Malacologica Bohemoslovaca (2014), 13: 116–123 ISSN 1336-6939

Malakofauna mokradí Bielych Karpát

Wetland molluscan fauna of the White Carpathian Mts. (Slovakia)

Barbora Holienková1 & Juraj Čačaný2

1Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Tr. A Hlinku 1, SK-949 01, Nitra, Slovensko, email: [email protected] 2Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum, Vajanského nábrežie 2, SK-810 06, Bratislava 16, Slovensko, e-mail: [email protected]

Holienková B. & Čačaný J., 2014: Malakofauna mokradí Bielych Karpát [Wetland molluscan fauna of the White Carpathian Mts. (Slovakia)]. – Malacologica Bohemoslovaca, 13: 116–123. Online serial at 18-Nov-2014.

A malacozoological survey of the molluscan fauna in 21 selected wetland habitats was carried out in the White Carpathian Mts. in 2010–2014. In total, 66 species of gastropods (5 aquatic) were confirmed at the surveyed sites. Viable populations of two species of European importance were confirmed (Vertigo moulinsiana and V. angustior).

Key words: land snails, spring fens, faunistic survey, Vertigo moulinsiana, Vertigo angustior

Úvod charakteristický zaoblený reliéf a mäkké, až materské tva- Biele Karpaty patria nepochybne k jedným z najkrajších ry krajiny. Hlboko zarezané toky zasa dodávajú krajine miest Slovenska. Krajina Bielych Karpát, ktorú poznáme dynamiku a život. Flyš má niekedy veľmi vysoký obsah dnes, je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných pod- uhličitanu vápenatého, čo sa prejavuje častou tvorbou pe- mienok a šetrného obhospodarovania miestnymi obyvateľ- novcov na drobných svahových prameniskách. mi. Cieľom práce bolo dohľadať podmáčané plochy, malo- Vo väčšine územia prevládajú bučiny a bukové dúbravy. plošné mokrade a prameniská v rôznych typoch biotopov Zaujímavosťou týchto lesov sú ojedinelé stromoradia sta- a malakologicky ich zhodnotiť. V 19. storočí, keď v Če- rých čerešní či solitérnych starých dubov, jarabín oskoru- chách vrcholil záujem o malakozoológiu známou prácou šových a líp, ktoré tu zostali ako totemy strážiace odpočí- Uličného (1892–1895) – Měkkýši čeští – na Slovensku vajúcu krajinu. Genius loci však tvoria rozsiahle pasienky a Morave boli spracovávané údaje najmä zahraničnými a lúky s výskytom vzácnych rastlín, ktorých zachovanie autormi, ako napr. Fauna Regni Hungariae (Csiki 1918). umožnila šetrná pastva a kopaničiarske obhospodarovanie V období druhej svetovej vojny bolo územie Slovenska krajiny. podľa Ložeka (1956) z faunistického hľadiska zanedbáva- né a aktívne vyvíjali činnosť najmä poľskí zoológovia vo Prehľad skúmaných lokalít vonkajších pohoriach západných Karpát v tesnej blízkosti Väčšina lokalít sa nachádza na území katastra obce Nová českých hraníc, a to najmä Poliński (1924, 1928) a neskôr Bošáca, keďže autorka tomuto územiu venovala svoju dip- Urbański (1948), známi priekopníci výskumu západokar- lomovú prácu, konkrétne lokality č. 1–13, ďalej lokality patských pohorí. Na území Bošáckej doliny, konkrétne na 15, 16, 17, 18. Ostatné územia boli doplnené Jurajom Ča- lokalite Grúň, zozbieral vzorky Deván (1996). V Bielych čaným. Spoločne sme vytipovali 21 lokalít, z toho bolo Karpatoch robili intenzívny výskum V. Ložek, M. Hor- 8 penovcových pramenísk, 9 lesných pramenísk a 4 loka- sák, L. Beran, J. Dvořáková najmä v období 1996 až 2011 lity boli lúčneho a pasienkového charakteru (jedna z nich (Horsák 2001, 2008, Dvořáková 2011). Horsák (2005) bola silne disturbovaná). Faunistické dáta pochádzajú uvádza vo svojej správe aj lokality z Bošáckej doliny, a to z obdobia 2010–2014. V nasledujúcom prehľade lokalít je konkrétne lokality PP Grúň, PP Žalostiná a PP Blažejová. za sebou uvedený názov lokality, geografické súradnice, dátum zberu a stručný popis lokality so zápisom domi- Opis územia nantných druhov rastlín. Celé územie patrí do CHKO Biele Karpaty. Oblasť patrí z geomorfologického hľadiska do Alpsko-himalájskej sú- 1. PP Žalostiná: 48,814295 N, 17,430293 E; 29. 4. 2014; stavy. V rámci podsústavy Karpát sú začlenené do pro- sklonitosť 5º, penovcové pramenisko. Územie bolo od 15. vincie Západných Karpát, subprovincie Vonkajších Západ- storočia z veľkej časti odlesnené. Sekundárne sa tu vytvo- ných Karpát a do oblasti Slovensko-moravských Karpát. rili rozsiahle lúčne porasty a pramenné močariská. Oblasť sa nachádza na flyšovom podklade, čo podmieňuje 2. Mokraď medzi lúkou a lesom: 48,860833 N, 116 17,788556 E; 23. 9. 2013; sklonitosť 0º, ekoton medzi obhospodarovanou lúkou a mladým lesom. Situovaný je kolmo na svah a voda, ktorá steká z lúky, ho pravidelne zásobuje. Zastúpená je iba machová a bylinná vrstva. Typ mokrade – podmáčaná lúka. 3. Mokraď oproti čerešni: 48,870444 N, 17,801778 E; 23. 9. 2013; sklonitosť 0°, pokryvnosť stromovej vegetácie je 70 %. Dominantné dreviny – Ulmus laevis, Salix alba, Populus tremula. Dominantná bylina – Mentha aquatica. Typ mokrade – prameň. 4. Lesný penovcový prameň: 48,870444 N, 17,801779 E; 26. 2. 2014; sklonitosť 10º, pokryvnosť stromovej ve- getácie je 70 %. Bukový les. Bez ostatných etáží. Mokraď – prameň. 5. PP Blažejová: 48,876194 N, 17,818306 E; 29. 4. 2014; sklonitosť 10º, bez krovinovej a stromovej ve- getácie. Výmera prírodnej pamiatky je 2,2 ha. Úze- mie sa využíva ako jednokosná lúka a extenzívne sa tu pasie. Dôvodom ochrany sú najmä rastliny čeľade Orchidaceae. Vyskytujú sa tu ohrozené druhy, napr.: Carex davalliana, Carex distans, Epipactis palustris a iné. Typ mokrade – penovcové pramenisko. 6. Lesný penovcový prameň: 48,877611 N, 17,767389 E; 23. 9. 2013; sklonitosť 10º, zastúpenie stromovej vegetácie 70 % pokryvnosti. Bukový les, dominantné byliny Ment- ha aquatica. Mokraď je veľmi silne zarastená, maloplošná – asi 5×5 m, vyúsťuje do prameňa. Obr. 1. PP Grúň (lokalita č. 15). Foto: B. Holienková. 7. Lesný penovcový prameň: 48,877611 N, 17,767400 E; Fig. 1. Grúň Natural Monument (site No. 15). Photo by B. Holi- 23. 9. 2013; sklonitosť 10º, zastúpenie stromovej vegetácie enková. 70 % pokryvnosti. Bukový les, z bylín dominuje Mentha aquatica. Mokraď je veľmi silne zarastená, maloplošná 15. PP Grúň: 48,894322 N, 17,79846 E; 17. 1. 2014; ot- – asi 5×5 m, vyúsťuje do prameňa. vorená mokraď s výskytom vzácnych orchideí a páperní- 8. Lesný prameň: 48,878722 N, 17,761972 E; 24. 9. ka úzkolistého (Eriophorum angustifolium). Sklonitosť 0º. 2013; sklonitosť 10º, pokryvnosť stromovej vegetácie Otvorená mokraď. V mieste podmáčania sa nevyskytujú 70 %. Bukový les. Bez zastúpenia ostatných etáží. Mok- dreviny (Obr. 1). raď – pramenisko. 16. Penovcový prameň pri PP Mravcové: 48,905389 N, 9. Lesný penovcový prameň: 48,881389 N, 17,757444 E; 17,762944 E; 25. 9. 2013; rozsiahle penovcové pramenis- 24. 9. 2013; sklonitosť 10º, pokryvnosť stromovej vrstvy ko pod PP Mravcové, pri starej lipe. Sklonitosť 5º, bez 70 %. Bukový les. Bez ostatných etáží. stromov a krovín. Mokraď má veľmi rozvinutú a zachova- 10. Prameň pri lužnom lesíku: 48,887611 N, 17,756667 lú bylinnú etáž, s prevahovu mäty (Mentha aquatica). Na E; 25. 9. 2013; sklonitosť 0º, bez stromov a krovín. Mok- vyzrážanom penovci sú bohaté porasty machu. raď sa nachádza na mieste pastvy dobytka. V blízkosti sa 17. Hubotec, lesné penovcové pramenisko: 48,906556 nachádza starý zachovalý mäkký lužný les. N, 17,783250 E; 26. 9. 2013; sklonitosť 15º. Zastúpenie 11. Otvorená mokraď s trsťovým porastom: 48,888917 stromovej vegetácie 60 %. Mokraď je veľmi zaujímavá. N, 17,812111 E; 27. 9. 2013; sklonitosť 0º, bez zastúpenia Rozsiahly penovcový prameň v mladom lese, ktorý ústi krovinovej a stromovej vegetácie v okolí mokrade. Plocha v jednom úseku do iného prameňa. Vzorky sme odobe- mokrade je 20×6 m. Typ mokrade: prameň. rali aj priamo z penovca a vegetácie, ktorou bol poraste- 12. Otvorené penovcové pramenisko s porastom trsti: ný a tiež z prameňa v mieste stretu prameňov. Prameň sa 48,891083 N, 17,798528 E; 27. 9. 2013; sklonitosť 0º, v nižších častiach doliny rozlieva a po celej svojej dĺžke bez krovinovej a stromovej etáže. Mokraď je rozsiahla, tvorí krásnu sústavu lesných mokradí. Typ mokrade – pe- asi 10×10 m. Typ mokrade – prameň. novcové pramenisko (Obr. 2). 13. Prameň v lužnom lese: 48,892389 N, 17,807278 E; 18. PP Mravcové: 48,906583 N, 17,764778 E; 25. 9. 27. 9. 2013; sklonitosť 0º. Svetelné pomery – polotieň, 2013; sklonitosť 5º, bez stromov a krovín. Otvorená mok- zastúpenie stromovej vegetácie 70 %. Vzorky som odo- raď zaradená medzi prírodné pamiatky kvôli výskytu berala z rastlinného opadu a porastov machu. Mokraď je vzácnych rastlín, napr. páperníka úzkolistého (Eriophorum invadovaná netýkavkou Impatiens glandulifera. angustifolium) (Obr. 3). 14. Jelšina pri Novej Bošáci: 48,892547 N, 17,806653 E; 19. Alúvium Vláry: 49,026151 N, 18,070098 E; 3. 10. 15. 8. 2012; porast jelše lepkavej (Alnus glutinosa) v alú- 2013; jelšina v alúviu riečky Vláry. Z drevín a krovín sa viu Predpolomského potoka. Pokryvnosť stromovej vrstvy tu vyskytovali najmä Alnus incana, Salix fragilis, Fraxinus bola 80 %, krovinnej 10 % a bylinnej 70 %. excelsior, Sambucus nigra, Corylus avellana, Acer plata-

117 Obr. 2. Hubotec, lesné pramenisko (lokalita č. 17). Foto: B. Holienková. Fig. 2. Hubotec, forest spring areas (site No. 17). Photo by B. Holienková. noides; bylinná etáž bola zastúpená druhmi dioica, je v zmysle práce Horsák et al. (2013). Mäkkýše sme zaradili Impatiens glandulifera, Aegopodium podagraria, Iris pse- do ekologických skupín podľa Lisického (1991) (Tab. 1). udacorus, Rubus caesius, Galium palustre a Aster sp. 20. Brezovská dolina: 49,09135 N, 18,14260 E; 9. 10. Výsledky 2013; svahové penovcové pramenisko na JV exponova- V období rokov 2012–2014 sme našli na 21 lokalitách 66 nom svahu. Pôvodne bolo územie porastené jelšovo-jase- druhov mäkkýšov, z toho 5 druhov bolo vodných (Tab. 1). ňovým lesom. Neskôr bola lokalita a okolie odlesnená a Determinovaných bolo 2552 jedincov. Vrátane údajov využívaná ako jednokosná lúka. iných autorov (Tab. 2) to je 27 % z celkového počtu mäk- 21. Nebrová: 49,119773 N, 18,122548 E; 9. 10. 2013; kýšov Slovenskej republiky. Najvyššiu konštantnosť mali porasty vysokých ostríc v zamokrených zosuvných depre- druhy: Carychium tridentatum, C. minimum, Cochlicopa siách na flyši a pieskovcoch. lubrica a Vallonia pulchella. Z vodných druhov sa naj- viac vyskytovali druhy Pisidium casertanum a Bythinel- Metódy a materiál la austriaca. Z ekologických skupín dominovali lesné V prípade vodnatejších lokalít sme povrchovú vegetáciu a (49,1 %) a vlhkomilné druhy (26,3 %) v širšom zmysle dnový sediment a s nimi aj ulitníky prepierali a preplavo- slova. Medzi významné druhy patrili Vertigo moulinsiana, vali pomocou kuchynského polguľovitého kovového sita ktorý sme potvrdili na dvoch lokalitách (5, 15). Európsky o priemere 20 cm s veľkosťou ôk 0,5–1 mm. Následne sme významný druh, Vertigo angustior, sme zistili na siedmich ich dávali presušiť a presušené sme ich ručne pretrieďo- lokalitách (1, 2, 5, 7, 15, 18, 20). vali. V prípade suchších lokalít sme odobratú povrchovú vrstvu vegetácie a ulitníky vyklepávali, presušili, triedili Diskusia a determinovali. Celkové množstvo odobratého substrátu Mokraďové biotopy boli z hľadiska malakozoológie predstavovalo zhruba 3 kg. V prípade maloplošných loka- v CHKO Biele Karpaty zo slovenskej strany málo skúma- lít sme množstvo prispôsobovali ploche. Ulitníky väčších né. Zhoda v skúmaných lokalitách sa vyskytuje len v pub- rozmerov sme zbierali ručne. V prípade potočných jelšín likácií Horsák (2005). V tejto publikácií boli predmetom a suchších lokalít sme odobrali vzorku rastlinného opadu výskumu aj lokality na slovenskej strane Bielych Karpát, (asi 1 l). Na determináciu ulitníkov sme používali práce konkrétne lokality PP Blažejová, PP Grúň a PP Žalostiná Ložek (1956) a Horsák et al. (2013). Použitá nomenklatúra (Tab. 2). Pri porovnávaní boli vo všetkých troch prípa- 118 Obr. 3. Pohľad na lokalitu PP Mravcové (lokalita č. 18). Foto: B. Holienková. Fig. 3. View of the site Mravcové Nature Monument (site No. 18). Photo by B. Holienková. doch zistené rozdielne druhy. Na lokalite č. 5 (PP Blaže- edentula, Euconulus fulvus, E. praticola, Punctum pygma- jová), autori v minulosti uvádzajú 27 zistených druhov. eum a Vallonia costata. Počas výskumu sme zistili 19 druhov. Druhy, ktoré sme Vo všeobecnosti možno rozdeliť Bielokarpatské mokrade na lokalite nezaznamenali a nepotvrdili, sú: Aegopinella a prameniská do 4 skupín z hľadiska výskytu mäkkýšov minor, A. pura, Cecilioides acicula, Cochlicopa lubricella, a ich biotopov. Euomphalia strigella, Oxyloma elegans, Pisidium persona- Prvú skupinu tvoria mokrade na intenzívnych pasienkoch, tum, Pupilla muscorum, Truncatellina cylindrica a Vitrea ktoré sú silne disturbované s nízkou hodnotou pH. Na crystallina. Na lokalite sme však zaznamenali aj druhy, týchto lokalitách sa nevyskytovali žiadne mäkkýše. ktoré sa v danej publikácií pre lokalitu č. 5 neuvádzajú, Druhú skupinu tvoria lesné pramene a zarastené mokra- a to druhy: Succinea putris a Succinella oblonga. de mimo lesa. Na týchto mokradiach sa často vyskytovali Horsák (2005) na lokalite PP Grúň uvádza 25 druhov druhy rodu Pisidium a tvorili tu bohaté populácie. (Tab. 2). V tejto práci uvádzame 16 druhov. Druhy, ktoré Do tretej skupiny možno zaradiť mokrade otvorenejšieho sme pri našom výskume nezaznamenali sú: Alzoniella slo- charakteru kde tvorili bohaté populácie druhy Cochlicopa venica, Aegopinella pura, Daudebardia brevipes, Galba lubrica a . truncatula, Monachoides incarnatus, Oxychilus cellarius, Do štvrtej skupiny možno zaradiť mokrade zarastené, ale Oxyloma elegans, Pisidium personatum, Truncatellina s výskytom vyzrážaného penovca. Na týchto lokalitách cylindrica, Vallonia costata, Vertigo pygmaea a Vitrea vždy tvorili bohaté populácie druhy Bythinella austriaca a contracta. Na lokalite sme zaznamenali aj druhy, ktoré Carychium tridentatum. v danej publikácii pre lokalitu PP Grúň spomínané nebo- li, konkrétne Euconulus praticola, Nesovitrea hammonis Faunisticky pozoruhodné druhy a Succinea putris. Na Bielokarpatských mokradiach sme zaznamenali aj Treťou zhodnou lokalitou bola lokalita PP Žalostiná. Na množstvo faunisticky pozoruhodných druhov, napr.: Tro- tejto lokalite sme nalezli 20 druhov. Horsák (2005) za- chulus villosulus – endemický druh Západných Karpát znamenal na tejto lokalite 17 druhov. Druhy, ktoré sme na (Horsák et. al. 2013); Vertigo angustior a V. moulinsiana – lokalite nepotvrdili, boli Faustina faustina, Monachoides celoeurópsky chránené druhy (Annex II, European Union's incarnatus, Oxychilus glaber a Plicuteria lubomirski. Na Habitats Directive), typických obyvateľov otvorených, lokalite sme však zaznamenali 6 druhov, ktoré sa v danej vápnitých, zachovalých mokradí; Boettgerilla pallens – ty- publikácií nenachádzajú: Cochlicopa lubricella, Columella 119 picky invázny druh, ktorý sa však u nás nemá tendenciu rozšíření suchozemských plžů v CHKO Bílé Karpaty [Distri- premnožovať a našim druhom viditeľne nekonkuruje; Pli- bution atlas of terrestrial gastropods in the White Carpathians cuteria lubomirski – endemický druh Západných Karpát; Protected Landscape Area]. – Acta Carpathica Occidentalis, Euconulus praticola – ekologicky viazaný na výrazne vlh- Supplementum 1, 124 pp. Horsák M., 2001: Inventarizační průzkum Bílých Karpat [Fau- ké, mokraďové stanovištia; Daudebardia brevipes – žijúci nistic inventory of the Biele Karpaty Mts.]. – Správa CHKO v tlejúcom lístí sutinových lesov. Komentáre k druhom Biele Karpaty, Nemšová (nepubl./unpublished). vychádzajú z práce Horsák et al. (2013). Horsák M., 2005: Molluscs. In: Ecology and palaeoecology of spring fens of the West Carpathians, Poulíčková A., Hájek Záver M. & Rybníček K. (eds) Univerzita Palackého, Olomouc, pp. 197–208. 61 druhov suchozemských mäkkýšov a 5 druhov vodných Horsák M., 2008: Měkkýši. In: Louky Bílých Karpat [Grasslands zistených počas rokov 2012–2014 potvrdzuje bohatosť of the White Carpathian Mountains], Jongepierová I. (ed.) ZO bielokarpatskej mokraďovej fauny. Druhovo najbohatšie ČSOP Bílé Karpaty, Veselí nad Moravou, pp. 227–232. lokality boli maloplošné prameniská penovcového cha- Horsák M., Juřičková L. & Picka J., 2013: Měkkýši České rakteru. a Slovenské republiky [Molluscs of the Czech and Slovak Re- publics]. – Nakladatelství Kabourek, Zlín, 270 pp. Poďakovanie Lisický M., 1991: Slovenska [Molluscs of Slovakia]. – Veda, vydav. Slov. akad. vied, Bratislava, 344 pp. Chceli by sme poďakovať Tomášovi Čejkovi (Ústav zo- Ložek V., 1956: Klíč československých měkkýšů [Key of Cze- ológie SAV, Bratislava), školiteľovi diplomovej práce, kto- choslovak molluscs]. – SAV, Bratislava, 437 pp. rej časť bola použitá pre tento článok. Výskum bol sčasti Poliński W., 1924: Anatomisch-systematische und zoogeogra- podporený agentúrou VEGA, č. projektu 2/0102/14 a pro- phische Studien über die Heliciden Polens. – Bulleetin de ľAca- jektom VEGA č. 01/0109/13. démie Polonaise des scienes et des Letters Classe des Sciences Mathématiques et Naturelles – Série B, Kraków, pp. 131–279. Poliński W., 1928: Sur centrains problémes du développement Literatúra morphologique et zoogéographique de la faune des Alpes et des Csiki E., 1918: Mollusca. – In: Fauna Regni Hungariae, (Vol. Karpates illustrés par létude détaillée des Heelicidés du groupe 2). Mollusca – Királyi Magyar Természettudományi Társulat, Perforatella auct. – Prace Państwowego Muzeum zoologiczne- Budapest, pp. 1–44. go, VII, Warszawa, 137 pp. Deván P., 1996: Determinácia malakofauny z územia Bielych Uličný J., 1892–1895: Měkkýši čeští. – Praha, 208 pp. Karpát [Identification of molluscan fauna from the Biele Kar- Urbański J., 1948: Reliktowe mięczaki ziem polskich i niektó- paty Mts.]. – Správa CHKO Biele Karpaty, Nemšová (nepubl./ rych krajów przyległych [Relic molluscs of Poland and some unpublished). adjacent countries]. – Ochrona Przyrody XVIII, Kraków, pp. Dvořáková J., Ložek V., Horsák M. & Pechanec V., 2011: Atlas 66–95.

120 - 5 5 5 5 5 5 5 52 71 24 29 33 14 57 24 10 19 43 43 24 62 14 33 38 10 24 10 48 24 K (%) 5 1 6 1 7 3 1 1 5 2 1 4 9 9 5 3 1 7 8 2 5 2 1 5 11 15 12 13 10 PL 2 1 1 1 4 10 14 21 4 3 5 6 7 3 9 3 66 13 19 17 28 17 20 319 1 3 1 2 1 4 19 1 6 4 2 1 2 2 1 4 4 7 3 10 18 7 3 17 130 5 2 4 3 15 16 6 3 2 2 4 2 2 7 7 2 7 48 22 10 14 15 4 3 2 23 24 59 14 4 1 2 1 1 1 13 6 5 1 8 8 2 1 3 57 12 223 3 6 3 3 1 11 41 14 10 11 1 10 Lokality / Localities 1 3 1 1 9 2 3 8 3 1 1 1 7 3 3 6 1 6 45 25 6 4 1 5 1 4 3 1 8 7 4 4 4 1 5 20 13 2 1 4 1 1 1 3 1 3 5 2 8 1 2 1 11 2 2 2 1 3 1 7 5 1 2 1 50 26 43 115 ES FN HG HG HG HG HG HG HG MS MS MS MS MS MS MS MS MS MS PD PD PD PD PD PD PD PT PT PT PT (A. Férussac, 1807) (Risso, 1826) (Ström, 1765) (Ślósarski, 1881) O. F. Müller, 1774 Müller, O. F. (Reinhardt, 1883) (von Frauenfeld, 1857) (Draparnaud, 1801) (Dupuy, 1849) (Dupuy, (Rossmässler, 1838) (Rossmässler, Simroth, 1912 (Draparnaud, 1805) (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. Sterki, 1893 (Draparnaud, 1801) (Linné, 1758) (Draparnaud, 1801) (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Jeffreys, 1833) Jeffreys, 1830 (Risso, 1826) (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Draparnaud, 1801) (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Linné, 1758) (Nilsson,1823) Prehľad nájdených druhov mäkkýšov zoradených podľa zaradenia do ekologickej Skratky: skupiny. ES – ekologická skupina, PL – počet lokalít, K – konštantnosť, FN – druhy pramenné, PL – number of sites with species Abbreviations: presence, ES K – – ecological group, PL constancy (frequence), FN – spring List of spe recorded molluscs arranged according ecological groups. Druh / Species Bythinella austriaca Carychium tridentatum Columella edentula Deroceras laeve Succinella oblonga villosulus Trochulus angustior Vertigo substriata Vertigo Arion fasciatus Boettgerilla pallens Cochlicopa lubrica Euconulus fulvus Nesovitrea hammonis Oxychilus cellarius Plicuteria lubomirski Punctum pygmaeum hispidus Trochulus pellucida Vitrina Carychium minimum Euconulus praticola Oxyloma elegans Succinea putris antivertigo Vertigo moulinsiana Vertigo Zonitoides nitidus cylindrica Truncatellina excentrica Vallonia pulchella Vallonia pygmaea Vertigo Tabuľka 1. Tabuľka druhy – RV-PDt druhy, semisilvikolné – PT(SI) stanovíšť, otvorených druhy – PT druhy, (polyhygrofilné) vlhkomilné výrazne – PD euryekné, až eurytopné druhy – MS vlhkomilné, stredne druhy – HG tečúcich vôd a vôd periodického charakteru, SG-PD(-t) – druhy preferujúce stojaté vody a – zazemňujúce stagnicolae, sa rivicolae, mokrade, SI SGRV – druhy lesné, SI(HG) – vlhkomilné lesné druhy, SI(MS) – lesné mezohygrofilné SIh druhy, – vlhkomilné lesné druhy, SIth – krovinové, SS – lesostepné ST – druhy, stepné ST(SI) druhy, – semisilvikolné XC druhy, – termofilné a xerofilné druhy. 1. Table preferring but species, semiwoodland – PT(SI) species, open-country – PT (polyhygrophilous), species hygrophilous strongly – PD species, euryecious to eurytopic – MS species, hygrophilous – HG cies, – species of flowingRV-PDt open-country, waters and temporary pool species, SG-PD(-t) – limnophilous and paludicolous – species, eurytopic SGRV species, SI – strictly woodland species, SI(HG) – hygrophilous woodland species, SI(MS) – mesohygrophilous woodland species, SIh – hygrophilous woodland species, SIth – shrub species, SS – – forest-steppe semi-steppe species, species, XC – ST thermophilous – and xerophilous steppe species. ST(SI) species, 121 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 29 52 10 48 10 29 10 10 10 14 19 10 10 14 24 10 19 10 10 10 14 10 K (%) 6 2 1 1 1 2 1 6 1 1 1 1 2 1 2 2 1 3 4 2 1 2 3 5 2 4 2 2 2 3 1 1 1 2 1 11 10 PL 2 3 3 1 7 5 1 6 16 16 21 3 4 4 2 4 1 11 70 12 24 20 5 1 8 2 2 6 1 3 2 1 1 1 5 1 1 2 25 13 24 19 1 3 1 24 12 18 18 1 2 1 1 7 17 5 16 1 16 15 7 5 9 4 4 3 2 33 58 29 16 14 1 7 13 1 2 12 12 7 10 11 1 1 1 1 5 10 Lokality / Localities 1 1 6 9 9 2 4 8 1 5 7 2 2 3 2 11 6 10 3 4 2 5 19 4 1 1 5 4 7 1 1 1 1 3 10 1 1 9 2 1 7 11 1 28 13 20 26 20 ES PT(SI) RV-PDt RV-PDt SG-PD(-t) SGRV SI SI SI SI SI SI SI SI SI SI SI SI SI SI SI(HG) SI(MS) SI(MS) SI(MS) SI(MS) SI(MS) SI(MS) SIh Sih SIh SIh SIth SIth SIth SS ST ST(SI) XC

Arion vulgaris (Schröter, 1784) (Schröter, (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Draparnaud, 1801) (C. 1828) Pfeiffer, (Gmelin, 1791) (Draparnaud, 1805) (Porro, 1838) (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. Malm, 1855 (Montagu, 1803) (Draparnaud, 1801) (Poli, 1791) (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Draparnaud, 1805) (Linné, 1758) (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Stabile, 1864) (Michaud, 1831) (Dumont et Mortillet, 1854) (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Draparnaud, 1805) (Rossmässler, 1835) (Rossmässler, (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Alder, 1830) (Alder, (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. C. 1828 Pfeiffer, (O. F. Müller, 1774) Müller, (O. F. (Montagu, 1803) (Studer, 1820) (Studer, O. F. Müller, 1774 Müller, O. F. Linné, 1758 (Rossmässler, 1835) (Rossmässler, (Draparnaud, 1801) (Linné, 1758) / Pokračovanie. Continued. Druh / Species costata Vallonia Pisidium casertanum Pisidium personatum Galba truncatula Radix labiata Acanthinula aculeata Aegopinella nitens Aegopinella pura Cochlodina laminata Daudebardia brevipes Daudebardia rufa Ena montana Eucobresia nivalis Faustina faustina Helicodonta obvoluta Isognom. isognomostomos Petasina unidentata pusilla Vertigo diaphana Vitrea crystallina Vitrea Alinda biplicata Arianta arbustorum Cepaea hortensis Discus rotundatus Fruticicola fruticum Monachoides incarnatus Clausilia pumila Macrogastra ventricosa Arion rufus 1855) (Moquin-Tandon, Perforatella bidentata Aegopinella minor Helix pomatia Merdigera obscura Euomphalia strigella Cecilioides acicula Cepaea vindobonensis Cochlicopa lubricella Počet druhov / Number of species Tabuľka 1. Tabuľka 1. Table

122 Tabuľka 2. Prehľad mäkkýšov nájdených M. Horsákom (Horsák 2005) na spoločných lokalitách zoradený abecedne. Pre vysvetlivky skratiek pozri Tab. 1. Table 2. List of molluscs found by M. Horsák (Horsák 2005) at sites in common listed alphabetically. For explanation of abbrevia- tions see Tab. 1.

Lokality / Localities Druh / Species ES PP Blažejová / 2005 PP Grúň / 2005 PP Žalostiná / 2003 Aegopinella minor (Stabile, 1864) SIth x Aegopinella pura (Alder, 1830) SI x x Alinda biplicata (Montagu, 1803) SI(MS) x Alzoniella slovenica (Ložek et Brtek, 1964) FN x Bythinella austriaca (von Frauenfeld, 1857) FN x x x Carychium minimum O. F. Müller, 1774 PD x x x Carychium tridentatum (Risso, 1826) HG x x Cecilioides acicula (O. F. Müller, 1774) ST x Cepaea vinodobonensis (C. Pfeiffer, 1828) ST(SI) x Cochlicopa lubrica (O. F. Müller, 1774) MS x x x Cochlicopa lubricella (Porro, 1838) XC x Daudebardia brevipes (Draparnaud, 1805) SI x x Euomphalia strigella (Draparnaud, 1801) SS x Euconulus fulvus (O. F. Müller, 1774) MS x x Faustina faustina (Rossmässler, 1835) SI x Galba truncatula (O. F. Müller, 1774) SG-PD(-t) x x x Monachoides incarnatus (O. F. Müller, 1774) SI(MS) x x Oxychilus cellarius (O. F. Müller, 1774) MS x Oxychilus glaber (Rossmässler, 1835) SI x Oxyloma elegans (Risso, 1826) PD x x Pisidium casertanum (Poli, 1791) RV-PDt x x Pisidium personatum Malm, 1855 RV-PDt x x x Plicuteria lubomirski (Ślósarski, 1881) MS x Pupilla muscorum (Linné, 1758) PT x Punctum pygmaeum (Draparnaud, 1801) MS x x Succinella oblonga (Draparnaud, 1801) HG x Trochulus hispidus (Linné, 1758) MS x x Truncatellina cylindrica (A. Férussac, 1807) PT x x Vallonia costata (O. F. Müller, 1774) PT(SI) x x Vallonia pulchella (O. F. Müller, 1774) PT x x x Vertigo angustior Jeffreys, 1830 HG x x x Vertigo antivertigo (Draparnaud, 1801) PD x x x Vertigo moulinsiana (Dupuy, 1849) PD x x Vertigo pygmaea (Draparnaud, 1801) PT x x x Vertigo substriata (Jeffreys, 1833) HG x Vitrea contracta (Westerlund, 1871) MS x Vitrea crystallina (O. F. Müller, 1774) SI(HG) x Vitrina pellucida (O. F. Müller, 1774) MS x Zonitoides nitidus (O. F. Müller, 1774) PD x Suchozemské druhy / Land species 24 20 13 Vodné druhy / Freshwater species 3 5 4 Spolu / Together 27 25 17

123