Spoločenstvá Liskavkovitých (Coleoptera, Chrysomelidae) Xerotermných Biotopov Podunajska

Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46

SPOLOČENSTVÁ LISKAVKOVITÝCH (COLEOPTERA, CHRYSOMELIDAE) XEROTERMNÝCH BIOTOPOV PODUNAJSKA

Jakub STEINHŰBEL1, Milada HOLECOVÁ2

1Vígľašská 9, Bratislava; e‐mail: [email protected] 2 Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Mlynská dolina B1, 842 15 Bratislava; e‐mail: [email protected]

STEINHŰBEL, J. & HOLECOVÁ, M. 2019. Community of Leaf beetles (Coleoptera, Chrysomelidae) of xerothermic biotopes of the Danube Region. Entomofauna carpathica, 31(2): 37‐46.

Abstract: The biodiversity research of the Leaf beetles (Chrysomelidae) was conducted on seven xerothermal localities in the vicinity of the Danube river, in the plant community Crataegetum danubiale (southwestern Slovakia). A total of 3747 individuals belonging to 86 beetle species were obtained. The most abundant was subfamily Alticinae with 47 species and 2877 individuals. Of the typically xerophilic species with rare occurrence were present: Longitarsus minusculus, Pachybrachys tesselatus, Pachybrachys hieroglyphicus, Timarcha tenebricosa, Smaragdina affinis and Smaragdina salicina.

Key words: Leaf beetles, xerothermic biotopes

ÚVOD

Povodie rieky Dunaj je charakteristické jedinečnosťou biotopov, ktorých mozaika vytvára miestami prudký kontrast. Vo veľmi úzkom ekotóne sa tu strieda typický lužný les so xerotermnou lesostepou. Na miestach, kde fluviálne štrky dosahujú až k povrchu pôdneho profilu sa nachádza rastlinné spoločenstvo Crataegetum danubiale (Asparago‐Crataegetum), tvorené rozsiahlymi travinno‐ bylinnými plochami s prevládajúcim krovinatým porastom a svetlomilnými druhmi rastlín dobre znášajúcimi vyššie teploty a nedostatok vody (JURKO 1958). Entomologický výskum týchto území bol v minulosti predmetom viacerých štúdií. Najucelenejšou prácou je monografia Príroda ostrova Kopáč (MAJZLAN 2007), zachytávajúca flóru a faunu jedného z najvýznamnejších xerotermných území tejto oblasti. Výskumom koleopterofauny lužných lesov sa venovali MAJZLAN & RYCHLÍK (1982, 1986), MAJZLAN & DURMEK (1986), MAJZLAN (1988, 1991, 1993), KODADA & MAJZLAN (1991) a DURMEK et al. (1993), liskavky inundačného pásma Dunaja skúmal MURÁNSKY (1999). Z celkového počtu druhov liskaviek na našom území, ktoré je 543 druhov (excl. Bruchinae, ZAHRADNÍK 2017), bola zo sledovaných území v blízkosti rieky Dunaj doposiaľ zistená prítomnosť 246 druhov liskaviek (MAJZLAN 2007, MURÁNSKY 1999). Za touto druhovou bohatosťou liskaviek stojí v

37 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46 prvom rade zachovanosť biotopov a rozmanitosť rastlinného krytu, na ktoré sú liskavky ako striktne fytofágna skupina úzko viazané. Preto liskavky môžeme považovať ako bioindikátory aktuálneho stavu týchto jedinečných spoločenstiev formovaných na pôvodne nehostinných štrkových sedimentoch.

Charakteristika územia

Výskum sme robili na siedmich lokalitách nachádzajúcich sa v orografickom celku Podunajská rovina (Obr. 1.). Všetky skúmané lokality boli charakterom biotopu identické a zároveň boli topograficky lokalizované blízko seba. Na ľavom brehu Dunaja sa nachádza sledované územie Biskupické luhy o celkovej rozlohe 869,03 ha. Záujmovým územím sú xerotermné lokality: Panský diel, Ostrov Kopáč (Obr. 2.), Gajc, Bajdel a Kalinkovská lesostep. Obr. 1. Situačný náčrt sledovaného územia. Na pravom brehu Dunaja sme Fig. 1. Sketch map of study area. spracovali územie Ostrovné lúčky s rozlohou 613,56 ha. Predmetom výskumu boli lokality: Rusovský park a Ostrovné lúčky (Čunovské jazero). Priemerná nadmorská výška lokalít je 130 m n. m.

Obr. 2. Prírodná rezervácia Ostrov Kopáč so zachovaným xerotermným jadrom. Fig. 2. Nature reservation Ostrov Kopáč with preserved xerothermal core.

38 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46

Lokalita GPS súradnice:

Panský diel N 48°6′5′′ E 17°9′35.2′′ Ostrov Kopáč N 48°5′43.1′′ E 17°9′39.3′′ Gajc N 48°4′37.3′′ E 17°9′57.4′′ Bajdel N 48°4′2.1′′ E 17°10′59′′ Kalinkovská lesostep N 48°3′39.9′′ E 17°12′39.2′′ Rusovský park N 48°3′17.8′′ E 17°9′21.5′′ Ostrovné lúčky N 48°2′24.7′′ E 17°10′32.2′′

MATERIÁL A METODIKA

Zber vzoriek sa uskutočnil v rokoch 2011 až 2013, v prvých dvoch rokoch bolo z každej lokality odobraných spolu 12 kvantitatívnych vzoriek v mesiacoch jún – október, v poslednom roku výskumu to boli iba dve kvantitatívne vzorky v mesiacoch apríl – júl. Zber vzoriek bol uskutočňovaný v 2 až 3 týždňových intervaloch, pričom jedna kvantitatívna vzorka predstavovala 400 smykov a 50 oklepov z okolitých drevín. Konštantnosť druhov bola vyjadrená kategóriami podľa SCHWERDTFEGERA (1975), dominancia bola hodnotená podľa stupnice TISCHLERA (1949) a HEYDEMANNA (1955).

Dominancia: Konštantnosť eudomunantný (ED) > 10 % eukonštantý (EK) 75 % < 100 % dominantný (D) 5 % < 10 % konštantný (K) 50 % < 75 % subdominantný (SD) 2 % < 5 % akcesorický (As) 25 % < 50 % recedentný (R) 1 % < 2 % akcidentálny (A) < 25 % subrecedentný (SR) < 1 %

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Spolu sme získali 3747 jedincov liskavkovitých, patriacich k 86 druhom. Priemerná hodnota abundancie liskavkovitých na jednu kvantitatívnu vzorku predstavovala 38,23 ex./vz. V počte jedincov dominovala lokalita Bajdel so 694 jedincami a s priemernou abundanciou 49,57 ex./vz. Podľa dominancie jedincov a druhov, bola najbohatšie zastúpená podčeľaď Alticinae s 2877 jedincami patriacimi k 47 druhov. Z celkovej biodiverzity liskavkovitých predstavovali Alticinae 54,65 % druhov a 76,78 % jedincov. Vzhľadom na kvalitatívno‐kvantitatívnu prevahu jedincov skočiek, je možné konštatovať jej významné zastúpenie medzi liskavkovitými a to na všetkých skúmaných lokalitách. Chudobnejšie zastúpená bola podčeľaď Cryptocephalinae so 17 druhmi a 244 jedincami. Podčeľaď Clytrinae bola zastúpená 7 druhmi a 436 jedincami. V počte jedincov výraznejšie prevládala aj podčeľaď Criocerinae s 119 jedincami patriacimi do 3 druhov. Frekvencia výskytu druhov bola 39 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46 pomerne nízka, pre dané taxocenózy boli charakteristické najmä akcidentálne druhy, ktoré tvorili až 85 % všetkých druhov. Konštantné druhy zastupovali len Aphthona cyparissiae a Longitarsus pratensis, ktoré sa pomerne hojne vyskytovali takmer na všetkých lokalitách, zatiaľ čo eukonštantné druhy sa vôbec nevyskytovali. Zvyšné druhové spektrum bolo tvorené akcesorickými druhmi s pomerne nízkym stupňom dominancie. Charakteristické druhové spektrum bolo tvorené: eudominantnými a súčasne konštantnými druhmi: Aphthona cyparissiae a Longitarsus pratensis. Dominantné a zároveň akcesorické druhy boli: Coptocephala unifasciata, Chaetocnema aridula a Longitarsus obliteratus. Najviac zastúpenými boli druhy subdominantné a súčasne akcesorické, prezentované až 6 druhmi: Aphthona pygmaea, Chaetocnema hortensis, Longitarsus helvolus, Longitarsus salviae, Oulema melanopus a Phyllotreta vittula. Ako posledné boli recedentné a zároveň akcesorické druhy Longitarsus luridus a Chaetocnema conducta. Všetky skúmané spoločenstvá mali spoločných 18 druhov: Aphthona cyparissiae, Aphthona pygmaea, Coptocephala unifasciata, Cryptocephalus hypochaederis, Cryptocephalus moraei, Cryptocephalus sericeus, Chaetocenema aridula, Chaetocnema conducta, Chaetocnema hortensis, Longitarsus helvolus, Longitarsus luridus, Longitarsus obliteratus, Longitarsus pratensis, Longitarsus salviae, Oulema melanopus, Phyllotreta cruciferae, Phyllotreta undulata a Phyllotreta vittula. Zaujímavým je pribúdanie nových druhov počas výskumu, ktoré vykazovalo plynulý a kontinuálny rast počas celého obdobia. Prudký nárast bol prirodzene na začiatku výskumu, naopak výraznejšia stagnácia nastala v polovici druhého roku výskumu a udržala sa až do jeho konca, v tomto období pribúdanie nových druhov celkom ustalo. V poslednom roku výskumu boli odobraté z každej lokality len dve kvantitatívne vzorky v jarnom období, pre potvrdenie, že skúmané spoločenstvá majú ešte kapacitu vydať ďalšie nové druhy po predchádzajúcom výskume. V tomto období pribudlo ešte šesť nových druhov. Spolu zo všetkých lokalít bolo za celé obdobie výskumu odobratých 98 kvantitatívnych vzoriek (Obr. 3.).

Obr. 3. Pribúdanie nových druhov liskaviek počas celého obdobia výskumu. Fig. 3. Leaf beetles species discovery curve during whole period of research. 40 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46

Pre ucelenosť druhovej rozmanitosti liskaviek skúmaných území je potrebné spomenúť prácu MURÁNSKEHO (1999), ktorá udáva výskyt 224 druhov liskavkovitých a prácu MAJZLANA (2007) s ďalšími 22 doplňujúcimi druhmi. Takto kompletný zoznam druhov podáva celistvejší prehľad o biodiverzite liskavkovitých na území Dunajských luhov. Z 86 druhov, ktoré sme počas výskumu získali z lokalít Panský diel, Ostrov Kopáč, Gajc, Bajdel, Kalinkovská lesostep, Rusovský park a Ostrovné lúčky bolo 17 druhov pre dané územie nových: Aphthona abdominalis, Cassida margaritacea, Crioceris duodecimpunctata, Cryptocephalus pini, Cryptocephalus pygmaeus, Diabrotica virgifera, Dibolia rugulosa, Dibolia timida, Longitarsus anchusae, Longitarsus helvolus, Longitarsus lycopi, Longitarsus minusculus, Longitarsus parvulus, Longitarsus salviae, Neocrepidodera ferruginea, Phyllotreta astrachanica a Phyllotreta procera. Náš nepôvodný a invázny druh Diabrotica virgifera bol nájdený na lokalite Kalinkovská lesostep, ktorá bezprostredne hraničila s kukuričným poľom, odkiaľ pravdepodobne prešiel na príbuzný druh rastlín. Druhý nález pochádzal z lokality Bajdel, v blízkosti ktorej sa tiež nachádzalo kukuričné pole, avšak v o niečo väčšej vzdialenosti ako na predošlej lokalite. Jediný nález bol u druhov Dibolia rugulosa, Crioceris duodecimpunctata a Cryptocephalus pini. O niečo početnejšie boli nálezy druhov Dibolia timida, Phyllotreta procera, Phyllotreta astrachanica a Neocrepidodera ferruginea. Naopak pomerne hojne boli zastúpené druhy Longitarsus helvolus a Longitarsus salviae, bežne sa vyskytujúce takmer na všetkých plochách. Skoro jarný druh Longitarsus anchusae sa vyskytuje od konca marca do polovice júna, jediné dva nálezy pochádzajú z lokality Panský diel a Ostrov Kopáč, celkovo je prítomnosť tohto druhu pravdepodobne bežnejšia, avšak len v krátkom jarnom období.

Tabuľka 1. Zoznam zistených druhov liskaviek na skúmaných lokalitách. Table 1. List of leaf beetle species faund in searched localities.

č diel

Druh / Lokalita č Σ Gajc park lú Kopá Bajdel Ostrov lesostep Ostrovné Rusovský Panský Kalinkovská

Altica oleracea (Linnaeus, 1758) 3 21 28 5 57 Aphthona abdominalis (Duftschmidt, 1825) 1 1 Aphthona cyparissiae (Koch, 1803) 12 212 133 31 55 70 79 592 Aphthona euphorbiae (Schrank, 1781) 1 1 2 Aphthona lutescens (Gyllenhal, 1808) 1 1 Aphthona pygmaea Kutschera, 1861 2 32 13 7 22 7 9 92 Aphthona venustula Kutschera, 1861 5 5 2 1 7 3 23

41 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46

č diel

Druh / Lokalita č Σ Gajc park lú Kopá Bajdel Ostrov lesostep Ostrovné Rusovský Panský Kalinkovská

Cassida flaveola Thunberg, 1794 1 1 2 Cassida margaritacea Schaller, 1783 1 1 14 1 17 Cassida rubiginosa Müller, 1776 1 1 1 3 Cassida sanguinolenta Müller, 1776 1 1 Clytra laeviuscula Ratzeburg, 1837 2 1 1 4 Clytra quadripunctata (Linnaeus, 1758) 1 1 Coptocephala rubicunda (Laicharting, 1781) 3 6 10 1 4 1 25 Coptocephala unifasciata (Scopoli, 1763) 63 68 3 151 8 1 5 299 Crepidodera aurata (Marsham, 1802) 1 1 Crioceris duodecimpunctata (Linnaeus, 1758) 1 1 Crioceris quatuordecimpunctata (Scopoli, 1763) 1 3 4 Cryptocephalus bipunctatus (Linnaeus, 1758) 3 1 3 2 2 9 20 Cryptocephalus connexus Olivier, 1807 5 12 8 3 28 Cryptocephalus flavipes Fabricius, 1783 1 21 22 Cryptocephalus fulvus Goeze, 1877 4 4 Cryptocephalus hypochaederis (L., 1758) 17 14 19 5 4 7 9 75 Cryptocephalus chrysopus Gmelin, 1788 1 1 Cryptocephalus moraei (Linnaeus, 1758) 1 12 2 2 3 1 3 24 Cryptocephalus nitidus (Linnaeus, 1758) 1 1 Cryptocephalus octacosmus Bedel, 1891 1 1 2 Cryptocephalus pini (Linnaeus, 1758) 1 1 Cryptocephalus pygmaeus Fabricius, 1792 1 1 2 Cryptocephalus sericeus (Linnaeus, 1758) 7 10 2 5 1 4 4 33 Cryptocephalus strigosus Germar, 1824 2 9 4 2 17 Cryptocephalus violaceus Laicharting, 1781 2 2 1 5 Cryptocephalus quercety Suffrian, 1843 1 3 1 1 6 Diabrotica virgifera LeConte, 1858 1 1 2 Dibolia femoralis Redtenbacher, 1849 3 1 13 17 Dibolia rugulosa Redtenbacher, 1849 1 1 Dibolia timida (Illiger, 1807) 2 3 1 2 2 10 Galeruca pomonae (Scopoli, 1763) 1 6 2 9 Galeruca tanaceti (Linnaeus, 1758) 1 1 Hispella atra (Linnaeus, 1767) 2 2 8 2 1 15 42 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46

č diel

Druh / Lokalita č Σ Gajc park lú Kopá Bajdel Ostrov lesostep Ostrovné Rusovský Panský Kalinkovská

Chaetocnema aridula (Gyllenhal, 1827) 6 4 9 8 6 60 109 202 Chaetocnema concinna (Marsham, 1802) 1 1 1 2 5 10 Chaetocnema conducta (Motschulsky, 1838) 3 1 18 5 7 19 5 58 Chaetocnema hortensis (Geoffroy, 1785) 10 5 11 9 7 17 25 84 Chaetocnema chlorophana (Duftschmid, 1825) 6 6 Chaetocnema tibialis (Illiger, 1807) 1 1 2 Chrysolina sanguinolenta (Linnaeus, 1758) 1 1 Labidostomis longimana (Linnaeus, 1761) 9 22 7 32 2 7 79 Logitarsus anchusae (Paykull, 1799) 1 1 2 Logitarsus apicalis (Beck, 1817) 11 11 Logitarsus ballotae (Marsham, 1802 ) 1 17 18 Logitarsus exoletus (Linnaeus, 1758) 1 1 Logitarsus foundrasi Weise, 1893 2 1 3 Logitarsus helvolus Kutschera, 1863 38 2 19 35 27 18 16 155 Logitarsus luridus (Scopoli, 1763) 5 29 10 7 1 10 7 69 Logitarsus lycopi (Foudras, 1860) 1 1 Logitarsus melanocephalus (De Geer, 1775) 1 1 Logitarsus minusculus (Foundras, 1859) 1 2 1 4 Logitarsus nasturtii (Fabricius, 1792) 1 1 1 1 4 Logitarsus obliteratus (Rosenhauer, 1847) 13 12 6 111 17 28 33 220 Logitarsus parvulus (Paykull, 1799) 4 4 Logitarsus pellucidus (Foudras, 1860) 1 2 3 2 3 11 Logitarsus pratensis (Panzer, 1794) 102 61 202 174 108 100 5 752 Logitarsus salviae Gruev, 1975 13 3 19 12 55 6 1 109 Logitarsus succineus (Foundras, 1859) 6 11 19 2 11 1 50 Logitarsus tabidus (Fabricius, 1775) 1 1 1 3 Luperus xanthopoda (Schrank, 1781) 2 2 Neocrepidodera ferruginea (Scopoli, 1763) 9 1 10 Oulema melanopus (Linnaeus, 1758) 10 6 3 4 3 51 37 114 Pachybrachis hierohlyphicus (Laicharting, 1781) 1 1 Pachybrachis tesselatus (Olivier, 1791) 1 1 2 Phyllotreta astrachanica Lopatin, 1977 1 3 6 1 1 2 14 Phyllotreta cruciferae (Goeze, 1777) 11 18 12 2 3 11 6 63 43 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46

č diel

Druh / Lokalita č Σ Gajc park lú Kopá Bajdel Ostrov lesostep Ostrovné Rusovský Panský Kalinkovská

Phyllotreta nemorum (Linnaeus, 1758) 3 3 Phyllotreta nigripes (Fabricius, 1775) 2 1 1 2 6 Phyllotreta procera (Redtenbacher, 1849) 1 3 3 7 Phyllotreta undulata Kutschera, 1860 7 2 4 5 7 16 10 51 Phyllotreta vittula (Redtenbacher, 1849) 20 18 6 9 14 56 14 137 Psylliodes attenuatus (Koch, 1803) 4 4 Psylliodes chalcomerus (Illiger, 1807) 1 1 Psylliodes chrysocephalus (Linnaeus, 1758) 1 1 1 3 Psylliodes picinus (Marsham, 1802) 1 1 Sermylassa halensis (Linnaeus, 1767) 1 2 13 1 17 Smaragdina affinis (Illiger, 1794) 7 5 11 2 1 26 Smaragdina salicina (Scopoli, 1763) 1 1 2 Timarcha tenebricosa (Fabricius, 1775) 1 1 Spolu jedincov 415 619 581 694 439 558 441 3747 Spolu druhov 46 46 42 46 38 41 41 86

Poznámky k významnejším nálezom

Najzaujímavejší bol výskyt zriedkavého druhu skočky Longitarsus minusculus. Tento stenotopný druh je viazaný na stepné lokality s výskytom živných rastlín z čeľade Lamiaceae, prevažne Stachys recta a Ballota nigra (ČÍŽEK & DOGUET 2008, Obr. 4). Po jednom exemplári bol prítomný na lokalitách Panský diel a Kalinkovská lesostep, dva exempláre boli na lokalite Bajdel. Obr. 4. Longitarsus minusculus, vľavo ♂ (+ aedeagus), Výskyt tejto skočky sa vpravo ♀ (+ spermatheca) (foto J. Steinhűbel). Fig. 4. Longitarsus minusculus, left ♂ (+ aedeagus), right udáva aj z lokalít Jelšavský ♀ (+ spermatheca) (photo J. Steinhűbel). 44 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46 kras, NPR Burdov a Sv. Jur pri Bratislave (BENEDIKT 2014, MAJZLAN 2011, 2016). Rovnako zaujímavá bola prítomnosť našej najväčšej liskavky druhu Timarcha tenebricosa na lokalite Ostrovné lúčky. Na Slovensku sa vyskytuje vzácne len v najjužnejších stepných oblastiach, MAJZLAN a RYCHLÍK (1982) udávajú výskyt tejto liskavky z lokality Vlčie hrdlo pri Bratislave a MAJZLAN et al. (1999) z NPR Čenkovská lesostep. Tento monofágny druh je potravne viazaný na rastliny druhu Galium mollugo. Z ostatných zaujímavých nálezov sa vyskytli prevažne typicky xerofilné a stenotopné druhy liskaviek: Pachybrachys tesselatus: arborikol, oligofág na Quercus, Ulmus. Po jednom exemplári bol prítomný na lokalite Ostrov kopáč a Ostrovné lúčky. Presne z týchto dvoch lokalít uvádza hojný výskyt MURÁNSKY (1999). Pachybrachys hieroglyphicus: arborikol, oligofág na Populus nigra, Rosa sp. V jednom exemplári sa vyskytol na lokalite Bajdel. MURÁNSKY (1999) udáva hojný výskyt tohto druhu z lokalít Ostrov Kopáč, Ostrovné lúčky, Kráľovská lúka, Istragov, Sporná sihoť a Číčov. Smaragdina affinis: arborikol, polyfág na Crataegus sp. Pomerne hojne sa vyskytoval na lokalite Gajc, Bajdel, Kalinkovská lesostep, Rusovský park a Ostrovné lúčky. Spolu bolo získaných 26 exemplárov. Tento druh sa udáva aj z lokality Čenkovská lesotep (MAJZLAN 1999), MURÁNSKY (1999) udáva výskyt druh vzácne len z lokality Ostrov Kopáč. Smaragdina salicina: arborikol, polyfág na Crataegus sp. Po jednom exemplári bol prítomný na lokalite Bajdel a Gajc. Veľmi vzácne udáva prítomnosť tohto druhu aj MURÁNSKY (1999) z lokality Ostrovné lúčky.

POĎAKOVANIE

Za pomoc a odborné rady patrí poďakovanie RNDr. Vladimírovi Janskému z Prírodovedného múzea v Bratislave a RNDr. Lukášovi Sekerkovi z Prírodovedeckej fakulty Juhočeskej univerzity za pomoc pri identifikácii druhu Cassida sanguinolenta.

LITERATÚRA

BENEDIKT, S. 2014. Příspěvek k poznání fauny (Coleoptera) Jelšavského krasu (Slovensko). Západočeské entomologické listy 5: 32‐90. ČÍŽEK, P. & DOGUET, S. 2008. Klíč k určování dřepčíků (Coleoptera: Chrysomelidae: Alticinae) Česka a Slovenska. Městské muzeum Nové Město nad Metují, Nové Město nad Metují, 232 pp. DURMEK, V., MAJZLAN, O. & KODADA, J. 1993. Phytophagous beetles (Coleoptera phytophaga) of the soil of Danubian forest Saliceto‐Populetum. Acta Zoologica Universitatis Comenianae 37: 17‐24. 45 Entomofauna carpathica, 2019, 31(2): 37‐46

HEYDEMANN, B. 1955. Die Frage der topographischen Übereinstimmung des Lebensraumes von Pflanzen und Tiergesellschaften. Verhandlungen der Deutschen Zoologischen Gesellschaft 1955: 444‐452. JURKO, A. 1958. Pôdne ekologické pomery a lesné spoločenstvá podunajskej nížiny. SAN, Bratislava, 264 pp. KODADA, J. & MAJZLAN, O. 1991. Spoločenstvá chrobákov (Coleoptera) Klátovského ramena pri Jahodnej. Entomological Problems 21: 31‐52. MAJZLAN, O. 1988. Spoločenstvá chrobákov (Coleoptera) Čičova a blízkeho okolia. Entomological Problems 18: 121‐131. MAJZLAN, O. 1991. Zooedafon (makrofauna) lesov Saliceto‐Populetum okolia rieky Dunaja. Entomological Problems 21: 7‐17. MAJZLAN, O. 1993. Fytofágne chrobáky (Coleoptera phytophaga) v pôde lužných lesov rieky Dunaja. Správy SES 5(3): 1‐12. MAJZLAN, O. 2007. Chrobáky (Coleoptera) PR Ostrov Kopáč pri Bratislave, pp. 151‐196. In: MAJZLAN, O. (ed.) Príroda ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava, 287 pp. MAJZLAN, O. 2011. Cenózy chrobákov (Coleoptera) vo vinohradoch Sv. Jura pri Bratislave. Naturae tutela 2: 163‐180. MAJZLAN, O. 2016. Chrobákoy (Coleoptera) v Národnej prírodnej rezervácii Burdov. Ochrana prírody 27: 89‐125. MAJZLAN, O. & RYCHLÍK, I. 1982. Chrobáky v dosahu riečneho toku Dunaja pri Bratislave. Entomological Problems 17: 33‐81. MAJZLAN, O. & RYCHLÍK, I. 1986. Koleopterocenózy dunajských lužných lesov v blízkosti Bratislavy. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia 6: 883‐104. MAJZLAN, O. & DURMEK, V. 1986. Štruktúra a funkcia cenóz fytofágnych chrobákov Podunajska. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Zoologia 31: 31‐43. MAJZLAN, O., RYCHLÍK, I. & DEVÁN, P. 1999. Vybrané skupiny hmyzu (Coleoptera, Hymenoptera – Sphecidae, Pompilidae et Vespidae) NPR Čenkovská step a NPR Čenkovská lesostep na južnom Slovensku. Folia faunistica Slovaca 4: 129‐150. MURÁNSKY, P. 1999. Liskavky (Coleoptera: Chrysomelidae) inundačného pásma Dunaja. Folia Faunistica Slovaca 4: 121‐128. SCHWERDTFEGER, F. 1975. Ökologie der Tiere. Band III – Synökologie. Verlag Paul Parey,Hamburg und Berlin, 415 pp. TISCHLER, W. 1949. Grundzüge der terrestrischen Tierökologie. Vieweg, Braunschweig, 219 pp. ZAHRADNÍK, P. 2017. Seznam brouků (Coleoptera) České republiky a Slovenska. Check‐list of beetles (Coleoptera) of the Czech Republic and Slovakia. Lesnická práce, Kostelec nad Černými Lesy, 539 pp.