Slovenská Poľnohospodárska Univerzita V Nitre

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

BAKALÁRSKA PRÁCA

Nitra 2008 Monika MERCELOVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

Prezentácia Nitrianskeho kraja potenciálnemu zahraničnému investorovi

Bakalárska práca

Katedra regionálneho rozvoja Vedúca katedry: doc. Ing. Mária Fáziková, CSc.

Vedúca práce: PhDr. Daniela Frajková, CSc.

Monika Mercelová

Nitra 2008

Abstrakt

V predloženej bakalárskej práci predstavujeme Nitriansky kraj so základnými údajmi o jeho geografickej polohe, obyvateľstve, ekonomickom potenciáli, dopravnej infraštruktúre. Cieľom práce je popri prezentácii Nitrianskeho kraja ponúknuť zahraničnému investorovi prehľad o možnostiach investičných aktivít na území tohto kraja a predložiť mu konkrétnu ponuku, ktorú mu navrhujeme k realizácii. Práca sa sústreďuje na oblasť cestovného ruchu a ponúka informácie o potenciáli Nitrianskeho kraja zvlášť v tomto odvetví. Opisuje formy cestovného ruchu, ktoré sú typické pre územie Nitrianskeho kraja. Z bohatstva prírodných a kultúrno – historických atraktivít kraja zaujímavých v cestovnom ruchu sme sa zamerali osobitne na možnosti kúpeľného cestovného ruchu. Vychádzame z toho, že Nitriansky kraj je bohatý na výskyt geotermálnych vôd, čo vytvára predpoklady pre vysokú návštevnosť domácich i zahraničných turistov a predurčuje kraj na dobrú pozíciu v ďalšom rozvoji tohoto druhu cestovného ruchu. Práve uvedená silná stránka nás viedla pri hodnotení kraja a posudzovaní jeho rozvojových možností k návrhu na rozšírenie ponuky v jednom z najnavštevovanejších termálnych kúpalísk v Nitrianskom kraji – v Podhájskej. Podhájska disponuje jedinečnou termálnou vodou svojho druhu v Európe. I keď v poslednom desaťročí sa vybudovali nové možnosti na užívanie relaxačno – rehabilitačných účinkov termálnej vody, dopyt v tomto prostredí je stále vyšší ako ponuka. Potenciálnemu investorovi navrhujeme vybudovanie nového moderného wellness centra so širokou ponukou služieb pre účastníkov cestovného ruchu. Sme presvedčení, že tento projektový zámer má udržateľnosť i návratnosť vynaložených prostriedkov.

Kľúčové slová: cestovný ruch, prezentácia, investície, potenciál

Abstract

In presented bachelor work we want to introduce region of Nitra with basic informations about its geographical situation, population, economic potention, transportation infrastructure. The aim of this work, except presentation of region of Nitra, is to offer to foreign investor an abstract about abilities of investment activities on area of this region and bring him forward concrete offer which we conjecture to realization. The work is centred in sphere of tourism and offeres information about potention of region of Nitra especially in this branch. It describes forms of tourism which are typical for area of region of Nitra. From plenty of natural, cultural and historical attractivities of the region interesting in tourism we directed particularly on abilities of spa tourism. We come out from fact that region of Nitra is abundant in appearance of geothermal water what creates assumes for high visiting of home and foreign visitors and it defines region at good position in next development of this kind of tourism. This mentioned strong aspect leads us by valuation of region and appreciating its developing abilities to proposal for offer extension in one of the most visiting thermal bathing place in region of Nitra – Podhájska. Podhájska disposes with unique thermal water its kind in Europe. Although in last decade were build new abilities for using relaxation and auditorium effects of thermal water, demand in this sphere is still higher than offer. We propose to potential investor to build new modern wellness center with wide offer of services for tourists. We are confident that this designing intention has tenability and return on invested means.

Key words: tourism, presentation, investments, potention

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Monika Mercelová vyhlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Prezentácia Nitrianskeho kraja potenciálnemu zahraničnému investorovi“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre ...... podpis

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani PhDr. Daniele Frajkovej, CSc. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

V Nitre ...... podpis

Zonam použitých skratiek

CR cestovný ruch CHKO chránená krajinná oblasť EÚ Európska únia NSK Nitriansky samosprávny kraj PHSR Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja RSÚC Regionálna správa a údržba ciest SACR Slovenská agentúra cestovného ruchu SR Slovenská republika SSC Slovenská správa ciest a pod. a podobne atď. a tak ďalej cca približne č. číslo ha hektár km kilometer km 2 kilometer štvorcový kg kilogram napr. napríklad resp. respektívne tzv. takzvaný ul. ulica Z.z. Zbierka zákonov oC stupeň Celzia

Obsah

Úvod 8 1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 10 2. Cieľ práce 15 3. Metodika práce 16 4. Výsledky práce 17 4.1 Geografická poloha Nitrianskeho kraja 17 4.2 Obyvateľstvo, osídlenie 18 4.3 Ekonomický potenciál krajiny 19 4.4 Dopravná infraštruktúra 19 4.5 Potenciál Nitrianskeho kraja v cestovnom ruchu 21 4.5.2 Formy cestovného ruchu 22 5. Návrh využitia výsledkov práce 31 5.1 Obec Podhájska a jej vízia 31 5.2 Termálne kúpalisko Podhájska 32 5.3 Návrh pre potenciálneho investora 34 6. Záver 37 7. Použitá literatúra 39 8. Prílohy 41

Úvod

Nitriansky kraj sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska a je hraničným krajom s Maďarskou republikou. Vnútroštátne hraničí s Trnavským, Trenčianskym a Banskobystrickým krajom. Nitriansky kraj patrí k stredne veľkým krajom Slovenskej republiky. V rámci nich je svojou rozlohou 6 343 km2 na 5. mieste a s počtom obyvateľov 707 305 sa Nitriansky kraj zaraďuje na 3. miesto po Košickom a Prešovskom kraji. Územie Nitrianskeho kraja so svojou strategickou polohou v strednej Európe sa stáva spolu s Bratislavským regiónom významným pre východno-západné prepojenie. Geografická poloha Nitrianskeho kraja ho predurčuje na zvýšený záujem investorov o investovanie na tomto území. V snahe o múdre využitie týchto príležitostí chceme analyzovať Nitriansky kraj a jeho predpoklady priťahovať a rozvíjať zahraničné, resp. domáce investície a pripraviť konkrétny projektový zámer pre potenciálneho investora v oblasti cestovného ruchu.

Nitriansky kraj má mnoho prírodných krás, historicky cenných kultúrnych pamiatok, ale aj centier rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva. Je charakterizovaný ako kraj histórie, dobrého vína a termálnych vôd. Slovensko všeobecne oplýva veľkým bohatstvom prírodných termálnych vôd, ktorých liečivé účinky sa stali základom pre vybudovanie liečebných kúpeľov a centier dnes moderného životného štýlu – wellness. V Nitrianskom kraji sa nachádza najviac termálnych lokalít na Slovensku. Územie bohaté na liečivú vodu je predmetom záujmu mnohých domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. Uspokojenie ich predstáv službami a ponukami cestovného ruchu je otázka vyžadujúca si permanentné sledovanie. Aj to je dôvod, ktorý nás viedol k tomu, aby sme pri prezentácii kraja potenciálnemu investorovi nasmerovali jeho záujem na projektový zámer rozširujúci ponuku v infraštruktúre cestovného ruchu v známom stredisku Podhájska v okrese Nové Zámky.

Areál termálneho kúpaliska Podhájska sa rozprestiera na ploche viac ako 12 ha. V rekreačnom stredisku sa nachádzajú bazény s obsahom termálnej liečivej vody, ktorá má pri prameni teplotu až 80 0C. V areáli kúpaliska je vybudovaných 10 bazénov s rôzne teplou vodou, tobogan, športoviská, stánky s občerstvením a suvenírmi. Napriek tomu máme ambíciu presvedčiť investora o potrebe vybudovať v lokalite termálneho kúpaliska Podhájska areál umožňujúci aktívne športovo – relaxačné vyžitie návštevníkov s celoročným využitím, teda aj v zimnej sezóne termálneho kúpaliska. V zimnom období je totiž prevádzka obmedzená len na hodinový pobyt vo vonkajšom sedacom bazéne v hlavnej budove strediska. Návštevníci Podhájskej by privítali aj v zime možnosť plávania, resp. iných druhov športového relaxu – squosh, bowling, apod. Dnešná doba si už vyžaduje aj takúto ponuku, ktorá rozširuje segment služieb a tým aj uspokojenia návštevníkov, turistov a výletníkov, ktorí sú ochotní za širšiu ponuku zaplatiť.

V práci predkladám konkrétny návrh na vybudovanie rekreačného zariadenia na komplex aktivít v areáli termálneho kúpaliska Podhájska. I keď je vyťaženosť kúpaliska v Podhájskej dostatočná aj v zimných mesiacoch, pri zbere informácií metódou rozhovoru som zistila, že v ponuke chýba práve takéto zariadenie relaxačno-rekondičného komplexu s vyššou kapacitou. Prevádzka takéhoto typu zariadenia by znamenala dlhší pobyt návštevníkov areálu najmä v zimných mesiacoch, kedy je možnosť pobudnutia v komplexe obmedzená. Zvýši sa tým atraktivita zariadenia v infraštruktúre cestovného ruchu, na čo je dôležité myslieť najmä vo vzťahu k novobudovanému areálu v neďalekej obci Bardoňovo. Termálne kúpalisko Podhájska bolo vytipované medzi centrami rozvoja v rámci Stratégie cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006 – 2013.

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

V téme bakalárskej práce je pozornosť venovaná predstaveniu Nitrianskeho kraja potenciálnemu investorovi a ponuke na možnosť investovania do rozvoja vybranej oblasti, v našom prípade cestovného ruchu, osobitne rekreačného cestovného ruchu. Zákonom č. 302/2002 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) bol zriadený Nitriansky samosprávny kraj (ďalej len NSK) so sídlom v Nitre. Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Základným dokumentom je Program rozvoja Nitrianskeho kraja na roky 2003 – 2013, ktorý sa v súčasnosti aktualizuje na nové programové obdobie a navrhovaný materiál je uverejnený na pripomienkové konanie na internetovej stránke Nitrianskeho samosprávneho kraja. (www.unsk.sk) Globálny cieľ stratégie rozvoja Nitrianskeho kraja v aktualizovanom Programe rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja je formulovaný nasledovne: „Nitriansky kraj bude dynamicky sa rozvíjajúci región využívajúci exogénne aj endogénne rozvojové zdroje. Hospodárstvo bude založené na moderných technológiách produkujúcich výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Moderné a efektívne multifunkčné poľnohospodárstvo produkujúce dostatok kvalitných potravín, poskytujúce atraktívne pracovné príležitosti pre vidiecke obyvateľstvo, bude spolu s cestovným ruchom osou integrovaného rozvoja vidieckeho priestoru. Východiskom pre dosiahnutie týchto cieľov bude kvalitný a integrovaný systém vzdelávania, poskytujúci občanom lepšie možnosti realizácie v profesijnom aj osobnom živote. Rastúca kvalita života bude sprevádzaná udržateľným rozvojom kvality zložiek životného prostredia a krajiny.“ (Aktualizácia programu rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja v oblasti cestovného ruchu. http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=6&words=aktualizacia+programu+rozvoja)

Na rozvoj Nitrianskeho kraja bol vytvorený odbor strategických činností Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý koordinuje aktivity na území kraja, spolupracuje s jednotlivými ministerstvami Slovenskej republiky, obcami a ďalšími subjektmi a sociálno-ekonomickými partnermi. Rozvojovým projektom na pozdvihnutie Nitrianskeho kraja a hľadanie potenciálnych partnerov a investorov sa venujú aj ďalšie inštitúcie na regionálnej úrovni: • Slovenská obchodná a priemyselná komora so sídlom v Nitre, Akademická ul. 4, • Regionálne rozvojové agentúry v Nitrianskom kraji • Slovenská agentúra pre životné prostredie

• Agentúra pre rozvoj vidieka, Nitra, Akademická ul. 4 • Euroregión Váh – Dunaj - Ipeľ Samosprávny kraj zodpovedá na regionálnej úrovni za rozvoj cestovného ruchu. V zmysle zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, § 4 patrí medzi pôsobnosti samosprávneo kraja v oblasti cestovného ruchu:

• Utváranie podmienok na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít a starostlivosť o ochranu pamiatkového fondu

• Koordinácia rozvoja cestovného ruchu

Na úrovni Nitrianskeho samosprávneho kraja je problematika cestovného ruchu obsahom činnosti relevantného oddelenia na odbore európskej integrácie a cezhraničnej spolupráce. Na tomto odbore pracuje aj detašovaný pracovník Slovenskej agentúry cestovného ruchu (SACR). V súvislosti s regiónom je potrebné uviesť aj ďalšie programové materiály na úrovni NSK, osobitne Stratégiu rozvoja cestovného ruchu NSK na roky 2006 – 2013, z ktorej čerpáme argumenty k možnostiam a príležitostiam v cestovnom ruchu pri predstavení kraja potenciálnemu investorovi. Súčasťou tejto stratégie sú uvedené plánované centrá rozvoja, medzi ktorými sa nachádza aj termálne kúpalisko Podhájska.

V bakalárskej práci sa popri regionálnom vymedzení a ohraničení témy venujeme problematike cestovného ruchu, ponuke a dopytu v cestovnom ruchu a regionalizácii cestovného ruchu. Cestovný ruch je podľa KASPARA, C. (1995) súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania. (In: PAPCUNOVÁ, V. – BALÁŽOVÁ, E. – JARÁBKOVÁ, J., 2007) Podľa NOVACKEJ – KULČÁKOVEJ (1996) cestovný ruch tvorí súbor aktivít v určitom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska, bez rozdielu, či dôvodom ich cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnosť. (In: PAPCUNOVÁ, V. – BALÁŽOVÁ, E. – JARÁBKOVÁ, J., 2007) LOPUŠNÝ (2001) definuje cestovný ruch ako zložitý sociálno-ekonomický a priestorový jav, ktorého hlavným cieľom je uspokojovať potreby reprodukcie fyzických a duševných síl človeka a rozvíjať jeho osobnosť. (In: PAPCUNOVÁ, V. – BALÁŽOVÁ, E. – JARÁBKOVÁ, J., 2007)

Ponuka cestovného ruchu pozostáva z primárnej a sekundárnej ponuky. Podľa PAPCUNOVEJ – BALÁŽOVEJ – JARÁBKOVEJ (2007) primárnu ponuku tvorí prírodný a kultúrnohistorický potenciál krajiny a dopĺňajú ju organizované podujatia. Primárna ponuka je určujúca pri rozhodovaní sa subjektov cestovného ruchu o cieli cestovania. Sekundárna ponuka je prostriedkom na priblíženie a využitie primárnej ponuky. Sekundárna ponuka zahŕňa tzv. realizačné predpoklady územia, bez existencie ktorých by nebolo možné cestovný ruch realizovať. Podľa uvedených autoriek sekundárna ponuka pozostáva z troch skupín faktorov, a to: infraštruktúra cestovného ruchu, všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu a inštitúcie cestovného ruchu v cieľových miestach. Infraštruktúra cestovného ruchu predstavuje súbor zariadení a ich služieb nevyhnutných na to, aby sa účastník cestovného ruchu mohol v cieľovom mieste ubytovať, stravovať a vykonávať rôzne rekreačné a kultúrne aktivity typické pre cestovný ruch. Dopyt v cestovnom ruchu znamená ochotu účastníka cestovného ruchu zameniť určité množstvo statkov cestovného ruchu za určité množstvo peňazí. Dopyt v cestovnom ruchu vzniká až na určitom stupni uspokojenia potrieb. Nositeľom dopytu cestovného ruchu je účastník cestovného ruchu, resp. subjekt cestovného ruchu. (PAPCUNOVÁ – BALÁŽOVÁ – JARÁBKOVÁ, 2007). V zmysle klasifikácie kategórií účastníkov cestovného ruchu je možné konštatovať, že termálne kúpalisko Podhájska je navštevované všetkými kategóriami:

• Stály obyvateľ

• Návštevník

• Turista

• Výletník

V roku 2004 bola prijatá Regionalizácia cestovného ruchu v SR, ktorá tvorí podklad pre zahraničných investorov, a bola východiskom pre Novú stratégiu cestovného ruchu v SR do roku 2013 prijatú v roku 2007.

Regionalizácia predstavuje rozdelenie územia SR do 21 regiónov cestovného ruchu, ktoré boli z pohľadu potenciálu cestovného ruchu rozdelené do štyroch kategórií:

Kategória Priorita v cestovnom ruchu

Ι. Regióny s najvyššou prioritou

II. Regióny s vysokou prioritou

III. Regióny strednej priority

IV. Regióny nižšej priority

Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v SR. Ústav turizmu : Bratislava. 2003

Územie NSK sa skladá zo siedmich okresov, pričom jednotlivé okresy sú zaradené do vytvorených regiónov takto:

• Okresy Komárno a Nové Zámky (juhovýchodná časť) patria do Podunajského regiónu. Podunajský región bol zaradený medzi regióny strednej priority s dôrazom na pobyty pri termálnej vode, vodné športy, cykloturistiku a vidiecke pobyty.

• Okres Šaľa patrí do Dolnopovažského regiónu, ktorý bol zaradený medzi regióny nižšej priority s prednostným rozvojom pobytov pri vode, vodných športov, pobytov pri termálnej vode a poznávania pamiatok.

• Okresy Nitra, Zlaté Moravce, Levice (západná časť) a Nové Zámky (severozápadná časť) patria do Nitrianskeho regiónu, ktorý bol zaradený medzi regióny strednej priority s dôrazom na rozvoj veľtrhov a výstav a na poznávanie pamiatok.

• Okres Levice (východná časť) patrí do Ipeľského regiónu, ktorý bol zaradený medzi regióny s vysokou prioritou s prednostným rozvojom pobytov na vidieku.

• Okres Topoľčany patrí do Hornonitrianskeho regiónu, ktorý bol zaradený medzi regióny nižšej priority s pobytom pri vode a letným pobytom v horách. (Príloha č. 1: Mapa regiónov CR)

Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006 – 2013 vychádza z Programu rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja 2003-2013, z Národného rozvojového plánu, z Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, ako aj z ďalších materiálov, ktoré poskytli orgány štátnej správy a samosprávy. V súčasnosti sa na úrovni NSK pripomienkuje aktualizácia stratégie cestovného ruchu, ktorej návrh bol do 31.3. 2008 predložený na verejnú diskusiu.

V platnej Stratégii rozvoja cestovného ruchu na roky 2006 – 2013 si Nitriansky samosprávny kraj definoval nasledovnú strategickú rozvojovú víziu:

Nitriansky samosprávny kraj disponuje :

• výnimočným kultúrno-historickým potenciálom európskeho významu, • výnimočnými termálnymi zdrojmi, • ako aj výnimočným druhovo rozmanitým prírodným potenciálom s možnosťou celoročného využívania, čo ho predurčuje stať sa:

• celoslovenským centrom cestovného ruchu so zameraním na kultúrno- historický vývoj mesta Nitra, • nadregionálnym centrom cestovného ruchu so zameraním na rozvoj kúpeľníctva, • a centrom cestovného ruchu so zameraním na využitie a rozvoj vodnej osobnej dopravy, využitie a rozvoj siete cyklotrás, využitie a rozvoj prímestskej rekreácie, ako aj ďalších foriem cestovného ruchu. Na dosiahnutie tejto vízie NSK bude podporovať:

• prípravu a rozvoj potrebnej infraštruktúry, • prípravu a rozvoj kvalifikovaných ľudských zdrojov, orientovaných najmä na sektor služieb, kúpeľníctva a cestovného ruchu, a to • pri zvyšovaní kvality života obyvatľov a pri súčasnom zachovaní zdravého životného prostredia.

V Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2006 –2010 sa vláda SR v oblasti cestovného ruchu zaväzuje, že vytvorí podmienky na naštartovanie turistického a hotelového priemyslu s cieľom zvýšenia podielu tohto ekonomického odvetvia na hrubom domácom produkte SR. Prostredníctvom motivačných ekonomických a finančných nástrojov podporí vláda investície do cestovného ruchu s cieľom zvyšovať kvalitu a komplexnosť poskytovaných služieb. Vláda SR aj za pomoci štrukturálnych fondov EÚ vytvorí systém finančnej podpory aktivít samospráv, obcí, miest a podnikateľských subjektov pri rozvoji nosných foriem cestovného ruchu. Hlavné ciele politiky rozvoja cestovného ruchu sú definované v Novej stratégii rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013, schválenej vo vláde SR v máji 2007.

2. Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce je predstaviť Nitriansky kraj potenciálnemu investorovi a prezentovať možnosti v oblasti cestovného ruchu, ktoré poskytuje tento kraj. Cestovný ruch predstavuje významnú oblasť rozvoja s dopadom na regionálny rozvoj, ekonomické ukazovatele i zamestnanosť obyvateľov. Prílev investícií do tohto odvetvia umožňuje zvýšiť konkurencieschopnosť jednotlivých produktov cestovného ruchu v regiónoch Nitrianskeho kraja. Rozvoj cestovného ruchu v regióne má vplyv na tvorbu pracovných príležitostí, vyrovnávanie regionálnych rozdielov a v neposlednom rade aj na celkovú ekonomiku Slovenska. Našou ambíciou je predložiť aj návrh projektového zámeru pre investora a presvedčiť ho o udržateľnosti navrhovaného projektu a tým aj o predpoklade návratnosti jeho investícií. Práca chce byť príspevkom do rozvoja rekreačného cestovného ruchu, ktorý má v Nitrianskom kraji veľmi dobré podmienky na stále nové ponuky. Potenciál pre celoročné formy cestovného ruchu vidíme najmä v druhu kúpeľného rekreačného cestovného ruchu pri využití geotermálnych prameňov s unikátnou liečivou vodou.

3. Metodika práce

Objektom skúmania v predloženej práci je Nitriansky kraj a následne obec Podhájska s termálnym kúpaliskom. Metodika práce bola rozdelená do niekoľkých etáp: • Štúdium relevantnej literatúry a dokumentov národného a regionálneho charakteru • Analýza Nitrianskeho kraja a jeho potenciálu v oblasti cestovného ruchu • Analýza foriem cestovného ruchu v Nitrianskom kraji • Zber a analýza informácií o geotermálnej vode v Podhájskej a prieskum potrieb novej ponuky • Vlastný návrh na využitie investícií od potenciálneho investora prostredníctvom dobudovania wellness centra v Podhájskej

Pri charakteristike Nitrianskeho kraja aplikujeme opis základných geografických, hospodárskych a klimatických informácií, dopravnej infraštruktúry a dostupnosti. Analyzujeme potenciál Nitrianskeho kraja v oblasti cestovného ruchu. Detailne opisujeme formy cestovného ruchu v Nitrianskom kraji. Vhodné prírodné, historické a kultúrne danosti vytvárajú v Nitrianskom kraji predpoklady pre nové ponuky v cestovnom ruchu. Metódou pozorovania a rozhovoru s účastníkmi cestovného ruchu v Podhájskej sme hodnotili ponuku a dopyt v cestovnom ruchu. Odporúčaním je návrh projektového zámeru na dobudovanie wellness centra v termálnom kúpalisku v Podhájskej, ktorým rozširujeme ponuku infraštruktúry cestovného ruchu v tejto obci, aby účastník cestovného ruchu v Podhájskej mohol vykonávať rôzne rekreačné a relaxačno - rekondičné aktivity typické pre aktívny cestovný ruch. K príprave nášho návrhu projektového zámeru bola využitá metóda rozhovoru a analyzovania súčasnej situácie a rozvojových zámerov obce Podhájska s pracovníkmi Obecného úradu a termálneho kúpaliska.

4. Výsledky práce

4.1 Geografická poloha Nitrianskeho kraja

Nitriansky kraj sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska. Hraničí s Trnavským, Trenčianskym a Banskobystrickým krajom. Na juhu susedí s Maďarskou republikou. Z geomorfologického pohľadu sa prakticky celé územie kraja rozprestiera na Západopanónskej panve – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Okrajovo zachytáva časť Západných Karpát – na severe začiatok horských masívov Tríbeč, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy a na juhu Burdu. Nížinný charakter kraja predurčujú jeho klimatické vlastnosti – patrí do teplej oblasti s najteplejšími oblasťami Slovenska, ako aj prevládajúci hospodársky charakter, vychádzajúci z existencie najlepších poľnohospodárskych a orných pôd na Slovensku. Krajom preteká najväčšia slovenská rieka Váh, ktorá pri Komárne ústi do Dunaja. Ďalej ním z najväčších slovenských riek pretekajú rieky Hron a Nitra. Nitriansky kraj tvorí sedem okresov - Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce.

4.2 Obyvateľstvo, osídlenie

Počtom 707 305 obyvateľov k 31.12.2006 sa Nitriansky kraj zaraďuje na 3. miesto v medzikrajskom porovnaní s podielom 13,13 % na úhrne SR. Z celkového počtu obyvateľov je 51,66 % žien. S hustotou osídlenia 111,5 obyvateľov na km 2 je piatym najobývanejším krajom SR. V Nitrianskom kraji sa nachádza 354 obcí, z ktorých má 15 štatút mesta. V mestách žije 333 766 obyvateľov, čo je 47,2 % podiel zo všetkých obyvateľov. V Nitrianskom kraji je možné pozorovať výrazné zmeny v demografickom vývoji, ktoré sú odrazom ekonomickej a sociálnej situácie kraja. Prejavujú sa dlhodobejšie tendencie spomaľovania reprodukcie obyvateľstva a znižovania prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktorý v roku 2006 dosiahol -1 968 osôb. Z ostatných demografických procesov dochádza k znižovaniu sobášnosti a rozvodovosti. Pokračuje proces starnutia obyvateľstva. Priemerný vek obyvateľov kraja v roku 2006 bol 39,04 rokov a index starnutia dosiahol hodnotu 148,33.

4.3 Ekonomický potenciál krajiny

Z hľadiska hospodárskych charakteristík patrí kraj Nitra do poľnohospodársko- priemyselného typu. Rozhodujúcimi priemyselnými odvetviami kraja sú strojársky, chemický a potravinársky priemysel, ktorý je zároveň najstarším a najrozšírenejším priemyselným odvetvím kraja a nadväzuje na základnú poľnohospodársku výrobu. Potravinársky priemysel je rozmiestnený takmer homogénne po území celého kraja. Rozloženie ostatného priemyslu v kraji má špecifický charakter, pretože sa sústreďuje v mestách, ktoré tak získavajú homogénny charakter, napríklad Šaľa je centrom chemickej produkcie, Komárno je centrom lodiarstva, Tlmače sú centrom strojárstva, Štúrovo je centrom celulózovo-papierenského priemyslu. Jedine krajské mesto Nitra má výrazne diverzifikovaný priemysel.

Nitriansky kraj má najlepšie podmienky pre poľnohospodársku produkciu z celého Slovenska. Jeho mierna a suchá klíma a pôda tej najvyššej kvality dávajú vynikajúce predpoklady pre pestovanie obilnín a kukurice. Kraj Nitra je známy produkciou kvalitných vín.

4.4 Dopravná infraštruktúra

Nitriansky kraj je dobre prepojený cestnými komunikáciami medzi okresmi a aj medzinárodnými cestnými ťahmi. Najvýznamnejším cestným ťahom je ťah „E 571“ zaradený do siete rýchlostných ciest ako R 1, ktorého súčasťou sú cesty I. triedy I/51 a I/65. Ďalšie cesty I. triedy sú I/63 napojená na I/76, I 64 napojená na diaľnicu D1, cesta I/75 (v smere Šaľa – Nové Zámky – Levice – Tekovské Lužany) a I/66, ktorá je súčasťou európskeho ťahu E77 zaradená do siete rýchlostných ciest ako plánovaná rýchlostná cesta R3. Cez NSK prebieha európsky multimodálny koridor č. IV. Berlín/Norimberg – Praha – Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo - Budapešť – Constanta/Thesaloniki/Istanbul, ako aj NSK leží v dotyku s európskym multimodálnym koridorom č. VI. Gdansk – Grudziadz/Varšava – Katovice – Žilina – Bratislava, prepojenie na koridor č. IV. Ostatnú cestnú sieť tvoria cesty II. a III. triedy.

Územím prechádza aj medzinárodná magistrálna trať železničnej dopravy. Najdôležitejšou železničnou traťou je trať 130 Bratislava – Štúrovo – Maďarsko. Dĺžka železničnej trate v kraji je 625 km, z toho 537 km sú jednokoľajové trate a 158 km je elektrifikovaných. Rozvíjaním železničnej dopravy by bolo vhodné zefektívniť a zrýchliť viaceré trate (napr. prepojenie krajského mesta Nitry s hlavným mestom SR Bratislavou,

prepojenie Nitry na trať 130 v priestore Šale, elektrifikácia trate v úseku Nové Zámky – Nitra atď.).

Siete vodných ciest sú napojené na medzinárodné vodné cesty:

• medzinárodná vodná cesta E 80 Dunaj (koridor č. VII Dunaj)

• medzinárodná vodná cesta E 81 Váh

Prístavy sa nachádzajú v Komárne, Šali a Štúrove. Prístavy v Komárne a Štúrove vyhovujú podmienkam pre medzinárodnú vnútrozemskú plavbu a prístav v Šali je súčasťou vodnej cesty v dĺžke 70 km s obmedzenými podmienkami pre plavbu lodí v úseku Komárno – Sereď ako I. etapa Vážskej vodnej cesty.

V NSK sa v súčasnosti nachádza 12 letísk. Z toho je 11 letísk so spevnenou pristávacou (odletovou) dráhou, ktoré slúžia pre agrochemické účely a jedno letisko medzinárodného významu pre nepravidelnú leteckú dopravu. Letiská využívané pre agrochemické účely sú vybudované v týchto lokalitách: Nové Zámky, Zemné (okres Nové Zámky), Chotín (okres Komárno),Tekovský Hrádok, Pohronský Ruskov, Plášťovce a Zbrojníky (okres Levice), Ludanice, Horné Obdokovce, Veľké Ripňany (okres Topoľčany) a v Čabe (okres Nitra). V kategórii „vybrané regionálne letisko s rozvojovými možnosťami“ je letisko v Nitre – Janíkovciach, ktorému bol pridelený medzinárodný štatút Štátnou leteckou inšpekciou SR o prevádzkovej schopnosti letiska. Toto letisko má výhodnú polohu i opodstatnenie k prevádzkovaniu pravidelnej vnútroštátnej i medzinárodnej prepravy osôb a tovarov nízko kapacitnými lietadlami. Rozšírenie kapacity letiska pre lietadlá s nosnosťou nad 5 700 kg je možné iba vybudovaním betónovej pristávacej (odletovej) dráhy jej osvetlením a modernizáciou jestvujúcich objektov a zariadení letiska.

Cestná sieť v Nitrianskom samosprávnom kraji RSÚC Cesty (v km) I. trieda II. trieda* III. trieda* I.-III. trieda II.-III. trieda* Komárno 86,450 80,944 222,729 390,123 303,673 Levice 156,580 101,409 416,177 674,166 517,586 Nitra 99,490 82,912 432,379 633,601 515,291 Nové Zámky 126,360 176,375 309,985 612,720 486,360 Topoľčany 26,850 58,502 159,613 244,965 218,115 Spolu 495,730 500,142 1540,883 2555,575 2041,025 Aktualizované podľa – SSC Bratislava - Stav siete cest. komunikácií k 1.4.2006 * cesty II. a III. triedy sú vo vlastníctve Nitrianskeho samosprávneho kraja

Medzinárodná dostupnosť krajského mesta Nitra: Bratislava 90 km Viedeň 150 km Budapešť 130 km

4.5 Potenciál Nitrianskeho kraja v cestovnom ruchu

Vzhľadom na silné stránky Nitrianskeho kraja, osobitne vyplývajúce z jeho prírodných podmienok a polohy kraja, pripravili sme pre potenciálneho investora ponuku v oblasti cestovného ruchu. Cestovný ruch totiž predstavuje významnú oblasť rozvoja s dopadom na regionálny rozvoj, ekonomické ukazovatele i zamestnanosť obyvateľov. Rozvoj cestovného ruchu v regióne má vplyv na tvorbu pracovných príležitostí, vyrovnávanie regionálnych rozdielov a v neposlednom rade aj na celkovú ekonomiku Slovenska. Prílev investícií do odvetvia cestovného ruchu umožňuje zvýšiť konkurencieschopnosť jednotlivých produktov cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch i na Slovensku. Silné stránky Nitrianskeho kraja v cestovnom ruchu sú v programových dokumentoch NSK formulované nasledovne: • Zvýšený výskyt termálnych vôd a kúpalísk v NSK, • Záujem najmä českej a inej zahraničnej klientely o termálne kúpaliská, • Hustá sieť existujúcich a plánovaných cyklotrás a ich prepojenie na trasy mimo územia NSK, • Dobré podmienky pre realizáciu vybraných špecifických aktivít cestovného ruchu: poľovníctvo, športové rybárstvo, jazdectvo, hipoturistika, vidiecky cestovný ruch zameraný na agroturistiku a vínne trasy, kongresový cestovný ruch, • Dobré podmienky pre turistiku najmä v pohorí Tríbeč, Pohronský a Považský Inovec a v Štiavnických vrchoch, • Vhodné podmienky pre rozvoj vodáctva, vodných športov a rekreácie pri vode (rieky Dunaj, Váh, Hron, Nitra a jazerá), • Vhodné podmienky pre mestský cestovný ruch a prímestskú rekreáciu, • Vhodné podmienky pre rodinnú dovolenku, • Výskyt dvoch veľkoplošných chránených území (CHKO Ponitrie a CHKO Štiavnické vrchy) a 132 maloplošných chránených území v NSK, • Dostatočná celková ubytovacia kapacita zariadení cestovného ruchu,

• Vyhovujúca vybavenosť športovo-rekreačnými a kultúrno-osvetovými zariadeniami, • Dobrá dostupnosť NSK po cestných komunikáciách.

4.5.2 Formy cestovného ruchu

Nitriansky kraj poskytuje široké možnosti na rôzne formy cestovného ruchu – od využitia geotermálnych vôd, pobyt pri vode, pobyt v horách, cez cykloturistiku v ideálnom prírodnom prostredí, špecifické formy cestovného ruchu ako sú poľovníctvo, športové rybárstvo, hipoturistika, vínne cesty a pod.

Geotermálne vody

V Nitrianskom kraji je bohatý výskyt geotermálnych vôd. Tieto vody sa využívajú na jestvujúcich termálnych kúpaliskách. Sú to: Komárno a Patince v okrese Komárno, Diakovce v okrese Šaľa, Nové Zámky-Štrand, Štúrovo-Vadaš, Podhájska a Tvrdošovce v okrese Nové Zámky, Poľný Kesov v okrese Nitra a Santovka a Margita-Ilona v okrese Levice.

Výskyty geotermálnych vôd s potenciálnym využitím pre CR sú evidované v týchto lokalitách: Zemianska Olča, Zlatná na Ostrove, Nesvady, Hurbanovo, Virt, Marcelová, Kravany nad Dunajom (v okrese Komárno), Vlčany (v okrese Šaľa), Bardoňovo, Šurany, Komjatice, Dvory nad Žitavou, Obid, Nová Vieska a Bruty (v okrese Nové Zámky), Želiezovce v okrese Levice, ako aj inde (v okrese Zlaté Moravce a v okrese Topoľčany).

Na jestvujúcich kúpaliskách sa odporúča vo vhodných prípadoch zvážiť rozšírenie služieb o vybrané zdravotno-preventívne procedúry.

Cykloturistika

V celom kraji sú veľmi dobré podmienky pre cykloturistiku, a to vzhľadom na nížinný, mierne zvlnený terén ako aj pomerne malú dopravnú frekvenciu na miestnych dopravných komunikáciách.

Hlavnú kostru siete cyklotrás tvorí medzinárodná Podunajská cyklomagistrála, vedúca pozdĺž ľavého brehu Dunaja, zväčša po hrádzi. Z tejto trasy v Komárne odbočuje Vážska cyklomagistrála (smerom na Kolárovo, Šaľu a Kráľovú nad Váhom) a Ponitrianska cyklomagistrála (smerom na Nové Zámky, Nitru, Zlaté Moravce a Topoľčianky), kde nadväzuje na Štiavnickú cyklomagistrálu.

Ďalším dôležitým bodom je Štúrovo, kde z Podunajskej cyklomagistrály odbočuje Pohronská cyklomagistrála (smerom na Želiezovce a Pukanec) a Ipeľská cyklomagistrála (smerom na Šahy), kde na ňu nadväzuje Hontianska cyklomagistrála.

Mimo tieto trasy, vedúce pozdĺž vodných tokov, sa uvažuje aj o trasách v priečnom smere cez pahorkatinu ako spojnica Kráľová nad Váhom - Nitra, spojnica Nitra - Vráble - Levice – Šahy, spojnica Štúrovo – Svodín – Podhájska – Vráble/Nitra , spojnica Topoľčany – Hlohovec a spojnica Nitra – Topoľčany po vale rieky Nitry.

Vzhľadom na vhodné terénne podmienky, možností vedenia trás je veľa.

Ide o tieto diaľkové cyklomagistrály v Nitrianskom kraji:

• Dunajská cyklomagistrála Číčov – Kližská Nemá – Malé Kosihy – Veľké Kosihy – Zlatná na Ostrove – Komárno – Iža – Patince – Radvaň nad Dunajom – Moča – Kravany nad Dunajom – Mužľa - Štúrovo • Vážska cyklomagistrála Komárno – Kava – Vrbová nad Váhom – Kolárovo – Dedina Mládeže – Neded – Vlčany – Tešedíkovo – Diakovce – Šaľa – Kráľová nad Váhom • Ponitrianska cyklomagistrála Komárno - Martovce - Hurbanovo – Imeľ – Nesvady - Nové Zámky – Bánov – Malá Kesa – Šurany – Lipová – Mojzesovo – Černík – Vinodol – Veľký Cetín – Malý Cetín – Čechynce - Janíkovce – Nitra – Nitrianske Hrnčiarovce – Štitáre – Kolíňany - Jelenec – Kostoľany pod Tríbečom – Ladice – Neverice – Sľažany – Martin nad Žitavou (odbočka) – Zlaté Moravce – Topoľčianky • Pohronská cyklomagistrála Štúrovo – Kamenica nad Hronom – Malá nad Hronom – Pavlová – Sikenička – Zalaba – Malé Ludince – Šalov – Sikenica – Kukučínov – Zbrojníky – Hontianska Vrbica – Santovka (odbočka) – Mýtne Ludany – Levice – Podlužany – Nová Dedina – Devičany – Pukanec • Ipeľská cyklomagistrála Štúrovo – Kamenica nad Hronom – Bajtava – Salka – Malé Kosihy – Pastovce – Bielovce – Ipeľský Sokolec – Kubáňovo – Vyškovce nad Ipľom – Šahy - Tešmak • Hontianska cyklomagistrála Šahy – Veľké Turovce – Horné Turovce – Plášťovce • Požitavské cyklotrasy:

1. trasa: Zlaté Moravce – Žitavany – Machulince – Obyce – Veľká Lehota – Drozdovo – (Chata KST) - RS Čaradice – (Motorest Zubor) – Volkovce – Čierne Kľačany 2. trasa: Zlaté Moravce – (Motorest Zubor) – Čaradice – Tekovské Nemce – Hronský Beňadik – Kozárovce – Nemčiňany – Malé Vozokany – (cez Arborétum Mlyňany) – Vieska nad Žitavou 3. trasa: Zlaté Moravce – Prílepy – Čierne Kľačany – Veľké Vozokany – (cez Arborétum Mlyňany) – Vieska nad Žitavou - Slepčany – Tesárske Mlyňany – Zlaté Moravce 4. trasa: Zlaté Moravce – Sľažany – Ladice – Kostoľany pod Tríbečom – Zlatno 5. trasa: Zlaté Moravce – Martin nad Žitavou – Mankovce – Zlatno – Velčice – Sľažany 6. trasa: Zlaté Moravce – Hosťovce – Lovce – Zubria obora 7. trasa: Mankovce – Velčice – Kostoľany pod Tríbečom 8. trasa: Zlaté Moravce – Žitavany – Topoľčianky – Skýcov 9. trasa: Topoľčianky – Žikava – Lovce – Zubria obora 10. trasa: Topoľčianky – Skýcov - zrúcanina hradu Hrušov 11. trasa: Topoľčianky – Hostie – Jedľové Kostoľany 12. trasa: Machulince – Obycké lúky – Chata KST

Pobyt pri vode

Vodná turistika medzinárodného významu je rozšírená na Dunaji (výletné plavby, vodácka turistika). Perspektívu má tzv. turistika s individuálnymi plavbami vzhľadom na vytvorenú vnútroeurópsku vodnú cestu Rýn - Mohan - Dunaj. Osobné turistické prístavy sú v Komárne a Štúrove (potreba prebudovať), vodácke základne sú na Dunaji. Tradičný je splav Hrona so základňami v Psiaroch, Kalnej a Kamenici. Pre turistiku s individuálnymi plavidlami sa navrhujú prístaviská v Komárne (v ústí Váhu), pri Patinciach, v Štúrove, Chľabe, v Radvani nad Dunajom a v Moči. Perspektívny je aj splav riek Nitra a Ipeľ malými plavidlami.

V kraji sú početné menšie vodné nádrže; pre rekreáciu slúžia nádrže v okrese Topoľčany - Duchonka a Tesáre, Nemečky (dodávka vody pre topoľčiansky pivovar). V okrese Levice je to vodná nádrž Lipovina .

Predpoklady využitia pre vodné športy majú nádrže na Hrone (Veľké Kozmálovce) a na Váhu (Selice). Obyvatelia severozápadnej časti kraja (Nitra, Šaľa) využívajú vodnú nádrž Kráľová (na rozhraní okresov Galanta a Šaľa).

Na tokoch sa nachádzajú vhodné miesta pre pobyt pri vode a to na Váhu (Šaľa, Zemné, Komoča, Kameničná, ústie Váhu, pri Kolárove), na Ipli (Šahy – možnosti rybolovu, ktorý má silné tradície a vynikajúce podmienky na rieke Ipeľ, v rybníku v Areáli zdravia, Vyškovce – vodná nádrž) a na Dunaji (Kližská Nemá, Zlatná, Moča, pri Čenkove, pri Kováčove). Viac sú využívané bagroviská, resp. ramená tokov a to v okrese Komárno (Virt, Komárno-Kava), v okrese Nové Zámky (Tona pri Šuranoch, Komjatice, Dvory nad Žitavou a Chľaba), v okrese Levice (Horná Seč). Sú navštevované bez vybavenosti okrem Tony s vybudovaným kúpaliskom.

Pobyt v horách a lesoch

Pre pobyt v horách sú podmienky hlavne v severnej časti kraja v jednotlivých pohoriach. V Považskom Inovci je to časť pod Marhátom (Čertova pec a Podhradie). Plošne rozsiahlejšie sú podmienky v Tríbeči. Menej sa využíva pás územia privrátený k Topoľčanom, zato výraznejšie pás od Nitry a to v južnej časti (Zoborský lesopark), v strednej časti pod Veľkým Tríbečom (Remitáž, Jedliny) a vo východnej časti (Skýcov, Obyce, pričom väčšiemu rozvoju bránia viaceré zvernice. V Pohronskom Inovci časť nad Zlatými Moravcami a úsek pri ceste (Zubor - Široký prieloh). V Štiavnických vrchoch je to úsek pri Uhliskách. V juhovýchodnej časti kraja je samostatné pohorie Burda s Kováčovom.

V pohoriach je vytvorená dobrá sieť chodníkov pre pešiu turistiku. Kostru týchto chodníkov tvoria: hrebeňovka cez Považský Inovec, Tríbečská magistrála a Rudná magistrála v Pohronskom Inovci a Štiavnických vrchoch. Sieť turistických chodníkov vyhovuje aj z hľadiska budúcnosti.

V pahorkatine a na nížine a pozdĺž tokov sa vyskytujú ojedinelé lokality lesíkov - pozdĺž Váhu (pri Šali, Močenku, Hájskom, Komoči a Komárne-Apáli), pri Hrone a na Hronskej pahorkatine (Chrbát v okrese Komárno, lesný porast medzi Svodínom a Farnou, nad Veľkými Lovcami, v okresoch Nové Zámky a Levice - v Horšianskej doline) a v Ipeľskej pahorkatine. V okolí Šiah je významným územím novovybudovaná „Ramsarská lokalita“, zlepencové terasy na Mlynskom náhone a na svahoch Kalvárie.

Pre zimné športy sú podmienky ojedinelé - v Považskom Inovci (Podhradie), v Tríbeči (Brezov štál), v Pohronskom Inovci (Kadiška), v Štiavnických vrchoch (Uhliská) a pod.

Špecifické formy cestovného ruchu

• Poľovníctvo je rozšírené po celom území kraja (nízka, pernatá zver). Najvýznamnejšie územia sa nachádzajú v okolí Topoľčianok s viacerými poľovnými revírmi, zvernicami a zverníkmi pre vysokú zver. Známe sú revíry – Svodín, Veľké Ludince, bažantnice (Palárikovo, Bajč) a ďalšie.

• Športové rybárstvo je rozšírené na vhodných úsekoch tokov, ale aj na početných poľnohospodárskych nádržiach a rybníkoch.

• Športové jazdectvo sa rozvíja na základe chovu koní. Jazdecké areály sú v Šuranoch, Mojmírovciach, Kolíňanoch, Topoľčiankach, Novom Tekove, Hronovciach, Jure nad Hronom, Mýtnych Ludanoch a v Šali. Vo výhľade je vytvorenie jazdeckého areálu v Belej a Šarkane (okres Nové Zámky) a na hospodárskych dvoroch. V Nitre je to DD Ranč a jazdecký areál na Kyneku.

• Hipoturistika - návrh trasy, spájajúcej jednotlivé jazdecké areály. Rozvoj týchto disciplín závisí značne od rozvoja vidieckeho turizmu.

• Motokrosová trať je v obci Skýcov a Žitavany (okres Zlaté Moravce).

• Podmienky sú aj pre veľkoplošné športy ako je golf a športová streľba.

• Vínne cesty – rozvoj vinárskych oblastí a vinárstva (komárňansko-hurbanovská oblasť, štúrovská oblasť, nitrianska oblasť), Ekologické združenie cestovného ruchu – Nitrianska kráľovská vínna cesta, s pôsobnosťou na celom území kraja, Občianske združenie Hontianska vínna cesta so sídlom v Hokovciach

• Kongresová a veľtržná turistika – existujúce možnosti rozvoja kongresovej a veľtržnej turistiky (Agrokomplex Nitra, Mojmírovce, Beladice)

Tranzitný turizmus

Krajom vedú viaceré dôležité cestné trasy. Cez strednú časť kraja je prepojené hlavné mesto Slovenska Bratislava a tým aj časť strednej Európy od Viedne so stredným Slovenskom, najmä s Pohroním a Nízkymi a Vysokými Tatrami a podobne aj s východným Slovenskom a Košicami. Z medzinárodného hľadiska má význam vodná osobná doprava po Dunaji s prístavmi v Komárne a Štúrove.

Poznávací turizmus

Pod poznávací turizmus sa zahrňajú formy kultúrne, spoločenské, vzdelávacie, náučné, služobné, nákupné, športové a pod., ktoré sledujú záujem spoznávania, ako aj návštevy urbanisticko-architektonických pamiatok, ľudového umenia a kultúrnych inštitúcií.

Nitriansky kraj má historicky neopakovateľnú možnosť rozvíjať kultúrnu turistiku vidieckeho i mestského typu s využitím krajinných estetických daností chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, alebo napríklad povodia starej Nitry a Dunaja. V Nitrianskom kraji sa nachádza veľké množstvo pamiatok z najstarších historických dôb, z nich najmä doklady najstaršieho osídlenia človeka na území kraja, cenné pamiatky z rímskej doby, z keltského osídlenia, najmä pamiatok z obdobia Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy, pevnostné stavby z obdobia Habsburgskej monarchie. Príležitosti rozvíjať poznávací turizmus podporujú možnosti využívať prejavy tradičnej slovenskej ľudovej kultúry.

Vidiecky turizmus a agroturistika

Rozvoj vidieckeho turizmu závisí od iniciatívy orgánov obecných samospráv, miestnych podnikateľov a vlastných občanov. Výhodnejšie podmienky majú obce ležiace v blízkosti rekreačnej krajiny a dopravných trás.

Výhodné podmienky majú obce so špecifickými podmienkami - jazdectvo (Mojmírovce, Kolíňany, Topoľčianky, Nový Tekov, Hronovce), v blízkosti poľovníckych revírov (Palárikovo, Bajč, Svodín, Veľké Ludince, Šarkan ,Topoľčianky)

Predpoklady stať sa rekreačnými útvarmi - strediskami CR majú obce, v blízkosti ktorých sú turistické ciele: Prašice (Duchonka), Podhradie, Kostoľany pod Tríbečom, Skýcov (Vyčoma), Zlatno, Lovce (zubria obora), Topoľčianky, Jedľové Kostoľany, Obyce (Kadiška), Uhliská, Bátovce (Lipovina), Hokovce, Santovka, Mojmírovce, Poľný Kesov, Komjatice, Podhájska, Nesvady, Patince, Radvaň, Štúrovo, Svodín, Chľaba, Vieska nad Žitavou (arborétum) atď.

Mestský turizmus

Podmienky pre rozvoj mestského turizmu majú predovšetkým mestá:

• s urbanistickými a architektonickými pamiatkami, kultúrnymi inštitúciami, kultúrno- spoločenskými, vzdelávacími, veľtržnými a ďalšími podujatiami. Je to predovšetkým

krajské mesto Nitra, ďalej mestá Topoľčany, Zlaté Moravce s Topoľčiankami, Levice, Nové Zámky, Komárno, Štúrovo (Ostrihom -Maďarsko),

• s rozvojom kúpeľného turizmu s termálnymi kúpaliskami - Komárno, Nové Zámky, Štúrovo, Levice (blízka Margita - Ilona).

• v bezprostrednej blízkosti významnejších rekreačných priestorov - Nitra (Zobor), Zlaté Moravce (Topoľčianky), Komárno, Kolárovo, Štúrovo,

• ležiace na významných dopravných trasách - Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce, Šaľa, Komárno, Nové Zámky, Štúrovo, Šahy (ležia na medzinárodnej ceste I/66 Zvolen- Budapešť ako i na historickej „Jantárovej ceste“) Osobitne treba vyzdvihnúť nasledovné mestá: mesto Nitra so všestrannou ponukou foriem poznávacieho turizmu ako aj so statusom významného veľtržného mesta (výstavisko Agrokomplex), ďalej mestá Komárno a Štúrovo s výhodnou polohou na Dunaji a pod.

Individuálna rekreácia

Pri všetkých formách individuálnej rekreácie treba rátať s určitou funkčnou zmenou v dôsledku postupnej komercionalizácie, kedy sa chaty a chalupy budú využívať hlavne na prenájom turistami.

Chatová rekreácia

Samostatné chatové lokality alebo vo väzbe na rekreačné strediská, najmä v strediskách Duchonka (Topoľčany), Diakovce, Remitáž (Jelenec), Podhájska, Margita- Ilona (Levice), Santovka, a Patince. Väčšie samostatné chatové lokality sú v Podhradí, Obyciach (Kadiška), Kameníne (Biely Agát), Jasovej (Nové vinohrady), Radvaň nad Dunajom a ďalšie.

Chalupnícka rekreácia

Viaže sa na vidiecke obce a ich osady. Prispieva k zachovaniu pôvodného vidieckeho prostredia. Predpoklady rozvoja sú najmä v podtríbečskom páse obcí, na Poiplí a v rozptýlenom majerskom osídlení v okrese Komárno.

V kraji je výrazne zastúpená forma viničných domčekov (hajlochov). Nachádzajú sa v podtríbečskom a podštiavnickom páse, na Žitavskej, Pohronskej a Ipeľskej pahorkatine, v blízkosti mesta Levice. Často pôsobia ako špecifický prvok v kultúrnej krajine.

Prímestská rekreácia

Nároky na prímestskú rekreáciu sa prejavujú u miest nad cca 10 000 obyvateľov. Zastúpené sú hlavne masovo rozšírené činnosti, akými sú: kúpanie, turistika, zimné športy.

Najväčšie nároky na prímestskú rekreáciu má krajské mesto Nitra (90 000 obyvateľov), ktoré je však vzhľadom na počet záujemcov (cca 30 000 obyvateľov) v blízkom prímestskom území mesta ťažko uspokojiť. Pre letný pobyt v horách slúži lesopark Zobor a v Jelenci, ďalšom záujmovom území, stredisko Remitáž aj s menšou vodnou nádržou. Pre pobyt pri vode ide len o priestor bez vybavenosti v katastrálnom území obcí Ivánka a Branč. Záujemcovia musia odchádzať do väčších vzdialeností - na termálne kúpalisko v Poľnom Kesove, na bagrovisko v Komjaticiach a vodnú nádrž Kráľová. Potrebné je vybudovať stredisko pre vodné športy v Branči. Nevyhnutné je podporiť budovanie relaxačného welness centra v Ivánke pri Nitre a rekonštrukciu a sfunkčnenie lanovky na vrch Zobor.

Zlaté Moravce (15 000 obyvateľov – cca 3 500 záujemcov) nemá zatiaľ podmienky pre pobyt pri vode v prírode. Treba preveriť možnosti úpravy niektorých z dostupných nádrží. Veľmi dobré podmienky sú pre pobyt v horách v severnom cípe okresu s Topoľčiankami, Jedľovými Kostoľanmi a Obycami (Kadiška), pre rozvoj motokrosového turizmu (Skýcov) a náučných pobytov (Vieska nad Žitavou).

Komárno (40 000 obyvateľov - cca 10 000 záujemcov) má výborné podmienky pre pobyt pri vode, dokonca na území mesta (termálne kúpalisko, priestor Apáli a pláže pri Dunaji a Váhu - v Harčáši, ktoré treba dobudovať). Treba zvážiť využitie dvora Lándor pre agroturistiku. Z ďalších cieľov sú to stredisko v Patinciach s termálnym kúpaliskom, vhodné úseky na Dunaji (Zlatná na Ostrove, Radvaň, Moča), na Váhu. Veľké možnosti sú pre cykloturistiku a agroturistiku. Záber krátkodobého pobytu prechádza aj na územie Maďarska do mesta Komárom.

Nové Zámky (42 000 obyvateľov) spolu so Šuranmi (10 000 obyvateľov – spolu cca 12 000 záujemcov), má takisto jednostranne veľmi dobré podmienky pre pobyt pri vode. Ďalej sa využíva termálne kúpalisko v Nových Zámkoch, prírodné kúpalisko Tona v Šuranoch, vodné plochy v Komjaticiach a Dvoroch nad Žitavou, na Váhu Komoča a Zemné. Pre prechádzku slúži priamo v Nových Zámkoch lesopark Veľký háj s návrhom vytvoriť zelený pás pozdĺž Nitry až k Štrandu. Treba zvážiť využitie výskytu geotermálnych vôd a vytvoriť komplexné strediská - prírodné kúpaliská s termálnymi kúpaliskami v Šuranoch - Tone, Komjaticiach, Dvoroch nad Žitavou a Podhájskej.

Štúrovo (14 000 obyvateľov - cca 7 000 záujemcov) má veľmi dobré podmienky v širšej škále záujemcov - pre pobyt pri vode na vhodných úsekoch pri Dunaji až Chľabe (treba vybudovať), na termálnom kúpalisku Vadaš, ale aj v pohorí Burda pre pešiu turistiku so strediskom Kováčov. Obom mestám – Štúrovu a Ostrihomu v Maďarsku pomohlo v rozvoji krátkodobej rekreácii obnovenie mosta cez Dunaj, a to v poskytnutí vzájomných služieb v oblasti rekreačnej, poznávacej a kultúrnej.

Šaľa (25 000 obyvateľov - cca 5 000 záujemcov) má tiež dobré podmienky pre pobyt pri vode - na termálnom kúpalisku v Diakovciach ako aj na blízkej vodnej nádrži Kráľová (okres Galanta), pre prechádzky sú vhodné podmienky pozdĺž zeleného pásu pri Váhu.

Levice (35 000 obyvateľov) s Tlmačmi (7 000 obyvateľov - spolu cca 10 000 záujemcov) majú dobré podmienky pre pobyt pri vode na termálnom kúpalisku Margita- Ilona, na prírodnom kúpalisku Lipovina a v priestore pri Hrone (Horná Seč). Pre pobyt v horách sú dobré podmienky v Štiavnických vrchoch - stredisko Uhliská aj pre zimné športy.

Šahy (9 000 obyvateľov – cca 3000 záujemcov) má dobré podmienky pre pobyt pri vode na Ipli a v blízkych liečebných kúpeľoch Dudince. Pre pobyt v horách, turistiku ako aj cykloturistiku môže slúžiť blízke pohorie Börzsöny v Maďarsku.

Topoľčany (32 000 obyvateľov - cca 8 000 záujemcov) má vytvorené podmienky v stredisku Duchonka s vodnou nádržou, pre zimné športy ako aj pre letný aj zimný pobyt v horách sú vhodné podmienky v základni Podhradie. Pre pešiu turistiku sú vhodné podmienky v Tríbeči.

5. Návrh využitia výsledkov práce

Vzhľadom na výskyt významných geotermálnych a liečivých vôd na území Nitrianskeho kraja a záujem najmä českej a zahraničnej klientely o termálne kúpaliská chceli by sme ponúknuť potenciálnemu zahraničnému investorovi návrh na vybudovanie wellness centra v obci Podhájska.

5.1. Obec Podhájska a jej vízia

Obec Podhájska, jedna z najstarších obcí na Slovensku , sa nachádza na južných výbežkoch Pohronskej pahorkatiny v nadmorskej výške 170 metrov nad morom. Patrí do Novozámockého okresu a do Nitrianskeho kraja. Leží na železničnej trati medzi Levicami a Šuranmi. Obec je priestorovo naviazaná na západovýchodnú os, ktorú tvorí cesta II/580 Šurany - Kalná nad Hronom, prepájajúca cestu I/75 Šaľa – Nové Zámky a cestu I/51 Nitra – Levice.

Je centrom regiónu, ktorý obsahuje najbližšie prístupné obce a to Trávnicu, Radavu, Pozbu, Dedinku, Veľkú Maňu a Čechy. Obec je zároveň súčasťou mikroregiónu Termál, ktorý vznikol 4. októbra 1999 ako záujmové združenie obcí v okolí Termálneho kúpaliska Podhájska združujúc obce Podhájska, Bardoňovo, Čechy, Dedinka, Dolný Ohaj, Hul, Kolta, Maňa, Pozba, Radava, Trávnica a Veľké Lovce.

Návrh rozvoja obce je vypracovaný v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhájska je jedným zo základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja, ako ho definuje Zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 503/2001 Z.z. Predstavuje strednodobý programový dokument, ktorý obsahuje analýzu hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja a rozvoja kultúry na príslušnom území. Zároveň určuje hlavné smery vývoja územia a uvádza ciele a prvoradé potreby pre prodporu rozvoja a na odstránenie vnútroregionálnych disparít. Osobitnú pozornosť venuje využitiu demografického a ekonomického potenciálu, analýze na trhu práce, rozvoju sídelnej štruktúry a infraštruktúre, možnostiam rozvoja cestovného ruchu, tvorbe a ochrane životného prostredia. Víziou obce Podhájska, ako je formulovaná v PHSR, je vytvoriť úspešnú a príťažlivú obec nielen pre svojich obyvateľov, ale aj pre návštevníkov v podobe upravenej, čistej a zaujímavej lokality pre bývanie a trávenie voľného času, obec s komplexne vybudovanou infraštruktúrou a kvalitným životným prostredím umožňujúcim rozvoj

cestovného ruchu v zmysle zásad trvaloudržateľného rozvoja, obec s profesionálnou správou.

5.2 Termálne kúpalisko Podhájska

Územie obce má podmienky pre rozvoj CR ako po stránke prírodného, tak i kultúrno-historického potenciálu. Podhájska s termálnymi vodami je atraktívna pre návštevníkov počas celého roka. Na báze termálnej silne mineralizovanej vody bolo od roku 1973 v Podhájskej vybudované termálne kúpalisko. V súčasnej dobe je komplex termálneho kúpaliska tvorený 10 bazénmi, z ktorých má 5 bazénov geotermálnu vodu s teplotou do 38 oC (sedací bazén, vírivý bazén, detský bazén, rekreačný bazén – predný a rekreačný bazén – zadný),čo je teplota, ktorá zabezpečuje optimálny vplyv minerálov na pokožku, choroby pohybového aparátu, dýchacieho a srdcovo-cievneho ústrojenstva. Blahodárne účinky má termálna voda i na gynekologické a urologické ochorenia.Vo vode sa vyskytujú jodidy, ktoré stimulujú štítnu žľazu, ďalej sú tu zastúpené zlúčeniny vápnika pôsobiace na doliečenie zlomenín a bromidy zmierňujúce bolestivé stavy. Termálna voda svetového unikátu dobre pôsobí na ľudí trpiacich reumatizmom, cievnymi a kĺbovými ochoreniami, pretrvávajúcimi bolesťami chrbtice, prieduškovými chorobami a chorobami dýchacích ciest alebo poskytuje úľavu unaveným a pracovne vyčerpaným ľuďom.

V termálnom kúpalisku Podhájska sú dodržiavané hygienické normy, o čom svedčí i fakt, že pravidelnými hygienickými kontrolami nebolo za 20 rokov fungovania kúpaliska zistená žiadna nákaza baktériami, či hubami. Je to zabezpečené i vysokou koncentráciou soli, ktorá priamo ničí všetky baktérie.

Chemické zloženie vody Katióny Chemická značka mg/l Lítium Li 4,0 Sodík Na 5540,0 Draslík K 525,0 Amonium NH 1,62 Horčík Mg 113,9 Vápnik Ca 499,3 Železo Fe 6,3 Mangán Mn 0,14 Hliník Al 0,03 Spolu katiónov 6690,1

Anióny Fluór F 4,0 Chloridy Cl 8914,4 Bromidy Br 50,2 Jodidy J 3,61 Dusičnany NO stopy Sírany SO 840,2 Bikarbonáty HCO 1211,3 Fosforečnany PO 0,34 Spolu aniónov 11024,05

Iné Kyselina kremičitá 84,5 Kyselina boritá 92,5 Sírovodík neg. (www.obecpodhajska.sk/?menu=210)

V areáli Termálneho kúpaliska Podhájska sa okrem bazénov s geotermálnou vodou nachádza 5 bazénov s obyčajnou úžitkovou vodou s teplotou do 30 oC (aquabazén s vodnými atrakciami, dojazdový bazén s vodným tobogánom, detský bazén skĺzavý, plavecký bazén, neplavecký bazén). Súbor vodných atrakcií dopĺňajú prírodné soláriá. Rekreačný priestor s vegetáciou kúpaliska je dobudovaný športoviskami a terasovite usporiadaný priestor s vegetáciou umožňuje slnenie ale i chládok návštevníkom kúpaliska.

Priamo v areáli termálneho kúpaliska je umiestnený hotel Borinka s kapacitou 96 lôžok v 2-3 lôžkových izbách. Súčasťou hotela je aj kaviareň. Ďalšie možnosti ubytovania sú v chatovej osade s kapacitou 64 lôžok a v kempingu s kapacitou 50 stanov a 20 karavanov s komplexným vybavením. V relaxačno-rekondičnom centre sú okrem občerstvenia lokalizované i ďalšie služby ako masáže, perličkové kúpele, elektroliečby, sauna ale i služby ako kaderníctvo, kozmetika, pedikúra a manikúra. Kúpalisko je doplnené viacerými stravovacími službami, malými predajcami textílií a suvenírov v predajných stánkoch. Ubytovacie kapacity nielen v obci Podhájska ale i v mikroregióne Termál umožňujú krátkodobé ale i dlhodobé pobyty domácim a zahraničným návštevníkom.

Termálne kúpalisko v obci priťahuje množstvo návštevníkov nielen zo Slovenska ale aj z okolitých štátov, osobitne z Poľska, Holandska, Maďarska ale najmä z Česka. Pravidelne sem prichádzajú autobusy zo Zlína, Otrokovíc, Brna, ale aj Prahy, Ústí nad Labem a iných častí krajiny. V posledných dvoch rokoch si tu niektorí návštevníci z Česka kupujú staré domy, ktoré prerábajú na rekreačné chalupy. Termálne kúpalisko v Podhájskej patrí medzi najnavštevovanejšie kúpeľné a turistické atrakcie na Slovensku . Návštevnosť kúpaliska od rozdelenia bývalej federácie vzrástla niekoľkonásobne. Začiatkom 90. rokov minulého storočia prichádzalo ročne necelých 100.000 ľudí, v minulom roku zaznamenali 575.000 rekreantov. Podhájska sa tak stala jedným z najviac navštevovaných kúpalísk na Slovensku. Porovnateľné kúpalisko Vadaš v Štúrove privítalo v minulom roku okolo 350.000 ľudí, Thermal park Bešeňová necelých 500.000 rekreantov.

Štatistika návštevnosti Termálneho kúpaliska Podhájska

Rok Počet návštevníkov Domáci návštevníci Zahraniční návštevníci 2007 575 000 40 % 60 % 2006 545 000 40 % 60 % 2005 472 000 40 % 60 % 2004 453 120 40 % 60 % 2003 425 580 38 % 62 % 2002 335 692 43 % 57 % 2001 252 146 45 % 55 % 2000 225 072 45 % 55 % Údaje sú čerpané zo zdrojov Termálneho kúpaliska Pohájska

5.3 Návrh pre potenciálneho investora

Potenciálnemu investorovi navrhujeme vybudovanie nového moderného wellness centra v Termálnom kúpalisku Podhájska so širokou ponukou služieb pre účastníkov cestovného ruchu. Sme presvedčení, že tento projektový zámer môže byť zaujímavý, predpokladáme jeho udržateľnosť i návratnosť vynaložených prostriedkov.

Návrh počíta s vybudovaním rekreačného zariadenia – welness centrum - na komplex aktivít v areáli termálneho kúpaliska Podhájska. I keď je vyťaženosť kúpaliska v Podhájskej dostatočná aj v zimných mesiacoch, pri zbere informácií metódou rozhovoru som zistila, že v ponuke chýba práve takéto zariadenie relaxačno-rekondičného komplexu s vyššou kapacitou. Prevádzka takéhoto typu zariadenia by znamenala vyššiu atraktivitu Podhájskej v infraštruktúre cestovného ruchu. Vybudovaním wellness centra by dnešná takmer šesťstotisícová návštevnosť mohla ešte vzrásť. Viac ponúkaných služieb a atrakcií by znamenalo dlhší pobyt návštevníkov v Podhájskej. Wellness centrum by ponúkalo oddych, relax a zábavu počas celého roka, využité by boli všetky bazény, nie ako v súčasnosti, keď má celoročnú prevádzku len jeden sedací bazén. Je potrebné, aby nová ponuka rozširovala možnosti o dnes moderné atrakcie – napr.:

• bazén pre aktívny pohyb – plávanie – tzv. bazén s divokou vodou, • vodný bar, • perličkový kúpeľ, • hydromasážný bazén • masážne vane • chromoterapiu – kde sa relaxačné účinky docieľujú pôsobením štyroch základných farieb a ich vzájomným prelínaním • kryoterapeutické centrum - pôsobenie chladu na celé telo po dobu 2-3 minút pri teplote mínus l40°C (+- l0°C) • elektroterapiu - k liečbe sa využívajú rôzne druhy elektrických prúdov, ktoré zlepšujú prekrvenie tkanív, uvoľňujú napätie priečne pruhovanej a hladkej svaloviny alebo ho naopak posilňujú, pôsobí protibolestivo a protizápalovo. • aromaterapiu - liečenie prostredníctvom vôní, pričom ide o celostný prístup k starostlivosti o telo pomocou voňavých rastlinných éterických (esenciálnych) olejov . • soľnú jaskyňu • saunový svet: vírivka, inhalačné miestnosti, fínska sauna, parná sauna, bylinná sauna • športová zóna – relaxačná časť – bowling, squash • oddychová zóna • animátori a rôzne programy • atrakcie pre deti

Ďalšou možnosťou pre investičné aktivity je vybudovanie kongresovej miestnosti, čím by sa vytvorili podmienky na kongresovú turistiku. Obchodné či firemné skupiny by tu mohli organizovať svoje podujatia a relaxačné a rekondičné pobyty pre zamestnancov firiem. Škála klientov by bola rôznorodá, keďže z ponúkaných atrakcií a služieb by si mohli vybrať rôzne kategórie návštevníkov.

Región je prevažne kopcovitý s nižšími vrchmi, ktoré sú vhodné na bežnú turistiku a poľovníctvo. V regióne sa nenachádzajú historické pamiatky mimoriadneho významu, avšak pre turistov možno nájsť atraktivity miestnej kultúry, čo by mohlo tiež predĺžiť pobyt v obci. Keďže sa tu nachádza jedinečná termálna voda v Európe, je toto miesto z hľadiska cestovného ruchu veľmi atraktívne so silným potenciálom pre cestovný ruch, ale stále je málo docenené. Od nášho návrhu pre získanie potenciálneho investora očakávame vyššiu konkurencieschopnosť regiónu, vyššiu kvalitu služieb kúpeľníctva a wellness služieb, ktoré obohatia celé Slovensko, oživia cestovný ruch v danom regióne a v konečnom dôsledku prinesú pracovné príležitosti jednak pre personál navrhovaného rozšíreného wellness centra ako aj pre okolie poskytujúce ubytovacie a stravovacie služby.

6. Záver

V predloženej bakalárskej práci sme sa pokúsili predstaviť Nitriansky kraj potenciálnemu investorovi a prezentovať mu možnosti v oblasti cestovného ruchu, ktoré poskytuje tento kraj. Prílev investícií do odvetvia cestovného ruchu umožňuje zvýšiť konkurencieschopnosť regiónu, má vplyv na tvorbu pracovných príležitostí, ovplyvňuje zamestnanosť a ekonomické ukazovatele regiónu a v konečnom dôsledku vyrovnávanie regionálnych rozdielov. V práci sme sa pokúsili preukázať schopnosť pracovať s odbornou literatúrou, s dostupnými informáciami a strategickými programovými materiálmi na národnej úrovni ako aj úrovni vyššieho územného celku a osobitne obce Podhájska. Analyzovali sme základné informácie Nitrianskeho kraja, ktorý bol východiskovým predmetom nášho skúmania z hľadiska jeho geografickej polohy, obyvateľstva, ekonomického potenciálu a dopravnej infraštruktúry. V práci sme sa sústredili na oblasť cestovného ruchu. Na základe potenciálu Nitrianskeho kraja pre cestovný ruch opisujeme formy cestovného ruchu, ktoré sú typické pre toto územie. Z bohatstva prírodných a kultúrno – historických atraktivít kraja zaujímavých v cestovnom ruchu sme sa zamerali osobitne na možnosti kúpeľného cestovného ruchu. Vychádzame z toho, že Nitriansky kraj je bohatý na výskyt geotermálnych vôd, čo vytvára predpoklady pre vysokú návštevnosť domácich i zahraničných turistov a predurčuje kraj na dobrú pozíciu v ďalšom rozvoji tohoto druhu cestovného ruchu. Práve uvedená silná stránka nás viedla pri hodnotení kraja a posudzovaní jeho rozvojových možností k návrhu na rozšírenie ponuky v jednom z najnavštevovanejších termálnych kúpalísk v Nitrianskom kraji – v Podhájskej. Podhájska disponuje jedinečnou termálnou vodou svojho druhu v Európe. Termálne kúpalisko Podhájska bolo vytypované aj medzi centrami rozvoja v rámci Stratégie cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006 – 2013. Zmyslom našej práce bolo popri prezentácii Nitrianskeho kraja predložit potenciálnemu investorovi aj konkrétnu ponuku projektového zámeru, ktorú mu navrhujeme k realizácii. V práci predkladáme návrh na vybudovanie moderného rekreačného zariadenia – wellness centrum - na komplex aktivít v areáli termálneho kúpaliska Podhájska. I keď je vyťaženosť kúpaliska v Podhájskej dostatočná aj v zimných mesiacoch, pri zbere informácií metódou rozhovoru som zistila, že v ponuke chýba práve takéto zariadenie relaxačno-rekondičného komplexu s vyššou kapacitou a atraktívnymi

možnosťami využitia pobytu návštevníkov vo vode, ktorá je svojimi účinkami prirovnávaná vode z Mŕtveho mora.

Sme si vedomí toho, že ponuku projektového zámeru musíme doložiť argumentami, ktoré investora presvedčia o udržateľnosti navrhovaného projektu a tým aj o predpoklade návratnosti jeho investícií. V bakalárskej práci sme nezodpovedali na všetky otázky, na ktoré je potrebné zodpovedať pri podobných ponukách investorom. Ide najmä o ekonomicko-finančnú analýzu a o otázky návratnosti vynaložených investícií. Našu prácu vnímame ako prvý príspevok do témy, ktorá môže mať v budúcnosti pokračovanie v inžinierskom štúdiu a tým aj ďalšie rozpracovanie riešenej problematiky v spolupráci s obcou Podhájska a Termálnym kúpaliskom Podhájska.

7. Pužitá literatúra

1. DUBCOVÁ, A. – KRAMÁREKOVÁ, H. – OREMUSOVÁ, D. 2007. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhájska. 2007

2. PAPCUNOVÁ, V. – BALÁŽOVÁ, E. – JARÁBKOVÁ, J. 2007. Cestovný ruch a samospráva. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita prostredníctvom

MUNICIPALIA a.s., 2007. s 6-8. ISBN 978-80-8069-862-1

3. Aktualizácia programu rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja v oblasti cestovného ruchu. 2007. [online]. 2007 [cit. 2008-04-10] Dostupné na internete:

4. Program rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja 2003-2013. Nitra, 2003

5. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike. Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu, 2005.

6. Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006 –

2013. Nitra, 2006

7. Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov

Internetové stránky: www.unsk.sk www.unsk.sk/showdoc.do?docid=1002 www.obecpodhajska.sk

www.obecpodhajska.sk/?menu=203 www.obecpodhajska.sk/?menu=210 www.podhajska.sk www.podhajska.net www.podhajskakupko.szm.sk www.podhajska.host.sk www.termal.cz www.holidayinfo.sk/sk-sk/winter/resorts/?id=292625&vabout=1 www.sme.sk/c/3384029/Cesi-objavili-kupalisko-v-Podhajskej.html www.aquacityresort.com/levelthree.aspx?id=130&ekmensel=c580fa7b_8_32_130_10 www.statistics.sk

8. Prílohy

Príloha 1: Mapa regiónov CR

Príloha 2: Vstup do Termálneho kúpaliska Podhájska

Príloha 3: Pohľad na relaxačno-rekondičné centrum a sedací bazén

Príloha 4: Sedací a detský bazén, v pozadí priestor na výstavbu wellness centra

Príloha 5: Bazén s úžitkovou vodou

Príloha 6: Tobogán

Príloha 7: Priestor s vegetáciou v areáli kúpaliska

Príloha 8: Lavičky v areáli kúpaliska

Príloha 9: Priestor pre autocamping

Príloha 10: Priestor na výstavbu wellness centra

Príloha 11: Informačná tabuľa pred vstupom do kúpaliska

Príloha 12: Okolitá príroda v Podhájskej

Príloha 13: Okolitá príroda v Podhájskej