DOCSLIB.ORG

120 Rokov Organizovanej Turistiky V Banskej Bystrici 1889-2009

Total Page：16

File Type：pdf, Size：1020Kb

Download full-text PDF Read full-text
120 Rokov Organizovanej Turistiky V Banskej Bystrici 1889-2009 MESTO BANSKÁ BYSTRICA KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV LOKOMOTÍVA BANSKÁ BYSTRICA 120 rokov organizovanej turistiky v Banskej Bystrici 1889 – 2009 2009 1 Tiráž Názov: 120 rokov organizovanej turistiky v Banskej Bystrici 1889-2009 Vydavateľ: Mesto Banská Bystrica Klub slovenských turistov Lokomotíva Banská Bystrica Zostavil: Dušan Kaliský Odborná korektúra: prof. PhDr. Karol Fremal, CSc. Jazyková korektúra: Ľubomír Homolka Obálka: Jaroslav Golha, Ing. Vladimír Potocký Fotografie: Archív banskobystrických klubov turistiky Grafická úprava: Jaroslav Golha Zodpovedný redaktor: Dušan Kaliský Tlač: Tlačiarne Merkantil s.r.o., Trenčín Náklad: 600 exemplárov Rok vydania: 2009 Rozsah: 256 strán Vydanie: Prvé ISBN: 978-80-97014445 2 Obsah Banská Bystrica – srdce Slovenska (článok z Krás Slovenska) 4 Úvod (prof. Karol Fremal) 5 Začiatky turistiky (Dušan Kaliský) 9 Karpatský spolok (Karpathenverein) (PhDr. Michal Schvarc, PhD.) 17 KČST v Banskej Bystrici 1920-1938 (PhDr. Michal Schvarc, PhD.) 30 K dejinám organizovanej turistiky v Banskej Bystrici (Ludvík Stárka) 85 KSTL v Banskej Bystrici 1939-1949 (Igor Chromek, Dušan Kaliský) 92 Podpora mesta Banská Bystrica rozvoju turistiky a „cudzineckého“ ruchu v rokoch 1929-1949 (Ing. Július Burkovský) 111 Vývoj turistiky po roku 1952 (Dušan Kaliský) 116 Turistické sprievodcovské publikácie vydané v Banskej Bystrici (Ing. Július Burkovský, Dušan Kaliský) 120 KST BIOTIKA Slovenská Ľupča (Leo Kilvády) 125 KST BANÍK Špania Dolina (Štefan Paško, doc. PhDr. RSDr. Viliam Longauer, CSc.) 133 KST ELÁN Banská Bystrica (Ing. Ján Kmec) 142 KST Banská Bystrica – Kremnička (Milan Hlavatý) 145 KST TURISTA Horné Pršany (Ing. Vladimír Potocký) 149 KST JUNIOR Banská Bystrica (Ing. Marek Tomka) 154 KST LOKOMOTÍVA Banská Bystrica (Mgr. Oľga Kaliská, Dušan Kaliský) 155 KST Vatra (Ing. Peter Uhrík) 221 Spomienky na TJ Povstalecká vatra (Mgr. Štefan Urbašík) 228 KST VIBRAMA Malachov (Peter Krnáč) 232 Spoločné aktivity banskobystrických klubov turistiky (Dušan Kaliský) 234 Značenie turistických chodníkov v Banskobystrickom okrese (Andrej Vigaš) 245 Doslov (Ľubomír Homolka) 253 3 Knižná publikácia bola vydaná vďake finančnej podpore: Banskobystrického samosprávneho kraja Mesta Banská Bystrica Regionálnej rady KST Banská Bystrica 4 Úvod Prekrásna príroda, hlboké úzke doliny, strmé a divoké hrebene hôr, oddávna lá- kali človeka nielen svojou krásou, ale aj nevyčerpateľným bohatstvom lesov a prí- rodných nerastov. A práve príroda, ťažba železnej rudy a rúd vzácnych kovov, ich spracovanie, namáhavá práca v lesoch, baniach, železiarskych a iných priemysel- ných podnikoch, na podhorských políčkach a lúkach, vtlačili svojráznu, charakte- ristickú pečať historicko-spoločenskému vývoju v tejto časti Pohronia, ktorého prirodzeným centrom bola Banská Bystrica. Banskobystrický región má jedinečné prírodné podmienky a rozvinutý cestovný ruch a ponúka návštevníkom bohaté možnosti letnej a zimnej turistiky. Krásna prí- roda, množstvo kultúrnych pamiatok, atraktívne zariadenia cestovného ruchu a tra- dične pohostinní obyvatelia sa zaslúžili o to, že už v 19. storočí sa hovorilo: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Banská Bystrica spolu so širokým okolím svojimi prí- rodnými krásami, klimatickými podmienkami, bola a je nerozlučne spojená s let- nou a zimnou turistikou. Bohaté tradície v rozvoji turistiky ju zaraďujú na popredné miesto na Slovensku, s jej začiatkami ešte na konci 19. storočia. Tak ako Vysoké Tatry dostali pomenovanie slovenské Alpy, Kremnica slovenský Semmering, tak Banskú Bystricu priaznivci a vyznávači zimnej turistiky a lyžiarskeho športu po- menovali slovenským Davosom. Banská Bystrica s najbližším okolím vždy patrila k najatraktívnejším slovenským mestám svojou históriou, kultúrnosťou, architek- túrou, pamiatkami, rekreačným, športovým a turistickým zázemím; a tak sa ne- možno čudovať aj prívlastkom „perla Pohronia“ alebo dokonca „perla Slovenska“. V období Rakúsko-uhorskej monarchie na prelome 19. a 20. storočia nebolo ani pomyslenia na existenciu samostatných slovenských turistických a športových klu- bov a organizácií. Avšak už 26. mája 1889 v Banskej Bystrici vznikla Zvolenská sekcia Uhorského karpatského spolku. Jeho iniciátorom, zakladateľom a prvým predsedom bol K. Czipkay, vtedajší podžupan Zvolenskej župy. Post predsedu za- stával až do roku 1918. Stojí za zmienku, že už dávno pred vznikom Uhorského karpatského spolku vyšla prvá banskobystrická sprievodcovská publikácia Neusohl und dessen Umgebung (Banská Bystrica a jej okolie) v auguste 1842, ktorá sa po- važuje aj za jednu z prvých v celom Uhorsku. Nasledovali ďalšie, v roku 1902 Sprie- vodca po Banskej Bystrici a okolí od E. Jurkovicha a v roku 1914 Turistický sprievodca pre Banskú Bystricu a okolie. Po vzniku prvej Československej republiky sa situácia radikálne zmenila. Vznikli prvé slovenské turistické kluby, spolky a celé organizácie. Od založenia Klubu če- skoslovenských turistov (KČST), Československej obce sokolskej (ČOS), YMCY, Makabi, SKI-klubov a spolku Karpathenverein, nastal dovtedy nebývalý rozvoj let- nej a zimnej turistiky a s nimi spojených športových akcií a podujatí. V prvej polovici 20. storočia sa Banská Bystrica stala mestom s dobrou úrovňou viacerých druhov športov, najmä lyžiarskych disciplín. Stala sa magnetom a ne- 6 obyčajne príťažlivým a vhodným miestom pre domácich i zahraničných turistov, nadšencov a vyznávačov letnej a zimnej turistiky. Neďaleko od nej totiž boli naj- krajšie stredoslovenské pohoria Nízke Tatry, Veľká Fatra, Slovenské rudohorie a priamo susedila s Kremnickými vrchmi, horským masívom Poľany a so Staro- horskými vrchmi. V týchto horách sa vybudovali horské chaty a útulne na Pan- skom dieli a Suchom vrchu, nad Králikmi a Tajovom, na Kráľovej studni a Chabenci, pod Ďumbierom, pri Hronci a na Trangoške. Odbor KČST v Banskej Bystrici vznikol 26. augusta 1920. Obsahom jeho čin- nosti bola najmä pešia letná a zimná turistika, lyžovanie a všetko, čo súviselo s ich zabezpečením. Od prednáškovej činnosti, kurzov, zabezpečenia výletov a vychá- dzok, cez značkovanie a úpravu turistických trás a chodníkov, organizáciu lyžiar- skych a iných podujatí, až po výstavbu turistických chát, útulní a nocľahární. 7 V roku 1929 vznikol v Banskej Bystrici SKI-klub, ktorý sa v priebehu desaťročia (1929-1939) stal hlavným garantom lyžovania, lyžiarskeho športu a zimnej turistiky v Banskej Bystrici a jej blízkom okolí (Radvaň, Harmanec, Staré Hory, Donovaly atď.), ale aj na celom Slovensku. 15. januára 1939 v Liptovskom Sv. Mikuláši vznikol Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) na Slovensku, ktorého najvýznamnejšiu zložku tvorili zbory tu- ristiky, lyžovania, horolezectva a vodnej turistiky. Ustanovujúca schôdza KSTL v Banskej Bystrici sa konala 31. mája 1939 v malej sieni Národného domu. Do novej organizácie sa včlenili SKI-klub Banská Bystrica, Miestny odbor (MO) KČST v Banskej Bystrici a MO KČST v Radvani. Klub slovenských turistov (KST) Lokomotíva Banská Bystrica, ktorého začiatky spadajú do roku 1957, bol a je priamym nástupcom turistických organizácií z mi- nulosti. Prevzal štafetu turistov Sokolskej župy pohronskej, Klubu československých turistov a Klubu slovenských turistov a lyžiarov, a stal sa tak významných článkom v nepretržitej kontinuite slovenských turistických spolkov v Banskej Bystrici až do dnešných dní. V Banskej Bystrici od samého začiatku organizovanej turistiky, ktorej 120. výro- čie vzniku si v tomto roku pripomíname, vždy existovala široká základňa obeta- vých funkcionárov, organizátorov, usporiadateľov, rozhodcov, inštruktorov, značkárov…, teda ľudí zapálených pre myšlienku rozvoja turistického ruchu, pre pestovanie letnej a zimnej turistiky a pre uskutočnenie viacerých podujatí, ktoré s nimi súviseli. Všetky vyššie spomínané fakty, udalosti a skutočnosti, ako aj činnosť a zásluhy desiatok osobností aktívnych v tejto oblasti (viacerí z nich sú spoluautori tejto knihy), čitateľ nájde v predkladanej publikácii pod názvom 120 rokov orga- nizovanej turistiky v Banskej Bystrici (1889-2009). Toto dielo okrem histórie orga- nizovanej turistiky v banskobystrickom regióne približuje vznik, vývoj, činnosť a najvýznamnejšie podujatia všetkých turistických organizácií v meste a blízkom okolí – KST Lokomotíva Banská Bystrica, KST Biotika Slovenská Ľupča, KST Vatra, KST Baník Špania Dolina, KST Horné Pršany, KST Kremnička, KST Vi- brama Malachov, KST Elán Vlkanová, KST Junior. Nájdeme v nej aj spomienky jedného z najzaslúžilejších značkárov turistických trás a chodníkov v okolí Banskej Bystrice a na strednom Slovensku A. Vigaša. prof. PhDr. KAROL FREMAL, CSc. 8 Začiatky turistiky O tom, kedy niekoho napadlo vyliezť na kopec, pretože práve vtedy nemal nič iné na práci, neexistujú spoľahlivé správy. V podstate do začiatku 19. storočia cesto- vanie a turistika z pohľadu nášho ponímania, nejestvovali. Z dejín sa dozvedáme len o nepatrnom počte ciest alebo výstupov na vrchy, aj tie sa podnikali zväčša z rýdzo praktických dôvodov. O akýchsi prvopočiatkoch turistiky sa dá hovoriť len v naj- vyšších spoločenských vrstvách. Vystúpiť na vrch pre potešenie bolo čosi neslý- chané, a tých pár jednotlivcov, čo to robilo, riskovalo, že ich budú pokladať za výstredných čudákov, ak nie za bláznov. Stará európska literatúra je chudobná na zmienky o cestovaní a horách. Najčas- tejšie sa popisujú vojenské výpravy cez nepreskúmané oblasti, v neskorších obdo- biach to boli obchodníci, ktorí čoraz častejšie putovali cez alpské priesmyky. Ani jedna z týchto ciest sa nepodnikala pre potešenie, znamenali však podstatné roz- šírenie poznatkov
Load more

Recommended publications
  • Zoznam Schválených Žiadosti O Poskytnutie Príspevku AOTP V Zmysle Zákona Č. 5/2004 Z.Z. O Službách Zamestnanosti a O
    Zoznam schválených žiadosti o poskytnutie príspevku AOTP v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica v mesiaci október 2015 Zoznam žiadateľov FO Mesto (bez uvedenia ostatnej adresy) / Dátum P.č. § Meno, priezvisko, titl. žiadateľa/FO/PO PO Sídlo schválenia 1. §49 Ing.arch Natália Michalová Banská Bystrica 22.10.2015 2. §49 Ing.Rasomír Brieda Malachov 22.10.2015 3. §50 PILTEX s.r.o. Banská Bystrica 22.10.2015 4. §50 Obec Brusno Brusno 22.10.2015 5. §50 12345, s.r.o. Banská Bystrica 22.10.2015 6. §50 LEBANS s.r.o. Banská Bystrica 22.10.2015 7. §50 Palivo -impex, uhoľné sklady, s.r.o. Banská Bystrica 22.10.2015 8. §51a Ivan Kmeť Poniky 22.10.2015 9. §51a Ján Ďurčov Banská Bystrica 22.10.2015 10. §51a rc TARTAROS s.r.o. Banská Bystrica 22.10.2015 11. §51a SILVERIA, s.r.o. Zvolen 22.10.2015 12. §51a EUROMOTOR, s.r.o. Banská Bystrica 22.10.2015 13. §52a Záhrada-centrum nezávislej kultúry Banská Bystrica 22.10.2015 14. §52a Obec Horná Mičiná Horná Mičiná 22.10.2015 15. §52a Spoloč. priateľov detí z DD-úsmev ako dar Banská Bystrica 22.10.2015 16. §52a Obec hrochoť Hrochoť 22.10.2015 17. §52a Súkromné CVČ ,n.o. Banská Bystrica 22.10.2015 18. §54 Obec Lučatín Lučatín 22.10.2015 19. §54 Obec Brusno Brusno 22.10.2015 20. §54 Obec Hrochoť Hrochoť 22.10.2015 21.
    [Show full text]
  • Čipkárske Zvesti – Občasník Občanov Obce Brusno
    OBČASNÍK OBČANOV OBCE BRUSNO 1. ČÍSLO / APRÍL 2004 Slovo na úvod Brusno – hlavné mesto volejbalu na Slovensku V súčasnosti sme často prekvapení roz- Možno znie názov článku nadnesene, Dr. Vladimír Müller a za Ministerstvo marmi počasia. Táto zima nás skutočne ale v dňoch 16. a 17. januára 2004 sa školstva Mgr. Ján Tokár. V úvode privíta- potrápila. Krásne slnečné zimné dni Brusno stalo symbolicky hlavným mes- la všetkých hostí starostka obce pani striedali dni upršané. Jeden deň sme sa tom volejbalu na Slovensku. Slovenská Viera Krakovská, ktorá zároveň odov- brodili množstvom snehu, bol sypký ako federácia volejbalu sa totiž rozhodla za zdala dar pre prezidenta CEV Endré múka, ale o niekoľko dní sme museli vy- spolupráce starostky obce – pani Viery Meyera – obraz našej obce, ktorý meniť obuv, pretože ulicami stekali poto- Krakovskej, obecného zastupiteľstva namaľoval náš rodák Marián Mikloš. Dar ky roztopeného snehu. Tmavé škvrny na a volejbalového oddielu obce usporiadať prevzal viceprezident CEV Dr. Hronek a bielom pozadí sa stále zväčšovali, aby ich v Brusne oslavy 85. výročia vzniku volej- prisľúbil, že bude určite ozdobou v no- o niekoľko dní prikryli vločky, ktoré vo balu na Slovensku. Program osláv bol vom sídle CEV v Luxembursku. vetre rýchlo pristávali na zem a mnoho- rozložený na tri hlavné časti. pokračovanie na str. 2 krát robili záveje. Jar sa už neodvratne Prvá časť – športová – sa odohrávala priblížila. Dni sa stali teplejšími. Ale je v miestnej telocvični, kde sa odohrali už jar aj v našich srdciach? Ja by som si volejbalové stretnutia výberov Slovenska priala, aby boli vždy hrejivé aj vzťahy - Východ proti Západu.
    [Show full text]
  • 3 Zmlhva O Zriadení Združenia Obcí
    BANSKOBYSTRICKÍ REGIONÁLNE SORUŽENIEOBCÍ ZmlHva o zriadení združenia obcí /Pracovná verzia/ Účastníci zmluvy: 1. Obec Badín, zastúpená starostom obce Pavlom Hricom, 4 č.660401/6100, bydlisko 976 32|Badín, Laurínska 11 2. Obec Baláže, zastúpená starostom Róbertom Chabanom, r.č.890306/7756, bydlisko Baláže 92,976 11 Selce 3. Mesto Banská Bystrica, zastúpená primátorom mesta Jánom Noskom, r. č. 610224/6711, bydlisko Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 2B j: 4. Obec Brusno, zastúpená starostom obce Jozefom Šimečkom, r. č.770306/7504, bydlisko 976 62 Brusno, Pod stráôou 90/5 1 5. Obec Čerín, zastúpená starostom obce Pavlom Kmeťom, r. 5.640121/6195, bydlisko Čačin 24,974 01 BB 6. Obec Dolná MiČiná, zastúpená starostom obce Otom Hudecom, r. 5..650330/7393 bydlisko Dolná Mičiná 93,97401 BB 7. Obec Dolný Harmanec, zastúpená starostom obce Matúšom Vajsom r.č 790406/7490, bydlisko Dolný Harmanec 5,976 03 Harmanec 8. Obec Donovaly, zastúpená starostom obce Miroslavom Danom, r. č..550202/6849, bydlisko Donovaly 33, 976 39 9. Obec Dúbravica , zastúpená starostom obce Jankou Slobodníkovou, r. 5.616124/6234, bydlisko Dúbravica 59,976 33 Dúbravica 10. Obec Harmanec, zastúpená starostom obce Henrietou Ivanovou, r. 5.645815/6166 bydlisko 976 03 Harmanec 15 11. Obec Hiadeľ, zastúpená starostom obce Ondrejom Snopkom, r. 5..790704/7544 bydlisko Hiadeľ 225,976 61 Hiadeľ . • r 12. Obec Horná Mičiná, zastúpená starostom obce Ivanom Lenárom, r. 5660810/6494, 'Í bydlisko 974 01 Horná Mičiná 15 13. Obec Horné Pršany, zastúpená starostom obce Ivanom Dobrotom, r. 5. : 670112/6014 bydlisko Horné Pršany 148, 974 05 Horné Pršany 14. Obec Hrochoť, zastúpená starostom obce Mariánom Mazúchom, r.
    [Show full text]
  • Janisova Tuexenia 30 28.05.10 08:38 Seite 375
    ZOBODAT - www.zobodat.at Zoologisch-Botanische Datenbank/Zoological-Botanical Database Digitale Literatur/Digital Literature Zeitschrift/Journal: Tuexenia - Mitteilungen der Floristisch-soziologischen Arbeitsgemeinschaft Jahr/Year: 2010 Band/Volume: NS_30 Autor(en)/Author(s): Janisova [Janišová] Monika, Uhliarova [Uhliarová] Eva, Ruzickova [RužiÄk​ ová] Helena Artikel/Article: Expert system-based classification of semi-natural grasslands in submontane and montane regions of central Slovakia 375-422 Janisova_Tuexenia 30 28.05.10 08:38 Seite 375 Tuexenia 30: 375–422. Göttingen 2010. Expert system-based classification of semi-natural grasslands in submontane and montane regions of central Slovakia – Monika Janišová, Eva Uhliarová and Helena Ružičková – Abstract The main aim of this paper was to test the national electronic expert system for grassland classifica- tion in Slovakia as a tool for grassland classification on a regional data set from an area with high vegeta- tion diversity. The study region comprised five orographic units located in central Slovakia (Starohorské vrchy Mts., Kremnické vrchy Mts., Veľká Fatra Mts., Nízke Tatry Mts. and Zvolenská kotlina Basin). The data set included 411 phytosociological relevés of all grassland types (xero-, subxero- and mesophilous grasslands as well as wet and fen meadows), recorded by the authors between 1980 and 2007. The relevés were classified to associations by the expert system formulated for the Slovak grass- land vegetation either according to association definitions or (in case of relevés not matching any associ- ation definition) according to the Frequency-Positive Fidelity Index (FPFI). Wetland relevés were clas- sified according to results of a cluster analysis. Diagnostic species from the regional data were compared to diagnostic species derived at the national level from the data including all vegetation units in Slovakia.
    [Show full text]
  • Zoznam Schválených a Neschválených Žiadostí V Roku 2014
    Zoznam schválených žiadosti o poskytnutie príspevku AOTP v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica v mesiaci december 2014. Zoznam žiadateľov FO Mesto (bez uvedenia ostatnej adresy) / Dátum P.č. § Meno, priezvisko, titl. žiadateľa/FO/PO PO Sídlo schválenia 1. § 50 AG Company, s.r.o. Staré Hory 12.12.2014 2. § 50 Anna Setteyová - SETTEX Banská Bystrica 12.12.2014 3. § 50 JUDr. Daniela Vozárová Banská Bystrica 12.12.2014 4. § 54 POLLUX-PLUS, s.r.o. Banská Bystrica 12.12.2014 5. § 54 School of English Excellence, s.r.o. Banská Bystrica 12.12.2014 6. § 54 FITTICH ALARM, s.r.o. Banská Bystrica 12.12.2014 7. § 54 UnitedGaming, s.r.o. Banská Bystrica 12.12.2014 8. § 56 Ing. Milan Nemec Vlkanová 12.12.2014 9. § 56 BK&Co., s.r.o. Banská Bystrica 12.12.2014 10. § 56a Firma Buško, s.r.o. Banská Bystrica 12.12.2014 Zoznam schválených žiadosti o poskytnutie príspevku AOTP v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica v mesiaci november 2014. Zoznam žiadateľov FO Mesto (bez uvedenia ostatnej adresy) / Dátum P.č. § Meno, priezvisko, titl. žiadateľa/FO/PO PO Sídlo schválenia 1. §49 Lucia Strmeňová Hronsek 18.11.2014 2. §49 Ing.arch. Martin Sedláček Tajov 18.11.2014 3. §49 Ing.Katarína Paprčková Poniky 18.11.2014 4.
    [Show full text]
  • Monitoring Kvality Pitnej Vody V Roku 2020
    Monitoring kvality pitnej vody v roku 2020 Zásobovanie vodou zabezpečujú pri výkone samosprávy obce podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov, vykonáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici okrem štátneho zdravotného dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou z verejných vodovodov aj monitoring kvality pitnej vody u spotrebiteľov. Ide o systém odberu a vyšetrovania vzoriek vody zo spotrebísk verejných vodovodov v spádovom území RÚVZ Banská Bystrica, čiže v okresoch Banská Bystrica a Brezno. Rozsah ukazovateľov kvality pitnej vody je stanovený citovaným nariadením vlády, pričom sa rozlišuje kontrolný a preverovací monitoring. Pri kontrolnom monitoringu sa vyšetrujú ukazovatele v rozsahu minimálneho rozboru vody, ktorý tvoria: • 12 mikrobiologických a biologických ukazovateľov • 14 fyzikálnych a chemických ukazovateľov Pri preverovacom monitoringu sa vyšetrujú ukazovatele kvality v rozsahu úplného rozboru vody, ktorý tvoria: • 13 mikrobiologických a biologických ukazovateľov • 58 fyzikálnych a chemických ukazovateľov • 3 rádiologické ukazovatele Pracovníci RÚVZ vykonávajú monitorovanie kvality pitnej vody odberom vzoriek na jednotlivých spotrebiskách verejných vodovodov podľa plánu odberov vzoriek vypracovaného na každý kalendárny rok. Počet odobratých vzoriek vody závisí od počtu zásobovaných obyvateľov. Plán odberov je zostavený tak, aby bola odberom a následným laboratórnym vyšetrením zistená kvalita vody na každom spotrebisku verejných vodovodov.
    [Show full text]
  • Vplyv Vybraných Geografických Faktorov Na Vývoj Vidieckeho Osídlenia Okresu Banská Bystrica
    ACTA GEOGRAPHICA UNIVERSITATIS COMENIANAE, Vol. 57, 2013, No. 1, pp. 95-114 VPLYV VYBRANÝCH GEOGRAFICKÝCH FAKTOROV NA VÝVOJ VIDIECKEHO OSÍDLENIA OKRESU BANSKÁ BYSTRICA Iveta Rakytová Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta, Katedra geografie, e-mail: [email protected] Abstract: The objective of this paper is to analyze the geographical factors that have signific- antly contributed to the localization and consequently the formation of rural settlements in the present district of Banská Bystrica. The settlement establishment phase is examined using the data on first written reference. The following physical geographical factors are considered: geological structure, as a precondition for the development of mining; terrain and altitude, as forestry, mining and logging collier settlements are assumed to be established at higher alti- tudes and agricultural settlements at lower altitudes; water, as an essential factor for life, but also as a resource for the development of certain economic activities; soil, as its fertility is closely related to the development of farming; flora, especially forest, as a source of wood ne- cessary for logging, mining, and charcoal production. From the set of human geographical factors, the following traditional human activities are taken into account: logging, mining, me- tallurgy, and charcoal production. However, additional attention is devoted to less traditional activities, such as transport, tourism and modern industries, which do not influence settlement location itself, but for example starting a business or building a tourist centre or a major trans- portation line may significantly influence the development of a settlement and its shape. Key words: the district of Banská Bystrica, location, development of rural settlements, main geographical factors, mining, forestry, agricultural activity, tourism 1 ÚVOD Geografická poloha je dôležitou zložkou v analýze vidieckych obcí.
    [Show full text]
  • Horné Pršany 2015 - 2021 PROGRAM ROZVOJA OBCE HORNÉ PRŠANY
    Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Horné Pršany 2015 - 2021 PROGRAM ROZVOJA OBCE HORNÉ PRŠANY PROGRAM ROZVOJA OBCE na roky 2015 – 2021 Horné Pršany Rok 2015 1 2015 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Horné Pršany 2015 - 2021 Zadávateľ: obec Horné Pršany Dokument vznikol za podpory: obce Horné Pršany a spolupráce Občianskeho združenia KRTKo Za množstvo užitočných a vzácnych informácií, aktívnu spoluprácu pri analýzach, hodnotení súčasného stavu ako aj pri programovaní budúcnosti obce do roku 2021 ď a k u j e m e p. starostovi, pracovníkom obecnému úradu, aktívnym podnikateľom, zástupcom občianskych iniciatív, spolkov, klubov, partnerom a všetkým zúčastneným obyvateľom, ktorí prejavili záujem a spolupracovali na tomto dokumente. SCHVÁLENÉ Číslo uznesenia Dňa: Pečiatka a podpis Programovacie obdobie: 2015 – 2021 2 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Horné Pršany 2015 - 2021 OBSAH ANALYTICKÁ ČASŤ 1. Úvod 4 1.1 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce 4 1.2 Ciele a procesy programovania 5 1.3 Štruktúra programu 7 1.4 Úvodná charakteristika riešeného územia 8 1.5 Širšie územné väzby 9 2. Analýza geografického a environmentálneho potenciálu 10 2.1 Prírodné pomery 10 2.1.1 Geologické pomery 10 2.1.2 Geomorfologické pomery 10 2.1.3 Klimatické pomery 10 2.1.4 Hydrologické pomery 10 2.1.5 Pôdne pomery 11 2.1.6 Rastlinstvo a živočíšstvo 11 2.1.7 Chránené územia 12 2.1.8 Životné prostredie 13 2.2 Súčasná krajinná štruktúra 14 2. Analýza hospodárskych, sociálnych a kultúrnych zdrojov 15 2.3 Urbanistická štruktúra sídla 15 2.4 Kultúrno – historický potenciál 16 2.5 Demografická situácia 17 2.6 Technická infraštruktúra 19 2.7 Sociálna infraštruktúra – občianska vybavenosť a bývanie 23 2.8 Hospodárska základňa 25 2.9 Rekreácia a cestovný ruch 27 2.10 Trh práce 28 2.11 Ľudský potenciál 30 2.12 Rozvojové dokumenty (súlad s existujúcou dokumentáciou rozvoja) 31 2.13 Realizovaný rozvoj 35 2.14 Finančná analýza 36 3.
    [Show full text]
  • Dynamika Rastu Obcí Okresu Banská Bystrica V Rokoch 1869-2001
    GEOGRAPHIA CASSOVIENSIS II. 1 / 2008 Dynamika rastu obcí okresu Banská Bystrica v rokoch 1869-2001 Iveta RAKYTOVÁ Abstract: The article concerns with the development of the number of inhabitants in the municipalities of the Banská Bystrica district. The developement was evaluated in the years 1869 - 1997, which for better orientation, was divided into four eras: 1869 - 1910 the Austria-Hungarian era, 1921 - 1950 the era of the first Czechoslovak Republic and Second World War, 1950 - 1991 the era after the Second World War and during ČSSR, and 1991 - 1997 the era after fall of political system and the foundation of the Slovak Republic. According to the increase or decrease of population in each era the municipa- lities were divided into the three categories: progressive municipaties, stagnant municipaties and regressive municipaties. Key words: municipalities of the Banská Bystrica district, index of growth Úvod Príspevok sa venuje vývoju po čtu obyvate ľov od obdobia prvého moderného s čítania v roku 1869 do posledného s čítania uskuto čneného v roku 2001. Absencia údajov v niektorých obdobiach v prípade ur čitých obcí (Dolný Harmanec, Pohronský Bukovec, Turecká) je následkom ich administratívneho za členenia do inej obce v sledovanom období a ich číselné údaje sa osobitne nezaznamenávali a nevy- hodnocovali. Cie ľom príspevku je zanalyzova ť vývoj po čtu obyvate ľov po čas 4 vymedzených období a poukáza ť na prí činy respektíve dôsledky, ktoré viedli k zmenám po čtu obyvate ľov v jednotlivých obciach po čas sledovaných období. Vývoj po čtu obyvate ľov sme analyzovali v časovom rozpätí rokov 1869 – 2001. Ke ďže ide o po- merne dlhé obdobie, rozdelili sme ho do štyroch časových období.
    [Show full text]
  • Š Pa Ň Odolinsk Á Geomont Á Nnaoblas Ť Ľ Ubietovsko
    SMER SMER SMER SMER SMER SMER SMER SMER SMER SMER Končitá BLATNICA OSTRÁ BLATNICA CHYŽKY CHYŽKY SMER NIŽNÁ REVÚCA ▪ CHABENEC MAGURKA CHABENEC KOTLINA Vyšná PLOSKÁ 1248 SMER Ostredok▪ Fedorka▪ ASMOLOVOVA CH. 1596 Revúca 1304 Zvolen Struhár Ostré▪ Brdo ▪ ▪ Veľká Chochuľa SMER 1319 1403 Korytnica- ▪ 1471 Drieňok 1753 PÁLENICE ▪ -kúpele SMER 1268 Žiar RAKŠA Tisová Veľký Šturec Ráztocká ▪ Smrekov 1075 hoľa 1408 ▪ Kráľova skala ) ( ▪ 1441 ▪ Donovaly Mišúty 1565 1377 Prašivá Hanesy Baba ▪ Chabenec Jaseniansky p. ▪ 1652 ▪ Kráľova Krížna Prašnica KOSTOL 1120 1516 ▪ SV. ANTONA studňa 1574 VLČIE DOLINA Sliačany PADUÁNSKEHO Hlboká Rybie DIERYValentová CHYTRÔ ▪ KOSTOL Mistríky 1010 17 MÔCOVSKÁ Polianka Črmné DEKRETOV Horný Nanebovzatia Krásny▪ kopec PORAST Jergaly JASKYŇA 25 Jelenec Panny Márie Hiadeľské 1237 Bully Majerova skala PENOVCOVA sedlo SMER ▪ Kozí chrbát ) ( Matúšová 1283 KASKÁDA Môce ▪ 1099 ▪ Motyčky Kečka Holica KRPÁČOVO JELENSKÁ ▪ 1330 ▪ 1176 16 JASKYŇA Hrubý 1225 1341 Lopušná Vajskovský p. ▪ Bystrica vrch 1031 BYSTRICKÁ Dolný DEKRETOVO ▪ BUKOVSKÁ DOLINA Jelenec BRALO 1169 LÚKA Bukovec ŠTROSY Bukovec Harmanec JASKYŇA Črchľa Kalište Lomnistá ▪ 15 MOŠTENICKÉ Kyslá Hôrka Turecká Krčahy ▪ JASKYŇA HORNÁ 1207 ▪ TRAVERTÍNY 1017 DOLNÁ TÚFNA 1 1129 24 6 TÚFNA Staré Hory Jasenie Dolná 14 Uhliarsky p. Japeň▪ ŠTÔLŇA Sb ) ( ) Lehota 1 1154 VRABCOVKA Malý Šturec 2 13 890 HARMANECKÁ Jelenská JELENSKÁ 59 skala SKALA STUDENEC MEDZIBROD Pohronský Bukovec TISINA 1153 DOLNÝ Stará píla E77 14 JASKYŇA Hradisko HARMANEC ?? Horný Kochuľa▪ Ráztoka ▪ SMER SMER RAKYTOVÁ 975 787 Vajsková Harmanec STAROHORSKO-ŠPAŇODOLINSKÁRichtárová GEOMONTÁNNA OBLASŤ ČREMOŠNÉ Lopej SMER HARMANECKÝ 9 UHLIARSKA BUKOVSKO-BRUSNIANSKA Piesky Vážna Predajná HARMANECKÝ VODOPÁD 2 23 Moštenický p. DOLINA 5 BREZNO HLBOKÝ J. KOLIBA Polkanová Vysoká▪ Skalica . JAROK ý p KOSTOL PREMENENIA Baláže 988 GEOMONTÁNNA OBLASŤ Zámostie 66 k 66 TURČIANSKE TEPLICE TURČIANSKE s Sopotnica 3 DEKRETOVA J.
    [Show full text]
  • Tvrdosť Pitnej Vody Vo Verejných Vodovodoch V Okresoch BB a BR
    Tvrdosť pitnej vody vo verejných vodovodoch v okresoch BB a BR Tvrdosť vody je definovaná ako suma koncentrácií vápnika (Ca) a horčíka (Mg) vyjadrená v mmol/l a má významný podiel na mineralizácii vody. Vápnik a horčík patria medzi najlepšie preskúmané a najvýznamnejšie stopové prvky obsiahnuté v pitnej vode. Ich pozitívny vplyv na ľudské zdravie bol dostatočne vedecky preukázaný a ich prítomnosť v pitnej vode je žiaduca. Nežiaducimi prejavmi zvýšenej tvrdosti pitnej vody v domácnostiach je tvorba vodného kameňa vo varných nádobách, teplovodných trúbkach, ohrievačoch vody a kotloch, usadeniny na ohrievacích telesách, vyššia spotreba pracích prostriedkov. Tieto „technické“ problémy sú však riešiteľné a nemali by byť uprednostňované pred zdravotným benefitom a priaznivým vplyvom vápnika a horčíka vo vode na naše zdravie. Odporúčané hodnoty obsahu vápnika a horčíka v pitnej vode zo zdravotného hľadiska stanovuje legislatíva SR nasledovne: vápnik > 30 mg/l, horčík 10 až 30 mg/l a súčet vápnika a horčíka 1,1 – 5 mmol/l. Z technického hľadiska bola navrhnutá stupnica tvrdosti vody nasledovne: veľmi mäkká voda (< 0,50 mmol/l), mäkká voda (0,70 – 1,25 mmol/l), stredne tvrdá voda (1,26 – 2,50 mmol/l), tvrdá voda (2,51 – 3,75 mmol/l), veľmi tvrdá voda (>3,76 mmol/l). Viac informácii o vplyve vápnika a horčíka na ľudské zdravie, ich zdrojoch a odporúčaných denných dávkach nájdete v publikácii „Význam obsahu stopových látok v pitnej vode pre zdravie človeka“, zverejnenej na: 0TUhttp://www.vzbb.sk/sk/aktuality/stopove_latky_v_pitnej_vode.pdfU0T Podľa výsledkov laboratórnych skúšok vzoriek pitnej vody vyšetrovaných v laboratóriách ÚVZ SR a RÚVZ v SR (obdobie rokov 2006 – 2015) dosahuje tvrdosť pitnej vody verejných vodovodov v SR značné rozdiely.
    [Show full text]
  • BYTOV a Vysta VBA V BANSKEJ BYSTRICI a OKOLI V 90. ROKOCH
    GEOGRAFIE - SBORNIK CESKE GEOGRAFICKE SPOLECNOSTI ROK 2003 • CiSLO 3 • ROCNiK 108 ToMAs CHaRvAT BYTOVA vYSTAVBA V BANSKEJ BYSTRICI A OKOLI V 90. ROKOCH 20. STOROCIA T. Chorvat: Housing dev€lopment in Banskd Bystrica and its surroundings in the 1990's. - Geografie - Sbornik CGS, 108, 3, pp. 202-215 (2003). - The paper deals with the development and trends in housing development in the town of Banska Bystrica and its surroundings in the last decade of the 20th century, which was the first decade of its post-socialist transformation. At first, the study discusses general sources and conditions of building and housing development in post-socialist cities in the Slovak Republic. The paper is centred on analyses and comparisons of the development of housing in family houses and blocks of flats, on their spatial distribution and on the background of their construction. The author clarifies also causal relationships connected with new tendencies and behaviour patterns of subjects of housing development (individuals, building companies, developers) in the region of Banska Bystrica. KEY WORDS: housing development - physical spatial structure - post-socialist city - post-socialist transformation - Banska Bystrica. Uvod Vysledky stavebnej cinnosti V najv,Yraznejsej miere vytvaraju obraz 0 p6so­ beni cloveka V danom uzemi. Intenzita stavebnej cinnosti, technicke prevede­ nie stavieb, ich architektonicke stvarnenie ci urbanisticke zakomponovanie priamo i nepriamo odrazaju ekonomicku situaciu, vkus i schopnosti vsetkych, ktori sa na jej realizacii podiefali (od developera - investora, cez architekta - planovaca, po stavebnu organizaciu). Uvedene skutocnosti vydavaju sve­ dectvo nielen 0 lokalite, V ktorej stavebna cinnosi prebieha, ale zaroveii vypo­ vedaju 0 tom, ako sa s problematikou novej v,Ystavby vysporiadala samotna obec (od najmensej osady po vefkomesto).
    [Show full text]