Mnohonôžky (Diplopoda) Mesta Banská Bystrica (Stredné Slovensko)

Folia faunistica Slovaca 17 (3) 2012: 291–296 www.ffs.sk

Mnohonôžky (Diplopoda) mesta Banská Bystrica (Stredné Slovensko)

Slavomír Stašiov, Gabriela Fridrichová, Šimon Kertys, Lucia Miňová, Andrea Uhlíková & Peter Urblík Katedra biológie a všeobecnej ekológie, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovakia [[email protected]] Abstract:

The paper deals with the results of research focused on the species structure of millipede fauna on 6 sites in the town Banská Bystrica (Central Slovakia).Julus curvicornis Millipedes were captured by pitfall trapping in 2011. In total, 519- individuals from 11 species were recorded in the researched area. The records of J. curvicornis Verhoeff, 1899 is interesting because the species was re corded in the urban environment only the second time generally. We can be assume that is able to colonize wider range of habitats than was previouslyKey words: believed.

Banská Bystrica, Diplopoda, Slovakia, urban. úvod - uvedených sídiel, alebo z ich okolia. Mnohonôžky v- - extraviláne Bratislavy študovali Mišík et al. (1974), Faunistický výskum sa u nás už tradične sústre - Krumpál (1993), Mock & Janský (2000), Holeco ďuje predovšetkým na chránené časti prírody, pri - - vá et al. (2005), Stašiov (2005; nepubl.). Sporadic čom urbánne prostredie je zväčša mimo záujmu - ké údaje o mnohonôžkach z iných miest a obcí Slo väčšiny zoológov. Platí to aj o výskume mnohonô venska prinášajú tiež práce Mock & Janský (2000),- žok. Najstaršie údaje o výskyte mnohonôžok v in- Mock (2001a, 2001b, 2004, 2006), Stašiov (2004, travilánoch z územia Slovenska poskytuje práca 2009), Hazuchová et al. (2008, 2009), Palkovičo Szakmáry (1891). Obsahuje záznamy nálezov via vá & Mock (2008), Droběnová & Mock (2009) a cerých druhov mnohonôžok v Banskej Štiavnici, - Sklených Tepliciach a vo Vyhniach. Szakmáryho Varga et al. (2010). údaje pravdepodobne prevzal Petricskó (1892),- V poslednom období badať zvýšený záujem o pod- keďže sa sám nevenoval výskumu mnohonôžok a robnejšie zmapovanie fauny mnohonôžok v našich jeho práca obsahuje identické údaje o lokalitách vý- mestách (Hazuchová & Stašiov 2010a, 2010b; Sta skytu a nájdených druhoch ako práca Szakmáry šiov 2005; Stašiov & Hazuchová 2010a, 2010b).- (1891). K najstarším prácam poskytujúcim infor- Práca prináša prvý komplexnejší prehľad fauny mácie o mnohonôžkach z mestského prostredia na mnohonôžok mesta Banská Bystrica, ktorý rozši našom území patrí aj štúdia Ortvaya (1902). Uve- ruje poznatky o synantropnej faune mnohonôžok dená práca prináša údaje o nálezoch mnohonôžok z na našom území. Materiál a metódy územia Bratislavy. Výskumu diplopodofauny Kozá- roviec, Kremnice, Novej Bane, Rudna nad Hronom, - Rybníka, Sklených Teplíc, Tekovských Lužian, To - poľčianok a niektorých ďalších slovenských miest Skúmané lokality ležia v intraviláne Banskej Bys a obcí sa venoval Dudich (1958). Je však otázne, či trice. Toto mesto je administratívnym, hospodár jeho práca obsahuje údaje z urbánneho prostredia skym a kultúrnym centrom stredného Slovenska.

Stašiov S, Fridrichová G, Kertys Š, Miňová L, Uhlíková A & Urblík P, 2012: Millipedes (Diplopoda) in the town Banská By- strica (Central Slovakia). Folia faunistica Slovaca, 17 (3): 291–296. [in Slovak] Received 22 March 2012 ~ Accepted 11 May 2012 ~ Published 26 October 2012

- 6. Pod Urpínom - Zároveň je sídlom jedného z ôsmich krajov Sloven skej republiky. Počtom obyvateľov (85 000) je šies- GS – 48° 43’ 53,24” S 19° 8’ 53,01” V, NMV – 368 m, tym najväčším mestom na Slovensku. Leží v údolí- E – SZ, B – jedna pasca bola umiestnená pri javore, rieky Hron v severozápadnej časti Zvolenskej kotli- druhá pri hrabe. ny, pričom zo západnej strany je obklopené Krem - Mnohonôžky boli odchytávané metódou zemných nickými vrchmi a zo severozápadnej strany Staro pascí, pričom na každej študovanej lokalite boli po- horskými vrchmi. - užité dve pasce (spolu 12 pascí). Ako pasce slúžili- Nadmorská výška mesta (na Námestí SNP) je 362- umelohmotné poháre s objemom 0,3 litra a s prie m. Leží v mierne chladnej klimatickej oblasti s prie merom ústia 7,5 cm, ktoré boli cca do polovice ob mernou teplotou vzduchu v júli 16 až 17 °C a v ja jemu naplnené 10 % formaldehydom. Pasce boli v nuári -3,5 až -6 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa- teréne exponované nepretržite od 29. 6. do 14. 10. tu pohybuje v rozmedzí 600 až 850 mm (Michalko- 2011 a materiál bol z pascí vybraný iba raz, a to na 1986). Geologické podložie na území mesta je tvore konci odchytového obdobia. né spodnou kriedou a morským triasom. Pozdĺž rie- Získaný materiál bol v laboratóriu roztriedený do ky Hron prevládajú nivné pôdy, pod kopcom Urpín - radov, podtried, resp. tried a konzervovaný v 4 %- rendziny a pararendziny a západne a severozápad formaldehyde. Mnohonôžky boli konzervované- ne od Hrona hnedé pôdy na silikátoch so sprievod v 70 % etylalkohole a uložené do skúmaviek ozna nými rendzinami (Michalko 1986). čených štítkami s údajmi o dátume zberu a lokali- Pôvodnú vegetáciu na území mesta tvorili po oboch- te. U každého jedinca bola podľa možností zistená- brehoch Hrona lužné lesy nížinné (Ulmenion), pod- druhová príslušnosť, pohlavie a veková trieda (ju kopcom Urpín najmä bukové lesy vápnomilné (Ce venil, subadult, adult). Dokladový materiál je depo phalanthero-Fagenion), západne, resp. severozá- novaný na Katedre biológie a všeobecnej ekológie padne od Hrona prevažne dubovo-hrabové lesy- FEE TU vo Zvolene. (Carici pilosae-Carpinenion betuli) s prímesou du - Na vyhodnotenie podobnosti lokalít na základe- bových nátržníkových lesov (Potentilo albae-Quer skladby diplopodofauny bola použitá zhluková- cion) a pozdĺž troch pravostranných prítokov Hro - analýza. Údaje o početnosti mnohonôžok na štu- na (Bystrica, Tajovský potok, Malachovský potok) dovaných lokalitách boli odmocninovo transfor lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso mované, aby výsledky neboli prevážené dominant -incanea, Salicion triandrae p. p., Salicion eleagni) nými druhmi. Analýza podobnosti spoločenstiev (Michalko 1986). bola založená na Bray-Curtisovom indexe (Bray & Výskum bol realizovaný na 6 vybraných lokalitách- Curtis 1957) s použitím zhlukovacieho algoritmu (3 cintoríny, 3 parky) situovaných v intraviláne priemernej vzdialenosti (Unweighted Pair-Group Banskej Bystrice (Obr. 1). Na každej lokalite boli za- Method using arithmetic Averages − UPGMA). ložené po 2 stacionáre, tzn. že spolu bolo na území Banskej Bystrice založených 12 stacionárov repre zentujúcich rôzne typy biotopov. Zoznam a stručná 1. Cintorín v Radvani charakteristika študovaných lokalít: - Geografické súradnice (GS) – 48° 43’ 8,46” S; 19° 7’ 47,46” V, nadmorská výška (NMV) – 372 m, expozí cia (E) – V, biotop (B) – obe pasce boli umiestnené 2. Cintorín pri Námestí Štefana Moysesa pri lipách. - GS – 48° 44’ 18,25” S 19°8’ 49,96” V, NMV – 375 m, E – JV, B – jedna pasca bola umiestnená pri lipe, dru 3. Cintorín v Sásovej há pri jaseni. - GS – 48° 45’ 20,96” S 19° 9’ 49,04” V, NMV – 406 m, E – JZ, B – jedna pasca bola umiestnená pri tuji, dru 4. Mestský park há pri javore. - GS – 48° 44’ 13,96” S 19° 8’ 22,36” V, NMV – 348 m, Obrázok 1. E – bez, B – jedna pasca bola umiestnená pri plata 5. Okolie rybníka pri záhradkárskej kolónii Situačný nákres umiestnenia študovaných ne, druhá pri agáte. lokalít (1 – cintorín v Radvani, 2 – cintorín pri Námestí Štefana Moysesa, 3 – cintorín v Sásovej, 4 – mestský GS – 48° 43’ 49,99” S 19° 10’ 5,8” V, NMV – 345 m, park, 5 – okolie rybníka pri záhradkárskej kolónii, 6 – E – bez, B – obe pasce boli umiestnené pri jelšiach. pod Urpínom). Folia faunistica Slovaca 17 (3) 2012: 291–296 293

Tabuľka 1.

Celková epigeická aktivita mnohonôžok zistená na skúmaných lokalitách (1 – cintorín v Radvani, 2 – cintorín pri Námestí Štefana Moysesa, 3 – cintorín v Sásovej, 4 – mestský park, 5 – okolie rybníka pri záhradkárskej kolónii, 6 – pod Urpínom). Lokalita Taxón ∑ 1 2 3 4 5 6 G. hexasticha C. boleti 1 1 J. curvicornis 1 8 9 L. proximus 1 1 O. sabulosus 3 5 8 U. foetidus 1 1 2 U. transilvanicus 4 4 H. eremita 32 12 1 45 C. rawlinsii 3 3 6 S. stigmatosum 4 4 P. complanatus 1 1 ∑ 1 1 9 461 34 13 519 1 418 17 2 438

7. Unciger transsilvanicus (Verhoeff, 1899) ♂♂ ♀♀ - Analýza bola urobená v programovacom jazyku R ♂♂ ♀♀ - (R Development Core Team 2011). Mestský park♀ – 3 ad., 29 ad., Park pri auto výsledky busovej stanici – 2 ad., 10 ad., Park pod Ur pínomrad: Chordeumatida – 1 ad. čeľaď: Mastigophorophyllidae Celkovo bolo na študovanom území získaných 519 8. Haploporatia eremita (Verhoeff, 1909) mnohonôžok z 11 druhov patriacich do 6 čeľadí. ♀♀ - Druhovo bola najbohatšia čeľaď Julidae (6). Údaje ♂ ♀♀ o celkovej epigeickej aktivite mnohonôžok zistené Sásovský cintorín – 2 ad., 1 ? juv., Park pod Ur čeľaď: craspedosomatidae na skúmaných lokalitách za celé obdobie výskumu pínom – 1 ad., 2 ad. sú uvedené v tabuľke (Tab. 1). 9. Craspedosoma cf. rawlinsii Leach, 1815 - ♀♀ Zoznam druhov a počty odchytených jedincov na študovaných lokalitách v rámci jednotlivých pohla Sásovskýrad: Polydesmida cintorín – 4 ad. ví a vekových skupín (juv. – juvenil, sub. – subadult, čeľaď: Paradoxosomatidae ad.trieda: – adult): Diplopoda 10. Strongylosoma stigmatosum (Eichwald, rad: Glomerida 1830) čeľaď: Glomeridae ♂ 1. Glomeris hexasticha Brandt, 1833 čeľaď: Polydesmidae ♀ Park pri autobusovej stanici – 1 ad. 11. Polydesmus complanatus (Linnaeus, 1761) Parkrad: Julidapod Urpínom – 1 ad. ♀ čeľaď: Julidae ♂♂ ♀♀ ♀♀ 2. Cylindroiulus boleti (C. L. Koch, 1847) Cintorín♀♀ pri Námestí Štefana Moysesa – 1 ♂♂ juv., ♂ ♂ Mestský♀♀ park – 241 ad., 148♂♂ ad., 2 sub., ♀♀ 27 juv., Park pri autobusovej stanici – 14 ad., Sásovský cintorín – 1 ad., Mestský park – 1 ad., 3 ad., Park pod Urpínom – 2 ad. 3. Julus curvicornis Verhoeff, 1899 7 ad. - ♂ Druhovo najbohatšou bola lokalita pod Urpínom (6- 4. Leptoiulus proximus (Nemec, 1896) zaznamenaných druhov) (Tab. 1). Štyri druhy bo Radvaňský cintorín – 1 ad. ♂ ♀♀ li nájdené na cintoríne v Sásovej, v mestskom par- ♀♀ ♀♀ ku a v okolí rybníka pri záhradkárskej kolónii. Jeden Mestský park – 1 ad., 2 ad., Park pod Urpínom – druh bol zistený na cintoríne v Radvani a na cintorí 5. Ommatoiulus sabulosus (Linnaeus, 1758) 2 sub., 3 ad. ne pri Námestí Štefana Moysesa. ♀ - ♀ Analýza podobnosti lokalít na základe štruktúry- Park pod Urpínom – 1 ad., Sásovský cintorín – 1 6. Unciger foetidus (C. L. Koch, 1838) spoločenstiev mnohonôžok odhalila, že najodlišnej- ad. ♂ ♀♀ šou v rámci všetkých študovaných lokalít bol cin torín v Radvani (Obr. 2). Ostatné lokality boli zdru Park pri autobusovej stanici – 1 ad., 3 ad. žené v spoločnom klastri. V rámci neho bol ako 294 Stašiov S et al.: Diplopoda in the town Banská Bystrica

- P. complanatus - G. hexasticha L. najodlišnejší vyčlenený cintorín pri Námestí Štefa proximus O. sabulosus). S diplopodofaunouU. foetidus U. transsilvanicusŽiliny má Ban na Moysesa. Ako najpodobnejšie boli do spoločných skáP. complanatus Bystrica spoločných 6 druhov ( , - subklastrov združené cintorín v Sásovej s lokalitou , , , , pod Urpínom a mestský park s okolím rybníka pri ), ktoré sú zároveň spoločné pre všet- záhradkárskej kolónii. ky 4 spomínané mestá (Banská Bystrica, Bratislava, Diskusia - Zvolen a Žilina). Možno teda predpokladať, že tých - to 6 druhov pomerne dobre znáša podmienky ur - banizovaného prostredia a vykazujú určitý stupeň Na území Banskej Bystrice bola zaznamenaná po- synantropizácie. - merne pestrá fauna mnohonôžok. Prezentovaný zo - Diplopodofauna bola študovaná aj v ďalších eu znam predstavuje prvé publikované údaje o druhovej skladbe tejto skupiny v uvedenom meste. rópskych mestách. V Budapešti bolo napríklad za Vzhľadom na nedostatok údajov z iných sloven znamenaných až 26 druhov mnohonôžok (Korsós- ských obcí či miest, možno zistenú druhovú pestrosť- et al. 2002), v Prahe 25 druhov (Kocourek 2004), porovnať iba s diplopodofaunou Bratislavy, kde bol v Lubline (Poľsko) 24 druhov (Bielak 1965; Ka- zaznamenaný výskyt 15 druhov (Stašiov 2005, ne nia 2011), v Olomouci (Česká republika) 17 druhov- publ.), Zvolena, kde bol zaznamenaný výskyt až 22- (Riedel et al. 2009). Príčinou menšej bohatosti dip druhov (Hazuchová et al. 2008, 2009; Hazuchová- lopodofauny Banskej Bystrice v porovnaní so spo- & Stašiov 2010a; Stašiov & Hazuchová 2010a; Sta- menutými mestami môže byť rozsiahlejší výskum- šiov et al. 2012) a Žiliny, na území ktorej bol ziste mnohonôžok realizovaný v týchto mestách, v po ný výskyt 11 druhov (Mock & Tajovský 2002; Ha rovnaní s výskumom realizovaným na území Ban - - zuchová & Stašiov 2010b; Stašiov & Hazuchová skej Bystrice. 2010b). V súvislosti s výrazne bohatšou diplopodo - Rozdiely v druhovej bohatosti spoločenstiev mno- faunou Zvolena však treba poznamenať, že výskum honôžok rôznych mestských aglomerácií môžu mnohonôžok realizovaný na území Zvolena bol dô mať viacero príčin. Okrem polohy, rozlohy, uspo kladnejší ako na území Bratislavy, Banskej Bystrice, riadania, podielu a charakteru vegetácie a iných či Žiliny, pretože prebiehal počas 5 rokov, a to až na - vlastností samotných sídiel sa na štruktúre ich- 16 lokalitách. Všetky druhy zaznamenané v Banskej diplopodofauny odrážajú aj vlastnosti ich okolia. Bystrici boli nájdené aj v Bratislave. Z druhov zis G. hexasticha C. boleti L. proximus O. sabu- Fauna miest totiž pozostáva v podstate z fragmen- losustenýchU. vo foetidus ZvoleneU. bolo transsilvanicus 8 spoločnýchS. aj stigmatosum pre Banskú tu miestnej pôvodnej fauny, ktorá prežíva v menej Bystricu ( , , , narušenom a izolovanom prostredí a z fauny intro , , , , dukovanej vyskytujúcej sa najmä v silne narušenom- prostredí, izolovanom od okolitej prírody. Možno preto predpokladať, že malé mestá s tesným kon- taktom s prírodou sa budú vyznačovať obdobnou faunou ako ich okolie, ktorá je regionálne dosť špe- cifická a možno chudobnejšia o absentujúce citlivé- druhy, zatiaľ čo veľké mestá budú mať faunu pre važne synantropizovanú, ktorej súčasťou budú jed nak odolné pôvodné druhy, ako aj nepôvodné druhy a takáto fauna bude regionálne menej špecifická. G. hexasti- chaZo zoogeografickéhoL. proximus O. sabulosus hľadiskaS. boli stigmatosum na území Banskej- Bystrice zaznamenanéC. boleti4 európskeU. foetidus druhyH. ( eremita , , , U. ),transsil 3 stre- vanicusdoeurópskeP. complanatus druhy ( , , ),- 2 stredo- až juhovýchodoeurópskeC. rawlinsii druhy ( J. curvicornis, ), 1 stredo- až severozápado európsky druh ( ) a 1 karpatský endemit ( ). - J. curvi- cornisZ hľadiskaC nárokovrawlinsii naS. stigmatosum vlhkosť bol v Banskej Bys- trici zistený výskytG. hexasticha 3 hygrofilnýchC. boleti druhovL. proximus ( U. foetidus, . U.cf. transsilvanicus, H. eremita), 7P. euryhygric complana- Obrázok 2. kých druhov ( , , , - tus O. sabulosus - Hierarchická analýza podobnosti lokalít na , , , - základe štruktúry spoločenstiev mnohonôžok (1 – cinto- ) a 1 xerofilný druh ( ). Zaznamena rín v Radvani, 2 – cintorín pri Námestí Štefana Moysesa, né druhy sa vyskytujú v širokom spektre rozmani 3 – cintorín v Sásovej, 4 – mestský park, 5 – okolie ryb tých biotopov, prevažne lesných, ale nevyhýbajú ani níka pri záhradkárskej kolónii, 6 – pod Urpínom). otvoreným stanovištiam. Väčšina z nich sa vyznačuje Folia faunistica Slovaca 17 (3) 2012: 291–296 295

- - - toleranciou stanovíšť, ktoré sú v rôznej miereJ. antro curvi- svojou pestrou a unikátnou skladbou ich spoločenJ. curvi- cornispicky pozmenené, vrátane urbánneho prostredia. Vý cornisstiev, ale aj výskytom ekosozologicky zaujímavých- znamný je nález našej najväčšej mnohonôžky - druhov (v Banskej Bystrici je to napr. druh , ktorá bola doposiaľ zistená iba na Slovensku- ), prípadne druhy, ktorých výskyt nebol na na- a v Maďarsku v pohorí Bűkk (Verhoeff 1899). V ur- šom území ešte doposiaľ zaznamenaný.Choneiulus Na palma území- bánnom prostredí bola táto mnohonôžka zazname tusSlovenska boli napr.Cylindroiulus v urbánnom vulnerarius prostredí zazna- naná druhý krát. Prvý krát bola zistená v extra- a in menané prvonálezyAmphitomeus mnohonôžok attemsi traviláne Bratislavy (na lokalitách Devínska Kobyla, Poratia (Němec, digitata 1895), (BerlePoly- Dúbravská hlavica, Horský park, Mlynská dolina), desmusse, 1888), inconstans (Schubart, 1934),Cylin- avšak iba v dubovo-hrabových porastoch (Stašiov- droiulus caeruleocinctus (Porat, 1889) (Mock 2001), 2005, nepubl.). Ešte donedávna sa predpokladalo, že- Latzel, 1884 (Mock 2004) a sa vyskytuje iba v lesoch, a to predovšetkým stred- (Wood, 1864) (Mock 2006). ných a vyšších polôh a že sa vyhýba otvoreným a an - Vzhľadom na rozsah výskumu, ktorého výsledky sú tropogénnym biotopom. Nález tohto druhu na cinto - prezentované v práci sa dá predpokladať, že faunis ríne v Radvani však naznačuje, že má zrejme širšiu - tický zoznam mnohonôžok Banskej Bystrice nie je ekologickú valenciu a dokáže tolerovať rozmanitej - kompletný a rozsiahlejší výskum by s veľkou prav šie podmienky. - - - depodobnosťou rozšíril druhový zoznam mnoho Najpestrejšia druhová skladba mnohonôžok bo nôžok tohto mesta aj o niektoré ďalšie druhy, kto- la zistená na lokalite pod Urpínom so súvislým les ré sú u nás bežné v urbánnom prostredí. Štúdium- ným porastom napojeným na rozsiahlejší lesný mnohonôžok v ďalších slovenských mestách umož komplex, z ktorého mohli bez prekážok prenikať- ní v budúcnosti rozšíriť nielen poznatky o ekoló miestne druhy mnohonôžok na študovanú lokalitu.- gii týchto živočíchoch, ale aj poznatky o procesoch- K druhovo bohatším lokalitám patrili cintorín v Sá- súvisiacich s inváziu nepôvodných druhov na naše sovej, mestský park a okolie rybníka pri záhradkár územie, či s prebiehajúcou synantropizáciou nie skej kolónii. Naopak, druhovo najchudobnejšie bo- ktorých našich druhov. poďakovanie li cintorín v Radvani a cintorín pri Námestí Štefana- Moysesa. Celkovo boli teda študované parkové ob- jekty druhovo bohatšie ako cintoríny. V prípade lo kality pod Urpínom a okolia rybníka pri záhradkár- Príspevok bol vypracovaný za podpory vedeckých skej kolónii išlo v podstate o neobhospodarované- projektov VEGA č. 1/0551/11 a KEGA č. 011TU biotopy najmenej antropicky pozmenené, čo sa pre Z-4/2011. literatúra javilo v pomerne vyššej druhovej bohatosti tunaj- ších diplopodocenóz.J. curvicornis Prekvapivé je zaznamenanie - iba jedného druhu na cintoríne v Radvani, keďže iš - Bielak T, 1965: Synantropijna fauna krocionogów (Dip lo o mnohonôžku ( ) pomerne náročnú Annales Universitatis Mariae Curie-Sklodow- ska,lopoda) Sectio Lublina C Biologia – Synantropic Fauna of Diplopoda of na dostatočnú vlhkosť prostredia. Takéto podmien Lublin. ky vyhovujú väčšine našich druhov (vrátane druhov- , 19: 119–133. Ecological Mo- zaznamenaných na ostatných lokalitách v Banskej Braynographs JR & Curtis JT, 1957: An ordination of upland forest Bystrici). Preto je otázne, prečo nebol na tejto lokali communities of southern Wisconsin. - te zaznamenaný žiadny iný druh mnohonôžky. - , 27: 325–349. - Droběnová S & Mock A, 2009: Spoločenstvá mnohonô- Výsledky výskumu mnohonôžok v Banskej Bystri žok (Diplopoda) a suchozemských rovnakonôžok ci poukázali v nadväznosti na predošlé štúdie reali- (Oniscidea) ako súčasť epigeickej makrofauny Bo- zované predovšetkým v mestách Bratislava, Zvolen tanickej záhrady UPJŠ vFakulta Košiciach. prírodných In: Baláž vied I (ed.),UKF, a Žilina, že urbánne prostredie sa môže vyznačo- NitraZborník vedeckých prác doktorandov a mladých ve vať spoločenstvami mnohonôžok s prekvapivo deckých pracovníkov. - , pp. 413–421. veľkou biodiverzitou, ktoré sú druhovo neraz bo- Opuscula Zoologica hatšie, ako rozlohou ekvivalentné územia s menej Dudich E, 1958: Diplopoden und Chilopoden aus dem Ko- mitate Bars. , 2: 27–36. atropicky narušenými podmienkami. Mestské ag - Hazuchová L & Stašiov, S, 2010a: Myriapoda (Chilopo- lomerácie sa totiž vyznačujú vyššou fragmentáciou - da, Diplopoda) Zvolena (strednéÚstav Slovensko). půdní biologie, In: Ta krajinnej štruktúry s pestrou mozaikou biotopov s Biologickéjovský K (ed.), centrum 7. česko AV ČR, – slovenskýČeské Budějovice myriapodologic rôznorodými, najmä mikroklimatickými, podmien- ký seminář. Sborník abstraktů. kami, ktoré môžu poskytnúť vhodné prostredie Naturae tutela, p. 4. pre druhy s odlišnými ekologickými nárokmi. Vý- Hazuchová L & Stašiov S, 2010b: Myriapoda (Chilopoda, skum realizovaný na území Banskej Bystrice však Diplopoda) Žiliny (Slovensko). , 14/2:- neodhalil žiadne typické synantropné, či nepôvod 205–211. né druhy mnohonôžok. - Hazuchová L, Stašiov S & Beňo J, 2008: Stonôžky (Chilo poda) a mnohonôžky (Diplopoda) mestskej vegetácie Antropogénne prostredie môže predstavovať z hľa Zvolena. In: Kautman J & Stloukal E (eds), Kongres diska mnohonôžok územie, ktoré je významné nielen slovenských zoológov a konferencia 14. Feriancove 296 Stašiov S et al.: Diplopoda in the town Banská Bystrica

Faunima, Bra- Community of Bratislava region, tislava Bratislava dni. Zborník abstraktov z konferencie. - városok állatvilága. , pp. 21–22. , 648 pp. - Hazuchová L, Stašiov S & Uhlíková A, 2009: Mnoho Palkovičová S & Mock A, 2008: Epigeická makrofauna- nôžky (Diplopoda) Arboréta Borová hora (Zvolen). (Oniscidea, Diplopoda) Botanickej záhrady Univer In: Baláž I, Cápay M, Jakab I, Palmárová V, Petluš- zity P. J. Šafárika v Košiciach. In: Littera P & Bud P & Vanková V (eds), Mladí vedci 2009, Nitra, 2. –Fa 3.- záková M (eds), ŠtudentskáPriF UK, vedeckáBratislava konferencia, 23. 10.kulta 2009. prírodných Zborník vied vedeckých Univerzita prác Konštantína doktorandov, Filozofa mla apríl 2008 Bratislava. Zborník príspevkov. 1. zväzok- dýchv Nitre vedeckých a pedagogických pracovníkov. – biologická sekcia. , pp. 242–244. Petricskó J, 1892: Selmeczbánya vidéké állattani Selte- , pp. 429–434. meczbányakintetben. Kiadja saját költségén a selmeczbányai Holecová M, Krumpál M, Országh I, Krumpálová Z,- gyógyászati és természettudományi egyesòlet. - Stašiov S & Fedor P, 2005: Biodiversity of selected Ekológia (Bratislava) , 133 pp. R Foundation for invertebrate groups in oak-hornbeam forest ecosys R DevelopmentStatistical Computing, Core Team, Vienna, 2011: Austria R: A language and en tem in SW Slovakia. , 24: 205– vironment for statistical computing. - 222. . Kania G, 2011: Millipedes (Diplopoda) recorded in the Riedel P, Navrátil M, Tuf IH & Tufová J, 2009: Ter town of Lublin (Poland). In: Indykiewcz P, Jerzak L,- restrial isopods (Isopoda: Oniscidea) and millipedes Böhner J & UniversityKavanagh of B Technology (eds), Urban and fauna. Life Sciences Studies (Diplopoda) of the City of Olomouc (Czech Republic). of animal biology, ecology and conservation in Euro in Bydgoszcz ÚPBIn: Tajovský AV ČR, České K, SchlaghamerskýBudějovice J & Pižl V (eds), pean cities. Contributions to Soil Zoology in Central Europe III.- , pp. 91–99. Živa , p. 125–132.Entomofauna Kocourek P, 2004: Mnohonožky – skrytá fauna v Zoo Stašiovcarpathica S, 2004: Príspevok k poznaniu fauny mnohonô Praha. , 4: 169. žok (Diplopoda) Krupinskej planiny. Korsós Z, Hornung E, SzláveczAnnales K & Kontschánhistorico-naturales J, 2002: , 16: 29–30. Isopoda a Diplopoda of urban habitats: new data to Musei nationalis hungarici Stašiov S, 2005: Millipedes communities (Diplopoda) of the fauna of Budapest. Ekológia, oak-hornbeam ecosystems (the Malé Karpaty Mts, , 94: 193–208. Bratislava Alfa, Bratisla- Trnavská pahorkatina hills, SW Slovakia). Krumpál M, 1993: Bezstavovce. In: Bertová L. (ed.), va , 24: 143–151. Karlova Ves. Vlastivedná monografia. - - Stašiov S, 2009: Millipede (Diplopoda) communities , pp. 57–61. Polish Journal of Ecol - in mixed oak-hornbeam forest stands – effect of se Michalko J, Magic D, Berta J, Maglocký Š & Špániko Veda & Slovenská lected site factors. ogy, 57 (4): vá A, 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská so - kartografia, Bratislava 785–792. cialistická republika. Mapová časť. Stašiov S & Hazuchová L, 2010a: Myriapoda (Chilopo , 12 máp. - Obzor, da, Diplopoda) mesta Zvolen. In: Bryja J & Zasadil P MišíkBratislava M, Gulička J & Urvichiarová E, 1974: Devínska Ústav biologie obratlovců AV ČR, Kobyla. Geologické pomery, kvetena a fauna. Brno(eds), Zoologické dny Praha 2010. Zborník abstrak tov z konferencie. , 107 pp. Biologia, Bratislava - Mock A, 2001a: Millipedes (Diplopoda) in hothouses – , pp. 195–196. Stašiov S & Hazuchová L, 2010b: Myriapoda (Chilopo first records from Slovakia. Myria, 56- - da, Diplopoda) mesta Žilina. In: Bryja J & Zasadil P (5):podologica 468–472. Czecho-Slovaca Ústav biologie obratlovců AV ČR, Mock A, 2001b: Millipedes of the Slovak Republic. Brno(eds), Zoologické dny Praha 2010. Zborník abstrak , 1: 25–38. tov z konferencie. - , pp. 196–197. MockBiologia, A, 2004: Bratislava First record of Polydesmus inconstans Latzel, 1884 (Diplopoda, Polydesmidae) in Slovakia.- Stašiov S, Stašiová A, Svitok M, Michalková E, Slo- , 59 (5): 11. bodník B & Lukáčik I, 2012:Biologia Millipedes (Diplopoda) MockBiologia, A, 2006: Bratislava First record of Cylindroiulus caeruleo communities in an arboretum: Influence of tree spe- cinctus Latzel, 1884 (Diplopoda, Julidae) in Slovakia. cies and soil properties. , 67 (5): 945–952. Machold , 61 (2): 144. - SzakmáryFülöp, Beszterczebányán, J., 1891. A beszterczebányai kir. kath. fögym Mock A & Janský V, 2000: Acta Mnohonôžky Rerum naturalium (Diplopoda) Mu- nasium értesitöje az 1890–1891 tanévröl. z územiasei slovaci, Slovenska Bratislava v zbierkach Slovenského národ , 8: 64 pp. ného múzea v Bratislave. Varga L, Fedor PJ, Mock A & Majzlan O, 2010: StonôžkyNaturae , 46: 3–10. - tutela(Chilopoda) a mnohonôžky (Diplopoda) ako súčasť Mock A & Tajovský K, 2002: Genus Melogona Cook, 1895 synantropnej fauny urbánneho prostredia. - (Diplopoda: Chordeumatida) in Slovakia. ÚPB In: TajovAV ČR , 14 (1): 11–14. skýČeské I, BudějoviceBalík V & Pižl V (eds), 6th Central European Verhoeff KW, 1899: Beiträge zur Kenntniss paläark- Workshop on Soil Zoology. Abstract book. , tischer Myriopoden. IX. Aufsatz: Zur Systematik,Archiv für , pp. 127–132. PhylogenieNaturgeschichte und vergleichenden Morphologie der Juli Ortvay T, 1902: Pozsonyvármegye és a területén fekvö den sowie über einige andere Diplopoden. Pozsony, Nagyszombat, Bazin, Modor s Szentgyörgy , 65/1: 183–220.