Príhovor Starostu Obce Medzibrod Ustanovujúce Zasadnutie OZ, 15.12.2014 Úlohy, Záleží Od Nás Všetkých, Od Spoloč- Covných Rokovaniach V Roku 2015

AKÁRIK 4 R obecné noviny do každej rodiny 2014 štvrťročník o dianí v Medzibrode zadarmo do každej domácnosti Príhovor starostu obce Medzibrod Ustanovujúce zasadnutie OZ, 15.12.2014 úlohy, záleží od nás všetkých, od spoloč- covných rokovaniach v roku 2015. Všetky Vážené p. poslankyne, p. poslanci, p. nej spolupráce, tolerancie, úcty k občanom opatrenia budú smerovať k tomu, aby ži- hlavná kontrolórka, p. predsedníčka vo- a rešpektovania sa navzájom. vot v našom chotári bol plnohodnotný pre lebnej komisie, vážení spoluobčania. V miestnej samospráve pôsobím 16 ro- miestnych obyvateľov, aby sa do našej obce Na začiatku sa chcem poďakovať za dô- kov, z toho 12 rokov ako bývalý poslanec radi vracali naši rodáci i noví návštevníci. veru, ktorá mi bola opätovne daná v tohto- OZ, 4 roky vo funkcii starostu obce. Môžem Určite by som rád i naďalej pokračoval v úz- ročných novembrových komunálnych voľ- zodpovedne prehlásiť, že počas tohto obdo- kej spolupráci so všetkými spolkami a zdru- bách. Dôvera teší, vážim si ju, ale zároveň bia som sa nestretol s tým, že by ktorýkoľ- ženiami, ktoré robia našej obci dobré meno zaväzuje vykonávať funkciu starostu stále vek člen OZ uprednostňoval vlastné záujmy a tak, ako dovnútra, i navonok ju dôstojne zodpovednejšie, k spokojnosti občanov. Po- alebo záujmy úzkej skupiny pred záujmami reprezentujú. Za to si všetci jej členovia za- ďakovať sa chcem i všetkým pánom poslan- obce. Preto v tomto smere sa dívam do bu- slúžia obrovské uznanie a poďakovanie. com, ktorým sa skončil volebný mandát. dúcnosti s optimizmom. Kultúra riadenia V závere mi dovoľte pri príležitosti pri- Za spoluprácu, za ich podiel pri spravovaní vecí verejných je v našej obci postavená chádzajúcich najkrajších sviatkov roka, chodu obce v predchádzajúcich štyroch na zdravých základoch. Na nich chcem sviatkov Vianoc a Nového roka zaželať rokoch. Novozvoleným poslancom blaho- s novozvolenými poslancami stavať. Ikeď Vám, ako i všetkým spoluobčanom pevné želám k ich zvoleniu do obecného zastupi- v každom volebnom období sa nám poda- zdravie, šťastie, pokoj v rodinách, deťom teľstva a k zloženiu slávnostného sľubu. Ve- rí zrealizovať množstvo aktivít, stále pred kopec darčekov pod vianočným stromče- rím, že spoločne budeme všetci pokračovať nami stojí kopec nevyriešených problémov kom a ostatným splnenie tajných i verej- v zmysluplnej činnosti s cieľom zabezpeče- a investičných akcií. Konkrétnejšie reálne ných predsavzatí. nia základných potrieb chodu samosprávy. vízie do nového volebného obdobia by som 15.12.2014, Medzibrod Do akej miery sa nám bude dariť napĺňať rád predstavil a rozvinul na najbližších pra- Ing. Pavol Svetlík Ľudia ľuďom – daruj krv, zachrániš život Vďaka miestnemu spolku Červeného krí- Darcovia krvi v roku 2014: Zázrivec Jož- ža a podpore Obecného úradu v Medzibro- ko a Robo, Cuper Ľubo a Matúš, Petríko- de sa mohlo uskutočniť spoločné posedenie vá Monika, Petrík Lukáš, Lenčová Slávka, tohtoročných darcov krvi a členiek Červené- Lenčo Milan ml., Sáliš Vlado, Ivo a Braňo, ho kríža. Príjemného stretnutia sa v piatok Sálišová Katarína, Šutáková Zuzka, Švarc 12.12. zúčastnilo len 12 darcov. Milé, ba až Ľubo, Kasza Martin, Miro Lehotský, Ur- Ak láska topí ľad, čo pani Zima vyčarila. poetické slová predsedníčky Nataši Klimen- ban Miloš, Prievalský Zdeno, Huťka Ľubo, Ak dá človek viac, čo v sebe skrýva. tovej v úvode príhovoru prítomných potešili Hraško Ondro, a tohtoroční držitelia plakiet Ak vládne všade ticho a počuť len praskať a povzbudili v ich ďalšom konaní, aby sme sa – bronzovej - Dřímalka Marek, a striebornej mráz. takto o rok mohli stretnúť vo väčšom počte. - Janka Cipriani a Hela Mikulová. - ks – Padajúce vločky a v detských očiach je vidieť jas. Tak prišla doba, keď každý pre každého má pár prívetivých viet a nad čaro Vianoc nič krajšieho niet! Nech tichá hudba veselosti, Vám počas celých Vianoc znie, nech ten rok nastávajúci Vám šťastie a lásku prinesie! 2 spravodaj RAKÁRIK 4/2014 Výsledky komunálnych volieb 2014 15. novembra sa uskutočnili voľby starostu obce a poslancov do obecného zastu- piteľstva. Starosta obce bol zvolený: Ing. Pavol Svetlík, SNS - SMER – sociálna demokracia, 577 hlasov

Zvolení poslanci do obecného zastupi- teľstva 1. Zázrivec Jozef, SNS, 429 hlasov 2. Huťka Ján, SNS, 400 hlasov 3. Ivanič Ivan, Ing., SNS, 396 hlasov 4. Samuelčík Ondrej, Ing., SNS, 370 hlasov 5. Huťka Miroslav, SNS, 324 hlasov Zľava: Ondrej Samuelčík, Miroslav Huťka, Eleonóna Dřímalková, Jozef Zázrivec, Ján Huťka, 6. Zeman Jozef, SNS, 314 hlasov Ľubomír Padúch, Jozef Zeman, Ivan Ivanič, Pavol Svetlík, Silvia Tešínska 7. Tešínska Silvia, Ing., PhD., nezávislý kandidát, 307 hlasov 8. Dřímalková Eleonóra, nezávislý kandi- na ktorom poslanci a starosta zložili sľub. Komisia výstavby a životného prostredia dát, 292 hlasov Starosta vymenoval zástupcu starostu Jo- v zložení: predseda Ján Huťka, členovia 9. Padúch Ľubomír, nezávislý kandidát, zefa Zázrivca a boli zvolené komisie: Jozef Zeman a Ivan Ivanič; 264 hlasov Finančno-sociálna komisia v zložení: Komisia ochrany verejného poriadku: 15. decembra 2014 s uskutočnilo 1. za- predseda Ondrej Samuelčík, členovia Ele- predseda Miroslav Huťka, členovia Jozef sadnutie nového obecného zastupiteľstva, onóra Dřímalková, Silvia Tešínska; Zázrivec a Ľubomír Padúch. Blahoželáme jubilantom Do Vašich spomienok už sa veľa zmestí, 65 rokov 70 rokov 75 rokov 80 rokov šťastie i slzy, chvíle bez bolesti. Prajeme Milan Bacúlik Jarolím Bacúr Vladimír Hraško Dominik Oborčok telu zdravie, ruke pevný stisk, pokoj do Štefan Stančev Antónia Čížová Martin Vetrák Viliam Englér srdca i Božieho požehnania. Každý deň Mikuláš Flasik Viera Huťková Mária Mareková Ctibor Hraško začínať s chuťou narodiť sa znova. Peter Kočalka Anna Čížová Oľga Pipichová Anna Sokolová Martin Kružliak Oľga Samuelčíková Jana Zbyňovcová Magdaléna Prievalská Mária Hrašková Marta Bellušová 85 rokov Eva Kočalková Anna Brunclíková Ľudmila Hrašková Magdaléna Sanitrová Libuša Kašinská Anna Šomodiová Mária Zázrivecová Anna Huťková Mária Malachovská Anna Burgerová Emília Englérová Irena Vaníková Jana Gulyášová Anna Kútiková Anna Šutáková Daniela Svetlíková Mária Jančiarová

Zas máme koniec roka. Čas nezastavi- bilantov. Detičky s pani učiteľkami a asis- mi a vinšami potešili prítomných. Spevác- teľne plynie. 19. novembra pozval Obecný tentkami zo základnej a materskej školy ka skupina Borovô s harmonikou rozospie- úrad na milé posedenie tohtoročných ju- pripravili darčeky a pesničkami, básnička- vala a rozohriala srdcia jubilantov. -rrr- Spoločenské okienko Opustili nás: Milan Vaník st. (72) Igor Baláž (61) Do stavu manželského vstúpili: Andrej Psota a Eva Chromeková RAKÁRIK 4/2014 spravodaj 3 Podarilo sa nám vo volebnom období 2011-2014 Rok 2011:  Ušetrenie finančných prostriedkov zru-  Oprava kabíny TJ Sokol – zasadačka,  Zriadenie novej webovej stránky obce – šením trvalých pracovných pomerov 2 sprchy, šatne, výmena okien www.obecmedzibrod.sk zamestnancov  Vybudovanie nového oplotenia okolo  Likvidácia nelegálnej skládky v Dolinke  Vypracovanie Dodatku č.3 k územnému futbalového ihriska – od p. Kružliaka  Nastavenie úsporných režimov energií plánu a od parkoviska v obecných budovách  Uzatvorenie zmluvy na nájom nevyuží-  Výmena potrubia verejného vodovodu  Úprava vzhľadu parku pred kultúrnym vanej obecnej nehnuteľnosti na obdobie na ulici Dúbrava domom 25 rokov v areáli bioplynovej stanice vo  Položenie novej asfaltovej cesty Dúbra-  Oprava hlavného vstupu a vstupu od výške 25 500 Eur/rok va a časti Pri ihrisku autobusovej zastávky do kultúrneho  V obytnom súbore IBV Dúbrava vybu-  Oprava výtlkov na miestnych komuni- domu dovanie splaškovej kanalizácie, verej- káciách Námestie hrdinov SNP, Dr. M.  Oprava vestibulu kultúrneho domu ného vodovodu, úžitkového vodovodu, Sokola, Záhumnie  Prekrytie balkóna kultúrneho domu vybudovanie elektrických rozvodov  Položenie odvodňovacích žľabov na  Vykonanie energetického auditu v bu- Nive dove bývalej MŠ – Pod hôrkami Rok 2013:  Oprava odvodnenia pri Hlavnej ceste od  Výstavba tribúny v športovom areáli  Oprava kuchyne v kultúrnom dome p. Pavlovského po p. Kapustovú  Oprava najpoškodenejších miestnych  Zakúpenie 150 ks nových stoličiek a 30  Montáž nových zvodidiel pri Hlavnej komunikácií v obci - jamy a výtlky ks nových stolov do sály kultúrneho ceste na úseku železničná stanica – kos-  Zakúpenie techniky pre letnú údržbu – domu tol, 2. etapa 1 ks kosačka, 1 ks krovinorez  Výmena strhnutej strechy na hasični po  Oprava základov a montáž nových vit-  Vyčistenie potokov Vyvieranica a Borov- silnom nárazovom vetre – poistná uda- rín s mapou obce s označením strategic- čina losť kých objektov  Montáž nových zvodidiel pri Hlavnej  Položenie novej asfaltovej cesty Pod  Zakúpenie 10 ks sedacích súprav, 5 ks ceste na úseku železničná stanica – kos- hôrkami a časti Cintorínskej ulice predajných stánkov a 5 ks minirúr pre tol, 1. etapa  Vybudovanie parkovacej plochy v špor- potreby haruľovej show  Odkúpenie a zbúranie dvoch schátra- tovom areáli  Zakúpenie techniky pre letnú údržbu – lých domov na námestí obce  Položenie odvodňovacích žľabov v Bo- 1 ks kosačka, 2 ks krovinorezy  Zakúpenie novej vianočnej výzdoby na rovčine  Zakúpenie nových svietidiel a vertikál- námestí obce  Oprava odvodnenia na križovatke Zá- nych žaluzií do zasadačky kultúrneho  V obytnom súbore IBV Dúbrava odkú- humnie - Borovčina domu penie pozemkov pod cestou v časti nad  Prehĺbenie odvodňovacieho rigolu za  Uzatvorenie novej cenovo výhodnejšej ihriskom, vypracovanie realizačných Mramorlandom zmluvy pre odber zemného plynu s SPP projektov, vybavenie stavebných povo-  Oprava sociálnych zariadení v Klube na 2 roky lení, zabezpečenie procesov verejného u Raka  Vypracovanie projektovej dokumentá- obstarávania  Obnova pamätnej tabule na pomníku cie na multifunkčné ihrisko padlých vojakov v 1. svetovej vojne  Vypracovanie Bezpečnostného projektu Rok 2012:  Vybudovanie dvoch nových striedačiek obce  Zavedenie nového systému zberu kona futbalovom ihrisku  Vypracovanie Plánu hospodárskeho munálneho odpadu, doplatok obce za  Zavedenie zberu biologicky rozložiteľ- a sociálneho rozvoja obce jeho likvidáciu je od tohto roku nulový ného komunálneho odpadu v obci  Vypracovanie Plánu odpadového hos-  Zrušenie nevýhodných zmlúv s firmou  Zakúpenie techniky na zimnú údržbu – podárstva obce SEZA na zber triedeného odpadu, od- rozmetadlo štrku  V obytnom súbore IBV Dúbrava vybu- voz a likvidáciu v súčasnosti zabezpe-  Uzatvorenie novej cenovo výhodnejšej dovanie novej sústavy verejného osvet- čujú Zberné suroviny, a.s. zmluvy pre odber elektrickej energie so lenia  Získanie finančných prostriedkov na SSE na 3 roky Spracoval: Pavol Svetlík 12.12.2014 záujmovú činnosť pre deti ZŠ s MŠ Me-  Vypracovanie prevádzkového poriadku dzibrod vo výške 9000 Eur v kultúrnom dome  Vybudovanie novej autobusovej zastáv-  Zabezpečenie osláv 100. výročia založe- Milí spoluobčania, ky na námestí obce nia ochotníckeho divadla v našej obci dovoľte mi, aby som touto cestou  Oprava sály kultúrneho domu  Zorganizovanie vianočného koncertu vyjadrila vďaku za prejavenú dô-  Montáž 7 ks bezpečnostných kamier, spojeného so živým Betlehemom na ná- veru, ktorú ste mi vyjadrili vaším získanie dotácie od MV SR vo výške mestí obce hlasom a podporili ma v komunál- 4 000 Eur  V obytnom súbore IBV Dúbrava vybu- nych voľbách za poslankyňu do  Zakúpenie nového vybavenia na chatu dovanie dažďovej kanalizácie a plynofi- obecného zastupiteľstva. Dúfam, že Vyvieranica kácie nesklamem vašu dôveru a svojou  Opravy a nátery zábradlí pri potokoch svedomitou a zodpovednou prácou, Vyvieranica a Borovčina Rok 2014: prístupom, no hlavne činmi splním  Vybudovanie protipovodňového uzáve-  Oprava verejného osvetlenia, doplnenie vaše očakávania. ru v profile vodného rigolu od námestia svietidiel Eleonóra Dřímalková medzi Hronom a železničnou traťou  Oprava chodby v kultúrnom dome 4 spravodaj/príroda RAKÁRIK 4/2014 Železný kôň je najlepší strelec Práve v deň konania významnej udalosti našej susednej a povedzme, že i spriatelenej obce, teda v deň keď v Hiadli tiekol trúnok aj dolu potokom Vážna, som dostal zaují- mavú SMS. V nej bolo uvedené, že v tom a tom kilometri železničnej trate č. (viac info u Jožka Palyngáča) vlak zrazil medve- ďa. Bolo to pred polnocou a už som vedel, že i z členov nášho poľovníckeho združenia nikoho v tej chvíli triezveho nezastihnem. Ja som bol akurát s rodinkou v Tatrách a to v takom pánskom hoteli, kde cisárske raňaj- ky, čo boli akože v menu, stáli zhruba ako môj mesačný plat. Nuž utekaj v noci z tade. Ráno, keď OH-skupiny v žilách medzibrod- ských poľovníkov už neboli v takej koncen- trácii, som zavolal vedúcemu skupiny, sta- rému Palyngáčovi. Ten nasadol na tátoša, pozorujú ešte sa pohybujúceho medveďa. vážila 70 kg a mala nádhernú viacfarebnú lebo všade chce byť prvý a s budúcim ria- Bolo treba konať. Urobiť, čo je treba. A tak kožušinu. V tomto úseku teda v lokalite od diteľom slovenských železníc skontrolovali sme sa o tretej poobede za účasti dotknu- Pšom lazu po Inku zrazí vlak niekoľko ku- celý inkriminovaný úsek. Nenašli nič a to tých orgánov a organizácií stretli na Pšom sov zveri ročne. Jedná sa o zver srnčiu, jele- som už tušil, že niečo nebude v poriadku. laze. Po príchode na miesto, kde lúka končí niu a často aj medvediu. Ak by sme vedeli, sála kultúrneho Kvapku krvi, či kus srsti nenašiel ani Bačík a Hron sa úplne primkol k železnici, som koľko zveri je v skutočnosti zrazených nie- domu v Medzibrode Janko, ktorý sa tam išiel prejsť zrejme dú- našiel v odvodňovacom rigole v lístí stopu len tých, čo sa nájdu, bolo by to veľké číslo. 23.12.2014, o 18.00 h. fajúc, že sa aspoň v predstave vráti do čias, po ťahajúcom sa zvierati. Ťahal sa asi 150 Tejto jesene tu bolo zrazená minimálne ešte 25.12.2014, o 17,00 h. keď z Medzibrodu do Inky v nedeľu poo- metrov smerom dolu Hronom, kde tesne po jedna 6.1.2015, jelenica. Pri o 17,00 číslach, h. ktoré odlovíme bede prúdili skupiny mládeže a to nielen našom príchode vydýchol posledný krát. ako poľovníci preto Háčik (doktor z kardio- drsnejšieho pohlavia. Nič, nič a ešte raz nič. Musel si veľa vytrpieť. Necelé tri dni bol centra) ako človek2€ nestranný skonštatoval, Prešiel deň, dva a až v utorok pred obedom zranený, ochrnutý na zadné končatiny, bez že vlak je najlepší strelec. mi volal predseda, že pri štreke rušňovodiči vody a potravy. Jednalo sa o medvedicu, Text a foto: Paľo Kostúr

Pozvánka do divadla Rok sa nám čo nevidieť končí, prichádza čas vianočný. Nuž a aké by to boli Vianoce, tie naše medzibrodské - tradičné bez divadla.

Teda ani túto jeseň sme nezaháľali a pripravili sme pre nášho diváka, ako už bolo avizované v minulom čísle, hru od slovenského klasika J. G. Tajovského - Statky zmätky, na ktorú vás srdečne pozývame. Trpko-smiešny príbeh o slovenskej posadnutosti neustále niečo hromadiť a popritom ničiť to ľudsky hodnotné a pozitívne vo vzá- jomných medziľudských vzťahoch a rodinných väzbách. Touto cestou chcem poďakovať v mene vedenia Medzibrodské- ho kočovného divadla našim divákom za priazeň a podporu, lebo divák, divadlo a herci sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú akúsi spätnú väzbu. Ďalej chcem poďakovať vedeniu našej obce za vytvorenie vynikajúcich podmienok pre našu činnosť. sála kultúrneho d o m u v Medzibrode A v neposlednom rade poďakovanie patrí všetkým členom diva- 23.12.2014 o 18,00 h o d. delného súboru ako aj ich rodinným príslušníkom, korí si to mu- 25.12.2014 o 17,00 h o d. sia v určitej miere odtrpieť. Sú to ľudia, ktorí si ešte aj v dnešnom uponáhľanom svete vedia nájsť voľný čas na úkor rodiny či práce, 06.01.2015 o 17,00 h o d. aby vytvárali hodnoty potešujúce srdce i dušu diváka. Vs tupné: 2,- eur Na záver vám všetkým želám šťastné, veselé a požehnané via- nočné sviatky, aby sme si boli bližší a radi sa stretávali. Do nového roku hlavne veľa zdravia, šťastia a osobných ako aj pracovných úspechov. Jozef Zázrivec, vedúci MKD RAKÁRIK 4/2014 príloha malého Rakárika 5 Škôlkárske okienko malého Rakárika Vitamíny - to sú veci, ktoré máme radi všetci. Na raňajky ku chlebíku, pridám syrík i papriku. A na obed - veru hej, špenátik mám najradšej.

Takto to u nás v škôlke vyzeralo celý týždeň, kedy si naše detičky pochutnali na vlastnom chrumkavom chlebíku, ku ktorému si len s malou pomocou pani uči- teliek urobili chutné pomazánky a čerstvé zeleninové šalátiky. Všetci sme si dobre pochutili a pani kuchárky z nás mali ob- rovskú radosť, ale i obavy, že im rastie veľ- ká konkurencia . V októbri sa naše detičky spolu s rodičmi trochu potrápili a pozbierali všetok starý a nepotrebný papier a priniesli ho do kon- tajnera pred našou školou. Spoločne sme

sa na túto udalosť poriadne pripravili ako sa na správnych škôlkarov patrí. Deťom sa po príchode rozžiarili očká a poniektorým rozbúchali srdiečka, keď sa roztvorili dvere a v nich sa zjavil Mi- kuláš so svojimi pomocníkmi. Detičky zo začiatku so strachom, ale s oporou u svojich kamarátov prekonali svoj strach a všetci si od Mikuláša zaslúžili sladké prekvapenie. Blížiace sa Vianoce prebudili v nás tú známu vianočnú eufóriu, keď sa všetci snažíme byť k sebe o čosi lepší, milší a lás- kavejší a tak nech nám to svetielko, ktoré zachránili veľa stromov. Všetci zberači boli Čas sa s časom stretol a znova nás pre- nám v srdiečkach rozsvietili naše deti vy- odmenení peknými cenami a za peniažky sunul do obdobia najkrajších sviatkov drží aj po celý budúci rok. zo zberu sme si mohli v škôlke dať vyrobiť v roku – do obdobia adventu. A tak sme Šťastné a veselé vianočné sviatky v kru- nové lavičky do šatne. Za všetky detičky aj my s našimi deťmi v materskej škole hu najbližších prajú detičky z materskej všetkým dodatočne ĎAKUJEME. netrpezlivo očakávali príchod Mikuláša školy. A ako to už v našej škôlke a škole cho- a jeho vernej družiny. Samozrejme sme Mgr. Zuzana Huťková dí, nezabudli sme ani na divadelnú tradíciu našej obce a všetci sme sa už nedočkavo tešili na predstavenie, ktoré si pre nás pri- pravilo divadlo Clipperton. Rozprávka bola všetkým dobre známa – „Princezná so zla- tou hviezdou na čele“, ale podanie umelcov bolo netradičné a ani jedno oko neostalo suché, pretože sme až plakali od smiechu pri tradične netradičnom predstavení.

Padá sniežik, vietor fúka, Mikuláš nám dary núka. Poďte, deti, detičky, rozbaľte si balíčky. Kto poslúchal mamku, ocka, na každého darček počká. Kto bol samá nezbeda, tomu beda, prebeda. 6 príloha malého Rakárika RAKÁRIK 4/2014 Zvesti zo školy na námestí Ani sme sa nenazdali, rok sa s rokom zišiel a už sú tu zase Vianoce. Čas lásky, pokoja, ale aj predvianočného upratova- nia, zhonu, aby bolo všetko tak, ako má byť. No asi najviac sa na Vianoce tešia naše drobce. Píšu Ježiškovi listy, vytvárajú si rôzne vianočné ozdoby, aby si skrátili ča- kanie na Vianoce a vianočné prázdniny. Aby sme si tento čas čakania trošku skrátili, poďme si trošku zaspomínať, čo sa udialo v našej „medzibrodskej školičke“ počas tejto jesene. Určite sme nezaháľali. Usilovne sme sa učili, aby sme mali veľa pochvál a čo naj- lepšie známky. Ani v tomto jesennom období sme nezabudli na zber papiera. Chceme sa poďako- vať všetkým, ktorí nám pomáhali pri jeho zbere. Spolu s MŠ sme dokázali nazbierať 6476,5 kg papiera, čo je v histórii zberov cie, kedy sme sa rozprávali o škodlivých mi dielňami. V spolupráci s rodičmi sme asi najviac. A toto sú víťazi: 1. miesto: účinkoch fajčenia a alkoholu, ale aj Týž- v kultúrnom dome, okrem vianočného Stanka Meľová 575 kg, 2. miesto: Sofinka deň slovenských povestí, keď sme si ich programu pre rodičov, v ktorom sa predsta- Švajková 541kg, 3. miesto: Eliška Kočalko- rozprávali a čítali. vili všetky naše deťúrence a detičky, ktoré vá 528 kg. V celkovom hodnotení tried sa A je tu koniec kalendárneho roka - de- navštevujú ZUŠ Brusno, pripravili množ- na I. mieste umiestnili naši štvrtáci, na II. cember. Tento čas sa začína aj v našej ško- stvo aktivít pre deti. Či už to bola výroba mieste sa umiestnili druháci a na III. mies- ličke prípravami na Vianoce a pripome- vianočných pozdravov, ozdôb, zdobenie te sa umiestnili prváci, za čo si všetci za- nutím si niektorých vianočných zvykov. medovníčkov atď. Dobre sme sa zabavili slúžili aj sladkú odmenu navyše. Začíname ho pečením medovníčkov a Mi- a strávili spoločné chvíle v kruhu svojich V októbri sme mali Týždeň zdravej stra- kulášom. Ani tento rok na nás nezabudol. spolužiakov, rodičov a priateľov. vy. Rozprávali sme sa o našich stravovacích Ďakujeme Ti, milý Mikuláš, za to, že si pri- V poslednom predvianočnom týždni sme návykoch, snažili sme sa nejesť sladkosti šiel medzi nás aj s košom plným sladkostí si ako po iné roky, vytvárali vianočné ikeba- a každý deň v tomto týždni sme jedli niečo pre všetky deti našej školy a škôlky. ny, ale nezabudli sme ani na lesné zvierat- zdravé či to bolo ovocie, zelenina, cereálie. ká, ktorým sme ozdobili stromček priamo No a piekli sme si v škole aj chlebík. Vie- Pred oknom, za oknom, stojí Mikuláš. v lese. Nechýbali na ňom mrkvičky, jabĺč- te ako to v našich triedach rozvoniavalo? Povedz nám deduško, čo v tom koši máš? ka, seno, semienka, suchý chlebík. Posled- Nuž, vôňa domova. ný deň pred vianočnými prázdninami sa V novembri sme mali v škole veselé di- Tento rok sa naša Vianočná besiedka niesol v duchu „štedrého dňa“. Nechýbali vadielko s pesničkami „Princezná so zla- niesla v trochu inom šate. Chceli sme ju oblátky, medík, rôzne sladkosti, koláčiky. tou hviezdou“, Týždeň drogovej preven- deťom trochu spestriť vianočnými tvorivý- No jednoducho štedrý deň v škole. Vianoce sú pre všetkých nás asi najkraj- šie sviatky. Preto si navzájom darujme to, čo najviac potrebujeme – zdravie, lásku, radosť. Nezabudnite na svojich blízkych, priateľov, známych, aby aspoň v tomto čase nebol nikto sám.

Na Vianoce, v roku novom, vinšujeme Vám nastokrát, teplé slnko nad domovom, dobré skutky s dobrým slovom, zdravia, šťastia akurát, Aby vás mal každý rád.

Toto všetko vám želáme my všetci zo ZŠ s MŠ v Medzibrode. Fotografie z akcií školy si môžete prehliad- nuť vo fotoalbume webovej stránky našej školičky http://zsmedzibrod.edupage.org/ Mgr. Drahoslava Dobošová RAKÁRIK 4/2014 spravodaj 7 Informácie o zasadnutí OZ v roku 2014 6. zasadnutie – 26.09.2014 7. zasadnutie – 21.11.2014 Zastupiteľstvo sa na zasadnutí zaobera- Zastupiteľstvo sa na zasadnutí zaoberalo: lo: návrhom VZN č. 3/2014 o miestnych da- návrhom dodávateľa na opravu miestnych niach a miestnom poplatku; návrhom prí- komunikácií ulíc Pri ihrisku a Dúbrava, kazu č. 1/2014 na vykonanie inventarizácie z predložených ponúk: – KD Invest s.r.o., majetku za rok 2014; žiadosťami o poskyt- Zvolenská cesta 63/A B. Bystrica; – Reno- nutie finančných prostriedkov na činnosť via s.r.o., Lieskovská cesta 488, Liesko- v roku 2015 pre: ZŠ SNP 20 v Banskej Bys- vec, Zvolen; – Emil Kamrla, Detva Piešť trici a ZŠ s MŠ v Medzibrode; CHZM Me- 50, Detva; prevádzkovaním televízneho dzibrod o príspevok na Mikuláša; farnosť káblového rozvodu (TKR) obce za účasti Medzibrod; združenie eRKo; TJ Sokol; nájomcu – prevádzkovateľa Ing. Maslíka; ZO SZPB; MO SZČK; Jednotu dôchodcov; prerokovanie žiadosti p. Pavlovicovej – ne- Medzibrodské kočovné divadlo; žiadosťou zúčastnila sa zasadnutia – bod preložený Mgr. Pavlovičovej o odkúpenie obecného na budúce zasadnutie OZ; správou hlav- pozemku pred svojím domom; návrhom nej kontrolórky obce o výsledku násled- rozpočtu obce na rok 2015; plánom kontrolnej finančnej kontroly č. 3/2014. nej činnosti hlavnej kontrolórky; návrhom Informácie starostu obce o: kosti hracej plochy; prerokovať s hasičmi zámeru a spôsobu odpredaja časti obec- realizácií prác v obci: opravách výtlkov využitie stožiara na sušenie hadíc, prípad- ných pozemkov v lokalite „Inka”; na miestnych komunikáciách – realizo- ne ho odstrániť; na križovatke ulíc Hlavná Informáciami starostu obce o: vala BB RSC B. Bystrica; odvodnenie ulíc a Železničná (pri železničnom priecestí) priebehu komunálnych volieb; spomienko- Niva a Hlavná – realizovala firma E. Ka- je poškodený priepust, na pravej strane vej akcii – kladení vencov obetiam 1. sveto- mrla Detva; na námestí obce umiestnené je spadnutá obruba v rigole, je potrebné vej vojny; termíne ďalších plánovaných za- nové vitríny – realizovala firma Bačík; plot zabezpečiť opravu; na základe vyjadrení sadnutí OZ; podaní žiadosti na Envirofond na ihrisku TJ spoločný s p. Kružliakom, Ing. Maslíka prevádzkovateľa televízneho na projekt spracovania bio odpadu; vyrie- rozpracovaný svojpomocne brigádnicky; káblového rozvodu, počas trvania zmluvy šení sťažnosti pani Olahovej; predbežných výmena svietidiel verejného osvetlenia – do jej ukončenia 30.06.2015, je potrebné odhadoch o 50%–nej úspore elektrickej zostáva Hlavná ulica (z dôvodu nedodania sa rozhodnúť, ako ďalej s jeho prevádz- energie na osvetlení obce; LED svietidiel, namontované budú žiariv- kou. V diskusii vystúpili poslanci: kové s elektrickým predradníkom v počte Zastupiteľstvo schválilo: – J. Zázrivec – sťažnosti obyvateľov na hluč- 20 ks); kontrole realizovanej okresnou Firmu KD Invest s.r.o., Zvolenská ces- nosť po 22:00 hod v pohostinstve „U brá- prokuratúrou na oblasť odpadového hos- ta 63/A B. Bystrica na realizáciu prác na chu“; sťažnosť na p. Tonhajzera na vypúšťa- podárstva; kontrole okresného úradu miestnych komunikáciách ulíc Pri Ihrisku nie sliepok na cudzie pozemky; – J. Zeman životného prostredia; doručení správy a Dúbrava, podľa pripomienok poslancov; – pripomienka na znečisťovanie fasády OÚ nezávislého audítora o finančnom audite zmenu osadenia svietidiel na Hlavnej ulici a striešky v Klube „U raka“ vtáčím trusom; konsolidačnej účtovnej uzávierky za rok z LED na žiarivkové v počte 20 ks. – Ľ. Padúch – problémy s kosením areálu 2013; bola vyhlásená výzva v oblasti špor- Zastupiteľstvo uložilo zodpovedným za- bývalej MŠ z dôvodu nedokončených te- tu – bola zaslaná žiadosť na multifunkčné mestnancom: rénnych úprav; – Ing. Hraško – doporučil ihrisko v objekte bývalej materskej školy; pripraviť návrh riešenia objektu bývalej izoláciu povaly a prekrytie vstupu do budo- bola zakúpená a vysadená jedlička na ná- márnice; Ing. Samuelčík so starostom vy OÚ strieškou; zriadiť miesto pre umiest- mestí obce; bolo realizované hodnotenie obce pripomienkujú návrh zmluvy na rea- ňovanie urien do steny z dôvodu šetrenia Haruľovej šou organizátormi; komunálne lizáciu povrchovej úpravy ulíc Pri Ihrisku miesta na miestnom cintoríne; znečisťovaní voľby sa budú konať 15.11.2014; v sobo- a Dúbrava; spracovať so zamestnancami odvodňovacieho rigolu na Železničnej ulici tu dňa 08.11.2014 sa bude konať verejné obce dohody o hmotnej zodpovednosti za stavebnými firmami vykonávajúcimi sta- stretnutie s obyvateľmi obce. inventár majetku obce; pri inventarizácii vebné práce pre občanov na tejto ulici. V diskusii vystúpili poslanci: majetku obce podľa programovej eviden- Zastupiteľstvo schválilo: – Ing. Samuelčík – sťažnosti občanov uli- cie majetku aktualizovať miesto uloženia návrh VZN č. 3/2014 o miestnych daniach ce Borovčina na hlučnosť priepustov pred majetku; kandidáti na poslancov zabezpe- a miestnom poplatku za komunálne odpady Bobákov; od pána Balca prevísajú konáre čia do nasledujúceho vydania Rakárika fo- a drobné stavebné odpady; príkaz č. 1/2014 z ovocných stromov do miestnej komuni- tografie a návrh svojich zámerov do nové- – zloženie inventarizačných komisií; žia- kácie; – p. Ľ. Padúch – sťažnosti obyvate- ho volebného obdobia; stavebná komisia dosť Mgr. Pavlovicovej o odkúpenie obec- ľov Dúbravy, pri dažďoch steká voda cez zabezpečí kontrolu priepustov na odvod ného pozemku pred jej domom – prípad záhrady; z bioplynky išiel odpad do poto- vody pred Bobákov; upozorniť p. Balca na hodný osobitného zreteľa z dôvodu nízkej ka, bolo cítiť zápach; – p. Sokolová – kto úpravu stromov zasahujúcich do miestnej výmery pozemku; žiadosti o poskytnutie zabezpečuje realizáciu prípojky elektriky komunikácie; po konzultácii s hasičmi finančných prostriedkov na činnosť v roku v IBV Dúbrava k rodinným domom; – Ing. preveriť potrebu stožiara na sušenie ha- 2015 pre: ZŠ SNP 20 v Banskej Bystrici a ZŠ Hraško – okolo bioplynky sa nerealizuje díc; zabezpečiť opravu priepustu mostíka s MŠ v Medzibrode; CHZM Medzibrod; far- výsadba stromov podľa projektu; sklado- na uliciach Hlavná a Železničná nosť Medzibrod; združenie eRKo; TJ Sokol; vanie pokosenej trávy na ihrisku TJ v blíz- Zapísal: Ing. Jozef Hraško ZO SZPB; MO SZČK; Jednotu dôchodcov; u 8 spravodaj/príbeh RAKÁRIK 4/2014 u Medzibrodské kočovné divadlo; návrh roz- noviskom hlavnej kontrolórky obce k návr- roku zabezpečiť úpravu povrchu komuni- počtu obce na rok 2015; plán kontrolnej hu rozpočtu obce na roky 2015, 2016, 2017; kácie na zákrute pred Petrigáčov – sadanie činnosti hlavnej kontrolórky obce; spôsob podanými žiadosťami firmou Pichandovci cesty na spojoch. predaja obecných pozemkov formou pria- a p. Michala Majchera o prenájom miest- Zastupiteľstvo schválilo: meho predaja; spolufinancovanie žiadosti ností v bývalej materskej škole na rok 2015. úpravu rozpočtu obce na rok 2014; rozpo- na Envirofond so spoluúčasťou obce; zbú- Informáciami starostu obce o: čet obce na rok 2015; žiadosť firmy Pichan- ranie objektu bývalej márnice v lokalite žiadosti ZŠ a MŠ Brusno o príspevok na dovci a p. Michala Majchera o prenájom cintorína. CVČ za mesiace IX. – XII.2014; objednaní miestností v bývalej materskej škole na rok Zastupiteľstvo uložilo zodpovedným za- ohňostroja na Silvestra; zabudovaní nového 2015 za obvyklých podmienok; dotáciu pre mestnancom: osvetlenia a žalúzií v zasadačke KD. CVČ pri ZŠ a MŠ Brusno vo výške 2 €/žiak poslancom vykonať obhliadku cintorína za V diskusii s pripomienkami a návrhmi za mesiace IX. – XII.2014, po doplnení žia- účelom vybratia miesta pre umiestňovanie vystúpili poslanci: dosti o menný zoznam žiakov. urien do steny; upozorniť p. Tonhajzera na – p. Zázrivec – pred Šuhajdov je otočená do- Zastupiteľstvo uložilo zodpovedným za- zamedzenie voľného pohybu jeho sliepok pravná značka; - p. Huťka M. – označenie mestnancom: po cudzích pozemkoch; upozorniť p. Para- hlavnej cesty cez obec dopravnými značka- vyžiadať od ZŠ a MŠ Brusno menný zoznam lu na dôsledné dodržiavanie nočného kľudu mi hlavná cesta – doporučuje konzultovať žiakov ku žiadosti o príspevok na CVČ; po 22:00 hod. v priestoroch pohostinstva s regionálnou správou ciest; – Ing. Samu- konzultovať s RSC B. Bystrica vyznačenie „U bráchu“; stavebnej komisii vypracovať elčík – ako je zabezpečená zimná údržba dopravnými značkami hlavnú komuniká- návrh riešenia zamedzenia hniezdenia vtá- ciest; – p. Sokolová – či bude Vianočný ciu cez obec; upozorniť obyvateľov obce na kov na fasáde budovy OÚ. koncert, porucha vody na ulici pri Ihrisku; odstránenie prekážok z blízkosti miestnych Zapísal: Ľubomír Padúch – Ing. Hraško – doporučuje na koniec ul. Že- komunikácií, z dôvodu bezproblémového lezničná pred záhradou u Kršteníkov osadiť zabezpečenia zimnej údržby. 8. zasadnutie – 12.12.2014 stĺp s el. osvetlením; – upozorniť občanov na Zapísal: Ing. Jozef Hraško Zastupiteľstvo sa na zasadnutí zaobera- odstránenie prekážok z blízkosti miestnych lo: komunikácií z dôvodu bezproblémového Informácie zo zasadnutí OZ na základe zápi- návrhom úpravy rozpočtu na rok 2014; sta- zabezpečenia zimnej údržby; v budúcom sov poslancov spracoval Ing. Jozef Hraško Vianoce v sirotinci Kalendár zberu „Pani Zuzana, sme pracovníčky charity. ako tam býval, prichádzali Vianoce. Tri dni pevného domo- Prišli sme k Vám, lebo nám bolo oznámené, pred sviatkami im ľudia, ktorí sponzorovali že so svojim sedemročným synom Ivanom chod tohto sirotinca, pripravili slávnostnú žijete vo veľkej biede. Ako vidíme je to na- večeru. Deti sa veľmi tešili, hrali sa a spie- vého odpadu ozaj pravda.“ „Áno“, odpovedala Zuzana. vali, naraz malý Ivan vstal od stola, kľakol si „Sme bez elektriny a vody. Vodu chodíme pod vianočný stromček a začal spievať túto z kukanádob brať k susedom, ktorí majú našťastie ešte pesničku: „Keď by som bol vtáčkom, letel aj studňu. S týmto sa nejdem zmieriť, som by som za les, pozrieť sa čo robí, pozrieť sa z toho veľmi nešťastná. Veď sme sa mali čo robí, mamička moja dnes. Košieľku mi pre rok 2015 dobre. Bola som zamestnaná, ja i môj man- šije, na mňa si spomína, vráť mi Bože, vráť žel. Žiaľ, stratila som manžela a potom i prá- mi Bože, toho môjho syna.“ Sponzori ostali Mesiac PDO cu. Ostal mi len tento starší dom, ktorý sme veľmi prekvapení z pesničky, ktorú chlapec Január 12.01., 26.01. ešte s nebohým manželom začali opravovať. zaspieval. Riaditeľka charity im vysvetlila Február 09.02., 23.02. Viete, prišlo to tak naraz. Podnik, v ktorom situáciu v jeho rodine, ale že chlapec veľmi Marec 09.03., 23.03. som pracovala, skrachoval. Ostalo nás bez túži vrátiť sa ku svojej matke. A tak jeden zo Apríl 07.04., 20.04. práce veľa. Teraz žijeme len zo štátnej pod- sponzorov navrhol, že by sa moli pokúsiť po- Máj 04.05., 18.05. pory. Ja som sa prispôsobila, ale malý Ivan môcť chlapcovi a jeho matke. A tak sa i sta- Jún 01.06., 15.06., 29.06. má ťažké detstvo. Chodí do druhej triedy lo. Po mesiaci, či po dvoch našli jeho matke Júl 13.07., 27.07. základnej školy. Ide zima, chlapca by bolo prácu. Musela síce trochu ďalej cestovať ako August 10.08., 24.08. treba teplejšie obliecť i obuť, žiaľ, ale nie je predtým, ale bola spokojná. Keď sa oteplilo, September 07.09., 21.09. začo.“ Jedna z pracovníčok charity sa ozvala: pomohli jej aj s opravou domčeka. A tak, na Október 05.10., 19.10. „Pani Zuzana, dáme vám návrh, zoberieme konci školského roka, ktorý malý Ivanko November 02.11., 16.11., 30.11. vášho synčeka k nám na charitu, je tam taký musel dokončiť v sirotinci, sa celý šťastný December 14.12., 28.12. menší sirotinec. Keď sa Vy nejako pozbiera- vrátil ku svojej mamičke. Nezabudol sa však te, nájdete si robotu a opravíte dom, dáme vrúcne poďakovať charite a hlavne jej spon- 26 vývozov PDO v roku 2015 Vám ho naspäť.“ Keď sa malý Ivan vrátil zo zorom za ich nezištnú pomoc. Nebyť ich, školy, mama mu povedala, čo ho čaká. Ostal ktoho vie, aké by mal detstvo. Chvála Bohu, Rozhodnutia na PDO pre rok 2015 a ná- veľmi zarmútený, ale nakoniec súhlasil, že že dobrí ľudia ešte nevymreli a pomáhajú sledne aj náramky zelenej farby platné na do toho sirotinca pôjde. Šiel. Pomaly si zvy- tak, ako pomohli malému Ivankovi a jeho rok 2015 si občania budú môcť prevziať od kal na nové prostredie, ale stále túžil po svo- matke, nezištne a obetavo i ďalším ľuďom. 8. januára 2015 na obecnom úrade v úrad- jej matke a domove. O necelé dva mesiace, Marian Haviar ných hodinách. RAKÁRIK 4/2014 spravodaj 9

Londýn Medzibrod Mladí vo svete Arkansas Virginia Severné Taliansko Aká práca – taká pláca, komu sa nelení - tomu sa zele- ní, odvážnemu šťastie praje, bez práce nie sú koláče. Tieto a ešte mnoho iných pravdivých prísloví a porekadiel sa presne hodí k prežitým zážitkom štyroch mladých ľudí, ktorí toto leto pracovali v zahraničí. Janko, Aďa, Barbora a Peťa si zaspomí- nali na časy príjemné a veselé, ale aj smutné a ťažké. Majú môj hlboký obdiv a predpokladám, že po prečítaní týchto riad- kov získajú aj váš.

Barbora Dřímalková, V. Británia - Londýn Pôvodne som túžila odletieť za oceán rej žilo 6 ľudí vrátane mňa a taktiež udržia- „Žiť v cudzine nie je synonymom bohat- a skúsiť šťastie v USA, konkrétne vo Virgi- vanie poriadku v trojposchodovom „palá- stva, dobrého života a skvelej práce. Žiť nii. Osud to ale zariadil inak a jedného sl- ci“. Prečo palác? 3 poschodia, 2 obývačky, v cudzine znamená boj, tvrdú prácu, obe- nečného dňa som sa úplne sama ocitla na 2 jedálne, obrovská kuchyňa, pracovňa, tovanie, samotu, odvahu, prežitie, byť po- obrovskom letisku v Londýne. Ešte počas 6 spální, 3 kúpeľne, 4 WC... pre dievča, nížený, opovrhnutý, oklamaný, či dokonca letu som si pekne opakovala anglické slo- ktoré žilo 19 rokov v trojizbovom byte, cel- zneužitý. Je tiež synonymom vzdania sa víčka, naučené frázy, ktoré vychrlím na šo- kom veľké priestory. Veľa ľudí sa ma dnes množstva vecí a obetovania sa kvôli ďalším féra, ktorý ma bude čakať na letisku a celá pýta, prečo som odtiaľ neodišla. Prečo si pre lepší život... Tieto slová sú určené pre natešená som sa nevedela dočkať pristátia. nezmenila rodinu? Prečo si neodišla do- tých, ktorí nikdy neopustili svoju krajinu No to som ešte netušila, čo ma bude čakať. mov? Atď... Neviem prečo, ale sama sebe a odvážia sa kritizovať nás všetkých, ktorí Zrazu som sa ocitla v obrovskej hale s po- som povedala: „Kam sa dostanem, tam sme sa raz s kúskom odvahy, strachu, od- citom, že som vystúpila niekde v Japonsku vydržím.“ Tak aj bolo. Nie raz som sede- vážili opustiť pohodlie našich domovov, a nie v anglicky hovoriacej krajine. Ne- la v izbe s plačom, mala pobalené všetky aby sme hľadali nové možnosti a lepšiu rozumela som nikomu NIČ. A šofér, ktorý veci, mala chuť v sekunde opustiť ten dom budúcnosť...“ ma mal čakať s ceduľkou s mojím menom? a rýchlosťou blesku ísť domov. Ale... vždy Samozrejme, že tam takých chlapov boli desiatky, len ten „môj“ tam nebol. Aké boli moje pocity, to nedokážem opísať. „Som tu správne? Kde to vlastne som? Ako sa dohovorím? Bože, nikomu nerozumiem ani slovo. Chcem ísť domov. Mamííííí, kde si ?  ....“ Zopár myšlienok, ktoré mi vtedy brázdili hlavou. Po viac ako hodine, keď už som bola totálne zúfalá, ma zrazu niekto poklepal po pleci. Celá vystra- šená som sa otočila a predo mnou stál chlap s „priblblým“ úsmevom a v ruke držal ce- duľku s mojim menom. Nedokážem opísať, aký veľký kameň mi spadol zo srdca. Vzal mi batožinu a pomaly sme sa vybrali k autu. Odhliadnuc od toho, že som v toľkom stre- se zabudla aj obyčajné „hello“ (ahoj), sadla som si rovno za volant, ktorý som si pred sebou ale vôbec nevšimla. Až na smiech šoféra nakladajúceho moju batožinu do sa niekde v kútiku duše ozvalo niečo, čo kufra som nadobudla pocit, že asi niečo mi pomohlo to zvládnuť. Odhliadnuc od nie je tak, ako má byť. Stále som ale sedela ťažkej práce, život v Londýne mal aj svetlé ako pripečená a čakala, kým nastúpi a ko- stránky. Spoznala som veľa nových ľudí, nečne sa pohneme. On ale otvoril dvere na našla som si dobrých kamarátov, spozna- mojej strane a opýtal sa, či idem šoférovať la život veľkomesta a stihla som aj „čo to“ ja. V tom som si uvedomila, že v Anglicku pocestovať. Môj čas v zahraničí hodnotím sa jazdí na opačnej strane a ja mu vlastne skôr pozitívne. Čas strávený mimo domo- sedím za volantom... va mi veľa vzal ale omnoho viac do môjho Pôvodne som išla do Londýna pracovať života priniesol. Okrem zdokonalenia sa ako opatrovateľka troch detí v židovskej ro- v angličtine som sa dokázala osamostat- dine. Tri dievčatá vo veku 9, 6 a 2 roky. Po niť a naučila som sa veľa nového. Určite to nejakom mesiaci sa realita ukázala „troš- hodnotím ako dobrú skúsenosť, ktorá mi ku“ inak. Z opatrovateľky sa stala slúžka, otvorila veľa nových možností do budúc- ktorá sa kompletne starala o všetko. Na nosti a odporúčam takéto niečo vyskúšať starosti som mala chod domácnosti, v kto- každému. u 10 Rspravodaj AKÁRIK 4/2014 u Ján Hraško, Taliansko - Bardolino Naša škola Hotelová akadémia v Brezne poskytuje svojim študentom prázdninovú prax v zahraničí. Ja som sa o túto zaují- mal už ako tretiak, ale podarilo sa mi ju získať až ako štvrtákovi. Samozrejme, že je to podmienené úspešným štúdiom, správaním a dochádzkou. Nám sa podarilo ísť siedmym z triedy, a to do Nemecka, Švajčiarska, na Sicíliu a do Talianska. Keď- že sa už piaty rok učím taliansky, chcel som ísť práve do Talianska. Dostal som sa do mestečka Bardolino, pri najväčšom ich jazere Lago di Garda, do hotela Parc Ho- tel Germano. Celú túto prax zastrešovala agentúra a aj pracovnú zmluvu som podpi- Ráno som chodil do práce o ôsmej. No- skoro morské pobrežie, pláže, skalné úte- soval so zamestnancom agentúry. sil som ako ostatní čašníci čierne nohavice sy. Veľa som toho pochodil a mám na tie Cestoval som 1.6. so slovenským pre- a bielu alebo čiernu košeľu. Jediný rozdiel krásne miesta nezabudnuteľné spomien- pravcom nekonečných 16 hodín, aj keď to bol, že moje meno na menovke - Jan, oni ky. Poobedné voľné chvíle som sa opaľoval bola vzdialenosť len asi 1000 km. Doviezli čítali Žán alebo ma volali Giovani. Pripra- a leňošil na pláži. Samozrejme, ak to poča- ma až pred hotel, kde som sa hlásil pria- vili sme stoly pre raňajkujúcich a násled- sie dovoľovalo. Pretože sme boli na severe mo u jeho riaditeľa. Ten ma sprevádzal po ne po nich upratovali približne do jednej Talianska, dosť často pršalo a boli búrky. hoteli, ukazoval mi, kde čo je a čo bude poobede. Vtedy začalo moje voľno do pol Ale úžasné búrky. Tá intenzita a sila bles- mojou prácou. Bol to mladý Sicílčan a mu- šiestej a o šiestej sme znovu nastupovali na kov bola očarujúca. Večer sme sa chodili sím povedať, že hneď od začiatku sa ku prípravu večere. Hostia, poväčšine Nemci, zabávať do barov a s ostatnými mladými mne správal férovo. On sám ma zoznámil prichádzali o siedmej, ale vedeli sa zdržať čašníkmi sme sa dostatočne odreagovali s barmanom Marcelom, mladým chala- pri stole do noci. Takže sme z roboty od- a vybláznili. nom, ktorý tam tiež pracoval. Marcel mal chádzali okolo polnoci. Ak som skončil Nie som konfliktný typ a snažím sa otca z Kostariky a mamu Slovenku, takže skôr, zabehol som ešte pomôcť do baru. s ľuďmi vychádzať dobre. Ale s prevádzka- som tam predsa len mal niekoho, kto mi Mám spravený aj barmanský kurz, ale rom hotela sme si nesadli. Bol to arogantný rozumel. Prvý večer v deň príchodu bol tam som si netrúfol miešať drinky. Takto a povýšenecký človek. Ešte som neskončil nezabudnuteľný. Sedeli sme na terase. Na to prebiehalo šesť dní v týždni, jeden deň jednu robotu a už mi dával inú, pritom privítanie mi doniesli na večeru tanier špa- som mal voľný. Na celodenné voľno som menej dôležitú prácu. Proste vyvolával giet. Myslel som si, že je to už všetko, ale si vždy plánoval výlety do okolia. Najbliž- stres a paniku. Najskôr som si myslel, že je hneď nato mi priniesli ešte obrovský steak. šie mesto Verona som navštívil viackrát. taký len ku mne, ale on sa tak správal ku Zjedol som, samozrejme, aj ten. Ubytoval Krásna architektúra, staré kostoly, budova všetkým. Ja som našťastie spadal priamo som sa asi 300 metrov od hotela, kde bývali opery, tam sa bolo na čo pozerať. Iné dni pod riaditeľa. Po jednom našom rannom aj ostatní zamestnanci. Bol som zo začiat- som strávil v zábavnom parku, na horskej konflikte som si riadne po slovensky uľa- ku na izbe s dvoma mladými Rumunmi. dráhe, vo vodnom svete. Bol som aj na naj- vil na jeho adresu. No a keď som hosťom Ale im sa veľmi robiť nechcelo a tak ich po vyššom kopci nad jazerom Lago di Garda, roznášal kávu, pekne som sa pozdravil mesiaci riaditeľ poslal domov. ten kopec sa volal Monte Baldo s výškou „BUON GIORNO“, na moje veľké prekva- Prvé dva týždne som len počúval, čo sa 1760 m.n.m. Tu som prvý krát videl alpa- penie sa mi od jedného stola prihovorili okolo mňa dialo, hovoril som veľmi málo ky – zvieratá s veľmi jemnou vlnou. Pla- pekne slovensky, lebo ma predtým počuli. a aj to som väčšinou len pritakával „sí“ vil som sa loďou a aj trajektom. Samotné Očervenel som ako paprika. (áno). Zo školy a od kamarátov som ve- okolie jazera bolo nádherné. Pripomínalo Domov som sa vrátil 1. septembra. Prvé, del, čo ma asi čaká, mal som rešpekt pred čo som si kúpil na benzínke v Bratislave taliančinou ale roboty som sa nebál. Moja bola horalka a chutila fantasticky. Mohol taliančina sa veľmi zlepšila až vtedy, keď som zostať pracovať ešte do októbra, ale som dostal nového spolubývajúceho – An- bol som prvý krát takto dlho preč od rodi- tónia, a s ním som naozaj hovoril veľmi ny. Bolo mi aj ľúto, že odchádzam, ale už veľa. Spolu sme jedávali a aj trávili voľný mi všetci veľmi chýbali, rodičia, starkí, ka- čas. Stravoval som sa v hotelovej reštaurá- maráti, pes a veľa iných vecí. Celkovo hod- cii trikrát denne formou bufetových sto- notím prežité tri mesiace v Taliansku ako lov. Takže jedla som mal dosť a aj napriek výborné prázdniny. Robil som síce 12-13 tomu som za tri mesiace pobytu schudol hodín denne, ale robotu, ktorú mám rád 7,5 kila. a páči sa mi. A keď človek chce, tak zvlád- Hotel Parc Hotel Germano je vlastne ne cez deň robiť, večer sa baviť, vidieť otvorený len počas letnej sezóny od marca krásne miesta a spoznať nových dobrých do novembra, ale to záleží od počasia. Má ľudí. Sám riaditeľ bol so mnou spokojný kapacitu vyše 200 hostí, ale patrí k nemu a pozval ma aj na budúcu sezónu, čomu obrovský areál, apartmánové domčeky, som sa veľmi potešil. Takže teraz už len bazény, dve terasy, bary a wellness s po- úspešne zmaturovať a odvážne sa vrátiť do silkou. sveta. Držte palce. u RAKÁRIK 4/2014 spravodaj 11 u Petra Zázrivcová, USA – Virginia nápad. Celý deväť-hodinový let som vkuse Ja som svoju cestu do zahraničia začala len rozmýšľala, čo bude a ako to zvlád- riešiť v októbri, hneď potom ako ma ne- nem. Jedna myšlienka horšia ako druhá zobrali na vysokú školu, na ktorú som plá- a stále dookola. Také nervy a stres, aké novala už dlhšie ísť. Chcela som vidieť veľ- som vtedy zažila, snáď už v živote neza- ký svet a tak do úvahy pripadala len Ame- žijem. Po pristátí to zo mňa trochu opadlo. rika. Mala som na výber manuálne pra- Pri vystupovaní som zahliadla jednu našu covať alebo robiť au pair – „operku“. Cez herečku z televízneho seriálu Panelák agentúru Student Agency som si vybrala a tak som sa na tom obrovskom newyor- druhú možnosť. Vybavovanie potrebných skom letisku, plnom samých cudzích ľudí záležitostí trvalo do začiatku decembra, pobrala za ňou. Všetky tie kontrolné sta- kedy som už bola zaradená v americkej novištia som zvládla s vedomím, že ma databáze. Následne sa mi ozývali rodiny, môžu kedykoľvek vrátiť späť a že moja na- ktoré mali o mňa záujem. Celkom ich bolo učená anglická angličtina sa s tou ich ame- deväť a s každou jednou rodinou sme sa rickou dosť značne líši. Mal ma tam čakať rozprávali cez skype. Bolo dosť ťažké roz- človek z agentúry, a tak som sa vybrala hodnúť sa pre niekoho po 20-minútovom hľadať pána s tabuľkou s mojím menom. rozhovore. V januári ma kontaktovali mla- Ten ma odviezol do hotela v New Yorku, dí rodičia štyroch detí z Virginie. S touto kde sme mali týždňové školenie, s ostat- ženou som sa rozprávala skoro dve hodiny nými 60-timi dievčatami, ktoré sa chystali o všetkom možnom. Medzi iným som sa byť operkami. Bolo tam veľa dievčat z Me- dozvedela, že prekonala rakovinu štítnej xika, Argentíny, Afriky, z každého kúta žľazy. Ja sama som chorá na štítnu žľazu, sveta. Európanky sme tam boli len ja a dve možno to nás tak spojilo. Na prvý krát sme Nemky. Neskôr prišla jedna Češka, tá už si sadli, dali mi čas na rozmyslenie a ja, že mala s touto prácou skúsenosti a dosť mi idem do toho, súhlasila som. Jedinú pod- pomohla. S dievčatami zo školenia som bujete. Po každej takejto skúške som bola mienku čo mali, že nastúpiť môžem až doteraz v kontakte. Posledný deň pobytu so sebou spokojnejšia a istejšia, keď som koncom apríla. sme mali spoločný výlet s inštruktorom to zvládla. Takže sme začali vybavovať víza, povo- po neuveriteľne veľkom meste, kde som Hneď prvý víkend po mojom príchode lenia, letenku a 5. 5. 2014 som odlietala videla úžasné miesta, ktoré som doposiaľ bola rodina pozvaná na svadbu a v piatok z Viedne do New Yorku. Naši ma boli od- mohla vidieť len vo filmoch. Ja sama som sa ma opýtali, či mám vhodné šaty? Mala prevadiť na letisko, aj sme si poplakali, vy- sa cítila ako vo filme, keď som kráčala uli- som zo sebou kufor väčší ako ja, ale spo- stískali a vybozkávali. Prvý krát som letela cami New Yorku. ločenské šaty žiadne. Camila, ich bývalá sama, mala som obrovský strach. Až keď Po skončení nášho školenia, som sa operka, ma zobrala do značkových obcho- som si v lietadle sadla, zostala som úplne musela taxíkom dostať z hotela na le- dov, kde boli síce šaty krásne, ale ich cena sama a vedomá si toho, čo asi všetko ma tisko. S malou dušičkou som to zvládla bola obrovská. Našťastie som natrafila aj čaká, došlo mi, že neviem, či to bol dobrý a odletela som do Richmondu, kde ma na obchody, ktoré sa aspoň trošku podo- čakala moja nová rodina. Privítali ma bali naším cenám. Americká svadba bola s obrovskou kyticou, sadli sme do auta úžasná, obrad bol v najstaršom kostole a po hodine cesty sme boli u nich doma v štáte Virginia, kde sa natáča aj množstvo vo Wiliamsburgu. Je to približne také veľ- filmov. Bolo tam všetko možné, jedlá od ké mesto ako Bystrica. Vo Wiliamsburgu výmyslu sveta, na moje prekvapenie táto sú len bohaté štvrte s obrovskými ro- svadba bola bez alkoholu. Sama som bola dinnými domami, so svojou súkromnou prekvapená, keď mi povedali, že na ta- cestou a rampou. Ich dom bol obrovský. kýchto akciách oni nekonzumujú alkohol. Pravdaže dve autá, bazén nesmel chýbať. A tak som bola na mojej prvej americkej Ešte večer som sa zoznámila s deťmi a aj svadbe - pri čaji... haha. s Camilou, brazílskou opatrovateľkou, So štyrmi chlapcami vo veku 2, 4, 9 a 13 ktorá tam zostala ešte tri dni a ukazovala rokov a tromi malými psami v dome som mi a učila ma, čo a ako funguje. Prvú noc vychádzala dobre, aj keď zo začiatku pri- som ani riadne nespala, aj keď zo sedem- znávam, bolo to ťažké, kým sme si na seba hodinového časového posunu som bola zvykli, deti skúšali, čo znesiem, ale na to strašne unavená. Dva týždne mi trvalo, nás v agentúre pripravovali. Po čase som pokiaľ som si na to zvykla a dala sa do si získala aj trochu rešpektu pred nimi, normálu. Na začiatku môjho pobytu som určili sme si pravidlá a začalo to fungovať si musela povybavovať množstvo potreb- tak, ako to malo. Najstarší sa ma najskôr ných náležitostí ako napr.: urobiť si nano- trochu hanbil, ale neskôr mi s deťmi veľmi vo vodičák, založiť si účet v banke, taký pomáhal. Ten najmenší mi bol najbližší, akoby občiansky preukaz. Tam sa to volá rád sa túlil, dokonca niekedy spával v mo- Social security number a je to číslo, pod jej izbe. Keď si predstavíte, že ste úplne ktorým v Amerike fungujete. Nie je to sama v cudzej rodine, nikoho svojho blíz- najľahšie chodiť po amerických úradoch keho nemáte pri sebe, vždy mi padlo vhod a vysvetľovať im, čo tu robíte a čo potre- maličkého úprimné objatie. u 12 Rspravodaj AKÁRIK 4/2014

robila v tom istom meste operku a spolu keď som odchádzala autom preč, rozbehol sme chodili v mojom voľnom čase do mes- sa s s plačom za nami. Bol to veľmi silný ta, na výlety, do fitka a postupne som si na moment pre mňa a hocikedy, keď si na to všetko zvykala. spomeniem, mi je smutno. S rodinou som Ale nebolo vždy všetko také ružové, stále v kontakte, na sviatky si napíšeme, ako to vyzerá. Prežila som tam množstvo posielajú mi fotky detí. krásnych dní ale niektoré patrili aj medzi Svoj štvormesačný pobyt v Amerike tie ťažšie. Ich spôsob života mi niekedy ro- hodnotím ako veľký a silný zážitok a vre- bil problémy. Väčšina Američanov funguje lo to každému odporúčam. Až tam som si tak, že nič neplánujú, robia spontánne roz- uvedomila, ako veľmi mi moja rodina a ka- hodnutia. Často som sa niektoré informá- maráti chýbajú, aké ťažké je zostať sám, cie dozvedela na poslednú chvíľu, no mu- nemať nikoho blízkeho po ruke, vždy sa sela som byť vždy pripravená. Mnohokrát spoľahnúť len a len na seba a svojich blíz- sa moje rozhodnutia nezhodli s matkiný- kych vidieť len prostredníctvom počítača. mi rozhodnutiami, ale ja som tam bola tá Aké náročné je komunikovať a vyjadriť cudzia, ja som sa im musela prispôsobiť, všetko správne v cudzom jazyku. Ale aj rešpektovať ich mentalitu ich americké tak som pevne odhodlaná túto skúsenosť u Ráno som vstávala väčšinou o siedmej, zvyky. Ak sa pre takúto prácu rozhodne- si zopakovať len čo to bude možné. pripravila som raňajky pre deti. Na raňajky te, prvé si musíte uvedomiť, že ak chcete sme mali väčšinou vločky s mliekom, ako to žiť v americkej rodine, musíte sa na to Andrea Ďuriančíková, USA - Arkansas v Amerike býva bežné. Rodičia odchádzali obdobie stať jedným z nich, robiť všetko Keď som na internáte držala v ruke le- do práce o 8. ráno a aj dvaja starší chlapci tak ako oni, fungovať ako oni, nesnažiť sa ták s inzerátom na letnú prácu v Amerike, do školy. Ja som zostávala s dvoma men- presadzovať svoje zvyky a tradície, ktoré síce som naň reagovala a zaregistrovala šími deťmi doma. Mali sme neskutočné fungujú u Vás doma, pretože to fungovať sa, ale nedávala som tomu veľkú šancu na množstvo hračiek a možností, ako stráviť nebude. Američania sú veľkí patrioti. úspech. Preto som bola veľmi prekvapená, deň, či už v bazéne, ktorý deti milovali Čo sa týka mojej anglickej komunikácie, keď mi o dva týždne volali a chceli odo alebo sme pozerávali rozprávky v ich súk- vždy sme sa vedeli dorozumieť, ale nieke- mňa vyplniť ostatné dotazníky. Išlo o prá- romnom „mini kine“. Náš obed – mrazené dy mi priniesla hrozne smiešne momenty. cu v detskom tábore Ozark v Arkansase na potraviny - sme si ohriali zas v mikrovlnke Aj keď som niekedy všetkému nerozume- juhu USA. V januári prišiel sám riaditeľ, a po obede som uložila deti spať. Žila som la, zvykla som na všetko odpovedať YES s ktorým sme robili pohovor. Ešte predtým v úplne typickej americkej rodine, kde sme (áno). No a oni, keď to zistili, robili si zo som musela natočiť interview, napísať prá- skoro každý deň fungovali na fastfoodoch. mňa srandu, skúšali ma a rehotali sme sa cu o sebe, o mojom vzťahu k deťom, mo- Poobede, keď sa vrátili starší chlapci do- na tom spolu. Môžem Vám povedať jednu jich bývalých zamestnaniach s rozsahom mov, s tým 9-ročným som sa musela troš- zábavnú príhodu, ktorá sa mi tam stala na 1000 slov. Tí, čo prešli pohovorom už len ku poučiť, urobiť si s ním úlohy do školy, začiatku: Cestovali sme neskoro večer do- doložili výpis z registra trestov, potvrdenie keď sme skončili, začali spolu všetci štyria mov z reštaurácie, boli sme unavení a môj od lekára o zdravotnej spôsobilosti a pár vystrájať, pravdaže tri naše psy nesmeli za- „otec“ mi v aute hovorí „dávaj si pozor, maličkostí a mohli sme sa 23. 5. vybrať na ostávať. Len som dávala pozor, aby sa ni- keď budeš šoférovať takto večer, vybieha- trojmesačné dobrodružstvo. komu nič nestalo. Na večeru sme väčšinou jú na cestu jelene.“ Pravdaže mi to pove- zvykli chodiť do reštaurácií. Milovala som, dal v ich rýchlej angličtine. Ja už unavená, keď mi poobede zavolala ich mama a pove- poriadne som ho nerozumela, tak som mu dala mi, že obleč deti ideme sa navečerať len prikyvovala a hovorila stále Yes (áno). von. Ich mama si vždy potrpela na to, ako On ma už poznal a podľa môjho výrazu sú jej deti oblečené do spoločnosti, ja som tváre vedel, že asi nerozumiem a hovorí sa zase vyžívala v tom, keď som mohla tých mi „a my tu v USA zvykneme aj jazdiť na dvoch malých obliecť a „nastajlovať“, keď jeleňoch, keď nemáme autá. Aj u Vás na každý z nich mal svoju skriňu s neskutoč- Slovensku to tak funguje?“ a ja samozrej- ným množstvom oblečenia od každého jed- me, poriadne som ho nerozumela, tak som ného odtieňa farby a každej jednej značky, len prikývla a povedala „Yes, yes, of course ktorá existuje. ...“ (áno, áno, pravdaže) V tom momente Odlietala som z Budapešti, kde ma od- Tak to prebiehalo od pondelka do piat- sa začalo celé auto na mne smiať. Ale as- viezli oco so sestrou. Od mamy som ešte ku, víkendy som mala voľno. Otec bol pre poň mám peknú spomienku. doma dostala pár dobre mienených ma- chlapcov prirodzenou autoritou, ale pri ich V auguste som ukončila svoj pobyt terinských rád. Na letisku sme sa stretli mamine to až také nebolo, ale to bolo tým, v USA, vrátila som sa domov a začala som všetci 9 vybratí Slováci a cestovali sme že bola zamestnaná a navyše ťažko chorá študovať na vysokej škole. Nikdy by som spolu. Do Mníchova trval let asi hodinku, a unavená z chemoterapie. Prvý týždeň bol nepovedala, že sa dokážem za tak krát- odtiaľ sme leteli do Houstnu, čo trvalo 11 pre mňa neskutočne ťažký, ale už po me- ky čas tak silno naviazať na cudzie deti, hodín a ďalším lietadlom ešte do Arkansa- siaci som si prvý krát uvedomila, že to ne- hlavne ten môj 2-ročný Triston. Rozlúčka su. Tam nás čakal pracovník tábora a auto- beriem len ako moju robotu, za ktorú som s deťmi bola pre mňa veľmi ťažká. Malý busom sme sa odviezli ešte asi tri hodiny platená ale aj deti ma začali brať ako ich Triston nechápal, čo sa deje. Pamätám si, do kempu. staršiu sestru. Postupne ma zoznamovali sedel na mojom veľkom kufri a smutný mi Zahraniční zamestnanci mohli robiť len s ostatnou rodinou a známymi. Ja som do- povedal, či môže ísť so mnou, aj ma objal, v kuchyni alebo upratovať. Vychovávate- stala od agentúry kontakt na Švédku, ktorá ale pobozkať ma nechcel na rozlúčku. Až ľov robili Američania. Prvý týždeň sme u RAKÁRIK 4/2014 spravodaj 13 u bývali už pomiešaní s Američanmi a s ľuď- mi z Európy (najviac bolo Maďarov), v malých chatkách a bol to taký nácvik na príchod detí. Neskôr nás presťahovali do domu pre zamestnancov. Pracovali sme v dvoch kuchyniach a na dve smeny. Tábor pre bohatšie deti mal totižto kapacitu 1400 detí a 800 vychovávateľov. Pre nich to bol nápor na psychiku, pre nás to bola nesku- točná drina. Deti chodievali väčšinou na 1- alebo 2-týždňové turnusy a týždeň pobytu stál 1600 dolárov. Pekné bolo, že posledný týždeň sezóny sa sem mohli dostať his- pánci a chudobné deti a vychovávatelia to odrobili zadarmo. Na rannú sme chodili o šiestej, aby sme stihli na raňajky o ôsmej všetko pripraviť. Len čo sme doupratovali priestory po ra- ňajkách, už sa chystal obed. Ak sme sa nestihli naobedovať do príchodu detí na obed, mohli sme jesť až keď oni odišli. de bolo veľa jedovatých pavúkov a hadov, sme upratovali celý kemp, v ktorom bolo Smena nám končila o tretej, ale veľmi takže opatrnosti nikdy nebolo dosť. Ale 800 chatiek. Každý deň nás 40-tich zahra- často sme ešte museli pomáhať servírovať zvykli sme si na všetko. ničných pozval na večeru niekto z vedenia večere ďalšej smene. Aj keď sme robili po- Naozaj ťažkú robotu sme si vynahra- kempu k nim domov. Prvý večer sme boli obednú od dvanástej do ôsmej, pomáhali dzovali na množstve atrakcií, ktorých bolo u riaditeľky, ďalší nás pohostil šéf ochran- sme s raňajkami inej smene. Proste roboty v areáli kempu neúrekom. Tobogány, vod- ky. Ponúkol nám veveričky, hada a jeleňa. tam bolo veľa, režim bol tvrdý a keď mi už ný svet, skákacie hrady, lukostreľba, tarzá- Okúsila som toho hada - celkom chutilo. po dvoch mesiacoch začali tŕpnuť ruky, nia, horské bicykle, streľba zo vzduchov- Najkrajší zážitok na nás čakal až po skon- mala som toho dosť. Voľno som mala je- ky, Paint ball, ohňostroj. Obrovské jazero čení kempu. Spolu s tromi kamoškami sme den deň za dva týždne. Celkovo tam vládli ponúkalo vodné lyže, člny a wakeboard. si naplánovali desaťdňovú cestu po Ameri- prísne pravidlá. Hneď na začiatku nám zo- To som si užívala najradšej a aj sa mi to ke. Najskôr sme strávili štyri dni v Housto- brali mobily a mohli sme ich mať len v deň najviac páčilo, veď v tých 40-stupňových ne pri jednej kolegyni. Boli sme na koncerte nášho voľna. So svetom sme boli spojení horúčavách to bolo príjemné osvieženie. One Direction, plavili sa loďou, vyskúšali len po večeroch cez počítač. Ak bol niekto Nad jazerom boli naťahané laná v obrov- vodné skútre, spali sme na internáte, stih- prechladnutý alebo kašľal, hneď ho dali na skej výške, po ktorých sme sa spúšťali li vysokoškolskú party – to pre porovnanie tri dni do karantény. Jedlo sme si nesme- z jednej strany na druhú a mali sme krásny s našimi domácimi. Odtiaľ sme leteli do Or- li nosiť na ubytovňu – predchádzali sme výhľad na celý kemp. landa do Disneyworldu. Tam bolo neskutoč- tak chorobám a črevným chrípkam. Vša- Posledný týždeň, už po odchode detí, né množstvo kolotočov, atrakcií a rozpráv- kových postavičiek. Následne sme tri dni strávili v Miami na plážach a diskotékach. Tu mi spálilo tvár... Poslednou zastávkou bol New York. Bývali sme v centre Manhat- tanu a pochodili sme, čo sa dalo. Socha slo- body, Wallstreet, centum... Nakúpila som si veľa oblečenia, ale v obchodoch bolo strašne veľa ľudí a pri pokladni sme čakali aj trištvrte hodinu. Ja som sa vracala z NY domov sama, ostatné baby tam ešte zosta- li. Najviac stresu som zažila na obrovskej newyorskej železničnej stanici, keď som sa potrebovala odviezť vlakom z centra na letisko. Načasovanie bolo neskutočné. Ale let som stihla a po 9 hodinách som bola vo Frankfurte a po ďalšej hodine v Budapešti, kde ma už čakala rodina. Celé leto som tvrdo makala, ale oplatilo sa. Videla som krásny kus sveta a spoznala úžasných nových ľudí, či už samotných Američanov alebo mojich nových kolegov. Spomienky, zážitky, fotografie mi budú pripomínať toto skvelé leto a plánovať nie- čo podobné na leto budúce. - ks - 14 Rspravodaj AKÁRIK 4/2014 Rok v základnej organizácii Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ZO SZPB) v Medzibrode Rok sa s rokom stretol a my sme zase starší. Nastal čas nastaviť zrkadlo svojej práci a vyhodnotiť, aký bol a čo nám priniesol. Každoročne koncom roka výbor našej ZO prejednáva návrh plánu pre ďalší rok a tak základ Plánu činnosti ZO SZPB v Medzibrode pre rok 2014 vznikol ešte rok predtým. Hodnotený rok sa niesol v znamení 69. výročia oslobodenia obce, 70. výročia SNP a Výročnej členskej schôdze spojenej s trojročným vyhodno- tením práce výboru a voľbou nového vý- boru ZO.

23. marca sme si v spolupráci s Obecným vej pomoci a v súťaži behu na 60 m a hode sobila aj účasť Predsedu Vlády SR, Ministra Úradom (OÚ) pripomenuli 69. výročie oslo- granátom na cieľ rozvíjali súťaživosť a te- školstva SR, členov NR SR, príslušníkov bodenia Medzibrodu Červenou a Rumun- lesnú zdatnosť. Najlepší obdržali ceny od štátnych a verejných inštitúcií. Odhadovaná skou Armádou. Je zarážajúce, že aj keď sponzora Mgr. Obucha. Po skončení špor- účasť bola do 3000 návštevníkov. Historické obec informovala cestou rozhlasu o čase tového zápolenia dobre účastníkom padol udalosti, ktoré sa v tomto priestore udiali a mieste konania pietnej spomienky, na túto guláš v podaní majstra J. Prašovského a Š. 18.3.1945, len pár dní pred oslobodením, prišli väčšinu len členovia ZO SZPB a časť Stančeva. poukazujú na zverský postup fašistických rodičov vystupujúcich detí ZŠ s kultúrnym V auguste sme mali tri významné ak- vojakov, ktorý možno prirovnať poranené- programom. Nepatrí sa prejaviť trocha vďa- cie. Na prvej sme sa 16. augusta zúčastnili mu zvieraťu, ktoré v posledných záchvevoch ky tým, ktorí položili svoje životy za náš v počte 44 členov ZO SZPB pietnej spomien- života kope a hryzie. Po potlačení SNP sa tu mierový život? Slávnostný priebeh pietnej ky 69. výročia vyvraždenia a vypálenia obce ukrývali okrem ranených vojakov v poľnej spomienky dokreslilo aj vystúpenie muž- Kalištie organizovanej Oblastným výborom nemocnici aj rasovo prenasledovaní Židia, ského speváckeho zboru Borovô. SZPB pod názvom Stretnutie generácií. na ktorých robili nemecké vojská spoločne V apríli niektorí naši členovia využili po- Slávnostný priebeh pietnej spomienky zná- s jednotkami POHG (pohotovostné oddiely nuku organizovaného zájazdu Oblastným hlinkovej gardy) záťahy po okolitých le- výborom SZPB do Prahy a Lidíc. V Prahe soch. Len málokto z nich na Kališti prežil. sme absolvovali prehliadku „Pečárne“ v piv- Taký bol aj príbeh postaršieho muža, ktorý ničných priestoroch budovy Ministerstva prišiel až z Palestíny pokloniť sa pamiatke hospodárstva ČR, v ktorej Gestapo vypo- svojej rodiny, ktorá také šťastie nemala. Kul- čúvalo pracovníkov odboja, medzi ktorými túrny program, ktorý bol pre návštevníkov bol aj Július Fučík. Na Žižkove (mestská Stretnutia generácií na Kališti pripravený, časť Prahy) sme položili kvety na hrob ne- prispel k pohode a upevneniu vzťahov me- známeho vojaka. dzi ZO SZPB nielen z okresu. Naši členovia V Lidiciach sme sa zoznámili s historický- si podujatie pochvaľovali a určite sa tam na mi na seba nadväzujúcimi udalosťami aten- budúci rok, pokiaľ sa nič nestane, stretne- tátu na Ríšskeho protektora R. Haidricha aj me. s následnými represáliami na obyvateľstve Hneď po návrate z Kalištia na druhý deň, až po vyhladenie Lidíc z mapy Čiech. Pri- sme v spolupráci s OÚ v Medzibrode zor- tom obyvateľstvo Lidíc nemalo s atentátom ganizovali pietnu spomienku na 70. výročie nič spoločné. SNP. Za tónov hymnickej piesne „Kto za Prechádzkou po Národných kultúrnych pravdu horí“ sme spoločne so starostom pamiatkach sme mali možnosť vidieť sta- obce Ing. Svetlíkom položili kvety na pa- rostlivosť spoločnosti o ich údržbu a zacho- mätník obetiam 2. sv. vojny pri kultúrnom vanie výstrahy pred fašizmom ďalším gene- dome. Po príležitostnej básni a slávnost- ráciám. nom príhovore sme pietny akt ukončili Už ôsmy rok po sebe, v mesiaci jún výbor hymnou SR. Po skončení pietneho aktu sme ZO SZPB zorganizovala s obecným úradom v priestoroch kultúrneho domu pokračovali pre žiakov ZŠ branno-športovú akciu „Par- výročnou schôdzou ZO SZPB za účasti hos- tizánskymi chodníčkami“, v rámci ktorej sa tí a členov ZO. Zhodnotila sa práca výboru deti zdokonalili v zásadách poskytnutia pr- a podielu jednotlivých členov na činnos- u RAKÁRIK 4/2014 spravodaj/história 15 u ti ZO. Zvolil sa staronový výbor, ktorý bol bol pre malý záujem, aj keď sa doplňovali dovolený mladým perspektívnym členom voľné miesta z B. Bystrice, napokon zru- pre ďalšie trojročné obdobie. Činnosť ZO šený. Všetci členovia ZO obdržali Plán ak- sme spropagovali na webovej stránke obce cií, z ktorého je možné si vybrať 2 mesiace Medzibrod v časti spoločenské organizá- pred termínom to, čo ich najviac zaujíma. cie. Možno sa niekomu zdá, že oslavy 70. V neposlednej rade prijmeme každý dobrý výročia SNP sme v obci vykonali s dvojtýž- nápad, o čo by bol záujem a toto môžeme dňovým predstihom ale bolo to preto, aby si zahrnúť do plánu pre nasledujúci rok. členovia SZPB a občania obce mohli zaria- Posledná organizovaná akcia v tomto diť účasť na celoslovensky organizovaných roku sa uskutočnila 11. novembra pri po- oslavách 70. výročia SNP, ktoré sa konali mníku obetiam 1. sv. vojny pred kostolom. počas troch dní v Banskej Bystrici. Spoločne so starostom obce a p. farárom Účastníci týchto osláv vysoko hodnotili a ZO SZPB sme si pripomenuli 96. výročie ich pripravenosť, zabezpečenie a ponúknu- ukončenia bojov 1. sv. vojny. Pietneho aktu tý program. Nezabudnuteľné bolo vystúpe- našej obce na 10. ročníku Haruľovej šou. sa zúčastnil aj predseda ÚR SZPB p. Seč- nie Alexandrovcov, ale aj príhovory jednotli- V súčinnosti s OÚ, ktorý prispel predajným kár. V jednotlivých vystúpeniach rečníkov vých politikov. Český prezident rozobral, čo stánkom, vrecom zemiakov a zariadením jasne odznela nezmyselnosť nasadzovania čakalo Slovanov po konečnom víťazstve ne- kuchynky kultúrneho domu. My na oplát- životov obyčajných ľudí za záujmy vládcov meckých zbraní a nastolení tisícročnej ne- ku, sme spestrili sortiment vlastnou prácou, svetových veľmocí, len aby títo mali väčšie meckej ríše. Malá časť mala byť ponemčená, hovädzím gulášom, haruľou, pagáčikmi priestory na zisky, odbytištia svojich tova- druhá časť a to väčšina mala byť zlikvido- a domácimi zákuskami, ktoré poskytli gaz- rov a umiestnenia prebytkov. Deň makov, vaná, tretia časť mala byť umiestnená v pra- dinky z radov našej členskej základne. ktorým je 11. november, je zároveň aj dňom covných táboroch a posledná štvrtá menej Myslíme si, že Haruľová šou má už za tie vojnových veteránov, s ktorými má SZPB početná mala byť dozorcami v týchto tábo- roky svojich stálych návštevníkov. Pokiaľ podpísanú dohodu o vzájomnej spolupráci roch. Toto keby pochopila mladá generácia, budú návštevníci spokojní, budú sa na také- a z tohto dôvodu sme sa podujali k realizácii tak by neofašisti nemali u nás šancu. to úspešné podujatia radi vracať. tejto pietnej spomienky. Oslavy SNP organizovalo Múzeum SNP V septembri sa 14-ti naši členovia zúčast- Myslím si, že len aktívnou spoluprácou v súčinnosti so SZPB za účasti priamych nili ozdravovacieho výletu na kúpalisku všetkých spoločenských zložiek v obci účastníkov národno-oslobodzovacieho boja. v Bešeňovej. Výlet organizoval OblV SZPB a hlavne ochotou ich členov podieľať sa na Z našej ZO SZPB bol vyznamenaný medai- B. Bystrica pre všetkých členov ZO v okrese. dielčích úlohách sme úlohy roku 2014 spl- lou MO SR p. Anton Trník. 60-tim priamym Plné dva autobusy členov SZPB odchádzalo nili so cťou. Zároveň týmto ďakujem OÚ za účastníkom SNP medaile odovzdal Štátny spokojných a hneď bola aj požiadavka zo- podporu našej činnosti a všetkým našim tajomník MO p. Koterec deň pred oslavami pakovať takýto výlet do Bešeňovej miesto členom za angažovanosť v SZPB a do Nové- SNP na MsÚ B. Bystrici. plánovaných Sklených Teplíc, s ktorým sa ho roku 2015 prajem veľa zdravia, rodinnej Začiatkom septembra s ostatnými spo- uvažovalo v mesiaci október - november. pohody a hlavne život v mieri. ločenskými organizáciami sme hájili česť Tento zájazd bol zabezpečený, ale autobus Ing. Ján Pacek, Predseda ZO SZPB Ako žili a pracovali naši predkovia Zostavil Ing. Ján Greschner

Vážení občania, v tomto príspevku vám chceme priblížiť skutočnosti o ťažkom každodennom živote našich predkov, o ich práci, zvykoch, obyčajoch, záľubách a záuj- moch. Región Horehronie patriaci v minulosti do Zvolenskej župy je v súčasnosti vymedzený okresmi Banská Bystrica a Brezno. Nachá- dza sa v strede Slovenska v Horehronskom podolí, ktoré je súčasťou Zvolenskej kotli- ny, od prameňa Hrona až po Hronsek, kde končí okres Banská Bystrica. V podolí leží 26 obcí a mesto Brezno. Tri obce patria do okresu Banská Bystrica, ostatné do okresu Brezno. Rieka Hron, podľa ktorej je po- menovaný región Horehronie, pramení na južnom svahu majestátnej Kráľovej Holi. Hospodársky vývoj regiónu ovplyvnili viaceré vlny kolonizácií. Od 13. storočia to u 16 Rhistória AKÁRIK 4/2014 u bola nemecká kolonizácia, ktorá podnietila stavbe flotačnej úpravne 10, oprave cesty 4, a piekol sa chlieb. Kuchárom bol Michal So- rozvoj baníctva a banských lokalít. Baníc- ostatné povrchové práce vykonávalo 7 ľudí, kol vyučený mäsiar a pomocnicu mu robila tvo predstavovalo významný ekonomický spolu 63 robotníkov. So stúpajúcim množ- Mária Pipichová od Kopcov. Baníci pracova- a sociálny faktor, s ktorým úzko súvisel roz- stvom ťažby sa zvyšoval aj počet robotní- li v dvoch zmenách po 8 hodín. Do roboty voj špecifických prejavov baníckej kultúry. kov. V r. 1939 v bani pracovalo už 97 robot- a z roboty chodili každý deň pešo, niektorí Osídľovanie okolia Čierneho Balogu vo níkov. Väčšinu to boli chlapi z našej dediny, chodili na bicykli, pričom nezabúdajme, že väčšom rozsahu nastalo v 15. storočí. Prvá ale dochádzali aj Hiadlovci a na týždňovky baňa sa nachádza 4,5 km za dedinou. V 19. písomná zmienka o osade pochádza z 11. dochádzali chlapi z Dobšinej. Dozorcom storočí sa časť obyvateľov obce Medzibrod júna 1607. Ťažba a spracovanie dreva patri- - hutmanom bol Ján Burger, majster pre zaoberala aj povozníctvom. Vozili surové lo od nepamäti k hlavným zdrojom obživy flotačnú úpravňu Karol Vančo, ktorý na železo z Ľubietovej do Hronca. Tam vozili aj obyvateľov slovenských hôr. Lesní robotníci závod prišiel zo Spišskej Bane. Posledným formovací piesok na liatinu. Keď bola vybu- – Handelci – pracovali v 8-členných skupi- súkromníkom, ktorý mal od banského úra- dovaná železničná trať Podbrezová – Ban- nách – dingoch, pod vedením najschopnej- du kúpené kutacie práva, bol rodák z Me- ská Bystrica v 80. rokoch 19. storočia, ľudia šieho člena skupiny, vedúceho dingu (Vor- dzibrodu Martin Gregor. Tu veľa rokov túto príležitosť furmančenia stratili. V roku gedinger). V stálych pracovných skupinách odpracovali Anton Gregor a Cyril Sanitra. 1818 bolo z 971 obyvateľov Medzibrodu až mohli pracovať len zdraví, zdatní robotníci Anton Zázrivec (mamin brat) vypracovával 200 podomových obchodníkov. V súčasnej v plnej telesnej sile. Do práce chodili v pon- analýzy vzoriek vyťaženej suroviny. Chlapi dobe žije v Medzibrode 1349 obyvateľov. delok ráno s „týždňovkou“, t.j. so stravou odstrelenú surovinu lopatami nahadzovali Obyvatelia pracovali väčšinou vo Vajskovej, na celý týždeň. Z práce sa vracali v piatok do vozíkov a behári (chlapi, ktorí manipu- Dubovej, Podbrezovej a Piesku. V 18. sto- večer, zo vzdialenejších pracovísk v sobotu lovali s vozíkmi) ich dopravovali ku šach- ročí sa železo v hospodárstve začína čoraz predpoludním, aby sa mohli z týždennej te (zvislá alebo šikmá podzemná chodba) väčšmi uplatňovať a tým sa aj horehronské práce v lese obriadiť a pri dome vykonať v podzemí. Druhá partia behárov pracovala erárne hutníctvo železa dostáva nielen do naliehavé práce. Na pracovisku bývali v pri- na povrchu a rudu po koľajniciach dopra- popredia, ale predstavuje v tomto regióne mitívnych kolibách, pokrytých smrekovým vovala od výťahu v strojovni ku flotačke, hlavné banské a hutné výrobné odvetvie. lubom. Spávali na zemi, na vrstve čečiny. kde sa pracovalo na 3 zmeny, od pondelka Erár rozšíril a zdokonalil výrobu v Hronci, Varili a kolibu v zime súčasne vykurovali rána do soboty večera. Z násypníka sa ruda vnikal do miestnych ťažiarskych spoloč- ohňom na otvorenom ohnisku založenom spúšťala do drvičov, odtiaľ do tzv. guľo- ností, postupne sa ich zmocnil a koncom v strede koliby po celej jej dĺžke. Dym vy- vých mlynov, kde sa za mokrého procesu 18. storočia zakladal nové hutnícke pre- chádzal otvorom medzi strešnými plocha- rozomlela na jemno a po pridaní prísad sa vádzky. Od konca 18. do polovice 19. sto- mi. Kuchárilo sa primitívne. V železnom, v 3 odkaliskách oddelila od dreku (hlušina ročia bol Hrončiansky železiarsky komplex ale aj hlinenom hrnci pristavenom k ohňu - kamene, pôda). Vznikal asi 35 %-ný kon- najvýznamnejšou, najväčšou a najmoder- varili husté polievky, alebo z rozvarených centrát. Podľa výpovedí baníkov, po okra- nejšou železiarskou manufaktúrou vo vte- zemiakov zatrepaných trocha múkou kašu joch odkalísk sa z hlušiny oddelili aj kúsky dajšom Uhorsku. Roku 1815 zamestnával - fučku. Za dlhých večerov nahádzali si do zlata. Čiastočne vysušenú rudu z odkaliska hrončiansky závod 185 robotníkov. Na pre- vriacej vody strapačiek (halušiek zo zemia- robotníci vrecovali (bola ťažká a zapáchala) lome tridsiatych a štyridsiatich rokov 19. kového cesta). a furmani z dediny (Ramaj, Huťka (od Ba- storočia dosahoval počet interných zamest- Z histórie obcí banskobystrického a brez- lážov), Grúnik, Mlynár, ...) ju koňmo vozili nancov hrončianskeho komplexu vyše 950 nianskeho regiónu sa dozvedáme, že obec na spracovanie do huty vo Vajskovej (jej robotníkov (baníkov, uhliarov, hutníkov, Medzibrod ako súčasť Horehronia vznikla názov je odvodený od názvu antimón čiže hámorníkov, kováčov atď.) a úradníkov. asi začiatkom 14. storočia. Obyvatelia lesna- biely kov). Vozili ju vo vreciach na dosko- Sociálna štruktúra Breznianskeho okresu tého Horehronia sa od začiatku osídľovania vých vozoch obitých plechom z vnútra. Ne- v r. 1910 bola nasledovná: počet obyvateľov zaoberali chovom dobytka. Na trávnatých skôr vrecia skladovali pri kováčskej šmykni celkom 29.896, z toho sa živilo: poľnohos- pasienkoch a v lese chovali kozy a ovce. Me- na mieste dnešného kultúrneho domu a na podárstvom 6.529, v priemysle, remeslách dzibrod je obklopený od severu výbežkami stanici, odkiaľ ich vlakom prepravili do a v živnosti bolo 11.282, obchodom sa za- Nízkych Tatier a od juhu horami Slovenské- Vajskovej Nevyhnutnou súčasťou areálu bol oberalo 3.013, v doprave pracovalo 1.062 ho Rudohoria. Z južnej a východnej stra- veľký sklad, strojovňa, dielne, zmenáreň v slobodnom povolaní a v štátnej správe ny, kde si Hron razil cestu, objímajú obec - teda šatne, prezliekáreň a neskôr (1943) bolo 1.687, nádenníkov bolo 1.689 a sluhov mierne pahorky a oráčiny. Prvé počiatky bola pristavená ešte jedáleň a vývarovňa. Tu (slúžok) v domácnosti bolo 582. osídlenia na území Medzibrodu siahajú do sa varili pre robotníkov desiatové polievky Najstarší cech v Brezne bol cech kraj- roku 1062. Do roku 1848 patril Ľupčianske- čírov z roku 1604, čižmárov z roku 1617 mu panstvu. Výskumy mnohých geológov a debnárov roku 1630. Cechy mali i klo- zistili, že v západnej časti Nízkych Tatier bučníci, kušnieri, mäsiari, tkáči, sitári, gar- sa nachádza a v minulosti sa aj ťažilo desať biari a kolári. Hutnícke tradície železiarní základných typov minerálov. Jedným mies- a založenie osady v Podbrezovej siahajú tom pre ťažbu bol aj Medzibrod. Kedysi do roku 1840 a ich vznik sa spája s výstav- sa tu ťažilo zlato, v 17.-19. storočí železná bou erárnej pudlovne a valcovne na výrobu ruda a do roku 1948 sa tu ťažila antimónová železničných koľajníc ako aj so začiatkom ruda. Vyťažená ruda sa spracovávala vo flo- železohutníckej veľkovýroby na vrcholo- tácii. Koncentrát obsahujúci 35% antimónu vej technickej úrovni tej doby. Prvý závod sa ďalej spracovával v hutách vo Vajskovej. na výrobu železničných koľajníc a valco- Podľa správy o inšpekcii kutacích prác v r. vaných rúr v Uhorsku, postupne jeden 1938 v Medzibrode nad Hronom pracova- z najväčších štátnych podnikov, koncom lo v bani 33 robotníkov, na povrchu 9, na 19. storočia skoncentroval rozdrobené po- u RAKÁRIK 4/2014 história 17 u hronské železiarstvo do priemyselnej hut- níckej veľkovýroby na svetovej technickej úrovni. Do Podbrezovských železiarní sa dostávali obyvatelia bývalých poddanských obcí, ako Horná a Dolná Lehota, Valaská, Podkonice, Medzibrod, Hiadeľ a ďalších. V dobe najvyššej zamestnanosti (analýza k 19.8.1982) bolo v podniku zamestnaných v priemyselnej činnosti 5373 pracovníkov, 898 THP a z toho 231 majstrov. V neprie- myselnej činnosti bolo zamestnaných 253 pracovníkov z toho 45 THP a 13 majstrov. V podniku celkom bolo zamestnaných 5626 pracovníkov 946 THP a z toho 244 majstrov. Najväčší zamestnávateľ v okrese – Železiarne Podbrezová, našťastie, ešte stále funguje, ale niekdajšie centrum strojárstva je už minulosťou. Z Mostárne Brezno zo- stal len napoly spustnutý areál s viacerými novým domovom. Strávil som tam svoje Niektorí kováči sa špecializujú na umelecké menšími spoločnosťami a ďalšie strojáren- gymnaziálne a mládenecké roky po druhej kováčstvo, výrobu damascénskej ocele, da- ské podniky – Strojárne Piesok, Zlievareň svetovej vojne, hrával som tam ochotnícky maškových nožov a čepelí. Takáto kováčska Hronec, Strojsmalt Pohorelá – prešli „trans- divadlo, organoval som v kostole. Pre Ho- dielňa vytvára unikátne umelecké diela, formáciou“, ktorá smerovala k ich utlmeniu rehronie bolo hospodársky najdôležitejšie ktoré vydržia celý život. Aj v Medzibrode alebo zániku. odvetvie ťažba dreva a jeho domácke či re- bola kováčska dielňa na námestí, kde dnes V 17. a 18. storočí boli obyvatelia Me- meselné spracovanie. Neškolení výrobcovia stojí kultúrny dom. Ako chlapec som obdi- dzibrodu známi ako dobrí poľovníci a vtáč- – „naturisti“ svoje výrobky zhotovovali vo voval prácu kováčov pri podkúvaní koní. nici. Súčasťou každého gazdovstva boli do- väčšom množstve na konkrétnu objednáv- Najviac osôb zamestnávala textilná domác- máce zvieratá. V Medzibrode bol rozšírený ku. Tak pracovali košikári, šindliari aj vý- ka výroba – tkáčstvo, čipkárstvo, výšivkár- chov hovädzieho dobytka, ktorý sa počas robcovia točeného riadu, tesári, stolári či stvo. Látky sa tkali do 10. storočia prevažne sezóny pásol na pasienkoch. Po zbere úro- kolári. Najrozšírenejšie a dodnes najviac v domácnostiach. Vreteno s praslenou bolo dy sa pásol na strniskách. V minulosti bola zachované je pastierske umenie - výroba akýmsi znakom ženy vo všetkých spolo- rozloha pasienkov v Medzibrode oveľa väč- pastierskeho dreveného riadu (črpáky, na- čenských vrstvách. Jeho pomocou sa ručne šia, no v polovici storočia ich zalesnili. Pa- beračky, lyžice, formy na oštiepky) s množ- spriadal ľan i ovčia vlna. Drevené vretená sa senie mal na starosti pastier najatý obcou, stvom dekoratívnych rezbárskych motívov väčšinou nezachovali, zato hlinené alebo ktorý často býval v obecnej pastierni. Pásol a výroba zvukových a hudobných nástro- kamenné prasleny sa nachádzajú na slo- od mája do novembra. Gazdovia mu dávali jov. Výrobe z dreva sa venuje na Horehroní vanských sídliskách vo veľkom množ- od kusa peniaze a obilie a gazdiné chlieb niekoľko jednotlivcov, ktorí zhotovujú roz- stve. Tkali sa rôzne druhy tkanín, hrubšie a koláče. Najdôležitejším domácim zviera- manité dekoratívne predmety, (drevené i jemnejšie, kombinované, farebné... V tom- ťom bola krava, pretože dávala mlieko plastiky, reliéfy) ale aj ľudové hudobné ná- to období sa platilo šatkami (slovo „platiť“ i mäso. Dojenie kráv ustajnených v maštali stroje (trúby, píšťaly, gajdy); môže sa po- súvisí s plátnom). Úzke pruhy látok sa tkali obstarávali ženy. Prvé mlieko po otelení chváliť dokonca aj niekoľkými výrobcami tkacími hrebeňmi alebo doštičkami, širšie kravy – mlezivo - sa dávalo ošípaným. Mlie- kvalitných fujár – nástroja, ktorý je zápisom na tkáčskom stave. Pôvodne ho tvoril verti- ko slúžilo na konzumáciu i výrobu masla do zoznamu UNESCO vyslancom sloven- kálne postavený rám s hlinenými závažia- a syrov. Chudobnejším kravy slúžili aj do skej kultúry v zahraničí. Formou prezentá- mi. So zdokonaľovaním stavu sa presadzo- záprahu. Zaoberali sa chovom oviec, v 18.- cie práce regionálnych rezbárov je každo- valo i samotné tkáčske remeslo. Odevy šili 20. storočí čipkárstvom, výrobou drevené- ročne počas Vianoc v Brezne vystavený ľu- prevažne ženy, a to i urodzené. Zo zviera- ho náradia a podomovým obchodom. Po 1. dový Betlehem. Takmer v každej obci sa cích koží sa šila obuv, kožuchy, čiapky, ru- svetovej vojne sa mnohí vysťahovali. Blíz- príležitostne konajú aj jarmoky ľudových kavice a pod. Výroba obuvi sa zmenila kosť železiarskych podnikov podnietila výrobkov. Donedávna bola na Horehroní v profesionálne remeslo až v období feuda- v minulosti výrobu nožov. V obci bola malá rozšírená domáca výroba plátna a súkna, lizmu. Výroba plátna bola až do vzniku to- píla firmy Michal Zázrivec (brat starého ktoré tvorili základ tradičného ľudového várenskej výroby záležitosťou prevažne do- otca). Prisťahovalci, povolaní zemepánmi odevu. V súčasnosti sa tejto práci venujú máckej výroby, ktorá už v stredoveku, ale do Medzibrodu, po vyklčovaní lesov ženy len ojedinele, dodnes nájdeme vyší- najmä v 18. storočí a v prvej polovici 19. sto- uprostred ktorých ležala obec, začali obrá- vačky takmer v každej obci. Kožušníctvo, ročia nadobudla značné rozmery. Tkáči bať zem, chovať dobytok a doma si obstará- kováčstvo a obuvníctvo boli remeslá spoje- patrili obyčajne medzi najchudobnejších vať chlieb. Pritom sa zaoberali remeslami, né s poľnohospodárstvom. Remeslo sa de- remeselníkov. Najviac ich bolo na sloven- v prvom rade výrobou nožov, čo im posky- dilo z otca na syna a vykonávalo sa sezón- sko-moravskom pohraničí a na Žitnom tovalo dobrý zárobok. Podnet k rozvoju ne. Dodnes sa kožušníckej výrobe venuje ostrove. Na východnom Slovensku pracoval tohto remesla dali železné bane, nachádza- niekoľko remeselníkov v Pohorelej a Šu- väčší počet tkáčov v Bardejove. Najstarší júce sa v okolitých obciach. Medzibrod je miaci. V regióne pracujú aj výrobcovia či- cech v Brezne bol cech krajčírov z roku v okolí známy hlavne pečením harule, žiem, kapcov a krpcov. V každej dedine 1604, čižmárov z roku 1617 a debnárov ochotníckym divadlom a vynikajúcimi zá- bola kováčska dielňa, kde sa vyrábali aj se- z roku 1630. Cechy mali i klobučníci, kuš- bavami. Po vojne sa Medzibrod stal naším kery, capíny, reťaze, háky a kovanie vozov. nieri, mäsiari, tkáči, sitári, garbiari a kolári. u 18 Rhistória AKÁRIK 4/2014 u Na Slovensku vzniklo 50 tkáčskych cechov, koberce pre celú domácnosť. Tkaný kobe- čo na rozšírenosť tohto remesla nebol veľký rec z handier pokojne môžeme označiť za počet. Najstaršie pochádzajú z druhej polo- predchodcu súčasných kobercov. Ešte v mi- vice 16. storočia (Bratislava, Kežmarok, nulom storočí bol povinnou súčasťou výba- Spišská Nová Ves, Trnava). Hospodársky vy slovenských neviest. Keď sa na trhu ob- najviac prosperovalo tkáčstvo v 17. – 19. sto- javili moderné celoplošné a kusové kober- ročí v Banskej Bystrici. Poslední remesel- ce, z domácností sa postupne vytratil. V sú- nícki tkáči pracovali ešte v 50. rokoch minu- časnosti však prežíva svoju renesanciu. lého storočia na juhozápadnom Slovensku. Najčastejšie ho nájdeme vo vidiecky zaria- Tkanie je veľmi stará technika. Už v prave- dených interiéroch, kam vnáša domácku ku, v dobe železnej, kedy ľudia začali pesto- a útulnú atmosféru. Ak máte krosná, výrob- vať poľnohospodárske plodiny, z ktorých ný postup handrového koberca je pomerne dokázali získať priadzu, sa môže hovoriť jednoduchý. Základom je biela osnova, do o tom, že vedeli tkať. Až do vzniku továren- ľa podnebia si aj látky a materiály vyberali ktorej sa kolmo vkladá tzv. útok, materiál skej výroby bola produkcia plátna na území rôzne. Napr. v Egypte alebo v Indii tkali lát- vytvárajúci štruktúru koberca. Farebný Slovenska založená na domáckej výrobe. ku z bavlny a ľanu, zatiaľ čo v Škandinávii, vkladaný materiál tvoria nastrihané zvyšky Tkanie plátna už v stredoveku, no najmä Nemecku, Anglicku tkali z ovčej vlny hrub- látok alebo handier. Pre tradičný handrový v 18. a v 1. polovici 19. storočia bolo na Spi- šie a teplejšie látky. Pravdaže spočiatku ne- koberec je typické strapcové zakončenie. ši, Orave, Liptove i v Šariši a Gemeri zákla- mali také stroje, aké máme dnes. Pracovali Namiesto strapcov sa kedysi používala pás- dom rozvoja plátenníctva. Remeselné tkáč- jednoduchým spôsobom. Zavesili si osnovu ka, ktorá sa však po čase odlepovala, čo ne- stvo bolo v týchto oblastiach rozšírené na konár stromu, alebo zavesenú tyč a dole pôsobilo esteticky. Koberce, na ktorých ne- málo. Svoje uplatnenie nachádzalo v časti bola zaťažená kameňmi – závažiami. Ne- majú byť strapce preto tkáčky ručne obšíva- Slovenska na západ od Žiliny, v ktorej bolo skôr použili dve palice, na ktoré si osnovu jú. Šírku koberca určuje počet nití na- domácke tkanie menej rozšírené. Veľa tká- natočili a zakliesnili medzi koly, ktoré drža- pnutých na osnove. Práve tvorba osnovy je čov pôsobilo na slovensko-moravskom po- li osnovu napnutú. Tkanie handričkových najprácnejšou a časovo najnáročnejšou čas- hraničí a na Žitnom ostrove. Na území kobercov má v Medzibrode svoju tradíciu. ťou tkania. Utkanie metra koberca trvá dnešného Slovensku bolo celkovo 50 tkáč- V minulosti sa tkalo v každej domácnosti. zhruba hodinu a pol. Na dedine mali kros- skych cechov. Najstaršie boli v 2. polovici V súčasnosti je veľmi ojedinelé. Mama sa to ná v každom dome Na dedinách patrilo ke- 16. storočia v Bratislave, Kežmarku, Spiš- naučila u Balážov, kde sa plátno či koberce dysi tkanie k bežným činnostiam. Tkalo sa skej Novej Vsi, Trnave. Najviac tkáčov na tkali skoro každú zimu. Krosná – sú zlože- najmä v zime. Nevesta musela mať vo výba- východe Slovenska bolo sústredených né z bokov, zadného a predného návoja, ve najmenej dvanásť ľanových plachiet, v Bardejove. Najlepšie prosperovalo tkáč- niteľníc, brda a podnoží. Potrebujeme čl- päťdesiat uterákov a zhruba toľko utierok. stvo v 17.–19. storočí v Banskej Bystrici. Re- nok alebo vidlice. Tkáčka šliape na podno- Aj koberce boli potrebné. Pestovali sme ľan meselní tkáči v Košiciach, Bardejove, Ban- že, dvíha nitelnice, ktoré roztvárajú osnovu. a konope, ktoré je dnes zakázané. Keď som skej Bystrici i v iných mestách tkali aj zdo- Pomocou člnka pretká útkovú niť cez osno- bol chlapec, rástlo všade. Ľan močili v mo- bené tkaniny, napríklad bakačíny. Bakačina vu a brdom zatláča útok k sebe buchnutím. čidlách. Miesto zvané „močidlá“ je známe – cvilichová (ľanová) tkanina zdobená pre- Spôsob, ako nite cez seba prechádzajú, na- každému staršiemu Medzibroďanovi. Keď beranými pásmi. Tkáči (tkadleci, kalleci) zývame väzba. Poznáme tri základné väzby ľan z močidla vybrali, rozložili ho po lúke patrili medzi najchudobnejších remeselní- - plátnová, keprová a atlasová. Od základ- a sušili. Keď vyschol, nasledovalo drvenie kov. Ešte v 50. rokoch 20. storočia pracovali ných väzieb sa odvodzujú ďalšie – ripsová, a česanie. Až potom sa mohlo tkať. Z jem- na juhozápadnom Slovensku. Patrónkou panamová. Tkanie patrilo na dedine k bež- ných nití sa tkali plachty, uteráky a obrusy, tkáčov bola sv. Atanázia, zobrazovaná ným domácim prácam. Táto technika zho- z tých hrubších vrecia na múku. Plátno sa s hviezdou na prsiach. Keď chceme začať tovovania plátna alebo handrových kober- tkalo viackrát do roka, pretože sa tkalo nie- tkať, je potrebné venovať príprave veľkú po- cov je na Slovensku známa od 11. storočia. koľko druhov. Plátno jednoduché na posteľ- zornosť. Zabezpečiť si tkáčsky stav – kros- Jednofarebná alebo pestrá utkaná textília né plachty, plachtičky, mužské a ženské ná, nitelnice, brdo, člnky, cievky a hlavne pôvodne slúžila na pokrývanie stien, koní, košele. Plátno s pásikmi na uteráky a utier- priadzu. Práca okolo tkania začína prípra- slamy v posteliach alebo ako prikrývka. ky a plátno ozdobne na oplecka, zástery, vou nití na osnovu tkania. Používa sa najmä Ako koberec sa začala používať až neskôr, prikrývky na postele, prestieradla, a ode- bavlnený pamok. Pri snovaní na koberce sa s nástupom drevenej dlážky. Handrový ko- dze. Najrozšírenejšie remeslá na Slovensku využíva farebnosť pamoku na vytvorenie berec slúžil nielen na zmiernenie chladu, bolo obuvníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo, vzorky. Pri snovaní na plátno sa využíval aj ale aj na skrášlenie obydlia. Klasickým re- mlynárstvo, kováčstvo, stolárstvo a mäsiar- ľan, na tkanie na štyroch, šiestich a ôsmich meslom na území Slovenska je odpradávna stvo. Vykonávali sa väčšinou na dedi- niteľniciach sa snuje pamokom. Na kros- ručné tkanie. Najmä v oblasti horní Oravy nách. Aj v Medzibrode si pamätám na ková- nách tkať vedela aj naša mama. Pamätám, a Spiša bolo v 18. a 19. storočí ručné tkanie ča (Kútika), krajčíra (Sokola), stolára keď tkala handričkové koberce a plátno, hlavným zdrojom príjmu. Plátno sa vyváža- (Mikloša), mlynára (Peťku), mäsiara (Ra- z ktorého mi ušila trenírky. Tkanie sa vyví- lo a so ziskom predávalo ďaleko na trhoch maja) a obuvníka. jalo v rôznych častiach sveta nezávisle od v Uhorsku, Bulharsku, Rumunsku, Turecku Čo povedať o predkoch na záver? V rodine seba. Podľa podnebia si aj materiály vybera- i v Egypte. Tradičné schopnosti a zdedené považujeme Horehronie za kolísku nášho li rôzne. Napr. v Egypte alebo v Indii tkali skúsenosti začali tkáčky pred viac než sto domova. Tu žili a pracovali naši predkovia. z bavlny a ľanu, zatiaľ čo v Škandinávii, Ne- rokmi znovu šikovne využívať k domácej Tu zapustili svoje korene, tu zakladali svoje mecku, Anglicku tkali z ovčej vlny hrubšie výrobe kobercov. Bez straty sa učili zužit- rodiny, sem na toto územie doniesli kolísky a teplejšie tkaniny. Tkanie sa vyvíjalo v rôz- kovať ostatky látok a obnoseného šatstva. pre svoje potomstvo, tu skladali svoje una- nych častiach sveta nezávisle od seba. Pod- Takto si gazdinky lacno utkali handričkové vené kosti na večný odpočinok. RAKÁRIK 4/2014 šport/história 19 Keď dorastenci nie sú siroty Už ste si niekedy všimli, že dospelí fut- jednoty je to najväčší úspech medzibrod- ne. O svojich kvalitách presvedčili najmä balisti majú okolo seba toľko opatrovní- ského futbalu, i keď futbalu mladého. Je na jar, keď dosiahli skóre 38:4 s 19 bodmi, kov, že im tá pozornosť niekedy aj uško- pravda, že dospelí hrajú o dve triedy niž- to znamená, že z 11 zápasov 9 vyhrali, 1 dí, ale dorastenci cestujú na zápasy bez šie a tak vyššia súťaž i dobrá hra mladých remizovali a 1 prehrali. Prečo len jedenásť? vedúceho, na vlastnú päsť, ako siroty. A to priťahovala záujem fanúšikov, čo predtým To zapríčinili družstvá z Cígľa a Seliec, kto- nie je prípad ojedinelý, ale veľmi častý. v Medzibrode nebývalo. V čom je tajomstvo ré do Medzibrodu na zápas neprišli. Báli O to viac nás prekvapuje postup mladých úspechu tejto dedinskej jednoty? Problémy sa prehry? Kto vie, jedno je isté, že to nie futbalistov malej jednoty – z Medzibrodu majú ako všade, rozdiel je len v tom, že tu je športové. Celkové skóre dosiahli 59:15 do krajského majstrovstva. si vedia poradiť, aj s peniazmi. Nezalamujú a 35 bodov. Doma za celú súťaž dovolili sú- perom, a boli to Dolné Hámre, vsietiť dva góly, jediné, ktoré dostali do vlastnej sie- te. Najvýraznejšie víťazstvá dosiahli nad Kremnicou a Lovčou 8:0. A týchto niekoľ- ko čísel stačí na to, aby sme sa presvedčili, že postup nebol vôbec náhodný. Ako bude teraz? Krajské majstrovstvo je náročnejšia súťaž na poňatie hry, ale v Medzibrode vedeli, že i na vzdialenosti. Z toho druhého ich však už hlava nebolí. Družstvo kúpi autobus, ktorý v nedeľu prepožičia futbalistom. Akú úlohu budú medzibrodskí futbalisti hrať, záleží predo- všetkým na hráčoch. Tu by mali funkcio- nári porozmýšľať o samostatnom trénerovi pre dorast (doteraz trénujú spoločne s áč- kom pod vedením trénera Svetlíka). V Medzibrode to robia s dorastom dob- Horný rad zľava: Jozef Fulajtár, Peter Fulajtár, Jozef Fodor, Ján Bonta, Stanislav Hrk, Vladimír Sokol re. Otázka by bola, prečo to tak nie je aj Dolný rad zľava: Milan Bacúlik, Štefan Stančev, Ján Kadlec, Ľubomír Filip, Huťka Marian inde vo väčších a veľkých jednotách. V Medzibrode, vo Zvolene, Prievidzi, Ru- Je to obec s 1500 obyvateľmi. Akých sú rukami, ale robia brigády, športové zábavy žomberku venujú viac pozornosti dorastu v kraji stovky, ale tiež obec, akú by sme a majú i dosť ochotných rúk, čo pomôžu. ako v minulosti už aj preto, že prišli na to, nenašli. Jej futbalistom patrí miesto me- V tom je časť tajomstva. Sami dobrovoľní že starostlivosť o dorast je najlepšia záru- dzi dvanástimi najlepšími dorastenecký- pracovníci okolo dorastu (nie je ich veľa, ka dobrého A-mužstva. Úspechy neprídu mi družstvami v kraji. Noví súperi z Me- Tešínsky, Florián Haviar a Matin Haviar) hneď. Treba počkať. Keby tak rozmýšľali dzibrodu, chlapci z Ružomberku, Považ- by nestačili, keby ich úsilie narážalo na aj inde, dočkali by sa zvýšenia výkonnosti skej Bystrice, Liptovského Mikuláša nikdy nepochopenie výboru a TJ a ostatných zlo- nášho futbalu v kraji, ktorý nie je na takej tam neboli a vari ani o tejto obci nepočuli. žiek, ale práve toto je v Medzibrode dobré úrovni, ako by sme chceli. Od jesene sa tam budú stretávať s nováči- a v tom je tá druhá časť tajomstva. Autor: Vlasta Luptáková kom súťaže. Ale teraz o tom, ako sa držali chlapci Článok dodal Ján Šutka a zverejnený Za dvanásť rokov činnosti telovýchovnej v dresoch Družstevníka v uplynulej sezó- bol 6.8.1966 v denníku SMER Jeseň bez prehry Posledné 3 zápasy v jesennej časti zvlá- dlo naše družstvo bez zaváhania a získalo v nich plný počet 9 bodov pri impozant- nom skóre 17:2. Po povinných domácich víťazstvách 5:1 proti Bacúchu a 7:1 s Čier- nym Balogom prišla na záver v poslednom kole čerešnička na torte v podobe veľké- ho derby v Slovenskej Ľupči. Všetci ľudia u 20 Ršport AKÁRIK 4/2014 u okolo medzibrodského futbalu si vzhľa- kom vydarený záver jesene, ktorý však najdôležitejšie, aby sa deti hýbali a získali dom na aktuálnu formu obidvoch druž- bol po sérii 3 víťazných zápasov pokazený lásku k futbalu a výsledky sú až na dru- stiev uvedomovali, že práve teraz nadišiel hladkou prehrou 3:0 v derby zápase v Slo- hom mieste. správny moment na zlomenie kliatby ľup- venskej Ľupči. S celkovým umiestnením Na záver by som sa chcel v mene celé- čianského ihriska, na ktorom naši chlapci a prístupom hráčov počas jesennej časti ho výboru TJ Sokol Medzibrod poďakovať doteraz prehrali všetky 3 vzájomné zápasy možno vysloviť spokojnosť a zostáva veriť, všetkým ľudom (hráčom, trénerom, spon- v 5. lige. že postupne sa poniektorí títo hráči budú zorom, fanúšikom), ktorí akoukoľvek for- Už prvý polčas jednoznačne ukázal, kto pomaly zaraďovať do A družstva. mou prispeli k rozvoju nášho klubu, ktorý bude pánom na ihrisku a po čistom het- Svoje turnaje odohralo aj družstvo prí- vynikajúco reprezentuje našu obec. Takis- riku Martina Sedliaka odchádzalo naše pravky, ale bohužiaľ celkovú tabuľku som to všetkým spoluobčanom prajem krásne družstvo do kabín s pohodlným vedením nenašiel ani na stránke okresného futba- a pokojné prežitie vianočných sviatkov 3:0. Po prestávke naši hráči našťastie už lového zväzu. V tejto kategórii je aj tak a všetko dobré do Nového roku 2015. nedopustili opakovanie zlyhania z Hro- chote, bezpečne kontrolovali vývoj zápa- 5. liga - skupina C Dorast, 4. liga - skupina C su a celkový výsledok na ohromujúcich 1. Medzibrod 13 11 2 0 51: 8 35 1. Selce 12 10 0 2 55:14 30 5:0 ešte prikrášlili na záver jesene gólovo 2. Pliešovce 13 8 2 3 31:20 26 2. Kremnica 12 10 0 2 44: 8 30 prebudený Peter Sokol a Milan Gregor. Po 3. Šalková 13 7 3 3 32:10 24 3. Dobrá Niva 12 9 1 2 40: 9 28 zápase si tak mohli hráči spolu s divákmi 4. Hrochoť 13 7 3 3 22:19 24 4. Bzovík 12 8 1 3 44:12 25 vychutnávať ďakovačku za celú jesennú 5. Sásová 13 6 4 3 23:18 22 5. Slov. Ľupča 12 8 1 3 37:17 25 časť, akú poznáme z televíznych obrazo- 6. Lieskovec 13 5 6 2 22:12 21 6. Pliešovce 12 6 1 5 23:21 19 viek v zahraničí. 7. Repište 13 6 3 4 20:23 21 7. Medzibrod 12 6 0 6 28:25 18 Aktuálny pohľad na tabuľku je síce 8. Č. Balog 13 5 2 6 21:25 17 8. Kremnica 12 5 1 6 23:26 16 veľmi príjemný, ale treba zostať na zemi. 9. Priechod 13 4 3 6 16:26 15 9. Vígľaš-Pstruša 12 5 0 7 30:31 15 V jarnej časti čaká naše družstvo až 8 zá- 10. Podlavice 13 4 2 7 21:25 14 10. Kriváň 12 3 1 8 24:45 10 pasov na súperových ihriskách, takže tre- 11. Slov. Ľupča 13 3 3 7 14:25 12 11. Lovčica-Trubín 12 3 0 9 24:74 9 ba ísť s pokorou krok po kroku a veriť, že 12. Štiav.Bane 13 3 1 9 15:38 10 12. Kováčová 12 2 0 10 20:50 6 na konci bude dôvod na veľké oslavy. 13. Bacúch 13 2 1 10 14:33 7 13. Hliník n. Hronom 12 0 0 12 6: 71 0 Aj družstvo dorastencov predviedlo cel- 14. Voznica 13 2 1 10 17:37 7 - ihu - Stolnotenisová spokojnosť Počas dlhých jesenných a zimných ve- na domáci zápas proti favorizovanému Všetky družstvá ďakujú svojim fanú- čerov sa naplno rozbehli stolnotenisové Breznu „B“. šikom za podporu v roku 2014 a takisto súťaže a pred vianočnou prestávkou sa C družstvo vo svojej úvodnej sezóne v 5. Vás pozývajú na svoje domáce zápasy už dostali do svojej polovice. S výkonmi lige naberá postupne skúsenosti, hráči si aj v roku 2015. Vstup na zápasy je voľný a umiestnením našich 3 družstiev panuje zvykajú na rôzne herné štýly. Okrem 4 ví- a ich program spolu so všetkými štatistic- spokojnosť, pretože zodpovedajú predse- ťazstiev nad nižšie postavenými tímami do- kými údajmi nájdete na www.stolnytenis- zónnym predpokladom a ambíciám. kázali prekvapiť aj remízami 9:9 na stoloch bb.webnode.sk. A družstvo podľa predpokladov nestači- Dubovej „A“ a takisto Malachova „B“. - ihu - lo na popredné družstvá súťaže, ale na druhej strane nižšie postavené tímy bezpečne 4. liga 5. liga porážalo. V poslednom kole úvodných zá- 1. Riečka 10 10 0 0 145: 35 40 1. Predajná „B“ 13 13 0 0 193: 41 52 pasov nastúpi po Novom roku proti Luča- 2. Predajná „A“ 10 8 0 2 108: 72 34 2. Valaská 13 10 1 2 151: 83 44 tínu A. Predpokladá sa, že počas odvetnej 3. Podkonice „B“ 12 10 1 1 155: 61 43 3. Brezno „B“ 10 7 0 3 109: 71 31 časti budú naši hráči bojovať o konečné 6. 4. Selce „B“ 12 8 1 3 142: 74 37 miesto s družstvom Magenty. 4. Podkonice „A“ 10 6 1 3 102: 78 29 5. Lučatín „B“ 13 7 2 4 126:108 36 B družstvo zatiaľ s prehľadom napĺňa 5. Lučatín „A“ 10 6 1 3 94: 86 29 6. Predajná „C“ 13 7 1 5 128:106 35 predsezónny cieľ vyhnúť sa posledným 2 6. Medzibrod „A“ 10 5 1 4 89: 91 26 7. Dubová „A“ 13 6 2 5 112:122 33 miestam a tým priamemu zostupu alebo 8. Sloven. Ľupča 12 6 0 6 89:127 30 7. Magenta 10 4 2 4 97: 83 24 baráži s druhým tímom 5. ligy. Dôležité 9. Malachov „B“ 12 5 1 6 116:100 28 záchranárske body získali za domáce ví- 8. Selce „A“ 10 3 1 6 83: 97 20 10. Medzibrod „C 13 4 2 7 100:134 27 ťazstvo 10:8 proti Ľubietovej a remízu 9:9 9. Ľubietová 10 3 0 7 69:111 19 11. Cobra 13 4 1 8 99:135 26 v Selciach. Pokiaľ zvládnu dohrávané stret- 10. Medzibrod „B“ 9 2 2 5 69: 93 17 12. Braväcovo „B“ 13 2 0 11* 65:169 18 nutie proti Braväcovu A, tak by v odvetnej 13. Lučatín „C“ 13 1 0 12 69:165 16 11. Malachov „A“ 10 0 1 9 48:132 11 časti nemali mať problémy so záchranou. 14. Dubová „B“ 13 0 0 13 57:177 13 V úvodnom zápase v roku 2015 nastúpia 12. Braväcovo „A“ 9 0 1 8 49:113 10 Braväcovo „B“ má 1 kontumačnú prehru bez priznania bodu

Rakárik štvrťročník o dianí v Medzibrode 4/2014 n Vydáva a distribuuje zadarmo do všetkých domácností Obec Medzibrod n Tlač a grafické spracovanie: DALI-BB, s.r.o., Banská Bystrica n Redakcia: Katarína Sálišová, Andrea Bellušová, Ing. Silvia Tešínska, Ing. Ivan Huťka n Okienko malého Rakárika: Mgr. Zuzana Huťková, Mgr. Drahoslava Dobošová n Sídlo redakcie je na obecnom úrade, email: [email protected] n Neprešlo jazykovou úpravou.