Masarykova univerzita Filozofická fakulta Katedra divadelných štúdií Bakalárska diplomová práca 2017 Kristína Tóthová Masarykova univerzita Filozofická fakulta Katedra divadelných štúdií Teória a dejiny divadla Kristína Tóthová Divadelná réžia Ingmara Bergmana s analytickým zameraním na inscenáciu Strašidelná sonáta Augusta Strindberga Bakalárska diplomová práca Vedúca práce: Mgr. Karolína Stehlíková, Ph.D. 2017 Prehlasujem, že som diplomovou prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... Kristína Tóthová Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala vedúcej bakalárskej práce Mgr. Karolíne Stehlíkovej, Ph.D. za cenné rady, a hlavne trpezlivosť pri vedení mojej práce. Ďakujem za podporu rodine, predovšetkým maminke, ďalej všetkým, ktorí ma v prípade nutnosti dali dohromady a rakúskym lekárňam, za to, že mali vždy dostatok céčkových infúzii, keď to bolo nutné. Poďakovanie patrí hlavne Ingmarovi Bergmanovi, za to že sa vôbec narodil, a Šťastene, ktorá zariadila úspešné dokončenie tejto práce. Obsah Obsah .....................................................................................................................................9 Úvod ......................................................................................................................................6 1. Životopis Ingmara Bergmana ..............................................................................................7 2. Bergmanova divadelná tvorba ........................................................................................... 10 2.1. Spôsob divadelnej réžie.............................................................................................. 11 2.2 Tvorba v konkrétnych divadlách ................................................................................. 11 3. Bergman vs. Strindberg..................................................................................................... 24 4. Hry zo Strindbergovho post-infernálneho obdobia ............................................................ 26 5. Strašidelná sonáta (Sonáta duchov, Sonáta príšer) ............................................................. 28 5.1. Dejstvá....................................................................................................................... 29 5.2. Postavy ...................................................................................................................... 32 5.3. Témy ......................................................................................................................... 35 5.4. Problematickosť dramatickej stavby Strašidelnej sonáty ............................................ 35 6. Strindberg ako pevná súčasť svetového a švédskeho divadla ............................................. 37 6.1. Uvedenia.................................................................................................................... 37 6.1.1. V Nemecku ......................................................................................................... 37 6.1.2. Situácia na švédskej divadelnej scéne .................................................................. 39 7. Analýza poslednej Bergmanovej Strašidelnej sonáty z Kráľovského dramatického divadla v Štokholme (Dramaten, 2000) ............................................................................................. 43 7.1. Postavy ...................................................................................................................... 44 7.2. Symboly .................................................................................................................... 49 7.3. Zvuková zložka .......................................................................................................... 51 7.4. Záver inscenácie ........................................................................................................ 51 7.5. Ohlasy recenzentov .................................................................................................... 52 8. Záver ................................................................................................................................ 56 9. Bibliografia ...................................................................................................................... 58 10. Prílohy ............................................................................................................................ 62 Úvod Ingmar Bergman, výrazná osobnosť švédskej umeleckej scény, ako všestranný tvorca sa realizoval v mnohých médiach, od filmového, rozhlasového, literárneho až po divadelný, hoci vo svete je majoritne známy hlavne pre svoj autorský prínos kinematografii. Cieľom tejto práce je predstaviť Bergmana- divadelníka, autora mnohých výrazných inscenácii. Režijne uviedol na dosky švédskych aj svetových divadiel diela klasikov dramatiky, spomedzi ktorých sa stal jednou z jeho najväčších inšpirácii krajan August Strindberg. Práve inscenovanie Strindbergových post-infernálnych drám je predmetom skúmania tejto práce. Prvá časť práce mapuje Bergmanovu divadelnú minulosť, pôsobiská, v ktorých režíroval, predstavuje náhľady vybraných významných inscenácii, a odhaľuje akými textami sa počas svojej tvorivej kariéry zaoberal. V prílohe prikladám pre doplnenie zoznam všetkých Bergmanových divadelných réžii. Druhá časť práce sa zameriava na vzťah Ingmara Bergmana s Augustom Strindbergom, špecificky je venovaná analýze Strašidelnej sonáty, jednej z hier spadajúcej do post- infernálneho obdobia Strindbergovej tvorby, Bergmanom zinscenovanej štyrikrát. Predstavím históriu inscenovania Strašidelnej sonáty vo Švédsku, konkrétnejšie priblížim ako sa líšili jednotlivé režijne spracovania. Bergmanovým inscenáciam je venovaný väčší priestor, popis je doplnený aj dostupnými obrázkami v prílohe. Analýzu jeho poslednej inscenácie s využitím záznamu tejto Bergmanovej inscneácie, predstaví jedna celá kapitola. V českom ani slovenskom kontexte nie je mnoho dostupných prác venovaných Bergmanovej divadelnej tvorbe, preto je mojim cieľom priblížiť čitateľovi túto málo preskúmanú oblasť Bergmanovej režijnej činnosti. Vďaka cudzojazyčnej literatúre predovšetkým kompilačnej práci Birgitty Steene a dlhodobého reflektovania tvorby Egilom Tӧrnqvistom, je možné predstaviť Bergmanovu divadelnú činnosť. Táto práca bude vychádzať iba z anglicky preložených materiálov, kvôli mojej neznalosti švédčiny, no pokúsim sa z dostupných prameňov priniesť čo najvernejší obraz Bergmanovej tvorby. 6 1. Životopis Ingmara Bergmana (*14.7.1918, Uppsala, Švédsko - † 30.7.2007, ostrov Fårӧ, Švédsko) Ernst Ingmar Bergman, syn luteránskeho farára Erika Bergmana a zdravotnej sestry Karin Åkerblomovej, sa narodil v deň dobytia Bastilly 14. júna 1918 vo švédskom meste Uppsala. Bol filmovým, divadelným, televíznym a rozhlasovým režisérom, autorom hier, scenárov, filmových poviedok, adaptácii, autobiografii, baletného libreta. Mimo Švédska je predovšetkým známy ako filmový režisér, no divadelnú kariéru započal skôr. Fascinácia laternou magicou ho priviedla už ako dieťa k režírovaniu vlastných detských inscenácii v jeho malom súkromnom bábkovom divadle. (Tӧrnqvist 2007: 11) Na Štokholmskej univerzite študoval odbory umenie, históriu a literatúru, hoci školu nedokončil, aktívne sa podieľal na produkovaní študentských amatérskych inscenácii.1 Od roku 1944 tvoril s profesionálnymi hercami v Helsingborskom mestskom divadle (Helsingborgs stadsteater). Priemerne zinscenoval viac ako 2 hry ročne. (Tӧrnqvist 2007: 11) V rovnakom roku sa Bergman dostáva k filmu. Ako scenárista a pomocný režisér participuje na natáčaní filmu Štvanica (Hets) režiséra Alfa Sjӧberga. O dva roky neskôr dostáva šancu natočiť svoj vlastný film Kríza (Kris) a tým sa jeho filmová kariéra rozbieha. Počas života vyprodukoval 77 filmov, ktoré zahŕňali 50 celovečerných filmov, 4 krátkometrážne filmy, pre televíziu vytvoril 21 samostatných televíznych filmov a 2 televízne seriály.2 Jeho televízny debut Pán Uhladený prichádza (Herr Sleeman kommer), podľa predlohy švédskeho spisovateľa a dramatika Hjalmara Bergmana, bol natočený v roku 1954. (Tӧrnqvist 2007: 11) Medzi najvýznamnejšie filmové počiny známeho autora severskej kinematografie 1 Biography: Ingmar Bergman. Brittanica.com [online]. Encyclopædia Britannica, ©2017 [cit. 2017-11-22]. Dostupné z: https://www.britannica.com/biography/Ingmar-Bergman 2 Productions: Film and TV. Ingmarbergman.se [online]. [cit. 2017-11-22]. Dostupné z: http://www.ingmarbergman.se/en/productions/film-and-tv 7 patria diela: Väzenie (1949), Smäd (1949), Leto s Monikou (1953), Večer kaukliarov (1953), Úsmevy letnej noci (1955), Siedma pečať (1957), Lesné jahody (1957), Prameň panny (1960), Ako v zrkadle (1962), Persona (1966), Hodina vlkov (1967), Šepoty a výkriky (1972), Scény z manželského života (1974), Jesenná sonáta (1978), Fanny a Alexander (1982) a ďalšie.3 Získal mnoho filmových ocenení: Pamätnú cenu Irvinga G.Thalberga, za filmy Prameň panny, Ako v zrkadle a získal cenu Oscar za Fanny a Alexander ako najlepší cudzojazyčný film, 6-krát bol ocenený Zlatým glóbusom za najlepší cudzojazyčný film a jeho medzinárodný úspech dokazuje mnoho ďalších cien a nominácii.4 Tretím médiom, v ktorom Ingmar Bergman tvoril, bol rozhlas. Počet rozhlasových adaptácii sa ustálil na čísle 40, a tematicky sa prelínali. Väčšina z nich vznikla v neskorých 40. a v 50. rokoch5. Nosné námety Bergmanovej tvorby vychádzali z filozofických, náboženských a psychologických problémov človeka.