Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

HÚSENICE MOTÝĽOV () AKO ŠKODCOVIA NA DREVINÁCH V URBANIZOVANOM PROSTREDÍ

THE BUTTERFLY CATERPILLARS (LEPIDOPTERA) AS PESTS OF WOODY PLANTS IN URBAN ENVIRONMENT

Ján Kollár, Pavel Hrubík

ABSTRACT

The submitted work is based on research activities oriented on biotic pests quantitative structure evaluation in Nitra City in years 2003-2006. In seven urban localities comprising different greenery categories (City park, Nitra river quay, public greenery, interblock vegetation, street greenery and inherent road vegetation). The evaluation work started with direct terrain exploration in the selected localities. The harmful factors has been registered according the locality and plant host, respectively. Observed data were directly recorded, eventually some samples for more detailed processing and assessment were collected and exploited as herbal samples and/or preparations for final evaluation. The number of pests detected on woody plants in selected localities amounted to 259 species, where 73 species represented the Lepidoptera order, making 28 % of the total. This share was the highest, the other orders participated with distinctly lower species amounts, what indicates the butterflies importance for the potential impairment of urban greenery. The most important from this point of view are both, the autochthonous and the allochthonous species, as with those (Cameraria ohridella Deschka&Dimic, Phyllonorycter platani Std., Hyphantria cunea Drury, Lymantria dispar L., Euproctis chrysorrhoea L.,.... ) is often connected the calamite occurrence. These species belong mostly into the families of Gracillariidae and Lymantriidae. To prevent their massive multiplying and potential calamity, there is necessary to monitor the populations of relevant species and followingly apply rational safety arrangements.

KEY WORDS: insect pests, urban greenery, Lepidoptera

ÚVOD

Motýle žijú všade na svete, kde je len život hmyzu možný. Poznáme vyše 100 000 druhov (Stanek, 1977). Mound (1993) uvádza až okolo 200 000 nočných a denných druhov motýľov. Jedná sa o hmyz holometabolický, čo znamená, že majú životný cyklus s „úplnou“ premenou. Z vajíčok sa liahnu húsenice, ktoré sa po niekoľkom zvlečení zakuklia a z kukly sa vyliahne dospelý hmyz. Je to druhovo i početne rozsiahly a hospodársky významný, skoro výhradne suchozemský rad hmyzu. Ich veľkosť v rozpätí krídiel kolísa od 3 mm (Gracillariidae, ) do 30 cm (juhoamerická mora Thysania agrippina Cr.). Hlavu majú ortogonátnu, pohyblivú, ústne ústroje cicavé. Druhy s dobre vyvinutým cuciakom (proboscis) prijímajú potravu. Druhy so zakrpateným cuciakom potravu neprijímajú, žijú len krátku dobu a skoro po vyliahnutí a kopulácii kladú vajíčka. Samičky kladú vajíčka spravidla na hostiteľské rastliny (Křístek, Urban, 2004). Vyliahnuté larvy (húsenice) sa živia

350 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

rastlinou potravou. Práve húsenice motý ľov sa stávajú fyziologickými a technickými škodcami pestovaných rastlín. Húsenice spôsobujú ve ľké škody hlavne na lesných porastoch, kde sa v ur čitých periódach vyskytujú v obrovských množstvách a stávajú sa doslova „metlou“ našich lesov (napr. Lymantria monacha L., Lymantria dispar L.). Poškodené stromy sú oslabené, následkom čoho usychajú a musia by ť pred časne vyrúbané. Z lesných porastov vä čšina druhov prechádza aj do zóny mestskej zelene, kde dôsledkom škodlivého pôsobenia húseníc dochádza k znižovaniu estetickej hodnoty drevín. Dreviny sa okrem negatívneho pôsobenia škodlivých organizmov musia vyrovnáva ť aj so zhoršenými klimatickými a pôdnymi podmienkami mesta, čo vyvíja na dreviny ve ľký tlak. Takto oslabené dreviny potom ľahšie podliehajú chorobám a škodcom. Takisto ako aj v lesných porastoch sa v ur čitých rokoch vyskytujú v mestskom prostredí periódy premnoženia populácie niektorých, hlavne polyfágnych druhov. V roku 2005 Lesnícka ochranárska služba zaznamenala na území viacerých krajov Slovenska v mestských podmienkach premnoženie mníšky ve ľkohlavej Lymantria dispar L. a lokálne aj intenzívne premnoženie menej významných listožravých škodcov. Jednalo sa hlavne o mníšku zlatoritku ( Euproctis chrysorrhoea L.) a alochtónne druhy, spriada ča amerického ( Hyphantria cunea Drury) a ploská čika pagaštanového ( Cameraria ohridella Deschka & Dimic). Pre výsadbu v urbanizovanom prostredí vykazujú vhodnejšie pestovate ľské vlastnosti a odolnos ť cudzokrajné druhy drevín oproti domácim druhom. Avšak autochtónne druhy motý ľov sa ve ľmi dobre prispôsobili aj introdukovaným drevinám. Kvôli nedostato čnej kontrole importovaného sadbového materiálu sa k nám dostáva množstvo nových cudzokrajných druhov hlavne z radu Lepidoptera , ktorí okrem introdukovaných drevín poškodzujú aj domácu dendroflóru. Jedná sa hlavne o rôzne mínujúce druhy z čeľade Gracillariidae. Tieto však vä čšinou znižujú len estetickú hodnotu drevín mínovaním listov, ale pri masívnom premnožení môže dochádza ť k pred časnej defoliácii stromov. Napríklad sú časným problémom, ktorému sa venuje ve ľká pozornos ť je nieko ľko milimetrov ve ľký motýlik Cameraria ohridella (Deschka & Dimic), ktorý spôsobuje obrovské škody na pagaštanoch konských. Vä čšie obavy však vzbudzujú listožravé druhy (defoliátory) ako je napríklad severoamerický druh spriada ča Hyphantria cunea (Drury), ktorý spôsobuje ve ľké škody nielen v mestskom prostredí, ale i v lesných porastoch. Nasledujúci príspevok zahr ňuje najvýznamnejších zástupcov lepidopter v mestskom prostredí z poh ľadu ochrany rastlín. Medzi nimi môžeme nájs ť aj chránené alebo vzácne druhy, ktoré sú neodmyslite ľnou sú čas ťou mestskej zelene.

PREH ĽAD LITERATÚRY

Sú časné tempo urbanizácie a industrializácie, využívajúce vedecko-technický pokrok, vyvoláva zna čné zmeny v krajine. Najmä vo ve ľkých sídlach vystupuje do popredia zhoršená kvalita životného prostredia a je zjavná prevaha technických umelých prvkov (objektov a plôch) nad prírodnými prvkami (Hrubík, 1988). Civiliza čné vplyvy na zele ň, ohrozovanie a poškodzovanie zelene exhalátmi v mestských podmienkach vedú v sú časnosti k používaniu cudzokrajných drevín , ktoré sú vo či škodlivým faktorom odolnejšie ako domáce dreviny. Cudzokrajné dreviny prenesené do nových podmienok sa prispôsobujú aj k živej zložke prostredia, predovšetkým k domácim rastlinám a živo číchom. Činitele živého prostredia sa zase prispôsobujú týmto drevinám. Introdukciu drevín sprevádzajú zmeny druhovej skladby škodcov. Tieto zmeny vznikajú jednak prenosom /zavle čením/ škodcov

351 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

nových pre danú oblas ť, ako aj prechodom z domácich rastlín na rodovo príbuzné alebo celkom odlišné introdukované dreviny. V arboréte sa touto problematikou zaoberali podrobnejšie (Hrubík, 1976). Pod ľa Hrubíka (1991) sa škodlivá entomofauna mestskej zelene je rôznorodá a formuje sa rôznym spôsobom: • ve ľká čas ť škodcov preniká do mestskej zelene so sadbovým materiálom zo škôlok (sú to predovšetkým druhy troficky úzko viazané na živite ľské dreviny); • ďalšie zriedkavejšie sa vyskytujúce druhy môžu by ť zavle čené s introdukovanými drevinami; • niektorí škodcovia sa prispôsobili zmeneným podmienkam mestského prostredia, stali sa špecifickými obyvate ľmi miest a ľahko prenikajú do nových výsadieb; • niektoré škodlivé druhy prechádzajú do mestskej zelene z okolitých lesov a často tu spôsobujú vä čšie škody; • zo susedných ovocných sadov, záhrad, po ľnohospodárskych pozemkov prechádzajú na okrasné dreviny aj niektorí polyfágni škodcovia. Živo číšny škodcovia drevín predstavujú po četnú skupinu druhov fytofágneho hmyzu, existen čne viazaného na lesné alebo okrasné dreviny. Sú to prevažne stenofágne živo číchy prispôsobené na žer na lesných drevinách, vyskytujúcich sa tiež v mestskej zeleni. Medzi nimi sú polyfágne a oligofágne druhy, ktoré sú najpo četnejšie na listnatých drevinách a monofágne druhy ktorých je menej a viažu sa najmä na ihli čnaté dreviny. Pod ľa charakteru poškodenia spôsobuje hmyz: vyciciavanie štiav z listov a stebiel, vytváranie rôznych hr čiek a novotvarov, mínovanie listov, obžieranie a skeletovanie listov, tvorbu zámotkov, žer kvetov a semien drevín a pod. Zo skupiny fytofágov s hryzavým ústnym aparátom sú najpo četnejšie húsenice motý ľov (Lepidoptera ) (Hrubík, 2005). Početné druhy motý ľov mínujú listy, pú čiky, výhonky, kvety, plody a živé alebo odumreté drevo. Mnohé druhy sú obávanými fyziologickými a technickými škodcami pestovaných rastlín, prípadne zásob (K řístek, Urban, 2004). Tým, že hmyzie defoliátory požierajú listy, zmenšuje sa listový povrch a znižuje sa fotosyntéza. Dochádza tak v kone čnom dôsledku k nerovnomernému prírastku dreva a k jeho nižšej kvalite. Húsenice motý ľov patria z hmyzu k najvýznamnejším defoliátorom listnatých drevín, z čoho vyplýva ich ve ľký hospodársky význam (Kulfan, 1990). Najvä čšiu pozornos ť je treba venova ť mínujúcim a listožravým polyfágnym druhom z radu Lepidoptera (Hrubík, Kollár, 2006). V metskej zeleni je druhovo najviac zastúpená skupina mínujúceho hmyzu. Patria sem druhy motý ľov, ktorých ve ľkos ť sa po číta v milimetroch. Ich larvy vytvárajú míny rôznych tvarov a ve ľkostí na bylinách a drevinách. Pretiahnuté hadovité míny sú charakteristické pre čeľaď Nepticulidae, púzdrovité míny pravidelného alebo nepravidelného tvaru pre druhy z čeľade Gracillariidae. Larva sa živí listovými pletivami medzi hornou a spodnou epidermou listu, čím vytvára už spomínanú mínu (Csóka, 2003). Listožravých druhov motý ľov je menej, ale ich larvy ähúsenice) sú pomerne vä čšie a ve ľmi žravé, ktoré sú schopné skonzumova ť vä čšiu čas ť listovej čepele, alebo celý list a mnohokrát aj listov viac. Výsledkom je smutný poh ľad napríklad na zdevastované stromoradia okolo ciest (Pultar, 2004). Medzi našimi motý ľmi sa najviac škodcov vyskytuje v čeľadi mníškovitých ( Limantriidae ). Mnohé z mníškovitých druhov majú sklon k premnoženiu (Ponec, 1960). Ke ďže sa húsenice často vyskytujú vo ve ľkom po čte a sú schopné za krátky čas skonzumova ť ve ľké množstvo rastlinného materiálu, treba proti nim v čas zasiahnu ť (Veser, 2001). Kontrola a ochrana proti hmyzím

352 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

škodcom je podrobne rozpracovaná vo viacerých publikáciách (Novotný, Zúbrik, 2004, Zahradník, 2005, Holuša, Weiser, 2005, Nienhaus, Butin, Böhmer, 1998 a ďalší).

CIE Ľ PRÁCE

Cie ľom tohto výskumu bolo zhodnoti ť zdravotný stav drevín a kvalitatívnu štruktúru biotických škodcov v urbanizovanom prostredí na vybraných lokalitách mesta Nitry. Práca je zameraná hlavne na sledovanie výskytu hmyzích škodcov, ktorí sa na vybraných lokalitách nachádzajú.

METODIKA PRÁCE

Základom výskumu bol priamy terénny výskum na vybraných modelových územiach rôznych kategórií zelene (uli čné výsadby, výsadby pozd ĺž cestných komunikácií, parky, medzibloková zele ň, pobrežná vegetácia a pod.). Po čas terénneho prieskumu sa vykonával podrobný zápis rozsahu a charakteru poškodenia, odber vzoriek škodlivých činite ľov. Vzorky sa spracovávali do herbárov a evidovali sa pod ľa hostite ľskej rastliny a lokality. Na základe zdokumentovaného materiálu sa determinovali jednotlivé druhy škodcov. Druhy škodcov sa identifikovali naj častejšie pod ľa symptómov poškodenia (požerky, sfarbenie asimila čných orgánov, zmeny tvaru, vývojové štádiá hmyzu a pod.).K identifikácii nám bola nápomocná odborná literatúra i fotodokumentácia priebežne zhotovovaná po čas prác v teréne. V niektorých prípadoch sa využila aj laboratórna technika (lupa, mikroskop). Modelové lokality sme sledovali tri vegeta čné obdobia, pri čom prieskum stanoviš ťa sa vykonával trikrát za vegeta čné obdobie.

VÝSLEDKY

Po čas trojro čného výskumu sme v meste Nitra zaznamenali na hostite ľských drevinách zvýšený výskyt nasledovných druhov lepidopter:

čeľaď: Gracillariidae

Cameraria ohridella (Deschka & Dimic) Spôsobuje pred časné usychanie a opad listov na pagaštane konskom Aesculus hippocastanum L. a na mnohých miestach sa vyskytuje vo ve ľkých množstvách. Ploská čik pagaštanový bol pozorovaný okolo roku 1984 prvý krát v okolí Ohridského jazera v Macedónsku. V roku 1986 bol pomenovaný ako Cameraria ohridella (Deschka & Dimic). Odtia ľ sa pravdepodobne náhodne dostal do strednej európy (Rakúska). V nasledujúcich rokoch sa druh za čal rozširova ť ve ľkou rýchlos ťou prakticky do všetkých susedných štátov (okrem Švaj čiarska). Po prvýkrát bol druh zaregistrovaný na Slovensku v roku 1994 v okolí Bratislavy.

Phyllonorycter platani Std. Je to druh mínujúci všetky druhy platanov (Platanus occidentalis L., Platanus x acerifolia (Ait.) Willd., Platanus orientalis L.). Bol zaznamenaný aj kalamitný výskyt, kedy okrem mín vyskytujúcich sa na spodnej strane (čo je typická lokalizácia míny) sa vyskytovali míny aj na vrchnej strane.

353 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

Phyllonorycter leucographellus (Zeller) Na niektorých lokalitách po četne sa vyskytujúci druh mínovní čka, poškodzujúci listy druhu Pyracantha coccinea Roem. Na povrchu listov sa vytvárajú míny, ktoré kopírujú strednú žilku. Ide o juhoeurópsky druh, ktorý sa do Európy pravdepodobne dostal ľudským pri činením.

Phyllonorycter platanoidella Joan Ve ľmi často sa vyskytoval na našich domácich druhoch javorov ( Acer platanoides L., A cer pseudoplatanus L.). Larvy vytvárajú na spodnej strane listov púzdrovité míny sťahujúce listovú čepe ľ. Na vrchnej strane nad mínou je vidite ľné skeletovanie.

Phyllonorycter froelichiella Zll. Na druhu Alnus glutinosa (L.) vytvára zo spodnej strany listov púzdrovité míny, ktoré silne s ťahujú listovú čepe ľ. Jeho výskyt v meste Nitra je pomerne častý.

Phyllonorycter ulmifoliella (Hbn.) Tento druh sa vyskytuje a poškodzuje hlavne listy rôznych druhov brestov ( Ulmus glabra Huds., Ulmus laevis Pall.), ale pomerne často sa objavoval aj na listoch briez (Betula verrucosa Ehrh., Betula pubescens Ehrh.). Vytvára mechúrikovitú mínu na spodnej strane listu, ktorá s ťahuje čepel.

Phyllonorycter tenerella Joan. a Phyllonorycter quinnata Geoffr. Oba druhy sa ve ľmi často a ob čas vo ve ľkých množstvách vyskytujú na listoch hraba oby čajného Carpinus betulus L. Vytvárajú púzdrovité míny: P. tenerella na rubovej strane a P. quinnata na vrchnej strane listov.

Phyllonorycter maestingella Zll. Výskyt v pomerne ve ľkých množstvách bol zaznamenaný na druhu Fagus sylvatica L. Na spodnej strane listov larvy vytvárajú púzdrovité míny s ťahujúce listovú čepe ľ. Z opa čnej strany listu je vidite ľné skeletovanie.

Phyllonorycter apparella H. S. Húsenice poškodzujú listy topo ľov ( Populus nigra L., Populus alba L., Populus simonii Carr.). Púzdrovité míny sa vytvárajú prevažne na spodnej strane, ale boli pozorované aj na vrchnej strane listov.

Phyllonorycter cerasicolella Zeller Zvýšený výskyt bol zaznamenaný na druhoch Prunus avium L., a Prunus cerasus L. Larvy vytvárajú podlhovastú púzdrovitú mínu zo spodnej strany listu. S ťahuje listovú čepe ľ.

Phyllonorycter roboris Zeller Hlavne na domácich druhoch dubov ( Quercus robur L., Quercus petraea (Mattusch.)Liebl., Quercus cerris L.)sa v pomerne ve ľkých množstvách vyskytujúci škodca, vytvárajúci na rube listov púzdrovité míny.

Phyllonorycter issikii Kumata Na mnohých miestach mesta sa na lipách ( Tilia platyphylls Scop., Mill., L.) objavujú míny vo ve ľkých množstvách. V niektorých

354 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

prípadoch pokrývajú celú plochu listov. Míny sú púzdrovitého charakteru a sú lokalizované prevažne na spodnej strane.

Parectopa robiniella Clemens a Phyllonorycter robiniellus Clemens Oba druhy mínujú listy rôznych druhov agátov (Robinia pseudoacacia L., Robinia Hispida L.). P. robiniella vytvára nepravidelné, rozvetvené míny na lícnej strane listov, prechádzajúce strednou žilkou. P. robiniellus vytvára míny zo spodnej strany, neprechádzajúce stredom listu.

Xanthospilapteryx syringella (Fabr.) Ide o polyfágny druh, ktorý bol zistený na viacerých rodoch drevín ( Fraxinus sp. , Ligustrum sp. , Syringa sp. , Sambucus sp. ). Larva vytvára široké nepravidelné škvrny míny). Niekedy dochádza k deformácii listu.

čeľaď: Nepticulidae

Stigmella speciosa Frey Larvy vytvárajú hadovité míny z vrchnej strany listov, v ktorých je vidite ľný tmavý pásik exkrementov. Poškodzuje prevažnú vä čšinu našich aj cudzokrajných javorov.

Stigmella carpinella Hein. Častý škodca vyskytujúci sa na druhu Carpinus betulus L. Na vrchnej strane listov sa utvára medzi žilkami k ľukatá hadovitá stužkovitá mína s čiernymi exkrementami v strede.

Stigmella microtheriella Stainton V hojných po čtoch sa vyskytuje na listoch Corylus colurna L., kde vytvárajú dlhé a tenké hadovité míny.

Stigmella subtrimaculella Dufr. Poškodzuje vrchnú stranu listov topo ľov ( Populus alba L., Populus nigra L., Populus deltoides Marsh., Populus simonii Carr.). Larva vytvára krátke k ľukaté hadovité míny vyplnené trusom.

Stigmella plagicolella S. H. Ve ľmi častý škodca okrasných a ovocných druhov sliviek a jabloní. Bol zaznamenaný najmä na Prunus cerasifera Ehrh. a jej kultivaroch a rode Malus sp. Mína má najskôr hadovitý tvar, neskôr prechádza do kruhovitého púzdierka.

Stigmella roborella (Johansson) Tento škodca sa vyskytoval na všetkých domácich a niektorých cudzokrajných druhoch dubov ( Quercus robur L., Q. petraea (Mattusch.)Liebl., Q. cerris L., Quercus x turneri Willd. ‘Pseudoturneri’ ). Vytvára dlhú hadovitú mínu na povrchu listov. V strede je vidite ľný pásik exkrementov.

Stigmella centifoliella Zll. Ve ľmi často vyskytujúci sa škodca na listoch ruží ( Rosa sp. ). Larvy vyhlodávajú na vrchnej strane listov stužkovité míny so stredovým pásikom exkrementov.

Stigmella tiliae Frey

355 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

Spolu s Phyllonorycter issikii Kumata sa vyskytuje na lipách. vytvára tenké, kľukaté hadovité míny s pásikom exkrementov v strede.

čeľaď: Lyonetiidae

Lyonetia clerkella (L.) Škodca bol pozorovaný na viacerých okrasných, ale hlavne ovocných drevinách (Prunus sp. , Malus sp. , Betula sp. , Crataegus sp. ). Larvy vyhlodávajú dlhé stužkovité míny, ktoré sa ku koncu mierne rozširujú. V strede míny sa nachádza tmavý pás exkrementov.

čeľaď: Phyllocnistidae

Phyllocnistis unipunctella Steph. Na listoch topo ľov vytvára dlhé stužkovité míny pripomínajúce stopu slimáka. Poškodzuje druhy Populus alba L., Populus nigra L., Populus simonii Carr. Phyllocnistis saligna Z. Vyskytuje sa na rozli čných druhoch v ŕb ( Salix alba L., Salix viminalis L., Salix matsudana 'Tortuosa'). Larvy vyhlodávajú na rôznych častiach rastliny (listy, výhonky) míny pripomínajúce stopu slimáka.

čeľaď: Tischeriidae

Tischeria ekebladella Bjk. Oproti iným rokom sa míny tohto škodcu na duboch objavovali vo vä čšom množstve. Poškodzovaný bol najmä Quercus robur L.. Ostatné druhy boli napadnuté len slabo. Biela mína sa vytvára na vrchnej strane listu, zaberá ve ľkú čas ť listovej čepele. V strede je vidite ľná okrúhla škvrna, vnútri vystlaná pavu činou, kde sa húsenica kuklí.

čeľaď: Coleophoridae

Coleophora hemorobiella Scop. V roku 2006 sme zaznamenali častejší výskyt tohto škodcu na listoch Spiraea x vanhouttei (Briot.) Zab.. V malom množstve sa vyskytol aj na druhu Spiraea x bumalda Burvénich. Míny majú kruhovité otvory, sú priesvitné bez trusu.

čeľaď: Yponomeutidae

Argyresthia thujella Packard Vyskytla sa prvýkrát v roku 1990. Poškodenie týmto škodcom bolo zaznamenané na druhu Thuja occidentalis L. Húsenica žije v konárikoch tují, ktoré vyžiera zvnútra vrátane pri ľahlých šupinových listov. Napadnutý konárik je svetlozelený až belavý, pri báze vidie ť vyv ŕtaný otvor, z ktorého vypadáva trus.

čeľaď: Tortricidae

Epinotia tedella (Cl.) Poškodené ihlice boli zaznamenané na druhoch Picea abies (L.) Karst., Picea omorika (Pan č.) Purk. a Picea pungens Engelm.. Húsenice vyžierajú minuloro čné

356 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

i tohtoro čné ihlice. Jedna húsenica postupne vyhlodá do jesene asi 12–16 ihlíc, spradie ich jemným pradivom, v ktorom ostáva zachytený trus.

Rhyacionia buoliana (Den. – Schiff.) Škodca sa vyskytoval vo vä čšej miere na druhoch Pinus nigra Arnold, Pinus sylvestris L., menej na druhu Pinus ponderosa Dougl. ex Laws.. Húsenice sa liahnu koncom júna a za čiatkom júla. Zav ŕtavajú sa do pošvy ihlíc, ktoré sú najbližšie k pú čikom, urobia si malý rúrkovitý zámotok a na báze ihlíc spo čiatku vyžierajú ryhy. Asi po 1-2 týžd ňoch (v júli) prelieza húsenica do bo čného pú čika, vyžiera vnútro a v ňom prezimuje. Na jar prechádza do nových pú čikov, kde pokra čuje v žere, zav ŕtava sa aj do stredného, terminálneho pú čika a v prípade, že ešte vypu čí, postupne aj do nového výhonku, ktorý sa ohýba, vädne a usychá.

Cydia splendana Hbn. Tento druh motý ľa bol zistený na plodoch druhov Quercus robur L., Quercus cerris L. Imágo má v rozpätí 16 – 19 mm. Rojí sa v júni až septembri. Sami čky kladú vají čka jednotlivo na ža ľude. Húsenice sa zav ŕtavajú dovnútra plodu, ktorý vyžierajú. Kuklia sa na jar.

čeľaď: Pyralidae

Alispa angustella Hb. Húsenice sa často vyskytovali na plodoch bršlena európskeho Euonymus europaeus L.. Húsenica poškodzuje plody, tým že ich prederavuje. Otvory sú oválne, niekedy sú dva plody spradené pavu činou, z vývrtkov tr čí červenavožltý trus.

Dioryctria abietella (Den. – Schiff.) V najvä čšom množstve sa škodca vyskytoval na šiškách duglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii (Mirbel) Franco). Okrem duglasky poškodzuje aj šišky smreka, jedle, borovice a smrekovca. Húsenice dorastajú až do 30 mm, živia sa semenami a plodovými šupinami šišiek.

čeľaď: Geometridae

Operophtera brumata L. Častý výskyt bol zaznamenaný na viacerých rodoch drevín ( Carpinus sp. , Quercus sp. , Fagus sp. ).Húsenice motý ľa v máji až júni obhrýzajú listy.

Erannis defoliaria Clerck. Húsenice poškodzovali hlavne buky ( Fagus sylvatica L.). Liahnu sa až na jar. Požierajú listy od okrajov alebo špi čky, listy pritom nespriadajú.

čeľaď: Lymantriidae

Lymantria dispar L. Výskyt bol zaznamenaný na viacerých rodoch drevín ( Acer sp. , Quercus sp. , Tilia sp. , Prunus sp. , Rhus sp. )

Euproctis chrysorrhoea L.

357 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

Húsenice poškodzovali najmä druhy javorov ( Acer platanoides L., A. pseudoplatanus L., A. sacchcarinum L.), ale vyskytovali sa aj na iných rodoch (Prunus sp. , Fraxinus sp. , Quercus sp. , Carpinus sp. )

Dasichyra pudibunda L. Zvýšený výskyt sa objavoval len ojedinele na druhoch Juglans regia L., Betula verrucosa Ehrh..

čeľaď: Arctiidae

Hyphantria cunea (Drury) Výskyt bol zaznamenaný iba na druhu Negundo aceroides Moench.

Po čas výskumu boli zistené aj vzácnejšie sa vyskytujúce druhy lepidopter škodiace na drevinách mestskej zelene ako sú Sphinx ligustri L., Lathoe populi (L.), Sphinx pinastri L., Dilima tiliae L. z čeľade Sphingidae; Sesia apiformis (Cl.) z čeľade Sesiidae.

ZÁVER

Výskum uskuto čnený po čas rokov 2003 – 2006 prináša nové poznatky o štruktúre škodlivej entomofauny mesta Nitry. Materiál sa priebežne získaval zo siedmich skúmaných lokalít. Na drevinách bolo zistených 260 druhov škodcov, z toho rad Lepidoptera predstavuje 74 druhov, čo tvorí cca 29 % z celkového po čtu. Prevažnú vä čšinu tvoria druhy z čeľadí Gracillariidae a Nepticulidae . Zna čnú pozornos ť je však treba venova ť aj polyfágnym druhom lepidopter ( Lymantria dispar L., Euproctis chrysorrhoea L., Hyphantria cunea a pod.), ktoré môžu pri premnožení spôsobi ť obrovské škody.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Csóka, G.: Levélaknák és levélaknázók. Agroinform kiadó: Budapest, 2003. 192 s. ISBN 963- 502-785-0 Holuša, J. – Weiser, J.: Biologické postupy boje s lesními šk ůdci. In: Zpravodaj ochrany lesa/ 29. setkání lesník ů t ří generací – svazek 11. Výskumný ústav lesního hospodá řství a myslivosti: Jílovišt ě – Strnady, 2005. s. 18-23. ISBN 80- 86464-46-7 Hrubík, P.: Biotickí škodcovia cudzokrajných drevín. ÚVTIZ: Praha, 1976. 72 s. Hrubík, P. – Juhásová, G. a kol.: Ochrana okrasných rastlín. SPU: Nitra, 2005. 122 s. ISBN 80-8069-545-8 Hrubík, P. a kol..: Pestovanie a ochrana cudzokrajných drevín na Slovensku. Ústav ekológie lesa SAV: Zvolen, 2002. 200s. ISBN 80-967238-5-5 Hrubík, P. – Kollár, J.: Hmyzí škodcovia na drevinách v urbanizovanom prostredí. In: Sídlo-park-krajina IV. SPU: Nitra ISBN 80-8069-810-4 Hrubík, P.: Živo číšni škodcovia mestskej zelene. Veda: Bratislava, 1988. 196 s. Křístek, J. – Urban, J.: Lesnická entomologie. Academia: Praha, 2004. 446 s. ISBN 80-200- 1052-1 Kulfan, M.: Synúzie húseníc motý ľov ( Lepidoptera ) na listnatých drevinách Malých Karpát. Veda: Bratislava, 1990. 144 s. ISBN 80-224-0141-2 Mound, L.: Hmyz. Fortuna print: Bratislava, 1993. 64 s. ISBN 80-7153-069-7

358 Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

Nienhaus, F. – Butin, H. – Böhmer, B.: Atlas chorob šk ůdc ů okrasných d řevin. Brázda: Praha, 1998. 287 s. ISBN 80-209-0275-9 Ponec, J.: Naše motýle. Osveta: Bratislava, 1960. 104 s. Pultar, O.: Defoliáto ři ovocných d řevin I. – beky ňe a jim p říbuzní. In: Zahradnictví 6. Profi press: Praha, 2004. s. 20-23. Stanek, V.J.: Ve ľký obrazový atlas hmyzu. Mladé letá: Bratislava, 1977. 556 s. Supuka, J. a kol.: Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. Veda: Bratislava, 1991. 306 s. ISBN 80-2240-128-5 Veser, J.: Ochrana rastlín v záhradke. Nezávislos ť: Bratislava, 2001. 200 s. ISBN 80- 85217-67-8 Záhradník, P.: Úloha pesticidú v ochrane lesa. In: Zpravodaj ochrany lesa/29. setkání lesník ů t ří generací - svazek 11. Výskumný ústav lesního hospodá řství a myslivosti: Jílovište – Strnady, 2005. s. 11-17, ISBN 80-86464-46-7 Zúbrik, M. – Novotný J. a kol.: Kalendár ochrany lesa. Polnochem: Bratislava, 2003. 94 s. ISBN 80-969093-3-9 Weiser, J. – Švestka, M.: Biologický a biotechnologický boj se šk dci lesa. D m techniky ČSVTS: České Bud ějovice, 1985. 173 s.

SPU Nitra, FZKI, Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav, Tulipánová 7, 949 01 Nitra [email protected] [email protected]

359