Univerzita Komenského V Bratislave Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

HISTÓRIA, VÝVOJ A POROVNÁVANIE TECHNOLÓGIÍ ZOBRAZOVACÍCH ZARIADENÍ

2011 Barbara Vozáryová UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

HISTÓRIA, VÝVOJ A POROVNÁVANIE TECHNOLÓGIÍ ZOBRAZOVACÍCH ZARIADENÍ Bakalárska práca

Barbara Vozáryová

Študijný program : Matematika Študijný odbor: 9.1.1 Matematika Školiace pracovisko: Katedra algebry, geometrie a didaktiky matematiky Vedúci práce: RNDr. Róbert Bohdal, PhD. Kód: 6b6bf1b7-c9cc-4e53-811b-ca5163b8fa53

Bratislava, 2011

Poďakovanie

Touto cestou ďakujem svojmu vedúcemu bakalárskej práce a zároveň aj školiteľovi v jednej osobe RNDr. Róbertovi Bohdalovi, PhD za cenné rady a odborné vedenie pri vypracovávaní tohto školského diela. Ďalej ďakujem všetkým čo ma podporovali a prispeli k skvalitneniu tejto práce.

Abstrakt

V tejto Bakalárskej práci sme sa zaoberali „Zobrazovacou jednotkou“, inak tieţ nazývanou displej (z ang. display – zobraziť) prípadne VDU (Visual Dispaly Unit), ktorá je výstupným zobrazovacím zariadením. Ďalším často pouţívaným pomenovaním zobrazovacej jednotky je monitor. Monitor je základné výstupné elektronické zariadenie slúţiace k zobrazovaniu textových a grafických informácií, pôvodne určené najmä na monitorovanie hlásení o stave a priebehu činnosti systému. Odtiaľ pochádza aj jeho názov monitor. Ten na rozdiel od televízneho prijímača obvykle nie je vybavený vysokofrekvenčným vstupným obvodom (tunerom). Signál je do monitora prenášaný buď analógovo pri CRT, alebo v súčasnosti uţ digitálne pri všetkých ostatných druhoch. Momentálne je na trhu veľa typov monitorov, ktoré sa líšia technológiou zobrazovania, veľkosťou uhlopriečky, farebnosťou, pozorovacím uhlom, grafickým výkonom a mnohými ďalšími parametrami. My sme sa nimi zaoberali postupne od najstarších k najnovším. Oboznámili sme sa s klasickými CRT monitormi, zistili sme prečo ich LCD úplne vytlačili z trhu a aj ako fungujú. Popísali sme niektoré fakty aj o plazmových displejoch a nezabudli sme ani na nové typy ako SED, FED, OLED... Pri všetkých sme uviedli ich výhody, nevýhody, vývoj a princíp na akom pracujú. Pri jednotlivých typoch monitorov a ich súčiastok sme si v práci pre lepšie pochopenie aj graficky ukázali ich funkčnosť.

Kľúčové slová: monitor, displej, luminofór, elektróda

Abstract

This bachelor's thesis is about “visual unit”, also known as display or VDU (Visual Display Unit), which is device for visual output. Another frequently used name for a visual unit is monitor. Monitor is electronic output device for displaying text and graphical information, formerly used for monitoring state and functioning of the system. Name “monitor” was derived from this function. Opposite to television receiver, monitor does not have high frequency output circuit (tuner). Analogue signal transfer is used for CRT monitors and digital for all other types. Currently there are many types of monitors, that have different visualization technology, diagonal size, color, viewing angle, graphical performance and many other parameters. We studied them chronologically from the oldest to the newest. We studied CRT monitors, how they work and why they were repressed on the market by LCD monitors. Some facts about plasma displays are also mentioned in this paper. We didn't forget about new types of displays e.g. SED, FED, OLED, etc. Advantages, disadvantages and work principles of every display type were discussed. To help us better understand displays, reviewed in this work, we graphically visualized them.

Keywords: monitor, display, phosphor, electrode

Obsah

Abstrakt ...... 4 Abstract ...... 5 Úvod ...... 8 1. CRT – Catode ray tube ...... 9 1.1 História ...... 9 1.2 Konštrukcia ...... 9 1.3 Princíp ...... 10 1.4 Problémy ...... 12 2. LCD - Liquid Crystal Display ...... 13 2.1 História ...... 13 2.2 Konštrukcia ...... 14 2.3 Typy adresovacích matíc ...... 14 2.4 Princíp ...... 15 2.5 Typy TFT panelov ...... 15 2.5.1 TN – Twisted nematic ...... 16 2.5.2 IPS – In Plane Switching (Plošné prepínanie) ...... 16 2.5.3 AFFS – Advanced fringe field switching (zlepšené okrajové prepínanie) ... 17 2.5.4 MVA – Multi-Domain Vertica Alignment ...... 17 2.5.5 PVA – Patterned vertical Aliginmert ...... 17 2.5.6 ASV – Advance super view ...... 17 3 PDP - Plasma display panel ...... 19 3.1 História ...... 19 3.2 Konštrukcia ...... 19 3.3 Princíp ...... 20 3.4 Vlastnosti ...... 21 3.5 PALC – plazma adressed liquid crystal ...... 21 3.6 Alternatívne riešenie ...... 21 4. SED - Surface - Conduction electron-emiter display ...... 23 4.1 História ...... 23 4.2 Princíp ...... 23 4.3 Vlastnosti ...... 23 5 FED - Field emission display...... 24

5.1 História ...... 24 5.2 Princíp ...... 24 5.3 Vlastnosti ...... 25 6 OLED – Organic Light Emitting Diode ...... 26 6.1 História ...... 26 6.2 Konštrukcia: ...... 26 6.3 Princíp ...... 27 6.4 Vlastnosti ...... 27 6.5 Vyuţitie ...... 28 6.6 Nové technológie ...... 28 7. 3D displeje ...... 29 7.1. História ...... 29 7.2 Rozdelenie 3D displejov ...... 29 7.2 Stereoskopia ...... 30 7.3 Autostereoskopia ...... 31 8 Porovnávanie zobrazovacích zariadení ...... 33 Záver ...... 35 Tabuľky ...... 37 Zoznam použitej literatúry ...... 38

Úvod So zobrazovacími zariadeniami sa ľudstvo stretáva uţ veľa rokov. Monitory sú často spomínaná téma ale aj keď sa s nimi denne stretávame určite o nich nevieme všetko, skôr môţeme povedať, ţe takmer nič. Preto sme sa rozhodli zaoberať práve touto témou. Veľké mnoţstvo parametrov môţe beţného uţívateľa skôr vydesiť a nie pomôcť mu pri správnom výbere, aká by mala byť jeho hlavná úloha. Dúfame, ţe toto prácou sa nám to podarí zmeniť.

Ľudia dlhé roky túţili po veľkých uhlopriečkach, aby si obraz mohli vychutnať doma s rovnakým pôţitkom ako v kine. Plazmové displeje sú na to ako stvorené a rovnako sú však vhodné na exteriérové interaktívne veľkoplošné reklamy. Svojou sýtosťou farieb, jasom a rozlíšením priam lahodia oku, majú však aj veľa nevýhod, ktorými sa budeme zaoberať ďalej v práci.

Kaţdý určite pozná LCD displej, veď sa s ním stretávame denne, či uţ pri svojom osobnom počítači, notebooku prípadne kalkulačke. No princíp na akom funguje tekutý kryštál, kedy a kým bol vynájdený a ako bola táto technológia zdokonaľovaná vie len málokto. Toto a mnoho ďalších zaujímavostí budeme ešte preberať.

Na trh prichádzajú stále nové technológie monitorov ako SED, FED, OLED a niektoré nás uţ naopak stihli aj opustiť. Takouto technológiu je aj klasický CRT monitor, ktorý nám robil spoločnosť na pracovných stoloch vyše 30 rokov. Moţno si ešte niektorí spomínajú na ich monochromatické verzie, čo je uţ dnes takmer nepredstaviteľné. Táto technológia nebola veľmi ohľaduplná k nášmu zdraviu, ale jej uţitočnosť bola neopísateľná. Je preto dôleţité byť o takýchto veciach informovaný a poznať vývoj ale aj históriu v tejto oblasti. Veda za veľmi krátke obdobie urobila veľa dôleţitých krokov, zlepšil sa vplyv na zdravie človeka a zvýšila sa aj úspora elektrickej energie. Moţno práve OLED, ktorý je povaţovaný za budúcnosť nie len v oblasti zobrazovacích zariadení, ale aj osvetlenia nám jej ušetrí ešte viac, a podľa uvedených parametrov by nemala existovať uţ lepšia voľba ako OLED.

Kto vie čo donesie budúcnosť, my však ţijeme v dnešku a tak by bolo dobré, aby sme si o súčasných technológiách niečo povedali a dozvedeli sa ako sa uberal ich vývoj.

1. CRT – Catode ray tube Je najznámejším a dlhé roky aj najpouţívanejším zobrazovacím zariadením zaloţeným na katódovej trubici a elektrónovom dele.

Obrázok 1.1 CRT obrazovka, zloţená z: 1. vákuová banka, 2. ţeraviace vlákno, 3. katóda , 4. urýchľovacia anóda, 5. zameriavacia anóda, 6. vychyľovacie cievky, 7. maska, 8. luminofórova vrstva

1.1 História Experimentovanie s katódovými lúčmi sa zväčša pripisuje anglickému fyzikovi Joseph J. Thomsonovi, ktorý v rozmedzí rokov 1897 - 1899 v jeho troch slávnych experimentoch vychýlil katódové lúče, ktoré tvoria základ činnosti moderných CRT. V roku 1906 získal Nobelovu cenu za prácu ohľadom merania náboja častíc. [1]

V roku 1897 nemecký fyzik Karl Ferdinan Braun vynašiel prvú verziu CRT, známu ako Braunova trubica, ktorá pracovala so studenou katódovou diódou a luminofórom naneseným na obrazovke.[2]

Prvú verziu s horúcou katódou vynašli J.B. Johnson a H.W. Winhart z Western Electric a stala sa komerčným produktom v roku 1922. [3]

Skoršie trubice mali kruhový tvar, pretoţe to bolo jednoduchšie na výrobu.

V rokoch 2004 - 2006 väčšina veľkovýrobcov klasických CRT monitorov výrobu úplne ukončila z dôvodu, ţe táto technológia sa stala zastaranou a neziskovou.

1.2 Konštrukcia

1. vákuová banka – taktieţ nazývaná aj katódová trubica. Je to banka z tenkého skla, z ktorej je odčerpaný vzduch na poţadované vákuum.

2. ţeraviace vlákno - prechodom elektrického prúdu ním, zohrieva katódu a vyţaruje elektróny

3. katóda - negatívne nabitá elektróda. Horúca katóda spolu so ţeraviacim vláknom (2) tvorí základnú časť elektrónového dela. Vytvára sa tu elektrónový lúč.

4. zameriavacia anóda - kladná elektróda nabitá na niekoľko stoviek voltov. Elektróny produkované katódou (3) sú vďaka jej kladnému nabitiu priťahované a následne zaostrené.

5. urýchľovacia anóda - rovnako ako predchádzajúci typ je to kladná elektróda ale nabitá na niekoľko tisíc voltov. Jej úlohou je urýchlenie elektrónov.

6. vychyľovacie cievky - monitor ich obsahuje dve, prvá vychyľuje elektrónové (3) lúče vodorovne a druhá zvisle, preto je cievka schopná pokryť elektrónovými lúčmi celú prednú časť obrazovky.

7. maska – metalizovaná mrieţka slúţiaca na presné usmernenie lúčov, dopadajúcich na luminofór.

8. luminofórova vrstva – je nanesená na vnútornej strane predného skla. Tvorí fosforové bunky (plôšky), ktoré zodpovedajú subpixelom pre červenú, zelenú a modrú časť zobrazovaného obrazu (RGB).

9. elektrónový lúč - je tvorený elektrónmi vystrelenými z elektrónového dela (2)

1.3 Princíp Katóda, ţeraviace vlákno a anódy spolu tvoria elektrónové delo. Toto delo vyţaruje lúč elektrónov, zaostrený zameriavacou anódou do bodu na luminofórovej vrstve. Ten je ďalej vychyľovacími cievkami usmernenými na masku. Maska spôsobí, ţe kaţdý elektrónový lúč svieti iba na svoj príslušný bod a nepotrebná časť sa pohltí. Jej úlohou je taktieţ zachytávať voľné ióny, aby nedopadali na tienidlo s luminofórmi, lebo ho môţu zničiť. Nakoniec sa elektrónový lúč dostáva k luminofóru a odovzdáva mu svoju kinetickú energiu. Táto energia sa premení na svetlo a vytvára tým svietivý bod. [4]

Tento jav sa nazýva luminiscencia. Luminiscenciu môţeme rozdeliť na dva typy. Prvým je fluorescencia, pri ktorej elektrón luminofóru vyţiari fotón a krátko po excitácii zaniká (< 10-8s). Druhým je fosforescencia, pri ktorej sa excitáciou niektoré molekuly dostanú do nestabilného stavu, v ktorom môţu dlho zotrvať (10-8s aţ niekoľko dní). Po získaní ďalšej energie sa molekuly úplne rozţiaria a po čase svetlo zanikne. [5]

Výsledný obraz, ktorý môţeme na monitore pozorovať sa skladá z veľkého mnoţstva malých bodov, ktoré nazývame pixely. Pri farebných monitoroch je kaţdý pixel tvorený tromi subpixelmi, vtedy sa namiesto jedného elektrónového dela pouţívajú tri, pre kaţdú farbu jeden. [6]

Dopadom elektrónového lúča na luminofór vzniká škodlivé gama ţiarenie, preto je pred obrazovkou filter. Na obrazovke býva ďalej nanesený ešte polarizačný filter a antireflexná vrstva na zabránenie odrazom z okolia.

Obrázok 1.2 Spôsob dopadania lúčov z diel na luminofór cez tieňovú masku

Spôsoby vychyľovania elektrického lúča:

 Elektrostatické - lúč je vychyľovaný elektrostatickým poľom vytvoreným medzi dvoma pármi navzájom kolmých vychyľovacích platničiek. Tento spôsob sa pouţíva v osciloskopoch.  Elektromagnetické - lúč je vychyľovaný elektromagnetickým poľom dvoch vychyľovacích cievok navinutých na hrdlo obrazovky. Pouţívajú sa v TV prijímačoch a monitoroch. Hlavnou časťou elektrónového dela, ktoré vytvára, zaostruje a urýchľuje elektrónový lúč sú: katóda, riadiaca elektróda a niekoľko ďalších elektród. Posledná elektróda má najvyššie kladné napätie a je spojená s grafitovou vrstvou na vnútornej stene obrazovky. Nazýva sa anóda. Veľkosťou napätia na riadiacej elektróde sa ovláda prúd elektrónov a tým aj jas lúča.[7]

CRT sa delí podľa typu tienidla na:

Invar - asi najčastejšie pouţívaný. Otvory v maske sú vlastne malé prevŕtané dierky, pre kaţdý farebný bod jedna trojica v tvare trojuholníka (Δ-delta). Dierky sú usporiadané v tvare trojuholníkov cez celú obrazovku.

Enhanced Dot Trio - majú rovnaký princíp ako invar, len otvory v maske majú elipsovitý tvar, čo umoţňuje vyuţiť väčšiu časť plochy.

Trinitron - s apertúrnou maskou. Luminofór je tu nanesený v zvislých, tenkých pruhoch vo farbách RGB. Tieniaca mrieţka má taký istý tvar, je tvorená z tenkých a mechanicky slabých drôtov, a preto sú veľmi citlivé na magnetické pole. Tento neţiadúci efekt je čiastočne odstránený pomocou priečnych, spojovacích ale viditeľných volfrámových drôtov pozdĺţ masky.

CromaClear - obrazovka so štrbinovou maskou. Predstavuje kombináciu masiek typu trinitron a invar. Bola vyvinutá spoločnosťou NEC. Vyuţíva zvislé pásy luminofóru z trinitronu, ale ponecháva si pevnú masku s obdĺţnikovými otvormi.[8]

A B C D

Obrázok 1.3 Typy tienidiel: A - Invar, B - Enhanced Dot Trio, C - Trinitron, D - CromaClear.

1.4 Problémy Najväčším problémom je malá plochosť, ktorá prináša problémy s geometriou a homogenitou obrazu. Dráha elektrónového lúča sa veľmi mení od stredu ku okrajom, čo spôsobuje skreslenie. Pri tomto type obrazovky je beţný pozorovací uhol 168,2°, výrobcovia však vytvarovali tienidlo tak, ţe je z vonkajšej strany ploché. Tento typ sa označuje NF (Near Flat - takmer plochý). Konštrukcia úplne plochého tienidla obrazovky je z fyzikálneho hľadiska významný problém, ktorého riešenie sa odzrkadľuje na cene.[8]

Ďalším problémom je vplyv na zdravie pouţívateľa. Medzi nepriaznivé vlastnosti patrí:

 ionizujúce ţiarenie prechádzajúce cez obrazovku v dôsledku elektrónových lúčov, vďaka striktným predpisom FDA (Food and drug administration) od roku 2000 má väčšina CRT emisiu oveľa niţšiu ako je limit.[9]  obsah toxickej zmesi nazývanej kadmium nachádzajúcej sa v luminofóre, preto je potrebné tieto monitory špeciálne recyklovať.[10]  blikanie je spôsobené nízkou rýchlosťou obnovy obrazu, čo je okolo 50Hz, ľudské oko potrebuje rýchlosť nad 72Hz.[11]  CRT monitor pracuje pri frekvencii 15 734 Hz (NTSC systém) alebo 15 625 Hz (PAL systém) čo je zvuk vysokej frekvencie, ktorý väčšina ľudí nepočuje.[12]  implózia – ak sa vonkajší obal poškodí a do vákuovej trubice sa dostane vzduch, kúsky skla vyletia veľkou rýchlosťou von. Preto lepšie CRT monitory majú spevnené sklo.[13]  vznik tepla na povrchu obrazovky spôsobený pohlcovaním elektrónov tieniacou maskou.

2. LCD - Liquid Crystal Display

2.1 História V roku 1888 Friedrich Rienitzer objavil prírodný tekutý kryštál v cholesterole získanom z mrkvy. Pri rozpúšťaní cholesterolu benzoátu pozoroval pri zvyšovaní teploty zmenu zakalenej tekutiny na číru. Pri schladzovaní sa táto tekutina zmenila najskôr na modrú farbu, potom sa opäť zakalila a nakoniec skryštalizovala. [14]

V roku 1922 istý Francúz menom Georges Freidel vloţil tekutý kryštál do elektrického poľa a prišiel na to, ţe kryštál mení svoju orientáciu súhlasne s ním. Rozdelil tieto kryštály na tri typy podľa štruktúry a vlastností na nématické, sématické a cholesterické.[15]

V roku 1927 Vsevolud Frederiks vynašiel elektricky prepínateľný svetelný prvok, ktorý má zásadný vplyv na všetky LCD technológie.[16] Marconi Wireless Telegraph company si o deväť rokov na to dala patentovať praktické vyuţitie tejto technológie.[17]

V roku 1962 Richard Wiliams z RCA zistil niektoré zaujímavé elektro-optické vlastnosti tekutého kryštálu.[18] O dva roky neskôr George H. Heilmeier sa v náväznosti na Wiliamsovu prácu zaoberal ladením farieb indukovaným poľom, rozptyľujúcimi účinkami tekutých kryštálov. Nakoniec vytvoril prvý displej z tekutých kryštálov na báze reţimu dynamického rozptylu (DSM). [19]

V roku 1970 si firma Hoffmann-LaRoche v Švajčiarsku dala patentovať TN (twisted nematic) povrchový efekt a o dva roky bola vytvorená prvá aktívna matica Westinghousom v Pittzburghu. [20][19] V roku 1996 firma Hitachi vytvorila novú technológiu IPS a v roku 2007 LCD displeje prekonali v predaji CRT monitory. Momentálne majú väčšinový predaj na trhu. [21][22]

Obrázok 2.1 Princíp fungovania LCD TN panelu: A - obrazový bod svieti B - obrazový bod nesvieti; 1. svetelný lúč, 2. polarizačné filtre, 3. vyrovnávacie vrstvy, 4. vrstva tekutých kryštálov.

2.2 Konštrukcia LCD pozostáva z tenkej vrstvy tekutých kryštálov. Tieto kryštály sú materiál, ktorý vplyvom elektrického napätia mení svoju molekulárnu štruktúru a vďaka tomu určuje mnoţstvo prechádzajúceho svetla. Táto vrstva je umiestnená medzi dvomi vrstvami polarizovaného skla (substrátu). Ďalej obsahuje zdroj svetla, keďţe tekuté kryštály nevyţarujú svetlo priamo. Ako zdroj sa pouţívali neónové trubice, ktoré boli veľmi nepraktické kvôli ich tvaru. V dnešných monitoroch je to uţ len LED osvetlenie, ktoré rovnomerne pokrýva celý panel. LCD má vyuţitie v širokom rade výrobkov od kalkulačiek, cez telefóny aţ k počítačovým monitorom.[23]

2.3 Typy adresovacích matíc

A B

Obrázok 2.2 A . pasívna matica LCD, B. aktívna matica LCD 1. polarizačný filter, 2. vrchný sklenený substrát, 3. farebný filter, 4. priesvitné elektródy, 5. tekutý kryštál, 6. priesvitné elektródy, 7. spodný sklenený substrát, 8. polarizačný filter, 9. signálne elektródy, 10. skenovacie elektródy, 11. tenká vrstva tranzistorov.

 Pasívna matica – sa pouţíva pri LCD s malým počtom pixelov, kaţdý rad pixelov má samostatný elektrický kontakt. Vonkajší elektrický okruh dodáva náboj na riadenie kaţdého segmentu. Štruktúra tohto displeju je nepraktická pre zobrazovanie viacerých prvkov. Pouţíva sa pri náramkových hodinkách, kalkulačkách, dispejoch na osobných váhach a mnohých ďalších zariadeniach. Prvé laptopy boli tvorené práve takouto maticou. Pixely sa nachádzajú nad mrieţkou tvorenou vodičmi. Elektrické pole neaktivuje len poţadovaný pixel ale dodá energiu aj neţiadúcim okolitým pixelom. Nastáva teda problém pri zobrazovaní šikmých čiar, ktorý bol odstránený postupným vykresľovaním riadkov. Táto metóda spôsobuje pomalé zobrazovanie obrazu. Pasívna matica sa nepouţíva pri moderných počítačových monitoroch, takţe sa ňou nebudeme ďalej zaoberať.[24]

 Aktívna matica – TFT ( Thin film transistor) – obsahuje tenkú vrstvu tranzistorov, pre kaţdý subpixel jeden, ktorá sa nachádza medzi substrátom pri tekutých kryštáloch. Tranzistor vedie napätie do pixelu, ktoré určuje jeho intenzitu. [25]

2.4 Princíp Zobrazovacia plocha LCD displeja je rozdelená na pixely umiestené do riadkov a stĺpcov. Pri farebných RGB displejoch je pixel rozdelený na tri subpixely, pre kaţdú farbu jeden. Vďaka nedokonalosti ľudského oka, môţeme vidieť výslednú farbu tvorenú súčtom hodnôt červenej, zelenej a modrej zloţky.

Jasné svetlo bielej farby produkované externým podsvietením, prechádza prvým polarizačným filtrom a následne farebným filtrom, ktorý mu priradí jednu zo základných farieb RGB. Medzi priesvitnými elektródami taktieţ nazývanými vyrovnávacie vrstvy sa nachádza tekutý kryštál. Do týchto vrstiev je privádzaný elektrický prúd ktorý ovplyvňuje natočenie kryštálu. Pri aktívnych maticiach sa tu nachádzajú aj tranzistory. Úlohou tranzistoru je kontrolovať napätie, čím ovplyvňuje natočenie kryštálov. Týmto spôsobom môţeme kryštál regulovať v niekoľkých desiatkach aţ stovkách stavov. Svetlo teda prejde ešte týmito vrstvami a natočí sa v smere kryštálov. Poslednú dôleţitú vrstvu tvorí druhý polarizačný filter. Svetlo ním môţe byť úplne zablokované (obrázok 2.1-B), prípadne prechádzať v rôznej intenzite, ktorá je závislá od smeru jeho natočenia. V plnom jase to bude vyzerať ako na obrázku 2.1-A.[26]

Obrázok 2.3 1. Polarizačný filter, 2. lúč svetla, 3. vertikálne polarizovaný lúč svetla

Polarizačný filter prepustí z mnohošíriacich sa navzájom kolmých zloţiek svetla (elektromagnetického ţiarenia) iba jednu. Tieto filtre sú LCD paneli naorientované tak, ţe prvý z nich prepúšťa iba vodorovnú zloţku, druhý je pootočený o 90° a teda prepúšťa len zvislú zloţku svetla.

2.5 Typy TFT panelov

LCD panely s aktívnou maticou môţeme ďalej deliť vzhľadom na princíp otáčania tekutého kryštálu na viacero typov.[25][27][28][29]

2.5.1 TN – Twisted nematic

Vyuţívajú chirálnu nématickú štruktúru (Obrázok 2.1). V TN displejoch je chirálny nématický kryštál umiestnený medzi navzájom pootočenými polarizačnými filtrami. Ich vnútorný povrch je špeciálne upravený dráţkovaním tak, aby molekuly na povrchu leţali rovnakým smerom ako polarizačné filtre. Pokiaľ by medzi polarizačnými filtrami tekutý kryštál nebol, svetlo by nimi neprechádzalo. Takţe točiaca sa štruktúra molekúl vedie svetlo (mení uhol natočenia prechádzajúceho svetla), ktoré môţe následne prejsť aj druhým polarizačným filtrom. Po pripojení napätia sa skrutková štruktúra rozpadne a väčšina molekúl sa zarovná v smere elektrického poľa. Jeho veľkou chybou je svietenie mŕtveho resp. poškodeného pixelu jednou zo základných farieb RGB a navyše zvislý pozorovací uhol je menší ako vodorovný, ktorý tieţ nie je veľmi veľký.

 TN+film - Je to TN panel s dodatočnou optickou vrstvou, ktorá zlepšuje pozorovacie uhly. Keďţe všetky dnešné TN panely obsahujú túto vrstvu, nezvykne sa špeciálne spomínať.

2.5.2 IPS – In Plane Switching (Plošné prepínanie)

Obrázok 2.4 Otáčanie kryštálov v IPS paneli.

Uţ jeho názov určuje hlavný rozdiel oproti TN panelu. Molekuly kryštálov sa pohybujú súbeţne s rovinou namiesto kolmo na ňu, ako moţno vidieť na obrázku 2.4. Mŕtve pixely sú čiernej farby, čo predstavuje jednu z jeho hlavných výhod.

 S-IPS – Super IPS – má všetky výhody IPS technológie a navyše zlepšený čas rýchlosti zobrazovania pixelov.  AS-IPS – Advanced Super IPS -podobne ako predošlý typ vyvinutý firmou Hitachi Ltd. Jeho zlepšenie pozostáva v podstatne lepšom kontraste neţ tradičné IPS.  IPS-Pro – IPS Provectus – obohatený širším gamutom fariem, väčším kontrastným pomerom a dobrými pozorovacími uhlami.

2.5.3 AFFS – Advanced fringe field switching (zlepšené okrajové prepínanie)

Technológia odvodená z IPS s lepším výkonom, gamutom farieb a vysokým jasom. Minimalizuje skreslenie farieb a zároveň udrţuje vysoký pozorovací uhol. Farebná nepresnosť a odchýlky zapríčinené rozptylom svetla sú opravené optimalizáciou bieleho gamutu, ktorý okrem iného zvyšuje bielo/šedú obnovu.

2.5.4 MVA – Multi-Domain Vertica Alignment

Bola vytvorená v roku 1998 ako kompromis medzi TN a IPS. Kryštály sú orientované vertikálne na plochu. Oproti klasickému TN má rýchlejšiu odozvu, dobré podanie čiernej, vynikajúci kontrast, lepšie zobrazovanie farieb a hlavne širší pozorovací uhol. Nemení sa farebný odtieň pri pozorovaní z rôznych uhlov

Obrázok 2.5 Orientácia kryštálov v MVA paneli.

2.5.5 PVA – Patterned vertical Aliginmert

Predstavuje alternatívnu verziu MVA. Má podobnú charakteristiku ako MVA ale vyšší kontrastný pomer dokonca aţ 1:3 000. Vyuţíva modifikáciu farieb a jasu s technológiou FRC. Je mierne rýchlejšia s mierne obmedzenými pozorovacími uhlami.

 S-PVA – Super patterned PVA - pouţíva minimálne 8-bitové farby. Má výborné pozorovacie uhly a redukuje uhlový posun gamy.

MVA a PVA panely sú vhodné najmä na pouţívanie v pootočenom reţime (o 90°).

2.5.6 ASV – Advance super view

Vo vypnutom stave sú tekuté kryštály orientované kolmo. Spodok subpixelov je spojito pokrytý elektródami zatiaľ čo vrchná časť má menšiu plochu elektródy v strede

17 subpixelu. V zapnutom stave sa molekuly tekutých kryštálov začnú nakláňať do stredu subpixelu kvôli elektrickému poľu. Výsledkom je formovanie súvislého vrtuľkovitého zoskupenia označovaného CPA (contionuous pinwheel alignment). Uhol azimutu sa otočí o 360°, čo vedie k vynikajúcemu pozorovaciemu uhlu. ASV technológia je tieţ nazývaná CPA.

Obrázok 2.6 Otáčanie kryštálov v ASV paneli.

3 PDP - Plasma display panel

Pod pojmom plazma chápeme štvrté skupenstvo hmoty, zloţené z iónov a elementárnych častíc. V plazmových displejoch sa nachádza zmes vzácnych plynov, ako neón, xenón či argón. Do plynu sa privedie elektrický prúd a tým sa vytvorí mnoho elektrónov, ktoré sa zráţajú s časticami plynu. Rovnako funguje aj klasická neónová trubica pouţívaná na osvetlenie. To spôsobí, ţe atómy strácajú svoje elektróny a vzniká mnoho kladne nabitých iónov, ktoré tvoria plazmu. V elektrickom poli sa nabité častice začnú pohybovať k opačne nabitým elektródam. Jednotlivé častice sa začnú zráţať, a preto sa plynové ióny dostávajú do excitovaného stavu a uvoľnia fotón. Fotón, ktorý je uvoľnený má často vlnovú dĺţku ultrafialového ţiarenia. Jeho prevod na viditeľné svetlo zabezpečuje luminofórna vrstva.[30]

3.1 História Kálman Tihanyi v roku 1936 popísal princíp plazmovej televízie a predstavil prvý plochý televízny systém.[31] V roku 1964 skupina vedcov z univerzity v Illinois vynašla monochromatický plazmový displej.[32]

V 60-tych rokoch minulého storočia si Larry F. Weber v spolupráci s Donaldom Bitzerom a H. Gene Lottowom vyslúţil 15 patentov týkajúcich sa plazmových displejov. Jeden z jeho úspechov bol v oblasti úspory elektrickej energie. Vyvinul „vyuţitie energie v udrţovacom okruhu“ dnes pouţívanom v kaţdom farebnom PDP.[33]

Oranţový monochromatický Digivue displej bol zostrojený začiatkom 70-tych rokov firmou Owens-Illinois a zakrátko uvedený do predaja. Neónové trubice svietiace jasno oranţovou farbou boli inšpiráciou pri jeho tvorbe. Neónový plyn bol umiestnený v maticovom tvare medzi elektródami a substrátom .[34] Na tomto princípe Burroughts Corporation vytvorila Panaplex - sedem segmentový monochromatický displej, ktorý pouţíval rovnakú technológiu ako súčasný plazmový displej.[35]

V roku 1984 bola vyvinutá firmou Fujitsu technológia ADS .[36] Panaplex bol veľmi populárny do 90-tych rokov. [35] V roku 1994 Weber predviedol farebný plazmový displej a o tri roky na to Philips predstavil prvý PDP pre verejnosť.[37][34] Mal 42 palcov a rozlíšenie 852 x 480. V súčasnosti je na trhu vytláčaný LCD technológiou, aj keď pri veľkých uhlopriečkach si stále drţí prvenstvo.

3.2 Konštrukcia Podľa schémy zobrazenej na obrázku 3.1 môţeme vidieť, ţe plazmový displej je zloţený z matice malých fluorescenčných buniek nazývaných subpixely, ktoré sú ovládané sieťou elektród. Subpixely sú uzavreté medzi dvomi tenkými sklenenými tabuľkami, z

19 ktorých kaţdá obsahuje malý kondenzátor a tri elektródy. Adresovacia elektróda je umiestnená na zadnej strane pixelu, zvyšné dve transparentné zobrazovacie elektródy leţia na prednej stene displeja. Tieto dve elektródy sú izolované dielektrikom a chránené vrstvou oxidu horečnatého (MgO). [30]

Obrázok 3.1 Schéma plazmového displeja: 1. horná vrstva skla, 2. vrstva dielektrika, 3. zobrazovacia elektróda, 4. vrstva MgO, 5. rebro, 6. pixel, 7. luminofór, 8. adresovacia elektróda, 9. ochranná vrstva, 10. spodná vrstva skla.

Obrázok 3.2 Pixel Plazmového displeja: 1. UV nachádzajúce sa v luminofóre, 2. povrchový výboj.

3.3 Princíp Do zobrazovacích elektród sa privádza striedavé napätie. Keď je napätie inicializované, indukovaný výboj začne ionizovať plyn. Dielektrikum a oxid horečnatý výboj hneď zastavia, ale po zmene polarity ionizácia pokračuje a je tak dosiahnutý stály výboj. Napätie na elektródach je udrţiavané tesne pod hladinou vzniku plazmy, preto k ionizácii dochádza pri veľmi nízkom zvýšení napätia na adresovacej elektróde. Po vzniku plazmy získajú nabité častice vďaka elektrickému poľu kinetickú energiu a začnú do seba vráţať. Atómy vzácnych plynov sú prevedené do excitovaného stavu a po návrate

20 elektrónu na svoj orbitál uvoľnia ultrafialové ţiarenie (fotóny). Toto ţiarenie uvoľnené iónmi je prevedené na viditeľné svetlo excitáciou atómov luminofóru, nanesenom medzi elektródami. Kaţdý pixel obsahuje tri subpixely s luminofórom vo farbách RGB, vďaka čomu získavame poţadovanú farbu pixelu.

Ovládanie intenzity farieb pri plazmových displejoch je zaloţené na princípe modulácie pulzného kódu, tieţ označovaného PCM (Pulse Code Modulation), ktorý prevádza analógový signál s nekonečným rozsahom na binárny kód pevne danej dĺţky. Toto zabezpečuje plnú digitalizáciu plazmového displeja. Počtom a dĺţkou napäťových pulzov je určená intenzita kaţdého subpixelu. Trvanie kaţdého snímku je rozdelené a niekoľko kratších častí, v priebehu tejto periódy sú pixely, ktoré majú svietiť prednabité pomocou zobrazovacích elektród. V priebehu zobrazovacej fázy, vďaka adresovacej elektróde je napätie aplikované na celý displej. Štandardnou metódou je určených 256 úrovni nabitia kaţdého subpixelu, pretoţe kaţdý subpixel rozdeľujeme na 8 podsnímkov ovládaných 8-bitovým kódom. Celá táto technológia sa nazýva ADS (Address/Display Separated). [38]

3.4 Vlastnosti Medzi výhody PDP patria vynikajúce pozorovacie uhly 170-178° a samozrejme malá hrúbka aj pri veľkých uhlopriečkach. Zo začiatku mal veľa nevýhod, ako je nízka ţivotnosť: okolo (20 000 pozorovacích hodín), veľká vzdialenosť bodov (0,15 – 0,3 mm) a slabé rozlíšenie spôsobené veľkými pixelmi. Dnes uţ sú tieto parametre porovnateľné s LCD technológiou. Medzi ďalšie nevýhody patrí vyššia spotreba elektrickej energie ako pri LCD s LED podsvietením.[39]

3.5 PALC – plazma adressed liquid crystal Taktieţ nazývané plazmatronické displeje. Uţ z názvu moţno vidieť ţe je to kombinácia dvoch technológii. Skladá sa z aktívnej LCD matice, ktorá namiesto tranzistorov pouţíva plazmové kanály. Displej zostáva tenký, je jasnejší a výrobné náklady sú niţšie. Určený je pre väčšie uhlopriečky a kvôli svojej konštrukcii nie je vhodný pre stolové monitory.[40]

3.6 Alternatívne riešenie Alis technológia – bola vytvorená kvôli obmedzenému rozlíšeniu plazmového displeja. Vychádza z metódy prekladania. Elektródy na rozdiel od klasickej PDP majú rovnaké rozostupy, čo minimalizuje plochu, ktorú zaberajú. Preto musí kaţdá elektróda pracovať pre dva riadky ako môţeme vidieť na obrázku 3.4. Vţdy sa musí vystriedať zobrazenie párneho a nepárneho riadku. Kaţdá medzera medzi dvomi elektródami je pouţitá na zobrazenie raz za snímok, čo zdvojnásobuje rozlíšenie. Vďaka tejto metóde je

21 kaţdá bunka pouţitá len polovicu času oproti klasickému PDP, a to predlţuje ţivotnosť panelu. Náklady na výrobu sú rovnaké ako pri klasickom PDP.[41]

Obrázok 3.3 Elektródy v klasickej PDP: 1. adresovacia elektróda, 2. zobrazovacia elektróda.

Obrázok 3.4 Metóda prekladania pri Alis technológii. 1. adresovacia elektróda, 2. zobrazovacia elektróda. Prvý obrázok zobrazuje kaţdý nepárny riadok, druhý kaţdý párny a tretí zobrazuje jeden celý snímok.

4. SED - Surface - Conduction electron-emiter display Jeho konštrukcia je veľmi podobná CRT. Základ konštrukcie tvorí vodivá vrstva emitujúca elektróny. [42]

4.1 História V roku 1986 firma Canon začala výskum s pouţitím PdO elektród bez uhlíkového filmu na vrchu.[43] V roku 2004 spoločnosti Canon a Toshiba začali spoločne pracovať na vývoji SED. Prvé prototypy uviedli na veľtrhoch v roku 2006.[44]

Uvedenie SED monitorov na trh je uţ dlho odkladané, zo začiatku z dôvodu súdnych sporov kvôli licenčným právam s firmou Nano Proprietary a neskôr hospodárskou krízou.[45] Firma Canon v auguste 2010 nasledovala Toshibu a obe skončili s vývojom SED z finančných dôvodov.[46]

Obrázok 4.1 Schéma SED displeja: 1. spodná vrstva skla, 2. kovová mrieţka 3. SEC - tenká vrstva emitujúca elektróny, 4. elektrónové lúče, 5. medzerník, 6. luminofórová vrstva, 7. vrchná vrstva skla.

4.2 Princíp Na generovanie obrazu vyuţíva emisiu elektrónov vytvorených v tenkej vrstve elektród (pre kaţdý pixel jedna), pokrytých oxidom paládia (3). Tieto elektródy sú umiestnené na sklenenej platničke (1). Elektróny (4) vypudené vrstvou SEC potom dopadajú na tienidlo (7), pokryté luminofórovou vrstvou (6), ktoré následne vyţaruje svetlo.[47]

4.3 Vlastnosti SED vytvára svetlo jednotlivo pre kaţdý pixel, vďaka čomu má vynikajúci kontrast, vysoký gamut a sýtosť farieb. Má taktieţ široké pozorovacie uhly, nízku spotrebu a malú hrúbku. Doba odozvy je oveľa menej neţ 1ms. Jeho výroba nie je aţ tak náročná na prostredie ako pri plazmových alebo LCD displejoch.[48][49]

5 FED - Field emission display

Je to plochá obrazovka zaloţená na princípe emisie poľa, vyrábaná pomocou fotolitografie. Rovnako ako predošlá technológia je taktieţ veľmi podobná technológii klasických CRT monitorov.[42]

5.1 História Silicon Video Corporation1 (neskôr Candescent Technologies) ako prvá začala s vývojom FED v roku 1991.[50] Ich najväčším problémom bola erózia spôsobená nutnosťou vysokého napätia pre urýchlenie elektrónov. O sedem rokov neskôr sa spojila so Sony ale kvôli neúspechom v roku 1999 vývoj FED pozastavili.[51]

Ďalšou firmou ktorú táto technológia zaujala bola spoločnosť Motorola, ktorá prišla s nápadom vyuţitia uhlíkových nanotrubíc. V roku 2005 ich prototyp predviedla na výstave avšak potom vývoj tejto technológie tieţ opustila.[52]

V roku 2009 firma Sony ukončila práce na vývoji FED a predala práva firme AU Optronics, ktorá plánuje ďalej pokračovať v jej vývoji.[53] Tento rok sa predpokladá začiatok masového predaja FED displejov.

Obrázok 5.1 Schéma FED displeja: 1. spodná vrstva skla, 2. riadkové elektródy, 3. emitory (mikrokatódy), 4. izolant, 5. stĺpcové elektródy, 6. medzerník, 7. elektróny, 8. luminofórové pásy, 9. vodivá vrstva ITO (Indium tin oxide), 10. vrchná vrstva skla.

5.2 Princíp FED má na celom poli obrazovky rozmiestených niekoľko miliónov emitorov (3) vyţarujúcich elektróny. Je to zariadenie so studenou katódou: elektróny (7) pouţitím vysokého napätie (10 kV) sú z emitorov doslova vystreľované na luminofórovú vrstvu (3), ktorá sa následne rozţiari príslušnou farbou. Pole vysokého napätia vzniká medzi katódou (3) a anódou (9). Celý tento proces prebieha vo vákuovom prostredí rovnako ako u CRT.[54]

Rozdelenie podľa spôsobu vysielania elektrónov mikrokatódami:

 Systém prepínacej anódy - jednotlivé farebné prúţky luminofóru sú rozsvecované postupne všetkými emitormi. Znamená to, ţe pre vykreslenie pixelu je potrebné tento proces trikrát zopakovať jednotlivo pre kaţdú farbu. Toto spôsobuje niţšiu rýchlosť, výborné zobrazenie základných farieb, avšak je moţne zaregistrovať rozpad farieb pri niţšej frekvencii obnovovania obrazu.  Systém pevnej anódy - pri tomto reţime je kaţdému luminofórovému prúţku priradená jedna katódová elektróda. Má síce vyššiu frekvenciu, ale zároveň aj väčšiu náročnosť na výrobu. Pri súčasných vysokonapäťových FED sa pouţíva uţ len táto metóda.

5.3 Vlastnosti V porovnaní s veľmi podobným SED spotrebuje menej energie a ponúka širší pozorovací uhol, má menší predpoklad mŕtvych pixelov a je vhodnejší pre väčšie profesionálne obrazovky. Má tieţ veľmi nízku dobu odozvy. Vyţaduje však vysoko vákuové prostredie, ktoré je ťaţko dosiahnuteľné a s jeho nečistotou klesá aj ţivotnosť tohto monitoru, ktorá je uţ aj tak dosť nízka, priemerne 15 000 prevádzkových hodín.

6 OLED – Organic Light Emitting Diode Je to ďalšia a zároveň najnovšia technológia pre ploché obrazovky, ktorá sa momentálne len dostáva do povedomia verejnosti. Uţ z názvu moţno vidieť ţe ide o diódy vytvorené z organického materiálu, ktoré sú umiestnené na nejaký základný materiál.[59]

6.1 História Za začiatok vývoja môţeme povaţovať prvé predvedenie svietiacich polymérov firmou CDT v roku 1996. O rok na to UDC predviedlo technológiu flexibilných plochých panelov.

Zlepšenie efektivity svietiacich zelených subpixelov nastalo v roku 1998. Od roku 2000 začalo mnoho firiem plánovať masovú výrobu.

Motorola si zaregistrovala túto technológiu v Universal Display a tým na ňu získala nárok. Prvé displeje sa dostali na trh v roku 2001 a od vtedy sa na nich uţ len minimalizujú chyby. Preto v roku 2006 mohol prísť na trh prvý OLED televízor od firmy Sony.[55]

Obrázok 5.1 Schéma jedného pixelu OLED monitoru: 1. kovová katóda, 2. vrstva pre prenos elektrónov, 3. organické emitory, 4. vrstva pre prenos elektrónových dier, 5. anóda, 6. sklenená doska, 7. emitované svetlo

6.2 Konštrukcia: 1. Katóda - slúţi na dodanie napájania pre vrstvu (2).

2. Vrstva pre prenos elektrónov - vodivá vrstva, zabezpečuje aby sa napätie dostalo k správnemu subpixelu. V tejto vrstve prúdia elektróny smerom k anóde.

3. Organické emitory - sú zodpovedné za vyţarovanie RGB zloţiek svetla.

4. Vrstva pre prenos elektrónových dier - špeciálna organická vrstva.

5. Anóda - vytvárajú sa v nej elektrónové diery, ktoré sú prenášané cez špeciálnu organickú vrstvu (4) aţ do jednotlivých subpixelov (3).

6.3 Princíp Kovová katóda (1) napája samostatné organické emitory (3) cez vodivú vrstvu (2). Organické molekuly (diódy) sú uzavreté medzi dvoma elektródami v extrémne tenkých vrstvách, pričom vyţarujú svetlo pri prechode elektrického prúdu cez ne. Presnejšie na katódu a anódu treba priviesť napätie 2 aţ 10V, dôsledkom čoho začne jeden subpixel svietiť. Je to zapríčinené tým, ţe elektróny prúdia z katódy cez elektrónovú vrstvu do samostatného organického materiálu, pod ktorými sa zase nachádzajú elektrónové diery. V okamihu keď elektrón zapadne do diery organický materiál emituje fotóny, vďaka čomu svieti potrebnou vlnovou dĺţkou. Tento proces sa nazýva rekombinácia elektrónov. Tieto emitory svietia tromi farbami (RGB), čo určuje ich chemické zloţenie. Kaţdý pixel sa skladá z troch subpixelov, ktoré pri dostatočne malej veľkosti spoločne zobrazia pre oko viditeľnú a poţadovanú farbu.[56]

Rozdelenie OLED displejov podľa typu matice:

 Aktívna - vyuţívajú sa na displeje s vysokým rozlíšením. Majú jasnejší a presnejší obraz. V substráte má integrovanú prepojovaciu elektrickú vrstvu, ktorá obsahuje tranzistory (pre kaţdý subpixel jeden) a kondenzátor. Pri pouţití tranzistorov môţeme v podstate adresovať kaţdý subpixel samostatne. Takto je dosiahnutá rýchlejšia odozva a niţšia spotreba. Tento typ matice je vyuţívaný a zdokonaľovaný pri AMOLED displejoch (Active matrix OLED).  Pasívna - displeje s touto maticou sú označované PMOLED (Pasive matrix OLED), majú oveľa jednoduchšiu štruktúru ako predošlý typ, teda sú aj lacnejšie. Na zobrazenie jedného subpixelu je do príslušného riadku a stĺpca privedené napätie. Zabezpečujú to ovládače displeja. Riadiaci mechanizmus usmerňuje videosignál a zaisťuje multiplexné prepínanie. Dátový signál je privádzaný do stĺpcov matice a je synchronizovaný s práve vykresľovaným riadkom. Pouţíva sa pri zobrazovaní jednoduchších aplikácií, napríklad textu.[59]

6.4 Vlastnosti Výhodou pri jednoduchej konštrukcii je, ţe nevznikajú zbytočné náklady, takţe výrobná cena je veľmi nízka. Vďaka organickému zloţeniu sa dá vyrobiť priehľadný OLED displej, prípadne aj zrkadlový, v podstate záleţí len na farbe podkladového materiálu. Na výrobu sa pouţívajú materiály ako polyphenylen-vinylen, prípadne polyfluoren. Pri vyuţití technológie nanášania tlačením si aj po nanesení zanechávajú pruţnosť, preto tento displej môţe byť ohybný a akéhokoľvek tvaru. Veľkou výhodou je, ţe vo vypnutom stave nesvieti, preto je moţné zobraziť dokonalú čiernu farbu. Prispieva to k výbornému kontrastu, farebnej hĺbke a má tieţ veľký farebný gamut. Pozorovací uhol je obmedzený len rámom displeja. Doba odozvy sa počíta v mikrosekundách, čo znamená, ţe je vynikajúca.

Nevýhodou bola zo začitku niţšia ţivotnosť displeja, ktorá je pre kupujúceho určite dôleţitá. Modré bunky vydrţali pribliţne len 20 000 pozorovacích hodín, dnes so 62 000 hodinami je to oveľa lepšie. Navyše nie je moţné hardvérovo regulovať kontrast. Výrobcovia obe tieto chyby riešia, a pokiaľ sa monitory dostanú k masovému predaju, mali by byť určite vyriešené.[57]

6.5 Využitie OLED displeje majú veľkú budúcnosť, je moţné ich pouţiť ako zobrazovaciu jednotku od malej uhlopriečky pre mobilné telefóny aţ po veľké pri domácich kinách, nástenných plátnach, alebo dokonca aj na osvetlenie miestnosti. Vzhľadom k nízkym nákladom na výrobu by nebol problém vytvoriť celkové osvetlenie miestnosti bez nepríjemného ostrého tieňa.[58]

6.6 Nové technológie

Obrázok 5.2 Schéma SOLED monitoru: 1. katóda, 2. vrstva pre prenos elektrónov, 3. emisná vrstva, 4. anóda, 5. izolačná vrstva, 6. krycia vrstva, 7. emitované svetlo; a) červená, b)zelená, c)modrá.

Vývoj sa nezastavuje a prichádza vylepšenie v podobe SOLED (Stock-OLED) technológie. Základným rozdielom oproti obyčajnému OLED displeju, je ţe farebné subpixely nie sú umiestnené vedľa seba, ale nad sebou. Výsledná farba sa zmieša, čo umoţňuje zobrazenie vernejších farieb. Jeho konštrukcia vyzerá pribliţne ako na obrázku 5.2. Je to síce lacnejšie ako zloţiť tri OLED displeje na seba, ale aj tak oveľa drahšie neţ pôvodná technológia.[59]

Super AMOLED plus je momentálne najprepracovanejšie vylepšenie OLED displejov. Oproti klasickému OLED má oveľa lepšiu čitateľnosť, vernejšie farby, je štíhlejší a navyše má o 18 percent niţšiu spotrebu elektrickej energie. Na jeden palec obsahuje o tridsať percent viac pixelov ako predošlá technológia. Oproti beţnému IPS- LCD má dvojnásobne vyšší farebný gamut a neporovnateľný kontrastný pomer aţ 150 954 : 1. [59]

7. 3D displeje

Je to zobrazovacie zariadenie schopné preniesť hĺbku obrazu k pozorovateľovi rôznym spôsobom.[60]

7.1. História Louis Jules Duboscq vylepšil stereoskop, vďaka čomu v roku 1851 bol na veľkej výstave vystavený slávny obraz kráľovnej Viktórie. O štyri roky neskôr bol vynájdený kinematoskop.

V roku 1890 si filmový priekopník William Friese-Greene podal patent na princíp 3D filmu. 10. júna 1915 Edwin S. Porter a William E. Waddell spravili testovaciu ukáţku stereoskopický obrazov verejnosti v Astorskom divadle v New Yorku, jednalo sa o čierno- zelený anaglyf predstavený v troch rôznych prezentáciách. Avšak po týchto testoch nič nezostalo.

Prvý poloreliéfny film s pouţitím modro-červených okuliarov bol predvedený v roku 1915 a verejnosti aţ o sedem rokov neskôr. 3D televízor bol vynájdený Johnon Logie Bairdom 10. augusta 1928. V roku 1935 bol prvýkrát premietnutý 3D farebný film.

Po druhej svetovej vojne boli uţ beţné 3D osobné kamery. V roku 1950 sa 3D televízie stali v USA veľmi populárne a začalo sa s veľkovýrobou 3D filmov a seriálov. [61]

7.2 Rozdelenie 3D displejov  Stereoskopický - vytvára ilúziu hĺbky tým, ţe zobrazuje dva obrazy cez seba pre kaţdé oko jeden. Obidva sa v mozgu spájajú a vytvárajú dojem 3D obrazu. Chybou tejto zobrazovacej techniky je potreba okuliarov so špeciálne nastavenými filtrami. Ďalej sa budeme zaoberať hlavne týmto typom.[62]  Autostereoskopický - pouţíva optické komponenty v displeji, preto nie sú pri ňom potrebné okuliare na zobrazenie 3D obrazu a má širšie pozorovacie uhly na rozdiel od klasickej stereoskopie. Efekt je veľmi podobný pohľadu cez okno.[63]  Počítačom generovaná holografia - funguje na báze zariadenia, ktoré je schopné vyvárať svetelné pole podobné tomu, ktoré sa nachádza na pôvodnej scéne[64]  Volumetrický displej - taktieţ nazývaný: priestor vypĺňajúci displej. Pouţíva fyzikálny mechanizmus na zobrazenie svetelných bodov v rámci priestoru (vyplnením alebo rýchlym prechádzaním priestoru displeja). Pri tomto type pouţívame pojem voxely namiesto pixelov. Je vhodný iba na zobrazovanie obrysov vektorových objektov.[65]

A B

Obrázok 7.1 A-normálny pohľad človeka, B-stereoskopický efekt

Obrázok 7.2 Princíp fungovanie stereoskopickej obrazovky s aktívnymi okuliarmi

7.2 Stereoskopia V nasledovnom texte rozoberieme o stereoskopiu trochu podrobnejšie. K tomu, aby sme zo zloţenia dvoch obrázkov dosiahli 3D efekt sú nutné základy z optiky. Ako je vidno na obrázku 7.1, pozorovateľ vidí dva objekty vedľa seba. Na získanie poţadovaného efektu je nutné eliminovať pozorovacie uhly očí (znázornené prerušovanou čiarou), čo skôr zabezpečovala „bariéra“ medzi očami a dnes sú to špeciálne okuliare. Zobrazované obrázky nie sú identické, jedná sa o objekt nasnímaný z dvoch uhlov a následne premietnutý na obrazovku. Ako moţno vidieť na obrázku 7.2, a ako sme si uţ skôr spomenuli k stereoskopii, sú potrebné špeciálne okuliare, ktoré zabraňujú prelínaniu týchto dvoch obrazov. Delia sa na:[62]

 Aktívne - obsahujú elektrický obvod, ktorý v synchonizácii s monitorom zabezpečuje striedanie zobrazovania obrazu pre ľavé a pravé oko mnohokrát za sekundu. Pri zobrazení obrazu pre jedno oko je druhá časť okuliarov zatemnená. Táto metóda veľmi unavuje oči a nie je vhodná k dlhodobému sledovaniu.  Pasívne okuliare - dva projektory vytvárajú obraz na jednom plátne, jeden polarizovaný vertikálne a druhý horizontálne. Okuliare eliminujú obraz s opačnou polarizáciou. Pozorovateľ vďaka opačnej polarizácii môţe vnímať 3D obraz obidvoma

očami naraz. Prípadne je obraz premietaný len v dvoch rôznych farbách a tu je postačujúci na okuliaroch farebný filter ako môţeme vidieť na obrázku 7.3.

Obrázok 7.3 Pasívne okuliare s farebnými filtrami [60]

7.3 Autostereoskopia Je to ďalšia metóda na zobrazovanie stereoskopického obrazu, ktorá nevyţaduje pouţitie okuliarov. Medzi autostereoskopické displeje patria: paralaxová bariéra a lentikulárny (šošovkový) displej.[63]

 Paralaxová bariéra - je zariadenie umiestnené na prednej časti napríklad LCD monitoru, vďaka čomu môţe pozorovateľ uvidieť 3D obraz bez pouţitia okuliarov. Skladá sa z vrstvy materiálu s radou presných štrbín, aby kaţdé oko mohlo vidieť inú mnoţinu pixelov. Obraz musí byť pripravený na zobrazenie tak, aby nepárne stĺpce predstavovali celý obraz pre ľavé oko a párne stĺpce pre pravé oko (pozri obrázok 7.4), čím sa ale redukuje rozlíšenie vo vodorovnom smere. Nevýhodou sú slabé pozorovacie uhly. Pouţíva sa pri hrách, molekulárnom modelovaní, navádzacích systémoch a mnohých ďalších aplikáciách.  Lentikulárne šošovky - je zoskupenie zväčšovacích šošoviek, navrhnutých tak aby pri pohľade z mierne odlišných uhlov sa zobrazoval odlišný obraz.

Obrázok 7.4 Princíp fungovania paralaxovej bariéry. 1. obrazovka, 2. paralaxová bariéra, 3. oči

Obrázok 7.5 Princíp fungovania lentikulárnych šošoviek. 1. obrazovka, 2. lentikulárne šošovky, 3. oči

Veľkou nevýhodou sú obmedzené pozorovacie uhly. Vo väčšine prípadov musí pozorovateľ sedieť iba na určitom mieste bez pootáčania hlavy. Pri vykonaní tejto činnosti je moţné zahliadnuť dva pixely naraz prípadne aţ vymenenie obrazu pre obe oči.

8 Porovnávanie zobrazovacích zariadení Na koniec sme sa dostali k najdôleţitejšej časti tejto práce a to je porovnávanie uţ spomenutých zobrazovacích technológii podľa parametrov. Je dobré vedieť čo ktorý parameter znamená a aké jeho hodnoty sú najlepšie. Všetky tieto informácie sme čerpali z tabuliek 1.1 a 1.2 ktoré boli inšpirované stránkou [54] a doplnené podľa aktuálne dostupných informácii. [66]

Jas - určuje svietivosť displeja. CRT monitory majú túto hodnotu veľmi nízku. Najlepšie sú na tom PDP ktoré majú jas neuveriteľných 1200cd/m2. Pri tejto hodnote si však treba dať pozor, lebo nie vţdy vyšší jas zaručuje aj vyššiu kvalitu obrazu, čo moţno ľahko pozorovať pri LCD, kde s vysokým jasom sa na displeji čierna mení na šedú.

Pozorovací uhol - je uhol z ktorého sa môţeme pozerať na monitor a farby s kontrastom zostávajú nezmenené. Medzi najslabšie patrí TFT LCD monitor s TN technológiou, jeho pozorovací uhoj je len 160° - 170°. Za najlepšie sú povaţované SED a OLED pri ktorých je pozorovací uhol obmedzený len rámom, pri priesvitný OLED to môţeme brať doslovne. Posledné klasické CRT monitory mali tieţ vynikajúci pozorovací uhol, aj vďaka tomu vydrţali tak dlho na trhu.

Doba odozvy - veľmi dôleţitý parameter, určujúci čas za ktorý sa obnoví zobrazovacia plocha. CRT a LCD monitory sú na tom dnes pribliţne rovnako, pretoţe vďaka vývoju v posledných rokoch LCD túto dobu výrazne zníţilo. Oveľa lepšie sú na tom PDP ktorým obnovenie obrazu trvá maximálne 0,15 ms. Nová technológia však zatieni aj tie. OLED displejom to trvá necelú 0,01 ms.

Kontrast - mnohé typy panelov mali problémy práve s kontrastom, ktorý sa počíta z pomeru svietivosti bielej a čiernej farby. Logicky sa očakáva, ţe čím bude táto hodnota väčšia, tým je to lepšie. V podstate je to tak, ale pri lacnejších modeloch si na to treba dávať veľký pozor, pretoţe je to skôr na škodu. OLED sú na tom najlepšie s 1 000 000 : 1 a z momentálne komerčne dostupných displejov existujú LCD s 1 000 : 1. Dostatočný kontrast majú aj CRT a PDP. V momentálnej dobe je veľmi náročné zistiť skutočný kontrast monitoru, všade je uvádzaný len dynamický kontrast, ktorého hodnotu ovplyvňuje vypnuté podsvietenie a preto má také vysoké hodnoty (napríklad LCD 80 000 : 1).

Obrázok 8.1 Farbené spektrum CIE 1931[23]

Farebný gamut - táto hodnota vyjadruje akú veľkú časť výrezu z farebného spektra (obrázok 8.1), ktorý môţe ľudské oko vnímať je monitor schopný zobraziť. Všetky momentálne dostupné displeje sú na to veľmi dobre - zobrazujú aţ 16 miliónov odtieňov farieb. Rozlíšenie - plazmový displej nikdy nepatril medzi monitory s najlepším rozlíšením, dnes je to uţ oveľa lepšie. Je moţné získať PDP televízor s rozlíšením 1920 x 1080 pri uhlopriečke 42“ (106 cm). Pri jeho vývoji nastalo aj zmenšenie pixelov, ktoré je pribliţne rovnako veľké ako pri LCD. OLED technológia je však znova najúspešnejšia aj pri tomto parametri 1280 × 768 (12,1“). Zvyšné typy monitorov majú dostatočné rozlíšenie, vzhľadom na nedokonalosť ľudského oka.

Spotreba - v dnešnej dobe, keď sa všade rozpráva o šetrení a úspore elektrickej energie je veľmi dôleţité, aby tento parameter bol čo najniţší. Pri takom uvaţovaní plazmové displeje so slabším rozlíšením, ale navyše aj s vysokou spotrebou danou ich princípom fungovania ani neberieme do úvahy. Vysokú spotrebu mali aj CRT monitory, ktoré sa aj vďaka viacerým nedostatkom uţ nevyrábajú.

Veľkosť - dôleţitá nie je len dĺţka uhlopriečky monitora meraná v palcoch ale aj jeho hrúbka. Tento parameter je najväčším plusom u plazmových displejov, je moţné vytvoriť obrovskú uhlopriečku 152“ a pri tom ponechať hrúbku len niekoľko centimetrov. Stále je snaha o zväčšovanie uhlopriečky. Plazmový displej má však problémy pri malých uhlopriečkach. Tu je momentálne najpouţívanejší LCD displej a nové technológie ako OLED a SED s ňou tieţ nemajú problém. Najtenším displejom s moţnosťou dostatočne veľkej uhlopriečky pre počítačový monitor je OLED (pri 50“ majú hrúbku menej neţ 0,5 cm).

Životnosť - určuje dobu, počas ktorej zobrazovacia jednotka funguje, udáva sa v hodinách. Ţivotnosť dnešných monitorov určujeme ich schopnosťou zobrazovať čo najdlhšie verné farby. OLED displej mal zo začiatku veľký problém práve s týmto parametrom. Ţivotnosť modrého luminofóru bola len 20 000 pozorovací hodín, teda porovnateľná s uţ zastaraným CRT monitorom. Najnovší model uţ dobieha aj zvyšné technológie so 62 000 pozorovacích hodín. Momentálne pouţívané technológie s týmto parametrom nemajú problémy, jeho hodnota je okolo 100 000 hodín.

Náročnosť na výrobu - ďalšou veľkou výhodou OLED displejov je nízka náročnosť na výrobu oproti zvyšným typom. FED potrebuje vákuovo čisté prostredie, LCD a plazma má pre zmenu omnoho komplikovanejšiu konštrukciu.

Cena - momentálne dostupné technológie sú uţ na trhu dlhšie, takţe ich cena sa uţ ustálila a je primeraná ich kvalite. Ako to býva pri všetkých výrobkoch, vţdy si priplatíme za značku, ale s tým môţeme očakávať aj lepšiu kvalitu. S príchodom novej technológie je moţné očakávať ešte pokles uţ teraz dosť nízkych cien. Najlacnejší nový 15,6“ LCD monitor je moţné na Slovensku v internetovom obchode kúpiť uţ za 68,8 € a naopak najdrahší 22“ aţ za 7 896,00 € vrátane DPH.

Záver

V celej práci sme sa zaoberali zobrazovacími zariadeniami ktoré sa v priebehu rokov pouţívali ako počítačové monitory a aj technológiami ktoré sa nimi pravdepodobne stanú.

CRT monitor bol pouţívaný dlhé roky a vďaka tomu sa pri ďalšom vývoju môţeme vyvarovať mnohým chybám a vziať si príklad z kladných vlastností ktoré mal.

LCD displeje sú stále najpredávanejšími monitormi aj keď majú mnoţstvo nedostatkov. Pri TN to boli len 6-bitové farby a veľmi malý vertikálny pozorovací uhol, MVA malo pri skorších typoch tieţ problémy s farbami a IPS zas neprimeranú cenu a slabý čas odozvy. Tieto nedostatky boli však v priebehu času vo väčšine prípadov odstránené a dnes si môţeme vyberať z kvalitných LCD displejov s nízkou spotrebou, vysokým kontrastom a širokými pozorovacími uhlami.

Plazmový displej si od svojho začiatku prešiel veľkou kritikou. Problémom boli veľké rozmery pixelov, zlé rozlíšenie, slabý kontrast a hlavne zlé zobrazovanie odtieňov šedej. Vďaka firme Fujitsu, ktorá dosiahla pri PDP veľký technický pokrok sa môţeme doma tešiť z plazmových domácich kín s tenkými uhlopriečkami bez potreby podsvietenia s úţasným jasom a krásnymi farbami.

Technológie SED a FED sú veľmi podobné, obe fungujú podobným spôsobom ako klasická CRT obrazovka. Zatiaľ neboli uvedené do masového predaja a väčšina spoločností sa vývojom ich technológií nezaoberá, takţe musíme počkať, čo im budúcnosť prinesie.

OLED displeje prechádzali zo začiatku veľkými problémami so ţivotnosťou a hardvérovou reguláciou jasu. Oproti tomu majú neskutočne veľa výhod ako neexistujúce pozorovacie uhly, veľmi nízku dobu odozvy a široký farebný gamut. Vyuţitie OLED tieţ zahŕňa viac oblastí od zobrazovacích zariadení aţ po osvetlenie.

Ešte sme sa zaoberali 3D displejmi, hlavne stereoskopickou a autostereskopickou technológiou. V dnešnej dobe sa ešte pracuje na ich zdokonaľovaní, hlavne kvôli veľmi zlým pozorovacím uhlom a nízkom rozlíšení pri autostereoskopii. Pre zmenu stereoskopia vyţaduje špeciálne okuliare s polarizačnými filtrami, ktoré vďaka vývoju tekutého kryštálu môţeme mať v aktívnej forme.

Do budúcnosti môţeme určite rátať s OLED displejmi, ktorých technológia bola za posledné roky dostatočne zdokonalená na to, aby sa uţ s masovou výrobou dostali na trh a vytlačili momentálne najpredávanejšie LCD monitory.

Vzhľadom k tomu ako vývoj technológií SED a FED opustila väčšina veľkovýrobcov monitorov, pravdepodobne o nich v najbliţšej dobe nebudeme počuť. Navyše komplikovaná výroba spojená s vysokými nákladmi určite nie je do budúcnosti perspektívna.

Túto prácu by sme mohli v budúcnosti rozšíriť hlavne v oblasti 3D displejov, ktoré sa v dnešnej dobe stávajú stále populárnejšími a môţeme sa s nimi stretnúť v kaţdodennom ţivote. OLED displeje by bolo tieţ v blízkej dobe vhodné spomenúť, pretoţe s jeho masovým príchodom na trh sa určite príde na jeho skryté chyby a mnoţstvo ďalšieho vyuţitia v praxi. Ešte by bolo vhodné povedať si niečo o síce nespomenutých ale tieţ veľmi zaujímavých laserových displejoch, ktorých fungovanie pripomína laserovú show. Rovnako ako volumetrické displeje zobrazujú obrysy vektorových objektov.

Dúfame, ţe touto prácou sme na tému zobrazovací zariadení zodpovedali dostatok často kladených otázok, ohľadom najlepšieho výberu uţ či z hľadiska spotreby, vplyvu na zdravie alebo dobrého obrazu. Snahu o dobré pochopenie danej tematiky sme podloţili dostatočným mnoţstvom obrázkov vytvorených v grafickom prostredí programov Inkscape a GIMP, ktoré podrobne znázorňujú funkčnosť jednotlivých technológii.

Tabuľky

Charakteristika CRT TFT-LCD Plazmový displej úzkovrstvový Typ emisie - fotoluminescencia luminofor Jas [cd/m2] 350 550 1200 Pozorovací uhol [°] 170 160-175 178 Doba odozvy [ms] 8 2 - 4 0,01 - 0,15 Kontrast 700:1 80 000:1 90 000:1 Počet farieb 16 mil. 16 mil. 16 mil. Počet pixelov 1024 x 768 (17") 1920 x 1080 (42") 1920 x 1080 (42") Priemerná spotreba (uhlopriečka) 54,1 W (17") 6,3 W (18,5") 117 W (42") Uhlopriečka ["] 9 - 23 0,61 - 108" 32 - 152 " Hrúbka 30 - 50 cm 3 - 4 cm 5,2 - 8,5 cm Prevádzková teplota -25 - 65° -20 - 80° 0 - 40° Zobrazovacia frekvencia 56 - 130 Hz 100 Hz 600 Hz Ţivotnosť (pozorovacie hodiny) 10 000 - 20 000 100 000 100 000

Tabuľka 1.1 Parametre CRT, LCD a plazma displejov. [54]

Charakteristika SED FED OLED nízkovoltové a úzkovrstvový Typ emisie vysokovoltové organická vrstva luminofor luminofory 150 low-V Jas [cd/m2] 450 >600 hight-V 400 Pozorovací uhol [°] 180 180 180 Doba odozvy [ms] <1 0,01 - 0,03 <0,01 Kontrast 100 000:1 20 000 : 1 1 000 000:1 Počet farieb 16 mil. 16 mil. 16 mil. Počet pixelov 1024x768 (17") 1280 x 960 (19,2") 1 280×768 (12,1) Priemerná spotreba 125mW (uhlopriečka) 4,1 W (18,5") 0.8 W (100 cd/m2) (200cd/m2) Uhlopriečka ["] 1 - 55" 4 - 19,2" 2,5 - 50" Hrúbka 1 cm 1 cm <0,5 cm Ţivotnosť (pozorovacie hodiny) 20 000 20 000 62 000

Tabuľka 1.2 Parametre novej technológie displejov: SED, FED, OLED. [54]

Zoznam použitej literatúry

[1] http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/1906/thomson-bio.html [2] "Cathode Ray Tube". Medical Discoveries. Advameg, Inc.. 2007. Retrieved 2008- 04-27. [3] http://wwwusers.ts.infn.it/~milotti/Didattica/Segnali/noise_papers/Johnson_1971.p df [4] http://www.circuitstoday.com/crt-cathode-ray-tube [5] http://en.wikipedia.org/wiki/Phosphorescence [6] http://monitory.ic.cz/crt.html [7] http://www.tv.webzdarma.cz/index.php?x=principycrt [8] http://svetit.wz.cz/html/monitor.html [9] "SUBCHAPTER J--RADIOLOGICAL HEALTH (21CFR1020.10)". U.S. Food and Drug Administration. April 1, 2006. Retrieved 2007-08-13. [10] "Final Rules on Cathode Ray Tubes and Discarded Mercury-Containing Equipment". Retrieved 2009-10-04. [11] "CRT Monitor Flickering?". Retrieved 2009-10-04. [12] "The monitor is producing a high-pitched whine". Retrieved 2009-10-04. [13] Bali, S.P. (1994-06-01). Colour Television: Theory and Practice. Tata McGraw- Hill. p. 129. ISBN 0074600249, 9780074600245. [14] Tim Sluckin: Ueber die Natur der kristallinischen Flüssigkeiten und flüssigen Kristalle (About the Nature of Crystallised Liquids and Liquid Crystals), Bunsen- Magazin, 7.Jahrgang, 5/2005 [15] http://www.svethardware.cz/art_doc- FDF21C4AC209B3EDC1257045002C86E3.html?lotus=1&Highlight=0,tekute,kry staly [16] A.S. Sonin & V.Ya. Frenkel (1995) Vsevolod Konstantinovich Freédericksz, Moscow: Nauka Publishing House. [17] http://history-computer.com/ModernComputer/Basis/lcd.html [18] R. Williams, “Domains in liquid crystals,” J. Phys. Chem., vol. 39, pp. 382–388, July 1963 [19] Heilmeier, George; Castellano, Joseph; Zanoni, Louis (1969). "Guest-Host Interactions in Nematic Liquid Crystals".Molecular Crystals and Liquid Crystals [20] Castellano, Joseph A. (2006). "Modifying Light". American Scientist

[21] IPS-Pro (Evolving IPS technology) [22] "Worldwide LCD TV shipments surpass CRTs for first time ever". engadgetHD. 2008-02-19. Retrieved 2008-06-13. [23] http://www.svethardware.cz/art_doc- 59B0B21624FBA168C12571BD002A0891.html [24] http://electronics.howstuffworks.com/lcd4.htm [25] http://www.svethardware.cz/art_doc- 7ADDD23432464B19C12571BD002A4AC4.html [26] http://www.svethardware.cz/art_doc- 72E593AEF388EE8BC1256CE700442B8D.html [27] http://pctuning.tyden.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=4509&c atid=31&Itemid=68 [28] "TN Film, MVA, PVA and IPS - Panel Technologies". TFT Central. Retrieved 9 September 2009. [29] "AFFS & AFFS+". Technology. Vertex LCD Inc.. [30] http://www.svethardware.cz/art_doc- 32FC7D81661B848CC1256DD9003EB1A9.html [31] http://www.scitech.mtesz.hu/52tihanyi/flat-panel_tv_en.pdf [32] Bitzer Wins Emmy Award for Plasma Screen Technology [33] Weber, Larry F. (April 2006). "History of the plasma display panel". IEEE Transactions on Plasma Science 34(2): 268–278. doi:10.1109/TPS.2006.872440 [34] http://preher-tech.com/plasmadisplay.aspx [35] "What is gas-plasma display?". Webopedia. Retrieved 2009-04-27. [36] http://itv.webnode.cz/news/technologie-plazma-displeje/ [37] Mendrala, Jim, "Flat Panel Plasma Display", North West Tech Notes, No. 4, June 15, 1997, retrieved 2009-01-29. [38] http://www.svethardware.cz/art_doc- FC5AE7BADEDC2D2BC1256DD9003EDE25.html [39] http://www.svethardware.cz/art_doc- 42FA841C86228B0CC1257212004EB5B4.html?lotus=1&Highlight=0,oled [40] http://www.pctechguide.com/flat-panel-displays/palcd-flat-panels [41] CNET UK - ALiS (alternate lighting of surfaces) [42] http://www.1touchmovie.com/flat_panel_displays.html [43] http://www.spacemart.com/reports/Canon_And_Toshiba_Delay_Launch_Of_New_ SED_Televisions_999.html

[44] Vincent Nguyen, SED Next-Generation Flat-Screen Display, SlashGear, 19 October 2006 [45] Robin Harding, "Canon clear to launch new type of TV", Financial Times, 2 December 2008 [46] "Notice regarding liquidation of subsidiary", Canon Inc., 18 August 2010 [47] http://news.teamxbox.com/xbox/12506/Canon-Toshiba-May-Be-Forced-to-Delay- SED/ [48] http://en.wikipedia.org/wiki/SED_display#cite_note-closer-2 [49] http://www.tvfreak.cz/art_doc-A20EE4ADA8BB984CC1257737003DB711.html [50] http://en.wikipedia.org/wiki/Field_emission_display#cite_note-candescent1999-7 [51] Jerry Ascierto, "Candescent Delays Plant, Replaces CEO", Electronic News, 1 March 1999 [52] http://www.encyclo.co.uk/define/Nano-emissive%20display [53] http://www.digitimes.com/news/a20101117PD210.html [54] http://stembep.wz.cz/skola/nse/ [55] http://www.svethardware.cz/art_doc- 2A6B83AF0F598E4FC1257215007ACE15.html [56] http://www.svethardware.cz/art_doc- 42FA841C86228B0CC1257212004EB5B4.html [57] http://www.svethardware.cz/art_doc- 3AAB34FBA79AD5C4C125721900019307.html [58] http://www.svethardware.cz/art_doc- B357024B86789D6BC12572190001EFFC.html [59] http://www.oled-display.net/ [60] http://www.sccg.sk/~kg/bohdal/architektura/subory/3DZobrazovacieZariadenia.pdf [61] "How Stereoscopic Television is Shown". Baird Television website. Retrieved September 18, 2010. [62] Dodgson, Neil A. (2003). "Variation and extrema of human interpupillary distance" (PDF). Stereoscopic Displays and Applications [63] Dodgson, N.A. (August 2005). "Autostereoscopic 3D Displays". IEEE Computer [64] Ch. Slinger, C. Cameron, M. Stanley (Aug. 2005), "Computer-Generated Holography as a Generic Display Technology",Computer (IEEE) [65] Blundell, B. & Schwarz, A. (2000). Volumetric Three-Dimensional Display Systems, John Wiley & Sons. [66] http://www.pctechguide.com/crt-monitors