Územný plán mesta Nové Zámky
Obstarávateľ Mesto Nové Zámky
Spracovateľ AUREX spol. s r.o. Ľubľanská 1 831 02 Bratislava 3 2016
Obstarávateľská činnosť: Ing. arch. Ľubomír Ondrejčík, osoba odborne spôsobilá pre obstarávanie ÚPN podľa §2a zákona č.50/1976 Zb. v platnom znení, osvedčenie o odbornej spôsobilosti č. 283
Riešiteľský kolektív: Ing. arch. Vojtech Hrdina, PhD. zodpovedný riešiteľ, urbanizmus, súhrnné riešenie Ing. arch. Zdenka Mrázová urbanizmus, kultúrne dedičstvo, zábery PPF, počítačová grafika Ing. arch. Zdenka Mrázová Ing. arch. Eva Hledíková † rekreácia a cestovný ruch, šport, zeleň Ing. Tatiana Blanárová (HBH Projekt) doprava Mgr. Tatiana Lachová demografia, sociálna infraštruktúra, OV Ing. Matúš Bizoň hospodárstvo Ing. Michal Štiffel ochrana prírody, ţivotné prostredie, ÚSES, zábery PPF, zeleň, počítačová grafika Ing. Marek Sokáč, PhD. vodné hospodárstvo Ing. Vasil Deďo plyn, teplo, elektrina, telekomunikácie Ing. arch. Aleš Baláţi pracovný informačný systém Ing. arch. Zdenka Mrázová Mgr. Pavol Kristeľ počítačová grafika širších vzťahov
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky
OBSAH
A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 11 1. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA A PROBLÉMY, KTORÉ ÚZEMNÝ PLÁN RIEŠI 12 2. VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU 13 3. SÚLAD SO ZADANÍM 14 B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU 14 1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS 14 2. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA ÚPN VÚC 17 3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE 24 3.1. Obyvateľstvo 24 3.1.1. Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov 24 3.1.2. Bilancia pohybu obyvateľstva po roku 1991 25 3.1.3. Veková štruktúra obyvateľstva 27 3.1.4. Bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti 29 3.1.5. Bývajúce obyvateľstvo podľa náboţenského vyznania 30 3.1.6. Bývajúce obyvateľstvo podľa vzdelania 31 3.1.7. Výhľadový počet obyvateľov okresu a mesta Nové Zámky do roku 2025 31 3.1.8. Celková kapacita plôch pre novú bytovú výstavbu z hľadiska počtu obyvateľov 33 3.2. Zamestnanosť a ekonomická aktivita 34 3.2.1. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v meste a v okrese Nové Zámky 34 3.2.2. Nezamestnanosť 35 3.2.3. Štruktúra pracujúcich 37 4. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY 42 5. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA 46 5.1. Kompozícia mesta 46 5.2. Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania mesta 48 5.3. Priestorová a funkčná charakteristika mesta 48 5.4. Koncepcia ochrany a vyuţitia kultúrno-historických hodnôt 51 5.4.1. Prvky s kultúrno-historickými hodnotami legislatívne evidované 51 5.4.2. Neevidované historické urbanisticko-architektonické štruktúry s kultúrno-historickými hodnotami ako súčasť kultúrneho dedičstva 53 5.4.3. Návrh koncepcie ochrany kultúrno-historického dedičstva 60 5.5. Koncepcia ochrany krajiny ako kultúrno-historického a prírodného dedičstva 61 5.5.1. Obraz kultúrnej krajiny v kontexte historického vývoja 61 5.5.2. Návrh obrazu krajiny v kontexte prírodných a kultúrno-historických hodnôt 63 5.5.3. Voda – vodné toky a vodné plochy ako súčasť krajiny 64
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky
5.6. Koncepcia rozvoja zelene v zastavanom území a vo voľnej krajine 65 5.6.1. Základné členenie plôch zelene z hľadiska prístupnosti a polohy 65 5.6.2. Zeleň mesta z hľadiska stavu, údrţby a obhospodarovania a pridaného významu 66 5.6.3. Návrh rozvoja zelene na území mesta 67 6. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŢITIA ÚZEMIA OBCE S URČENÍM PREVLÁDAJÚCICH FUNKČNÝCH ÚZEMÍ 68 6.1. Návrh funkčného vyuţitia územia mesta 68 6.2. Priestorové usporiadanie územia mesta 69 7. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE 70 8. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA 72 8.1. Retrospektívny vývoj domového a bytového fondu 72 8.1.1. Veková štruktúra domového fondu 72 8.1.2. Bytová výstavba po r. 2001 74 8.2. Návrh rozvoja bytového fondu v meste Nové Zámky vzhľadom na plochy pre novú bytovú výstavbu 75 9. NÁVRH RIEŠENIA OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI A SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY 75 9.1. Nekomerčná občianska vybavenosť 77 9.1.1. Školstvo 77 9.1.2. Zdravotníctvo 81 9.1.3. Sociálne veci 81 9.1.4. Kultúra a osveta 82 9.1.5. Telesná kultúra a šport 82 9.1.6. Verejná administratíva a správa 82 9.1.7. Bankovníctvo a finančníctvo 82 9.2. Komerčná občianska vybavenosť 82 9.2.1. Verejné ubytovanie a verejné stravovanie 82 10. HOSPODÁRSKA ZÁKLADŇA 83 10.1. Historické východiská rozvoja hospodárstva 83 10.2. Súčasná hospodárska základňa 84 10.3. Priemysel a skladové hospodárstvo 86 10.3.1. Priemysel 87 10.3.2. Stavebníctvo 88 10.3.3. Ťaţba nerastných surovín 90 10.3.4. Skladové hospodárstvo 90 10.4. Koncepcia rozvoja hospodárstva 90 10.4.1. Rozvoj výroby a skladového hospodárstva 92 10.4.2. Priestorová štruktúra výroby a skladového hospodárstva 94 10.4.3. Bilancie navrhovaných plôch výroby 96 10.5. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo 98 10.5.1. Poľnohospodárstvo 98 10.5.2. Lesné hospodárstvo 102 11. KONCEPCIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU/TURIZMU, ŠPORTU A REKREÁCIE 104 11.1. Širšie rekreačné a turistické vzťahy Nitrianskeho kraja 104
ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
11.2. Rekreačné a turistické ciele poznávacieho turizmu v hraniciach Nitrianskeho kraja 105 11.3. Turizmus/cestovný ruch, šport a rekreácia v meste Nové Zámky 106 11.4. Prvky rekreačnej vybavenosti – plošné (rekreačné lokality, areály a plochy) 108 11.5. Prvky rekreačnej vybavenosti – líniové (rekreačné trasy) 109 11.6. Šport 115 11.6.1. Športové haly a športové zariadenia 115 11.6.2. Športové plochy 116 11.7. Verejné ubytovacie zariadenia 117 11.8. Stravovacie a iné zariadenia na území centrálnej mestskej zóny viaţuce sa ku cestovnému ruchu /turizmu 118 11.9. Ďalší rozvoj ubytovacích a stravovacích zariadení 119 12. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŢIVOTNÉ PROSTREDIE 119 12.1. Ovzdušie 119 12.2. Voda 121 12.3. Pôda 125 12.4. Zaťaţenie hlukom 129 12.5. Rádioaktivita 130 12.6. Odpadové hospodárstvo 131 12.7. Environmentálne záťaţe 133 13. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, PRVKY ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY 134 13.1. Veľkoplošné chránené územie 135 13.2. Maloplošné chránené územia 135 13.3. Ochrana drevín 135 13.4. Chránené územia podľa medzinárodných dohovorov 136 13.5. Chránené vtáčie územia (CHVÚ) 136 13.5.1. Územia európskeho významu (ÚEV) 137 13.6. Územný systém ekologickej stability 137 13.7. Ekostabilizačné opatrenia 139 14. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA 141 14.1. ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZŤAHY 141 14.1.1. Cestná doprava 142 14.1.2. Ţelezničná doprava 143 14.1.3. Cyklistická doprava 144 14.1.4. Letecká doprava 144 14.1.5. Vodná doprava 144 14.2. Návrh dopravného vybavenia 144 14.2.1. Komunikačná sieť mesta 145 14.2.2. Dopravné vzťahy 146 14.2.3. Koncepcia riešenia komunikačnej siete mesta 148 14.2.4. Návrh dopravného riešenia 149 14.2.5. Statická doprava 154
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky
14.2.6. Cestná hromadná doprava (mestská a prímestská) 158 14.2.7. Ţelezničná doprava 162 14.2.8. Pešia doprava 163 14.2.9. Cyklistická doprava 164 14.2.10. Letecká doprava 168 14.2.11. Vodná doprava 169 14.2.12. Konské trasy (hipotrasy) 170 14.3. Návrh usporiadania cestnej siete – cieľový stav 171 14.3.1. Zaťaţenie hlukom 171 15. NÁVRH VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA – ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU 172 15.1. Jestvujúci stav 172 15.2. Výpočet potreby el. energie 173 15.3. Návrh riešenia 174 15.4. Záver 175 16. NÁVRH VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA – ZÁSOBOVANIE PLYNOM A TEPLOM 175 16.1. Zásobovanie plynom 175 16.1.1. Jestvujúci stav 175 16.1.2. Výpočet potreby plynu 176 16.1.3. Návrh riešenia 176 16.2. Zásobovanie teplom 177 16.2.1. Súčasný stav 177 16.2.2. Výpočet potreby tepla 178 17. NÁVRH VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA – VODNÉ HOSPODÁRSTVO 179 17.1. Hydrografia 179 17.1.1. Riečna sieť 179 17.1.2. Podzemná voda 180 17.1.3. Geotermálne a minerálne vody. 180 17.1.4. Vodné nádrţe 181 17.1.5. Kvalita a znečistenie vôd 181 17.1.6. Ochrana vôd 183 17.2. Bazény a kúpele 184 17.3. Zásobovanie vodou 185 17.3.1. Širšie súvislosti 185 17.3.2. Vodné zdroje 186 17.3.3. Akumulácia 188 17.3.4. Vodovodná sieť 189 17.4. Odkanalizovanie 191 17.4.1. Stoková sieť 193 17.4.2. Čistiareň odpadových vôd 195 18. NÁVRH VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA – TELEKOMUNIKÁCIE 198 18.1. Jestvujúci stav 198 18.2. Návrh riešenia 199
ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
19. ZÁUJMY OBRANY ŠTÁTU, POŢIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI 199 19.1. Záujmy obrany štátu 199 19.2. Civilná ochrana obyvateľstva 200 19.3. Ochrana pred povodňami 201 19.4. Poţiarna ochrana 203 20. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV 203 21. VYMEDZENIE A VYZNAČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŢISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV 204 22. VYMEDZENIA PLÔCH VYŢADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU 204 23. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŢITIA POĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD A LESNÝCH PÔD NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY 204 24. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA Z HĽADISKA ENVIRONMENTÁLNYCH, EKONOMICKÝCH, SOCIÁLNYCH A ÚZEMNO-TECHNICKÝCH DÔSLEDKOV 226
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky
ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
A. Základné údaje Mesto Nové Zámky má schválený územný plán z roku 1996 (Územný plán sídelného útvaru mesta Nové Zámky – ÚPN SÚ, spracovateľ URKEA, spol. s r.o., Banská Bystrica). Tento územný plán bol viackrát aktualizovaný zmenami a doplnkami, ktoré boli vyhlásené všeobecnými záväznými nariadeniami mesta Nové Zámky. V roku 2010 mesto zabezpečilo preskúmanie platného územného plánu, ktoré skonštatovalo, ţe v súčasnosti sa uţ niektoré pôvodné východiskové predpoklady a do určitej miery aj rozvojové ciele a spôsob spracovania ÚPN SÚ ukázali ako prekonané, resp. nedostatočne pokrývajúce reálne poţiadavky na územný rozvoj mesta vrátane poţiadaviek na jasný a prehľadný systém funkčnej a priestorovej regulácie. Na základe toho mesto Nové Zámky prijalo rozhodnutie obstarať nový územný plán mesta. Územný plán mesta Nové Zámky objednalo mesto u zhotoviteľa AUREX, spol. s r.o. na základe výsledkov verejnej súťaţe uskutočnenej v septembri 2011. Územný plán mesta Nové Zámky sa pripravil v etapách podľa platného zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Po prípravných prácach, ktoré zabezpečilo mesto, boli zhotoviteľom AUREX spol. s r.o. vykonané prieskumy a rozbory (marec 2012). Na základe toho bolo spracované Zadanie, ktoré bolo v súlade so stavebným zákonom prerokované a schválené Zastupiteľstvom mesta Nové Zámky uznesením č. 244/271112 v novembri 2012. Koncept ÚPN riešený v dvoch variantoch a Správa o hodnotení strategického dokumentu (SEA) boli prerokované v máji 2013. Vyhodnotené a akceptované pripomienky Konceptu a SEA tvorili podklad pre Súborné stanovisko, ktoré bolo prerokované a schválené Zastupiteľstvom mesta Nové Zámky v septembri 2015 (uznesenie č. 118/160915). Základné údaje o objednávateľovi a zhotoviteľovi Územného plánu mesta Nové Zámky: Objednávateľ: Mesto Nové Zámky, Hlavné nám. 10,940 35 Nové Zámky, v zastúpení primátora mesta Mgr. art. Otokara Kleina. Osoba oprávnená rokovať vo veciach technických a koordinačných: Ing. Jaroslav Mrváň, vedúci odboru územného rozvoja a architektúry. Obstarávateľská činnosť: Osoba odborne spôsobilá pre obstarávanie ÚPN podľa §2a zákona č.50/1976 Zb. v platnom znení: Ing. arch. Ľubomír Ondrejčík, osvedčenie o odbornej spôsobilosti č. 283. Zhotoviteľ: AUREX spol. s r.o., Ľubľanská 1, 831 02 Bratislava, v zastúpení konateľa Ing. arch. Ľubomíra Klauču, tel. 02 – 54 789 502, e-mail: [email protected]. Zodpovedný riešiteľ územného plánu Ing. arch. Vojtech Hrdina, PhD., autorizovaný architekt, autorizačné osvedčenie Slovenskej komory architektov č. 0967AA. Územný plán je po schválení Mestským zastupiteľstvom mesta Nové Zámky záväzným i smerným podkladom pre všetky orgány verejnej správy, fyzické a právnické osoby, ako aj všetkých občanov mesta v súvislosti s: 1. vypracúvaním a schvaľovaním ďalšej územnoplánovacej dokumentácie 2. vypracúvaním dokumentácie jednotlivých stavieb na území mesta 3. územným rozhodovaním 4. vyvlastňovacím konaním
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 11
5. operáciami s pozemkami (rozdeľovanie, delenie, sceľovanie, pozemkové úpravy) súvisiacimi so zmenou vlastníckych vzťahov, pričom jeho záväzné časti budú vyhlásené všeobecne záväzným nariadením mesta.
1. Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši Hlavnými cieľmi riešenia územného plánu mesta Nové Zámky sú v súlade s §1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a dôvodmi, ktoré viedli mesto k obstaraniu nového ÚPN mesta Nové Zámky, predovšetkým: vytvorenie komfortného harmonického obytného prostredia pre občanov mesta vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu aktivít zabezpečujúcich pracovné príleţitosti pre obyvateľov mesta a jeho spádového územia vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu zariadení občianskej vybavenosti lokálneho a regionálneho významu a tým posilňovať význam mesta Nové Zámky ako okresného mesta a významného sídelného centra (podľa Koncepcie územného rozvoja Slovenska v znení zmien a doplnkov KURS 2011 centrum prvej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu) a centra novozámocko- komárňanskej aglomerácie (ťaţiska osídlenia druhej úrovne v celoslovenskom hodnotení) zabezpečenie adekvátnych podmienok pre športové a rekreačné potreby obyvateľov a návštevníkov mesta a to jednak v zastavaných územiach mesta ale aj v krajinnom zázemí vytvorenie predpokladov na riešenie problematiky dopravnej obsluhy mesta a jeho napojenie na systémy nadradenej verejnej dopravy dobudovaním uceleného prepravného systému zloţeného zo ţelezničnej, cestnej, cyklistickej a pešej dopravy vytvorenie predpokladov na vybavenie územia mesta potrebnou technickou infraštruktúrou v súlade so zákonnými poţiadavkami ako aj poţiadavkami na pohodlné bývanie. Pre zabezpečenie rozvoja mesta je potrebné: dosiahnuť efektívne vyuţitie zastavaného územia mesta a jeho rozširovanie obmedzovať v záujme ochrany prírodného a krajinného zázemia mesta zabezpečiť dostatok rozvojových plôch pre mestské funkcie, v súvislosti s predpokladaným vývojom počtu obyvateľstva, v návrhovom období a to najmä plôch • bývania • občianskej vybavenosti • rekreácie a športu • výroby vytvoriť predpoklady pre celkový rozvoj mesta bez ohrozenia jednotlivých zloţiek ţivotného prostredia, chránených území a prvkov ÚSES ako aj pri zabezpečení ochrany kultúrno-historického dedičstva podporiť zvýšenie kvality ţivotného prostredia pre obyvateľov i návštevníkov mesta, s cieľom chrániť ich pred nepriaznivými vplyvmi vhodnou priestorovou organizáciou územia a vhodným vyuţívaním funkčných plôch formovať obraz územia mesta v tradičnej mierke jestvujúcich štruktúr s dôrazom na jedinečnosť územia, rešpektovať jeho tradičnú mierku s dôrazom na jeho mimoriadne kvality krajinného zázemia.
12 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
2. Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Mesto Nové Zámky má v súčasnosti platný Územný plán sídelného útvaru Nové Zámky (ÚPN SÚ) z roku 1996, na ktorý nadväzovalo niekoľko zmien a doplnkov týkajúcich sa čiastkových problémov dotknutého územia. V nasledujúcom prehľade sú uvedené všetky spracované územnoplánovacie dokumentácie mesta Nové Zámky:
Názov územnoplánovacej dokumentácie VZN, ktorým bola Schválené Uznesenie vyhlásená záväzná dňa MsZ číslo časť ÚPN Územný plán sídelného útvaru Nové Zámky 4/1996 04.07.1996 160/040796 7/2000 25.04.2000 115/250400 Zmeny a doplnky k ÚPN SÚ – Priemyselný Príloha č. 2 k VZN č. 28.06.2001 250/280601 park pri Bajčskej ceste 4/1996 Zmeny a doplnky k ÚPN SÚ Nové Zámky – Príloha č. 3 k VZN č. 25.03.2003 21/250303 Urbanistický okrsok č. 10 4/1996 Zmeny a doplnky č. 1/2006 ÚPN SÚ Nové 1/2007 27.02.2007 19/270207 Zámky Územný plán centrálnej mestskej zóny Nové 1/2010 23.02.2010 438/230210 Zámky Zmeny a doplnky č. 1/2010 ÚPN SÚ Nové 2/2011 10.05.2011 51/100511 Zámky Preskúmanie Územného plánu sídelného útvaru Nové Zámky v roku 2010 Zmeny a doplnky č. 1/2011 ÚPN SÚ Nové 1/2012 28.2.2012 158/280212 Zámky Zmeny a doplnky č. 2/2011 ÚPN SÚ Nové 7/2012 8.8.2012 212/080812 Zámky Zmeny a doplnky č. 3/2011 ÚPN SÚ Nové 8/2012 8.8.2012 214/080812 Zámky Zmeny a doplnky č. 1/2012 ÚPN SÚ Nové 12/2012 25.9.2012 221/250912 Zámky Zmeny a doplnky č. 1/2014 ÚPN SÚ Nové 2/2015 4.3.2015 52/040315 Zámky
Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Nové Zámky sa týkali riešenia zámerov vyplývajúcich z uznesení Mestského zastupiteľstva, parciálnych problémov v rozvoji mesta. Išlo prevaţne o zmeny funkčného vyuţitia jednotlivých plôch, prípadne regulatívov funkčného vyuţitia a tieţ aktualizácie smerných častí územného plánu. Územný plán centrálnej mestskej zóny Nové Zámky bol schválený v roku 2010. Spresnil zásady a regulatívy funkčného a priestorového vyuţitia územia centrálnej časti mesta. Jeho vymedzenie, na základe záverov zmien a doplnkov č. 1/2006, však nie je totoţné s vymedzením pôvodného územného plánu centrálnej mestskej zóny spracovanej v roku 1993. V záveroch preskúmania boli voči platnému územnému plánu vyjadrené viaceré pripomienky, z ktorých ako najvýznamnejšie moţno spomenúť: ÚPN SÚ nie je spracovaný v súlade s v súčasnosti platným stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou MŢP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii ÚPN SÚ nie je spracovaný plne v súlade v súčasnosti platnými právnymi predpismi viacerých profesijných častí je potrebné aktualizovať dáta a informácie vo všetkých kapitolách textu významne sa zmenili podmienky v oblasti demografie, ekonomickej základne, poţiadaviek na bytovú výstavbu a občianskej vybavenosti, z čoho vyplývajú aj nové kvalitatívne poţiadavky na reguláciu vyuţitia územia
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 13
bol spracovaný nový územný plán regiónu Nitrianskeho kraja, ktorého záväznú časť je potrebné aplikovať v územnom pláne mesta spracúvajú sa nové projekty a štúdie nadradených ciest – rýchlostná cesta R7 a preloţka štátnej cesty I/64, ktorých výstavba bude mať priamy vplyv na riešenie dopravnej kostry mesta, v nadväznosti čoho je potrebné prehodnotiť dopravnú kostru mesta, ako aj prehodnotiť trasovanie navrhovaných obsluţných komunikácií v ÚPN SÚ novo navrhovaných plôch je potrebné vypracovať aktualizovaný územný systém ekologickej stability v súlade s regionálnym územným systémom ekologickej stability. V platnom ÚPN SÚ je koncepčne vhodne navrhnuté členenie mesta na základné funkčné zónovanie plôch pre obytné funkcie, výrobné a rekreačné funkcie. Toto základné zónovanie je ţiaduce zachovať a podporiť pri návrhu regulatívov spresňujúcich ich vyuţívanie v súlade s aktuálnymi rozvojovými poţiadavkami a poţiadavkami na ochranu a tvorbu ţivotného prostredia obyvateľov a krajiny.
3. Súlad so zadaním Územný plán mesta Nové Zámky je spracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi – zákonom č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Mesto Nové Zámky ako obstarávateľ územného plánu zabezpečil na podklade spracovaných prieskumov a rozborov vypracovanie Zadania, ktoré v súlade s §20 Stavebného zákona a v rozsahu a obsahu podľa vyhlášky MŢP SR č. 55/2001 Z. z. stanovilo hlavné ciele a poţiadavky na spracovanie územného plánu. Návrh Zadania bol v súlade so zákonom prerokovaný. Po skončení prerokovania a vyhodnotenia pripomienok a stanovísk a ich zapracovaní do návrhu Zadania poţiadalo mesto Nové Zámky ako obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie podľa §20 odst. 5 písm. c) Krajský stavebný úrad v Nitre o posúdenie súladu obsahu Zadania so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa a súladu obsahu Zadania a postupu jeho obstarania a prerokovania s príslušnými právnymi predpismi. Krajský stavebný úrad v Nitre vydal stanovisko v ktorom konštatuje, ţe obsah Zadania je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa a ţe obsah a postup obstarania a prerokovania zadania je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, na základe čoho odporučil predloţiť návrh zadania na jeho schválenie mestským zastupiteľstvom. Následne mestské zastupiteľstvo schválilo Zadanie na svojom zasadnutí dňa 27.11.2012 uznesením MsZ č. č. 244/271112. Návrh územného plánu je plne spracovaný v súlade so Zadaním pre územný plán mesta Nové Zámky.
B. Riešenie územného plánu
1. Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis Riešeným územím územného plánu mesta Nové Zámky je administratívne územie mesta Nové Zámky. Pozostáva z jedného katastrálneho územia Nové Zámky. Výmera katastrálneho územia je 7 256,48 ha. Mesto z hľadiska geomorfologického členenia spadá do provincie Západopanónska panva. Leţí v Podunajskej rovine (Novozámocké pláňavy) na toku rieky Nitra. Vo
14 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
východnej časti mesta sa do rieky Nitra vlieva potok Chrenovka. Mesto bolo pôvodne vybudované na rozsiahlom Novozámockom močiari. Nadmorská výška sa na území mesta pohybuje od 108 m n.m. aţ po najvyššiu nadmorskú výšku cca 123 m n. m. Reliéf teda moţno charakterizovať ako rovinný aţ nepatrne zvlnený. Mesto leţí na kriţovatke významných dopravných spojníc medzi Nitrou a Komárnom a medzi Bratislavou a Budapešťou. Nové Zámky leţia v Nitrianskom kraji a sú okresným mestom rovnomenného okresu. Územie mesta priamo hraničí s okresom Komárno. Susediacimi obcami sú obce Komoča, Andovce, Zemné, Palárikovo, Šurany, Bánov, Bešeňov a Dvory nad Ţitavou v okrese Nové Zámky a obce Bajč a Nesvady v okrese Komárno. Riešeným územím pre spracovanie ÚPN mesta Nové Zámky je administratívnosprávne územie mesta, ktoré je z hľadiska administratívno- evidenčných a organizačných potrieb členené na základné sídelné jednotky – ZSJ (urbanistické obvody – UO) nasledovne:
Označenie UO Názov urbanistického obvodu Kód ZSJ 02 Pri komjatickej ceste 2426590 03 Zúgov 2425600 04 Horný Piritov 2426830 05 Pri bánovskej ceste 2426160 06 Pri dvorskej ceste 2425430 07 Cintorín 2817780 08 Tehelňa 2428020 09 Dolný Piritov 2817600 10 Letomostie 2817560 11 Výpalisko 2424030 12 Bukrok 2428290 13 Pri Bani 2424200 14 Ţelezničná stanica 2428110 15 Za troma mostami 2424380 16 Andovská dolina 2423730 17 Pred stanicou 2424110 18 Mederská 2343900 19 Nemecká lúka 2427480 20 Nová nemocnica 2423810 21 Nové Zámky – stred 2423220 22 Priemyselný obvod 2427810 23 Pod baštami 2423210 24 Nový Gúg 2427640 25 Nové Zámky – juh 2423570 26 Nábreţie 2423490 27 Murgašova 2424540 28 Ragoňa 2424970 29 Veľký háj 2423650 30 Mestský háj 2427720 31 Horná kapsa 2818080 32 Pri nesvadskej ceste 2766690 33 Dolná kapsa 2817940 34 Janov dvor 2424620 35 Priemyselný obvod 2427810
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 15
16 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
2. Väzby vyplývajúce z riešenia ÚPN VÚC Pre mesto Nové Zámky sa vzťahujú predovšetkým nasledovné záväzné regulatívy vyjadrené v územnom pláne regiónu Nitrianskeho kraja v znení zmien a doplnkov:
I. Záväzné regulatívy územného rozvoja Nitrianskeho kraja 1. Zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia z hľadiska rozvoja osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.1. Vychádzať pri územnom rozvoji Nitrianskeho kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych a nadregionálnych vzťahov pri zdôraznení územnej polohy kraja medzinárodného významu, ktorý je potrebné zapojiť do širších medzinárodných sídelných súvislostí, čo predpokladá: 1.1.2. rozvíjať ťaţiská osídlenia a obce Nitrianskeho kraja pozdĺţ spojníc katowickej a budapeštianskej aglomerácie (v smere Povaţie – Nitra – Nové Zámky – Komárno), 1.3. Podporovať rozvoj ťaţísk osídlenia kraja v súlade s ich hierarchickým postavením v sídelnom systéme Slovenskej republiky, 1.3.2. novozámocko-komárňanské a zlatomoravecké ťaţiská osídlenia ako ťaţiská osídlenia druhej celoštátnej úrovne, 1.4. Podporovať ekonomickými a organizačnými nástrojmi aglomeračný rozvoj osídlenia predovšetkým v zázemí sídelných centier Nitra, Topoľčany, Nové Zámky, Komárno, Zlaté Moravce, Levice, ktoré tvoria priestory najvýznamnejších ťaţísk osídlenia. 1.8. Podporovať rozvoj miest Nitra, a Nové Zámky, čo predpokladá podporovať predovšetkým rozvoj zariadení: 1.8.1. správy vyššieho významu s nadregionálnou pôsobnosťou, 1.8.2. vyššieho systému vzdelávania nadväzujúceho na stredné vzdelanie s maturitou, 1.8.3. školiacich pre ďalšie vzdelávanie a odborné preškoľovanie a rekvalifikovanie pracovníkov, 1.8.4. zdravotníckych a sociálnych s funkciou nadregionálneho poskytovania špecifických sluţieb, 1.8.5. kultúrnych, ako sú divadlá, koncertné sály a múzeá, 1.8.6. výstavníctva a kongresov, 1.8.7. technologické centrá a parky, 1.8.8. športových, umoţňujúcich súťaţe krajskej aţ celoštátnej úrovne, 1.8.9. nákupných a obchodných centier, 1.8.10. voľného času, rekreácie a cestovného ruchu s dostatočnými plochami zelene pre krajské aţ celoštátne potreby. 1.15. Podporovať územný rozvoj v smere rozvojových osí leţiacich na území Nitrianskeho kraja výstavbou príslušných infarštrukturálnych a komunikačných zariadení a to: 1.15.3. ponitrianskej rozvojovej osi druhého stupňa (Bánovce nad Bebravou) – Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno, 1.17. Vytvárať podmienky pre kompaktný územný rozvoj zastavaných území jednotlivých obcí a nepripúšťať výstavbu nových oddelených samostatných častí obce, ako aj vylúčiť výstavbu v inundačných územiach vodných tokov a na pobreţných pozemkoch vodných tokov..
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 17
1.18. Pokračovať v systematickom prieskume radiačnej záťaţe obyvateľstva a vyčleniť územia a oblasti, kde sú potrebné protiradónové opatrenia pri výstavbe nových objektov alebo kde je nutné realizovať sanačné opatrenia v uţ existujúcom bytovom fonde s cieľom chrániť obyvateľov pred touto záťaţou; na území, na ktorom je potrebné vzhľadom na výsledky monitorovania záťaţe radónom realizovať potrebné protiradónové opatrenia, neplánovať výstavbu rekreačných objektov, nemocníc, školských a predškolských zariadení a liečební. 1.19. Zachovať jestvujúce vojenské objekty a zariadenia pri novej výstavbe a ďalšom rozvoji územia a rešpektovať ich ochranné pásma.
2. Zásady a regulatívy rozvoja rekreácie, cestovného ruchu a kúpeľníctva 2.1. Usmerňovať funkčno-priestorový subsystém turizmu a rekreácie v zhode s prírodnými a civilizačnými danosťami a v súbeţnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov kraja, najmä mesta Nitry a ostatných väčších miest, na kaţdodennú a víkendovú rekreáciu, ako aj nárokov účastníkov širšieho aj cezhraničného turizmu na poznávací a rekreačný turizmus. Podporiť predovšetkým rozvoj tých foriem turizmu, ktoré majú medzinárodný význam –turizmus pri vode na úrovni termálnych kúpalísk aţ relaxačno – rehabilitačných zariadení, rekreačný turizmus pre pobyt pri vodných plochách (štrkoviskách), vodná turistika a výletné plavby (na Dunaji), cykloturistika, poľovníctvo, poznávací kultúrny turizmus (návšteva pamätihodností, podujatí), kongresový turizmus a výstavníctvo (Nitra – Agrokomplex), tranzitný turizmus. 2.4. Vzhľadom na vysoký potenciál geotermálnych vodných zdrojov územia Nitrianskeho kraja podporovať rozvoj aktivít zameraných na zdravotné, rehabilitačné a relaxačné sluţby (najmä lokality Poľný Kesov, Nové Zámky (Strand), Diakovce, Komárno, Patince, Štúrovo (Vadaš), Podhájska, Levice (Margita-Ilona), Santovka (s väzbou na Dudince v Banskobystrickom kraji) a tieţ nové lokality Mojmírovce, Ivanka pri Nitre, Komjatice, Plavé Vozokany, Tvrdošovce, Bardoňovo, Nesvady. 2.9. Zabezpečiť prímestskú rekreáciu pre obyvateľov väčších miest v ich záujmovom území; týka sa to predovšetkým miest Nitra, Nové Zámky, Komárno (Apáli), Levice a Topoľčany, ďalej Šaľa, Zlaté Moravce a tieţ miest Hurbanovo, Kolárovo, Šahy, Šurany, Vráble, Tlmače, Ţeliezovce.
3. Zásady a regulatívy z hľadiska rozvoja hospodárstva a regionálneho rozvoja kraja 3.1. V oblasti hospodárstva 3.1.1. Vytvárať územnotechnické podmienky pre rozvoj decentralizovanej štruktúry ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia a tak napomáhať zabezpečiť vyváţenú socio-ekonomickú úroveň kraja. 3.1.2. Rozvojom územnotechnických podmienok diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu miest. 3.1.3. Vytvárať územnotechnické podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania predovšetkým v suburbanizačných priestoroch centier osídlenia miest Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce, Šaľa, Nové Zámky, Komárno a Levice. 3.2. V oblasti priemyslu a stavebníctva 3.2.1. Vychádzať predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov. 3.3. V oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 3.3.1. Rešpektovať poľnohospodársku a lesnú pôdu ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj.
18 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
5. Zásady a regulatívy z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udrţiavania ekologickej stability a ochrany pôdneho fondu 5.1 V oblasti starostlivosti o ţivotné prostredie 5.1.1. Zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území kraja ich predpokladané vplyvy na ţivotné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov. 5.1.2. Uprednostňovať pri budovaní nových priemyselných areálov a prevádzok zariadenia a technológie spĺňajúce národné limity a zároveň limity stanovené v environmentálnom práve EÚ. 5.1.3. Zabezpečovať podmienky pre postupnú účinnú sanáciu starých environmentálnych záťaţí – bývalé skládky komunálneho odpadu, odkaliská a iné pozostatky z banskej ťaţby. 5.1.4. Podporovať výsadbu ochrannej a izolačnej zelene v blízkosti ţelezničných tratí, frekventovaných úsekov ciest a v blízkosti výrobných areálov, ako aj zväčšovať podiel plôch zelene v zastavaných územiach miest a obcí. 5.2. V oblasti ochrany prírody a tvorby krajiny 5.2.1. Vytvárať územnotechnické podmienky pre ekologicky optimálne vyuţívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovenie funkčného územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej, čo v území Nitrianskeho kraja znamená venovať pozornosť predovšetkým vyhláseným chráneným územiam podľa platnej legislatívy, územiam NATURA 2000, prvkom územného systému ekologickej stability. 5.2.2. Odstraňovať pôsobenia stresových faktorov (skládky odpadov, konfliktné uzly a pod.) v územiach prvkov územného systému ekologickej stability. 5.2.3. Zabezpečiť v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou protieróznu ochranu pôdy uplatnením prvkov územného systému ekologickej stability, a to najmä biokoridorov, prevaţne v oblastiach Podunajskej pahorkatiny. 5.2.4. Vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu výsadby pôvodných a ekologicky vhodných druhov drevín v nivách riek, na plochách náchylných na eróziu a pri prameniskách, podporovať zvýšenie podielu nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie (hlavne pozdĺţ tokov, kanálov a ciest a v oblasti svahov Podunajskej pahorkatiny). 5.2.5. Vytvárať územnotechnické podmienky pre priechodnosť existujúcich prekáţok na vodných tokoch a líniových stavbách v krajine pre migrujúce ţivočíchy dodatočnými technickými opatreniami a pri navrhovaní vyuţívania hydroenergetického potenciálu riek zohľadňovať nielen ekonomické ale aj ekologické kritériá v súlade so schválenými rozvojovými a koncepčnými dokumentmi. 5.2.9. Podporovať a ochraňovať územnoplánovacími nástrojmi nosné prvky estetickej kvality a typického charakteru voľnej krajiny (prirodzené lesné porasty, historicky vyvinuté časti kultúrnej krajiny, lúky a pasienky, nelesnú drevinovú vegetáciu v poľnohospodárskej krajine v podobe remízok, medzí, stromoradí, ako aj mokrade a vodné toky s brehovými porastmi a pod.) a podporovať miestne krajinné identity rešpektovaním prírodného a kultúrno-historického dedičstva. 5.2.10. Rešpektovať poţiadavky ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z medzinárodných dohovorov (Bonnský, Bernský, Ramsarský, Haagský, Dunajský, Európsky dohovor o krajine a pod.) 5.2.11. Rešpektovať krajinu ako základnú zloţku kvality ţivota ľudí v mestských i vidieckych oblastiach, v pozoruhodných, všedných i narušených územiach. 5.3. V oblasti vyuţívania prírodných zdrojov
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 19
5.3.3. Sledovať environmentálne ciele na zabezpečenie ochrany vôd a ich trvalo udrţateľného vyuţívania ako sú: postupné zniţovanie znečisťovania prioritnými látkami, zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. 5.3.4. Rešpektovať ochranné pásmo lesov do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. 5.3.5. Uprednostňovať prirodzenú drevinovú skladbu porastov na jednotlivých stanovištiach za účelom potrebného zvyšovania infiltračnej schopnosti a retenčnej kapacity lesných pôd. 5.3.6. Nespôsobovať pri územnom rozvoji fragmentáciu lesných ekosystémov. 5.3.7. Minimalizovať pri územnom rozvoji moţné zábery poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov a funkčné vyuţitie územia navrhovať tak, aby čo najmenej narúšalo organizáciu poľnohospodárskej pôdy a jej vyuţitie so zachovaním výraznej ekologickej a environmentálnej funkcie, ktorú poľnohospodárska pôda a lesné pozemky popri produkčnej funkcii plnia.
6. Zásady a regulatívy usporiadania územia z hľadiska kultúrno-historického dedičstva 6.1. Rešpektovať kultúrne dedičstvo s jeho potenciálom v zmysle Európskeho dohovoru o kultúrnom dedičstve, Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a Deklarácii Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené a navrhované na vyhlásenie urbanistické súbory (mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma). 6.3. Akceptovať a nadväzovať pri novej výstavbe na historicky utvorenú štruktúru osídlenia s cieľom dosiahnuť ich vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť pri zachovaní identity a špecifičnosti historického osídlenia. 6.4. Rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky a architektonické objekty a areály ako potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických, hospodárskych a ďalších hodnôt charakterizujúcich prostredie. 6.7. Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji kraja: 6.7.3. známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, v zmysle pamiatkového zákona, 6.7.5. historické technické diela, 6.7.6. objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma, 6.7.7. pamätihodnosti, ktorých zoznam vedú jednotlivé obce. 6.8. Rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma. 6.9. Zohľadňovať archeologické lokality a náleziská, ktoré v Nitrianskom kraji majú mimoriadny význam najmä z hľadiska pravekého a starovekého osídlenia. Kultúrne dedičstvo a pamiatkový fond s dôrazom na ochranu archeologických lokalít a nálezov je podľa pamiatkového zákona limitujúcim faktorom vyuţívania územia nielen nad terénom, ale najmä pod terénom, kde sa nachádzajú rôzne vrstvy a stopy hmotnej časti kultúrneho dedičstva.
20 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
7. Zásady a regulatívy verejného dopravného vybavenia 7.3. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú a plánovanú v trasách mimokoridorových ITF sieti konvenčnej ţelezničnej a kombinovanej dopravy TEN-T vo všetkých plánovacích a realizačných rozhodnutiach prechádzajúcu Nitrianskym krajom: 7.3.1. Nové Zámky – Komárno, 7.3.2. Nové Zámky/Palárikovo – Levice– (Zvolen). 7.6. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru navrhovanú ako upravená existujúca alebo výhľadová súčasť medzinárodných cestných sietí: 7.6.1. Nitra – Nové Zámky – Komárno. 7.7. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd (AGC, AGTC) koridory konvenčných tratí a zariadenia ţelezničnej a kombinovanej dopravy 7.7.1. trate E 52, C – E 52 (Viedeň – Marchegg – Bratislava – Galanta) – Nové Zámky – Štúrovo – (Szob – Budapešť – Nyíregyháza), 7.7.2. trate E 61, C – E 61 (Bratislava) – Nové Zámky – Komárno – (Komárom – Budapešť), 7.9. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru celoštátnej úrovne – koridory ciest 7.9.1. (Dunajská Streda) – Nové Zámky – (Veľký Krtíš) (s existujúcimi a plánovanými komunikáciami), 7.11. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru nadregionálnej úrovne – koridory ciest 7.11.1. (Galanta) – Šaľa – Nové Zámky – Štúrovo, 7.14. Rezervovať koridory pre výhľadové trasy rýchlostných ciest R3, R7 a R8 na území Nitrianskeho kraja: 7.14.2. koridor rýchlostnej cesty R7 vedený od hranice Trnavského samosprávneho kraja severne od obce Salaše, v smere severne od Nových Zámkov, v pokračovaní severne od Bešeňova, medzi Bánovom a Veľkými Lovcami, severne od obce Čechy severne od Kolty a Čaky, severne nad Ţeliezovcami v smere Dolné Semerovce a Veľké Turovce s prechodom do Banskobystrického kraja severne nad Tešmákom, 7.19. Rezervovať koridor pre novú trasu cesty I/64 v úseku prieťah mestom Nitra – kriţovatka s rýchlostnou cestou R1 – Nové Zámky – Komárno mimo osídlenia v kategórii C11,5/80 s moţnosťou dobudovania na štvorpruhovú cestu podľa nárastu dopravnej záťaţe. Rezervovať koridor pre výhľadový východný obchvat mesta Komárno s prepojením novým mostom cez Dunaj na východnej strane Komárna na maďarskú cestnú sieť. 7.42. Vytvoriť podmienky pre modernizáciu trate 130 (Bratislava) – Nové Zámky – Štúrovo na traťovú rýchlosť 160km/h. 7.55. Rezervovať priestor pre lokalizáciu a ďalší rozvoj terminálov kombinovanej dopravy v mestách Nitra, Nové Zámky, Komárno a Štúrovo, s moţnosťou budovania logistických centier. 7.57. Dodrţiavať vyhlásené ochranné pásma letísk na území kraja.
8. Zásady a regulatívy verejného technického vybavenia 8.1. V oblasti vodného hospodárstva 8.1.1. Na úseku všeobecnej ochrany vôd: 8.1.1.1. vytvárať územnotechnické podmienky pre všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine. 8.1.2. Na úseku odtokových pomerov v povodiach:
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 21
8.1.2.1. rešpektovať a zachovať v riešení všetky vodné prvky v krajine (sieť vodných tokov, vodných plôch, mokrade) a s nimi súvisiace biokoridory a biocentrá, 8.1.2.2. dodrţiavať princíp zadrţiavania vôd v povodí (vrátane urbanizovaných povodí), 8.1.2.3. navrhovať v rozvojových územiach technické opatrenia na odvádzanie vôd z povrchového odtoku na báze retencie (zadrţania) v povodí, s vyústením takého mnoţstva vôd do koncového recipienta, aké odtekalo pred urbanizáciou jednotlivých zastavaných plôch (vrátane urbanizovaných povodí), 8.1.3. Na úseku odvedenia vnútorných vôd: 8.1.3.3. rezervovať koridory na vybudovanie príslušnej kanálovej siete k novobudovaným čerpacím staniciam. 8.1.5. Na úseku verejných vodovodov: 8.1.5.1. vytvárať územnotechnické predpoklady pre komplexné zabezpečenie zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, zvyšovanie podielu zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom pribliţovať sa postupne k úrovni vyspelých štátov EÚ, 8.1.5.4. zvyšovať spoľahlivosť zásobovania pitnou vodou rozširovaním diverzifikácie zdrojov, vyuţívaním vzájomného prepojenia zdrojov podzemnej a povrchovej vody a budovaním vodárenských dispečingov, 8.1.5.6. zabezpečovať územnú prípravu zdrojov vody tak, aby sa docielil súlad medzi predpokladaným nárastom obyvateľov a ostatných sídelných aktivít a rozvojom vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia, 8.1.5.8. zabezpečovať ochranu lokálnej, ako aj nadradenej vodárenskej infraštruktúry (ochranné pásma vodovodov, vodojemov, ČS a pod.), v prípade moţností aj s ponechaním manipulačných pásov, 8.1.5.9. rezervovať územie pre vybudovanie prívodu vody v smere (Gabčíkovo) – Vlčany – Nové Zámky, prepojenie diaľkovodu Vlčany – Černík, 8.1.6. Na úseku verejných kanalizácií: 8.1.6.3. vymedziť územné rezervy plôch a koridorov pre kanalizačné stavby nadradeného významu, 8.1.6.9. zabezpečiť územnotechnické podmienky pre výstavbu alebo dobudovanie stokových sietí a výstavbu nových ČOV, prípadne rozšírenie, intenzifikáciu alebo obnovu existujúcich ČOV v aglomeráciách nad 10 000 obyvateľov (v zmysle prílohy č. 4.1 Vodného plánu Slovenska): 7. aglomerácia Nové Zámky, 8.2. V oblasti energetiky 8.2.1. Rešpektovať existujúce koridory vedení 220kV a 400kV a navrhované siete v existujúcich, či novo navrhovaných koridoroch. 8.2.5. Rešpektovať existujúce koridory vedení 110kV a navrhované siete v existujúcich, či novo navrhovaných koridoroch. 8.2.12. Rešpektovať koridory súčasných plynovodov a novo navrhované siete koridorov alebo siete plynovodov určené na rekonštrukciu. 8.3. V oblasti telekomunikácií 8.3.1. Rešpektovať jestvujúce trasy a ochranné pásma telekomunikačných vedení a zariadení. 8.3.2. Rešpektovať situovanie telekomunikačných a technologických objektov. 8.3.3. Akceptovať potrebu budovania telekomunikačnej infraštruktúry v nových rozvojových lokalitách.
22 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
8.3.4. Vytvárať územnotechnické podmienky pre rozširovanie mobilnej siete GSM a umoţniť aj sluţby mobilnej siete tretej generácie – UMTS s vysokorýchlostnou dátovou sieťou. 8.3.5. Vytvárať územnotechnické podmienky pre budovanie prístupovej telekomunikačnej siete v optickom prevedení s maximálnym prístupom aţ k zákazníkovi. 8.3.6. Vytvárať územnotechnické podmienky pre rozširovanie rozsahu telekomunikačných sluţieb v pevnej aj mobilnej sieti. 8.4. V oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1. uprednostňovať separovaný zber vyuţiteľných zloţiek s cieľom zníţiť mnoţstvo komunálneho odpadu,
II. Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby, v zmysle navrhovaného riešenia ÚPN-R NR v znení zmien a doplnkov a podrobnejšej projektovej dokumentácie, spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov, dotýkajúcich sa mesta Nové Zámky sú:
1. V oblasti cestnej dopravy 1.1. Rýchlostná cesta R7 a jej zariadenia na území Nitrianskeho kraja. 1.5. Cesta I/64 ako nová cesta v úseku prieťah mestom Nitra – rýchlostná cesta R1 – Nové Zámky – Komárno s výhľadovým premostením Dunaja na východnej strane Komárna. 1.19. Homogenizácia ciest prvej triedy na kategóriu C11,5/80, ciest druhej triedy na kategóriu C9,5/80 a ciest tretej triedy na kategóriu C7,5/60. 1.20. Prebudovanie úrovňových priechodov (ako bodových nedostatkov) ciest I. a II. triedy so ţelezničnými traťami na mimoúrovňové.
2. V oblasti ţelezničnej dopravy 2.1. Modernizácia trate 130 (Bratislava) – Nové Zámky – Štúrovo na traťovú rýchlosť 160km/h.
5. V oblasti vodného hospodárstva 5.1. Odtokové pomery, vodné nádrţe a prevody vôd 5.1.1. stavby spojené s revitalizáciou odstavených korýt: dolného Hrona, dolného Ipľa, Starej Nitry, Starej Ţitavy, rameno Malej Nitry a tok Dlhý kanál, 5.2. Verejné vodovody 5.2.1. stavby spojené s výstavbou nových (rozšírením alebo obnovou existujúcich) verejných vodovodov, vrátane objektov na týchto vodovodoch (čerpacie stanice, vodojemy, vodné zdroje....) 5.2.2. prívod vody (Gabčíkovo) – Vlčany – Nové Zámky, 5.3. Verejné kanalizácie 5.3.1. stavby spojené s výstavbou nových (rozšírením alebo obnovou existujúcich) verejných kanalizácií, vrátane objektov na týchto kanalizáciách (čerpacie stanice, nádrţe, čistiarne odpadových vôd....), 5.3.3. stavby kanalizácií (t.j. stokových sietí a čistiarní odpadových vôd) v aglomeráciách nad 10 tis. EO: g) aglomerácia Nové Zámky,
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 23
3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce
3.1. Obyvateľstvo
3.1.1. Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov Pri Sčítaní ľudu, domov a bytov k 26.5. 2001 ţilo v meste Nové Zámky 42 262 obyvateľov. Pri Sčítaní obyvateľov, domov a bytov k 21.5. 2011 to bolo 39 646 obyvateľov (tzn. pokles o 2 616 osôb oproti roku 2001), ktorí tvorili 27,5 % obyvateľstva okresu Nové Zámky (v roku 2001 to bolo 28,3 %). Ku koncu mesiaca december 2014 počet obyvateľov mesta Nové Zámky klesol na 38 941 osôb, čo je o 3 114 osôb menej v porovnaní s rokom 2001 (31.12.). Podľa počtu obyvateľov (stav k 31.12. 2011) patria Nové Zámky medzi stredne veľké mestá SR a v rebríčku slovenských miest podľa veľkosti zaujímajú 15. miesto. Mesto Nové Zámky je centrom okresu, ktorý je počtom obyvateľov 142 317 druhým najväčším zo 7. okresov Nitrianskeho kraja. Obyvateľstvo okresu Nové Zámky tvorí 20,8 % z obyvateľstva Nitrianskeho kraja. V dlhodobej retrospektíve sa počet obyvateľov mesta Nové Zámky vyvíjal takto (údaje podľa sčítaní obyvateľov, roky 1991-2014 - koncoročný stav k 31.12.): Tabuľka Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov mesta Nové Zámky v r. 1850 – 2014 počet obyvateľov v počet obyvateľov počet obyvateľov rok meste Nové rok v meste Nové rok v meste Nové Zámky Zámky Zámky 1991 2003 SĽ 1850 6 604 43 065 41 669 (31.12.) (31.12.) SĽ 1869 1992 2004 9 575 43 335 41 469 (31.12.) (31.12.) (31.12.) SĽ 1880 1993 2005 10 671 43 396 41 320 (31.12.) (31.12.) (31.12.) SĽ 1890 1994 2006 11 379 43 448 41 140 (31.12.) (31.12.) (31.12.) SĽ 1900 1995 2007 13 385 43 546 40 840 (31.12.) (31.12.) (31.12.) SĽ 1910 1996 2008 16 228 43 487 40 456 (31.12.) (31.12.) (31.12.) SĽ 1921 1997 2009 19 023 43 492 40 295 (15.2.) (31.12.) (31.12.) SĽ 1930 1998 2010 22 457 43 361 40 094 (1.12.) (31.12.) (31.12.) SĽ 1950 1999 SODB 2011 20 031 43 136 39 646 (1.3.) (31.12.) (21.5.) SĽ 1961 2000 2011 22 038 42 987 39 585 (1.3.) (31.12.) (31.12.) SĽDB 1970 SODB 2001 2012 24 962 42 262 39 373 (1.12.) (26.5.) (31.12.) SĽDB 1980 2001 2013 34 147 42 055 39 219 (1.11.) (31.12.) (31.12.) SĽDB 1991 2002 2014 42 923 41 866 38 941 (3.3.) (31.12.) (31.12.) Zdroj: r. 1850-1961 – Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970, Federální statistický úřad r. 1970-2001 – Historický lexikón obcí Slovenskej republiky 1970-2001, ŠÚ SR 21.5. 2011 – SODB 2011, ŠÚ SR r. 1991-2014 (stav k 31.12.) – ŠÚ SR
24 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Graf: Vývoj počtu obyvateľov v meste Nové Zámky v r. 1991-2014 (stav k 31.12.)
Vývoj počtu obyvateľov v meste Nové Zámky v rokoch 1991-2014 (stav k 31.12.)
45 000
44 500
44 000
43 500 43 000
42 500 42 000
41 500
41 000
počet obyvateľov počet 40 500
40 000 39 500
39 000
38 500
38 000
1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Najvýraznejší rast počtu obyvateľov zaznamenalo mesto Nové Zámky v období 1961-1991, kedy index rastu dosahuje najvyššie hodnoty (194,77). V období rokov 1869-1900 bol index rastu 139,79, v rokoch 1900-1930 sa rast počtu obyvateľov zvýšil a index rastu vykazoval hodnotu 167,78. V období r. 1930-1961 a 1991-2001 boli zaznamenané podobné hodnoty indexov rastu (nad úrovňou 98). Po roku 1995 počet obyvateľov mesta súvisle klesá a za posledných 20 rokov klesol o cca 4 600 osôb. Index rastu v období 2001-2011 nadobúda hodnotu iba 93,81. Tabuľka Index rastu v meste Nové Zámky v r. 1869-2011 (sčítania obyvateľov)
rok index rastu
1869 - 1900 139,79 1900 - 1930 167,78 1930 - 1961 98,13 1961 - 1991 194,77 1991 - 2001 98,46 2001 - 2011 93,81 Zdroj: vlastný výpočet AUREX spol. s r.o. podľa podkladov ŠÚ SR
3.1.2. Bilancia pohybu obyvateľstva po roku 1991 V meste Nové Zámky mal prirodzený a migračný pohyb obyvateľstva, zlučujúce sa v celkovom prírastku alebo úbytku obyvateľstva, v rokoch 1991-2014 nasledujúci priebeh: Tabuľka Bilancia pohybu obyvateľstva v meste Nové Zámky v r. 1991-2014 počet prirodzený prírastok celkový počet obyvate- ţivo na- prisťa- vysťa- rok zomretí prírastok (úbytok) prírastok obyvateľov ľov (stav rodení hovalí hovalí (úbytok) sťahovaním (úbytok) (stav k 31.12.) k 1.1.) 1991 42 855 599 377 222 755 767 -12 210 43 065 1992 43 065 523 430 93 1 038 861 177 270 43 335 1993 43 335 492 357 135 697 771 -74 61 43 396 1994 43 396 434 367 67 611 626 -15 52 43 448 1995 43 448 418 360 58 561 521 40 98 43 546 1996 43 546 379 398 -19 512 552 -40 -59 43 487 1997 43 487 401 369 32 501 528 -27 5 43 492 1998 43 492 389 362 27 446 604 -158 -131 43 361
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 25
počet prirodzený prírastok celkový počet obyvate- ţivo na- prisťa- vysťa- rok zomretí prírastok (úbytok) prírastok obyvateľov ľov (stav rodení hovalí hovalí (úbytok) sťahovaním (úbytok) (stav k 31.12.) k 1.1.) 1999 43 361 344 359 -15 446 656 -210 -225 43 136 2000 43 136 355 370 -15 419 553 -134 -149 42 987 2001 42 416 286 382 -96 390 655 -265 -361 42 055 2002 42 055 355 344 11 531 731 -200 -189 41 866 2003 41 866 331 376 -45 563 715 -152 -197 41 669 2004 41 669 334 376 -42 491 649 -158 -200 41 469 2005 41 469 342 364 -22 484 611 -127 -149 41 320 2006 41 320 335 338 -3 507 684 -177 -180 41 140 2007 41 140 339 410 -71 510 739 -229 -300 40 840 2008 40 840 360 395 -35 488 837 -349 -384 40 456 2009 40 456 395 379 16 427 604 -177 -161 40 295 2010 40 242 367 358 9 381 591 -210 -201 40 094 2011 39 686 388 378 10 449 560 -111 -101 39 585 2012 39 585 363 401 -38 414 588 -174 -212 39 373 2013 39 373 343 386 -43 453 564 -111 -154 39 219 2014 39 219 347 367 -20 431 689 -258 -278 38 941 1991- - 9 219 9 003 216 12 505 15 656 -3 151 -2 935 - 2014 Zdroj: ŠÚ SR, 2015 Z uvedeného prehľadu vyplýva, ţe počet obyvateľov mesta Nové Zámky od roku 1991 do roku 1997 rastie a po roku 1995 plynule klesá zvlášť v dôsledku záporného migračného salda. Prirodzený pohyb obyvateľstva zaznamenal v sledovanom období 1991-2014 kladné hodnoty do roku 1995 a v rokoch 1997, 1998, 2002 a 2009-2011, migračné saldo vykazovalo v celom období záporné hodnoty, okrem rokov 1992 a 1995. Celkový úbytok počtu obyvateľov Nových Zámkov v r. 1991-2014 bol podľa bilancie pohybu obyvateľstva 2 935 osôb. Z toho prirodzený prírastok bol 216 osôb, ale na druhej strane, úbytok sťahovaním predstavoval aţ 3 151 osôb. V Nových Zámkoch sa v období 1991-2014 ţivonarodilo 9 219 detí a zomrelo 9 003 osôb. Do mesta sa prisťahovalo v tomto období 12 505 obyvateľov a vysťahovalo sa 15 656 osôb. Z uvedeného prehľadu je teda zrejmé, ţe obyvateľstvo mesta Nové Zámky vykazuje nepriaznivé trendy vývoja, zvlášť salda sťahovania.
26 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Graf Bilancia pohybu obyvateľstva mesta Nové Zámky v r. 1991-2014
Bilancia pohybu obyvateľstva mesta Nové Zámky v rokoch 1991- 2014
1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 400 prirodzený prírastok (úbytok) prírastok (úbytok) sťahovaním celkový prírastok (úbytok) 300
200
100
0
počet obyvateľov počet -100
-200
-300
-400
3.1.3. Veková štruktúra obyvateľstva Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje rozdelenie obyvateľstva do hlavných vekových skupín, ktoré sú: predproduktívny vek (0 - 14 rokov), produktívny vek (15 - 64 rokov), poproduktívny vek (65+ rokov). K dňu SODB v roku 2001 a 2011 vykazovala veková štruktúra obyvateľstva mesta a okresu Nové Zámky, Nitrianskeho kraja a SR nasledovné hodnoty:
Tabuľka Veková štruktúra obyvateľstva mesta a okresu Nové Zámky, Nitrianskeho kraja a SR v r. 2001 a 2011 (SODB, metodika EÚ, abs.)
počet obyvateľov rok územie predproduktívni produktívni poproduktívni nezistený spolu 0 – 14 r. 15-64 r. 65+ r. vek
mesto Nové Zámky 42 262 6 996 30 944 4 076 246 okres Nové Zámky 149 594 24 872 104 338 19 843 541 2001 Nitriansky kraj 713 422 123 435 497 150 89 894 2 943 SR 5 379 455 1 015 493 3 705 515 610 923 47 524
mesto Nové Zámky 39 646 4 728 29 929 4 969 20 okres Nové Zámky 144 417 18 834 104 742 20 804 37 2011 Nitriansky kraj 689 867 93 390 500 291 96 014 172 SR 5 397 036 826 516 3 886 327 682 873 1 320 Zdroj: SODB 2001, ŠÚ SR; SODB 2011, ŠÚ SR
V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad vekovej štruktúry obyvateľstva mesta a okresu Nové Zámky, Nitrianskeho kraja a SR v relatívnych hodnotách:
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 27
Tabuľka Veková štruktúra obyvateľstva mesta a okresu Nové Zámky, Nitrianskeho kraja a SR v r. 2001 a 2011 (SODB, metodika EÚ, %)
% obyvateľov predproduktív rok územie produktívni poproduktívni nezistený spolu ni 15-64 r. 65+ r. vek 0 – 14 r. mesto Nové Zámky 100,0 16,6 73,2 9,6 0,6 okres Nové Zámky 100,0 16,6 69,7 13,3 0,4 2001 Nitriansky kraj 100,0 17,3 69,7 12,6 0,4 SR 100,0 18,9 68,9 11,4 0,8
mesto Nové Zámky 100,0 11,9 75,5 12,5 0,1 okres Nové Zámky 100,0 13,0 72,5 14,4 0,1 2011 Nitriansky kraj 100,0 13,5 72,5 13,9 0,1 SR 100,0 15,3 72,0 12,7 0,0 Zdroj: SODB 2001, ŠÚ SR; SODB 2011, ŠÚ SR V meste Nové Zámky sa k roku 2011 oproti roku 2001 zníţil podiel predproduktívnej zloţky obyvateľstva zo 16,6 % na 11,9 %, zvýšil sa podiel produktívnej zloţky obyvateľstva zo 73,2 % na 75,5 % a taktieţ sa zvýšil podiel obyvateľov v poproduktívnom veku z 9,6 % na 12,5 %.
Graf Veková štruktúra obyvateľstva mesta Nové Zámky v r. 2001 a 2011 (%)
Veková štruktúra obyvateľstva mesta Nové Zámky v r. 2001 a 2011 (%)
predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek nezistený vek
2011 11,9 75,5 12,5 0,1
2001 16,6 73,2 9,6 0,6
0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%
Veková štruktúra obyvateľstva mesta Nové Zámky k dňu SODB 2011 nevykazovala priaznivú skladbu v porovnaní s okresnou, krajskou a celoslovenskou úrovňou. Najmladšia veková zloţka obyvateľstva (0-14 roční) dosahovala niţšie zastúpenie neţ bol okresný, krajský aj republikový priemer a zastúpenie obyvateľstva v produktívnom veku (15-64 roční) je vyššie neţ priemery na vyšších územných úrovniach. Charakteristiku vekovej štruktúry obyvateľstva veľmi výstiţne vyjadruje index vitality, ktorý je vyjadrený ako pomer najmladšej a najstaršej vekovej skupiny obyvateľstva. Charakterizuje typ populácie z hľadiska potenciálu jeho predpokladaného perspektívneho prirodzeného rastu a môţe okrem iného vypovedať aj o populačných moţnostiach vo výhľade.
28 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
V závislosti od indexu vitality sa populácia delí na tieto typy: bodová hodnota: typ populácie: 300 a viac b veľmi progresívny 201-300 b progresívny, 151-200 b stabilizovaný rastúci 121-150 b stabilizovaný 101-120 b stagnujúci pod 100 b regresívny Index vitality zaznamenal v roku 2001 a 2011 (SODB) v okrese a v meste Nové Zámky nasledovné hodnoty:
Tabuľka Index vitality v okrese a v meste Nové Zámky v r. 2001 a 2011 (SODB) rok sídelná štruktúra index vitality typ populácie
okres Nové Zámky 125,3 stabilizovaný typ populácie 2001 mesto Nové Zámky 171,6 stabilizovaný rastúci typ populácie
okres Nové Zámky 90,5 regresívny typ populácie 2011 mesto Nové Zámky 95,2 regresívny typ populácie Zdroj: vlastné výpočty podľa podkladov ŠÚ SR Index vitality v okrese Nové Zámky dosahoval v roku 2011 hodnotu 90,5 bodov, čo poukazuje na regresívny typ populácie (v roku 2001 vykazoval hodnotu 125,3 bodov – stabilizovaný typ populácie). Dosiahnutým indexom vitality 95,2 sa mesto Nové Zámky dostalo do kategórie miest s regresívnym typom populácie (v roku 2001 dosahoval index vitality hodnotu 171,6 bodov - stabilizovaný rastúci typ populácie).
3.1.4. Bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti Pri SODB v roku 2011 sa 64,6 % obyvateľov mesta Nové Zámky hlásilo k slovenskej národnosti , 22,4 % obyvateľov k maďarskej národnosti a 0,5 % k českej národnosti. 11,7 % obyvateľov mesta neuviedlo pri SODB 2011 svoju národnosť. Tabuľka Národnostná štruktúra obyvateľstva mesta a okresu Nové Zámky v r. 2011
mesto NZ okres NZ národnosť abs. % abs. % slovenská 25 618 64,62 84 006 58,17 maďarská 8 863 22,36 48 483 33,57 česká 216 0,54 651 0,45 rómska 46 0,12 691 0,48 ţidovská 27 0,07 32 0,02 bulharská 25 0,06 36 0,02 poľská 21 0,05 48 0,03 nemecká 18 0,05 39 0,03
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 29
mesto NZ okres NZ národnosť abs. % abs. %
ukrajinská 11 0,03 24 0,02 moravská 10 0,03 35 0,02 chorvátska 9 0,02 16 0,01 ruská 9 0,02 24 0,02 rusínska 7 0,02 17 0,01 srbská 6 0,02 16 0,01 ostatné 118 0,30 258 0,18 nezistená 4 642 11,71 10 041 6,95 spolu 39 646 100,00 144 417 100,00 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR
3.1.5. Bývajúce obyvateľstvo podľa náboţenského vyznania V meste Nové Zámky sa v roku 2011 takmer 60 % obyvateľov hlásilo k rímskokatolíckemu vyznaniu, 2,6 % obyvateľov prislúchalo k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a 2,2 % k reformovanej kresťanskej cirkvi. Bez vyznania bolo 18,0 % obyvateľov a 15,7 % obyvateľov neuviedlo pri SODB 2011 náboţenskú príslušnosť. Tabuľka Náboţenská štruktúra obyvateľstva mesta a okresu Nové Zámky v r. 2011
mesto NZ okres NZ náboţenské vyznanie / cirkev abs. % abs. %
Rímskokatolícka cirkev 23 385 58,98 105 949 73,36 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 1 011 2,55 1 876 1,30 Reformovaná kresťanská cirkev 880 2,22 3 874 2,68 Náboţenská spoločnosť Jehovovi svedkovia 190 0,48 402 0,28 Evanjelická cirkev metodistická 100 0,25 185 0,13 Kresťanské zbory 95 0,24 271 0,19 Apoštolská cirkev 90 0,23 119 0,08 Bratská jednota baptistov 83 0,21 128 0,09 Gréckokatolícka cirkev 74 0,19 248 0,17 Ústredný zväz ţidovských náboţenských obcí 59 0,15 82 0,06 Pravoslávna cirkev 36 0,09 113 0,08 Cirkev adventistov siedmeho dňa 15 0,04 24 0,02 Bahájske spoločenstvo 14 0,04 27 0,02 Cirkev československá husitská 13 0,03 30 0,02 Starokatolícka cirkev 9 0,02 31 0,02 Cirkev Jeţiša Krista svätých neskorších dní 6 0,02 31 0,02 Cirkev bratská 1 0,00 7 0,00 Novoapoštolská cirkev 0 0,00 1 0,00 iné 213 0,54 519 0,36
30 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
mesto NZ okres NZ náboţenské vyznanie / cirkev abs. % abs. % bez vyznania 7 144 18,02 15 060 10,43 nezistené 6 228 15,71 15 440 10,69 spolu 39 646 100,00 144 417 100,00 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR
3.1.6. Bývajúce obyvateľstvo podľa vzdelania V nasledujúcej tabuľke uvádzame štruktúru trvalo bývajúceho obyvateľstva podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania na základe podkladov ŠÚ SR zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 za mesto Nové Zámky a pre porovnanie aj za okres Nové Zámky, Nitriansky kraj a SR. Tabuľka Trvalo bývajúce obyvateľstvo v meste a v okrese Nové Zámky, v Nitrianskom kraji a v SR podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania v r. 2011 najvyššie dosiahnuté mesto NZ okres NZ Nitriansky kraj SR vzdelanie abs. rel. abs. rel. abs. rel. abs. rel. základné 4 750 12,0 25 273 17,5 117 124 17,0 808 490 15,0 stredné bez maturity 7 979 20,1 35 198 24,4 177 688 25,8 1 244 038 23,0 stredné s maturitou 15 061 38,0 44 843 31,1 199 029 28,8 1 596 589 29,6 vysokoškolské 6 024 15,2 14 802 10,2 82 748 12,0 747 968 13,9 bez udania 857 2,2 4 475 3,1 17 242 2,5 153 630 2,8 šk. vzdelania bez šk. vzdelania (vrátane detí 4 975 12,5 19 826 13,7 96 036 13,9 846 321 15,7 do 16 rokov) spolu 39 646 100,0 144 417 100,0 689 867 100,0 5 397 036 100,0 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR K 21.5. 2011 malo obyvateľstvo mesta Nové Zámky priaznivú vzdelanostnú štruktúru v porovnaní s okresným, krajským aj celoslovenským priemerom. Viac bolo zastúpené obyvateľstvo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním ako aj obyvateľstvo so stredným vzdelaním s maturitou, niţší podiel dosahuje obyvateľstvo s najvyšším dosiahnutým základným vzdelaním, tieţ obyvateľstvo s ukončeným stredným vzdelaním bez maturity.
3.1.7. Výhľadový počet obyvateľov okresu a mesta Nové Zámky do roku 2025 V marci 2013 publikovalo Výskumné demografické centrum pri INFOSTAT-e v nadväznosti na výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 Prognózu populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 v troch základných scenároch vývoja – nízkom, strednom a vysokom. Tieto scenáre pokrývajú celé reálne spektrum moţného budúceho vývoja počtu, prírastku a vekovej štruktúry obyvateľstva SR. Stredný scenár je z dnešného pohľadu najpravdepodobnejším scenárom budúceho vývoja. Hlavné závery tejto práce sú zhrnuté nasledovne: obdobie najbliţších 60 rokov bude charakteristické zmenou trendu vo vývoji počtu obyvateľov a kontinuálnym pokračovaním populačného starnutia, obyvateľstvo Slovenska v roku 2060 bude menej početné, staršie a pravdepodobne aj etnicky pestrejšie,
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 31
úbytok počtu obyvateľov začne s veľkou pravdepodobnosťou najneskôr v roku 2030 a s veľmi veľkou pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, sa zachová aţ do konca prognózovaného obdobia, starnutie obyvateľstva bude počas celého prognózovaného obdobia nezvratné a hlavne v období 2020 aţ 2040 veľmi intenzívne, počet obyvateľov SR v roku 2060 by sa mal pohybovať okolo hranice 5,3 milióna osôb. Schematicky sú varianty vývoja obyvateľstva SR do roku 2060 uvedené v nasledujúcom grafe. Graf Prognóza vývoja počtu obyvateľov SR do roku 2060
Prognóza vývoja počtu obyvateľov SR do roku 2060
6 000
5 900
5 800
5 700
5 600
5 500
5 400
5 300
5 200
5 100 počet obyvateľov počet (tis.)
5 000
4 900
4 800 nízky scenár stredný scenár vysoký scenár
4 700
2012 201320142015 20162017 201820192020 20212022 20232024 202520262027 20282029 203020312032 20332034 203520362037 20382039 204020412042 20432044 204520462047 20482049 20502051 205220532054 20552056 205720582059 2060 rok Zdroj: graf ické spracov anie AUREX spol. s r.o. na základe v ýsledkov Prognózy populačného v ýv oja Slov enskej republiky do roku 2060, INFOSTAT - VDC, Bratislav a, marec 2013 V Prognóze populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 sa predpokladá k horizontu tejto prognózy nasledovný počet obyvateľov: Tabuľka Prognóza vývoja obyvateľstva SR do r. 2060 počet obyvateľov rok nízky scenár stredný scenár vysoký scenár 2015 5 440 725 5 448 310 5 453 060 2020 5 467 657 5 503 107 5 520 834 2025 5 467 122 5 543 161 5 592 528 2030 5 434 905 5 557 973 5 653 541 2035 5 375 459 5 550 391 5 702 041 2040 5 299 636 5 532 024 5 749 902 2045 5 211 435 5 506 568 5 799 984 2050 5 108 888 5 470 002 5 846 252 2055 4 988 855 5 417 799 5 883 280 2060 4 847 460 5 344 930 5 906 625 Zdroj: Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060, VDC, INFOSTAT, marec 2013 Vzhľadom na výrazné regionálne a priestorové rozdiely a disparity, ktoré sú pre Slovenskú republiku značne charakteristické, bola Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 ďalej rozpracovaná do podrobnosti jednotlivých okresov s časovým horizontom do roku 2035. Najnovšia Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch Slovenskej republiky do roku 2035 (publikovaná v októbri 2013) je výsledkom priamej spolupráce troch inštitúcií: Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, Výskumného demografického centra pri INFOSTAT-e a
32 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Prognóze predchádzala vedecká analýza aktuálnych demografických a sociálno-ekonomických trendov na úrovni okresov Slovenska. Je spracovaná klasickou kohortne-komponentnou metódou. Východiskovým rokom je koniec roka 2012 (stav k 31.12.). Podľa aktualizovanej Prognózy vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2035 sa predpokladá, ţe okres Nové Zámky bude mať do roku 3035 nasledovný počet obyvateľov: Tabuľka Prognóza vývoja obyvateľstva okresu Nové Zámky do r. 2035
počet obyvateľov podiel obyvateľov vo veku rok spolu 0-14 rokov 15-64 rokov 65+ rokov 2015 143 645 13,0 70,8 16,2 2020 143 540 13,3 67,7 19,0 2025 142 826 13,0 65,5 21,5 2030 141 193 12,2 64,2 23,6 2035 139 014 11,1 63,4 25,5 Zdroj: Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch Slovenskej republiky do roku 2035, PU SAV, INFOSTAT – VDC, KHGaD PriF UK, október 2013 Na základe tejto prognózy sa odhaduje v okrese Nové Zámky k r. 2035 celkom 139 014 obyvateľov. Pri stanovovaní výhľadovej veľkosti počtu obyvateľov mesta Nové Zámky vychádzame z prognózovanej veľkosti okresu Nové Zámky k roku 2035. Za predpokladu, ţe percentuálne zastúpenie obyvateľov mesta z počtu obyvateľov okresu by bolo stabilné, t.j. rovnaké ako v roku 2011 (27,4 %), počet obyvateľov mesta Nové Zámky v roku 2035 by predstavoval pribliţne 38 tis. osôb.
3.1.8. Celková kapacita plôch pre novú bytovú výstavbu z hľadiska počtu obyvateľov Vychádzajúc z oficiálnych podkladov Štatistického úradu SR, pri Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v r. 2001 (SODB 2001, 26.5.) trvale bývalo v meste Nové Zámky 42 262 obyvateľov. K dňu SODB 2011 (21.5.) tento počet klesol o 2 616 osôb, t.j. na 39 646 obyvateľov. Podľa údajov zo štatistických zisťovaní kaţdoročne organizovaných a vykonávaných ŠÚ SR počet obyvateľov mesta Nové Zámky k 31.12. 2014 predstavoval 38 941 osôb. ÚPN mesta Nové Zámky uvaţuje na novonavrhovaných plochách pre novú bytovú výstavbu s nasledujúcim prírastkom bytových jednotiek a obyvateľov:
Tabuľka Navrhované prírastky bytových jednotiek (b.j.) a obyvateľov na novonavrhovaných plochách pre novú bytovú výstavbu prírastok bytových urbanistický obvod prírastok obyvateľov jednotiek číslo názov RD BD RD BD 6 Pri dvorskej ceste 40 - 115 - 9 Dolný Piritov 296 300 840 820 10 Letomostie 220 - 620 - 12 Burok 75 - 210 - 15 Za tromi mostami 65 - 185 - 16 Andovská dolina 317 270 900 755 Nové Zámky spolu 1 013 570 2 870 1 575
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 33
V ÚPN mesta Nové Zámky sa navrhujú nové plochy na výstavbu spolu pre 1 583 b.j. (z toho 1 013 b.j. umiestnených v RD a 570 b.j. v BD), čo predstavuje plochy pre cca 4 445 obyvateľov. Najväčšie prírastky obyvateľstva, vzhľadom na novonavrhovanú bytovú výstavbu sa predpokladajú v urbanistickom obvode č. 9 Dolný Piritov (prírastok 1 660 obyvateľov) a č. 16 Andovská dolina (prírastok 1 655 obyv.). Za predpokladu zachovania počtu obyvateľov mesta Nové Zámky na úrovni roku 2014, ako aj za predpokladu maximálnej saturácie novo navrhovaných funkčných plôch pre novú bytovú výstavbu, ako aj pri dostavbe prelúk a intenzifikácie niektorých ďalších urbanistických blokov, môţe sa počet obyvateľov mesta Nové Zámky pohybovať zhruba na úrovni 43-44 tis. osôb.
3.2. Zamestnanosť a ekonomická aktivita
3.2.1. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v meste a v okrese Nové Zámky Ekonomická aktivita je údaj o postavení obyvateľa na trhu práce k rozhodujúcemu okamihu sčítania. Za ekonomicky aktívnych na účely Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 sa povaţovali obyvatelia, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania pracujúci (okrem dôchodcov), pracujúci dôchodcovia, nezamestnaní a osoby na materskej dovolenke. V roku 2011 podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov bolo v Nových Zámkoch 20 331 ekonomicky aktívnych osôb, čo je 51,3 % z celkového počtu obyvateľov. Miera ekonomickej aktivity obyvateľstva mesta tak dosahovala vyššiu úroveň, ako bol okresný (49 %) aj slovenský priemer (48,7 %). Z 20 331 ekonomicky aktívnych osôb v meste Nové Zámky bolo 10 541 muţov (51,8 %) a 9 790 ţien (48,2 %). V meste Nové Zámky sa koncentruje 28,7 % ekonomicky aktívnych osôb dotknutého okresu. V nasledujúcom tabuľkovom prehľade uvádzame základné informácie o ekonomicky aktívnom obyvateľstve v meste a v okrese Nové Zámky v roku 2011.
Tabuľka Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v meste a v okrese Nové Zámky v r. 2011
EAO spolu % EAO odch. EAO odch. podiel EAO územie za prácou za prácou z TBO spolu z toho ţeny ţeny (%) z EAO spolu mesto NZ 20 331 9 790 48,2 16 442 80,9 51,3 okres NZ 70 764 32 289 45,6 54 480 77,0 49,0 Zdroj: SODB 201101, ŠÚ SR Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2011, ŠÚ SR Pozn.: EAO – ekonomicky aktívne obyvateľstvo odch. – odchádzajúce TBO – trvale bývajúce obyvateľstvo /1 Údaje o spôsobe dopravy do zamestnania poskytovali z ekonomicky aktívnych obyvateľov pracujúci a pracujúci dôchodcovia (ak bolo miesto výkonu ich zamestnania iné ako miesto ich trvalého bydliska). Údaje v lexikóne o obyvateľoch odchádzajúcich za prácou boli spracované ako súčet pracujúcich a pracujúcich dôchodcov, ktorí pri sčítaní uviedli, ţe z miesta trvalého bydliska dochádzajú do zamestnania denne alebo inak ako denne. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa v rámci mesta Nové Zámky, dotknutého okresu a SR sústreďovalo podľa sektorov národného hospodárstva v roku 2011 takto:
34 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Tabuľka Ekonomicky aktívne osoby v meste a v okrese Nové Zámky a v SR podľa sektorov NH v r. 2011 r. 2011 sektor národného EAO v meste NZ EAO v okrese NZ EAO v SR hospodárstva abs. % abs. % abs. % primárny 764 3,8 4 342 6,2 135 503 5,1 sekundárny 5 556 27,3 22 603 31,9 844 913 32,1 terciárny 12 192 60,0 37 972 53,7 1 445 219 55,0 zamestnávateľ v zahraničí 6 0,0 18 0,0 5 173 0,2 nezistené 1 813 8,9 5 829 8,2 199 244 7,6
EAO spolu 20 331 100,0 70 764 100,0 2 630 052 100,0 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR Najvyšší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva v okrese Nové Zámky bol v roku 2011 terciárnom sektore (60,0 %). V sekundárnom sektore pracuje 31,9 % a v primárnom sektore 6,2 % ekonomicky aktívnych. K neudaným odvetviam sa hlásilo 8,2 % EAO. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v meste Nové Zámky pôsobí taktieţ predovšetkým v terciárnom sektore (60,0 %). V primárnom sektore pracuje 3,8 % ekonomicky aktívnych, v sekundárnom sektore 27,3 % a v neudaných odvetviach 8,9 %.
3.2.2. Nezamestnanosť V okrese Nové Zámky bolo ku koncu septembra 2015 evidovaných 8 736 uchádzačov o zamestnanie, z toho bolo 7 691 disponibilných a 1 045 nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie. Miera evidovanej nezamestnanosti mala hodnotu 10,77 %, pričom miera evidovanej nezamestnanosti v Nitrianskom kraji dosahovala k 30.09. 2015 úroveň 10,49 % a celoslovenský priemer predstavoval 11,38 %. Ku koncu mesiaca september 2015 bolo v meste Nové Zámky 2 153 uchádzačov o zamestnanie, z toho bolo 1 938 disponibilných a 215 nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie. Miera evidovanej nezamestnanosti za jednotlivé obce sa neuvádza vzhľadom k tomu, ţe ekonomicky aktívne obyvateľstvo je vykazované len do úrovne okresu. Uchádzači o zamestnanie (spolu) mesta Nové Zámky tvorili v septembri 2015 cca 24,6 % nezamestnaných okresu Nové Zámky. Nasledujúca tabuľka ponúka prehľad vývoja ukazovateľov nezamestnanosti v okrese a v meste Nové Zámky v rokoch 1997-2015. Tabuľka Vývoj nezamestnanosti v okrese a meste Nové Zámky v r. 1997 (koncoročný stav) – september 2015
UoZ disponibilný UoZ MEN (%) rok celkom počet UoZ celkom okres NZ okres NZ okres NZ mesto NZ
31.12. 1997 11 971 nesledoval sa 16,15 3 551 31.12. 1998 14 083 13 193 18,48 3 862 31.12. 1999 17 986 17 106 23,73 4 862 31.12. 2000 18 657 17 620 24,58 4 924 31.12. 2001 19 686 18 777 25,58 4 906 31.12. 2002 18 513 17 513 23,15 4 508
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 35
UoZ disponibilný UoZ MEN (%) rok celkom počet UoZ celkom okres NZ okres NZ okres NZ mesto NZ
31.12. 2003 15 861 14 463 19,99 3 572 31.12. 2004 12 595 11 440 16,03 2 938 31.12. 2005 9 609 8 740 12,32 2 108 31.12. 2006 7 845 6 897 10,05 1 686 31.12. 2007 5 954 4 968 7,13 1 302 31.12. 2008 5 979 5 282 7,45 1 305 31.12. 2009 10 145 9 192 12,71 2 281 31.12. 2010 10 081 8 876 12,48 2 321 31.12. 2011 11 458 10 412 14,65 2 749 31.12. 2012 12 166 11 132 15,12 2 744 31.12. 2013 9 874 9 003 12,49 2 174 31.12. 2014 8 814 7 852 10,85 1 984 30.9. 2015 8 736 7 691 10,77 2 153 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, 2013 Pozn.: UoZ – uchádzači o zamestnanie MEN – miera evidovanej nezamestnanosti Z dôvodu prechodu na nový informačný systém sluţieb zamestnanosti ústredia a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sú zverejňované štatistické zisťovania o stave, vývoji a štruktúre nezamestnanosti za mesiace december 2012-september 2015 predbeţného charakteru nakoľko po nasadení nového IS prebieha konsolidácia a synchronizácia údajovej základne a doladenie spôsobu spracovania jednotlivých štatistických ukazovateľov.
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad štruktúry uchádzačov o zamestnanie v meste Nové Zámky ku koncu mesiaca september 2015 podľa veku, dosiahnutého stupňa vzdelania a podľa dĺţky evidencie. Tabuľka Nezamestnanosť v meste Nové Zámky k septembru 2015
UoZ - uchádzači o zamestnanie abs. %
podľa veku: do 15 rokov 0 0,0 15 - 19 rokov 55 2,6 20 - 29 rokov 544 25,3 30 - 39 rokov 500 23,2 40 - 49 rokov 433 20,1 50 - 59 rokov 554 25,7 nad 60 rokov (vrátane) 67 3,1
podľa vzdelania: podľa vzdelania: základné vzdelanie 319 14,8 vyučení a stredné bez maturity 656 30,5 stredné s maturitou 823 38,2 vyššie 33 1,5 vysokoškolské a vedecká výchova 290 13,5
36 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
UoZ - uchádzači o zamestnanie abs. %
neurčené 25 1,2 bez vzdelania 7 0,3
podľa dĺţky evidencie: podľa dĺţky evidencie: do 3 mesiacov 460 21,4 4 - 6 mesiacov 408 18,9 7 - 9 mesiacov 245 11,4 10 - 12 mesiacov 139 6,5 13 - 24 mesiacov 372 17,3 25 - 36 mesiacov 168 7,8 nad 36 mesiacov 361 16,7 počet nezamestnaných celkom 2 153 100,0 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, 2015 Pozn.: Uvádzané štatistické údaje sú ku dňu spracovania (13.11. 2015) predbeţného charakteru, nakoľko po nasadení nového IS prebieha konsolidácia a synchronizácia údajovej základne a doladenie spôsobu spracovania jednotlivých štatistických ukazovateľov. Podľa veku tvorili najvyššie percento nezamestnaných v meste Nové Zámky ku koncu mesiaca september 2015 nezamestnaní vo vekovej kategórii 50-59 rokov (25,7 %) a vo veku 20-29 rokov (25,3 %), podľa vzdelania nezamestnaní s najvyšším ukončeným stupňom vzdelania stredným s maturitou (38,2 %) a podľa dĺţky evidencie najvyšší podiel nezamestnaných tvorili nezamestnaní do 3 mesiacov (21,4 %).
3.2.3. Štruktúra pracujúcich Na základe aktuálne dostupných údajov o priemernom evidenčnom počte zamestnancov z roku 2014 evidovaných Štatistickým úradom je spracovaný prehľad podľa odvetvovej štruktúry ekonomických činností hospodárstva. V rámci porovnania percentuálneho vyjadrenia pracujúcich v jednotlivých činnostiach klasifikácie SK NACE je hospodárska štruktúra v okrese Nové Zámky aţ na mierne odchýlky totoţná so štruktúrou v Nitrianskom samosprávnom kraji alebo v SR, o čom svedčia aj nasledujúce tabuľkovo uvedené hodnoty za tieto tri teritoriálne subjekty. Štruktúra pracujúcich je za mesto Nové Zámky evidovaná iba pri sčítaní obyvateľom, domov a bytov. Posledné disponibilné údaje za mesto sú tak zo sčítania v roku 2001. Na základe ich neaktuálnosti a zmeny metódy ich evidencie nie sú adekvátne porovnateľné. Vzhľadom k štatútu okresného mesta riešeného územia však moţno údaje za okres Nové Zámky povaţovať za relevantné.
Tabuľka: Odvetvová štruktúra priemerného evidenčného počtu zamestnancov v hospodárstve podľa ekonomických činností okres č. Ekonomická činnosť SR Nitriansky kraj Nové Zámky Poľnohospodárstvo, lesníctvo a 1 37 810 2,77 7 461 4,76 1 468 5,83 rybolov 2 Priemysel spolu 390 352 28,56 51 163 32,67 7 380 29,33 2a Ťaţba a dobývanie 7 232 0,53 90 0,06 x x 2b Priemyselná výroba 342 208 25,04 45 108 28,80 6 584 26,16 Dodávka elektriny, plynu, pary a 2c 18 330 1,34 2 965 1,89 356 1,41 studeného vzduchu Dodávka vody; čistenie a odvod 2d 22 583 1,65 3 001 1,92 x x odpadových vôd, odpady a sluţby
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 37
okres č. Ekonomická činnosť SR Nitriansky kraj Nové Zámky odstraňovania odpadov
3 Stavebníctvo 57 846 4,23 7 905 5,05 680 2,70 Veľkoobchod a maloobchod; 4 oprava motorových vozidiel a 196 497 14,38 21 479 13,71 4 768 18,95 motocyklov 5 Doprava a skladovanie 97 177 7,11 10 742 6,86 2 772 11,01 6 Ubytovacie a stravovacie sluţby 22 222 1,63 1 845 1,18 207 0,82 7 Informácie a komunikácia 35 778 2,62 1 947 1,24 228 0,91 8 Finančné a poisťovacie činnosti 29 526 2,16 1 526 0,97 203 0,81 9 Činnosti v oblasti nehnuteľností 17 487 1,28 1 878 1,20 446 1,77 Odborné, vedecké a technické 10 52 777 3,86 4 603 2,94 424 1,68 činnosti Administratívne a podporné 11 48 270 3,53 6 143 3,92 202 0,80 sluţby Verejná správa a obrana; 12 119 099 8,71 13 353 8,53 1 856 7,38 povinné sociálne zabezpečenie 13 Vzdelávanie 131 333 9,61 13 327 8,51 1 866 7,41 14 Zdravotníctvo a sociálna pomoc 97 951 7,17 10 030 6,40 2 041 8,11 15 Umenie, zábava a rekreácia 19 646 1,44 1 948 1,24 569 2,26 16 Ostatné činnosti 13 124 0,96 1 275 0,81 55 0,22 SPOLU 1 366 894 100,00 156 625 100,00 25 166 100,00 Zdroj: Štatistický úrad SR, október 2015 Podľa klasifikácie SK NACE Rev. 2 evidované k 31.12.2014 Pozn: Údaje sú za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac. Údaje za SR sú vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí. Vzhľadom k pomerne vyššej intenzite priemyselnej výroby v Nitrianskom kraji je počet pracujúcich v okrese síce v porovnaní s krajom niţší o 3%, avšak na celoštátny priemer podielu priemyslu je táto hodnota do istej miery uspokojivá. Priemyselná výroba má však v okrese rastúci trend a vytvára stabilný pilier v hospodárskej základni. Priemer celoštátnej aj krajskej úrovne zvyšuje okres Nové Zámky v oblastiach piatich ekonomických činností. Jedná sa najmä o „Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov“ prosperujúce prostredníctvom úrodných pôd Podunajskej Níţiny. Významné zastúpenie na tvorbe HDP má aj „Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov“ a s tým súvisiace obsluţné zázemie v podobe ekonomických činností v oblasti „Doprava a skladovanie“, nakoľko územie mesta Nové Zámky tvorí významný dopravný uzol cestnej i ţelezničnej dopravy nadregionálneho významu. Výrazné zastúpenie vykazuje skladové a dopravno-logistické hospodárstvo, čo sa prejavuje aj podielom týchto funkčných plôch na celkovej výmere územia mesta. Význam okresného mesta a čiastočne aj zmena celospoločenských hodnôt sa prejavuje aj vyšším podielom evidenčného počtu zamestnancov pri inovatívnych činnostiach hospodárstva ako „Zdravotníctvo a sociálna pomoc“, ako aj „Umenie, zábava a rekreácia“. Nie príliš priaznivá situácia v okrese je na základe komparácie hodnôt v oblasti kvartérneho sektora reprezentovaného v tomto prípade najmä odbornými, vedeckými a technickými činnosti a tieţ ekonomickými činnosťami v informačných a komunikačných technológiách, ktoré v rámci sledovaných ukazovateľov pomerne výrazne zaostávajú za celoštátnym priemerom. Grafické vyjadrenie podielu pracujúcich v ekonomických činnostiach názorne reflektuje zastúpenie jednotlivých komponentov na celkovom počte pracujúcich v okrese Nové Zámky. Nadpolovičná väčšina patrí spoločne trom sekciám
38 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
ekonomických činností podľa klasifikácie SK NACE, ktoré sa podieľajú na budovaní hospodárskeho progresu v okrese. Najsilnejšiu pozíciu v okrese Nové Zámky vytvárajú aktivity ekonomickej činnosti Priemyselnej výroby, ktorá dosahuje takmer 30 % priemerného evidenčného počtu zamestnancov v hospodárstve. Z časového vývoja navyše predstavuje stabilný, resp. posilňujúci sektor. Významné postavenie sekundárneho sektora hospodárstva potvrdzujú aj činnosti „Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov“ a „Doprava a skladovanie“, ktorých hodnoty sa dostávajú nad 10%. Tieto tri uvedené činnosti spoločne vytvárajú dominantné postavenie so sumárnym vyjadrením 59,29% priemerného evidenčného počtu zamestnancov v hospodárstve okresu.
Graf: Odvetvová štruktúra priemerného evidenčného počtu zamestnancov v hospodárstve podľa ekonomických činností v okrese Nové Zámky
Umenie, zábava a rekreácia Ostatné činnosti Poľnohospodárstvo, Zdravotníctvo a sociálna lesníctvo a rybolov pomoc
Vzdelávanie Priemysel spolu
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Administratívne a podporné služby
Odborné, vedecké a Stavebníctvo technické činnosti Činnosti v oblasti nehnuteľností Finančné a poisťovacie Veľkoobchod a činnosti maloobchod; oprava motorových vozidiel a Informácie a motocyklov komunikáciaUbytovacie a stravovacie služby Doprava a skladovanie Zdroj: Štatistický úrad (október 2015) Podľa klasifikácie SK NACE Rev. 2 evidované k 31.12.2014 Pozn: Údaje sú za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac. Údaje za SR sú vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí.
Zvyšné komponenty sa vyznačujú niţším zastúpením v rozmedzí 0,22 % aţ 7,41 %. Okrem sekcie „Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov“, ktoré má z hľadiska časového vývoja počtu pracujúcich klesajúci trend, je tu zastúpený najmä verejný sektor. Vzdelávanie, zdravotníctvo a verejná správa však predstavujú ekonomicky stabilné oblasti charakteristické pre väčšinu okresných miest SR.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 39
Tabuľka: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov v hospodárstve podľa ekonomických činností za okres Nové Zámky Ekonomická činnosť 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Poľnohospodárstvo, lesníctvo a 2 217 1 944 1 995 1 654 1 459 1 468 rybolov Priemysel spolu 7 792 7 560 7 517 6 248 6 988 7 380 Ťaţba a dobývanie x x x x x x Priemyselná výroba 7 025 6 890 6 828 5 392 6 275 6 584 Dodávka elektriny, plynu, pary a 281 209 212 236 316 356 studeného vzduchu Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a 478 453 471 613 391 - sluţby odstraňovania odpadov Stavebníctvo 194 433 301 1 371 718 680 Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a 2 598 2 642 4 482 3 941 4 720 4 768 motocyklov Doprava a skladovanie 2 770 2 543 2 480 2 596 2 608 2 772 Ubytovacie a stravovacie sluţby 300 164 187 127 x 207 Informácie a komunikácia - 35 200 220 263 228 Finančné a poisťovacie činnosti 260 244 226 242 215 203 Činnosti v oblasti nehnuteľností 138 115 155 138 683 446 Odborné, vedecké a technické 266 - 193 251 357 424 činnosti Administratívne a podporné 220 169 169 226 173 202 sluţby Verejná správa a obrana; povinné 2 111 2 697 2 076 2 529 1 708 1 856 sociálne zabezpečenie Vzdelávanie 2 727 2 472 2 717 2 587 1 733 1 866 Zdravotníctvo a sociálna pomoc 1 916 1 798 2 001 1 810 1 905 2 041 Umenie, zábava a rekreácia 663 762 962 1 007 918 569 Ostatné činnosti 140 147 131 109 53 55 Spolu 24 353 23 829 25 794 25 058 24 686 25 166 Zdroj: Štatistický úrad SR,, október 2015 Pozn: Údaje sú za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac. Podľa klasifikácie SK NACE evidované k 31. 12. príslušného roku.
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov je v okrese, rozdelený na základe jednotlivých ekonomických činností, ktorý štatistický úrad SR evidoval v sledovanom časovom horizonte rokov 2009 – 2014metódou klasifikáciou SK NACE, poukazuje na kontinuálny nárast o 813, t.j. o pribliţne 17,53,34 % (v rámci porovnania výslednej hodnoty s rokom 200914. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafického vyjadrenia, niektoré komponenty vykazujú spojitý rast, iné majú premenlivý, resp. kolísavý trend vývoja.
40 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Graf: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov v hospodárstve SR podľa ekonomických činností za okres Nové Zámky
8000
6000
4000
2000
0 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Poľnohospodárstvo Priemysel Stavebníctvo Obchod Doprava Ubytovanie Informácie Finančníctvo Nehnuteľnosti Veda Administratíva Verejná správa Vzdelávanie Zdravotníctvo Umenie Zdroj: Štatistický úrad SR, október 2015 Pozn: Údaje sú za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac. Podľa klasifikácie OKEČ evidované k 31. 12. príslušného roku.
Počet zamestnancov v sledovanom období reflektuje kontinuálny nárast počtu v sekundárnom sektore hospodárstva. V tomto ponímaní tak priemysel spolu a stavebníctvo predstavujú stabilný, resp. neustále sa rozvíjajúci sektor hospodárstva, čím vytvárajú najvýznamnejší segment hospodárskej základne v sledovanom území. V rokoch 2009 - 2014 počet priemerného evidenčného počtu zamestnancov v rámci ekonomických činností sekundárneho sektora vzrástol z 7 986 na hodnotu 8 060, t.j. o 0,93%. Vzhľadom k územným a socioekonomickým potenciálom rozvoja sekundárneho sektora hospodárstva v meste Nové Zámky moţno predpokladať nárast počtu pracovných príleţitostí i v ďalších rokoch. Terciárny sektor tvorí významný segment v štruktúre hospodárstva sledovaného vývoja. Na rozdiel od sekundárneho sektora sa vyznačuje pomerne diverzifikovanou štruktúrou, ako aj progresívnym charakterom. V sledovanom časovom horizonte rokov 2009 – 2014 zaznamenávame nárast tohto ukazovateľa v terciárnom sektora z pribliţne 3 960 aţ na 6 421, čo predstavuje nárast o viac ako 60%. V rámci vývoja počtu pracujúcich v komunálnej občianskej vybavenosti v podobe činností verejnej správy, školstva a zdravotnej starostlivosti je trend mierne regresívny. Z dlhodobého hľadiska je potrebné podporiť najmä udrţateľný rozvoj komerčnej vybavenosti a sluţieb inovatívneho charakteru. Odborné, vedecké a technické činnosti zaznamenali v sledovanom období nárast o takmer 60%, čo tento trend rozvoja plne potvrdzuje.. Primárny sektor hospodárstva zastúpený činnosťami poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu vykazuje v sledovanom období 2009 – 2014 výsledný pokles priemerného evidenčného počtu zamestnancov o hodnotu 749 miest, t.j. o takmer 34 %. Tento negatívny trend je spôsobený zmenou spoločenských hodnôt. Navyše postupné zavádzanie automatizácie výroby a informačných technológií do všetkých sektorov hospodárstva prináša prerozdelenie pracujúcich do iných činností. Regresívny vývoj pracovných miest v primárnom sektore je evidovaný takmer vo všetkých okresoch SR.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 41
4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy Mesto Nové Zámky je okresným mestom, ktoré plní funkciu centra regionálneho významu s niektorými funkciami aj nadregionálneho významu. Významnosť mesta ako sídelného centra vyjadruje hodnotenie centier v celoštátnej územnoplánovacej dokumentácii Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení KURS 2011 (ďalej ako KURS 2001), je mesto Nové Zámky zaradené ako centrum prvej skupiny, v jej druhej podskupine, spolu s mestami Martin, Poprad, Trenčín, Trnava a Zvolen. Mesto Nové Zámky je súčasne centrom novozámocko- komárňanského ťaţiska osídlenia. Toto ťaţisko osídlenia je v KURS 2001 zaradené ako ťaţisko osídlenia druhej úrovne. Mesto Nové Zámky ako sídelné centrum poskytuje svojmu okoliu sluţby v zariadeniach vyššej občianskej vybavenosti, ako aj pracovné príleţitosti rôzneho druhu. V dôsledku hospodárskej reštrukturalizácie a novým trhovým podmienkam sa mesto ako centrum pracovných moţností po roku 1990 oslabilo, tak ako v zásade všetky podobné centrá na Slovensku. Uvedené je znázornené na obrázkoch vyjadrujúcich dochádzku za prácou do centier Nitrianskeho kraja. Pre porovnanie sú uvedené hodnotenia za roky 2011, 2001 a 1991.Hodnotenie odchádzky do centier dochádzky je pri viac ako 10% ekonomicky aktívnych obyvateľov bývajúcich v obciach. Dá sa predpokladať, ţe mesto ako centrum pracovných moţností si aj naďalej bude zachovávať svoje postavenie v sídelnom systéme v dôsledku obnovy/vytvárania niektorých nových hospodárskych aktivít. Postavenie mesta v širšom sídelnom kontexte vyjadruje obrázok Polycentrické sústavy sídiel na základe súhrnných kooperačných vzťahov a ťaţiská osídlenia podľa KURS 2001. Obrázok je prevzatý ako jeden z výsledkov výskumnej úlohy1, ktorá analyzovala situáciu v osídlení Slovenskej republiky z pohľadu tvorby polycentrického konceptu osídlenia. Výsledky tejto výskumnej úlohy poukazujú ako na súčasný stav kooperačných vzťahov medzi centrami v osídlení, tak vyjadrujú ich tendencie vývoja sídelných štruktúr. Z obrázku je zrejmé postavenie mesta Nové Zámky v sídelnom systéme a jeho kooperačné vzťahy na ostatné centrá v Nitrianskom kraji. Dominuje severojuţné prepájanie sa sídiel. Súčasne obrázok vyjadruje aj hierarchiu ťaţísk osídlenia tak, ako je to v celoštátnej územnoplánovacej dokumentácii KURS 2001. Novozámocko-komárňanské ťaţisko osídlenia je druhej úrovne v celoslovenskej hierarchii. Ťaţiská osídlenia druhej úrovne, sú podľa KURS 2001 tvorené okolo stredne veľkých miest, pri ktorých sa v menšej miere prejavujú aglomeračné väzby medzi centrami a voči okolitým obciam prevládajú viac polarizačné (dostredivé) účinky jadier týchto ťaţísk osídlenia. Územné vymedzenie ťaţísk osídlenia nie je stabilné a statické. Ide o isté, v čase premenlivé (pulzujúce) územia. Závisí to na rozvoji aktivít na ich území v jednotlivých obciach a na rozvoji „sily“ vlastného jadra (jadier) ťaţiska osídlenia. Mesto Nové Zámky je súčasťou ponitrianskej rozvojovej osi druhého stupňa v smere Bánovce nad Bebravou – Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno. Významnosť mesta v postavení sídelného systému Nitrianskeho kraja je taktieţ vyjadrené v Územnom pláne Nitrianskeho kraja (ÚPN-R), čo vyjadruje obrázok Schéma rozvoja sídelnej štruktúry Nitrianskeho kraja.2
1 Polycentrická koncepcia osídlenia ako nástroj zabezpečenia funkčnej komplexnosti na regionálnej a lokálnej úrovni, AUREX s.r.o., 2009, pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR 2 Prevzaté z Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja, AUREX, s.r.o., Nitriansky samosprávny kraj, 2012
42 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Dochádzka do centier Nitrianskeho kraja za prácou viac ako 10% ekonomicky aktívnych obyvateľov bývajúcich v obcí
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 43
Dochádzka do centier Nitrianskeho kraja za prácou viac ako 10% ekonomicky aktívnych obyvateľov bývajúcich v obcí
44 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Schéma sídelných vzťahov a návrh tvorby sídelných štruktúr podľa Územného plánu Nitrianskeho kraja.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 45
5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania
5.1. Kompozícia mesta Návrh územného plánu vychádza zo základných princípov rozvoja mesta vyjadrených v platnom územnom pláne a schváleného zadania. Reaguje na investičné zámery v oblasti dopravy, predovšetkým na trasovanie preloţky štátnej cesty I/64 mimo zastavaného územia mesta a na potreby dopravného prepojenia jednotlivých častí mesta. Tak isto zohľadňuje jednotlivé zámery, ktoré boli podané rôznymi subjektmi v rámci podnetov k zmene, či doplnení územného plánu, ktoré boli zozbierané mestom v rámci prípravných prác. Z hľadiska kompozície a ochrany kultúrneho dedičstva je riešenie územného plánu zamerané na zachovanie a rozvoj jedinečného charakteru vlastného zastavaného územia mesta. Dominantným urbanistickým celkom z tohto hľadiska je územie pôvodnej renesančnej šesťuholníkovej protitureckej pevnosti a jej zázemia. Koncepcia urbanistického rozvoja mesta Nové Zámky vychádza z dobre zaloţenej urbanistickej štruktúry a rozmiestnenia základných funkcií mesta – obytnej, výrobnej a rekreačnej, ktoré vytvárajú ucelené, od seba oddelené celky, bez väčších vzájomne sa rušivých vplyvov. Priestorovú makroštruktúru mesta moţno sledovať v nasledovných celkoch: Vnútorné mesto pozostávajúce prakticky z urbanistického obvodu totoţného s urbanistickým obvodom 21 Nové Zámky – Stred, v rámci ktorého sa dajú identifikovať priestorové pozostatky renesančnej pevnosti s pravidelným šachovnicovým pôdorysom a bastiónmi. Napriek dostavbe tohto UO novou výstavbou po zničení v druhej svetovej vojne vytvára najcharakteristickejší priestor mesta. Okolo tejto centrálnej časti mesta je vytvorený systém obytnej zástavby severným smerom so zástavbou rodinných domov, východným a juţným smerom so zástavbou hromadnej bytovej výstavby z obdobia 60-tych aţ 80-tych rokov minulého storočia. Výraznú črtu mestu dáva tok rieky Nitra (upravený aj pôvodné ramená), pozdĺţ ktorého sú vytvorené plochy vyššej zelene s rekreačnými priestormi a záhradkami. Najvýznamnejšie štruktúru mesta formovali etapy výstavby renesančnej protitureckej pevnosti, jej neskoršie zbúranie a následný rozvoj mesta za hradbami, výstavba ţelezničnej trate, vojnové zničenie mesta na konci 2. svetovej vojny a rozvoj mesta v podmienkach centrálneho plánovania v 2. pol. 20. st. Jasne a priestorovo vhodne sú situované plochy priemyselných a výrobných aktivít. Východne od ţelezničnej trate sa rozvinuli plochy menších a komunálnych výrob. Juţne od mesta pozdĺţ Komárňanskej cesty sa rozvinul priemyselný areál, ktorý sa budoval predovšetkým v druhej polovici minulého storočia. Prírodné podmienky a historický vývoj mesta sa podieľali aj na kompozičnom formovaní urbanistickej štruktúry sídla. Medzi najvýznamnejšie prvky kompozície patrí rieka Nitra so svojim prírodným zázemím a dopravné línie ciest a ţeleznice. Historická pevnosť predstavuje jadro mesta, okolo ktorého sa centrálno-okruţným spôsobom v priebehu storočí rozvinulo viacero typov urbanistickej štruktúry – od drobnej mozaikovitej štruktúry pôvodnej vidieckej zástavby aţ po veľkoobjemové štruktúry povojnovej obnovy mesta. Kompozičné vzťahy mesta vyjadruje nasledovná schéma. Riešenie zohľadňuje základné kompozičné zámery rozvoja mesta vyjadrené v predchádzajúcom územnom pláne mesta. Navrhuje rozvoj obytného územia vyuţitím existujúcich vnútorných plôch s ich moţným zahustením, ako aj rozvoj v nových, okrajových častiach mesta. Oproti pôvodnému územnému plánu spresňuje funkčné a kapacitné vyuţitie týchto území v súlade s ostatnými názormi na ich zástavbu.
46 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 47
Rozvoj územia pre priemyselnú výrobu a skladové hospodárstvo je navrhovaný zahusťovaním a vyuţívaním existujúcich plôch výrobného areálu pozdĺţ Komárňanskej ceste. Nové plochy pre priemyselný areál sú navrhnuté juţne od Nesvadskej cesty. Pre komunálnu výrobu a podnikateľské aktivity je uvaţované s ďalším vyuţívaním a ich intenzifikáciou pozdĺţ Povaţskej ulice. Nové plochy pre tento typ výroby sú navrhované severne od týchto plôch po ochranné pásmo 110kV vedenia a severne od Nesvadskej cesty.
5.2. Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania mesta Urbanistická koncepcia vychádza z dopravno-urbanistického riešenia a zo spresňovania rozvoja obytných a výrobných funkcií mesta na nových plochách. V dopravno-urbanistickom riešení sa akceptuje nová trasa – obchvat mesta cestou I/64, lokalizovaný východne od mesta, tak ako to uvaţuje územný plán regiónu Nitrianskeho kraja. Napojenie tohto obchvatu sa navrhuje v severnej časti mesta do navrhovanej kruhovej kriţovatky ciest I/75 a I/64. Tak isto sa vychádza z princípu vytvárania radiálno-okruţného cestného skeletu mesta. V dopravno-urbanistickom riešení sa vychádza z predpokladu obchvatu mesta cestou I/64 vo východnej polohe mesta. Severojuţný prieťah mestom ponecháva v polohe súčasného ťahu cesty I/64. Predpokladá sa však niţšia intenzita dopravy v dôsledku zníţenia tranzitnej dopravy, ktorá by mala ísť po novom obchvate mesta. Navrhuje sa odklon dopravy z Nitrianskej cesty (cesta II/563) vytvorením novej cesty juţne od lokality TESCA s napojením a úpravou ciest Cintorínska a Andovská a napojením na Gúgsku ul. pred čistiarňou odpadových vôd. Pre moţnosť odľahčenia uzla Kapistóriho – most cez rieku Nitra – Komárňanská, sa navrhuje prepojenie Nesvadskej cesty novým premostením3 rieky Nitra v smere na Ul. G Bethlena. Rozvoj obytných plôch sa navrhuje v severozápadnej časti mesta – severne od Holubyho aţ po ochranné pásmo 110 kV elektrického vedenia a severozápadne od Poľnej a Ul. svornosti. Moţný rozvoj obytných plôch je pozdĺţ Bezručovej, ktorého rozsah vyuţitia bude závisieť od hygienického ochranného pásma susediaceho poľnohospodárskeho dvora. Nové plochy pre obytné územie sú navrhnuté pozdĺţ Šurianskej ul. medzi areálom Baňa a ochranným pásmom 110 kV elektrického vedenia. Výrobné plochy sa navrhujú rozvíjať pozdĺţ Komárňanskej tak ako sa to uvaţuje v platnom územnom pláne mesta. Nový výrobný areál je navrhnutý juţne od Nesvadskej cesty.
5.3. Priestorová a funkčná charakteristika mesta Mesto Nové Zámky sa vo svojom historickom vývoji formovalo viacerými etapami, ktoré výrazne ovplyvnili jeho priestorový a funkčný charakter. Najvýznamnejšie štruktúru mesta formovali etapy výstavby renesančnej protitureckej pevnosti, jej neskoršie zbúranie a následný rozvoj mesta za hradbami, výstavba ţelezničnej trate, vojnové zničenie mesta na konci druhej svetovej vojny a rozvoj mesta v podmienkach centrálneho plánovania v druhej polovici 20. Storočia. Výsledkom týchto politických, spoločenských a hospodárskych etáp je vytvorenie relatívne jasnej a dobre organizovanej priestorovej makroštruktúry mesta. Moţno
3 navrhované nové mostné objekty cez vodný tok Nitra, ako i rekonštrukciu existujúcich mostných objektov, riešiť v súlade s STN 73 6822 „Kriţovanie a súbehy vedení a komunikácií s vodnými tokmi“ nové a rekonštruované premostenia navrhovať v podrobnejšej dokumentácii na prevedenie prietoku Q100 s (bezpečnosťou) voľnou výškou pod mostnými objektmi min. 0,5 m mosty a lávky navrhovať bez budovania pilierov v prietočnom profile
48 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
konštatovať, ţe mesto má priestorovo dobre rozmiestnené základné funkcie – obytnú, výrobnú a rekreačnú, ktoré vytvárajú ucelené, od seba oddelené celky, bez väčších vzájomne sa rušivých vplyvov. Priestorové rozmiestnenie funkcií na území mesta dokumentuje Funkčno- prevádzková schéma. Funkčné vyuţívanie územia mesta poukazuje na to, ţe funkcie občianskej vybavenosti sa sústreďujú v centre mesta (UO 21 Nové Zámky – stred, UO 20 Nová nemocnica), okolo ktorého sa rozprestierajú urbanistické obvody s bývaním v bytových domoch a smerom do nezastavanej krajiny prevládajú urbanistické obvody bývania v rodinných domoch. V dotyku s riekou Nitra sú lokalizované rekreačné urbanistické obvody a výrobno-obsluţné aktivity sú sústredené v urbanistických obvodoch za ţeleznicou a za riekou Nitra (UO 08 Tehelňa, UO 22 a UO 35 Priemyselný obvod). Najvyššiu hustotu zástavby vykazujú urbanistické obvody so zvyškami pôvodnej urbanistickej štruktúry (UO Nové Zámky – stred, UO Výpalisko, UO Pred stanicou) a novšie štruktúry halovej zástavby priemyselných areálov (15 – 20% zastavanosť urbanistických blokov). Obytné urbanistické obvody rozprestierajúce sa okolo centra mesta majú pomerne vyrovnané indexy zastavanosti, čo súvisí s ich funkciou a obdobím výstavby v druhej polovici 20. storočia (koeficient zastavania cca 0,10 – 0,15). Ostatné urbanistické bloky rozprestierajúce sa v zastavanom území mesta majú pomerne nízku zastavanosť. Mesto Nové Zámky predstavuje sídelnú štruktúru s vysokým podielom nezastavaných plôch vyuţívaných najmä ako plochy zelene, kaţdodennej rekreácie, záhrad alebo rozptylové plochy pri rôznych funkciách. Rieka Nitra a jej silné prírodné zázemie umoţňuje vyuţitie jej rekreačno-oddychového potenciálu priamo v zastavanom území, a tak sa významne podieľa na „zelenom“ charaktere mesta. Tento prírodný charakter je umocnený aj faktom, ţe plochy urbanistických obvodov zastavané budovami nepresahujú v celom meste podiel 20%. Všeobecne moţno konštatovať, ţe výšková hladina v meste Nové Zámky dosahuje 2 aţ 3 nadzemné podlaţia. V závislosti od charakteru zástavby sa podlaţnosť mení – najvýraznejšie hmotovo-priestorové prejavy v siluete mesta predstavuje urbanistický obvod UO 20 Nová nemocnica, ktorý svojimi 14 podlaţiami dominuje celému mestu. Výrazné výškové hladiny vykazujú aj urbanistické obvody s panelovou výstavbou 2. polovice 20. storočia (8 – 12 podlaţí v UO Nové Zámky – juh, UO Nábreţie, UO Pred stanicou). Ostatné urbanistické obvody majú pomerne stabilizovanú výškovú zástavbu 1 aţ 3 podlaţí s ojedinelými stavbami vyššími o 1 aţ 2 podlaţia. Vzhľadom na to, ţe mesto sa rozprestiera na rovine, v siluete mesta sa okrem uvedenej podlaţnosti zástavby výškovo prejavujú uţ len ďalšie prvky technického charakteru (vodojemy, komíny CTZ a výrobných areálov, a pod.).
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 49
50 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
5.4. Koncepcia ochrany a vyuţitia kultúrno-historických hodnôt Ochrana pamiatkového fondu sa na území Slovenskej republiky riadi a vykonáva v zmysle zákona č.49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Kultúrno-historickú stabilitu a hodnoty územia určujú zachované hmotné štruktúry kultúrneho dedičstva a jeho výberovej a zákonom chránenej časti evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF). Prvky s kultúrno-historickými hodnotami v meste Nové Zámky sú: legislatívne evidované /legislatívne chránené legislatívne neevidované /legislatívne nechránené: ostatné, ako súčasť kultúrneho dedičstva historického, architektonického, archeologického.
5.4.1. Prvky s kultúrno-historickými hodnotami legislatívne evidované Na európskej úrovni sú evidované nehnuteľné prvky kultúrneho dedičstva v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a zozname európskeho kultúrneho dedičstva. Na celoštátnej úrovni sú zachované hmotné štruktúry kultúrneho dedičstva a jeho výberovej a zákonom chránenej časti evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF). Týmto prvkami sú: národná kultúrna pamiatka (NKP) pamiatková rezervácia (PR) pamiatková zóna (PZ) archeologické nálezisko (AN) ochranné pásmo (OP). Na území mesta Nové Zámky nie sú evidované objekty zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva ani do zoznamu európskeho kultúrneho dedičstva. Pamiatková rezervácia (PR) ani pamiatková zóna (PZ) sa na území mesta Nové Zámky nenachádzajú.
Národné kultúrne pamiatky Tabuľka: Solitéry a areály národných nehnuteľných kultúrnych pamiatok na území mesta Číslo Nehnuteľná národná kultúrna pamiatka (NhNKP) P.č. Lokalita v ÚZPF na území mesta Nové Zámky zapísaná v ÚZPF Súsošie sv. Trojice (Sv. Trojica a 11 sôch), z r. 1740 morový 01 2360/0 Hlavné námestie stĺp, barokové súsošie s rokokovými prvkami 02 11347/0 R.k. farský kostol Povýšenia sv. Kríţa zo 16. aţ 19. storočia Hlavné námestie
03 358/1-2 R.k. kostol sv. Františka z Assisi s kláštorom z 1. pol. 17. st. Hlavné námestie 04 350/0 Pomník A. Bernoláka, dielo J. Pospíšila z r. 1937 Hlavné námestie R. k. kaplnka sv. Trojice s hrobom, náhrobníkom a pam. 05 351/1-3 tabuľou A. Bernoláka (je tu pochovaný), miesto najstaršieho Bernolákovo nám. cintorína v NZ Areál Kalvárie na juhovýchodnom bastióne, tzv. Forgáčov 06 360/1-22 Ulica Forgáchova (má platné ochranné pásmo od roku 2008) Areál školy (ZŠ G. Czuczora) s parkom oplotením z r. 1924- 25, pomníkom z r. 1935 ako spomienka na turecké vojny v 17. 07 353/1 -4 Ul. G. Czuczora st. (post. pri príl. 250. výročia oslobodenia mesta od tur. nadvlády) Areál gymnázia s oplotením (tehla, kameň), dvorom, 08 11479/1-3 Ul. M. R. Štefánika záhradou a byt. domom z r. 1910-11 Synagóga z roku 1859, ortodoxná synagóga, dodnes Ul. Česká bašta x 09 10671/1 vyuţívaná na liturgické účely, neorománsky objekt Komárňanská
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 51
Číslo Nehnuteľná národná kultúrna pamiatka (NhNKP) P.č. Lokalita v ÚZPF na území mesta Nové Zámky zapísaná v ÚZPF Hrob s náhrobníkom na ţidovskom cintoríne (obete fašizmu) 10 354/ 0 Slovenská ulica z 50. r. 20. storočia 11 11539/2 Kasárne – jazdiareň a brána, č. súp. 4763-4764 19. storočie Kasárenská ul. 12 2338 Artézska studňa z r. 1911 Štefánikova ulica 13 11363/0 R.k. kaplnka P. Márie, z r. 1780 Šafárikova ulica 14 11361/0 R.k. kaplnka sv. Anny, č. súp. 4762 z r. 1761 Kapisztóryho ul. 15 11362/0 R.k. kaplnka sv. Antona Paduánskeho, z r. 1913 Ul. T. G. Masaryka Pamätná tabuľa – oslobodenie ţelezn. stanice na budove 16 348/0 (Bratislavská ul.) ŢSR Pamätná tabuľa – Ján Majzon, v depozite múzea 17 352/0 (len ako informácia) (nevyznačená)
Tabuľka: Zoznam pamiatkových objektov NKP areál Kalvárie na bastióne, tzv. Forgáčovom Číslo Index Unifikovaný Bliţšie určenie Unifikovaný názov PO Zauţívaný názov PO ÚZPF PO názov NKP PO Pieta – kaplnka Panny Márie 360 1 Kalvária Kaplnka r.k. Panny Márie Sedembolestnej Súsošie – kríţ Ukriţovaný Kristus Golgota – socha Krista na kríţi 360 2 Kalvária s korpusom I. Súsošie – socha I. Sv. Mária Golgota – socha Márie 360 3 Kalvária Magdaléna Magdalény Súsošie – kríţ Dismas, lotor pravý Golgota – socha Dismasa 360 4 Kalvária s korpusom II. na kríţi Súsošie – kríţ Gesmas, lotor ľavý Golgota – socha Gesmasa 360 5 Kalvária s korpusom III. na kríţi Súsošie – socha II. Panna Mária Golgota – socha Panny Márie 360 6 Kalvária Súsošie – socha III. sv. Ján Evanjelista Golgota – socha sv. Jána 360 7 Kalvária Evanjelistu 360 8 Kalvária Kaplnka r.k. Boţieho hrobu Boţí hrob
360 9 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 1. zastavenie Pilát odsudzuje Krista
360 10 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 2. zastavenie Kristus berie kríţ
360 11 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 3. zastavenie 1. pád Krista pod kríţom
360 12 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 4. zastavenie Stretnutie Krista s P. M.
360 13 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 5. zastavenie Šimon pomáha Kristovi
360 14 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 6. zastavenie Kristus a Veronika
360 15 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 7. zastavenie 2. pád Krista pod kríţom
360 16 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 8. zastavenie Kristus napomína plačúce ţeny
360 17 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 9. zastavenie 3. pád Krista pod kríţom
360 18 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 10. zastavenie Vyzliekanie Krista
360 19 Kalvária Kaplnka kríţovej cesty 11. zastavenie Pribíjanie Krista na kríţ Kaplnka kríţovej cesty 12. zastavenie Snímanie Krista z kríţa 360 20 Kalvária Schodisko so vstupnou hlavná brána, schodisko 360 21 Kalvária bránou 360 22 Kalvária Bastión juhovýchodný opevnenie mesta Forgáčovská bašta
52 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Pre areál Kalvárie je vyhlásené ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky vymedzené ulicami Pod Kalváriou, Forgáčova, Tajovského, hranicou za kasárňami, za Zdravotníckou školou a medzi domami na Komárňanskej ulici. Vymedzenie ochranného pásma je zakreslené vo výkresoch grafickej časti ÚPN. Pre zabezpečenie usmerneného rozvoja prostredia a okolia nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky stanovil správny orgán v rozhodnutí o vyhlásení ochranného pásma NKP podmienky činnosti a odporúčania vo vymedzenom ochrannom pásme, ktoré majú záväzný charakter.
Archeologické lokality, archeologické nálezy Z hľadiska ochrany archeologických nálezov a lokalít sa na území CMZ mesta Nové Zámky nachádzajú časti renesančnej pevnosti, z ktorej je NhNKP juhovýchodný bastión – tzv. Forgáčov, ako súčasť areálu kalvárie. Ostatné časti bastiónov, kurtín a priekopy sú čitateľné v teréne a sú vyznačené na schéme – Analýza kultúrno-historických hodnôt na území CMZ. Nie sú evidované ako NhNKP, ale sú archeologickými lokalitami evidovanými v CEANS AÚ SAV (Centrálna evidencia archeologických nálezísk). Z týchto nálezov pre zastavané územie mesta sú doloţené nálezy z 15.-19. storočia, ktoré sú v podstate totoţné z pôdorysom hviezdice pevnosti.
Evidencia pamätihodností Evidencia pamätihodností sa spracováva na základe rozhodnutia obce – ide o objekty s pamiatkovými hodnotami, nezapísané v ÚZPF, prípadne aj iné, o ktorých nemá Krajský pamiatkový úrad vedomosť, ale obec /mesto ich povaţuje za hodnotné z pamiatkového hľadiska a môţe ich chrániť ako miestne pamätihodnosti vytvorením a odborným vedením evidencie pamätihodností v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu. Mesto Nové Zámky nemá spracovanú evidenciu pamätihodností obce/mesta.
5.4.2. Neevidované historické urbanisticko-architektonické štruktúry s kultúrno-historickými hodnotami ako súčasť kultúrneho dedičstva
Urbanisticko-architektonická štruktúra centra s historickou zástavbou Dnešné centrum mesta – centrálna mestská zóna – je miestom, ktoré je z hľadiska kultúrneho dedičstva, najmä historického, architektonického, ale aj archeologického, najcennejším a najhodnotenejším územím mesta Nové Zámky. Mesto si dodnes zachovalo v urbanisticko-architektonickej štruktúre centra: 6-uholníkový pôdorys vlastného vnútorného mesta so šachovnicovou zástavbou a ohraničením okruţnej ulice zloţenej z dnešných ulíc okruţných Turecká, Česká, Forgáčova, Pod Kalváriou a P. Várdayho. Tieto ulice boli okruţnou komunikáciou okolo kurtín k bastiónom a premosteniam, 9 ulíc takmer lúčovite vychádzajúcich z okruţnej ulice – Turecká, Komárňanská, pešia komunikácia okolo Forgáčovho bastióna s napojením na ulicu Pod kalváriou, ulicami – baštami Ţerotínová, Michalská, Cisárska, Ernestova, Petöfiho a ulica M. R. Štefánika. Z týchto ulíc historickými ulicami do prvej tretiny 18. st. sú dnešné ulice Petöfiho a Komárňanská, ktoré boli vstupmi cez premostenie do pevnosti. Ostatné ulice vznikli aţ zlikvidovaním bastiónov, predĺţením ich nástupov za opevnenie cez priekopu, Forgáčov bastión s Kalváriou, napojený na okruţnú ulicu a zachovaný vo výške cca 6-8 m, ktorou sa zachovala historická výška opevnenia, nepravidelnú hviezdicu vytvorenú záhradami a dnešnými ulicami Pri gymnáziu, J. G. Tajovského, SNP, hranicou za kasárňami, Fajkovou ulicou, Pribinovou,
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 53
Podzámskou a časťou ulice M. R. Štefánika, ktoré sú predpokladaným tvarom vonkajšej časti pevnosti s priekopou s predpolím a ktorej plochu môţeme povaţovať za miesto s archeologickými nálezmi, rovnako ako v pôdoryse pravidelnej uličnej siete centra mesta – najmä na parcelách prislúchajúcich k budovám NKP. historickú zástavbu, ktorú dnes reprezentujú najmä nehnuteľné národné kultúrne pamiatky zapísané v ÚZPF spolu s potenciálnymi pamätihodnosťami mesta, ku ktorým patria ešte aj ďalšie historické budovy, najmä z obdobia 19. a začiatku 20 storočia. Zachované urbanisticko-architektonické štruktúry s historickým stavebným fondom reprezentujú územia historických miest a obcí s ich "geniom loci". Tieto prvky sú rešpektované v nadväznosti na kultúrnu krajinu hodnotenú podľa medzinárodne platných dohovorov a kritérií. ÚPN mesta Nové Zámky navrhuje vymedziť špecifické územie urbanisticko- architektonickej štruktúry centra ako územie hodnotné z pamiatkového hľadiska.
Neevidované objekty s kultúrno-historickými hodnotami ako súčasť kultúrneho dedičstva V riešenom území sa nachádza mnoţstvo menších/väčších objektov s kultúrno- historickými hodnotami, ktoré nie sú súčasťou ÚZPF, nie je vytvorená ani ich evidencia ale sú súčasťou krajiny – sú svedectvom histórie, dotvárajú krajinný ráz a kolorit územia ako sú drobné výtvarné a stavebné kultúrno-historické prvky, najmä religiózneho charakteru – prícestné kríţe, kaplnky, Boţie muky, mariánske stĺpy, ďalej pomníky, pamätníky, sochy, súsošia, pozoruhodné miesta, technické objekty. Novodobé prvky s umeleckou výtvarnou hodnotou sú najviac zastúpené v sídliskovej zástavbe – popri cestných komunikáciách, na verejných zelených priestranstvách, medzi bytovými domami. Prvkom s kultúrno-historickými hodnotami a výtvarným prvkom, legislatívne síce nechráneným ale s významom v histórii územia a v obraze krajiny, je tieţ nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť, pretoţe predstavujú kultúrne dedičstvo národa. Pre mesto Nové Zámky môţu byť podkladom pre spracovanie návrhu evidencie pamätihodností obce /mesta. Vzhľadom na to, ţe mesto zatiaľ nevedie evidenciu pamätihodností obce – mesta v zmysle § 14 ods.4, v etape prieskumov a rozborov boli vytipované: hodnotné historické architektúry ako súčasť kultúrneho dedičstva mesta Nové Zámky v zmysle uznesenia NR SR k Deklarácii o ochrane kultúrneho dedičstva a Ústavy SR, drobné prvky s kultúrno-historickými hodnotami a súdobé výtvarné prvky dotvárajúce verejné priestory.
54 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 55
56 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Hodnotné historické architektúry Hodnotnými historickými architektúrami boli v prieskumoch a rozboroch vytypované prevaţne objekty nezničené bombardovaním mesta na sklonku 2. svetovej vojny.
Tabuľka: Hodnotné historické architektúry
OSTATNÉ HISTORICKÉ ARCHITEKTÚRY Z OBDOBIA NAJMÄ 19. A 1. POL 20. ST., KTORÉ SA ZACHOVALI PO ROKU 1945 Č. budovy evidované Súpisom pamiatok Slovenska 2 Obytný a obchodný dom na Hlavnom námestí súp. č. 212, tzv. Farkašov dom, post. podľa 01 projektu prof. E. Belluša, z roku 1928 VUB a.s. – bývalý Peňaţný ústav na Hlavnom námestí súp. č. 218, post. podľa projektu arch. 02 T. Hübnera z Budapešti, v r. 1941 Ľudová Banka, bývalá Mestská sporiteľňa z 30. rokov 20. st., post. podľa projektov arch. Prof. 03 E. Belluša na Štefánikovej ulici, dnes prestavané Ev. a. v. kostol s parkom na Andovskej ul. č. 2/780, post. podľa projektu arch. E. Gereyho v r. 04 1905 05 Kostol reformovanej cirkvi s parkom, vysvätený v r. 1957, na Pribinovej ulici súp. č.3481 ostatná historická architektúra 06 Tzv. Dom mieru na Hlavnom námestí súp. č. 211, z roku 1951 Zástavba na Petöfiho ulici – nároţie s poliklinikou a budova Mladé srdcia – Ifjú Szivek so 07 suterénom zo 17.-18. st., ktorý môţe byť zvyškom k premosteniu k Ostrihomskému vstupu do mesta 08 Blok domov na uliciach Kraskovská, Michalská a na Petöfiho ulici 09 Učňovská škola na Bjorsonovej ulici 10 Dva bloky domov – Hlavné námestie, ul. Kassáka, Rákocziho a Komárňanská 11 Blok domov v pešej zóne ohraničené ulicami Banskobystrická, Kukučínova a Turecká Radová zástavba na severnej strane ulice M. R. Štefánika za obchodným domom Zámčan 12 (Baťa), napojenie na ulici SNP č. súp. 999 Radová zástavba juţnej str. ul. M.R.Štefánika od súp. č. 2512 po súp. č. 1075 a napojenie na 13 ul. SNP 14 Radová zástavba od súp. č. 2373 po súp. č.2564 na ulici Pri gymnáziu Vodný mlyn zo 17. st. – na v. t. Nitra, prestavaný na reštauráciu, zvyšky technických 15 zariadení a kamenné články v exteriérovom areáli reštaurácie, Ul. Medzimlynie 16 Budova ţelezničnej stanice na Bratislavskej ulici, post. podľa projektu arch. Fifíka historická architektúra, ktorá patrí k vyhláseným nehnuteľným NKP Zástavba domov súp. č.189, ul. Česká bašta, ţidovské rezíduum k synagóge NhNKP č. 17 10671/0 18 Budova – súp. č. 198 na juţnej strane farského kostola NhNKP 11347/0 Zvyšky pevnosti – bastióny s priekopou a kurtínami – rovnaké ako NhNKP č. 360/21: 19 ▲ Forgáčov bastión juhovýchodný 20 ▲ Cisársky bastión na ulici Cisárska bašta a Tureckej ulici, s priekopou na Mánesovom námestí a v záhradách domov na Pribinovej ulici – upravená záhrada hotela (amfiteáter 21 a bazén) ▲ Ernestov bastión medzi ulicami Ernestova bašta a ul. M. R. Štefánika, s priekopou medzi 22 domami na Tureckej a Podzámskej ulici ▲ Český bastión na Tureckej ulici a ulici Česká bašta s priekopou medzi domami na Tureckej 23 ulici, na ulici Pri gymnáziu a za synagógou ▲ Ţerotínov bastión na ul. Ţerotínová bašta a P. Váradayho, s kurtínou pod panelmi na 24 parkovisku na ul. P. Váradyho, s priekopou v plochách záhrad smerom k ul. P. Blahu a k Fajkovej ul., ▲ Michalský bastión na ul. Michalská bašta s priekopu v záhradách na ul. G. Czuczora, Čiţmárska, suterén domu Ifjú szivek, plochy zelene, priekopy medzi domami na ul. Petöfiho, Cisárska bašta 25 Špeciálna základná škola na Rákocziho ul.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 57
OSTATNÉ HISTORICKÉ ARCHITEKTÚRY Z OBDOBIA NAJMÄ 19. A 1. POL 20. ST., KTORÉ SA ZACHOVALI PO ROKU 1945 Č. budovy evidované Súpisom pamiatok Slovenska 2 Prestavané architektonické diela uvedené v súpise pamiatok Slovenska 2, dnes radikálne prestavané, so stratou všetkých tvaroslovných i dispozičných znakov historickej architektúry, preto nie sú vyššie v zozname: Obchodný dom firmy Baťa (dnes Zámčan) z r. 1931, post. podľa projektu vlastnej 26 architektonickej kancelárie (Prof. V. Karfík?) Slovenská úverová banka zo zač.30. r. 20. st., post. podľa projektu arch. A. Skuteckého z 27 Budapešti
Drobné prvky s kultúrno-historickými hodnotami a výtvarné prvky Medzi drobné prvky s kultúrno-historickými hodnotami patria prícestné kríţe, kaplnky, Boţie muky, mariánske stĺpy, pamätníky, sochy, súsošia, artézske studne, objekty technického charakteru. Medzi súdobé výtvarné prvky patria výtvarné prvky – sochy, súsošia, plastiky a pamätné tabule. Sú súčasťou verejných komunikačných priestorov, verejných zelených priestranstiev, parkov, parčíkov a parkovo upravených plôch. Mnoţstvo kaplniek a prícestných kríţov sa dnes nachádza v sídliskovej zástavbe, v obytných vnútroblokových priestoroch. Pôvodne stáli na kriţovatkách ciest, na rozľahlejších námestiach (verejných priestoroch) v pôvodnej malomestskej nízkopodlaţnej radovej zástavbe. Tabuľka: Drobné prvky s kultúrno-historickými hodnotami / výtvarné prvky
DROBNÉ PRVKY S KULTÚRNO-HISTORICKÝMI HODNOTAMI,
VÝTVARNÉ PRVKY DOTVÁRAJÚCE VEREJNÉ PRIESTORY Č. Názov kultúrno-historického / výtvarného prvku Lokalita Kamenný kríţ s Ukriţovaným, z r. 1778, na kamennom podstavci reliéf 01 Hlavné námestie s Pietou, vpravo od vstupného portálu do kostola Povýšenia sv. Kríţa (NKP) Kamenná Boţia muka s Boţským srdcom, vľavo od vstupného portálu do 02 Hlavné námestie kostola Povýšenia sv. Kríţa (NKP) Prícestný kamenný kríţ pri kaplnke Panny Márie (NKP) z r. 1780, 03 Šafárikova ulica v sídliskovej zástavbe (sídlisko Juh), v obytnom vnútrobloku Prícestný kamenný kríţ pri kaplnke sv. Anny (NKP), barokovej, z r. 1761, 04 v parčíku na kriţovatke ulíc Kapisztóryho a Štefánikova, umiestnený Štefánikova ulica v ohrade, západne od ostrova Sihoť Prícestný kamenný kríţ pri kaplnke sv. Antona Paduánskeho (NKP), z r. Ulica T. G. 05 1913, eklektický v sídliskovej zástavbe (sídlisko Bašty II), na kriţovatke ulíc Masaryka T. G. Masaryka, Jiráskova, Ďorocká Prícestný kamenný kríţ pri kaplnke sv. Trojice (NKP) v parčíku na 06 Ulica J. Simora námestí, na kriţovatke ulíc J. Simora, Petőfiho 07 Prícestný kamenný kríţ z r. 1779, na kriţovatke Gúgska, Jeruzalemská Jeruzalemská ul. Kamenná Boţia muka, prícestná, so sochou Svätého (odrazená hlava 08 Svätého), s vysokým kamenným stĺpom s volútami, na kamennom Zúgov podstavci, na okrajovej ceste v záhradkárskej lokalite Zúgov 09 Prícestný kamenný kríţ pri vyústení Poľovníckej na Gúgsku Gúgska ulica Prícestný kamenný kríţ s Ukriţovaným, Boţia muka, zvonička juţne od 10 Janov dvor Janovho dvora, pri poľnej ceste, vo voľnej krajine Prícestný kamenný kríţ pri rozsiahlejšej spevnenej ploche pri ceste na 11 Dvory nad Ţitavou, plocha znečistená odpadom, na hranici k. ú. Nové Dvorská cesta Zámky, vo voľnej krajine Prícestný kamenný kríţ na vysokom kamennom podstavci, pri ceste, Komárňanská 12 oproti Novofruct, Mäsokombinát, vo voľnej krajine ulica Prícestný drevený kríţ so strieškou, vysoký, pri ceste na Nitru, Nitriansku 13 Nitrianska cesta osadu, vo voľnej krajine
58 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
DROBNÉ PRVKY S KULTÚRNO-HISTORICKÝMI HODNOTAMI,
VÝTVARNÉ PRVKY DOTVÁRAJÚCE VEREJNÉ PRIESTORY Č. Názov kultúrno-historického / výtvarného prvku Lokalita Zachovaný trojpodlaţný objekt so sedlovou strechou, z pôvodnej zástavby, opustený značne zdevastovaný (pôvodne obytný dom), 14 Kasárenská ulica s rozsiahlou betónovou (panelovou) plochou („nádvorím“), na okraji sídliskovej zástavby (sídlisko Juh) Zachovaný trojpodlaţný objekt so sedlovou strechou, z pôvodnej 15 zástavby, opustený značne zdevastovaný (pôvodne obytný dom), Hradná ulica v sídliskovej zástavbe (sídlisko Juh), vo vnútrobloku 16 Kaplnka na opustenom cintoríne na Slovenskej ulici Slovenská ulica 17 Ţidovský cintorín a dom smútku v severnej časti mesta Slovenská ulica Vodojem, historický technický objekt pri budove ţelezničnej stanice a Ulica M. R. 18 Pošty, pri koľajiskách, pri kriţovatke ulíc Bratislavská, M. R. Štefánika, Štefánika výšková dominanta Komín starej teplárne, pri ţelezničnej trati, medzi starou Nitrou a kanálom pri ţelezničnej 19 Nitry, výšková dominanta trati 20 Artézska studňa na kriţovatke ulíc Gúgska, Roľnícka Gúgska ulica 21 Artézska studňa juţne od areálu nemocnice Andovská ulica Artézska studňa juţne od Kalvárie na kriţovatke ulíc Tajovského, G. 22 Tajovského Bethlena Námestie P. O. 23 Artézska studňa v parčíku v kriţovatke ulíc Devínska, Rázusova Hviezdoslava 24 Artézska studňa na námestí pred komplexom Relax centrum Majzonovo nám. Pamätná tabuľa k udeleniu mestských práv Jurajom Széchényim v r. Banskobystrická 25 1691 na stene františkánskeho kláštora ulica 26 Pamätná tabuľa A. Bernoláka na budove Farského úradu Ul. M. Flengera 27 Pamätná tabuľa na mieste popravy Ladislava Ocskaya v r. 1710 Hlavné námestie Pamätná tabuľa na pamiatku Raoula Wallenberga, švédskeho diplomata v Budapešti, záchrancu mnohých Ţidov počas 2. svetovej vojny 28 Komárňanská ul. v Budapešti, na budove synagógy (malého ţidovského múzea, zriadeného v susedstve, v budove bývalej školy) Pamätná tabuľa holokaustu, dielo Michala Kerna z r. 1992, na budove 29 Komárňanská ul. synagógy Pamätných 19 tabúľ s menami 2 300 obetí holokaustu, z r. 1999, na 30 Komárňanská ul. budove synagógy Ul. Michalská 31 Pomník obetiam násilia bašta Pomník – busta Gergely Czuzora, v malom parčíku pred budovou 32 Petőfiho ulica Czemadoku Socha Emila Tatarika na kúpalisku Strand zaloţenom v r. 1938, dielo 33 novozámockého sochára Tibora Szilágyiho, sediaca na lavičke v ţiv. Bezručova veľkosti 34 Socha Lajosa Kassáka na „korze“ Banskobystrická Nám. 35 Súsošie Cyrila a Metoda (čierna), na námestí pred Vlastivedným múzeom františkánov 36 Kamenná plastika „Brána“ so sochou Juraja Széchényiho Hlavné námestie 37 Súsošie moderná plastika, v sídliskovej zástavbe (sídlisko Prednádraţie) Štúrova ulica Socha – súdobá plastika v páse sprievodnej zelene pri cestnej 38 Nábreţná ulica komunikácii, na sídlisku Nábreţie 39 Pamätník holokaustu v parčíku pri synagóge (NKP) Komárňanská ul. 40 Kamenná plastika blízko vstupu na Kalváriu, zakomponovaná v zeleni Forgáchova ulica Súdobá plastika dvoch rúk, na námestí pred športovou halou Milénium, Ulica T. G. 41 na kriţovatke ulíc T. G. Masaryka, Jiráskova Masaryka 42 Plastika s fontánou na námestí Hlavné námestie
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 59
DROBNÉ PRVKY S KULTÚRNO-HISTORICKÝMI HODNOTAMI,
VÝTVARNÉ PRVKY DOTVÁRAJÚCE VEREJNÉ PRIESTORY Č. Názov kultúrno-historického / výtvarného prvku Lokalita Súdobá abstraktná plastika, pozdĺţna, betónová, v sídliskovej zástavbe Ulica T. G. 43 (sídlisko Prednádraţie), vo vnútrobloku Masaryka Ulica T. G. 44 Súdobá plastika na betónovom „kopci“ v parčíku pri Bernolákovom parku Masaryka Ulica T. G. 45 Súdobá abstraktná betónová plastika pri budove VUNAR-u Masaryka 46 Čerpadlová pumpa na vodu v parčíku pred vstupom na Kalváriu Forgáchova ulica 47 Malá aleja vo dvore opustených kasární Kasárenská ulica Zdroj: Vlastné prieskumy
5.4.3. Návrh koncepcie ochrany kultúrno-historického dedičstva Územie pôvodnej historickej pevnosti predstavuje jadro mesta, okolo ktorého sa centrálno-okruţným spôsobom v priebehu storočí rozvinulo viacero typov urbanistickej štruktúry – od drobnej mozaikovitej štruktúry pôvodnej vidieckej zástavby aţ po veľkoobjemové štruktúry povojnovej obnovy mesta. Mesto má bohatú štruktúru kultúrno-historických pamiatok legislatívne evidovaných aj neevidovaných, areálového charakteru, väčších solitérnych objektov i drobných architektonických i výtvarných prvkov. Vzhľadom na vyššie uvedené danosti mesta a vysoký športovo-rekreačný a súčasne hospodársky potenciál mesta (lokality prímestskej rekreácie, športové zariadenia a areály, početné priemyselné a drobné prevádzkové areály a zariadenia, vysokokvalitná poľnohospodárska pôda okolo zastavaného územia mesta, zachovanie a rozvíjanie kultúrno-historických hodnôt zvyšuje celkový potenciál mesta. Preto je potrebné chrániť a ďalej rozvíjať: špecifickú urbanistickú štruktúru mestského jadra, objekty s kultúrno-historickými hodnotami i drobné kultúrno-historické a výtvarné prvky, formovať prírodno-historický komplex – historické centrum a prírodné /športovo- rekreačné zázemie mesta zosúladiť súčasnú architektúru s historickým prostredím mesta (nová výstavba musí harmonicky dotvárať /vhodne dopĺňať okolitú poľnohospodársku krajinu, pôvodný historický, urbanistický a architektonický výraz a kompozíciu mesta). Z území, areálov, objektov a drobných prvkov s historickými hodnotami legislatívne nechránených, zistených v rámci etapy prieskumov a rozborov je doporučené spracovať zoznam evidencie pamätihodností obce. Drobné prvky s kultúrno-historickými hodnotami, tieţ výtvarné prvky sa nachádzajú v historickej zástavbe ale aj v súčasnej urbanistickej zástavbe, v zastavanom území i vo voľnej krajine. Hodnota týchto prvkov bude umocnená kvalitne upraveným kultivovaným bezprostredným okolím týchto prvkov – vhodne upravené plochy zelene, vhodné prípadné oplotenie, upravené prístupové chodníky, drobné oddychové plochy s príslušným mobiliárom, informačný mobiliár, upravené prvky technickej, dopravnej vybavenosti, ...). S procesom ochrany cenných kultúrno-historických prvkov evidovaných v ÚZPF je nevyhnutný paralelný proces ochrany legislatívne neevidovaných prvkov, pretoţe tieto prvky: sú plnohodnotnou súčasťou verejných komunikačných priestorov a voľnej krajiny – dotvárajú kolorit – genia loci – urbanizovanej i voľnej krajiny.
60 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
sú aktívnou, bezprostrednou súčasťou ţivotného prostredia človeka, predstavujú prostredie pre istý okruh ľudských činností, vykonávaných v tomto prostredí. Ako v oblasti ochrany prírody tak aj v oblasti ochrany kultúrno-historických hodnôt musí byť urbanistický rozvoj územia reálne usmerňovaný vhodnými regulatívmi a meneţmentovými opatreniami. Pre lokality s cennými prírodnými/kultúrno- historickými hodnotami je potrebné spracovávať meneţmentové programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva, programy starostlivosti o prírodu a krajinu a následne musí byť zabezpečené ich dôsledné dodrţiavanie. Úroveň ochrany cenných kultúrno-historických prvkov, cenných štruktúr a území a vzťah ku ich ochrane úzko súvisí s úrovňou „ochrany“ ostatného urbanizovaného prostredia.
5.5. Koncepcia ochrany krajiny ako kultúrno-historického a prírodného dedičstva Významnou súčasťou ochrany prírodných hodnôt, kultúrno-historických hodnôt – kultúrneho dedičstva a pamiatkového fondu, vrátane krajiny ako priestoru pre ţivot, je ochrana krajiny / obrazu krajiny. Tejto problematike sa venuje Európsky dohovor o krajine.4 Európsky dohovor o krajine vytvára konkrétny legislatívny priestor pre formovanie územia na estetických princípoch krajinárskej kompozície a na princípoch aktívnej ochrany hodnôt, ktoré predstavujú: kultúrno-historické bohatstvo, prírodné zdroje – podzemné zdroje pitnej vody, geotermálnych, minerálnych a liečivých vôd, najprodukčnejšie a vysoko produkčné orné pôdy, vinohrady, ... športovo-rekreačný, kultúrno-spoločenský a krajinársky potenciál územia, panoramatické prírodné scenérie poľnohospodárskej krajiny, sprievodných pobreţných porastov drobných vodných tokov, ich ramien a meandrov, ... Dohovor prináša nové princípy v hodnotení krajiny a vo formovaní obrazu krajiny: krajinu chápe ako priestor, „ako ho vnímajú ľudia“/„no people – no landscape“, t. j. bez ľudí niet krajiny; ako „kaţdodennú“ krajinu, v ktorej ľudia ţijú, venuje sa krajine ako celku, teda všetkým častiam krajiny, nielen chráneným územiam a chráneným prvkom, lokalitám výnimočným svojimi hodnotami. zvláštnu pozornosť venuje nevyuţívaným, zanedbaným, poškodeným, zdevastovaným územiam, okrajovým častiam zastavaných území. formuluje nové termíny: „cieľová kvalita krajiny“, „charakteristické črty krajiny“. Kaţdý štát, ktorý podpísal Dohovor, sa zaväzuje uznať krajinu ako „základnú zloţku prostredia obyvateľstva ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity“.
5.5.1. Obraz kultúrnej krajiny v kontexte historického vývoja Pod pojmom kultúrna krajina moţno chápať komplex urbanizovaných a prírodných prvkov v istom stupni zachovanej harmónie. Ide o človekom pretvorenú prírodnú krajinu viac-menej cieľavedomou činnosťou, o otvorený prírodno-antropogénny systém ako výsledok pôsobenia človeka a ľudskej spoločnosti v priestore a čase. Prívlastok kultúrna zdôrazňuje, ţe ide o krajinu kultivovanú, obrábanú, udrţiavanú, v protiklade ku krajine prírodnej, neobhospodarovanej.
4 Európsky dohovor o krajine (ďalej Dohovor) bol prijatý vo Florencii 20. októbra 2000. Predstavuje prvý dohovor Rady Európy, ktorý je komplexne zameraný na ochranu, manaţment a plánovanie krajiny. Slovenská republika podpísala Dohovor v r. 2005.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 61
Mesto Nové Zámky patrí medzi oblasti so značne pozmenenou krajinnou štruktúrou, s rozsiahlymi poľnohospodársky obhospodarovanými plochami a urbanizovanými celkami. Napriek tomu sa stále vyznačuje vysokou rozmanitosťou druhov rastlín a ţivočíchov, ako aj biotopov, na ochranu ktorých boli vyhlásené chránené územia. Taktieţ sa vyznačuje vysokým počtom prvkov s kultúrno-historickými hodnotami. Obraz voľnej krajiny Pôvodne níţinná lesná a vodná krajina v okolí dnešných Nových Zámkov sa v historickom priebehu osídľovania postupne menila na prevaţne poľnohospodársku níţinnú krajinu s ojedinele zachovanými sprievodnými porastmi v líniách vodných tokov a občasných zamokrených území. Vodná krajina riečky Nitry a drobných vodných tokov, charakteristická bohatou ramennou sústavou, luţnými lesmi a nivnými pôdami v blízkosti príleţitostne vylievajúcich sa vodných tokov sa postupne zmenšovala, zuţovala, aţ do dnešnej podoby zregulovaných vodných tokov s vybudovanými ochrannými protipovodňovými hrádzami, napriamenými korytami, zredukovanými pobreţnými porastmi a so slepými a najmä mŕtvymi ramenami a zvyškovými depresnými plochami, ktoré si aj po desaťročiach zachovávajú kresbu bývalých ţivých vodných meandrov. Sieť umelo vybudovaných vodných kanálov je prevaţne bez pobreţnej zelene alebo s menšími enklávami pobreţnej zelene a s charakteristickými rovnými líniami. Pozdĺţ vodných tokov pribudli hrádzové línie, ubudli postupne sprievodné porasty, zástavba sa rozvinula v tesnej blízkosti zregulovaných riečnych a potočných korýt. Krajina stratila v značnej miere meandrovitú kresbu bývalých vodných ramien. Vodné toky dopĺňa dnes sústava vodných plôch vo forme veľkých i menších vodných plôch – jazier (štrkovísk ) po ťaţbe, rybníkov. Významným a charakteristickým krajinným prvkom v tomto regióne boli ovocné sady, záhrady. Ich výmera neustále klesá. Historicky sú však stále súčasťou krajinného obrazu níţinnej poľnohospodárskej krajiny. Krajinu poznačila rozvíjajúca sa urbanizácia, získavanie obhospodarovateľnej pôdy vysušovaním, odlesňovaním, napriamovaním tokov, rozorávaním poľných ciest. Pôvodne pestro parcelovaná poľnohospodárska krajina s hustou sieťou poľných ciest lemovaných stromoradiami sa postupne zmenila na viac-menej monotónnu veľkoblokovú poľnohospodársku krajinu s redukovanou sieťou poľných ciest a najmä s redukovanou štruktúrou krajinnej zelene – ubudli aţ vymizli remízky, medze, aleje, solitérne porasty, studničky, stromoradia, sledujúce tieţ katastrálne hranice, ... Charakteristickým krajinným prvkom sú dnes rozsiahle bloky polí s minimálnym výskytom zelene. Podiel krajinnej zelene zvyšujú brehové porasty pozdĺţ vodných kanálov, vodných plôch a meandrov ramien Starej Nitry a Chrenovky. Váţnym problémom je mnoţstvo rozptýleného drobného i väčšieho odpadu, čiernych skládok v krajine (najmä pri okrajoch zástavby, okrajoch záhradkárskych lokalít, popri cestách, „rozfúkaného“ po zelených priestranstvách v zastavanom území). Obraz zastavanej krajiny Zmenila sa tieţ štruktúra zastavaného územia mesta. Pôvodná ulicová zástavba takmer vymizla po zásahoch bombardovaním v čase konca 2. svetovej vojny, nahradili ju sídliská s rozvoľnenou solitérnou zástavbou bytových domov, rozsiahlymi verejnými zelenými priestranstvami. Zachovala sa však unikátna pôdorysná štruktúra renesančnej pevnosti so základným 6-uholníkovým pôdorysom a lichobeţníkovými bastiónmi na jednotlivých rohoch. Zachovanú urbanistickú štruktúru špecifického 6-uholníkového historického jadra mesta, aj keď uţ prevaţne s novodobou zástavbou, obklopujú plochy zmiešanej zástavby, rodinnej zástavby, sídliská a po okrajoch výrobné a skladové plochy, športovo-rekreačné plochy pozdĺţ kanála a ramien Nitry a záhradkárske lokality.
62 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Centrálna mestská zóna Je sústredená okolo 6-uholníkového historického jadra mesta, predstavuje polyfunkčné zóny občianskej vybavenosti, prevádzok, obytnej zástavby a zelene. Rodinná zástavba Predstavuje súvislé plochy po celom obvode mesta – Veľký háj severne od Čerešňovej ulice, Západ severne od Gúgskej ulice, zástavba medzi Nitrianskou cestou, Výpaliskom a Ul. SNP, zástavba juţne od Povaţskej ulice, zástavba západne od Komárňanskej ulice, navrhované plochy rodinnej zástavby – nové plochy rodinnej zástavby sa pripravujú, príp. uţ realizujú v severnej časti mesta – severne od Holubyho a Šulekovej ulice a severozápadne od Bešeňovskej cesty, ... Sídliská Sídliská Prednádraţie, Bašty I, Bašty II, Nábreţie, Juh majú čitateľnú urbanistickú štruktúru so širokými verejnými komunikačnými priestormi, zelenými priestranstvami, početnými detskými ihriskami a objektmi občianskej vybavenosti. Občianska vybavenosť Klasickú mestskú polyfunkčnú zástavbu so zariadeniami OV dopĺňajú monofunkčné areály školských, športových, obchodných zariadení, nemocníc, ... Do urbanistickej štruktúry prenikajú – a to pomerne tvrdo – rozsiahle nákupné centrá (Kaufland, Hypernova, Billa, Lidl, Tesco, Nay, ...), ktoré svojim prevaţne dováţaným ovocím a zeleninou vytláčajú domácu poľnohospodársku produkciu, kedysi ťaţiskovú hospodársku aktivitu tohto regiónu. Výrobné, skladové, veľkoobchodné zariadenia Vzhľadom na to, ţe región juţnej časti Nitrianskeho kraja bol do r. 1989 dominantne zameraný na poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, doplnkovo tieţ na iné ľahké formy priemyslu (najmä elektrotechnický, ...), po útlme aţ takmer likvidácii týchto odvetví ostali na území mesta početné priemyselné, poľnohospodárske, skladové areály opustené a bohuţiaľ aj zdevastované, bez efektívneho vyuţitia. Dopravná a technická vybavenosť Líniové prvky technickej vybavenosti – potrubné vedenia nad terénom, ale najmä vzdušné elektrické vedenia natrvalo a nenávratne poznačili vzhľad krajiny. Nedá sa jednoznačne tvrdiť, ţe negatívne, ale určite výrazným spôsobom. V prípade kumulácie diaľkových vedení najvyšších rádov a spolu s nimi bodových energetických zariadení moţno hovoriť o energetickej krajine – síce poľnohospodársky vyuţívanej, ale s dominantnou kresbou vzdušných sietí. Línie cestných komunikácií sú vedené v pomerne širokých koridoroch verejných komunikačných priestorov. Nadväzujú na ne plochy dopravných zariadení, plochy statickej dopravy (parkoviská, spevnené plochy, ...). Krajina a odpady Obraz krajiny permanentne dopĺňajú pribúdajúce (riadené i čierne) skládky odpadov, plochy s rozptýleným odpadom, ... aj v zastavanom území mesta. Nové funkčné plochy v krajine Obraz krajiny dopĺňajú pribúdajúce plochy, objekty rozmanitého druhu a funkčného vyuţitia, a to na nových plochách alebo na plochách uţ existujúcich areálov:
5.5.2. Návrh obrazu krajiny v kontexte prírodných a kultúrno-historických hodnôt Základom krajinno-ekologických opatrení je: eliminácia súčasných environmentálnych problémov územia, racionálne vyuţívanie prírody a prírodných zdrojov s cieľom ich ochrany,
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 63
ochrana a tvorba zdravého ţivotného prostredia s cieľom vytvorenia priaznivej kvality ľudského ţivota a ochrany ľudského zdravia. Základnou zásadou krajinno-ekologického plánovania je, ţe nemá brzdiť rozvoj spoločnosti. Preto ÚPN mesta Nové Zámky – na základe spracovaného krajinno- ekologického plánu – nevylučuje z krajiny činnosti, ktoré sú pre rozvoj spoločnosti potrebné, ale hľadá čo najväčší moţný súlad medzi krajinno-ekologickými podmienkami a navrhovanými činnosťami. Ide v podstate o hľadanie takého miesta pre konkrétnu poţadovanú spoločenskú činnosť, ktorá bude v najmenšom rozpore s prírodnými a kultúrno-historickými danosťami územia.
5.5.3. Voda – vodné toky a vodné plochy ako súčasť krajiny Významnú súčasť prírodného systému mesta tvoria vodné toky a vodné plochy. Vodné toky /prírodné vodné toky, odvodňovacie kanály, vodné plochy Najvýznamnejším tokom v území je rieka Nitra. Na celom úseku cez mesto je upravená na prietok Q100 a obojstranne ohradzovaná. Územie Nových Zámkov rozdeľuje rieka Nitra na dve časti – severozápadnú a juhovýchodnú. Severozápadná časť je členená viacerými odvodňovacími kanálmi ako napríklad Dlhý kanál, Piritov, Martovský kanál. V juhovýchodnej časti je najvýznamnejším tokom vlievajúcim sa do rieky Nitry potok Chrenovka, vyhlásený ako prírodná pamiatka, najmä kvôli fragmentom prirodzených porastov, ktoré sú význačným biologickým objektom v poľnohospodárskej krajine. Územím pokračujú Dlhý kanál a Martovský kanál. Okolie rieky Nitry je formované Starou Nitrou – pozostatkami slepých starých ramien, ktoré dotvárajú územiu špecifickú štruktúru. Podľa starých (katastrálnych) máp územia boli identifikované línie niekdajších drobných vodných tokov, najmä meandre týchto vodných tokov. Boli súčasťou obrazu krajiny a predstavovali súčasť vodného reţimu v území. Dnes mnohé z týchto ramien uţ neexistujú, je však moţné v teréne a tieţ podľa ortofotomapy identifikovať líniu ich toku (úţľabiny, suché korytá, sprievodná zeleň, ..). V budúcnosti je vhodné uvaţovať o obnovení (podľa priestorových moţností) niektorých bývalých meandrov a priľahlých pobreţných území v zastavanom území a vo voľnej krajine a zapojiť do urbanistickej štruktúry mesta, do obrazu krajiny (brehové porasty okolo vodných tokov a vodných plôch plnia okrem funkcie estetickej a krajinotvornej aj funkciu sprievodnú a spevňovaciu), Koridory bývalých vodných tokov je vhodné v budúcnosti ponechať podľa reálneho stavu a priestorových moţností ako nezastavané a revitalizovať zvyšky sprievodnej zelene. Existujúce meandre Starej Nitry by bolo vhodné vyčistiť, upraviť a aktívne zapojiť do športovo-rekreačnej prímestskej zóny mesta formou vodáckych aktivít. Artézske studne Kvalita vody vo všetkých šiestich artézskych studniach (Gúgska, Andovská, Tajovského, Nám. P. O. Hviezdoslava – prekročený obsah ţelezitých a mangánových baktérií, mangánu a ţeleza, vápnika a horčíka, Majzonovo nám., Ul. M. R. Štefánika – prekročený obsah arzénu) nevyhovuje poţiadavkám Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR o poţiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody. Vodu z artézskych studní nie je moţné vyuţívať ako vodu pitnú, iba ako úţitkovú (stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva). Pramene, ručné piestové čerpadlá V lesíku západne od Janovho majera sa nachádzajú nezakryté dva vodné zdroje, s poškodeným technickým zariadením a okolím znečisteným odpadom.
64 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Na kriţovatke ulíc Pod Kalváriou a Bratov Baldigarovcov, v menšej parkovo upravenej ploche oproti vstupu do areálu Kalvárie, je osadené ručné piestové čerpadlo na vodu („pumpa“). Vodné plochy Na území mesta sa nachádza umelé jazero Nová Baňa (maď.: Új Bánya-tó), aj Kurzweillovo jazero, nazývané – skrátene ako „Baňa“. Ide o bývalé bagrovisko hliny pre dnes uţ neexistujúcu tehelňu. Na území mesta sa nachádza viacero ďalších vodných plôch, zvyškov po ťaţbe. Momentálne sa vyuţívajú viac-menej ako rybníky. V lokalite Zúgov sa nachádza rybničné hospodárstvo Slovenského rybárskeho zväzu. Moţnosti vyuţitia vodných plôch, vodných tokov a ich ramien Pre mesto Nové Zámky predstavuje vysoký rekreačný potenciál vodný tok Nitra. Vodný tok a jeho priľahlé ramená je moţné vyuţiť na prímestské aktivity vodáckeho charakteru. Príleţitosť predstavuje aj kúpalisko Štrand, v susedstve ktorého preteká rameno Nitry, takţe aj v rámci kúpaliska je moţné vytvoriť väzby na rekreačné vodácke aktivity. Chrenovka predstavuje chránené územie vhodné na rekreačné aktivity prechádzkového /výletného charakteru. Drobné vodné toky v krajine sú zaujímavé ako línie, pri ktorých moţno viesť zaujímavé rekreačné trasy v krajine. Vodné plochy sa aj v budúcnosti viaţu na aktivity rybného hospodárstva.
5.6. Koncepcia rozvoja zelene v zastavanom území a vo voľnej krajine Funkčno-priestorový systém zelene mesta tvoria plochy a línie verejnej a neverejnej zelene, vodné plochy a línie vodných tokov. Kaţdá funkčná plocha na území mesta obsahuje plochy zelene zodpovedajúce vo väčšej či menšej miere významu a potrebám príslušnej funkcie. Územie mesta je moţné z hľadiska uplatnenia zelene všeobecne hodnotiť ako útvar s vysokým zastúpením sídelnej zelene. Pozitívnym javom je: vysoké zastúpenie sídelnej zelene, priestranná urbanistická štruktúra umoţňujúca uplatniť rozmanité typy zelene a vodných prvkov, v hojnej miere zastúpené pásy a línie sprievodnej zelene pri komunikáciách, pomerne vysoký počet výtvarných prvkov v exteriéri, menších i väčších detských ihrísk na verejných zelených priestranstvách a v parkovo upravených plochách, snaha mesta o jednotné riešenie zásten pre odpadové koše, kontajnery. Negatívnym javom je: z hľadiska funkčnosti plôch zelene ide vo viacerých prípadoch o plochy, ktoré sú v pomerne veľkom rozsahu v nevyhovujúcom stave, nevhodný výber rastlinného sortimentu, zlé dispozičné riešenie niektorých plôch zelene, nejasne vymedzené hranice pre zeleň, zanedbaná, v určitých prípadoch úplne absentujúca údrţba (týka sa predovšetkým drevinných vegetačných prvkov), absentujúca náplň jednotlivých plôch zelene, znečistenie odpadom. nízke zastúpenie zelene vo voľnej krajine.
5.6.1. Základné členenie plôch zelene z hľadiska prístupnosti a polohy Funkčno-priestorové členenie plôch zelene z hľadiska prístupnosti: zeleň verejná zeleň poloverejná
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 65
zeleň súkromná Členenie zelene v území /krajine podľa polohy Zeleň v zastavanom území Zeleň vo voľnej krajine Klasifikácia zelene z hľadiska významu a funkčného vyuţitia v krajine Členenie zelene z hľadiska významu v území Zeleň v dominantnej funkcii Zeleň vo významnej funkcii Zeleň v doplnkovej funkcii Plochy zelene v dominantnej funkcii – sú vyznačené v grafickej časti dokumentácie (v komplexnom urbanistickom návrhu) ako rôzne funkčné plochy zelene. Plochy zelene vo významnej funkcii – sú vyznačené v grafickej časti dokumentácie (vo Výkrese ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov územného systému ekologickej stability) ako funkčné plochy iných funkcií, v ktorých však podstatnú územnú zloţku predstavuje zeleň (areály škôl, nemocníc, rozsiahle areály technickej vybavenosti, športové a športovo-rekreačné, rekreačné plochy, ...). Plochy zelene v doplnkovej funkcii – sú vyznačené v grafickej časti dokumentácie (vo Výkrese ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov územného systému ekologickej stability) ako funkčné plochy iných funkcií, v ktorých zeleň prevaţne nepredstavuje podstatnú územnú zloţku. Prehľad členenia zelene je uvedený v prílohe č. 8. Najvýznamnejšie parky, parčíky a parkovo upravené plochy v meste Parky, parčíky a parkovo upravené plochy v meste Nové Zámky 01 ▲ Park A. Bernoláka 02 ▲ Malý parčík pri Bernoláku 03 ▲ Kalvária 04 ▲ Parčík Rabbi Ernesta Kleina pri synagóge (niekdajšieho hl. rabína neologickej náboţenskej obce) 05 ▲ Parčík na Námestí františkánov 06 ▲ Parčík na námestí na kriţovatke ulíc Czuczora – Petőfiho (pred Csemadokom) 07 ▲ Parčík pred nákupným strediskom na ulici Nábreţná (oproti Centru kultúry) 08 ▲ Parčík na Námestí P. O. Hviezdoslava 09 ▲ Parčík na Námestí slobody 10 ▲ Parčík v kriţovatke ulíc J. Simora – Petőfiho 11 ▲ Parčík na kriţovatke ulíc M. R. Štefánika – Kapisztóryho 12 ▲ Parkovo upravená plocha v areáli ZŠ G. Czuczora 13 ▲ Parkovo upravená plocha na Hlavnom námestí 14 ▲ Parkovo upravená plocha na Majzonovom námestí
5.6.2. Zeleň mesta z hľadiska stavu, údrţby a obhospodarovania a pridaného významu Plochy zelene na území mesta je moţné rozdeliť na: intenzívne udrţiavané plochy zelene / obhospodarované plochy poľnohospodárskej zelene neudrţiavané (extenzívne udrţiavané) / opustené / neobhospodarované plochy poľnohospodárskej zelene rozpadnuté aleje, stromoradia Plochy zelene v meste Nové Zámky sú prevaţne udrţiavané, plochy poľnohospodárskej zelene obhospodarované.
66 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Rekonštrukcia /revitalizácia plôch verejnej zelene, nové plochy zelene Pripravuje sa rekonštrukcia /revitalizácia viacerých plôch verejnej zelene: Bernolákov park, malý park východne od Bernolákovho parku (sakury), výsadba zelene pred kinom Mier na Nám G. Széchényiho, revitalizácia plôch verejných zelených priestranstiev na Andovskej ulici juţne od areálu Nemocnice poliklinikou, plánuje sa tam tieţ ihrisko, obnoví sa výsadba stromov v ohybe v. t. Nitra juţne od Čerešňovej ulice (na mieste odstráneného topoľového lesíka) – duby, hraby, jasene, v lokalite Cisárskej bašty boli odstránené topole, aby sa tu mohli vysadiť lipy a javory, veľké verejné zelené priestranstvo juţne od Ul. Várdayho (psíčkari) – plánujú sa tu športovo-rekreačné a herné prvky, otáznou je vyuţitie rozsiahlej trávnatej plochy v juţnej časti areálu Nemocnice s poliklinikou. Pripravuje sa nový park: juhozápadne od areálu nemocnice na kriţovatke Andovská – Cintorínska.
Zeleň z hľadiska pridaného významu Zeleň ochranná a izolačná Zeleň ochranných hrádzí a inundačných území Zeleň ochranná a izolačná – nachádza sa pozdĺţ cestných komunikácií (trávnaté plochy, krovinný porast, stromy, stromoradia), v pomerne hojnom počte a väčšinou aj s primeranou šírkou, vrátane chodníkov v zeleni pozdĺţ cestných komunikácií. Ochranná a izolačná zeleň pozdĺţ hraníc ne /výrobných, skladových areálov, areálov technickej vybavenosti, odpadového hospodárstva úplne absentuje. Zeleň ochranných hrádzí a inundačných území – nachádza sa pozdĺţ v. t. Nitra (trávnatý porast).
5.6.3. Návrh rozvoja zelene na území mesta Návrh zelene vychádza z prírodných hodnôt riešeného územia, ktoré predstavujú chránené územia prírody, chránené stromy, súvislé lesné porasty, vodné toky a vodné plochy a časti územia cenné z hľadiska zachovania ekologickej stability. Tieto územia spolu vytvárajú skladobné prvky územného systému ekologickej stability na nadregionálnej, regionálnej a miestnej úrovni. Najvýznamnejším prírodným fenoménom mesta Nové Zámky je línia vodných tokov Nitra a Chrenovka s priľahlými plochami sprievodnej zelene vodných tokov a rozsiahlymi prírodnými alebo prírode blízkymi plochami prímestskej rekreácie. Na prírodný športovo-rekreačný koridor pozdĺţ vodných tokov nadväzujú línie zelene verejných komunikačných priestorov, početné plochy zelene parkové, parkovo upravené, verejné zelené priestranstvá a vodné plochy rozmiestnené prevaţne po obvode zastavaného územia mesta. Na plochy zelene v zastavanom území sú viazané oddychové plochy a plochy detských ihrísk, najmä v obytnej sídliskovej zástavbe. Viaceré plochy sídelnej zelene sú viazané na areály a zariadenia občianskej vybavenosti. Vzhľadom na rozvoj rekreačných funkcií mesta je potrebné budovať systém krajinnej aj sídelnej zelene ako spojitý. Rekreačné trasy budú môcť prechádzať mestom a okolitou krajinou bez prerušenia. Dôleţité sú najmä prepojenia peších ťahov v zastavanom území na prímestské kontaktové pásmo lesoparkového charakteru a na sústavu poľných ciest v poľnohospodárskej krajine, ktoré prepájajú Nové Zámky so susednými obcami a mestami.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 67
Na území poľnohospodárskej krajiny bude potrebné dopĺňať plochy zelene nielen z dôvodov krajinno-ekologických, ekostabilizačných a estetických ale aj z dôvodu plnohodnotného vedenia rekreačných trás krajinou – pešie turistické trasy, cyklistické trasy, hipotrasy je vhodné doplniť sprievodnou zeleňou poskytujúcou tieň a tieţ zeleňou tienenými oddychovými plochami najmä v kriţovatkách rekreačných trás. Významný podiel zelene v meste predstavujú plochy vyhradenej zelene areálov výroby a skladového hospodárstva. Tieto plochy si však vo väčšine prípadov vyţadujú rekonštrukčné a revitalizačné zásahy. Rozsiahlu plochu zelene v areáli nemocnice na Andovskej ceste je moţné v budúcnosti rozčleniť na areálovú zeleň s reţimom vyhradenej zelene pre nemocničné zariadenie a na verejne prístupné plochy zelene priľahlé ku Andovskej ulici, vyuţiteľné pre návštevníkov mesta a pre obyvateľov priľahlej obytnej zástavby. Rozsiahle a tieţ tradičné plochy zelene predstavujú záhrady v obytnej rodinnej zástavbe. V rámci jednotlivých častí mesta s ucelenými rodinnými štvrťami sa nachádzajú malé námestia s upravenými plochami verejnej zelene a s menšími oddychovými a hernými plochami.
6. Návrh funkčného vyuţitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území
6.1. Návrh funkčného vyuţitia územia mesta Funkčné vyuţitie územia mesta je rozčlenené na jednotlivé územia s prevládajúcou funkciou jeho vyuţívania. Územie mesta je z hľadiska toho rozdelené na urbanizované a krajinné územie. Urbanizované územie predstavuje súčasné zastavané ako aj novo navrhované plochy na zastavanie. Krajinné územie je reprezentované voľnou neurbanizovanou krajinou v rámci ktorej sa uskutočňujú rôzne činnosti poľnohospodárskeho, lesohospodárskeho, rekreačného a pod. charakteru. V tomto základnom členení ÚPN mesta Nové Zámky je navrhnuté nasledovné funkčné vyuţitie územia mesta: Urbanizované územie pozostáva z nasledovných funkčných plôch: CMZ Centrálna mestská zóna – zmiešané územie občianskej vybavenosti a bývania RD Obytné územie – rodinné domy BD Obytné územie – bytové domy BD/RD Obytné územie – zmiešaná zástavba bytovými a rodinnými domami OV Územie občianskej vybavenosti ZB/OV Zmiešané územie – bývanie, občianska vybavenosť, sluţby ZB/P Zmiešané územie – bývanie, rastlinná výroba, ovocinárstvo ZB/S Zmiešané územie – sociálne bývanie, občianska vybavenosť ZOV/V Zmiešané územie – občianska vybavenosť, sklady, podnikanie ZPZ/V Zmiešané územie – poľnohospodárske a výrobné zariadenia PD Plochy zariadení poľnohospodárskej výroby a sluţieb RHZ Plochy rybného hospodárstva VPS Výrobné územie – priemyselná výroba a skladové hospodárstvo VMSP Výrobné územie – komunálna výroba, malé a stredné podnikanie RZ Územie rekreačného vyuţitia – záhradkárske osady RŠ Územie rekreačného vyuţitia – plochy športu a rekreácie DI Plochy zariadení dopravnej infraštruktúry
68 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
TI Plochy zariadení technickej infraštruktúry Ţ Plochy ţelezničnej dopravy ZP Plochy zelene parkov a parkovo upravenej zelene ZV Plochy vyhradenej zelene ZC Plochy cintorínov Krajinné územie pozostáva z nasledovných funkčných plôch: L Plochy lesov L/LP Plochy lesov – lesopark ZS Plochy sprievodnej a izolačnej zelene, krajinná zeleň VP Vodné plochy a toky PP Územie poľnohospodársky vyuţívanej krajiny PPD Územie poľnohospodársky vyuţívanej krajiny – drobnopestovatelia T Plochy ťaţby štrku Pre jednotlivé plochy funkčného vyuţitia sú v záväznej časti určené regulatívy, ktoré určujú prípustné, obmedzené a zakázané funkčné vyuţívanie plôch.
6.2. Priestorové usporiadanie územia mesta Priestorové usporiadanie územia mesta je v územnom pláne okrem funkčného vyuţitia plôch určované koeficientmi intenzity vyuţitia zastavateľných plôch, určením výškovej zástavby a urbanisticko-kompozičnými zásadami priestorového usporiadania urbanistických blokov. Urbanistické bloky predstavujú ucelené časti územia s podobnými funkčnými a priestorovými charakteristikami, ktoré sú relatívne homogénne s identickou hmotovo-priestorovou štruktúrou. V zásade sú prevaţne ohraničené komunikačnými trasami a podrobnejšie členia urbanistické obvody, ktoré sú dané štatistickým úradom. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia v zastavanom území určujú zásady vyuţívania územia pre jednotlivé pozemky zahrnuté do urbanistických blokov tak, aby ich aplikáciou bolo moţné usmerňovať výstavbu v súlade s poţiadavkami na racionálne vyuţitie územia a zároveň dodrţať poţiadavky na zachovanie kvalitného ţivotného prostredia. Urbanisticko-kompozičné zásady priestorového usporiadania sú uvedené za charakteristické priestorové celky celého územia mesta Nové Zámky. Vyjadrujú: Typy urbanistickej štruktúry urbanistických blokov v zastavanom území Kompaktná bloková zástavba mestského centra Kompaktná bloková zástavba Otvorená bloková zástavba Kompaktná radová zástavba Otvorená radová zástavba Voľná zástavba solitérov „Sídlisková“ zástavba ku ktorým sú priradené Intervenčné zásahy do urbanistickej štruktúry urbanistických blokov, ako sú Regenerácia urbanistickej štruktúry Renovácia urbanistickej štruktúry Rekonštrukcia urbanistickej štruktúry Kompletizácia urbanistickej štruktúry.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 69
Koeficienty určujúce intenzitu vyuţitia zastavateľných plôch, typy urbanistickej štruktúry urbanistických blokov a intervenčné zásahy do urbanistickej štruktúry urbanistických blokov sú definované v záväznej časti ÚPN mesta Nové Zámky. Tak isto zaradenie jednotlivých urbanistických blokov do typov urbanistickej štruktúry a intervenčné zásahy do urbanistickej štruktúry sú predmetom záväznej časti ÚPN mesta Nové Zámky.
7. Vymedzenie zastavaného územia obce Súčasné zastavané územie mesta Nové Zámky podľa vymedzenia z roku 1990 je v návrhu rozšírené o uţ existujúce rozšírenie zastavaných plôch mesta a o nové navrhované rozvojové plochy. Súčasná hranica zastavaného územia a jej navrhované rozšírenie je vyznačené vo výkrese Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného vyuţitia územia. Zmena a rozšírenie zastavaného územia je znázornené na priloţenej schéme.
70 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 71
8. Návrh riešenia bývania
8.1. Retrospektívny vývoj domového a bytového fondu V meste Nové Zámky sa počet obyvateľov, trvale obývaných domov, trvale obývaných bytov a obloţnosti od roku 1850 vyvíjal nasledovne:
Tabuľka Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov, trvale obývaných domov, trvale obývaných bytov a obloţnosti v meste Nové Zámky v r. 1880 – 2011
počet počet trvale počet trvale počet obyv. / byt rok obyvateľov obývaných domov obývaných bytov (obloţnosť)
SĽ 1850 6 604 - - -
SĽ 1869 (31.12.) 9 575 - - -
SĽ 1880 (31.12.) 10 671 1 092 - -
SĽ 1890 (31.12.) 11 379 1 163 - -
SĽ 1900 (31.12.) 13 385 1 368 - -
SĽ 1910 (31.12.) 16 228 1 631 - -
SĽ 1921 (15.2.) 19 023 1 839 - -
SĽ 1930 (1.12.) 22 457 2 977 - -
SĽ 1950 (1.3.) 20 031 3 135 - -
SĽ 1961 (1.3.) 22 038 3 558 - -
SĽDB 1970 (1.12.) 24 962 3 625 7 544 3,31
SĽDB 1980 (1.11.) 34 147 3 581 11 500 2,97
SĽDB 1991 (3.3.) 42 923 3 600 14 988 2,86
SODB 2001 (26.5.) 42 262 3 509 15 419 2,74
SODB 2011 (21.5.) 39 646 3 691 15 246 2,60 Zdroj: Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970, Federální statistický úřad Historický lexikón obcí Slovenskej republiky 1970 - 2001, ŠÚ SR SODB 2011, ŠÚ SR
K 26.5. 2001 (SODB 2001) bolo v meste Nové Zámky 3 958 domov a 16 337 bytov. Trvale obývaných domov bolo 3 509 (88,7 % z celkového počtu domov), trvale obývaných bytov (TOB) bolo 15 419 (94,4 % z celkového počtu bytov). Počet obyvateľov na 1 trvale obývaný byt (obloţnosť) v roku 2001 predstavoval 2,74 obyv./TOB. K 21.5. 2011 (SODB 2011) bolo v meste Nové Zámky 4 108 domov a 16 653 bytov. Trvale obývaných domov bolo 3 691 (89,8 % z celkového počtu domov), trvale obývaných bytov (TOB) bolo 15 246 (91,6 % z celkového počtu bytov). Obloţnosť bytov v roku 2011 predstavovala 2,60 obyv./TOB.
8.1.1. Veková štruktúra domového fondu Domový fond v Nových Zámkoch mal v roku 2011 nasledovnú vekovú štruktúru:
72 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Tabuľka Štruktúra trvale obývaných domov v meste Nové Zámky v r. 2011 podľa obdobia výstavby:
trvale obývané domy obdobie výstavby abs. %
pred rokom 1919 77 2,1 1919-1945 524 14,2 1946-1960 567 15,4 1961-1970 500 13,5 1971-1980 814 22,1 1981-1990 455 12,3 1991-2000 148 4,0 2001-2005 160 4,3 2006-2009 110 3,0 2010 a neskôr 18 0,5 nezistené 318 8,6 spolu 3 691 100,0 Zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR
Graf Štruktúra trvale obývaných domov v meste Nové Zámky v r. 2011 podľa obdobia výstavby:
V meste Nové Zámky bolo k 21.5. 2011 celkom 601 trvale obývaných domov z obdobia výstavby do roku 1945, čo predstavuje 16,3 % z celkového počtu trvale obývaných domov v meste. Z obdobia 1946-1960 pochádza 567 domov (15,4 %), z obdobia 1961-1970 500 domov (13,5 %). Najviac trvale obývaných domov je z obdobia výstavby v rokoch 1971-1980 – 814 domov t.j. 22,1 % trvale obývaných domov. Z desaťročia 1981-1990 je 455 domov (12,3 %), 1991-2000 148 domov (4,0 %) a z r. 2001-2010 a neskôr 288 domov, čo predstavuje 7,8 % z celkového počtu trvale obývaných domov v roku 2011. Podiel trvale obývaných domov, pri ktorých nebolo zistené obdobie výstavby, predstavuje 8,6 %.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 73
8.1.2. Bytová výstavba po r. 2001 Prehľad o prírastkoch a úbytkoch bytov v okrese Nové Zámky v období r. 2002-2014 podľa podkladov ŠÚ SR – pracovisko ŠÚ SR v Nitre poskytuje nasledujúca tabuľka: Tabuľka Priebeh výstavby bytov v okrese Nové Zámky v r. 2002-2014
počet
rok úbytok bytov rozostavané začaté dokončené rozostavané z toho byty byty byty byty spolu k 1.1. k 31.12. asanáciou 2002 433 168 170 431 49 43 2003 462 325 291 496 64 63 2004 541 233 271 503 59 55 2005 511 355 196 670 40 38 2006 687 220 225 682 64 60 2007 659 201 225 635 53 50 2008 543 576 181 938 62 54 2009 997 426 210 1 213 69 66 2010 1 172 228 331 1 069 47 44 2011 1 073 242 225 1 090 32 31 2012 1 117 227 201 1 143 39 37 2013 1 208 180 291 1 097 44 43 2014 1 100 196 251 1 045 38 37 Zdroj: ŠÚ SR, ŠÚ SR - Pracovisko ŠÚ SR v Nitre, 2015 Za celé obdobie 2002-2014 bolo v okrese Nové Zámky dokončených 3 068 bytov celkom. Úbytok bytov 2002-2014 predstavoval 660 bytov, z toho 621 bytov ubudlo asanáciou. V meste Nové Zámky sa v rokoch 2007*-2014 realizovala nasledovná bytová výstavba:
Tabuľka Bytová výstavba v meste Nové Zámky v r. 2007*-2012
počet
rok úbytok bytov rozostavané začaté dokončené rozostavané byty byty byty byty z toho spolu k 1.1. k 31.12. asanáciou 2007 129 23 28 124 4 4 2008 130 174 26 278 7 1 2009 278 27 58 247 8 7 2010 247 34 76 205 6 4 2011 211 34 29 216 2 2 2012 216 16 37 195 5 5 2013 249 60 83 226 6 5 2014 226 49 55 220 6 6 Zdroj: ŠÚ SR, ŠÚ SR - pracovisko ŠÚ SR v Nitre, 2015 Pozn.: * Výstupy ŠÚ SR - pracovisko ŠÚ SR v Nitre o bytovej výstavbe v meste Nové Zámky sú publikované len od r. 2007.
74 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Za sledované obdobie r. 2007-2014 bolo v meste Nové Zámky dokončených 392 bytov a úbytok bytového fondu predstavoval 44 bytov, z toho 34 asanáciou.
8.2. Návrh rozvoja bytového fondu v meste Nové Zámky vzhľadom na plochy pre novú bytovú výstavbu V roku 2011 pri Sčítaní obyvateľov, domov a bytov bolo v meste Nové Zámky celkom 15 246 trvale obývaných bytov. Priemerná obloţnosť bytov v Nových Zámkoch vykazovala hodnotu 2,60 obyv./byt. Obloţnosť bytov je závislá jednak od priemernej veľkosti cenzových domácností (CD), jednak od percenta spolunaţívania cenzových domácností. Celkové tendencie sledujú trend tak zniţovania priemernej veľkosti cenzových domácností, ako aj zniţovania percenta ich spolunaţívania. V ÚPN mesta Nové Zámky navrhujeme nové plochy na výstavbu b.j. v rodinných a bytových domoch. Počet bytov na nových potenciálne vhodných plochách na bytovú výstavbu predpokladáme v rozsahu 1 583 b.j. (z toho 1 013 b.j. v RD a 570 b.j. v BD), čo predstavuje plochy pre cca 4 445 obyvateľov. Na novo navrhovaných plochách pre novú bytovú výstavbu uvaţuje ÚPN mesta Nové Zámky s nasledujúcim prírastkom bytových jednotiek a obyvateľov:
Tabuľka Navrhované prírastky bytových jednotiek (b.j.) a obyvateľov na novonavrhovaných plochách pre novú bytovú výstavbu prírastok bytových urbanistický obvod prírastok obyvateľov jednotiek číslo názov RD BD RD BD 6 Pri dvorskej ceste 40 - 115 - 9 Dolný Piritov 296 300 840 820 10 Letomostie 220 - 620 - 12 Burok 75 - 210 - 15 Za tromi mostami 65 - 185 - 16 Andovská dolina 317 270 900 755 Nové Zámky spolu 1 013 570 2 870 1 575 Zdroj: AUREX spol. s r.o., 2015
ÚPN mesta Nové Zámky v rámci bytovej výstavby predpokladá, ţe by sa sústreďovala najmä v urbanistickom obvode č. 9 Dolný Piritov (596 b.j.) a č. 16 Andovská dolina (587 b.j.), okrem toho prírastok b.j. sa predpokladá aj v urbanistických obvodoch č. 6 Pri dvorskej ceste, 10 Letomostie, 12 Bukrok a 15 Za tromi mostami. V ostatných urbanistických obvodoch sa nenavrhuje nová bytová výstavba.
9. Návrh riešenia občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry Zariadenia občianskej vybavenosti reprezentujú zariadenia celomestského a nadmestského významu, so zastúpením školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry a osvety, telesnej kultúry a športu, verejnej administratívy a správy, bankovníctva a finančníctva, ako aj komerčnej vybavenosti (verejného ubytovania a verejného stravovania). Tieto boli podrobne zhodnotené v etape „Územný plán mesta Nové Zámky – koncept“ (obstarávateľ: Mesto Nové Zámky, spracovateľ: AUREX spol. s r.o., Bratislava, máj 2013) v kapitole 9. Návrh riešenia občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 75
Vstupnými podkladmi pre riešenie kapitoly boli: údaje ŠÚ SR v Bratislave a ŠÚ SR – pracoviska ŠÚ SR v Nitre, údaje z Centra vedecko-technických informácií SR (t.č. Ústavu informácií a prognóz školstva) v Bratislave, údaje z Krajského školského úradu v Nitre, údaje z Národného centra zdravotníckych informácií v Bratislave, údaje z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky, údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, podklady zo Slovenskej národnej kniţnice v Martine, podklady z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva kultúry SR, podklady z Odboru vzdelávania a kultúry (t.č. Odboru školstva, mládeţe, športu a kultúry) Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, Odboru zdravotníctva a Odboru sociálnych vecí (t.č. Odboru sociálnych vecí a zdravotníctva) Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, podklady z Mestského úradu Nové Zámky, údaje z oficiálnej internetovej stránky mesta Nové Zámky za jednotlivé oblasti občianskej vybavenosti, údaje z oficiálnej internetovej stránky Nitrianskeho samosprávneho kraja za jednotlivé oblasti občianskej vybavenosti, internetové stránky jednotlivých zariadení občianskej vybavenosti, strategické a rozvojové dokumenty Mesta Nové Zámky regionálne stratégie a koncepcie rozvoja jednotlivých odborov Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja za oblasť sociálnej infraštruktúry:
Prehľady zariadení za jednotlivé oblasti sociálnej infraštruktúry (vrátane uvedenia kapacít – účelových jednotiek zariadení) boli detailne (aj na základe vlastného terénneho prieskumu) spracované v priebehu roku 2013. Zmeny v oblasti občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry, ktoré v území nastali od času spracovania ÚPN mesta Nové Zámky – koncept do obdobia spracovávania etapy Návrh, nemajú zásadný vplyv na priestorové usporiadanie a koncepčné riešenie Územného plánu mesta Nové Zámky. Ďalej uvádzané údaje sú preto predovšetkým informatívneho charakteru. Plochy jestvujúcich zariadení vyššie uvedených funkčných zloţiek občianskej vybavenosti zostávajú v ÚPN mesta Nové Zámky rezervované pre rovnaké vyuţitie aj k návrhovému obdobiu. Výhľadovo, v prípade existujúcich zariadení v súvislosti s moţnou potrebou rozšírenia ich kapacít, je moţné uvaţovať so zvýšením kapacity formou nadstavby, prístavby, vnútornými úpravami objektov príp. efektívnejším vyuţitím v rámci jestvujúcich areálov. Nové menšie zariadenia občianskej vybavenosti je moţné riešiť ako vstavateľné zariadenia v polyfunkčných objektoch, ako integrované zariadenia občianskej vybavenosti v rámci rodinných a bytových domov príp. ako doplnkovú funkciu v nových rozvojových plochách určených pre bývanie. Nové zariadenia občianskej vybavenosti s väčšími plošnými nárokmi – zariadenia areálového charakteru – je moţné umiestňovať na novonavrhnutých plochách občianskej vybavenosti – územie občianskej vybavenosti, zmiešané územie – bývanie, občianska vybavenosť, sluţby a zmiešané územie – občianska vybavenosť, sklady, podnikanie.
76 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
9.1. Nekomerčná občianska vybavenosť
9.1.1. Školstvo Údaje o jednotlivých druhoch škôl a školských zariadení sú spracované na základe informácií z Krajského školského úradu v Nitre a Centra vedecko-technických informácií SR (t.č. Ústavu informácií a prognóz školstva - ÚIPŠ) v Bratislave. Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) je národným informačným centrom a špecializovanou vedeckou verejnou kniţnicou Slovenskej republiky zameranou na technické odbory a vybrané oblasti prírodných, ekonomických a humanitných vied. V meste Nové Zámky sú vytvorené podmienky pre vzdelávanie detí a mládeţe od systému predškolskej výchovy aţ po vysokoškolské vzdelanie, s doplnkovými zariadeniami mimoškolskej výchovnej činnosti.
Materské školy Podľa podkladov Ústavu informácií a prognóz školstva (v súč. Centrum vedecko- technických informácií SR) bolo v meste Nové Zámky k 15.9. 2012 8 zariadení MŠ s celkovou kapacitou 43 tried a 1 025 detí. O pedagogický a psychický vývoj detí sa staralo 92 pedagogických pracovníkov. Na jednu triedu pripadá v priemere 23,8 detí a na jedného pedagóga pripadá 11,1 detí. Z počtu 8 materských škôl je v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Nové Zámky 7 materských škôl a jedna MŠ je v zriaďovateľskej pôsobnosti Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Vyučovacím jazykom v šiestich materských školách s celodennou starostlivosťou je slovenský jazyk, v dvoch materských školách s celodennou starostlivosťou jazyk slovenský – maďarský. Zoznam materských škôl v meste Nové Zámky je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka Materské školy v meste Nové Zámky v šk. r. 2012/2013 (stav k 15.9. 2012) Počet Druh Vyučov. Počet Poč. Adresa Zriaďovateľ pedag školy jazyk tried detí ógov Katolícka spojená škola: Rímskokatolícka org. zl. Cirkevná materská MŠ celodenná cirkev, S 2 47 4 škola sv. Filipa Neri starostlivosť Biskupstvo Nitra Andovská 4 Materská škola Mesto Nové MŠ celodenná S 6 144 13 Bitúnková 6 Zámky starostlivosť Materská škola – Óvoda Mesto Nové MŠ celodenná S-M 4 92 9 Cyrilometódska 42 Zámky starostlivosť Materská škola Mesto Nové MŠ celodenná S 7 172 15 Ďorocká 4 Zámky starostlivosť Materská škola s odd. Mesto Nové MŠ celodenná S 5 119 11 detských jaslí Zámky starostlivosť Nábreţná 39 Materská škola Mesto Nové MŠ celodenná S 6 144 13 Nám. G. Széchényiho 3 Zámky starostlivosť Materská škola – Óvoda Mesto Nové MŠ celodenná S-M 7 163 14 P. Blahu 23 Zámky starostlivosť Materská škola Mesto Nové MŠ celodenná S 6 144 13 Šoltésovej 12 Zámky starostlivosť spolu - - - 43 1 025 92 Zdroj: ÚIPŠ (v súč. CVTI SR),, 2013 Systematickú výchovu a celodennú starostlivosť o deti vo veku 1-3 rokov zabezpečujú v meste Nové Zámky nasledovné zariadenia: Oddelenie detských jaslí v MŠ na Nábreţnej ul. 39, súkromné detské zariadenie Krajina zázrakov –
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 77
CSADAORZÁG – na ul. Čiţmárska č. 9, súkromné detské jasle Lienka na ul. Šulekova 53. Súkromné centrum pre deti Včielka na Ul. G. Czuczora 6, Súkromné detské jasle Rozprávkovo n.o. na ul. Riečna 36 a Súkromné detské jasle Severka na ul. Slovenská 20. Okrem materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Nové Zámky a Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra (uvedené podľa zoznamu ÚIPŠ (v súč. CVTI SR) v tabuľke vyššie – Materské školy v meste Nové Zámky v šk.r. 2012/2013) pôsobia v meste Nové Zámky aj súkromné zariadenia – Súkromná škôlka Kvietok (pre náročných rodičov) na ul. Pod kopcom 50 a súkromná škôlka (práca s deťmi vo voľnom čase) na Slovenskej ul.
Základné školy Základné vzdelanie na území mesta Nové Zámky je zabezpečené v siedmich základných plno organizovaných školách. 5 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským je v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Nové Zámky a jedna (s VJS) v zriaďovateľskej pôsobnosti Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Jedna základná škola s vyučovacím jazykom maďarským je v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Nové Zámky. V Nových Zámkoch zabezpečujú základné školské vzdelanie nasledujúce základné školy: Tabuľka Základné školy v meste Nové Zámky v šk. r. 20121/2013 (stav k 15.9. 2012)
Druh Počet Počet Počet Adresa Zriaďovateľ Jazyk ZŠ tried ţiakov učiteľov Katolícka spojená Rímskokatolícka škola: cirkev, 1-9 S 11 184 15 org. zl. Cirkevná ZŠ Biskupstvo Nitra A. Bernoláka ZákladnáAndovská škola 4 Mesto Nové Zámky 1-9 S 20 416 30 Devínska 12 Základná škola Mesto Nové Zámky 1-9 S 31 619 48 G. Bethlena 41 Základná škola Mesto Nové Zámky 1-9 S 28 454 35 Hradná 22 Základná škola Mesto Nové Zámky 1-9 S 21 402 31 Mostná 3 Základná škola Mesto Nové Zámky 1-9 S 25 499 37 Nábreţná 95
ZŠ G. Czuczora s VJM Mesto Nové Zámky 1-9 M 20 408 32 G. Czuczora 10
spolu - - - 156 2 982 228 Zdroj: ÚIPŠ (v súč. CVTI SR), 2013 Celkovo bolo zriadených v týchto základných školách v šk.r. 2012/2013 (stav k 15.9. 2012) 156 tried, ktoré navštevuje 2 982 ţiakov. Celkový počet pracovných miest pre pedagogických pracovníkov v šk.r. 2012/2013 predstavuje 228 miest. Na jednu triedu pripadá priemerne 19,1 ţiakov a na jedného pedagóga pripadá 13,1 ţiakov.
Stredné školy Stredné školstvo v meste Nové Zámky má nadmestský aţ celookresný saturačný spád a jeho druhovú štruktúru tvoria: Gymnázium Petra Pázmáňa s vyučovacím jazykom maďarským (denné štúdium) na ul. Letomostie 3, Gymnázium (denné
78 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
štúdium) na ul. M.R. Štefánika 16, Stredná odborná škola (denné štúdium) na Jesenského ul. 1, Spojená škola s organizačnými zloţkami Stredná priemyselná škola elektrotechnická S.A. Jedlika a Obchodná akadémia (denné štúdium) na ul. Komárňanská 28, Stredná odborná škola stavebná (denné a externé štúdium) na Nitrianskej ceste 61, Stredná zdravotnícka škola (denné a externé štúdium) na ul. Pod kalváriou 1 a Stredná odborná škola hotelových sluţieb a obchodu na ul. Zdravotnícka 3 (denné štúdium). Tabuľka Stredné školy v meste Nové Zámky v šk. r. 2012/2013 (stav k 15.9. 2012)
Počet ţiakov Počet učiteľov Počet Adresa Zriaďovateľ Jazyk tried denná externá intern extern forma forma í í Gymnázium P. Nitriansky Pázmáňa s VJM M 8 160 - 14 1 samosprávny kraj Letomostie 3 Gymnázium Nitriansky S 26 673 - 53 8 M.R. Štefánika 16 samosprávny kraj Stredná odborná škola Nitriansky S 31 729 - 42 4 Jesenského 1 samosprávny kraj SŠ s org. zl. SPŠE S.A. Jedlika Nitriansky S-M 35 857 - 79 3 a Obchodná akadémia samosprávny kraj Komárňanská 28 20 (z Stredná odborná škola Nitriansky toho 3 stavebná S-M 343 36 21 3 samosprávny kraj ext.for Nitrianska cesta 61 ma) 19 (z Stredná zdravotnícka Nitriansky toho 6 škola S-M 317 174 40 15 samosprávny kraj ext. Pod kalváriou 1 forma) SOŠ hotelových sluţieb a Nitriansky S 34 835 - 59 4 obchodu samosprávny kraj Zdravotnícka 3 173 (z spolu - - toho 9 3 914 210 308 38 ext.) Zdroj: ÚIPŠ (v súč. CVTI SR), 2013 Počet ţiakov stredných škôl v meste Nové Zámky v dennej forme štúdia k 15.9. 2012 predstavoval 3 914 ţiakov v 164 triedach, tzn. ţe priemerná obloţnosť triedy bola 23,9 ţiakov. V externej forme štúdia študovalo k 15.9 2012 celkom 210 ţiakov v 9 triedach. Pri počte 346 pedagógov (z toho 308 interných a 38 externých) a 4 124 ţiakov v dennej a externej forme štúdia v stredných školách tak na jedného pedagóga pripadá 11,9 ţiakov.
Školy pre deti alebo ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami Podľa podkladov Ústavu informácií a prognóz školstva (v súč. Centrum vedecko- technických informácií SR) sa na území mesta Nové Zámky nenachádza ţiadna špeciálna materská škola, ani pri beţných materských školách nie sú zriadené špeciálne integrované triedy. V Nových Zámkoch sa nachádza jedna špeciálna základná škola v zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského školského úradu v Nitre, a to Spojená škola s organizačnými zloţkami – Špeciálna základná škola na ul. F. Rákocziho 5 s vyučovacím jazykom slovenským (VJS) a maďarským (VJM) a Základná škola pri zdravotníckom zariadení (pri Fakultnej nemocnici s poliklinikou) na ul. Slovenská 11 s vyučovacím jazykom slovenským. Okrem toho je v meste zriadená aj jedna súkromná ŠZŠ – Súkromná
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 79
spojená škola s organizačnými zloţkami – Súkromná špeciálna základná škola s VJS na ul. Pod kopcom 75 a Súkromná základná škola pre ţiakov s autizmom s VJS na ul. Pod kopcom 75. K 15.9. 2012 tieto ŠZŠ navštevovalo 189 ţiakov (22 ţiakov so syndrómom autizmu, 156 mentálne postihnutých detí, 11 detí pri zdravotníckom zariadení) v 28 zriadených triedach. Počet pedagógov v šk.r. 2012/2013 bol 29, všetci s kvalifikáciou zo špeciálnej pedagogiky. Priemerná obloţnosť triedy bola 6,8 ţiakov a na jedného pedagóga pripadalo 6,5 ţiakov. Tabuľka Špeciálne základné školy v meste Nové Zámky v šk. r. 2012/2013 (stav k 15.9. 2012)
Počet Počet Počet z toho s kvalif. Adresa Postih Jazyk tried ţiakov pedagógov zo špec. pedag.
Spojená škola – ŠZŠ MEN S 14 100 14 14 F. Rákocziho 5 (zriaď. pôs. KŠÚ v Nitre) MEN M 5 32 5 5
Spojená škola – ZŠ pri ZZ Slovenská 11 ZZ S 1 11 1 1 (zriaď. pôs. KŠÚ v Nitre)
Súkromná spojená škola – org. zl. Súkromná ŠZŠ MEN S 4 24 5 5 Pod kopcom 75
Súkromná spojená škola – org. zl. Súkromná ZŠ AUT S 4 22 4 4 pre ţiakov s autizmom Pod kopcom 75
spolu - - 28 189 29 29 Zdroj: ÚIPŠ (v súč. CVTI SR), 2013 Pozn.: AUT – syndróm autizmu, MEN – mentálny postih, ZZ – pri zdravotníckom zariadení Okrem týchto zariadení, pri beţnej Základnej škole s VJS na Devínskej ul. 12, ktorej zriaďovateľom je Mesto Nové Zámky, sú vytvorené špeciálne integrované triedy pre intelektovo nadané deti. K 15.9. 2012 navštevovalo 79 intelektovo nadaných ţiakov 7 tried. Počet pedagógov špeciálnych integrovaných tried pri ZŠ bol 7. Podľa podkladov Ústavu informácií a prognóz školstva (v súč. Centrum vedecko- technických informácií SR) sa na území mesta Nové Zámky nenachádza ţiadna špeciálna stredná škola, ani pri stredných školách nie sú zriadené špeciálne triedy.
Základné umelecké školy Ako ustanovizeň záujmového vzdelávania pôsobí v Nových Zámkoch Základná umelecká škola na ul. SNP 5. Jej zriaďovateľom je Mesto Nové Zámky. V štyroch odboroch študovalo k 15.9. 2012 spolu 928 ţiakov (z toho 192 v tanečnom, 265 vo výtvarnom, 20 v literárno-dramatickom a 451 v hudobnom odbore), z toho v štúdiu pre dospelých bolo 34 osôb. Počet učiteľov v šk.r. 2012/2013 bol 42. Tabuľka Počty ţiakov a učiteľov v ZUŠ Nové Zámky v šk. r. 2012/2013 (stav k 15.9. 2012)
Počet ţiakov študujúcich v odbore z toho Počet ţiakov v štúdiu literárno- Učitelia tanečnom výtvarnom hudobnom spolu pre dramatickom dospelých
192 265 20 451 928 34 42 Zdroj: ÚIPŠ (v súč. CVTI SR), 2013
80 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Jazykové školy Podľa podkladov Ústavu informácií a prognóz školstva sa (v súč. Centrum vedecko- technických informácií SR) v Nových Zámkoch nenachádza ţiadna štátna jazyková škola, jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch zabezpečujú v meste len súkromné jazykové školy.
Vysoké školy Podľa Zoznamu detašovaných pracovísk vysokých škôl podľa sídla detašovaného pracoviska, ktorý publikoval k 5.2. 2013 Ústav informácií a prognóz školstva(v súč. Centrum vedecko-technických informácií SR), majú v okresnom centre Nové Zámky svoje sídlo tri pracoviská vysokého školstva, a to: – Detašované pracovisko Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave – Bakalár Nové Zámky, n.o., ul. Letomostie 3, Nové Zámky, – Inštitút zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alţbety v Bratislave, ul. Slovenská 11, Nové Zámky, – Informačno-konzultačné stredisko Nové Zámky, Vysoká škola ekonómie a manaţmentu verejnej správy v Bratislave, ul. Letomostie 3, Nové Zámky.
Ostatné školské zariadenia Prehľady ostatných školských zariadení v meste Nové Zámky sú uvedené v prílohe č. 1.
9.1.2. Zdravotníctvo Zdravotná starostlivosť o obyvateľov mesta Nové Zámky je zabezpečovaná v samostatných ambulanciách všeobecnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, u poskytovateľov ambulantnej pohotovostnej sluţby, v zariadeniach na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, v zdravotných strediskách, poliklinikách, v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti, v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti príp. v iných zdravotníckych zariadeniach (očné optiky, zubné techniky atď.). V meste poskytujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť a opatrovateľskú sluţbu imobilným pacientom a pacientom všetkých vekových kategórií v ich prirodzenom domácom prostredí agentúry domácej opatrovateľskej starostlivosti – ADOS SAMARITÁN na ul. G. Czuczora 1, ADOS Nádej Nové Zámky, s.r.o. na ul. Detvianska 3 a Slovenská 37 a ADOS na ul. Bitúnková 13/A. Prehľady zdravotníckych zariadení a lekární v Nových Zámkoch, ako aj ich charakteristika, sú uvedené v prílohe č. 2.
9.1.3. Sociálne veci Starostlivosť v zariadeniach sociálnych sluţieb (ZSS) je občanom mesta Nové Zámky poskytovaná prostredníctvom: zariadení sociálnych sluţieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja, zariadení sociálnych sluţieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Nové Zámky, zariadení sociálnych sluţieb prevádzkovaných neverejnými poskytovateľmi, ktoré poskytujú sociálne sluţby v zmysle ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych sluţbách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Prehľad poskytovateľov sociálnych sluţieb v meste Nové Zámky je uvedený v prílohe č. 3.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 81
9.1.4. Kultúra a osveta Mesto Nové Zámky je významným kultúrnym strediskom a jeho vybavenostnú sieť kultúrno-spoločenských zariadení reprezentuje kultúra miestna, mestská i kultúra nadmestského (regionálneho) významu. Kultúrny ţivot v meste v najväčšej miere zabezpečuje Dom kultúry situované na Hlavnom námestí. Stabilizácia zaloţenej siete zariadení lokálneho významu, predovšetkým siete kniţníc, ktoré plnia významné funkcie v kultúrno-vzdelávacom procese, ako aj zariadení klubového typu, ktoré predstavujú významný článok pre realizáciu záujmov diferencovaných skupín obyvateľstva, je základným predpokladom pre rozvíjanie kultúrno-spoločenskej aktivity najširších vrstiev obyvateľstva vo výhľadovom období. Prehľad kultúrnych a spoločenských zariadení a ich charakteristika ako aj prehľad významných domácich a medzinárodných kultúrnych podujatí v meste Nové Zámky je uvedený v prílohe č. 4
9.1.5. Telesná kultúra a šport Časť Telesná kultúra/šport je podrobne spracovaná v kapitole 11. Koncepcia rozvoja cestovného ruchu/turizmu, športu a rekreácie.
9.1.6. Verejná administratíva a správa Lokalizácia zariadení verejnej administratívy a správy v meste Nové Zámky vychádza z významu a funkcie mesta v organizácii štátnej správy v SR. Nové Zámky sú okresným mestom, s čím súviselo konštituovanie okresných orgánov štátnej správy, ako aj ďalších nadväzných inštitúcií. Tieto zariadenia sú lokalizované do priestoru mestského centra a spolu s inštitúciami bankovníctva a finančníctva sa stávajú zaujímavými dominantami mestského prostredia. Prehľad zariadení verejnej administratívy a správy v meste Nové Zámky je uvedený v prílohe č. 5.
9.1.7. Bankovníctvo a finančníctvo Prehľad bankových a finančných inštitúcií v meste Nové Zámky je uvedený v prílohe č. 6.
9.2. Komerčná občianska vybavenosť Obchod, verejné stravovanie, verejné ubytovanie, široká škála sluţieb (výrobných aj nevýrobných), ako aj pracoviská fyzických a právnických subjektov, predstavujú významnú časť občianskej vybavenosti nielen z pohľadu diverzifikovanej ponuky v uspokojovaní potrieb obyvateľstva a tvorby nových pracovných príleţitostí, ale aj z hľadiska profilácie prostredia mesta. Kapacity komerčnej vybavenosti vyššieho významu sú koncentrované predovšetkým do mestského centra, t.j. do urbanistického obvodu Nové Zámky – stred. V ostatných obvodoch sa komerčné aktivity podieľajú najmä na obsluhe bývajúceho obyvateľstva, resp. ju tvoria špecifické zariadenia v rámci výrobno-obsluţných zón. Územné rozloţenie komerčnej vybavenosti, ako aj ponuka druhovej štruktúry jej jednotlivých vybavenostných zariadení, súčasným potrebám mesta vyhovuje.
9.2.1. Verejné ubytovanie a verejné stravovanie Ubytovacie zariadenia sú nevyhnutnou podmienkou vzniku i rozvoja cestovného ruchu. Časť Verejné ubytovanie je spracovaná v kapitole 11. Koncepcia rozvoja cestovného ruchu/turizmu, športu a rekreácie . V meste Nové Zámky sú stravovacie sluţby poskytované jednak reštauráciami a stravovacími jednotkami v rámci ubytovacích zariadení, ale aj dennými barmi, pohostinstvami, hostincami, grillbarmi, snackbarmi, pizzeriami, kaviarňami,
82 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
espressami, či zariadeniami rýchleho občerstvenia (napr. bufety, bistrá, bagetérie a pod.). Reštaurácie v centre mesta zabezpečujú čiastočne aj podnikové stravovanie pre zamestnancov firiem a inštitúcií sídliacich v meste. Rad gastronomických zariadení v meste dopĺňajú najmä krčmy, vinárne, bary a puby. V meste sa nachádzajú aj typické pivárne. Prehľad stravovacích zariadení v meste Nové Zámky je uvedený v prílohe č. 7.
10. Hospodárska základňa Špecifikácia hospodárskej štruktúry mesta Nové Zámky predstavuje syntézu informácií evidovaných Štatistickým úradom SR, Krajskou správou ŠÚ v Nitre, údajov evidovaných mestom Nové Zámky, ako aj vlastných zistení a priestorových dát. Pouţité informácie zverejnené v databáze DATAcube Štatistického úradu SR, ako aj predchádzajúcej regionálnej štatistiky RegDat spravovanej Štatistickým úradom SR vychádzajú z klasifikačných metód vyuţívaných v sledovanom období od roku 2003 po najaktuálnejšie dostupné informácie k 31.12 predmetného roku. Nakoľko sú od roku 2009 štatistické údaje spracované výberovým zisťovaním podľa novej klasifikácie SK NACE Rev. 2, jednotlivé tabuľky reflektujú údaje monitorované jednak touto klasifikáciou, ako aj údaje získavané z predchádzajúcich rokov podľa dovtedy zauţívanej klasifikácie OKEČ. Jednotlivé metódy klasifikácie sú pri kaţdej tabuľke uvedené samostatne s komparatívnym prihliadnutím na ich vzájomné rozlíšenie. Metóda klasifikácie SK NACE v databázach DATAcube a RegDat sa vyznačuje tým, ţe štatistiky sú evidované za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac, vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí. Zisťujú sa zo štvrťročného rezortného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, ako údaje za 4. štvrťrok, kumulované v dátach za celý rok. Prípadné súčtové rozdiely zaznamenané pri vybraných finančných ukazovateľoch sú spôsobené jednak prechodom SR na menu Euro, a eventuálne aj zmenou metódy klasifikácie. Od roku 2009 sa údaje za podniky a organizácie s 20 a viac zamestnancami zisťujú zo štvrťročného rezortného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04. Obsahujú aj odhady za malé podniky do 19 zamestnancov, súkromných podnikateľov nezapísaných do obchodného registra a ich zamestnancov. Ekonomické činnosti sú členené podľa klasifikácie SK NACE Rev. 2, ktorá je v platnosti od 1. 1. 2008.
10.1. Historické východiská rozvoja hospodárstva Mesto Nové Zámky vznikalo ako trhové centrum situované na kriţovatke obchodných ciest obdobne ako väčšina vtedajších miest. Významnejší hospodársky rozmach mesta nastal na prelome 18. a 19 storočia, kedy sa z neho stávalo významné ekonomické centrum. Tento vzrastajúci trend hospodárskej prosperity umocnila aj výstavba ţelezničnej trate a mosta cez rieku Nitra. Vtedajšia ţelezničná doprava bola navyše od roku 1850 rozšírená o trať Viedeň – Bratislava – Nové Zámky – Budapešť. S postupnou intenzifikáciou priemyslu vznikali na území mesta prvé industriálne závody. Intenzívne sa rozbiehala veľkovýroba vo výrobe tehál, kde významnú úlohu zohrala tehelňa Gašpara Kurzweila, zaloţená pri Ňarhídskom mlyne v roku 1889. Z hľadiska rozvoja hospodárstva v meste významne sekundovali aj mlynárstvo, pestovanie ľanu a neskôr koţiarsky priemysel na výrobu brašien a obuvi. V roku 1900 bola vybudovaná fabrika na spracovanie koţe a výrobu obuvi. Súčasne narastal aj význam poľnohospodárstva, remeselníctva a obchodu. Postupná transformácia spoločnosti sa samozrejme prejavila aj v modifikácii hmotovo- priestorového obrazu mesta. Tvár Nových Zámkov sa postupne pretvárala. Počet obyvateľov sa zvyšoval a mesto stále viac menilo svoj urbanistický charakter do celomestských kontúr.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 83
V 70. rokoch uplynulého storočia bol spracovaný podrobný plán na výstavbu nových sídlisk socialistického charakteru. Začala sa tak celoplošná prestavba mesta. Na mieste zbúraných ulíc vidieckeho charakteru boli postavené sídliská s viacposchodovými budovami. Spolu s obytnými domami boli postupne budované aj industriálne, obchodné a dopravno-skladové zóny, ktoré spoločne s postupným prechodom smerom k vedomostne zaloţenej spoločnosti vytvárajú priestorové špecifiká hospodárskej základe mesta na začiatku druhého desaťročia 21. storočia.
10.2. Súčasná hospodárska základňa V hospodárskej základni mesta zastávajú svoje postavenie všetky sektory hospodárstva. Od primárneho, cez sekundárny a terciárny, aţ po kvartérny sektor. Hospodárska základňa mesta je diverzifikovaná. Z hľadiska zastúpenia právnych subjektov prevládajú malé a stredné podniky terciárneho sektora. Vo všeobecnosti sa síce môţu vyznačovať vyšším potenciálom rastu, no zároveň môţu byť menej rezistentné voči nepredvídateľným hospodárskym výkyvom. V ostatnom období sa tieto špecifiká prejavili v meste premenlivou početnosťou týchto podnikov. Zatiaľ čo jeden rok vykazoval ukazovateľ hodnoty rastu, nasledujúci rok mohol byť charakteristický uţ poklesom. Mesto Nové Zámky patrí k sídlam s prosperujúcim a rozvíjajúcim sa sekundárnym sektorom, ktorý je významne kreovaný aj dopravno-obsluţným zázemím. Ekonomické subjekty v odvetví priemyslu a stavebníctva majú v meste rozhodujúci podiel na celkovej výkonnosti hospodárstva, ako aj na celkovej zamestnanosti v okrese Nové Zámky. Z hľadiska výrobných aktivít je pre mesto dominantný najmä elektrotechnický a strojársky priemysel v podobe výroby zariadení, strojov pre špecifické účely a kovových konštrukcií. Charakteristické zastúpenie majú v meste aj odvetvia textilného, potravinárskeho a chemického priemyslu. Ekonomický dôleţitým odvetvím hospodárstva mesta je špecifická výroba elektrických svietidiel. V Nových Zámkoch pôsobia 4 výrobné podniky, z ktorých kaţdý vykazuje viac ako 50 zamestnancov. Nové Zámky ako okresné mesto vytvárajú navyše prirodzené centrum administratívy, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a iných sluţieb vyššej vybavenosti. Inštitúcie verejnej správy a komunálnej občianskej vybavenosti vytvárajú z hľadiska tvorby pracovných miest pomerne stabilný pilier hospodárstva v meste. Kredibilitu hospodárskej základne v meste reflektuje Európska ratingová agentúra. Mestu Nové Zámky v roku 2014 priradila dlhodobé ratingové hodnotenie v kategórii transakcií v domácej mene BB+, ktoré reflektuje vysoké investičné riziko. Krátkodobé ratingové hodnotenie Mesta Nové Zámky zodpovedajúce uvedenému dlhodobému ratingovému hodnoteniu je S3 s charakteristikou pomerne vysokého investičného rizika. Výhľad ratingu je klasifikovaný ako pozitívny. Agentúra svoje hodnotenie odôvodňuje, ţe medzi priority mesta patrí jeho investičný rozvoj na základe realizácií viacerých projektov, ktoré plánuje preinvestovať najmä z prostriedkov z fondov Európskej únie. Mesto v súčasnosti podporuje rozvoj bývania, školstva, ţivotného prostredia a ďalšie oblasti. K prvému štvrťroku 2014 mesto evidovalo záväzky po lehote splatnosti v sume 1 187 tis. EUR. V porovnaní s koncom roka klesli o 36 % a v júni klesli znovu. Cieľ mesta je postupne zniţovať stav týchto záväzkov a vyuţíva na to niekoľko opatrení. Agentúra pozitívne hodnotí, ţe manaţment mesta zabezpečuje spôsoby riešenia záväzkov po lehote splatnosti a tieto postupne klesajú. V zdôvodnení sa tieţ uvádza, ţe vybudovanie priemyselného parku na Nesvadskej ceste sa aj v tomto období posúva, aţ do doby, kým o to neprejaví záujem potenciálny investor. Mesto pre ten účel vybralo lokalitu, vypracovalo projektovú dokumentáciu pre vybudovanie inţinierskych sietí a pokračuje v hľadaní investora. V
84 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
súčasnosti však vznikajú nové pracovné miesta v spoločnostiach, ktoré uţ podnikajú na území mesta Nové Zámky. Hospodárska štruktúra Súčasná spoločnosť v meste sa nachádza v polovici druhého desaťročia 21. storočia nachádza vo fáze transformácie z industriálnej spoločnosti na vedomostne orientovanú, ktorej charakteristiky sa prejavujú čoraz vo vyššej miere. Ťaţisko ekonomiky prechádza z priemyselnej produkcie na sféru komerčných a informatizovaných sluţieb. Vzhľadom na postupnú informatizáciu spoločnosti tak prakticky vo všetkých sektoroch hospodárstva kraja dochádza k významnej zmene štruktúry ekonomiky v prospech terciárneho sektora hospodárstva a postupne aj kvartérneho sektora. Jednotlivé štatistické údaje reflektujúce štruktúru hospodárstva v meste alebo okrese Nové Zámky však uvádzajú značnú mieru diverzifikácie hospodárstva. Nasledujúce tabuľkovo uvedené údaje o počte právnych subjektov v meste Nové Zámky rozdelené na základe odvetvia ekonomickej činnosti klasifikácie SK NACE poukazujú na značnú mieru diverzifikácie hospodárstva. V meste majú vysoké zastúpenie subjekty zo sekcie s označením 7 - Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov, čo na trhu práce v meste predstavuje dominantný podiel právnych subjektov terciárneho sektora. Z hľadiska počtu zamestnancov jednotlivých subjektov sa tento sektor v meste Nové Zámky navyše vyznačuje aj existenciou 26 subjektov s počtom zamestnancov v kategóriách 50 a viac, čo predstavuje najvyššiu hodnotu z pomedzi všetkých sektorov hospodárstva. Daný stav je zrejmý aj z nasledujúceho tabuľkového vyjadrenia prerozdelenia počtu právnych subjektov reflektujúci hospodársku základňu v meste. Vyjadrenie reflektuje jednotlivé ekonomické činnosti označené číslami 1. – 19. (viď nasledujúca tabuľka) v závislosti od ich počtu v rozmedzí od 0 aţ po hodnoty takmer 1 500 subjektov . Toto vyjadrenie názorne špecifikuje početné zastúpenie jednotlivých právnych subjektov v konkrétnych ekonomických činnostiach. Sekundárny sektor hospodárstva zastúpený priemyselnou výrobou (3.) a stavebníctvom (6.), s parciálnym prihliadnutím na dopravné a skladové subjekty (8.), má tieţ výrazný podiel v zastúpení jednotlivých právnych subjektov v meste. Vzhľadom na vytváranie počtu pracovných príleţitostí je však v rámci časového vývoja sekundárny sektor najstabilnejší.
Tabuľka: Počet právnych subjektov v meste podľa ekonomických činností
hospodárstva
Územie
stravovacie
á výroba á
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a Poľnohospodárstvo, lesníctvo rybolov Ťaţbaa dobývanie Priemyseln a Dodávka pary plynu, elektriny, studenéhovzduchu odvod čistenievody;Dodávkaa asluţby odpad. vôd, odpady odstraňovaniaodpadov Stavebníctvo oprava aVeľkoobchodmaloobchod; a motorovýchvozidiel motocyklov skladovanieDopravaa Ubytovaciea Informáciekomunikácia a 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Okres NZ 671 3 1 596 6 37 1 776 3 891 648 479 327 % 4,91 0,02 11,67 0,04 0,27 12,99 28,46 4,74 3,50 2,39 Mesto NZ 87 2 516 2 10 458 1 494 218 218 184 % 1,77 0,04 10,50 0,04 0,20 9,32 30,41 4,44 3,75 2,95
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 85
Tabuľka: Počet právnych subjektov v meste podľa ekonomických činností
hospodárstva – pokračovanie
Územie Spolu
Finančné a poisťovacie činnosti Finančnéa poisťovacie Činnostivoblasti nehnuteľností atechnické Odborné,vedecké činnosti asluţby Administratívnepodporné Verejnáa povinné správa obrana; sociálnezabezpečenie Vzdelávanie sociálna Zdravotníctvoa rekreácia Umenie, a zábava Ostatnéčinnosti 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. Okres NZ 386 304 1 171 449 6 214 369 299 979 13 671 % 2,82 2,22 8,57 3,57 0,48 1,57 2,70 2,19 7,16 100 Mesto NZ 146 158 517 165 5 101 187 126 338 4 913 % 2,97 3,22 11,62 3,36 0,10 2,06 3,81 2,56 6,88 100 Zdroj: Štatistický úrad SR, Ppracovisko ŠU SR Nitra Pozn: Metóda klasifikácie SK NACE Rev. 2 Hodnoty evidované k 31.12. roku 2014
10.3. Priemysel a skladové hospodárstvo Priemysel a skladové hospodárstvo zahŕňa činnosti spojené s priemyselnou výrobou, stavebníctvom, ťaţbou štrkopieskov a rozvodom elektriny, plynu, vody, pary, studeného vzduchu, ale aj činnosti veľkoobchod a skladového hospodárstva alebo opravu motorových vozidiel a motocyklov. Vzhľadom k ich porovnateľnému priestorovému prejavu v meste, resp. ich územnému kumulovaniu vo výrobno- obsluţných zónach sú popisované spoločne. Z hľadiska hmoty a priestoru totiţ vytvárajú jednotne obslúţené a synergicky fungujúce zóny. Priemysel a činnosti s ním spojené patria k významným ukazovateľom tvorby pracovných miest v meste, ako aj tvorby HDP v okrese Nové Zámky. Vzhľadom k zastúpeniu skupín ekonomických činností je tento sekundárny sektor pomerne vyprofilovaný, čo sa prejavuje pôsobením hneď niekoľkých subjektov v konkrétnej sfére výroby, na ktorú následne nadväzujú konkrétni subdodávatelia a distribútori. Na základe tohto stavu, či pozitívneho vývoja merateľných ukazovateľov reflektujúcich stav priemyslu, stavebníctva a skladového hospodárstva v meste či okrese, moţno predpokladať prosperujúci vývoj i v nasledujúcich rokoch, na ktorý urbanistická koncepcia priamo reaguje prostredníctvom regulácie jestvujúceho územia, či vymedzenia nových urbanistických blokov. Počet priemerného evidenčného počtu zamestnancov v priemysle v okrese Nové Zámky na základe štatistického sledovania klasifikácie SK NACE v rokoch 2009 – 2014 mierne klesol z hodnoty 7 792 na počet zamestnancov 7 380, t.j. o 412. V súčasnom období priemysel vytvára podľa klasifikácie SKNACE podiel pribliţne 29,3 percenta z pomedzi všetkých zamestnancov v okrese. Počet podnikov priemyselnej výroby v meste predstavuje v roku 2014 celkovo 406, čo predstavuje podiel 10,15 % z celkového počtu podnikov sídliacich v okrese Nové Zámky.
86 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
10.3.1. Priemysel Priemysel vytvára prosperujúci a neustále sa rozvíjajúci pilier v hospodárskej štruktúre, o čom svedčí aj 516 právnych subjektov sídliacich v roku v meste Nové Zámky, evidovaných podľa klasifikácie SKNACE ako priemyselné subjekty. Medzi najpočetnejšie zastúpené podtriedy týchto subjektov patria podľa klasifikácie SKNACE v oblasti priemyslu nasledujúce ekonomické činnosti.
Tabuľka: Štruktúra právnych subjektov priemyselnej výroby sídliacich v meste Nové Zámky
Počet subjektov Podtrieda ekonomickej činnosti
116 Obrábanie 25 Výroba ostatných odevov a doplnkov 18 Výroba ostatných kovových výrobkov i. n. 18 Výroba ostatného nábytku 16 Opracovanie a povrchová úprava kovov 15 Oprava strojov 14 Ostatná výroba i. n. 14 Oprava kovových konštrukcií Výroba ostatných výrobkov z dreva; výroba výrobkov z korku, slamy, a 14 prúteného materiálu 14 Výroba ostatných plastových výrobkov 12 Výroba kovových konštrukcií a ich častí 12 Výroba ostatných textilných výrobkov okrem odevov 12 Výroba výrobkov z plastu pre stavebníctvo 11 Výroba ostatného vrchného ošatenia 10 Výroba chladiacich a ventilačných zariadení iných ako pre domácnosti Zdroj: Štatistický úrad SR Podľa klasifikácie SK NACE evidované k 31.12 za rok 2011
Nasledujúca tabuľka poskytuje stručnú charakteristiku vybraných ukazovateľov za priemyselné závody v celom okrese Nové Zámky počas obdobia rokov 2004 – 2011. Informácie vychádzajú z údajov zverejnených ŠÚ SR za jednotlivé roky. Nakoľko sú od roku 2014 údaje spracované výberovým zisťovaním za podniky a organizácie s 20 a viac zamestnancami podľa novej klasifikácie SK NACE Rev. 2, tabuľka reflektuje údaje jednak touto klasifikáciou, ako aj údaje získavané z predchádzajúcich rokov klasifikáciou OKEČ. Definovanie merateľných ukazovateľov ostalo nezmenené.
Tabuľka: Priemyselné závody - vybrané ukazovatele za okres Nové Zámky
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
Metóda OKEČ SK NACE Rev. 2 klasifikácie
Hrubý tis. € 306 522,57 336 795,49 368 086,37 438 576,64 549 875 432 471 423 667 420 691 obrat mil. SKK 9 234 10 146 11 089 13 213 16 566 13 029 12 763 12 674 Medzi tis. € 230 700,39 253 593,31 284 153,59 334 716,72 431 756 326 870 312 452 293 240
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 87
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
Metóda OKEČ SK NACE Rev. 2 klasifikácie spotreba mil. SKK 6 950 7 640 8 560 10 084 13 007 9 847 9 413 8 834
Pridaná tis. € 75 822,18 83 202,18 83 932,78 103 859,92 118 119 105 601 111 215 127 450 hodnota mil. SKK 2 284 2 507 2 529 3 129 3 558 3 181 3 350 8 840 Počet priem. 39 43 41 48 59 59 54 56 závodov
Tabuľka: Priemyselné závody - vybrané ukazovatele za okres Nové Zámky - pokračovanie
2012 2013 2014
Metóda SK NACE Rev. 2 klasifikácie
Hrubý tis. € 422 618 433 376 419 383 obrat mil. SKK 14 028 14 385 13 921
Medzi tis. € 303 608 322 620 307 263 spotreba mil. SKK 10 078 10 709 10 199
Pridaná tis. € 119 010 110 756 112 120 hodnota mil. SKK 3 950 3 676 3722 Počet priem. 59 55 56 závodov Zdroj: Štatistický úrad SR, databázay RegDat, a DATAcube (SK NACE Rev. 2 –apríl 2013október 2015)Pozn: Údaje sú za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac. Údaje za SR sú vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí. Rozdiely údajov v súčtoch na poslednom mieste sú spôsobené zaokrúhľovaním pri prepočtoch zo Sk do eura.
Jednotlivé vybrané ukazovatele (hrubý obrat, medzispotreba, pridaná hodnota) za priemyselné závody v okrese majú z časového hľadiska premenlivý charakter. Zatiaľ čo od roku 2004 môţeme sledovať konštantný nárast hodnôt všetkých sledovaných ukazovateľov, v roku 2008 však dosiahli doposiaľ svoje maximum. Od tohto roku majú s výnimkou pridanej hodnoty mierne klesajúci trend, ktorá dosiahla svoje maximum v roku 2011.
10.3.2. Stavebníctvo Stavebníctvo zahŕňa práce na výstavbe, prestavbe, rozšírení, obnove, opravách a údrţbe stavebných objektov, vrátane montáţnych prác stavebných konštrukcií a hodnoty zabudovaného materiálu. Pri porovnaní vybraných ukazovateľov v priemysle a stavebníctve okresu moţno poukázať na isté rozdiely vo vývojových trendoch. Zatiaľ čo ukazovatele priemyslu majú z roka na roka premenlivý trend kolísavého charakteru, tak rozvoj stavebníctva vykazoval z časového hľadiska stúpajúci trend aţ do roku 2010, kedy dosiahol vo všetkých sledovaných ukazovateľoch svoje maximá. S výnimkou hodnôt za priemerný počet zamestnaných osôb. Vzhľadom k sledovanému časovému horizontu 2004 aţ po rok 2014 však oba rezorty sekundárneho sektora majú v okrese Nové Zámky progresívny charakter. Z územného hľadiska je lokalizácia stavebných činností viazaná na priemyselné alebo skladové areály.
88 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Tabuľka: Vybrané ukazovatele za podniky stavebníctva v okrese Nové Zámky
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
Metóda klasifikácie OKEČ SK NACE Rev. 2 Produktivita práce na zamest. osobu zo stav. produkcie 13 176,06 18 559,76 18 943,02 21 536,04 23 850,67 30 481,34 46 963,29 35 564,06 vykonanej vlast. zamest. (€) Produktivita práce na zamest. osobu zo stav. produkcie podľa 20 456,72 28 526,14 35 067,37 25 938,78 42 598,19 54 689,14 95 584,99 65 757,26 dodávateľ. zmlúv (€) Priemerný počet zamestnaných 172 259 282 424 396 353 317 337 osôb (osoby) Stavebná produkcia podľa 3 518,56 7 388,27 9 889,00 10 998,04 16 868,88 19 305,27 30 300,44 22 160,20 dodávateľských zmlúv (tis. €) Priemerná nominálna mesačná 327,72 368,83 392,59 468,4 455,52 464,76 490 554,60 mzda zamestnaných osôb (€) Stavebná produkcia vykonaná 2 257,19 4 806,98 5 341,93 9 131,28 9 444,86 10 759,91 14 887,36 11 985,09 vlastnými zamestnancami (tis. €) Tabuľka: Vybrané ukazovatele za podniky stavebníctva v okrese Nové Zámky - pokračovanie
2012 2013 2014
Metóda klasifikácie SK NACE Rev. 2 Produktivita práce na zamest. osobu zo stav. produkcie vykonanej 37 546,09 20 341,91 28 676,47 vlast. zamest. (€) Produktivita práce na zamest. osobu zo stav. produkcie podľa 95 441,62 36 435,27 43 315,66 dodávateľ. zmlúv (€) Priemerný počet zamestnaných 245 229 246 osôb (osoby) Stavebná produkcia podľa 23 392,74 8 354,61 10 655,65 dodávateľských zmlúv (tis. €) Priemerná nominálna mesačná 520,00 474,53 548,31 mzda zamestnaných osôb (€) Stavebná produkcia vykonaná 9 202,55 4 664,40 7 054,11 vlastnými zamestnancami (tis. €) Zdroj: Štatistický úrad SR databázay RegDat a DATAcube (apríl 2013október 2015)Pozn: Údaje sú za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac. Údaje za SR sú vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí. Rozdiely údajov v súčtoch na poslednom mieste sú spôsobené zaokrúhľovaním pri prepočtoch zo Sk do eura Z uvedeného vývoja ukazovateľov stavebníctva badať , ţe stavebná produkcia mala rastúci trend aţ do roku 2010, kedy toto odvetvie zaznamenalo pod vplyvom svetovej hospodárskej krízy svoje maximum. V sledovaných rokoch 2010 aţ 2014 však zaznamenávame v okrese Nové Zámky regresívny trend stavebníctva.
Zamestnanosť v stavebníctve Priemerný evidenčný počet zamestnancov v rezorte stavebníctva v okrese Nové Zámky stúpol na základe štatistického sledovania klasifikácie SK NACE v rokoch 2009 – 2014 z hodnoty 194 aţ 680, t.j. o zhruba 250%. V súčasnom období stavebníctvo vytvára podiel pribliţne 2,70 percenta z pomedzi všetkých evidenčných zamestnancov v okrese.. Počet právnych subjektov v oblasti stavebníctva predstavuje v roku 2014 podľa klasifikácie SKNACE v meste Nové Zámky 458, čo predstavuje podiel 9,32 % z celkového počtu právnych subjektov sídliacich v meste.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 89
Najvýznamnejšie podniky v stavebníctve sídliace v meste Nové Zámky podľa ekonomickej činnosti a kategórie počtu zamestnancov patria podniky v skupine ekonomických činností klasifikácie SK NACE výstavby obytných a neobytných budov.
10.3.3. Ťaţba nerastných surovín Na juhovýchodnej hranici katastrálneho územia je situovaná lokalita pre ťaţbu štrkopieskov a pieskov. Správcom je AGROSPOL AQUA s.r.o. Ochranu a racionálne vyuţívanie nerastného bohatstva upravuje zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Po rekultivácii by mala lokalita plniť úlohu genofondovej plochy v rámci vtáčieho územia Dolné Povaţie. Uvedená plocha je dopravne napojená poľnou cestou vyúsťujúcou na štátnu cestu I/64. Poľná cesta aj vyústenie na štátnu cestu je na území obce Bajč. Pre exploatáciu štrku na tejto ploche nie sú ţiadne poţiadavky na technické vybavenie.
10.3.4. Skladové hospodárstvo Skladové hospodárstvo je súbor objektov určených pre skladovanie materiálu, surovín, výrobkov a tovarov či iných komodít tak, aby boli uchovávané v nezmenenom stave pre ich ďalšiu distribúciu. V rámci riešeného územia sa prejavuje najmä integráciou skladov, skladovacích plôch, terminálového hospodárstva alebo opravárensko- skladových areálov automobilovej dopravy do výrobno-obsluţných zón. Nakoľko prevádzky takýchto nevýrobných prevádzok majú špecifické poţiadavky na dopravnú obsluhu a nie sú citlivé na nerušivé prostredie, s ich rozvojom sa uvaţuje v priamej územnej väzbe plôch výroby.
10.4. Koncepcia rozvoja hospodárstva Transformácia priestorovej štruktúry mesta je neustále ovplyvňovaná okrem iného aj hospodárskymi aktivitami, z ktorých niektoré majú priamy územný priemet, zatiaľ čo iné pôsobia ako katalyzátory pre iné výrobné aktivity. V meste je súčasné priestorové usporiadanie ekonomických aktivít výsledkom synergického pôsobenia viacerých faktorov, ktoré sú zároveň platformou pre nasledujúci územný rozvoj. V rámci udrţateľnosti budúceho rozvoja mesta urbanistická koncepcia reflektuje aj súčasné zmeny v štruktúre hospodárstva mesta, medzi ktoré patria najmä:
Transformácia hospodárskych aktivít Súčasná spoločnosť v meste sa nachádza v polovici druhého desaťročia 21. storočia vo fáze transformácie z industriálnej spoločnosti na vedomostne orientovanú, ktorej charakteristiky sa prejavujú čoraz vo vyššej miere. Ťaţisko ekonomiky prechádza z priemyselnej produkcie na sféru komerčných a informatizovaných sluţieb. Ekonomika tohto regiónu tak prechádza transformáciou s vyuţitím komparatívnych výhod, ktorými Nové Zámky disponujú. Prostredníctvom rastu dopytu spoločnosti po kvalite a variabilite sluţieb sa začínajú postupne rozvíjať sluţby inovatívneho charakteru. Vzhľadom na postupnú informatizáciu spoločnosti tak prakticky vo všetkých sektoroch hospodárstva kraja dochádza k významnej zmene štruktúry ekonomiky v prospech terciárneho a postupne aj kvartérneho sektora hospodárstva. Za hlavné príčiny zmien v priemyselnej výrobe mesta Nové Zámky moţno teda povaţovať zmeny podmienené transformáciou spoločnosti z industriálnej smerom ku vedomostne zaloţenej spoločnosti. Zmeny v procesoch výroby sa dajú vnímať v postupnom zavádzaní informačných technológií do všetkých odvetví hospodárstva.
90 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Reštrukturalizácia priemyselných odvetví História priemyselnej výroby v meste Nové Zámky je spájaná predovšetkým s výrobou tehál a koţiarskym priemyslom. I keď naďalej zastávajú v štruktúre hospodárstva významné miesto, postupne strácajú dominantné postavenie. S intenzifikáciou výroby strojov a elektrických zariadení sa v meste rozvíja priemyselná výroba na báze elektrotechnickej produkcie. Etablovaným odvetvím priemyslu je výroba elektrických svietidiel, ktorú reprezentuje hneď niekoľko ekonomicky silných subjektov. Medzi významné odvetvia patrí aj výroba strojov a zariadení na špecifické účely ako chladiace a ventilačné zariadenia, zariadenia pre spracovanie potravín, výroba kovových konštrukcií, spracovanie a obrábanie kovov a pod. Reštrukturalizácia priemyslu sa zároveň prejavila aj zmenou kvality vo výrobných procesoch potravinárskeho a chemického priemyslu, ako aj v stavebníctve.
Priestorová segregácia výroby Súčasným trendom v priestorovej štruktúre výrobných aktivít sekundárneho sektora je územná segregácia priemyselných podnikov a ich vymiestňovanie do okrajových častí zastavaného územia. V okolí mesta sa vytvárajú územia s vysokou koncentráciou výrobných aktivít. Ich lokalizácia na periférií mesta však má viacero výhod plynúcich z novovybudovanej jednotnej infraštruktúry, dopravnej dostupnosti, ako i zo zniţovania negatívneho zaťaţenia centrálnych častí sídla prítomnosťou výroby negatívnymi efektmi vo forme hluku, smogu, znečistenia a pod.
Rozvoj malého a stredného podnikania Polovica druhého desaťročia 21. storočia je zo sociologického hľadiska v našich podmienkach charakteristický postupnou transformáciou spoločnosti z postindustriálnej na vedomostne orientovanú spoločnosť. Tento kontinuálny proces reštrukturalizácie je v súvislosti s hospodárstvom spájaný s intenzifikáciou terciárneho sektora. Tým pádom aj s rozvojom malého a stredného podnikania. Vznik väčšieho počtu podnikateľských subjektov sa následne stáva významným sprievodným procesom v rozvíjajúcich sa ekonomikách miest. Počet zamestnancov v malých a stredných podnikoch tak predstavuje významný podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve. Rozvoj podnikania je nie len ţiaduci, ale v súčasných podmienkach trhovej ekonomiky aj nevyhnutný.
Odštátnenie podnikov Po spoločenských zmenách v 90. rokoch minulého storočia nastala aj transformácia podnikov. Bývalé monopolné štruktúry v obsluţnej sfére predstavovali predovšetkým štátom riadené obchodné siete. Malé prevádzky prakticky neexistovali, charakteristická bola koncentrácia do väčších centier. Odštátnenie maloobchodu i výroby prinieslo vznik mnohých nových sluţieb, obchodov, veľkoobchodov. Tie našli uplatnenie v areáloch bývalých štátnych podnikov, ktoré nedokázali efektívne vyuţívať svoje rozľahlé priestory. Medzi takéto priestory v meste Nové Zámky môţeme zaradiť areál mäsokombinátu a potravinárskych konzervární situovaných na juţnej časti intravilánu na Komárňanskej ceste, kde sa dnes síce nachádza niekoľko malých a stredných podnikov, avšak stále sa sú tu situované aj poškodené urbanizované územia. V rámci nasledujúceho rozvoja je potrebné alokovať hospodárske aktivity aj do týchto objektov a zón za účelom ich asanácie do dnešného priestorového prejavu mesta. Medzi tieto priestory zaraďujeme aj areály poľnohospodárskych dvorov a majerov na území mesta a v neposlednom rade aj rozsiahle objekty bývalého Elektrosvitu situované na kriţovaní Dvorskej a Komárňanskej cesty, ktoré primárne slúţili na výrobu elektrických zariadení a dnes predstavujú poškodené urbanizované územie typu brownfield.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 91
Rozvoj vedomostne zaloţenej spoločnosti Vývoj smerom k informačnej, resp. k vedomostne zaloţenej spoločnosti je neustále sprevádzaný vznikom subjektov poskytujúcich nevýrobné sluţby v terciárnom i kvartérnom sektore komerčného charakteru. Sluţby s vyššou pridanou hodnotou sa stávajú významnejšími z hľadiska podielu zamestnanosti, čo súvisí aj s trendom vývoja ekonomiky Slovenska ako dynamicky sa rozvíjajúcej a otvorenej spoločnosti. S tým súvisí aj rozvoj inovatívnych aktivít. Rastúci význam sektora sluţieb so sebou prináša aj rast zamestnanosti v odvetviach informačných a komunikačných technológií, bankovníctva a finančníctva a v neposlednom rade aj v rezorte vedy a výskumu.
10.4.1. Rozvoj výroby a skladového hospodárstva Hospodárske aktivity v meste Nové Zámky sú sústredené do pomerne kompaktných celkov, ktoré predstavujú priestorovo i funkčne vymedziteľné územia relatívne homogénneho vyuţitia. Priemyselné podniky tu majú tendenciu formovať sa do väčších priemyselných areálov a výrobných zón o čo sa usiluje aj predmetná urbanistická koncepcia ďalšieho rozvoja. Vznikom takýchto zón sa vytvára niekoľko pozitívnych vlastností riešeného územia. Priestorová segregácia bývania od výrobných aktivít, bezkolízne vyuţívanie dopravnej a technickej infraštruktúry, zabezpečenie jednotných informačných kanálov, ako aj vytváranie ekologicky preventívnych opatrení na celomestskej úrovni sú rovnako jednými zo základných faktorov ďalšieho územného rozvoja výroby. Mesto Nové Zámky je z hľadiska rozloţenia výrobných areálov organizované usporiadane. Pri základnom charakterizovaní jednotlivých urbanistických obvodov mesta môţeme konštatovať pomerne priaznivé priestorové usporiadanie funkčného vyuţitia územia. Zatiaľ čo sú funkcie bývania a občianskej vybavenosti sústredené v rámci urbanistickej štruktúry mesta v pôvodne osídľovaných polohách, tak umiestňovanie aktivít sekundárneho sektora je alokované do periférnych oblastí zastavaného územia. Jedná sa o akúsi homogenitu obvodov. Jedným z najvýznamnejších lokalizačných činiteľov výrobných aktivít sú systémy dopravnej infraštruktúry.
Potenciál podmienok pre výrobu Priestorová štruktúra výrobných aktivít a zariadení je v meste Nové Zámky výsledkom pôsobenia viacerých činiteľov. Za najdôleţitejšie moţno povaţovať nasledujúce faktory. Situovanie mesta na kriţovaní dvoch rozvojových osí druhého stupňa definovaných Koncepciu územného rozvoja Slovenska v aktuálnom znení KURS 2001 Lokalizácia mesta na trase multimodálneho koridoru č. IV, určeného pre konvenčné trate ţelezničnej a kombinovanej dopravy siete TEN-T Situovanie ţelezničnej stanice na uzle dopravnej infraštruktúry trás mimokoridorových ITF sietí Rozvinuté dopravná obsluha a dostupnosť mesta rôznymi druhmi dopravy Vyprofilovaná ekonomická základňa ako potenciál pre produkciu komplementárnych produktov Disponibilné plochy pre lokalizáciu nových výrobných aktivít Vhodné podmienky na lokalizáciu priemyselných aktivít s vyššou pridanou hodnotou Kvalitné úrodné pôdy pre valorizáciu primárneho sektora a následne rozvoj potravinárskeho priemyslu
92 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Dobrá vzdelanostná úroveň obyvateľstva a voľná kvalifikovaná pracovná sila Existencia know-how v tradičných odvetviach výroby (spracovanie koţe, konzervárne, potravinárska výroba, stavebníctvo, výroba strojov a zariadení) Potenciál pre etablovanie inovatívnych sluţieb ako podporných aktivít pre výrobu. Koncepcia rozvoja plôch výroby a skladového hospodárstva tak vychádza z jestvujúcej organizácie mesta, v ktorej je priemysel kumulovaný v špecifických, územne segregovaných zónach. Rozširovanie plôch učených pre funkčné vyuţitie priemyslu vzniká prioritne aditívnym priraďovaním k uţ jestvujúcim zónam (urbanistickým blokom) takéhoto charakteru. Rozvoj sekundárneho sektora a skladového hospodárstva je pritom členený na dva typy funkčného vyuţitia: Výrobné územie – priemyselná výroba a skladové hospodárstvo (VPS) Výrobné územie – komunálna výroba, malé a stredné podnikanie (VMSP) V rámci nasledujúceho priestorového rozvoja je však potrebné v prvom rade vyuţiť jestvujúce disponibilné plochy v rámci vlastného zastavaného územia mesta. Nakoľko sa v štruktúre mesta nachádza hneď niekoľko nevyuţitých alebo priamo poškodených urbanizovaných území po bývalých priemyselných podnikoch, je nevyhnutná ich postupná rekultivácia a asanácia do priestorovej štruktúry mesta.
Výrobné územie – priemyselná výroba a skladové hospodárstvo (VPS) Územie predstavujú plochy pre rozvoj priemyselnej výroby a sú určené pre situovanie stavieb a zariadení s potenciálnym rušivým účinkom na obytné prostredie mesta. Funkčné plochy zariadení výroby, skladov a výrobných sluţieb u ktorých sa predpokladá dlhodobá stabilita v rámci lokalizácie dominantného funkčného vyuţitia: výrobno-produkčné zariadenia areálového charakteru s regionálnou aţ nadregionálnou produkciou výroby priemyselný park regionálneho aţ nadregionálneho významu plochy a zariadenia priemyselnej výroby všetkých druhov plochy a zariadenia stavebnej výroby, stavebných hmôt a stavebných konštrukcií sklady a skladovacie plochy terminálové hospodárstvo Územie je charakteristické nekompaktnou zástavbou, tvorenou prevaţne zástavbou halových a technologických objektov, sústredených v neverejných výrobných areáloch, s nízkym podielom zelene a vysokým podielom spevnených plôch, s vysokými nárokmi na obsluhu nákladnou dopravou a adekvátne výrobným procesom odpovedajúcim niţším nárokom na kvalitu ţivotného prostredia. Funkčné vyuţitie je regulované prostredníctvom vhodných, podmienečne vhodných, a neprípustných funkcií s usmerňovaním výškovej hladiny a doplňujúcich ustanovení charakteristických osobitne pre jednotlivé urbanistické, resp. regulačne bloky.
Výrobné územie – komunálna výroba, malé a stredné podnikanie (VMSP) Vymedzené priestory slúţiace predovšetkým lokalizáciu malých a stredne veľkých podnikateľských subjektov, pre lokalizáciu a rozvoj drobnej výroby, komunálnej výroby a výrobných sluţieb, ktoré nerušia a neobmedzujú ţivotné a obytné prostredie mesta. Medzi dominantné spôsoby vyuţitia týchto území moţno povaţovať nasledovne: prevádzky výrobno-obsluţných podnikateľských aktivít zariadenia výrobných sluţieb a výroby nerušiace svojou prevádzkou okolité mestské prostredie zariadenia veľkoobchodu, skladové priestory
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 93
maloobchodné skladovacie prevádzky a areály málokapacitné a prenajímateľné výrobné, obsluţné a skladovacie prevádzky opravárenské a servisné prevádzky prevádzky komunálneho a miestneho hospodárstva prevádzky údrţby mestských infraštrukturálnych sietí, čistenia komunikácií a verejných plôch distribučno-skladovacie prevádzky a centrá, včítane predaja automobilov skladové hospodárstvo pre malých a stredných podnikateľov bez väčšej intenzity kyvadlovej dopravy Územie je charakteristické nekompaktnou zástavbou so situovaním prevaţne nízkopodlaţných halových objektov slúţiacich pre výrobné i nevýrobné sluţby, skladovanie a výrobné prevádzky s obmedzeným negatívnym dopadom na okolie so značným podielom spevnených obsluţných plôch. Ide o výrobné zóny aj v dotyku s kompaktnou obytnou zástavbou mesta. Rovnako aj toto funkčné vyuţitie je regulované prostredníctvom vhodných, podmienečne vhodných, a neprípustných funkcií s usmerňovaním výškovej hladiny a doplňujúcich ustanovení charakteristických osobitne pre jednotlivé urbanistické, resp. regulačne bloky.
10.4.2. Priestorová štruktúra výroby a skladového hospodárstva
Industriálna zóna „Komárňanská“ Najvyššia koncentrácia výrobných a výrobno-obsluţných aktivít sa nachádza v juhovýchodnej časti zastavaného územia pozdĺţ Komárňanskej cesty, ktorá vytvára dopravné prepojenie smerom na mesto Komárno s následným pokračovaním do Maďarska. Táto najrozsiahlejšia industriálna zóna v meste sa nachádza juţne od rieky Nitra, ktorá tak vytvára jej prirodzenú severnú hranicu. Od kruhového objazdu na Komárňanskej, Dvorskej a Športovej ulici sa zóna priestorovo rozrastá juţným smerom. Kruhový objazd zároveň vytvára hlavný, do istej miery problematický , dopravný vstup v smere od centra mesta. Bezprostredne za kruhovým objazdom sa nachádzajú opustené budovy výroby bývalého Elektrosvitu, ktoré vytvárajú trojpodlaţné objektové brownfieldy. Objekty sú nevyuţívané i napriek atraktivite tejto lokality, čomu nasvedčuje aj nedávno realizovaná výstavba v kontaktnej polohe v podobe obchodného centra alebo tzv. showroomov na predaj motorových vozidiel. Revitalizácia a asanácia týchto objektov do industriálnej zóny je z hľadiska rozvoja mesta jednou z priorít. V rámci kvalitatívneho rozvoja urbanizovanej časti územia mesta je táto do istej miery poškodená lokalita vhodná pre rozvoj aj podmienečne vhodných funkcií funkčného vyuţitia. Vzhľadom k transformácií výrobných procesov je lokalita vhodná pre vyššiu občiansku vybavenosť, zariadenia vedy a výskumu (výskumné pracoviská), výučbové a doškoľovacie zariadenia, zariadenia súvisiaceho odborného školstva (učilištia, špeciálne školy) obchodné a administratívne budovy, nesúvisiace s hlavným funkčným vyuţitím a pod. Celkovo sa industriálna zóna „Komárňanská“ vyznačuje podnikmi orientovanými na výrobou elektrických strojov a zariadení so špecifickým postavením výroby svietidiel, nakoľko tu v tejto sfére sídlia aţ tri podniky s počtom zamestnancov nad 20. Najrozsiahlejším areálom disponuje spoločnosť OSRAM, a. s., ktorý sa od Komárňanskej cesty tiahne pozdĺţ ľavej strany Budovateľskej ulice v celel jej dĺţke. Špecifické postavenie v industriálnej zóne má aj skladové hospodárstvo, likvidácia a recyklácia odpadov, teplárenský priemysel a tieţ značné zastúpenie sluţieb pre motoristov v podobe čerpadiel pohonných hmôt, auto a pneu servisov aţ po niekoľko
94 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
veľkoplošných predajní nových či ojazdených automobilov. V posledných rokoch sa tu usídlilo niekoľko svetovo najvýznamnejších automobiliek, ktoré si tu vybudovali vlastné predvádzacie priestory nových automobilov. V tejto industriálnej časti mesta sa nachádza síce aj územie s prevládajúcou funkciou bývania v rodinných domoch lokalizovaných pozdĺţ ulice Jozefa Murgaša, avšak aj tu sa postupne usídľujú drobné prevádzky výroby a sluţieb. Táto občianska vybavenosť vzniká ako kumulujúci efekt doplnkových aktivít a sluţieb spôsobený rozvojom práve tejto najrozsiahlejšej industriálnej zóny v meste. Rozvoj tejto priemyselnej zóny je usmerňovaný predovšetkým juţným smerom, pozdĺţ Komárňanskej ulice. Industriálna zóna „Komárňanská“ je primárne určená pre rozvoj priemyselnej výroby všetkých druhov. Hlavne priemyselné parky, zariadenia a terminály, a obdobne aj pre rozvoj zariadení za účelom predaja automobilov alebo sluţieb pre motoristov. Z hľadiska funkčného vyuţitia je formované predovšetkým do podoby dominantných funkcii priemyselnej výroby a skladového hospodárstva - VPS. Jedná sa o rozvojové plochy nasledujúcich regulačných blokov. Urbanistický obvod č. 22 Priemyselný obvod – regulačné bloky s označením 22-12, 22-13, 22-14, 22-15 a 22-16 Urbanistický obvod č. 35 Priemyselný obvod – regulačné bloky s označením 35-03, 35-04 Z hľadiska územného členenia mesta na Urbanistické obvody môţeme do tejto industriálnej zóny zaradiť aj regulačné bloky 22-11 a 22-17, ktoré sú situované východne od ţelezničnej trate. Blok 22-17 je určený pre rozvoj malého a stredného podnikania, vrátane nerušivej výroby. Regulačný blok 22-11 predstavuje územný potenciál pre rozšírenie priľahlého zberného dvora a obdobných aktivít priemyselnej výroby. Dopravné napojenie tejto lokality je výhľadovo riešené predĺţením Budovateľskej ulice a následného podjazdu pod ţelezničnou traťou.
Priemyselný park „Nesvadská cesta“ Vybudovanie nového priemyselného parku juţne od Nesvadskej cesty v urbanistickom obvode č. 34 - Janov Dvor je jednou zo strategických priorít územného manaţmentu mesta, ktorú sa však doposiaľ nepodarilo naplniť. Vybudovanie parku je projektované o výmere 44,56 ha obdĺţnikového tvaru situovanom juţne od zastavanej časti mesta na poľnohospodársky obrábanej pôde medzi Nesvadskou cestou a majerom Janov dvor. Prostredníctvom predmetnej cesty je lokalita aj dopravne obslúţená. Mesto doposiaľ obstaralo projektovú dokumentáciu pre vybudovanie inţinierskych sietí a v súčasnosti hľadá potenciálneho investora pre realizáciu parku. Vymedzené územie predstavuje plochy pre rozvoj priemyselnej výroby celomestského aţ nadmestského významu. Určené je pre situovanie stavieb a zariadení s potenciálnym rušivým účinkom na ţivotné a obytné prostredie mesta. Optimálny vyuţitím sú funkčné plochy zariadení výroby s vyššou pridanou hodnotou, terminálov, skladov a inovatívnych výrobných sluţieb, u ktorých sa dá predpokladať dlhodobá stabilita produkcie. Pre tento priemyselný park je vytvorený územne segregovaný regulačný blok s označením 34-03. Rozvoj tejto lokality je potrebné realizovať prevaţne zástavbou halových a technologických objektov, sústredených v samostatnom areáli a vysokým podielom spevnených plôch, s vysokými nárokmi na obsluhu nákladnou dopravou a adekvátne výrobným procesom odpovedajúcim relatívne niţším nárokom na kvalitu ţivotného prostredia. Vymedzené územie je v rámci navrhovanej zóny potrebné dôsledne segregovať izolačnou alebo krajinnou (estetickou) zeleňou.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 95
Výrobná zóna „Povaţská“ Hlavná ţelezničná trasa v zastavanom území je významným lokalizačným činiteľom hospodárskych aktivít. Pozdĺţ jej trasovania sú kumulované aktivity dopravnej obsluhy, ktoré vytvárajú dopravno-obsluţné zázemie výrobných aktivít v meste. Ţeleznica tu však vytvára aj prirodzenú hranicu medzi výrobou a iným funkčným vyuţitím v meste. Severne od ţeleznice sa v Urbanistických obvodoch č. 08 – Tehelňa a č. 10 - Letomostie nachádza industriálna zóna s jednotkami priemyselnej výroby a skladového hospodárstva. Táto lokalizácia severovýchodne od ţeleznice medzi ulicami Ţofiina osada a Vinohrady s pokračovaním pozdĺţ Povaţskej ulice sa vyznačuje kumulovaním uzavretých areálov, v ktorých pôsobí hneď niekoľko podnikov stavebníctva alebo výrobného a skladové hospodárstva. Pri rozvoji priemyselnej zóny „Povaţská“ v regulačných blokoch 08-07 a 10-02 je vhodné preferovať prevádzky výrobno-obsluţných podnikateľských aktivít, zariadenia veľkoobchodu, skladové priestory, stavebniny alebo iné výrobné a obchodné zariadenia nerušiace svojou prevádzkou okolité mestské prostredie.
Priemyselná zóna „Horná Kapsa“ Komunikácia Nesvadskej cesty ako dopravné napojenie mesta medzi komárňanskou cestou a navrhovaným priemyselným parkom pôsobí ako činiteľ, ktorý stimuluje lokalizovanie výrobných aktivít aj v tejto oblasti. Z hľadiska kumulovania výrobných či podnikateľských aktivít sa nevyznačuje tak intenzívnym zastúpením ako uţ uvedené industriálne zóny, ale z hľadiska priestorového rozvoja mesta zastáva významný lokalizačný faktor. Jedná sa o regulačné bloky v urbanistickom obvode č. 31 - Horná Kapsa na severnej strane Nesvadskej cesty, ktoré budú urbanizované na základe navrhovaného dopravného napojenia. V smere od juţného okraju mesta prostredníctvom predĺţenia ulice Gábora Bethlema cez premostenie rieky Nitra aţ po Nesvadskú cestu vzniknú nové priestory pre rozvoj výrobných území. Obdobným spôsobom moţno výhľadovo uvaţovať aj rozšírením tejto priemyselnej zóny do urbanistického obvodu č. 32 – Pri Nesvadskej ceste v rámci vymedzenie bloku 32-01. Tieto priestory s charakterom priemyselnej výroby a skladového hospodárstva (VPS) sa vyznačujú potenciálom rozvoja prevádzok nerušivej výroby, dopravného a logistického charakteru, ako aj z hľadiska nevyhnutnosti napájania prevádzok výroby na cestnú sieť mestského či regionálneho významu.
Priemyselná zóna „Veľký háj“ V bezprostrednom kontakte s jestvujúcou ČOV Nové Zámky sa na Gúgskej ulici nachádza novo navrhovaná lokalita pre alokáciu podnikateľských aktivít funkčného vyuţitia VMSP (výrobné územie - komunálna výroba, malé a stredné podnikanie). Nakoľko sa výhľadovo uvaţuje s vymiestnením existujúcej ČOV západným smerom pozdĺţ komunikácie č. 563, vytvára sa územný predpoklad pre valorizáciu podnikateľských aktivít a tejto polohe obvodu 29 – Veľký háj. Výmera bloku 29-62 predstavuje 10,02 ha, čo umoţňuje realizáciu nerušiacej výroby alebo skladového hospodárstva.
10.4.3. Bilancie navrhovaných plôch výroby Územný plán mesta Nové Zámky v rámci koncepcie riešenia uvaţuje s vymedzením nových funkčných plôch určených pre rozvoj výroby. V rámci sekundárneho sektora hospodárstva sem zaraďujeme priemyselnú a stavebnú výrobu ale aj skladové hospodárstvo. Pre rozvoj výroby sú v meste vytvorené pomerne rozsiahle územnotechnické podmienky o celkovej výmere návrhových plôch 210 hektárov. Z toho 80 hektárov
96 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
pre rozvoj komunálnej výroby a malého a stredného podnikanie (VMSP) a 130 ha pre priemyselnú výrobu a skladové hospodárstvo (VPS). Tabuľka: Bilancia navrhovaných funkčných plôch výroby predpokladaná plocha predpokladaný urbanistický funkčné koeficient podlaţná Urbanistický obvod urbanistického počet blok vyuţitie zastavania plocha bloku (ha) 2 zamestnancov (m ) 8 08-07 VMSP 0,30 8,28 24 800 300 Tehelňa 9 09-20 VMSP 0,4 1,24 4 960 50 Dolný Piritov 22-11 VPS 0,45 6,46 29 000 400 22-12 VPS 0,45 4,86 21 800 300 22-13 VPS 0,45 17,73 79 780 1 000 22 22-14 VPS 0,45 6,16 27 720 350 Priemyselný obvod 22-15 VPS 0,50 1,77 8 800 100 22-16 VPS 0,45 7,31 32 890 460 22-17 VMSP 0,30 3,91 11 730 150 29 29-62 VMSP 0,30 10,02 30 060 400 Veľký háj 31 31-02 VMSP 0,3 26,61 79 830 1 060 Horná Kapsa 31-03 VMSP 0,3 10,61 31 830 420 32 32-01 VMSP 0,3 19,33 57 990 770 Pri Nesvadskej ceste 34 34-03 VPS 0,4 44,27 178 200 2 500 Janov dvor 35 35-03 VPS 0,45 29,96 121 300 1 600 Priemyselný obvod 35-04 VPS 0,45 11,48 51 660 680 SPOLU 210,00 792 350 10 540
Potenciálne pracovné príleţitosti vo výrobe Ako vyplýva z uvedeného sumáru navrhovaných funkčných plôch, urbanistická koncepcia uvaţuje s navrhovanými územiami v dvoch podobách. Na jednej strane výrobné územia s preferovaním priemyselnej výroby a skladového hospodárstva (VPS) a na strane druhej primárne územia výroby pre komunálnu výrobu a malé a stredné podnikanie (VMSP). Vzhľadom na pomerne etablované odvetvia elektrotechnického a potravinárskeho priemyslu vytvoria uvaţované územia potenciál pre vznik dodatočných pracovných príleţitostí v rámci štatútu okresného mesta. Predpokladané údaje o počte pracovných príleţitostí boli kalkulované na základe detailnej analýzy jednotlivých navrhovaných území priemyselnej, stavebnej výroby a skladového hospodárstva a území výrobno-obsluţných areálov podnikateľských aktivít a skladov. Údaje o počte pracovných príleţitostí boli kalkulované na základe metodiky vypracovanej spracovateľom tejto dokumentácie výhradne pre tento účel. Metodika výpočtu potenciálnych pracovných príleţitostí na uvaţovaných územiach priemyselnej, stavebnej výroby a skladového hospodárstva (funkčné plochy určené na výrobu), zohľadňuje nasledovné faktory: funkčné vyuţitie územia koeficient zastavanosti územia podiel funkcií územia (detailnejšia funkčná charakteristika územia) účelové jednotky (čisté účelové plochy daného územia) obloţnosť funkcií daného územia špecifickú lokalizáciu jednotlivých území na území mesta Nové Zámky
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 97
minimálny a maximálny variant obloţnosti výrobných, resp. výrobno-obsluţných funkcií daného územia Na základe vyššie uvedených skutočností urbanistickej koncepcie ÚPN mesta Nové Zámky sa uvaţuje s potenciálnym vytvorením 10 504 pracovných príleţitostí na predmetných územiach.. Tento bilančný sumár však predstavuje celkový územnotechnický predpoklad za predpokladu maximalizácie kvalitatívneho i kvantitatívneho vyuţitia navrhovaných funkčných plôch výroby. Pre funkčné vyuţitie VMPS spolu 3 150 pracovných miest a pre VPS 7 390 pracovných príleţitostí. Je zrejmé, ţe navrhovaná urbanistická koncepcia vytvára z hľadiska hospodárskej prosperity mesta dostatočné územné predpoklady pre zabezpečenie potrebných pracovných príleţitostí. V kontexte s celospoločenskou transformáciou smerom ku globálnej informatizácii spoločnosti bude potrebné vývoj výroby v meste prehodnocovať a na prípadné zmeny spôsobené dopadu hospodárstva na územie aj operatívne prehodnocovať. Stanovenie predpokladaného nárastu pracovných príleţitostí je pri tom v súlade s lokálnymi trajektóriami rozvoja sekundárneho sektora, ako aj s uvaţovaným vývojom počtu obyvateľov mesta uvedením v rámci demografickej prognózy.
10.5. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Primárny sektor hospodárstva je v meste Nové Zámky tvorený predovšetkým ekonomickou produkciou vyplývajúcou z pestovania netrvácnych plodín, chovom drobných hospodárskych zvierat a pestovaním hrozna. Napriek prítomnosti kvalitnej ornej pôdy vysokej bonity má vývoj počtu pracujúcich v primárnom sektore v okrese Nové Zámky v rokoch 2003 – 2009 (prihliadnuc k zmene klasifikácie) regresívny trend, ktorý predstavuje pokles o 357 miest, t.j. o 8,86 %. Z hľadiska nasledujúceho priestorového rozvoja je potrebné rešpektovať osobitne chránenú poľnohospodársku pôd v k.ú. Nové Zámky, resp. opätovne zintenzívniť poľnohospodársku produkciu typickú pre tento kraj a valorizovať tak potravinovú sebestačnosť nadregionálneho významu. Poľnohospodárska pôda zaradená medzi prvé štyri triedy kvality predstavuje v katastrálnom území Nové Zámky aţ zhruba 72 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Urbanistická koncepcia mesta preto navrhuje jednotlivé typy funkčného vyuţitia v kontexte zachovania pôdy pre ďalšie generácie. Dôleţitým kvantitatívnym parametrom hodnotenia zdrojov poľnohospodárskych pôd je aj výmera poľnohospodárskej pôdy na jedného obyvateľa. Všeobecne platí, ţe čím je táto hodnota vyššia, tým stabilnejší je región, najmä z hľadiska zabezpečenia potravovej dostatočnosti. Na 1 obyvateľa v SR pripadá – 0,26 ha ornej pôdy a 0,44 ha poľnohospodárskej pôdy, na 1 obyvateľa Nitrianskeho kraja pripadá 0,59 ha ornej pôdy a 0,68 ha poľnohospodárskej pôdy, na 1 obyvateľa okresu Nové Zámky pripadá – 0,67 ha ornej pôdy a 0,76 ha poľnohospodárskej pôdy. Ekonomicky najvýznamnejším subjektom je Poľnohospodár Nové Zámky a.s., ktorá hospodári na výmere pribliţne 2 515 ha ornej pôdy a zamestnáva 194 zamestnancov. V rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie obilnín, strukovín a na výrobu osív. Pre potreby ţivočíšnej výroby produkuje aj objemové krmoviny na výmere 600 ha. Špeciálne plodiny pestuje na výmere 73,5 ha, z čoho 10 ha viníc, 6 ha sliviek, 10,5 ha broskýň a 43 ha jabloní. Na území mesta disponuje aj skladovacími a chladiacimi priestormi.
10.5.1. Poľnohospodárstvo Poľnohospodárstvo má v Nitrianskom kraji silné poľnohospodárske tradície a dobre vybudovanú materiálovo – technickú základňu pre poľnohospodársku činnosť. Priaznivé pôdno-klimatické pomery zaraďujú Nitriansky kraj z celoslovenského pohľadu k regiónom s najvyšším poľnohospodárskym potenciálom na Slovensku a
98 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
umoţňujú tak pestovanie prakticky všetkých druhov u nás pestovaných poľnohospodárskych plodín. Z hľadiska členenie poľnohospodárskej pôdy riešeného územia Nové Zámky na oblasti, podoblasti a regióny je zaradená do: Pôdno-ekologická oblasť: Podunajská níţina Pôdno-ekologická podoblasť: Podunajská pahorkatina • Pôdno-ekologický región: Nitrianska pahorkatina Pôdno-ekologická podoblasť: Podunajská rovina • Pôdno-ekologický región: Dolnonitrianska a Ţitavská niva • Pôdno-ekologický región: Dolnováţska niva Nové Zámky si ako okresné mesto situované v poľnohospodársky úrodnom kraji vytvorilo pozíciu centra potravinárskeho priemyslu. Keďţe spracovanie a konzervovanie potravín oslabilo v uplynulých rokoch svoje postavenie, je potrebné opätovne zintenzívniť poľnohospodársku nie len pre posilňovanie potravinovej sebestačnosti, ale aj pre ekonomickú efektivitu potravinárskeho priemyslu v meste. Nové Zámky totiţ disponujú knok-how v tejto oblasti a môţu tak vyuţiť túto silnú stránku pre svoj ekonomický progres. V súčasnosti agropotravinársky komplex celej Slovenskej republiky, a teda aj v meste Nové Zámky, patrí k zloţitým sektorom poľnohospodárskej produkcie v kontexte celkového priestorového usporiadania jednotlivých typov funkčného vyuţitia. Podniky v snahe udrţať rentabilitu a efektívnosť výroby uplatňujú racionalizačné opatrenia. Dochádza k optimalizácii rozsahu a efektívnosti výroby, uprednostňuje sa rastlinná výroba, zavádzajú sa nové technológie, zniţujú sa zásoby komodít. Tieto opatrenia síce pozitívne ovplyvňujú ekonomiku poľnohospodárskych podnikov, ale súčasne zniţujú stavy hospodárskych zvierat a tým produkciu ţivočíšnej výroby v budúcich rokoch. Podniky v Nových Zámkoch zaoberajúce sa poľnohospodárskou výrobou majú rôznu právnu formu, pričom zoznam poľnohospodárskych subjektov zaoberajúcich sa poľnohospodárskou činnosťou na pôde nad 5 ha tvorí podľa Mestského úradu v Nových Zámkoch pribliţne 25 subjektov. Orná pôda má v riešenom území územne dominantné postavenie. Z celkovej výmery riešeného územia, ktorá podľa katastra nehnuteľností predstavuje 7 256,5312 ha, zaberá poľnohospodárska pôda 5 388,3822 ha, čo predstavuje 74,26 % z riešeného územia. Z toho orná pôda zaberá 5 017,5178 ha (69,14 % z celej plochy riešeného územia).
Tabuľka: Základné bilančné údaje katastrálneho územia Nové Zámky
Mesto Nové Zámky Okres Nové Zámky Nitriansky kraj Druh pozemku ha % ha % ha % Orná pôda 5 017,5178 69,14 95 267,7351 70,72 405 700,7558 63,95 Chmeľnica 0,0000 0,00 0,0101 0,00 36,3899 0,01 Vinica 40,5474 0,56 3 479,5206 2,58 11 521,8909 1,82 Záhrada 215,7289 2,97 3 027,6088 2,25 14 073,4460 2,22 Ovocný sad 84,7302 1,17 1 897,6559 1,41 4 737,9843 0,75 Trvalý trávnatý porast 29,8579 0,41 3 750,6589 2,78 29 135,3657 4,59 Poľnoh. pôda spolu 5 388,3822 74,26 107 423,1894 79,75 465 205,8326 73,33 Lesná pôda 196,4410 2,71 10 409,3724 7,73 96 895,1478 15,27
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 99
Mesto Nové Zámky Okres Nové Zámky Nitriansky kraj Druh pozemku ha % ha % ha % Vodná plocha 148,4922 2,05 4 238,1052 3,15 15 783,8087 2,49 Zastavaná plocha 1 077,2542 14,85 9 103,3723 6,76 38 386,5801 6,05 Ostatná plocha 445,9616 6,15 3 532,4387 2,62 18 101,8309 2,85 Celková výmera 7 256,5312 100,0 134 706,4780 100,00 634 373,2001 100,00 0 Zdroj: Katastrálny portál, 2015
Kvalita pôd je daná produkčným potenciálom, podľa ktorého sa radia do jednotlivých skupín bonity pôdy na základe bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). V zmysle platnej legislatívy SR treba osobitne chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) podľa Nariadenia Vlády SR č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, ako aj pôdu s vykonanými hydromelioračnými, prípadne osobitnými opatreniami na zachovanie a zvýšenie jej výnosnosti a ostatných funkcií ako napr. sady, vinice, chmeľnice, protierózne opatrenia. V zozname najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy, uvedenom v prílohe č. 2 nariadenia vlády, sa v katastrálnom území Nové Zámky nachádzajú dva kódy bonitovaných pôdno- ekologických jednotiek, t.j. 0017002 a 0017005 BPEJ. Podľa Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nových Zámkoch je v okrese Nové Zámky v systéme ekologického poľnohospodárstva v uţívaní 176,62 ha poľnohospodárskej pôdy. Kvalita poľnohospodárskych pôd je vyjadrená aj percentom zornenia – predstavuje podiel výmery ornej pôdy k poľnohospodárskej pôde. V okrese Nové Zámky je stupeň zornenia poľnohospodárskej pôdy podľa Štatistického úradu SR na úrovni 88 % nad priemerom Nitrianskeho kraja s 86,8 % a výrazne nad priemerom celej SR s 58,6 %, čo reflektuje vysokú úrodnosť a kvalitu tunajšieho pôdneho fondu. Potreba zintenzívnenia poľnohospodárskej produkcie pre potravinovú bezpečnosť (sebestačnosť) však z hľadiska nasledujúceho územného rozvoja mesta zostáva jednou z kľúčových úloh.
Rastlinná výroba Základné charakteristiky kraja z hľadiska rastlinnej výroby vychádzajú z úrodných pôd Podunajskej níţiny. Typický je vysoký stupeň zornenia, vhodné prírodné podmienky, či vysoká prirodzená úrodnosť pôd. Pôdy majú prirodzené predpoklady pre intenzívnu rastlinnú výrobu takmer na celom území nezastavanej časti mesta. Rovnako klimatické podmienky umoţňujú pestovanie všetkých, hlavne na teplo náročných plodín. V rámci poľnohospodárskej výroby má pritom rastlinná výroba dominantné postavenie. Tabuľka: Obhospodarovaná poľnohospodárska pôda v okrese Nové Zámky v uţívaní podľa LPIS
Druh pozemkov Výmera v ha
Orná pôda 76 250,91 Trvalý trávnatý porast 1 347,59 Ovocný sad 835,91 Vinica 1 548,86
Poľnohospodárska pôda spolu 83 498,39 Zdroj: Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Nové Zámky za 2010
100 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Poľnohospodárske podniky obhospodarujú v Nových Zámkoch pôdu s celkovou výmerou 83 498,39 ha. Najväčšiu časť z nej tvorí orná pôda. Z hľadiska rastlinnej výroby je na území mesta zastúpené pestovanie obilnín, olejnín, zemiakov a krmovín. V riešenom území sú priaznivé podmienky pre pestovanie rýchlenej a poľnej zeleniny. Pestovanie husto siatych obilnín a viacročných krmovín má význam aj z hľadiska ochrany poľnohospodárskych pôd hlavne ornice pred účinkami vodnej a veternej erózie.
Tabuľka Zberová plocha a hektárová úroda poľnohospodárskych plodín v okrese Nové Zámky
Priemerný hektárový výnos Poľnohospodárska plodina Zberová plocha v ha v t/ha
Obilniny spolu 49 683,02 4,81 Pšenica 22 018,51 5,10 Jačmeň 7 061,92 3,96 Kukurica na zrno 19 472,68 8,12 Olejniny spolu 18 805,75 2,56 Repka 9 892,50 2,58 Zemiaky celkom 22,59 20,73 Krmoviny 5 209,41 50,98 Zelenina 522,60 - Plodiny na energetické účely 329,33 -
Celkom 77 462,62 - Zdroj: Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Nové Zámky za rok 2010 Výmera prenajatej poľnohospodárskej pôdy v uţívaní podľa LPIS v okrese Nové Zámky je 59 981,69 ha. LPIS je jedným z piatich komponentov Integrovaného administratívneho a kontrolného systému, je kľúčovým prvkom identifikácie poľnohospodárskych plôch a je nevyhnutným predpokladom subvencií v rezorte pôdohospodárstva z fondov EÚ. Systém LPIS v súčasnosti identifikuje a kvantifikuje poľnohospodársku pôdu podľa druhov pozemku orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, sady, trvalé trávnaté porasty. Ostatnú poľnohospodársku pôdu v tomto systéme tvorí pôda, ktorá má charakter poľnohospodárskych pôd, ale nemá známeho uţívateľa, resp. uţívateľ ktorej sa k nej v tomto systéme neprihlásil.
Vinohradníctvo, vinárstvo Klimatické podnebie v Nových Zámkoch vytvára podmienky na pestovanie viniča, vinohradnícku činnosť a následnú výrobu vín. Slovenský vinohradnícky región sa člení na šesť oblastí. Do riešeného územia z neho zasahujú Juhoslovenská vinohradnícka oblasť. Z výmery 40,5474 ha vinohradov podľa katastra nehnuteľnosti, je Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym registrovaných 34,9890 ha v Palárikovskom vinohradníckom rajóne. Juhoslovenská vinohradnícka oblasť: tvorí ju 8 vinohradníckych rajónov, 114 vinohradníckych obcí, naša najteplejšia vinohradnícka oblasť so suchým podnebím a miernymi zimami. úhrn atmosférických zráţok nepresahuje v priebehu vegetácie 325 mm, priemerná nadmorská výška 140 metrov, níţinná rovina, mierne zvlnená pahorkatina s riečnymi terasami,
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 101
najvyššie priemerné teploty vzduchu počas vegetácie dosahujú hodnotu 16,9 °C 1 550 hodín slnečného svitu, výţivné teplé pôdy (umoţňujú na chránených polohách produkovať väčší podiel výberových vín s prívlastkom), na pestovanie viniča najviac vyuţívané ľahké piesočnaté aţ stredne ťaţké bezskeletové pôdy s hlbším profilom, vinohradnícke trate nie sú ucelené, postupne sa upúšťa od pestovania viniča na nechránených níţinných rovinách, kde hrozí riziko mrazov.
Tabuľka: Vinohradnícke plochy zaregistrované vo vinohradníckom registri
Vinohradnícka plocha v ha
obrábaná neobrábaná celkom
Okres Nové Zámky 2 221,6931 284,5533 2 506,2464 Obec Nové Zámky 33,1678 1,8212 34,9890 Zdroj: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, 2012
Závlahové hospodárstvo V katastrálnom území Nové Zámky sú evidované územné priemety nasledovných hydromelioračných zariadení, ktorých výmery však presahujú katastrálne územie a územie mesta. závlaha pozemkov ŠM Bajč s celkovou výmerou 792 ha (evidenčné číslo 5204 518), závlaha pozemkov Andovce – Komoča s celkovou výmerou 940 ha (evidenčné číslo 5207 183), odvodňovací kanál Piritov o celkovej dĺţke 4,000 km v rámci stavby Odvodnenie pozemkov Piritov – Nové Zámky (evidenčné číslo 5207 001 001), odvodňovací kanál Chotárny o celkovej dĺţke 2,748 km v rámci stavby Odvodnenie pozemkov Chotárny – Nové Zámky (evidenčné číslo 5207 004 001). Závlahové stavby pozostávajú zo záujmového územia závlahy a podzemných rozvodov závlahovej vody, ktoré sú rôznych profilov a z rôznych materiálov (PVC, AZC, oceľ). Na povrch sú vyvedené hydranty, vzdušníky, kalníky, ktoré sú chránené betónovými skruţami.
Ţivočíšna výroba Rozvoj a štruktúra ţivočíšnej výroby v meste Nové Zámky sú priamo ovplyvnené nasledujúcimi fenoménmi, pričom sú závislé od celospoločenských záujmov a z toho vyplývajúcej agrárnej politiky štátu. Na chov hospodárskych zvierat sa v riešenom území orientuje poľnohospodársky podnik Poľnohospodár Nové Zámky a. s. Ţivočíšna výroba sa v Nových Zámkoch realizuje na stredisku Bešeňovská cesta. Hlavná pozornosť v oblasti ţivočíšnej výroby je venovaná produkcii mlieka. Poľnohospodár Nové Zámky realizuje predaj mlieka v ročnom meradle cca 4 500 tisíc litrov. Z hľadiska produkcie mlieka patrí k významný regionálnym producentom.
10.5.2. Lesné hospodárstvo Lesy sú významnou zloţkou ţivotného prostredia a plnia viacero ekologicky dôleţitých funkcií. Ovplyvňujú najmä rýchlosť vetra a vyrovnávajú odtok vody. Podľa katastra nehnuteľností zaberá lesná pôda len 2,71 % z riešeného územia.
102 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Výmera lesných porastov v katastrálnom území Nových Zámkov je 215,7289 ha, t. j. zhruba 3 % z celej plochy riešeného územia – podľa evidencie Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Lesy v Nových Zámkoch predstavujú drobné fragmenty s malými výmerami v inak intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárskej krajine Podunajskej níţiny. Predstavujú nezastupiteľné zloţky krajiny, zvyšujú ekologickú hodnotu územia v inak ekologicky málo stabilnej krajine (rozsiahle poľnohospodársky obrábané plochy). Tabuľka: Výmera podľa kategorizácie lesa
Kategória lesa Výmera v ha
Hospodársky les 76,67 Ochranný les VT 29,35 Les osobitného určenia 81,59 Spolu 187,61 Zdroj: Obvodný lesný úrad v Nových Zámkoch, 2011 Účelom hospodárskych lesov je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Dôvodom vyhlásenia ochranných lesov v katastrálnom území Nových Zámkov je výskyt lesov na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach alebo výskyt ostatných lesov s prevaţujúcou pôdoochrannou funkciou. Dôvodom vyhlásenia lesov osobitného určenia v katastrálnom území Nových Zámkov je výskyt prímestských lesov a ďalších lesov s významnou zdravotno- rekreačnou funkciou a lesov v chránených územiach i iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Z hľadiska expozície a sklonu terénu – lesy nachádzajúce sa v riešenom území sú na rovine. Veková rozmanitosť – porasty sú rôzneho veku, najstaršie z nich dosahujú vek vyše 100 rokov. Druhová skladba lesných porastov – pestrá, odráţa rozmanitosť prírodných podmienok. Lesy plnia funkciu produkčnú, protieróznu, protideflačnú, rekreačnú, a funkciu ochrany prírody. Tabuľka: Výmera podľa druhu vlastníctva lesa
Druh vlastníctva Výmera v ha
Štátne lesy 13,77 Súkromné lesy 105,58 Mestské lesy 68,26 Spolu 187,61 Zdroj: Obvodný lesný úrad v Nových Zámkoch, 2011 Hospodárenie v lesoch je bez ohľadu na druh vlastníctva a uţívania regulované prostredníctvom lesných hospodárskych plánov (LHP), ktoré sú vypracované a schválené na obdobie desať rokov pre jednotlivé lesné uţívateľské celky, resp. lesné celky. V Nových Zámkoch sú lesné hospodárske plány vyhotovené pre 3 lesné celky (LC): Komárno, Neštátne lesy Podhájska, Podhájska. Lesné hospodárstvo má osobitné postavenie v národnom hospodárstve SR s ohľadom na vyuţívanie a reprodukciu obnoviteľných zdrojov surového dreva, ale i pri ochrane a vyuţívaní ďalších prírodných zdrojov najmä pôdy a vody, ale i pri tvorbe stability krajiny a kvality ţivotného prostredia. Na drevnej surovine je zaloţená
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 103
produkcia domáceho drevospracujúceho priemyslu. Navyše v oblasti lesného hospodárstva slúţia na ochranu genofondových zdrojov génové základne.
Poľovníctvo Slovenská republika má výmeru 4 919 315 ha. Výmera poľovných revírov na Slovensku je 4 400 000 ha. Hranice poľovných revírov sa nezhodujú s hranicou katastrálneho územia Nové Zámky, preto do výmery revírov patria tieţ pozemky z iných katastrálnych území. Z hľadiska poľovníckej rajonizácie patrí mesto Nové Zámky do poľovnej oblasti pre malú zver. Tabuľka: Prehľad poľovných revírov
Poľovná oblasť Chovateľský celok Revír Výmera
M VII Nové Zámky Nové Zámky Juh Agroslovex Aňala 2 460 Svätý Hubert 4 347 Nové Zámky Stred Poľnohospodár Nové Zámky 4 268 Polov SME Nové Zámky 1 524 Bešeňov 1 649 Zemné Gug 1 044 Zdroj: Obvodný lesný úrad v Nových Zámkoch, 2011
11. Koncepcia rozvoja cestovného ruchu/turizmu5, športu a rekreácie
11.1. Širšie rekreačné a turistické vzťahy Nitrianskeho kraja Nové Zámky leţia na území Nitrianskeho kraja, v okrese Nové Zámky. Súčasne leţia v Nitrianskom regióne cestovného ruchu, na území III. kategórie s nadregionálnym významom. Širšie vzťahy Nitrianskeho kraja sa viaţu na západe na strednú a juţnú časť Trnavského kraja a cez Trnavský kraj na Bratislavu. Smerom na sever ide o vzťah na Hornú Nitru v Trenčianskom kraji. Smerom na severovýchod ide o vzťah na stredné Pohronie, na Štiavnické vrchy. Smerom na juhovýchod a juh ide o cezhraničný vzťah na Maďarsko, na Budapešť, na územia pozdĺţ Dunaja, na Komárno a Štúrovo.
Hlavné charakteristiky širších vzťahov Nitrianskeho kraja prihraničná poloha (Maďarsko, Budapešť, úsek Dunaja Ostrihom – Budapešť), zmiešané slovensko-maďarské obyvateľstvo pozdĺţ hraníc, a z toho vyplývajúci intenzívny turistický ruch a bohatý folklór viacerých národných kultúr, turisticky a rekreačne obojstranne vyuţívaný tok Dunaja (rekreačná plavba, vodáctvo, cykloturistika), obojstranne rozšírená sieť termálnych kúpalísk (napr. Komárno, Štúrovo, Nové Zámky, Podhájska, Győr), sieť ciest prepájajúcich Nitriansky kraj smerom na Bratislavu, Trnavu, Piešťany, Hornú Nitru, Zvolen, Lučenec, cez hranice na Budapešť (cez Komárno, Štúrovo, Šahy) – cesty vedúce k turistickým cieľom, tranzitné trasy cez Nitriansky kraj, na – Česká republika, Poľsko /severné Slovensko – Maďarsko,
5 Prognózy rozvoja turizmu /cestovného ruchu, športu a rekreácie v celosvetovom meradle a Stratégia rozvoja CR Slovenskej republiky do roku 2020 sú uvedené v prílohe č. 9.
104 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
turistické vyuţitie Dunaja v medzinárodnom význame (turistické plavby na celoeurópskej úrovni v trase od Rotterdamu aţ po dunajskú deltu ako tzv. trasa Rýn – Mohan – Dunaj), vodácka turistika.
Turistické a rekreačné ciele v rámci širších vzťahov Nitrianskeho kraja Bratislava – všestranná turistická ponuka (rekreačný, poznávací, nákupný, sluţobný, kongresový, kultúrne, spoločenské, športové a ďalšie podujatia, Trnavský kraj – termálne kúpaliská v Podunajskej níţine, Trnava s historickými pamiatkami, Piešťany s liečebnými kúpeľmi, pohoria Povaţský Inovec, Tríbeč, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Krupinská planina, Bojnice, Dudince – liečebné kúpele, hlavné mesto Maďarska Budapešť, mestá Győr, Ostrihom, pohorie Borzsony, Piliš, úsek Dunaja s Visegrádom, Nagymarosom. Do Nitrianskeho kraja prichádzajú návštevníci z Bratislavy, z Maďarska, severného Slovenska, z Českej republiky, zaujímajú sa o pobyt na termálnych kúpaliskách, o plavby po Dunaji, z poznávacieho turizmu o návštevu pamiatok Nitry, o návštevu pozoruhodností na trasách v rámci tranzitu.
11.2. Rekreačné a turistické ciele poznávacieho turizmu v hraniciach Nitrianskeho kraja Pod poznávací turizmus patria nielen aktivity a formy tradičné /kultúrne, spoločenské, zábavné, kulinársko /gastronomické, vzdelávacie, konferenčné, kongresové, ale aj novšie /sluţobné, obchodné, nákupné, výstavnícke aktivity, ktoré vyvolávajú pohyb obyvateľstva a tým aj potrebu turistických sluţieb. Pre poznávací turizmus majú najväčší význam: bohatá história Nitrianskeho kraja, Nitra s bohatstvom pamiatok a vysokým potenciálom archeologických pamiatok v jej širšom okolí, turistické mikroregióny Topoľčianky, Podhájska, Štúrovo – Ostrihom, viaceré mestá /obce (Komárno, Nové Zámky, Brhlovce, Svodín). hrady a zámky (Gýmeš, Hrušov, Levice), kaštiele, kúrie – často v turizme nedostatočne vyuţívané, Malanta, Lefantovce, Mojmírovce, Beladice, Tesárske Mlyňany, Lúčnica nad Ţitavou, Pečenice, Ţeliezovce, Ţemberovce, Belá, Palárikovo, Trávnica, Veľká Maňa, Močenok, Šaľa, Oponice, Hajná Nová Ves, Horné Obdokovce, Nitrianska Streda, Radošina, Solčany, Továrniky), technické pamiatky a stavby – Komárno (vodárenská veţa), Hurbanovo (hvezdáreň), Kolárovo (vodný mlyn), Virt (parná čerpacia stanica), Bátovce (kamenný most), Pukanec (štôlne), Levice – Horša (vodný mlyn), Šahy (sýpka), Topoľčany (cukrovar), Skýcov (vápenka) a ďalšie, archeologické pamiatky, najvýznamnejšie – Iţa (archeologická lokalita /rímsky tábor), Branč, Jelenec, Jelšovce, Lefantovce, Lupka, Zobor, Podhorany, Pohranice, Zlatno /Čierny hrad, Kostoľany pod Tríbečom, Horný Pial, Ţeliezovce, Bíňa, Kamenín, Obid, Nitriansky Hrádok, Veľký Kýr, Bojná (veľké nálezisko), Krnča, Nitrianska Blatnica, Prašice, ľudová architektúra – (Komárno, Imeľ, Martovce (múzeum), Radvaň, Brhlovce (obydlia v tufe), Bátovce, Devičany, Hronské Kosihy, Ipeľský Sokolec, Plavé Vozokany, Pukanec, Veľké Ludince, Draţovce, Podhorany, Pohranice, Chľaba, Dolný Chotár, Vlčany, Jedľové Kostoľany, Obyce, Ladice, významné parky (zväčša chránené areály) – Báb, Lapáš, Lefantovce, Malanta, Mojmírovce, Tesárske Mlyňany – arborétum, Topoľčianky, Horné Semerovce,
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 105
Santovka, Ţeliezovce, Komjatice, Palárikovo, Rúbaň, Trávnica, Veľká Maňa, Kravany, Močenok, Hajná Nová Ves, Oponice, Továrniky, sakrálne pamiatky – (Draţovce, Kalinčiakovo, Pukanec, Bíňa, Veľké Lovce – zrúcanina kláštora Máriačalád, Komárno, Diakovce, Nitrianska Blatnica – Sv. Juraj, Topoľčany), pamätníky a rôzne pomníky, múzeá a galérie, výstavné areály, zariadenia pre kongresový CR (semináre, konferencie, sympóziá, kongresy), iné zariadenia a priestory (divadlá, koncertné sály, amfiteátre, zhromaţďovacie priestory, fóra a pod., s rôznymi podujatiami).
Obce v bezprostrednom okolí mesta Nové Zámky V okruhu do 30 km okolo mesta Nové Zámky sa nachádzajú obce /mestá s aktivitami a kultúrno-historickými a prírodnými hodnotami, zaujímavými pre obyvateľov mesta aj jeho návštevníkov. Ich prehľad je v prílohe č. 10.
11.3. Turizmus/cestovný ruch, šport a rekreácia v meste Nové Zámky
Zaradenie mesta Nové Zámky podľa Regionalizácie CR na Slovensku Regionalizácia CR v SR (2005) navrhla členenie územia NSK do regiónov CR: Nitriansky, región sa nachádza v celom rozsahu na území NSK Podunajský, v kraji sa nachádza východná časť regiónu Ipeľský, v kraji sa nachádza len malá časť regiónu pri Šahách Hornonitriansky, v kraji sa nachádza len juţná časť regiónu (okres Topoľčany) Nové Zámky predstavujú jeden z turistických mikroregiónov Nitrianskeho kraja. Celkový potenciál riešeného územia kraja pre cestovný ruch moţno z hľadiska turistických podmienok na Slovensku označiť za priemerný. Vymykajú sa z neho turistické ciele celoštátneho významu: Nitra (pamiatková rezervácia, NKP, výstavisko Agrokomplex, vedecko-výskumná základňa), Topoľčianky s okolím, arborétum Mlyňany, celý Podunajský pás (Komárno – NKP, tok Dunaja, kúpaliská Patince, Štúrovo – Vadaš), mikroregión Podhájska, mikroregión Štúrovo – Ostrihom.
Geografické členenie a zaradenie mesta Nové Zámky Podľa regionálneho geomorfologického členenia SR (Mazúr, Lukniš, 1986) patrí riešené územie do nasledovných niţších geomorfologických jednotiek: do časti Novozámocké pláňavy z geografického hľadiska do strednej časti územia Nitrianskeho kraja (NSK), zaberajúcej prevaţnú časť územia kraja, zväčša na pahorkatinách – Nitrianskej, Ţitavskej, Pohronskej, Ipeľskej. Nadmorská výška – od 108 m n. m. po najvyššiu nadmorskú výšku cca 123 m n. m. Reliéf – rovinný aţ nepatrne zvlnený (reliéf zvlnených /rovín a nív).
Potenciál mesta Nové Zámky z hľadiska rozvoja turizmu /cestovného ruchu, športu a rekreácie dopravná dostupnosť – napojenie Nových Zámkov na nadradenú cestnú sieť: cesta I. triedy I/64 Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno cesta I. triedy I/75 vedená od cesty I/62 v Sládkovičove do Košíc dopravná dostupnosť – 5 ţelezničných tratí (trate 130, 135 – medzinárodné trate, trate 140, 150, 151 – v sieti vnútroštátnych ţelezničných tratí):
106 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
kultúrno-historický potenciál termálne kúpalisko Štrand rozsiahla zóna prímestskej rekreácie pozdĺţ vodného toku Nitra a meandrov Starej Nitry, lesopark Berek • termálne kúpalisko Podhájska, cca 25 km. Rekreačné prvky vo voľnej krajine a v zastavanom území mesta – prírodné Vo voľnej krajine: drobné plochy krajinnej zelene v rovinatej poľnohospodárskej krajine, vinohrady, sady, orná pôda menšie plochy súvislých lesných porastov v západnej časti k. ú., vodné toky – meandre Starej Nitry, PP Chrenovka so zachovanými prirodzenými meandrami a brehovými porastmi, miesto sútoku v. t. Nitra a Chrenovka, vodný tok Nitra a Stará Nitra (oba sútoky v lokalite Zúgov, kanál Nitry, odvodňovací kanál Piritov, Martovský kanál, Dlhý kanál, vodné plochy – bagroviská, väčšinou vyuţívané ako rybníky, V zastavanom území: záhrady objektov individuálnej rekreácie, zeleň obytnej zástavby – záhrady rodinných domov, zeleň pri bytových domoch ako plochy kaţdodennej rekreácie, zeleň objektov občianskej vybavenosti ako plochy kaţdodennej rekreácie, zeleň verejných komunikačných priestorov – líniová zeleň, verejné zelené priestranstvá s prvkami kaţdodennej rekreácie, parky, parkovo upravené plochy, prímestská rekreačná zóna pozdĺţ vodného toku Nitra, lesopark Berek, vodné toky, vodné plochy s brehovými porastmi.
Kontaktové územie Kontaktové územie zastavaného územia mesta predstavujú plochy: rekreačné plochy okolo vodného toku Nitra v juţnej a východnej časti mesta, okrajové časti záhradkárskych a chatových lokalít takmer po celom obvode zastavaného územia mesta, okrajové časti záhrad rodinnej zástavby, najmä v severozápadnej časti mesta, opustené /funkčné areály výroby, skladov, nevýrobných sluţieb, veľkopredajní, areálov odpadového hospodárstva v juhovýchodnej a severnej časti mesta.
Východiskové body do voľnej krajiny, turistický prístup do mesta Prístupy do mesta (cestné, pešie) / východiskové body do voľnej krajiny: Nitrianska cesta – smer Palárikovo, Trnovec nad Váhom (Šaľa, Nitra) Šurianska ulica – smer Bánov Dvorská ulica – smer Dvory Komárňanská ulica – smer Bajč Nesvadská cesta – smer Nesvady Gúgska ulica – smer Komoča protipovodňová hrádza – sever /Bánov, Šurany, juh/Kolárovo, Komárno nadväzujúce poľné cesty – smer voľná poľnohospodárska krajina.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 107
11.4. Prvky rekreačnej vybavenosti – plošné (rekreačné lokality, areály a plochy)
Prímestská športovo-rekreačná zóna pozdĺţ rieky Nitra Ide o rozsiahly juhovýchodný pás územia pozdĺţ celého zastavaného územia mesta: chatové a záhradkárske lokality v časti Veľký háj lesopark Berek športovo-rekreačná zóna medzi vodným tokom Nitra a Čerešňovou (Areál zdravia) športovo-rekreačná zóna medzi vodným tokom Nitra a obytnými domami juţne od Nábreţnej športovo-rekreačná zóna pri Hypernove, pri Kauflande, Zimnom štadióne Mlyn Berek (ulica Medzimlynie) a priľahlé športovo-rekreačné plochy Ostrov Sihoť, rybníky severne od ostrova termálne kúpalisko Štrand rekreačná oblasť Bukrok chatová a záhradkárska lokalita Zúgov miesto sútoku vodného toku Nitra a meandrov Starej Nitry vodné toky Nitra a PP Chrenovka.
Významné športovo-rekreačné a športové areály Areál zdravia pozdĺţ Čerešňovej ulice ostrov Sihoť Termálne kúpalisko Štrand športový komplex pri športovej hale Milenium Lesopark Berek športový komplex – Relax centrum, štadión L. Gancznera, športové ihrisko športové plochy pri školských zariadeniach v „trojuholníku“ ulíc Mederská, Šulekova, Nitrianska cesta športový komplex – Relax komplex, letné kúpalisko (v súčasnosti nefunkčné), amfiteáter a zeleň pri hoteli Grand, ktoré navzájom susedia, dávajú moţnosť vytvorenia športovo-kultúrneho a oddychového areálu priamo v centre mesta Paintball Game Nové Zámky – vpravo od kruhového objazdu pri Kauflande, aréna s prekáţkami v hale, areál bývalého Elektrosvitu, letisko na Komárňanskej ceste.
Kúpalisko Štrand v Nových Zámkoch leţí pri vodnom toku Nitra, v lokalite Bukrok, rozloha – 6,17 ha (návrh na rozšírenie na 13,82 ha /V1, 12,09 ha /V2), kapacita – 3 500 návštevníkov (v sezóne aţ 4 000 návštevníkov), ubytovacia kapacita – 32 lôţok (8x4) turistickej kategórie, od júna 2005 je na kúpalisko Štrand nový vstup cez drevený most (návrh na rozšírenie vstupného areálu), bývalý vstup slúţi pre zásobovanie, z hĺbky 1 400 m vyviera 62 °C teplá voda s výdatnosťou 4,5 l za sekundu, plochy upravenej, udrţiavanej zelene (trávnaté plochy, krovinný a stromový porast, záhradné a sadové úpravy),
108 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
socha Emila Tatárika (v ţivotnej veľkosti), učiteľa, zakladateľa kúpaliska Štrand, dielo novozámockého sochára Tibora Szilágyiho v areáli, kúpalisko vyuţívané aj návštevníkmi termálneho kúpaliska v Podhájskej (vody v bazénoch s mnoho vyššou teplotou, a tak návštevníci Podhájskej v horúcich letných dňoch vyuţívajú na kúpanie aj chladnejšie vody kúpaliska Štrand),
Sluţby pre návštevníkov: kúpanie pre dospelých a deti v bazénoch s termálnou vodou (štyri bazény – rekreačný, plavecký, cvičný a detský), oddych a relax, široký sortiment sluţieb občerstvenia a športového vyţitia a vodných atrakcií, poţičovňa športových potrieb, volejbalové ihrisko, tenisové kurty, obrie šachy, stolný tenis, dvojdráhová kolkáreň s automatickým stavačom kolkov, bufet, sauna, vodná kĺzačka /tobogán, minigolf, soláriá – plochy pre slnenie, v blízkosti areálu veľkokapacitné parkovisko, moţno vyuţiť niektoré priestory a zariadenia športového charakteru pre pohybové aktivity aj v imosezónnom období. Navrhuje sa rozšírenie areálu kúpaliska severozápadným smerom a vyuţitie ramena Nitry na rozvoj rekreačných vodáckych aktivít v spojitosti s kúpaliskom.
Letisko v Nových Zámkoch – budovy hangáru a riadiacej veţe poloha – asi 3 kilometre juţne od centra mesta pri ceste smerom na Komárno, letisko vybudované v ére podnikateľa Tomáša Baťu (1932), nadšenca lietania – pre podnikovú dopravu a športové vyţitie leteckých nadšencov z radov zamestnancov obuvníckeho koncernu, v prevádzke do r. 1932, obnovenie leteckej prevádzky – po II. sv. vojne – 1946 Aeroklub Nové Zámky, 1990 – Slovenský národný aeroklub gen. M. R. Štefánika – vetrone Osa, Orlík, Blaník, ASW, motorové rogalo, motorové lietadlá Zlín, Cirrus, Cessna, sluţby, letecké práce pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, hliadkovacie lety, vlečenie vetroňov, servis leteckej techniky, letecká škola, poţičiavanie lietadiel, kondičné lietanie, vyhliadkové lety, reklamná činnosť pre leteckú techniku, nepravidelná letecká doprava, hasenie poţiarov, letecké dni.
11.5. Prvky rekreačnej vybavenosti – líniové (rekreačné trasy)
Turistické trasy V riešenom území nie sú v súčasnosti značené turistické trasy, nie je vybudovaný ani systém turistických východiskových bodov zo zastavaného územia do voľnej krajiny. Sieť poľných a tieţ lesných ciest však ponúka moţnosti vybudovať sieť rekreačných trás v poľnohospodárskej krajine pre nenáročné formy turistiky ako spojovacie trasy medzi mestom a okolitými obcami, ako prístupové trasy ku turisticky zaujímavým lokalitám v okolí. Riešeným územím je moţné viesť viacero rekreačných turistických trás s funkciou oddychovou a poznávacou: centrálny okruh okolo historického 6-uholníkového centra, hlavný vnútromestský okruh ulicami Čerešňová, Gúgska, Nitrianska, Povaţská, Štefánika, Gogoľova, G. Bethlena, vedľajší vnútromestský okruh napájajúci sa na hlavný vnútromestský okruh ulicami Andovská, Nábreţná, Bratislavská, Výpalisko, rekreačný okruh pri rieke Nitra a PP Chrenovka,
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 109
lúčovito vybiehajúce radiály z historického centra mesta smerom do kontaktového pásma a do voľnej krajiny, napájajúce sa na sieť poľných ciest. V priesečníkoch rekreačných trás sú navrhované rekreačné body s oddychovými plochami, príslušným rekreačným a informačným mobiliárom, viazané na námestia, verejné plochy zelene a významné areály a zariadenia občianskej vybavenosti.
Náučné chodníky V riešenom území je zriadený jeden náučný chodník – od miesta sútoku prírodnej pamiatky Chrenovka a sútoku meandra Starej Nitry a vodného toku Nitra (lokalita kde je lokalizovaná malá vodná elektráreň) po lesopark Berek v mieste otočky autobusov a parkoviska v závere Tatranskej ulice, po ochrannej protipovodňovej hrádzi popri vodnom toku Nitra. Začiatočný a koncový bod náučného chodníka moţno povaţovať za dva oddychové body v prímestskom rekreačnom koridore Nitry.
Cyklistické trasy Cyklistická doprava a cykloturistika patrí medzi progresívne, ekologicky šetrné a zdravotne vyhovujúce spôsoby dopravy a druhy športovo-rekreačných aktivít, súčasne v níţinnej krajine Podunajska je to tradičný druh obsluţnej dopravy do zamestnania, za vybavenosťou. Mierne zvlnený aţ rovinatý terénny reliéf Nitrianskeho kraja predurčuje široké moţnosti rozšírenia cykloturistiky, čomu však zatiaľ nezodpovedá súčasná evidovaná sieť cyklotrás v kraji, ani v riešenom území, a ani realizácia cyklotrás, vrátane cykloturistickej vybavenosti. V riešenom území sú veľmi dobré podmienky pre cykloturistiku, a to vzhľadom na níţinný, mierne zvlnený terén a tieţ vzhľadom na pomerne malú dopravnú frekvenciu na viacerých miestnych dopravných komunikáciách. Cez územie Nových Zámkov prechádza Ponitrianska cyklomagistrála (Komárno - Martovce – Hurbanovo – Imeľ – Nesvady - Nové Zámky – Bánov – Malá Kesa – Šurany – Lipová – Mojzesovo – Černík – Vinodol – Veľký Cetín – Malý Cetín – Čechynce – Janíkovce – Nitra – Nitrianske Hrnčiarovce – Štitáre – Kolíňany – Jelenec – Kostoľany pod Tríbečom – Ladice – Neverice – Sľaţany – Martin nad Ţitavou (odbočka) – Zlaté Moravce – Topoľčianky). Verejné komunikačné priestory majú prevaţne dostatočné šírky na to, aby mohli byť v nich vyznačené cyklotrasy. Cez mesto prechádza cyklotrasa po hrane protipovodňovej ochrannej hrádze od lesoparku Berek zatiaľ po lokalitu Zúgov, plánuje sa jej pokračovanie do obce Bánov. Navrhovaná hlavná sieť cyklotrás cez územie mesta je vyznačená v grafickej časti dokumentácie.
Jazdecké trasy V riešenom území sa nenachádzajú ţiadne jazdecké trasy. Sporadicky vidieť jazdcov na koňoch v rekreačnom koridore pozdĺţ vodného toku Nitra. V riešenom území sa nenachádza ţiaden jazdecký areál/ranč. Kone pochádzajú zo súkromných chovov v novšej rodinnej zástavbe. V celej oblasti sú však veľmi dobré podmienky pre hipoturistiku, a to vzhľadom na níţinný, mierne zvlnený terén krajiny. Pre rozvoj hipoturistiky by bolo potrebné v ďalšom období vytipovať v samostatnej štúdii vhodné jazdecké trasy, ktoré by spĺňali všetky poţiadavky ochrany prírody a poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Z toho dôvodu ÚPN nenavrhuje ţiadne trasy ani v grafickej časti.
110 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Významné oddychové body na rekreačných trasách Oddychový bod v lokalite Zúgov pri kaskádach Na severovýchodnom okraji mesta v blízkosti veľkej záhradkárskej osady sa nachádzajú vodné kaskády „Zúgov“. Vodný tok Nitra sa nad Zúgovom rozdeľuje na dve ramená, v mieste kaskád sa tieto ramená spájajú, takţe kaskádovité vodopády sú zdvojené v tvare roztiahnutého písmena „V“. Slovo „zúgó“ v maďarčine opisuje zvuk hučiacej, padajúcej vody. Tok Nitry pokračuje východným a juţným okrajom mesta, a popri lesoparku „Berek“ mesto opúšťa. Názov Berek bol v stredovekej maďarčine pouţívaný na označenie lesa, neskôr lesného územia, v súčasnosti sa v hovorovej reči nepouţíva. Oddychový bod v lokalite lesoparku Berek Ide lokalitu s rekreačnou vybavenosťou a začiatok náučného chodníka pri vodnom toku Nitra. Oddychový bod v lokalite Mlyna Berek Ide o významný oddychový bod vnútromestský (ulica Medzimlynie), pri vodnom toku Nitra, v rámci športovo-rekreačných plôch celomestského významu. Oddychový bod v lokalite Areálu zdravia Ide o rekreačný bod medzi ulicou Čerešňová a vodným tokom Nitra, viazaný na obytnú rodinnú i bytovú zástavbu mesta, na zóny: športovo-rekreačná zóna medzi vodným tokom Nitra a Čerešňovou (Areál zdravia) športovo-rekreačná zóna medzi vodným tokom Nitra a obytnými domami juţne od Nábreţnej.
Nové mostné prepojenia cez vodný tok Nitra6 Cez vodný tok Nitra existuje niekoľko mostných prepojení. ÚPN navrhuje nové mostné prepojenia cez vodný tok Nitra: z lokality Veľký háj do lokality Mestský háj k lesoparku Berek – existujúce cestné, z lokality Veľký háj premostenie rieky Nitra lávkou pre peších a cyklistov v oblasti urbanistického obvodu č. 32 Pri Nesvadskej ceste v smere na Streleckú ul. – navrhované pešie a cyklistické, z lokality Nábreţie do lokality Veľká Kapsa – navrhované pešie a cyklistické spolu s navrhovaným cestným prepojením Ul. G. Bethlena a Nesvadskej ul. cez rieku Nitra, z lokality Nábreţie do lokality Murgašova – existujúce pešie a cyklistické, z lokality Kapisztóryho ul. do lokality Komárňanská ul., Dvorská ul. – existujúce cestné, z lokality Mlyn, štadión do lokality Zimný štadión – navrhované pešie a cyklistické a existujúci ţelezničný most, z lokality Bezručova ul. do lokality Dvorská cesta – existujúce cestné, z lokality Bukrok do lokality termálneho kúpaliska premostením rieky Stará Nitra lávkou pre peších a cyklistov – existujúce pešie, z lokality Za tromi mostami do lokality Pri dvorskej ceste – navrhované cestné premostenie navrhovanej preloţky cesty I/64.
6 navrhované nové mostné objekty cez vodný tok Nitra, ako i rekonštrukciu existujúcich mostných objektov, riešiť v súlade s STN 73 6822 „Kriţovanie a súbehy vedení a komunikácií s vodnými tokmi“ nové a rekonštruované premostenia navrhovať v podrobnejšej dokumentácii na prevedenie prietoku Q100 s (bezpečnosťou) voľnou výškou pod mostnými objektmi min. 0,5 m mosty a lávky navrhovať bez budovania pilierov v prietočnom profile
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 111
Ciele kultúrno-poznávacieho turizmu na území mesta Nové Zámky disponujú mnoţstvom prvkov s kultúrno-historickými a výtvarnými hodnotami. Kultúrno-historické pamiatky a výtvarné prvky legislatívne ne /evidované – sú uvedené v kapitole Koncepcia ochrany kultúrno-historického dedičstva. V meste sa nachádza viacero parkov, parkovo upravených plôch, turisticko- rekreačný potenciál predstavujú aj početné verejné zelené priestranstvá. Na plochy zelene sú viazané polohou viaceré kultúrno-historické prvky v meste. Plochy zelene po doplnení kvalitného drobného rekreačného mobiliáru, kvalitnej výsadby vegetačných prvkov a doplnení vodných prvkov budú zvyšovať rekreačný a turistický potenciál mesta pre návštevníkov ale i pre domácich obyvateľov. Zoznam významných parkov, parkovo upravených plôch a verejných zelených priestranstiev je uvedený v kapitole Koncepcia rozvoja zelene.
Vodné športy, vodácka turistika Územím mesta preteká viacero vodných tokov – prirodzených (pôvodných) i upravených (kanálov). V súčasnej dobe sa v úseku Nových Zámkov ani vodné toky ani vodné plochy na vodné športy a na vodácku turistiku nevyuţívajú. V minulosti sa však kanál vodného toku Nitra a meandre Starej Nitry na území mesta na člnkovanie vyuţívali. Riečna sústava Nitry je charakterizovaná dlhou hlavnou tepnou s viacerými krátkymi a niekoľkými dlhšími prítokmi. Z Nových Zámkov bol vybudovaný v 60. rokoch 20. st. umelý kanál, ktorý spojil rieku Nitra s Váhom v obci Komoča, vzdialenej od Nových Zámkov pár kilometrov. Staré koryto rieky Nitra však naďalej existuje. Preteká cez Martovce a spája sa so Ţitavou a v Komárne sa vlieva do Váhu. Tento tok Nitry je pokojný, plný vodného ţivota, pripravený na vodnú turistiku. Stará Nitra sa vyuţíva na vodácku turistiku (splavovanie) aj v súčasnosti – od obce Zemné (zast. Tekvicové pole), Komoča, cez obce Nesvady, Imeľ, Martovce, Alúvium Ţitavy (juţne od Martoviec), polostrov Apáli (NPR Apálsky prales so zachovaným luţným pralesom), sútok Starej Nitry s Váhom pred Komárnom. ÚPN navrhuje vyuţitie ramien Nitry na obnovenie rekreačných vodáckych aktivít.
Chatové a záhradkárske lokality – územia individuálnej rekreácie V riešenom území sa nachádza vysoký počet chatových a záhradkárskych lokalít po celom obvode zastavaného územia.
Rybárstvo Vodné plochy predstavujú pozostatky po povrchovej ťaţbe (štrky, hliny). Vodné plochy slúţia prevaţne na rybolov, nevyuţívajú sa ani rekreačne, ani športovo. Najmä v juţnej a strednej časti Nitrianskeho kraja sú veľmi dobré podmienky pre rozvoj rybárstva, a to z hľadiska počtu aj druhu vodných plôch a vodných tokov (bagroviská, zväčša poľnohospodárske vodné nádrţe, rieky) a z hľadiska ich rozptýlenej lokalizácie v území s teplotne vhodnými klimatickými pomermi. Rôzna je kvalita čistoty vôd rekreačne vyuţívaných – podľa správy úradu verejného zdravotníctva SR z júna 2011 v súčasnosti nevyhovujúca (v Nitrianskom kraji nemá prevádzkovateľa ţiadna prírodná vodná plocha, vhodná na rekreačné účely). Perspektívne bude vhodné vyuţívať niektoré vodné plochy aj na rekreačné účely. Významné vodné plochy na území mesta Nové Zámky Zúgov (Slovenský rybársky zväz, Rybničné hospodárstvo Zúgov) Purzweilovo jazero (neupravená vodná plocha Baňa) rybníky medzi vodným tokom Nitra a meandrami Nitry
112 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
súkromné rybníky severne od Nesvadskej cesty.
Prímestská rekreácia Pojem prímestská rekreácia sa vzťahuje predovšetkým na väčšie mestá, s počtom obyvateľov nad 10 000. Súčasné trendy v rozvoji sídiel, rozvoji kaţdodennej a víkendovej rekreácie a trávení voľného času však smerujú ku vytváraniu lokálnych rekreačných zázemí lesoparkového charakteru s oddychovými plochami, vyhliadkami, rekreačnými trasami, malými prírodnými ihriskami, aj v okolí menších miest a v okolí obcí vidieckeho charakteru. Osobitný význam nadobúdajú plochy lesoparkového charakteru, územia s geotermálnymi zdrojmi, zamerané na rozvoj športovo-rekreačných, liečebno- rekreačných a relaxačných aktivít. Upravené plochy lesoparkového charakteru v níţinnej a rovinatej poľnohospodárskej krajine majú veľký zdravotno-hygienický, estetický, krajinotvorný a ekologický význam, najmä vzhľadom na značné odzelenenie poľnohospodárskej krajiny. V obciach /mestách pribúdajú viacúčelové /multifunkčné ihriská, prípadne kultúrno- športovo – rekreačné areály, územne naviazané na centrálne zóny obcí /miest, na tradičné chatové a záhradkárske lokality a na plochy lesných porastov, na prírodné vodné plochy a koridory vodných tokov so sprievodnou zeleňou tesne za hranicami zastavaných území obcí. V kontexte tohto vývoja získavajú na význame aj kontaktové územia obcí /miest – pásma pozdĺţ hraníc zastavaných území obcí. Plochy sídelnej zelene, centrálne zóny obcí, športové plochy v zastavanom území sú tak cez kontaktové územia obcí previazané s plochami prímestskej rekreácie a ďalej – existujúcimi a následne navrhovanými rekreačnými trasami (najmä cyklistickými) – previazané s rekreačnými lokalitami vo voľnej krajine. Rozvoj vidieckeho turizmu a prímestskej rekreácie závisí od iniciatívy orgánov obecných samospráv, miestnych podnikateľov a vlastných občanov. Prímestská športovo-rekreačná zóna pozdĺţ vodného toku Nitra Ide o rozsiahly juhovýchodný pás územia pozdĺţ celého zastavaného územia mesta: chatové a záhradkárske lokality v časti Veľký háj Lesopark Berek športovo-rekreačná zóna medzi vodným tokom Nitra a Čerešňovou (Areál zdravia) športovo-rekreačná zóna medzi vodným tokom Nitra a obytnými domami juţne od Nábreţnej športovo-rekreačná zóna pri Hypernove, pri Kauflande, Zimnom štadióne, Mlyn Berek (ulica Medzimlynie) a priľahlé športovo-rekreačné plochy, Ostrov Sihoť, rybníky severne od ostrova, termálne kúpalisko Štrand, rekreačná oblasť Bukrok, chatová a záhradkárska lokalita Zúgov, miesto sútoku vodného toku Nitra a meandrov Starej Nitry, vodné toky Nitra a PP Chrenovka. Prímestská športovo-rekreačná zóna pozdĺţ vodného toku Nitra predstavuje najcennejšie športovo-rekreačné územie nielen prímestského rekreačného charakteru ale aj cennú urbanistickú štruktúru v kompozícii mesta. Lokality tohto športovo-rekreačného koridoru pozdĺţ vodných tokov Nitra a Chrenovka – v juhozápadno-severovýchodnej línii sú rovnocenne prístupné /dostupné zo všetkých
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 113
častí mesta, navrhované pešie a cyklistické mostné prepojenia cez vodný tok Nitra túto dostupnosť ešte umocnia.
Lesopark Berek Lesopark sa nachádza vo Veľkom háji v juhozápadnej časti mesta Nové Zámky. Hlavný vstup do lesoparku je na konci Tatranskej ulice (parkovisko pre autá aj autobusy, zastávka a otočka autobusov mestskej dopravy). Prístup do lesoparku umoţňuje most cez rieku – peši, na bicykli, prípadne na mopede. Premávka v lesnej zóne je pre jedno- a viacstopové motorové vozidlá prísne zakázaná. Za mostom, hneď pri vstupe do lesoparku, sa nachádza reštaurácia s ihriskom pre deti (lesná čárda), ktorá v letnom období ponúka príjemné posedenie v záhradnej časti, kde sa konajú rôzne slávnosti. Je to ideálne miesto na oddych, posedenie a zábavu pre deti na čerstvom vzduchu. Reštaurácia bola zrekonštruovaná na jar v roku 2008 (posedenie na rozľahlej terase, vonkajší bar a gril, detské ihrisko, vnútorná časť reštaurácie s krbom, kuchyňa s domácimi, ale aj zahraničnými špecialitami). Lesopark ponúka moţnosť rekreácie v tichom prírodnom lesnom prostredí. Je to ideálne miesto na oddych pre rodiny s deťmi. Predstavuje významnú súčasť prímestskej športovo-rekreačnej zóny pozdĺţ vodného toku Nitra. V lesoparku sú stromy rôzneho druhu, najrozšírenejším je javor obyčajný, pagaštan konský a dub letný, gaštan jedlý. V tejto lokalite je viac mimoriadne veľkých dubov, z nich je 14 zákonom chránených. Pri hlavnom asfaltovom chodníku po pravej strane sa nachádza unikátny dub letný vyše 200-ročný, zákonom chránený strom. Obvod kmeňa je 460 cm a výška 30 m. V lesoparku sa nachádza viacero asfaltových aj lesných chodníkov. Čo sa týka ovzdušia, je to najčistejšia časť mesta Nové Zámky.
Kaţdodenná rekreácia Za plochy kaţdodennej rekreácie moţno povaţovať prakticky všetky parky, parkovo upravené plochy zelene, verejné zelené priestranstvá, detské ihriská, plochy zelene pri rodinných domoch, plocha zelene pri bytových domoch (sídlisková zeleň, plochy a línie verejných komunikačných priestorov, existujúce i navrhované.
Park /parčík /parkovo upravená plocha zelene Park predstavuje objekt zelene, stvárnený do charakteristického kompozičného celku, chápaný ako ucelený útvar zelene, ako neoddeliteľná súčasť urbanistickej štruktúry, obvykle súvislá sadovnícky upravená plocha verejne prístupná – objekty zelene s výmerou obvykle nad 0,5 ha, min. šírka 25 m. (do 0,5 ha obvykle parčík). Parkovo upravené plochy zelene predstavujú objekty zelene s výmerou obyčajne do 0,5 ha a okrasnou funkciou, menšie plochy zelene upravované podľa sadovníckych zásad, no nespĺňajú niektoré z parametrov parku. Do tejto kategórie neboli zahrnuté okrasné plochy pred objektmi občianskej vybavenosti. Tieto boli začlenené do funkčného typu zelene občianskej vybavenosti. Parkovo upravené plochy zelene sú reprezentované predovšetkým výsadbami zelene v priestore Hlavného námestia, predstavujú samostatnú plochu zelene riešenú podľa sadovníckych princípov s uplatnením vysokej, strednej a nízkej zelene v podobe drevinných a bylinných vegetačných prvkov, plochy zelene náročné na údrţbu z dôvodov reprezentačného charakteru a okrasnej funkcie.
Verejné zelené priestranstvá /verejné zelené priestranstvá s prvkami kaţdodennej rekreácie Mesto Nové Zámky disponuje pomerne vysokým počtom verejných zelených priestranstiev, existujúcich i navrhovaných.
114 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Ide o plochy, ktoré nie sú parkovo upravené, niektoré z týchto plôch sú len extenzívne udrţiavané, niektoré priestranstvá s drobným mobiliárom slúţia ako plochy kaţdodennej rekreácie, najmä pre deti (sú tu umiestnené detské ihriská), alebo plochy pre psičkárov.
Detské ihriská Mesto Nové Zámky disponuje pomerne vysokým počtom detských ihrísk – na verejných zelených priestranstvách v rodinnej a bytovej zástavbe, vo vnútroblokoch obytnej (sídliskovej) zástavby, detské herné prvky sú umiestnené tieţ v rámci verejných komunikačných priestorov, v areáloch stravovacích zariadení. Pre lunapark sa vyuţíva plocha pri Cisárskej bašte (súčasne aj ako parkovisko). Najvýznamnejšie detské ihriská (detské herné prvky) umiestnené v lokalitách: Park A. Bernoláka pri reštaurácii Berek pri reštaurácii v lesoparku Berek v „trojuholníku“ ulíc Bratislavská, Ul. SNP (sídlisko Prednádraţie) Novomestská (sídlisko Prednádraţie) pri vodnom toku Nitra pri kopci (sídlisko Nábreţie) pri Relax – centre pri kopci vo vnútrobloku (sídlisko Juh) na ostrove Sihoť.
Významné /ťaţiskové verejné komunikačné priestory Hlavné námestie, Majzonovo námestie, pešia zóna – Korzo, Kukučínova, Ulica Ľ. Štúra, Ulica M. R. Štefánika – spája autobusovú, ţelezničnú stanicu a historické centrum, Hradná ulica (spája historické centrum a prímestskú rekreačnú zónu) a navrhované rekreačné turistické poznávacie trasy /okruhy: centrálny okruh okolo historického 6-uholníkového centra, hlavný vnútromestský okruh ulicami Čerešňová, Gúgska, Nitrianska, Povaţská, Štefánika, Gogoľova, G. Bethlena, vedľajší vnútromestský okruh napájajúci sa na hlavný vnútromestský okruh ulicami Andovská, Nábreţná, Bratislavská, Výpalisko, rekreačný okruh pri rieke Nitra a PP Chrenovka, lúčovito vybiehajúce radiály z historického centra mesta smerom do kontaktového pásma a do voľnej krajiny, napájajúce sa na sieť poľných ciest.
11.6. Šport Nové Zámky majú dobre vytvorené podmienky pre rozvoj športových a relaxačných aktivít. V meste je vytvorená široká základňa športových a relaxačných zariadení.
11.6.1. Športové haly a športové zariadenia Gymnastická hala (Sihoť) Zimný štadión (Športová ulica) Športová hala Milenium (UL. T. G. Masaryka), viacúčelová Stolnotenisová herňa (UL. T. G. Masaryka) Relax komplex – plaváreň (Turecká ulica) Relax centrum (Jazdecká ulica, Ul. J. Kráľa).
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 115
Športová hala „Milénium“ Viacúčelová športová hala otvorená od r. 1999, určená na športové a kultúrno- spoločenské vyuţitie – sálové športy – hlavne hádzaná (druţstvo muţov hrá v 1. slovenskej lige a v medzinárodnej lige HIL), volejbal, sálový futbal, aerobic, kalanetika, usporadúvanie koncertov, plesov, valných zhromaţdení akcionárov firiem, výročných konferencií, vystúpenia tanečných a speváckych zoskupení, kapacita 994 divákov, svetelná tabuľa, ozvučovacia technika, automatizovaná regulácia prúdenia vzduchu, štyri moderne vybavené šatne, sauna s bazénom, klubovňa s výhľadom na hraciu plochu, reštaurácia s kuchyňou s moţnosťou celodenného stravovania, na prízemí miestnosti na ubytovanie pre cca 20 osôb.
Relax komplex Bývalé mestské kúpele (od r. 1964) na Tureckej ulici, komplexná rekonštrukcia začiatkom 90. rokov, pod Správou cestovného ruchu, časť budovy prenajímajú súkromní podnikatelia (biokozmetika, kaderníctvo, holičstvo, kozmetický salón, fitness-centrum, sauna, cestovná kancelária), bazén otvorený 10 mesiacov v roku, detský bazén – hĺbka 60 cm, veľký – max. hĺbka 180 cm, plavecké preteky (Majstrovstvá SR, medzinárodné preteky), vedenie SCR bezplatne prenajíma bazén pre Centrum voľného času – niekoľkokrát do roka plavecké preteky detí.
Zimný štadión v Nových Zámkoch Moderné športové zariadenie pre všestranné vyuţitie najmä v zimnom období, ľadová plocha k dispozícii aj v lete, hokejové turnaje na medzinárodnej úrovni kaţdoročne, ideálne podmienky pre sústredenie hokejových a krasokorčuliarskych druţstiev, organizovanie ich turnajov a pretekov.
Sluţby na zimnom štadióne: masérske a saunové, brúsenie korčúľ, občerstvenie v miestnom bufete, reštaurácia v blízkosti areálu s celodenným stravovaním, prípadné ubytovacie sluţby v hoteloch alebo v súkromí na území mesta, moţnosti usporiadania kontraktačných podujatí, veľtrhov a propagačných výstav pre všetky podnikateľské subjekty v jarnom a letnom období.
Tenisový areál Moderný tenisový areál pre rekreantov aj profesionálnych tenistov, 8 tenisových dvorcov s antukovým povrchom, krytá hala s moţnosťou vyuţitia aj v zimných mesiacoch, veľká asfaltová plocha s tromi stenami pre jednotlivcov, celoštátne tenisové turnaje kaţdé leto.
11.6.2. Športové plochy
Významné športové plochy futbalový /atletický štadión na Sihoti (letný, beţecká dráha), ihrisko na Sihoti, termálne kúpalisko Štrand Emila Tatarika, tenisový areál medzi vodným tokom Nitra a Čerešňovou, tenisové kurty pri vodnej ploche pri záhradkárskej lokalite na ulici Šurianska futbalový štadión L. Gancznera (Roľnícka ulica, Ul. J. Kráľa, ul. J. Blahu, juţne od centra), futbalový štadión, rekreačné centrum Starbec, tenisové dvorce, 3 500 návštevníkov, (2 000 miest na sedenie), ihrisko 104x70 m, ihrisko pri štadióne L. Gancznera (Gúgska ulica) tenisové kurty pri Relax-centre (Jazdecká)
116 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
ihrisko pri športovej hale Milenium (Jiráskova ulica, Ul. T. G. Masaryka). Športové plochy pri školských zariadeniach
Väčšie športové plochy pri školských zariadeniach v lokalitách: Hradná ulica, Ulica G. Bethlena Komárňanská ulica – Nábreţná ulica Pod Kalváriou Ulica J. Simora Mostná – Kapisztóryho Nitrianska cesta – Šulekova Šulekova – Slovenská Mederská – Zdravotnícka Ulica Pri Gymnáziu.
Prehľad športových plôch vybraných školských zariadení Zdruţená škola (ul. Kassáka, priamo v historickom centre – na území bývalej pevnosti), basketbalové ihrisko, Stredná zdravotnícka škola (ul. Pod Kalváriou), telocvičňa v hlavnom objekte, 3 ihriská a nefunkčná telocvičňa (samostatný objekt), Maďarské gymnázium P. Pázmányho (ul. Letorostie, na sídlisku Bašty II., severne od historického centra), prepojené s objektom Obchodnej fakulty EU Bratislava, bakalárske štúdium – basketbalové ihrisko + plošná rezerva, Cirkevná základná škola A. Bernoláka, telocvičňa, 2 ihriská (ul. J. Somoru) Základná škola G. Czuczora, telocvičňa, ihrisko (ul. J. Simoru) Gymnázium, 3 ihriská a priľahlá športová hala (Ul. M. R. Štefánika).
11.7. Verejné ubytovacie zariadenia Celková ubytovacia vybavenosť v meste Nové Zámky je vzhľadom na jeho význam (nadregionálne administratívne, hospodárske, spoločenské centrum, tranzit) poddimenzovaná (cca 450 lôţok), nevyhovujúca je aj štruktúra zariadení. Poţadovaná kapacita je cca 500 pevných celoročných lôţok. Vývoj počtu ubytovacích zariadení ako aj ich kapacity v kategórii hotely, penzióny a ubytovne, bol pozitívny nielen v porovnaní za celý okres Nové Zámky, ale aj za samotné mesto. Zvyšoval sa hlavne počet penziónov v okrese. Celkovo narastal počet lôţok hlavne s niţším štandardom (jedno aţ trojhviezdičkové). Zvýšil sa aj počet lôţok v turistických ubytovniach v meste.
Prehľad verejných ubytovacích zariadení (prameň – Internetové stránky ubytovacích zariadení) V oblasti ubytovania v zariadeniach v kategórii chatové osady, kempingy a ostatné hromadné ubytovne sa v danom období vo všeobecnosti zniţoval počet týchto zariadení ako aj ich lôţková kapacita. Najväčší pokles v počte lôţok zaznamenalo ubytovanie v kempingoch. Jediný pozitívny vývoj v počte lôţok bol zaznamenaný v pri ostatných ubytovacích zariadeniach.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 117
Hotel Korzo Ul. F. Rákocziho – 2* hotel v centre, kapacita 140 lôţok, reštaurácia s kapacitou 64 miest, organizovanie spoločenských akcií, seminárov, školení, ..., k dispozícii dva salóniky, rokovacia miestnosť, doplnkové sluţby zákazníkom. Hotel Grand Pribinova ulica – 3* hotel, 21 komfortne zariadených izieb, 1 apartmán, kapacita 44 lôţok, 3 prístelky, vlastné stráţené parkovisko v areáli hotela, reštaurácia s kapacitou 50 miest, v lete k dispozícii záhradná reštaurácia, sluţby dopĺňa konferenčná miestnosť (salónik) s kapacitou 50 osôb, biznis salón vhodný pre menšie posedenia s kapacitou 10 miest, sála 80 miest, doplnkové sluţby zákazníkom. Hotel Stardust Komárňanská ulica – súkromný 4* hotel, komfortne zariadené izby, vyhradené parkovisko, kapacita 24 lôţok, reštaurácia, vináreň s kapacitou 50 miest, v lete k dispozícii záhradná reštaurácia, konferenčná miestnosť pre 12 osôb, hotelové kasíno. Hotel Hubert Budovatelská ulica – kapacita 60 lôţok, 6 lôţok prístelky, kaviareň s kapacitou 26 miest, školiaca konferenčná miestnosť 55 miest, salónik 14 miest, v letných mesiacoch terasa so záhradným altánkom, barom a grilom s kapacitou 90 osôb. Športhotel Ostrov Sihoť – kapacita 40 lôţok, reštaurácia 30 miest, letná terasa 40 miest, školiaca miestnosť 30 miest, sauna, ihriská, telocvičňa v areáli. Penzión & Bar Arcadia Komárňanská ulica – 3 dvojlôţkové izby, 1 dvojlôţková izba + rozťahovacia pohovka, kapacita 10 lôţok, na prízemí penziónu bar s kapacitou 40 miest. Apartmánový dom Salur Ubytovacia zariadenie Salur 2*, Komárňanská ulica – 1 aţ 5-lôţkové izby, kapacita 45 lôţok, vonkajšia terasa, vlastné bezplatné parkovisko, priestory pre školenia, semináre, večierky, spoločenské a rodinné slávnosti, konferenčná miestnosť s kapacitou 10-20 ľudí, dve konferenčné miestnosti s kapacitou 20-50 osôb, vybavené projekciou a internetom. Športová hala Milénium Jiráskova ulica – kapacita 20 lôţok, reštaurácia, športové priestory, moţnosť prenájmu sály, klubovne. Turistická ubytovňa Royal Komárňanská ulica – kapacita 58 lôţok. Turistická ubytovňa Priemstav Komárňanská ulica – kapacita 150 lôţok, dve spoločenské miestnosti, klubovňa. Turistická ubytovňa Panonia Komárňanská ulica – kapacita 114 lôţok.
11.8. Stravovacie a iné zariadenia na území centrálnej mestskej zóny viaţuce sa ku cestovnému ruchu /turizmu Stravovacie zariadenia základného typu (reštauračné) – do 20 lokalít, doplnkové (espresá, bistrá, hostince, pohostinstvá) – do 10 lokalít spoločensko-zábavné (vinárne, pivárne, kaviarne, cukrárne, snack bary, grill bary, bary, puby) – do 50 lokalít
118 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
ostatné (bufety, pizzerie, občerstvenia, zariadenia rýchleho stravovania) – do 30 lokalít.
11.9. Ďalší rozvoj ubytovacích a stravovacích zariadení V súčasnosti uţ nie je prioritnou úlohou ÚPD navrhovať skladbu a umiestňovanie jednotlivých druhov občianskej vybavenosti, ale vytvárať územné predpoklady pre moţnosť umiestňovania takejto vybavenosti (územná rezerva), ktorá sa riadi pri skladbe a lokalizácii trhovými princípmi a samoreguláciou. Zariadenia komerčnej vybavenosti pre cestovný ruch /turizmus, šport a rekreáciu sa vo výhľade budú rozvíjať na základe poţiadaviek trhového hospodárstva a v návrhu ÚPN sú vytvorené územné rezervy pre tieto zariadenia formou plôch občianskej vybavenosti, plôch športovo-rekreačného charakteru.
12. Koncepcia starostlivosti o ţivotné prostredie
12.1. Ovzdušie Na znečistení ovzdušia v riešenom území sa podieľajú výraznou mierou činitele, ktoré sú situované priamo v jeho území, ale aj pôsobiace v okolí tohto územia. Z hľadiska zdrojov znečistenia sa podieľali na znečistení ovzdušia najmä energetické zdroje priemyselných podnikov, centrálne tepelné zdroje, blokové kotolne, domáce kúreniská z ktorých je ale väčšina je uţ nefunkčná, v súčasnosti má najväčší vplyv na znečistenie ovzdušia automobilová doprava a prach z ulíc, nespevnených plôch a poľnohospodárskej pôdy. V oblasti ochrany ovzdušia musia prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania ovzdušia plniť podmienky zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.
Kategorizácia stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia je daná vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia SR č.410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší. Vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 231/2013 Z. z., sa ustanovujú poţiadavky na vedenie prevádzkovej evidencie a rozsah ďalších údajov o stacionárnych zdrojoch znečisťovania ovzdušia. Vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia SR, č. 411/2012 Z. z. sa ustanovuje monitorovanie emisií zo stacionárnych zdrojov a kvality ovzdušia v okolí, spôsob a poţiadavky na zisťovanie a preukazovanie mnoţstva vypúšťaných znečisťujúcich látok a údajov o dodrţaní určených technických poţiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania. Stav emisií v riešenom území zachytávajú nasledujúce tabuľky a grafy. Počet vyprodukovaných emisií na území mesta Nové Zámky Mesto Nové Zámky (t) Rok/ZL TZL SO2 NO2 CO 2006 4,525 6,297 44,961 18,090 2007 4,227 5,086 41,806 17,345 2008 4,139 5,279 42,723 17,827 2009 5,350 3,836 41,372 23,066 2010 4,938 3,954 42,862 20,192 2011 5,304 3,524 53,251 93,438 2012 4,302 0,481 69,911 202,083 2013 3,209 2,503 56,986 143,874 2014 3,142 1,976 50,711 129,865 Zdroj: NEIS
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 119
Počet vyprodukovaných emisií na území okresu Nové Zámky Okres Nové Zámky (t) Rok/ZL TZL SO2 NO2 CO 2006 54,598 935,048 672,475 118,343 2007 46,083 725,977 626,830 109,496 2008 43,930 691,474 575,381 102,041 2009 43,683 712,030 624,607 115,765 2010 26,520 145,507 165,432 53,942 2011 24,105 23,551 75,583 112,940 2012 18,216 18,649 93,065 218,648 2013 20,139 28,712 105,958 164,625 2014 22,061 40,210 117,637 150,461 Zdroj: NEIS
Podiel emisií vyprodukovaných na území mesta (%) z celkového mnoţstva emisií okresu Nové Zámky Podiel emisií vyprodukovaných na území mesta (%) Rok/ZL TZL SO2 NO2 CO 2006 8,29 0,67 6,69 15,29 2007 9,17 0,70 6,67 15,84 2008 9,42 0,76 7,43 17,47 2009 12,25 0,54 6,62 19,92 2010 18,62 2,72 25,91 37,43 2011 22,00 14,96 70,45 82,73 2012 23,62 2,58 75,12 92,42 2013 15,93 8,72 53,78 87,39 2014 14,24 4,91 43,11 86,31 Zdroj: NEIS
Graf: Zloţenie emisií na území mesta Nové Zámky za rok 2014
Zdroj: zostavené na základe údajov z NEIS
120 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Prehľad emisií vyprodukovaných na území mesta Nové Zámky v rokoch 2010-2014
Zdroj: zostavené na základe údajov z NEIS
Znečisťujúce látky v ovzduší moţno povaţovať z vodohospodárskeho hľadiska za zdroj znečistenia povrchových a podzemných vôd. Škodliviny v ovzduší tieţ poškodzujú vegetáciu a to mnohokrát vo väčšej miere ţivočíšne organizmy. Tuhé imisie usadené na povrchu rastlín vplývajú na príjem energie, obmedzujú dýchanie, upchávajú sa prieduchy tuhými časticami. Podľa citlivosti na exhaláty moţno rastliny deliť pribliţne nasledovne (začínajúc od najcitlivejších): ihličnaté dreviny, listnaté dreviny, viacročné byliny, jednoročné byliny. Veľkú citlivosť majú hlavné lesné dreviny smrek a jedľa. Veľkým problémom je aj poškodzovanie stanovištných podmienok drevín, porušenie vhodnej štruktúry lesných porastov, odumieranie koreňového systému.
12.2. Voda Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala plniť poţiadavky spoločenstva v oblasti ochrany, vyuţívania, hodnotenia a monitorovania stavu vôd zastrešené rámcovým dokumentom známym pod názvom Rámcová smernica o vode – RSV (Water Framework Directive 2000/60/EC). Rámcová smernica bola transponovaná do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a vyhlášky č. 418/2010 Z. z.. Do nového zákona boli premietnuté aj jednotlivé princípy z príslušných smerníc EÚ. Ide najmä o:
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 121
všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, účelné a hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie vôd, manaţment povodí a zlepšenie kvality ţivotného prostredia a jeho zloţiek, zniţovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, definuje citlivé a zraniteľné oblasti a uvádza kritéria na ich identifikáciu. V oblasti problematiky vôd je potrebné rešpektovať schválené strategické dokumenty na úseku vodného hospodárstva a to Plán manaţmentu správneho územia povodia Dunaj, plány manaţmentu príslušných čiastkových povodí (územie Nových Zámkov je zaradené do plánu manaţmentu čiastkového povodia Váhu, Nitry) a Koncepciu vodohospodárskej politiky do roku 2015.
Hodnotenie kvality povrchových vôd Slovenská republika sa v súčasnosti nachádza v štádiu zmien v oblasti hodnotenia stavu povrchových vôd. Tieto zmeny vyplývajú z procesu implementácie Rámcovej smernice o vode a súvisiacich smerníc Európskej únie v sektore voda. V roku 2013 bolo hodnotené na území Nových Zámkov sa nachádzalo 1 odberové miesto a v tesnej blízkosti mesta ďalšie dve. Kaţdý ukazovateľ bol vyhodnotený či spĺňa uvedený limit, alebo ho prekračuje. V súčasnej dobe je Nariadenie vlády SR č. 296/2005 Z. z. zrušené a je nahradené Nariadením vlády č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú poţiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. V rokoch 2007 – 2008 sa hodnotila kvalita vody ešte podľa Nariadenia vlády SR č. 296/2005 Z. z. Kaţdý ukazovateľ bol vyhodnotený či spĺňa uvedený limit stanovený Nariadením vlády č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú poţiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.
Zoznam vyhodnotených miest odberov kvality povrchových vôd nespĺňajúce limity podľa Nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z. v roku 2013 Časť E (hydrob Monit Časť A Časť D iologick Časť B orova (všeobecn Časť C (ukazov é a NE (nesyn Vodný útvar Tok né Riečny km é (syntetické atele mikrobi C tetické miest ukazovate látky) rádioakti ologick látky) o le) vity é ukazov atele) II.OBLASŤ POVODIA VÁHU Čiastkové povodie Nitry N77 Komo CN celkové ABU , 550 SKN0004 Nitra 6,5 N-NO fy ča 2 (RP) SI 0D bios N59 O , Šuran 2 852 SKN0005 Malá Nitra 0,8 N-NH , y, pod 4 0D Pcelk. Zdroj: Spracovanie údajov z monitorovania kvality povrchovej vody za rok 2013, MŢP SR, SHMÚ, 2014
Hodnotenie kvality podzemných vôd V roku 2013 sa kvalita podzemných vôd na Slovensku sledovala v 73 útvaroch podzemných vôd, z ktorých zasahujú do riešeného územia najmä: SK1000400P Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov j. časti oblasti povodia Váh
122 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Táto oblasť patrí uţ dlhšie obdobie medzi najznečistenejšie časti Slovenska, kde sa vplyv antropogénneho znečistenia na podzemné vody kvartérnych náplavov prejavuje v celom útvare. Dokumentujú ho nadlimitné hodnoty stopového prvku As, všeobecne organických látok TOC a špecifických látok. Nariadeniu vlády nevyhovujú aj koncentrácie Mn, Fe. SK2001000P Medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy a jej výbeţkov oblasti povodia Váh Vo vrtoch základného aj prevádzkovaného monitorovania boli prekročené limitné hodnoty ukazovateľov Fe, Fe2+, Mn, NO3-, Cl-, SO42-, H2S, NH4+, Na, Mg.
Citlivé a zraniteľné oblasti Nariadenie vlády č. 617/2004 Z. z. ustanovuje citlivé a zraniteľné oblasti podľa § 33 a 34 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Podľa tohto nariadenia sú za citlivé oblasti vyhlásené vodné útvary povrchových vôd, v ktorých dochádza alebo môţe dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie ţivín k neţiaducemu stavu kvality vôd, ktoré sa vyuţívajú ako vodárenské zdroje alebo sú vyuţiteľné ako vodárenské zdroje a ktoré si vyţadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky vyuţívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zráţok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 miligramov na liter alebo sa môţe v blízkej budúcnosti prekročiť. Poľnohospodársky vyuţívané pozemky v Nitrianskom kraji (teda aj v meste nové Zámky), okrem časti pohoria Tribeč, patria podľa prílohy č. 1, Nariadenia vlády č. 617/2004, ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti medzi zraniteľné oblasti.
Chránené vodohospodárske oblasti Za chránené vodohospodárske oblasti sa povaţujú oblasti, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvoria významnú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Podmienky ochrany vôd v CHVO sú upravené podľa §31 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Do riešeného územia nezasahuje ţiadna chránená vodohospodárska oblasť.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 123
Vodárenské toky a vodohospodársky významné vodné toky Vodárenské toky sú vodné toky alebo úseky vodných tokov, ktoré sa vyuţívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môţu vyuţívať ako vodárenské zdroje na odber pre pitnú vodu. Zoznam vodárenských tokov ustanovuje vyhláška MŢP SR č. 211/2005 Z. z. (Príloha č. 2), ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. V riešenom území sa nenachádzajú vodárenské toky vyuţívané ako vodárenské zdroje alebo ako vodárenské zdroje na odber pitnej vody. Medzi vodohospodársky významné vodné toky zaraďujeme v riešenom území rieky Nitru a vodný tok Dlhý kanál.
Geotermálne a minerálne vody Minerálna voda je definovaná ako podzemná voda, ktorá sa od obyčajných podzemných vôd podstatne odlišuje svojimi osobitými prírodnými vlastnosťami, predovšetkým svojím zloţením, obsahom minerálnych látok, stopových prvkov, teplotou a fyziologickými účinkami na ľudský organizmus. Prírodné minerálne vody sú vody v prírodných prameňoch i v umelých záchytných objektoch, ktoré majú v mieste výveru obsah rozpustených pevných látok viac ako 1000 mg/l a taktieţ viac ako 1000 mg/l rozpustného CO2. Podľa registra minerálnych prameňov MZ SR – inšpektorátu kúpeľov a ţriediel v Bratislave na území okresu Nové Zámky sa nachádza (alebo nachádzalo) 10 minerálnych prameňov (Revízia registrácie minerálnych prameňov prebiehala v roku 1999) v nasledovných lokalitách: Štúrovo (Kúpeľný prameň – vrt OPKS, vrt FGŠ-1, vrt Š-1) Podhájska (vrt P-1, vrt GRP-1) Tvrdošovce (vrt FGTv-1) Dvory nad Ţitavou (vrt FGDţ-1) Nové Zámky (vrt GNZ-1) Bruty (vrt VTB-1) Kamenín (vrt HGK-1) Malá nad Hronom (vrt HGM-1). V nasledujúcom texte sú uvedené podrobnejšie informácie o minerálnych prameňoch (vrtoch), ktoré sa nachádzajú priamo v k.ú. dotknutých obcí regiónu Nové Zámky. Tvrdošovce: vrt FGTv-1 sa nachádza na JV okraji obce, vpravo od cesty smerujúcej z juhu do obce. Vrt vznikol v r. 1976 a jeho hĺbka je 2406,0 m. Voda sa doteraz nevyuţíva, odteká voľne do miestneho kanála. Dvory nad Ţitavou: vrt FGDţ-1 je situovaný na okraji obce pred kalváriou. Vybudovaný bol r. 1979 – 80 do hĺbky 2500,0 m a vystrojený oceľovými zárubnicami. Termálna minerálna voda z vrtu vyteká vlastným pretlakom a odvádza sa potrubím do jazierka pri štátnej ceste. Voda z vrtu sa nevyuţíva. Nové Zámky: vrt GNZ-1 sa nachádza v intraviláne mesta, v blízkosti ramena rieky Nitry, neďaleko miestneho termálneho kúpaliska Termál- Bukrok. Vrt bol odvŕtaný v r. 1984 do hĺbky 1506,0 m. Minerálna geotermálna voda sa vyuţíva na rekreačné účely (plnenie bazénov celoročne prevádzkovaného kúpaliska). Doporučený odber vody je Q=3,5 - 4,0 l.s-1. Teplota vody je 52-48°C, podľa iných údajov dosahuje 62,0 °C. Vrt sa vyuţíva na plnenie bazénov. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007),(URKEA, s.r.o., apríl 1996).
124 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Geotermálne vody Sú to prírodné vody ohriate zemským teplom tak, ţe ich teplota po výstupe na zemský povrch je vyššia ako priemerná ročná teplota vzduchu v danej lokalite. Významné geotermálne vrty /minerálne pramene v okrese Nové Zámky Názov Okres Označenie Teplota
Nové Zámky 1 Nové Zámky GNZ-1 21.6 Podhájska 1 Nové Zámky GRP-1 70 Podhájska 2 Nové Zámky Po-1 85 Tvrdošovce Nové Zámky FGTv-1 69 Dvory nad Ţitavou Nové Zámky FGD_-1 72.5 Štúrovo 1 Nové Zámky FGŠ-1 44 Štúrovo 2 Nové Zámky VŠ-1 38 Zdroj: ŠGÚDŠ
12.3. Pôda
Charakteristika pôdnych typov Pôdny typ je základná klasifikačná jednotka pôd podľa podobnosti pôdotvorných procesov – vznik a vývoj. Tieţ sa prejavuje v zhodnosti stavby profilu a následne v pribliţne rovnakom stupni úrodnosti. V riešenom území sú identifikované štyri typy pôd – čiernice, černozeme, fluvizeme a regozeme. Typy pôd identifikované v katastrálnom území Nové Zámky Podiel Pôdne typy Pôdne subtypy Pôdotvorný substrát pôdy glejové, kultizemné, z karbonátových a nekarbonátových 1 Čiernice slancové, slaniskové, aluviálnych sedimentov 37,15 černozemné, modálne čiernicové, kultizemné, zo spraší, zo starých karbonátových Černozem 2 modálne fluviálnych sedimentov, z karbonátových 51,62 e pieskov, miestami s prekryvom spraší 3 Fluvizeme kultizemné, glejové z karbonátových aluviálnych sedimentov 6,33 4 Regozeme modálne, kultizemné z viatych karbonátových pieskov 4,90
Charakteristika pôdnych druhov Pôdny druh je vymedzený na základe zrnitostného triedenia podľa Novákovej klasifikačnej stupnice. Je zaloţený na stanovení podielu frakcií rôznej veľkosti a na posúdení mnoţstva (%) jednej alebo viacerých kategórií elementárnych častíc. V riešenom území sú identifikované ľahké, stredne ťaţké a ťaţké pôdy. Druhy pôd identifikované v katastrálnom území Nové Zámky Pôdne druhy Charakteristika Podiel pôdy 1 ľahké pôdy hlinito-piesočnaté pôdy 3,10 2 stredne ťaţké pôdy piesočnato-hlinité pôdy 72,09 hlinité pôdy 3 ťaţké pôdy ílovito-hlinité pôdy 24,81 ílovité pôdy íly
Vodná erózia K hlavným faktorom podmieňujúcim intenzitu vodnej erózie patrí svahovitosť územia, rastlinný kryt, mnoţstvo a intenzita zráţok a zrnitosť pôdy.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 125
Vodná erózia pôdy má veľký význam pri modelovaní reliéfu krajiny, ako aj pri degradácii vlastností poľnohospodárskych pôd (dochádza k uvoľňovaniu a následnému transportu pôdnych častíc, na ktoré sú relatívne pevne fixované ţiviny a organická hmota). Vodná erózia sa prejavuje zniţovaním hĺbky pôdneho profilu, úbytkom organickej hmoty a ţivín, rovnako aj zhoršovaním pôdnej štruktúry. Z pohľadu dlhodobého negatívneho efektu na produkčnú schopnosť pôd je erózia pôdy chápaná ako významná environmentálna hrozba. Hoci je vodná erózia prirodzený proces, neuváţená činnosť človeka môţe významne ovplyvniť rýchlosť jej pôsobenia – nevhodné trasovania lesných ciest, výruby zelene (lesné porasty, nelesná drevinová vegetácia, skupiny stromov, líniová zeleň, brehové porasty,...), neudrţiavané a zanášané, tieţ napriamované potoky, nečistené zanášané studničky. Zastúpenie kategórií pôd v okrese Nové Zámky ohrozených vodnou eróziou (% z poľnohospodárskej pôdy) Kategória erodovateľnosti pôdy Okres ţiadna alebo stredná vysoká extrémna nízka Nové Zámky 77,10 14,94 6,12 1,84 Nitriansky kraj spolu 70,30 19,93 7,31 2,45 Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Riešené územie nie je ohrozené vodnou eróziou alebo jej intenzita je len veľmi nízka (rovina bez svahov s výraznejšími výškovými rozdielmi). So stúpajúcim sklonom terénu sa zvyšuje intenzita vodnej erózie. K zvýšeným prejavom vodnej erózie dochádza taktieţ na poľnohospodárskych pôdach bez vegetačného krytu alebo s minimálnym vegetačným krytom. K zvýšeným prejavom vodnej erózie dochádza taktieţ na poľnohospodárskych pôdach, na ktorých sa uplatňujú nesprávne poľnohospodárske postupy. Podľa Atlasu krajiny Slovenskej republiky je potenciálna vodná erózia určená podľa W. H. Wischmeiera a D. D. Smitha rozdelená do nasledovných kategórií: ţiadna aţ slabá, stredne silná, silná, veľmi silná, extrémna, katastrofálna, neurčená (zastavané plochy).
Veterná erózia Významný vplyv na tento typ erózie má expozícia voči vetru, zrnitostné zloţenie pôd a ich ochrana vegetačným krytom. Ťaţké (ílovito-hlinité) a veľmi ťaţké pôdy (ílovité) skôr odolávajú odvievaniu pôdnych častíc, ako stredne ťaţké pôdy (hlinité) a ľahké (piesočnaté) pôdy. Preto je potenciálne riziko postihnutia pôd veternou eróziou niţšie v depresiách s ílovito-hlinitými pôdami, ako na otvorenej rovine alebo vyvýšeninách s hlinitými alebo piesočnatými pôdami. Veterná erózia pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia). Týmto typom erózie sú spôsobené škody nielen na poľnohospodárskej pôde a v poľnohospodárskej výrobe, ale v jej dôsledku dochádza aj k zanášaniu komunikácií, vodných tokov a vytváraniu návejov a znečisťovaniu ovzdušia.
126 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Priestorové vymedzenie plôch ohrozených potenciálnou vodnou eróziou v katastrálnom území Nové Zámky
Zastúpenie kategórií pôd v okrese Nové Zámky ohrozených veternou eróziou (% z poľnohospodárskej pôdy) Kategória erodovateľnosti pôdy Okres ţiadna alebo stredná vysoká extrémna nízka Nové Zámky 91,12 4,30 4,07 0,51 Nitriansky kraj spolu 93,11 2,95 3,17 0,76 Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Veternou eróziou sú najviac ohrozené najprodukčnejšie pôdy. Veterná erózia sa prejavuje na veľkých blokoch ornej pôdy bez vegetačného krytu alebo s minimálnym vegetačným krytom na Podunajskej níţine.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 127
Z hľadiska ohrozenia poľnohospodárskych pôd patrí prevaţná časť riešeného územia do kategórie so ţiadnou aţ slabou intenzitou erózie. Vyššie stupne eróznej ohrozenosti (vysoká a extrémna erózia) sa môţu prejaviť na rovinách s ľahkými a stredne ťaţkými pôdami. K reálnej veternej erózii dochádza v severozápadnom cípe riešeného územia na stredne ťaţkých pôdach.
Priestorové vymedzenie plôch ohrozených reálnou vodnou eróziou v katastrálnom území Nové Zámky
Kontaminácia pôdy Väčšina riešeného územia je poľnohospodársky intenzívne vyuţívaná. Realizovanie poľnohospodárskych, výrobných a ťaţobných aktivít potenciálne zvyšuje nebezpečenstvo kontaminácie pôd. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môţu byť čierne (príp. riadené) skládky odpadov a hnojiská, a to na poľnohospodárskej ako aj lesnej pôde. V ich okolí sa môţu koncentrovať neznáme, často veľmi toxické látky. V rámci Plošného prieskumu kontaminácie pôd (PPKP) na Slovensku sú sledované obsahy kontaminujúcich látok v pôdach vo vybraných katastrálnych územiach.
128 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
V rámci PPKP 2005 sa na obsah ťaţkých kovov analyzovalo 861 pôdnych vzoriek zo 71 poľnohospodárskych podnikov, čo predstavovalo 5 185 analýz na rozlohe 36 345,8 ha. Z tejto rozlohy bolo v zmysle rozhodnutia MP SR č. 531/1994-540 nadlimitných 1 436,0 ha. Prehľad kontrolovanej rozlohy, počtu honov a parametrov v okrese Nové Zámky v rámci PPKP 2005 /odberný rok 2004 Kontrolované hony Sledované Nadlimitné hodnoty Nadlimitné Okres ha počty parametre ha počty parametre Nové 594,0 14 Pb, Cd, Cr, Ni, Hg, - - - Zdroj:Zámky Správa o stave ţivotného prostrediaAs Slovenskej republiky v roku 2007 V rámci PPKP 2005 bolo sledovaných 594,0 ha poľnohospodárskych pôd v okrese Nové Zámky. Vzorky na sledovanie znečistenia olovom, kadmiom, chrómom, niklom, ortuťou a arzénom, boli odoberané zo 14 honov. Na základe reprezentatívnych vzoriek neboli na pôde zistené ţiadne nadlimitné obsahy ťaţkých kovov.
Acidifikácia pôdy Pôdna reakcia je jedným z najdôleţitejších faktorov ovplyvňujúcich pôdnu úrodnosť. Má vplyv na pútanie a rozpustnosť ţivín, na zlepšenie štruktúrneho stavu pôdy a tvorbu humusu. Je jedným z indikátorov, ktoré určujú ekologickú stabilitu agrárnej krajiny. Hodnotí sa na základe výsledkov agrochemického skúšania pôd na Slovensku (ASP), ktoré v laboratóriu vykonáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky za obdobie piatich rokov. ASP je súčasťou agrárnej politiky od úrovne podniku pri voľbe racionálneho hnojenia aţ po makroekonomické vyuţitie. Výsledky ASP poslúţia ako podklad pre programy v oblasti výroby rastlinných komodít, ako podklad pre opatrenia environmentálnej prevencie a správy poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve štátu. Posledné výsledky o pôdnej reakcii sú vyhodnotené pre roky 2000 aţ 2005, kedy prebiehal XI. cyklus ASP. Pôdna reakcia v okrese Nové Zámky (%) Pôda Pôda Pôda Pôda Pôda Pôda Pôda silne extrémne silne slabo kyslá neutrálna alkalická alkalická Okres kyslá kyslá kyslá < 4,5 4,6 – 5,1 – 5,6 – 6,5 6,6 – 7,2 7,2 – 7,7 7,7 < Nové Zámky 0,04 0,715,0 1,935,5 18,27 45,78 32,44 0,82 Nitriansky 0,49 1,57 4,98 29,67 40,90 21,75 0,65 Zdroj:kraj spolu Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, 2007 V rámci XI. cyklu ASP bolo na Slovenku odskúšaných 1 491 230,8 ha poľnohospodárskej pôdy. To je 61,3 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. V Nitrianskom kraji skúšanie prebiehalo na 270 830,60 ha poľnohospodárskej pôdy. Hodnota pH sa v Nitrianskom kraji pohybuje od 5,6 do 7,7 – slabo kyslá aţ alkalická pôda. Podľa XI. cyklu ASP v okrese Nové Zámky je najviac zastúpená neutrálna a alkalická pôda s pH od 6,6 do 7,7, nenáchylná na acidifikáciu. Na Slovensku sa zaznamenáva pozvoľný trend acidifikácia našich pôd a pokles alkalických pôd.
12.4. Zaťaţenie hlukom Významné miesto v súbore stresových faktorov, ktoré zhoršujú kvalitu ţivotného prostredia a tak nepriaznivo vplývajú na flóru, faunu ako aj na zdravie človeka, zastáva hluk.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 129
Najväčším zdrojom hluku v riešenom území je intenzívna doprava, a to ako cestná tak aj ţelezničná. Hluk z automobilovej dopravy predstavuje environmentálnu záťaţ postihujúcu vnútro sídla a aj krajinu pozdĺţ ciest zaťaţených intenzívnou dopravou. Je závislá najmä od intenzity a skladby dopravného prúdu a od charakteristík trasy cesty. Všeobecne moţno konštatovať, ţe vysoká intenzita dopravy je typická predovšetkým pre cesty prvej triedy. Za najvýznamnejší zdroj hluku v riešenom území z celkového hľadiska je moţné povaţovať úseky v okolí týchto komunikácií a hlavných ţelezničných tratí prechádzajúcich územím. Z krajinno-ekologického hľadiska sú výraznými kolíziami dopravné ťahy prechádzajúce v bezprostrednej blízkosti obytných častí sídiel a chránených území. Okrem hluku z dopravy je potrebné spomenúť aj stacionárne zdroje hluku, ktorými sú predovšetkým areály a prevádzky priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Legislatívne je hluk v súčasnosti upravený vyhláškou MZ SR č. 549/2007 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v ţivotnom prostredí. Zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/EC vyplýva pre štáty EÚ povinnosť vypracovávať strategické hlukové mapy a akčné plány pre väčšie aglomerácie, pozemné komunikácie, ţelezničné dráhy a letiská. Úlohou strategických hlukových štúdií nie je nahradiť hlukové štúdie poţadované pri stavebnom konaní. Mali by pomôcť pri strategických rozhodovaniach (odklon dopravy, organizácia dopravy, tvorba územných plánov, atď.) a prebudiť záujem verejnosti o riešenie váţnych problémov s hlukom. Opatrenia, ktoré bude potrebné prijať na eliminovanie hluku v ţivotnom prostredí, súvisia hlavne s reorganizáciou dopravy. Ide najmä o vylúčenie tranzitnej dopravy z centra a jej riešenie mimo sídiel ako aj budovanie ochranných protihlukových bariér v miestach obytných štvrtí exponovaných zvýšenou hladinou hluku.
12.5. Rádioaktivita Prírodné zdroje rádioaktivity sú súčasťou prírodného prostredia. Patrí k nim kozmické ţiarenie a prirodzená rádioaktivita hornín, hydrosféry a atmosféry. Prirodzená rádioaktivita hornín je v podstate podmienená prítomnosťou prvkov K, U a Th. Tieto prvky emitujú gama ţiarenie a podmieňujú vonkajšie oţiarenie. Horniny poţívané ako stavebné suroviny sa stávajú zdrojom radiácie v budovách. Z tohto hľadiska je posúdenie rádioaktivity stavebných surovín a stavebných materiálov veľmi významné a je potrebné ho sústavne sledovať. Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je v stopových mnoţstvách prítomný vo všetkých horninách. Radón nie je stabilný, ale ďalej sa rozpadá na tzv. dcérske produkty. Tie sa viaţu na aerosolové a prachové časti v ovzduší, s ktorými vstupujú do ţivého organizmu ingesciou a inhaláciou. V súčasnosti je známe, ţe oţiarenie z radónu, resp. z jeho dcérskych produktov rozpadu je jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva. Obyvateľstvo je účinkom radónu vystavené predovšetkým v budovách. Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloţí budov, v ich stavebnom materiáli a vo vode. Z toho najdôleţitejšiu záťaţ predstavuje radón v pôdnom vzduchu, vnikajúci do budov z podloţia stavieb. Vo sfére zabezpečovania kvality ţivotného prostredia najmä funkčnej zloţky bývania obyvateľstva ide o obmedzovanie vplyvu radónu v novovytváranom i v existujúcom obytnom prostredí. V novej výstavbe ide o predchádzanie škodlivým účinkom radónu predovšetkým lokalizáciou stavieb, voľbou stavebných materiálov a spôsobom prevedenia stavieb.
130 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
V rámci zámeru eliminovať expozíciu obyvateľstva radónovým rizikom na území Slovenska MŢP SR realizovalo úlohu Hodnotenie radónového rizika z geologického podloţia miest s počtom obyvateľov nad 10 000 a okresných miest s vysokým a stredným rizikom. Cieľom tohto projektu bolo vytvoriť mapy radónového rizika jednotlivých miest, ktoré by slúţili ako podklad pre odbory ţivotného prostredia krajských a okresných úradov, zdravotnícke ústavy a pod. a tým slúţili (pri ďalšej detailizácii výskumu) ako podklad pri plánovaní zástavby v aglomeráciách a pri realizácii programu sledovania radiačnej záťaţe obyvateľstva z emisií radónu. Vplyv prírodného ţiarenia na obyvateľstvo sa posudzuje na základe merania a hodnotenia objemovej aktivity radónu (222Rn) v pôdnom vzduchu a objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb. Radónové riziko vychádza z hodnôt objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti zemín a hornín pre plyny v území. V zmysle Vyhlášky MZ SR č. 528/2007 je smernou hodnotou na vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podloţia stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu na úrovni základovej ryhy. Prezentované výsledky radónového prieskumu v riešenom území nie je moţné pouţiť ako podklad pre detailné územné plánovanie a nenahradzujú podrobný radónový prieskum. Výsledky podávajú len základné informácie o radónovej situácii a slúţia ako podklad pre usmernenie ďalších činností.
Prognóza radónového rizika
Zdroj: mapový server ŠGÚDŚ Väčšina riešeného územia sa podľa nasledujúcej schémy (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) nachádza v oblasti s nízkym radónovým rizikom (modrá). Zvyšok územia sa nachádza v oblasti so stredným radónovým rizikom (ţltá). Vysoké radónové riziko (červená) nie je zaznamenané.
12.6. Odpadové hospodárstvo Od roku 1993 sú v Slovenskej republike (SR) v súlade so štátnou environmentálnou politikou pre potreby definovania úloh strategického a koncepčného rozvoja
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 131
odpadového hospodárstva z úrovne štátu vypracovávané Programy odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (POH SR). POH SR spracovaný na roky 2016 – 2020 je v poradí šiestym programom, ktorého úlohou je nadväzne na POH SR do roku 2015, poskytnúť komplexný pohľad na ďalší rozvoj odpadového hospodárstva v SR, nadväzne na výsledky dosiahnuté v predchádzajúcom programovacom období a s ohľadom na všetky zmeny, ktorými prešla SR v procese budovania odpadového hospodárstva. Pri riešení problematiky odpadového hospodárstva je moţné vychádzať z Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020, ktorý bol schválený Vládou SR dňa 14.10.2015 uznesením č.562/2015. Právna úprava odpadového hospodárstva sa vykonáva zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov. Katalóg odpadov sa ustanovuje vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z. Produkcia odpadov a nakladanie s odpadmi na území okresu Nové Zámky Nakladanie 2009 2010 2011 2012 2013 Zhodnocovanie 31608,68 27845,11 38032,78 39874,69 5616,76 materiálové [t] Zhodnocovanie. 38932,61 8413,17 262,95 259,67 47,73 energetické [t] Zhodnocovanie. 19710,67 10778,62 357,23 416,69 406,92 ostatné [t] Zneškodňovanie. 93243,50 63755,13 51478,54 48193,86 39745,16 skládkovaním [t] Zneškodňovanie. spaľovaním bez 857,45 656,96 182,31 113,59 1,97 energetického. vyuţitia [t] Zneškodňovanie 250,55 464,89 547,31 338,78 353,92 ostatné [t] Iný spôsob 15446,57 1494,24 498,47 118,38 928,67 nakladania [t] Spolu [t] 200050,03 113408,14 91361,50 89320,79 47102,09 Nebezpečné 1552,71 2652,71 2365,28 2914,90 225,55 odpady (t) Ostatný odpad (t) 198497,33 110755,43 88996,22 86405,89 46876,55 Zdroj: ČMS Odpady, verejne prístupné informácie Komunálnym odpadom sa rozumie odpad vznikajúci a zbieraný v obciach s ktorým obce hospodária (vyuţívajú resp. zneškodňujú). Patria sem odpady, ktoré vznikajú pri prevádzke domácností, občianskej a technickej vybavenosti, ţivností, dopravy, rekreácie a športu vrátane odpadu, ktorý vzniká pri údrţbe a čistení verejných komunikácií a odpadu zo zelene, ktorý vzniká pri údrţbe verejnej zelene. Vyuţívaný komunálny odpad je mnoţstvo odpadu z celkového komunálneho odpadu, ktoré bolo materiálovo vyuţité ako druhotná surovina, ďalej mnoţstvo, ktoré sa pouţije na kompostovanie a tieţ mnoţstvo energeticky vyuţívané, ktoré sa pouţíva ako prídavné palivo v spaľovni. Sem nie je moţné zaradiť odpad, ktorý sa zneškodňuje v zariadeniach určených na spaľovanie odpadu. Zneškodňovaný komunálny odpad je mnoţstvo odpadu z celkového komunálneho odpadu, ktoré sa zneškodňuje skladovaním na území obce, skladovaním mimo územia obce, ďalej odpad ktorý bol pouţitý energeticky ako palivo a odpad bez energetického pouţitia spaľovaný v zariadeniach určených na spaľovanie odpadov. Je potrebné upozorniť, ţe podľa § 39 ods. 14 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2010 sú obce povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla. podľa § 18 ods. 3 písm. m) zákona 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 sa zakazuje zneškodňovať biologicky rozloţiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z
132 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych zdruţení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu.
Riadené skládky odpadu na území okresu Nové Zámky Prevádzka Názov skládky Obec Prevádzkovateľ Typ skládky (rok) Bajtava Bajtava Obec Bajtava SKNNO 1993 - 2030 Kolta Kolta Brantner Kolta, s.r.o. SKNNO 1994 - 2020 Obec Michal nad Hliník Michal nad Ţitavou SKIO 2009 - 2020 Ţitavou Nový Dvor Nána EKOREAL s.r.o SKNNO 1999 - 2039 Skládka nie Tvrdošovce Tvrdošovce nebezpečného odpadu SKNNO 2004 - 2014 s.r.o. Zdroj: Zoznam skládok odpadov v Slovenskej republike v roku 2014, MŢP SR Nakladanie s odpadmi na území mesta prebieha v rámci platnej legislatívy, separujú sa komodity sklo, plasty, biologicky rozloţiteľný odpad, papier a lepenka, Separuje sa do farebne rozlíšených kontajnerov alebo plastových vriec. Zber zabezpečuje firma Brantner Nové Zámky. Mesto má vybudovanú prekládkovú stanicu komunálneho odpadu, kde sa odpad prekladá do veľkokapacitných kontajnerov a odváţa na riadenú skládku v Kolte. Mesto má vybudovaná zberný dvor na ulici G. Bethlena a kompostáreň na Povaţskej ulici. Z programu odpadového hospodárstva kraja a mesta vyplynuli nasledovné priority: predchádzanie vzniku odpadov minimalizácia tvorby mnoţstva odpadov v mieste ich vzniku zhodnocovanie odpadov recykláciou alebo opätovným pouţitím (materiálové zhodnocovanie) triedenie vzniknutých odpadov v mieste čo moţno najbliţšom k miestu ich vzniku zvýšiť informovanosť občanov ohľadne triedenia KO Problémovým javom v meste, tak ako vo väčšine slovenských obcí, je vznik nelegálnych skládok odpadu - drobný rozptýlený odpad v krajine, najmä v miestach zvýšeného pohybu návštevníkov (sezónny odpad z turizmu a rekreácie), vrátene území so zvýšeným stupňom ochrany (ochrana prírody a krajiny, ochrana vodohospodárskych zdrojov), problémové sú okrajové časti lesných porastov. Pri vstupoch do rekreačných oblastí je potrebné zriadiť dostatočné mnoţstvo zberných nádob z dôrazom na separovanie zloţiek komunálneho odpadu.
12.7. Environmentálne záťaţe Na území mesta Nové Zámky sú na základe výpisu z Informačného systému environmentálnych záťaţí evidované nasledovné environmentálne záťaţe: NZ (013) / Nové Zámky – bývalé kasárne SA - Novocentrum Názov lokality: bývalé kasárne SA - Novocentrum Druh činnosti : základne po bývalej Sovietskej armáde Registrovaná ako: Potvrdená environmentálna záťaţ/Sanovaná/rekultivovaná lokalita Názov EZ: NZ (015) / Nové Zámky – mestská skládka TKO Názov lokality: mestská skládka TKO Druh činnosti : skládka priemyselného odpadu Registrovaná ako: Potvrdená environmentálna záťaţ/Sanovaná/rekultivovaná lokalita
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 133
Názov EZ: NZ (016) / Nové Zámky – Real-H.M. - terminál Názov lokality: Real-H.M. - terminál Druh činnosti : skladovanie a distribúcia palív Registrovaná ako: Potvrdená environmentálna záťaţ/Sanovaná/rekultivovaná lokalita Názov EZ: NZ (1789) / Nové Zámky – rušňové depo Názov lokality: Rušňové depo, Cargo a.s. Druh činnosti : ţelezničné depo a stanica Registrovaná ako: Potvrdená environmentálna záťaţ/Sanovaná/rekultivovaná lokalita Názov EZ: NZ (012) / Nové Zámky – areál SAD Názov lokality: areál SAD Druh činnosti : garáţe a parkoviská autobusovej a nákladnej dopravy Registrovaná ako: Pravdepodobná environmentálna záťaţ Názov EZ: NZ (014) / Nové Zámky – bývalý areál Elektrosvitu Názov lokality: bývalý areál Elektrosvitu Druh činnosti : elektrotechnická výroba Registrovaná ako: Pravdepodobná environmentálna záťaţ Názov EZ: NZ (1911) / Nové Zámky – trakčná napájacia stanica Názov lokality: trakčná napájacia stanica Druh činnosti : energetické napájacie zariadenie Registrovaná ako: Pravdepodobná environmentálna záťaţ Environmentálne záťaţe, ktoré boli sanované alebo rekultivované: NZ (013) / Nové Zámky - bývalé kasárne SA – Novocentrum NZ (015) / Nové Zámky - mestská skládka TKO NZ (016) / Nové Zámky - Real - H.M. - terminál NZ (011) / Nové Zámky - ČS PHM Slovnaft, Komárňanská NZ (012) / Nové Zámky - ČS PHM Slovnaft, Námestie hrdinov NZ (013) / Nové Zámky - ČS PHM Slovnaft, Nitrianska NZ (1789) / Nové Zámky - Rušňové depo, Cargo a.s. Vhodnosť a podmienky stavebného vyuţitia územia environmentálnych záťaţí s vysokou prioritou riešenia, ktorými sú NZ (1911)/Nové Zámky – trakčná napájacia stanica, NZ (1789)/Nové Zámky – Rušňové depo, Cargo a.s., NZ (016)/Nové Zámky – Real-H.M. – terminál, s vysokou prioritou riešenia (hodnota K≥65 podľa klasifikácie environmentálnej záťaţe v Informačnom systéme environmentálnych záťaţí) je potrebné posúdiť a overiť geologickým prieskumom ţivotného prostredia
13. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, prvky územného systému ekologickej stability Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov definuje ochranu prírody a krajiny ako obmedzovanie zásahov, ktoré môţu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy ţivota, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny alebo zníţiť jej ekologickú stabilitu. Legislatívnou formou tak prispieva k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na zemi, vytvoreniu podmienok na trvalé udrţanie, obnovovanie a racionálnemu vyuţívaniu prírodných zdrojov, záchrane prírodného dedičstva,
134 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
charakteristického vzhľadu krajiny a udrţaniu ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín. Ochrana krajiny je zaloţená na princípe zachovania územného systému ekologickej stability, ktorý zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem ţivota v krajine. Mesto Nové Zámky patrí medzi oblasti so značne pozmenenou krajinnou štruktúrou, s rozsiahlymi poľnohospodársky obhospodarovanými plochami a urbanizovanými celkami. Napriek tomu sa stále vyznačuje vysokou rozmanitosťou druhov rastlín a ţivočíchov, ako aj biotopov, na ochranu ktorých boli vyhlásené chránené územia.
13.1. Veľkoplošné chránené územie Do riešeného územia nezasahuje ţiadne veľkoplošné chránené územie.
13.2. Maloplošné chránené územia V riešenom území sa nachádza jedno maloplošné chránené územie a to prírodná pamiatka (PP) Potok Chrenovka evidovaná v Štátnom zozname osobitne chránených častí prírody Slovenskej republiky pod číslom 137. PP Potok Chrenovka bola vyhlásená v roku 1984 Okresným národným výborom v Nových Zámkoch. V súčasnej dobe je ochrana chráneného územia upravená vyhláškou KÚŢP Nitra č. 1/2004 z 10.5.2004. Spravujúcou organizáciou je Správa Štátnej ochrany prírody SR Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (S-CHKO Dunajské luhy). Zmyslom ochrany je udrţanie jedného z posledných neregulovaných vodných tokov v okrese Nové Zámky s fragmentmi prirodzených porastov, ktorý je význačným biologickým objektom v poľnohospodárskej krajine. Na celom území prírodnej pamiatky (výmera 258 845 m2) platí 4. stupeň ochrany.
13.3. Ochrana drevín Za chránené stromy sa v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny môţu vyhlásiť kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Za chránené stromy moţno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnej pôde. V riešenom území sa nachádza 16 chránených stromov, ktoré sú vedené v Katalógu chránených stromov Štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny. Zoznam chránených stromov na území mesta Nové Zámky Slovenský Vedecký názov Obvod Výška Priemer Vek stromu názov taxónu kmeňa [cm] stromu [m] koruny [m] [rok] taxónu S 289 Hruška v Berku hruška Pyrus communis 215 13 15 150 obyčajná L. S 286 Duby v Berku dub letný Quercus robur L. 480 30 17 250 dub letný Quercus robur L. 450 28 26 250 dub letný Quercus robur L. 440 25 18 250 dub letný Quercus robur L. 270 22 8 250 dub letný Quercus robur L. 320 22 16 250 dub letný Quercus robur L. 290 22 14 250 dub letný Quercus robur L. nezistený nezistená nezistený 250 dub letný Quercus robur L. 360 24 22 250 dub letný Quercus robur L. 370 21 21 250 dub letný Quercus robur L. 245 22 12 250 dub letný Quercus robur L. 340 22 19 250 dub letný Quercus robur L. 220 20 8 250
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 135
Slovenský Vedecký názov Obvod Výška Priemer Vek stromu názov taxónu kmeňa [cm] stromu [m] koruny [m] [rok] taxónu dub letný Quercus robur L. 330 24 15 250 dub letný Quercus robur L. 360 25 17 250 S 285 Dub na Podzámskej ulici dub letný Quercus robur L. 225 25 17 150 Zdroj: Katalóg chránených stromov
13.4. Chránené územia podľa medzinárodných dohovorov V rámci chránených území podľa medzinárodných dohovorov sa v riešenom území nachádzajú iba lokality NATURA 2000. NATURA 2000 je sústava chránených území členských krajín Európskej únie, ktorej hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä EÚ ako celok. Vytvorenie tejto sústavy má zabezpečiť ochranu a zachovanie vybraných typov biotopov, ohrozených druhov rastlín a ţivočíchov a ich biotopov, ktoré sú významné z hľadiska Európskeho spoločenstva. Vytvorenie NATURA 2000 je jedným zo základných záväzkov členských štátov voči EÚ v oblasti ochrany prírody. Cieľom vytvorenia tejto európskej súvislej siete chránených území je zabezpečenie priaznivého stavu populácií vybraných druhov ţivočíchov a rastlín a priaznivého stavu biotopov. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území: chránené vtáčie územia (CHVÚ) - vyhlasované v súlade so smernicou Rady č. 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne ţijúcich vtákov (známej tieţ ako smernica o vtákoch – Birds directive), územia európskeho významu (ÚEV) - územia vyhlasované v súlade so smernicou Rady č. 92/43/EHS z 22. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov, voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín (známa tieţ ako smernica o biotopoch – Habitats directive).
13.5. Chránené vtáčie územia (CHVÚ) Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený Vládou SR uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 v súlade s ustanovením § 26 zákona č. 543/2002 Z. z. Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území je prvým krokom v oblasti implementácie Smernice o vtákoch. Chránené vtáčie územia uvedené v národnom zozname sa stanú chránenými územiami aţ po ich vyhlásení všeobecne záväznými vyhláškami ministerstva (§ 26, ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.). V riešenom území sa nachádza jedno chránené vtáčie územie a to Chránené vtáčie územie Dolné Povaţie Identifikačný kód SKCHVU005 Výmera lokality 32 359,9 ha Dolné Povaţie je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol červenonohý (Falco vespertinus), krakľa belasá (Coracias garrulus), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), ľabtuška Odôvodnenie návrhu poľná (Anthus campestris), strakoš kolesár (Lanius minor) a ďateľ ochrany hnedkavý (Dendrocopos syriacus). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov rybárik riečny (Alcedo atthis), penica jarabá (Sylvia nisoria), pipíška chochlatá (Galerida cristata), prepelica poľná (Coturnix coturnix) a pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata). Správca územia S-CHKO Dunajské luhy Vyhláška 593/2006 Z. z. Zdroj: ŠOP SR
136 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
13.5.1. Územia európskeho významu (ÚEV) Navrhované ÚEV sú výsledkom implementácie smernice o biotopoch. S účinnosťou od 1. 8. 2004 platí Výnos MŢP SR č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu, do ktorého sú zaradené návrhy ÚEV v podmienkach Slovenska. Národný zoznam takýchto území prerokovala vláda SR, ktorá ho po schválení (17. 3. 2004) zaslala na schválenie Európskej komisii (§ 27 ods. 4 zákona o ochrane prírody). Na základe rozhodnutia Európskej komisie bol národný zoznam území európskeho významu schválený s počtom 381 území pre alpský a panónsky biogeografický región s celkovou výmerou 573 935 ha. V priebehu šiestich rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou je Ministerstvo ţivotného prostredia SR povinné všeobecne záväzným právnym predpisom vyhlásiť všetky územia európskeho významu. Slovenská republika v súlade s § 27 ods. 10 zákona o ochrane prírody vyhlási vybraté územia za chránené v niektorej z národných kategórii chránených území (§ 17 zákona o ochrane prírody) alebo ako zónu chráneného územia (§ 30 zákona o ochrane prírody ). Od okamihu predloţenia národného zoznamu Európskej komisii musí členský štát formou tzv. predbeţnej ochrany zabezpečiť, aby nedošlo k znehodnoteniu predmetu ochrany navrhnutého územia. Za týmto účelom v súlade s § 27 ods. 5 zákona o ochrane prírody národný zoznam po schválení vládou bol vydaný všeobecne záväzným právnym predpisom (Výnosom MŢP SR č. 3/2004-5,1. zo 14. júla 2004 s účinnosťou od 1. augusta 2004). Takto zverejnené územia európskeho významu sa povaţujú za chránené územia vyhlásené podľa zákona o ochrane prírody (§ 27 ods. 7 zákona o ochrane prírody). V zmysle záverov z alpského a panónskeho biogeografického seminára, ktorý sa konal v máji a septembri 2005, bol počas nasledujúcich rokov vypracovaný odborný návrh Štátnej ochrany prírody SR v podobe návrhu doplnku, ktorý bol v januári 2011 schválený ako odborný návrh doplnku (pre celé územie SR to predstavuje 267 území). Vo februári 2011 bolo rozhodnuté, ţe do doby prijatia nového zákona o ochrane prírody a krajiny budú prerokované len tie doplnené lokality, ktoré sa 100 % prekrývajú s národnou sústavou chránených území. 21. decembra 2013 boli v Úradnom vestníku Európskej komisie zverejnené rozhodnutia Európskej komisie, ktorými sa prijímajú nové aktualizované zoznamy území európskeho významu pre 9 biogeografických regiónov. V Slovenskej republike je zapísaných v zoznamoch 473 území európskeho významu. V riešenom území sa nachádza jedno územie európskeho významu SKUEV0084 Zátoň. Výmera územia je 87,13 ha. Predmetom ochrany sú biotopy luţné vŕbovo- topoľové a jelšové lesy (91E0*) a luţné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo níţinných riek (91F0). Predmetom ochrany sú najmä druhy kunka červenobruchá (Bombina bombina), vydra riečna (Lutra lutra), roháč obyčajný (Lucanus cervus), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus), bobor vodný (Castor fiber).
13.6. Územný systém ekologickej stability Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zloţiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem ţivota v krajine. Územný systém ekologickej stability je definovaný ako vzájomne prepojený súbor prirodzených a pozmenených, avšak prírode blízkych ekosystémov, ktoré udrţujú prírodnú rovnováhu. Vymedzenie ÚSES zabezpečuje zachovanie a reprodukciu prírodného bohatstva, priaznivé pôsobenie na okolité menej stabilné časti krajiny a vytvorenie základov pre mnohostranné vyuţívanie krajiny. Ochrana krajiny je zaloţená na princípe zachovania územného systému ekologickej stability, ktorý zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem ţivota v krajine. Podľa Koncepcie ochrany prírody a krajiny (schválenej 24. 5. 2006 vládou SR uznesením č.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 137
471) sú základné ciele premietnuté v dokumentoch ochrany prírody a krajiny, a to v Genereli nadregionálneho územného systému ekologickej stability schválenom vládou SR, a v projektoch regionálneho a miestneho systému ekologickej stability. Tvorba projektov ÚSES sa v Slovenskej republike realizovala systémom „zhora nadol“, od Generelu nadregionálneho ÚSES-u (GNÚSES) cez regionálne aţ po miestne ÚSES-y. Prvky nadregionálneho ÚSES boli charakterizované v Genereli nadregionálneho ÚSES SR (GNÚSES), ktorý vláda schválila uznesením vlády SR č. 319, dňa 27. 4. 1992. V nadväznosti na tento dokument boli vypracované v rokoch 1993-1995 podľa jednotnej metodiky Regionálne územné systémy ekologickej stability (RÚSES) pre všetky okresy Slovenska (v tom čase 38 okresov podľa bývalého územnosprávneho členenia). Koncepcia tvorby prvkov RÚSES vychádza z nadradeného systému ekologickej stability – Generelu nadregionálneho ÚSES. Jeho priemet je uvedený v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001, ktorá predstavuje nadradenú územnoplánovaciu dokumentáciu. Pri návrhu prvkov územného systému ekologickej stability sme ďalej vychádzali z princípu previazanosti prvkov RÚSES na existujúce krajinné prvky, nakoľko tieto vytvárajú prirodzenú reálnu bázu funkčného ÚSES. Z hľadiska regionálneho ÚSES je moţné vyčleniť v riešenom území nasledovné biocentrá a biokoridory: biocentrum regionálneho významu lesík pri Malej Aňale biokoridor nadregionálneho významu rieka Nitra biokoridor regionálneho významu potok Chrenovka biokoridor regionálneho významu ramená rieky Nitry biokoridor regionálneho významu Dlhý kanál• Pre mesto Nové Zámky bol spracovaný v júli 1994 firmou Urkea spol. s r.o. Miestny územný systém ekologickej stability. V rámci dokumentu boli vymedzené nasledovné biocentrá a biokoridory (BC – biocentrum, BK – biokoridor) BC1 Potok Chrenovka BC2 lesík Pri drevenom kríţi BC3 Stará Nitra BC4 vodná nádrţ pri tehelni BC5 lesík Prostredné (porast č. 583) BC6 lesík Prostredné (porast č. 582) BC7 lesík Čiky BC8 lesík Dolný Piritov BC9 les Trojitý vrch BC10 les Slepá ţila BC11 les Prosné polia BC12 Stará Nitra (Veľká dolina) BC13 lesopark Veľký háj BC14 Kotelnica BK1 rieka Nitra BK2 Dlhý kanál BK3 Martovský kaná BK4 Vrbiny a lúkyl Územný systém ekologickej stability vychádza z dokumentácie regionálneho územného systému ekologickej stability Nitrianskeho kraja a z dokumentácie
138 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
miestneho územného systému ekologickej stability mesta Nové Zámky. Biocentrá sú tvorené z lesných porastov v území, zachovaných častí ramien pôvodnej rieky Nitry a zachovalých alebo novonavrhovaných plôch nelesnej drevinovej vegetácie a roztrúsenej vegetácie (kroviny, dreviny niţšieho vzrastu) v poľnohospodársky obrábanej krajne. Funkcia biocentier spočíva v zachovaní spoločenstiev flóry a fauny ale aj vo vyuţití týchto plôch ako odpočinkové miesta popri trasách pešej turistiky a cykloturistiky. Biokoridory sú tvorené mnoţstvom navrhovaných drevinných porastov (stromoradia, nelesná drevinová vegetácia, izolačná a ochranná zeleň pri výrobných a poľnohospodárskych podnikoch) najmä v poľnohospodárskej krajine. Spolu s biocentrami vytvárajú navzájom poprepájaný systém zelene v krajine. V riešenom území je navrhovaný pribliţne 100 m široký pás lesného porastu, ktorý má zabezpečiť ekologickú stabilitu územia (ochranná a izolačná funkcia, protierózna,...).
13.7. Ekostabilizačné opatrenia
Všeobecné zvýšiť podiel ekostabilizačných prvkov v poľnohospodárskej krajine – dotvoriť prvky kostry ÚSES – biocentrá, biokoridory, interakčné prvky, pre zabezpečenie funkčného územného systému v krajine, najmä funkčnej kostry ÚSES v nadväznosti na projekty ÚSES vypracovať konkrétne realizačné projekty, ktoré zabezpečia praktickú realizáciu projektov ÚSES, zachovať a udrţiavať esteticky významné prvky a dominanty sídla – ide najmä o historické objekty sakrálnej architektúry, objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, objekty pamiatkového záujmu, navrhované pamätihodnosti mesta, pôvodnú vidiecku zástavbu, prírodné prvky začleňujúce stavby a celé sídlo do krajiny ako sú plochy parkov, zeleň verejných priestorov, uličné stromoradia, línie sprievodných porastov vodných tokov a ovocné sady v krajine, ... zabezpečiť pravidelnú starostlivosť o verejné priestranstvá mesta a pravidelnú odbornú údrţbu zelene, vo voľnej krajine podporovať a ochraňovať nosné prvky estetickej kvality a typického charakteru podunajskej poľnohospodárskej krajiny – drobné lesné porasty; rozptýlená krajinná zeleň v podobe menších lesíkov, skupín stromov a krov pozdĺţ poľných ciest, vodné toky a plochy s brehovými porastmi, formou výsadieb izolačnej a ochrannej zelene eliminovať negatívne pôsobenie rušivých technických prvkov v sídle a pohľadovo izolovať negatívne dominanty územia – navrhnúť lokalizáciu kvalitných vegetačných, resp. urbanistických prvkov vo funkcii vizuálnych bariér, v plochách izolačnej zelene navrhovať rýchlorastúce krátkoveké dreviny, ktoré vytvárajú rýchlo potrebný objem a výšku, spolu s dlhovekými cieľovými drevinami, ktoré sa uplatnia po ich odstránení, likvidovať invázne druhy rastlín vo voľnej krajine, zamedziť ohrozeniu povrchových vôd v dôsledku erózno-akumulačných procesov, podporovať prípadný ďalší rozvoj a výsadbu ovocných sadov a záhrad, uprednostňovať prirodzenú drevinovú skladbu porastov na jednotlivých stanovištiach za účelom potrebného zvyšovania infiltračnej schopnosti a retenčnej kapacity lesných a poľnohospodárskych pôd, na vybraných plochách (nivy potokov, mokrade, okolie ekologicky významných segmentov) neuvaţovať s výstavbou ani rekonštrukciou hydromelioračných zariadení,...
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 139
Pôda potenciálne ohrozená vodnou /veternou eróziou na plochách poľnohospodárskych kultúr zvýšiť podiel zelených porastov, obnoviť mozaikovú štruktúru krajinnej zelene pri rešpektovaní efektívneho obrábania pôdy, do osevných postupov vyberať najmä viacročné krmoviny, ozimné obilniny a predplodiny, ktoré vytvárajú potrebný vegetačný kryt aj v období výskytu erózne účinných vetrov pri ktorých môţe dochádzať k odnosu pôdy,
Prvky ÚSES odstrániť invázne druhy rastlín, odstrániť rozptýlený odpad, odstrániť existujúce otvorené ohniská a neumiestňovať ich v tomto priestore, vypracovať konkrétne realizačné projekty ÚSES, navrhnúť na rekonštrukciu poškodený vodný zdroj v lesíku západne od Janovho dvora, zapracovať do ÚSES navrhované biocentrum lokálneho významu, zapracovať do ÚSES navrhovaný biokoridor lokálneho významu, podporovať budovanie nových stromoradí a alejí v krajine a revitalizáciu /rekonštrukciu existujúcich rozpadnutých stromoradí, podporovať budovanie nových líniových interakčných prvkov – nelesná stromová a krovinná vegetácia, podporovať budovanie pásov ochrannej a izolačnej zelene výrobných a poľnohospodárskych areálov, doplniť výsadby lesného pásu v juţnej časti katastrálneho územia,
Opustené a nevyuţívané plochy zelene odstrániť drobný komunálny odpad a následne revitalizovať plochy, stanoviť jasnú funkciu týchto plôch, obnovovať aleje a stromoradia vo voľnej krajine,
Plochy s výskytom sústredeného a rozptýleného odpadu odstrániť sústredený odpad a následne revitalizovať plochy, ...
Opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability a biodiverzity pri hospodárení na poľnohospodárskej pôde rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z výskytu ekologicky významných segmentov krajiny (biocentier, biokoridorov, ...); najmä obmedzenie aplikácie chemickej ochrany, posilnenie integrovanej ochrany, na vybraných plochách (nivy potokov, mokrade, okolie ekologicky významných segmentov) neuvaţovať s výstavbou ani rekonštrukciou hydromelioračných zariadení, ale na druhej strane vyuţívať existujúce hydromelioračné zariadenia vybudované mimo vyššie uvedených plôch, ktoré prispievajú k trvalo udrţateľnému rozvoju poľnohospodárskej krajiny, zlepšujú jej hydrologickú bilanciu, biologický potenciál a sociálne, estetické a výrobné podmienky, čím preukazujú svoje bytostné a existenčné spojenie s pôdou, jej vodným reţimom a priamym ovplyvňovaním a stabilizovaním úrodnosti, v poľnohospodárskej krajine vytvárať predpoklady pre zakladanie a rozvoj prvkov ÚSES v líniách vodných tokov a v líniách poľných ciest, uprednostňovať prirodzenú drevinovú skladbu porastov na jednotlivých stanovištiach za účelom potrebného zvyšovania infiltračnej schopnosti a retenčnej kapacity lesných a nelesných pôd,
140 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
zachovať ekologicky významné fragmenty lesov s malými výmerami v poľnohospodársky vyuţívanej krajine, zvyšovať ich ekologickú stabilitu prostredníctvom ich obnovy dlhovekými pôvodnými drevinami podľa stanovištných podmienok, pre terestrické biokoridory voliť skladbu drevín zodpovedajúcu prírodnej biote danej územnej časti, v chránených územiach a v územiach, ktoré sú súčasťou prvkov ÚSES, zosúladiť trasovanie a charakter navrhovaných turistických a rekreačných trás s poţiadavkami ochrany prírody, usmerňovať pohyb len po uţ vyznačených trasách.
14. Návrh verejného dopravného vybavenia
14.1. ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZŤAHY Mesto Nové Zámky sa nachádza v Nitrianskom kraji. Je okresným mestom. Mesto Nové Zámky leţí v juhozápadnej časti kraja a patrí medzi regionálne centrá. Z hľadiska regionálnych väzieb existujú silné väzby Nových Zámkov a okolitých obcí, pre ktoré tvorí mesto hospodárske a spoločenské zázemie. V rámci cestnej siete sa Nové Zámky nenachádzajú na ţiadnom z európskych cestných koridorov, ale tvoria významnú dopravnú kriţovatku juţného Slovenska. Vzdialenosť mesta od sídla kraja Nitry, je cestnou dopravou 40 km. Napojenie na cestnú sieť vyššieho významu je viazané na cestu I/64, ktorá sa v meste Nitra napája na rýchlostnú cestu R1 (E571). V zámeroch územného rozvoja sa uvaţuje s výstavbou rýchlostnej cesty R7, ktorej poloha je v blízkosti mesta. Zároveň sa vo výhľade uvaţuje s preloţkou cesty I/64 ako nadregionálnej cestnej komunikácie v severojuţnom smere, ktorá by obchádzala mesto po jeho východnej strane. V rámci ţelezničných prepojení leţí mesto na trase IV. multimodálneho koridoru pre ţelezničnú dopravu – trať č. 130. Aj keď mesto má letisko, beţné letecké spojenie je najbliţšie dostupné iba z letísk v Bratislave a Budapešti. V rámci automobilovej dopravy je najlepšia dostupnosť po ceste I/75 a ceste I/64. Spojenie autobusovou dopravou je zabezpečené prímestskými linkami. Vlakové spojenie je zabezpečené EC vlakmi, rýchlikmi a osobnými vlakmi. Letecké spojenie je z letiska M. R. Štefánika v Bratislave (103 km). Časová dostupnosť do mesta Nové Zámky Nové Zámky Bratislava Nitra Dunajská Komárno Šurany Medveďov Štúrovo Streda (hr.priechod) (hr. priechod) 103 km 39 km 66 km 31km 14 km 70 km 50 km Automobil (po I/75) (po I/64) (po I/75) (po I/64) (po I/64) (po II/563 a I/64) (po II/509) 1h 40 min 50 min 1h 25min 40 min 15 min 1 h 10min 55min 3h 20min 2h15min 2h 30min nie je priame nie je spojenie nie je priame Autobus priame 1 h 1 h 15min 25 min min. 2 prestupy 1h 15min spojenie spojenie v Komárne prestup prestup a D.Strede v Komárne v Nitre v Komárne a V. Mederi Vlak - osobný 1h 40min - rýchlik, 1h 37min 50 min nie je priame 30 min 12 min vlakové spojenie 43 min EC 51min - spojenie - - neexistuje 25 min prestup v Komárne
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 141
14.1.1. Cestná doprava Hlavné napojenie Nových Zámkov na nadradenú cestnú sieť zabezpečujú cesty I. triedy a to cesta I/64 Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno a cesta I/75 vedená od cesty I/62 v Sládkovičove do Košíc. V severnej časti mesta sa od cesty I/64 odpája cesta II. triedy II/563, ktorá sa v Kolárove pripája na cestu II/573. V zámeroch rozvoja územia sa plánuje výstavba rýchlostnej komunikácie R7. Trasa tejto rýchlostnej cesty je preferovaná v severnej polohe voči mestu Nové Zámky, v súlade s variantmi A a B spracovanej Technickej štúdie. Pre rýchlostnú komunikáciu R7 sa uvaţuje s kategóriou R24,5/120. Ostatné cesty sú zaradené do siete ciest III. triedy a zabezpečujú pripojenie okolitých obcí na Nové Zámky. Od 1. 5. 2015 platí nové číslovanie ciest III. triedy, preto uvádzame nové aj staré označenie. Sú to: III/1494 (III/064019) Nové Zámky – Nesvady III/1495 (III/064020) Nové Zámky – Šurany III/1525 (III/563001) Nové Zámky – Zemné III/1503 (III/508015) prepojenie I/64 a I/75 v k.ú. Nových Zámkov.
Cestná sieť širšieho územia.
Cesty I. triedy Cesta I/64 prechádza v súčasnosti centrom mesta Nové Zámky. Tvorí hlavnú os cestnej siete v území v smere z juhu na sever a spája mestá Komárno a Ţilina. Po I/64 nevedie ţiadna európska cesta. Trasa je v súčasnosti vybudovaná v kategórii C 9,5 – C 11,5 v extraviláne, na vstupoch do mesta a v rámci mesta ako zberná komunikácia funkčnej triedy B1v kategórii MZ 8,5/50, MZ 15,5/50 a MZ 21,5/50. V Nových Zámkoch sa kriţuje s cestami I/75, II/563 a III/1494 (III/064019), III/1503 (III/508015), III/1495 (III/064020).
142 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Cesta I. triedy 75 spája Lučenec a Sládkovičovo. Jej celková dĺţka je 195,196 km. Úsek Nové Zámky - Lučenec bude v súbehu s plánovanou rýchlostnou cestou R7. V Nových Zámkoch sa cesta I/75 kriţuje s cestami I/64, III/1495 (III/064020), III/1503 (III/508015). Trasa je v súčasnosti vybudovaná v kategórii C 7,5 - 9,5 v extraviláne, na vstupoch do mesta a v rámci mesta ako zberná komunikácia funkčnej triedy B2 v kategórii MZ 8,5/50. Cesty II. triedy Cesta II. triedy 563 prechádza okresmi Nové Zámky a Komárno. Jej dĺţka je 9,343 km a tvorí spojnicu miest Nové Zámky a Kolárovo. Cesta začína v Nových Zámkoch, na kriţovatke s cestou I/64. Vedie juhozápadným smerom k obci Komoča, prechádza cez rieku Váh a končí v Kolárove, na kriţovatke s cestou II/573. Je súčasťou prepojenia na cestu I/63, ktoré (aj keď je vedie po cestách II. a III. triedy) je vyuţívané pre dopravné vzťahy Dunajská Streda – Kolárovo – Nové Zámky. Trasa je v súčasnosti vybudovaná v kategórii C 9,5 v extraviláne na vstupe do mesta a v rámci mesta ako zberná komunikácia v kategórii MZ 8,5/50 a MZ13,5/50. Cesty III. triedy • III/1494 (III/064019)– začína na ceste I/64 v kriţovatke ulíc M. R. Štefánika a Nesvadskej. Vedie smerom na juhozápad cez obec Nesvady a Imel do Hurbanova, kde sa opäť pripája na cestu I/64. Celková dĺţka je 17,318 km. • III/1495 (III/064920) - začína na ceste I/64 v kriţovatke ulíc M. R. Štefánika, SNP a F. Kapisztoryho. Vedie smerom na sever cez obec Bánov do mesta Šurany, kde sa pripája na cestu II/580. Celková dĺţka je 11,874 km. • III/1503 (III/508015) - prepája cesty I/64 a I/75 a na území mesta ju tvorí Dvorská ul. Celková dĺţka je 2,488km. • III/1525 (III/563001) Nové Zámky – Zemné začína na hranici intravilánu na kriţovatke s cestou II/563
14.1.2. Ţelezničná doprava V meste Nové Zámky sa nachádza 5 ţelezničných tratí trať č. 130 Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo trať č. 135 Nové Zámky – Komárno trať č. 140 Nové Zámky – Prievidza trať č. 150 Nové Zámky – Zvolen trať č. 151 Nové Zámky – Zlaté Moravce Trate 130 a 135 patria medzi medzinárodné trate , trate 140, 150 a 151 sú zaradené do siete vnútroštátnych ţelezničných tratí. Najvýznamnejšou je trať medzinárodného významu Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo trať č. 130 ako súčasť IV. multimodálneho koridoru a siete TEN-T. Trať je zároveň súčasťou vybranej siete AGC a AGTC ako trať pre kombinovanú dopravu s označením E-C52 resp. E-C61 (úsek Bratislava – Nové Zámky), Z hľadiska rozvoja ţelezničnej dopravy sa uvaţuje s modernizáciou trate č. 130 na traťovú rýchlosť 160 km/h. Ţelezničná trať č. 135 Nové Zámky –Komárno je vzhľadom na predĺţenie do Maďarska traťou medzinárodného významu. Vo výhľade sa uvaţuje jej zdvojkoľajnením. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 (KURS 2001) ako nadradenej územnoplánovacej dokumentácii je táto trať zaradená do doplnkovej siete TEN-T (predtým TINA). Táto trať je rovnako zaradená do vybranej siete AGC a AGTC s označením E-C61,
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 143
Úsek ţelezničnej trate Nové Zámky – Šurany, ktorý predstavuje tri ţelezničné trate - trať č. 140 Nové Zámky – Prievidza, trať č. 150 Nové Zámky – Zvolen a trať 151 Nové Zámky – Zlaté Moravce. Z uvedených tratí má najväčší význam trať č. 150, ktorá zabezpečuje prepojenie juţného a stredného Slovenska a je zaradená do doplnkovej siete TINA a navrhovaná na zaradenie do siete AGTC.
14.1.3. Cyklistická doprava Nové Zámky aj napriek nesporným predpokladom pre rozvoj cyklistickej dopravy nemajú na území mesta vedené ţiadne značené súvislé cyklistické trasy, ktoré by nadväzovali na cyklistické trasy širšieho územia. V rámci spracovaného ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja boli špecifikované významné cyklotrasy, predovšetkým pozdĺţ tokov riek, ktoré poskytujú najvhodnejšie podmienky pre diaľkovú cyklotrasu na riečnych hrádzach. Pozdĺţ rieky Nitra vedie nadregionálna cyklotrasa Nové Zámky – Nesvady – Martovce – Komárno, pokračujúca na sever k pohoriam Tríbeč, Vtáčnik.
14.1.4. Letecká doprava Napojenie na medzinárodnú leteckú dopravu je moţné z letiska M. R. Štefánika v Bratislave (103km) a z letiska v Budapešti (139km). Na juţnom okraji mesta sa nachádza športové letisko. Dráha letiska je súbeţná s cestou I/64 vo vzdialenosti 170 metrov. Dráha letiska smeruje nad zastavané územie mesta, čo znamená aj obmedzenie výstavby výškových budov v juţnej časti mesta v súlade s ochrannými pásmami . V zámeroch rozvoja sa uvaţuje s moţnosťou vyuţitia letiska pre nepravidelnú leteckú dopravu formou aerotaxi. Rozvoj vyuţitia letiska je závislý na ekonomickom rozvoji mesta. Nárast prevádzky na letisku by mohol viesť k nárastu negatívnych vplyvov dopravy na ţivotné prostredie v meste.
14.1.5. Vodná doprava Mestom preteká rieka Nitra – samotné mesto sa rozprestiera prevaţne na jej pravom brehu. Moţnosť vyuţitia vodnej dopravy je obmedzená na rekreačné a športové aktivity. Mesto Nové Zámky má moţnosť napojenia na vodnú cestu – Váh zaradenú podľa AGN medzi vnútrozemské vodné cesty medzinárodného významu s označením E81. Toto pripojenie moţno realizovať pomocou spojovacieho kanálu Váh – Nitra. Vzhľadom na malé prietokové charakteristiky rieky Nitra nie je moţné predpokladať väčšie vyuţitie tejto rieky pre vodnú dopravu. V zmysle vyhlášky MDVRR SR č. 22/2001 Z .z. je rieka Nitra zaradená ako výhľadovo sledovaná vodná cesta Va.
14.2. Návrh dopravného vybavenia Základné princípy riešenia nadradenej a regionálnej dopravnej infraštruktúry stanovuje ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja so zreteľom na trasy nadradenej dopravnej infraštruktúry medzinárodného významu. V súčasnosti je pre mesto platný ÚPN SÚ Nové Zámky v zmysle Zmien a doplnkov z roku 2006. Poţiadavky na dopravné riešenie SÚ Nové Zámky sú formulované v dokumente "Územný plán mesta Nové Zámky - Zadanie", z mája 2012. Funkcie mesta, ktoré sú miestne a okresné tvoria základ pre stanovenie zabezpečenia dopravných potrieb jednak bývajúceho obyvateľstva a návštevníkov. Dopravný systém sa vo všeobecnosti skladá z viacerých subsystémov automobilová doprava hromadná autobusová doprava
144 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
cyklistická doprava pešia doprava statická doprava ţelezničná doprava letecká doprava vodná doprava
14.2.1. Komunikačná sieť mesta Okresné mesto Nové Zámky je regionálnym centrom, v ktorom sa kumulujú veľké objemy dopravy. Urbanizácia mesta a rozvoj dopravných ciest sú v Nových zámkoch limitované ţelezničnou traťou na severe a riekou Nitra na juhu. Cez rieku Nitra je mesto spojené dvoma cestnými mostmi (na ceste I/64 a ceste I/75). Premostenie cestou II/563 je mimo zastavaného územia mesta. Cestnú sieť riešeného územia tvoria cesty I., II. a III. triedy, ktoré sa pripájajú na nadradený dopravný systém. Základnú komunikačnú sieť mesta tvoria: cesty I. triedy I/64, I/75 cesta II. triedy II/563 dopravnú sieť mesta dopĺňajú cesty III. triedy: III/1494 (III/064019), III/1495 (III/064920) III/1525 (III/563001),III/1503 (III/508015). Urbanistická štruktúra mesta vytvára radiálno-okruţný systém pozostávajúci z troch okruhov a desiatich radiál. Základ komunikačnej siete mesta tvoria prieťahy ciest uvedené vyššie, ktoré podľa urbanisticko-dopravnej funkcie sú zaradené do funkčnej skupiny "B1" (cesta I/64 a I/75) a funkčnej triedy „B2“ (cesta II/563). Cestná sieť ciest I. a II. triedy nie je v priamom dotyku s centrom mesta, ale jej vplyv na CMZ sa prejavuje predovšetkým na prepojovacích radiálach. Poloha cesty I/64 je z hľadiska dopravného ako aj urbanistického nevyhovujúca a vzhľadom na rastúcu intenzitu dopravy sa čoraz naliehavejšie javí potreba realizovať preloţku cesty I/64. Poloha preloţky cesty I/64, resp. cesty nadregionálneho významu v koridore cesty I/64 je v súčasnosti stabilizovaná v ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja. Z tohto dôvodu sa z predpokladu novej tranzitnej trasy cesty mimo jeho územie vychádza pri návrhu koncepcie dopravy. Cesta II/563 doplnená sieťou miestnych obsluţných komunikácií tvorí časť komunikačnej siete mesta, ktorá svojou polohou zabezpečuje okrem prevedenia tranzitnej dopravy územím (smer Kollárovo) aj funkciu obsluţnú pre objekty spoločenského charakteru a obchodnej siete umiestnených v CMZ. Cesta II/563 nespĺňa svojimi stavebno-technickými danosťami poţadované parametre pre miestne komunikácie funkčnej triedy "B2" v zmysle platných noriem STN 73 6110 (pri zváţení príslušných článkov a ustanovení normy STN 73 6101). Výhľadovo túto komunikáciu môţeme zaradiť v zmysle STN 73 6110 ako komunikáciu funkčnej triedy "B2“ (v úseku ulice J. Simora – triedy „B3“) a kategórie MZ 8,5/50. Komunikácia je čiastočne upravená chodníkmi šírky cca 2,00 m a lemovaná zeleným pásom doplneným alejou stromov. Pre mesto Nové Zámky je charakteristická CMZ s historickým jadrom, ktoré je uzatvorené v 6-uholníkovom vnútornom dopravnom kruhu, ktorý v súčasnosti umoţňuje prístup do najuţšieho centra mesta všetkým druhom dopravy. Komunikácie v tomto priestore moţno charakterizovať ako miestne komunikácie obsluţné, funkčnej triedy C2 – C3, ktoré sú doplnené komunikáciami funkčnej triedy D1 so šírkou hlavného dopravného priestoru 4,00m. V súčasnosti stredom historického jadra prechádza MHD, ktorá bude v návrhu vylúčená a presmerovaná na vnútorný okruh okolo historického jadra.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 145
Kategórie existujúcich komunikácií vo väčšine prípadov nezodpovedajú v súčasnosti platnej STN 736110, preto ich presné zaradenie do funkčných tried ako aj stanovenie príslušnej kategórie je problematické.
14.2.2. Dopravné vzťahy V súčasnosti nie sú k dispozícii aktuálne dopravné údaje, ktoré by poskytli informácie o smerovaní dopravy na území mesta, o jej zdrojovej, cieľovej a tranzitnej doprave. Jedinými dostupnými údajmi sú údaje, ktoré spracovala SSC v rámci smerového prieskumu v roku 2007 a celoštátneho sčítania dopravy v roku 2010. Spracovaný generel dopravy (GDP) z roku 1996 s prognózou pre rok 2010 uţ neposkytuje údaje, ktoré by mohli byť relevantným podkladom. Vzhľadom na významné zmeny v rozvoji automobilovej dopravy, ktoré prebehli od spracovania generelu, by bolo potrebné vykonať na území mesta aktuálne sčítanie dopravy. Pre spracovanie podkladov pre ÚPN mesta Nové Zámky z údajov zo sčítania, realizované Slovenskou správou ciest (SSC) – smerového prieskumu z roku 2007 a celoštátneho sčítania dopravy (CSD) z roku 2010. Rozsah a podrobnosť CSD je zameraná na profilové sčítanie automobilovej dopravy. Do mesta vchádza viacerými vjazdmi, ktoré sú dopravne pomerne rovnocenné. Ich význam je znázornený hodnotou intenzity dopravy smer intenzita vo voz/24 v profile – rok 2010 I/64 zo smeru Hurbanovo 10 808 I/64 zo smeru Šurany 7 764 I/75 zo smeru Tvrdošovce 7 817 I/75 zo smeru Dvory nad Ţitavou 7 897 II/563 zo smeru Kolárovo 2 665 III/64020 zo smeru Šurany 3 566 III/64019 zo smeru Nesvady 4 001
Celkovo moţno skonštatovať, ţe najväčším zdrojom a cieľom je širšie centrum mesta. Najviac je zaťaţená cesta I/64, reprezentovaná ul. Výpalisko, SNP, F. Kapisztóryho a Komárňanskou cestou. Táto trasa tvorí aj najzaťaţenejšiu trasu mesta. Najväčšia intenzita dopravy na tejto trase je na Komárňanskej ceste v úseku: kriţovatka s Dvorskou cestou - koniec intravilánu mesta. Intenzita dosiahla v roku 2010 počet 16 631voz/24 v oboch smeroch. Ide o priemyselnú časť mesta s mnohými prevádzkami, ktoré sú nielen zdrojom pracovných príleţitostí, ale sú počas dňa navštevované klientmi. Iba o niečo niţšie zaťaţenie je na ostatných úsekoch cesty I/64 na celom prieťahu mestom. Intenzita dopravy sa tu pohybuje od 15 239 - 15 577 voz/24h v profile. Dopravne je kapacita celého úseku cesty I/64 obmedzená svetelne riadenými kriţovatkami. Na úseku sa nachádza aj viac neriadených kriţovatiek, ktoré naopak výrazne obmedzujú kapacitu vjazdov z vedľajších komunikácií. V meste je vybudovaných viac okruţných kriţovatiek, ktoré zlepšujú dopravné podmienky pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Intenzita a vývoj dopravy na dotknutej sieti za posledných 5 rokov RPDI RPDI Kategória koef.201 FT 2005 2010 (existujúca) 0/2005 Voz/24h Voz/24h č. spolu/NA spolu/NA cesta úsek spolu úseku % %
Palárikovo – Nové Zámky I/75 81390 C9,5/70 5499 7847 1.43
Nové Zámky, intravilán - od kriţ s I/64 a MZ 24,5/50 I/75 po kriţ. s III/064020 83941 B1 4746 7773 1.64 MZ16,5/50 (ul. Slovenského národného povstania)
146 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
RPDI RPDI Kategória koef.201 FT 2005 2010 (existujúca) 0/2005 Voz/24h Voz/24h č. spolu/NA spolu/NA cesta úsek spolu úseku % % Nové Zámky – kr. s cestou III.triedy I/75 83946 MZ 9/60 B1 4242 5303 1.25
Šurany – Nové Zámky I/64 80470 C9,5/70 9252 7764 0.84
Nové Zámky, intravilán - od kriţ.I/64 a MZ 24,5/50 I/64 80453 B1 13857 15239 1.14 I/75 po kri. I/64 a II/563 Nové Zámky, intravilán - od s III/64020 po I/64 s III/508015 80455 MZ16,5/50 B1 16246 15439 0.95 (ul. Slovenského národného povstania) Nové Zámky, intravilán - od s III/64020 po s III/508015 80454 MZ11,5/50 B1 15429 15577 1,01
(ul.Kapistóryho) Nové Zámky, intravilán - od s III/508015 MZ 24,5/50 I/64 po koniec mesta 80451 B1 13612 16631 1.19
(Kapistóryho) Nové Zámky – Bajč I/64 80459 C 11,5/80 9907 10808 1.09
Nové Zámky, intravilán - od kriţ s cestou II/563 83167 MZ8,5/50 B2 1366 1658 1.21 I/64 po Gúgsku ul. Nové Zámky, intravilán - Gúgska ul. po II/563 83150 MZ8,5/50 B2 1214 2546 2.10 koniec mesta Koniec mesta NZ - Nový Gúg II/563 82620 C 9,5/70 1937 2665 1.38
Nové Zámky, intravilán - od kriţ s .I/64 po III/1495 83181 MZ8,5/50 B3 8855 8000 0.90 III/064020 koniec mesta Koniec mesta NZ – Šurany III/1495 83170 C 7,5/60 3538 3566 1.01 III/064020 Koniec mesta NZ - hranica okresu III/1494 83079 C 7,5/60 3194 4001 1.25 III/064019 od kriţ s.I/64 po kriţ s a I/75 III/1503 82281 MZ8,5/40 B3 7208 6890 0.96 III/508015 Ako je vidieť z vývoja dopravy na ceste I/64 doprava rastie pomalším tempom, ako doprava na ceste II/563. Tento vývoj je spôsobený väčšími väzbami na smer Kolárovo - Dunajská Streda. Po výstavbe rýchlostnej cesty R7 bude táto doprava vstupovať do mesta, alebo v prípade tranzitnej dopravy vyuţívať cestu I/64.- V roku 2007 bol vykonaný prieskum smerovania dopravy vo vybraných mestách Slovenska, medzi ktorými boli aj Nové Zámky. Aj keď prieskum bol vykonaný iba na hraniciach mesta, bez kontrolných vnútorných stanovíšť a výsledky moţno povaţovať iba za informatívne, dáva určitý obraz o tranzitných vzťahoch v území. Z výsledkov smerového prieskumu (SSC 2007) vyplýva, ţe mesto Nové Zámky je veľkým zdrojom a cieľom dopravy. Dominantný tranzitný smer je smer po ceste I/75 Šaľa – Čaka, ktorý predstavuje cca 3,5% celkového objemu dopravy na ceste I/75. Cesta I/75 prechádza okrajom mesta a vyznačuje sa najvyšším tranzitom. Problémom tejto trasy sú podjazdy pod ţeleznicou, ktoré nevyhovujú nákladnej doprave, preto nákladná doprava vyuţíva cestu I/64 a úrovňovými priecestiami prechádza cez ţeleznicu a opäť na cestu I/75. Čistý tranzit po ceste I/64 cez mesto predstavuje cca 2%. Z uvedených zaťaţení a aj vyuţívania komunikácií v rámci mesta vyplýva, ţe najsilnejšie tranzitné dopravné prúdy prechádzajú okrajom centrom mesta (Ul. Slovenského národného povstania a Kapisztóryho ul.) a negatívne pôsobia na obyvateľov tejto časti mesta. Je preto potrebné v návrhu riešenia uvaţovať s odklonením tranzitnej dopravy a umoţniť spomalenie prejazdu a vytvorenie priestoru pre nemotoristické druhy dopravy (cyklisti, peší) a statickú dopravu. Odklon dopravy by umoţnil upraviť ul. Slovenského národného povstania na mestskú triedu tak, ako si jej poloha a potreba vyţaduje.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 147
Podľa CSD v roku 2010 hodnoty intenzity dopravy na prejazde mestom cca 15 500 – 16 000 voz/deň. Pre dopravnú situáciu v meste bude mať výrazný vplyv vybudovanie rýchlostnej cesty R7. Jej poloha vo väzbe na Nové Zámky je situovaná do severnej polohy v zmysle variantov A a B spracovanej Technickej štúdie. Rýchlostná cesta R7 vytvorí chýbajúce prepojenie medzi Dunajskou Stredou a Novými Zámkami, ktoré je v súčasnosti realizované cez Kolárovo a do mesta NZ vstupuje po ceste II/563. Napojenie mesta Nové Zámky z rýchlostnej cesty R7 je navrhované v MÚK Nové Zámky a doprava v smere na juh bude prechádzať po ceste I/64 cez mesto. Výstavbou rýchlostnej cesty R7 moţno predpokladať nárast predovšetkým nákladnej dopravy v smere sever – juh vzhľadom na vyuţívanie rýchlostného ťahu a následný rozptyl do okolitého územia. Zvýšenie dopravy na prejazde mestom by predstavovalo vo výhľade cca roku 2020 nárast dopravy asi o 1 600 – 2 000 vozidiel/deň, pričom z tohto počtu by cca 350 tvorili nákladné vozidlá. Priťaţenie súčasného prieťahu cesty I/64 predpokladanými hodnotami by znamenalo zhoršenie uţ aj tak zlej situácie v doprave mesta. Je preto potrebné zváţiť riešenie, ako eliminovať zhoršujúcu sa dopravnú situáciu, ktorá je spôsobená tranzitnou dopravou, či uţ v zmysle širších vzťahov, alebo tranzitu cez centrum mesta.
14.2.3. Koncepcia riešenia komunikačnej siete mesta Koncepciu riešenia komunikačnej siete mesta v zásadnej miere ovplyvňuje nová poloha cesty I/64, ktorá je plánovaná mimo územia mesta a znamenala by pozitívnu zmenu dopravných vzťahov v meste. Jej výstavba sa podľa spracovanej DÚR predpokladala v roku 2015 (spracovateľom projektovej dokumentácie je spoločnosť Terraprojekt). Jej sprevádzkovanie sa do roku 2015 neuskutočnilo a nový horizont výstavby nie je presne stanovený. S novým cestným prepojením uvaţuje vo výhľade aj ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja (v súlade s návrhom KURS 2001). S touto cestou je uvaţované ako so „severojuţnou výkonnou nadregionálnou cestnou komunikáciou“. V začiatočných obdobiach projektovania bola navrhovaná aj ako rýchlostná cesta. V súčasnosti sa s ňou uvaţuje ako s preloţkou cesty I/64. Jej šírkové usporiadane počíta so 4-pruhovou komunikáciou s mimoúrovňovými kriţovatkami, ale jej konečná úprava bude navrhnutá v závislosti na intenzite dopravy - minimálne C11,5/80. Vedenie je uvaţované po východnom okraji mesta, ako východný obchvat Nových Zámkov v dl. 8,6 km a ďalším vedením trasy východne od existujúcej cesty I/64 v dĺţke 19,9 km s východným obchvatom Komárna, s vybudovaním nového hraničného priechodu do Maďarska a následným napojením na medzinárodnú trasu E75–E60. Trasa preloţky cesty I/64 bude preverená aj Štúdiou realizovateľnosti, ktorá sa plánuje spracovať v priebehu roku 2016. Z polohy novej cesty I. triedy I/64 vyplýva aj potreba nových napojení na komunikačnú sieť mesta. Táto skutočnosť sa premietla do návrhu komunikačnej siete mesta. Na základe predpokladu, ţe tranzitná doprava bude vylúčená z hlavnej osi mesta bola navrhnutá koncepcia riešenia komunikačnej siete mesta, ktorá vychádza z moţnosti, vyuţitia, resp. doplnenia existujúcej komunikačnej siete mesta tak, aby poskytla bezpečný a dopravne vyhovujúci priestor pre obyvateľov a návštevníkov mesta. Po preloţení cesty I/64 do novej polohy na východnej strane mesta sa uvoľní hlavná dopravná os od tranzitnej dopravy a bude moţné vytvoriť priestor pre zariadenia cyklistickej a statickej dopravy. Nová poloha cesty I/64 si vyţiada nové dopravné väzby na komunikačnú sieť mesta a preto bude potrebné posilniť dopravné prepojenia týmto smerom. Vedenie preloţky cesty I/64, vrátane riešenia kriţovatiek bolo do ÚPN mesta
148 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
prevzaté z Technickej štúdie I/64 Komárno-hranica – Nitra – Hlohovec – D1, ktorú spracovala spoločnosť Terraprojekt a.s., 2012 Základ komunikačného systému bude navrhovaný tak aby v cieľovom stave vytvoril ucelený dopravný systém skladajúci sa z dopravných okruhov okolo mesta a priečnych prepojení, ktoré budú mať zbernú funkciu a sústavy obsluţných komunikácií, ktoré umoţnia určité obmedzenia a skľudnenie dopravy. Novým prvkom bude zmena lokality Autobusovej stanice, ktorá vo svojej novej polohe umoţní priamy kontakt s existujúcou Ţelezničnou stanicou a zabezpečí priamy prestupový uzol medzi ţeleznicou, prímestskou autobusovou dopravu a MHD. Na základe poţiadavky mesta Nové Zámky bola Autobusová stanica lokalizovaná pred ţelezničnú stanicu na v súčasnosti existujúce parkovisko. Modernizácia ţelezničnej trate č. 130 si bude vyţadovať rekonštrukciu úrovňových priecestí na mimoúrovňové. Táto prestavba umoţní vytvorenie nových bezkolíznych kriţovaní so ţeleznicou, ktorých parametre budú spĺňať podmienky pre prejazd ťaţkej nákladnej dopravy. Hlavné cestné prepojenia popod teleso ţeleznice (cesta I/75, Ţofiina osada a III/1494, Šurianska) uvedené parametre v súčasnosti nespĺňajú. Nie všetky priecestia budú rekonštruované a prípadné zrušené priecestia bude potrebné nahradiť inou trasou. Koncepcia cestnej siete počíta s výrazným zlepšením podmienok pre cyklistickú dopravu a vyuţívanie bicykla ako dopravného prostriedku na kaţdodenné cesty. Veľký dôraz sa bude klásť na bezpečné usporiadanie komunikácií a odstránenie kolíznych a nehodových miest. V Nových Zámkoch sa predpokladá rozvoj bývania, sluţieb a aktivít, súvisiacich s priemyslom. Bývanie je rozptýlené v severnej časti mesta, priemysel bude sústredený do juţnej oblasti mesta, kde je uţ existujúce priemyselné zázemia a tieţ moţnosti pre ďalší rozvoj. Najväčšie zámery týkajúce sa bytovej výstavby sa sústreďujú do severozápadnej časti mesta a budú realizované formou rodinnej zástavby. Dve lokality v blízkosti Andovskej a Paţitnej ul. budú poskytovať bývanie v bytových domoch pre cca 1 800 obyvateľov. Bývanie bude doplnené občianskou vybavenosťou. Realizácia týchto zámerov spôsobí zvýšenie intenzity dopravy vo vzťahu k samotným lokalitám bývania, ale aj v širšom centre. Z tohto dôvodu sa kladie dôraz na vhodné prepojenie mestských okruhov, ale aj dobré prepojenie mesta a nových lokalít pomocou MHD. Rozvoj sa predpokladá aj v oblasti rekreácie a športu. Pre tieto funkcie sú je stanovené lokality v blízkosti rieky Nitry - oproti existujúceho štadiónu a v okolí areálu kúpaliska. V návrhu dopravného riešenia sú zohľadnené potenciálne kapacity všetkých rozvojových plôch. Nový komunikačný systém umoţní prerozdelenie dopravy do viacerých koridorov, presmeruje dopravu, ktorá nemá vzťah priamo k centru mesta na jeho okraje. Uvoľnená kapacita bude slúţiť cieľovej doprave do širšieho centra. Návrh vytvára nové funkčné zaradenie jednotlivých komunikácií a vytvorenie novej hierarchie existujúcej komunikačnej siete mesta. Nové zámery a ich obsluha dotvára ucelený systém komunikácií, ich prepojenie nielen automobilovou, ale aj MHD a cyklistickou dopravou. Dostatočný priestor pre statickú dopravu v okolí centra zjednoduší parkovanie vozidiel a zníţi počet jázd pri hľadaní parkovacieho miesta.
14.2.4. Návrh dopravného riešenia Preloţka cesty I/64 v zmysle platného ÚPN VÚC Nitriansky kraja, vedená v polohe na okraji mesta ako východný obchvat Nových Zámkov.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 149
Okruţný systém mesta, pozostávajúci z troch základných okruhov. Jednotlivé okruhy sú vzájomne prepojené cestnými úsekmi, ktoré v predĺţení potom tvoria radiály vychádzajúce z mesta. Tieto úseky medzi jednotlivými okruhmi sú diferencované podľa významu. • Vnútorný kruh, s obsluţnou funkciou centra je tvorený existujúcim jednosmerným okruhom ciest okolo jadra. • Stredný kruh zabezpečujúci distribúciu do centra a do obytných súborov • Vonkajší okruh, ktorý okrem distribučnej funkcie by mal mať aj zbernú funkciu Modernizácia ţelezničnej trate 130 a s tým spojená rekonštrukcia úrovňových priecestí na bezkolízne kriţovanie so ţelezničnou traťou Zmena polohy Autobusovej stanice. Modernizácia MHD dopravy a príprava na integrovaný systém HD. Vytvorenie podmienok pre rozvoj cyklistickej dopravy (pravidelnej aj rekreačnej) Vytvorenie podmienok pre rekreačné vyuţitie rieky Nitra
Komunikačná sieť Základné technické normy a technické predpisy, ktoré sa dotýkajú plánovania cestnej infraštruktúry sú: STN 73 61 000 Názvoslovie pozemných komunikácií – 01.06. 2003 STN 73 6101/01 Projektovanie ciest a diaľnic – 01. 07. 2009 STN 73 6102/O1 Projektovanie kriţovatiek na pozemných komunikáciách- 01. 01. 2004 STN 73 6110/Z2 Projektovanie miestnych komunikácií - 01.02.2015 TP 16/2015 Výpočet kapacít pozemných komunikácií –platnosť od 31. 12. 2015 V návrhu komunikačnej siete dochádza k zásadnej zmene, nakoľko návrh vynecháva novú zbernú komunikáciu B1, ktorá je uvedená v predchádzajúcom ÚPN mesta, ako aj v ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja. Odklon dopravy bude zabezpečovať plánovaná preloţka cesty I/64 – východný obchvat mesta. Po realizácii východného obchvatu bude pôvodná cesta I/64 na území mesta preradená do siete ciest II. triedy ako cesta II/509. Jednotlivé komunikácie boli zaradené do funkčných tried podľa ich dopravného významu. Vychádzalo sa z platných noriem STN 73 6101 a 73 6110 Podľa dopravno-urbanistického riešenia sa miestne komunikácie rozdeľujú do nasledovných funkčných skupín: A – rýchlostné s funkciou dopravno-spojovacou (A1, A2, A3) B – zberné s funkciou dopravno-obsluţnou (B1, B2, B3) C- obsluţné, s funkciou obsluţnou (C1, C2 a C3) D – nemotoristické, s funkciou pobytovou (D1 – upokojené komunikácie D2 – cyklistické komunikácie D3 komunikácie pre chodcov) Komunikácie A a B tvoria základný komunikačný systém (ZAKOS) Prieťahy ciest I. triedy boli zaradené do funkčnej triedy mestských komunikácií B1, cesty II. triedy boli zaradené do funkčnej triedy mestských komunikácií B2 a prieťahy ciest III. triedy boli zaradené do funkčnej triedy mestských komunikácií B2 a B3. STN 736110umoţňuje zaradenie ciest III. triedy s niţšou dopravnou záťaţou do novej funkčnej triedy B3, ako aj zaradenie ciest II. triedy do funkčnej triedy B2 s podmienkou, ţe intenzita dopravy neprekročí prípustnú intenzitu zvolenej kategórie.
150 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Komunikácie navrhovaných okruţných systémov boli doplnené tangenciálnymi komunikáciami, ktoré nadväzujú na existujúci komunikačný systém. Sú vytvorené rekonštrukciami a novými úsekmi miestnych zberných a obsluţných komunikácií funkčnej triedy B2 a C1. Celý systém je doplnený komunikáciami niţšej funkčnej triedy (FT) C2 a C3.
Rýchlostná cesta R7 V súčasnej dobe sa pripravuje trasa rýchlostnej cesty R7 v kombinovanej polohe pôvodných variantov leţiacich na sever od Nových Zámkov. V súčasnosti je preferovaná trasa vedená od hranice Trnavského samosprávneho kraja juţne od Nededu, ďalej severne od Nových Zámkov, Bešeňova, Kolty a Čaky, juţne od Tekovských Luţian a Jura nad Hronom a severne od Demandíc, Horných Semeroviec a Horných Turoviec. Mesta Nová Zámky sa dotýkajú 2 stavebné úseky rýchlostnej cesty R7 – úsek Dunajská Streda – Nové Zámky a úsek Nové Zámky – Čaka Pre úsek rýchlostnej cesty R7 Dunajská Streda – Nové Zámky, ako aj pre úsek Nové Zámky – Čaka je predpokladaný termín začiatku výstavby rok 2020. Cesta je navrhovaná v kategórii R 24,5/120. Rýchlostná cesta má celoštátny význam na podstatnom zlepšení dopravnej dostupnosti všetkých území na juţnej strane Slovenska. R7 bude slúţiť predovšetkým tranzitným jazdám, ktoré si vyţadujú priame a čo najkratšie trasovanie. Vo výsledku bude rýchlostná cesta R7 nahrádzať, dnes plne vyťaţenú cestu I/75. Bude mať veľký význam na zníţení cestovného času medzi oblasťou Nové Zámky, Ţeliezovce, Šahy a čiastočne Levice. Nahradí v sieti chýbajúce prepojenie Dunajská Streda – Nové Zámky, v súčasnosti realizované cez Kolárovo.
Preloţka cesty I/64 (východný obchvat Nových Zámkov) Podľa zámeru SSC, je plánovaná ako štvorpruhová, vedená podľa potreby v novom telese. Táto komunikácia bude vytvárať kvalitatívne novú dopravnú os prechádzajúcu od severu na juh s prepojením na maďarskú cestnú sieť. Pre uvedenú cestu bola v roku 2012 spracovaná TŠ I/64 Komárno – Nitra – Hlohovec (spracovateľ TERRAPROJEKT, a.s.), ktorá uvaţuje s prepojením cesty I/64 na diaľnicu D1. V ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja je cesta vedená vo východnej časti územia a obchádza dotknuté obce. V tejto polohe preloţku cesty I/64 akceptuje aj predkladaný ÚPN mesta Nové Zámky. Napojenie mesta Nové Zámky na preloţku cesty I/64 je navrhované v štyroch kriţovatkách, pričom kriţovatka pri obci Bajč je uţ mimo riešeného územia, ale dopravne má vplyv na vjazd do mesta z juţnej strany. Kriţovatka na severe mesta je tvorená trubkovou kriţovatkou, ktorá sa privádzačom pripája do kriţovatky ciest: I/75, existujúca I/64 a ul. Vinohrady. Zmenou polohy trasy cesty I/64 a jej napojením na existujúcu sieť vznikne prepojenie piatich ramien • privádzač z preloţky cesty I/64 • existujúca cesta I/75 zo smeru Tvrdošovce • bývalá cesta I/64 (zmena na obsluţnú zaslepenú komunikáciu) • bývalá cesta I/64 (Nitrianska cesta – cesta I/75). Kriţovatka je vzhľadom na počet ramien a ich význam navrhovaná ako okruţná. Jej parametre budú predmetom príslušnej PD. Kriţovatka s cestou III/1494 (Šurianska cesta) je tvorená ½ štvorlístkovou kriţovatkou. Na cestu III/1494 je pripojená úrovňovými kriţovatkami. Kriţovatka by umoţňovala prepojenie východnej časti a centra mesta. V súčasnosti cesta III/1495 mimoúrovňovo kriţuje ţelezničnú trať 130. Podjazd pod traťou
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 151
nevyhovuje prejazdu ťaţkej nákladnej dopravy a z tohto dôvodu je prístup do mesta po tejto trase pre nákladnú dopravu obmedzený. Kriţovatka s cestou I/75 je tvorená diamantovou kriţovatkou. V blízkosti cesty I/75 odbočuje do Nových Zámkov cesta III/1503. Cesta 2x úrovňovo kriţuje ţelezničnú trať (trať č. 130 a č. 135). Cesta by po úprave kriţovatky s cestou I/75, rekonštrukciou do zodpovedajúcej kategórie a pri mimoúrovňovom kriţovaní tratí 130 (mimoúrovňový prejazd bude súčasťou modernizácie ţelezničnej trate) a 135 (bolo by vhodné rovnako aj tento priechod riešiť mimoúrovňovo), slúţila ako hlavné prepojenie preloţky cesty I/64 a priemyselnej oblasti na juhu Nových Zámkov. Uvedený prístup by zároveň zníţil dopravné zaťaţenie na prejazde cez obec Bajč, kadiaľ by bez uvedeného prepojenia smerovala doprava od Komárna do juţnej časti Nových Zámkov. Preloţka cesty I/64 je navrhovaná v kategórii C 22,5/80. Trasa preloţky cesty I/64 bude preverená aj Štúdiou realizovateľnosti, ktorá sa plánuje spracovať v priebehu roku 2016. Variant trasy, ktorý bude výsledkami Štúdie realizovateľnosti „Cesta I/64 hranica SR/MR-Komárno-Nitra-Hlohovec-D1“ odporučený, bude následne prevzatý do Zmien a doplnkov ÚPN mesta.
Cesta I/75 Pre cestu I/75 uvaţovať výhľadové šírkové usporiadanie v kategórii MZ 14/60, MZ 13,5/60.
Okruţný systém mesta Vnútorný okruh Jeho funkciou bude obsluha centra mesta a je tvorený existujúcim jednosmerným okruhom ciest okolo jadra. Je tvorený ulicami Tureckou, Váradayho, Pod kalváriou, Forgáchovou baštou a Českou baštou. Šírkové usporiadanie umoţní vedenie automobilovej dopravy, ako aj MHD. Parkovanie vozidiel bude organizované v parking garáţach a na parkoviskách na okraji okruhu. Jednosmerné vedenie okruhu bude zachované. Parametre komunikácií na okruhu: Kategória: MO 8/40, C2 Základná návrhová rýchlosť: (vn) 40 km/h Poţadovaná rýchlosť pri beţných podmienkach vp = 40 km/h Poţadovaná rýchlosť pri sťaţených podmienkach: vp min = 30 km/h Stredný okruh Jeho funkciou bude distribúcia dopravy do centra a do obytných súborov a je tvorený ul. T. G. Masaryka, Svätoplukova, Podzámska, Gogoľova, G. Bethlena, Kasárenska a P. Blahu ul. J. Simora, Bernolákovo námestie. Parametre komunikácií na okruhu: Kategória: MZ 8.5/40(50), B3 Základná návrhová rýchlosť: (vn) 40 (50) km/h Poţadovaná rýchlosť pri beţných podmienkach vp = 40 km/h Poţadovaná rýchlosť pri sťaţených podmienkach: vp min = 30 km/h Na okruhu je, v súlade s ÚPN CMZ, vedená náučná cyklistická trasa. Vonkajší okruh Okruh je situovaný bliţšie k centru a kopíruje zauţívané dopravné trasy v meste - okrem distribučnej funkcie má aj zbernú funkciu. Je vedený cez Krátku ul., Nitriansku cestu (II/563), J. Simora, Gúgsku cestu, Gúgsky priechod, ul. S. H. Vajanského,
152 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Nábreţnú ul., Komárňanskú, Kapisztóryho ul., SNP a Výpalisko ku kriţovatke s Krátkou. Parametre komunikácií na okruhu: Kategória: MZ 13,5/50 - MZ 8.5/50, B2 (zníţenie počtu pruhov na existujúcej ceste I/64 je moţné aţ po výstavbe východného obchvatu mesta – preloţky I/64) Základná návrhová rýchlosť: (vn) 50 km/h Poţadovaná rýchlosť pri beţných podmienkach vp = 40 km/h Poţadovaná rýchlosť pri sťaţených podmienkach: vp min = 30 km/h Prepojenia medzi vnútorným a stredným okruhom vo funkčnej triede C2 budú tvorené ulicami Petőffiho, G. Czuczora, Ţerotínovou baštou, Komárňanskou a Ernestovou baštou. Prepojenia vonkajšieho a stredného okruhu vo funkčnej triede B3 tvorené ulicami T.G. Masaryka, Gogoľova, Komárňanská, G. Bethlena - oba okruhy sú v dotyku v kriţovatke Gúgska, Simora a G. Czuczora
Nové komunikácie funkčnej triedy (FT) B Cesta III/1495 ktorá bude tvoriť napojenie nových priemyselných areálov (B3)
Nové komunikácie funkčnej triedy (FT) C prepojenie Andovskej, Cintorínskej ulice, Slovenskej ul. a Nitrianskej cesty (C2). Predĺţenie Ul. Vinohrady (C2) Nová sieť obsluţných komunikácií v súvislosti s rodinnou zástavbou s napojením na Slovenskú ul., Holubyho ul. (C3 a D1). Väčší dôraz je kladený na upokojovanie dopravy. Viaceré komunikácie v nových obytných súboroch sú navrhované v kategórii D1 a ako obytné ulice s obmedzeným prístupom automobilovej dopravy.
Prejazdy cez ţelezničnú trať Prejazdy cez ţelezničnú trať sú navrhované na miestach Existujúci podjazd na ceste I/75 – parametre podjazdu obmedzujú prejazd nákladnej dopravy. Existujúci podjazd na ceste III/1495 (III/064920) – Šurianska – parametre podjazdu obmedzujú prejazd nákladnej dopravy. Nové mimoúrovňové kriţovanie s cestou III/1503 (III/508015) (v rámci rekonštrukcie trate č.130). Nakoľko s touto cestou sa uvaţuje ako s hlavným príjazdom z preloţky I/64, je nutné mimoúrovňovo riešiť aj prejazd cez trať č. 135. Navrhujeme zrušiť priecestie v predĺţení Budovateľskej ul., kde je navrhovaná OK. Napojenie by bolo riešené z cesty III/1503 (III/508015). Obe priecestia na Bešeňovskej ceste je potrebné viesť podpovrchovo (vzhľadom na ich vzdialenosť) a to aj pod ţeleznicou, aj pod navrhovanou zbernou komunikáciou. Priecestie pod traťou č. 130 by bolo súčasťou rekonštrukcie trate na rýchlosť 160km/h. Alternatívou je zrušenie priecestí a presmerovanie dopravy cez Dvorskú cestu. Usporiadanie navrhovanej komunikačnej siete s označením funkčných tried je uvedené v grafickej časti vo výkrese č 3a „Verejné dopravné vybavenie“. Rozvoj aktivít na okraji mesta umoţní hlavné smerovanie dopravy na vonkajší okruh, ale vzťah k centru bude klásť zvýšené nároky na prepojovacie komunikácie – tangenty. Ako bolo vyššie uvedené, pre hlavné prepojenie vonkajšieho a stredného okruhu sú navrhované zberné komunikácie (B3) a obsluţné komunikácie (C2). Hlavnú obsluhu územia budú zabezpečovať komunikácie zaradené do funkčnej triedy C2. Budovateľská ul., Viničná ul. s prepojením na Bešeňovskú cestu. Ul.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 153
Holubyho, Šulekova, Dostojevského Kmeťova, Slovenská a Hradná. Do uvedenej FT bude zaradené pripojenie na novo navrhovanú autobusovú stanicu. Navrhovaný komunikačný systému mesta umoţní prerozdelenie dopravy na území mesta tak, aby bolo moţné zvládnuť výhľadové dopravné nároky a zachovať aj únosnú dopravnú situáciu. Významný podiel na odľahčení súčasného hlavného dopravného ťahu cez Nové Zámky bude mať východný obchvat mesta (preloţka cesty I/64). Do jeho realizácie je potrebné zachovať funkciu existujúcej cesty I/64 ako zbernej komunikácie B1. Na rozdiel od predchádzajúceho ÚPN mesta, nie je moţný odklon dopravy, ktorý umoţnila nová zberná komunikácia B1. Návrh je preto vo väčšej miere viazaný na východný obchvat mesta. V rámci etapizácie výstavby cestnej siete sa v návrhu predpokladá nasledovná postupnosť: Výstavba rýchlostnej cesty R7, ktorá má nahradiť chýbajúce kapacitné spojenie v smere Dunajská Streda – Nové Zámky (predpoklad začatia výstavby – rok 2020). Po sprevádzkovaní R7 nastane zvýšenie tranzitnej dopravy na existujúcej ceste I/64. Z tohto predpokladu vyplýva vylúčenie tranzitnej dopravy aj z existujúcej cesty I/64, čo je nutné zabezpečiť východným obchvatom mesta - preloţkou cesty I(64 (potrebné zrealizovať do konca realizácie R7). Výstavba komunikačnej siete v súvislosti s novými investíciami v oblasti bývania, vybavenosti a priemyslu Modernizácia ţelezničnej a s tým súvisiace mimoúrovňové riešenie prejazdov cez ţeleznicu V súlade s výstavbou komunikačnej siete mesta realizovať príslušné kriţovatky, cyklotrasy a objekty statickej dopravy.
Kriţovatky Tvar kriţovatiek, uvedený v návrhu ÚPN mesta je treba povaţovať za orientačný (v prípade cesty I/64 prevzatý zo spracovanej technickej štúdie Terraprojekt) a je ho potrebné definitívne určiť aţ na základe výsledkov kapacitného posúdenia podľa platných TP a STN 73 6102 vo vyšších stupňoch projektovej dokumentácie.
14.2.5. Statická doprava Súčasná situácia v oblasti statickej dopravy sa vyznačuje intenzívnym vyuţívaním verejných komunikácií na parkovanie a neusporiadanosťou verejných parkovísk. Hustota inštitúcií a obchodov v centrálnej mestskej zóne (CMZ), predovšetkým na pešej zóne, spôsobuje veľký dopyt po parkovacích miestach na jej obvode. Komunikačný systém okolo CMZ je riešený jednosmerne ako okruh s ponukou spoplatnených parkovacích miest. Na 2-pruhovej komunikácii sa vyuţíva 1 pruh na parkovanie, aj keď nie je označený ako parkovací priestor. Prístup do CMZ je automobilovej doprave čiastočne umoţnený a aj tu je zavedený systém jednosmerných komunikácií. Vysoké poţiadavky na parkovacie miesta a obsadenosť parkovacích plôch má za následok: predĺţenie ciest pri hľadaní voľných plôch na parkovanie, zvýšenie dopravy v centre mesta vyuţívanie plôch miestnych komunikácií a plôch s inou funkciou ako na parkovanie, tzv. „divoké parkovanie“ všade, kde je to moţné - parkovanie na nevyznačených miestach, na chodníkoch a zeleni, vytváranie bariér pre peších.
154 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
V meste je vytvorená platená parkovacia zóna s prevádzkovou dobou : Pondelok - Piatok od 700hod - do 1800hod. Sobota od 700hod. - do 1300hod. Parkovacie lístky vydávajú parkovacie automaty. Parkovacie miesta s prevádzkou zabezpečenou parkovacími automatmi sú na vyznačených parkoviskách a miestnych komunikáciách. Ponuka parkovacích miest v okolí centra je nasledovná: Platené parkoviská: 440 parkovacích miest Miestne komunikácie: cca 460 parkovacích miest 408 parkovacích miest poskytuje plateného parkoviska Fakultnej Nemocnice s Poliklinikou Nové Zámky. Parkovisko FNsP je prístupné pre návštevníkov denne 24 hodín V súčasnej dobe stupeň automobilizácie predstavuje hodnotu 1:2,5, čo znamená, ţe výpočet nárokov na odstavné a parkovacie plochy do výhľadu je potrebné uvaţovať pre stupeň automobilizácie 1:2. Pre súčasný počet obyvateľov mesta 39 985 (k dátumu 31.12.2011) predstavuje tento nárok na odstavovanie vozidiel počet cca 20000 miest. Nárok na parkovanie vozidiel vyplýva z funkčného vyuţitia územia. Riešenie plôch statickej dopravy pre stupeň automobilizácie 1:2 (za predpokladu zdvojnásobenia počtu vozidiel) predstavuje hodnotu 12 000 miest oproti hodnotám uvaţovaným v ÚPN SÚ pre rok 2010. Rozdelenie plôch statickej dopravy sa delí následne na odstavovanie a parkovanie vozidiel v garáţach, sústrednom parkovaní na teréne, parkovaní pozdĺţ komunikácií a v hromadných garáţach. Parkovanie pozdĺţ komunikácií je moţné uvaţovať na komunikáciách funkčnej triedy C3 a regulované parkovanie na komunikáciách funkčnej triedy C2. Podrobné usporiadanie statickej dopravy býva riešené v dieľčich projektových dokumentáciách. V rámci riešenia ÚPN CMZ boli podrobne navrhované lokality pre parkovanie a odstavovanie vozidiel v rámci územia CMZ, Ide o exponované územie, ktoré musí poskytovať priestor pre statickú dopravu nielen obyvateľom, ale aj návštevníkom CMZ. Nároky statickej dopravy pre CMZ boli stanovené za predpokladu stupňa automobilizácie 1:2,5 v zmysle celoštátnych rozvojových tendencií a predstavovali. V rámci CMZ predstavujú nároky na statickú dopravu 2 590 miest. CMZ predstavuje cca 6 200 obyvateľov. Počet parkovacích miest na samostatných parkoviskách a v uličnom priestore je 1 731 miest. Bilancia potrebného počtu parkovacích miest: 2 590 – 1 731 = 859 miest deficit. Deficit potrebného počtu odstavných a parkovacích miest činil 859 miest, čo bude potrebné realizovať v parkovacích domoch (hromadných garáţach v lokalitách bývalých bášt pri vnútornom dopravnom okruhu. Pri stupni automobilizácie 1:2 by nároky pre obyvateľov vzrástli z predpokladaných 2 590 miest na 3 100 a deficit by sa zvýšil na 1 369. Tieto rozdiely bude nutné doplniť vyšším počtom státí v hromadných garáţach, ktoré sú navrhované po obvode historického jadra. Odstavovanie vozidiel obyvateľov v ostatných častiach mesta je riešené na vyznačených státiach alebo jednoducho pozdĺţ komunikácií. V rámci sídlisk sú evidované sústredené odstavné plochy. Tie však nepostačujú nárokom obyvateľov, čo má za následok „divoké“ parkovanie na nevhodných miestach. Okrem odstavovania vozidiel v rámci vnútroblokových plôch vyuţívajú obyvatelia individuálne garáţe v rámci svojich pozemkov a formou hromadných garáţí (súbory samostatne stojacich individuálnych garáţí). V obytných častiach nie sú k dispozícii hromadné garáţe umiestnené v samostatných objektoch.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 155
Parkovanie mimo CMZ nie je spoplatňované je moţné aj pri obchodných centrách, ktoré majú parkovacie miesta pre svojich zákazníkov. Tieto sú často sú vyuţívané aj návštevníkmi blízkej CMZ (napr. Hypernova, Billa) Návrh riešenia statickej dopravy je zamerané na 2 základné okruhy: Určenie nárokov na statickú dopravu obyvateľov. Určenie nárokov na statickú dopravu, ktorá vznikne vplyvom nových aktivít v území. V rámci rozvoja mesta a funkčného vyuţitia územia sa jednak zvýši počet obyvateľov mesta, jednak vytvoria nové objekty sluţieb a priemyslu, kde bude nutné vytvoriť miesta pre odstavovanie a parkovanie vozidiel. Výpočet nárokov na parkovanie a odstavovanie vozidiel stanovuje STN 73 6110/Z2 Projektovanie miestnych komunikácií, ktorá vošla do platnosti vo februári 2015. Zmena Z2 predstavuje veľké rozdiely vo výpočte nárokov statickej dopravy oproti pôvodnej metodike. Výpočet nezohľadňuje veľkosť obce, a je viac smerovaný na veľká mestá, kde sa predpokladá vymiestnenie vozidiel z centra a zvýšená ponuka MHD. Je preto potrebné pri výpočte nárokov na statickú dopravu vziať do úvahy dopravnú politiku mesta a zohľadniť, či mesto chce pustiť dopravu do mesta, alebo riešiť ju systémom záchytných parkovísk a doplnkovou MHD. Nároky na statickú dopravu je potrebné posudzovať individuálne pre jednotlivé funkcie objektov. Pre všetky nové investície a zámery je potrebné zabezpečiť dostatočný počet parkovacích státí v zmysle uvedenej STN. V kaţdom prípade je potrebné pri nových investíciách zaviazať investora k zabezpečeniu potrebného počtu odstavných a parkovacích státí. Výpočet v zmysle STN 73 6110/Z2 stanovuje nároky na odstavné a parkovacie státia podľa vzťahu:
N = 1,1 Oo + 1,1Po . kmp . kd kde N celkové nároky statickej dopravy pre jednotlivé objekty
Oo základný počet odstavných státí pri stupni automobilizácie 1 : 2,5 (tab.č. 20 )
Po základný počet parkovacích státí (tab. č. 20 ) kmp regulačný koeficient mestskej polohy kd. súčiniteľ .delby prepravnej práce (1,0 = pri deľbe IAD – ostatná doprava 40:60)
Nároky na počet odstavných a parkovacích miest je potrebné stanoviť v zmysle tabuľky 20 STN 736110/Z2 nasledovne: Rodinné domy a radová zástavba rodinných domov - 2 státia/dom Bytové domy byty do 60m2 (max 2-izbové byty) – 1 státie /byt byty do 90m2 (max 3-izbové byty) – 1,5 státia /byt byty nad 90m2 – 2 státia /byt Parkovacie miesta pre obchod a sluţby: 1 parkovacie miesto na 20 - 25m2 predajnej plochy, 1 parkovacie miesto na 4 zamestnancov Parkovacie miesta pre administratívu: 1 parkovacie miesto na 20m2 kancelárskych plôch, 1 parkovacie miesto na 4 zamestnancov Parkovacie miesta pre športové plochy: 1 parkovacie miesto na 4 návštevníkov, 1 parkovacie miesto na 7 zamestnancov Priemyselné podniky: 1 parkovacie miesto na 4 zamestnancov
156 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Zariadenia výroby: 1 parkovacie miesto na 7 návštevníkov, 1 parkovacie miesto na 4 zamestnancov Nároky na odstavovanie vozidiel vzniknú predovšetkým pri bytových domoch, kde sa predpokladá výstavba 570bytových jednotiek – pri priemerných poţiadavkách 1,5 státia na byt by nárok na statickú dopravu predstavoval 855 odstavných státí. Tieto je potrebné realizovať vo väčšine rámci hromadných garáţí (najlepšie pod objektom) a čiastočne na voľných plochách v blízkosti objektu. Uvedené čísla dávajú základnú orientáciu v bilancii nárokov statickej dopravy. Bilanciu je potrebné doplniť potrebou parkovacích plôch pre vybavenosť, športové zariadenia a priemysel. Táto sa stanovuje na základe vyššie uvedeného postupu a je vypočítaná z plochy jednotlivých zariadení, čo je len orientačný údaj. Pre podrobný výpočet nie sú v rámci ÚPN k dispozícii potrebné vstupné údaje. Rovnako údaje pre obchod a sluţby majú veľmi premenlivý charakter. Pri rozmiestňovaní zariadení najmä obchodu a sluţieb treba poţadovať zabezpečenie dostatočného počtu parkovacích miest. Predpokladá sa , ţe zabezpečenie parkovacích státí pre priemyselné obvody sa rieši na ich vlastných pozemkoch. Deficit nárokov na odstavovanie a parkovanie vozidiel pre výhľadový stupeň motorizácie je moţné v prvom rade riešiť organizovaním odstavovania vozidiel v uličnom priestore parkovaním na komunikáciách funkčnej triedy C2 a C3. Zároveň je potrebné dodrţiavať pri novej výstavbe a vytváraní nových funkčných plôch podmienku budovania odstavných a parkovacích miest mimo uličného priestoru na vlastných pozemkoch respektíve zabezpečovať mimoúrovňové parkovanie. Riešenie statickej dopravy je zamerané na výstavbu parkovacích garáţí v rámci intenzifikácie vyuţívania plôch zastavaného územia mesta. Jedná sa o parkovacie garáţe pre verejnosť v blízkosti centra a v exponovaných lokalitách . V rámci riešenia ÚPN CMZ boli navrhnuté lokality pre situovanie parking garáţí, ktoré by zabezpečili dostatočný počet parkovacích miest pre návštevníkov centra. Ide 5 objektov na okraji historického jadra, ktoré budú slúţiť návštevníkom aj obyvateľom CMZ. Ich lokalizácia je vyznačená v grafickej prílohe vo výkrese č. 3a „Verejné dopravné vybavenie“.
Orientačný a informačný systém statickej dopravy, regulácia parkovania Dobré fungovanie a optimálne vyuţitie parkovacích plôch je podmienené informovanosťou uţívateľa o moţnostiach parkovania, podmienkach a prístupe k plochám sústredeného parkovania. Preto je potrebné vybudovať jednotný informačný systém na základe ktorého si uţívateľ zvolí vhodné riešenie. Základnou informáciou bude, či sa jedná o platené parkovisko, alebo parking garáţ (krátkodobé parkovanie), hromadnú garáţ (dlhodobé parkovanie), alebo parkovaciu plochu bez poplatku (dlhodobé parkovanie) vo väčšej vzdialenosti od cieľa. Hlavným prvkom návrhu informačného systému statickej dopravy budú informačné tabule na komunikáciách tvoriacich nosný dopravný systém mesta pred odbočeniami k dôleţitým parkovacím plochám. Pred vstupom do hromadných garáţí sa uvaţuje s jednoduchým dynamickým návestím signalizujúcim „voľné-obsadené“. Zahrnuté do tohto systému budú rýchlo dostupné parkovacie plochy a hromadné garáţe v max. vzdialenosti do 500 m od hlavných komunikácií mesta. Z dôvodu informovanosti uţívateľov by mala byť na hlavnom pešom prístupe k parkovacím plochám osadená informačná tabuľa s mapou mesta, vlastnou polohou a vyznačenými parkoviskami. Dôleţitým prvkom riešenia statickej dopravy by mal byť návrh regulácie dopravy pomocou spoplatnenia parkovania na určených parkovacích plochách ako doplnkového opatrenia v centre a na vybratých parkovacích plochách mimo centra Výška poplatkov by mala byť podmienená navrhovanou diferenciáciou parkovania v závislosti od rozdelenia podľa dĺţky parkovania na:
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 157
parkovanie krátkodobé - do 2 hod. parkovanie dlhodobé – nad 2 hod. odstavovanie vozidiel. Nástroje a forma pre spoplatnenie parkovacích miest by mali byť nasledovné: Mimo uličný priestor na voľných plochách: platené parkovanie – krátkodobé, platené parkovanie – dlhodobé. Mimo uličný priestor v hromadných garáţach: platené parkovanie – dlhodobé, prenájom alebo predaj parkovacieho miesta – odstavovanie vozidiel. V uličnom priestore: platené parkovanie – parkovacie hodiny, platené parkovanie – parkovacia karta. Z dĺţky parkovania vyplývajú poţiadavky na rozdielne dostupnosti cieľov (umiestnenie sústredených parkovacích plôch) a zvýšená variabilita parkovacích plôch. Pre krátkodobé parkovanie je to dostupnosť do 100 m, pre dlhodobé parkovanie do 200 m a pre odstavovanie vozidiel aţ do 300 m od potenciálneho zdroja, alebo cieľa, čím sa zvýši spádové územie parkovacích plôch. Spoplatnenie by malo byť prevádzané diferencovane v závislosti od definície druhu parkovania na parkovacej ploche z dôvodu zvýšenia obratu a vylúčenia dlhodobo parkujúcich. Pre krátkodobé parkovanie spoplatnenie tzv. kumulatívnym poplatkom (napr. narastajúcim s kaţdou polhodinou o dvojnásobok). Dlhodobo parkujúcim by mal byť zabezpečený konštantný poplatok za hodinu, eventuálne rôzne poplatky v závislosti od časového obdobia, kedy budú parkovacie státia vyuţívané. V rámci vyčleňovania statickej dopravy do hromadných garáţí bude moţný prenájom parkovacích miest v hromadných garáţach, pričom by toto opatrenie malo riešiť problém nedostatku parkovacích miest pri firmách a organizáciách v centre mesta. Prenájmom parkovacích plôch na verejných priestranstvách pre firmy a organizácie je moţné lokálne riešiť deficit parkovacích miest mimo centra mesta za predpokladu, ţe sa takáto plocha nachádza mimo dostupnosti hromadnej garáţe (nad 200 m).
14.2.6. Cestná hromadná doprava (mestská a prímestská) Linkové vedenie je ponechané v takej štruktúre, ako v súčasnosti. Riešenie MHD do výhľadu je zamerané hlavne na modernizáciu vozového parku a prechodu na ekologicky prijateľnejšie vozidlá a na vybavenie zastávok HD po technickej, ale aj po informačnej stránke. Cestná hromadná doprava v meste a spádovom území je prevádzkovaná autobusmi. Základný systém prepravy osôb po meste tvorí mestská hromadná (MHD). Autobusovú dopravu prevádzkuje, akciová spoločnosť, ktorá vykonáva svoju činnosť pod obchodným menom: Slovenská autobusová doprava Nové Zámky, akciová spoločnosť. Hlavné sídlo je v meste Nové Zámky a okrem sídla spoločnosti vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v ďalších štyroch dopravných závodoch (Komárno, Levice, Štúrovo a Šaľa). Spoločnosť SAD Nové Zámky a.s. sa zaraďuje medzi najväčších a najvýznamnejších autobusových dopravcov na Slovensku. Ročne prepraví viac ako 17 miliónov cestujúcich a ročný výkon prevyšuje viac neţ 17 mil. km. SAD Nové Zámky je súčasťou systému verejnej autobusovej dopravy na území Slovenskej republiky a má dominantné postavenie v uspokojovaní prepravných potrieb obyvateľstva na dopravnom trhu prímestskej autobusovej dopravy v Nitrianskom kraji. Ako dopravca má významné postavenie taktieţ v oblasti nepravidelnej a zmluvnej prepravy.
158 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Existujúca autobusová stanica sa nachádza v blízkosti ţelezničnej stanice na ul. Ľ. Štúra. Je rozdelená na nástupné ostrovčeky so stanovišťami pre odchody autobusov a stanovišťami na vystupovanie. Súčasťou areálu sú nástupištia na MHD umiestnené oproti AS. Parkovisko pre IAD ako aj stanovištia taxi slúţia spoločne pre AS a stanicu ŢSR a je situované bliţšie k ţelezničnej stanici. Nevýhodou je nutnosť prechádzať k nemu cez pomerne frekventovanú Cyrilometodskú ul. Priestory pre peších – nástupiská, výstupiská, vyústenie hlavného pešieho ťahu od centra mesta je cez ul. T. G. Masaryka a M. R. Štefánika a kríţom cez ul. Slovenského národného povstania Autobusová stanica nemá vlastnú výpravnú budovu. Súčasný stav v priestorovo vymedzenom a obmedzenom území nezodpovedá poţiadavkám na bezpečný pohyb peších, cestujúcich ani vozidiel všetkých druhov dopravy. Prímestské linky majú zastávky na celom území mesta. Okrem samotnej autobusovej stanice je významným uzlom pre prímestskú dopravu zastávky pri významných závodoch v meste a obchodnom centre TESCO, kde sú aj prestupy na MHD. Vo výhľade sa plánuje s novu lokalitou autobusovej stanice (AS) v blízkosti ţelezničnej stanice (ŢSR) so vzájomným peším prepojením. Stanica má byť situovaná po pravej strane ul. M. R. Štefánika Prístupové komunikácie budú tvoriť ul. M. R. Štefánika a nová obsluţná komunikácia C2, súbeţná s Tyršovou ul.. Situovanie AS neďaleko ţelezničnej stanice je vhodné z hľadiska prestupov ako aj zjednodušenej orientácie návštevníkov mesta. Nakoľko organizácia cestnej hromadnej dopravy je charakterizované vysokou flexibilnosťou, je moţné štruktúru liniek upraviť podľa aktuálnych potrieb. S novou polohou autobusovej stanice vznikne aj potreba nového linkovania MHD a prímestskej dopravy. Prímestské linky budú musieť prispôsobiť svoje trasy novej polohe AS. Nakoľko lokalita novej AS nie je vo veľkej vzdialenosti od pôvodnej AS, smerovanie liniek prímestskej dopravy bude vykazovať iba malé zmeny na Cyrilometodskej ul. a Ul, M, R, Štefánika.
Mestská hromadná doprava (MHD) Návrh linkového vedenia trás MHD pokrýva celé územie mesta. V súčasnej dobe (rok 2016) zabezpečuje obsluhu mesta 8 liniek mestskej hromadnej dopravy. Vzhľadom na flexibilitu vedenia liniek MHD je tento počet regulovaný nárokmi na cestovanie MHD vo väzbe na funkčné usporiadanie územia mesta. V ÚPN sú navrhované nové zastávky MHD vo vzťahu na výstavbu novej cesty (Nitrianska – Slovenská) a v lokalitách s rozvojom nových funkčných plôch. Tieto zastávky by sa mali realizovať po/pri realizácii vyuţitia navrhovaných plôch na rozvoj.
Prímestská autobusová doprava Prímestskú dopravu zabezpečuje 29 liniek. Z diaľkových liniek prechádza cez Nové Zámky 6 diaľkových liniek. Z tohto počtu 3 linky majú koncovú stanicu v Nových Zámkoch. Všetky diaľkové linky sú vnútroštátne.4 linky zabezpečuje iná spoločnosť, ako SAD Nové Zámky Diaľkové medzištátne linky neprechádzajú Novými Zámkami Z dôvodu, ţe sa plánuje preloţenie AS do novej polohy, bol spracovaný rozbor frekvencie cestujúcich prímestskej autobusovej dopravy v dôleţitých uzloch. Smerovanie liniek prímestskej autobusovej dopravy bude navrhované tak aby zabezpečovalo dopravu z hlavných dopravných smerov a ich smerovanie na novú autobusovú stanicu.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 159
Návrh cestnej hromadnej dopravy Návrh cestnej hromadnej dopravy predpokladá zefektívnenie trás liniek MHD, zavedenie pravidelných intervalov všetkých liniek a zriadenie hlavných prestupových uzlov medzi MHD a prímestskou dopravou. Navrhujeme zavedenie integrovanej dopravy, ktorá umoţní vyuţívanie liniek prímestskej dopravy aj v rámci územia mesta. V návrhu ÚPN sa sleduje moţnosť premiestnenia súčasnej autobusovej stanice z polohy na ulici Ľ. Štúra (ktorá má len provizórny charakter) do novej polohy v blízkosti stanice ŢSR. Nová autobusová stanica bude vybavená zastrešenými nástupnými ostrovčekmi a budovou s technickou a sociálnou vybavenosťou. Ponuka sluţieb bude rozšírená o priestory obchodného charakteru. Pre návrh novej autobusovej stanice sa vychádzalo z údajov. poskytnutých podnikom SAD v Nových Zámkoch. K roku 2005 je charakteristický postupný pokles cestujúcich v prímestskej doprave. Podľa toho medzi rokmi 2001 aţ 2004 bol zaznamenaný v prímestskej doprave pokles cestujúcich o 26,75 %. Odhad prepravovaného počtu osôb obojsmerne v denných reláciách je asi 30 000 cestujúcich. Pre výhľadové obdobie sa s ďalším poklesom cestujúcich pre autobusovú dopravu neuvaţuje. Navrhovaná lokalizácia autobusovej stanice je prispôsobená novej polohe ţelezničnej stanice, tak aby bolo čo najlepšie zachované prepojenie oboch uzlov hromadnej dopravy. Situovanie autobusovej stanice v blízkosti ţelezničnej stanice je vhodné z hľadiska prestupov ako aj zjednodušenej orientácie návštevníkov mesta. Pre výpočet nárokov na počet príchodových stojísk sa uvaţuje s maximálnou hodnotou 38 spojov a pre počet odchodových stojísk s maximálnou hodnotou 49 spojov. V riešení novej autobusovej stanice sa uvaţuje s 5 príchodovými stojiskami pre prímestskú dopravu a s 2 príchodovými stojiskami pre diaľkovú dopravu. Pre odchodové stojiská sa navrhuje 13 stojísk pre prímestskú dopravu a 4 stojiská pre diaľkovú dopravu. Pre odstavné plochy je na autobusovej stanici uvaţovaných 26 stojísk. Súčasťou je aj verejné parkovisko – 135 státí Hlavný peší ťah z centra mesta k obom staniciam je vedený cez ul. Ľudovíta Štúra. Podľa prepravných výkonov zostáva zámer vytvorenia nekonvenčnej dopravy CITY- BUS-ov a to najmä pre historické jadro a prepojenie na ţelezničnú a novo navrhovanú autobusovú stanicu. Riešenie MHD do výhľadu je zamerané na modernizáciu vozového parku a prechodu na ekologicky prijateľnejšie vozidlá a na vybavenie zastávok HD po technickej, ale aj po informačnej stránke. Samotná prevádzka liniek MHD bude orientovaná aj na výber vhodných prestupových uzlov medzi MHD a PHD, ktoré by v kombinácii s pravidelnými intervalmi liniek, umoţnili optimálne vyuţitie liniek. Zavedenie pravidelných intervalov liniek zvýši komfort a prehľadnosť systému MHD najmä pre návštevníkov mesta. Trasy liniek boli navrhnuté tak, aby obsluha mesta zodpovedala izofóne dostupnosti 400 m na zastávku MHD a 500 m na zastávku PHD. Návrh liniek, ktoré by obsluhovali mesto v pravidelných intervaloch, s moţnosťou vzájomných prestupov : 1. Cintorín - Vinohrady - Jazero Baňa - stanica ŢSR (AS) - Kapisztóryho - Vajanského - Janka Kráľa - Berek 2. Cintorín - Nitrianska - Simora - Gúgska - Pod kopcom - Slávičia - Slnečná
160 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
3. Cintorín - ul. SNP - Gogoľa - Gábora Bethlena - Vajanského - Riečna - Čerešňová - Berek 4. Holubyho (nová časť) - Slovenská - vnútorný okruh - Komárňanská - stanica ŢSR (AS) 5. Jazero Baňa - Ţofiina osada - Tesco - Nitrianska - Petőffiho - vnútorný okruh - Komárňanská cesta (Novofruct) 6. Jazero Baňa - stanica ŢSR (AS) - Gogoľova - Kasárenská - Simora - Slovenská - Nemocnica 7. Stanica ŢSR (AS) - vnútorný okruh - nemocnica- Holubyho - Sitnianska - Andovská - Slnečná 8. Stanica ŢSR (AS) - vnútorný okruh - Czuczora - Gúgska - Andovská - Holubyho - Sitnianska 9. Stanica ŢSR (AS)- Kapisztóryho - Viničná - Budovateľská - Nesvadská 10. Tesco - nová komunikácia - nemocnica - vnútorný okruh 11. linka TESCO Navrhované vedenie liniek je vyznačené v grafickej prílohe vo výkrese č. 3a „Verejné dopravné vybavenie“. Linky MHD v súčasnosti prechádzajú naprieč CMZ. Pre zabezpečenie lepšej dostupnosti CMZ hromadnou dopravou je navrhované vylúčenie MHD z prieťahu centrálnou časťou mestskej zóny na vnútorný jednosmerný ľavotočivý okruh, čím sa zabezpečí optimálna dostupnosť centra mesta, ale aj ostatných častí v dotyku s CMZ. Nové zastávky MHD sú navrhované na Tureckej ulici (Majzonovo námestie) a Várdayho ulici v blízkosti kriţovatky s ulicou Hollého. Nové linky MHD je potrebné zaviesť na obsluhu navrhovaných lokalít v prepojení Nitrianska - Holubyho Komjatická cesta - Nesvadská - nový priemyselný areál Ako hlavné prestupové uzly medzi MHD a prímestskou autobusovou dopravou navrhujeme: zastávka Cintorín zastávka TESCO zastávka Gúgska zastávka Stará nemocnica Uvedené riešenie si vyţaduje: Jednotný špičkový interval Zavedenie integrovanej dopravy – moţnosť vyuţívať prímestskú dopravu v rámci mesta Prestupné časové lístky Okrem MHD prevádzkovanej v denných hodinách zaviesť v meste aj nočnú linku, ktorá by spájala centrum s obytnými časťami mesta. Zavedenie integrovaného dopravného systému umoţní vyuţitie prímestských liniek na jazdy v rámci územia mesta. Pre MHD navrhujeme zaviesť 2 hlavné typy autobusov klasický autobus s obsadenosťou cca 70 osôb, ktorý pri intervale 20min. prepraví 210 osôb/h mini, alebo midibus s obsadenosťou 30 – 40 osôb, ktorý pri intervale 20 min. prepraví 90 - 120 osôb/h Uvedené typy autobusov sa pouţívajú vo viacerých mestách na Slovensku a obsluhujú menej zaťaţené linky.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 161
Konkrétny návrh liniek MHD musí vychádzať z podrobnej analýzy prepravných vzťahov na území mesta a býva predmetom samostatnej štúdie.
14.2.7. Ţelezničná doprava Ţelezničná stanica (ŢST) Nové Zámky leţí v km 145,385 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate Szob MÁV - Bratislava hlavná stanica, v km 35,424 jednokoľajnej elektrifikovanej trate Komárno - Nové Zámky, v km 0,000 jednokoľajnej trate Nitrianske Pravno - Nové Zámky, ktorá je v úseku Šurany - Nové Zámky elektrifikovaná. Všetky uvedené trate majú rozchod 1435 mm. Mesto Nové Zámky leţí na kriţovatkách medzinárodného významu: ţelezničného ťahu Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo trať č. 130 ako súčasť IV. multimodálneho koridoru a siete TEN-T. Trať je zároveň súčasťou vybranej siete AGC a AGTC ako trať pre kombinovanú dopravu s označením EC52 resp. E-C61 (úsek Bratislava – Nové Zámky), ţelezničnej trati č. 135 Nové Zámky – Komárno, ktorá je vzhľadom na jej predĺţenie do Maďarska traťou medzinárodného významu. Vo výhľade sa uvaţuje s jej zdvojkoľajením (po roku 2010) . Trať č. 130 je v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 ako nadradenej územnoplánovacej dokumentácii je táto trať zaradená do doplnkovej siete TEN-T (predtým TINA). Táto trať je rovnako zaradená do vybranej siete AGC a AGTC s označením E-C61 V rámci vnútroštátnej prepravy je mesto na kriţovatke, ktorá predstavuje tri ţelezničné trate a to trať č. 140 Nové Zámky – Prievidza, trať č. 150 Nové Zámky – Zvolen a trať 151 Nové Zámky – Zlaté Moravce. Z uvedených tratí má najväčší význam trať č. 150, ktorá zabezpečuje prepojenie juţného a stredného Slovenska a celého Ponitria a je zaradená do doplnkovej siete TINA a navrhovaná na zaradenie do siete AGTC. Ţelezničná trať č. 130 Bratislava - Štúrovo je elektrifikovaná dvojkoľajná ţelezničná trať, ktorá spája Bratislavu a Štúrovo a pokračuje na Budapešť. Trať je súčasťou Paneurópskeho dopravného koridoru č. 4., spájajúceho Dráţďany a Istanbul. Hlavná trať č.130 Bratislava - Nové Zámky – Štúrovo – Maďarská republika je dvojkoľajná, elektrifikovaná trať . Táto trať má najmä celoštátny a medzinárodný význam je v plnej pozornosti štátu. Je to koridorová trať v rámci IV. koridoru a je pripravovaná na modernizáciu na V=160km/h, čo si bude vyţadovať veľa zásahov do blízkeho okolia trate, pretoţe všetky kríţenia trate, ako aj prístupy na nástupištia musia byť riešené mimoúrovňovo Trať je v Bratislave napojená na úseky z Viedne i Brna, ktorými prichádzajú medzinárodné spoje, pokračujúce do Budapešti i Belehradu. Vnútroštátne rýchliky vyuţívajú najmä úsek po Nové Zámky, kde časť končí a časť pokračuje do Banskej Bystrice či Košíc. Ţelezničná trať č. 135 Nové Zámky – Komárom je ţelezničná trať na Slovensku, ktorá spája Nové Zámky a maďarské pohraničné mesto Komárom cez Komárno. V súčasnosti slúţi najmä na prímestskú a nákladnú dopravu. Ţelezničná trať č. číslo 140 Nové Zámky – Prievidza je jednokoľajná ţelezničná trať na Slovensku, ktorá spája Nové Zámky a Prievidzu. Je elektrifikovaná v úseku Nové Zámky - Šurany V úseku Nové Zámky – Šurany je trať elektrifikovaná. Je vyuţívaná najmä regionálnou osobnou dopravou, no prechádza ňou denne i niekoľko rýchlikov z Bratislavy do Banskej Bystrice. Úsek Šurany - Luţianky je vyuţívaný výlučne regionálnou dopravou a nachádza sa na ňom aj najväčšie mesto celej trate Nitra. V úseku Luţianky - Prievidza je trať vyuţívaná aj na rýchlikové spojenie Bratislava -
162 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Prievidza. Nákladnú prepravu na trati vyuţívajú najmä priemyselné podniky na Hornej Nitre. Ţelezničná trať č. 150 Nové Zámky – Zvolen je ţelezničná trať na Slovensku, spájajúca Nové Zámky a Zvolen cez Levice. Patrí medzi dôleţité dopravné tepny, spájajúce západ a juh krajiny so stredným Slovenskom. Ţelezničná trať č. 151 Nové Zámky – Zlaté Moravce je ţelezničná trať na Slovensku, spájajúca Nové Zámky a Zlaté Moravce cez Vráble. Na území mesta je ţelezničná stanica Nové Zámky. Jestvujúce priestory ţelezničnej stanice sa nachádzajú na nám. Republiky. Ţelezničná stanica Nové Zámky je významná z hľadiska osobnej aj nákladnej dopravy. Na ţelezničnej stanici zastavujú rýchliky aj EC vlaky. V blízkosti ţelezničnej stanice je situovaná aj autobusová stanica SAD. Ţelezničná stanica poskytuje sluţby: autobusová zastávka, informačná kancelária, predaj cestovných lístkov, predaj medzinárodných cestovných lístkov, reštaurácia, občerstvenie, sociálne zariadenia.
14.2.8. Pešia doprava Pešia doprava tvorí najvyšší podiel zo všetkých druhov dopravy v meste. V súčasnosti je pešia zóna vyznačená na Hlavnom námestí a ul. Františka Rákocziho. Vjazd pre automobilovú dopravu je do vymedzených priestorov povolený vozidlám majúcim výnimku. Cez Hlavné námestie prechádza linka MHD. Do výhľadu sa trasy liniek MHD presmerujú z historického jadra na vnútorný kruh. Peším spojením cez rieku Nitra je cestný most na Komárňanskej ceste a lávka pre peších a cyklistov v predĺţení Nábreţnej ul. Chodník je vedený tieţ pozdĺţ nábreţia rieky Nitry. Tento je vyuţívaný aj pre cyklistami. Okrem lokalít v blízkosti centra mesta významný peší ťah vedie k nemocnici a zo ţelezničnej a autobusovej stanice do centra mesta. Najviac je pešia doprava zastúpená v centre mesta , kde vytvára stabilné pešie ťahy k jednotlivým cieľom (budova MÚ a ostatných úradov, pošta, banky, obchodná sieť, kostol,...). Nárazovo sú vytvárané pešie prúdy k zastávkam prímestskej autobusovej dopravy v čase dochádzky do zamestnania a do škôl. Ulice sú poväčšine lemované chodníkmi šírky cca 1,50 - 2,00 m a príleţitostne aj zeleným pásom doplneným alejou vzrastlých stromov (ulica Pod Kalváriou a pod.). Šírkové dimenzie existujúcich chodníkov pre peších je potrebné v ďalších stupňoch projektovej prípravy prehodnotiť z hľadiska ich priepustnosti a prípadne dobudovať hlavne v kontexte na navrhované kategórie riešeného komunikačného systému. Pre plynulé a bezkolízne prepojenie pešej zóny a Hlavného námestia s objektom Mestského úradu bol vylúčený prejazd automobilov pred týmto objektom. Veľmi významným peším prepojením je spojnica historického jadra mesta s predstaničným priestorom ţelezničnej stanice. Dĺţka trasy je cca 900m. Je to najfrekventovanejšia pešia trasa v meste. Trasa prechádza cez frekventovanú ul. Slovenského národného povstania. Aj keď je na komunikácii ostrovček ktorý umoţňuje zastať peším uprostred komunikácie, navrhujeme zriadiť na tom to mieste tlačidlový priechod s CSS. Na uvedenej trase je plánovaná aj cyklocesta, ktorá bude potrebovať rovnako bezpečný prejazd cez komunikáciu. Priečne pešie prepojenia smerujú z centra k športovému areálu a k parku na Nitrianskej ceste resp. k cintorínom. Aj tu navrhujeme zriadenie tlačidlových priechodov pre peších a cyklistov. V prípade zriaďovania ostrovčekov pre peších, je potrebné pamätať na ich dostatočnú šírku a počet osôb, ktorí musia mať na čakanie dostatočne veľký a bezpečný priestor. Tlačidlové priechody pre peších a cyklistov navrhujeme na priechodoch:
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 163
ul Slovenského národného povstania ( pešia a cyklistická trasa z centra na stanicu) ul. Kapisztóryho Výber lokalizácie ostrovčeky pre peších je potrebné stanoviť na základe intenzity dopravy, intenzity pohybu chodcov a šírky komunikácie.
14.2.9. Cyklistická doprava Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 7. mája 2013 uznesením č. 223 schválila návrh Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike. Schválením stratégie a jej uplatnením v praxi sa nastavili systémové kroky postupného uplatňovania aktivít cyklistov v širokom rozsahu tak, ako je to zvykom v ostatných vyspelých krajinách. Víziou Cyklostratégie je: Uznanie cyklistickej dopravy ako rovnocenného druhu dopravy a jej integrácia s ostatnými druhmi dopravy, ako aj zlepšenie vnímania cyklistov ako plnohodnotných účastníkov cestnej premávky v súlade so záujmom o trvalo udrţateľný rozvoj mobility a o zvyšovanie celkovej kvality ţivota obyvateľstva. Výrazné posilnenie cykloturistiky ako dôleţitého segmentu cestovného ruchu s veľkým potenciálom najmä pre vidiecke oblasti, ich rozvoj, zvýšenie konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Základné technické normy a technický predpis, ktoré dotýkajúce sa plánovania, výstavby a značenia cyklistickej infraštruktúry. STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií STN 01 8028 Cykloturistické značenie - vydané 1. 4. 2015 TP 07/2014 Technické podmienky pre navrhovanie cyklistickej infraštruktúry – platnosť od 1. 11. 2014 Cyklistická doprava v meste Nové Zámky a jej širšom území má z hľadiska rovinatého terénu dobré podmienky, ale chýbajú jej vyznačené cyklistické trasy. V rámci miestnych komunikácií nie sú vytvorené podmienky pre bezpečný pohyb cyklistov. V tomto regióne moţno cyklistickú dopravu rozdeliť do dvoch skupín – cyklistická doprava počas beţného pracovného dňa, spojená s určitým dopravným účelom (práca, škola, nákup, občianska vybavenosť a pod.) a rekreačná cyklistická doprava, ktorú by v prípade vytvorenia vhodného zázemia vyuţívali obyvatelia a návštevníci na rekreačnú cyklistiku. Pri dopravnej funkcii ide o prepravu za konkrétnym účelom. Vyznačuje sa preto poţiadavkou na čo najkratšie spojenie. Dôleţitý je cestovný čas a priame napojenie cieľov cesty. Vyuţitie bicykla nie je v tomto prípade natoľko závislé od počasia. Pri rekreačnej cyklistickej doprave je cieľom, alebo jedným z cieľov, jazda samotná. Trasy v tomto prípade väčšinou vedú von z mesta. Neprekáţajú pritom aj menšie predĺţenia trasy, obzvlášť, keď vedú zaujímavým územím. Základnou poţiadavkou je atraktívnosť prostredia a bezpečnosť účastníka. Okrem skutočnej bezpečnosti sa jedná aj o vnímanú pocitovú bezpečnosť cyklistu, ktorá je spojená s pocitom pohody. To je moţné dosiahnuť predovšetkým vedením cyklistickej cestičky mimo hlavný dopravný priestor. Rekreačná cyklistická doprava je závislá na priaznivom počasí. Pre pokrytie potrieb cyklistickej dopravy sú v meste z hľadiska terénnych daností vytvorené vhodné podmienky, chýbajú však zariadenia pre potreby rozvoja cyklistickej dopravy. Funkčná úroveň komunikácií C3 nevyţaduje prísnu segregáciu cyklistickej a motorovej dopravy a vytváranie samostatných cyklistických chodníkov. So samostatným cyklistickými pásmi v hlavnom dopravnom priestore výhľadovo uvaţujeme na všetkých komunikáciách funkčnej triedy C1 a C2 v CMZ. V koridore zberných komunikácií funkčnej úrovne B1 a B2 je potrebné uvaţovať so
164 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
samostatnými cyklistickými cestičkami. Vedenie cyklistickej dopravy turistického charakteru je smerovaný k lokalite termálneho kúpaliska Štrand Emila Tatárika a k rieke Nitra. Mesto Nové Zámky svojou geomorfológiou je ideálne pre kaţdodenné cesty za prácou a zábavou s vyuţitím bicykla. Základná kostra smerovania mestských cyklotrás na území CMZ a mesta Nové Zámky bola podrobne rozpracovaná v dokumentácii „Zlepšenie prístupnosti k miestam a pamiatkam atraktívnym pre turistov v regióne Nové Zámky - cyklocesty" (vypracoval Ing. Ján Tomko, jt-ateliér Bratislava, štúdia, 2004). Za najviac frekventované trasy cyklistickej dopravy v Nových Zámkoch moţno povaţovať komunikácie, ktoré sú vyuţívané za cestami za prácou. V rámci rekreačnej cyklistiky nie je územie mesta napojené na ţiadne cyklistické trasy. Cyklistická doprava v meste Nové Zámky a jej širšom území je značne rozšírená. V meste a okolí moţno cyklistickú dopravu rozdeliť do dvoch skupín – cyklistická doprava počas beţného pracovného dňa, spojená s určitým dopravným účelom (práca, škola, nákup, občianska vybavenosť a pod.) a rekreačná cyklistická doprava, kde majú zastúpenie nielen obyvatelia, ale aj návštevníci. Nové Zámky a jeho okolie má predpoklady pre rozvoj cyklistiky. Mesto sa nachádza v rovinatom teréne. Tým sú dané predpoklady pre pouţívanie bicykla na beţné jazdy obyvateľov do zamestnania, do školy, za sluţbami, dochádzka na športovisko a pod. (tzv. dopravná funkcia). Bicykel je na tieto účely v meste často vyuţívaným dopravným prostriedkom. Výnimkou je len zimné obdobie. Nenáročný terén na území mesta je vhodnou základnou úrovňou aj pre druhú skupinu cyklistov a to pre rekreačných cykloturistov. V rovinatom území pri rekreačnom zázemí rieky Nitry je moţné vytvoriť ľahšie trasy pre menej zdatných cyklistov. V prípade mesta Nové Zámky môţu cyklistické trasy poskytovať aj novú formu prehliadky mesta a jeho historického centra. Cyklotrasy sú podrobnejšie delené do dvoch kategórií: hlavné vedľajšie Hlavné cyklotrasy spájajú významné ciele cyklistickej dopravy. V meste vytvárajú základnú sieť cyklistických trás. Predpokladá sa na nich vyššie vyuţitie počas celej cyklistickej sezóny. Musia byť v teréne vyznačené. Povrch trás je z veľkej väčšiny spevnený, asfaltový. Sú zjazdné aj beţnými cestnými bicyklami. Vedľajšie cyklotrasy spájajú cyklisticky menej frekventované ciele. V meste vytvárajú podruţnú sieť cyklistických trás. Vyuţitie je najmä počas letnej turistickej sezóny za pekného počasia. Odporúča sa ich vyznačenie v teréne, nie je to však podmienkou. Povrch trás môţe byť aj nespevnený, pri vedení po poľných a lesných cestách. Trasa je však aj tu bez prekáţok s garanciou zjazdnosti za beţného počasia. Sú zjazdné trekingovými bicyklami. Ich špecifikácia by mala byť predmetom samostatnej štúdie. Hlavné cyklistické trasy budú vyuţívať existujúcu a navrhovanú uličnú sieť a budú vedené na vyznačenom cyklistickom pruhu. prejazdy kriţovatkami budú riadne značené v rámci komunikácie alebo spolu s priechodmi pre chodcov. Vedenie cyklistických trás cez teleso ţeleznice je v miestach, kde budú v rámci rekonštrukcie trate č.130 zriadené mimoúrovňové kriţovania. Rámci spoločných trás peších a cyklistov odporúčame, tam kde je to moţné, oddeliť tieto trasy fyzicky (napr. zeleňou). Spoločné cestičky označené iba vodorovným a zvislým značením sa vyznačujú častými kolíziami z dôvodu nerešpektovania "svojho" pruhu - vyţadujú veľkú ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie oboch účastníkov (chodcov aj cyklistov). V rámci mesta sú cyklistické trasy navrhnuté nasledovne:
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 165
Cintorín - Nitrianska cesta - Komjatická – Slovenského národného povstania - Kapisztóryho – nábreţie Nitry – prepojenie na Ľanovú - druţstvo - Bajč TESCO – nová komunikácia – Holubyho – Sitnianska – Andovská – Gúgska – smer Andice Poľovnícka – Čerešňová – Riečna – Janka Kráľa – Gúgsky priechod - Gúgska - Jána Simora – Petőfiho – Hlavné námestie – Tajovského – Bitúnková - Nábreţná - Jozefa Murgaša – Komárňanská - Bajč Kollárova - AS a Stanica ŢSR – Ľudovíta Štúra (M. R. Štefánika) – Hlavné námestie - Tabaková - T. Vansovej - Čerešňová Okruh okolo centra (v zmysle ÚPN CMZ Nové Zámky) Na rekreačnú cyklistickú dopravu bude do hlavných trás zaradené nábreţie rieky Nitra a priľahlý rekreačno-oddychový areál po oboch stranách rieky. Trasa môţe byť vedená aţ po mesto Šurany Pre účely lepšieho prepojenia je navrhnuté ďalšie premostenie pre pešiu a cyklistickú dopravu. Navrhované vedenie cyklistických trás je vyznačené v grafickej prílohe vo výkrese č. 3a „Verejné dopravné vybavenie“.
Vybavenie cyklistických trás Medzi vybavenie cyklistických trás zaraďujeme: odstavné zariadenia pre bicykle, schodiskové ţliabky pre bicykle, cyklistické odpočívadlá, osvetlenie, kanalizácia, cyklistické spomaľovače, prvky cykloturistického značenia. V rámci poznávacieho okruhu mestom a návštevy neďalekých rekreačných a oddychových lokalít je vhodné zriadiť poţičovňu bicyklov – najlepšie v centre mesta v rámci turistickej informačnej kancelárie, alebo môţe byť prevádzkovaná podnikateľským subjektom. Vhodné sú poţičovne v rámci penziónov. V rámci informácií pre návštevníkov by mali byť pri poţičovni bicyklov informačné tabule s mapou územia so zakreslením cyklistických trás. Vhodná je aj upútavka na prírodné alebo stavebné zaujímavosti, rekreačné zariadenia, kilometráţ úsekov a pod.
Základné návrhové parametre cyklistických trás Základné návrhové parametre cyklistických trás stanovuje TP 07/2014 Technické podmienky pre navrhovanie cyklistickej infraštruktúry . Šírkové usporiadanie Minimálna šírka cyklistického pruhu alebo jednosmernej CYK je 1,25 m. Vo výnimočných prípadoch (napr. pevná prekáţka) sa môţe pouţiť šírka 1,00 m. Odporúčaná šírka CYK je 1,50 m. V prípade povolenia jazdy korčuliarom je min. šírka 1,50 m pre jeden jazdný pruh. V prípade jednosmernej cyklistickej cestičky sa odporúča minimálna šírka 2,50 m. Pri návrhu treba pripočítavať k základnej šírke bezpečnostné odstupy . Umiestnenie cyklotrasy (CYK)
166 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Cyklistická trasa môţe byť vedená v hlavnom dopravnom priestore, v pridruţenom priestore alebo samostatne. V hlavnom dopravnom priestore môţe viesť cyklistická trasa v jazdnom pruhu spoločne s motorovou dopravou, ale to len v prípade nízkej intenzity motorových vozidiel a nízkej návrhovej rýchlosti. Pri vyššej intenzite alebo vyššej rýchlosti vozidiel sa odporúča cyklistov viesť v samostatných jazdných pruhoch pre cyklistov. Podľa max. povolenej rýchlosti na pozemnej komunikácii a intenzity dopravy na pozemnej komunikácii sa stanoví úroveň F1 aţ F5 a vedenie CYK. Popis jednotlivých úrovní: F1 – pri maximálnych povolených rýchlostiach do 29,99 km/h) a súčasne pri intenzite do 10 000 (vrátane) voz/24h v profile na PK. V tomto prípade sa nemusia realizovať opatrenia pre separáciu cyklistov od PK. F2 – pri max. povolených rýchlostiach do 49,99 km/h a súčasne intenzite do 20 000 (vrátane) voz/24h v profile na PK. V tejto úrovni sa odporúča cyklistov viesť pomocou cyklokoridora, pomocou samostatných pruhov pre cyklistov, resp. spoločne s chodcami v pridruţenom priestore. F3 –pri maximálnej povolenej rýchlosti do 49,99 km/h a súčasne pri intenzite od 20 000 do 30 000 (vrátane) voz/24h v profile na PK. V tejto úrovni sa odporúča viesť cyklistov pomocou vyhradených pruhov pre cyklistov, alebo mimo PK. Cyklisti sa nesmú viesť spolu s ostatnou dopravou. F4 –pri viac zaťaţených PK a pri maximálnej povolenej rýchlosti do 79,00 km/h. Vedenie cyklistov je pomocou vyhradených pruhov pre cyklistov s bezpečnostným odstupom, alebo mimo PK. F5 –pri zaťaţených PK a pri maximálnej povolenej rýchlosti od 79,00 km/h. Vedenie cyklistov je mimo PK.
Úroveň Vedenie Umiestnenie Spôsob vedenia cyklotrasy PK cyklistov hlavný dopravný v jazdných pruhoch s ostatnou F1 Spoločne priestor dopravou v jazdných pruhoch s ostatnou hlavný dopravný dopravou Spoločne priestor pomocou cyklokoridoru F2 aj alebo v pruhoch pre cyklistov oddelene pridruţený dopravný spoločne s chodcami v priestor pridruţenom priestore hlavný dopravný v pruhoch pre cyklistov priestor spoločne s chodcami v F3 Oddelene alebo pridruţenom priestore pridruţený dopravný po cyklistických cestičkách mimo priestor priestoru komunikácie v pruhoch pre cyklistov v pridruţenom priestore oddelených min 0,50 m bezpečnostným pridruţený dopravný F4 Oddelene priestorom priestor po cyklistických cestičkách mimo priestoru komunikácie po cyklistických cestičkách mimo F5 Oddelene mimo PK priestoru komunikácie
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 167
Výber spôsobu vedenia cyklistov po PK závisí od umiestnenia PK. Stanovenie moţného vedenia PK podľa dopravného významu ciest. Vedenie cyklistov v jazdnom pruhu s ostatnou dopravou - Cyklisti sú vedení v jazdnom pruhu PK spoločne s vozidlami. Vedenie cyklistov v jazdnom pruhu samostatne – cyklisti sú vedení pomocou samostatného cyklistického pruhu vedeného v telese PK pri zachovaní šírky jazdného pruhu v súlade s STN 73 6101 a STN 73 6110. Vedenie cyklistov v pridruţenom priestore spolu s chodcami – cyklisti sú vedení spolu s chodcami. Vedenie cyklistov samostatnou cyklistickou cestičkou – cyklisti sú vedení samostatnou komunikáciou mimo PK.
V jazdnom Funkčná trieda V jazdnom V pridruţenom Samostatná pruhu s miestnych pruhu priestore spolu cyklistická ostatnou komunikácií samostatne s chodcami cestička dopravou moţné (do B1 vylúčené moţné vhodné 50km/h) B2 moţné moţné moţné vhodné B3 moţné moţné vhodné vhodné C1 moţné vhodné vhodné vhodné C2 vhodné vhodné vhodné vhodné C3 vhodné vhodné vhodné vhodné D1 vhodné vhodné vhodné vhodné D2 vhodné vhodné vhodné vhodné D3 vylúčené vylúčené moţné vhodné
Pre podrobné riešenie cyklistickej dopravy sa odporúča vypracovanie samostatného Generelu nemotorovej dopravy. Dohľad nad uskutočňovaním zámerov ohľadom cyklistickej dopravy môţe na mestskom úrade zabezpečovať pracovník na pozícii cyklokoordinátora.
14.2.10. Letecká doprava Na juţnom okraji mesta sa nachádza verejné vnútroštátne civilné letisko. Dráha letiska je súbeţná s cestou I/64 vo vzdialenosti 170 metrov. Dráha letiska smeruje nad zastavané územie mesta, čo znamená aj obmedzenie výstavby výškových budov v juţnej časti mesta v súlade s ochrannými pásmi vyjadrenými v záväznej časti ÚPN. V zámeroch rozvoja sa uvaţuje s moţnosťou vyuţitia letiska pre nepravidelnú leteckú dopravu formou aerotaxi. Rozvoj vyuţitia letiska je závislý na ekonomickom rozvoji mesta. Nárast prevádzky na letisku by mohol viesť k nárastu negatívnych vplyvov dopravy na ţivotné prostredie v meste. Územie mesta Nové Zámky sa nachádza v ochrannom pásme Letiska Nové Zámky. V širších vzťahoch sa v blízkosti, severne od mesta Nové Zámky, nachádza Letisko Šurany, ktorého prekáţkové roviny priamo do územia mesta nezasahujú. Ochranné pásma letiska Nové Zámky určuje rozhodnutie Dopravného úradu č 3651/2015/ROP-() 14-OP/20357 z 27.07.2015. Ochranné pásma určené rozhodnutím Dopravného úradu sú graficky znázornené vo výkrese vo výkrese č. 3 „Verejné dopravné vybavenie“ a textovo vyjadrené v záväznej časti ÚPN.
168 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
14.2.11. Vodná doprava Modernizáciu a rozvoj vodných ciest na Slovensku zabezpečuje Agentúra rozvoja vodnej dopravy (ARVD). Agentúra rozvoja vodnej dopravy vznikla zo zákona č. 556 zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Agentúra rozvoja vodnej dopravy zabezpečuje rozvoj a modernizáciu vodných ciest v súlade so schválenou dopravnou politikou, prípravu a realizáciu výstavby a rekonštrukcií súčastí vodných ciest a ďalších stavieb potrebných na prevádzku vodnej dopravy na vodných cestách, na ich správu a údrţbu a obstaranie ďalšieho majetku potrebného na správu a údrţbu vodných ciest, podklady na spracovanie koncepcií v oblasti sledovaných vodných ciest a výhľadovo sledovaných vodných ciest, spracováva podklady, návrhy a zdôvodnenia na získanie a účelné rozdelenie finančných prostriedkov na investície do vodných ciest, koordinuje a zabezpečuje opravy, rekonštrukcie a modernizácie súčastí vodnej cesty, realizuje pilotné projekty rozvoja intermodálnych dopravných osí, podieľa sa na vývoji a implementácii nových technológií a prevádzkových systémov pre vodné cesty, Súvisiace predpisy: Zákon 364/2004 o vodách (vodný zákon). Určuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom vyuţívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností. Plavebné opatrenie č. 13/2015, ktoré vydal Dopravný úrad v zmysle ustanovení § 39 písmeno o) ods. 1, zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorý určuje podmienky pre zriaďovanie, rušenie a prevádzku poţičovní malých plavidiel. Vyhláška č 22 /2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov
Mesto Nové Zámky má moţnosť napojenia na vodnú cestu – Váh zaradenú podľa AGN medzi vnútrozemské vodné cesty medzinárodného významu s označením E81. Rieka Váh tvorí súčasť intermodálnych dopravných koridorov č. V. a VI. a dohody AGN ako národná vodná cesta medzinárodného významu. Dunaj ako koridor č. VII je podľa AGN klasifikovaný ako magistrálna vodná cesta - cesta medzinárodného významu. Toto pripojenie moţno realizovať pomocou spojovacieho kanálu Váh – Nitra. Vzhľadom na malé prietokové charakteristiky rieky Nitra nie je moţné predpokladať väčšie vyuţitie tejto rieky pre vodnú dopravu. V zmysle vyhlášky MDPT SR č. 22/2001 Z. z. je rieka Nitra zaradená ako výhľadovo sledovaná vodná cesta v úseku od zaústenia do Váhu po mesto Nitra v klasifikačnej triede Va.
V rámci uvedenej vyhlášky sa pre klasifikačnú triedu Va stanovuje: moţnosť moţno zriaďovaťlanové dráhy, oznamovacie vedenia a produktovody umiestnené najmenej 10 m nad najvyššou plavebnou hladinou minimálna výška elektrického vedenia do 110kV 12m nad najvyššou hladinou minimálna výška elektrického vedenia nad 110kV 12m + 1cm na kaţdý ďalší kV nad najvyššou hladinou
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 169
minimálna podjazdová výška mostov nad najvyššou plavebnou hladinou je 7 m minimálna šírka plavebnej dráhy pod mostmi je najmenej 50 m široká; pri oblúkových mostoch je plavebná dráha pod mostmi najmenej 30 m široká, Plavba na dolnom úseku rieky Nitra je závislá od splavnosti vodných ciest na rieke Váh. Na vodnej ceste by mali byť zabezpečené minimálne parametre plavebnej dráhy, podľa Klasifikácie vnútrozemských vodných ciest lokálneho významu. Konkrétne hodnoty minimálnych parametrov plavebnej dráhy a spôsob ich dosiahnutia je moţné navrhnúť aţ vtedy, keď budú zosúladené termíny a postupy výstavby Váţskej vodnej cesty, vrátane zhodnotenia ekonomickej opodstatnenosti a efektívnosti výstavby splavnenia predmetných vodných ciest. Pre rekreačné vyuţitie vodného toku rieky Nitry, by bolo potrebné nenáročnými úpravami umoţniť vyuţitie Nitry malými športovými plavidlami. Ideový návrh predpokladá moţnosť splavovania Nitry od lokality Zúgov cez mesto po lokalitu Berek. Dôjde tak k prepojeniu dvoch oddychových lokalít. Plavba cez Nové Zámky prenajatými loďami môţe byť zaujímavá aj pre návštevníkov mesta. Rozvoj vodných ciest v SR bol v minulých desaťročiach zameraný svojimi parametrami a vybavenosťou najmä na vyuţitie nákladnej dopravy a rekreačná a športová plavba si vytvárala zázemie skôr činnosťou na klubovej úrovni a podobnými aktivitami. Z tohto dôvodu vznikol stav, ţe pre potreby športovej a rekreačnej plavby, ktorá bola riešená len okrajovo alebo vôbec, chýba vybavenosť pre tento druh plavby. Doterajšie prístavné objekty, výväzné zariadenia a vyčkávacie priestory pri vodných dielach, a na trasách vodných ciest sa musia v blízkej budúcnosti pri rekonštrukciách na nové kapacitné a výškové (povodne) parametre pre nákladnú vodnú dopravu, prispôsobiť aj pre veľké, stredné a malé plavidlá rekreačnej a športovej plavby. Vodné cesty vyuţívané pre športovú a rekreačnú plavbu vyţadujú dovybavenie prístavísk, výväzných státí s lokalizáciou do miest pre tento druh dopravy vhodných, atraktívnych a z hľadiska celospoločenských prínosov výhodných.
14.2.12. Konské trasy (hipotrasy) Na Slovensku v súčasnosti chýbajú vytýčené hipotrasy. Väčšina jazdcov sa venuje jazdeniu rekreačne, takisto mnoho jazdeckých klubov ponúka agroturistiku a tá tieţ smeruje prevaţne do lesa. Podľa zákona je potrebné drţať sa vytýčených lesných ciest. Zo zákona vyplýva moţnosť jazdenia na koňoch po všetkých lesných cestách. Súčasťou lesnej dopravnej siete sú aj nespevnené lesné cesty, ktoré slúţia na sústreďovanie dreva - zváţnice, ktorých teleso tvorí prirodzený podklad (zem, hlina, piesok a pod.). Z pohľadu zdravia pohybového aparátu koní je však väčšina pouţívaných trás nevhodná. Vyznačenie konských trás aj s vyhovujúcim zázemím by malo byť uskutočnené na základe samostatnej účelovej štúdie. Súčasťou konských trás by okrem ich označenia mala byť aj evidencia a informácie o lokalitách, kde sa nachádzajú stajne. Na Slovensku zatiaľ neexistuje mapa, ktorá by tieto evidovala. Jednou z poskytovaných sluţieb pre rekreačných jazdcov býva aj viacdňové jazdenie s moţnosťou vţdy dôjsť do lokality, kde bude mať moţnosť ustajniť koňa a prenocovať. Na značených konských trasách je potrebné zabezpečiť moţnosť doplniť zásoby jedla a vody pre kone. Toto si vyţaduje dohody s prevádzkovateľmi objektov, ktoré ponúkajú sluţby rekreačným jazdcom. Poskytovatelia sluţieb pre jazdcov musia mať moţnosť nielen zapoţičať kone, ale aj poskytnúť zázemie pre záujemcov s vlastnými koňmi, vrátane
170 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
miest pre parkovania prívesov na prepravu koní, moţnosti pre opravy postrojov, podkúvanie koní a pod. Tento druh turistiky je známy napr. v Nemecku a úspešne sa rozvíja aj v Českej republike.
14.3. Návrh usporiadania cestnej siete – cieľový stav Koncepcia novej komunikačnej siete vyvolá potrebu prekategorizovania ciest I., II. a III. triedy a zaradenia novonavrhovaných komunikácií do siete ciest. Viaceré úseky prejdú do kategórie miestnych komunikácií. Cesta I/64 Tvorí hlavnú os cestnej siete v území v smere sever - juh. Cesta vstupuje do mesta zo severu a prechádza okrajom centra v smerom na obec Bajč, Hurbanovo a končí v Komárne. Po výstavbe východného obchvatu mesta by sa cesta I/64 preloţila do tejto polohy a existujúca cesta I/64 by na území mesta Nové Zámky preradila do ciest II. triedy ako cesta II/509 (predĺţenie cesty z obce Bajč) a pripojila by sa na cestu I/75. Cesta I/75 Po výstavbe východného obchvatu mesta by sa cesta I/75 tvorila súbeh s preloţkou cesty I/64 medzi kriţovatkami na začiatku mesta a kriţovatkou v blízkosti cesty III/1503 (III/508015) Cesta II/563 - bez zmien Cesty III. triedy III/1494 (III/064019) Nové Zámky – Nesvady: bez zmeny III/1495 (III/064920) Nové Zámky – Bánov – Šurany: bez zmeny III/1525 (III/563001) Nové Zámky – Zemné: bez zmeny III/1503 (III/508015) prepojenie I/64 a I/75 v k.ú. Nových Zámkov. – bez zmeny
Zhodnotenie riešenia komunikačnej siete Navrhovaná koncepcia komunikačnej siete vychádza z predpokladov: preloţenie cesty I/64 do novej polohy a tým dopravné odľahčenie centra mesta vyuţitie uvoľneného priestoru pre zlepšenie podmienok pre cyklistickú a statickú dopravu. Základnou koncepciou je zachovanie, resp. posilnenie systému troch mestských okruhov komunikácií, ktoré odklonia dopravu z centra mesta a sú prepojené nosnými tangenciálnymi komunikáciami. Prepojenie tranzitného smeru sever – juh a predovšetkým odvedenie tranzitnej nákladnej dopravy mimo hlavný dopravný koridor mesta. Uvoľnené kapacity v centre mesta vyuţiť zriadenie cyklistických trás a umoţniť bezpečné vyuţívanie bicykla na pravidelné cesty (práca, škola, ...) Prepojenie juţnej priemyselnej časti s navrhovaným východným obchvatom mesta cez cestu III/1503 (III/50815), aby sa v najväčšej moţnej miere odklonila nákladná dopravy z prejazdu mestom.
14.3.1. Zaťaţenie hlukom Pri návrhu nových lokalít pre bývanie a občiansku vybavenosť v blízkosti ciest I., II, a III. triedy bude nutné v štádiu projektovej prípravy posúdiť zaťaţenie hlukom v zmysle Vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hladinách hluku.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 171
V prípade preloţky cesty I/64 bude súčasťou projektovej dokumentácie (PD) hluková štúdia, ktorá navrhne konkrétne protihlukové opatrenia. Pre ostatné územie, určené pre výstavbu, bude nutné preveriť hlukové zaťaţenie od dopravy v čase spracovania PD pre konkrétne územie. Vo výkrese č. 2 a 3 sú vyznačené úseky v okolí ciest I. II. a III. triedy, kde vzniká riziko prekročenia hlukovej záťaţe a hluková záťaţ môţe prekročiť hodnoty, prípustné platnou vyhláškou. Vo vyznačených úsekoch bude nutné pred výstavbou preveriť hlukovú záťaţ a následne zabezpečiť adekvátne opatrenia na jej eliminovanie. Následne je v lokalitách určených pre zástavbu potrebné zabezpečiť, aby obytné objekty a objekty občianskej vybavenosti boli umiestnené tak, aby vznikol dostatočný priestor pre realizáciu protihlukových opatrení. Hlukovú štúdiu, ktorá bude súčasťou PD, spolu s navrhovanými opatreniami na elimináciu hluku je nutné spracovať na základe aktuálnych údajov o dopravnom zaťaţení, údajov o funkčnom vyuţití objektov a charaktere územia. Základné predpisy dotýkajúce sa zabezpečenia objektov proti vonkajšiemu hluku sú: Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z. TP 03/2013 – Stanovenie hlukovej záťaţe spôsobovanej dopravou po cestných komunikáciách.
15. Návrh verejného technického vybavenia – zásobovanie elektrickou energiou
15.1. Jestvujúci stav
Nadradená sieť VVN a zdroje Mesto N. Zámky je zásobované elektrickou energiou prostredníctvom nadradených 110 kV liniek a elektrických staníc a dvoch rozvodní /RZ/ 110/22kV N. Zámky a RZ 110/22kV Elektrosvit. Rozvodňa N. Zámky je situovaná v severnej časti mesta, na okraji zastavanej lokality, rozvodňa Elektrosvit je situovaná juţne od RZ N.Z. v priemyselnej zóne mesta. Tieto RZ sú napojené 110 kV VVN linkami na elektrizačnú sústavu Slovenskej republiky. Jedná sa o linky č. 8745 a 8747 napojené na RZ Levice, l.č. 8751 na RZ Hurbanovo a 8752 na RZ Komárno, l.č. 8865 na RZ Kriţovany a l.č. 8868 na RZ Galanta, l.č. 8772 na RZ Kráľová, a l.č.8847 je napojená RZ Štúrovo. Z RZ Nové Zámky je linkou č.8848 napojená aj RZ Elektrosvit, ktorá pokračuje do RZ Štúrovo a l.č.8848 prepája RZ N. Zámky a RZ Elektrosvit a pokračuje ako l.č. 8850 tieţ do RZ Štúrovo. Trasy VVN liniek sú vybudované v nadzemnom prevedení. Obe rozvodne a naväzné elektrické VN linky sú v správe Západoslovenskej distribučnej a.s., sú v dobrom technickom stave a sú postupne modernizované. Severne od intravilánu mesta je realizovaná VVN linka 2x400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur, jej koridor je potrebne zapracovať do situácie širšej oblasti. Na území mesta je vybudovaný malý zdroj energie o inštalovanom výkone 2,5 MW. Ide o turbínu osadenú v areáli centrálneho zdroja tepla, táto slúţi pre potreby prevádzkovateľa tepelného zdroja BYTKOMFORT,s.r.o. Sieť VN a distribučné trafostanice Samotné zásobovanie mesta je zabezpečené prostredníctvom 22 kV vzdušných a káblových vedení napojených na obe RZ a distribučných trafostaníc s prevodom 22/0,4 kV. Jedná sa o stĺpové, murované a kioskové trafostanice o výkonoch 100 aţ
172 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
1 000 kV. Staršie VN rozvody sú vo vzdušnom prevedení, novšie rozvody alebo preloţky sú realizované v káblovom prevedení najmä v obytnej časti mesta. VN rozvody sú navzájom prepojené, jednotlivé transformovne sú napojené slučkami v prípade káblových vedení a napojením na tupo pri vzdušných VN vedeniach. V správe ZSE je celkom 85 trafostaníc zásobujúcich obytnú časť mesta a drobné prevádzky a tieţ 42 cudzích trafostaníc zásobujúcich väčšie výrobné areály. Inštalované výkony transformátorov sa postupne menia a tak v dokumentácii sú uvedené iba ich názvy, a ie terajšie hodnoty inštalovaných transformátorov. Jednotlivé trasy VN vedení sú vybudované väčšinou pozdĺţ komunikácii na verejne prístupných miestach tak, aby spĺňali zákon o energetike č. 251/2012 Z.z. o ochranných pásmach. Sieť NN NN sieť nie je predmetom tohto stupňa dokumentácie a bude riešená v podrobnejších stupňoch, v tzv. zonálnych dokumentáciách. Na strane nízkeho napätia (NN) je mesto zásobované NN vedeniami budovanými postupne podľa potreby mesta vo vzdušnom staršom a káblovom zemnom novšom prevedení. Napojenie objektov a areálov na elektrickú energiu z verejnej distribučnej siete je zrealizované prípojkami na základe zmlúv o odbere elektrickej energie.
Verejné osvetlenie Napojenie verejného osvetlenia v riešenom území je vedené spoločne s rozvodmi NN samostatným vodičom. Svietidla sú namontované na vyloţníkoch osadených na betónových stoţiaroch.
15.2. Výpočet potreby el. energie Vykurovanie objektov a ohrev teplej úţitkovej bude zabezpečovaný z iných zdrojov, dodávka el. energie bude zabezpečovaná v stupni elektrizácie „A“. Pri stupni elektrizácie „A“ sa predpokladá, ţe celá zastavaná plocha mesta je plynofikovaná a el. energia sa vyuţíva len na svietenie a drobné elektrospotrebiče. Bilancia potrieb elektrickej energie pre navrhovanú výstavbu je vypočítaná orientačne z predpokladaného nárastu objektov bývania a plôch občianskej vybavenosti, výroby. Ako východiskovú hodnotu pre rodinný dom sme uvaţovali inštalovaný výkon Pi = 20 kW, pre bytovú jednotku Pi = 7 kW pri koeficiente súčasnosti 0,28. Pre plochy občianskej vybavenosti pri beţnej potrebe 0,05 kW na m2 podlaţnej plochy s koeficientom súčasnosti 0,6. Uvaţujeme s vyuţitím trafostaníc na 75 % a účinníkom 0,95. Bytové objekty a objekty vybavenosti sú bilancované sumárne pre všetky urbanistické obvody. Počty RD, BD a podlaţné plochy objektov vybavenosti sú prevzaté z predpokladaných návrhových údajov. Potreba el. energie Inštalovaný výkon pre bývanie Pb = 270 bj x 7,0 kW + 1 313 rd x 20 kW = 28 150 kW pri súčasnosti odberov 0,28 nárast potreby el. energie pre bytové domy bude Pb = 7 882 kW.
Inštalovaný výkon pre občiansku vybavenosť, výrobu a sklady Pov = 1 027 040 m2 pp x 0,05 kW/m2 = 51 352 kW.
Celkový výkon Pc =( Pb +(Pov x 0,6)) x 0,8 = (7882 + (51 352 x 0,6)) x 0,8) = 30 955 kW
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 173
Výkonové nároky na úrovni trafojednotiek ηt = 30 955 /(0,95 x 0,75) =43 445 kVA
Pri pouţití veľkosti trafostaníc 630 aţ 1 000 kVA uvaţujeme s výstavbou 69 resp. 44 kusov transformačných staníc podľa poţadovaných inštalovaných výkonov. Doplnenie transformačných staníc pre navrhovanú výstavbu, resp. prípadná výmena transformátorov v jestvujúcich distribučných trafostaniciach je v kompetencii ZSE, a.s.
15.3. Návrh riešenia Pri riešení zásobovania mesta el. energiou sa uvaţuje s vyuţitím jestvujúcich podzemných kábelových vedení, postupnou rekonštrukciou vzdušných VVN, VN a NN elektrickej siete. Súčasná zásobovacia sieť je v dobrom prevádzkovom stave. Predpokladaný nárast potreby elektrickej energie bude krytý z výkonových rezerv na jestvujúcich zariadeniach trafostaniciach s prevodom 22/0,4 kVA (TS) a výstavbou nových samostatne stojacích trafostaníc alebo ako zdruţené v objektoch občianskej vybavenosti, výroby a skladov. Pri jestvujúcich trafostaniciach sa jedna o ich modernizáciu rekonštruovaním jestvujúcich stanovíšť, súčasným zvýšením ich výkonov. Pri budovaní nových kioskových, nevylučujeme budovať ani novšie typy podzemných trafostaníc v území, kde sa nezistila podzemná voda. Stanoviska trafostaníc navrhujeme situovať tak ako doteraz v ťaţiskách potrieb el. energie jednotlivých rozvojových plôch, pri rešpektovaní podmienky celodenného prístupu pre prevádzkovateľa siete. Kioskové a podzemné stanovišťa transformátorov sú menej náročne na zábery plôch ako staršie stĺpové stanoviska transformátorov, ich ochranné pásma sú ohraničené ich stavebnými konštrukciami. Napojenie nových trafostaníc vrátane ich umiestnenia bude riešené po spresnení výkonových nárokov pre navrhované objekty, voľných kapacít v jestvujúcich trafostaniciach. Tieto údaje budú súčasťou zonálnych a areálových dokumentácií. Konečné návrhy napojenia objektov na el. sieť budú zrealizované v spolupráci s rozvodným závodom ZSE, a. s, ktorý pred výstavbou určí pripojovacie podmienky stavebníkom. V súčasnosti sa realizuje výstavba malej vodnej elektrárne v lokalite Zúgov na rieke Nitra, ktorá bude po ukončení výstavby napojená na elektrickú rozvodnú sieť. Postup napojovania jednotlivých objektov resp. areálov bude zrealizovaný podľa priebehu výstavby v urbanistických obvodoch, voľnej kapacity v rozvodnom systéme na základe výkonových meraní v sieti, predpokladaného nárastu potreby a poţiadaviek odberateľov pri výstavbe. V prípade, ţe navrhovaná káblová prípojka bude napojená na vzdušné vedenie 22kV bude potrebné vybudovať prechodové zariadenie vzduch - zem na napojenie el. káblov. Novonavrhované lokality budú napájané zásadne káblovými vedeniami napojenými slučkami na jestvujúce rozvody. Káble budú uloţené v zemi vedľa existujúcich alebo plánovaných komunikácii v tzv. koridoroch pre siete verejného technického vybavenia. Pre zabezpečenie spoľahlivej dodávky elektrickej energie pre jestvujúcu zástavbu a pre jednotlivé rozvojové lokality bude potrebne po schválení ÚPN vzhľadom na výkonové poţiadavky spracovať energetickú štúdiu. V návrhu ÚPN predpokladáme, ţe pre ďalší rozvoj energetickej sústavy je potrebné zabezpečiť: rešpektovanie areálov jestvujúcich rozvodní N. Zámky a Elektrosvit 110/22 kV a ich ochranné pásma podľa zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. Nové transformátory je potrebne zastrešiť, aby sa zabránilo ich omývanie transformátorov a zhromaţďovanie daţďových vôd,
174 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
dodrţať územné rezervy pre vybudovanie nových VN – 22 kV vedení a prípadných preloţiek uţ existujúcich vedení pozdĺţ existujúcich a navrhovaných komunikácií, postupne dobudovávať podľa potreby 22 kV káblové rozvody a ďalšie kioskové transformačné stanice. postupne rekonštruovať staršie vzdušné VN vedenia ich náhradou za podzemné káblové vedenia súbeţné trasy štyroch vzdušných VN vedení č.244, 248, 266 a 1056 v severnej časti mesta, ktoré sú v kolízií s navrhovanou zástavbou je potrebné preloţiť do spoločnej podzemnej káblovej trasy s uţ vybudovanými VVN a VN vedeniami, tj. v ich ochranných pásmach.
15.4. Záver O kvalitnú prevádzku elektrizačných zariadení na úrovni VVN zodpovedá Západoslovenská distribučná, a.s. Bratislava, na úrovni VN ZSE, a.s. pracovisko Nové Zámky. Jestvujúce VVN rozvody s číslami liniek vrátane vymedzenia areálov oboch rozvodni a ich ochranné pásma, VN - oboch rozvodní, 22 kV VN rozvody a situovanie jestvujúcich distribučných transformačných staníc s ich pomenovaním a návrh osadenia niektorých nových trafostaníc sú orientačne zakreslené v situácii vo výkrese verejného technického vybavenia elektrickou energiou, telekomunikáciami, informačnými sieťami a ich zariadení.
16. Návrh verejného technického vybavenia – zásobovanie plynom a teplom
16.1. Zásobovanie plynom
16.1.1. Jestvujúci stav
Širšie vzťahy Mesto Nové Zámky je takmer v celom rozsahu zásobované zemným plynom z VVTL plynovodu DN 300 a tlaku PN 6,4 MPa cez prepúšťaciu stanicu Bánov dvoma VTL prípojkami. Ide o VTL prípojku DN 200 a tlaku PN 2,5 MPa situovanú v západnej časti extravilánu a prípojku DN 150, PN 150, PN 4,0 MPa trasovanú východne od zastavanej časti mesta. Táto prípojka je zaústená do regulačnej stanice plynu (RSP), centrálny zdroj tepla (CZT). Z tejto RSP je realizovaný odber pre CZT a tieţ slúţi ako prepúšťacia stanica pre napojenie VTL plynovodu DN 150, tlaku PN 2,5 MPa s jeho predĺţením do priemyselnej oblasti, ktorý je distribuovaný väčšinou pre cudzie RSP zásobujúce jednotlivé priemyselné areály v juhovýchodnej časti mesta. Okrem týchto VTL trás je sieť prepojená plynovodom DN 200, PN 2,5 MPa Šaľa–Nové Zámky a ďalším plynovodom DN 200 /150/, PN 2,5 MPa Komárno-Nesvady-Nové Zámky. Samotné zásobovanie mesta je zabezpečené cez systém RSP VTL/STL, resp. VTL/STL/NTL. V správe SPP, a.s. - distribúcia sú štyri RSP. Ide o RSP Nové Zámky - Sever o inštalovanom výkone 5 000 m3/hod., RSP Gurska o inštalovanom výkone 5 000 m3/hod., RSP Prednádraţie o výkone 4 500 m3/hod. a RSP TOVOZ o výkone 5 000 m3/hod. Okrem týchto RSP priemyselné areály zásobuje plynom ďalších 10 cudzích RSP o rôznych inštalovaných výkonoch. Na STL rozvodnej sieti je v rôznych častiach mesta osadených 10 uličných distribučných rozvodných staníc (DRS), ktoré regulujú stredotlaký rozvod na nizkotlaký. Situovanie RSP a DRS je zakreslené v situácii vo výkrese.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 175
Sieť STL a NTL plynovodov Mesto je zásobované plynom kombinovaným spôsobom. Jestvujúca plynovodná sieť je vybudovaná v prevaţnej miere ako stredotlaková o tlaku 0,1 MPa a v menšom rozsahu ako nízkotlaková o prevádzkovom tlaku do 2,5 kPa. V súčasnej dobe je realizovaná rekonštrukcia starších NTL plynovodov najmä v centrálnej časti mesta, pričom sa budujú kapacitnejšie STL plynovody s plastového potrubia. Trasy jednotlivých vetiev plynu sú situované v uliciach na verejne prístupných plochách. Jednotliví odberatelia sú napojení cez domové prípojky a plynomery v miestach kde sú NTL plynovody a regulátory tlaku plynu a plynomery v prípade napojenia objektov na STL rozvody plynu. Plynomery sú osadené na verejne prístupných miestach aby boli dostupné pre pracovníkov plynárni. Zásobovanie odberateľov zemným plynom zabezpečuje Slovenský plynárenský priemysel – distribúcia a.s. Bratislava.
16.1.2. Výpočet potreby plynu Nárast potreby plynu pre navrhovanú výstavbu je vypočítaný kombinovaným spôsobom. Hodinový odber zemného plynu u odberateľov pre rodinné domy /RD/ a bytové domy /BJ/ je určený podľa Smernice GR SPP, a.s. č.15/2002 pre spracovanie generelov a štúdií plynofikácie lokalít. V smernici je určená merná spotreba plynu podľa kategórii domácností. Pri kategórií RD jedná sa o maximálny hodinový odber zemného plynu vykurovanie, prípravu TÚV a varenie v objeme 1,2 m3/hod, maximálny ročný odber 3 400 m3/rok. Pri kategórií hromadnej bytovej výstavby /HBV BJ/, kde sa uvaţuje s odberom plynu na varenie, kúrenie a prípravu TÚV s potrebou v mnoţstve 0,9 m3/hod a maximálny ročný odber 2 500 m3/rok. Mnoţstvo potreby zemného plynu pre objekty občianskej vybavenosti, výroby a skladov sú odvodnené od potreby tepla pre vykurovanie, kde uvaţujeme s výhrevnosťou plynu 34,7 MJ/m3 a priemernou účinnosťou jeho spaľovania v kotloch 97%. Vo výpočte potreby plynu pri objektoch zásobovaných z centrálneho zdroja tepla /CZT/ najmä pri objektoch HBV, kde sa zemný plyn vyuţíva iba na varenie, potreba plynu je zahrnutá v objeme pre vykurovanie v CZT. Počty RD, BD sú prevzaté z predpokladaných návrhových údajov a mnoţstvo potreby tepla je prevzaté z kapitoly „ Zásobovanie teplom“
Hodinová potreba plynu - rodinné domy (RD) 1,2 x 1 313 = 1 576 m3/hod - bytové domy (BJ) 0,9 x 270 = 243 m3/hod - obč. vybavenosť 56 114x3,6/0,97x 34,7 = 6 002 m3/hod nárast potreby plynu spolu 7 821 m3/hod Pri koeficiente súčasnosti odberov 0,8 bude maximálna potreba Qh = 6 257 m3/hod. Predpokladaný nárast ročnej potreby plynu pri 206 vykurovacích dňoch a 12 hod. prevádzke plynových zariadení, v ostatnom čase počítame iba s temperovaním podľa potreby uţívateľa bude: Qr = 14 613 000 m3/ročne.
16.1.3. Návrh riešenia Predpokladaný nárast potreby plynu vzhľadom na plošné rozloţenie nových urbanistických blokov stavebné objekty navrhujeme riešiť ich napojením na jestvujúce STL a NTL rozvody, resp. na novobudované uličné rozvody plynu v jestvujúcich a navrhovaných uliciach. Pred súhlasom s napojením navrhovanej výstavby bude potrebné prepočítať kapacity jestvujúcich susediacich plynovodov. V prípade, ţe kapacita jestvujúcej plynovodnej siete nepostačí na dodávku potrebného mnoţstva zemného plynu do
176 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
navrhovanej zástavby bude potrebné časť jestvujúcich rozvodov plynu zrekonštruovať, t.j. vybudovať prepojovacie plynovody rôznych dĺţok a profilov. Nakoľko časť rozvodov plynu je na hranici fyzickej doby ţivota, je potrebné pokračovať v postupnej rekonštrukcií plynovodnej siete jej skapacitnením z NTL na STL. Z uvedeného vyplýva, vzhľadom na predpokladaný nárast potreby plynu, zásobovanie navrhovaných lokalít bude riešené výstavbou nových trás plynovodov, rekonštrukciou jestvujúcich trás a nevylučujeme ani rekonštrukciu jestvujúcich regulačných staníc VTL/STL a uličných doregulovacích staníc STL/NTL. Prípadné situovanie nových regulačných staníc plynu vzhľadom na šírku ochranných a bezpečnostných pásiem by bolo je náročné na záber plôch pre nové objekty a ich bezpečnostné pásma, preto je výhodnejšia rekonštrukcia jestvujúcich RS. Pri plánovaní rozvojových lokalít nie sú dodrţané ochranné a bezpečnostné pásma od existujúcich plynárenských zariadení v zmysle zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. V rozvojových plochách, kde navrhovaná zástavba koliduje z ochrannými a bezpečnostnými pásmami VTL plynovodov bude potrebne zrealizovať technické opatrenia na plynovodoch, plynovod uloţiť do chráničky, resp. vymeniť jestvujúce potrubie za hrubostenné. Trasy nových uličných vetiev budú predmetom zonálnych dokumentácií. Podmienky zúţenia bezpečnostných pasiem je potrebne odsúhlasiť prevádzkovateľom distribučnej siete SPP- distribúcia a.s. Situovanie regulačných staníc plynu ich názvy, jestvujúce a navrhované vysokotlakové, strednotlakové a nízkotlakové rozvody plynu a ich dimenzie sú zakreslené v situácii vo výkrese verejného technického vybavenia plynom a teplom.
16.2. Zásobovanie teplom
16.2.1. Súčasný stav Mesto Nové Zámky má spracovanú „Koncepciu rozvoja Nových Zámkov v oblasti tepelnej energetiky“ spracovanej v roku 2004. Samotné zásobované teplom je zabezpečované kombinovaným spôsobom. Bytové domy na sídliskách a centrum mesta sú zásobované z centrálneho zdroja tepla prevádzkované Bytkomfortom s.r.o a staršia zástavba mesta, priemyselné podniky sú zásobované decentralizovaným spôsobom z vlastných zdrojov tepla. Rodinné domy sú zásobované teplom lokálnym spôsobom, kotlami na zemný plyn.
Centrálny zdroj tepla V súčasnej dobe Bytkomfort s.r.o. prevádzkuje centrálny zdroj tepla s výkonom 75 MW na spaľovanie zemného plynu a prevádzkuje aj novší kotol na spaľovanie biomasy s výkonom 6 MW. Postupne na sídliskách boli prerábané pôvodné kotolne na odovzdávacie stanice tepla a odstavované kotolne na tuhé palivo. Tri zrekonštruované kotolne na sídlisku Juh, t.j. Kotolňa Juh I, ZŠ Hradná a ZŠ Nábreţná sú prevádzkované ako výmenníkové stanice tepla a súčasne sú udrţiavané ako pomocné zdroje tepla stále v prevádzkovom stave ako studená rezerva pri vykurovaní za obdobie nízkych vonkajších teplôt.
Decentralizované zdroje tepla Tieto zdroje tepla sú vyuţívané pri zabezpečovaní objektov občianskej vybavenosti, škôl a objektov malých prevádzok. Ide o objekty situované mimo dosahu jestvujúcich rozvodov zdrojov tepla. O tento spôsob vykurovania prejavujú záujem najmä novo vznikajúce podnikateľské subjekty, nakoľko pri takomto systéme vykurovania nevznikajú straty na primárnych rozvodoch tepla.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 177
Individuálne a lokálne kúrenie Lokálne zdroje tepla sú vyuţívané u objektov nízkopodlaţnej zástavby rodinných domov ako aj kombinovaných objektov s výkonom do 50 kW. Zdrojom tepelnej energie u takto vykurovaných objektov je na 95% zemný plyn. V poslednej dobe sa budujú aj tepelné zdroje na spaľovanie biomasy, tepelné čerpadlá a tepelné kolektory na ohrev teple úţitkovej vody.
16.2.2. Výpočet potreby tepla Nárast potreby tepla pre navrhovanú výstavbu je vypočítaný kombinovaným spôsobom. Výpočet tepelných strát pre rodinné a bytové domy sú odvodené podľa výpočtov obdobných uţ zrealizovaných objektov. Pre rodinný dom uvaţujeme s potrebou 14 kW/h a pre bytovú jednotku 10 kW/h. Nároky na poţadované mnoţstvo tepla pre objekty občianskej vybavenosti, výroby a skladov sú spracované skráteným spôsobom v zmysle STN EN 12 831 s pouţitím objemových údajov urbanistického návrhu, t.j. m3 vykurovaných objemov. Výpočet je prevedený na výšku vykurovaných a temperovaných objektov a skladov 3,5 m. Podlaţné plochy sú prevzaté z tabuľky „funkčného vyuţitia územia“. Celkový vykurovaný objem je 1 920 000 m3 a temperovaný objem je 1 674 700 m3. Predpokladáme, ţe tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií budú spĺňať poţiadavky STN 73 0540. Priemerný súčiniteľ prestupu tepla obvodových konštrukcií uvaţujeme k = 0,56 W/m3 x K. Priemernú vnútornú teplotu vykurovaných priestorov + 21 °C, temperovaných priestorov na + 10°C a výpočtovú vonkajšiu teplotu +12 °C.
Bilancia maximálnych hodinových potrieb tepla - rodinné domy 14 x 1 313 = 18 382 kW/h - bytové domy 10 x 270 = 2 700 kW/h - obč. vybavenosť 1 920 000 x 0,56 x (21+12) + 1 674 700 x 0,56 x (10 + 12) = 56 114 kW/hod nárast potreby tepla spolu Th = 77 196 kW/h
Pri koeficiente súčasnosti vykurovania jednotlivých objektov 0,8 bude maximálna potreba tepla Th m. = 61 757 kW/h. Výpočet potreby tepla bude postupne upresňovaný pri spracovaní ďalších stupňov projektovej dokumentácie, pri zonálnych a areálových dokumentáciách.
Technické riešenie Nakoľko spôsob vykurovania z CZT je z hľadiska znečisťovania ovzdušia najekologickejší, navrhujeme pre ďalší rozvoj mesta v oblasti zabezpečovania teplom podporovať a ďalej rozvíjať výstavbu jestvujúceho systému CZT ako nosného systému zásobovania tepla v meste. Preto z hľadiska územného riešenia je potrebné vytvárať resp. nevylúčiť územné predpoklady pre jeho ďalší intenzívny príp. aj extenzívny rozvoj. Zvaţovať za priaznivých podmienok aj jeho rozširovanie na širšie územie vyuţívané alebo potenciálne vyuţiteľné predovšetkým pre bývanie, občiansku vybavenosť a výrobu. Preto je potrebné: pre rozširovanie výroby v súčasných priemyselných podnikoch, uprednostňovať rozširovanie zásobovania teplom pomocou horúcovodov a teplovodov rozširovať aj kapacitu centrálneho zdroja tepla v rámci napojenia objektov na systém CZT uprednostňovať systém vykurovania, prípravu teplej úţitkovej vody v domových odovzdávacích staniciach tepla, aby sa minimalizovali straty tepla na primárnych rozvodoch
178 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
pre novonavrhované priemyselné kapacity mimo dosahu jestvujúcich rozvodov tepla budovať samostatné tepelné zdroje s palivovou základňou zemný plyn, resp. biomasou pre novú sústredenú bytovú výstavbu formou bytových domov a pre objekty vybavenosti v dosahu horúcovodných rozvodov riešiť potrebu tepla ich napojením na jestvujúce horúcovody. pre rozptýlenú bytovú výstavbu budovanú formou bytových domov budovať blokové kotolne alebo vykurovanie riešiť lokálnymi kotlami na zemný plyn pri zabezpečovaní tepla pre jestvujúce a navrhované objekty pouţívať aj obnoviteľne zdroje tepla ako je drevná a poľnohospodárska biomasa, tepelné čerpadla a na ohrev teplej úţitkovej vody vyuţívať rôzne solárne systémy. pokračovať v zatepľovaní obvodových a strešných konštrukcií aby sa zniţovala potreba tepla na vykurovanie a následne rozsah znečisťovania ovzdušia pri novej výstavbe a pri rekonštrukciách jestvujúcej zástavby na teplovodných systémoch navrhovať termostatické a regulačné ventily počet a lokalizácia zdrojov tepla bude upresňovaný postupne po stanovení priebehu technickej a časovej prípravy a výstavby objektov v jednotlivých urbanistických obvodoch.
17. Návrh verejného technického vybavenia – vodné hospodárstvo
17.1. Hydrografia
17.1.1. Riečna sieť Najväčším tokom, ktorý odvádza z územia okresu Nové Zámky povrchové vody je rieka Nitra s najvýznamnejším ľavostranným prítokom – riekou Ţitava. V blízkosti obce Bánov sa do hlavného toku Nitry vlieva Malá Nitra ako najvýznamnejší pravostranný prítok v širšom záujmovom území. Východne od obce Šurany sú rieky Nitra a Ţitava prepojené umelo vybudovaným kanálom. Severne od Nových Zámkov sa do Nitry vlieva potok Chrenovka ako ľavostranný prítok. Najvýznamnejšie prítoky Ţitavy sú ľavostranné prítoky Liska, Branovský potok s prítokom Lovčiansky potok a Pribetský kanál. Hlavnou osou východnej časti záujmového územia je umelo vytvorený Dlhý kanál, do ktorého sa vlievajú Cabajský potok a Tvrdošovský potok so svojimi prítokmi (Jatovský potok a Dalinský potok). Pri juhovýchodnom okraji mesta Nové Zámky sú rieka Nitra, Dlhý kanál a Martovský kanál spojené s riekou Váh umelým kanálom Nitra – Váh. Moţno povedať, ţe celé územie je prepojené sieťou odvodňovacích a zavlaţovacích kanálov, bolo zrealizovaných mnoţstvo úprav vodných tokov. Povodne sa vyskytujú prevaţne na jar v období február – apríl a tvoria 55 % všetkých kulminácií. Významnejšie povodňové vlny na rieke Nitra sa vyskytli v r. 1931, 1960, 1977, 1986 a 2005. Minimálne prietoky sú sústredené do letno-jesenného obdobia v mesiacoch august aţ október. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007) Z hydrologického hľadiska patrí záujmové územie do čiastkového povodia 4-21-14 rieky Nitra. Typ reţimu odtoku je daţďovo – snehový s maximálnymi prietokmi v mesiaci marec a minimálnymi v mesiaci september. Priemerný ročný elementárny odtok predstavuje pribliţne 1,5 l/s na km2. Minimálne priemerné mesačné prietoky sa v povodí Nitry vyskytli v rôznych mesiacoch – v auguste, septembri, októbri a novembri s hodnotami 15 aţ 91% Qmax.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 179
Tok Nitra v úseku Nové Zámky má charakter níţinného toku, zanášanie dna je minimálne. Má umelý hydrologický reţim. Patrí do povodia dolného Váhu spolu so starým ramenom Nitry pri obci Nitriansky Hrádok. Pri Letomostí nad mestom sa vlieva do toku Nitra chránený prírodný výtvor tok Chrenovka, ďalej postupne priteká rieka Ţitava pri obci Martanovce, Dlhý Kanál obvodový odpad č. II. Na katastrálnom území Nové Zámky sa nachádzajú vodné nádrţe: Kurzweilovo jazero, Štrkovisko, Sústava 4 rybníkov na Sihoti a Rybník RTO. (ENVIRO SYSTEM, spol. s r.o., február 2008)
17.1.2. Podzemná voda Hydrogeologické pomery sú vo všeobecnosti podmienené geologickou a tektonickou stavbou územia, úloţnými, litologickými, klimatickými, hydrologickými aj geomorfologickými pomermi a vo veľkej miere pozíciou priepustných polôh k moţným zdrojom dotácie zásob podzemnej vody. Z hydrogeologického hľadiska patrí záujmové územie regiónu Nové Zámky do nasledujúcich hydrogeologických rajónov: NQ 071 – Neogén Nitrianskej pahorkatiny, čiastkový rajón NA20- neogén Nitrianskej pahorkatiny Q 072 – Kvartér Nitry od mesta Nitry po Nové Zámky Q 074 – Kvartér medziriečia Podunajskej roviny N 058 – Neogén Hronskej pahorkatiny, čiastkový rajón VH30- neogén juţne od potoka Liska. Hydrogeologické pomery záujmového územia sú odrazom jeho geologicko- tektonickej stavby. Samotné posudzované územie je súčasťou hydrogeologického rajónu Q 074 – Kvartér medziriečia Podunajskej roviny podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (SHMÚ Bratislava 1984). Reţim podzemných vôd tejto oblasti je výslednicou vplyvov najmä väčších povrchových tokov a klimatických faktorov. Na značnej časti územia sú hlavným zdrojom dopĺňania zásob zráţky. Vplyv riek na reţim hladín podzemných vôd badať len v úzkom páse územia a len pri vysokých stavoch na riekach. Po hydrogeologickej stránke záujmové územie je v priamej závislosti na geologickej stavbe územia. Kvartérne a levantské piesky a štrkopiesky akumulujú značné mnoţstvá podzemnej vody, ktorú moţno vyuţívať pre závlahy. Generálny smer prúdenia podzemných vôd je zhodný so smerom prúdenia tokov /SV- JZ/. V severovýchodnej časti katastrálneho územia sa nachádza hygienické pásmo ochrany zdroja pitnej vody. (ENVIRO SYSTEM, spol. s r.o., február 2008).
17.1.3. Geotermálne a minerálne vody. Minerálna voda je definovaná ako podzemná voda, ktorá sa od obyčajných podzemných vôd podstatne odlišuje svojimi osobitými prírodnými vlastnosťami, predovšetkým svojím zloţením, obsahom minerálnych látok, stopových prvkov, teplotou a fyziologickými účinkami na ľudský organizmus. Prírodné minerálne vody sú vody v prírodných prameňoch i v umelých záchytných objektoch, ktoré majú v mieste výveru obsah rozpustených pevných látok viac ako 1000 mg/l a taktieţ viac ako 1000 mg/l rozpustného CO2. Podľa registra minerálnych prameňov MZ SR – inšpektorátu kúpeľov a ţriediel v Bratislave na území okresu Nové Zámky sa nachádza (alebo nachádzalo) 10 minerálnych prameňov (Revízia registrácie minerálnych prameňov prebiehala v roku 1999) v nasledovných lokalitách: Štúrovo (Kúpeľný prameň – vrt OPKS, vrt FGŠ-1, vrt Š-1) Podhájska (vrt P-1, vrt GRP-1) Tvrdošovce (vrt FGTv-1)
180 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Dvory nad Ţitavou (vrt FGDţ-1) Nové Zámky (vrt GNZ-1) Bruty (vrt VTB-1) Kamenín (vrt HGK-1) Malá nad Hronom (vrt HGM-1). Nové Zámky vrt GNZ-1 sa nachádza v intraviláne mesta, v blízkosti ramena rieky Nitry, neďaleko miestneho termálneho kúpaliska Termál – Bukrok. Vrt bol odvŕtaný v r. 1984 do hĺbky 1506,0 m. Minerálna geotermálna voda sa vyuţíva na rekreačné účely (plnenie bazénov celoročne prevádzkovaného kúpaliska). Doporučený odber vody je Q=3,5 - 4,0 l.s-1. Teplota vody je 52-48°C, podľa iných údajov dosahuje 62,0 °C. Vrt sa vyuţíva na plnenie bazénov. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007).
17.1.4. Vodné nádrţe Na kvalitu ţivotného prostredia vplývajú aj vodné nádrţe, ktoré majú viacúčelové vyuţitie. Okrem toho, ţe tvoria zdroje úţitkovej vody predovšetkým pre závlahy, plnia ochrannú protipovodňovú funkciu, slúţia na chov rýb, na rekreačné účely a tvoria významný krajinotvorný prvok. V širšom záujmovom území je vybudovaných niekoľko malých vodných nádrţí a rybníkov. Na Branovskom potoku je vybudovaná MVN Semerovo a Češiansky rybník. Na sútoku Lovčianskeho a Branovského potoka sa nachádza MVN Branovo. K vodohospodárskym dielam patria i hydromelioračné zariadenia (HMZ) - závlahy a odvodnenia pozemkov, ktoré upravujú vodný reţim poľnohospodárskych pozemkov. Najväčšia časť bola vybudovaná v rokoch 1960 – 1990. Správcom HMZ závlah a odvodnenia je od 1.7.2003 štátny podnik Hydromeliorácie, Bratislava, ktorý sa odčlenil od predchádzajúceho správcu SVP, š.p., Banská Štiavnica. Závlahové systémy na poľnohospodárskej pôde sú technicky riešené čerpacími závlahovými stanicami. Odvodnenie pôd je realizované odvodňovacími kanálmi, priekopami a drenáţnymi systémami. Celkovo v Nitrianskom kraji sú vybudované závlahy na ploche 100 859 ha a odvodňovaná je plocha 39 818 ha (Zdroj: VÚZH Bratislava, stav k r. 2002). (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007) Na území mesta Nové Zámky v časti Bukrok je vodná plocha – bagrovisko, ktoré slúţi na prevádzanie športového rybárstva. Rybník je v správe MO SZR Nové Zámky. Ďalšími vodnými plochami – rybníkmi vyuţívanými na chov rýb v správe SZR Ţilina sú aj plochy pod termálnym kúpaliskom medzi korytom starej a novej Nitry. Ide len o chovné rybníky. V lokalite pri Nesvadskej ceste je vodná plocha – bagrovisko, ktoré sa vyuţíva na kúpanie pre miestnych obyvateľov.
17.1.5. Kvalita a znečistenie vôd
Znečistenie povrchových vôd Rieky Nitra a Ţitava sú hlavnými recipientmi, ktoré odvodňujú najväčšiu časť územia okresu Nové Zámky. Povodie Nitry je ako celok hodnotené ako silne aţ veľmi silne znečistené, a to najmä vplyvom antropogénnej činnosti, pričom najčastejším zdrojom zníţenia kvality vody je poľnohospodárska činnosť. Eutrofizačné procesy prebiehajú na toku Nitra oveľa intenzívnejšie, vzhľadom na jej väčšie zaťaţenie dusičnanmi a fosforom. V blízkosti záujmového územia preteká dolný úsek rieky Nitra. Tento úsek Nitry a jej prítokov je ovplyvnený potravinárskym priemyslom a vypúšťanými splaškovými odpadovými vodami zo sídiel a je veľmi silne znečisteným tokom. Hodnotené ukazovatele v rámci zaťaţenej oblasti nespĺňajú poţiadavky stanovené na kvalitu a
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 181
kvalitatívne ciele povrchových vôd. K tomuto stavu kvality vôd negatívne prispieva aj privádzané znečistenie z hornej a strednej časti toku. (VODOTIKA, a.s., júl 2010) Z hodnotení kvality vody, vykonaných v minulosti vyplýva, ţe povrchové vody riek vykazujú trvalo nepriaznivý stav, podľa starého hodnotenia trieda kvality III. aţ V. ukazuje, ţe voda je znečistená aţ veľmi silne znečistená. V období 2002-2003 (podľa údajov SHMÚ) nastalo mierne zlepšenie v ukazovateľoch kyslíkového reţimu (Malá Nitra). Naopak k zhoršeniu na V. triedu došlo v skupine ukazovateľov C – nutrienty v tokoch Nitra a Malá Nitra, Ţitava ostáva nezmenená v rovnako nepriaznivej triede. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007) Podľa výsledkov meraní povrchových vôd za obdobie 2002 – 2003 na toku Nitra – Komoča (riečny kilometer 6,50), zaradujeme tento tok v skupine ukazovateľov kyslíkového reţimu (A) do triedy 3. triedy kvality – znečistená voda (BSK = 9,35 mg.l- 1). V B skupine rozpustené látky (875 mg.l-1) a merná vodivosť (125,08 mS.m-1) určujú 4. triedu kvality – silne znečistená voda. Koncentrácie fosforečnanového fosforu (0,80 mg.l-1) ju radí do 5. triedy kvality – veľmi silne znečistená voda. Pocty koliformných baktérií (2116 KTJ.ml-1) patria do 5. Triedy kvality – veľmi silne znečistená voda. V mieste odberu Nitra – Komoča sa na znečistení výrazne podieľajú ZsVS a.s. ČOV Nové Zámky ako aj priemyselné a komunálne odpadové vody z bodových zdrojov a plošných zdrojov (najmä poľnohospodárska činnosť) znečistenia okolia. (Kvalita povrchových vôd na Slovensku 2009 - 20010, SHMÚ Bratislava, 2010) (Figúr, júl 2011) V čiastkovom povodí Nitry bolo v období rokov 2007 a 2008 sledovaných 21 odberných miest. Hlavnými znečisťovateľmi na celom toku rieky Nitra sú: Hornonitrianske bane Prievidza a.s. v Handlovej a Novákoch, Novácke chemické závody a.s. Nováky, tepelná elektráreň SE a.s. ENO Zemianske Kostoľany, ZDA Holding Slovakia Bošany a KORD Slovakia, a.s. Bánovce nad Bebravou, Pivovary Topvar, a.s. Topoľčany, Elektrokarbon a.s. Topoľčany, Ceram Čáb a.s. Nové Sady, atómová elektráreň Mochovce, Slovenské elektrárne a.s. (PROJEKTSTAV- NZ, s.r.o., november 2010). V mieste odberu Nitra – Komoča (rkm 6,5) prekračovalo limity NV č. 296/2005 (novelizovanom NV 269/2010) 14 ukazovateľov kvality vody:
Základné fyzikálno - chemické ukazovatele: Pcelk, N – NO2, Biologické a mikrobiologické ukazovatele : koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie a fekálne streptokoky, sapróbny index biosestónu, chlorofyl a, abundancia fytoplanktónu Mikropolutanty: Al, Hg, Organické polutanty: Nepolárne Extrahovateľné Látky zisťované UV ţiarením (NELuv), AOX, chloroform a 1,2 dichlóretán.
Znečistenie podzemných vôd Kvalita podzemných vôd je ovplyvňovaná mnohými činiteľmi z ktorých najdôleţitejšie sú horninové zloţenie prostredia, kvalita infiltrujúcich zráţok a povrchových vôd ako aj antropogénna činnosť. Z antropogénnych vplyvov ide predovšetkým o znečistenie z poľnohospodárskej výroby, spôsobené predovšetkým nevhodným pouţívaním priemyselných hnojív a zakladaním nespevnených poľných hnojísk, čo sa prejavuje zvýšeným obsahom dusičnanov, dusitanov, síranov a chloridov. Ďalšími vplyvmi sú osídľovanie územia a priemysel. Najviac ohrozené antropogénnym znečistením sú podzemné vody kvartérnych sedimentov, ktorých vodná hladina je v neveľkých hĺbkach pod terénom. V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad vybraných sond SHMÚ monitorujúcich kvalitu podzemnej vode riečnych náplavov v dvoch oblastiach, ktoré zasahujú do dotknutého územia regiónu Nové Zámky.
182 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Pri porovnaní medzných hodnôt podľa Vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z. a nameraných koncentrácií vo vzorkách podzemných vôd sa zistilo zhoršenie stavu podzemných vôd oproti minulému roku. V oblasti je vysoká priemyselná a poľnohospodárska činnosť, čo sa významne odráţa aj na chemizme vôd. Na najbliţšom objekte monitorovacej siete SHMÚ – Bajč boli prekročené hodnoty u amónnych iónov 0,64 mg.l-1 (limitná hodnota je 0,5 mg.l-1), mangánu 0,99 mg.l-1 (limit je 0,05 mg.l-1), celkového obsahu ţeleza 2,4 mg.l-1 (limitná hodnota je 0,2 mg.l-1), CHSK- Mn 3,7 mg.l-1 (limitná hodnota je 3,0 mg.l-1) a arzénu 34,0 µg.l-1 (limitná hodnota je 10,0 µg.l-1). (Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2002 - 2003, SHMÚ Bratislava, 2004) V širšom okolí dotknutého územia sa nachádza niekoľko pozorovacích objektov SHMÚ. Hladina podzemnej vody vo všetkých objektoch dosiahla v priebehu pozorovaného roku 2004 v priemere mierne niţšie hodnoty (Hpriem= 108,16) ako dlhodobý trend do roku 2004 (Hpriem= 108,34) (Hydrologická ročenka podzemných vôd, SHMÚ 2005). (ENVIRO SYSTEM, spol. s r.o., február 2008) Útvary podzemných vôd v záujmovej oblasti podľa nového členenia patria do útvarov podzemných vôd SK1000400P (útvary podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch) a do útvaru SK2001000P (útvary podzemných vôd v predkvartérnych sedimentoch), SK300240PF (geotermálne útvary podzemných vôd). Nepatria do ţiadnych cezhraničných útvarov podzemných vôd. Vodoochranný potenciál pôd útvaru podzemnej vody SK1000400P je hodnotený ako vysoký, percento vyuţívania podzemných vôd je priemerne 9,5 %. Rizikovými látkami bodových zdrojov znečistenia sú najmä NO3, Mn, Fe, celk. mineralizácia (Cl, SO4) , z hľadiska plošného znečistenia sú to najmä NO3, PO4 a pesticídy. Z hľadiska hodnotenia rizika sa za veľmi významné vplyvy, spôsobujúce rizikovosť nedosiahnutia dobrého stavu útvarov podzemných vôd povaţujú poľnohospodárske aktivity a fakt, ţe mnoho sídiel na území je bez verejnej kanalizácie, za významný vplyv sa povaţuje priemyselná infraštruktúra územia. Vodoochranný potenciál pôd útvaru podzemnej vody SK200100P je takisto hodnotený ako vysoký, percento vyuţívanie podzemných vôd je priemerne 18,63 %. Rizikovými látkami bodových zdrojov znečistenia sú najmä NO3, Mn, celk. mineralizácia, SO4, (Cl, Fe, As, Se) , z hľadiska plošného znečistenia sú to najmä NO3, PO4 a pesticídy. Z hľadiska hodnotenia rizika sa za veľmi významné vplyvy, spôsobujúce rizikovosť nedosiahnutia dobrého stavu útvarov podzemných vôd povaţujú poľnohospodárske aktivity a fakt, ţe mnoho sídiel na území je bez verejnej kanalizácie, za menej významný vplyv sa povaţuje priemyselná infraštruktúra územia. Celkové vyuţitie vodného útvaru geotermálnych podzemných vôd SK300240PF je 23,89 %. Kvartérne aj predkvartérne útvary podzemných vôd sú hodnotené ako rizikové a hľadiska dosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2015 na základe hodnotenia bodových, difúznych, ale aj plošných zdrojov znečistenia. Z hľadiska hodnotenia kvantitatívneho stavu je vodný útvar podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch v moţnom riziku dosiahnutia dobrého kvantitatívneho stavu, vodný útvar v predkvartérnych sedimentoch nie je označený ako rizikový.
17.1.6. Ochrana vôd
Chránené vodohospodárske oblasti Na územie okresu Nové Zámky nezasahuje ţiadna chránená vodohospodárska oblasť (CHVO).
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 183
Ochranné pásma vodárenských zdrojov (pásma hygienickej ochrany, PHO) Nachádza sa tu však niekoľko vodárenských zdrojov (VZ), ktoré sú vyuţívané na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v rámci obecných vodovodov a na ich ochranu boli stanovené ochranné pásma. Tieto vodárenské zdroje sú v obciach Rastislavice, Dvory nad Ţitavou a Jatov, ktoré sa nachádzajú pomerne ďaleko od mesta Nové Zámky. Nachádza sa tu aj niekoľko väčších vodárenských zdrojov (VZ), ktoré sú resp. donedávna boli vyuţívané na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Na ich ochranu boli v minulosti stanovené ochranné pásma I. a II. stupňa. V záujmovom území Nové Zámky ide o vodárenské zdroje VZ Nové Zámky (objekty HN-1, 2, 4, 5, 6 a S-1 aţ S-4) (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007).
Vodohospodársky významné toky V záujmovom území sú takmer všetky hlavné toky zaradené podľa vyhlášky MŢP SR č. 211/2005 Z.z. do zoznamu vodohospodársky významných vodných tokov. Sú to rieky Nitra, Malá Nitra, Ţitava, Liska, Dlhý kanál, Cabajský potok, Tvrdošovský potok, Stará Nitra, Martovský kanál, Stará Ţitava, Lovčiansky potok, Branovský potok .
Citlivé oblasti Vodné útvary povrchových vôd v meste Nové Zámky sú zaradené medzi citlivé oblasti (za citlivú oblasť bolo NV č. 617/2004 Z.z. vyhlásené celé územie SR). V praxi to znamená povinnosť vyššieho stupňa čistenia odpadových vôd, t.j. aj povinnosti odstraňovať bionutrienty (N a P) na ČOV, ktorých veľkosť je nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov. Aglomerácia Nové Zámky túto poţiadavku vysoko prekračuje, v r. 2011 bolo na ČOV pripojených cca 40 tis. obyvateľov, takţe na ČOV sa vzťahuje povinnosť rozšíreného čistenia odpadových vôd.
Zraniteľné oblasti Poľnohospodársky vyuţívané pozemky v regióne Nových Zámkov patria medzi zraniteľné oblasti, t.j. koncentrácia dusičnanov v podzemných vodách je vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môţe v blízkej budúcnosti prekročiť. Takáto voda je potom nevhodná pre jej pouţitie ako pitná voda.
Návrh V tejto oblasti sa nepredpokladajú významné zmeny na území mesta, bude však potrebné pokračovať vo všeobecných trendoch, najmä v zvyšovaní úrovne ochrany územia pred povodňami, ako aj v ochrane povrchových a podzemných vôd pre ich znečisťovaním. V rámci protipovodňovej ochrany je potrebné zamedziť výstavbe v inundačnom území rieky Nitry, ktoré je vymedzené ochrannými protipovodňovými hrádzami. Tieto poţiadavky vyplývajú o.i. aj z územnoplánovacích dokumentov na úrovni kraja (Nitriansky samosprávny kraj).
17.2. Bazény a kúpele Bývalé mestské kúpele existujú uţ od roku 1964. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa mesto rozhodlo pre ich kompletnú rekonštrukciu. V januári 1996 otvorili zrekonštruované priestory mestských kúpeľov pod novým názvom Relax komplex s detským bazénom hĺbky 60 cm a bazénom pre dospelých s max. hĺbkou 180 cm. Objekt patrí pod Správu cestovného ruchu. Celé ľavé krídlo budovy majú prenajaté súkromní podnikatelia, ktorí v týchto priestoroch prevádzkujú biokozmetiku, kaderníctvo a holičstvo, exkluzívny kozmetický salón. Ďalej je tu exkluzívne fitnes- centrum, sauna a cestovná kancelária. Ďalej je to termálne kúpalisko Štrand, ktoré leţí pri rieke Nitra. Ponúka 4 bazény – rekreačný, plavecký, cvičný a detský, ktoré sú napĺňané vodu z termálneho vrtu. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007)
184 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú štátny zdravotný dozor na všetkých významných prírodných aj umelých kúpaliskách.
17.3. Zásobovanie vodou
17.3.1. Širšie súvislosti Územím okresu Nové Zámky vedie diaľkový prívod vody z Gabčíkova (Gabčíkovo – Nové Zámky – Kolta), ktorý sa pri Kolte rozdeľuje na vetvy Kolta – Levice, Kolta – Štúrovo a Kolta – Ţeliezovce. Diaľkovod Gabčíkovo – Nové Zámky je cez Vlčany a Šaľu prepojený s diaľkovodom Jelka – Galanta – Nitra. Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou sa uskutočňuje prostredníctvom skupinových vodovodov alebo samostatnými vodovodmi. Diaľkovodný systém je tvorený vodárenskými zdrojmi (28 studní, 5 prameňov), čerpacími stanicami (16), akumulačnými nádrţami (21) a líniovým potrubím v dĺţke 442 km. Voda dodávaná z veľkokapacitných zdrojov je vo veľmi dobrej kvalite a nie je potrebná jej ďalšia úprava, vykonáva sa len hygienické zabezpečenie. Diaľkovodným systémom sa dodáva 75 % pitnej vody. Ďalšia časť obcí je zásobovaná samostatnými vodovodmi s vlastnými vodárenskými zdrojmi lokálneho významu a skupinovými vodovodmi zásobujúcimi dve a viac obcí z jedného alebo viacerých vodárenských zdrojov. Voda v niektorých malých zdrojoch je v nevyhovujúcej kvalite a je potrebné ju upravovať. Odstraňuje sa hlavne ţelezo, mangán a u niektorých zdrojov arzén. Z menších zdrojov je dodávaných 25 % pitnej vody. Najvýznamnejším skupinovým vodovodom je skupinový vodovod Nové Zámky, ďalej sú tu skupinový vodovod Štúrovo, skupinový vodovod Šarkan, skupinový vodovod Jasová, skupinový vodovod Palárikovo a skupinový vodovod Chľaba. Celkovo na verejný vodovod bolo v r. 2011 v okrese Nové Zámky napojených 128 406 obyvateľov, čo predstavuje cca 92,69% z celkového počtu obyvateľov. Počet obcí napojených na verejný vodovod v okrese Nové Zámky v r. 2011 dosiahol 54 (obce prevádzkované ZsVS). Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou spoločnosť ZsVS, a.s. vyuţíva výhradne zdroje podzemnej vody. V roku 2005 spoločnosť dodala zákazníkom 34,4 mil. m3 pitnej vody, z toho 68,9% pre potreby domácnosti a 6,4% s dodávkou 2 194 tis. m3 tvorili dodávky obciam, ktoré samé prevádzkujú vodohospodársky majetok, alebo ho prenajímajú verejnej vodárenskej spoločnosti. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007) Mesto Nové Zámky je súčasťou SKV Nové Zámky, na ktorý sú napojené nasledovné sídla: Nové Zámky, Andovce, Nesvady, Imeľ, Bánov, Šurany /s časťou Nitr. Hrádok, Lipová, Úľany n. Ţitavou, Húl, Dolný Ohaj, Radava, Podhájska, Trávnica. Zdrojom pitnej vody pre SKV Nové Zámky sú VZ Gabčíkovo, z ktorých je voda privádzaná do VDJ N. Zámky 2x 3000 m3 pri ČS I Nové Zámky (obec Hul je zásobovaná vodou z vodojemu Černík). Jestvujúce vodné zdroje pri mestách Nové Zámky Q = 93,7 l.s-1 a Šurany Q = 2x 50 l.s-1 sú vyuţívané ako rezerva v prípade odstavenia, alebo zníţenia prívodu vody z diaľkovodu Gabčíkovo – Nové Zámky – Levice. Na verejnú vodovodnú sieť sú napojené všetky priemyselné podniky mesta, kde pitná voda sa vyuţíva pre sociálne zariadenia, ale v niektorých podnikoch aj v priemyselnej výrobe. Niektoré podniky pre výrobné účely pouţívajú aj vlastný zdroj vody – studne (napr. Novofruct), alebo odbery z toku. Poľnohospodárske strediská sa zabezpečujú vodou z vlastných zdrojov – studní, okrem strediska Andovská dolina, ktoré má sociálne zariadenie napojené na verejný vodovod.
Medzi najväčších odberateľov vody patria nasledovné podniky: OSRAM, a.s. Fakultná nemocnica s poliklinikou
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 185
CIKAUTXO ŢSR. Súčasné údaje o kapacitách verejného zásobovania vodou v meste Nové zámky sú podľa údajov ZsVS, a.s. nasledovné: Ukazovateľ Merná jednotka Mnoţstvo 3 353,322/VZ HDŢ 3; HDŢ 7 Voda vyrobená vo vlastných zariadeniach tis. m Dvory n. Ţitavou/ 3 353,322/VZ HDŢ3;7 + Voda prevzatá tis. m 1952,135 DLV/ Voda odovzdaná tis. m3 0 Voda určená na realizáciu tis. m3 2305,457 tis. m3 , prípadne % 375,653 Straty vody v potrubnej sieti % 16,29 Počet obyvateľov zásobovaných z obyv. 39549 verejného vodovodu % 98,64 Vodojemy ks 1 Akumulačný objem / 2x600/ m3 1200 Dĺţka vodovodnej siete km 106,7789
Návrh V riešení ÚPN mesta bude potrebné z hľadiska zásobovania vodou uvaţovať s úplným zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou z verejného vodovodu. V praxi to znamená rozšírenie vodovodnej siete na tie oblasti mesta, ktoré ešte nie sú pokryté verejným vodovodom, ako aj rozšírenie verejnej vodovodnej siete do rozvojových oblastí. Pre zvýšenie operatívnosti a efektívnosti riadenia navrhujeme dobudovanie a rozšírenie vodárenského dispečingu, takisto ako dobudovanie dokončenie a spresnenie v súčasnosti uţ budovaného systému Geografického informačného systému (GIS), odstránenie chýb v zameraní a v topológii siete, ďalší rozvoj tohto systému smerom k integrovanému GIS, ktorý by obsahoval všetky druhy údajov o vodovodnej sieti a integráciu tohto systému GIS do celkového informačného systému mesta. Pri ďalšom rozvoji mesta je potrebné uvaţovať s obnovou existujúcej vodovodnej siete s cieľom zníţiť straty vody a zvýšiť spoľahlivosť zásobovania spotrebiteľov pitnou vodou. Preto ďalšou významnou úlohou je podrobné zdokumentovanie stavebného a hydraulického stavu vodovodnej siete mesta (s dokumentáciou v GIS), a v nadväznosti na túto úlohu vypracovanie (aktualizácia) a následná realizácia plánu obnovy vodovodnej siete (stredne aţ dlhodobý investičný plán).
17.3.2. Vodné zdroje
Súčasný stav Vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej výroby, zhoršovaním kvality vody v povrchových tokoch sa neustále zhoršuje aj kvalita podzemnej vody, čo má za následok postupné vyraďovanie vyuţívaných zdrojov vody, napr. v Nových Zámkoch. Podzemné zdroje v regióne väčšinou nevyhovujú poţiadavkám STN pre pitnú vodu, najmä zvýšeným obsahom ţeleza (Fe) a mangánu (Mn) a voda z nich musí byť pred dodaním do verejných vodovodov technicky upravovaná. V časti obcí je obyvateľstvo zásobované individuálne z miestnych verejných a domových studní. Problémom v zásobovaní vodou z týchto zdrojov je aj nedostatok vody v letnom alebo suchom období. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007) Mesto Nové Zámky má vlastné zdroje pitnej vody o celkovej výdatnosti Q=93,7 1.s-1, ktoré sa v súčasnej dobe nevyuţívajú pre zásobovanie mesta pitnou vodou. Kvalita podzemnej vody má zvýšený obsah Fe a Mn a vzhľadom na túto skutočnosť bola vybudovaná úpravňa vody s kapacitou Q=138,8 1.s-1. Vodné zdroje majú samostatné
186 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
hranice PHO I a II. stupňa- vonkajšie a vnútorné. Vodné zdroje slúţia ako rezerva v prípade odstavenia, alebo zníţenia prívodu vody z diaľkového vodovodu Gabčíkovo- Nové Zámky.
Návrh Zásobovanie riešeného územia pitnou vodou budú aj naďalej zabezpečovať vodárenské zdroje, napojené na diaľkovod Gabčíkovo – Nové Zámky – Levice (najmä zdroj podzemných vôd Gabčíkovo). Tieto vodné zdroje sú v súčasnosti podľa údajov prevádzkovateľa kapacitne plne dostačujúce a je predpoklad dostatočnej kapacity aj v budúcnosti. Prípadné obmedzenie kapacity, pokles výdatnosti alebo poruchy na prívode vody do mesta Nové Zámky je moţné vykryť dotáciou vody z vodárenských zdrojov na území mesta (VZ s úpravňou vody v severnej časti mesta Q = 93,7 l.s-1), prípadne VZ Šurany (Q = 2x 50 l.s-1). Predpokladaný rozvoj mesta predpokladá nárast počtu obyvateľov o cca 6 000 aţ 7 000 obyvateľov. Súčasný počet obyvateľov sme uvaţovali podľa posledných známych údajov – sčítanie obyvateľstva v r. 2011 (http://www.scitanie2011.sk/wp- content/uploads/obce-pohl.+vek.pdf), kde je uvedený počet 39 646 obyvateľov. Pri výpočte potreby pitnej vody sme postupovali v zmysle Vyhlášky MŢP SR č. 684/2006 Z. z. V zmysle ustanovení tejto vyhlášky sme uvaţovali s výhľadovou potrebou vody pre bytový fond s hodnotou 145 l/osoba/deň, čo je hodnota pre byty vybavené centrálnou prípravou teplej vody a vaňovým kúpeľom. Pre byty s lokálnym ohrevom teplej vody (rodinné domy) je táto hodnota niţšia (135 l/osoba/deň), avšak vyhláška umoţňuje zvýšiť túto hodnotu aţ o 15 % (nadštandardné vybavenie bytov, napr. bazén, ale aj polievanie záhrad a pod.), preto sme pre všetkých obyvateľov v návrhovej a výhľadovej časti ÚPN uvaţovali s hodnotou 145 l/osoba/deň. Potrebu vody pre občiansku a technickú vybavenosť sme uvaţovali takisto v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky, pre obce v príslušnej veľkostnej kategórii (20-100 tis. obyvateľov) sa uvaţuje s potrebou pitnej vody pre občiansku a technickú vybavenosť s hodnotou 65 l/osoba/deň. Pre priemysel s výrobnými prevádzkami sme uvaţovali so špecifickou potrebou na pitie (5 l/os/zmena) a prevádzku stravovacieho zariadenia (25 l/osoba/zmena) a s prevaţne čistými prevádzkami, kde uvaţujeme so spotrebou 50 l/os/zmena. V zmysle Vyhlášky MŢP SR č. 684/2006 Z. z. uvaţujeme pri výpočte maximálnej hodinovej potreby vody s predpokladom, ţe polovica potreby vody na umývanie sa minie za poslednú hodinu zmeny. Ostatné priemyselné podniky majú iba charakter obchodov, resp. administratívy, takţe v zmysle Vyhlášky MŢP SR č. 684/2006 Z. z. uvaţujeme so špecifickou potrebou vody 60 l/zam./deň. V týchto spotrebiskách uvaţujeme s denným priebehom spotreby rovnako, ako u obyvateľstva. S dodávkou pitnej vody pre samotnú výrobu (technologická voda) neuvaţujeme a jej potrebu predpokladáme iba vo veľmi obmedzenej miere. Dôvodom sú súčasné trendy rozvoja priemyslu, ktorý sa snaţí vodu pre výrobné účely získavať prevaţne z nízko nákladových zdrojov (vlastné studne, povrchové zdroje vody). Predpokladáme, ţe aj v budúcnosti sa zásobenie priemyselnej výroby v meste Nové Zámky bude uberať týmto smerom. V meste takisto nepredpokladáme rozvoj priemyselnej výroby, náročnej na potrebu pitnej vody (silne znečistené prevádzky, potravinársky priemysel a pod.). Domnievame sa, ţe výpočet potreby vody zahŕňa v sebe pomerne veľkú rezervu, nakoľko podľa štatistík spracovaných v štatistickej databáze Regiostat (rok 2008) bola v meste Nové Zámky priemerná spotreba pitnej vody na 1 obyvateľa v domácnostiach 97,0 l.obyv-1.deň-1 a celková špecifická spotreba vody 137,9 l/osoba/deň. Podľa údajov prevádzkovateľa vodovodnej siete bola v r. 2011 špecifická spotreba pribliţne 159,7 l.obyv-1.deň-1 (počítané za základe ukazovateľa
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 187
„voda určená na realizáciu“, t.j. vrátane spotreby vody v priemysle a strát vody vo vodovodnej sieti). Ďalšie zámery rozširovania priemyselných zón a výrobných podnikov v meste Nové Zámky je potrebné orientovať na ich zásobovanie pitnou vodou len na pitné a hygienické účely. Väčšiu potrebu vody pre výrobu a prevádzku navrhujeme prednostne pokrývať zo zdrojov, v ktorých nie je voda vhodná na prípravu pitnej vody, napr. povrchové toky, vlastné studne a pod. a len v prípade vysokých poţiadaviek na kvalitu pouţitej vody (napr. potravinársky priemysel) vyuţívať pitnú vodu z verejných vodovodov. Alternatívne je moţné uvaţovať so zásobovaním priemyslu úţitkovou vodou, ale podľa súčasných vývojových trendov celoplošné zásobovanie mesta Nové Zámky úţitkovou vodou nie je aktuálne. Potreba úţitkovej vody vzniká najmä v priemysle, kde odporúčame túto potrebu riešiť odberom z vlastných zdrojov (studne, odbery z povrchových vôd). V prípade potreby úţitkovej vody na zalievanie zelene je moţné túto potrebu riešiť individuálne, napr. zachytávaním daţďových vôd (rodinné domy), alebo individuálnym odberom – studňami, odbermi z povrchových vôd (mestské cintoríny, parky a pod.) Záverom je moţné konštatovať, ţe rozvoj mesta Nové Zámky nie je limitovaný výdatnosťou zdrojov vody, pretoţe prípadný nedostatok vody zo vzdialenejších vodárenských zdrojov (Gabčíkovo), z ktorých je zásobovanie prostredníctvom diaľkovodu Gabčíkovo – Nové Zámky je moţné nahradiť dotáciou z miestnych zdrojov vody
17.3.3. Akumulácia
Súčasný stav Mesto Nové Zámky je v súčasnosti zásobované pitnou vodou zo skupinového vodovodu Gabčíkovo. ČS l Nové Zámky je technologicky vybudovaná tak, ţe z akumulácie 2 x 3 000 m3 (pri ČS 1. Nové Zámky) je voda čerpaná piatimi čerpadlami zapínanými kaskádovito v závislosti na hladine vody vo veţovom vodojeme 2 x 600 m3 s kótou maximálnej hladiny 156,20 m n. m. Z veţového vodojemu je trasované prívodné potrubie DN 400 do UV Nové Zámky, ktoré pokračuje do ÚV Šurany. V území areálu VZ Nové Zámky je vybudovaná akumulácia 2x430 m3, ktorá bola vyuţívaná ako zásobáreň upravenej vody z VZ s kótou max. hladiny 119,4 m n.m. Prepoj výtlačného potrubia ČS Nové Zámky - ČS Veľké Lovce do starej úpravne vody je zriadený len pre havarijné účely. Súčasťou akumulácie sú aj akumulačné objemy pri AT staniciach, a to 2 x 150 m3 v AT stanici pre sídlisko Juh a 2 x 150 m3 pri AT stanici pre sídlisko Bašty I a II. Akumulácia v meste NZ: ČS l N. Zámky 2 x 3000 m3 veţový VDJ 2x600 m3 VDJ pri ÚV 2x430 m3 - nevyuţíva sa (iba pre vodu upravovanú z VZ) ATS Nábreţie 2x150 m3 ATS Juh 2 x 150 m3 Okrem akumulácie pre samotné mesto je vyuţívaná aj akumulácia vybudovaná v rámci skupinového vodovodu Gabčíkovo 2 x 6 000 m3 a 2 x 3 000 m3. Na samotnom území mesta sa nachádza vodojem 2 x 600 m3 – veţový s maximálnou hladinou 156,20 m.n.m. Voda do neho je čerpaná z čerpacej stanice I. pri akumulácii vodovodného systému Gabčíkovo – 2 x 6 000 m3, 2 x 3 000 m3. Z veţového vodojemu 2 x 600 m3 je potom voda distribuovaná do mestskej vodovodnej siete a do areálu úpravne vody na severe mesta.
188 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
V súčasnosti má mesto Nové Zámky spolu so sídlami Bánov, Andovce, Nesvady a Imeľ akumuláciu o objeme 8 660 m3, z toho 7 800 m3 je v súčasnosti vyuţívaných.
Návrh Akumulácia vody pre mesto Nová Zámky je podľa údajov prevádzkovateľa postačujúca pre súčasné potreby. Výhľadové rozšírenie mesta predpokladá maximálnu dennú potrebu pitnej vody v rozsahu 13 282 m3 a 13 374 m3. Ak predpokladáme potrebnú akumuláciu na úrovni cca 60% maximálnej dennej potreby dodanej vody, znamená to potrebný objem akumulácie 7 970 m3. Vzhľadom na súčasný existujúci objem akumulácie vo vodojemoch (8 660, resp. vyuţívaných 7 800 m3) a aktuálnej potreby vody sa domnievame, ţe v súčasnosti nie je nutné ďalšie rozširovanie kapacity vodojemov na vodovodnej sieti, z hľadiska zvýšenia spoľahlivosti zásobovania pitnou vodou bolo by však vhodné mierne navýšenie kapacity akumulačných priestorov. V skutočnosti je situácia komplikovanejšia, pretoţe vodojemy, opisované v predchádzajúcej kapitole slúţia nielen pre potreby mesta Nové Zámky, ale čiastočne aj pre okolité obce zásobované skupinovým vodovodom Nové Zámky a ide o vzájomne prepojenú pomerne komplikovanú štruktúru vodovodnej siete. Predchádzajúci územný plán sídelného útvaru pre mesto Nové Zámky predpokladal vybudovanie novej akumulácie 2x3 000 m3 v areáli úpravne vody Nové Zámky. S realizáciou tejto akumulácie odporúčame uvaţovať aj naďalej na úrovni strednodobého výhľadu, so spresnením potreby realizácie na základe aktuálneho vývoja potreby vody a s ňou spojených nárokov na jej akumuláciu, ako i finančných moţností vlastníka, resp. prevádzkovateľa vodovodnej siete. V prípade výstavby vyšších budov odporúčame zlepšenie tlakových pomerov riešiť lokálnymi automatickými tlakovými stanicami. V prípade potreby je moţné lokálne zníţenie tlakov redukčnými ventilmi, takisto v prípade potreby je moţné zvýšenie tlaku miestnymi zosilňovacími (dotláčacími) stanicami. Zásobovanie územne obmedzených malých spotrebísk s malou potrebou vody (napr. rekreačné zariadenia) a s nedostatočným tlakom (napr. IBV) navrhujeme prostredníctvom automatických tlakových staníc.
17.3.4. Vodovodná sieť
Súčasný stav Vodovodná sieť je vybudovaná na celom území mesta, má okruhový charakter a tlakové pomery sú podľa údajov prevádzkovateľa vyhovujúce. Celková dĺţka vodovodnej siete v riešenom území 106,779 km. Problémom siete je pomerne vysoký vek siete, ktorá je vybudovaná prevaţne z azbesto-cementových potrubí (najmä priemer DN 100), ktoré je poruchové a nevyhovujúce súčasným predpisom a poţiadavkám. Jednotlivé nehnuteľnosti sú pripojené na verejný vodovod cez vodovodné prípojky s meraním vody vodomermi. Okrem uličných vodovodných radov riešeným územím prechádzajú hlavné prepojovacie potrubia medzi jednotlivými vodárenskými zariadeniami – vodojemami a čerpacími stanicami. Z čerpacej stanice I. je voda čerpaná do veţového vodojemu 2 x 600m3 s kótou max. hladiny 156,20 m. n.m, ktorý je umiestnený v centrálnej mestskej zóne. Voda do tohto vodojemu je privádzaná potrubím DN 600, DN 150, DN 300 po uliciach Slovenská, Petöfiho a Michalská Bašta. Z vodojemu 2 x 600m3 je voda potrubím DN 400 dopravená gravitačne do areálu úpravne vody Nové Zámky na severnom okraji mesta a ďalej do úpravne vody Šurany. V súbehu s potrubím DN 400 riešeným územím prechádza aj potrubie DN
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 189
300 po kriţovatku SNP, DN 150 po kriţovatku Bezručova (Povaţská), DN 100 a končí v dl. 982 m od kriţovatky - na ul. Šurinska. Trasa týchto potrubí prechádza ulicami Bratov Baldigarovcov, Björnsonovou, M. R. Štefánika, prekriţuje ulicu SNP a pokračuje (iba potrubie DN 400) do areálu úpravne vody na severnom okraji mesta. V ulici Banskobystrická je taktieţ potrubie DN 300, ktoré uzatvára okruh okolo stredu mesta. Juţným okrajom mesta po uliciach J. Simora a P. Blahu prechádza potrubie DN 400, cez ktoré je voda gravitačne dopravovaná do akumulácie (ATS) pre II. tlakové pásmo na sídliskách Juh a Nábreţie, do juţnej časti mesta a priemyselnej zóny. Západným okrajom územia mesta uzatvára okruhovú sieť potrubie DN 150 LT. Na východnom okraji je to vodovodný rad DN 250 PVC. Celé územie mesta je zásobované pitnou vodou v 1. tlakovom pásme, aţ na výškové bytové domy na sídlisku Juh a Bašty I. a II. Tu sa voda do vyšších podlaţí dotláča. Územie mesta sa nachádza v rozmedzí kót 117,00-113,00 m n.m. Územie je rozdelené do dvoch tlakových pásiem. I. tlakové pásmo je na celom území mesta Nové Zámky a spadá do neho aj sídlo Bánov, Andovce, Nesvady, Imeľ. V zimnom období je dodávka aj do Dvorov n. Ţitavou a do AN Šurany. Vzhľadom na tlakové pomery bolo potrebné v časti sídlisk pri nábreţí rieky Nitra vytvoriť druhé tlakové pásmo. Toto pásmo je tvorené dvoma AT stanicami a to pre sídlisko Juh 2x150 m3 s kótou max. hladiny 119,5 m n. m. a ČS o kapacite Q= 3x 35 l.s-1 a pre sídlisko Nábreţie 2x150 m3 s kótou max. hladiny 120,20 m n. m. a ČS o kapacite Q= 3x35 l.s- 1. Druhé tlakové pásmo je tvorené aj priamo v objektoch Bašty 1. a II., kde cez AT stanice sa dotláča voda do vyšších podlaţí. V období od r. 1996 boli zrealizované nové uličné vodovodné rady a prípojky v miestach, kde vznikla nová zástavba, resp. kde nebol vodovod vybudovaný: Západ l, Jarková, Poľná, Sitnianska, pripravená PD: Holubyho, Hliníkova, Západ II. Pri rekonštrukciách vozoviek je potrebné v jednotlivých uliciach postupne vymieňať nevyhovujúci materiál potrubí AZC za iný, vyhovujúci súčasným normám a predpisom (PVC, PE-HD, TVL ap.).
Návrh Ďalší rozvoj zásobovania mesta Nové Zámky pitnou vodou musí sledovať dva ciele: zásobovanie vodou území, v ktorých sa pripravuje nová výstavba, dostavba a prestavba, v nadväznosti na urbanistické riešenie, rozvoj systému zásobovania vodou (vodovodnej rozvodnej siete), jej oprava, renovácie, výmeny s cieľom zabezpečenia jej stálej funkčnosti a spoľahlivosti. Na vodovodnej sieti mesta Nové Zámky je prioritne potrebné dobudovať prívodný rad pre OS Západ na ul. Andovská, Cintorínska s napojením na vodovod na Slovenskej ulici v celkovej dĺţke pribliţne 1 350 m. Územím mesta Nové Zámky prechádzajú viaceré diaľkové nadradené vedenia – diaľkovody, ktoré majú strategický význam nielen v zásobovaní mesta Nové Zámky pitnou vodu, ale aj pri zásobovaní širšej oblasti (regiónu). Sú to potrubia väčších priemerov (DN 600 – DN 1200). Aj keď bola ich trasa navrhnutá v maximálnej moţnej miere mimo zastavané územia, v územnom pláne trasa existujúcich diaľkovodov v niektorých prípadoch koliduje s rozvojovými plochami – najmä s rozvojovými plochami cintorína, Horného a Dolného Piritova a Andovskej doliny. S ohľadom na strategický význam týchto diaľkovodov, moţnú zraniteľnosť územia a zástavby v bezprostrednej blízkosti diaľkovodov v prípade havárie na nich, ako aj potreby prístupu pre následné opravy týchto vedení navrhujeme vymedziť ochranné pásmo (koridor) v šírke min. 7 m od vonkajšieho obrysu potrubia na obe strany. V tomto ochrannom pásme by sa nemali realizovať ţiadne stavby, terénne úpravy ani
190 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
iné opatrenia (napr. výsadba zelene), ktoré by znemoţňovali prístup k potrubiu diaľkovodu, resp. ktoré by boli ohrozené v prípade havárie diaľkovodu. Ďalej na vodovodnej sieti mesta predpokladáme iba jej rozšírenie vzhľadom na predpokladaný územný rozvoj mesta, ako aj potrebnú obnovu niektorých stavebne alebo hydraulicky nevyhovujúcich úsekov vodovodnej siete, ktoré sú uţ na hranici svojej ţivotnosti. Na týchto úsekoch potrubí sa vyskytujú vysoké straty vody a je na nich častý výskyt porúch, takţe v blízkej budúcnosti bude potrebná obnova týchto úsekov vodovodnej siete. Špecifickým problémom je v niektorých prípadoch aj v súčasnosti uţ nevyhovujúci materiál potrubia (azbestocement), ktorý je potrebné postupne vymieňať za iný materiál, vyhovujúci súčasným normám a predpisom (PVC, PE-HD, TVL ap.). Navrhované rozvojové územia v zmysle ÚPN bude moţné z veľkej časti zásobovať vodou z existujúcich potrubí vodovodnej siete mesta Nové Zámky. Rozvojové urbanistické celky mesta s bytovým fondom, alebo s výrobnými, skladovacími a obsluţnými areálmi bude moţné zásobovať z potrubí vodovodnej siete mesta Nové Zámky alebo z prívodov vody, smerujúcich do okolitých obcí.
17.4. Odkanalizovanie
Súčasný stav V súčasnosti je v regióne Nové Zámky odvedenie a čistenie odpadových vôd (ČOV) v súlade s príslušnou legislatívou (NV č. 269/2010 Z. z.) len v častiach územia. Mestá a väčšie obce majú odvedenie odpadových vôd na samostatné ČOV, ale kanalizácia nie je vybudovaná na celom území zástavby. V časti obcí sú odkanalizované len centrálne časti, okrajové m.č. sú bez odvedenia odpadových vôd (OV) a siete sú v rôznom stupni rozostavanosti (Andovce, Palárikovo, Tvrdošovce, Dvory nad Ţitavou a Veľké Lovce). Ostatné obce regiónu nemajú kanalizáciu vybudovanú vôbec (Jatov, Rastislavice, Bešeňov, Branovo, Semerovo, Čechy) a OV sú zachytávané do ţúmp, prípadne septikov. Len časť OV je zaústená do samostatných ČOV Nové Zámky, ČOV Dvory nad Ţitavou a ČOV Veľké Lovce. Časť OV je na čistenie na ČOV odváţaná fekálnymi vozidlami a ostatná časť OV je často rozváţaná na polia resp. vypúšťaná trativodmi do miestnych potokov. Tieto skutočnosti negatívne vplývajú na kvalitu okolitého ţivotného prostredia, najmä na povrchové a podzemné vody. Najväčší podiel na odkanalizovaní regiónu má v súčasnosti ČOV Nové Zámky. Vybudovaná bola ako mechanicko-biologická ČOV s anaeróbnou stabilizáciou kalu. Odpadové vody pritekajú na ČOV stokovou sieťou jednotnej sústavy a majú charakter zmiešaných vôd, t.j. sú to vody splaškové, priemyselné a daţďové. ČOV postupne prechádzala viacerými úpravami v technologickom procese. V rámci rozsiahlej intenzifikácie je prerobená stará aktivácia na predradenú denitrifikáciu s alternujúcim objemom pre nitrifikáciu a sú vybudované dve nové linky nitrifikácie a jedna dosadzovacia nádrţ. Recipientom pre vypúšťanie vyčistených odpadových vôd je rieka Nitra. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007) V roku 2011 boli na ČOV Nové Zámky privedené odpadové vody od 40 352 pripojených obyvateľov, čo predstavuje cca 56 932 EO a priemerné mnoţstvo privedených vôd 10 896 m3. Hlavné parametre a kapacitné údaje o výkonoch verejnej kanalizácie (mesto Nové Zámky) za rok 2011 uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Ukazovateľ Merná jednotka Mnoţstvo (rok 2011) Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na obyv. 38 526 verejnú kanalizáciu Podiel obyvateľov % 96,09 Dĺţka kanalizačnej siete km 61,002 Dĺţka kanalizačných prípojok km 19,96
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 191
Ukazovateľ Merná jednotka Mnoţstvo (rok 2011) Počet kanalizačných prípojok ks 3476 Počet mestských ČOV ks 1 Voda odkanalizovaná tis. m3 3 771,060 Voda čistená tis. m3 3 771,060 Počet čerpacích staníc ks 3
Návrh Súčasnými trendmi v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd sú okrem iného: Minimalizácia vzniku odpadových vôd u priemyselných producentov a zníţenie mnoţstva znečisťujúcich látok, vypúšťaných v odpadových vodách, Zadrţiavanie vody v území vyuţívaním všetkých moţností územnej retencie (pozemkové úpravy, zelené plochy, akumulácia daţďových vôd pri rod. domoch a jej vyuţívanie ako úţitkovej vody a pod.), Uplatňovanie delenej sústavy kanalizácie (oddelené odvádzanie splaškových a daţďových vôd, odpájanie potokov, v minulosti zaústených do kanalizácie), ktoré znamená, okrem iného zníţenie hydraulického zaťaţenia ČOV daţďovými a povrchovými vodami a umoţňuje obciam rýchlejšie riešenie hlavného problému, ktorým je odvádzanie splaškov, Realizácia opatrení, aby pri urbanizácii rozvojových lokalít vplyvom výstavby (zmenou odtokového koeficientu) nedochádzalo k zvyšovaniu odtokových mnoţstiev z povodia a zráţkové vody ostávali v povodí resp. boli zadrţané v retenčných nádrţiach s regulovaným odtokom. Retencia prívalových vôd v daţďových nádrţiach, resp. v retenčnom objeme zberačov a stôk, ktorou sa zachytáva špička transportovaného znečistenia a tým sa zniţuje zaťaţenie recipientov, Sústavná obnova stokovej siete a zberačov, ktorou sa zníţi kontaminácia podzemných vôd únikmi zo stôk a spätne zaťaţenie stôk a ČOV balastnými vodami, Návrh rozvoja odkanalizovania mesta Nové Zámky je zaloţený na uplatnení týchto vývojových trendov. Na realizácii konkrétnych poţiadaviek a návrhov riešení sa však musia adekvátne podieľať všetky zloţky od producentov odpadových vôd, projektantov, dodávateľov stavieb a technológií prevádzkovateľa aţ po stavebné úrady. V prípade kanalizácie (stokovej siete a ČOV) mesta Nové Zámky ďalej odporúčame vykonať nasledovné špecifické systémové a celoplošné opatrenia: Dokončenie a spresnenie v súčasnosti uţ budovaného systému Geografického informačného systému (GIS), odstránenie chýb v zameraní a v topológii siete, ďalší rozvoj tohto systému smerom k integrovanému GIS, ktorý by obsahoval všetky druhy údajov o stokovej sieti, Integrácia kanalizačného systému GIS do celkového informačného systému mesta, Podrobné zdokumentovanie stavebného, hydraulického a environmentálneho stavu stokovej siete mesta (s dokumentáciou v GIS), v nadväznosti vypracovanie plánu obnovy stokovej siete (stredno aţ dlhodobý investičný plán), Obnova a revitalizácia miestnych tokov a potokov, Zvyšovanie prirodzenej retencie povodia, ale aj rozvoj retenčných prvkov na stokovej sieti, Dôsledné oddelenie vôd (splaškové, daţďové, priemyselné) – aj s následnou kontrolou a postihmi za nedodrţiavanie vypúšťania.
192 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
17.4.1. Stoková sieť
Súčasný stav Mesto Nové Zámky má vybudovanú verejnú kanalizáciu od roku 1968. Ide o jednotnú kanalizáciu, ktorej celková dĺţka je 61 km. Na verejnú kanalizáciu z celkového počtu obyvateľov je napojených 38 526 obyvateľov, čo je pribliţne 97 % z celkového počtu obyvateľov mesta. Kostru kanalizačnej siete mesta Nové Zámky tvorí kmeňová stoka „A“, na ktorú sú napojené jednotlivé kanalizačné zberače „B“, „C“, „E“, „H“. Kmeňová stoka „A“ je po odľahčovaciu komoru „OK 1“ a ďalej, kmeňová stoka „A1“ je od odľahčovacej komory „OK l“ po odľahčovaciu komoru „OK2“ v areáli ČOV Nové Zámky. Na zberač „B“ je napojený zberač „F“. Zberač „C“ odvádza odpadové vody z priemyselnej časti mesta Nové Zámky na ľavej strane rieky Nitra. Na hlavnej kmeňovej stoke „A“ je po zaústení zberača „C“ z priemyselnej časti vybudovaná odľahčovacia komora „OK 1“, ktorá odľahčuje zmiešané odpadové vody cez odľahčovaciu stoku „O1 A“ do rieky Nitra. Vzhľadom na skutočnosť, ţe pri zvýšení hladiny rieky Nitra dochádzalo k spätnému prítoku do „OK l“, vybudovala sa na odľahčovacej stoke (ul. G. Bethlena) prečerpávacia stanica „PČSK 4“, ktorá prečerpáva odľahčené odpadové vody pri zvýšenej hladine rieky Nitra do recipientu. Zberač „C“ je vybudovaný na ľavom brehu rieky Nitra a odvádza vody z priemyselnej časti mesta. Na zberači „C“ je vybudovaná "OK3", z ktorej odľahčené vody vtekajú do daţďovej nádrţe, odkiaľ sú prečerpávané cez PČSK na Ľanovej ulici spolu so splaškovými vodami cez podchod pod riekou Nitra do zberača C na pravom brehu rieky Nitra. Do povodia zberača „A“ patrí juhovýchodná časť územia mesta – ulice časť T. G. Masaryka, SNP, Dobrockého, Kapisztóryho, M. R. Štefánika, Gogoľova, Bethlena, Tajovského, Pri Gymnáziu, časť Turecká. Severná a severovýchodná časť územia mesta patrí do povodia zberača „B“( ulice Svätoplukova, časť Podzámska, Pribinova, Cisárska bašta, Ernestova bašta, časť Turecká, Petöfiho a vedľajšie uličky do nich ústiace). Severozápadná časť územia mesta – ulice P. Blahu, časť Czuczora, Čiţmárska, časť J. Kráľa, Michalská bašta, patrí do povodia hlavnej stoky A a F. Stred mesta je rozdelený do povodí zberačov F a E. Priemyselné podniky mesta Nové Zámky sú napojené na verejnú kanalizáciu .Z najväčších producentov odpadových vôd sú: ŢSR- rušňové depo, NOVOFRUCT, Fakultná nemocnica s poliklinikou, CIKAUXTO. Odpadové vody sú jednotnou kanalizáciou privádzané na mechanicko-biologickú ČOV, ktorá je situovaná západne od mesta Nové Zámky na pravom brehu rieky Nitra s ochranným pásmom 300m. Na ČOV Nové Zámky sú cez výtlačné potrubie privádzané aj splaškové vody z obcí Palárikovo a Andovce. V centre mesta a v okolí námestia a MsÚ sú uličné stoky DN 200, a DN 300 z betónových rúr. Smerom od centra k zaústeniu uličných kanalizačných stôk do zberačov sa dimenzie uličných stôk menia na DN 500, 600 a 800, materiál betón. Kanalizačné potrubia uličných stôk sú väčšinou z betónových rúr DN 300. Na stokovú sieť je napojená aj občianska a technická vybavenosť. Počet čerpacích staníc v meste Nové Zámky je nasledovný : na jednotnej kanalizácii – 1 (PČS Ľanová) na odľahčovacích stokách – 1 (PČS Ľanová) + 1 (G. Bethlena) na jednotnej sieti - novovybudované obytné zóny: 1 (OS Bešeňovská) + 1 (ul. Pri ramene)+ 1 (OS Západ slnka)
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 193
Niektoré úseky kanalizačnej siete sú podľa údajov prevádzkovateľa (ZsVS, a.s.) poddimenzované, pričom sa prevádzkovateľ odvoláva na štúdiu Prepočet stokovej siete, ktorú vypracoval Hydroconsult Bratislava v. r. 1990 (č.zák. 156 779-10-90 180).
Návrh V rámci rozšírenia stokovej siete je potrebné vybudovať zberač D na ul. Poľná, Cintorínska (Holubyho) aţ na. Povaţskú ulicu v celkovej dĺţke pribliţne 4 000 m. S výstavbou tohto zberača, ktorý by komplexne odviedol odpadové vody zo severozápadnej časti mesta Nové Zámky, bolo uvaţované uţ v r. 1976 na základe projektovej dokumentácie „Štúdia kanalizácie a ČOV“ (projektant Hydroconsult BA). V budúcnosti nepredpokladáme ďalšie významné rozširovanie existujúcej stokovej siete v meste Nové Zámky. V rozvojových oblastiach s pomerne koncentrovanou zástavbou, a pri menších vzdialenostiach od verejnej kanalizácie uvaţujeme s napojením sa na verejnú kanalizáciu mesta. V prípade väčších vzdialeností od verejnej kanalizácie je moţné napojenie sa pri preukázaní ekonomickej efektívnosti. Odpadové vody z doposiaľ nepripojených existujúcich vzdialenejších okrajových lokalít mesta navrhujeme likvidovať na mieste ich vzniku (ţumpy, výnimočne v prípade malých zdrojov a v blízkosti vhodných recipientov lokálne domové ČOV). V prípade zvýšenie retencie a detencie zráţkových vôd v povodí mesta (prípadne ich likvidácii priamo na mieste vzniku legislatívne vyhovujúcim spôsobom) môţeme predpokladať zníţenie hydraulického zaťaţenia stokovej siete, t.j. existujúca stoková sieť nebude musieť byť nevyhnutne nutné rekonštruovať z hydraulických dôvodov, avšak z hľadiska prevádzky stokovej siete bude potrebná rozsiahla komplexná obnova častí stokovej siete vzhľadom na značne vysoký vek siete (mnohé úseky sú uţ po dobe ţivotnosti), mnoţstvo balastných (infiltrovaných vôd) v stokovej sieti ako aj vzhľadom na zlý stavebný stav niektorých častí stokovej siete. Pri ďalšom rozvoji stokovej siete v meste navrhujeme vo všetkých navrhovaných rozvojových lokalitách oddelené odvádzanie odpadových vôd. Znamená to vybudovanie neúplnej delenej stokovej sústavy, t.j. vybudovanie splaškovej stokovej siete, ktorá bude zaústená do verejnej kanalizácie mesta. Z tohto dôvodu je celý územný rozvoj mesta limitovaný podmienkou, aby novopripojované nehnuteľnosti do stokovej siete zaúsťovali výlučne iba splaškové odpadové vody. Vody z povrchového odtoku je potrebné odvádzať oddelene a prednostne likvidovať na mieste (napr. vsakovaním), alebo regulovane vypúšťať do vhodných miestnych recipientov (vodné toky, kanály) a iba v nevyhnutných prípadoch regulovane vypúšťať do stokovej siete. Predpokladáme, ţe takisto bude vyvíjaný tlak na oddelenie druhov odpadových vôd na celom území mesta, t.j. aj v existujúcej zástavbe. Pri odvádzaní vôd zo všetkých pripojených nehnuteľností, ako aj z priemyselných areálov mesta je potrebné dôsledne poţadovať odstránenie infiltrovaných vôd zo stokovej siete, v opačnom prípade je nutné pristúpiť k sankciám. V meste je vybudovaná stoková sieť s gravitačným odvádzaním odpadových vôd, preto predpokladáme v navrhovaných rozvojových lokalitách takisto vybudovanie gravitačnej stokovej siete. V nepriaznivých sklonových pomeroch a pravdepodobne aj v navrhovaných areáloch s výrobnými, skladovacími a obsluţnými funkciami v okrajových častiach mesta je potrebné uvaţovať s lokálnym prečerpávaním odpadových vôd a ich následným zaústením do vhodnej gravitačnej stoky. Z kapacitného hľadiska nepredstavujú splaškové odpadové vody z navrhovaných rozvojových lokalít mesta pre stokovú sieť problém, avšak pri zmene prietoku splaškových vôd sa môţe zmeniť pomer zmiešania v odľahčovacích komorách na stokovej sieti, čo by vyţadovalo úpravu hydraulických pomerov v príslušnej odľahčovacej komore. Preto odporúčame vykonať podrobnejší prepočet (meranie) hydraulických pomerov v odľahčovacích komorách a v prípade potreby vykonať potrebné stavebné úpravy odľahčovacích komôr. V prípade dynamickejšieho rozvoja
194 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
mesta odporúčame pouţívať v odľahčovacích komorách hydraulické regulátory prietoku, ktoré umoţňujú presné nastavenie prietoku, odvádzaného smerom na ČOV podľa meniacich sa legislatívnych, resp. hydraulických podmienok. Daţďové vody navrhujeme prednostne likvidovať priamo v mieste ich vzniku, t.j. v prípade vhodných geologických podmienok lokálnym decentralizovaným alebo centralizovaným vsakovaním málo znečistených vôd z povrchového odtoku do horninového podloţia (pozri NV. č. 269/2010, §6). V prípade blízkosti vodných tokov je moţné uvaţovať s oddeleným odvádzaním vôd z povrchového odtoku vybudovaním daţďovej stokovej siete s odvádzaním málo znečistených daţďových vôd a ich následným vypúšťaním do povrchových vôd (pozri Zákon o vodách, 364/2004, §36, ods. 14). V takomto prípade je však potrebné v zmysle poţiadaviek správcu vodného toku (SVP, š.p.) zabezpečiť, aby sa do recipientov odvádzalo iba také mnoţstvo vôd, ktoré odtekalo pre ich zástavbou. V nevyhnutných prípadoch, keď nie je moţné ani vsakovanie vôd z povrchového odtoku, ani ich oddelené odvádzanie a vypúšťanie do povrchových vôd (napr. pri zahusťovaní zástavby v centrálnych mestských častiach), je potrebná regulácia prietokov vôd z povrchového odtoku, t.j. ich akumulácia a postupné vypúšťanie do stokovej siete v mnoţstve, určenom prevádzkovateľom stokovej siete (absolútna hodnota odtoku alebo určenie špecifického mnoţstva odtoku, napr. 10 l.s-1 z 1 ha spevnenej plochy).
17.4.2. Čistiareň odpadových vôd
Súčasný stav Odpadové vody sú z územia mesta Nové Zámky privádzané do spoločnej čistiarne odpadových vôd (MB ČOV), ktorá je situovaná západne od mesta Nové Zámky na pravom brehu rieky Nitra. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi došlo k výraznému zníţeniu privádzaného látkového zaťaţenia na ČOV z cca 75 – 80 000 na dnešných 45 – 60 000 EO z dôvodov zrušenia prevádzky významného producenta mliekarenských odpadových vôd - Mliekospol a.s. Nové Zámky. Čistiareň odpadových vôd Nové Zámky bola vybudovaná ako mechanicko-biologická s anaeróbnou stabilizáciou kalu. Odpadové vody pritekajú na ČOV jednotnou kanalizáciou, majú teda charakter zmiešaných vôd, t.j. sú to vody splaškové, priemyselné a daţďové. ČOV postupne prechádzala viacerými úpravami v technologickom procese. V nedávnej minulosti bola ukončená najrozsiahlejšia obnova a rozšírenie kapacity biologického stupňa ČOV. V rámci rozsiahlej intenzifikácie bola prerobená stará aktivácia na predradenú denitrifikáciu s alternujúcim objemom pre nitrifikáciu a boli vybudované dve nové linky nitrifikácie a jedna dosadzovacia nádrţ. Projektovaná kapacita realizovanej rekonštrukcie bola 83 600 EO. V rámci obnovy ČOV boli taktieţ vymenené potrubné rozvody v oboch vyhnívacích nádrţiach (VN). Parametre ČOV po ukončení intenzifikácie a obnovy sú nasledovné: 3 -1 prítok na ČOV Qp = 32 000 m /deň = 370 l.s mnoţstvo privedeného znečistenia v BSK5 , = 341 mg/l mnoţstvo nerozpustných látok NL = 228,0 mg/l počet ekvivalentných obyvateľov EO = 83 600 EO Na ČOV sú v súčasnosti prevádzkované nasledovné technologické stupne a objekty: 1.) mechanické predčistenie (odľahčovací objekt pred ČOV; objekt hrubého predčistenia; ČS daţďových, odľahčovacích a vyčistených vôd; 3 kruhové usadzovacie nádrţe (UN); odľahčovací objekt po mechanickom predčistení)
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 195
2.) biologický stupeň (predradená denitrifikácia – 6 sekcii, z toho 2 alternatívne pouţiteľné na prevádzku nitrifikácie; nitrifikácia – 4 sekcie, 3 dosadzovacie nádrţe a 2 ČS kalu) 3.) kalové a plynové hospodárstvo (2 vyhnívacie a 2 uskladňovacie nádrţe prevádzkované v paralelnom reţime; kalové polia na dočasné skládkovanie odvodneného kalu, dva plynojemy) 4.) súvisiace objekty (prevádzkové budovy, meracie a regulačné zariadenia (MaR), automatizovaný systém riadenia prevádzky (ASRTP). (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007)
Základné prevádzkové údaje ČOV uvádzame v nasledovnej tabuľke: Ukazovateľ jednotka Kapacita Rok 2011 40352: (mesto NZ + obce Počet pripojených obyvateľov obyv. Palárikovo a Andovce) Počet pripojených ekvivalentných obyvateľov EO 83600 56 932 pri BSK5 60 g/obyv. d. -1 Priemerný denný prítok odpadových vôd Q24h l.s 370 126,11 -1 Q max. hod. l.s 629 -1 Q max. daţď. l.s 861 -1 Celkové denné znečistenie BSK5 t.d 3,41 -1 Priemerná koncentrácia BSK5 na prítoku mg l 341 313,5
Priemerná koncentrácia BSK5 na odtoku 40 14,9
Čistiaci efekt pre BSK5 % 88,3 95,2 3 -1 2737 m /rok Produkcia odvodneného kalu t.rok Sušina 495,36 t/rok Prevádzka ČOV je v súčasnosti v súlade s povolením Obvodného úradu ŢP. Kal, vznikajúci na ČOV neobsahuje toxické látky a jeho likvidácia prebieha na základe zmluvných vzťahov (v súčasnosti kal likviduje Hamos, s.r.o. Šamorín.) (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007)
Návrh Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (ZsVS, a.s.) ako navrhovateľ v r. 2007 pripravila Zámer: Región Nové Zámky – odvedenie a čistenie odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou. V tomto Zámere je v časti technického riešenia návrh kanalizačnej splaškovej siete v aglomerácii Nové Zámky, ktorá pozostáva z mesta Nové Zámky s osadou Janov Dvor a 5 obcí – Andovce, Palárikovo s m.č. Ľudovítov, Tvrdošovce, Jatov s m. č. Kendereš, Rastislavice. Zámer predpokladá odvádzanie splaškových odpadových vôd z uvedených obcí na ČOV Nové Zámky. V samotnom meste Nové Zámky je navrhované dobudovať gravitačnú splaškovú stokovú sieť v okrajovej časti mesta, vrátane 3 nových prečerpávacích staníc. Všetky splaškové vody z tejto časti budú zaústené do existujúcej uličnej kanalizácie mesta. Celkový rozsah výstavby je cca 1 295 m gravitačnej siete, 185 m výtlačných potrubí. (Vodné zdroje Slovakia s.r.o., 2007) V rámci Zámeru, sa uvaţuje s odvádzaním a čistením odpadových vôd zo 6 sídiel (v aglomerácia Nové Zámky, ktorá pozostáva z mesta Nové Zámky s osadou Janov Dvor a 5 obcí – Andovce, Palárikovo s m.č. Ľudovítov, Tvrdošovce, Jatov s m. č. Kendereš, Rastislavice.), v existujúcej spoločnej ČOV v Nových Zámkoch. Obce Palárikovo a Andovce sú uţ v súčasnosti napojené na ČOV mesta Nové Zámky. V rámci uvedeného Zámeru boli vykonané výpočty mnoţstva a kvality odpadových vôd pre predpokladaný nárast odpadových vôd do r. 2036 vrátane predpokladanej rezervy. Na základe ich výsledkov bola navrhnutá čiastočná rekonštrukcia objektov ČOV a potreba prehodnotenia ďalších súvisiacich činností na jednotlivých technologických stupňoch.
196 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Zámer uvaţuje s kapacitami ČOV, ktoré uvádzame v nasledovných tabuľke:
Mnoţstvo odvádzaných SOV z územia aglomerácie Nové Zámky Obyvateľstvo Maximálny prietok SOV Aglomerácia / Obec 3 r. 2005 r. 2036 m /deň l/s Rastislavice 970 1 021 137,8 5,31 Jatov 800 870 117,5 4,53 Tvrdošovce 5 274 5 632 760,3 24,44 Palárikovo 4 574 4 895 660,9 24,97 Andovce 1 296 1 346 181,7 7,01 Nové Zámky 42 262 46 488 8 135,4 215,24 Rezerva - obyvateľstvo - - 2 000,0 - Rezerva - priemysel - - 2 000,0 - Celkovo – aglomerácia NZ 55 176 60 252 13 993,1 281,50 V súčasnej dobe však nie sú známe zmeny, ani investičný vývoj tohto Zámeru, ani spôsob jeho financovania. Je moţné konštatovať, ţe súčasná kapacita ČOV v meste Nové Zámky je dostatočná pre rozvoja mesta. Predpokladom sú však primerané produkcie znečistenia z priemyslu v meste, t.j. mnoţstvo a druh znečistenia z priemyslu, ktoré neprekračuje úroveň beţných splaškových odpadových vôd. V meste nepredpokladáme vznik veľkých priemyselných podnikov, ak by však takáto situácia predsa len vznikla, odporúčame vyţadovať predčistenie priemyselných odpadových vôd pred ich zaústením do verejnej kanalizácie mesta. Veľké priemyselné zdroje znečistenia je potrebné oddeliť od verenej kanalizácie a v takýchto prípadoch budovať samostatné kanalizačné systémy vrátane zodpovedajúceho čistenia priemyselných odpadových vôd. Súčasné ochranné pásmo ČOV Nové Zámky odporúčame z hygienických dôvodov zachovať v doterajšom rozsahu. Návrh ÚPN vo výhľade uvaţuje s preloţením čistiarne odpadových vôd západným smerom k premosteniu rieky Nitra. Dôvodom tejto zmeny je snaha o zníţenie, prípadne aţ elimináciu negatívnych vplyvov ČOV – najmä zápachu, ale aj ochranného pásma ČOV, ktoré čiastočne brzdí rozvoj tejto časti mesta. Z technického pohľadu – napr. napojenia okolitých obcí (Andovce, Palárikovo s m.č. Ľudovítov, Tvrdošovce, Jatov s m. č. Kendereš, Rastislavice), predĺţenie prívodnej kmeňovej stoky aţ po nové miesto ČOV je navrhované premiestnenie moţné, len je potrebné vymedziť územné rezervy pre prívodný zberač (pozdĺţ cesty č. 563 – Gúgskej cesty), ako aj pre samotnú ČOV. Inou otázkou sú náklady takéhoto premiestnenia ČOV. Dĺţku kmeňovej stoky do ČOV predpokladáme cca 2,3 km, potrebný priemer zberača je moţné odhadnúť na DN 1000, takţe je moţné uvaţovať s jednotkovou cenou pribliţne 1 000 €/m. Pre ČOV v danej veľkostnej kategórii je moţné uvaţovať s jednotkovou cenou pribliţne 350 €/EO (novostavba). Celkové náklady na premiestnenie ČOV je moţné veľmi pribliţne odhadnúť na 30-35 mil. €, pričom je ešte potrebné uvaţovať s výkupom pozemkov, prípadne s inými územnými vplyvmi a vyvolanými investíciami. Z tohto pohľadu je premiestnenie ČOV diskutabilné. Prevádzkovateľ (ZsVS) ukončil rekonštrukciu ČOV v r. 2007, ČOV je v súčasnosti plne funkčná a vyhovujúca všetkým legislatívnym poţiadavkám. Takisto nie je moţné predpokladať financovanie zmeny lokality ČOV v rámci niektorého z operačných programov (napr. OP ŢP), nakoľko tieto OP sú orientované na rozvoj kanalizačných systémov.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 197
18. Návrh verejného technického vybavenia – telekomunikácie
18.1. Jestvujúci stav Miestna telefónna sieť bola vybudovaná postupne podľa potrieb mesta. Z telekomunikačných diaľkových a miestnych sietí sa na území SÚ Nové Zámky nachádzajú: diaľkové a spojovacie (miestne) telekomunikačné optokáble miestne telekomunikačné káblové vedenia – metalické vzdušné účastnícke tel. vedenia Cez intravilán mesta sú situované jednak klasické trasy telekomunikačných káblov a tieţ trasy diaľkových optických káblov. Optické káble sú uloţené vo výkopoch, hĺbky a priestorové uloţenie je podľa príslušných STN. Od ATÚ (HOST-Ú) sú vyvedené telekomunikačné rozvody optokábel (miestna optoslučka) cez jednotlivé DLÚ 1-8, 10. Z centrálnej časti mesta sú vybudované od TKB kábelovody do ktorých sú zatiahnuté metalické káble pre napojenie sieťových rozvádzačov aţ po účastnícke káble. Tieto kábelovody sú situované v krajniciach resp. chodníkoch miestnych komunikácií a zasahujú po budovu ZsDK a po KVB prednádraţie. V ostatných častiach mesta sú káble uloţené vo voľnom teréne, zelenom páse, alebo pod spevnenými plochami chodníkov, komunikácii v ochranných rúrkach. Týmito rozvodmi je zabezpečená prevádzka rozvodnej siete, ktorých prípojky sú zaústené do sieťových a účastníckych rozvádzačov v jestvujúcich objektoch. Miestna telekomunikácia v MTO je v súčasnosti zrealizovaná ako trojstupňová: I. stupeň HOST-Ú – DLÚ II. stupeň DLÚ – TR, SR (traťové, sieťové rozvádzače), III. stupeň SR – ÚR účastník Podľa informácie je telefonizácia SÚ Nové Zámky v súčasnosti zabezpečená z deviatich digitálnych ústrední s úhrnnou kapacitou cca18 000 Pp. Napojené sú z centrálnej ATÚ (HOS-Ú) situovanej na Hlavnom námestí v centre mesta miestnou optickou slučkou a následne s napojením jednotlivých digitálnych ústredni. V prevádzke sú nasledovné ústredne HOST-Ú, DLÚ 1-8, z ktorých navrhujeme pripojiť jednotlivé ulice, objekty podľa situovania do jednotlivých tlkm uzlov na adresách: Názov kapacita HOST-Ú (Hlavné námestie č.9) 3 916 DLÚ 1 (ul. Gábora Betlena č.37) 2 784 DLÚ 2 (Ţerotinová bašta č.2) 2 966 DLÚ 3 (ul. J. Kráľa č.19) 1 186 DLÚ 4 (ul. Kapisztóryho č.1) 2 636 DLÚ 5 (ul. Povaţská č.2) 870 DLÚ 6 (ul. Dvorská cesta č.1) 790 DLÚ 7 (T.G. Masaryka 2) 1 690 DLÚ 8 (ul. Andovská 114) 750 Spolu kapacita 17 588 Záujem o telekomunikácie v posledných rokoch poklesol po prudkom rozvoji mobilnej siete, keď v meste sú zastúpený traja prevádzkovatelia mobilnej siete (Orange, O2, Slovak Telekom). V súčasnej dobe Slovak Telecom spolupracuje s operátormi, ktorí poskytujú internetovú, audiotextovú sluţbu telekomunikačnej siete a aj s mobilnými operátormi.
198 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
18.2. Návrh riešenia Pri návrhoch telekomunikačných zariadení rešpektovať zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Pre navrhované urbanistické obvody navrhujeme 80% telefonizácia bytového fondu a 100% telefonizáciu podnikateľských subjektov s moţnosťou prenosu PC dát s maximálnou rýchlosťou prenosu. V priestoroch s veľkou hustotou telefonizácie je potrebné vybudovať okrem metalických káblov od účastníka SR a medzi SR a DLÚ aj optokáble na rýchly prenos dát. V nových rozvojových lokalitách vytvoriť predpoklady na zahustenie základňových vysielacích staníc. V nových lokalitách treba budovať kábelovody v chodníkoch pre moţnosť umiestnenia káblov jednak metalických ako aj optokáblov pre pripojenie účastníkov. Po návrhu ďalšej zástavby v meste je moţné telefonizáciu zabezpečiť telekomunikačnou sieťou jej bezproblémovým rozšírením. Zlepšenie prevádzky bude zabezpečené pokračovaním výstavby pevnej telekomunikačnej siete, to znamená, ţe kaţdá stanica bude napojená priamo na príslušnú telefónnu rozvodňu. Na existujúce rozvody budú napojené novonavrhované prípojky v jednotlivých uliciach na základe ţiadosti investorov. Pre uvaţovaný rozvoj mesta t.j. bytovú výstavbu ako aj novo navrhovanú občiansku vybavenosť vzhľadom na postupnú modernizáciu telekomunikačných zariadení je potrebné spracovať návrh pripojenia navrhovaných urbanistických blokov, poţadované potreby podnikateľských subjektov s moţnosťou napojenia blokov na všetky štandardné telekomunikačné systémy, prenosu PC dát s maximálnou rýchlosťou prenosu. Situovanie ústrední HOST a ATÚ sú zakreslené v situácii vo výkrese verejného technického vybavenia elektrickou energiou, telekomunikáciami, informačnými sieťami a ich zariadení.
19. Záujmy obrany štátu, poţiarnej ochrany, ochrany pred povodňami
19.1. Záujmy obrany štátu Urbanistická koncepcia Územného plánu mesta Nové Zámky reflektuje princípy udrţateľného rozvoja aj z hľadiska rešpektovania záujmov obrany štátu na území celého riešeného územia. Pri územnom manaţmente implementácie územného plánu mesta je v záujme obrany štátu rešpektovať aj nasledujúce právne predpisy v ich aktuálnom a plnom znení: Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 173/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 204/2013 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 199
19.2. Civilná ochrana obyvateľstva Civilná ochrana obyvateľstva je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu ţivota, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze moţného ohrozenia a v prijímaní opatrení na zniţovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu vymedzenom v legislatíve SR chrániť ţivoty, zdravie, majetok a vytvárať podmienky pri mimoriadnych udalostiach, počas mimoriadnej situácie a na ten účel spolupracovať s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci. Plán ochrany obyvateľstva tvorí súhrn dokumentov, ktoré obsahujú plán realizácie úloh a opatrení civilnej ochrany a protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení. Plány ochrany obyvateľstva sa vypracúvajú na základe záverov a odporúčaní z analýzy územia obvodu Nové Zámky, ktorá je vlastne posúdením nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Závery analýzy upriamujú pozornosť na fakt, ţe reprezentatívne scenáre, ak dôjde k ich reálnemu naplneniu, by sa odohrávali v reálnom priestore. Navyše musí byť zohľadnená aj moţnosť stupňovania (eskalácie) havarijného stavu s potenciálnymi prejavmi domino efektu. Na účel civilnej ochrany sa vypracúvajú: Plán ochrany obyvateľstva pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia Plán ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemických nebezpečných látok Plán ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom biologických nebezpečných látok Optimálnym opatrením je aj prevencia. V záujme predchádzania vzniku rizikových situácií na území mesta Nové Zámky je potrebné sa pri investičnej výstavbe riadiť najmä nasledujúcimi predpismi: Metodické pokyny pre posudzovanie stavieb, území a vydávanie záväzných stanovísk orgánmi CO v územnom a stavebnom konaní (schválené 21.4.1997 úradom CO MV SR) Informačné systémy, dokumentácie či celková pôsobnosť Obvodného úradu v Nových Zámkoch – odbor civilnej ochrany a krízového riadenia Analýza územia obvodu Nové Zámky z hľadiska vzniku moţných mimoriadnych udalostí vydaný odborom civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného úradu Nové Zámky v auguste roku 2011 Zameranie činnosti obcí, právnických osôb a fyzických osôb obvodu Nové Zámky pri plnení úloh Krízového riadenia, obrany a hospodárskej mobilizácie ako aj Civilnej ochrany obyvateľstva, civilného núdzového plánovania a správy materiálu civilnej ochrany Obvodného úradu Ministerstva vnútra SR. Táto dokumentácia z januára 2011 stanovuje hlavné ciele plnenia úloh krízového riadenia, obrany, hospodárskej mobilizácie, integrovaného záchranného systému, civilnej ochrany obyvateľstva( ďalej len COO ), civilného núdzového plánovania, kritickej infraštruktúry, správy materiálu civilnej ochrany a humanitárnej pomoci na rok 2011 v pôsobnosti obvodného úradu Ministerstva vnútra so sídlom v Nový Zámkoch. V zmysle § 49 zákona č. 409/2014 Z. z. (Vodný zákon) a vykonávacej normy STN 75 2102 prihliadať na vodohospodársky významný vodný tok rieky Nitra a drobné vodné toky Stará Nitra, Martovský kanál, Patinský kanál, Dlhý kanál, Ţitava a Chrenovka. Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR schválená uznesením vlády SR č. 469/2000, ktorá stanovuje koridory vodných ciest a územné obvody verejných prístavov.
200 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Zákon NR SR č. 444/2006 o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov Vyhláška MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno- technických poţiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závaţných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov Vyhláška č. 388/2006 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany. Základné poţiadavky na výstavbu a vybavenie odolných úkrytov sú uvedené v § 10 vyhl. MV SR 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických poţiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany, na výstavbu a vybavenie plynotesných úkrytov v § 11 tej istej vyhlášky a na výstavbu a vybavenie jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne v § 12 tej istej vyhlášky. Z urbanistického hľadiska sa v zmysle § 4 vyššie uvedenej vyhlášky sa ochranné stavby CO najmä: navrhujú do miest najväčšieho sústredenia osôb, ktorým treba zabezpečiť ukrytie v dochádzkovej vzdialenosti najviac do 500 m, umiestňujú najmenej 100 m od zásobníkov prchavých látok a plynov s toxickými účinkami, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť ukrývaných osôb, umiestňujú tak, aby prístupové komunikácie umoţňovali príjazd k objektu pre ukrývané osoby a spĺňali podmienky podľa prílohy č. 1 k vyhláške, navrhujú s kapacitou 150 a viac ukrývaných osôb podľa prílohy č. 1 k vyhláške. Pri navrhovaní stavieb a zariadení je ďalej potrebné vychádzať z Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 166/1994 Z .z. o kategorizácii územia SR v znení Nariadenia vlády SR č. 25/1997 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 565/2004 Z. z., ktoré ustanovuje kritériá kategorizácie územia SR a jeho zaradenie podľa územných obvodov okresných úradov do kategórií z hľadiska moţnosti vzniku mimoriadnych udalostí v dôsledku priemyselnej činnosti a negatívneho pôsobenia prírodných síl. Tieto poţiadavky musia byť uplatnené pri následných ÚPN zón na území mesta Nové Zámky. Podklady s rozhodnutím o prispôsobení vybraných priestorov na úkryty budované svojpomocou musia byť súčasťou investičného zámeru a projektu stavby. Návrh a spôsob riešenia úkrytu sa odporúča konzultovať na MsÚ Nové Zámky, resp. ObÚ Nové Zámky - odbor civilnej ochrany a krízového riadenia uţ v štádiu rozpracovanosti projektu.
19.3. Ochrana pred povodňami Ochrana pred povodňami je súbor technických a organizačných opatrení orgánov štátnej správy, obcí a miest, povodňových komisií, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb, a tieţ iných fyzických a právnických osôb dotknutých v otázkach prevencie vzniku povodní a opatrení na zmiernenie ich následkov. Pri spracúvaní Územného plánu mesta Nové Zámky sa v plnej miere rešpektujú záujmy ochrany pred povodňami na všetkých úsekoch vodných tokov prechádzajúcich cez územie riešeného územia. Pri územnom manaţmente sa rešpektujú zákony a predpisy týkajúce sa vodného hospodárstva, ochrany akosti a
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 201
mnoţstva vôd a ich racionálneho vyuţívania a rybárstva za princípu cyklu manaţmentu povodňových rizík, ktorý pozostáva z nasledujúcich elementov. Cyklus manaţmentu povodňových rizík 1. Ochrana ako preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami. 2. Pripravenosť vo forme povodňových plánov, meteorologických a hydrologických predpovedí a varovania 3. Reakcia na nebezpečenstvo ako vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami počas povodní 4. Odstraňovanie škôd a obnova 5. Poučenie, prehodnocovanie a aktualizácia plánov Komplexná ochrana pred povodňami v rámci riešeného prislúcha podľa § 22 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami orgánom ţivotného prostredia od národnej po obvodnú úroveň. Riadenie a zabezpečovanie ochrany pred povodňami v meste Nové Zámky tak prislúcha orgánom ochrany pred povodňami, ktorými sú Ministerstvo ţivotného prostredia SR, Krajský úrad ţivotného prostredia Nitra a Obvodný úrad ţivotného prostredia v Nových Zámkoch. Ochranu pred povodňami v meste vykonávajú aj ostatné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, povodňové komisie, vláda SR a tieţ správcovia vodohospodársky významných i drobných vodných tokov, vlastníci, správcovia a uţívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území. Ochranu pred povodňami podľa § 22 ods. rovnomenného zákona riadi a zabezpečuje aj samotné mesto Nové Zámky. Jednotlivé opatrenia z cyklu manaţmentu povodňových rizík na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne, ako aj po povodni. Z hľadiska ochrany pred povodňami sa pri spracovaní Územného plánu mesta Nové Zámky rešpektujú najmä nasledujúce právne predpisy. Zákon č. 499/2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami Zákon č. 188/2003 o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 203/2009 Z. z. a zákona č. 111/2010 Z. z. Nariadenie vlády SSR č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Ţitnom ostrove v znení nariadenia vlády SSR č. 52/1981 Zb. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manaţmente povodňových rizík Vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov Vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských tokov Vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 224/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní
202 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 433/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyuţívaní hydroenergetického potenciálu vodných tokov Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 392/2004 Z .z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach
19.4. Poţiarna ochrana Pri funkčnom vyuţívaní a priestorovom usporiadaní územia mesta, definovanom v Územnom pláne mesta Nové Zámky, sú riešené poţiadavky vyplývajúce zo záujmov poţiarnej ochrany v súlade so zákonom NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred poţiarmi v znení neskorších predpisov, ako aj vykonávacej Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o poţiarnej prevencii a Vyhlášky 307/2007 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 28. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické poţiadavky na protipoţiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri uţívaní stavieb. Pri územnom a stavebnom povoľovaní stavieb a zariadení je potrebné rešpektovať platné technické normy SR, ako aj špecifické pokyny a usmernenia Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nitre a Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nových Zámkoch. Prostredníctvom Oddelenia poţiarnej prevencie riadia v rámci svojich kompetencií výkon štátnej správy. Vykonávajú štátny poţiarny dozor, posudzujú dokumentáciu stavieb, ktorú si vyhradia z hľadiska osobitného významu, resp. dokumentáciu tuzemských technologických zariadení, ktorá ako celok nepodlieha posúdeniu zhody podľa osobitných predpisov. Zúčastňujú sa aj územných, stavebných a kolaudačných konaní. Činnosti okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru sú zabezpečovanie úloh súvisiacich so zdolávaním poţiarov, s poskytovaním pomoci a s vykonávaním záchranných prác pri haváriách, ţivelných pohromách a pri poskytovaní pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach. Poţiarnu ochranu zabezpečujú Hasičské a záchranné zbory SR v spolupráci s príslušníkmi dobrovoľných poţiarnych zborov.
20. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov Ochranné pásmo (OP) je legislatívne vymedzená oblasť (plocha), ktorá slúţi na zabezpečenie plynulej prevádzky (pri technickej infraštruktúre, doprave) a na ochranu pred negatívnymi účinkami. Limity vyuţitia územia predstavujú súbor predpisov (zákon, vyhláška a pod.) a noriem tvoriacich obmedzenia rozvoja v území. Ich účelom je zabezpečiť ochranu zloţiek ţivotného prostredia a systémov dopravnej a technickej infraštruktúry. Do riešeného územia z existujúcich a navrhovaných ochranných a bezpečnostných pásiem zasahujú pásma cestných stavieb (rýchlostná cesta R7, cesty I/64, I/75, II/563, III/064019, III/064020, III/508015, III/563001), ţeleznice (dráhy), ochranné pásma letiska, zariadení elektrizačnej sústavy (VVN110 kV, VN 22 kV), plynárenských zariadení (vedenia vysokotlakého plynu), ochranné pásma vodných tokov, zdrojov pitnej vody, čistiarne odpadových vôd a chránené územia prírody. Vymedzenie ochranných pásiem a limitov, týkajúcich sa územia mesta Nové Zámky, je podrobne uvedené v záväznej časti ÚPN.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 203
21. Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených loţiskových území a dobývacích priestorov Na území mesta Nové Zámky sa nenachádzajú ţiadne evidované prieskumné územia ani chránené loţiskové územia alebo dobývacie priestory. Na juhovýchodnej hranici katastrálneho územia (Ragoňa) je situovaná lokalita pre ťaţbu štrkopieskov.
22. Vymedzenia plôch vyţadujúcich zvýšenú ochranu V riešenom území sa nevyskytujú zosuvy evidované Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra. Riešené územie sa nachádza v oblasti so slabou náchylnosťou na zosúvanie (Atlas krajiny SR, 2002). Z hľadiska ochrany prírody a krajiny je potrebné rešpektovať chránené územie vyhlásené podľa zákona 543/2002 Z. z. a územia európskej siete chránených území NATURA 2000 (prírodná pamiatka Chrenovka, chránené vtáčie územie Dolné Povaţie, územie európskeho významu Zátoň). Zvýšenú pozornosť a ochranu z hľadiska prírodných hodnôt je potrebné venovať ochrane prvkov územného systému ekologickej stability, genofondových lokalít a významných krajinných prvkov. ÚPN nenavrhuje nové plochy, ktoré by si vyţadovali zvýšenú ochranu.
23. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŢITIA POĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD A LESNÝCH PÔD NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY
Odňatie poľnohospodárskej pôdy Návrh územného rozvoja mesta Nové Zámky je riešený pre funkcie bývania, občianskej vybavenosti, výroby, technickej infraštruktúry a poľnohospodárstva, zohľadňujúci prírodné podmienky, súčasnú štruktúru a disponibilitu územia. K vyhodnoteniu záberov plôch poľnohospodárskej pôdy pre návrh územného plánu mesta Nové Zámky boli pouţité nasledovné vstupné podklady: hranica zastavaného územia k 1.1.1990, bonitované pôdno-ekologické jednotky so 7-miestnym číselným kódom (podklad Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôd - Bratislava), zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a v znení zmien a doplnkov niektorých zákonov, vyhláška ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, podkladové materiály o vybudovaných hydromelioračných zariadeniach podniku Hydromeliorácie, š. p. Zábery poľnohospodárskej pôdy sú vyhodnotené podľa jednotlivých navrhovaných lokalít, v závere so sumárom za celé mesto. Poľnohospodárske pôdy kaţdej zaberanej lokality sú členené podľa jednotlivých druhov pozemkov, BPEJ a produkčnej kategórie pôd.
204 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
U nepoľnohospodárskych pôd sa obmedzilo iba na sumár všetkých kategórií nepoľnohospodárskych pôd spolu. Z grafickej časti je zrejmé, či ide o záber zastavaných plôch, ostatných, či vodných plôch. Vyhodnotenie záberov plôch poľnohospodárskej pôdy je spracované tabuľkovou formou podľa lokalít, funkčného vyuţitia, druhu pozemku a bonitných tried. V grafickej a tabuľkovej časti sú charakterizované poradovým číslom od 1 do 19. Aby bol pri posudzovaní jednotlivých lokalít zohľadnený aj pomer poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy v jednotlivých lokalitách, bola tabuľka predpísaná vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/20047 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy, doplnená o údaje týkajúce sa polohy lokality vo vzťahu k zastavanému územiu a výmery nepoľnohospodárskej pôdy v kaţdej lokalite. Predmetom súhlasu s budúcim moţným vyuţitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery podľa § 13 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy je prirodzene iba poľnohospodárska pôda v jednotlivých lokalitách. Podľa Prílohy č. 2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z. z. patria do zoznamu najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území Nových Zámkov podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek pôdy s kódom: 0017002, 0017005, ako aj výmera záberu viníc v katastrálnom území Nové Zámky. Tieto sú zvlášť sledované v tabuľke - Predpokladaný rozsah záberov. Predpokladaný rozsah záberov: Zábery PPF uţ Novonavrhované odsúhlasené zábery PPF podľa v predchádzajúcich ÚPN 2015 ÚPN (1996 – 2014) Trvalý záber celkom 495,6184 ha 91,6473 ha z toho v zastavanom území 123,3000 ha 0,2609 ha mimo zastavané územia 371,0211 ha 80,9816 ha Záber nepoľnohospodárskych pôd 127,9273 ha 20,3236 ha Záber poľnohospodárskych pôd 411,0911 ha 84,1987 ha Zo záberu poľnohospodárskej pôdy je: v zastavanom území 47,4800 ha 0,2609 ha mimo zastavané územie 363,6211 ha 84,0257 ha Záber najkvalitnejšej poľnohospodárskej 15,0389 ha* pôdy v k.ú. Nové Zámky podľa kódu BPEJ (0017002, 0017005) Záber viníc v k.ú. Nové Zámky 0,7686 ha Trvalý záber lesnej pôdy: 0 ha
Podrobné členenie podľa lokality, druhu pozemku a bonitovaných pôdno- ekologických jednotiek dokumentuje tabuľka – Prehľad záberov poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov podľa návrhu Územného plánu mesta Nové Zámky, 2015).
Charakteristika poľnohospodárskej pôdy Charakteristika poľnohospodárskych pôd na lokalitách navrhnutých na odňatie na základe BPEJ
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 205
BPEJ Skupina 7 miestny Pôdny typ Poznámka BPEJ kód chránená poľnohospodárska 0017002 černozem čiernicová prevaţne karbonátová, stredne 1 pôda – 0017005 ťaţká najkvalitnejšia v k. ú. Nové Zámky černozem typická, prevaţne karbonátová stredne ťaţká 0019002 1 - aţ ľahká, s priaznivým vodným reţimom fluvizem typická karbonátová, stredne ťaţká, 0002002 černozem typická, prevaţne karbonátová, ťaţká, 0020003 2 - černozem typická, karbonátová na karbonátových 0036005 aluviálnych sedimentoch, stredne ťaţká černozem pseudoglejová, na sprašových a polygénnych 0041002 3 - hlinách, stredne ťaţká aţ ťaţká, smonica na slieňoch 0016001 černozem čiernicová, ľahká, vysychavá 4 - regozem a černozem erodovaná v komplexoch na 0038002 5 - sprašiach, stredne ťaţká černozem typická, karbonátová na karbonátová 0035001 aluviálnych sedimentoch, ľahká, vysychavá, 6 - 0040001 černozem typická a černozem hnedozemná na piesočnatých substrátoch, ľahko vysychavá regozem arenická (piesočnatá) na viatych pieskoch a 0059001 7 - rozplavených viatych pieskoch, ľahké Zdroj: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Zhodnotenie predpokladaného odňatia poľnohospodárskej pôdy V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy je treba osobitne chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území Nové Zámky podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky uvádzanej v prílohe č. 2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z. z., ako aj pôdu s vykonanými hydromelioračnými, prípadne osobitnými opatreniami na zachovanie a zvýšenie jej výnosnosti a ostatných funkcií, napr. sady, vinice, chmeľnice, protierózne opatrenia. Vyhodnotenie odňatia plôch z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy
Typologicko-produkčná Podiel celkovej výmery Kód BPEJ Záber PP kategória pôd k zaberanej %
1 0017002, 0017005 15,0389 23
0019002, 0002002, 0020003, 0036002, 0036005, 0041002, 1 - 9 64,7900 77 0016001, 0038002, 0035001, 0040001, 0059001, Spolu 84,0568 100,00
Celková výmera záberov (t.j. poľnohospodárska aj nepoľnohospodárska pôda) je 91,6473 ha. Pri poľnohospodárskych pôdach ide o trvalý záber mimo zastavaného územia obce o výmere 84,0257 ha, 0,2609 ha sa nachádza v zastavanom území. Záber nepoľnohospodárskych pôd činí 20,3236 ha. Cca 23 % odnímaných pôd 15,8075 ha (15,0389 ha – najkvalitnejšia poľnohospodárska pôda podľa kódu BPEJ + 0,7686 ha - plochy viníc) podlieha ochrane poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy.
206 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Podľa dostupných údajov sa na lokalitách predpokladaného pouţitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely nenachádzajú hydromelioračné zariadenia. Pri realizácii jednotlivých zámerov je nutné: nenarušovať ucelenosť honov a nesťaţovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodným situovaním stavieb, jej delením a drobením alebo vytváraním častí nevhodných na obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami, vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné vyuţitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu.
Vyhodnotenie a zdôvodnenie spoločenskej a ekonomickej nevyhnutnosti vyuţívania poľnohospodárskych pozemkov na iné účely Lokalita č. 1 - je navrhovaná na technickú infraštruktúru Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 4,9111 ha. Lokalita je rezerva pre novú čistiareň odpadových vôd mimo dosahu hygienických pásiem voči obytnému územiu, ako aj pre jej prípadné zvýšenie kapacity pre napojenie ďalších obcí. Lokalita č. 2 - je navrhovaná na výrobu Ide o zábery ornej pôdy a záhrad mimo zastavaného územia obce o výmere 3,9079 ha Lokalita je navrhovaná pre výrobné aktivity v území ohraničené ţelezničnými traťami v dotyku centrálneho zdroja tepla v nadväznosti na celý výrobný areál mesta Nové Zámky. Súčasne návrh nepočíta s lokalitou pôvodne označenou v ÚPN SU Nové Zámky ako č. 41 o výmere 5,5 ha, ktorú ponecháva ako ornú pôdu. Zámenou týchto plôch vznikne kompaktnejšie vyuţitie a priestorová organizácia v území. Lokalita č. 3 - je navrhovaná na výrobu Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 11,4833 ha. Odnímaná pôda je, v zmysle prílohy č. 2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v katastrálnom území Nové Zámky, chránená. Lokalita je v priamom napojení na existujúcu výrobnú zónu mesta a jej navrhované rozšírenie pre potenciálnych investorov v záujme zabezpečiť nové pracovné príleţitosti a ekonomický rozvoj mesta. Lokalita č. 4 - je navrhovaná na bývanie Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 1,6157 ha a nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 0,1610 ha. Lokalita spresňuje vymedzenie uţ pôvodne navrhovanej plochy pre rozvoj bývania (pre ktorú uţ bolo odsúhlasené vyuţívanie poľnohospodárskych pozemkov na iné účely – lokalita č. 38 v ÚPN SÚ Nové Zámky) tak, aby mohli vzniknúť racionálne a úsporne delené stavebné parcely vo väzbe na uličnú sieť. Súčasne návrh územného plánu neuvaţuje s pôvodným zámerom rozvoja bývania západne od lokality ohraničenej predlţením cesty Holubyho ul., cesty III/1525 a výrobnými plochami pozdĺţ Komočskej cesty. Ide o časť uţ odsúhlaseného vyuţívania poľnohospodárskych pozemkov na iné účely podľa platného ÚPN mesta (lokalita č. 38) v rozsahu 6,06 ha, ktoré návrh ponecháva v pôvodnom vyuţívaní pre poľnohospodárske účely. Lokalita č. 5 - je navrhovaná na bývanie Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 1,6829 ha.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 207
Lokalita spresňuje vymedzenie uţ pôvodne navrhovanej plochy pre rozvoj bývania (pre ktorú uţ bolo odsúhlasené vyuţívanie poľnohospodárskych pozemkov na iné účely – lokalita č. 38 v ÚPN SÚ Nové Zámky) tak, aby mohli vzniknúť racionálne a úsporne delené stavebné parcely vo väzbe na uličnú sieť podobne ako je to pri lokalite č. 4. Lokalita č. 6 - je navrhovaná na bývanie Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 1,3862 ha. Lokalita spresňuje vymedzenie uţ pôvodne navrhovanej plochy pre rozvoj bývania pozdĺţ Mederskej ul. (pre ktorú uţ bolo odsúhlasené vyuţívanie poľnohospodárskych pozemkov na iné účely – lokalita č. 38 v ÚPN SÚ Nové Zámky), okolo ktorej uţ prebieha výstavba rodinných domov. Lokalita č. 7 - je navrhovaná na občiansku vybavenosť Ide o zábery nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 9,4312 ha. Lokalita je súčasťou nemocničného areálu v zastavanom území mesta. Návrh uvaţuje so zmenu funkčného vyuţívania ako bolo v doteraz platnom ÚPN SÚ Nové Zámky. Lokalita č. 8 - je navrhovaná na výrobu Ide o zábery nepoľnohospodárskej pôdy. Lokalita dotvára existujúci výrobný areál do logického vymedzenia medzi existujúce a navrhované funkčné vyuţitie územia pozdĺţ ulice v predĺţení Komjatickej ulice nad OD TESCO. Súčasne návrh územného plánu neuvaţuje s pôvodným zámerom rozvoja bývania s občianskou vybavenosťou severne od existujúceho výrobného areálu medzi ţelezničnou traťou a novonavrhovanej cesty (označenej vo výkrese „Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami“ ako D15). Ide o časť uţ odsúhlaseného vyuţívania poľnohospodárskych pozemkov na iné účely podľa platného ÚPN mesta (lokalita č. 38) v rozsahu 15,40 ha. Lokalita č. 9 - je určená na občiansku vybavenosť Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 0,8153 ha a nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 1,4712 ha. Lokalita leţí v priestore ohraničenom štátnymi cestami I/64 a I/75 v nadväznosti na existujúci areál určený ako zmiešané územie – poľnohospodárske a výrobné zariadenia. Lokalita je navrhovaná ako zmiešané územie – občianska vybavenosť, sklady, podnikanie, čím bude organicky nadväzovať na existujúci areál. Lokalita č. 10 - je navrhovaná na výrobu Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 4,1447 ha. Lokalita je v priamom napojení na existujúcu výrobnú zónu mesta ako aj na novú okruţnú kriţovatku na severe mesta, čím je zabezpečený bezkolízny prístup pre nákladnú automobilovú dopravu do navrhovanej lokality. Navrhovaná lokalita a jej väzba na existujúci výrobný areál a dopravné napojenie mimo obytného územia je vhodná pre potenciálnych investorov v záujme zabezpečiť nové pracovné príleţitosti a ekonomický rozvoj mesta. Lokalita č. 11 - je navrhovaná na výrobu Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 11,8925 ha a nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 0,4164 ha. Lokalita je v priamom napojení na existujúcu výrobnú zónu mesta ako aj na novú okruţnú kriţovatku na severe mesta, čím je zabezpečený bezkolízny prístup pre nákladnú automobilovú dopravu do navrhovanej lokality. Navrhovaná lokalita a jej väzba na existujúci výrobný areál a dopravné napojenie mimo obytného územia je
208 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
vhodná pre potenciálnych investorov v záujme zabezpečiť nové pracovné príleţitosti a ekonomický rozvoj mesta. Lokalita č. 12 - je navrhovaná na bývanie Ide o zábery ornej pôdy a záhrady mimo zastavaného územia obce o výmere 16,2533 ha a nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 0,1854 ha. Lokalita určená pre rozvoj bývania je v nadväznosti na existujúce bývanie rodinných domov (Hrebíčkova a Strečnianska) a v nadväznosti na rekreačné územie (Kurczweillovo jazero – Baňa). Dopravné napojenie sa navrhuje z vyššie uvedených ulíc a obsluţnou komunikáciou prístupnou zo Šurianskej. Lokalita č. 13 - je navrhovaná na rekreáciu Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 0,2609 ha a nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 0,9736 ha. Ide o lokalitu pre rozšírenie zázemia pre kúpalisko Štrand. Na časti lokality sa pôvodne nachádzalo dopravné ihrisko, ktoré bolo zrušené a na časti sa nachádza príjazdová komunikácia s parkoviskom. Lokalita č. 14 - je navrhovaná na bývanie Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 1,6938 ha. Lokalita nadväzuje na existujúcu a novobudovanú zástavbu rodinných domov. Lokalita č. 15 - je navrhovaná na zmiešané územie občianskej vybavenosti a výroby Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 3,0433 ha. Časť odnímaných pôd (1,4037 ha) je, v zmysle prílohy č. 2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v katastrálnom území Nové Zámky, chránená. Lokalita sa nachádza medzi existujúcou zástavbou objektmi Letiska Nové Zámky a existujúcou zástavbou čerpacej stanice pohonných hmôt, výstavnými a predajnými plochami automobilov a pod. pozdĺţ Komárňanskej cesty. Navrhované riešenie dopĺňa a vytvára hmotovo kompaktný priestor existujúceho vyuţitia pri vstupe do mesta. Lokalita č. 16 - je navrhovaná na zmiešané územie bývanie, rastlinná výroba a ovocinárstvo Ide o zábery ornej pôdy, viníc, záhrad mimo zastavaného územia obce o výmere 1,9561 ha. Ide o lokalitu pozdĺţ Slovenskej, na ktorej sa navrhuje bývanie vo väzbe na existujúce drobné poľnohospodárske vyuţitie tohto územia. Lokalita č. 17 - je navrhovaná na zmiešané územie bývanie, rastlinná výroba a ovocinárstvo Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 8,8931 ha. Časť odnímaných pôd (0,0549 ha) je, v zmysle prílohy č. 2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v katastrálnom území Nové Zámky, chránená. Ide o lokalitu pozdĺţ Bezručovej, na ktorej sa navrhuje bývanie vo väzbe na drobné poľnohospodárske vyuţitie tohto územia. Lokalita č. 18 - je navrhovaná na výrobu Ide o zábery nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 1,7724 ha.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 209
Lokalita sa nachádza v prostred existujúceho výrobnej zóny mesta Nové Zámky. Návrhom sa sleduje skompaktniť a racionálne vyuţiť inak nevyuţiteľné menšie územie. Lokalita č. 19 - je navrhovaná na výrobu Ide o zábery ornej pôdy mimo zastavaného územia obce o výmere 7,0490 ha a nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 0,1454 ha. Časť odnímaných pôd (2,0232 ha) je, v zmysle prílohy č. 2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v katastrálnom území Nové Zámky, chránená. Lokalita leţiaca pozdĺţ Komočskej cesty je navrhovaná ako výrobné územie pre komunálnu výrobu, malé a stredné podnikanie v nadväznosti na podobné aktivity na druhej strane cesty a lokalitu pre ktorú bol uţ udelený súhlas vyuţívania poľnohospodárskych pozemkov na iné účely podľa platného ÚPN mesta (lokalita č. 17) Lokalita č. 20 - je navrhovaná na rekreáciu v prírodnom prostredí Ide o predpoklad moţných záberov ornej pôdy na pozemku o výmere 2,9221 ha a plôch trvalého trávneho porastu o výmere 0,0958 ha, plochy sú mimo zastavaného územia obce. Lokalita sa nachádza v pri záhradkárskej osade pri pôvodnom ramene rieky Nitra. Zámerom je vytvorenie rekreačných aktivít (agroturizmus) s moţnosťou ustajnenia koní a pod. Lokalita č. 21 - je navrhovaná na bývanie Lokalita sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Ide o zábery ornej pôdy o výmere 0,3262 ha. V lokalite sa nachádza plochy záhrad o výmere 0,0570 ha a plochy nepoľnohospodárskej pôdy, ktoré sú súčasťou uţ urbanizovaného prostredia. Ide o lokalitu, ktorá je určená pre rozvoj bývania v nadväznosti na existujúcu zástavbu rodinných domov. Lokalita č. 22 - je navrhovaná na rekreáciu Ide o zábery nepoľnohospodárskej pôdy o výmere 4,2284 ha. Napriek tomu, ţe sú predmetné pozemky v lokalite vedené v Katastri nehnuteľností ako nepoľnohospodárska pôda a v reáli 2/3 lokality zaberá vodná plocha (Mŕtve rameno Nitry), je lokalita zaradená v zmysle prílohy č. 2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v katastrálnom území Nové Zámky.
Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy Výšku a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2013 Z. z. podľa § 27a zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2008 Z. z. Poľnohospodárska pôda je zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 9 skupín BPEJ. Výška odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy je ustanovená v prílohe č. 1 v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 58/2013 Z. z. podľa skupiny bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky.
210 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa kódu bonitovaných pôdno- ekologických jednotiek Odvod za trvalé Základná sadzba odňatie odvodov za trvalé Výmera skupiny poľnohospodárskej Skupina odňatie Kód BPEJ kvality pôdy navrhnutej na kvality poľnohospodárskej (m2) nepoľnohospodárske pôdy účely (eur/m2) (eur) 0017002, 0017005, 1 163 958 20 3 279 160 0019002 0002002, 0020003, 2 271 812 15 4 077 180 0036002, 0036005 3 0041002 170 063 10 1 700 630 4 0016001 10 272 7 71 904 5 0038002 137 090 4 548 360 6 0035001, 0040001 38 458 2 76 916 7 0059001 6 632 1 6 632 Spolu 798 284 9 760 782
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 211
Prehľad záberov poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov podľa návrhu Územného plánu mesta Nové Zámky, 2015
Záber plôch z
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy - Miera Urb. toho Výmera zastava blok Funkčné Záber lokality Poznámka nia k r. (ÚPN vyuţitie v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo NP
v ha liorácie 2015 v Lokalita Lokalita DRP BPEJ 2015) území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. Hydrome záberu PPF záberu %
Územný plán mesta Nové Zámky, 2015 technická 19-03 1 4,9111 4,9111 4,9111 orná pôda 0002002 2 4,9111 0 infraštruktúra orná pôda, 0,8530
22-17 2 výroba 3,9079 3,9079 3,9079 záhrada 3,0549 7 0020003 2 2,0353 35-04 3 výroba 11,4833 11,4833 11,4833 orná pôda 0017005 1 11,4833 0 orná pôda Rozvojová plocha je 1,6157 0,1610 vodná plocha v juhovýchodnej časti súčasťou plochy záberov PPF 16-32 4 bývanie 1,7767 1,7767 1,6157 schválených v ÚPN SÚ Nové 0 0041002 3 Zámky (lokalita 38). Ostatná časť je doplnená v návrhu ÚPN mesta orná pôda 1,6829 Rozvojová plocha je vo východnej časti súčasťou plochy záberov PPF schválených v ÚPN SÚ Nové 16-33 5 bývanie 1,6829 1,6829 1,6829 0041002 3 1,6483 0 Zámky (lokalita 38). 0040001 6 0,0346 Ostatná časť je doplnená v návrhu ÚPN mesta Nové Zámky orná pôda 1,3862 Rozvojová plocha je v juhovýchodnej časti súčasťou plochy záberov PPF schválených v ÚPN SÚ Nové 09-16 6 bývanie 1,3862 1,3862 1,3862 0019002 1 1,2611 0 Zámky (lokalita 38). 0040001 6 0,1251 Ostatná časť je doplnená v návrhu ÚPN mesta Nové Zámky Juţná časť rozvojovej plochy občianska zastavaná 20-04 7 9,4312 9,4312 bola vyňatá z plôch PPF v ÚPN 2 vybavenosť plocha SÚ Nové Zámky pod
212 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Záber plôch z
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy - Miera Urb. toho Výmera zastava blok Funkčné Záber lokality Poznámka nia k r. (ÚPN vyuţitie v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo NP
v ha liorácie 2015 v Lokalita Lokalita DRP BPEJ 2015) území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. Hydrome záberu PPF záberu %
Územný plán mesta Nové Zámky, 2015 poradovým číslom 44. Ostatná časť je doplnená v návrhu ÚPN mesta Nové Zámky. zastavaná 1,2396 09-20 8 výroba 1,2396 1,2396 plocha 0 0016001 4 0,9864 orná pôda, 0,8153
občianska zastavaná 1,4712 02-05 9 vybavenosť 2,2865 2,2865 0,8153 plocha 0 a výroba 0040001 6 0,6367 0,9865
0059001 7 0,1786 0,4846 Rozvojová plocha je súčasťou plôch záberov PPF schválených v ÚPN SÚ Nové Zámky (lokality 08-07 10 výroba 4,1447 4,1447 4,1447 orná pôda 0036005 2 4,1447 35 a 36). 0 Lokalita 36 bola v Zmenách a doplnkoch 1/2006 vyňatá z plôch záberov. orná pôda, 11,8924 Rozvojová plocha je súčasťou zastavaná plôch záberov PPF schválených plocha, 0,4164 v ÚPN SÚ Nové Zámky (lokality 10-02 11 výroba 12,3090 12,3090 11,8925 ostatná 34). 0 plocha Lokalita 34 bola v Zmenách a 0036005 2 0,6047 doplnkoch 1/2006 vyňatá
0038002 5 11,2878 z plôch záberov. orná pôda, 16,0049 Rozvojová plocha je súčasťou záhrada, 0,1458 plôch záberov PPF schválených 0,1854 zastavaná v ÚPN SÚ Nové Zámky (lokality 10-01 12 bývanie 16,4482 16,4482 16,2533 plocha 34). 0 Lokalita 34 bola v Zmenách a 0041002 3 13,4939 0,0874 doplnkoch 1/2006 vyňatá 0038002 5 2,4212 z plôch záberov. orná pôda, 0,2609 Severná časť rozvojovej plochy zastavaná je súčasťou plochy záberov 15-19 13 rekreácia 1,2345 0,2609 0,2609 0,9736 1 plocha, PPF schválených v ÚPN SÚ ostatná Nové Zámky (lokalita 31).
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 213
Záber plôch z
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy - Miera Urb. toho Výmera zastava blok Funkčné Záber lokality Poznámka nia k r. (ÚPN vyuţitie v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo NP
v ha liorácie 2015 v Lokalita Lokalita DRP BPEJ 2015) území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. Hydrome záberu PPF záberu %
Územný plán mesta Nové Zámky, 2015 plocha Ostatná časť je doplnená v návrhu ÚPN mesta Rozvojová plocha je súčasťou plôch záberov PPF schválených bývanie v ÚPN SÚ Nové Zámky (lokality rastlinná 16-38 14 1,6938 1,6938 1,6938 orná pôda 0036002 2 1,6938 38 a 39). 0 výroba, Lokalita 39 bola v Zmenách a ovocinárstvo doplnkoch 1/2006 vyňatá z plôch záberov. občianska orná pôda 3,0433 33-02 15 vybavenosť 3,0433 3,0433 3,0433 0 a výroba 0017005 1 1,4037 orná pôda, 0,9765 vinica, 0,7686 bývanie, záhrada, 0,2101 rastlinná zastavaná 0,1076 09-13 16 2,0628 2,0628 1,9561 28 výroba, plocha, ovocinárstvo ostatná plocha 0035001 6 2,0628 bývanie, orná pôda 8,8931 rastlinná 06-02 17 8,8931 8,8931 8,8931 0017002 1 0,0549 0 výroba, 0019002 1 0,0963 ovocinárstvo 0020003 2 8,7419 zastavaná plocha, 22-15 18 výroba 1,7724 1,7724 1,7724 0 ostatná plocha orná pôda, 7,0490 Východná časť rozvojovej zastavaná plochy je súčasťou plochy 29-62 19 výroba 7,1944 7,1944 7,0490 plocha, 0,1454 záberov schválených v ÚPN SÚ 6 ostatná Nové Zámky (lokalita 17). plocha Ostatná časť je doplnená
214 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Záber plôch z
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy - Miera Urb. toho Výmera zastava blok Funkčné Záber lokality Poznámka nia k r. (ÚPN vyuţitie v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo NP
v ha liorácie 2015 v Lokalita Lokalita DRP BPEJ 2015) území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. Hydrome záberu PPF záberu %
Územný plán mesta Nové Zámky, 2015 0017005 1 2,0232 0,0733 v návrhu ÚPN mesta Nové 0002002 2 4,8690 0,0690 Zámky.
0036002 2 0,1117 0016001 4 0,0408 rekreácia orná pôda, 2,9221 20 v prírodnom 2,8263 - 2,8263 2,8263 trvalý trávny 0,0958 prostredí porast orná pôda, 0,3262 záhrada, 0,0570 zastavaná 15-21 21 bývanie 0,5747 0,5747 0,3833 1 plocha, ostatná plocha 0,1914 zastavaná plocha, 31-04 22 rekreácia 4,2284 4,2284 0017002 1 4,2284* 0 ostatná plocha SPOLU 91,6473 0,2609 80,9816 84,1987 0,2609 84,0257 16,0952 Záber poľnohospodárskej pôdy orná pôda, 79,6935 podľa kultúr vinica, 0,2609 0,7686 záhrada 3,4108 trvalý trávny 0,0958 porast 0,2609 84,0257 Vyhodnotenie pôd podľa 0017002 1 0,0549 - bonitovaných pôdno- 0017005 1 14,9102 0,0733 ekologických jednotiek 0019002 1 1,3574 0002002 2 9,7801 0,0690 0020003 2 10,7772
0036002 2 1,8055 0036005 2 4,7494 0041002 3 16,7579 0,2484 0016001 4 0,0408 0,9864 0038002 5 13,7090
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 215
Záber plôch z
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy - Miera Urb. toho Výmera zastava blok Funkčné Záber lokality Poznámka nia k r. (ÚPN vyuţitie v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo NP
v ha liorácie 2015 v Lokalita Lokalita DRP BPEJ 2015) území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. Hydrome záberu PPF záberu %
Územný plán mesta Nové Zámky, 2015 0035001 6 2,0628 0040001 6 0,7964 0,9865 0059001 7 0,1786 0,4846 76,9802 2,8482 Poznámky: PPF – poľnohospodársky pôdny fond, DRP - druh pozemku, BPEJ - bonitovaná pôdno-ekologická jednotka, NP - nepoľnohospodárska pôda * Napriek tomu, ţe v lokalite 22 sú predmetné pozemky vedené v Katastri nehnuteľností ako nepoľnohospodárska pôda a v reáli 2/3 lokality zaberá vodná plocha (Mŕtve rameno Nitry), je lokalita podľa Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy zaradená do najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy – kód BPEJ 0017002.
Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Referát pôdohospodárstva, Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra vo svojom liste (č. listu: OU- NR-OOP4-2016/006848, dátum prijatia na meste: 29.03.2016, Ev. č.: 7232/2016), ako kompetentný orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákon č. 518/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov a zákona č. 180/2013 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ust. § 20 písm. b zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 220/2004 Z. z.), po posúdení ţiadosti zo dňa 18.01.2016 a predloţeného návrhu, v zmysle ust. § 13 v spojení s ust. § 16 zákona neudeľuje súhlas k moţnému budúcemu pouţitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely na lokality č.3, č.10, č.11, č.15, č.17, č.19 o celkovej výmere 46,63 ha. Ide o najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu v danom katastrálnom území, mesto nepreukázalo zdôvodnený rozsah a nejde ani o nevyhnutný prípad.
Pri lokalitách, ktorým bol udelený súhlas k moţnému budúcemu pouţitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, je potrebné pred fyzickým odňatím poľnohospodárskej pôdy poţiadať Okresný úrad Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona 220/2004 Z. z..
216 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Návrh Územného plánu mesta Nové Zámky neuvaţuje s dvomi časťami lokality 38 a s lokalitami 41 a 45, ktoré boli v Územnom pláne sídelného útvaru Nové Zámky určené pre perspektívne pouţitie poľnohospodárskej pôdy na iné účely. Z tohto dôvodu sa navrhuje dané plochy ponechať v poľnohospodárskom pôdnom fonde a neuvaţovať na nich s novým funkčným vyuţitím. Výmera daných lokalít je 28,21 ha, z toho 27,70 ha predstavuje plochu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Uvedené lokality sú znázornené vo výkrese č. 8 Výkres perspektívneho pouţitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov na nepoľnohospodárske účely.
Prehľad lokalít na ktoré bol udelený predbeţný súhlas vyuţívania poľnohospodárskych pozemkov na iné účely v predchádzajúcich ÚPN, s ktorými ÚPN mesta Nové Zámky neuvaţuje
Záber plôch z toho Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy - Lokalita Výmera záberu Funkčné vyuţitie lokality v mimo Záber NP Poznámka v zast. Spolu v Skup. v zast. mimo PPF ha zast.úz DRP BPEJ liorácie území ha BPEJ území zast.úz. Hydrome .
orná pôda 0,62 5,26 juţná časť bývanie, ostatná plocha 0,18 vybavenosť, lokality č. 6,06 0,80 5,26 5,88 dopravné plochy 38 0036002 2 1,90 a zariadenia, zeleň - - 0041002 3 3,36 orná pôda 9,42 severná záhrada 5,05 - časť bývanie, ovocný sad 0,60 vybavenosť, 0,33 lokality č. 15,40 - 15,40 15,07 dopravné plochy 0019002 1 1,02 38 a zariadenia, zeleň 0041002 3 4,21 - - 0016001 4 7,53 0040001 6 2,64 lokalita č. zeleň 5,50 - 5,50 5,50 orná pôda 017 01 1 - 5,50 - 41 lokalita č. dopravné plochy 1,25 - 1,25 1,25 orná pôda 019 01 1 - 1,25 45 a zariadenia SPOLU 28,21 0,80 27,41 27,70 0,62 42,48 0,51
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 217
Prehľad perspektívneho pouţitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov na nepoľnohospodárske účely podľa schválených územnoplánovacích dokumentácií v období od roku 1996 do roku 2014
Miera Urb. blok Záber plôch z Hydro Výmera Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy zastava (ÚPN Lokalita Funkčné toho me- Záber lokality Poznámka nia mesta, záberu PPF vyuţitie lioráci NP v ha v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo k 2015 2015) DRP BPEJ e území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. v % Územný plán sídelného útvaru Nové Zámky (1996)
- Zrušený záber PPF – Zmeny 1 orná terminál 12,50 - 12,50 12,50 017 04 1 - 12,50 - a doplnky č. 1/2006 ÚPN SÚ ÚPN SÚ pôda Nové Zámky 22-09, 22- priemysel, orná 12, 22-13, dopravné - 27,80 2 pôda 22-16, 35- plochy 38,48 10,17 28,31 27,91 017 04 1 0,12 - 10,56 3 ÚPN SÚ záhrada 01, 35-03 a zariadenia, - 0,73 lúka zeleň 22-07, 22- priemysel, orná 14 dopravné - 8,72 3 pôda plochy 10,47 1,75 8,72 8,97 017 04 1 0,15 - 1,50 0,5 ÚPN SÚ záhrada a zariadenia, 0,10 - vinica zeleň 22-11 4 orná bývanie 3,58 3,58 - 3,58 3,58 - - ÚPN SÚ pôda - Zrušený záber PPF – Zmeny 5 orná terminál 8,00 - 8,00 8,00 017 01 1 - 8,00 - a doplnky č. 1/2006 ÚPN SÚ - ÚPN SÚ pôda Nové Zámky 33-03 priemysel, 6 orná vybavenosť, 13,45 - 13,45 13,45 - 13,45 - 0 ÚPN SÚ pôda zeleň 016 01 2 2,75 - 017 01 1 10,70 27-14 7 orná vybavenosť 1,16 1,16 - 1,16 - 1,16 - 50 ÚPN SÚ pôda 27-02, 31- vybavenosť, orná 02, 31-03, dopravné 79,00 8 pôda 32-01 plochy 87,55 - 87,55 80,93 - 1,60 6,62 7 ÚPN SÚ záhrada a zariadenia, 0,33 lúka zeleň
218 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
016 01 2 24,35 - 017 01 1 56,58 27-09, 31- vybavenosť, orná 01 dopravné - 39,79 Zrušený záber PPF – Zmeny 9 pôda plochy 69,91 0,41 69,50 55,32 0,15 9,53 14,59 a doplnky č. 1/2006 ÚPN SÚ - ÚPN SÚ záhrada a zariadenia, - 5,85 Nové Zámky lúka zeleň 016 01 2 5,90 - 017 01 1 49,27 - orná Zrušený záber PPF – Zmeny 10 vybavenosť, - 1,28 11,08 - 11,08 4,98 pôda 017 01 1 6,10 a doplnky č. 1/2006 ÚPN SÚ - ÚPN SÚ zeleň - 3,70 záhrada Nové Zámky - 11 vybavenosť 0,98 0,98 - - - - 0,98 100 ÚPN SÚ 29-49 orná 12 0,31 - bývanie 1,06 1,06 - 1,06 pôda - 80 ÚPN SÚ 0,75 - záhrada 26-29 13 vybavenosť 1,50 1,50 - 0,35 záhrada 0,35 - 1,15 100 ÚPN SÚ 29-06 14 vybavenosť 0,95 0,95 - - - - 0,95 10 ÚPN SÚ 25-22 15 vybavenosť, 0,59 0,59 - 0,20 záhrada 0,20 - 0,39 100 ÚPN SÚ zeleň 25-03 16 bývanie 2,75 2,75 - 2,75 záhrada 2,75 - - 5 ÚPN SÚ 29-62 orná 17 2,34 ČOV 3,73 - 3,73 2,47 pôda - 1,26 0 ÚPN SÚ 0,13 záhrada 002 02 2 0,37 - 016 01 2 2,10 16-01, 16- bývanie, 02, 16-03, vybavenosť, orná 16-04, 16- 1,57 - 18 dopravné pôda 05, 16-06, 20,00 20,00 - 6,00 0,43 - 14,00 60 ÚPN SÚ plochy vinica 16-07, 16- 4,00 - a zariadenia, záhrada 08, 16-30, zeleň 16-31 25-02 19 vybavenosť, 1,65 1,65 - - - - 1,65 100 ÚPN SÚ zeleň
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 219
18-02 20 bývanie 7,08 7,08 - 4,75 záhrada 4,75 - 2,33 70 ÚPN SÚ 18-04 orná 21 0,09 - vybavenosť 1,17 1,17 - 1,17 pôda - 25 ÚPN SÚ 1,08 - záhrada 18-04 22 bývanie 0,30 - - - - - 0,30 100 ÚPN SÚ 11-28, 11- ZaD 1/2012 ÚPN SÚ Nové 29 23 Zámky – zmena funkcie vybavenosť 1,50 1,50 - - - - 1,50 0 ÚPN SÚ z bývania na občiansku vybavenosť 11-19 24 vybavenosť 0,50 0,50 - - - - 0,50 100 ÚPN SÚ 11-18 25 záhrada 3,50 - bývanie 3,71 3,71 - 3,55 0,16 35 ÚPN SÚ vinica 0,05 - 11-11 26 vybavenosť 0,30 0,30 - - - - 0,30 100 ÚPN SÚ 17-10 dopravné 27 plochy 1,44 1,44 - - - - 1,44 100 ÚPN SÚ a zariadenia 17-11 dopravné 28 plochy 0,98 0,98 - - - - 0,98 100 ÚPN SÚ a zariadenia 12-02, 12- vybavenosť, 03, 12-04, dopravné 29 záhrada 7,60 - 12-13 plochy 9,35 9,35 - 8,42 0,93 35 ÚPN SÚ lúka 0,82 - a zariadenia, zeleň 08-03 orná priemysel, 1,65 - 30 pôda skladové 4,16 4,16 - 2,28 0,37 - 1,88 70 ÚPN SÚ záhrada hospodárstvo 0,26 - vinica 15-19 bývanie, orná dopravné 0,50 - 31 pôda plochy 9,90 5,05 4,85 7,57 019 01 1 2,70 3,75 2,33 7 ÚPN SÚ záhrada a zariadenia, - 0,62 lúka zeleň 12-11 32 vybavenosť 2,50 2,40 0,10 2,50 záhrada 019 01 1 2,40 0,10 - 0 ÚPN SÚ
220 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
- orná 33 - 12,48 zeleň 16,26 - 16,26 15,59 pôda 019 01 1 0,67 - ÚPN SÚ - 3,11 záhrada 10-01, 10- skladové Zrušený záber PPF – Zmeny 02 34 hospodárstvo orná 13,00 - 13,00 12,75 036 01 1 - 12,75 0,25 a doplnky č. 1/2006 ÚPN SÚ - ÚPN SÚ , vybavenosť, pôda Nové Zámky zeleň 08-06, 08- 35 skladové orná 9,30 - 9,30 8,75 036 01 1 - 8,75 0,55 0 07 ÚPN SÚ hospodárstvo pôda 08-07 dopravné Zrušený záber PPF – Zmeny 36 orná plochy 5,50 - 5,50 5,50 036 01 1 - 5,50 - a doplnky č. 1/2006 ÚPN SÚ - ÚPN SÚ pôda a zariadenia Nové Zámky - vybavenosť, 37 dopravné ovocný rezervná plocha pre rozšírenie 12,04 - 12,04 12,04 040 01 3 - 12,04 - 0 ÚPN SÚ plochy sad cintorína a zariadenia 09-02, 09- bývanie, 03, 09-04, vybavenosť, orná 09-05, 09- 0,75 86,04 vysoký záujem individuálnych 38 dopravné pôda 06, 09-07, 102,21 14,10 88,11 92,55 1,00 4,69 9,66 stavebníkov o výstavbu RD 24 ÚPN SÚ plochy záhrada 09-08, 09- - 0,07 a zariadenia, vinica 09, 09-14, časť územia ÚPN nenavrhuje zeleň 19-15, 19- na vyuţitie 16, 19-17, 016 01 2 5,90 19-18, 16- 017 01 1 12,95 12, 16-15, 017 04 1 9,15 16-18, 16- 019 01 1 - 3,05 32, 06-33, 036 01 1 1,90 16-34, 16- 040 01 3 2,00 35, 16-35 040 03 2 55,85 16-38 dopravné Zrušený záber PPF – Zmeny 39 orná plochy 0,78 - 0,78 0,78 017 01 1 - 0,78 - a doplnky č. 1/2006 ÚPN SÚ - ÚPN SÚ pôda a zariadenia Nové Zámky 07-05 40 orná rezervná plocha pre rozšírenie zeleň 9,25 - 9,25 9,25 040 01 3 - 9,25 - 0 ÚPN SÚ pôda cintorína 22-10 41 orná zeleň 5,50 - 5,50 5,50 017 01 1 - 5,50 - v ÚPN sa neuvaţuje s vyuţitím ÚPN SÚ pôda 26-04 42 vybavenosť, 1,35 1,35 - - - - 1,35 100 ÚPN SÚ zeleň 27-03 43 vybavenosť 0,65 0,65 - - - - 0,65 80 ÚPN SÚ
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 221
20-04 bývanie, 44 vybavenosť, 1,60 1,60 - - - - 1,60 areál nemocnice 0 ÚPN SÚ zeleň - dopravné 45 orná plochy 1,25 - 1,25 1,25 019 01 1 - 1,25 - v ÚPN sa neuvaţuje s vyuţitím 0 ÚPN SÚ pôda a zariadenia Spolu 510,38 101,60 408,78 423,78 42,94 380,70 86,74 Záber plôch na území CMZ (podľa ÚPN ZMZ) 24,19 24,19 - 4,69 4,69 - 19,50 bývanie, vybavenosť, dopravné plochy a zariadenia, zeleň ZÁBER V SÚ SPOLU 534,57 125,79 408,78 428,32 47,63 380,70 106,24 Záber poľnohospodárskej pôdy spolu 428,32 47,48 380,70 orná 348,75 pôda 14,30 334,45 58,48 záhrada 31,87 26,61 Záber PPF podľa kultúr 0,91 vinica 0,84 0,07 8,35 lúka 0,82 7,53 12,04 ovocný - 12,04 sad 002 02 2 0,37 016 01 2 41,00 017 01 1 157,48 Záber poľnohospodárskej pôdy mimo 017 04 1 49,45 zastavané územie podľa BPEJ 019 01 1 24,36 036 01 1 28,90 040 01 3 23,29 040 03 2 55,85 4,68 záhrada 4,68 Záber PPF v CMZ 0,01 vinica 0,01 Lokality vyňaté zo záberov PPF v Zmenách a doplnkoch č. 1/2006 122,27 1,91 120,36 99,83 0,15 99,68 22,44 ÚPN SÚ Nové Zámky ZÁBER PPF BEZ LOKALÍT VYŇATÝCH V ZaD č. 1/2006 ÚPN SÚ 412,30 123,88 288,42 328,49 47,48 281,02 83,80 NOVÉ ZÁMKY
222 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Záber plôch z Miera Urb. blok Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy Hydro Výmera toho zastava (ÚPN Lokalita Funkčné me- Záber lokality Poznámka nia mesta, záberu PPF vyuţitie v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo lioráci NP v ha DRP BPEJ k 2015 2015) území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. e v % Zmeny a doplnky 1/2006 Územného plánu sídelného útvaru Nové Zámky 15-14, 15- 1 orná 20 ZaD 1/2006 bývanie 8,5583 - 8,5583 1 - 8,5583 - - 30 pôda ÚPN SÚ - 2 orná ZaD 1/2006 bývanie 1,8151 - 1,8151 1 - 1,8151 - - 1 pôda ÚPN SÚ 12-05, 12- 3 11,638 11,638 orná 12 ZaD 1/2006 bývanie - 1 - 11,6381 - - 40 1 1 pôda ÚPN SÚ 28-01 4 trvalý ZaD 1/2006 ťaţba 5,9012 - 5,9012 trávny - 5,9012 - - 100 ÚPN SÚ porast 3 1,1177 5 - 2,1715 7 2,6120 34-03 5 43,410 43,410 orná 43,410 ZaD 1/2006 výroba - - 43,4100 - 0 0 0 pôda 0 ÚPN SÚ 1 21,4826 1 11,6387
1 1,8970 6 8,3917 16-37 6 orná ZaD 1/2006 bývanie 1,4027 - 1,4027 - 1,4027 - - 62 pôda ÚPN SÚ 1 1,3690
6 0,0337 09-01, 09- 7 orná 18, 09-19 ZaD 1/2006 bývanie 7,2176 - 7,2176 - 7,2176 - - 10 pôda ÚPN SÚ 1 0,4725 3 4,1521 6 2,5930 43,410 Spolu lokality 79,9430 - 79,9430 - 79,9430 - 0
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 223
Miera Urb. blok Záber plôch z Hydro Výmera Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy zastava (ÚPN Lokalita Funkčné toho me- Záber lokality Poznámka nia mesta, záberu PPF vyuţitie lioráci NP v ha v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo k 2015 2015) DRP BPEJ e území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. v % Zmeny a doplnky 2/2011 Územného plánu sídelného útvaru Nové Zámky 12-07 1 ZaD 2/2011 súčasne vyuţívané na RD ovocný 001700 ÚPN SÚ bývanie 0,8775 - 0,8775 1 - 0,8775 - - sad 2 s plánom ďalšej výstavby 50 Nové RD Zámky Spolu 0,8775 - 0,8775 - 0,8775
Miera Urb. blok Záber plôch z Hydro Výmera Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy zastava (ÚPN Lokalita Funkčné toho me- Záber lokality Poznámka nia mesta, záberu PPF vyuţitie lioráci NP v ha v zast. mimo Spolu v Skup. v zast. mimo k 2015 2015) DRP BPEJ e území zast.úz. ha BPEJ území zast.úz. v % Zmeny a doplnky 1/2014 Územného plánu sídelného útvaru Nové Zámky 12-07 ovocný 1,7806 - sad 4
ZaD 1/2014 - 0,6637 zastavan ÚPN SÚ bývanie 2,4979 1,7806 100 á plocha Nové
Zámky - 0,0536 ostatná
plocha 001700 2 1 1,6674 0,7058
002000 2 0,1132 0,0115 3 Spolu 2,4979 1,7806 1,7806 0,7173
224 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
Rekapitulácia perspektívneho pouţitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov na nepoľnohospodárske účely podľa schválených územnoplánovacích dokumentácií v období od roku 1996 do roku 2014
Výmera lokality Záber plôch z toho Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy Názov územnoplánovacej dokumentácie Záber NP v ha v zast. území mimo zast.úz. Spolu v ha v zast. území mimo zast.úz. Územný plán sídelného útvaru Nové Zámky (1996) ZÁBER PPF BEZ LOKALÍT VYŇATÝCH V ZaD 412,3000 123,8800 288,4200 328,4900 47,4800 281,0200 83,8000 č. 1/2006 ÚPN SÚ NOVÉ ZÁMKY Zmeny a doplnky 1/2006 Územného plánu sídelného útvaru Nové Zámky SPOLU 79,9430 - 79,9430 79,9430 - 79,9430 43,4100 Zmeny a doplnky 2/2011 Územného plánu sídelného útvaru Nové Zámky SPOLU 0,8775 - 0,8775 0,8775 - 0,8775 Zmeny a doplnky 1/2014 Územného plánu sídelného útvaru Nové Zámky SPOLU 2,4979 - 1,7806 1,7806 - 1,7806 0,7173
SUMÁR SCHVÁLENÝCH ZÁBEROV PPF ÚPN SÚ Nové Zámky v znení zmien a doplnkov
495,6184 123,3000 371,0211 411,0911 47,4800 363,6211 127,9273
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 225
24. Hodnotenie navrhovaného riešenia z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územno-technických dôsledkov Územný plán mesta Nové Zámky sleduje riešenie ďalšieho urbanistického rozvoja v súlade so základnými poţiadavkami uvedenými v zadaní, ktorými predovšetkým sú: vytvorenie komfortného harmonického obytného prostredia pre občanov mesta Nové Zámky vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu aktivít zabezpečujúcich pracovné príleţitosti pre obyvateľov mesta a jeho spádového územia vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu zariadení občianskej vybavenosti a tým posilnenie významu mesta Nové Zámky ako regionálneho centra a jadra novozámosko-komárňanského ťaţiska osídlenia zabezpečenie adekvátnych podmienok pre športové a rekreačné potreby obyvateľov vyriešenie problematiky dopravy vnútornej a tranzitnej dopravy a dobudovaním uceleného prepravného systému zloţeného zo ţelezničnej, cestnej, hromadnej, cyklistickej a pešej dopravy v ich vzájomných súvislostiach vybavenie územia mesta potrebnou technickou infraštruktúrou v súlade so zákonnými poţiadavkami ako aj poţiadavkami na pohodlné bývanie.
Predpokladaný vývoj počtu obyvateľov mesta Nové Zámky vychádza z demografického potenciálu vlastného mesta, jeho zázemia, hospodárskej základne mesta a zo súčasných poznatkov o vývoji trendov populačného vývoja Slovenska a Nitrianskeho kraja. Okrem toho sa zohľadňujú moţnosti priestorového rozvoja mesta mimo zastavaného územia aditívnym spôsobom s ohľadom na rešpektovanie poľnohospodárskej pôdy a racionálneho zabezpečovania prevádzkových otázok mesta. Súčasne sa zvaţuje aj lokalizácia obchodno-obsluţných, športovo-rekreačných, technicko-výrobných funkcií na území mesta, s tým súvisiaci vznik nových pracovných príleţitosti, zlepšenie podmienok a kvality bývania, čím sa bude zvyšovať atraktivita mesta ako centra Nitrianskeho kraja. Toto môţe byť podnetom k rastu pracovnej i geografickej mobility obyvateľstva a prírastku obyvateľstva sťahovaním. Vo vekovej štruktúre migračného salda vo všeobecnosti prevaţuje najmä mladé obyvateľstvo, z čoho moţno následne očakávať aj vyšší vlastný prirodzený prírastok.
Navrhované urbanistické a územno-technické riešenie je moţné hodnotiť z hľadiska sociálnych a ekonomických súvislostí nasledovne: navrhovaná urbanistická koncepcia dáva predpoklad pre vytvorenie jasných urbanistických celkov koncentrovaných do hlavných rozvojových území, vychádzajúcich z existujúcich priestorových daností a moţností rozvoja mesta navrhovaná regulácia vytvára predpoklady pre dotvorenie charakteristických mestských priestorov a identity jednotlivých častí mesta rozvoj bývania je navrhovaný predovšetkým vo forme novej výstavby na nových rozvojových plochách priliehajúcich k súčasnému zastavanému územiu, ako aj vo vyuţití existujúcich voľných a vhodných plôch v intraviláne mesta na lokalizáciu nových priemyselných aktivít sú navrhnuté rozvojové plochy predovšetkým v nadväznosti na uţ existujúce priemyselné a výrobné areály, t.j. juţne od rieky Nitra pod Nesvadskou cestou a pri Komárňanskej ceste
226 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.
a severovýchodne v nadväznosti na výrobný areál pozdĺţ Povaţskej ul. tak, aby sa vytvorili jasne formulované, navzájom sa nerušiace, obytné a hospodárske priestorové celky urbanistické riešenie vytvára predpoklady pre vytvorenie charakteristických miestnych častí (urbanistických obvodov) tak, aby sa v plnej miere zachovali črty a charakter mesta Nové Zámky dopravno-urbanistické riešenie vytvára základnú dopravnú kostru mesta v zmysle hierarchického okruţno-radiálneho systému zabezpečujúceho distribúciu dopravy zohľadňujúc navrhovanú preloţku cesty I/64 a z toho plynúce nové severojuţné smerovanie tranzitnej, cieľovej a vnútromestskej dopravy tak, aby sa minimalizoval tranzitný prejazd obytnými územiami mesta a vytvorili sa podmienky pre upokojenie dopravy v centre navrhované riešenie vytvára podmienky pre rozvoj polyfunkčného prostredia mesta a vytváranie charakteristického mestského prostredia aj pozdĺţ hlavných komunikačných ťahov navrhované rozvojové plochy poskytujú priestor pre vznik nových ekonomických aktivít zameraných aj na rozvoj cestovného ruchu a rekreácie s vyuţitím v poľnohospodárskej krajine jedinečných lokalít pozdĺţ rieky Nitra a existujúceho kúpaliska navrhované rozvojové plochy poskytujú priestor pre vznik nových ekonomických aktivít a vytvorenie podmienok na lokalizáciu nových komerčných i výrobných prevádzok navrhovaná koncepcia rozvoja mesta vytvára predpoklady nielen pre usmerňovanie jeho rozvoja, ale i pre prilákanie nových investorov vzhľadom na širokú ponuku investičných príleţitostí v spojení s novým obchvatom mesta cestou I/64 rozvoj obytných území, široká paleta zariadení občianskej vybavenosti a moţnosti rozvoja rôznych hospodárskych a výrobných aktivít zvýšia atraktivitu mesta a tým podporia aj migráciu nových obyvateľov do mesta.
Z hľadiska environmentálnych dôsledkov pri realizácii navrhovaného riešenia ÚPN mesta Nové Zámky moţno očakávať: výhľadové zníţenie negatívnych vplyvov tranzitnej dopravy na mestské prostredie, vzhľadom k navrhovanému obchvatu mesta preloţkou cesty I/64 poţiadavkou na odstránenie starých environmentálnych záťaţí rekultiváciou zasiahnutých území zníţenie tlaku na ďalšiu urbanizáciu krajinného prostredia vďaka vyuţívaniu existujúcich rozvojových aktivít v zastavanom území mesta a v aditívnom napojení na rozvojové územia, ktoré boli aj v predchádzajúcom období zvaţované na rozvoj zlepšenie prostredia mesta pre denný pobyt obyvateľov (návrh peších ciest v zastavanom území, návrh cyklistických chodníkov, systému plôch parkovo upravenej zelene, rozvoj športovo-rekreačných zariadení)
K zásahom do chránených území, lesných porastov a environmentálnych pásiem nedochádza aţ na výnimku rozlohovo najväčšej lokality a to chráneného vtáčieho územia Dolné Povaţie. V tomto prípade sa v juţnej časti územia mesta nachádza priemyselný areál ako aj Letisko Nové Zámky, ktoré leţia v rámci vymedzeného chráneného vtáčieho územia Dolné Povaţie.
AUREX, s.r.o. ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ strana 227
Hodnotenie funkčného vyuţitia územia na javy s významnou environmentálnou funkciou v území uvádza nasledovná tabuľka: Jav s významnou environmentálnou Vplyv riešenia funkciou Prírodná pamiatka Chrenovka – Chránené vtáčie územie Dolné Povaţie UO Janov dvor – VPS UO Dolná Kapsa - ZB/OV UO Priemyselný obvod - VPS Územie európskeho významu Zátoň – RÚSES - biocentrum – RÚSES - biokoridor – Bonita 1.-4. trieda kvality UO Janov dvor – VPS UO Dolná Kapsa - ZB/OV UO Priemyselný obvod – VPS UO Tehelňa - VPS UO Bukrok – RD UO Za tromi mostami – RD UO Letomostie – RD UO Andovská dolina – RD UO Nemecká lúka – TI-ČOV Ochranný les – Les osobitného určenia – Ochranné pásmo lesa – Pásmo hygienickej ochrany vôd – Ochranné pásmo ČOV – Zásah na chránené stromy –
Z hľadiska územno-technických podmienok moţno pri realizácii návrhu ÚPN konštatovať zlepšenie obsluhy územia verejnou technickou infraštruktúrou v dôsledku zabezpečenia územia mesta a jeho častí verejnou kanalizáciou, sieťami elektrickej energie a plynu, ako aj telekomunikačnými prvkami.
Riešenie Územného plánu mesta Nové Zámky je v súlade so zadaním, vychádza z princípov trvalo udrţateľného rozvoja. Vlastná realizácia jednotlivých aktivít musí byť postupne konkretizovaná a spodrobňovaná v ďalších plánovacích postupoch a dokumentoch, pri ktorých sa musia zabezpečiť vyhodnotenia vplyvov na ţivotné prostredie v zmysle platných právnych predpisov na posúdenie rozvoja konkrétnych aktivít v konkrétnych podmienkach.
228 strana ♦ ÚPN mesta Nové Zámky ♦ AUREX, s.r.o.