OD PRIESMYKU PREDEAL PO KUROVSKÉ SEDLO Nové:Layout 1
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
JOZEF BYSTRICKÝ a kol. OD PRIESMYKU PREDEAL PO KUROVSKÉ SEDLO Boje vo Východných Karpatoch v roku 1944 VOJENSKÝ HISTORICKÝ ÚSTAV Bratislava 2011 © Jozef Bystrický a kol. © Vojenský historický ústav Bratislava © Autori: Dr. hab. Andrzej Aksamitowski, plk. v.v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., PhDr. František Cséfalvay, CSc., Mgr. Tomáš Hofírek, Dr. Andrzej Krzak, pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD. Recenzenti: plk. v.v. prof. PhDr. Pavol Kollár, CSc. pplk.v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD. Odborná a jazyková redaktorka: Mgr. Mária Stanová ISBN 978 – 80 – 89523 – 07 – 8 OBSAH Úvodom Boje vo Východných Karpatoch v roku 1944 .................................................7 JOZEF BYSTRICKÝ I. ČASŤ Letné a jesenné ťaženie Červenej armády v roku 1944 ....................................19 JOZEF BYSTRICKÝ Operacja Jassy – Kiszyniowska ........................................................................36 ANDRZEJ KRZAK Predohra a priebeh Debrecínskej operácie .......................................................54 FRANTIŠEK CSÉFALVAY Východokarpatská operácia ..............................................................................67 JOZEF BYSTRICKÝ „Ordre de bataille“ jednostek Wehrmachtu i Armii czerwonej walczących w Karpatach w roku 1944. Charakterystiki dowódców ...................................104 ANDRZEJ AKSAMITOWSKI Činnosť sovietskeho letectva vo Východokarpatskej operácii ...............................123 PETER ŠUMICHRAST Obranné boje nemeckého XXIV. tankového zboru v Karpatoch (september – október 1944) .................................................................................142 TOMÁŠ HOFÍREK Obrazová príloha................................................................................................175 II. ČASŤ Vojnový denník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR (4. september – 31. december 1944) .................................................................187 JOZEF BYSTRICKÝ Obrazová príloha..................................................................................................341 Resumé ..............................................................................................................369 Menný register ................................................................................................ 377 Pramene a literatúra ..........................................................................................381 CONTENTS Introduction Battles in the East Carpathians in 1944…………………........……………….7 JOZEF BYSTRICKÝ Part I The Red Army´s summer and autumn campaign in 1944…………...………..19 JOZEF BYSTRICKÝ Operation Jassy–Kishinev ………………………………...................……….36 ANDRZEJ KRZAK The prelude and progress of Operation Debrecen ……..........………………..54 FRANTIŠEK CSÉFALVAY Operation East Carpathians………………….......................................………67 JOZEF BYSTRICKÝ The Operational Battle Plans' of the Wehrmacht troops and the Red Army fighting in the Carpathians in 1944. Characteristics of Commanders ….......…104 ANDRZEJ AKSAMITOWSKI The missions of the Soviet Air Force in the East Carpathian operation …..….123 PETER ŠUMICHRAST Defensive battles of 24th German Tank Corps in the Carpathians (September – October 1944) ……………………………..........……………..142 TOMÁŠ HOFÍREK Part II The war diary of the 1st Czechoslovak Army Corps in the USSR (4 September – 31 December 1944) .................................................................187 JOZEF BYSTRICKÝ Summary ...........................................................................................................369 Index ....................................................................................................................377 Bibliography .......................................................................................................381 ÚVODOM BOJE VO VÝCHODNÝCH KARPATOCH V ROKU 1944 V druhej polovici roka 1944 sa v európskom priestore vojnovej činnosti odohrávali udalosti, ktoré významným spôsobom približovali víťazstvo štátov protifašistickej koalície nad nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Na východnom fronte Čer- vená armáda počas letného a jesenného ťaženia uskutočnila rad strategických úto- čných operácií, počas ktorých dokončila oslobodzovanie okupovaných území Sovietskeho zväzu (okrem severozápadnej časti Lotyšska) a rozvinula bojovú čin- nosť proti vojskám nacistického Nemecka a jeho spojencov na území Fínska, Ru- munska, Bulharska, Juhoslávie, Maďarska a Československa. Zatiaľ čo v júni 1944 východný front v dĺžke asi 4 500 km prebiehal od Barentsovho mora západne od Murmanska cez Onežské a Ladožské jazero, Karelskú šiju, severozápadne od Lenin- gradu, východne od Narvy, Pskova, Vitebska a Mogileva, pozdĺž prieky Pripjať a vý- chodne od Stanislavi a Ivanovo-Frankovska, severne od Kišiňova a pozdĺž Dnestru na juh k Čiernemu moru, po skončení letného a jesenného ťaženia, čiže na konci roka 1944, dosahovala dĺžka frontu asi 2 200 km. Prebiehala od Baltického mora cez úze- mie Lotyšska, Litvy, Východného Pruska, Poľska, Československa, Maďarska k rieke Dráve v Juhoslávii. V západnej Európe, vylodením v Normandii (6.6.1944), spoje- necké vojská otvorili druhý front, 25. júla začali útok v severozápadnom Francúzsku, 15. augusta začali vyloďovanie v južnom Francúzsku, 2. septembra prekročili zá- padné hranice Belgicka a počas nasledujúceho dňa oslobodili Brusel. Dňa 7. sep- tembra americké vojská prenikli k rieke Máse a 10. septembra ovládli mesto Luxemburg. Nemecké vojská medzitým ustúpili na Siegfriedovu líniu1 na celom úseku od mesta Cáchy (nemecky: Aachen)2 po Méty (franc. Metz, nem. Metz)3. Na južnom krídle frontu sa americko-francúzske vojská do polovice septembra prebo- jovali k Belfortu, 28. novembra dobyli Štrasburg (franc. Strasbourg, nem. Strassburg) a dosiahli západné hranice Nemecka. Nemeckému veleniu sa podarilo dočasne sta- bilizovať front a v decembri 1944 v Ardenách dokonca uskutočniť rozsiahly protiú- tok (16. – 25.12.1944). Do konca roka 1944 vojská západných Spojencov oslobodili Francúzsko, Belgicko, Luxembursko a časť Holandska. V Taliansku po oslobodení Ríma (4.6.1944) pokračovali zdĺhavé boje vojsk západných Spojencov o ovládnutie Apeninského polostrova, počas ktorých do konca roka postúpili na čiaru Pisa – Flo- rencia – Pesaro, kde sa front stabilizoval až do jari 1945. 1 Nemecká línia pevností a protitankových prekážok nazývaná aj ako Západný val. 2 Mesto v Severnom Porýní – Vestfálsku asi 65 km juhozápadne od Kolína nad Rýnom. 3 Mesto v severovýchodnom Francúzsku. 7 JOZEF BYSTRICKÝ Súčasťou letného a jesenného ťaženia Červenej armády v roku 1944 boli aj boje, ktoré prebiehali vo Východných Karpatoch v rámci navzájom súvisiacich operácií uskutočnených na území Ukrajiny, Poľska, Rumunska, Maďarska a Československa4 v čase od augusta do konca decembra. Prvá z nich, Jasko-kišiňovská operácia (20. – 29.8.1944), sa uskutočnila po strategickej útočnej operácii Červenej armády na Ka- relskej šiji (10.6. – 9.8.1944) a počas druhých etáp Bieloruskej (23.6. – 29.8.1944) a Ľvovsko-sandomierskej (13.7. – 29.8.1944) operácie. Ľvovsko-sandomierska operácia sa začala z čiary západne od Lucka (ukraj.: Луцьк) – západne od Tarnopoľa (ukraj. Тернопіль) – Kolomija (ukraj. Коломия) – Kras- noiľsk (ukraj. Kрасноiльськ) a skončila sa na čiare Józefów – Łagów5 – Szczucin – Dębica – východne od Krosna – Sanok – Skole (ukraj. Сколе) – Krasnoiľsk. Časť tejto línie od Gogłówa po Krasnoiľsk, ktorú zaujímali vojská ľavého krídla 1. ukra- jinského frontu a vojská 4. ukrajinského frontu, sa stala východiskovou čiarou na roz- vinutie útočnej činnosti týchto vojsk vo Východokarpatskej operácii (8.9. – 28.10.1944), ktorá bola úzko spätá s vývojom na južnom krídle východného frontu. Tu, po likvidácii obkľúčených nemeckých a rumunských vojsk v Jasko-kišiňovskej operácii, nasledovali septembrové boje vojsk 2. ukrajinského frontu o prechod cez ru- munskú časť Východných Karpát, na výsledky ktorých nadviazala Debrecínska ope- rácia (6. – 28.10.1944). Boje v priestore Východných Karpát v roku 1944 potom vyvrcholili Východoslovenskou operáciou (20.11. – 31.12.1944). V pôvodných plánoch Hlavného stanu najvyššieho velenia ozbrojených síl So- vietskeho zväzu6 na vedenie bojovej činnosti v letnom a jesennom ťažení roku 1944 sa s prekonávaním karpatských hrebeňov v priestore slovensko-poľských hraníc ne- počítalo. Jeho hlavná pozornosť bola sústredená na rozhodujúce smery strategického útoku – na berlínsky a viedenský smer, s tým, že obídenie karpatských hôr z juhu ponúkalo možnosť obkľúčenia nepriateľských vojsk v priestore Východných Kar- pát.7 Takáto možnosť reálne vznikla v súvislosti s úspešným postupom vojsk 2. ukrajinského frontu v priebehu Jasko-kišiňovskej operácie do tyla karpatského zo- 4 V hraniciach do septembra 1938. 5 Západne od mesta Opatów. 6 Uznesením Rady ľudových komisárov ZSSR z 23.6.1941 bol vytvorený Hlavný stan (štáb) hlav- ného velenia ozbrojených síl ZSSR pod vedením maršala S. K. Timošenka. Uznesením Štátneho výboru obrany ZSSR z 10.7.1941 bol tento orgán nahradený Hlavným stanom (štábom) najvyššieho velenia ozbrojených síl ZSSR v zostave: predseda J. V. Stalin, V. M. Molotov, maršali S. K. Ti- mošenko, S. M. Buďonnyj, K. J. Vorošilov, B. M. Šapošnikov, náčelník generálneho štábu G. K. Žukov. Velikaja otečestvennaja vojna 1941 – 1945. Sobitia. Ljudi. Dokumenty. Kratkij istoričeskij spravočnik. Moskva : Izdateľstvo političeskoj lietratury 1990, s. 419, 420. 7 KONEV, I. S. Zapisky komandujuščego frontom. Мoskva : Nauka 1972, s. 292; Oslobodenie Československa. Bratislava : VPL 1966, s. 57. Východné