KOŠICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

ZMENY A DOPLNKY ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU

KOŠICKÉHO KRAJA

SPRIEVODNÁ SPRÁVA

2004

OBJEDNÁVATEĽ

Košický samosprávny kraj RNDr Rudolf Bauer – predseda

ODBORNE SPÔSOBILÁ OSOBA PRE OBSTARÁVANIE ÚPD

Ing. arch. Anna Mareková Ing. arch. Anna Soročinová

______

ZHOTOVITEĽ URBI projektová kancelária, Zvonárska 23, 040 01 Košice Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Alexander Bél Zodpovední riešitelia: Ing. arch Dušan Juráni, Ing. arch Viktor Malinovský Ing. arch. Dezider Kovács (ARKA spol. s.r.o. Košice) Subdodávatelia: Ing. Mikuláš Bauček (EKO-BAU), Ing. Frantíšek Hrádocký, Ing. Vladimír Molčan, Ing. Marta Poljačeková, Ing. Zdena Poldaufová, Ing. Štefan Tkáčik, Doc. Ing. Michal Tušan CSc, Ing. Pavel Vavrinčík CSc. Grafické práce Zuzana Krátka, Imrich Klešč ______

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 2

OBSAH

1. ÚVOD 5 1.1. Dôvody pre obstaranie zmien a doplnkov ÚPN-VÚC Košický kraj 5 1.2. Hlavné ciele riešenia 5 1.3. Forma vypracovania zmien a doplnkov ÚPN-VÚC 6 1.4. Základné východiskové podklady 7 1.5. Pracovné rokovania uskutočnené v priebehu vypracovania zmien 7 a doplnkov 2. NÁVRH RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU 8 2.1. Stručná charakteristika riešeného územia 8 2.2. Vymedzenie riešeného územia 11 2.3. Základná urbanistická koncepcia riešenia 11 2.4. Európske a medzinárodné súvislosti 13 2.4.1. Európske súvislosti 13 2.4.2. Medzinárodné súvislosti 13 2.5. Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry 14 2.5.1. Sídelná štruktúra a predpoklady jej rozvoja 16 2.6. Základné demografické východiská 23 2.6.1. Obyvateľstvo 23 2.6.1.1. Vývoj obyvateľstva 23 2.6.1.2. Vývoj pracovných príležitostí 33 2.6.2. Bytový fond 35 2.7. Sociálna infraštruktúra 39 2.7.1. Školstvo 39 2.7.2. Zdravotníctvo a kúpeľníctvo 42 2.7.3. Sociálna pomoc 44 2.7.3.1. Domovy sociálnych služieb 44 2.7.3.2. Detské domovy 45 2.7.3.3. Mimoústavná sociálna starostlivosť 45 2.7.3.4. Právnické a fyzucké osoby poskytujúce sociálne služby 46 2.8. Hospodárska základňa 48 2.8.1. Priemyselná výroba a stavebníctvo 48 2.8.2. Priemyselné parky 55 2.8.3. Nerastné suroviny 63 2.8.4. Poľnohospodárstvo 72 2.8.5. Lesné hospodárstvo 75 2.9. Rekreácia a cestovný ruch 83 2.9.1. Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu 85 2.9.2. Rekreačné záujmové územie miest (prímestská rekreácia) 96 2.9.3. Rekreačné územia pre vidiecku turistiku 97 2.10. Životné prostredie 100 2.10.1. Ovzdušie 100 2.10.2. Voda 109 2.10.3. Pôda 117 2.10.4. Hluk 117 2.10.5. Prírodná rádioaktivita 118 2.11. Odpadové hospodárstvo 118 2.12. Krajinná štruktúra 124 2.12.1. Ekologické hodnotenie krajinnej štruktúry 124 2.12.2. Ochrana prírody a krajiny 126 2.12.3. Ochrana kultúrneho a historockého dedičstva 144 2.12.4. Priestorové vymedzenie ekologických zón 150 2.13. Doprava 152 2.13.1. Cestná doprava 152 2.13.2. Železničná doprava 162

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 3

2.13.3. Dopravné zariadenia kombinovanej dopravy 168 2.13.4. Prímestská osobná železničná doprava 168 2.13.5. Letecká doprava 169 2.13.6. Vodná doprava 170 2.14. Vodné hospodárstvo 171 2.14.1. Odtokové pomery 171 2.14.2. Vodné nádrže a prevody vody 174 2.14.3. Zásobovanie pitnou vodou 177 2.14.4. Zásobovanie úžitkovou vodou 196 2.14.5. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 201 2.14.6. Zvláštne vody (minerálne, geotermálne a banské vody) 204 2.15. Energetika 207 2.15.1. Zásobovanie elektrickou energiou 207 2.15.2. Zásobovanie zemným plynom 213 2.16. Telekomunikácie 216 2.17. Komplexné hodnotenie navrhnutého riešenia 216 2.17.1. Hodnotenie kvality životného prostredia 216 2.17.2. Hodnotenie navrhnutého riešenia 217 2.17.3. Odporúčania na vypracovanie následnej územnoplánovacej 218 dokumentácie, územnoplánovacích podkladov a iných rozvojovýcj dokumentov Spracovateľský tím ÚPN – VÚC schváleného v roku 1998 220

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 4

1. ÚVOD 1.1. Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov ÚPN - VÚC Košický kraj Obstaranie Územného plánu veľkého územného celku Košického kraja vyplynul z Programu predkladania územných plánov jednotlivých regiónov Slovenska, ktorý bol schválený vládou SR uznesením č. 287 zo dňa 2. 5. 1995. Vypracovanie územného plánu zadal Krajský úrad v Košiciach na základe výsledkov rokovacieho konania projektovej kancelárii URBAN v.o.s. v Košiciach. Územný plán veľkého územného celku Košický kraj schválila vláda SR uznesením č. 323 zo dňa 12 mája 1998. Záväzná časť územného plánu bola vyhlásená nariadením vlády SR. č. 281/1998 Z.z. Odo dňa schválenia ÚPN-VÚC uplynulo viac ako 4 roky, a preto v zmysle §30 zákona č. 50/1976 Z.z. obstaral Úrad Košického samosprávneho kraja zmeny a doplnky ÚPN-VÚC Košického kraja. Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Košický kraj vyplývajú z §30 stavebného zákona, tj. je nutné zabezpečiť: - zosúladenie ÚPN VÚC so záväznými časťami nadradenej územnoplánovacej dokumentácie - Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, ktoré boli vyhlásené nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z., - preskúmanie ÚPN VÚC z pohľadu, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne podmienky v území, - premietnutie pripravovaných priemyselných parkov na území Košického samosprávneho kraja (KSK) a územno-technické zhodnotenie ich lokalizácie.

1.2. Hlavné ciele riešenia Hlavným cieľom riešenia zmien a doplnkov ÚPN-VÚC je: - zapracovanie aktuálneho právneho stavu, - premietnutie záväzných výstupov a rozpracovanie smernej časti schválenej Koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorú schválila vláda SR uznesením č.1033 zo dňa 31.10.2001 a nariadením vlády SR č.528/2002 Z.z. zo dňa 14.08.2002, ktorým bola vyhlásená záväzná časť KURS 2001 - prehodnotenie a zapracovanie jestvujúcich koncepčných zámerov regionálnych združení obcí, - prehodnotenie a zapracovanie pripravených koncepcií rozvoja priemyselných parkov, - zapracovanie výstupov zo štúdie Maďarsko – Slovenského prihraničného priestoru (SAŽP), - zapracovanie nových koncepcií zabezpečenia územia verejnou dopravnou a technickou infraštruktúrou, - zapracovanie obstarávateľom dodaných pripomienok a požiadaviek okresných úradov a správcov sietí, resp. iných inštitúcií. V ÚPN-VÚC sú riešené len tie problémové okruhy, pre ktoré je tento územnoplánovací dokument kompetentný zo zákona o územnom plánovaní, to znamená spôsob využitia a usporiadania územia. Problémové okruhy ako je rozvoj ekonomiky, nárast obyvateľstva, pracovné sily, bytový fond a občianske vybavenie sa týmto územným plánom riešia len informatívne, a preto nie sú predmetom schvaľovania a nie sú obsiahnuté v záväzných regulatívoch územného rozvoja. Do riešenia územného rozvoja miest a obcí ÚPN-VÚC nezasahuje (okrem ochrany prírody, nadradenej dopravy a nadradenej technickej infraštruktúry), pretože riešenie vlastných rozvojových problémov je plne v kompetencii samospráv.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 5

V ÚPN-VÚC sú riešené a koordinované hlavne také zámery rozvoja územia, regulácie jeho využitia a usporiadania, ktorých schválenie, resp. rozhodnutie spadá do kompetencie niekoľkých správnych orgánov (problémy nadlokálne a spoločné). Hlavné úlohy riešenia vychádzajú z cieľov demokratizácie spoločnosti, ekonomickej transformácie a z požiadaviek na trvale udržateľný rozvoj. Na základe uvedeného hlavnými úlohami riešenia je: • racionálne využívanie a ochrana prírodných, územnotechnických a ekologických prvkov a potenciálu územia kraja, • stanovenie zásad funkčného využitia a usporiadania územia a osídlenia kraja, • návrh územnotechnických zásad rozvoja sociálnej a technickej infraštruktúry ako základného predpokladu pre relatívne rovnaké možnosti rozvoja celého územia kraja a jeho postupné vyrovnanie najmenej na úroveň celoslovenského priemeru, • riešenie technickej infraštruktúry ako základného predpokladu ekonomického rozvoja, • stabilizácia a rozvoj osídlenia vidieka ako predpokladu renesancie zamestnanosti v poľnohospodárstve a zachovania charakteru a rázu krajiny, • riešenie priestoru mesta Košice ako centra východného Slovenska a centra obchodu medzi západom a východom, • optimalizácia územnotechnických väzieb vyplývajúcich z geografickej polohy kraja, jeho administratívnych hraníc, väzieb na mesto Prešov a susedné kraje (Prešovský a Banskobystrický) a krajiny ( Maďarská a Ukrajinská republika), • optimálne využitie prírodných a kultúrnohistorických atraktivít kraja pre rozvoj cestovného ruchu, • obnovenie ekologickej stability krajiny narušenej najmä ťažbou nerastných surovín, priemyselnou výrobou a poľnohospodárskou veľkovýrobou, • ochrana a zachovanie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, • stanovenie záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia, • vypracovanie zoznamu verejnoprospešných stavieb. Návrhovým rokom Územného plánu VÚC Košický kraj je rok 2015

1.3. Forma vypracovania zmien a doplnkov ÚPN-VÚC Návrh zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie je vypracovaný v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 11 zákona NR SR č. 237/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku sa mení názov stupňa ÚPD „územný plán veľkého územného celku“ na „územný plán regiónu“. Zmenami a doplnkami sa mení a dopĺňa „Územný plán veľkého územného celku Košický kraj“, preto sa nemení jeho pôvodný názov. Grafická časť dokumentácie je vypracovaná formou „priesvitiek“, zmeny a doplnky v textovej časti sú písané tučným pímom, v záväznej časti je dodržané číslovanie podľa pôvodného znenia.

1.4. Základné východiskové podklady 1. Koncepcia územného rozvoja Slovenska ktorú schválila vláda SR uznesením č.1033 zo dňa 31.10.2001 a nariadením vlády SR č.528/2002 Z.z. zo dňa 14.08.2002, ktorým bola vyhlásená záväzná časť KURS 2001. 2. Program hospodárského a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja, schválený 15.10.2002 Zastupiteľstvom KSK.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 6

3. Štúdia umiestnenia priemyselných parkov vo vybraných oblastiach Slovenskej republiky (SAŽP). 4. Informácie poskytnuté príslušnými orgánmi štátnej správy, samosprávy a odbornými organizáciami o stave územia, navrhovaných rozvojových zámeroch a obmedzeniach, ktoré rozvoj územia limitujú. 5. Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 (ŠÚ SR)

Pracovné rokovania uskutočnené v priebehu vypracovania zmien a doplnkov V priebehu vypracovania zmien a doplnkov ÚPN-VÚC sa uskutočnili tieto pracovné rokovania: • dňa 30.4.2003 s odbormi ÚKSK, - vzájomné informovanie o súčasnom stave územia a rozvojových zámeroch v súvislosti so Zmenami a doplnkami ÚPN VÚC • dňa 19.5.2003 s primátormi miest - oboznámenie predstaviteľov miest s postupom spracovania ZaD ÚPN-VÚC a výzva k aktívnej vzájomnej spolupráci • dňa 22.5.2003 spracovateľa s obstarávateľom (OÚP KSK) - rozdelenie zodpovednosti za jednotlivé kapitoly a odovzdanie kópii listov doručených na základe oznámenia o začatí obstarávania • dňa 30.5.2003 a 10.6.2003 s predstaviteľmi mikroregiónov - oboznámenie predsedov mikroregiónov s postupom spracovávania ZaD ÚPN VÚC, informovanie o rozvojových zámeroch v mikroregiónoch a výzva k ďalšej aktívnej vzájomnej spolupráci. • s vysunutými pracoviskami ORR - informovanie o rozvojových zámeroch okresov kraja • dňa 11.6.2003 ÚHA-Košice - informovanie o rozvojových zámeroch mesta • dňa 10.7.2003 pracovné stretnutie spracovateľov projektu územného rozvoja prihraničného územia SR-UA (SAŽP, DIPROMISTO) • dňa 27.8.2003 s odborníkmi v oblasti dopravy - získanie doplňujúcich podkladov, názorov, vysvetlenia k dvom okruhom problémov: dopravná koncepcia - aplikácia do územia, riešenie lokálnych problémov v území • dňa 16.9.2003 so správami národných parkov - minimalizovanie konfliktov zo stretu záujmov územného rozvoja a ochrany prírody a zosúladenie formulovania záväzných regulatívov v záväznej časti pripravovaných Zmien a doplnkov ÚPN VÚC. • dňa 22.10.2003 s predstaviteľmi Banskobystrického a Prešovského kraja - definovanie problémov v dotykových územiach a koordinácia ich riešenia. • dňa 12.11.2003 so susednou župou v Maďarskej republie Borsod-Abaúj- Zemplén. - definovanie problémov v prihraničných územiach a koordinácia ich riešenia.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 7

2. NÁVRH RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU 2.1. Stručná charakteristika riešeného územia Košický kraj sa administratívne člení na 11 okresov: Košice I-IV, Košice -okolie, Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Rozlohou najväčším okresom je okres Košice - okolie 1 533 km2, najmenším Košice III 21 km2. Kraj má rozlohu 6753 km2 , čím sa radí čo do rozlohy na štvrté miesto na Slovensku. Podľa sčítania v roku 2001 mal 766 012 obyvateľov, ako druhý najväčší kraj na Slovensku. Nachádza sa v ňom 440 obcí, z čoho je 17 mestských sídiel (sídla so štatútom mesta). Krajským mestom sú Košice. Košický kraj sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska. Na severe hraničí s Prešovským krajom a na západe s Banskobystrickým krajom. Južnú a východnú hranicu tvoria štátne hranice s Maďarskou a Ukrajinskou republikou. Územie kraja je charakteristické heterogénnou štruktúrou územno-technických, prírodných, ekonomických a sociálnych podmienok v jednotlivých častiach územia. a). Geomorfologická charakteristika územia. Západnú horskú časť tvorí Slovenské rudohorie s najvyššími vrchmi kraja, Stolica 1 476 m n.m. a Kohút 1405 m n.m. Významnou časťou územia Košického kraja je rozsiahla, smerom na juh otvorená Košická kotlina. Územie kraja rozdeľujú na západnú a východnú časť Slanské vrchy. Vo východnej časti leží Východoslovenská nížina, ktorej centrálnu časť tvorí Východoslovenská rovina, kde sa nachádza najnižšie položený bod Slovenska (94 m n.m.). Juhovýchodnú, prevažne rovinatú časť územia kraja akcentujú Zemplínske vrchy. V severovýchodnej časti Košického kraja sa v západo-východnom smere tiahnu Vihorlatské vrchy. Kraj má veľké prírodné bohatstvo a značné množstvo veľkoplošných a maloplošných chránených území. Z veľkoplošných okrem Národných parkov (NP) Slovenský raj a Národný park Slovenský kras - biosferická rezervácia vyhlásená UNESCO - m, sú to chránené krajinné oblasti (CHKO) Vihorlat a Latorica. Vo vyššie položenej severozápadnej časti kraja (Slovenské rudohorie) prevláda chladná horská klíma s malou inverziou teplôt. Najteplejšou oblasťou kraja je Východoslovenská nížina, ktorá má prevažne teplú a suchú klímu s miernou inverziou teplôt. Vodné toky kraja patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšou riekou je Bodrog, ktorý spolu so sútokmi odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornádsku a Košickú kotlinu odvodňuje rieka Hornád s prítokmi. Západnú časť územia odvodňuje rieka Slaná, ktorá je mimo povodia Bodrogu a Hornádu. Z hľadiska vodohospodárskeho a rekreačného využitia významné sú vodné nádrže. Medzi najväčšie a najvýznamnejšie patria Zemplínska Šírava, Ružín a Palcmanská Maša. Územie Košického kraja predstavuje z hľadiska existujúcich a perspektívnych zásob významnú surovinovú bázu. Vyskytujú sa tu suroviny energetické, rudné a nerudné. Významné sú zásoby zemného plynu a gazolínu v Michalovskom a Trebišovskom okrese. Výskyt rudných surovín je v okresoch Spišská Nová Ves, Rožňava, Košice a Košice - okolie. K najvýznamnejším nerudným surovinám patria ložiská magnezitu v Košiciach a vysokopercentných vápencov v okrese Košice- okolie. V okrese Michalovce sa nachádza ložisko kamennej soli. Významnejšie geotermálne pramene sa nachádzajú v Košickej kotline (okres Košice- okolie) a v podhorí Vihorlatu (okres Michalovce, Trebišov, Sobrance). Minerálne vody s liečivými účinkami sa využívajú v Sobraneckých kúpeľoch. b). Osídlenie. Košický kraj čo do hustoty zaľudnenia zaberá štvrté miesto medzi krajmi Slovenskej republiky. Hustotou 113 obyv./km2 mierne prekračuje celoslovenský priemer. V Košickom kraji najvyššiu hustotu zaľudnenia dosahujú, okrem okresov Košice I-IV, okresy Spišská Nová Ves a Michalovce, najnižšiu okresy Košice-okolie a Sobrance. V mestských sídlach žije 56,7 % obyvateľov z čoho najvýznamnejší je veľkomestský typ urbanizácie - mesto Košice. Vidiecke osídlenie je rozptýlené do veľkého počtu stredných a malých sídiel, pričom prevažujú malé vidiecke sídla veľkosti do 1 999 obyvateľov.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 8

Vývoj osídlenia Košického kraja, najmä mesta Košice, významnou mierou ovplyvnila výstavba hutníckeho kombinátu VSŽ, tranzitná železničná a cestná doprava a formujúce sa väzby sídelno-regionálnej aglomerácie Košice - Prešov. Mesto Košice predstavuje druhú najväčšiu koncentráciu obyvateľstva a ekonomických aktivít v Slovenskej republike. Medzi mestom a okolím existuje rad vzťahov a interakcií v ekonomickej i územno-technickej oblasti (osídlenie, pracovné príležitosti, doprava, sociálna a technická infraštruktúra). Blízkosť významného spoločenského a ekonomického centra mesta Prešov znamená intenzívne a významné socio-ekonomické väzby a interakcie medzi obidvoma mestami. Tieto vytvárajú rad nových pohľadov a požiadaviek na rozvoj sídelnej štruktúry, dopravných systémov a rozvoj podnikateľských aktivít. c). Kultúrno - historický potenciál. Územie Košického kraja je kontinuitne osídlené autochtónnym slovenským etnikom a jeho etnickými slovanskými predkami vyše 1400 rokov (najstaršie slovanské osídlenie územia kraja dokladajú napr. archeologické nálezy v Kráľovskom Chlmci a na Somotorskej hore asi zo 6. stor.) Košický kraj sa delí na špecifické tradičné kultúrno - historické regióny: a) košicko - abovský región v oblasti Košíc, b) zemplínsky na východe kraja v širšom okolí Michaloviec, Trebišova a Sobraniec, c) spišský v okolí Spišskej Novej Vsi a Gelnice d) časť gemerského regiónu v okolí Rožňavy, Dobšinej a Rejdovej, e) malá časť v okolí Margecian a Drienova. K najvýznamnejšej tradícii ranoslovenského osídlenia a kultúry kraja s atribútmi európskej kresťanskej kultúry a vzdelanosti patrí prvý staroslovenský štátny útvar Veľká Morava z 9.-10. stor., do ktorého územie kraja patrilo (strediská v Zemplíne, Smižanoch, Spišských Tomášovciach, Kráľovskom Chlmci, Michalovciach a i.) Vďaka svojmu jedinečnému kultúrnemu, duchovnému a hmotnému historickému odkazu, vrátane odkazu mestskej vzdelanosti a kultúry, slovenského národného obrodenia a odkazu Košického vládneho programu, Košický kraj má vytvorený moderný základ pre všeobecnú duchovnú a kultúrnu obrodu a rozvoj kraja. d). Hospodársky potenciál. Košický kraj patrí k najvýznamnejším hospodárskym priestorom SR, ktorého ťažiskovými priemyselnými odvetviami sú odvetvie výroby kovov, strojársky, potravinársky a ťažobný priemysel, priemysel stavebných hmôt, palív a energetiky, ďalej stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Priemyselne najrozvinutejšie je mesto Košice, kde sa nachádza strategicky významný podnik U.S. Steel, s.r.o. Košice a ďalšie významné podniky. Okresy kraja sú z hľadiska odvetvovej štruktúry priemyselnej výroby heterogénne, okrem okresu Sobrance, ktorého hospodársku štruktúru tvorí niekoľko menších priemyselných podnikov. Priestor hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice je centrom ekonomických a sociálnych aktivít Východoslovenského regiónu. Jedná sa o veľkú koncentráciu pracovných príležitostí a bývania. V meste sú koncentrované administratívno-správne, kultúrne, vedecké a univerzitné pracoviská, zariadenia zdravotníckej starostlivosti, sociálnej a technickej infraštruktúry. Charakteristickou črtou juhu Košického kraja je dominantná poľnohospodárska výroba. Táto s výnimkou severozápadnej a východnej hornatej časti okresu určuje prevládajúce funkčné využitie územia a charakter osídlenia. Poľnohospodársky pôdny fond kraja sa vyznačuje značnou heterogenitou produkčnej schopnosti, v závislosti od reliéfnych a pôdnoklimatických podmienok. V Košickom kraji sa nachádza 338 400 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej je 62,2 % ornej pôdy. Prevažná časť územia Košického kraja patrí do východoslovenskej obilninárskej výrobnej oblasti s rôznorodou živočíšnou výrobou. Súčasťou je i Tokajská vinohradnícka oblasť v okolí Slovenského Nového Mesta a Sobraniec. Takmer 40 % územia Košického kraja pokrývajú lesy. Najlesnatejšími sú okresy Rožňava, Košice-okolie a Gelnica, najmenšiu plochu lesov má okres Michalovce. V niektorých okresoch je

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 9 kvalita lesného fondu negatívne ovplyvnená produkciou imisií. Najväčšími užívateľmi lesov sú Východoslovenské lesy š.p. Košice. e). Dopravný potenciál: Košický kraj má vysoký dopravný potenciál. Významným dopravným uzlom celoštátneho i medzinárodného významu je mesto Košice, kde sa stretávajú dôležité cestné, železničné trasy normálneho i širokého rozchodu a letisko, ktoré má štatút medzinárodného letiska. Územím kraja prebiehajú významné nadregionálne cestné, železničné a energetické, dopravné ťahy v smere východ - západ a sever - juh . V oblasti cestnej dopravy sú to európske trasy E 50 (Žilina - Prešov - Košice - Michalovce štátna hranica s Ukrajinou) E 71 Košice - štátna hranica s Maďarskou republikou - Miskolc) a E 571 (Zvolen - Rožňava - Košice). Diaľnica je v súčasnosti realizovaná v úseku Košice - Prešov, vrátane diaľničného privádzača do Košíc). Košice sú druhým najväčším železničným uzlom SR a prostredníctvom systému Východoslovenských prekladísk a širokorozchodnej trate napojené na Ukrajinu a Rusko. Železničná trať I. kategórie Žilina - Košice - Čierna n.T - Ukrajina patrí medzi trate dohody AGTC a AGC. K prioritným tratiam SR patria i Zvolen - Košice a Poľská republika - Plaveč - Prešov - Košice - Maďarská republika. Aktivizuje sa aj vodná cesta na rieke Bodrog. Potencionálne dopravné tranzitné možnosti regiónu sú značné. Na susedné krajiny je kraj napojený cestnými a železničnými hraničnými priechodmi. Najvýznamnejšími sú: do Ukrajinskej republiky na ceste I/50 priechod Vyšné Nemecké-Užgorod a do Maďarskej republiky na ceste I/68 priechod -Tornyosnémeti (smer Miskolc). Na železničnej sieti sú to Čierna nad Tisou-Čop (Ukrajina) a Čaňa- Hidasnémeti Maďarsko). Dopravný potenciál kraja zvyšuje letisko Košice, ktoré patrí do I. kategórie ako verejné letisko s medzinárodným významom. Po južnom okraji územia prebiehajú v smere východ - západ tranzitné trasy produktovodov, prepravujúcich zemný plyn a ropu. f). Turizmus a rekreácia. Rozsiahle zachované prírodné prostredie kraja, prírodné krásy spolu s atraktívnymi umelými vodnými plochami Zemplínskej Šíravy a Ružína, ako aj bohatstvo kultúrnohistorických pamiatok vytvárajú optimálne podmienky pre rozvoj priemyslu turizmu. Najvýznamnejšími priestormi turizmu medzinárodného významu sú Zemplínska Šírava, Slovenský raj, Plejsy pri Krompachoch, Slovenský kras. Okrem toho sa na území kraja nachádza rad priestorov turizmu regionálneho a lokálneho významu ako i prímestské rekreačné strediská. Z hľadiska kultúrnohistorického najrozsiahlejšími turistickými atrakciami sú mestská pamiatková rezervácia v Košiciach a Spišský hrad s okolitými pamiatkami (kostol Sv. Ducha v Žehre, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula), ktoré sú zaradené do svetového kultúrneho dedičstva. Z NKP je potrebné spomenúť hrad Krásnu Hôrku, kaštiel s areálom v Betliari, Kláštor premonštrátov v Jasove. Do svetového prírodného dedičstva sú zaradené jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu 13 jaskýň). Vyhľadávaným prírodným výtvorom je Herliansky gejzír v okrese Košice-okolie, ktorý je jedinečnou prírodnou zvláštnosťou a Zádielska dolina. Juhovýchodná časť kraja má menej vhodné podmienky na turizmus. V kraji sa nachádzajú klimatické kúpele Štós celoštátneho významu (so štatútom kúpeľného miesta), kúpele Sobrance, Byšta a i. g). Životné prostredie. Kvalita životného prostredia na území Košického kraja je veľmi rôznorodá. Silne až extrémne narušené životné prostredie je v Strednospišskej, Strednogemerskej, Košickej a Strednozemplínskej oblasti. Najväčší podiel na znečisťovaní ovzdušia má ťažobná a banská činnosť, výroba energií, chemická výroba, priemysel stavebných hmôt a spaľovanie fosílnych palív na vykurovanie. V Košickom kraji, najmä v južných častiach územia, pretrváva deficit pitnej vody. Z uvedených dôvodov je krytie potreby pitnej vody zabezpečované aj zo zdrojov, ktoré sa nachádzajú mimo územia kraja. Z celkového počtu obyvateľov Košického kraja je na vodovodnú sieť napojených 72,7 % obyvateľov, najvyšší podiel napojenia je v okresoch Košice I-IV, najnižší v okrese Košice - okolie. Na kanalizačnú sieť je napojených 55,9 % obyvateľov kraja, najvyšší podiel je v okresoch Košice I-IV, najnižší v okresoch Košice-okolie, Sobrance a Trebišov.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 10

Mnohé vodné toky v kraji sú klasifikované ako znečistené, alebo veľmi znečistené. Príčinou ich znečistenia sú najmä preťažené, alebo chýbajúce čistiarne odpadových vôd miest a vidieckeho osídlenia a priemyselné zdroje znečisťovania vôd.

2.2. Vymedzenie riešeného územia Územie riešené Územným plánom veľkého územného celku je totožné s územím Košického kraja.

2.3. Základná urbanistická koncepcia riešenia Osídlenie Košického kraja bolo formované historicky, vychádzajúc z prírodných daností ako aj technických a obchodných väzieb na susedné kraje a krajiny. Navrhovaný rozvoj osídlenia a jeho väzby na susedné Maďarsko a Ukrajinu vychádza z celoeurópskych integračných tendencií. Základným východiskom je existujúca sieť osídlenia východného Slovenska, najmä Košického kraja, jej ekonomická a sociálna charakteristika a infraštrukturálne väzby. Širšie nadregionálne väzby sú dané hlavnými koridormi ekonomického života a štruktúrou prvkov ekologickej stability krajiny. Najvýznamnejšou nadregionálnou rozvojovou osou východného Slovenska je severojužný dopravno-sídelný koridor Košice - Prešov. Tento priestor, ktorý je súčasťou významnej obchodnej cesty, ktorá viedla z Balkánu cez východné Slovensko do obchodných centier severne od Karpát je sídelným a ekonomickým ťažiskom východného Slovenska. Vo východo-západnom smere je to koridor Košice - Michalovce - Ukrajina s pokračovaním západným smerom od Košíc v dvoch polohách, na severe koridorom Žilinsko-Popradsko-Šarišským a na juhu koridorom Moldavsko-Rožňavským smerom na Banskú Bystricu. Košický kraj susedí s Prešovským a Banskobystrickým krajom a má na tieto kraje väzby v nasledovných územno-technických súvislostiach: • V oblasti hlavných sídelných a dopravných rozvojových osí v priestore:

- Košice – Prešov

- Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava – Košice

- Poprad - Spišská Nová Ves - Spišské Vlachy - Spišské Podhradie – Prešov

- Prešov - Vranov nad Topľou - Strážske s odbočkou na Michalovce.

• V oblasti ochrany prírody: - Národný park Slovenský raj na území okresov Rožňava a Spišská Nová Ves prechádza do územia Prešovského a Banskobystrického kraja - Národný park Slovenský kras na území okresov Rožňava a Spišská Nová Ves prechádza na územie Banskobystrického kraja - CHKO Vihorlat na území okresov Michalovce a Sobrance prechádza na územie Prešovského kraja • V oblasti turizmu a rekreácie: - rekreačný priestor Slovenského raja, ktorý vytvára ucelený turistický priestor na území okresov Rožňava, Spišská Nová Ves a Poprad prechádza do územia Prešovského kraja - rekreačný priestor spišského historického komplexu (Spišský hrad - Spišské Podhradie) prechádza do okresu Levoča na území Prešovského kraja. • V oblasti nadradenej technickej infraštruktúry: - nadregionálne trasy produktovodov (plynovody, ropovod) prechádzajúce južnou časťou Košického kraja (okresy Trebišov, Košice-okolie, Rožňava) z Ukrajiny do Banskobystrického kraja (okres Revúca)

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 11

- zásobovanie mesta Košice a východnej časti kraja pitnou vodou z Východoslovenskej vodárenskej sústavy (vodárenská nádrž Starina ležiaca na území Prešovského kraja) - výhľadové zásobovanie okresov Prešov , Košice I - IV a Košice okolie, z vodárenskej nádrže Tichý potok ležiacej na území Prešovského kraja Navrhovaná základná urbanistická koncepcia riešenia je založená na týchto princípoch: • spomalenie tempa urbanizácie kraja, t. z. koncentrácie obyvateľstva, predovšetkým do miest Rožňava, Trebišov, Spišská Nová Ves a Michalovce. Vytvorenie podmienok pre územný rozvoj stredného typu osídlenia kraja, vybraných vidieckych sídiel, vidieckeho osídlenia nachádzajúceho sa na hlavných rozvojových osiach a vidieckeho osídlenia v navrhovaných suburbánnych pásmach v okolí mestského osídlenia, • využitie potenciálnych možností tranzitného charakteru kraja so zameraním na dobudovanie a rozvoj dopravnej infraštruktúry, vrátane širokorozchodnej železničnej trate a produktovodov (modernizácia ropovodu Družba a výstavba ďalších línií medzištátneho plynovodu) pre vybudovanie centra obchodu medzi západom a východom v Košiciach a pre ďalší rozvoj výroby v mestách kraja, • využitie vysokoatraktívneho prírodného prostredia, zachovaného kultúrneho dedičstva, vybudovaných umelých vodných nádrží (Zemplínska Šírava, Bukovec, Ružín a Palcmanská Maša) a vytvorenia optimálnych podmienok pre rozvoj stredísk turizmu a športu medzinárodného a celoštátneho významu, • usmernenie rozvoja kraja tak, aby sa len v najnutnejšom rozsahu dotýkal kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na Moldavskej nížine, Rožňavskej a Košickej kotline, v nive Torysy a vo Východoslovenskej nížine. Úrodnú poľnohospodársku pôdu v týchto priestoroch prednostne využívať pre poľnohospodársku veľkovýrobu a vytvoriť predpoklady pre jej stabilizáciu vrátane zámeru dotvorenia ekologicky vyváženého prírodného prostredia • rozvoj širších nadregionálnych väzieb vo vzťahu k Maďarskej a Ukrajinskej republike v oblasti ochrany prírody, životného prostredia a dopravných systémov, • rozvoj širších nadregionálnych väzieb vo vzťahu k susedným krajom (Prešovský a Banskobystrický) v oblasti osídlenia, ochrany prírody, životného prostredia, dopravných systémov, zásobovania pitnou vodou a technickej infraštruktúry, • rozvoj ťažiskových osí osídlenia a dopravy najvyššieho celoštátneho významu (osídlenie, ekonomické aktivity, doprava a technická infraštruktúra) v priestore Prešov - Košice a Košice - Moldava n. Bodvou, s napojením na rozvoj hlavných osí štruktúry osídlenia Košického kraja, • rozvoj osídlenia s podporou ťažiskových sociálno-ekonomických centier pri redukovanom trende urbanizačného procesu a renesancie vidieckeho osídlenia, • rozvoj priestorov turizmu a rekreácie ako významných ekonomických aktivít a pracovných príležitostí, • vytvorenie územnotechnických podmienok pre rozvoj výroby, turizmu a sociálnej infraštruktúry pri maximálnom využití a zveľaďovaní existujúcich stavebných a technických fondov, • vytvorenie územnotechnických podmienok pre vznik a rozvoj priemyselných parkov, • ochrana prírodných zdrojov a prírody, rešpektovania požiadaviek na upevnenie ekologickej stability narušených častí krajiny v súlade s vypracovanými regionálnymi územnými systémami ekologickej stability okresov Košického kraja, • vytvorenie životného prostredia zabezpečujúceho pohodu a zdravie obyvateľstva, preferovania výstavby technickej infraštruktúry (najmä vodovodných a kanalizačných sietí ) na územiach chránených vodohospodárskych oblastí a pásiem hygienickej ochrany zdrojov pitnej vody.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 12

2.4. Európské a medzinárodné súvislosti

2.4.1. Európske súvislosti Geografická poloha Slovenska v stredoeuróskom priestore predurčuje mnohé územno- technické, ekonomické a spoločenské väzby na európske krajiny. Štruktúra dopravných koridorov východného Slovenska a jej previazanosť na dopravnú sieť Slovenska a Európy je výsledkom postupného historického vývoja. Košice, ale aj mnohé ďalšie historické mestá Východného Slovenska, boli centrom cechovej remeselnej výroby, cez ktoré viedli hlavné obchodné cesty spájajúce Balkánske štáty s obchodnými centrami severne od Karpát. Táto tzv. východná trasa Jantárovej cesty, bezprostredne spájajúca Uhorsko s Poľským kráľovstvom, vytvorila podmienky pre rozvoj miest Košíc a Prešova. Európska komunikačná sieť má a bude mať vplyv na ďalší rozvoj komunikačnej a sídelnej štruktúry Slovenska. Budú to predovšetkým dopravné koridory, odsúhlasené na medzinárodnej úrovni ako multimodálne koridory európskeho významu, ktoré sú v dotyku, resp. prechádzajú územím Slovenska. Východným Slovenskom prebieha koridor č. Va Bratislava - Žilina - Košice - Užgorod. V blízkosti Košického kraja (cez Maďarskú a Poľskú republiku) prebiehajú koridory č. III Berlín - Wroclaw - Ľvov - Kijev a koridor č. V Terst - Ľubľana - Budapešť - Užhorod - Ľvov. Z historického pohľadu sa na území východného Slovenska výraznejšie uplatňoval severo- južný dopravný koridor spájajúci krajiny ležiace severne od Karpát s Balkánskymi štátmi. Z hľadiska súčasných a budúcich európskych cestných dopravných ťahov významným je severo-južný rýchlostný cestný ťah v trase Rzesow - Dukla - Svidník - Prešov - Košice - Kechnec - Miškolc. Tento rýchlostný cestný ťah, je najkratšou spojnicou medzi Škandináviou a Balkánom. Východné Slovensko je členom Karpatského Euroregiónu spolu s Maďarskom, Poľskom, Rumunskom a Ukrajinou. V rámci Karpatského Euroregiónu je vytvorený i euroregión Košice – Miškolc. Geografická poloha mesta Košice vytvára predpoklady pre plnenie funkcie významného centra Karpatského euroregiónu.

2.4.2. Medzinárodné súvislosti

Územie Košického kraja susedí s dvoma štátmi - Maďarskou a Ukrajinskou republikou. V súčasnosti patrí Košický kraj, najmä mesto Košice z hľadiska vnútroštátneho i medzinárodného medzi najvýznamnejšie a najperspektívnejšie dopravné uzly Slovenskej republiky. V Košiciach sa stretávajú tieto významné dopravné koridory Slovenska: - v západo-východnom smere dva dopravné koridory, severný Bratislava - Žilina - Prešov - Košice a južný Bratislava - Zvolen - Rožňava - Košice, obidva sa spájajú v Košiciach a pokračujú smerom cez Michalovce do Ukrajinskej republiky, - v severo-južnom smere dopravný koridor Stará Ľubovňa (železnica), resp. Svidník (cesta) - Prešov - Košice s pokračovaním do Maďarskej republiky . Všetky uvedené dopravné koridory majú väzby na dopravné systémy susedných krajín a východnej Európy. Dopravno-strategická poloha Košíc v rámci východného Slovenska a Slovenskej republiky sa v súčasnosti a aj výhľadove považuje za veľmi významnú. Špecifickú pozíciu v tejto oblasti má samotné mesto Košice, a to veľkosťou, výrobným potenciálom a koncentráciou niekoľkých dopravných systémov do jedného uzla a to: a) diaľničná a nadradená cestná sieť b) železničná sieť normálneho a širokého rozchodu c) kombinovaná doprava d) letecká doprava.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 13

Širšie nadregionálne dopravno – sídelné väzby a väzby v oblasti ochrany prírody vo vzťahu k susedným krajinám sú nasledovné: a) Vo vzťahu k Maďarskej republike • Hlavné sídelné a dopravné rozvojové osi v priestore: - Košice – Kechnec - Miškolc s napojením na plánovanú diaľnicu v severnom Maďarsku vedenú v smere západ - východ, - Rožňava - Tornaľa - Kráľ - Ózd - Miskolc - Hosťovce pri Turni nad Bodvou - Tornanádaska - Trebišov -Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely • V oblasti ochrany prírody v priestore: - NP Slovenský kras - Národný park Aggtelek • V oblasti spoločných priestorov turizmu a rekreácie v priestore: - Plešivec - Dlhá Ves - Domica - Národný park Aggtelek - Turňa nad Bodvou - Hosťovce - Národný park Aggtelek - Streda nad Bodrogom - Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhely • Skároš - Hollóháza • V oblasti životného prostredia, kvalita vody v rieke Hornád, na ktorej sú v Maďarsku závislé odberné miesta pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. b) Vo vzťahu k Ukrajinskej republike

• V oblasti hlavných sídelných a dopravných rozvojových osí v priestore: - Kráľovský Chlmec - Čierna nad Tisou - Čop - Sobrance - Vojany - Veľké Kapušany - Užgorod. • V oblasti životného prostredia, kvality vody v Uhu, od ktorej sú na území Slovenska závislé odberné miesta pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. • V oblasti produktovodov medzinárodné trasy plynovodov a ropovod prebiehajúce juhom východného Slovenska. ÚPN - VÚC navrhuje riešiť územno-technické a ekonomické podmienky podporujúce rozvoj významných zoskupení sídiel kraja v súvislosti s ich nadväznosťou na zoskupenie sídiel v Maďarsku a na Ukrajine. Sú to tieto zoskupenia sídiel: - Sobrance - Veľké Kapušany - Užgorod (Ukrajina), - Čierna nad Tisou - Kráľovský Chlmec - Čop (Ukrajina) - Záhony (Maďarsko), - Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhely (Maďarsko).

2.5. Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry Osídlenie Košickej kotliny sa v stredoveku postupne formovalo na významnej severojužnej obchodnej ceste. Už v 17. storočí patrilo mesto Košice medzi najvýznamnejšie mestá Uhorska. Mesto si svoj význam zachovalo aj koncom 19. a začiatkom 20. storočia vďaka polohe na významnej dopravnej tepne, najmä železničnej. Juhozápadná časť Košického kraja (Rožňava, Štítnik, Plešivec, Dobšiná) sa historicky formovala v dlhom časovom období a bola ovplyvnená nielen prírodnými danosťami a ťažbou nerastných surovín, ale aj širšími stredovekými dopravnými a obchodnými väzbami na susedné štáty. Územie Gemera bolo v 19. storočí hospodársky veľmi vyspelé a patrilo medzi najpriemyselnejšie časti Uhorska.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 14

Severozápadnú časť územia Košického kraja zaberá historicky významné územie Slovenska - Spiš. Na rozvoj tohoto územia mali rozhodujúci vplyv stredoveké obchodné cesty, baníctvo, spracovanie rúd a nemecká kolonizácia. Tieto faktory viedli k vzniku osídlenia so špecifickým, dodnes zachovaným miestnym architektonickým výrazom. Na rozvoj osídlenia východnej časti Košického kraja, Zemplína, malo podstatný vplyv poľnohospodárstvo. Až do roku 1918 všetky významnejšie sídla mali výrazný poľnohospodársky charakter. Pôvodné severojužné ekonomické osi východného Slovenska boli po vzniku Československej republiky a vzhľadom na hospodársky a politický vývoj po roku 1918 postupne prebudované v smere východ-západ. Ďalší výrazný rozvoj osídlenia nastal po Druhej svetovej vojne v súvislosti s celkovým ekonomickým rozvojom Slovenska. Navrhovaná koncepcia usporiadania územia, osídlenia, rozvoja sídelnej štruktúry a nadradeného technického vybavenia Košického kraja vychádza z historických, technických a sociálno-ekonomických daností územia, ako aj zo záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, ktorá bola vyhlásená nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z. Riešenie zmien a doplnkov ÚPN-VÚC vychádza najmä z týchto zásad KURS v oblasti medzinárodných, celoštátnych a nadregionálnych súvislostí usporiadania územia: • Vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja SR a okolitých štátov, s využitím väzieb jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce. • Rozvíjať košicko-prešovské ťažisko osídlenia ako ťažisko osídlenia celého Karpatského euroregiónu. • Rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch križovania týchto koridorov v smere sever-juh a východ-západ. • Formovať základnú makrokoncepciu sídelných štruktúr SR v smere vytvárania polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie sa na celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov. • Podporovať rozvoj osídlenia vo východnej časti republiky s dominantným postavením košicko-prešovskej aglomerácie, s nadväznosťou na michalovsko – vranovsko - humenské a popradsko - spišskonovoveské ťažisko osídlenia s previazaním na sídelnú sieť v smere severopovažskej a južnoslovenskej rozvojovej osi. • Zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok územia Slovenskej republiky. • Formovať sídelnú štruktúru na celoštátnej a nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov. Košický samosprávny kraj leží na týchto hlavných komunikačných prepojeniach medzinárodného a celoštátneho významu prebiehajúcich územím východného Slovenska: Cesty - severné západo - východné prepojenie Bratislava – Žilina – Prešov - Košice - Michalovce - Sobrance – Ukrajina, - južné západo - východné prepojenie Bratislava – Zvolen - Lučenec - Rožňava – Košice,

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 15

- severo - južné prepojenie Poľsko – Svidník - Prešov - Košice - Maďarsko.

Železnice - severné západo - východné prepojenie Bratislava – Žilina - Košice – Michaľany – Čierna n. Tisou – Ukrajina, - južné západo - východné prepojenie Bratislava – Zvolen - Lučenec - Rožňava – Košice, - severo - južné prepojenie Poľsko –Orlov - Prešov - Košice - Maďarsko. Uvedené hlavné komunikačné prepojenia s ohľadom na predpokladaný nárast ekonomického, obchodného a turistického styku so susednými krajinami a ostatnými krajmi SR budú plniť funkciu dopravno - obslužnú, vrátane výraznej koncentrácie investícií a kapitálu. Tieto prepojenia ako rozvojové osi, ktoré sú hlavnými koridormi cestnej, železničnej dopravy a technickej infraštruktúry, budú v budúcnosti viazať na seba najvýznamnejšie ťažiskové priestory osídlenia kraja.

2.5.1. Sídelná štruktúra a predpoklady jej rozvoja Geomorfologická štruktúra a prírodné podmienky územia vytvárajú dve z hľadiska osídlenia odlišné časti Košického kraja: - južná a juhovýchodná nížinná časť( Košická kotlina, Moldavská nížina a Východoslovenská nížina) s prevládajúcou poľnohospodárskou krajinou a relatívne veľkou hustotou osídlenia - západná a severná časť s prevládajúcou horskou krajinou a relatívne malou hustotou osídlenia (Volovské, Slanské a Vihorlatské vrchy). Hustota obyvateľstva na 1 km2 v okresoch kraja je veľmi rôznorodá. Na území kraja bola v roku 2001 hustota obyvateľstva 113,4 obyv./km2. V tomto ukazovateli kraj mierne prevyšuje priemer Slovenska. Z okresov sú vysoko nad slovenským priemerom okresy mesta Košice a prekračuje ho aj okres Spišská Nová Ves. Najnižšie hodnoty dosahuje skupina okresov, do ktorej patria Sobrance s absolútne najnižšou hustotou a tiež Gelnica a Rožňava. V kraji je spolu 440 sídiel, z toho 17 sídiel so štatútom mesta, prehľad po okresoch je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Okres, kraj Počet obcí z toho so štatútom mesta Košice I.-IV. 22 mestských častí 1 – Košice Mošice-okolie 114 2 - Moldava n / Bodvou, Gelnica 20 1 – Gelnica Michalovce 78 3 - Michalovce, Strážske, Veľké Kapušany Rožňava 62 2 - Rožňava, Dobšiná Sobrance 47 1 – Sobrance Spišská Nová Ves 36 3 - Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Vlachy Trebišov 82 4 - Trebišov, Čierna / Tisou, Kráľovský Chlmec, Sečovce Kraj spolu 439 17

V období od roku 1991 do roku 1995 sa v kraji i naďalej zvyšovala miera urbanizácie t.j. sústreďovanie obyvateľov do sídiel vo veľkostnej kategórii nad 5 000 obyvateľov. Podiel obyvateľov žijúcich v sídlach v uvedenej veľkostnej kategórii na celkovom počte obyvateľov v rokoch 1991 a 1995 bol nasledovný:

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 16

Počet obyvateľov Miera urbanizácie(%) Okres Mesto 1991 2001 1991 1995 Mesta Okresu Mesta Okresu Košice I-IV Košice 235.160 235.160 236.093 236.093 100 100 Košice-okolie Moldava n/B. 8.796 99.292 9.525 101.630 8,8 9,3 Gelnica Gelnica 6.277 29.833 6.404 30.841 21,0 20,8 Michalovce Michalovce 38.823 39.948 Veľké 9.421 9.760 Kapušany Spolu 48.244 105.284 49.708 109.121 45,8 45,5 Rožňava Rožňava 18.647 60.681 19.261 61.887 30,7 31,1 Sobrance Sobrance 5.754 24.099 6.262 23.776 23,9 26,3 Spišská Nová Sp. Nová Ves 3.9218 39.193 Ves Krompachy 8.252 8.812

Smižany - 7.847 Spolu 47.470 86.350 55.852 93.516 55,0 59,7 Trebišov Trebišov 20.675 22.342 Kráľ. Chlmec 7.963 8.031 Sečovce 6.705 7.819 Spolu 35.343 100.520 38.192 103.779 35,2 36,8

Košický kraj 405.691 741.219 421.297 766.012 54,7 55,0

Z uvedeného prehľadu vidno, že proces koncentrácie obyvateľstva do sídiel mestského typu v období 1991- 2001 v Košickom kraji má veľmi mierne narastajúcu tendenciu. Na tejto hodnote kraja sa najväčšou mierou podieľajú okresy mesta Košice a okresy Spišská Nová Ves a Rožňava. Ostatné okresy sú výrazne pod priemerom kraja. Absolútne najnižšiu mieru urbanizácie vykazuje okres Košice-okolie (13 % ), čo je spôsobené blízkosťou a ekonomickým významom Košíc. Veľmi nízku mieru urbanizácie má okres Gelnica ( 21 %), kde sa za posledné desaťročie prejavil mierne klesajúci trend a okres Sobrance (27 %). Veľmi mierny rastový trend miery urbanizácie možno pripísať začínajúcemu sa dezurbanizačnému procesu, t.j. návratu obyvateľstva do vidieckeho osídlenia.

Štruktúra osídlenia podľa veľkostných skupín obcí je nasledovná:

Okres Počet obcí do-499 500-1999 2000-4999 nad 5000 Košice I-IV 1 - - - 1 Košice-okol. 114 54 48 9 1 Gelnica 20 5 11 3 1 Michalovce 78 27 47 2 2 Rožňava 62 30 28 3 1 Sobrance 47 37 9 - 1 Sp.N.Ves 36 11 17 5 3 Trebišov 82 29 48 1 4 abs. 438 193 208 23 14 Kraj spolu % 100 44,0 47,5 5,3 3,2

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 17

Pre kraj z hľadiska veľkosti obcí je charakteristickým znakom relatívne veľký počet obcí s malým počtom obyvateľov, čo svedčí o značnej rozdrobenosti osídlenia. Z celkového počtu obcí predstavujú obce s počtom do 1999 obyvateľov 91,5 %-ý podiel ( za Slovensko je tento podiel 87,3 %) a obcí s počtom do 499 obyvateľov je 44 %. Na území kraja býva v jednej obci v priemere 1726 obyvateľov. Priemerná veľkosť obce na Slovensku je 1874 obyvateľov. V kraji sa nachádza 34 obcí (32 obcí v roku 1995) vo veľkostnej kategórii do 200 obyvateľov, tieto vykazujú od roku 1970 sústavný úbytok obyvateľov. Sú to obce:

Okres Obec Počet obyv.01 Okres Obec Počet obyv.01 Košice- Bunetice 107 Rožňava Kováčová * 95 okolie Chorváty 114 Markuška * 171 Kecer. 130 Petrovo * 104 Lipovec 69 Rozložná 191 Opátka * 82 Silická 192 Brezová* Opiná 182 Slavoška * 122 139 Stratená * 167 Zádiel * 187 Sobrance Blat. Polianka 177 * Gelnica Henclová * 125 Husák * 166 Úhorná * 163 Kolibabovce * 178 Michalovce Budince 192 Ruská Bystrá 151 Ižkovce 120 * Svätuš 130 Stretavka 177 Rožňava Ardovo * 177 Sp. Nová Ves Hincovce 198 Brdárka * 67 Oľšavka 193 Hanková 66 Trebišov Byšta * 170 Klin n. 195 Bodrogom Trnávka 175 Stankovce 179 Poznámka: obec označená * je rekreačnou obcou

Z uvedených obcí má 17 rekreačnú funkciu, ostatné nemajú dostatok aktivít na zastavenie ďalšieho poklesu počtu obyvateľov. Navrhuje sa u týchto obcí previesť stavebnohistorické a etnografické zhodnotenie a na základe výsledkov tam kde ide o cenné spoločenské hodnoty, vytvoriť podmienky pre stabilizáciu obyvateľstva. Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry kraja vychádza z prírodných, územnotechnických podmienok a zo súčasnej štruktúry a formy osídlenia kraja a nariadenia vlády SR č.528/2002 Z.z. zo dňa 14.08.2002, ktorým bola vyhlásená záväzná časť KURS 2001. Štruktúru osídlenia Košického kraja výrazne ovplyvňuje druhé najväčšie mesto Slovenska - Košice. Mesto s počtom 236 093 obyvateľov, je jedným z centier nielen Košického kraja, ale aj východného Slovenska. Počet obyvateľov v meste predstavuje 30,82 % (31,9 % v roku 1995) z celkového počtu obyvateľstva kraja. Špecifikom kraja je blízkosť dvoch významných centier osídlenia - Košíc a Prešova, ktoré čo do koncentrácie obyvateľstva a ekonomických aktivít patria medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Už súčasný intenzívny tok ekonomického a spoločenského života medzi týmito dvoma mestami a ich zázemím vytvára priestorovú sídelnú štruktúru nadregionálneho významu v priestore - Košice - Prešov - Sabinov. Návrh riešenia ÚPN-VÚC vychádza z tejto skutočnosti a navrhuje posilniť územnotechnické väzby južnej (košickej) časti priestorovej sídelnej štruktúry na severnú (prešovskú) časť. V priestore Petrovany - Drienov - Lemešany a Šarišské sa navrhuje vytvoriť nadregionálne centrum malého a stredného podnikania, obchodu, služieb a

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 18 voľného času. Nakoľko ide o územie ležiace v dvoch krajoch vyžaduje si táto špecifická problematika vypracovanie osobitného územno-plánovacieho dokumentu.

Na základe stagnácie, alebo poklesu počtu obyvateľstva a ekonomických aktivít za upadajúce priestory je možné považovať: • V okrese Košice-okolie: - severnú časť okresu v údolí rieky Hornád, - severovýchodnú časť okresu v podhorí Slanských vrchov, - osídlenie Olšavskej doliny (bývalý obvod bol zaradený medzi územia s pretrvávajúcimi sociálno-ekonomickými problémami), - juhozápadnú časť okresu, podhorie Veľkého Miliča, - územie južne od U.S.Steel (Veľká Ida, Bočiar a Sokoľany z dôvodu znečisteného životného prostredia), - západnú časť okresu v podhorí Slovenského krasu. • V okrese Gelnica: - osídlenie v údolí stredného Hnilca • V okrese Rožňava: - západnú časť okresu medzi sídlami Slavošovce a Nižná Slaná, - južnú časť okresu v okolí Plešivca, • V okrese Sobrance, celé uzemie okresu • V okrese Trebišov: - juhovýchodnú časť okresu medzi sídlami Slovenské Nové Mesto a Kráľovský Chlmec. Ekonomická stagnácia v týchto územiach vyvoláva úbytok obyvateľstva a dochádza k vekovej i profesnej deformácii demografickej štruktúry obyvateľstva. ÚPN-VÚC navrhuje v týchto oblastiach a v ich blízkosti vytvoriť podmienky pre vznik nových pracovných príležitostí. Za tým účelom je potrebné: • vybudovať a dobudovať v sídlach technickú infraštruktúru, skvalitniť cestnú sieť, vybudovať vodovod, kanalizáciu a ČOV, riešiť zásobovanie plynom a teplom (na báze plynu, alebo elektrickej energie), • v obciach s vhodnými podmienkami podporovať rozvoj vidieckeho turizmu ako významnej doplnkovej ekonomickej aktivity obcí. V návrhu riešenia ÚPN-VÚC sa upúšťa od strediskovej sústavy osídlenia a táto sa nahrádza novou kategorizáciou sídiel podľa tradičného a prirodzeného významu, veľkosti a funkcie v osídlení, územno - technických a sociálno - ekonomických predpokladov. Sídelnú štruktúru tvorí sieť centier a ťažísk osídlenia, rozvojové osi a ostatných mestských a vidieckych sídiel. Sídelná štruktúra a kategorizácia sídiel sa navrhuje v jednotlivých hierarchických úrovniach v súlade s kultúrno– historickými a sociálno- ekonomickými podmienkami, s medzinárodnými súvislosťami a v súlade s nariadením vlády SR č.528/2002 Z.z. zo dňa 14.08.2002, ktorým bola vyhlásená záväzná časť KURS 2001: Centrá osídlenia Ťažiská osídlenia Rozvojové osi Vidiecke priestory

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 19

Centrá osídlenia Súčasné trendy demografického vývoja, vývoj spoločenských a hospodárskych podmienok nevytvárajú v blízkej budúcnosti predpoklady pre kvantitatívny nárast centier a ťažísk osídlenia. Ďalší vývoj je potrebné orientovať najmä na kvalitatívny rast miest a aglomerácií. V procese historického vývoja osídlenia niektoré obce zabezpečovali činnosti súvisiace s obslužnou infraštruktúrou aj pre okolité obce. Popri vytváraní obslužných centier sa vytvárali aj pracoviskové centrá. Schopnosť sídiel zabezpečovať spádové územie obslužnou infraštruktúrou, pracovnými príležitosťami a optimálna dopravná dostupnosť sú kritériami pre hierarchickú kategorizáciu centier osídlenia. Orientačne sú obce podľa druhov zariadení obslužnej infraštruktúry zoskupené na národnej úrovni do piatich skupín. Dominantné postavenie v osídlení Slovenskej republiky po Bratislave má druhé najvýznamnejšie centrum Košice. Toto centrum s dominantným medzinárodným postavením je zaradené mimo ostatné skupiny centier. V Košickom kraji sú to tieto skupiny centier: • V prvej skupine sa v kraji nenachádza žiadne mesto. • V druhej skupine - prvej podskupine (skupina 2.a) sú mestá ktoré sú sídlami súčasných okresov a ich veľkosť je 25 tis. – 50 tis. obyvateľov. Druhú podskupinu (skupina 2.b) tvoria mestá ktoré sú sídlami súčasných okresov ale ich veľkosť je 20 tis. – 30 tis. obyvateľov. • V tretej skupine – prvej podskupine (skupina 3.a) sú mestá ktoré sú sídlami súčasných okresov a ich veľkosť je 12 tis. – 25 tis. druhú podskupinu (skupina 3.b) tvoria menšie mestá ktoré sú sídlami súčasných okresov a mestá regionálneho významu. • Vo štvrtej skupine sú mestá sú sídlami súčasných okresov a mestá regionálneho významu. • V piatej skupine sú mestá, ktoré plnia funkciu subregionálneho významu. Hierarchická štruktúra centier osídlenia v Košickom kraji:

1. skupina 1. 0 podskupina 2. 0 podskupina 2. skupina 1. Michalovce, Spišská Nová Ves podskupina 2. Rožňava, Trebišov podskupina 3. skupina 1. 0 podskupina 2. Gelnica podskupina 4. skupina Dobšiná, Kráľovský Chlmec, Moldava n. Bodvou, Sečovce, Sobrance, Veľké Kapušany, Krompachy, 5. skupina Čierna n. Tisou, Spišské Vlachy, Medzev, Strážske Z ohľadom na rozvoj medzinárodných regionálnych štruktúr (Karpatský euroregión) je žiadúce podporovať rozvoj centier Košice a Prešov a ich aglomerácie. Tieto centrá majú vytvorené geografické, obslužné a technické podmienky pre funkciu centra Karpatského euroregiónu. Okrem toho je potrebné v Zemplínskej oblasti vytvoriť tretie adekvátne centrum celoštátneho významu pre regionálne medzinárodné štruktúry. S ohľadom na ekonomický a spoločenský význam, existujúcu i budúcu dopravnú infraštruktúru, najvhodnejšie predpoklady pre rozvoj takéhoto centra má mesto Michalovce.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 20

Ťažiská osídlenia Ťažiská osídlenia predstavujú sídelné systémy, ktoré zahrňujú od aglomerovaných sústav osídlenia až po sídelné zoskupenia fungujúce na princípe jednoduchých sídelných vzťahov, systémy založené na polarizačných účinkoch centier vyššieho významu. Ťažiská osídlenia budú plniť funkciu akcelerátorov všeobecného rozvoja a mali by sa rozvíjať na základe partnerských vzťahov medzi jednotlivými mestami ako aj medzi mestami a ich zázemím. Cieľom územnoplánovacej politiky je zachovať a ďalej rozvíjať relatívne rovnomerne založenú sieť stredne veľkých miest ako polycentrický systém osídlenia. Ťažíská osídlenia v rámci SR sa rozlišujú na základe ich diferencií a špecifík a sú zaradené do niekoľkých úrovní. V sídelnej sieti východného Slovenska najviac sú rozvinuté sídelné a aglomeračné väzby okolo najväčších miest, ktoré sú v súčasnosti aj administratívnymi centrami krajov. Okolo týchto miest sa v najtesnejšom kontakte s ich zázemím vytvárajú suburbanizačné a decentralizačné efekty. Vytvárajú sa tak prstence ktoré tvoria okolo jadrového mesta suburbanizačné pásmo, resp. druhé pásmo – prímestské pásmo. Ťažiská osídlenia ktoré sú tvorené aglomerovanými sústavami sídiel, sú na národnej úrovni zaradené do ťažísk osídlenia prvej úrovne. Samostatnú skupinu tvorí bratislavsko- trnavské ťažisko osídlenia. V suburbanizačnom pásme sa navrhuje v rámci vidieckeho osídlenia prednostne podporovať výstavbu bytov a verejnej technickej vybavenosti. Cieľom je regulovať ďalšiu koncentráciu obyvateľstva do mestského osídlenia a vytvárať podmienky pre zvýšenie štandardu bývania ako aj obnovu vidieckeho osídlenia. Hierarchická štruktúra ťažísk osídlenia v Košickom kraji:

Ťažiská 2. skupina košicko – prešovské ťažisko osídlenia osídlenia 1. úrovne Ťažiská michalovsko – vranovsko - humenské ťažisko osídlenia osídlenia popradsko - spišskonovomestské ťažisko osídlenia 2. úrovne Ťažiská 1. rožňavské ťažisko osídlenia osídlenia podskupina 3. úrovne 2. gelnické ťažisko osídlenia podskupina kráľovskochlmecké ťažisko osídlenia trebišovské ťažisko osídlenia veľkokapušianske ťažisko osídlenia Jadrom ťažísk osídlenia sú jedno, alebo viac jadrových miest. Základným predpokladom úspešného ekonomického rozvoja ťažísk osídlenia (aglomerácií) je dostatočne silný hospodársky potenciál presahujúci hranicu jadrového mesta. Pre ďalší rozvoj ťažísk osídlenia a vidieckeho priestoru je potrebné: - podporovať diverzifikáciu ekonomickej základne miest, - rozvinúť kooperačnú spoluprácu medzi mestami, - využívať lokálne danosti a zdroje, - zabezpečiť optimálnu a bezkolíznu dostupnosť. Košicko – prešovské ťažisko osídlenia leží na perspektívnom multimodálnom koridore (s pracovným názvom „Pobaltský koridor“) ktorý tvorí spojnicu medzi Škandináviou a Orientom. Táto geografická poloha vytvára predpoklady pre získanie dominantného postavenia tohto priestoru aj v medzinárodnom meradle. Na základe existujúcich sociálno- ekonomických vzťahov, vybudovanej ekonomickej základne a výkonného dopravného systému navrhuje sa ako jadrový priestor tohto ťažiska osídlenia rozvíjať územie Moldava nad Bodvou - Košice - Prešov- Sabinov.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 21

Rozvojové osi Centrá a ťažiská osídlenia prepájajú rozvojové osi ako súčasť vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporujú sídelné väzby medzi obcami v rámci národného i medzinárodného sídelného systému a tiež podporujú rozvoj vidieka. Na Slovensku sa rozvojové osi rozvíjajú v uzlovo-pásovom sídelnom systéme. Osnovu tohto sídelného systému tvoria centrá osídlenia a dopravno-komunikačné systémy spájajúce jednotlivé centrá. Hierarchia a dôležitosť rozvojovej osi závisí od: - úrovne centier, ktoré os prepája, - významu verejného dopravného vybavenia, pozdĺž ktorého os leží, - hustoty a veľkosti sídiel na rozvojovej osi, - väzby na rozvojové osi v susednom regióne, alebo krajine. Vymedzenie a stanovenie rozvojových osí bolo navrhnuté na základe týchto kritérií: • Rozvojová os prvého stupňa – prepája centrá osídlenia prvej skupiny a ťažiská osídlenia prvej úrovne v štáte a porovnateľné centrá mimo hraníc krajiny, pričom zahŕňa minimálne jednu cestnú komunikáciu a jednu železničnú komunikáciu rýchlostného typu. • Rozvojová os druhého stupňa – prepája osídlenie druhej skupiny s centrami osídlenia prvej skupiny a ťažiskami osídlenia prvej úrovne, resp. prepája centrá osídlenia druhej skupiny a ťažiská osídlenia druhej úrovne medzi sebou, pričom zahŕňa minimálne jednu cestnú komunikáciu a jednu železničnú komunikáciu nadregionálneho významu, alebo jednu rýchlostnú cestu. • Rozvojová os tretieho stupňa – prepája stredné centrá a ťažiská osídlenia tretej úrovne navzájom ako aj ostatné vyhodnocované centrá s ostatnými centrami osídlenia druhej skupiny. • Rozvojová os štvrtého stupňa – prepája stredné centrá a ťažiská osídlenia tretej úrovne v druhej podskupine s ostatnými významnejšími centrami vidieckeho osídlenia osídlenia. Na základe vyhodnotenia rozvoja a hierarchizácie sídelnej štruktúry navrhuje sa prednostne podporovať územný rozvoj kraja v smere týchto osí:

Stupeň rozvoj. Názov rozvojovej osi Územné vymedzenie rozvojovej osi Osi Rozvojové osi 1. košicko – prešovská Prešov – Košice – Čaňa – hranica MR stupňa zvolensko-juhoslovenská Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice východoslovenská Košice – Sečovce – Michalovce – Sobrance – hranica s UR Rozvojové osi 2. prešovsko-michalovská Prešov – Hanušovce nad Topľou – Vranov nad stupňa Topľou – Strážske - Michalovce Rozvojové osi 3. hornádska Spišský Štvrtok – Spišská Nová Ves – stupňa Krompachy – Košice zemplínska Košice – - Slovenské Nové Mesto – Kráľovský Chlmec – Čierna nad Tisou vranovsko - trebišovská Vranov nad Topľou – Sečovce – Trebišov

Rožňavská Rožňava – Dobšiná - Vernár

Rozvojové osi 4. Juholaborecká* Michalovce – Veľké Kapušany – Kráľovský stupňa Chlmec hnilecká* Jaklovce – Gelnica – Nálepkovo – Spišská Nová Ves

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 22

* rozvojové osi navrhované nad rámec KURS 2001(dôvod: existujúce ekonomické a spoločenské aktivity s predpokladom ďalšieho rozvoja)

Okrem uvedených rozvojových osí sa (v súlade so schváleným ÚPN-VÚC z roku 1998) navrhuje rozvojová os štvrtého stupňa ktorá prepája centrum osídlenia tretej skupiny (druhej podskupiny) s osou osídlenia tretieho stupňa pričom zahŕňa jednu cestnú a jednu železničnú komunikáciu. Ide o rozvojovú os Prakovce – Gelnica – Margecany.

Vidiecke priestory Rozvoj vidieckeho priestoru bude predovšetkým závisieť od reštrukturalizácie a od možností vytvárania pracovných príležitostí i mimo agrárneho sektoru. Rôzne prírodné a sociálno-ekonomické podmienky a poloha v sídelnom systéme si vyžadujú flexibilné zoskupovanie obcí pre definovanie spoločných postupov a zámerov rozvoja. Vývoj vidieckeho osídlenia do značnej miery bude ovplyvnený týmito faktormi: • vzťah mesta a jeho vidieckeho zázemia, • charakter osídlenia, jeho prírodné a kultúrnohistorické danosti, • stupeň zabezpečenia verejnou dopravnou a technickou vybavenosťou, • veľkosť sídla a demografická štruktúra jeho obyvateľstva. Z dôvodu rešpektovania OP vodárenskej nádrže Bukovec sa predpokladá zachovať stavebný uzáver v obci Hýľov.

2.6. Základné demografické východiská 2.6.1. Obyvateľstvo 2.6.1.1. Vývoj obyvateľstva Vývoj obyvateľstva v dlhodobej retrospektíve V Košickom kraji žilo ku dňu sčítania 2001 766.005 obyvateľov v 438 obciach. Z hľadiska územno-správneho usporiadania pozostáva kraj z 11 okresov, z toho 4 okresy sa nachádzajú na území mesta Košice. Pre vývoj obyvateľstva kraja v období od r.1970 je charakteristický rast počtu obyvateľov. Podobne to platí aj o jednotlivých okresoch, s výnimkou území súčasných okresov Sobrance a tiež Gelnica, ktoré zaznamenali úbytok obyvateľov. Dynamika vývoja obyvateľstva v kraji sa prejavuje znižovaním tempa rastu, výsledkom čoho je postupné znižovanie prírastkov obyvateľstva. V období r. 1970-1980 pribudlo v kraji 76.577 obyvateľov, v období r. 1980-1991 poklesol prírastok obyvateľov na 42.421 osôb a v období 1991-2001 predstavoval prírastok 24.786 obyvateľov, čo v prepočte na desaťročné obdobie predstavuje 29.570 obyvateľov. Z pohľadu medziročných prírastkov, ich priemerná hodnota bola v jednotlivých obdobiach nasledovná: 1970-1980 1,23%, 1980-1991 0,61%, 1991- 2001 0,2%. Aj v Košickom kraji dochádza podobne ako v celej SR merítku k postupnému spomaľovaniu demografického vývoja. Znižovanie celkových prírastkov obyvateľstva súvisí najmä s tým, že začiatkom 90-tych rokov dochádza ku radikálnym zmenám reprodukčných pomerov, ktorých dôsledkom je ďalšie spomalenie vývoja obyvateľstva prirodzeným pohybom. Po dlhšom období stagnácie úmrtnosti v 80-tych rokoch došlo po roku 1990 k priaznivému obratu vo vývoji. Výšku prirodzeného prírastku ovplyvňuje najmä pôrodnosť resp. živorodenosť. V dôsledku poklesu pôrodnosti došlo na území kraja v období r. 1991- 2001 ku pomerne výraznému zníženiu prirodzeného prírastku. Mechanický pohyb (migrácia), ako druhá zložka celkových prírastkov (úbytkov) obyvateľstva, bola v období centrálneho plánovania relatívne významným faktorom rastu mestských sídiel, pričom vidiek sa vyľudňoval. Migráciu výrazne ovplyvňovala bytová výstavba, ktorá bola smerovaná do hlavných stredísk osídlenia. Útlmom bytovej výstavby v mestách po r.1989, sa zmenili aj migračné vzťahy medzi mestami a ich zázemím a podiel

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 23

migrácie na raste miest výrazne poklesol, resp. prisťahovanie sa zmenilo na vysťahovanie. Typický je tento jav v prípade mesta Košice a okresu Košice-okolie. Košice zaznamenali v r.1992-1994 a v r.1996 migračné úbytky a okres Košice-okolie naopak, v r. 1993, 1994 a1996 migračné prírastky. V r.1996 všetky okresy, okrem okresov Košice I., Košice-okolie a Rožňava, zaznamenali migračné úbytky. Košický kraj ako celok mal však migračný prírastok.

Údaje ilustrujúce vývoj počtu obyvateľov kraja, okresov a miest sú uvedené v tabuľkách: Tab.č.1 : Vývoj obyvateľstva v rokoch 1970 – 2001

P o č e t o b y v a t e ľ o v Prírastok 1970-2001 Územie 1970 Prírastok 1980 Prírastok 1991 Prírastok 2001

Okr. Košice I-IV 149 555 +52 813 202 368 +37 792 235 160 +933 236093 86538 Okr. Košice-okolie 95 890 +3 337 99 227 +65 99 292 7707 106999 11109 z toho mestá: Medzev 3 799 +71 3 870 +1 3 871 -204 3667 -132 Moldava n/B. 5 719 +1139 6 858 +1 938 8 796 729 9525 3806 Okr Gelnica 31 981 -521 31 460 -1627 29 833 1008 30841 -1140 z toho mestá: Gelnica 4 640 +460 5 100 +1 177 6 277 127 6404 1764 Okr. Michalovce 90 206 +10 122 100 328 +4 956 105 284 3837 109121 18915 z toho mestá: Michalovce 20 655 +9 110 29 765 +9 058 38 823 1125 39948 19293 Strážske 2 885 +746 3 631 +624 4 255 219 4474 1589 Veľké Kapušany 5 047 +3 412 8 459 +962 9 421 339 9760 4713 Okr. Rožňava 59 474 +1 107 60 581 +100 60 681 1026 61887 2413 z toho mestá: Rožňava 11 075 +3 826 14 901 +3 746 18 647 614 19261 8186 Dobšiná 4 368 -83 4 285 +284 4 569 327 4896 528 Okr. Sobrance 28 864 -2 491 26 373 -2 274 24 099 -323 23776 -5088 z toho mestá: Sobrance 3 394 +502 3 896 +1 858 5 754 508 6262 2868 Okr. Sp N. Ves. 68 815 +10 327 79 142 +7 208 86 350 7166 93516 24701 z toho mestá: Spišská Nová Ves 22 345 +9 572 31 917 +7 301 39 218 -25 39193 16848 Krompachy 6 250 +677 6 927 +1 325 8 252 560 8812 2562 Spišské Vlachy 3 613 -100 3 513 -145 3 368 150 3518 -95 Okr. Trebišov 97 436 +1 883 99 319 +1 201 100 520 3259 103779 6343 z toho mestá: Trebišov 11 788 +3 833 15 621 +5 054 20 675 1667 22342 10554 Čierna n/T. 2 238 +1 563 3 801 +943 4 744 -99 4645 2407 Kráľovský Chlmec 5 344 +1 014 6 358 +1 605 7 963 68 8031 2687 Sečovce 5 776 +369 6 145 +560 6 705 114 7819 2043 Kraj spolu 622 221 +76 577 698 798 +42 421 741 219 24793 766012 143791 Poznámka: Údaje za roky 1970, 1980, 1991 a 2001 sú zo sčítania ľudu, domov a bytov. Tab. č.2 : Indexy rastu za okresy a kraj

I n d e x y r a s t u Okres 1980 1991 2001 2001 1970 1980 1991 1970 Košice I-IV 135,3 116,2 100,4 157,9 Košice-okolie 103,4 100,1 107,8 111,6 Gelnica 98,4 94,8 103,4 96,4 Michalovce 111,2 104,9 103,6 121,0 Rožňava 101,9 100,2 102,0 104,1 Sobrance 91,4 91,4 98,7 82,4 Spišská Nová Ves 115,0 109,1 108,3 135,9 Trebišov 101,9 101,2 103,2 106,5 Kraj spolu 112,3 106,1 103,3 123,1

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 24

Tab. č. 3 : Indexy rastu za mestá

I n d e x y r a s t u Mesto 1980 1991 2001 2001 1970 1980 1991 1970 Košice 135,3 116,2 100,4 157,9 Medzev 101,8 100,0 94,7 96,5 Moldava n/B. 120,0 128,3 108,3 166,6 Gelnica 109,9 123,1 102,0 138,0 Michalovce 144,1 130,4 102,9 193,4 Strážske 125,9 117,2 105,1 155,1 V. Kapušany 167,6 111,4 103,6 193,4 Rožňava 134,5 125,1 103,3 173,9 Dobšiná 98,1 106,6 107,2 112,1 Sobrance 114,8 147,7 108,8 184,5 Sp. Nová Ves 142,8 122,9 99,9 175,4 Krompachy 110,8 119,1 106,8 141,0 Spišské Vlachy 97,2 95,9 104,5 97,4 Trebišov 132,5 132,4 108,1 189,5 Čierna n/T. 169,8 124,8 97,9 207,6 Kráľovský Chlmec 118,9 125,2 100,9 150,3 Sečovce 106,4 109,1 116,6 135,4

Výraznejší pokles prirodzených prírastkov obyvateľstva nachádza svoj odraz v zmenšovaní podielu mladej populácie na celkovom počte obyvateľov a náraste podielu starších vekových skupín obyvateľov. Dôsledkom takéhoto vývoja je zhoršenie vekovej štruktúry obyvateľstva s čím súvisí pokles reprodukčných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva predstavovaný indexom vitality môže o.i. vypovedať aj o populačných možnostiach vo výhľade. V závislosti od bodovej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo delí na skupiny nasledovne: bodová hodnota typ populácie 300 a viac bodov veľmi progresívna populácia 201-300 bodov progresívna populácia 151-200 bodov stabilizovaná rastúca populácia 121-150 bodov stabilizovaná populácia 101-120 bodov stagnujúca populácia pod 100 bodov regresívna populácia Vývoj hodnôt indexov vitality porovnaním rokov 1991 a 2001 vidno z nasledujúcich prehľadov:

Tab. č. 4 : Indexy vitality za okresy a kraj

Index vitality Typ populácie Index vitality Typ populácie Okres 1991 2001 Košice I-IV 193 Stabilizovaná 155 Stagnujúca rastúca Košice-okolie 143 Stabilizovaná 132 Stabilizovaná Gelnica 138 Stabilizovaná 130 Stabilizovaná Michalovce 148 Stabilizovaná 134 Stagnujúca Rožňava 119 Stabilizovaná 112 Stagnujúca Sobrance 88 Regresívna 86 Regresívna Sp.N.Ves 209 Progresívna 186 Stabiliz. rastúca Trebišov 137 Stabilizovaná 125 Stagnujúca Košický kraj 157 Stabilizovaná 139 Stagnujúca rastúca SR - - 105 Stagnujúca

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 25

Tab. č. 5 : Indexy vitality za mestá

Mesto Index vitality Typ populácie Index vitality Typ populácie 1991 2001 Košice 193 Stabiliz. 110 Stagnujúca rastúca Medzev 140 Stabilizovaná 158 Stabiliz. rastúca Moldava n/B. 280 Progresívna 177 Stabiliz. rastúca Gelnica 238 Progresívna 152 Stabiliz. rastúca Michalovce 269 Progresívna 158 Stabiliz. rastúca Strážske 190 Stabiliz. 120 Stabilizovaná rastúca V. Kapušany 319 Veľmi progres. 171 Stabiliz. rastúca Rožňava 185 Stabiliz. 118 Stagnujúca rastúca Dobšiná 167 Stabiliz. 172 Stabiliz. rastúca rastúca Sobrance 252 Progresívna 184 Stabiliz. rastúca Sp.Nová Ves 241 Progresívna 128 Stabilizovaná Krompachy 251 Progresívna 181 Stabiliz. rastúca Spiš. Vlachy 141 Stabilizovaná 119 Stagnujúca Trebišov 263 Progresívna 189 Stabiliz. rastúca Čierna n/T. 553 Veľmi progres. 254 Progresívna Kráľ. Chlmec 235 Progresívna 147 Stabilizovaná Sečovce 165 Stabilizovaná 160 Stabiliz. rastúca

Špecifikom východného Slovenska, ktoré výrazne ovplyvňuje prírastky obyvateľstva, je vysoký podiel príslušníkov Rómskeho etnika. Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľov v jednotlivých okresoch kraja bol ku dňu sčítania r. 2001 nasledovný:

Okres Počet Rómov % Rómov Košice I-IV 5055 2,14 Košice – okolie 5393 5,04 Gelnica 2110 6,84 Michalovce 4399 4,03 Rožňava 2908 4,7 Sobrance 222 0,9 Spišská Nová Ves 5100 5,5 Trebišov 4616 4,45 Košický kraj 29803 3,90 SR 89920 1,69

Na základe údajov uvedených v prehľadoch a tabuľkách č. 1 a 5 možno konštatovať: a) v úrovni okresov • Väčšina okresov zaznamenala v období r. 1970-2001 nárast počtu obyvateľov, avšak tempá rastu obyvateľov mali prevažne klesajúcu tendenciu. V období r. 1991-2001 v porovnaní s obdobím 1980-1991 sa tempo rastu zvýšilo predovšetkým v okrese Košice- okolie, Gelnica, Sobrance, Rožňava a Trebišov. Okres Gelnica a výraznejšie okres Sobrance zaznamenali v období 1970-1991 úbytky obyvateľstva. V okrese Gelnica to bolo spôsobené vyššou emigráciou ako bol prirodzený prírastok. V okrese Gelnica nastal v r. 1991-2001 obrat – počet obyvateľstva vzrástol. V okrese Sobrance majú obidve zložky, t.j. prirodzený pohyb aj migrácia záporné hodnoty. • Spomaľovanie rastu obyvateľstva je vo všeobecnosti spôsobené znižovaním prirodzených prírastkov, najmä poklesom pôrodnosti. Táto skutočnosť sa prejavuje

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 26 zhoršovaním vekovej skladby obyvateľstva, v ktorej sa zväčšuje zastúpenie starších vekových skupín. Dokumentuje to aj vývoj indexu vitality, ktorého hodnota sa v r.2001 v porovnaní s r.1991 znížila vo všetkých okresoch. Výraznejšie poklesol index vitality v mestských okresoch Košíc a okresoch Sp. N. Ves a Michalovce. Napriek tomu okresy Košice-okolie, Gelnica a Sp. Nová Ves patria medzi okresy so stabilizovanou až stabilizovanou rastúcou populáciou. Medzi územia so stagnujúcou populáciou patria okresy Košice I-IV, Michalovce, Trebišov a Rožňava. Okres Sobrance sa radí medzi územia s regresívnou populáciou. b) v úrovni miest • Vo všetkých mestách kraja sa v období 1970-2001 zaznamenal nárast počtu obyvateľov. Výnimkou boli Sp. Vlachy a Medzev, v ktorých počet obyvateľov oproti r.1970 poklesol. • Nárast počtu obyvateľov bol spravidla sprevádzaný znižovaním tempa rastu. Pokles tempa rastu spôsobil jednak pokles prirodzeného prírastku, ako aj zmena v migračných pomeroch, keď prisťahovanie do miest sa vo väčšine prípadov v posledných rokoch zmenilo na vysťahovanie. Uvedené konštatovanie o poklese tempa rastu neplatí v prípade miest Dobšiná, Spišské Vlachy a Sečovce, ktoré za obdobie r. 1991-2001 zaznamenali zvýšené tempo rastu. • Z hľadiska indexu vitality je potrebné vo všeobecnosti konštatovať pokles jeho hodnôt v r.2001. Najpriaznivejšia situácia je v meste Čierna n/T. kde index vitality mal hodnotou 254 bodov. Medzi mestá u ktorých index vitality v období r. 1991-2001 vzrástol patria Dobšiná a Medzev. • Úbytky počtu obyvateľov v r.2001 zaznamenali mestá Medzev, Sp. Nová Ves a Čierna n. T. Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku. Tab. č 7 : Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia r. 2001

Okres Spolu Muži Ženy % žien

Košice I-IV 236093 112915 123178 52,2 Košice-okolie 106999 53075 53924 50,4 Gelnica 30841 15169 15672 50,8 Michalovce 109121 52822 56299 51,6 Rožňava 61887 29979 31908 51,6 Sobrance 23776 11558 12218 51,4 Sp.N.Ves 93516 46052 47464 50,8 Trebišov 103779 50191 53588 51,6 Kraj celkom 766012 371761 394251 51,5 SR 5379455 2612515 2766940 51,4

Z prehľadu vidieť, že vo všetkých okresoch kraja prevažujú ženy nad mužmi. Najvýraznejšia prevaha žien je v okresoch Košice I-IV, najmenšia v okresoch Košice-okolie, Gelnica a Sp. Nová Ves. Výraznejšie odchýlky od slovenského (a zároveň krajského priemeru) sa nevyskytujú.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 27

Tab. č. 8/1: Štruktúra obyvateľstva za hlavné vekové skupiny predproduktívny, produktívny a poproduktívny vek v rokoch 1991 a 2001

Rok 1991 - Počet obyvateľov vo veku Okres Index Absolútne údaje Podiely v % vitality Predprod. Produkt. Poprod. Predprod. Produkt. Poprod. Košice I-IV 193 59442 144954 30764 25,3 61,6 13,1 Košice- 25578 55777 17937 25,8 56,2 18,0 okolie 143 Gelnica 138 7468 16935 5430 25,0 56,8 18,2 Michalovce 148 27197 59697 18390 25,8 56,7 17,5 Rožňava 119 14458 34111 12112 23,8 56,2 20,0 Sobrance 88 5323 12722 6054 22,1 52,8 25,1 Sp.N.Ves 209 24692 49863 11795 28,6 57,7 13,7 Trebišov 137 25585 56266 18669 25,5 56,0 18,5 Kraj spolu 157 189743 430325 121151 25,6 58,1 16,3

Tab. č. 8/2

Rok 2001 - Počet obyvateľov vo veku Okres Index Absolútne údaje Podiely v % vitality Predprod. Produkt. Poprod. Predprod. Produkt. Poprod. Košice I-IV 110 42373 150838 38515 17,9 63,9 16,3 Košice- okolie 130 23515 64665 18129 21,9 60,4 16,9 Gelnica 125 6943 18178 5575 22,5 58,9 18,2 Michalovce 119 22494 67397 18857 20,6 61,8 17,3 Rožňava 103 12052 37988 11669 19,5 61,4 18,9 Sobrance 86 4683 13565 5465 19,7 57,1 23,0 Sp.N.Ves 160 21790 57737 13650 23,3 61,7 14,6 Trebišov 115 21498 63209 18625 20,8 60,9 17,9 Kraj spolu 119 155348 473577 130485 20,3 61,8 17,0 SR 105 1015493 3349231 967207 18,9 62,3 18,0

Z uvedených prehľadov vidieť, že veková štruktúra obyvateľstva kraja sa postupne mení v prospech starších vekových kategórií. Zatiaľ čo pri sčítaní v r.1991 tvorili obyvatelia v predproduktívnom veku viac ako štvrtinu obyvateľstva kraja, do roku 2001 klesol ich podiel na 20,3 %. V uvedenom období vzrástol podiel produktívnej zložky obyvateľstva a taktiež zložky poproduktívnej. Uvedený vývoj sa javí ako trend aj z hľadiska výhľadu, čo sa odrazí v zmenených nárokoch na zariadenia sociálnej infraštruktúry ( predškolské a školské zariadenia, zdravotnícke zariadenia a zariadenia pre starých občanov). Taktiež vzniká potreba zapojenia väčšieho počtu obyvateľov do pracovného procesu, vzhľadom ku nárastu produktívnej zložky. Z hľadiska jednotlivých okresov, najpriaznivejšiu vekovú štruktúru z aspektu pomeru predproduktívnej ku poproduktívnej zložke obyvateľstva má okres Sp. N. Ves. Osobitne nepriaznivou situáciou aj z celoslovenského hľadiska sa vyznačuje okres Sobrance, kde poproduktívne obyvateľstvo prevažuje nad predproduktívnym.

Projekcia obyvateľstva do r.2025 Východiská prognózy obyvateľstva: Podľa prognózy vývoja obyvateľstva SR do roku 2025 (Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2002) ktorá bola vypracovaná v troch variantoch je predpokladaný vývoj počtu obyvateľov SR v tis. osôb nasledovný:

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 28

Tab. č. 9

Variant Rok nízky % stredný % vysoký % 2002 5 379 100,00 5 379 100,00 5 379 100,00 2005 5 373 99,89 5 377 96,96 5 379 100,00 2010 5 342 99,31 5 360 99,65 5 386 100,13 2015 5 291 98,36 5 329 99,07 5 388 100,13 2020 5 211 96,88 5 278 98,12 5 374 99,19 2025 5 096 94,74 5 199 97,40 5 335 99,18

V rámci hraníc daných nízkym a vysokým variantom sme sa orientovali smerom k vyšším hodnotám prírastkov obyvateľstva, nakoľko z jednotlivých demografických charakteristík kraja ako celku nevyplýva, že budúci vývoj obyvateľstva by išiel cestou nízkeho variantu. Východiskami pre stanovenie výhľadových počtov obyvateľov Košického kraja boli hlavne: a) porovnanie indexu vitality v roku 2001 SR (105) a Košického kraja (119) b) vysoký podiel rómskeho obyvateľstva v Košickom kraji (SR 1,69 %, Košický kraj 3,90 %) c) doterajšie trendy vo vývoji obyvateľstva kraja, okresov a miest, s dominantným významom vývoja po r.1991,medzi ktoré patria najmä: • znižovanie medziročných prírastkov obyvateľstva, spôsobené predovšetkým poklesom pôrodnosti, • radikálne zmeny vo vnútrookresných migračných prúdoch, keď doterajšie prisťahovávanie do miest sa postupne mení na vysťahovanie obyvateľov z miest, • tendencia starnutia obyvateľstva v dôsledku znižovania podielu predproduktívnej zložky obyvateľov (vyjadrená vývojom hodnôt indexov vitality), ktorá sa v budúcich obdobiach odrazí v znížení reprodukčných schopností populácie d) zmeny v dôsledku vstupu Slovenska do Európskej únie (predpokladané rozvojové aktivity na východnej – schengenskej hranici s Ukrajinou) Na základe uvedeného predpokladáme v Košickom kraji za obdobie 2001-2025 nasledovnú prognózu vývoja obyvateľstva:

Tab. č. 10

2001 2005 2010 2015 2020 2025 Obyv. Obyv. % Obyv. % Obyv. % Obyv. % Obyv. % 766 012 774 438 101,1 785 182 101,0 790 004 101,0 797 904 101,0 801 095 100,4 Z hľadiska teritoriálneho rozmiestnenia (v úrovni okresov), je výhľadový vývoj obyvateľov diferencovaný: a/ Skupina okresov s nárastom počtu obyvateľov sem patria okresy: • s väčšou dynamikou rastu - Sp.N.Ves, Trebišov, Michalovce, Košice – okolie a Gelnica • s menšou dynamikou rastu – Košice I-IV a Rožňava b/ okresy s poklesom počtu obyvateľov Patrí sem okres Sobrance. Tento okres predstavuje územie so zložitou hospodárskou situáciou, bez významnejšej ekonomickej základne, z ktorého sa obyvatelia vysťahovávajú.) Okres Sobrance má najviac úbytok obyvateľstva prirodzeným pohybom (prevaha zomretých

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 29 nad narodenými). K zmene môže dôjsť v dôsledku predpokladaných rozvojových aktivít (rozvoj služieb) v súvislosti s posilnenou východnou (schengenskou) hranicou. Nepriaznivý vývoj obyvateľstva v tomto okrese vychádza zo súčasných trendov. V záujme zvrátenia predpokladaného negatívneho demografického vývoja bude potrebné prijať opatrenia na odstránenie jeho príčin. Medzi zásadné opatrenia patrí vytvorenie dostatočného počtu pracovných príležitostí a podpora bytovej výstavby. Situácia si vyžaduje podporu, aj na úseku zariadení sociálnej infraštruktúry .

Tab. č. 11 : Prognóza obyvateľstva

Prírastok Územie P o č e t o b y v a t e ľ o v 1995 Prírastok 2010 Prírastok 2025 2001-2025 Okres Košice I-IV 236 093 +1016 237 109 +1 501 238 610 +2 517 Okres Košice- 106 999 +3 418 110 417 +3 926 114 343 +7 344 - okolie z toho mestá Medzev 3 667 -130 3 537 -70 3 467 -200 Moldava n/B. 9 525 +708 10 233 +904 11 137 +1612 Okres Gelnica 30 841 +957 31 798 +1 097 32 895 +2 054 z toho mestá Gelnica 6 404 +294 6 698 +413 7 111 +707 Okres Michalovce 109 121 +3 485 112 606 +4 005 116 611 +7 490 z toho mestá Michalovce 39 948 +1 461 41 409 +1 902 43 311 3 363 Strážske 4 474 +226 4 700 +290 4 990 +516 V. Kapušany 9 760 +403 10 163 +520 10 683 +923 Okres Rožňava 61 887 +1 123 63 010 +1 272 64 282 +2 395 z toho mestá Rožňava 19 261 +705 19 966 +917 20 883 +1 622 Dobšiná 4 860 +364 5 260 +380 5 640 +744 Okres Sobrance 23 776 -227 23 499 -304 23 195 -581 z toho mestá Sobrance 6 262 +288 6 550 +267 6 817 +555 Okres Sp.N.Ves 93 516 +3 421 96 937 +3 948 100 885 +7 369 z toho mestá Sp.N.Ves 39 193 +177 39 370 +677 40 047 +854 Krompachy 8 812 +241 9 053 +229 9 282 +470 Sp. Vlachy 3 518 +64 3 582 +91 3 673 +155 Okres Trebišov 103 779 +3 027 106 806 +3 468 110 274 +6 495 z toho mestá Trebišov 22 342 +921 23 263 +707 23 970 +1 628 Čierna n/T. 4 645 +42 4 687 +95 4 782 +137 Kr.Chlmec 8 031 +146 8 177 +207 8 384 +353 Sečovce 7 819 +964 8 783 +1 016 9 799 +1 980 Kraj spolu 766 012 +16 220 782 182 +18 913 801 095 +35 083

Tab.č.12/1: Prognóza obyvateľstva - indexy rastu za okresy

I n d e x y r a s t u Okres 2010 2025 2025 2001 2010 2001 Košice I-IV 100,4 100,8 101,1 Košice-okolie 103,2 103,6 106,9 Gelnica 103,1 103,5 106,7 Michalovce 103,2 103,6 106,9 Rožňava 101,8 102,0 103,9 Sobrance 98,8 98,7 97,6 Sp.Nová Ves 103,7 104,1 107,9 Trebišov 102,9 103,2 106,3 Kraj spolu 102,1 102,5 104,6

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 30

Tab.č.12/2: Prognóza obyvateľstva - indexy rastu za mestá

I n d e x y r a s t u Mesto 2010 2025 2025 2001 2010 2001

Košice 100,4 100,8 101,1 Medzev 96,5 98,0 94,5 Moldava n/B. 107,4 108,8 116,9 Gelnica 104,6 106,2 111,0 Michalovce 103,7 104,6 108,4 Strážske 105,1 106,2 111,5 V. Kapušany 104,1 105,1 109,5 Rožňava 103,7 104,6 108,4 Dobšiná 108,2 107,2 116,1 Sobrance 104,6 104,1 108,9 Sp.Nová Ves 100,5 101,7 102,2 Krompachy 102,7 102,5 105,3 Spišské Vlachy 101,8 102,5 104,4 Trebišov 104,1 103,2 107,3 Čierna n/T. 100,9 102,0 102,9 Kráľovský Chlmec 101,8 102,5 104,4 Sečovce 112,3 111,6 125,3

Tab. č. 13 : Výhľadový počet obyvateľov v okresoch v r.2025 a prírastky za obdobie 2001-2025:

Okres Počet Prírastok obyvateľov 2001 - 2025 v r.2025 Košice I – IV 238 610 +2 517 Košice-okolie 114 343 +7 344 Gelnica 32 895 +2 054 Michalovce 116 611 +7 490 Rožňava 64 282 +2 395 Sobrance 23 195-581 Sp.N.Ves 100 885 +7 369 Trebišov 110 274 +6 495 Kraj spolu 801 095 +35 083 Predpokladaný vývoj obyvateľstva v mestách odráža vyššie uvedené trendy a faktory ovplyvňujúce demografický vývoj, s predpokladom ich pôsobenia v zásade až ku návrhovému roku. Predpokladá sa, že všetky mestá (okrem Medzeva) zaznamenajú prírastky obyvateľstva. V meste Košice sa predpokladá počet obyvateľov v r.2025 v počte cca 238,6 tis. osôb a prírastok od r.2001 v počte cca 2,5 tis. osôb. Vývoj demografických ukazovateľov je v meste od r.1991 do konca r.1996 nepriaznivý. Za uvedené obdobie poklesol celkový medziročný prírastok obyvateľov z 1830 osôb v r.1991 na 691 osôb v r.1996, čo predstavuje 37 % z úrovne roku 1991. Medziročná hodnota prirodzeného prírastku klesla analogicky z 1694 obyv. na 856 obyv, čo je 50,5 % z hodnoty v r.1991. Mesto malo do r.1991 kladné saldo migrácie. Od r.1992, s výnimkou r.1995 sa obyvatelia z mesta vysťahovávajú.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 31

Tab. č.14 : Počty obyvateľov v sídlach okresov v r.2025 a prírastok v návrhovom období

Krajské, Okresné Počet obyvateľov Prírastok Mesto v r.2025 2001 - 2025 Košice 238 610 +2 517 Gelnica 7 111+707 Michalovce 43 311 +3 363 Rožňava 20 883 +1 622 Sobrance 6 817+555 Sp.N.Ves 40 047+854 Trebišov 23 970 +1 628

Podrobnejšie je problematika výhľadových počtov obyvateľov dokumentovaná v tabuľkách: - Tab.č.11 - Prognóza obyvateľstva - Tab.č.12/1 a 12/2 - Prognóza obyvateľstva - Indexy rastu za okresy a Indexy rastu za mestá.

2.6.1.2. Vývoj pracovných príležitostí Stav r. 2001 ukazovateľov viažúcich sa ku problematike pracovných síl (absolútne údaje a % z celkového počtu obyvateľov) dokumentuje:

Tab. č. 15

Okres Obyvatelia Obyvatelia Obyvatelia ekonomicky celkom v produktívnom veku aktívni r. 2001 abs. % abs. % Košice I – IV 236 093 150 838 63,9 125 049 53,0 Košice-okolie 106 999 64 665 60,4 54 698 51,1 Gelnica 30 841 18 178 58,9 15 397 49,9 Michalovce 109 121 67 397 61,8 55 643 51,0 Rožňava 61 887 37 988 61,4 33 563 54,2 Sobrance 23 776 13 565 57,1 11 805 49,7 Sp.N.Ves 93 516 57 737 61,7 46 661 49,9 Trebišov 103 779 63 209 60,9 53 661 51,7 Kraj spolu 766 012 473 577 61,8 396 477 51,8 Z celkového počtu 396 477 ekonomicky aktívneho obyvateľstva v Košickom kraji je cca 17 % príslušníkov Rómskeho etnika. Nízka kvalifikačná štruktúra tohoto etnika neplní požiadavku orientácie ekonomiky predovšetkým na kvalitatívne priority. Vysoký podiel nezamestnanosti Rómov v jednotlivých okresoch kraja negatívne ovplyvňuje sociálno- ekonomický rozvoj miest a obcí. Mieru ekonomickej aktivity obyvateľstva pre návrhové obdobie možno v súčasnosti, keď dochádza ku pomerne značným demografickým zmenám odhadnúť len orientačne, aj to so značnou mierou neistoty. Pre výhľadové obdobie uvádzame preto len orientačný odhad miery ekonomickej aktivity obyvateľov kraja a okresov, vychádzajúci z analýzy doterajšieho vývoja a skladby obyvateľstva, prognózy jeho počtov a odhadu počtu obyvateľov v produktívnom veku (títo predstavujú hlavný zdroj pracovných síl).

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 32

Tab. č. 16 : Orientačné počty ekonomicky aktívnych obyvateľov k roku 2025

Okres Obyvatelia Obyvatelia Obyvatelia ekonomicky v r.2020 v produktívnom veku aktívni abs. % abs. % Košice I – IV 238 749 153 038 64,1 118 897 49,8 Košice-okolie 114 343 66 433 58,1 51 569 45,1 Gelnica 32 895 19 112 58,1 14 836 45,1 Michalovce 116 611 69 150 59,3 53 758 46,1 Rožňava 64 282 37 862 58,9 29 441 45,8 Sobrance 23 195 12 711 54,8 9 881 42,6 Sp.N.Ves 100 885 60 128 59,6 46 710 46,3 Trebišov 110 274 63 959 58,0 49 734 45,1 Kraj spolu 801 234 483 144 60,3 375 779 46,9

Uvedené výhľadové údaje o obyvateľoch v produktívnom veku a ekonomickej aktivite obyvateľstva platia len pri zachovaní súčasných vekových hraníc pre odchod do dôchodku. Všeobecne však možno konštatovať nárast obyvateľstva v poproduktívnom veku a pokles počtu obyvateľstva v predproduktívnom veku. Za obdobie 2001 - 2020 by malo v kraji ubudnúť cca 20,7 tis. ekonomicky aktívnych obyvateľov. Za predpokladu miery nezamestnanosti cca 10 %, sa pre cieľový rok javí potreba pracovných príležitostí pre cca 338 tis. osôb.

Národohospodárske sektory a ich výhľad Pre charakterizovanie územia z hľadiska štruktúry hospodárskych aktivít sa používa o.i. aj členenie podľa zamestnanosti na tri základné sektory zahrňujúce jednotlivé odvetvia činnosti nasledovne: • Primárny sektor (I) - poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ťažba nerastných surovín, • Sekundárny sektor (II) - priemysel a stavebníctvo • Terciárny sektor (III) - obchod,služby,peňažníctvo,výskum a vývoj,školstvo, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie a ostatné nevýrobné zložky V Košickom kraji bol podiel jednotlivých sektorov (podľa počtu zamestnaných v %) nasledovný:

Tab. č. 17 - Rok 1991

Okres Počet zamestn. Absolútne údaje Podiel v % Celkom I II III I II III Košice I – IV 122 586 4516 49464 68606 3,7 40,3 56,0 Košice-okolie 47251 9374 18773 19104 19,8 39,7 40,5 Gelnica 13887 1707 6372 5808 12,3 45,9 41,8 Michalovce 49607 9624 20343 19640 19,4 41,0 39,6 Rožňava 26930 4600 20240 2090 17,1 75,2 7,7 Sobrance 10847 3297 3540 4010 30,4 32,6 37,0 Sp.N.Ves 40347 3969 17987 18391 9,8 44,6 45,6 Trebišov 43535 9675 12276 21584 22,2 28,2 49,6 Kraj spolu 354990 46762 148995 159233 13,2 42,0 44,8

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 33

Tab. č. - 18 Rok 2001

Počet Absolútne údaje Podiel v % Okres zamestn Bez Bez . celkom I II III udania I II III udania odvetv. odvetv. Košice I-IV 125 049 1 044 26 729 63 149 34 127 0,8 21,4 50,5 27,3 Košice- 54 698 4 327 12 911 21 745 15 715 7,9 23,6 39,8 28,7 okolie Gelnica 15 397 1 979 3 171 6 351 3 896 12,9 20,6 41,2 25,3 Michalovce 55 643 4 750 15 047 22 669 13 177 8,6 27,0 40,7 23,7 Rožňava 33 563 4 327 6 695 15 006 7 535 12,9 19,9 44,7 22,5 Sobrance 11 805 1 704 2 497 4 760 2 844 14,4 21,2 40,3 24,1 Sp. Nová 46 661 3 222 10 433 19 037 13 969 6,9 22,4 40,8 29,9 Ves Trebišov 53 661 4 980 8 851 25 468 14 362 9,3 16,5 47,5 26,7 Kraj spolu 396 477 26 333 86 334 178 185 105 625 6,7 21,8 44,9 26,6

Poznámka: Počet zamestnancov r.1991 je uvedený bez fyzických osôb nezapísaných v obchodnom registri, združení, politických strán a cirkví a bez podnikateľských subjektov s počtom do 25 pracovníkov Sektorová skladba sa v r.2001 v porovnaní s r.1991 pomerne výrazne zmenila. Došlo k poklesu počtu zamestnaných v primárnej a sekundárnej sfére, výrazne vzrástol počet zamestnaných v terciárnom sektore a vznikla nová kategória zamestnanosti – fyzické osoby, združenia, politické strany a cirkvi, podnikateľské subjekty s počtom pracovníkov do 25, ktorá má viac ako štvrtinový podiel na zamestnanosti kraja (prevažuje III. sféru). Pre výhľadové obdobie predpokladáme, že aj v podmienkach ako SR tak aj Košického kraja sa postupne začnú uplatňovať vývojové tendencie, ktorých výsledkom je súčasná sektorová skladba v hospodársky vyspelých štátoch. V zmysle týchto tendencií by malo postupne dochádzať ku výraznému poklesu primárneho sektora, miernemu poklesu, príp. stabilizovanému stavu sekundárneho sektora a výraznému nárastu terciárneho sektor

2.6.2. Bytový fond Vývoj bytového fondu v retrospektíve V Košickom kraji bolo v roku sčítania 2001 227 337 bytov. Najväčší počet bytov bol v okresoch mesta Košice, s odstupom nasledovali okresy Michalovce, Trebišov, Košice- okolie a Spišská Nová Ves. Najmenším počtom bytov disponovali okresy Gelnica a Sobrance Doterajší vývoj bytov zaznamenal najväčšiu dynamiku v r.1971-1980. V období 1980- 1991 tempo nárastu počtu bytov pokleslo, a po roku 1991, v dôsledku útlmu hromadnej bytovej výstavby, prírastky bytového fondu pozostávali z dokončovania hromadnej bytovej výstavby a výstavby individuálnymi stavebníkmi. Tempá rastu bytovej výstavby do r.1991 predbiehali podľa tempa rastu obyvateľstva, po roku 1991 nastal obrat – vo väčšine okresov (okrem okresov Košice I-IV a Rožňava) tempá rastu bytovej výstavby zaostávajú za tempami rastu obyvateľstva. Podrobnejší pohľad na doterajší vývoj a stav bytového fondu poskytujú nasledovné prehľady:

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 34

Tab. č. 1 : Vývoj bytového fondu (čistý prírastok)

Okres 1970 Prírastok 1980 Prírastok 1991 Prírastok 2001

Košice I – IV 43031 +19551 62582 +16673 79255 +3153 82408 Košice- 21151 +2998 24149 +1769 25918 +1029 26947 okolie Gelnica 7732 +709 8441 +194 8635 -125 8510 Michalovce 21326 +4553 25879 +3816 29695 +661 30356 Rožňava 15689 +2105 17794 +1184 18978 +550 19528 Sobrance 6550 +145 6695 +219 6914 -201 6713 Sp.N.Ves 15604 +4415 20019 +3565 23584 +995 24579 Trebišov 23002 +2622 25624 +2227 27851 +445 28296 Kraj spolu 154085 37098 191183 29647 220830 +6507 227337

Tab. č. 2 : Rast bytového fondu

Okres Index rastu 1971-1980 1981-1991 1991-2001 počtu obyvateľov 135,3 116,2 100,4 Košice I – IV počtu bytov 145,4 126,6 104,0 počtu obyvateľov 103,4 100,1 107,8 Košice-okolie počtu bytov 114,2 107,3 104,0 počtu obyvateľov 98,4 94,8 103,4 Gelnica počtu bytov 109,2 102,3 98,6 počtu obyvateľov 111,2 104,9 103,6 Michalovce počtu bytov 121,3 114,7 102,2 počtu obyvateľov 101,9 100,2 102,0 Rožňava počtu bytov 113,4 106,6 102,9 počtu obyvateľov 91,4 91,4 98,7 Sobrance počtu bytov 102,2 103,3 97,1 počtu obyvateľov 115,0 109,1 108,8 Sp.N.Ves počtu bytov 128,3 117,8 104,2 počtu obyvateľov 101,9 101,2 103,2 Trebišov počtu bytov 111,4 108,7 101,6 Kraj spolu počtu obyvateľov 112,3 106,1 103,3 počtu bytov 124,1 115,5 102,9

Tab. č. 3 : Bytový fond kraja v prepočte bytov na 1000 obyvateľov

Okres 1970 1980 1991 2001 Košice I – IV 287,7 309,2 337,0 349,1 Košice-okolie 220,6 243,3 261,0 251,8 Gelnica 241,8 268,3 289,4 275,9 Michalovce 236,4 257,9 282,0 278,2 Rožňava 263,8 293,7 312,8 315,5 Sobrance 226,9 253,9 286,9 282,3 Sp.N.Ves 226,8 253,0 273,1 262,8 Trebišov 236,1 258,0 277,1 272,7 Kraj spolu 247,6 273,6 297,9 296,8 SR 370,0 353,5

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 35

Tab. č. 4 : Ukazovateľ obložnosti bytov (počet obyvateľov na 1 byt)

Okres 1970 1980 1991 2001 Košice I – IV 3,48 3,23 2,97 2,87 Košice-okolie 4,53 4,11 3,83 3,97 Gelnica 4,14 3,73 3,46 3,62 Michalovce 4,23 3,88 3,55 3,60 Rožňava 3,79 3,40 3,20 3,17 Sobrance 4,41 3,94 3,49 3,54 Sp.N.Ves 4,41 3,95 3,66 3,81 Trebišov 4,24 3,88 3,61 3,67 Kraj spolu 4,04 3,65 3,36 3,37 SR 2,83

Tab. č. 5 : Vek bytového fondu podľa údajov zo sčítania v r.1991 Byty postavené v rokoch Byty do 1919 Okres celkom abs. % 1920 -1970 1970 -1991 1991-2001 Košice I - IV 83394 1333 1,7 34514 43408 4139 Košice- 28371 2732 10,5 13594 9592 2453 okolie Gelnica 9036 1711 19,8 4099 2825 401 Michalovce 31732 982 3,3 14971 13742 2037 Rožňava 20142 3090 16,3 8567 7321 1164 Sobrance 7357 487 7,0 4602 1825 443 Sp.N.Ves 25504 1751 7,4 10953 10880 1920 Trebišov 29842 1727 6,2 15968 10156 1991

Kraj spolu 235378 13813 6,3 107268 99749 14548

Tak ako v roku 1991, kraj ako celok nedosahoval v počte bytov na 1000 obyvateľov hodnotu priemeru SR – 307 bytov na 1000 obyvateľov, tak ani v roku 2001 nedosiahol hodnotu priemeru SR 353,5 bytov na 1000 obyvateľov. Kraj ako celok dosiahol hodnotu 296,8 bytov na 1000 obyvateľov. Túto hodnotu prekračujú okresy Košice I-IV (349,1) a Rožňava (315,5). Všetky ostatné okresy sú pod hodnotami kraja. V počte obyvateľov na jeden byt (obložnosť), dosahuje kraj hodnotu 3,37 obyv./byt (SR 2,83 obyv./byt). Pod hodnotami krajského priemeru sú okresy Košice I-IV a Rožňava. Okres Košice I-IV je hodnotou 2,87 obyv./byt veľmi blízko celoslovenskému priemeru. Súčasné tendencie vo vývoji bývania Medzi aktuálne tendencie, resp. požiadavky v oblasti bývania možno zaradiť: • vylepšovanie kvality bývania celkom, hlavne však v okresoch, ktoré nedosahujú v počte bytov na 1000 obyvateľov priemer kraja. Pre zaujímavosť uvádzame, že napr. vo Fínsku pripadá v súčasnosti 400 bytov na 1000 obyvateľov, čo predstavuje 2,5 obyvateľa na 1 byt • odstránenie súčasnej disproporcie medzi potrebou bytov a možnosťami ich získania Výhľadový vývoj bytového fondu a potreba výstavby nových bytov Pri stanovení výhľadových počtov bytov sa vychádzalo z predpokladaného vývoja počtu obyvateľov s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitatívnu úroveň bývania, t.j. zvýšiť počet bytov na 1000 obyvateľov a znížiť obložnosť.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 36

Potreba výstavby nových bytov je súčtom prírastku bytov a doporučovanej náhrady za úbytok prestárleho bytového fondu postaveného do r.1919. Pritom sa predpokladá, že uvedená náhrada by, v zásade, v období 2001-2010 predstavovala 1/2 tohto fondu, a v období 2010-2025 1/4 z tohto fondu. V zmysle uvedeného vychádzajú nasledovné odporúčané hodnoty k roku 2025: a/ Stav počtu bytov v roku 2025 by mal dosiahnuť hodnoty: Tab. č. 6 Okres Počet bytov Košice I - IV 95 450 Košice-okolie 32 670 Gelnica 9 968 Michalovce 36 441 Rožňava 23 808 Sobrance 7 482 Sp.N.Ves 30 571 Trebišov 34 460 Kraj spolu 270 850

b/ Predpokladané prírastky počtu bytov za obdobie 2001-2025: Tab.č.7 Okres Prírastok počtu bytov Náhrada za byty postavené do r.1919 Košice I – IV 12043 999 Košice-okolie 3674 2049 Gelnica 602 856 Michalovce 5348 737 Rožňava 2734 1546 Sobrance 525 244 Sp.N.Ves 4678 1314 Trebišov 4868 1296 Kraj spolu 34472 9041

c/ Potreba výstavby bytov v období 2001- 2025 Tab. č. 8 Okres Prírastok počtu bytov Košice I – IV 13042 Košice-okolie 5723 Gelnica 1458 Michalovce 6085 Rožňava 4280 Sobrance 769 Sp.N.Ves 5992 Trebišov 6164 Kraj spolu 43513

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 37

Tab.č. 9 : Stav a výhľad počtu bytov 2001- 2010

Okres 2001 2001-2010 2010 Počet bytov Počet Prírastok Náhrada za byty Potreba bytov bytov post.do r.1919 výstavby Košice I-IV 82 408 4 683 666 5 349 87 757 Košice-okol. 26 947 1 529 1 366 2 895 29 842 Gelnica 8 510 147 428 575 9 085 Michalovce 30 356 2 272 491 2 763 33 119 Rožňava 19 528 1 427 773 2 200 21 728 Sobrance 6 713 286 122 408 7 121 Sp.N.Ves 24 579 2 252 876 3 128 27 707 Trebišov 28 296 2 254 864 3 118 31 414 Kraj spolu 227 337 14 850 5 586 20 436 247 773

Tab.č. 10 : Stav a výhľad počtu bytov 2010-2025

2010 2010 - 2025 2025 Počet Prírastok Náhrada za byty Potreba Počet bytov bytov post.do r.1919 výstavby bytov Košice I-IV 87 757 7 360 333 7 693 95 450 Košice-okol. 29 842 2 145 683 2 828 32 670 Gelnica 9 085 455 428 883 9 968 Michalovce 33 119 3 076 246 3 322 36 441 Rožňava 21 728 1 307 773 2 080 23 808 Sobrance 7 121 239 122 361 7 482 Sp.N.Ves 27 707 2 426 438 2 864 30 571 Trebišov 31 414 2 614 432 3 046 34 460 Kraj spolu 247 773 19 622 3 455 23 077 270 850

Tab.č.11 Výhľad počtu bytov na 1000 obyvateľov a obložnosti bytov

2001-2025 Počet bytov na 1000obyvateľov Počet obyvateľov na 1 byt Okres Prírastok Potreba 2001 2010 2025 2001 2010 2025 bytov výstavby Košice I-IV 12 043 13 042 349,1 370,4 399,8 2,87 2,70 2,50 Košice-okol. 3 674 5 723 251,8 270,3 285,7 3,97 3,70 3,50 Gelnica 602 1 450 275,9 285,7 303,0 3,62 3,50 3,30 Michalovce 5 348 6 085 278,2 294,1 312,5 3,60 3,40 3,20 Rožňava 2 734 4 280 315,5 344,8 370,4 3,17 2,90 2,70 Sobrance 525 769 282,3 303,0 322,6 3,54 3,30 3,10 Sp.N.Ves 4 678 5 992 262,8 285,7 303,0 3,81 3,50 3,30 Trebišov 4 868 6 164 272,7 294,1 312,5 3,67 3,40 3,20 Kraj spolu 34 472 43 513 296,8 316,8 338,0 3,37 3,16 2,96

2.7. Sociálna infraštruktúra 2.7.1 Školstvo Stredné školstvo Stredné školstvo plní funkciu profesionálnej prípravy pre prax a prípravy na vysokoškolské štúdium. Približne 96 % žiakov po skončení základnej školy prechádza na strednú školu. V SR sústavu stredných škôl tvoria gymnáziá (G), stredné odborné školy (SOŠ), stredné odborné učilištia (SOU). Pred rokom 1989 pokračovala najväčšia časť populácie - takmer 60 % na SOU, v posledných rokoch poklesol záujem o tento druh štúdia približne na 40 %. Narastá záujem detí o úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 38

Tab. č. 1 : Prehľad zariadení stredného školstva v roku 2003 Okres Gymnázia SOŠ ZSŠ SOU a UŠ SŠ spolu Počet žiakov SŠ zar. Žiaci zar. žiaci zar. žiaci zar. žiaci zar. žiaci na 1 000 obyv. Košice I.- IV. 18 7726 23 8297 2 1249 14 6325 61 23597 100 Košice-okolie 2 4761 239 0 0 1182 4 897 8 Gelnica 1 3961 119 0 0 1276 3 791 25 Michalovce 2 15328 2294 2 744 51334 18 5904 54 Rožňava 2 7473 929 1 474 5769 9 2919 47 Sobrance 1 3551 134 0 0 1261 3 750 31 Spiš.Nová Ves 3 1501 7 2254 1 475 5 1285 14 5515 58 Trebišov 4 20325 996 1 574 81703 16 5305 51 Košický kraj 33 14 765 49 15 262 6 3 516 40 12 135 128 45 678 59 Zdroj: Štatistická ročenka školstva SR 2003, údaje k 31.10.2003

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 39

Trendy vo vývoji stredného školstva Gymnáziá Ich primárna funkcia je jednoznačne vymedzená - príprava žiakov na vysokoškolské štúdium všetkých študijných odborov a sekundárna funkcia prípravy na výkon niektorých činností v správe, kultúre, produktívnych odvetviach, službách a v ďalších oblastiach prostredníctvom voliteľných a nepovinných predmetov. Ako základná sa zachová 4 ročná dĺžka štúdia. 8 ročná dĺžka štúdia (osemročné gymnáziá) sa bude uplatňovať u nadaných a talentovaných žiakov v primeranom rozsahu. Stredné odborné školy Patria k najrozšírenejšiemu okruhu stredných škôl. Podstatou zmien v tomto druhu školstva je rozširovanie možností praktického uplatnenia absolventov v súlade so štrukturálnymi zmenami v ekonomike. Vytvárajú sa širokoprofilové študijné odbory tzv. integrované SOŠ a nové štruktúry študijných odborov, ako aj možnosti vzdelávania a zvyšovania odbornej kvalifikácie formou pomaturitného inovačného, kvalifikačného alebo špecializovaného štúdia. Stredné odborné učilištia Koncepcia obsahu odborného vzdelávania vychádza zo štátom uznaných živností a ekonomických činností. Poskytuje základy odbornej prípravy na výkon jednoduchých povolaní, stredné odborné vzdelanie absolventov, úplné stredné odborné vzdelanie ukončené maturitou. U žiakov ktorí ukončili deväť rokov školskej dochádzky v nižšom ročníku, budú zabezpečovať prípravu na výkon jednotlivých pracovných činností. V zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja je 116 stredných škôl. Vysoké školy Košice sú sídlom troch univerzít a Vysokej školy leteckej M. R. Štefánika. Univerzita P. J. Šafárika má 4 fakulty – lekársku, prírodovedeckú, právnickú a verejnej správy. Technická univerzita má 7 fakúlt – strojnícku, hutnícku, elektroniky a informatiky, baníctva – ekológie – riadenia a geotechnológií, ekonomickú, úžitkových umení a stavebnú. Univerzita veterinárskeho lekárstva je orientovaná na veterinársku medicínu a hygienu potravín. V Košiciach sú zastúpené i fakulty niektorých ďalších slovenských univerzít: Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Teologický inštitút Univerzity J. A. Komenského v Bratislave, Prevádzkovo-ekonomická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Po roku 1990 sa štruktúra v študijných odboroch začala prispôsobovať trhu práce, utlmuje sa podiel absolventov niektorých technických odborov a zvyšuje sa podiel absolventov prírodno- humanitných a ekonomických odborov. Pri lokalizovaní VŠ možno pozorovať decentralizáciu i do menších miest, čo nadväzuje na výrobnú základňu, resp. prírodné a územné podmienky (detašované pracoviská univerzít sú lokalizované v Michalovciach, v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Trebišove). Trendy vo vývoji vysokého školstva Jedným z hlavných zámerov v oblasti VŠ je výrazné zvýšenie úrovne vysokoškolskej vedy a vzdelávania, začlenenie do kontextu európskeho školstva. Pod tlakom trhu práce orientovať sa na štrukturálne zmeny v obsahu štúdia - znížiť počet študijných odborov, otvárať interdisciplinárne a multidisciplinárne štúdia. Na VŠ sa budú uplatňovať tieto formy štúdia: • bakalárske • magisterské, inžinierske, doktorské

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 40

• doktorandské • ďalšie vzdelávanie (postgraduálne, rekvalifikačné, dištančné, vzdelávanie v univerzitách tretieho veku). Tab. č. 2 : Prehľad vysokých škôl na území Košického kraja O k r e s Počet P o s l u c h á č i zariadení denní externí Košice I –IV 16 18 275 5 954 - VŠ so sídlom v Košiciach 13 15 095 3 845 - dislokované prac. VŠ 3 3 180 2 109 Michalovce 3 434 247 - dislokované prac. VŠ 3 434 247 Spišská Nová Ves 2 0 408 - dislokované prac. VŠ 2 0 408 Rožňava 1 109 0 - dislokované prac. VŠ 1 109 0 Trebišov 1 0 179 - dislokované prac. VŠ 1 0 179 Košický kraj s p o l u 23 18 818 6 788 Zdroj: Štatistická ročenka školstva SR 2003, údaje k 31.10.2003

2.7.2. Zdravotníctvo a kúpeľníctvo Rezort zdravotníctva, tak ako aj ďalšie sféry verejného sektora, prechádza veľmi dynamickým transformačným procesom. Dochádza k prehodnocovaniu súčasného lôžkového fondu zdravotníctva vo vzťahu k ich efektívnemu a ekonomickému využitiu, humanizácii prostredia (návrh Vyhlášky o sieti zdravotníckych zariadení MZ SR do roku 2005) a k delimitácii zdravotníckych zariadení pod orgány samosprávy. Zoznam zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja: NsP Štefana Kukuru Michalovce NsP sv. Barbory Rožňava NsP Spišská Nová Ves NsP Trebišov Poliklinika Juh Košice Poliklinika Nad Jazerom Košice Poliklinika Východ Košice Poliklinika Staré Mesto Košice Poliklinika Sever Košice Poliklinika Košice – okolie Košice Poliklinika Moldava nad Bodvou Moldava nad Bodvou V perspektívnej sieti sú nemocnice zaradené do troch typov. Nemocnice a nemocnice s poliklinikou I. typu budú poskytovať zdravotnícku starostlivosť v spádovom území 30 až 50 tisíc obyvateľom, nemocnice s poliklinikou II. typu v spádovom území do 200 tisíc obyvateľov a nemocnice s poliklinikou III. typu vrátane fakultných nemocníc na spádovom území v ktorom žije

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 41 spravidla viac ako pol milióna obyvateľov. Niektoré klinické pracoviská budú mať aj celoslovenskú pôsobnosť. Výhľadove sa má rozšíriť kapacita odborných liečebných ústavov a liečební v súlade s potrebami obyvateľstva a so zreteľom na prognózu demografického vývoja a vývoj chorobnosti. Najvyšší prírastok postelí treba zabezpečiť v liečebniach pre dlhodobo chorých, odborných liečebných ústavoch tuberkulózy a pľúcnych chorôb, rehabilitačných a doliečovacích ústavoch a psychiatrických liečebniach. V súvislosti s demografickým vývojom, predlžovaním veku a zvyšovaním počtu obyvateľov v poproduktívnom veku je potrebné primerane zvýšiť počet lôžok v geriatrických centrách, resp.

Tab. č. 3 : Súčasný a predpokladaný vývoj počtu nemocničných postelí na území Košického kraja

O k r e s Rok 1997 Počet postelí Rok 2005 počet postelí na 1 000 obyv. počet postelí Košice-mesto a 3 105 9,10 2 931 Košice-okolie Gelnica 147 4,89 135 Michalovce 789 7,34 744 Rožňava 486 7,93 418 Sobrance 142 5,98 - Spiš. N. Ves 483 5,45 394 Trebišov 987 9,74 811 Košický kraj 6 139 8,14 5 433

Priemer SR v lôžkach na 1 000 obyvateľov bol 6,94 v roku 1997. Priemerné využitie lôžka v nemocniciach prejavuje v poslednom desaťročí klesajúcu tendenciu. V súlade s domácimi i zahraničnými skúsenosťami dochádza k úprave perspektívnej siete nemocníc v záujme ich racionálnejšieho využitia. Vývojový trend do roku 2015, vzhľadom na transformačný proces nie je v súčasnosti možné prognózovať.

Tab. č. 4 : Liečebne pre dlhodobo chorých a geriatrické centrá O k r e s Rok 1997 Počet postelí Rok 2005 Rok 2015 počet postelí na 1 000 obyv. počet postelí počet postelí Košice-mesto a - - 218 362 Košice-okolie Gelnica - - 85 29 Michalovce 120 1,1 - 113 Rožňava - - 60 63 Sobrance - - 100 20 Spiš. N. Ves 60 98 Trebišov - - 104 Košický kraj 120 1,1 433 789

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 42

Orientačná relácia: 1 posteľ na 1 000 obyvateľov Rok 2005 naplnenie 45 % Rok 2015 prognóza naplnenia na 100 % Na území kraja v roku 1997 bolo celkom 345 postelí v psychiatrických liečebniach, z toho 225 v okrese Rožňava a 120 v okrese Trebišov. Orientačná prognóza potreby kraja v roku 2015 je 446 postelí, pri relácii 1 posteľ na 1 000 obyvateľov. Kúpeľné liečebne Sú špecifickým druhom v systéme starostlivosti o zdravie obyvateľov. Na území Košického kraja v okrese Košice - okolie sa nachádzajú prírodné liečebné kúpele Štós, ktoré využívajú pre účely kúpeľnej starostlivosti klimatické podmienky vhodné na liečenie. Kúpele Štós majú k dispozícii 140 lôžok pre dospelých, 120 lôžok pre deti, 7 lôžok na izolačných izbách. Ich vybavenosť je potrebné dobudovať a zmodernizovať. Realizovať biologickú prestavbu kúpeľného lesa a rozšírenie kúpeľného parku, zámerom je uviesť do prevádzky speleoterapiu v Jasovskej jaskyni. Vo výhľade sa posilní aj stredná liečebno - rekreačná forma pre menej solventné vrstvy obyvateľov, čo podmieni vznik regionálnych a miestnych rehabilitačných centier, obnovu zaniknutých termálnych kúpalísk a vznik nových (v nadväznosti na plánovaný hydrogeologický prieskum). Budú sa v nich poskytovať rekondičné a rehabilitačné procedúry. Košický kraj má pre tento druh zariadení vhodné prírodné podmienky. Potencionálne lokality rozvoja regionálnych a mestských rekondičných a rehabilitačných centier sú Sobranecké kúpele a Kúpele Byšta.

2.7.3. Sociálna pomoc Koncepciu sociálnej starostlivosti v súčasnom období charakterizujú prebiehajúce zmeny v štruktúre siete sociálnej starostlivosti, v právnej subjektivite jednotlivých inštitúcií a v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Sieť zariadení sociálnej starostlivosti na území kraja zabezpečujú: • Domovy sociálnych služieb • Detské domovy • Mimoústavné zariadenia sociálnej starostlivosti • Neštátne subjekty Čo sa týka zriaďovateľskej pôsobnosti zariadení sociálnej starostlivosti, môžu patriť do zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského úradu v Košiciach, zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja a do zriaďovateľskej pôsobnosti obcí. V zmysle prebiehajúceho transformačného procesu sa od 1.1.2004 vytvoria zlúčením sociálnych odborov krajských úradov a úradov práce nové inštitúcie zabezpečujúce sociálnu starostlivosť – územné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. V Košickom kraji to bude Košický územný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 43

2.7.3.1. Domovy sociálnych služieb V Košickom kraji je 20 domovov sociálnych služieb. Tvoria ju tieto zariadenia: 7 domovov dôchodcov, 2 domovy dôchodcov a domovy - penzióny pre dôchodcov (kombinované zariadenia), 1 domov - penzión pre dôchodcov, 6 ústavov sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté deti a mládež, 1 ústav sociálnej starostlivosti pre telesne postihnuté deti a mládež a 3 ústavy sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých dospelých občanov. Celkový počet miest pre mentálne a telesne postihnuté deti a mládež v domovoch sociálnych služieb je 635, v domovoch dôchodcov a domovoch - penziónoch pre dôchodcov je 1 523 miest a v domovoch sociálnych služieb pre mentálne postihnutých dospelých je 495 miest. Kapacita všetkých ústavných zariadení v Košickom kraji je 2 653 miest. Celkový počet miest v domovoch sociálnych služieb je nedostatočný, pričom uplatnené reštitučné nároky tento stav ešte zhoršia. Značná časť zariadení je umiestnená v neúčelových objektoch, čo sa nepriaznivo premieta do kvality poskytovania komplexných služieb.

2.7.3.2. Detské domovy Hlavným poslaním detských domovov je poskytnúť náhradnú rodinnú starostlivosť so snahou vytvoriť im prostredie skutočnej rodiny. Tab. č.5 : Prehľad zariadení detských domovov Košického kraja podľa okresov

Okres Počet Kapacita Košice I - IV 3 236 Košice - okolie 2 100 Gelnica 1 45 Michalovce 1 43 Rožňava 1 60 Sobrance 2 100 SP. Nová Ves 1 58 Trebišov 2 140 Košický kraj 13 715 V súčasnosti je kapacita detských domovov internátneho typu v kraji dostačujúca. Chýbajú špecializované zariadenia pre ťažko vychovávateľné deti a zariadenia na výkon pestúnskej starostlivosti.

2.7.3.3. Mimoústavná sociálna starostlivosť Mimoústavná sociálna starostlivosť sa zabezpečuje hlavne formou opatrovateľskej služby, ktorú okresné úrady zabezpečujú najmä starým osamelým a ťažko zdravotne postihnutým občanom, ktorí nie sú schopní sami sa o seba postarať a zabezpečiť si nevyhnutné práce v domácnosti. Mimoústavnú starostlivosť zabezpečuje v Košickom kraji 32 účelových zariadení s celkovou kapacitou 431 miest.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 44

Tab. č.6: Prehľad mimoústavných zariadení sociálnej starostlivosti Košického kraja podľa okresov:

Okres SOS SOS pre Domy pre Osob. zar. Kluby pre Azyl. domy Spolu pre deti starých matky s pestún. deti s Resoc. deťmi starost. poruchou stred. správania Košice I - IV 1/16 4/40 1/29 - 2/16 2/25 10/126 Košice - okolie 1/12 1/30 - 1/5 - - 3/47 Gelnica - 1/36 - - - - 1/36 Michalovce 1/20 1/25 - - - - 2/45 Rožňava - 3/23 - - - 1/12 4/35 Sobrance - - 1/6 1/4 - 1/12 3/22 Sp. Nová Ves 1/10 1/35 - 1/5 - - 3/50 Trebišov 1/12 - 2/24 - - 3/34 6/70 Spolu 5/70 11/189 4/59 3/14 2/16 7/83 32/431

2.7.3.4. Právnické a fyzické osoby poskytujúce sociálne služby Ich činnosť je zameraná na poskytovanie nedostatkových služieb a služieb, ktoré nezabezpečujú štátne zariadenia: • špecializované sociálne služby - terénna sociálna rehabilitácia pre zrakovo postihnutých • prepravnú službu pre ťažko zdravotne postihnutých občanov • opatrovateľskú službu • ubytovanie a služby pre spoločensky neprispôsobivých občanov • starostlivosť o mentálne postihnutých a starých občanov Celkovú nepriaznivú situáciu na úseku sociálnej starostlivosti v Košickom kraji je potrebné riešiť v čo najbližšom časovom horizonte návrhového obdobia ÚPN - VÚC. Cieľom je proporčné pokrytie celého územia kraja príslušnými zariadeniami s dôrazom na novovzniknuté okresy. Zariadenia umiestňovať predovšetkým v centrách osídlenia, čo je predpokladom prijateľnej dostupnosti týchto zariadení a využívania ich služieb pre čo najväčší počet obyvateľov. Zoznam zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja Tab. č. 7 Zariadenia s právnou subjektivitou

Por. Názov zariadenia Adresa Kapacita číslo 1 Domov dôchodcov a domov Košice, Južná trieda 2 117 sociálnych služieb Útulok Košice, Alžbetina 17 12 Stanica opatrovateľskej služby Čaňa 12 2 Domov dôchodcov a domov Košice, Skladná 4 200 sociálnych služieb 3 Domov dôchodcov a domov Košice- Barca, 340 sociálnych služieb Andraščíkova 2 4 Domov dôchodcov a domov Rožňava, Betliarska 18 160 sociálnych služieb

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 45

Útulok Dobšiná, Zimná 118 12 5 Domov dôchodcov a domov Strážske, Nám. A. Dubčeka 121 sociálnych služieb 270 6 Domov dôchodcov a domov Trebišov, Jilemnického 240 sociálnych služieb 1707/1 Útulok Trebišov, M.R.Štefánika 10 Útulok Sečovce, Bačkovská cesta 12 Útulok Kráľovský Chlmec 12 Domov pre osamelých rodičov Sečovce, Bačkovská 16 7 Domov sociálnych služieb a Kráľovce 135

Tab. č. 7 - pokračovanie Por. Názov zariadenia Adresa Kapacita Číslo 8 Domov sociálnych služieb Košice, Park mládeže 3 60 Domov pre osamelých rodičov Košice, Adlerova 4 30 9 Domov sociálnych služieb Michalovce, A. Kmeťa 2 30 Útulok Baškovce 79 12

Domov pre osamelých rodičov Sobrance, Tyršova C2 6 10 Domov sociálnych služieb Rakovec nad Ondavou 130 11 Domov sociálnych služieb Rožňava, Košická 29 16 12 Domov sociálnych služieb Šemša, Hlavná 139 200

Tab. č. 8 Zariadenia bez právnej subjektivity Por. Názov zariadenia Adresa zariadenia Kapacita číslo 1 Zariadenie pestúnskej starostlivosti Kráľovce 138 5 2 Zariadenie pestúnskej starostlivosti Blatné Remety 78 4 3 Zariadenie pestúnskej starostlivosti Spišská Nová Ves, Čsl. 5 Armády 6 4 Zariadenie pestúnskej starostlivosti Trebišov, Berehovská 17 5

V duchu plánovanej decentralizácie v oblasti sociálnej pomoci k 1.1.2004 prechádzajú z pôsobnosti Krajského úradu v Košiciach a niektorých okresných úradov do zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja ďalšie zariadenia sociálnych služieb. Ide o: 1. zariadenia s právnou subjektivitou, zriaďovateľom ktorých je do 31. decembra 2003 Krajský úrad v Košiciach 2. zariadenia bez právnej subjektivity, ich zriaďovateľom sú v súčasnosti príslušné okresné úrady Tab. č. 9 Zariadenia s právnou subjektivitou zriadené Krajským úradom v Košiciach

Por. číslo Názov zariadenia Kapacita Počet funkč. Miest 1 Domov sociálnych služieb pre mentálne 100 88 postihnuté deti Prakovce 2 Domov sociálnych služieb pre mentálne 100 84 postihnuté deti Strážske 3 Domov sociálnych služieb pre telesne a 210 114 mentálne postihnuté deti Košice 4 Domov sociálnych služieb Matylda Huta – Prakovce (vo výstavbe)

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 46

Zariadenia bez právnej subjektivity Tab. č. 10 - a. krízové strediská Adresa Zriaďovateľ Kapacita Počet funkč. Miest Krízové stredisko Drocárov park, Okresný úrad Košice II 10 ¼ Košice Krízové stredisko Adlerova 4, Okresný úrad Košice 15 9 Košice III Krízové stredisko a SOS Okresný úrad KS 12 8 Michalovce Michalovce SOS 8 Krízové stredisko a SOS Trebišov Okresný úrad Trebišov 12 8,5

Tab. č. 11 - b. resocializačné strediská

Adresa Zriaďovateľ Kapacita Počet funkčných miest Resocializačné stredisko Košice Okresný úrad Košice I 8 8

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 47

2.8. Hospodárska základňa 2.8.1. Priemyselná výroba a stavebníctvo Dôležitým ukazovateľom úrovne priemyselnej výroby sú tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle. Košický kraj sa na tržbách za vlastné výkony a tovar SR v roku 2002 podieľal 12,4 % a svojim objemom 138,1 mld. Sk tvorí osminu celoslovenského úhrnu. V medzikrajskom porovnaní má druhý najvyšší podiel vo vybraných ukazovateľoch ( tržby, produktivita práce, priemerná mesačná mzda) za Bratislavským krajom. Takmer 85% krajských tržieb zrealizovali podniky spracovateľského priemyslu, z toho viac ako polovicu výrobcovia kovových výrobkov, jedenástinu výrobcovia elektrických zariadení a dvanástinu výrobcovia potravín. Najväčší medziročný nárast tržieb za vlastné výkony a tovar, o tretinu zaznamenali výrobcovia výrobkov z gumy a plastov, o štvrtinu výrobcovia elektrických zariadení a nekovových výrobkov.

Tržby za vlastné Priemern výkony a tovar Tržby ý počet Priemerná Územie, z predaja zamestna mesačná index 1) Odvetvie ekonomickej činnosti 2002 na vývoz ncov mzda 2002 (tis. Sk) (tis. Sk) (fyz. (Sk) 2001 osoby) Kraj spolu 120 000 903 105,9 69 779 619 52 122 17 024 Ťažba nerastných surovín 1 473 772 69,8 204 442 1 648 15 569 Spracovateľský priemysel 101 976 407 105,7 69 558 994 44 213 17 158 v tom: výroba potravín 8 594 518 102,2 632 656 4 313 12 376 textilná výroba 345 248 119,5 270 272 1 197 9 047 odevná výroba 994 675 112,7 774 748 2 910 8 125 spracovanie dreva 240 532 93,9 154 946 320 9 213 výroba papiera, tlač 4 907 027 102,1 3 897 666 1 247 14 856 výroba chemických výrobkov 4 576 197 80,7 2 731 580 1 146 17 494 výroba výrobkov z gumy 1 022 192 133,3 166 244 481 14 938 a plastov výroba nekovových výrobkov 5 258 084 124,2 1 334 768 2 480 18 335 výroba kovov 56 145 067 109,5 45 470 397 16 576 23 665 výroba kovových výrobkov 1 934 274 80,4 1 015 673 1 631 12 505 výroba strojov inde nezaradená 7 182 015 90,3 5 113 924 5 564 14 790 výroba elektrických strojov i. n. 8 534 157 125,3 7 654 064 4 286 13 038 výroba presných prístrojov 332 938 81,6 48 145 266 13 889 výroba dopravných 529 087 107,8 165 037 758 10 442 prostriedkov výroba nábytku inde 179 043 77,9 81 413 304 9 338 nezaradená Výroba a rozvod elektriny, 16 550 724 114,1 16 203 6 261 16 462 plynu, pary a vody

Priemyselná výroba má v jednotlivých okresoch Košického kraja tradície, rozhodujúce zastúpenie má najmä v meste Košice. Z hľadiska objemu výroby i počtu pracovníkov najvýznamnejším priemyselným odvetvím je výroba kovov v U. S. Steel, s.r.o. Košice (plechy, konštrukčné, vysokopecné ocele, oceľové rúry, radiátory a iné) v okrese Košice II. Značná časť produkcie smeruje na export, ktorý je však ovplyvňovaný vývojom dopytu a ponuky na svetových trhoch. Na výrobu plechov nenadväzuje finálna výroba.

Ďalším dôležitým odvetvím je strojárstvo, ktoré má väčšie alebo menšie zastúpenie v každom okrese. Strojárstvo je reprezentované v kraji najmä podnikmi: VSS a.s. Košice, kde

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 48

štruktúru výroby tvoria cisternové automobily, autodomiešavače betónu, účelové vozidlá, chemické aparáty, tvárniace stroje, prevodové zariadenia a metalurgické výrobky. Bola zavedená výroba prepravníkov pohonných hmôt a vody na báze nerezu, ktorá patrí medzi najmodernejšie v strednej Európe. CASSPOS a.s. Michalovce, výrobca potravinárskych strojov a náradia, VSŽ Inžiniering s.r.o. Košice, konštrukcia a výroba náhradných dielov, zariadení a odliatkov pre hutnícky priemysel, VSŽ Kovostroj s.r.o. Dobšiná vyrába pozinkované pásky, profily pre sadrokartóny a okná, vzduchotechniku, izolačné panely a chladiče, EMBRACO Slovakia, s.r.o. Spišská Nová Ves vyrába hermetické kompresory pre chladiace a klimatizačné zariadenia, BMZ a.s. Spišská Nová Ves, výrobca stavebných a banských strojov (výroba magnetických separátorov), Vagónka a.s. Trebišov vyrába kontajnery a opravuje železničné vozne, Prako – príruby s.r.o. Prakovce vyrába kovové výrobky. Ostatné strojárske podniky majú regionálny význam. Odvetvie elektronického priemyslu zaujíma nielen v hospodársky vyspelých, ale dnes už aj v dynamicky sa rozvíjajúcich menej rozvinutých krajinách jedno z významných strategických miest v štruktúre priemyslu. V Košickom kraji je zastúpená hlavne výrobou elektrických strojov a prístrojov, ktoré vyrábajú firmy Wiring Technologies Slovakia s.r.o. (bývalý Siemens) a firma BSH Drives and Pumps s.r.o. Michalovce. Sú to elektromotory do automatických pračiek, do myčiek riadu, do sušičiek a na výrobu autokabeláže a autopríslušenstva. Výrobu a vývoj elektrotechnických prístrojov vysokého a nízkeho napätia zabezpečuje akciová spoločnosť SEZ Krompachy a Panasonic ...... Matsushita Audio Video Slovakia s.r.o. Krompachy výrobu a montáž výrobkov a zariadení spotrebnej elektroniky. Ťažobný priemysel v kraji sa viaže na miesto výskytu nerastných surovín. ŽELBA a.s. Spišská Nová Ves vyrába medený koncentrát na báze spracovania druhotných surovín s obsahom medi a ťaží a upravuje železné rudy. Odštepné závody v Rudňanoch, Slovinkách, Smolníku a v Nižnej Slanej v dôsledku útlmu banskej činnosti sa orientujú na strojársku výrobu a na stavebné a drevospracujúce práce. Priemysel palív a energetiky má zastúpenie v okresoch Michalovce, Rožňava, Košice. V elektrárňach I. a II. Vojany a.s. sa zabezpečuje výroba elektrickej energie v súlade s potrebami slovenskej energetickej sústavy. Slovenský plynárenský priemysel s odštepnými závodmi v Košiciach, Michalovciach a v Poprade zabezpečuje prevádzku vysokotlakých, stredotlakých a nízkotlakých plynovodov a regulačných staníc. Prostredníctvom závodov divízie Slovtranzgaz vo Veľkých Kapušanoch, Jablonove nad Turňou a Rožňave zabezpečuje tranzit zemného plynu a prevádzku kompresorových staníc tranzitného plynovodu. Slovenské elektrárne a.s. Tepelná energetika v Košiciach má hlavnú činnosť výrobu elektrickej energie, výrobu a rozvod tepelnej energie pre mesto Košice. NAFTA Východ a.s. Michalovce zabezpečuje geologické a prieskumné práce a ťažbu živíc najmä v okrese Michalovce a Trebišov. Hutníctvo neželezných kovov je reprezentované Kovohutami a.s. Krompachy s výrobou rafinovanej medi. V štruktúre hospodárstva kraja má veľký význam chemický priemysel. Patrí sem Chemko a.s. Strážske, ktorého hlavným predmetom činnosti je výroba základných výrobkov anorganickej a organickej chémie, prísad do polymérov, formaldehydu a výroby cyklohexanónu. Priemysel celulózy a papiera je zastúpený v okrese Rožňava. Podnik SCA Hygiene products s.r.o. Gemerská Hôrka je firma so 100 % zahraničnou účasťou (je súčasťou nadnárodného holdingu SCA). Firma je zameraná na produkciu dámskych hygienických výrobkov, pričom exportuje 94 % svojej výroby. Domitri s.r.o. Gemerská Hôrka zabezpečuje ručné balenie dámskych hygienických vložiek vyrobených v SCA a spracováva plastové odpady. Výrobu bezdrevitého papiera, školských zošitov a obrúskov zabezpečuje a.s. SHP Slavošovce. Drevospracujúci priemysel má finálnu výrobu sústredenú najmä v Spišskej Novej Vsi, kde sa v Novom domove holding a.s. vyrába široký sortiment nábytku a firma M.B. s.r.o. vo Veľkom Horeši, kde sa vyrábajú gaučové súpravy. V menších drevárskych firmách ako sú

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 49

Dýha Tirola s.r.o. Moldava nad Bodvou, Pilvud s.r.o. Spišská Nová Ves, Eurodreveník Žehra s.r.o., Drevobal a.s. Streda nad Bodrogom, Drevárska fabrika Medzev s.r.o. sa zabezpečuje výroba výrobkov z dreva, piliarska výroba a stavebno – stolárska výroba. Vzhľadom k významným zdrojom drevnej hmoty v Košickom kraji je finálna drevospracujúca výroba relatívne málo zastúpená. Spotrebný priemysel (textilný, odevný, obuvnícky a výroba koženej galantérie) je umiestnený najmä v Michalovciach, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a v Sobranciach. Významný je odevný a konfekčný priemysel, ktorý je reprezentovaný v Michalovciach a.s. ZEKON a výrobným družstvom ODETA, ktoré šijú pracovné odevy, vychádzkové nohavice a konfekciu. Firmy F – Market s.r.o., Overall s.r.o. a OZKN – LT – SN s.r.o. v Spišskej Novej Vsi zabezpečujú šitie pracovnej konfekcie, odevov a výrobu pletenej bielizne. Gemtex a.s. Rožňava so 100 % zahraničnou účasťou (Schiesser Eminence holding AG Švajčiarsko) je zameraná na textilnú výrobu a v posledných troch rokoch zvýšila počet zamestnancov až na 665 (31.12.2002). V Košiciach odevný priemysel je zastúpený a.s. Kodex Plus s výrobou pracovných odevov a výrobné družstvo Módna tvorba so šitím konfekcie na zákazku. Obuvnícka výroba je zastúpená v JAS export Sobrance, s.r.o. a Spasa s.r.o. Spišská Nová Ves, kde sa šijú zvršky na športovú obuv. Výrobu a predaj koženej galantérie zabezpečuje Imbiz Group v Spišskej Novej Vsi. Polygrafický priemysel v Košiciach reprezentujú Východoslovenské tlačiarne a.s., ktoré zabezpečujú výrobu periodickej a neperiodickej tlače, vydávanie neperiodických publikácií v slovenskom a cudzích jazykoch pre domáci trh i vývoz do zahraničia, ako aj výrobu náhradných dielov strojov a zariadení pre polygrafickú výrobu. Potravinársky priemysel má významné zastúpenie najmä v mestách Košice, Michalovce a Spišská Nová Ves. v menšom merítku je rozmiestnený aj v ostatných okresoch. Medzi najvýznamnejšie podniky kraja patrí FRUCONA a.s. Košice, MEDEA a.s. Košice, Ryba s.r.o. Košice, Zempmilk a.s. Michalovce, MPC a.s. Spišská Nová Ves, Agro holding a.s. Trebišov, Palma agro a.s. Sečovce, Rokosan s.r.o. Sečovce, Michalovské pekárne a cukrárne a.s., Mäso Zemplín a.s. Michalovce, Hydina ZK a.s. Košice, Mäsospiš s.r.o. Spišská Nová Ves a pekáreň Hronec s.r.o. Rožňava.

Charakteristika stavebnej výroby Košický kraj sa na stavebnej produkcii vykonanej vlastnými zamestnancami v roku 2002 podieľal 17,1% a bol druhý za Bratislavským krajom na Slovensku. Stavebné podniky kraja zrealizovali produkciu v hodnote vyše 7,3 mld. Sk a to najmä na novej výstavbe, rekonštrukciách a modernizáciách. Zhruba 49 % krajského objemu produkcie zabezpečili štyri podniky zamestnávajúce vyše 250 osôb. Počas roka v stavebníctve pracovalo priemerne 6 667 zamestnancov, o 35 osôb viac ako v roku 2001. Okrem stálych zamestnancov na stavebných prácach na dohodu pracovalo 469 osôb. Výrazné postavenie v objeme stavebnej produkcie i počte pracovníkov má mesto Košice. Priemysel stavebných hmôt je sústredený v okresoch Košice – mesto, Košice – okolie, Michalovce, Rožňava a Gelnica. V Košiciach sú to najmä Inžinierske stavby a.s., ktoré so svojimi tržbami 1,74 mld. Sk a 1 638 pracovníkmi v roku 2000 sa umiestnili na 101. mieste v poradí najväčších podnikov Slovenska, Cestné stavby a.s. (0,842 mld. Sk, 988 prac.), Hutné stavby a.s., Kopastav s.r.o., Atypstav s.r.o., Termostav – Mráz s.r.o. (výstavba a rekonštrukcia komínov, žiarotechnické práce v hutníctve a energetike), Ferrostbau a.s., Ferrostgerust a.s. a ďalšie firmy. Výrobu stavebných materiálov zabezpečuje KERKO a.s. Košice, ktorá v roku 2001 dosiahla tržby v hodnote 0,94 mld. Sk so 685 pracovníkmi. Keramické materiály pre potreby hutníctva vyrába a.s. Keramika Košice (1,34 mld. Sk, 1 104 prac.). V okrese Košice – okolie je významný priemysel stavebných hmôt viazaný na zdroje nerastných surovín. Tieto sa ťažia vo firmách Keramika – Lom Včeláre, Dolomit a.s. – Malá Vieska, Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Trebejov, Železničná priemyselná stavebná výroba a.s. Čaňa a Závody inžinierskej prefabrikácie s.r.o. Geča.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 50

V okrese Gelnica je najväčším podnikom v priemysle stavebných hmôt Vápenka a.s. Margecany. Jeho hlavným výrobným programom je ťažba vápenca, výroba a odbyt vápna. Ostatná stavebná výroba je zastúpená len malými súkromnými firmami. V okrese Michalovce zo stavebných firiem sú najvýznamnejšie PSS – Chemkostav a.s., Ekostav a.s., Scorp s.r.o., Cestné stavby a.s., Ineko s.r.o. Michalovce. Priemysel stavebných hmôt je zastúpený KERKO a.s. Dlaždičkáreň Michalovce. Výroba je zameraná na podlahový a obkladový keramický materiál. V okrese Rožňava najvýznamnejším podnikom v priemysle stavebných hmôt je Kalcit s.r.o. Vápenka a lom v Gombaseku. Výrobne sa zameriava na ťažbu vápenca, výrobu kusového i mletého vápna a vápencových štrkov. Stav zamestnanosti sa trvale udržuje na cca 200 zamestnancov. Stručné zhodnotenie úrovne priemyselnej základne podľa jednotlivých okresov Okres Košice I – IV – nachádza sa tu najrozvinutejšia priemyselná základňa v Košickom kraji. Viac ako polovica priemyselnej výroby Košického kraja pripadá na výrobu kovov (tržby v roku 2002 56,14 mld. Sk), ďalej je zastúpená výroba potravín a nápojov (spracovanie produktov poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré sa vyprodukujú najmä v okrese Košice – okolie), výroba účelových vozidiel, tvárniacich strojov (VSS a.s. Košice), ťažba a úprava nerastov (Keramika a.s.) a iné. Najvýznamnejším podnikom je U. S. Steel Košice, s.r.o., ktorý zabezpečuje výrobu surovej ocele a širokého sortimentu plochých výrobkov valcovaných za tepla a studena. Ďalšie spracovanie na báze vlastných polotovarov pokračuje výrobou špirálovo zvarovaných rúr, vykurovacích telies, ohybných profilov a oceľových konštrukcií, plechov pre elektrotechniku, drobných kovových obalov a pod. Vedľajšia výrobná činnosť je veľmi rozsiahla. Zahŕňa výrobu metalurgického koksu, spracovanie odpadu zo základnej hutníckej výroby, výrobu umelých hnojív a rozsiahlu strojársku výrobu. Pri priemernom počte 16 083 pracovníkov v roku 2001 dosiahla spoločnosť U. S. Steel Košice s.r.o. tržby v hodnote 48,79 mld. Sk, čo ju zaraďuje na 4. miesto na Slovensku. K 31.12.2003 v priemysle okresu pracovalo spolu 31 052 pracovníkov. Miera evidovanej nezamestnanosti v štyroch košických okresoch je v priemere 15,49 % a je najnižšia v Košickom kraji. Perspektívny je rozvoj ekologicky čistých výrob, nakoľko Košice patria medzi najviac znečistené regióny v SR. Ide o rozvoj finálnych výrob využívajúcich železiarske produkty, potravinársky priemysel a oživenie elektrotechnického priemyslu. Pre lokalizáciu investorov je pripravený priemyselný park v lokalite Košice-Pereš. Okres Košice – okolie – prevláda výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov (Východoslovenské stavebné hmoty, a.s. Turňa nad Bodvou, Železničná priemyselná a stavebná výroba a.s. Čaňa, Závody inžinierskej prefabrikácie s.r.o. Geča, Dolomit a.s. Malá Vieska, VAP-LOM B.V. Turňa nad Bodvou, TREKOM s.r.o. Trebejov), výroba kovov a kovových výrobkov (SJT s.r.o. Moldava nad Bodvou – výroba prevodových a ovládacích zariadení, MEHEX s.r.o. Medzev – výroba nástrojov, Vojenský opravárenský podnik š.p. Moldava nad Bodvou). Elektrotechnickú výrobu zabezpečuje závod Molex Slovakia a.s. v Kechneci (20 mil.USD, 18 700 m2, 615 pracovníkov), ktorý vyrába konektory pre automobilový a elektrotechnický priemysel a výpočtovú techniku. K 31.12.2002 v priemysle okresu pracovalo 2 911 pracovníkov. Miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 27 %. Ďalšie pracovné príležitosti sa vytvoria po ukončení výstavby v a.s. Molex Slovakia, kde sa rozšíria montážne časti závodu, čo by sa malo odraziť na vytvorení 100 nových pracovných pozícií, resp. lokalizácii ďalších investorov do priemyselného parku v Kechneci. Priemyselná základňa je rozložená v juhozápadnej časti okresu, bez priemyslu je severovýchodná časť, kde sú však aj najhoršie podmienky pre rozvoj podnikania z dôvodu chýbajúcej, resp. málo vybudovanej dopravnej a technickej infraštruktúry. Okres Gelnica – miera evidovanej nezamestnanosti k 31.12.2002 dosiahla 27,29 %. Po konverzii zbrojárskej výroby v š.p. ZŤP Prakovce nebola prevedená reštrukturalizácia

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 51 priemyslu v takom rozsahu, aby sa udržala zamestnanosť na využitie silného potenciálu pracovnej sily strojárskych profesií, ktorá vyplýva z dlhodobej tradície výroby v okrese. Nástupnícke firmy (Prako – príruby s.r.o., Prakon s.r.o., Prakoenergia s.r.o., Prako – oceľ s.r.o. Prakovce) nevytvárajú dostatok pracovných príležitostí. V menšej miere je tu zastúpená ťažba a úprava vápenca. Pre stabilizáciu výrobnej základne však bude potrebná podpora rozvoja malého a stredného podnikania, lokalizácia výroby využívajúcich existujúci výrobný potenciál, kvalifikované pracovné sily i surovinovú základňu (rozvoj drevospracujúceho priemyslu). Okres Michalovce – dôležitá je výroba (Chemko Strážske), ktorá zamestnávala v roku 2001 1 885 pracovníkov, výroba elektrických strojov a prístrojov (YAZAKI, s.r.o. Michalovce – 1 222 prac. a BSH Drives and Pumps s.r.o. Michalovce – 941 pracovníkov), potravinársky priemysel (Syráreň Bel Slovakia, a.s., Michalovské pekárne a cukrárne), výroba elektrickej energie (Slovenské elektrárne a.s. Vojany s 1 400 zamestnancami), ťažobný a plynárensky priemysel (Nafta Východ a.s. – 370 prac. a Slovenský plynárensky priemysel OZ Michalovce – 270 prac.). Tieto odvetvia v okrese patria medzi perspektívne a strategické. V okrese je rozvinutá priemyselná základňa, ktorá by sa mohla ďalej rozvíjať v rámci malého a stredného podnikania. Pre lokalizáciu ďalších investorov bude k dispozícii priemyselný park v Michalovciach. K 31.12.2002 v priemysle okresu pracovalo 11 741 pracovníkov. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 26,85 %. V okrese Michalovce je predpoklad aj na mierne zvýšenie počtu zamestnancov v jestvujúcich priemyselných subjektoch. Okres Rožňava –Priemysel okresu sa v predchádzajúcom období formoval na využitie surovinových zdrojov, z čoho vyplýva vysoká energetická náročnosť výroby zameranej prevažne na ťažobný priemysel. V súčasnom období v rámci spracovateľského priemyslu sú v okrese zastúpené najmä odvetvia: strojársky priemysel, priemysel papiera a celulózy, textilný priemysel. V rámci ťažobného priemyslu prebieha ťažba sideritu v Nižnej Slanej. Medzi dôležité produkcie sa radí aj výroba vápna a drveného kameniva. Obrovským zdrojom surovín sú lesy, ktoré zaberajú takmer dve tretiny rozlohy okresu, ako aj nerastná surovinová základňa, najmä polymetalické ložisko Mária bane v Rožňave. K 31.12. 2002 v priemysle pracovalo 4 718 osôb. Miera nezamestnanosti dosiahla 32,87 % a patrí k najvyšším na Slovensku. Chýbajú ženské pracovné príležitosti, málo je rozvinutý drevársky priemysel, perspektívna je výroba potravín a nápojov. Pre zvýšenie pracovných príležitostí je dôležité zrealizovať plánovaný priemyselný park v strednodobom horizonte, overiť dopadovou štúdiou možnosti realizácie celulózo – papierenského kombinátu na rieke Slanej a vytvoriť priaznivejšie ekonomické podmienky pre rozvoj strojárskeho priemyslu v okrese (byv. SMZ Kunová Teplica, Galvanokov s.r.o., MSM Pony s.r.o.). Okres Spišská Nová Ves – dôležitú úlohu v priemyselnej základni zohráva strojársky a elektrotechnický priemysel. Firme SEZ Krompachy a.s. sa aj napriek značnej konkurencii firiem ABB a Siemens na trhu elektrických spínačov daril export na východné trhy a do Nemecka. Významným exportérom je japonská elektronická firma, ktorá v súčasnosti zamestnáva 1 317 pracovníkov pri výrobe spotrebnej elektroniky. Lídrom strojárskych firiem v okrese je Embraco, ktoré využilo silný tradičný strojársky potenciál okresu. Investovala cca 30 mil. USD do zavedenia výroby kompresorov a v súčasnosti zamestnáva priamo 1 728 pracovníkov. Exportuje 100 % výroby. Možnosť rozvoja vidia aj v budovaní priemyselného parku, kde by sa etablovali možní subdodávatelia. Ďalšie odvetvia sa viažu na zdroje surovín v okrese (ťažba kameniva, Cu koncentrátov a ich spracovanie, ťažba a úprava rúd, ťažba a úprava dreva). K 31.12.2002 v priemysle pracovalo 7 231 osôb. Miera evidovanej nezamestnanosti je 24,35 %. Jej výšku ovplyvňuje najmä nezamestnanosť rómskych občanov s nižšou vzdelanostnou úrovňou. Z hľadiska vytvárania pracovných príležitostí je perspektívny

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 52 drevársky priemysel, pestovanie, ťažba, spracovanie dreva a výrobky z dreva (lesy pokrývajú 57% územia okresu pri hustote 250m3/ha.), textilný priemysel a ťažba nerastných surovín (baryt, anhydrit). Okres Sobrance – nemá rozvinutú priemyselnú základňu. Strojársky priemysel zastupuje výroba hydraulických rozvádzačov, textilnú výrobu šitie pracovných odevov a najväčším zamestnávateľom je obuvnícka výroba (160 pracovníkov), ktorá je zameraná na zvršky na športovú obuv zn. Puma. V stavebnej výrobe pracuje 140 zamestnancov (Plynroz a.s.). Pre vytváranie nových pracovných príležitostí je potrebné obnoviť výrobu nábytku, rozšíriť výrobu drevárskych výrobkov v záujme lepšieho zhodnotenia drevnej hmoty a výrobu tehál a tehliarskych výrobkov. O potrebe aktívneho prístupu k riešeniu oživenia priemyselnej výroby hovorí aj jedna z najvyšších mier evidovanej nezamestnanosti, ktorá presahuje 32 % k 31.12.2002. Okres Trebišov – významnejšie postavenie v okrese má výroba potravín – spracovanie ovocia a zeleniny, výroba droždia, výroba kvalitných vín, lisovanie stolového oleja a balenie čokolády. Okrem toho má v okrese zastúpenie výroba kovových výrobkov, oprava železničných vozňov, textilná výroba a výroba nábytku. K 31.12.2002 v priemysle okresu pracovalo 3 360 pracovníkov. Miera nezamestnanosti je vysoká a k 31.12.2002 dosiahla hodnotu 31,47 %. Z hľadiska vytvárania pracovných príležitostí perspektívna je výroba potravín, ktorá je však viazaná na stabilizáciu výroby poľnohospodárskych produktov a spracovateľských firiem, a využitie ložísk nerastných surovín (bentonit, perlit, tehliarske hliny). Prioritné smery rozvoja štrukturálnych zmien v priemysle kraja, pri predpokladanej priamej účasti štátu, miest a zahraničných investícií sa budú sústreďovať do: • zriaďovania nových podnikateľských aktivít v kraji vytváraním bezcolných zón (Košice Pereš – letisko, Veľké Kapušany, Sobrance) vo väzbe na predpokladanú tranzitnú dopravu (preprava tovaru) v smere východ – západ, • vybudovania priemyselného parku Košice Pereš – letisko. V priemyselnom parku bude možnosť umiestnenia zariadení ľahkého priemyslu, špičkových technológií, skladov, výrobných služieb v kombinácii so zariadeniami terciárneho a kvartérneho sektoru, • pokračovania ťažby zemného plynu, gazolínu, propán – butánu v lokalitách okresu Michalovce a Sobrance (Trhovište, Senné, Ptrukša, Stretava, Bánovce nad Ondavou), • ťažby a úpravy ostatných nerastov so zameraním na rast ťažby vápenca, Mg stavív, cementu, rast ťažby a úpravy soli, ťažba mastenca a striebra, • vyššieho využitia vybudovaných kapacít potravinárskeho priemyslu, najmä v okrese Košice IV., Košice – okolie, Trebišov a Michalovce, • modernizácia výroby kovov s vyššou orientáciou na zušľachtenie a antikoróznu úpravu plechov s uplatnením najmä v automobilovom priemysle, • reštrukturalizácia drevospracujúceho priemyslu s cieľom zvýšenia finalizácie výroby a výroby polotovarov s vyššou pridanou hodnotou. Predpokladá sa inovácia výroby nového nábytku na báze konkurencie schopnosti výrobkov z masívneho dreva, • modernizácie výroby a rozvodu elektriny, pary a plynu s opatreniami pre ochranu životného prostredia v elektrárni Vojany, na prípravu a realizáciu nového zdroja paraplynového cyklu v Košiciach, • reštrukturalizácia textilného, odevného a obuvníckeho priemyslu s cieľom lepšieho prispôsobenia sa módnym trendom a uplatnenia sa na tuzemských i zahraničných trhoch, • modernizácia strojárskej výroby a výroby elektrických strojov a prístrojov,

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 53

• modernizácia priemyslu papiera a celulózy s cieľom rozšírenia sortimentu a inovácie programu. Pri územnom priemete a nárokoch na modernizáciu, rekonštrukciu a dobudovanie výrobnej základne kraja sa vychádzalo zo zásady, že v kraji: • sa budú v návrhovom období zakladať nové priemyselné parky a lokality najmä vo väzbe na navrhované nadradené dopravné koridory a bezcolné zóny, • okrem nových priemyselných parkov sa dobudujú, zmodernizujú a zintenzifikujú sa jestvujúce výrobné areály, • využije sa pripravované cestné (diaľničné a rýchlostné) a železničné dopravné prepojenie cez územie kraja na: - cezhraničnú ekonomickú spoluprácu sídiel Sobrance – Veľké Kapušany – Užhorod a Slovenské Nové Mesto – Streda nad Bodrogom – Sátoraljaújhely, - ekonomickejšie využitie širokorozchodnej trate a vybudovaných kapacít VS prekladísk, - zriaďovanie slobodných colných pásiem so zameraním na lokalitu Košice - Bočiar, Sobrance, Veľké Kapušany, - využitie a dostavbu letiska Košice s možnosťou efektívnej prepravy tovarov (typu CARGO), V oblastiach s narušeným životným prostredím (Nižná Slaná – okres Rožňava, Rudňany, Krompachy – okres Spišská Nová Ves, Slovinky – okres Gelnica, U.S.Steel - Košice, Strážske, Vojany – okres Michalovce) je potrebné dbať na to, aby sa tu nezriaďovali a neumiestňovali také nové výrobné prevádzky, ktoré by zhoršovali súčasný nepriaznivý stav v životnom prostredí. V lokalite Košice IV., výrobný obvod U.S.Steel – Bočiar na území centrálneho prekladiska rúd končí širokorozchodná trať vyúsťujúca z Ukrajiny, ktorej priepustnosť je v súčasnosti využitá na cca 60 %. Z tohto hľadiska sa javí optimálna možnosť využitia širokorozchodnej trate aj na prepravu tovarov v rámci tranzitu západ – východ. Územie centrálneho prekladiska rúd a áut - územie výrobného okrsku Bočiar poskytuje vhodné podmienky na výstavbu nových výrobných objektov s väzbami na nadradenú dopravnú sieť kraja, širokorozchodnú trať a letisko. Krajské mesto Košice a ďalšie mestá regiónu (Rožňava, Moldava nad Bodvou, Spišská Nová Ves, Gelnica, Sečovce, Michalovce, Sobrance, Veľké Kapušany a Kráľovský Chlmec) majú v súčasnosti vytvorené a vymedzené návrhové lokality a územné rezervy pre budovanie výrobnej základne kraja (priemyselné parky a výrobné zóny). Celkove možno konštatovať, že štruktúra priemyslu je diverzifikovaná, ale nie vo všetkých okresoch. Vo výhľadovom období sa predpokladá, že dominantné postavenie si naďalej udrží mesto Košice. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať rozvoju: • okresom Gelnica, ktorý je postihnutý konverziou zbrojárskej výroby a Sobrance, kde je najslabšie rozvinutá priemyselná základňa. V týchto okresoch je nevyhnutná podpora malého a stredného podnikania za účelom vytvorenia diverzifikovanej štruktúry hospodárstva • okresu Rožňava, ktorý je postihnutý útlmom ťažobného priemyslu • okresu Trebišov, ktorý je orientovaný prevažne na potravinársky priemysel s väzbami na poľnohospodársku prvovýrobu • západnej časti okresu Gelnica, severozápadnej i severovýchodnej časti okresu Košice – okolie a okresu Sobrance, ktoré nemajú vybudovanú žiadnu ekonomickú základňu.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 54

2.8.2. Priemyselné parky Národná rada SR schválila zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ktorý vstúpil do platnosti dňa 1. júna 2001. Upravuje v ňom podmienky poskytovania podpory na zriadenie priemyselných parkov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní a kontrole použitia tejto podpory. Priemyselným parkom je podľa § 2 zákona citovaného zákona územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba) alebo služby najmenej dvoch podnikateľov a ktoré je na tento účel ustanovené územným plánom obce alebo územným plánom zóny. Kritériá výberu a predpoklady vzniku priemyselných parkov: • poloha na rozvojový osiach, • stav a predpoklady rozvoja nadradenej dopravnej a technickej infraštruktúry, • väzba na potenciál ľudských zdrojov (výrobno-technologické tradície a danosti územia, kvalifikácia pracovnej sily, surovinová základňa), • optimálna veľkosť 20-25 ha, • zabránenie rozdrobenosti „siete“ priemyselných parkov, • možnosť postupného rozšírenia danej lokality, • logistické strediská a základne (uprednostniť miesta s intermodalitou – „križovatky“ rôznych druhov dopravy: cesta – železnica – letisko - vodná doprava, priestory pre dodávky, skladovanie, objekty pre ubytovanie a stravovanie a pod.). V zmenách a doplnkoch ÚPN-VÚC sú premietnuté priemyselné parky podľa: - „Štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR“ (uznesenie vlády SR č. 690 zo 16. júla 2003. - Aktualizácie vyhodnotenia existujúcich územno-výrobných zoskupení ktorá je súčasťou vyššie uvedenej štúdie. Charakteristika priemyselných parkov uvedených v „Štúdii pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR“ (riešené na nezastavaných, resp. na čiastočne zastavaných plochách) je uvedená v nasledujúcich tabuľkách:

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 55

Gelnica

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Gelnica Gelnica Gelnica Gelnica 42,5 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra II/546 v lokalite Trať č. 160 v Deficit vodných Vybudovať ČOV STL rozvod v ES Prakovce lokalite zdrojov lokalite 110/22 kV Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Voľné pracovné sily Nutnosť asanácie nevyhovujúcej Strojárstvo, drevospracujúci Možnosť využitia existujúcich areálov zástavby priemysel, aktivity súvisiace s Bezprostredné napojenie na Problematické cestné napojenie rekreáciou železničnú trať Chýbajúca ČOV Minimálny záber PPF Deficit vodných zdrojov

Košice Pereš - letisko

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) KE II, KE IV KE-Západ KE-Západ KE Pereš - Letisko 190 KE-Barca KE-Barca Technická Cestná doprava Letecká doprava Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra I/50, II/548; Medzinárodné Mestský rozvod Mestský systém VTL prípojka mDN ES Haniska Mestská hrom. letisko v lokalite a ČOV 150 110/22 kV doprava – 1km Haniska -D.N.Ves Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Kompaktné územie-rovina Záber kvalitnej PPF Pre technologické a vedecko- Priaznivé dopravné napojenie na Vysoká počiatočná invest. náročnosť výskumné zoskupenie nadradenú sieť aj mestskú hromadnú Ekologické obmedzenia elektrotechnického priemyslu dopravu (1 km) Výškové obmedzenia zástavby I. etapa (34 ha) územia vo vlastníctve SPF Bezprostredné napojenie na letisko KE-Barca Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 56

EKO -TERM – TURIST a Bidovce

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Košice-okolie Ďurkov, Olšovany, Ďurkov. Olšovany, EKOTERM 136 Svinica a Bidovce Svinica a Bidovce Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra I/50 – 0,65 km Trať č. 190 Zväčšiť vybudovať V lokalite Na jestvujúcu sieť žel. stanica akumuláciu DN 150 PN 40 Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Väzba na geotermálne zdroje vody Záber kvalitnej PPF Viacúčelové využitie geotermálnych Dobré komunikačné napojenie na Vysoká počiatočná investičná zdrojov cestu I. triedy náročnosť Rekreácia Blízkosť zdrojov pracovnej sily Nevyhovujúca technická ifraštruktúra Energetika v Košiciach Poľnohospodárstvo Viacúčelové využitie geotermálnej energie

Kechnec

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Košice-okolie Kechnec Kechnec Kechnec Západ 332 Hornád 63 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra I/68 0,5 km Žel. trať č. 419 Rozšíriť Napojiť na ČOV VVTL plynovod Vonkajšie linky akumuláciu Haniska nepostačujú vodojemu Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Začatá výstavba PP-Molex Záber kvalitnej PPF Ľahký strojárenský priemysel, Bezprostredné väzby na Maďarsko Vysoká investičná náročnosť na farmaceutický, textilný a potravinársky Angažovanosť obce pri vytváraní infraštruktúru priemysel, priemysel stavebných hmôt podmienok Dopravná obsluha prechádza zastavaným územím obce Kolízia s plánovaným prevodom vody z Hornádu do povodia Bodvy

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 57

Valaliky

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Košice-okolie - Haniska Valaliky – Valaliky 119,3 - Haniska Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra I/68 pri lokalite Trať č. 169 želez. Rozostavaný, vybudovať VTL DN 80 PN 40 ES Haniska stanica Geča riešiť akumuláciu Valaliky Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Priaznivé dopravné napojenie – Záber kvalitnej PPF Priemyselné, vedecko-technické a rýchlostná komunikácia, Vysoká počiatočná investičná výskumné pracoviská širokorozchodná trať, letisko náročnosť Možnosť kooperácie s US STEEL Možnosť cezhraničných väzieb Chýbajúca kanalizácia a ČOV Blízkosť ekonomického centra KE

Moldava nad Bodvou

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Košice-okolie Moldava Moldava Moldava 66,12 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra I/50 a miestne Trať č. 160 žel. Vybudovaný zdroj Kanalizácia aj VTL Moldava DN ES Moldava komunikácie stanica Moldava n. postačuje ČOV postačuje 100 110/22 kV B. Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Kompaktná rovinatá plocha Záber PPF Strojárstvo, kovoobrábanie, výroba Dobré dopravné napojenie na cestné Vysoká počiatočná investičná stavebných hmôt, elektrotechnika komunikácie i možnosť zavlečkovania náročnosť Možná kooperatíva s Maďarskom

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 58

Michalovce - juh

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Michalovce Michalovce Michalovce Michalovce-juh 17,65 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra V lokalite V mieste Napojenie na Napojenie na DN 200 PN 4,0 pri VN č. 501 mestskú sieť mestskú sieť DN lokalite VN č. 502 1200 Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Vybudovaná technická infraštruktúra Asanácia vlečkových koľají a časti Strojárenstvo, elektrotechnický Vyhovujúce dopravné napojenie záhradkárskej lokality priemysel Súčasť priemyselnej zóny mesta Potreba protihlukových opatrení Kooperácia s Ukrajinou Odstránenie starých Možnosť rozšírenia územia environmentálnych záťaží

Rožňava - Nadabula

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Rožňava Rožňava Nadabula R-Nadabula 27,24 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra I/50 (E571) - - 2 Trať č. 160 Vybudovaný, Nie je VVTL v dotyku, ES 110/22 km Košice – Zvolen - vyhovujúci vybudovaná, možnosť Rožňava, I/67–pri lokalite 2 km chýba ČOV napojenia trafostanica nevyhovuje Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Ucelené územie v zastavanej časti Zastavaná plocha, nevyhovujúce Strojárenská výroba, kovovýroba, mesta objekty drevovýroba Dopravné napojenie na komunikáciu a Chýbajúca kanalizácia a ČOV Možnosť cezhraničných železnicu Problematické vysporiadanie kooperatívnych výrobných vzťahov Bez záberu PPF pozemkov s Maďarskom Dobré napojenie na siete technickej Typ - technický infraštruktúry Časť pozemkov vo vlastníctve mesta

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 59

Spišská Nová Ves

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Sp. Nová Ves Sp. Nová Ves Sp. Nová Ves Sp. Nová Ves 34,5 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra I/18 – 13 km Železničná V areáli Kanalizácia, ČOV Rozvod v lokalite Prívod trafo 700 II/533 – 1 km prípojka v areáli s úpravou kVA II/536 – 1 km Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Súčasť priemyselnej zóny Nutnosť asanácie nevyhovujúcej Rozvoj drevospracujúceho priemyslu a Dobrá väzba na nadradený dopravný zástavby využitie voľnej kvalifikovanej systém Obmedzená výmera územia pracovnej sily Väzba na drevospracujúci priemysel Potrebná rekonštrukcia inžinierskych Kooperácia s existujúcimi Dostupná kvalifikovaná pracovná sila sietí prevádzkami

Sobrance

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Sobrance Sobrance Sobrance Sobrance-západ 20 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra I/50 v dotyku s vyhovujúci Kanalizácia + ČOV VTL Michalovce - ES 110/22 kV lokalitou ----- chýba Choňkovce DN 100 PN 4 MPa Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Kompaktné územie Záber PPF Strojárstvo, kožiarstvo, Kontakt na cestu I. tr. a priemyselnú Povrchové vodné zdroje na stavenisku drevospracujúci priemysel zónu Kooperácia s Ukrajinou Hraničný priechod na Ukrajinu

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 60

Dobrá

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Trebišov Dobrá Dobrá Dobrá 31 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra III/055335 V lokalite, terminál Vybudovaný, zdroj Kanalizácia a ČOV DN 150 PN 40 ES Kráľovský kombinovanej postačuje absentuje Chlmec dopravy Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Súčasť areálu a kombinovanej dopravy Napojenie na nadradenú infraštruktúru Doprava a dopravné služby Dobré predpoklady pre kooperáciu Konkurenčné zariadenie v Maďarsku Logistické centrum s Ukrajinou a Ruskom (Záhony)

Kráľovský Chlmec - Cerovo

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Trebišov Kr. Chlmec Kr. Chlmec Kr. Chlmec - 42,2 Cerovo Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra III/055334 – 0,2 km Trať č. 190 Vybudovaný, zdroj Vybudovaná, ČOV DN 100, PN 4,0 ES Kr. Chlmec Pribeník 2 km postačuje vyhovuje MPa, v lokalite možnosť napojenia Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Bezproblémové majetkové Záber PPF Potravinárske prevádzky vysporiadanie – majetok SPF Zložité dopravné napojenie na Kooperačné vzťahy s Maďarskom- Dobré väzby na inžinierske siete nadradenú komunikačnú sieť blízkosť hraníc Blízkosť štátnych hraníc s Maďarskom a Ukrajinou

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 61

Trebišov – severovýchod

Okres Obec Kat. územie Názov Výmera (ha) Trebišov Trebišov Trebišov Severovýchod 27 Technická Cestná doprava Železnica Vodovod Kanalizácia Plyn Elektro infraštruktúra Miestna sieť Žel. trať č. 190 Vybudovaný, Vybudovaná + DN 50, PN 4,0 MPa ES 110/22 kV I/79 – 1 km železničná stanica zdroje postačujú ČOV Trebišov Trebišov Analýza Klady Zápory Prípustné činnosti Kompaktné územie vo vlastníctve Územie v súčasnosti bez technického Prevádzky potravinárskeho priemyslu štábu MO SR vybavenia a dopravného napojenia Tradičná produktívna oblasť Dobré väzby na komunikácie a Možnosť kooperácie s Maďarskom technickú infraštruktúru aj širokorozchodnú trať Súčasť priemyselnej zóny mesta

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 62

Priemyselné parky uvedené v aktualizácii vyhodnotenia existujúcich územno-výrobných zoskupení.

P.č. Okres Kat. územie Názov Charakter výroby Výmera priemyselnej zóny 1 Gelnica Jaklovce Jaklovce- Pod stavebná výroba 4,76 ha stráňou 2 Gelnica Prakovce Areál bývalých Strojárenstvo, 23,5 ha ZŤS spracovanie dreva 3 Košice I Košice-Sever Košice- 7.výrobný nevyužívané územie 63 ha okrsok (lokalita „starej magnezitky“) + strojárenstvo, sklady 4 Košice II Želežiarne Košice – výrobný 90% voľných plôch + 240 ha okrsok Bočiar strojárenstvo, sklady, s možnosťou prekladisko rozšírenia na 625 ha 5 Košice - okolie Dvorníky- Dvorníky- Včeláre výroba stavebných 5 ha Včeláre hmôt 6 Košice - okolie Medzev Medzev výroba strojov a 24 ha zariadení 7 Michalovce Strážske Strážske- Chemko výroba chemických 48 ha výrobkov 8 Michalovce Vojany Vojany doprava a skladovanie 50 ha ropných látok 9 Rožňava Brzotín Brzotín strojárenstvo, 57 ha poľnohospodárstvo, exist. 20 ha kovovýroba návrh 37 ha 10 Spišská Nová Rudňany Rudňany spracovanie sádrovca 30 ha Ves Markušovce Poznámka: priemyselný park Prakovce je navrhnutý v rámci vypracovania zmien a doplnkov ÚPN-VÚC

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 63

2.8.3. Nerastné suroviny Na území Košického kraja sa nachádzajú, v celoslovenských súvislostiach, perspektívne a významné zásoby nerastných surovín. Využitie týchto surovín prispeje k rozvoju ekonomiky kraja, rozvoju podnikateľských aktivít a vytvoreniu pracovných príležitostí. Energetické suroviny Nachádzajú sa tu z celoslovenského pohľadu významné zásoby zemného plynu v okresoch Michalovce a Trebišov (dobývacie priestory Bánovce nad Ondavou, Kapušianske Kľačany, Pavlovce nad Uhom, Pozdišovce a chránené ložiskové územie Rakovec nad Ondavou, Bačkov, Trebišov). V okrese Michalovce sa nachádza ložisko lignitu (CHLÚ Hnojné) a Trebišovskom okrese ložisko antracitu (CHLÚ Veľká Tŕňa). Rudné suroviny Rudné suroviny sa nachádzajú v tradičných baníckych okresoch Košického kraja - Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica a v západnej časti okresu Košice - okolie. Uvádzame stručný prehľad ložísk (dobývacie priestory, resp. CHLÚ) rudných surovín: • Dobývacie priestory - Nižná Slaná - siderit - Rožňava - Cu, Ag rudy - Rudňany - Fe + kompl. Cu - Slovinky - Cu rudy - Poráč - Fe + kompl. Cu

• Chránené ložiskové územia - - kobaltovo-niklová ruda - Nižný Medzev - železné rudy - Smolník - pyrit - Gelnica - Cu rudy - Mníšek nad Hnilcom - Cu, Pb, Zn, Hg - Helcmanovce - Cu rudy - Prakovce - polymetalické rudy Nerudné suroviny Zastúpenie nerudných surovín na je rozmanité na celom území Košického kraja. Nachádzajú sa tu rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, štrkopiesky, kaolín, vápenec, mastenec a iné. Z celoslovenského pohľadu sú na tomto území dôležité najmä zásoby kamennej soli (Zbudza), magnezitu (Košice) a rádioaktívnych surovín (Košice a Spišská Nová Ves). Na území Košického kraja v okrese Košice-okolie je vyhlásené chránené územie na ochranu využitia tepelnej energie zemskej kôry (Ďurkov a ďalších 31 katastrálnych území tvoriacich kompaktné územie). V nasledujúcej tabuľke uvádzame Prehľad ložísk výhradných nerastov (dobývacie priestory a CHLÚ), ktorý je vypracovaný podľa aktualizovaného zoznamu výhradných ložísk SR k 1. 12. 2003.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 64

Prehľad ložísk výhradných nerastov - dobývacie priestory

IČ prísl. ban. Druh Ťažobná Poznámka O k r e s Obec Názov DP úradu v grafike nerastu organizácia charakteristika Košice Košice I, II 20 Košice magnezit KOMAG m.z. neťaží sa I, II, III, IV Košice Košice I 21 Košice IV - granodiorit Cest. stavby a.s. v ťažbe Hradová Košice Košice I 55 Ťahanovce keramické KERKO a.s. v ťažbe íly Košice Košice-okolie Čaňa, Geča, 7 Čaňa štrkopiesky VSH a.s., v ťažbe N. Myšľa Turňa n/Bodvou Dvorníky 11 Dvorníky horečné VSH a.s., v ťažbe sialitické íly Turňa n/Bodvou Hosťovce - 16 Hosťovce vápenec AMETYS s.r.o., v ťažbe Dvorníky Košice Jasov, Poproč 17 Jasov tehliarske íly Tehelne neťaží sa VOKOP s.r.o., Vranov n/T. Kráľovce 22 Kráľovce štrkopiesky Ján Tomáš, neťaží sa Zemplínska Teplica Družstevná pri 29 Malá Vieska dolomitické Dolomit a.s., v ťažbe Hornáde, piesky Malá Vieska Sokoľ Milhosť 32 Milhosť štrkopiesky VS stavebné v ťažbe, hmoty a.s., Turňa nad Bodvou Ruskov 45 Ruskov andezit K-BUILD neťaží sa a.s., Košice Ruskov 46 Ruskov I andezit Želez. v ťažbe, priemysel. stavebná výroba Slanec 52 Slanec andezit VAPEX s.r.o. neťaží sa MHV Ladmovce Trebejov 57 Trebejov dolomit TREKOM s.r.o. v ťažbe Trebejov Dvorníky 59 Včeláre vápenec CARMEUSE v ťažbe Včeláre Slovakia s.r.o., Hosťovce Slavec Nižný Klátov 64 Vyšný Klátov amfibiolit PD Nižný Klátov v ťažbe Vyšný Klátov I Rudník 71 Rudník kaolín KERKO a.s., v ťažbe Košice Rudník 81 Rudník I živce KERKO a.s., v ťažbe Košice Gelnica Švedlár 14/e Švedlár kremeň TOP STAV neťaží sa MEGA KLIMA, s.r.o. Prešov Jaklovce 11/e Jaklovce vápenec Calmit, s.r.o. v ťažbe Bratislava Michalovce Bánovce n/O., 1 Bánovce nad zemný plyn NAFTA Gbely v ťažbe Lastomír, Ondavou a.s. Laškovce, Ložín, Pozdišovce, Šamudovce, Trhovište, Rybnica, Žbince Kapuš. 19 Kapušianske zemný plyn NAFTA Gbely v ťažbe Kľačany Kľačany a.s. Bačka, Boťany, Čierna n/Tisou Leles, Ptrukša, Veľké Slemence Michalovce 31 Michalovce tehliarske íly KERKO a.s. neťaží sa halloyzit Košice Oreské 36 Oreské vápenec, Agrocentra a.s. v ťažbe dolomit Michalovce

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 65

IČ prísl. ban. Druh Ťažobná Poznámka O k r e s Obec Názov DP úradu v grafike nerastu organizácia charakteristika Michalovce Pavlovce 37 Pavlovce zemný plyn NAFTA Gbely v ťažbe n/Uhom, n/Uhom a.s. Čierne Pole, Krišovská Liesková, Palín, Stretava, Ťahyňa, Veľké Kapušany Palín, 38 Pavlovce zemný plyn NAFTA Gbely v ťažbe Pavlovce n/Uhom I a.s. n/Uhom, Rebrín, Senné, Stretava Pozdišovce 39 Pozdišovce keramické KERKO a.s., v ťažbe íly Košice Moravany, 40 Pozdišovce I zemný plyn NAFTA Gbely v ťažbe Pozdišovce, gazolín a.s. Trhovište Trnava pri 58 Trnava pri tufit KERKO a.s. v ťažbe Laborci Laborci Košice Vinné 62 Vinné andezit Vsl. neťaží sa kameňolomy a štrkopiesky š.p. SNV - v likvidácii Nacina Ves, 67 Zbudza kamenná soľ Solivary a.s., neťaží sa Zbudza Prešov Pusté 72 Pusté zeolit ZEOCEM a.s., neťaží sa Čemerné Čemerné Bystré Rožňava Nižná Slaná 5/e Nižná Slaná siderit ŽELBA a.s. Sp. v ťažbe Kobeliarovo Nová Ves Rožňava 4/e Rožňava I. sideritové Želba, a.s. neťaží rudy Spišská Nová s vysokým Ves v konkurze obsahom Cu Dobšiná 19/e Dobšiná I azbest Silicon s.r.o., v ťažbe Dobšiná Slavec 20/e Slavec vápenec CARMEUSE v ťažbe Slovakia s.r.o., Slavec Čoltovo 22/e Čoltovo vápenec CARMEUSE neťaží sa Bretka Slovakia s.r.o., Honce 29/e Honce vápenec I.P.R. Košice, v ťažbe a.s. Čoltovo 37/e Čoltovo I vápenec KAM-BET s.r.o. v ťažbe Čoltovo Silická 38/e Silická mramor Kameňopriem. neťaží sa Brezová Brezová Spiš a.s. Spiš. Podhradie Silická 39/e Silic. Brezová vápenec Agromix s.r.o. v ťažbe Brezová I Plešivec Lipovník 41/e Lipovník vápenec KRAS-BIO a.s. neťaží sa Rožňava Rožňava 66/e Rožňava III Cu, Ag rudy ŽELBA a.s. Sp. neťaží sa Nová Ves Gemerská 60/e Gemerská anhydrit, VSH sadrovec, v ťažbe Hôrka, Meliata Hôrka sádrovec s.r.o. Turňa n/B. Gem. Poloma, 74/e Gemererská mastenec ROZMÍN s.r.o. neťaží sa Henclová Poloma Rožňava Spišská Nová Rudňany, 1/e Rudňany Fe + ŽELBA a.s. Sp. v ťažbe Ves Poráč komplet. Cu Nová Ves Slovinky, 2/e Slovinky Cu rudy Rudné bane, v likvidácii Prakovce š.p. Banská Bystrica Sp. Nová Ves 12/e Sp. Nová Ves sádrovec Východ.kameňol v ťažbe omy a.s., SNV Olcnava, 13/e Olcnava vápenec ŽPSV s.r.o. v ťažbe Vitkovce Olcnava Žehra 18/e Žehra travertín Kameňopriem. predpokladá sa Spiš a.s. ukončenie ťažby

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 66

IČ prísl. ban. Druh Ťažobná Poznámka O k r e s Obec Názov DP úradu v grafike nerastu organizácia charakteristika Spišská Nová Spišské 24/e Špišské pieskovec Juraj MIKLOŠ v ťažbe Ves Tomášovce Tomášovce Smižany Smižany, 25/e Smižany tehliarske Spišská Tehelňa v ťažbe Sp. Nová Ves hliny s.r.o. Sp.N. Ves SP. Nová Ves, 27/e Spišská sádrovec Východoslov. neťaží sa Hnilčík Nová Ves I anhyndrit kameňolomy a.s., SNV Rudňany, 28/e Poráč Fe + kompl. ŽELBA a.s. Sp. ťaží sa baryt Poráč Cu, Baryt Nová Ves Sp. Nová Ves 46/e Spišská vápenec Východoslov. v ťažbe Nová Ves IV kameňolomy a.s., SNV Markušovce 53/e Markušovce vápenec neťaží Trebišov Brehov 3 Brehov andezit Cestné stavby v ťažbe a.s., Košice Brezina, 5 Brezina bentonit KERKORUD a.s. v ťažbe Kuzmice Košice Ladmovce 25 Ladmovce vápenec ZSZ Zemplín neťaží sa n.o., Cejkov Ladmovce 26 Ladmovce I vápenec, ZSZ Zemplín neťaží sa dolomit n.o., Cejkov Ladmovce 27 Ladmovce II vápenec, VAPEX s.r.o., neťaží sa dolomit MHV Ladmovce Lastovce, 28 Lastovce tehliarske TEMAKO a.s., neťaží sa Michaľany hliny Hanušovce n/T Brezina, 70 Brezina I bentonit KERKO a.s., v ťažbe Kuzmice Košice Trebišov, 73 Trebišov zemný plyn, NAFTA Gbely neťaží sa Úpor, Zempl. sprievodné a.s. Hradište Veľ. nerasty Ruskov, N. Žipov Michaľany 30 Michaľany bentonit KERKO a.s., v ťažbe Lastovce Košice Svätuša 54 Svätuša andezit Zemplínska v ťažbe plav. spoločnosť. s.r.o. Trebišov

Prehľad ložísk výhradných nerastov - chránené ložiskové územia

ID ložiska a Poznámka, O k r e s Obec Názov CHLÚ Druh nerastu Organizácia grafika charakteristika Košice I, II, III, Košice I 21/d Košice V magnezit ŠGÚDŚ IV Bratislava Košice I 102/d Košice VI molybdénové URANPRESS rudy, urán s.r.o. Sp.N.Ves Košice-okolie Hodkovce 80/d Hodkovce kobaltovo- ŠGÚDŚ Šemša niklová ruda Bratislava Nováčany Paňovce Paňovce 87/d Paňovce chryzolitový ŠGÚDŚ azbest Bratislava Smolnícka 98/d Nižný Medzev železné rudy ŽELBA a.s., Huta Sp. Nová Ves Štós Nižný Medzev Vyšný Medzev Včeláre 79/d Včeláre I korekčné VSH a.s., sialitické íly Turňa n/Bodvou Včeláre 56/d Včeláre vápenec CARMEUSE Dvorníky Slovakia s.r.o., Hosťovce Slavec Hrhov Žarnov 78/d Žarnov korekčné VSH a.s., Turnianska sialitické íly Turňa Nová Ves n/Bodvou

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 67

ID ložiska a Poznámka, O k r e s Obec Názov CHLÚ Druh nerastu Organizácia grafika charakteristika Košice-okolie Žarnov 95/d Žarnov I keramické íly ŠGÚDŚ, BA Žarnov 103/d Žarnov II vápenec MASEVA s.r.o., Košice Rudník 97/d Rudník kaolín KERKO a.s., Košice Rudník 105/d Rudník II živce MASEVA s.r.o., hranica CHLÚ Košice totožná s DP Rudník Rudník, 110/d Rudník I živce MASEVA s.r.o., Poproč Košice Trstené pri 113/d Trstené pri keramické íly, Ing. J. Tabák, Hornáde Hornáde ílovce Žilina Nováčany 117/d Nováčany živce MASEVA s.r.o., Košice Nováčany 118/d Nováčany I kaolín MASEVA s.r.o., Košice Nováčany 119/d Nováčany II kaolín MASEVA s.r.o., Košice Rudník 120/d Rudník III kaolín MASEVA s.r.o., Košice Zlatá Idka 129/d Zlatá Idka turmalín ŠGÚ D. Štúra Bratislava Gelnica Smolník 06/e Smolník pyrit - Želba, a.s. Smolnícka chalkopyrit v konkurze, Huta SNV Gelnica 23/e Gelnica I Cu rudy ŠGÚDŚ, BA Margecany 47/e Margecany vápenec Calmit, s.r.o. Bratislava Mníšek 54/e Mníšek Cu, Pb, Zn, Hg ŠGÚDŠ, BA /Hnilcom n/Hnilcom Stará Voda 55/e Stará Voda kremeň ŠGÚDŚ, BA Závadka 57/e Závadka kremeň ŠGÚDŚ, BA Mníšek 58/e Mníšek kremeň ŠGÚDŚ, BA /Hnilcom n/Hnilcom I. Smolník 59/e Smolník II kremeň ŠGÚDŚ, BA Štofová Dolina 64/e Štofova dolina kremeň ŠGÚDŚ, BA Helcmanovce 70/e Helcmanovce Cu rudy ŠGÚDŚ, BA Folkmár 71/e Folkmárska vápenec ŠGÚDŚ skala Bratislava Gelnica 73/e Gelnica-Cu Cu rudy ŠGÚDŚ, BA rudy Prakovce 81/e Prakovce polymetalické ŠGÚDŚ rudy Bratislava Jaklovce 102/e Jaklovce II azbest ŠGÚDŚ, BA Jaklovce 103/e Jaklovce I baryt Geológia, s.r.o. SNV Michalovce Hnojné 77/d Hnojné lignit ŠGÚDŚ, BA Rakovec 88/d Rakovec nad zemný plyn NAFTA Gbely n/Ond., Ondavou a.s. Moravany Božice,, N. Hrušov Pusté Čemerné 35/d Pusté Čemerné zeolitový tuf ZEOCEM a.s. Bystré Zbudza 67/d Zbudza kamenná soľ Solivary a.s. Nacina Ves Prešov Michalovce 99/d Michalovce I keramické íly ŠGÚDŚ Vinné Bratislava Rakovec 88/d Rakovec zemný plyn NAFTA Gbely n/Ondavou n/Ondavou a.s. Bánovce 70/d Bánovce zemný plyn NAFTA Gbely hranica CHLÚ n/ Ondavou n/ Ondavou a.s. totožná s DP 1 Lastomír Laškovce Ložin

Pozdišovce Šamudovce Trhovište Vŕbnica Žbince

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 68

ID ložiska a Poznámka, O k r e s Obec Názov CHLÚ Druh nerastu Organizácia grafika charakteristika Michalovce Pavlovce 65/d Pavlovce zemný plyn NAFTA Gbely hranica CHLÚ n/Uhom n/Uhom a.s. totožná s DP 37 Čierne Pole Kriš. Liesková Palín Stretava Ťahyňa Veľké Kapušany Palín, Pavlovce 72/d Pavlovce zemný plyn NAFTA Gbely hranica CHLÚ n/Uhom, n/Uhom I a.s. totožná s DP 38 Rebrín, Senné, Stretava Rožňava Štítnik 62/e Štítnik oker Želba, a.s. SNV Ochtiná 69/e Ochtiná magnezit ŠGÚDŠ, BA Čučma 72/e Čučma xenotín Uranpres, s.r.o. SNV Čierna Lehota 76/e Čierna Lehota stavebný ŠGÚDŚ, BA kameň Nižná Slaná 101/e Nižná Slaná- siderit ŠGÚDŠ, BA siderit Slavošovce 108/e Slavošovce živce MASEVA, s.r.o. Košice Ochtiná 105/e Ochtiná I volfrám. rudy ŠGÚDŚ Rochovce molybdén. Bratislava rudy Spišská Nová Mlynky 7/e Mlynky Cu, Fe rudy Želba, a.s. Ves v konkurze, SNV Markušovce 53/e Markušovce vápenec Granit-Comp, s.r.o. Batizovce Sp. Nová Ves 77/e Sp. Nová Ves rádioaktívne URANPRES sur. medené s.r.o. Sp.N.Ves rudy Smižany 79/e Smižany I sádrovec ŠGÚDŠ, BA Matejovce nad 109/e Matejovce nad sadrovec, ŠGÚDŠ Hornádom Hornádom anhydrit Bratislava Trebišov Bačkov, 89/d Bačkov zemný plyn NAFTA Gbely, Kravany, a.s. Stankovce, Parchovany, Višňov, Sečovce, Sečov. Polianka Byšta 69/d Brezina I bentonit KERKO a.s. hranica CHLÚ Brezina Košice totožná s DP 70 Brezina 2/d Brezina bentonit KERKO a.s. hranica CHLÚ Kuzmice Košice totožná s DP 5 Veľká Tŕňa 61/d Veľká Tŕňa antracit ŠGÚDŚ Čerhov, Veľaty Bratislava Luhyňa Beša 100/d Beša piesky Ján Tomáš, Zenplínska Teplica Trebišov, 101/d Trebišov zemný plyn NAFTA Gbely hranica CHLÚ Zempl. a.s. totožná s DP 73 Hradište, Zempl. N. Ves, Nový Ruskov, Nižný Žipov Malá Bara 106/d Malá Bara perlit ŠGÚDŚ, BA Veľaty 107/d Veľaty bentonit ŠGÚDŚ, BA Brehov 109/d Brehov I živce MASEVA s.r.o., Košice

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 69

Stručné zhodnotenie využitia nerastných surovín podľa okresov.

Okresy Košice I-IV V severnej časti zastavaného územia mesta Košice sa nachádza významné ložisko magnezitu, celoslovenského významu. V Košiciach - časť Ťahanovce sa nachádza dobývací priestor keramických ílov a s jeho ťažbou sa ráta aj v budúcnosti. V dobývacom priestore Košice IV - Hradová, kde sa ťaží granodiorit sa ráta s ťažbou do vyčerpania ložiska. V západnej časti mesta má vymedzené chránené ložiskové územie ložisko uránu a molybdénových rúd. Okres Košice-okolie • Rudné suroviny - Co - Ni rudy sú potvrdené v Hodkovciach geologickým prieskumom, lokalita má predpoklady výhľadovo k podzemnej ťažbe. Oblasť výskytu bola vyhlásená za chránené ložiskové územie. - Železné rudy sú potvrdené na lokalite Nižný Medzev. S ťažbou na menovanej lokalite sa neuvažuje. • Nerudné suroviny svojou rôznorodosťou potvrdzujú zastúpenie takých významných surovín, ako je vápenec, andezit, granodiorit, dolomit, amfibolit a štrkopiesky použiteľné k stavebným účelom, ako i keramické suroviny a suroviny so žiaruvzdorným charakterom - azbest a magnezit. - Azbestová surovina v katastrálnom území Paňovce spĺňa po kvalitatívnej stránke všetky podmienky pre hlbinné dobývanie. - Keramický íl - veľké zásoby kaolínu sú potvrdené geologickým prieskumom v oblasti Rudník – Jasov, kde aj prebieha ťažba a v katastri sídla Nováčany. - Vysokopecný vápenec v lokalite Včeláre je perspektívnym ložiskom s dobrou kvalitou. - Vápenec pre špeciálne účely na lokalite Hosťovce, ťažobná činnosť sa predpokladá aj v návrhovom období. - Sialitická surovina vhodná k výrobe cementu sa ťaží na lokalite Dvorníky - Včeláre. Perspektívnosť ložiska je potvrdená vysokými zásobami suroviny. V prípade potreby vhodnou lokalitou na dobývanie tejto suroviny je ložisko Žarnov. • Zo stavebných surovín sa predpokladá pokračovať v ťažbe: - Dolomitu až do vyčerpania zásob na lokalite Trebejov. - Amfibolitu na lokalite Vyšný Klátov do vyčerpania zásob. - Ťažba andezitu je v súčasnosti zastavená na lokalite Ruskov a Slanec. Na lokalite Ruskov I sa dobýva ložisko v rámci likvidácie. Lokalita má nevhodnú kvalitu s možnosťou obnovy ťažby. Vyťažený materiál na menovaných lokalitách potvrdil dobrú kvalitu a vhodnosť pre použitie pri výstavbe ciest a diaľníc. - Ťažba štrkopieskov je na lokalite Milhosť a Čaňa. Vzhľadom na nevhodné zloženie a náročnú technológiu sa nepredpokladá obnovenie ťažby na lokalite v Kráľovciach. - Tehliarska surovina sa v súčasnosti neťaží v Jasove. Okres Gelnica V okrese Gelnica sa v súčasnosti ťaží vápenec v dobývacom priestore Jaklovce a kremeň v dobývacom priestore Švedlár. V okrese sa nachádza 15 CHLÚ - sú tu zásoby rudných nerastov (Cu, Pb, Zn, Hg, pyrit - chalkopyrit) z ktorých ťažobou sa v budúcnosti neráta a nerudných surovín (kremeň, vápenec) z ktorých je perspektívna ťažba vápenca v Margecanoch a na Folkmárskej skale.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 70

Okres Michalovce • Zemný plyn a gazolín: - Ptrukša, určený dobývací priestor Kapušanské Kľačany. - Bánovce nad Ondavou, určený dobývací priestor Bánovce nad Ondavou. - Pavlovce nad Uhom - Stretava, určený dobývací priestor (časť určeného dobývacieho priestoru sa nachádza v okrese Trebišov). - Pozdišovce - Trhovište, určený dobývací priestor s názvom Pozdišovce I. - Rakovec nad Ondavou - určené CHLÚ (malá časť tohto CHLÚ sa nachádza v okrese Vranov nad Topľou a Trebišov). - Senné - určený dobývací priestor s názvom Pavlovce nad Uhom I. • Halloyzit: - Michalovce, Biela Hora, určený dobývací priestor. • Lignit: - Hnojné - určené CHLÚ. • Kamenná soľ: - Zbudza, určený dobývací priestor v ktorom sa neťaží, je súčasťou CHLÚ. • Keramické íly: - Michalovce - Biela Hora, určený dobývací priestor a CHLÚ. - Pozdišovce - určený dobývací priestor. • Prídavné keramické suroviny: - Trnava pri Laborci, Oreské, určený dobývací priestor. • Stavebný kameň: - Oreské, určený dobývací priestor - Vinné, určený dobývací priestor. • Zeolit - Kučín - Pusté Čemerné, dobývací priestor Pusté Čemerné Okres Rožňava Okres Rožňava je tradičným baníckym okresom Slovenska. Prírodné podmienky a historické tradície vytvorili z ťažby a spracovania nerastných surovín (najmä rúd) základné ekonomické odvetvie v tomto území. Súčasný stav, charakteristický nevyhnutnosťou útlmu neefektívnych banských a úpravníckych prevádzok. Rozvoj ekologicky nezávadnej ťažby a výroby na báze tradičných nerastných surovín má v okrese Rožňava dostatočné surovinové zdroje (tehliarska výroba, ťažba a spracovanie dekoračných kameňov a pod.). V návrhovom období dôjde k obnoveniu a otvoreniu novej ťažby s rozšírením dobývacích priestorov: • možnosť rozšírenia dobývacieho priestoru Nižná Slaná (Fe-ruda) a zvýšenia ťažby, • pripravuje sa objemom výrazná ťažba mastenca v dobývacom priestore Gemerská Poloma, V okrese sa nachádza šesť dobývacích priestorov na ťažbu vápenca. Okres Sobrance Na území okresu Sobrance sa nenachádzajú žiadne dobývacie priestory ani CHLÚ.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 71

Okres Spišská Nová Ves Okres Spišská Nová Ves môžeme hodnotiť ako okres vyznačujúci sa zásobami nerastných surovín a s bohatou tradíciou baníctva. V okrese sa nachádzajú hlavne zásoby rúd Fe, Cu, Hg a barytu, ďalej zásoby kameňa, sadrovca a vápencov. Najrozsiahlejšia ťažba rúd sa prevádza v súčasnosti na ložisku nachádzajúcom sa v katastrálnom území sídiel Rudňany - Poráč, kde sa ťažia komplexné rudy Cu + baryt. Z nerudných surovín sa v okrese ťaží sadrovec na ložisku Spišská Nová Ves, stavebný kameň na niekoľkých lokalitách a to v Olcnave, Spišskej Novej Vsi - Grétla, Spišských Tomášovciach, Žehre, kde sa predpokladá ukončenie ťažby a tehliarska surovina v Smižanoch. Okres Trebišov Na území okresu sa nachádzajú: • Gazolín, zemný plyn: - Trebišov, určený dobývací priestor s CHLÚ. - Bačkov, určené CHLÚ. • Antracit: - Veľká Tŕňa, určené CHLÚ. • Bentonit: - Lastovce a Michaľany, dobývací priestor Michaľany. - Brezina a Kuzmice, určený dobývací priestor Brezina a Brezina I. - Veľaty, určené CHLÚ. • Stavebný kameň: - Svätuše, určený dobývací priestor - Brehov, určený dobývací priestor. - Ladmovce, určené dobývacie priestory. • Tehliarska surovina: Lastovce, určený dobývací priestor.

2.8.4. Poľnohospodárstvo

V cieľotvorbe agrosektoru v kraji je jednou z prioritných úloh posilnenie efektívnosti a konkurencieschopnosti tohto sektora, jeho územno-technickou usporiadanosťou, zosúladenosťou a vytváraním podmienok vo vhodných mikroregiónoch pre jeho ďalší rozvoj. ľov je možné dosiahnuť primeraným využívaním výrobných faktorov v poľnohospodárstve, uplatňovaním komparatívnych výhod, územným usporiadaním, polyfunkčným zameraním, marketingovo-manažérskou výrobno výrobkovou aktivitou, s rešpektovaním environmentálnych a sociálnych funkcií poľnohospodárstva vo väzbe na jeho trvale udržateľný rozvoj, spolu s jeho prirodzenou bázou - rozvojom kultúrneho a usporiadaného krajinného prostredia, vidieckej krajiny. Ide o územnú diverzifikáciu rozvoja aktivít v poľnohospodárstve v závislosti od prírodno-výrobných podmienok, vybavenosti výrobnými faktormi, teritoriálnymi podmienkami, v nadväznosti na sídelnú štruktúru vidieckej krajiny, zdrojmi ľudskými a infraštrukturálnymi, požiadavkami trhu a trhov. Tento prístup si vyžaduje koncepčný rozvojový proces, územno-technickú a priestorovú usporiadanosť. Poľnohospodársky pôdny fond kraja sa vyznačuje značnou heterogénnou skladbou a produkčnou schopnosťou, ovplyvňovanou pôdno-klimatickými podmienkami v pôdnoekologických podoblastiach. Z hľadiska pôdno-klimatických a pôdno-ekologických podmienok sú pre poľnohospodársku výrobu v Košickom kraji vytvárané podmienky v nasledovných oblastiach:

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 72

• nížinná oblasť Východoslovenskej nížiny (okresy Trebišov, Michalovce a južná časť okresu Sobrance); • úrodné kotliny nížinného stupňa (Košická kotlina a Moldavská nížina); • podhorské oblasti v členení na Východoslovenskú pahorkatinu, kotliny vyššieho stupňa (Spiš, centrálna časť okresu Rožňava, nižšie pohoria, vybrané časti okresu Gelnica); • pohoria a vrchoviny flyšového pásma (severná časť okresov Sobrance, Spišskej Novej Vsi, Gelnice); • pohoria a vrchoviny sopečných Karpát (Slánske vrchy, Vihorlat, Popričný a ich podhoria). K najproduktívnejším oblastiam kraja patrí Moldavská nížina v okrese Košice-okolie a Východoslovenská nížina (cca 170 tis. ha poľnohospodárskej pôdy), na území okresov Trebišov, Michalovce a južnej časti Sobraniec. V týchto podmienkach sú trvalé možnosti uplatňovania inovačno-intenzifikačných procesov, rastu produkčných možností v plodinách - hustosiatych obilnín, olejnín (repka olejná, slnečnica), strukovín vrátane sóje, cukrovej repy, kukurice, zeleniny, ovocia a na vybraných polohách hrozna. Ďalšou významnou produkčnou oblasťou v tomto kraji je centrálna časť Spiša, ktorá popri obilninách je významným producentom konzumných a sadbových zemiakov. V živočíšnej výrobe na Moldavskej nížine a v okrese Košice-okolie je orientácia na chov dojníc, výrobu mlieka, chov oviec (vlna na export), na výrobky - hydinového mäsa, vajec a na veľkofaremný chov jatočných ošípaných. Prímestské poľnohospodárstvo sa významne podieľa na saturácii potrieb v potravinách pre mesto Košice. Zameranie živočíšnej výroby v okresoch na Východoslovenskej nížine nadväzuje na rastlinnú produkciu - na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. V ostatných okresoch kraja v živočíšnej výrobe je orientácia na chov hovädzieho dobytka a oviec, v nadväznosti na produkciu krmovín na lúčno - trávnych a pasienkovo - trávnych porastoch. V chovoch hospodárskych zvierat vzhľadom na výhľadovú produkčnosť a polyfunkčnosť poľnohospodárstva, na rozvoj agroturistiky a vidieckeho cestovného ruchu je potrebná orientácia aj na chovy netradičných druhov zvierat. Medzi tieto môžeme zaradiť - chov koní (hypoturistika), pastevné chovy zvierat a spracovanie produktov: oviec, kôz, husí, kačíc. Tiež orientácia a chovy voľne žijúcich a poľovných zvierat v oborách a účelových farmách. V rámci vidieckeho turizmu pôjde aj o chovy nížinných sladkovodných rýb v rybničných farmách, na netradičné a šľachtené druhy hydiny, vtákov, poľovnej zveri a ďalších druhov zvierat, ich rozmnožovanie v umelých liahňach pre krajinárske chovy v nadväznosti na agroturistiku. Vo vybraných oblastiach sú vhodné podmienky na pestovanie tvrdých potravinárskych pšeníc, sladovníckeho jačmeňa, zeleniny, ovocia. V oblasti Spiša, centrálnej časti okresu Rožňava, Sobraniec a ďalších sú výborné podmienky na pestovanie zemiakov sadbových a konzumných, na pestovanie rastlín liečivých a aromatických. Produkčné zeleninárstva sa sústreďujú v okolí väčších miest, v údolných polohách vodných tokov, s možnosťou pestovania v závlahových podmienkách, v nadväznosti na dobrú tradíciu a inovačno-trhové potreby. Na Východoslovenskej nížine vykonané hydromelioračné a zúrodňovacie práce, vybudované závlahové zariadenia a sústavy, je potrebné revitalizovať a elimnovať pestovateľské ročníkové (sucho-mokro) riziká. Vytvárať predpoklady pre stabilnú produkčnú vyrovnanosť úrodového potenciálu. Pestovateľské a spracovateľské podmienky pre vinič hroznorodý sú osobitne v sobranecko-tibavskej oblasti, Tokajskej oblasti, zemplínskoteplicko-cejkovskej oblasti, Moldavskej a Hrhovskej oblasti, vždy s možnosťou prepojenia na vidiecky turizmus a na exportné možnosti kvalitných vín. Uvedené odvetvia v poľnohospodárstve je žiadúco rozvíjať nielen pre saturáciu potrieb výživových, potrieb domácich trhov, ako aj pre zvýšenie exportných možností regiónu, vzhľadom na jeho susedstvo kraja s okolitými krajinami. Táto potenciálne cenná realita vytvára exportné komoditné možnosti a tvorbu cezhraničných euroregiónov. Vybrané územia regiónu umožňujú realizovať systémy ekologického poľnohospodárstva okrem taxatívne vymedzených oblastí kontaminovaných imisiami z

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 73 exhalačných zdrojov EVO Vojany, Chemka Strážske, Bukózy Vranov, VSŽ Košice. V týchto lokalitách orientovať rastlinnú výrobu na pestovanie technických a podobných plodín a v živočíšnej výrobe na chov hospodárských zvierat s krátkym výrobnoprodukčným cyklom: výkŕm ošípaných, hydinových brojlerov a pod. Od roku 1990 dochádza v košickom regióne, podobne ako na Slovensku, k poklesu podielu poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) z 8,0 % na 4,9 % ( v r.2001) a k poklesu zamestnanosti v tomto odvetví na 7,0 %. V doterajšom vývoji región Košického kraja je možné zaradiť medzi stredne progresívne oblasti v poľnohospodárskej produkcii. Sú tuná podmienky a intenzifikačné možnosti pre intenzifikáciu rastlinnej výroby (južné oblasti kraja), a pre živočíšnu výrobu na celom jeho území. V súvislosti s transformáciou poľnohospodárstva došlo k poklesu stavov dobytka, v posledných rokoch sa situácia postupne stabilizuje. Rezervy pretrvávajú v intenzite živočíšnej výroby, prezentované úžitkovosťou zvierat. Táto doteraz nedosahuje štandardné parametre a spôsobuje stratovosť niektorých poľnohospodárských podnikov. Strojno technická základňa v poľnohospodárstve je zastaraná, spôsobená pomalým procesom obnovy, podmieneným zdojovými nedostatkami. Neuspokojivá je situácia v stave a kapacite technologických zariadení na uskladňovanie extrementov hospodárských zvierat. Štruktúra podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve, službách a potravinárstve je v neustálom pohybe. Od devädesiatých rokov doteraz si zachovali dominantné postavenie v agrosektore družstevné podniky. Ich podiel na celkovej obhospodárovanej výmere poklesol. V sektore pokračuje zvyšovanie počtu obchodných spoločností, najmä spoločností s ručením obmedzeným. V potravinárskom priemysle a v službách pre agrosektor prevažujú obchodné spoločnosti akciového typu.

Výmery pôdnych druhov v Košickom kraji sú nasledovné: • poľnohospodárska pôda 338 822 ha, čo je 50,1 %-ný podiel na celkovej výmere kraja (v SR výmera p.p. 2 442 231 ha), • lesné pozemky 265 872 ha (39,4 %-ná zalesnenosť výmery kraja), • vodné plochy 16 261 ha, • zastavané plochy 33 676 ha (takmer 5 %-ný podiel na výmere kraja), • ostatné plochy 20 658 ha, Spolu výmera kraja 675 289 ha. Ľudské zdroje - trend poklesu zamestnancov v poľnohospodárstve v súčasnosti je už vo veľmi miernom tempe. V štruktúre zamestnancov dochádza k rastu podielu vyučených pracovníkov, pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním (najmä žien) a s vyšším odborným vzdelaním (najmä mužov). Dochádza k poklesu pracovníkov so základným vzdelaním. Vo výhľadových potrebách v nadväznosti na očakávaný intenzifikačný proces môže dôjsť v odvetví k miernému nárastu počtu zamestnancov so stredo a vysokoškolským vzdelaním. K výraznejšiemu nárastu zamestnanosti vidieckého obyvateľstva môže dôjsť postupne v nadväznosti na očakávaný rozvoj agroturistiky, vidieckého cestovného ruchu, služieb a remesiel v mikroregiónoch. Potravinársky priemysel - od začiatku ekonomickej transformácie (r.1990) v kraji, rovnako ako celoštátne, klesá jeho podiel na tvorbe HDP, z pôvodných 6,2 % na súčasných 2,35 %. Pretrváva jeho kapacitná poddimenzovanosť, nízka konkurencieschopnosť, technologické zaostávanie, malá adaptabilita a odolnosť voči meniacím sa obchodným podmienkám. Nízka je aj úroveň vstupu zhraničného kapitálu do odvetvia a tým sú obmedzené možnosti jeho výraznejšieho sa zaradenia do obchodných sietí. Rozvojové programy odvetvia si žiadajú podporu, najmä v oblasti inovačných programov a modernizáciach strojno-technologických zariadení. Nadväzne na modernizačný proces je možné postupne počítať s mierným nárastom a stabilitou pracovníkov, najmä s odborným vzdelaním. Rybné hospodárstvo. Na Slovensku vôbec je nízka produkcia nížinných druhov rýb a cca 60 % celkovej spotreby sa dováža. V kraji významnejšie rybochovné rybníky sú

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 74 v okresoch Michalovce (v oblasti Senné - Iňačovce a tento funkčný účel plní aj Zemplínska šírava). Ďalej sú to Košice-okolie (Perín) a Rožňava (Hrhovské rybníky). Príčiny nízkej produkcie nížinných rýb všeobecne a na hektár produkčnej plochy sú v zlom technickom stave rybníkov - nedostatok finančných zdrojov na potrebné modernizácie a z toho vyplývajúca vysoká nákladovosť vyplývajúca s relatívne nízkej výnosnosti. Žiadúce sú modernizácie, rekultivácie rybníkov, odbahňovanie lovísk, opravy a modernizácie prítokových a odtokových zariadení. Pre rozvoj rybného hospodárstva a športového rybárenia sú v kraji potenciálne vhodné lokality vo všetkých okresoch kraja. Ide o potenciálne polyfunkčné výrobné odvetvie, s významom ekonomickým, ako zdroj zdravej výživy, kajinotvorný, ekologický, protipovodňový, rekreačný. Žiada sa organizačne (najmä kooperačne) začleňovať rybničné hospodárstva do integrovaných regionálnych a mikroregionálnych zoskupení cestovného ruchu, turizmu a rekreácie, s mierným rastom zamestnanosti v okrajových oblastiach kraja. Podporné politiky v agrosektore a rozvoji vidieka. Výdaje štátneho rozpočtu prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva SR sa vyznačujú pretrvávajúcim poklesom (v roku 2001 v SR oproti roku 2000 o viac ako 2,2 mld. Sk), rovnako k 1.1.2002 došlo v SR ku zrušeniu štátnych fondov, vrátane fondov orientovaných na podporu aktivít v pôdohospodárstve. V cieľotvorbe podpory regionálneho rozvoja v SR v súlade s jeho vstupom do EÚ sú ako hlavné ciele stanovené : • dosiahnúť medziregionálnu vyváženosť v hospodárskom rozvoji a sociálnom rozvoji a tým zabezpečenie celkového rozvoja samosprávneho kraja a SR ; • odstránenie (zmiernenie) rozdielov v rozvoji jednotlivých regiónov; • zabránenie vzniku nových regiónov s nízkou ekonomickou výkonnosťou a nízkou životnou úrovňou obyvateľov ; • dosahovať trvalú udržateľnosť hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónov v kraji a na Slovensku. 2.8.5. Lesné hospodárstvo V Košickom kraji je rozloha lesnej porastovej plochy 254 654 ha, pričom lesné porasty pokrývajú 37,70 % plochy územia kraja. Priestorové rozloženie lesa v jednotlivých častiach kraja je značne kolísavé. Kým na východnej časti územia, v okresoch Michalovce a Trebišov je priemerná lesnatosť 11%, v okrese Košice 15%, na ostatnom území sa pohybuje od 34% - okres Sobrance, do 73% - okres Gelnica. Nad 50%-nú lesnatosť majú aj okresy Spišská Nová Ves - 54% a Rožňava - 59%. Podľa vlastností reliéfovo - substrátovo - vodno - pôdneho komplexu sa územie výrazne diferencuje podľa geomorfologických jednotiek (Slovenský kras, Spišsko - gemerské vrchy, Rožňavská kotlina, Volovské vrchy, Slánske vrchy, Zemplínske vrchy, Východoslovenská pahorkatina, Vihorlatské vrchy, Košická pahorkatina a napokon Východoslovenská rovina) a určuje charakter územia aj po stránke lesnej vegetácie. Súčasné drevinové zloženie je relatívne vyhovujúce a blízke pôvodným skladbám lesných drevín hlavne v súvislejších lesných komplexoch vo vyšších vegetačných lesných stupňoch. Nižšie položené lesné spoločenstvá (2. - 3. lesný vegetačný stupeň) vplyvom sústredenej ľudskej činnosti v minulosti, boli pozmenené. Kvalita lesných porastov je variabilná. Vyskytujú sa tu lesy s vysokou kvalitou, ale aj máloproduktívne, silne preriedené lesy, čo podmieňuje jednak ekologické, geologické, ale aj antropologické podmienky. V zastúpení drevín prevahu vykazujú listnaté dreviny, ktorých je 59,4%, najmä buk a dub, ihličnatých je 40,6% s najrozšírenejším smrekom. Listnaté dreviny prevažujú vo východnej polovici kraja. Podľa druhu užívania lesov je ich súčasná štruktúra nasledovná : - lesy v užívaní podniku Lesy SR, š.p. Banská Bystrica : 46,3 %, - lesy v užívaní VLM, š.p. Kamenica nad Cirochou : 1,8 %, - lesy v užívaní neštátnych subjektov : 51,9 %.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 75

Podľa stavu k 31. 12. 2002, vypracovaného Lesoprojektom Zvolen v rámci permanentnej inventarizácie lesov SR, je podľa vlastníctva a užívania porastovej pôdy následovný stav :

DRUH VLASTNÍCTVA A UŽÍVANIA SPOLU NEZNÁME ŠTÁTNE SÚKROM. SPOLOČ. CIRKEVN. RD OBECNÉ vo vlastníctve / v užívaní PORASTOVÁ 251380 36 128802 11682 38515 9865 41 62439 PÔDA 251380 128740 5214 43981 9807 22 63616

Z hľadiska funkčného poslania lesov sú tieto zadelené do troch kategórií: - hospodárske lesy 53,9% - lesy osobitého určenia 27,9% - ochranné lesy 18,2% Hospodárske lesy plnia prvoradú produkčnú funkciu, zameranú na tvorbu drevnej hmoty s komerčným cieľom. Lesy osobitého určenia predstavujú lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov, prírodných liečivých zdrojov, v okolí zariadení liečebno - preventívnej starostlivosti, kúpeľné lesy, lesné parky a prímestské lesy, lesy v uznaných zverníkoch a bažanticiach, časti lesov v chránených územiach z dôvodu ochrany prírody, lesy postihované exhaláciami tak, že si vyžadujú odlišný spôsob hospodárenia a lesy, kde odlišný spôsob hospodárenia vyžaduje záujem obrany štátu. Ochranné lesy tvoria územia, kde sú lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú sutiny, strže, územia so súvislé vystupujúcou materskou horninou, lesy potrebné na zabezpečenie ochrany pôdy, lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie. Všetky lesy, bez ohľadu na ich vlastníctvo a výmeru, sa v zmysle platnej legislatívy musia obhospodarovať podľa platných lesných hospodárskych plánov. Tieto plány, spravidla s platnosťou na obdobie 10 rokov vypracováva LESOPROJEKT ZVOLEN, pobočka v Košiciach. Na území vojenských lesov a majetkov (VLM) vyhotovuje lesné hospodárske plány Stredisko hospodárskej úpravy lesov VLM v Kežmarku. Odborný dozor v lesoch vykonávajú orgány štátnej správy lesného hospodárstva - Okresné úrady a Krajský úrad Košice. Predmetom dozoru sú záväzné, smerné a orientačné predpisy lesného hospodárskeho plánu. Štátne lesy (mimo VLM) obhospodaruje podnik Lesy SR, š.p. Banská Bystrica prostredníctvom svojich odštepných závodov (OZ) Sobrance, Košice, Rožňava a na časti kraja aj OZ Prešov a Revúca. V rámci OZ je obhospodarovanie lesov vykonávané cestou lesných správ (LS). Lesy SR, š.p. obhospodaruje zo zákona okrem štátnych lesov aj lesy neznámych vlastníkov, ktoré doposiaľ neboli odovzdané pôvodným vlastníkom do užívania. Vojenské lesy a majetky Kamenica n/C. obhospodarujú len štátne lesy - lesy vo vlastníctve SR. V Košickom kraji sa jedná o časť územia, obhospodarovaného LS Jovsa. Neštátni užívatelia lesov spravujú svoj lesný majetok prostredníctvom svojich riadiacich a organizačných štruktúr, ktorá je veľmi rôznorodá. Zodpovednosť za odborné obhospodarovanie lesov majú tzv. odborní lesní hospodári, ktorí na túto činnosť získali odbornú spôsobilosť.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 76

ZÁKLADNÉ ÚDAJE Z LHP PODĽA VLASTNÍCTVA A UŽÍVANIA

SLOVENSKÁ REPUBLIKA - LESY V TERITÓRIU KRAJSKÉHO ÚRADU KOŠICE

Druh vlastníctva a užívania Merná Spolu Neznáme Štátne Súkromné Spoločen. Cirkevné Poľn. druž. Obecné Ú D A J jednotka vo vlastníctve / v užívaní VÝMERA PORASTOVEJ PÔDY ha 254 654 14 647 98 630 16 195 50 202 11 655 19 63 306 254 654 122 400 11 837 44 654 11 457 14 64 292 VÝMERA LPF

PORASTOVÁ ZÁSOBA IHLIČNATÁ m3 b.k. 23 150 196 212 091 9 449 661 1 003 481 3 474 937 458 184 4 181 8 547 661 23 150 196 10 124 475 1 036 638 2 933 406 451 385 8 604 292 PORASTOVÁ ZÁSOBA 34 192 956 2 190 332 14 269 181 2 120 380 6 574 173 2 086 788 6 952 102 LISTNATÁ 34 192 956 17 373 854 1 573 089 6 119 945 2 062 547 7 063 521 PORASTOVÁ ZÁSOBA IHLIČNATÁ + LISTNATÁ 57 343 152 2 402 423 23 718 842 3 123 861 10 049 110 2 544 972 4 181 15 499 763 57 343 152 27 498 329 2 609 727 9 053 351 2 513 932 15 667 813 ZÁSOBA RUBNÝCH PORASTOV 6 575 188 14 184 2 824 305 179 516 853 073 125 481 1 537 2 577 092 IHLIČNATÁ 6 575 188 2 927 953 223 934 719 898 122 776 2 580 627 ZÁSOBA RUBNÝCH PORASTOV LISTNATÁ 7 870 548 395 368 3 576 702 422 026 1 008 837 457 393 2 010 222 7 870 548 3 955 130 428 753 991 377 455 407 2 039 881 ZÁSOBA RUBNÝCH PORASTOV IHLIČNATÁ + LISTNATÁ 14 445 736 409 552 6 401 007 601 542 1 861 910 582 874 1 537 4 587 314 14 445 736 6 883 083 652 687 1 711 275 578 183 4 620 508 PLOCHA RUBNÝCH PORASTOV ha 39 460 1 448 17 220 1 778 5 688 1 716 5 11 605 39 460 19 054 182 5 157 1 698 11 727

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 77

PREHĽAD PLOCH, ZÁSOB A VYBRANÝCH ÚLOH Z LHP PODĽA KRAJOV A OKRESOV všetky lesy na území SR

PORAS. PORASTOVÁ PL. ZÁSOBA VÝŠKA ŤAŽBY NA DESAŤROČIE PLOCHA ZALESNENIE

OKRES PÔDA ZÁSOBA RUBN. RUBN. PORAST. OBNOVNÁ VÝCHOVNÁ ŤAŽ- PREB. PRER. PRVÉ + Z PLÁN. Z TOHO

Ihl. List. PORAS. Ihl. List. Ihl. List. Ihl. List. BOVÁ NAS. NAS. OPAK. ŤAŽBY ZMLA.

ha m3 ha m3 ha

Košice-okolie 42409 8728882 2552497 7124 2482065 658613 944456 262315 256351 51642 2846 9263 6071 726 2815 1091

Košice I 3051 179688 442762 189 10589 39268 7009 20345 1148 10936 112 1281 431 29 110 9

Košice II 3070 132165 646392 636 28571 220710 10953 89336 953 17300 258 1391 231 13 248 94

Košice III 914 4573 158550 132 1092 35563 564 20752 95 2693 93 335 67 7 93 9

Košice VI 259 1942 25424 0 0 0 0 683 49 1182 3 184 14 1 3 0

Gelnica 61509 2129983 11225136 8503 393317 2593250 190933 1183920 41913 365091 4080 22605 8413 704 4019 1639

Michalovce 7513 47789 1168590 859 14204 183794 5555 105085 686 36834 516 2520 773 235 493 39

Rožňava 68308 5812837 7565453 6601 1153080 1073043 443716 518596 142686 197550 3058 19189 7177 870 2986 1246

Sobrance 18340 45704 3098832 2077 906 708645 669 424105 3010 135670 1453 8379 6327 394 1418 262

Spiš. N. Ves 31817 6151669 958731 5194 1579268 225606 628666 97011 140522 18246 2094 5282 4217 1048 1992 585

Trebišov 14189 79655 2282908 1251 923 284823 291 164949 4890 99367 837 6571 1159 137 814 111

KRAJ 251380 2,3E+07 30125275 32566 5664015 6023315 2232812 2887097 592303 936511 15350 77001 34879 4165 14991 5085

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 78

ZÁKLADNÉ ÚDAJE Z LHP PODĽ A VLASTNÍCTVA A UŽÍVANIA lesy v užívaní neštátnych subjektov

Merná DRUH VLASTNÍCTVA A UŽÍVANIA ÚDAJ SPOLU NEZNÁME ŠTÁTNE SÚKROM. SPOLOČ .CIRKEVN. RD OBECNÉ jednot. vo vlastníctve/užívaní

VÝMERA PORASTOVÁ ha 122640 36 61 11682 38515 9865 41 62439

PODA 122640 5214 43981 9807 22 63616

13579376 8049 454 823232 3451821 453052 11364 8831404

IHLIČ NATÁ 13579376 343086 3855586 448383 7183 8925138

PORAST. 13058531 9646 1250666 3952401 1673132 2 6172681

ZÁSOBA LISTNATÁ 13058531 788376 4346120 1666896 2 6257137

26637907 8049 10103 2073898 7404222 2126184 11366 15004085

SPOLU m3 26637907 1131462 8201706 2115279 7185 15182275

3242068 132687 834082 69312 1537 2204450

ZÁSOBA IHLIČ NATÁ 3242068 19273 937806 68916 2216073

2573809 157788 493989 232728 1689304

RUBN. LISTNATÁ 2573809 126613 511095 232678 1703423

5815877 290475 1328071 302040 1537 3893754

PORAST. SPOLU 5815877 145886 1448901 301594 3919496

PLOCHA RUBN. PORAST. ha 15753 837 3807 910 5 10194

15753 439 4122 909 10283

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 79

Z Á KLADÉ Ú DAJE Z LHP PODĽ A OLZ lesy v užívaní neštátnych subjektov

VÝMERA PORASTOVÁ ZÁSOBA ZÁSOBA RUBNÝCH PORASTOV OKRESNÝ ÚRAD PORAST. IHLIČ NATÁ LISTNATÁ SPOLU IHLIČ NATÁ LISTNATÁ SPOLU ha m3

Košice - okolie 24897 4476810 1513153 5989963 1048193 305005 1353198

Košice I 3051 179688 442762 622450 10589 39268 49857

Košice II 2774 130524 590600 721124 28571 220710 249281

Košice III 887 4369 157389 161758 1092 35563 36655

Košice VI 18 72 960 1032

G eln ica 37271 1695365 6457788 8153153 352841 1598383 1951224

M ichalovce 815 1438 151263 152701 9314 9314

Rožň ava 30811 3031594 2976710 6008304 695299 251419 946718

Sobrance 450 332 45682 46014 12552 12552

Spišská Nová Ves 19362 4050827 360730 4411557 1105483 78973 1184456

Trebišov 2304 8357 361494 369851 22622 22622

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 80

Z Á KLADÉ Ú DAJE Z LHP PODĽ A OLZ lesy v užívaní štátnych organizácií

VÝMERA PORASTOVÁ ZÁSOBA ZÁSOBA RUBNÝCH PORASTOV ODŠTEPNÝ LES. ZÁV. PORAST. IHLIČ NATÁ LISTNATÁ SPOLU IHLIČ NATÁ LISTNATÁ SPOLU ha m3

Košice 35959 762560 6699496 7462056 119683 1208819 1328502

Sobrance 32527 255969 5048152 5304121 36770 1003706 1040476

Rožň ava 30494 2165405 3945883 6111288 343224 780322 1123546

M argecany 17245 4283661 1099127 5382788 1419462 401055 1820517

536 3321 113172 116493 1719 41941 43660 Chem ko - Strážske

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 81

V súčasnosti priemerné plánované ročné úlohy v ťažbe dreva predstavujú okolo 738.000 m3, avšak z dôvodu veľkého výskytu náhodných ťažieb, je priemerná celková ročná ťažba okolo 863.300 m3. Podiel náhodných (kalamitných) ťažieb v kraji predstavuje vyše 50%, avšak v kalamitných oblastiach tento podiel prekračuje aj 85%. Náhodná ťažba je zapríčinená pôsobením škodlivých biotických i abiotických činiteľov. Chradnutie drevín, spôsobené primárnym vplyvom imisií tvorí 68%, podkôrniková hmyzová kalamita tvorí 19%, vetrová kalamita 11% a iné príčiny, najmä huboví škodcovia a sneh 2% z celkového objemu náhodných ťažieb. Najviac postihnutou oblasťou v kraji je Spišská oblasť. Zalesňovanie sa vykonáva ročne na ploche cca 1 770 ha, z čoho prirodzená obnova predstavuje okol 30%. Prečistky - výchovné zásahy v mladých lesných porastoch, sa vykonávajú ročne na výmere okolo 3 500 ha, prebierky na výmere okolo 6 900 ha. V rámci sledovania zdravotného stavu lesov podľa kritérií medzinárodného monitoringu aj na území Slovenska sú založené trvalé monitorovacie plochy (TMP) v sieti 16x16km. Na týchto plochách je označených 50 stromov a každoročne sa hodnotí ich zdravotný stav určením straty asimilačných orgánov (SAO) vyjadrených v percentách, ktorým potom zodpovedá príslušný stupeň poškodenia a zníženie hrúbkového a objemového prírastku. Označenie stupňov poškodenia podľa straty asimilačných orgánov (SAO) : STUPEŇ %SAO OZN. STUPŇA ZNÍŽENIE ROČNÉHO PRÍRASTKU POŠKODENIA POŠKODENIA %HRÚBKOVÝ %OBJEMOVÝ 0 0 - 10 nijaké 0 0 1 11- 25 slabé 10 15 2 26 - 60 stredné 30 35 3 61 - 90 silné 50 55 4 91 - 100 odumreté 0 0 Podľa hodnotenia v roku 1997 % SAO na TMP v Košickom kraji bol zistený tento stav podľa plôch : TMP DREVINA %SAO TMP DREVINA %SAO P5 SM, JD 31,3 S7 JD, BK 21,4 P6 BK, SM 15,5 T5 BK, DB, HB 25,3 R5 SM 23,1 T6 BK, JV 33,7 R6 SM 34 U5 HB 15,4 S5 SM, BO 32,3 U6 BO 24,3 S6 BK 16,9 U7 BK 16,9

Lesy v Košickom kraji sú poškodené slabo až stredne (%SAO 15,4 - 34,0). Listnaté dreviny vo väčšine sú poškodené slabo a ihličnaté dreviny stredne.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 82

Zdravotný stav lesov Slovenska – 1997. ST. POŠKOD. 0 1 2 3 4 1+2+3+4 2+3+4 POČET %SAO 0 - 10 11- 25 26 - 60 61 - 90 91 - 100 STROMOV BUK 26,9 56,9 13,1 0,3 0,1 73,1 13,5 1362 DUB 6 52,1 39,5 2 0,4 94 41,9 499 HRAB 42,1 51,8 6,1 0 0 57,9 6,1 297 OST. LISTNATÉ 7,1 45,2 39,8 7,4 0,5 92,9 47,7 364 LISTNATÉ SPOLU 21,7 55,1 21,4 1,6 0,2 78,3 23,2 2522

ST. POŠKOD. 0 1 2 3 4 1+2+3+4 2+3+4 POČET %SAO 0 - 10 11- 25 26 - 60 61 - 90 91 - 100 STROMOV SMREK 14,2 41,8 39,7 3,5 0,8 85,8 44 1116 JEDĽA 10,7 30,3 54 3,9 1,1 89,3 59 178 BOROVICA 11,5 57,8 27,1 2,8 0,8 88,5 30,7 391 SMREKOVEC 3,3 65 31,7 0 0 96,7 31,7 60 IHL. SPOLU 12,8 45 38,1 3,3 0,8 87,2 42,2 1745

SPOLU 18,1 50,9 28,2 2,3 0,5 81,9 31 4276

Na základe uvedeného popisu o stave lesného hospodárstva, o jeho organizovanosti a na základe schválenej Koncepcie lesníckej politiky SR do roku 2005, navrhujeme nasledujúce odporúčania v riešenom regióne, rešpektujúc jeho špecifické podmienky: - zabezpečiť starostlivosť o zachovanie a stabilizáciu plošnej výmery lesných pozemkov, zabezpečiť evidenciu lesných pozemkov a vlastníckych vzťahov k nim, - zabezpečiť zachovanie genofondu lesných drevín, zabezpečiť udržanie priaznivej druhovej a vekovej štruktúry, - vylúčiť nezákonnú ťažbu dreva, - v záujme zabezpečenia produkcie dreva a efektov verejnoprospešných funkcií lesa, sústrediť pozornosť na vykonávanie lesohospodárskych opatrení v súlade s predpismi lesného hospodárského plánu, - využiť monitoring biodiverzity lesných ekosystémov a zdravotného stavu lesov a zvýšiť dôraz na zlepšenie zdravotného stavu lesa, - pokračovať v reprivatizácií lesných pozemkov vlastníkom a zabezpečiť evidenciu nových právnych vzťahov v katastri nehnuteľností, - zabezpečiť realizáciu odborného dozoru nad všetkými formami vlastníctva lesa, - vyčlenené neproduktívne poľnohospodárske pozemky zalesniť ako náhradu za zábery lesného pôdneho fondu pre investičnú výstavbu.

2.9. Rekreácia a cestovný ruch Územie kraja má bohatý rekreačný potenciál. Tvorí ho zachovalé prírodné prostredie, prírodné atraktivity (jaskyne) a rozsiahle kultúrne dedičstvo. Poloha kraja, ktorý hraničí s dvoma štátmi umožňuje zapojiť kraj do medzinárodného cestovného ruchu. Atraktívne prírodné prostredie reprezentujú Národné parky Slovenský raj a Slovenský kras, CHKO Latorica, pohoria CHKO Vihorlat, Volovské vrchy, Čierna hora, Slánske vrchy, Milič, ktoré sú pripravované na vyhlásenie za CHKO a Zemplínske vrchy. Kultúrne dedičstvo tvoria zachovalé areály mestských pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón, pamiatkové objekty sakrálnej a svetskej architektúry. Jedná sa predovšetkým o lokalitu svetového kultúrneho dedičstva – komplex Spišský hrad, areál kaštieľa v Betliari, hrad a mauzóleum Krásna Hôrka, Mestskú pamiatkovú rezerváciu Košice, stredoveké kostoly s maľbami v Gemeri, východoslovenské drevené kostolíky a ďalšie.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 83

Prírodné atraktivity predstavuje Dobšinská ľadová jaskyňa, krasové jaskyne Domica, Stratená, Gombasek a Jasov, Ochtinska aragonitová jaskyňa, prírodné útvary Slovenského raja, vodné plochy Palcmanská Maša, Zemplínska Šírava, Ružín, Bukovec a Morské oko. Kaštieľ v Betliari, mauzóleum a hrad Krásna Hôrka, Spišský hrad, Dobšinská ľadová jaskyňa a Zemplínska Šírava patria medzi najnavštevovanejšie objekty a atraktivity turizmu na území Slovenska. Súčasné a navrhované aktivity v oblasti turizmu, rekreácie a kúpeľníctva majú regionálny až medzinárodný význam a v návrhovom období budú zamerané predovšetkým na : • Rekreačný pobyt v prírode - v horskom prostredí Slovenského raja, Volovských vrchov, Čiernej hory, Slánskych vrchov a Vihorlatu so zameraním na zimné športy (lyžovanie) a horskú turistiku, - v nížinnej oblasti Východoslovenskej roviny, Košickej kotliny, pri vodných nádržiach a termálnych kúpaliskách so zameraním na letný pobyt pri vode a vidiecku turistiku. • Poznávací turizmus - spoznávanie prírodných krás a atraktivít kraja s jeho kultúrnym dedičstvom. • Tranzitný turizmus - zastávky na tranzitých turistických trasách sever – juh s využitím atraktívnych turistických ponúk na trasách: Poľsko – Svidník – Prešov- Košice – Maďarsko, Poľsko- Svidník – Domaša – Vranov n/Topľou – Slovenské Nové Mesto – Maďarsko, Vysoké Tatry- Poprad – Dobšiná – Rožňava – Kráľ – Maďarsko. • Kúpeľnú starostlivosť - využívanie liečivých prírodných daností v prírodných klimatických kúpeľoch Štós nadregionálneho významu, - využívanie liečivých prírodných daností v kúpeľoch Sobrance (poúrazové stavy a i.) • Vidiecky turizmus - využívanie rekreačných chalúp, rekreačných chát a prenajímanie lôžok v súkromí v rázovitom vidieckom osídlení a vidiecka turistika s využitím pre tento účel transformovaných poľnohospodárskych dvorov. Na riešenom území sa nachádzajú kúpele celoštátného významu Štós a regionálne kúpele v okresoch Michalovce, Trebišov, Spišská Nová Ves a Sobrance s možnosťami pre oživenie ich prevádzky. Bohaté sú aj zdroje minerálnych vôd, najmä v okrese Spišská Nová Ves s možnosťou ich využitia ako stolovej vody. Z existujúcich a navrhovaných stredísk turizmu a rekreácie je potrebné osobitnú pozornosť venovať komplexnému rozvoju nasledovných rekreačných priestorov medzinárodného významu: - strediská turizmu Dobšinská ľadová jaskyňa a Dedinky – Mlynky v južnej časti Slovenského raja, - strediská turizmu Čingov a Podlesok v severnej časti Slovenského raja, - strediská turizmu Betliar a Krásnohorské Podhradie v Rožňavskej kotline, - stredisko turizmu Domica – Aggtelek v Slovenskom krase, - strediská turizmu Hôrka, Kamenec a Paľkov na Zemplínskej Šírave, - stredisko turizmu Krompachy – Plejsy ako najvýznamnejšie lyžiarske stredisko kraja, - navrhované stredisko Aqacentrum na báze využitia geotermálnej vody v priestore obcí Svinica, Ďurkov, Olšovany a Bidovce. Južnú hranicu kraja tvorí štátna hranica s Maďarskou republikou a východnú s Ukrajinou. Táto geografická poloha vytvára predpoklady pre rozvoj prihraničného, nadregionálneho a medzinárodného turizmu vo väzbách na priestory turizmu Vihorlatu, Zemplínskej Šíravy, Zemplínskych vrchov a Slovenského krasu.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 84

Nevyhnutnými predpokladmi pre ďalší rozvoj funkcie turizmu, rekreácie a kúpeľníctva na území Košického kraja sú: - komercionalizácia cestovného ruchu a širšie zapojenie najmä vidieckeho obyvateľstva do poskytovania turistických služieb, - dobudovanie Zemplínskej Šíravy (na severnom brehu a vybudovanie na južnom brehu), najnavštevovanejšieho rekreačného priestoru kraja, - vybudovanie strediska Aqacentrum na báze využitia geotermálnej vody v priestore obcí Svinica, Ďurkov, Olšovany a Bidovce. - dobudovanie najvýznamnejších lyžiarskych stredísk Slovenského raja (Mlynky, Hnilčík-Mráznica) a Volovských vrchov (Krompachy-Plejsy, Poráč-Brodok, Kojšovská hoľa. - vybudovanie lyžiarskych stredísk Košické Hámre pri vodnej nádrži Ružín a v mestskej časti Spišskej Novej Vsi – Novoveskej Hute, - klimatické kúpele v mestskej časti Spišskej Novej Vsi – Novoveskej Hute, - vytváranie podmienok a všestranná podpora rozvoja agroturistiky, ekoturistiky, etnoturistiky v nadväznosti na nedostatočne využitý existujúci bytový fond vidieckeho osídlenia, - prednostné dokompletizovanie existujúcich centier turizmu dobudovaním technickej infraštruktúry a športovorekreačným vybavením, - realizácia siete propagačných stredísk a informatiky.

2.9.1. Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu Základná koncepcia riešenia turizmu vychádza z nasledujúcej územnej a organizačnej štruktúry na riešenom území : a) rekreačné územné celky b) kultúrno – historické územné celky c) rekreačné záujmové územie miest (prímestská rekreácia), d) rekreačné územia pre vidiecku turistiku Rekreačné územné celky (ďalej RÚC) sú vymedzené, súvislé časti riešeného územia kraja s totožnými, resp podobnými prírodnými, historickými, územno-technickými a civilizačnými predpokladmi a podmienkami pre rozvoj turizmu a rekreácie. Na území Košického kraja sú navrhované nasledovné RÚC: I RÚC Slovenský raj (okresy Rožňava a Spišská Nová Ves) II. RÚC Rožňavská kotlina (okres Rožňava) III RÚC Slovenský kras (okresy Rožňava a Košice –okolie) IV. RÚC Volovské vrchy (okresy Košice – okolie, Sp. Nová Ves a Gelnica) V. RÚC Hornádska kotlina (okresy Košice I-IV a Košice – okolie ) VI. RÚC Slanské vrchy (okresy Košice – okolie a Trebišov) VII. RÚC Zemplínske vrchy (okres Trebišov) VIII.RÚC Zemplínska Šírava (okres Michalovce) IX. RÚC Vihorlat (okres Sobrance) X. Spišský kultúrno – historický celok (okres Spišská N. Ves) Pre optimálne sprístupnenie jednotlivých RÚC sú navrhované tieto nástupné centrá, ktoré je potrebné vybaviť príslušnou vybavenosťou zameranou na cestovný ruch a turizmus: - do RÚC Slovenský raj – Dobšiná , Hrabušice a Spišská N. Ves,

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 85

- do RÚC Rožňavská kotlina – Rožňava, - do RÚC Slovenský kras – Plešivec, Rožňava a Moldava n/Bodvou, - do RÚC Volovské vrchy – Krompachy, Gelnica, Košice a Rožňava, - do RÚC Hornádska kotlina – Košice, - RÚC Slanské vrchy – Slanec a Herľany - do RÚC Zemplínske vrchy – Trebišov a Slovenské Nové Mesto - RÚC Zemplínska Šírava – Michalovce a Sobrance - do RÚC Vihorlat – Michalovce a Sobrance, - do Spišského kultúrno – historického celku - Spišská N. Ves a Spišské Podhradie

I. RÚC Slovenský raj Ťažiskom RÚC je Národný park Slovenský raj, ktorý leží na území troch krajov (Banská Bystrica, Košice a Prešov). Časť ležiaca v Košickom kraji sa nachádza v okresoch Rožňava a Spišská N. Ves. Do RÚC patria strediská: - medzinárodné strediská turizmu, Dobšinská ľadová jaskyňa, Dedinky, Mlynky, Čingov a Podlesok - nadregionálne strediská turizmu, Stratená, Dobšiná-mesto, Hrabušice, Vyšná Slaná-Radzim, Letanovský mlyn, Kláštorisko, Novoveská Huta a Hnilčík –Mráznica V zmenách a doplnkoch ÚPN-VÚC sa navrhuje sprístupnenie Stratenskej jaskyne pri rešpektovaní podmienok ochrany prírody. Ďalej sa navrhuje dobudovať strediská turizmu, najmä Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Dedinky, Mlynky, Hnilčík a Podlesok zásadne len na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Realizovať nové strediská turizmu V. Slaná – Rejdová, Smižianska Maša a Novoveská Huta. V jestvujúcich strediskách vybudovať, resp. kompletovať prioritne verejnú technickú vybavenosť, rekonštruovať a modernizovať zariadenia služieb a lôžkové zariadenia. Územie RÚC je vhodné pre: - horskú turistiku (leto-zima) - cykloturistiku - vodné športy s pobytmi pri vode (nádrž Palcmanská Maša) - zimné športy (lyžovanie) a lyžiarsku turistiku - poľovníctvo, rybárstvo - spoznávanie prírodných atraktivít (Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa) - vidiecky turizmus, poznávanie folklóru a miestnych zvykov (Rejdová a pod.) Najvýznamnejšími lyžiarskymi strediskami v RÚC sú: Mlynky a Hnilčík-Mráznica. V lokalite Novoveská Huta sa navrhuje vybudovať lyžiarske stredisko, ktorého výstavba je podmienená pozitívnym výsledkom posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 127/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov.

II. RÚC Rožňavská kotlina RÚC sa nachádza v ťažiskovej časti okresu Rožňava, patria sem strediská: - medzinárodné strediská turizmu Betliar a Krásnohorské Podhradie - nadregionálne stredisko turizmu Hrádok - regionálne stredisko turizmu Rožňava – Strelnica, Rožňava – Guľapalag

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 86

V ÚPN-VÚC sa navrhuje dobudovať strediská turizmu vrátane ubytovacích kapacít v okresnom meste. Pozornosť je potrebné venovať obnove kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa na Gotickej ceste. Územie RÚC je vhodné pre: - letnú a zimnú turistiku - poznávaciu turistiku, spoznávanie kultúrneho dedičstva (pamiatková zóna Rožňava, Betliar, hrad a mauzóleum Krásna Hôrka, Gotická cesta, gemerské stredoveké kostoly Štítnik a ďalšie - prímestskú rekreáciu - poľovníctvo - vidiecku turistiku a cykloturistiku.

III. RÚC Slovenský kras RÚC sa nachádza v juhozápadnej časti kraja na území okresov Rožňava a Košice okolie jeho ťažiskom je NP Slovenský kras. Na území RÚC sa nachádzajú : - medzinárodné stredisko turizmu Domica, - nadregionálne strediská: Krásnohorská Dlhá Lúka – Lipovník, Gombasek, Jasov a Šugov, - regionálne strediská turizmu: Zádielska dolina, Hrušov-Eveteš a Drienovské kúpele. V RÚC sa navrhuje dobudovať existujúce strediská turizmu v lokalite Zádielská dolina, v uzávere doliny Drnava – Bôrka a na lokalite Krásnohorská Dlhá Lúka – Lipovník na plochách ležiacich mimo NP Slovenský kras. Možná je rekonštrukcia, resp. dobudovanie objektu Bystrina na území NP v lokalite Drnava-Bôrka za dodržania podmienok vyplývajúcich z platných predpisov ochrany prírody. Navrhuje sa sprístupnenie Krásnohorskej jaskyne s jedinečnou kvapľovou výzdobou spôsobom, ktorý má najmenší negatívny vplyv na jaskynné ekosystémy. Územie RÚC je vhodné pre: - letnú a zimnú turistiku - spoznávanie prírodných atraktivít (jaskyňa Domica-Aggtelek, Gombasek a Krásnohorská Dlhá Lúka) - vidiecky turizmus - poľovníctvo (muflóny) - speleoliečba detí do 15 rokov v jaskyni Gombasek Strediská turizmu Domica – Aggtelek (Maďarsko) budú vytvárať cezhraničnú aglomeráciu stredísk turizmu. Navrhuje sa realizovať medzinárodný náučný mototuristický okruh v trase Plešivec – Domica – Aggtelek – Szín – Tornanádaska – Turňa n. Bodvou – Rožňava – Plešivec, zameraný na poznávací turizmus (prírodné a kultúrnohistorické hodnoty).

IV. RÚC Volovské vrchy Ťažiskovým územím RÚC sú lesné komplexy Volovských vrchov a Čiernej hory. V tomto priestore sú sústredené nasledovné atraktivity: - vodná nádrž Ružín, vodná nádrž Uhorná a Thurzovské jazero, - rozsiahle turistické možnosti a významné lyžiarske lokality (Kojšovská hoľa – Zlatá Idka, Jahodná ,Košické Hámre, Krompachy – Plejsy a ďalšie ), - bezprostredné prepojenie na centrálnu oblasť Spiša. Rozvoj zariadení turizmu a rekreácie v RÚC Volovské vrchy významnou mierou obmedzujú tieto faktory:

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 87

- nutnosť rešpektovať časti prírody vyhlásené za chránené a pripravované na vyhlásenie, - znečistené oblasti ŽP na strednom Spiši, - ochranou dôležitých zdrojov pitnej vody, - nedostatočná technická a dopravná infraštruktúra (Hnilecká dolina, priestor Kojšovskej hole).

Na území RÚC sa nachádzajú strediská turizmu a rekreácie: - medzinárodné stredisko turizmu Krompachy – Plejsy, - nadregionálne strediská turizmu Gelnica –Šibeničný vrch –Tokáreň, Poráč – Brodok, Zlatá Idka – Kojšovská hoľa, priehrada Ružín a Jahodná, - Regionálne strediská turizmu Spišské Vlachy – Za Hurou, Nálepkovo – Čierna hora, Smolník (Pod Kaplnkou)-Smolnícka huta, Slovinky (Hŕbok), Úhorná , Košická Belá – Potoky, Margecany – Ružín, Thurzovské jazerá –Gelnica a ďalšie. Na území RÚC Volovské vrchy sa nachádzajú najvýznamnejšie lyžiarske centrá Košického kraja, sú to: - Krompachy – Plejsy - Poráčská dolina – Brodok - Gelnica – Šibeničný vrch - Kojšovská hoľa – Zlatá Idka - Košice – Jahodná Na území RÚC sa navrhuje: - dobudovať medzinárodné stredisko lyžiarských športov Krompachy – Plejsy vrátane prepojenia (sedačka) na Hnileckú dolinu do priestoru Žakaroviec - vybudovať stredisko zimných športov Košické Hámre pri Ružínskej priehrade. Riešenie nadregionálneho strediska turizmu Kojšovská hoľa sa navrhuje v rámci využitia rekreačných zariadení Rudná a Zlatá Idka ako jeden rekreačný priestor Územie poskytuje dostatok možností pre letné aj zimné využitie. Ide o najvýznamnejšie lyžiarske stredisko v rekreačnom zázemí mesta Košice. Stredisko sa nachádza v PHO–III. stupňa vodárenskej nádrže Bukovec a prístupové cesty prechádzajú cez PHO-II stupňa. Z rekreačného hľadiska sa jedná o priestor nadregionálného významu. Oba tieto atribúty územia je spoločensky nutné zachovať a postupne vytvárať podmienky vo sfére dopravnej a technickej infraštruktúry pre zosúladenie protichodných záujmov turistického využitia a ochrany vodného zdroja. Existujúce kapacity ubytovania a služieb turizmu je potrebné dobudovať o technickú infraštruktúru s cieľom eliminácie negatívnych vplyvov na životné prostredie. V záujme ochrany vodárenskej nádrže Bukovec navrhuje sa preorientovať komunikačné sprístupnenie strediska cez obec Rudník. Rekreačný priestor Ružínskej priehrady sa navrhuje orientovať na optimálne využitie všetkých foriem rekreácie s pobytom pri vode (kúpanie, člnkovanie, vodné športy, turistika a pod.) doplnkovo pre celoročnú turistiku a lyžovanie. Rozšírenie rekreačného využitia nádrže je závislé na zvýšení kvality vody (okrem prítomnosti toxických kovov ide i o mikrobiologickú kontamináciu spôsobenú zaústením kanalizačných stôk bez prečistenia z osídlenia nad nádržou a zo samotných rekreačných plôch). Pre rekreačné osady je potrebné vybudovať príslušnú technickú infraštruktúru najmä likvidáciu tekutých a tuhých odpadov. Územie RÚC vhodné pre: - zimné lyžiarske športy - letnú a zimnú turistiku a cykloturistiku - vidiecky turizmus - poľovníctvo a rybárstvo - vodné športy s pobytom pri vode

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 88

V. RÚC Hornádska kotlina Uvedený RÚC sa nachádza v okrese Košice I-IV , Košice–okolie a viaže sa na vodný tok Hornádu. Jeho súčasťou je krajské mesto Košice so svojimi kultúrnymi a historickými aktivitami a so strediskami prímestskej rekreácie. Pozitívne faktory a predpoklady rozvoja turizmu sú nasledovné: - vodný tok Hornádu a jeho športovo-rekreačné splavnenie s rozsiahlymi chatovými oblasťami, - sústredenie vodných plôch po ťažbe štrkopieskov južne od Košíc v teplej klimatickej oblasti, - potencionálne zdroje termálnej vody (vrty) východne od Košíc, - mesto Košice so svojím kultúrnym dedičstvom, ubytovacími a stravovacími kapacitami a spoločenskými aktivitami, ako aj zoologickou záhradou a botanickou záhradou UPJŠ - čiastočne vybudované prímestské rekreačné strediská, - priama väzba na Maďarsko, poloha na významnom dopravnom ťahu sever – juh. Medzi negatívne a obmedzujúce faktory turizmu možno zaradiť: - nevyhovujúcu kvalitu vody v Hornáde najmä v oblasti južne od Košíc - chýbajúcu technickú infraštruktúru v strediskách turizmu - znečistenie životného prostredia v okolí U.S. STEEL Košice Územie RÚC je vzhľadom na výrazný deficit možností letného pobytu pri vode v okolí Košíc, orientované na využitie jestvujúcich potencionálnych možností pre rekreáciu pri vode. V hornatej severnej časti RÚC sú aktivity viazané na rieku Hornád (vodáctvo, chatové oblasti) a na prímestské lyžiarske areály. Na území RÚC sa nachádzajú nasledovné letné strediská turizmu so zameraním na pobyt pri vode: - regionálne strediská turizmu Čaňa a Bukovec. - prímestské strediská rekreácie Anička – Hornád ( Košice I.), Nad jazerom (Košice IV.). Ďalšie strediská turizmu a rekreácie zamerané na celoročný pobyt v prírode a na zimné lyžiarske využitie sú: - regionálne strediská turizmu Sokoľ, Družstevná-Tepličany, - Trebejov, Veľká a Malá Lodina-Hornád - prímestské stredisko turizmu a centrum zimných športov Kavečany (Košice I.) - prímestské stredisko rekreácie Črmeľ-Bankov. V zmenách a doplnkoch ÚPN –VÚC sa navrhuje: - vybudovať nové strediská v lokalitách vodných plôch po ťažbe štrkopieskov: - Milhosť ako prímestské stredisko pobytu pri vode, - Čaňa – Geča (pri nových jazerách) so zameraním na vodné športy, ubytovanie a pobyt pri vode. Vybudovanie týchto rekreačných stredísk pri vodných plochách štrkovísk sa predpokladá až po ukončení ťažby štrkopieskov, resp. po dohode s prevádzkovateľom. Problematickým je využitie vody v starom štrkovisku Čaňa na kúpanie, vzhľadom na jej hygienickú závadnosť je potrebné realizovať opatrenia na zlepšenie kvality vody (vyriešiť problém tekutých odpadov vybudovaním technickej infraštruktúry (kanalizácie) z okolitej chatovej zástavby a negatívne vplyvy poľnohospodárskej výroby). V lokalitách Družstevná – Tepličany a sa navrhujú rekreačno-športové zariadenia nadmestského významu so zameraním najmä na letnú a zimnú turistiku a cykloturistiku. Na území mesta Košice v rámci jeho lesorpaku sa navrhuje vybudovať zariadenia pre pohyb a obsluhu peších a cykloturistov turistov.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 89

Významné postavenie v oblasti turizmu zaujíma vlastné mesto Košice. Jeho význam v oblasti poznávacieho turizmu vyplýva z: - vysokej kvality zachovaných kultúrno – historických pamiatok, - disponibilných ubytovacích zariadení a dobrého dopravného napojenia mesta na celoštátnu sieť, - dobrej úrovne kultúrnych zariadení a tradícií mestských kultúrnych podujatí, - rozsiahlej ponuky rekreačného zázemia mesta Košice. V ÚPN –VÚC sa navrhuje na území mesta dobudovať ubytovacie a stravovacie kapacity, existujúce prímestské strediská rekreácie vo väzbe na lesopark a vodný tok Hornádu. Ďalej sa navrhuje dobudovať jestvujúce regionálne strediská turizmu najmä o chýbajúcu technickú a dopravnú infraštruktúru. Realizovať cestné prepojenie zoologickej záhrady s mestom Košice mimo obce Kavečany a úpravu okolia Bane Bankov. Využitie územia RÚC bude zameraná na: - denný a koncotýždňový letný a zimný pobyt, - lyžiarske športy (Kavečany, Sokoľ), - vodné športy a letný pobyt pri vode (vodné plochy po ťažbe štrkopieskov), rieka Hornád, - pobyt v rozsiahlych chatových a záhradkárskych lokalitách, - vidiecky turizmus (chalupárstvo) a cykloturizmus, - poznávanie kultúrneho dedičstva Košíc, - poľovníctvo a rybárstvo

VI. RÚC Slanské vrchy RÚC sa nachádza v centrálnej časti kraja na území okresov Košice – okolie a Trebišov. Ťažiskom RÚC sú horské oblasti Slanských vrchov a Miliča. Pozitívne faktory a predpoklady rozvoja turizmu sú nasledovné: - civilizačnou činnosťou nedotknuté rozsiahle lesné komplexy Slanských vrchov a Miliča, - zdroj geotermálnej vody s teplotou 125°C – prieskumný vrt GDT – 1 na katastrálnom území obce Svinica, - prírodné atraktivity (Rakovské skaly, jazero Izra, gejzír v Herľanoch), - kultúrno – historické pamiatky (kostol vo Svinici, Dargovské bojisko z obdobia 2.svetovej vojny), - vhodné dopravné napojenie na celoštátnu dopravnú sieť. Medzi negatívne a obmedzujúce faktory rozvoja turizmu možno zaradiť: - obmedzené klimatické a terénne podmienky územia pre zimné športy, - existujúce a pripravované chránené časti prírody, - chýbajúca technická infraštruktúra v strediskách turizmu a vo vidieckom osídlení. Slanské vrchy a pohorie Milič majú charakter kľudovej zóny. Územie je vhodné predovšetkým na letný pobyt a letnú turistiku v prírode s využitým podhorských sídiel pre vidiecku turistiku. Na území RÚC sa nachádzajú tieto strediská turizmu: - nadregionálne stredisko turizmu Herľany - regionálne strediská turizmu Vyšná Kamenica, Borda, Byšta a Dargov. V zmenách a doplnkoch ÚPN –VÚC sa navrhuje: - dobudovať stredisko Herľany, Borda a Byšta o ubytovacie kapacity, služby a chýbajúcu technickú infraštruktúru. Pre zimnú rekreáciu zameranú na nenáročné lyžovanie

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 90 a turistiku dobudovať stredisko Dargov. V stredisku Izra je potrebné skvalitniť súčasné rekreačné služby s dokompletizovaním technickej vybavenosti. - vybudovať stredisko medzinárodného významu Aqacentrum na báze využitia geotermálnej vody v priestore Ďurkov – Olšovany – Svinica – Bidovce.

VII. RÚC Zemplínske vrchy RÚC sa nachádza v juhovýchodnej časti kraja na území okresov Michalovce a Trebišov. Ťažiskom územia sú Zemplínske vrchy a povodie Latorice a Tisy s CHKO Latorica. Uvedené priestory sú vhodné na celoročnú turistiku, letný pobyt pri vode a vidiecku turistiku. Súčasťou RÚC je atraktívna vinohradnícka tokajská oblasť, kultúrne pamiatky (kaštieľ v Strede nad Bodrogom, stredoveký kláštor Leles, hrad Veľký Kamenec) a vhodné podmienky pre poľovníctvo a rybolov. RÚC má priame väzby na turistiské priestory v Maďarsku – termálne kúpele Sárospatak. Na území RÚC sa v súčasnosti nenachádzajú žiadne významné strediská turizmu a rekreácie. Základná koncepcia rozvoja turizmu navrhovaná v ÚPN–VÚC je nasledovná: - Dobudovanie regionálnych stredísk turizmu na lokalite Mária a Cejkov-kúpele. - Obnovenie regionálneho strediska turizmu Veľaty – kúpele. - Vybudovanie nového nadregionálneho strediska turizmu na lokalite Borša-Streda nad Bodrogom s využitým termálnych vôd na letnú rekreáciu s pobytom pri vode. - Vybudovanie regionálneho strediska turizmu na lokalite Beša–Čičarovce na báze vrtov termálnej vody. Vo vinohradníckej oblasti Zemplínskych vrchov a vo vidieckom osídlení severne od Kráľovského Chlmca sa navrhuje podporovať vybudovanie vínnej cesty a jej prepojenie na Zemplínsku Šíravu, rozvoj vidieckeho turizmu na báze pobytu pri vode, poľovníctva a rybárstva.

VIII. RÚC Zemplínska Šírava RÚC sa nachádza vo východnej časti Košického kraja v okrese Michalovce. Jeho jadrom je vodná nádrž Zemplínska Šírava. Zemplínska Šírava má vybudovanú rozsiahlu materiálnu základňu turizmu a komplexnú infraštruktúru. Dostatok slnečných dní v roku, vhodné ubytovacie a stravovacie kapacity, pobyt pri vode a vodné športy spôsobujú, že je najnavštevovanejším RÚC v letnom období v Košickom kraji. Jedná sa o druhý najvýznamnejší rekreačný priestor východného Slovenska po Vysokých Tatrách. Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim ďalší rozvoj tohto územia sú vhodné klimatické podmienky (veľký počet slnečných dní, blízkosť pohoria Vihorlat a okresného mesta Michalovce, dobrá dopravná dostupnosť na celoštátny dopravný systém a dostatok ponukových rozvojových lokalít. Je potrebné dobudovať zariadenia pre aktívne trávenie voľného času, pre predĺženie turistickej sezóny a pre aktívny oddych v prípade nepriaznivého počasia. Zamedziť znečisťovaniu Zemplínskej Šíravy resp. realizovať vhodnú technológiu pre odstránenie znečistenia PCB látkami z neďalekej priemyselnej výroby. Na území RÚC sa nachádzajú tieto existujúce a navrhované strediská: • Medzinárodného významu: - existujúce – Hôrka - Kaluža - navrhované – Paľkov • Nadregionálneho významu: - existujúce – Medvedia hora, Klokočov a Kamenec, - navrhované – Zalužice a Lúčky. • Regionálneho významu:

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 91

- existujúce – Biela hora, - navrhované – Kusín Základná koncepcia rozvoja tohto RÚC je nasledová: • Dobudovanie a reštruktualizácia stredísk turizmu na severnom brehu Zemplínskej šíravy pri optimálnom zaťažení územia cestovným ruchom a turizmom, dobudovanie verejného technického vybavenia. • Vybudovanie vybavenosti pre cestovný ruch a rekreáciu na južnom brehu vodnej nádrže vrátane realizácie verejného technického vybavenia. Vo východnej časti vodnej nádrže Zemplínska šírava sa nachádza významná ornitologická lokalita – chránený areál Zemplínska šírava. Z dôvodov ochrany prírody sa navrhuje, okrem jestvujúcich zariadení nenavrhovať ďalší rozvoj rekreácie a turizmu. Predpokladaný výskyt termálnej vody v lokalitách Kamenec a Paľkov prispeje k zvýšeniu atraktivity a celoročnej prevádzke týchto rekreačných stredísk. Ďalej sa navrhuje podporovať rozvoj ubytovania v súkromí v obciach ležiacich okolo Zemplínskej Šíravy a v dostupnom rekreačnom zázemí. Jestvujúce a navrhované strediská turizmu na Zemplínskej šírave možno klasifikovať ako letné strediská kúpania a vodných športov s charakteristickým znakom letných sezónnych pobytov pri vodnej ploche celoštátneho až medzinárodného významu. Rozšírenie rekreačných plôch na južnom brehu nádrže je podmienené vybudovaním verejného dopravného a technického vybavenia, protiabráznych opatrení a rekonštrukciou pásu stromovej ochrannej zelene. Navrhuje sa vo väčšej miere využívať priestory vidieckej turistiky v okolí Zemplínskej šíravy, vinohradníckej oblasti Tibava a Tokajskej vinohradníckej oblasti ako atraktívny doplnok letných pobytov pri vode. Rekreačná funkcia sídiel na severnom brehu v obciach Kaluža, Klokočov, Kusín, Jovsa a Vinné sa zachováva. Po vybudovaní južného brehu do tejto kategórie obcí pribudnú: Zalužice, Hažín, Lúčky, Závadka a Hnojné.

IX. RÚC Vihorlat Uvedený RÚC sa nachádza v severovýchodnej časti kraja v okrese Michalovce a Sobrance. Územie je vymedzené pohorím Vihorlat a Popričiny. Jeho najcennejšie a najkrajšie časti zaberá CHKO Vihorlat. Pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu je možné využiť iba územie ležiace mimo Vojenského obvodu Valaškovce. Jestvujúce menšie regionálne strediská turizmu plnia predovšetkým funkciu prímestskej rekreácie miest Michalovce, Sobrance a Snina. Pozitívne faktory a predpoklady ďalšieho rozvoja turizmu sú nasledovné: • Rozsiahle lesné masívy nedotknuté civilizačnou činnosťou. • Vinohradnícka oblasť Tibavy. • Kultúrne pamiatky – východoslovenské drevené kostolíky (národné kultúrne pamiatky). • Vidiecke osídlenie vhodné pre vidiecky turizmus. • Potenciálne možnosti rybolovu, poľovníctva a celoročnej turistiky. • Priama väzba a optimálna dopravná dostupnosť na Zemplínsku Šíravu . Základná koncepcia rozvoja turizmu a rekreácie navrhovaná v ÚPN-VÚC je nasledovná: • Dobudovať regionálne stredisko turizmu Remetské Hámre o športovo – rekreačné a ubytovacie kapacity v nadväznosti na zastavané územie obce. • Vybudovať nové regionálne stredisko turizmu Petrovce a Koromľa.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 92

• Dobudovať regionálne stredisko turizmu na lokalite Podhoroď, Inovce, Beňatina a Ruská Bystrá so zameraním na turizmus a zimné športy. Stredisko Inovce zamerať na celoročnú školu v prírode pre deti.

X . Spišský kultúrno-historický celok Spišský kultúrno historický celok sa nachádza v severnej časti okresu Spišská Nová Ves a južnej časti okresu Levoča na území vymedzenom sídlami Levoča, Spišské Podhradie a Spišské Vlachy. Jadrom komplexu je Spišský hrad a Spišské podhradie. Prevažná časť celku sa nachádza na území Prešovského kraja. Súčasné a navrhované aktivity turizmu a rekreácie majú medzinárodný význam. Kultúrne pamiatky ( Spišský hrad, kostol v Žehri a pamiatkové zóny v Spišskej Novej Vsi, Spišských Vlachoch a v Markušovciach) sú zaradené do svetového kultúrneho dedičstva. Aktivity turizmu budú zamerané predovšetkým na spoznávací turizmus a využitie plánovaných vrtov termálných vôd. Základná koncepcia rozvoja turizmu v tomto priestore navrhovaná v ÚPN-VÚC je nasledovná: • Vybudovanie nadregionálneho strediska turizmu Žehra – Hodkovce so zameraním na poznávací turizmus (ubytovacie a nenáročné športové zariadenia). • Výstavba nadregionálneho strediska turizmu Danišovce vo väzbe na plánovaný termálny vrt. Predpokladá sa výstavba rekreačného areálu, vodnej plochy s pobytom pri vode. • Výstavba regionálneho strediska turizmu Arnutovce vrátane plánovaného termálneho vrtu. Súčasťou strediska bude regionálne rehabilitačno-liečebné sanatórium. • Rozvoj agroturistiky a spoznávacieho turizmu vo väzbe na kultúrno-historické pamiatky.

Prehľad priemernej dennej návštevnosti stredísk turizmu a rekreácie k roku 2015:

Číslo a názov RÚC Stredisko turizmu a rekreácie Návšteník./deň Okres – názov Druh Typ Sazón -nosť I. SLOVENSKÝ RAJ Okres Rožňava 6 300 Dobšinská ľad. Jaskyňa MST III LZ 1 500 Stratená NRST III LZ 400 Dedinky – Dobšinská Maša Biele vody – Geravy MST III LZ 2 000 Dobšiná – mesto (Píšec) NRST III LZ 800 Dobšiná – Čuntava RST III LZ 200 Radzim – Vyšná Slaná NRST III Z 800 Vyšná Slaná – Rejdová NRST III Z 600 Vlachovo RST II L 200 Okres Spišská Nová Ves 11 800 Podlesok NRST III LZ 1 000 Hnilčík – Mráznica NRST III LZ 2 500 Hnilec – Delava RST III LZ 500 Mlynky- Palcmanská Maša MST III LZ 1 800 Hrabušice NRST III LZ 500 Čingov MST III LZ 2 000 Kláštorisko NRST III LZ 300 I. SLOVENSKÝ RAJ Letanovský Mlyn NRST III LZ 200 Novoveská Huta MST III LZ 500 Zelená hora RST III L 200 Čingov – Ďurkovec RST III LZ 500 Čingov - Hradisko RST III LZ 500 Košiarny briežok RST III L 500

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 93

Číslo a názov RÚC Stredisko turizmu a rekreácie Návšteník./deň Okres – názov Druh Typ Sazón -nosť I. SLOVENSKÝ RAJ Červený jarok LST II L 200 SP. Nová Ves - Rittenberg RST II Z 500 Smižianska Maša NRST II LZ 500 II.ROŽŇAVSKÁ Okres Rožňava 3 200 KOTLINA Hrádok (časť strediska) NRST III LZ 600 Betliar MST II L 1 200 Krásnohorské Podhradie MST II L 1 200 Rožňava - Strelnica MST II LZ 200 III. SLOVENSKÝ Okresy Rožňava a Košice - okolie 3 750 KRAS Domica - Aggtelek MST II L 900 Krásnohorská Dlhá Lúka - NRST II L 500 Lipovník Hrušov - Eveteš RST II L 200 Gombasek NRST II LZ 200 Drienovské kúpele RST II L 200 Jasov NRST II L 500 Šugov NRST II LZ 800 Kúpele Štós celoštát. LZ 150 IV. VOLOVSKÉ Okresy Spišská Nová Ves, Gelnica, Košice - okolie 21 450 VRCHY Krompachy - Plejsy MST III LZ 6 000 Kojšovská Hoľa -Zlatá Idka NRST III LZ 1 200 Gelnica - Šibeničný vrch - NRST III LZ 4 000 Tokáreň Poráčska dolina - Brodok NRST III LZ 1 200 Uhorná RST III LZ 200 Smolník (pod Kaplnkou) RST III LZ 500 Smolnícka Huta Nálepkovo - Čierna hora, Hámor RST III LZ 150 Slovinky - Hrbok RST III LZ 200 Spišské Vlachy - Za Hurou RST III LZ 500 Gelnica - Thurzovské jazero RST III LZ 500 Poproč RST II L 200 Veľký Folkmar - Diery RST III Z 800 Margecany, Jaklovce - Ružín NRST II LZ 200 Ružín - Hámor NRST II LZ 2 500 Košické Hámre NRST III. LZ 2 000 Jahodná NRST III LZ 800 Potoky - Košická Belá RST II LZ 500 V. HORNÁDSKA Okresy Košice -okolie a Košice I. – IV. 8 400 KOTLINA Družstevná pri Hornáde RST II L 300 Tepličany Košice - Kavečany RST II LZ 1 500 Bukovec RST II L 800 Čermeľ - Anička RST III LZ 500 Bankov - Lesopark RST II LZ 600 Girbeš - Lesopark RST II LZ 400 Anička - Hornád RST I L 500

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 94

Číslo a názov RÚC Stredisko turizmu a rekreácie Návšteník./deň Okres – názov Druh Typ Sazón -nosť V. HORNÁDSKA Košice - Nad jazerom RST I L 800 KOTLINA Čaňa, Geča RST I L 2 000 Milhosť RST I L 500 Zelený dvor - Beniakovce RST II L 500 VI. SLANSKÉ Okresy Košice - okolie a Trebišov 5 400 VRCHY Byšta - kúpele RST II L 1 200 Izra RST III L 300 Dargov RST III LZ 800 Borda - kúpele RST III LZ 500 Kamenica RST II L 800 Herľany NRST II L 800 Ďurkov - Olšovany - Svinica RST II L 1 000 (Aqapark) VII. ZEMPLÍNSKE Okres Trebišov 5 250 VRCHY Cejkov - kúpele RST II L 300 Halfa RST II L 350 Veľaty - Mária RST II L 400 Borša a Streda nad Bodrogom NRST I L 2 000 Čičarovce - Beša RST I L 1 200 Tisa RST I L 1 000 VIII. ZEMPLÍNSKA Okres Michalovce 42 900 ŠÍRAVA * Biela Hora RST I L 1 400 Hôrka MST I L 8 900 Medvedia Hora NRST I L 3 500 Kaluža NRST I. L 1 700 Kamenec NRST I LZ 6 200 Klokočov NRST I. L 4 000 Paľkov MST I LZ 5 700 Vinianske jazero NRST II LZ 2 500 Kusín RST II LZ 1 400 Zalužice NRST I L 3 000 Lúčky NRST I L 4 600 IX. VIHORLAT Okres Sobrance 6 400 Remetské Hámre NRST III LZ 1 000 Remety - Rybnica RST II LZ 800 Petrovce RST II LZ 500 Koromľa RST II LZ 400 Porúbka - Chlmec RST II LZ 500 Inovce RST III LZ 400 Sejkov RST II L 1 200 Podhoroď RST III LZ 400 Beňatina RST III LZ 600 Ruská Bystrá RST III LZ 600 Vysvetlivky: MST - medzinárodné stredisko turizmu NRST - nadregionálne stredisko turizmu RST - regionálne stredisko turizmu L - letná sezóna Z - zimná sezóna Typ strediska: I. - letné stredisko kúpania, vodných športov, pobyt pri vode v nížinnej krajine II. - stredisko turistiky, kúpania a vodných športov v podhorskej krajine III. - Stredisko turistiky a zimných športov v horskej krajine

* Poznámka: návštevnosť stredísk Zemplínskej šíravy je dimenzovaná na optimákne zaťaženie územia podľa Urbanistickej štúdie Zemplínska šírava (URBI Košice, 2001)

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 95

2.9.2. Rekreačné záujmové územie miest (prímestská rekreácia) Prímestská rekreácia zabezpečuje nároky mestského obyvateľstva na každodennú a koncotýždňovú rekreáciu. Zároveň znižuje tlak na využívanie ďalších rekreačných priestorov v krajine, predovšetkým vyššieho významu, ktoré sa tým uvoľňujú pre turizmus nadregionálneho a medzinárodného významu. Podľa predpokladaného vývoja počtu obyvateľov do roku 2015 a pri predpokladanom nároku 30- 35% obyvateľov na krátkodobú a koncotýždňovú rekreáciu odhadujeme nároky obyvateľov miest kraja nasledovne:

Okres / mesto Počet rekreantov Okres / mesto Počet rekreantov Okres Košice I.-IV. Dobšiná 1 650 Košice 80 000 0kres Sobrance Okres Košice-okolie Sobrance 2 100 Moldava/Bodvou 3 200 Okres Sp. Nová Ves Medzev 1 300 Spišská Nová Ves 14 000 Okres Gelnica Krompachy 2 500 Gelnica 2 100 Spišské Vlachy 1 200 Okres Michalovce Okres Trebišov Michalovce 12 000 Trebišov 7 500 Strážské 1 500Sečovce 2 400 Veľké Kapušany 3 000 Kr. Chlmec-Čierna / Tisou 4 200 Okres Rožňava SPOLU 146 150 Rožňava 7 500

Pre pokrytie nárokov na koncotýždňové rekreácie sa navrhuje rozvíjať tieto hlavné existujúce a navrhované prímestské strediská rekreácie : Mesto Prímestské stredisko Existujúce Navrhované Košice Prímestské zimné strediská športov Strediská rekreácie Kavečany, Jahodná, Sokoľ, Kojšová Zelený dvor. Hoľa - Zlatá Idka. Stredisko zimných Lesopark mesta s prímestskými športov Košické strediskami rekreácie Črmeľ, Alpinka a Hámre Bankov. Prímestské strediská Prímestské strediská rekreácie rekreácie s pobytom s pobytom pri vode Čaňa,Geča, pri vode Bukovec, Anička-Hornád, Nad Areál voľného času, Jazerom. golfové ihrisko a Stredisko turizmu Ružín , Potoky - termálne kúpalisko Košická Belá. Ďurkov - Olšovany - Športové a rekreačné areály mesta. Svinica Geča a Chatové a záhradkárske lokality v okolí Milhosť. Košíc a v Hornádskej doline, v údolí Kúpalisko s Svinky a pod. ohrievanou vodou v k. ú. . Moldava n. Bodvou Drienovské kúpele, Jasov, Šugov, a zimné strediská Medzev a Štós. Gelnica Strediská turizmu a rekreácie Šibeničný vrch – Tokáreň, Thurzovské jazerá, Mníšek n. Hnilcom, Krompachy – Plejsy a Žakarovce. Strediská turizmu v okolí vodnej nádrže Ružín

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 96

Mesto Prímestské stredisko Existujúce Navrhované Michalovce Lesopark a športový areál mesta. Biela Hora , Hôrka jazero Vinné a strediská turizmu na Zemplínskej Šírave. Stredisko Dargov so zameraním na zimné športy Veľké Kapušany Športový areál mesta Stredisko turizmu Strediská turizmu a rekreácie na Čičarovce s využitím Zemplínskej Šírave termálnej vody. Rožňava Športové areály a lesopark mesta. Strediská rekreácie Rožňava – Strelnica a Rožňava – Gulapalag. Dobšiná Športový areál mesta. Zimné stredisko v meste a ďalej Rejdová - Radzim a Mlynky. Strediská rekreácie Dobšina –Čuntava, Lányho huta. Sobrance Strediská turizmu Petrovce – Pohoroď, Stredisko turizmu Beňatina, Inovce a Ruská Bystrá Remetské Hámre, V.Remety – V.Rybnica a Petrovce Spišská Nová Ves Lesopark mesta Srediská turizmu Strediská turizmu na severnej strane Danišovce, Slovenského raja, Poráčska dolina Arnutovce a a Novovestská Huta. Markušovce. Krompachy Strediská turizmu a rekreácie Plejsy, Slovinky, Poráčska dolina a Západná časť priehrady Ružín. Spišské Vlachy Strediská turizmu a rekreácie Za Stredisko turizmu Hurou Žehra- Hodkovce Trebišov Lesopark mesta. Strediská turizmu Strediská turizmu a rekreácie Byšta Veľaty, Halfa a Borša- a Dargov, Izra Streda n. Bodrogom Kráľovský Chlmec-Čierna n. Tisou Lesopark mesta Stredisko turizmu Letné prírodné kúpalisko na Tise Streda n/Bodrogom – Borša

Súčasťou dennej a koncotýždňovej rekreácie je využívanie rozsiahlych chatových a záhradkárskych lokalít v okolí mestského osídlenia. Dopravná dostupnosť stredísk turizmu v kraji a v okolí Košíc umožňuje ich využitie aj pre prímestskú rekreáciu. Úlohu dennej a najmä koncotýždňovej rekreácie plní tiež chalupárstvo a vidiecka turistika.

2.9.3. Rekreačné územia pre vidiecku turistiku Základom pre vymedzenie lokalít vidieckej turistiky sú prírodné danosti (hodnotné prírodné prostredie), charakter vidieckeho osídlenia, stavebno-technický stav vidieckeho domového fondu, rozsah nevyužívaného bytového fondu a dostupnosť obcí od mestských sídiel. Vidiecke obce, ktoré sa nachádzajú v navrhovaných oblastiach, spolu s obcami ktoré už v súčasnosti čiastočne plnia rekreačnú funkciu sa postupne stanú rekreačnými sídlami. V ÚPN VÚC nie sú vymedzené bližšie formy a kapacity vidieckeho turizmu. Prevažná časť sídiel s navrhovaným rekreačným využitím doteraz demograficky a ekonomicky stagnovala alebo upadala.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 97

Rozvoj vidieckej turistiky bude závisieť aj od podporovaných aktivít zo štrukturálnych fondov EÚ a od absorbčnej kapacity podnikateľských subjektov. Pri návrhu vidieckej turistiky pôjde na území, pre túto funkciu navrhovaných obcí, predovšekým: • o využitie staršieho a opusteného domového a bytového fondu na chalupárstvo namiesto výstavby nových rekreačných chát, rekonštrukciu, dobudovanie stravovacích a ubytovacích kapacít, • o využitie rozsiahlych lokalít individuálnych chát na katastrálnom území vidieckych sídiel formou prenájmu alebo poskytovania lôžok, • o možnosť ubytovania návštevníkov v rodinných domoch. V sídlach a lokalitách, riešených pre vidiecku turistiku sa navrhuje podpora investícií najmä do dobudovania technickej (predovšetkým vodovod a kanalizácia s čistiarňou odpadových vôd) a športovej vybavenosti.

Prehľad a charakteristika sídiel navrhovaných pre chalupársku a vidiecku turistiku:

RÚC Vidiecké sídla, resp. ich Charakteristika miestna časť Okres Košice - okolie III. Slovenský kras Debraď Celoročná turistika, pobyt v prírode, poznávanie Medzev prírodných atraktivít Hačava Háj IV. Volovské vrchy Košická Belá Celoročná turistika, pobyt v prírode Opátka Zlatá Idka Poproč V. Hornádska kotlina Sokoľ Pobyt v prírode, turistika Trebejov Veľká a Malá Lodina VI. Slanské vrchy Rákoš Celoročná turistika, pobyt v prírode Skároš Nový Salaš Slánska Huta Herľany Vyšná Kamenica Nižná Kamenica Borda Mudrovce Rankovce Okres Gelnica IV. Volovské vrchy Závadka Letná a zimná turistika, pobyt v horskom Nálepkovo prostredí, zimné športy, spoznávanie kultúrnych Henclová pamiatok Stará Voda Švedlár Mníšek nad Hnilcom Smolnícka Huta Smolník Žakarovce Kojšov Úhorná

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 98

RÚC Vidiecke sídla, resp. ich Charakteristika miestna časť Okres Michalovce VIII. Zemplínska Šírava Trnava pri Laborci Letná a zimná turistika, poznávanie tradícií Vinné vinohradníctva, ochutnávka vín, nenáročné Kaluža zimné športy, pobyt pri vode Zemplínska Šírava Klokočov Kusín Jovsa Porúbka pod Vihorlatom Zalužice Lúčky Okres Rožňava I. Slovenský raj Rejdová Pobyt a turistika v horskom prostredí, Vyšná Slaná poznávací turizmus (návšteva jaskýň, ľudová Stratená architektúra), vodné a zimné športy, rybárstvo a Dedinky poľovníctvo. II. Rožňavská kotlina Čierna Lehota Pobyt v prírode, turistika, poznávací turizmus Brdárka (kultúrne dedičstvo, ľudová architektúra, folklór) Hanková a poľovníctvo Markuška Slavoška Koceľovce Petrovo Ochtiná III. Slovenský kras Ardovo Pobyt v prírode, turistika, poznávací turizmus Silická Brezová (kultúrne dedičstvo, jaskyne) a poľovníctvo Kečovo Silica Silická Jablonica Hrušov Drnava Kováčová Lúčka Bôrka Okres Sobrance IX. Vihorlat Remetské Hámre Letná a zimná turistika. Tradícia vinohradníctva. Vyšné Remety Pobyt v horskej prírode, nenáročné zimné Vyšná Rybnica športy, prírodné atraktivity - Morské oko. Hlivištia Choňkovce Koňuš Priekopa Porúbka Kolibabovce Koromľa Petrovce Husák Jenkovce Sejkov Ruská Bystrá Letná a zimná turistika. Vsl. drevené kostolíky, Ruský Hrabovec nenáročné zimné športy, pobyt v horskej Podhoroď prírode, poľovníctvo, zber lesných plodov. Inovce Beňatina

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 99

RÚC Vidiecke sídla, resp. ich Charakteristika miestna časť Okres Spišská N. Ves I. Slovenský Raj Mlynky Letná turistika, letná a zimná rekreácia, pobyt v Hrabušice horskom a podhorskom prostredí, zimné športy Hnilec Hnilčík Teplička Betlanovce Spišské Tomášovce IV. Volovské vrchy Poráč Letná a zimná turistika, pobyt v podhorskom Olcnava prostredí Spišský historický Žehra - Hodkovce Spoznávanie kultúrnych pamiatok, využitie komplex Danišovce termálnych vôd, jazda na koňoch a pod. Arnutovce Okres Trebišov VII Zemplínske vrchy Veľká Tŕňa Letná turistika v oblasti Zempl. vrchov, a VS nížina Malá Tŕňa poznávanie tradícií vinohradníctva a Veľká a Malá Bara ochutnávka vín. Cejkov Černochov

Svätá Mária Pobyt pri vode, rybolov a poľovníctvo, Rád poznávanie prírody - CHKO Latorica. Svinice Vojka Zatín Bôľ Solnička Poľany Leles

2.10. Životné prostredie 2.10.1. Ovzdušie Na kvalitu ovzdušia majú podstatný vplyv emisná záťaž a rozptylové podmienky. Rozptylové podmienky ovplyvňuje najmä orografia - na území Košického kraja vykazujúca značné rozdiely. V južnej a juhovýchodnej časti vzhľadom na rovinatý charakter územia sú rozptylové podmienky dobré, ale dochádza k prenosu znečistenia na väčšie vzdialenosti v dôsledku vyššej veternosti. V severnej a severozápadnej časti sú rozptylové podmienky v ovzduší zložitejšie, vzhľadom na morfológiu terénu. Obdobne územia situované do údolia rieky Hornád majú obmedzené podmienky pre rozptyl škodlivých látok v ovzduší. Zdroje znečistenia ovzdušia, emisie Kvalitu ovzdušia resp. stav znečistenia ovzdušia v Košickom kraji ovplyvňuje predovšetkým činnosť veľkých priemyselných zdrojov, ktoré sú tu lokalizované. Košický kraj podľa množstva vyprodukovaných emisií ovzdušie znečisťujúcich látok sa zaraďuje spomedzi všetkých krajov v SR na 1. miesto (v r. 2000 cca 49 % celkových emisií ZZL zo stacionárnych zdrojov v SR).

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 100

Tabuľka č. 1: Množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov v Košickom kraji za roky 1999 a 2000 v územnom členení podľa okresov

Okres Emisie [t/rok] Merné územné emisie [t/rok.km2]

TZL SO2 NOx CO TZL SO2 NOx CO

1999 2000 1999 2000 1999 2000 1999 2000 1999 2000 1999 2000 1999 2000 1999 2000

Gelnica 0,29 174 142 128 116 59 63 1516 1586 0,243 0,219 0,198 0,101 0,108 2,596 2,716 8 Košice 1684 1372 8485 68,7 64,78 64,17 75,13 56,02 50,62 350,8 346,3 15872 18861 18407 12402 85964 8 5 0 67 3 6 2 0 1 73 28 Košice– 0,53 827 662 790 421 481 397 1397 1087 0,432 0,515 0,274 0,314 0,254 0,911 0,709 okolie 9 Michalovce 1986 9,32 30,81 21,71 19,49 16,75 9506 8209 22174 22125 17071 4551 6140 8,056 4,466 6,025 1 9 6 2 1 2 Rožňava 0,49 582 513 4934 4750 1491 1436 1964 1671 0,437 4,175 4,049 1,271 1,224 1,674 1,425 6 Sobrance 0,31 167 62 102 61 43 30 34 89 0,114 0,190 0,113 0,080 0,055 0,063 0,165 0 Sp. Nová 0,70 414 409 442 379 194 186 624 976 0,696 1,825 0,645 0,330 0,317 1,063 1,662 Ves 5 Trebišov 0,52 568 303 532 256 217 182 931 793 0,282 0,495 0,238 0,202 0,170 0,867 0,738 9 Košický 2908 3607 9719 4,30 14,36 14,39 26172 47963 46515 31767 96981 3,875 8,091 6,888 5,341 4,704 kraj 6 1 2 7 1 2 Slovensko 5845 12302 7457 1721 50077 169775 68086 172215 1,2 1,027 3,5 2,523 1,5 1,396 3,5 3,530 7 1 3 46

Zdroj: SHMÚ

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 101

Štruktúra priemyslu, ktorá je zastúpená predovšetkým hutníckym, chemickým a ďalším spracovateľským priemyslom, výrobou tepelnej a elektrickej energie, je charakteristická vysokou energetickou náročnosťou používaných technológií so značným únikom emisií, čo v konečnom dôsledku negatívne vplýva na kvalitu ovzdušia v jednotlivých oblastiach kraja. Na celkovom znečistení ovzdušia sa podieľajú aj stredné a malé zdroje. Sú to predovšetkým emisie zo zdrojov, ktoré zabezpečujú dodávku tepla pre bytovo – komunálnu sféru, ale ich príspevky v porovnaní s veľkými priemyselnými zdrojmi sú značne menšie. Podiel týchto zdrojov na znečistení ovzdušia je závislý aj od stupňa plynofikácie miest a obcí. Plynofikácia obcí Košického kraja nie je ukončená (napr. okres Gelnica).

Tabuľka č. 2: Emisie najvýznamnejších stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia v Košickom kraji v r. 1999 a 2000 v [t/rok]

Zdroj znečistenia TZL SO2 NOx CO ovzdušia 1999 2000 1999 2000 1999 2000 1999 2000 15255, VSŽ, a.s., Košice * 16185,8 13798,7 16935,7 11816,4 10104,7 84804,2 84804,2 (U.S.Steel, s.r.o. Košice) 8 SE, a.s. , Bratislava, 8865,6 7751,5 22140,9 14171,6 16622,3 14749,7 650,0 564,6 Elektráreň Vojany I a II CHEMKO, a.s., Strážske 396,4 273,5 9029,9 7843,5 1286,4 875,9 2986,1 556,6 SE, a.s., Tepelná 77,2 56,1 1199,5 1065,7 1380,9 1600,2 152,6 111,6 energetika Košice ŽELBA, a.s., o.z. Siderit, 116,3 116,9 4374,2 4411,0 195,9 199,4 557,6 561,4 Nižná Slaná SPP, š.p., závod Veľké - 0,1 0,4 0,46 1735,6 1248,9 439,0 155,4 Kapušany SPP, š.p., závod - 0,1 0,3 0,3 1140,4 1061,0 501,0 109,9 Jablonov nad Turňou

KERAMIKA, 291,4 128,1 457,6 35,9 s.r.o.,Košice ** Cementáreň, a.s., Turňa 173,3 168,3 33,6 33,3 221,8 219,7 113,0 111,9 nad Bodvou FINIS - NOVA, s.r.o., 115,6 122,7 174,8 178,9 21,5 22,9 43,4 58,5 Spišská Nová Ves Cenon, s.r.o., Strážske - 4,5 - 0,02 - 4,2 - 4456,4 Vápenka, a.s. 16,6 5,1 2,4 2,8 2,6 1,0 1230,8 1213,3 Margecany

Zdroj: SHMÚ * od r. 2000 U. S. Steel Košice ** v r.1999 v rámci VSŽ, a.s., Košice K významným zdrojom znečistenia ovzdušia sa stále viac radí automobilová doprava predovšetkým v hlavných dopravných koridoroch vstupujúcich do miest a v „ kaňonoch“ ulíc centrálnych častí miest, ako aj tranzitná automobilová doprava vedená cez obytné zóny obcí. Nárast intenzity cestnej dopravy spôsobuje zvyšovanie celoplošnej zaťaženosti cestných komunikácií a zvyšuje množstvo emisií z výfukových plynov a sekundárnu prašnosť. V r.2000 podľa REZZO (SHMÚ) 5% emisií TZL, 1% emisií SO2, 38% emisií NOx a 44% emisií CO v SR pochádzalo z mobilných zdrojov (REZZO – IV.). V r.1999 37% emisií NM VOC pochádzalo z dopravy. Úroveň znečistenia ovzdušia zostáva i v súčasnosti v rámci Košického kraja najvyššia v oblasti Košíc (dominantný zdroj znečistenia ovzdušia U. S. Steel Košice, predtým VSŽ Košice). V oblasti mesta Košice a jeho zázemí sa dlhodobo produkuje v rámci ostatných oblastí SR najviac emisií základných znečisťujúcich látok, skupiny plynných anorganických znečisťujúcich látok a ťažkých kovov. V oblasti Stredného Zemplína okrem základných znečisťujúcich látok zostávajú závažné emisie sírovodíka, chlóru, merkaptánov, organických látok a ďalších ostatných látok (vplyv zdrojov situovaných v okrese Michalovce – najmä Chemko Strážske, Elektrárne Vojany a SPP Veľké Kapušany).

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 102

Regionálne znečistenie ovzdušia Regionálne znečistenie ovzdušia je znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. Hraničná vrstva atmosféry je vrstva premiešavania, siahajúca od povrchu do výšky asi 1 000 m. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac – menej rovnomerne vertikálne rozptýlené v celej hraničnej vrstve a úroveň prízemných koncentrácií je nižšia ako v mestách. V regionálnom meradle sa uplatňujú škodliviny zo spaľovacích procesov, oxid siričitý, oxidy dusíka, uhľovodíky, ťažké kovy. Doba zotrvania týchto látok v ovzduší je niekoľko dní, preto môžu byť v atmosfére prenesené až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov od zdroja. Podiel transhraničného diaľkového prenosu škodlivín na regionálnom znečistení je približne 60%. Konkrétnym negatívnym prejavom regionálneho znečistenia ovzdušia je poškodzovanie až hynutie lesných porastov predovšetkým vo vrcholových partiách pohorí. Spomedzi 7 staníc na monitorovanie regionálneho znečistenia ovzdušia na území SR sa jedna nachádzala na území Košického kraja – stanica Milhostov, avšak z finančných dôvodov je po 31.5.1999 monitorovanie pozastavené. Priemerné ročné koncentrácie škodlivín a ročné vážené priemery koncentrácií škodlivín v mesačných zrážkach na monitorovacej stanici Milhostov v r.1997 – 1999 sú v tab. č. 3 a tab. č. 4: Tabuľka č.3: Priemerné ročné koncentrácie škodlivín v ovzduší na monitorovacej stanici Milhostov

2- - Rok Prach SO2-S NO2-N HNO3- SO4 -S NO 3- O3 Pb Mn Cu Cd Zn Ni V Cr µg/m3 µg/m3 µg/m3 N µg/m3 N µg/m3 ng/m3 ng/m3 ng/m3 ng/m3 ng/m3 ng/m3 ng/m3 ng/m3 µg/m3 µg/m3 1997 50,4 3,51 2,89 --- 1,86 0,87 --- 31,1 8,2 5,6 0,7 37,8 2,4 2,5 1,0 1998 42,7 2,63 2,71 --- 1,56 0,84 --- 29,5 6,6 5,9 0,6 57,0 2,3 2,6 1,2 1999* 47,0 4,29 3,05 --- 1,74 1,10 --- 23,6 9,0 4,8 0,8 25,7 2,3 2,2 1,8

Zdroj: SHMÚ * údaje za 5 mesiacov Tabuľka č. 4: Ročné vážené priemery koncentrácií škodlivín v mesačných zrážkach na monitorovacej stanici Milhostov

+ + 2+ 2+ - + - 2- 3- Rok Zrážk pH Vodivosť Na K Mg Ca Zn Fe Al Mn Cl NH4 -N NO 3- SO4 S PO4 y mm µS/cm mg/ mg/ mg/l mg/l µg/l µg/l µg/l µg/l mg/l mg/l N mg/l mg/l l l mg/l 1997 520,7 5,8 41,64 0,23 0,21 0,429 0,51 22 30 32 5,2 0,85 2,97 0,40 1,53 0,13 1998 739,8 6,4 22,54 0,15 0,14 0,056 0,39 16 14 19 4,3 0,26 1,61 0,37 0,91 0,03 1999* 174,7 6,1 29,73 0,22 0,20 0,103 0,68 15 26 46 11,2 0,57 1,67 0,69 1,33 0,07

Zdroj: SHMÚ * údaje za 5 mesiacov

V roku 1999 sa regionálna úroveň koncentrácií oxidu siričitého na Slovensku pohybovala v rozpätí 1,12 µgS.m-3 až 4,38 µgS.m-3. Horná hranica koncentračného rozpätia predstavuje 44 % z hodnoty kritickej úrovne oxidu siričitého (kritická úroveň pre les a prirodzenú vegetáciu je 10 µgS.m-3 a pre poľnohospodárske plodiny 15 µgS.m-3), na stanici Milhostov bola koncentrácia oxidu siričitého 4,29 µgS.m-3. Regionálna úroveň koncentrácie síranov v Milhostove patrila v r.1999v rámci SR medzi najvyššie. Koncentrácie oxidov dusíka na regionálnych staniciach v SR sa v r.1999 pohybovali v rozpätí 0,90 – 3,05 µgN.m-3. Na nížinných staniciach ako je i Milhostov boli hodnoty vyššie – Milhostov 3,05 µgN.m-3 (táto koncentrácia oxidov dusíka predstavuje 30 % z kritickej úrovne 9 µgN.m-3, ktorá nebola na žiadnej stanici v SR prekročená). Koncentrácie atmosférického aerosólu (polietavý prach) v r.1999 kolísali v intervale 13,8 – 47,0 µg.m-3 – najvyššia hodnota v rámci SR bola na stanici Milhostov. Percentuálne zastúpenie sumy meraných ťažkých kovov v polietavom prachu na regionálnych staniciach SR kolíše v rozpätí 0,2 – 0,7 %. Najvýraznejší prejav poklesu je pri olove, čo súvisí s postupným znižovaním olova v benzíne od r.1982 a v súčasnosti výrobou benzínu bez olova.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 103

V rokoch 1970 – 1990 sa pozoroval nárast prízemného ozónu v priemere o 1 µg.m-3 za rok. Po roku 1990 sa rast spomalil, až zastavil. Tento trend zodpovedá európskemu vývoju prekurzorov ozónu. Chemické analýzy atmosférických zrážok v r.1999 dokumentujú mierny pokles kyslosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Časový rad a trend pH za dlhšie obdobie jasne naznačuje pokles acidity.

Pokles koncentrácií síranov zodpovedá poklesu emisií SO2 od r. 1980. Podľa výsledkov meraní programu EMEP sa Slovenská republika nachádza na juhovýchodnom okraji oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe. Vývoj regionálneho znečistenia ovzdušia aj chemického zloženia zrážkových vôd zodpovedá vývoju európskych emisií škodlivín do ovzdušia.

Lokálne znečistenie ovzdušia – imisie Imisná situácia sa v Košickom kraji monitorovala a vyhodnocovala v zaťaženom území na 6 lokálnych automatických monitorovacích staniciach SHMÚ. Lokálne znečistenie ovzdušia je výsledkom emisií z blízkych zdrojov znečistenia s často výrazným príspevkom emisií z mobilných zdrojov (automobilová doprava). Najvyššie hodnoty lokálneho znečistenia sa spravidla vyskytujú v lokalitách so značnou koncentráciou osídlenia, priemyslu a dopravy. Lokálne znečistenie ovzdušia sa v Košickom kraji meria od roku 1994 na monitorovacích staniciach SHMÚ: Košice–Štúrova, Košice–Strojárenská, Košice– Podhradová, Košice–Veľká Ida, Krompachy, Strážske (pozri nasledujúce grafy). Graf č. 1: Vývoj priemerných ročných koncentrácií polietavého prachu na monitorovacích staniciach v Košickom kraji [µg.m-3]. 80 70 60 50 40 µg.m-3 30 20 10 0 1999 2000 2001

K ošice, Štúrova K ošice, Strojárenská K ošice, Podhradová Veľ ká Ida Krompachy Strážske H um enné IH r

Graf č. 2: Vývoj priemerných ročných koncentrácií SO2 na monitorovacích staniciach v Košickom kraji [µg.m-3]

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 104

70 60 50 40 30 µg.m-3 20 10 0 1999 2000 2001

K ošice, Štúrova Košice, Strojárenská K ošice, Podhradová Veľ ká Ida Krompachy Strážske Humenné IH r

Graf č. 3: Vývoj priemerných ročných koncentrácií NOx na monitorovacích staniciach v Košickom kraji [µg.m-3]

100

80

60

µg.m-3 40

20

0 1999 2000 2001 K ošice, Štúrova Košice, Strojárenská Košice, Podhradová Veľ ká Ida Krom pachy Strážske H um enné IH r

Grafy - zdroj: SHMÚ Poznámka: IHr - povolený imisný limit

Z hľadiska výskytu ťažkých kovov priemerné ročné koncentrácie Pb a Cd v oblasti Košíc patria dlhodobo k najvyšším hodnotám v SR - v r. 2001 boli najvyššie v lokalite Veľká Ida. Tabuľka č. 5: Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov v polietavom prachu na monitorovacích staniciach v Košiciach a Krompachoch v [ng.m-3]

Oblasť Stanica Rok Pb Cd 1999 212 11,7 Strojárenská 2000 48 3,1 2001 34 0,8 Košice 1999 191 8,6 Veľká Ida 2000 132 4,3 2001 174 4,8 1999 41 1,6 Krompachy 2000 40 1,8 2001 152 0,7

Zdroj: SHMÚ Prostredníctvom indexov znečistenia ovzdušia (IZO) možno vyhodnocovať informácie o tom, do akej miery sa uvažované hlavné znečisťujúce látky (SO2, NOx, prach) podieľajú

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 105 v jednotlivých oblastiach kraja na celkovom znečistení ovzdušia - podľa stupnice v tab. č. 6. V tab. č. 7 sú uvedené hodnoty IZO získané na monitorovacích staniciach v Košickom kraji.

Tabuľka č. 6: Klasifikácia stupňa znečistenia ovzdušia podľa indexov (IZOr, IZOd, IZOk)

Rozsah IZO Stupeň znečistenia ovzdušia 0,0 – 0,4 takmer žiadne 0,5 – 0,9 slabé 1,0 – 1,4 mierne 1,5 – 2,0 stredné nad 2 veľké

Tabuľka č. 7: Indexy znečistenia ovzdušia za roky 1999 – 2001 na monitorovacích staniciach SHMÚ situovaných v Košickom kraji

IZOr IZOd IZOk Oblasť Stanica Rok NO SO Prac NO Prac NO Prac Suma SO2 Suma SO2 Suma x 2 h x h x h Košice Štúrova 1999 0,7 0,3 0,9 1,9 1,1 0,3 0,7 2,1 0,7 0,1 0,3 1,1 2000 0,9 0,4 0,8 2,1 1,6 0,3 0,7 2,6 1,0 0,1 0,2 1,3 2001 0,7 0,3 0,7 1,7 1,2 0,2 0,5 1,9 0,7 0,1 0,2 1,0 Podhra- 1999 0,6 0,4 0,5 1,5 1,0 0,3 0,5 1,8 0,5 0,1 0,1 0,7 dová 2000 2001 Strojá- 1999 0,8 0,3 1,1 1,5 0,3 1,8 0,9 0,1 1,0 renská 2000 0,9 0,3 0,8 2,0 1,3 0,2 0,7 2,2 0,7 0,1 0,2 1,0 2001 0,7 0,3 0,6 1,6 1,3 0,2 0,5 2,0 0,7 0,1 0,1 0,9 Veľká Ida 1999 0,5 0,5 1,1 2,1 0,6 0,3 1,0 1,9 0,4 0,1 0,4 0,9 2000 0,5 1,2 0,2 1,1 0,1 0,4 2001 0,4 0,5 1,1 2,0 0,5 0,3 1,0 1,8 0,3 0,1 0,3 0,7 Krompa- 1999 0,6 0,3 0,6 1,5 1,0 0,4 0,5 1,9 0,5 0,1 0,2 0,8 chy 2000 0,3 0,3 0,6 1,2 0,5 0,2 0,4 1,1 0,3 0,1 0,2 0,6 2001 0,3 0,2 0,5 1,0 0,4 0,3 0,4 1,1 0,2 0,1 0,1 0,4 Strážske 1999 0,4 0,3 0,5 1,2 0,8 0,2 0,4 1,4 0,4 0,1 0,1 0,6 2000 2001 0,5 0,3 0,5 1,3 0,6 0,2 0,4 1,2 0,4 0,1 0,1 0,6

Zdroj: SHMÚ IZOr – index dlhodobého znečistenia ovzdušia IZOk – index krátkodobého znečistenia ovzdušia IZOd – index denného znečistenia ovzdušia

Prierezové hodnotenie ŽP - vymedzenie zaťažených oblastí ŽP Podľa environmentálnej regionalizácie SR (MŽP SR – SAŽP, december 2002 - pozri nasledujúcu mapu) sú vymedzené na území Slovenska zaťažené oblasti ŽP – t.j. oblasti, ktoré sú priesečníkom výskytu vyššieho počtu environmentálnych záťaží hodnotených podľa stavu vybraných zložiek životného prostredia a rizikových faktorov. Z 10 takto vymedzených oblastí zasahujú do Košického kraja 4 oblasti (pozri mapu č. 2).

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 106

Mapa č. 1: Environmentálna regionalizácia SR - syntetické hodnotenie

Zdroj: SAŽP

Mapa č. 2: Vymedzenie zaťažených oblastí ŽP resp. ich častí na území Košického kraja

Zdroj: SAŽP

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 107

Tabuľka č. 8: Základné charakteristiky zaťažených oblastí ŽP

Zaťažené oblasti životného prostredia Počet obyvateľov Rozloha v km2 Oblasť v Košickom v Košickom Celkom Celkom kraji kraji Strednospišská 24 302 202 189 Strednogemerská 50 379 322 155 Košicko-prešovská 389 438 774 634 Zemplínska 52 131 207 172 Zdroj: SAŽP

Strednospišská oblasť Úroveň znečistenia ovzdušia sa v roku 2001 pohybovala pod hodnotami imisných limitov. Najväčší podiel na znečistení ovzdušia má prašnosť a oxidy dusíka. Znečistenie ovzdušia oxidom siričitým je nižšie - klesajúci trend má od roku 1999. Ovzdušie v Krompachoch bolo v r. 2001 klasifikované ako mierne znečistené. Hlavný podiel na znečistení ovzdušia oblasti mali Kovohuty Krompachy. Tie v roku 2000 neboli v prevádzke, a tak najväčšie množstvo emisií znečisťujúcich látok v oblasti produkovala tepláreň na uhlie spoločnosti FINIŠ NOVA Spišská Nová Ves a ďalej podnikové a miestne vykurovacie systémy. Po obnovení výroby v Kovohutách však opäť stúpa aj množstvo emisií do ovzdušia. Povrchové vody Hornádu sú zaťažené znečistením v dôsledku banskej činnosti v povodí, čo sa prejavuje ich dlhodobým zaťažením ťažkými kovmi. Kvalita povrchových vôd v oblasti je v I. - V. triede kvality. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú Kovohuty Krompachy, SEZ Krompachy, Želba Rudňany, Slovinky a Smolník. Na tvorbe, a to predovšetkým priemyselných odpadov v oblasti, sa podieľajú priemyselné podniky v Krompachoch. Závažným problémom je zneškodňovanie priemyselného odpadu z bývalej výroby závodu Želba Rudňany prevážaného do Krompách s obsahom Sb, Cu, Bi, As, Pb, Ag a Hg. K týmto problémom pristupujú staré environmentálne záťaže z banskej a strojárskej výroby a 20-ročná skládka priemyselného odpadu zo ZŤS Prakovce (kaliarenské soli s obsahom kyanidov).

Strednogemerská oblasť Úroveň znečistenia ovzdušia v oblasti sa monitoruje na staniciach Hnúšťa a Jelšava. Hnúšťa sa zaraďuje medzi lokality s nízkou úrovňou znečistenia, na ktorej má najvyšší podiel polietavý prach a oxidy dusíka. Relatívne najnižšie je znečistenie ovzdušia oxidom siričitým. Na celkovej úrovni znečistenia ovzdušia sa v Jelšave výraznejšie podieľa prašnosť, priemerná ročná koncentrácia prachu v roku 2001 však neprekročila príslušný imisný limit. Priemerná ročná koncentrácia oxidu siričitého dosahuje najnižšiu úroveň na monitorovacích staniciach SHMÚ na Slovensku. Medzi najvýznamnejších znečisťovateľov ovzdušia v oblasti patria Slovmag Lubeník, SMZ Jelšava a Siderit Nižná Slaná. Oblasť zasahuje horné úseky dvoch riek - Slanej a Muráňa. Na ich znečistení sa podieľa priemysel a verejné kanalizácie. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí II. - V. triedy v jednotlivých skupinách ukazovateľov. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú Slovmag Lubeník, SMZ Jelšava a verejné kanalizácie miest Rožňava a Revúca. Environmentálnou záťažou tejto ohrozenej oblasti sú odpady (haldy, odkaliská a výsypky) vznikajúce pri banskej prevádzke a výrobnej činnosti spracovania magnezitu. Najvýznamnejšími producentmi priemyselného odpadu sú Slovmag Lubeník a SMZ Jelšava. K postupnému znižovaniu tejto environmentálnej záťaže dochádza od roku 1997, keď Slovmag Lubeník uvedením hydrocyklónovej linky začal využívať banské odvaly ako vstupnú surovinu na výrobu tehliarskeho slinku.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 108

Košicko-prešovská oblasť V oblasti Košíc z monitorovaných škodlivín sa na vysokej úrovni znečistenia podieľajú najmä oxidy dusíka a tuhé častice. Znečisťujúce látky pochádzajú v rozhodujúcej miere z veľkých stacionárnych priemyselných zdrojov lokalizovaných v oblasti - z technologických a zo spaľovacích procesov pri výrobe železa, ocele a výrobkov hutníckej druhovýroby, výrobe tepla a elektrickej energie, zo spaľovania komunálneho odpadu. Najvýznamnejším zdrojom znečisťovania ovzdušia v oblasti sú U. S. Steel Košice, ktorý je i najvýznamnejším zdrojom znečisťovania ovzdušia v rámci celej SR. Významne sa na celkovom znečisťovaní ovzdušia v oblasti podieľajú mobilné zdroje - automobilová doprava, najmä pozdĺž hlavných dopravných koridorov v oblasti, a tiež v mestách Košice a Prešov. K vysokej úrovni znečistenia ovzdušia v oblasti prispievajú najmä oxidy dusíka a tuhé častice. Hlavným tokmi oblasti sú rieky Hornád a Torysa s prítokmi. Povrchové vody sú znečistené priemyselnými a splaškovými odpadovými vodami miest Košice a Prešov. Kvalita vody v oblasti je v rozmedzí II. - V. triedy. Významnými zdrojmi znečistenia vôd sú verejné kanalizácie miest a obcí a U. S. Steel Košice. Najvýznamnejším producentom takmer všetkých druhov priemyselných odpadov v oblasti sú U.S. Steel Košice a Tepelné hospodárstvo Košice. V súvislosti s ťažbou a úpravou magnezitu zaťažuje lokalitu Košice - Bankov komplex odkalísk a háld po banskej činnosti.

Zemplínska oblasť V oblasti Zemplína vzhľadom na imisné limity má najväčší podiel na znečistení ovzdušia prašnosť a oxidy dusíka. Na monitorovacej stanici v Strážskom sa úroveň znečistenia v r.2001 pohybovala pod hodnotami imisných limitov. Úroveň znečistenia oxidom siričitým je nižšia. Najväčší podiel na znečistení ovzdušia tu má prašnosť a oxidy dusíka. Na monitorovacích staniciach v Strážskom, vo Vranove nad Topľou a v Humennom sa úroveň znečistenia v roku 2001 pohybovala pod hodnotami imisných limitov, tieto mestá preto patria medzi mierne znečistené lokality. V oblasti v roku 2000 oproti roku 1999 výrazne kleslo celkové množstvo emisií základných znečisťujúcich látok z najvýznamnejších zdrojov (o 13 842 t), na čom sa podieľajú predovšetkým Elektrárne Vojany, ktoré sú najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v oblasti a Chemko Strážske. Znečistenie povrchových vôd je spôsobené predovšetkým nevyhovujúcim čistením odpadových vôd z verejných kanalizácií a z priemyselnej výroby. Kvalita vody v riekach Ondava a Trnávka je v rozmedzí III. - V. triedy. Rieka Trnávka patrí dlhodobo k najviac znečisteným tokom v SR. Významnými zdrojmi znečistenia sú Bukocel Hencovce, Chemko Strážske, Leonidas Trebišov, verejné kanalizácie miest a obcí. Najvýznamnejšími producentmi priemyselných odpadov vrátane kategórie nebezpečných odpadov v ohrozenej oblasti sú Chemko Strážske, Chemes Humenné, Bukóza Hemcovce a Elektráreň Vojany.

2.10.2. VODA Zhodnotenie riešeného územia z hľadiska kvality povrchových a podzemných vôd Kvalita povrchových vôd je hodnotená na základe výsledkov sledovania v rokoch 2001 - 2002. Výsledky sú uvedené v tabuľke č.1. Hodnoty sú uvádzané v mg.l-1 , okrem skupiny “E” bakteriologických ukazovateľov uvádzaných v KTJ.ml-1 (počet bakteriologických kolónií v l ml vzorky vody), skupina “D” nebola hodnotená. Kvalita je hodnotená podľa STN 75 7221. Bodva má v hornom úseku čistú vodu, s výnimkou znečistenia dusitanmi a znečistenia bakteriologického. Pod Štóskym potokom sa kvalita zhoršuje, vplyvom obce Štós a objavujú sa aj fenoly. Pod výusťou verejnej kanalizácie (VK) Medzev a Moldava nad Bodvou až po štátnu hranicu nadobúda voda charakter veľmi znečistenej vody. Vo vode sa okrem zvýšených koncentrácií dusitanov vyskytujú fenoly, ropné látky , zinok a tiež bakteriologické znečistenie dáva vode charakter veľmi znečistenej vody. Z prítokov Bodvy je Ida nad VN Bukovec poznačená splaškami z obce Zlatá Idka, bakteriologické znečistenie, ale vo VN je voda trvale vhodná pre úpravu na pitnú vodu. Pod nádržou je

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 109 voda VN Bukovec II vhodná pre účely U.S.Steel (havarijný zdroj). Pod Šacou nadobudne voda Idy charakter silne znečistenej povrchovej vody až po vyústenie do Bodvy. Silne znečistená je i voda pravostranného prítoku rieky Turne. Hornád v hornom úseku, nad odstaveným vodárenským odberom v Smižanoch, má okrem mikrobiologického zloženia vodu priaznivej akosti. V ďalšej trati od Spiš. Novej Vsi sa akosť systematicky zhoršuje až po VN Ružín. K zhoršeniu parametrov organického znečistenia, vysokého obsahu mangánu a niektorých ťažkých kovov (ortuť, meď, zinok) ale i bakteriologických ukazovateľov, prispievajú nielen bodové zdroje znečistenia (VK Spiš.N.Ves, Krompachy, Margecany, Želba Rudňany a Slovinky, Kovohuty Krompachy) aj prítoky Levočský, Rudniansky a Slovinský potok. Znečistenie prinášané vodou sa akumuluje vo VN Ružín v ktorej je uložené už niekoľko miliónov m3 toxických sedimentov. Preto je voda VN Ružín z hygienickej stránky problematická pre rekreáciu. Pod VN Ružín má Hornád čistejšiu vodu. Túto akosť neovplyvnia zásadnejšie ani prítoky Sopotnica a Svinka. K zmene kvality vody Hornádu na silne znečistenú prichádza až pod Košicami, kde vo vode negatívne dominujú železo, z ťažkých kovov ortuť, dusitany, fenoly a bakteriologické znečistenie. Hornád s takou kvalitou odteká zo SR. Z prítokov, Rudniansky a Slovinský potok, majú vodu silne znečistenú najmä ťažkými kovmi. Hnilec je nad VN Palcmanská Maša čistý a v nádrži sa ešte vylepší. Čistá voda sa odvádza i do povodia Slanej a aj na Hnilci sa udrží až po prítok Smolníckeho potoka. Vody tohoto potoka sú silne znečistené železom, ortuťou a zinkom a ďalšími kovmi. Pod vyústením VK Gelnica nadobúda Hnilec charakter silne znečistenej vody. Torysa priteká na územie Košického kraja s kvalitou veľmi silne znečistenej vody, a aj keď po zaústenie do Hornádu sa čiastočne vylepší, charakter veľmi silného znečistenia si uchová najmä pre vysoké koncentrácie dusitanov, nerozpustených látok a nepriaznivé bakteriologické zloženie.

Sokoliansky potok odvádza odpadové vody U.S.Steel a pre vysoké hodnoty BSK5, CHSKCr, dusitanov, síranov, fenolov, ropných látok, ťažkých kovov ale i koliformných baktérií má v celom úseku od U.S.Steel až po štátnu hranicu charakter veľmi silne znečistenej vody. Laborec priteká na územie Košického kraja so silne znečistenou vodou, hlavne dusitanmi a zinkom. Po vtok do VN Zemplínska Šírava sa samočistením vylepší o 2 triedy. Aj v nádrži sa voda kvalitatívne ďalej vylepšuje, ale v letných a jesenných mesiacoch sa vegetačne sfarbuje, často s výskytom vodného kvetu, v dôsledku zvýšených koncentrácií biogénnych prvkov. V úseku Michalovce - Uh sa znečistenie vody zvyšuje, najmä o nepolárne extrahovateľné látky a koliformné baktérie. Uh privádza vodu veľmi silne znečistenú už z územia Ukrajiny. Znečistenie sa prejavuje u organických látok, dusitanov, fenolov, baktérií psychrofilných i koliformných a prítomné sú i ťažké kovy. Pod Uhom, až po vtok do Latorice má Laborec veľmi silne znečistenú vodu. Latorica má od prítoku z Ukrajiny, až po sútok s Ondavou trvale veľmi silne znečistenú vodu dusitanmi, fenolmi a koliformnými baktériami. Aj tu sa vyskytuje celá paleta ťažkých kovov. Ondava priteká do Košického kraja veľmi silne znečistená (Bukóza, Chemko) najmä organickým znečistením a negatívne je i základné chemické a bakteriologické zloženie. Na území Košického kraja sa kvalita vody čiastočne vylepšuje, ale silne, až veľmi silne znečistená Trnávka, najmä organickým a bakteriologickým znečistením a pod Trebišovom i fenolmi, kvalitu vody Ondavy znovu zhoršujú až po sútok s Latoricou. Bodrog zodpovedá kvalitou obom riekam, Ondave a Latorici, ktoré ho vytvárajú. Má vodu veľmi silne znečistenú pre vyšší obsah organických látok, nepriaznivé chemické i bakteriologické zloženie. Aj po zaústení Somotorského kanála, ktorý je najznečistenejším vodným tokom Košického kraja, aj vplyvom ŽSR v Čiernej n/T., ostáva voda Bodrogu znečistená a v hraničnom profile boli zistené i ťažké kovy. Slaná má v hornom úseku po prítok Dobšinského potoka, ktorý je znečistený VK Dobšiná, vyhovujúcu kvalitu. Pod Dobšinským potokom až po Rožňavu sa kvalita postupne pod Nižnou Slanou a Betliarom zhoršuje a nadobúda charakter znečistenej vody. Slaná pod Rožňavou má charakter silne znečistenej vody, najmä organickým znečistením, ropnými látkami, amoniakom a koliformnými baktériami. Nevylepší ju ani Štítnik, ktorý je silne znečistený odpadovými vodami SCP Ružomberok, divízia Slavošovce. V profile Čoltovo, kde do r. 1990 bola Slaná nadmieru znečistená odpadovými vodami Celulózky G.Hôrka, je teraz situácia priaznivá a voda má vcelku vyhovujúcu kvalitu.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 110

Kvalitatívne charakteristiky tokov Tok, Riečny STN 75 7221 Okres Skup.uka- Najnepriaznivejšie ukazovatele a ich zovateľov charakteristické hodnoty mg.l-1

profil km trieda min. max. C90 1)

KS Bodva -nad Medzevom 36.40 A II 0.50 3.60 3.40 BSK5 B IV 0.001 0.030 0.0063 N-NO2 C II 0.0005 0.028 0.0273 fenoly E IV 0 120 63 kolif.b. KS Bodva - Hosťovce 0.00 A IV 2.30 31.00 16.10 BSK5 B III 0.014 0.135 0.0637 N-NO2 C III 0.001 0.080 0.0347 fenoly D zinok E IV 0 2400 1582 kolif.b. SN Hornád - Smižany 136.40 A III 1.00 4.50 4.25 BSK5 B II 0.004 0.029 0.0245 N-NO2 C II 41.20 100.40 82.04 sírany D zinok E V 1 1900 1026 kolif.b. SN Hornád - Kolinovce 100,70 A IV 1,20 9,80 5,98 BSK5 B IV 0,010 0,190 0,1056 N-NO2 C IV 0,0005 0,022 0,015 kyanidy D zinok E V 20 3800 2260 kolif.b. GL Hnilec - pod Mníškom 22,20 A III 0,60 3,40 3,23 BSK5 B IV 2,310 7,950 7,491 N-NO2 C II 31,60 150,90 134,30 fenoly D ortuť E IV 0,000 2,500 2,300 sapr.ind. GL Hnilec - prítok do VN Ružín 4,10 A IV 1,40 6,30 4,83 BSK5 B V 1,44 14,90 4,993 železo C III 34,60 144,00 133,46 sírany D ortuť E V 0,900 3,710 3,710 kolif.b. KS Hornád - Malá Lodina 64,80 A III 2,20 5,80 5,40 BSK5 B II 0,0057 0,12 0,063 N-NO2 C III 0,005 0,030 0,029 tenzidy D ortuť E V 0 26000 4780 kolif.b. KE Hornád - Ťahanovce 38,80 A II 2,40 8,00 6,76 BSK5 B III 0,02 0,73 0,37 mangán C II 0,005 0,082 0,049 tenzidy D ortuť E V 0 18000 2390 kolif.b. KS Torysa - Košické Olšany 13,00 A IV 1,70 9,40 7,90 BSK5 B IV 0,014 0,190 0,153 N-NO2 C III 50,40 87,40 87,20 sírany E V 0 22000 13260 kolif.b. KS Hornád - Ždaňa 17,20 A III 3,00 10,00 9,73 BSK5 B III 0,030 0,133 0,102 N-NO2 C III 0,004 0,034 0,092 fenoly D ortuť E V 100 40000 30300 kolif.b. MI Laborec - Petrovce 45,10 A III 2,60 4,60 4,25 BSK5 B IV 0,0204 1,1600 0,1367 N-NO2 C IV 0,0008 0,2300, 0,0878 NEL-UV D ortuť E V 23 15000 8520 kolif.b. MI Zemplínska Š.- Medv. Hora A III 2,60 5,80 4,90 BSK5 B IV 0,0005 0,048 0,0306 N-NO2 C V 58,30 78,80 78,80 sírany E V 0 1700 426 kolif.b.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 111

pokračovanie Tok, Riečny STN 75 7221 Okres Skup.uka- Najnepriaznivejšie ukazovatele a ich zovateľov charakteristické hodnoty mg.l-1

profil km Trieda min. max. C90 1) MI Laborec – Lastomír 31,00 A III 2,40 4,80 4,40 BSK5 B II 0,0180 0,0861 0,0684 N-NO2 C IV 0,0200 0,7800 0,3400 NEL-UV D I ortuť E V 190 38000 15340 kolif.b. MI Laborec - Stretávka 19,00 A III 2,40 5,20 4,21 BSK5 B II 0,0240 0,0924 0,0863 N-NO2 C V 0,0140 0,1400 0,1326 NEL-UV D ortuť E V 410 22000 14040 kolif.b. SO Uh - Pinkovce 18,50 A III 1,80 13,30 7,33 BSK5 B IV 0,0066 0,2190 0,0849 N-NO2 C fenoly D ortuť E V 10 41000 12460 kolif.b. TV Ondava - Brehov 4,2 A V 4,4 20,4 13,6 BSK5 B V 0,0111 0,0880 0,0526 N-NO2 C III 0,0090 0,0430 0,0370 fenoly D ortuť E V 0 6300 1852 kolif.b. TV Trnávka - Zempl.Hradište 7,5 A V 1,4 154,4 29,4 BSK5 B III 0,100 0,4320 0,2630 N-NO2 C IV 0,0090 0,0450 0,0427 fenoly E V 500 36000 29780 kolif.b. TV Latorica - Leles 21,30 A III 0,80 6,00 5,56 BSK5 B IV 0,0144 0,0700 0,0613 N-NO2 C fenoly E V 90 44000 2538 kolif.b. TV Bodrog - Streda n/ Bodrogom 6,00 A II 1,80 7,90 6,01 BSK5 B IV 0,017 0,090 0,061 N-NO2 C III 0,001 0,018 0,0123 fenoly D zinok E V 90 44000 2538 kolif.b. TV Somotorský kanál - M. Horeš 14,00 A V ,80 57,00 23,64 BSK5 B V 0101 12,10 9,945 N-NH4 C V 0,014 0,260 0,1567 tenzidy E V 1 60000 38520 kolif.b. 1) - najnepriaznivejší ukazovateľ určujúci triedu

Kvalitatívne charakteristiky vodných nádrží

Okres názov, miesto tok Skupina ukazovateľov – trieda A B C E KS Bukovec I. Ida I V II III KS Bukovec II. (vodárenská) Ida I I II II RV Palcmanská Maša Hnilec III III II III KS Ružín I. Hornád IV IV III IV KS Ružín II. (vyrovnávacia) Hornád III II III V MI Zemplínska Šírava Laborec III III V IV Skupina ukazovateľov kvality vody: Trieda A – kyslíkový režim B – základné fyzikálno-chemické ukazovatele C – nutrienty (dusík, fosfor) E – mikrobiologické ukazovatele

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 112

Všetky vodné toky s výnimkou horných úsekov sú znečistené až silno znečistené. Podiel triedy čistoty I. a II. (veľmi čisté a čisté) je do 20% vo všetkých ukazovateľoch a má mierne klesajúcu tendenciu. V posledných 6 rokoch v skupine “A” nastalo zhoršenie. V skupine “B” nastalo zlepšenie. V skupine “C” nastalo zlepšenie na Bodve, dolnom úsek Hornádu(od VN Ružín), ale zhoršenie na hornom úseku Hornádu a Somotorskom kanále. Ostatné toky sú bez zmeny. Kvalita vody v nádržiach sa podstatne nelíši od kvality v prítokoch do nich a zdržanie nemá podstatný vplyv na kvalitu vody. Kvalita vody v závlahových nádržiach a v nádržiach s objemom menším ako 1 mil.m3 sa pohybuje v hraniciach II. až III. triedy bez zmeny oproti predchádzajúcemu obdobiu. Záverom možno uviesť, že všetky hlavné toky, ale i celý rad ich prítokov majú značne znečistenú vodu a v niektorých prípadoch je ich plnohodnotné využívanie ohrozené, či znemožnené. Problematické je využívanie niektorých zdrojov vody na závlahy, pretože je predpoklad rozšírenia znečistenia z toku na širšie územie s možnou kontamináciou zdrojov podzemných vôd. U podzemných zdrojov v Košickom kraji ide o závažné a dlhodobé znečisťovanie vody priemyslom, diaľkovými a dopravnými cestami najmä v lokalitách: a/ vodné zdroje v náplavách rieky Laborec a Ondava s rizikom kontaminácie škodlivinami organického pôvodu zo závodov v Strážskom, Humennom, Vranove nad Topľou, a v Pozdišovciach b/ vodné zdroje v príbrežnej zóne rieky Uh v Lekárovciach - riziko znečistenia z Ukrajiny (ropné havárie) c/ vodné zdroje v náplavách rieky Hornád (medzi VN Ružín a Košicami), kde je riziko kontaminácie vody toxickými kovmi (Hg, As, Pb, Cd) deponovanými v sedimentoch VN Ružín. Oblasť Michaloviec: V alúviu rieky Laborec v oblastiach príbrežnej zóny aktívnych vodných zdrojov existuje lokálne indukovaná brehová infiltrácia a v genéze kvality vody možno pozorovať postupný prechod od aeróbnych podmienok k anaeróbnym, ktorý je sprevádzaný postupným nárastom amónnych iónov, železa a mangánu a je možné očakávať aj prekročenie hodnôt dusitanov vzhľadom na zistený trend ich rýchleho rastu. Za najvýznamnejšie zdroje znečistenia možno považovať potok Duša a rozsiahlu sústavu kanálov. Podzemné vody sú takmer v celom sledovanom regióne kontaminované organickými látkami. Bolo zistené pomerne silné zaťaženie podzemných vôd v uvažovaných vodných zdrojoch Lastomír II. a Suché, ktoré bez ďalšieho prieskumu nie je možné odporučiť na využívanie. Ochranu podzemných vôd je potrebné zamerať na: • zlepšenie kvality vody v rieke Laborec, v potoku Duša, kanálovej sieti a zabrániť infiltrácii týchto vôd, • zlepšenie funkcie ochrannej clony pre skládku Pláne a celý areál Chemka Strážske. Oblasť Pobodrožia Najlepšia kvalita podzemných vôd v Pobodrožskom regióne je v severovýchodnej časti, kde až na oblasť Lekároviec sú zásoby podzemnej vody z vodohospodárskeho hľadiska málo významné. V juhovýchodnej časti regiónu je podzemná voda okrem vyššieho obsahu železa tiež pomerne dobrej kvality. V časti regiónu od Kráľovského Chlmca na západ je podzemná voda pomerne zlej kvality a v prípade jej využívania pre pitné účely budú pre jej úpravu potrebné náročné technologické postupy. V súčasných trendoch zmien kvality podzemnej vody, vo využívaných vodných zdrojoch tejto oblasti, prevláda prehlbovanie redukčných podmienok v podzemných vodách. Tento stav je pravdepodobne spôsobený rastom obsahu organických látok. Výsledky oproti pôvodným predpokladom nepreukázali dominantný vplyv riek Uh a Latorica ako najvýznamnejších transportérov kontaminantov. Pre jednotlivé zdroje v tomto regióne možno urobiť nasledovné závery: • Oblasť Veľkého Horeša je charakterizovaná lokálnym maximom obsahu rozpustených látok a oblasť Rad-Zatín lokálnym maximom obsahu NEL. Z týchto dôvodov bez podrobného prieskumu pôvodcu znečistenia a jeho odstránenia neodporúča sa v koncepcii zásobovania obyvateľstva s týmito vodnými zdrojmi uvažovať.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 113

• Plánované vodné zdroje Dobrá, Malé Trakany a Kapoňa nie sú vhodné pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou bez úpravy. Oblasť Hornádu Komplexné hodnotenie kvality podzemných vôd v regióne údolnej nivy Hornádu od Trebejova po Košice ukázala, že existuje riziko kontaminácie podzemných vôd lokality ťažkými kovmi pochádzajúcich z prevádzok nad VN Ružín a vyluhovaním zo sedimentov ukladaných v nádrži. V súčasnej dobe sa kontaminácia vodných zdrojov ťažkými kovmi v údolnej nive Hornádu preukázala. Ich koncentrácie sa pohybujú pod najvyššími medznými hodnotami uvedenými v STN 75 7111. V celej oblasti bol pozorovaný nárast hodnôt NEL na úroveň najvyšších medzných hodnôt povolených STN 75 7111. Tejto skutočnosti je potrebné venovať náležitú pozornosť a riešiť ju týmito opatreniami: • Znížením plošného zaťaženia povodia organickými látkami (budovanie kanalizácií a ČOV, zber olejov, likvidácia netesných septikov, atď.) • Likvidácia bodového zdroja kontaminácie podzemných vôd zo závodu Chemika. • Úpravou vody (pomalá filtrácia, umelá infiltrácia, úprava in situ). Oblasť Trebišova V tejto oblasti sa ukázali viaceré potenciálne zdroje ohrozenia kvality vody: 1. Infiltrácia povrchových vôd predovšetkým vo vzťahu k rieke Ondava, ktorá vedie primárne k nárastu hodnôt NEL, amónnych iónov a sekundárne železa a mangánu. 2. Lokálne zdroje kontaminácie predovšetkým z poľnohospodárskych podnikov, ktoré vedú k nárastu hlavne dusíkatých látok. 3. Znečistenie, ktoré prichádza s povrchovými vodami z územia Ukrajiny, najmä havarijné znečistenie ropnými látkami a tiež znečistenie z areálu ŽSR v Čiernej nad Tisou. Trend zhoršovania kvality je možno riešiť viacerými opatreniami: • Znížením plošného zaťaženia povodia organickými látkami (budovanie kanalizácií, ČOV, zber olejov, likvidácia netesných septikov). • Vhodnou aplikáciou umelých hnojív na poliach. • Doplnením technológie úpravy vody na úpravni vody Trebišov o úpravu vody in situ s dávkovaním čistého kyslíka. Hodnotenie kvality podzemných vôd využívaných na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou vo východoslovenskom regióne preukázali pretrvávajúci trend ich zhoršovania. Bolo vypracovaných viacero konkrétnych návrhov pre udržanie, resp. zlepšenie kvality dodávanej pitnej vody. Väčšina navrhnutých technických riešení je založená na výsledkoch ich overenia v prevádzkovom merítku. Netradičným, ale technologicky a ekonomicky veľmi výhodným riešením je využitie úpravy vody in situ pre odstraňovanie železa, mangánu, amónnych iónov a čiastočne i organických látok a prebudovanie technológie vo vybudovaných úpravniach vôd na odstraňovanie mikrokontaminantov. Týmto riešením je možné zabezpečiť trvalú dodávku kvalitnej pitnej vody bez veľkých investičných a prevádzkových nákladov. Návrh opatrení na ochranu povrchových a pozemných vôd Územná ochrana zdrojov vody sa vykonáva v týchto úrovniach: • všeobecnou - vyplývajúcou zo zákona o vodách č.184/2002 Z.z. • širšou regionálnou - najmä formou chránených vodohospodárskych oblastí (CHVO) a národných parkov (NP) • sprísnenou, špeciálnou - formou ochranných pásem (OP) vodárenských tokov a ich povodí a sem zahrnieme aj ochranu záujmových území výhľadových vodohospodárskych diel.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 114

Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO) CHVO sú územia, v ktorých sa vytvárajú prirodzené akumulácie povrchových a podzemných vôd a z ktorých je potrebné v maximálnej miere vylúčiť účinky nepriaznivo ovplyvňujúce kvalitatívny alebo kvantitatívny režim vôd. V riešenom území VÚC Košického kraja sa nachádzajú, resp. čiastočne zasahujú do neho štyri CHVO, ktorých základné charakteristiky CHVO sú uvedené v nasledovnej tabuľke.

Chránené vodohospodárske oblasti

Celková z celkovej plochy km2 Využ.pre pitné účely l.s-1 Názov CHVO plocha km2 lesná poľnoh. iná podz. povr. spolu Slov. kras -Plešivecká planina 57,0 35,71 15,72 5,57 90,01ň - 90,0 Slov. kras -Plan. Horného vrchu 152,0 106,56 38,07 7,37 77,72) - 77,7 Horný tok rieky Hnilca 108,0 82,0 20,9 5,1 100,0 200,0 300,0 Vihorlat 225,0 180,0 42,0 3,0 425,0 80,0 505,0 Vysvetlivky: 1) - využiteľné zásoby hydrogelogického rajónu MQ 129, čiastkový rajón SA-20 Plešiveckej planiny 2) - využiteľné zásoby hydrogeologického rajónu MQ 129, čiastkový rajón SA-50 planín Silickej,Horného vrchu, Zádielskej, Jasovskej a Dolného vrchu.

• CHVO Slovenský kras - podoblasť Plešivecká planina sa rozprestiera v povodí Slanej. Zdroje vody ohrozuje živočíšna výroba (pasenie oviec) PD Plešivec, nevhodné lesohospodárske zásahy a ťažobná činnosť v lomoch vápenca. • CHVO Slovenský kras - podoblasť Horného vrchu sa rozprestiera v povodí Slanej a v povodí Bodvy. Problémom je cesta č. 50 (kamiónová doprava) a menším rekreačná a chalupárska činnosť. V r. 1991 bola CHVO Slovenský kras aktualizovaná, najmä jej rozsah, ale vyhlásenie CHVO nebolo realizované. • CHVO Horného toku rieky Hnilca, ktorá sa nachádza veľkou časťou v NP Slovenský raj. Nebezpečím je cestná a najmä železničná doprava a rekreačná činnosť v Slovenskom raji. • CHVO Vihorlat zaberá takmer celý orografický celok Vihorlat a je totožná tiež s hydrogeologickým rajónom neovulkanitov Vihorlatských vrchov, v ktorom sú zdokumentované až -1 -1 -1 1117 l.s , z toho využiteľné v kategórii C2 300 l.s a v kategórii C1 125 l.s .

Ochranné pásma (OP) OP a opatrenia na ochranu vôd sa stanovujú v zmysle vyhlášky MŽP SR č.398/2002 Z.z. o podrobnostiach určovania ochranných pásiem vodárenských tokov a o opatreniach na ochranu vôd.

Prehľad o ochranných pásmach vôd Okres Údaj KE KS GL MI RV SO SN TV KK spolu Celkový počet OP 14 59 14 18 70 19 32 64 290 Počet zdrojov povrchovej vody 0 10 5 0 4 2 7 0 28 Počet zdrojov podzemnej vody 14 49 9 18 66 17 25 64 262

V riešenom území takmer všetky významné, využívané zdroje vody, majú rozhodnutím vodohospodárskeho orgánu určené OP ale v rozhodnutí je nezriedka len popis vedenia hranice OP 2. stupňa a nie aj výmera OP. V niektorých lokalitách (V.Horeš 80,0 l.s-1, Ptrukša 105,0 + 60,0 l.s-1, Zempl. Teplica 6,0 l.s-1 a iné), nie je možné vytvoriť z rôznych príčin OP. Vyhlásené OP sú vyznačené v grafickej časti dokumentácie. Vážne strety záujmov sú v OP VN Bukovec s rekreačným využívaním povodia. Treba trvať na dôslednom dodržiavaní zásad činnosti v tomto OP.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 115

Vodárenské toky Vodohospodársky významné vodné toky a vodárenské vodné toky sú toky stanovené vyhláškou č. 525/2002 Z.z. vydanou MP SR. Povodím vodárenského toku je územie, z ktorého povrchové vody prirodzene stekajú do povodia k profilu vymedzujúcemu ukončenie vodárenského toku, alebo aj územie, z ktorého sa povrchové vody do povodia vodárenského toku umele prevádzajú, pre zvýšenie jeho kapacity. MP SR určilo v r. 2001 nové zoznamy vodárenských a vodohospodársky významných tokov. Na území Košického kraja je podľa návrhu určených 31 vodárenských tokov. Z nich je nevyužívaných 6. K uvedeným druhom ochrany vodných zdrojov a k posúdeniu ich celkovej účinnosti, v súvislosti s ich plošným dopadom, možno konštatovať, že územná ochrana v Košickom kraji je plošne postačujúca. Je potrebné však realizovať nariadenie o CHVO Slovenský kras a pre všetky OP vydať rozhodnutia i s určením výmery plôch. Zoznam vodárenských tokov Okres Názov toku Využívaný - Ukončujúci profil nevyužívaný názov km Gelnica Stará Voda nevyužívaný Stará Voda 0,00 Bystrý potok využívaný Bystrý potok 7,65 Smolník nevyužívaný Smolník 13,00 Veľký Hutný potok využívaný Helcmanovce 2,60 Hrelíkov potok využívaný Prakovce 3,30 Perlový potok využívaný Perlová dolina 5,20 Žakarovský potok využívaný Žakarovce 4,50 Kojšovský potok nevyužívaný Kojšov 7,70 Košice - okolie Myslavský potok využívaný Nižný Klatov 15,50 Svinický potok využívaný Herľany 13,70 Madvedí potok využívaný Herľany 0,02 Bodva využívaný Nižný Medzev 39,00 Porča využívaný Bodovka 0,90 Piverský potok využívaný Nižný Medzev 1,00 Zlatná využívaný Nižný Medzev 2,90 Zábava využívaný Poproč 5,90 Hájny využívaný Zábava 0,0 Ida využívaný priehr. múr VN Bukovec 37,50 Rožňava Slaná nevyužívaný Rejdová 84,30 Súľovský potok využívaný Gemerská Poloma 4,60 Rožňavský potok využívaný hať nad Rožňavou 5,20 Lepkavý potok nevyužívaný Drnava 1,80 Židlovský potok využívaný Slavošovce 3,30 Sobrance Žiarovnica využívaný Hlivištia 11,20 Sp. Nová Ves Hornád nevyužívaný Smižany 136,70 Veľká Biela voda využívaný Píla 5,20 Holubnica využívaný Novoveská Huta 10,40 Zimná využívaný Rudňany 2,20 Slovinský potok využívaný Slovinky 8,85 Poráčský potok využívaný Poráčska dolina 6,00 Zelený potok využívaný Slovinky 0,40

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 116

2.10.3. PÔDA

V Správe o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 1995 (MŽP-SR) sú pôdy klasifikované podľa stupňa kontaminácie. Na základe uvedeného materiálu je globálna situácia v oblasti kontaminácie pôdy na území Košického kraja nasledovná: • Oblasti nekontaminovaných pôd zaberajú strednú časť Východoslovenskej nížiny, t.j. poľnohospodársky najúrodnejšiu časť kraja. • Rizikové oblasti kategórie A, A1 s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie. Zaberajú čiastočne južnú časť Východoslovenskej nížiny, Košickú kotlinu. Ďalšie plošne rozsiahle oblasti tejto kategórie pôd sa viažu na prirodzené geochemické anomálie a ich okolie, najmä v týchto pohoriach kraja: Slovenské rudohorie, Slanské vrchy a Vihorlat. Rizikové oblasti tejto kategórie sú charakteristické obsahom aspoň jedného z prvkov nad hygienickým limitom A, A1. • Oblasti kontaminovaných pôd kategórie B, v ktorých najmenej jeden prvok prekračuje jej spodný limit s dokázateľne negatívnym vplyvom prkov na životné prostredie. Vyskytujú sa v menších areáloch na týchto lokalitách: v Slovenskom rudohorí, kde ide o kombináciu vplyvov prírodných geochemických anomálií a emisií zo závodov v Rudňanoch a Krompachoch a na veľmi malej lokalite pri Dlhej Vsi - Domica. • Oblasti kontaminovaných pôd kategórie C vyskytujú sa len medzi Rudňanami a Krompachami a v okolí Richnavy a Kluknavy a patria v tomto smere k najviac postihnutým oblastiam v Európe.

2.10.4. HLUK

Hluková záťaž vo vonkajších priestoroch sa vyjadruje sa ako ekvivalentná hladina hluku (Laeq) resp. ako maximálna hladina hluku. Pri hodnotení prípustnej hladiny hluku sa vychádza zo základnej hladiny hluku (LAmax. ). Pri hodnotení prípustnej hladiny hluku sa vychádza zo základnej hladiny hluku 50 dB(A), ktorá sa koriguje podľa miestnych podmienok (napríklad zdravotnícke areály, prírodné rezervácie mínus 10 dB, výrobné zóny + 20 dB), podľa denného obdobia (noc mínus 10 dB) a podľa povahy hluku (napr. menej ako raz za hodinu + 20 dB). Nedostatkom je veľmi sporadický monitoring hluku, ale aj tak možno na území Košického kraja registrovať tieto územia, kde hluková záťaž má širší dosah: • oblasť letiska Košice, kde izofóna ekvivalentnej hladiny hluku nad 65 dB(A) resp. maximálnej hladiny hluku nad 85 dB(A) zasahuje južnú časť mesta Košice a okolité obce (najmä Veľká Ida, Haniska, Sokoľany), • oblasť kompresorových staníc Veľké Kapušany a Jablonov nad Turňou, kde vo vzťahu k okolitým obciam ekvivalentné hladiny hluku tiež presiahli 65 dB(A), avšak v prevádzke staníc sa vykonáva podstatná technologická zmena, čo eliminuje hlukovú záťaž • územia priliehajúce k hlavným dopravným tepnám v kontakte s obytnou zónou, najmä na tranzitných železničných tratiach (Žilina-Košice-Čierna nad Tisou a Prešov-Kysak-Čaňa-št. hranica), na ceste I/50 a na miestnych komunikáciách vo veľkých mestách kraja. Pri posudzovaní nepriaznivých účinkov hluku z cestnej dopravy možno vychádzať z celoštátneho profilového sčítania v roku 2000. V metodike posudzovania bola ako limitujúca hranica ekvivalentnej hladiny hluku určená Laeq = 70 dB(A) vo vzdialenosti 7,5 m od osi vozovky. Ostatné vstupné hodnoty pre nápočet uvedeného hluku boli spriemerované: • priemerný podiel nákladnej automobilovej dopravy v dopravnom prúde 45 % • priemerný pozdĺžny sklon vozovky 2 % • priemerná návrhová rýchlosť v obciach 60 km/hod. Uvedeným priemerným hodnotám zodpovedá priemerná denná intenzita cca 2 800 voz./deň.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 117

Vychádzajúc z uvedených kritérií hodnotenia možno uviesť, že maximálna hodnota Laeq = 70 dB(A) je prekročená napr. na území mesta Košice prakticky na celej základnej komunikačnej sieti mesta. Ďalej sú nadmerným hlukom zasiahnuté obce ležiace najmä na cestách I. triedy č. 50 a č. 68. V súvislosti s tým treba pokračovať v rozvoji diaľničnej cestnej siete, v budovaní obchvatov miest a obcí príp. protihlukových zábran. Pri rekonštrukcii tranzitných železničných tratí je potrebné v úsekoch s nepriaznivými účinkami hluku na životné prostredie realizovať adekvátne protihlukové opatrenia.

2.10.5. PRÍRODNÁ RÁDIOAKTIVITA Košický kraj vo vzťahu k iným oblastiam Slovenska vykazuje nadpriemerné hodnoty prírodnej rádioaktivity. Prírodná rádioaktivita hornín a vôd, ako i radónové riziko Košického kraja je ovplyvnené pestrou geologickou stavbou hornín, ktoré budujú jednotlivé geologické celky. Najvyššie hodnoty uránu vykazuje severogemeridný perm od Stratenej po Košice s U-Mo ložiskami, Novoveská Huta a Košice I. (Jahodná, ktoré je v súčasnosti jediným bilančným uránovým ložiskom). Hodnoty Th sa pohybujú v širokých medziach 4 - 26 ppm eTh, pričom vo východoslovenskej panve sú hodnoty 10 - 12 ppm eTh (priemerná hodnota pre SR je 9,4 ppm eTh). Draslík je v Košickom kraji vyšší, ako na Slovensku, pričom najvyššie hodnoty sú v okolí Rožňavy a vo východoslovenských neovulkanitoch. Dávkový príkon gama žiarenia je najvyšší v gemeriku Slovenského Rudohoria (65 nGy.h-1). Podľa odvodených máp radónového rizika Slovenska, je výskyt plôch s vysokým radónovým rizikom na území Košického kraja najpočetnejší. Táto skutočnosť súvisí s vysokou prírodnou rádioaktivitou a mechanickou porušenosťou hornín Spišsko-gemerského rudohoria. Vysoké radónové riziko bolo zistené najmä v oblasti Smolníka, Rožňavy, Hnilčíka, Poproča, Medzeva, Hnilca, Spišskej Novej Vsi - Levočskej Huty, v okolí Košíc ale i v ďalších oblastiach. Vysoké radónové riziko vykazuje i širšie okolie výskytov uránových ložísk a uránových anomálií: Bučiná - Kobeliarovo - Stratená, pri Prakovciach a Gelnici, územie medzi Uhornou, Popročom a Rudníkom, pri Hýľove, juhozápadne od Smolníka a južne a východne od Mníška nad Hnilcom. Vo východnej časti kraja sa radónové riziko vyskytuje severne od Michaloviec a na juhu pri Čerchove a Ladmovciach i v oblasti Viničiek. Rádioaktivita vôd je v Košickom kraji pomerne vysoká. Zvýšený urán bol zistený na úložiskách (Novoveská Huta) a termálnych vodách (Lúčky). Najvyššie hodnoty radónu sú viazané na minerálne a termálne vody, ale zvýšené sú i v Slovenskom raji a Slovenskom krase a tiež v minerálnych vodách a podzemných vodách Zemplínskych vrchov. Prehľad o efektívnej objemovej aktivite radónu (EOAR) v pobytových priestoroch preukázal, že medzi prvými štyrmi okresmi Slovenska sú tri okresy z Košického kraja - okres Rožňava, Spišská Nová Ves a Košice - okolie. V zozname obcí s najvyššími hodnotami EOAR sú z Košického kraja uvedené: Hnilec, Dobšiná, Poproč, Rožňava, Zlatá Idka, Medzev, Štós Pre minimalizáciu účinkov rádioaktivity na populáciu, je potrebné prehĺbiť a upresniť merania a prijať príslušné opatrenia pri usmerňovaní a realizácii stavieb. Súčasťou ozdravných opatrení musí byť aj certifikácia stavebných hmôt a meranie prírodnej rádioaktivity vôd.

2.11. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO

Princípy trvalo udržateľného rozvoja v oblasti riadenia odpadového hospodárstva predstavujú preferovanie preventívnych opatrení pred nápravnými a nutnosť regulovania odpadového hospodárstvo počas životného cyklu výrobku. Niektoré smernice Európskej únie už riešia nie len fázu nakladania s opotrebovaným výrobkom, ale aj fázu jeho vzniku a výroby,

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 118

čo znamená pre budúcnosť znižovanie škodlivých vlastností výrobku, a tým znižovanie odpadov s nebezpečnými vlastnosťami, následne možné ich - materiálové využitie resp. - energetické zhodnocovanie alebo - bezpečné zneškodňovanie nakladania s odpadmi. Aby došlo k súladu medzi definíciami v legislatíve Európskej únie a našej, je nutné už v nasledujúcom období - podporovať environmentálne značenie tých výrobkov, ktoré prešli hodnotením ich životného cyklu - využívať ekonomické nástroje - riadiť prepravu odpadov - chrániť životné prostredie a vnútorný trh, a to zabezpečením rovnováhy medzi potrebou ochrany životného prostredia a potrebou správneho riešenia. Podľa nového zákona o odpadoch, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2001 účelom odpadového hospodárstva do nasledujúcich období je y predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich tvorby, a to hlavne - rozvojom technológií šetriacich prírodné zdroje, - výrobou výrobkov, znižujúcich znečistenie životného prostredia, - vývojom vhodných metód zneškodňovania nebezpečných látok nachádzajúcich sa v odpadoch určených na zneškodňovanie y zhodnocovanie odpadov recykláciou, ich opätovným využitím, alebo inými procesmi umožňujúcimi získanie druhotných surovín. y využívanie odpadov ako zdroja energie, ak nie je možné jeho materiálové využitie y zneškodňovanie odpadov spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné prostredie

Separovanie odpadov V roku 2000 na území Košického kraja sa podľa „Programu odpadového hospodárstva Košického kraja do roku 2005“ vyprodukovalo 4 191 960 ton odpadov, čo je oproti roku 1995 viac cca o 500 000 ton.

Odpad 1995 2000 Nebezpečný / 651 650 ton Ostatný / 3 540 310 ton Spolu 3 727 077 ton 4 191 960 ton

Vzhľadom na vyprodukované množstvo odpadov je nevyhnutné do navrhovaného obdobia zavedenie separovaného zberu odpadov, ktoré bolo v minulosti pre absenciu zhodnocovateľov odpadu málo rozšírené. Zber bol zameraný na komodity - papier, sklo, kovy, plast, textil. Zapojenosť obyvateľstva je v súčasnosti pomerne nízka (30%). V súčasnosti sa separuje v štyroch okresoch: - Spišská Nová Ves - Trebišov - Michalovce - Košice mesto

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 119

Postupne sa zapájajú okresy ako - Sobrance, - Košice-okolie, - Rožňava, - Gelnica. Predpokladom podľa POH SR je rozšírenie separovaného zberu na 70 %. Podľa POH spracovaného pre Košický kraj sa predpokladá zvýšenie množstva separovaných odpadov len o 20%, t.j. na 27 kg na obyvateľa kraja, čím sa nenaplní cieľ v separácii odpadov 40 kg na obyvateľa, ktorý bol stanovený v POH SR. Celkové rozvinutie separovaného zberu je závislé - na systéme zberu, - na budovaní zberných stredísk – zberných dvorov, - na dotrieďovacom zariadení a jeho vzdialenosti od zberných miest, - od používaných liniek na zlepšenie fyzikálnych vlastností odpadov. Navrhovaný stav separovaného zberu komunálneho odpadu je uvedený v nasledovnej tabuľke:

P.č. Názov zariadenia Katastrálne územie Kategória odpadov a lokalita 1 Vybudovanie zberných miest Košice-okolie Ostatný odpad, nebezpečný a dotrieďovacích zariadení (3) v okrese odpad Košice-okolie 2 Zariadenie na zber odpadov Košice IV Ostatný odpad, nebezpečný odpad 3 Zberný dvor na vyseparovaný odpad Čierna nad Tisou Sklo, papier, stavebná suť, plasty, o kapacite100 t/rok okres Trebišov akumulátory farby, žiarivky 4 Zariadenie na triedenie *DSO Baňa Bankov, okres DSO*, farebné kovy a druhotných surovín Košice I 5 Triediaca linka, drvič odpadu - - 6 Separovaný zber Sobrance a 28 obcí Papier, sklo, plasty 7 Drvenie plastov z triedeného Nižná Rybnica, okres Plasty z komunálneho odpadu komunálneho odpadu Sobrance (fľaše) 8 Zberné stredisko, autovrakovisko Spišská Nová Ves Staré vozidlá 9 Zberné stredisko, autovrakovisko Spišský Hrušov Staré vozidlá 10 Triediace zariadenia Spišská Nová Ves Odpadové plasty 11 Rozšírenie separovaného zberu Spišská N. Ves Vyseparované zložky – PET fľaše, Spišský Hrušov olovené batérie, žiarivky, Spišské Vlachy odpadové oleje Krompachy 12 Zberné dvory (3) Košice I, Košice II, Nebezpečný odpad – Košice IV vyseparované zložky, objemový odpad, DSO, bioodpad 13 Vybudovanie triediaceho zariadenia Košice IV Komunálny odpad – separované o kapacite 7,5 t/rok zložky 14 Parkovisko na opustené vozidlá Mesto Košice Opustené vozidlá 15 Rozšírenie recyklačného zariadenia na Košice IV Stavebný odpad stavebný odpad o kapacite 30 000 t/rok 16 Zberný dvor na vyseparované odpady Košice I, Košice IV NO, OO 17 Rozšírenie separovaného zberu Trebišov, Košice- Sklo, papier, plasty okolie 18 Výstavba triediaceho zariadenia Brehov KO- separované zložky 19 Rozšírenie separovaného zberu Trebišov NO, OO 20 Zberné dvory Okresy Košického batérie a akumulátory kraja *drobný stavebný odpad

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 120

Navrhované zariadenia na zber odpadov, zberné dvory, dotrieďovacie zariadenia, triediace linky, triediarne, zhodnocovacie zariadenia, zberné strediská autovrakov, ich zber a spracovanie sú uvedené v nasledujúcej tabuľke – Zariadenia na spracovanie a využitie zložiek zo separovaného zberu.

P.č. Názov zariadenia Katastrálne územie Kategória odpadov a lokalita 1 Triediaca linka Košice IV Plasty, sklo 2 Drvič na pneumatiky Košice IV Odpadové pneumatiky 3 Drvička rozvodových káblov na účely Košice I Ostatný odpad sep. kovu a gumy 4 Zberný dvor (2) Rožňava, Slavošovce Ostatný odpad 5 Separovaný zber Rožňava Papier, sklo a plasty 6 Zberné stredisko autovrakov Rožňava Staré vozidlá

Materiálové zhodnocovanie odpadov

Materiálové zhodnocovanie odpadov v Košickom kraji sa postupne rozširuje. Okrem zhodnocovania odpadového oleja v zariadení s.r.o. KONZEKO v Markušovciach, okres Spišská Nová Ves, protektorovania pneumatík v okrese Košice II – TEMPUS s.r.o., v Trebišove firma Šimoňák , spracovávania železného šrotu v zariadení U.S. Steel Košice s.r.o. sú v kraji aj zhodnocovatelia iných druhov odpadov. Potreba zhodnocovania sa prejavuje v záujme podnikateľov vybudovať zariadenia na zhodnocovanie komodít, ako sú plasty, elektronický šrot, staré vozidlá, odpady zo žiariviek, ktoré absentujú na trhu resp. sa realizujú vo veľmi malej miere. Potreba vybudovania zariadení (návrh) na zhodnocovanie odpadov je uvedená v tabuľke:

P.č. Názov zariadenia Katastrálne územie Kategória odpadov a lokalita Vybudovanie 3 kompostární v okrese Košice - okolie Biologický odpad 1 Košice – okolie Zariadenie na chemickú redukciu PCB Strážske Odpady s obsahom PCB 2 v plynnej fáze o kapacite 1000 t skladované v a.s. Chemko 3 Kompostovacie zariadenie Spišská Nová Ves Biologický odpad 4 Dobudovanie dekontaminačnej plochy Olcnava - lom Nebezpečný odpad Zariadenie na zhodnocovanie Košice I Ustaľovače, vývojky 5 o kapacite 80 t/rok Vybudovanie kompostovacieho Košice II Biologický odpad 6 zariadenia o kapacite 15 000 t/rok Kompostovacie Trebišov Biologický odpad 7 zariadenie 8 Zariadenie na zhodnocovanie Trebišov Elektronický šrot, Košice IV Elektronický šrot, Linka na spracovanie elektronického 9 Elektronické zariadenia – šrotu o kapacite 800 t/rok vyradené 10 Zber a spracovanie starých vozidiel Košice Staré vozidlá Zariadenie na zhodnocovanie odpadov Košice IV Káble 11 o kapacite 1 000 t/rok Zariadenie na zhodnocovanie Košice IV, Trebišov PET, PE, PP, PVC 12 plastových odpadov - 2 000 t/rok 13 Kompostáreň - 2 000 t/rok Košice II - Myslava Biologický odpad 14 Kompostáreň Košice I, Košice IV Biologický odpad Využitie pevných a kvapalných odpadov Košice II - 15 na DZ- 2 200 t/rok Koksovňa Rozšírenie protektorovania o veľké Sečovce Opotrebované pneumatiky 16 pneumatiky - 300 t/rok Vybudovanie linky na spracovanie Krompachy Nebezpečný odpad 17 elektronického šrotu 18 Vybudovanie kompostárne Rožňava Biologický odpad 19 Zhodnocovacie zariadenie Rožňava Drevný odpad

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 121

Energetické zhodnocovanie odpadov Energetické zhodnocovanie odpadov je aj naďalej v nevýhodnej pozícií, aj vzhľadom ku skutočnosti, že materiálové zhodnocovanie bude uprednostňované. Energetické zhodnocovanie je nutné podporiť v návrhovom období v Spaľovni na odpady v Košiciach a v Cementárni Turňa nad Bodvou: - v Spaľovni odpadov bude prevedená rekonštrukcia a samotné zariadenie bude využívané na energetické využitie tepla vznikajúceho pri spaľovaní odpadu - v Cementárni v Turni nad Bodvou popri tepelnej úprave vápenca bude zabezpečené energetické zhodnocovanie odpadov. Zhodnocovanie dreva z výrobnej sféry by bolo možné využiť v novovybudovanom zariadení v niektorom z okresov s vyššou produkciou dreva.

Zneškodňovanie odpadov V súčasnosti je zneškodňovanie odpadov zabezpečené - skládkovaním a - spaľovaním, pričom spaľovanie odpadov z celkového množstva vyprodukovaných odpadov je zastúpené len v malej miere, t.j. 2,1%. V Košickom kraji je - na komunálny odpad hlavne z Košíc a okolia určená Spaľovňa odpadov v Kokšov – Bakši - na odpad zo zdravotníctva spaľovňa v NsP Krompachy len s miestnym významom. Potreba vybudovania sa javí na regionálnej úrovni. Skládkovanie odpadov je zastúpené s 20,6% z celkového množstva vyprodukovaných odpadov v kraji. Z celkového počtu – 16 v súčasnosti využívaných skládok je - 10 skládok na odpad, ktorý nie je nebezpečný, - 3 skládky na nebezpečný odpad - 3 skládky na inertný odpad. Množstvá skládkovaných odpadov vzhľadom na separovaný zber sa výrazne znížia. Podiel na tom bude mať aj biologicky rozložiteľný odpad z komunálnych odpadov. Potreba vybudovania skládok sa javí v okresoch - Gelnica (najvýraznejšie), - Spišská Nová Ves, - Trebišov, - Michalovce, - Košice – okolie.

Potreba vybudovania zariadení je uvedená v nasledujúcej tabuľke:

.

č Názov zariadenia Kapacita Katastrálne územie Kategória odpadov

P. zariadenia a lokalita Skládky Skládka Jasov - II. Kazeta Košice – okolie, k. ú. Ostatný odpad, 1 - na odpad nie nebezpečný Jasov komunálne odpady Košice – okolie, k. ú. Ostatný, nie nebezpečný 2 Skládka Výšný Čaj Výšný Čaj odpad Skládka odpadov na Drahňov, Listeš Ostatný odpad, 3 odpad, ktorý nie je 150 000 komunálne odpady, mimo nebezpečný separovaného odpadu Skládka odpadov na Brzotín, Na úbočí Ostatný odpad, 270 000- 4 odpad, ktorý nie je alebo Jovice – komunálne odpady 350 000t nebezpečný Breziny

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 122

Skládka odpadov na Dobšiná, Nové cesty Ostatný odpad, 5 odpad, ktorý nie je 150 000t komunálne odpady nebezpečný Skládka odpadov na Helcmanovce Ostatný odpad, 6 odpad, ktorý nie je 272 850 komunálne odpady nebezpečný Kapacitné rozšírenie Husák Komunálne odpady 7 11 400 skládky – Husák Výstavba II. etapy Spišská Nová Ves, Ostatný odpad, regionálnej skládky Markušovce, komunálne odpady 8 - odpadov na nie Kúdelník II nebezpečný odpad Komplexné odpadové Okres Trebišov Ostatný odpad, 11 hospodárstvo, regionálna 116 000 (podľa výsledkov EIA) komunálne odpady skládka odpadu Skládka odpadov na Košice II Nebezpečný odpad 12 - nebezpečný odpad Skládka odpadov na nie Košice II -Myslava Ostatný odpad 13 nebezpečný s kazetou na 250 000 Nebezpečný odpad nebezpečné odpady Skládka odpadov na nie Plešivec-lok. Komunálny odpad 14 122 472 nebezpečný odpad Retenčné nádrže Skládka odpadov na Košické Olšany Komunálny odpad 15 odpad, ktorý nie je - nebezpečný Skládka odpadov na Košice II Ostatný odpad 16 odpad, ktorý nie je 3,174 tis. m3 nebezpečný 17 Skládka na inertný odpad - Brehov Inertný odpad 18 Skládka na inertný odpad - Rožňava Inertný odpad Spaľovne Zariadenie na Dvorníky Nebezpečný odpad 19 - spoluspaľovanie Energetické využitie – Košice IV Ostatný odpad, 20 60 000 t/rok spaľovňa komunálne odpady Spaľovňa na nemocničný Košický kraj Nemocničný odpad 21 - odpad Výstavba a rekonštrukcia Trebišov Nemocničný odpad 22 - spaľovne Zneškodňovanie Košice II Nebezpečný odpad 23 nebezpečných odpadov na 3 000 t/rok DZ VP Životnosť starých záťaží, ako sú priemyselné skládky a odkaliská, bola podmienená sprísnením podmienok prevádzkovania. Staré záťaže určené na uzavretie sú riadené rekultivačnými plánmi s predpokladom ukončenia podľa rozhodnutí štátnych správ. Uzatváranie skládok s nutnou rekultiváciou a prevádzkované odkaliská a odkaliská odstavené, nečinné sú uvedená v tabuľkách: staré záťaže a odkaliská.

Staré záťaže s predpokladaným termínom rekultivácie:

. Názov zariadenia Okres, katastrálne územie, Predpokladaný termín č resp. lokalita realizácie P.

Rekultivácia bývalej skládky TKO Košice II - Myslava 2002 - 2012 1 Košice- Myslava 2 Rekultivácia starých záťaží Trebišov 2004 - 2012 3 Rekultivácia starých záťaží Michalovce 2004 - 2012 4 Rekultivácia starých záťaží Spišská Nová Ves 2004 - 2012 5 Rekultivácia starých záťaží Gelnica 2004 - 2012 6 Rekultivácia starých záťaží Rožňava 2004 - 2012 7 Rekultivácia starých záťaží Košice okolie 2004 - 2012

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 123

Odkaliská a ich prevádzkovanie:

Názov prevádzkovateľa Názov zariadenia Katastrálne územie Prevádzka .

č a lokalita P. Baňa Bankov - Košice – mesto činná Magnezit Košice 1 mimo DP činná

v DP BETOX Košice Odkalisko Čaňa Čaňa Činná 2 Odkalisko Milhosť Milhosť SE, Tepelná energetika Odkalisko SE-TEKO Košice – mesto Činná 3 Košice VSŽ Ferroenergy, Košice, ČOV VSŽ-Sokoľany Sokoľany Činná 4 závod Tepláreň VSŽ Ferroenergy, Košice, Mokrá halda –TPZ Košice Činná 5 závod Tepláreň Nádrž konventor. kalov Košice Činná 6 VSŽ Oceľ, DZ Oceliareň č.4-VSŽ Kalová nádrž č.1 Košice Činná 7 VSŽ Oceľ, DZ Oceliareň

8 Rudné bane Sp.N.Ves mimo DP Smolník nečinná Rudné bane Sp.N.Ves mimo DP Slovinky činná 9 - nečinná 10 Rudné bane Sp.N.Ves mimo DP Nižná Slaná činná 11 Rudné bane Sp.N.Ves - Rožňava nečinná 12 Rudné bane Sp.N.Ves mimo DP Rudňany činná 13 SE, Elektrárne Vojany EVO Vojany Vojany činná 14 Chemko Strážske Poša Poša činná

Poznámka: odkaliská sú vodohospodárske diela, ktorých prevádzkovanie a uzavretie spadá pod zákon o vodách Iné zariadenia na zneškodňovanie odpadov V súčasnosti je zabezpečená inventarizácia zariadenia s obsahom PCB v Slovenskej republike, ktorej cieľom je príprava podmienok pre implementáciu smernice EÚ 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných terfenylov (PSB/PCT). Následne bude zabezpečovaná príprava výberu technológie na dekontamináciu a zneškodňovanie týchto látok a zariadení obsahujúcich tieto látky ( ktorá by tiež mala mať nadregionálny charakter v rámci celej SR) ako aj príprava dekontaminácie silne znečistených území. Predpokladá sa, že množstvo týchto odpadov podmieni vybudovanie zariadenia na zneškodňovanie týchto odpadov v SR. Po ukončení predmetnej inventarizácie bude vypracovaný plán ich zneškodňovania, kde bude stanovená technológia a kapacita zariadeniam ktorú bude potrebné vybudovať. V prípade výskytu malého množstva týchto odpadov, ktoré zabezpečí ekonomickú výhodnosť, alternatívou zostáva vývoz týchto odpadov.

2.12. KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA

2.12.1. EKOLOGICKÉ HODNOTENIE KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY Územie Košického kraja leží na území s heterogénnymi prírodnými podmienkami, od nižinných oblastí s výškami menej ako 100 m n. m. až po hory v nadmorskej výške viac ako 1 000 m. Na území kraja sú vypracované tieto regionálne územné systémy ekologickej stability: • Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (schválený vládou SR uznesením č. 319 z 27.4.1992). • Aktualizovaný Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (2000). • Regionálne územné systémy ekologickej stability okresov : - Rožňava (1993), - Košice - vidiek (1993),

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 124

- Spišská Nová Ves (1994), - regiónu Zemplín, okresy - Michalovce a Trebišov (1995), - Košice - mesto (1995). Základ kostry ekologickej stability územia kraja na nadregionálnej úrovni predstavujú tieto biocentrá provincionálneho a nadregionálneho významu: Biocentrá provincionálneho významu Názov Kraj Okres Slovenský raj Košický, Prešovský a Spišská Nová Ves, Rožňava, Poprad a Brezno Banskobystrický Zádielska planina Košický Košice - okolie a Rožňava

Biocentrá nadregionálneho významu Názov Kraj Okres Dreveník Košický Spišská Nová Ves Sľubica Košický a Prešovský Spišská Nová Ves a Prešov Hnilecké vrchy Košický Spišská Nová Ves Slovenský Kras – Košický Rožňava Plešivecká planina Hrhovské rybníky a Košický Rožňava Dolný vrch Kloptáň Košický Košice - okolie a Gelnica Humenec Košický a Prešovský Košice - okolie a Prešov Sivec - Vozárka Košický Košice - okolie Perínske rybníky Košický Košice - okolie Milič Košický Košice - okolie Mošník Košický Košice - okolie a Trebišov Latorický luh Košický Michalovce a Trebišov Tajba - Kašvár Košický Trebišov Tice Košický Trebišov Vihorlat Košický a Prešovský Sobrance a Humenné Kopčianske Slanisko Košický a Prešovský Michalovce a Humenné Viniansky hradný vrch – Košický Michalovce Senderov - Šútová Senianskérybníky Košický Michalovce Všetky regionálne územné systémy ekologickej stability (R-ÚSES) ako aj Generel nadregionálneho ÚSES Slovenska a jeho aktualizácia sú v spracovanom priemete rešpektované. Výnimkou je územie Hrhovských rybníkov, ktoré R-ÚSES Rožňava navrhuje ako nadregionálne biocentrum. Podľa stavu krajinnoekologických hodnôt zaraďujeme územie medzi regionálne biocentrá. V regionálnych ÚSES Košického kraja boli navrhnuté regionálne biokoridory tak terestrické ako aj hydrické. Z navrhnutých terestrických biokoridorov spĺňajú už v súčasnom období kritériá biokoridorov všetky, okrem centrálnej časti Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny kde silný antropogénny tlak dáva veľmi malý priestor pre voľnú migráciu živočíšstva. Vodné toky v južnej časti Košickej kotliny,

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 125

Moldavskej a Východoslovenskej nížiny, sú silne pozmenené vplyvom technických zásahov a úprav. Renaturalizácia vodných tokov by mala byť prevedená v prvom rade na Hornáde, Olšave, Bodve, Ondave, Topli, Laborci a Bodrogu. V lesných masívoch Košického kraja sú biokoridory vykreslené len schematicky ako určité prepojenie nadregionálnych a regionálnych biocentier. Tieto lesné masívy v skutočnosti spĺňajú kritériá biokoridorov ako celok. V riešení ÚPN - VÚC Košického kraja sa vychádzalo z prvkov nadregionálnych územných systémov ekologickej stability dotknutých okresov. Vychádzajúc z ekonomických a technických požiadaviek rozvoja kraja do kolízie s prvkami ÚSES sa dostávajú predovšetkým líniové dopravné stavby (napr. Soroška a Dargov) a ložiská nerastných surovín. Posudzovanie kolíznych stavieb, v procese ich predprojektovej prípravy vo všeobecnosti, bude predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

2.12.2. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY

Vyhlásené chránené územia

Na území Košického kraja sú k 1.7.2003 vyhlásené 4 veľkoplošné chránené územia: NP (národný park) Slovenský raj, NP (národný park) BR (biosférická rezervácia) Slovenský kras, CHKO Vihorlat, CHKO Latorica a maloplošné chránené územia. Väčšina chránených území bola vyhlásená v zmysle zákona SNR č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody, z ktorého vyplynuli aj príslušné kategórie chránených území. Od 1.1.1995 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom bola prijatá nová kategorizácia chránených území, na základe ktorej boli pôvodné kategórie chránených území Košického kraja zmenené v zmysle uvedeného zákona a zároveň novovyhlásené chránené územia po 1.1.1995 boli už zaraďované do príslušnej kategórie v zmysle uvedeného zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Dňom 1.1.2003 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny , v rámci ktorého ku kategóriám chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná pamiatka a prírodná rezervácia pribudli nové kategórie chránený krajinný prvok a chránené vtáčie územie. V súčasnosti sa pripravuje sieť NATURA 2000, ide o európsku sústavu chránených území, ktorá je zložená z dvoch typov území: 1. územia európskeho významu a ich vymedzenie vyplýva pre členské štáty EÚ zo smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, známa aj ako smernica o biotopoch 2. chránené vtáčie územia a ich vymedzenia vyplývajú pre členské štáty EÚ zo smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, známej aj ako smernica o ochrane vtáctva. Uznesením vlády SR č. 636/2003 bol schválený národný zoznam chránených vtáčích území (CHVÚ). Tieto sú novou kategóriou chráneného územia vyhlasované na ochranu biotopov vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov vtákov za účelom zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. Zoznam vtáčích území podľa katastrálnych území je uverejnený vo vestníku Ministerstva životného prostredia SR čiastka 4, ročník 11 z roku 2004. Zoznam vyhlásených veľkoplošných chránených území Košického kraja je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 126

Veľkoplošné chránené územia - vyhlásené.

Názov Kraj Okres Výmera v ha Rok vyhlásenia NP Slovenský raj Košice Spiš. Nová Ves 19 763,00 CHKO 1964 Prešov Rožňava OP 13 011,00 NP 1988 Banská Bystrica Poprad Brezno NP Slovenský kras Košice Košice-okolie 34 611,08 CHKO 1973 Banská Bystrica Rožňava OP 11 741,56 NP2002 Revúca CHKO Latorica Košice Michalovce 23 198,46 1990 Trebišov CHKO Vihorlat Košice Humenné 17 485,24 1973, 1999 Prešov Michalovce Snina Sobrance

Na území NP Slovenský kras v časti severozápadne od Plešivca je stret záujmov ochrany prírody a obrany štátu, ktorý nie je riešiteľný na úrovni územného plánu veľkého územného celku. V ochrannom pásme NP Slovenský raj leží rómska osada Letanovský mlyn, jej prítomnosť nepriaznivo pôsobí na ochranu prírody. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje premiestnenie tejto osady do priestoru medzi Spišským Štvrtkom a Hrabušicami v k. ú. Letanovce, mimo ochranného pásma národného parku. Premiestnenie osady je úloha z Programu starostlivosti o NP Slovenský raj. V Zmenách a doplnkoch ÚPN – VÚC Košického kraja sa navrhuje vyhlásenie veľkoplošného chráneného územia CHKO Veľký Milič. Hranica navrhovanej CHKO ide mimo zastavané územia obcí okrem obcí Slanská Huta a Nový Salaš. Skupina Milič je tvorená typickou ukážkou lesných porastov pralesovitého charakteru, ktoré vytvára najmä buk lesný a dub zimný. Nositeľom najvyšších prírodných hodnôt v navrhovanej VHKO je 7 vyhlásených chránených území prírody. Na území kraja sa nachádzajú jaskyne Aggtelekského a Slovenského krasu zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva. Reprezentatívnymi lokalitami svetového dedičstva sú: - v okrese Rožňava: Diviačia priepasť, Domica, Gombasecká jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Obrovská priepasť, Snežná diera, Zvonivá jama, Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa-Psie diery - v okrese Košice - okolie: Jasovská jaskyňa, Skalistý potok-Kunia priepasť, Drienovská jaskyňa Pre ochranu krasových území v NP Slovenský kras sa navrhujú tieto opatrenia: • lesy obhospodarovať diferencovane, vylúčiť holorubný spôsob ťažby a zalesňovať iba pôvodnými druhmi drevín, v území biosférickej rezervácie nepovažovať produkciu drevnej hmoty za hlavné poslanie lesného hospodárstva, • nevykonávať delimitáciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu do lesného pôdneho fondu (zachovať rozsah trvalých trávnych porastov). Na území NP Slovenský kras je potrebné zabezpečiť účinnú ochranu krasových javov a častí prírody významných pre zachovanie biodiverzity, genofondu a ekologickej stability tohoto územia.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 127

Navrhované chránené územia V roku 1997 bola vypracovaná „Koncepcia územnej ochrany prírody a krajiny v SR “, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR - odbor ochrany prírody a Slovenská agentúra životného prostredia, Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica. Koncepcia bola prerokovaná na operatívnej porade ministra životného prostredia dňa 14.1.1998. Podľa tejto koncepcie sa na území Košického kraja neuvažovalo s vyhlásením nových národných parkov, uvažovalo sa s vyhlásením chránenej krajinnej oblasti Volovské vrchy. V KURS 2001 sa navrhovalo prekategorizovanie CHKO Slovenský kras na národný park. Prehľad vyhlásených a navrhovaných maloplošných chránených území v Košickom kraji je uvedený v nasledovných tabuľkách.

Územný plán veľkého územného celku Košického kraja- zmeny a doplnky 2004 128

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha územia Rok Predmet ochrany Ozna- ochrany (ha) vyhlásenia čenie v mape Košice I 869. Vysoký vrch - časť Košice I. (K1) PR 36,50 z toho 1993 vrcholové lesné spoločenstvá Vysokého vrchu a Bielej skaly (K1) v K1 20,55 pralesovitého charakteru, vzácna lesná a skalná teplomilná flóra a fauna 1 Košická botanická Košice-Sever CHA 29,76 2002 pôvodné a introdukované druhy flóry, výskyt vzácnych 1/A záhrada druhov flóry a fauny 1074. Kavečianska stráň Kavečany PP 3,19 2000 významný ostrov teplomilnej vegetácie 1/B v poľnohospodársky využívanej krajine Košice- 869. Vysoký vrch - časť Sokol (KS) PR 36,50 z toho 1993 dtto 1 okolie (KS) v KS 15,95 503. Čertova skala Jasov PP 0,01 1976, 1984 zdenudovaná vápencová skala, doklad tektonického vývoja 4 krajiny 506. Bokšov Veľká Lodina NPR 146,71 1954, 1988 SV svahy Holice s teplomilnými skalnými spoločenstvami, 7 v bukových porastoch najsevernejší výskyt vzácnej škumpy vlasatej 510. Bujanovská dubina Ružín NPR 88,17 1966 bukovo-dubové a dubovo-bukové lesné spoločenstvá, 8 s mimoriadne produktívnym porastom duba zimného a zmiešanou teplomilnou a horskou flórou 559. Humenec Veľká Lodina NPR 86,08 1953, 1988 J a JV úbočie Humenca, najbohatšia lokalita teplomilnej 6 vegetácie v Pohornádí, výskyt dubín a dubohrabín 591. Krčmárka Slanské Nové Mesto PR 173,30 1974 zachované spoločenstvá bukových dubín a bučín na andezitoch 20 pokrytých zčasti sprašou 602. Malá Izra Skároš PR 0,77 1976, 1988 malé prirodzené jazierko v terénnej depresii medzi súvislými 24 lesnými komplexami Miliča, ojedinelé spoločenstvá močiarneho jelšového lesa nížinného typu v horskej oblasti 604. Malé brdo Herľany PR 55,83 1950, 1986 lesné porasty bukových dubín a typických bučín, s výskytom 17 vzácnej flóry a fauny na skalnatom hrebeni 606. Malý Milič Slanská Huta, Skároš NPR 14,05 1950, 1986 lesné spoločenstvá dubových bučín, význačné hniezdiská 27 dravých vtákov 609. Marocká hoľa Skároš PR 63,76 1950, 1986 typické pralesovité bukové porasty na andezitoch a 26 andezitových tufoch, výskyt vzácnej flóry a fauny 658. Rankovské skaly Rankovce PR 23,73 1976, 1988 skalné komplexy s výskytom teplomilnej flóry, na suťovom 19 podloží v hlbokých zárezoch javorové lipiny s pôdoochrannou funkciou 671. Sivec Ružín NPR 169,79 1954, 1988 nápadné vápencové bralo nad vodnou nádržou Ružín, so 10 strmými svahmi s prirodzenými porastami bučín a suťových javorín, s bohatým výskytom horskej i teplomilnej flóry a fauny

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 129

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha územia Rok Predmet ochrany Ozna- ochrany (ha) vyhlásenia čenie v mape Košice- 705. Veľký Milič Skároš NPR 67,81 1967 prirodzené lesné spoločenstvá bučín a lipových javorín 25 okolie (KS) s hniezdiskami dravých vtákov 712. Vozárska Ružín, Veľká Lodina NPR 76,63 1966 prirodzené bučiny a jedľo-bučiny s typickou flórou a faunou, 11 doznievanie teplomilných a horských druhov na spoločnej ploche 675. Slanský hradný vrch Slanec PR 15,81 1932, 1983 andezitový vrch nad obcou Slanec so sekundárnymi 22 teplomilnými spoločenstvami rastlín a živočíchov a starými jedincami dubov 542. Herliansky gejzír Herľany NPP 1,91 1981 jedinečný prírodný jav svojho druhu na svete, predstavuje 18 prírodný mechanizmus uvedený do činnosti technickým zásahom človeka, kúpeľný park s viacerými druhmi ihličnatých a listnatých stromov 635. Perínske rybníky Perín- Chým CHA 110,31 1987 sústava rybníkov s priľahlou pobrežnou vegetáciou, kľúčová 42 ornitologická lokalita vodných vtákov vo východoslovenskom regióne 1006. Skalistý potok Háj NPP - 1966 geologicky a geomorfologicky významná lokalita 1004. Kunia priepasť Háj NPP - 1966 geologicky a geomorfologicky významná lokalita 1002. Drienovská jaskyňa NPP - 1996 geologicky a geomorfologicky významná lokalita 871. Zemné hradisko-časť Dvorníky PR 55,95 z toho 1993 komplex lesnej a poľnohospodárskej pôdy pod J svahmi 14 KS-22,98 Horného vrchu, bohatá vzácna flóra a fauna 541. Havrania skala-časť Hačava NPR 147,14 z toho 1982 výrazný skalný fenomén s množstvom geologických foriem a 12 KS-145,75 špeciálnou mikroklímou, čo podmienilo výskyt špecifickej flóry a fauny 713. Zádielska tiesňava- Háj NPR 214,73 z toho 1954, 1986 tiesňava potoka Blatnica spolu s kolmostennými stráňami a 16 časť KS-78,82 priľahlou časťou doliny, vzácna flóra a fauna 698. Turniansky hradný Turňa nad Bodvou NPR 13,79 1964 škrapové polia na úpätí hradného kopca, jedna 13 vrch z najvýznamnejších lokalít SR - výskyt vzácnych druhov flóry a fauny 622. Palanta Drienovec PR 86,93 1966, 1993 strmé JZ stráne Jasovskej planiny nad potokom Miglinc, 15 lesostepné spoločenstvá so vzácnou flórou a faunou 571. Jasovská jaskyňa Jasov NPP - 1972 jedna z najstarších jaskýň SR,dĺžka 2120 m, charakteristická 2 výzdoba jaskyne rôzneho druhu 572. Jasovské dubiny Jasov NPR 35,10 1938, 1950, dubovo-bukový a vysokokmenný dubový les s teplomilnou a 3 1954, 1983 vápnomilnou flórou a faunou 697. Trstinové jazierko Slanec PP 0,82 1990 významná mokraď, komplex kaskádovite pospájaných vodných 23 plôch, s výskytom vzácnych druhov živočíchov 613. Miličská skala Skároš PP 11,60 1990 zvyšok stuhnutého lávového telesa, vytvárajúceho rozličné 28 skalné formy v komplexe Veľkého Miliča

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 130

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha územia Rok Predmet ochrany Ozna- ochrany (ha) vyhlásenia čenie v mape 901. Nižnočajská Nižný Čaj CHA 0,99 1994 bývalá pieskovňa, v nej veľká kolónia hniezdiacich chránených 21 pieskovňa včelárikov zlatých 857. Kloptáň-časť Medzev PR 27,07 z toho 1993 lesné spoločenstvá bukových jedlín a jedľových bučín so 5 KS-13,50 smrekom, výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov Gelnica 857. Kloptáň-časť Prakovce PR 27,07 z toho 1993 dtto 5 (GL) GL-13,57 607. Margecianska línia Margecany PP 0,43 1990 skalná stena, ktorá odkrýva jednu z najvýznamnejších 9 tektonických línií Západných Karpát, hranica medzi geomorfologickými celkami Volovské vrchy a Čierna hora 864. Polianske rašelinisko Henclová PR 19,30 1993 zachovalé rozsiahle rašelinisko s priľahlými pasienkami 29 s bohatou vzácnou vegetáciou 716. Závadské skalky Závadka PP 3,88 1977, 1987 erodovaný skalný útvar, výrazne sa morfologicky uplatňujúci 30 v okolitom reliefe, so svojráznou flórou a faunou Michalovce 627. Oľchov Ložín PR 19,58 1980 slatinný jelšový les šúrskeho typu so zriedkavou flórou a faunou 31 (MI) 579. Jovsianska hrabina Jovsa NPR 257,58 1953, 1986 dubovo-hrabový les na J svahoch Vihorlatu s výskytom vzácnej, 37 chránenej bledule jarnej a ďalších vzácnych druhov rastlín 722. Zemplínska šírava Kusín,Jovsa, CHA 622,49 1968, 1983 významná ornitologická lokalita vo V časti umelej vodnej nádrže 36 Hnojné Zemplínska Šírava 588. Kopčianske slanisko Zemplínska Kopčana NPR 9,04 1982 slanistá step so zriedkavou halofytnou flórou 33 678. Slavkovské slanisko Slavkovce PR 11,76 1982 slanistá step so subhalofytnou flórou 32 709. Vinianska stráň Vinné PR 28,24 1984, 1988 teplomilné trávnato-krovinaté a lesné spoločenstvá rastlín a 34 živočíchov na andezitovom podloží 710. Viniansky hradný Vinné PR 51,96 1984, 1988 teplomilné lesné a lesostepné spoločenstvá rastlín a živočíchov 35 vrch na hradnom vrchu Vinianskeho hradu 660. Raškovský luh Malé Raškovce PR 16,23 1986 pozostatok lužného lesa a aluviálnych lúk v medzihrádzovom 40 priestore Laborca so zriedkavou flórou a faunou v poľnohospodársky využívanej krajine 862. Ortov Pavlovce nad Uhom, PR 14,84 1993 vodná plocha s pôvodnou močiarnou a vodnou vegetáciou a 39 Ćierne Pole zachovanými brehovými porastami 890. Laborecký lužný les Strážske PP 3,88 1992 pozostatok pôvodného vŕbovo-topoľového lužného lesa 41 s bohatým výskytom vzácnej flóry a fauny 668. Senianske rybníky- Iňačovce NPR 213,31 z toho 1955, 1974 významná ornitologická lokalita 38 časť MI-149,09 v bývalom inundačnom území Východoslovenskej nížiny, vodná plocha a priľahlý komplex mokrých a mezofilných lúk

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 131

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha územia Rok Predmet ochrany Ozna- ochrany (ha) vyhlásenia čenie V mape Zatínsky Luh, časť Oborín PR 119 Chlmecká skalka Oreské PR 1,1008 1988 sucho a teplomilná vegetácia Vihorlatských vrchov s chránenými ojedinelými druhmi rastlín Sobrance 619. Morské oko Vyšná Rybnica, NPR 108.48 1984, 1988 jazero Morské oko so zvláštnym režimom prirodzeného i 43 (SO) Remetské Hámre umelého pôvodu, s priľahlými bukovými porastami, výskyt vzácnej flóry a fauny 1063. Baba pod Vihorlatom Remetské Hámre PR 37,93 1999 lesné porasty pralesovitého charakteru v pohorí Vihorlat 576. Jedlinka Remetské Hámre PR 35,04 1988, 1999 pôvodná lokalita výskytu smreku a jedle, reliktné spoločenstvo 45 v rámci pohoria Vihorlat 860. Lysák Remetské Hámre PR 4,28 1993 vzácne teplomilné lesné spoločenstvá bukových dúbrav vo 47 vysokej nadmorskej výške 891. Malé Morské oko Remetské Hámre PP 2,06 1993 druhé najzachovanejšie prírodné jazero v pohorí Vihorlat- 44 hydrologická lokalita 601. Machnatý vrch Vyšná Rybnica PR 3,18 1988 kyslé bučiny s výskytom vzácneho rastlinného spoločenstva 48 so zimoľubom okolíkatým 854. Drieň Hlivištia PR 11,25 1993 lesné a lesostepné spoločenstvá na skalnatom podloží 49 s masovým výskytom drieňa obyčajného 859. Lysá Podhoroď, PR 3,95 1993 vzácne lesné a lesostepné spoločenstvá s výskytom duba 50 Choňkovce mnohoplodého a vzácnych druhov rastlín 863. Pod Tŕstím Remetské Hámre PR 7,40 1993 slatinno-rašelinné spoločenstvá rastlín, jediné svojho druhu na 46 J časti pohoria Vihorlat 668. Senianske rybníky- Blatná Polianka NPR 213,31 z toho 1955, 1974 významná ornitologická lokalita v bývalom inundačnom území 38 časť SO-64,22 Východoslovenskej nížiny, vodná plocha a priľahlý komplex mokrých a mezofilných lúk 552. Podhorodský hradný Podhoroď PP 2,03 1986 bradlový tvrdoš s výskytom teplomilných a suchomilných 51 vrch rastlinných spoločenstiev 501. Beňatínsky travertín Beňatiná PP 0,24 1989 geologická a paleontologická lokalita-najvýchodnejšia lokalita 52 travertínov v SR Rožňava 631. Ostrá skala PR 6,66 1976 zachovalé prirodzené ekosystémy lesa s výskytom mnohých 79 (RV) Stratená chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov 861. Malé Zajfy Stratená PR 7,24 1993 Mokraďné a slatinné spoločenstvá s výskytom chránených a 80 ohrozených druhov rastlín a živočíchov 870. Vyšná Roveň Stratená PR 6,98 1993 lúčne spoločenstvá so zastúpením chránených a ohrozených 81 druhov rastlín a živočíchov 520. Dobšinská ľadová Dobšiná NPP ochranné 1979 ľadová jaskyňa, ktorá vznikla v paleogene; jaskynnú výzdobu 82 Jaskyňa pásmo NPP - tvoria rozmanité ľadové formy rozličnej veľkosti a hrúbky 360,21 ha /25m/; je jedinečným prírodným výtvorom európskeho až /3. stupeň svetového významu ochrany/

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 132

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha územia Rok Predmet ochrany Ozna- ochrany (ha) vyhlásenia čenie V mape Rožňava 391. Prielom Muráňa Bretka,Meliata PP 39,55 1980,1989 meandrujúci tok rieky Muráň, s priľahlými lesnými 55 (RV) komplexami, výskyt vzácnej flóry a fauny 628. Opičia skala Nadabula PP 0,24 1989 výrazný skalný útvar v oblasti Slovenského rudohoria 53 s mohutným kamenným morom nad obcou Nadabula 612. Meliatsky profil Meliata PP 15,42 1989 odkrytý typický profil meliatskej série, významná 54 paleontologická lokalita 578. Jovické rašelinisko Jovice PP 0,79 1990 unikátna lokalita rašeliniska s výskytom vzácnej flóry a fauny 62 625. Ochtinská Ochtiná NPP - 1972 jaskyňa s nádhernou aragonitovou výzdobou, 300 m dlhá, 63 aragonitová jaskyňa 235 m sprístupnených 1008. Zvonivá jama Plešivec NPP - 1996 krasová jama pri obci Plešivec 1007. Snežná diera Bôrka NPP - 1996 vertikálna jaskyňa-priepasť v krasovom území pri obci Bôrka 1005. Obrovská priepasť Jabloňov nad Turňou NPP - 1996 vertikálna priepasť pri obci Jabloňov nad Turňou 1003. Hrušovská jaskyňa Hrušov NPP - 1996 jaskyňa v sivých vápencoch Silického príkrovu, s aktívnym vodným tokom 519. Diviačia priepasť Plešivec NPP - 1986 jedna z najhlbších priepastí v SR, osem horizontov 61 prepojených priepastí 524. Drieňovec Drnava, Kováčová NPR 186,02 1984 lesné a skalné spoločenstvá na malej ploche, spojivo medzi 56 CHÚ vápencového a nevápencového typu 509. Brzotínske skaly Brzotín, Slavec NPR 433,78 1984 komplex pôvodnej skalnej , lesostepnej, stepnej, lesnej a 57 sutinovej flóry a fauny Slovenského krasu 669. Silická ľadnica Silica NPP - 1982 priepasť s hĺbkou 91 m, v spodnej časti po celý rok sa 58 udržiava ľad 508. Brázda Silica NPP - 1982 hĺbka priepasti 180,5 m, osem horizontov a pekná kvapľová 60 výzdoba, tretia najhlbšia v SR 642. Pod Fabiánkou Silica PR 1,22 1982 alúvium dolnej časti Brezoblatného potoka so zachovanou 59 pobrežnou vegetáciou, výskyt vzácnej flóry a fauny 589. Kráľova studňa Silická Brezová PR 11,21 1982 bohatá močiarna vegetácia, slatinná jelšina s výskytom 64 vzácnych druhov rastlín 681. Sokolia skala Silická Jablonica PR 11,69 1981 geomorfologicky výrazný skalný útvar zapojený do lesného 65 komplexu v závere malej doliny, vzácna flóra a fauna 647. Pod Strážnym Plešivec NPR 96,67 1966 teplomilné skalné stepi a drieňové dúbravy bohaté na vzácne 66 hrebeňom druhy rastlín a živočíchov 590. Krásnohorská Krásnohorská Dlhá NPP - 1972 1200 m dlhá jaskyňa vo vápencoch S úbočia Silickej planiny, 67 jaskyňa Lúka stalagmit o výške cca 30 m 583. Kečovské škrapy Kečovo NPR 6,61 1981 výrazný škrapový kopec s výskytom vzácnej teplomilnej flóry a 68 fauny

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 133

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha územia Rok Predmet ochrany Ozna- ochrany (ha) vyhlásenia čenie V mape Rožňava 569. Milada Silická Brezová NPP - 1972 jaskynné priestory merajú viac ako 800 m, tvoria ich chodby 71 (RV) s bohatou kvapľovou výzdobou 568. Domica Kečovo NPP - 1972 jaskyňa dlhá 5080 m, súčasť 21 km jaskynného systému 69 s pokračovaním na území MR, typická syntrová výzdoba 558. Hrušovská lesostep Hrušov NPR 40,85 1954, 1984 strednotriasové vápence s typickou lesostepnou teplomilnou 72 vegetáciou a bohatou faunou 536. Gombasecká jaskyňa Slavec NPP - 1972 jaskyňa dlhá 1525 m, puklinovo-riečneho typu, s výraznou 73 jaskynnou výzdobou 534. Gerlašské skaly Rožňavské Bystré, PR 21,73 1981 bizardný geomorfologický skalný útvar, obklopený bukovým 74 Honce lesom a pasienkami, vzácna flóra a fauna 521. Domické škrapy Kečovo NPR 24,44 1973 vzácna teplomilná flóra a fauna na svetlých vápencoch 70 stredného triasu 493. Ardovská jaskyňa Ardovo NPP - 1972 jaskyňa vo vápencoch Veľkého vrchu, puklinovo-riečneho 75 typu, 1300 m dlhá, poškodená jaskynná výzdoba 871. Zemné hradisko-časť Hrhov PR 55,95 z toho 1993 komplex lesnej a poľnohospodárskej pôdy pod svahmi 14 RV-32,97 Horného vrchu, bohatá vzácna flóra a fauna

541 Havrania skala-časť Bôrka NPR 147,14 z toho 1982 výrazný skalný fenomén s množstvom geologických foriem a 12 RV-1,39 špeciálnou mikroklímou, výskyt špecifickej flóry a fauny 680. Sokol - časť Stratená NPR 701, z toho RV 1976 zachovalé pestré lesné spoločenstvá s mnohými povrchovými 88 – 363,84 krasovými javmi (tiesňavy, vodopády, čereje), výskyt vzácnych druhov flóry a fauny 685. Stratená Dobšiná, Stratená, NPR 678,65 1964, 1976 rôzne geomorfologické formy, podzemné krasové fenomény a 77 Dedinky jaskyne so zachovalými pestrými biocenózami bučín, jedľobučín a reliktných borín, výskyt vzácnej flóry a fauny 720. Zejmarská roklina - Dedinky NPR 72,7 1980 významné geomorfologické krasové formy (roklina, bralá, 78 časť skalné stupne, vodopády, vyvieračky) a zachované lesné spoločenstvá s výskytom vzácnej flóry a fauny 257. Hnilecká jelšina -časť Dobšiná NPR 84,6 1988 alúvium podhorského jelšového lesa, v ktorom sú zastúpené 76 vzácne rastlinné spoločenstvá, s výskytom niektorých reliktných druhov 713. Zádielská tiesňava- Bôrka NPR 214,73 z toho 1954, 1986 tiesňava potoka Blatnica spolu s kolmými stenami, stráňami a 16 časť RV-135,91 priľahlou časťou doliny, vzácna flóra a fauna Spišská 514. Červené skaly Poráč, Olcnava, NPR 390,50 1981 kaňon Poračského potoka, privrátené svahy, veľmi vzácna 99 Nová Ves Slovinky flóra a fauna na vápencoch a dolomitoch (SN) 720. Zejmarská roklina - Smižany NPR 72,7 1980 významné geomorfologické krasové formy (roklina, bralá, 78 časť skalné stupne, vodopády, vyvieračky) a zachované lesné spoločenstvá s výskytom vzácnej flóry a fauny

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 134

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany) Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha územia Rok vyhlásenia Predmet ochrany Ozna- ochrany (ha) čenie v mape Spišská 570. Šarkanova diera Poráč PP 28,14 1979 archeologicky, paleontologicky a geomorfologicky 122 Nová Ves významná jaskyňa (SN) 608. Markušovské steny Odorín, Markušovce NPP 13,44 1976, 1987 výrazné geomorfologické útvary v paleogénnych vrstvách 94 Hornádskej kotliny, vzácna flóra a fauna 531. Galmuská tisina Spišské Vlachy NPR 55,96 1982 svojrázna a vzácna vápnomilná vegetácia lesných 100 fytocenóz, rozptýlený výskyt tisa obyčajného 693. Transgresia Markušovce PP 6,97 1987 vysoká skalná stena, na nej dobre viditeľná transgresia 95 paleogénu paleogénu na trias, typická flóra a fauna vápencov a pri Markušovciach zlepencov 517. Čintky Iliašovce PR 5,11 1988 lesný komplex Okrúhly les, stanovište viacerých vzácnych 96 druhov flóry a fauny 616. Modrý vrch Spišská Nová Ves PR 4,46 1988 súčasť lesného komplexu Okrúhly vrch, výskyt vzácnej flóry 98 a fauny 623. Novoveská Huta Spišská Nová Ves PP 2,59 1988 lúčne enklávy, kroviny a prirodzené koryto potoka Dubnica, 97 významné nálezisko motýľov 547. Holý kameň Smižany NPR 210,87 1976 zachovalé lesné ekosystémy s vysokou ekologickou 83 stabilitou lesa, s výskytom typických karpatských druhov rastlín a živočíchov, s dominantnými skalnými útvarmi s charakteristickou flórou a faunou 637. Piecky Hrabušice NPR 244,93 1974, 1976 roklina s výraznými geomorfologickými útvarmi a vodopádmi 84 so zastúpením dealpínskych a prealpínskych druhov rastlín, s typickou karpatskou faunou 651. Prielom Hornádu Hrabušice, Spišské NPR 290,49 1964, 1976 kaňonovité údolie, približne 16 km dlhé, brehy vysoké až 85 Tomášovce, 150 m, oddeľuje od centrálnej časti tzv. „okrajové pásmo“ Letanovce 688. Suchá Belá Hrabušice NPR 153,52 1964,1976 mimoriadne významné a krajinársko - esteticky pôsobivé 86 geomorfologické útvary rokliny, kde sa nachádza veľké množstvo dealpínskych a prealpínskych druhov rastlín 593. Kyseľ Smižany, Spišské NPR 949,97 1964,1976, 1993 roklina s mimoriadne pôsobivými geomorfologickými 87 Tomášovce, útvarmi, vodopádmi, so zachovalými lesnými Letanovce, Hrabušice spoločenstvami s množstvom chránených, ohrozených a ojedinelých druhov rastlín a živočíchov 680. Sokol Hrabušice, NPR 700,93ha, 1976 geomorfologicky a krajinársky atraktívne územie so 88 z toho SN - zachovalými biotopmi rastlín a živočíchov, s vysokým 157,76 ha výskytom chránených a ohrozených druhov karpatskej flóry a fauny 696. Tri kopce Hrabušice NPR 246,23ha, 1984 ochrana geomorfologických foriem, rastlinných a 89 z toho SN - živočíšnych spoločenstiev, sledovanie vývoja a ďalšie 71,90 ha vedecko - výskumné ciele

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 135

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany

Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha Rok vyhlásenia Predmet ochrany Ozna- ochrany územia (ha) čenie V mape Spišská 551. Čingovské hradisko Smižany PR 44,02 1982, 1993 ochrana najmä teplomilných rastlinných a živočíšnych 90 Nová Ves spoločenstiev, v ktorých je množstvo vzácnych a ojedinelých (SN) rastlín a živočíchov 584. Kocúrová Smižany PR 16,72 1974 ochrana a výskum lesných spoločenstiev, ktoré sa vyskytujú 91 na rôznych geologických podkladoch 1010 Muráň Spišská Nová Ves PR 180,66 1996-OP zachovalé lesné spoločenstvá na werfenských bridliciach v 92 nadm. výške okolo 1200 m n. m. so vzácnou flórou a faunou 1009 Knola Spišská Nová Ves, CHA 220,02 1996-OP pôvodné a charakteristické štruktúry dnes už miznúcej 93 Mlynky pasienkovo-horskej krajiny, typickej pre vysoké pohoria Slovenska; výskyt vzácnych a ojedinelých druhov živočíchov 529. Farská skala Chrasť nad PP 0,58 1990 skalná stena, budovaná pieskovcami a zlepencami 101 Hornádom bazálneho paleogénu, významná geologická lokalita 523. Dreveník-časť Žehra NPR 101,81 z toho 1925, 1930, 1982, drevenícky kras so skalným mestom a viac 102 SN-62,94 1993 ako 30 jaskyňami a priepasťami, horská i teplomilná vegetácia 694. Travertínová kopa Źehra PP 13,32 1987 najvýchodnejšia zistená travertínová kopa v zlomovej časti 103 Sobotisko - časť Z-S smeru, významná botanická a zoologická lokalita

630. Ostrá hora-časť Žehra PP 29,32 z toho 1990 zachovaná travertínová kopa, významná geologická, 104 SN-18,27 botanická i zoologická lokalita 682. Spišský hradný vrch Žehra NPP 24,20 1990 výrazný morfologický útvar, komplex prírodovedných a 105 historických hodnôt na jednej lokalite, hrad na vrchole patrí k najväčším v strednej Európe Trebišov 495. Bačkovská dolina Dargov NPR 220,04 1967 skalný relief na JV svahu Slanského pohoria, v starom 107 (TV) bukovo-dubovom lese, hniezdiská vzácnych druhov dravcov 582. Kašvár Ladmovce NPR 116,42 1953, 1980, 1993 vápencovo-dolomitový kopec s výraznou teplomilnou a 108 suchomilnou flórou a faunou 649. Poniklecová lúčka Malý Horeš PR 1,05 1964 zachovaná pôvodná vegetácia pieskových dún s masovým 113 výskytom ponikleca pestrastého a Zimmermannovho 691. Tajba Streda nad Bodrogom NPR 27,36 1966 terénna depresia mŕtveho ramena Bodrogu s priľahlým 109 miernym andezitovým chrbátom s naviatymi pieskami, vzácna močiarna, vodná a lesostepná flóra a fauna 721. Zemplínska jelšina Zemplínske Jastrabie PR 51,40 1981 komplex lužného a slatinného lesa v panvovitej zníženine, 111 veľmi cenný prvok Východoslovenskej nížiny 692. Tarbucka Streda nad Bodrogom PR 10,95 1986 dobre vyvinutá pieskomilná vegetácia na miernych 110 Z svahoch vrchu Tarbucka na substráte viatych pieskov 548. Horešské lúky Malý Horeš PR 6,94 1988 terénna depresia so vzácnou močiarnou vegetáciou a 112 faunou

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 136

Vyhlásené chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres ID Názov územia Obec Kategória Plocha Rok vyhlásenia Predmet ochrany Označenie ochrany územia (ha) v mape Trebišov 504. Biele jazero Malý Horeš PR 7,19 1988 bezodtokové jazierko v terénnej depresii medzi pieskovými 115 (TV) dunami, charakteristická vzácna flóra a fauna 594. Botiansky luh Boťany NPR 40,63 1967 zachovaný komplex lužného lesa medzi riekou Latorica a 120 obcou Boťany, vzácna flóra a fauna 595. Latorický luh Boťany NPR 15,08 1967 zvyšok mäkkého lužného lesa na ľavom brehu rieky Latorica 121 pri obci Boťany, vzácna flóra a fauna

659. Boľské rašelinisko Kráľovský Chlmec, PR 13,63 1967 rašelinový močiar, ojedinelý prirodzený jelšový porast, 114 Bôl výskyt vzácnej flóry a fauny 703. Veľké jazero Vojka PR 8,04 1967 previate mŕtve rameno riečneho systému Tisa-Bodrog, 118 v eolitickej depresii medzi pieskovými dunami, vzácna flóra a fauna 723. Zatínsky luh časť Zatín PR 66,06 1930, 1932, 1993 lesné spoločenstvá dubových jasenín a vŕbových jelšín 119 v inundačnom území Latorice pri obci Zatín 853. Dlhé Tice Svinice, Zatín, Rad PR 46,82 1993 zvyšky zachovaných pôvodných biocenóz mŕtvych ramien 116 Tice, vzácna flóra a fauna 858. Krátke Tice Vojka, Zatín PR 17,40 1993 izolované mŕtve rameno Tice Z od obce Vojka v sústave 117 pieskových dún, vzácna močiarna vegetácia

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 137

Navrhované chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres Názov územia Obec Predpokladaná Predpokladan Predmet ochrany Označenie kategória á výmera v mape ochrany územia (ha) Košice I. Podhradová Košice-Sever PP 2,24 zvyšok pôvodnej rozsiahlej teplomilnej trávnatej lesostepi na JZ časti hrebeňa 2 (K1) Hradovej Jahodná* Košice-Západ 2 PP - slatinný biotop z výskytom vzácnych druhov flóry 3 Kamenný hrb* Košice-Západ 2 CHA - jedľové, jedľovo-bukové a dubo-hrabové porasty lesného komplexu Kamenný 4 hrb Košice II. Čičky* Košice-Západ 2 PP - údolná nádrž a mokriny, významné refúgium obojživelníkov v prímestskej zóne 6 (K2) Košice IV. Hornádsko-toryský sútok - Krásna nad Hornádom CHA 10,96 z toho aluviálna niva rieky Hornád s fragmentom pôvodného mäkkého lužného lesa, 7 (K4) časť K4 - 4,06 vzácna flóra a fauna Štrkovisko Krásna Krásna nad Hornádom CHA 35,56 otvorená stála vodná hladina v terénnej depresii, vznikla po ťažbe štrku, výskyt 8 vzácnej fauny a flóry Košice- Hornádsko-toryský sútok - CHA 10,96 z toho aluviálna niva rieky Hornád s fragmentami pôvodného mäkkého lužného lesa, 7 okolie časť KS -6,90 vzácna flóra a fauna (KS) Hajagoš Jasov PR 88,00 vysokohodnotné porasty buka, potreba zachovať biodiverzitu spoločenstiev a 9 zvýšenie stability lesných porastov blízkych štruktúre prírodného lesa Hájska dolina Háj, Hačava CHA - výskyt travertínov a penovcov tvoriacich kaskády Hájskeho potoka 10 Hornádske meandre Milhosť, Kechnec, Seňa, CHA - aluviálna niva rieky Hornád v hraničnom úseku s MR, významná ornitologická 11 Gyňov, Ždaňa, Čaňa, lokalita Trstené pri Hornáde Jasovská jaskyňa - Jasov OP-NPP 5.300 ochranné pásmo v okolí vyhlásenej národnej prírodnej pamiatky Jasovská 97 ochranné pásmo jaskyňa Myšlianska skala Nižná Myšľa PP 0,74 geologicky významná lokalita pri obci Nižná Myšľa 12 Myšlianske vrstvy Nižná Myšľa PP 1,00 geologicky a geomorfologicky významná lokalita pri obci Nižná Myšľa 13 Nižná Hutka Nižná Hutka PP - lúčne ekosystémy SZ od obce s výskytom vzácnych druhov flóry a fauny 15 Pederská lúčka Peder PP 1,46 mezofilná lúčka v lesnom komplexe s výskytom chráneného druhu rastlín 17 korunkovka strakatá Skalistý potok, Kunia Drienovec, Debraď, Turňa OP-NPP 3700,00 ochranné pásmo vyhlásených národných prírodných pamiatok Skalistý potok, priepasť, Drienovská nad Bodvou, Háj, Jasov Kunia priepasť, Drienovská jaskyňa jaskyňa - ochranné pásmo Trebejovské skalky Trebejov PP 7,38 odkryvy skál v lesnom poraste pri Trebejove, výskyt vzácnej teplomilnej flóry a 18 fauny Veľkoidanský luh Veľká Ida PR - zbytok pôvodného mäkkého lužného lesa s menšími stálymi vodnými plochami, 16 vzácna flóra a fauna Vyšnomyšlianska Vyšná Myšľa PP 2,00 močiarne spoločenstvá rastlín a živočíchov s výskytom vzácnych a chránených 14 mokraď* druhov flóry a fauny

Poznámka: *vypustené z návrhu na vyhlásenie chránených území v Košickom kraji ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 138

Navrhované chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres Názov územia Obec Predpokladaná Predpoklad. Predmet ochrany Ozna- kategória výmera čenie ochrany územia (ha) v mape Gelnica Bukovec Švedlár PP - plochý hrebeň Bukovca porastený pasienkovými spoločenstvami rastlín, 22 (GL) vzácna flóra a fauna Drienkov Hŕbok Veľký Folkmár PR - morfologicky výrazný vápencový útvar porastený drieňovou dúbravou 21 s bohatým podrastom Folkmárska skala Veľký Folkmár PR 83,58 výrazný vápencový útvar na úpätí a vrchole svahu nad obcou, bohaté lesné, 20 lúčne a skalné rastlinné a živočíšne spoločenstvá Hámorské lúky Nálepkovo PR - aluviálne lúky s bohatým výskytom vzácnej vegetácie a zachovanými 27 brehovými porastami meandrujúceho Hnilca Hornád Kluknava, Margecany PP - alúvium Hornádu medzi Kluknavou a Margecanmi, bohato meandrujúci tok 28 s pôvodnými bukovými porastami a zbytkami lužných lesov Murovaná skala Kojšov PR 88,47 komplex prirodzených lesných porastov na pravom brehu Kojšovského potoka, 19 početné skalné steny, vzácna flóra a fauna Rovne Žakarovce, Kluknava, PR - sústava vrchoviskových rašelinísk na rozvodnici Hornádu a Hnilca a 29 Krompachy prameniskových spoločenstiev, vzácna flóra a fauna Starovodské jedliny Švedlár PR 117,78 rozsiahle jedľové a jedľovo-bukové porasty po pravej strane potoka Stará 24 voda, hodnotné rastlinné spoločenstvá v podraste Švedlárska jelšina Švedlár PR - hodnotná enkláva jelšového lesa pri obci Švedlár, výskyt vzácnej flóry 23 Šeliská Závadka PP - podhorské prameniskové spoločenstvá, slatinné lúky, vzácne druhy nižších a 26 vyšších rastlín Talaby Stará Voda PR - hodnotný komplex podhorských lúk a pasienkov, vzácna flóra a fauna 25 Michalovce Biela hora Stráňany CHA - súvislý lesný celok s výskytom vzácnych druhov fauny, najmä ornitofauny 30 (MI) Bisce Vojčice, Horovce CHA - ostrovček súvislých lesných porastov mäkkých lužných lesov, význačný biotop 32 zveri Lúky pri Drahňove Drahňov PR 30,59 komplex mokrých lúk pri obci Drahňov s pestrou paletou chránených a 34 ohrozených druhov rastlín a živočíchov Močiar pri Žabanoch Stráňany CHA - močiarne ekosystémy s výskytom vzácnych druhov fauny a flóry 33 Pavlovská jelšina Pavlovce nad Uhom PR 18,44 lesný porast jelše lepkavej so zvláštnym fenotypom, v podloží chránená 35 bleduľa jarná Šútová Vinné PR - lesný komplex dubovo-hrabových porastov dominantnej Šútovej, s bohatým 31 podrastom, vzácna flóra a fauna Rožňava Ardovská jaskyňa - Ardovo OP-NPP 48,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Ardovská jaskyňa 39 (RV) ochranné pásmo Havrania skala pri Stratená PR 5,82 zachovalosť lesných a skalných spoločenstiev s výskytom teplomilných a 56 Stratenej chladnomilných druhov rastlín, vysoká geomorfologická a krajinársko - estetická hodnota Občasný prameň Stratená PP 8,20 výnimočný hydrogeologický útvar s občasnou vyvieračkov vody 57

Poznámka: *vypustené z návrhu na vyhlásenie chránených území v Košickom kraji ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 139

Navrhované chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres Názov územia Obec Predpokladaná Predpoklad. Predmet ochrany Ozna- kategóri a výmera čenie ochrany územia (ha) v mape Bleskový prameň Drnava CHA - paleontologická lokalita najvyššieho triasu s výskytom typických vápencov, 38 s fosíliami lastúrnikov, brachiopód, amonitov, hubiek a rias Brázda - ochranné pásmo Silica OP-NPP 200,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Brázda 40 Diviačia priepasť - Plešivec OP-NPP 37,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Diviačia priepasť 41 ochranné pásmo Domica - ochranné pásmo Kečovo, Dlhá Ves OP-NPP 1239,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Domica 42 Rožňava Gombasecká jask. Silická Silická Brezová, Plešivec, OP-NPP 737,00 ochranné pásmo národných prírodných pamiatok Gombasecká jaskyňa a 43 (RV) ľadnica - ochranné pásmo Silica, Slavec Silická ľadnica Hrhovské rybníky Hrhov CHA - komplex hospodársky využívaných rybníkov pri obci Hrhov, výskyt vzácnych 44 druhov flóry a fauny Hrušovská jaskyňa - Jabloňov nad Turňou, OP-NPP 1500,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Hrušovská jaskyňa 45 ochranné pásmo Drnava, Lipovník, Hrušov Krásnohorská jaskyňa - Krásnohorská Dlhá Lúka OP-NPP 200,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Krásnohorská jaskyňa 46 ochranné pásmo Milada - ochranné pásmo Silická Brezová OP-NPP 73,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Milada 47 Obrovská priepasť - Jabloňov nad Turňou, OP-NPP 300,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Obrovská priepasť 48 ochranné pásmo Hrušov Ochtinská aragonitová Ochtiná, Štítnik OP-NPP 73,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Ochtinská aragonitová jaskyňa 54 jaskyňa - ochranné pásmo Plešivecké stráne Plešivec PR 165,00 špecifické rastlinné spoločenstvá celej xerosérie, významná entomologická 50 lokalita, klasický výskyt strnádky cia Radzim Brdárka, Vyšná Slaná PR 162,93 lesné biocenózy výraznej dominanty Radzima, výskyt vzácnych druhov flóry a 55 fauny, cenné spoločenstvá skál s endemitom jazyčník sivý Slavecké stráne Slavec PR 148,00 komplex teplomilnej vegetácie s výskytom panónskeho endemitu škumpa 51 vlasatá, najrozsiahlejšia a najzachovalejšia plocha porastu škumpy v SR Snežná diera - ochranné Bôrka OP-NPP 50,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Snežná diera 52 pásmo Záseky Plešivec, Pašková PR - významná lokalita ohrozeného druhu feruľa Sadlerova (európska červená 49 kniha IUCN) Zvonivá jama - ochranné Plešivec OP-NPP 250,00 ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Zvonivá jama 53 pásmo Železné vráta Štítnik, Plešivec PR 173,00 severná hranica rozšírenia spoločenstva Seslerietum heufleranae Zólyomi 37 1936, biotop s najbohatším druhovým spektrom arachnofauny, významná entomologická lokalita

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 140

Navrhované chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres Názov územia Obec Predpokladaná Predpoklad. Predmet ochrany Označeni kategória výmera e ochrany územia (ha) v mape Sobrance Barlahov Vyšná Rybnica PR - lesné porasty pozdĺž Barlahovho potoka, výskyt vzácnej flóry a fauny 59 (SO) Levková Hlivištia PR - pôvodné bukové porasty na vulkanitoch pohoria Vihorlat, výskyt vzácnej flóry a 62 fauny Karná Úbrež PR - dubovo-hrabové lesné porasty s masovým výskytom bledule jarnej a vzácnou 63 ornitofaunou Múr Remetské Hámre, Poruba PR 16,94 významná geologická a geomorfologická lokalita, dokumentujúca vývoj pohoria 58 pod Vihorlatom Vihorlat Močiar pri Kristoch Kristy CHA - močiarne spoločenstvá rastlín a živočíchov s výskytom vzácnych druhov flóry a 66 fauny Močiar pri Svätuši Svätuše CHA - močiarne spoločenstvá rastlín a živočíchov, pozoruhodný najmä výskyt vodnej 65 ornitofauny Petrovce Husák, Petrovce PR - lesné spoločenstvá bučín s výskytom vzácnej flóry a fauny, najmä 64 bezstavovcov

Pod Hrunom Ostrov PP 6,46 lúčne mezofilné spoločenstvá s masovým výskytom chráneného druhu rastlín 66 korunkovka strakatá Spišská Bujanov Spišské Vlachy PP - teplomilná flóra a fauna v ostro zarezanej doline, s početnými medzami a 67 Nová Ves stráňami, výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov (SN) Domková Olcnava, Spišské Vlachy PP - mimoriadne hodnotné komplexy lesov na severnej strane Galmusu a 71 v uzáveroch dolín Hejbarok Spišské Vlachy PP - južne exponované svahy s obnaženými skalnými útvarmi, vzácna flóra a fauna 68 Hora Olcnava PP - najhodnotnejšia lokalita vápnomilnej flóry v oblasti susediacej so Slovenským 72 krasom Kozia hora Žehra CHA - komplex lesných porastov na ľavom brehu potoka Žehrica a vlastného toku 73 potoka, hodnotné lesné a brehové porasty Kropeje Chrasť nad Hornádom PP - rozsiahla vápencová skala na pravom brehu Hornádu, skalnatý a sutinový 76 podklad vytvára vhodné podmienky pre výskyt vzácnej flóry Mlynský potok Spišské Vlachy PP - alúvium bohato meandrujúceho potoka so sprievodnými brehovými porastami, 70 miestami tvoriacimi porast lužného lesa, vzácne druhy flóry a fauny Prostá Spišské Vlachy PR - hodnotné komplexy lesných porastov na svahoch Galmusu, v závere doliny 69 Prostá a Svätojánskeho potoka Rury Žehra PP - prielomová dolina ľavého prítoku Žehrice, s veľmi dobre vyvinutými údolnými 75 tvarmi ojedinelými vo vývoji Hornádskej kotliny Skala Nižné Slovinky, Vyšné PR - rozsiahla planina z J a V ohraničená strmými skalnými útvarmi so 77 Slovinky spoločenstvami vápencových bučín a jedľobučín

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 141

Navrhované chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Kraj, okres Názov územia Obec Predpokladaná Predpokladaná Predmet ochrany Ozna- kategória výmera územia čenie ochrany (ha) V mape Spišská Vítkovské skaly Vítkovce PR - výraznejší skalný útvar na pravej strane Hornádu medzi Vítkovcami a 78 Nová Ves Olcnavou s výskytom vzácnej flóry a fauny (SN) Žehrica Žehra PP - prirodzene meandrujúci dolný tok potoka, najlepšie zachovaná časť 74 podhorského potoka s aluviálnymi spoločenstvami a brehovými porastami

Žompy Hnilčík PP - rozsiahle podhorské pramenisko so súvislým porastom rašelinníka a viacerých 79 machorastov a vyšších rastlín Trebišov Bačkovská stráň Bačkov PR 4,50 významná lokalita teplomilnej kveteny s masovým výskytom ponikleca 80 (TV) veľkokvetého Borsuk Viničky PR - vápencová časť kopca Borsuk , silne a husto zarastená krovinami, vzácna 81 teplomilná flóra a fauna Černochovská lúčka Černochov PP - typické lesostepné biocenózy Zemplínskych vrchov, s pestrou druhovou 82 skladbou flóry a fauny Dlhá hora, Tardika Ladmovce CHA - vápencové svahy porastené lesom a teplomilné lúčne spoločenstvá s výskytom 83 vzácnych druhov

Kerestúr Somotor, Svätá Mária, CHA - spoločenstvá močiarne, subhalofytných lúk, pieskových dún, medzi 87 Rad, Svinice, Svätuše, obrábanými poliami, vzácna flóra a fauna Malý Horeš, Strážne Kováčske lúky Klin nad Bodrogom, Borša PR - rozsiahly komplex lúčnych spoločenstiev, terénnych depresií s porastom ostríc 85 a vodnými spoločenstvami ramena Bodrogu Ladmovský močiar Ladmovce PP 26,55 močiar trstinového typu JZ od obce Ladmovce, vzácne druhy rastlín a 84 živočíchov Leknové rameno Kucany, Zatín PR 5,75 rastlinné spoločenstvá otvorenej vodnej hladiny mŕtveho ramena s príslušnou 91 faunou teplomilného charakteru Močiar pri Véči Zemplín, Véč, Nová PR 22,86 mŕtve rameno Bodrogu s typickou vodnou a močiarnou flórou a faunou, výskyt 90 Vieska pri Bodrogu vzácnych druhov rastlín a živočíchov Pieskovňa pri Kaponi Kapoňa PP 0,18 opustené staré pieskovisko s kolóniou chráneného druhu vtákov včelárik zlatý 92 Rozhladňa Kysta, Kašov CHA - lesný komplex Zemplínskych vrchov tvorený teplomilnými dubovými bučinami 86 s ostrovmi hrabových dubín, vzácna flóra a fauna Sitina Brehov Kucany PR 1,90 zbytok mŕtveho ramena rieky Laborec močiarneho charakteru, významné 93 hniezdisko ornitofauny Stará Tisa Veľké Trakany, Malé CHA - umelo odpojené bývalé koryto rieky Tisa, prietočné len pri povodniach, vzácna 94 Trakany flóra a fauna

Starý Bodrog Streda nad Bodrogom, CHA - odpojené rameno rieky Bodrog, významná lokalita prirodzených vodných a 95 Somotor, Ladmovce močiarnych spoločenstiev rastlín a živočíchov

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 142

Navrhované chránené územia v Košickom kraji (4. a 5. stupeň ochrany)

Trebišov Svätý Ivan Veľký Kamenec, Streda CHA - jeden z dvoch najvyšších vrcholov Medzibodrožia, patrí k najteplejším miestam 96 (TV) nad Bodrogom SR, optimálne podmienky pre vzácnu pieskomilnú vegetáciu Veľká Karčava Veľký Kamenec, Strážne CHA - zachované široké zavodnené koryto Karče, bohaté vodné a močiarne 88 spoločenstvá rastlín a živočíchov Vysoká Kráľovský Chlmec CHA 39,37 zvyšky teplomilných dúbrav a lesostepných plôch s početným zastúpením 89 teplomilných a suchomilných druhov rastlín a živočíchov na vrcholovej časti kopca Vysoká

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 143

Z dôvodu zmeny stavu, resp. neplnenia kritérií na vyhlásenie za osobitne chránené územia navrhuje sa na základe stanoviska ŠOP SR vypustiť z návrhu na vyhlásenie chránených území v Košickom kraji tieto lokality (označené v tabuľke *) PP Jahodná, CHA Kamenný vrch, PP Čičky a PP Vyšnomyšlianska mokraď. Ramsarské lokality Na území Košického kraja sa nachádzajú tri významné mokradné lokality, zapísané v „Zozname mokradí majúcich medzinárodný význam“ ( tzv. ramsarské lokality ) - NPR Senné -rybníky Latorica a Domica. • Ramsarská lokalita NPR Senné -rybníky - tvorí ju jeden veľký rybník, priľahlá rybničná sústava ( 26 hospodársky využívaných rybníkov oddelených navzájom sypanými hrádzami ), lúčne a pasienkové ekosystémy vlhkomilného a mezofilného charakteru, s roztrúsenými súvislými porastami krovín a stromov. Lokalita predstavuje významnú oddychovú zónu pri jarných a jesenných migráciách vtákov, tzv. hlavná migračná cesta, ktorú využíva vodné vtáctvo migrujúce cez región východného Slovenska. • Ramsarská lokalita Latorica - tvorí ju územie v medzihrádzovom priestore rieky Latorica, na východe ohraničené štátnou hranicou s Ukrajinskou republikou, na západe ohraničené komplexom lužných lesov ( PR Zatínsky luh ). Celá Ramsarská lokalita je súčasťou územia CHKO Latorica. Lokalita reprezentuje základné typy biotopov Východoslovenskej nížiny - biotopov tečúcich, stojatých vôd a močiarov, biotopov lúk a pasienkov a biotopov lužných lesov. Vyčlenené územie reprezentuje v rámci Slovenskej republiky, napriek rozsiahlym hydromelioračným úpravám v posledných desaťročiach, najbohatší komplex vodnej a močiarnej vegetácie a živočíšnych spoločenstiev, s hojným výskytom vzácnych, chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. • Ramsarská lokalita Domica – zahrňuje podzemné mokrade 25 km dlhého jaskynného systému, ktoré sú súčasťou typického a najväčšieho podzemného hydrologického systému planinového krasu v cezhraničnej polohe na území Slovenska a Maďarska. Územie prestavuje vodozbernú oblasť domického jaskynného systému na juhozápadnom okraji Silickej planiny a reprezentatívnu časť bilaterálnej biosférickej rezervácie UNESCO a lokality Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na území NP Slovenský kras a NP Aggtelek (Maďaská republika).

2.12.3. OCHRANA KULTÚRNEHO A HISTORICKÉHO DEDIČSTVA Kultúrno – historický potenciál Na území Košického kraja sa stretávajú a prelínajú kultúrne vplyvy viacerých historických regiónov – Zemplína, Abova, Gemera, Spiša a vytvárajú bohatý a mimoriadne rozmanitý kultúrno – historický potenciál tohto územia. Východná časť Košického kraja (okresy Trebišov, Michalovce, Sobrance) tvorí južnú časť historického Zemplína. Kultúra Zemplína je charakterizovaná prvkami nížinnej kultúry, viazanej na Východoslovenskú nížinu, v severnej časti v pokračovaní na území Prešovského kraja, prvkami horskej kultúry, viazanej na územie Karpát. Na juhu mali význam vplyvy Sedmohradska, na severe pôsobenie pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. Rozvoj osídlenia formovalo predovšetkým rozvoj poľnohospodárstva, všetky významnejšie sídla regiónu (Trebišov, Sečovce, Michalovce, Sobrance) mali významný poľnohospodársky charakter. Kultúra Zemplína má rad špecifických prvkov, jedinečných v celoslovenskom aj širšom kontexte. Strednú časť Košického kraja (okresy Košice I-IV a väčšinu okresu Košice – okolie) tvorí severná časť historického Abova, bohatá na zachovalé ucelené historické časti miest (predovšetkým Košice) a nehnuteľné kultúrne pamiatky vo vidieckom osídlení. Na formovanie kultúry mal podstatný vplyv význam Košíc a centra osídlenia a križovatky obchodných ciest. Mestská pamiatková rezervácia v Košiciach je jedinečným zachovalým súborom bohatej kultúrnej minulosti mesta. V západnej časti Košického kraja (okresy Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica) sa prelína oblasť kultúry západoslovenskej a východoslovenskej a charakter nížinnej s horskými oblasťami (Gemer a Spiš). Bohatá surovinová základňa bola určujúca pre vznik manufaktúrnej a následne priemyselnej výroby. Kultúrny vývin ovplyvnili kolonizačné vlny - v 13. a 15. storočí nemecká, v 15. a 17. storočí valašská. Významnejšie sídla majú cieľavedome založený pôdorys. ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 144

V roku 1993 bola do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO zapísaná lokalita „Spišský hrad a pamiatky jeho okolia“, ktorej územie leží v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča, a teda aj na území dvoch krajov, Košického a Prešovského. Košický kraj patrí z hľadiska množstva, rozmanitosti a hodnoty kultúrnych pamiatok medzi najatraktívnejšie na Slovensku. Na území Košického kraja sa nachádza v 287 obciach 1791 národných kultúrnych pamiatok zapísaných v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Počet obcí s nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami presahuje 60 % z celkového počtu obcí. Podľa druhu pamiatok najviac sú zastúpené sakrálne stavby, meštianske domy, kúrie a ľudové domy, kaštiele a parky, významne sú zastúpené aj technické pamiatky baníckej minulosti a vínne pivnice na juhu Zemplína. Osobitnou skupinou nehnuteľných pamiatok atraktívnych pre turizmus sú hrady, resp. ich zrúcaniny, z nich do ústredného zoznamu je zapísaných 12. Významnou skupinou pamiatok sú solitéry a zoskupenia zachovalých objektov ľudovej architektúry. Na území Košického kraja sa nachádzajú pamiatky ľudovej architektúry a urbanizmu charakteristické svojimi typologickými a výrazovými znakmi podľa historických regiónov (na západe sú to Spiš a Gemer, v centrálnej časti oblasť Košíc, v južnej a východnej časti oblasť Horného a Dolného Zemplína). Zoznam národných kultúrnych pamiatok (NKP), zapísaných v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR v Košickom kraji podľa okresov:

Počet obcí s nehnut. Počet nehnuteľ. kult. Okres kult. pamiatkami pamiatok zapísaných Počet obcí zapísanými v ústrednom v ústrednom zozname zozname Gelnica 14 80 20 Košice I - IV 12 622 13 Košice – okolie 61 191 112 Michalovce 44 107 78 Rožňava 53 296 62 Sobrance 23 37 47 Spišská Nová Ves 27 344 36 Trebišov 53 114 82 Košický kraj spolu 287 1791 450

Okres Gelnica V Gelnickom okrese je zapísaných celkove 80 NKP v 14 obciach. Z tohto počtu je 6 ľudových domov a 11 technických pamiatok. Najväčšia koncentrácia NKP je v okresnom meste a v Smolníku. Charakteristickým znakom nehnuteľných kultúrnych pamiatok v tomto okrese je ich umiestnenie v členitom teréne v symbióze s okolitou prírodou v údoliach Hnilca, Hornádu a ich prítokov. Túto spätosť s prírodou je potrebné rešpektovať pri rozvoji sídiel. Na území okresu sa nachádzajú 2 pamiatkové zóny – v Gelnici a Smolníku. Prechádzajú ním turistické kultúrno- poznávacie trasy Gotickej a Železnej cesty. Okresy Košice I – IV Najväčšia koncentrácia národných kultúrnych pamiatok zapísaných v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR v Košickom kraji je na území aglomerácií Košice. Z celkového počtu 622 je 10 pamiatok technických. Väčšina z nich sa nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii a jej ochrannom pásme. Mestská pamiatková rezervácia v Košiciach je jedinečnou stavebnou štruktúrou, zachovalými urbanistickými solitérmi, dokumentujúcimi vývoj mesta a osídlenia v tomto území. Je potrebné chrániť a vhodne dopĺňať jeho celkový výraz a charakter z pohľadu údržby, rekonštrukcie a novej výstavby jednotlivých objektov a najmä ako celok (silueta v meste, dominanty, priehľady a pod.).

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 145

Okres Košice – okolie V okrese je v 61 obciach celkove 191 národných kultúrnych pamiatok zapísaných v ústrednom zozname, z toho 12 pamiatok technických a 16 ľudových domov. Na tomto území sú vyhlásené pamiatkové zón v centrálnej časti mesta Medzeva – Nižný Majer, v centrálnej časti Vyšného Medzeva a v Turnianskej Novej Vsi. Najväčšia koncentrácia NKP je v Jasove, Medzeve, Turni nad Bodvou a Turnianskej Novej Vsi. Okres Michalovce V okrese Michalovce je v 44 obciach 107 národných kultúrnych pamiatok zapísaných v ústrednom zozname. Z tohto počtu je 1 technická pamiatka a 3 ľudové domy, resp. usadlosti. Najväčšia koncentrácia NKP je v okresnom meste, kde je vyhlásená pamiatková zóna s ochranným pásmom. Okres Rožňava V okrese je v 53 obciach 296 národných kultúrnych pamiatok zapísaných v ústrednom zozname. Z tohto počtu je 10 technických pamiatok a 31 ľudových domov. Vyhlásené pamiatkové zóny sú v sídlach Rožňava, Štítnik a Lúčka. Ochranné pásma NKP sú v týchto obciach – Štítnik, Plešivec, Ochtiná, Koceľovce, Betliar, Krásnohorské Podhradie, Gemerská Poloma a Rejdová. Najväčšie sústredie NKP je v Rožňave, Betliari, Krásnohorskom Podhradí a Štítniku, ľudovej architektúry v Rejdovej. Okresom prechádza turistická kultúrno - poznávacia trasa „Gotická cestá“ a „Železná cesta“. Okres Sobrance V okrese je v 23 obciach 37 národných kultúrnych pamiatok zapísaných v ústrednom zozname SR. Z tohto počtu sú 3 technického charakteru. Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej a v Jenkovciach majú vyhlásené ochranné pásma. Najväčšie sústredenie NKP je v Remetských Hámroch a Jenkovciach. Okres Spišská Nová Ves V okrese Spišská Nová Ves je v 27 obciach 344 národných kultúrnych pamiatok. Z tohto počtu je 11 technického charakteru a 60 ľudových stavieb. V roku 1993 bola do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO zapísaná lokalita „Spišský hrad a pamiatky jeho okolia“, ktorý územne zasahuje do 2 okresov – Spišská Nová Ves a Levoča, teda do 2 krajov (Košický a Prešovský). Územie v okrese Spišská Nová Ves predstavuje kat. územie obce Žehra, kde sa nachádzajú uvedené NKP – Spišský hrad a kostol sv. Ducha. Pamiatkové ochranné pásmo Spišského hradu je identické s hranicou územia UNESCO, kostol v Žehre má tiež samostatné ochranné pásmo. Pre územie UNESCO má vypracovaný návrh ochranného pásma, ktoré predstavuje širší záber územia s okolitými obcami, doposiaľ však nebolo vyhlásené. Na území okresu sú vyhlásené tri pamiatkové zóny: Spišská Nová Ves, Markušovce, Spišské Vlachy. Najväčšie sústredenie NKP je v Spišskej Novej Vsi, Žehre a v Spišských Vlachoch. Pamiatky ľudovej architektúry dominujú v Hnilci a Poráči. Územím okresu vedie turistická kultúrno – poznávacia trasa „Gotická cesta“ a „Železná cesta“. Okres Trebišov V okrese Trebišov je 114 národných kultúrnych pamiatok zapísaných v ústrednom zozname SR, z toho 3 technického charakteru. V súčasnosti prebieha nominačný proces Tokajskej oblasti do svetového kultúrneho dedičstva. Pripravuje sa spracovanie a vyhlásenie ochranných pásiem k týmto NKP: Malá Tŕňa – ref. kostol a súbor vínnych pivníc

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 146

Veľká Tŕňa – ref. kostol Malá Bara – ref. kostol Černochov – ref. kostol Najväčšie sústredenie NKP je v okresnom meste Trebišov a v obci Leles.

Prehľad významných archeologických pamiatok na území Košického kraja Okres Košice I – IV Košice, časť Kavečany – jaskyňa pri Kavečanoch Košice, časť Krásna nad Hornádom – poloha Kláštorná hura Okres Košice – okolie Budimír – mohylový násyp Drienovec – jaskyňa Dvorníky – Včeláre – vápencový lom VSŽ Háj – jaskyňa Dorina diera - Slaninova jaskyňa - Hradisko – Zádielsko – turnianska planina Haniska – mohylové násypy Hrašovík – mohyla Chorváty – poloha Hradová Jasov – jaskyňa Košická Belá – Antonova jaskyňa - Medvedia jaskyňa - Veľká Rothova jaskyňa Košický Klečenov – poloha Hrádek Moldava nad Bodvou – Moldavská jaskyňa Nižná Myšľa – poloha Koscelek - poloha Várhegy Obišovce – poloha Stráže Rankovce – poloha Nad Rankovskými skalami Svinica – severovýchodne od kostola Turňa nad Bodvou – jaskyňa Žihľavová diera Zádiel – Kostrová jaskyňa Okres Michalovce Východoslovenské mohyly z neskorého eneolitu: Lesné – v lese Potyčky, Trhovište – východne od obce, Zbudza – pred obcou. Kusín – poloha Hrádek - Slovanské hradisko (9. – 11. stor.) Vinné - Kostol na južnom úpätí Vihorlat. pohoria Okres Rožňava Kečovo – jaskyňa Čertová diera - jaskyňa Domica

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 147

Hrhov – poloha Bocskorkö barlang Plešivec – poloha Hradisko

Okres Sobrance Koňuš – poloha Starý Koňuš Okres Spišská Nová Ves Hrabušice – jaskyňa Mníchova diera - jaskyňa Tunel (Dufart) - poloha Zelená hora a Pod Zelenou horou - poloha Prielom Hornádu I Iliašovce – Tisícročná kaplnka (Sans Souci) Letanovce – jaskyňa Čertova diera - Biela jaskyňa - Ružová jaskyňa - Kláštorná jaskyňa Poráč – jaskyne Šarkanova diera a Chyža Smižany – jaskyňa Tri skalky Smižany (Spišské Tomášovce) – poloha Hradisko I a pod Hradiskom I Smižany – poloha Hradisko II Spišský Hrušov – poloha Miloj Žehra (Spišské Podhradie) – travertínový komplex Dreveník Okres Trebišov Kráľovský Chlmec – poloha Erös Zemplín – poloha Várhegy Somotor – poloha Somotorská hora Klin nad Bodrogom – zrúcanina stredovekého kostola Ladmovce – zrúcanina stredovekého kostola Malý Horeš – poloha Homok puszta Rad – v záhrade bývalého kláštora Trebišov – kostol sv. Ducha Veľký Kamenec – poloha Templom homok Sečovce – poloha Koscelek Návrh využitia potenciálu kultúrneho dedičstva v oblasti hospodárskeho a územného rozvoja územia Z uvedených stručných prehľadov NKP i archeologických lokalít v okresoch vyplýva, že Košický samosprávny kraj patrí z hľadiska množstva, rozmanitosti i hodnoty kultúrnych pamiatok medzi najatraktívnejšie na Slovensku. Počet obcí s nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami presahuje 60 % celkového počtu obcí, pričom je významné i to, že tieto pamiatky ležia v blízkosti národných parkov a chránených území. Atraktivita týchto pamiatok je znásobená neporušeným prírodným prostredím, prírodnou scenériou historických sídelných a krajinných štruktúr.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 148

Táto skutočnosť spolu s nehnuteľným kultúrnym dedičstvom, potenciálom ľudovej kultúry, zvykov, piesní a tancov, zohrá rozhodujúcu úlohu pri oživení poznávacieho cestovného ruchu. Osobitné postavenie v tejto oblasti má mesto Košice. V nadväznosti na potenciál kultúrneho dedičstva sa realizujú, resp. sú pripravované nasledovné projekty rozvoja kultúrno – poznávacej turistiky: - Košická aglomerácia - Gotická cesta - Európska železná cesta - Tokajská vinohradnícka oblasť – Svetové kultúrne dedičstvo - Strednozemplínsky región Košická aglomerácia Je dominantným kultúrno – spoločenským centrom východoslovenského regiónu. Má výhodnú polohu vzhľadom na susedné Maďarsko, Poľsko i Ukrajinu. V stredoveku bolo významným obchodným centrom, jeho charakter sa menil dobou ale nie významom. Svojimi špecifickými danosťami v rámci Slovenskej republiky si zachoval charakter kulrúrno – spoločenského centra i v súčasnosti. Historické jadro Košíc patrí vôbec medzi najväčšie a najzachovalejšie kompaktné stredoveké urbanistické súbory na Slovensku. Význam polohy Košíc v rámci cezhraničnej spolupráce je deklarovaný v Euroregióne Košice – Miškolc a s mestom Rzesov v Poľsku. Svojim širším i bližším okolím i ako východiskovým bodom regiónu poskytuje rozmanité možnosti pre aktívne využitie voľného času. Široký sortiment kultúrnych inštitúcií vytvára bohatý priestor návštevníkom územia KSK. Gotická cesta Má celoeurópsky charakter. Cez územie Slovenskej republiky prechádza z Maďarskej republiky smerom severným do Poľska. Na území Spiša a Gemera vytvára ucelené tématické okruhy, ktoré okrem územia KSK presahujú i do Banskobystrického a Prešovského kraja. Na území Košického samosprávneho kraja predstavuje predovšetkým súbor pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO - Spišská Kapitula, Spišský hrad a kostolík v Žehre, ďalej pamiatky okolia Spišských Vlachov, Gelnice a Rožňavy. Jej aktiváciu na území KSK organizuje regionálne združenie cestovného ruchu Spiš – Gemer so sídlom v Levoči pomocou siete propagačných centier a kancelárií.

Európska železná cesta (EŽC) Po vzore západných štátov Európy formou kultúrnej turistiky prezentuje miesta ťažby, výroby a spracovania železa na území Slovenska. Na území KSK má navrhnuté 3 trasy charakterizované baníckou a hutníckou činnosťou, ktorá mala mimoriadny význam pri rozvoji osídlovania nášho kraja. Slovenské technické múzeum, Slovenská hutnícka spoločnosť a Hutnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach založili spoločné združenie Železná cesta a pripravili návrh 3 trás Európskej železnej cesty na Slovensku: Trasa I. Košice - Moldava nad Bodvou - Medzev – Štós – Smolník - Mníšek nad Hnilcom - Prakovce – Gelnica – Krompachy Ružín – Košice. Trasa II. Krásnohorské Podhradie –Rožňava – Betliar – Nižná Slaná – Vlachovo – Dobšiná – Stratená – Severná Skala – Valkovňa – Pohorelá – Muráň – Tisovec – Hnúšťa – Sirk – Jelšava – Štítnik – Kunová Teplica – Domica – Ózd – Maďarsko.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 149

Trasa III. Mníšek nad Hnilcom – Švedlár – Nálepkovo – Hnilčík (Roztoky, Grétla, Bindt) – Novoveská Huta – Spišská Nová Ves – Markušovce – Rudňany – Krompachy – Kluknava – Jaklovce – Opátka – Košice. Tokajská vinohradnícka oblasť V súčasnosti prebieha nominačný proces tejto oblasti do Svetového kultúrneho dedičstva a v priľahlých mikroregiónoch Medzibodrožia a TARBUCKY sa skúmajú aktivity cestovného ruchu. Južný Zemplín a Medzibodrožie má nedotknutú prírodu s množstvom vodných plôch, autentické dedinské prostredie, kultúrno – historický potenciál a typický zemplínsky folklór. V symbióze s historickým dedičstvom svetoznámej výroby Tokajského vína má jedinečné predpoklady pre rozvinutie kultúrneho turizmu v náväznosti na už zabehnuté formy vidieckeho turizmu a agroturistiky v susednom Maďarsku. Strednozemplínsky región Ďalším územím, v ktorom je potrebné valorizovať prírodné i kultúrne danosti, je územie ležiace východne od Michaloviec. Rekreačná oblasť východoslovenskej Šíravy, krajinné prostredie CHKO Vihorlat, vinohradnícka oblasť Tibava.

2.12.4. PRIESTOROVÉ VYMEDZENIE EKOLOGICKÝCH ZÓN Priestorové vymedzenie ekologických zón vychádza z výstupnej interpretácie regionálnych územných systémov ekologickej stability. Využila sa transformácia vybraných prvkov krajiny, ktoré sa vnímajú z pohľadu krajinnej ekológie ako prvky pozitívne a prvky negatívne. Je to priemet prvkov, ktoré charakterizujú hodnotu prírodnej a urbanizovanej krajiny. Na základe ich hodnotenia sú v krajine vytvárané priestory s osobitným režimom činností. Ako podklad pre priemet ÚSES boli využité prvky: • pozitívne: - priestory štátnej ochrany prírody - priestory prvkov R-ÚSES - priestory krajinársky hodnotné (interakčné prvky) - priestory hodnotných lesných spoločenstiev - priestory hydroekologicky významné • negatívne: - priestory ťažby nerastných surovín - priestory hygienicky narušené - priestory sústredenia infraštruktúry - priestory hospodárskej výroby - priestory intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby. Priemet týchto prvkov vytvára súčasne aj priestorové vymedzenie limitov v krajine. Kumuláciou alebo vzájomným prelínaním jednotlivých limitov sú v danom území vymedzené nasledujúce kvalitatívne priestory (zóny): E - ekologicky hodnotná, ktorú charakterizujú pozitívne limity Š - štandardná, charakteristická prelínaním pozitívnych a negatívnych limitov (s prevahou pozitívnych) R - revitalizačná (narušená), kde je prevaha negatívnych limitov a krajina si vyžaduje realizovať nápravné opatrenia.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 150

Výsledné členenie územia s priemetom R-ÚSES a chránených území vo výkrese v mierke 1:50 000 slúži ako podkladová informácia o stave zaťaženia krajiny pre usmerňovanie rozvoja aktivít v území. V regulatívoch a návrhu opatrení sú stanovené opatrenia a činnosti potrebné pre funkčné využitie jednotlivých priestorov riešeného územia. Do ekologicky hodnotných priestorov sú zaradené chránené územia národných parkov Slovenský raj a Slovenský kras a existujúce a navrhované maloplošné chránené územia prírody. V týchto priestoroch sa nachádza najzachovalejšie prírodné prostredie s provincionálnymi, nadregionálnymi a regionálnymi biocentrami. Revitalizáciu si vyžadujú predovšetkým priestory s koncentráciou priemyselnej výroby a technickej infraštruktúry, priestory Východoslovenskej nížiny a Košickej roviny s prechodom do Moldavskej roviny. Tieto územia sú najsilnejšie antropicky zaťažené. Pre jednotlivé uvedené priestory sa navrhujú nasledovné opatrenia a regulatívy. 1. Pre priestor E - ekologicky hodnotná krajina: - zachovanie genofondu krajiny a kostry ekologickej stability s možnosťou vyhlasovania ďalších chránených území a areálov s cennými biotopmi a ich ochranných pásiem, - zákaz pestovania a rozširovania nepôvodných druhov živočíchov a rastlín, nevnášať umelé prvky do krajiny (odvodňovanie, závlahy, regulácie vodných tokov...), - príprava opatrení na elimináciu predpokladaného zhoršovania zdravotného stavu lesa aj v nižších polohách ako dôsledku pôsobenia imisií, dlhodobého zrážkového deficitu a postupného globálneho otepľovania klímy, - preferovanie jemnejších foriem hospodárenia v lesoch (napr. clonný rub, prirodzená obnova lesa...), zlepšovanie technického zabezpečenia minimalizácie negatívnych vplyvov existujúcich aktivít na ŽP v priestore (prechod na plynové vykurovanie, alebo vykurovanie z alternatívnych zdrojov, kanalizácia, ČOV, odpadové hospodárstvo) 2. Pre priestor Š - štandardná krajina: - biocentrá považovať za limit územného rozvoja, - v lesnom hospodárstve preferovať pôvodné dreviny a obmedzovať veľkoplošné holoruby (resp. ich použitie konzultovať s orgánmi ochrany prírody), prechádzať na prirodzenú obnovu lesa podľa schválených lesných hospodárskych plánov, - zvyšovať podiel nelesnej stromovej a krovitej vegetácie v krajine a postupne dobudovávať kostru ekologickej stability, najmä biocentrá a biokoridory na regionálnej a miestnej úrovni (M-ÚSES, projekty pozemkových úprav, územné plány sídelných útvarov a zón...), - postupne reštrukturalizovať veľkoblokovú ornú pôdu s dôrazom na prispôsobenie sa potenciálu územia a na ochranu pred vodnou resp. veternou eróziou, - obmedziť realizácie melioračných opatrení (odvodňovanie pozemkov, regulácia vodných tokov, závlahy, ...), - revitalizovať vodné toky (brehové porasty), - pripraviť opatrenia na elimináciu predpokladaného zhoršovania zdravotného stavu lesa aj v nižších polohách ako dôsledku pôsobenia imisií, dlhodobého zrážkového deficitu a postupného globálneho otepľovania klímy. 3. Pre priestor R - revitalizačná krajina - vypracovať úvodný revitalizačný projekt obnovy krajiny pre narušené priestory, - vykonať inventarizáciu hodnotných biotopov ako potenciálnych prvkov ÚSES a plôch vhodných pre náhradnú výsadbu drevín, - u významných zdrojov znečisťovania životného prostredia postupne zmeniť výrobné technológie, alebo výrobu zastaviť, - prispôsobiť poľnohospodársku veľkovýrobu potenciálu krajiny a realizovať opatrenia na minimalizáciu vodnej erózie,

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 151

- dôsledne požadovať dodržiavanie náhradnej výsadby pri povoľovaní výrubu drevín (§ 48 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny), - budovať viacúčelové malé vodné nádrže v poľnohospodársky využívanej krajine, - pri zámeroch nových aktivít dôsledne vyžadovať splnenie legislatívou požadovaných podmienok (dodržiavanie limitov pre znečisťovanie ŽP, proces EIA). Vodné toky sú prirodzenou spojnicou v krajine. Ich revitalizácia vo všetkých troch priestoroch je z ekologického hľadiska jednou z prioritných úloh. Potrebné je pritom dodržiavať nasledovné opatrenia: • Všetky technické zásahy do tokov by mali rešpektovať ekologické kritériá s nevyhnutným zdržiavaním vody v tokoch, a to predovšetkým zvýšením minimálnych vodných stavov. Toto je možné zabezpečiť iba zvýšením hydromorfnosti jednotlivých povodí v celom území Košického regiónu. • Technické narovnanie vodných tokov, ktoré bolo v minulosti realizované je nevyhnutné podľa technických možností renaturalizovať v súlade s ekologickými kritériami. • Pri technických zásahoch do tokov odporúčame vytvárať také podmienky vodného režimu, aby dochádzalo k periodickým záplavám mokraďných ekosystémov v alúviách tokov, tým bude rešpektovaná potrebná regulácia vody v prostredí so splošťovaním povodňových prietokov a vylepšovaním minimálnych prietokov v období sucha. • Nepripúšťať klasickú úpravu vodných tokov, aká bola prevádzaná doteraz. • Na lokálnej úrovni ÚSES-u odporúčame všetky toky zahrnúť do systému lokálnych biokoridorov, aj tie toky, ktorých ekologická kvalita vplyvom technických zásahov v poslednom období značne utrpela. To preto, aby toky a ich pobrežná vegetácia sa dostala minimálne do pôvodných ekologických podmienok.

2.13. DOPRAVA 2.13.1. CESTNÁ DOPRAVA Zásady rozvoja cestnej dopravy a širšie dopravné súvislosti Košického kraja Koncepciu rozvoja dopravy Slovenskej republiky stanovil „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“ (uznesenie vlády SR č. 162/2001) aj „Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001“ (uznesenie vlády SR č. 1033/2001), ktoré vychádzajú z materiálov európskych krajín definujúcich celoeurópsku dopravnú sieť. Sú to predovšetkým závery prijaté na II. Paneurópskej konferencii na Kréte v r. 1994, konferencii ministrov dopravy európskych krajín v Helsinkách v r. 1997 s odhadom potrieb dopravnej infraštruktúry v asociovaných krajinách. Hlavným východiskovým dokumentom je projekt TINA, ktorý určuje: „Hlavné multimodálne dopravné koridory TINA“ a koridory „Doplnkovej siete TINA“ ako otvorený proces štátov EU. Pôvodná sieť európskych ciest „E“ (AGR Ženeva 1975) stanovila trasy medzinárodných cestných ťahov: hlavných, medziľahlých a doplnkových (odklonových) spojovacích. Územím Košického kraja prechádzajú medzinárodné cestné ťahy: • Hlavná európska cesta E50 (D1, I/50, I/68) v trase: hranica VÚC Prešovského kraja/ VÚC Košického kraja – Košice - Michalovce – štátna hranica SR/UA. • Vedľajšia európska cesta E71 (I/68) v trase: Košice – Milhosť – št. hranica SR/MR. • Doplnková európska cesta E571 (I/50) v trase: hranica VÚC Banskobystrického kraja/VÚC Košického kraja – Rožňava – Košice. Sieť transeurópskych magistrál „TEM“ (Transeuropean Mororway – Rím 1991) na území Slovenskej republiky obsahuje sedem úsekov „E“ ciest zoskupených do ťahov TEM 1 až TEM 7. Územím Košického kraja prechádzajú trasy: TEM 4 (D1, I/50) v trase ciest D1, I/50: hranica VÚC Prešovského kraja/VÚC Košického kraja – Košice – Michalovce – št. hranica SR/UA.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 152

TEM 6 (I/50, I/68) v trase: Košice – štátna hranica SR/MR. Poznámka: Cesta E 571 (I/50) v úseku: hranica Banskobystrického VÚC/ VÚC Košického kraja – Rožňava – Košice nie je zaradená do siete transeurópskych magistrál. Stredoeurópske Multimodálne koridory „TINA“ zasahujúce územie SR sú: • Koridor 4: Berlín – Drážďany – Praha – Budapest – Istanbul • Koridor 5a: Bratislava – Žilina – Košice – Vyšné Nemecké – Užhorod • Koridor 6: Gdansk – Katowice – Žilina • Koridor 7: rieka Dunaj. Koridory doplnkovej siete „TINA“ – na území SR ju tvoria dva severo - južné ťahy: • Stredný koridor: Martin – Turčianske Teplice – Zvolen – Šahy – Budapešť • Východný koridor: Rzeszow – Vyšný Komárnik – Prešov – Košice – Miskolc. Základom hlavných koridorov na území SR sú diaľničné ťahy D1, D2, D3, D4. Najvýraznejší je diaľničný ťah D1 v úseku: Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice – Michalovce – štátna hranica SR/UA a je v celej svojej dĺžke súčasťou transeurópskeho multimodálneho koridoru 5a. koridory doplnkovej siete TINA sú na území SR zabezpečené cestnými komunikáciami s nadštandardným jazdným komfortom ako cesty s obmedzeným prístupom, ktoré tvorí sieť diaľničná doplnená o sieť rýchlostných ciest R1 až R6. Táto je navrhnutá v zmysle uznesení vlády SR č. 162/2001 „Novým projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“ a č. 1003/2001 „Koncepcia územného rozvoja SR“ a je určená v trasách zasahujúcich územie Košického kraja: R2: štátna hranica ČR/SR Drietomá – Trenčín – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice. R4: štátna hranica MR/SR – Milhosť – Košice – (peáž s trasou D1) – Prešov – Svidník – Vyšný Komárnik, štátna hranica SR/PR. Pre zlepšenie medzinárodnej multimodálnej dostupnosti regiónu východného Slovenska sa iniciatíva SR odráža do snahy o vytvorenie multimodálneho koridoru vedúceho cez aglomerácie a mestá pozdĺž východných hraníc asociovaných štátov EU, pracovne nazývaného ako „Pobaltský koridor“ v trase: Riga – Kaunas – Bialystok – Lublin – Rzeszow – Svidník – Prešov – Košice – Miskolc – Oradea – Bukurest – Constanca. (Viď schému „Dopravné koridory v strednej a východnej Európe“.)

Nadregionálna cestná sieť – diaľnice a rýchlostné cesty a.) Zásady návrhu cestnej dopravy Cestná infraštruktúra Slovenskej republiky je funkčne definovaná podľa cestného zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Prioritné koridory nadradenej cestnej siete a ich koncepciu stanovilo uznesenie vlády SR č. 162/2001. Parametre jednotlivých kategórií ciest podľa ich stanovenej funkcie sú definované normou STN 73 61 01. Nadregionálnu cestnú sieť na území košického kraja predstavujú diaľnica (označenie D) a rýchlostné cesty (označené R) a sú určené na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu. Tieto cesty sú vo svojej konečnej fáze realizácie smerovo rozdelené, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením a sú určené výhradne na premávku motorovými vozidlami s určenou minimálnou konštrukčnou rýchlosťou. Križovania a križovatky s ostatnými komunikáciami sú výhradne mimoúrovňové. Ak má byť prijatá koncepcia plne funkčná s nadštandardným cestovným komfortom, musia mať tieto dopravné cesty vybudované „sprievodné cesty“ v optimálnych parametroch. Tieto sprievodné cesty sú vedené ako súbežné cesty, budú hospodársko-spoločenskej dôležitosti významu aspoň ako cesty II. triedy, musia byť realizačnou a v prípade investičnom aj stavebnou súčasťou etapovej výstavby rýchlostnej cesty aj v prípade prestavby vyhovujúcich úsekov ciest III. triedy, či nových cestných prepojení. Pod realizačnou etapou sa rozumie časová realizácia nielen po dĺžkových úsekoch, ale aj v tzv. „polovičnom“ profile

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 153

u diaľnic, alebo pri využití úsekov existujúcej cesty I. triedy s vyhovujúcimi parametrami pre R- cestu. Cesty I. triedy sú komunikácie s prevažujúcim významom a hospodársko – spoločenskej dôležitosti najmä pre medzinárodnú a celoštátnu nadregionálnu dopravu. Cesty II. triedy sú charakteristické s prevažujúcou funkciou s medziregionálnou (medzikrajskou a medziokresnou) dopravou a spolu s cestami III. triedy prešli od 1.1.2004 do kompetencie Košického samosprávneho kraja (KSK). b.) Návrh nadradenej nadregionálnej cestnej siete – implementácia uvedených zásad do územia Košického kraja Plánovaná trasa diaľnice D1 je navrhovaná v základnej kategórii D-26,5/120 a na úseku Poprad – Prešov - Budimír vedie územím Prešovského kraja. I keď prakticky len tanguje územie Košického kraja, dopravne aj priestorovo podstatne ovplyvňuje rozvoj cestnej siete severnej časti okresov Spišská Nová Ves a Gelnica – teda osídlenie v údolí rieky Hornád. Vybudovaný úsek diaľnice D1 Prešov – Košice do územia Košického kraja vchádza pri napojovacom uzle severného diaľničného privádzača pri obci Budimír. Plánovaná trasa sa navrhuje v pokračovaní južným smerom v údolí rieky Torysa a ďalej východným smerom súbežne s cestou I. triedy č. 50 po úsekoch: • Budimír – Bidovce dl. 13,7 km, uzly: Košické Olšany, Bidovce a rýchlostný privádzač Košice, • Bidovce – Dargov, dl. 12,95 km, uzly: Dargov, Sečovce, • Dargov – Michalovce západ, dl. 14,67 km, uzly: Hriadky (Trebišov), Michalovce západ (Humenné), • Michalovce západ – štátna hranica SR/UA dl. 42,51 km, uzly: Michalovce východ (V. Kapušany), Sobrance, Storož a privádzač Záhor – Vyšné Nemecké. Uvedená trasa D1 sa v súčasnosti v určenom koridore študijne sleduje, alternatívne posudzuje a hodnotí z hľadiska vplyvov diaľnice na životné prostredie. Vyhodnocuje sa alternatíva tunelového prepojenia pod Dargovským priesmykom, alternatíva napojenia mesta Michalovce s účelom dosiahnuť optimálne riešenie. Osobitné úseky cestných diaľničných privádzačov sa navrhujú: • Pre mesto Košice tzv. druhý „východný“ privádzač v úseku Košické Olšany – Sady nad Torysou, križovatka Prešovská cesta – Sečovská cesta mimo mestskej časti Košická Nová Ves. V ďalekom výhľade sa ponecháva územná rezerva pre privádzač Južné nábrežie – Vyšné Opátske – Košická Polianka (napojenie na trasu rýchlostnej komunikácie R2). • Pre mesto Michalovce (uzol západ) v trase súbežnej so železnicou Trebišov – Michalovce (po jej východnej strane) a súbežne s Továrenskou ulicou vrátane mimoúrovňového napojenia na Sobraneckú ulicu v Michalovciach (v zmysle návrhu ÚPN mesta). • Pre existujúci hraničný priechod SR/UA Vyšné Nemecké – Záhor. Trasa cesty E 571 (I/50) má celoštátny (nadregionálny) aj nadnárodný význam európskej cesty E 571 a celoštátneho ťahu R2 v súbehu s cestou I. triedy č. 50. Jej dôležitosť sa bude zvyšovať postupným realizovaním prepojení v smere: západná Európa – Viedeň – Bratislava – Lučenec – Košice – Ukrajina, pri očakávanom hospodárskom rozvoji v najbližšom období. Celoštátny nadregionálny význam už v súčasnosti vyžaduje zabezpečiť rýchle, kvalitné kapacitné prepojenie dvoch hlavných centier republiky Bratislava – Košice, pričom táto trasa poskytuje aj vhodné východzie predpoklady pre hospodársky rozvoj južnej časti Slovenska. Potvrdením týchto úvah je aj preukázateľne najvyšší prírastok dopravnej zaťaženosti na ceste I. triedy č. 50 na území Košického kraja za obdobie r. 1995 – 2000. Dopravné využitie v medzinárodnej doprave bude vecou včasnej ponuky kvalitnej dopravnej cesty v požadovanom smere. Rýchlostná cesta E 571 na území Košického kraja sa navrhuje v základnej kategórii R- 22,5/100,80 pri čiastočnom využití cesty I/50 (exist. kategória C-11,5) podľa stavebných úsekov

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 154

s postupnou dostavbou mimoúrovňových napojovacích uzlov. V prvej fáze výstavby je nutné realizovať obchvaty miest a obcí Šaca, Čečejovce a odstrániť bodové dopravné závady (úrovňové železničné priecestia). Horský priechod cesty I/50 cez vrch „Soroška“ navrhujeme riešiť tunelom v parametroch plného profilu rýchlostnej 4-prúdovej komunikácie. Priebeh nadradenej cestnej trasy R2 (I/50) územím mesta Košice je územne stabilizovaný určenými koridormi či už v dopravných alebo územnoplánovacích riešeniach, pri zabezpečení jej napojenia na trasu diaľnice D1 a trasu európskej cesty E 50 v úseku Košice – Michalovce – hranica SR/UA. Medzietapa dopravného prepojenia cesty I/50 na D1 (cesty E 571 na E 50) sa t.č. realizuje dostavbou mimoúrovňovej križovatky Prešovská cesta – Sečovská cesta vrátane priľahlého úseku cesty Južné nábrežie. Definitívna trasa prieťahu cesty R2 (I/50) je dlhodobo územne fixovaná (aj v ÚPN a GDP mesta) južným obchvatom mesta a mestskej časti Krásna nad Hornádom, od mestskej časti Šaca, južne od letiska, pozdĺž trate ŠRT údolím rieky Torysa s vyústením do mimoúrovňového uzla trasy D1 pri Košických Olšanoch. Podľa stanoviska Slovenskej správy ciest k ZaD Územného plánu veľkého územného celku Košického kraja trasy rýchlostných ciest na území Košického kraja nie sú zatiaľ definitívne stanovené. Trasy týchto rýchlostných ciest budú definitívne stanovené po ukončení procesu EIA ktorý sa predpokladá ukončiť pre R2 II. polroku 2005 a pre R4 III. štvrťroku 2004. Trasa cesty E 71 (I/68) smerom na juh do Maďarska v súbehu s cestou I/68 Košice – Milhosť – smer Miskolc sa v súčasnosti študijne projekčne pripravuje ako 1. etapa realizácie multimodálnej európskej trasy „Sever – Juh“. Táto významná dopravná trasa medzinárodného významu na východnom Slovensku označovaná ako trasa „Sever – Juh“ a v stredoeurópskej sieti označovaná ako tzv. „Pobaltský koridor“ (najkratšia východná spojnica Škandinávie a Balkánu), zahrňuje na východnom Slovensku tieto úseky európskej siete „E“: • E 371 št. hranica PR/SR Vyšný Komárnik – Svidník – Prešov, (súbehy s cestami I/73 a I/18), • E 50 Prešov – Košice, vybudovaná diaľnica D1 (problematický prieťah mestom Prešov), • E 71 Košice – Milhosť št. hranica SR/MR, súbeh s cestou I/68. Celý uvedený medzinárodný rýchlostný ťah označovaný R4 zasahuje územie Košického kraja a v ňom okresy Košice – okolie a mesto Košice tým, že tvorí funkčnú súčasť vonkajšieho mestského okruhu. Tým je zabezpečené výhľadové vzájomné prepojenie mestských komunikácií v radiálnom smere (vrátane diaľničných privádzačov) aj dopravná obsluha mestských častí prostredníctvom už založenej radiálno – okružnej uličnej siete. Dotvorenie tejto vonkajšej siete v súlade s dopravnou koncepciou mesta Košice vyžaduje vybudovať vonkajší južný a východný rýchlostný obchvat mesta po úsekoch a uzloch aspoň v polovičnom profile, t.j. v úprave R-11,5/100: • Mimoúrovňová križovatka, napojenie na cestu I/50 (Ludvíkov dvor) – južný okraj letiska Košice – (úsek R2) – napojenie na I/68 (R4) pri obci Valaliky alebo Šebastovce. • Mimoúrovňová križovatka, napojenie na cestu I/68 (pri obci Valaliky alebo Šebastovce) – súbežne s traťou ŠRT, ako tzv. peážny úsek ciest R2 a R4. • Mimoúrovňová križovatka Krásna nad Hornádom (II/552) – Košická Polianka – Sady nad Torysou (napojenie 2. „východného“ privádzača (a územná rezerva na prepojenie cez Vyšné Opátske) – úsek je peážny ťahov R2 a R4. • Sady nad Torysou, napojenie na existujúcu cestu I/50 Košické Olšany – , napojenie na D1, končí peáž cesty R2 a v trase diaľnice D1 pokračuje ako ťah označovaný R4.

Základná komunikačná sieť a ostatné významné cestné trasy Okresy Košice I - IV

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 155

V okresoch Košice I - IV (mesto) táto cestná sieť hierarchicky nadväzuje na nadradené medzinárodné cesty a funkčne tvorí základ vnútroregionálnej (medziobvodovej, medziokresnej) uličnej siete. Je to tzv. základný komunikačný systém (ZÁKOS), ktorý je stabilizovaný v podrobnejšom riešení ÚPD a Generelom dopravy mesta. V celokrajskom meradle základnú komunikačnú sieť tvoria ďalej cesty I. a II. triedy ako cestné ťahy zabezpečujúce medziregionálne (medzikrajské) a medziokresné dopravné vzťahy, tiež medzinárodné (prihraničné) nadväznosti s plánovanými úsekmi rýchlostných ciest. Hlavná nadregionálna cestná sieť rýchlostného charakteru (D1, R2, R4) tanguje územie okresu mesta Košice z južnej a východnej strany vo forme budúceho tzv. vonkajšieho dopravného okruhu. Na tento dopravný obchvat (okruh) nadväzuje v radiálnom smere a ďalej vnútornými okruhmi založená vnútromestská radiálno – okružná sieť. Táto je postavená na koncepcii preferencie rýchlostného kvalitatívne vyššieho štandardu prieťahu mestom (daná návrhom ÚPN-HSA Košice a doplnkom Generálneho dopravného plánu) na diaľnicu D1. Jej trasa je určená komunikáciami: severný diaľničný privádzač – Prešovská cesta – Južné nábrežie – Nižné Kapustníky – nové prepojenie s križovatkou „Červený rak“ s napojením na cestu I/50 (Moldavská cesta). Uvedená osová dopravná tepna mesta je považovaná ako medzietapa budovania ZÁKOS mesta, ktorý sa skompletizuje dobudovaním dopravného uzla križovatky Prešovská cesta – Sečovská cesta – Južné nábrežie – Palackého ulica). Okrem investícií nadradenej siete vyžaduje základná komunikačná sieť mesta (ZÁKOS) realizovať tieto ďalšie dôležité dopravné investičné zámery: • Preložka cesty II/552 južne od obce Krásna nad Hornádom a zvýšenie kapacity úseku Slaneckej cesty. • Prestavba Štúrovej ulice, Námestia Osloboditeľov, Palackého ulice s mimoúrovňovým napojením autobusovej stanice a železničný nadjazd nad Palackého ulicou. • Nové komunikačné prepojenie Masarykovej ulice – Ľavobrežnej ulice – Triedy Ludvíka Svobodu (Furča). • Prestavba Hviezdoslavovej ulice a Masarykovej vrátane výstavby električkovej trate na železničnú stanicu. • Výstavba ľavobrežnej komunikácie v prepojení ulíc Severné nábrežie a Južné nábrežie. Okres Košice - okolie Základnú cestnú sieť okresu Košice – okolie okrem uvedenej nadradenej siete ciest č. 50 č. 68, ktoré sú vedené radiálne k mestu Košice, dopĺňajú cesty II. triedy spojovacieho významu na susedné okresy. Sú to: • Cesta II/548 v úseku Košice – Pereš (I/50) – Jasov – Medzev – Smolník a cesta II/550 spojovacia cesta Jasov – Moldava nad Bodvou. Obidve cesty majú vnútrookresný dopravný význam s požadovanou úpravou C-9,5/80. Cesta vyžaduje realizovať tieto úpravy: • homogenizáciu úseku Šemša – Malá Ida, • prestavba križovatky II/548, I/50 pri Pereši s napojením novej cestnej prípojky na letisko Košice a plánovaný priemyselný park, • odstránenie bodovej závady (železničné priecestie) a preložka úseku cesty II/550 Moldava nad Bodvou. • Cesta II/547 v celom úseku vyžaduje dobudovanie a homogenizáciu cesty na kategóriu C-9,5/70s výhľadovým predpokladaným rozšírením na kategóriu C-11,5/70, z dôvodu skvalitnenia cestného spojenia okresných miest Spišská Nová Ves a Gelnica s krajským sídlom Košice a zvýšenia dopravnej záťaže z rekreačnej oblasti Ružín, Hornádska a Hnilecká dolina. • Cesta II/552 Košice (Krásna nad Hornádom) – Bohdanovce – Slanec – smer Veľké Kapušany, vyžaduje výstavbu cestných obchvatov sídiel: Bohdanovce, Rákoš, Slanec v min. úprave základnej kategórie cesty C-9,5/70.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 156

• Cesta II/576 má spojovací charakter v prepojení na okres Vranov nad Topľou, vedie obťažným kopcovitým terénom s minimálnym dopravným zaťažením. Požadovaná kategória je C-9,5/60, dlhodobo bude postačovať aj úprava v kategórii C-7,5/60. V súvislosti s návrhom južnej východo-západnej rýchlostnej cesty R2 v súbehu s trasou cesty I/50 s navrhovaným využitím vybraných úsekov aj pre túto rýchlostnú cestu je potrebné realizovať niektoré úpravy existujúcej doplnkovej cestnej siete ciest III. triedy, ktoré budú využívané aj ako „sprievodné“ obslužné cesty ku rýchlostnému ťahu, v tomto vecnom rozsahu (ich definovanie trasy a rozsah upresní dopravno – technická štúdia cestného ťahu R2 a vyhodnotenie EIA): • Cesta III/050184 Veľká Ida – Komárovce, preložka cesty v obci Veľká Ida s nadjazdom nad železnicou, preložka v súbehu so železničnou traťou smerom ku Komárovciam, úprava cesty ku hraničnému priechodu – Büttös. • Cesta III/050179 – Buzica a III/050180 – Čečejovce – Buzica. Vyžadujú vyriešenie úrovňových železničných priecestí na trase ku hraničnému priechodu miestneho významu. • Cesta III/06821 Barca – Valaliky – Čaňa vyžaduje nadjazd nad železničnou traťou Košice – Milhosť – Miskolc, ako odstránenie vážnej dopravnej závady. • Cesta III/06825 Haniska - Čaňa, odstránenie úrovňového železničného priecestia v Čani nadjazdom nad hlavnou traťou AGTC Košice – Miskolc. • Cesta III/050189 Haniska pri Košiciach, Sokoľany, Bočiar, U.S. Steel (vstup) Veľká Ida vyžaduje preložky mimo zastavané územie obcí a úpravy v súvislosti s rozvojom komerčných aktivít v tomto území – Interport, TKD, (terminál kombinovanej dopravy), plánovaná trasa preložky I/68 (R4) a.p., • Cesta v južnej prihraničnej oblasti vyžaduje preradenie do kategórie ciest III. triedy v úseku Kechnec – Perýn - Chym a homogenizáciu na kategóriu C-7,5/70 v trase: Kechnec – Perín – Buzica – Janík – Turňa nad Bodvou. • Cesta III/5472 v úseku Košice (MČ Ťahanovce obec) – Malá Vieska – Trebejov vyžaduje homogenizačné úpravy na kategóriu C-7,5/60. Okres Gelnica Dopravný koridor okresu Gelnica tvorí údolie Hnileckej doliny so železničnou traťou v súbehu s cestou: II. tr. č. 546, ktorá má vinou nízkej hospodárskej činnosti pomerne nízke dopravné zaťaženie. Dopravné vzťahy sa budú orientovať prevažne cez cestu č. 547 Jaklovce-Margecany v smere na Košice, pracoviskové centrá Krompachy, Slovinky a v minimálnom rozsahu na Prešov. Plánované úpravy tejto cesty v okrese Prešov dávajú predpoklady pre potenciálny rozvoj v tejto dopravnej osi • Cesta II/548 má hospodársko-spojovaciu funkciu na región Medzevskej doliny, z dôvodov zlej kvality je hospodársky zanedbateľné prepojenie na Rožňavu cestou II/542 cez Pačanský kopec. Cestu je potrebné postupne homogenizovať na kategóriu C-9,5/60 a realizovať preložku mimo centrum obce Smolník. • Bezprostrednú územnú aj dopravnú nadväznosť okresu Gelnica na krajské sídlo zabezpečuje už spomínaná cesta II/547, ktorá má pre okres zväčša tranzitný dopravný charakter. Z týchto dôvodov sa navrhuje jej prevedenie v kategórii C-9,5/70 s výhľadom úpravy v kategórii C-11,5/70, pri požiadavke riešenia prejazdu sídlami Jaklovce a Veľký Folkmár. • Cesta II/546 Margecany - Gelnica - Mníšek nad Hnilcom - Nálepkovo - Sykavka (II/533) - smer Spišská Nová Ves tvorí dopravnú os okresu. Trasa má pomerne nízke dopravné zaťaženie, vyžaduje homogenizáciu aspoň na základnú kategóriu C-9,5/70,80 a riešenie závažných problémov: úprava cesty a železničný nadjazd v Prakovciach, výhľadový obchvat sídla Helcmanovce a preložka mimo cetrum obce Nálepkovo. • Cesta II/549 má spojovaco-obslužný charakter hospodárskeho významu pre dopravný smer z Hnileckej do Medzevskej doliny cez Štósky vrch cestou II/548. Pri nízkej dopravnej zaťaženosti cesty kategórie C-9,5/60 je problém riešenia prejazdu sídiel Smolník

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 157

a Smolnícka Huta výhľadovo sa vyžaduje preriešiť horský priechod Uhorná - Pačanský vrch - Krásnohorské Podhradie a realizovať rekonštrukciu cesty v celom úseku Smolník – Krásnohorské Podhradie (I/50). Okres Michalovce Okres Michalovce má územne vhodne trasovanú základnú cestnú sieť pri jej pomerne pravidelnom pokrytí územia okresu. Nadradenú cestnú sieť tvoria cesty I/50 a plánovaná trasa diaľnice D 1, v severo-južnom smere sú to cesty I/74 Humenné - Strážske a cesta I/18 Vranov nad Topľou - Strážske - Michalovce. Poloha trasy D 1 až po západný napojovací uzol mesta je t. č. územne stabilizovaná, vrátane územnej rezervy trasy diaľničného privádzača, ktorá bola určená v dopracovaní ÚPN-SÚ mesta Michalovce. Trasa D 1 v úseku Michalovce - štátna hranica SR/UA s určenou definitívnou polohou budúceho hraničného priechodu je v súčasnosti predmetom environmentálneho aj dopravného hodnotenia. Dopravný problém koridoru cesty I/50 pre diaľnicu D 1 v súčasnosti nie je priepustnosť (kapacita) komunikácie, ale jej závadnosť v úzkom obostavaní obcí so všetkými negatívami, ktoré pre tieto tranzitná doprava TIR prináša. Jej očakávané dopravné zaťaženie k roku 2020 t. č. bezprostredne nevyžaduje plný profil diaľnice. Podobne aj druhý napojovací uzol (východný) mesta Michalovce vyplýva z potreby prepojenia ciest II/555 a I/50 východným obchvatom mesta na diaľnicu D 1. Ďalšie navrhované úpravy cestnej siete: • Cesta I/18 v úseku Michalovce (Topoľany) - Strážske - smer Vranov nad Topľou vyžaduje úplné preloženie trasy mimo obce ležiace v dnešnej trase. Cesta by mala mať nadštandardné parametre s požadovanou rezervou na kategóriu C-22,5/100. Jej nadregionálny význam vzrastie v prípade otvorenia medzinárodnej dopravy cez hraničný priechod Ubľa - Malyj Bereznyj na ceste I/74. • Úsek cesty I/74 Strážske - smer Humenné bude mať zhodnú funkciu aj charakter dopravy ako cesta I/18. Dnešný uzol kríženia ciest I/18 a I/74 v meste Strážske nevyhovuje, vyžaduje si mimoúrovňové napojenie aj mimoúrovňové kríženie železničnej trate. • Cesta II/555 Michalovce - Veľké Kapušany - smer Kráľovský Chlmec má dôležitý medziokresný význam s pomerne silným dopravným zaťažením až po Kráľovský Chlmec. Komunikácia vyžaduje homogenizáciu v kategórii C-9,5/80 s požiadavkou zabezpečiť tieto územné rezervy preložiek ciest v sídlach: Michalovce - časť Vrbovec, Palín - Stretava, Pavlovce nad Uhom, Veľké Kapušany severný a západný obchvat mesta. Úsek Veľké Kapušany - Kráľovský Chlmec vyžaduje úpravu v kategórii C-9,5/70. • Cesta II/552 v prepojení na okres Trebišov v úseku Zemplínske Jastrabie - Oborín - Veľké Kapušany sa požaduje v kategórii C-9,5/70 pri riešení preložiek v obciach: Kucany - Oborín - Veľké Raškovce a mesto Veľké Kapušany. • Cesta II/582 Michalovce - Zemplínska Šírava - Jovsa – Sobrance má rekreačno- hospodársky charakter a navrhuje sa vo svojej západnej časti Kamenec – Jovsa dokončiť homogenizáciu na 4-prúdovú cestu C-22/80. Východná časť úseku Jovsa - Sobrance vyžaduje úpravu min. C - 9,5/70 s riešením preložky obcí Jovsa a Poruba pod Vihorlatom. Okres Rožňava V okrese Rožňava východo-západnú trasu rýchlostnej cesty R2 a cesty I/50 dopĺňa severojužná cesta I/67, ktorá má nadregionálny a tiež rekreačný medzinárodný význam v smere: štátna hranica Poľskej republiky – Javorina – Poprad – Dobšiná –Rožňava – Tornaľa – Kráľ - štátna hranica Maďarskej republiky. Cesta sa postupne homogenizuje do kategórie C-11,5/80 s požadovanými úpravami v úseku Betliar - Gemerská Poloma - Vlachovo (preložka v súbehu so železničnou traťou) a preložka okrajom mesta Dobšiná. Medziokresné a nadregionálne vzťahy zabezpečujú: • Cesta II/526 v smere Rožňava - Jelšava, ktorá má horský charakter s pomerne malým dopravným zaťažením. Navrhovaná základná kategória cesty je C-9,5/70 a vyžaduje úpravy prieťahov v sídlach Štítnik, Honce a Rožňavské Bystré ako aj riešenie napojovacieho uzla s mimoúrovňovým krížením železnice na cestu I/67 v Rožňave. • Cesta II/587 má nízke zaťaženie, avšak veľký počet vážnych dopravných závad v prieťahu historickými centrami miest Štítnik a Plešivec (úrovňové železničné priecestia). Prioritu riešenia vyžaduje homogenizácia úseku Plešivec-Domica-štátna hranica SR/MR na ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 158

kategóriu C-9,5/70 v súvislosti s očakávaným vzrastom medzinárodného turizmu v tomto priestore a plánovaným otvorením cestného hraničného priechodu aj pre medzinárodnú osobnú dopravu. • Cesta III/52621 v prepojení Štítnik – Roštár - Slavošovce, pokiaľ bude zachovaná prevádzka regionálnej železničnej trate Plešivec – Slavošovce, z dôvodov odstránenia dopravných závad vyžaduje prestavbu v spojitosti s uvažovanou prestavbou cesty II/587 v Štítniku. • Cesta II/533 v úseku Gemerská Poloma – Hnilec - Spišská Nová Ves (vyžaduje preložku v Gemerskej Polome), ako aj cesta II/549 v úseku Krásnohorské Podhradie (I/50)- Pačanský vrch - Úhorná majú veľmi nízke dopravné zaťaženie, prechádzajú technicky náročným horským pásmom, Národným parkom Slovenský raj, charakter dopravy v tomto území je hospodárska obsluha osídlenia. Požadované úpravy v kategórii C-9,5/60,70 sú v súčasnosti nadnesené, postačia úpravy v kategórii C-7,5/60. Okres Sobrance Dopravnú os okresu Sobrance tvorí medzinárodná cesta I. triedy č. 50 vedená priamo a diaľcentrom mesta. Súbežne, južnejšie s touto cestou sa študijne sleduje plánovaná trasnice D 1 s uvažovaným napojením mesta privádzačom v trase cesty III/050236 Benkovce – D 1 – Nižná Rybnica – I/50 a plánovaným cestným privádzačom v prepojení diaľnice na súčasný hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom. Územná rezerva pre toto prepojenie v úseku Záhor - Vyšné Nemecké sa ponecháva z dôvodov možnej rôznej doby realizácie v pokračovaní diaľnice na Ukrajinskej strane s prepojením na hlavný koridor 5 v smere na Ľvov a Kyjev. Hlavné dopravné problémy cestnej siete: • Cesta I/50 ako sprievodná cesta diaľnice D1. Kapacitný prieťah cesty centrom mesta Sobrance (MZ - 14/80) je dopravne závadný, nevyhovuje z bezpečnostných a hygienických dôvodov pre neustále stúpajúcu tranzitnú medzinárodnú nákladnú dopravu TIR. V prípade časového posunutia realizácie trasy D1 za rok 2015, bude potrebné urýchlene realizovať preložku mimo územie súvislej mestskej zástavby Sobraniec. • Cesta II/566 v úseku Ubľa (I/74) - Ruský Hrabovec - Tibava (I/50) má len hospodársko obslužný charakter s výhľadovo požadovanou úpravou na C-9,5/60, v súčasnosti postačuje kategória C-7,5/60. • Cesta II/582 v úseku Jovsa - Sobrance má podobný význam a charakter dopravy. Požadovaná úprava cesty bude C - 9,5/70, úsek Sobranecké kúpele - Sobrance v kat. MZ - 12/60. • V trase Pavlovce nad Uhom – Vysoká nad Uhom – Záhor – Bežovce sa z dôvodu hospodárskeho prepojenia územia, ktoré je rozdelené riekou Uh, navrhuje vybudovať cestu III. triedy v kategórii C- 9,5/60. Okres Spišská Nová Ves Hlavnú dopravnú os okresu Spišská Nová Ves v širších dopravných súvislostiach bude tvoriť trasa diaľnice D 1 vedenej vo východo-západnom smere síce na území Prešovského kraja ale v bezprostrednej blízkosti hospodárskych centier okresu, t. j. miest Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy a Krompachy. Vlastný dopravný skelet okresu tvoria: • Cesta II/536 v úseku Jánovce - Spišský Štvrtok (napojenie na I/18 a D 1) - Spišská Nová Ves, úsek sa navrhuje v úprave C-9,5/70 s tým, že časť jej záťaže vonkajšej dopravy preberá úsek cesty II/533 vo funkcii diaľničného privádzača s napojením na D1 južne od mesta Levoča. Druhý úsek cesty II/536 Spišská Nová Ves - Spišské Vlachy sa navrhuje spolu s cestou II/547 v I. etape v kategórii C-9,5/70 s výhľadovou úpravou na kategóriu C- 11,5/70, a to v celej trase až do Košíc. Dôvodom je očakávaný nárast radiálnej dopravy z okresných miest Spišská Nová Ves aj Gelnica na krajské sídlo ako aj neustále vzrastajúci nárast rekreačnej dopravy z oblasti Hnileckej a Hornádskej doliny a rekreačnej oblasti vodnej nádrže Ružín. Trasa cesty II/536 vyžaduje dobudovanie severného obchvatu cez sídla Spišská Nová Ves – Smižany a mesto Spišské Vlachy, výhľadové obchvaty obcí Odorín, Jamník, Spišský Hrušov a úsek Spišské Vlachy - Bystrany

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 159

• cesta II/547 s napojením na trasu D 1 a cestu I/18 pri Spišskom Podhradí vyžaduje úpravu C-9,5/70, s výhľadovým obchvatom miest Spišské Podhradie, Spišské Vlachy a Krompachy v kategórii C-11,5/70,80 • cesty II/533 v úseku Spišská Nová Ves – Hnilec smer Gemerská Poloma a II/535 v úseku Sykavka (II/533) – Mlynky – Palcmanská Maša (I/67) majú hospodársko-obslužný charakter, v zime prevláda športovo-rekreačná doprava. Očakávaný nárast tejto dopravy pokryje kapacita cesty v kategórii C-9,5/60,70. Okres Trebišov Okres Trebišov obsluhujú tri hlavné cestné dopravné osi: vo východo-západnom smere je to cesta I/50 (Košice-Michalovce), s koridorom plánovanej diaľnice D 1, pozdĺžna severojužná dopravná os tvorená cestou I/79 v trase Vranov nad Topľou – Hriadky) – Trebišov – Slovenské nové Mesto – Kráľovský Chlmec – Čierna nad Tisou – štátna hranica SR/UA. Južná časť okresu je napojená cestou II/552 v trase Košice – Slanec – Zemplínsky Klečenov – Zemplínske Jastrabie – smer Veľké Kapušany. Ďalej dopravný skelet okresu tvoria: • Vo východo-západnom smere cesta I/50 (Košice – Michalovce) a plánovaná trasa diaľnice D 1. Súbežnú cestu I/50 sa uvažuje ponechať v pôvodnej kategórii C-11,5/80, na území okresu sa uvažujú 2 napojovacie uzly na diaľnicu Dargov a Hriadky. Dopravný problém je závadný prieťah cesty I/50 cez mesto Sečovce, ktorý je potrebné urýchlene riešiť bez ohľadu na časovú postupnosť výstavby diaľnice D1. • Pozdĺžna severojužná dopravná os okresu je tvorená cestou I/79 v trase Vranov nad Topľou – Hriadky (D 1 a I/50) – Trebišov – Zemplínsky Klečenov – Slovenské Nové Mesto – Kráľovský Chlmec – Čierna nad Tisou – štátna hranica SR/UA. Komunikácia bude mať dôležitý dopravný nadregionálny význam s pomerne silným dopravným zaťažením pre kategóriu C-11,5/80. Cesta vyžaduje prioritné riešenie dopravných problémov trasy v obchvatoch sídiel: Sečovská Polianka – Parchovany – Hriadky – Trebišov, Čerhov – Slovenské Nové Mesto – Borša a obchvat obcí Svätuša a Čierna, s naväzujúcimi hraničnými priechodmi Čierna nad Tisou – Solomonovo (otvorený v r. 1993 pre tzv. malý pohraničný styk), t.č. mimo prevádzky na Ukrajinu a novonavrhovaný priechod Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhély do Maďarska. Na základe výsledkov pracovného prerokovania rozpracovaných zmien a doplnkov ÚPN-VÚC Košický kraj so zástupcami župy Borsod – Abaúj – Zemplén v Maďarskej republike je navrhnutý nový hraničný priechod v náväznosti na navrhovaný východný obchvat Slovenského Nového Mesta a plánovaný východný obchvat mesta Sátoraljújhely. • Cesta II/552 v trase Košice – Slanec – Zemplínsky Klečenov – Zemplínske Jastrabie – smer Veľké Kapušany. Cesta v návrhovej kategórii C – 9,5/70 vyžaduje územné rezervy na preložky okolo sídiel Zemplínska Teplica, Egreš a Zemplínsky Branč. • Úsek cesty II/555 Kráľovský Chlmec – Leles – Veľké Kapušany – Michalovce má dôležitý hospodársky medziokresný význam, navrhovaná kategória je C-9,5/70. • Novonavrhované komunikačné prepojenie v kategórii cesty II. triedy C-9,5/70 ciest č. II/552 a I/79 v úseku Zemplínske Jastrabie – Svätá Mária (Bodrog) využíva existujúce cesty III. tr. č. 55223 a 55319 nahradzuje pôvodne plánované prepojenie cesty II/ 554 Oborín – Bôľ – Kráľovský Chlmec, ktoré je z dôvodov ochrany prírody (CHKO Latorica) nereálne. • Rozvoj mesta Kráľovský Chlmec, nevyhovujúce priestorové podmienky v centre mesta, napojenie plánovaného priemyselného parku, odstránenie úrovňového železničného priecestia, vyžaduje riešiť východný obchvat mesta ako novú trasu cesty III/55334 vrátane nadjazdu nad hlavnou železničnou traťou v Pribeníku s prepojením na Biel (cesta III/55335) a plánovaný miestny hraničný priechod Pribeník – Lácacséke (MR).

Cestné hraničné priechody Výstavba cestných hraničných priechodov bola stanovená schválenou Koncepciou rozvoja dopravy a hraničných priechodov (Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác – marec 1993), ktorá ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 160

sa upresňuje podľa zámerov komunikačnej štruktúry na lokálnej aj regionálnej úrovni v nadväznosti na medzinárodné dopravné trasy. Z hľadiska územno-dopravnej funkcie sa tieto rozdeľujú na: a) hraničné priechody pre neobmedzený cestovný a tovarový styk b) hraničné priechody pre neobmedzený cestovný ale obmedzený tovarový styk vozidlami nosnosti do 3,5 ton c) hraničné priechody pre miestny, tzv. malý pohraničný styk. Tieto sa budú zriaďovať z iniciatívy a prostriedkov orgánov prihraničných regiónov susedných štátov.

• Cestné hraničné priechody smer Ukrajina

- na ceste I/50 Vyšné Nemecké – Užgorod medzinárodný priechod pre neobmedzený styk v osobnej aj nákladnej doprave. Priechod bol dobudovaný preložkou cesty I/50 mimo obec Vyšné Nemecké aj s malým cestným terminálom v prihraničnom pásme. - výhľadovo na plánovanej diaľnici D 1 Záhor - Storožnica, po realizácii preberie z časti funkciu priechodu z Vyšného Nemeckého, hlavne pre diaľkovú dopravu TIR. - pripravovaný na ceste I/79 Čierna - Stráž (Čop) priechod Čierna nad Tisou – Solomonovo pre nákladnú medzinárodnú dopravu TIR s podmienkou použitia terminálu (TKD) Dobrá s nakládkou a vykládkou kamiónov na železnicu, vyžaduje sa obchvat mimo obec Čierna. Priechod pre osobnú dopravu otvorený v r. 1993 pre malý pohraničný styk je t.č. mimo prevádzku. - navrhovaný na ceste II/552 Maťovské Vojkovce – Palovo priechod pre malý pohraničný styk s obmedzením nákladnej dopravy. • Cestné hraničné priechody smer Maďarsko o pre neobmedzený styk - na ceste I/68 Milhosť - Tornyosnémeti, smer Miskolc, Budapest. Priechod je stavebne nový, výhľadovo po realizácii medzinárodnej trasy „sever - juh“ na európskej ceste E 71 sa očakáva podstatné zvýšenie jeho zaťaženia - navrhovaný na ceste I/79 Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely s medzinárodným významom (súvisí s plánovaným východným obchvatom mesta Sátoraljaújhely, ako priechod pre neobmedzený styk), - na ceste I/79 Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely s medzinárodným významom (existujúci), o pre obmedzený tovarový styk vozidlami do 3,5 t - na ceste III/050168 Hosťovce - Tornanádaska, smer Miskolc. Priechod vyžaduje rekonštrukciu objektov pre colné a pasové vybavenie vrátane úpravy prístupovej cesty, - na ceste II/587 Domica - Aggtelek, priechod vyžaduje dostavbu hraničného vybavenia a rekonštrukciu cesty č. 587 Plešivec - Domica - štátna hranica SR/MR, v r. 2003 sa otvára len príležitostne v letnej turistickej sezóne o pre malý pohraničný styk sa navrhujú alebo požadujú dobudovať cestné priechody: - navrhovaný - na ceste III/55334 Kráľovský Chlmec - Pribeník – Lácacséke, - existujúci - na ceste III/55323 Veľký Kamenec – Pácin, - existujúci – Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely priamo v meste pri železničnej stanici - navrhovaný - na ceste III/06821 Skároš – Hollóháza, - navrhovaný – na ceste III/050184 Buzica – Büttös.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 161

Problematika cestných hraničných priechodov do Maďarskej republiky v Košickom kraji bola predmetom osobitnej medzinárodnej pracovnej porady územno – správnych orgánov Slovenska a severného Maďarska ešte dňa 11. 1. 1996 na Okresnom úrade životného prostredia Košice – okolie, s návrhom bol vyslovený obojstranný súhlas.

2.13.2. ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA V rámci transformačného procesu 1. januára 2002 Železnice Slovenskej republiky boli rozčlenené na dva samostatné právne subjekty – ŽSR a Železničnú spoločnosť a.s.. ŽSR sú naďalej prevádzkovateľom dráhy zodpovedným za výstavbu, opravy a údržbu železničnej infraštruktúry dopravnej cesty. ŽSR zabezpečujú nediskriminačný prístup k dopravnej infraštruktúre dopravcom v súlade so zákonom o dráhach Železničná spoločnosť (ŽS) a.s. zabezpečuje zo ŽSR vyčlenené.dopravné činnosti pomocou vyčlenených dopravných a trakčných vozidiel a zariadení na ich odstavovanie a údržbu. V súčasnosti na tratiach ŽSR rozhodujúcim dopravcom je ŽS a.s..

Rozvoj železničnej siete a dopravy Strategickým cieľom ŽSR, ako správcu a managera železničnej infraštruktúry je: • do roku 2010 dosiahnuť 60 % podiel železníc na prepravnom trhu nákladnej verejnej dopravy z objemu prepravy v tonách a 12% vo verejnej osobnej doprave z prepravených osôb • pokračovať v transformácií ŽSR na trhovo orientovaný subjekt v podmienkach regulovanej hospodárskej súťaže a európskej integrácie železníc Z hľadiska plnenia cieľov železničnej dopravy sa predpokladá v osobnej doprave: • pozornosť sústreďovať na koridorovú obsluhu územia • v medzinárodnej doprave postupne zavádzať systém EUROCITY • vo vnútroštátnej doprave postupne rozširovať taktovú dopravu v diaľkovej aj prímestskej osobnej doprave, pritom však prímestskú a miestnu osobnú dopravu zabezpečovať ako výkon vo verejnom záujme (zmluvne zabezpečená kompenzácia strát z týchto prepráv) • modernizácia vozidiel, zavedenie nových typov vozidiel a vlakových súprav • zvyšovanie kvality komplexných služieb poskytovaných cestujúcim • transformácia dopravy na regionálnych ekonomicky stratových železničných tratiach V nákladnej doprave sa predpokladá: • koncentrovať vlakové prúdy do základných - prevádzkovo efektívnych koridorov a vlakotvorné práce do vybraných - základných zriaďovacích staníc, medzi ktoré v rámci kraja patria zriaďovacie stanica Košice a Čierna nad Tisou, • postupne zavádzať termínované a miestenkové vlakové spoje v kombinovanej aj klasickej preprave • vytvárať podmienky pre rozvoj kombinovanej dopravy v oblasti infraštruktúry v zmysle medzinárodnej dohody AGTC a koncepcie rozvoja kombinovanej dopravy v SR, • modernizácia vozidiel, zavedenie nových typov vozidiel a vlakových súprav, • zvyšovanie kvality komplexných služieb poskytovaných prepravcom, • transformácia dopravy na regionálnych ekonomicky stratových železničných tratiach.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 162

Jednou z podmienok dosiahnutia strategických cieľov je zvýšenie technickej úrovne infraštruktúry na úroveň zodpovedajúcej štandardu vyspelých európskych krajín v zmysle medzinárodnej dohody o medzinárodných železničných magistrálach (AGC) a o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy (AGTC) . Medzinárodné tranzitné koridory (vrátane koridorov na území SR) boli dohodnuté v roku 1994 a nasledujúcich na zasadnutiach paneurópskej konferencie ministrov dopráv európskych štátov. Tieto koridory jednoznačne určujú priority a poradie smerovania investícií do rozvoja infraštruktúry, pretože zabezpečujú zhruba 80 % výkonov na železničnej sieti ŽSR.

Na území kraja sú tieto železničné trate medzinárodného a celoštátneho významu: • štátna hranica s UR – Čierna nad Tisou – Košice – Žilina ako súčasť európskeho koridoru č.V (západo-východný tranzitný koridor), zaradená do dohody AGTC a AGC ako trasa C- E 40 • štátna hranica s MR – Čaňa – Košice – Kysak – Prešov – Plaveč – štátna hranica s PR ako súčasť európskeho železničného koridoru č. IX (severo-južný tranzitný koridor), zaradená do dohody AGTC ako trasa C 30/1 • Košice – Zvolen – Palárikovo, pripravovaná na zaradenie do dohody AGTC Tieto trate sa zbiehajú v železničnom uzle Košice, ktorý má z tohto hľadiska strategicky výhodnú polohu.

Prognóza vývoja výkonov Podľa aktuálnych prognóz bude predpokladaný nárast osobnej i nákladnej tranzitnej prepravy predovšetkým na tranzitných koridoroch zvládnutý za predpokladu, že ich modernizácia bude prebiehať v predstihu pred reálnym nárastom prepravných požiadaviek. Dotýka sa to predovšetkým tranzitnej prepravy západ – východ, pre ktorú sú v rámci strednej Európy aj iné možnosti zabezpečenia. Nárast osobnej prepravy je možné predpokladať najmä ako dôsledok zvyšovania jej kvality – zvyšovanie cestovnej rýchlosti dosahovanej predovšetkým modernizáciou tratí a vozidlového parku, zavádzanie taktovej a prímestskej dopravy a rozvoja poskytovaných služieb zákazníkom. Prognózu nárastu výkonov na železničných tratiach v rámci kraja je možné považovať za optimistickú. Na regionálnych tratiach rozsah prepravy bude závislý aj od prijatého systémového riešenia dopravnej obsluhy územia, v ktorom sú tieto trate. Kapacita železničných tratí celoštátneho i regionálneho významu na území kraja z hľadiska súčasných i predpokladaných výkonov je a bude dostatočná i vzhľadom k pripravovaným modernizačným opatreniam a investíciám.

Rozvoj železničných tratí a staníc Rozvoj železničných tratí bude zameraný v prvom rade na modernizáciu existujúcich tratí a staníc v ďalšom - v závislosti od zámerov európskych (a záujmu finančných) inštitúcií aj na výstavbu vysokorýchlostných tratí.

Modernizácia železničných tranzitných koridorov Železničná trať štátna hranica s UR – Čierna nad Tisou – Košice – Žilina tvorí západo- východnú dopravnú os košického kraja s celoštátnym a medzinárodným významom. Je súčasťou európskeho koridoru č.V (C-E 40) a je zaradená do dohody AGTC a AGC. Na jej jednotlivých úsekoch na riešenom území sa predpokladá: Na území kraja, na elektrifikovanom dvojkoľajovom úseku Košice – Spišská N.Ves – Letanovce v návrhovom období je predpokladaná postupná modernizácia zameraná na zvýšenie traťovej rýchlosti na 120 km/hod vyžadujúca početné smerové úpravy trate, na odstránenie obmedzení v priestorovej priechodnosti pre kombinovanú dopravu a na zvýšenie bezpečnosti dopravy. Súčasťou modernizácie je modernizácia staníc a zastávok, ktorá obsahuje predovšetkým peronizáciu resp. poloperonizáciu staníc výstavbou ostrovných nástupíšť s podchodmi pre cestujúcich,

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 163

výstavbu nástupíšť a prístreškov na zastávkach, rekonštrukciu zhlaví staníc pre zvýšenie rýchlosti v predjazdných koľajách a modernizáciu zabezpečovacieho zariadenia. V priebehu návrhového obdobia zmien a doplnkov ÚPN VÚC môže prísť k rozhodnutiu MDPT SR modernizovať trať na vyššie rýchlosti ako 120 km/hod. (Už je vydaná požiadavka MDPT SR na zabezpečenie vypracovania štúdie). Modernizácia na vyššie rýchlosti (ako 120 km/hod) bude realizovaná výraznejšími smerovými úpravami voči smerovým úpravám vyznačeným v grafickej časti ÚPN VÚC. Na území kraja, na elektrifikovanom dvojkoľajovom úseku štátna hranica s UR – Čierna nad Tisou – Košice v návrhovom období sa predpokladá postupná modernizácia zameraná na zvýšenie traťovej rýchlosti na 100 -120 km/hod v úseku Košice – Michaľany a 160 km/hod v úseku Michaľany - Čierna n/Tisou (čo súvisí s terénnymi podmienkami v týchto úsekoch) vyžadujúca smerové úpravy trate najmä v úseku Nižná Myšľa – Kuzmice. Po návrhovom období je možné predpokladať, že aj úsek Košice – Michaľany bude modernizovaný už na rýchlosť 160 km/hod. Rezerva územia pre uvedené možnosti je v zmenách a doplnkoch ÚPN VÚC riešená v súlade s návrhom v územno-technickej štúdii Modernizácia trate Čierna n/Tisou – Košice (DRS, ÚCHD Košice, 1993). Náplň modernizácie pre kombinovanú dopravu v tomto úseku bude rovnaký, ako v úseku Košice – Žilina. Železničná trať štátna hranica s MR – Čaňa-Košice-Kysak-Prešov-Plaveč – štátna hranica s PR je traťou celoštátneho a medzinárodného významu, je súčasťou IX. Prepojovacieho tranzitného severo-južného koridoru (ako C 30) a je zaradená do dohody C30/1. Na území kraja je úsek Obišovce – Kysak – Košice – Barca – Čaňa – štátna hranica s MR tvoriaci jeho severo-južnú dopravnú os. Táto železničná trať je elektrifikovaná. V návrhovom období je možné predpokladať odstránenie bodových závad na parametre dohody AGTC a postupná homogenizácia trate z hľadiska rýchlosti na cieľovú traťovú rýchlosť 120 km/hod . V rámci kraja v návrhovom období zmien a doplnkov ÚPN-VÚC sa navrhuje zdvojkoľajnenie úseku Prešov – Kysak, ktoré okrem iných umožní zrýchlenie prepravy a skrátenie intervalov medzimestskej osobnej dopravy v úseku Košice – Prešov a súčasne nárast tranzitnej prepravy. Zdvojkoľajnenie celej trasy nie je predpopkladané v návrhovom období, bude riešené podľa vývoja výkonov . Územie pre výstavbu predpokladanej budúcej druhej koľaje je rezervované v súlade so štúdiou Plaveč – Košice – Čaňa, modernizácia trate (ÚCHD Košice,1994).

Železničné trate celoštátneho a nadregionálneho významu

Železničná trať Košice – Zvolen (elektrifikovaná len v úseku Košice – Haniska pri Košiciach) je celoštátneho významu a spoluvytvára s traťou Košice – Žilina západo – východnú dopravnú os košického kraja. Je pripravovaná k zaradeniu do dohody AGTC . Na území kraja je úsek trate Košice – Gemerská Panica. Na celej trati sa v návrhom odbobí predpokladá elektrifikácia systémom 3 kV js. (úsek Haniska pri Košiciach – Veľká Ida) a 25 kV str. (Veľká Ida – Zvolen) a dostavba druhej traťovej koľaje v ďalších toho času jednokoľajových úsekoch. Úplné zdvojkoľajnenie presiahne návrhové obdobie. V rámci týchto úprav sa predpokladá peronizácia resp. poloperonizácia minimálne v odbočných staniciach Rožňava, Plešivec a modernizácia zabezpečovacieho zariadenia predovšetkým v žst. Plešivec. Železničná trať Michaľany – Humenné – Medzilaborce – štátna hranica s PR po znovuotvorení hraničného priechodu Lupkow-Medzilaborce pre osobnú i nákladnú dopravu nadobúda na význame. Jej úsek Michaľany – Strážske na území kraja, ako i jej významné prepojenie spojovacou traťou Trebišov – výhybňa Červený Dvor – Kalša na trať Čierna n.T. – Košice – Žilina, tvorí severo-južnú dopravnú os východnej časti kraja. Predpokladaný rozvoj: - v úseku Bánovce n/Ondavou – Strážske –Humenné sa navrhuje elektrifikácia trate a modernizácia zabezpečovacieho zariadenia, - zdvojkoľajnenie úseku Bánovce nad Ondavou – Michalovce – Humenné sa predpokladá až po návrhovom období, - v úseku Bánovce n/Ondavou – Michaľany sa okrem modernizácie zabezpečovacieho zariadenia nepredpokladajú úpravy. V prípade výraznejšieho nárastu výkonov sa predpokladá po návrhovom období zdvojkoľajnenie úseku Trebišov-Bánovce n/Ondavou.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 164

Železničná trať Trebišov – výhybňa Červený Dvor – Kalša je spojovacou elektrifikovanou jednokoľajovou traťou v smere Košice – Trebišov – Maťovce a Humenné. Celá trať je na území kraja. Vzhľadom k svojmu prevádzkovo-technickému stavu nevyžaduje zmeny oproti súčasnému stavu.

Železničná trať Strážske – Prešov (na území Košického kraja je len krátky úsek) pripravená je modernizácia zabezpečovacieho zariadenia a navrhnutá je elektrifikácia trate.

Železničná širokorozchodná trať štátna hranica s UR – Maťovce - Haniska pri Košiciach je jednokoľajová a elektrifikovaná. V celej dĺžke je na území kraja. Trať je využívaná len pre nákladnú dopravu a to v rozhodujúcej miere pre dovoz surovín zo štátov SNŠ. Jej výhľadové vyššie využitie pre vývoz tovarov sa dá predpokladať ako dôsledok rozvoja voľného colného pásma v lokalite Bočiar a Interportu v rovnakej lokalite. Na trati je potrebná modernizácia zabezpečovacieho zariadenia.

Železničná trať Bánovce n/Ondavou – V.Kapušany – Maťovce – štátna hranica s UR je jednokoľajová a elektrifikovaná. V celej dĺžke je na území kraja. V súčasnosti nie je využívaná pre medzinárodnú nákladnú dopravu. V návrhovom období nevyžaduje modernizáciu.

Železničná trať Margecany – Banská Bystrica je jednokoľajová a neelektrifikovaná. Na území kraja je jej úsek Margecany – Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Vzhľadom k dostatočnej vlastnej kapacite a kapacite súbežných tratí (os východ – západ), nepredpokladá sa jej výrazná modernizácia. Z hľadiska ochrany prírodného prostredia, pretože trať vedie chránenými územiami NP Slovenský raj a Nízke Tatry, predpokladateľná je jej elektrifikácia systémom 25 kV striedavý. V návrhovom období modernizácia sa prejaví minimálne v modernizácii vozidiel určených pre osobnú dopravu.

Regionálne železničné trate Regionálne dráhy boli určené uznesením vlády SR 830/2000 podľa § 70 zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach. Regionálne dráhy sú charakterizované tým, že netvoria súvislú železničnú sieť a sú stratové. V celej svojej dĺžke na území kraja sú 3 regionálne trate: Plešivec – Slavošovce, Rožňava – Dobšiná a Moldava n/Bodvou – Medzev. Na území kraja sú časti ďalších 3 regionálnych tratí presahujúcich hranice kraja: Plešivec – Muráň, Spišská Nová Ves – Levoča a Spišské Vlachy – Spišské Podhradie Na trasformáciu regionálnych tratí boli vypracované viaceré návrhy. Tieto návrhy – projekty vychádzajú z potreby pripraviť podklady pre organizačné a ekonomické odčlenenie regionálnych dráh do samostatných subjektov. V transformácii sa bude pokračovať s cieľom zabezpečenia prepravy vo verejnom záujme. Pri prijatí systémových opatrení sa predpokladá, že v rámci regiónu pri transformácii verejnej koľajovej dopravy a koordinácii s verejnou autobusovou dopravou príde k lepšiemu využitiu celospoločenských prostriedkov pri zachovaní kvality dopravnej obsluhy

Rozvoj železničných staníc a uzlov Rozvoj železničných staníc ležiacich na tratiach tranzitných koridorov je súčasťou modernizácie týchto tratí. Modernizácia železničných staníc, vyplývajúca z potrebnej úpravy zhlaví z dôvodu zvýšenia rýchlosti resp. predĺženia užitočných dĺžok predjazdných koľají a riešenia peronizácie resp. poloperonizácie, bude vyžadovať len minimálne zábery územia.

Železničný uzol Košice Rozvoj železničného uzla Košice, spočívajúci v jeho dostavbe, bude sa uskutočňovať podľa vypracovanej územno-technickej štúdie „Koncepcia dostavba železničného uzla Košice“ (Sudop TRADE s.r.o. Košice,1997). Dostavbou a modernizáciou zariadení uzla v rozsahu štúdie sa získajú dostatočné kapacity pre výhľadové zámery železnice i v prípade výstavby VRT, kedy je predpokladané jej zapojenie do uzla. Z hľadiska napĺňania stratégie železníc za prioritnú je možné považovať v súlade s uvedenou štúdiou dostavbu osobnej stanice a výstavbu zariadení pre prevádzkové ošetrenie a čistenie osobných vozňov v definitívnej polohe v južnej časti uzla na nových plochách. Rekonštrukcia ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 165

a časť dostavby osobnej stanice je aktualizovaná štúdiou ”ŽSR, Košice – rekonštrukcia osobnej stanice” (Reming Consalt a.s. Bratislava, 2001). Postupy navrhnuté v tejto štúdii zachovávajú predpoklady na dostavbu železničného uzla Košice v súlade (a v rozsahu) podľa ÚTŠ ”Koncepcia dostavby železničného uzla Košice”(1997). Zachovávajú sa riešenia na prevedenie nákladnej dopravy (i rýchlikov) po návrhovom období z úseku Košice osobná stanica – zastávka Košice predmestie – Barca stavadlo č.1 do vnútra uzla s tým, že zastávkou Košice predmestie budú prechádzať len osobné vlaky zastavujúce na tejto zastávke. Pre realizáciu stavieb (vyplývajúcich z vládneho uznesenia) – vymiestnenie nákladového obvodu a terminálu kombinovanej dopravy do lokality Košice – Krásna v napojení na žel. Stanicu Krásna n/Hornádom a rozšírenie železničných mostov na Palackého ulici je potrebné chrániť územie . Železničný uzol Čierna nad Tisou Rozvoj železničného uzla je závislý na objemoch prepravy cez hraničné železničné priechody Čierna nad Tisou – Čop, predovšetkým po trati širokého rozchodu, od ktorého je závislý rozvoj prekládkových zariadení uzla s priamym dopadom na rozvoj ostatných zariadení, ktoré sú jeho súčasťou. V rámci prístupového procesu SR do EÚ je v uzle vo výstavbe nová veterinárna a fytosanitárna stanica (na kontrolu určených prepravovaných živočíšnych a rastlinných produktov).

Železničné prekládkové priestory Čierna nad Tisou Podľa vypracovanej štúdie Rozvoj železničného prekladiska Čierna nad Tisou (Sudop TRADE s.r.o. Košice, 1997) pre variantné objemy prepravy dovozu po širokom rozchode s nárokom na prekládku sú predpokladané opatrenia zamerané predovšetkým na modernizáciu existujúcich prekládkových zariadení a výstavbu nových v rámci územia terajšieho prekladiska. Navrhované sú opatrenia - na modernizáciu spôsobu prekládky, modernizáciu technického a technologického vybavenia prekládkových rámp, - riešia výstavbu nových prekládkových zariadení s čiastočným využitím terajších (prekladiska sypkých substrátov, prekladiska rudy, prečerpávacej haly tekutých produktov), - riešia výstavbu manipulačných a distribučných skladov formou verejných colných skladov využitím terajších prekládkových rámp po ich rekonštrukcii. Z hľadiska možného vývoja objemov prepravy v budúcnosti je potrebné (formou územnej rezervy) zachovať možnosť územného rozvoja prekladiska v priestore medzi Terminálom kombinovanej dopravy Dobrá a Obecnou rampou. Samostatným prekládkovým miestom v uzle Čierna n./Tisou je Terminál kombinovanej dopravy Dobrá. Terminál kombinovanej dopravy je potrebné urýchlene majetko-právne vysporiadať a odstrániť technické závady, ktoré bránia jeho plnohodnotnej prevádzke. Jeho rozvoj bude pokračovať rozvojom ďalších služieb (skladovacích, tovarových, servisných, leasingových, špedičných a pod.) s vytvorením centra nákladnej prepravy v priestore terminálu a západne od neho. Maťovce V tejto prekládkovej stanici je koľajisko širokého rozchodu pohraničnej stanice Maťovce ŠRT, koľajisko výmennej pohraničnej stanice Maťovce normálneho rozchodu (v súčasnosti mimo prevádzky z dôvodov neprevádzkovania hraničného priechodu Maťovce-Užhorod ako dôsledok výrazného poklesu objemu prepráv na hraničných priechodoch s Ukrajinou), prekládkové zariadenia - prekladisko uhlia a preväzovňa vozňov. Využitie preväzovne vozňov z hľadiska možnej výhľadovej prepravnej úpravy tovarov nie je zaručené. Rozvoj prekládkových a iných aktivít vyžadujúcich koľajové napojenie obidvoch rozchodov je možný v priestore medzi ŠRT a traťovou koľajou Veľké Kapušany - Maťovce, kde je potrebné ponechať územnú rezervu. Rozvoj dopravných zariadení v stanici ŠRT (okrem drobných koľajových úprav) a NR nie je predpokladaný.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 166

Hraničné priechody

Na štátnej hranici kraja je celkom 7 železničných hraničných priechodov, z toho 4 na Ukrajinu a 3 do Maďarska. Priechody na Ukrajinu: • Hraničný priechod Maťovce - Užhorod PSP 2 UŽ (široký rozchod) je otvorený len pre nákladnú dopravu. Pohraničná trať je elektrifikovaná. Využíva sa takmer výhradne pre dovoz hromadných substrátov, v opačnom smere pre návrat prázdnych vozňov. Má dostatočnú kapacitu. V pohraničnej stanici Maťovce ŠRT je potrebná modernizácia nezávisle od objemu výkonov. Modernizácia vyžaduje len minimálny záber územia . • Hraničný priechod Maťovce - Užhorod PSP 2 UŽ (normálny rozchod) je otvorený len pre nákladnú dopravu. Pohraničná trať nie je elektrifikovaná. V súčasnosti nie je v prevádzke pre výrazný pokles výkonov. Pre zavedenie osobnej dopravy sú priaznivé podmienky v pohraničnej stanici aj na trati, rovnako tak na nadväzných tratiach. Preto je predpokladateľné otvorenie tohto priechodu aj pre osobnú dopravu. Jej zavedenie vyžaduje v Maťovciach výstavbu nástupišťa. Otvorením priechodu pre osobnú prepravu sa pokryjú nároky východnej časti kraja v osobnej preprave na Ukrajinu aj železnicou v malom pohraničnom styku. • Hraničný priechod stanica NR Čierna nad Tisou - Čop UŽ (normálny rozchod) je otvorený pre osobnú i nákladnú dopravu (pre vývoz tovarov a dovoz tovarov najmä v previazaných vozňoch ŠR). Pohraničná trať je elektrifikovaná. Dopravné zariadenia stanice NR majú dostatočnú kapacitu. • Hraničný priechod stanica ŠR Čierna nad Tisou - Čop UŽ (široký rozchod) je otvorený pre nákladnú dopravu. Pohraničná trať je elektrifikovaná. V stanici ŠR je rozostavaná stavba jej modernizácia spočívajúca v predĺžení vchodových a odchodových koľají, modernizácii spádovísk a zabezpečovacieho zariadenia. Po ukončení modernizačnej stavby dopravné zariadenia stanice ŠR budú mať dostatočnú kapacitu. Priechody do Maďarska: • Hraničný priechod Čaňa - Hidasnémeti MÁV je otvorený pre osobnú a nákladnú dopravu. Má dostatočnú kapacitu. Je súčasťou tranzitného koridoru štátna hranica s PR - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa štátna hranica s MR. Súčasná jednokoľajová trať vrátane cezhraničného úseku je elektrifikovaná. Územie pre výstavbu predpokladanej budúcej druhej koľaje je rezervované v súlade so štúdiou Plaveč - Košice - Čaňa, modernizácia trate (ÚCHD Košice,1994). Realizácia zdvojkoľajnenia trate závisí od vývoja výkonov. • Hraničný priechod Slovenské Nové Mesto - Satoraljaújhely MÁV je otvorený pre osobnú aj nákladnú dopravu. Pohraničná trať nie je elektrifikovaná. Pohraničná stanica aj trať majú dostatočnú kapacitu. Modernizácia stanice Slovenské N. Mesto súvisí s modernizáciou trate Čierna n/T.- Košice. Priechod je málo využitý. • Hraničný priechod Turňa n/Bodvou - Tornanádaska MÁV. Priechod v súčasnosti už nie je využívaný ani pre obsluhu vlečky na území SR odbočujúcej z traťovej koľaje až na území Maďarska. Otvorenie prevádzky na tomto traťovom úseku nie je vylúčené po vstupe SR a MR do EÚ. Vysokorýchlostné trate (VRT) Vysokorýchlostná železničná trať má byť dvojkoľajová, elektrifikovaná, samostatnom telese, oplotená, s geometrickým riešením koľaje pre rýchlosť 270 km/hod (polomer smerového oblúka 7000 m, minimálne 5100 m) a maximálnym stúpaním 12,5 ‰. Na VRT je predpokladaná: - osobná doprava vysokorýchlostnými elektrickými jednotkami so stanovenou rýchlosťou 250 km/hod a klasickými rýchlikmi s rýchlosťou do 200 km/hod - nákladná doprava nákladnými vlakmi so stanovenou rýchlosťou 160 km/hod (predovšetkým vlaky kombinovanej dopravy). Podľa štúdie optimálny systém vedenia vysokorýchlostných tratí na území SR (Sudop Trade s.r.o.,1997) a príslušných nariadení vlády SR k ÚPN VÚC dotknutých krajov (z roku 1998), v smere západ - východ je potrebné výhľadove sledovať južný koridor VRT v trase Bratislava - Zvolen -

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 167

(Plešivec) - Košice - št.hranica s Ukrajinou s prechodom štátnych hraníc v oblasti Maťoviec. Miesto prechodu štátnej hranice na Ukrajinu zatiaľ nie je prerokované s ukrajinskou stranou. Z hľadiska územného a ekologických podmienok na našom území je vedenie trasy do oblasti Maťoviec najvhodnejším riešením. Predpokladá sa, že na území kraja bude do VRT zapojený železničný uzol Košice. V ňom budú zastavovať všetky vlaky VRT osobnej dopravy, časť týchto vlakov vnútroštátnej prepravy v relácii Bratislava - Košice bude tu končiť, resp. vychádzať. Obdobne tu bude končiť a vychádzať resp. zastavovať z dôvodu manipulácie časť vlakov nákladnej dopravy. Vlaky kombinovanej dopravy budú spracované v stanici Krásna nad Hornádom, pre ktorú sa počíta s výstavbou centra nákladnej prepravy v nadväznosti na terminál kombinovanej dopravy. Okrem toho je predpokladané zapojenie jestvujúcej železničnej trate Košice - Zvolen na VRT v oblasti Plešivca, pre umožnenie prechodu predovšetkým rýchlikov medzi existujúcou traťou a VRT. Pre efektívne pristavovanie vlakov do Interportu i vytvorenie podmienok na zrýchlenie osobnej prepravy, je žiadúce v návrhovom období elektrifikovať úsek jestvujúcej železničnej trate Haniska pri Košiciach - Veľká Ida. Zapojenie Interportu na VRT bude možné prostredníctvom železničnej stanice Veľká Ida. Zapojenie VRT do železničného uzla Košice je predpokladané z južnej strany do trate Košice - Zvolen pred železničnou stanicou Veľká Ida. Vyústenie z uzla v severnej časti bude samostatnou dvojkoľajovou traťou vedenou súbežne s existujúcou traťou v úseku osobná stanica Košice - jestvujúci železničný tunel za obcou Ťahanovce. Pre výstavbu VRT a s tým súvisiaci posun jestvujúcich koľají v tomto úseku, je treba rezervovať územie medzi existujúcimi traťovými koľajami a riekou Hornád. Časový rámec výstavby VRT je determinovaný predovšetkým záujmom európskych inštitúcií o podporu takejto investície, preto presiahne rámec návrhového obdobia zmien a doplnkov ÚPN - VÚC .

2.13.3. DOPRAVNÉ ZARIADENIA KOMBINOVANEJ DOPRAVY Rozvoj kombinovanej dopravy v rámci kraja sa bude realizovať cestou modernizácie železničných tratí, po ktorých budú vlaky kombinovanej dopravy jazdiť, na parametre požadované dohodou AGTC a výstavbou terminálov kombinovanej dopravy (TKD). Na území kraja je podľa dohody AGTC a štátnej koncepcie rozvoja kombinovanej dopravy počítané s výstavbou terminálov kombinovanej dopravy medzinárodného významu - v Dobrej (terminál je už čiastočne v prevádzke s koľajovým napojením na železničné stanice Čierna n/Tisou a Pribeník) - v Košiciach (v lokalite Košice-Krásna v napojení na železničnú stanicu Krásna n/Hornádom a v lokalite Haniska pri Košiciach v dopravno-prekládkovom pásme), - v lokalite Strážske TKD vnútroštátneho významu. V nadväznosti na výstavbu TKD je treba počítať s územnou rezervou pre rozvoj súvisiacich služieb a v TKD Dobrá a Košice-Krásna s vytvorením centra nákladnej prepravy, ktoré bude obsahovať skladovacie a expedičné, nakládkové a vykládkové služby vyžadujúce koľajové napojenie manipulačných zariadení, tovarové, špedičné, bankové, servisné, leasingové služby a súvisiace obchodné aktivity . Zámer na realizáciu TKD v rámci Interportu je pripravený v lokalite Bočiar s koľajovým napojením na normálny rozchod v stanici Veľká Ida a široký rozchod v stanici Haniska pri Košiciach ŠRT ako podnikateľská aktivita, kde je pre jeho realizáciu počítané s územnou rezervou .

2.13.4. PRÍMESTSKÁ OSOBNÁ ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA Reálne, z hľadiska veľkosti sídiel, je možné v rámci kraja v návrhovom období uvažovať s prímestskou osobnou železničnou dopravou len v oblasti Košíc, kde je už zavedený aj integrovaný dopravný systém s názvom KIDS (Košický integrovaný dopravný systém). Subjektami tohto systému sú - Železničná spoločnosť a.s., SAD a DPMK a.s.. V návrhovom období sa predpokladá včlenenie KIDS do pripravovaného nového systému KORID (Košická regionálna integrovaná doprava). ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 168

V súčasnosti je prímestská osobná železničná doprava časovo a kapacitne zameraná na zamestnaneckú a žiacku dopravu na všetkých tratiach zaústených do Košíc. Výnimkou je prímestská intervalová doprava Košice - Prešov, kde priemerný interval medzi vlakmi je cca 60 min. Výrazné skrátenie dĺžky intervalu je limitované kapacitou jednokoľajového traťového úseku Kysak - Prešov. Zámerom železnice je rozvíjať prímestskú osobnú dopravu ako dopravu vo verejnom záujme. Podmienky pre jej rozvoj sú z hľadiska trakcie i kapacity tratí priaznivé na všetkých zaústených tratiach. Pre prípad budúceho preukázania efektívnosti výstavby novej železničnej zastávky Košice - sever vrátane podchodu a parkovísk sa uvažuje s územnou rezervou. V budúcnosti sa opodstatnene predpokladá postupné zavedenie ďalších vlakov prímestskej intervalovej dopravy na tratiach: - Košice - Čierna nad Tisou - Košice - Poprad (alternatívne Spišská Nová Ves) Tieto trate vykazujú najvyššiu frekvenciu zo zaústených železničných tratí z dôvodov koncentrácie sídiel s dobrou dostupnosťou železnice a tiež z dôvodov nevýraznej paralelnej autobusovej dopravy. Trať Košice - Plešivec - (Zvolen) vykazuje podstatne nižšiu frekvenciu cestujúcich, čo je spôsobené predovšetkým nepriaznivejšou dostupnosťou sídiel k železnici a tým aj silnou paralelnou autobusovou dopravou. Zlepšenie môže priniesť budúca elektrifikácia úseku Haniska pri Košiciach - Veľká Ida, čo umožní zavedenie intervalovej dopravy aj pre trať Čierna nad Tisou - Krásna nad Hornádom - Haniska pri Košiciach - Veľká Ida s delením vlakovej súpravy v Krásnej nad Hornádom do Košíc (a spájaním vlakových súprav opačného smeru v Krásnej nad Hornádom) Trať Košice - Čaňa vykazuje nízku frekvenciu spôsobenú predovšetkým nevhodnou polohou železničných zastávok v sústredenom obytnom pásme Valaliky-Geča a silnou paralelnou autobusovou dopravou. Zmeny v tejto situácii môžu nastať po výstavbe f.. Molex a priemyselného parku v Kechneci. Na základe uvedených skutočností a ekologických prínosov železničnej dopravy navrhuje sa v ďalšom období riešiť prímestskú dopravu železničnou intervalovou dopravou: - na trati Košice - Barca - Čaňa - št.hr. minimálne v úseku Košice - Kechnec so súčasnou úpravou vedenia a počtu autobusových liniek ako aj s úpravou polohy zastávok, - na trati Košice - Zvolen v úseku Košice - Veľká Ida - Moldava nad Bodvou rovnako súčasne s úpravou vedenia a počtu autobusových liniek a posúdením možnosti zavedenia autobusových spojov k železničným spojom k staniciam resp. i zastávkam (zvoz a rozvoz cestujúcich), - v úseku Košice – Prešov je potrebné sledovať skrátenie intervalov medzi vlakmi predovšetkým v rannej a odpoludňajšej špičke na cca 20 min, kedy sa stane železničná doprava z hľadiska ponuky spojov rovnako atraktívnou ako ešte je v súčasnosti autobusová doprava. Zvyšovanie počtu spojov a súčasne udržanie resp. skrátenie času prepravy je však podmienené zvýšením kapacity - zdvojkoľajnením trate Kysak - Prešov a v železničnom uzle Košice výstavbou odstavnej stanice a dostavbou osobnej stanice.

2.13.5. LETECKÁ DOPRAVA Schválená koncepcia rozvoja dopravy z roku 1993 registruje vo svojom návrhu na území VÚC Košického kraja len jedno letisko, Košice. Medzinárodné letisko Košice, ktorého moderný energetický systém, svetelné zabezpečenie, monitorovacie a navigačné systémy ho ako jediné letisko na Slovesnku zaraďujú do II. kategórie ICAO. Využívanie letiska v súčasnej dobe je v porovnaní s rokom 1993 približne o 250 % vyššie, t.j. kým v roku 1993 bolo prepravených 52 tisíc cestujúcich, v roku 2003 to bolo takmer 188 tisíc. Využitie letiska sa v súčasnosti orientuje na civilnú vnútroštátnu a medzinárodnú osobnú aj nákladnú dopravu v pravidelnej aj nepravidelnej prevádzke.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 169

V nadväznosti na súčasný areál letiska sa pripravuje výstavba priemyselného parku Košice – Pereš –letisko. Výhodnosť tejto lokality spočíva v tom, že je tu sústredená železničná, cestná a letecká doprava nadregionálneho významu. Perspektívne možnosti rozvoja letiska a leteckej dopravy v Košiciach preukázala „Štúdia územného rozvoja letiska Košice“ (vypracoval VPÚ - LET konzult Bratislava, január 1995) s jednoznačnou orientáciou na možnosti komerčného využitia v osobnej aj nákladnej - prevažne medzinárodnej doprave. Mesto Košice ako celok svojím dopravným významom a vybavením vytvorí „transformačný dopravný uzol“, kde bude možné vykonávať zmeny dopravných systémov v priebehu dopravných procesov. Na túto činnosť sú už v súčasnosti vytvorené reálne podmienky. Spádové územie letiska Košice územne pokrýva celú východnú polovicu Slovenska, severnú časť Maďarska, časť Ukrajiny s mestom Užhorod a Poľska po mesto Rzeszow, teda územie v okruhu cca 150 - 200 km. Návrh ÚPN-VÚC Košického kraja prehodnotil rozvojové zámery uvedenej štúdie, ktorú akceptoval v tomto rozsahu: • výstavba nového terminálu, ktorého výstavba je pred ukončením • výstavba rolovacej dráhy pre rýchle odbočenie z VPD, • rozšírenie odbavovacích plôch pre komerčné lietadlá a pre všeobecné letectvo, • zohľadňuje sa predĺženie súčasnej VPD = 3 100 m o 1 240 m severným a o 740 m južným smerom na celkovú dĺžku 5 080 metrov, bez bližšej časovej špecifikácie potreby tejto realizácie V zmenách a doplnkoch ÚPN - VÚC Košického kraja sa rešpektuje pripravený projekt investičný zámer (na roky 2005 - 2010) na dobudovanie a modernizáciu letiska Košice. Letisko Spišská Nová Ves má miestny význam, bolo odovzdané do správy Okresnému úradu v Spišskej Novej Vsi. Pre zabezpečenie rozvoja aktivít regiónu navrhujeme postupne dobudovať letisko v Spišskej Novej Vsi na letisko miestneho významu pre komerčné využitie pre športovú činnosť a cestovný ruch.

2.13.6. VODNÁ DOPRAVA Podľa Projektu územného a regionálneho rozvoja slovensko-maďarského prihraničného územia Slovenská republika má vypracovanú a vládou SR schválenú Koncepciu rozvoja vodnej dopravy. Na území Košického kraja sa jedná o splavnenie východoslovenských riek Laborec, Latorica, Bodrog. Podľa Územného plánu susednej župy (na Maďarskej strane) Borsod-Abaúj-Zemplén sa pripravuje splavnenie Tisy po mesto Tokaj. Zatiaľ sa neuvažuje so splavnením pre nákladné lode v úseku nad Tokajom. Na základe týchto skutočností sa navrhuje v zmenách a doplnkoch ÚPN-VÚC Košického kraja vybudovanie vodnej cesty pre komerčnú dopravu na Bodrogu v trase Ladmovce – Streda nad Bodrogom – Sárospatak (MR) s napojením na rieku Tisa v meste Tokaj (MR). Prístaviská sa uvažujú v priestore obcí Streda nad Bodrogom a Ladmovce. Priestor prístaviska je vhodne napojiteľný na cestu I/79, aj železničnú vlečku zo stanice Slovenské Nové Mesto. Pri realizácii tohto zámeru nedochádza ku konfliktu záväzných reg. KURS 2001, nakoľko navrhovaná vodná cesta je mimo Ramsarskú lokalitu. Je nutné rešpektovať skutočnosti vyplývajúce z polohy vodnej cesty v CHKO Latorica a o jej výstavbe definitívne rozhodnúť po vyhodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA).

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 170

2.14. VODNÉ HOSPODÁRSTVO

2.14.1 ODTOKOVÉ POMERY

Charakteristika a zhodnotenie územia z hľadiska odtokových pomerov Do územia Košického kraja prináležia celé povodia Bodvy, Hnilca, Hornádu s malou časťou dolnej Torysy a vlastného Bodrogu, dolné časti povodia Ondavy, Laborca, Uhu a Latorice a horná časť povodia Slanej. V riešenom území ÚPN-VÚC sa vyskytujú všetky oblasti tokov od bystrinných, horských tokov, cez podhorské toky až po oblasť rovinných tokov. Toky horskej oblasti , horné trate Hornádu, Hnilca, Bodvy a Slanej, majú strmé a úzke údolia so sklonmi cez 20 %. Úmerne ku sklonovým pomerom je aj sklonitosť priľahlého územia veľká a ani pri výdatných prívalových dažďoch sa nevytvárajú väčšie inundácie. U krasových tokov nie je predpoklad vzniku rozsiahlejších inundácií, pretože krasové územia sú schopné pohlcovať značné množstvo vody. Oblasť rovinných tokov zaberá výustné úseky Latorice, Laborca, Uhu a výustných úsekov Tople a Ondavy a celý úsek Bodrogu na Východoslovenskej nížine a Hornádu a Bodvy v Košickej kotline. V dolnej úseku Hornádu sú v súčasnosti inundácie vylúčené, iná situácia je na Bodve a najmä na tokoch VSN. Na Bodve, i napriek realizovaniu úprav, dochádza k inundáciám, hlavne vo výustných úsekoch prítokov Bodvy (Ida, Turniansky potok, koryto starej Bodvy), ktoré zapríčiňuje spätné vzdutie Bodvy. Na VSN boli toky ohrádzované a urobili sa priepichy, čím sa vytvorili dlhé rovné úseky, s cieľom rýchleho odvedenia vody z rovinného územia. Odtokový režim je tu však zložitý a problémy s odvádzaním veľkých vôd pretrvávajú. V dôsledku minimálnych sklonov a spätného vzdutia sa toky zanášajú a zmenšujú sa ich kapacity. Dochádza preto pri veľkých vodách k prelievaniu hrádzí a rozsiahlym inundáciám. Zberné územia Uhu a Latorice sú mimo územia SR. Latorica má na Ukrajine veľké inundačné územia a preto prietoky na nej nedosahujú ani polovicu kulminačného prietoku Uhu, ktorý je na Ukrajine ohrádzovaný. Ohrádzovaním tokov na VSN vznikli rozsiahle územia bez možnosti gravitačného odtoku vnútorných vôd. Boli vytvorené odvodňovacie sústavy (spolu 7) s 11 čerpacími stanicami, ktoré odčerpávajú vnútorné vody z územia veľkého cca 812 km2. Úprava odtokových pomerov, t. j. technických a biotechnických opatrení na ovládnutie prietokov povrchovej vody spočíva najmä: 1. ochrana pred povodňami - úpravy tokov 2. regulácia odtoku technickými zariadeniami 3. odvádzanie vnútorných vôd 4. regulovanie odtoku biotechnickými a agrotechnickými opatreniami Súčasný stav K najvýznamnejším úpravám tokov v Košickom kraji patria: • Bodrog má úpravy z prevádzkového hľadiska vyhovujúce. Problémom sú hrádze a najmä súčasná prietoková kapacita Bodrogu, ktorá je menšia ako projektovaná. Ohrádzovaný systém neodvedie prietok dohodnutý s MR (1400 m3.s-1). Tiež prietoky neboli úmerné výškam hladín. To vedie k častejšiemu napúšťaniu poldra Beša. Rozsah inundácií sa úpravami znížil z 200 km2 na 34,9 km2. • Latorica je v celom svojom úseku ohrádzovaná a s výnimkou 7,15 km úseku od ústia, v ktorom pri rozšírenom medzihrádzovom priestore dochádza k zanášaniu a tým k zmenšovaniu prietočného profilu kynety, zabezpečuje prietok Q100 - ročnej vody. Rozsah inundácií sa úpravami znížil z 200 km2 na 34,9 km2. • Laborec je tiež obojstranne ohrádzovaný od ústia až po Michalovce, pričom z hľadiska bezpečnostného prevýšenia vyhovujú len hrádze od zaústenia Uhu po Michalovce. Rozsah inundácií sa úpravami znížil z 80 km2 na 23,25 km2. ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 171

• Uh je tiež obojstranne ohrádzovaný v celom úseku a krátkymi priepichmi sa upravila pôvodná trasa koryta. Kapacita úprav Uhu je nedostatočná. Rozsah inundácií sa úpravami znížil z 110 km2 na 4,95 km2. • Vybudovanie záchytného kanála a s tým súvisiace úpravy potokov Jenkovského, Orechovského, Olšinského, Sobraneckého, Okny, Toškovského, Kruhovského a Lukavca, znížilo inundácie VSN. • Ondava má vyhovujúce úpravy. Rozsah inundácií sa úpravami znížil zo 199 km2 na 14,7 km2. Trnavka má nedostatočnú prietokovú kapacitu v úseku od zaústenia do Ondavy pri Hrani po Vojčice. Ochranné hrádze sú vybudované na prevedenie prietoku Q20 - Q50 a cez intravilány sa 2 2 požaduje Q100. Rozsah inundácií sa úpravami znížil z 3,6 km na 2,0 km . • Hornád je upravený (priepichy a hrádze) od štátnej hranice po Košice a v intraviláne Košíc je úsek V.Opátske - Tepláreň rekonštruovaný nábrežnými múrikmi a úsek Tepláreň - Prešovská cesta. Upravený je aj pod VE Ružín I a II a v intravilánoch väčších sídiel, včítane Spiš. Novej Vsi. Z prítokov je to na Toryse úprava v Beniakovciach a preložka v Ploskom, úprava Črmeľského a Myslavského potoka v Košiciach. Stav úprav je dobrý. Z kapacitného hľadiska staršie úpravy nepostačujú. Rozsah inundácií sa úpravami znížil zo 45,3 km2 na 21,95 km2.

• Bodva je ohrádzovaná od štát. hranice po Moldavu n/Bodvou na prevedenie Q20-ročnej vody, s prevýšením hrádzí na odvedenie Q100 - ročnej vody. V Moldave n/Bodvou je prevýšenie hrádzí nad hladinu Q100-ročnej vody 50 cm a v Jasove má koryto kapacitu od Q100-ročnej vody po Q20-ročnej vody. Rozsah inundácií sa úpravami znížil z 12,4 km2 na 1,5 km2.

• Ida je v dĺžke 20,217 km obojstranne ohrádzovaná na Q20-ročnú vodu s prevýšením 30 cm; Rozsah inundácií sa úpravami znížil z 38,7 km2 na 0,9 km2. • Slaná je najkomplexnejšie upravený tok. Vlastná Slaná je obojstranne ohrá-dzovaná od hranice s Banskobystrickým krajom až po Nadabulu a miestne úpravy sú aj v hornej trati. Štítnik má sústavnú korytovú úpravu na Q100 od Plešivca po Kunovú Teplicu a v intravilánoch Slavošoviec a Štítnika sú vybudované len sporadické úpravy koryta. Skutočný stav odvádzania veľkých vôd v súčasnosti ovplyvňujú dve okolnosti, ktoré sa musia brať do úvahy pri návrhu úprav tokov: 1. na základe prehodnotenia hydrologických údajov sa zvýšili hodnoty maximálnych prietokov a úpravy vykonané pred rokom 1977 už kapacitne nezabezpečujú prevedenie prietoku Q100 - ročnej vody a nezabezpečujú ochranu sídiel, 2. prirodzene sa v dôsledku zanášania korýt splaveninami a zarastaním medzihrádzových priestorov zmenšuje prietoková kapacita korýt, resp. celého prietočného profilu. Návrh Navrhované úpravy zohľadňujú požiadavky na zabezpečenie povodňovej ochrany sídiel. V intravilánoch sa zabezpečujú úpravy na prietok Q100-ročnej vody a v extravilánoch spravidla na prietok Q20-ročnej vody. Všeobecne sú úpravy zamerané, vzhľadom k zvýšeným hodnotám max. prietokov, na neškodné odvádzanie veľkých vôd, pričom v hornej časti hlavných povodí, ktoré prináležia Košickému kraju, úpravy smerujú k zabezpečeniu ochrany intravilánov sídiel, k zlepšeniu nevyhovujúcich smerových pomerov a k stabilizácii koryta v extravilánoch. Podrobne sú navrhované úpravy tokov uvedené vo vodohospodárskych plánoch povodí. Návrhy zohľadňujú tieto zásady: - pri úpravách tokov v intravilánoch bude potrebné zosúladiť vodohospodársky účel úpravy (ochrana pred Q100-ročnou vodou) s estetickými a ekologickými požiadavkami. Z hľadiska krajinotvorného treba venovať pozornosť príbrežnej zóne, ktorá spolu s vodným tokom má vytvárať pôsobivú zložku zastavaného územia. - pri úpravách v extravilánoch treba v maximálnej miere zachovávať existujúcu trasu koryta a stabilnú časť priečneho profilu. Trasu toku skracovať len vo výnimočných prípadoch a odstavené meandre nezasypávať. V čo najväčšej miere zachovať pôvodné brehové porasty. Pre ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 172

dosiahnutie potrebnej prietokovej kapacity (minimálne na Q20-ročnú vodu) využívať odsunuté hrádze, ktoré nemusia presne kopírovať trasu toku. K významnejším návrhom úprav, ktoré sú zahrnuté vo vodohospodárskych plánoch a ktoré je nutné v riešenom časovom horizonte realizovať patria:

• Na Latorici sa navrhuje úprava hrádzí na prevýšenie 1,0 m nad hladinu Q100-ročnej vody. • Požadované úpravy na Roňave, za účelom ochrany zdrojov podzemnej vody pre mesto Satoraljaujhely na území MR, je možné navrhovať len po prerokovaní s maďarskou stranou. • Na Uhu sa navrhuje vybudovanie poldra o objeme cca 18 mil. m3 v priestore medzi záchytným kanálom, pravobrežnou hrádzou Uhu a obcami Lekárovce, Pinkovce, Záhor - Jenkovce a 3 -1 zvýšenie hrádzí na celom úseku (km 0,0 - 21,39) na prietok Q10 = 1100 m .s . • Pre ochranu územia na pravej strane Uhu sa zosilní a opevní pravobrežná hrádza v oblasti Pinkoviec na úroveň hrádze na ukrajinskom území s možnosťou zvýšenia na ochranu pred Q100 - ročnou vodou a vybudovanie ochrannej hrádze pozdĺž štátnej hranice, pre zadržanie vôd rozliatych na ukrajinskom území.

• Na Laborci sa navrhuje úprava hrádzí na prevýšenie 1,0 m nad hladinu Q100 - ročnej vody v úseku medzi ústím Latorice a ústím Uhu, v úseku Topoľany - Petrovce a v úseku Petrovce - Strážske vytvoriť koryto na Q20-ročnej vody. v úseku Humenné – Koškovce stabilizovať koryto na Q20, rekonštrukcia hrádzí pod Michalovcami. • Na Ondave sa navrhuje ľavostranná hrádza a Ladomírky vo Svidníku • Navrhuje sa rekonštrukcia kanálov a hrádzí na VSN • V Trebišove a Sečovciach sa navrhuje rekonštrukcia úpravy Trnávky • V Gelnici sa navrhuje úprava Hnilca • Na Hornáde, v úseku štátna hranica - Seňa rekonštrukcia (zvýšenie) hrádzí ( účelná len po náležitých opatreniach aj na území MR - požiadavka je predmetom medzištátnych rokovaní), v úseku v Spišskej Novej Vsi, Markušovciach a Krompachoch, v intraviláne Košíc, úprava Myslavského, Žakarovského potoka, potoka Holubnica V Spišskej Novej Vsi. Navrhuje sa úprava Ťahanovského odpadu.

• Na Bodve sa navrhujú hrádze na kapacitu Q100-ročnej vody v úsekoch štát. hranica - Moldava nad Bodvou a v intraviláne Moldavy nad Bodvou, Medzeva a Jasova. • Turňa, v úseku od ústia (km 0,0 - 1,30), obojstranné zvýšenie hrádzí v súlade s prevýšením hrádzí Bodvy v mieste zaústenia;

• Ida, ústie - zaústenie Čečejovského potoka ohrádzovanie toku na Q100-ročnú vodu, ďalej po zaústenie Cestického potoka zvýšenie hrádzí o cca 70 cm a v Šaci zvýšenie hrádzí na prevedenie prietoku Q100-ročnej vody. • Na Slanej, ktorá je z hľadiska úprav na veľmi dobrej úrovni, sa navrhuje zvýšenie hrádzí cez intravilány Čoltovo, Bohúňovo, Plešivec, Brzotín, Rožňava a vybudovanie bočnej pravostrannej hrádze v Nadabuli, ale je potrebné riešiť 104 úsekov tokov pretekajúcich intravilánmi sídiel. Podľa bodového zhodnotenia na prvých miestach sú navrhnuté na ochranu sídla Rožňava(úsek Gemerská Panica-Rožňava), Gemerská Poloma, Vlachovo, Slavec a Ardovo. V štádiu prípravy je úprava potoka Pašková v Paškovej. Návrh revitalizačných opatrení Odtok z povodia je ovplyvňovaný prírodnými pomermi a antropogénnymi zásahmi do nich. Intenzita povrchového odtoku závisí najmä na morfológii povrchu, infiltračnej schopnosti pôdy a čiastočne i na intercepčných stratách. Územie s poškodenými lesmi sa v zvýšenej miere prejavuje eróziou, ktorá má negatívny vplyv na retenčnú schopnosť územia. Zamedzenie negatívneho vplyvu erózie je možné z hľadiska koncepčných prístupov rozdeliť na: - vylúčenie ohrozených plôch z užívania - využívanie ohrozených plôch s využitím protieróznych opatrení.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 173

Ako optimálne sa javí kombinácia oboch prístupov. Zvýšenie retenčnej schopnosti povodia spočíva v zmenách spôsobu obhospodarovania lesov, v reštrukturalizácii hospodárenia na poľnohospodárskom pôdnom fonde v prospech trvalých trávnych porastov, v zmene vzťahu k zamokreným plochám, ktoré by sa mali stať súčasťou kostry ekologickej stability územia. Pre zamedzenie negatívneho vplyvu vodnej erózie sa navrhuje: • V povodí Laborca ale i Ondavy využívať kombináciu protieróznych pásov so zmenou štruktúry hospodárskeho využívania. V podmienkach kvartéru predovšetkým zmenu štruktúry hospodárskeho využívania s doplnením vetrolamami na vhodných miestach. • V strednej časti Hornádskej kotliny (tzv. Medvedie vrchy) je nutné uplatňovať agrotechnické opatrenia, ako je realizácia vsakovacích pásov, ktoré skracujú dĺžku svahov, vykonávanie orby po vrstovnici, zmenu osevných postupov, vylúčenie ohrozených plôch z poľnohospodárskeho užívania s realizáciou ochranných vegetačných krytov. • V územiach s nízkym percentom zalesnenosti, s poškodeným porastom, znížiť podiel holorubov a urýchlene zalesniť novovzniknuté holiny. Je potrebné dolesniť svahy poškodené emisiami . • Možnosť zvýšenia retencie poskytuje i výstavba a rekonštrukcia retenčných prehrádzok v povodí Hornádu, Hnilca, Torysy, Ondavy, Laborca, Bodvy i Slanej (najmä na bystrinách tečúcich z flyšovej oblasti).

2.14.2. Vodné nádrže a prevody vody Legislatívne podmienky pre ochranu záujmového územia výhľadových vodohospodárskych diel sú zakotvené v “Úprave MLVH SSR a MVaT SSR č. 13 z júna 1977 o hospodárskom využívaní záujmových území výhľadových vodohospodárskych diel”. Úprava sa týka vodohospodárskych diel, ktorých záujmové územie treba chrániť a do doby realizácie vodohospodárskeho diela (údolné nádrže, hate, poldre, prevody vody a i.) a do doby realizácie vodohospodárskeho diela účelne využívať.. Základným a smerodajným podkladom na určenie zoznamu a časovej aktuálnosti výstavby výhľadových vodohospodárskych diel sú: SVP SR a jeho doplnky, v rámci povinného sústavného doplňovania a spresňovania, stednodobé a dlhodobé plány a koncepcie rozvoja vodného hospodárstva, projekt urbanizácie SR, ako aj schválené územné plány. Pokiaľ ide o časovú aktuálnosť výstavby výhľadových vodohospodárskych diel, sú do jednotlivých kategórií zadelené podľa plánovaného začiatku výstavby diela: kateg. A - zahrňujúca diela s navrhovaným začiatkom výstavby do 10 rokov; kateg. B -zahrňujúca diela s predpokladaným začiatkom výstavby do 25 rokov; kateg. C - zahrňajúca diela s ktorých realizáciou sa uvažuje po 25 rokoch; kateg. E - evidované diela; Vodné nádrže Vodné nádrže predstavujú najúčinnejšie opatrenia pre vodohospodársky želateľnú úpravu odtokových pomerov, pričom zabezpečujú viac funkcií ovplyvňujúcich rozvoj rozsiahlych oblastí. Slúžia pre zásobovanie obyvateľstva, priemyslu, poľnohospodárstva a ostatných užívateľov pitnou a úžitkovou vodou, znižujú povodňové prietoky, vytvárajú predpoklady pre využívanie hydroenergetického potenciálu, rekreáciu, chov rýb a iné. Morfologické podmienky pre budovanie vodných nádrží sú najmä v horných a stredných častiach povodí Hornádu, Hnilca a Slanej. V súčasnosti je na území Košického kraja vybudovaných 11 vodných nádrží (VN) s objemom nad 1 mil. m3. Celková kapacita vybudovaných nádrží je 466,538 miliónov m3. Podľa lokalizácie sú nádrže v okresoch: 2 nádrže v okrese Rožňava 4 nádrže v okrese Košice-okolie 2 nádrže v okrese Michalovce ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 174

1 nádrž (polder) v okrese Trebišov Na území Košického kraja sú územne chránené nasledovné lokality nádrží: - v kateg. A - nie je žiadna nádrž - v kateg. B - je jedna nádrž - v kateg. C - je 7 nádrží - v kateg. E - je 10 nádrží (z toho jeden polder) Prehľad technických údajov i údajov o účele a aktuálnosti výstavby pre existujúce, výhľadové i evidované nádrže v Košickom kraji je uvedený v nasledujúcej tabuľke č. 1. Vysvetlivky k nasledujúcej tabuľke:

Účely: iné údaje: 1) - sústava 5 rybníkov P - pre potreby priemyslu 2) - sústava 26 rybníkov V - vodárenský odber 3) - polder Beša Z – závlahy E – energetika O – protipovodňová ochrana R – rekreácia C – iné účely (rybné hospodárstvo)

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 175

Existujúce, navrhované a evidované vodné nádrže v Košickom kraji

Okres ID Názov Tok Číslo povodia Účel Zatopená Ovládateľný Kóta vzdutia pri Aktuálnosť 3 plocha objem Vco mil.m hladine M0 m .m. výstavby km2 Existujúce KS 1 Bukovec I. Ida 4-31-04-031 P,R 0,297 2,19 338,00 J KS 2 Bukovec II. Ida 4-31-04-031 V 1,050 23,40 416,75 J RV 3 Palcmanská Maša Hnilec 4-32-02-009 E,R,C 0,865 10,355 786,10 J RV 4 Rybníky – Hrhov 1) Turňa 4-33-01-077 Rb 3,800 191,55 J KS 5 Ružín (Ružín I) Hornád 4-32-03-010 P,R,E,O,C 3,900 59,000 327,60 J KS 6 M.Lodina-vyr.n.(RII) Hornád 4-32-03-013 O 0,406 4,600 278,60 J MI 7 Zemplínska šírava Laborec 4-30-06-034 P,Z,R,O,C 33,500 304,000 116,19 J MI 8 Senné 2) Okna 4-30-06-040 C 5,780 102,20 J TV 9 Beša 3) Laborec 4-30-07-005 O 53,000 101,87 J Navrhované RV 10 Rejdová Slaná 4-31-01-003 V,O 0,400 5,950 599,75 B RV 11 Nadabula Slaná 4-31-01-030 O,Z,R,C,E 0,915 6,400 312,00 C RV 12 Meliata Muráň 4-31-02-043 P,R,C,Z,E 3,200 22,800 218,00 C TV 13 Ladmovce Bodrog 4-30-11-003 E,Z,R 2,500 6,660 96,50 C KS 14 Medzev Bodva 4-33-01-005 V 17,000 383,00 C KS 15 Jablonov Turňa 4-33-01-076 P,R,E,O,C 12,600 222,00 C GE 16 Šopy Perlový p. 4-32-02-063 V 1,100 8,800 430,80 C KS-PV 17 Obišovce Svinka 4-32-03-056 P,R,E,O,C 2,580 26,900 284,50 C Evidované RV 18 Vlachovo Slaná 4-31-01-018 O,E, 1,550 24,500 425,00 E RV 19 Betliar Slaná 4-31-01-031 4,240 71,000 350,00 E RV 20 Kunova Teplica Štítnik 4-31-01--076 Z,O,E 3,370 40,500 277,50 E KS 21 Paňovce Šemšiansky p. 4-33-01-054 Z 0,740 3,000 239,85 E TV 22 Lastovce Roňava 4-30-11-018 Z 3,480 16,600 140,00 E SN-PP 23 Hrabušice Hornád 4-32-01-023 P 6,380 33,600 545,00 E SN 24 Slovinky Slovinský p. 4-32-01-105 V 0,210 4,200 560,00 E GL 25 Zahajnica Tichá voda 4-32-01-025 V 0,500 8,200 554,20 E GL 26 Helcmanovce Hnilec 4-32-02-064 P 6,670 142,800 450,00 E KS 27 Vyšná Myšľa Olšava 4-32-05-032 Z 3,720 30,200 205,00 E

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 176

Navrhované prevody vody: Prevody vody predstavujú účinné opatrenia na zvýšenie vodného potenciálu. V regióne košického kraja sa navrhujú prevody: • Prevod z rieky Tisy do rieky Latorica. Účelom tohoto prevodu je zabezpečenie závlahovej vody v oblasti Východoslovenskej nížiny. Navrhovaná kapacita je 3,55 m3.s-1. Odber vody sa navrhuje čerpacou stanicou na pravom brehu rieky Tisy v Malých Trakanoch. Do Latorice sa prietoky budú prevádzať otvoreným kanálom, ústiacim do nej pri obci Boťany. Priemerné prevádzané množstvo má byť 2,72 m3.s-1. Prevod má kategóriu aktuálnosti C - III. • Prevod vody z Hornádu do povodia Bodvy. Účelom tohoto prevodu je zabezpečenie vody pre závlahy na Moldavskej nížine. Odber sa navrhuje z hate Trstené pri Hornáde, ktorá by sa vybudovala kvôli vzdutiu. Odtiaľ sa voda potrubím prevedie do štrkoviska Milhosť, z ktorého sa bude prečerpávať k jednotlivým čerpacím staniciam. Kapacita prevodu je 5,9 m3.s-1. Prevody vody

Názov Hlavné Miesto odberu Miesto zaústenia Kapacita Preved. Q prevodu účely Tok Tok priemerne vody Kategória Profil Profil m3.s-1 m3.s-1 existujúce Prevod Myslavského p.- V Myslavský potok Ida do VN Bukovec existuje Vyš. Klatov Bukovec 12,0 0,068 Topľa - Trnavka P,Z Topľa Trnavka existuje Seč. Polianka Hriadky cca 2,0 1,190 Ondava - Strážske P Ondava Strážsky p. existuje Kučín Strážske 1,0 0,395 Strážske - Kyjovský p. P Chemko - odp.vody Kyjovský p. existuje Strážske Poša 0,2 0,116 Palc.Maša - Dobšiná E Hnilec Vlčia dolina existuje Palc.Maša Vlčia dolina 9,0 1,126 navrhované Tisa - Latorica Z Tisa Latorica C Malé Trakany r.km 30,8 3,55 2,720 Hornád - Bodva Z Hornád Čečejovský p. Trstené pri H. Čečejovce 5,9 2,500

2.14.3. Zásobovanie pitnou vodou

Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania pitnou vodou Z celkového počtu 767 020 žijúcich obyvateľov je z verejného vodovodu zásobovaných 559 422 obyvateľov, čo je 72,7 %. V porovnaní s celoslovenským priemerom (79,4 %) je zásobovanosť o 6,7 % nižšia. Najnižšia zásobovanosť je v okrese Košice - okolie, kde je z verejných vodovodov zásobovaných len 40,9 % obyvateľov, čo je hlboko pod krajským i ce- loslovenským priemerom. Okrem okresov Košice - mesto a Rožňava patria všetky okresy kraja k podpriemerne zásobovaným, pričom pod 65 %-nú zásobovanosť majú okresy Gelnica, Košice – vidiek a Trebišov. Vývoj celkovej potreby vody od r. 1990 doteraz je charakterizovaný každoročným poklesom až okolo 5% ročne.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 177

Súčasný stav a výhľad zásobovania obyvateľov pitnou vodou v Košickom kraji

Okres - kraj Predmet 2002 2005 2015 Gelnica Počet obyvateľov celkom 30 783 29 854 30 321 Počet zásobovaných obyv. 16 549 22 107 27 344 % zásobov. obyvateľov 53,8 74,05 89,00 Košice I-IV Počet obyvateľov celkom 235 832 249 347 261 936 Počet zásobovaných obyv. 231 198 148 225 261 936 % zásobov. obyvateľov 99,30 99,55 100,00 Košice-okolie Počet obyvateľov celkom 107 847 104679 109 428 Počet zásobovaných obyv. 44 056 70 355 85 741 % zásobov. obyvateľov 40,90 67,21 83,00 Michalovce Počet obyvateľov celkom 109 205 110 975 116 578 Počet zásobovaných obyv. 73 616 85 739 105 086 % zásobov. obyvateľov 67,40 77,26 90,00 Rožňava Počet obyvateľov celkom 61 851 62 132 64 440 Počet zásobovaných obyv. 44 894 52 315 59 281 % zásobov. obyvateľov 72,50 84,20 93,00 Sobrance Počet obyvateľov celkom 23 648 22 072 21 015 Počet zásobovaných obyv. 16 618 15 576 17 170 % zásobov. obyvateľov 70,30 70,57 82,00 Spiš. N. Ves Počet obyvateľov celkom 93 935 93 915 100 485 Počet zásobovaných obyv. 65 901 84 448 95 456 % zásobov. obyvateľov 70,20 89,92 94,00 Trebišov Počet obyvateľov celkom 103 919 102 970 106 797 Počet zásobovaných obyv. 63 635 76 651 98 535 % zásobov. obyvateľov 61,20 74,44 91,00 Kraj Košice Počet obyvateľov celkom 767 220 775 944 811 000 Počet zásobovaných obyv. 559 422 655 828 750 000 % zásobov. obyvateľov 72,9 84,52 92,00

V súčasnej dobe sú pre zásobovanie pitnou vodou Košického kraja rozhodujúce nadradené vodárenské sústavy, ktoré pitnou vodou zásobujú a aj budú zásobovať rozhodujúcu časť, nielen riešeného regiónu Košického kraja, ale i kraja Prešovského. Ide o sústavy: 1.Východoslovenská vodárenská sústava (VVS), ktorá zásobuje rozhodujúce časti okresov Košice-mesto, Košice-okolie, Michalovce a Trebišov v Košickom kraji a Humenné, Snina, Vranov nad Topľou, Prešov a Sabinov v Prešovskom kraji. VVS vymedzuje diaľkový prívod vody z VN Starina a celý bilančný koridor skupinových vodovodov (SKV) Snina, Humenné, Vranov nad Topľou, Trebišov – Michalovce - Sečovce, Prešov a skupinový vodovod Košice. Podiel VVS na zásobovaní Košického kraja je až 91,4 %. Rozhodujúcim spotrebiskom je mesto Košice, ktoré v súčasnosti potrebuje cca 55 % potreby pitnej vody celého Košického kraja. To je významné i z hľadiska zdrojov vody pre výhľad, pretože v západnej časti VVS je nedostatok zdrojov a značný podiel sa dovádza z VN Starina z okresu Snina. Z odberu 1000 l.s-1 z VN Starina pre Košický kraj, je určené pre mesto Košice 400 l.s-1 a okresy Michalovce 60 l.s-1 a Trebišov 100 l.s-1 (rozh. OÚŽP KE-vidiek z r. 1995), t. j. spolu pre Košický kraj odber z VN Starina predstavuje 560,0 l.s-1. 2. Spišsko-popradská vodárenská sústava (SPVS), dodáva vodu pre Popradský SKV zo zdrojov podzemných vôd v Liptovskej Tepličke. Pretože oblasť Spišskej Novej Vsi a Levoče je nedostatková z hľadiska vlastných zdrojov vody, deficit sa kryje prívodom vody z Popradského SKV, čo vytvára SPVS. Jej rozšírenie do oblasti dolného Spiša (Krompachy a okolie) a do okresu Gelnica (a tiež do oblasti V.Tatier) si vyžiada ďalšie zdroje (VN Garajky). ______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 178

3. Rožňavská vodárenská sústava (RVS): Táto sústava sa vytvorí až ku koncu riešeného obdobia prepojením Rožňavského a Muránskeho skupinového vodovodu. Toto prepojenie si vyžiada nedostatok zdrojov vody v novoutvorenom okrese Revúca, ktorý by sa mal saturovať z prebytkových zdrojov okresu Rožňava (Slavec a neskôr VN Rejdová). 4. Pobodrožská vodárenská sústava - podsústava VVS Základ sústavy tvoria Pobodrožský skupinový vodovod, skupinový vodovod Lekárovce - Pinkovce - Pavlovce n/Uhom - Bajany - Bežovce - Záhor. Tento vodovod po dobudovaní zásobí aj obce v severnej časti VSN (Senné, Palín, Stretava, Stretávka, Iňačovce a Zempl. Široká). V jednotlivých okresoch Košického kraja je situácia v zásobovaní pitnou vodou nasledovná: • Okres Košice I-IV., mesto Košice so zásobovanosťou takmer 100 %, je zásobované hlavne zo zdrojov podzemných vôd, ktoré sa nachádzajú západne od mesta: vody krasových prameňov Drieňovec, Turňa n/Bodvou a podzemných zdrojov Péder a Hosťovce a náplavov Bodvy. Využívajú sa aj náplavy Hornádu severne od mesta (Družstevná pri H., Sokoľ), v niektorých lokalitách len podmienene pre kolísavú kvalitu vody. Pre budúcnosť sú navrhnuté na vyradenie. Významným zdrojom pitnej vody pre Košice je VN Bukovec a VN Starina. • Okres Košice – okolie, má hlboko podpriemernú zásobovanosť, len 40,9%. Sídla Moldava n/B., Turnianske Podhradie, Drienovec a niektoré menšie sídla sú zásobované zo skupinového vodovodu Turňa - Drieňovec -Košice. Kysak, Družstevná pri H. sú zásobované z lokálnych zdrojov. Vodovod má vybudovaných takmer 70 % sídiel. Na košický SKV je napojených 20 obcí. • Okres Gelnica, s podpriemernou napojenosťou 53,8 % je zásobovaný z lokálnych zdrojov, najmä povrchových a tiež plošne rozptýlených zdrojov podzemnej vody. Bez vodovodu je 11 sídiel. • Okres Michalovce tiež s nízkou napojenosťou 67,4 %. V okresnom meste býva takmer 60 % zásobovaných obyvateľov. Zvyšok býva v 39 sídlach, ktoré majú vodovod, z čoho 5 obcí je napojené na VVS. Vyše 48 % sídiel je bez verejného vodovodu. Pre zásobovanie sa využívajú podzemné zdroje náplavov Laborca - Hrádok, Topoľany a Lastomír, ktoré však vyžadujú úpravu odželezovaním a odmangánovaním. Ďalej sa využívajú zdroje podzemných vôd z lokality Vihorlat-Popričný a lokálne zdroje pre samostatné vodovody. Tri vodovody sú v správe ObÚ. • Okres Rožňava s napojenosťou nad krajským priemerom (72,5%) je dotovaný vodou z Rožňavského skupinového vodovodu, ktorého zdrojmi sú krasové vody pri Slavci a povrchové zdroje z potokov Lúč a Podsúľová. Pre zvyšok okresu sa využívajú miestne zdroje. Vodovod má viac ako 3/4 sídiel okresu. 14 obcí má vodovod v správe ObÚ. • Okres Sobrance má 70,3 % napojenosť prevažne zo Sobraneckého skupinového vodovodu na báze vlastných zdrojov podzemných vôd. Vodovod má takmer 60% sídiel okresu. V okresnom meste býva bezmála 50 % zásobovaných obyvateľov. • Okres Spišská Nová Ves s napojenosťou 70,2 % využíva pre najväčšie sídla zdroje SPVS, pramene z Lipt. Tepličky. Takmer 80 % zásobovaných obyvateľov býva v 4 sídlach: Sp. N. Ves, Krompachy, Smižany a Rudňany. Na SPSV je napojených 7 sídiel. Ostatných 22 spotrebísk využíva lokálne zdroje. Provizórny odber z rieky Hornád v Smižianskej Maši je pre zhoršenú kvalitu dlhodobe mimo prevádzky. V správe obcí je až 16 vodovodov. • Okres Trebišov má zásobovanosť len 61,2 %. Vodovod má takmer 3/4 obcí okresu. Využívajú sa podzemné vody, z lokality Božčice pre Trebišov a Sečovce a z lokality Boťany a Slovenské N. Mesto pre PSV, ktoré pre vyšší obsah železa a mangánu sa musia upravovať. Prepojením Trebišova so Slov. Novým Mestom a systémom Starina po dobudovaní, sa naskytá možnosť prepojenia Starinského systému s Pobodrožským skupinovým vodovodom.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 179

Bilancia zdrojov a potrieb vody V súčasnosti sa z využiteľných zdrojov povrchových a podzemných vôd určených pre vodárenské účely v Košickom kraji využíva 3 106 l.s-1, čo pri potrebe 2068,9 l.s-1 vytvára pomerne značnú rezervu oproti pôvodným predpokladom. Dôvodom toho je enormný pokles spotreby vody od r. 1990 do r. 1995, v priemere o 5 % ročne. Príčinou poklesu je nielen sporenie s vodou pre vyššiu cenu vody pre obyvateľstvo i priemysel, orientácia podnikov na vlastné zdroje, ale aj zrušenie celého radu podnikov používajúcich pitnú vodu vo výrobe. Je isté, že rozvoj nových výrob prinesie zmenu trendu v zvýšení nárokov na pitnú vodu, preto je nutné už v predstihu zabezpečiť nové, veľkokapacitné zdroje vody. Bilancie pre rok 2015 sú urobené podľa zásady porovnania maximálnej potreby vody a minimálnej výdatnosti vodných zdrojov. Rok 1995 zachytáva súčasný stav a potreba vody je zhodná s vodou vyrobenou. V kvantifikácii potrieb vody sú zahrnuté aj predpokladané nároky na pitnú vodu pre väčšie športovo-rekreačné zariadenia, turistické centrá a liečebné komplexy. S využívaním fiktívnych vrtov sa neuvažuje a ponechávajú sa ako rezerva, ktorú bude možné riešiť po roku 2015. V návrhu sa zohľadnili už vypracované územno plánovacie dokumentácie, vodohospodárske a hydroekologické plány povodí, ako aj podklady ŠÚHE. Prehľad o potrebe vody a kapacite využívaných zdrojov vody v jednotlivých okresoch a celom kraji je v nasledujúcej tabuľke č. 2. Potreba vody a vodných zdrojov pre okresy a Košický kraj

Okres \ roky 2002 2005 2015 Okres Gelnica -1 Potreba vody Qmax. l.s 35,6 82,1 108,6 Súčasné vodné zdroje l.s-1 68,4 68,4 68,4 Bilančný rozdiel l.s-1 32,8 -13,7 -35,2 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 0,0 0,0 0,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 31,4 -13,7 -35,2 Okres Košice - mesto -1 Potreba vody Qmax. l.s 877,6 1724,4 1808,2 Súčasné vodné zdroje l.s-1 1360,7 1360,7 1360,7 Bilančný rozdiel l.s-1 483,1 -363,7 -447,5 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 0,0 -120,0 -389,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 221,9 -483,7 -836,5 Okres Košice - okolie -1 Potreba vody Qmax. l.s 132,6 247,3 305,7 Súčasné vodné zdroje l.s-1 154,6 183,6 183,6 Bilančný rozdiel l.s-1 22,0 -63,7 -122,1 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 0,0 0,0 0,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 0,0 63,7 122,1 Okres Michalovce -1 Potreba vody Qmax. l.s 259,9 423,6 509,9 Súčasné vodné zdroje l.s-1 409,4 409,4 409,4 Bilančný rozdiel l.s-1 149,5 14,2 -100,5 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 0,0 -88,0 -198,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 -73,8 -298,5

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 180

pokračovanie Okres \ roky 2002 2005 2015 Okres Rožňava -1 Potreba vody Qmax. l.s 144,5 278,1 301,8 Súčasné vodné zdroje l.s-1 323,9 323,9 323,9 Bilančný rozdiel l.s-1 179,4 45,8 22,1 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 - -12,0 -47,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 192,1 33,8 24,9 Okres Sobrance -1 Potreba vody Qmax. l.s 43,9 58,8 69,5 Súčasné vodné zdroje l.s-1 143,5 143,5 143,5 Bilančný rozdiel l.s-1 99,6 84,7 74,0 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 - -47,0 -47,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 105,5 37,7 27,0 Okres Spišská Nová Ves -1 Potreba vody Qmax. l.s 221,9 375,3 420,6 Súčasné vodné zdroje l.s-1 265,1 265,1 265,1 Bilančný rozdiel l.s-1 34,2 -110,2 -155,5 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 - -20,0 -20,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 68,0 -130,2 -175,5 Okres Trebišov -1 Potreba vody Qmax. l.s 198,32 385,0 454,7 Súčasné vodné zdroje l.s-1 380,4 380,4 380,4 Bilančný rozdiel l.s-1 182,1 -4,6 -74,3 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 - -80,0 -80,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 238,8 -75,4 -154,3 Košický kraj spolu -1 Potreba vody Qmax. l.s 1878,7 3574,8 3974,0 Súčasné vodné zdroje l.s-1 3106,0 3135,0 3135,0 Bilančný rozdiel l.s-1 1182,7 -439,8 -839,0 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1 - 367,0 781,0 Bilančný rozdiel potreba nových zdrojov l.s-1 1182,7 -809,8 -1620,0

Bilancie pre vodárenské sústavy (VS) a vybrané skupinové vodovody (SKV) sú uvedené ďalej. • Zdroje podzemnej vody Najvhodnejšie prírodné podmienky pre vytváranie a zachytávanie pozemných vôd sa nachádzajú v okresoch Košice I-IV, Košice-okolie, Michalovce, Trebišov a Rožňava. Napriek relatívne značnému objemu podzemných vôd na území Košického kraja, ich využívanie naráža na viaceré problémy: • Najväčšie objemy podzemných vôd sa nachádzajú v kvartérnych náplavách, avšak zväčša nevyhovujú požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z. o pžiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody (náplavy Laborca, Hornádu, Latorice a i.). • Problémom je tiež vytváranie pásiem hygienickej ochrany v zastavaných alebo intenzívne poľnohospodársky využívaných územiach. • Využívaniu pre väčšie vodárenské systémy bráni tiež ich veľká rozptýlenosť na riešenom území a často veľké vzdialenosti od rozhodujúcich spotrebísk, čo vyžaduje veľké finančné náklady na ich zachytenie, sústredenie a prívod.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 181

Prehľad o zdrojoch podzemnej vody v Košickom kra

Okres Využiteľné Nevyužívané Využívané zdroje Odbery [l.s-1] množstvá [l.s-1] zdroje [l.s-1] [l.s-1] Gelnica 26,30 12,20 14,10 12,20 Košice I-IV + Košice-okolie 1820,10 817,20 1002,90 743,67 Michalovce 1064,10 728,30 335,80 166,65 Rožňava 924,03 665,90 258,13 148,28 Sobrance 338,50 211,20 127,30 59,82 Spiš. Nová Ves 405,51 300,90 104,61 44,73 Trebišov 1057,20 697,10 360,10 293,08 Košický kraj spolu 5635,74 3432,80 2202,94 1468,43

Z využiteľných zásob podzemných vôd v súčasnosti sa pre zásobovanie Košického kraja využíva kapacita 2 202,9 l.s-1.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 182

Zdroje vody využívané pre významnejšie skupinové vodovody - súčasný stav

Okres Názov SKV ID Názov lokality Povodie Výdatnosť Typ Komentár l.s-1 GL Gelnický 1 Gelnica, Kurtova skala Hnilec 4,0 prameň Rozsypaná skala+ Boží dar Hnilec 3,8 pramene Gelnica, Terezka Hnilec 0,6 prameň Gelnica, Perlový potok Hnilec 16,0 pov. odb. Prakovce, Hrelikov potok Hnilec 8,6 pov.odb. PrakovceHutno potok Hnilec 6,5 pov.odb. Prakovce, pr. Barbora Hnilec 2,5 prameň Kojšov Hnilec 0,5 prameň Spolu 42,5 Smolník-Mníšek n/H. 2 Bystrý potok Hnilec 20,0 pov.odb. Richnava - Kluknava 3 potok Zlatník Hnilec 10,0 pov.odb. KE Košický 4 Črmeľ, 28 prameňov Hornád 35,0 pramene Ťahaňovce - studne pri Hornáde Hornád 90,0 studne návrh vyradiť Družstevná-Sokoľ Hornád 62,0 studne návrh vyradiť Družstevná-Tepličany Hornád 50,0 studne návrh vyradiť Družstevná -Chemika Hornád 20,0 studne návrh vyradiť Gyňov - st. VSŽ Hornád 110,0 studne návrh vyradiť VN Bukovec Bodva 410,0 pov.odb. Medzev - priame odbery Bodva 20,0 pov.odb.

Kavečany, pr. Pstružník Hornád 4,7 prameň návrh vyradiť - NO3 Debraď, pr.Sv.Jána+vrt2P-6 Bodva 15,0 pr.+st. Hatiny, st. JP-10A, JH-1 Bodva 30,0 studne hydr.Bodvy Hatiny, pr. I-III Bodva 75,0 pramene ovplyvnenie riekou Bodva Dvorníky - pr. Žigart Bodva 30,0 studne

Hosťovce, st. 1 - 5 Bodva 90,0 studne ohrozené poľnohospodárstvom - NO3 Péder - 7 studní Bodva 50,0 studne Včeláre - pr. Teplá voda Bodva 12,0 prameň nevhodný pre verejné zásobovanie

Turňa Bodva 82,0 prameň zvýšený obsah NO3

Drienovec Bodva 184,0 prameň zvýšený obsah NO3 spolu 1369,7 Kráľovce-Chrastné 5 , vrt V-2 Torysa 19,0 studňa

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 183

pokračovanie Okres Názov SKV ID Názov lokality Povodie Výdatnosť Typ Komentár l.s-1 KE Nižná Myšľa-Ždaňa 6 N.Myšľa, pr.Koscelek Torysa 5,0 prameň N.Myšľa, vrt VMH-6A Torysa 8,0 studňa spolu 13,0 Bohdanovce-V.Myšľa 7 Bohdanovce, vrt HS-19 Torysa 20,0 studňa Bidovce-Ďurkov-Ruskov 8 Ďurďošík, vrt HB-3 Torysa 20,1 studňa Seňa-Milhosť-Kechnec-B. 9 Seňa, vrt Hornád 15,0 studňa MI Michalovský 10 Michalovce, Hrádok, 4vrty Laborec 90,0 studne detto, 2 vrty Laborec 10,0 studne Topoľany, vrty TH -1 až 6 Laborec 40,0 studne vplyv Laborca Topoľany, st. 4,5,6 Laborec 30,0 studne vplyv Laborca Lastomír, 3 vrty + in situ 3 vrty Laborec 110,0 studne vplyv Laborca Vihorlat - Popričný I. Laborec 68,5 studne Kaluža, HK-3,7 Laborec 3,0 studne Kaluža, K-1 Laborec 0,8 studňa nevzužíva sa Klokočov, vrt HK-6 Laborec 9,0 studňa Vihorlat, HKJ Laborec 10,0 studna Kusín Sliepkovce, vrt HGV Laborec 10,0 studňa nevzužíva sa pre zás. pitnou vodou spolu 381,4 Strážske-Staré-Voľa- 11 Strážske, 6 vrtov Laborec 18,0 studne 5 vrtov sa nevzužíva Staré, Jaskov pr. Labprec 0,5 prameň Spolu 18,5 RV Rožňavský 12 Súľovský potok Slaná 35,0 pov. odb. návrh vyradiť Rožňavský potok Slaná 12,0 pov. odb. návrh vyradiť prameň Pistrang Slaná 9,0 studne abs. min. 2,0 l.s-1 Slavec, st S-4 Slaná 11,0 studne Paškova st. PA-1 Slaná 8,0 studne Plešivec, vrt SL-22 Slaná 11,0 studne Slavec, st. R-8 Slaná 5,0 studne Slavec, st. R-12 Slaná 22,5 studne ochrana prírody Slavec, st. R-12A Slaná 29,5 studne ochrana prírody Slavec, st. R-12C Slaná 40,0 studne ochrana prírody Slavec, st. R-12D Slaná 28,0 studne ochrana prírody

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 184

pokračovanie Okres Názov SKV ID Názov lokality Povodie Výdatnosť Typ Komentár l.s-1 RV Kunova Teplica, vrt Teplý prameň Slaná 0,5 prameň Gočovo, Lipová st. Slaná 1,0 prameň Vlachovo, pr. Stromis Slaná 1,0 prameň Vyšná Slaná,pr. pod Radzimom Slaná 0,5 prameň Spolu 214,0 Kečovo-Dl.Ves-Domica 13 pr. M.aV. vyvieračka Slaná 3,5 pramene Koceľovce-Roštár 14 Koceľovce, pr. Spring Slaná 5,0 prameň Štítnik, pr. Starý mlyn Slaná 2,0 prameň Štítnik, pr. Dolina Slaná 1,5 prameň Spolu 8,5 Silic. Jablonica-Jablonov- 15 Jablonov, pr. Eveteš Slaná 2,5 prameň Hrušov, pr. Mezeš Slaná 0,5 prameň Jablonica, pr. Strašná studňa Slaná 1,0 prameň Spolu 4,0 SO Sobranecký 16 Tibava, pr.Hlava, vrty 2x Uh 10,0 studne Vojnatina, VH-16 Uh 20,0 studne Vojnatina, HVZ-20 Uh 10,0 studne Koňuš, Syrový potok Uh 5,0 pov. odb. zrušený Hlivištia, potok Žiarovnica Uh 5,0 pov. odb. Hlivištia, HVZ-6 Uh 2,5 studne Priekopa, pramene Uh 7,0 studne Vrty HVZ-21,22 Uh 35,0 studne Rem. Hámre, pr. + vrt Uh 3,5 studne spolu 96,9 SN Spišský (Časť Sp.N.Ves) 17 Fleischer, pr. Hornád 10,0 prameň Lanovka, pr. Hornád 3,5 prameň Čáky, pr. Hornád 5,0 prameň Gyula, starý, pr. Hornád 1,6 prameň Teplično, pr. Hornád 30,0 prameň Podzámčiská, vrty 3x Hornád 5,0 studne Veľká Biela voda Hornád 110,0 pov. odb. potok Bystrá Hornád 22,0 pov. odb.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 185

pokračovanie Okres Názov SKV ID Názov lokality Povodie Výdatnosť Typ Komentár l.s-1 SN Danišovce, pr. Hornád 0,6 prameň potok Dubnica Hornád 0,7 pov. odb. Spolu 189,5 Krompachy-Slovinky 18 Krompachy, Stará Maša, st. Hornád 5,0 studne Lacimberský potok Hornád 20,0 pov. odb. Poráč,pr.I,IIA,IIB Hornád 12,5 prameň Zelený potok Hornád 4,0 pov.odber Spolu 41,5 TV Trebišov-Sečovce 19 Trebišov, st. Andrejka a Kop. jarok Ondava 50,0 studne návrh vyradiť Trebišov, st. Park Ondava 4,0 studne PHO, prenájom, návrh vyradiť

Božčice, 22 st Ondava 30,0 studne ohroz. kvalita, návrh vyradiť Michaľany, st. Ondava 1,0 studne Brehov, BH-1 Ondava 0,7 studne Byšta, 3 pr. Ondava 1,0 studne Spolu 86,7 Pobodrožský 20 Slov. Nové Mesto 6 st. Bodrog 100,0 studne Boťanský 21 Boťany, 10 st. Latorica 160,0 studne ohrozenie Ukrajina Kalša (okr.KE-o)-Slivník- 22 Kalša, SHJ-23 Roňava 9,0 studňa

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 186

Niektoré z využívaných zdrojov nevyhovujú hygienickým požiadavkám z dôvodu ich kontaminácie alebo možného ohrozenia ich kvality. V nasledovnej tabuľke sú uvedené množstvá a termíny vyradenia zdrojov podzemných vôd navrhnutých na vyradenie.

Návrh zdrojov podzemných vôd na vyradenie z užívania

Návrh na vyradenie do roku

Okres 2000 2005 2015 Zdroj vody l/sec Zdroj vody l/sec Zdroj vody l/sec Košice-mesto st.pri Hornáde 90,0 Košice-okolie Družst. p/ H.-Chemika 20,0 Tepličany - st. pri Horn. 50,0 Sokoľ 62,0 Hatiny -Bezodná st. 105,0 Gýňov - st. VSŽ 110,0 Včeláre - pr. Teplá voda 7,0 Michalovce Strážske - studne 18,0 Topoľany - studne 70,0 Lastomír - studne 110,0 Lekárovce - studne 30,0 Pinkovce - studne 17,0 Trebišov Andrejka - Kopaný jarok 50,0 Božčice - studne 30,0 Park v Trebišove - studne 4,0 *) Rožňava Rožňavský potok 12,0 Sp.Nová Ves Lacimberský potok 20,0 88,0 302,0 399,0 *) zdroj sa nevyužíva a nie je zarátaný v bilancii

Spolu sa teda z využívania majú vylúčiť do roku 2015 zdroje podzemných vôd o kapacite 714 l.s-1. Z tohoto množstva do roku 2005 335 l.s-1. Toto množstvo ako i nárast potreby majú kryť prednostne využiteľné zdroje podzemných -1 vôd, ktorých kapacita je 3 433 l.s , z čoho predstavujú zásoby schválené KKZZ v kategóriách B, C1 a -1 C2 2235 l.s . Z využiteľných zásob podzemných vôd je pre vodárenské systémy navrhnuté využívať 480 l.s-1 a pre miestne vodovody 1241 l.s-1. V bilanciách zdrojov podzemných vôd nie je uvažované s očakávaným poklesom výdatností týchto zdrojov podzemných vôd a ich zásob, v súvislosti s vplyvom klimatických zmien, ktoré sú kvantifikované pre oblasť VSN v hodnotách cca 15 - 25 % a pre ostatné oblasti Košického kraja v hodnotách cca 5 - 15 %. Údaje o množstvách a využiteľnosti zdrojov podzemných vôd vyžadujú, aj z uvedeného dôvodu sústavnú a systematickú aktualizáciu. Preto je bezpodmienečne nutné overovanie údajov o zdrojoch podzemných vôd starších ako 10 rokov a ďalší hydrogeologický prieskum s cieľom vyhľadávania nových zdrojov.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 187

Výhľadové zdroje pitnej vody pre SKV

Okres Názov SKV ID Názov lokality Povodie Výdatnosť l.s-1 Typ Komentár GL Gelnický Stará voda, Hnilec 60,0 pov. odb. Kojšov, potok Rieka Hnilec 4,7 pov. odb. Smolník-Mníšek n/H. Smolník, pr. Federgrund Hnilec 5,0 pov. odb. KE Košický Turn. Podhradie, Skalitý pr. Bodva 50,0 prameň VVS, Tichý potok Torysa pov. odb Celková kapacita 630 l.s-1 KS Kráľovce-Chrastné Vajkovce, vrt HV-3 Torysa 15,0 studňa náhrada V-1 = 9,0 l.s Bidovce-Ďurkov-Ruskov Ďurďošík, D-1 Torysa 12,0 studňa 30,0 l.s-1 Olšavská dolina Opina, vrty HV-3,4,8,HA-5 Torysa 10,0 studne , vrt KP-1 Torysa 2,3 Košická Polianka Košická Polianka KVJ-1 Torysa 12,0 studňa výhľ.SKV Vyš. a Niž.Hutka Herľany-Žírovce Herľany, vrt SHJ-24 Torysa 4,0 studňa vplyv na Gejzír MI Michalovský Vihorlat-Popričný Uh 75,0 studne napojenie na VVS 99,1 so Sobrancami Strážske-Staré-Voľa- napojenie na VVS 36,2 RV Rožňavský Slavec, vrty R-12E,F Slaná 60,0 problematické PHO Plešivec , vrt GP-1A Slaná 35,0 Plešivec, vrt K-19 Slaná 38,0 Kečovo-Dl.Ves-Domica Rudná-Rako.-Brzotín Rudná, vrt při R-12C Slaná 30,0 studnňa približná výdatnosť Silic. Jablonica-Jablonov- Sil. Jablonica, Mlynský prameň Slaná 1,0 prameň Jablonov, pr. Eveteš Slaná 9,0 prameň SN Spišský (Časť Sp.N.Ves) Podzámčiská, HP-3,4, NH-1,2 Hornád 5,0 studne Hranovnícke pl. vrty SPH-1B,1D Hornád 13,0 studne Harichovce, vrty HA-7,8 Hornád 10,0 studne prívod z VN Garajky Č. Váh 84,2 spolu i pre Levoču148,8 l.s-1 Krompachy-Slovinky Sp. Vlachy, Galmus, vrty, pram. Hornád 17,0 studne

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 188

pokračovanie Okres Názov SKV ID Názov lokality Povodie Výdatnosť l.s-1 Typ Komentár TV Trebišov-Sečovce dodávka z VVS Boťanský Kapoňa, vrty Latorica 50,0 studne overovací prieskum Dobrá, vrty Latorica 143,0 studne nevyhovuje, ohroz. z Čiernej n/T. a Ukrajiny V.Trakany, nápl. Tisy, 9 vrtov Latorica 150,0 studne odhad, hygiena - Medzibodrožie Veľký Horeš, HPH 1 až 4 Latorica 81,0 studne nevyh. kvalita - nemožno zriadiť PHO Zatín HPR 1 až 11 Latorica 94,0 studne kvalita - ohrozenie z Čiernej n/T. a Ukrajiny

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 189

• Zdroje povrchových vôd pre pitné účely

V súčasnosti sa využíva v Košickom kraji 22 zdrojov povrchových vôd pre vodárenské účely. Z toho sú dva odbery z vodárenských nádrží a ostatné sú priame odbery z tokov. Prehľad o zdrojoch povrchových vôd podáva nasledovná tabuľka.

Zdroje povrchových vôd využívaných pre vodárenské účely v l.s-1 :

Bilančná Druh Návrh na vyradenie v roku Okres: Tok výdatnosť vodovodu 2000 2005 2015 výhľad Gelnica Hrelikov potok 8,6 lokálny 8,6 Perlový potok 16,0 lokálny 16,0 Veľký Hutný potok 6,5 lokálny 6,5 Bystrý p. Smolník 20,0 lokálny 20,0 Žakarovský potok 5,0 lokálny 5,0 spolu 56,1 56,1 Košice-okolie VN Bukovec 410,0 VVS 410,0 prítoky Bodvy 20,0 VVS 20,0 Svinický potok 0,4 lokálny 0,4 p.Zábava, p.Hajný 4,7lokálny 4,7 spolu 435,1 435,1 Rožňava Súľovský potok 35,0 RVS 35,0 Rožňavský potok 12,0 RVS 12,0 spolu 47,0 12,0 35,0 Sobrance Syrový potok zrušený potok Žiarovnica 5,0 lokálny 5,0 spolu 5,0 10,0 Spiš. N. Ves Veľká Biela voda 110,0 110,0 Hornád, Smižany (160,0) SPVS nevyužíva sa Zimný potok 7,0 lokálny 7,0 Slovinský potok 20,0 lokálny 20,0 potok Holubnica 0,7 lokálny 0,7 Poráčsky potok 3,0 lokálny 3,0 Zelený potok 5,4 lokálny spolu 140,7 20,0 7,0 113,7 Košický kraj celkom 688,9 0 32,0 42,0 614,9

Celková kapacita v súčasnosti využívaných zdrojov povrchových vôd je 688,9 l.s-1. Z tejto kapacity je navrhnuté na vyradenie 74,0 l.s-1, takže k roku 2015 bude pre vodárenské využitie zo súčasnej kapacity k dispozícii 614,9 l.s-1 povrchovej vody. Výhľadove sa uvažuje s ďaľšími priamymi odbermi (tab. č.6) aj keď tieto odbery sú hygienicky spochybňované. Rozhodujúcimi preto ostanú vodárenské nádrže, z ktorých sa odber z VN Starina má zvýšiť na 1 200 l.s-1 a maximálne na 1 500 l.s-1.

Závery bilancie Bilancia potreby vody a vodných zdrojov je vyčíslená pre Košický kraj, okresy, vodárenské sústavy a skupinové vodovody s kapacitou nad 4,0 l.s-1. Pri bilancii sa počíta s týmito kapacitami vyradených zdrojov povrchových a podzemných vôd: Kapacity zdrojov navrhnutých na vyradenie k uvedeným rokom

Predmet/rok 2002 2005 2015 Spolu Podzemné vody 88,0 247,0 379,0 714,0 Povrchové vody 0 32,0 42,0 74,0 Celkom 88,0 279,0 421,0 788,0

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 190

Celkom sa má teda do roku 2015 v regióne Košického kraja z využívania do roku 2005 vyradiť 367 l.s-1 a do roku 2015 až 788,0 l.s-1 využívaných zdrojov. Pri navrhovanom zvýšení podielu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov sa v riešenom regióne prejaví deficit už po r. 2000, ktorý narastie k roku 2005 na 809,8 l.s-1 a k roku 2015 na 1 620 l.s-1. Na riešenie tohoto deficitu sa predpokladá z podzemných zdrojov pre vodárenské systémy odber 480 l.s-1, rozšírenie úpravne vody v Stakčíne na zvýšený odber z VN Starina na 1200 l.s-1 a zdvojenie prívodu vody do Humenného. Neskôr k roku 2010 (nárast deficitu nad 1000 l.s-1) bude nutné priviesť vodu z nového veľkokapacitného zdroja (VN Tichý Potok). Potrebu nového zdroja podporuje aj nevyužiteľnosť zdrojov podzemných vôd na Moldavskej nížine, ktoré sú ohrozené plynovodom, ropovodom a intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, a preto hygienické orgány sú za zákaz využívania súčasne využívaných zdrojov v tejto lokalite.

Návrh rozvoja verejných vodovodov Požiadavky na rozvoj životnej úrovne obyvateľstva vyžadujú nevyhnutnosť ďalšieho rozvoja verejných vodovodov a to postupným zvyšovaným podielom zásobovaných obyvateľov, uspokojovaním reálnych požiadaviek priemyslu, poľnohospodárstva i terciárnej sféry. V tabuľke č. 10 je uvedený predpokladaný rozvoj zásobovania pitnou vodou z verejných vodovodov v Košickom kraji. Súčasná zásobovanosť by sa v riešenom období mala zvýšiť o vyše16 %, na 92,40%, čím by sa Košický kraj priblížil zásobovanosťou priemeru SR. Z hľadiska koncepcie rozvoja verejných vodovodov sa navrhujú tieto priority: • rozšírenie skupinových vodovodov a vodárenských sústav do sídiel v blízkosti existujúcich rozvodov, prívodných radov a diaľkovodov, • budovanie nových skupinových vodovodov so zámerom ich postupného prepojovania, • výstavba samostatných vodovodov, prednostne v obciach, kde sú k dispozícii kapacitne i kvalitou vyhovujúce miestne vodné zdroje.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 191

Bilancia zdrojov a potrieb pitnej vody k roku 2015 v Košickom kraji

Okres Počet obyvateľov Počet zásobovaných Celková potreba Zdroj Bilancia Poznámka obyv. -1 -1 -1 -1 -1 Stav 2002 Návrh 2015 Stav 2002 Návrh 2015 Qp l.s QM l.s l.s l.s na vyradenie l.s Gelnica 30783 30321 16549 27344 106,3 68,4 -37,9 0,0 Košice I-IV 235832 261936 231198 261936 1853,2 1360,7 -429,5 389,0 Košice-okolie 107547 109428 44056 85741 313,5 183,6 -129,9 0,0 Michalovce 109205 116598 73616 105066 522,8 409,4 -113,4 198,0 Rožňava 61851 64420 44849 59281 309,5 323,9 14,4 47,0 Sobrance 23648 21015 16618 17170 71,3 143,5 72,2 47,0 Spiš.Nová Ves 93935 100485 63901 95456 431,4 265,1 -166,3 27,0 Trebišov 103919 106797 633635 98535 466,3 380,4 -85,9 80,0 Košický kraj 767220 811000 559422 750000 4074,3 3135,0 -939,3 788,0

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 192

Rozvoj verejných vodovodov v jednotlivých okresoch Košického kraja a meste Košice pre časové obdobia 2005 a 2015 by sa mal zabezpečovať takto: • Okres Košice I-IV (Košice - mesto) V návrhovom období sa v tomto bilančnom celku z miestnych zdrojov uvažuje s využitím vrtu GH-16 v Gyňove pre systém US Steel a pre zásobované obce v množstve 15,0 l.s-1 a prieskumom zdokumentované zdroje na lokalite Turnianske Podhradie - Skalitý prameň - v množstve 50,0 l.s-1 kvalitnej podzemnej vody. Ostatné nekryté potreby musia byť riešené z VVS a neskôr aj vybudovaním nového veľkokapacitného zdroja (VN Tichý Potok). • Okres Košice - okolie K roku 2005 sa uvažuje napojiť na mestský systém obce Čaňa a Malá Ida a na skupinové vodovody alebo lokálne zdroje obce Blažice, Bohdanovce, Chrastné, Kalša, Komárovce, Nižný Lanec, Nová Polhora, Beniakovce, Košická Polianka (vrt VKJ-1), Mokrance, Nižná Hutka a Nižný Klátov. K roku 2015 sa potom na systém skupinových vodovodov napoja obce Nižný Klátov, Baška, Hodkovce, Nováčany, Rudník, Poproč, Šemša a na lokálne zdroje formou samostatných alebo skupinových vodovodov obce Nižný Čaj, Opátka, Paňovce, Rankovce, Rešica, Slančík a Slánska Huta, , Bunetice, Hrašovík, Košický Klečenov, Bačkovík, , Geča, Nový Salaš, Obišovce, Olšovany, Opiná, Svinica, Trebejov a Vtáčkovce, Kecerovský Lipovec, Kecerovce, Vyšný Klatov. Postupne na VVS by boli napojované obce po trase hlavných prívodov, pričom by sa zároveň využívali aj významné lokálne zdroje ako vrty HS-19 (20 l.s-1) pri Bohdanovciach, D-1 (12 l.s-1) pri Ďurďošíku, L-2 a L-3 (13 l.s-1) pri Kecerovskom Lipovci, KAH-1A (10 l.s-1) a VHM-6 (30 l.s-1 s vyššou teplotou) pri Nižnej Myšli, HV-3,4,8 a HA-5 (10 l.s-1) pri Opine, vrt (12 l.s-1) pri Buzici a HGP-1,2 (20 l.s- 1) pri obciach Perín-Chym. • Okres Gelnica V okrese sa uvažuje s výstavbou samostatných vodovodov k roku 2005 v obciach Helcmanovce, Kluknava a Richnava a k roku 2015 v obciach Hencľová, Hrišovce a Úhorná. V tomto období sa uvažuje s využitím povrchových zdrojov, odberom vody z potokov v Starej Vode (60 l.s-1), Rieka v Kojšove (40 l.s-1) a podzemných vôd, vrtu HG-3 pri Gelnici (2,5 l.s-1) • Okres Michalovce Potreby vody sa budú kryť napojením a využitím zdrojov Vihorlat - Popričný, 2. stavba (50 l.s-1) , vrtov Vihorlat a to HKJ 2 a 3 (18 l.s-1), HV 2 - 10 (7 l.s-1), vrt HTV - 1 (10 l.s–1) Tušická Nová Ves a niektoré vrty s menšou výdatnosťou pre lokálne vodovody. Naviac Michalovský skupinový vodovod sa pripojí na VVS. Navrhuje sa prepojiť Pobodrožský skupinový vodovod s VVS Do roku 2005 sa uvažuje napojiť na Boťanský skupinový vodovod obec Kapušanské Kľačany. Na SKV Michalovce, resp. iné skupinové vodovody v okrese sa do roku 2005 napoja obce : Budince, Budkovce, Hatalov, Hnojné, Lúčky, Sliepkovce, Ptrukša, Ruská, Trnava nad Laborcom, V.Slemence, Vrbnica, Žbince, Tušice, Tušická Nová Ves a samostatné vodovody sa vybudujú v Malčiciach, Moravanoch a Rakovci n/ Ondavou. Do roku 2015 sa uvažuje napojiť na systém obce Beša, Čierne Pole, Krišovská Liesková, Malé Raškovce a Slavkovce, Dúbravka, Hažín, Ižkovce, Závadka, skupinové vodovody v obciach, Zemplínske Kopčany, Falkušovce, Horovce, Bracovce, Bánovce n/Ondavou a Kačenov, Ložín, Palín, Senné, Stretava, Stretavka a samostatné vodovody z lokálnych zdrojov v obciach Petrikovce a Zemplínska Široká. • Okres Rožňava Do konca roka 2005 sa počíta s výstavbou skupinového vodovodu Slavec-Brzotín-Rudná- Rožňavské Bystré s odbočkami do Kružnej a Rakovnice a Gemerská Panica a Bretka s napojením na SKV Tornaľa v okrese Revúca. Samostatné vodovody sa majú vybudovať v obciach Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Bohúňovo, Brzotín, Čoltovo a Jovice. K roku 2015 v obciach Meliata, Rochovce, Drnava, Lipovník, Markuška a Slavoška. Pre uvedený rozvoj sa využijú lokálne vodné zdroje - pramene a pre skupinové vodovody vrty v oblasti Slovenského krasu.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 193

• Okres Sobrance Sobranecký skupinový vodovod vykazuje prebytok v zdrojoch 37,7 l.s-1 k roku 2005 a 27,0 l.s- 1 v roku 2015. Do roku 2005 sa na systém napojí obec Jasenov a Vyšné Remety a v obciach Bežovce, Úbrež, Záhor Ruskovce sa vybuduje samostatný vodovod. Do roku 2010 sa na systém napoja obce Kristy, Ostrov a Porostov a do r. 2015 samostatné vodovody sa vybudujú v obciach Blatné Revištia, Nižná Rybnica a Veľké Revištia, Beňatina a Inovce. Z významnejších zdrojov budú využité pre Sobranecký skupinový vodovod zdroje Choňkovce, vrty HVZ 14,19 a 17 (35,5 l.s-1) a ďalšie menšie zdroje podzemných vôd. • Okres Spišská Nová Ves K jednotlivým časovým úrovniam budú postupne napájané obce na skupinový, resp. samostatné vodovody takto: K roku 2005 na skupinový vodovod Sp. N. Ves by sa mali napojiť obce Arnutovce, Betlanovce, Letanovce, Jamník a Odorín a na lokálny zdroj obec Spišský Hrušov. K roku 2015 sa vybudujú samostatné vodovody v obciach Bystrany, Kolinovce, Olcnava, Hincovce a Kaľava. Z lokálnych zdrojov sa uvažuje s využitím Olcnavského potoka (10 l.s-1) a vrtov Podzámčisko (10 l.s-1), Hranovnícke pleso (13 l.s-1) a Harichovce (10 l.s-1) pre Spišskú Novú Ves. • Okres Trebišov V rámci vybudovaného výtlaku zo zdrojov Slovenské Nové Mesto do Trebišova, sa uvažuje do roku 2005 na tento systém, resp. skupinový vodovod Sečovce - Trebišov napojiť obce Vojčice, Plechotice, Čeľovce, Egreš, Stanča, N. Žipov, Zemplínska Nová Ves, Kysta, Hrčel, do roku 2010 obce Zempl. Hradište, Kožuchov, Zempl. Branč a Novosad a do r. 2015 a do roku 2015 obce Malé a Veľké Ozorovce, Zbehňov, Zemplínska Teplica, Zempl. Jastrabie, Hraň, Hriadky, Kazimír, Trnávka a Višňov. Navrhuje sa prepojenie Pobodrožského skupinového vodovodu s VVS a obchvat Trebišova. Samostatné vodovody do roku 2005 by sa mali realizovať v obciach Cejkov a Mihostov a do r. 2015 v obciach Beša, Ižkovce. Na základe rozboru súčasného stavu zásobovania pitnou vodou Košického kraja, jednotlivých skupinových a samostatných vodovodov, vyplýva, že niektoré časti, prípadne celé okresy a oblasti, nie je možné zásobovať kvalitnou pitnou vodou na báze miestnych vodných zdrojov. Zásobovanie je možné, ako už bolo uvedené len v rámci postupného prepájania jednotlivých, či skupinových vo- dovodov ako podsystémov, alebo ich spájaním do nadradených vodovodných systémov - vodárenských sústav, ktoré sú a budú rozhodujúce pre zásobovanie pitnou vodou regiónu. V jednotlivých vodárenských sústavách sa predpokladá takýto rozvoj :

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 194

Východoslovenská vodárenská sústava

Predmet 2002 2005 2015 Východoslovenská vodárenská sústava - celkom -1 Potreba vody Qmax l.s 1656,8 3665,8 4574,3 Využívané vodné zdroje l.s-1 3197,7 3643,7 4047,7 Bilančný rozdiel l.s-1 1540,9 -22,1 -526,6 VZ navrhnuté na vyradenie l.s-1 0,0 -566,0 -1049,0 Bil.rozd. (potreba nových VZ) l.s-1 1540,9 -588,1 -1575,6 Východoslovenská vodárenská sústava - západná časť (SKV Košice a Prešov) -1 Potreba vody Qmax l.s 1568,7 2555,0 2819,3 Využívané vodné zdroje l.s-1 1779,7 1851,6 1915,2 Bilančný rozdiel l.s-1 211,0 -649,9 -904,1 VZ navrhnuté na vyradenie l.s-1 0,0 -271,0 -540,0 Bil.rozd. (potreba nových VZ) l.s-1 211,0 -920,9 -1444,1

V súlade s pôvodnými koncepčnými zámermi tejto sústavy, by sa mala rozšíriť do okresu Michalovce a do ďalších oblastí VSN (a tiež do severovýchodnej časti Prešovského kraja, do okresov Svidník a Stropkov - do r. 2005 a okresov Bardejov a Medzilaborce - do r. 2010). Západná časť VVS, Košický a Prešovský SKV budú mať deficit k roku 2005 920,9 l.s-1. Pri tomto transportnom systéme, ktorého hlavným zdrojom vody je VN Starina (teraz spolu 470 l.s-1), je nutné rátať s postupným napojením nevyužívaných zdokumentovaných zdrojov podzemnej vody (cca 296,0 l.s-1). Ani plné využívanie týchto zdrojov a zvýšeníe odberu z VN Starina na 1200 l.s-1 (pri rozšírení úpravne vody v Stakčíne a zdvojení prívodu do Humenného) zďaleka nepokryje bilančné potreby. Preto je nutné bezpodmienečne v riešenom období vybudovať nový veľkokapacitný zdroj vody (VN Tichý Potok, VN Lukov, ktoré ležia na území Prešovského kraja). Pri VN Tichý Potok sa počíta s vodárenským odberom 638 l.s -1 a pri VN Lukov v 1. etape so 423 l.s-1 a v 2. etape rozšírením na 530 l.s-1. Nový veľkokapacitný zdroj v západnej časti Prešovského kraja by súčasne diverzifikoval hlavné zdroje pitnej vody pre Košice a Prešov. Realizáciu VN Tichý Potok podporuje nielen existujúca úpravňa vody a vybudovaný prívod do systému VVS, ale tiež potreba vylúčiť súčasný hygienicky rizikový priamy odber z rieky Torysy.

Spišsko - popradská vodárenská sústava

Predmet 2002 2005 2015 -1 Potreba vody Qmax l.s 221,9 1004,4 1229,2 Využívané vodné zdroje l.s-1 887,3 889,9 989,9 Bilančný rozdiel l.s-1 665,4 -114,5 -239,3 VZ navrhnuté na vyradenie l.s-1 0,0 -46,0 -76,0 Bil.rozd. (potreba nových VZ) l.s-1 665,4 -160,5 -315,3

Popri zásobovaní časti okresov Poprad, Spiš. N. Ves, Kežmarok a Levoča sa uvažuje rozšíriť sústavu aj do oblasti Krompách a okresu Gelnica a pripojenie Tatranských vodovodov. Deficit 160,5 l.s-1 k roku 2005 je vytváraný predovšetkým v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča. Možno počítať s využitím v súčasnosti zdokumentovaných vodných zdrojov v objeme 108,2 l.s-1. V ďalšom období po roku 2000 bude potrebné vybudovať veľkokapacitný vodný zdroj VN Garajky na Ipoltici o kapacite 1400 l.s-1. V prvej etape do roku 2008 vybudovať prívod vody do SPVS na kapacitu 500 l.s-1, čím by boli kryté potreby pre SKV v okrese Spišská Nová Ves a Poprade, Levoči a Starej Ľubovni. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu v Hnileckej doline sa pre okres Gelnica, ale aj pre mesto Krompachy navrhuje využiť priame odbery z potokov Stará a Tichá voda pre výstavbu skupinových vodovodov. Pre krytie výhľadov sa navrhuje ekonomickejší prívod zo Spiško-popradskej vodárenskej sústavy, ako alternatívne z novobudovanej VN Záhajnica.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 195

Rožňavská vodárenská sústava

Predmet 1995 2005 2015 -1 Potreba vody Qmax l.s n n 350,4 Využívané vodné zdroje l.s-1 n n 379,4 Bilančný rozdiel l.s-1 n n 29,0 VZ navrhnuté na vyradenie l.s-1 n n -82,0 Bil.rozd. (potreba nových VZ) l.s-1 n n -53,0

Okres Revúca podľa nového územno-správneho členenia patrí do Banskobystrického kraja. Zdrojovo nedostatkovým je práve tento okres a riešenie je uvažované zo zdrojov okresu Rožňava. V rámci sústavy sa pre bližší výhľad uvažuje s využitím už overených zdrojov podzemných vôd a pre krytie ďalekého výhľadu po roku 2015 vybudovanie VN Rejdová. Približne k tomu roku je potrebné pripraviť prepojenie oboch skupinových vodovodov do jedného bilančného celku.

Pobodrožská vodárenská sústava (PVS) - podsústava VVS

Predmet 2002 2005 2015 -1 Potreba vody Qmax l.s 198,3 235,4 257,3 Využívané vodné zdroje l.s-1 260,0 260,0 260,0 Bilančný rozdiel l.s-1 61,7 24,6 2,7 VZ navrhnuté na vyradenie l.s-1 0,0 0,0 0,0 Bil.rozd. (potreba nových VZ) l.s-1 61,7 24,6 2,7

Výhľadové potreby je možné kryť využitím už skôr zdokumentovaných zdrojov podzemných vôd, ktoré však vyžadujú aktualizáciu prieskumov. Ide o lokality Kapoňa a Zatín (90 + 50 l.s-1). Tieto zdroje, ale i zdroje už v súčasnosti využívané, vyžadujú sústavný monitoring kvality pre možnosť kontaminácie podzemných vôd na celom Medzibodroží. Po vyradení zdrojov vody v Lekárovciach a Pinkovciach bude nutná do tejto oblasti dodávka vody buď z PVS, alebo zo Sobraneckého SKV, kde je prebytok vody. Tým, že už v súčasnosti je vybudovaný výtlak do Trebišova, sa táto podsústava po jej dobudovaní (obchvat Trebišova z VDJ Ruskov prepojením na výtlak zo Slov. N. Mesta) začlení do VVS. 2.14.4 Zásobovanie úžitkovou vodou Značná časť priemyselných závodov je zásobovaná pitnou a úžitkovou vodou zo zdrojov podzemných vôd (studne a vrty v areáloch závodov) alebo vodou z verejných vodovodov. Rozhodujúce, z hľadiska bilančného pre priemyselné i poľnohospodárske (závlahy) sú odbery zo zdrojov povrchových vôd. V tejto stati sú zhodnotené odbery zo zdrojov povrchových vôd a kapacitné možnosti pre ich rozvoj i keď vývojové tendencie u prevažnej väčšiny podnikov nie sú v tejto etape vždy jednoznačne vyjasnené Súčasný stav Povrchové vodné zdroje sú, z hľadiska kvantity, hospodársky využiteľná časť vodného fondu povrchových vôd riešeného územia. K využiteľnej časti vodného fondu patria prirodzené prietoky tokov, ako aj regulované prietoky nadlepšené vodnými nádržami a prevodmi vody (pričom v toku by mal zostať nedotknutý minimálny bilančný prietok MQ = Q355d, ak nie je stanovené inak). Košický kraj spadá do čiastkového povodia Slanej, Bodvy, Hornádu a Bodrogu, ktoré patria do povodia Tisy s vyústením do Dunaja a do Čierneho mora.. Na riešenom území VÚC sa vyskytujú tieto väčšie rieky alebo ich dolné časti: Slaná, Bodva, Hornád, Torysa, Ondava, Laborec, Uh, Latorica a Bodrog. Súčasný potenciál povrchových zdrojov vody Z kvantitatívnej vodohospodárskej bilancie ktorú spracováva SHMÚ vyplýva, že na väčšine významnejších tokov je aktívny bilančný stav. Nepriaznivý bilančný stav je na tokoch: Bodva, Hornád nad VN Ružín a Topľa.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 196

Bilancia vo vybraných profiloch tokov v Košickom kraji

P. Tok - profil Celkový potenciál z toho nevyužitý č. ZP MQ CP S PP VP 1 Bodva - Nižný Medzev 0,027 0,030 -0,003 0,001 0 -0,004 2 Ida - ústie 0,060 0,080 -0,020 0,095*) 0 -0,115 3 Bodva - nad Turňou 0,144 0,220 -0,076 0,428*) 0 -0,504 4 Turňa - ústie 0,036 0,055 -0,019 0,085 0 -0,104 5 Bodva Hosťovce 0,181 0,275 -0,094 0,622*) 0 -0,716 6 Hornád - Smižany 0,314 0,305 0,009 0,091 0 -0,082 7 Hornád - Spiš. N. Ves pod 0,398 0,386 0,012 0,135 0 -0,123 8 Hornád - Krompachy pod 0,881 0,856 0,025 0,040 0 -0,015 9 Hnilec pod VN Palc. Maša 0,010 0,010 0,000 0,563 0 -0,563 10 Hnilec - ústie 0,716 0,668 0,048 0,019 0 0,029 11 Hornád - pod VN Ružín 3,000 2,195 0,805 0,065 0 0,740 12 Hornád - Košice 6,054 2,525 3,529 0,271 0 3,258 13 Hornád - nad Torysou 6,300 2,655 3,645 0,453 0 3,192 14 Torysa - Košické Olšany 0,789 0,665 0,124 0,117 0 0,007 15 Hornád - Ždaňa 7,400 4,005 3,395 0,616 0 2,779 16 Latorica - nad Laborcom 2,981 2,730 0,251 -0,184 0 0,067 17 Laborec - Petrovce 1,400 0,622 0,778 0,000 0 0,778 18 Laborec - nad Uhom 13,400 0,691 12,709 -0,365 13,074**) 0,000 19 Uh - Lekárovce 1,479 0,904 0,575 -0,007 0 0,568 20 Uh - ústie 1,600 1,390 0,21 -0,070 0 0,140 21 Laborec - Vojany 15,000 2,255 12,745 0,292 0 13,037 22 Laborec -ústie 15,027 2,260 12,767 -0,109 0 12,658 23 Latorica - nad Ondavou 18,055 7,370 10,685 -0,575 0 10,110 24 Topľa - ústie 0,843 0,780 0,063 -0,999 0 -0,936 25 Ondava - Horovce 7,076 1,233 5,843 -1,327 0 4,516 26 Ondava - ústie 7,225 1,347 5,878 -0,548 0 5,330 27 Slaná - pod Dobšinským p. 0,483 0,270 0,213 0 0 0,213 28 Slaná - nad Štítnikom 1,167 0,650 0,517 0,131 0 0,648 29 Štítnik - ústie 0,374 0,120 0,254 -0,002 0 0,252 30 Slaná - Čoltovo 1,575 0,820 0,755 0,119 0 0,874

Vysvetlivky: ZP - zabezpečený prietok m3.s-1 MQ - minimálny bilančný prietok m3.s-1 CP - celkový potenciál (ZP - MQ) m3.s-1 S - sumár spotreby vody po profil m3.s-1 PP - Prípadne potrebný prietok pre nižšie odbery m3.s-1 VP - voľný potenciál (CP - S - PP) m3.s-1 *) - nie je zahrnutý odber z VN Bukovec **) - VN Zemplínska šírava nadlepšuje vody pre EVO Vojany už v profile Laborec nad Uhom v kompenzácii s prietokom rieky Uh Pri výpočte súčasného minimálneho potenciálu povrchových zdrojov vody sa uvažovalo s bilančnou situáciou v najnepriaznivejšom mesiaci v roku (Qmin. = min.) pre jednotlivé profily. V profiloch pod vodnými nádržami sa počítalo so zaručenými prietokmi (Qminimálne, nadlepšené) podľa manipulačných poriadkov jednotlivých nádrží. Najnepriaznivejšie prietoky počas roka sú zaznamenávané spravidla v mesiacoch august, september a október. V profiloch Smižany, Spišská Nová Ves, Krompachy na Hornáde a pod VN Palcmanská Maša na Hnilci je voľný potenciál záporný. V profiloch Hornádu, ktoré sú pod VN Ružín je voľný potenciál kladný. V povodí Bodvy je bilančný stav vo všetkých profiloch nepriaznivý a to počas väčšej časti roka. V profile Turňa - ústie je bilancia pasívna a v profile Bodva -Nižný Medzev je stav napätý len v najmenej vodných mesiacoch (august, september). Pri 99 % zabezpečenosti, ako vidieť z tab. č.14, sa ani v jednom bilančnom profile voľný potenciál nevyskytuje. Laborec, v profiloch ležiacich v Košickom kraji má voľný potenciál kladný, aj keď v niektorých profiloch sa javí napätá bilančná situácia. Zmena v spotrebe vody (- na +) na Laborci pod závodom

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 197

Chemko Strážske je v dôsledku prevodu vody z rieky Ondavy v množstve cca 400 l.s-1, ktoré sa po využívaní v závode vypúšťajú do rieky Laborec. Z uvedenej tabuľky vidieť, že nepriaznivá bilančná situácia (napätý, resp. pasívny stav) je na riekach Topľa a Ondava vo všetkých neovplyvnených profiloch. Prirodzené prietoky na Topli vplyvom vodárenských odberov (Bardejov a Giraltovce) a prevodom vody z Tople do Trnávky nepostačujú kryť potreby v nepriaznivom období. Na Bodrogu v profile Streda nad Bodrogom sa prejavuje voľná nevyužitá kapacita prirodzených prietokov v značných množstvách. Prakticky na všetkých tokoch existuje možnosť krytia požiadaviek ďalších odberateľov vody. Keď sa však zoberú do úvahy povolené odbery vody, napr. na Ondave, potom je situácia menej priaznivá. Preto je potrebné prehodnotiť povolené odbery a na základe toho vypracovať hodnovernú bilanciu. Aj preto je nutné starostlivo posúdiť každú novú požiadavku na odber. Odbery úžitkovej vody z povrchových zdrojov, najmä pri veľkých podnikoch môžu byť problémové, pretože nie vždy je dostatočný zdroj k dispozícii (potreba prevodu vody z Ondavy pre Chemko). Odbery úžitkovej vody pre priemysel po roku 1990 sa výrazne znížili. Vodohospodársky plán predpokladal napr. v povodí Hornádu zníženie potreby k roku 1995 o 32%, ale skutočnosť bola až 50% a odbery povrchovej vody klesli o 53%. Podobná, i keď o niečo menej drastická situácia je aj v iných povodiach. Skutočné odbery v roku 1996 a výhľad k roku 2000 je v nasledujúcej tabuľke. Odbery úžitkovej vody z povrchových zdrojov

Pč Okres Odberateľ Vodný zdroj tis. m3.r -1 1 Gelnica PrakoEnerg, sr.o., Prakovce Hnilec 65,186 2 Košice I-IV Oceľ, s.r.o., Košice Ida (VN Bukovec II) 41,959 3 detto Hornád 24 992,085 4 Komag, a.s., Košice baňa Bankov Hornád 1,605 5 detto, Ťahanovce Hornád 32,513 6 Tepelná energetika, Košice Hornád 2272,975 7 Košice-okolie Strojsmalt, Medzev Bodva 94,359 8 Cementáreň Turňa, a.s. Turňa 120,000 9 Michalovce Chemko, Strážske Ondava 11314,215 10 Chemko, Strážske Laborec 0,000 11 Spiš. Nová Ves Kovohuty, a.s., Krompachy Hornád 1212,411 12 Bane, š.p. Poráčsky potok 15,000 13 Želba, š.p., Slovinky Slovinský potok 22,446 14 Finiš, a.s., Spišská Nová Ves Hornád 549,920 15 Vsl.škrobárne a liehovary,š.p. Sp.N.Ves Hornád 78,395 16 Železnice SR, rušňové depo, Sp.N.Ves Hornád 59,772 17 Plejsy, a.s., Krompachy Slovinský potok 192,600 18 Trebišov Elektráreň, Vojany - EVO Laborec 311 348,236 19 Treko, s.r.o., Trebišov Trnavka 71,432 20 Potravinársky kombinát,a.s., Trebišov Trnavka 737,065 21 Železnice SR, o.z., Čierna n/Tisou Latorica 207,220

Významnejšie priemyselné závody v r. 1996 odobrali teda spolu z povrchových zdrojov 20,48 mil. m3.r-1 vody. V žiadnom prípade sa nevyskytli potiaže z kapacitných príčin. Najväčším odberateľom vody sú EVO Vojany s plánovaným odberom 280 mil. m3.r-1 chladiacej vody pre rok 1996. Skutočný odber bol o 25 mil. m3 vyšší. Zabezpečovanie tohoto odberu, spolu so zabezpečovaním potrieb pre závlahy môže mať dopad na dodržiavanie hladiny vody v nádrži Zemplínska Šírava pre rekreačné účely. Uvažovaný prechod na chladenie cirkulačnou vodou by nároky na vodu pre EVO Vojany podstatne klesli. Stanovenie výhľadových tendencií odberov úžitkovej vody naráža na problémy, pretože v súčasnej dobe nie je ustálená dlhodobá stratégia rozvoja jednotlivých podnikov. Prebiehajúca

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 198

transformácia, hľadanie nových výrobných programov a nových trhov spôsobuje, že užívatelia vody nepotvrdzujú pôvodné koncepcie a dlhodobé plány. Podľa prieskumu Povodia Bodrogu a Hornádu, odšt. závod, Košice, by požiadavky na zdroje mali ostať na súčasnej úrovni, príp. sa o niečo znížiť Aj odbery úžitkovej vody značne ovplyvňuje a bude ovplyvňovať cena vody. Poľnohospodárske potreby pitnej vody pre napájanie zvierat a pre zamestnancov sa kryjú z miestnych zdrojov podzemnej vody, alebo odberom z verejných vodovodov. Potreby pre závlahy sú kryté, až na jednu výnimku, z povrchových zdrojov. Pre bývalý Vsl. kraj boli stanovené Štátnou melioračnou správou hodnoty špecifickej potreby vody pre závlahy takto: • závlahy čistou vodou: - pre smerodatne suchý rok m3.ha-1 885,0 - pre smerodatne priemerný rok 200 m3.ha-1 742,0 • hnojivé závlahy: - pre smerodatne suchý rok m3.ha-1 350,0 - pre smerodatne priemerný rok 200 m3.ha-1 200,0 Hodnoty uvažované v Genereli ochrany a racionálneho využívania vôd sú podstatne vyššie a líšia sa podľa jednotlivých povodí. V súčasnosti sú vybudované závlahy veľmi málo využívané. Napríklad v povodí Hornádu predstavovali reálne odbery vody pre závlahy len 2,2 % z celkovej vypočítanej potreby vody pre tento účel. Preto hodnoty ŠMS sa ukazujú reálnejšie.Prehľad o vybudovaných závlahách podáva nasledovná tabuľka.

Vybudované závlahy v regióne Košického kraja

Okres Názov Druh a Výmera Názov Odbery vody v tis. m3.r-1 spôsob závlah zdroja súčas. plánovaný závlahy závlahy ha riečny km stav suchý priem. KS RD Nová Bodva čv - p 278,5 Rybník, Turňa n/B - 206,3 246,0 Budulov čv - p 35,0 Bodva - 26,0 31,0 N.Bodva, Peder hz - p 66,6 Bodva 10 49,6 59,2 Turn. Podhradie čv - p 278,5 rybník, Turňa n/B. - 206,3 246,0 Drienovec, ovocný sad kvap.z. 20,16 podzemné vody - 15,1 18,0 Nižná Myšľa čv - p 68 Hornád - 26,0 24,0 108,6 68,0 MI Nacina Ves čv - p 2 x 50 Duša - 12,0 - 88,5 74,2 Zálužice čv - p 4 311 Z.Šírava-Zal.k - 0,18 322,0 3815 3199 Budkovce-Pozdišovce. čv - p 2 047 Laborec - 32,2 360,0 1812 1519 Lúčky-Stretávka čv - p 3 228 Laborec - 32,0 - 21,3 437,0 2857 2395 Budkovce čv - p 100 Laborec - 22,3 9,0 88,5 74,2 Vojany čv - p 2 x 50 Laborec - 10,0 - 14,0 - 88,5 74,2 Oborín - Kucany čv - p 2 x 50 Laborec, k.D - 3,2 - 88,5 74,2 Stretávka - VSN V/1-5 čv - p 3 656 Laborec - 19,4 - 3236 2713 Úbrež - Hnojné čv - p 3 578 VN Z.Šírava - 3 167 2655 V.a N. Rybnica hz - p 2 x 50 Okna - 23,5 a 16,5 - 35 20 Bunkovce hz - p 320 odpad Okna - 11,6 154,0 112 64 Pozdišovce čv - p 212 Duša, pod prel. - 26,3 21,1 187,6 157,3 Petrovce hz - p 56 Laborec - 46,0 - 19,6 11,2 Lesné hz - p 50 Hôrka potok - 1,70 - 44,2 37,1 Hatalov hz - p 50 Duša - 16,0 19,0 44,2 37,1 Staré hz - p 50 Starý potok - 2,4 - 44,2 37,1

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 199

Rejdová RV čv - p 71 Potôčok 5,0 106,5 71,0 Brzotín čv - p 50 VN Kružná - 153,0 102,0 Brzotín čv - p 52 Egrešský p., Slaná 33,0 67,6 52,0 Plešivec čv - p 45 Slaná 15,0 58,5 45,0 Gočaltovo čv - p 50 Gočaltovský potok - 44,3 33,8 SO Ruskovce hz - p 69 Okna - 20,0 28,8 24,1 13,8 Priekopa hz - p 50 Breznický potok - 5,0 - 17,5 10,0 Úbrež - Hnojné čv -p 3578 VN Zempl. šírava- d.v. - 3166,5 2712,8 V. a N. Rybnica hz - p 50 Okna - 23,5 - 35,0 20,0 Bežovce hz - p 50 Uh - 21,1 15,6 44,2 37,1 Veľké Revištia čv - p 50 odpad Okna -13,0 40,0 44,2 37,1 Bunkovce hz - p 320 odpad Okna - 11,6 154,0 112,0 64,0 Vysoká n/U. - VSN III/2 čv - p 3 681 Uh - 10,3 420,0 3258 2731 Pavlovce čv - p 441 Uh - 5,1 116,0 390 327 SN Hrabušice čv - p 226 Hornád -148,6 - 239,6 150,0 Smižany hz - p 107 Studne pri Hornáde 25,0 63,0 42,0 Studenec hz - p 179 Margecanka - 7,5 - 107,4 71,6 Klčov čv - p 122 MVN Klčovský p.-15,6 20,0 143,7 90,0 TV Tušice čv - p 2 206 Topľa-Man.k.8,2-3,8 171,8 2280,3 1732,5 Andrejovka čv - p 125 Trnavka - 17,0 20,0 117,5 89,3 Sečovce čv - p 120 Trnavka - 27,0 - 150,0 114,0 Vojčice - Milhosťov čv - p 2x50 Trnavka - 17,0 - 125,0 95,0 Zemplínske Hradište čv - p 50 Kopaný potok - 62,5 47,5 Cejkov 3+1 lokality čv - p 521 Ondava - 7,0 58,0 713,8 225,3 Leles čv - p 2x50 Leleský kanál - 16,0 - 125,0 95,0 Horeš čv - p 50 Somotor. kan. - 15,0 - 187,5 142,5 Streda n/Bodrogom čv - p 1135 Bodrog - 5,0 226,0 993,2 754,8 Bol čv - p 2x50 Leleský kanál - 1,0 - 125,0 95,0 Kr.Chlmec - Trakany čv - p 2x50 Tisa - 1,5 20,0 125,0 95,0

Najrozsiahlejšie závlahy sú na Moldavskej a Východoslovenskej nížine. Prognóza a koncepcia ďalšieho rozvoja závlah, ktorá bola spracovaná, nie je v súčasnom období záväzná ale usmerňujúca. Predpokladáme, že po súčasnom úpadku závlah dôjde k ich renesancii. Zabezpečenie využívania vybudovaných závlah je priamo závislé na dostatku vodných zdrojov s vyhovujúcou kvalitou vody. V prípade realizovania závlah na celej vybudovanej výmere na VSN, by došlo k stretu záujmov na Zemplínskej Šírave, pretože by v suchom letnom období nebolo možné udržať požadovanú hladinu pre rekreačné využívanie. Zabezpečenie požadovanej hladiny vyžaduje redukciu vody pre závlahy na 30 - 38 mil. m3, pretože je nutné zabezpečiť 16,0 m3.s-1 vody v letnom období pre profil EVO Vojany. Zabezpečenie celého požadovaného množstva je možné len po vybudovaní ďalších akumulačných priestorov.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 200

2.14.5. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd

Zhodnotenie územia z hľadiska zabezpečenia odvádzania a čistenia odpadových vôd Súčasný stav Súčasný a výhľadový stav odkanalizovania v okresoch Košického kraja je uvedený v tabuľke č 16. Úroveň odkanalizovania v Košickom kraji v roku 2002 bola 55,95 %. Z okresov majú najnižšiu úroveň odkanalizovania, (pod 30 %) okresy Košice - okolie len s 19 %, Sobrance - 32 % a Trebišov - 29 %. Nízku úroveň odkanalizovania majú aj okresy Rožňava - 37% Gelnica - 45 % a Michalovce - 50%. Naopak najvyššiu úroveň, až 94 %, majú okresy Košice I.-IV. Vyšší počet obyvateľov, ktorí bývajú v domoch napojených na kanalizáciu má aj Spišská Nová Ves - 64 %. Počet kanalizácií v regióne Košického kraja je 70 a čistiarní odpadových vôd je len 35 a ich kapacita je 199 980 m3.d-1. Viaceré z týchto ČOV dosahujú len nízky efekt čistenia, pre nedostatočnú kapacitu, hydraulické i látkové preťažovanie a nezriedka i nevyhovujúcu technológiu. V roku 2002 bolo sprísnené posudzovanie kvality vypúšťaných odpadových vôd do povrchových tokov nariadením vlády SR č.491/2002 Zb.ktorým sa ustanovujú kvalitatívne parametre povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd. Podľa súčasne platných limitov z 35 čistiarní (spravovaných VVS Košice) nevyhovuje kvalitatívnym ukazovateľom 10 čistiarní. Látkovo a hydraulicky je preťažených 5 čistiarní. Podobný stav je aj v čistiarňach spravovaných obcami. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd

Okres ID Počet obyvateľov Obyv. napojení na sieť Kapacita ČOV Poznámka Stav 2002 Návrh 2015 Stav 2002 Návrh 2015 m3.d-1 Počet kanalizácií - ČOV GL 1 30 783 30 321 13 862 21 489 908 4 - 2 KE 2 235 832 261 936 220 892 255 581 105 036 2 - 2 KS 3 107 847 109 428 20 476 88 669 5 721 14 - 8 MI 4 109 205 116 578 54 196 91 720 23 794 8 - 3 RV 5 61 851 64 420 22 753 40 927 19 474 12 - 4 SO 6 23 648 21 015 7 472 18 718 3 801 6 - 3 SN 7 93 935 100 485 59 963 87 800 24 175 13 - 4 TV 8 103 919 106 797 29 735 67 511 18 297 11 - 9 KK 9 767220 811 000 429 349 642 415 201 206 70 - 35

Stav odkanalizovania v regióne je na veľmi nízkej úrovni, pretože vyše polovica obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na kanalizáciu je v meste Košice (51,5 %). Odkanalizovanie pre ostatné sídla je potom len na úrovni 40,0 %.

Súčasný stav a vývoj odkanalizovania v Košickom kraji Okres - kraj Predmet 2002 2005 2015 Košice I.-IV. Počet obyvateľov celkom 235 832 249 347 261 936 Počet napojených obyv. 220 892 231 643 261 936 % napojenia 93,7 92,9 100,0 Košice-okolie Počet obyvateľov celkom 107 847 104 679 109 428 Počet napojených obyv. 20 476 28 891 90 825 % napojenia 19,0 27,6 83,0 Gelnica Počet obyvateľov celkom 30 783 29 854 30 321 Počet napojených obyv. 13 862 15 823 21 225 % napojenia 45,0 53,0 70,0 Michalovce Počet obyvateľov celkom 109 205 110 975 116 578 Počet napojených obyv. 54 196 69 137 93 262 % napojenia 49,6 62,3 80,0

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 201

Rožňava Počet obyvateľov celkom 61 581 62 132 64 420 Počet napojených obyv. 22 753 25 909 41 873 % napojenia 36,9 41,7 65,0 Sobrance Počet obyvateľov celkom 23 648 22 072 21 015 Počet napojených obyv. 7 472 8 718 14 710 % napojenia 31,6 39,5 70,0 Spiš. N. Ves Počet obyvateľov celkom 93 935 93 915 100 485 Počet napojených obyv. 59 963 67 055 90 436 % napojenia 63,8 71,4 90,0 Trebišov Počet obyvateľov celkom 103 919 102 970 106 979 Počet napojených obyv. 29 735 42 630 69 418 % napojenia 28,6 41,4 65,0 Kraj Košice Počet obyvateľov celkom 767 220 775 944 811 000 Počet napojených obyv. 429 349 490 397 681 240 % napojenia 56,0 63,2 84,0

Návrh Do roku 2015 predpokladáme každoročný nárast odkanalizovania o cca 1 %. Do roku 2015 navrhujeme zvýšenie odkanalizovania na 84 %. Navrhujeme využiť predovšetkým existujúce kanalizácie a ČOV okresných miest pre pripájanie okolitých obcí. Ďalej navrhujeme zriaďovanie skupinových kanalizácií (SKK), ktoré dávajú lepšie predpoklady pre úroveň čistenia odpadových vôd. Zoznam navrhovaných SKK je v nasledujúcej tabuľke. Skupinové kanalizácie

Okres Lokalita Pripojené obce Termín Počet ČOV realizácie pripojených obyvateľov KE Košice N. a V. Klatov, Krásna n/H., Pereš, Poľov, 2015 277 591 Lorinčík Košice Kavečany 2015 KS Čečejovce Paňovce-Seleška 2005 2 194 Seňa Kechnec-Milhosť-Belža 2005 3 355 Kráľovce N. Polhora-Ploské-Budimír 2015 2 251 Čaňa Geča, Valaliky 2005 6 091 Perín-Chym Nižný Lanec 2015 1 630 Ruskov Ďurkov, V. Čaj-Olšovany 2010 4 093 Bidovce Ďurďošík-Trsťany 2005 1 881 Herľany Žírovec 2005 300 Budulov Mokrance 2015 1 252 Sokoľany Haniska, Bočiar 2005 2 920 Nový Salaš Slánska Huta 2015 334 Bohdanovce Blažice 2015 1 043 Dvorníky Zádiel 2015 659 VO Koš.Polianka Košická Polianka, Sady nad Torysou 2015 1 889 Nižná Hutka Košická Polianka, Vyšná Hutka 2015 Rešica Komárovce, Cestice, Čečejovce, Mokrance, 2015 Perín-Chým, Nižný Lánec, Vyšný Lánec,Buzica Janík Peder, Žarnov 2015 Bečkovík Boliarov, Kecerovce Turňa n.B. (exist.) Dvorníky-Včeláre, Zádiel 2015 Jasov Nováčany, Rudník, Poproč, Debraď 2015 GL Smolnícka Huta Smolník 2005 1 927

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 202

MI Michalovce Čečehov, Suché, Pozdišovce, Klokočov, 2015 52 684 Šamudovce, Krásnovce, Vinné, Trnava n/L. Kačanov Falkušovce, Bracovce, Ložín 2015 1 739 Chemko Strážske Pláne, Pusté Čemerné, Vybuchanec, Lesné, 2015 1 631 Staré Nacina Ves Voľa 2005 1 604 Bánovce n/O. Trhovište 2005 2 323 Jovsa Kusín-Poruba pod Vihorlatom 2015 1 649 Iňačovce Jastrabie 2015 786 Hatalov Žbince-Vrbnica, Dúbravka 2005 2 195 Tušická Nová Ves Tušice-Horovce 2015 1 617 Pavlovce Vysoká 2005 4 497 Lúčky Závadka-Fekišovce-Hnojné 2015 686 Veľké Kapušany Čičarovce, Čierne Pole 2015 10 069 Oborín Malčice, Kucany 2015 1 654 Lekárovce (ľavý breh) Bajany 2015 1 087 RV Rudná Rakovnica-Rožňavské Bystré 2015 1 433 Brzotín Kružná 2015 1 093 Roštár Koceľovce 2005 791 SO Sobrance N. Rybnica, Hlivištia, Choňkovce, Horňa, Tibava, 2015 9 079 Baškovce Pinkovce Záhor, Lekárovce, pravý breh 2015 2 033 Vojnatina Porúbka, Priekopa, Koromľa 2005 1 634 V. Rybnica Remetské Hámre 2015 1 052 Blat. Revištia Veľké Revištia 2015 1 645 Ruskovce Jasenov 2015 413 Lekárovce Bajany (okr.Michalovce) 2005 1 587 Kristy Porostov 2015 346 Vyšná Rybnica Vyšné Rematy 2015 SN Sp. Tomášovce Letanovce, Arnutovce 2005 3 714 Hrabušice Betlanovce 2005 2 600 Spišské Vlachy Bystrany 2005 4 053 TV Trebišov Vojčice, Nový Ruskov 2005 51 707 Zemp. N. Ves Úpor, Zempl. Klečenov 2015 730 Čierna n/Tisou Biel 2005 6 391 Kuzmice Slivník 2015 1 796 Borša Slovenské Nové Mesto 2005 2 482 Nižný Žipov Čeľovce 2015 1 266 Sečovce (exist.) Zbehňov, Veľké Ozorovce, Malé Ozorovce 2015 Lastovce Luhyňa, Kazimír, Brezina 2015

V ÚPN-VÚC sa prednostne navrhuje budovať kanalizácie v sídlach ležiacich v pásmach hygienickej ochrany využívaných zdrojov pitnej vody a v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Okrem SKK sa navrhuje tiež budovanie samostatných kanalizácií s ČOV. Celkom sa do roku 2015 majú v regióne vybudovať samostatné kanalizácie v týchto sídlach: • okres Košice – okolie v sídlach: Drienovec, Družstevná pri Hornáde, Veľká Ida, Hačava, , Rozhanovce, Beniakovce, Malá Ida, Košická Belá, Rudník, Bukovec, Blažice, Baška, Opátka, Trstené pri Hornáde, Malá Lodina,Veľká Lodina, Novačany, Svinica, Cestice, a Slánske Nové Mesto. • okres Gelnica v sídlach: Jaklovce(ČOV), Margecany(ČOV), Helcmanovce, Mníšek nad Hnilcom, Veľký Folkmár, Úhorná a Závadka. • okres Michalovce v sídlach: Budkovce, Rakovec nad Ondavou, Moravany, Laškovce, Zbudza, Drahňov a Vojany. • okres Rožňava v sídlach: Dobšiná, Rejdová, Lúčka, Kobeliarovo, Bretka, Gočovo, Štítnik, Krásnohorské Podhradie, Dedinky, Nižná Slaná(ČOV), Vlachovo, Gemerská Poloma, Betliar, Ochtiná(ČOV), Drnava, Jovice, Plešivec, Silica, Silická Brezová, Bohúňovo, Čoltovo, Gemerská Panica, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Vyšná Slaná, Čierna Lehota, Štítnik, Roštár, Brzotín, Ardovo, Silická Jablonica, Hrušov, Hrhov, Slavec, Vidová, Honce, Slavošovce, Rochovce, Koceľovce, Maruška, Henckovce, Stratená, Pača, Bôrka, Kováčová, Čučma, Lipovník, Dlhá Ves, Kečovo,

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 203

• okres Sobrance v sídlach: Koňuš, Ostrov, Sejkov, Úbrež, Orechová, • okres Spišská Nová Ves v 9 sídlach: Spišský Hrušov, Teplička pri Hornáde, Olcnava, Odorín, Markušovce, Mlynky(ČOV), Jamník, Danišovce, Harichovce. • okres Trebišov v sídlach: Zemplínske Hradište, Dargov, Bačkov, Kuzmice, Božčice, Hraň, Cejkov, Klin nad Bodrogom, Streda nad Bodrogom, Somotor, Bodrog. Spolu v Košickom kraji sa má realizovať samostatná kanalizácia s ČOV v 103 sídlach. Navrhovaný rozvoj verejných kanalizácií je zameraný na postupné odstraňovanie disproporcií medzi sídelnou sieťou zásobovania vodou z verejných vodovodov a sieťou verejných kanalizácií a čistením odpadových vôd. Preto bude treba zabezpečiť: - výstavbu kapacitne vyhovujúcich čistiarenských zariadení tam, kde je vybudovaná kanalizačná sieť, - kanalizačné systémy budovať komplexne, t.j. vrátane ČOV, - nové kanalizačné systémy budovať pre výhľadové kapacity, - uprednostňovať pri odkanalizovávaní obcí vytváranie skupinových kanalizácií so spoločnou ČOV, - zavádzať nové prvky pri výstavbe kanalizácií a technológií čistenia odpadových vôd.

2.14.6. Zvláštne vody Zhodnotenie súčasného stavu a možnosti ďalšieho využitia Minerálne vody • V okresoch Košice I.-IV. sú v severnej časti mesta zaregistrované tieto zdroje prírodných minerálnych vôd: bývalé Gajdové kúpele - prameň Kiosk a studňa pri bývalých Gajdových kúpeľoch. Voda je slabo mineralizovaná, sírna, studená, hypo- tonická. Návrh: vykonať hydrogeologický prieskum • V okrese Košice - okolie sa nachádzajú tieto lokality minerálnych vôd: Herľany, Tepličany (studňa Juraja Gajdoša) a Buzica (Slaný vrt). V Herľanoch je 5 zdrojov minerálnych vôd: pramene Sloboda, V záhrade, Kysuca, Gejzír a Nový prameň. Prvé 3 zdroje sú s prírodnou vodou slabo mineralizovanou hydrouhličitanovo- chloridovou, sodno-vápenatou, uhličitou, studenou, hypotonickou. Využíva sa len prameň Kysuca. Gejzír je vrt v parku rekreačného strediska, o pôvodnej hĺbke 404 m.(r.1875). Terajšia úprava je z r. 1922. Voda sa zachytáva v hĺbke 264 - 275 m. Z ústia vrtu eruptuje minerálna voda v intervaloch 36 - 38 hodín v množstve až 40 000 l vody. Návrh: Význam má len pr. Gejzír. Nutný je hydrogeologický prieskum i s ohľadom na ochranu Gejzíra. Využívať predovšetkým ako turistickú atrakciu. Vzhľadom k tomu, že v poslednom období dochádza k narušovaniu pravidelnosti, bohatosti a intenzity erupcie minerálnej vody, je potrebné vykonať prieskum v podloží a problém technicky vyriešiť. Zdroje v Tepličanoch a Buzici využívať lokálne. • V okrese Sobrance sú zaregistrované zdroje prírodných minerálnych vôd v lokalitách: Jenkovce (Kyselka na lúke), Nižné Nemecké (Kyselka pri ŠM), Porostov ( vrt na dvore ŠM), Svätuša (vrt RH-1) a Sobrance (Kúpeľný prameň, Očný prameň, Horná Okenca, Dolná Okenca, Kráter, vrt TMS-2, a vrt TMS-3). Z týchto lokalít je najvýznamnejšia lokalita s miestnym názvom Sobranecké Kúpele. Počas vojny boli kúpele zničené. V súčasnosti sa využíva len jeden - Očný prameň na pitie. Výdatnosť je nemerateľná. - Návrh: Ponechať terajší stav.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 204

• V okrese Trebišov sú tieto zdroje prírodných minerálnych vôd: Byšta (Kúpeľná studňa, Studňa pri kotolni, Studňa pri obytnom dome, Vrt BŠ-1 a Vrt VMH-9), Kuzmice (prameň v Slanom jarku), Michaľany (Slaná voda, Slaný vrt), Slivník ((Kvašná voda Baririt), Veľký Kazimír (Slaná studňa), Veľaty (Kúpeľný prameň) a Kazimír (vrt H-9). Najvýznamnejšia je lokalita Byšta. Slaná voda zo štyroch zdrojov na dvore kúpeľov sa využíva na vaňové procedúry. Výdatnosť zdrojov je cca 1,7 l.s-1. Piaty zdroj je vrt BŠ-1, cca 8O m juhovýchodne od kúpeľov. - Návrh: Využívať doterajším spôsobom.

Geotermálne vody • V okrese Košice - okolie, v severnej časti obce Valaliky bol vybudovaný vrt KAH 3 v rámci hg-prieskumu. Hĺbka vrtu je 190,2 m, s výdatnosťou 3,2 l.s-1 a teplotou vody 18 - 21oC. Voda je silne mineralizovaná, alkalická. V Košickej kotline sa nachádza ložisko geotermálnej vody, ktoré predstavuje odhadovanú teoretickú výkonovú kapacitu cca 1300 MW, ktorá by podľa geologického prieskumu mala byť k dispozícii 30 rokov. Praktická využiteľná kapacita v tejto oblasti predstavuje užitočný tepelný výkon v rozsahu 300 MW s ročným využitím 5000 TJ. Na využitie geotermálneho tepla v rozsahu 100 - 110 MW je pripravovaný projekt, ktorého predmetom je predovšetkým vykurovanie mesta Košice. Zdroj geotermálnej vody s teplotou 125°C v hĺbke 2100 - 3200 m bol indikovaný prieskumným vrtom GTD -1 v katastri obce Svinica. V katastroch obcí Svinica, Bidovce, Ruskov, Ďurkov a prípadne Slanec sa predpokladá odvŕtanie ôsmich ťažobných vrtov a rovnaký počet reinjektážnych vrtov. Vzhľadom na získané parametre prvého vrtu GTD - 1, je možné očakávať, že predpokladaný počet vrtov v skutočnosti bude menší. Na každom vrte bude vybudované zariadenie pre ťažbu. Tieto ťažobné jednotky budú spojené systémom teplovodov do geotermálneho strediska, vybudovaného neďaleko dnešného vrtu GTD - 1 smerom na západ. Stredisko bude zhromažďovať a distribuovať vykurovaciu vodu do Teplárne Košice. Stredisko bude obsahovať čerpaciu stanicu, ktorá bude zabezpečovať obeh vody do Košíc, ako aj distribúciu využitej vody k vrtom. Samozrejme rovnako ako na vrtoch predpokladáme tu zariadenia ako sú kolektory, čerpadlá, el. zariadenia. V tomto priestore bude pravdepodobne tiež vybudovaná malá základňa pre obsluhu vrtov v okolí a podružné riadiace centrum s trvalou obsluhou. Bude tiež vybudovaná trafostanica, sklady chemikálií a centrálne laboratórium. Okrem energetického využitia sa predpokladá využitie geotermálnej vody i pre účely rekreácie a potravinárskej výroby (skleníky, zeleninárstvo, pestovanie kvetín, chov rýb). • V okrese Rožňava sú evidované 3 studne a 1 prameň geotermálnych vôd. Prameň v Kunovej Teplici má výdatnosť 63,3 l.s-1 a teplotu 15,8o C, zdroj v Čučme výdatnosť 3 l.s-1 a teplotu 24o C a vo Vlachove výdatnosť 2,5 l.s-1 a teplotu 22o C. Neide teda o geotermálne zdroje v pravom slova zmysle. Skutočne geotermálny zdroj sa nachádza v Meliate, ktorý má výdatnosť 3,0 l.s-1 a teplotu 45,0o C. Voda sa využíva v bazéne. - Návrh: Využívať ako doposiaľ na plnenie bazénov a posúdiť možnosti na vykurovanie skleníkov. • V okrese Sobrance, v Sobraneckých kúpeľoch sa nachádzajú 3 vrty o hĺbkach 112, 150, a 822 m o výdatnostiach na prelive 3,4, 1,5 a 0,3 l.s-1 o teplote 17o C. Využíva sa len jeden na pitie, ako stolová minerálna voda, nie je však vyhlásený za prírodný liečivý zdroj podľa vyhlášky č. 15/1972 Zb. - Návrh: Vykonať podrobnejší hydrogeologický prieskum a na jeho základe rozhodnúť o využívaní. • V okrese Trebišov, v Borši sa nachádzajú 2 vrty z prieskumných prác z roku 1990 s charakteristikou:- HJ6 o výdatnosti 8,2 l.s-1 a teplotou 31,5-7o C;- HB6 o výdatnosti 2,58 l.s-1 a teplotou 37,6-8o C, Veľký Horeš o výdatnosti 8,2 l.s-1 a teplotou 24o C ; Voda je prírodná hydrouhličitanová, sodno-vápenatá, so zvýšeným obsahom kyseliny kremičitej. Je to vlažná hypotonická voda, základného kalcium bikarbonátového typu.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 205

• Návrh: Navrhuje sa využívať vody v termálnom kúpalisku. Pre ten účel zriadiť nový vrt HB- 6B.

Banské vody V Košickom kraji sa vyskytuje pomerne značné množstvo banských vôd. Celkom je evidovaných v 6-tich okresoch 35 zdrojov banských vôd, o výdatnosti 192,3 l.s-1. Tieto banské vody nadlepšujú prietoky povrchových vôd danej lokality. Využívajú sa len banské vody zo štôlne Breuner v Zlatej Idke pre plnenie do fliaš ako pitná voda. Zdroje banských vôd

Okres Lokalita Zdroj l.s-1 Poznámka GL Nálepkovo Čierna Hora 4 štôlne 2,3 Henclová štôlňa Tichý potk 0,2 Švedlár Bystrý pootok 2 štôlne 0,3 Švedlár Štofova dol. 2 štôlne 0,1 Smolník viac štôlní a Már.Snežná 1,3 Smolník jama Smolník 4,5 Mníšek n/H. výtok z 3 štôlní 2,0 Žakarovce 3 štôlne a staré štôlne 5,8 Gelnica Stará Krížová štôlňa 2,5 Jaklovce 2 štôlne 0,3 Helcmanovce výtoky zo 4 štôlní 6,0 Prakovce výtok zo štôlňe 0,3 KE Košice Bankov 53,5 KS Košická Belá výtok zo štôlňe 0,5 Košice - Sokol výtok z jaskyne nezistené množstvo Medzev výtok zo štôlne 0,5 Poproč výtok zo štôlní 0,3 Rudník výtok zo štôlne 0,2 Zlatá Idka Všechsvät.,Michal,Brener 16,7 Breuner 12 l.s-1- plniareň RV Ochtiná výtok z ban. diela 0,2 Hanková výtok z ban.diela 0,2 Dobšiná čerpané z bane 2,0 Nižná Slaná výtok a čerpané z bane 11,5 Rožňava výtok a čerp. z ban. diel 36,8 Úhorná výtok z ban.diela 0,8 Drnava-K.Podhr. výtoky z ban. diel 18,0 SB Sobrance - okres 4 lokaliy staré ban. diela 0,5 SN Novoveská Huta štôlne Uran a Vodná 3 5,0 Novoveská Huta výtok z 2 štôlní 4,0 Roztoky staré štôlne Nová, Frant. 6,0 Bint výtok z 3 štôlní 3,0 Gretla štôlňa Ján - výtok 0,5 Hnilčík št. Wilhelm, Ernest 2,0 Hnilec výtok z 3 štôlní 2,5 Mlynky výtok zo štôlní 2,0

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 206

2.15. Energetika V čase od schválenia ÚPN-VÚC Košický kraj došlo v oblasti energetiky a telekomunikácií k podstatným zmenám vlastníckych vzťahov a reorganizáciám, v dôsledku čoho vznikli nové predpoklady a kompetencie pre novovzniknuté organizácie a trhové subjekty. Uvedené zmeny znamenajú tiež v mnohých riešených oblastiach energetických a telekomunikačných zabezpečení – v ich technickej, ekologickej a spotrebiteľskej štruktúre – nové smery vývoja a perspektívy, ktoré ešte nemohli byť v plnom rozsahu zachytené v rámci tohto ÚPN. a projektoch.

2.15.1. Zásobovanie elektrickou energiou Územie kraja je elektrickou energiou zásobované z vlastných zdrojov a z nadradenej sústavy z elektrických staníc VVN. Vlastné zdroje V súčasnosti hlavnými zdrojmi na území kraja sú tepelná elektráreň Vojany I. a II., Tepláreň Košice, Tepláreň VSŽ Košice a Vodná elektráreň Ružín. (Ostatné zdroje, ako napr. – VE Dobšiná, závodná elektráreň fy. Chemko Strážské zohrávajú menšiu úlohu pri zásobovaní kraja.) Viď. tab. č. 1

Tabuľka č. 1: Zdroje elektrickej energie Miesto, názov ID Inštalovaný výkon (MVA) Vojany – EVO I 1 660,0 Vojany – EVO II 2 660,0 Košice - TEKO 3 121,0 Ružín – VE Ružín 4 61,8 Dobšiná – VE Dobšiná 5 23,7 Košice - USS 6 183,0 Chemko Strážske 7 40,0 Spolu 1749,5 Štyri bloky EVO I 110 MW sú vyvedené do 220 kV sústavy. Bloky 1 a 2 s inštalovaným výkonom 110 MW pracujú do napäťovej hladiny 110 kV. Tepelná elektráreň EVO II je vyvedená do 400 kV rozvodne vo V. Kapušanoch.

V kraji sa rozvíja aj využitie netradičných zdrojov elektrickej energie, ide o malé vodné elektrárne (MVE), kogeneračné zdroje a tiež s využitím geotermálnej energie. Ich celkový inštalovaný výkon predstavuje cca 57,0 MVA. Zdroje z nadradenej sústavy, z elektrických staníc VVN Elektrická energia sa k distribučným transformátorom 110/22kV prenáša elektrickými vedeniami 110 kV z uzlov nadradenej sústavy: Lemešany, Moldava nad Bodvou, Voľa, Spišská Nová Ves. Viď tabuľku č. 2 a 3.

Tabuľka č. 2: Elektrické stanice nadradenej sústavy Okres ID Názov, miesto Napätie (kV) Inštalovaný výkon (MVA) Poznámka KS 1 ES Lemešany 400/220 500 * 2 220/110/10,5 2 x 200 SN 3 ES Sp. N. Ves 400/110 2 x 250 KS 4 ES Moldava 400/110 1 x 330 MI 5 ES Voľa 220/110 200 *Plánuje sa priama transformácia 400/110 kV pri zachovaní pôvodnej transformácie 400/220/110 kV. Poznámka: ES Lemešany je bezprostredne na hranici Košického a Prešovského kraja, v katastrálnom území Obišoviec.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 207

Tabuľka č. 3: Elektrické stanice VVN/VN – distribučná sústava Elektrická stanica 1990 1995 1999 2000 2005 Inštalované TR rok 2003 (MVA) BUDULOV 14,4 19,3 18,7 18 2 x 40 DOBŠINÁ 10,4 11 10,5 10,2 10 2 x 10 HANISKA 35,7 31,7 31,8 29,1 34 3 x 25 Košice Juh 54 47 54,2 50,2 50 1 x 25+2 x 40 Košice východ Furča 28 28,6 29,8 29,5 32 2 x 25 Košice Západ 38,6 39,6 36,3 34,8 39 2 x 40 KRÁĽOVSKÝ CHLMEC 36 34,5 34,6 33 34 2 x 40 KROMPACHY 41 29 33 29 31 2 x 40 LEMEŠANY 8,3 8,5 6,2 10 2 x 12,5 MICHALOVCE 50 48 40,5 39,3 42 2 x 40+1 x 25 ROŽŇAVA 34 31 32,4 30,5 36 1 x 40+1 x 25 SOBRANCE* 11,3 10 12 (35/22kV)1x10,5 SPIŠSKÁ NOVÁ VES 53 51 48 50,3 50 2 x 40+1 x 25 TREBIŠOV 28 37,2 39,1 31,4 32 2 x 40 VRANOV 34,5 38,5 36,9 35,9 31 1 x 40+2 x 25 * V súčasnosti prevádzkované s transformátorom 35/22 kV s výkonom 10,5 MVA. Pre zásobovanie veľkoodberateľov sú zriadené transformovne VVN/VN. Tieto závodné transformovne sú uvedené v tabuľke č. 4.

Tabuľka č. 4: Závodné transformovne VVN/VN

ID Názov, miesto Napätie (kV) Inštalovaný výkon (MVA) 1 ŽB Rudňany 110/22 20 + 25 2 Jablonov nad Bodvou 110/6,3 3 x 40 3 Cementáreň Turňa 110/6,3 2 x 25 4 USS Košice 220/110 7 x 66,6 jednof. 110/6,3 5 x 40+75+25+31,5 5 Chemko Srážske 110/6,3 2 x 40+50 6 Ropovod Budkovce 110/6,3 2 x 16 7 TP Veľké Kapušany 110/10,5 3 x 25 8 Pragoenergo Prakovce 110/22 16+25

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 208

Tabuľka č. 5: Prenosové a distribučné vedenia 110 kV

ID Okres Číslo Preve Začiatok Koniec Rok Dĺžka Vodič vedenia denie vedenia vedenia výstavby km Typ. priere 1 KE 6011,6012 D TEKO KE-Juh 1967 0,531 AlFe 185 2 KE 6021 J TEKO KE-Juh 1981 0,458 AlFe 185 3 RV 6202 J Cem.Turňa Rožňava 1970 24,562 AlFe 185 4 RV 6203 J Budulov Cem.Turňa 1973 11,600 AlFe 185 5 RV 6204 J Moldava Budulov 1969,85 4,100 AlFe 185 6 RV 6205 J Moldava Cem.Turňa 1969,85 15,600 AlFe 185 7 RV 6207,6208 D Rožňava TP KSJab. 1990 14,500 AlFe 240 8 PO,SNV 6301 J Lemešany Ružín 1971 14,930 AlFe 185 9 KE 6306 D Lemešany T odboč.1 1959,77 12,100 AlFe 185 10 KE 6306 D KE-Západ T odboč.1 8,762 AlFe 185 11 KE 6306 D KE-Východ T odboč.1 4,800 AlFe 185 12 PP,SNV 6411 J SNV Kežmarok 1971,85 26,820 AlFe 185 13 RV,SNV 6412 J Dobšiná Rožňava 1974 30,850 AlFe 185 14 SNV 6413,6414 D SNV 400 SNV 1971 1,811 AlFe 185 15 SNV,SL 6421 D SNV St.Ľubovňa 1982,94 71,300 AlFe 240 16 SNV,PO 6422 D SNV Lipany 1982 42,500 AlFe 240 17 SNV,PP 6427 D SNV Svit 1978 30,610 AlFe 240 18 SNV,PP 6428 D SNV PP 2 1978 22,900 AlFe 240 19 TV, MI 6602 J Voľa Ložín 1976,65 27,200 AlFe 185 20 TV 6603 J ZSR Vojan K.Chlmec 1962 14,800 AlFe 185 21 TV 6608 J EVO 1 EVO 2 1972 0,800 AlFe 185 22 TV, MI 6609 J EVO 1 Trebišov 1962,74 29,510 AlFe 185 23 KE,TV 6712 J KE-Juh Ruskov 1961 12,600 AlFe 185 24 SNV 6713 J SNV Dobšiná 1947 17,200 AlFe 150 11,000 AlFe 185 25 SNV 6714 D SNV Rudňany 1958,62 15,520 AlFe 185 26 PO,SNV 6715 J Lemešany Krompachy 1951 33,200 AlFe 150 27 PO,VV 6716 J Lemešany Vranov 1951,67 33,165 AlFe 150 28 KE,TV 6718 J Ke-Juh Trebišov 1974 42,740 AlFe 185 29 VV,MI 6719 J Vranov Voľa 1971 18,140 AlFe 150 30 MI 6720 J Voľa Michalovce 1987,58 15,200 AlFe 185 31 SNV,PP 6725 J SNV PP 1 1951,75 22,800 AlFe 150 32 SNV 6726 J SNV Krompachy 1947,58 27,800 AlFe 150 33 KE 6728 D KE-Východ KE-Juh 1977 7,100 AlFe 185 34 SNV,KE 6730,3 J Ružín Ružín T 1952,73 5,180 AlFe 185 35 SNV,KE 6730,1 J Ružín T Margecany 10,650 AlFe 185 36 SNV,KE 6730,2 J Ružín T Moldava 35,110 AlFe 185 37 RV 6741,6742 D Moldava TP KSJabl. 1989 30,303 AlFe 240 38 SNV,RV 6766 J Dobšiná Lubeník 1955 26,770 AlFe 150 39 SNV 6767 J Krompachy Margecany 1952 11,430 AlFe 185 40 SNV 6785 D Krompachy Rudňany 1962 23,860 AlFe 185 41 MI 6790 J Budkovce Michalovce 1961 17,380 AlFe 185 42 TV 6791 J Kuzmice Ruskov 1961 20,850 AlFe 185 43 TV 6792 J Kuzmice Borša 1963 22,680 AlFe 185 44 Mi,TV 6793 J EVO 2 Michalovce 1972,61 26,700 AlFe 185 45 TV 6794 J Kr.Chlmec Borša 1963 23,180 AlFe 185 46 PO,KE 6795 D Lemešany T odboč. 2 1959,64 12,100 AlFe 185 47 KE 6795 D KE-Západ T odboč. 2 8,762 AlFe 185 48 KE 6795 D KE-Juh T odboč. 2 8,6 AlFe 185 49 KE,RV 6799 J KE-Juh T1-VSŹ 1952,62 16,600 AlFe 150 50 KE,RV 6799 J VSŽ T1-VSŽ 0,380 AlFe 150 51 KE,RV 6799 J Moldava T1-VSŽ 12,890 AlFe 185 52 SNV,PO 6809 D Lemešany Krompachy 1966 32,900 AlFe 185 53 SNV 6810 J Krompachy Prakovce 1961 12,250 AlFe 150 54 TV 6819,6820 D EVO 1 TP KS 1 1965,87 11,200 AlFe 240 55 KE 6831 J KE-Juh Haniska 1952 10,800 AlFe 185 56 KE 6833,6834 D Haniska VSPHA 1,06 AlFe 240 57 TV 6835 J EVO 1 Kuzmice 1962,61 36,700 AlFe 185

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 209

ID Okres Číslo Preve Začiatok Koniec Rok Dĺžka Vodič vedenia denie vedenia vedenia výstavby km Typ. priere 58 TV 6836 J TP KS 1 Ložín 1965,76 26,000 AlFe 185 59 TV,MI 6837 J Voľa TP KS 1 1965 50,160 AlFe 185 60 MI 6838 J EVO 1 Budkovce 1961,72 9,800 AlFe 185 61 MI 6839 J EVO 1 ZSR Vojan 1962 5,530 AlFe 185 62 MI,VV 6842 J Voľa Bukóza 1966,84 12,400 AlFe 185 63 MI,HN 6843,6844 D Voľa Chemlon 10,160 AlFe 185 64 RV 6869 J Lubeník Miková 1,84 AlFe 185 65 RV 6870 J Lubeník Miková 1,82 AlFe 185 66 KE 6874 J VSŽ Haniska 1952 8,502 AlFe 150 J AlFe 185 67 MI 6875,6876 D Voľa Chemko 3,590 AlFe 185 68 SNV 7711 J Dobšiná Podbrezov. 1947 64,640 AlFe 150 69 RV 7765 J Lubeník Rim.Sobota 1955 40,460 AlFe 150 70 RV 7903 D Rožňava Rim.Sobota 1991 61,000 AlFe 240 71 RV 7904 D Rožňava Tornaľa 1991 31,500 AlFe 240 Prenosové vedenia 220 kVA: - EVO I – Voľa vedenie č. 071 - EVO I – Lemešany vedenie č. 072 - Vôľa – Lemešany č. vedenie č. 285 - Lemešany – Medzibrod vedenie č. 273 - Lemešany – U.S.Steel vedenie č. 277, 278 - Územím kraja prechádzajú nasledovné prenosové vedenia 400 V: - Rimavská Sobota – Moldava vedenie č. 427 - Moldava – Veľké Kapušany vedenie č. 428 - Veľké Kapušany – Lemešany vedenie č. 409 - Veľké Kapušany – Mukačevo vedenie č. 440 - Lemešany – Spišská Nová Ves vedenie č. 408 - Spišská Nová Ves – Liptovská Mara vedenie č. 407 - Lemešany – Poľsko vedenie č. 477, 478 Uvedené jestvujúce vonkajšie vedenia 110 kV, 220 kV a 400 kV sú súčasťou elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky.

Rozvojové zámery do roku 2015 Predpokladaný vývoj spotreby elektrickej energie je uvedený v tabuľke č. 6.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 210

Tabuľka č. 6: Vývoj spotreby el. energie od r. 1995 do r. 2015

Vývoj spotreby elektrickej energie 1995 - 2015 1995 1996 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2005 2010 2015 Rok Užitočná dodávka (GWh) 4752 4796 4911 4800 4625 4080 4560 4497 4685 4820 5090 z toho veľkoodber (GWh) 2831 2916 2815 2743 2675 2536 2685 2672 2795 2720 2890 z toho maloodber (GWh) 1903 2029 2074 2035 1929 1544 1875 1825 1890 2110 2200 Max. priemer. hod. zať. (MW) 800 807,9 810 789,2 764,5 765 777 782,4 810 872 930 Celkové straty v systéme (%) 7,26 7,15 7,15 7,41 7,4 15 8,6 8,44 8,3 8,1 8,0

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 211

Zdroje elektrickej energie Hlavné rozvojové zámery elektrární EVO I a EVO II predstavujú do roku 2010 realizáciu nasledovných stavieb: • Repowering blokov EVO I so spaľovacími turbínami 2 x 30 MW predohrev napájacej vody • Alternatívne v závislosti od vývoja cien zemného plynu a uhlia: - obnova blokov č. 3, 4 EVO I s novými blokmi s fluidnými kotlami 2 x 125 MW - nový PPC 400 MW vedľa blokov 25, 26 EVO II. Elektrické stanice 400 – 220 – 110 kV - v súčasnosti sa investične pripravuje rekonštrukcia zostávajúcej časti jestvujúcej R 400 kV Lemešany (bez požiadaviek na rozšírenie elektrickej stanice oproti jej súčasnej rozlohe), - všetky plánované 400 kV vedenia v oblasti transformovne Lemešany budú zaústené do jej novozrekonštruovanej R 400 kV, - v TR 400/220/110 kV Lemešany sa pripravuje realizácia priamej transformácie 400/110 kV, a to v súvislosti so zvyšovaním spoľahlivosti zásobovania vsl. regiónu el. energiou (bez požiadaviek na rozšírenie ES), - zvýšenie spoľahlivosti zásobovania distribučnej sústavy 110 kV VSE a.s. sa uvažuje o spolupráci s VSE rozšírením TR 400/110 kV Moldava nad Bodvou o ďalší transformátor, s možnosťou požiadavky o rozšírenie areálu ES, - zvýšenie spoľahlivosti zásobovania distribučnej sústavy 110 kV VSE a.s. sa uvažuje o rozšírenie a rekonštrukciu rozvodne 400 kV V. Kapušany o transformáciu 400/100 kV vrátane prekládky/preústenia jestvujúcich 110 kV vedení do nej. - v súvislosti s postupným obmedzovaním a následnou likvidáciou siete 220 kV sa uvažuje s preorientovaním TR 220/110 kV Vôľa na napäťovú hladinu 400 kV. V ÚPN- VÚC je preto navrhnutá trasa 2 x 400 kV prívodu. Ak vznikne potreba, ktorá bude vyvolaná zásobovaním distribučnej 110 kV sústavy, alebo z dôvodu vyvedenia výkonu z elektrární Vojany (EVO) od SE a.s., je možné rozšírenie jestvujúcej R 400 kV Veľké Kapušany o transformáciu 400/110 kV. Elektrické vedenia 400 kV Naďalej je plánované zosilenie (zdvojenie) celej severnej 400 kV magistrály od PVE Čierny Váh po Lemešany, a to vybudovaním samostatných 400 kV vedení PVE Čierny Váh – Spišská Nová Ves a Spišská Nová Ves – Lemešany za prevádzky jestvujúceho vedenia, pri zachovaní sústavy 220 kV v danom profile. V súvislosti s plánovaným preorientovaním TR 220/110 kV Vôľa na napäťovú hladinu 400 kV je navrhované pripojenie ES Voľa na sústavu 400 kV vedením 2 x 400 kV zaslučkovaním na jeden poťah nového 2 x 400 kV vedenia Lemešany – Veľké Kapušany. Toto nové dvojité 400 kV vedenie je plánované za náhradu existujúceho 1 x 400 kV vedenia č. 409. S jeho realizáciou sa uvažuje v koridore existujúceho vedenia č. 409, a po uvedení tohto nového dvojitého 400 kV vedenia do prevádzky bude existujúce vedenie č. 409 zdemontované. Uvoľnený koridor nebude používaný pre účely vedenia. Rovnaký postup a spôsob riešenia platí aj pre plánovanú náhradu existujúceho 1 x 400 kV vedenia č. 440 – Veľké Kapušany – št. hranica – Ukrajina (Mukačevo) novým dvojitým vedením 2 x 400 kV. S maďarskou energetikou prebiehajú rokovania pre 3. medzištátne prepojenie oboch sústav vedením 2 x 400 kV. Trasa vedenia bude riešená buď z ES Moldavy, alebo ES Rimavská Sobota do Maďarskej ES Sajóivánky V súčasnosti v SEPS a.s. prebiehajú intenzívne študijné a prípravné práce na 2 x 400 kV vedení Lemešany – Moldava nad Bodvou. Rokuje sa aj s U.S.Steel Košice (USSK) o možnosti pripojenia odberateľa slučkou na jeden poťah tohto 2 x 400 kV vedenia.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 212

- SEPS a.s. bude v roku 2004 vykonávať detailné sieťové analýzy v oblasti prenosovej a distribučnej sústavy celého vsl. regiónu (oblasti Lemešany – Moldava nad Bodvou– Veľké Kapušany – Voľa), zamerané na zvýšenie spoľahlivosti zásobovania tohto regiónu, na postupné obmedzovanie siete 220 kV a rozvoj siete 400 kV v tomto regióne, prípadne aj na vyvedenie výkonu z elektrární Vojany. Preto v súčasnosti ešte presne nevieme zadefinovať všetky opatrenia (stavby) v prenosovej sústave, ktoré z tejto analýzy vyplynú. Na úrovni 110 kV vedení na území kraja sú toho času pripravované: - výstavba vedenia 2 x 110 kV Sobrance – Michalovce s pokračovaním do ES Voľa, do roku 2005 ako 1 x 110 kV, - výstavba jednoduchého vedenia 110 kV Sobrance – Snina, do roku 2015, - výstavba napájacieho dvojitého vedenia pre novú TR Košice – Myslava, z ES 400/110 kV Moldava nad Bodvou, - výstavba druhého poťahu jestvujúceho dvojitého vedenia v trase Spišská Nová Ves – Dobšiná – Rožňava, - sprevádzkovanie druhého poťahu vedenia č. 6603 ŽSR Vojany – Kráľovský Chlmec, - prekládka vedení č. 6838 Budkovce – EVO 1, č. 6793 Michalovce – EVO 2, č. 6835 EVO 1 – Kuzmice, č. 6609 EVO 1 – Trebišov, z EVO do novej TR 400/110 kV Veľké Kapušany, - výstavba prepojovacieho vedenia 2 x 110 kV ŽSR Vojany a TP Kapušany do TR 400/110 kV Veľké Kapušany, výkon z EVO 1 bude vyvedený do TR 400/110 kV Veľké Kapušany, - výstavba 2 x 110 kV vedenia pre vyvedenie výkonu z nových zdrojov v EVO 2 do TR 400/110kV Veľké Kapušany. Predpokladá sa – podľa doteraz nárokovania príkonov, že pre plánované priemyselné parky bude zásobovanie elektrickou energiou zabezpečené z 22 kV distribučnej siete. Prípad výnimočnej potreby napojenia na 110 kV sieť bude vyžadovať samostatné riešenia v štúdiách a projektoch.

2.15.2. Zásobovanie zemným plynom Cez riešené územie, južným okrajom Košického samosprávneho kraja prechádza: - medzištátny plynovod (MŠP) DN 700 PN 64, - tranzitné plynovody 3 x DN 1200 PN 75, 3 x DN 1400 PN 75. Hlavným zdrojom zemného plynu na území kraja je medzištátny plynovod (MŠP) DN 700 PN 64 prívodom z Ukrajiny, prechádzajúci okresmi Michalovce – Trebišov – Košice–okolie – Rožňava. Ako ďalšie zdroje sa v okrese Michalovce nachádzajú podzemné ložiská zemného plynu sústredené na zberné plynové strediská (ZPS) v obciach Ptrukša I a II, Senné, Stretava a Moravany. Tieto zdroje sú pripojené na VTL rozvod plynu. Plyn k jednotlivým spotrebiteľom je distribuovaný rozvodom VTL s konštrukčným tlakom 2,5 – 4,0 a 6,4 MPa a cez prepúšťacie stanice (PS) a regulačné stanice (RS) rozvodom STL s konštrukčným tlakom 100 a 300 KPa k úsekovým a domovým regulátorom. Obhospodarovanie týchto rozvodov na území Košického samosprávneho kraja je v súčasnosti v kompetencii nasledovných odštepných závodov Slovenského plynárenského priemyslu: SPP OZ Michalovce SPP OZ Košice SPP OZ Poprad. SPP OZ Michalovce v rámci KSK obhospodaruje obce pre celý okres Sobrance; celý okres Michalovce; celý okres Trebišov.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 213

SPP OZ Košice v rámci KSK obhospodaruje obce pre celý okres Košice-mesto; celý okres Košice-okolie; časť okresu Spišská Nová Ves; časť okresu Gelnica. Do pôsobnosti SPP OZ Košice patrí tiež úsek MŠP v KSK. SPP OZ Poprad v rámci KSK obhospodaruje obce pre celý okres Rožňava; časť okresu Spišská Nová Ves. Podľa aktuálnych informácií, od 1.1.2004 celé územie Košického samosprávneho kraja bude obhospodarovať novozriadené Regionálne stredisko SPP Košice. Stavy a perspektívy plynofikácie obcí v jednotlivých okresoch je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Okres Návrh plynofikácie obcí R P G Š ÚPN - VÚC N Gelnica Smolnícka Smolník Úhorná Huta Žakarovce Košice-Mesto 0 Vtáčkovce Bačkovík Herľany Kecer. Lipovec Boliarov Nižná Košická Belá Kamenica Bunetice Rankovce Malá Lodina Košice Čakanovce Vyšná Mudrovce - okolie Kamenica Ďurďošík Opátka Kecerovce Opiná Košický Veľká Lodina Klečenov Nový Salaš Zlatá Idka Slanská Huta Trsťany Michalovce 0 Kobeliarovo Markuška Gočaltovo Bôrka Brdárka Pašková Hanková Dedinky Rozložná Petrovo Kečovo Kováčová Stratená Slavoška Lúčka

Rožňava Tašuľa Beňatina Inivce Podhoroď Ruská Bystrá

Sobrance Ruský Hrabovec Spišská Nová Hnilec Hnilčík Ves Mlynky Bara Černochov Trebišov Slovenské Nové Mesto Vysvetlivky k predchádzajúcej tabuľke: R – plynofikácie v realizácii P – vypracovaný projekt v rámci plynofikácie SPP G – vypracovaný generel v rámci plynofikácie SPP Š – vypracovaná štúdia v rámci plynofikácie SPP ÚPN – návrh plynofikácie navrhovaný v zmenách a doplnkoch ÚPN-VÚC Košický kraj. N – neuvažuje sa s plynofikáciou.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 214

Plošná plynofikácia v Košickom kraji je uvedená v nasledujúcej tabuľke Počet obcí podiel Okres celkom plynofikovaných plynofikovaných obcí v % Gelnica 20 11 55,0 Košice I-IV 1 1 100,0 Košice-okolie 112 88 78,6 Michalovce 79 79 100,0 Rožňava 62 47 75,8 Sobrance 47 41 87,2 Spišská Nová Ves 36 33 91,7 Trebišov 82 79 96,3 Kraj 439 379 86,3

Podiel plynofikovaných bytov z celkového počtu bytov v jednotlivých obciach je veľmi diferencovaný, pohybuje sa v rozmedzí od 19 % (obec Drnava v okrese Rožňava) do 100 % (obce v okresoch Košice – okolie, Spišská Nová Ves a Sobrance). V zmenách a doplnkoch ÚPN-VÚC sú naviac oproti súčasnej koncepcii SPP navrhované formou územnej rezervy tieto trasy plynových vedení: - VTL plynovod Kecerovce – Bidovce pre zásobovanie obcí: Rankovce, Herľany, Vyšná Kamenica, Nižná Kamenica. - VTL plynovod Drnava - Bôrka pre zásobovanie obcí: Kováčová, Lúčka, Bôrka. - VTL plynovod Rudňany - Mníšek nad Hnilcom pre zásobovanie obcí: Závadka, Nálepkovo, Švedlár. - STL plynovod Nálepkovo-Dedinky pre zásobovanie obcí: Hnilec, Mlynky, Dedinky. Trasy a dimenzie navrhovaných STL a VTL plynovodov sú vyznačené na príslušných výkresoch v grafickej časti zmien a doplnkov ÚPN-VÚC. Pri navrhovaní zástavby bude potrebné rešpektovať ochranné a bezpečnostné pásma existujúcich a navrhovaných plynárenských zariadení v súlade so zákonom 70/98 Z.z. §27 a §28. Hlavné jestvujúce napájače zemného plynu – ich názov, priemer a konštrukčný tlak je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Okres Ident. č. Názov plynovodu Konštrukčný tlak Priemer DN MPa Gelnica 1 Drienovská Nová Ves-Tatranská Štrba 4,0 300 Margecany-Prakovce 2 4,0 150 Košice-okolie 1 Haniska-Seňa 6,4 2 x 700,300 2 Haniska-US Steel 4,0 300 3 Košice-Lemešany 4,0 500 4 Budulov-Čečejovce 6,4 100 Michalovce 1 Hradištská Moľva-Strážske 6,4 300 2 Moravany-Michalovce 4,0 200 3 Michalovce-Zempl. šírava 0,3 200 4 Michalovce-Sobrance-Úbrež 4,0 150/100 Rožňava 1 Bohúňovo-Revúca 4,0 300 2 Bohúňovo-Nižná Slaná-Dobšiná 4,0 300/150 Sobrance 1 Sobrance-Choňkovce 4,0 150 2 Úbrež-Rem. Hámre 0,3 80 3 Sobrance-Blatné Remety 0,3 80 Spišská N. Ves 1 Drienovská Nová Ves-Tatranská Štrba 4,0 300 Danišovce-ŽB Rudňany-Matejovce 2 4,0 150 Trebišov 1 Kapušianske Kľačany-Kráľovský 6,4 200 Chlmec 2 Hradištská Moľva 6,4 150

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 215

2.16. Telekomunikácie Od 1.1.2003 došlo k liberalizácii telekomunikačného trhu, v ktorom pôsobí cca 20 operátorov a 2 organizácie mobilných telefónnych staníc. Z tohto dôvodu otázky zabezpečenia telekomunikácií je v kompetencii uvedených subjektov a rozvoj je predmetom ich obchodného tajomstva. (Tým vyjadrenie - požiadavky Slovenských telekomunikácií uvedené v liste KE 1462- 2003/TR/OPR sú bezpredmetné.) Môžeme predpokladať, že cieľom jednotlivých operátorov bude maximálna spokojnosť zákazníka s telekomunikačnými službami ako sú: hlasová služba, ISDN, služby inteligentných sietí (IN), informačné služby a prenos multimediálnych signálov vrátane rozhlasového a televízneho signálu. Cieľom bude tiež zabezpečenie prístupov pre sieť IP-INTERNET a to: - výber jazyka pre komunikáciu, - telefónne služby, ako informácie z telefónnych zoznamov, - dátové služby, napr. výber podľa bydliska a pod., - globálne vyhľadávanie v zoznamoch. Pre poskytovanie rôznych videoslužieb sa ráta s vybudovaním technológie ADSL a prenosovými zariadeniami, ktoré pracujú na tomto princípe. Vybudovaním sietí MAN sa umožní prenos dát, obrazov, videokonferencie, videokomunikácie a tiež prenos zábavných programov vrátane hier, reklám a pod. Predpokladá sa, že hustota telekomunikačnej siete – na báze metalickej alebo optickej – splní požiadavky zákazníkov v oblasti hlasových služieb a prenosov dát, v súčasnosti v najvyšších dosiahnuteľných prenosových rýchlostiach.

2.17. Komplexné hodnotenie navrhnutého riešenia 2.17.1 Hodnotenie kvality životného prostredia Kvalita životného prostredia na území kraja je rôznorodá. Silne až extrémne narušené územia sa striedajú s rozsiahlymi celkami zachovaného prírodného prostredia. Podľa environmentálnej regionalizácie SR (MŽP SR – SAŽP, december 2002 - pozri nasledujúcu mapu) sú vymedzené na území Slovenska zaťažené oblasti životného prostredia – t.j. oblasti, ktoré sú priesečníkom výskytu vyššieho počtu environmentálnych záťaží hodnotených podľa stavu vybraných zložiek životného prostredia a rizikových faktorov. Z 10 takto vymedzených oblastí zasahujú do Košického kraja 4 oblasti. Košický kraj podľa množstva vyprodukovaných emisií ovzdušie znečisťujúcich látok sa zaraďuje spomedzi všetkých krajov v SR na 1. miesto (v r. 2000 cca 49 % celkových emisií ZZL zo stacionárnych zdrojov v SR). Všetky hlavné vodné toky, ale i celý rad prítokov má také znečistenie vôd, že ich využívanie na závlahy je problémové. Rozsiahle je i znečistenie podzemných vôd. Príbrežná zóna Uhu je znečisťovaná ropnými haváriami z Ukrajiny. Oblasti kontaminovaných pôd v najvyššej kategórii sa vyskytujú medzi Rudňanami a Krompachami a v okolí Richnavy a Kluknavy. Nadmerným hlukom sú zaťažené priestory okolia kompresorových staníc Jablonov nad Turňou a Veľké Kapušany, okolie letiska Košice a obytné územia priliehajúce k hlavným cestným a železničným ťahom. Neuspokujúci je i stav nakladania s odpadmi a odstraňovania starších environmentálnych záťaží. Najväčší podiel na znečistení životného prostredia má hutnícka výroba, ťažba nerastných surovín, výroba elektrickej energie, tepelné hospodárstva a chemický a spracovateľský priemysel, poľnohospodárska výroba a absencia komunálnych a priemyselných čistiarní odpadových vôd.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 216

2.17.2 Hodnotenie navrhnutého riešenia Návrh riešenia územného plánu vychádza zo stanovených cieľov rovnomerného územno - technického rozvoja územia celého kraja, vyrovnania rozdielov medzi okresmi a postupného vyrovnania na súčasnú úroveň SR. Z hľadiska ekonomických, sociálnych a územno - technických dôsledkov je Návrh riešenia územného plánu a jeho zmeny a doplnky zameraný na: • Cieľavedomý rozvoj osídlenia a ekonomických aktivít s preferenciou medzinárodných, celoštátnych, nadregionálnych a regionálnych ťažísk osídlenia a rozvojových osí. • Realizáciu nadradenej verejnej dopravnej siete, dopravných zariadení a verejnej technickej infraštruktúry, podmieňujúcich ekonomický rozvoj a rozvoj osídlenia kraja. • Podporu vzniku technickou infraštruktúrou vybavených suburbánnych pásiem miest Košice, Rožňava, Trebišov, Spišská Nová Ves a Michalovce. • Podporu rozvoja aglomeračných väzieb blízko seba ležiacich krajských miest Košice a Prešov, ďalej miest Trebišov - Sečovce, Humenné - Strážske - Michalovce a Spišská Nová Ves - Levoča. • Renesanciu poľnohospodárstva a vidieckeho osídlenia. • Koordinovaný rozvoj spoločných záujmov so susednými krajmi. • Rozvoj cezhraničných priestorov so susednými krajinami (Sobrance - Užhorod, Kráľovský Chlmec - Čierna nad Tisou - Čop, Slovenské Nové Mesto - Streda nad Bodrogom - Sátoraljaújhely a národný park Slovenský kras - národný park Aggtelek . • Rozvoj mesta Košice, ako jedného z významných centier Karpatského euroregiónu, východoslovenského regiónu a ako centra a ťažiska osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu. • Podporu sociálno - ekonomického rozvoja novovytvorených okresov Gelnica a Sobrance, stagnujúceho osídlenia kraja a odstránenie disproporcií úrovní okresov. • Prednostné využívanie disponibilných plôch v priemyselných zónach pre rozvoj priemyslu. • Podporu zakladania a rozvoja priemyselných parkov so širokou škálou výrobných, vzdelávacích, vedecko-výskumných a obslužných činností. • Podporu komplexného rozvoja priestorov rekreácie a cestovného ruchu (najmä v oblasti vybavenia technickou infraštruktúrou, športovo - rekreačnou vybavenosťou a službami) na všetkých úrovniach. • Vytvorenie podmienok pre postupnú reanimáciu fondu kultúrnych pamiatok a ich zapojenia do spoločenského a ekonomického života. Návrh riešenia územného plánu z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredia je zameraný na: • Postupné zvyšovanie stupňa ekologickej stability v environmentálne narušených priestoroch a znižovanie environmentálnej záťaže prostredia. • Realizáciu technickej infraštruktúry s prioritným zameraním na ochranu životného prostredia, predovšetkým v oblasti čistoty vôd a ovzdušia (kanalizácia, čistiarne odpadových vôd, plynofikácia). • Realizáciu dopravnej siete, najmä obchvatov sídiel, s cieľom zníženia znečisťovania ovzdušia a nadmernej hlučnosti. • Rešpektovanie ochrany prírodného potenciálu kraja najmä národných parkov Slovenský raj a Slovenský kras, chránených krajinných oblastí, Ramsarských lokalít, chránených vtáčích území, území ochrany biotopov a druhov a najcennejších častí Čiernej hory, Slanských, Volovských a Zemplínskych vrchov.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 217

• Zosúladenie územno - technického rozvoja územia s prvkami nadregionálneho a regionálneho systému ekologickej stability.

2.17.3 Odporúčania na vypracovanie následnej územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov a iných rozvojových dokumentov Na základe poznatkov získaných v procese vypracovania zmien a doplnkov Územného plánu veľkého územného celku Košického kraja ako aj požiadaviek a námetov vyslovených na pracovných rokovaniach, odporúča sa podrobnejšie rozpracovať niektoré aktuálne územno- plánovacie a environmentálne problémy. Ide predovšetkým o územia s komplikovanými územnotechnickými a urbanistickými podmienkami, o územia s vysokým environmentálnym zaťažením a o územia s chránenou prírodou a krajinou. Tieto materiály budú využité ako podklady pre vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov a zón, resp. pre aktualizáciu niektorých rozhodnutí v oblasti ochrany životného prostredia. Na základe uvedeného sa javí potreba zabezpečiť vypracovanie týchto dokumentov: • Územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo územnoplánovacie podklady pre: - rekreačný priestor Zemplínska Šírava (t.č. je vypracovaná štúdia, je potrebné ju prerokovať a na základe pripomienok vypracovať výsledné znenie), - rekreačný priestor vodnej nádrže Ružín, - využitie nového štrkoviska na katastrálnom území obcí Čaňa, Geča a Nižná Myšľa pre rekreačné účely a vodné športy, - Spišský hrad a okolie - areál UNESCO (v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom) - rekreačný priestor Domica - Aggtelek (v spolupráci s Maďarskou republikou) - rekreačné stredisko Novoveská Huta - rekreačný priestor hraničného úseku Tisy - Národný park Slovenský raj za účelom regulácie rozvoja osídlenia a plôch turizmu a rekreácie (v spolupráci s Banskobystrickým a Prešovským samosprávnym krajom) - CHKO Latorica - Urbanisticko-dopravné riešenie priestoru Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely za účelom vylúčenia priebežnej cestnej a železničnej premávky z obytného územia a jeho prepojenia na dopravný systém v MR (v spolupráci s Maďarskou republikou) - Urbanisticko-dopravné riešenie priestoru Rožňava – Jablonov n. Turňou (železničná a cestná doprava). - Urbanistická štúdia regiónu Stredný Spiš zameraná na rozvoj cetovného ruchu, riešenie dopravy a verejnej technickej infraštruktúry. • Ekologické projekty: - Zneškodnenie banských vôd v povodí Smolníckeho potoka z hľadiska negatívnych vplyvov na vodnú nádrž Ružín - Ekologicko - vodohospodárska a rekreačná úprava (ozdravenie a ochrana čistoty vôd) jazier Čaňa, Geča a Milhosť pre rekreačné využitie najmä obyvateľov Košíc - Riešenie stretov záujmov pásiem hygienickej ochrany vodných zdrojov a rekreácie vodárenskej nádrže Bukovec a Poráčska dolina - Śtúdia ochrany vodných zdrojov pred veľkými vodami Roňvy - Štúdia ohradzovania Hornádu v úseku Seňa - štátna hranica s pokračovaním na územie Maďarskej republiky pri zachovaní prírodného a krajinného prostredia hornádskych meandrov.

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 218

• Iné dokumenty: - Prehodnotenie lokalít a limitov ťažby nerastných surovín v Národnom parku Slovenský kras - V dôsledku významných zmien vo výrobných technológiách a zavádzaní nových, ekologicky prijateľnejších technológií, prehodnotiť vyhlásené pásma hygienickej ochrany priemyselných závodov a stavebné uzávery, vyhlásené z dôvodu kontaminácie životného prostredia. - Prehodnotenie hygienických ochranných pásiem U.S. Steel, Vojany, Strážeké a Nižná Slaná. - Prehodnotenie aktuálnosti vodohospodárskych diel stanovených v SVP SR zaradených do kategórie E (evidenčné diela). - Riešenie ochrany cesty I/50 v úseku Košice – Šaca – Jablonov n. Turňou pred následkami účinkov vetra (veterné erózie, záveje).

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 219

Spracovateľský tím ÚPN – VÚC schváleného v roku 1998

______Vypracoval URBAN v.o.s. projektová kancelária, Zvonárska 23, 040 01 Košice Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Alexander Bél Zodpovední riešitelia: Ing. arch Dušan Hudec, Ing. arch Dušan Juráni, Ing. arch. Jozef Macko a sudodávatelia: Ing. Alfonz Balko ( Hydroservis), Ing. Mikuláš Bauček (EKO-BAU), Ing. Ján Guman, Ing. Frantíšek Hrádocký, Ing. Zdena Poldaufová, RNDr. Igor Stráňai, Ing. Štefan Tkáčik, VEZ Košice, Ing. Vladimír Vagašský. ______

______Územný plán veľkého územného celku Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 220