Zhodnotenie Napojenosti Obcí Horného Poţitavia Na Vodohospodársku Infraštruktúru
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Zhodnotenie napojenosti obcí Horného Poţitavia na vodohospodársku infraštruktúru Evaluation of connection to the water management infrastructure in the villages of Horné Poţitavie Kristína Mandalová Abstract Directive 2000/60/EC of the European Parliament and the Council, which came into force in December 2000 defines water as not usual and commercial product, but rather the natural wealth that is inherited, and must be protected, defended and treated. Since water is an essential component of living organisms and is one of the components, which are related to the quality of the environment, changes in the operation of anthropogenic impacts and increasing the burden on the environment is reflected in its status and subsequently cause changes in the quality of the rural environment. Key words demography, technical infrastructure, waste water, waste water management, public water supply and sewerage Úvod Ako uvádza Baláţová et al. (2012) obce na Slovensku, ale aj v iných krajinách moţno podľa vybudovanej vodohospodárskej infraštruktúry rozdeliť do viacerých skupín. Obce by mali mať v rámci tejto infraštruktúry: vodovod s potrebnými technickými objektmi, stokovú sieť s potrebných technickými objektmi, čistiareň odpadových vôd s kalovým hospodárstvom. MŢP (2006) uvádza, ţe kvalita vody a jej dostupnosť určuje podmienky existencie na Zemi. Závisí od nej nielen úroveň hospodárskych aktivít štátu, ale aj samotná úroveň ţivota ľudí. Rámcová smernica o vode zadefinovala podmienky, na splnenie ktorých bol vytvorený Vodný plán Slovenska. Za najdôleţitejším legislatívny rámec v oblasti kvality povrchových vôd sa povaţuje Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Európskej rady, tzv. Rámcová smernica o vode (RSV). MŢP (2007) poukazuje na to, ţe zlepšenie kvality vôd v slovenských riekach za posledných desať rokov bolo spôsobené najmä nasledovnými faktormi: produkcia odpadových vôd, ktorá s poklesom priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie poklesla a nárastom cien vody a stočného sa zníţila spotreba vody v domácnostiach, ČOV boli v posledných rokoch dostavané alebo zmodernizované pre všetky väčšie mestá, avšak zlá situácia je na vidieku, kde so zavádzaním vodovodov rastie produkcia odpadových vôd, ktoré nie sú čistené. V súčasnej dobe v Slovenskej republike rozvoj verejných kanalizácií zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Ešte nepriaznivejšia situácia je v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd. V oboch prípadoch je rozhodujúcim faktorom zabezpečenie finančných prostriedkov (Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2008, 2009). Nároky na vodu sa neustále zvyšujú, nakoľko prestáva byť nevyčerpateľným zdrojom, a práve preto je nevyhnutné si ju chrániť. Za odpadovú vodu povaţujeme vodu, ktorá má po pouţití zmenenú kvalitu. K jej zmene došlo pouţitím v obytných, výrobných, poľnohospodárskych a zdravotníckych stavbách a zariadeniach, prípadne v dopravných prostriedkoch. Patrí sem aj voda, ktorá presakuje zo skládok, odpadov a odkalísk. Takýto druh vody rozdeľujeme na splaškovú, priemyselnú a komunálnu. V dôsledku priemyselných, poľnohospodárskych aktivít, ale aj komunálnych splaškov mnoţstvo odpadových vôd stále narastá, a preto je potrebné zaoberať sa problematikou čistenia odpadových vôd. Samotné čistenie sa vykonáva v čistiarňach odpadových vôd. Cunningham-Cunningham (2009) povaţujú za čistenie odpadových vôd celý systém, ktorého základnou funkciou je najmä ochrana ľudského zdravia, ekosystémovej stability a kvality vôd. Materiál a metódy Za modelové územie boli vybrané obce územia Horného Poţitavia (okres Zlaté Moravce), nachádzajúce sa v povodí rieky Ţitavy. Za povodie povaţujeme územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom riek, potokov alebo jazier do mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Ţitava je najväčším ľavostranným prítokom Nitry. Nakoľko sa dané územie nachádza v intenzívne poľnohospodársky vyuţívanej krajine, vzniká tu predpoklad environmentálnej záťaţe na ţivotné prostredie. Demografický vývoj obyvateľov v obciach sme určili na základe územných plánov a webových stránok obcí. Údaje o napojenosti obcí Horného Poţitavia na verejný vodovod a kanalizáciu nám poskytla Databáza RRA Horné Poţitavie. Výsledky a diskusia V danom regióne sme sledovali obce Horného Poţitavia, ktoré sme zaradili do jednotlivých subpovodí tvoriacich povodie Ţitavy. Demografický vývoj obcí v subpovodiach od roku 1900 do roku 2010 je spracovaný v tabuľke 1 a následne znázornení na obrázku 1. Tab. 1 Demografický vývoj obyvateľov Horného Poţitavia Obce tvoriace Počet obyvateľov povodie Ţitavy 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 2000 2005 2010 Čerešňový potok Choča 398 395 443 467 562 592 685 651 445 501 486 Sľaţany 820 844 850 1019 1194 1409 1669 1837 1691 1700 1704 Slepčany 759 815 871 960 974 971 1086 1090 859 856 847 Velčice 807 833 974 913 991 958 1097 1093 895 862 849 Drevenica Beladice 299 290 258 270 291 376 854 871 1547 1537 1519 Kostoľany pod 485 573 612 623 635 655 696 723 395 388 349 Tríbečom Ladice 776 855 865 897 1003 1063 1148 1107 794 808 800 Neverice 586 585 588 740 898 949 795 774 654 668 675 Hostiansky potok Hostie 793 924 959 963 950 1045 1244 1287 1210 1203 1222 Skýcov 817 893 938 955 1040 1029 1303 1349 1048 1050 1037 Topoľčianky 1578 1595 1782 1976 2056 2262 2725 2922 2923 2900 2877 Ţikava 528 589 649 683 730 701 831 787 571 542 545 Pelúsok Hosťovce 445 500 576 604 562 487 737 749 770 756 759 Lovce 381 457 456 498 534 482 667 716 671 685 699 Martin nad Ţitavou 310 350 329 367 401 332 532 531 517 526 532 Stránka Mankovce 282 322 337 365 367 390 449 437 531 527 539 Zlatno 360 360 363 414 436 393 449 425 269 252 254 Širočina Červený Hrádok 399 470 500 534 614 610 666 636 414 412 435 Čierne Klačany 525 548 636 688 836 835 891 1024 1141 1143 1115 Malé Vozokany 308 300 298 389 343 392 442 449 312 306 325 Nevidzany 528 589 614 676 732 722 799 804 637 626 611 Tajná 418 408 389 431 507 479 533 539 259 272 289 Veľké Vozokany 463 471 527 540 587 547 613 571 528 524 504 Volkovce 494 516 760 675 727 969 1264 1318 1043 1005 1011 Obce tvoriace Počet obyvateľov povodie Ţitavy 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 2000 2005 2010 Ţitava Jedľové Kostoľany 1127 1186 1534 1490 1433 1394 1701 1580 1091 1087 1011 Machulince 510 559 593 624 666 677 846 931 999 1032 1037 Obyce 851 1001 1031 1042 1254 1302 1632 1708 1507 1565 1557 Tesárske Mlyňany 1364 1430 1597 1789 1895 1923 2081 1997 1691 1665 1652 Vieska nad Ţitavou 352 377 395 382 430 524 545 564 487 465 442 Ţitavany 1365 1518 1583 2607 1796 2162 2177 2275 1800 1818 Zlaté Moravce 2786 3227 3394 3636 4358 4889 6915 9229 15473 13676 13554 Zdroj: ŠÚ SR Obr. 1 Demografický vývoj obyvateľov Horného Poţitavia Zdroj: ŠÚ SR Na základe tabuľky 1 môţeme sledovať demografický vývoj obyvateľov v jednotlivých subpovodiach. Najväčšie zastúpenie majú obce do 1000 a 2000 obyvateľov. K najväčším obciam – podľa počtu obyvateľov radíme obec Topoľčianky, Ţitavany a Sľaţany, naopak k najmenším patrí Zlatno, Malé Vozokany a Červený Hrádok. Moţno konštatovať, ţe vývoj počtu obyvateľov od roku 1990 do roku 1930 v subpovodiach ako Drevenica, Čerešňový potok a Ţitava mierne narastal, avšak neskôr došlo k jeho spomaleniu. V počte obyvateľov sme od roku 1990 do roku 2010 zaznamenali nárast. V sledovaných obciach nedošlo k významnému zvyšovaniu počtu obyvateľov, dokonca v posledných desiatich rokoch sa počet obyvateľov zniţoval, pri porovnaní roku 2000 a 2010 je preukázaný pokles u mnohých obcí. Okres Zlaté Moravce sa radí k okresom, v ktorých je v budúcnosti predpokladaný pokles počtu obyvateľov, čo platí aj pre sledované obce tvoriace povodie Ţitavy. Verejný vodovod a kanalizácia V sledovanom území, okrem obcí Hosťovce, Kostoľany pod Tríbečom, Ladice a Neverice, majú ostatné obce urobené napojenie na verejný vodovod. V obci Ţikava v súčasnosti prebieha výstavba vodovodu. Z celkového počtu 34 obcí, 12 obcí nie je napojených na verejnú kanalizáciu a ostatné sú čiastočne odkanalizované alebo je kanalizácia vo výstavbe, ako v prípade obce Kostoľany pod Tríbečom a Ladice. Kanalizačnú sieť pripojenú na ČOV má v celkovom počte 19 obcí, a teda viac ako polovica. Situáciu v jednotlivých obciach moţno vidieť v tabuľke 2. Tab. 2 Napojenosť obcí Horného Poţitavia na verejný vodovod a kanalizáciu Obec Verejný vodovod Verejná kanalizácia Kanalizačná sieť pripojená na ČOV Beladice áno áno áno Čaradice áno nie nie Červený Hrádok áno nie nie Čierne Kľačany áno nie nie Hostie áno nie nie Hosťovce nie áno áno Choča áno áno áno Jedľové Kostoľany áno nie nie nie Kostoľany pod Tríbečom nie vo výstavbe nie Ladice nie vo výstavbe Lovce áno nie nie Machulince áno áno áno Mankovce áno áno áno Malé Vozokany áno áno áno Martin nad Ţitavou áno áno áno Nemčiňany áno áno áno Neverice nie áno áno Nevidzany áno áno áno Obyce áno nie nie Skýcov áno áno áno Slepčany áno nie nie Sľaţany áno áno áno Tajná áno nie nie Kanalizačná sieť Obec Verejný vodovod Verejná kanalizácia pripojená na ČOV Tekovské Nemce áno nie nie Tesárske Mlyňany áno áno áno Topoľčianky áno áno áno Velčice áno áno áno Veľké Vozokany áno áno áno Vieska nad Ţitavou áno nie nie Volkovce áno áno áno Zlatno áno nie nie Ţikava vo výstavbe áno áno Ţitavany áno nie nie Zlaté Moravce áno áno áno Zdroj: Databáza RRA Horné Poţitavie, 2010 Situácia v oblasti zásobovania obyvateľov pitnou vodou, ako aj odvádzania a čistenia odpadových vôd je v jednotlivých obciach rôzna. Všeobecne rozvoj kanalizácií a ČOV zaostáva za rozvojom vodovodov. Z celkového počtu obyvateľov Horného Poţitavia 41054 je 85,3 % obyvateľov napojených na verejný vodovod, v prípade verejnej kanalizácie je to 55,9 % a vo výstavbe je 5,9 % z celkového počtu obcí. Kanalizačnú sieť pripojenú na ČOV má takisto 55,9 % obyvateľov. Jednou z moţností riešenia čistenia odpadových vôd je napojiť obyvateľov kanalizáciou k obciam, kde ČOV uţ bola vybudovaná. V povodí Drevenica z obcí Beladice, Kostoľany pod Tríbečom, Ladice a Neverice majú dve obce kanalizačnú sieť pripojenú na čistiareň odpadových vôd, a to konkrétne obec Beladice a Neverice.