TEMesačník obcí ObčianskehoRMÁL združenia Termál – internetové noviny na webstránke Ročník I. 1 december 2013 NULTÉ číslo

VVáženíážení ččitatelia,itatelia, VVšetkýmšetkým ččitateľom,itateľom, návštevníci web stránok obcí Podhájska, Radava, Dolný Ohaj, Veľké Lovce, , Čechy, Hul, Trávnica, sstarostomtarostom , , Bardoňovo a ! Prinášame vám nulté, pilotné číslo novín Termál. Od začiatku budú- aa občanom občanom ceho roka budú vychádzať pravidelne raz v mesiaci mmikroregiónuikroregiónu TTermálermál a budeme v nich prinášať aktuálne informácie z uve- dených obcí patriacich pod mikroregión Termál. pprajeraje rredakciaedakcia Nájdete v nich všetky dôležité a významné informácie a udalosti, ktoré sa udejú počas budúceho roka v tej vveseléeselé VVianoceianoce - ktorej obci. Budú to buď, pozvánky, spravodajstvo, reportáže, rozhovory, fotoreportáže a iné ďalšie prí- aa šťastný šťastný spevky. Samozrejme nebude chýbať ani šport a hu- mor. Budeme to robiť tak, aby ste boli oboznámení čo NNovýový rrok!ok! sa deje nielen v uvedených dvanástich obciach, ale aj v rámci Občianskeho združenia Termál. Zároveň oča- kávame od zainteresovaných obcí pomocnú ruku na spoluprácu. Na úvod informácie o Mikroregióne Termál Mikroregión Termál sa rozprestiera na mikroregiónu predstavuje Prírodná rezer- dava), kamenný barokový oblúkový most území Podunajskej pahorkatiny, v rámci vácia Žitavský luh (Maňa), ďalej prírodné (Trávnica) a drevená zvonica (Radava). ktorej do neho zasahuje na severozápade pamiatky: Potok Chrenovka, Meander Z hľadiska športovo-rekreačnej vybave- Žitavská niva, na juhozápade Nitrianska Chrenovky (Dolný Ohaj) a Rieka Žitava nosti ponúka územie Mikroregiónu roz- niva a na východe Hronská pahorkatina. (Maňa), ďalej chránené areály: Školský ličné možnosti trávenia voľného času. Územnosprávne sa nachádza v severnej čas- park, Rudňanského park, Torišov park Sú tu vhodné podmienky aj na vodných ti okresu Nové Zámky a združuje 12 obcí (Trávnica), Maniansky park (Maňa) a Bar- plochách, najmä pre športový rybolov Nitrianskeho samosprávneho kraja: Dolný doňovský park (Bardoňovo), ako i chrá- (Dedinka, Trávnica, Podhájska, Maňa, Če- Ohaj, Hul, Maňa, Trávnica, Podhájska, Ra- nené stromy: Lipy pri Radave (Radava), chy, Hul a Dolný Ohaj) a na kúpanie slúži dava, Veľké Lovce, Čechy, Vlkas, Dedinka, Tankošský cer (Pozba), Biela samota - lipy Termálne kúpalisko v Podhájskej s vybu- Bardoňovo a Pozba. Centrom mikroregiónu (Trávnica), Dub pri kláštore (Veľké Lovce- dovanou infraštruktúrou a s celoročnou je obec Podhájska známa svojím termálnym Máriačalád) a Platan (Bardoňovo). prevádzkou. Vytvorené podmienky sú tu kúpaliskom s liečivou termálnou vodou. Na území mikroregiónu sa nachádzajú aj na cykloturistiku a turistiku po vyzna- Mimochodom Týždenník Trend vyhodno- zaujímavé objekty, ako napríklad rôzne čených cyklotrasách a rekreačných chodní- til Termálne kúpalisko v Podhájskej v roku sakrálne stavby – kostoly, pútnické miesto koch. V rámci poľovníctva sú v poľovných 2006 ako piate najatraktívnejšie miesto na – Mariánska studnička (Pozba), zrúcani- revíroch veľmi dobré podmienky pre lov Slovensku s počtom 480 000 návštevníkov na barokového kláštora a kostola už spo- na malú, diviačiu, srnčiu a mufl oniu zver. za rok. Dnes je to oveľa viac. Predsedom mínaný paulínov Máriačalád (Veľké Lov- V zimnom období sú vytvorené vhodné združenia a redakčnej rady novín Občian- ce). K nim patrí aj Kaplnka blahoslavenej podmienky na rekreačné lyžovanie na sva- skeho združenia obcí Termál je Ing. Vojtech Zdenky (Dolný Ohaj). Objektom záujmu hu s umelým zasnežovaním v obci Čechy Bakoš, starosta obce Podhájska. návštevníkov sú tiež kaštiele a kúrie (Tráv- (kotvičkový vlek – 250 m) a behy na lyžiach Územie mikroregiónu patrí medzi oblas- nica, Bardoňovo, Maňa, Hul), obecné mú- v priaznivých snehových podmienkach. ti s pomerne kvalitným stavom životného zeá a pamätné izby (Veľké Lovce, Maňa, Pre kolektívne športy sú v každej obci vy- prostredia, bez výraznejších zdrojov zne- Dedinka), ako aj rôzne technické stavby budované športové areály. Ubytovať sa čistenia. Prírodne najhodnotnejšie územie – vodné mlyny (Dolný Ohaj, Maňa, Ra- možno v penziónoch, chatách, chalupách, pokračovanie na str. 2 2 Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál Na úvod informácie o Mikroregióne Termál dokončenie zo str. 1 čom v niektorých sú aj osady s viničnými chárske sympóziá a dni remesiel (v Rada- bungalovoch a na súkromí s celkovou ka- domčekmi tzv. hajlochmi (Maňa – osada ve a v Podhájskej). Informačné centrum pacitou viac ako 2000 objektov. Stravovacie Stará Hora, Trávnica, Podhájska, Pozba). mikroregiónu Termál, ktoré je celoročne služby ponúkajú reštaurácie, pizzérie a po- Lesné porasty rozprestierajúce sa na úze- k dispozícii nielen pre domácich, ale i náv- hostinstvá (Podhájska, Veľké Lovce, Po- mí mikroregiónu vytvárajú podmienky na števníkov termálneho kúpaliska. Poskytujú zba, Maňa, Trávnica, Radava, Bardoňovo zber húb a to v letných a jesenných me- v ňom na požiadanie potrebné informácie. a Dolný Ohaj). siacoch. (Veľké Lovce, Podhájska, Pozba, Centrum sídli v budove obecného úradu Z hľadiska vidieckeho turizmu dôleži- Čechy, Dedinka, Bardoňovo). Mikroregión v Podhájskej. Z hľadiska športovo-rekreač- tú úlohu zohráva vinohradníctvo (Dolný Termál je bohatý aj na kultúrno-spoločen- nej vybavenosti ponúka územie Mikrore- Ohaj, Veľké Lovce, Bardoňovo, Čechy). ské podujatia, ako sú napríklad hody, púte giónu aj ďalšie rozličné možnosti na relax, Vinice sa nachádzajú v každej obci, pri- (Pozba), folklórne slávnosti (Maňa) a so- respektíve trávenie voľného času. V tomto čísle vám, okrem iného predstavíme obce, ktoré patria pod mikroregión Termál PODHÁJSKA Obec Podhájska sa nachádza na južných výbežkoch Pohronskej pahorkatiny v nad- morskej výške 170 metrov nad morom. Najvyššia nadmorská výška je 288 met- rov a najnižšia je 161 metrov. Obec, spolu s ostatnými obcami patrí v rámci Nitrian- skeho samosprávneho kraja do Novozá- mockého okresu. Leží povedľa železničnej trati vedúcej medzi Levicami a Šuranmi. Susedí s obcami Trávnica, Radava, Pozba a Veľké Lovce. Termálne kúpalisko Podhájska poskytuje návštevníkom možnosť oddychu a rekreá- cie tak v letnom ako i v zimnom období. Návštevníkmi kúpaliska sú nielen Slováci, ale aj turisti z Čiech, Poľska, Maďarska, Rakúska a ďalších krajín. Počas letnej se- zóny je návštevníkom k dispozícii deväť bazénov a tobogán. Súčasťou termálne- Termálne kúpalisko Podhájska ho kúpaliska je aj nový Wellness centrum Aquamarin.    VEĽKÉ LOVCE V roku 2006 bol otvorený dom ľudového ka o obci pochádza z roku 1236. Pôvodný bývania. K tradičným podujatiam v obci názov obce bol Lót. Prevdepodobne je od- Obec leží na úpätí Pohronskej pahorkati- patrí stavanie mája, alebo oslava striebor- vodený z mena rodiny majiteľa vtedajšieho ny, v údolí zo severnej a východnej časti ob- ných a zlatých svadieb. Veľké Lovce majú majetku Tomáša Lóthyho, ktorého rodina klopenom lesmi. Prvá zachovaná zmienka v súčasnosti 2090 obyvateľov. Jej starostom bola spolumajiteľmi obce. Od roku 1512 o obci pochádza z roku 1236. Nachádza sa je Ing. Libor Kráľ. obec získali Lévaiovci a Harastiovci, ktorí v blízkosti kúpeľnej obce Podhájska a v ka- Život na území Veľkých Loviec v minu- v bližšie neurčenej dobe časť pôvodného tastri obce je kláštor, ktorý bol kedysi ma- losti dokumentujú nájdené skameneliny, chotára Loviec – osadu Máriacsalád (Mari- jetkom mníchov paulínskeho rádu. V obci ktorých vek sa odhaduje až na 1 až 2 mi- ánska Čeľaď) darovali Rádu Pavlínov. Prvá sú dva kostoly – kostol reformovanej kres- lióny rokov. Osídlenie obce siaha asi 8 000 písomná zmienka o osade je z roku 1210. ťanskej cirkvi, ktorý bol postavený v roku rokov dozadu. Predpokladá sa, že tu žili Rád tu postavil dvojvežový kostol a kláš- 1882 a kostol rímskokatolíckej cirkvi po- lovci mamutov, pretože v roku 1913 sa na tor. V nej, za zmienku stojí veľká, bohatá stavený v rokoch 1904 až 1906. Zákostolí našla kosť mamuta. V obci bola knižnica, ktorá bola nesmierne cenná – V roku 1996 bolo v priestoroch kultúr- taktiež nájdená kostra ženy v skrčenej po- nachádzalo sa v nej 1184 rozličných vzác- neho domu zriadené obecné múzeum. Na lohe na boku. Jej vek sa odhaduje na 2700 nych diel, ktoré boli v roku 1786 odvezené pamiatku obetiam I. a II. svetovej vojny bol rokov. Presný dátum vzniku obce nie je do univerzitnej knižnice v Budíne. Kláštor postavený pomník na miestnom cintoríne. zdokumentovaný a prvá zachovaná zmien- zanikol po vydaní dekrétu Jozefa II. v roku Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál 3 1786, ktorým ruší pôsobenie Rádu Pavlí- nov, ktorí kláštor obývali a správu verej- ných základín prevzala obec. Tá do roku 1899 pozostávala z dvoch samostatných častí – Veľkého a Malého Lótu. Katastro- fálny požiar, presne 2. októbra v roku 1899 spôsobil, že celá obec vyhorela a následne dostala spoločný názov Nový Lót (Újlóth). Od roku 1927 niesla obec iba názov Lót. V rokoch 1938 – 1945 pripadla obec Ma- ďarsku. Na Veľké Lovce bola obec preme- novaná v roku 1948. K obci sa viažu tri povesti. Najznámejšia je povesť o Bielom volovi, ktorý z vďačnos- ti za záchranu života neraz varoval pred pohromami a tak zachránil dedinu. Obec už oddávna charakterizuje tolerantné vzá- jomné spolužitie obyvateľov niekoľkých

Tento rok oslávili 777. výročie vzniku obce VÝZVA MAS združenia TERMÁL Miestna akčná skupina združenia Termál vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný fi nančný príspevok na podporu implementácie integrovanej stratégie PomníkPPomník nnaa papamiatkumiiattkku obetiamobbetiiam I.I a II.II svetovejssvettoovejj vojnyvojjnny miestneho rozvoja národností a vierovyznaní. Donedávna dva cintoríny a dva kostoly. Na pamiatku podporenej z dotácie tu existovala početná židovská komunita, obetiam I. a II. svetovej vojny je na miest- Nitrianskeho v súčasnosti tu žijú prevažne obyvatelia nom cintoríne postavený pomník, ktorého samosprávneho kraja. slovenskej národnosti, nasledujú obyva- autorom je akademický sochár Jozef Kliský, Bližšie informácie telia maďarskej národnosti a najväčšie za- ktorý sa v obci narodil a trvalo v nej žije. stúpenie majú Rómovia. Obec prevádzkuje v zaslaných prílohách.    RADAVA Veľký záujem občanov je najmä o pravidelné oslavy Dňa Radavy Radava je malebná slovenská dolniac- ka obec ležiaca na pohľadnom západnom úbočí Hronskej pahorkatiny, 10 kilometrov východne od Šurian. Jej okolie má poľno- hospodársky charakter. Obec je zriaďovateľom malotriednej zá- kladnej školy, ktorú navštevujú deti prvého až štvrtého ročníka a celodennej mater- skej školy so školskou jedálňou. V rámci poskytovania sociálnych služieb starším občanom prevádzkuje obecnú kuchyňu. Ďalej, spravuje dom smútku s cintorínom Obecbi v zime zaviata i snehom h 4 Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál ďalej obec vlastní historickú drevenú zvo- nicu, skupinu deviatich chránených stro- mov lipy malolistej, kultúrny dom, nový športový areál, oddychovo-relaxačnú zónu s množstvom zelene a lavičiek a detské ih- risko s altánkom. V centre obce je zriadená drevená galéria sôch znázorňujúcich ľudí pri tradičných prácach a remeslách, kto- rých autorom je domáci rezbár Vladimír Tinák Obec má vybudovaný vodovod a je splynofi kovaná. Na jej severnom okraji sa nachádza rýchliková železničná trať Nové Zámky – Zvolen s vlakovou zástavkou. Autobusy premávajú v obci na trase Nové Zámky – Dedinka, Nové Zámky - Trávnica a Dolný Ohaj – Vráble. Nedávno tu posta- vili mimoriadne vzhľadovú a účelnú auto- busovú zástavku. Počas letných mesiacov prevádzkuje penzión Iveta vyhliadkový PPohľadhľ d na kostolk t l z lietadlali t dl motorový vláčik na trase Radava – Pod- hájska. Obec je okrem členstva v združení a obecný športový klub s knižnicou. Stani- V obci sú dva rímsko-katolícke kostoly Termál, aj člernmi Združenia obcí pre Tr- cu lekárskej pomoci zabezpečujú traja le- (kostol Ducha Svätého - je barokový z roku valo udržateľné nakladanie s odpadmi so kári - obvodná lekárka pre dospelých a pre 1700 a druhý farský kostol sv. Cyrila a sv. sídlom v Palárikove. Od Termálneho kú- deti a zubár. Metoda, ktorý je moderný, z roku 1970), paliska v Podhájskej je obec vzdialená dva kilometre západným smerom, autom či autobusom trvá najviac päť minút. Pešo po vyznačenom chodníku popod les a vino- hrady sa to dá zvládnuť za 25 minút. Obec má vybudovaný cestný obchvat, ktorý ju výrazne odbremeňuje od cestnej premáv- ky. A keďže železnica vedie okrajom obce, vládne v nej pokoj a pohoda. Ak všetky tie- to fakty zhrnieme a pridáme k nim upra- vené verejné priestranstvá v strede obce, razom sa z Radavy stáva atraktívna lokalita na ubytovanie pre kúpeľných turistov na- vštevujúcich Termálne kúpalisko v Podháj- skej.

PohľadP hľ d na obecb z výšinýši Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál 5 Ubytovať sa možno v penziónoch hote- lového typu, v neďalekom penzióne Lagáň Veľmi vydarené podujatia a v penzióne Iveta, ktorý sa nachádza po- vedľa futbalového ihriska. Služby okrem Dni obce Radava nich ponúkajú aj dva obchody s potravina- V tomto roku sa Dni obce v Radave uskutočnili už po siedmy raz, od roku 2007, kedy mi a so zmiešaným tovarom, ktoré sú počas oslávili 770. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Kultúrny program sa už tradič- letných mesiacov otvorené denne, ďalej je ne koná na ploche v priestoroch stredu obce. Okrem bohatého kultúrneho programu tu predajňa drogérie, diskont s textilom, nechýba vždy ani súťaž vo varení gulášu, na ktorom si pochutnajú návštevníci tohto pošta, pohostinstvo s občerstvením a hos- podujatia. V kultúrnom programe už účinkovali poprední speváci, ako Marcela Lai- tinec. V okolí obce sa nachádzajú početné ferová, Dušan Grúň, Robo Kazík a Jadranka. Ako povedal starosta obce Ing. Marián záhumienky na ktorých súkromno - hos- Chrenko, vlani sa im podarilo, okrem iného usporiadať zaujímavú satiricko-humoris- podáriaci roľníci pestujú zeleninu. Chotár tickú výstavu, na ktorej sa prezentovali traja známi karikaturisti - František Bojničan a jeho široké okolie ponúka možnosť tu- z Hlohovca, Stanislav Remeselník z Brezna a slovenský rekordér v rýchlokreslení Vlado ristiky a cykloturistiky v rázovitej zvlne- Pavlík z Nového Mesta nad Váhom, ktorého rekord je zapísaný v Guinessovej knihe nej krajine po vyznačených rekreačných rekordov(!). Samozrejme v kultúrnom programe nemôže nikdy chýbať, ani domáci sú- trasách, z ktorých sú nevšedné výhľady na bor Radavanka a deti. A tiež rezbárske sympózium pod vedením domáceho rezbára Podunajskú nížinu. Sponad Panských vi- Vladimíra Tináka, ktorý tento rok vyhotovil v priestoroch kostola, v ktorom sa konajú nohradov je vidieť viaceré okolité mestá, bohoslužby drevený zvon, na ktorom je zobrazený Andrej Hlinka a z druhej strany erb dokonca i Atomové elektrárne Mochovce. Radavy.

  

ČECHY je, v roku 1973 bola zrušená malotriedka a odvtedy deti chodia do základnej školy v Semerove. Dominantami obce sú kultúr- ny dom, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1977 a rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v roku 1735. Obec žije čulým spoločenským životom, ktorý okrem obec- ného úradu organizujú spoločenské orga- nizácie, ako sú - Dobrovoľný hasičský zbor, futbalový klub, poľovné združenie a klub prostredím. Tieto trasy je možné využívať dôchodcov. Na čele dobrovoľného hasič- aj na pešie túry. Verejnosti sú k dispozícii ského zboru je Vladimír Jatel, futbalový aj futbalové, volejbalové a nohejbalového Obec Čechy sa nachádza v juhovýchod- klub vedie Štefan Turský, poľovné zdru- ihriská. Pre rybárov je počas rybárskej se- nej časti Novozámockého okresu, včlenená ženie Ing. Bartolomej Takáč a predsedom zóny prístupný rybník s násadou kaprov do vŕškov Pohronskej pahorkatiny. Jej nad- klubu dôchodcov je Jolana Dobrovická. morská výška je v priemere 240 metrov. na rybolov. Obec vlastní aj 200 metrov Takmer celá obec je obklopená listnatými dlhý lyžiarsky vlek, ktorý je v prevádzke pri lesmi. Pahorkatinové okolie a vklinená vhodných snehových podmienkach den- vodná plocha rybníka vytvára malebný ne s možnosťou večerného lyžovania. Na pohľad na dedinu. Táto prírodná scenéria lyžiarskom svahu je vybudovaný systém tvorí nádhernú kulisu pre návštevníkov umelého zasnežovania. Oproti lyžiarske- obce v každom ročnom období. mu svahu sa nachádza vodná plocha ryb- níka, ktorá je v zimných mesiacoch zamrz- nutá a využívaná na korčuľovanie a hokej. Pri vhodných snehových podmienkach sa v okolí obce nachádzajú terény vhodné na Najvýznamnejším podnikateľským sub- bežecké lyžovanie. jektom sídliacim v obci je drevospracujú- ca fi rma Drevona Horňák, ktorej majite- ľom je Štefan Turský. Poľnohospodársku pôdu v obci obhospodarujú agropodni- kateľské subjekty. Obcou vedie cyklotrasa, ktorá prechádza atraktívnym prírodným V päťdesiatych rokoch prebehla elek- trifi kácia obce, v sedemdesiatych a za- čiatkom osemdesiatych rokov boli vybu- dované spevnené miestne komunikácie a chodníky. V roku 1996 bol uvedený do prevádzky verejný vodovod, v roku 1998 V obci, okrem rímskokatolíckeho kos- bola obec splynofi kovaná. V obci je jedna tola je aj zvonica reformovanej cirkvi zo predajňa rozličného tovaru a pohostinstvo. 16.storočia, ktorá v minulosti nahrádzala Obec postavila domu smútku a budovu obyvateľstvu kostol, alebo objekty ľudovej materskej školy. Základná škola v obci nie kultúry. 6 Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál DOLNÝ OHAJ stva na trhové a vznikol súkromný sektor. ako menšia osada pri rieke Žitave – Vhay V Dolnom Ohaji žije dnes viac ako 1700 – vyslov „uhaj“, čiže Ohaj. Podľa miestnej Územie obce Dolný Ohaj bolo osídlené obyvateľov a pri sledovaní etnickej prí- farskej kroniky (Historia Domus, Rímsko v období neolitu (mladšia kamenná doba), slušnosti sa k slovenskej národnosti hlási katolický farský úrad Dolný Ohaj) sú vari- čoho dôkazom je sídlisko želiezovskej kul- väčšina obyvateľov (viac ako 95%). Miest- ácie slovných výrazov (Ogoj, Vhaj, Oahaj) túry. Obdobie enolitu (neskorá kamenná nu kultúru reprezentuje matičný spevokol odvodené voľný pretlmočením domnelého doba) je zase doložené hrobovým nálezom a ochotnícky divadelný krúžok. „Ohajská“ pôvodného významu ako obydlia v háji. kanelovanej keramiky, ktorá je dôkazom futbalová jedenástka svedčí o tom, že šport V štrnástom storočí sa nachádzame vo Veľ- badenskej kultúry. Z ďalších nálezov sú má v obci „zelenú“. Od rolu 2004 v obci kom registri pápežských desiatkov farnosť zaujímavé aj hroby potvrdzujúce slovan- pôsobí i "Filatelia Club Dolný Ohaj", kto- a k nej prislúchajúcej kominuty – Caph ské sídlisko a pohrebisko z veľkomorav- rého cieľom je obnoviť tradície a pomôcť Tahy. Miestopisné označenie Caph Tahy je skej doby i poveľkomoravskej ríše. Prvá začiatočníkom v zbieraní poštových zná- slovná skomolenia názvu osady, ku ktorej písomná zmienka o obci pochádza z roku mok. Medzi architektonické dominanty došlo nepresným záznamom zapisovateľov 1293, kedy väčšina územia majetkovo dediny patrí kultúrny dom, obecný úrad z inojazyčného prostredia. V niektorých patrila tunajším zemanom a menšia časť s poštou, miestny mlyn, škrobáreň, výrob- písomných pamiatkach neskorého stredo- okolitým zemianskym rodinám. V nasle- ňa nábytku, škola, rímskokatolícky kostol veku (14.storočie) sa vyskytujú názvy obce dujúcich obdobiach patrila viacerým ma- Svätej rodiny a sv. Imricha, fara, kaplnka s viac alebo menej obmeneným slovným jiteľom: Mariássyovcom, Festeticsovcom, blahoslavenej sestry Zdenky Schelingo- tvarom. Pomenovanie Oahaj, slovenský Szemereovcom i ďalším. Počas stredoveku vej. Najväčším pripravovaným projektom ekvivalent hohaj, nájdeme v súpisnom bolo územie poznamenávané vojenskými v Dolnom Ohaji je relaxačno–oddychová majetkovom liste roku zemana Antona vpádmi, ktoré boli najničivejšie v čase tu- zóna. Základom pre ňu je žriedlo podzem- (Anthonius de Oahaj z roku 1342). Listi- reckých vojen počas 17. storočia. Vplyv tu- nej termálnej vody, ktorá by podľa doteraj- na datovaná z roku 1321 uvádza zemanov reckej nadvlády bol ukončený v roku 1685 ších štúdií mala v hĺbke 1700 metrov dosa- Jakuba a Tomáša z Ochay a osada ohej je cisárskymi jednotkami pod vedením Karo- hovať teplotu 84 stupňov Celzia. Pôvodne spomenutá v odročovacej súdnej listine la Lotrinského a počas nasledujúceho 18. sa názov obce odvodzoval asi od slovnej adresovanej ohasjským šlachticom (po- storočia bola obec vyľudnená a osídľovaná pôvodiny staroslovienskeho ogoj-, čo v ob- lovica 14.st.). V súpise škôd napáchaných obyvateľstvom z blízkeho okolia i z Mora- sahovom význame znamenalo približne to, Turkami z roku 1534 sa nachádzajú úda- vy. V hospodárstve v tomto období pre- čo súdobý výraz „hojnosť“, čiže štedrosť, je z osady Ohaij. V dnešnom tvare názvu važovalo trojpoľné hospodárstvo a reme- mnohosť, dostatok (niečoho, v niečom obce Dolný Ohaj, ktorý sa používa od roku selná výroba. V roku 1601 tvorilo obec 37 a pod). Ak koncovku hoj-, starosloviensky 1918, je na konci koncovej slabiky –a- (Oh- domov, v roku 1715 mala troch zemanov vyslovovanú goj- (porovnaj hoj-hojný, goj- a-j), čo predstavuje z prvšieho ogoj etymo- a šesť daňovníkov. Dominantou hospodár- gojný), porovnáme so srbochorvátskym logický vplyv podľa maďarského vývinu stva obce bolo poľnohospodárstvo. Prícho- ogojče alebo s bulharským Ogoja, alebo a eliminované koncové -j-, zvýrazňujúce dom farára Juraja Holčeka (1848 - 1865), s osobným menom srbochorvátskeho pô- neskorší vývojový vplyv viažúci sa k slo- štúrovca a národného buditeľa a člena vodu ogo-jen, tak nám tieto porovnania venskej výslovnosti. Dolný Ohaj postupne spolku Tatrín, sa pozdvihol celkový obraz jednoznačne dokazujú slovanský etymolo- v rôznych ročných historických etepách: dediny. Od začiatku 19. storočia sa silnejšie gický pôvod názvu obce. Tendencia poma- NZ/NI tekov. Ohaj, Nagy-Ohaj, Dolní uplatňovali prvky kapitalistickej výroby, čo ďarčovania názvov pôvodných slovanských Ohaj + Kis-Ohaj, Horní Ohaj, Nagyóhaj és sa prejavilo v obchodnej politike, v prie- sídiel sa objavuje ku koncu 10. a začiatkom Kisóhaj, Ohaj, Nagyohaj, Dolný Ohaj. Za- myselnej výrobe i v doprave. Kapitalistické 11. storočia, kedy sa na území Slovenska, ujímavosťou je, že prvý erb obce, pri príle- vzťahy sa začínajú naplno rozvíjať po revo- predtým Veľkej Moravy, usádzajú staro- žitosti 700.výročia prvej písomnej zmienky lučných rokoch 1848–49, kedy boli urba- maďarské kočovné kmene. Meno obce sa o obci mal v znaku rytiera, ktorého neskôr riálni poddaní oslobodení od feudálnych po prvý raz spomína v listine z roku 1293 nahradil súčasný "kuruc". povinností. V roku 1894 postavili v obci liehovar a škrobáreň a taktiež tu bol inšta- Dolnoohajská lovaný valcový mlyn. V poľnohospodár- gospelová skupina ANIMA skej výrobe pretrvávalo pestovanie tradič- ných plodín (obilniny, zemiaky, kukurica) Ohajská gospelová skupina má v súčasnosti pri- a pestovanie cukrovej repy. Obdobie bolo bližne dvadsaťpäť členov od 6 do 22 rokov. (a tento poznamenané zostrujúcim sa maďarizač- počet neustále narastá). Členovia skupiny sa pra- ným útlakom slovenského obyvateľstva, videlne stretávajú na skúškach no okrem toho or- ktorý bol potlačený až po I. svetovej vojne ganizujú aj rôzne akcie. Gospelová skupina ANIMA rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom najčastejšie spieva na mládežníckych a birmov- prvej Československej republiky. S týmto ných svätých omšiach a tiež počas sviatkov, alebo obdobím sa viaže štrajkové hnutie poľ- na svadobných obradoch. ANIMA sa zúčastnila už nohospodárskych robotníkov. V období na viacerých vystúpeniach v rôznych mestách ako sú Hlohovec, Štúrovo, Šurany. r. 1938-1945 bola obec násilne pripojená Vďaka pánovi farárovi vdp. Romanovi Gallasovi, ktorý ich prihlásil na festival mlá- k Maďarsku. Po II. svetovej vojne nastala dežníckych zborov, spevokolov a kapiel, sa zúčastnili aj na festivale Spesfest v No- intenzívna obnova zničeného hospodár- vých Zámkoch. Vedúcou súboru je Mariana Ferusová, katechétka – Anna Gulášo- stva a poľnohospodárskych podnikov. vá, gitara – Patrik „Ičko“ Ferus, Marek „Muro“ Ferus, spev – Monika Dobročániová, JRD bolo založené v roku 1950. Ďalším Mária Červenková, Jakub Kraushúber, Marianna Galbavá, Patrícia Melišková, Soňa prelomovým obdobím bol pád komunis- Kraushúberová, Adriana Kurucová, Noemi Ďurinová, Šimon Sombat, Oľga Bajlová, tického režimu v r. 1989, ktorý podmienil Paulína Švecová, Gabriela Gatyášová, Blažej Gatyáš, Roman Gatyáš, Žofi a Gatyášová, prechod z centrálne riadeného hospodár- Natália Abrmanová, Lucia Jančeková, Viktória Bartková, Soňa Hajnalová. Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál 7 HUL Kniha o významnom rodákovi Ľudia tu žili už v dobe kamennej Do histórie Hulu sa významným podujatím zapísalo uvedenie knihy zo života Na ľavom brehu Žitavy o rodákovi pátrovi Cyrilovi Minárikovi. S pokorou a vierou v srdci – Spomienka na Obec Hul v historických záznamoch do- pátra Cyrila Minárika SVD (Spoločnosť Božieho Slova, Nitra 2012) od historika Tomá- minuje ako Sídlisko s kultúrou volútovou ša Černáka. V miestnom kultúrnom dome sa slovnými príspevkami do kresťanskej a lengyelskou z najmladšej doby kamennej. akcie okrem autora knihy zapojil i miestny kňaz vdp. Roman Gallas, biskup Dominik Hrobový nález je z kanelovanej kerami- Tóth, dekan šurianskej farnosti Rudolf Daňo, provinciál verbistov Ján Halama a iní. ky. Pohrebisko skrčencov zo staršej doby Vdp. R. Gallas vyzdvihol p. C. Minárika a jeho duchovnú odovzdanosť pánu Bohu, bronzovej (nitrianska skupina). Sídlisko obetu a lásku k Bohu a k ľuďom. Biskup D. Tóth, bývalý spolužiak p. Cyrila Minárika je zo staršej doby železnej a z čias rímsko- a Mons. Dominika Hrušovského, taktiež dával ľuďom za príklad jeho človečenstvo, barbarskej. Slovanské sídlo a pohrebisko úsmev, pracovitosť a vieru. Šuriansky dekan R. Daňo si životopis tohto obetavého z doby sťahovania národov a veľkomorav- kňaza prečítal len nedávno, no vyjadril úprimnú radosť z toho, že pôsobí v blízkej skej. V 11. storočí sa obec stala príslušen- oblasti jeho rodiska – rodiska kňaza, verného sv. Cirkvi aj v ťažkých časoch a v rôz- stvom Tekovského hradu. Osady v Huli sú nych poslaniach. Provinciál J. Halama nezabudol pripomenúť, že p C. Minárik sa v zoznamoch tekovského archidiakonátu zaslúžil o históriu písaním obecnej Kroniky a tešil sa z toho, že autor sa podujal na uvádzané ako kráľovský majetok v správe zostavenie a napísanie tohto diela. tekovského župana ako dve osady – Malý J. Slobodníková a Veľký Hul. Jedna z hulských osád patrila aj dvoru benediktínskeho kláštora v Tráv- da). Budovy boli neskô využité na ubyto- Bola v ňom rodinná hrobka jeho rodi- nici. Začiatkom 13. storočia patrili osady vanie zamestnancov veľkostatku. Majer ny. SOCHA PANNY MÁRIE „CONSO- v Huli Hlohoveckému hradu a násled- zo zájazdným hostincom bol postavený LATRIX AFFLICTORUM“ vyhotovená ne hradu Jelenec. Pred vpádom Tatárov v roku 1800. v pozdno barokovom slohu s klasicistický- v roku 1241patrili osady hronskobeňadic- Mimochodom na začiatku 15. storo- mi prvkami na vysokom stĺpe je umiest- kému opátstvu a po ich vpáde boli zničené čia až 20 rokov trval spor zemepanských nená v kolese pred kaštieľom. Postaviť ju a obnovené až po roku 1260. Obe osady rodín z Hulu a Úľan o právo rybolovu. dala manželka Pavla Motešického rodená v Huli sa dostali do majetkovej držby nit- Obyvatelia obce chodili na týždenné trhy Bossanyi z vďačnosti panne Márii. rianskej kapituly. Tá ich v roku 1275 dala do Hronského Beňadika, Bratislavy a Nit- KOSTOL v obci bol postavený z iniciátí- do doživotnej držby vojvodcu – zástavníka ry. Obec Hul sa po geografi ckej stránke vy pána farára Juraja Holčeka. Pôvodne mal Salamona ako ako kuriálny majetok Aguch rozkladá na ľavom brehu rieky ŽITAVY byť zasvätený príchodu sv. Cyrila a Metóda (Agač). V súpise osád z roku1302 sa uvá- na naivnej mokrine sprašových nánosov a na základe nesúhlasu dolnoohajských dza v Malom a Veľkom Huli kostol, ktorý luhovej mikroklímy. Podľa historických zemanov bol zasvätený panne Márii ružen- bol postavený pri kúrii pravdepodobne záznamov a dokumentov z cenných vyko- covej. Posviacka kostola sa konala v prvú ako neskororománsky, tzv. pánskeho typu. pávok sa dozvedáme, že na jej území býva- októbrovú sobotu v roku 1885. Až do roku 1317 bol pánom Hulu Matúš li ľudia už v dobe kamennej – neolitickej. Obec bola 27. marca 1945 oslobode- Čák. V roku 1287 boli v chotári umiest- Najstarší písomný záznam o vzniku obce ná jednotkami sovietskej armády na čele nené vojská Ladislava IV. Za ťaženie ne- HUL je z roku 1290. Nachádza sa v nit- s gardovým majorom Gorkovenkom. meckého cisára Henricha v rokoch 1362 rienskej kapitule. Spomenutý je prostred- V roku 1947 bola v Dórovom kaštieli a 1364 táborili v chotári vojská Karola Lu- níctvom istého statkára ako „Salamon de zriadená meštianska škola a športové ihris- xemburského a v roku 1465 v chotári tá- HULL“. Najvýznamnejšie obdobie mal Hul ko. V roku 1961sa začalo vyučovať už v no- borili husitské vojská. Malý a Veľký Hul sa v roku 1712 za čias šlachtica Baronkayho vej školskej budove. v kronike spomína aj ako Hully praedium. z rodu Esterházyovcov. Bolo to z dôvodov, Jednotné roľnícke družstvo bolo v obci V ďalších rokoch patrila obec hronskobe- že osada stála na križovatke ciest Zlaté Mo- založené v roku 1957. Prešlo početnými ňadickému opátstvu a Levickému hradu. ravce–Hul–Komárno a Nitra–Hul–Levice. reorganizáciami. V 60-tych rokoch tvorilo V roku 1533 sa obec od vyplienenia Tur- V prvej polovici 18. storočia bola obec komplex HUL–RADAVA–VLKAS–POD- kami vykúpila dobytkom a bola násilne pod panstvom MOTEŠICKÝCH. Po roku HÁJSKA (RVHP) so spoločným názvom podrobená ostrihomským Turkom. Po 1849 bol hulský majetok vlastníctvom Dó- JRD „ŽITAVA“. V súčasnosti pôsobí v obci roku 1684 mala obec v úžitku rád paulínov rovcov, ktorí tu boli pánmi až do skonče- ako Agrocoop. z Mariánskej Čeľade ako majetok Levické- nia II. svetovej vojny. Kaštieľ Motešických V záujme rozvoja služieb, kultúry a vzde- ho hradu. A v roku 1710 bola obec takmer v dobovom klasicistickom-empírovom slo- lanosti sú vytvorené podmienky. Obec je úplne opustená. V roku 1755 tu bola po- hu s priľahlým parkom dal postaviť Štefan elektrifi kovaná, má miestny rozhlas, poš- stavená kúria, ku ktorej bola pristavená ka- Motešický približne v rokoch 1785-1795. tový úrad, predajne potravín a pohostin- plnka a vybudovaná teheľňa. V roku 1828 V čase II. svetovej vojny bola v ňom zria- stva ako i priemyselného tovaru. Ďalej je tu bolo v obci 98 domov so 670 obyvateľmi, dená poľná nemocnica. V roku 1945 bol zdravotné stredisko respektíve ambulancie páť hektérov viníc a bola známa chovom skonfi škovaný na základe Benešovských pre zdravotnícke služby, dom smútku po- oviec. V roku 1849 v chotári obce táborilo dekrétov. Potom prežil zložitú tortúru. Po menovaný ako Dom nádeje, pribudla Ma- vojsko ruského generála Paškieviča. V tom vojne bola v ňom zriadená Meštianska ško- terské škola a školská družina. istom roku bol v obci aj veliteľ cisárskych la – neskôr osemročná. Taktiež materská PAMANÍK OBETIAM I. a II. SVETO- vojsk bán Jelačič. Stará hradská Mojzeso- škola a školská družina. V šesťdesiatych VEJ VOJNY je umiestnený v priestore vo-Agač-Hul-Radava údolím potoka Lysky rokoch bol využívaný na účely potrieb jed- pri vstupe do miestneho cintorína. Obec- postupne zanikla a bola vybudovaná nová. notného roľníckeho družstva. né symboliky – erb, pečiatka a vlajka boli V obci bol vybudovaný aj klasicistický POZDNOBAROKOVÝ KOSTOLÍK je schválené a heraldickou komisiou a pred- kaštieľ a kaplnka a majer Malá Rendva po- postavený v priestore Radavského cinto- stavujú modro-bielu farbu. menovaný aj ako Zájazdný hostinec (čár- rína zemepánom Štefanom Motešickým. 8 Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál

PanorámaP á obceb z kkopca ZoborZ b TRÁVNICA od svojich príbytkov, hrali sa s guľôčkami, prijali pozvanie do Trávnice a deťom, kto- pierkami a inými veľmi skromnými drob- ré svojimi vystúpenia a prácami dotvorili Obec s 1100 obyvateľmi leží 30 km se- nôstkami. Zoznámili sme sa s ich životom, atmosféru tohto spoločného stretnutia. Ta- verovýchodne od okresného mesta Nové chudobou, zvykmi a dozvedeli sme sa aj kýto slnečný, jeseňou sfarbený deň rodiny Zámky uprostred Pohronskej pahorkatiny. o sile prírody, ktorá neraz kruto postih- a školy zostane v našich srdiečkach... Pekná poloha obce, viacero kultúrnych pa- ne ľudí, zvieratá i rastliny v tejto krajine miatok, zachovalá ľudová zástavba a blíz- na rozsiahlom území. Bol to deň poučný, Spoločné posedenie kosť kúpaliska Podhájska sú dobrým vkla- zábavný, tak trochu i slávnsotný... Vďaka Každoročne v mesiaci október, keď prí- dom do rozvoja turistického ruchu. za pripravené dobroty našim rodinám, roda naberá krásu jesene pozývame skôr Deň rodiny a školy za program a rôzne sprievodné aktivity na- narodených Trávničanov, 60 a 70 ročných Užili sme si detského džavotu, spevu, scénok aj pekných výrobkov, ktoré nám zhotovili šikovné ruky malých majstrov. Vzácnosť tomuto podujatiu svojou prítom- nosťou dodali skôr narodení pedagógovia, ktorí učili v Trávnici. Ich vstupom do sály akoby sa na chvíľku prinavrátilo aj to naše detstvo, naša „ZDŠ” a ich mladosť, sviežosť i tvorivosť formujúca nás - vtedajší kŕdeľ detvákov, ktoré sa učili, hrali a spievali tak v „Dolnej” ako aj „Hornej” škole... Veľká vďaka za to všetko Vám! Krásne časy to boli a naďalej zostanú nezabudnuteľné. Tohto- ročný, v poradí desiaty, ročník Európskeho dňa a školy sme mali aj posilu: veľmi pekne nám vo svojom vystúpení zaspievali žiaci z Podhájskej. Úsmev do tvárí nám okam- žite vdýchli naši škôlkári. Navštívili nás sv. Cyril a Metod. Dozvedeli sme sa aj o misii na ďalekom Madagaskare. Náš pán farár Stretnutie jubilantov nám premietol dokument vypovedajúci o tom, ako pôsobil na tomto ostrove. Vi- šim učiteľom i pánovi farárovi a za sviatok jubilantov, na spoločné posedenie. Naše deli sme spevavé deti, ktoré sa učili ďaleko v duši všetkým bývalým pedagógom, ktorí pozvanie prijalo 26 Trávničanov. Všetkým želáme pohodu, pokoj, optimizmus, lásku i radosť zo života a vyslovujeme zo srdca prameniacu vďaku. V pondelok, 28. októb- ra 2013, od 9:00 h náš trávnický kultúrny dom ožije detským džavotom na už tradič- kom podujatí, na „Európskom dni rodiny a školy”, počas ktorého sa možno zabaviť, poučiť, oddýchnuť si, no najmä prežiť čas spolu: deti, rodičia a učitelia. Bude sa hrať, súťažiť, zabávať i besedovať o misii na Ma- dagaskare s našim pánom farárom a kto bude chcieť skúsiť čosi vyrobiť v dielni ma- lých aj „povyrastených” majstrov môže vy- skúšať maľovanie, aranžovanie a všelijaké iné aktivity: nazrite do prílohy a v ponde- lok od deviatej hodiny aj do sály - srdečne ste všetci v kultúrnom dome vítaní! Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál 9 POZBA Chcú mať malé turistické odpočívadlo Obec Pozba leží v Podunajskej pahorka- tine 32 kilometrov severovýchodne od No- vých Zámkov. Rozprestiera sa na rozlohe 941 hektárov a zasahuje na územie Hron- ská pahorkatina prostredníctvom svojej západnej časti Bešianskej pahorkatiny. Tvar katastra obce je pretiahnutý v sme- re sever–juh. Obec má v okrese takmer okrajovú polohu, smerom na juh susedí s obcou Dedinka, smerom na západ s ob- cami Podhájska a Veľké Lovce. Na severe a severozápade hraničí obcou Trávnica.

vých úprav”, ktoré začali v roku 2005. Poten- ciálnu prírodnú vegetáciu tvoria jaseňové, brestové a dubové lesy. V západnej časti sa nachádzajú vinice. Počet obyvateľov je 508. Priestorovo je obec naviazaná na západno - východnú os, ktorú tvorí cesta smerom Šu- rany-Kalná nad Hronom, spájajúca cestu Šaľa-Nové Zámky a Nitra-Levice. Územím obce prechádza elektrifi kovaná železničná trať spájajúca trasu Nové Zámky-Zvolen. Susediacou obcou smerom na východ je v obci vykonali rozsiahlejšiu rekonštrukciu Veľkosťou plochy katastrálneho územia Bardoňovo. Okresné mesto Nové Zámky na budove školy. Obec zabezpečila škol- patrí Pozba k menším obciam nášho okre- je vzdialené od obce 32 kilometrov. Územ- ský autobus, ktorým zvážajú na vyučova- su. Prírodné pomery sú v nej ovplyvnené nosprávne patrí do Nitrianskeho samo- nie deti zo susedných obcí, z Bardoňova geologickými pomermi a charakterom správneho kraja. Zachované ľudové domy, a Beši. Zrekonštruovali čiastočne kultúrny reliéfu. Dominantný je reliéf nižinných blízkosť termálneho kúpaliska Podhájska dom, čím vytvorili väčší priestor pre kul- pahorkatín, ktoré sú na území mierne až a pútnické miesto Svätá studnička v ka- túrne vyžitie občanov. Na športovom ih- stredne členité a ich nadmorské výšky sa tastrálnom území obce jej pomáhaju v bu- risku zrekonštruovali prezliekárne, ktoré pohybujú v rozpätí 156-253 metrov. Z kli- dúcnosti pri hľadaní prosperity. Z južnej plne vyhovujú moderným požiadavkám. matického hľadiska leží obec v teplej kli- časti je obec obkolesená listnatým lesom, Plynofi kovali budovy základnej a mater- matickej oblasti v teplom mierne suchom v západnej časti sú lúky, pasienky a vinice. skej školy, kultúrneho domu a zaviedli okrsku s miernou zimou. Potok Liska, V centre obce je postavený klasicistický verejný vodovod do všetkých obecných preteká intravilánom z východu smerom kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi priestorov, vrátane areálu cintorína. Re- na západ. Z pôdnych typov prevládajú úze- z roku 1785, ktorý bol v roku 1928 roz- kultivovali skládku tuhého komunálneho mia černozeme hnedozemné a čiernicové šírený o vežu. Vo veži je umiestnený odpadu a vybudovali chodníky. Starajú sa zo spraší a spršových hlín. V katastrálnom bronzový zvon. V obci sa čiastočne za- aj o kultúrne vyžitie občanov, pre ktorých území sa síce nenachádza žiadne chráne- choval židovský cintorín s mramorový- organizujú kultúrne podujatia na miestnej né územie ale súčasťou ochrany prírody je mi náhrobkami. K pamätníku padlých úrovni, pričom pozývajú aj amatérskych tu chránený strom 400 ročný dub cerový hrdinov v I. a II. Svetovej vojne pribudol divadelníkov a nezabúdajú ani na deti, (Quercus cerris), označený ako Tankošký v parku aj pamätník obetiam Holokaustu. matky a dôchodcov. Zábavy organizujú cer. Predmetom ochrany je jeho vedecko- V chotári obce sa nachádza chýrne pútnicke na verejných priestranstvách s možnosťou výskumný a kultúrny význam. miesto Svätá studnička, kde sa podľa legen- ich využitia pre všetky vekové kategórie. dy zjavila Panna Mária. Neďaleko studnič- V obci sú predajne potravín a rozličného ky je postavená neogotická kaplnka „Nad tovaru, reštauračné zariadenia s možnos- zázračným prameňom” z roku 1926. Opro- ťou stravovania, ubytovacie zariadenia, roz- ti sa nachádza ďalšia kaplnka z roku 1914. máha sa podnikanie v rôznych profesiách. Medzi pozoruhodnosti patria aj Lurdská V strede obce je park s detským ihriskom, jaskyňa, Božia muka a Krížová cesta. zrekonštruovali obecný a kultúrny dom V súčasnosti sa v obci nachádza plne or- a pokračujú vo výstavbe chodníkov. Pracu- ganizovaná základná škola s ročníkmi 1 až jú tiež na projekte “Malé turistické odpočí- 9, materská škola, školský klub detí a za- vadlo”, ktoré chcú postaviť na okraji obce. riadenie školského stravovania. Nedávno Pokračujú v realizácii projektu “pozemko- 10 Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál BARDOŇOVO Obec Bardoňovo so 793 obyvateľmi leží vo východnej časti Pohronskej pahor- katiny, v plytkej dolinke Bardoňovského potoka Kvetnianka v nadmorskej výške 193 metrov. Pri návšteve obce si turisti, alebo prípadní návštevníci pozrieť kultúr- nu pamiatku - kaštieľ z novodobého baro- ku, ktorému prislúcha 3,77 hektárový areál. Letnú kúriu, v súčasnosti slúžiaca ako bu- dova materskej školy a jej areál, zdobí asi 600 ročný Platan a Sofora. Obec je vzdia- lená 35 kilometrov od Nových Zámkov a 24 kilometrov od Levíc. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269 pod názvom Barakcha, neskôr Brak- račanom narušili v polovici 16. storočia lo na tomto panstve veľa majiteľov ako na- cha (1298), Baracha (1327), Nogbrakcha ďalšie turecké výboje tiahnuce sa horno- príklad Ambro, po ňom Bánik, neskoršie (1394), Barachko (1395), Baracžka (1773), žitavským údolím. Tieto turecké výboje už Simko Simonyi, Knapp a Missak. Baracska (1920), Bardoňovo (1948). Ma- v roku 1531 postihli Malú Baracsku, kedy Druhé panstvo bolo Žigmunda Kelecsé- ďarský názov Barsbaracska. Lokalita obce bola obec vypálená. Podľa záznamov zostal nyiho, ktorý bol starý mládenec. Po jeho bola osídlená na sklonku mladšej doby ka- v nej iba jeden občan. Celá Malá Baracska smrti sa stal majiteľom Rafael Kelecsényi, mennej. Na jej území je archeologicky do- ostala spustnutá až do roku 1534, kedy sa ktorý panstvo rozšíril kúpou susedných ložené sídlo čačanskej a velatickej kultúry tu usadili nový osadníci. V roku 1553 obsa- zemí. Po ňom bola majiteľkou jeho dcé- z mladšej doby bronzovej a rímsko-barbar- dili bezbrannú obec znovu Turci. Vynútili ra Irena Kelecsényiová, ktorá sa vydala za ské sídlo. si od poddaných tzv. daň z hlavy "tolhov". grófa Emila Mirbacha. Obe panstvá zjed- V roku 1291 získali silnejší, poprípade V sumárnom lénnom deft ere sa spomína notil Rafael Kelecsényi. Zákony z roku 1848 vážnejší obyvatelia majetok a osídlenci ich dvadsaťtisícový výnos z obce. Turci boli oslobodili urbarialných poddaných od feu- nazvali zemepánmi. Obec patrila zema- v auguste v roku 1663 natrvalo porazení dálnych povinností. Umožnili im prechod nom z Baračky, z Berše, Klačian a Šimono- pri Veľkých Vozokanoch, ale zostali v blíz- ku kapitalistickému spôsobu hospodárstva, vian. kosti oslobodených obcí. Začiatkom roku hoci na mnohých dedinách pretrvávalo veľa V roku 1395 zemepán Barakchai Ján da- 1683 sa turecká armáda vydala do boja feudálnych prežitkov. Ľud síce prijal revo- roval svoju časť Malú Barakchu opátstvu proti Habsburgovcom. Habsburgovcom lúciu s nadšením, ale umiernenosť reforiem kláštora v Hronskom Beňadiku, ktoré sa sa podarilo zmobilizovať svoje vojsko i za vládnucich kruhov spôsobili, že pôvodne stalo podielnikom v chotári obce. Oby- účasti poľských vojakov kráľa Jána So- jednotný revolučný front sa rozpadol podľa vatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom bieskeho porazili turecké vojská. Víťazné etnickej príslušnosti a územie sa rozdelilo a vinohradníctvom. Za I. ČSR boli v obci cisárske a kráľovské vojská postupovali na maďarské a slovenské krídlo. Revolú- veľkostatky Kelcsényiho a Hoff era. V ro- cez juhozápadné Slovensko s cieľom dobiť cia však zmenila život poddaných ktorí sa koch 1924 až 1940 sa tu konali štrajky poľ- Ostrihom. Turecké vojny zanechali celé ju- zbavili feudálnej vrchnosti a umožnila im nohospodárskych robotníkov. V rokoch hozápadné Slovensko značne spustošené, tak na vidieku zobrať si do prenájmu pôdu, 1938-1945 bola obec pripojená k Maďar- takmer nebolo obce, ktorá by nebola po- na ktorej kedysi pracovali. Urbárny patent sku., vrátane Malej Baračky. V stredoveku stihnutá dôsledkami častých vojen. Úplne z roku 1853 tento stav plne kodifi koval bola oblasť juhozápadného Slovenska teda spustošená a znovu opustená zostala Malá a pripravil právny podklad na komasáciu i Baračka, vo vojnových časoch vystavená Baracska. Chotár prevzali sedliaci do obrá- pôdy. Aj v Pozbe sa rozrástlo súkromné náporom cudzích vojsk. Najväčšiu ťar- bania a v rokoch 1730 až 1746 sa spomína roľníctvo tzv. gazdovci, ako Pompos Vik- chu bojov nieslo poddanské obyvateľstvo v obci mlyn. V roku 1837 vznikli dve silné tor súkromný roľník, Hoff er Sándor, ktorý v širokom okolí. Turecké nebezpečenstvo panstvá. Prvé panstvo patrilo pánovi Er- hospodáril na vlastnom majetku a Pücsök v Uhorsku postupne narastalo a v roku mádimu, ktorý nechal postaviť rímskoka- Ferencz. V tom období ešte väčšiu časť cho- 1530 sa uskutočnila prvá turecká výprava tolícky kostol a hrobku pod kostolom kde tára pokrývali lesy až po Dolný Pial, Bešu proti Habsburgovcom. Pokojný život Ba- je aj pochovaný. Postupom času sa vymeni- a Veľké Lovce „Lót”. Ibaže lesy na rovine sú z poľnohospodárskeho hľadiska nevýnosné a tak boli postupne vyrúbané. Zachovali sa len urbárske lesy a lesy patriace rodine Sza- bovej, grófk e Mirbach Kelecsényiovej a kú- sok lesa pri viniciach. Obec mala v tom čase osídlené časti po- menované ako Haďov, Gurďal, Breh. Cez obec viedla cesta od Pozby smerom na Dolný Pial. Do roku 1883 patrila obec do tekovskej župy okres Levice a so zriadením veľ žúp do veľ župy XVI. Nitrianskej. Od roku 1883 patrila obec administratívne i súdne do okresu Vráble a do nitrianskej veľ župy. Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál 11 MAŇA

Údolie rieky Žitavy lákalo už pravekých ľudí k osídleniu tohto územia. Dokladom toho sú vykopávky z obdobia neolitu, bronzovej a hallštattskej doby. Keltské poh- rebisko z 3. a 1. storočia pred našim leto- počtom patrí k najväčším náleziskám tohto druhu v strednej Európe. V priebehu storočí sa tu vystriedalo nie- koľko predhistorických národov – Skýtov, Keltov, Markománov, Kvádov a iných. Prí- chod Slovanov sa datuje od 6. storočia. Prvé písomné záznamy o obci pochádza- jú z roku 1237. V tomto roku bola Veľká Maňa uhorským kráľom Bélom IV. preda- ná grófovi Tomášovi, neskôr sa stala majet- kom Matúša Čáka Trenčianskeho. Od roku 1386 sa majiteľom stáva bohatý rod For- gáčovcov. Obec prežila turecko-os mánske okupácie v rokoch 1599 až 1663. oltár Panny Márie je barokový z čias stavby zábavy, svadby, divadlá a folklórne vystú- kostola, v strede sa nachádza oválny rano- penia. V základnej škole je zriadená ná- renesančný obraz Madony, inak nazývaný rodopisná expozícia. Nachádzajú sa v nej i „Panna Mária indiánska”. Originál tohto pracovné nástroje, odevy a vybavenie obyt- obrazu v 17. storočí slúžil misionárom pri ných miestností z 19-20. storočia Na rozvoj šírení kresťanstva medzi Indiánmi v Peru, telesnej výchovy a športu slúži občanom teraz sa nachádza v Jezuitskom kostole vo telocvičňa a futbalové ihrisko. Viedni a jeho jediná kópia je v maňanskom kostole. Kostol je jednoloďový, s rovným uzáve- rom presbytéria, pristavanými sakristiami a oratóriami na poschodí. Chór je muro- vaný na oblých stĺpoch, má drevené ba- Od roku 1712 sa majiteľom obce stal gróf lustrádové zábradlie. V strede kostola sa Koller. Ten sa zaslúžil o výstavbu kostola, nachádza krypta, v ktorej je pochovaný kaštieľa, v roku 1748 bola jeho zásluhou gróf Mallonay. Kostol je od roku 1963 na postavená prvá škola a zriadená fara. Ďal- zozname štátom chránených kultúrnych ším majiteľom bol barón Mallonay, ktorý pamiatok, ako ojedinelá barokovo-klasicis- bol medzi poddanými veľmi obľúbený. Po tická cirkevná stavba. barónovi Mallonayovi sa spomínajú ma- jitelia maňanského veľkostatku gróf Bel- legarde, barón Hirsch, Ehrenfeld. Posled- ným majiteľom bol gróf Gejza Földváry, ktorého potomkovia žijú dodnes. Domi- nantou obce je kostol, kaštieľ a dom kul- túry. Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavaný v neskoro-barokovom slohu v rokoch 1743-1747, konsigrovaný v roku Jediným schodným riešením pri tvorbe obecného erbu bolo zlúčenie zachovaných Maňanský kaštieľ bol postavený v dru- znakov pečatidiel – Veľká Maňa – z rokov hej tretine 18. storočia v neskorobaroko- 1776-1785 a Malá Maňa – z roku 1882, do vom slohu. Nachádza sa uprostred obce jedného štítu. Znázorňuje Červený štít, a pôvodne slúžil ako letné sídlo rodiny v strede ktorého stojí zlatý (žltý) dvoj- Köllerovcov. Je to dvojpodlažná budova za- chvostý lev. V pravej prednej časti nesie stavaná do dvora na pôdoryse tvaru L, ve- striebornú (bielu) šabľu so zlatou rukovä- ľakrát upravovaná. Donedávna bol v ňom ťou (historický erb Malej Mane). Pred le- umiestnený Domov sociálnych služieb pre vom je kolmo postavené s hrotom nadol ženy a dievčatá. Ku kaštieľu patrí rozsiah- smerujúce strieborné (biele) čerieslo, a za ly chránený park, v ktorom sa nachádzajú jeho chrbtom je taktiež kolmo postavený 1762 vesprémskym biskupom Ignácom vzácne dreviny – platan a metasekvoja. strieborný lemeš s hrotom smerujúcim na- Kollerom. Hlavný oltár je neskoroklasicis- Dom kultúry je viacúčelová budova je dol (historický erb Veľkej Mane). Do života tický z polovice 19. storočia, nachádza sa postavená v strede obce, a sídli v nej obec- bol slávnostne uvedený požehnaním obec- tam obraz Sedembolestnej Panny Márie od ný úrad, poľnohospodárske družstvo, kniž- ných symbolov v kostole Sedembolestnej Františka Szoldaticsa z roku 1848. Bočný nica, sála, v ktorej sa konajú spoločenské Panny Márie v Mani v rolu 1997. 12 Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál DEDINKA Obec Dedinka je písomne doložená od roku 1227 ako Kurt, neskôr Faykurth (1290), Kyurth (1327), Dedinka (1808), Fajkurt (1920), Dedinka-Fajkurt (1945), Dedinka (1948) a maďarsky Nagyfajkürt. Obec patrila zemianskej rodine Kürty- ovcov, v roku 1311 Matúšovi Čákovi, od 16. storočia zemianskym rodinám Litas- syovcov, Botkovcov a ďalším. V roku 1828 mala 107 domov a 686 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. Po parce- lácii veľkostatkov po 1. svetovej vojne sa do obce prisťahovali kolonisti zo západného Slovenska. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Z osady Majere, doloženej v roku 1808 zývaná Malý Fajkurt (Hurbanovce), ktorá sa vyvinula v polovici 19. storočia obec na- sa v 90. rokoch zlúčila s obcou Dedinka, od ktorej sa potom ako samostatná obec odčlenila, po roku 1945. V roku 1951 tu založili Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1960 boli Hurbanovce opäť pripojené k Dedinke.

   VLKAS položená časť obce sú vinohrady, ktoré ležia v nadmorskej výške Obec Vlkas leží na južnom Slovensku 140 metrov. Podľa parcelného v údolí rieky Žitavy. Pozostáva z hlavnej protokolu katastrálny výmer obce ulice, ktorá sa tiahne od Žitavy na východ činí 1164 katastrálnych jutár. až po hradskú cestu. Pokra- čovanie ulice od hradskej cesty k vinohradom sa až do- dnes nazýva Výhoň. V obci sa nachádza ešte zopár ulíc, ktoré boli pomenované. Obec leží 145 metrov nad hladinou mora. Najvyššie Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál 13 Vianoce sú sviatkom emócií a vzájomného porozumenia Koniec roka je predo dvermi Prichádza december, posledný mesiac ktorý v 16. stor. napísal dielo na obranu ka- na zdraví. Nové požehnané víno nazýva- v roku. Kedysi, v starom rímskom kalendá- tolíckej vierouky „Decem rationes“ – Desať jú kalichom lásky sv. Jána.“ S decembrom ri, to bol však desiaty mesiac; a latinské slo- dôvodov. V kresťanskom kalendári máme sa spája aj sviatok sv. Jána Didaka (Juan vo „decem“ znamená desať. V tomto mesia- v decembri len dva prikázané sviatky: Ne- Diega) – 9. 12. – ktorému sa 9. 12. 1531 na ci je treba ďakovať a v mysli si zhrnúť všetko poškvrnené počatie Panny Márie (9. 12.) kopci Tepeyac v Mexiku zjavila Nepoškvr- prežité počas celého roka. Pápež František a Narodenie Pána (25. 12.). Pre farnosť nená Panna Mária. Panna Mária Guada- v brožúrke Modlitba na prstoch symbo- je dôležitý aj sviatok sv. Štefana (26. 12.). lupská má sviatok 12. 12. Bazilika v Gua- licky počíta „do päť s Bohom“. Na dvoch Dni 24. – 26. 12. sú aj Dňami pracovného dalupe je najväčším a najnavštevovanejším rukách máme spolu desať prstov, a preto pokoja, a teda bolo by krásne navštevovať pútnickým miestom na svete. Okrem Svä- v závere tohto roku môžeme ďakovať dvoj- sväté omše, a to nielen v prikázané sviat- tých neviniatok si 28. 12. spomíname aj násobne... Veď predpovedaných „koncov ky. Nádherné je tiež pripomenúť si Svätú na všetky deti, ktorým nebolo dovolené sveta“ bolo už niekoľko desiatok. Po šťastne rodinu, ktorá je pohyblivým sviatkom – narodiť sa. Zaujímavý je tiež život a dielo prežitých takýchto dňoch vieme, že iba Pán v tomto roku pripadne na 29. decembra. sv. Silvestra I., pápeža . Za jeho pontifi kátu Boh má všetko pod palcom. Počítajme teda Počas celého mesiaca majú sviatok dôležití cisár r. 321 vyhlásil nedeľu za kresťanský s Bohom a so Svätým Otcom Františkom: svätci, napr. sv. Barbora – patrónka baní- sviatok a deň pracovného pokoja. Pôvod Palec – chvála: Modli sa za svojich drahých. kov; sv. Mikuláš – patrón detí, pekárov, jeho mena je z lat. silva – les, lesný, z lesa. Ukazovák – poďakovanie: Modli sa za tých, námorníkov, majiteľov záložní; sv. Ambróz Aj na december je Gregoriánsky kalendár ktorí učia. Prostredník – prosba: Modli sa – patrón včelárov; sv. Lucia – patrónka bohatý na pranostiky. Spomenieme aspoň za tých, ktorí predstavujú autoritu. Prsten- proti slepote, očným a krčným chorobám; niektoré: „Štedrý večer jasný každému je ník – žiadosť: Modli sa za slabých a trpia- sv. Gianna Berettová – Mollová – moderná milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí. cich. Malíček – ospravedlnenie: Modli sa patrónka manželskej lásky a obety; sv. Dá- Na svätého Štefana nesmie už byť barina. za svoje potreby. Na konci roka okrem po- vid – patrón hudobníkov, spevákov, bás- Po svätej Baruši daj pozor na uši. Svätá ďakovaní nasledujú aj prosby. Veď Pán Ježiš nikov a baníkov. Zachovávajú sa aj zvyky Barbora ťahá sane do dvora. Od Lucie do sám v Evanjeliu (Ján 14,14) prisľubuje: „Ak a tradície v predvianočnom a vianočnom Vianoc každá noc má svoju moc. Biele ma budete prosiť o niečo v mojom mene, období, napr. na sv. Jána, apoštola, (27. 12.) Vianoce, zelená Veľká noc. Jasné Vianoce, ja to urobím.“ Samozrejme, musíme však kňaz požehnáva víno. V knihe „Každý deň mnoho vína a ovoce. Keď je hus na Viano- rešpektovať Božiu vôľu. V prvú adventnú so svätými“ od Daniela Diana a Viliama Ju- ce na blate, na Jozefa bude na ľade. Želáme nedeľu má sviatok sv. Edmund Kampián, dáka (SSV Trnava 2007) sa o tomto zvyku vám Vianoce pokojné, štedré, veselé, plné píše: „Pochádza to z legendy, že ktosi chcel lásky, šťastia, priateľov, Božieho požehna- otráviť apoštola a podali mu kalich s je- nia, tepla domova a lesku pravého dobra. dom. Apoštol kalich požehnal, nato vyšiel Želáme vám tiež šťastný Nový i celý nový z neho had a apoštol nápoj vypil rok 2014! Počas posledných dní roka neza- bez ujmy budnite na tých osamelých a porozmýšľaj- te, ako by ste mohli aspoň trochu pomôcť. Pošlite vianočné pozdravy a nezabudnite dokončiť veci, ktoré ste nestihli počas roka. Jana Slobodníková

Vydáva: OZ Chýrnik – noviny tolerantnosti. Predseda OZ Termál a predseda redakčnej rady: Ing. Vladimír Bakoš. Členovia: Ivan Solár, Ing. František Golha, Ing. Jozef Baranovič, Imrich Slovák, Viera Belanová, Ing. Marián Chrenko, Tibor Černák, Ing. Igor Sádovský, Zlatica Valentová, Ing. Emil Ivan, Ing. Libor Král a Milan Kupecký. Vychádza raz v mesiaci. Grafi cká úprava: r0by; Nájdete nás na portáloch: www.obecpodhajska,sk, www.obecdolnyohaj.sk, www.hul.sk, www.obeccechy.sk, www.dedinka.sk, www.obecmana.sk, www.obecbardonovo.sk, www.radava.sk, www.travnica.sk, www.obecvelkelovce.sk, www.obecpozba.sk, www.adminvlkas.sk 14 Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál

M. Kamenský Otec, syn a starý otec sa vy- brali do bordelu. Keý sa potom stretli, hovorí otec: – Ach, tá vášeĀ, to bolo skve- lé. Syn hneý na to: – Ale êo tá technika, obdivu- hodné. A napokon sa pridal do disku- sie aj dedo: – MĀa najviac fascinovala tá trpezlivosČ, úžasná trpezlivosČ...

POVZDYCH

û. Kotrha Vôjde prasa do kina: – Dežo, preþo si sa vrátil späĢ Zo spovede: Otêe! Bol Bože, zas élovek zaêína spravidla do tej istej predajne, v ktorej som neverný Sovietske- hüadaČ húbku, až keó je si ukradol predtým kostým pre prasaêina! mu zväzu... J. Heinrich H. J. na plytêine. manželku? Pre zlodejov je u nás – Viete, pán sudca, manželke bol prikrátky a tak ma poslala takmer vždy vzduch êistý. vymeniĢ ho... MladosČ je choroba, z ktorej každého vylieêia pribúdajúce roky. M. Palko

– Móricko, umy si krk, dnes príde k nám na návštevu teta! - vraví mat- ka synovi. – To si mi vravela aj minule. Nepriš- la a ja som musel chodiČ s umytým krkom.

ZáveČ je posledná príle- žitosČ, ako rozplakaČ prí- buzných. L. Belica F. Bojniêan Ospravedlnenie: Prepáê- te, že som bola taká od- Rada zdravotníkov: – Mara, s kým si vþera veþer Školník v internáte napo- meraná, ale práve som spala? mína poþas prestávky študen- išla od krajêírky! Dostali ste chuČ – Nebudeš mi veriĢ, ale asi tov: na zakázané ovocie? s mechanikom Formule 1. – Chlapci, nevyhadzujte všet- Sú bomby, ktoré nás ne- Tak si ho aspoĀ poriadne – A to už ako? ko von oknom. Deti chodia dokážu rozhádzaČ! poumývajte! – Predstav si, že za pár sekúnd tadiaĐ okolo a niektoré odpad- J. Heinrich vymenil asi štyri gumy... ky zbierajú a nafukujú!

û. Radena

BUBÁK Strašiaka keó z eura robia výsledkom je eurofóbia. J. Heno B. Horecký Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál 15

F. Bojniêan M. Kamenský PÍŠďA¼KA Mám takú píšČaüku všetkých si získa ako kto tancuje tak ona píska! J. Žilinský

V. Javorský

Malý Karolko píšuc si domácu úlohu sa pýta otca: PREFÍKANÁ JEDNOHUBKY – Oco, povedz mi kde je Ame- Každá líška So ženou je to ako s ohĀom. Tiež je rika? lepším sluhom ako pánom. E. Svrêek – Synáþik môj, neviem. Već svoj chvost chváli. vieš, že keć mamiþka upra- Ale keý je v núdzi tuje, potom sa po nej nedá niþ pochváli aj cudzí. nájsĢ... J. Heno PRIZNANIE – – – – – – – – – Jediné, êo sa mi v živote po- – Dežo, ideš na pohreb a bez V. Pavlík darilo urobiČ naozaj dokona- kvetov? le, bola vždy hlúposČ. – Vieš, kvety som nezohnal û. Majer a tak som nebožtíkovi kúpil bombonieru.

HORE NOHAMI – Karol, my postarší muži predsa Všetko je zas ináð! nemôžeme dostaĢ pohlavnú cho- Tak sa u nás vraví... robu, ani AIDS. Konope sa fajðí – A to už preþo? rehúČa sa z trávy. – Pretože tie nie sú ani v špajzi, J. Žilinský ani v chladniþke...

þ R I E P K Y ýím vyššie zdvihnutá latka nároþnosti, tým Đahšie sa podlieza. Na funkciu netreba maĢ ani tak dobrý žalúdok, ako peþeĖ. Kto nemá lakte, musí sa viac na kolená spoliehaĢ. Ak vám lekár prikáže priniesĢ stolicu, neznamená to, že je plná þakáreĖ a nie je si kam sadnúĢ. J. Heinrich

P. Zifêák

V. Belica

Momentky z parkoviska Na sympózium prišli v rovnakom êase. Populárny astrológ aj popredný astronóm. Okamžite sa rozpútal ohĀostroj fotobleskov. Obaja vystúpili zo svojich automobilov na parkovisku pred konferenênou budovou, spozorovali sa navzájom a rýchlo odvrátili zrak. Astrológ vystúpil zo svojho mercedesu, ktorý riadil jeho šofér a zároveĀ muž z jeho ochranky. Zo zadných dverí vystúpili dve pôvabné mladé dámy: Majstrova asistentka a Majstrova hovorkyĀa. Astronóm vystúpil zo svojej staruêkej škodovky. Vystúpil sám. M. Kenda 16 Internetový mesačník obcí Občianskeho združenia Termál

F. Bojniêan O Nevyhüadávajte konflikty, ony si vás nájdu. O Dnešní tinedžéri sa už nehrajú na indiánov, ale na mafiá- nov. O ObohaČte svoj jazyk. Položte si naĀ korunu! O Ako spoznáte humoristu? Nepozná žarty. M. Palko

P. Zifêák

RECESÁRIUM O Ak máte radi k pivu „utopencov“, neučte svoje deti plávať. O Pre nekrofi likov sú frigídne ženy príliš temperamentné. O Napriek obezite mnohé ženy sú ľahkými. O Sú aj takí, ktorí sa chodia k spovedi chvastať. O Upozornenie: Ak chodíte dopíjať pivo po bufetoch, nesťažujte sa, že nedolievajú. O Najlepší biznis je nainštalovať automat na prezervatívy v domove „EKOLOGICKÉ“ POREKADLO dôchodcov na viditeľnom mieste. O Vo vysokom veku možno získať takú sklerózu, že si neviete spomenúť, Strom nepadá ýaleko od sekery. J. Liptay u ktorej frajerky ste si zabudli zuby. J. Heinrich û. Kotrha

M. Kamenský

P. Švancár ģ Veüa sa toho zmenilo aj na našej Babka sedí na autobusovej za- dedine. Ú Č E T stávke. ģ To áno. Pekár už dávno nepeêie, ko- Za príchod na svet platí- Sused ide okolo a pýta sa jej: váê nekuje... a keó sa objaví obecný me celý život. J. Liptay – Babka, þo tu robíte? blázon, urobia z neho poslanca. – ýakám na autobus. – Ale ten o tomto þase chodí iba vo sviatok... – No već, ja mám dnes naro- deniny.

û. Belica

PSIE HLASY SkúsenosĘ vraví: Keý treba, dôjde aj psí hlas do neba! J. Heinrich û. Radena