Slovenská Poľhospodárska Univerzita V Nitre Fakulta

SLOVENSKÁ PO ĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124381

VPLYV PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU KRAJINY NA VIDIECKY TURIZMUS V OKRESE LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

2011 Bc. Lenka Šalátová SLOVENSKÁ PO ĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124381

VPLYV PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU KRAJINY NA VIDIECKY TURIZMUS V OKRESE LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Diplomová práca

Študijný program: manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu Študijný odbor: 6218800 verejná správa a regionálny rozvoj Školiace pracovisko: Katedra udržate ľného rozvoja Školite ľ: Ing. Martin Pr čík, PhD.

Nitra, 2011 Bc. Lenka Šalátová

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

Nitra, 1. apríl 2011 ...... podpis autorky DP

Po ďakovanie Toutou cestou vyslovujem po ďakovanie pánovi Ing. Martinovi Pr číkovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Abstrakt Naša diplomová práca sa snaží bližšie priblíži ť okres Liptovský Mikuláš, z poh ľadu využitia jeho prírodného potenciálu pre vidiecky turizmus. V prvej časti práce sme definovali základné termíny týkajúce sa problematiky cestovného ruchu, prírodných zdrojov, vidieckeho cestovného ruchu a služieb, ktoré ponúka. Bližšie sme popísali aj organizácie pôsobiace v oblasti cestovného a vidieckeho cestovného ruchu. S cestovým ruchom úzko súvisí aj životné prostredie a trvalo udržate ľný rozvoj, ktorému sme venovali osobitú kapitolu. V druhej časti našej práce sme priblížili históriu okresu, ako aj jeho základnú charakteristiku - vrátane vodstva, rastlinstva, živo číšstva, klimatických pomerov a chránených území. Zamerali sme sa aj na možnosti využívania prírodného potenciálu pre vo ľno časové aktivity a organizáciu podujatí, ktoré tvoria neoddelite ľnú sú čas ť vidieckeho cestovného ruchu. V realiza čných predpokladoch okresu sme sa sústredili na analýzu komunika čných predpokladov a materiálovo-technickej základne. Neoddelite ľnou sú čas ťou práce je aj percepcia prostredia. V tejto časti sme analyzovali dotazníky od obyvate ľov a návštevníkov okresu, ktorí nám odpovedali na rôzne druhy otázok týkajúcich sa cestovného ruchu v skúmanej oblasti. Zo získaných informácií sme vypracovali SWOT – analýzu, ktorá poukázala na silné a slabé stránky okresu a taktiež na príležitosti a ohrozenia, z ktorých by mohli zainteresovaní v oblasti cestovného ruchu čerpa ť podnety pre budúci rozvoj územia. V závere práce sme predložili nieko ľko návrhov, ktoré by mohli prispie ť k tomu, aby sa stal okres Liptovský Mikuláš viac atraktívnejším pre návštevníkov.

Kľúčové slová: cestovný ruch, vidiecky cestovný ruch, okres Liptovský Mikuláš, prírodný potenciál, doplnkové služby vidieckeho cestovného ruchu

Abstract Our thesis is trying to bring closer district Liptovsky Mikulas, in terms of utilization of it is natural potential for rural tourism. In the first part of the thesis, we defined basic terms relating to the issues of tourism, natural resources, rural tourism and the services it offers. We also described organizations functioning in the tourism and rural tourism. With tourism is closely related environment and sustainable development to which we also paid special chapter. In the second part of our work we brought closer the history of the district and it is basic characteristics as well - including waters, flora, fauna, climatic conditions and protected areas. We also focused on the possibility of using natural potential for leisure time activities and organizing events that are an integral part of the rural tourism. In the part relative to district feasibility assumptions, we focused on analysis communication assumptions and material-technical base. An integral part of our work is perception of the environment. In this section we analyzed questionnaires from district residents and visitors who were responding to different types of questions relating to the tourism in the study area. From the obtained information we designed a SWOT - analysis, which highlighted the strengths and weaknesses of the district and also the opportunities and threats, which could be involved in tourism draw information for the future development of the territory. In conclusion, we submitted several proposals that could contribute district Liptovsky Mikulas to become more attractive for the visitors.

Keywords: tourism, rural tourism, district Liptovsky Mikulas, natural potential, additional services of rural tourism

Obsah

Úvod ...... 9 1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky ...... 10 1.1 Definície základných pojmov súvisiacich s cestovným ruchom a prírodnými zdrojmi ...... 10 1.2 Región a stredisko cestovného ruchu, regionalizácia cestovného ruchu na Slovensku ...... 12 1.3 Vidiecky cestovný ruch a agroturistika ...... 14 1.4 Služby vo vidieckom cestovnom ruchu ...... 16 1.5 Organizácie a združenia pôsobiace v oblasti cestovného a vidieckeho cestovného ruchu ...... 19 1.6 Využívanie marketingu a manažmentu v oblasti cestovného a vidieckeho cestovného ruchu ...... 20 1.7 Životné prostredie a trvalo udržate ľný rozvoj v cestovnom ruchu ...... 24 1.8 Prognózy a sú časné trendy vývoja cestovného ruchu vo svete ...... 26 1.9 Vývoj, transformácia a sú časný stav cestovného a vidieckeho cestovného ruchu na Slovensku ...... 27 2 Cie ľ práce ...... 30 3 Metodika práce ...... 31 3.1 Charakteristika skúmaného územia ……………………………..……………… 31 3.2 Metodické postupy ………………………………………………………...... … 32 3.3 Získavanie údajov ………………………………………………………....…… 33 4 Výsledky práce ...... 34 4.1 História okresu Liptovský Mikuláš ...... 34 4.2 Charakteristika okresu Liptovský Mikuláš ...... 34 4.3 Využívanie prírodného potenciálu pre vo ľno časové aktivity vidieckeho cestovného ruchu a organizovanie podujatí ...... 39 4.3.1 Zimné športy ...... 39 4.3.2 Pešia turistika a cykloturistika ...... 41 4.3.3 Vodné športy ...... 43 4.3.4 Netradi čné športy ...... 44 4.3.5 Návšteva jaský ň ...... 46 4.3.6 Ostatné vo ľno časové aktivity ...... 48 4.3.7 Organizované podujatia ...... 49 4.4 Realiza čné predpoklady okresu Liptovský Mikuláš ...... 50 4.4.1 Komunika čné predpoklady ...... 50 4.4.2 Materiálovo-technická základ ňa ...... 51 4.5 Percepcia prostredia...... 53 4.6 SWOT – analýza ...... 65 5 Diskusia ...... 67 6 Návrhy na využitie výsledkov ...... 78 6.1 Návrh cyklotrás s využitím vyhliadkovej lode na Liptovskej Mare ………...…… 69 6.2 Návrh komer čného produktu vo vidieckom cestovnom ruchu ,,Zaži víkend na Liptove" ……………………………………………………………………..…… 70 7 Záver ...... 71 8 Zoznam použitej literatúry ...... 73 Zoznam príloh

Úvod Prírodný potenciál krajiny, zahr ňujúci rôznorodú členitos ť reliéfu, rôzne klimatické pomery v rôznych zemepisných výškach, vodstvo, rastlinstvo a živo číšstvo krajiny ur čujú predpoklady pre využívanie krajiny z hľadiska rôznych druhov cestovného ruchu. Prírodný potenciál krajiny by mal by ť však využívaný udržate ľným spôsobom. To znamená, využíva ť potenciál krajiny len do takej miery, aby sme ho vedeli zabezpe čiť aj pre budúce generácie, minimálne v takej kvalite a kvantite, v akej ju vieme ponúknu ť aj dnes. Ochrana prírodného a kultúrneho potenciálu je otázkou sú časnosti a treba sa jej venova ť v dostato čnej miere. Doba, v ktorej žijeme je charakteristická uponáh ľaným životným štýlom a nedostatkom oddychu v kľudnom prírodnom prostredí. Hlavne oddych od sú časného stresujúceho života je pre mnohých ľudí, prevažne z ve ľkomiest, dôležitý. Návrat k prírode, pobyt v tichom a nehlu čnom prostredí zabezpe čuje práve vidiecky cestovný ruch. Napriek tomu, že vidiecky cestovný ruch má v zahrani čí dlhšiu históriu ako u nás, Slovenská republika nezaostáva a snaží sa prispôsobi ť sú časným trendom cestovného ruchu. Naša krajina môže ponúknu ť návštevníkom prezentáciu tradi čného vidieckeho prostredia, bohatý kultúrny a prírodný potenciál a množstvo zaujímavých atrakcií pre všetky vekové kategórie. Slovensko okrem iného dokáže ponúknu ť ubytovacie a stravovacie zariadenia pre náro čných aj menej náro čných návštevníkov. Naša krajina má vynikajúce predpoklady pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Napriek tomu, že patríme medzi menšie krajiny, máme čo ponúknu ť. Bohaté kultúrne dedi čstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia by mohlo by ť v budúcnosti využívane v prospech rozvoja regiónov a celej krajiny. Slovensko nezaostáva ani v ponuke zimných a letných športov. Cez zimu návštevníkov ur čite o čaria zasnežené lyžiarske svahy. Naopak, cez leto si naše lesy za ľúbia turisti. Množstvo riek a vodných plôch si ob ľúbia milovníci všetkých druhov vodných športov. V našej diplomovej práci sa venujeme jednému z najznámejších regiónov v oblasti cestovného ruchu na Slovensku – okresu Liptovský Mikuláš. Okres má dostatok prírodného a kultúrneho potenciálu vhodného na využívanie v oblasti vidieckej turistiky. Cie ľom našej práce je snaha o zatraktívnenie okresu Liptovský Mikuláš pre potreby vidieckeho cestovného ruchu.

1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky

1.1 Definície základných pojmov súvisiace s cestovným ruchom a prírodnými zdrojmi V odbornej literatúre môžeme nájs ť mnoho definícií cestovného ruchu, ktoré sú si zvä čša podobné. Jednu z prvých definícií formuloval rakúsky ekonóm Hermann v. Schullard ešte v roku 1910. Povedal, že ,,cestovný ruch je súhrnom operácií, hlavne ekonomickej povahy, ktoré sa priamo vz ťahujú na vstup, pobyt a pohyb cudzincov mimo alebo vnútri ur čitej krajiny, mesta alebo regiónu.“ Technické aspekty cestovného ruchu zdôraz ňujú Hunziker a Krapf, ktorí pojem definujú ako súhrn vz ťahov a fenoménov, vznikajúci pri cestovaní a pobyte cudzincov, ktorí svoj pobyt neodôvod ňujú vytváraním stáleho bydliska ani zárobkovými aktivitami (Michalová a i., 2001). Naopak, Habán, Otepka (2004) zadefinovali pojem v inom zmysle. Pod ľa nich je cestovný ruch mnohostranným odvetvím, ktoré zah ŕň a najmä dopravu, turistické zariadenia poskytujúce ubytovanie a stravovanie, infraštruktúru cestovného ruchu, služby cestovných kancelárií, sprievodcovské služby, turistické informa čné systémy a ďalšie služby spojené s tzv. sprievodnými programami. Najjasnejšie vymedzenie tohto pojmu uviedla však svetová organizácia cestovného ruchu v kanadskej Ottave v roku 1991, a to nasledovne: ,,za cestovný ruch sa považuje činnos ť osoby, cestujúcej na prechodnú dobu (u medzinárodného cestovného ruchu maximálne jeden rok, u domáceho šes ť mesiacov) do miesta mimo svojho trvalého bydliska, pri čom hlavný ú čel jej cesty je iný ako vykonáva ť zárobkovú činnos ť v navštívenom meste. Môže sa však jedna ť o služobnú, obchodnú alebo inak pracovne motivovanú cestu, pri čom zdroj úhrady vyplýva z pracovného pomeru u zamestnávate ľa v mieste bydliska alebo v mieste sídla firmy “ (Foret, Tur čínková, 2005). V sú časnej dobe sa stretávame okrem pojmu cestovný ruch i s termínom turizmus. Michalová a i. (2001) definujú turizmus ako výraz, ktorého pôvod môžeme nájs ť vo francúzskom ,,le tour“ (okružná, alebo dlhá cesta), ,,retour“ (spiato čná cesta), v anglickom slove ,,tourism“ alebo nemeckom ,,die Tour“, ,,die Retour“ . Slovo ,,turizmus“ možno chápa ť ako internacionalizovaný výraz. Slovenským synonymom pre anglický výraz ,,tourism“ , alebo nemecký ,,Fremdenverkehr“ je dvojslovný termín cestovný ruch. K tomu, aby sa mohol cestovný ruch v ur čitej oblasti rozvíja ť musia v prvom rade existova ť ur čité predpoklady. Mariot (1983) rozdelil tieto predpoklady z funk čného 10

hľadiska do troch skupín – lokaliza čné, selektívne a realiza čné. Lokaliza čné predpoklady rozde ľuje ďalej na dve skupiny. Do prvej skupiny zara ďuje vodstvo, reliéf, rastlinstvo, živo číšstvo, podnebie. Do druhej patria kultúrno-historické pamiatky spolu s inštitúciami. Medzi realiza čné predpoklady patria pod ľa Mariota komunika čná dostupnos ť a supraštruktúra, naopak k selektívnym predpokladom patria urbaniza čné a demografické predpoklady spolu so sociálnymi. V bežnom živote, ale i pri štúdií odboru cestovného ruchu sa stretávame s pojmom rekreácia, ktorú môžeme pod ľa Lumsdona (1997) chápa ť dvojako. Rekreácia je definovaná ako snaha alebo aktivita vykonávaná vo vo ľnom čase prevažne v domácom prostredí alebo blízkom okolí. Na druhej strane, rekreácia v cestovnom ruchu znamená ur čitú úrove ň organizácie, odohrávajúcu sa ďalej od domova. Rekrea čné aktivity vykonávané vo vä čšej vzdialenosti od trvalého bydliska sú potom sú čas ťou celkového zážitku turistu. Vzh ľadom k tomu, že naša práca je zameraná na využite prírodného potenciálu pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, považujeme za viac ako dôležité, venova ť sa i definícii prírodných zdrojov, resp. prírodného potenciálu. V publikácií autoriek Papcunová, Gecíková (2007), ktoré sa venujú problematike prírodných zdrojov v Návodoch na cvi čenia z regionálnej politiky, rozumieme pod pojmom prírodný potenciál a prírodné zdroje všetky látky, ktoré sa nachádzajú v životnom prostredí človeka a ktoré človek môže využíva ť pre uspokojovanie svojich potrieb. Podobnú pou čku prírodných zdrojov ponúka i Fehér (2006), ktorý tvrdí, že prírodné zdroje sú prame ňom (poskytovate ľom) nie čoho, preto môžeme poveda ť, že prírodné zdroje sú prírodou poskytované surovinové zdroje. Prírodné zdroje sú všetky látky, ktoré sa nachádzajú v prírode a človek ich môže využi ť na uspokojenie svojich potrieb. Okrem zdrojov, ktoré majú hmotný charakter sem patria aj energia, priestor, čas a zdroje, uspokojujúce psychické, emocionálne a intelektuálne potreby. K hlavným prírodným zdrojom patria : - nerastné bohatstvo, - pôda, - voda, - ovzdušie, - energia, - biota (rastlinstvo, živo číšstvo, mikroorganizmy), - priestor a čas, 11

- zdroje zotavenia. Okrem domácich autorov môžeme spomenú ť i definície týkajúce sa prírodných zdrojov od zahrani čných autorov, ktorí sa venujú problematike cestovného ruchu, rozvoju vidieka a prírodných zdrojov. Singh (1999) vidí pod pojmom prírodné zdroje akýko ľvek produkt, vec alebo príležitos ť nájdenú človekom v jeho prírodnom prostredí, ktoré môže v nejakom smere využíva ť pre jeho osoh. Pod ľa tohto teda prírodné zdroje poskytované prírodou zahrnujú vzduch, klímu, pôdu, vodu, rastliny, živo číchy, minerálne rudy, minerálne oleje, uhlie, zemný plyn, slne čné žiarenie a aj ur čité vybavenie, ktoré môže by ť použité pre cestovný ruch. Najjednoduchšie však definoval prírodný potenciál Mariot (1983), ktorý zahrnul do tejto kategórie reliéf, vodstvo, rastlinstvo, živo číšstvo a celkový obraz krajiny.

1.2 Región a stredisko cestovného ruchu, regionalizácia cestovného ruchu na Slovensku Pod pojmom región rozumejú Lauko, Bašovský (1990) zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socio-ekonomických javov. Pou čiek týkajúcich sa regiónu cestovného ruchu môžeme nájs ť v odborných knihách a časopisoch viacero. Z mnohých uvádzam definíciu od Gú čika (2001), ktorý pod pojmom oblas ť (región) cestovného ruchu vidí prirodzený celok, ktorý má z hľadiska podmienok rozvoja cestovného ruchu spolo čné charakteristické vlastnosti a nimi sa odlišuje od susedných území. Každý región cestovného ruchu má sp ĺň ať tri predpoklady: - primárnu ponuku (prírodné a kultúrnohistorické podmienky) v takom množstve a kvalite, že sú prí ťažlivé (atraktívne) a vyvolávajú návštevnos ť, - komunika čnú dostupnos ť, ktorá umož ňuje prístup do územia a pohyb za atraktivitami cestovného ruchu, - infraštruktúrnu vybavenos ť (ubytovacie, stravovacie, športovo-rekrea čné, kultúrne a i. zariadenia), ktorá umož ňuje pobyt v území a využívanie jeho aktivít. Problematike strediska cestovného ruchu sa venoval v Ekonomickej revue cestovného ruchu Patúš (2007). V článku spomína viacero definícií od rôznych autorov. Z domácich autorov sa venovala tejto problematike A. Zibrinová, ktorá ho zadefinovala ako sídelný útvar alebo súbor objektov a zaradení rozli čnej ve ľkosti a územnej funkcie, ktorý svojou polohou a vybavenos ťou je prirodzeným jadrom rekrea čného priestoru. 12

Naopak, geograf P. Mariot pokladá za stredisko cestovného ruchu lokalitu mimo intravilánu obce, ale v rámci rekrea čného priestoru (areálu), ktorá má pestrejšiu štruktúru materiálno-technickej základne a z hľadiska cestovného ruchu ur čité centrálne postavenie oproti svojmu okoliu. Zo zahrani čných autorov, akými je napr. C. Kaspar, považuje stredisko cestovného ruchu za kryštaliza čný bod činnosti cestovného ruchu. V ďaka svojej prí ťažlivosti sa stáva cie ľom a stredobodom cestovného ruchu. Stredisko cestovného ruchu je rozhodujúce pre pobyt návštevníka cestovného ruchu a tým aj pre dopyt po službách cestovného ruchu. Nato, aby sa stredisko, resp. región mohol rozvíja ť v oblasti cestovného ruchu musí sp ĺň ať ur čité kritéria hodnotenia vhodnosti územia pre cestovný ruch, akými sú pod ľa Michalovej a i. (2001): - reliéf - sklon a orientácia reliéfu, rozmanitos ť reliéfu, nadmorská výška, - klimatické podmienky - podnebie, po časie, teplota vzduchu, vlhkos ť vzduchu a zrážky (ich úhrn za obdobie, intenzita, doba trvania) veterné podmienky, doba trvania slne čného svitu, - čistota ovzdušia, príp. stupe ň zne čistenia, jeho ved ľajšie ú činky, klimatické kúpele, - hluk (priemysel, doprava, hustota obyvate ľstva), - flóra a fauna, - vodné plochy a toky ( čistota, rozloha, teplota, spád a pod.), minerálne a termálne pramene, - dopravná prístupnos ť (geografické h ľadisko, dopravná infraštruktúra), - infraštruktúra a supraštruktúra cestovného ruchu, - kultúrne a historické danosti – umenie, archeológia, historické centrá, folklór a pod. - demografické podmienky – stav a štruktúra pracovných síl, - záujem manažmentu strediska, regiónu o rozvoj územia, - zásobovanie územia a odvoz odpadu, - hygiena a hygienické podmienky, čistota prostredia, - politická klíma. Prvý územno-plánovací dokument pre priestorové plánovanie cestovného ruchu na Slovensku a v Česku bola Rajonizácia cestovného ruchu z roku 1962. Na území Slovenska bolo vymedzených 20 oblastí vhodných pre cestovný ruch. V roku 1981 bola pôvodná Rajonizácia cestovného ruchu aktualizovaná a schválená uznesením vlády č. 76/1981. Ur čila oblasti cestovného ruchu a zadelila ich do štyroch kategórií, z hľadiska 13

spolo čenského významu im pridelil hlavné rekrea čné funkcie a stanovil priority rozvoja v časovom horizonte do roku 2000. V roku 2004 bol na Porade vedenia Ministerstva hospodárstva SR schválený nový územno-plánovací dokument Regionalizácia cestovného ruchu v SR. Obsahovo je spracovaný dokument rozdelený do štyroch hlavných častí: 1. vymedzenie regiónov cestovného ruchu 2. ocenenie potenciálu územia pre cestovný ruch a kategorizácia regiónov 3. význam a rozvojové priority regiónov 4. využitie dokumentu Po vyhodnotení jednotlivých kritérií a rozdelení územia Slovenska vzniklo 21 regiónov cestovného ruchu. Územne sú regióny vymedzené katastrálnymi územiami jednotlivých obcí (Jarábková, 2007). Presnú mapu vymedzených regiónov môžeme nájs ť v prílohe 1.

1.3 Vidiecky cestovný ruch a agroturistika Únava z veľkomesta, rýchleho, stresového života v ekologicky nevhodnom prostredí si vynútila pod ľa Novackej a Kul čákovej (1996) zmenu motivácie a novú orientáciu ú častníkov cestovného ruchu na čistú prírodu, k ľudné, nehlu čné prostredie, ktoré by sa malo využíva ť len v takom rozsahu, ktorý danému životnému prostrediu neuškodí a realizuje sa udržate ľným spôsobom. Návrat k prírode, pobyt na vidieku, ekologicky vhodné aktivity (cykloturistika, splavovanie riek) sú typické motívy zeleného, tzv. mäkkého cestovného ruchu, vidieckeho a čiasto čne ekologicky orientovaného cestovného ruchu. Hlavným prvkom vidieckeho cestovného ruchu je existencia vidieckeho prostredia, bez ktorého by táto forma cestovného ruchu nemohla existova ť. Z tohto dôvodu je dôležité špecifikova ť, čo vlastne pojem vidiek znamená. Definície vidieka pod ľa Hallu, Robertsa (2001) sa líšia tak v rozsahom ako aj filozofiu. Majú tendenciu vyjadrova ť kultúrne rozdiely, funk čné požiadavky v rámci regiónu a krajiny. Zatia ľ čo národné vlády používajú osobitné kritériá pre definovanie pojmu vidiek, zväčšia založené na populácií, hustote osídlenia, nie je vymedzená žiadna univerzálna zhoda na hranici po čtu obyvate ľov, ktorá by rozhodovala či ide o mestské alebo vidiecke prostredie. V praxi sa stretávame s rôznymi termínmi cestovného ruchu situovaného do vidieckeho prostredia, akými je napríklad agroturistika, farmársky cestovný ruch, vidiecka turistika, mäkká turistika, alternatívne turistika, zelená turistika a nieko ľko ďalších, ktoré majú v každej krajine rôzne významy. Termín vidiecky cestovný ruch bol prijatý

Európskym spolo čenstvom a poukazuje na všetky aktivity cestovného ruchu situovaného do vidieckeho prostredia (Hall, Roberts, 2001). Pojem vidiecky cestovný ruch definuje slovenský autor Gú čik (2001) nasledovne: ,,termín zah ŕň a súbor činností spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí. Zvy čajne ide o činnosti spojené s návratom k prírode, s možnos ťou ubytovania vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích zariadeniach na vidieku, kde sú čas ťou ponuky je aj možnos ť stravovania sa alebo vlastnej prípravy stravy a vykonávania rozli čných činností spojených s pobytom na vidieku. Cie ľom rozvoja cestovného ruchu na vidieku je, aby sa do poskytovania služieb cestovného ruchu zapojilo miestne obyvate ľstvo. Dôležitá preto je odborná pripravenos ť na poskytovanie služieb, ochota podie ľať sa na uspokojovaní potrieb hostí, otvorenos ť a pohostinnos ť vidieckej rodiny a jazyková pripravenos ť. Vytvorenie domácej atmosféry nie je možné bez komunikácie s hos ťom. " Zo všeobecného h ľadiska by mal by ť vidiecky cestovný ruch (Marks a i., 2003): - situovaný do vidieckych oblastí, - sp ĺň ať funkcie vidieckeho prostredia (rozvoj malého podnikania, otvorený priestor, kultúrne dedi čstvo, tradi čná spolo čnos ť), - budovy a stavby by mali by ť porovnate ľne malé danej oblasti, - udržate ľný (v tom zmysle, že jeho rozvoj by mal dopomôc ť v udržaní vidieckeho charakteru prostredia a v trvalom zachovaní zdrojov ako je voda, pôda, práca, kapitál, prírodné a kultúrne atrakcie). Rozvoj cestovného ruchu musí by ť udržate ľný, ak má v dlhšom časovom horizonte prinies ť ekonomické, environmentálne a sociálne prínosy. Výhody z rozvoja vidieckeho cestovného ruchu pod ľa Przezbórskej, Cieszkowského (2000) môžu by ť zadelené do dvoch skupín: výhody pre farmárov podnikajúcich v cestovnom ruchu a výhody pre celú vidiecku spolo čnos ť tak, ako sú nazna čené v prílohe 2 a tabu ľke 1. Zhrnutie vplyvov cestovného ruchu a rekreácie na vidiek môžeme vidie ť v prílohe 2 a tabu ľke 2 zostavenej Hallom, Robertsom (2001). Autori vplyvy rozde ľujú na socio- ekonomické, kultúrne a psychologické, jednak z poh ľadu pozitívneho, ale i negatívneho. Formou vidieckej turistiky je agroturistika (Habán, Otepka 2004). Ide o podnikate ľská činnos ť, ktorú poskytuje prevádzkovate ľ (farmár, PD, obec, región, fyzická osoba) turistom za ú čelom ich oddychu a odpo činku vo vidieckom prostredí. Zah ŕň a špecifické činnosti agropodnikate ľov a po ľnohospodárskych podnikov pod ľa miestnych 15

ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie rekrea čných potrieb turistov. Agroturistika, aj ke ď sa často používa na popis všetkých aktivít cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach (zah ŕň ajúca napr. návštevu festivalov, múzeí, remeselných výstav a ďalších kultúrnych akcií a atrakcií), je spojená s po ľnohospodárskym prostredím, produktom alebo pobytom na farme alebo v kempe (Sharpley Richard a Sharpley Julia , 1997). Vidiecky cestovný ruch zahr ňujúci agroturistiku, plnia dôležitú úlohu pri aktivácii vidieckych oblastí, najmä v regiónoch s výrazným kultúrnym a prírodným bohatstvom a s vysokou nezamestnanos ťou. Odhliadnuc od ekonomického h ľadiska má tiež ve ľký význam sociálny a ekologický aspekt. Zvyšujúci sa záujem o vidiecke oblasti a relaxáciu ďaleko od ve ľkých miest vytvára možnosti zlepšovania životných podmienok v krajine - nielen pre jednotlivca zaoberajúca sa organizáciou a predajom služieb cestovného ruchu, ale aj pre celú komunitu v obci, či regióne (Jaszczak, Žukovskis, 2010).

1.4 Služby vo vidieckom cestovnom ruchu Služby vidieckeho cestovného ruchu sa spolupodie ľajú na dosiahnutí cie ľa ú časti na vidieckom cestovnom ruchu, ktorým je hlavne oddych vo vidieckom prostredí, poznanie života na dedine, oboznámenia s po ľnohospodárskymi prácami a pod. (Orieška, 1998). Za rozvojom služieb cestovného ruchu na vidieku vidí Mach (1993) predovšetkým tieto prednosti oproti ostatným formám cestovného ruchu: - využíva existujúci bytový fond na vidieku a vybudované objekty, ktoré prípadne stratili už doterajšie využitie, - vytvára predpoklady ekonomického rozvoja daného územia, - napomáha širšiemu rozptylu turistického využívania územia - nevyžaduje záber nových plôch vo vo ľnej prírode a krajine pre budovanie nových zariadení, - mobilizuje pe ňažné prostriedky v prospech hospodárskeho rastu zapojením vidieckeho obyvate ľstva do služieb cestovného ruchu, - urých ľuje návratnos ť vložených prostriedkov pri rekonštrukciách objektov na ubytovacie kapacity.

Orieška (1998) rozde ľuje služby v cestovnom ruchu na tri hlavné kategórie – ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Ubytovacie služby poskytujú zvy čajne majitelia alebo prenajímatelia vhodných nehnute ľností. Ide o ob čanov s trvalým bydliskom na vidieku, alebo tých, ktoré síce trvale žijú v inom prostredí, ale na vidieku majú dobre vybavené rodinné domy, chaty, chalupy alebo im podobné zariadenia, ro ľnícke domy a usadlosti. Tieto zariadenia sú charakteristické menšou (obmedzenou) ubytovacou kapacitou, oby čajne do 10 lôžok. Kategorizácia ubytovacích zariadení je odlišná v jednotlivých členských krajinách a je nástrojom štandardizácie služieb v ubytovacích zariadeniach. Na Slovensku sa uplat ňujú štandardy upravené vyhláškou č. 419/2001 Z.z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifika čné znaky na ich zaradovanie do tried. Táto vyhláška upravuje požadované štandardy vybavenia ubytovacích zariadení – prostredie ubytovacieho zariadenia, vchod, vstupná hala, izby, kúpe ľne, predsiene a hygienické zariadenia, recepcia ako priestor, kde sa organizuje ubytovanie hostí. Kategorizácia sa vz ťahuje na tieto ubytovacie zariadenia: hotel, botel, penzión, turistická ubytov ňa, chatová osada, kemping, ubytovanie v súkromí (Borovský, Smolková, Ni ňajová, 2008). Na ubytovacie služby oby čajne nadväzujú stravovacie služby. Každý ubytovaný účastník vidieckeho cestovného ruchu v súkromí očakáva, že mu tieto služby poskytne majite ľ zariadenia alebo mu dá k dispozícii samostatnú kuchynku, kde si bude môc ť sám pripravoval jedlá pod ľa chuti a v čase, ktorý mu vyhovuje. Stravovacie služby sa poskytujú aj v inom, samostatnom a verejnosti prístupnom zariadení – reštaurácii, hostinci a pod. patriace inému podnikate ľovi, alebo zariadení, ktorého hlavná činnos ť súvisí s výrobou a spracovaním po ľnohospodárskych produktov (Orieška, 1998). Spomínaný autor ďalej píše, že na dokonalé uspokojenie potrieb ú častníkov vidieckeho cestovného ruchu neposta čuje poskytova ť len ubytovacie a stravovacie služby, ale aj mnohé ďalšie, ozna čované ako doplnkové služby, ktoré majú pobyt v cie ľovom mieste nielen spríjemni ť a zatraktívni ť, ale napomôc ť k dosiahnutiu o čakávaných cie ľov. Doplnkové služby by mali tvori ť služby, ktoré sa poskytujú nielen ú častníkom vidieckeho cestovného ruchu, ale aj ďalším návštevníkom, s časti aj miestenku obyvate ľstvu, a taktiež služby vo ľného času, vrátane animácie, ur čené hlavne ú častníkom vidieckeho cestovného ruchu.

Medzi doplnkové služby zara ďujeme teda aj vo ľno časové aktivity pre ú častníkov vidieckeho cestovného ruchu. Na organizovanie vo ľno časových aktivít môžeme pod ľa Mullera (2000) využi ť rôzne metódy a nemali by sme zabúda ť na: - poskytovanie príležitostí jednak pre skupiny ako aj pre jednotlivcov, - súlad s rodinnou štruktúrou, - zoh ľad ňovanie požiadaviek pre rôzne vekové skupiny, - reprezentovanie národného charakteru, - vykonávanie cvi čení v prírodnom prostredí, - program by mal ponúka ť rôzne pohybové variácie (prírodné a umelé, pravidelné a nepravidelné, s alebo bez športových požiadaviek, pre jednotlivcov alebo pre skupiny), - hry a preteky v programoch by mali by ť cielené na relaxáciu a pôžitok. Agroturizmus a vidiecky cestovný ruch môžu by ť pod ľa Colomba (2000) úspešné kombinované s: - návštevou národných parkov, prírodných rezervácií a chránených území, - pešou turistikou, - vinárstvom a gastronómiou, - jazdou na koni, - bicyklovaním, - školou varenia, - kultúrnym cestovným ruchom. V tabu ľke 1 a 2 môžeme vidie ť rozdelenie a charakter vo ľno časových aktivít pod ľa Buttlera (1998) vo vidieckom cestovnom ruchu na tradi čné a nové druhy aktivít. Tab. 1 Vo ľno časové aktivity vo vidieckom cestovnom ruchu TRADI ČNÉ AKTIVITY NOVÉ DRUHY AKTIVÍT

Prechádzky Jazdenie na snežných skútroch

Návšteva historických miest Vysokohorská cyklistika

Štúdium prírody Orientácia v teréne

Fotografovanie Snaha o prežitie

Rybár čenie Vytrvalostné športy

Zdroj: Buttler, 1998 18

Tab. 2 Charakter vo ľno časových aktivít vo vidieckom cestovnom ruchu TRADI ČNÉ AKTIVITY NOVÉ DRUHY AKTIVÍT

Relaxa čné Náro čné

Rodinné, skupinovo orientované Individuálne

Pasívne Aktívne

Nízka cena Vysoká cena

Nevyužívanie nových technológií S využitím nových technológií

Zdroj: Buttler, 1998

1.5 Organizácie a združenia pôsobiace v oblasti cestovného a vidieckeho cestovného ruchu V oblasti cestovného a vidieckeho cestového ruchu vstupujú do popredia významné organizácie, ktoré sa venujú problematike cestovného ruchu a vidieku doma, ale i v zahrani čí. Najvýznamnejšou medzištátnou organizáciou v oblasti cestovného ruchu je pod ľa J. a M. Babinských (2004) Svetová organizácia cestovného ruchu - WTO (World Tourism Organanisation). Jej hlavným cie ľom je všestranná podpora rozvoja medzinárodného cestovného ruchu. Orientuje sa najmä na ekonomický, sociálny , kultúry a politický prínos cestovného ruchu vo svete. Vyhlásila 27. september ako svetový de ň cestovného ruchu. Gú čik a i. (2006) píše o združeniach pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu európskeho významu. Medzi také patrí napríklad Európska asociácia ve ľtrhov cestovného ruchu – ETTFA. Je to medzinárodné združenie ve ľtrhov cestovného ruchu so sídlom v Richmonde (Spojené krá ľovstvo). Jej cie ľom je oboznamova ť priemysel medzinárodného cestovného ruchu s najnovšími produktmi cestovného ruchu a prezentova ť členské ve ľtrhy ako najefektívnejšiu metódu získavania obchodných kontaktov. Medzinárodnou mimovládnou organizáciou pôsobiacou v cestovnom ruchu je pod ľa Gú čika a i. (2006) Európska komisia cestovného ruchu – ETC, ktorá vznikla v roku 1948 ako sú čas ť OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) a od roku 1967 pôsobí samostatne. Združuje národné organizácie cestovného ruchu, ktoré vykonávajú 19

marketingové a propaga čné aktivity. V sú časnosti združuje všetky štáty európskej únie, ako aj Bulharsko, Chorvátsko, Island, Monako, Nórsko, Rumunsko, Švaj čiarsko a Turecko. Jej cie ľom je propagácia Európy ako cie ľového miesta cestovného ruchu na mimoeurópskych ťažiskových trhoch (USA, Kanada, Latinská Amerika, Japonsko), výskum trhu cestovného ruchu, informa čná činnos ť, zabezpe čovanie vzdelávacích programov, obhajoba záujmov svojich členov a upev ňovanie ich spolupráce . V oblasti ekoturistiky a agroturistiky pôsobí Európske centrum ekoturistiky a agroturistiky (ECEAT), ktoré vzniklo v roku 1993 a sídlo má v Amsterdame. Rozvíja a propaguje také formy cestovného ruchu, ktoré podporujú organické po ľnohospodárstvo, udržate ľné využívanie pôdy, ochranu prírody a životného prostredia, rozvoj vidieka, ochranu krajiny a kultúrneho dedi čstva. S cie ľom koordinova ť aktivity jednotlivých európskych štátov bola v roku 2002 založená Asociácia ECEAT International (Gú čik a i., 2006). J. a M. Babinskí (2004) však spomínajú aj ďalšiu významnú organizáciu pôsobiacu v oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky, a to organizáciu Eurogites (Európsky zväz vidieckej turistiky a dovolenky na sedliackom dvore). Tri subjekty pod ľa autorov Habán, Otepka (2004) pôsobiace na území Slovenskej republiky, ktoré sa venujú rozvoju agroturistiky sú: - Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu (SZVTA) - Zväz ro ľníkov a agropodnikate ľov Slovenska (ZRAS) - Slovenské združenie podnikate ľov v agroturistike (SZPA) Spomínané zväzy a združenia dopl ňujú ďalej J. a M. Babinskí (2004) o viaceré odvetové odborné združenia a inštitúcie v oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky. Sú to: - Agentúra pre rozvoj vidieka v Nitre - Agroinštitút v Nitre - Slovenská asociácia pre trvale udržate ľný cestovný ruch v Bratislave

1.6 Využívanie marketingu a manažmentu v oblasti cestovného a vidieckeho cestovného ruchu V zahrani čnej, ale i domácej literatúre môžeme nájs ť nespo četné množstvo definícií týkajúcich sa marketingu. Ako prvé je dôležité definova ť samotný pojem marketing. Kotler (1991) pod týmto pojmom vidí ,,proces plánovania a realizácie, oce ňovania, reklamy a prezentácie nápadov, tovarov a služieb za ú čelom vytvorenia obchodov, ktoré uspokoja jednotlivcov (zákazníkov) a ostatné objekty, pre ktoré je produkt realizovaný".

Nato, aby obchodník dokázal dobre predáva ť svoj produkt a zaru čil si výnosy, musí ma ť dobre vypracovanú marketingovú stratégiu. Pod ľa Hudsona (2008) je marketingová stratégia filozofia obchodníka, ktorú definuje marketing ako proces h ľadania, uspokojovania a udržania si zákazníkov až do času, kým obchod neza čne vytvára ť zisk. Odvetvie cestovného ruchu a pohostinstva, podobne ako iné odvetvia poskytujúce služby si vyžadujú kombináciu produktov, ktoré sú hmotné i nehmotné. Hotel je kombináciou tovarov (poste ľ, jedlo, telefón a komunika čné systémy), ktoré sú prepojené so širokou škálou služieb (recepcia, upratovanie, ú čtovníctvo a financie). Turistická atrakcia, akou je napríklad národný park, je kombináciou zariadení (hotelov, obchodov, informa čných centier) situovaných v rámci hmotných atrakcií (hory, lesy, rieky), ponúkajúcich služby (sprievodcovské služby, vzdelávanie). Tento celý balík hmotných a nehmotných výkonov je vnímaný turistami a reprezentuje jadro produktu v cestovnom ruchu. Pod ľa Clarka (1999) marketing v cestovnom ruchu by mal viesť k udržaniu kultúrnej krajiny. Podniky v oblasti vidieckeho cestovného ruchu by mali využíva ť ú činné marketingové postupy. Lepšie využitie marketingu môže zabezpe čiť: - zníženie izolácie malých vidieckych podnikov - efektívne využívanie zdrojov - udržanie odvetvia cestovného ruchu a vytváranie koncepcií, ktoré umožnia prístup na zahrani čné trhy cestovného ruchu. V marketingu cestovného ruchu sa často hovorí o tzv. zostavovaní balíkov, v ktorých ide v podstate o zosumarizovanie viacerých služieb do jedného balíka za jednotnú cenu. U zákazníkov sú ve ľmi ob ľúbené, pri čom dôvodom popularity pod ľa Tormu, Derca (2007) môžeme nájs ť viacero: - pohodlie pre zákazníka – vä čšina zákazníkov dáva prednos ť už zostavenému balíku služieb, pretože tým šetrí svoj čas a úsilie pri vyh ľadávaní jednotlivých poskytovate ľov rôznych služieb (ubytovanie, doprava, kultúra a pod.), - možnos ť vopred naplánova ť výdaje na cesty – niektoré balíky služieb predstavujú komplexný balík služieb, takže zákazník vopred vie, ko ľko finan čných prostriedkov ho bude príslušná cesta alebo dovolenka stá ť, - vysoká kvalita pre zákazníka – pokia ľ by zákazník zostavoval svoj balík sám, vystavuje sa nebezpe čenstvu nakúpenia nekvalitných služieb, pretože poskytovate ľa týchto služieb vopred vo vä čšine prípadov nepozná,

- lacnejší nákup – zostavovatelia balíkov služieb nenakupujú vo vä čšine prípadov tieto služby vo ve ľkom, dostanú preto od dodávate ľov z ľavy za hromadný nákup, - špecializované balíky – mimo všeobecných balíkov služieb sú stále častejšie zostavované i balíky pre špeciálne orientovaných zákazníkov. Môže sa jedna ť o outdoorové pobyty alebo špeciálny poznávací zájazd do ur čitej oblasti. Marketing destinácie cestovného ruchu je pod ľa Lumsdona (1997) ovplyv ňovaný troma zložkami. Ide o prírodné zdroje, kultúru a klímu. Prírodné zdroje sú hlavnou atrakciou, ktoré stimulujú záujem návštevníka. Klíma je hlavným dôvodom niektorých turistov pri návšteve daného regiónu, pri čom dôležitá je odlišnos ť klímy od ich domovského regiónu. Niektorí turisti vyh ľadávajú teplo, iný sneh. Kultúra je taktiež významnou zložkou marketingu destinácie cestovného ruchu. Ovplyv ňuje spôsob života rezidentov destinácie a môže na potenciálnych turistov vplýva ť pozitívne ako aj negatívne. Marketing obce, ktorej snahou je presadi ť sa v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, prípadne agroturizmu sú zložky, ktoré motivujú turistu k návšteve daného miesta špecifické. Osobitosti marketingu obce vo vidieckom turizme a agroturizme vychádzajú pod ľa Macha (1993) z nieko ľkých charakteristík a viazanosti na: - prírodné zdroje (geomorfologické predpoklady, zloženie pôdy, klíma a pod.), - tradi čné remeslá (hrn čiarstvo, tká čstvo, ková čstvo, drevorezba, kovotepectvo, čipkárstvo, ma ľovanie kraslíc), - chov domácich zvierat, - netradi čné po ľnohospodárske činnosti (chov slimákov, pestovanie hlivy ustricovej, pestovanie a zber lie čivých rastlín a pod.), - tradi čnú potravinársku výrobu (spracovanie ov čieho mlieka, pe čenie chleba a pe čiva tradi čným spôsobom, pe čenie medovníkov, spracovanie hrozna a pod.), - zachovanie ľudových tradícií (svadba, krst, fašiangy, vítanie jari, ve ľkono čné sviatky, Ondrej, Lucia, Mikuláš, viano čné sviatky, pára čky, odobierky a pod.), - vybavenos ť ubytovacími a stravovacími zariadeniami a doplnkovými službami, pri čom ubytovacie služby je možné poskytovať formou ,,Bed and Breakfast,, , ubytovanie s ra ňajkami, penziónu a pod., pri čom z charakteru vidieckeho turizmu a agroturizmu vyplýva, že ubytovacie zariadenia s vä čšou ubytovacou kapacitou by mali by ť skôr výnimkou ako pravidlom - produkt, ktorý sa spotrebúva priamo v mieste poskytovania.

Aby sa región, stredisko alebo podnik cestovného ruchu presadil na trhu, musia sa vedie ť správne prezentova ť a propagova ť. Habán, Otepka (2004) spomínajú vo svojej publikácií rôzne spôsoby propagácie vidieckej turistiky a agroturistiky, medzi ktoré patria: - propaga čné letáky a brožúry – podnikové, obecné, regionálne - komer čné katalógy – mikroregionálne, regionálne, národné - štátne propaga čné brožúry – regionálne, národné - štátom podporované výstavy cestovného ruchu a po ľnohospodárstva – doma a v zahrani čí - cestovné kancelárie – aktívne propagujú domáce zariadenia - propagácia ,,z úst do úst,, , ktorá využíva existujúcu klientelu - moderné informa čné technológie – internet Na to, aby marketing cestovného ruchu fungoval správne, musí by ť vytvorený správny manažment. Manažmentom cestovného ruchu sa zaoberá aj článok v zborníku o aktivizácií cestového ruchu v Slovenskej republike. Autorka článku, Eva Lupová (1998), v ňom píše i o predmete regionálneho manažmentu, pod ľa ktorého, pre rozvoj cestovného ruchu v regióne nesta čí len reprodukova ť nápady zaujímavé pre potenciálnych turistov a následne investova ť. Je rovnako dôležité existujúci potenciál skoordinova ť, da ť aktivitám cie ľ a formulova ť cestu ako ho dosiahnu ť. To sú hlavné úlohy pre regionálny manažment cestovného ruchu. Predmetom regionálneho manažmentu cestovného ruchuy malo by ť hlavne: - sprostredkovanie koncepcií cestovného ruchu v regióne, - sprostredkovanie vzájomných kontaktov a výmeny názorov subjektov regionálneho cestovného ruchu, - koordinácia ich výkonov /aktivít/ v záujme naplnenia spolo čných cie ľov, - informovanie o nových trendoch cestovného ruchu, - poradenstvo, - vzdelávanie, - prezentácia /propagácia regiónu/ vydávanie spolo čných prospektov, ú čas ť na výstavách a a pod., - výskum trhu, - môže na seba prevzia ť aj ďalšie marketingové aktivity (napr. tvorba produktov).

1.7 Životné prostredie a trvalo udržate ľný rozvoj v cestovnom ruchu V metodickej príru čke týkajúcej sa rozvoja cestovného ruchu v regiónoch, napísanou Kolektívom autorov (2002) sa môžeme do číta ť, aké faktory ovplyv ňujú cestovný ruch. Sú to hlavne vonkajšie faktory, medzi ktoré patria okrem iného i ekologické faktory. Príkladom sú najmä globálne klimatické zmeny, vysoký stupe ň (vidite ľného) zne čistenia inými odvetviami (po ľnohospodárstvo, priemysel...), nestabilita ekosystému vo vz ťahu k intenzívnemu rozvoju návštevnosti. O vplyve cestovného ruchu na životné prostredie možno hovori ť pod ľa Borovského, Smoklovej, Ni ňajovej (2008) ako o príležitosti a hrozbe. O hrozbe sa hovorí v súvislosti s výstavbou výškových budov na zelenej lúke v prímorských letoviskách, odpadmi produkovanými hotelmi po čnúc splaškovými vodami a kon čiac obalovými materiálmi. Obavy môžu vyvrcholi ť do stavu, že turisti si prestanú vybera ť organizácie, resp. destinácie, o ktorých sú presved čení, že nedostato čne uplat ňujú zásady ochrany životného prostredia. Naopak príležitos ťou sa javí skuto čnos ť, že už dnes si uvedomelý zákazník radšej vyberie produkt šetriaci životné prostredie a je ochotný zaplati ť aj vyššiu cenu. Títo autori však ďalej píšu, že na posilnenie trvalo udržate ľného správania sa v prírode bohatých lokalitách zvolila EÚ legislatívny rámec na ochranu a udržiavanie európskych lokalít vo ľnej prírody a biotopov a podporila vznik súvislej siete chránených území v členských štátoch EÚ (Natura 2000) - ako spolo čné európske dedi čstvo. K ochrane území v sieti Natura 2000 sa viaže súbor smerníc, priorít a všeobecných princípov pre trvalo udržate ľný cestovný ruch. Cie ľom politiky trvalo udržate ľného cestovného ruchu by malo by ť umožnenie takého stup ňa rozvoja cestovného ruchu, ktorý prispeje ku kvalitne života miestneho obyvate ľstva, je pre nich zdrojom príjmov a zárove ň rešpektuje životné prostredie a zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. Nosnými prvkami sú ochrana prírody a krajiny, ochrana kultúrneho a historického dedi čstva, nenarušenie urbanistického charakteru mesta či kvality života obyvate ľov. Za hlavné osi vyváženého a trvalo udržate ľného rozvoja cestovného ruchu sa považuje: - modernizácia infraštruktúry a zlepšenie jej ú činnosti, - zlepšenie odbornej prípravy s cie ľom flexibilnejšie reagova ť na požiadavky odvetvia a ponuky,

- partnerstvá verejného a súkromného sektora na základe spolupráce a prepojenia aktérov cestovného ruchu do sietí (inova čných klastrov) v záujme investícií a inovácií na princípe situácie win – win, situácie vzájomnej výhodnosti pre všetkých. Významným dokumentom, ktorý sa týka trvalo udržate ľného rozvoja je i Agenda 21 pre cestovný ruch, ktorú nám bližšie opisuje Gú čik a i. (2006). Agenda 21 pre cestovný ruch – program trvalo udržate ľného rozvoja, rozpracúva závery Konferencie OSN o životnom prostredí z roku 1992 pre cestovný ruch. Definuje opatrenia na ochranu prírody a kultúrnych pamiatok ako základu podnikania v cestovnom ruchu a formuluje odporú čania pre vlády a národné organizácie cestovného ruchu. Najdôležitejším cie ľom podnikov cestovného ruchu je vytvori ť systémy a procedúry na zahrnutie cie ľov trvalo udržate ľného rozvoja do vlastného systému manažmentu, a to v oblasti minimalizácie odpadu a recyklovania, manažmentu zdrojov a úspory pitnej vody, využitia krajiny, zapojenia zamestnancov a hostí do procesu trvalo udržate ľného manažmentu, spolupráce pre trvalo udržate ľný rozvoj. Vplyvom vidieckeho cestovného ruchu na životné prostredie a krajinu sa zaoberali Poslucha, Žukovskis (2010), ktorí tvrdia, že existuje mnoho pozitívnych, ale aj negatívnych aspektov vplyvu vidieckeho cestovného ruchu na krajinu a životné prostredie. Pod ľa nich, vidiek je zdrojom príjmu pre obyvate ľstvo žijúce v týchto oblastiach. Prináša sociálne zmeny spojené s ekonomickým prínosom, zvyšuje životnú úrove ň, znižuje migráciu, u ľah čuje presun nových myšlienok z mestských do vidieckych oblastí a posil ňuje regionálnu identitu. Medzi negatívne dopady na vidiecku krajinu zara ďujeme hlavne zmeny vo využívaní ornej pôdy, degradovane prírody a ostatné negatívne ú činky na harmóniu vidieckej krajiny. Konkrétne výstupy cestovného ruchu do životného prostredia človeka spomínajú vo svojej publikácií J. a M. Babinskí (2004). Tvrdia, že cestovný ruch, rovnako ako všetky spolo čenské činnosti, má pozitívne i negatívne výstupy ovplyv ňujúce kvalitu životného prostredia človeka. Pozitívne majú formu kvalifikovaných úprav prírodného prostredia, aby umož ňovalo ú častníkom pobyt a aktivitu v tomto prostredí (sprístupnenie jaský ň, vysokohorské chodníky, lanovky, vleky a pod). Naopak, negatívne výstupy môžu ma ť za následok katastrofy pre prírodné prostredie (neodborné zásahy na prudkých svahoch, v seizmických miestach a pod.)

1.8 Prognózy a sú časné trendy vývoja cestovného ruchu vo svete V Ekonomickej revue cestovného ruchu sa môžeme v článku od Alejziaka (2007) do číta ť, že po čas posledných 30 rokov prevažovala na trhu ponuka cestovného ruchu. V budúcnosti môžeme o čakáva ť, že vzrastie vplyv faktorov dopytu. V sú časnosti má ponuka cestovného ruchu odlišný význam ako pred nieko ľkými rokmi, ke ď sa identický produkt, balík služieb predával maximálnemu množstvu klientov. Sú časní turisti majú odlišné o čakávania ako predtým. To sa však predpovedalo , že cestovný ruch v 21. storo čí bude iný ako v minulosti. Množstvo aktivít cestovného ruchu sa stane v najbližších rokoch jedným z najtypickejších znakov cestovného ruchu 21. storo čia. Mnoho vedcov si v sú časnej dobe uvedomuje význam cestovného ruchu ako fenoménu, ktorý bude charakteristický v budúcnosti ako dôležitý objem obchodu. Pod ľa WTOBC (Obchodná rada svetovej organizácie cestovného ruchu) záujem o cestovný ruch rapídne stúpa: kým v priebehu roku 1999 boli odhady osôb, ktoré sa zú častnili cestovného ruchu 750 miliónov, v roku 2020 sa toto číslo zdvojnásobí, pri čom 50% turistov bude pochádza ť z Európy. Pod ľa posledných štúdií uverejnených Európskou Úniou, turistov môžeme rozdeli ť do viacerých kategórií. Prvou je ,,priemyselný (pracovný) turista", pre ktorého zohráva obdobie dovoleniek základnú úlohu. Dovolenky sú pre neho nevyhnutné na regeneráciu a následný efektívnejší návrat do práce. Pre obdobie dovoleniek je charakteristická relaxácia, oddychovanie, ni čnerobenie, vo ľnos ť od zodpovednosti a problémov. Druhou kategóriou je ,,turista pôžitkár", ktorý objavuje svoju identitu v čase vo ľna. Dovolenky sú preto z tohto dôvodu ve ľmi dôležité. Tento typ turistu je charakteristický experimentovaním, bádaním, zábavou, hraním, socializovaním s inými ľuďmi, relaxáciou a priamym kontaktom s nezni čeným životným prostredím. Tretou kategóriou je ,,moderný turista", ktorý nerozde ľuje prácu a vo ľný čas. Dovolenky sú charakterizované rozširovaním si obzorov a túžbou po vedomostiach, návratom k prírode, , spoznávaním kultúr, nových skúseností a osobnej kreativity (Cocco, Ciani, Ricci, 2000). Pre správne strategické rozhodovanie je nevyhnutné vedie ť sa orientova ť v sú časnej situácií a z nej vyvodi ť predpoklady pre budúcnos ť. Mach (1996) píše, ako v tomto smere Eurogites ur čuje nasledovné trendy na turistickom trhu v budúcnosti: - trend 1. - až 84% obyvate ľstva si želá strávi ť svoju dovolenku v čistej a nedotknutej prírode,

- trend 2. - dovolenkové ciele sa v sú časnosti menia – ľudia budú chcie ť čoraz viac strávi ť dovolenku aktívne a rozvíja ť po čas nej svoje hobby. Stále významnejšou bude preto ponuka rôznych dovoleniek zameraných na umeleckú činnos ť, - trend 3. - vysoká kvalita. Už len najvyššia kvalita sa stane k ľúčom k úspechu, - trend 4. – iný prístup k plánovaniu dovolenky – ľudia čoraz viac budú uprednost ňova ť krátke pobyty na rôznych miestach a s rôznymi aktivitami. Pod ľa Lumsdona (1997) nastanú v 21. storo čí ešte storo čí tieto zmeny v oblasti trhu cestovného ruchu: - nárast náro čných návštevníkov, viac krátkodobých dovoleniek, cestovanie pre potešenie sa stane nevyhnutnou sú čas ťou života, - ponuka bude charakteristická zvyšujúcou sa konkurenciou, nárastom nových destinácií, renováciou pôvodných destinácií, zameriavaním sa na poskytovanie kvality životného prostredia.

1.9 Vývoj, transformácia a sú časný stav cestovného a vidieckeho cestovného ruchu na Slovensku Slovenská republika pod ľa Habána, Otepku (2004) patrí svojou rozlohou a po čtom obyvate ľov medzi menšie štáty Európy, avšak v ďaka svojej polohe v strede Európy, kultúrnemu a historickému bohatstvu, tradíciám a zvykom, dobým klimatickým podmienkam a rôznorodej prírode v sebe skrýva ve ľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Rozvoj cestovného ruchu v Československu sa pod ľa J. a M. Babinských (2004) datuje od roku 1918, a to predovšetkým do kúpe ľných miest a do hôr. Problematike vývoja cestovného ruchu na Slovensku sa venovali Novacká, Kul čáková (1996). Pod ľa autoriek trh cestovného ruchu na Slovensku zaznamenal v ostatných rokoch výrazné zmeny. Boom cestovného ruchu po otvorení svetu sa v r. 1990 – 1992 prejavoval maximálnou intenzitou vycestovania slovenských ob čanov do zahrani čia a po četnou novou zahrani čnou klientelou, ktorá prichádzala na Slovensko, resp. do bývalej ČSFR. Sú časný slovenský vidiek i mestá sú pod ľa Habána, Otepku (2004) pozna čené koncepciou, ktorá sa do roku 1990 riadila heslom vyrovnávania sa dediny s mestom. Výsledok takéhoto prístupu je cite ľný v rôznych aspektoch obyvate ľstva (zdravotný, ekonomický, environmentálny, kultúrny a pod.). Dnešná filozofia z koncepcie návratu

k prírode osíd ľovaním a zve ľaďovaním vidieka, rozvoja aktívneho cestovného ruchu smeruje k optimizmu pre rozvoj agroturizmu a vidieckeho turizmu. ,,Rozvoj vidieckeho cestového ruchu a agroturistiky dáva možnos ť využi ť ve ľký potenciál slovenského vidieka na ponuku produktov účastníkom cestovného ruchu“, tvrdia Borovský, Smoklová, Ni ňajová (2008). Ďalej pokra čujú a píšu, že okrem ponuky ubytovacích kapacít to je pobyt na gazdovskom dvore, zachovanie typickej vidieckej architektúry, rôzna rekrea čná činnos ť pri po ľnohospodárskych prácach, zber úrody či lesných plodín, štúdium folklóru a miestnych zvyklostí. Nemalý význam má vidiecka turistika a agroturistika pre stabilizáciu a ekonomické zabezpe čenie vidieckeho obyvate ľstva, pretože takéto podnikanie môže ma ť priaznivý vplyv na čiasto čné zníženie vysokej nezamestnanosti v niektorých regiónoch Slovenska. Budovanie cyklistických chodníkov, kempingových plôch, po ľovníckych revírov, tematických parkov bude však musie ť prihliada ť na aktuálne obmedzenia vyplývajúce zo stanovených hraníc únosnosti územia pre danú formu cestovného ruchu. Návštevník musí by ť vychovávaný a pripravovaný na šetrný pobyt a pohyb v prírode. Ve ľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie na rozvoj cestovného ruchu Slovensko má, píše Lenovský a i. (2008). Ďalej pokra čuje, že devízové príjmy z cestovného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Na Slovensku je však nedostato čná reálna podpora a pozornos ť zo strany štátu a aj chybná koncepcia – pracova ť na zahrani čných trhoch bez zna čky a vízie – spôsobuje, že cestovný ruch Slovenska zaostáva za okolitými krajinami. Hlavné druhy rozvoja turizmu na Slovensku sú horský turizmus a kúpe ľný turizmus, ktoré sú ťažiskové. Ďalšie formy, z celoštátneho h ľadiska doplnkové, v niektorých regiónoch však aj ako determinujúce, sú vodný turizmus, vidiecky turizmus a agroturistika a pútnicky turizmus. Štatistické informácie týkajúce sa vývoja cestovného ruchu na Slovensku môžeme nájs ť i vo viacerých zahrani čných časopisoch. V jednom z nich spomína Williams, Baláž (2005), že takýchto štatistík je na Slovensku z 90-tych rokov málo a vä čšina údajov je získavaná cez Národnú banku Slovenska. Pod ľa nej v roku 1996 boli príjmy z medzinárodného cestovného ruchu na našom území v hodnote $666 mil., čo predstavovalo 4,5% z HDP. Príjmy z cestovného ruchu boli pre Slovenskú republiku v tom čase ve ľmi dôležité, ke ďže v roku 1993 sa stala krajina nezávislou a tak si musela vybudova ť svoje vlastné devízové rezervy. Avšak, Slovensko sa nedokázalo dostato čne 28

prezentova ť na zahrani čných trhoch cestovného ruchu. To malo za následok, že sa práve tento segment stal menej významnou sú čas ťou národného hospodárstva, ako napr. v Českej republike alebo Ma ďarsku. Koncom 90-tych rokov však prešla slovenská ekonomika reštrukturalizáciou, čo malo za následok, že do roku 2000 prestal by ť považovaný cestovný ruch za jednu z priorít rozvoja a jeho príjmy poklesli na 2,2% HDP. Zmena nastala po roku 2000, kedy za čali príjmy z cestovného ruchu opä ť narasta ť. Republiku neza čalo navštevova ť viac turistov, ale za čali narasta ť príjmy z jedného návštevníka a tak v roku 2002 narástol podiel z cestovného ruchu na $724 mil., čo predstavovali 3,1% z HDP. Jarábková (2007) sa venovala vo svojich skriptách zahrani čnému cestovnému ruchu na Slovensku a uvádza, že v roku 2005 dosiahla Slovenská republika z cestovného ruchu príjmy vo výške 1209,8 mil. USD. Tento stav je pokra čovaním pozitívneho vývoja tohto odvetvia na Slovensku. Najpo četnejšie sú zastúpení návštevníci v produktívnom veku (od 35 do 44 rokov) nižšej strednej vrstvy. Z hľadiska vysielajúcej krajiny reprezentujú viac ako tretinový podiel netranzitných návštevníkov turisti z Českej republiky (37,8%), 19% podiel po ľskí turisti, 17,6% turisti z Ma ďarska, 7,9% turisti z Nemecka a 6% turisti z Rakúska. Hlavným cie ľom pobytu je tranzit, študijný pobyt alebo pracovná cesta, návšteva rodiny, známych, rekrea čný pobyt, nákupná turistika a kultúrno – poznávací cestovný ruch. Čo sa týka vidieckeho cestovného ruchu v európskom meradle, trendy a odhady pod ľa Halla, Robertsa (2001) nazna čujú, že cestovný ruch vo vidieckych oblastiach tvorí 10-20% všetkých turistických aktivít. Prieskumy uvádzajú, že každoro čne si 23% európskych dovolenkárov vyberá pobyt na vidieku ako cie ľovú.

2 Cie ľ práce Cie ľom predloženej diplomovej práce je analýza prírodného potenciálu okresu Liptovský Mikuláš z hľadiska jeho perspektívy pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Využite teoretických poznatkov a analýzy prírodných zdrojov nám pomôžu k navrhnutiu produktu, ktorý by oslovil potenciálnych turistov a zabezpe čil by vyššiu návštevnos ť okresu, z poh ľadu vidieckeho cestovného ruchu. Na základe dotazníkového prieskumu hodnotíme silné a slabé stránky okresu z poh ľadu jeho obyvate ľov ako i návštevníkov.

3 Metodika práce Predložená diplomová práca je rozdelená na dve hlavné časti, ktoré na seba nadväzujú. Prvá čas ť práce je teoretická, naopak druhá praktická.

3.1 Charakteristika skúmaného územia V diplomovej práci sme sa zamerali na hlbšiu analýzu prírodného potenciálu okresu Liptovský Mikuláš a jeho využite pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, na ktorý má okres vynikajúce predpoklady. Okres sa rozkladá v severnej časti republiky a je najvýchodnejším okresom Žilinského kraja (vi ď obr. 1). Na východe má dlhú hranicu s okresom Poprad z Prešovského kraja, na juhu s Breznom z Banskobystrického kraja, na západe a severe s Ružomberkom, Dolným Kubínom a Tvrdošínom zo Žilinského kraja. Asi 10 km dlhá hranica okresu na severe je sú časne štátnou hranicou s Po ľskom (Korec, Lauko, Tolmá či, Zubriczký, 1997). Obr. 1 Žilinský samosprávny kraj

Zdroj: Okres Liptovský Mikuláš, 2011

Okres sa rozkladá na ploche 1323 km 2 vo východnej časti kraja. Zah ŕň a údolie rieky Váh a jej prítokov, Bieleho a Čierneho váhu. Obkolesujú ho Západné, Vysoké a Nízke Tatry a Cho čské vrchy. Najvyšším vrchom je Bystrá s nadm. výškou 2248 m (Adamová a i., 2005). Okres tvoria katastrálne územia 54 obcí a 2 miest. Trend spoma ľovania reprodukcie obyvate ľstva sa prejavuje aj v okrese Liptovský Mikuláš, kde dochádza neustále k poklesu

prirodzeného prírastku obyvate ľstva. (Informa čná databáza o potenciály okresu Liptovský Mikuláš, 2008). Po čet obyvate ľov k 31.12. 2009 bolo 73 237 (RegDat, 2010).

3.2 Metodické postupy Metodické postupy spracovania práce pozostávali z viacerých fáz: 1. Prvým krokom bolo vytý čenie si cie ľu práce a teda stanovenie si základných priorít, ktoré chceme prácou dosiahnu ť. 2. Druhým krokom bolo získavanie údajov, resp. teoretických informácií týkajúcich sa riešenej problematiky. Potrebné informácie sme našli v rôznych domácich, ale i zahrani čných publikáciách, či na internete. 3. Ďalším krokom bola analýza údajov o samotnom okrese. Informácie o území sme získavali z rôznych publikácií, osobne priamo v teréne, či prostredníctvom e- mailovej komunikácie so samosprávami a ubytovacími zariadeniami. Zhromaždené informácie sme sa následne snažili aplikova ť do praktickej časti. Dôležitým zdrojom poznatkov boli i dotazníky, v ďaka ktorým sme získali množstvo údajov o krajine z poh ľadu obyvate ľstva, ale i turistov. 4. Nasledovným krokom bola syntéza údajov - vytvorenie SWOT – analýzy na základe všetkých získaných informácií. 5. Posledným krokom bolo ponúknutie návrhov na ďalšie využitie prírodného potenciálu krajiny. Na vypracovanie diplomovej práce sme teda využívali nasledovné metódy a interpretácie výsledkov: - metódy analýzy a syntézy, ktoré nám pomáhajú preniknú ť k podstate riešeného problému a na základe analýzy všetkých údajov poskytnú ť návrhy na zlepšenie sú časného stavu, - SWOT metóda, ktorá predstavuje bližšiu analýzu silných a slabých stánok a taktiež analýzu príležitostí a ohrození v sú časnosti ako aj v budúcnosti, - dotazníková metóda, ktorá nám poskytla potrebné údaje priamo od obyvate ľov ako aj od návštevníkov okresu. Prieskum sme uskuto čnili v mesiacoch jún – december 2010, prostredníctvom písomnej formy dotazníkov. Dotazníky pre obyvate ľov okresu boli rozposielané prostredníctvom e-mailov starostom a zamestnancom mestských a obecných úradov, s cie ľom zisti ť ich názor na riešenú problematiku cestovného ruchu. Ďalej boli dotazníky vypl ňované cez osobnú ako i e-mailovú

komunikáciu s pracovníkmi ubytovacích a stravovacích zariadení, ako aj prostredníctvom známych, ktorí v okrese priamo žijú. Celkový po čet vyplnených dotazníkov od obyvate ľov okresu bolo 88 kusov. Z toho zo samospráv sme získali 9ks (z rozposlaných 40 ks), čo predstavuje návratnos ť 22,5%. Zo strany ubytovacích a stravovacích zariadení bola návratnosť podobná a to vo výške 26,6% (z rozposlaných 45 dotazníkov sa nám vrátilo vyplnených 12ks). Najvä čšiu čas ť vyplnených dotazníkov (67 ks) sme získali za pomoci známych, ktorí majú v okrese trvalý pobyt a dotazník preposielali e-mailom na vyplnenie svojim známym. Iný druh dotazníkov bol poskytnutý návštevníkom okresu. Vyplnené dotazníky (v celkovom po čte 97ks) boli získavané viacerými spôsobmi. Po komunikácií s majite ľmi a prevádzkovate ľmi ubytovacích zariadení bolo zaslaných poštou alebo prinesených osobne do ubytovacích zariadení 60ks vytla čených dotazníkov, avšak s nulovou návratnos ťou. Výnimkou bolo jedno ubytovacie zariadenie – hotel Elán. Do hotelu bolo prinesených 85 ks dotazníkov. Ich návratnos ť bola 70,6%, čo predstavovalo 60 vyplnených dotazníkov. Ďalším spôsobom získavania vyplnených dotazníkov bola osobná komunikácia s návštevníkmi okresu, čo však predstavovalo len malé množstvo získaných dotazníkov – 5 ks. Prostredníctvom známych, ktorí poskytujú ubytovanie v súkromí sme získali 17 vyplnených dotazníkov, čo predstavovalo návratnos ť 56,6% (z celkových 30 ks poskytnutých dotazníkov). Posledných 15 ks dotazníkov sme získali od známych, ktorí okres v minulosti navštívili a boli ochotní dotazník vyplni ť.

3.3 Získavanie údajov Údaje využívane v teoretickej, ale i v praktickej časti boli čerpané zo: - študijných materiálov a publikácií v krajskej knižnici v Nitre, mestskej knižnici v Pieš ťanoch, univerzitnej knižnici LŽUU v Kaunase (Litva), univerzitnej knižnici M. Bela v Banskej Bystrici a z univerzitnej knižnice SPU v Nitre, - z internetových zdrojov a e-mailovej komunikácie s mestskými a obecnými úradmi okresu Liptovský Mikuláš, - z osobnej návštevy informa čných centier v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku - z dotazníkového prieskumu.

4 Výsledky práce 4.1 História okresu Liptovský Mikuláš Z kultúrneho a konfesionálneho h ľadiska v Liptove vznikli dva výrazné subregióny s centrami v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši. Okolie Ružomberka ozna čujeme ako dolný Liptov. Liptovský Mikuláš sa z hľadiska konfesionálneho členenia považuje za centrum horného Liptova (Be ňušková, 2010). Názov Liptov ako ozna čenie územného celku sa po prvýkrát spomína v roku 1230 v listine Ondreja II., ktorou daroval Beuchovi, Haukovi a Polkovi územie Uhorskej Vsi. Za čiatky osamostat ňovania správy Liptova spadajú do prvej polovice 13. storo čia. Okres bol sú čas ťou Liptovskej župy od stredoveku do roku 1923, potom do roku 1928 patril do Podtatranskej župy. Hranice okresu sa menili, najväčšiu rozlohu mal v rokoch 1960-1996, kedy sa od členil okres Ružomberok. V rokoch 1928 – 1945, 1945 – 1949 bola a od roku 1960 je k okresu Liptovský Mikuláš trvalo pri členený aj pôvodný okres Liptovský Hrádok. V roku 1940 bolo v okrese 73 obcí. (Adamová i., 2005).

4.2 Charakteristika okresu Liptovský Mikuláš Okres Liptovský Mikuláš leží vo východnej časti Žilinského samosprávneho kraja na hranici s Prešovským a Banskobystrickým samosprávnym krajom. Zah ŕň a 54 obcí a 2 mestá. Okres tvoria katastrálne územia 54 obcí a 2 miest (PHSR Liptova, 2008). Centrálna osídlená čas ť okresu leží v Liptovskej kotline. Nad ňou sa na severe tý čia Západné Tatry a Cho čské vrchy, na juhu Nízke Tatry a Kozie chrbty. Najvyšším bodom územia je Bystrá v Západných Tatrách (2 248 m. n. m.). Najnižší bod územia, 512 m.n.m je pri výtoku Váhu z okresu v katastri obce Patrizánska Ľup ča. Liptovská kotlina je vyplnená najmä paleogénnymi pieskovcami ílovcami a slie ňmi. Na nich sú na mnohých miestach rie čne usadeniny a severne od Váhu aj ľadovcovo-rie čne sedimenty (Korec, Lauko, Tolmá či, 2007). Autori ďalej pokra čujú a píšu, že pôdny kryt v okrese je pestrý. V Liptovskej kotline sa vyskytujú ilimerizované pôdy, luvizeme, pseudogleje, hnedé lesné pôdy kambizeme a pozd ĺž riek nivné pôdy fluvizeme. Krasové oblasti pokrýva rendzina. Nižšie časti pohorí, ktorých základom sú silikátové horniny, sú pokryté hnedými lesnými pôdami kambizemami, vyššie podzolmi a najvyššie rankrami.

Sú čas ťou okresu sú aj Nízke Tatry. Tie majú pod ľa Kollára, Laciku (2001) podobnú geologickú stavbu ako iné kryštalicko-druhohorné pohoria Vnútorných Západných Karpát. V centrálnej časti masívu sa nachádza kryštalické jadro zastúpené prvohornými uzavretými a premennými horninami. Liptovská čas ť Nízkych Tatier je prevažne vápencovo-dolomitová. Zjavne dramatickejší a bralnatejší reliéf sa vytvoril na horninách cho čského príkrovu, v severnej časti pohoria od I ľanovskej doliny smerom na východ. Tu prevládajú vápence a dolomity, ktoré podliehajú intenzívnemu krasovateniu. Vo svojej publikácií sa Korec, Lauko a Tolmá či (2007) venovali aj klíme okresu. Píšu, že územie okresu patrí do chladnej klimatickej oblasti, len dno Liptovskej kotliny leží v mierne teplej klimatickej oblasti. Viac o klimatických pomeroch v okrese sa môžeme do číta ť aj na internetovej stránke mesta Liptovský Mikuláš. Tu je písané, že prírodné krásy radia Liptov medzi najatraktívnejšie regióny Slovenska. Samotný Liptovský Mikuláš leží v mierne teplej klimatickej oblasti na dne Liptovskej kotliny, ktorá má priemernú ro čnú teplotu okolo 7°C (Príroda, 2006). Najchladnejšie, najvlhšie a najveternejšie sú vysokohorské časti Nízkych Tatier, ležiace nad hornou hranicou lesa. Teplotné pomery sa menia s nadmorskou výškou. Na hô ľnych hrebe ňoch je priemerná januárová teplota – 9, v júli nepresahuje 9 stup ňov. Zrážkové pomery vo všeobecnosti ovplyv ňuje nadmorská výška, ale aj poloha miesta v rámci pohoria. Snehová pokrývka vydrží až 130 dní v roku. (Kollár, Lacika, 2001). Osou územia okresu Liptovský Mikuláš je Váh, ktorý vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri Krá ľovej Lehote. Najvýznamnejší prítok z pravej strany je Belá, z ľavej strany sú to: Malužiná, Štiavnica, Demänovka a Ľup čianka. Priemerný prietok Váhu v Liptovskom Mikuláši je 21 m 3.s -1. V okrese sú na Váhu dve dôležité vodné diela, a to vodná nádrž Liptovská Mara a vodné dielo Čierny Váh (Korec, Lauko, Tolmá či, 2007) Liptovská Mara je najvä čšou vodnou plochou v okrese. Na brehu priehrady, medzi priehradou a železni čnou tra ťou, sa nachádzajú tri štrkoviská, dve západne od Palúdzky a jedno severne od Beníc. Okrem toho tesne za východnou katastrálnou hranicou, južne od Stošíc na pravom brehu Váhu, ležia dva rybníky, ktoré sú hojne využívané obyvate ľmi východnej časti mesta v lete i v zime (Informa čná databáza o potenciáli regiónu okres Liptovský Mikuláš, 2008). Ojedinelou prírodnou vodnou nádržou je Vrbické pleso. Leží vo výške 1 113 m. n. m. a má rozlohu 6,2ha. Minerálne pramene sa vyskytujú zvä čšia po obvode

Nízkych Tatier, kde využívajú krajové žulové systémy. Minerálne vody prameniace v Liptovskom Jáne nap ĺň ajú známe termálne kúpalisko (Kollár, Lacika, 2001). Ke ďže sa v okrese nachádzajú národné parky a bohatý prírodný potenciál, je zrejmé, že bude v oblasti zastúpené aj rôznorodá fauna a flóra. V PHSR Liptova (2008) sa môžeme do číta ť viac o flóre okresu. Píše sa tu, že rastlinstvo v území je usporiadané do nieko ľkých výškových vegeta čných stup ňov. Oblas ť polí a lúk, tzv. podhorský vegeta čný stupe ň sa nachádza v nadmorskej výške 400 až 800 m. Vo vyšších polohách podhorský stupe ň strieda bukový a najmä smrekový stupe ň. Kosodrevinový vegeta čný stupe ň siaha do nadmorskej výšky 1 800 až 1 850 m. Nad ním sa nachádza subalpínsky a alpínsky vegeta čný stupe ň. V extrémnych podmienkach alpínskych lúk rastie asi 300 druhov drobných odolných rastlín. Floristicky najbohatšie sú alpínske lúky na vápencoch Západných Tatier. Na za čiatku jari kvitne napríklad poniklec slovenský, neskôr prvosienka holá a horec Clusiov. Z letných druhov sa za najkrajšie považuje lalia zlatohlavá, astra alpínska a plesnivec alpínsky. Na jese ň rozkvitá cyklámen európsky a najcharakteristickejší jesenný kvet – jesienka oby čajná. V oblasti Liptova sa nachádzajú dubovo-hrabové lesy lipové, jed ľové a jed ľovo-smrekové lesy. (PHSR Liptova, 2008). Zo živo číchov môžeme vidie ť v okrese bežné, ale aj vzácne druhy. Tie vzácnejšie sa vyskytujú hlavne v národných parkoch, prírodných rezerváciách alebo v iných maloplošných chránených územiach. Kollár, Lacika (2001) sa venujú vo svojej publikácií rôznorodej faune v oblasti Nízkych Tatier. Píšu, že živo číšna ríša Nízkych Tatier je neoby čajne pestrá a druhovo rozmanitá. Žije tu mnoho druhov nižších a vyšších živo číchov. Po četné stavy má jelenia, srn čia zver, diviaky, rysy, vlky, líšky a iné drobné šelmy. Symbolom Níykzch Tatier je medve ď hnedý. Neodmyslite ľnou sú čas ťou okresu sú chránené územia, medzi ktoré patria aj národné parky. Do skúmaného územia zasahujú dva národné parky - Tatranský národný park (TANAP) a Národný park Nízke Tatry (NAPANT), (Zoznam chránených území v okrese Liptovský Mikuláš, 2008). Naším najstarším národným parkom je Tatranský národný park (TANAP), ktorý bol vyhlásený už v roku 1948. Hlavným cie ľom a poslaním územia národného parku je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt územia nachádzajúceho sa v národnom parku. Člení sa na 2 základné podcelky - Východné Tatry (Vysoké a Belianske) a Západné Tatry. Okres Liptovský Mikuláš sa nachádza v oblasti Tatier Západných, ktoré sa rozkladajú na

ploche 400 km 2 - najvä čšia čas ť pohoria sa nachádza na Liptove, menšia čas ť na Orave a najmenšia čas ť v Po ľsku (Národné parky, 2011). Národný park Nízke Tatry predstavuje jedine čný hô ľny vysokohorský reliéf, ve ľký po čet jaskynných systémov, hlboké lesnaté doliny, bohatstvo lesnej flóry a fauny, ale aj pou čnú históriu baníctva. Atraktívna je najmä Demänovská dolina so sústavou jaský ň ako aj vrcholy Chopok a Ďumbier (Kolník, 2009). Chránené územia predstavujú neodmyslite ľnú sú čas ť krajiny a v cestovnom ruchu sú dôležité. Ponúkajú návštevníkom možnos ť uvidie ť na vlastné o či chránené druhy rastlín a živo číchov. V okrese Liptovský Mikuláš sa okrem národných parkov nachádzajú aj iné územia ochrany. V zozname chránených území okresu Liptovský Mikuláš (2008) môžeme vidie ť, že z maloplošných území sa v skúmanom území nachádza 5 chránených areálov, 11 národných prírodných rezervácií, 3 prírodné rezervácie, 3 prírodné pamiatky a 11 národných prírodných pamiatok. Pod ľa spomínaného zoznamu (2008) sa nachádzajú v okrese tieto chránené areály – Bodický rybník, Borovicový háj v Liptovskej Sielnici, Háj v Smre čanoch, Hradocké arborétum a Ratkovo. V zozname sa môžeme do číta ť aj čosi viac o dôvode ochrany jednotlivých území. Zo spomínaných by sme radi spomenuli Ratkovo. Ide o ochranu územia s mimoriadnym bohatstvom pôvodných a úspešných indukovaných cudzokrajných drevín – cca 150 druhov, ktorý vytvára predpoklady pre dendrologický výskum. Informa čná databáza o potenciáli regiónu Liptovský Mikuláš (2008) nám bližšie približuje Bodický rybník. Pod ľa databázy ide o chránený areál s ochranou lú čnych a brehových porastov podhorskej krajiny na brehoch Demänovky. V okrese sa ďalej pod ľa zoznamu chránených území okresu Liptovský Mikuláš (2008) nachádzajú aj tieto národné prírodné rezervácie (NPR): Demänovská dolina, Ďumbier, Jánska dolina, Kva čianska dolina, Mních, Ohnište, Prosiecka dolina, Salatín, Suchá dolina, Tichá dolina a Turková. Vo svojej publikácií nám Lacika, Kliment (2009) ponúkajú podrobnejší popis jednotlivých NPR. NPR Demänovská dolina má pod ľa autorov 836,88ha a bola založená v roku 1929. Ide o najznámejšie a turisticky najnavštevovanejšiu dolinu Nízkych Tatier dlhú 15km. Prírodná rezervácia zaberá jej strednú oblas ť. Ponorný tok Demänovky pomohol vytvori ť najdlhší jaskynný systém na Slovensku – Demänovské jaskyne. NPR Jánska dolina sa rozprestiera na 1 696,52ha a bola zriadená v roku 1993. Je to jedna z najdlhších dolín v severnej časti Nízkych tatier dlhá 18km. Tvoria ju dve odlišne časti – žulová pri hlavnom hrebeni a vápencová s po četnými krasovými javmi (Starý hrad 37

– najhlbšia jasky ňa na Slovensku, jasky ňa Zásko čie, Stanišovská jasky ňa). Vyskytujú sa tu viaceré chránené druhy rastlín (tu čnica alpínska, astra alpínska) a živo číchov (ma čka divá, kamzík vrchovský). V zozname chránených území okresu Liptovský Mikuláš (2008) sú ďalej bližšie opisované aj prírodné rezervácie (PR). Pod ľa zoznamu sa v okrese nachádzajú tri - Jelšie, Machy a Švihrová. V PR Jelšie (Informa čná databáza o potenciáli regiónu okres Liptovský Mikuláš, 2008) je predmetom ochrany súvislý komplex porastov jelše. Naopak, PR Machy (Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR, 2007 ) predstavuje ukážku rašelinných spolo čenstiev podtatranských fluvioglaciálnych plošín ( Abieto-Piceetum, Pinetum ledosum ), ktorých obdobu nachádzame na Slovensku len na hornej Orave. V zozname chránených území okresu Liptovský Mikuláš (2008) sa do čítame aj to, že v okrese sa nachádzajú 3 prírodné pamiatky (PP), medzi ktoré patria Háje, Hybická ties ňava a Mašiansky balvan. Práve toto chránené územie je výnimo čným prípadom zachovania rie čnej terasy v podobne rie čneho ostrova. Vznikla pravdepodobne ako rie čny ostrov Váhu v pleistocéne. Chránené územie má aj významnú estetickú a krajinotvornú hodnotu. Poslednou skupinou chránených území v spomínanom zozname sú národné prírodné pamiatky (NPP). Ich celkový po čet v okrese Liptovský Mikuláš je 11 a patria sem Demänovské jaskyne, Jasky ňa zlomísk, Okno, Stanišovská jasky ňa, Starý hrad, Štefanová, Važecká jasky ňa, Ve ľká ľadová priepas ť, Vrbické pleso, Zápo ľná a Zásko čská jasky ňa. Starý hrad pod ľa zoznamu spadá do katastrálneho územia Liptovského Jána. Ide o jeden z najvýznamnejších krasových fenoménov Slovenska – v sú časnosti neporušená a najhlbšia (432 m) známa jasky ňa Slovenska. Lacika, Kliment (2009) popisujú napr. Ve ľkú ľadovú priepas ť. Je to najdlhšia priepas ť v Nízkych Tatrách a najreprezentatívnejšia priepasť so stálu ľadovou výpl ňou na Slovensku. Na dne 125 m hlbokej studne sa nachádza jedine čne zachovaný mohutný ľadový kuže ľ. Neoddelite ľnou sú čas ťou územia sú okrem národných parkov a maloplošných chránených území aj územia Natura 2000, medzi ktoré zara ďujeme chránené vtá čie územia a územia európskeho významu. Okres Liptovský Mikuláš (Lokality Natura 2000, 2011) zasahuje do 2 chránených vtá čích území, v rámci NP Nízke Tatry a TANAP-u. Prvou oblas ťou je chránené vtá čie územie Nízke Tatry (SKCHVU018). V oblasti Nízkych Tatier pravidelne hniezdi napr. bocian čierny, orol krik ľavý, výr skalný, ďate ľ čierny, strakoš sivý, ale môžeme tu vidie ť aj orla skalného, kuvika kapcavého, či jariabka hôrneho. 38

Druhým chráneným vtá čím územím sú Tatry (SKCHVU030). Oblas ť má definované činnosti, ktoré môžu ma ť negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území, medzi ktoré patrí napr. výstavba penziónov a chát s kapacitou nad 20 lôžok, zmeny obytných objektov na rekrea čné, zvyšovanie ubytovacích kapacít v rekrea čných zariadeniach a mnoho iných. V okrese Liptovský Mikuláš sa nachádza 17 území európskeho významu, medzi ktoré patrí okrem iného i Červený Grú ň a Tlstá (Lokality Natura 2000, 2011). Lacika, Kliment (2009) píšu, že územie Tlstá je navrhované z dôvodu ochrany: biotopov európskeho významu – horské smrekové lesy a druhov európskeho významu: kuna žltobruchá, netopier ve ľkouchý, rys ostrovid, vlk dravý a medve ď hnedý. Naopak, Červený grú ň je významný biotop európskeho významu – napr. vápnomilné bukové lesy a druhov európskeho významu – poniklec slovenský, vlk dravý a pod.

4.3 Využívanie prírodného potenciálu pre vo ľno časové aktivity cestovného ruchu a organizovanie podujatí Okres Liptovský Mikuláš disponuje bohatým prírodným potenciálom. Využívaný je na rôzne vo ľno časové aktivity a realizáciu podujatí, ktoré oslovia nie len obyvate ľov okresu, ale prilákajú aj množstvo turistov. V skúmanom území sa nachádzajú najvä čšie horské masívy Slovenska, ktoré sú využívané hlavne na pešiu turistiku a cykloturistiku v letnom období a lyžovanie, prípadne iné zimné športy v zimnom období. Región ponúka aj dostatok vodných tokov a nádrží vhodných na vodné športy, či priestor pre adrenalínové a netradi čné športy. Liptovský región je vhodný pod ľa Regionalizácie CR SR (Regionalizácia cestovného ruchu v SR, 2009) pre tieto skupiny nosných aktivít: pobyt pri vode, pobyt pri termálnych vodách, kúpe ľná lie čba, pobyt v lesoch/horách, lyžovanie, pešia turistika, cykloturistika, vidiecky turizmus, poznávanie pamiatok, návšteva múzeí/expozícií a obchodné cesty (vi ď príloha 3). 4.3.1 Zimné športy Okres Liptovský Mikuláš ponúka široké možnosti zimných športov, nako ľko sa tu nachádza množstvo lyžiarskych stredísk, ktoré sú vhodné pre milovníkov zjazdového, skialpinistického a bežeckého lyžovania. Okrem toho ponúkajú strediská aj zimné atrakcie, akými je napríklad snowtubing a sánkovanie, či rôzne adrenalínové športy.

Medzi najvyh ľadávanejšie zimné stredisko okresu patrí Jasná – Chopok sever. Avšak navštevované sú aj strediská Bocká dolina, Opalisko – Závažná Poruba, Jánska dolina, lyžiarske stredisko Liptovský Mikuláš – Podbreziny, Ba čova Rove ň vo Vyšnej Boci, Dovalovo – mestská čas ť Liptovský Hrádok, Javorovica v Liptovskom Jáne, Skicentrum Čertovica alebo Ra čkova dolina v Pribyline. Moderným strediskom s najvä čšou lyžiarskou arénou na Slovensku a s výbornými podmienkami pre zimné športy je stredisko Jasná Chopok sever, ktoré je situované v Demänovskej doline, južne od Liptovského Mikuláša (vi ď príloha 4, obr. 1). Demänovská dolina leží na území NAPANT-u a poskytuje široké spektrum ubytovacích a stravovacích zariadení, lanovky, lyžiarske vleky a zjazdovky. Stredisko Chopok Sever je od roku 2007 prepojené so strediskom Chopok juh. Moderný zasnežovací systém poskytuje garanciu snehu minimálne 5 mesiacov v roku. Infraštrukturálne je Jasná Chopok sever rozdelená na 3 menšie strediská, ktoré sú navzájom prepojené lanovkami a vlekmi – stredisko Záhradky, Biela pú ť a Otupné. Celkový po čet lanoviek a vlekov v stredisku je 17. Na 22 km sa nachádza 21 zjazdoviek so všetkými stup ňami obtiažnosti. Taktiež poskytuje aj tri freeridové zóny, snow park a klzisko. V rámci strediska sú upravené aj 2 trate pre bežecké lyžovanie (okruh Tri vody a Lú čky) tak, aby ich bolo možné mechanicky upravova ť. Možnosti bežeckého lyžovania poskytuje v rámci okresu i stredisko Javorovica (jedna tra ť v dĺžke 20km), Opalisko Závažná Poruba (15km tratí), Podbreziny (2km tratí) a iné. Okrem zjazdového a bežeckého lyžovania upútava stále viac a viac ľudí skialpinizmus. Ide o zimný šport, ktorý predstavuje spojenie lyžiarskej turistiky, vysokohorského lyžovania a horolezectva. Milovníkom skialpinizmu sú známe dve doliny - Žiarska a Demänovská dolina. V zimnom období je však potrebné by ť v strehu pred lavínami, pretože Žiarska dolina patrí k najlavinóznejším terénom v Západných Tatrách. Milovníci adrenalínových športov si v okrese ur čite tiež prídu na svoje. Zjazd na zasnežených svahoch prostredníctvom gumových člnov alebo kolies sa nazýva snow tubing a v sú časnosti patrí medzi najvyh ľadávanejšie zimné atrakcie. Ide o aktivitu, ktorá je vhodná pre všetky vekové kategórie. Snow tubing si môžu záujemcovia vyskúša ť v lyžiarskom stredisku Pav čia Lehota, Jasná, či Ski Park Žiarce. V areály lyžiarskeho strediska Chopok-Jasná, presnejšie v stredisku Biela Pú ť je možné si vyskúša ť adrenalínovú jazdu na skifoxe, snowscoote a snowbiku. Skifox predstavuje spojenie lyžovania a sánok. Snowscoot predstavuje mix medzi BMX

a snowboardom. Poslednou atrakciou je snowbike. Ide o snežný bicykel, ktorý má namiesto kolies lyže. 4.3.2 Pešia turistika a cykloturistika Okres Liptovský Mikuláš ponúka širokú škálu výberu trás pre tých, ktorí majú pešiu turistiku a cykloturistiku. V regióne môžeme nájs ť ve ľké množstvo zna čkovaných turistických a vysokohorských chodníkov, vrátane ktoré sú viac alebo menej náro čné. Medzi vyh ľadávané turistické trasy patria aj náu čné chodníky, akými je napr. prechod Demänovskou dolinou, náu čný chodník okolo Váhu, lesný náu čný chodník Podbanské alebo prechod Prosieckou a Kva čianskou dolinou. Vstup do Prosieckej doliny je možné z obce Prosiek. Túra krasovou dolinou v dĺžke takmer 4 km ponúka estetické zážitky. Prechod samotnou dolinou je za členený do náu čného chodníka Prosiecka a Kva čianska dolina. Celková d ĺžka tohto chodníka je 17 km, s prevýšením 350m. Trasa náu čného chodníka vedie z Prosieku a pokra čuje cez Prosiecku dolinu – Ve ľké Borové - Kvačiansku dolinu – Kva čany (miestna čas ť Dlhá lúka) – cintorín na Dielci – po ľnú cestu popod úpätie Cho čských vrchov k nástupnému miestu pred Prosieckou dolinou. Okrem vyhliadok môžeme po čas prechodu navštívi ť aj areál vodných mlynov Oblazy (vi ď obr. 2). č ď Obr. 2 Oblazy Areál je prístupný návštevníkom celoro ne v aka ochranárom, ktorí sa o mlyn starajú, chovajú tu kozy a pestujú zeleninu. Rôzne trasy pre zdatnejších, ale aj pohodlnejších turistov ponúka Demänovská dolina . V dolnej časti doliny vedú chodníky lesným terénom cez hlboké ka ňony, naopak v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Demänovskou dolinou prechádza aj náu čný chodník Demänovská dolina – Foto: Šalátová, 2010 Nízke Tatry. Ide o poldennú túru s 12 informa čnými panelmi. K nenáro čným trasám pešej turistiky v okrese Liptovský Mikuláš patrí napr. túra okolím Liptovskej Tepli čky, z Chopku k Demänovskej ľadovej jaskyni, či Demänovskou a Jánskou dolinou. Zo stredne náro čných trás pešej turistiky môžeme spomenú ť napr. túru z Čertovice na Králi čku, na Krá ľovu Ho ľu z Liptovskej Tepli čky, zo Svarína na Ve ľký Bok, na rovnú ho ľu z Vyšnej Boce, z Liptovského Jána na Smrekovicu, na Poludnicu, na Demänovskú horu z Pav činej Lehoty, či na vrchol hrebe ňa Pusté. Spomedzi náro čných túr, ktoré nezasahujú do vysokohorského prostredia môže spomenú ť napr. túru z Liptovského 41

Jána na vrch Ohnište. K najob ľúbenejším vysokohorským túram patrí výstup na Chopok v Nízkych Tatrách a výstupy na Jakubinu, Baranec alebo Bystú v Západných Tatrách. Ide o náro čné vysokohorské túry, ktoré nezvládne každý. Ak by chceli turisti vidie ť celý Liptov, odporú čame výstup na tretí najvyšší štít Západných Tatier – Baranec (2 184 m. n. m). Vrch sa nachádza nad Žiarskou dolinou a výpravu je možné realizova ť z dvoch prirodzených východísk: hrebe ňmi zo Žiaru alebo z Ra čkovej doliny nad Pribylinou. Okres Liptovský Mikuláš ponúka v ďaka svojej rôznorodosti terénu priestor aj pre milovníkov cyklistiky. Najznámejšou cyklistickou trasou, ktorá prechádza okresom Liptovský Mikuláš je ur čite Liptovská cyklomagistrála, ktorá má d ĺžku 74 km a je vhodná pre horské alebo trekingové bicykle. Je to náro čná trasa vedúca severným podhorím Nízkych Tatier, prechádzajúca okolo kúpaliska v Beše ňovej, dreveného kostola vo Svätom Kríži a archeologickým skanzenom Havránok. Trasa začína na Oravskej cyklomagistrále (v Beše ňovej), ďalej pokra čuje cez Liptovský Hrádok a kon čí na Čiernom Váhu – v lokalite Biely Potok. Odtia ľto si môžu turisti vybra ť či budú pokra čova ť smerom na Poprad alebo do Slovenského raja. Náro čnejší návštevníci regiónu môžu v oblasti skombinova ť pešiu turistiku s bicyklovaním. Takúto možnos ť ponúka napr. Demänovská cyklotúra vedúca Demänovskou dolinou, jednou z najznámejších a najnavštevovanejších dolín v Nízkych Tatrách. V rámci tohto výletu môžeme navštívi ť i Demänovskú jasky ňu slobody a Demänovskú ľadovú jasky ňu. Trasa za čína v Liptovskom Mikuláši a kon čí v Jasnej, pri čom celková vzdialenos ť medzi týmito bodmi Mapa 1 Cyklotúra okolo predstavuje 16km. Cyklisti môžu taktiež absolvova ť Liptovskej Mary nádhernú cyklotúru okolo vodného diela Liptovská Mara. Trasa tejto túry za čína v Liptovskom Mikuláši, pokra čuje cez križovatku v Liptovskej Sielnici, okrajom obce Beše ňová, ďalej obcami Stredné Malatíny, Ľube ľa, Svätý Kríž, Galovany, Andice, Benice a kon čí v Liptovskom Mikuláši. Celková trasa tejto túry predstavuje 40km a je zjazdná aj cestnými bicyklami. Presnú trasu cyklotúry môžeme vidie ť v mape 1. Ďalšou Zdroj: Okolo Liptovskej Mary, 2008 stredne náro čnou trasou je Kva čianska cyklotúra, ktorá má d ĺžku 47,5km. Začína v Liptovskom Mikuláši, prechádza cez Kva čany, križovatku v Liptovskej Sielnici a vracia sa do Liptovského Mikuláša. Celá trasa je ve ľmi zaujímavá, nako ľko prechádza Cho čskými vrchmi, Západnými Tatrami a Kva čianskou dolinou, ktorá 42

je jednou z najkrajších dolín na Slovensku. Okrem spomínaných, vedú okresom aj trasy, ktoré sú menej náro čné a vhodné aj pre deti. Patrí sem napr. cyklotrasa z Podbanského to Tichej doliny, z Podbanského do Kôprovej doliny, či z Borovej sihote do Liptovského Jána. 4.3.3 Vodné športy Okres má ve ľmi dobré podmienky aj pre milovníkov vodných športov. Danosti pre športy na vode predur čuje hlavne dostatok vodných plôch, riek, termálnych a minerálnych prame ňov. Jediným aquaparkom okresu je Tatralandia, nachádzajúca sa v blízkosti mesta Liptovský Mikuláš. Ide o najvä čší areál na Slovensku, ktorý je v ďaka napájaniu termálnych prame ňov otvorený celoro čne a okrem zábavy vo vode ponúka aj výh ľad na nádhernú scenériu Západných Tatier. Sú čas ťou aquaparku je 11 bazénov (3 sú otvorené iba po čas letnej sezóny a zvyšných 8 je otvorených celoro čne). V týchto bazénoch môžu návštevníci využi ť množstvo vodných atrakcií, akými sú napr. vodné prúdy, vodná hojda čka, aquaerobick, masážne sedenie a i. Okrem bazénov tu nájdeme aj 29 tobogánov a vodných šmýka čiek v celkovej d ĺžke 1 800m. Pre tých, ktorí sa chcú pokocha ť výh ľadom na Tatry je ur čený tropický komplex s bazénmi, pod názvom Ostrov pirátov z Karibiku. Naopak, pre milovníkov sáun je pripravený Keltský saunový svet so 16 parnými, vodnými a masážnymi kúpe ľmi, saunami a inými procedúrami. Bohatý výber masáží, kúpe ľov a zábalov, vrátane elektrolie čby si môžu návštevníci vyskúša ť vo Wellness Paradise. Pre deti, ale aj pre dospelých sa nachádza v komplexe prekážková lanová dráha Tarzánia a Summer city. Tarzánia je vhodná pre deti od 150 cm a všetkých, ktorí si chcú doži čiť adrenalín a fyzickú námahu. Poskytuje tri stupne obtiažnosti (vysokú, strednú a nízku) na celkovej rozlohe 5 000 m 2. Summer city je naopak ur čená pre všetky vekové kategórie a predstavuje nafukovací svet plný zábavných atrakcií, športových plôch, trampolín, detského kútiku a iných. Južne od obce Liptovský Ján môžu nájs ť návštevníci okresu po čas letného obdobia otvorený areál termálnych kúpalísk, ktorý pozostáva z krytej plavárne, plaveckého bazénu, 2 detských bazénov a 1 k ľudového bazénu. Termálna voda v areály má lie čivé ú činky najmä v oblasti kožných chorôb, pohybového ústrojenstva, látkovej výmeny, ženských a nervových chorôb. Nepochybne najvä čšou vodnou atrakciou v okrese Liptovský Mikuláš je vodná nádrž Liptovská Mara (vi ď príloha 4, obr. 2) so širokou ponukou vodných športov. 43

Liptovská Mara je nazývaná aj Liptovským morom a pod ľa objemu zadržanej vody ju zara ďujeme na prvé miesto vo ve ľkosti na Slovensku. Na severnom brehu vodnej plochy si môžu návštevníci zapoži čať vodné bicykle a člny, prípadne si zaplati ť školu windsurfingu. Voda nádrže poskytuje široký výber športov, akými je surfovanie, člnkovanie, jazda na vodných bicykloch a skútroch, jachting, či potápanie. Najvhodnejším obdobím na potápanie sú mesiace máj a jún, kedy voda dosahuje najlepšiu vidite ľnos ť. Z poh ľadu vodných športov sú najvýznamnejšími riekami okresu rieky Váh a Belá. Najdlhšia slovenská rieka Váh je využívaná na splavovanie hlavne rodinami s de ťmi alebo za čiato čníkmi. Na riekach je možné vyskúša ť rafting alebo kajak. V okrese sa nachádza viacero poži čovní raftov, člnov a vodáckych škôl s inštruktormi, ktorí zasvätia do týchto športov aj úplných za čiato čníkov. Vhodným úsekom na splav je čas ť medzi Červeným Kútom (kúsok od sútoku Bieleho a Čierneho Váhu) po malú vodnú elektráre ň pri Uhorskej Vsi. Tento splav trvá od 90 do 120 minút. Okrem tohto úseku je možné splavova ť aj o 2km dlhší úsek medzi Lipovcom a Stre čnom. Ide o posledný neregulovaný úsek prielomu Váhu cez Ve ľkú Fatru , ktorý prechádza popod zrúcaninu Starého hradu a Stre čna. Zdatnejším a skúsenejším vodákom sa odporú ča splav rieky Belá. Ide o horskú najnavštevovanejšiu a najdravšiu rieku na Slovensku, vyvierajúcu pod Krivá ňom. D ĺžka splavu je približne dve hodiny, za čína sa v Podbanskom, ďalej pokra čuje popri obci Pribylina, Vavrišovo a kon čí v Liptovskom Hrádku. Odvážni za čiato čníci môžu skúsi ť splavi ť Belú od obce Pribylina. Ten, kto si chce vyskúša ť vodný slalom nemusí cestova ť do prírody, ale sta čí ak navštívi mesto Liptovský Mikuláš. Tu, pri rieke Váh sa nachádza umelo vytvorený areál vodného slalomu so štyrmi slalomovými tra ťami (vi ď príloha 4, obr. 3). Využívaný je aj pre rôzne národné a medzinárodné sú ťaže, nako ľko v jeho priestoroch sa nachádzajú stup ňovité tribúny, lavi čky a bufet s krytou terasou. Areál je vhodný pre skúsenejších, ktorí sa chcú zdokonali ť alebo pre za čiato čníkov, ktorí sa chcú nie čo nové nau čiť. Za čiatok splavu tvorí privádzací kanál zakon čený štartovacím bazénom. Zo štartovacieho bazéna vedú dve trate s menami Váh a Orava, ktoré sa spájajú v strede a pokra čujú ďalej spä ť do rieky Váh. 4.3.4 Netradi čné športy Účastníkom vidieckeho cestovného ruchu okres Liptovský Mikuláš ponúka na výber z viacerých netradi čných športových disciplín, medzi ktoré patrí napr. rybolov, po ľovníctvo, jazdectvo, horolezectvo, paraglaiding alebo parašutizmus.

Na území regiónu existuje dostatok vodných plôch a riek pre rybárov, ktorí preferujú tiché prostredie a relax pred fyzicky náro čnejšími aktivitami. Nie je však možné rybár čiť hocikde a taktiež nemôže túto činnos ť vykonáva ť hocikto. Rybár musí vlastni ť rybársky lístok, bez ktorého nie je možný odchyt rýb. Široké možnosti rybolovu nájdu milovníci tejto aktivity na Liptovskej Mare, ktorá ponúka rôznorodé spektrum rýb, akými je napr. jalec hlavatý, bole ň, pstruh dúhový a jazerný, štuka, zubá č, kapor a zriedkavo možno odchyti ť aj sumca alebo úhora. Rybár si však nemôže odnies ť domov všetky ryby. V jednom dni si môže ponecha ť najviac 2 ks kapra, lie ňa, sumca, zubá ča, š ťuky, bole ňa alebo 4 ks losovitých rýb. Pre tých, ktorí si chcú len vyskúša ť aké to je lovi ť ryby, existuje v oblasti možnos ť zakúpenia denného hos ťovacieho povolenia. V tomto prípade môže záujemca lovi ť na vodnej ploche Liptovskej Mary - v zátoke Gôtovany. Okrem Liptovskej Mary je možné rybár čiť aj na iných lovných revíroch, akými je napr. rieka Váh, potok Demanovka, Štiavnica a Trnovec alebo rybník Okoli čné a mnoho iných. Bohatá fauna a flóra okresu poskytuje predpoklady pre po ľovníctvo. V okrese Liptovský Mikuláš, ktorého sú čas ťou sú aj Nízke Tatry, nie je po ľova čka na diviakov a srncov neobvyklá. Po ľovnícke združenie horného Liptova zastrešuje okresná organizácia Slovenského po ľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši. Pre záujemcov, ktorí nechcú po ľova ť na zver, ale si ju chcú len odfoti ť a pozorova ť, sprostredkuje nájomca revíru vo zvernici Paliesky aj túto možnos ť. Zvernica má výmeru 75,134ha, nachádza sa severne od obce Podtúre ň a je zameraná prevažne na chov jelenej zvery. Návštevníci si môžu krásnu liptovskú krajinu užívať aj z konského sedla na farmách a penziónoch, ktoré chovajú kone alebo prostredníctvom súkromných jazdeckých škôl. Takúto možnos ť ponúka napr. jazdecký areál Mútnik v Liptovskom Mikuláši. Ide o súkromný areál, ktorý ponúka jazdu na ko ňoch pre za čiato čníkov, ale aj pokro čilých. Na koni môžu jazdi ť v areáli, alebo si môžu urobi ť výlet do okolia. V rámci areálu je ponúkaná aj hipoterapia, teda cvi čenie na koni pre deti s rôznym postihnutím alebo si môžu návštevníci zaplati ť jazdu na ko či či saniach. Hodiny jazdectva pre dospelých aj deti, za čiato čníkov alebo pokro čilých poskytujú profesionálny tréneri z jazdeckého klubu AL ASIL Club v Jakubovanoch. Klub sa zameriava na chov arabských koní. Zariadením, ktoré ponúka okrem ubytovacích služieb i jazdy a kurzy na ko ňoch, je salaš Žiar v Žiari. Malé deti tu môžu okrem jazdy na koni vyskúša ť aj jazdu na poníkovi. V obci Pav čia Lehota je situovaná Pony farma, vhodná hlavne pre rodiny s deťmi. Poníky si tu môžu deti pohladi ť a s doprovodom chovate ľa si na nich aj zajazdi ť. Jazdu na koni môžu záujemcovia 45

vyskúša ť aj v Liptovskej Sielnici, v penzióne Hippoclub. Tu je pre všetkých návštevníkov pripravená jazda na koni alebo kurzy jazdenia. Sú čas ťou jazdeckého areálu, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti penziónu je aj krytá jazdiare ň a rozsiahle výbehy. Ke ďže sa v okrese nachádza dostatok skalných útvarov, je možné venova ť sa tu aj horolezectvu. Štíty Nízkych Tatier sú ako stvorené na vykonávanie tejto činnosti. Horolezectvo môžu vykonáva ť iba osoby s platným preukazom svojej horolezeckej organizácie. Ak si návštevníci okresu chcú vyskúša ť horolezectvo a nemajú preukaz, môžu vyskúša ť zdola ť vrchol pomocou inštruktora. V Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku sa nachádzajú horolezecké školy, prostredníctvom ktorých môžu záujemcovia o tento šport s horolezectvom za čať, alebo si ho iba vyskúša ť. Klienti škôl sa nau čia základnej bezpe čnosti v skalách, osvoja si schopnos ť viaza ť horolezecké uzle, získajú techniku základných pohybov na skale a taktiež sa nau čia z ľaňova ť. Kurzy sa realizujú v Nízkych Tatrách, v oblasti Jasnej a v Liptovskom Jáne. D ĺžka kurzov je rôznorodá. Môže by ť rozdelená na viaceré dni a menej hodín alebo na jeden de ň. V tom prípade, že chce záujemca absolvova ť jednod ňový kurz lezenia, musí ma ť dobrú fyzickú kondíciu, nako ľko takýto kurz trvá aj 8 hodín. Jedným z najmladších leteckých športov, ktorý je možné v okrese Liptovský Mikuláš vyskúša ť patrí paragliding. Záujemcovia ho môžu pri priaznivých poveternostných podmienkach kedyko ľvek absolvova ť. Ideálnym prostredím pre paragliding predstavujú pohoria Západných a Nízkych Tatier, akými je napr. Bobrovec, Baranec alebo Chopok. Záujemcovia majú možnos ť si po kurze v paraglidingových školách vyskúša ť tandemový zoskok s inštruktorom, alebo môžu absolvova ť nieko ľkodenný kurz lietania. Takéto školy sa nachádzajú napr. v Liptovskom Mikuláši. Ďalšou adrenalínovou aktivitou, ktorú môžu návštevníci okresu vyskúša ť je parašutizmus. Zoskok s padákom je možné objedna ť si v Liptovskom Mikuláši. Pred zoskokom prebieha krátke školenie a samotný zoskok prevádzkujú skúsení inštruktori. Pre návštevníkov, ktorí nemajú radi výšky, ale ob ľubujú adrenalínové a nezvy čajné športy sú v Žiarskej doline pripravené podmienky pre nový druh športu - profi kolobežkovanie. Na rozdiel od klasickej kolobežky majú profi kolobežky jednu ve ľkú výhodu – brzdy, ktoré ur čite budete potrebova ť. Na profi kolobežkách sa spúš ťa z kopca Žiarskej doliny. 4.3.5 Návšteva jaský ň Často sa hovorí o tom, že jaskyne patria medzi skutočné klenoty prírody. V prípade okresu Liptovský Mikuláš to platí ur čite. Na území Slovenskej republiky je známych viac 46

ako 3800 jaský ň, pri čom najviac sa nachádza v oblasti Západných a Nízkych Tatier. V Nízkych Tatrách existuje najvä čší jaskynný systém dlhý asi 24 km – systém Demänovských jaský ň. Jaskyne na celom území Slovenskej republiky sú vyhlásené za prírodné pamiatky, pri čom najvýznamnejšie z nich patria aj medzi národné prírodné pamiatky. Za najvýznamnejšie sa považuje Demänovská jasky ňa slobody, Demänovská ľadová a Važecká jasky ňa. Jaskyne Demänovskej doliny boli v roku 2006 zapísane do Zoznamu mokradí medzinárodného významu. Systém Demänovských jaský ň má dve dominanty. Prvou je 8 126 m dlhá Demänovská jasky ňa slobody, ktorá patrí medzi najnavštevovanejšie na Slovensku a zárove ň aj najkrajšie v Európe. Objavená bola v roku 1921. Zaujímavá je hlavne kvap ľovou a sintrovou výzdobou, či jaskynnými jazierkami. Najvä čšia čas ť sprístupnenej časti jaskyne sa nazýva Ve ľký dóm. Relatívna vlhkos ť vzduchu dosahuje až 99% a tak je návšteva tejto jaskyne vhodná pre ľudí s chorobami dýchacích ciest a alergií. Vchod do jaskyne sa nachádza približne 10 minút od parkoviska a návštevníci si môžu vybra ť z dvoch prehliadkových trás. Jedna trvá hodinu a tá druhá hodinu aj 40 minút. Pod severnými svahmi Nízkych Tatier sa nachádza ďalšia jasky ňa, ku ktorej vedie i náu čný chodník. Ide o Demänovskú ľadovú jasky ňu. Bola známa už v stredoveku, ale sprístupnenou sa stala až v osemdesiatych rokoch 19. storo čia. Jasky ňa je pozoruhodná hlavne výskytom ľadovej výplne, ktorá vznikla asi pred 400 až 500 rokmi. Pozornosti návštevníkov ur čite neuniknú ľadové kvaple, vodopády, vzácna jaskynná fauna, či netopiere, ktoré tu žijú. D ĺžka prehliadky je asi 45 minút. Na južnej strane obce Važec sa nachádza Važecká jasky ňa, ktorá patrí svojou d ĺžkou medzi kratšie, avšak stále zaujímavé jaskyne. Preslávila sa hlavne bohatou kvap ľovou výzdobou, jaskynnou faunou, sfarbenými stalaktitmi, stalagmitmi, nálezmi kostí jaskynných medve ďov a sintrovými jazerami. V sú časnosti je sprístupnených 235m a dĺžka prehliadky je asi 25-40 min (Jaskyne, 2006). Okrem spomínaných jaský ň môžu milovníci objavovania podzemných priestorov zájs ť aj do verejnosti prístupnej jaskyne M ŕtvych netopierov alebo Stanišovskej jaskyne, prípadne do vo ľne prístupnej jaskyne Kamenné mlieko alebo jaskyne Dúpnica. Ak by chceli ú častníci vidieckeho cestovného ruchu v okrese zisti ť aké je to sta ť sa jaskyniarmi, ur čite by mali navštívi ť jasky ňu m ŕtvych netopierov. Nachádza v centrálnej časti Nízkych Tatier a medzi zaujímavosti tejto jaskyne patrí výskyt vulkanických hornín, nálezy netopierích kosti čiek, či kostrové zvyšky kún, medve ďov a kozy. Návštevníci budú pri vstupe do jaskyne vystrojení v spelelogickom odeve, vrátene prilby s banským osvetlením. 47

Najstaršou jasky ňou na území Slovenska je Stanišovská jasky ňa, ktorá vznikla eróznou a koróznou činnos ťou rie čky Štiavnice a za spoluú časti zrážok z atmosféry. V jaskyni boli nájdené paleontologické nálezy a taktiež tu bol robení aj archeologický výskum. V Liptovských Matiašovciach sa nachádza keltská sväty ňa s názvom Dúpnica, v ktorej kedysi vykonávali posvätné rituály a vstup do nej je len na vlastné nebezpe čie. V jaskyni sa nachádza okrúhla miestnos ť a šes ť skál uložených do tvarov podkovy. Zaujímavos ťou tohto priestoru je, že všetky chodní čky v jaskyni sú pôvodné a pochádzajú z pred 2 500 rokov. 4.3.6 Ostatné vo ľno časové aktivity Účastníci vidieckeho cestovného ruchu v okrese Liptovský Mikuláš sa môžu zú častni ť aj ďalších aktivít na čerstvom vzduchu. Ide o činnosti, ktoré nie sú až tak fyzické náro čné a skôr patria medzi tie oddychové. Takýmito je napr. jazda na štvorkolkách, ľukostrelba, paintball, či jazda na bobovej dráhe Jazdu na terénnej štvrokolke si môže vyskúša ť každý napr. v Adrenalín Centre Liptov, priamo v Liptovskom Mikuláši. Toto centrum taktiež ponúka aj strelnicu s možnos ťami lukostre ľby alebo stre ľby zo vzduchovky. Stre ľbu z luku si môžu záujemcovia vyskúša ť sami, alebo im prevádzkovate ľ centra pripraví lukostreleckú sú ťaž. Svoje strelecké schopnosti môžu vyskúša ť záujemcovia aj prostredníctvom vzduchovky, vystre ľujúcej gu ľové alebo tvarované strelivo. Pre tých, ktorých stre ľba zo vzduchovky nebaví, sú v areály Jasná pripravené kuše. Prírodné prostredie okresu je možné využi ť aj na ďalšiu aktivitu – paintall. V poslednom období si táto hra získava stále viac a viac ob ľúbencov, ktorí majú radi napätie. Adrenalín Centrum Liptov ponúka ihrisko o rozlohe viac ako 1500m 2, avšak paintaballové ihrisko môžu záujemcovia nájs ť napr. aj v aquaparku Tatralandia. V obci Pav čia Lehota je situovaná horská letná bobová dráha. Má d ĺžku 1 km, pri čom na jej trase sa nachádza 16 záta čiek a 6 terénnych v ĺn. Pri jazde môžu jazdci dosiahnu ť rýchlos ť do 45 km/h. Liptovský región patrí bezpochyby medzi najkrajšie regióny Slovenska. Tí, ktorí si chcú vychutna ť krásu tejto oblasti z vtá čej perspektívy môžu využi ť ďalšiu atrakciu – vyhliadkový let balónom. Miesto štartu si vyberie pilot pod ľa smeru vetra v de ň letu. Vďaka balónu si môžu zú častnení vychutna ť ticho, ktoré vo výšinách panuje a taktiež ich ur čite o čaria aj nádherné pohoria okolia. Nie každý má však v ob ľube výšky. Pre tých, ktorí preferujú osta ť na zemi, ponúka okres ďalšiu atrakciu – plavbu lo ďou po vodách Liptovskej Mary. Vyhliadková lo ď Mária sa plaví približne hodinu na trase Liptovský 48

Trnovec – kostol Liptovská Mara - Salaš Dechtáre a spä ť. Lo ď je vhodná pre 55 osôb a premáva len v letných d ňoch júla a augusta. V okrese Liptovský Mikuláš sa nachádza viacero múzeí s rôznou tématikou, ktoré ur čite zaujmú nejedného návštevníka. Pozornos ť by sme však radi upriamili na dve múzeá situované do prírodného prostredia regiónu. Ide o skanzen Havránok a Pribylina. V blízkosti Liptovskej Mary môžu návštevníci nazrie ť do historických miest starej keltskej kultúry, kde trpezlivá práca archeológov odkryla to, čo po sebe zanechali ľudia zo železnej a rímskej doby. Hovoríme o najvýznamnejšej archeologickej lokalite na Liptove, presnejšie o archeoskanzene Havránok (vi ď príloha 4, obr. 4). Návštevníkom ponúka skanzen stálu expozíciu rekonštruovaných objektov keltskej kultúry a stredoveku, ako aj rituálny areál obydlia, obetiska a stredovekého hrádku. Pribylinské lúky s pozadím najkrajších vrchov Liptova sa stali priestorom pre vytvorenie múzea ľudovej architektúry - skanzenu Pribylina (vi ď obr. 3). Základom vzniku objektu boli objekty drevených vidieckych stavieb zo zátopovej oblasti priehradného jazera Liptovská Mara – z Liptovskej Obr. 3 Skanzen Pribylina Sielnice, Liptovského Trnovca, Jalovca a Bukoviny. Nachádza sa tu aj stredoveký ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Cie ľom expozície je priblíži ť dedinský život, prostredníctvom možností nahliadnutia do tradi čných dom čekov a obydlí Foto: Šalátová, 2010 kraj číra, ková ča, kolára, železiara alebo robotníka. Spôsob života vyššej vrstvy odzrkad ľuje dom richtára a zemiansky dom. Milovníci zberu húb, lie čivých rastlín a lesných plodov si prídu v okrese určite tiež na svoje. Ide síce o menej tradi čné aktivity, ktoré môžu ú častníci vidieckeho cestovného ruchu vykonáva ť, ale sú ur čite o to zaujímavejšie. Vynikajúcou oblas ťou pre zber húb a lie čivých rastlín je obec Huty, ktorá sa nachádza na rozhraní Oravy a Liptova. Ako stvorená pre zber húb, lie čivých bylín a lesných plodov je obec Be ňadiková. Hubári si ur čite nájdu krásne kúsky v oblasti Vavrišovo, najmä v lokalite Hájik a Siho ť. 4.3.7 Organizované podujatia Neoddelite ľnou sú čas ťou vidieckeho cestovného ruchu je pre niektorých zú častnených aj návšteva podujatí. V okrese Liptovský Mikuláš sa organizuje ve ľa 49

podujatí športového, kultúrneho, gastronomického a folklórneho charakteru. Z mnohých spomenieme aspo ň zopár, ktoré považujeme za najzaujímavejšie pre domáceho, ale aj zahrani čného ú častníka vidieckeho cestovného ruchu. V areály múzea Liptovskej dediny Pribylina sa každoro čne opakujú viaceré podujatia, ktoré sa tešia vysokej ob ľube. Z mnohých spomenieme napr. Ov čiarsku nede ľu, Včelársku nede ľu alebo Vianoce na Liptove. Ov čiarska nede ľa je podujatím, na ktorom môžu vidie ť návštevníci vystúpenia folklórnych skupín a sólistov. Taktiež tu prebiehajú rôzne sú ťaže medzi heligonkármi, výrobcami mlie čnych výrobkov a haluškármi. Zú častnení môžu skúsi ť aj verejnú degustáciu halušiek. Pre odborníkov v oblasti včelárstva, ale aj milovníkov medu a medových výrobkov sa uskuto čň uje každoro čne v areály skanzenu tzv. V čelárska nede ľa. Po čas celého d ňa si môžu návštevníci kúpi ť včelie produkty a výrobky, akými je napr. medovina, med a ľudovoumelecké výrobky. S viano čnými zvykmi na Liptove sa môžu oboznámi ť návštevníci na podujatí Vianoce na Liptove. Je venované všetkým, ktorí majú záujem spozna ť čo patrilo k Vianociam tohto regiónu. Návštevníci môžu vidie ť zvyky a obrady, ktoré sa tradi čne v rodinách na Liptove po čas Vianoc odohrávali. Spievajú tu aj koledníci a nechýba ani živý betlehem a vystúpenie folklórnych skupín. Iste najznámejším folklórnym podujatím okresu Liptovský Mikuláš je festival Východná, na ktorom sa prezentuje ľudové umenie, tradi čná kultúra, hudba, spev, tanec, kroje, poézia a mnoho iného. Festival priláka každoro čne desa ťtisíce ľudí. Najpútavejším športovým podujatím sú sú ťaže odohrávajúce sa v Areály vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši. Ten sa využíva na organizovanie rôznych športových podujatí, akými sú napr. Medzinárodné liptovské slalomy. V okrese sa však organizujú aj rôzne zimné športové podujatia v zjazdovom lyžovaní alebo snowboardingu.

4.4 Realiza čné predpoklady okresu Liptovský Mikuláš Realiza čné predpoklady vytvárajú možnosti pre správne fungovanie cestovného ruchu. Zabezpe čujú prepravu ú častníka cestovného ruchu do cie ľového miesta (komunika čné predpoklady), ale taktiež ponúkajú aj komplexný balík služieb, ktoré turista potrebuje (materiálovo-technická základ ňa). 4.4.1 Komunika čné predpoklady Poloha okresu z hľadiska cestnej dopravy nie je zlá, ke ďže okresom prechádza vybudovaný úsek dia ľnice D1, v celkovej d ĺžke 44,835km. Cesta I/18 v nevybudovanom 50

úseku dia ľnice zastupuje aj funkciu medzinárodnej siete a tvorí základnú dopravnú os okresu v smere západ – východ. Pozitívne ovplyv ňuje rozvoj cestovného ruchu aj cesta č. II/584, a to hlavne v oblasti Liptovskej Mary a Demänovskej doline. V okrese je vybudovaných celkovo 72,372 km ciest I. triedy, 62,148km ciest II. triedy a 174,381km ciest III. Triedy (Informa čná databáza o potenciáli regiónu okres Liptovský Mikuláš, 2008). Mesto Liptovský Mikuláš (Doprava, 2010) je vzdialené od krajského mesta Žilina 103km a od hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislavy – 291km. Železni čná doprava v okrese je na dobrej úrovni. Cez okres prechádza tra ť s napojením na Žilinu, Vrútky, Liptovský Mikuláš a Poprad. Približne 52km od okresného mesta Liptovský Mikuláš sa nachádza letisko Poprad 4.4.2 Materiálovo-technická základ ňa Materiálovo-technická základ ňa pozostáva z ubytovacích, stravovacích, zábavných, dopravných a iných zariadení cestovného ruchu. Ubytovacie zariadenia majú v oblasti cestovného ruchu ve ľký význam. Umož ňujú, aby ú častník cestovného ruchu mohol prenocova ť, prípade zotrva ť v cie ľovom mieste viac dní. Typickými ubytovacími zariadeniami v oblasti vidieckeho cestovného ruchu sú napr. rodinné domy, chaty, chalupy a všetky zariadenia s menšou ubytovacou kapacitou. Z poh ľadu štatistiky, ku koncu 1. polroka 2010 poskytovalo služby v cestovnom ruchu 856 ubytovacích zariadení so sídlom v Žilinskom kraji. 212 zariadení poskytovalo ubytovanie v súkromí, 117 v hoteloch, 187 v penziónoch, 94 v turistických ubytovaniach, 11 v chatových osadách, 2 v apartmánových domoch a 233 v zariadeniach ostatného hromadného ubytovania. Z územného h ľadiska bol najvyšší po čet ubytovacích zariadení v okrese Liptovský Mikuláš (26,9%) - z celkového počtu v kraji. Čo sa týka po čtu návštevníkov, okres Liptovský Mikuláš bol najnavštevovanejším okresom, nako ľko sa na jeho území ubytovalo 38% návštevníkov kraja. (Ubytovacie zariadenia v Žilinskom kraji v 1. polroku 2010, 2010). Celkový po čet ubytovacích zariadení v okrese v priebehu rokov 2001 – 2009 stúpal, tak ako to vidíme v grafe 1. Kým v roku 2001 sa nachádzalo v okrese 196 ubytovacích zariadení, v roku 2009 to bolo už 238 ubytovacích zariadení. Tento vývoj odzrkad ľuje zvyšujúci sa dopyt návštevníkov po ubytovacích zariadeniach v okrese Liptovský Mikuláš.

Graf 1 Po čet ubytovacích zariadení v okrese Liptovský Mikuláš

Zdroj: RegDat, vlastné spracovanie, 2010 Ke ďže je naša práca zameraná na vidiecky cestovný ruch, radi by sme priblížili nieko ľko ubytovacích zariadení v okrese Liptovský Mikuláš, ktoré ponúkajú služby v tejto oblasti. Priamo v Žiarskej doline sa nachádza ubytovacie zariadenie Salaš Žiar (vi ď príloha 4, obr. 5). Hos ťom ponúka okrem ubytovacích služieb aj reštauráciu zariadenú v typicky vidieckom štýle. Na salaši sú 4 izby, 2 dvojlôžkové a 2 trojlôžkové – s možnos ťou dodania prístelky. Na rodinnú dovolenku, ale aj pre milovníkov poníkov a prírody je ako stvorená Pony Farma v Pav činej Lehote. Na farme sa venujú tradi čnému po ľnohospodárstvu a každý kto sa chce do týchto aktivít zapoji ť, tak môže urobi ť. Ubytovanie je zabezpe čené v podkroví rodinného domu, v 2 - 4 poste ľovej izbe so sociálnym zariadením, balkónom a chladni čkou. V obci Liptovská Sielnica sa nachádza ďalšie ubytovacie zariadenie vhodné pre ú častníkov vidieckeho cestovného ruchu. Útulný penzión HippoClub ponúka 7 dvojposte ľových izieb s možnos ťou prístelky. Na izbe sa nachádza sociálne zariadenie, televízor, prípojka na internet a a chladiaci box. V penzióne je bar a wellness. V okrese sa nachádza okrem spomínaných aj viacero menších penziónov a ubytovaní v súkromí. Stravovacie zariadenia predstavujú neoddelite ľnú sú čas ť pobytu na vidieku. V ďaka tradi čným reštauráciám môžu ú častníci vidieckeho cestovného ruchu spozna ť, ako chutí typická slovenská a liptovská kuchy ňa. V našej práci by sme radi upriamili poh ľad na niektoré vybrané stravovacie zariadenia, typické pre vidiecky cestovný ruch. Územím okresu Liptovský Mikuláš prechádza tzv. Ba čova cesta. Ide o cestu zameranú na spoznávanie tradi čných zvykov, jedál a remesiel. Práve v rámci tejto tématickej cesty by sme radi priblížili dva salaše, nachádzajúce sa na území okresu. Prvým je salaš Bobrovník, ktorý ponúka teplé jedlá typické pre tento región. Okrem toho je možné si na salaši zakúpi ť aj výrobky z ov čieho mlieka, akými sú napr. čerstvé a údené syry, oštiepky, žin čica alebo 52

bryndza. Druhým je salaš Pastierka v Bobroveckej doline. Na tomto salaši môžu zákazníci ochutna ť každú sobotu a nede ľu baraní guláš alebo si môžu zakúpi ť každý de ň ov čí hrudkový syr, bryndzu alebo žin čicu. Milovníci jedál však môžu navštívi ť aj iné reštaurácie, ktoré ponúkajú vynikajúce jedlá typické pre danú oblas ť. V rámci zriadeného klastu Liptov bola vytvorená regionálna karta, v ďaka ktorej môžu majitelia tejto karty dosta ť rôzne z ľavy aj na stravovacie služby. Z viacerých stravovacích zariadení zahrnutých do zliav by sme radi spomenuli napr. kolibu Grétu v Liptovskej Sielnici, Tri studni čky v Demänovskej doline alebo kolibu Bystrinu v Pav činej Lehote. Zábavné a dopravné zariadenia boli spomínané v predchádzajúcich častiach - v rámci možností aktivít v okrese. Zo zábavných zariadení to boli napr. paintabllové ihriská. Okrem týchto však do kategórie zábavných zariadení zara ďujeme aj cukrárne, čajovne, herne a diskotéky, ktorých sa nachádza v okrese dostatok. Medzi už spomínané dopravné zariadenia patria napr. profi kolobežky alebo vyhliadková lo ď po Liptovskej Mare. Pre turistov, ktorí chcú získa ť viac informácií o okrese Liptovský Mikuláš, želajú si využi ť sprievodcovské služby, alebo len potrebujú poradiť kde sa ubytova ť alebo najes ť, sú v centre miest Liptovský Mikuláš a Liptovský hrádok vybudované informa čné centrá.

4.5 Percepcia prostredia Vnímanie okresu zo strany obyvate ľov ako i návštevníkov okresu Liptovský Mikuláš sme zis ťovali prostredníctvom dotazníkového prieskumu. Celkový po čet vyplnených dotazníkov od obyvate ľov okresu sa nám vrátil v množstve 88 kusov. Prvá čas ť dotazníku bola zameraná na zistenie faktografických údajov, akými je pohlavie, vek a vzdelanie. V druhej časti dotazníku sme sa snažili zisti ť postoje a názory obyvate ľov na cestovný a vidiecky cestovný ruch v okrese Liptovský Mikuláš. V prílohe 7 je uvedená presná podoba dotazníku. Považujeme za potrebné pripomenú ť, že dotazníky vypl ňovali aj zamestnanci mestských, resp. obecných úradov (pracujúcich aj v oblasti cestovného ruchu), majitelia a zamestnanci ubytovacích a stravovacích zariadení, ako aj ostatní ob čania okresu, z ktorých niektorí pôsobia v oblasti cestovného ruchu. Dotazník pre obyvate ľov okresu vyplnilo 53 žien a 35 mužov. Najpo četnejšou vekovú kategóriu tvorila veková kategória 20-29 rokov, a to v po čte 38 respondentov (43,18%). Najmenej zastúpenú vekovú kategóriu tvorili ob čania vo veku 15-19 rokov (1 respondent) a nad 59 rokov (1 respondent). Veková kategória do 15 rokov nebola zastúpená vôbec. Čo sa týka ukon čeného vzdelania, najpo četnejšia skupina respondentov 53

mala ukon čené úplné stredné odborné vzdelanie (ukon čené maturitou). Túto skupinu tvorilo 32 respondentov, čo predstavuje 36,36% z celkového po čtu respondentov. Najmenej opýtaných malo základné vzdelanie – a to v po čte 1 respondent. Presné po čty respondentov pod ľa zastúpenia pohlaví, vekových kategórií a dosiahnutého vzdelania môžeme vidie ť v tabu ľke 3 - umiestnenej na nasledujúcej strane. Pri otázke týkajúcej sa zamestnanosti v cestovnom ruchu odpovedali respondenti nasledovne: v cestovnom ruchu pracuje 22 opýtaných (25%) a zvyšných 66 respondentov nepracuje v oblasti cestovného ruchu. Tí, ktorí odpovedali, že pracujú v oblasti cestovného ruchu v niektorých prípadoch obohatili svojou odpove ď aj o presnejšiu pracovnú pozíciu, akou je napr. prevádzkovate ľ ubytovacieho zariadenia, zamestnanec lanového parku, zamestnanec informa čného centra, správca dane za ubytovanie, prevádzkovate ľ ubytovacieho a stravovacieho zariadenia, či manažér oddelenia obchodu a marketingu v business hoteli. Tu by sme radi spomenuli, že tí, ktorí pracujú v oblasti cestovného ruchu (22 respondentov) dosiahli všetky druhy vzdelania, okrem základného. Presné zastúpenie výšky dosiahnutého vzdelania respondentov pracujúcich v oblasti cestovného ruchu môžeme vidie ť v prílohe 5 a grafe 1. Tab. 3 Po čet respondentov pod ľa pohlavia, veku a vzdelania Po čet Po čet respondentov respondentov (%) Ženské 53 60,23 Pohlavie Mužské 35 39,77 do 15 rokov 0 0 15-19 rokov 1 1,14 20-29 rokov 38 43,18 Veková kategória 30 - 39 rokov 21 23,86 40-49 rokov 15 17,05 50-59 rokov 12 13,63 nad 59 rokov 1 1,14 základné vzdelanie 1 1,14 stredné odborné vzdelanie 18 20,45 Dosiahnuté úplné stredné odborné vzdelanie vzdelanie 32 36,36 vyššie odborné vzdelanie 10 11,36 vysokoškolské vzdelanie 27 30,68 Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

V dotazníkovom prieskume sme sa zamerali aj na jazykové schopnosti respondentov. 19 respondentov uviedlo, že neovláda žiadny cudzí jazyk. Tí, ktorí vedia jeden alebo viacero cudzích jazykov naj častejšie odpovedali, že ovládajú jazyk po ľský (29 respondentov), anglický (24 respondentov), nemecký (10 respondentov), ruský (6 respondentov), ma ďarský (3 respondenti) a francúzsky (1 respondent). 1 respondent uviedol, že ovláda iný jazyk – španielsky. Z grafu 2 (vi ď príloha 5) môžeme vidie ť, že tí, ktorí pracujú v oblasti cestovného ruchu ovládajú hlavne po ľský jazyk (16 respondentov). Medzi najsilnejšie stránky okresu patria pod ľa obyvate ľov: rôznorodos ť prírodného potenciálu (táto možnos ť ozna čená respondentmi 39-krát), dostatok rôznych kategórií ubytovacích zariadení (táto možnos ť bola ozna čená respondentmi 36-krát), dostatok atrakcií pre návštevníkov (táto možnos ť bola ozna čená respondentmi 25-krát), dostatok stravovacích zariadení (táto možnos ť bola ozna čená respondentmi 18-krát), dostatok podujatí pre návštevníkov (táto možnos ť bola ozna čená respondentmi 17-krát), záujem miestnej samosprávy o zvýšenie atraktívnosti regiónu v oblasti cestovného ruchu (táto možnos ť bola ozna čená respondentmi 13-krát) a dobrá úrove ň dopravnej infraštruktúry (táto možnos ť bola ozna čená respondentmi 3-krát). Spomedzi rôznych možností výberu najslabších stránok okresu, obyvatelia najviac ozna čovali nedostato čne vybudovanú infraštruktúru (29 respondentov). Ako príklad uviedli napr. nevybudovanú dia ľnicu medzi Liptovským Mikulášom a Bratislavou, neposilnenie hromadnej dopravy v období letnej a zimnej sezóny, zlú kvalitu niektorých cestných úsekov a nedostatok spevnených cyklotrás. Menej krát bola ozna čovaná ako slabá stránka okresu jazyková bariéra medzi obyvate ľstvom a účastníkmi cestovného ruchu – táto možnos ť bola vybraná 23 respondentmi. Naopak, 13 respondentov si myslí, že medzi najslabšie stránky okresu patrí nedostato čná ochrana prírodného potenciálu. Ako príklad bola spomenutá napr. nedostato čná ochrana prírody mimo chránených oblastí, výstavba nových ubytovacích zariadení – napriek permanentnej nevy ťaženosti existujúcich zariadení alebo výstavba zariadení, ktoré ni čia ráz krajiny. Horšia kvalita životného prostredia bola ozna čená v dotazníkoch 12-krát, pri čom ako príklad bola uvedená napr. nízka úrove ň recyklácie odpadov, vysoké zne čistenie vôd, nízka ochrana životného prostredia pred povod ňami, či neustály odpad v oblasti Liptovskej Mary. Možnos ť ,,nedostatok príležitostí pre využitie vo ľného času návštevníkmi" bola ozna čená 11- krát. Ako príklady boli uvedené napríklad tieto skuto čnosti: v oblasti je potrebné spestrenie letného a zimného programu pre návštevníkov, organizovanie ve černých podujatí rôzneho charakteru, či 55

organizácia podujatí pre rôzne vekové skupiny. 10- krát bola ozna čená respondentmi ako najslabšia stránka okresu ,,nedostatok rôznych kategórií ubytovacích zariadení," kde pod ľa prieskumu chýbajú napr. hotely vyššej kategórie zamerané na wellness a kongresovú turistiku. 5 respondentov ozna čilo aj poslednú možnos ť ,,iné slabé stránky okresu." Ako príklad uviedli, že v oblasti chýba kvalitnejšie poskytovanie služieb návštevníkom. Ke ďže sú mnohé služby poskytované na nižšej úrovni, ve ľa ľudí už nemá záujem sa vráti ť spä ť do oblasti. Medzi iné slabé stránky okresu bola spomínaná aj často nezmyselná ochrana prírody, pri čom ako príklad bol uvedený zákaz budovania náu čných chodníkov v niektorých oblastiach. Slabou stránkou okresu podľa respondentov sú aj zlé navrhnuté otváracie hodiny informa čného centra v Liptovskom Mikuláši, slabé zna čenie turistických atrakcií, či nízka podpora štátu pre oblas ť cestovného ruchu. Ďalšou otázkou sme sa snažili zisti ť ako vnímajú obyvatelia okresu odvetvie cestovného ruchu v regióne. Najviac, 46 (52,27%) respondentov odpovedalo, že podporuje rozvoj cestovného ruchu v regióne. 36 obyvate ľov (40,9%) cestovný ruch nezaujíma a 5 (5,68%) respondentov si myslí, že cestovný ruch prináša viac negatív ako pozitív. 1 respondent sa vyjadril, že keby sa robil cestovný ruch udržate ľnou cestou, tak je ur čite ve ľkou devízou do budúcnosti. Pod ľa 50 respondentov (56,81%) má región ve ľké nedostatky v prezentovaní svojho imidž na zahrani čných trhoch. Naopak, 31 (35,22%) opýtaných si myslí, že región má vybudovaný dobrý imidž nie len doma, ale aj v zahrani čí. 7 opýtaných ozna čilo poslednú možnos ť ,,iné". Z toho 3 (3,4%) respondenti sa nevedeli alebo nechceli na túto otázku vyjadri ť a zvyšní 4 (7,95%) sa vyjadrili formou vo ľnej odpovede a to nasledovne: ,,Imidž je dobrý, avšak ke ď človek príde, tak ob čas nie je pravda to, čo bolo prezentované." ,,Imidž za čína by ť na lepšej úrovni. Dobrý ohlas a odozvu má napr. Liptov card." ,,Bolo by vhodné zintenzívni ť propagáciu regiónu na zahrani čných ve ľtrhoch a výstavách cestovného ruchu - formou samostatnej expozície okresu." ,,Na vytvorení dobrého imidž okresu sa stále pracuje, ale chýba podpora zo strany štátu." V grafe 2 môžeme vidie ť odpovede na túto otázku pod ľa toho, či respondent pracuje v oblasti cestovného ruchu, v oblasti samosprávy (nie v oblasti cestovného ruchu) alebo nepracuje v oblasti cestovného ruchu vôbec. Ako vidíme, 2 skupiny respondentov (ob čania nepracujúci v oblasti cestovného ruchu a tí, ktorí pracujú v oblasti cestovného ruchu) si myslia, že región má ve ľké nedostatky v prezentovaní svojho imidž na zahrani čných 56

trhoch. To si však nemyslia zamestnanci samospráv, ktorí si skôr myslia, že región má dobre vybudovaný imidž aj v zahrani čí. Graf 2 Názor respondentov (ne/pracujúcich v cestovnom ruchu a samosprávy) na prezentáciu imidžu územia doma a v zahrani čí

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011 V otázke č. 10 sme sa snažili zisti ť čo si predstavujú respondenti pod pojmom ,,vidiecky cestovný ruch." Niektorí odpoveda ť na túto otázku nevedeli alebo nechceli (52 respondentov) a zvyšné odpovede boli podobné alebo sa len minimálne líšili. Spomedzi viacerých spomenieme aspo ň niektoré. Pod ľa obyvate ľov okresu Liptovský Mikuláš znamená vidiecky cestovný ruch ubytovanie v súkromí na vidieku, zapojenie sa do života na vidieku, možnosti stretnú ť sa s po ľnohospodárstvom, zvykmi a oby čajami, možnos ť ukáza ť návštevníkom tradi čnú architektúru a spôsob života, tradi čné po ľnohospodárstvo a pastierstvo. Pre viacerých znamená vidiecky cestovný ruch cestovný ruch sledovaný na vidieku, spojený s trávením času na farmách a prepojením s viacerými vo ľno časovými aktivitami, orientovanými do vidieckeho prostredia. Z odpovedí sme zistili, že obyvatelia okresu vedia, čo vidiecky cestovný ruch znamená. Predposledná otázka dotazníku nám mala da ť odpove ď na to, či si respondenti myslia, že prírodné predpoklady okresu sú dostato čne využívané na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v oblasti. 36 (40,9%) respondentov si nemyslí, že región dostato čne využíva svoj potenciál pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Naopak 28 (31,81%) respondentov sa vyjadrilo k tejto otázke kladne a myslí si, že región ponúka dostatok možností pre potenciálnych zákazníkov v oblasti vidieckeho cestovného ruchu. 23 (26,13%) opýtaných sa k otázke nevedelo vyjadri ť a 1 (1,14%) respondent mal inú odpove ď na túto otázku. V mieste pre vo ľnú odpove ď bol uvedený názor, že sa v oblasti vidieckeho cestovného ruchu ide dobrým smerom, ale ur čite existujú rezervy a možnosti 57

na ešte lepšie prezentovanie regiónu v tejto oblasti. Ďalší respondent hovorí, že predpoklady, aby bol potenciál využívaný sú a samospráva robí preto všetko, ale štát nepomáha a iba sa prizerá. Iný obyvate ľ si myslí, že prírodný potenciál okresu z hľadiska cestovného ruchu je na dobrej úrovni, ale využívaný je nesprávnou cestou – zameraný na jednorázový zisk a využívaný neudržate ľnou cestou. V poslednej otázke dotazníkového prieskumu pre obyvate ľov okresu sme sa zamerali na fakt, či nejakým spôsobom oni osobne vnímajú dopad finan čnej krízy na rozvoj cestovného ruchu v oblasti. Na túto otázku nám 27 (30,68%) respondentov odpovedalo, že vnímajú osobne dopad finan čnej krízy na rozvoj cestovného ruchu. Túto možnos ť nám ozna čili všetci tí, ktorí pracujú priamo v oblasti cestovného ruchu (22 respondentov), ale aj ďalší, ktorí v cestovnom ruchu priamo nepracujú (3 respondenti). Vo vo ľnej odpovedi k tejto otázke sa nám bližšie vyjadrilo 13 osôb, a to nasledovne - prejav finan čnej krízy poci ťujú hlavne v poklese tržieb a návštevnosti (výdavky na cestovný ruch sú pre ľudí až druhoradé a tým pádom dochádza k zníženiu dopytu po službách v cestovnom ruchu a následnom znížení cien zo strany prevádzkovate ľov zariadení v cestovnom ruchu). Ďalej si všimli, že návštevníci viac rozmýš ľajú o tom, či pôjde na danú atrakciu celá rodina alebo len niektorí (napr. deti). Turisti vyh ľadávajú čo najlacnejšie služby, kupujú menej tovarov, prichádza menej návštevníkov z Českej republiky a taktiež zaznamenali aj nižšiu podporu cestovného ruchu zo strany samosprávy. 61 (69,31%) respondentov ozna čilo druhú možnos ť k danej otázke, t.j., že osobne nevnímajú dopad finan čnej krízy na rozvoj cestovného ruchu v oblasti. Iný druh dotazníkov bol poskytnutý na vyplnenie návštevníkom okresu Liptovský Mikuláš. Naším cie ľom bolo prostredníctvom tohto dotazníku získa ť ďalšie informácie týkajúce sa okresu z poh ľadu návštevníka - turistu, ktorý ostáva v okrese len na prechodnú dobu. Celkový po čet vyplnených dotazníkov od návštevníkov sa nám vrátil v množstve 97 kusov. Dotazník bol podobne ako predchádzajúci, rozdelený na dve základné časti. Prvá čas ť bola zameraná na zistenie faktografických údajov, akými je pohlavie, vek, vzdelanie a krajina, z ktorej respondent pochádza. V druhej časti dotazníku sme sa snažili zisti ť nie čo viac o respondentoch, ich preferencie v cestovaní, poznávaní krajiny, spôsobe dopravy do cie ľového miesta, či d ĺžku a účel pobytu. Taktiež sme sa snažili zisti ť viac informácií o tom, čo si myslia respondenti o kvalite a cene poskytovaných služieb, ale i záujem turistov o vidiecku turistiku v okrese Liptovský Mikuláš. V prílohe 8 je uvedená presná podoba dotazníku v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku. 58

Z celkového po čtu 97 respondentov, dotazníky vyplnilo 52 žien a 45 mužov. Čo sa týka vekovej kategórie, najpo četnejšie zastúpenie mala kategória 20-29 rokov. Z vekovej skupiny do 15 rokov nám dotazník nikto nevyplnil. Jedenkrát nám vyplnil dotazník návštevník v kategórií nad 59 rokov. Z poh ľadu dosiahnutého vzdelania sa nám vyskytlo v prieskume najviac respondentov so stredoškolským vzdelaním ukon čeným maturitou – 41ks. Najmenšiu skupinu z poh ľadu dosiahnutého vzdelania tvorila skupina so základným vzdelaním (5 ks). Najviac dotazníkov bolo vyplnených ob čanmi Slovenskej republiky (53ks), čo predstavuje 54,64% z celkového po čtu respondentov. Zahrani ční turisti vyplnili zvyšných 44 ks dotazníkov ( čo predstavuje 45,36% z celkového po čtu). Zo zahrani čných respondentov mali najvä čšie zastúpenie ob čania Českej republiky (18). Naopak, najmenšie zastúpenie mali ob čania Švédska (3). Presné po čty respondentov rozdelené pod ľa pohlaví, vekových kategórií, dosiahnutého vzdelania a krajiny pôvodu sú uvedené v tabu ľke 4. Tab. 4 Po čet respondentov pod ľa pohlaví, vekových kategórií, dosiahnutého vzdelania a krajiny pôvodu

Po čet Po čet respondentov respondentov (%) Ženské 52 53,61 Pohlavie mužské 45 46,39 do 15 rokov 0 0,00 15-19 rokov 2 2,06 20-29 rokov 37 38,14 Veková 30 - 39 rokov 34 35,05 kategória 40-49 rokov 20 20,62 50-59 rokov 3 3,09 nad 59 rokov 1 1,03 základné vzdelanie 5 5,15 Dosiahnuté stredoškolské (s maturitou) 41 42,27 stredoškolské (bez vzdelanie maturity) 14 14,43 vysokoškolské vzdelanie 37 38,14 Slovenská republika 53 54,64 Česká republika 18 18,56 Krajina Po ľsko 11 11,34 pôvodu Nemecko 7 7,22 Ma ďarsko 5 5,15 Švédsko 3 3,09 Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Okres Liptovský Mikuláš navštívilo po prvýkrát 61 (62,89%) respondentov. Zvyšných 36 (37,11%) respondentov oblas ť navštívilo už v minulosti. V prílohe 6 a grafe 1 môžeme presnejšie vidie ť, ko ľko percent z celkového po čtu respondentov bolo v okrese po 1.krát a ko ľko navštívilo okres v minulosti - z poh ľadu štátnej príslušnosti. Pri otázke návštevnosti okresu nás ďalej zaujímalo, ko ľko zo 61 respondentov (ktorí navštívili okres po prvýkrát) by sa do okresu ešte vrátilo. Do okresu by prišlo ešte raz 37 (60,65%) respondentov, možno by prišlo 18 (29,5%), 2 (3,27%) by neprišli a zvyšní 4 respondenti (6,55%) sa nevyjadrili. Na otázku týkajúcu sa odporu čenia okresu Liptovský Mikuláš svojim kamarátom, prípadne známym, odpovedali respondenti nasledovne: - návštevu by odporu čilo svojim kamarátom, prípadne známym z celkového po čtu respondentov 68 (70,1%) ľudí, - návštevu by možno odporu čilo svojim kamarátom, prípadne známym z celkového po čtu respondentov 13 (13,4%) ľudí, - návštevu by neodporu čilo svojim kamarátom, prípadne známym 1 respondent (1,03%), - 15 (15,46%) respondentov sa k tejto otázke nevyjadrilo. Z predchádzajúcich odpovedí nám vyplýva, že vä čšie množstvo respondentov by odporu čilo návštevu okresu svojim kamarátom, prípadne známym, čo znamená, že boli v celku spokojní so službami a všetkým, čo okres ponúka pre návštevníkov. Na otázku, či respondenti preferujú cestova ť v skupinách s kamarátmi, výlu čne s rodinou, vo dvojici alebo sami odpovedali nasledovne: 54,37% opýtaných preferuje cestova ť v skupinách s kamarátmi a 22,33% cestuje výlu čne s rodinou. To isté percento vo dvojici a 0,97% radšej trávi pobyt osamote. Na základe týchto odpovedí môžeme tvrdi ť, že väčšina ľudí preferuje cestova ť v skupinách a teda existuje potenciál dopytu po komer čných balíkoch pre vä čšie skupiny kamarátov alebo rodín. Hlavným dôvodom návštevy okresu Liptovský Mikuláš bola návšteva kvôli spoznávaniu danej oblasti a kultúry (38,26%), na druhom mieste bol oddych (31,30%) a na poslednom mieste bol iný dôvod návštevy (30,43%). Z 30,43% návštevníkov, ktorí uviedli iný dôvod návštevy okresu bol podiel slovenských návštevníkov 60%, českých 17,14%, po ľských 11,42%, nemeckých 5,71% a ma ďarských 5,71%. Ak by sme chceli tento ,,iný " dôvod konkretizova ť, tak v 15-tich prípadoch bol spomínaným dôvodom prenocovanie, 10-krát dôvod nebol uvedený, pracovné dôvody boli spomenuté 4-krát, cyklistika 3-krát, rybárstvo 2-krát a výlet s kamarátmi 1-krát . Hlavné dôvody návštevy okresu pod ľa 60

národnosti respondenta sme spracovali do tabu ľky tak, aby boli získané informácie preh ľadnejšie (vi ď príloha 6, tab. 1). Na základe uvedených odpovedí sme sa rozhodli vypracova ť komer čný balík ,,Zaži víkend na Liptove," zameraný na spoznávanie miestnej kultúry, gastronómie a prírody (vi ď príloha 10). Čo sa týka d ĺžky pobytu, respondenti sa v okrese zdržali iba víkend v 29 prípadoch (29,9%). Naopak, týžde ň boli ubytovaní v okrese 10 respondenti (10,3%) a iná d ĺžka pobytu bola uvedená 58-krát (59,80%). Iná d ĺžka pobytu bola 38 prípadoch aj špecifikovaná - 19 respondentov sa zdržalo 1 de ň, 16 respondentov 2 dni a 3 respondenti sa zdržali 5dní. V 18 prípadoch nebola d ĺžka pobytu uvedená a v 2 prípadoch ešte respondenti nevedeli ako dlho sa zdržia. Na základe grafu uvedeného v prílohe 6 a grafe 2 môžeme vidie ť, že Slováci, Češi a Ma ďari sa v oblasti zdržujú skôr víkend ako týžde ň. Všetky ostatné informácie o dĺžke pobytu (pod ľa národnosti respondenta) môžeme vidie ť v už spomínanom grafe. Miestna kuchy ňa a gastronómia zohrávajú významnú úlohu pri návšteve okresu, nako ľko 83 (85,57%) respondentov uviedlo, že uprednost ňuje miestne špeciality, naopak 14 (14,43%) návštevníkov tieto špeciality nevyh ľadáva. Reštaurácie by teda mali ponúka ť dostatok špecialít z regionálnej, ale aj národnej kuchyne. O spoznávanie miestnych kultúrnych a historických pamiatok vyjadrilo záujem 75 (77,31%) respondentov. Zvyšných 22 (22,68%) návštevníkov okresu nemalo záujem o návštevu týchto pamiatok. Podobne to bolo aj v prípade návštevy miestnych podujatí. 67 respondentov (69,1%) prejavilo záujem o návštevu miestnych podujatí. Naopak, v 30 (30,93%) prípadoch sa vyjadrili k tejto otázke negatívne a teda nemali záujem o návštevu miestnych podujatí. Návštevníci okresu majú zvä čša záujem o návštevu kultúrnych a historických pamiatok, ako aj miestnych podujatí. Nemalo by sa teda zabúda ť na neustálu renováciu a udržiavanie čistoty v okolí pamiatok. Taktiež by sa malo pokra čova ť v trende organizovania rôznych podujatí, ke ďže návštevníci na ne radi zavítajú. Na otázku, kde boli respondenti ubytovaní, odpovedali jednotlivci nasledovne - najviac ubytovaných bolo v hoteli (60 respondentov), menej ich bolo ubytovaných v súkromí (19 respondentov) a penzióne (12 respondentov). Najmenej respondentov sme mali z kempu (3), chatovej osady (2) a turistickej ubytovne (1). S ubytovaním súvisí i kvalita poskytovaných služieb. Preto sme do dotazníku zakomponovali aj otázku týkajúcu sa (ne)spokojnosti respondentov s ubytovacími službami. 86 respondentov sa vyjadrilo, že boli spokojní s kvalitou služieb ubytovacieho zariadenia. Naopak ôsmi neboli spokojní, 61

avšak naneš ťastie neuviedli presný dôvod svojej nespokojnosti. 3 respondenti sa k danej otázke nevyjadrili. Je ve ľmi dôležité, aby informácie o okrese boli poskytované aj v cudzích jazykoch a nie len v jazyku slovenskom. Pred odchodom sa totiž snažilo oboznámi ť s územím a s možnos ťami, ktoré ponúka 81 (83,5%) respondentov. Zvyšných 16 (16,49%) respondentov nemalo o tieto informácie záujem. Zahrani ční návštevníci zvä čša vyh ľadávali informácie o území pred odchodom. Takéto informácie sa snažilo nájs ť 9 návštevníkov z Po ľska (z celkového po čtu 11), 7 návštevníkov z Nemecka (z celkového po čtu 7), 4 návštevníci z Ma ďarska (z celkového po čtu 5) a 3 návštevníci zo Švédska (z celkového po čtu 3). V cestovnom ruchu je bezpochybne dôležité ako sa cíti turista v mieste pobytu. Na základe prieskumu sme zistili, že domáce obyvate ľstvo pôsobí na návštevníkov v 75,26% priate ľsky a v 21,65% sa respondentom zdá, že niektorí domáci sa správajú odmerane. Nikto neuviedol, že by sa miestne obyvate ľstvo správalo odmerane, ale 3,09% respondentov ozna čilo poslednú odpove ď – ,,iné". Avšak svoju odpove ď nikto bližšie nešpecifikoval. Nako ľko kvalitná dopravná infraštruktúra zohráva dôležitú úlohu pri návšteve hocakého miesta, v dotazníkovom prieskume sme sa nezabudli respondentov spýta ť ani na túto otázku – teda či sú spokojný s kvalitou dopravnej infraštruktúry. K tejto otázke sa nevyjadril každý respondent. Avšak z tých, ktorí sa vyjadrili, ozna čilo zlú kvalitu dopravnej infraštruktúry v 68,42%. Niektorí sa k tejto otázke vyjadrili aj slovne a uviedli presný dôvod svojej nespokojnosti. Tá bola najmä so slabou frekvenciou medzimestskej autobusovej dopravy, zlou kvalitou ciest, či celkovým nepohodlím na cestách. Zvyšných 31,58% respondentov bolo spokojných s kvalitou dopravnej infraštruktúry. Dopravný prostriedok využívaný k preprave respondenta do cie ľového miesta bol vo vä čšej miere osobný automobil – v 74 prípadoch (76,29%). Kombinovanú dopravu využili respondenti v 14 prípadoch (14,43%). Pri čom piati, ktorí využili kombinovanú dopravu, obohatili svoju odpove ď o presnejšiu informáciu. 3 návštevníci zo Švédska prišli lietadlom a potom si prenajali auto a 2 návštevníci z Českej republiky využili kombináciu vlak + autobus. Na autobusy prišlo 6 opýtaných (6,19%), vlakom neprišiel nikto a iný druh dopravy bol ozna čený v 3 prípadoch (3,09%). Tí, ktorí ozna čili iný druh dopravy, prišli v dvoch prípadoch na bicykli, tretí svoju odpove ď bližšie nešpecifikoval. Z týchto odpovedí vidíme, že je naozaj potrebné, aby bola vybudovaná kvalitná dopravná 62

infraštruktúra v okrese a aby boli posilnené autobusové a vlakové spojenia (hlavne v období letnej a zimnej sezóny). Ceny ubytovacích, ale aj ostatných služieb ur čite vplývajú na rozhodnutie turistu navštívi ť dané miesto. 50 respondentov si myslí, že ubytovanie v okrese nie je drahé. 37 opýtaných si myslí opak a tvrdí, že ubytovanie v okrese je drahé. K tejto otázke sa nevyjadrilo 10 respondentov. Nás zaujímalo, ako je vnímaná výška cien za služby, z poh ľadu ukon čeného vzdelania respondenta. V grafe 3 (vi ď príloha 6) môžeme vidie ť, že vä čšina (27,59%) respondentov s ukon čeným vysokoškolským vzdelaním a s ukon čeným stredoškolským vzdelaním – s maturitou (25,29%) si myslí, že ceny za služby nie sú vysoké. Naopak, respondenti so základným (5,75%) a stredoškolským vzdelaním – bez maturity (8,05%) si myslia, že ceny za služby sú vysoké. Záujem o kúpu suvenírov a miestnych gastronomických špecialít malo 66 respondentov. 27 opýtaných takúto kúpu neplánovalo a 4 sa k tejto otázke nevyjadrili. Ke ďže vä čšina respondentov prejavila záujem o kúpu suvenírov a gastronomických špecialít, je ve ľmi dôležité, aby bolo na trhu dostatok takýchto produktov - za primerané ceny. Naša práca je venovaná vidieckemu cestovnému ruchu, čo znamená, že do dotazníkového prieskumu sme sa snažili zakomponova ť aj otázku týkajúcu sa záujmu o aktivity vidieckeho cestovného ruchu. 74 respondentov sa vyjadrilo, že by malo záujem zú častni ť sa vidieckeho cestovného ruchu na Slovensku, 19 respondentov neprejavilo záujem a 4 sa k tejto otázky nevyjadrili. Z tých, ktorí by mali záujem o vidiecky cestovný ruch, by v rámci návštevy okresu Liptovský Mikuláš prejavilo najvä čší záujem o pešú turistiku (57 respondentov) a najmenší záujem o samozmer ovocia a zeleniny a ich následné spracovanie do vybraného jedla. Presnejší záujem o jednotlivé aktivity vidieckeho cestovného ruchu v rámci návštevy okresu môžeme vidie ť z poh ľadu vekových kategórií v prílohe 6 a tabu ľke 2. V tabu ľke je najvyšší záujem o jednotlivé aktivity (pod ľa vekových kategórií) zvýraznený hrubým písmom. Táto tabu ľka nám poukazuje na to, že najvä čší záujem vo vekovej kategórií od 15-19 rokov majú respondenti o aktivity, akými je jazda na koni, výlety do prírody – pešia a cykloturistika, kempovanie, painball a rafting. Vo vekovej kategórií 20-29 rokov mali najvä čší záujem o spoznávanie historických pamiatok, v kategórií 30-39 rokov prevažovali výlety do prírody – pešia turistika a návšteva jaský ň. Vo vekovej kategórií 40-49 rokov majú respondenti najvä čší záujem o výlety do prírody - pešiu turistiku, vo kategórií 50-59 rokov o pešiu turistiku a návštevu 63

múzeí, prípadne skanzenov. Vekovú kategóriu nad 59 rokov reprezentoval len jeden respondent, ktorý prejavil najvä čší záujem o tieto aktivity: výlety do prírody – pešia turistika, opekanie pri ohni, návšteva miestnych podujatí, jaský ň, skanzenov a múzeí, či sledovanie divej prírody. Posledná otázka dotazníku bola venovaná zahrani čným respondentom. Zaujímalo nás, či mali nejaké problémy dorozumie ť sa v cudzom jazyku s miestnym obyvate ľstvom. Z 26 respondentov, ktorí pochádzali z Po ľska, Nemecka, Ma ďarska a Švédska sa nám k tejto otázke vyjadrili nasledovne: 21 (80,77%) z nich nemalo žiadne problémy dorozumie ť sa, naopak zvyšní piati (19,23%) takéto problémy mali. V prílohe 6 a grafe 4 môžeme vidie ť presnejšie percentuálne zastúpenie tých, ktorí mali problém dorozumie ť sa v cudzom jazyku – pod ľa národností.

4.6 SWOT – analýza Strenghts (silné stránky) - výhodná geografická poloha okresu, - dostatok príležitostí pre športové a relaxa čné aktivity, typické pre vidiecky cestovný ruch (napr. jazda na ko ňoch), - dostatok turistických atraktivít v okrese, ktoré môžu by ť využívané aj v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, - bohaté kultúrne a prírodné dedi čstvo okresu (zahr ňujúce minerálne a termálne pramene, vodné plochy, lesy, jaskyne , folklór, kultúrne dedi čstvo a i.), - vybudované rekrea čné strediská s komplexnou ponukou služieb, - dostatok ubytovacích a stravovacích kapacít, - dostato čné množstvo turistických chodníkov.

Weaknesses (slabé stránky) - nízka propagácia okresu Liptovský Mikuláš ako cie ľového miesta pre vidiecky cestovný ruch doma a v zahrani čí, - nedostatok kvalifikovaných a motivovaných pracovníkov, v oblasti poskytovania služieb vidieckeho cestovného ruchu, - v niektorých ubytovacích, stravovacích a zábavných zariadeniach neprofesionálny prístup zamestnancov k zákazníkom (nízka kvalita poskytovaných služieb), - nedostatok informa čných tabú ľ (aj v cudzích jazykoch) a málo smerových tabú ľ v blízkosti turistických atrakcií, ktoré by upútali okoloidúceho potenciálneho návštevníka, - nedostatok zna čených a spevnených cyklistických chodníkov, - nedostato čná údržba ciest a slabé autobusové spojenia medzi obcami, - nevybudovaná dia ľnica medzi Liptovským Mikulášom a Bratislavou - úpadok ov čiarstva - nedostatok tradi čných hospodárskych dvorov, ktoré by mohli by ť využívané ako ubytovacie a stravovacie zariadenia v oblasti vidieckeho cestovného ruchu.

Opportunities (príležitosti) - vznik partnerstiev medzi prevádzkovate ľmi ubytovacích a stravovacích zariadení v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, s cie ľom zvýšenia propagácie a poskytovania vä čšieho množstva produktov, - vytvorenie klastra Liptov v oblasti cestovného ruchu, - poskytovanie kvalitných služieb pre návštevníkov, s cie ľom zabezpe čiť opätovný návrat turistu do oblasti (zníženie zamerania sa na jednorázový zisk), - využívanie salašov pre ú čely vidieckeho cestovného ruchu, - prieskumy (ne)spokojnosti turistov v okrese, s cie ľom zisti ť slabé a silné stránky okresu v oblasti cestovného/vidieckeho cestovného ruchu, - vytvorenie podnikate ľského inkubátora, s cie ľom zníži ť bariéry vstupu na trh pre za čínajúcich podnikate ľov, - zvyšujúci sa záujem ob čanov Slovenska o cestovanie v rámci krajiny, - vytváranie komer čných produktov v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, ktoré by ponúkali pre návštevníkov komplexné služby za jednu cenu, - vzdelávanie malých a stredných podnikate ľov v oblasti vidieckeho cestovného ruchu a snaha o vylepšenie jazykových znalostí zamestnancov.

Threats (ohrozenia) - nadmerné poškodzovanie ekosystémov, - emigrácia vzdelaného a kvalifikovaného obyvate ľstva do iných regiónoch a štátov, - znižovanie biodiverzity a zvyšovanie negatívnych zásahov do životného prostredia, - množstvo odpadkov v blízkosti turistických atrakcií (vi ď príloha 4, obr. 6), - slabá informovanos ť o možnostiach vidieckeho cestovného ruchu na Slovensku - vysoký podiel tranzitných turistov, - nedostato čná starostlivos ť o kultúrno – historické pamiatky a zánik miestnych tradícií a remesiel, - ni čenie prírodných a kultúrnych pamiatok, - nízka podpora cestovného ruchu zo strany štátu, - otváracie hodiny informa čných centier (napr. v meste Liptovský Mikuláš je informa čné centrum zatvorené v sobotu po 13:00 hod a celý de ň v nede ľu), - nevhodné podnikate ľské prostredie pre malých a stredných podnikate ľov, v oblasti vidieckeho cestovného ruchu (vysoká úrove ň byrokracie).

5 Diskusia Únava z ve ľkomesta, rýchleho, stresového života v ekologicky nevhodnom prostredí si vynútila pod ľa Novackej a Kul čákovej (1996) zmenu motivácie a novú orientáciu ú častníkov cestovného ruchu na čistú prírodu, k ľudné, nehlu čné prostredie, ktoré by sa malo využíva ť len v takom rozsahu, ktorý danému životnému prostrediu neuškodí a realizuje sa udržate ľným spôsobom. Návrat k prírode, pobyt na vidieku, ekologicky vhodné aktivity (cykloturistika, splavovanie riek) sú typické motívy zeleného, tzv. mäkkého cestovného ruchu, vidieckeho a čiasto čne ekologicky orientovaného cestovného ruchu. S predchádzajúcim odsekom plne súhlasíme a radi by sme doplnili, že práve okres Liptovský Mikuláš má vhodné prírodné predpoklady pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, nako ľko sa tu nachádza široká škála prírodných atrakcií, ktoré by si nemal necha ť ujs ť žiadny milovník prírody. V predchádzajúcom odseku vidíme, že vo vidieckom cestovnom ruchu je ve ľmi dôležitá aj čistota prostredia a rozvoj udržate ľným spôsobom. V prieskume sme zistili, že práve čistota prostredia a udržate ľný rozvoj sú limitujúcim faktorom pre budúci rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v skúmanom regióne, nako ľko niektoré činnosti narušujú kvalitu životného prostredia a jeho čistotu. Neoddelite ľnou sú čas ťou cestovného ruchu v regióne je dobrá propagácia. V diplomovej práci od Hvizdošovej (2010) sa môžeme do číta ť výsledky dotazníkového výskumu, ktorý študentka robila s ob čanmi okresu Liptovský Mikuláš. Zistila, že 41% opýtaných si myslí, že cestovný ruch je málo propagovaný a 21 % respondentov odpovedalo, že cestovný ruch je propagovaný na dobrej úrovni. Zvyšných 38% opýtaných si myslí, že propagácia je dobrá, ale mohol by by ť lepšia. V našej diplomovej práci sme mali podobný typ otázky a aj odpovede boli podobné. 56,81% opýtaných v našom dotazníku odpovedalo, že okres je málo propagovaný. Opak si myslí 35,22% respondentov. Zvyšní respondenti ozna čili možnos ť ,,iné" alebo sa k otázke nevyjadrili. Pod ľa Jarábkovej (2007) k budúcim trendom v dopyte po cestovom ruchu budú patri ť 2 kratšie pobyty po čas roka. S týmto vyhlásením súhlasíme a v našom prieskume pre návštevníkov okresu vidíme, že tento trend už za čal. Zo 41 respondentov, ktorí sa vyjadrili k otázke d ĺžky pobytu a sú časne ich dôvodom návštevy bola participácia v cestovnom ruchu (oddych, spoznávanie danej oblasti, cyklistika, rybár čenie a pod.) sa do 3 dní zdržalo v oblasti 75,6% opýtaných, zvyšných 24,4% zotrvalo 5 – 7 dní.

6 Návrhy na využitie výsledkov Z predchádzajúcich zistených informácií vidíme, že okres Liptovský Mikuláš má vhodný prírodný potenciál pre ďalší rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Každý priestor sa však dá vždy nejakým spôsobom lepšie využíva ť a zlepšova ť jeho atraktivita. Na základe osobnej návštevy územia sme prišli nato, že v okrese chýbajú smerové a informa čné tabule o prírodných a kultúrnych atrakciách – či už na dia ľnici alebo ved ľajších cestách. Informa čné tabule v obciach by mohli by ť vyhotovené z dreva, aby dotvárali vidiecky charakter územia. V území sme zaznamenali aj nedostatok tradi čných hospodárskych a ro ľníckych dvorov, ktoré sú predpokladom k rozvoju vidieckeho cestovného ruchu, nako ľko poskytujú ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby pre návštevníkov. Vznik takýchto dvorov by dopomohlo k tomu, aby mohli návštevníci sledova ť ako sa získava napr. mlieko, prípadne ako sa spracúva. Taktiež by bol zabezpe čovaný predaj produktov priamo z farmy (mlieko, vajcia, zelenia, ovocie) a výroba tradi čných jedál z tých produktov pre zákazníkov. Problémom územia ostáva pod ľa nášho názoru aj nízka propagácia na zahrani čných trhoch. Tá by sa mohla zvyšova ť napr. účas ťou zástupcov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu na medzinárodných podujatiach, venujúcich sa tejto problematike. Zvyšovanie návštevnosti okresu by mohlo by ť zabezpe čené aj prostredníctvom výhodných cien – napr. spojením viacerých vstupov do jednej vstupenky, s jednou výhodnou cenou (napr. by sa dala kúpi ť jedna vstupenka, v rámci ktorej by mohli záujemcovia navštívi ť skanzen Pribylina, Havránok a kostol vo Svätom Kríži). Návštevníkov by to motivovalo k tomu, aby navštívili každú spomínanú atrakciu, pri čom by za návštevu zaplatili pre nich výhodnú cenu. Prevádzkovate ľom týchto atrakcií by to zabezpe čilo vyššiu návštevnos ť. K zvýšeniu atraktivity okresu by sme radi prispeli aj ďalším návrhom pre milovníkov cyklistiky. V kapitole 6. 1 môžeme vidie ť naše návrhy cyklotrás s využitím vyhliadkovej lode na Liptovskej Mare. Podrobné mapové zobrazenie cyklotrás môžeme nájs ť v prílohe 9. Taktiež sme vytvorili komer čný produkt vo vidieckom cestovnom ruchu pod názvom ,,Zažite víkend na Liptove!" Úvodnú stranu produktu vidíme v kapitole 6. 2, pri čom podrobný návrh produktu nájdeme v prílohe 10. Z dotazníkového prieskumu vidíme, že návštevníci radi spoznávajú miestnu kultúru a tradície, ale taktiež radi navštevujú aj miestne podujatia a ochutnajú miestne špeciality. Preto si myslíme, že ubytovacie zariadenia vo vidieckom cestovnom ruchu by mohli organizova ť tradi čnú zabíja čku a tým priblíži ť túto kulinársku tradíciu na Slovensku. Zabíja čka by mala sprievodný program, akými by bol napr. ľudový spev, tanec a nakoniec 68

ochutnávka a výslužka zo zabíja čky pre každého ú častníka. V dotazníkoch boli spomenuté ako slabé stránky okresu nízka kvalita životného prostredia a neadekvátne otváracie hodiny informa čného centra v Liptovskom Mikuláši. Pod ľa nášho názoru by sa mal by ť naozaj kladení vä čší dôraz na čistotu prostredia, napr. prostredníctvom vzdelávania miestneho obyvate ľstva k čistote a častejší zber odpadu (hlavne v blízkosti turistických atrakcií). Čo sa týka otváracích hodín informa čného centra, dávame respondentom za pravdu. Ke ďže informa čné centrum je tu pre návštevníkov, myslíme si, že by malo by ť otvorené aj popoludňajších hodinách v sobotu a celý de ň v nede ľu.

6.1 Návrh cyklotrás s využitím vyhliadkovej lode na Liptovskej Mare Tým, že premáva v letných mesiacoch na hladine Liptovskej Mary vyhliadková lo ď a v okolí vodnej nádrže sa nachádzajú cesty vhodné pre cyklistov, myslíme si, že by tieto dve danosti okresu mohli by ť prepojené do jednej atrakcie – t.j. cyklotúry spojenej s plavbou na vyhliadkovej lodi. Predkladáme dva návrhy trás. Prvá trasa (vi ď príloha 9, mapa 1) by bola vhodná pre návštevníkov autokempu ATC Liptovský Trnovec, v ktorom by si mohli záujemcovia zárove ň zapoži čať bicykle. Trasu môžu absolova ť aj tí, ktorí do oblasti prišli na vlastných bicykloch a nie sú ubytovaní v autokempe. Táto trasa je jednoduchšia a teda vhodná aj pre rodiny s de ťmi, ke ďže prechádza po asfaltovej ceste, na ktorej nie je hustá premávka. Trasu môžu ú častníci absolvova ť do 1 hodiny, pri čom za tento čas prejdú približne 11km. Vychádza sa z Liptovského Trnovca, pokra čuje sa smerom k obci Brnice, kde je mierne stúpanie do kopca. Na križovatke pri Brniciach treba odbo čiť doprava (smer Ružomberok). Po čas tohto úseku sa cyklistom naskytne krásny poh ľad na Liptovskú Maru a jej okolie. Za obcou Hliník na križovatke treba odbo čiť na Bobrovník, resp. Havránok. Trasa kon čí pri kostole Liptovskej Mary, odkia ľ vezme bicyklistov spä ť do Liptovského Trnovca vyhliadková lo ď, ktorá tu má prístav. Druhá trasa (vi ď príloha 9, mapa 2) je vhodnejšia pre skúsenejších cyklistov s crossovými alebo horskými bicyklami a je rozdelená do dvoch častí. Prvá čas ť, za čínajúca v Liptovskom Mikuláši pri hoteli Jánošík a prechádzajúca cez obce Benice, Svätý Kríž, Lazisko (rázcestie), Ľube ľa (rázcestie, na ktorom treba odbo čiť do prava), Vlachy a kon čiaca pri kostolíku Liptovskej Mary. Táto čas ť cesty má d ĺžku 20 km a trvá asi 80 min. Z prístavu Liptovskej Mary odvezie cyklistov vyhliadková lo ď do prístavu Liptovský Trnovec, odkia ľ môžu cyklisti pokra čova ť spä ť po ceste 584, do Liptovského Mikuláša. Táto cesta trvá asi 30 min, pri čom cyklisti prejdú približne 7 km. 69

6.2 Návrh komer čného produktu vo vidieckom cestovnom ruchu ,,Zažite víkend na Liptove!"

Zažite s nami víkend na slovenskom vidieku a zú častníte sa unikátneho gastronomicko-folklórneho podujatia Ov čiarska nede ľa, v ďaka ktorému spoznáte folklór, kultúru a kulinárske špeciality jedine čného regiónu Liptov. Na vlastné o či uvidíte i krásy Demänovskej ľadovej jaskyne a vo vo ľnom čase sa ur čite tiež nudi ť nebudete! Máme pre Vás pripravené možnosti alternatívneho výberu ako strávi ť vo ľné chvíle pod ľa vašej chuti. Bohatý program Vám bude po čas celého víkendu spríjem ňova ť jeden z našich priate ľských sprievodcov. Ak by ste sa rozhodli osta ť na Liptove dlhšie ako Vám ponúkame v tomto balíku, vieme Vám zabezpe čiť zaujímavý program i na ďalšie dni. Slovensko ešte nepoznáte? Je to členská krajina EÚ nachádzajúca sa v strednej Európe, s bohatou históriou a prírodnými krásami. Na území dnešného štátu o rozlohe 49 035 km 2 žije 5 416 958 obyvate ľov. Podnebie Slovenskej republiky je charakteristické 4 ro čnými obdobiami – v čase konania výletu sa pohybuje teplota v danom území okolo 17 oC. Avšak nemusíte sa obáva ť, v prípade zlého po časia Vám vieme zaru čiť náhradný program. Gurmáni si u nás ur čite prídu na svoje! V slovenskej gastronómií prevládajú jedlá vidieckeho pôvodu, akými sú napríklad bryndzové halušky, kapustnica či makové šú ľance. Pre milovníkov vína, piva a destilátov čaká na Slovensku taktiež bohaté množstvo výberu. Pre čo navštívi ť práve Liptovský región? Táto oblas ť na severe Slovenska s vysokým stup ňom ochrany a čistou prírodu sa nachádza na území 2 Národných parkov: Tatranského a Národného parku Nízke Tatry. Po čet obyvate ľov regiónu je približne 133 000. Uprostred regiónu leží umelé vodné jazero - Liptovská Mara, ktorá sa nazýva aj slovenským morom. Toto všetko môžete spozna ť ak využijete náš výhodný balík za bezkonkuren čnú cenu, ktorý je zameraný hlavne pre dospelých ľudí do 60 rokov. V cene balíku je zahrnutá doprava mikrobusom, sprievodca, ubytovanie so stravou, folklórny ve černý program, vstupné do jaskyne, kupón na nákup rozli čného tovaru po čas podujatia Ov čiarska nede ľa a informa čná brožúra, v ktorej sa dozviete viac o remeslách a kulinárskych špecialitách regiónu. Po čet miest je limitovaný, preto neváhajte a využite našu ponuku ešte dnes! Pre tých, ktorí si zakúpia komplexný ponúkaný balík ponúkame z ľavu vo výške 10% pre dospelých a 15% pre študentov, čo znamená, že cena zájazdu pre dospelých je 142,3€ a pre študentov 133,6€!!!!

7 Záver Okres Liptovský Mikuláš patrí bezpochyby k jednému z najnavštevovanejších regiónov na Slovensku. Návštevníci sa do oblasti radi vracajú a tí, ktorí navštívili okres po prvýkrát by ho vo vä čšine prípadov odporu čilo navštívi ť aj svojim kamarátom, prípadne známym, tak ako to vidíme aj vo výsledkoch dotazníkového prieskumu. Tento fakt je pre budúci rozvoj vidieckeho cestovného ruchu ve ľmi dôležitý a treba aj do budúcna pracova ť na spokojnosti návštevníkov. Nako ľko má okres rôznorodý prírodný a kultúrny potenciál, zahr ňujúci prekrásne lesy, množstvo te čúcich a stojatých vôd, ako aj bohatú históriu a všetko to, čo si vyžaduje rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, myslíme si, že oblas ť má dostatok príležitostí a pozitívnych perspektív pre budúci rozvoj. Na vidiecku turistiku by sa mali zamera ť prevažne rázovité obce, akými sú napr. Hybe alebo Východná. Tu však nesmieme zabúda ť na to, že rozvoj by mal by ť vždy udržate ľný a vykonávaný v takej miere, aby neboli prírodné krásy nadmerne za ťažované. Mali by by ť využívané len do takej miery, aby sa príroda dokázala sama regenerova ť a poskytova ť také krásne prírodné prostredie v budúcnosti, aké ponúka aj dnes. Najvä čšie negatívum v okrese pre budúci rozvoj vidieckeho cestovného ruchu vidíme v nedostato čnej propagácií okresu, hlavne na zahrani čných trhoch. Ešte aj v dnešnej dobe vä čšina cudzincov z Európy nevie, kde sa Slovensko nachádza a že má také krásne miesta, aké sú práve v okrese Liptovský Mikuláš. Ďalšie ve ľké negatívum vidíme v nedostato čnej kvalite dopravnej infraštruktúry. V dotazníkovom prieskume sme zistili, že ve ľa ľudí cestuje do okresu osobným automobilom a vä čšina z nich bola nespokojná s kvalitou cestnej siete. To isté platí aj pre tých, ktorí sa snažia využíva ť autobusové spojenia, ktoré nie sú v období sezón posilnené a teda dochádza k tomu, že návštevník stráca záujem sa do okresu opä ť vráti ť. V neposlednom rade by sa nemalo zabúda ť ani na kvalitu životného prostredia, ktorá ovplyv ňuje cestovný ruch. Každá činnos ť človeka vplýva nejakým spôsobom na životné prostredie okolo nás. Naneš ťastie, je to zvä čša v tom negatívnom smere. Cestovný ruch nie je výnimkou. Avšak ak sa bude vidiecky cestovný ruch rozvíja ť v súlade s prírodou, nebude ním zbyto čné za ťažovaná a využívaná, myslíme si, že takáto forma cestového ruchu môže ma ť málo negatívnych dopadov na prostredie a môže zachova ť sú časný charakter krajiny. K tomu, aby mohlo oblas ť navštevova ť viac turistov zo zahrani čia je potrebné, aby boli zamestnanci v oblasti cestovného ruchu vybavený jazykovými schopnos ťami. 71

Z dotazníkových prieskumov od návštevníkov okresu ako aj pracovníkov, ktorí pôsobia v oblasti cestovného ruchu môžeme vidie ť, že problém dorozumie ť sa vo vä čšine prípadov pracovníci v cestovnom ruchu nemajú, čo je ve ľké pozitívum. Na to, aby sa vidiecky cestovný ruch v okrese rozvíjal neposta čuje však len prírodný potenciál krajiny a vybudovaná dopravná infraštruktúra. K tomu sú potrebné aj rozvinuté služby, napr. ubytovacie, stravovacie a doplnkové. V okrese sa nachádza dostatok doplnkových a stravovacích služieb pre návštevníkov. Avšak je tu absencia ubytovacích zariadení, ktoré by poskytovali kvalitné ubytovacie služby vo vidieckom cestovnom ruchu. Mnoho prevádzkovate ľov myslí len na jednorazový zisk z návštevníka a zabúda na to, že ak bude turista spokojný a nebude ochudobnený o kvalitu poskytovaných služieb, tak sa do zariadenia isto rád vráti. Nato, by prevádzkovatelia a zamestnanci v oblasti cestovného ruchu nemali zabúda ť, ke ďže práve toto odvetvie je v oblasti neoddelite ľnou sú čas ťou príjmov mnohých obyvate ľov .

8 Zoznam použitej literatúry ADAMOVÁ, Mária a i. 2005. Encyklopédia miest a obcí Slovenska . Lu čenec: PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6 Adrenalín centrum Liptov. 2009 [online], [cit 2011-02-29]. Dostupné na: ALEJZIAK, Wieslaw. 2007. Megatrendy a zmeny v rozvoji národnej a medzinárodnej politiky cestovného ruchu. In Ekonomická revue cestovného ruchu , ro č. 40, 2007, č. 1, s. 9 BABINSKÝ, Ján. - BABINSKÝ, Miroslav. 2004. Turistika na vidieku: pre 2. ro čník študijného odboru agropodnikanie . Bratislava: Proxima Press, 2004. 119 s. ISBN ISBN 80-85454-72-6 BAŠOVSKÝ, Oliver – LAUKO, Viliam. 1990. Úvod do regionálnej geografie . Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 1990. 118 s. ISBN 80-08-00278-6 BEŇUŠKOVÁ, Zuzana. 2010. Kultúrne krásy Slovenska – ľudová kultúra . Bratislava: Dajama, 2010. 127 s. ISBN 978-80-89226-84-9 BOROVSKÝ, Juraj - SMOKLOVÁ, Eva – NI ŇAJOVÁ, Iveta. 2008. Cestovný ruch: trendy a perspektívy . Bratislava: IURA EDITION, 2008. 280 s. ISBN 978 80-8078-215-3 BUTTLER, Richard. 1998. Rural recreation and tourism. In The geography of Rural change, 1998, s. 214-216 CLARKE, Jackie. 1999. Marketing Structures for Farm Tourism: Beyond the Individual Provider of Rural Tourism. In Journal of Sustainable Tourism . Ro č. 7, č. 1, 1999, s. 26-47 COCCO, Stephan - CIANI Adriano - RICCI Riccardo, August. 2000. Agritourism: local strategies and territorial marketing. In International Seminar: Agritourism and Rural Tourism. A key option for the Rural Integrated and Sustainable Development Strategy. Perugia: Informal International Association of Experts in Rural Tourism, 2000, s. 170 COLOMBO, Vincenzo. 2000. ,,The new foreign demand": strategies and opporutinities. In International Seminar: Agritourism and Rural Tourism. A key option for the Rural Integrated and Sustainable Development Strategy. Perugia: Informal International Association of Experts in Rural Tourism, 2000, s. 24 Doprava. 2010 [online], [cit 2011-02-06]. Dostupné na: FEHÉR, Alexander. 2006. Prírodné zdroje, ich využitie a ochrana. Nitra: Slovenská po ľnohospodárska univerzita, 2006. 126 s. ISBN 80-8069-692-6

FORET, Miroslav - TUR ČÍNKOVÁ, Jana. 2005. Cestovní ruch. Brno: Mendelova zemedelská a lesnická univerzita, 2005. 108 s. ISBN 80-7157-838-x GECÍKOVÁ, Ivana - PAPCUNOVÁ, Viera. 2007. Návody na cvi čenia z regionálnej ekonomiky. 2. vyd. Nitra: Slovenská po ľnohospodárska univerzita, 2007. 69 s. ISBN 978- 80-8069-848-5 GÚ ČIK, Marian a i. 2001. Cestovný ruch . Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 2001. 105 s. ISBN 80-08-03071-2 GÚ ČIK, Marian a kolektív. Cestovný ruch – hotelierstvo - pohostinstvo: výkladový slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 2006. 216 s. ISBN 80-10-00360-3. HABÁN, Miroslav – OTEPKA, Pavol. 2004. Agroturistika. Nitra: Slovenská po ľnohospodárska univerzita, 2004. 153 s. ISBN 80-8069-451-6 HALL, D. – ROBERTS, L. 2001. Rural Tourism and Recreation: principles to practice. Oxon: CAB International, 2001. 231 s. ISBN 0 851995403 HUDSON, Simon. 2008. Tourism and hospitality marketing. London: SAGE Publications Ltd. 2008. 467 s. ISBN 978-1-4129-4686-5 HVIZDOŠOVÁ, Lucia. 2010. Analýza krajinnej štruktúry okresu Liptovský Mikuláš a jej využitie pre ekoturizmus: diplomová práca. Nitra : SPU, 2010. 69 s. Chopok Sever – o stredisku. 2011 [online], [cit 2011-02-22]. Dostupné na: Informa čná databáza o potenciáli regiónu okres Liptovský Mikuláš. 2008 [online], [cit 2011-01-16 – 2011-03-22]. Dostupné na: Jaskyne. 2006 [online], [cit 2011-01-22]. Dostupné na: < http://www.ssj.sk/jaskyne/> JASZCZAK, Agnieszka - ŽUKOVSKIS, Janas. 2010. Tourism business in development of European rural areas. In Management theory and studies for rural business and infrastructure development, , č. 1, 2010, s. 34 JARÁBKOVÁ, Jana. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: Slovenská po ľnohospodárska univerzita, 2007. 136 s. ISBN 978-80-8069-950-5 MACH, František. 1993. Sprievodca podnikate ľa vo vidieckom turizme a agroturizme. Bratislava: RÉKA, 1993. 166s. ISBN 80-88731-03-8 MLYNKA, Ladislav – HABERLANDOVÁ, Katarína. Technické pamiatky. Bratislava: DAJAMA, 2007. 108 s. ISBN 978-80-89226-43-6

KOLEKTÍV AUTOROV. 2002. Rozvoj cestovného ruchu v regiónoch – metodická príru čka č. 2 . Banská Bystrica : Bruggy, 2002. 257 s. ISBN 80-967649-3-4 KOLLÁR, Daniel a i. 2003. Slovensko: putovanie po regiónoch . Bratislava: DAJAMA, 2003. 454 s. ISBN 80-88975-56-5 KOLLÁR, Daniel – LACIKA, Ján. 2001. Nízke Tatry: 50 peších turistických trás. Bratislava : DAJAMA, 2001. 147 s. ISBN 80-88975-30-1 KOLNÍK, Peter. 2009. Cestovný lexikón Slovenskej republiky . Bratislava: Astor Slovakia, 2009. 435 s. ISBN 978-80-89152-14-8 KOREC, Pavol – LAUKO, Viliam – TOLMÁ ČI, Ladislav. 1997. Kraje a okresy Slovenska – nové administratívne členenie. Bratislava: Q111, 1997. 392 s. ISBN 80-85401-58-4 KOTLER, Philip. 1991. Marketing Management: Analysis, Planning, Implementation, and Control. 7. vyd. New Jersey: Prentice Hall, 1991. 756 s. ISBN 0-13-552480-6 KRESÁNEK, Peter. Slovensko: ilustrovaná encyklopédia pamiatok. 2009. Bratislava: Simplicissimus, 2009. 983 s. ISBN 978-80-969839-0-2 LACIKA, Ján. 2008. 1000 zaujímavostí Slovenska. Bratislava: Ikar, 2008. 384 s. ISBN 978-80-551-1571-9 LACIKA, Ján – KLIMENT, Ondrej. 2009. Národné parky . Bratislava: Dajama, 2009. 127 s. ISBN 978-80-89226-27-6 LENOVSKÝ, Ladislav a i. 2008. Cestovný ruch a kultúrne dedi čstvo. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, 2008. 168. ISBN 978-80-8094-229-8 Lokality Natura 2000. 2011 [online], [cit 2011-01-13]. Dostupné na: < http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=20&do=search> LUPOVÁ, Eva. 1998. Manažment rozvoja cestovného ruchu v regióne v Slovenskej republike. In Aktivizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike: zborník z výskumnej úlohy č. 0923. Bratislava: JAMEX, 1998, s. 48-49 LUMSDON, Les. 1997. Tourism marketing. London: International Thomson Business Press. 1997. 290 s. ISBN 1-86152-045-x MACH, František. 1996. Rozvoj vidieckej turistiky v strednej Európe. Bratislava : Kartprint, 1996. 95 s. ISBN 80-967234-5-6 MARIOT, Peter. 1983. Geografia cestovného ruchu. Bratislava: VEDA, 1983. 252 s. ISBN 71-053-83

MARKS, Emilia a i. 2003. Rural tourism in sustainable development of areas with unique environmental values. In Rural Development. Akademija: The Fourth International Scientific Conference – 2003, s. 146 MICHALOVÁ, Valéria a i. 2001. Služby a cestovný ruch: súvislosti – špecifiká - cesta rozvoja . 2. vyd. Bratislava: Sprint, 2001. 523 s. ISBN 80-88848-78-4 MULLER, Aneta. 2000. Rural tourism in connection with sports activities in Jász- Nagyukun-Szolnok country. In International Seminar: Agritourism and Rural Tourism. A key option for the Rural Integrated and Sustainable Development Strategy. Perugia: Informal International Association of Experts in Rural Tourism, 2000, s. 72 MUNTÁG, Stanislav. 2007. Najkrajšie vrchy. Bratislava: DAJAMA, 2007. 127s. ISBN 978-80-89226-31-3 MUTTON - Adrenalín nielen v regióne Liptov. 2009 [online], [cit 2011-02-28]. Dostupné na: Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline. 2011 [online], [cit 2011-02-26]. Dostupné na: Národné parky. 2011. [online], [cit 2011-01-28]. Dostupné na: < http://www.ubytujsa.sk/sk/mountains/national_parks> Náu čné chodníky Slovenska. 2008 [online], [cit 2011-01-22]. Dostupné na: Návštevník. 2010 [online], [cit 2011-02-10]. Dostupné na: Nízke Tatry. 2009 [online], [cit 2010-01-12], Dostupné na: NOVACKÁ, Ľudmila - KUL ČÁKOVÁ, Marta. 1996. Klient v cestovnom ruchu. Bratislava: Eurounion, 1996. 92 s. ISBN 80-85568-60-8 Okolo Liptovskej Mary. 2008 [online], [cit 2011-01-02]. Dostupné na: Okres Liptovský Mikuláš. 2011 [online], [cit 2011-03-02]. Dostupné na: Okres Liptovský Mikuláš. 2010 [online], [cit 2011-02-13 – 2011-03-29]. Dostupné na: < http://www.slovakia.travel/portal.aspx?l=1&ami=208222&smi=208222>

ORIEŠKA, Ján. 1998. Služby cestovného ruchu. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 1998, 262 s. ISBN 80-8055-110-3 PATÚŠ, Peter. 2007. Manažment stredísk cestovného ruchu na Slovensku. In Ekonomická revue cestovného ruchu , ro č. 40, 2007, č. 2, s. 67-69 PHSR Liptova. 2008 [online], [cit 2011-01-12 – 2011-03-16]. Dostupné na: < http://www.mikulas.sk/sk/_clanok.php?clanok=70> POSLUCHA, Iwona – ŽUKOVSKIS, Janus. 2010. Regional aspects of rural tourism development in the areas with valuable resources: case of Warmia and Mazury region in Poland. In Sustainable development of the region, 2010, s. 90-94 Príroda. 2006 [online], [cit 2011-01-28]. Dostupné na: PRZEZBÓRSKA, Lucyna – CIESZKOWSKI, August. 2000. Development of tourism activities in rural areas of Poland. Prospects of rural tourism and agritourism. In International Seminar: Agritourism and Rural Tourism. A key option for the Rural Integrated and Sustainable Development Strategy. Perugia: Informal International Association of Experts in Rural Tourism, 2000, s. 110 RegDat. 2010 [databáza], [cit 2011-01-19]. Dostupné na: Regionalizácia cestovného ruchu v SR. 2009 [online], [cit 2010-07-10]. Dostupné na: < http://www.mhsr.sk/prilohy---mapy-5789/127474s> RINGOŠOVÁ, Emília. 2007. Katalóg aktivít vo ľného času. Poprad: Neo Agency, 2007. 100 s. 978-80-969696-5-4 Rybolov na Liptovskej Mare. 2009 [online], [cit 2011-03-09]. Dostupné na: SINGH, Katar. 1999. Rural Development – principles, policies and management. 2. vyd. London: SAGE Publications Ltd. 1999. 353 s. ISBN 0-7619-9309-6 SHARPLEY, Richard – SHARPLEY, Julia. 1997. Rural Tourism - an introduction. London: Routledge, 1997. 165 s. ISBN 0415140102 SÜLE, Peter – SÜLE, Peter ml. 2005. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lu čenec: PS – LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6 ŠVIHRAN, Ladislav. 1996. 1000+ 1 slovenských naj: odkrývanie našej prírody a človeka. Bratislava: PERFEKT, 1996. 128 s. 80-8046-046-9

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. 2007 [online], [cit 2011-01-09]. Dostupné na: < http://uzemia.enviroportal.sk/> TKÁ Č, Michal (ed.). 1999. Mestá a obce Slovenska . Košice: DONATUS, 1999. 281 s. ISBN 80-967678-2-8 TORMA, Pavol – DERCO, Ján. 2007. Marketing v cestovnom ruchu. Košice: Technická univerzita, 2007. 99 s. Ubytovacie zariadenia v Žilinskom kraji v 1. polroku 2010. 2010 [online], [cit 2011-07- 02]. Dostupné na: < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=28438> WILLIAMS, M. Allan – BALÁŽ, Vladimír. International Tourism as Bricolage: an Analysis of Central Europe on the Brink of European Union Membership. In International Journal of Tourism Research. Ro č. 7, č. 2, 2005, s. 87-88 Základné informácie – Región LIPTOV. 2009 [online], [cit 2011-02-11]. Dostupné na: Zoznam chránených území v okrese Liptovský Mikuláš. 2008 [online], [cit 2011-01-27]. Dostupné na:

Informa čné materiály z informa čného centra Liptovský Mikuláš Propaga čné materiály z ubytovacích, stravovacích a zábavných zariadení

Zoznam príloh

Príloha 1: Mapa vymedzených regiónov cestovného ruchu pod ľa Regionalizácie cestovného ruchu v SR z roku 2004 Príloha 2: Tab. 1 Výhody a výnosy z rozvoja vidieckeho cestovného ruchu Tab. 2 Zhrnutie vplyvov cestovného ruchu a rekreácie na vidiek Príloha 3: Mapa nosných skupín aktivít v jednotlivých regiónoch Príloha 4: Obrazová príloha Príloha 5: Grafické spracovanie výsledkov prieskumu od obyvate ľov okresu Liptovský Mikuláš Príloha 6: Grafické a tabu ľkové spracovanie výsledkov prieskumu od návštevníkov okresu Liptovský Mikuláš Príloha 7: Vzor dotazníku pre obyvate ľov okresu Liptovský Mikuláš Príloha 8: Vzory dotazníkov pre návštevníkov okresu Liptovský Mikuláš v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku Príloha 9: Mapa 1 Návrh cyklotrasy: Liptovský Trnovec – prístav kostol Liptovská Mara Mapa 2 Návrh cyklotrasy: Liptovský Trnovec – prístav kostol Liptovská Mara Príloha 10: Podrobný návrh komer čného produktu ,,Zaži víkend na Liptove"

Príloha 1 Mapa vymedzených regiónov cestovného ruchu pod ľa Regionalizácie cestovného ruchu v SR z roku 2004

Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v SR, 2009

Príloha 2

Tab. 1 Výhody a výnosy z rozvoja vidieckeho cestovného ruchu

Výhody pre

Farmy podnikajúce v cestovnom ruchu: Vidiecku spoločnos ť:

- Dodato čný príjem – zlepšovanie ekonomickej situácie - Diverzifikácia ekonomickej základne regiónu po ľnohospodárskych rodín - Dodato čné príjmy pre vidiecku spolo čnos ť - Možnos ť priameho predaja po ľnohospodárskych produktov (rozvoj

sortimentu potravín, zlepšenie kvality jedla) - Výhody z cestovného ruchu prinášajú aj potenciál pre budúce zvyšovanie hodnoty existujúcich zdrojov na vidieku - Lepšie využitie existujúceho ľudského potenciálu na farmách ť ť ň a zvýšenie zamestnanosti vo vidieckych oblastiach z prídavných - Príležitos rozširova ekonomickú základ u miesta alebo č aktivít regiónu prinesie so sebou pre komunitu nové zru nosti a pracovné príležitosti - Lepšie využitie existujúceho bytového fondu - Zvyšovanie pozitívneho vnímania vplyvu cestovného ruchu - Zvyšovanie kvality života prostredníctvom dodato čných investícií (ako výsledok predchádzajúcich) a povzbudzovanie nových a starosti o domy a okolie nápadov a výhod na rozvoj a riadenie rastu cestovného ruchu - Rozširovanie znalostí a zručností (odborná príprava, vzdelávanie - Rozvoj technickej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach v oblasti cudzích jazykov a pod.) (vodovod, kanalizácia, dopravné zariadenia) - Kontakt s inými ľuďmi a kultúrami, možnosti výmeny skúseností - Posilnenie postavenia životného prostredia - Možnosti dodato čnej pomoci v oblasti farmárenia, v záhrade a pod. - Integrácia vidieckeho obyvate ľstva a zvyšovanie miestneho patriotizmu

Zdroj: Przezbórska, Cieszkowski, 2000

Tab. 2 Zhrnutie vplyvov cestovného ruchu a rekreácie na vidiek

Socio - ekonomické Kultúrne Psychologické: umelé a prírodné

Pozitívne

Poskytnutie nových, alternatívnych Oživenie miestnej Pomoc pri prestavbe zdrojov príjmov a zamestnanosti kultúry opustených nehnute ľností Pomáha znižova ť miestu sociálnu Zvyšovanie miestnej nerovnováhu hrdosti, sebavedomia Prispieva k ochrane a identity a zachovaní prírody Podporuje kolektívne činnosti

Poskytuje príležitosti na udržiavanie obyvate ľstva v oblastiach, v ktorých by inak hrozilo vy ľud ňovanie

Lepší celkový multiplika čný efekt, ktorý je však vo vidieckych oblastiach spravidla

Negatívne

Ekonomické úniky Narušenie a ni čenie Ni čenie biotopov miestnej kultúry Regionálna inflácia cien Odhadzovanie odpadkov, emisie a Narušenie miestneho trhu s ďalšie formy ľ ť nehnute nos ami zne čistenia

Sezónny dopyt Nová výstavba v miestach už existujúcich osád

Zdroj: Hall, Roberts, 2001

Príloha 3 Mapa nosných skupín aktivít v jednotlivých regiónoch

Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v SR, vlastné spracovanie, 2009

Príloha 4 Obr. 1 Lyžiarske stredisko Chopok Jasná - sever Obr. 2 Poh ľad na Liptovskú Maru

Foto: Šalátová, 2009 Foto: Šalátová, 2010

Obr. 3 Areál vodného slalomu v Liptovskom Obr. 4 Archeoskanzen Havránok Mikuláši

Foto: Šalátová, 2010 Foto: Šalátová, 2010

Obr. 5 Okolie salašu Žiar Obr. 6 Odpad v blízkosti Liptovskej Mary

Foto: Šalátová, 2009 Foto: Šalátová, 2010

Príloha 5

Graf 1 Výška dosiahnutého vzdelania respondentov pracujúcich v oblas ti cestovného ruchu (v %)

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Graf 2 Ovládanie cudzích jazykov respondentov (pracujúcich v oblasti cestovného ruchu)

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Príloha 6 Graf 1 Po čet respondentov z poh ľadu štátnej príslušnosti, ktorí už navštívili okres v minulosti a ktorí ho navštívili po 1. krát (v%)

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Tab. 1 Hlavné dôvody návštevy okresu pod ľa národnosti respondenta

Hlavný dôvod návštevy okresu Národnos ť Oddych Spoznávanie oblasti, kultúry Iný Slovenská 20 24 21 Česká 8 5 6 Po ľká 5 5 4 Nemecká 2 5 2 Ma ďarská 1 2 2 Švédska 0 3 0 Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Graf 2 Dĺžka pobytu respondentov pod ľa národnosti (%)

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Graf 3 Vnímanie výšky cien za služby z poh ľadu ukon čeného vzdelania respondenta (%)

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Tab. 2 Záujem respondentov o aktivity vo vidieckom cestovnom ruchu v okrese Liptovský Mikuláš - pod ľa vekových kategórií (%)

Veková kategória Aktivity vidieckeho cestovného ruchu 15-19 20-29 30-39 40-49 50-59 nad 59 pomocné práce na farme 0,00% 1,94% 0,70% 1,56% 6,25% 0,00% spoznávanie života zvierat na farmách 5,88% 1,94% 1,40% 1,56% 6,25% 0,00% jazda na koni 11,76% 7,74% 6,99% 12,50% 0,00% 0,00% výlety do prírody - pešia turistika 11,76% 11,61% 13,29% 21,88% 18,75% 16,67% výlety do prírody – cykloturistika 11,76% 4,52% 3,50% 7,81% 0,00% 0,00% Kempovanie 11,76% 5,16% 2,80% 1,56% 6,25% 0,00% Painball 11,76% 5,16% 4,20% 3,13% 0,00% 0,00% opekanie pri ohni 5,88% 8,39% 9,09% 4,69% 12,50% 16,67% Rybárstvo 0,00% 4,52% 4,20% 3,13% 0,00% 0,00% návšteva miestnych podujatí 0,00% 5,16% 4,20% 4,69% 6,25% 16,67% návšteva jaský ň 5,88% 9,68% 13,29% 9,38% 6,25% 16,67% návšteva skanzenov a múzeí 0,00% 7,74% 9,79% 10,94% 18,75% 16,67% spoznávanie historických pamiatok 0,00% 12,90% 10,49% 4,69% 6,25% 0,00% návšteva aquaparkov 5,88% 3,23% 9,09% 7,81% 6,25% 0,00% sledovanie divej prírody (vtáctva a pod.) 5,88% 6,45% 2,80% 0,00% 0,00% 16,67% Rafting 11,76% 3,87% 3,50% 3,13% 0,00% 0,00% samozber ovocia a zeleniny a ich následné spracovanie do respondentovho vybraného jedla 0,00% 0,00% 0,70% 1,56% 6,25% 0,00%

Zdroj: vlastné spracovanie, 20011

Graf 4 Názor respondentov (návštevníkov) na schopnos ť domáceho obyvate ľstva dorozumie ť sa v cudzom jazyku s návštevníkmi (%)

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Príloha 7 Vážený respondent/vážená respondentka, predkladám Vám tento dotazník s cie ľom získa ť informácie o problematike týkajúcej sa vidieckeho cestovného ruchu v okrese Liptovský Mikuláš. Predkladaný dotazník predstavuje výskumnú čas ť diplomovej práce a všetky údaje v ňom sú anonymné. Odpovede, s ktorými sa najviac stotož ňujete ozna čte prosím krížikom (x), prípadne dopl ňte. Za vaše odpovede a názory Vám vopred ďakuje, Lenka Šalátová, študentka Slovenskej po ľnohospodárskej univerzity v Nitre. Vyplnený dotazník prosím zašlite na emailovú adresu: [email protected]

1. Vaše pohlavie?  ženské  mužské

2. Do ktorej vekovej skupiny sa zara ďujete?  do 15 rokov 15-19 20-29 30-39 40-49  50-59  nad 59

3. Aké je Vaše ukon čené vzdelanie?  základné (základná škola)  stredné odborné (vyu čenie v odbore)  úplné stredné odborné vzdelanie (ukon čené maturitou)  vyššie odborné vzdelanie  vysokoškolské vzdelanie

4. Pracujete v oblasti cestovného ruchu, resp. je jedným z vašich príjmov cestovný ruch? Ak áno, prosím, špecifikujte .  áno ......  nie

5. Aké cudzie jazyky ovládate?  po ľský  nemecký  anglický  ruský  francúzsky  ma ďarský  iný…………....……..

6. Čo by ste zaradili medzi najsilnejšie stránky okresu Liptovský Mikuláš?  rôznorodos ť prírodného potenciálu  dobrá úrove ň dopravnej infraštruktúry (kvalita ciest, napojenie okresu na železni čnú, autobusovú dopravu)  dostatok rôznych kategórií ubytovacích zariadení  dostatok stravovacích zariadení  dostatok atrakcií pre návštevníkov  dostatok podujatí pre návštevníkov  záujem miestnej samosprávy o zvýšenie atraktívnosti regiónu v oblasti cestovného ruchu  iné ………………………………………………….…………………………………………………………………………………………………………………....………….

7. Čo by ste zaradili medzi najslabšie stránky okresu Liptovský Mikuláš?  nedostato čná ochrana prírodného potenciálu V ktorých oblastiach vidíte najvä čšie nedostatky?......

 nedostatok príležitostí pre využite vo ľného času pre potenciálnych návštevníkov Aké atrakcie, prípadne podujatia by ste navrhovali?......  nedostato čne vybudovaná dopravná infraštruktúra V akej oblasti vidíte najvä čší problém?......  nedostatok rôznych kategórií ubytovacích zariadení Aké ubytovacie zariadenia pod ľa Vás absentujú? ......  nedostatok stravovacích zariadení Aké stravovacie zariadenia pod ľa Vás absentujú?......  horšia kvalita životného prostredia (hluk, odpadky) V akej oblasti vidíte najvä čšie problémy? ……………………………………………………………………………...... ………………………………………………  jazyková bariéra medzi obyvate ľmi okresu a ú častníkmi cestovného ruchu  iné……………………………………………………………………………………………………………………….…………………………………………………………..

8. Ako vnímate odvetvie cestovného ruchu v regióne?  podporujem rozvoj cestovného ruchu v regióne  myslím, že cestovný ruch prináša viac negatív ako pozitív  nezaujímam sa o to  iné......

9. Ako vnímate celkový imidž okresu LM (v súvislosti s atraktivitou pre potenciálnych návštevníkov v cestovnom ruchu)?  myslím, že región má vybudovaný dobrý imidž nie len doma, ale aj v zahrani čí  myslím, že región má ve ľké nedostatky v prezentovaní svojho imidž na zahrani čných trhoch  iné ......

10. Čo si predstavujete pod pojmom ,,vidiecky cestovný ruch,,? ...... 11. Myslíte si, že prírodné predpoklady pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v regióne sú v sú časnosti dostato čne využívané?  áno, región využíva dostato čne možnosti pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu  nie, myslím si, že región by sa mal viac snaži ť o možnosti poskytovania služieb súvisiacich s vidieckym cestovným ruchom  neviem  iné ......

12. Vnímate vy osobne nejakým spôsobom dopad finan čnej krízy na rozvoj cestovného ruchu v oblasti?  áno......  nie ......

Príloha 8 Vážený respondent/vážená respondentka, predkladám Vám tento dotazník s cie ľom získa ť informácie o problematike týkajúcej sa vidieckeho cestovného ruchu v okrese Liptovský Mikuláš. Predkladaný dotazník predstavuje výskumnú čas ť diplomovej práce a všetky údaje v ňom sú anonymné. Odpovede, s ktorými sa najviac stotož ňujete ozna čte prosím krížikom (x), prípadne dopl ňte. Za vaše odpovede a názory Vám vopred ďakuje, Lenka Šalátová, študentka Slovenskej po ľnohospodárskej univerzity v Nitre.

1. Vaše pohlavie?  ženské  mužské

2. Do ktorej vekovej skupiny sa zara ďujete?  do 15 rokov 15-19 20-29 30-39 40-49  50-59  nad 59

3. Krajina(mesto), z ktorej pochádzate? ......

4. Aké je Vaše ukon čené vzdelanie?  základné  stredoškolské (ukon čené maturitou)  stredoškolské (bez maturity)  vysokoškolské

5. Navštívili ste okres Liptovský Mikuláš po 1.krát?  áno  nie Ak áno, prišli by ste ešte raz?  áno  možno  nie Odporu čili by ste návštevu Liptova svojim kamarátom, prípadne známym?  áno  možno  nie

6. Preferujete cestova ť v skupinách alebo sami?  v skupinách s kamarátmi  výlu čne s rodinou  vo dvojici  sami

7. Aký je hlavný dôvod Vašej návštevy?  oddych  spoznávanie danej oblasti, kultúry  iné ......

8. Ako dlho trvá Váš pobyt?  víkend  týžde ň  iné ......

9. Uprednost ňujete miestne gastronomické špeciality?  áno  nie

10. Máte záujem o spoznávanie miestnych kultúrnych a historických pamiatok?  áno  nie

11. Máte záujem o návštevu miestnych podujatí?  áno  nie

12. Ste ubytovaní v:  penzióne  hoteli  súkromí  kempe  turistickej ubytovni  chatovej osade  na farme, ran či  iné......

13. Ste spokojný s kvalitou ubytovacích služieb?  áno  nie ......

14. Snažili ste sa pred odchodom na Liptov oboznámi ť s územím a s možnos ťami, ktoré ponúka?  áno  nie 15. Ako na vás pôsobí miestne obyvate ľstvo?  priate ľsky, cítim sa tu príjemne  niektorí ľudia sa správajú odmerane  vä čšina ľudí sa správa odmerane, necítim sa tu dobre  iné ......

16. Ste spokojný s kvalitou dopravnej infraštruktúry v okrese Liptovský Mikuláš?  áno  nie ......

17. Akým spôsobom ste sa na Liptov dopravili?  osobným automobilom  autobusom  vlakom  kombinovaná doprava ......  iné ......

18. Myslíte si, že ubytovanie a iné služby v okrese Liptovský Mikuláš sú drahé?  nie  áno ......

19. Kúpili ste si alebo chystáte sa kúpi ť si suveníry, prípadne miestne gastronomické špeciality?  áno  nie

20. Mali by ste záujem zú častni ť sa vidieckeho cestovného ruchu na Slovensku?  áno O aké aktivity by ste mali záujem v rámci návštevy liptovského regiónu?  pomocné práce na farme  spoznávanie života zvierat na farmách  jazdy na koni  výlety do prírody – pešia turistika  výlety do prírody – cykloturistika  kempovanie  paintball  opekanie pri ohni  rybárstvo  návšteva miestnych podujatí  návšteva jaský ň  návšteva skanzenov a múzeí  spoznávanie historických pamiatok (hrady, zámky, kaštiele....)  návšteva aquaparkov  sledovanie divej prírody (vtáctva, divej zvery...)  rafting  samozber ovocia a zeleniny a ich následné spracovanie do Vami vybraného jedla

 nie Kontakt: [email protected]

Dear respondent, this questionnaire will help me receive a needed information about rural tourism – in a borough Liptovsky Mikulas, Slovakia. The questionnaire represents exploratory part of my diploma work. All the details you provide are anonymous. The answer with which you agree the most, please mark with a cross (x), perhaps even eke out your own opinion. Thank you very much for your time and opinions, Lenka Salatova, a student of the Slovak University of Agriculture in Nitra.

1. Your gender?  female  male

2. How old are you?  under 15 15-19 20-29 30-39 40-49  50-59  more than 59

3. Country(city) of your origin? ......

4. What kind of education have you achieved?  elementary  high-school (with graduation)  high-school (without graduation)  university

5. Is it your first visit of borough Liptovsky Mikulas?  yes  no If yes, would you come again?  yes  maybe  no Would you recommended Liptov to your friends?  yes  maybe  no

6. Do you prefer to travel alone or in a group?  in a group with my friends  only with my family  as a couple  alone

7. What is the main reason of visiting borough Liptovsky Mikulas?  a relaxation  getting know the area, nature and culture  other ......

8. How long are you planning to stay?  1 weekend  a week  other ......

9. Do you prefer local meals?  yes  no

10. Are you intrested in visiting the historical relics in borough Liptovsky Mikulas?  yes  no

11. Are you intrested in visiting the local events?  yes  no

12. Are you accommodated in a:  pension  hotel  private  camp hostel country cottage farm other......

13. Are you satisfied with the quality of accomodation?  yes  no (why not)......

14. Have you tried to found any information about the borough of Liptovsky Mikulas before coming here?  yes  no

15. What are your feelings about the local citizens?  they are very friendly, I feel welcome here  some people do not behave nice at all  most of the people are not friendly, I do not feel welcome here  other ......

16. Are you satisfied with the technical infrastructure (road-traffic infrastructure, etc.) of the borough Liptovsky Mikulas?  yes  no (why not) ......

17. What kind of transport did you use to get here?  a car  a coach  a train  combination ......  other ......

18. Do you think that accommodation and other services in the area are expensive?  no  yes...... 19. Have you bought or are you planning to buy any souvenirs, perhaps even local foods?  yes  no

20. Would you participate in a rural tourism in Slovakia?  yes If so - which activities would you be intrested in while being in a borough of Liptovsky Mikulas?  an ancillary work on the farm  getting to know the way of live all the animals on the farm  horsemanship  trips to the nature - walking-tours  trips to the nature- cyclo- tours  camp  paintball  sitting close to the ember and toasting a meat  fishing  visiting some local (folkloric, cooking) events  visiting local caves  visiting the outdoor or indoor museums  getting to know the historical monuments (castles, manor houses)  visiting an amusemen park or aquapark  viewing at the wild nature (birdwatching, wild animals)  rafting  gathering a different sortes of fruits and vegetables and using it for preparing yours meals, cooked by a local cook  no 21. Have you had any problems to converse with people in foreign language (in shops, hotels etc.)?  I have not had any problems so far  I think peoples level of foreign languages in the area are very poor Contact: [email protected]

Sehr geehrter Respondent, Ich lege Ihnen dieses Fragebogen, um Informationen über Tourismus und Reiseverkehr im Landkreis Liptovský Mikuláš (Slowakei) zu gewinnen. Präsentierter Anfragebogen bildet den Forschungsteil der Diplomarbeit und alle Eingaben sind anonym. Die Antworten, mit denen Sie meistens identifiziert sind, bitte anhaken (x), bzw. ergänzen. Für Ihre Antworten und Meinungen dankt im Voraus Lenka Šalátová, Studentin der landwirtschaftlichen Universität in Nitra.

1. Geschlecht  weiblich  männlich

2. Wie alt sind Sie?  bis 15 Jahre 15-19 20-29 30-39 40-49  50-59  über 59

3. Land, eventuell Stadt, woher Sie kommen? ......

4. Was ist Ihre erreichte Ausbildung?  Hauptschule  Realschule (mit Abitur)  Realschule (ohne Abitur)  Hochschule

5. Sie sind in Landkreis Liptovsky Mikulas das erste Mal?  ja  nein Wenn ja, würden Seine noch mal kommen?  ja vielleicht  nein Würden Sie eventuell Landkreis Liptovsky Mikulas Ihren Freunden/Bekannten empfehlen?  ja  vielleicht  nein

6. Bevorzugen Sie in einer Gruppe oder alleine zu reisen?  In einer Gruppe mit meinen Freunden  ausschließlich mit Familie  als Paar  alleine

7. Was war der Hauptgrund für Ihre Reise in die Landkreis Liptovsky Mikulas?  Erholung  Das Kennenlernen von örtliches Gebiet, Kultur  andere......

8. Wie lange bleiben Sie in der Landkreis Liptovsky Mikulas?  Wochenende  eine Woche  andere ......

9. Bevorzugen Sie bei einem Auslandsaufenthalt Nationalen Gerichte?  ja  nein

10. Haben Sie Interesse an Erkundung von historischen Sehenswürdigkeiten in der Landkreis Liptovsky Mikulas?  ja  nein

11. Haben Sie Interesse an den örtlichen Veranstaltungen teilzunehmen?  ja  nein

12. Sie wohnen in:  Pension  Hotel  Privat  Camp  Unterkunft für Touristen  Hüttengebiet  Bauernhof, Farm  andere ...... 13. Sind Sie zufrieden mit der Qualität der Unterkunft?  ja  nein ...... 14. Haben Sie sich vor der Abfahrt über die Landkreis Liptovsky Mikulas und deren Möglichkeiten informiert?  ja  nein

15. Was sind Ihre Eindrücke von Einwohner der Slowakei?  sehr nett, ich fühle mich wohl  Manche Menschen sind ziemlich reserviert  ich fühle mich hier nicht willkommen  andere ...... 16. Sind Sie mit der Qualität der Verkehrsinfrastruktur in der Landkreis Liptovsky Mikulas zufrieden?  ja  nein ......

17. Wie sind Sie hier gereist?  PKW  Bus  Zug  Kombiniert ......  andere ......

18. Denken Sie, das die Unterkunftsmöglichkeiten in der Landkreis Liptovsky Mikulas teuer sind?  nein  ja ......

19. Haben Sie welche Souvenirs gekauft, bzw. örtliche gastronomische Spezialitäten probieren?  ja  nein

20. Für welche Angebote/Möglichkeiten des Landestarismus in der Slowakei, Sie sich interessieren würden?  ja Falls ja, welche Aktivitäten würden Sie interessieren in der Landkreis Liptovsky Mikulas?  Hilfsarbeiten an eine Farm  das Leben von Tieren auf einer Farm kennenlernen  Reiten  Ausflüge in die Natur – zu Fuß  Ausflüge in die Natur – Mountainbike  Kempen  Paintball  rösten, grillen  Angeln  Besuch von Kulturveranstaltungen  Höhlenbesichtigungen  Museumbesichtigungen  Besichtigung der historische Sehenswürdigkeiten (Burgen, Schlösser, Chateaus...)  Besuch von Thermalparks und Aquaparks  Beobachtung der wilden Natur  Rafting  Obst und Gemüselese und Vorbereitung von selbst ausgewählten Speisen  nein

21. Haben Sie Schwierigkeiten mit Verständigung in der Landkreis Liptovsky Mikulas gehabt?  nein, keine großen Probleme  ja, die Sprachbarriere war sehr groß Kontakt: [email protected]

Príloha 9

Mapa 1 Návrh cyklotrasy: Liptovský Trnovec – prístav kostol Liptovská Mara

ŠTART

CIE Ľ

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Cyklotrasa z Liptovského Trnovca a spä ť: Liptovský Trnovec – Brnice – Hliník (rázcestie) – Bobrovník – prístav Kostol Liptovská Mara.

Mapa 2 Návrh cyklotrasy: Liptovský Trnovec – prístav kostol Liptovská Mara

Navrhovaná cyklotrasa z Liptovského Mikuláša a spa ť je rozdelená na dve časti. č ť ŠTART Prvá as cesty (modrá farba) vedie CIE Ľ z Liptovského Mikuláša cez obce Benice – Andice – Galovany (rázcestie) - Svätý Kríž - CIE Ľ Lazisko (rázcestie) – Dúbrava - Ľube ľa (rázcestie) – Kremeš - Vlachy – prístav Kostol Liptovská Mara Liptovskej Mary – ŠTART vyhliadková lo ď do prístavu Liptovský Trnovec. Druhá čas ť cesty (č ierna farba) vedie z Liptovského Trnoveca do Liptovského Mikuláša

(centrum).

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Príloha 10

Pokyny k zájazdu Účastníci ponúkaného balíku sa stretnú s našim delegátom na Bratislavskom letisku v piatok 27.5.2011 o 12.00 hod., odkia ľ ich odvezie 10-miestny mikrobus priamo do ubytovacieho zariadenia Salaš Žiar. V nede ľu 29.5. Vás mikrobus odvezie naspä ť na Bratislavské letisko, prípadne do ubytovacieho zariadenia v Bratislave, ktoré si vyberiete. Čo by ste si nemali zabudnú ť zbali ť do batožiny? Ur čite si zoberte pevnú turistickú obuv, športové oble čenie, plavky, pláš ť do daž ďa, fotoaparát a dobrú náladu. Nezabúdajte! V prípade, že by ste chceli na území Slovenska pobudnú ť dlhšie, vieme Vám zabezpe čiť ďalší program pod ľa Vášho výberu.

Harmonogram zájazdu 27. 5. 2010 (piatok) - príchod do ubytovacieho zariadenia Salaš Žiar v popolud ňajších hodinách - 17:00 - stretnutie so všetkými ú častníkmi programu a zahájenie ve černého posedenia pri ohni spojeného s opekaním mäsa a zeleniny 28. 5. 2010 (sobota) - od 8:00 ra ňajky - 9:40 odchod mikrobusom zo salaša do Demänovskej ľadovej jaskyne - 10:10 príchod na parkovisko pod jasky ňou a nasledovný presun do jaskyne, ktorý bude trva ť približne 20 minút - 11:00 prehliadka Demänovskej ľadovej jaskyne (45 min.) - 12:00 zostup na parkovisko - 12:45 obed v reštaurácií Jánska koliba Strachanovka (www.strachanovka.sk) - 14:00 otvorený program (možnos ť alternatívneho výberu) jazda na koni pri penzióne Hippoclub rafting Liptovský Mikuláš aquapark Tatralandia - 18:00 príchod naspä ť na salaš Žiar - 18:30 ve čera spojená s folklórnym programom – živá hudba 29. 5. 2010 (nede ľa) - od 8:00 ra ňajky - 09:30 odchod do obce Pribylina

- 10:00 Ov čiarska nede ľa v skanzene Pribylina - 15:30 odchod z Pribyliny, návrat na salaš, odubytovanie a odchod do Bratislavy (predpokladaný návrat do Bratislavy okolo 22:00) V prípade zlého po časia je zabezpe čený na nede ľu náhradný program, ktorý nie je zahrnutý v cene a zah ŕň a: návštevu baníckeho domu Vyšná Boca návštevu Liptovského múzea Ružomberok – Čierny orol so stálou expozíciou ,,Po ľovníctvo a rybárstvo v Liptove“ návšteva národopisného ov čiarskeho múzea Liptovský Hrádok

Hlavnou atrakciou balíku, ktorý Vám ponúkame je návšteva Demänovskej ľadovej jaskyne (vi ď. obr. 1). Jaskyne na území Slovenska patria medzi klenoty prírody a známych je okolo 5450 jaský ň – takáto hustota sa Obr. 1 Demänovská ľadová v oblasti mierne klimatického pásma nikde jasky ňa inde nevyskytuje. Ich najvä čší výskyt je v oblasti Slovenský krasu, Spišsko- gemerský krasu, Ve ľkej Fatry, Západných, Východných, Belianskych a Nízkych Tatier. Práve pod severnými svahmi Nízkych Tatier sa nachádza Demänovská ľadová jasky ňa, ktorá Zdroj: Nízke Tatry, 2009 predstavuje severnú čas ť svetoznámych Demänovských jaský ň. Je druhou najvä čšou svojho druhu na Slovensku (po Dobšinskej ľadovej jaskyni) a patrí medzi prvé známe jaskyne na svete. Hoci prvý záznam o nej pochádza už z roku 1299, sprístupnili ju až v osemdesiatych rokoch 19. storo čia. Pozoruhodná je výskytom trvalej ľadovej výplne, bizarnými a mohutnými tvarmi podzemných priestorov, vzácnou jaskynnou faunou, ako aj bohatou históriou. Známa nálezmi kostí medve ďa jaskynného, ktoré ľudia v 18. storo čí považovali sa dra čie pozostatky a pod ľa toho ju nazývali „Dra čia jasky ňa“. Ľadová výpl ň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne, najmä v Kme ťovom dóme. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové st ĺpy, stalaktity i stalagmity. Podmienky na za ľadnenie nastali po zasypaní povrchových otvorov svahovými procesmi, čím sa obmedzila výmena vzduchu. Ťažší chladný vzduch sa udržuje v spodných častiach jaskyne. Presakujúca zrážková voda v prechladených podzemných priestoroch zam ŕza. Teplota vzduchu v za ľadnených častiach sa pohybuje okolo 0 °C, smerom do zadných neza ľadnených častí narastá na 1,3 až 5,7 °C.

Teplota v jaskyni po čas letných mesiacov kolíše od +0,4°C do +3°C. Relatívna vlhkos ť vzduchu je 92 až 98 %. Prehliadkový okruh má d ĺžku 650 m a prevýšenie 48 m. Vchod a východ sú v rovnakej nadmorskej výške, vzdialenos ť medzi nimi je iba 40 m. Pobyt v jaskyni trvá asi 45 minút. Prevýšenie a rozdiely teplôt medzi vonkajším prostredím a jasky ňou tvoria ur čitú zá ťaž na organizmus a preto je dôležité si pred vstupom do jaskyne oddýchnu ť, aby aklimatizácia v jaskyni prebehla bez problémov. Pre tých, ktorí ešte nevideli naživo netopiera alebo tých, ktorý ich s ob ľubou sledujú sa môžu pripravi ť na zážitok - nako ľko v jaskyni žije desa ť druhov netopierov. Cena atrakcie pre dospelých je 7€/osobu, pre študentov a dôchodcov 6€/osobu. V prípade, že si budete chcie ť prinies ť z jaskyne vlastné fotografie alebo video nahrávku, budete musie ť pred vstupom zaplati ť poplatok vo výške 10€.

Celodenný program s ov čiarskou tematikou, sú ťaže mlie čnych výrobkov, účinkovanie folklórnych súborov, ale aj pestrú zmes programu s nádychom rezbárstva a pastierstva Vás čaká na podujatí Ov čiarska nede ľa, ktoré Vám prostredníctvom nás ponúkame navštívi ť v múzeu liptovskej dediny Pribylina. Skanzen Pribylina leží v ústí Ra čkovej doliny a priamo nad ním sa vypínajú štíty Západných Tatier. Je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku a jeho prvá čas ť bola sprístupnená verejnosti v roku 1991. Zaujímavos ťou je, že stavby v ňom sú z rôznych častí Liptova, hlavne však zo zátopovej oblasti vodného diela Liptovská Mara. Na mieste uvidíte zachytený život obyvate ľov dediny, môžete nahliadnu ť do domu ro ľníka, remeselníka, kraj číra, ková ča, alebo spozna ť život bohatších vrstiev a richtára. Za povšimnutie ur čite stojí i objekt školy a bezpochybnou dominantou areálu je gotický kostol Panny Márie. Milovníci historických filmov tu ur čite spoznajú stavby zo slovenského megafilmu Báthory, akými je napríklad hostinec, či kuchy ňa. Program Ov čiarskej nedele za čne o 10-tej hodine a to sprievodom ú činkujúcich hostí v skanzene Pribylina. O pol hodinu neskôr sa Vám na javisku predstavia folklórne skupiny a sólisti v programe pod názvom Pastiersky folklór. Po čas celého d ňa na Vás budú čaka ť sprievodné podujatia, akými sú Valaská škola – píšťalkári, Pocta ba čom a valachom, či sú ťaž o najlepšie výrobky z ov čieho mlieka. Nebudú chýba ť už tradi ční haluškári a ich sú ťaž vo varení halušiek, po ktorej bude nasledova ť verejná degustácia. Vaše chu ťové poháriky pošteklia aj ochutnávky špecialít z ov čieho mlieka. Nebudú chýba ť ani ukážky

výroby ľudovoumeleckých výrobkov s pastierskou tematikou. V areáli múzea bude pre Vás pripravený aj predaj ov čích a ľudových výrobkov zhotovených z keramiky, kože, kovu a dreva. Hladní ani smädní ur čite nebudete! Budú pre Vás pripravené stánky plné chutného jedla a piva, prípadne sa môžete ob čerstvi ť v bufete Humno. Od mája za čína v skanzene letná sezóna, čo znamená, že budete ma ť možnos ť navštívi ť statickú expozíciu historického vozového parku Považskej železni čky. V areály skanzenu Vám budú robi ť spolo čnos ť zvieratá zo zoo expozície múzea, ktorej zámerom je nielen obohati ť a rozšíri ť ponuku programov pre návštevníkov, ale zárove ň sa venova ť chovu niektorých plemien pôvodných karpatských plemien zvierat, ktorých chov je v sú časnosti na ústupe. Jedným z takýchto druhov sú aj huculské kone, tmavé karpatské kozy, biele aj čierne ovce a rôzne druhy hydiny -sliepky, husi, ka čky, morky, perli čky. Tak ako aj po čas celého pobytu, tak aj na podujatí Vám bude deň spríjem ňova ť náš delegát, ktorý Vám spraví výklad o histórií skanzenu a odpovie Vám na Vaše otázky. Cena podujatia: 7€ - zah ŕň a: - kupón na nákup suvenírov, jedla či nápojov pod ľa vášho výberu v hodnote 5€ - informa čná brožúru v hodnote 2€, v ktorej sa dozviete viac o remeslách a kulinárskych špecialitách regiónu

Komer čný balík ,,Zaži víkend na Liptove,, je ur čený pre cie ľovú skupinu ľudí do 60 rokov, ktorí radi spoznávajú zvyky, jedlá a kultúru iných krajín a ktorých zaujíma život na vidieku v súhre s prírodou. Preto čo najrýchlejšie využite našu ponuku, po čet miest je limitovaný! Maximálny po čet ú častníkov je 10 ľudí. Ponúkaný balík zahr ňuje ubytovacie služby na salaši, stravovacie služby, balí ček ob čerstvenia pre každého, kto s nami navštívi Demänovskú ľadovú jasky ňu, vstupné do jaskyne, kupón na nákup tovaru po čas podujatia Ov čiarska nede ľa a informa čnú brožúru. Preprava bude zabezpe čená pohodlným mikrobusom a po čas pobytu Vám bude neustále k dispozícií náš sprievodca. Obr. 2 Salaš Žiar Ubytovanie na salaši Žiar Salaš (vi ď obr. 2) sa nachádza v srdci Západných Tatier v Žiarskej doline, ktorá patrí k najkrajším a najnavštevovanejším dolinám na Liptove hlavne pre krásu okolitej prírody a možnos ťami turistiky. V objatí mohutných hôr a rozkvitnutých lúk, kde sa čas dokáže Foto: Šalátová, 2010

zastavi ť. Nájdete tu oddych a pokoj. Túto priam rozprávkovú idylku dop ĺň a cengot pasúcich sa oviec, ktorý dotvára príjemnú dovolenkovú atmosféru. Ubytovanie je zabezpe čené v dvoch 2 lôžkových izbách a dvoch 3 lôžkových izbách, do ktorých je ť č možné umiestni prístelku. Spolo né sociálne zariadenia Obr. 3 Interiér salašu (WC, sprcha, umývadlo) je riešené formou buniek vždy pre dve izby. Stravovanie Stravovacie služby sú zabezpe čené priamo na salaši formou polpenzie (kontinentálne ra ňajky, ve čera), v tradi čnej drevenej reštaurácií s množstvom doplnkov pripomínajúcich Foto: Šalátová, 2010 dávne časy salašníctva (vi ď obr. 3). V de ň príchodu bude pre Vás nachystaná uvítacia ve čera, ktorá sa bude kona ť formou opekania a v sobotu Vám ve čeru ur čite spríjemní folklórny program. Doplnkové služby Okrem základných služieb, ktoré salaš ponúka (ubytovanie a stravovanie) je tu možnos ť i aktívneho odpo činku formou turistiky či prechádzky po okolí, nako ľko salaš sa nachádza v prostredí krásnej prírody, ktoré bude milovníkov fauny a flóry ur čite zaujíma ť. Ú častníci nášho balíka si môžu ve čer spríjemni ť spolo čenskými hrami, prípadne si môžu posedie ť v útulnej reštaurácií, v altánku na záhrade, či za ohniskom. V našom balíku je zahrnuté: Cena ubytovania a stravovania - 2x ubytovanie (piatok, sobota), Ubytovanie 12€/osoba/noc - 2x ra ňajky (sobota, nede ľa), - 2x ve čera (piatok, sobota) – v piatok Polpenzia 8,50€/osoba uvítacia , Lokaliza čný poplatok 0,50€/osoba/noc - ve čera formou opekania, - folklórny program po čas sobot ňajšej ve čere.

Kontaktné údaje Salaš Žiar, Žiarska dolina 378, Liptovský Mikuláš, SR Internetové spojenie: www.salasziar.sk , e -mail: [email protected] , t elefonické kontakty: +421 917 641 471

Kalkulácia komplexného balíka (pre 1 osobu)

!!!!!!!Pre tých, ktorí si zakúpia komplexný ponúkaný balík ponúkame z ľavu vo výške 10% pre dospelých a 15% pre študentov!!!!!!!! Dospelý Študenti

Ubytovanie (vrátane lokaliza čného poplatku) 25€ 25€

Stravovanie (polpenzia) 17€ 17€

Doprava 48€ 48€

Sprievodca, delegát 50€ 50€

Vstupné do jaskyne 7€ 6€

Folklórny program 2€ 2€

Občerstvenie 2€ 2€

Kupón využite ľný na podujatí Ov čiarska nede ľa 5€ 5€

Informa čná brožúra 2€ 2€

CENA SPOLU 158€ 157€

CENA SO Z ĽAVOU 142,3€ 133,6€

Dúfame, že Vás naša výhodná ponuka zaujala a tešíme sa na stretnutie s Vami!