Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IMPLEMENTÁCIA

ÚZEMNÝCH SYSTÉMOV EKOLOGICKEJ STABILITY (ÚSES)

Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES

okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Centrum integrovanej starostlivosti o krajinu Bratislava december 2006

SAŽP – CISK Žilina 1 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Názov projektu:

IMPLEMENTÁCIA ÚZEMNÝCH SYSTÉMOV EKOLOGICKEJ STABILITY (ÚSES) Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresu Bytča, Žilina a Kysucké Nové Mesto

Objednávateľ: Ministerstvo životného prostredia SR Sídlo: Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava Zodpovedný zástupca: RNDr. Ladislav Ambróš vedúci odboru krajinného plánovania

Zhotoviteľ: Slovenská agentúra životného prostredia http:/www.sazp.sk/ Sídlo: Banská Bystrica, Tajovského 28 975 90 Banská Bystrica Zodpovedný zástupca: Ing. Miroslav Tončík generálny riaditeľ

Spracovateľ: SAŽP Centrum integrovanej starostlivosti o krajinu Bratislava Sídlo: Hanulova 5/d, 844 40 Bratislava Zodpovedný zástupca: Ing. Jan Králik, CSc., riaditeľ

Osoba oprávnená zastupovať a rokovať: Ing. Jan Králik, CSc. e-mail: [email protected]

Riešiteľský kolektív:

Projektový manažér: Ing. Jan Králik, CSc. Zodpovedný riešiteľ: Ing. Marta Hajniková

Zodpovední riešitelia za časti: RNDr. Peter Prokša Ing. Alena Kovaľová

Grafické práce - GIS: Ing. Andrej Súľovský

Technická spolupráca: Eva Labudová Soňa Maršálová Konzultácie a podklady: Správa NP Malá Fatra (RNDr. Dobošová) Správa CHKO Kysuce (Mgr. Pietorová, Ing. Pavlišin, Ing. Korňan) Správa CHKO Strážovské vrchy (Mgr. Smatanová, Strašíková)

SAŽP – CISK Žilina 2 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Obsah

I. T E X T O V Á Č A S Ť:

Ú V O D...... 4

A. Zadanie a hlavné ciele riešenia...... 4 B. Spôsob, obsah a rozsah spracovania úlohy...... 5 C. Vymedzenie a stručná charakteristika riešeného územia...... 6

1. A N A L Ý Z Y A S Y N T É Z Y...... 13

1.1 Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ)...... 13 1.2 Analýza socioekonomických javov...... 23 1.2.1 Pozitívne prvky a javy...... 23 1.2.1.1 Ochrana prírody...... 23 1.2.1.2 Ochrana prírodných zdrojov...... 47 1.2.1.3 .....Významné krajinné prvky...... 51 1.2.2 Socioekonomické javy charakteru stresových faktorov...... 52 1.2.2.1 Prirodzené stresové faktory...... 53 1.2.2.2 . Antropogénne stresové faktory...... 54 1.3 Reprezentatívne geoekosystémy (REPGES)...... 65

2. N Á V R H Y...... 67

2.1 Návrhy zamerané na tvorbu kostry ÚSES – Aktualizácia prvkov RÚSES...... 67 2.1.1. Genéza tvorby prvkov ÚSES v období rokov 1994 – 2005...... 67 2.1.2. Prvky ÚSES, ohrozenia, ekostabilizačné opatrenia a návrh režimu...... 73 2.1.3. Návrhy ekostabilizačných opatrení...... 85

2.2 Návrhy ochrany prírody a krajiny...... 91

POUŽITÁ LITERATÚRA...... 92 ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A OBRÁZKOV ...... 93

PRÍLOHA - obrázky 1 – 5...... 93

II. G R A F I C K Á Č A S Ť:

Mapa č. 1: Súčasná krajinná štruktúra M 1 : 50 000 Mapa č. 1: Syntéza pozitívnych prvkov M 1 : 50 000 Mapa č. 2: Syntéza stresových faktorov M 1 : 50 000 Mapa č. 3: Aktualizácia prvkov RÚSES M 1 : 50 000

SAŽP – CISK Žilina 3 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

I. T E X T O V Á Č A S Ť

SAŽP – CISK Žilina 4 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

ÚVOD

Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je najvýznamnejším prienikom krajinno- ekologických princípov do reálnej ekologickej politiky a do priestorovej plánovacej praxe (Izakovičová, 2000). Predstavuje najvýznamnejší prostriedok na uplatnenie krajinno- ekologických princípov pri riešení biodiverzity a ekologickej stability krajiny a ozelenenia poľnohospodárskej krajiny Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa za územný systém ekologickej stability považuje taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu (§2). Koncepcia ÚSES na Slovensku sa po roku 1990 stala jedným z nosných programov koncepcie ekologickej stability ekosystémov v krajine. Generel nadregionálneho ÚSES SR schválený uznesením vlády SR č. 319 dňa 27.4.1992 a projekty regionálnych ÚSES (1993 – 1994) pokryli celé územie Slovenska sieťou biocentier a biokoridorov ako základnej kostry celoplošnej ochrany a biodiverzity v krajine. Tento materiál sa stal jedným z významných nástrojov pri plánovacích procesoch v krajine a prvky ÚSES sa stali chráneným krajinným prvkom v zmysle zákona. Proces v tvorbe a ochrane krajiny priniesol nové poznatky a názory na tvorbu, význam a uplatnenie ekologickej siete. V procese plánovania využitia krajiny, pri plánovaní investičných akcií, ale i pozemkových úpravách, je nutná participácia rezortu životného prostredia pri stvárnení a realizácii ÚSES ako jednej z mála možností zabezpečenia praktickej realizácie ekostabilizačných opatrení, návrhov sanačných úprav a rekonštrukcie štruktúry krajiny.

A Zadanie a hlavné ciele riešenia

Spracovanie úlohy „Implementácia územných systémov ekologickej stability (ÚSES) – Aktualizácia prvkov regionálnych ÚSES“ objednalo u SAŽP so sídlom v Banskej Bystrici MŽP SR – Sekcia ochrany prírody a krajiny. SAŽP zahájila práce na aktualizácii ÚSES v spolupráci so Štátnou ochranou prírody a krajiny SR, z celkového počtu 38 dokumentácií RÚSES z obdobia rokov 1993 - 1995, s nasledovnými cieľmi:  obsahovo a kvalitatívne prehodnotiť prvky ÚSES na základe zmien: – v súčasnej krajinnej štruktúre – v štruktúre biotických prvkov – v pôsobení stresových faktorov,  priestorovo transformovať prvky regionálnych ÚSES vypracovaných v období rokov 1993 – 1995 v súlade: – s novovytvorenými krajmi a okresmi v SR podľa zákona NR SR č. 221 z roku 1996 o územnom a správnom usporiadaní SR – s novou sieťou úradov špecializovanej štátnej správy schválenej vládou SR 5.11.2003 zákonom NR SR č. 515 o Krajských a obvodných úradoch – so zákonom č. 525 /2003 Z. z. o štátnej správe pre životné prostredie,  poznať a vyhodnotiť súčasný stav skúmaného územia v pôsobnosti 45 obvodných úradov životného prostredia,  zosúladiť projekty regionálnych ÚSES s novými právnymi predpismi v oblasti ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd, ochrany PP, lesov, ochrany pamiatok a to najmä:

SAŽP – CISK Žilina 5 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

– zákonom NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny – zákonom NR SR č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – zákonom NR SR č. 220/2004 Z.z.o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy – zákonom FZ ČSFR č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov – zákonom NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách – zákonom NR SR č. 326/2005 o lesoch – zákonom NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu,  zosúladiť projekty RÚSES s aktualizovaným GNÚSES SR v KURS 2001  digitálne spracovať vrstvy prvkov ÚSES.

B. Spôsob, obsah a rozsah spracovania úlohy

Úloha je vypracovaná v zmysle vopred dohodnutého modifikovaného obsahu „Metodických pokynov na vypracovanie projektov regionálnych ÚSES a miestnych ÚSES“ (Z. Izakovičová a kol., Združenie KRAJINA 21, 11./2000) a je členená do dvoch blokov:

a) Analýzy a syntézy:

V rámci týchto prác boli:  sústredené a vyhodnotené doteraz spracované podklady vzťahujúce sa k riešenému územiu,  zabezpečené potrebné mapové podklady - v elektronickej forme v M 1 : 50 000,  spracované o prvky súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) na podklade DPZ - CORINE , o socioekonomické javy charakteru ochrany prírody a prírodných zdrojov o socioekonomické javy charakteru stresových faktorov,  aktualizované a doplnené: o reprezentatívne potenciálne geoekosystémy, o syntézy pozitívnych prvkov a o syntézy negatívnych prvkov,

 Výsledok:

textová časť grafická časť SKŠ mapa č. 1: Súčasná krajinná štruktúra - na podklade CORINE M 1:50000 Analýza a syntéza socioekonomických mapa č. 2: Syntéza pozitívnych prvkov, javov M 1 : 50 000 mapa č. 3: „Syntéza stresových faktorov“, M 1 : 50 000

SAŽP – CISK Žilina 6 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto b) Návrhy:

Predstavujú finálnu fázu projektu. Ide o celý systém návrhov, ktorého cieľom bolo vytvorenie funkčného ÚSES na regionálnej úrovni. V rámci týchto prác boli návrhy rozčlenené na:  návrhy zamerané na aktualizáciu kostry ÚSES t.j.: o aktualizácia genofondových lokalít o spresnenie plôch jestvujúcich biocentier a biokoridorov, vymedzenie plôch nových a zrušenie neaktuálnych prvkov RÚSES o zosúladenie prvkov regionálnej a vyššej hierarchickej úrovne podľa doteraz spracovaných platných dokumentácií, o zosúladenie kategorizácie prvkov RÚSES  návrhy ochrany prírody a krajiny t.j.: o potvrdenie funkcie existujúcich chránených území v rámci systému ÚSES o návrh na posilnenie súčasnej ochrany o návrh nových chránených území

Výsledok: o grafická časť: mapa č. 4: „Aktualizácia prvkov RÚSES“, M 1 : 50 000 o textová časť: stručný opis krokov finálnej fázy projektu rozčlenený na dva bloky v súlade s vyššie uvedeným

C. Vymedzenie a stručná charakteristika riešeného územia

Riešené územie v súčasnosti zahŕňa okres Bytča s 12 obcami, okres Žilina s 53 obcami a okres Kysucké Nové Mesto so 14 obcami. Výmera okresu Žilina je 94873 ha, výmera okresu Bytča je 14863 ha a okresu Kysucké Nové Mesto 9774 ha. Poloha okresov v rámci Žilinského kraja je znázornená na obr. č.1 – Vymedzenie okresov Bytča, Žilina a Kysucké Nové Mesto v rámci Žilinského kraja

Okres Bytča

Bytča Kolárovice Predmier Hlboké n/ Váhom Kotešová Súľov – Hradná Hvozdnica Maršová – Rašov Štiavnik Jablonové Petrovice Veľké Rovné

Okres Žilina

Belá Konská Rajecká Lesná Bitarová Kotrčiná Lúčka Rajecké Teplice Brezany Krasňany Rosina Čičmany Stráňavy Lietava Stránske Lietavská Lúčka Stráža Dlhé Pole Liet. Svinná-Babkov Strečno Dolná Tižina Lutiše Svederník Dolný Hričov Šuja Ďurčiná Malá Čierna Teplička nad Váhom Fačkov Mojš Terchová Gbeľany Horný Hričov Nezbudská Lúčka Varín Hôrky Ovčiarsko Veľká Čierna Hričovské Podhradie Paština Závada Višňové Jasenové Podhorie Zbyňov Kamenná Poruba Porúbka Žilina Kľače

SAŽP – CISK Žilina 7 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Okres Kysucké Nové Mesto

Dolný Vadičov Lopušné Pažite Rudina Horný Vadičov Nesluša Rudinka Kysucké Nové Mesto Ochodnica Rudinská Kysucký Lieskovec Povina Snežnica Lodno Radoľa

SAŽP – CISK Žilina 8 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Prírodné pomery Geologické pomery Z gelogického hľadiska je možno na území okresu vyčleniť niekoľko hlavných oblastí :  flyšové pohoria – oblasť geologicky pomerne homogénna a monotónna, tvorená paleogénnymi flyšovými sedimentami (prevažne ílovcami a pieskovcami) – patrí sem pohorie Javorníky  pohoria bradlového pásma – geologicky pestrá oblasť, v ktorej sa striedajú flyšové sedimenty s mezozoickými prevažne karbonátovými horninami – patria sem oblasti Manínskej vrchoviny a Kysuckých vrchov  pohoria jadrového pásma Karpát – geologicky pestré oblasti s výskytom viacerých stratigrafických jednotiek – paleozoických kryštalických a metamorfovaných hornín, mezozoických karbonátových a nekarbonátových hornín, paleogénnych karbonátových hornín - patria sem pohoria Vnútorných Západných Karpát (Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Lúčanská a Krivánska Malá Fatra)  vnútrokarpatské kotliny – patria sem kotlinové oblasti okresu s paleogénnymi a neogénnymi sedimentmi (íly, piesky, štrky), pokrytými kvartérnymi sedimentmi (svahové a sprašové hliny, proluviálne a fluviálne sedimenty)

Geomorfologické pomery Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí územie okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto do provincie Západných Karpát a ich nasledovných geomorfologických jednotiek.

Tab.č.1: Geomorfologické jednotky okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Suprovincia Oblasť Celok Podcelok časť

Vysoké Javorníky Javornícka hornatina Rakovská hornatina Púchovská vrchovina Slovensko- Javorníky Javornícka brázda Vonkajšie moravské Karpaty Nízke Javorníky Rovnianska vrchovina Západné Ochodnická vrchovina Karpaty Kysucká kotlina Považské podolie Bytčianska kotlina – Kysucké Bradlá Vadičovská brázda Stredné Beskydy Kysucká vrchovina Vojenné - Strážov Strážovské vrchy Zliechovská hornatina Javorina Súľovské skaly Súľovská kotlina Súľovské vrchy Skalky - Manínska vrchovina - Rozsutec Vnútorné Krivánska Fatra Fatransko- Krivánske veter. hole Západné tatranská oblasť Malá Fatra Lúčanské veter. hole Karpaty Lúčanská Fatra Kýčery Kľak Žilinská pahorkatina - Varínske podolie - Žilinská Kotlina Rajecká kotlina - Domanižská kotlina -

Z hľadiska typov reliéfu v území boli vyčlenené nasledovné hlavné typy reliéfu:  kotlinový reliéf – fluviálna rovina, málo členená hladko modelovaná rovina až kotlinová erózno-denudačná členená pahorkatina – hladko modelovaný reliéf kotliny v centrálnej časti okresu Žilina

SAŽP – CISK Žilina 9 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

 erózno-denudačná vrchovina až hornatina, prevažne hladko modelovaná, bez výskytu bralných foriem na flyšovom substráte – región flyšových pohorí (Javorníky)  erózno-denudačná vrchovina až hornatina, ostrejšie modelovaná, s výskytom bralných foriem-pohoria bradlového pásma a nižšie kryštalicko-druhohorné pohoria (Strážovské a Súľovské vrchy, Manínska vrchovina, Kysucké vrchy)  erózno denudačná hornatina až vysočina – vysoké pohoria, jednak prevažne hladko modelované (Lúčanska Fatra), jednak ostrejšie modelované s častým výskytom bralných foriem (Krivánska Fatra).

Hydrogeologické pomery Podľa hydrogeologickej rajonizácie SR do riešeného územia zasahujú nasledovné hydrogeologické rajóny.

Tab.č.2: Hydrogeologické rajóny okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Hydrogeologický rajón Povodie Označenie MG 027 Mezozoikum a kryštalinikum Váh, Orava, Krivánskej Fatry Varínka PQ 028 Paleogén povodia Kysuce Kysuca QP 029 Paleogén a kvartér časti Žilinskej Váh, kotliny a východného okraja Súľovských vrchov Rajčanka MG 030 Kryštalinikum a mezozoikum severo-západných svahov Lúčanskej M. Rajčanka, Fatry Váh

Kryštalinikum jadrových pohorí, bradlové pásmo, prevažná časť flyšového pásma vonkajších Karpát je bez významnejších súvislých hydrogeologických kolektorov vrstevného typu, s plytkým podpovrchovým obehom podzemných vôd. Zásoby podzemných vôd sú nízke. Hydrogeologické pomery kryštalinika výrazne ovplyvňujú kvartérne pokryvné útvary. Kotliny vyplnené centrálno-karpatským paleogénom a neogénom spolu s ich kvartérnym pokryvom predstavujú typ súvislých hydrogeologických kolektorov vrstevného charakteru. Zvodnenie býva veľmi dobré a významné z vodohospodárskeho hľadiska. Kvartérne sedimenty Váhu a jeho prítokov vytvárajú významnú akumuláciu podzemných vôd. Vysokou prevažne krasovo – puklinovou priepustnosťou sa vyznačujú vápence a dolomity triasu. V nich sa sústreďujú najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd mezozoika. Karbonátové horniny jury a kriedy sú obyčajne nízko priepustné.

Hydrologické pomery Z hľadiska odtokových pomerov patrí územie okresu Žilina do povodia rieky Váh. Pri vstupe na územie okresu (ústie potoka Hoskora z Krivánskej Fatra) má Váh plochu povodia 5438,66 km2, pri výstupe z územia (medzi ústím Štiavnika a Hradného a ústím Drieňovky) má plochu povodia 7519,10 km2. Celková plocha povodia Váhu v okrese je po odpočítaní plochy povodia Kysuce asi 1060 km2. Územím okresu preteká Váh v dĺžke 47,3 km, priberá tu niekoľko väčších prítokov a svoj prietok zvýši priemerne o viac ako 30 m3/s (z priemerne 91,5 na 123,9). Postupne Váh priberá nasledovné väčšie prítoky : Varínka –ústí do Váhu sprava pri Varíne. Celková plocha povodia je 167,48 km2, dĺžka hlavného toku 24,7 km, špecifický odtok z povodia je priemerne 19,67 l/s/km2 a priemerný prietok 3,3 m3/s. Kysuca – ústí do Váhu sprava v Žiline, medzi Považským Chlmcom a Budatínom. Celková plocha povodia je 1037,67 km2, dĺžka hlavného toku 66,3 km, špecifický odtok z povodia je priemerne 16,7 l/s/km2 a priemerný prietok 17,3 m3/s. Rajčanka – ústí do Váhu zľava v Žiline, pri Strážove. Celková plocha povodia je 359,06 km2, dĺžka hlavného toku 47,5 km, špecifický odtok z povodia je priemerne 16,13 l/s/km2

SAŽP – CISK Žilina 10 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto a priemerný prietok 5,8 m3/s. Takmer celé povodie Rajčanky leží v okrese Žilina a zahŕňa prakticky celú Rajeckú kotlinu. Prítoky sprava z Javorníkov – niekoľko paralelných tokov približne rovnakej veľkosti (plocha povodia 45 -67 km2, dĺžka 13 – 19 km, špecifický odtok 13 – 17 l/s/km2, prietok 0,8 – 1,0 m3/s), ústiacich do Hričovského kanála. Sú to postupne Divina, Dlhopoľka (ústi pri Svederníku), Rovnianka (pri Kotešovej), Petrovička (v Bytči), Štiavnik (pri Starovci). Z vodohospodárskeho hľadiska je región Žiliny dlhodobo pozitívna oblasť – suma zrážok v priebehu roka i počas vegetačného obdobia je vyššia ako potenciálny výpar z územia. Centrálna kotlinová oblasť je však už na rozhraní vyrovnanej bilancie a počas vegetačného obdobia má i zápornú bilanciu (až do 60 - 80 mm vlahy). Väčšina územia má počas vegetačného obdobia prebytok vlahy 50 -150 mm, najvyššie horské územia až do 440 mm. Z dlhodobých trendov vývoja odtokových koeficientov možno pozorovať percentuálny nárast odtoku v porovnaní s množstvom zrážok – odtokové koeficienty sa pohybujú v súčasnosti okolo 4,4 – 0,6. Potenciálny výpar v území sa pohybuje ročne v rozmedzí 450 – 600 mm. Režim väčšiny tokov v území je typický stredohorský snehovo – dažďový, s akumuláciou vody a nízkymi stavmi v decembri až februári, vysokou vodnosťou v marci až máji (maximálnymi stavmi prevažne v apríli) a nízkymi stavmi v septembri až októbri. V horských častiach tokov sa maximálne stavy posúvajú na koniec apríla až začiatok mája, v kotlinových tokoch na koniec marca až začiatok apríla.

Pôdne pomery Hlavné pôdne regióny okresov možno stručne charakterizovať nasledovne:  región kotlinových pôd (v rámci Považského podolia a Žilinskej kotliny) – pôdy na prevažne sypkých nespevnených kvartérnych sedimentoch. Veľký je výskyt hydromorfných pôd (fluvizemí a čiernic) na nivách a nízkych terasách tokov (najmä Váhu, Kysuce a Rajčanky), na ostatnom území sa vyskytujú prevažne luvizeme a luvizeme oglejené. Pôdy sú prevažne hlboké, rôznej zrnitosti.  región pôd pohorí flyšového pásma - terestrické pôdy s prevahou kambizemí nasýtených až nenasýtených, v nižších polohách luvizemí, stredne hlbokých a hlbokých, stredne ťažkých až ťažkých.  región pôd nižšieho stupňa pohorí centrálnych Karpát – pestrá mozaika lesných pôd v závislosti od geologického substrátu – striedanie kambizemí, rendzín a pararendzín, prevažne stredne hlbokých až plytkých, ľahkých až stredne ťažkých  región pôd vyššieho stupňa pohorí centrálnych Karpát – vyššie časti Lúčanskej a Krivánskej Fatry – klimaticky podmienené kambizeme nenasýtené, podzolové až podzoly, väčšinou plytké až stredne hlboké, ľahké až stredne ťažké

Klimatické pomery Na riešenom území prevládajú z teplotného hľadiska regióny mierne chladné až chladné, do ktorých patrí väčšina pohorí. Kotlinová časť okresu a okraje patria do mierne teplej klimatickej oblasti, najvyššie partie Krivánskej a Lúčanskej Fatry do studenej až veľmi studenej klimatickej oblasti. Z hľadiska zrážok patria najnižšie časti okresu (kotlinové) do mierne vlhkej klimatickej oblasti, nižšie časti pohorí do vlhkej klimatickej oblasti a vyššie časti do veľmi vlhkej klimatickej oblasti.

Vegetácia Podľa fytogeograficko–vegetačného členenia územie patrí do fytogeografických jednotiek (Plesník, Atlas krajiny SR 2002):

SAŽP – CISK Žilina 11 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Tab.č.3: Fytogeografické jednotky okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Zóna Oblasť Okres Podokres Obvod a1 Krivánske veterné hole a.Krivánska Fatra a2 Osnica a3 Rozsutec, Boboty, Sokolie 1. Malá Fatra b1 Veľká Lúka b. Lúčanská Fatra b2 Kýčery kryštalicko b3 Kľak druhohorná a. severný Žilinská kotlina buková b. južný a. Súľovské skaly - b. Súľovská kotlina Súľovské vrchy c. Manínska vrchovina d. Skalky flyšová Javorníky Kysucká a Oravská - -

vrchovina

V rámci okresu Žilina sa nachádzajú nasledovné jednotky rekonštruovanej prirodzenej vegetácie :  Lužné lesy (U – Ulmenion)  Lužné lesy podhorské a horské (Al – Alnenion glutinoso-incanae, Salicion triandrae p. p., Salicion eleagni)  Dubovo-hrabové lesy karpatské (C – Carici pilosae –Carpinenion betuli)  Dubovo-hrabové lesy lipové (CP – Tilio – Carpinenion betuli)  Lipovo-javorové lesy (At – Tilio – Acerenion )  Javorové horské lesy (Ac – Aceri – Fagenion p. p. maj., Tilio – Acerion p. p. min.)  Bukové lesy vápnomilné (CF – Cephalanthero – Fagenion)  Bukové a jedľové lesy (F, A – Eu – Fagenion p. p. maj.)  Bukové kvetnanté lesy (Fs – Eu – Fagenion p. p. min.)  Bukové kyslomilné lesy podhorské (LF – Luzulo – Fagion p. p. min.)  Bukové kyslomilné lesy horské (Fm – Luzulo – Fagion p. p. maj.)  Dubové subxerotermofilné lesy submediteránne a skalné stepi (Qs – Quercion pubescenti – petraeae p. p., Seslerio – Festucion glaucae p. p., Asplenio – Festucion glaucae)  Dubové nátržníkové lesy (Qp – Potrentillo albae – Quercion dalechampii)  Jedľové a jedľovo-smrekové lesy (PA Abietion, Vaccinio – Abietenion)  Smrekovcové lesy čučoriedkové (Eu – Vaccinio – Pieceenion p. p.)  Subalpínske kosodrevinové a trávinné kyslomilné spoločenstvá (Ms – Pinion mugo p. p., Nardion p. p. , Calamagrostion villosae, C. arundinaceae). V území sú zastúpené prevažne karpatské druhy rastlín, od juhozápadu a juhu sem prenikajú aj panónske, teplo a suchomilnejšie druhy, z ktorých mnohé tu majú severnú hranicu ich výskytu. Vzhľadom na geologické podložie sa tu vyskytujú ako kyslomilnejšie, tak aj vápnomilné druhy. Pestrejšia floristická skladba sa nachádza na vápencovom podklade. V druhovom zložení rastlinstva sa odráža aj stupňovitá členitosť územia. Podrobnejšia charakteristika flóry je uvedená pri charakteristikách genofondových lokalít.

Živočíšstvo Podľa zoogeografického členenia – terestrický biocyklus patrí územie do jednotiek (Jedlička, Kalivodová, Atlas krajiny SR 2002): Tab.č.4: Zoogeografické členenie okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Provincia Podprovincia Úsek Listnaté lesy - podkarpatský Stredoeurópske pohoria Karpatské pohoria západokarpatský

SAŽP – CISK Žilina 12 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Živočíšstvo predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď, vlk a rys, z vtákov napríklad orol skalný, výr skalný, tetrov, hlucháň, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý, murárik červenokrídly, sokol myšiar, sokol lastovičiar, myšiak hôrny, jastrab veľký, včelár obyčajný. Žijú tu bežné druhy poľovnej zveri- jelenia, srnčia, diviačia. Z rýb sa tu vyskytuje hlavátka, pstruhy, lipeň, z obojživelníkov mlok vrchovský, ropucha obyčajná, skokan hnedý a zelený, z plazov vretenica, užovka, z hmyzu napr.jasone - červenooký a chochlačkový.

Demografická charakteristika

Tab.č.5: Základné údaje o obyvateľstve okres Trvale bývajúce obyvateľstvo Ekonomicky aktívne osoby spolu muži ženy spolu muži ženy Bytča 30 788 15 185 15 603 14 818 7 947 6 871 Kysucké Nové Mesto 33 778 16 682 17 096 16 987 8 998 7 989 Žilina 156 361 76 099 80 262 79 256 41 534 37 722 Zdroj: Štatistický úrad SR

Tab.č.6: Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku Podiel z trvale bývajúceho Okres Trvale bývajúce obyvateľstvo vo veku obyvateľstva vo veku (v %) po- muži spolu ženy muži ženy neziste- pred- produktív- produktív- 15-59 0-14 15-54 60+ 55+ nom produktív nom nom Bytča 30 788 6 590 9 880 8 698 1 864 3 707 49 21,4 60,3 18,1 Kysucké Nové Mesto 33 778 6 813 11 186 9 961 1 970 3 665 183 20,2 62,6 16,7 Žilina 156 361 29 646 50 972 46 937 9 401 18 179 1 226 19,0 62,6 17,6 Zdroj: Štatistický úrad SR

SAŽP – CISK Žilina 13 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

1. ANALÝZY A SYNTÉZY

1.1 Súčasná krajinná štruktúra

Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) je výsledkom dlhodobého pôsobenia antropického tlaku na krajinu, veľkosť ktorého ovplyvňuje mieru stability a kvality. Súčasnú krajinnú štruktúru tvoria súbory prirodzených a človekom čiastočne alebo úplne pozmenených krajinných prvkov a odráža sa v nich súčasný stav využitia zeme v záujmovom území.

Základné mapovacie jednotky mapy využitia územia:

 lesná pôda (lesné porasty)  nelesná drevinová vegetácia (NDV) – tzv. rozptýlená vegetácia v krajine.  vodné plochy a toky – všetky druhy vodných plôch a tokov (prirodzené aj umelé),  prvky odkrytého substrátu – prirodzené alebo človekom vytvorené.  trvalé trávne porasty (TTP) – lúky, pasienky ako i ďalšie prirodzené a poloprirodzené nedrevinové spoločenstvá.  trvalé kultúry (TK) – vinice, sady, záhrady a záhradkárske kolónie.  orná pôda – veľko a maloblokové oráčiny, polia so siatymi dočasnými trávnymi porastami a krmovinami.  zastavané plochy – skupina prvkov technických diel, zložitá skupina rôznorodých prvkov, ktoré sú jednoznačne charakterizované tým, že boli vytvorené človekom. o rekreačné a obytné areály o ťažobné areály o priemyselné objekty  dopravné prvky o cestné, o železničné o vodné o letecké  produktovody  poľnohospodárske areály – objekty zamerané na poľnohospodársku výrobu,  lesohospodárske prvky – technické prvky súvisiáce s prevádzkou lesného hospodárstva  vodohospodárske prvky – vodohospodárske objekty  skládky odpadov a pod

Tab.č.7:Súčasná krajinná štruktúra riešeného územia Ukazovateľ okres Žilina okres Bytča okres Kysucké Nové Mesto orná pôda 11237 2618 1201 záhrady 1401 498 302 ovocné sady 63 98 1 TTP 17478 5369 4632 poľnohospodárska pôda 30178 8583 6136 lesné pozemky 43005 17246 9845 vodné plochy 4269 510 222 zastavané plochy 4490 1062 883 ostatné plochy 5865 763 283 celková výmera 81508 28164 17368

Zdroj: ÚGKK SR – Štatistická ročenka o pôdnom fonde, ÚHDP – 31.12. 2002

SAŽP – CISK Žilina 14 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Typy súčasnej krajiny

Charakteristiku typov krajiny podávame podľa fyzickogeografických subregiónov, ktoré boli vyčlenené v RÚSESe Žilina (1993).

1. Vážskokysucké podolie 2. Nízke Javorníky 3. Vysoké Javorníky 4. Kysucká hornatina 5. Lutišsko – zázrivská hornatina 6. Manínska vrchovina 7. Súľovsko – skalská hornatina 8. Strážovská hornatina 9. Bitarovsko –višňovská pahorkatina 10. Rajecká pahorkatina 11. Varínsko - belianska pahokatina 12. Žilinské podolie 13. Kýčerskokľakská hornatina 14. Lúčanská hornatina 15. Krivánska hornatina 16. Lučanská vysočina 17. Krivánska vysočina

1. Vážskokysucké podolie

Región zaberá údolnú nivu Váhu a dolnej Kysuce. Patria sem obce Rašov, Maršová, Mikšová, Predmier, Bytča, Hliník n/V., časť obce Kotešová, Dolný Hričov, Horný Hričov, Svederník, Marček, časti mesta Žilina (Strážov, Považský Chlmec) a časti obcí Brodno a Vranie, Kysucké Nové Mesto. Nachádza sa tu i vodná nádrž Hričov. Z abiotického hľadiska ide o pomerne homogénny región, takmer výlučne tvorený nivnou rovinou na fluviálnych sedimentoch s hydromorfnými fluvizemami až čiernicami s mierne teplou vlhkou kotlinovou klímou.. Prevažujúcou jednotkou rekonštruovanej prirodzenej vegetácie sú lužné lesy nížinné, na okrajoch do územia zasahuje pás dubovo-hrabových lesov karpatských na strane Javorníkov a na strane Súľovskej vrchoviny je to pás s prevládajúcimi bukovými kvetnatými lesmi podhorskými a menším výskytom dubovo-hrabových lesov karpatských (Michalko a kol, 1986). Na pomerne úzkom území je skoncentrované osídlenie, poľnohospodárstvo, priemysel i dôležité dopravné cesty, čiže ide o človekom výrazne pozmenenú krajinu, v ktorej prevažuje veľkobloková orná pôda. Územím preteká rieka Váh, vážsky kanál je z biotického hľadiska chudobný, s nízkou biodiverzitou, staré štrkoviská sú priestormi, v ktorých po ukončení ťažby nastupuje sukcesia smerom k prirodzeným spoločnstvám a kde je reálna ich renaturalizácia. Z mestských sídiel sem patrí mesto Bytča a časti žilinskej aglomerácie. Zo sídiel vidieckeho typu sú v rámci regiónu najvýznamnejšie Horný a Dolný Hričov, Predmier, Hliník nad Váhom. Priemysel a technické prevádzky sa sústreďujú najmä v okolí mesta Bytča, Dolného Hričova, Považského Chlmca. Drobné prevádzky, sklady a manipulačné plochy sú rozmiestnené v celom regióne. Vplyv priemyselno-hospodárskej činnosti je umocnený intenzívnou dopravou (cestnou i železničnou), dosahujúcou hodnoty najzaťaženejších dopravných ťahov Slovenska. Územím prechádza úsek diaľnice D1, v Hornom Hričove sa nachádza letisko. Poľnohospodárstvo je intenzívne, čomu nasvedčuje aj vysoké percento zornenia veľkoblokovo obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, plochy lesov sú minimálne. Krajina je výrazne antropicky atakovaná s nepriaznivou štruktúrou.

SAŽP – CISK Žilina 15 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

2. Nízke Javorníky

Región zaberá nižšiu časť flyšového pohoria Javorníky, V regióne sa nachádzajú obce Beňov, Mikšová, Hvozdnica, Štiavnik, Pšurnovice, Petrovice, Setechov, Kolárovice, Kotešová, Veľké Rovné, Svederník, Dlhé Pole, Divinka, Divina, Lalinok, Lúky, Rudina, Nesluša, Ochodnica Z abiotického hľadiska ide o dva hlavné typy krajiny. Obce Štiavnik, Setechov, Petrovice, Kolárovice, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Divina ležia v eróznych brázdach na paleogénnych flyšových sedimentoch s kambizemami nasýtenými až oglejenými. Ostatná časť územia je tvorená rozčlenenou, prevažne hladko modelovanou vrchovinou až hornatinou na paleogénnych flyšových sedimentoch s prevažujúcimi kambizemami nasýtenými a luvizemami. V prípade eróznych brázd ide o mierne až stredne sklonitý reliéf, náchylný na zosúvanie s výskytom zosuvov najmä v okolí Kolárovíc, Štiavnika a V. Rovného, v pohorí ide o stredne strmé až strmé svahy (väčšinou do 25), pomerne náchylné na svahové procesy (najmä závery dolín a svahy nad vodnými tokmi, ako i svahy nad dolinou Váhu). V regióne prevažujú hlboké až stredne hlboké, málo až stredne skeletnaté pôdy. V území prevažujú lesné porasty, často so zmeneným druhovým zložením v prospech smreka, pomerne veľa je rúbanísk. V údoliach vodných tokov a v páse eróznych kotliniek je územie odlesnené. V osídlení prevažujú dediny, v blízkosti nich väčšinou veľkobloková orná pôda. Mimo lesa prevažujú intenzívne trvalé trávne porasty (TTP), časté sú aj extenzívne TIP, zastúpené sú i maloplošné štruktúry – maloplošné extenzívne lúky, mozaiky maloplošných TTP, ornej pôdy a sadov s vysokým zastúpením mimolesnej drevinnej vegetácie. Brehové porasty vodných tokov sú väčšinou dobre vyvinuté. Vegetácia vo východnej časti je ovplyvnená blízkosťou koridoru rieky Váh, takže na vhodných stanovištiach rastú teplomilné rastlinné spoločenstvá, resp. sa vyskytujú teplomilné druhy. Do územia zasahuje Žilinský lesopark.. Osídlenie je charakteristické hlavne vidieckymi sídlami, prevládajú lúky a pasienky nad ornou pôdou. Rekreačné aktivity sa sústreďujú hlavne do oblasti kopaničiarskeho osídlenia na severe regiónu.

3. Vysoké Javorníky

Región zaberá vyššiu časť pohoria Javorníky, severne od regiónu Nízkych Javorníkov. Najvyšším bodom pohoria je Veľký Javorník (1071 m), ležiaci mimo územia okresu. Nadmorské výšky chrbtov sa pohybujú od 700 do 1050 m. V regióne sa nenachádzajú sústredené vidiecke sídla, charakteristický je výskyt rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia. Väčšími osadami sú napr. Predjastrabie, Škoruby, Pláne, Babiše, Ráztoky, Madzín. Z abiotického hľadiska ide o rozčlenenú, hladko modelovanú hornatinu na paleogénnych flyšových sedimentoch s prevažujúcimi kambizemami nasýtenými až nenasýtenými. Jedná sa o strmé až veľmi strmé svahy (miestami nad 25), náchylné na svahové procesy, s výskytom aktívnych zosuvov najmä v záveroch dolín a pozdĺž údolí, s prevažne stredne hlbokými slabo až stredne skeletnatými pôdami, s výskytom plytkých a silno skeletnatých pôd prevažne v strednej časti (údolie Petrovička – Žarnov, povodie Rovnianky, horná časť povodia Kolárovického potoka). V súčasnosti v území prevažujú lesy, dosť však už zmenené hospodárskou činnosťou človeka. Druhové zloženie je zmenené, značnú rozlohu majú nepôvodné smrekové porasty, v celej oblasti je dosť vysoká ťažba dreva. Typickým je kopaničiarske osídlenie, s pestrou krajinnou štruktúrou – prevažujú mozaiky maloplošných lúk, polí, sadov s bohatým zastúpením mimolesnej rovinnej vegetácie. Vďaka tejto pestrej štruktúre sú tieto časti krajiny potenciálne cennými lokalitami z biotického hľadiska, dosť z týchto usadlostí je však opustených, pôda sa neobrába a nastupuje sukcesia. V oblasti sa často vyskytujú svahové prameniská s mokraďnými spoločenstvami a zastúpením ohrozených druhov. V mimolesnej krajine okrem mozaikovitých štruktúr sa často vyskytujú i intenzívne a extenzívne trvalé trávne porasty a maloplošné extenzívne a úzkopásové TTP. Brehové porasty pozdĺž vodných tokov sú väčšinou dobre vyvinuté. Významnými sú aj časti krajiny s pestrou

SAŽP – CISK Žilina 16 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto krajinnou štruktúrou, zahrňujúce kopaničiarske oblasti i zachovalá Petrovická dolina. Pomerne pestrá mozaika krajinnej štruktúry je atraktívna z hľadiska rekreácie – mnohé pôvodné kopaničiarske usadlosti sú premenené na rekreačné chalupy a strediská rekreácie,

4. Kysucká hornatina

Región zaberá časť Kysuckej vrchoviny – pomerne pestrej krajiny so striedaním výraznch radlových vrchov a eróznych kotliniek. Patria sem obce Brodno, Budatín, Zádubnie, Zástranie, Kotrčina Lúčka, Lysica, Snežnica, Vadičov, Radoľa, Kysucký Lieskovec, Lodno, Povina Z abiotického hľadiska prevažujú pahorkatiny eróznych brázd na mezozoických, sčasti karbonátových sedimentoch s prevažujúcimi kambizemami nasýtenými až oglejenými. Okraje kotliniek sú náchylné na zosúvanie, pohorie je tvorené rozčlenenou, ostro modelovanou vrchovinou až hornatinou na mezozoických flyšoidných sedimentoch bradlového pásma s prevažujúcimi kambizemami nasýtenými a oglejenými. Vyskytujú sa tu pomerne výrazné bradlové tvrdoše – Brodnianka, Dubeň, Straník, Želehošť, Požeha, s nadm. výškou chrbtov 500 – 800 m. Svahy sú prevažne veľmi strmé, z hľadiska svahových procesov pomerne stabilné. Náchylné na zosúvanie je územie v okolí Brodného a strmé svahy Dubňa v úseku Budatín – Teplička. Pôdy sú prevažne hlboké až stredne hlboké, málo až stredne skeletnaté, len na východe regiónu sa vo väčšej miere vyskytujú plytké, silno skeletnaté pôdy. V súčasnosti v území prevládajú lesy, i keď značná časť má zmenené zloženie, väčšinou s prevahou smreka. Pomerne veľká časť lesov je v kategórii lesov ochranných alebo lesov osobitného určenia, časť je súčasťou Žilinského lesoparku. V nelesnej časti krajiny sú najviac zastúpené orné pôdy (asi 50% zornenie poľnohospodárskej pôdy) a intenzívne TTP, veľmi málo je maloplošných štruktúr (maloplošné, úzkopásové polia, mozaiky týchto polí, maloplošných TTP, sadov a drevín), rovnako ako nelesnej drevinnej vegetácie. Brehové porasty vodných tokov sú väčšinou dobre vyvinuté, pomerne veľký je výskyt zarastených strží. Osídlenie je pomerne riedke a je sústredené v sídlach vidieckeho typu. Z rekreačných aktivít treba spomenúť rekreačné priestory v okolí Zádubnia a Zástrania s vybudovanými lyžiarskymi vlekmi, ako i rekreačný priestor západne od Lysice.

5. Lutišsko – zázrivská hornatina

Región zaberá SV cíp okresu Žilina – územie severne od údolia Varínky. Osídlenie má rozptýlený, kopaničiarsky charakter. Väčšie osady sú Lutiše, Kubíková, Horná Tižina, k významnejším uceleným vidieckym sídlam patrí len Terchová. Z abiotického hľadiska je región veľmi podobný regiónu Kysuckej hornatiny Nižšiu časť tvorí pahorkatina eróznych brázd na mezozoických, sčasti karbonátových sedimentoch s kambizemami nasýtenými až oglejenými. Táto oblasť je náchylná na svahové procesy, s výskytom zosuvov na veľkých plochách – najmä v oblasti Terchovej JV od doliny Struháreň, S od Bieleho potoka a v oblasti J od Lutiš a S a Z od Kubíkovej. Prevažujú stredne strmé svahy, väčšinou s hlbokými až stredne hlbokými pôdami, málo až stredne skeletnatými. Vyššie členitejšie časti regiónu patria rozčlenenej, ostro modelovanej vrchoviny až hornatiny na mezozoických flyšoidných sedimentoch bradlového pásma s prevažujúcimi kambizemami nasýtenými až nenasýtenými. Ide o strmé až veľmi strmé svahy bradlového pásma, s výraznými bradlami na JZ okraji regiónu (Magura, Ostré, Okrúhlica). Nadmorské výšky chrbtov sa pohybujú v rozpätí 700 – 1000 m. Celá oblasť je veľmi náchylná na výskyt svahových procesov, so zosuvmi najmä v záveroch dolín a bočných svahoch tokov. Pôdy sú prevažne hlboké až stredne hlboké, málo až stredne skeletnaté. Väčší podiel plytkých silno skeletnatých pôd je na Z a SZ regiónu. Súčasná krajinná štruktúra je veľmi pestrá. Lesy zaberajú menej ako polovicu územia, je v nich dosť intenzívna ťažba dreva. Veľmi málo je ochranných lesov alebo lesov osobitného určenia. Časť lesov je zmenená, s prevahou smreka, lesné porasty sú pomerne často nie

SAŽP – CISK Žilina 17 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

úplne zapojené. Pre územie je typické kopaničiarske osídlenie. V lutišskej časti je vysoké zastúpenie maloplošných extenzívnych úzkopásových TTP, dosť plochy zaberajú i mozaiky ornej pôdy a TTP s malým podielom drevín, málo veľkoblokové polia. Pomerne veľké je i zastúpenie lesíkov, remízok, extenzívnych TTP s vysokým podielom drevín a zarastajúcich TTP s veľmi vysokým podielom drevín. V terchovskej časti sú mimo lesov prevažujúcich jednotkami extenzívne TTP s malým podielom drevín, maloplošné extenzívne a úzkopásové TTP a mozaiky ornej pôdy a TTP s malým podielom drevín, pomerne dosť je i lesíkov, remízok, extenzívnych TTP s vysokým podielom drevín a zarastajúcich TTP s veľmi vysokým podielom drevín. Iba v JZ časti sa vyskytujú i veľkoblokové polia a intenzívne TTP. Pestrá krajinná štruktúra je predpokladom atraktivity územia z hľadiska rekreácie. Veľké množstvo pôvodných kopaničiarskych usadlostí je dnes premenené na rekreačné chalupy a strediská cestovného ruchu. Rozvoj rekreačných aktivít má naďalej stúpajúcu tendenciu.

6. Manínska vrchovina

Región zaberá SZ nižší okraj Súľovských vrchov s drobnými eróznymi kotlinkami. Osídlenie je sústredené v sídlach vidieckeho typu menšieho významu. Patria sem obce Jablonové, Hrabové, Hlboké nad Váhom, Hričovské Podhradie a Žilinská Lehota. Z abiotického hľadiska ide o rozčlenenú, prevažne ostro modelovanú vrchovinu na mezozoických flyšoidných sedimentoch bradlového pásma s prevažujúcimi kambizemami nasýtenými a oglejenými. Väčší je výskyt luvizemí a pararendzín. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje od 450 do 600 m, prevažne ide o stredne strmé svahy, v prípade výraznejších bradiel (Hradište, Dúbrava) strmé svahy, z hľadiska svahových procesov pomerne stabilné. Náchylné na zosúvanie sú svahy nad nivou Váhu v oblasti Hrabové – Hričovské Podhradie. Pôdy sú prevažne hlboké až stredne hlboké, málo až stredne skeletnaté, medzi Rašovom a Hrabovým je väčší výskyt plytkých skeletnatých pôd. Časti regiónu sú tvorené menej strmým hladko modelovaným reliéfom – sústredené sú tu i sídla. Ide o pahorkatinný reliéf s miernymi až stredne strmými svahmi, prevažne stabilným, s prevahou luvizemí a pararendzín. Náchylný na zosúvanie je okraj Jablonovskej brázdy. Pôdy sú prevažne hlboké, málo až stredne skeletnaté. V súčasnosti mierne prevažujú lesy nad odlesnenou časťou. Lesné hospodárstvo má produkčný charakter. Územím priečne prechádzajú doliny, v ktorých sú väčšinou umiestnené obce. Mimo lesov prevažujú intenzívne TTP, poľnohospodárska výroba je charakteristická nízkym percentom zornenia, v oblasti Jablonového a Žilinskej Lehoty sú zastúpené i veľkoblokové polia. V okolí Hlbokého nad Váhom dominujú mozaiky ornej pôdy a TTP (s prevahou TTP), krajinná štruktúra je tu najpestrejšia. Pre oblasť Hričovského Podhradia je typické vysoké zastúpenie mimolesnej drevinnej vegetácie.

7. Súľovsko – skalská hornatina

Región zaberá centrálnu časť Súľovských vrchov spolu s eróznymi kotlinami. Osídlenie je charakteristické sídlami vidieckeho typu väčšinou miestneho významu. Patria sem obce Súľov, Hradná, Malá Čierna, Veľká Čierna, Lietavská Svinná. Z abiotického hľadiska je prevažná časť regiónu tvorená rozčlenenou, ostro modelovanou hornatinou na paleogénnych súľovských zlepencoch a vápencoch, s kambizemami nasýtenými a rendzinami. Západná časť regiónu je tvorená veľmi strmými svahmi až bralami zlepencových Súľovských skál, ktorých chrbty dosahujú nadmorské výšky 550 – 870 m. Strmé svahy sú veľmi náchylné na svahové procesy, s výskytom zosuvov (oblasti Brada, Hoľazne, Kečky, Vysoký vrch). Prevažujú stredne hlboké až plytké pôdy, stredne až silno skeletnaté. Východná časť regiónu je tvorená významným masívom Skaliek (nadm. výška 600 – 780 m) a Dubovej (nadm. v.600 – 730 m) na prevažujúcich vápencových horninách s prevahou rendzín. Svahy sú strmé, avšak pomerne málo náchylné na výskyt svahových procesov, pôdy sú prevažne stredne hlboké až plytké, stredne až silno skeletnaté. Erózne kotliny regiónu (oblasť Súľova a Hradnej, Malej a Veľkej Čiernej a Lietavskej Svinnej) predstavujú pahorkatinu eróznych

SAŽP – CISK Žilina 18 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto brázd na paleogénnych zlepencoch a mezozoických sedimentoch bradlového pásma. Ide väčšinou o mierne až stredne strmé, pomerne stabilné svahy. Náchylné na zosúvanie sú územia na okraji Súľovskej kotlinky, S od Svinianky JZ okraj Čierňanskej kotlinky. Pôdy sú prevažne hlboké až stredne hlboké, málo skeletnaté, len v okolí Lietavskej Svinnej prevažujú stredne hlboké až plytké, stredne až silno skeletnaté pôdy. Viac ako 50% územia pokrývajú lesy, z ktorých značná časť patrí do kategórie ochranných lesov alebo lesov osobitného určenia. Prevažuje buk, vyskytujú sa i borovicové porasty, dosť zastúpené sú vzácnejšie typy lesných spoločenstiev. Pre územie je typický častý výskyt skalných útvarov. Zastúpenie veľkoblokovej ornej pôdy (napr. Súľov) klesá v prospech intenzívnych TTP. Veľmi málo sú zastúpené mozaiky maloplošnej ornej pôdy, TTP a drevín. V J časti (okolie Veľkej a Malej Čiernej, Jasenova a Rajca) je územie dosť narušené ťažbou dreva i kameňa. V regióne sa nachádzajú dva rozsiahle lomy na vápenec. Rekreačné aktivity sa sústreďujú hlavne do oblasti Súľovských skál, ktoré sú dosť intenzívne atakované vysokou návštevnosťou.

8. Strážovská hornatina

Región zaberá juhovýchodný cíp okresu Žilina – východne od Fačkovského sedla a južne od predchádzajúceho regiónu. Osídlenie je pomerne riedke. Nachádza sa tu len jedno sídlo vidieckeho typu – Čičmany, ktoré je centrom južnej časti regiónu a sčasti Fačkov. Z abiotického hľadiska región patrí väčšinou do rozčlenenej, prevažne ostro modelovanej vrchoviny až hornatiny na mezozoických karbonátových a nekarbonátových horninách prevažne s rendzinami. Na veľkej ploche ide o strmé až veľmi strmé svahy, málo náchylné na svahové procesy, prevažne so stredne hlbokými až plytkými, stredne až silno skeletnatými pôdami. Západne od Rajčianky je výrazný hrebeň Srniak – Hrubá Kečka – Strážov s nadm. výškou 600 – 1200 m, južne a východne je o niečo nižšia oblasť Javorinka – Kozol – Homôľka (nadm. výšky chrbtov 700 – 1600 m). Na juhu územia je pomerne výrazná Čičmianska brázda – hladko modelovaná kotlinka s miernymi až stredne strmými svahmi, na okraji kotlinky náchylnými na zosuvy, s prevažne hlbokými až stredne hlbokými, málo až stredne skeletnatými pôdami – luvizemami až kambizemami. V súčasnej krajinnej štruktúre prevládajú lesy, s dosť veľkým zastúpením ochranných lesov a lesov osobitného určenia. Lesné porasty sú väčšinou súvislé, relatívne málo narušené. Prevažuje buk, vyskytujú sa i borovicové porasty. V mimolesnej časti prevažujú extenzívne TTP s malým podielom drevín, pri Čičmanoch sú i plochy veľkoblokovej ornej pôdy a intenzívnych TTP. Dosť sa vyskytujú aj lesíky a remízky. V oblasti Čičmian je časť s vysokým zastúpením prevažne líniovej drevinnej vegetácie (hlavne na terasách), narastá výmera plôch TTP s postupujúcou sukcesiou. V S časti je územie narušené veľkolomom pri Šuji. Poľnohospodárstvo má extenzívny charakter, intenzívne obrábaná orná pôda je len v okolí Čičmian a v severnej časti regiónu – ostatnú časť poľnohospodárskej pôdy tvoria predovšetkým lúky a pasienky rôznej intenzity. Nachádzajú sa tu dva hlavné rekreačné priestory – okolie Čičmian a oblasť Fačkovského sedla.

9. Bitarovsko – višňovská pahorkatina

Región zaberá centrálnu časť Žilinskej kotliny, južne od nivy Váhu a severne od Rajeckej kotliny. Patria sem obce Paština Závada, Ovčiarsko, Peklina, Bitarová, Hôrky, časť mesta Žilina (Závodie, Bytčica Lietavská Lúčka), Porúbka, Lietavská Závada, Podhorie, Babkov, Brezany, Lietava, Rosina, Višňové, Trnové, Stráňavy, Turie. Región je z prevažnej časti tvorený kotlinovou pahorkatinou na fluviálno – proluviálnych sedimentoch a deluviálnych svahovinách s prevažujúcimi luvizemami a kambizemami nasýtenými. V dolinách väčších tokov (Rajčanka, Rosinka) i menších potokov je vyvinutá nivná rovina na fluviálnych sedimentoch s hydromofnými fluvizemami až čiernicami. Väčšinou ide o pahorkatinu s miernymi až stredne strmými svahmi, málo náchylnú na výskyt svahových procesov. Menšie členitejšie a strmšie oblasti sú náchylné na zosúvanie, lokálne sa vyskytujú i zosuvy (okolie Ovčiarska, Lietavskej Lúčky, Z od Višňového, oblasť Turie –

SAŽP – CISK Žilina 19 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Stráňavy). Pôdy sú prevažne hlboké až stredne hlboké, málo až stredne skeletnaté, len v spomínaných členitejších oblastiach je väčší výskyt stredne hlbokých až plytkých, stredne až silno skeletnatých pôd. V rastlinnej výrobe prevláda pestovanie kultúr na ornej pôde (asi 60% zornenie poľnohospodárskej pôdy). Prevažujú veľkoblokové polia, pomerne dosť je intenzívnych TTP, vo V časti sa vyskytujú aj extenzívne TTP s malým zastúpením drevín. V území nie sú súvislé lesné celky a lesíky sú izolované. Väčšinou nejde o hospodárske lesy, ale o lesy osobitného určenia. Veľmi málo je mimolesnej drevinnej vegetácie, s výnimkou okolia Paštinej Závady. Pri Lietavskej Lúčke sa vyskytujú kameňolomy. Osídlenie je veľmi husté – zasahuje sem mesto Žilina, ktoré spolu s priľahlými obcami tvorí významnú priemyselno – sídelnú aglomeráciu. Priemysel je sústredený najmä v oblasti Lietavskej Lúčky, v pásme medzi tokom Rajčanky a železničnou traťou a vo východnej časti mesta pozdĺž toku Váh (priemyselná zóna tu prechádza do regiónu Žilinského podolia). S priemyselnou činnosťou úzko súvisí doprava, ktorá tu dosahuje mimoriadnu intenzitu – križujú sa tu štyri hlavné dopravné ťahy (Martin – Žilina, Žilina – Čadca, Žilina – Rajec a Žilina – Považská Bystrica).

10. Rajecká pahorkatina

Región zaberá vlastnú rajeckú časť Žilinskej kotliny s prevažujúcimi sídlami vidieckeho typu, väčšími obcami sú mesto Rajec a Rajecké Teplice. Medzi ostatné patria Poluvsie, Stránske, Konská, Kunerad, Kamenná Poruba, Zbyňov, Jasenové, Kľače, Šuja, Ďurčiná, Rajecká Lesná. Z abiotického hľadiska je región tvorený kotlinovou pahorkatinou na fluviálno – proluviálnych sedimentoch a deluviálnych svahovinách s prevažujúcimi luvizemami a kambizemami nasýtenými. Časti územia (nivy tokov) tvoria nivné roviny na fluviálnych sedimentoch s hydromorfnými fluvizemami až čiernicami. Ide prevažne o mierne až stredne strmé svahy pahorkatiny, väčšinou stabilné z hľadiska náchylnosti na svahové procesy. Zosuvné oblasti sa vyskytujú prevažne na úpätí Malej Fatry, v oblasti Poluvsie – Stránske a južne od Kamennej Poruby. Pôdy sú prevažne hlboké až stredne hlboké, málo až stredne skeletnaté, len v niektorých členitejších oblastiach je väčší výskyt stredne hlbokých až plytkých, stredne až silno skeletnatých pôd (oblasti J od Rajeckých Teplíc, V od Rajca, Hôrka severne od Rajeckej Lesnej, SZ od Kamennej Poruby, niva Rajčanky medzi Rajcom a Šujou). Územie je odlesnené, prevažuje veľkobloková orná pôda, ďalšou výraznejšie zastúpenou jednotkou sú intenzívne TTP. Na úpätí Malej Fatry je využitie krajiny pestrejšie, časté sú extenzívne TTP s malým zastúpením drevín, ale i jednotky s väčším zastúpením drevín, až po zarastajúce TTP s veľmi vysokým podielom drevín. Lesný okraj má najmä v okolí Rajeckej Lesnej väčšiu členitosť. Z celoslovenského hľadiska je významné kúpeľné mesto Rajecké Teplice. Ďalší rekreačný priestor sa nachádza pri juhovýchodnej hranici regiónu, východne od obce Kunerad.

11. Varínsko – belianska pahorkatina

Región zaberá severovýchodný cíp Žilinskej kotliny pozdĺž rieky Varínky. Osídlenie je pomerne rovnorodé, je tvorené výlučne sídlami vidieckého typu, z ktorých sú najvýznamnejšie Belá a Krasňany. Okrem nich sem patria obce Nededza, Gbeľany, Stráža, Dolná Tižina a okraj Terchovej. Prevažná časť regiónu je tvorená kotlinovu pahorkatinou na fluviálno – proluviálnych sedimentoch a deluviálnych svahovinách s prevažujúcimi luvizemami a kambizemami pseudoglejovými, časť územia (niva Varínky) je tvorená nivnou rovinnou na fluviálnych sedimentoch. Niektoré oblasti sú náchylné na zosúvanie – menšie plochy pri Gbeľnoch a Krasňanoch, SV od Belej a na úpätí Malej Fatry. Prevažujú hlboké až stredne hlboké, málo až stredne skeletnaté pôdy, len v okolí Belej, Dolnej Tížiny a Krasnian je väčšie zastúpenie stredne hlbokých až plytkých, stredne až silno skeletnatých pôd.

SAŽP – CISK Žilina 20 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Z jednotiek súčasnej krajinnej štruktúry prevládajú intenzívne TTP, medzi Belou a Krasňanmi je dosť vysoké zastúpenie aj veľkoblokových polí. V území sa vyskytujú i maloplošné štruktúry (maloplošné úzkopásové polia, mozaiky ornej pôdy, TTP a sadov s nízkym i vysokým zastúpením drevín, v podhorí Malej Fatry je dosť výrazné zastúpenie extenzívnych TTP s malým i vysokým podielom drevín ako i zarastajúcich TTP s veľmi vysokým podielom drevín. Málo je lesov, väčší lesný komplex je iba medzi kótou Dúbrava a Varínom. V oblasti Mažgutovia – Nižné Kamence – Poddolina je zachovaná pestrá krajinná štruktúra s mozaikami úzkopásových lúk, menej polí, dobré zastúpenie drevinnej mimolesnej vegetácie. Orná pôda zaberá menšiu plochu ako trávne porasty a je rozšírená v okolí Dolnej Tižiny, Krasnian a Belej. Rekreačný priestor s chatovou osadou sa nachádza len vo východnej časti regiónu a nadväzuje na Krivánsku Fatru. V Krasňanoch bola vybudovaná nová dedina pre zahraničných zamestnancov automobilky KIA.

12. Žilinské podhorie

Región zaberá centrálnu, vážsku časť Žilinskej kotliny, na pomerne malom území je tu sústredená rôznorodá ľudská činnosť. Patrí sem centrum mesta Žilina i niektoré jej okrajové časti (napr. Rosinky). Osídlenie na ostatnom území tvoria predovšetkým sídla vidieckeho typu Teplička nad Váhom, Varín, Gbeľany, Mojš, časť Gbelian, Varín a Strečno. Z abiotického hľadiska je územie tvorené nivnou rovinou na fluviálnych sedimentoch s hydromorfnými fluvizemami až čiernicami. Pôdy sú prevažne hlboké, málo skeletnaté, len ľavostranná niva Váhu v úseku Strečno – Rosinky je tvorená stredne hlbokými až plytkými, stredne až silno skeletnatými fluvizemami. Poľnohospodárska pôda je intenzívne využívaná, pričom dominuje veľkobloková orná pôda (takmer 90 % zornenie). V SV časti zasahujú do územia aj lesné porasty a intenzívne TTP. Lesné hospodárstvo a rekreačné aktivity nemajú v rámci regiónu prakticky žiadny význam. Výrazné zmeny v krajinnej štruktúre nastali výstavbou Vodného diela Žilina s hydrocentrálou, kde sa vytvorila rozsiahla vodná plocha. Bariérový efekt bol zmiernený vytvorením takmer 10 km dlhého umelého hydrického biokoridoru na pravej strane vodného diela. Najvýznamnejším prvkom krajinnej štruktúry je mestské sídlo Žiliny s novovybudovanými obchodnými centrami v časti Vlčince a Solinky. Mesto Žilina je významným dopravným uzlom, v jeho okolí boli vybudované príjazdové a obchvatové komunikácie s pripravovaným napojením na diaľnicu D1, v území sa nachádza aj veľká nákladná železničná stanica, letecké spojenie zabezpečuje letisko v Hornom Hričove. V krajinnej štruktúre dominujú hlavne priemyselno – energeticko – dopravné zariadenia, ktoré sú priestorovo lokalizované v páse pozdĺž celého regiónu. Pás začína vo východnej časti Žiliny, kde je priemyselná zóna na ľavom brehu Váhu. Výrazným novým prvkom je výstavba automobilky KIA a MOBIS medzi Tepličkou a Gbeľanmi. Celé územie sa vyznačuje intenzívnou výstavbou priemyselných závodov a firiem, naviazaných na nosný priemysel – automobilovú výrobu.

13. Kýčersko – kľakská hornatina

Región zaberá južnú časť Lúčanskej Malej Fatry – oblasť Kopanej, Usypanej skaly, Sokola, Baby, Kýčery, Hnilickej kýčery, Kukly, Príporu, Bukoviny, Košiarky, Ostrej skaly, Kľaku a Reváňa. Z abiotického hľadiska je región tvorený rozčlenenou, ostro modelovanou hornatinou na mezozoických karbonátových horninách. Nadmorské výšky chrbtov sa pohybujú v rozpätí 800 – 1380 m. Prevažne ide o strmé až veľmi strmé svahy s výskytom bralných foriem, väčšinou málo náchylné na výskyt svahových procesov. Oblasti na Z úpätí pohoria pri Rajeckej Lesnej, okolie Usypanej skaly a oblasť Kľak – Ostrá skala sú náchylné na výskyt zosuvov. Pôdy regiónu sú väčšinou stredne hlboké až plytké, stredne až silno skeletnanté, v severnej časti sú hlbšie, s nižším obsahom skeletu. Okolie Fačkova je tvorené malou eróznou kotlinkou s miernejším, hladko modelovaným reliéfom.

SAŽP – CISK Žilina 21 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

V súčasnosti dominujú lesy, čiastočne zmenené s prevahou smreka, v prirodzených porastoch prevažuje buk. V území je vysoká ťažba dreva, veľa rúbanísk, lesy sú rozdrobené, väčšie súvislé lesné plochy bez narušení ťažbou sú v oblasti Kľaku a Reváňa. V celom území je pomerne dosť semenných porastov. Okrem lesov je v území dosť i horských, extenzívne využívaných alebo nevyužívaných TTP od porastov s nízkym zastúpením drevín až po zarastajúce TTP s veľmi vysokým podielom drevín (napr. údolie Jamy pod Fačkovským sedlom). Rekreácia a cestovný ruch sa sústreďujú do dvoch rekreačných priestorov (dolina Lesnianky a dolina pod Kľakom a Fačkovským sedlom). Sú tu vybudované chatové osady i lyžiarske vleky.

14. Lúčanská kotlina

Región zaberá nižšiu časť Lúčanskej Malej Fatry, severne od Kýčersko – kľakskej hornatiny. Patria sem oblasti Polom, Hoblík, Rovne, Jastrabná, Kozol, Jurgová, Žiar. Z abiotického hľadiska ide o ostro modelovanú vrchovinu až hornatinu na mezozoických karbonátových a nekarbonátovýh horninách. Prevažne ide o strmé až veľmi strmé svahy na pestrom geologickom substráte, väčšinou málo náchylné na svahové procesy. Oblasť Kozla, Skalky a okrajové časti pohoria sú náchylné na zosúvanie. Nadmorské výšky chrbtov sa pohybujú väčšinou v rozpätí 750 – 1100 m. Pôdy sú stredne hlboké až plytké, stredne až silno skeletnaté, na kryštaliniku sú väčšinou stredne hlboké, s nižším obsahom skeletu. V súčasnosti dominujú v území lesné porasty. Lesné hospodárstvo má najmä produkčný charakter – hlavnými zásahmi do krajiny sú holoruby. Porasty sú dosť zmenené, prevažuje síce buk, ale veľa je aj výsadieb smreka. Pomerne veľa je ochranných lesov a semenných porastov. Zastúpené sú aj lúčne porasty, väčšinou extenzívne TTP s menším, s veľkým až veľmi vysokým zastúpením drevín. Veľkým zásahom do lesných porastov je veľkolom pri Stráňavách. Ťažobná činnosť sa sústreďuje v rozsiahlom povrchovom lome Polom, zásobujúcom surovinou vápenku vo Varíne. V priestore severovýchodne od obce Kunerad je vybudovaná chatová osada.

15. Krivánska hornatina

Región zaberá nižšiu časť Krivánskej Malej Fatry – pestrú členitú krajinu v oblasti Krivé, Plešel, Kopa, Prostá, Bačinský vrch, Vysoký vrch, Kykula, Dlhý vrch, Sokolie, Baraniarky, Grúň, Boboty, Rovná hora, Malý Rozsutec. Patrí sem i erózna kotlinka s obcou Štefanová. Z abiotického hľadiska je územie pestré. Západná časť regiónu (Z od doliny Veľká Bránica) je ostro modelovaná hornatina na mezozoických karbonátových a paleozoických granizoidných horninách, strmé až veľmi strmé svahy, väčšinou málo náchylné na svahové procesy. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje v rozpätí 600 – 1200 m. Oblasti Sokolia, Bobôt, Tiesňav a Malého Rozsutca sú charakteristické veľmi strmým bralným reliéfom chočského príkrovu. Nadmorská výška chrbtov je 800 – 1350 m. Niektoré plochy, najmä na okraji pohoria sú náchylné na výskyt svahových procesov, pôdy sú v celom území stredne hlboké až plytké, stredne až silno skeletnaté. Oblasť Pod Sokolím – Tiesňavy je tvorená eróznou kotlinou so stredne strmými svahmi, na okrajoch náchylnými na svahové procesy. V súčasnosti je takmer celé územie pokryté lesmi, z ktorých značnú časť tvoria ochranné lesy a lesy osobitného určenia. Lesné porasty sú zachovalé, nenarušené ťažbou, tvoria veľké súvislé plochy. Ide o najzachovalejšie lesy v okrese, v druhovom zložení má prevahu buk a jedľa. V doline Veľká Bránica sa vyskytujú aj extenzívne TTP s nízkym podielom drevín. Región je jedným z najvýznamnejších centier rekreácie na Slovensku. Lesy sú prevažne začlenené do kategórie ochranných lesov. Najväčšie strediská CR sú sústredené do lokalít Štefanová a Pod Sokolím. Nachádza sa tu hustá sieť turistických chodníkov, lyžiarske vleky, lanovky a zjazdové trate, chaty, parkoviská, objekty služieb.

SAŽP – CISK Žilina 22 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

16. Lúčanská vysočina

Región zaberá najvyššie časti Lúčanskej Malej Fatry približne od nadmorskej výšky 1150 – 1200 m. Patria sem oblasti Kopy, Hornej lúky, Martinských holí, Veľkej lúky, Skalky, Zázrivej, Dlhej lúky, Minčola a Úplazu. Z abiotického hľadiska patrí región k masívnej, málo rozčlenenej hornatiny až vysočiny na paleozoických granitoidných horninách s kambizemami nenasýtenými až podzolmi. Ide prevažne o strmé až veľmi strmé svahy, miestami menej strmé až plošinaté terény (Minčol, Skalka – Veľká Lúka – Martinské hole). Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje v rozpätí 1150 – 1475 m. Svahy sú väčšinou nenáchylné na svahové procesy, okrem oblasti Minčola, Dlhej lúky a Skalky. V súčasnej krajinnej štruktúre dominujú lesy, v nich sú menšie plochy extenzívnych TTP s vysokým podielom drevín, na hrebeňoch TTP nad hornou hranicou lesa. V lesoch sa vyskytujú aj rúbaniská, značná časť lesov je v kategórii ochranných lesov, lesov osobitného určenia, najmä vo vyšších polohách. Významné rekreačné aktivity sú sústredené hlavne do oblasti Veľkej lúky a nadväzujúce na rekreačné priestory zo strany okresu Martin.

17. Krivánska vysočina

Región zaberá najvyššiu časť Krivánskej Malej Fatry – oblasť Suchý, Malý Kriváň, Hole, Kraviarske, Pekelník, Veľký Kriváň, Chleb, Steny, Stoh, Veľký Rozsutec. Z abiotického hľadiska ide o silno rozčlenenú vysočinu na paleozoických granitoidných horninách a mezozoických karbonátových horninách s rendzinami, kambizemami nenasýtenými až podzolmi, väčšinou málo náchylné na výskyt svahových procesov (okrem okolia hrebeňa v úseku Malý Kriváň - Veľký Kriváň – Chleb – Steny), s prevažujúcimi plytkými, stredne až silno skeletnatými pôdami. Nadmorská výška sa pohybuje približne od 1300 do 1710 m. V súčasnosti prevažujú v území lesné porasty, iba v hrebeňových polohách sú extenzívne TTP s malým podielom drevín alebo TTP nad hornou hranicou lesa, vyskytujú sa i porasty kosodreviny. Lesy sú nenarušené, najzachovalejšie v okrese, takmer všetky v kategórii ochranných lesov alebo lesov osobitného určenia. Z druhov sú hojné buk a jedľa, vyskytujú sa pôvodné porasty smreka a kosodreviny. Antropogénnym prvkom v prírodnej krajine je areál chaty Vrátna so stanicou kabínkovej lanovky, kabínková lanovka a jej vrcholová stanica Na turistických chodníkoch v exponovaných častiach a vrcholových partiách možno pozorovať eróziu až deštrukciu pôdy.

SAŽP – CISK Žilina 23 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

1.2 Analýza socioekonomických javov

Analýzu socioekonomických javov rozčleňujeme do dvoch základných skupín:  Pozitívne prvky a javy – do tejto skupiny patria socioekonomické javy charakteru ochrany prírody a prírodných zdrojov Pozitívne prvky riešeného územia sú graficky vyjadrené v mape č. 2. – Syntéza pozitívnych prvkov  Negatívne faktory - sú také socioekonomické aktivity a javy, ktoré negatívne ovplyvňujú prirodzený vývoj ekosystémov a životné prostredie. Negatívne javy(stresové faktory) sú graficky premietnuté v mape č.3 – Syntéza stresových faktorov

1.2.1 Pozitívne prvky a javy

1.2.1.1. Ochrana prírody

Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny definuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín. Cieľom zákona je zamedziť a predchádzať nežiadúcim zásahom, ktoré by nejakým spôsobom ohrozili, poškodili alebo zničili podmienky a formy života, biodiverzitu a ekologickú stabilitu. Slovenska republika akceptuje podmienky Európskej únie, preto do právneho systému boli implementované smernice EÚ o ochrane prírody – smernica o vtákoch a smernica o biotopoch a na ich podklade vytváranie siete NATURA 2000.

Národná sústava chránených území v okrese Bytča, Žilina a Kysucké Nové Mesto

Tab.č.8: Veľkoplošné chránené územia v okrese Bytča Kategória Názov chráneného Stupeň ochrany Výmera územia Celková Z toho v okrese CHKO Kysuce 2 68997 10252 CHKO Strážovské vrchy 2 30979 2858 spolu 13110 zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004

Tab.č.9: Veľkoplošné chránené územia v okrese Žilina Kategória Názov chráneného Stupeň ochrany Výmera (ha) územia Celková Z toho v okrese NP NP Malá Fatra 3 22630 8422 OP NP NP Malá Fatra – OP 2 23262 10355 CHKO CHKO Kysuce 2 68997 1619 CHKO CHKO Strážovské vrchy 2 30979 4532 Spolu v okrese 24928 zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004

Na území okresu Kysucké Nové Mesto sa nenachádza ani doň nezasahuje žiadne veľkoplošné chránené územie.

Tab.č.10: Maloplošné chránené územia v okrese Bytča Id. č. Názov chráneného Kategória/ Plocha Katastrálne charakteristika územia /stup.ochranyúzemia (ha) územie 437 Súľovské skaly NPR/5 543,23 Jabloňové, Skalnatá tiesňava s význačnými morfologickými OP/4 OP – 281,77 Hrabové, Súľov- útvarmi a so vzácnou flórou a faunou. Hradná Sú tvorené bazálnym paleogénnym zlepencom, Hlboké n. Váhommiestami až niekoľko 100 m hrubým. Rastlinstvo OP – Predmier a živočíšstvo predstavuje zmes teplomilných (Okr. Žilina a montánnych druhov. Paština Závada)

SAŽP – CISK Žilina 24 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

1106 Súľovský hrádok PP/4 16,28 Súľov-Hradná Skalné útvary paleogénnych súľovských zlepencov s hojným výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004

Tab.č.11: Maloplošné chránené územia v okrese Kysucké Nové Mesto Id.č. Názov Kategória/ Plocha Katastrálne charakteristika chráneného stup.ochrany územia (ha) územie územia 227 Brodnianka* PR/5 3,52 Snežnica Územie tvoria svetlé a tmavé vápence, miestami (celková (okr. Žilina- vápnité bridlice. Z porastov tu prevládajú bučiny, 25,94) Brodno) na S svahoch s výskytom smreka a jedle, OP - 6,97 Snežnica na sutinách s javormi, brestom horským a jaseňom. (celková (okr. Žilina- Na J expozíciách sa vyskytuje hrab s ojedinelým 33,30) Brodno) dubom zimným. 836 Ľadonhora PR/5 285,74 Dol.Vadičov, Prirodzené vápencové, typologicky pestré lesné Hor.Vadičov, spoločenstvá (7 skupín lesných typov so 17 lesnými Lopuš.Pažite typmi) v oblasti Kysuckej vrchoviny 405 Rochovica* PR/5 11,77 Rudinka Pravidelné vápencové útesy strmo vystupujúce (celková (okr.Žilina- z okolia flyš. pahorkatiny. Vzácne teplomilné druhy, 32,23) Vranie) ktoré tu dosahujú jedno z najsevernejších rozšírení (OP - celková (OP okr. Žilina v SR. 3,2) – Vranie) 330 Kysucká brána* PP/5 0,85 Rudinka Významný geologický profil vzniknutý zarezávaním (celková 1,22) (okr. Žilina- rieky Kysuce do súvrství bradlového pásma Vranie, Brodno) 368 Ochodnický PP/4 0,02 OP - 0,19 Ochodnica Mineralizovaný, sírovodíkový prameň. Výdatnosť je prameň veľmi malá. 471 Veľké Ostré PP/5 0,05 Radoľa Skalná hradba tvorená sledom vrstiev druhohorných vápencov bradlového pásma, výrazná selektívnou eróziou zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004 Pozn.: * - chránené územie zasahuje do dvoch okresov

Tab.č.12: Maloplošné chránené územia v okrese Žilina Id.č. Názov Kategória/ Plocha Katastrálne charakteristika chráneného stup.ochrany územia (ha) územie územia 274 Chleb * NPR/5 310,48 Terchová Zachovalý komplex rastlinných spoločenstiev veľmi (celková (okr. Martin - pestrého zloženia podľa vegetačných stupňov 412,87) Šútovo, a ekologických radov, vo veľkom výškovom rozpätí Turany) a na rozličnom geologickom podloží. 304 Kľak * NPR/5 63,54 Fačkov Územie charakterizuje absolútna prevaha bučinových (celková (okr. Martin - druhov s väčšou účasťou subalpínskych druhov, 85,71) Vrícko) na bralnatých častiach vystupujú prvky dealpínske. Rezervácia je ukážkou horskej vápencovej vegetácie bučín a skalného vrcholu. 835 Kozol NPR/5 91,58 Poluvsie, Výrazné povrchové štruktúry v podobe bralnatých Turie zoskupení na hrebeni Kozla i na priľahlom J svahu. Rôzne typy hornín, na prechode od kryštalického jadra do mezozoika. Rastlinné spoločenstvá na dvoch diametrálne odlišných podložiach. 323 Krivé NPR/5 203,72 Nezbudská Súbor spoločenstiev skalných sutí a rôznych lesných Lúčka porastov s prirodzeným drevinovým zložením na kryštaliniku Malej Fatry. Je využívané pre vedecko- výskumné a študijné ciele. 393 Prípor NPR/5 272,27 Krasňany, Prirodzené spoločenstvá jedľovo-bukového lesa Nezbudská a pásma kosodreviny s výskytom zriedkavých druhov Lúčka rastlín a živočíchov. 408 Rozsutec * NPR/5 700,69 Terchová Svojrázna, veľmi hodnotná časť pohoria s význačnými, (celková (okr. Dolný chránenými i endemickými rastlinnými i živočíšnymi 841,55) Kubín - druhmi a spoločenstvami, geologickými Párnica, a geomorfologickými výtvormi . Zázrivá) 431 Starý hrad NPR/5 85,42 Nezbudská Ojedinelé a veľmi vzácne rastlinné spoločenstvá Lúčka s dubom a vo vyšších polohách s dubom, jedľou, bukom, hrabom, lipou a javorom, prípadne na temenách skál s pôvodnou borovicou. 432 Strážov * NPR/5 61,88 Čičmany Zachovalé lesné spoločenstvá ojedinelých druhov

SAŽP – CISK Žilina 25 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

(celková (okr. rastlín a živočíchov, geomorfologických foriem 480,01) Považská a celkového krajinného rázu najvyšších polôh Bystrica - Strážovských vrchov. Pružina, Zliechov) 435 Suchý NPR/5 429,42 Krasňany, Vzácny súbor lesných a kosodrevinových Nezbudská spoločenstiev na rozmanitom horninovom podklade Lúčka miestami s porastami pralesovitého rázu, väčšinou so zachovanou hornou hranicou lesa a výraznymi geomorfologickými formami. 451 Tiesňavy NPR/5 479,21 Belá, Prírodný celok na vápencoch nižších polôh Krivánskej Terchová Malej Fatry. Významné geomorfologické formy, fauna, flóra 465 Veľká Bránica NPR/5 332,09 Belá, Zachovalý komplex bučín na vápnitých horninách je Terchová ukážkou pôvodných lesov, ktoré siahali až na hornú hranicu lesa. Napriek tomu, že je pásmo kosodreviny a smreka umelo odstránené, sú lesy rezervácie cennou ukážkou zachovalej štruktúry lesov. 227 Brodnianka* PR/5 22,42 Brodno Územie tvoria svetlé a tmavé vápence, miestami (celková (okr. Kysucké vápnité bridlice. Z porastov tu prevládajú bučiny, 25,94) Nové Mesto - na S svahoch s výskytom smreka a jedle, OP 26,34 Snežnica) na sutinách s javormi, brestom horským a jaseňom. (celková 33,3) Na J expozícách. sa vyskytuje hrab s ojedinelým dubom zimným. 237 Čierna Lutiša PR/5 26,35 Lutiše Územie je významným ojedinelým zvyškom OP- 77,17 zachovalých, pôvodných klimaxových spoločenstiev vo flyšovej oblasti Kysuckej vrchoviny, kde vegetačný pokryv bol silne pozmenený. 405 Rochovica * PR/5 20,46 Vranie Pravidelné vápencové útesy strmo vystupujúce (celková (okr. Kysucké z okolia flyš. pahorkatiny. Vzácne teplomilné druhy, 32,23) Nové Mesto - ktoré tu dosahujú jedno z najsevernejších rozšírení OP 3,20 Rudinka) v SR. 422 Slnečné skaly PR/5 90,54 Poluvsie, Esteticky pôsobivý a morfologicky pestro tvarovaný Porúbka dolomitový masív s výskytom viacerých chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov. 445 Šujské PR/4 10,80 Rajecká Slatinno-rašelinné spoločenstvá zväzu Caricion rašelinisko Lesná davallianae, ktoré vo vývoj. nadväznosti prechádzajú do spoločenstiev zväzu Molinion. Ojedinelý výskyt v tejto oblasti. Chránené druhy flóry. 243 Domašínsky PP/4 80,37 Strečno Jeden z najvýznamnejších príkladov zaklesnutých meander meandrov v Karpatoch vôbec. Váh postupným zahlbovaním do dvíhajúceho sa masívu M. Fatry sa ostro zarezal do kryštalického jadra pohoria. Územie priamo naväzuje na NPR Starý hrad. 270 Hričovská PP/5 0,63 Hričovské Skalná ihla je denudačným zvyškom pôvodne skalná ihla Podhradie väčšieho brala, ktoré sa vplyvom mechanického pleistocénneho zvetrávania i chemického zvetrávania rozpadlo. Je morfologickou zaujímavosťou. 269 Hričovské rífy PP/5 0,20 Hričovské Geologický povrchový útvar s hodnotnými Podhradie paleontologickými nálezmi – litothamnii, dierkavcov, korálov a pod. 321 Krasniansky luh PP/5 15,21 Krasňany Zachovalé lesné brehové porasty potoka Varínka v OP NP Malá Fatra. 330 Kysucká brána* PP/5 0,37 Brodno, Významný geologický profil vzniklý zarezávaním rieky (celková 1,22) Vranie Kysuce do súvrství bradlového pásma. (okres Kysucké Nové Mesto – Rudinka) 384 Poluvsianska PP/5 0,68 Rajecké Vetraním oddelená ihla tvorená chočským dolomitom. skalná ihla Teplice 460 Turská skala PP/4 4,38 Turie Ukážka tvaru obtočníka, vytvoreného eróznou činnosťou Rajčanky pri okraji dolomitovej trosky chočského príkrovu. 1099 Hate CHA/4 0,58 Terchová Najzachovalejšie prirodzené močiarne spoločenstvo na severnom úpätí Malej Fatry. zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004 Pozn.: * - chránené územie zasahuje do dvoch okresov

SAŽP – CISK Žilina 26 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Súvislá európska sústava chránených území NATURA 2000

Vytvorenie sústavy osobitne chránených území NATURA 2000 na Slovensku (ďalej len sústava NATURA 2000) je implementáciou dvoch smerníc ES:  Smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch)  Smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch)

Vychádzajúc z uvedených smerníc tvoria sústavu NATURA 2000 dva typy území:  Chránené vtáčie územia (Special Protection Areas - SPAs)  Územia európskeho významu (Special Areas of Conservation - SACs) Cieľom programu budovania sústavy NATURA 2000 je zachovanie prírodných biotopov a biotopov ohrozených druhov rastlín a živočíchov v celoeurópskom meradle. Program je postavený na prísne vedeckých princípoch. Vychádza z poznania rozšírenia biotopov a biotopov druhov daných v prílohách uvedených smerníc, na ochranu ktorých sa vyčleňujú osobitné chránené územia na základe presne stanovených kritérií.

Územia európskeho významu (SKUEV)

Tab.č.13: Navrhované územia európskeho významu (SKUEV) v okrese Bytča P.č. Id.č. Názov Stupeň Výmera (ha) Katastrálne územie (kód) chráneného ochrany Celková Z toho územia v okrese 1 SKUEV Strážovské 2, 4, 5, 29367,31 2052,9 Hlboké nad Váhom, Hrabové, Jablonové, Maršová, Predmier, 0256 vrchy Súľov-Hradná (Okr. Žilina - Čičmany, Fačkov Babkov, Hričovské Podhradie, Lietava, Peklina, Podhorie, Veľká Čierna, Paština Závada) okresy: Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004

Tab.č.14: Navrhované územia európskeho významu (SKUEV) v okrese Žilina P.č. Id.č. Názov Stupeň Výmera (ha) Katastrálne územie (kód) chráneného ochrany Celková Z toho územia v okrese 1 SKUEV Kľak 5, 85,71 59,89 Fačkov 0240 (MT-Vrícko) 2 SKUEV Kozol 5, 91,58 91,58 Poluvsie nad Rajčankou, Turie 0239 3 SKUEV Kysucké 2, 4, 5, 7326,57 152,21 Horná Tižina, Lutiše, Terchová 0288 Beskydy (CA-Harvelka, Klubina, Nová Bystrica, Oščadnica, Riečnica, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou DK- Zázrivá) 4 SKUEV Malá Fatra 2, 3, 5, 21928,45 8243,64 Dolná Tižina, Belá, Krasňany, Terchová, 0252 Nezbudská Lúčka, Varín (DK - Istebné, Kraľovany, Párnica, Veličná, Zázrivá MT - Lipovec, Sučany, Šútovo, Turany, Turčianske Kľačany ) 5 SKUEV Strážovské 2, 4, 5, 29367,31 4469,3 Čičmany, Fačkov Babkov, Hričovské Podhradie, Lietava, 0256 vrchy Peklina, Podhorie, Veľká Čierna, Paština Závada (BY-Hlboké nad Váhom, Hrabové, Jablonové, Maršová, Predmier, Súľov-Hradná okres-Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov) 6 SKUEV Šujské 3, 4, 12,23 12,23 Rajecká Lesná 0255 rašelinisko 7 SKUEV Varínka 2, 154,59 154,59 Dolná Tižina, Belá, Krasňany, Lysica, Stráža, Terchová, Varín 0221 Spolu v okrese 13183,44 zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004

V okrese Kysucké Nové Mesto sa nenachádza ani doň nezasahuje žiadne navrhované územie európskeho významu.

SAŽP – CISK Žilina 27 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Charakteristika navrhovaných území európskeho významu

SKUEV0221 Varínka Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu : Penovcové prameniská (7220), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0) a druhov európskeho významu : zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), bystruška potočná (Carabus variolosus), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), vydra riečna (Lutra lutra) a netopier obyčajný (Myotis myotis).

SKUEV0239 Kozol Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa (8120), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110) a druhov európskeho významu: poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), fúzač alpský (Rosalia alpina), medveď hnedý (Ursus arctos) a rys ostrovid (Lynx lynx).

SKUEV0240 Kľak Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty (6170), Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa (8120), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130) a druhov európskeho významu: prilbica tuhá moravská (Aconitum firmum subsp. moravicum), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), fúzač alpský (Rosalia alpina), rys ostrovid (Lynx lynx) a medveď hnedý (Ursus arctos).

SKUEV0252 Malá Fatra Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8220), Kosodrevina (4070), Spoločenstvá subalpínskych krovín (4080), Alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty (6170), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Horské kosné lúky (6520), Penovcové prameniská (7220), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa (8120), Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni (4060), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix eleagnos (3240), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Kyslomilné bukové lesy (9110), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Vápnomilné bukové lesy (9150), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Horské smrekové lesy (9410), Porasty borievky obyčajnej (5130), Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160) a druhov európskeho významu: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), vrchovka alpínska (Tozzia carpathica), prilbica tuhá moravská (Aconitum firmum subsp. moravicum), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), klinček lesklý (Dianthus nitidus), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), bystruška Zawadského (Carabus zawadszkii), roháč obyčajný (Lucanus cervus), fúzač alpský (Rosalia alpina), bystruška potočná (Carabus variolosus), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria),

SAŽP – CISK Žilina 28 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto ohniváčik (Lycaena helle), fúzač karpatský (Pseudogaurotina excellens), Phryganophilus ruficollis, mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), vlk dravý (Canis lupus), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), rys ostrovid (Lynx lynx), vydra riečna (Lutra lutra), medveď hnedý (Ursus arctos), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

SKUEV0255 Šujské rašelinisko Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Bezkolencové lúky (6410), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) a druhov európskeho významu: hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) a kunka žltobruchá (Bombina variegata).

SKUEV0256 Strážovské vrchy Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Kyslomilné bukové lesy (9110), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Penovcové prameniská (7220), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty (6170), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Vápnomilné bukové lesy (9150), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Porasty borievky obyčajnej (5130), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210) a druhov európskeho významu: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), prilbica tuhá moravská (Aconitum firmum subsp. moravicum), klinček lesklý (Dianthus nitidus), pimprlík močiarny (Vertigo geyeri), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), bystruška potočná (Carabus variolosus), fúzač alpský (Rosalia alpina), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), modráčik stepný (Polyommatus eroides), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior), kunka žltobruchá (Bombina variegata), netopier ostrouchý (Myotis blythi), rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), vydra riečna (Lutra lutra), vlk dravý (Canis lupus), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).

SKUEV0288 Kysucké Beskydy Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Horské kosné lúky (6520), Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a druhov európskeho významu: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), fúzač alpský (Rosalia alpina), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), netopier obyčajný (Myotis myotis), rys ostrovid (Lynx lynx), vydra riečna (Lutra lutra), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) a hraboš tatranský (Microtus tatricus).

SAŽP – CISK Žilina 29 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Návrh území NATURA 2000 - etapa B

Okrem navrhovaných území európskeho významu, ktoré boli uverejnené vo Výnose MŽP SR č. 3/2004-54.1 zo 14.júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu v riešenej oblasti boli zmapované ďalšie lokality, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do Zoznamu v nasledujúcej etape (NATURA 2000 - Etapa B). (Zdroj – Správa CHKO Kysuce) okres Bytča- návrh NATURA 2000 – etapa B

SKÚEV 0642 Javornícky hrebeň a Vlkov Komplex lesných systémov jedľobučín a horských javorovo-bukových lesov, lokálne lipovo- javorových sutinových lesov v okolí centrálnej časti hlavného hrebeňa Javorníkov a bočného hrebeňa od Malého Javorníka po Vlkov. Kamenité hrebene od Bukoviny po Vlkov a Kaniakovu skalu sú významným biotopom rysa Lynx lynx, pravidelne sa v oblasti vyskytuje medveď, migruje vlk. Výskyt populácií viacerých skupín vtácta (dravce, sovy, lesné kury) s hniezdiskami a refúgiami v lesných komplexoch. Z nelesných biotopov má osobitné hodnoty nelesná časť hlavného hrebeňa s výskytom biotopov a druhov európskeho a národného významu, tiež v regióne zriedkavých horských druhov (Poa chaixii, Phleum rheticum, Potentilla aurea, Cirsium heterophyllum) a endemitu Cyanus mollis na okraji areálu rozšírenia. Maloplošne sa na hrebeni vyskytujú kvetnaté horské psicové porasty (prioritný biotop). Z národne významných biotopov sú rozšírené vysokosteblové spoločenstvá horských nív na silikátovom substráte (Al6) s výskytom Aconitum firmum ssp. moravicum a ďalších národne významných a horských druhov.

SKÚEV 0643 Penovcové pramenisko v Štiavniku Väčšia penovcová kopa so svetložltými až svetlošedými penovcami na plytkom ľavom brehu bezmenného potoka v pramennej oblasti potoka Štiavnik. Komplexy biotopov penovcových pramenísk a slatín s vysokým obsahom báz, s výskytom chránených druhov rastlín, s regionálne vzácnym výskytom ostrice Davalovej Carex davaliana. V nižšej svahovitejšej časti lokality a po okrajoch slatinné lúky dopĺňajú biotopy podmáčaných lúk podhorských oblastí (Lk6).

SKÚEV 0644 Petrovický potok Aluviálne porasty Petrovického potoka v dĺžke cca 4 km tvoria prevažne biotop Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*) s prevahou jelše lepkavej Alnus glutinosa. Dopĺňajú ich horské vodné toky brehové porasty s bylinnými porastami na brehoch, fragmentárne deväťsilov (Br6), na nivách vysokobylinné spoločenstvá Lk5 v rámci biotopu 6430. Z národne významných biotopov sú zastúpené najmä podmáčané lúky podhorských oblastí Lk6 a mezofilné pasienky a spásané lúky Lk3. Významné biotopy živočíchov EV, najmä vydry riečnej Lutra lutra, refúgiá avifauny. Vodné biotopy neboli osobitne skúmané, zo živočíchov EV ich charakterizuje hlaváč Cottus gobio. okres Kysucké Nové Mesto - návrh NATURA 2000 – etapa B

SKÚEV 0645 Ľadonhora Komplexy listnatých a zmiešanych bukových a jedľobukových, polosutinových a javorovo- lipových sutinových lesov s výskytom národne v ýznamných druhov rastlín (viac druhov rodu Epipactis a Cephalanthera, jazyk jelení Phyllitis scolopendrium). V nelesnej časti pod Ľadonhorou xerotermné a subxerotermné pasieky s veľkou populáciou vstavača mužského Orchis mascula, vzadu mozaikovite biotopy slatinných lúčok a penovcových pramenísk, dopĺňajú ich národne významné biotopy mezofilných pasienkov Lk3 s výskytom zvončeka hrubokreňového Campanula serrata a podmáčaných lúk podhorských oblastí Lk6 okolo slatín a pramenísk. Kamenité hrebene Ladonhory a Stien sú významným refúgiom rysa Lynx

SAŽP – CISK Žilina 30 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto lynx, z veľkých šeliem sa v území pravidelne vyskytuje medveď Ursus arctos, občas vlk Canis lupus.

SKÚEV 0646 Penovcové prameniská v Nesluši. Tri prameniská s penovcami. Charakteristicky je vyvinuté prvé pramenisko (v smere od obce) ako kopa so silne pretiahnutým tvarom na strmomo svahu pod poľnou cestou až k potoku v dĺžke cca 40 m. Penovce sú svetložltohnedé so záchytmi prameňov v hornej časti. Ďalšie dve prameniská vo vzdialenosti cca 50 a 250 m sú menej výrazné. Biotopy penovcových pramenísk a slatín Ra6 s chránenými druhmi rastlín dopĺňajú národne významné biotopy: podmáčané lúky podhorských oblastí Lk6 a mezofilné pasienky. V zadnej časti lokality pri treťom pramenisku je väčší komplex podmáčaných lúk a slatín, v okolí s porastami bukových jedlín (biotop Ls 5,2), s prirodzeným zložením drevín.

Navrhované chránené vtáčie územia (nCHVÚ)

Tab.č.15: Navrhované chránené vtáčie územia v okrese Bytča P.č. Id. č. Názov Výmera (ha) (kód) chráneného Celková Z toho Katastrálne územie územia v okrese 1 28 Strážovské 59 586 2951 Predmier, Hlboké nad Váhom, Hrabové, Jablonové pod Súľovom, vrchy Maršová, Súľov-Hradná, (Okr. Žilina - Hričovské Podhradie, Paština Závada, Peklina, Lietava, Podhorie, Babkov, Lietavská Svinná, Zbyňov, Jasenové, Malá Čierna, Veľká Čierna, Fačkov, Čičmany) Okresy: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín) zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004

Tab.č. 16: Navrhované chránené vtáčie územia v okrese Žilina P.č. Id.č. Názov Výmera (ha) (kód) chráneného Celková Z toho Katastrálne územie územia v okrese 1. 13 Malá Fatra 71481 30338 Horná Tižina, Terchová, Belá, Varín, Krasňany, Dolná Tižina, Strečno, Stráňavy, Nezbudská Lúčka, Višňové, Turie, Poluvsie nad Rajčankou, Stránske, Kunerad, Kamenná Poruba, Ďurčiná, Rajec, Rajecká Lesná, Fačkov (Okres Čadca: Riečnica, Okres Dolný Kubín: Zázrivá, Oravský Podzámok, Mokradská Hoľa, Kubínska Hoľa, Veličná, Kňažia, Záskalie pri Dolnom Kubíne, Veľký Bysterec, Revišné, Beňova Lehota, Párnica, Istebné, Kraľovany, Žaškov, Okres Martin: Šútovo, Turany, Sučany, Lipovec, Turčianske Kľačany, Vrútky, Priekopa, Záturčie, Martin, Bystrička, Trebostovo, Trnovo, Valča, Turčiansky Peter, Lazany, Slovany, Kláštor pod Znievom, Vrícko, Okres Námestovo: Oravská Lesná, Lomná, Hruštín, Okres Prievidza: Kľačno, Okres Ružomberok: Stankovany) 2 28 Strážovské 59 586 4122 Hričovské Podhradie, Paština Závada, Peklina, Lietava, Podhorie, vrchy Babkov, Lietavská Svinná, Zbyňov, Jasenové, Malá Čierna, Veľká Čierna, Fačkov, Čičmany, (Okres Bytča: Predmier, Hlboké nad Váhom, Hrabové, Jablonové pod Súľovom, Maršová, Súľov-Hradná, Okresy Bánovce nad Bebravou, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov,Trenčín) Spolu v okrese 34460 zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja 2004

V okrese Kysucké Nové Mesto sa nenachádza ani doň nezasahuje žiadne chránené vtáčie územie.

SAŽP – CISK Žilina 31 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Charakteristika navrhovaných chránených vtáčích území nCHVÚ 26 - Malá Fatra Územie je tvorené biotopmi listnatých, ihličnatých aj zmiešaných lesov, čím je zabezpečená vysoká diverzita vtáčích druhov. Malá Fatra je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol sťahovavý (Falco peregrinus), orol skalný (Aquila chrysaetos), výr skalný (Bubo bubo), žlna sivá (Picus canus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) a jedným z piatich pre hniezdenie skaliara pestrého (Monticola saxatilis). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov rybárik riečny (Alcedo atthis), bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), chriašteľ poľný (Crex crex), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), strakoš sivý (Lanius excubitor), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), muchár sivý (Muscicapa striata), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus) a muchárik červenohrdlý (Ficedula parva). nCHVÚ 28 - Strážovské vrchy Územie je tvorené prevažne lesnými a skalnými biotopmi, približne polovica územia sa prekrýva s územím súčasnej CHKO. Strážovské vrchy sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol sťahovavý (Falco peregrinus) a výr skalný (Bubo bubo). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov orol skalný (Aquila chrysaetos), bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), chriašteľ poľný (Crex crex), ďateľ čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), penica jarabá (Sylvia nisoria), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), strakoš sivý (Lanius excubitor), prepelica poľná (Coturnix coturnix), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) a muchár sivý (Muscicapa striata) a žlna sivá (Picus canus).

Všetky chránené územia podľa národnej legislatívy, ako i územia NATURA 2000 (vyhlásené aj navrhované) sú graficky premietnuté v mape č. 2 – Syntéza pozitívnych prvkov.

Ochrana biotopov

Najohrozenejšie typy biotopov na území SR sú mokraďové ekosystémy.

Tab.č.17.: Prehľad významných mokradí v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto N-národne R-regionálne L – lokálne významné mokrade celková výmera Okres významné mokrade významné mokrade (zmapované) mokradí v ha Žilina 1 5 14 23,9387 Bytča - 2 - 12,2580 Kysucké Nové Mesto - 1 3 1,3600 Zdroj: www.sopsr.sk

Ochrana drevín

Ochrana stromov rastúcich mimo les je zakotvená v zákone č.543/2002 Z.z. a vzťahuje sa na všetky dreviny určitých parametrov, rastúce na nelesnej pôde. Pri ich výrube je nutné žiadať o povolenie orgán ochrany prírody, ktorým je v tomto prípade obec.

SAŽP – CISK Žilina 32 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Stromy a ich skupiny, vrátane stromoradí, je možné podľa zákona č. 543/2002 Z.z. vyhlásiť za chránené stromy. Predmetom ochrany je ich biologická a estetická hodnota, zriedkavý výskyt a historická hodnota. V riešenom území sa nachádzajú tieto vyhlásené chránené stromy:

Tab.č.18: Chránené stromy v okres Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Názov Druh dreviny Počet Okres K.ú. stromov Lipa v Štiavniku lipa veľkolistá 1 Bytča Štiavnik Stromy v Bytči lipa veľkolistá, javor mliečny 2 Bytča Bytča Lipy v Bytči - Hliníku lipa veľkolistá 2 Bytča Hliník n Váhom Lipa v Hvozdnici lipa veľkolistá 1 Bytča Hvozdnica Lipy v Kotešovej - cintorín lipa malolistá 4 Bytča Kotešová Lipy v Súľove lipa malolistá 1 Bytča Súľov - Hradná Buk v Štiavniku buk lesný 1 Bytča Štiavnik Buky vo Veľ. Rovnom buk lesný červenolistý 3 Bytča Veľké Rovné Lipa pri Kys. Novom Meste lipa malolistá 1 Kys.N.Mesto Kys.Nov. Mesto Lipy na Litovelskej ulici lipa veľkolistá 2 Kys.N.Mesto Kys.Nov. Mesto Lipy pod Vrchom v Rudinke lipa veľkolistá 2 Kys.N.Mesto Rudinka Lipy na Kopaniciach v Rudinke lipa veľkolistá 2 Kys.N.Mesto Rudinka Hadí smrek v Nesluši smrek obyčajný 1 Kys.N.Mesto Nesluša Lipa na Šindelnej v Nesluši lipa veľkolistá 1 Kys.N.Mesto Nesluša Topole v Radoli topoľ čierny 1 Kys.N.Mesto Radoľa Lipa v Pažitiach lipa veľkolistá 1 Kys.N.Mesto Lopušné Pažite Lipy na cintoríne lipa veľkolistá 5 Kys.N.Mesto Horný Vadičov Lipa v Snežnici lipa veľkolistá 1 Kys.N.Mesto Snežnica Lipy v Čičmanoch lipa veľkolistá 2 Žilina Čičmany Brest v Kamennej Porube Brest horský 1 Žilina Kamenná Poruba Brest v Rajeckých Tepliciach Brest horský 1 Žilina Rajecké Teplice Javory v Stránskom Javor horský 4 Žilina Stránske Lipa v Stránskom Lipa malolistá 1 Žilina Stránske Lipa v Turí Lipa veľkolistá 1 Žilina Turie Lipa vo Višňovom Lipa malolistá 1 Žilina Višňové Lipy v Nezbudskej Lúčke Lipa veľkolistá -2x,L.malolistá 1x 3 Žilina Nezbudská Lúčka Lipy vo Višňovom Lipa veľkolistá-3x, L. malolistá 1x 4 Žilina Višňové Borovice v Terchovej Borovica hladká 2 Žilina Terchová Brest v Rajeckej Lesnej Brest horský 1 Žilina Rajecká Lesná Buky v Belej Buk lesný 2 Žilina Belá Javor Žiline Javor cukrový 1 Žilina Žilina Ľaliovník v Žiline Ľaliovník tulipánokvetý 1 Žilina Žilina Lipa v Belej II: Lipa malolistá 1 Žilina Belá Lipa v Belej Lipa veľkolistá 1 Žilina Belá Lipa v Divinke Lipa veľkolistá 1 Žilina Divinka Lipa v Ďurčinej Lipa veľkolistá 1 Žilina Ďurčiná Lipa v Gbeľanoch Lipa malolistá 1 Žilina Gbeľany Lipa v Hornom Hričove Lipa malolistá 1 Žilina Horný Hričov Lipa v Krasňanoch Lipa malolistá 1 Žilina Krasňany Lipa v Lietave Lipa malolistá 1 Žilina Lietava Lipa v Lutišiach Lipa malolistá 1 Žilina Lutiše Lipa v Paštinej Závade Lipa veľkolistá 1 Žilina Paštiná Závada Lipa v Rajci Lipa veľkolistá 1 Žilina Rajec Lipa v Terchovej Lipa veľkolistá 1 Žilina Terchová Lip. alej v Žiline - Bytčici Lipa malolistá 6 Žilina Žilina - Bytčica Lipy v Rajeckej Lesnej Lipa veľkolistá 2 Žilina Rajecká Lesná Lipy v Žiline –Žil. Lehote Lipa malolistá 1 Žilina Žilinská Lehota Lipy vo Svederníku II. Lipa malolistá 4 Žilina Svederník Lipy vo Svederníku Lipa malolistá 2 Žilina Svederník Smrek v Terchovej Smrek obyčajný 1 Žilina Terchová Stromy v Lutišiach Lipa veľkolistá , javor horský , 4 Žilina Lutiše Borovica hladká Stromy v Terchovej Lipa veĺkolistá, Brest horský, 4 Žilina Terchová Lipa malolistá (Pozn: V tab. nie sú uvedené chránené stromy – Vŕba pri železničnej stanici, (okr.Kysucké Nové Mesto) a Topoľ u Ondruškov (okr.Kysucké Nové Mesto), ktorých ochrana ešte nebola zrušená, ale fyzicky už nejestvujú).

Chránené stromy sú premietnuté v grafickej časti v mape č. 2 – Syntéza pozitívnych prvkov.

SAŽP – CISK Žilina 33 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Genofondovo významné lokality

Genofondové lokality v grafickej časti boli spracované ako vrstva GIS digitalizáciou analógovej mapy (Mapy reálneho stavu RÚSES ), jestvujúce polygóny boli spresnené na podklade ortofotomapy a upravené. Výsledný zoznam genofondových lokalit je prečíslovaný, GL boli číslované podľa mapy riešeného územia v každom okrese zvlášť zo západu na východ a zo severu na juh. V každom okrese sa číslovanie začína číslom 1, okres je označený skratkou (BY-1.....x, Za- 1.....x, KM-1....x). Pri dopĺňaní nových genofondových lokalít v prípade ďalšej aktualizácie sa bude postupovať v postupnom rade. Zaniknuté GL budú z číselného radu vyradené, ich číslo sa používať už nebude. V prípade, že genofondová lokalita zasahuje do dvoch okresov bol použitý kód okresu územia, v ktorom je väčšia rozloha GL. Pokiaľ neboli známe novšie údaje, pri charakteristike GL sme použili údaje z pôvodných RÚSESov okresu Žilina a Čadca. U viacerých GL boli údaje doplnené – určili sa typy biotopov, doplnili nové taxóny, alebo sa vylúčili druhy, ktoré novším prieskumom neboli potvrdené. Do zoznamu boli doplnené nové genofondové lokality. (Zdroje nových údajov – Správy NP Malá Fatra a CHKO Strážovské vrchy a Kysuce – RNDr. Dobošová, Mgr. Pietorová, Strašíková, ing.Smatanová)

Doplnili sa nové genofondové lokality  GL –ZA 12  GL –ZA 16  GL –ZA 18  GL –ZA 20  GL –ZA 23  GL –ZA 24  GL –ZA 25  GL –ZA 29  GL –ZA 43  GL –ZA 46  GL –ZA 53  GL –ZA 59  GL –ZA 60  GL –ZA 81  GL –ZA 88  GL –ZA 92  GL –ZA 93  GL –ZA 98  GL –ZA 101

 GL –BY 3  GL –BY 4  GL –BY 5  GL –BY 6  GL –BY 7  GL –BY 8  GL –BY 9  GL –BY 9  GL –BY 10  GL –BY 12  GL –BY 13  GL –BY 27

SAŽP – CISK Žilina 34 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

 GL –KM 4  GL –KM 8  GL –KM 9  GL –KM 11  GL –KM 14  GL –KM 16  GL –KM 18  GL –KM 18  GL –KM 19  GL –KM 20  GL –KM 21  GL –KM 24  GL –KM 32  GL –KM 36  GL –KM 37

Zo zoznamu boli vylúčené genofondové lokality, ktoré fyzicky zanikli (zástavba), príp. sa sukcesiou, resp ruderalizáciou zmenil charakter natoľko, že predtým zaznamenaná diverzita značne poklesla a vymizli niektoré vzácnejšie druhy flóry.  12. Hora  15. Lúky  25. Kondrčík  54. Mokraď J od Veľkej Čiernej  72. Ovčiarsko  73. Rosina, niva potôčika V od obce  76. Lúky pri Hruštinách zanikla (priehrada)  77.Mokraď pri Mojšovej Lúčke zanikla (priehrada)  78. Zlatník – štrkovisko a mokrade. zanikla (priehrada)  178. f Pod Jakubovským vrchom  180. z Urbanovci, k.ú. Rudinská, Nesluša  183. f Majtánky, k.ú. Nesluša  186. zf Trsťovisko pod Dubím  190. zf Mokrade pod Vreteňom, k.ú. Radoľa

Niektoré genofondové lokality boli zlúčené, napr.GL– ZA 17 (33 a 34 Okrúhlica - Mravenčík).

Tab.č.19 :Aktualizovaný zoznam genofondových lokalít okresu Žilina aktuali pôvod. názov charakteristika zované číslo číslo ZA 1 26. Stolečné Nekosené lúky a sukcesné štádiá TTP s výskytom viacerých ohrozených druhov rastlín (Mičieta 1993, pers. comm.) ZA 2 16. Osičie Mokraď pod poľnou cestou neďaleko hranice katastrov, výskyt ohrozených mokraďných druhov (Vanochová 1993, pers. comm.) ZA 3 14. Divina – lúky Vlhké lúky s dominanciou Cirsium rivulare (Urbanová 1993, pers.comm.) pod Úzkovským vrchom ZA 4 13. Veľký vrch pri Teplomilné trávobylinné spoločenstvá s výskytom viacerých ohrozených Divinke a vzácnych druhov. Gentiana eruciata, Gentianella ciliata, Asperula cynanchica, Cornus mas, Scabiosamas, Scabiosa ochroleuca, Sedum album (Mičieta1976) ZA 5 10. Rochovica (PR) Lesné spoločenstvá bučín, drieňovch bučín, lipových bučín, z nelesných spoločenstvá zväzov Seslerio – Fesucion durisculae a Mesobromion. Výskyt teplomilných druhov na hranici rozšírenia. Asperula cynanchica, Aster amelloides (Mičieta 1976), Gentiana cruciata, Gentianopsis ciliata, Orchis pallens, Ophrys insectifera, Saxifraga paniculata, Carexalba, v lese : Cepphalanthera rubra, C.damasonium, C. longifolia,Epipactis atrorubens, E. purpurata, Dentaria glandulifera, Cornus mas, Lathyrus niger, Melittis melissophyllum, Buglossoides purpureocaerulea. Živočíchy : Coronella

SAŽP – CISK Žilina 35 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

austriaca, Caprimulgus europaeus, Bonasa Bonasia. Súčasťou GP je aj PP Kysucká brána. ZA 6 27. Brodnianka Zachovalá bučina s prímesou duba zimného severnej hranici svojho rozšírenia, (PR) cené nelesné spoločenstvá. Výskyt teplomilných a ohrozených druhov rastlín : Astragalus cicer, Betonica officinalis, Brachypodium pinnatum, Csalamintha acinos, Cerinthe minor, Aquilegia vulgaris, Inula conyza,I. ensifolia, Origanum vulgare, Prunella grandiflora, Sedum acre, S. album, S. sexangulare (Chrtek, Chrtková – Žertová 1967) ZA 7 1. Kysuca Zachovalé ekosystémy rieky Kysuce, dobre vyvinuté brehové porasty jelšovovŕbové lužné lesy (Topercer1993, pers. comm.) ZA 8 11. Chlmecké Zachovalé skalné i teplomilné trávnobylinné spoločenstvá s výskytom viacerých skalky ohrozených a vzácnych druhov : Asperula cynanchica, Rosa gallica, Scabiosa ochoreleuca, Sedum album, Senecio erucifolius, Seseli osseum (Mičieta 1976), Erysimum panonicum, Epipactis purpurata, E. atrorubens (Mičieta 1993, pers. comm.) ZA 9 2. Chlmecký Teplomilné spoločenstvá s výskytom viacerých ohrozených druhov (Gašpierik vŕšok 1966) ZA 10 28. Dubeň Zachovalé dubovo-hrabové lesy. ZA 11 29. Stránik Zachovalé teplomilné spoločenstvá pasienkov a krovín (Urbanová 1993, pers.comm.) ZA 12 nová Kotrčiná Lúčka, Teplomilné travinnobylinné spoločenstvá. (Pietorová in. verb.) Dúbrava ZA 13 30. Jalovec – Vápencové bučiny typické pre Kysucké bradlá s výskytom Orchidaceae Lysica (Cephalanthera rubra, Cephalanthera damasonium, Epipactis atrorubens, Epipactis microphylla a i.) vápencové skalky, teplomilné pasienkové spoločenstvá. Anthericum ramosum, Securigera varia, Fragaria moschata, Melittis melissophyllum, Sedum album, Trifolium alpestre, Genista pilosa, Platanthera bifolia (Urbanová 1993, pers.com., Dobošová 2006 in verb.), mezofilné pasienky a spásané lúky. ZA 14 31. Panské Zliene Lúčne a pasienkové biotopy s prirodzeným druhovým zložením, mokraďami a s výskytom ohrozených druhov rastlín ZA 15 32. Čierna Lutiša Prirodzené zachovalé bukovo-jedľové lesné spoločenstvá (Klinda 1985) (PR) ZA 16 nová Kubíková, Mokradné spoločenstvá s vysokou hladinou podzemnej vody, výskytom mokrade pri chránených druhov rastlín z čeľade Orchidaceae, svahové penovcové Kocinách prameniská s Pinguicula vulgaris. ZA 17 33. Okrúhlica Zachovalé lesné i nelesné rastlinné spoločenstvá, svahové prameniská. Výskyt 34. Mravečník ohrozených druhov rastlín (Chrtek, Chrtková-Žertová 1967) zlúčené ZA 18 nová Lutiše, Prirodzené lúčne a pasienkové biotopy s vysokou diverzitou rastlinných druhov Mičianovci na teraskách, s bohatými populáciami ohrozených a chránených druhov rastlín. Podmáčané lúčne spoločenstvá. ZA 19 35. Pupov Extenzívne využívané kosné lúky, maloplošné polia, vlhké lúky, prameniskové slatiny, ohrozené druhy rastlín (Urbanová 1993, pers. comm.), ZA 20 nová Hate (CHA) Slatiny zväzu Caricion davallianae s chránenými druhmi rastlín – Epipactis palustris, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Dactylorhiza majalis a i., páperníky, ostrice. ZA 21 81. Krasňanský luh Zachovalé spoločenstvá podhorských lužných lesov. Výskyt ohrozených druhov (PP) vtákov (Topercer 1993, pers. comm.) ZA 22 83. Varínka pri Pionierske spoločenstvá na nivných náplavách, podhorské vrbiny Stráži s dominantnou Salix purpurea a S elegnos, Calamintha acinos (Chrtek, Chrtková – Žertová 1967) Výskyt Myricaria germanica nepotvrdený. ZA 23 nová Varínka, pri ústí Komplex zachovaných biotopov kotlinovej vegetácie – zvyšok dubo-hrabín Bránice (hraby, drieň), zachovaný lužný jaseňovo-jelšový les, meander Varínky so štrkovými lavicami, penovcové prameniská s chránenými druhmi rastlín. ZA 24 nová Belá, Tradične obhospodarované lúčne spoločenstvá s vysokou diverzitou druhov, Mažgutovci – výskytom chránených druhov rastlín, slatiny s vysokým obsahom báz s Primula Belovci farinosa. ZA 25 nová Nižné Lúky na terasách so zachovaným tradičným spôsobom obhospodarovania Kamence, a výskytom chránených druhov rastlín. Chotárne ZA 26 99. Tiesňavy (NPR) Pestré skalné a bylinné spoločenstvá, rokliny. Výskyt ohrozených druhov rastlín i živočíchov : Cypripedium calceolus, Crepis jacquinii, Dryas octopetala, Pinguicula alpina, Ranunculus oreophilus, Gentiana clusii, Leontopodium alpinum, Primula auricula, Pulsatila slavica, Aquilegia vulgaris, Pinus mugo, Taxus baccata, Aquila chrysaetos, Corvus corax, Parnassius apollo (Klinda 1985), Amelanchier ovalis (Šachl 1985), Erysimum wittmannii, Carex humilis (Pagáč, Vanochová 1985) ZA 27 80. Krasňanské Hniezdisko a ťahová zastávka vodného vtáctva, významný biotop pre vážky rybníky a iné skupiny živočíchov, viazaných na vodné a vlhké prostredie. 7 druhov obojživelníkov.Carpodacus erythrinus (Topercer, Badík 1993, pers. comm.) ZA 28 82. Kurský potok Dobre vyvinutý brehový porast s dominanciou Salix purpurea a výskyt Myricaria germanica (v súčasnosti nepotvrdený)výskyt ohrozených druhov vtákov (Urbanová 1993, pers. comm.)

SAŽP – CISK Žilina 36 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

ZA 29 nová Dolná Tižina, Travinnobylinné spoločenstvá s vysokou biodiverzitou a chránenými druhmi Boroviny rastlín. Skalný komplex s reliktným výskytom chladnomilných druhov. Mokrade. ZA 30 79. Asfaltový lom Reprodukčná lokalita pre ohrozené druhy obojživelníkov, výskyt žiab i mlokov pri Nezbudskej (Topercer 1993, pers. comm.), výskyt významných druhov vážok (Badík 1993, lúčke pers. comm.), vodné rastlinstvo, kroviny, lúky s prirodzeným druhovým zložením ZA 31 98. Okraj lesa pri Sukcesné štádiá na vresoviskách s Nardus stricta, teplomilná fauna Strečne bezstavovcov (Topercer, Badík 1993, pers.comm.) ZA 32 96. Krivé (NPR) Prirodzené bukové porasty a zmiešané sutinové lesy s Quercus petraea, Carpinus betulus a i., sutinové spoločenstvá so Sempervivum montanum ssp. carpaticum (Klinda 1985), silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou ZA 33 97. Starý hrad Prirodzené dubové porasty na S hranici svojho rozšírenia na Slovensku, jedľové (NPR) bučiny s dubom, dubové boriny a lipové sutinové lesy. Výskyt druhov Vincetoxicum officinale, Convallaria majalis, Melica nutans, Polypodium vulgare (Šomšák 1963), Artemisia absinthium, Sempervivum montanum , Woodsia ilvensis, Inula conyza, Saxifraga aizoon, Allium montanum (Suza 1924), silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou ZA 34 104. Suchý (NPR) Prirodzené lesné spločenstvá pralesovitého rázu, jedľobučiny až smrečiny s prechodom do kosodreviny a alpínskych lúk. Karbonatický i silikátový podklad, výskyt ohrozených druhov fauny a flóry: Dianthus nitidus, Potentilla crantzii, Dryas octopetala, Pinguicula alpina, Salix jacquiniana, Pedicularis verticillata, Saxifraga moschata, Aquilegia vulgaris (Klinda 1985), Pyrola carpatica (Bělohlávková, Fišerová 1976), Endemické kosodrevinové spoločenstvá so Sorbus margittaiana (Endemit Malej Fatry) a Padus avium ssp. petraea. ZA 35 103. Prípor (NPR) Lesné spoločenstvá na vápnitom i kremencovom podloží so zachovanou výškovou stpňovitosťou od jedľovobukového až po kosodrevinový vegetačný stupeň (Pagáč, Vanochová 1985). Výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín. Endemické kosodrevinové spoločenstvá so Sorbus margittaiana (Endemit Malej Fatry) a Padus avium ssp. petraea. ZA 36 102. Veľká Bránica Zachovalé, sčasti pralesovité lesné porasty bukového až smrekového stupňa (NPR) s prevahou bukových jedlín a javorín, s prechodom do kosodreviny a alpínskych lúk (Klinda 1985) ZA 37 102a Pekelník- Zachovalé, sčasti pralesovité lesné porasty bukového až smrekového stupňa Kraviarske s prevahou bukových jedlín a javorín, s prechodom do kosodreviny a alpínskych lúk (Klinda 1985) ZA 38 101. Chleb (NPR) Kryštalické i mezozoické horniny, zachovalé porasty bučín, javorín, jedlín a jarabinových smrečín s prechodom do kosodreviny a alpínskych lúk. Mulgedium alpinum, Dryas octopetala, Soldanella carpatica, Cypripedium calceolus, Crocus heufelianus, Gentiana verna, G. asclepiadea, Hieracium aurantiacum, Aconitum firmum ssp. moravicum, Homogyne alpina, Anemone narcissiflora, Delphinium oxysepalum, D. elatum, Pulsatilla slavica, Linum perenne ssp. extraaxilare, Empetrum hermaphroditum, Pyrola carpatica, Ranunculus alpestris, R. oreophilus (Klinda 1985), Hedysarum obscurum (-H. hedysaroides), Festuca versicolor, Sesleria calcaria, Salix retusa, Allium victorialis, Ranunculus oreophilus, Dryas octopetala (Klika 1933) Pyrola carpatica (Bělohlávková, Fišerová 1976) ZA 39 101a Steny- zachovalé porasty bučín, javorín, jedlín a jarabinových smrečín s prechodom do Poludňový grúň kosodreviny a alpínskych lúk. ZA 40 100. Rozsutec (NPR) Prirodzené lesné, nelesné a skalné spoločenstvá. Výskyt ohrozených druhov : Soldanella carpatica, Pinguicula alpina, Campanula cochleariifolia, Helianthemum alpestre, Leontodon taraxaci, Saxifraga wahlenbergii, Arctostaphylos uvaursi, Ranunculus pseudomontanus, R. oreophilus, Pulsatilla slavica, Aconitum firmum ssp. moravicum, Delphinium oxysepallum, D. elatum, Dryas octopetala, Dianthus glacialis, Aster alpinus, Gentiana clusii, Primula auricula, Cortusa mathioli, Salix retusa ssp. kitaibeliana, Triturus montandoni, T. alpestris, Tichodroma muraria, Prunella collaris, Anthus spinolleta, Falco peregrinus, Bubo bubo, Monticola saxatilis, Rosalia alpina (Klinda 1985), Dianthus nitidus (Pagáč, Vanochová 1985) ZA 41 37. Saksová – Hlavne geologicky zaujímavé, ale i cenné skalné a lesné spoločenstvá Veľká skala a teplomilné pasienkové spoločenstvá.. Výskyt Anthericum ramosum, Aster amelloides, Hieracium bupleroides, Sesleria, Seseli elaturn, Cornus mas (Vanochová, Urbanová 1993, pers. comm.) Biotopy: Al3 – alpínske a subalpínske vápnomilné travinno – bylinné porasty, Sk1 – karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, Sk6 – nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni, Tr5 – suché a dealpínske travinno – bylinné porasty, Ls5.1 - bukové a jedľovo – bukové kvetnaté lesy, Ls5.4 - vápnomilné bukové lesy, Ls6.2 – reliktné a vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, Ls4 – lipovo- javorové sutinové lesy. ZA 43 nová Ovčiarsko, Zarastajúce zvyšky pôvodnych terás s teplomilnou travinnobylinnou vegetáciou Bôrky a chránenými druhmi rastlín. Zdroj fytogenofondu uprostred kultúrnej krajiny. Vyžaduje výruby samonáletových drevín a obnovu obhospodarovania. ZA 44 36 1. Hradisko 1 Zvyšok travinnobylinných biotopov s teplomilnými druhmi na severnej hranici výskytu – Dorycnium herbaceum, izolovaným výskytom Ortantha lutea a bohatými populáciami Orchidaceae. ZA 45 36 2. Hradisko 2 Svetlé boriny, teplomilné spoločenstvá s výskytom ohrozených a teplomilných

SAŽP – CISK Žilina 37 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

druhov rastlín (Urbanová 1993, pers. comm.) ZA 46 nová Bytčica, Pod Zvyšky pôvodnej teplomilnej vegetácie Žilinskej kotliny, zdroj fytogenofondu do skalkou budúcnosti. Pre zachovanie je potrebný výrub samonáletových drevín. ZA 48 74. Hýrovská Vápnité slatiny s výskytom ohrozených vlhkomilných spoločenstiev. Výskyt slatina ohrozených druhov Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Carex davalliana, C. paniculata, C. echinata, C. flava, Dactylorhiza majalis, Epilobium palustre, Epipactis palustris, Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Pedicularis palustris, Molinia coerulea, Parnassia palustris, Succisa pratensis, Valeriana dioica, V. officinalis (Urbanová 1993), jaseňovo-jelšový podhorský lužný les. Výskyt Lotus uliginosus nepotvrdený. ZA 49 75. potoky S od Zachovalé brehové porasty potokov so zarezaným korytom so starými kóty Javor jedincami Padus avium (Vanochová 1993, pers. comm.) a Crataegus monogyna agg. (Urbanová 1993, pers. comm.) ZA 50 92. Javor Teplomilné lesné i nelesné spoločenstvá s výskytom ohrozených druhov rastlín: Pulsatilla subslavica, Dianthus praecox (Vanochová 1993, pers.comm.), Cornus mas (Urbanová 1993 pers.comm.). ZA 51 93. Strečiansky Skalné spoločenstvá, teplomilné druhy rastlín (Vanochová 1993, pers.comm.), hradný vrch teplomilná fauna (Badík 1993, pers.comm.) ZA 52 71. Majerské skálie Zlepence, cenné skalné a teplomilné spoločenstvá, Pulsatilla subslavica, Dianthus praecox, sovy. (Vanochová 1993, pers. comm.) Výskyt Tetragonolobus maritimus nepotvrdený. ZA 53 nová Lom V priestore sa vytvárajú vodné plochy, ktoré sú významnými reprodukčnými v Lietavskej lokalitami viacerých druhov obojživelníkov, z toho sú 4 európsky významné Lúčke druhy. ZA 54 42. Strážna– Teplomilné rastlinné a živočíšne spoločenstvá s výskytom vzácnych Cibuľník a ohrozených druhov. významný biotop bezstavovcov, najmä motýľov (Vanochová, Topercer, Badík1993, pers. comm.), Druh európskeho významu Pulsatilla subslavica, teplomilné druhy na severnej hranici výskytu – Rhodax canus, Fumana procumbens, Linum tenuifolium a i. ZA 55 41. Niva v doline Vlhkomilné rastlinné spoločenstvá, zachovalé mokrade na nive vodného toku medzi (Vanochová 1993, pers. comm.), skalné spoločenstvá s výskytom dealpínskych Tomečnicou a druhov. Veľkým vŕškom ZA 56 43. Svah pri Teplomilné, suchomilmé bylinné spoločenstvá s masovým výskytom Aster Kňazovej amelloides, ďalej sa vyskytujú Bupleurum falcatum, Anthericum ramosum, Lehote Cornus mas (Urbanová 1993, pers. comm.), teplomilné druhy Trifolium rubens, Anemone sylvestris, ZA 57 45. Skalky Zachovalé lesné a skalné spoločenstvá, priepasť, výskyt sov a netopierov (Obuch 1993, pers. comm.) ZA 58 44. Slnečné skaly Dolomitový masív s dreňovou bučinou, vápencovou bučinou a reliktnou borinou, (PR) zriedkavé druhy rastlín a živočíchov. Ohrozené rastlinné druhy : Anthericum ramosum, Silene otites, Vincetoxicum hirundinaria, Valeriana tripteris, Soldanella carpatica, Primula auricula, Kernera saxatilis, Minuartia langii, Bellidiastrum michelii, Pulsatilla subslavica (európsky významný druh), Erysimum witmannii, Cyanus mollis, Seseli osseum, Cephalanthera rubra, Ophrys insectifera, Amelanchier ovalis. ZA 59 nová Porúbka, pri Mokradné biotopy s výskytom kriticky ohrozeného druhu Ranunculus lingua. žel. stanici ZA 60 nová Turie, Holý diel Teplomilné travinnobylinné spoločenstvá s výskytom Orchidaceae a vysokou biodiverzitou. Biotop s borievkou obyčajnou. ZA 61 70. Rajčanka pod Brehové porasty Rajčianky – zachovalé vŕbové lužné lesy (Bitušík, Topercer Slnečnými 1993, pers. comm.) skalami ZA 62 69. Mokraď pri Turí Mokraďné spločenstvá (Badík 1993, pers. comm.) ZA 63 88. Čipčie Teplomilná nelesná vegetácia (Obuch 1993, pers.comm.) ZA 64 89. Svahy Turskej Skalná vegetácia,hniezdisko sov (Obuch 1993, pers.comm.), extenzívne doliny pasienky zarastajúce borievkou (Urbanová 1993,pers.comm.) ZA 65 90. Hoblík Cenné lesné i nelesné spoločenstvá s výskytom teplomilných i ohrozených druhov rastlín (Hollá 1969, Vanochová 1993, pers. comm.) ZA 66 91. Stráňavská Dolina kaňonovitého charakteru s teplomilnou vegetáciou. Podzemné priestory dolina s výskytom ohrozených druhov netopierov, hniezdisko sov (Obuch 1993, pers. comm.) ZA 67 95. Minčol Prirodzené lesné i nelesné spoločenstvá s výskytom ohrozených druhov rastlín, významné druhy pavúkov (Topercer, Kliment 1993, pers.comm.) ZA 68 68. Medzihorský Zachovalé podhorské lužné lesy, dobre vyvinuté brehové porasty, významná potok migračná trasa zveri (Vanochová, Bitušík, Topercer 1993, pers. comm.) ZA 69 67. Zakamenné Extenzívne využívané pasienky a sukcesnné krovinné štádiá, prameniská, prechodné rašelinisko. Výskyt ohrozených druhov rastlín (Hollá1969, Vanochová 1993, pers. comm.) ZA 70 87. Kozol (NPR) Pestré geologické zloženie – kryštalinikum i vápence. Pestré lesné i nelesné spoločenstvá, výskyt horských i teplomilných druhov. Druhy : Sesleria albicans, Teucrium montanum, Anthericum ramosum, Kernera saxalitis, Galium pumillum ssp. anisophyllum, Thesium alpinum, Melittis melissophyllum, Cornus mas, Campanula cochleariifolia, Bellidiastrum michelii, Valeriana tripteris, Saxifraga

SAŽP – CISK Žilina 38 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

paniculata, Cystopteris montana, Aquilegia vulgaris, Aconitum lycoctonum, Lilium martagon, Listera ovata, Minuartia striata ssp. kitaibelii, Coronilla vaginalis. Chránené druhy: Cephalanthera rubra, Epipactis atrorubens, Orchis mascula,Primula auricula, Pulsatilla slavica, Platanthera bifolia, Soldanella carpatica, Gymnadenia conopsea, G. odoratissima (Cvachová1987) ZA 71 94. Veľká lúka Vrcholové psicové spoločenstvá, pôvodné porasty kosodreviny a maloplošné, často fragmentárne rašeliniská (Topercer, Kliment 1993,pers.comm.) ZA 72 46. Babice Skalné a suchomilné spoločenstvá s výskytom ohrozených druhov rastlín, hniezdisko sov a dravcov (Huljak, Obuch 1993, pers. comm.) ZA 73 47. Údolie pri Vlčej Okraj borovicového porastu s výskytom viacerých ohrozených druhov rastlín hore (Huljak, Obuch 1993, pers. comm.) ZA 74 66. Rajčianka pri Zachovalé ekosystémy Rajčianky s dobre vyvinutými vŕbovými brehovými Konskej porastami (Topercer 1993, pers. comm.) ZA 75 48. Údolie pri Háji Pramenisková mokraď – porast asociácie Caricetum davallianae, v mokraďných i lesných spoločenstvách výskyt ohrozených druhov rastlín (Urbanová 1993, pers.comm.) ZA 76 49. Skalka pod Hniezdisko sov (Obuch 1993, pers. comm.), výskyt Pulsatilla subslavica Dúbravou ZA 77 50. Priesek po Bohaté populácie viacerých ohrozených druhov rastlín (Huljak 1993, elektrickým pers.comm.) vedením JV od Dubovej ZA 78 51. Niva Čierňanky Mokraď s výskytom ohrozených druhov rastlín (biotopy Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Ra6 – slatiny s vysokým obsahom báz), Pedicularis palustris, Dactylorhiza sp., Gymnadenia conopsea, Taraxacum sect. Palustria (Vanochová 1993, pers. comm.) ZA 79 53. Veľká Čierna, Mokraďné spoločenstvá vysokých ostríc (Vanochová 1993, pers. comm.) mokraď (biotopy Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk6 – v bočnej podmáčané lúky horských a podhorských oblastí) dolinke J od obce ZA 80 52. Veľká Čierna, Mokraď s výskytom ohrozených druhov rastlín (Huljak, Obuch 1993, pers. mokraď na V comm.) okraji obce Biotopy Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkych, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí) Vlhkomilné lúčne spoločenstvo s dominanciou Cirsium rivulare s výskytom vzácnych druhov rastlín (Dactylorhiza sp., Gymnadenia conopsea, Ophioglossum vulgatum, Taraxacum sect. Palustria). Smatanová pers. com.) ZA 81 nová Rajec, Zachovaná plôška s teplomilnou travinnobylinnou vegetáciou a výskytom Baranová Pulsatilla subslavica. ZA 82 55. Baranovské Extenzívne využívané pasienky s výskytom viacerých ohrozených druhov terasy rastlín (Huljak 1993, pers. comm.) ZA 83 56. Čierňanský Komplex biotopov, zahŕňajúci vlastnú vodnú nádrž, mezofilnú lúku, občas rybník pasené terasy na mieste bývalých polí, borovicový lesík. Významná lokalita vodného vtáctva, motýľov, výskyt ohrozených druhov rastlín (Topercer, Badík, Huljak 1993, pers. comm.) ZA 84 65. Šujské Významná a cenná mokraď – rašelinisko s porastami zväzu Caricion rašelinisko (PR) davallianae. Výskyt druhov Schoenus ferrugineus, Carex davalliana, C. flava, C. a Rajčanka lepidocarpa, C. hostiana, Menyanthes trifoliata, Triglochin palustre, Parnassia palustris, Primula farinosa, Epipactis palustris, Pedicularis palustris, Tofieldia calyculata, Pinguicula vulgaris, Eriophorum latifolium, Molinia caerulea, Salix repens ssp. rosmarinifolia, Valeriana simplicifolia, Gymnadenia odoratissima, Succisa pratensis, Trollius altissimus (Urbanová 1985, Vanochová 1993, pers. comm.), výskyt významných druhov vážok (Badík 1993, pes.comm.). Rozšírená o prirodzene meandrujúci tok Rajčanky s brehovými porastami. ZA 85 57. Borina pri Suchý svah s borovicovým lesíkom a výskytom viacerých ohrozených Šujskom a vzácnych rastlinných druhov v tesnom susedstve CHN Šujské rašelinisko rašelinisku (Huljak 1993, pers. comm.) ZA 86 58. Srniak Teplomilné vápnomilné lesné, skalné a sutinové spoločenstvá s výskytom ohrozených druhov rastlín (Vanochová 1993, pers. comm.), výskyt Pulsatilla subslavica (európsky významný druh) ZA 87 64. Vraniny Komplex biotopov, cenné mokraďné, skalné, mezofilné i suchomilné lúčne spoločenstvá s chránenými druhmi rastlín. Mokraďné spoločenstvá podobného charakteru ako Šujské rašelinisko (Vanochová, Huljak 1993, pers. comm.) ZA 88 nová Lúky a mokrade Teplomilné travinnobylinné spoločenstvá s borievkou obyčajnou, slatiny zo nad Ďurčinou zväzu Caricion davallianae so Salix rosmarinifolia a vstavačovitými. ZA 89 85. Sokol Teplomilná nelesná skalná vegetácia, hniezdisko sov (Obuch, 1993 pers. comm.) ZA 90 86. Skaly Teplomilná nelesná a skalná vegetácia, hniezdisko sov (Obuch, 1993 pers. v Porubskej comm.) doline ZA 91 105. Oselná Prevažne staré, diferencované, zachovalé komplexy lesných spoločenstiev, výskyt jedľobučín v hrebeňovej časti Lúčanskej Malej Fatry (Topercer 1993,

SAŽP – CISK Žilina 39 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

pers. comm.) ZA 92 nová Rybná Zachované teplomilné travinnobylinné spoločenstvá s prirodzeným druhovým zložením, výslytom ľanu žltého a chránených druhov rastlín ZA 93 nová Šiguty Zachované travinnobylinné spoločenstvá s vysokou diverzitou druhov a chránenými druhmi rastlín. Vodný tok so sprievodnou brehovou vegetáciou. ZA 94 59. Vlhké lúky pri Nivné lúky s boghatým výskytom Trollius altissimus (Vanochová 1993, pers. Rajčanke 1 comm.) Biotopy Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkych, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí ZA 95 60. Pod Bartošou Zachovalé lesné a skalné spoločenstvá, vápencové steny, výskyt netopierov, hniezdisko sov (Obuch 1993, pers. comm.) ZA 96 84. Kľak (NPR) Troska chočského príkrovu. Prirodzená bučina, cenné lesné a skalné spoločenstvá. Vápnomilná vegetácia, výskyt teplomilných druhov hmyzu i rastlín, výskyt subalpínskych druhov na okraji ich rozšírenia v Karpatoch. Ohrozené druhy: Soldanella carpatica, Campanula cochleariifolia, Bartsia alpina, Ranunculus oreophilus, Hieracium villosum, Aquilegia vulgaris, Aconitum firmum ssp. firmum, Pulsatilla slavica (Klinda 1985), Veronica fruticans, Saxifraga aizoides, Salix silesiaca, Laserpitium archangelica (Pagáč, Vanochová 1985). ZA 97 84 a. Reváň Troska chočského príkrovu. Prirodzená bučina, cenné lesné a skalné spoločenstvá. Vápnomilná vegetácia, výskyt teplomilných druhov hmyzu i rastlín, výskyt subalpínskych druhov na okraji ich rozšírenia v Karpatoch. Ohrozené druhy : Soldanella carpatica, Campanula cochleariifolia, Bartsia alpina, Ranunculus oreophilus, Hieracium villosum, Aquilegia vulgaris, Aconitum firmum ssp. firmum, Pulsatilla slavica (Klinda 1985), Veronica fruticans, Saxifraga aizoides, Salix silesiaca, Laserpitium archangelica (Pagáč, Vanochová 1985). Na Reváni uvádzaný výskyt Crepis sibirica (napr. Cvachová 1988) v posledných rokoch nepotvrdený (Ondrejová 1993, pers.comm.) ZA 98 nová Lúka pod Mezofilná lúka s výskytom Crocus heufellianus (Pepich, Smatanová, pers. chatou com.), biotop Lk1 - nížinné a podhorské kosné lúky Energetik ZA 99 59. Vlhké lúky pri Nivné lúky s boghatým výskytom Trollius altissimus (Vanochová 1993, pers. Rajčanke 2 comm.), biotopy Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkych, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí) ZA 100 63. Strážov (NPR) Lesné spoločenstvá podzväzov Cephalanthero-Fagenion, Acerenion a zväzu Tilio-Acerion. Najzápadnejšia,izolovaná lokalita Cortuso-Fagetum na Slovensku. Ohrozené a vzácne druhy: Cicerbita alpina, Thalictrum aquilegiifolium, Scrophularia scopolii, Veratrum lobelianum, Cortusa matthioli, Soldanella carpatica, Polystichum aculeatum, Aconitum variegatum, Valeriana tripteris, Allium victorialis (Fajmonová, 1987), Phyllitis scolopendrium, Moehringia muscosa, Huperzia selago, Aremonia agrimonoides, Corallorhiza trifida, Aconitum lycoctonum, Arabis turrita, Bupleurum longifolium, Bupthalmum salicifolium, Campanula moravica, C. cochleariifolia, Ranunculus nemorosus, Senecio umbrosus, Hesperis nivea (Fajmanová 1988) (Biotopy: Al3 – alpínske a subalpínske vápnomilné travinno – bylinné porasty, Sk1 – karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, Sk6 – nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni, Lk1 – nížinné a podhorské kosné lúky, Lk3 – mezofilné pasienky a spásané lúky, Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Pr2 – prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách, Ls5.1 - bukové a jedľovo – bukové kvetnaté lesy, Ls5.3 – javorovo – bukové horské lesy, Ls5.4 - vápnomilné bukové lesy, Ls4 – lipovo- javorové sutinové lesy) ZA 101 nová Hanušová Slatinné pramenisko s výskytom vzácnych druhov rastlín -Dactylorhiza majalis, Pinguicula vulgaris, Epipactis palustris. Biotop Ra6 – slatiny s vysokým obsahom báz (Smatanová, Strašíková pers. com.) ZA 102 62. Vlhké lúky nad Nivné lúky s výskytom ohrozených druhov rastlín (Trollius altissimus). Čičmanmi (Vanochová 1993, pers. comm.) Biotopy Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkych, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí ZA 103 61. Javorina Svahové pasienky a mokrade s výskytom ohrozených druhov -Trollius altissimus, Dactylorhiza sp. (Urbanová 1993, pers. comm.) Biotopy Lk1 - nížinné a podhorské kosné lúky - Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí).

Tab.č.20 :Aktualizovaný zoznam genofondových lokalít okresu Bytča aktuali pôvod. názov charakteristika zované číslo číslo BY 1 23. Veľký Javorník Zachovalé vrcholové spoločenstvá jedľových bučín so smrekom v tesnom susedstve ŠPR Veľký Javorník (Klinda 1985), výskyt ohrozených druhov rastlín (Mičieta 1976) Horské javorovo-bukové lesy, výskyt horských druhov rastlín národného aj európskeho významu na náväzných nelesných plochách.(Fajmonová 2003) Lokalita Natura B, (SKÚEV ) BY 2 24. Čemerka – Typické lesné i nelesné spoločenstvá hrebeňovej časti Javorníkov so Gregušovci svahovými mokraďami, extenzívne využívanými trvalými trávnymi porastami a sukcesnými štádiami nevyužívaných TTP.Výskyt viacerých ohrozených

SAŽP – CISK Žilina 40 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

a vzácnejších druhov rastlín : Dentaria glandulosa, Blechnum sicant,Senecioruvulare, Allium victoriale, Potentilla aurea, Aremonia agrimonoides, Ranunculus auricomusagg., Carex echinata,Gentianella austriaca, Corydalis minima, Galanthus nivalis (Mičieta 1993, pers.comm.) BY 3 Nová Buntova dolina Podmáčané lúky Lk6, malé slatinné prameniská a pramenné stužky Ra6 so vstavačovcami (Dactylorhiza majalis, Dactylorhiza sp. Epipactis palustris) BY 4 Nová Ráztoka - Penovcové pramenisko Pr3 v komplexe so slatinnými lúkami Ra6, nižšie penovcové podmáčané lúky Lk6. Carex davaliana, Eleocharis quinqueflora, Epipactis pramenisko palustris Gymnadenia densiflora, Blysmus compressus Lokalita Natura B (SKÚEV ) BY 5 Nová Medvedie Mezofilné pasienky a lúky Lk3 so vstavačovcami (Dactylorhiza fuchsii, D. sambucina.) BY 6 Nová Petrovický Aluviálne porasty podhorských jaseňovo-jelšových lužných lesov Ls1.3 s jelšou potok lepkavou. Biotopy živočíchov. Lokalita Natura B (SKÚEV ) BY 7 Nová Prameniská Penovcové slatinné prameniská (biotop Pr3 – penovcové prameniská) Bieleho potoka s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. (Machciník pers.com.) BY 8 Nová Šutáre Komplex extenzívne obrábaných lúk s výskytom mokradí. Zastúpené viaceré ohrozené druhy rastlín (Mičieta 1993, pers. comm.) BY 9 Nová Pod Stračincom Kosené vlhkomilné spoločenstvá (biotopy Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkych, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí) s výskytom druhov z čeľade vstavačovité. (Machciník pers.com.) BY 10 Nová Nad sadmi- Mezofilné zarastajúce lúky bývalého ríbezľového sadu (biotop Lk1 – nížinné a podhorské kosné lúky) s výskytom slatinných pramenísk. Významná hniezdna lokalita vtákov (prepelica, chrapkáč, strakoše). (Machciník pers.com.) BY 11 20. Slatina pod Mokraďné spoločenstvá s výskytom ohrozených druhov rastlín (Mičieta 1976, Ondrášovou Vanochová 1993, pers.comm.) BY 12 Nová Uhoľné Zarastajúce teplomilné lúčne spoločenstvá (biotop Lk1 – nížinné a podhorské kosné lúky) s výskytom zaujímavých druhov bezstavovcou (stepník červený, koník červenokrídly). (Machciník pers.com.) BY 13 Nová Pakušová Skalnaté travinno – bylinné spoločenstvá (biotop Tr5 – suché a dealpínske travinno – bylinné porasty) na karbonátovom podloží zaujímavé aj s geologického hľadiska. (Machciník pers.com.) BY 14 19. Dúbrava pri Zvyšok pôvodných dubových lesov s výskytom viacerých druhov rodu Quercus Pšurnoviciach (Quercus dalechampii, Q. dalechampii x Q. viriliana, Q.robur. Q. pedunculiflora) i ohrozených druhov bylín (Mičieta 1976) BY 15 17. Buková Pôvodné, druhovo bohaté spoločenstvá kvetnatých bučín (Mičieta1993, pers. comm.) BY 16 18. Hliník n/Váhom Reprodukčná lokalita obojživelníkov, mokraďné druhy rastlín (Vanochová 1993, – rybníky pers. comm.),cenné druhy vážok (Badík 1993, pers. comm.) BY 17 22. Vodná nádrž Spločenstvá stojatých vôd, litorálne spoločenstvá, mezofilná lúka, biotopy Beňov druhovo pestrých zoocenóz vážok a motýľov (Topercer, Badík 1993, pers. comm.). Rozšírená o brehové porasty prítoku vodnej nádrže - Beňovského potoka. (Machciník pers.com.) BY 18 9. Potôčik pri Litorálne spoločenstvá malého vodného toku, hodnotné spoločenstvá vážok Mikšovej (Topercer 1993, pers. comm.) BY 19 8. Váh pri Zachovalé ekosystémy vodného toku, vŕbovotopoľové lužné lesy, stojaté vody, Predmieri ramená (Topercer 1993, pers. comm.) BY 20 7. Malá Bytča - Opustené štrkoviská, priridzená sukcesia k vŕbovotopoľovému lesu, mladšie štrkoviská sukcesné štádium (Topercer, Badík 1993, pers. comm.) BY 21 6. Štrkoviská pri Opustené štrkoviská, prirodzená sukcesia k vŕbovotopoľovému lesu, biotopy Bytči vodného vtáctva, cenné zoocenózy vážok (Topercer, Badík 1993, pers. comm.) BY 22 5. Bytča, lužný les Vŕbovotopoľové brehové porasty, biotopy vodného vtáctva, cenné zoocenózy vážok (Topercer, Badík 1993, pers. comm.) BY 23 4. Váh pri Zachovalé časti ekosystému starého koryta Váhu, vŕbovotopoľové lužné lesy, Kotešovej zvyšok mŕtveho ramena, spoločenstvá stojatých vôd a ich brehov (Topercer 1993, pers.comm.) BY 24 3. Váh pri Zachovalé časti ekosystému starého koryta Váhu, vŕbovotopoľové lužné lesy, Oblazove zvyšok mŕtveho ramena, spoločenstvá stojatých vôd a ich brehov (Topercer 1993, pers.comm.) narušená v dôsledku výstavby diaľnice, plánu predĺženia pristávacích dráh a zámeru na výstavbu golfového ihriska BY 25 38. Údolie nad Zachovalé nivné a lúčne spoločenstvá, teplomilné druhy motýľov(Topercer, Hlbokým Badík 1993, pers. comm.). Biotopy Lk1 - nížinné a podhorské kosné lúky, Tr1 – suchomilné travinno – bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte BY 26 39. Súľovské skaly Zachovalé skalné a lesné biocenózy, pestrá flóra a fauna, výskyt teplomilných, (NPR) ale i dealpínskych druhov, veľmi bohaté zastúpenie druhov čeľade Orchidaceae. Ďalšie druhy: Gentiana clusii, Soldanella carpatica, Amelanchier ovalis, Primula auricula, Pulsatilla subslavica, Aconitum variegatum, A. lycoctonum, A. firmum ssp. moravicum (Klinda 1985), Helianthemum canum, Taxus baccata, Cornus mas, Staphyllea pinnata, Kernera saxatilis, Pinguicula alpina, Sesleria calcaria, Dianthus nitidus, Trollius altissimus. Nepodarilo sa potvrdiť výskyt Arctostaphylos uva-ursi Himantoglossum adriaticum, Aster alpinus, Dianthus hungaricus praecox, pravdepodobne sú už zaniknuté. Výskyt mnohých vzácnych druhov pavúkov, lastúrničiek, chrobákov, motýľov,

SAŽP – CISK Žilina 41 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

dvojkrídlovcov, endemických druhov z týchto skupín, viaceré druhy boli na Slovensku zistené iba tu (Štollmann 1974, Pagáč, Vanochová 19985). Biotopy: Al3 – alpínske a subalpínske vápnomilné travinno – bylinné porasty, Pr3 – penovcové prameniská, Sk1 – karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, Sk6 – nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni, Tr1 – suchomilné travinno – bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte), Tr5 – suché a dealpínske travinno – bylinné porasty, Lk1 – nížinné a podhorské kosné lúky, Lk3 – mezofilné pasienky a spásané lúky, Lk5 – vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkych, Lk6 – podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Ls5.1 - bukové a jedľovo – bukové kvetnaté lesy, Ls5.4 - vápnomilné bukové lesy, Ls6.2 – reliktné a vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, Ls4 – lipovo- javorové sutinové lesy BY 27 Nová Pod Smatanice Mezofilný lúčny porast (biotopy: Lk3 – mezofilné pasienky a spásané lúky, Tr1 – suchomilné travinno – bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte), s výskytom vzácnych druhov bezstavovcov okolo žltej značky tesne pri hranici NPR Súľovské skaly. (Kostra pers. com.) BY 28 40. Brehové Dobre vyvinuté vŕbové brehové porasty (Topercer 1993, pers. com.) (Biotop porasty Ls1.3 jaseňovo – jelšové podhorské lužné lesy) Hradnianky BY 29 39 Východný Skalnaté travinno - bylinné spoločenstvá s výskytom ojedinelých vzácnych hrebeň druhov rastlín Biotopy: Al3 – alpínske a subalpínske vápnomilné travinno – Súľovských bylinné porasty, Sk1 – karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou skál vegetáciou, Sk6 – nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni, Tr5 – suché a dealpínske travinno – bylinné porasty, Ls5.1 - bukové a jedľovo – bukové kvetnaté lesy, Ls5.4 - vápnomilné bukové lesy, Ls6.2 – reliktné a vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, Ls4 – lipovo- javorové sutinové lesy Uvádzaná Stipa joannis je pravdepodobne Stipa pulcherrima. Nepodarilo sa potvrdiť Dryas octopetala.

Tab.č.21 :Aktualizovaný zoznam genofondových lokalít okresu Kysucké Nové Mesto aktuali pôvod. názov charakteristika zované číslo číslo KM 1 166. z Záver Lesné biotopy ohrozených ďatlovcov Ochodničanky KM 2 177. z Jurdovci Lesné biotopy vzácnych dravcov, sov a ďatlovcov. V hornej časti (Škorvanovci) zachovalé pôvodné pasienky Lk3 s horčekmi (rod Gentianella). KM 3 176. z Žarnovka – Lesné biotopy ohrozených dravcov a sov záver potoka KM 4 Nová Grešákovci Väčšie nelesné pramenisko (Lk6) s výskytom starčeka subalpínskeho, v okolí prirodzené mezofilné pasienky. Senecio subalpinus, Coeloglossum viride KM 5 175. z Kubalovci, Biotopy vzácnych ďatlovcov (lesy). V okrajových častiach mezofilné pasienky Lk3(vlhšie typy), podmáčané a až slatinné lúky Lk6. KM 6 174. f Brezičník-Vŕšok Fragmenty slatinných lúk s páperníkmi a vstavačovitými.. KM 7 173. f Horné vežiská Slatinné lúky, podmáčané lúky, porasty vysokých ostríc. Carex diandra, C.rostrata, Iris pseudacorus, Menyanthes trifoliata, Dactylorhiza majalis.. KM 8 Nová Majer Komplex slatinných lúk a podmáčaných lúk (Ra6, Lk6), s malým penovcovým prameniskom Pr3. Epipactis palustris, Menyanthes trifoliata, Blysmus compressus, Eleocharis quinqueflora, Gladiolus imbricatus. KM 9 Nová Penovcové Komplex troch penovcových pramenísk Pr3 vo svahu, okolo mezofilné pasienky prameniská Lk3, podmáčané lúky Lk6 a slatinné lúkyRa6. Epipactis palustris, Gymnadenia v Nesluši - densiflora, Blysmus compressus a i. Lokalita Natura B (SKÚEV ) - časť. Janáčovci KM 10 181. f Červené - lúky, Mezofilné lúky a pasienky Lk3 so vstavačovcami (Dactylorhiza fuchsii).pri k.ú. Nesluša osade, na okraji malé penovcové pramenisko Pr3 (Epipactis palustris, Pinguicula vulgaris.) KM 11 Nová Penovcové Slatinné lúky, pramenisko s penovcami (Ra6, Pr3) v lese, s výskytom Epipactis prameniská palustris, Pinguicula vulgaris, Valeriana simplicifolia , Eleocharis palustris a i. v Nesluši - Lokalita Natura B (SKÚEV ) - časť. Červené KM 12 179. z Nad Rudinskou Ohrozené druhy potočného alúvia – horný úsek toku nad obcou so zachovalými jelšinami. KM 13 182. z Parišovský Výskyt rakov nad vodojemom, aluviálne porasty potoka potok KM 14 Nová Štrbove lúky Komplex podmáčaných a slatinných lúk Lk6, Ra3 na ľavom brehu potoka spod osady Majtánky. Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris, Valeriana simplicifolia, Parnassia palustris, Crepis paludosa.. KM 15 184. z Tábor Biotopy vzácnych druhov poľovnej zveri, refúgiá. KM 16 Nová Aluviálne Komplex aluviálnych lúk, podmáčaných lúk, porastov vysokých ostríc porasty pod (Lk6,7,Lk10), slatinných lúk (Ra3), pri potoku podhorských jelšín a krovitých Škorčou vrbín. Lúčne porasty za železničnou traťou bývajú v jarnom období zaplavené. Epipactis palustris, Valeriana simplicifolia, Cyperus fuscus, Alopecurus pratensis.. KM 17 185. z Rudinský potok Živočíchy potočného alúvia, vodné a semiterestrické druhy. Podhorské

SAŽP – CISK Žilina 42 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

jaseňovo-jelšové lužné lesy Ls1.3. KM 18 Nová Dubská hora Sekundárne borovicové porasty na stanovišti kyslých dubín (geobotanická mapa), v podraste rebrovka rôznolistá, plavúne, čučoriedky, brusnice. Druhovo bohaté mykologické stanovištia.. KM 19 Nová Suľkov potok Aluviálne brehové potoka nad miestnou časťou Dúbie, spolu s prameniskovými slatinnými lúčkami (Ra6, Lk6) v dolnej časti. Epipactis palustris, Valeriana simplicifolia, Dactylorhiza majalis, Eriophorum latifolium.. KM 20 Nová Nádrž na Ohrozené živočíchy potočného alúvia - podhorské jelšiny Ls1.3, podmáčané Neslušanke a lúky Lk6, porasty vysokých ostríc a pálok Lk.10,11. okolie KM 21 Nová Slatinné lúky Komplex podmáčaných a slatinných lúk s vyšším obsahom báz. Epipactis nad palustris, Pinguicula vulgaris, Valeriana simplicifolia, Eriophorum latifolium, Budatínskou Succissa pratensis. Lehotou KM 22 200. f Povinský potok Brehové a aluviálne porasty - jaseňovo-jelšové lužné lesy Ls1.3s výskytom pod Jedľovinou orlíčka obyčajného, podmáčané lúky Lk6, porasty deväťsilov Br6, zároveň biotopy živočíchov. KM 23 202. f Kotlina – Lesné biotopy vzácnych druhov dravcov a sov. Meriadov KM 24 Nová Pasienky Mezofilné až teplomilné pasienky Lk3, s viacerými slatinnými prameniskami s prameniskami Ra6. Epipactis palustris, Valeriana simplicifolia, Carex flava, Cirsium acaule. nad Radoľou KM 25 191. z Údolie pod Lúčne a pasienkové biotopy Lk3 chrapkáča Crex crex Poľanou KM 26 199. z Pod Stenami Významné spoločenstvá vtáctva krovín KM 27 198. z Tatarovci – Lesné biotopy vzácnych dravcov a sov Kamenný Vŕšok KM 28 201. z Obelec Významné spoločenstvá vtáctva krovín. KM 29 189. z Medzi Vreteňmi Ohrozené živočíchy potočného alúvia a lesných remízok, mezofilných pasienkov a lúk v bočnom údolí.. KM 30 192. z Alúvium Širšie jelšové podhorské aluviálne porasty Ls 1.3, refúgium ohrozených druhov Vadičovského živočíchov. potoka KM 31 197. f Pod Holým Lúky a pasienky so soldanellou a šafranom karpatským. vrchom KM 32 Nová Pod Východné až juhovýchodné úpätie s teplomilnými a suchomilnými Ladonhorou travinnobylinnými porastami (Tr1). Teucrium chamaedrys, Festuca rupicola, Carex montana. Početná populácia Orchis mascula. Lokalita Natura B (SKÚEV )Ladonhora KM 33 196. f Za Ľadonhorou Slatinné prameniská, penovcové prameniská, slatinné lúky a podmáčané lúky (Ra6, Pr3, Lk6) a mezofilné pasienky (Lk3). Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Valeriana simplicifolia, Pinguicula vulgaris, Carex davaliana, Campanula serrata.. KM 34 195. z Vodná nádrž Liahnište obojživelníkov, raky, do GL sú zahrnuté aj úseky toku s brehovými nad Vadičovom porastami nad a pod nádržou. KM 35 188. z Lužný les pri Zvyšky alúvialnych porastov Kysuce (biotop Ls1.3), biotop ohrozených druhov Rudinke živočíchov. KM 36 Nová Malý Vreteň Južné až juhovýchodné svahy bradla s vápencovými bučinami. Sorbus aria. KM 37 Nová Veľký Vreteň Južné svahy bradla s vápencovými bučinami a drieňovými bučinami Ls 5.4, Lipovo-javorové sutinové lesy Ls4, na úpätí teplomilné pasienky. Cornus mas, Sorbus aria, S. torminalis, Corallorhiza trifida, Cephalanthera rubra, C.alba, Epipactis atrorubens. KM 38 193. z Vadičovský Ohrozené druhy potočného alúvia v meandrovitom úseku toku - podhorské potok pod jelšiny Ls1.3 s priľahlými mezofilnými až podmáčanými lúkami Lk3, Lk6 Záriečím a porastami deväťsilov Br6. KM 39 194. z Dlhý potok Podhorské lúky a pasienky Lk1 s výskytom šafranu karpatského, v aluviálnych polohách spolu s brehovými porastami potoka. zdroj: RÚSES okresu Žilina1993, RÚSES okresu Čadca 1995, CHKO Kysuce, CHKO Strážovské vrchy a NP Malá Fatra

Vymedzenie genofondových lokalít je graficky premietnuté v mape č. 2 – Syntéza pozitívnych prvkov a v mape č. 4 – Aktualizácia prvkov RÚSES.

Spracované prvky územného systému ekologickej stability

Generel nadregionálneho ÚSES Slovenskej republiky(1992)

Generel NÚSES SR vytvára základ pre stratégiu ochrany ekologickej stability, biodiverzity a genofondu SR a pre tvorbu dokumentov nižších úrovní ÚSES. Je záväzným podkladom

SAŽP – CISK Žilina 43 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto pre všetky stupne a kategórie plánovacej a projekčnej dokumentácie, ktoré sa dotýkajú priestorovej organizácie a využitia územia. Schválený bol Uznesením Vlády SR č.319/1992. Vyčlenené boli nadregionálne biocentrá, v rámci nich jadrá a prechodné zóny. Celkovo bolo na území SR vyčlenených 87 biocentier nadregionálneho významu o ploche 2716 km2. Uvádzame prvky územne zasahujúce do okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto.

Tab.č.22: Zoznam biocentier GNÚSES(1992) zasahujúcich do riešeného územia kategória názov výmera provinciálne Krivánska Fatra cca 10000 ha nadregionálne Strážov 4160 ha nadregionálne Súľovské skaly 3920 ha nadregionálne Kľak 3210 ha nadregionálne Veľký Javorník cca 3110 ha zdroj: Uznesenie Vlády SR 319/1992

V rámci Generelu NÚSES bolo vyčlenených cca 2260 km nadregionálnych biokoridorov, z toho cca 47 km v okrese Žilina.

Akualizovaný Generel GNÚSES SR pre KURS 2001

V rámci spracovania Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS 2001) bol ako podklad vypracovaný aktualizovaný GNÚSES v ktorom boli biocentrá a biokoridory na základe nových poznatkov prehodnotené a doplnené a boli v ňom tiež premietnuté návrhy vyplývajúce z odporúčaní regionálnych RÚSES (spracovaných v rokoch 1993-1995) a siete EECONET. Zvýšil sa počet nadregionálnych biocentier z 87 na 138. V riešenom území sa zmeny premietli najmä do zvýšenia kategórie biocentra Krivánska Fatra z provinciálnej na biosférickú úroveň. Vymedzilo sa tiež nové nadregionálne biocentrum Ľadonhora – Brodnianka (prevzatý návrh z RÚSESu Čadca).

Tab.č.23: Biocentrá v KURS 2001 podľa aktualizovaného GNUSES (2001) kategória názov číslo v aktualizovanom GNUSES biosferické Krivánska Fatra 2 nadregionálne Ľadonhora-Brodnianka 25 nadregionálne Veľký Javorník 29 nadregionálne Strážov 34 nadregionálne Súľovské skaly 38 nadregionálne Kľak 44 zdroj. KURS 2001

Regionálny ÚSES

RÚSES bývalého okresu Žilina bol vypracovaný firmami REGIOPLÁN Nitra a EKOPED Žilina v roku 1993, RÚSES bývalého okresu Čadca spracovala SAŽP, oblastná pobočka Žilina v r. 1995.

Prvky ÚSES boli zadefinované nasledovne:

Tab.č.24: Biocentrá podľa pôvodných RÚSES Názov Kategória Geomorfologická Charakteristika jednotka Okres Žilina a Bytča Krivánska Fatra biosférické Krivánska Fatra zahrňuje nadregionálne biocentrá Tiesňavy, Krivé, Starý Bbc hrad, Rozsutec, Chleb, Prípor, Suchý a regionálne biocentrum Veľká Bránica Súľovské skaly biosférické Súľovské vrchy zachovalé skalné a lesné biocenózy, pestrá flóra a fauna, Bbc výskyt teplomilných i dealpínskych druhov, endemitné druhy hmyzu Veľký Javorník nadregionálne Javorníky zachovalé vrcholové spoločenstvá jedľových bučín so smrekom, ohrozené druhy rastlín Strážov nadregionálne Strážovské vrchy zachovalé lesné spoločenstvá ohrozené a vzácne druhy fauny a flóry

SAŽP – CISK Žilina 44 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Srniak – Šujské nadregionálne Strážovské vrchy teplomilné vápnomilné lesné, skalné a sutinové rašelinisko – návrh spoločenstvá, mokraďové rašeliniská Kľak – Reváň nadregionálne Lúčanská Fatra prirodzená bučina, cenné lesné a skalné spoločenstvá, vápnomilná vegetácia, výskyt teplomilných druhov hmyzu a rastlín Kozol nadregionálne Lúčanská Fatra pestré geologické zloženie, lesné i nelesné spoločenstvá, výskyt horských i teplomilných druhov Tiesňavy nadregionálne Krivánska Fatra pestré skalné a bylinné spoločenstvá, rokliny, ohrozené druhy rastlín a živočíchov Krivé nadregionálne Krivánska Fatra prirodzené bukové porasty a zmiešané sutinové lesy s dubom zimným Starý hrad nadregionálne Krivánska Fatra prirodzené dubové porasty na severnej hranici rozšírenia, jedľové bučiny s dubom, dubové boriny a lipové sutinové lesy Rozsutec nadregionálne Krivánska Fatra prirodzené lesné, nelesné a skalné spoločenstvá

Chleb nadregionálne Krivánska Fatra zachovalé porasty bučín, javorín, prechod do kosodreviny a alpínskych lúk Prípor nadregionálne Krivánska Fatra lesné spoločenstvá na vápnitom i kremencovom podloží so zachovalou výškovou stupňovitosťou od jedľobukového až po kosodrevinový vegetačný stupeň Suchý nadregionálne Krivánska Fatra prirodzené lesné spoločenstvo pralesovitého rázu, jedľobučiny až smrečiny, prechod do kosodreviny a alpínskych lúk, ohrozená fauna a flóra Veľká Bránica regionálne Krivánska Fatra zachovalé pralesovité lesné porasty bukového až smrekového stupňa s prevahou jedlín a javorín s prechodom do kosodreviny a alpínskych lúk Váh pri Predmieri regionálne Považské podolie zachovalé ekosystémy vodného toku, vŕbovotopoľové lužné lesy, stojaté vody, biotop vtáctva a hmyzu Váh pri Kotešovej regionálne Považské podolie zachovalé časti starého koryta Váhu, vŕbovotopoľové lužné lesy, cenné zoocenózy vážok Rochovica regionálne Javorníky lesné spoločenstvá bučín, drieňových bučín, nelesné cenné fytocenózy Hora regionálne Javorníky teplomilné rastlinné spoločenstvá

Veľký Vrch regionálne Javorníky teplomilné trávobylinné spoločenstvá, výskyt ohrozených a chránených druhov Vrchová (návrh) regionálne Javorníky lesné spoločenstvá, málo údajov, vyžadujú potvrdenie terénnym prieskumom Dúbrava (návrh) regionálne Javorníky lesné spoločenstvá, málo údajov, vyžadujú potvrdenie terénnym prieskumom Buková (návrh) regionálne Javorníky lesné spoločenstvá, málo údajov, vyžadujú potvrdenie terénnym prieskumom Klukany (návrh) regionálne Javorníky lesné spoločenstvá, málo údajov, vyžadujú potvrdenie terénnym prieskumom Čemerka - regionálne Javorníky typické lesné i nelesné spoločenstvá hrebeňovej časti, Gregušovci svahové mokdrade, extenzívne TTP, sukcesné štádiá, vzácnejšia flóra Brodnianka regionálne Kysucká vrchovina zachovalá bučina s prímesou duba zimného, cenné nelesné spoločenstvá, teplomilné druhy rastlín Jalovec regionálne Kysucká vrchovina vápencové bučiny, teplomilné pasienkové spoločenstvá

Čierna Lutiša regionálne Kysucká vrchovina prirodzené zachovalé bukovojedľové lesné spoločenstvá Mravenčík regionálne Kysucká vrchovina zachovalé lesné a extenzívne využívané nelesné rastlinné spoločenstvá Slnečné skaly regionálne Súľovské vrchy drieňové bučiny, vápencové bučiny, reliktné boriny, zriedkavé druhy fauny a flóry Cibuľník – Strážne regionálne Súľovské vrchy teplomilné rastlinné a živočíšne spoločenstvá, významný biotop bezstavovcov (motýle) Saksová – Veľká regionálne Súľovské vrchy geologická lokalita, skalné a lesné spoločenstvá, skala pasienkové spoločenstvá Lúky pri Rajčianke regionálne Strážovské vrchy nivné lúky s výskytom vzácnych mokraďných druhov Hýrovská slatina regionálne Žilinská kotlina vápnité slatiny s výskytom ohrozených vlhkomilných spoločenstiev Zakamenné regionálne Žilinská kotlina extenzívne využívané pasienky, prameniská, sukcesné krovinové štádiá Vraniny regionálne Žilinská kotlina mokraďné, skalné, mezofilné i suchomilné lúčne spoločenstvá Krasniansky luh regionálne Žilinská kotlina zachovalé spoločenstvá podhorských lužných lesov, výskyt ohrozených druhov vtákov Oselná regionálne Lúčanská Fatra zachovalé komplexy lesných spoločenstiev, výskyt jedľobučín Hoblík regionálne Lúčanská Fatra lesné i nelesné spoločenstvá s výskytom teplomilných i ohrozených druhov rastlín

SAŽP – CISK Žilina 45 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Veľká Lúka regionálne Lúčanská Fatra vrcholové psicové spoločenstvá, pôvodné porasty kosodreviny, maloplošné rašeliniská Minčol regionálne Lúčanská Fatra prirodzené lesné i nelesné spoločenstvá, výskyt ohrozených druhov rastlín, významné druhy pavúkov okres Čadca (uvádzame len tie, ktoré územne zasahujú do súčasného okresu Kysucké Nové Mesto) BN1 Veľký Javorník nadregionálne Javorníky mozaika zachovalých porastov jedľových bučín, kvetnatých bučín, refúgium centrálnych ekotónnych druhov a živočíchov voľnej krajiny BN5 Ladonhora nadregionálne Javorníky výrazný komplex bradlových tvrdošov, bučiny, jedľobučiny, bukové a lipové javoriny. Južné expozície – teplomilné spoločenstvá, stret chladnomilných montánnych druhov s xerotermnými, glaciálne relikty, endemity, ohrozené druhy fauny B9 Lutiša regionálne Kysucká vrchovina staré porasty zmiešaných lesov, jedľobukové lesy s papradím a bylinným podrastom B15 Vyšné Vane regionálne Kysucká vrchovina hrebeňový komplex medzi väčšími údoliami, ihličnaté a zmiešané lesy, extenzívne lúky a pasienky B16 Skačkov regionálne Kysucká vrchovina ihličnaté zmiešané lesy a terasová krajina s medznou zeleňou a extenzívnymi pasienkami B17 Obelec – regionálne Kysucká vrchovina prevažne zmiešané a listnaté lesy, veľký komplex okolo Čiernatín hrebeňa Obelec a Čiernatín s priľahlými závermi dolín B18 Požeha regionálne Kysucká vrchovina porasty listnatých a zmiešaných lesov, prieluky a pasienky v hrebeňovej časti B19 Škorča – Tábor regionálne Javorníky ihličnaté a zmiešané lúky, v hrebeňových polohách prieluky a mokrade B20 Neslušské Vrchy regionálne Javorníky lesy v záveroch dolín, krajina s bohatou krajinnou zeleňou, lokálne mokraďné lúky B21 Blažková – regionálne Javorníky jedľovo-bukové lesy, v prielukách pasienky Chotárny kopec a antropogénne terasy s rozptýlenou zeleňou

Tab.č.25: Biokoridory podľa pôvodných RÚSES Názov kategória charakter okres Žilina a Bytča Rieka Váh nadregionálny hydrický Rieka Kysuca nadregionálny hydrický Údolie a tok Dlhopoľky regionálny hydrický Údolie a tok Rovnianky regionálny hydrický Okraj lesa na hranici Súľovskej hornatiny a bitarovsko-lietavskej pahorkatiny regionálny terestrický Okraj lesa na hranici Vysokých a NízkychJavorníkov regionálny terestrický údolie Petrovičky regionálny hydrický Tok Kolárovického potoka regionálny hydrický Tok Radôstka regionálny hydrický údolie Závadského potoka regionálny hydrický Tok Varínka regionálny hydrický Okraj Vážsko – Kysuckého podolia nadregionálny terestrický Niva Rajčianky regionálny hydrický ekotón Lúčanskej hornatiny regionálny terestrický ekotón Krivánskej Malej Fatry regionálny terestrický okres Čadca (vrátane súčasného okresu Kysucké Nové Mesto) I. hrebeň Javorníkov, Kysuckých Beskýd, pokračuje do okresu Dolný Kubín nadregionálny terestrický II. rieka Kysuca nadregionálny hydrický III. Spája regionálne biocentrá B3, B11, B12, B6, B14 regionálny terestrický IV. Spája biocentrá BN1, B1, B22, B10, B14, vedie zčasti hrebeňom Javorníkov regionálny terestrický V. Spája biocentrá B22,B20, BN5,prechádza hrebeňom Javorníkov regionálny terestrický VI. Spája biocentrá B21, B20, B19 regionálny terestrický VII. Spája B15, B7, B8 regionálny terestrický VIII.SpájaB15, B17, B9 regionálny terestrický IX. Spája B16, B17, B18, BN5 regionálny terestrický X. Spája B2,B3, B4 regionálny terestrický XI. Bočné prítoky rieky Kysuca regionálny hydrický XII. Predmieranka, Korňanka regionálny hydrický XIII. Čierňanka regionálny hydrický XIV. Oščadničanka regionálny hydrický XV. Klubinský potok regionálny hydrický XVI. Vadičovský potok regionálny hydrický XVII. Rudinský potok, Neslušanka regionálny hydrický

SAŽP – CISK Žilina 46 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

ÚSES v ÚPD VÚC Žilinského kraja (Kropitz a kol. 1998)

Regionálne územné systémy ekologickej stability boli využité ako územnoplánovacie podklady pri spracovávaní ÚPN VÚC Žilinského kraja (1998). Prvky RÚSES, ktoré boli v tejto dokumentácii modifikované a nanovo zadefinované vo výkrese č.3 – Krajinná štruktúra a ÚSES uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Tab.č.26:Biocentrá podľa ÚPN VÚC Žilinského kraja (1998)okres Bytča,Žilina a Kysucké Nové Mesto kategória názov číslo vo VUC nadregionálne Ľadonhora - Brodnianka 4/20, 11/20 nadregionálne Veľký Javorník 2/4 nadregionálne Strážov 11/6 provincionálne Súľovské skaly 1/1, 11/36 nadregionálne Kľak - Ostrá skala - Reváň - Partizán 6/3, 11/3 provincionálne Krivánska Malá Fatra 3/1, 6/1, 11/1 nadregionálne Šujské 11/5 nadregionálne Kozol 11/4 regionálne Saksová - Veľká skala 1/2 regionálne Váh pri Kotešovej 1/3 regionálne Váh pri Predmieri 1/4 regionálne Dúbrava 1/5 regionálne Buková 1/6 regionálne Žliabok 1/7 regionálne Jastrabie 1/8 regionálne Suchý vrch - Petrovická Kýčera - Dlhé 1/9 regionálne Pláne 1/10 regionálne Podlubie 1/11 regionálne Soľné - Zarúbaná Kýčera 1/12 regionálne Jalovec - Požeha 4/17 regionálne Chotárny kopec - Vojtov vrch 4/9 regionálne Černatín - Skáčkova hora - Holý vrch 4/11 regionálne Lúky pri Rajčianke 11/7 regionálne Vraniny 11/8 regionálne Strážna - Cibuľník 11/9 regionálne Slnečné skaly 11/10 regionálne Zákamenné 11/11 regionálne Hoblík 11/12 regionálne Hýrovská slatina 11/13 regionálne Mravečník 11/14 regionálne Minčol - Dlhá lúka 11/15 regionálne Krížava - Veľká lúka 11/16 regionálne Jalovec - Požeha 11/17 regionálne Krasňanský luh 11/18 regionálne Oselná 11/19 regionálne Hora 11/21 regionálne Veľký vrch 11/22 regionálne Pod Kazickou Kýčerou 11/23 regionálne Lazy 11/24 regionálne Pupov - Dolina 11/31 regionálne Klukany 11/32

Tab.č.27:Biokoridory podľa ÚPN VÚC Žilinského kraja- okres Bytča, Žilina a Kysucké Nové Mesto kategória názov číslo vo VUC okres Bytča nadregionálny vodný tok Váh 1/13 regionálny Kolárovický potok (hydricko-terestrický) 1/14 regionálny vodný tok Rovnianka (hydricko-terestrický) 1/15 regionálny terestrický v časti Kýčera - Soľné 1/16 regionálny vodný tok Dlhopoľka (hydricko-terestrický) 1/17 okres Kysucké Nové Mesto nadregionálny vodný tok Kysuca (hydricko-terestrický) 4/13 regionálny územná časť medzi BC4/9 a 4/11 (terestrický) 4/3 regionálny územná časť Kýčera - BC 4/9 (terestrický) 4/28 regionálny Klubina - Chotárny kopec 4/21 regionálny Vadičovo 4/22 regionálny Majtánky - Stará lúka 4/23 regionálny Rochovica - Kozická Kýčera 4/35

SAŽP – CISK Žilina 47 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto okres Žilina nadregionálny vodný tok Váh (hydricko-terestrický) 11/25 nadregionálny Oškerda - Strážovské vrchy 11/26 nadregionálny Kriváňska Fatra - Vychylovka 11/37 regionálny vodný tok Rajčianka (hydricko-terestrický) 11/27 regionálny Zarúbaná - Kýčerka (terestrický) 11/28 regionálny Súľovské skaly - Strážov (terestrický) 11/29 regionálny vodný tok Varínka (hydricko-terestrický) 11/30 regionálny Závadský potok (hydricko-terestrický) 11/31 regionálny ekotón Malej Fatry (terestrický) 11/33 regionálny Kozol - Cibuľník - Súľovské skaly (terestrický) 11/34 regionálny Rochovnica - Kazická Kýčera 11/35

Tab.č.28: Porovnanie nadregionálnych prvkov ÚSES podľa platných dokumentácií Aktualizované biocentrá v KURS 2001 podľa nadregionálne biocentrá podľa ÚPN VÚC Žilinského kraja (1998): aktualizovaného GNUSES kategória názov číslo v akt. kategória názov číslo vo VUC GNUSES nadregionálne Ľadonhora- 25 nadregionálne Ľadonhora - Brodnianka 4/20, 11/20 Brodnianka nadregionálne Veľký Javorník 29 nadregionálne Veľký Javorník 2/4 nadregionálne Strážov 34 nadregionálne Strážov 11/6 nadregionálne Súľovské skaly 38 provincionál. BC PRBc Súľovské skaly 1/1, 11/36 nadregionálne Kľak 44 nadregionálne Kľak - Ostrá skala - Reváň - 6/3, 11/3 Partizán biosferické Krivánska Fatra 2 provincionál.BC Krivánska Malá Fatra 3/1, 6/1, 11/1 0 nadregionálne Šujské 11/5 0 nadregionálne Kozol 11/4

1.2.1.2. Ochrana prírodných zdrojov

Prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva, alebo môže využiť na uspokojovanie svojich potrieb. Prírodné zdroje sa delia na dve základné skupiny  obnoviteľné prírodné zdroje  neobnoviteľné prírodné zdroje Hmotné prírodné zdroje vyplývajú z hmotnej podstaty jednotlivých zložiek prírodnej krajiny, ktoré sú schopné cez svoje úžitkové vlastnosti uspokojovať existenčné a rozvojové potreby ľudstva. K hmotným prírodným zdrojom patria vodné zdroje, pôdne zdroje, lesné zdroje a nerastné suroviny.

Ochrana lesných zdrojov

Ochranu lesa upravuje zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch ktorý nadobudol účinnosť 1.9. 2005. Kategorizácia lesov vyplýva z prevažujúcich funkcií lesov a režimu ich obhospodarovania. V kategórii hospodárskych lesov je dominantnou funkciou produkcia drevnej hmoty, popri ktorej sa plnia aj ostatné verejnoprospešné funkcie lesov. Na tých pozemkoch LPF, kde produkcia dreva je len vedľajšou funkciou a hlavnou funkciou je ochrana pôdy, vyplývajúca zo stanovištných podmienok, sa nachádzajú tzv. ochranné lesy. Špecifické poslanie lesov vyplývajúce z celospoločenských záujmov, ktorých funkcia je nadradená produkčnej, majú lesy osobitného určenia. Rozdelenie kategórií lesov v kraji je nasledovné:

Tab.č.29: Štruktúra kategórií lesov podľa porastovej plochy a podľa okresov (k 31.12.2002) Okres Bytča Kysucké Nové Mesto Žilina Lesy hospodárske (ha) 14747 7863 28535 Lesy ochranné (ha) 708 406 9058 Lesy osobit. určenia (ha) 1151 1382 3974 Porastová výmera (ha) 16606 9651 41567 Zdroj : Lesoprojekt Zvolen

SAŽP – CISK Žilina 48 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Z hľadiska drevinového zloženia lesov výrazne dominantnou drevinou je smrek. Vzhľadom na prírodné podmienky má vo väčšine okresov dominantné postavenie hospodárske využitie lesov.

Ochrana vodných zdrojov

Ochranu vôd upravuje najmä zákon č.364/2004 Z.z. o vodách (pôvodne zákon č.184/2002 Z.z.), zákon NR SR č.272/2004 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších zákonov a ďalšie právne predpisy. Chránenými územiami podľa zákona o vodách sú: územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, územia s vodou vhodnou na kúpanie, územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránené vodohospodárske oblasti), ochranné pásma vodárenských zdrojov, citlivé oblasti, zraniteľné oblasti a chránené územia a ich ochranné pásma podľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ochrana vodných tokov a ich korýt je ustanovená zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách, § 47. Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov sa vyhlasujú ochranné pásma vodárenských zdrojov I.,II.,III. stupňa. Súčasne sú pásmami hygienickej ochrany (PHO) podľa zákona NR SR č.272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí.

 Vodohospodársky významné toky: sú hraničné vodné toky, vodné toky, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje (vodárenský tok), vodné toky s plavebným využitím, vodné toky s významným odberom vody pre priemysel a poľnohospodárstvo, vodné toky využívané na iné účely, prípadne ich vodohospodársky ucelené úseky. Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov ustanovuje vyhláška MŽP č. 211/2005.

Tab.č.30: Vodohospodársky významné toky Tok Číslo hydrologického poradia Varínka 4-21-05-114 Kysuca 4-21-06-012 Predmieranka 4-21-06-027 Čierňanka 4-21-06-045 Oščadnica 4-21-06-063 Bystrica 4-21-06-073 Klubinský potok 4-21-06-090 Vadičovský potok 4-21-06-102 Rajčanka 4-21-06-115 Porubský potok 4-21-06-134 Kuneradský potok 4-21-06-138 Petrovička 4-21-07-007 Hradnianka 4-21-07-015 Hričovský kanál 4-21-07-035 Dlhopoľka 4-21-07-036 Rovnianka 4-21-07-042 Štiavnik 4-21-07-048 Zdroj: Vyhláška MŽP č. 211/2005

 Vodárenské toky

Vyhláškou MŽP č. 211/2005 sa ustanovuje zoznam významných vodných tokov a vodárenských tokov. Vodárenské toky sú vodné toky alebo úseky vodných tokov, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje na odber pre pitnú vodu.

SAŽP – CISK Žilina 49 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Tab.č.31: Vodárenské toky Číslo hydrolog. Vodárenský tok (km) Názov toku poradia od do Kysuca 4-21-06-012 30,80 63,50 Oščadnica 4-21-06-063 7,20 13,20 Bystrica 4-21-06-073 20,80 31,20 Petrovička 4-21-07-007 8,00 16,50 Štiavnik 4-21-07-048 9,50 19,20 Zdroj: Vyhláška MŽP č. 211/2005

 Vodárenské nádrže:

V riešenom území sa vodárenské nádrže nenachádzajú. (Generel ochrany a racionálneho využívania vôd, 1995).

 Pramene, studne, vrty

Tab.č.32: PHO podzemných vodných zdrojov Výdatnosť Výmera v ha PHO pramene studne a 1. stupňa 2. stupňa Okres Počet vrty vnútorné vonkajšie zdrojov min. max. dop. celkom celkom l.s-1 ha Bytča 38 0,00 0,00 73,21 2,31 405,29 1 478,08 Kys. N. Mesto 38 8,88 21,60 73,57 17,50 299,12 4 000,50 Žilina 98 33,55 43,23 500,46 43,65 1 527,35 11 427,88 Žilinský kraj 852 1123,44 2188,74 2357,58 183,94 6437,46 47226,23 Zdroj: Povodie Váhu

 Chránená vodohospodárska oblasť (CHVO):

Je územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd. Podmienky ochrany vôd v CHVO sú upravené zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách. V riešenom území sú vyhlásené 2 chránené vodohospodárske oblasti: CHVO Strážovské vrchy (hranica prechádza východným okrajom riešeného územia) CHVO Beskydy – Javorníky.

Tab.č.33: Chránené vodohospodárske oblasti Výmera v ha Využiteľné množstvá vodných Názov CHVO CHVO (km2) zdrojov (m.s-1) celkom povrchové podzemné spolu CHVO Strážovské vrchy 757 - 2,33 2,33 CHVO Beskydy – Javorníky 1 856 1,84 0,69 2,53 Zdroj: VÚVH Bratislava

 Citlivé a zraniteľné oblasti:

Nariadenie vlády č. 617/2004 Z.z. ustanovuje citlivé a zraniteľné oblasti podľa § 33 a 34 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Podľa tohto nariadenia sú za citlivé oblasti vyhlásené vodné útvary povrchových vôd, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiadúcemu stavu kvality vôd, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje a ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

SAŽP – CISK Žilina 50 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Zraniteľné oblasti podľa Nariadenia vlády č. 617/2004 § 2 sú pozemky poľnohospodársky využívané v katastrálnych územiach obcí, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

Tab.č.34: Zraniteľné oblasti Okres Katastrálne územie Bytča Bytča Kotešová Predmier Žilina Dolný Hričov Gbeľany Horný Hričov Mojš Nezbudská Lúčka Kyucké Nové Mesto - Zdroj: Nariadenie vlády č. 617/2004, príloha č.1

Minerálne vody sú to prírodné vody, ktoré sa líšia od obyčajných vôd teplotou, chemickým zložením, obsahom voľných plynov, rádioaktivitou a najčastejšie biochemickým pôsobením na ľudský organizmus. Osobitnú skupinu medzi prírodnými minerálnymi zdrojmi predstavujú prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd.

Na území riešených okresov sa za prírodné liečivé zdroje vyhlásené podľa osobitného predpisu považujú 2 zdroje v Rajeckých Tepliciach. Stanovenie ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov je plne v kompetencii MZ SR v zmysle zákona č.277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V kraji boli stanovené ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov Rajecké Teplice 2. a 3. stupňa.

Tab.č.35: Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov Okres Obec, lokalita Vyhlásené Rozsah ochr. pásma Žilina Rajecké Teplice Vyhláška MZ SR OP II. a III. stupňa v k.ú. Domaniža, č.481/2001 Z. z. Ďurčiná, Fačkov, Jasenové, Kamenná 8.11.2001 Poruba, Kľače, Kunerad, Malá Čierna, Malé Lednice, Rajec, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Stránske, Šuja, Veľká Čierna, Zbyňov zdroj: Vyhl. MZ SR č.481/2001 Z. z

Kúpeľné miesto je územie, na ktorom sú zriadené prírodné liečebné kúpele. Vyhlasuje a ruší ho vláda SR na návrh Ministerstva zdravotníctva. Obce, ktorých územie je vyhlásené za kúpeľné miesto, sú povinné dodržiavať opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok priaznivých na liečenie. Kúpeľné miesta na báze liečivých vôd i klimatických podmienok sú vyhlásené v RajeckýchTepliciach.

Geotermálne vody sú to prírodné vody, ohriate zemským teplom tak, že ich teplota po výstupe na zemský povrch je vyššia ako priemerná ročná teplota vzduchu v danej lokalite, (v našich podmienkach 20C).

Tab.č.36: Zdroje geotermálnych vôd (evidované na VÚVH): -1 Lokalita Výdatnosť (l.s ) Teplota (C) Tep.výkon (MW) Rajec 20,0 27,0 1,0 Zdroj: VÚVH Bratislava

SAŽP – CISK Žilina 51 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Ochrana pôdnych zdrojov

Ochrana pôdy ako zložky životného prostredia nebola v rezorte životného prostredia osobitne právne ustanovená. Na ochranu pôdy sa uplatňuje najmä zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode a v neposlednom rade ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, a to hlavne poľnohospodárskej pôdy zaradenej podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 1.-4. kvalitatívnej skupiny uvedenej v prílohe č. 3 k citovanému zákonu. Vyhláškou č. 508/2004 Z.z. sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z.z.

Tab. č.37: Chránená poľnohospodárska pôda v Žilinskom kraji Výmera Výmera chrán. poľn. pôdy (1-4. sk. BPEJ) % chránenej poľnohospodárskej (ha) p.p. z výmery Okres pôdy (ha) Z toho poľn. pôdy spolu skupina BPEJ výmera Bytča 8533 - Čadca 25372 - Dolný Kubín 22311 - Kysucké N. Mesto 6120 - Liptovský Mikuláš 44212 - Martin 24776 244,4 4. 244,4 0,99 Námestovo 30725 - Ružomberok 18743 - Turčianske Teplice 15259 36,0 4. 36,0 0,24 Tvrdošín 20972 - Žilina 30144 - Žilinský kraj 247166 280,4 4. 280,4 0,11 Zdroj: VÚPOP Bratislava

V riešenom území okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto sa chránená poľnohospodárska pôda nenachádza.

1.2.1.3 Významné krajinné prvky

Nakoľko mimo zastavaného územia sú významné krajinné prvky tvorené najmä sieťou biocentier, biokoridorov a osobitne chránenými časťami prírody a krajiny sú ťažiskom tejto kapitoly najmä ostatné krajinotvorné prvky. Z pohľadu krajinotvorby sú významné historické krajinné štruktúry, dominanty kultúrnohistorických pamiatok, prírodné dominanty líniové, skupinové a solitérne, vodopády ako aj rozhrania vnímania prírodných masívov.

Historické krajinné štruktúry

Medzi historické krajinné štruktúry patrí charakteristická terasovitá krajina s mozaikou políčok, lúk a pasienkov a s líniovou vegetáciou hrán terás. Tieto terasy sa vytvárali v hornatom území pri kopaničiarských osadách. Vznikali orbou v smere vrstevnice a následným ukladaním vyzbieraných kameňov do tzv hromadníc. Výskyt historických terás je v riešenom území veľmi významný, napriek rekultivácii ich značnej časti. V súčasnosti mnohé tieto štruktúry pôvodných agroekosystémov zanikajú vplyvom sukcesných procesov. Rozsiahly výskyt je najmä v oblasti Kysúc a v okolí Terchovej.

SAŽP – CISK Žilina 52 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Pamiatkovo chránené parky

Ako pozitívny prvok krajinnej štruktúry vystupujú napriek malej rozlohe aj historické a mestské parky. Ide o relatívne malé územia v sídlach, kde sú väčšinou jediným ekologicky stabilným typom ekosystémov. Často síce nie sú dostatočne udržiavané, poznamenané sukcesiou i chorobami, sú však zároveň i refúgiom mnohých druhov živočíchov, ktoré v okolí nenachádzajú vhodné podmienky pre svoj život a z ekologického hľadiska sú veľmi cenné.

Tab.č.38.: Pamiatkovo chránené parky v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto mesto, obec lokalizácia výmera okres Žilina Gbeľany parky pri kaštieli a kúrii Krasňany park pri kaštieli Kunerad park pri zámku cca 28 ha Žilina – Budatín park pri zámku Žilina - Bytčica park pri kaštieli okres Bytča Bytča zámocký park cca 2 ha Maršová park pri kaštieli zdroj: Parciálne analýzy kultúrneho dedičstva, SAŽP 2002

Líniové prírodné dominanty

Líniové prírodné dominanty reprezentujú najmä výrazné vodné toky, údolnice a terénne hrany. Predstavujú prevažne biokoridory a interakčné prvky.

Vodopády a jaskyne

Sú prírodné javy, ktoré zaraďujeme medzi významné krajinné prvky, v riešenom území sa nachádzajú 3 evidované lokality. Zo zákona 543/2002 sú chránené ako prírodné pamiatky. okres Bytča Hlbocký vodopád, Hlboké nad Váhom - nadm. výška 500 m n.m., výška vodopádu 14 m. Jaskyňa Šarkania diera, Súľov - Hradná, - 60 metrová puklinová jaskyňa. okres Kysucké Nové Mesto Vadičovský vodopád, Horný Vadičov, nadm. výška 550 m n.m., výška vodopádu 1,4 m.

Významné vodné plochy

Vodná nádrž Hričov – umelá vodná plocha na rieke Váh Vodné dielo Žilina – umelá vodná plocha na rieke Váh

1.2.2 Socioekonomické javy charakteru stresových faktorov

Stresor v krajine možno definovať ako negatívny faktor, ktorý v rôznom časovom horizonte vyvolá v krajinnom ekosystéme stres (stav, v ktorom sa mobilizujú obranné procesy proti podnetom, na ktoré systém nie je adaptovaný a nie je schopný ich zvládnuť), čím negatívne pôsobí na prirodzený vývoj krajinných ekosystémov a zapríčiňuje negatívne, často nevratné zmeny ekosystémov krajiny. Podľa pôvodu možno stresové faktory rozčleniť do dvoch základných skupín (Izakovičová, Miklós, Drdoš, 1997):  prirodzené stresové faktory,  antropogenné stresové faktory. Stresové faktory a javy v riešenom území sú graficky vyjadrené v mape č. 3 – Syntéza stresových faktorov.

SAŽP – CISK Žilina 53 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

1.2.2.1 Prirodzené stresové faktory

Predstavujú negatívne faktory v krajine, ktoré vznikajú v dôsledku pôsobenia prirodzených síl – prirodzené katastrofy, prirodzené degradačné procesy, prirodzená radiácia, vulkanizmus, seizmické procesy, sopečná činnosť a pod. Tieto faktory v krajine pôsobia v dôsledku evolučných procesov, na ktoré sa organizmy adaptujú. Prirodzené stresové faktory delíme do dvoch základných skupín:

Endogénne prirodzené stresové faktory  radónové riziko  zemetrasenia a p.

Exogénne stresové faktory  Erózia pôdy  zosuvy a p.

Geologické faktory ovplyvňujú využívanie územia a kvalitu životného prostredia. Geobariéry (geofaktory negatívne ovplyvňujúce geologické prostredie) vystupujú najmä vo forme geodynamických javov (katastrofálne zosuvy, zemetrasenia, radónové emanácie, erózne javy a iné), ale aj vo forme nedostatku, resp. zníženej kvality geopotenciálov (napr. znečistená podzemná voda). K najrozsiahlejším geodynamickým javom v riešenom území patria svahové pohyby, ktoré sa najčastejšie prejavujú zosuvmi. Zosuvné územia v záujmovom území sú viazané prevažne na flyšoidné alebo ílovcovo-slieňovcové komplexy paleogénu a mezozoika. Zosuvy postihujú najčastejšie zvetralinový plášť, ale tam, kde sú výhodné podmienky aj nezvetrané horniny. Pod eróziou horninového prostredia a hlavne jeho najvrchnejšieho pokryvu pôdy rozumieme odnos materiálu a z toho vyplývajúce zníženie hrúbky povrchových vrstiev pôdy - najmä účinkom vody a vetra. Rozlišujú sa nasledovné hlavné typy vodnej erózie:  povrchová erózia vyvolaná odtokom zrážok na malých plochách  plošná erózia dotýkajúca sa väčších pôdnych celkov a s výraznejším účinkom  výmoľová (ryhová) erózia silne poškodzujúca povrch pôdy  kombinovaná erózia pozostávajúca z viacerých druhov erózie

Rozsah plošnej vodnej erózie podľa stupňa intenzity odnosu pôdy z PPF je nasledovný: a) Od zistiteľnej erózie do 4 t/ha/rok 30% b) Od 4 t/ha/rok do 10 t/ha/rok 12% c) nad 10 t/ha/rok 4% spolu je plošnou eróziou poškodzované 46% z toho v škodlivej miere (nad 4 t/ha/rok) 16%

Riziko erózie sa zvyšuje napr. odstránením vegetácie, nesprávnym smerovaním polí a orby, využívaním strmých svahov ako pasienky a má za následok aj urýchľovanie zanášania vodných nádrží, tokov a kanalizácie. Najviac postihnuté sú odlesnené oblasti flyšového pásma.

SAŽP – CISK Žilina 54 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

1.2.2.2 Antropogénne stresové faktory

Termínom antropogénne stresové faktory sa označujú všetky hmotné i nehmotné prejavy ľudských aktivít, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú prirodzený vývoj ekosystémov a životné prostredie. Na základe genézy ich možno rozdeliť do dvoch skupín (Izakovičová, 1997, 2000):

 Primárne stresové faktory  Sekundárne stresové faktory

Primárne stresové faktory

Prvotní pôvodcovia stresu. Prejavujú sa plošným záberom prírodných ekosystémov. V rámci tejto skupiny boli mapované primárne stresové faktory, viažuce sa na hmotné poloprirodzené a umelé antropogénne prvky (priemyselné a poľnohospodárske objekty, dopravné plochy a línie, plochy intenzívneho poľnohospodárstva, obytné a rekreačné areály, areály služieb a pod.). Dostávame ich interpretáciou mapy SKŠ. Charakteristickým znakom týchto stresov je ich jednoznačná priestorová lokalizácia a plošné vymedzenie v krajine. Dôsledkom lokalizácie primárnych stresových faktorov je zmena štruktúry a využívania krajiny (zánik prirodzených ekosystémov v dôsledku rozvoja antropogénnych aktivít), ako i ohrozenie migrácie bioty v dôsledku bariérového pôsobenia týchto stresorov. Primárne stresové faktory zároveň reprezentujú často aj zdroje sekundárnych stresových faktorov, napr. priemyselné areály pôsobia v mnohých prípadoch aj ako veľké zdroje znečistenia ovzdušia a pod.

 Sídelné areály: zahŕňajú mestá a obce so súvislou zástavbou.

 rozptýlené sídla – nesúvislá zástavba sú charakteristické pre vidiecke oblasti – kopaničiarske osídlenie. Nepredstavujú bariéry a sú budované väčšinou s citom pre krajinu, zachovalé sú pozitívne vnímané ako historické krajinné štruktúry.

 Rekreačné areály:

V okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto sa nachádzajú nasledovné rekreačné priestory.

Tab.č.39: Rekreačné priestory v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Okres Žilina a okolie Žilina CMCR Žilina Žilina PRZ mesta Žilina SRTS Mojš SRTS Strečno Varínske podolie- Varín SVT Varín – Krasňany Vrátna SVT Terchová AGL.RÚ Vrátna AGL.RÚ Terchová SRT Varín – Jedľoviny SRTS Nezbudská Lúčka Rajecká kotlina Rajec SVT LKM Rajecké Teplice SRTS(RK) a LK Kunerad PRZ mesta Rajecké Teplice SRTS(RK) Kamenná Poruba SRTS(RK) Stránske SVT Rajec PRZ mesta Rajec

SAŽP – CISK Žilina 55 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

SRTS Rajecká Lesná SRT Fačkov-Fačkovské Sedlo SRTS Čičmany Okres Bytča a okolie Bytča SVT Bytča Bytča PRZ mesta Bytča AGL.RÚ+RK Súľov-Hradná Nízky Javorník SRTS V.Rovné–Vyšný Žarnov SRTS Kolárovice-Čerenka Okres Kys.N. Mesto a Kys.Nové SVT Kys.N.Mesto Kys. N. okolie Město PRZ mesta K.N.Mesto Město SRT K.N.Mesto – V.Ostré SRTS Horný Vadičov zdroj: ÚPD VÚC Žilinského kraja, 1998

Rekreačné areály na riešenom území dopĺňajú záhradkárske osady pri Žiline, chatové osady vo viacerých horských lokalitách okresu, rekreačné areály v prírodnej krajine: táboriská a autokempingy.

Najviac rekreačných aktivít je sústredených v Krivánskej Malej Fatre v oblasti Vrátnej, ktorá patrí k najviac atakovaným územiam zo strany rekreácie a CR na Slovensku. Nachádza sa tu veľký počet lyžiarskych vlekov a turistických chodníkov, ktoré pri neúmerne vysokom počte návštevníkov predstavujú vážne nebezpečenstvo pre stabilitu ekosystémov tunajších chránených území. K ďalším oblastiam, pomerne často navštevovaným hlavne v letnom období, patria Súľovské skaly a Lúčanská Malá Fatra, hlavne časť hrebeňa Fačkovské sedlo – Kľak.

 Priemyselné areály: Kompaktné areály plošného sústredenia výroby, výrobných služieb a skladov sa nachádzajú v meste Žilina, Bytča, Rajec. Najvýraznejší nový výrobný areál na zelenej lúke vznikol v obci Teplička nad Váhom pri Žiline, kde sa etabloval automobilový priemysel firmy KIA. V území sa významne rozvíjajú naň naviazané priemyselné parky. Subdodávatelia automobiliek stavajú svoje podniky v Bytči, Varíne, Žiline, Gbeľanoch, Strečne, Predmieri, Kysuckom Novom Meste.

 Poľnohospodárske areály: Za stresový faktor je možné pokladať i veľkofarmy, najmä veľkokapacitné farmy chovu dobytka, oviec a hydiny. Mnohé poľnohospodárske areály po reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby sú opustené a pôsobia veľmi negatívne na životné prostredie. Potenciálne predstavujú riziko starých záťaží (sklady agrochemikálií), ale i estetické závady v krajine.

 Dopravné areály a línie: Z hľadiska intenzity dopravy a z nej vyplývajúcich stresových javov a znečistenia prostredia i miery bariérového pôsobenia dopravných areálov a línií na prírodné a urbanizované prostredie v riešenom území najvýraznejší negatívny vplyv majú dopravné línie sústredené v Považí. Jedná sa o kumulovanú záťaž intenzívnej cestnej a železničnej dopravy. V tomto úseku prebieha v súčasnosti výstavba diaľnice, po jej dokončení by sa dopravná situácia mala výrazne zlepšiť, negatívne vplyvy na ekosystémy a ekologickú stabilitu však zostávajú. V týchto oblastiach pristupuje i ďaľší negatívny faktor – nadmerná koncentrácia línií elektrického napätia. Aj ostatné najviac zaťažené dopravné ťahy sú sústredené pozdĺž vodných tokov - dolina Rajčanky od Rajca po Žilinu a údolie Kysuce od Žiliny až po Kysucké Nové Mesto.

 OP priemyselných a skladovacích areálov V okolí technických prvkov, ktoré reprezentujú primárne stresové faktory sa zvyčajne vymedzujú ochranné pásma (OP) za účelom ochrany okolitého prostredia pred ich nepriaznivými účinkami. Sú to zóny negatívneho vplyvu týchto objektov. Na riešenom území boli vyčlenené nasledovné skupiny ochranných pásiem:

SAŽP – CISK Žilina 56 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

 OP priemyselných a skladovacích areálov. Koncentrácia priemyselných a energetických objektov je značná hlavne v najhustejšie osídlených oblastiach, ako sú dolina Váhu a Rajčanky, okolie Kysuckého mesta a Čadce, čiže najmä v okolí mestských sídiel. Najväčšia koncentrácia priemyslu je priamo v meste Žilina a v jej najbližšom okolí. Priemyselné podniky sú lokalizované v páse na pravom brehu Rajčanky a na ľavom brehu Váhu.

 OP čistiarní odpadových vôd sú vyčlenené v území individuálne podľa počtu obyvateľov a stupňa veľkosti od 100 do 500 m v okolí ČOV.  OP skládok odpadu sa rozprestiera v okolí skládok vo veľkosti od 300 do 500 m. Skládky odpadu patria k tým stresovým faktorom, ktoré hoci zaberajú minimálnu plochu, pôsobia veľmi negatívne na okolitú krajinu a sú veľmi vážnym nebezpečenstvom pre kvalitu životného prostredia.  OP poľnohospodárskych areálov sú vyčlenené v okolí fariem vo veľkosti od 300 do 1 000 m za účelom ochrany pred nepriaznivými vplyvmi ako je hlučnosť, prašnosť, zápach a pod. Za hlavné kritériá ich vyčleňovania sa považuje druh a početnosť hospodárskych zvierat, ako i spôsob zhromažďovania, odstraňovania a využívania výkalových hmôt. Negatívny vplyv na krajinu má aj veľkobloková orná pôda. Jej vplyv sa prejavuje najmä znížením ekologickej kvality oblasti, potenciálnym ohrozením podzemnej vody splachom agrochemikálií a tiež celkovým znížením estetickej hodnoty krajiny. Veľkobloková orná pôda sa nachádza hlavne v údolí a nive Váhu – najmä od Žiliny po Predmier, v Rajeckej kotline, v doline Varínky po Belú, na okolí Žiliny.  OP líniových technických prvkov: - železničné trate majú veľkosť 60 m u celoštátnych dráh, 30 m u ostatných železničných koridorov - cestné komunikácie - od 15 do 100 m, podľa významnosti komunikácií - elektrické vedenia - 25 m pri vedeniach veľmi vysokého napätia, 20 m pri vedeniach vysokého napätia a 15 m pri vedeniach nízkeho napätia - plynovody - od 10 do 50 m, podľa priemeru potrubia - káblové vedenia - 2 až 3 m

 Ťažobné areály:

Podľa podkladov ŠGÚDŠ v Bratislave sa vo vymedzenom riešenom území nachádzajú nasledovné ložiská nerastných surovín uvedené v tabuľke.

Tab.č.40: Chránené ložiskové územia v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Okres Názov CHLÚ Nerast Organizácia Bytča Malá Bytča štrky a piesky Kamenivo , Bratislava Jablonové vápenec Cestné stavby Žilina, s.r.o. Kysucké Nové Mesto 0 0 0 Žilina Rajecká Lesná dolomit ŠGÚ D. Štúra, Bratislava Rajec - Šuja dolomit Dolkam Šuja a.s., Rajec Lietavská Svinná vápenec Holcim (SR) a.s., Rohožník Stráňavy Polom dolomit, vápenec Dobývanie, s.r.o. Stráňavy Lietava - Drieňovica vápenec, sliene CLL s.s., Lietavská Lúčka Lietavská Lúčka slienitý vápenec Holcim (SR) a.s., Rohožník Turie dolomit, vápenec Doprastav a.s., Závod Žilina Turie 1 dolomit Doprastav a.s., Závod Žilina Veľká Čierna dolomit ZIPP s.r.o., Bratisl. Závod Rajec Veľká Čierna 1 dolomit Drus, Ján Grupáč, Poluvsie 12 Zdroj: OBÚ Prievidza, HBÚ B. Štiavnica

SAŽP – CISK Žilina 57 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

 Umelo vytvorené vodné plochy a upravené vodné toky

Bariérový účinok priehrad a vodných nádrží spočíva v prehradení vodného toku, v spevnených vyvýšených brehoch a v silne znečistenej vode V. triedy čistoty. Zaradené je sem Vodné dielo Hričov, Vodné dielo Žilina a Hričovský kanál.

Vodná nádrž Hričov Parametre kategória – priehradová – akumulačná Výkon inštalovaný MW – 31,5 Typ turbíny – Kaplan Prietok m3 /s 3x 134 Priem. ročná výroba GWh – 59,1 VE Hričov je prvým - riadiacim stupňom druhej (geograficky) vážskej kaskády. Do nádrže Hričov sú zaústené ešte rieky Kysuca a Rajčanka, na ktorých nie sú vodné diela, preto ich vody pri zvýšených prítokoch prinášajú veľké množstvá nečistôt a tými sa nádrž zanáša. Odhaduje sa, že z pôvodného objemu 8,5 mil. m3 sú už zanesené 2/3 a tým sú obmedzené akumulačné možnosti nádrže a možnosti špičkovej prevádzky.

Vodné dielo Žilina Bolo uvedené do prevádzky v rokoch 1997-1998. Má dva hydroagregáty s celkovým výkonom 72 MW (2x36 MW). Priemerná ročná dodávka elektrárne za roky 1998–2000 bola 156 GWh/r. Parametre: Hydrouzol: dve Kaplanove turbíny, priemer obežného kolesa 4850 mm, hltnosť turbín 2 x 150 m kubických za sekundu, priemerný spád na turbíny 24,1 m, inštalovaný výkon spolu 72 MW, ročná výroba 173 GWh elektrickej energie, prevažne špičkovej. Hať: tri haťové polia o šírke 3 x 12 m, hradiaca výška segmentu 11,0 m. klapky 3,3 m, celková výška uzáveru 14,7 m, ovládanie hydraulicky. Vodná nádrž: dĺžka nádrže 7,5 km, šírka nádrže 250 – 600 m, celkový objem nádrže 18,15 mil. kubických metrov, úžitkový objem pri maximálne výške hladiny 352,00 m.n.m. 39 mil. metrov kubických, kolísanie vodnej nádrže za prevádzky 1,7 metra, kóta maximálnej hladiny vody 352 m.n.m., hrádza nádrže maximálna výška 15 metrov, šírka koruny 6 metrov, šírka komunikácie 4,5 m, je tesnená fóliou naviazanou na podzemnú tesniacu stenu, prietoky Váhu v Mojši, Qr priem = 35,6 metrov kubických za sekundu, Q100 = 2140 metrov kubických za sekundu. Prehĺbenie Váhu: prehĺbenie dna koryta Váhu od 0,0 do 9,0 m, šírka dna koryta 45 m, upravené koryto vyhovuje podmienkam vodnej dopravy. Náhradný biokoridor: celková dĺžka asi 9 km, priemerný sklon dna 1,5 – 2,0 promile, prevádzkový prietok 2,0 – 8,0 metrov kubických za sekundu, priečny profil lichobežníkový so šírkou dna 5,0 m Vodné dielo Žilina tým, že sa nachádza priamo na Váhu, mení zásadne jeho funkciu ako prirodzeného biokoridoru. V snahe zachovať aspoň časť jeho pôvodných funkcií vznikol návrh tzv. náhradného biokoridoru. Je to náhradný tok, ktorý vytvára spojenie hornej a dolnej hladiny diela, čím čiastočne preklenuje tzv. barierový efekt prehradenia toku. Svojou pobrežnou zeleňou súčasne nahradí zlikvidované biotopy pozdĺž koryta Váhu. Je situovaný po pravej strane, pričom jeho šírka je mnimálne 5 až 7 metrov, s rýchlosťou toku O,6 až 0,9 m/s. Do tohoto toku sú zaústené aj všetky pravostranné prítoky, čím sa vytvára prirodzený prietokový režim malej riečky. Náhradný biokoridor je prvok, ktorý sa doteraz v našich podmienkach neuplatňoval. Jeho význam je preto nielen biologicko-krajinársky, ale aj vedecký.

SAŽP – CISK Žilina 58 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Sekundárne stresové faktory

Sekundárne stresové faktory predstavujú narušené zložky životného prostredia, ktoré vo vzťahu k iným zložkám pôsobia negatívne, predstavujú negatívne sprievodné javy realizácie ľudských aktivít v krajine, ktoré nie sú vždy priestorovo jednoznačne ohraničené. Zväčša sa viažu na primárne stresové faktory, ktoré sú často základnými zdrojmi sekundárnych stresových faktorov, napr. priemyselné prevádzky a ťažobné lokality ako zdroje priemyselných exhalácií, zdroje pachu a hluku, skládky odpadu, dopravné koridory ako zdroje dopravných exhalácií, hlučnosti, prašnosti, svetelných efektov, vibrácií a pod. Ich negatívne pôsobenie sa prejavuje ohrozením, resp. narušením prirodzeného vývoja ekosystémov. Zo sekundárnych stresových faktorov riešeného územia k najvýznamnejším patria:

 Znečistenie ovzdušia

Životné prostredie, čo sa týka ovzdušia, je najviac zaťažované exhalátmi z miestnej teplárne Slovenských energetických závodov, z chemického priemyslu, a dopravy. V pôvodnom R- ÚSES-e vyčlenené oblasti sú stále aktuálne:  Oblasť so silným znečistením ovzdušia. Patrí sem mesto Žilina, hlavne jej priemyselné časti, centrum, okolie dopravných ťahov a okolie Lietavskej Lúčky. Kvalita ovzdušia v Žiline je jedna z najhorších na Slovensku.  Oblasť so stredne silným znečistením ovzdušia. Patrí sem okolie Žiliny, Rajca, Bytče a časti údolia Váhu, hlavne v blízkosti priemyselných prevádzok.  Oblasť so slabým znečistením ovzdušia. Sem sme zaradili širšie okolie Žiliny, Rajca, Bytče, takmer celé údolie Váhu a bezprostredné okolie vidieckych sídiel, ktoré neboli plynofikované. Najväčšími producentmi emisií SO2 sú stacionárne zdroje, v prevažnej miere veľké a malé základné znečisťujúce látky (ZZL). Najvýznamnejším zdrojom emisií NOx a CO je cestná doprava. Emisie TZL sú v najväčšej miere produkované malými zdrojmi znečistenia ovzdušia (ZZO).

Tab.č.41.: Poradie ZZO podľa množstva emisií ZZL za rok 2003

Tuhé látky SO2 Prevádzkovateľ Okres Prevádzkovateľ Okres 1. Žilinská teplárenská, a.s., Žilina Žilina Žilinská teplárenská, a.s.,Tepláreň Žilina 2. Dolvap,s.r.o,Varín, Kameň. a Žilina Žili 3. Ľudová tvorba, Veľké Rovné Bytča NOx CO Prevádzkovateľ Okres Prevádzkovateľ Okres 1. Žilinská teplárenská, a.s., Žilina Žilina Dolvap, s.r.o., Varín, Kameňolom a Žilina 2. Aquachemia, s.r.o.,Žilina Žilina Žilinská teplárenská, a.s., Žilina Žilina Zdroj: SHMÚ

Tab.č.42: Množstvo emisií (TZL) zo stacionárnych zdrojov v období 1998-2001 Emisie TZL (t/rok) Merné územné emisie TZL (t/rok.km2) Okres 1998 1999 2000 2001 1998 1999 2000 2001 Bytča 353 347 347 426 1,252 1,230 1,230 1,509 Kysucké Nové Mesto 226 220 220 235 1,299 1,264 1,262 1,353 Žilina 1302 1135 1119 932 1,598 1,393 1,372 1,143 Zdroj: SHMÚ Tab.č.43: Množstvo emisií (SO2) zo stacionárnych zdrojov v období 1998-2001 2 Emisie SO2 (t/rok) Merné územné emisie SO2 (t/rok.km ) Okres 1998 1999 2000 2001 1998 1999 2000 2001 Bytča 349 303 303 369 1,238 1,074 1,073 1,308 Kysucké Nové Mesto 200 219 219 209 1,264 1,259 1,257 1,201 Žilina 3048 2634 2458 2277 3,740 3,232 3,016 2,794 Zdroj: SHMÚ

SAŽP – CISK Žilina 59 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Tab.č.44: Množstvo emisií (NOx) zo stacionárnych zdrojov v období 1998-2001 2 Emisie NOx (t/rok) Merné územné emisie NOx (t/rok.km ) Okres 1998 1999 2000 2001 1998 1999 2000 2001 Bytča 96 90 90 115 0,340 0,319 0,319 0,408 Kysucké Nové Mesto 96 93 93 83 0,552 0,534 0,535 0,479 Žilina 1471 1360 1295 1352 1,805 1,669 1,589 1,659 Zdroj: SHMÚ

Tab.č.45: Množstvo emisií (CO) zo stacionárnych zdrojov v období 1998-2001 Emisie CO (t/rok) Merné územné emisie CO (t/rok.km2) Okres 1998 1999 2000 2001 1998 1999 2000 2001 Bytča 774 753 753 1093 2,745 2,670 2,672 3,876 Kysucké Nové Mesto 589 585 585 639 3,385 3,362 3,361 3,673 Žilina 6624 5163 4876 5321 8,128 6,335 5,983 6,529 Zdroj: SHMÚ

U všetkých základných znečisťujúcich látok bol zaznamenaný mierny pokles v množstve emisií počas obdobia 1998-2001 okrem CO, kde došlo k značnému nárastu v roku 2001 oproti predchádzajúcim rokom. Tento klesajúci trend je pozorovaný vďaka legislatívnym a technologickým opatreniam na ochranu ovzdušia a v nemalej miere aj určitej stagnácii priemyselnej činnosti v kraji a v neposlednej miere modernizácii výrobných podnikov.

 Kontaminácia pôd

Potenciálne kontamináciou ohrozené plochy sú hlavne okolia neriadených skládok TKO, priemyselných úložisk, priemyselných podnikov, poľných hnojísk, fariem živočíšnej výroby, dvorov PD, plochy pozdĺž cestných ťahov s intenzívnou premávkou, intenzívne obhospodarovaná veľkobloková orná pôda.

 Zaťaženie prostredia hlukom

Najväčším zdrojom hluku je intenzívna doprava, často prechádzajúca obytnými zónami miest a obcí. Preto i priestory najviac zaťažené hlukom sú lokalizované v okolí dopravných ťahov. Problematikou zaťaženia obyvateľov hlukom sa zaoberá Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky. Základná úprava na úseku ochrany zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií je v súčasnosti upravená §13 zákona NR SR č. 514/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky monitoroval naposledy v roku 1998 zaťaženie obyvateľstva hlukom vo vybraných mestách Slovenska.

Tab.č.46: Hluková situácia vo vybraných mestách Slovenska Mesto Hladina vonkajšieho hluku Počet zasiahnutých % podiel obyvateľov Žilina >55 dBA 5 573 6,64 >60 dBA 4 871 5,80 >65 dBA 4 620 5,51 >70 dBA 1 689 2,01 >75 dBA 108 0,13 Spolu 16 861 20,09 zdroj: ŠZÚ

 Ionizujúce žiarenie

Ionizujúce žiarenie je nedeliteľnou súčasťou životného prostredia, ktoré je okolo nás. Podľa spôsobu pôsobenia zdrojov ionizujúceho žiarenia na človeka môžeme zdroje rozdeliť do

SAŽP – CISK Žilina 60 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto dvoch skupín: zdroje, ktoré spôsobujú vonkajšie ožiarenie (kozmické žiarenie, žiarenie zemského povrchu, röntgenové prístroje a pod) a zdroje, ktoré spôsobujú vnútorné ožiarenie (rádioaktívne látky nachádzajúce sa v ľudskom organizme). Rádioaktívne látky sa dostávajú do ľudského organizmu konzumáciou potravín a dýchaním.

Graf č.1: Podiel jednotlivých zložiek na celkovom ožiarení človeka

Kozmické žiarenie Globálny spád 13% 0,4% Jadrová energetika 0,1% Radón v budovách 34% Zdravotníctvo Vnútorné žiarenie 21% 16%

Ostatné zdroje žiarenia Ožiarenie pri Žiarenie 0,4% práci zemského povrchu 0,1% 16%

 Odpady

Jedným zo základných stresových faktorov, majúcich negatívny vplyv na okolitú krajinu a životné prostredie mali a majú neriadené a živelne vznikajúce skládky odpadov. Rok 2002 bol prvým kalendárnym rokom po nadobudnutí účinnosti zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vykonávacích vyhlášok k tomuto zákonu. Podľa nového právneho stavu sa rozlišujú už len dve kategórie odpadov: O – ostatný a N – nebezpečný. Zmenil sa tiež postup zaraďovania odpadov s možnosťou zaradiť ten istý odpad podľa viacerých druhov odpadov v závislosti od oblasti vzniku. V súčasnosti obvodné úrady životného prostredia vedú presnú evidenciu nepovolených skládok a mapujú ich súčasný stav. Nepovolené skládky sú odstraňované a iba sporadicky sa obnovuje ich činnosť.

Tab.č.47: Riadené skládky odpadov v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Voľná Názov Katastrálne Trieda Prevádzkovateľ Okres Odpad kapacita v Rok ukončenia skládky územie skládky skládky m3 Považský T+T združenie (Tera- Žilina Považský Chlmec KO O 1 710 304 2 027 Chlmec Tezas) Bytča - Maršová - Rašov, Bytča KO O T+T, s.r.o. 13 450 2 005 Mikšová Mikšová Kysucké Kysucký Kysucký Služby Kysucký KO O 65 500 2 011 Nové Mesto Lieskovec Lieskovec Lieskovec, s.r.o. zdroj: OÚŽP Žilina Okrem skládkovania, odpady sa lividujú aj spaľovaním, alebo sa zhodnocujú.

Úprava a zhodnocovanie odpadov Spoločnosť na spracovanie zberového papiera je TENTO, a.s. Žilina. Spoločnosť T+T, s.r.o. Žilina prevádzkuje kompostáreň s kapacitou 500 t/rok. Spracováva iba 30 t biologicky rozložiteľných odpadov za rok. ELMONT, s.r.o. v Tepličke nad Váhom drví obaly z plastov, pneumatiky a gumu v množstve 7 300 t/rok.

SAŽP – CISK Žilina 61 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Tab.č.48: Spaľovne odpadov v riešenom území Prevádzko- Typ Spôsob Rok Projekt./skut. EL ZL Meranie Zámer vateľ spaľovacieho čistenia uvedenia kapacita spĺňanie v opráv. v nasledujúcich zariadenia spalín do prev. tr.”B” org. ok rokoch KLF-ZVL SP 3202 cyklón. 1991 320 kg.h-1 nie všetky - vypracovaný a.s. odlučovač 100 kg.h-1 ZL projekt Kys.Nové na rekonštrukciu v Mesto r. 2001 KLF-ZVL Hoval GG 24 mokrá 1993 pevný nie HF - plán. inštalácie a.s. pračka kvap.odpad HF látkového filtra do Kys.Nové OSKO 580 kg.h-1 r. 2006 Mesto 239 kg.h-1 Zrušená prevádzka r. 2005 Kinex a.s. Hoval GG 14 Bytča

Tab.č.49: Haldy v riešenom území Banská prevádzka - závod V dobývacom Plošný Uložené Voľná priestore záber množstvo kapacity v ha v tis. m3 v tis. m3 Stráňany Polom Č 2 29,0 8397,00 0 Dolkam, a.s.Rajec-Šuja N 1 1,2 35,00 10,00 Zdroj: GS SR Bratislava Poznámka: Č - činné N - nečinné

V skúmanom území je jedno odkalisko,na hranici katastrov Rosina a Lietavská Lúčka, ktoré prevádzkuje SSE a. s. Žilina (Tepláreň Žilina).

 Kontaminácia vôd a) Znečistenie povrchových vôd:

Kvalita povrchovej vody v SR sa hodnotí podľa normy STN 75 7221 KVALITA VODY KLASIFIKÁCIA POVRCHOVÝCH VÔD (novelizovaná v januári 1999), ktorá kvalitu vody hodnotí v 8. skupinách ukazovateľov: A. - Ukazovatele kyslíkového režimu, (Rozpustený O2, BSK, CHSK) B. - Základné fyzikálno – chemické ukazovatele (Reakcia vody, teplota, merná vodivosť...) C. - Nutrienty amoniakálny, dusičnanový a organic. dusík, fosforečnanový a celkový fosfor ) D. - Biologické ukazovatele – (chlorofyl, sapróbny index biosetónu a makrozoobentosu E. - Mikrobiologické ukazovatele (koliformné baktérie, fekálne streptokoky...) F. - Mikropolutanty (Cr, Cd, Cu, Ni, Pb, Hg, Zn) G. - Toxicita H. - Rádioaktivita ( Tr, celkový objem aktivity alfa a beta)

Povrchové vody sú podľa kvality vody zaraďované od I. triedy (veľmi čistá voda) až po V. triedu kvality (veľmi silne znečistená voda).

Tab.č.50: Kvalita povrchových vôd v okrese Žilina ,Bytča a Kysucké Nové Mesto Tok Miesto odberu vzorky Riečny Skupiny ukazovateľov kilometer A B C D E F H Varínka Varín 0,50 IV III II III IV Váh Budatín 252,70 III II II III IV III Kysuca Považský Chlmec 0,60 III II II IV IV IV Rajčianka Žilina 1,50 III II II III V IV Váh pod nádržou Hričov 246,00 III II III III IV Zdroj: Kvalita povrchových vôd na Slovensku, SHMÚ Bratislava, 2002

Povodie Váhu Rieka Váh je v hornom úseku toku znečisťovaná odpadovými vodami najmä zo SVS a.s. ČOV Martin-Vrútky, SVS a.s. a ČOV Žilina-Hričov. V strednom úseku je Váh znečisťovaný

SAŽP – CISK Žilina 62 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto husto osídlenými oblasťami, najväčšími znečisťovateľmi sú komunálne odpadové vody z mestských aglomerácií. Z prítokov Váhu, rieky Kysuca a Rajčanka z hľadiska mikropolutantov dosahovali III. a IV. triedu kvality, triedu určujúcim ukazovateľom boli koncentrácie ortuti. Na hlavnom toku Váhu v mieste odberu Budatín, výslednú IV. triedu -1 -1 kvality v skupine ukazovateľov F spôsobovali koncentrácie Hg (c = 0,54 μg.l , 0,51 μg.l a 90 -1 0,96 μg.l ). b) Znečistenie podzemných vôd

Kvalita podzemných vôd sa hodnotí podľa normy STN 75 7111 KVALITA VODY - PITNÁ VODA , ktorá bola novelizovaná v júli 1998. Do riešeného územia zasahuje vodohospodársky významná oblasť Riečne náplavy Varínky a Váhu od Varína po Hlohovec, Riečne náplavy Kysuce a Riečne náplavy mezozoikum Strážovských vrchov.

Riečne náplavy Varínky od Varína po Hlohovec Medzné hodnoty podľa STN 75 111 prekračovali hlavne ukazovatele Fecelk, Mn a NELUV, ojedinele sírany, dusičnany a hliník. Kvalitu podzemných vôd v tejto oblasti ovplyvňuje antropogénna činnosť, ktorej prejavom sú nadlimitné hodnoty NELuv. Zvýšené hodnoty Fe a Mn môžu byť zapríčinené redukčným prostredím charakterizujúcim daný zvodnený horizont.

Tab.č.51: Prekročenie limitných hodnôt v oblasti Riečnych náplav Varínky a Váhu od Varína po Hlohovec Názov stanice Ukazovateľ Limitná hodnota Nameraná hodnota Jednotka Amonne iony 0,500 0,800 mg/l mangan 0,100 0,442 mg/l ZS Žilina Celkový obsah železa 0,300 4,400 mg/l Sirany 250,000 252,000 mg/l NEL v UV 0,050 0,250 mg/l Celkový obsah železa 0,300 1,590 mg/l ZS Varín Hliník 0,200 2,240 mg/l ZS Hrabové mangan 0,100 0,172 mg/l Dusitany 0,100 0,125 mg/l

1,1-Dichloreten 0,300 0,836 g/l Zdroj: SHMÚ Bratislava Riečne náplavy Kysuce Tab.č.52: Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečne náplavy Kysuce Názov stanice Ukazovateľ Limitná hodnota Nameraná hodnota Jednotka ZS Krásno nad Kysucou Celkový obsah železa 0,300 0,310 mg/l Celkový obsah železa 0,300 0,330 mg/l ZS Kysucké Nové Mesto Olovo 10,000 13,000 g/l ZS Brodno Olovo 10,000 12,000 g/l Zdroj: SHMÚ Bratislava

V oblasti Kysuckej kotliny je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím možné pozorovať mierne zhoršenie v kvalite podzemnej vody, ktoré je spôsobené zvýšenými Al. As, Pb a NELUV. Tento jav spôsobuje zvýšená priemyselná a poľnohospodárska činnosť, ktorej dôsledkom sú taktiež zvýšené koncentrácie amónnych iónov, CHSKMn a fluoranténu.

Mezozoikum Strážovských vrchov Tab.č.53: Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečne náplavy mezozoikum Strážovských vrchov Názov stanice Ukazovateľ Limitná hodnota Nameraná hodnota Jednotka NP Kamenná Poruba-Horny Chem spotr.02 mang.dras. 3,000 75,000 mg/l VV Fačkov NEL v UV 0,050 0,060 mg/l Zdroj: SHMÚ Bratislava Pozn.: ZS Vrty základnej siete SHMÚ NP Nevyužívaný prameň VV Využívaný vrt

SAŽP – CISK Žilina 63 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Podzemné vody Strážovských vrchov vykazujú menej uspokojivú kvalitu. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa namerali nadlimitné koncentrácie CHSKUV Pb (1-krát) a NELUV (6-krát). V podzemných vodách v oblasti Strážovských vrchov sa pozorovalo mierne zhoršenie ich kvality okrem zníženia počtu prekročení u Pb. Časté nadlimitné hodnoty pre NELUV sú indikátorom silného antropogénneho vplyvu, ktorý môže mať dlhodobé negatívne vplyvy na využiteľnosť podzemných vôd pre pitné účely.

c) Zdroje znečistenia vôd

Medzi významné zdroje znečistenia v tejto oblasti patria SEZ Tepláreň Žilina, HYZA a.s. Žilina, PCHZ Žilina, SVS Žilina – Hričov, SVS Bytča, KINEX Bytča a SVS Kysucké Nové Mesto. Z hľadiska kvality podzemných vôd bolo znečistenie spôsobené zvýšenou priemyselnou a poľnohospodárskou činnosťou. Časté nadlimitné hodnoty pre NELUV sú indikátorom silného antropogénneho vplyvu, ktorý môže mať dlhodobé negatívne vplyvy na využiteľnosť podzemných vôd pre pitné účely.

d) Inundácie, povodňové ohrozenie

Tab.č.54.: Odtokové pomery v riešenom území Názov toku Odtokové pomery Komentár

Váh Odtokové pomery sú regulované vodnými VN Hričov je riadiacim stupňom kaskády VE Hričov, nádržami L. Mara, Krpeľany a Hričov. Mikšová, Pov. Bystrica Ochrana územia pred povodňami bola Nevyhovujúce sú odtokové pomery v starom koryte Váhu koncepčne riešená v rámci výstavby v úsekoch derivácie. vodných diel na Váhu. Kysuca Odtokové pomery nie sú regulované. Aj napriek realizovaným úpravám toku nie je Regulovanie odtoku VN Nová Bystrica je zabezpečená ochrana územia proti povodniam. V povodí len na toku Bystrica a prietoky na Kysuci je vplyvom geologickej stavby, vegetačného krytu a neovplyvňuje. hospodárenia v území nízka prirodzená akumulačná schopnosť. Rajčanka Odtokové pomery nie sú regulované. Intravilány sídiel sú chránené proti povodniam úpravou koryta. Nie sú realizované úpravy na prítokoch. Zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja, 2004

V riešenom území sú vybudované 2 veľké vodné nádrže s objemom nad 1 mil. m3: Hričov (6,4 mil. m3) na Váhu a Žilina (8,1 mil. m3) na Váhu.

Tab.č.55: Realizované úpravy na tokoch Tok Úsek toku Dĺžka úpravy Dĺžka hrádzí Účel úpravy toku (km) (km) Ľavá Pravá Varínka celý tok 4,71 2,0 2,68 Ochr. intravil. Terchová Krasňany - Varín Kysuca celý tok 36,17 4,49 13,09 Ochr. intravil. sídiel na toku Rajčianka celý tok 17,70 - - Ochr. intravil. Žilina, L. Lúčka, Rajec. Teplice, Zbyňov, Jasenové-Kľače, Rajec, Fačkov, Čičmany Zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja, 2004

Tab.č.56: Návrh opatrení na ochranu územia pred povodňami Hlavný tok Prítoky Návrh opatrení Varínka Pramenná oblasť - v intravil. sídiel ochrana miest. úpr. Ľavostranné prítoky - v povodí na PP pôdoochr. opatr. Rajčianka Ľavostranné prítoky - v intravil. sídiel stabilita brehov, zmenš. pozdĺž.sklonu prahmi - v povodiach na PP pôdoochranné opatrenia (stromovo-vegetač. pás. po vrstev. vytvoriť pufrovacie pásy)

SAŽP – CISK Žilina 64 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Kysuca Celé povodie - zväčšenie retenč. schopn. územia: vo flyšovom pásme realizácia retenč. nádrží (poldrov) na prítokoch hlavného toku , stabil. brehov a dna na prítokoch hlavného toku , pôdoochr. opatrenia na PP - na územiach so sklonom do 3 hospodáriť bez obmedzenia - od 3-7 realizovať vhod. osev. post. a medze - od 7-12 len TTP - nad 12 zalesniť,prípadne spevniť krajinnou zeleňou, lesotechnické opatrenia - ochrana intravilánov sídiel - na hl.toku a Čierňanke ochr.riešiť v súvisl.s real.diaľnice,resp.vod.cesty - zámery Vodohospodárskeho a Hydroekologického plánu povodia Kysuce Váh Pravostranné prítoky - hospodárenie na PP ako v povodí v úseku Považský Chlmec - Kysuce hranica kraja - zmiernenie sklonu dna toku prahmi toky vo flyšovom pásme - stabilizácia brehov proti vymieľaniu Zdroj: Aktualizácia ÚPN VÚC Žilinského kraja, 2004

SAŽP – CISK Žilina 65 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

1.3 Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy (REPGES)

Strategickým cieľom definovania reprezentatívnych geoekosystémov je určiť reprezentatívny geoekosystém pre každú územnú jednotku na danej hierarchickej úrovni – regionálny princíp a určiť reprezentatívny výskyt pre každý typ geoekosystému - typologický princíp, t.j. každá územná jednotka musí mať určený reprezentatívny geoekosystém, ako aj každý typ geoekosystému je niekde reprezentatívny. V riešenom území boli REPGES-y charakterizované na základe mapy č. 13 v kap. VII. Prírodno-sídelné regióny v Atlase krajiny SR (2002). Definované boli na základe prvkov krajiny a ukazovateľov ich vlastností, čiže reliéfu, geologického podkladu pôdy, rastlinstva a živočíšstva, technických objektov a využitia krajiny. Za základ vyčlenenia jednotiek boli vybrané jednotky potenciálnej vegetácie, nie reálna vegetácia, preto sú geoekosystémy označené ako „potenciálne“.

Tab.č. 58: Typy potenciálnych reprezentatívnych geoekosystémov Bioklimatické podmienky charakterizované zonálnymi Azonálne spoločenstvami spoločenstvá Abiotické podmienky (typy dubovo- dubovo- dubovo- bukové buko- jedľovo- lužné lesy abiotických komplexov) cerové hrabové bukové lesy jedľové smrekové lesy lesy lesy lesy lesy riečne nivy v kotlinách 5 a dolinách pohorí rozčlenené meandrové roviny 6 riečne terasy a proluviálne 9 kužele polygénne pahorkatiny 26 27 a rozčlenené pedimenty nízke plošinné predhoria 33 34 36

členité flyšové vrchoviny 51 53 54

členité krasové vrchoviny 59

členité vrchoviny a nižšie 67 68 hornatiny na pestrých horninách bradlového pásma členité flyšové nižšie hornatiny 85 86

členité krasové nižšie hornatiny 90 veľmi silno členité krasové 97 svahy v nižších hornatinách členité vyššie hornatiny na 108 109 pestrých mezozoických horninách členité vyššie hornatiny na 111 kryštalických horninách veľmi silno členité veľhornatiny 116 na kryštalických horninách

Tab.č.59: Početnosť výskytov typu REPGES 5 typ REPGES Početnosť výskytov typu REPGES veľmi častý výskyt ( reprezentatívny pre 10 – 20 subregiónov častý výskyt (reprezentatívny pre 6 – 10 subregiónov) zriedkavý výskyt (reprezentatívny pre 2 - 5 subregiónov jediný výskyt ( reprezentatívny pre 1 subregión)

SAŽP – CISK Žilina 66 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Tab.č.60: Zoznam REPGES v geoekologických regiónoch a subregiónoch Fytogeografická Fytogeografický Geoekologický Kód Geoekologický subregión Kód oblasť obvod región REPGES (podľa tab. TypyREPGES) CARPATICUM Praecarpaticum Súľovské vrchy 1 Súľovské skaly 54,86 OCCIDENTALE 1.1 Súľovská kotlina 27 2 Skalky 68 3 Manínska vrchovina 53 3.1 Maníny 90 Beschidicum Kysucká 1 Kysucké bradlá 59 occidentale vrchovina 1.1 Vadičovská brázda 26 1.2 Zázrivská brázda 36 2 Vojenné 53 4 Krásňanská kotlina 53 Javorníky 1.1 Javornícka hornatina 85 1.2 Rakovská hornatina 53 2.1 Púchovská vrchovina 51,53,67 2.2 Javornícka brázda 27,53 2.3 Rovnianska vrchovina 53 2.4 Ochodnická vrchovina 53 2.5 Kysucká kotlina 5,33 Eucarpaticum Malá Fatra 1.1 Krivánska Fatra - 1.2 Štefanovská kotlina 27 1.3 Krivánske Veterné hole 109,111 2.1 Lučanské Veterné hole 116 2.2. Kýčery 97,108 2.3 Kľak 109 Žilinská kotlina 1 Žilinská pahorkatina 6,34 2 Varínske podolie 9 3 Rajecká kotlina 5,26 4 Domanižská kotlina 33 Zdroj: Atlas krajiny SR 2002

SAŽP – CISK Žilina 67 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

2. NÁVRHY

2.1 Návrhy zamerané na tvorbu kostry ÚSES - Aktualizácia prvkov RÚSES okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

2.1.1 Genéza tvorby prvkov ÚSES v období rokov 1993 - 2006

Tab.č.60: Genéza biocentier Aktualizovaný názov aktualizovaná kategória Pôvodný názov biocentra Pôvodná kategória Názov a katgória biocentra biocentra biocentra v „RÚSES okres biocentra v „RÚSES v „ÚPN VÚC Žilinského kraja“ (1998) Žilina"(1993), alebo okres Žilina"(1993), dôvod zmeny a úpravy v „RÚSES okres alebo v „RÚSES okres dec /2006 dec/2006 Čadca“(1995) Čadca“(1995) Biosférické biocentrum Krivánska Fatra provinciálne Provinciálne zapracované a upravené podľa aktualizácie Krivánska Malá Fatra 3/1,6/1,11/1 GN-ÚSES ako samostatne biocentrum zrušené, Tiesňavy nadregionálne ako samostatne biocentrum zrušené, súčasť PBc súčasť Bbc Bbc 1 detto Krivé nadregionálne detto Krivánska Malá Fatra detto Starý hrad nadregionálne detto detto Rozsutec nadregionálne detto detto Chleb nadregionálne detto detto Prípor nadregionálne detto detto Suchý nadregionálne detto detto Veľká Bránica rbc detto Nrbc 2 nadregionálne Ladonhora BNr 5 nadregionálne Nrbc spresnené, zapracované a upravené podľa Ľadonhora – Brodnianka 4/20, 11/20 Ľadonhora - Brodnianka aktualizácie GNÚSES nadregionálne Veľký Javorník nadregionálne Nrbc Veľký Javorník 2/4 Nrbc 3 rozšírenie o Rbc Čemerka – Gregušovci - Rbc Čemerka – Gregušovci 2/5 Veľký Javorník zosúladenie RÚSES Žilina a RÚSES Čadca upravené podľa aktualizácie GNÚSES nadregionálne Strážov nadregionálne Nrbc Nrbc 4 zapracované a upravené podľa aktualizácie zapracované Strážov 11/6 Strážov – Sádecké Vrchy GNÚSES, názov zosúladený v nadväznosti na RÚSES Pov. Bystrica Nrbc 5 nadregionálne Súľovské skaly provinciálne provinciálne preradenie do nadregionálnych Bc, zmena Súľovské skaly 1/1, 11/36 Súľovské skaly polygónu v hraniciach provinciálneho Bc

SAŽP – CISK Žilina 68 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

zapracované a upravené podľa aktualizácie GN-ÚSES Nrbc 6 nadregionálne Kľak - Reváň nadregionálne Nrbc Kľak–Reváň-Partizán názov zosúladený s RUSES Martin a VUC Kľak - Ostrá skala - Reváň – Partizán 6/3, 11/3

Srniak – zrušené, pričlenené ako nový Srniak – Šujské nadregionálne –– polygón –súčasť nadregionálneho biocentra rašelinisko - návrh nezapracované Strážov- Sádecké vrchy Šujské rašelinisko a Regionálne Srniak – Šujské nadregionálne Nrbc preradenie do regionálnych Bc, rozšírenie rašelinisko - návrh Šujské 11/5 Rajčianka o úsek Rajčiansky a spresnenie hranice regionálne Kozol nadregionálne Nrbc Kozol zmena kategórie na RBc, zosúladenie s Kozol 11/4 aktualizáciou GNÚSES regionálne Váh pri Predmieri regionálne Rbc Váh pri Predmieri spresnené, zmena polygónu- zmenšenie Váh pri Predmieri 1/4 zrušené Váh pri Kotešovej regionálne Rbc – Váh pri Kotešovej 1/3 súčasť Nrbc- Ľadonhora – Brodnianka Rochovica regionálne zapracované ako súčasť Nrbc Ľadonhora – – upravené podľa aktualizácie GN-ÚSES a Brodnianka VÚC zrušené Hora regionálne Rbc – Hora 11/21 zrušené Veľký vrch regionálne Rbc – Veľký vrch 11/22 regionálne Vrchová – návrh regionálne Rbc Vrchová zapracované a upravené vyžaduje potvrdenie Vrchová terénnym prieskumom zrušené Dúbrava – návrh regionálne Rbc – vyžaduje potvrdenie Dúbrava 1/5 terénnym prieskumom regionálne Buková – návrh regionálne Rbc Buková zapracované a upravené vyžaduje potvrdenie Buková 1/6 terénnym prieskumom regionálne Klukany – návrh regionálne Rbc Klukany zapracované a upravené vyžaduje potvrdenie Klukany 11/32 terénnym prieskumom pričlenené ako súčasť Nrbc Veľký Javorník Čemerka – Gregušovci regionálne Rbc – Čemerka- Gregušovci Čemerka – Gregušovci

zapracované ako súčasť Nrbc Ľadonhora- Brodnianka regionálne zapracované ako súčasť Nrbc Ľadonhora- – Brodnianka Brodnianka regionálne Jalovec (Ruses ZA) regionálne Rbc Jalovec – Požeha úprava hraníc a zväčšenie polygónu Požeha (RUSES CA) B18 Jalovec – Požeha 11/17, 4/17

regionálne Čierna Lutiša regionálne Rbc Čierna Lutiša úprava hraníc Čierna Lutiša 2/10

SAŽP – CISK Žilina 69 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

regionálne Mravenčík regionálne Rbc Okrúhlica - Mravenčík úprava hraníc a zväčšené Mravenčík 11/14 regionálne Slnečné skaly regionálne Rbc Slnečné skaly úprava polygónu Slnečné skaly 11/10 regionálne Cibuľník – Strážne regionálne Rbc Strážna - Cibuľník úprava hraníc a zväčšenie Strážna – Cibuľník 11/9 regionálne Saksová – Veľká Skala regionálne Rbc Saksová - Veľká skala úprava hraníc a zväčšenie Saksová - Veľká skala ½

regionálne Lúky pri Rajčianke regionálne Rbc Lúky pri Rajčianke 1 úprava hraníc a zväčšenie polygónu Lúky pri Rajčianke 11/7Rbc regionálne - - - Lúky pri Rajčianke 2 nové biocentrum Hýrovská slatina regionálne Hýrovská slatina regionálne Rbc zmena polygónu Hýrovská slatina 11/13 regionálne Zakamenné regionálne Rbc Ústie Medzihorskej doliny zmena názvu Zákamenné 11/11

regionálne Vraniny regionálne Rbc Vraniny úprava hraníc a zväčšenie polygónu Vraniny 11/8 regionálne Krasniansky luh regionálne Rbc Krasňanský luh úprava hraníc Krasňanský luh 11/18 regionálne Oselná regionálne Rbc Oselná bez zmeny Oselná 11/19 regionálne Hoblík regionálne Rbc Hoblík bez zmeny Hoblík 11/12 regionálne Veľká Lúka regionálne Rbc Krížava - Veľká lúka 11 bez zmeny Krížava - Veľká lúka 11/16 regionálne Minčol regionálne Rbc Minčol - Dlhá lúka 11 Minčol - Dlhá lúka 11/15 nepotvrdené Žliabok - návrh vyžaduje regionálne Rbc – potvrdenie terénnym Žliabok 1/7 prieskumom nepotvrdené Jastrabie- návrh regionálne Rbc – vyžaduje potvrdenie Jastrabie 1/8 terénnym prieskumom regionálne Suchý vrch - Petrovická regionálne Rbc Suchý vrch - Petrovická potvrdené Kýčera – Dlhé, návrh - Suchý vrch - Petrovická Kýčera – Dlhé 1/9 Kýčera – Dlhé vyžaduje potvrdenie terénnym prieskumom nepotvrdené Pláne návrh -vyžaduje regionálne Rbc – potvrdenie terénnym Pláne 1/10 prieskumom regionálne Podlubie návrh -vyžaduje regionálne Rbc Podlubie potvrdené potvrdenie terénnym Podlubie1/11 prieskumom

SAŽP – CISK Žilina 70 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

regionálne Soľné - Zarúbaná Kýčera regionálne Rbc Soľné - Zarúbaná Kýčera potvrdené 1/12 návrh Soľné - Zarúbaná Kýčera 1/12

regionálne Blažková – Chotárny regionálne Rbc Chotárny kopec - Petránky úprava hraníc, zmena názvu kopec B21 Chotárny kopec - Vojtov vrch 4/9 zapracované s modifikáciou regionálne Obelec – Čiernatín B17 regionálne Rbc zlúčenie B17 a B16 úprava hraníc a Skačkov B16 Černatín - Skáčkova hora - Holý vrch 4/11, Skáčkova hora - Obelec zmenšenie polygónu 2/11 zapracované, zlúčené, modifikované regionálne Pod Kazickou Kýčerou regionálne Rbc potvrdené návrh - vyžaduje Pod Kazickou Kýčerou 11/23 Pod Kazickou Kýčerou potvrdenie terénnym zapracované prieskumom regionálne Lazy návrh -vyžaduje regionálne Rbc Lazy potvrdené potvrdenie terénnym Lazy 11/24 prieskumom zapracované regionálne – regionálne Rbc Pupov – Dolina nové biocentrum Pupov – Dolina 11/31 nové biocentrum – zapracované ako súčasť biokoridoru Vyšné Vane– návrh B15 regionálne súčasť biokoridoru regionálne Škorča – Tábor B19 regionálne súčasť biokoridoru Škorča – Tábor úprava hraníc – zapracované ako súčasť biokoridoru Neslušské vrchy B20 regionálne súčasť biokoridoru

Tab.č.61: Genéza biokoridorov Aktualizovaný názov aktualizovaná kategória biokoridoru, Pôvodný názov Pôvodná kategória Názov a katgória biokoridoru biokoridoru dôvod zmeny a úpravy biokoridoru v „RÚSES biokoridoru v „RÚSES v „ÚPN VÚC Žilinského kraja“ (1998) dec/2006 okres Žilina"(1993), alebo okres Žilina"(1993 dec/2006 v „RÚSES okres v „RÚSES okres Čadca“(1995) Čadca“(1995) rieka Váh Nrbk 1 Rieka Váh Nrbk vodný tok Váh 1/13, 11/25 nadregionálne rieka Kysuca Nrbk 2 Rieka Kysuca Nrbk vodný tok Kysuca 4/13 nadregionálne prepojenie Veľký Javorník Nrbk 3 čiastočne IV.R Rbk – – Kysucké Beskydy nový - zapracované a upravené podľa aktualizácie GN-ÚSES Nrbk 3a Veľký Javorník - Nrbk 3a čiastočne VI.R Rbk regionálne Petránky nové vymedzenie čiastočne Rbk 2/16 Vysoká nad Kysucou-Oščadnica a územná časť Kýčera-BC 4/9 (4/28) Nrbk 3b Petránky – Škorča - Nrbk 3b čiastočne VI.-R a Rbc Rbk a Rbc čiastočne Zarúbaná - Kýčerka 11/28 Tábor nové vymedzenie Neslušské vrchy regionálne Nrbk 3c Škorča –Tábor – Nrbk 3c - - územná časť medzi BC4/9 a 4/11 (4/3) nové vymedzenie regionálne

SAŽP – CISK Žilina 71 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Skáčkova hora-Obelec Nrbk 3 d Obelec – Nrbk 3d - - - Vychylovka-Harvelka- nové vymedzenie Riečnica Prepojenie Kysucké Nrbk 4 – Beskydy - Krivánska Fatra nový, implementácia GNÚSES Prepojenie Súľovské skaly Nrbk 5 –- – Oškerda - Strážovské vrchy 11/26 – Ľadonhora nový , prevzaté z VÚC nadregionálne Prepojenie hrebeňom Nrbk 6 – – – Lúčanskej Fatry nový, implementácia GNÚSES Prepojenie Lúčanská Fatra Nrbk 7 – – – – Strážovské vrchy nový, implementácia z GNÚSES

údolie a vodný tok Rbk 8 nové vymedzenie celým tokom údolie Petrovičky, RBk čiastočne dolný tok Kolárovický potok 1/14 Petrovičky Petrovičky, zrušenie Kolárovického potoka údolie Kolárov. potoka regionálne údolie a vodný tok Rbk 9 údolie Rovnianky RBk vodný tok Rovnianka 1/15 Rovnianky regionálne Kazická Kýčera - Rbk 10 V-R Rbk Rochovica - Kozická Kýčera 4/35, 11/35 Rochovica regionálne Brodnianka - Lysica Rbk 11 čiastočne IX-R RBk –

Obelec – Okrúhlica- Rbk 12 – – – Mravečník nový vodný tok Varínka a Rbk 13 ekosystém toku Varínka RBk vodný tok Varínka 11/30 Struháreň regionálne ekotón Nízkych Rbk 14 čiastočne Svederník - Nrbc – Javorníkov Mikšová- Kotešová Kotešová-Lalinok ekotón Vysokých Rbk 15 ekotón na hranici medzi čiastočne modifikácia v časti Kýčera –Soľné 1/16 Javorníkov – Štiavnik – Nízkymi regionálne a Vysokými Javorníkmi Dlhé Pole ekotón severného okraja Rbk 16 ekotón na styku s Vážsko – Nrbk – Strážovských vrchov zmena na regionálny kysuckým podolím Závadský potok a ekotón Rbk 17 údolie Závadského potoka RBk Závadský potok 11/31 Súľovskej hornatiny +ekotón na hranici regionálne s bitarovsko-lietavskou pahorkatinou Vodný tok a niva Rbk 18 niva Rajčianky RBk vodný tok Rajčianka 11/27 Rajčianky regionálne

SAŽP – CISK Žilina 72 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Prepojenie Súľovské skaly Rbk 19 – – Súľovské skaly - Strážov 11/29 – Strážovské vrchy regionálne Prepojenie Kozol – Rbk 20 – – Kozol - Cibuľník - Súľovské skaly 11/34 Súľovské skaly úprava smerovej trasy regionálne Medzihorským potokom Ekotón Krivánskej Fatry Rbk 21 ekotón Malej Fatry, RBk ekotón Malej Fatry 11/33 ekotón Lúčanskej regionálne hornatiny ekotón Lúčanskej Fatry Rbk 22 ekotón Malej Fatry, RBk ekotón Malej Fatry 11/33 ekotón Lúčanskej regionálne hornatiny nezapracovaný – údolie Dlhopoľky RBk vodný tok Dlhopoľka 1/17 regionálne nezapracovaný - XVI-R Rbk – nezapracovaný - XVII –R Rbk – nezapracovaný - - - Klubina - Chotárny kopec4/21 regionálne nezapracované – ekosystém toku Radôstka RBk – nezapracovaný - VI.R Rbk Majtánky - Stará lúka 4/23 regionálne nezapracované – – Vadičovo 4/22 regionálne nezapracovaný – – – nadregionálny Krivánska Fatra – Vychylovka 11/37 náhrada – Nrbk 4

SAŽP – CISK Žilina 73 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

2.1.2 Aktualizované prvky ÚSES, ohrozenia, ekostabilizačné opatrenia a návrh režimu

Aktualizované biocentrá

V riešenom území okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto je po aktualizácii prvkov regionálneho ÚSES premietnutých 37 biocentier nasledovne:

Tab.č.62: Aktualizované biocentrá v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto č. kateg. Ohrozenia Ekostabilizačné opatrenia Aktualizovaný názov biocentra návrh režimu 1 Krivánska Malá Fatra Bbc Nadmerná návštevnosť Usmerňovanie návštevnosti územia Tiesňavy Používanie terénnych vozidiel, Vylúčenie masových športových podujatí Prírodný celok na vápencoch nižších polôh Krivánskej Malej štvorkoliek a skútrov Vylúčenie stavebných a iných technických zásahov (vrátane zariadení Fatry. Významné geomorfologické formy, fauna, flóra Lety lietadlom a klzákom, ktorých stacionárnej rekreácie a CR Krivé výška letu je menšia ako 300 m Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných Súbor spoločenstiev skalných sutí a rôznych lesných Lyžiarske vleky porastov, zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy porastov s prirodzeným drevinovým zložením na kryštaliniku Lyžiarske zjazdové trate a ich Jemnejšie spôsoby hospodárenia (výberkový hosp. spôsob) Malej Fatry zasnežovanie Predlžovanie obnovnej doby, zvyšovanie rubnej doby Starý hrad Používanie chemických látok Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo Ojedinelé a veľmi vzácne rastlinné spoločenstvá s dubom a spojených s úpravou vlastností stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) vo vyšších polohách s dubom, jedľou, bukom, hrabom, lipou snehu Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...) a javorom, prípadn na temenách skál s pôvodnou borovicou Osvetlenie lyžiarskych tratí Úprava a budovanie nových hniezd a hniezdnych biotopov vtáctva. Rozsutec Športové areály Stráženie hniezd dravcov Svojrázna, veľmi hodnotná časť pohoria s význačnými, Skialpinizmus,skalolezectvo Usmernené pasenie väčšiny trávnobylinových hôľnych fytocenóz chránenými i endemickými rastlinnými i živočíšnymi druhmi Hotely, motely, penzióny, chaty, Špeciálny manažment poľnohospodárskych plôch z titulu ochrany a spoločenstvami, geologickými a geomorfologickými kempingy živočíšnych druhov (kosba od stredu a pod.) výtvormi Svetelné a hlukové efekty, Pravidelné pasenie pri dodržaní max. zaťaženia VDJ na ha s častým Chleb reprodukovaná hudba prekladaním košiarov a vykášaním burín a nedopaskov Kryštalické i mezozoické horniny, zachovalé porasty bučín, Extenzívne prepásanie ovcami príp. kozami, kombinovaná pastva a javorín, jedlín a jarabinových smrečín s prechodom do Pohyb mimo vyznačených chodníkov kosenie (napr. jarné kosenie s následným prepásaním územia) kosodreviny a alpínskych lúk. Zachovalý komplex Zber lesných plodov Opatrenia na udržanie primeraného vodného režimu (vysokej hladiny rastlinných spoločenstiev veľmi pestrého zloženia podľa podzemnej vody) vegetačných stupňov a ekologických radov, vo veľkom Úpravy tokov Manažment mokraďových biotopov výškovom rozpätí a na rozličnom geologickom podloží Úpravy, zasypávanie, odvodňovanie Ponechávanie mokradí, rašelinísk a statických vodných plôch bez Prípor mokradí, výsadby drevín Prirodzené spoločenstvá jedľovo-bukového lesa a pásma Ťažba riečneho materiálu Ochrana, údržba a úprava priaznivého stavu súčasných a budovanie kosodreviny s výskytom zriedkavých druhov rastlín Výrub drevín brehových porastov nových liahnísk pre obojživelníky a živočíchov Uplatňovanie pôvodných druhov drevín pri obnove brehových Suchý Budovanie lesných ciest porastov Vzácny súbor lesných a kosodrevinových spoločenstiev na Nadmerná ťažba dreva Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie rozmanitom horninovom podklade miestami s porastami Oplotenie pozemku stariny pralesovitého rázu, väčšinou so zachovanou hornou Vypaľovanie stariny Obmedzenie a zákaz komerčného zberu lesných plodov hranicou lesa a výraznymi geomorfologickými formami Skládky odpadu Odstraňovanie inváznych druhov rastlín Veľká Bránica Prevencia výskytu a rozširovaniu inváznych druhov

SAŽP – CISK Žilina 74 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Zachovalý komplex bučín na vápnitých horninách je ukážkou pôvodných lesov, ktoré siahali až na hornú hranicu lesa. Napriek tomu, že je pásmo kosodreviny a smreka umelo odstránené, sú lesy rezervácie cennou ukážkou zachovalej štruktúry lesov. 2 Veľký Javorník Nrbc Nadmerná ťažba dreva Nešíriť, príp. odstraňovať geograficky nepôvodné druhy drevín. Zachovalé vrcholové spoločenstvá jedľových bučín so Zarastanie a sukcesia na Využívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie smrekom,horské javorovo-bukové lesy, lokálne lipovo- trávinnobylinných biotopoch a spôsoby hospodárenia javorových sutinových lesov, Výskyt horských druhov rastlín lokalitách s výskytom chránených Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, národného aj európskeho významu na náväzných druhov rastlín dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov nelesných plochách Extenzívne prepásanie nelesných biotopov ovcami príp. kozami, kombinovaná pastva a kosenie (napr. jarné kosenie s následným prepásaním územia) 3 Ľadonhora – Brodnianka Nrbc Rozširovanie nepôvodných druhov Nešíriť, príp. odstraňovať geograficky nepôvodné druhy drevín. Komplexy listnatých a zmiešanych bukových a rastlín a živočíchov Využívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie jedľobukových, polosutinových a javorovo-lipových Nadmerná ťažba drevnej hmoty spôsoby hospodárenia sutinových lesov s výskytom národne významných druhov Terénne úpravy, ktorými sa Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, rastlín. Vzácne teplomilné druhy, ktoré tu dosahujú jedno podstatne mení vzhľad prostredia dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov z najsevernejších rozšírení v SR. V nelesnej časti alebo odtokové pomery Citlivo riešiť akékoľvek zásahy do vodného režimu (ťažba dreva, xerotermné a subxerotermné pasienky s veľkou populáciou Zarastanie a sukcesia na zalesňovanie a pod v lokalitách, kde sa vyskytujú penovcové vstavača mužského Orchis mascula, biotopy slatinných trávinnobylinných biotopoch a prameniská (biotopy, v ktorých vyviera podzemná voda a sú preto lúčok a penovcových pramenísk, mezofilných pasienkov Lk3 lokalitách s výskytom chránených veľmi zraniteľné) s výskytom zvončeka hrubokoreňového Campanula serrata druhov rastlín Cielené odstraňovanie alebo prerieďovanie lesných porastov tam, a podmáčaných lúk podhorských oblastí Lk6 okolo slatín a kde je potrebné optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži pramenísk. Kamenité hrebene Ladonhory a Stien sú (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených významným refúgiom rysa Lynx lynx, z veľkých šeliem sa v alebo ohrozených druhov rastlín území pravidelne vyskytuje medveď Ursus arctos, občas vlk Extenzívne prepásanie nelesných biotopov, kombinovaná pastva a Canis lupus. Súčasťou je aj PP Kysucká brána-vápencové kosenie (napr. jarné kosenie s následným prepásaním územia), útesy strmo vystupujúce z okolia flyš. pahorkatiny. Zabrániť sukcesii 4 Súľovské skaly Nrbc Pohyb mimo vyznačených chodníkov Usmerňovanie návštevnosti územia Skalnatá tiesňava s význačnými morfologickými útvarmi a Zarastanie a sukcesia Zabrániť nepovolenému horolezectvu, skalolezectvu, terénnej so vzácnou flórou a faunou. Skalolezectvo, horolezectvo motocyklistike Sú tvorené bazálnym paleogénnym zlepencom, miestami až Používanie terénnych vozidiel, Cielené odstraňovanie alebo prerieďovanie lesných porastov tam, niekoľko 100 m hrubým. Rastlinstvo a živočíšstvo motocyklov,štvorkoliek a skútrov kde je potrebné optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži predstavuje zmes teplomilných a montánnych druhov Zber chránených druhov rastlín (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených Znečisťovanie odpadmi alebo ohrozených druhov rastlín Chatový areál Špeciálny manažment poľnohospodárskych plôch z titulu ochrany Rozširovanie inváznych živočíšnych druhov (kosba od stredu a pod.) a ruderálnych druhov rastlín Zabezpečenie vhodných pobytových podmienok bioty Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov Extenzívne prepásanie, resp. kosenie a následné odstránenie biomasy 1 x ročne Odstraňovanie inváznych druhov rastlín Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny 5 Strážov – Sádecké Vrchy Nrbc lov a chov zveri Špeciálny manažment poľnohospodárskych plôch z titulu ochrany Zachovalé lesné spoločenstvá ojedinelých druhov rastlín a zber vajec pernatej zveri živočíšnych druhov (kosba od stredu a pod.)

SAŽP – CISK Žilina 75 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

živočíchov, ochrana geomorfologických foriem a celkového Organizovanie spoločných Extenzívne prepásanie ovcami,kombinovaná pastva a kosenie krajinného rázu najvyšších polôh Strážovských vrchov. poľovačiek Pravidelné pasenie s častým prekladaním košiarov a vykášaním burín Manipulácia s vodnou hladinou a nedopaskov Povrchové lomy vápencové, Kosenie a následné odstránenie biomasy 1 x ročne dolomitové Jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hosp. Svetelné a hlukové efekty, spôsob) reprodukovaná hudba Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...) Rozširovanie nepôvodných druhov Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo rastlín a živočíchov stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) Nadmerná ťažba drevnej hmoty Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov Eliminovať zastúpenie nepôvodných druhov drevín Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo ohrozených druhov rastlín Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny Odstraňovanie inváznych druhov rastlín Ponechávanie mokradí, rašelinísk a statických vodných plôch bez výsadby drevín Úprava a budovanie nových hniezd a hniezdnych biotopov vtáctva Ochrana liahnísk pre obojživelníky a ochrana trás ich migrácie Údržba vletových otvorov pre netopiere Odstraňovanie nepôvodných druhov drevín Zakladanie nových brehových porastov s uplatnením pôvodných druhov drevín Stráženie (napríklad. hniezd dravcov) 6 Kľak–Reváň-Partizán Nrbc Penzióny a chaty s kapacitou nad 20 Zvyšovanie rubnej doby Prirodzená bučina, cenné lesné a skalné spoločenstvá. lôžok Predlžovanie obnovnej doby Vápnomilná vegetácia, výskyt teplomilných druhov hmyzu Lomy vápencové, dolomitové Usmerňovanie návštevnosti územia i rastlín, výskyt subalpínskych druhov na okraji ich rozšírenia Horolezectvo a skalolezectvo Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. v Karpatoch. Absolútna prevaha bučinových druhov s Rozširovanie nepôvodných druhov presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo väčšou účasťou subalpínskych druhov, na bralnatých rastlín a živočíchov ohrozených druhov rastlín častiach vystupujú prvky dealpínske. Nadmerná ťažba drevnej hmoty zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...) Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov 7 Suchý vrch - Petrovická Kýčera – Dlhé Rbc Nadmerná ťažba drevnej hmoty Nešíriť, príp. odstraňovať geograficky nepôvodné druhy drevín zachovalé lesné ekosystémy, mokrade Výsadba nepôvodných druhov drevín Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných Rozširovanie všetkých nepôvodných porastov druhov Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy Lov a chov zveri Jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hosp. spôsob) Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...) 8 Podlubie Rbc Nadmerná ťažba drevnej hmoty Nešíriť, príp. odstraňovať geograficky nepôvodné druhy drevín

SAŽP – CISK Žilina 76 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

vrcholové spoločenstvá jedľových bučín so smrekom Výsadba nepôvodných druhov drevín Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných zmiešané a listnaté lesy porastov Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy Jemnejšie spôsoby hospodárenia (výberkový hosp. spôsob) Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov 9 Soľné - Zarúbaná Kýčera Rbc Nadmerná ťažba drevnej hmoty Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných mozaika lesných a nelesných ekosystémov, Výsadba nepôvodných druhov drevín porastov Jemnejšie spôsoby hospodárenia a (výberkový hosp. spôsob) Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) Odstraňovanie inváznych druhov rastlín 10 Lazy Rbc Nadmerná ťažba drevnej hmoty Jemnejšie spôsoby hospodárenia (výberkový hosp. spôsob) mozaika lesných a nelesných ekosystémov, Výsadba nepôvodných druhov drevín Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty Sukcesia a zarastanie nelesných Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo biotopov stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) Ruderalizácia Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch Invázne druhy s výskytom chránených druhov Extenzívne prepásanie, resp. kosenie a následné odstraňovanie biomasy Odstraňovanie inváznych druhov rastlín Eliminovať tendencie využívať nevyužívané poľnohospodárske plochy na pestovanie energetických, rýchlo rastúcich nepôvodných druhov drevín, ako napr. topoľ kanadský, rôzne klony vŕb Odstraňovanie inváznych druhov rastlín 11 Pod Kazickou Kýčerou Rbc Nadmerná ťažba drevnej hmoty Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy zmiešané a listnaté lesy výsadba nepôvodných druhov drevín Jemnejšie spôsoby hospodárenia (výberkový hosp. spôsob) Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) 12 Chotárny kopec – Petránky Rbc Nadmerná ťažba drevnej hmoty Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy enklávy jedľovo-bukových lesov s vyšším podielom jedle, výsadba nepôvodných druhov drevín Jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hosp. refúgiá žiovčíchov, sekundárne pasienkové spoločenstvá, Terénne úpravy, ktorými sa spôsob) antropogénne terasy so zeleňou podstatne mení vzhľad prostredia Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...) alebo odtokové pomery zachovať historickú krajinnú štruktúru postupujúca sukcesia na Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo pasienkových biotopoch stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov Špeciálny manažment poľnohospodárskych plôch z titulu ochrany živočíšnych druhov (kosba od stredu a pod.) Extenzívne prepásanie ovcami,kombinovaná pastva a kosenie Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo

SAŽP – CISK Žilina 77 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

ohrozených druhov rastlín zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov Eliminovať tendencie využívať nevyužívané poľnohospodárske plochy na pestovanie energetických, rýchlo rastúcich nepôvodných druhov drevín, ako napr. topoľ kanadský, rôzne klony vŕb. 13 Škorča – Tábor Rbc Smrekové porasty ohrozené Cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov, znížiť lesné komplexy ihličnatých a zmiešaných lesov, zvyšky veternými a lykožrútovými zastúpenie nepôvodných smrečín aluviálnych porastov, slatinné lúky, prieluky a mokrade kalamitami, nešíriť geograficky nepôvodné druhy drevín. Holorubná ťažba využívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie prímestská rekreácia, výstavba spôsoby hospodárenia(výberkový hosp. spôsob) rekreačných objektov, Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, Rozširovanie inváznych druhov dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov rastlín, Eliminovať invázne druhy Vytváranie skládok odpadu Zabrániť vytváraniu skládok a znečisťovaniu Zmena vodného režimu 14 Skáčkova hora - Obelec Rbc Nadmerná ťažba drevnej hmoty Nešíriť, resp. odstraňovať geograficky nepôvodné druhy drevín. Prevažne zmiešané a listnaté lesy v pramenných oblastiach Výsadba nepôvodných druhov drevín Vvyužívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie potokov, extenzívne obhospodarované Terénne úpravy, ktorými sa spôsoby hospodárenia formy (výberkový hosp. spôsob) lesné komplexy prechádzajú do terasovitej krajiny podstatne mení vzhľad prostredia Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, s medznou zeleňou alebo odtokové pomery dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov Postupujúca sukcesia na Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...) pasienkových biotopoch Zachovať extenzívne obhospodarovanie lesov Lesné cesty, Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. Rekreácia presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo ohrozených druhov rastlín Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov Odstraňovanie inváznych druhov rastlín 15 Čierna Lutiša Rbc Nadmerná ťažba drevnej hmoty Zachovať pôvodné druhové zloženie lesných porastov Prirodzené zachovalé bukovo-jedľové lesné spoločenstvá výsadba nepôvodných druhov drevín Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy Terénne úpravy, ktorými sa Jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hosp. podstatne mení vzhľad prostredia spôsob) alebo odtokové pomery Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...) Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny) Ponechávanie mokradí, rašelinísk a statických vodných plôch bez výsadby drevín Ochrana iahnísk pre obojživelníky Uplatňovanie pôvodných druhov drevín pri obnove brehových porastov Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny Odstraňovanie inváznych druhov rastlín 16 Vrchová Rbc Nadmerná ťažba dreva Využívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie relatívne zachovalé lesné spoločenstvá Výsadba nepôvodných druhov drevín spôsoby hospodárenia (výberkový hosp. spôsob) Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov

SAŽP – CISK Žilina 78 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov Zachovať extenzívne obhospodarovanie lesov 17 Buková Rbc Nadmerná ťažba dreva Využívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie Pôvodné, druhovo bohaté spoločenstvá kvetnatých bučín Výsadba nepôvodných druhov drevín spôsoby hospodárenia (výberkový hosp. spôsob) Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov Zachovať extenzívne obhospodarovanie lesov 18 Klukany Rbc Nadmerná ťažba dreva Využívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie relatívne zachovalé lesné spoločenstvá Výsadba nepôvodných druhov drevín spôsoby hospodárenia (výberkový hosp. spôsob) Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov Zachovať extenzívne obhospodarovanie lesov 19 Jalovec – Požeha Rbc Intenzívna lesohospodárska činnosť Využívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie Vápencové bučiny typické pre Kysucké bradlá s výskytom postupujúca sukcesia, spôsoby hospodárenia (výberkový hosp. spôsob) Orchidaceae vápencové skalky, teplomilné pasienkové Zalesňovanie lúčnych biotopov na Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, spoločenstvá mezofilné pasienky a spásané lúky, strmších svahoch dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov lesné porasty listnatých a zmiešaných lesov, prieluky Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných a pasienky, pramenné oblasti porastov Zachovať extenzívne obhospodarovanie lesov Špeciálny manažment poľnohospodárskych plôch z titulu ochrany živočíšnych druhov Extenzívne prepásanie, kosenie a následné odstránenie biomasy Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo ohrozených druhov rastlín Podpora tradičných spôsobov obhospodarovania lúk a pasienkov Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov Eliminovať tendencie využívať nevyužívané poľnohospodárske plochy na pestovanie energetických, rýchlo rastúcich nepôvodných druhov drevín, ako napr. topoľ kanadský, rôzne klony vŕb 20 Okrúhlica-Mravečník Rbc Intenzívna lesohospodárska činnosť špeciálny manažment poľnohospodárskych plôch z titulu ochrany zachovalé lesné i nelesné rastlinné spoločenstvá, svahové postupujúca sukcesia živočíšnych druhov prameniská. Výskyt ohrozených druhov rastlín Extenzívne prepásanie, kosenie a následné odstránenie biomasy Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo ohrozených druhov rastlín Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov Nešíriť, resp.odstraňovať geograficky nepôvodné druhy drevín. Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných

SAŽP – CISK Žilina 79 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

porastov Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy Jemnejšie spôsoby hospodárenia a sústreďovania drevnej hmoty 21 Pupov – Dolina Rbc Podpora extenzívneho špeciálny manažment poľnohospodárskych plôch z titulu ochrany Extenzívne využívané kosné lúky, maloplošné polia, vlhké obhospodarovania živočíšnych druhov lúky, prameniskové slatiny, ohrozené druhy rastlín Obnova pôvod zastúpenia lesných Extenzívne prepásanie, kosenie a následné odstránenie biomasy drevín Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. Rozširovanie všetkých nepôvodných presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo druhov ohrozených druhov rastlín Vykonávanie činnosti meniacej stav Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch mokrade alebo koryto vodného toku s výskytom chránených druhov Nešíriť, odstraňovať geograficky nepôvodné druhy drevín. Eliminovať tendencie využívať nevyužívané poľnohospodárske plochy na pestovanie energetických, rýchlo rastúcich nepôvodných druhov drevín, ako napr. topoľ kanadský, rôzne klony vŕb. 22 Váh pri Predmieri Rbc Výstavba diaľnice s odpočívadlom v Zabrániť tvorbe nelegálnych skládok zachovalé ekosystémy vodného toku, vŕbovotopoľové lužné blízkosti Zabrániť znečisťovaniu lesy Znečistenie nelegálnymi skládkami Zabrániť ruderalizácii Rozširovanie nepôvodných a Odstraňovanie inváznych druhov rastlín inváznych druhov rastlín rastlín Ponechávanie mokradí, a statických vodných plôch bez výsadby a živočíchov drevín, revitalizovať vyťažené štrkoviská Zabezpečenie vhodných pobytových podmienok bioty Udržovanie zimovísk obojživelníkov a priaznivého stavu migračných zón k lokalitám reprodukcie Zabezpečenie ochrany obojživelníkov v období migrácie na reprodukčné lokality Ochrana brehových porastov a drevín lužného lesa Zabrániť šíreniu inváznych druhov, 23 Saksová - Veľká skala Rbc Zarastanie a sukcesia na Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. Hlavne geologicky zaujímavé, ale i cenné skalné a lesné trávinnobylinných biotopoch a presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo spoločenstvá a teplomilné pasienkové spoločenstvá. lokalitách s výskytom chránených ohrozených druhov rastlín druhov rastlín Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch zarastanie borovicou s výskytom chránených druhov selektívna likvidácia borovice Eliminovať tendencie využívať nevyužívané poľnohospodárske plochy na pestovanie energetických, rýchlo rastúcich nepôvodných druhov drevín, ako napr. topoľ kanadský, rôzne klony vŕb. 24 Krasňanský luh Rbc Invázne druhy, ruderalizácia, Opatrenia na zlepšenie kvality vôd Zachovalé lesné brehové porasty potoka Varínka v OP NP Skládky, Zabezpečenie vhodných pobytových podmienok bioty Malá Fatra vypúšťanie odpadových vôd Zakladanie nových brehových porastov s uplatnením pôvodných Vykonávanie činnosti meniacej stav druhov drevín mokrade alebo koryto vodného toku, Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy najmä ich úpravu, zasypávanie, Uplatňovanie pôvodných druhov drevín pri obnove brehových odvodňovanie a ťažba riečneho porastov materiálu Revitalizácia tokov za účelom zavodnenia mokraďových biotopov Nelegálne výruby brehových Kosenie a následné odstránenie biomasy 1 x ročne porastov Odstraňovanie inváznych druhov Odstraňovanie znečistenia a zabránenie vytváraniu skládok odpadu

SAŽP – CISK Žilina 80 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

25 Hýrovská slatina Rbc zahradková osada v blízkosti. Extenzívna pastva v osobitných prípadoch (napr.počas nízkej hladiny Vápnité slatiny s výskytom ohrozených vlhkomilných Znečisťovanie vodného toku podzemnej vody) spoločenstiev jaseňovo-jelšové lesy, slatiny s vysokým odpadom Kosenie a následné odstránenie biomasy 1 x ročne obsahom báz, prechodné slatiny, vysokobylinné Vykonávanie činnosti meniacej stav Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie trávobylinné spoločenstvá mokrade( čiastočné odvodnenie) stariny návrh na vyhlásenie CHÚ Invázne druhy, ruderalizácia Ochrana, údržba a úprava priaznivého stavu súčasných a budovanie Etapa B NATURA 2000 Nelegálne výruby nových liahnísk pre obojživelníky sukcesia Ponechávanie mokradí, rašelinísk a statických vodných plôch bez výsadby drevín Zabrániť tvorbe nelegálnych skládok a znečisťovaniu Zabrániť ruderalizácii Odstraňovanie inváznych druhov rastlín 26 Strážna - Cibuľník Rbc Zarastanie a sukcesia na Obnova pôvodného drevinového zloženia Teplomilné rastlinné a živočíšne spoločenstvá s výskytom trávinnobylinných biotopoch a Cielené výruby vedúce k zachovaniu nelesených biotopov s výskytom vzácnych a ohrozených druhov. významný biotop lokalitách s výskytom chránených populácie Pulsatila subsalvica bezstavovcov, najmä motýľov druhov rastlín Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. Výsadba borovice lesnej, jej šírenie presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo samonáletom ohrozených druhov rastlín Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov 27 Slnečné skaly Rbc rekreácia, horolezectvo, Obnova pôvodého drevinového zloženia (odstraňovanie nevhodnej Dolomitový masív s drieňovou bučinou, vápencovou autokemping borovice) bučinou a reliktnou borinou, zriedkavé druhy rastlín zarastanie a sukcesia na Cielené výruby vedúce k zachovaniu nelesených biotopov a živočíchov trávinnobylinných biotopoch a a zachovanie populácie Pulsatila subsalvica etapa BNatura lokalitách s výskytom chránených Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. druhov rastlín a hmyzu presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo nevhodná výsadba borovice ohrozených druhov rastlín Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov Zabrániť tvorbe nelegálnych skládok Zabrániť znečisťovaniu Zabrániť ruderalizácii Odstraňovanie inváznych druhov rastlín 28 Hoblík Rbc Zarastanie a sukcesia na Zachovať ekologické podmienky pre chránený druh Parnasia apollo – Cenné lesné i nelesné spoločenstvá s výskytom trávinnobylinných biotopoch a obmedziť sukcesiu teplomilných i ohrozených druhov rastlín, chráneé druhy lokalitách s výskytom chránených Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. hmyzu druhov rastlín a hmyzu (Parnassius presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo apollo) ohrozených druhov rastlín Horolezectvo Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov 29 Ústie Medzihorskej doliny (Zakamenné) Rbc chatová osada Prechodné rašelinisko – udržiavať, kosenie, výruby Extenzívne využívané pasienky a sukcesnné krovinné sukcesia na trávobylinných Kosenie a následné odstránenie biomasy 1 x ročne štádiá, prameniská, prechodné rašelinisko.) ekosystémoch Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie Výskyt ohrozených druhov rastlín Vykonávanie činnosti meniacej stav stariny mokrade najmä odvodňovanie Ochrana, údržba a úprava priaznivého stavu súčasných a budovanie nových liahnísk pre obojživelníky Ponechávanie mokradí, rašelinísk a statických vodných plôch bez výsadby drevín

SAŽP – CISK Žilina 81 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo ohrozených druhov rastlín Zabrániť tvorbe nelegálnych skládok Zabrániť znečisťovaniu Zabrániť ruderalizácii Odstraňovanie inváznych druhov rastlín 30 Kozol Rbc Zarastanie a sukcesia na Zachovať ekologické podmienky pre chránený druh Parnasia apollo Pestré geologické zloženie – kryštalinikum i vápence. Pestré trávinnobylinných biotopoch a V lesných ekosystémoch zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné lesné i nelesné spoločenstvá, výskyt horských i teplomilných lokalitách s výskytom chránených druhové zloženie lesných porastov druhov. druhov rastlín a hmyzu (Parnassius Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. Výrazné povrchové štruktúry v podobe bralnatých zoskupení apollo) presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo na hrebeni Kozla i na priľahlom J svahu. Rôzne typy hornín, ohrozených druhov rastlín na prechode od kryštalického jadra do mezozoika. Rastlinné Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch spoločenstvá na dvoch diametrálne odlišných podložiach s výskytom chránených druhov 31 Minčol - Dlhá lúka Rbc Rekreačné a športové areáy, Usmernené pasenie väčšiny trávnobylinových hôľnych fytocenóz Cenné lesné i nelesné spoločenstvá s výskytom ohrozených zošľapávanie Hole nezalesňovať, nešíriť nepôvodnú kosodrevinu, podporiť druhov rastlín Nadmerná návštevnosť prirodzený vývoj navrhované CHVÚ, etapa B NATURA 2000) Používanie terénnych vozidiel, Regulovať zber lesných plodov štvorkoliek a skútrov Lyžiarske vleky a trate Zber lesných plodov 32 Krížava - Veľká lúka Rbc Rekreačné a športové areáy, Usmernené pasenie väčšiny trávnobylinných hôľnych fytocenóz Cenné lesné i nelesné spoločenstvá s výskytom vzácnych Rozširovanie výstavby Hole nezalesňovať, nešíriť nepôvodnú kosodrevinu podporiť ohrozených druhov rastlín a biotopov telekomunikačných zariadení prirodzený vývoj Zámer vybudovania veterných Regulovať zber lesných plodov elektrární Nadmerná návštevnosť, Eliminovať tlaky na výstavbu zošľapávanie Používanie terénnych vozidiel, štvorkoliek a skútrov Lyžiarske vleky a trate Zber lesných plodov 33 Šujské rašelinisko Rbc Vypúšťanie odpadových vôd Extenzívna pastva v osobitných prípadoch (napr.počase nízkej Slatinno-rašelinné spoločenstvá zväzu Caricion davallianae, Povrchový dolomitový lom, hladiny podzemnej vody) ktoré vo vývojovej nadväznosti prechádzajú do Zanášanie prachom zo susediaceho Kosenie a následné odstránenie biomasy 1 x ročne spoločenstiev zväzu Molinion. kameňolomu Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie Prirodzený vodný tok Rajčianska s brehovými porastami, Ťažba rašeliny stariny predstavujúce biotopy jaseňovo-jelšové podhorské lužné Manipulácia s vodnou hladinou Odstraňovanie inváznych druhov rastlín lesy Vykonávanie činnosti meniacej stav Ponechávanie mokradí, rašelinísk a statických vodných plôch bez mokrade alebo koryto vodného toku, výsadby drevín najmä ich úpravu, zasypávanie, Zabezpečenie vhodných pobytových podmienok bioty odvodňovanie, ťažba tŕstia, rašeliny, Udržovanie zimovísk obojživelníkov a priaznivého stavu migračných bahna a riečneho materiálu zón k lokalitám reprodukcie a k niektorým typom letných stanovíšť Výrub drevín brehových porastov Zabezpečenie ochrany obojživelníkov v období migrácie (napr. Ruderalizáci,zarastanie a sukcesia budovanie migračných zábran, transfer jedincov na reprodukčné Šírenie inváznych druhov rastlín lokality) Ochrana brehových porastov Zabrániť tvorbe nelegálnych skládok

SAŽP – CISK Žilina 82 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Zabrániť znečisťovaniu Zabrániť ruderalizácii Odstraňovanie inváznych druhov rastlín 34 Vraniny Rbc nelegálny zber a poškodzovanie Chrániť mokradné biotopy pred sukcesiou kosením a následným Komplex biotopov, cenné mokraďné, skalné, mezofilné abiotických zložiek odstránením biomasy aspoň 1 x ročne i suchomilné lúčne spoločenstvá s chránenými druhmi zarastanie nepôvodnou borovicou Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. rastlín. Mokraďné spoločenstvá podobného charakteru ako znečisťovanie odpadmi presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu výskytu chránených alebo Šujské rašelinisko. Refúgium v poľnohospodárskej krajine ohrozených druhov rastlín návrh na vyhlásenie MCHU Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch s výskytom chránených druhov, zachovať svetlomilné ekosystémy s výskytom populácie Pulsatila subslavica Podpora extenzívneho obhospodarovania suchomilných travinnobylinných biotopov. Odstraňovať nepôvodné borovice Odstraňovanie prípadných inváznych druhov rastlín 35 Oselná Rbc nadmerná ťažba Využívať možnosti prirodzenej obnovy a s tým spojené jemnejšie Prevažne staré, diferencované, zachovalé komplexy lesných spôsoby hospodárenia spoločenstiev, zmiešané smrečiny a bučiny s primiešanou Nešíriť geograficky nepôvodné druhy drevín. jedľou, javorom horským, smrekovcom a jarabinou na Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, strmých svahoch a v hrebeňovej časti Lúčanskej Malej Fatry dbať o prítomnosť mŕtveho dreva a dutinových stromov významné z hľadiska výskytu chrobákov 36 Lúky pri Rajčanke 1 Rbc Vypúšťanie odpadových vôd Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch Nivné lúky s bohatým výskytom Trollius altissimus Manipulácia s vodnou hladinou s výskytom chránených druhov Rozširovanie nepôvodných druhov Kosenie a následné odstránenie biomasy rastlín rastlín a živočíchov Odstraňovanie inváznych druhov rastlín Vykonávanie činnosti meniacej stav Zabrániť znečisťovaniu a tvorbe nelegálnych skládok mokrade alebo koryto vodného toku, Zachovať prirodzený vodný tok najmä ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažba tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu Výrub brehových porastov Znečisťovanie odpadom invázne druhy rastlín 37 Lúky pri Rajčanke 2 Rbc Vypúšťanie odpadových vôd Zabrániť sukcesným procesom na trávobylinných ekosystémoch Nivné lúky s bohatým výskytom Trollius altissimus Manipulácia s vodnou hladinou s výskytom chránených druhov Rozširovanie nepôvodných druhov Kosenie a následné odstránenie biomasy rastlín rastlín a živočíchov Odstraňovanie inváznych druhov rastlín Vykonávanie činnosti meniacej stav zabrániť znečisťovaniu a tvorbe nelegálnych skládok mokrade alebo koryto vodného toku, Zachovať prirodzený vodný tok najmä ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažba tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu Výrub brehových porastov Znečisťovanie odpadom invázne druhy rastlín

SAŽP – CISK Žilina 83 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Aktualizované biokoridory

Z hľadiska funkčnosti biokoridorov je potrebné pozornosť venovať migračným cestám živočíchov medzi vodnými biotopmi, ktoré pretínajú cestné a železničné komunikácie. V týchto miestach sú migrujúce živočíchy najviac zraniteľné (špeciálne sa to týka malých cicavcov, obojživelníkov a plazov). Ako zvlášť nebezpečné sú vnímané prechody na frekventovaných komunikáciách, ktoré nie sú uspôsobené pre pohyb zvierat. Nevhodné sú i rúrové priepusty, kolmé steny bez brehov, balvanov a ríms a nevhodné konštrukcie mostov. Preto ako základne opatrenie je potrebné odstraňovať bariérový efekt a budovať na miestach križovatiek biokoridorov s komunikáciami technické zariadenia, umožňujúce bezpečný prechod čo najväčšej skupiny živočíchov a realizovať opatrenia pre umožnenie prechodu zvierat (inštalácia kamenných, drevených alebo betónových lavíc, podchodov priemeru najmenej 60 cm a k nim príslušných navádzacích plotov). Ťahové cesty vtákov vedúce prevažne údoliami tokov sú vo všeobecnosti ohrozované najmä križujúcim elektrickým vedením, likvidáciou biotopov slúžiacich na oddych a ako potravná základňa, ako i inštaláciou vysokofrekvenčných zariadení a veterných elektrární.

Tab.č.63: Aktualizované biokoridory v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto P.č. Hierarch. Ohrozenia Ekostabilizačné opatrenia Aktualizovaný názov biokoridoru úroveň návrh režimu 1 Rieka Váh Nrbk 1 Znečistenie vody znižovať znečistenie vody najvýznamnejší biokoridor, interkontinentálna trasa vtáctva, Zástavba a regulácia brehov zmierňovať bariérový efekt šírenie panónskych druhov, prepojenie s Dunajom Šírenie inváznych druhov odstraňovať invázne druhy, bariéry - Hričovská revitalizácia toku, údržba náhradného biokoridoru, výsadba brehových priehrada,Hričovský kanál, Vodné porastov, odstraňovanie skládok dielo Žilina, cesty, diaľnica, revitalizácia a zriaďovanie oddychových miest pre ťah vtáctva železnica revitalizácia vyťažených štrkovísk elektrické vedenia výsadba brehových porastov ťažba štrkov eliminovať tlak na úplné zastavanie brehov, výstavba priemyselných parkov 2 Rieka Kysuca Nrbk 2 znečistenie vody znižovať znečistenie hydricko-terestrický biokoridor ,prepojenie Váhu údolím tvorba nelegálnych skládok zmierňovať bariérový efekt Kysuce až po Svrčinovec. Prepája množstvo biocentier a zástavba brehov a regulácia toku, výsadba brehových porastov biokoridorov bariéry - cesty, mosty odstraňovať invázne druhy, revitalizácia toku šírenie inváznych druhov, výrub Zabrániť výstavbe vodnej cesty brehových porastov

3 Prepojenie Veľký Javorník – Kysucké Nrbk 3 komunikácie, výstavba, oplocovanie udržať mozaikovú krajinnú štruktúru s pestrým zastúpením všetkých Beskydy pozemkov, nadmerná ťažba dreva, typov biotopov, zmierňovať bariérový efekt budovaním prechodov na turistika, lov, frekventovaných komunikáciách, zamedziť oplocovaniu Terestrický biokoridor, mozaika lesných a nelesných porastov, vysoká biodiverzita, umožňuje prechod všetkým skupinám živočíchov, prepája množstvo regionálnych biocentier 3a Nrbk 3a Veľký Javorník - Petránky Nrbk 3a detto detto 3b Nrbk 3b Petránky – Škorča - Tábor Nrbk 3b detto detto

SAŽP – CISK Žilina 84 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

3c Nrbk 3c Škorča –Tábor – Skáčkova hora-Obelec Nrbk 3c detto detto 3d Nrbk 3 d Obelec – Vychylovka-Harvelka-Riečnica Nrbk 3d detto detto 4 Prepojenie Kysucké Beskydy - Krivánska Nrbk 4 rekreácia, turistika, výstavba zachovať pestrú krajinnú štruktúru, Fatra komunikácie, obmedziť budovanie bariér,

umožňuje pohyb terestrických živočíchov, významný biokoridor najmä pre veľké cicavce – (medveď) 5 Prepojenie Súľovské skaly – Ľadonhora Nrbk 5 Hričovská priehrada zachovať krajinú štruktúru, zmierňovať bariérový efekt významný biokoridor šírenia teplomilných druhov na južných budovanie diaľnice stráňach zlepencov a bradiel, prepojenie Strážovských súbeh bariér – VD, diaľnica, vrchov smerom na Kysuce, železnica 6 Prepojenie hrebeňom Lúčanskej Fatry Nrbk 6 turistika, výstavba rekreačných zachovať krajinú štruktúru, usmerňovať rekreáciu, zabrániť rozširovaniu terestrický biokoridor prepája Krivánsku Fatru s Kľakom stredísk vo vrcholových častiach výstavby do záverov dolín, mäkká turistika, obmedziť hromadné hrebeňovými partiami Lúčanskej Fatry.Tvoria ho závery hlavného hrebeňa športové akcie dolín, pramenné oblasti, horské lúky a hole, zachovalé lesné porasty 7 Prepojenie Lúčanská Fatra – Strážovské Nrbk 7 cesta,osídlenie, lyžiarsky areál zachovať krajinnú štruktúru, opatrenia na zmiernenie bariér vrchy -terestrický biokoridor umožňuje prechod terestrických druhov bioty, významná pre väčšie cicavce 8 údolie a vodný tok Petrovičky Rbk 8 regulácia, zástavba udržať priaznivú štruktúru neregulovaného horného toku, zabrániť hydricko-terestrický biokoridor ,zachovalé údolie, horný tok brehov,čiastočné prekrytie koryta ďalšej regulácii, výrubu, znižovať znečistenie toku, odstraňovať takmer bez bariér s významnými brehovými porastami, v Bytči, oplocovanie, znečistenie, nepôvodné a invázne druhy, revitalizovať dolný tok, zmierňovať bariéry dolný tok regulovaný, prekonáva podchodom Vážsky kanál, skládky, vypúšťanie odpadových pri vtoku do Váhu bariéry vôd, výrub brehových porastov 9 údolie a vodný tok Rovnianky Rbk 9 cez intravilány obcí regulácia, udržať priaznivú štruktúru, výsadba brehových porastov, odstraňovanie hydricko-terestrický biokoridor, zachovalé údolie, horný tok odstránenie brehových porastov, znečistenia, skládok , inváznych druhov, zmierňovať bariéry takmer bez bariér s významnými brehovými porastami, znečistenie komunálym odpadom, dolný tok regulovaný invázne druhy 10 Kazická Kýčera – Rochovica Rbk 10 nadmerná ťažba dreva , zmena zachovať mozaikovú krajinu, ochrana lesných porastov, terestrický biokoridor, prepojenie hlavného hrebeňa s krajinnej štruktúry, podpora poľnohospodárskeho obhospodarovania (pasenie, kosenie) bočným hrebeňom Javorníkov, pohyb cicavcov a poľovnej zveri 11 Brodnianka – Lysica Rbk 11 zalesňovanie pasienkov, udržať priaznivú krajinnú štruktúru, obmedziť budovanie bariér pokračovanie biokoridoru šírenia teplomilných druhov, postupujúca sukcesia podpora poľnohospodárskeho obhospodarovania (pasenie, kosenie) doznievanie vplyvu teplomilných druhov bioty zabrániť umelému zalesňovaniu 12 Obelec – Okrúhlica-Mravečník Rbk 12 intenzívna lesohospodárska činnosť, udržať priaznivú krajinnú štruktúru, ochrana mozaikového typu krajiny terestrický biokoridor umožňujúci najmä pohyb poľovnej zmena krajinnej štruktúry, nadmerná podpora poľnohospodárskeho obhospodarovania (pasenie, kosenie) zveri a veľkých šeliem medzi Kysuckou vrchovinou turistika zabrániť umelému zalesňovaniu a Krivánskou Fatrou 13 vodný tok Varínka a Struháreň Rbk 13 cez intravilány obcí regulácia, znižovať znečistenie toku hydricko-terestrický biokoridor, zachovalé údolie, horný tok odstránenie brehových porastov, zmierňovať bariérový efekt, zabrániť ďalšej regulácii, takmer bez bariér s významnými brehovými porastami znečistenie komunálym odpadom, revitalizácia toku, výsadba brehových porastov a biotopmi európskeho významu, dolný tok regulovaný invázne druhy odstraňovať invázne druhy, Tlak na výstavbu priamo na brehoch odstraňovanie skládok toku usmerňovanie výstavby

SAŽP – CISK Žilina 85 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

14 ekotón Nízkych Javorníkov Mikšová- Rbk 14 výruby okrajov lesa, sídla, manažment ekotonov typu les/bezlesie na hranici Kotešová-Lalinok znečisťovanie, antropický tlak na poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu zástavbu lesných okrajov, podpora poľnohospodárskeho obhospodarovania (pasenie, kosenie) okraje rozdrobených lesných porastov na styku s intenzívne ruderalizácia, rekreačné aktivity využívanou krajinou, 15 ekotón Vysokých Javorníkov – Štiavnik – Rbk 15 výruby okrajov lesa, znečisťovanie, manažment ekotonov typu les/bezlesie na hranici Dlhé Pole antropický tlak na zástavbu lesných poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu okrajov, ruderalizácia, rekreačné podpora poľnohospodárskeho obhospodarovania (pasenie, kosenie) ekotón v priestore Javorníckej brázdy, umožňuje prechod aktivity medzi rovnobežnými dolinami potokov a prepája ich navzájom 16 ekotón severného okraja Strážovských Rbk 16 výruby okrajov lesa, znečisťovanie, manažment ekotonov typu les/bezlesie na hranici vrchov ruderalizácia, rekreačné aktivity poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu podpora poľnohospodárskeho obhospodarovania (pasenie, kosenie) okraje súvislých lesných porastov na styku s Vážskym

podolím, najmä pre menšie druhy zveri 17 Závadský potok a ekotón Súľovskej Rbk 17 znečisťovanie toku, nelegálne obnoviť priaznivú štruktúru toku, výsadba brehových porastov, hornatiny skládky, výruby okrajov lesa, odstraňovanie znečistenia, skládok , inváznych druhov, zmierňovať ruderalizácia, rekreačné aktivity, bariéry, manažment ekotonov typu les/bezlesie na hranici hydricko-terestrický biokoridor, okraje nesúvislých lesných invázne druhy poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu porastov, najmä pre menšie druhy zveri, prepojenie s lužnými biotopmi na Váhu 18 vodný tok a niva Rajčianky Rbk 18 cez intravilány obcí regulácia, znižovať znečistenie toku hydricko-terestrický biokoridor, niva využívaná – odstránenie brehových porastov, zmierňovať bariérový efekt, poľnohospodárstvo,výstavba, horný tok takmer bez bariér znečistenie komunálym odpadom, zabrániť ďalšej regulácii, s významnými brehovými porastami, dolný tok regulovaný invázne druhy,ruderalizácia revitalizácia toku, výsadba brehových porastov meliorácie odstraňovať invázne druhy, Výstavba na brehoch toku odstraňovanie skládok 19 prepojenie Súľovské skaly – Strážovské Rbk 19 ťažobné areály zmierňovať bariérový efekt vrchy terestrický biokoridor, prepojenie nadregionálych biocentier 20 prepojenie Kozol – Súľovské skaly Rbk 20 cesta, železnica, rekreačný areál opatrenia na zabránenie úhynu zveri na cestách, Medzihorským potokom autokempingu udržať krajinnú štruktúru, podpora poľnohospodárskeho obhospodarovania (pasenie, kosenie významný biokoridor pre poľovnú zver, prakticky jediný zmierňovať bariéry možný prechod medzi Lúčanskou Fatrou a Súľovskými vrchmi cez Rajeckú kotlinu 21 ekotón Krivánskej Fatry Rbk 21 rekreačné aktivity, tlak na výstabu manažment ekotonov typu les/bezlesie na hranici významný terestrický biokoridor ekotónového typu so rekreačných zariadení, poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, zvýšenou biodiverzitou na hranici s poľnohospodárskou znečisťovanie, výruby lesných obmedziť výstavbu, zabrániť oplocovaniu pozemkov krajinou okrajov 22 ekotón Lúčanskej Fatry Rbk rekreačné aktivity, tlak na výstabu manažment ekotonov typu les/bezlesie na hranici významný terestrický biokoridor ekotónového typu so 22 rekreačných zariadení, poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, zvýšenou biodiverzitou na hranici s poľnohospodárskou znečisťovanie, výruby lesných podpora poľnohospodárskeho obhospodarovania (pasenie, kosenie krajinou okrajov obmedziť výstavbu, zabrániť oplocovaniu pozemkov

Aktualizovaný návrh prvkov RÚSES riešeného územia okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto je graficky vyjadrený v mape č. 4 – Aktualizácia prvkov RÚSES.

SAŽP – CISK Žilina 86 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

2.1.3. Návrhy ekostabilizačných opatrení (Prevzaté z pôvodného RÚSES)

A. Návrhy ekostabilizačných opatrení z biotického hľadiska

Návrh ochranných zón biocentier a genofondových lokalít.

Navrhujeme vytvoriť ochranné (náraznikové) zóny zmierňujúce negatívne vplyvy z okolia na biocentrá a genofondové lokality. Zvlášť potrebné je to pri tých typoch ekosystémov, ktoré sú mimoriadne citlivé na takéto vplyvy, t. j. hlavne mokrade. V náraznikových zónach je potrebné zabezpečiť taký typ využitia, ktorý pôsobí priaznivo na biocentrum alebo genofondovú lokalitu a zároveň ich chráni pred nepriaznivými vplyvmi (väčšinou ide o extenzívne využívané trvalé trávne porasty, výsadbu drevín alebo ponechanie sukcesii, pri poľnohospodárskej pôde nepoužívanie umelých hnojív a biocídov) a vylúčiť aktivity, ktoré narušujú ekosystémy biocentra alebo genofondovej lokality, príp. vedú k ich deštrukcii. Je výhodné, ak ochranná zóna môže byť druhým alebo tretím habitatom pre tie živočíchy biocentra alebo genofondovej lokality, ktoré vyžadujú pre svoj život viac typov ekosystémov, príp. ak môžu byť životným prostredím pre organizmy, ktoré pozitívne ovplyvňujú druhy alebo spoločenstvá biocentra alebo genofondovej lokality (opeľovače, potravná báza pre živočíchy biocentra al. genofondovej lokality atď.) Presné vymedzenie týchto nárazníkových zón je potrebné urobiť pre každú lokalitu osobitne na základe terénneho prieskumu, navrhnúť ich optimálne využitie, opatrenia na odstránenie existujúcich poškodení a regulatívy pre činnosť v nich.

Využívanie územia s rešpektovaním životných podmienok existujúcich druhov spoločenstiev.

Túto kategóriu opatrení navrhujeme pre územie biocentier a genofondových lokalít. Zahŕňa jednak také využívanie územia (väčšinou extenzívne), aby sa zachovali alebo zlepšili podmienky pre život tých spoločenstiev alebo druhov, ktoré v týchto územiach žijú v súčasnosti, jednak nápravné opatrenia tam, kde sa tieto podmienky zmenili alebo menia (napr. odstránenie náletu drevín v mokraďnej časti Vranín). Tieto opatrenia sú v súčasnosti podrobne rozpracované iba pre tie biocentrá a genofondové lokality alebo ich časti, ktoré sú vyhlásené za chránené územia. Pri ostatných treba tieto opatrenia konkretizovať na základe terénneho prieskumu a špecifikovať i činnosti, ktoré sú v týchto územiach povolené a ktoré zakázané. Do doby, než budú tieto podmienky stanovené, platí zásad nepovoľovať činnosti, ktoré vedú k intenzívnejšiemu využitiu územia než je v súčasnosti, príp. ktoré by mohli viesť k poškodeniu ekosysémov územia (pri mokradiach sa to týka i časti povodia nad mokraďou). Pre lokality alebo ich časti, ktoré sú poškodené, je potrebné navrhnúť a realizovať nápravné opatrenia (revitalizáciu, renaturalizáciu, usmernenie sukcesie a pod.). Za dôležité regulátory, spoločné pre všetky vyčlenené biocentrá a genofondové lokality považujeme : - vylúčenie stavebných a iných technických zásahov (vrátane zariadení stacionárnej rekreácie a CR) do týchto priestorov a podľa možností aj do ekosystémov v ich bezprostrednom susedstve - v týchto typoch spoločenstiev/ekosystémov, ktorých plnohodnotný vývoj a štruktúra je spolupodmienená ľudskou činnosťou (napríklad kosenie mokraďových lúk, usmernené pasenie resp. kosenie väčšiny trávnobylinových fytocenóz a podobne) udržiavať resp. obnoviť primeraný spôsob a intenzitu takýchto ľudských činností.

Extenzívne využívanie územia s cieľom zachovať súčasnú štruktúru.

Toto opatrenie navrhujeme v územiach, ktoré majú dobrú krajinnú štruktúru, zachovanie súčasného spôsobu využitia by malo podporovať jej udržanie. V týchto územiach je potrebné podporovať tradičné formy väčšinou extenzívneho poľnohospodárskeho využitia pôdy

SAŽP – CISK Žilina 87 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

(úzkopásové alebo maloplošné polia, lúky, sady, lesíky, remízky a mozaiky týchto plôch) a zachovať mimolesnú drevinnú vegetáciu (plošnú, líniovú i bodovú) v rozsahu, ktorý je tu v súčasnosti. Treba zamedziť intenzifikácii týchto území a ich narušovaniu. Je zvýšená pravdepodobnosť výskytu cenných prirodzených i poloprirodzených ekosystémov v týchto územiach, preto odporúčame sústrediť pozornosť pri terénnom prieskume (či už spracovaní ÚSES v podrobnejšej mierke alebo pri iných projektoch) na tieto časti okresu a v prípade zistenia výskytu ekosystémov, ktoré spĺňajú kritériá, doplniť nimi sieť genofondových lokalít a biocentier.

Zachovanie súčasnej štruktúry biokoridorov.

Navrhované je v tej časti biokoridorov, ktoré majú dobrú (hlavne priestorovú) štruktúru. Je potrebné zabrániť negatívnym zásahom do týchto častí biokoridorov.

Zlepšenie súčasnej priestorovej štruktúry biokoridorov.

Navrhované je v tej časti biokoridorov, ktoré majú priestorovú štruktúru slabú. Pri ekotónoch typu les – bezlesie ide o zvýšenie diverzity prechodnej zóny, t. j. zmeniť prechod z jedného typu ekosysému z náhleho, ostrého na postupný prechod v prechodnej zóne. Pre tento účel navrhujeme priame línie lesných okrajov zmeniť na členité, v prechodnej zóne zvýšiť pestrosť krajinných prvkov, na mimolesnej pôde vytvoriť prechodný pás, extenzívne využívaný (najlepšie pasený alebo s časťami pasenými a časťami kosenými), tvorený trvalými trávnymi porastami s pestrým zastúpením foriem mimolesnej drevinnej vegetácie (medze, líniové porasty, remízky, solitéry, porasty krovín a pod.), pričom podiel drevín by sa mal smerom k okraju lesa zvyšovať a mal by prispieť k zvýšeniu jeho členitosti. Pri líniových štruktúrach by mala prevažovať ich orientácia v smere biokoridoru. Na lesnej pôde buď prekategorizovať okrajové časti lesných prastov na lesy osobitného určenia s funkciou ochrany prírody a geoekodiverzity a minimalizovať zásahy do nich alebo zmeniť spôsob obhospodarovania tohto pásu: spestriť druhové zloženie drevín (použiť výlučne stanovištne vhodné pôvodné dreviny), hospodárenie zmeniť tak, aby sa vytvorila diferencovaná veková i priestorová štruktúra týchto porastov (výberková ťažba). Pri ostatných typoch ekotónov (na regionálnej úrovni sú to predovšetkým ekosystémy dlhších vodných tokov) ide o rozšírenie biokoridoru, zvýšenie zastúpenia drevín, vytvorenie prirodzenej priestorovej štruktúry biokoridoru (zonácia, stratifikácia). Konkrétne priestorové parametre sa budú meniť podľa konkrétnej situácie, šírka biokoridoru by mala byť pokiaľ možno čo najväčšia, nemala by však klesnúť pod 20 m (pri ekosystémoch vodných tokov 10 m na každom brehu). Ďalšími potrebnými opatreniami je vylúčenie, rsp. minimalizácia stavebných a iných technických zásahov do biokoridorov (doprava, skládky, stacionárna rekreácia a podobne) a odstraňovanie príčin nežiadúcich porúch, ako i nápravné opatrenia tam, kde k týmto poruchám prišlo.

Okrem týchto špeciálne navrhovaných opatrení pre vybrané segmenty krajiny odporúčame na celom území okresu uplatňovať aj niektoré všeobecnejšie zásady a opatrenia managementu biotických zložiek krajiny.

Medzi najaktuálnejšie patria : usmerňovanie vývoja nepôvodnej vegetácie smerom k štruktúre prírode bližšej, najmä v ekologicky významnejších segmentoch krajiny (napr. odstraňovanie nepôvodných topoľov v ekosystémoch vodných tokov, postupná premena umelých smrekových monokultúr na lesy s prírode bližším druhovým zložením, likvidácia ruderálnych a inváznych porastov najmä v extraviláne – možných zdrojov synantropizácie prirodzených alebo poloprirodzených porastov), vytváranie nárazníkových vegetačných zón po obvode sídel (najmä mestského typu) resp. iných jadier a koridorov stresových faktorov,

SAŽP – CISK Žilina 88 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto udržiavanie nárazníkového pruhu potrebnej šírky minimálne 10 m pozdĺž oboch brehov koridorov typu vodných ekosystémov (aj lokálneho významu) osobitný management ekotonov typu les/bezlesie na hranici poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu (podrobnejšie uvedené vyššie)

Na miestach, kde sú v tesnom susedstve lokalizované ťažobné dobývacie priestory (kameňolomy) a geneofondové lokality alebo biocentrá môže dôjsť ku konfliktom – pri rozširovaní lomu môže prísť k poškodeniu alebo k likvidácii cenných ekosystémov.

Sumarizácia navrhovaných ekostabilizačných opatrení v jednotlivých subregiónoch (Návrhy prevzaté z pôvodného RÚSESu)

Vážskokysucké podolie Návrhy z abiotického hľadiska : Z abiotického hľadiskanie je potrebná zmena využitia krajiny Návrhy z biotického hľadiska: Venovať zvýšenú pozornosť biokoridoru rieky Váh, revitalizácii častí, ktoré majú menej priaznivú štruktúru, zlepšiť priestorovú štruktúru brehových porastov regionálnych i lokálnych biokoridorov. Vytvoriť náraznikové zóny okolo genofondových lokalít. Zvýšiť podiel mimolesnej drevinnej vegetácie. Revitalizácia opustených štrkovísk. Návrhy zo socioekonomického hľadiska : Z navrhovaných rámcových opatrení sú v regióne potrené najmä: zníženie znečistenia ovzdušia, zmena obhospodarovania OP, eliminácia vplyvu intenzívnej cestnej a železničnej dopravy, zníženie znečistenia vody vo Váhu, zníženie bariérového efektu Hričovského kanála, sanácia skládok a pod.

Nízke Javorníky Návrhy z abiotického hľadiska: Zmeny lesohospodárskeho využitia sú potrebné na zosuvných svahoch pozdĺž dolín Štiavnika, Rovnianky, v záveroch dolín, v okolí Pšurnovíc, Petrovíc, v oblasti Svederník – Lúky. Zmeny poľnohospodárskeho využitia (najmä zmena z OP na TTP) navrhujeme v oblasti Štiavnika, Hvozdnice, Kotešovej, Setechova, Petrovíc a V. Rovného. Návrhy z biotického hľadiska: Nepôvodné smrekové porasty nahrádzať lesnými porastami s druhovým zložením, blízkym pôvodnému.

Vysoké Javorníky Návrhy z abiotického hľadiska: Zmeny lesohospodárskeho využitia navrhujeme na zosuvných plochách najmä v závere dolín Dlhopoľky a Diviny, na svahoch dolín Štiavnika, Kolárovického potoka, Rovnianky a ich prítokov. Návrhy z biotického hľadiska: Zmierniť ťažbu dreva, nepôvodné smrekové porasty nahrádzať lesnými porastami s druhovým zložením, blízkym pôvodnému. Zachovať extenzívne využívanie časti územia s pestrou krajinou štruktúrovu. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových opatrení v regióne je potrebná najmä obnova imisne zaťažených porastov v hrebeňových polohách Javorníkov.

Kysucká hornatina Návrhy z abiotického hľadiska: Navrhujeme ojedinelé zmeny lesohospodárskeho využitia, väčšie plochy zmien poľnohopodárskeho využitia v okolí Zádubnia, Zástrania a Kotrčinej Lúčky. Návrhy z biotického hľadiska : Nepôvodné smrekové porasty nahrádzať lesnými porastami s druhovým zložením, blízkym pôvodnému. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových opatrení v regióne je potrebná najmä zmena obhospodarovania veľkoblokovej ornej pôdy.

SAŽP – CISK Žilina 89 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Lutišsko – zázrivská hornatina Návrhy z abiotického hľadiska: Zmeny lesohospodárskeho využitia navrhujeme mozaikovito najmä severne od Lutiš, v okolí Hornej Tižiny a v závere doliny Struháreň, zmeny poľnohospodárskeho využitia navrhujeme len na malých plochách. Návrhy z biotického hľadiska: Venovať pozornosť zachovaniu pestrej krajinnej štruktúry, vyskytujú sa na väčšine územia.Terénny prieskum územia so zameraním na vyhlľadávanie genofondových lokalít a biocentier. Vytvoriť dostatočné ochranné pásmo pre genofondovú lokalitu Panské Zliene. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových opatrení je iba na malých plochách okolo Terchovej potrebná zmena obhospodarovaní veľkoblokovej OP.

Manínska vrchovina Návrhy z abiotického hľadiska: Navrhujeme ojedinelé zmeny lesohospodárskeho využitia východne od Hrabového a južne od Dolného Hričova, zmeny poľnohopodárskeho využitia navrhujeme v okolí Jablonového, Dol. Hričova a Žilinskej Lehoty, Návrhy z biotického hľadiska: Zlepšenie štruktúry biokoridorov v území. Zachovať štruktúru krajiny v oblasti Hlbokého n/Váhom a Hričovského Podhradia. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových opatrení sú v regióne potrebné najmä zníženie znečistenia ovzdušia a eliminácia vplyvu intenzívnej dopravy.

Súľovsko –skalská hornatina Návrhy z abiotického hľadiska: Navrhujeme významné zmeny lesohospodárskeho využitia v oblasti medzi Lietavskou Závadkou a Paštinou Závadou, menej v oblasti Hája (SZ od Jasenového) a na iných menších lokalitách. Zmeny poľnohospodárskeho využitia navrhujeme v oblasti Súľov – Hradná, v okolí Babkova, Lietavskej Svinnej a Malej Čiernej. Návrhy z biotického hľadiska: Zlepšenie štruktúry biokoridorov v území. Vytvoriť ochranné zóny pre genofondové lokality, susediace s ornou pôdou. Znížiť ťažbu dreva v J časti územia. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: eliminácia hluku a znečistenia ovzdušia z povrchových lomov, zmenu obhospodarovania veľkoblokovej OP a zosúladenie rekreačných aktivít so záujmami ochrany prírody v Súľovských skalách.

Strážovská hornatina Návrhy z abiotického hľadiska: zmeny lesohospodárskeho využitia (najmä východne od Strážova), významnejšie zmeny poľnohopspodárskeho využitia v okolí Čičmian. Návrhy z biotického hľadiska: Venovať zvýšenú pozornosť územiu Srniak – Šujské rašelinisko a problému lomu v Šuji. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových opatrení sú potrebné len na malých plochách zmeny obhospodarovania veľkoblokovej OP a eliminácia hluku a prašného spádu z povrchového lomu pri Šuji.

Bitarovsko –višňovská pahorkatina Návrhy z abiotického hľadiska: Zmeny lesohospodárskeho využitia navrhujeme len ojedinele (najmä okolie Stráňav). Mozaikové zmeny poľnohopodárskeho využitia navrhujeme v celom subregióne, koncentrovanejšie v okolí Ovčiarska, Pekliny, Brezian, oblasi Trnové – Stráňavy, východne od Lietavskej Lúčky, západne od Višňového. Návrhy z biotického hľadiska: Zlepšenie štruktúry biokoridorov v území, zvýšenie podielu drevinnej mimolesnej vegetácie. Vytvoriť ochranné pásma pre genofondové lokality, susediace s ornou pôdou, Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových opatrení sú na zlepšenie súčasného stavu potrebné najmä: zníženie znečistenia ovzdušia, obnova imisnej zaťažených porastov, zníženie znečistenia podzemných vôd, eliminácia vplyvu intenzívnej dopravy, zníženie znečisťovania vodných tokov, sanácia skládok, starostlivosť o ŽP v sídlach a pod.

SAŽP – CISK Žilina 90 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Rajecká pahorkatina Návrhy z abiotického hľadiska: Navrhujeme významné zmeny poľnohopodárskeho využitia v oblasti Poluvsie – Stránske, Konská – Kamenná Poruba, Rajec –Šuja, SZ od Rajeckej Lesnej. Návrhy z biotického hľadiska: Zlepšenie štruktúry biokoridorov v území, zvýšenie podielu drevinnej mimolesnej vegetácie. Vytvoriť ochranné pásmo pre lokalitu Vraniny, vykonať tu aj nápravné opatenia – odstránenie drevín z mokraďnej časti lokality. Na lokalite Zakamenné (ústie Medzihorskej doliny) vyriešiť problém s budúcim využívaním územia, spresnenie hraníc územia a riešiť problémy, zapríčinené existenciou individuálnej chatovej výstavby na lokalite. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových optrení sú v regióne potrebné najmä zmena obhospodarovania veľkoblokovej OP, zníženie znečistenia ovzdušia, eliminácia vplyvu intenzívnej cestnej dopravy, sanácia skládok a starostlivosť o ŽP v sídlach.

Varínsko – belianska pahorkatina Návrhy z abiotického hľadiska : Zmeny lesohospodárskeho využitia navrhujeme južne od Krasňan a na úpätí Krivánskej Fatry, zmeny poľnohopodárskeho využitia navrhujeme najmä v okolí Krasnian a severne od Dolnej Tižiny. Návrhy z biotického hľadiska: Ochrana pestrej krajinnej štruktúry v S časti územia, v ostatnom území doplniť drevinnú vegetáciu. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových opatrení je potrebná hlavne zmena obhospodarovania veľkoblokovej OP.

Žilinské podolie Návrhy z biotického hľadiska: Zvýšiť podiel drevinnej vegetácie v krajine. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Z navrhovaných rámcových opatrení sú potrebné hlavne: zníženie znečistenia ovzdušia, eliminácia vplyvu intenzívnej dopravy, zníženie znečistenia vody vo Váhu, zníženie znečistenia podzemných vôd, sanácia skládok a starostlivosť o ŽP v sídlach.

Kýčersko – kľakská hornatina Návrhy z abiotického hľadiska : Navrhujeme mozaikové zmeny lesohospodárskeho využitia v oblasti vrchov Prípor, Na čelo, Kútik, Koštiarka Návrhy z biotického hľadiska : Znížiť ťažbu dreva, zmena druhového zloženia nepôvodných smrekových porastov v prospech pôvodných drevín. Kosenie horských lúk. Návrhy zo socioekonomického hľadiska : Nie sú potrebné žiadne opatrenia.

Lúčanská hornatina Návrhy z abiotického hľadiska: Zmeny lesohospodárskeho využitia navrhujeme v oblasti Bukovca, na úpätí Žiaru, okolí Jastrabnej, Usypanej Skaly, Sokola a Skalky. Návrhy z biotického hľadiska : Znížiť ťažbu dreva, zmena druhového zloženia nepôvodných smrekových porastov v prospech pôvodných drevín. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Je potrebná najmä: eliminácia hluku a prašného spádu z veľkolomu Polom, eliminácia vplyvu intenzívnej dopravy a zníženie znečistenia vody vo Váhu medzi Strečnom a hranicou okresu.

Krivánska hornatina Návrhy z abiotického hľadiska: navrhujeme malé mozaikové zmeny lesohosodárskeho využitia . Návrhy z biotického hľadiska: Nie sú potrebné špeciálne opatrenia. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Je potrebné najmä zosúladenie ochrany prírody a intenzívneho cestovného ruchu a rekreácie.

SAŽP – CISK Žilina 91 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Lúčanská vysočina Návrhy z abiotického hľadiska: Minimálne zmeny lesohospodárskeho využitia. Návrhy z biotického hľadiska: Extenzívne využívanie trávobylinných porastov nad hornou hranicou lesa. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Čiastočné zmiernenie rekreačných aktivít v oblasti Veľkej Lúky.

Krivánska vysočina Návrhy z abiotického hľadiska: Žiadne. Návrhy z biotického hľadiska: žiadne špeciálne opatrenia. Návrhy zo socioekonomického hľadiska: Zosúladenie ochrany prírody a rekreačných aktivít.

2.2 Návrhy ochrany prírody a krajiny

2.2.1. Navrhované chránené územia

Tab.č 64: Navrhované chránené územia

P.č. Názov lokality Charakteristika V správe ŠOP SR

1. Hýrovská slatina Vápnité slatiny s výskytom ohrozených vlhkomilných navrhovaný chránený spoločenstiev jaseňovo-jelšové lesy, slatiny areál s vysokým obsahom báz, prechodné slatiny, Správa NP Malá Fatra vysokobylinné trávobylinné spoločenstvá 2. Rašelinisko v ústí Extenzívne využívané pasienky a sukcesnné navrhovaný chránený Medzihorskej doliny krovinné štádiá, prameniská, prechodné rašelinisko.) areál Výskyt ohrozených druhov rastlín Správa NP Malá Fatra (Zakamenné) 3. Vraniny Komplex biotopov, cenné mokraďné, skalné, navrhovaný chránený mezofilné i suchomilné lúčne spoločenstvá areál s chránenými druhmi rastlín. Mokraďné spoločenstvá Správa NP Malá Fatra podobného charakteru ako Šujské rašelinisko refúgium v poľnohospodárskej krajine

Vzhľadom na prebiehajúce prehodnocovanie chránených území v súvislosti s budovaním siete Natura 2000 ďalšie návrhy neuvádzame. Pripravujú sa projekty na zosúlaďovanie a spresňovanie hraníc jestvujúcich chránených území, revízia viacerých chránených území, ako i návrhy na rozšírenie na podklade nových zistení.

SAŽP – CISK Žilina 92 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

POUŽITÁ LITERATÚRA  Regionálny územný systém ekologickej stability okres Žilina, Topercer, Mederly a kol.1993  Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Čadca, Bírová a kol, SAŽP, oblastná pobočka Žilina, 1995  Metodické pokyny na vypracovanie projektov regionálnych ÚSES a miestnych ÚSES, Izakovičová a kol., Združenie KRAJINA 21, 11./2000  Regionálna stratégia trvalo udržateľného rozvoja, SAŽP, 2004  Návrh koncepcie starostlivosti o životné prostredie Žilinského kraja, SAŽP, 2004  ÚPD VÚC Žilinského kraja, Kropitz a kol. 1998  Aktualizácia ÚPD VÚC Žilinského kraja, Pivarči a kol. 2004  KURS 2001, AUREX, Bratislava, 2002  Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR, SAŽP, 2002  Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky, 2002  Štatistická ročenka, 2004  Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2001  Metodické pokyny na projektovanie územných systémov ekologickej stability, MŽP SR, Bratislava, 1993  Jančura P. a kol., Manuál k metodike ÚSES I.-V. diel, SAŽP, Banská Bystrica, 1994  Ružičková J., Šíbl J a kol., Ekologické siete v krajine, Nitra – Bratislava, 2000  Miklos L., Koncepcia územného systému ekologickej stability na Slovensku na Slovensku, Bratislava, 1996  Miklós L., Ekologické plánovanie krajiny LANDEP I., II. – Princípy a rámcová metodika LANDEP, Banská Štiavnica, 1990

 www.sopsr.sk  www.sazp.sk  www.shmu.sk  www.zilina.sk  www.vuvh.sk  www.lesoprojekt.sk  www.enviro.gov.sk  www.vupop.sk  www.sizp.sk  www.ssj.sk  www.svp.sk  www.enviroportal.sk

SAŽP – CISK Žilina 93 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov

Tab.č.1: Geomorfologické jednotky okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.2: Hydrogeologické rajóny okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.3: Fytogeografické jednotky okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.4: Zoogeografické členenie okresu Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.5: Základné údaje o obyvateľstve Tab.č.6: Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku Tab.č.7:Súčasná krajinná štruktúra riešeného územia Tab.č.8: Veľkoplošné chránené územia v okrese Bytča Tab.č.9: Veľkoplošné chránené územia v okrese Žilina Tab.č.10: Maloplošné chránené územia v okrese Bytča Tab.č.11: Maloplošné chránené územia v okrese Kysucké Nové Mesto Tab.č.12: Maloplošné chránené územia v okrese Žilina Tab.č.13: Navrhované územia európskeho významu (SKUEV) v okrese Bytča Tab.č.14: Navrhované územia európskeho významu (SKUEV) v okrese Žilina Tab.č.15: Navrhované chránené vtáčie územia v okrese Bytča Tab.č.16: Navrhované chránené vtáčie územia v okrese Žilina Tab.č.17.: Prehľad významných mokradí v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.18: Chránené stromy v okres Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.19:Aktualizovaný zoznam genofondových lokalít okresu Žilina Tab.č.20 :Aktualizovaný zoznam genofondových lokalít okresu Bytča Tab.č.21 :Aktualizovaný zoznam genofondových lokalít okresu Kysucké Nové Mesto Tab.č.22: Zoznam biocentier GNÚSES(1992) zasahujúcich do riešeného územia Tab.č.23: Biocentrá v KURS 2001 podľa aktualizovaného GNUSES (2001) Tab.č.24: Biocentrá podľa pôvodných RÚSES Tab.č.25: Biokoridory podľa pôvodných RÚSES Tab.č.26: Biocentrá podľa ÚPN VÚC Žilinského kraja-okres Bytča,Žilina a Kysucké Nové Mesto Tab.č.27:Biokoridory podľa ÚPN VÚC Žilinského kraja- okres Bytča, Žilina a Kysucké Nové Mesto Tab.č.28: Porovnanie nadregionálnych prvkov ÚSES podľa platných dokumentácií Tab.č.29: Štruktúra kategórií lesov podľa porastovej plochy a podľa okresov (k 31.12.2002) Tab.č.30: Vodohospodársky významné toky Tab.č.31: Vodárenské toky Tab.č.32: PHO podzemných vodných zdrojov Tab.č.33: Chránené vodohospodárske oblasti Tab.č.34: Zraniteľné oblasti Tab.č.35: Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov Tab.č.36: Zdroje geotermálnych vôd (evidované na VÚVH): Tab. č.37: Chránená poľnohospodárska pôda v Žilinskom kraji Tab.č.38.: Pamiatkovo chránené parky v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.39: Rekreačné priestory v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.40: Chránené ložiskové územia v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.41.: Poradie ZZO podľa množstva emisií ZZL za rok 2003 Tab.č.42: Množstvo emisií (TZL) zo stacionárnych zdrojov v období 1998-2001 Tab.č.43: Množstvo emisií (SO2) zo stacionárnych zdrojov v období 1998-2001 Tab.č.44: Množstvo emisií (NOx) zo stacionárnych zdrojov v období 1998-2001 Tab.č.45: Množstvo emisií (CO) zo stacionárnych zdrojov v období 1998-2001 Tab.č.46: Hluková situácia vo vybraných mestách Slovenska Tab.č.47: Riadené skládky odpadov v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.48: Spaľovne odpadov v riešenom území Tab.č.49: Haldy v riešenom území Tab.č.50: Kvalita povrchových vôd v okrese Žilina ,Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.51: Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečnych náplav Varínky a Váhu od Varína po Hlohovec Tab.č.52: Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečne náplavy Kysuce Tab.č.53: Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečne náplavy mezozoikum Strážovských vrchov Tab.č.54.: Odtokové pomery v riešenom území Tab.č.55: Realizované úpravy na tokoch Tab.č.56: Návrh opatrení na ochranu územia pred povodňami Tab.č.57: Kvantitatívna vodohospodárska bilancia za rok 2001 Tab.č. 58: Typy potenciálnych reprezentatívnych geoekosystémov Tab.č.59: Početnosť výskytov typu REPGES Tab.č.60: Genéza biocentier Tab.č.61: Genéza biokoridodorov Tab.č.62: Aktualizované biocentrá v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.63: Aktualizované biokoridory v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto Tab.č.64: Navrhované chránené územia

Graf č.1: Podiel jednotlivých zložiek na celkovom ožiarení človeka obr.č.1: – Vymedzenie okresov Bytča, Žilina a Kysucké Nové Mesto v rámci Žilinského kraja obr.č.2 – Genofondové lokality v okresoch Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto obr.č.3 – Chránené územia v okresoch Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto obr.č.4 – Územia NATURA2000 v okresoch Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto obr.č.5 – Aktualizovaný GNÚSES pre KURS 2001

SAŽP – CISK Žilina 94 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

P R Í L O H A

SAŽP – CISK Žilina 95 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Obrázok č. 1

Vymedzenie riešeného územia - poloha okresov v rámci Žilinského kraja

Obrázok č. 2

SAŽP – CISK Žilina 96 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Obrázok č. 3

SAŽP – CISK Žilina 97 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Obrázok č.4

SAŽP – CISK Žilina 98 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

SAŽP – CISK Žilina 99 Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okresov Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto

Obrázok č. 5

Aktualizovaný GNÚSES pre KURS 2001

číslo biocentra podľa aktualizovaného GNÚSES 2 Krivánska Fatra 19 Malý Polom 23 Veľký Javorník 24 Vychylovka-Harvelka-Riečnica 25 Ľadonhora-Brodnianka 27 Veľká Rača 36 Strážov 38 Súľovské skaly 44 Kľak

SAŽP – CISK Žilina 100