Obec Bzince Pod Javorinou
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
OOOOOObbbbbbeeeeeecccccc BBBBBBzzzzzziiiiiinnnnnncccccceeeeee ppppppoooooodddddd JJJJJJaaaaaavvvvvvoooooorrrrrriiiiiinnnnnnoooooouuuuuu 1337 -1997 BZINCE POD JAVORINOU 1997 2 Autori: Doc. PhDr. Emília Kratochvílová, CSc. Prof. ThDr. Igor Kišš Mgr. Ľudmila Šupáková Ladislav Varga OBSAH: PRÍHOVOR STAROSTU ÚVODOM PRÍRODNÉ POMERY Miloš Stankoviansky PRAVEKÉ SLOVANSKÉ OSÍDLENIE PODJAVORINSKÉHO KRAJA Emília Kratochvílová - Sláviková PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA O BZINCIACH Vladimír Varga - Igor Kišš - Emília Kratochvíková KAMENNÉ SVEDECTVÁ MINULOSTI Emília Kratochvílová O ČOM HOVORIA NÁZVY OBCE A OSÁD Emília Kratochvíková HISTORICKO-GEOGRAFICKÉ SÚVISLOSTI Emília Kratochvílová - Igor Kišš UHORSKO V STREDOVEKU A BZINCE V UHORSKU Ukryté v hĺbke minulosti Majetkové pomery v obci v 13. - 16. storočí Emília Kratochvílová PODDANSKÉ POVINNOSTI BZINČANOV, HRUŠOVANOV A LUBINANOV V 17.- 19.STOROČÍ Emília Kratochvílová ZEMEPÁNI - GRUNTOVNÍ PÁNI A PODDANÍ Horné Bzince 3 Dolné Bzince Hrušové Emília Kratochvílová CHOTÁRNICI A SUSEDIA Emília Kratochvílová BZINSKÉ VINOHRADY Emília Kratochvílová KOPANICE Z dávnej histórie kopaníc Z novšej histórie kopaníc Emília Kratochvílová UDALOSTI 19.STOROČIA A BZINCE Bzinskí cechovníci Ľudmila Šupáková BZINCE V 20. STOROČÍ Prvá svetová vojna Bzince po prevrate 1918 Bzinskí hauzíranti "Chudobný židáčik" Osudy biednych Spolkový život Bzinské školy a zdravotníctvo Ľudmila Šupáková DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA A SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE V BZINCIACH Ľudmila Šupáková ZLÚČENIE OBCE A JEJ ĎALŠÍ ROZVOJ Poľnohospodárske družstvo Preslávili Bzince Ľudmila Šupáková Z HISTÓRIE NÁBOŽENSTVA V BZINCIACH POD JAVORINOU Dejiny rímsko-katolíckej cirkvi v Bzinciach pod Javoriou Ladislav Varga Dejiny evanjelického a.v.cirkevného zboru v Bzinciach pod Javorinou Igor Kišš RICHTÁRI, PREDSEDOVIA, STAROSTOVIA 4 PRÍHOVOR STAROSTU Je iste svätou povinnosťou, čo spravodlivé, pozastať, čo krásne, dobré, nasledovať, čo lásky hodno, milovať. Povinnosťou, alebo snahou každého človeka, by malo byť aj poznanie minulosti okolia v ktorom žije. Aby vedel, čo bolo kedysi na miestach, kde dnes stojí jeho dom, pole, ktoré obrába, cesta, po ktorej chodí do práce, či za kratochvíľou. Poznanie dejín mojej, našej obce bolo doteraz iba útržkovité, kusé, nedávajúce ucelený pohľad na doby z pred niekoľkých storočí. Fakty síce sú zapísané, ale tiež nie na jednej listine, či v knihe a nie na jednom mieste. Až mravčou, usilovnou prácou sa podarilo kolektívu zanietených ľudí, dať na jednu hromadu množstvo faktografického materiálu. Zhromaždiť, vytriediť dôležité od nepodstatného, urobiť preklady z latinčiny, maďarčiny, či archaickej slovenčiny a češtiny, vylúštiť staré rukopisy. To bola naozaj drina. Dni a týždne úmorného premýšľania, hľadania a skladania čriepkov roztrúsených v rôznych archívoch Slovenska i Maďarska. Vďaka vám za to, priatelia. Knižka je na svete, čo teraz s ňou? Myslím si, že by si ju mal prečítať každý roduverný bzinčan. Možno v nej nájde meno svoje, alebo svojich predkov. Alebo fotografiu, ktorú dlhé roky opatroval, ani nevedel prečo, až ju poskytol zostavovateľom knižky. Môže iste poslúžiť aj učiteľom a žiakom v škole, či už pri výuke dejepisu, alebo pri poznávaní dediny. Iste tiež bude iskrou, ktorá zapáli plameň zdravého lokálpatriotizmu, hrdosti na svoju obec u mnohých čitateľov. Že podnieti ľudí ľahostajných, k vrelejšiemu vzťahu k obci, k dianiu v nej. Ak sa tak stane, bude to iste krásne a dobré. Mala by nás tiež podnietiť k tomu, aby sme starým tradíciám, ktoré boli v obci živé ešte donedávna, venovali viac pozornosti, aby sme niektoré z nich aj obnovili. Určite nás utvrdí a posilní v udržovaní a obnovovaní tradícií pokrokových, revolučných a povstaleckých, ktoré sú u nás i v celom Podjavoriní, napriek všetkému, živé, ctené a vážené, majúce sa o čo oprieť. Pri čítaní sa iste zamyslíme aj nad budúcnosťou obce, hoci ona je o minulosti. Z dejín, z histórie, sa máme učiť, ale pre budúcnosť musíme žiť a pracovať. Pre seba, svoje deti, budúce generácie. Nehľadieť iba na svoj momentálny, individuálny prospech, ale svoju činnosť posudzovať v širších súvislostiach, aký bude mať dopad, alebo vplyv na obec o desať, či päťdesiat rokov. Ak táto knižka, publikácia, či monografia osloví čitateľa čo len v jednom z vyššie napísaných želaní, tak svoj účel splnila. Mottom tohoto príhovoru, i celej knižky, sú verše spisovateľky, národnej umelkyne, našej rodáčky - Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej. Sú to verše, ktoré mám už dlhé roky uložené v pamäti i v srdci. No nielen uložené. Snažím sa nimi riadiť, podľa nich žiť i pracovať a želám čitateľom, aby oslovili aj ich. Tiež si prajem, aby naša obec v ďalších desaťročiach a storočiach rástla, prosperovala a obnovovala sa. Aby sa u nás rodili zdravé, múdre a pekné deti, z ktorých rodičia vychovajú 5 svojich dôstojných nástupcov. Aby bzinčania mali ruky vždy pripravené k práci a pomoci iným, srdcia otvorené láske ku všetkému dobrému a spravodlivému. Aby v ich mysliach, nech budú na ktoromkoľvek mieste na matičke Zemi, vždy bol korienok spájajúci ich so svojim rodiskom, s hrobmi predkov, s drahými a zlatými Bzincami pod Javorinou. Ing. Ján Kovačovic starosta obce ÚVODOM Minulosť - prítomnosť - budúcnosť - tri dimenzie času, ktoré rámcujú život človeka i obce. Žijeme v prítomnosti, ktorá má svoje korene v minulosti a ovplyvňuje i budúcnosť. 660. výročie prvej písomnej zmienky o obci Bzince je dobrou príležitosťou, aby sme sa obzreli do histórie. Akým vývojom prešli Bzince od rokov 1332-37? Čo všetko ovplyvňovalo život obyvateľov pod Plešivkom, Nedzom, Javorinou? Kto bol na začiatku ich zrodu? Akí ľudia tu žili? O čo sa usilovali? To sú otázky, na ktoré sme hľadali odpovede pri spracúvaní histórie obce, vlastne obcí - Dolné Bzince a Horné Bzince, ku ktorým sa viaže toto významné jubileum. Iba rámcovo sa dotýkame Hrušového a kopaníc Cetuny, Hrubej Strany, ktoré patria k obci Bzince pod Javorinou. Snažili sme sa - v rámci možností času, dostupnosti historických prameňov i ľudských síl - načrtnúť základné obrysy ich histórie a vývoja v priebehu uplynulých storočí. Mnohé zavial čas, stratilo sa v búrkach doby. Vychádzali sme z odbornej literatúry, z historických dokumentov z archívov v Bratislave, Nitre - Ivánke, Bytči, Vatikáne a Budapešti, písaných v latinčine, maďarčine a slovakizovanej češtine. Ukážky zo starých lístín uvádzame s úpravou pravopisu.V novšej histórii sme sa opierali o obecné a školské kroniky a spomienky pamätníkov i vlastné poznatky. Naše poďakovanie patrí pracovníkom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied v Bratislave, pracovníkom archívov za usmernenie a odborné rady. Poďakovať chceme všetkým, ktorí prispeli dokumentami i spomienkami, podporou, osobitne kronikárom Jánovi Kovačovicovi, Anne Šťastnej-Bratrancovej, Pavlovi Bratrancovi, Milanovi Harmadymu, Zore Vidanovej,Františkovi Roubalovi, Štefanovi Zemanovičovi, všetkým učiteľom, ktorí viedli školské kroniky a Eve Šimkovej za pomoc pri spracúvaní podkladov. Publikáciu venujeme všetkým, ktorí majú záujem o poznanie minulosti Bziniec, Hrušového, ich kopaníc, svojich vlastných koreňov, dávnych i nedávnych súvislostí. Autorský kolektív 6 PRÍRODA A JEJ ANTROPOGÉNNA TRANSFORMÁCIA PRÍRODNÉ POMERY Poloha a geomorfologické členenie územia Rázovitá kopaničiarska obec Bzince pod Javorinou leží na sútoku Kamečnice a jej ľavostranného prítoku Vrzavky v zníženine medzi Bielymi a Malými Karpatmi, v mieste styku Myjavskej pahorkatiny a Považského podolia (Obr.1). Hoci samotná obec je situovaná na úpätí masívu Salašiek (588 m) v Malých Karpatoch, jej katastru ako celku dominuje Veľká Javorina (970 m), najvyšší vrchol Bielych Karpát. Je zaujímavé, že Javorina sa dostala do názvu obce, hoci je súčasťou chotára susednej Lubiny. Kataster Bziniec zaberá prakticky prevažnú časť povodí Vrzavky a Rybníckeho potoka a priľahlú časť povodia Kamečnice povyše Bziniec v okolí Hrušového. Najvyšším bodom katastra je vrchol Jelenca (925 m) na hlavnom chrbte Bielych Karpát, najnižším bodom (205 m) je miesto vyústenia Kamečnice z jeho územia juhovýchodne od Veselej hory. Z uvedeného vyplýva, že obec sa nachádza v kontaktnej zóne štyroch významných geomorfologických (horopisných) jednotiek: Bielych Karpát, Malých Karpát, Myjavskej pahorkatiny a Považského podolia. Geomorfologické jednotky, ich geologická stavba a reliéf Biele Karpaty Biele Karpaty predstavujú zhruba 80 km dlhé pohorie na slovensko-moravskom pomedzí, tiahnúce sa od Skalice po Púchov. Do katastra Bziniec zasahujú dvomi zo svojich podcelkov, a to vyššou Javorinskou hornatinou a nižšími Bošáckymi bradlami. Javorinská hornatina predstavuje časť hlavného chrbta pohoria, vyznačujúceho sa masívnym, monotónnym, hladko modelovaným reliéfom so zaoblenými až plochými vrcholmi, oddelenými širokými sedlami. Takýmito sú napr. vrcholy Veľkej Javoriny a Jelenca. Z oboch vrcholov vybiehajú bočné chrbty - rázsochy, kolné na smer hlavného chrbta, postupne klesajúce smerom k juhovýchodu. Medzi nimi je zovreté sedlo, z ktorého vybieha Cetunská dolina. Jej záver tvaru obrovského amfiteátra je postihnutý rozsiahlym zosunom charakteru stupňovitého blokového poľa. Spodná časť zjazdovky pod Holubyho chatou je situovaná práve na tomto zosune. Do masívu Jelenca je vhĺbená druhá z dolín v katastri Bziniec - Rybnícka dolina. I ľavá strana záveru tejto doliny pod vrcholom Javorníka (719 m) je premodelovaná výrazným zosunom. Svahy horných úsekov Cetunskej i Rybníckej doliny sú strmé, priečne profily oboch dolín tu majú tvar otvoreného písmena "V". Javorinská hornatina má monotónnu geologickú stavbu. Je budovaná flyšovými