Výsledky Parlamentných Volieb Do Poslaneckej Snemovne Národného

Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany)

Lucia Poláková, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Spoločenskovedný ústav Košice, [email protected]

POLÁKOVÁ, Lucia. Results of the parliamentary elections to the Chamber of Deputies of the National Assembly in district Rožňava during the interwar period and minority issue (in comparison to districts Levice and Veľké Kapušany). Individual a

The paper deals with the analysis of election results, in particular parliamentary election, to the Chamber of Deputies of the National Assembly in the interwar period. Compared are districts Levice, Rožňava and Veľké Kapušany. The attention is focused on the national composition and social structure and its affect on the political process and parliamentary results in mentioned districts. District Levice had about the same population as district Rožňava. District Veľké Kapušany was in terms of population smaller but in all studied districts was approximately equal percentage of representatives of the Hungarian minority. Election results from 1925, 1929 and 1935 show that despite a weaker representation of the Hungarian minority, when compared to the German minority, the representation of minorities in ČSR was fair and certainly better than the representation of the non-Hungarian nationalities in the pre 1918 Hungarian Parliament.

Elections. Interwar period. Hungarian minority.

Publikačný výstup je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA MŠVVaU a SAV 2/0023/12 Československá republika a maďarská menšina na Slovensku 1930 – 1938.

Na začiatku 20. storočia hrala národnostná problematika významnú úlohu. Nespokojnosť Slovákov s ich postavením v habsburskej monarchii a maďarskou vládnou politikou nerešpektujúcou národnostnú emancipáciu, hlavne po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, vyhrotila národnostné konflikty. Riešenie napätej situácie sa stalo súčasťou veľkej vojny. Po jej skončení nastalo obdobie, kedy sa mohli Slováci podieľať na politickom dianí a participovať na spoločenskom a hospodárskom živote novovzniknutej Československej republiky (ČSR). Naopak postavenie predstaviteľov maďarskej národnosti žijúcich v nástupníckom štáte, ktorí mali výsadné postavenie v uhorskej časti rakúsko-uhorskej monarchie, sa zmenilo a ocitli sa v pozícii menšiny. Nové podmienky nevyriešili národnostnú otázku, narastal nacionalizmus a objavovali sa konflikty medzi príslušníkmi maďarskej menšiny a československou štátnou mocou.

Súčasťou versaillského systému po prvej svetovej vojne boli národnostné menšiny. Nové hranice vytvorili množstvo minorít žijúcich v tzv. národných štátoch. Ich ochrana bola od počiatku chápaná ako nevyhnutná súčasť nového systému a bola garantovaná v mierových zmluvách. Pre oblasť strednej Európy bola dôležitá Saintgermainská mierová zmluva. „Menšina sa odmietla definovať ako menšina, ale považovala sa za súčasť väčšinového národa, spravidla hraničiaceho s štátom, kde žila menšina.“[1] Vznik ČSR mal pre Slovákov zásadný význam. Vytvorením nového štátu sa uľahčil ich emancipačný proces. Udialo sa to v prvých desiatich rokoch existencie republiky, v podmienkach všeobecného volebného práva

1 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4) a parlamentnej demokracie. Uskutočnil sa proces formovania národnej kolektívnej identity predovšetkým v oblasti etnicko-kultúrnej, školskej infraštruktúry a ekonomických elít.[2]Túžba prejaviť sa etnicky sa spájala s politickým dianím a spoločenským životom.[3] V prípade maďarskej minority na území Slovenska išlo o skupinu starousadlých obyvateľov, medzi ktorými boli síce rôzne sociálne štruktúry, ale ktorí mali silnú národnú identitu. Ich minoritný status bol dôsledkom formovania ČSR ako štátu Čechov a Slovákov. Vzhľadom na ich etnicitu, kultúru, jazyk a dejiny, boli vnímaní novým štátom ako cudzí a nie len to. Práve pre ich blízky vzťah k susednému Maďarsku, kde boli Maďari štátnym národom, bola činnosť danej skupiny obyvateľstva a vôbec celej menšiny považovaná za ohrozenie štátnej suverenity a integrity republiky.[4]

Národnostná príslušnosť sa okrem iného prejavila vo volebnej podpore jednotlivých politických subjektov národnostných menšín. V príspevku sa venujeme analýze volebných výsledkov v okrese Rožňava a ich komparácii s výsledkami v okresoch Levice a Veľké Kapušany. Jednotky komparácie sme zvolili z dôvodu podobnosti národnostného zloženia obyvateľstva. Uvedené okresy ležali na juhu Slovenska, ich územie hraničilo s Maďarskom a v národnostnej štruktúre obyvateľstva mala maďarská menšina približne rovnaké zastúpenie. Predmetom výskumu je politická situácia. Sústreďujeme sa na to, ako národnostné zloženie obyvateľstva a sociálna skladba ovplyvnili výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia (NZ). Výskumným cieľom príspevku je určiť, ktoré faktory boli pri voľbe politických preferencií v jednotlivých okresoch signifikantné.[5]

Národnostná a zamestnanecká štruktúra obyvateľstva skúmaných okresov

ČSR bola multietnickým štátom ako to dokladuje národnostné zloženie obyvateľstva. Na Slovensku v roku 1921 žilo 67,5 % Čechoslovákov, 21,7 % Maďarov, 4,8 % Nemcov, 3 % Rusínov, 0,2 % Poliakov a ostatné národnosti mali 2, 8 %.[6] Podľa sčítania v roku 1930 bolo na Slovensku 71,4 % Čechoslovákov, 17,6 % Maďarov, 4,7 % Nemcov, 2,9 % Rusínov, 0,2 % Poliakov a 3,2 % iných národností.[7] V ústave ČSR z roku 1920 boli deklarované politické, hospodárske, jazykové a kultúrne práva bez ohľadu na pôvod, štátnu príslušnosť, jazyk, rasu alebo náboženstvo. Šiesta hlava ústavy hovorila o ochrane národnostných, náboženských a rasových menšín. Podľa § 128 čl. 1 „Všichni státní občané republiky Československé jsou si před zákonem plně rovni a požívají stejných práv občanských a politických nehledíc k tomu, jaké jsou rasy, jazyka nebo náboženství.“[8] Aj keď mala ČSR demokratické zriadenie, vzťah k menšinám bol minimálne podozrievavý. Vyplývalo to zo snahy udržať a posilňovať ešte neetablovaný novovzniknutý štát. Rozhodnutia vychádzajúce z medzinárodných záväzkov ČSR, ustanovenia demokratickej ústavy a jednotlivé volebné zákony boli k politickým stranám národnostných menšín ústretové.[9] Išlo o volebný zákon č. 123/1920 Zb. z 29. februára 1920[10] a jeho neskoršie novelizácie z rokov 1925 a 1935. Tento zákon zavádzal všeobecné, rovné a tajné hlasovacie právo bez rozdielu pohlaví, rešpektoval princíp pomerného zastúpenia a neobmedzoval formovanie volebných koalícií.[11] Národnostná štruktúra v skúmaných okresoch ovplyvňovala volebné výsledky a voličskú podporu jednotlivým politickým subjektom. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad národnostnej skladby obyvateľstva v okresoch Rožňava, Levice a Veľké Kapušany podľa sčítaní z rokov 1921 a 1930.

Tabuľka 1: Národnostná štruktúra obyvateľstva okresov Rožňava, Levice, Veľké Kapušany[12]

2 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany)

Z údajov uvedených v tabuľke č. 1 vyplýva, že rástol počet Čechov a Slovákov a znižoval sa počet príslušníkov maďarskej národnosti, ktorá bola vo všetkých troch skúmaných okresoch najpočetnejšou minoritou, vzhľadom na ich geografickú polohu. Zlom v národnostnom zložení jednotlivých okresov v medzivojnovej ČSR bol motivovaný politickou a hospodárskou imigráciou nemaďarských národností, čo spôsobilo zvýšenie podielu Slovákov a Čechov v etnickej štruktúre. Nemalý vplyv mala aj národná sloboda nemaďarských národov v ČSR.

Levický okres mal približne rovnaký počet obyvateľov ako okres Rožňava. V okrese Veľké Kapušany žilo síce menej obyvateľov, ale vo všetkých skúmaných okresoch bolo približne rovnaké percentuálne zastúpenie maďarskej menšiny. Spomenuté okresy ležali na juhu dnešného Slovenska a hraničili s Maďarskom. Komparáciou je možné sledovať aké rozdiely sa prejavili vo volebných výsledkoch medzi jednotlivými okresmi.

Okrem polyetnického charakteru národnostného zloženia bola významným indikátorom politickej orientácie sociálna skladba a zamestnanie obyvateľov. Nasledujúca tabuľka prináša prehľad zamestnaneckej štruktúry v povolaniach činných obyvateľov skúmaných okresov.

Tabuľka 2: Zamestnanecká štruktúra obyvateľstva okresov Rožňava, Levice, Veľké Kapušany[13]

Na základe údajov uvedených v tabuľke č. 2 môžeme konštatovať, že okresy Levice a Veľké Kapušany boli orientované na poľnohospodárstvo, v ktorom pracovalo najväčšie percento obyvateľstva. Na rozdiel od rožňavského okresu, kde mal výrazný podiel na zamestnanosti okresu aj priemysel. Robotníci pracovali prevažne v baníckom, hutníckom a papierenskom odvetví.

Klesali počty príslušníkov maďarskej menšiny zamestnaných v štátnych zamestnaniach, z dôvodu nezloženia sľubu vernosti ČSR, neznalosti jazyka a postojov klasifikovaných štátnymi orgánmi ako nelojálne. V Rožňave prebiehalo problematicky preberanie hlavnoslúžnovského úradu, lebo zamestnanci odmietli zložiť sľub vernosti. Hlavnému slúžnemu Vincencovi Paceltovi boli preto pridelení noví pracovníci. [14] Občania maďarskej národnosti strácali možnosti zamestnať sa v štátnych a verejných službách, ale taktiež v priemysle z dôvodu jeho stagnácie. Isté možnosti tak poskytovala jedine oblasť poľnohospodárstva, kde v celoštátnom meradle v roku 1921 pracovali takmer dve tretiny obyvateľov maďarskej národnosti.[15]

Politický zápas v medzivojnovej ČSR mal okrem politického a sociálneho charakteru už po vzniku republiky aj národnostný a iredentistický rozmer, pretože predstavitelia dvoch najvýznamnejších menšín v republike, Nemci a Maďari, dávali najavo svoju nespokojnosť so vznikom a existenciou republiky, a preto volebné výsledky na území s veľkým podielom menšinového obyvateľstva nadobúdali nielen stranícko-politický, ale aj štátno-politický význam.[16]

Parlamentné voľby v roku 1920

Prvé voľby sa v ČSR konali v apríli 1920. V celoštátnom meradle vyhrala Československá sociálno-demokratická strana robotnícka, ktorá získala 25,65 % hlasov. Jej podporou prejavili obyvatelia

3 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4) nespokojnosť s kritickou povojnovou situáciou. Ako druhá skončila Československá strana lidová v koalícii so Slovenskou ľudovou stranou, ktoré získali 11,29 % hlasov. Tretia v poradí sa umiestnila Nemecká sociálne-demokratická strana robotnícka s 11,12 % hlasov. V slovenskej časti republiky zvíťazila s výrazne lepším výsledkom ako v českej časti krajiny Československá sociálno-demokratická strana, ktorá získala 38,05 % hlasov.[17] Slovenskí predstavitelia strany ako Ivan Dérer alebo Ivan Markovič boli známi svojím presadzovaním ideológie čechoslovakizmu. Druhá sa umiestnila Slovenská národná a roľnícka strana s 18,05 % hlasov. Bola fúziou Národnej republikánskej strany roľníckej a Slovenskej národnej strany na čele s Pavlom Blahom. Ako tretia skončila Československá strana lidová, ktorá tvorila parlamentný klub so Slovenskou ľudovou stranou a získali 17,55 %. Ďalšie v poradí bola Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana (10,39 %) a Maďarsko-nemecká sociálne-demokratická strana (8,09 %).[18]

Okres Rožňava bol v parlamentných voľbách v medzivojnovom období rozdelený do dvoch volebných krajov – Liptovský Mikuláš XIX a Košice XX.[19] Voľby vyhrala Československá sociálno-demokratická strana robotnícka s 13 815 hlasmi (68,20 %). Na druhom mieste skončila Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana s 3529 hlasmi (17,42 %) a za ňou nasledovala Slovenská národná a roľnícka strana s 1421 hlasmi (7,01 %).[20]

Levický okres bol rozdelený do volebného kraja Nové Zámky XVI a Banská Bystrica XVIII.[21] V okrese zvíťazila Maďarsko-nemecká sociálne-demokratická strana s 10 656 hlasmi (42,54 %), ktorá kandidovala len v novozámockom volebnom kraji. Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana skončila druhá s počtom hlasov 3716 (14,83 %) a ako tretia sa umiestnila Maďarská roľnícka strana s 3676 hlasmi (14,68 %), ktorá taktiež kandidovala len v novozámockom volebnom kraji.[22]

Okres Veľké Kapušany bol rovnako rozdelený do dvoch volebných krajov. Do volebného kraja Košice XX a Prešov XXI.[23] Zvíťazila Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana s 5265 hlasmi (41,45 %). Druhá skončila Slovenská národná a roľnícka strana s počtom hlasov 3529 (27,79 %). Československá sociálno-demokratická strana robotnícka s 1918 hlasmi (15,10 %) skončila tretia.[24] Porovnanie výsledkov parlamentných volieb v roku 1920 je zobrazené v tabuľke č. 3.

Tabuľka 3: Porovnanie výsledkov parlamentných volieb v roku 1920[25]

Výsledky parlamentných volieb v roku 1920 v 1. ČSR ovplyvnili vrcholiace sociálne a politické transformácie v štáte. Pre slovenskú časť republiky bolo charakteristické nedobudované stranícke spektrum.[26] V okrese Levice a Veľké Kapušany zvíťazili strany menšinové, maďarské, resp. nemecko-maďarské. Dokonca v levickom okrese obsadili prvé tri priečky. V rožňavskom okrese zvíťazila Československá sociálno-demokratická strana robotnícka. Katastrofálna sociálna a hospodárska situácia po vojne ovplyvnila rozhodnutie voličov v rožňavskom okrese podporiť radšej sociálnych demokratov ako predstaviteľov maďarských strán. Išlo o pracovníkov priemyslu, medzi ktorými boli aj príslušníci maďarskej minority. Vo volebných krajoch, do ktorých patril okres Rožňava nekandidovala

4 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany) Maďarsko-nemecká sociálna demokracia a potencionálni voliči nehlasovali za inú menšinovú stranu, ale za československú sociálnu demokraciu, ktorá zvíťazila s výrazným náskokom. Volebný úspech sociálnych demokratov v rožňavskom okrese bol spomínaný aj na oslavách 1. mája 1920, ktoré strana organizovala a zúčastnilo sa ich 3000 ľudí. Slávnostný prejav predniesol Alexander Kerpl, delegát košickej oblasti, ktorý žiadal riešenie sociálnych problémov.[27]

Pre parlamentné voľby v roku 1920 bolo príznačné kulminovanie sociálno-politických pohybov. Vo všetkých troch okresoch zvíťazili strany sociálne, či už menšinové v levickom a veľkokapušianskom okrese, alebo československá strana v rožňavskom okrese.[28]

Pri voľbe politických preferencií bola v prvých parlamentných voľbách určujúca sociálna a zamestnanecká orientácia prevažnej väčšiny obyvateľstva skúmaných okresov, ktorí pracovali v poľnohospodárstve (okresy Levice a Veľké Kapušany) a priemysle (okres Rožňava) a neboli spokojní so svojou sociálnou situáciou po vojne.

Parlamentné voľby v roku 1925

Druhé parlamentné voľby v ČSR sa konali v roku 1925. Čo sa týka volebných výsledkov predčasných volieb, v celoštátnom meradle zvíťazila Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu s 13,66 % hlasov, za ňou nasledovali Komunistická strana Československa (KSČ, 13,15 %), Československá strana lidová (9,72 %), Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (8,88 %) a Československá strana socialistická (8,57 %).[29]

Na Slovensku vyhrala Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), ktorá získala 34,31 % hlasov. Druhí skončili agrárnici s 14,40 % a za nimi nasledovala KSČ (13,90 %). Ako štvrtá sa umiestnila Maďarská národná strana (MNS), na kandidátke spolu s nemeckým Zväzom poľnohospodárov a získali 7,67 % hlasov. Piatou v poradí bola Krajinská kresťansko-sociálna strana (KKSS, 6,90 %).[30] Volebné výsledky ovplyvnilo viacero faktorov. Medzi najdôležitejšie patrila konsolidácia demokratického štátu s dobudovaným systémom občianskych politických strán. Voliči si mohli vybrať zo širšieho spektra československých aj menšinových strán. Značný podiel malo aj odštiepenie KSČ od sociálnej demokracie. Sociálni demokrati zaznamenali veľkú stratu hlasov v prospech komunistov, ale aj agrárnikov, vďaka úspešnej realizácii pozemkovej reformy.[31] KSČ mala ráz nielen sociálno-politický, ale aj národnostný. Zároveň zanikla Maďarsko-nemecká sociálno-demokratická strana.[32]

Aktivita politických subjektov akcelerovala v predvolebnom období. Na zhromaždeniach politických strán sa mohla verejnosť oboznámiť s ich činnosťou a volebným programom. Zároveň predstavovali vhodný priestor na šírenie propagandy zo strany politických zoskupení. Pred voľbami v roku 1925 sa konali schôdze rôznych politických subjektov vo viacerých obciach okresu Rožňava.[33] Z policajných hlásení sa dozvedáme o kontrole aktivít menšinových strán a komunistickej strany v rožňavskom okrese a delegovaní ich kandidátov do volieb do NZ. Schôdze menovaných strán mali často búrlivý priebeh.[34] Napríklad v Plešivci sa predvolebné zhromaždenia v roku 1925 niesli v maďarskom duchu a nálada bola orientovaná komunisticky.[35] Jedna z politických schôdzí MNS sa tu konala 7. júla 1925 za predsedníctva Andora Papezsika. Rečníkmi boli predseda strany János Szentiványi, Sandor Nagy a János Dusza. Na zhromaždení boli hodnotené práva menšín a problematika utláčania maďarského národa v otázke školstva. J. Szentiványi apeloval hlavne na roľníkov, aby sa organizovali, ale taktiež adresoval túto požiadavku aj remeselníkom a robotníkom. Vyhlásil, že bolo potrebné stáť na základoch ČSR a robiť politiku kompromisu. S. Nagy upozorňoval na neúmerné daňové ťarchy, hromadenie priemyslu v Čechách, nespravodlivosti voči maďarským roľníkom a potrebu Maďarov držať spolu.

Ďalšie predvolebné verejné zhromaždenie MNS sa konalo 6. novembra 1925 v Slavci. Zúčastnilo sa na ňom 16 osôb. Rečníkom bol spomínaný A. Papezsik. Agitoval opäť za práva maďarskej menšiny v oblasti školstva a používanie maďarského jazyka v úradnom styku. Posledná schôdza tesne pred voľbami sa uskutočnila v Lipovníku 12. novembra 1925 za predsedníctva Ondreja Barcziho, na ktorej sa prerokovávali práva maďarskej minority.[36]

Na predvolebných zhromaždeniach KKSS odzneli výzvy na zjednotenie a spoluprácu všetkých Maďarov a hájenie ich záujmov v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti.[37]

Voľby sa konali 15. novembra 1925. Vplyv politických a hospodárskych podmienok v stagnujúcejších okresoch, ku ktorým patril aj rožňavský okres, sa prejavil v úspechu komunistov a v ich celoštátnom náraste hlasov.[38] Na prvom mieste sa umiestnia KSČ s 6704 hlasmi (34,68 %), druhá skončila s 3955

5 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4) hlasmi (20,46 %) MNS spolu s nemeckým Zväzom poľnohospodárov. Na treťom mieste sa umiestnili agrárnici s 2971 hlasmi (15,37 %).[39]

V okrese Levice[40] zvíťazila HSĽS s 7058 hlasmi (31,64 %). Druhí boli agrárnici s 3569 hlasmi (16,00 %) a tretia sa umiestnila MNS spolu s nemeckým Zväzom poľnohospodárov s počtom 3076 hlasov (13,79 %). [41]

V okrese Veľké Kapušany[42] vyhrali agrárnici s 2674 hlasmi (28,52 %). Druhá skončila MNS spolu s nemeckým Zväzom poľnohospodárov s počtom 2601 hlasov (27,74 %). Tretia sa umiestnila KSČ (1260 hlasov, 13,44 %).[43]

V porovnávanom okrese Rožňava, kde prevládal ťažobný priemysel a pôsobili tu viaceré banské podniky zvíťazili s výrazným náskokom komunisti, ktorý mali výraznú volebnú podporu. Na rozdiel od okresov Levice a Veľké Kapušany, ktoré boli orientované na poľnohospodárstvo a KSČ tam neobsadila prvú priečku volebných výsledkov. V levickom okrese zvíťazili ľudáci, vďaka vyššiemu podielu Slovákov v sociálnej skladbe obyvateľstva. Veľkokapušiansky okres bol zameraný na poľnohospodárstvo a víťazstvom agrárnikov prejavili obyvatelia súhlas s ich pozemkovými reformami. Porovnanie výsledkov parlamentných volieb v jednotlivých okresoch v roku 1925 je zobrazené v tabuľke č. 4.

Tabuľka 4:Porovnanie výsledkov parlamentných volieb v roku 1925[44]

V porovnaní s parlamentnými voľbami v roku 1920 bolo v nasledujúcich voľbách zjavné rozšírenie spektra politických subjektov aj rast počtu predvolebných schôdzí, čo malo súvis s rastom politickej kultúry.[45] Zároveň nastala zmena a diferenciácia podpory jednotlivým politickým stranám v skúmaných okresoch. V okrese Rožňava namiesto sociálnych demokratov, ktorí strácali popularitu, zvíťazila KSČ. Komunisti zastupovali požiadavky robotníctva, ktorí podporou KSČ dávali najavo svoju nespokojnosť s pracovnými podmienkami v baníckom odvetví a s nezamestnanosťou v okrese. Zároveň pôsobili v radoch komunistov aj príslušníci maďarskej minority. Maďari v okrese predstavovali stabilnú voličskú základňu komunistickej strany aj v nasledujúcich voľbách a KSČ sa tu stala silným konkurentom menšinových politických zoskupení. Za komunistami, podobne ako v predchádzajúcich voľbách v okrese Rožňava, nasledovala strana maďarskej menšiny – MNS spolu s nemeckým Zväzom poľnohospodárov. MNS dosiahla vo voľbách úspech, na čo reagoval jej poslanec J. Szentiványi proklamáciou vydanou v Az Ujság, v ktorej vyzýval obyvateľov, aby neľutovali obetí za lepší osud Maďarov na Slovensku.[46] KKSS sa ani v jednom okrese neumiestnila na prvých troch priečkach a v celoslovenskom meradle sa strana umiestnila na piatom mieste. Napriek tomu strana prezentovala svoje volebné výsledky ako úspech.[47]

Situácia bola odlišná v ostatných dvoch porovnávaných okresoch. V levickom okrese vyhrala rovnako ako na Slovensku, dokonca s približne rovnakým percentom získaných hlasov, HSĽS vďaka stabilizácii politiky. Maďarská menšinová strana MNS sa umiestnila až na treťom mieste. V okrese Veľké Kapušany skončila MNS spolu s nemeckým Zväzom poľnohospodárov druhá za agrárnikmi, lebo v okrese bol

6 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany) výraznejší poľnohospodársky element.

Parlamentné voľby v roku 1929

V októbri 1929 sa konali predčasné voľby do Poslaneckej snemovne NZ. V ich výsledkoch sa prejavilo podobné rozloženie voličskej základne ako v predchádzajúcich parlamentných voľbách. Celoštátne ich opäť vyhrala Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu s 14,97 %, ktorá dosiahla svoj najlepší výsledok v počte získaných hlasov za celé medzivojnové obdobie. Ako druhá sa umiestnila s 13,05 % Československá sociálno-demokratická strana robotnícka. Za ňou nasledovala Československá strana národnosocialistická (10,39 %). Ako štvrtí skončili komunisti (10,20 %) a piata sa umiestnila Československá strana lidová (5,76 %).[48] Výrazne si polepšili sociálni demokrati, do radov ktorých prišli noví členovia a zvýšili finančnú podporu predvolebnej kampane a agrárnici vďaka dobiehajúcej realizácii pozemkovej reformy.[49] KSČ bola vo voľbách v roku 1929, v čase stabilizácie hospodárstva a medzinárodnej situácie, vo vnútrostraníckej kríze. Spôsobilo to jej prepad v celoštátnych výsledkoch.[50] Zlyhanie strany ovplyvnila aj personálna absencia skúsených agitátorov a po formálnej a obsahovej stránke nejasné smerovanie.[51]

V slovenskej časti republiky zvíťazila HSĽS, tento raz s nižším počtom získaných hlasov (28,27 %). Za ňou sa opäť umiestnili agrárnici s 19,53 %. Tretie skončili spoločne kandidujúce strany KKSS, MNS a Spišskonemecká strana s 15,89 % hlasov. Nasledovala KSČ (10,66 %), Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (9,49 %) a Československá národnodemokratická strana v koalícii so Slovenskou národnou stranou s 3,76 % hlasov.[52]

Maďarské politické strany vstupovali do volieb spolu s dominantným nemeckým politickým subjektom na Spiši – Spišskonemeckou stranou. Na celoštátnej úrovni ukončili dané parlamentné voľby obdobie vlády občianskych strán a znamenali premenu politickej konštelácie, ale postavenie maďarskej menšiny ostalo prakticky nezmenené. Nesplnili sa nádeje aktivisticky orientovaných maďarských politikov, ktorí sa nedostali do novosformovanej koalície.[53]

V rožňavskom okrese[54] vyhrala vo voľbách v roku 1929 koalícia KKSS, MNS a Spišskonemeckej strany s 6115 hlasmi (31,01 %). Na druhom mieste skončila KSČ (4781 hlasov, 24,25 %) a tretí sa umiestnili agrárnici (3784 hlasov, 19,19 %).[55] Národné maďarské sily v okrese vymenili komunistickú ľavicu, ktorá bola v kríze.

Voľby v okrese Levice[56] vyhrala HSĽS s 6751 hlasmi (29,99 %). Druhé skončilo zoskupenie KKSS, MNS a Spišskonemecká strana s 5643 hlasmi (25,06 %). Ako tretí sa umiestnili agrárnici s 3864 hlasmi (17,16 %).[57]

V okrese Veľké Kapušany[58] zvíťazila koalícia KKSS, MNS a Spišskonemeckej strany s 4375 hlasmi (48,41 %). Za ňou sa umiestnili agrárnici s 2541 hlasmi (28,11 %). Na treťom mieste, s výrazne nižším počtom hlasov, skončila KSČ (512 hlasov, 5,66 %).[59] Porovnanie volebných výsledkov uvádza tabuľka č. 5.

Tabuľka 5: Porovnanie výsledkov parlamentných volieb v roku 1929[60]

7 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4)

Vo voľbách v roku 1929 zvíťazili v rožňavskom a veľkokapušianskom okrese maďarské nacionálne strany a v levickom okrese slovenský nacionálny subjekt, ktorý získal o necelých 5 % viac hlasov, z dôvodu rastu podielu Slovákov v národnostnej štruktúre obyvateľstva. Strany maďarskej minority posilnili vo volebných výsledkoch vytvorením koalície KKSS, MNS a Spišskonemeckej strany, ktorá zvíťazila v porovnávaných okresoch Rožňava a Veľké Kapušany a v levickom okrese sa umiestnila druhá. V dvoch východných okresoch vyvíjali najväčšiu agitačnú aktivitu maďarské strany. V rožňavskom okrese sa KSČ posunula na druhé miesto. Po voľbách rozšírili komunisti v rožňavskom okrese svoju agitačnú činnosť a po vypuknutí hospodárskej krízy získavali do svojich radov mnohých nezamestnaných robotníkov okresu a organizovali rôzne demonštratívne sprievody a štrajky.[61] Zvýšenie aktivity strany v okrese mali zabezpečiť aj personálne zmeny vo vedení oblastného sekretariátu KSČ, kedy v roku 1931 funkciu tajomníka po Eugenovi Bánethovi prevzal Július Richweis.[62] Komunisti utrpeli straty v počte získaných hlasov v celoštátnom meradle a aj v skúmaných okresoch. Z československých strán si zreteľne polepšili agrárnici, ktorí sa umiestnili druhí v okrese Veľké Kapušany a tretí v okresoch Rožňava a Levice.

Parlamentné voľby v roku 1935

Posledné parlamentné voľby v ČSR sa konali predčasne v máji 1935. Predvolebné nálady, priebeh a výsledky ovplyvnilo medzinárodnopolitické napätie a začala sa meniť aj orientácia nemeckých politických strán. Zanikla Nemecká národnosocialistická robotnícka strana a Nemecká národná strana a pred voľbami vznikla Sudetonemecká strana (SDP), ktorá bola orientovaná výrazne nacionalisticky.[63] Celoštátne voľby vyhrala SDP s 15,18 % hlasov, ktorá skončila druhá, kvôli volebnému systému a prerozdeľovaniu hlasov v jednotlivých volebných krajoch.[64] Získala o jeden mandát menej ako Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu s 14,30 % hlasov. Za nimi nasledovala Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (12,55 %), KSČ (10,32 %) a Československá strana národnosocialistická (9,18 %).

Na Slovensku vyhral Autonomistický blok, v ktorom boli združené HSĽS, Slovenská národná strana, Autonómny poľnohospodársky zväz a Poľská ľudová strana. Spolu získali 30,12 %. Regionálny týždenník vydávaný Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave Šafárikov kraj pozitívne hodnotil celoslovenský úspech Autonomistického bloku, napriek tomu, že vo volebných krajoch do ktorých patril rožňavský okres nezaznamenali autonomisti markantnejší úspech.[65] Za ním nasledovali agrárnici (17,64 %). Tretia skončila koalícia maďarských strán KKSS, MNS a Spišskonemeckej strany (14,19 %). KSČ s 12,97 % skončila štvrtá a za ňou sa umiestnila Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (11,34 %). [66]

Komunistická strana aj napriek sťaženej možnosti agitácie organizovala rôzne verejné akcie, predovšetkým pre robotníkov, na ktorých kritizovala problém nezamestnanosti, sociálnej otázky a finančného kapitálu. Strana zaznamenala nárast hlasov vo všetkých volebných krajoch v dôsledku radikalizujúcej sa sociálnej situácii.[67] V rezolúcii krajského vedenia celoslovenského kraja KSČ bol konštatovaný nárast popularity, hlavne v juhoslovenských maďarských okresoch Galanta, Šaľa, Dunajská Streda, Komárno a Rožňava.[68]

O úspechu koalície menšinových strán písala aj dobová tlač, ktorá silu maďarských politických strán opísala ako významný a neotrasiteľný politický faktor na Slovensku.[69]

Politické subjekty maďarskej menšiny v rožňavskom okrese, podobne ako v prípadoch predchádzajúcich volieb, agilne viedli predvolebnú kampaň. KKSS usporiadala predvolebné verejné zhromaždenie 9. februára 1935 v rožňavskom hostinci Čierny orol s programom politickej a hospodárskej situácie. Rečníkom bol János Esterházy, ktorý vo svojom prejave kritizoval vládnu politiku, nezamestnanosť, nedostatok maďarských škôl a vyzýval Maďarov k zjednoteniu.[70] Ďalšie predvolebné stretnutie KKSS sa konalo v Krásnohorskej Dlhej Lúke dňa 17. apríla 1935. Predsedal mu Ľudovít Borsodi a rečníkmi boli Zoltán Bogdán, Vojtech Schopp, Albert Majkúth a Ján Czompel z Rožňavy. Podobne ako na schôdzach MNS, zdôrazňovala KKSS potrebu združenia a organizácie príslušníkov maďarskej minority do jednotnej politickej strany. Z. Bogdán apeloval aj na používanie, resp. nemožnosť používať maďarčinu v úradnom styku. Obidve strany prízvukovali, že boli založené na československých základoch a nepovažovali sa za iredentistické strany.[71]

Zhromaždenie MNS sa konalo 8. mája 1935 v Čučme. Na programe bola hospodárska a politická situácia. Predsedom zhromaždenia bol roľník Andrej Márton, rečníkmi Vojtech Schopp, tajomník z Rožňavy, Ján Barbérik z Čučmy a Alexander Szépy z Hucína. V. Schopp hovoril o potrebe zjednotenia Maďarov, čo im umožňovala práve MNS, ktorú mali maďarskí občania voliť. Na základe správy zo schôdze,

8 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany) zhromaždených prítomných viac ako činnosť strany trápila chudoba a hlad a chceli vedieť, akým spôsobom bude MNS riešiť tento problém.[72]

V okrese Rožňava[73] zvíťazila v posledných voľbách KSČ s 6704 hlasmi (30,51 %). Druhé skončili KKSS, MNS a Spišskonemecká strana s 5954 hlasmi (27,10 %). Ako tretia sa s 3326 hlasmi (15,14 %) umiestnila Československá sociálno-demokratická strana robotnícka.[74]

Počas posledných parlamentných volieb zvíťazil v okrese Levice[75] Autonomistický blok s 7893 hlasmi (31,43 %). Druhé sa umiestnili KKSS, MNS a Spišskonemecká strana 5925 hlasmi (23,59 %). Ako tretí s 4078 hlasmi (16,24 %) skončili agrárnici.[76]

V okrese Veľké Kapušany[77] zvíťazili KKSS, MNS a Spišskonemecká strana s 4801 hlasmi (45,93 %). Na druhej priečke skončili agrárnici s 2768 hlasmi (26,48 %). Tretia sa s počtom hlasov 1293 (12,37 %) umiestnila KSČ.[78] Porovnanie výsledkov posledných parlamentných volieb je zobrazené v tabuľke č. 6.

Tabuľka 6: Porovnanie výsledkov parlamentných volieb v roku 1935[79]

Na rozdiel od volieb v roku 1929 dostali komunisti o 96 000 hlasov viac a získali 30 kresiel v Poslaneckej snemovni a 16 v Senáte NZ. Okres Rožňava v Senáte zastupoval Štefan Fidlík, bývalý tajomník oblastného sekretariátu v Rožňave.[80] Na verejnom zhromaždení KSČ vo veľkej sále mestského domu v Rožňave 24. mája 1935 rečníci Terézia Dömötörová, Eugen Báneth a František Sklenka hodnotili volebný úspech strany v okrese a žiadali vytvorenie jednotného frontu robotníkov.[81] Hneď po voľbách sa obrátili na ostatné vedenia socialistických strán s potrebou zjednotenia proti fašizmu.[82]

V posledných voľbách sa v okrese Rožňava prejavila celková nespokojnosť so sociálnou situáciou robotníkov v súvislosti s eskaláciou svetovej hospodárskej krízy, kedy v závodoch banských spoločností v okrese klesala výroba a rástol počet nezamestnaných. Najväčšiu voličskú podporu preto opakovane získali komunisti. V levickom okrese zvíťazil Autonomistický blok, kde v tretích parlamentných voľbách po sebe zvíťazila nemaďarská strana. V okrese Veľké Kapušany, naopak, druhý krát po sebe zvíťazili strany maďarskej menšiny.

Záver

Porovnaním volebných výsledkov vo východných okresoch Rožňava a Veľké Kapušany a okresu Levice, ležiaceho na juhozápade republiky sa ukázalo, že v levickom okrese s výnimkou prvých volieb, obsadzovali prvé tri priečky strany tradičné v slovenskom prostredí. Z československých strán dosahovali najlepšie výsledky v levickom okrese agrárnici a maďarské menšinové strany, či už KKSS alebo MNS, sa umiestnili na druhom alebo treťom mieste. HSĽS tu mala väčšiu podporu aj pre centrálnejšiu polohu okresu.

Na druhej strane, komunisti v levickom okrese neobsadili ani jednu z prvých priečok volebných výsledkov v medzivojnovom období. Okrem silného postavenia HSĽS v okrese Levice, v parlamentných voľbách

9 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4) v rokoch 1925, 1929 a 1935 sa ostatné strany v skúmaných okresoch nepribližovali celoslovenskému priemeru. Nedarilo sa ani lidovcom a národným demokratom, ktorí dosahovali výrazne horšie volebné výsledky ako celoslovenský priemer.[83]

V okrese Veľké Kapušany zvíťazili s výrazným náskokom menšinové strany v rokoch 1920, 1929 a 1935. V roku 1925 skončili maďarské strany druhé, tesne za agrárnikmi. HSĽS neobsadila ani raz popredné miesta vo volebných výsledkoch v oboch východných okresoch.

Voličstvo okresu Rožňava bolo zamerané ľavicovo. Okrem volieb v roku 1929 kedy sa celoštátna kríza KSČ prejavila aj v okresnom meradle, víťazili v rožňavskom okrese komunisti. Priemyselný charakter oblasti, v ktorom prevládalo baníctvo a hutníctvo a vyššie zastúpenie robotníkov v zamestnaneckej štruktúre obyvateľstva, svedčí o tom, že tu víťazili komunisti.

Napriek pomerne vysokým umiestneniam menšinových strán v rožňavskom okrese vo všetkých parlamentných voľbách v medzivojnovej ČSR, sa daným politickým subjektom nepodarilo sústrediť hlasy väčšiny menšinových voličov. Museli sa deliť o hlasy najmä s KSČ, ktorá získala v posledných troch parlamentných voľbách podstatne vyšší počet hlasov ako v ostatných slovenských okresoch, čím sa zvyšoval jej celoslovenský priemer. V tomto aspekte sa prejavil rozdiel medzi Slovenskom a českými krajinami, kde boli komunisti úspešnejší na etnicky českom území.

Výsledky volieb v rokoch 1925, 1929 a 1935 ukázali, že voľby vo veľkej miere spĺňali princíp spravodlivosti voči menšinám. Išlo hlavne o spravodlivosť voči nemeckým politickým stranám v českých krajinách. Čo sa týka slabšieho zastúpenia maďarskej menšiny v parlamente, príčinou bol veľmi vysoký počet hlasov na mandát v daných volebných krajoch. Napriek tomu bola maďarská menšina, podobne ako ostatné menšiny v ČSR, zastúpená v parlamente reprezentatívnejšie ako boli napríklad nemaďarské národy v predprevratovom uhorskom parlamente.[84]

Pramene a literatúra:

Archívne fondy:

Štátny archív v Košiciach, pobočka Rožňava, fond Magistrát Rožňava 1323 – 1922.

Štátny archív v Košiciach, pobočka Rožňava, fond Okresný úrad Rožňava 1923 – 1938.

Dobová tlač:

Vôľa ľudu, 1923, 1925.

Slovák, 1936.

Šafárikov kraj, 1935.

Publikované pramene a dobová štatistika:

Československá statistika – sväzek 1. Řada I. (Volby, sešit 1.) Volby do národního shromáždění v dubnu roku 1920 a všeobecné volby do obecných zastupitelstev v Čechách, na Moravě a ve Slezsku v červnu roku 1919, Praha : Státní úřad statistický, 1922.

Československá statistika – sväzek 9. Řada VI. (Sčítaní lidu, sešit 1.) Sčítaní lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921, Praha : Státní úřad statistický, 1924.

Československá statistika – sväzek 22. Rada VI. (Sčítanie ľudu, sošit 4.) Sčítanie ľudu v republike Československej zo dňa 15. februára 1921. Praha : Štátny úrad štatistický, 1925.

Československá statistika – sväzek 31. Řada I. (Volby, sešit 2.) Volby do poslanecké sněmovny v listopadu 1925, Praha : Státní úřad statistický, 1926.

Československá statistika – sväzek 70. Řada I. (Volby, sešit 4.) Volby do poslanecké sněmovny v říjnu 1929, Praha : Státní úřad statistický, 1930.

10 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany) Československá statistika – sväzek 98. Řada VI. (Sčítaní lidu, sešit 7.) Sčítaní lidu v republice Československé ze dne 1. prosince 1930, Praha : Státní úřad statistický, 1934.

Československá statistika – sväzek 116. Řada VI. (Sčítaní lidu, sešit 10.) Sčítání lidu v republice Československé ze dne 1. prosince 1930. Praha : Státní úrad statistický, 1935.

Československá statistika – sväzek 134. Řada I. (Volby, sešit 5.) Volby do poslanecké sněmovny v květnu 1935, Praha : Státní úřad statistický, 1936.

Zákon ze dne 29. února 1920, kterým se uvozuje Ústavní listina Československé republiky. [online]. Sbírka: 121/1920 Sb. [cit. 1.12.2014]. Dostupné na internete: < http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1920.html>.

Zákon ze dne 29. února 1920, kterým se vydává řád volení do poslanecké sněmovny [online]. Sbírka: 123/1920 Sb. [cit. 30.11.2015]. Dostupné na internete: < http://www.epravo.cz/vyhledavani-aspi/?Id=1704&Section=1&IdPara=1&ParaC=2>.

Literatúra:

BAČOVÁ, Viera. Etnická identita a historické zmeny. Štúdia obyvateľov vybraných obcí Slovenska. Bratislava : Veda, 1996, 198 s.

ĎURKOVSKÁ, Mária. Základné demografické charakteristiky maďarskej menšiny. In GABZDILOVÁ, Soňa. Vybrané aspekty postavenia maďarskej minority na Slovensku v rokoch 1918 – 1929. Košice : Spoločenskovedný ústav SAV, 2011, s. 21-47.

KÁRNÍK, Zdeňek. České země éře první republiky (1918 – 1938) II. Československo a České země v krizi a ohrožení (1930–1935). Praha : Libri, 2002, 580 s.

KOVÁČ, Dušan. Metamorfózy kolektívnych národných identít v 20. storočí. In KILIÁNOVÁ, Gabriela – KOWALSKÁ, Eva – KREKOVIČOVÁ, Eva. My a tí druhí v modernej spoločnosti. Konštrukcie a transformácie kolektívnych identít. Bratislava : Veda, 2009, s. 276-285.

KRIVÝ, Vladimír – ZEMKO, Milan.Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenská 1920–2006. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2006, 224 s.

MANNOVÁ, Elena. Konštrukcia menšinovej identity v mestskom prostredí (Maďari v Komárne a Lučenci 1918–1938). In SALNER, Peter – LUTHER, Daniel (Ed.). Etnicita a mesto : etnicita ako faktor polarizácie mestského spoločenstva v 20. storočí. Bratislava : Ústav etnológie SAV, 2001, s. 111-140.

MAREK, Pavel. Politické strany maďarské menšiny. In MALÍŘ, Jiří – MAREK, Pavel et al. Politické strany : vývoj politických stran a hnutí v českých zemích a Československu 1861 – 2004. 1. díl : období 1861 – 1938. Brno : Nakladatelství Doplnĕk, 2005, s. 925-942.

OLEJNÍK, Milan. Maďarské politické strany na Slovensku v predvečer volieb do Národného zhromaždenia v roku 1929. In GABZDILOVÁ, Soňa – SIMON, Attila (Eds.). Prístupy k riešeniu národnostnej otázky v medzivojnovom Československu. [online]. Komárno : Univerzita J. Selyeho, 2014, s. 15-24. [cit. 12.3.2015]. Dostupné na internete: < http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/774165/Pristupy-k-rieseniu-narodnostnej-otazky.pdf>.

OLEJNÍK, Milan. Politické a spoločenské aktivity maďarskej minority v prizme štátnych orgánov a dobovej slovenskej tlače (1918 – 1929), Košice : Spoločenskovedný ústav SAV, 2011, 139.

OSYKOVÁ, Linda. Volebné kampane politických strán na Slovensku počas 1. ČSR. Bratislava : Veda, 2012, 244 s.

PETERGÁČ, Ondrej. KSČ a revolučné hnutie pracujúcich v rokoch 1929 – 1938 v Rožňavskom okrese. In Obzor Gemera, 1981, roč. 12, č. 2, s. 102-111.

ŠUCHOVÁ, Xénia. Prílohy I. – Obyvateľstvo. In ZEMKO, Milan – BYSTRICKÝ, Valerián (eds.). Slovensko v Československu (1918 – 1939). Bratislava : Veda, 2004, s. 493-544.

11 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4)

ŠUCHOVÁ, Xénia. Prílohy II. – Politický systém. In ZEMKO, Milan – BYSTRICKÝ, Valerián (eds.). Slovensko v Československu (1918 – 1939). Bratislava : Veda, 2004, s. 547-616.

TAJTÁK, Ladislav. Dejiny Rožňavy II. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1978, 507 s.

ZEMKO, Milan. Občan, spoločnosť, národ v pohybe slovenských dejín. [online]. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, 280 s. [cit. 12.3.2015]. Dostupné na internete: < http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/20893/zemko.pdf>.

ZEMKO, Milan. Politické strany a ich voličstvo v novozámockom a košickom volebnom kraji v parlamentných voľbách za prvej Československej republiky. In ŠVORC, Peter – DANILÁK, Michal – HEPPNER, Harald (Eds.). Veľká politika a malé regióny 1918 – 1939 : Malé regióny vo veľkej politike, veľká politika v malých regiónoch. Karpatský priestor v medzivojnovom období (1918–1939). Prešov : Universum, 2002, s. 200-211.

ZEMKO, Milan. Voličstvo strán národnostných menšín a komunistickej strany na Slovensku v parlamentných voľbách za predmníchovskej republiky. In ZEMKO, Milan – BYSTRICKÝ, Valerián (Eds.). Slovensko v Československu (1918 – 1939). Bratislava : Veda, 2004, s. 179-198.

[1] KOVÁČ, Dušan. Metamorfózy kolektívnych národných identít v 20. storočí. In KILIÁNOVÁ, Gabriela – KOWALSKÁ, Eva – KREKOVIČOVÁ, Eva. My a tí druhí v modernej spoločnosti. Konštrukcie a transformácie kolektívnych identít. Bratislava : Veda, 2009, s. 280.

[2] KOVÁČ, D. Metamorfózy kolektívnych národných identít v 20. storočí..., s. 281.

[3] BAČOVÁ, Viera. Etnická identita a historické zmeny. Štúdia obyvateľov vybraných obcí Slovenska. Bratislava : Veda, 1996, s. 54.

[4] MANNOVÁ, Elena. Konštrukcia menšinovej identity v mestskom prostredí (Maďari v Komárne a Lučenci 1918–1938). In SALNER, Peter – LUTHER, Daniel (Eds.). Etnicita a mesto : etnicita ako faktor polarizácie mestského spoločenstva v 20. storočí. Bratislava : Ústav etnológie SAV, 2001, s. 111-140.

[5] Vychádzame z výsledkov volieb do Poslaneckej snemovne NZ, kam mohli voliť občania starší ako 21 rokov pomerným spôsobom na 6 rokov. Na rozdiel od Senátu, kam mohli voliť pomerným spôsobom občania starší ako 26 rokov na 8 rokov, boli výsledky volieb do Poslaneckej snemovne NZ reprezentatívnejšie. Počet členov Poslaneckej snemovne bol 300 a Senát mal 150 členov.

[6] ŠUCHOVÁ, Xénia. Prílohy I. – Obyvateľstvo.In ZEMKO, Milan – BYSTRICKÝ, Valerián (Eds.). Slovensko v Československu (1918 – 1939). Bratislava : Veda, 2004, s. 493-494.

[7] ŠUCHOVÁ, X. Prílohy I..., s. 525-527.

[8] Zákon ze dne 29. února 1920, kterým se uvozuje Ústavní listina Československé republiky. [online]. Sbírka: 121/1920 Sb. [cit. 1.12.2014]. Dostupné na internete: < http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1920.html>.

[9] ZEMKO, Milan. Voličstvo strán národnostných menšín a komunistickej strany na Slovensku v parlamentných voľbách za predmníchovskej republiky. In ZEMKO, Milan – BYSTRICKÝ, Valerián (Eds.). Slovensko v Československu (1918 – 1939). Bratislava : Veda, 2004, s. 179.

12 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany) [10] Zákon ze dne 29. února 1920, kterým se vydává řád volení do poslanecké sněmovny [online]. Sbírka: 123/1920 Sb. [cit. 30.11.2015]. Dostupné na internete:

[11] ZEMKO, Milan. Občan, spoločnosť, národ v pohybe slovenských dejín. [online]. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 185. [cit. 12.3.2015]. Dostupné na internete:

[12] Počet najviac zastúpených národností. Spracované podľa : Československá statistika – svazek 9. Řada VI. (Sčítaní lidu, sešit 1.) Sčítaní lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921, Praha : Státní úřad statistický, 1924, s. 9, 36. Československá statistika – svazek 98. Řada VI. (Sčítaní lidu, sešit 7.) Sčítaní lidu v republice Československé ze dne 1. prosince 1930, Praha : Státní úřad statistický, 1934, s. 36.

[13] Počet osôb činných v povolania. Spracované podľa : Československá statistika – sväzek 9. Řada VI. (Sčítaní lidu, sešit 1.) Sčítaní lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921, Praha : Státní úřad statistický, 1924, Československá statistika – sväzek 116. Řada VI. (Sčítaní lidu, sešit 10.) Sčítání lidu v republice Československé ze dne 1. prosince 1930, Praha : Státní úrad statistický, 1935.

[14] Štátny archív v Košiciach (ďalej ŠA KE), pobočka Rožňava, fond (ďalej f.) Magistrát Rožňava 1323 – 1922 (ďalej Mag. RV), kartón (ďalej k.) 211, číslo (ďalej č.) 1150/1919, Zásobovacie problémy, administratívne opatrenia týkajúce sa preberania správy československými úradmi.

[15] ĎURKOVSKÁ, Mária. Základné demografické charakteristiky maďarskej menšiny. In GABZDILOVÁ, Soňa. Vybrané aspekty postavenia maďarskej minority na Slovensku v rokoch 1918 – 1929. Košice : Spoločenskovedný ústav SAV, 2011, s. 37-38.

[16] ZEMKO, Milan. Politické strany a ich voličstvo v novozámockom a košickom volebnom kraji v parlamentných voľbách za prvej Československej republiky. In ŠVORC, Peter – DANILÁK, Michal – HEPPNER, Harald (Eds.). Veľká politika a malé regióny 1918–1939 : Malé regióny vo veľkej politike, veľká politika v malých regiónoch. Karpatský priestor v medzivojnovom období (1918 – 1939). Prešov : Universum, 2002, s. 202.

[17] Československá statistika – sväzek 1. Řada I. (Volby, sešit 1.) Volby do národního shromáždění v dubnu roku 1920 a všeobecné volby do obecných zastupitelstev v Čechách, na Moravě a ve Slezsku v červnu roku 1919, Praha : Státní úřad statistický, 1922, s. 13, 34-35.

[18] Nasledovali Združené strany židovské (3,37 %), Československá strana socialistická (1,98 %), Maďarská maloroľnícka strana (1,98 %) a provládna Maďarská národná strana (0,34 %). Československá statistika – sväzek 1. Řada I...., s. 13, 34-35.

[19] V okrese v roku 1920 bolo oprávnených voliť 22 844 obyvateľov, z ktorých bolo odovzdaných 20 257 platných hlasov. Vo voľbách v roku 1920 vo volebnom kraji XIX bolo 30 obcí a miest okresu Rožňava (Betliar, Brdárka, Bystrá, Geceľovce, Genč, Gočaltovo, Gočovo, Hanková, Henckovce, Henzlová, Hnilec, Kobeliarovo, Čierna Lehota, Markuška, Ochtiná, Pača, Petermánovce, Mala Poloma, Veľká Poloma, Redová, Rekeň, Rochovce, Roštár, Rozložná, Malá Slavoška, Veľká Slavoška, Nižná Slaná, Vyšná Slaná, Uhorná, Vlachovo, Jelšava). Vo volebnom kraji XX bolo 22 obcí a miest rožňavského okresu (Bretka, Borzová, Brzotín, Čučma, Dobšiná, Drnava, Jolés, Kerešovce, Gemerská Kováčová, Krásnohorské Podhradie, Lipovník, Lúčka, Dlhá Lúka, Nadabula, Pašková, Plešivec, Rudník, Silica, Solovec, Štítnik, Kunová Teplica, Vichtelka, Rožňava). S malými obmenami niekoľkých obcí, ktoré boli od volebných krajov odčlenené, resp. pričlenené, boli obce okresu Rožňava aj v nasledujúcich voľbách rozdelené do daných

13 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4) volebných krajov. Československá statistika – sväzek 1. Řada I. ..., s.14.

[20] Štvrtí skončili národní socialisti (783 hlasov, 3,87 %), za nimi nasledovali Združené strany židovské (374 hlasov, 1,85 %), Československá strana lidová (225 hlasov, 1,11 %) a Maďarská národná strana (110 hlasov, 0,54 %). Československá statistika – sväzek 1. Řada I...., s. 30-33.

[21] Z celkového počtu 28 131 oprávnených voliť bolo odovzdaných 25 049 platných hlasov. Do volebného kraja XVI patrili obce Agov, Bajka, Čata, Dámašď, Hulvienky, Kálnica, Malá Kálnica, Veľká Kálnica, Kosmalovce, Malé, Lekýr, Lok, Ludany, Málaš, Marušova, Mikuľa, Sudovce, Svätý Jur, Malé Šarluhy, Veľké Šarluhy, Malé Šarovce, Veľké Šarovce, Nový Tekov, Turá, Dolný Varád, Horný Varád, Hronské Vozokany, Želiezovce, Žemliare, Levice. Do volebného kraja XVIII patrili obce Čajkov, Kľačany, Hronské Kosihy, Veľké Kosmalovce, Hronské Opatovce, Podlužany, Rybník, Šalmoš, Starý Tekov, Tlmač, Nová Hronská Ves. S malými obmenami niekoľkých obcí, ktoré boli od volebných krajov odčlenené, resp. pričlenené, boli obce levického okresu aj v nasledujúcich voľbách rozdelené do daných volebných krajov. Československá statistika – sväzek 1. Řada I. ..., s. 12-13.

[22] Československá sociálno-demokratická strana robotnícka s 3538 hlasmi (14,12 %) skončila štvrtá. Nasledovala Československá strana lidová s počtom hlasov 1560 (6,23 %), Slovenská národná a roľnícka strana (1018 hlasov, 4,06 %), Združené strany židovské (636 hlasov, 2,54 %) a Československá strana socialistická (249 hlasov, 0,99 %). Československá statistika – sväzek 1. Řada I. ..., s. 28-31.

[23] Oprávnených voličov v okrese bolo 14 188. Odovzdaných bolo 12 783, z toho platných 12 701 hlasov. Rozdelenie obcí okresu Veľké Kapušany : volebný kraj XX (Bajanház, Bátfa, Bíš, Budkovce, Čičarovce, Čop, Galoč, Iška, Kapušany, Kľačany, Komarovce, Maťovce, Močiar, Moďov, Mokča-Kryšov Ňarád, Palaď, Palov, Čierne Pole, Ptrukša, Malý Rát, Veľký Rát, Szinyér, Szolnocska, Veľký Szomotor a Zétény). Volebný kraj XXI (Kráska, Palín, Pavlovce, Rebrín, Senné, Stretava, Stretavka, Tegeňa, Vysoká). S malými obmenami niekoľkých obcí, ktoré boli od volebných krajov odčlenené, resp. pričlenené, boli obce okresu Veľké Kapušany aj v nasledujúcich voľbách rozdelené do daných volebných krajov.Československá statistika – sväzek 1. Řada I. ..., s. 12.

[24] Nasledovali Združené strany židovské (851 hlasov, 6,70 %), národní socialisti (507 hlasov, 3,99 %), Maďarská národná strana (433 hlasov, 3,41 %) a Československá strana lidová (198 hlasov, 1,56 %). Československá statistika – sväzek 1. Řada I. ..., s. 23-24.

[25] Československá statistika – sväzek 1. Řada I. ..., s. 23-24, 28-33.

[26] ZEMKO, M. Voličstvo strán národnostných menšín a komunistickej strany na Slovensku...,s. 184.

[27] ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Mag. RV, k. 170, č. 805/1920, Podrobne popísané politické, hospodárske a kultúrne pomery.

[28] ZEMKO, M. Politické strany a ich voličstvo v novozámockom a košickom volebnom kraji..., s. 204.

[29] Podrobnejšie výsledky volieb pozri napr. ŠUCHOVÁ, Xénia. Prílohy II. – Politický systém.In ZEMKO, Milan – BYSTRICKÝ, Valerián (Eds.). Slovensko v Československu (1918 – 1939). Bratislava : Veda, 2004, s. 559.

[30] Československá statistika – sväzek 31. Řada I. (Volby, sešit 2.) Volby do poslanecké sněmovny v listopadu 1925. Praha : Státní úřad statistický, 1926, s. 13, 34-35, 56-57.

[31] OSYKOVÁ, Linda. Volebné kampane politických strán na Slovensku počas 1. ČSR. Bratislava : Veda,

14 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany) 2012, s. 148.

[32] ZEMKO, M. Voličstvo strán národnostných menšín a komunistickej strany na Slovensku...,s. 184.

[33] Vo Veľkej Polome a Betliari boli vyvesené zakázané plagáty HSĽS. V Dobšinej sa konala verejná schôdza HSĽS, na ktorej bol rečníkom Arnošt Lipay. V Krásnohorskej Dlhej Lúke agitoval za agrárnikov učiteľ Jozef Balogh. Agrárnici mali schôdzu v Genši, Štítniku, Roštári, Pači aj v Petermánovciach. Agrárnické letáky boli rozdávané v Rudníku a Henckovciach, kde boli rozdávané aj letáky SNS a konala sa tam schôdza HSĽS. V Bystrom a Genši sa konali schôdze voličov za SNS. ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Okresný úrad Rožňava 1923–1938 (ďalej Oú. RV), k. 6, č. 873/1925, Činnosť politických strán počas volieb – hlásenie.

[34] ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 3, č. 265/1924, Príprava Kresťansko-sociálnej strany na Slovensku na voľby do Národného zhromaždenia.

[35] V obciach Štítnik, Slavošovce, Silicia, Krásnohorská Dlhá Lúka, Petermánovce, Genš, Gecelovce, Gočaltovo, Jolés, Pača a v Dobšinej sa konali zhromaždenia KSČ. V Krásnohorskom Podhradí, Plešivci, Henckovciach, Krásnohorskej Dlhej Lúke, Jolési a Silici prebiehali schôdze MNS. ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 6, č. 873/1925, Činnosť politických strán počas volieb – hlásenie.

[36] ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 6, č. 841/1925, Zprávy o verejných zhromaždeniach ľudovej strany, maď. národnej strany a Sväzu nemeckých roľníkov.

[37] Vôľa ľudu, 2. september 1923, Ohlas k voličom Slovenska, s. 1.

[38] V rožňavskom okrese bolo vo voľbách v roku 1925 oprávnených voliť 21 810 obyvateľov. Odovzdaných bolo 19 604 a platných 19 333 hlasov.

[39] Štvrtá sa umiestnila KKSS s 1595 hlasmi (8,25 %). Ako piata s 1454 hlasmi (7,52 %) skončila HSĽS. Pod hranicou 1000 hlasov sa umiestnili Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (779 hlasov, 4,03 %), Československá strana socialistická (406 hlasov, 2,10 %), Slovenská národná strana (350 hlasov, 1,81 %), Židovská strana (281, 1,45 %), Národná strana práce (264 hlasov, 1,37 %), Československá národná demokracia (229 hlasov, 1,18 %), Hospodárska strana židovská (125 hlasov, 0,65 %), Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (62 hlasov, 0,32 %), Krajinská sedliacka strana (62 hlasov, 0,32 %), Nemecká sociálno-demokratická strana robotnícka (52 hlasov, 0,27 %), Československá strana lidová (44 hlasov, 0,23 %). Československá statistika – sväzek 31. Řada I. ..., s. 30-33.

[40] Oprávnených bolo 24 842 voličov. Odovzdaných bolo 22 580 hlasov, z toho platných 22 304 hlasov.

[41] Štvrtí s 2860 hlasmi (12,82 %) boli komunisti. Piata sa umiestnila KKSS (2248 hlasov, 10,08 %). Nasledovala Slovenská národná strana (885 hlasov, 3,97 %), Židovská strana (573 hlasov, 2,57 %), Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (564 hlasov, 2,53 %), Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (404 hlasov, 1,81 %), Československá strana socialistická (293 hlasov, 1,31 %), Československá národná demokracia (253 hlasov, 1,13 %), Západoslovenská kresťansko-sociálna strana (223 hlasov, 1,00 %), Národná strana práce (114 hlasov, 0,51 %), Nemecká sociálno-demokratická strana robotnícka (81 hlasov, 0,36 %), Československá strana lidová (66 hlasov, 0,30 %) a Krajinská sedliacka strana (37 hlasov, 0,17 %). Československá statistika – sväzek 31. Řada I. .. ., s. 28-31.

[42] Z 10 191 oprávnených voličov bolo odovzdaných 9 377 platných hlasov.

15 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4)

[43] Nad 1000 hlasov mala HSĽS (1097 hlasov, 11,70 %) a KKSS (1046 hlasov, 11,15 %). Nasledovala Židovská strana (265 hlasov, 2,83 %), Hospodárska strana židovská (87 hlasov, 0,93 %), Krajinská sedliacka strana (85 hlasov, 0,91 %), Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (74 hlasov, 0,79 %), Československá strana socialistická (71 hlasov, 0,76 %), Národná strana práce (44 hlasov, 0,47 %), Československá národná demokracia (21 hlasov, 0,22 %), Československá strana lidová (15 hlasov, 0,16 %), Nemecká sociálno-demokratická strana robotnícka (14 hlasov, 0,15 %), Slovenská národná strana (10 hlasov, 0,11 %), Autonómny zemedelský sojuz (7 hlasov, 0,07 %) a Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (6 hlasov, 0,06 %). Československá statistika – sväzek 31. Řada I. ..., s. 30-33.

[44] Československá statistika – sväzek 31. Řada I. ..., s. 28-33.

[45] Vo voľbách v roku 1925 kandidovalo najviac politických strán zo všetkých volieb v medzivojnovom ČSR. V nasledujúcich voľbách sa volebná paleta menila len čiastočne, keď niektoré strany nekandidovali alebo sa spojili s inými stranami do koalícií.

[46] OLEJNÍK, Milan. Politické a spoločenské aktivity maďarskej minority v prizme štátnych orgánov a dobovej slovenskej tlače (1918 – 1929), Košice : Spoločenskovedný ústav SAV, 2011, s. 34.

[47] Vôľa ľudu, 6. november 1925, Vrúcne vďaky vzdáva voličom..., s. 1.

[48] Československá statistika – sväzek 70. Řada I. (Volby, sešit 4.) Volby do poslanecké sněmovny v říjnu 1929. Praha : Státní úřad statistický, 1930, s. 13.

[49] OSYKOVÁ, L. Volebné kampane politických strán na Slovensku počas 1. ČSR..., s. 190.

[50] ZEMKO, M. Voličstvo strán národnostných menšín a komunistickej strany na Slovensku..., s. 189.

[51] OSYKOVÁ, L. Volebné kampane politických strán na Slovensku počas 1. ČSR..., s. 190.

[52] Československá statistika – sväzek 70. Řada I. ..., s. 34-35.

[53] OLEJNÍK, Milan. Maďarské politické strany na Slovensku v predvečer volieb do Národného zhromaždenia v roku 1929. In GABZDILOVÁ, Soňa – SIMON, Atilla (Eds.). Prístupy k riešeniu národnostnej otázky v medzivojnovom Československu. [online]. Komárno : Univerzita J. Selyeho, 2014, s. 20. [cit. 12.3.2015]. Dostupné na internete: < http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/774165/Pristupy-k-rieseniu-narodnostnej-otazky.pdf>.

[54] Oprávnených voliť bolo 21 864 obyvateľov. Odovzdaných bolo 20 098 hlasov, z toho platných 19 719 hlasov.

[55] Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (2064 hlasov, 10,47 %) skončila štvrtá. Nasledovala HSĽS (790 hlasov, 4,01 %), Československá národnodemokratická strana (689 hlasov, 3,49 %), Československá strana národnosocialistická (640 hlasov, 3,25 %), Volebné združenie politických strán a židovských strán (335 hlasov, 1,70 %), Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (166 hlasov, 0,84 %), Krajinská strana maloroľníkov, živnostníkov a robotníkov (99, 0,50 %), Nemecké volebné spoločenstvo (80 hlasov, 0, 41 %), Československá strana ľudová (78 hlasov, 0,40 %), Liga proti viazaným kandidačným listinám (58 hlasov, 0,29 %), Nemecká sociálno-demokratická strana robotnícka (40 hlasov, 0,20 %). Československá statistika – sväzek 70. Řada I. ..., s. 30-33.

16 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany) [56] Oprávnených bolo 25 262 voličov, z toho odovzdaných 23 029 hlasov a 22 514 platných hlasov.

[57] Štvrtí sa umiestnili komunisti s 2231 hlasmi (9,91 %). Československá strana národnodemokratická s 1276 hlasmi (5,67 %) skončila piata. Za ňou nasledovali Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (1013 hlasov, 4,50 %), Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (527 hlasov, 2,34 %), Československá strana národnosocialistická (493 hlasov, 2,19 %), Volebné združenie politických strán a židovských strán (414 hlasov, 1,84 %), Krajinská strana maloroľníkov, živnostníkov a robotníkov (107 hlasov, 0,48 %), Jurigova slovenská strana ľudová (71 hlasov, 0,32 %) Nemecké volebné spoločenstvo (54 hlasov, 0,24 %), Československá strana lidová (40 hlasov, 0,18 %), Nemecká sociálno-demokratická strana robotnícka (16 hlasov, 0,07 %) a Liga proti viazaným kandidačným listinám (14 hlasov, 0,06 %). Československá statistika – sväzek 70. Řada I. ..., s. 28-31.

[58] Z 9 774 oprávnených voličov bolo odovzdaných 9 225 a platných 9 038 hlasov.

[59] Nasledovali : Československá strana národnodemokratická (489 hlasov, 5,41 %), HSĽS (431 hlasov, 4,77 %), Volebné združenie politických strán a židovských strán (282 hlasov, 3,12 %), Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (113 hlasov, 1,25 %), Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (109 hlasov, 1,21 %), Krajinská strana maloroľníkov, živnostníkov a robotníkov (49 hlasov, 0,54 %), Československá strana lidová (46 hlasov, 0,51 %), Nemecké volebné spoločenstvo (37 hlasov, 0,41 %), Československá strana národnosocialistická (29 hlasov 0,32 %), Liga proti viazaným kandidačným listinám (13 hlasov, 0,14 %) a Nemecká sociálno-demokratická strana robotnícka (12 hlasov, 0,13 %). Československá statistika – sväzek 70. Řada I. ..., s. 30-33.

[60] Československá statistika – sväzek 70. Řada I. ..., s. 28-33.

[61] V decembri 1930 demonštrovali pred Okresným úradom v Rožňave prepustení robotníci na hospodárske stroje v Kunovej Teplici. ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 16, č. 1172/1930, Demonštratívny sprievod nezamestnaných z Kunovej Teplice.

[62]TAJTÁK, Ladislav. Dejiny Rožňavy II. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1978, s. 115.

[63] KRIVÝ, Vladimír – ZEMKO, Milan.Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenská 1920 – 2006. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2006, s. 66.

[64] KÁRNÍK, Zdeňek. České země éře první republiky (1918 – 1938) II. Československo a České země v krizi a ohrožení (1930 – 1935). Praha : Libri, 2002, s. 500.

[65] Šafárikov kraj, 25. máj 1935, Nepodliehajme optickým klamom!, s. 1.

[66] Československá statistika – svazek 134. Řada I. (Volby, sešit 5.) Volby do poslanecké sněmovny v květnu 1935. Praha : Státní úřad statistický, 1936, s. 13, 34-35.

[67] OSYKOVÁ, L. Volebné kampane politických strán na Slovensku počas 1. ČSR..., s. 223-224.

[68] ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 19, č. 1832/1931, Rezolúcia krajského vedenia k referátu o výsledkoch obecných volieb a ďalších úkoloch KSČ na Slovensku.

[69] Slovák, 11. január 1936, Jednotná strana našich Maďarov, s. 1.

17 Človek a spoločnosť - Individual and Society, 2015, 18(4)

[70] ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 32, č. 2637/1935, Zpráva o verejnom shromaždení ľudu maď. kresť. sociálnej strany v Rožňave, konanom dňa 9. februára 1935.

[71] ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 17, č. 621/1935, Zpráva o verejnom zhromaždení kresť. soc. strany v Krásn. Dlhej Lúke konanom dňa 17. apríla 1935.

[72] ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 17, č. 583/1935, Zpráva o verejnom zhromaždení usporiadanom miestnou organizáciou Maďarskej národnej strany v Čučme dňa 8. mája 1935.

[73] Oprávnených voliť bolo z23 711 voličov a odovzdaných 22 241 hlasov, z toho 21 974 platných hlasov.

[74] Nasledovala Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu s 2733 hlasmi (12,44 %). Nad 2000 hlasov mal aj Autonomistický blok (2136 hlasov, 9,72 %). Za ním sa umiestnili Československá strana národnosocialistická (596 hlasov, 2,71 %), Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (234 hlasov, 1,06 %), Československá strana lidová (163 hlasov, 0,74 %), Národné zjednotenie (41 hlasov, 0,19 %), SDP (35 hlasov, 0,16 %), Nemecká sociálne-demokratická strana robotnícka (20 hlasov, 0,09 %), Hospodárske strany dlžníkov všetkých stavov (18 hlasov, 0,08 %) a Národná obec fašistická (14 hlasov, 0,06 %). Československá statistika – sväzek 134. Řada I. ..., s. 30-33.

[75] Oprávnených bolo 27 054 voličov. Odovzdaných 25 497 hlasov a platných 25 112 hlasov.

[76] Štvrtí boli komunisti s 2741 hlasmi (10,92 %). Piata sa umiestnila Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (1913 hlasov, 7,62 %). Pod 1000 hlasov mala Československá strana národnosocialistická (985 hlasov, 3,92 %), Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (793 hlasov, 3,16 %), Národná obec fašistická (382 hlasov, 1,52 %), Národné zjednotenie (269 hlasov, 1, 07 %), Československá strana lidová (61 hlasov, 0,24 %), SDP (57 hlasov, 0,23 %), Nemecká sociálne-demokratická strana robotnícka (13 hlasov, 0,05 %) a Nemecký zväz zemnedelcov (2 hlasov, 0,01 %). Československá statistika – sväzek 134. Řada I. ..., s. 28-31.

[77] Oprávnených bolo 11 120 voličov. Odovzdaných hlasov bolo 10 593 a platných 10 453 hlasov.

[78] Nasledovala Československá sociálno-demokratická strana robotnícka (443 hlasov, 4,24 %), Autonomistický blok (792 hlasov, 7,58 %), Národné zjednotenie (198 hlasov, 1,89 %), Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (65 hlasov, 0,62 %), Československá strana národnosocialistická (32 hlasov, 0,31 %), Československá strana lidová (22 hlasov, 0,21 %), Hospodárska strana dlžníkov všetkých stavov (17 hlasov, 0,16 %), SDP (10 hlasov, 0,10 %), Národná obec fašistická (9 hlasov, 0,09 %), Nemecká sociálne-demokratická strana robotnícka (3 hlasy, 0,03 %). Československá statistika – sväzek 134. Řada I. ..., s. 40-41.

[79]Československá statistika – sväzek 134. Řada I. ..., s. 28-33, 40-41.

[80] PETERGÁČ, Ondrej. KSČ a revolučné hnutie pracujúcich v rokoch 1929 – 1938 v Rožňavskom okrese. In Obzor Gemera, 1981, roč. 12, č. 2, s. 107.

[81] ŠA KE, pobočka Rožňava, f. Oú. RV, k. 30, č. 2027/1935, Zpráva o verejnom zhromaždení Komunistickej strany v Rožňave dňa 24. mája 1935.

[82] TAJTÁK, L. Dejiny Rožňavy II..., s. 127.

[83] ZEMKO, M. Politické strany a ich voličstvo v novozámockom a košickom volebnom kraji..., s. 209-211.

18 Lucia Poláková, Výsledky parlamentných volieb do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v medzivojnovom období v okrese Rožňava a menšinová problematika (v porovnaní s okresmi Levice a Veľké Kapušany) [84] Viac k volebným výsledkom maďarských politických subjektov v medzivojnovom ČSR pozri MAREK, Pavel. Politické strany maďarské menšiny. In MALÍŘ, Jiří – MAREK, Pavel et al. Politické strany : vývoj politických stran a hnutí v českých zemích a Československu 1861 – 2004. 1. díl : období 1861–1938. Brno : Nakladatelství Doplnĕk, 2005, s. 925-942, ZEMKO, M. Voličstvo strán národnostných menšín a komunistickej strany na Slovensku v parlamentných voľbách za predmníchovskej republiky..., s. 179-198, ZEMKO, Milan. Občan, spoločnosť, národ v pohybe slovenských dejín. [online]. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, 280 s. [cit. 12.3.2015]. Dostupné na internete: < http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/20893/zemko.pdf>.