architektonické štúdio atrium, Letná 40, 040 01 Košice, tel / fax: 055-6231587, e -mail : architekti@ atrium-archstudio.sk PLEŠIVEC Územný plán obce

Sprievodná správa

Január 2009

Obstarávateľ: Obec Plešivec Okres: Rožňava Kraj: Košický Spracovateľ: Architektonické štúdio ATRIUM Letná 40, 04001 Košice tel./fax: 055/ 623 15 87 e-mail: [email protected] web: www.atriumstudio.sk www.uzemneplany.sk Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Zodpovední riešitelia: Milan Barlog Ing. Juraj Jochman Ing. Milan Kolesár Ing. Michal Burák Ing. Marek Bakalár Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: Ing. Ján Nárožný a Ing. arch. Anna Soročinová

Schvaľovacia doložka – Územný plán obce Plešivec

SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO PLEŠIVEC STAROSTA OBCE ČÍSLO UZNESENIA: 27-24-06/07-2009 PLEŠIVEC DÁTUM SCHVÁLENIA: 24.6.2009 LADISLAV BRODA

PEČIATKA

1

2 Zoznam príloh

Grafická časť

číslo výkresu názov výkresu mierka Širšie vzťahy a návrh záujmového územia 1 1:50 000 (je súčasťou Sprievodnej správy) 1:10 000 2 Komplexný urbanistický návrh katastrálneho územia obce

Komplexný výkres priestorového usporiadania 1:5 000 3 a funkčného využívania zastavaného územia Výkres verejného technického vybavenia : 4a 1:5 000 zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, vodné toky Výkres verejného technického vybavenia : 4b 1:5 000 zásobovanie elektrickou energiou a plynom, telekomunikácie 5 Výkres verejného dopravného vybavenia 1:5 000 6 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP 1:5 000 Výkres verejnoprospešných stavieb 7 1:5 000 a opatrení vo verejnom záujme 8 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny 1:25 000

Textová časť

A Sprievodná správa

Záväzná časť - návrh regulatívov územného rozvoja 1:40 000 B obce(vložené schémy záväznej časti 1:10 000 a verejnoprospešných stavieb) C Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP

3

Zoznam skratiek:

KSK – Košický samosprávny kraj BD - bytový dom CO - civilná ochrana CHKO – chránená krajinná oblasť CR - cestovný ruch ČOV – čistiareň odpadových vôd HD - hospodársky dvor HaZZ – hasičský a záchranný zbor LHC - lesný hospodársky celok LP - lesná pôda KO - komunálny odpad k.ú. - katastrálne územie NKP – národná kultúrna pamiatka OcÚ - obecný úrad OP - ochranné pásmo PP - poľnohospodárska pôda PD - poľnohospodárske družstvo POH - program odpadového hospodárstva RD - rodinný dom SAD – slovenská autobusová doprava SKUEV – Slovensko, územie európskeho významu ŠM - štátny majetok TS - trafostanica ÚPD – územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-O - územný plán obce ÚZPF SR – ústredný zoznam pamiatkového fondu Slov. republiky VÚC - veľký územný celok VN – vysoké napätie elektrické VPS - verejnoprospešné stavby VZN – všeobecne záväzné nariadenie ZaD - zmeny a doplnky ZUŠ - základná umelecká škola ZŠ - základná škola

4

Obsah

1. Základné údaje ...... 7 1.1 Hlavné ciele ...... 7 1.2 Vymedzenie riešeného územia ...... 7 1.3 Vymedzenie záujmového územia ...... 7 1.4 Použité podklady a materiály ...... 7 1.4.1 Mapové podklady ...... 7 1.4.2 Ostatné podklady ...... 7 1.5 Postup spracovania ÚPD ...... 8 1.6 Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD ...... 8 1.7 Väzba na ÚPD – VÚC Košického kraja ...... 8 2. Charakteristika riešeného územia ...... 11 2.1 Prírodné podmienky ...... 11 2.1.1 Reliéf ...... 11 2.1.2 Horniny ...... 12 2.1.3 Povrchové a podzemné vody ...... 13 2.1.4 Pôdy ...... 13 2.1.5 Klíma ...... 13 2.1.6 Krajinná štruktúra ...... 13 2.1.7 Chránené územia a lokality ...... 14 2.2 Civilizačné podmienky ...... 17 2.2.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarné hodnoty ...... 17 2.2.2 Funkčné využitie plôch a stavebno-technických budov ...... 19 3. Riešenie územného plánu ...... 21 3.1 Širšie vzťahy a základné informácie ...... 21 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce ...... 22 3.3 Urbanisticko – architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania .... 22 3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia ...... 22 3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície ...... 23 3.3.3 Ochrana pamiatok ...... 23 3.4 Demografia a bytový fond ...... 23 3.5 Bytový fond ...... 24 3.6 Rozvoj ekonomických aktivít ...... 25 3.7 Občianske vybavenie ...... 25 3.8 Turizmus a cestovný ruch ...... 26 3.9 Ekonomické aktivity ...... 27 3.9.1 Poľnohospodárska výroba...... 27 3.9.2 L esné hospodárstvo ...... 28 3.9.3 Ťažba ...... 28 3.9.4 Výroba, sklady a výrobné služby ...... 28 3.9.5 Komerčné služby a obchod ...... 28 3.10 Zastavané územie obce ...... 29 3.11 Ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany a chránené územia ...... 29 3.11.1 Ochranné pásma ...... 29 - NKP – gotický kostol reform. cirkvi – zahrňuje okolitú zástavbu...... 30 3.11.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 30 3.11.3 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení 30 3.12 Záujmy obrany štátu, požiarna ochrana a ochrany pred povodňami ...... 30 3.13 Prieskumné územia a chránené ložiská ...... 30

5 3.14 Ochrana prírody a krajiny ...... 31 3.15 Starostlivosť o životné prostredie ...... 32 3.16 Verejné dopravné vybavenie ...... 33 3.16.1 Doprava a dopravné zariadenia ...... 33 3.16.2 Železničná doprava ...... 35 3.16.3 Návrh cestnej dopravy ...... 35 3.17 Verejné technické vybavenie ...... 37 3.17.1 Zásobovanie pitnou vodou ...... 37 3.17.2. Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd ...... 40 3.17.3. Vodné toky a nádrže ...... 42 3.17.4. Energetika a energetické zariadenia ...... 43 3.17.5. Zásobovanie teplom ...... 46 3.17.6. Zásobovanie plynom ...... 46 3.17.7. Telekomunikácie ...... 48 3.17.8. Spoje ...... 49 3.18 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia ...... 49 3.19 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP ...... 49 3.19.1 Základné východiskové podklady ...... 49 3.19.2 Prírodné podmienky ...... 49 3.19.3 Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia ...... 50 3.19.3 Vyhodnotenie ...... 50

6 1. Základné údaje Návrh ÚPN -O Plešivec je vypracovaný na základe schváleného Zadania a Súborného stanoviska pre spracovanie Návrhu ÚPD, s ktorými je v súlade. Dôvodom obstarania je skutočnosť, že k.ú. prechádza hranica Národného parku Slovenský kras a nachádzajú sa v ňom chránené územia prírody. Časť územia katastra leží v navrhovanom chránenom vtáčom území SKCHVU027 Slovenský kras a zasahujú doň ďalšie územia európskeho významu. Obcou prechádzajú nadregionálne a medzinárodné siete TI - 110kV a 22kV elektrické vedenia, telefónne káble, VTL plynovod, VVTL medzištátny plynovod (Bratstvo) a ropovod Družba. K.ú. je zdrojom a tranzitom Rožňavského skupinového vodovodu s PHO 1° a 2° a Plešivecká planina je súčasťou CHVO Slov. kras. Časťou k. ú. prechádza PHO 3° prírodného zdroja minerálnych stolových vôd Tornaľa . Cez obec je plánované vedenie rýchlostnej cesty R2 a vysokorýchlostnej železničnej trate. Ďalším dôvodom je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce a jej katastrálneho územia vo väzbe na ÚPN – VÚC Košický kraj v znení neskorších ZaD do roku 2020 a neskôr. 1.1 Hlavné ciele Cieľom riešenia ÚPN-O je získanie koncepčného a rozvojového dokumentu s urbanistickou koncepciou, ktorá zohľadní plánované a určí nové rozvojové zámery obce a jej k.ú., a vytvorí územno - technické predpoklady pre jej trvalo udržateľný rozvoj. Hlavnými cieľmi je: - stabilizovať postavenie obce v širšom regióne Gemera, ale aj Slovenska, - vytvoriť optimálnu štruktúru jednotlivých funkcií obce vo vzťahu k pomerne obmedzeným možnostiam plošného rozvoja zastavaného územia obce, - vymedziť plochy pre novú bytovú výstavbu, komerčných služieb, výroby, rekreácie a cestovného ruchu, - posilniť úlohu obce ako turistického centra, - vymedziť a funkčne zhodnotiť historickú zónu, - zapojiť obec do krajinného systému ekologickej stability, - lokalizovať plochy pre verejno-prospešné stavby. 1.2 Vymedzenie riešeného územia Riešené územie je vymedzené katastrálnou hranicou obce veľkosti 6207 ha. Je prezentované v M 1: 10 000 a v M 1: 50 000. Podrobne je obec riešená v M1:5 000. 1.3 Vymedzenie záujmového územia Záujmové územie tvoria katastr. územia obcí vo väzbe na riešené územie. Sú to obce Gemerská Hôrka, Ardovo, Slavec, Pašková, Bohúňovo, ale aj Kunova Teplica, Silická Brezová, Silica, Brzotín, Kružná, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Honce a Štítnik a je vymedzené v M 1: 50 000. 1.4 Použité podklady a materiály 1.4.1 Mapové podklady Mapový podklad v M 1: 5000 bol odvodený z VKM Plešivec a katastrálnych máp v M1:2 880 vo vektorovom tvare. Doplnený bol skenovaním z rôznych meraní a obhliadky v teréne (čiarkovaná čiara). Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp v M 1: 10 000. Mapový podklad v M1:10 000 a M 1: 50 000 bol skenovaný zo základných máp ČSFR z r. 1992 a máp okresov SR - Rožňava z r. 1997. 1.4.2 Ostatné podklady - ZaD ÚPN - VÚC Košického kraja (Urbi Košice, 2004) - P a R obce Plešivec (Atrium Košice, 2003) - Koncept riešenia ÚPN-O Plešivec (Atrium Košice, 2003) - ÚPN - Plešivec - Gemerská Hôrka – Ardovo koncept riešenia (STP Košice, 1987) - ÚPN - O Gemerská Hôrka (Atrium Košice, 2003) - Urbanisticko-dopravná štúdia - pešia zóna Plešivec (STP Košice, 1991) - Architektonická štúdia revitalizácie centr. priestorov –Plešivec / Atrium Košice, 2005/ - Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Rožňava (Archeko, Banská

7 Bystrica, 1995) - Vyhláška OÚ RV č. 5/ 1992 o vymedzení OP NKP - Plešivec - reform. kostol (OÚ Rožňava, 1992) - Program odpadového hospodárstva ( Envex Rožňava, OcÚ Plešivec, 1992) - Zámer - Plešivec skládka 3. stav. triedy (Obec Plešivec, 2000) - Optimálny systém vedenia VRT na území SR - Bratislava-št. hranica SR/U (Sudoptrade,Košice, 1997) - DÚR - preložka cesty II/ 587 - Plešivec - hranica MR (PPIS, Košice, 1997) - Štúdia južného cestného ťahu územím SR (SSC, 1992) - dobývacie priestory a CHLÚ (Banský úrad Košice, 2003). 1.5 Postup spracovania ÚPD - spracovanie Prieskumov a rozborov pre ÚPN-O (9/2002-11/ 2003) - vypracovanie a prerokovanie Zadania (4-5/ 2003) - schválenie Zadania (9/ 2003) - vypracovanie Konceptu ÚPN-O a jeho prerokovanie (12/2003, 2-3/2004) - vyhodnotenie pripomienkového konania ku Konceptu ÚPD-O Plešivec a schválenie Súborného stanoviska (5/2006). 1.6 Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD V roku 1987 bol spracovaný ÚPN-SÚ Plešivec – G. Hôrka – Ardovo – aktualizácia konceptu riešenia. Tejto etape predchádzal koncept riešenia z r. 1980. ÚPD riešila veľkorysý dopravný koncept ciest a komunikácií a rozvoj všetkých funkčných plôch. Chýbal dôraz na turizmus a CR. Vedenie rýchlostnej cesty R2 pozdĺž Slanej bolo nesprávne, pretože akcelerovalo ekologické a dopravno – bezpečnostné problémy obce a navyše dezintegrovalo jej urbanistickú štruktúru. CHKO bola v r. 2002 prekategorizovaná na Národný park Slovenský kras a pribudli ďalšie požiadavky – CHVÚ, VRT železnice, skládka KO, systém TI, a pod.. Z uvedených dôvodov je ÚPD neaktuálna a právne nezáväzná, nakoľko nebola schválená. 1.7 Väzba na ÚPD – VÚC Košického kraja Návrh ÚPN – O Plešivec rešpektuje záväznú časť ZaD ÚPN – VÚC Košického kraja vo všetkých úrovniach:

2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry 2.5. zabezpečovať na území Košického kraja, rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok s územím Banskobystrického a Prešovského kraja, 2.6. formovať sídelnú štruktúru na regionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 2.7. rešpektovať pri novej výstavbe objekty obrany štátu a ich ochranné a bezpečnostné pásma, 2.15. vytvárať podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 2.15.1. podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa; zvolensko – juhoslovenskú rozvojovú os Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice (územie ležiace v Košickom kraji), 2.17. vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 2.18. podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19. zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové

8 prostredie, 2.20. vytvárať podmienky pre dobrú dostupnosť vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, 2.21. vytvárať podmienky pre udržanie a oživenie stagnujúceho a upadajúceho vidieckeho osídlenia v priestoroch; 2.21.7. oblasť Štítnickej doliny.

3. V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.2. vytvárať podmienky pre rozvoj bývania vo všetkých jeho formách s cieľom zvyšovať štandard bývania a dosiahnuť priemer v kraji 340 bytov na 1 000 obyvateľov, 3.3. vytvárať podmienky pre výstavbu ubytovacích zariadení dôchodcov s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, 3.4. podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškoľovacích zariadení na území kraja, 3.5. znižovať regionálne rozdiely v úrovni vzdelávania podporou vzdelávacích centier v prirodzených sídelných centrách a prispôsobovať sieť stredných škôl trhu práce a podporovaným ekonomickým aktivitám, 3.6. vytvárať podmienky pre rovnomerné pokrytie územia zariadeniami zdravotnej starostlivosti pri uprednostnení prirodzených centier, 3.7. vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 3.8. podporovať činnosť existujúcich a rozvoj nových zariadení v oblasti kultúry a umenia ako neoddeliteľnú súčasť kultúrnych tradícií a služieb obyvateľstvu, 3.9. chrániť najcennejšie územia a objekty nehnuteľných kultúrnych a archeologických pamiatok, a to hlavne národné kultúrne pamiatky, spišský historický komplex, mestskú pamiatkovú rezerváciu Košice a územia vyhlásené alebo navrhované za pamiatkové zóny.

4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky 4.1. považovať priestory Zemplínska Šírava, Slovenský raj, Slovenský kras, Domica - Aggtelek, Betliar - Rožňava - Krásnohorské Podhradie, Krompachy - Plejsy a Spišský kultúrno-historický komplex za priestory rekreácie a turistiky medzinárodného významu a vytvoriť územno-technické a dopravné podmienky na ich ďalší rozvoj, 4.6. rešpektovať poslanie národných parkov, považovať národné parky za národné dedičstvo a usmerňovať rozvoj na území národných parkov a ich ochranných pásiem s cieľom zachovať ich krajinný ráz, pričom; 4.6.1. do schválenia územnoplánovacej dokumentácie obce 4.6.1.1 neprekračovať hranice zastavaného územia obce novými rozvojovými zámermi okrem verejného technického a hygienického vybavenia územia, 4.6.1.2 mimo zastavaného územia nerozširovať existujúce funkčné plochy a nezakladať nové urbanizované (zastavané) priestory, 4.6.2 nové zariadenia cestovného ruchu a rekreácie prednostne umiestňovať do zastavaného územia obce, 4.6.3. vytvárať podmienky na prednostné vybavenie technickou infraštruktúrou, 4.10. rozvíjať a zvyšovať komplexnosť, štandard a kvalitu ponuky rekreačných a športových aktivít, služieb cestovného ruchu a turizmu všetkých turisticky atraktívnych miest, obcí a stredísk cestovného ruchu, 4.13. vytvárať podmienky pre rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných stredísk a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v zázemí sídiel, 4.14. vytvárať podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a medzinárodného významu prepájajúce významné turistické centrá kraja.

9 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu 5.1. rešpektovať ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu ako faktor usmerňujúci urbanistický rozvoj kraja, 5.2. zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funkčnom využití a usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb; prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov, 5.3. podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch, 5.4. rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov a súbory objektov s ich ochrannými pásmami.

6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 6.3. rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách doplnkových koridorov TINA; železničné prepojenia: Lučenec – Košice, 6.4. rešpektovať dopravné siete (cestné komunikácie) zaradené podľa európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC); cestné komunikácie: Rimavská Sobota – Košice, 6.10. chrániť koridor pre rýchlostnú cestu R2 - hranica kraja – Rožňava – Košice (v úseku cez horský priechod Soroška tunelový variant) s prepojením na diaľnicu D1, 6.12. chrániť koridory pre cesty I. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy vrátane ich prieťahov v základnej komunikačnej sieti miest a to pre 6.12.1. cestu I/50 úsek (Zvolen) hranica kraja - Rožňava - Košice s prepojením na diaľnicu D1, vrátane plánovaných mimoúrovňových dopravných uzlov a úsek Košice - Michalovce - Vyšné Nemecké (hraničný priechod na Ukrajinu), vrátane obchvatu obce Vyšné Nemecké, 6.13. chrániť koridory pre cesty II. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy, a to pre 6.13.5. cestu č. II/587, obchvaty historického centra mesta Štítnik, obce Pašková, smerové úpravy v Plešivci a Dlhej Vsi, vrátane hraničného priechodu do Maďarska, 6.18. v oblasti rozvoja železničnej dopravy chrániť priestory pre 6.18.3. železničný dopravný koridor južného magistrálneho ťahu v úseku (Rimavská Sobota) - Plešivec - Rožňava - Moldava nad Bodvou - Košice na zdvojkoľajnenie a elektrifikáciu. 6.18.4. územnú rezervu pre trasu vysokorýchlostnej trate Bratislava - Zvolen - Košice - hranica s Ukrajinou,

7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry 7.7. chrániť koridory pre nadradené líniové stavby vodovodov vodárenských sústav a to 7.7.2. prepojenie Rožňavského skupinového vodovodu a Muránskeho skupinového vodovodu v trase Slavec - Meliata - Jelšava, 7.11. prednostne realizovať rekonštrukciu alebo výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v sídlach 7.11.1 ležiacich v ochranných pásmach zdrojov vody, 7.11.2 s vybudovaným vodovodom, 7.16. chrániť koridor pre výstavbu zdrojového plynovodu súbežne s trasou medzištátneho plynovodu Bratstvo územím okresov Michalovce, Trebišov, Košice - okolie a Rožňava. 7.13. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU,

10 8. V oblasti hospodárstva 8.1 rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy osídlenia a tým zabezpečovať aj vyváženú socioekonomickú úroveň regiónov, 8.5. podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach prírody a v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, 8.6 na základe súhlasu príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny zalesniť poľnohospodársky nevyužiteľné pozemky a realizovať ich prevod do lesného pôdneho fondu, 8.7 zabezpečiť starostlivosť o zachovanie a stabilizáciu plošnej výmery lesných pozemkov, 8.8 zabezpečiť zachovanie genofondu lesných drevín a udržanie priaznivej druhovej a vekovej štruktúry, 8.9 využiť monitoring biodiverzity lesných ekosystémov a zdravotného stavu lesov a zvýšiť dôraz na zlepšenie zdravotného stavu lesa,

8.13. podporovať ďalšiu diverzifikáciu priemyselnej výroby, pričom osobitnú pozornosť venovať z hľadiska priemyselnej výroby zaostalým okresom Gelnica, Rožňava, Sobrance a Trebišov.

9. V oblasti odpadového hospodárstva 9.3. vytvárať podmienky pre uzatváranie a rekultiváciu starých skládok v lokalitách Veľké Ozorovce, Lastomír, Kúdelník II v Spišskej Novej Vsi, Kluknava, Brzotín – Na úbočí, Jasov I., Krompachy – Richnava, Prakovce, Rožňava – Košická cesta, Dobšiná, Plešivec, Brehov a Gemerská Hôrka.

2. Charakteristika riešeného územia Územie k. ú. obce Plešivec sa rozprestiera na západnom okraji Slovenského krasu, severnom okraji Rimavskej kotliny a Bodvianskej pahorkatiny a priľahlom údolí rieky Slaná a potoka Štítnik. 2.1 Prírodné podmienky 2.1.1 Reliéf Katastrálne územie Plešivca patrí do viacerých geomorfologických jednotiek. Malá časť na južnom okraji katastra patrí do oddielov Licinská pahorkatina a Gemerské terasy podcelku Rimavská kotlina celku Juhoslovenská kotlina, okrajovo aj do celku Bodvianska pahorkatina, patriacich do oblasti Lučensko-košickej zníženiny. Prevažná časť katastra leží v celku Slovenský kras a jeho oddieloch Koniarska planina, Plešivská planina a Silická planina, patriacich do oblasti Slovenské rudohorie. Obe oblasti sú súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty provincie Západné Karpaty podsústavy Karpaty. Z hľadiska energie reliéfu Rimavská kotlina a Bodvianska pahorkatina, ako aj časť povrchu Plešivskej planiny predstavujú silne zvlnený až mierne rezaný reliéf, kým vo väčšej časti povrchu Plešivskej planiny prevláda mierne až stredne zvlnený reliéf. V oblasti Koniarskej a Silickej planiny prevláda stredne rezaný až hlboko rezaný reliéf, v severozápadnej časti Plešivskej planiny je reliéf až veľmi hlboko rezaný. Horizontálna členitosť reliéfu je zväčša 1,25 – 1,75 km/km2, v oblasti Plešivskej planiny 0,5 – 1,25 km/km2 a na južnom okraji územia 1,75 – 2,5 km/km2. Z hľadiska odolnosti hornín je územie väčšej časti katastra v oblasti krasových planín zaradené do I. (najvyššieho) stupňa odolnosti - prevažne komplexy masívnych vápencov a dolomitov, miestami karbonatické zlepence, ostatná časť v údoliach Slanej a Štítnika do IV. (najnižšieho) stupňa odolnosti, pričom ide prevažne o sedimentárnu výplň kotlín a eróznych brázd. Z hľadiska morfoštruktúry patrí celé územie do morfoštruktúry Vnútorných Západných Karpát. Oblasť Rimavskej kotliny patrí do jej morfoštruktúrneho typu Lučensko-košickej zníženiny, v rámci ktorej predstavuje výraznú negatívnu morfoštruktúru - priekopovú prepadlinu, kým oblasť Bodvianskej pahorkatiny predstavuje prechodne mierne poklesnutú morfoštruktúru. Oblasť Koniarskej, Plešivskej a Silickej planiny predstavuje semimasívnu morfoštruktúru Slovenského rudohoria a v rámci nej semimasívny mierne vyklenutý blok, Plešivská

11 planina na severovýchodnom okraji zasahuje do negatívnej kotlinovej morfoštruktúry. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú v oblasti Rimavskej kotliny fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa uplatňuje slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín a v nive Slanej a Štítnika fluviálny akumulačno-erózny proces. Koniarska, Plešivská a Silická planina ležia v oblasti rozpúšťacích a kombinovaných procesov, z ktorých sa uplatňuje krasový proces s tvorbou čisto krasových foriem s úplným zastúpením krasových foriem. Východná časť Plešivskej planiny zasahuje do oblasti intenzívnej výmoľovej erózie. Z geomorfologického hľadiska predstavuje niva Slanej reliéf rovín a nív a má tvar prielomovej kaňonovitej doliny. Na ňu v oblasti Rimavskej kotliny nadväzuje reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín a reliéf kotlinových pahorkatín, v ktorých sa uplatňujú na okrajoch údolí akumulačné formy - svahoviny s prevahou hlín. Oblasť Koniarskej, Plešivskej a Silickej planiny má reliéf krasových planín, v rámci ktorého sa vyskytujú charakteristické morfologické tvary a formy (krasové jamy, úvaly, pozdĺžne krasové depresie na tektonických líniách, suché doliny, morfologicky menej výrazné vŕšky vystupujúce z krasových chrbtov, krasové chrbty a kopy, vápencové stráne mierne a strmé so sklonom vyše 30o, suché fluviokrasové doliny, exhumované krasové stráne). Na východnom okraji Koniarskej planiny sa nachádza reliéf nekrasových planín, Silická planina je voči Bodvianskej pahorkatine ohraničená morfologicky výraznými stráňami na tektonických poruchách. Samotná Bodvianska pahorkatina predstavuje reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín. Reliéf je lokálne dotváraný neveľkými opustenými lomami. Priemerná sklonitosť územia sa v oblasti katastra pohybuje v rozmedzí 6 – 14o a 14 – 24o, časť východného okraja Plešivskej planiny predstavuje územie so sklonitosťou 2 – 6o. 2.1.2 Horniny Horninové podložie je odrazom lokalizácie katastra. Údolia Slanej, Štítnika a Ardovského potoka sú vyplnené kvartérnymi holocénnymi fluviálnymi sedimentmi - v nive Slanej a Štítnika sú hlinito-piesočnaté, ílovité, v nive Ardovského potoka štrkovité, štrkovito-piesčité. Na okrajoch nivy Slanej a Štítnika sa lokálne vyskytujú kužele hlinito-štrkovitých proluviálnych sedimentov. Na nivné sedimenty nadväzujú pleistocénno-holocénne hlinito-kamenité deluviálne sedimenty, ktoré v oblasti Silickej planiny severne od Ardova a na juhozápadnom okraji Koniarskej planiny pokrývajú rozsiahlejšie plochy. Na južnom okraji katastra sa v nive Slanej v oblasti jej pôvodného koryta vyskytujú pleistocénne hlinité a hlinito-štrkovité fluviálne sedimenty würmu, tvorené štrkmi, piesčitými štrkmi a pieskami dnovej akumulácie riečnej nivy. Veľmi obmedzene sa na južnom úpätí Plešivskej planiny vyskytujú aj pliocénno-pleistocénne deluviálne sedimenty, tvorené spevnenými sutinami (brekcie a zlepence), miestami štrkmi. Terciér je južne od obce zastúpený miocénnym neogénom, konkrétne poltárskym súvrstvím pontu, tvoreným pestrými ílmi, štrkmi a pieskami. V oblasti Koniarskej planiny sa vyskytujú nerozlíšené triasové wettersteinské vápence fácie karbonátovej platformy, ktoré budujú centrálnu časť planiny, kým v oblasti Plešivskej a Silickej planiny sa rozlišujú na rifové a lagunárne (ladin - kordevol). Okrajové časti Koniarskej planiny v jej západnej časti sú budované wettersteinskými dolomitmi (ladin - kordevol) a v severnej časti steinalmskými vápencami (anis: bityn - pelsón - ilýr), patriacimi rovnako k fácii karbonátovej platformy, ktoré sa vyskytujú aj v severnej časti Plešiveckej planiny. K tejto fácii patria aj lokálne sa vyskytujúce waxenecké (tisovské) vápence (karn: jul - tuval), tmavé onkolitové a pizolitické leckogelské vápence (kordevol - jul) a gutensteinské dolomity (anis: egej - bityn), kým aflenzké vápence (norik), reiflinské a pseudoreiflické vápence (pelsón - kordevol) a v malej miere schreyeralmské vápence (ilýr - fasan) patria k svahovej a panvovej fácii triasu. Steinalmské vápence a gutensteinské dolomity budujú aj oblasť Hradiska v najjužnejšom výbežku katastra. Najvrchnejšie kvartérne útvary predstavujú v nive Slanej a Štítnika holocénne fluviálno-nivné sedimenty v dolinách pohorí, zvyšnú časť Rimavskej kotliny a Bodvianskej pahorkatiny v území pokrývajú nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty (elúviá - delúviá) na nespevnených neogénnych sedimentoch. Oblasť Koniarskej, Plešivskej a Silickej planiny pokrývajú plošinové a stráňové sedimenty polygénneho pôvodu (hlinité, hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté) prevažne würmu. Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie leží posudzované územie na rozhraní oblasti vnútrohorských kotlín regiónu tektonických depresií a oblasti jadrových stredohorí regiónu jadrových pohorí. Horniny sú v oblasti nivy Slanej a Štítnika zatriedené v triede B - štrkovité zeminy, v oblasti Bodvianskej pahorkatiny v triede B + C + D - striedanie nesúdržných a súdržných zemín, v oblasti Koniarskej, Plešivskej a Silicke planiny a oblasti Hradiska v triede A1 - skalné horniny. Z hľadiska litogenetickej klasifikácie ide v prípade nivy Slanej a Štítnika o pokryvné útvary - štvrtohorné sedimenty (>5 m) riečne - v dne dolín, tvorené piesčitými štrkmi (zväčša s hlinitým pokryvom), vo

12 zvyšnej časti územia Bodvianskej pahorkatiny o zväčša štrkovito-piesčité sedimenty predštvrtohorného podkladu - štrky, piesky a íly, v oblasti Koniarskej, Plešivskej a Silickej planiny a Hradiska sú to karbonátové sedimenty predštrvrtohorného podkladu - vápence, dolomity. 2.1.3 Povrchové a podzemné vody Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Nivu Slanej a Štítnika vypĺňajú kvartérne piesky a štrky nivných území s veľmi dobrou až dobrou pórovou priepustnosťou a stredným zvodnením, zvyšnú časť Bodvianskej pahorkatiny neogénne súvrstvia ílov, slieňov a pieskov (mladší neogén) prekryté sprašou, ktoré majú dobrú až slabú pórovú priepustnosť a minimálne zvodnenie. Koniarsku, Plešivskú a Silickú planinu tvoria horniny staršieho mezozoika (trias, jura) s prevahou vápencov a dolomitov, ktoré majú veľmi dobrú až dobrú puklinovo-krasovú priepustnosť a veľmi vysoké zvodnenie. V časti katastra na území krasových planín patrí podzemná voda k typu dopĺňanému iba zo zrážok - pohoria, vo zvyšnej časti územia je podzemná voda dopĺňaná 70 % z riek a ich prítokov - nivy, okrajovo v oblasti Bodvianskej pahorkatiny aj k typu striedavo dopĺňanej zo susedných pohorí, z riekv kotlinách a zo zrážok - pahorkatiny. Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti Rimavskej kotliny petrogénne, karbonátogénne a silikátovo-karbonátogénne, Ca – Mg – Na – HCO3 – SO4 chemického zloženia, s mineralizáciou 300 – 500 ml.l-1 v piesčito-štrkových sedimentoch s medzizrnovou priepustnosťou, v bezprostrednom okolí Slanej a Štítnika sú podzemné vody fluviogénne prechodné a zmiešané, fluviálnych sedimentoch dnovej výplne s medzizrnovou priepustnosťou. V oblasti planín Slovenského krasu je podzemná voda petrogénna, karbonátogénna výrazná, Ca – Mg – HCO3 chemického zloženia, s mineralizáciou 250 – 500 ml.l-1 vo vápencovo-dolomitických kolektoroch mezozoika s puklinovou a puklinovo-krasovou priepustnosťou. Hladina podzemnej vody je zväčša <2 až 2 – 5 m hlboko, vo vyšších severných častiach údolí v hĺbke 5 – 10 m. Z hľadiska hustoty riečnej siete leží celé územie katastra v stupni dĺžky tokov 0 – 100 m/km2, údolie Slanej po sútok so Štítnikom v stupni 2500 a viac m/km2. Z hľadiska režimu odtoku patrí územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s typom režimu dažďovo-snehovým, rieka Slaná má snehovo- dažďový typ režimu odtoku. 2.1.4 Pôdy Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Plešivca vyskytujú v nive Slanej a Štítnika a oblasti Rimavskej kotliny a Bodvianskej pahorkatiny fluvizeme glejové, typické, lokálne aj psefitické zo skupiny pôd nivných, lokálne sa vyskytuje aj kambizem pseudoglejová zo skupiny hnedých pôd a glej typický zo skupiny pôd hydromorfných. V oblasti krasových planín sa vyskytujú rankre typické, kambizemné, rendziny typické, litycké, kambizemné, sutinové a rubefikované zo skupiny pôd melanických. Z pôdnych druhov sa vyskytujú pôdy stredné (hlinité) až ílovito-hlinité. Ako pôdotvorný substrát majú uvedené pôdy v oblasti Rimavskej kotliny a Bodvianskej pahorkatiny fluviálne aluviálne sedimenty - hliny, íly a zmiešané (nad 35 % hrubozrnných úlomkov), terasové sedimenty zmiešané (nad 35 % hrubozrnných úlomkov), v malej miere polygenetické a sprašoidné sedimenty - hliny, v oblasti krasových planín sú výlučne sedimentárne horniny chemogénne a biochemické - vápence a dolomity. 2.1.5 Klíma Územie katastra leží z klimatického hľadiska vo viacerých oblastiach. Údolia Slanej a Štítnika a Silická planina ležia v teplom, mierne vlhkom okrsku teplej oblasti s chladnou zimou, Koniarska a Plešivská planina zasahujú do mierne teplej oblasti a jej mierne teplého, mierne vlhkého vrchovinového okrsku, najvyššie časti Plešivskej planiny predstavujú mierne chladný okrsok chladnej oblasti. V území sa striedajú tri klimatogeografické typy - v južnej časti územia je typ mierne teplej kotlinovej klímy s veľkou inverziou teplôt, mierne suchej až vlhkej, prevažná časť katastra patrí do oblasti mierne teplej a okrajová časť údolia Štítnika do teplej horskej klímy s malou inverziou teplôt, vlhkej až veľmi vlhkej. 2.1.6 Krajinná štruktúra Lesná vegetácia V posudzovanom území sa lesné porasty temer výlučne v oblasti krasových planín. V oblasti Koniarskej a Silickej planiny ide o súvislé lesné porasty, rozčlenené lesnými cestami, skladmi a malými lúčkami, v oblasti Plešivskej planiny sú porasty kompaktnejšie prevažne v jej južnej polovici, rozčlenené sú opäť lesnými cestami a početnými lúčkami, v južnej časti planiny nad obcou aj

13 rozsiahlymi neporastovými plochami. Lesné porasty sa nachádzajú aj v oblasti Hradiska. Južné svahy planín a neporastové plochy sú porastené dubinami, v ktorých na mnohých miestach prevažujú kríkové formácie, veľký podiel má aj borovica z náletu. Hlbšie v oblasti planín prevládajú vysokokmenné dubiny s prímesou ďalších lesných drevín (hrab, buk, javor mliečny, horský, čerešňa vtáčia, brest). V katastri sa nachádza aj jedna tzv. biela plocha, predstavujúca plochu porastu drevín na nelesnom pozemku charakteru lesného porastu. Nelesná drevinová vegetácia V území je lokálne dobre zastúpená. Dostatočne priestorovo a druhovo štruktúrovaná mimolesná zeleň je v oblasti Bodvianskej pahorkatiny východne a južne od obce, ako aj na mimolesných plochách Plešivskej planiny v jej severnej časti, kde na mnohých miestach splýva s lesnými porastami, lokálne aj na východnom a západnom úpätí Koniarskej planiny. Porasty krovín na krajinárskych štruktúrach v poľnohospodárskej krajine sú tvorené trnkou, hlohom, bazou čiernou, ružou šípovou, zobom vtáčím, agátom, javorom poľným, svíbom krvavým, vŕbou rakytovou, na lesných okrajoch k nim pristupuje lieska, topoľ osikový, hruška, na miestach juhovýchodne od obce, kde sú porasty charakteru lesa, prevláda borovica, v oblasti Plešivskej planiny dub. Na stržiach tokov a vlhkejších štruktúrach prevláda vŕba krehká, purpurová, a sivá, jaseň, dráč, bršlen európsky, kalina a ďalšie druhy. Najmä v nive Slanej v medzihrádzovom priestore sú lokálne dobre vyvinuté brehové porasty s jelšou lepkavou, ktoré majú miestami charakter lužného lesa, časť porastov najmä okolo Štítnika tvoria nepôvodné pravidelne monokultúrne aleje euroamerických topoľov. V oblasti teplomilných krovín na svahoch Silickej a Koniarskej planiny sa lokálne vyskytuje svíb drieňový a krvavý, plamienok plotný, čerešňa mahalebková, trnka, tavoľníky, ruže, hlohy a ďalšie teplomilné kroviny. V rámci celoslovenských pomerov predstavuje posudzované územie krajinu so stredným a v oblasti Plešivskej planiny dobrým zastúpením rozptýlenej stromovej zelene a prevažne krajinu so stredným zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene, Plešivská planina predstavuje krajinu s veľmi dobrým zastúpením krovín. Z krovín sa striedajú teplomilné a mezofilné trnkové kroviny a trnkové lieštiny, z krovinových vrbín prevažujú nížinné a pahorkatinné vrbiny, v severnej časti územia podhorské vrbiny. Trvalé trávne porasty Trvalé trávne porasty sú v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine hlavne v nivách Slanej a Štítnika zväčša intenzifikované, premenené, mimo tohto priestoru sú neudržiavané, zarastajú náletmi drevín a strácajú svoj pôvodný charakter. Z prirodzených trávnych porastov sú najlepšie udržiavané fragmenty lúk juhovýchodne od obce, ako aj malé plochy aluviálnych lúk v údolí Štítnika. Lokálne sa nachádzajú prameniská, malé plochy slatinísk, v nive Štítnika aj rozsiahlejšie plochy vysokobylinných močiarnych spoločenstiev. Orná pôda a trvalé kultúry Veľkú časť poľnohospodárskeho pôdneho fondu v údoliach Slanej a Štítnika tvoria orné pôdy. Veľká časť oráčin bola v minulosti scelená do veľkých blokov, z ktorých bola odstránená mimolesná zeleň a množstvo fragmentov prirodzenej vegetácie lokálnych mokradí a xerotermných plôch. Mozaikové štruktúry Dobre vyvinuté mozaikové štruktúry sa v území vyskytujú v oblasti juhovýchodne od obce, kde sa striedajú viac-menej zreteľné medze a zväčša zarastené úvozy starých ciest a erózne ryhy s pasienkami. Vodné toky a plochy Osou územia je rieka Slaná, ktorá je v celej časti územia regulovaná a ohraničená hrádzami. Rovnako regulovaný je aj pravostranný prítok Štítnik. Na južnom okraji obce sa nachádza sústava troch rybníkov. Prvky bez vegetácie Tu patria plochy, kde absentuje vegetácia z dôvodu neprimeraných ľudských zásahov (napr. priehony dobytka), ale aj prirodzene obnažené plochy skál na extrémnych stanovištiach. 2.1.7 Chránené územia a lokality V riešenom území sa v súčasnej dobe nachádzajú plochy alebo objekty, chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Národná prírodná rezervácia Pod strážnym hrebeňom bola vyhlásenú v roku 1966 ako štátna prírodná rezervácia o výmere 96,67 ha a predstavuje mimoriadne zachovalé spoločenstvá drieňových dúbrav. Na jej území platí 5. stupeň ochrany a má vyhlásené ochranné pásmo 100 metrov smerom von od hranice na západnom a severozápadnom okraji, v ktorom platí 4. stupeň ochrany. Národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť bola vyhlásená v roku 1986 ako chránený prírodný výtvor s ochranným

14 pásmom 36,55 ha, ktoré bolo v roku 1996 zrušené. Radí sa medzi najhlbšie priepasti a svojou bohatou rozmanitou sekundárnou výzdobou, vývojovým sledom a jedinečnosťou patri medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Je dokladom krasových procesov viazaných na výrazné tektonické línie v ladinských vápencoch. Národná prírodná pamiatka Zvonivá jama bola vyhlásená v roku 1996 ako bodový objekt bez ochranného pásma. Patrí rovnako k najvýznamnejším a najznámejším jaskyniam Slovenského krasu. Rozsiahly podzemný puklinový dóm, vstupná priepasť, cenné sintrové útvary a celkový charakter jaskyne tvoria významný krasový geomorfologický útvar. Obe jaskyne sú spolu s ďalšími zahrnuté do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO v rámci lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995). Okrem týchto jaskýň sa na území katastra nachádza množstvo ďalších nevyhlásených prírodných pamiatok - priepastí a jaskýň, ktoré sú chránené v zmysle zákona a platí v nich 5. stupeň ochrany. Veľká časť katastra leží na území Národného parku Slovenský kras, vyhláseného nariadením vlády SR z 13. 2. 2002, na ktorého území platí 3. stupeň ochrany. Časť územia katastra sa nachádza v navrhovanom chránenom vtáčom území SKCHVU027 Slovenský kras, schválenom uznesením vlády SR č. 636 z 9. júla 2003.

Slovenský kras Identifikačný kód: SKCHVU027 Katastrálne územie: Okres Košice okolie: Hačava, Jasov, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Včeláre, Zádiel, Háj, Medzev, Hosťovce, Debraď, Drienovec, Dvorníky nad Turňou, Okres Revúca: Nováčany v Gemeri, Šafárikovo, Okres Rožňava: Honce, Rožňavské Bystré, Drnava, Rakovnica, Kováčová pri Hrhove, Lúčka pri Hrhove, Bôrka, Plešivec, Brzotín, Kružná, Jovice, Lipovník pri Rožňave, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kunova Teplica, Hrhov, Jablonov nad Turňou, Štítnik, Pašková, Slavec, Hrušov nad Turňou, Silica, Silická Jablonica, Gemerská Hôrka, Vidová, Silická Brezová, Ardovo, Dlhá Ves, Kečovo, Čoltovo Odôvodnenie návrhu ochrany: Slovenský kras je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov penica jarabá (Sylvia nisoria), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), škovránok stromový (Lullula arborea), skaliar pestrý (Monticola saxatilis) a chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie druhov orol krikľavý (Aquila pomarina), bučiak trsťový (Botaurus stellaris), výr skalný (Bubo bubo), bocian čierny (Ciconia nigra), hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), ďateľ čierny (Dryocopus martius), sokol rároh (Falco cherrug), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), včelár lesný (Pernis apivorus), žlna sivá (Picus canus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), prepelica poľná (Coturnix coturnix), krutihlav hnedý (Jynx torquilla) a výrik lesný (Otus scops).

Do územia zasahujú územia európskeho významu SKUEV0343 Plešivské stráne, SKUEV0346 Pod Strážnym hrebeňom, SKUEV0353 Plešivská planina a SKUEV0398 Slaná.

Plešivské stráne Identifikačný kód: SKUEV0343 Katastrálne územie: Okres Rožňava: Pašková, Plešivec, Vidová Výmera lokality: 363,41 ha Vymedzenie stupňa územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Plešivec Parcely: 1399, 1400, 1403, 1404, 1405, 1406, 1407/1/1-časť, 1407/1/2, 1418/1, 1419, 1842, 1843, 1844 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Subpanónske travinnobylinné porasty (6240), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150) a druhov európskeho významu: poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla

15 grandis), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), mlynárik východný (Leptidea morsei), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár južný (Rhinolophus euryale).

Pod Strážnym hrebeňom Identifikačný kód: SKUEV0346 Katastrálne územie: Okres Rožňava: Pašková, Plešivec Výmera lokality: 177,21 ha Vymedzenie stupňov územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Plešivec Parcely: 1834/0/1-časť, 1834/0/2-časť Stupeň ochrany: 5 Katastrálne územie: Plešivec Parcely: 1834/0/1-časť Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (6210), Vápnomilné bukové lesy (9150), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310) a druhov európskeho významu: feruľa sadlerova (Ferula sadleriana), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), netopier obyčajný (Myotis myotis), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

Plešivská planina Identifikačný kód: SKUEV0353 Katastrálne územie: Okres Rožňava: Brzotín, Honce, Kružná, Kunova Teplica, Plešivec, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Slavec, Štítnik Výmera lokality: 2863,69 ha Vymedzenie stupňov územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Plešivec Parcely: 1474/1, 1474/2, 1475, 1476, 1477, 1478, 1479, 1480/0/1, 1480/0/2, 1481, 1482, 1483, 1484, 1485, 1486, 1487, 1488, 1489, 1490/1, 1490/2, 1491, 1492, 1493, 1494, 1495/1, 1495/2, 1495/3, 1496/1, 1496/2, 1497, 1498, 1499, 1500, 1501, 1502, 1503, 1504, 1505, 1506, 1507, 1508, 1509, 1510, 1511, 1512, 1513, 1514, 1515, 1516, 1517, 1518/1, 1518/2, 1519, 1520, 1521, 1522/1, 1522/2, 1523, 1524, 1525, 1526, 1527/1, 1527/3, 1528, 1529/1, 1529/2, 1530, 1538-časť, 1865, 1866, 1867/1, 1867/2, 1868, 1869, 1870, 1871, 1872, 1873, 1874, 1875, 1876, 1877 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Subpanónske travinnobylinné porasty (6240), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190) a druhov európskeho významu: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), feruľa sadlerova (Ferula sadleriana), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), mlynárik východný (Leptidea morsei), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

Slaná Identifikačný kód: SKUEV0398 Katastrálne územie: Okres Rožňava: Brzotín, Plešivec, Slavec, Vidová

16 Výmera lokality: 36,77 ha Vymedzenie stupňov územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 2 Katastrálne územie: Plešivec Parcely: 1946/2/2 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany druhov európskeho významu: hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), mrena stredomorská (Barbus meridionalis), vydra riečna (Lutra lutra), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

- chránené druhy (druhová ochrana) V území sa nachádzajú lokality s výskytom viacerých druhov rastlín, chránených v zmysle zákona a Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2002, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „vyhláška“). Tieto druhy sa vyskytujú sústredene v niektorých biotopoch a roztrúsene v celej severnej časti katastra. U živočíchov je situácia trocha odlišná, nakoľko ich sústredený výskyt nie je viazaný len na prirodzené, nenarušené biotopy. Vymenovanie všetkých druhov však presahuje rozsah tohto posudzovania. Známe a zistené lokálne i hromadné výskyty či migračné trasy jednotlivých druhov boli brané pre potreby tohto hodnotenia do úvahy. V oblasti Plešivskej planiny sú zaznamenané výskyty viacerých paleontologických nálezov, ako brachiopódy, konodonty, hubky a riasy, výskyt chránených nerastov a skamenelín v území nie je známy. - ochrana drevín V území sa nenachádzajú stromy, chránené v zmysle zákona. - chránené územia podľa medzinárodných dohovorov Národný park Slovenský kras je súčasne aj biosférickou rezerváciou ako súčasť projektu UNESCO MaB (Človek a biosféra). - územné systémy ekologickej stability (ÚSES) Obec nemá spracovaný miestny ÚSES. Základná osnova takého materiálu - ekologická kostra krajiny - bola spracovaná v rámci tohto posudzovania. V zmysle príslušného regionálneho ÚSES sa v posudzovanom území nachádza jadro regionálneho biocentra NPR (ŠPR) Pod strážnym hrebeňom a zasahujú doň jadrá nadregionálnych biocentier Dubník - Železné vráta a Kamenná maštaľ, navrhované na vyhlásenie za PR (ŠPR). Zasahuje doň nadregionálny biokoridor Aggtelecký kras - Domica - Koniarska planina - Stolica - Slovenský raj a okrajovo aj Gemerská pahorkatina - Domica - Silická planina - Horný vrch - Zádielská dolina a regionálny biokoridor, prebiehajúce v alúviu rieky Slaná. Tento stav je však do značnej miery v rozpore s Generelom nadregionálneho ÚSES SR, v zmysle ktorého do územia zasahuje nadregionálne biocentrum Pod strážnym hrebeňom, na ktoré smerom na juh nadväzuje navrhovaný nadregionálny biokoridor, zaberajúci nivu Slanej a priľahlé lesné porasty. V zmysle NECONET, ktorý najlepšie zohľadňuje v území situáciu z regionálneho a nadregionálneho hľadiska, do územia zasahujú jadrové územia európskeho významu E4a. Slovenský kras - Plešivecká planina, E4b. Slovenský kras - Koniar a E4c. Slovenský kras - Silická planina, ktoré sú vzájomne prepojené terestrickými ekologickými koridormi národného významu. Do územia zasahuje riečny ekologický koridor národného významu n7. Slaná a údolím Slanej zároveň prebieha terestrický ekologický koridor európskeho významu s prenikaním pontických a submediteránnych geoelementov flóry a fauny. 2.2 Civilizačné podmienky 2.2.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarné hodnoty Prvé dochované osídlenie sa viaže na mladšiu dobu bronzovú. Obec sa vyvinula na mieste starého osídlenia v 11. storočí. Po smrti komesa Borša ju Belo IV. daroval v roku 1243 rodu Ákošovcov (Bebekovci), ktorí si tu postavili rodový hrad a kláštor. Koncom 13. stor. sa stala mýtnou stanicou. Hoci získala roku 1328 mestské právo podľa Krupiny a týždenné trhy, zachovala si poľnohospodársky charakter a Plešivec zostal poddanským mestečkom. V erbe mal na trojvrší dvojramenný kríž a meč. Roku 1427 tu mali Bebekovci 52 port. Hrad zbúral 1557 Lazár Svendi, pretože Juraj Bebek sa pridal k Turkom. Odvtedy patril Plešivec viacerým zemepánom. V 16. - 17. storočí mnoho vytrpel, lebo ležal na ceste vojsk. V r. 1570 ho spustošili Turci a odvtedy platil vysokú daň fiľakovskému begovi. V 17. storočí ho pustošili aj stavovské a cisárske vojská. Roku 1688 opustili sedliaci 12 port a 15 polovičných. V r. 1773 tu už žilo 50 urbárnikov a 32 želiarov. V 18.

17 storočí tu zasadali župné zhromaždenia - bolo tu sídlo gemerskej župy. Župný dom slúžil v 19. storočí ako väznica, v ktorej boli 1848 na smrť odsúdení Š. M. Daxner, J. Francisci a M. Bakulíny. Roku 1828 malo mestečko 108 domov a 853 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pálením vápna (koncom 19. stor. tu vznikla veľká vápenka). Po postavení železnice koncom 19. stor., keď sa Plešivec stal železničným uzlom, obyvatelia pracovali pri železnici a v miestnom drevárskom podniku. JRD bolo založené v roku 1952. Plešivec bol teda poľnohospodárskym mestečkom nad sútokom Slanej a Štítnického potoka s nepravidelnou sieťou ulíc okolo pozdĺžneho námestia, ktoré vzniklo na odbočení stredovekej cesty, vedúcej z gemerského župného hradu na Rožňavu a na Štítnik. Zástavba mestečka sa vyvíjala ako ulicová s prevažnou väčšinou prízemných domov, v type ktorých prevládajú murované jednopodlažné remeselnícke domy, orientované štítom do ulíc. Štíty pôvodných domov sú murované trojhranné, často stupňovité, zvyčajne s letopočtom a menom majiteľa na štítovom poli. Pochádzajú z pol. 19. stor. a čerpajú z motívov klasicist. architektúry. Jadro mesta tvorí nepravidelné námestie s got. farským kostolom, do ktorého ústia všetky tri hlavné cesty. Novšia časť mesta tiahne sa od niekdajšieho stoličného domu smerom k železničnej stanici. Obec patrila do župy Gemersko - malohontskej, do okresu Rožňava a kraja Košice do roku 1960 a potom do Východoslovenského kraja a okresu Rožňava. V súčasnosti je súčasťou okresu Rožňava a Košického samosprávneho kraja. Vývoj názvu obce: 1243 Plesuck, 1317 Plesouch, 1320 Plysouch, 1328 Pelsewcz, 1337 Plesewch, Pleusich, 1773 Plessuwcze, 1786 Plessowce, 1808 Plessiwec, maď. Pelsőc.

Vývoj počtu obyvateľov: rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 počet obyv. 1598 1640 1776 2099 2393 2339 3032 2430 2341 2459 2601

V katastri obce AÚ SAV eviduje niekoľko archeolog. nálezov z obdobia neolitu a neskoršej doby bronzovej bez bližšej lokalizácie. V ÚZPF SR sú uvedené nasledovné národné kultúrne pamiatky: - Továreň na výrobu náradia / Hámor/, e.č.4687, parcela 1097/2 - Zvonica – e.č.536, ul. ČsA 3 - Kostol ref. Cirkvi – e.č.537, ul. ČsA 3, - Župný dom – e.č. 535, ul.ČsA 835/1 - Hotel Koruna – e.č. 10165, ul. ČsA 729/3,4,5,6,9,10,11 - Pomník oslobodenia – e.č. 1542, ul. ČsA 4/2 - Pamätná tabuľa – e.č. 535, ul. ČsA 835/1. Bývalý Župný dom je barokovo-klasicistická budova postavená v r. 1716 – 1719 a prefasádovaná zač. 19. stor. a adaptovaná roku 1956 na školu. Je to dvojpodlažná, voľne stojaca nárožná stavba na pôdoryse tvaru U, s trojtraktovou dispozíciou a osobitným schodiskom. Miestnosti sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami, ako aj krížovými a pruskými klenbami. Trojosový rizalit členený dvojitými pilastrami na spôsob vysokého rádu je zakončený tympanónom. Rizalit je situovaný asymetricky pri zalomení fasády do druhej ulice. Ľavé krídlo pri rizalite je vhodne zmodernizované. Bývalý obecný dom - hotel Koruna, neoklasicistická budova bola postavená po požiari mesta roku 1849. Dvojpodlažný nárožný dom s trojtraktovou dispozíciou má na jednej strane dvora zasklené arkády. Miestnosti na prízemí majú pruské klenby, na poschodí sú stropy rovné. Pôvodne celé prízemie je v omietke rustikované a členené polkruhovo zakončenými oknami. Hlavná vstupná fasáda je päťosová, členená pilastrami a delená kordónovou rímsou. Jej okná na prízemí sú polkruhovo zakončené a rozmiestnené po dvoch vedľa strednej, polkruhovo zakončenej brány. Okná na poschodí sú obdĺžnikové s nadokennými rýmsami. Bočná fasáda je deväťosová s ústredným širokým sedemosovým rizalitom a členeným pilastrami. Obecná zvonica na námestí pri ref. kosotle je barokovo-klasicistická, postavená roku 1807, pravdepodobne podľa staviteľa J. Mayera (je veľmi podobná zvonici pri rožňavskom chráme). Vysoká veža na štvorcovom základe je delená širokou kordónovou rímsou na dve časti, z ktorých dolná je dvojposchodová s nárožnými pilastrami vysokého rádu. Horná časť s barokovými zvukovými oknami a nárožnými pilastrami má terčíkovú podstrešnú rímsu, na ktorú dosadá štíhla trojstupňová neobaroková laternová kupola z r. 1883. Ref. kostol je pôvodne gotická stavba, ktorú dali vybudovať Bebekovci, ako svoj rodový a pohrebný kostol roku 1320 - pravdepodobne na mieste staršieho panského kostola, pochádzajúceho z

18 polovice 13. storočia. Okolo roku 1400 bol kostol rozšírený severnou kaplnkou. Za šírenia protestantizmu v 2. pol. 16. stor. sa kostol stal reformátorskym. V 17. a 18. stor. bol viackrát upravovaný. Z gotickej stavby zostali všetky obvodové múry jednoloďového kostola, polygonálne uzavreté presbytérium, severná pohrebná kaplnka s pôvodne gotickými oknami a pravdepodobne prenesený gotický hlavný portál a neskorogotické sedílie. Klenby gotickej stavby sa nezachovali. Iba v severnej kaplnke zostali oblé gotické kamenné prípory, na ktoré kedysi dosadali rebrá podsekávaním. V kaplnke sú aj kamenné ostenia veľkých lomených arkád, ktoré spájali oba priestory. Veľké trojité okná kaplnky majú v pôvodne kamennej kružle sférické štvoruholníky a mechúrikový motív medzi trojlístkovými zakončeniami prútov. Veľký kamenný ústupkový gotický portál, ktorý vedie dnes do kaplnky, bol pravdepodobne južným vstupným portálom kostola. Má bohaté profilované ostenie s prútmi hruškovej profilácie a po stranách fiály so zvyškami krabov. Na južnej fasáde a v interiéri bývalého presbytéria sú fragmenty nástenných malieb z konca 14. storočia. Interiér kostola má klasicistickú úpravu, rovné stropy a v kaplnke dve klenbové polia pruskej klenby z 2. pol. 18. storočia. Na západnej strane lode je maľovaná drevená protestantská empora z roku 1629 s nápisom a erbom Bebekovcov na onamentálne riešenom parapete. Z toho istého obdobia sú aj renesančné drevené dvere vstupného portálu. Významný je aj gotický epitaf Ladislava Bebeka z roku 1401. Za povšimnutie stoja tiež cínové bohoslužobné krčahy zo 17. a 18. storočia (1641, 1645, 1646, 1681, 1733, 1741, 1776) s vyrytou ozdobou a označením a aj vyšívané prikrývky na obradový stôl z čias okolo r. 1700. Pamätný dom na ul. Čs. armády č. 1- pôvodne stoličný dom (dnes ZŠ), v ktorom boli odsúdení na smrť slovenskí národovci Š. M. Daxner(1823 - 1892), J. Francisci (1882 - 1905) a M. Bakulíni (1819 - 1892). Na pamäť tejto udalosti bola na dome umiestnená tabuľa od Fr. Motošku (1928). Druhá pamätná tabuľa na tejto budove pripomína konferenciu KSS proti odbúravaniu priemyslu na Slovensku, ktorá sa konala dňa 21. 1. 1927. Textová tabuľa zo šedej žuly je od V. Lőfflera. Na námestí uprostred obdĺžnikového, parkovo upraveného a ohradeného priestoru je pomník padlým vojakom sovietskej armády. Autorom projektu je kapitán sovietskej armády Gorochovský (1945). V súpise pamiatok SR sú zahrnuté aj nasledujúce stavby. Zrúcanina hradu Plešivec - nachádza sa neďaleko ref. kostola v Hradnej ulici. Pamiatku hradu zachoval neskorší vznik Hradnej ulice. Hrad dal postaviť Dominik Bebek okolo r. 1320, keď pri deľbe rodového majetku prenechal svoj pôvodný hrad v Kameňanoch mladšiemu bratovi. Plešivecký hrad bol typom vodného hradu, stavaného na ochranu mýta pri obidvoch mostoch na frekventovanej obchodnej ceste. V pol. 16. storočia bol zaradený do sústavy protitureckých obranných hradov a pri veľkom nápore tureckého vojska do gemerskej banskej oblasti roku 1558 vyhorel. Zastaralý a poškodený hrad v roku 1567 zbúrali. Zostali z neho len nepatrné zvyšky obvodového muriva, obostavané novými obytnými a hospodárskymi prístavbami. Dom č. 50 je klasicistický, zo začiatku 19. stor. Po požiari roku 1849 bol upravený. Dvojpodlažná nárožná budova má na vstupnej sedemosovej fasáde stredný jednoosový rizalit s polkruhovo zakončenou bránou. Na bočnej fasáde mala pôvodne len sedem okenných osí, bola však rozšírená vedľajším trojosovým domom a prefasádovaná. Fasády majú na prízemí pásovú rustiku a na poschodí do lizénového rámovania vsadené okná s nadokennými festónmi. Kostol (rím. - kat.) - neorománska stavba inšpirovaná gemerským klasicizmom postavená roku 1901 po zrušení verejnej kaplnky v bývalom stoličnom dome. Je to jednoloďový kostol menších rozmerov s rovným uzáverom presbytéria a štítovým priečelým, zakončeným malou vežičkou. Štít je lomený a členený stupňovitým orámovaním. V jeho nečlenenej ploche je klasicistický pilastrový portál s trojhranným frontónom. Na hlavnom oltári je kópia talianského barokového obrazu Oplakávanie Krista z čias stavby kostola. Obec je výrazne vnímaná z účelovej komunikácie smerujúcej na Plešiveckú planinu. Z obce sú naopak pôsobivé pohľady na svahy Slovenského krasu a údolia Slanej a Štítnika. Mimoriadne expozície poskytuje okraj planiny. Priestorovo hodnotnou časťou obce je centrum pri ref. kostole, priestor pred obecným úradom a zástavba na ul. Štítnickej a Čsl. armády. Rad hodnotných domov je okolo železničnej stanice, avšak sú neudržiavané až schátralé a celková neusporiadanosť zástavby a funkčne protirečivé využitie pozemkov vytvárajú z tejto časti obce urbanistickú závadu. Na Plešiv. planine je vodná cisterna – Serényi kút. 2.2.2 Funkčné využitie plôch a stavebno-technických budov Katastrálne územie obce je rozčlenené na lesnú a poľnohospodársku krajinu, do ktorej je

19 včlenené urbanizované územie - prevažne v údolnej časti. Pozostáva zo samotnej obce a odčlenenej obytnej časti Osada a priemyselného areálu Hámor. Sídlo je polyfunkčné s dominujúcou obytnou funkciou, doplnenou občianskym vybavením, záhradkárskymi osadami, plochami poľnohospodárskej výroby, skladmi, priemyselnými prevádzkami a funkciami technickej infraštruktúry. Hybnou silou rozvoja je železničná a cestná doprava - križovatka medzinárodných a regionálnych tratí a ciest. Funkcia bývania je zastúpená bytovými a rodinnými domami. Bytové domi sú 2 - 4 podlažné. Rodinné domy sú prevažne samostatne stojace. Občianske vybavenie je sústredené do centrálnej časti a je charakteru regionálneho a miestneho. Chýba výraznejšie zastúpenie športovo - rekreačných plôch. Záhradkárske osady a skupinky sú dislokované južne od obce a okolo železničnej trate. Hospodársky dvor PD Plešivec je umiestnený pod obcou. Poľnonákup, zberne, stavivá a servis pre železnicu je rozvinutý okolo stanice. Odčlenenú polohu má priemyselný areál Hámor. Hlavnou funkčnou, prevádzkovou a kompozičnou osou je ul. Čsl. armády a Štítnicka ulica a uzlom - hlavné námestie, ktoré sa ale priestorovo „rozpadá“. Funkčnou závadou je „benzínka“. Os pokračuje k železničnej stanici. Stavebno - technický stav budov je rozmanitý. Dominujú však vyhovujúce a rekonštrukcie schopné stavby. Nevyhovujúce domy sú v rómskej osade pri trati, na ul. Štítnickej a medzi bytovkami a cestou I/50.

20 3. Riešenie územného plánu

3.1 Širšie vzťahy a základné informácie Obec Plešivec leží v JZ časti okresu Rožňava na sútoku Slanej a Štítnika. Tvorí prirodzené jadro širšej sídelnej oblasti, ktorú bude prirodzene posilovať v základnom a vyššom občianskom vybavení, doprave a službách pre približne 9 tis. obyvateľov. Leží na križovatke ciest I., II. a III. triedy a železničných tratí medzinárodného významu. Z hľadiska urbanistického sú širšie vzťahy riešené v ÚPN – VÚC Košický kraj v znení neskorších ZaD. Katastrálnemu územiu s rozlohou 6207 ha dominujú planiny - Plešivecká a Koniarska. Prechádza ním hranica Národného parku Slovenský kras a nachádzajú sa v ňom chránené územia prírody: NPR Pod Strážnym hrebeňom, NPP Zvonivá jama a NPP Diviačia priepasť. Časť územia katastra leží v navrhovanom chránenom vtáčom území SKCHVU027 Slovenský kras a zasahujú doň územia európskeho významu SKUEV0343 Plešivské stráne, SKUEV0346 Pod Strážnym hrebeňom, SKUEV0353 Plešivská planina a SKUEV0398 Slaná. V obci je rad národných kultúrnych pamiatok zapísaných do ÚZPF SR. Obec je súčasťou rekreačno-územného celku Slovenský kras II. kategórie s funkciou východiska so atraktívneho prírodného zázemia na báze všetkých druhov turistiky, poľovníctva, rybolovu, jaskyniarstva, ale aj disponibilitou pre organizovanie kultúrnych slávností medzinárodného významu. Obcou prechádzajú nadregionálne a medzinárodné siete - 110kV a 22kV elektrické vedenia, telefónne káble, VTL plynovod, VVTL medzištátny plynovod (Bratstvo) a ropovod Družba. Obec je zdrojom a tranzitom Rožňavského skupinového vodovodu s PHO 1° a 2°. Plešivecká planina je súčasťou CHVO Slov. kras. Časťou k. ú. prechádza PHO 3° prírodného zdroja minerálnych stolových vôd Tornaľa . Cez obec je plánované vedenie rýchlostnej cesty R2 a vysokorýchlostnej železničnej trate. V obci je železničná a autobusová stanica. Východného okraja obce sa dotýka dobývací priestor č. 20/ e výhradného ložiska nerastnej surovuny - vápenca. Prevažujúcou funkciou v obci je bývanie, ktoré je lokalizované južne a severne od Slanej. Nové plochy podporujú tieto sústredenia. Plešivec plní úlohu ťažiska občianskeho vybavenia, ale aj cestovného ruch širšej sídelnej a rekreačnej oblasti (mikroregión Domica), pre ktoré vymedzujeme nové funkčné plochy. Občianske vybavenie je dimenzované pre blízke spádové územie a naopak, obec využíva regionálne druhy vybavenia v Rožňave a v Tornali. Poľnohospodárske podielnícke družstvo Plešivec zabezpečuje chov a pestovanie poľnoproduktov aj mimo k.ú. Ťažisko žívočíšnej výroby je v HD, ktorý navrhujeme funkčne reprofilovať a nové výhľadové plochy sú navrhované nad železnicou. Lesné pozemky obhospodaruje príspevková organizácia obce. Väčšina lesov je ochranných a spadajú do LHC/ LUC/ Plešivec. Priemyselná výroba je sústredená do dnes nevyužívaného areálu Hámor a navrhovaných výhľadových plôch v jeho blízkosti. Pozdĺž cesty I/ 50 a za Slanou pri Poľnonákupe sú vymedzené rezerva pre ďalšie priemyselné zóny, vrátane odkalísk. Komunikačne je územie napojené na ďalšie jednotky osídlenia, výroby, rekreácie a CR cestami I/ 50, II/ 587, III/ 050150, železničnými traťami č. 160, 165 a 166, poľnými a lesnými účelovými cestami, turistickými a cykloturistickými trasami. V obci je železničná nakládka, depo, opravne a doplnkové železničné funkcie. Južne od trate č. 160 je vymedzená plocha pre zdvojkoľajnenie a rezerva pre úpravu trate do Štítnika. Zložitá dopravná situácia je riešená vedením novej rýchlostnej cesty R2 tunelom, mimoúrovňovými križovatkami a perspektívnym odklonením cesty II/ 587 južne od obce. Obec je zásobovaná elektrickou energiou z primárneho 22kV vedenia č. 369 napájaného z ES 110/22 Rožňava prostredníctvom TS. Obec je súčasťou CSI Rožňava s digitálnou ústredňou v Plešivci. Územie je vykryté signálom mobilných operátorov a TV. Zásobovanie plynom je z VTL plynovodu Bohúňovo - Dobšiná cez regul. stanicu Zásobovanie pitnou vodou je z Rožňavského skupinového vodovodu cez vodojem 650m3 nad obcou. Obec je čiastočne odkanalizovaná bez ČOV so zaústením do Slanej a Štítnického potoka.

21 Navrhujeme novú gravitačno-tlakovú kanalizáciu s ČOV a pôvodnú kanalizáciu využiť ako dažďovú. Oba toky sú v správe SVP- Povodie Hrona a sú regulované s ochranou na Q100. 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce Potenciál obce a k. ú. pre ich ďalší rozvoj je daný samotnou polohou na križovatkách ciest I., II. a III. triedy a pripravovanej rýchlostnej cesty R2, železničným uzlom troch tratí a plánovanou vysokorýchlostnou železnicou, autobus. a železn. stanicou, úplnou tech. infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Obec bude prirodzeným ťažiskom širšej sídelnej oblasti - cca 9 tis. obyvateľov. Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie Národného parku Slovenský kras. V obci sú zdroje pitnej vody regionálneho významu. Uvedené vytvára silný predpoklad pre rozvoj služieb, turizmu a CR na medzinárodnej úrovni a ďalej rozvoj sekundárnej výrobnej sféry, skladov a dopravných služieb a následne bývania. 3.3 Urbanisticko – architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania Základná koncepcia rozvoja obce a jej chotára vychádza z územno-technických, dopravných, krajinno-ekologických a ekonomických podmienok, demograf. ambícií a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce do roku 2020 a neskôr. Rešpektuje princípy ochrany a tvorby životného prostredia. Územie je rozčlenené na tieto priestorové jednotky: 1. obec Plešivec (stará a nová časť) – polyfunkčná zástavba, 2. Hámor (súčasť výrobného areálu Forwood), 3. Osada (obytné územie určené na dožitie).

1 - obec Plešivec: bude plniť úlohu komplexného sídla strednej veľkosti s dominujúcou dopravnou funkciou. Základná funkčná a prevádzková reštrukturácia je zacielená na: - posilnenie strediskovosti pre širšie spádové územie vo sfére dopravy, výroby a občianskeho vybavenia regionálnej úrovne, - zvýraznenie úlohy turistického mestečka, ako východiska, ale aj cieľa aktivít CR medzinárodnej úrovne, - zavedenie bezkolíznosti a ekologickej nezávadnosti dopravného riešenia obce, ako medzinárodného dopravného uzla, 2 - Hámor: bude plniť úlohu priemyselnej a poľnohospodárskej zóny so samostatným dopravným napojením na cestu II/ 587, 3 - Osada: bude plniť úlohu odčleneného bývania do času realizácie rýchlostnej cesty a železničnej VRT, kedy budú jej jednotlivé časti určené na asanáciu a dožitie. 3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia 1 - obec Plešivec - nové funkčné plochy budú vymedzené v zastavanom území, ale aj mimo neho. Rozvoj bývania je riešený variantne a to intenzifikáciou jestvujúcej zástavby (nadstavby, prestavby – rezerva pre 5 bytov), využitím „nadmerných“ parciel (7 RD), vymedzením nových obytných skupín RD (25+38+12 RD) a „uzavretím“ skupiny bytových domov novými objektami (45 bytov). Pre ďalší rozvoj je vymedzená územná rezerva 59 RD. Jej využitie v blízkosti hospod. dvora je podmienené redukciou ochranného pásma HD týchto rezervných obytných plôch. Občianske a turistické vybavenie bude koncentrované do historickej zóny s dôrazom na ul. Čsl. armády a Štítnickú. Ťažiskom bude priestor okolo autobusovej a železničnej stanice a hlavného námestia. Areálové zariadenia zostávajú nezmenené. Zo západnej časti areálu ZŠ je odčlenený priestor pre verejné športové ihriská. Nové okrskové centrá sú pri novom vstupe do psychiatrickej liečebne a pri bytovkách za Slanou. Športovo-rekreačná zóna je navrhovaná okolo futbalového ihriska s využitím náhonu pre nové kúpalisko a ďalšie športové aktivity. Južne nad obcou je vymedzený nový rekreačno-turistický areál naväzujúci na medzinárodnú náučnú trasu Domica – Agtelek s potenciálom poriadania festivalov, ubytovania, stravovania a iných atraktivít. Hospodársky dvor PD Plešivec je navrhovaný na redukciu živočíšnej výroby v prospech hygienicky nezávadných poľno, ale aj priemyselných a skladových funkcií. Bývalé odkaliská sú navrhované na rekultiváciu a následné využitie pre výrobu. Južný cíp zástavby je vyčlenený pre ČOV a služby motoristom. Pozdĺž zbernej komunikácie sú vymedzené nové priemyselné plochy. Okolo železnice sú navrhované servisné plochy na posilnenie jej významu a komplexnosti. Najzložitejšia situácia je v doprave, ktorá výrazne obmedzuje rozvoj obce, ale hlavne kvalitu ŽP,

22 bezpečnosť a jej funkčnosť. Pri hľadaní optima sme vychádzali z var. riešení trasy rýchlostnej cesty R2 a jej vzťahu k cestám I., II. a III. triedy a železničným tratiam. Jedinou možnou variantou je tunelové „podídenie“ obce a ponechanie cesty I/ 50, ako regionálnej cesty, a vybudovanie mimoúrovňového križovania cesty II/587 so železničnou traťou č. 160 a 165. 2 - Hámor bude využívať odčlenenú polohu voči obci na rozvoj priemyselnej, ale aj poľnohospodárskej výroby. Komplikované automobilové sprístupnenie je riešené novou komunikáciou odpojenou z cesty II/ 587. 3 - Osada je navrhovaná na dožitie, nakoľko cez jej územie sú plánované variantné trasy rýchlostnej cesty a železničnej VRT. V tomto priestore navrhujeme mimoúrovňové pešie križovanie s rýchl. cestou, na ktorej bude zástavka autobusov pre Vidovú. 3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície Návrh hmotovo – priestorovej štruktúry vychádza zo snahy o čo najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obce, ako aj krajinného prostredia na novej kvlitatívnej úrovni. Osobitne dôležitým je priestor historickej zóny. Tu výška RD nesmie prekročiť 1 – 2 podl. a zástavba sa musí prispôsobiť pozdĺžnemu charakteru parciel. Novou urbanistickou štruktúrou je zástavba za Slanou, južná časť obce a športový areál, ktoré umožňujú odvážnejšie kompozície i merítko. Špecifickým je priestor hlavného námestia s potrebou jeho priestorového vymedzenia a reštrukturácie a priestor okolo autobusovej stanice, tvoriaci vstupnú bránu do obce –možná prezentácia súčasnej európskej architektúry. Princípy citlivosti ku krajinnej štruktúre – merítko, materiál a tvarovanie budú uplatnené vo výstavbe nového strediska turizmu Okrúhle. Za účelom skvalitnenia obytných a rekreačných podmienok je potrebné doplniť riešené územie o prvky drobnej architektúry (zastávky autobusov, lavičky, verejné osvetlenie, odpadkové koše a pod.). 3.3.3 Ochrana pamiatok Pamiatky uvedené v ÚZPF SR (továreň na výrobu náradia, zvonica, kostol ref. cirkvi, župný dom pamätný, hotel Koruna, pomník Osloboditeľom a pamätná tabuľa) a v Súpise pamiatok SR sú v plnom rozsahu integrované do rozvoja obce, t. j. ÚPD ich ponecháva v pôvodnej kvalite. Pôdorys centra je navrhovaný za historickú zónu s hodnotným urbanistickým a architektonickým potenciálom. Za pamätihodnosť obce navrhujeme zvonicu oproti OcÚ, nový r.k. kostol, bývalý sklad pri AB-PD, murovanú trafostanicu oproti liečebni, mlynský náhon, hotel Kras, montážne haly železníc, vily pri železnici, kríže a kaplnky v krajine, cintoríny, ktoré navrhujeme uchovať a zveľadiť. 3.4 Demografia a bytový fond Prognóza vývoja počtu obyvateľov vychádza z doterajšieho vývoja obce, predpokladaného demografického trendu a štrukturálnej zmeny pracovných príležitostí v obci.

Doterajší vývoj obyvateľstva: Rok Počet obyvateľov 1869 1598 1890 1640 1910 2393 1930 3032 1961 2459 1970 2601 1991 2433

Významným medzníkom vo vývoji obyvateľstva bol ekonomický rozvoj v obci, poť. regióne a na druhej strane ekonomický útlm, aký bol v prvej polovici tridsiatich rokov a ktorý sa v dôsledku štrukturálnej prestavby slovenskej ekonomiky prejavuje aj v súčasnosti, kedy klesá počet pracovných príležitostí v priemysle; predpokladá sa postupný presun do sektoru služieb. Prognóza výhľadového vývoja obyvateľstva podľa indexu doterajšieho vývoja: pri Index priemerného 10 ročného rastu obyvateľstva: 2001/1990 = 1,018 sčítanie návrh výhľad

23 sčítanie návrh výhľad rok 2001 2005 2010 2015 2020 2030 počet obyvateľov 2477 2500 2522 2540 2567 2613

Index vitality a index ekonomického zaťaženia Miestna Index vitality Index ekonom. zaťaženia časť 1991 2001 1991 2001 obec 110 95 72 61

Pri demografickej prognóze boli zohľadnené tieto faktory: - stagnujúci vývoj a stárnutie obyvateľstva, - súčasný pomerne nízky podiel obyvateľov v predproduktívnom veku, - postupný pokles pôrodnosti, - postupný, ale stály nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku.

Prognóza výhľadového počtu obyvateľov: Rok Počet obyvateľov 2015 2700 2020 2800 3.5 Bytový fond Súčasný bytový fond pozostáva z rodinných a bytových domov. Bytový fond má pomerne dobrú kvalitatívnu i kvantitatívnu úroveň.

Bytový fond podľa sčítania v roku 2001 z toho: obývané neobývané Celkový Miestna v tom: % podiel počet abs. časť spolu z celk. bytov v RD % počet počtu obec 919 813 460 56,6 99 12,2

Údaje o bývaní Trvalo obý. byty Veľkosť bytu Neob. byty Miestna nevyčl. časť 2001 1991 3 + izby spolu rekr. chal. obec 813 801 67,50% 99 1

Ukazovatele úrovne bývania 2001 Trvalo obývané byty Na 1 trv. obýv. byt vybavené Miestna obyt. časť ÚK, etáž. m2 obyt. kúp., sprcha osôb miest. kúrenie pl. 8+m2 obec 86,20% 60,60% 3 3,2 57

Kvantitatívne ukazovatele úrovne bývania 2001 Miestna Koef. obýv. bytov os./byt Na 1000 obyv. pripadá bytov časť 2001 1991 2001 1991 obec 3 2,7 333 370

Vzhľadom na technický stav staršej zástavby sa predpokladá prirodzený úbytok: - do roku 2015 10 RD - do roku 2020 20 RD. Tento úbytok bude čiastočne kompenzovaný rekonštrukciou alebo novou výstavbou na tom

24 istom pozemku. Rozvoj obce si vyžiada asanáciu 11 RD a výhľadovo dožitie ďalších 29 RD, z toho v 1. etape16. Priemerná obložnosť v roku 1991 bola 2,7 obyvateľov/byt. Prognóza vychádza z nárastu počtu obyvateľov a obložnosti na 3,0 – 3,2.

Riešenie potreby nových bytov: Rok 2020 v tom: 2015 Potreba nových bytov 100 50

Bilancia územného rozvoja bytového fondu podľa ÚPD: Stav k 2001 813 predpokl. úbytok k 2020 0-11 návrh výstavby k 2020 104 spolu r. 2020 917-906 3.6 Rozvoj ekonomických aktivít Pracovné príležitosti v obci sú prevažne v priemyselnej výrobe, doprave, verejnej správe, zdravotníctve, sociálnych a komerčných službách, ktoré sa po reštrukturalizácii a vzhľadom na silnú strediskovosť obce budú rozmáhať. Za regionálnu výrobnú zónu s intenzívnym vzťahom k obci Plešivec možno považovať Gemerskú Hôrku a výhľadovo aj plánované priemyselné zóny v obci a Brzotíne .

Ekonomická aktivita obyvateľstva Počet ek. akt. Odchádzajúci za prácou Miestna časť Miera ekon. aktivity obyvateľov abs. % podiel z EA Obec 1594 64,5 501 31.4

V poľnohospodárstve je zamestnaných 99, z toho za prácou mimo obec odchádza 21 obyv. V lesníctve – 11/5, ťažbe – 8/6, priemysle – 264/148, stavebníctve a sieťach – 45/20, obchode a službách – 184/60, doprave – 248/47, peňažníctve – 92/53, verejnej správe – 152/42, školstve – 69/29, zdravotníctve a soc. službách – 163/37. Neudaných je 259/30. Z celkového počtu ekon. aktívnych osôb je 867 robotníkov. Zamestnaných je: v štátnych podnikoch 690, u súkromníkov 333, v poľnohospod. družstvách 45 a u iných zamestnávateľov 10 pracovníkov. Podnikateľov bez zamestnancov je 40 a so zamestn.- 38. Významnejšie zamestnávateľské organizácie v obci /r. 2003/: - Odevná výroba - 15 - DOMITRI výroba granulátov – 130 /je presunutá do Gem. Hôrky/ - Ronec výroba koženej galantérie – 10 /je zrušená/ - PROM – EX LUX výroba krbových vložiek – 4 - Poľnonákup Gemer - silo a mlyn - 80 - Poľnoprodukt Plešivec - 50 - ZK Košice-výroba kŕmnych zmesí - 20 - Poľnohospodárske podielnické družstvo – 25-60 - dve ZŠ a jedna MŠ - 35 - Psychiatrická liečebňa - 110 - Železničná spoločnosť - 200: - Traťový obvod - Rušňové depo - Mostný obvod. V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom služieb, sekund. sféry a rozvojom cestovného ruchu. Údaje o stave sa dynamicky menia, avšak predpokladáme výhľadový nárast prac. príležitostí na 1500 - 2000 miest. 3.7 Občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov obce, ako aj širšieho spádového územia (približne 9000 obyvateľov) nasledovne:

25 Školské a predškolské zariadenia Obec disponuje dvomi materskými škôlkami (z toho jedna je mimo prevádzky) s kapacitou 4 triedy a 60 – 80 detí. Jasle nie sú vybudované. Celková potreba bude v r. 2015 120 miest v MŠ a 30 v jasliach. Pre túto potrebu navrhujeme rekonštruovať jestvujúcu MŠ na kapacitu 60 detí a 3 tried s jasľami s kapacitou 30 miest. Za Slanou navrhujeme nový areál MŠ s kapacitou 60 detí. Dve základné školy (vyuč. jazyk slovenský a maďarský) vyhovujú. Maď. ZŠ má kapacitu 12 tr. a 320 žiakov, z toho 2 špeciálne triedy. Slovenská ZŠ má kapacitu 18 tr. a 360 žiakov s telocvičňou. Voľné kapacity navrhujeme využiť pre 2 tr. ZUŠ a nadmernú voľnú plochu pre športové a spoločenské aktivity. Ďalej tu navrhujeme družinu a jedáleň. Výhľadová potreba aj pre spádový okruh využívajúci 2. cyklus ZŠ je 30 – 35 tried a plocha areálov 30 tis. m2 ( v súčasnosti 35 200+14 300 m2) ,čo vyhovuje s obrovskou rezervou. Kultúra a osveta Celková potreba do r. 2015 je 200 miest pre osvetové zariadenia, 300 miest pre kluby, 200 miest pre kino a 20 000 zväzkov v knižnici. V Obecnom dome sa nachádza viacúčelová kultúrna sála s javiskom a kuchyňou pre 400 návštevníkov a miestnou knižnicou. Zariadenie vyhovuje; navrhujeme terénne úpravy a parkoviská. Objekt v súčasnosti nevyužívaného kina možno navrhnúť pre iné vhodné aktivity voľného času. Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi ako aj rímsko-katolíckej cirkvi vyhovujú. V rekonštrukcii je cirkevný objekt Svedkov Jehovových. Telovýchova, šport a rekreácia Rozsah, štruktúra a dostupnosť plôch v obci je nedostačujúca. Výhľadová potreba športových plôch je 5600 m2 a 220 m2 vodnej plochy v bazéne, čo v návrhu prekračujeme. Pre športovú činnosť obyvateľstva je k dispozícii plocha futbalového ihriska. V rámci areálu sa navrhuje dostavba sociálnej vybavenosti a rozšírenie o plochy pre atletiku a malé loptové ihriská. Rozširujeme športový areál o plážoviská a kúpalisko využitím nefunkčného náhonu. Nadmerná plocha ZŠ je navrhovaná na verejné športové využitie – tenisové kurty, minigolf, ďalšie ihriská a alternatívne krytý bazén 15x10 m. Za Slanou je navrhovaná ďalšia športová plocha. Zdravotníctvo V obci sa nachádza zdravotnícke stredisko o kapacite 4 ambulancií, ktoré slúži aj pre okolité obce. Lekáreň sa nachádza v centre obce. Okrem toho existujú ešte 4 súkromné ambulancie. Celková potreba bude 10 lekárov, čo je už dnes prekročené. Regionálny charakter má Psychiatrická liečebňa. Navrhujeme presunutie jej vchodu južne. Sociálna starostlivosť V obci sa nachádza iba Klub dôchodcov. Navrhujeme dom opatrovateľskej služby s vývarovňou a jedálňou v niektorom z opustených domov s kapacitou 20 – 25 lôžok a stoličiek. Prestavbou MŠ navrhujeme dom dôchodcov. Administratíva Administratívne priestory Obecného úradu (bývalý župný dom) o kapacite 5 pracovísk (aj s matrikou) sa nachádzajú v Obecnom dome a budú vyhovovať aj vo výhľade. Vzhľadom na presun kompetencií na samosprávy obcí a ich predpokladanú koncentráciu do Plešivca predpokladáme ďalších cca 30 pracovísk pre územnú úradovňu. Kapacita terajšieho Obecného úradu má dostatočné rezervy. Farský úrad reformovanej kresťanskej cirkvi a rímskokatolíckej cirkvi budú vyhovovať aj perspektívne. Ostatné zariadenia Pošta vyhovuje s predpokladaným počtom zamestnancov 7 – 8. Požiarna zbrojnica svojou polohou a prevádzkou vyhovuje. Obvodné oddelenie PZ SR v Plešivci je umiestnené v účelovej budove a vyhovuje, podobne ako povodňový dvor Povodia Hrona, plynoslužobňa SPP a prevádzkový dvor SSC - Stredisko zimnej údržby Plešivec. Cintorín s Domom poslednej rozlúčky čo do veľkosti vyhovujú aj perspektívne. 3.8 Turizmus a cestovný ruch Obec je súčasťou rekreačného územného celku Slov. kras II. kat. s funkciou východiska do okolitého prírodného zázemia. Chotár je vhodný pre krátkodobý cestovný ruch prevažne letného využitia na báze turistiky,

26 cykloturistiky a mototuristiky, vlastivedy, jaskyniarstva, ale aj poľovníctva, rybolovu a pod. regionálneho a medzinárodného významu. Turistický význam obce nie je krytý štruktúrou a kapacitou lôžok, stoličiek a ostatného turistického vybavenia. Určité možnosti ponúka AB PD Plešivec, kde navrhujeme turistickú základňu s infocentrom. Chotárom sú vedené značkované turistické chodníky: - modrý prechádza z rázcestia Pod Rakytným cez Plešivec, Plešiveckú planinu a Gerlašskú skalu do Hrádku a Ochtinej, -zelený z Hrušova cez Silickú planinu, Gombasek, Plešivec, Koniarsku planinu na Hrádok, - ďalší zelený z Gerlašskej skaly cez Veľký vrch do Rakovnice, - žltý z Kružného cez Veľký vrch, Plešiveckú planinu do Slavca, Gombaseku, Silice, Silickej Jablonice, Hrušova a Jablonovského sedla. Náučný mototuristický okruh je vymedzený v trase (Plešivec – Domica – Agtelek – Turňa – Rožňava – Plešivec). Obec je súčasťou regionálnej turistickej cyklotrasy – z Plešivca po ceste do Meliaty, cez Gem. Hôrku na bohúňovo, daľej po ceste na Domicu a z nej po odbočke Silickú Brezovú, po ceste do Štítnika a po chodníku do Gombaseku. Výnimočné postavenie obce v CR navrhujeme jej transformáciou na atraktívne turistické mestečko s infocentrom, regionálnym múzeom, hotelíkmi, penziónmi, rôznymi reštauráciami, vinárňami a kaviarňami, ale aj zlepšením športovo – spoločenského a kultúrneho vybavenia. Južne nad obcou navrhujeme novú základňu turizmu Okrúhle s výhľadom na okolitú prírodu a za dobrého počasia aj na Tatry. Jej funkciou bude organizovanie festivalov (folklór, country, vinohradnícky a pod.) s ubytovaním a stravovaním (navrhujeme drevené objekty amfiteátra, chatiek, salašov, turistického stanového tábora, resp. campingu a pod). Predpokladaná celková štruktúra lôžkových kapacít: hotel – 150, penzióny – 50, bungalovy – 50, ubytovanie na súkromí – 20, chalupy – 50, stanový tábor (resp. camping) – 500 ubytovaných, teda spolu 320+500 lôžok, resp. miest. Predpokladaná celková štruktúra stoličkových kapacít: reštaurácia – 200, vinárne – 50, kaviarne – 100, pohostinstvo – 100 a bufety – 10, teda spolu 460 stoličiek. Optimálna denná návštevnosť bude v lete 1000, z toho pasanti 500 a maximálna 2000 návštevníkov. V zime predpokladáme 200 návštevníkov denne, z toho pasantov 150. Nároky na každodennú a koncom týždňovú rekreáciu má približne 15% obyvateľov. Denne sa budú uskutočňovať na športovo – rekreačných plochách v obci. Koncom týždňovú rekreáciu pokrývajú záhradkárske osady s výmerou cez 11ha, čo je značne vysoké zastúpenie. Disponibilnými priestormi sú aj okolité planiny, jaskyňa Domica (1000 osôb), národopisné stredisko Gombasek (300 osôb), jaskyňa Ochtiná, lyžiarske stredisko Hrádok ( 300 osôb), chalupnícke obce Silická Jablonica a Brezovo (150 osôb), lyžiarskymi strediskami v dostupnosti do 100 km sú Mlynky a Horehronie. V spolupráci so Správou NP Slovenský kras navrhnúť koncepciu vstupu návštevníkov na Plešiveckú planinu. 3.9 Ekonomické aktivity Rozvoj ekonomických aktivít obce je podmienený oživovaním výroby v súčasných výrobných areáloch, uchovaním jestvujúcich prevádzok a vymedzením nových výrobných priestorov pre výrobu, výrobné služby, sklady, služby doprave. Cestovný ruch je zatiaľ extenzívnou a sezónnou ekonomickou aktivitou, výhľadovo však treba vytvoriť územno – technické podmienky na taký rozvoj, aby sa toto ekonomické odvetvie stalo jedným z nosných pilierov nielen obecnej, ale aj regionálnej ekonomiky. 3.9.1 Poľnohospodárska výroba Podnikateľskými subjektami v poľnohospodárskej výrobe sú: - Poľnonákup Gemer- silo a mlyn / 80 prac./ - ZK Košice – výroba kŕmnych zmesí / 50 prac./ - Poľnohospodárske podielnické družstvo / 25-60 prac./ - Poľnoprodukt Plešivec / 20 prac./ Základnou bázou poľnohospodárskej výroby je živočíšna a rastlinná produkcia. Kapacita HD je 500 ks HD a 1000 ks ošípaných /v súčasnosti chov 370 HD a 200 ošípaných /. Rastlinná výroba je zameraná na pšenicu, jačmeň, raž a ovos. Rozvoj poľnohospodárskej výroby vychádza z prognózy, že sa zachová veľkovýroba (iba

27 minimálny počet súkromne hospodáriaci roľníci) na báze živočíšnej a rastlinnej výroby pri čiastočnom zachovaní poľnohospodárskej funkcie hospodárskeho dvora v obci a utlmení živočíšnej výroby. V lok. Hámor, v náväznosti na bývalý ovčín navrhujeme rezervu pre rozvoj živočíšnej výroby. 3.9.2 Lesné hospodárstvo Lesný pôdny fond obhospodarujú príspevková organizácia obce, urbárska a iné spoločnosti a LZ Rožňava. Časť neštátnych lesov ešte nebola odovzdaná. Väčšina lesov je ochranných a spadajú do LHC /LÚC/ Plešivec. Bývalá lesná správa zamestnávala cca 70 prac., v súčasnosti nejestvuje, nakoľko areál LS bol transformovaný na obytnú funkciu / 4 bj /. V obci sa nenachádzajú ďalšie zariadenia pre lesné hospodárstvo. Výhľadovo navrhujeme zhodnotiť vyťaženú drevnú hmotu priamo v obci v spracovateľskom priemysle. 3.9.3 Ťažba Do k.ú. zasahuje dobývací priestor č.20/e ložiska výhradného nerastu– vápenca. V súčasnosti je v ťažbe firmou Carmeuse Slovakia, s r.o. Slavec. Prístup je mimo k.ú. 3.9.4 Výroba, sklady a výrobné služby Jestvujúce výrobné zariadenia /r.2003/: - DOMITRI - výroba granulátov – v súč. je presunutá do Gem. Hôrky - Ronec - výroba koženej galantérie – v súč. nejestvuje - PROM – EX LUX - výroba krbových vložiek - Odevná výroba - bývalý OPP zamestnával 120 prac. (predpokladá sa rozvoj tohto výrobného odvetvia) - bývalý Strojsmalt /zamestnával 150 prac./, teraz je areál v reštrukturácii s orientáciou na nových partnerov - SSC – stredisko zimnej údržby /3 prac./ - povodňový dvor Povodia Hrona /4 prac./ - Plynoslužobňa SPP Plešivec /4 prac./. Priemyselná výroba, výrobné a dopravné služby a slady sú navrhované na ponechanie a rozvoj v jestvujúcich areáloch a v týchto troch výhľadových priemyselných zónach: 1- Hámor- intenzifikácia jestv. areálu a výhľadové rozvojové plochy naň naväzujúce, 2- Odkalisko – výhľadová priemyselná zóna pri ceste I/50, uzatvárajúci južný okraj zástavby, 3- Pri vodných zdrojoch - výhľadová priemyselná zóna naväzujúca na areál Poľnonákupu. 3.9.5 Komerčné služby a obchod Tieto zariadenia sú lokalizované v účelových budovách a v rod. domoch /r.2003/. Služby: - Výkup kovového šrotu - Brodová Zita - komplexné administratívne služby - Poroterm – stavivá - PROTOVIK - ortopedické pomôcky - EKON COMERCIAL KONZULTING Cmorík Mikuláš - PRONAR čistenie a oprava kanalizácie - Bazár VARIANT, kvetinárstvo, pohrebníctvo - SLSP filiálka - Hotel Hatan pri stanici – dezolátny stav - Bufety– pri psychiatrickej liečební, železničnej stanici a autobusovej stanici - Pánske a dámske kaderníctvo - Herňa Coca – Cola - Kaderníctvo a holičstvo. Dopravné služby: - Antal Arpád - nákladná doprava - Feješ Jozef- nákladná doprava - autoopravovňa - Buvala Dušan - Čerpacia stanica Benzinol - Sandi - autodoprava - Autoškola. Obchod:

28 - Veľkoobchod VELO - CIRPAL- Bukovicz Július - Bartollas Adam- mäso-údeniny - DOMÁCNOSŤ domáce potreby - FLAMINGO- 2 predajne knihy, papier - HARMÓNIA- predajňa - Kaderníctvo Klenoty - Klenoty ORIENT - Mototechna, potraviny, záložňa - Agromix- predajňa potravín - Antalová Daniela- predajňa potravín - Janosdeák Zoltán -predajňa potravín - Laiik Karol- predajňa potravín - Komora Milan- predajňa potravín - OD Jednota -Večierka predajňa potravín - KORUNA KW - Cent – rozličný tovar - FARMAVITAL- lekáreň - STRATUS-herňa a bar - UNIVERZA LALIK - VIKO- obchodná činnosť a služby - ADRI- butik - Lacné odevy - Trhovisko - Stavebniny. Rozvoj komerčných služieb navrhujeme usmerniť na hlavnú kompozičnú os a uzly - námestie a obe stanice hromadnej dopravy: - v doterajších a navrhovaných monofunkčných budovách - vo viacfunkčných rodinných domoch. 3.10 Zastavané územie obce Hranica zastavaného územia k 1.1.1990 a je navrhovaná na rozšírenie o navrhované plochy bývania, infraštruktúry, dopravy, výroby, turizmu a občianského vybavenia. 3.11 Ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany a chránené územia 3.11.1 Ochranné pásma - zdrojov pitnej vody 1° a 2° - oplotenie 100 000 m2 a 540 000 m2 - ochranné pásmo III. stupňa prírodného zdroja minerálnych stolových vôd Tornaľa - rýchlostná cesta R2 – cestné ochr. pásmo 100 m od osi krajného jazdného pruhu vozovky - cesta I., II. a III. triedy – cestné ochr. pásmo 50, 25 a 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie - železnica – 60 m od osi koľajnice - vodné toky – 5 až 10 m od okraja toku - národná prírodná rezervácia – 100 m od Z a SZ okraja - lesné pozemky – 50 m od okraja pozemku - skupinový vodovod – 6 m od okraja potrubia - ropovod Družba – 300 m od okraja potrubia - medzinárodný plynovod – 300 m od okraja potrubia - cintoríny – 50 m od oplotenia - hospodársky dvor PD Plešivec – 300 m a po redukcii živočíšnej výroby100 m - ČOV – 50 m od oplotenia - bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofóna ekvivalentnej hladiny hluku od ciest a železníc 60 dB(A).

29 - NKP – gotický kostol reform. cirkvi – zahrňuje okolitú zástavbu. 3.11.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: 5 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov ( § 49, odst.2, Zák. o vodách č.364/2004 Z.z. a § 17 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách) 10 m pozdĺž neupraveného toku Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektro energetických zariadení 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. - 25 m pri napätí 110 kV a 400 kV od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, 8 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.) a plynovody o menovitej svetlosti do 500mm 50 m pre plynovody o menovitej svetlosti nad 700 mm, Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona 656/2004) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4-4 MPa a menovitou svetlosťou do 150 a nad 350 mm 150 m pri plynovodoch s tlakom nad4 MPa a menovitou svetlosťou do 500 mm 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa a menovitou svetlosťou nad 350 mm Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu ropovodu 300 m pri potrubí ropovodu menovitou svetlosťou 500 – 700 mm . 3.11.3 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení - Národný park Slovenský kras - Národná prírodná rezervácia Pod Strážnym hrebeňom – 96,67 ha - Národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť - Národná prírodná pamiatka Zvonivá jama - navrhované Chránené vtáčie územie SKCHVU027 - Slovenský kras - územia európskeho významu SKUEV0343 - Plešivské stráne, SKUEV0346 - Pod Strážnym hrebeňom, SKUEV0353 - Plešivská planina a SKUEV0398 - Slaná - Chránená vodohospodárska oblasť Slovenský kras – Plešivská planina - ochranné lesy - ostatná príroda – celé územie leží v 1.stupni ochrany podľa Zák. o ochrane prírody - dobývací priestor č. 20/e výhradného ložiska nerastu /vápenec/ – východný okraj k.ú. 3.12 Záujmy obrany štátu, požiarna ochrana a ochrany pred povodňami Obec je zatriedená do IV. kategórie ukrytia obyvateľov v úkrytoch budovaných svojpomocne. Za týmto účelom bola prevedená analýza stavebno-technického stavu budov a identifikovanie suterénnych priestorov. Samostatná doložka CO v rozsahu ukrytia obyvateľov pred radiačným žiarením bude spracovaná po dohode s OÚ Rožňava v súlade s platnými predpismi. Požiarna ochrana je zabezpečovaná Okresným hasičským a záchranným zborom v Rožňave – požiarnou stanicou Plešivec, ktorá môže byť integrovaná do systému rýchlej záchrannej služby. MOS SR nemá v k. ú. obce požiadavky na ÚPD, avšak požaduje nezasahovať do vojenských objektov a rešpektovať ich ochranné pásma. Ochrana pred povodňami je riešená zástavbou mimo inundovaného územia, resp. za systémom ochranných hrádzi južne a severne od Slanej. 3.13 Prieskumné územia a chránené ložiská Na východnom okraji obce je vymedzený dobývací priestor č. 20/ e výhradného ložiska vápenca.

30 3.14 Ochrana prírody a krajiny V riešenom území sa v súčasnej dobe nachádzajú plochy alebo objekty, chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“). Národná prírodná rezervácia Pod Strážnym hrebeňom bola vyhlásená v roku 1966 ako štátna prírodná rezervácia o výmere 96,67 ha a predstavuje mimoriadne zachovalé spoločenstvá drieňových dúbrav. Národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť bola vyhlásená v roku 1986 ako chránený prírodný výtvor. Radí sa medzi najhlbšie priepasti a svojou bohatou rozmanitou sekundárnou výzdobou, vývojovým sledom a jedinečnosťou patri medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Je dokladom krasových procesov viazaných na výrazné tektonické línie v ladinských vápencoch. Národná prírodná pamiatka Zvonivá jama bola vyhlásená v roku 1996 ako bodový objekt bez ochranného pásma. Patrí rovnako k najvýznamnejším a najznámejším jaskyniam Slovenského krasu. Rozsiahly podzemný puklinový dóm, vstupná priepasť, cenné sintrové útvary a celkový charakter jaskyne tvoria významný krasový geomorfologický útvar. Obe jaskyne sú spolu s ďalšími zahrnuté do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO v rámci lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelegského krasu (Berlín, 1995). Okrem týchto jaskýň sa na území katastra nachádza množstvo ďalších nevyhlásených prírodných pamiatok – priepastí a jaskýň, ktoré sú chránené v zmysle zákona. Veľká časť katastra leží na území Národného parku Slovenský kras, vyhláseného nariadením vlády SR z 13. 2. 2002. Časť územia katastra sa nachádza v navrhovanom chránenom vtáčom území SKCHVU027 Slovenský kras, schválenom uznesením vlády SR č. 636 z 9. júla 2003. Do územia zasahujú územia európskeho významu SKUEV0343 Plešivské stráne, SKUEV0346 Pod Strážnym hrebeňom, SKUEV0353 Plešivská planina a SKUEV0398 Slaná. Zákon NR SR č.24/2006, Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ( EIA ) stanovuje, že v chránených územiach podliehajú posudzovaniu nasledovné činnosti: - výstavba športových, rekreačných a turistických ubytovacích zariadení vrátane kempingov a iných objektov, hotelové komplexy a súvisiace zariadenia, - zjazdové a bežecké trate, lyžiarske vleky, skokanské mostíky, lanovky a ostatné zariadenia pri posudzovaní akejkoľvek činnosti podľa tohto zákona, - v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa má činnosť vykonávať v území chránenom podľa zákona, alebo v značne zaťaženom území, môže MŽP SR určiť, že posudzovaniu podlieha aj zámer na činnosť alebo jej zmenu neuvedenú v §2a4 zákona. V CHVÚ sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv predmet jeho ochrany, zoznam týchto činností ustanoví MŽP SR všeobecne záväzným predpisom.

V území sa nachádzajú lokality s výskytom viacerých druhov rastlín, chránených v zmysle zákona a vyhlášky. Tieto druhy sa vyskytujú sústredene v niektorých biotopoch a roztrúsene v celej severnej časti katastra. U živočíchov je situácia trocha odlišná, nakoľko ich sústredený výskyt nie je viazaný len na prirodzené, nenarušené biotopy. Vymenovanie všetkých druhov však presahuje rozsah tohto posudzovania. Známe a zistené lokálne i hromadné výskyty či migračné trasy jednotlivých druhov boli brané pre potreby tohto hodnotenia do úvahy. V oblasti Plešivskej planiny sú zaznamenané výskyty viacerých paleontologických nálezov, ako brachiopódy, konodonty, hubky a riasy, výskyt chránených nerastov a skamenelín v území nie je známy. Tieto územia boli do ÚPD premietnuté a vyčlenené ďalšie ekologicky významné segmenty a genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy: 1. Prieloh. Okrajové časti porastov na západnom okraji Koniarskej planiny predstavujú mozaiku trávnych a krovinových formácií prevažne xerotermného charakteru, lokálne intenzifikovaných, zväčša však vplyvom absencie obhospodarovania v rôznych stádiách sukcesie. 2. Horné. Úzky pruh obhospodarovaných hodnotných trávnych porastov medzi lesnými porastami a oráčinami na východnom úpätí Koniarskej planiny, lokálne v kombinácii s krovinovými spoločenstvami. 3. Štítnik. Upravený vodný tok s umelo založenými brehovými porastami s lokálnymi mokraďnými spoločenstvami v príbrežnej zóne a pomerne veľkým význam najmä pre živočíchy. Pomerne hodnotné živné a mokraďné spoločenstvá sú aj v mieste napojenia umelého náhonu pre bývalý hámor. 4. Malá plocha pomerne hodnotných prevažne xerotermných spoločenstiev na západnom úpätí Plešivskej planiny. 5. Slaná. Kanalizovaný tok má lokálne dobre vyvinuté brehové porasty, najmä nad obcou sú lokálne vyvinuté druhotné mokraďné spoločenstvá v príbrežnej zóne.

31 6. Malý les. Rozsiahla stráň juhovýchodne od obce s komplexom intenzívnych i extenzívnych pasienkov a krovinových a drevinových spoločenstiev na plochách úžľabín, starých úvozov, strží a strmších svahoch s absenciou obhospodarovania. 7. Hradisko. Komplex dubových a hrabovo-dubových lesných porastov s vtrúsenou čerešňou vtáčou, lipou malolistou, javorom mliečnym a ďalšími drevinami, lokálne charakteru sutinového lesa, v podraste s dobre vyvinutými prirodzenými spoločenstvami a hodnotných pasienkových spoločenstiev xerotermného charakteru, lokálne zarastajúcich sukcesnými štádiami krovinových spoločenstiev. 8. Komplex intenzívnych i extenzívnych pasienkov a krovinových a drevinových formácií na krajinárskych líniách a zanedbaných plochách. Krajinno – ekologické opatrenia Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity je potrebné vytvárať v nestabilnej časti katastra podmienky pre rozčlenenie krajiny postupnou výsadbou zelene okolo poľných ciest, potokov, na hraniciach jednotlivých blokov, zabezpečiť zatrávnenie ohrozených plôch oráčin, tvorbu zasakovacích trávnych pásov a ochranných trávnych pásov okolo vodných tokov, najmä regulovaných. Doporučujeme ponechať zamokrené územia v zamokrené územia v nive Štítnika a čiastočne aj Slanej prirodzenému vývoju, čím by sa zabezpečila aspoň čiastočná obnova hodnôt, ktoré boli v území pred rekultiváciami, najmä pre rozmnožovanie obojživelníkov. Regulované toky v tejto oblasti aspoň čiastočne revitalizovať (prehrádzky v toku, rozširovanie jestvujúcich druhotných zamokrených plôch). V nive Slanej ďalej doporučujeme prikročiť k postupnej dosadbe brehových porastov prirodzenými drevinami a postupnému odstraňovaniu nepôvodných topoľových porastov pri zachovaní doterajších užitočných funkcií týchto alejových výsadieb. Prirodzené pasienky je potrebné udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. Pre územie doporučujeme spracovať agroenvironmentálny plán a zabezpečiť jeho dodržiavanie. V oblasti lesného hospodárstva a využívania plôch drevín charakteru lesných porastov nie sú potrebné osobitné opatrenia. V oblasti ochrany prírody je potrebné dodržiavať zákonné opatrenia a obmedzenia, platné na území s tretím a piatym stupňom ochrany. V oblasti medzi jednotlivými krasovými planinami je potrebné vytvárať podmienky pre možné prepojenia bioty, čo konštatuje aj RÚSES. Je potrebné zabezpečiť spracovanie, schválenie a realizáciu plánu starostlivosti o NP, ako aj zonáciu jeho územia. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci je potrebné spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Osobitnú pozornosť treba venovať zakladaniu a údržbe zelene v okrajových častiach obce, na styku s PD a priemyselnou zónou. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. Záver Spracovaný krajinnoekologický plán naznačuje možné smery vývoja hospodárenia v krajine katastrálneho územia obce Plešivec, pri ich prípadnej realizácii je však potrebné pre každý typ opatrenia spracovať podrobnejšie pokyny, spôsob realizácie a očakávané výsledky. Posudzované územie je osobité aj svojim postavením v okrajovej časti Národného parku Slovenský kras, pričom ale zaberá rozsiahle plochy jeho hlavného prírodného fenoménu, čo zdôrazňuje potrebu skvalitňovania štruktúr poľnohospodárskej krajiny v jeho zázemí, aby sa znižoval rozdiel medzi prírodnými hodnotami NP a jeho zázemia. Tieto opatrenia zároveň môžu prispieť k znižovaniu tlaku na prírodné prostredie Slovenského krasu a zlepšovanie postavenia obce, využívania jej zdrojov, ľudského, technického a materiálneho potenciálu. 3.15 Starostlivosť o životné prostredie Na kvalitu životného prostredia v obci pôsobia interné ale i externé zdroje znehodnocovania ovzdušia, pôdy, podzemných a povrchových vôd, ale aj nadmerným hlukom a vibráciami. Znečistenie ovzdušia nepresahuje rámec NPK. Trend znečistenia má klesajúci priebeh. Hlavnými zdrojom pachu a biologickej kontaminácie ovzdušia je hospodársky dvor – PD Plešivec, resp. maštale a močovkové hospodárstvo v ňom. PHO nie je stanovené. Pre potreby ÚPD je vymedzené v rozsahu 300 m od zdrojov a zasahuje aj do obytnej zóny. Navrhujeme jeho redukciu na 100 m a to výsadbou izolačnej zelene a reprofiláciou výroby na hygienicky bezvadnú. Južne od obce je sústava odkalísk, ako pozostatok bývalej celulózky v Gemerskej Hôrke, ktorú navrhujeme na likvidáciu a rekultiváciu. Vhodným využitím priestoru môže byť sklad.

32 Zdevastované pôdy sú v okolí železničného depa, opravovní ŽSR a priestor severne od železnice. Živelná skládka odpadu je pri ihrisku. Uvedené priestory navrhujeme na rekultiváciu. Zdrojom hluku a vibrácií je tranzitná autodoprava vedená cez obec. Mimoriadne zaťažený priestor je na ul. Štítnickej a okolie cesty I/50. Nadmerným hlukom je zaťažených cca 20% populácie. Dopravné a ekologické problémy sú riešené vedením rýchlostnej cesty R2 mimo obec a perspektívnym vedením cesty II/ 578 z Ardova na JZ, teda mimo Plešivca, čím by došlo k odľahčeniu od nákladnej a tranzitnej dopravy v obci. Zdrojom hluku je aj železničná doprava, ktorá zaťažuje rómsku osadu nad ihriskom a nové RD pri trati. V dotyku s obytnou zónou navrhujeme realizáciu akustických bariér. Slaná a Štítnik sú v ukazovateľoch kyslého režimu zaradené do II. resp. III. triedy a v ostatných ukazovateľoch do II. - V. triedy. Stupeň znečistenia je vysoký – IV. stupeň. Zdrojom je poľnohospodárska činnosť a splašky z domácnosti nakoľko obce nemajú vybudované ČOV. Navrhujeme celoobecnú splaškovú kanalizáciu s ČOV južne pod obcou. Podľa VÚPaOP reg. prac. B. Bystrica je pôda zaradená do kat. A-B, t. j. rizikové pôdy - obsah rizik. látok je nad hornou hranicou prirodzeného pozadia. Odpadové hospodárstvo obce sa realizuje na princípoch POH okresu Rožňava a je premietnuté do vlastného POH. Obec nemala a ani nemá vo svojom k. ú. povolenú vlastnú skládku odpadu. Odvoz, zneškodňovanie a uloženie domového odpadu zabezpečuje VPS Štítnik nádobami KUKA 1x za 2 týždne na skládku v Štítniku – Hlinište s celkovou kapacitou 104 000m3 a dobou prevádzkovania do roku 2009.. Triedenie KO sa neprevádza, ako aj odber nebezpečného odpadu. Produkcia odpadu podľa POH bola v roku 2000 nasledovná: domový odpad – 389t, odpad podobný domovému – 125t, odpad zo septikov a žúmp – 315t, objemný odpad z domácnosti 148t, uličné smeti – 80t, odpad zo zelene – 55t, ostatné – 135t, zvláštne – 977t, spolu – 1112t/ rok. Tendencia produkcie je stúpajúca. Navrhujeme zvýšenie separácie zberu, jeho materiálové a energetické zhodnotenie. Obec pripravovala regionálnu skládku 3. stavebnej triedy na bývalých odkaliskách – v súčasnosti je neaktuálna. Účelom odpadového hospodárstva do roku 2020 bude predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich tvorby. Ak už ale odpady vzniknú, bude ich predovšetkým treba zhodnotiť materiálovo alebo energeticky a len, keď sa to nedá, zabezpečiť ich vhodné zneškodnenie. Nakladanie s KO sa bude riadiť VZN obce. Najneskoršie do roku 2010 je potrebné podľa zák. 223/ 2001 Zz. o odpadoch zabezpečiť úplný separovaný zber zložiek KO a ich zhodnotenie. Teoretická produkcia KO, do ktorej je zahrnutý odpad zo zariadení občianskeho vybavenia, cestovného ruchu, turizmu a zotavenia sa predpokladá na úrovni 600 t/ rok. V obci sa navrhuje v rámci priemyselnej zóny zberňa, triedenie a zhodnocovanie surovín. Odpady vznikajúce výkonom predmetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. V súčasnosti takéto odpady vznikajú v stredne veľkých prevádzkach, kde je žiadúce využívať najlepšie na trhu dostupné technológie šetriace prírodné zdroje a zhodnocujúce vlastný odpad, ale aj odpad zo širšieho okolia. Dôležité je zavádzať technológie predchádzajúce vzniku odpadu, resp. obmedziť ich tvorbu. Zariadenia pre podnikanie vo vlastných účel. stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie. Pre udržanie biodiverzity, vitality a estetiky k. ú. je navrhovaná kostra ekologickej stability zahŕňajúca miestne, regionálne a nadregionálne ekosystémy. Navrhujeme extenzívne poľnohospod. využitie stráni Plešivec. a Koniarskej planiny (kosenie a pasenie na TTP) z dôvodu zachovania krajinného rázu. 3.16 Verejné dopravné vybavenie 3.16.1 Doprava a dopravné zariadenia Zastavaným územím obce Plešivec paralelne s vodným tokom Slaná vedie trasa silne dopravne zaťaženej cesty I/50, ktorá v komunikačnom systéme cestnej dopravy SR je medzinárodnou dopravnou trasou E 571 so smerom Bratislava - Nitra - Zvolen - Lučenec -Rožňava - Košice. Celoštátny nadregionálny význam tejto komunikácie už v súčasnosti vyžaduje zabezpečiť rýchle a kapacitné prepojenie dvoch hlavných centier Bratislava - Košice. Rýchlostná cesta R2 je podľa ÚPN VÚC Košický kraj zmeny a doplnky 2004 navrhovaná v základnej kategórii R-22,5/100. Pre obstarávateľa a investora rýchlostnej cesty R2, ktorou je Národná diaľničná spoločnosť, a.s. bola spracovaná v nov. 2004 „Východisková environmentálna štúdia R2 Tornaľa – Košické Olšany“. Podľa § 20 ods.4 zákona NR SR č. 127/1994 Z.z.

33 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola štúdia Ministerstvom ŽP SR posudzovaná a bolo vydané záverečné stanovisko. V úseku Bohúňovo – Plešivec – Slavec je odporučený variant na realizáciu R2 južne od trasy cesty I/50 s tunelom pri Plešivci a mimoúrovňovými križovatkami južne od Plešivca a severne pri meste Rožňava. Po realizácii R2 bude dnešná cesta I/50 plniť funkciu súbežnej cesty pre vozidlá s menšou rýchlosťou ako 50 km/h a v prípade havárie na rýchlostnej ceste bude na I/50 odklonená doprava. Pre Plešivec je odporúčaná poloha vedenia trasy R2 výhodná, nakoľko dochádza ku odkloneniu tranzitnej dopravy mimo Plešivec, pretože I/50 v maximálnej miere zaťažuje životné prostredie mesta. Problematika riešenia bezkolízneho dopravného napojenia jednotlivých druhov dopráv - automobilovej, nákladovej, železničnej a vážneho pešieho ťahu v sever - juh v trase dnešnej cesty I/50 je náročné, nakoľko zastavané územie Plešivca je trasou cesty I/50 rozdelené na dve zastavané časti, ktoré sú cestami II/587 a III/050250 napojené v jednom dopravnom uzle úrovňovou križovatkou na cestu I/50. V križovaní sú zriadené samostatné ľavé odbočovacie pruhy a pravé zaraďovacie a pripojovacie pruhy. Toto úrovňové križovanie na ceste I/50 je jednou z bodových závad na dopravnej trase medzinárodného významu. V úseku zastavaného územia Plešivca sú na ceste I/50 dve úrovňové križovatky s pohybom peších, čo vytvára vážne dopravné závady na komunikácii medzinárodného charakteru. V súčasnosti cesta I/50 v zastavanom území Plešivca plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B-1 je vybudovaná kategórie MZ 14/60. Na túto nadradenú cestnú sieť sa v zastavanom území Plešivec úrovňovo napájajú tieto komunikácie základnej komunikačnej siete : - prieťah cesty II/587 so smerom Štítnik - Plešivec - Dlhá Ves - hraničný prechod Domica – Aggtelek. Cesta II/587 má nízke zaťaženie, avšak značné dopravné závady v prieťahu centrom Plešivca (úrovňové železničné priecestia). V súčasnosti je trasa tejto komunikácie napojená úrovňovou priesečnou križovatkou na cestu I/50 so smerom do centra mesta. V zastavanom území plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B-2, je vybudovaná kategórie MZ 8,5/60 s redukovanou šírkou vozovky 7,0 m s obojstrannými pešími chodníkmi. SSC - Investorský útvar Košice pripravuje preložku trasy tejto komunikácie okolo cintorína v novej trase, kategórie MZ 8,5/60. Celý úsek cesty II/587 Plešivec-Domica si vyžaduje homogenizáciu na kategóriu C-9,5/70, pre predpokladaný vzrast medzinárodného turizmu rekreačného charakteru v tomto priestore a plánovaným otvorením cestného hraničného priechodu aj pre medzinárodnú osobnú dopravu. Úsek cesty II/587 do smeru Plešivec - Štítnik úrovňovo križuje železničnú trať č. 160 Košice-Zvolen. Priecestie je zabezpečené závorami a svetelnou signalizáciou. Tento úsek komunikácie má nepostačujúcu šírku vozovky 5,0m , ktorú je potrebné vzhľadom na dopravnú záťaž prestavať na kategóriu min. C-7,5/50. Na základnú komunikačnú sieť riešeného územia sa napájajú komunikácie doplnkovej cestnej siete - cesta III/050150 so smerom Plešivec - Licince, ktorá sa v smere jazdy od Plešivca za úrovňovým priecestím so železničnou traťou napája stykovou križovatkou na cestu II/587. Komunikácia je vybudovaná kategórie C-6,5/50 - cesta III/050250 so smerom Plešivec- železničná stanica. Cesta III. triedy je úrovňovou priesečnou križovatkou napojená pri autobusovej stanici Plešivec na cestu I/50. Komunikácia má funkciu zbernej komunikácie B-2 a je vybudovaná kategórie MZ 8,5/40 s redukovanou šírkou vozovky na 6,0m. Pozdĺž komunikácie sú vybudované obojstranné pešie chodníky, s nebezpečným úrovňovým prechodom peších cez frekventovanú cestu I/50, čo je jednou zo závažných bodových závad na ceste I/50. Na cestách I.,II. tr., a na ceste III/050150 sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania z roku 2000. Výhľadové zaťaženie na komunikačnej sieti bolo napočítané pomocou výhľadových koeficientov nárastu jednotlivých druhov dopravy v skladbe dopravného prúdu pre cesty I., II., a III. triedy :

skutočné vozidlá / 24 hod sčítací úsek cesty rok vozidlá %nákl. aut. nákl. aut. osobné aut. motocykle spolu

I/50, 00520, smer 2000 1561 3519 20 5100 30,70%

34 sčítací úsek cesty rok skutočné vozidlá / 24 hod %nákl. aut. Plešivec - Rožňava výhľad 1998 6543 34 8577 23,40% 2020 2000 1361 2794 10 4165 32,70% I/50, 00510, smer výhľad Plešivec - Čoltovo 1742 5196 17 6955 25,10% 2020 2000 460 796 14 1270 36,20% II/587, 05050, smer výhľad Plešivec - Štítnik 616 1242 21 1879 32,80% 2020 2000 122 411 12 545 22,40% II/587, 05046, smer výhľad Plešivec - Ardovo 163 641 18 822 19,80% 2020

III/050150, 05070, 2000 403 778 12 1193 33,80% smer Plešivec - výhľad 407 840 13 1260 32,30% Licince 2020

Zo sčítania dopravy a výhľadového dopravného zaťaženia vyplýva, že silne dopravne zaťažená je cesta I/50, ktorá svojou trasou rozdeľuje zastavané územie Plešivca. Vzhľadom na dopravnú záťaž a situovanie zástavby je nevyhnutné podporiť realizáciu rýchlostnej cesty R2 južne od zastavaného územia Plešivca s tunelovým variantom v kategórii R 22,5/100. Rýchlostná cesta preberie záťaž tranzitnej dopravy, čo spôsobí pokles intenzity dopravy na ceste I/50 cca o 60%. 3.16.2 Železničná doprava Zastavané územie Plešivca je zo severnej strany tangované železničnou traťou č.160 Košice - Zvolen. Táto trať je neelektrifikovaná, je celoštátneho významu a spoluvytvára s traťou Košice - Žilina západo-východnú dopravnú os košického kraja. Je pripravovaná k zaradeniu do dohody AGTC. Na trati je potrebná v prvom rade jej elektrifikácia a dostavba druhej traťovej koľaje, čo presiahne návrhové obdobie. V rámci týchto úprav sa doporučuje peronizácia a modernizácia zabezpečovacieho zariadenia stanice Plešivec. Riešeným územím Plešivca sú vedené trasy regionálnych železničných tratí : - trať č. 165 so smerom Plešivec - Muráň - trať č. 166 so smerom Plešivec - Slavošovce Prevádzkovanie týchto tratí s rozhodujúcim podielom osobnej dopravy, resp ich modernizácia je závislá od systémového riešenia prístupu ŽSR, štátu a regionálnych inštitúcií. Podľa ÚPN VÚC Košického kraja je rozpracovaná štúdia vysokorýchlostných tratí v SR (VRT), v smere západ-východ a je potrebné výhľadovo sledovať južný koridor VRT v trase Bratislava-Zvolen-(Plešivec)-Košice-št.hranica s Ukrajinou. Trasa VRT tanguje riešené územie južne od trasy cesty I/50 a je ponechávaná územná rezerva pre túto dvojkoľajnú elektrifikovanú trať vedúcu na samostatnom telese s navrhovanými parametrami pre rýchlosť 270 km/h. V oblasti Plešivca sa predpokladá zapojenie železničnej trate Košice - Zvolen na VRT, pre umožnenie prechodu všetkých rýchlikov medzi existujúcou traťou a VRT - v zmysle ÚPN VÚC Košického kraja zmeny a doplnky 2004. 3.16.3 Návrh cestnej dopravy l. Základná a doplnková komunikačná sieť Návrh dopravy na základnej a doplnkovej komunikačnej sieti konceptu ÚP riešeného územia obce Plešivec je v súlade so zásadami vyplývajúcimi z koncepcie ÚPN VÚC Košický kraj zmeny a doplnky 2004: - ponechanie územnej rezervy pre realizáciu stavby rýchlostnej cesty R2 kategórie R-22,5/100, podľa spracovanej východiskovej environmentálnej štúdie R2 Tornaľa – Košické Olšany a v zmysle záverečného stanoviska EIA vydaného MŽP SR, kde odporučeným variantom je vedenie trasy R2 južne od Plešivca s tunelovým variantom a mimoúrovňovou križovatkou Plešivec

35 - ukončenie cesty II/587 v úseku Plešivec-Domica na kategóriu C-9,5/70, s preložením trasy vedúcej okolo cintorína do novej polohy – podľa spracovanej PD SSC. Perspektívne navrhujeme novú trasu – viď grafická príloha širších vzťahov, ktorej výhodou je odklonenie tranzitnej a nákladovej dopravy mimo zastavané územie Plešivca, nakoľko najviac postihnutým územím dopravou na ceste II/587 je tesne obostavaný priestor v úseku od kostola po križovatku pri Slanej - na trase cesty II/587 v smere Plešivec-Štítnik je navrhovaná výstavba nového mostného objektu cez vodný tok Slaná, nadjazdu nad železničnými traťami s napojením sa mimoúrovňovou križovatkou na existujúce trasy II/587 a III/050150-smer Licince-Gemerská Hôrka. 2. Ostatné miestne a obslužné komunikácie Centrom mesta Plešivec je vedená obslužná komunikácia funkčnej triedy C-1, ktorá je vo dvoch bodoch úrovňovo napojená na cestu I/50. Južne v smere na Bohúňovo a severne tvorí s cestou III/050250 so smerom na žel.stanicu dopravný uzol s vybudovanými samostatnými ľavými odbočovacími pruhmi a pravými zaraďovacími a pripojovacími pruhmi. Táto komunikácia je vybudovaná so šírkou vozovky 8,0m s odvodňovacími rigolmi a obojstrannými pešími chodníkmi. Ostatná sieť miestnych obslužných a prístupových komunikácií je nepravidelne rozvinutá, je vybudovaná so nepostačujúcou šírkou vozovky od 4,0 do 5,0m. V niektorých úsekoch starej zástavby sú úzke komunikácie tesne obostavané a sú dopravným značením zjednosmernené. Systémom jednosmerných komunikácií je na nadradenú cestnú sieť napojená lokalita hromadnej bytovej zástavby nachádzajúcej sa západne od centra mesta. Návrh na úseku miestnych komunikácií: - prestavať existujúce komunikácie na kategóriu MO 6,5/40. V zmysle STN 73 6110 ide o dvojpruhové miestne komunikácie v stiesnených podmienkach, so šírkou jazdných pruhov 2x2,75m a 2x05m bezpečnostným pruhom. Pozdĺž komunikácií navrhujeme realizovať min. jednostranný chodník pre peších šírky 1,5m - v mnohých prípadoch je uličný priestor dostatočných parametrov pre možnosť realizácie tohto zámeru (IBV pri Slanej, hromadná bytová výstavba západne od centra mesta) - v nových lokalitách bývania navrhujeme obslužné komunikácie v kategórii MO 7,5/40 so šírkou vozovky 6,5m a obojstrannými chodníkmi pre peších min. šírky 1,5m, v zmysle STN 73 6110. Požadovaná šírka uličného priestoru je min. 12,0m so zabezpečením rozhľadových pásem v križovatkách. 3. Parkovacie a odstavné plochy Parkovacie a odstavné plochy v meste Plešivec boli vybudované pre potreby občianskej vybavenosti a služieb na sústredenej parkovacej ploche na námestí mesta pri kostole a pozdĺž miestnej komunikácie o kapacite 30 státí. Iné parkovacie státia pre potreby občianskej vybavenosti, ktorých parametre sú v súlade s STN 73 6056 nie sú v meste vybudované. Na tento účel sa využívajú miestne komunikácie. Parkovanie a garážovanie pre bytové domy pri Slanej si riešia obyvatelia individuálne výstavbou garážových boxov murovanej, drevenej, alebo plechovej konštrukcie, čo pôsobí neesteticky. Pre 16 b.j. je zrealizovaných 16 garážových boxov. V lokalite bytovej zástavby v centre mesta je pre potreby 144 b.j. vybudovaná garážová lokalita o kapacite 63 garážových boxov a vo voľných prelukách medzi bytovými domami sú dostavané rady garáží o celkovom počte 24 boxov. Vybudované sú na tomto území aj verejné parkovacie plochy o kapacite 50 státí. Z nedostatku parkovísk sú využívané na pozdĺžne parkovanie prístupové komunikácie. V ÚPN navrhujeme dostavbu parkovacích plôch pre túto lokalitu s 144 b.j. na celkovú kapacitu vrátane existujúcich parkovísk na 113 státí. S garážovými boxami je kapacita potrieb statickej dopravy pokrytá. Návrh parkovacích a odstavných plôch v zmysle ukazovateľov STN 73 6110, pre stupeň automobilizácie 1:3,5. Pre potreby garážových státí pre bytovú výstavbu navrhujeme realizovať prestavbu provizórnych stavieb na stavby murovaných garáží s kapacitou pre každú b.j. jeden garážový box. Pre vhodnosť umiestnenia týchto stavieb je potrebné spracovanie komplexného vyriešenia jednotlivých vnútroblokových priestorov (garážovanie, komunikácie, plochy zelene a oddychu..) Pri návrhu nových podnikateľských aktivít, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov je potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 na vlastnom pozemku. Takto sa zabráni parkovaniu vozidiel na verejných komunikáciách. 4. Osobná hromadná doprava Mesto Plešivec je na sieť osobnej hromadnej dopravy SAD napojené 10 diaľkovými a 9

36 prímestskými linkami SAD. Všetky spoje týchto liniek prechádzajú cez autobusovú stanicu Plešivec. Autobusová stanica je v priamom dotyku na cestu I/50, dopravne je sprístupnená z križovatky I/50 s cestou III/050250 na žel stanicu a miestnou komunikáciou so smerom k námestiu mesta. Osobná preprava medzi železničnou a autobusovou stanicou je zabezpečovaná dvoma linkami. Do smeru Ardovo sú vedené 4 linky, z toho dve zachádzajú do Dlhej Vsi, Domica. Vzhľadom na predpokladaný vzrast medzinárodného turizmu bude potrebné posilniť zabezpečenie osobnej prepravy do smeru Plešivec (železničná stanica-autobusová stanica)- Domica-štátna hranica SR/MR a zlepšiť kultúru cestovania. Autobusová stanica v súčasnosti má 7 nástupíšť s plechovými prístreškami v zlom technickom stave a bez poskytovania akýchkoľvek služieb pre cestujúcich. V riešenom území sú zriadené tieto zastávky SAD : Plešivec Hámor, OPP, námestie, autobusová stanica, železničná stanica. Všetky autobusové zastávky navrhujeme vybaviť samostatnými zastavovacími pruhmi a prístreškami pre cestujúcich pre zlepšenie kultúry cestovania. 5. Zariadenia služieb motoristom V súčasnosti sa na námestí mesta Plešivec nachádza čerpacia stanica pohonných hmôt, ktorá je navrhovaná na zrušenie. V návrhu sú ponúkané dve alternatívy vhodného lokalizovania ČS PHM v náväznosti na trasu cesty I/50. Dopravné napojenia lokalít na nadradenú komunikačnú sieť je potrebné navrhovať v zmysle platných ukazovateľov STN. Ostatné poskytované služby motoristom je potrebné umiestňovať podľa potreby na ponukových plochách mimo obytných území. 6. Cestný hraničný priechod Podľa schválenej Koncepcie rozvoja dopravy a hraničných priechodov (Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác-marec 1993) z hľadiska územno-dopravnej funkcie je cestný hraničný priechod Domica-Aggtelek zaradený do cestných priechodov pre malý pohraničný styk s MR. Priechod si vyžaduje dostavbu hraničného vybavenia a rekonštrukciu cesty II/587 Plešivec-Domica- štátna hranica SR/MR, v r.2003 sa otvára priechod príležitostne v letnej turistickej sezóne. 7. Ochranné pásma a hluk od automobilovej a železničnej dopravy Základné cestné ochranné pásmo pre rýchlostné komunikácie je 100 m , pre cesty I. triedy 50 m, pre cesty II. triedy 25 m a pre cesty III. triedy 20 m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Ochranné pásmo železnice je 60 m od osi koľaje. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku bola výhľadová intenzita dopravy na rok 2015, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety komunikácie. Výpočet hluku bol prevedený podľa "Metodických pokynov SK-VTIR" z roku 1984, v miere podrobnosti pre ÚPN-Z. Výpočet predstavuje hladinu hluku bez redukcií možných odrazov, pevných prekážok a pod.

Výpočet izofón ekvivalentnej hladiny hluku - očakávaný stav v roku 2020 Sčítací úsek, n podiel Faktory Veličina Zákl. hlad. hlad.dB (m) číslo úseku sk.v/h NA % F3 = 1,0 X Laeq (dBA) 65dB 60dB I/50, 00520, F1=2,4 498 23% 1363 71,3 36 102 Plešivec-Rožňava F2=1,14 I/50, 00510, F1=2,55 405 25% 1177 70 31 90 Plešivec-Čoltovo F2=1,14 I/50, Plešivec F1=204 546 23 % 1493 71,7 39 110 9400 voz/24 F2=1,14 II/587, 0505027, F1=2,26 110 21 % 323,65dB, 7,5 - Plešivec-Štítnik F2=1,3 II/587, 05046, F1=2,19 48 20 % 137 61,4 - 11 Plešivec-Ardovo F2=1,3 III/050150, 05070, 73 32 % F1=3,06 254 64 - 21 Plešivec-Licince

3.17 Verejné technické vybavenie 3.17.1 Zásobovanie pitnou vodou Súčasný stav Plešivec je súčasťou Rožňavského skupinového vodovodu. Sídlo v súčasnosti má vodovodnou

37 sieťou pokrytú takmer celú obec, z toho vyplýva, že veľká väčšina nehnuteľností je napojená na verejnú vodovodnú sieť. Vodovod bol uvedený do prevádzky v roku 1974 a jeho účelom je zabezpečiť plynulé zásobovanie obce Plešivec pitnou vodou. V roku 2001 bolo 2167, t.j. 89,5 % obyvateľov napojených na verejnú sieť. V súčasnej dobe je obec zásobovaná z nasledovných zdrojov : - z prameňa Pistrang - projektovaná kapacita 9,6 l/s, odoberané množstvo 11,08 l/s ; - vrt SL - 22 Plešivec- projektovaná kapacita 14,0 l/s, odoberané množstvo 1,03 l/s ; - vrt Pašková - projektovaná kapacita 8,0 l/s, odoberané množstvo 0,0 l/s ; Na zabezpečenie ochrany vodného zdroja č. 2 je zriadené PHO 1.stupňa – oplotené (100 000 m2). Okolo tohto ochranného pásma je vyhlásené PHO 2 stupňa ( 540 000 m2 ), ktoré zabezpečí ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Je určené predovšetkým na ochranu pred mikrobiálnym znečistením, znečistením toxickými látkami, látkami ovplyvňujúcimi senzorické vlastnosti vody a látkami inak škodlivými. V súčasnosti sa prehodnocuje rozsah PHO 1°( cca 20x20m pre každú studňu) a PHO 2°. Definitívny rozsah a podmienky hospodárenia v nich určí ŠVS rozhodnutím. Podľa údajov VVaK, OZ Revúca, v predchádzajúcom sledovanom období ( rok 2001 ), bola nasledovná štruktúra odberu:

Voda vyrobená : 293 247 m3/rok 33 473 m3/hod Voda fakturovaná : 125 342 m3/rok 14 306 m3/hod Z toho: - obyvateľstvo 69 851 m3/rok 7 970 m3/hod - ostatní 55 491 m3/rok 6 336 m3/hod Voda nefakturovaná : 167 905 m3/rok 19 167 m3/hod Straty v sieti : 163 550 m3/rok 18 670 m3/hod

Súčasná kapacita zdrojov pitnej vody postačuje aj pre výhľadové obdobie do roku 2020. V budúcnosti je nevyhnutné uvažovať s výmenou oceľového výtlačného potrubia od vrtu SL – 22 a taktiež s rekonštrukciou a výmenou rozvodnej siete v obci Plešivec. Na uvedenom vodovode je vysoká poruchovosť následkom netesností potrubia a korózie, čo prispieva k vysokým stratám v trubnej sieti.

Zásobovanie z vodných zdrojov: Z týchto vodných zdrojov je prostredníctvom čerpacej stanice „Plešivec“ voda dopravovaná do vodojemu v Plešivci - 650 m3, ktorý je umiestnený východne od spotrebiska s kótou dna 271 m n. m., s max. hladinou 276,0 m n. m. Tento vodojem gravitačne zásobuje vodou Plešivec, ale taktiež vytvára hydrodynamický tlak pre transport vody do čerpacej stanice Slavec. Prebytočné množstvá vody zo zdrojov pri Plešivci sa dopravujú do čerpacej stanice v Slavci a prostredníctvom nej do Rožňavy. Potreba vody pre určitú časť obyvateľstva ktoré z rôznych dôvodov nie je napojená na obecný vodovod, je zabezpečovaná z vlastných vodných zdrojov – studní a verejnej studne. Vo väčšine vodných zdrojov – studní voda podľa rozborov hygienickým normám nevyhovuje.

Zdroje pitnej vody: typ vodného Výdatnosť l/s PHO (ha) P.č Lokalita Názov zdroja zdroja využ. pozn. proj min max 1“ 2“ 3“ prameň 11,0 Plešivec 9,6 prameň 10 54 Pistrang 8 Plešivec vrt SL - 22 14,0 1,03 vrt 10 54 Pašková vrt Pašková 8,0 0,0 vrt

Objekty zásobovacieho systému: Čerpacia P.č Úpravňa vody Vodojem Vyrovnávacia nádrž stanica Kapac. Počet Obsah Krytie Kapacita 3 Počet ks 3 Počet ks Počet ks Obsah m l/s ks m % Qm l/s

38 - - 1 650 100 4 - -

Bilancia Zdrojov a potrieb pitnej vody – stav: Počet Celková Názov Počet P.č Lokalita zásobovaných potreba Bilancia Poznámka vodovodu obyvateľov obyvateľov l/s Rožňavský Kapacita cca skupinový Plešivec 1160 2167 31,6 zdrojov 15,0 vodovod postačuje

Návrh riešenia Zásobovanie pitnou vodou obce Plešivec ponechávame aj pre návrhové obdobie k roku 2015 s podmienkou rozšírenia jestvujúcej vodovodnej siete v zmysle urbanistickej koncepcie. Jestvujúci vodovodný systém – obecný vodovod zabezpečí dodávku pitnej vody pre všetkých obyvateľov obce. Na systém zásobovania pitnou vodou bude napojená väčšina nehnuteľnosti v obci včítane občianskej vybavenosti a iných odberateľov. Rozvodnú sieť (navrhovanú) odporúčame podľa možností uložiť pozdĺž jestvujúcich komunikácií prevažne v súbehu s inými sieťami. Sieť je kombinovaná - zaokruhovaná a vetvená s možnosťou zaokruhovania pri ďalšom rozvoji obce. Navrhujeme v obci vybudovať sieť vonkajších požiarnych hydrantov v zmysle STN 73 08 73 každých 120 m, a to aj v novonavrhovaných lokalitách. Potreba vody do roku 2020: 1.Obyvateľstvo: Výhľadová potreba vody je stanovená v zmysle „ Úprav Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 477/99-810 „ z 29. februára 2000 na výpočet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov. Podľa demografických údajov získaných na základe prieskumu a podľa údajov Obecného úradu bola určená celková potreba vody pre návrhové obdobie. Potreba vody pre bytový fond : max. počet obyvateľov 2850 A. špecifická potreba pitnej vody - 145 l/os/deň, (uvažuje sa pre byty ústredne vykurované s ústrednou prípravou teplej vody a vaňovým kúpeľom - 70 % bytového fondu) B. špecifická potreba pitnej vody - 135 l/os/deň, (uvažuje sa pre byty s lokálnym ohrevom teplej vody a vaňovým kúpeľom - 20 % bytového fondu) C. špecifická potreba pitnej vody - 100 l/os/deň, (ostatné byty pripojené na vodovod so sprchovacím kútom - 10 % bytového fondu) Qp = (2850 x 145) x 0,7 + (2850 x 135) x 0,2 + (2850 x 100) x 0,1 3 Qp = 289 275 l/d + 76 950 l/d + 28 500 l/d = 394 725 l/d = 394,73 m /d = 4,57 l/s. 2.Občianska a technická vybavenosť: špecifická potreba pitnej vody - 25 l/o/deň pre obce s počtom obyvateľov do 5 000 3 Qp = 2850 x 25 l/d = 71 250 l/d = 71,3 m /d Qp = 0,82 l/s 3.Iní odberatelia ( výroba, živnosti, remeselné služby ) predpokladaný odber: 3 Qp = 17 500 l/d = 17,5 m /d = 0,20 l/s 4.Celková potreba vody: 3 3 Qp = 483 475 l/d = 483,48 m /d = 20,14 m /h = 5,60 l/s 3 Qm = Qp x kd = 5,60 x 1,6 = 8,96 l/s = 774 144 l/d = 774,14 m /d 3 Qh = Qm x kh = 8,96 x 1,8 = 16,13 l/s = 1 393 459 l/d = 1 393,46 m /d kde: Qp = celková priemerná denná potreba vody Qm = maximálna denná potreba vody Qh = maximálna hodinová potreba vody

Výpočet stálej zásoby vody pre požiarne účely: Predpokladaná doba trvania požiaru sú 3 hod, celková potreba požiarnej vody pri bytovej výstavbe do 3.NP je 6,7 l/s.

39 5. Potrebná zásoba požiarnej vody je: V = 6,72 l/s x 3 x 3600 = 72 360 l = 72,36 m3 Odpočet z objemu – prítok vody za 3 hod. pri predpokladanom výkone čerpadiel 3,0 l/s. ( 3600 x 3 x 3,0 ) = 32 400 l = 32,4 m3 3 Vpož = 72,36 – 32,4 = 39,96 m Doba plnenia vodojemu pri predpokladanom prítoku 3,0 l/s. Doba = 39 960 : ( 3600 x 3,0 ) = 3,7 hod. = 3 h 42 min = menšie než 36 h - STN 73 08 73

Výpočet potrebnej akumulácie: V zmysle platných noriem odporúčaná veľkosť vodojemu sa pohybuje v rozmedzí 60 až 100 % z Qm. 3 Qm = 5,60 l/s = 774,14 m /d V = 774,14 x 0,6 = 464,48 m3/d

Zásobovanie sídla so zástavbou na základe urbanistického riešenia bude jestvujúcim a navrhovaným vodovodom v jednom tlakovom pásme. V prípade ďalšieho urbanistického rozvoja obce mimo nadmorské výšky súčasného rozvodu je nutné navrhnúť samostatné tlakové pásmo. Ako už bolo uvedené na akumuláciu vody v súčasnosti slúži vodojem v Plešivci - 650 m3. Súčasná kapacita vodojemu presahuje normou odporúčané minimum 60 % Qm , t.j. predpokladaných 471,95 m3. Akumulácia pre návrhový i výhľadový stav predstavuje viac než požadovaných min. 60 % z Qm. Zdržanie vody vo VDJ bude menej než 24 hodín. Prívod vody z VDJ a rozvod po spotrebisku je realizovaný vodovodnou sieťou PVC DN 80 – 100. Po technickej aj objemovej stránke navrhované riešenie bude vyhovujúce aj výhľadovo ako zásobáreň pitnej vody. 3.17.2. Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd Súčasný stav V obci Plešivec je vybudovaná kanalizačná sieť v celkovej dĺžke 4 266 m, ktorá ma štyri výpuste do rieky Slaná a jednu vypusť do Štítnického potoka. Kanalizácia je v prevážnej časti (2 568m) dažďová a pozostáva zo štyroch vetiev. Prvá vetva dažďovej kanalizácie profilov DN 500 až 1000 mm je vybudovaná po ul. Želežničná 1. Druhá vetva je osadená v ulici Pokroku vyúsťujúca do Štítnického potoka a pozostáva z rúr DN 300 až DN 800 mm. Ul. Čsl. armády (centrálna časť obce) je odvodnená dažďovou kanalizáciou DN 500 až 1000 mm. Dažďová kanalizácia je vybudovaná aj po ulici Štítnickej a Domickej z rúr DN 600 až 1000 mm. Okrem dažďovej kanalizácie v obci sa vybudovala jednotná kanalizácia DN 300 až 500 mm na sídlisku ul. Letná, kde kanalizácia cez nefunkčný septik je vyústená do rieky Slaná. Jednotná kanalizácia DN 400 mm je vybudovaná aj na ul. Vinohradná, pričom táto kanalizácia je zaústená do dažďovej kanalizácia na ul. Domická. Kanalizácia DN 200 až 400 mm je vybudovaná na ul. Želežničná 2, kde kanalizácia cez nefunkčný septik zaúsťuje do dažďovej kanalizácie vybudovanej na ul. Želežničná 1. Do dažďovej kanalizácie na ul. Čsl. armády je zaústená aj splašková kanalizácia DN 300 od základnej školy cez vlastný septik. Samostatný kanalizačný systém s vlastnou ČOV má psychiatrický ústav. Základná škola na ul. Gemerskej má taktiež vlastný kanalizačný systém pozostávajúci z dažďovej kanalizácie a splaškovej kanalizácie. Obe kanalizácie sú zaústené do rieky Slaná, splašková kanalizácia cez nefunkčný septik. Jednotná a splašková kanalizácia je vo veľmi zlom technickom stave, značne zanesená a s veľkým predpokladom, že stoky sú netesné a znečisťujú podzemné vody. Odtok splaškových vôd je veľmi zlý ( úsekmi voda v potrubí stojí - protispády ). Kanalizácia si vyžaduje rekonštrukciu. Ostatné nehnuteľností majú splašky odvedené do žúmp a suchých záchodov, ktoré vo väčšine prípadov nie sú dokonale izolované, takže dochádza k znečisťovaniu podzemných vôd a tým aj k zhoršovaniu životného prostredia. Trasu kanalizácie pre novonavrhované obytné lokality situovať tak, aby viedla podľa možností v obecných komunikáciách a verejných priestranstvách.

40 Odvádzanie odpadových vôd Počet obyv. Druh kanalizácie Počet napojených obyvateľov jednotná delená dažďová splašková m3/d mg/l na kan. ( % ) I. DN 500 - I. DN 300 - 1000 500 II. DN 300 – 2477 55 II. DN 200 - - - - - 800 400 III. DN 600 -

1000

Návrh riešenia Návrh technického riešenia odkanalizovania obce Plešivec ( projekt v rozsahu potrebnom pre vydanie stavebného povolenia ), ktorú vypracovala firma Ing. Zembiak - Projektová kancelária vodohospodárskych stavieb Košice vychádza z nasledovných zásad : - Jestvujúcu kanalizáciu vybudovanú v niektorých uliciach obce ponechať v prevádzke s tým, že kanalizačné prípojky napojené na túto kanalizáciu sa odpoja a prepoja sa na projektovanú splaškovú kanalizáciu. Jestvujúce septiky sa vyčistia a zasypú. Jestvujúca kanalizácia bude potom slúžiť ako dažďová kanalizácia. - Jestvujúcu kanalizáciu v areáli základnej školy na Gemerskej ulici ponechať v prevádzke s tým, že dažďová kanalizácia ostane v pôvodnom riešení s jej vyústením do rieky Slaná a u splaškovej kanalizácie sa zruší septik a jej vyústenie do Slanej. Splaškové vody sa prečerpajú do nového kanalizačného systému obce. - V uliciach, kde nie je kanalizácia a v uliciach kde je vybudovaná dažďová kanalizácia sa potom navrhuje nová splašková kanalizácia. Týmto návrhom sa v obci vytvorí kanalizačný systém s dažďovou kanalizáciou a splaškovou kanalizáciou. Dažďové a povrchové vody obce budú odkanalizované jestvujúcou kanalizáciou DN300 - DN1000 o celkovej dĺžke 4 266 m a cez jestvujúce štyri vyuste ústiace do rieky Slaná. Splašková kanalizácia (nová) odvádza odpadové vody do ČOV, ktorá sa plánuje v rámci samostatnej stavby " Plešivec - ČOV". Nová splašková kanalizácia o celkovej dĺžke 8 146m je navrhovaná ako gravitačná z PVC rúr DN 250 mm dĺžky 7 362 m a tlakovej kanalizácie DN 80 –150 mm o celkovej dĺžke 784 m. Vzhľadom na konfiguráciu terénu obce a vysokú hladinu podzemnej vody je potrebné niektoré oblasti prečerpať. Na prečerpanie odpadových vôd navrhujeme štyri čerpacie stanice ČS 1 - 4. Prvá čerpacia stanica osadená v blízkosti ul. Štítnickej (dolnej -západnej časti) prečerpáva odpadové vody cez PVC výtlak DN150 mm dl.= 356 m z celej obce okrem juhovýchodnej časti ( ul. Gemerská, ul. Vinohradná, ul. Domická) do stoky "A", ktorou sa odpadové vody dopravujú do ČOV. Druhou čerpacou stanicou osadenou v križovatke ul. Čsl. armády a ul. Okružná sa prečerpávajú cez PVC výtlak DN80 mm dl. = 15 m odpadové vody z ul. Čsl. armády a Mlynskej do gravitačnej stoky "C" na ul. Okružná. Tretia čerpacia stanica osadená na ul. Pokroku v blízkosti areálu Povodia Hrona prečerpáva odpadové vody z časti obce za riekou Slaná do gravitačnej stoky "C" výtlakom DN80 mm dl. = 257 m. Stoka "C" potom zaúsťuje do prvej čerpacej stanici. Štvrtá čerpacia stanica je osadená na splaškovej kanalizácii v areáli základnej školy a splaškové vody prečerpáva do stoky "A". Zásadné prvky navrhovaného riešenia budú aplikované aj v návrhu ÚPN – O Plešivec a sú východzím podkladom pre napojenie kanalizácie v novonavrhovaných lokalitách obce. Množstvo splaškových vôd je vypočítané podľa Úpravy č.14 Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 477/99-810 z 29.2.2000 na výpočet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov. Údaje o počte obyvateľov boli prevzaté z projektu pre územné rozhodnutie stavby "Plešivec - ČOV" spracovaného v 08 /2003 projektovou kanceláriou Enviroline s.r.o. Košice. Množstvo odpadových vôd pre jednotlivé lokality boli prevedené pre počty obyvateľov určených ako priemer pripadajúci na 1 bm kanalizačného potrubia. Pri posudzovaní minimálnych a maximálnych odtokov splaškových vôd sa použili koeficienty podľa tab.č.1 STN 73 67 01 - Stokové siete a kanalizačné prípojky.

- Výpočet potreby vody pre bytový fond 3 2 850 obyv ( Qp = 394,73 m /d = 4,57 l/s.) 394 725 l/deň

41 Iní odberatelia (výroba, živnosti, remeselné služby) 17 500 l/deň - Občianska a technická vybavenosť : 2 850 obyv x 25 l/os/deň = 71 250 l/deň ------S p o l u /priemerná denná potreba / = 483 475 l/deň - Maximálna denná potreba vody :483 475 l/deň x 1,6 = 774 144 l/deň = 8,96 l/s - Minimálny odtok splaškových vôd : 483 475 l/deň x 0,6 = 290 085 l/deň = 3,36 l/s - Priemerný odtok splaškových vôd : 483 475 l/deň = 5,60 l/s - Maximálny odtok splaškových vôd :789 450 l/deň x 2,08 =1 642 056 l/deň = 19,00 l/s

Ročné množstvo vyčistenej vody: Qročné = Qp x 365 dní = 483,47 x 365 = 176 466 m³/rok Celodenná produkcia BSK5: 2850 obyvateľov x 60 g/obyv. deň = 171 000 g/d = 171,00 kg/deň ČOV bude vlastná, len pre potreby obce a bude situovaná s prihliadnutím na ochranné pásmo tak, aby nebola príliš vzdialená od spotrebiska. V návrhu ÚPN obce sa uvažuje s napojením všetkých domov a objektov technickej a občianskej vybavenosti na verejnú kanalizáciu. Na kanalizáciu sa napoja kanalizačné prípojky a zároveň súčasné prípojky , ktoré sú vyústené v súčasnosti do jestvujúcej dažďovej kanalizácie, sa prepoja do novonavrhovaných stôk. Kanalizačná sieť je navrhovaná ako gravitačná s tým, že vzhľadom na konfiguráciu terénu sa niektoré lokality obce budú prečerpávať. Jednotlivé stoky kanalizačnej siete (gravitačné úseky) sa dimenzovali v zmysle STN 73 67 01 na dvojnásobok maximálneho prietoku v danom úseku stoky. ktorý sa stanovuje ako dvojnásobok max .hodinového množstva splaškových vôd v úseku. Pri malých množstvách budú použité minimálne prípustné svetlosti potrubia podľa použitého materiálu, teda kanalizačná sieť bude PVC DN 250. Trasovanie novonavrhovanej kanalizácie je dané terajšou zástavbou a sklonom terénu v krajniciach ulíc, resp. v ich polovici v súlade s normami STN 73 60 05 a STN 73 67 01. Pri štátnej ceste bude kanalizačné potrubie uložené mimo cestného telesa. Vo väčšej časti povedie v súbehu s vodovodným potrubím. Z novonavrhovaných lokalít odviesť dažďovú vodu pomocou rigolov a napojiť na stávajúci systém. Čistiareň odpadových vôd Navrhovaná ČOV ( rozmerov 55 x 50 m, ) bude situovaná na pozemku vo vzdialenosti cca 350 - 400 m, ( závisí od prijatej alternatívy umiestnenia ČOV ) od posledného domu súvislej bytovej zástavby obce, pri starej ceste do Plešivca v smere z Rožňavy. Recipient rieka Slaná je vo vzdialenosti cca 320 m od navrhovanej ČOV. Vzhľadom k počtu obyvateľov, polohy záujmového územia a podnikateľským aktivitám typ novonavrhovanej ČOV odporúčame ako mechanicko-biologickú čističku odpadových vôd, ktorej základným stupňom bude biologický stupeň čistenia s jemnobublinkovou aeráciou, s dlhodobou nízkozaťažovanou aktiváciou, nitrifikáciou, denitrifikáciou, stabilizáciou kalu a jeho akumuláciou v kalojeme. Navrhované sú tri samostatné linky biologického čistenia, ktoré svojimi parametrami sú dimenzované tak, aby v 1. etape mohla byť ČOV zaťažená odpadovými vodami od 450 do 1100 obyvateľov, v 2. etape do 2200 obyvateľov a po 3. etape do 3000 obyvateľov. Ochranné pásma : Po výstavbe kanalizácie navrhujeme v zmysle §15 ods. 2 písm. b) zákona č.442/ 2002 Z. z. určiť pozdĺž kanalizačného potrubia ochranné pásmo vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia na obidve strany 2,5 m. 3.17.3. Vodné toky a nádrže Katastrálnym územím obce Plešivec pretekajú vodohospodársky významné vodné toky Slaná a jej pravostranný prítok Štítnik, ktoré sú v správe SVP š.p. OZ Povodie Hrona. Uvedený tok Slaná je od rkm 33,5 – rkm 38,9 v celej dĺžke upravený. Pod obcou je vybudovaná korytová úprava 3 s obojstranným ohradzovaním. Kapacita prietočného profilu je Q100 = 220 m /s, s bezpečnostným prevýšením 0,6 m, šírka v dne 12 – 14 m. Opevnenie rozprestierkou z lomového kameňa a kamennou pätkou. V úseku Plešivec – Vidová, rkm 34,5 – rkm 38,9 je vybudovaná korytová úprava s obojstranným ohrádzovaním, so šírkou dna 11 m. V prieťahu cez intravilán obce je priečny profil upravený na šírku 21 m, pravá strana je ohradzovaná, ľavú stranu tvorí oporný múr. Kapacita 3 prietočného profilu je Q100 = 160 - 190 m /s. S ohľadom na prehodnotené hydrologické údaje najmä N 3 – ročné vody (Q100 = 260 m /s) odporúčame prehodnotiť vybudovanú úpravu Slanej a adekvátne

42 novým poznatkom navrhnúť prípadné technické opatrenia pre zvýšenie zabezpečenosti ochrany územia proti povodňovým situáciám. Tieto budú odporučené medzi verejnoprospešné stavby. Tok Štítnik – jeho záustná trať bola vybudovaná v rámci úpravy Slanej v Plešivci. Ďalšie toky v správe Povodia Hrona pretekajúce k. ú. sú Železničný potok, Záseky potok, Plešivský potok ( Csepko ), Vidovský potok. Tieto toky sú zaradené medzi drobné vodné toky, kde je potrebné ich taktiež prehodnotiť po stránke protipovodňovej ochrany. Z hľadiska ochrany územia prirodzenej akumulácie vôd a samotných zdrojov pitnej vody v rozsahu riešeného územia je nutné uplatniť širšiu regionálnu ochranu a to na území CHVO Slovenský kras – Plešivská planina, nachádzajúcom sa v k. ú. CHVO Slovenský kras – Plešivská planina je totožná s časťou územia Národného parku slovenský kras. Do katastrálneho územia Plešivec zasahujú ochranné pásma zdrojov podzemných vôd a celé leží v OP II. a III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali. V uvedenom území platí osobitný režim hospodárenia, vyplývajú tu určité obmedzenia aj pre hospodárske aktivity v katastrálnom území obce. Na toku Slaná v k. ú. Plešivec sa podľa vodohospodárskej koncepcie predpokladá využitie hydroenerget. potenciálu výstavbou MVE v profile bývalej hate v Plešivci v rkm 35,10 a v lokalite Vidová v rkm 40,28 za podmienky priechodnosti vodného toku - migrácie vodných živočíchov. Podľa vyjadrenia správcu toku, SVP - OZ Povodie Hrona Banská Bystrica, vo vypracovanom Vodohospodárskom a Hydroekologickom pláne povodia Slanej II cyklus, je spracovaný aj návrh úpravy uvedeného toku. Podľa § 45 zák. č. 364/2004 Z. z. správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb, alebo zariadení užívať pobrežné pozemky, z toho dôvodu odporúčame pre potreby prevádzky a údržby zachovať manipulačný pás pozdĺž tokov. Pozdĺž upraveného úseku toku ponechať 3 m široký nezastavaný pás a územnú rezervu pozdĺž neupraveného toku min 10,0 m pre potreby údržby toku, resp. vybudovať komunikáciu s doprovodnou zeleňou. Najväčšie prietoky cez územie obce sú zaznamenávané na jar, najmenšie koncom leta a začiatkom jesene. 3.17.4. Energetika a energetické zariadenia Dodávka elektrickej energie pre riešenú obec je zabezpečovaná vzdušnými 22 kV prípojkami z existujúceho 22 kV vzdušného vedenia č.369. VN linka je napájaná z ES 110/22 kV Rožňava. Na uvedenú linku je prostredníctvom vonkajších 22 kV prípojok pripojených 16 ks 22/0,4 kV transformovní, zásobujúcich súčasnú bytovú, priemyselnú a poľnohospodársku zástavbu. Dodávka elektrickej energie pre jednotlivých odberateľov v obci je vykonávaná verejným NN káblovým a vzdušným rozvodom na betónových a v menšej miere aj drevených stožiaroch v blízkosti verejných komunikácií. Vedenie tvorí zokruhovanú sieť s výbežkami pre vzdialenejšie lokality obce. Sieť pri súčasnom odbere pracuje spoľahlivo a dodáva potrebný príkon bez väčších úbytkov napätia. Verejné osvetlenie tvoria výbojkové svietidlá upevnené na výložníkoch a stĺpoch sekundárnej siete. Elektrické stanice ( transformovne ) VVN/VN Názov lokality a Celk. inšt. výkon v kV Správca Poznámka miesto MVA ES Rožňava 110/22 VEZ RZ Košice -

Vzdušné vedenie VVN Prevedenie Názov trasy kV Číslo vedenia Správca jednod., dvojité Poznámka od-do (J,D) Rožňava - VEZ RZ 22 369 D Plešivec Košice Rožňava - VEZ RZ 110 7903 J Plešivec Košice Rožňava - VEZ RZ 110 7904 J Plešivec Košice

Zoznam 22 kV/0,4 kV transformačných staníc – distribučné Napáj. 22 kV Rok výstavby Miesto, lokalita Inšt. výkon v kVA Poznámka vedenie Správca

43 T1 - Blum 250 369 VEZ RZ Košice stĺpová T2 - Žel. St 400 369 VEZ RZ Košice stĺpová T3 - 250 369 VEZ RZ Košice stĺpová T4 - Hradová 400 369 VEZ RZ Košice Stožiarová T5 - Sídlisko 400 369 VEZ RZ Košice Stožiarová T6 - Dom služieb 630 369 VEZ RZ Košice Murovaná T7 - Zos. Spoje 100 369 VEZ RZ Košice Stožiarová T8 - Kino 400 369 VEZ RZ Košice stožiarová 9 - T 250 369 VEZ RZ Košice stožiarová Vinohradská T10 - ZŠ Dolná 250 369 VEZ RZ Košice stožiarová 11 - Záhr. T 50 369 VEZ RZ Košice stožiarová Čerešníky T12 - ŽSR Depo 400 369 VEZ RZ Košice stožiarová T16 - Žel. PZ 160 369 VEZ RZ Košice stožiarová SPOLU 3940 369 VEZ RZ Košice -

Zoznam 22 kV/0,4 kV transformačných staníc – nezahrňované do bilancií pre obec Napáj. 22 kV Rok výstavby Miesto, lokalita Inšt. výkon v kVA Poznámka vedenie Správca Mimo VEZ RZ 13 - Tatrasmalt 250 369 stĺpová T Košice Mimo VEZ RZ 14 - PNZ 400 369 stĺpová T Košice Mimo VEZ RZ 3 - PD 250 369 stĺpová T Košice

V dohľadnej dobe správca sietí neuvažuje žiadnu rekonštrukciu VN, NN vedení a TS. Zahustenie trafostanice – podľa potreby sa zváži v návrhu ÚPD – pri nedostatočnej výkonovej kapacite siete, resp. veľkom úbytku napätia vo vedení NN. Vedenia 110 kV prechádzajúce k. ú. obce : č. 7903 a 7904. Výpočet potreby elektrickej energie je vykonaný v zmysle pravidiel pre elektrizačnú sústavu č.2/82 a dodatkov z roku 1990. V zmysle tab. 3. citovaných pravidiel v riešenom území do roku 2020 stanovujeme tri stupne elektrizácie: - A s merným zaťažením 1,7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,5 kVA/b.j. na DTS pre 75 % rodinných domov v čom je zahrnuté osvetlenie, používanie drobných el. spotrebičov; - B2 s merným zaťažením 3 kVA/b.j. na vývodoch NN a 2,6 kVA/b.j.na DTS pre 15 % RD, v čom je zahrnutý stupeň B1 + príprava TÚV elektrickou energiou; - C1 s merným zaťažením 7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 6,5 kVA/b.j.na DTS pre 10 % RD, v čom je zahrnutý stupeň B2 + vykurovanie el. energiou zmiešané (priame a akumul.); - Potreba elektrickej energie pre vybavenosť sa podieľa na maxime zaťaženia obytného súboru asi 20 % v špičke u kategórií A a B1, u kategórie B2 asi 30 % a u kategórie C1 asi 40 %; - V zmysle uvedeného merné zaťaženie v kategórii - A bude 2,04 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,8 kVA/b.j. na DTS - B2 s merným zaťažením 4,03 kVA/b.j. na vývodoch NN a 3,51 kVA/b.j. na DTS a - C1 s merným zaťažením 9,80 kVA/b.j. na vývodoch NN a 9,10 kVA/b.j. na DTS Bytový fond a občianska vybavenosť: Pre 917 b.j. do roku 2015 vrátane občianskej vybavenosti potreba elektrickej energie bude: Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,75 = 1,80 x 917 x 0,75 = 1238 kVA Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,15 = 3,51 x 917 x 0,15 = 483 kVA Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,10 = 9,10 x 917 x 0,10 = 835 kVA ------

44 S p o l u 2556 kVA

Pre ČOV – celkový inštalovaný príkon SČOV 60 kVA Výroba, podnikateľská sféra, účelové org.: SVUP = 150 kVA

SMAX = Sbn + SVUP + SČOV + straty 2776 kVA

Výpočet distribučných 22/0,4 kV transformovní: Pri 75 %nom zaťažení inštalovaný výkon DTS bude:

SMAX 2776 SDTS = ---- = ---- = 3688 kVA 0,75 0,75 Návrh riešenia Odber elektrickej energie sa skladá z potrieb rodinných domov, občianskej vybavenosti a podnikateľských aktivít. Súčasný nainštalovaný výkon bude vyhovovať aj pre výhľadové potreby elektrickej energie. Pre zabezpečenie pokrytia nehnuteľností elektrickou energiou v navrhovaných lokalitách navrhujeme: - vykonať preložku nevhodne situovaného VN vedenia (viď grafickú časť) - vybudovať stĺpovú 22/0,4 kV trafostanicu T17(Alt. 1,2) – pre ČOV (viď grafickú časť ) a osadiť transformátorom o inšt. výkone 100 kVA; - vybudovať VN prípojku k uvedenej trafostanici, s rešpektovaním ochranného pásma 10 m na obe strany, od krajných vodičov vedenia; - nové 22 kV vedenia riešiť kabelizáciou; - vybudovať vonkajšiu sekundárnu sieť zemným vedením (viď grafickú časť) podľa urbanistického návrhu; - výmenu nepostačujúceho prierezu vodičov podľa potreby; - v lokalitách navrhovanej výstavby osadiť na výložníkoch a stĺpoch sekundárneho vedenia upevnené výbojkové svietidlá vonkajšieho osvetlenia komunikácií. - uvedené stavby budú zaradené ako verejnoprospešné; Ochranné pásma : Zákon 656/2004 Z.z. § 36 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje: Na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je pri napätí: a) od 1 kV do 35 kV vrátane 1. pre vodiče bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 2. pre vodiče so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, 3. pre zavesené káblové vedenie 1 m, b) od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m, Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, Podrobná špecifikácia činností zakázaných v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného (podzemného ) elektrického vedenia a nad ( pod ) týmto elektrickým vedením - viď § 36 uvedeného zákona. Výnimky z ochranných pásiem môže v odôvodnených prípadoch povoliť stavebný úrad na základe stanoviska prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu.

45 V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia je možné porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia, uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, vykonávať iné činnosti, pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. 3.17.5. Zásobovanie teplom Súčasný stav V riešenej obci je odber a dodávka tepla len z lokálnych tepelných zariadení na báze spaľovania plynných palív a v malej miere elektrickou energiou. - RD a časť BD je zásobovaná pre vykurovanie a prípravu TÚV väčšinou z vlastných zdrojov tepla a to kotolne, príp. etážové vykurovanie na báze zemného plynu ; - Prevažná časť OV je zásobovaná pre vykurovanie a prípravu TÚV väčšinou z domových a blokových kotolní na báze zemného plynu; - Menšia časť objektov OV ako zdroj tepla využíva elektrické akumulačné pece a na prípravu TÚV el. prietokové ohrievače; - Centrálne zásobovanie teplom na báze plynných palív sú zásobované miestne priem. podniky z vlastných kotolní. Vyrobená para sa používa na technologické účely; Plynofikácia obce veľkou mierou prispela k doriešeniu situácie v zásobovaní teplom. Po komplexnej plynofikácii obce došlo k úplnej zmene používaných tuhých palív v prospech ušľachtilých palív čo je nesporne prínosom v prospech zlepšenia ŽP. Návrh riešenia Súčasný stav v zásobovaní teplom navrhujeme ponechať. Predpokladáme komplexnú zmenu štruktúry používaných palív v prospech ušľachtilých palív. Vykurovanie novonavrhovaných objektov OV, poľnohospodárstva, podnikateľských aktivít a aktivít v smere rekreačnej vybavenosti bude na báze spaľovania zemného plynu. Jednotlivé odbery pri rozširovaných objektoch budú kryté z rezerv vlastných kotolní, prípadne ich rozšírením a zväčšením ich kapacity. Celkovú spotrebu tepla pre ÚK a prípravu TÚV do roku 2020 stanovujeme pre vonkajšiu tepelnú oblasť – 18 0 C s tepelným príkonom 9,045 kW (t)/ b.j. u BD a 10,7 kW (t)/ b.j. u RD. Pre vybavenosť budeme uvažovať s potrebou 20 % z potrieb pre byty všeobecne. Bilancia potreby tepla : Pre 917 b.j. do roku 2015 v členení 529 b.j. v BD a 388 b.j. v RD, tepelný príkon bude: QB BD = 529 x 9,045 = 4 785 kW (t) QB RD = 388 x 10,7 = 4 152 kW (t) QB BD+RD = = 8 937 kW (t) QVYB = 8 937 x 0,2 = 1 787 kW (t) QSPOLU = = 10 724 kW (t)

Ročná potreba tepla : - Bytový fond - 3,6 x 8 937 x 2 000 = 64,35 TJ/rok - Vybavenosť sídla - 3,6 x 1 787 x 1 600 = 10,29 TJ/rok - Spolu QROK - = 74,64 TJ/rok Potrebný príkon pre BD,RD a OV bude pokrytý zo stávajúcich zdrojov tepla. Realizácia prípadných nových kotolní, resp. rekonštrukcia jestvujúcich kotolní má byť v časovom súlade s termínmi realizácie príslušných objektov. 3.17.6. Zásobovanie plynom Súčasný stav a návrh. Plešivec je plynofikovaný. Napojených je cca 85 % odberateľov z celkového počtu, z toho je prevažná časť MO - obyvateľstvo. Obec je napojená z VTL plynovodu DN 300 PN 40, Bohúňovo – Dobšiná, VTL plynovodnou prípojkou DN 100, PN 40. Regulačná stanica plynu RS 3000/2/2-440 je osadená na juhovýchodnom okraji obce v lokalite Kozí chrbát. Počet pripojených odberateľov: - obyvateľstvo 343 - MO 28 - VO 4 Po obci sú jednotlivé vetvy plynovodu vedené v zeleni, resp. krajnici cesty, čiastočne v miestnej komunikácii, pričom plynovod v niekoľkých prípadoch križuje komunikáciu pomocou

46 pretláčania. Uvedený stav plynofikácie bude vyhovujúci i pre návrhové obdobie, z ktorého sa bude odvíjať i rozvoj plynofikácie pre novonavrhované objekty RD, OV a podnikateľské subjekty v obci.

Prehľad jestvujúcich regulačných staníc (RS) VTL/STL Por.č. Lokalizácia RS Výkon ( m3/h ) Typ Správca Poznámka 1 Juhovýchodný 3000 3000/2/2- SPP Poprad Obec Plešivec je okraj obce – 440 napojený z VTL lokalita Kozí plynovodu DN chrbát 300 PN 40, Bohúňovo – Dobšiná

Základné údaje o obyvateľstve a bytovom fonde Základné údaje o súčasnom a výhľadovom stave obyvateľstva a bytového fondu vychádzajú z prognózy, použitej pre predmetný územný plán. Uvažuje sa s 90 % - nou plynofikáciou RD a a zariadení občianskej vybavenosti.

Rok 2 0 20

Počet Obyv. Bytov RD 1 203 388 BD 1 647 529 SPOLU 2 850 917

Štruktúra spotreby plynu v RD Hod. a ročná potreba plynu Nm3/hod tis. m3/rok Príprava jedál – varenie 0,15 x 388 x 0,9 = 52,4 150x388x0,9 = 52,4 Príprava TÚV 0,20 x 388 x 0,9 = 69,8 400x388x0,9 = 139,7 Vykurovanie rodinných (RD) 1,15 x 388 x 0,9 = 401,6 3850x388x0,9 = 1 344,4 Spolu RD: 1,50 x 388 x 0,9 = 523,8 4400x388x0,9 = 1 536,5

Štruktúra spotreby plynu v BD Hod. a ročná potreba plynu Nm3/hod tis. m3/rok Príprava jedál – varenie 0,15 x 529 x 1 = 79,4 150x529x1 = 79,4 Príprava TÚV 0,20 x 529 x 1 = 105,8 400x529x1 = 211,6 Vykurovanie BD 1,00 x 529 x 1 = 529,0 1800x529x1 = 952,2 Spolu BD 1,35 x 529 x 1 = 714,2 2350x529x1 = 1 243,2 Celkom RD+BD 1 238,0 m3/h 2 779,7 tis. m3/rok Ostatní odberatelia 120,7 m3/h 217,3 tis. m3/rok Obec Plešivec 1 358,7 m3/h 2 997,0 tis. m3/rok

Pre stanovenie odberu množstva plynu boli použité Smernice GR SPP, ako aj údaje OcÚ v Plešivci. Miestne plynovody sú navrhované tak, aby boli schopné zabezpečiť dodávku plynu aj pri zvýšenom náraste spotreby než je uvažovaný. Návrh riešenia V novonavrhovaných častiach RD, BD i pre plochy urbanistickej rezervy vybudovať STL rozvod plynu v nadväznosti na jestvujúci rozvod s domovými prípojkami a regulátormi plynu STL/NTL. Pri riešení dodržať ustanovenia STN 386413, 386415, 386441, 42, 43 ; STN 733050, 73. Dodržať ochranné pásma v zmysle Energetického zák. 70/98 Z.z. Vybudovať STL rozvody plynu pre plynofikáciu príp. kotolní na tuhé palivo. Ochranné pásma Zákon 656/2004 Z.z. § 56 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje ochranné pásma a bezpečnostné pásma. Ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu

47 alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, b) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm, e) 1m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prev. tlakom nižším ako 0, 4 MPa, f) 8m pre technologické objekty. Technologické objekty na účely zákona sú regulačné stanice, filtračné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany a telekomunikačné zariadenia. Bezpečnostné pásma Bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je a) 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, Pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpečnostné pásma určí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovateľ distribučnej siete. 3.17.7. Telekomunikácie Plešivec je súčasťou Centra sieťovej infraštruktúry Rožňava a MTO Plešivec. V obci Plešivec sa nachádza digitálna ústredňa, ktorá je umiestnená v telekomunikačnom objekte za Obecným úradom. Pod uvedené MTO spáduje ďalších deväť obcí. Miestne rozvody sú tvorené prevažne vzdušným vedením do všetkých ulíc na drevených podperných stĺpoch. Domové prípojky sú realizované obdobne vzdušným vedením. Miestnu sieť je potrebné rozšíriť z pohľadu súčasného stavu aj z hľadiska návrhu. Súbežne s obcou prechádzajú DOK a OOK (oblastný optický kábel) Rožňava – Rimavská Sobota, s vyvedením na telefónnu ústredňu v Plešivci. Novorealizované siete odporúčame pokladať len formou kábelových vedení a na telekomunikačnú sieť napojiť účastníkov s nevybavenými žiadosťami. Postupnú kabelizáciu miestnej vzdušnej tlf. siete realizovať v nadväznosti na existujúce rozvody a v súčinnosti s programom telekomunikácií Návrh riešenia V rámci novej výstavby sa telekomunikačné rozvody prevedú úložnými kábelmi s vazelínovou zábranou proti vlhkosti typu TCEPKPFLE s priemerom žíl plynúcich z útlmového plánu. Trasy navrhnúť s ohľadom na ostatné inžinierske siete v zmysle platnej priestorovej normy Telefónnu sieť v novonavrhovaných lokalitách sústrediť do jedného sústreďovacieho bodu s umiestnením na pozemku cca 4 m2 s prístupom z verejnej komunikácie. Bytové stanice sú dimenzované na navrhnutú telefonizáciu, t.j. 2 páry na byt a pri nebytových staniciach podľa požiadaviek zákazníkov 2 až 3 násobok dopytu v čase prípravy výstavby telefónnej siete.

Bilancia potreby HTS - potreba prípojok v sídle k roku 2020 : Pre 917 bytových jednotiek 917 HTS vybavenosť 30 % z bytového fondu 275 HTS Priemysel, podnikateľské subjekty 3 HTS poľnohospodárstvo 2 HTS urbanistická rezerva 5 HTS C e l k o m 1202 HTS

K návrhovému roku 2015 odporúčame vykonať nasledovné opatrenia:

48 - dobudovať jestvujúcu miestnu sieť na uvažovanú kapacitu HTS, s 10 % káblovou rezervou; - jestvujúca telefónna sieť je realizovaná v prevažnej miere nevyhovujúcim vzdušným vedením, bude potrebné uvažovať s jej rekonštrukciou a rozšírením na rozvody káblové, uložené v zemi; - v prípade kabelizácie telefónneho rozvodu súbežne ukladať vodiče pre rozvod káblovej televízie; - podľa požiadaviek obce a odporučenia Slov. telekomunikácií dobudovať sieť VTA v obci; - územie sa nachádza v pásme pokrytia sieťami mobilných operátorov Orange a T - com; 3.17.8. Spoje Miestny rozhlas v obci je prevedený vzdušne na konzolách. Stožiare sú oceľové, do výšky 7.5 m nad zemou. Reproduktory prevažne 6 a 12 W sú rozmiestnené tak, aby nevznikali zázneje. Vedenie je na oboch koncoch chránené proti podpätiu bleskoistkami. Z hľadiska funkčnosti bude plne vyhovovať aj v ďalšom období až do času, pokiaľ odovzdávanie informácií v obci nebude na báze miestnej výmeny informácií z centra na Obecnom úrade. Územie je pokryté TV signálom verejnoprávnej STV 1 a 2 aj signálom komerčných TV staníc. Príjem je domovými anténami jednotlivých koncesionárov. Sporadicky sa vyskytujú i antény satelitného príjmu. Návrh riešenia V miestach novonavrhovanej zástavby v prípade potreby osadiť ďalšie reproduktory 3.18 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia Výstavba, prestavba a rekonštrukcia obce je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – rok 2015, 2. etapa – rok 2020. Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach obce okrúhle pre 2700 obyvateľov a 500 návštevníkov. V 1. etape je navrhovaných 50 bytov (z toho 24 v bytových domoch) a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou, obč. vybavením a športovo – rekreačným vybavením. Asanácií RD bude päť a hospodárskych objektov dva. Prestavbu na mieste odhadujeme pre desať rodinných domov. 3.19 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP Územný plán obce Plešivec je vypracovaný na základe schváleného Zadania a Súborného stanoviska pre spracovanie Návrhu ÚPD. Jeho samostatnou prílohou je vyhodnotenie perspektívneho použitia PP na nepoľnohospodárske účely do roku 2015. 3.19.1 Základné východiskové podklady - hranice zastavaného územia k 1. 1. 1990 (k. ú. Rožňava – VKM) - druhy pozemkov a priebeh hraníc BPEJ (k.ú. Rožňava – ROEP) - identifikácia hydromelioračných zariadení (SVP š. p. Odšt. závod Košice a O.z. Hydromeliorácie Bratislava, OcÚ Plešivec) - stupeň kontaminácie PP (VÚPOP reg. pracovisko Banská Bystrica). 3.19.2 Prírodné podmienky Chotár leží v rozpätí 200 – 429 m nad morom na rozhraní JZ časti Slov. krasu a Rimavskej kotliny na nive a terase Slanej. Chotár na pahorkatine a krasovej plošine je zalesnený prevažne dubovo-hrabovými lesmi, na juh sklonené svahy dubom plsnatým a niva v kaňonovitom údolí Slanej je odlesnená. Pôdy sú ilimerizované a rendziny. Vrchovinný povrch chotára bohatého na všetky krasové formy (škrapy, závrty, slepé doliny, priepasti, jaskyne a pod.) tvoria druhohorné vápence a dolomity, ktoré majú v podloží nepriepustné ílnaté a slienité bridlice a bridličnaté vápence. Priepustné vápence spôsobujú, že plošiny sú takmer bez vody. Nivy riek patria k teplej klimatickej oblasti, ostatná časť chotára k miernej teplej oblasti, na nivách je priemerná ročná teplota 9 °C, na planinách 7 – 8 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok na nivách je do 700 mm, na planinách 750 – 800 mm. Poľnohospodárska pôda v k. ú. je zaradená do 5. - 9. skupiny BPEJ a je prevažne v užívaní PD Plešivec. Podľa RP VÚPOP Banská Bystrica je kontaminovaná a zaradená do kat. A – B, t. j. rizikové pôdy (obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit) - obsah týchto látok je nad hornou hranicou prirodzeného prostredia. Hydromelioračné zariadenia sa v k. ú. obce nachádzajú severne od Slanej (SVP – OZ hydromeliorácia Bratislava a OcÚ Plešivec). Značná časť z nich je neudržiavaná a teda nefunkčná, navyše po dobe životnosti. Ich presná poloha nebola identifikovateľná.

49 3.19.3 Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia Plešivec je prirodzeným jadrom širšej sídelnej oblasti, ktorú bude prirodzene posilovať v základnom a vyššom občianskom vybavení, doprave, službách, výrobe a cestovnom ruchu. Leží na križovatke ciest a železničných tratí medzinárodného významu a je predpoklad jeho dynamického rozvoja. Chotárom prechádza hranica Národného parku Slovenský kras a nachádzajú sa v ňom chránené územia prírody NPR Pod Strážnym hrebeňom, NPP Zvonivá jama a NPP Diviačia priepasť. Nachádza sa v ňom navrhované chránené vtáčie územie SKCHVU027 Slovenský kras a zasahujú doň územia európskeho významu SKUEV0343 Plešivské stráne, SKUEV0346 Pod Strážnym hrebeňom, SKUEV0353 Plešivská planina a SKUEV0398 Slaná. V obci je rad pamiatok NKP - kostol reform. cirkvi a pamiatky zapísané do ÚZPF-SR. Obec je súčasťou rekreačno-územného celku Slovenský kras II. kategórie s funkciou východiska do atraktívneho prírodného zázemia medzinárodného významu. Obcou prechádzajú nadregionálne a medzinárodné siete - 110kV a 22kV elektrické vedenia, telefónne káble, VTL a VVTL, plynovody (Bratstvo) a ropovod Družba. Obec je zdrojom a tranzitom rožňavského vodovodu s OP 1° a 2°. Plešivská planina je súčasťou CHVO Slovenský kras – Plešivská planina. K. ú. leží v OP 2. a 3° zdrojov minerálnych vôd v Tornali. Rozvoj obce je preto orientovaný najmä do využitia intravilánu – jeho intenzifikácie a v nevyhnutnom rozsahu aj mimo zastavané územie a to tak, aby sa využili nezastavané enklávy a TTP. V niektorých prípadoch je dôvodom rozšírenia zastavaného územia efektivita využitia jestvujúcich a plánovaných komunikácií a sietí a scelenie hranice zastavaného územia. 3.19.3 Vyhodnotenie Celkovo je navrhovaných 49 lokalít na záber v rozsahu 19,54 ha pôdy (z toho záber PP 11,21 ha) . v tejto štruktúre: - predpokladaná výmera PP mimo zastavaného územia 6,42 ha, - predpokladaná výmera PP v zastavanom území 4,79 ha.

50