Projekt Riadenia a Rozvoja Rozhlasu a Televízie Slovenska
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Peter Abrahám Bratislava, Máj 2017 PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA Peter Abrahám Bratislava, MÁJ 2017 1 Peter Abrahám Bratislava, Máj 2017 OBSAH Úvod 3 Poslanie a financovanie verejnoprávnych médií 4 - Európa - Slovensko Súčasný stav financovania RTVS 5 Môj názor na financovanie RTVS 5 Základné parametre mediálneho prostredia SR 8 Televízia 9 Sociodemografia TV 11 Podiely na TV trhu (stanice,skupiny) 13 Trendy 2005 – 2016 a licenčné práva 15 Slovenská televízia Obsah programu 17 Regionálne spravodajstvo RTVS 20 Informačná obsluha spravodajstva, publicistiky 23 Krížové promovanie okruhov RTVS 23 Spravodajstvo, politická publicistika, investigatíva 24 Legitímne obmedzenia slobody prejavu 25 Rádiá 27 Vývoj dennej počúvanosti 27 Sociodemografia rádií 27 Podiely na rozhlasovom trhu 28 Denná počúvanosť 29 Jazyková kultúra, spôsobilosť, slovenská hudba 32 Ekonomika RTVS 35 Záver 2 Peter Abrahám Bratislava, Máj 2017 ÚVOD Motto: Tento projekt má ambíciu rozvinúť všetky pozitíva, ktoré RTVS za obdobie 2012 – 2017 dosiahla a zabezpečiť podmienky pre jej ďalší programový, technický a technologický rozvoj v období 2017 – 2022. Pre uskutočnenie motta ponúkam svoje praktické vedomosti a skúsenosti z troch mediálnych oblastí: - MÉDIUM Slovenský rozhlas – redaktor, moderátor, FUN Radio – generálny riaditeľ, aktuálne v ČR projekt multiregionálnej televízie ako projektový konzultant od VIII.2016 - KLIENTI UNIVERSAL McCANN Bratislava s.r.o. – konateľ a riaditeľ, plánovanie a nákup reklamného priestoru v médiách - REGULÁCIA Rada pre vysielanie a retransmisiu – riaditeľ kancelárie, člen, podpredseda Vďaka tomu s pokorou a rešpektom vnímam náročnosť a zodpovednosť spojenú s riadením mediálneho kolosu akým v slovenských podmienkach RTVS nepochybne je. RTVS je moja ALMA MATER. Naučila ma mediálnej remeselnej zručnosti. Od práce „foxteriéra“ (behá po ulici s mikrofónom a robí ankety) cez redaktora, moderátora, strihača, scenáristu a pod. Je načase sa jej poďakovať a odvďačiť. Pri tvorbe tohto projektu som komunikoval aj s ľuďmi z prostredia Slovenskej televízie aj Slovenského rozhlasu. Sú medzi nimi aj aktívni členovia aktuálneho teamu aj ľudia mimo RTVS. 3 Peter Abrahám Bratislava, Máj 2017 POSLANIE A FINANCOVANIE VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ Poslanie RTVS je definované zákonom č. 532/2010 Z.z. V sumáre ide o poskytovanie univerzálnej, rozmanitej, redakčne nezávislej programovej služby. Jej súčasťou sú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov. Rozvíja a podporuje rozvoj kultúrnej, občianskej a vedomostnej spoločnosti. Pre financovanie, inštitúcie Európskej únie prijali rad Odporúčaní, ktoré len zvýrazňujú dôležitosť a váhu verejnoprávnych médií ako súčasti demokratického duálneho mediálneho systému. V spojení s financovaním verejnoprávnych médií je kladený dôraz na takú formu, ktorá čo najspoľahlivejšie zabezpečí nezávislosť verejnoprávneho vysielania ( napr. Odporúčanie č. R (96) 10 alebo Odporúčanie CM/REC (2012) 1 Výboru ministrov členským štátom ). Členské štáty majú možnosť realizovať financovanie svojho verejnoprávneho média najmä z týchto zdrojov: - Koncesionárskych poplatkov - Priamych štátnych účelových dotácií - Zdanenie súkromných médií, retransmitorov, telekomunikačných spoločností ( tvorba podporných fondov pre mediálny content ) - Predaj/aukcia vysielacích licencií V členských štátoch EBU ( Európska vysielacia únia ) sa primárne uplatňujú tri základné modely financovania verejnoprávnych médií: - 100% koncesionárske platby ( severské štáty – Fínsko, Nórsko, Švédsko ) - Mix koncesie a reklama ( Nemecko, Francúzsko ) - Mix reklama a štátne dotácie ( Belgicko, Holandsko ) Z výročných správ EBU je zrejmé, že podiel reklamy na finančnom mixe sa kontinuálne znižuje na úkor zvyšovania podielu koncesionárskych poplatkov. Koncesionári to často označujú za „daň z televízora“ a označenie „koncesia“ považujú za eufemizmus. Aj u nás je táto téma vnímaná veľmi citlivo. Fyzickými aj právnickými osobami. Je predmetom diskusie prakticky v celej EU. Jeden z argumentov je aj fakt, že neustále rastie počet technicky zdatných koncesionárov, ktorí čoraz masovejšie využívajú pre saturáciu svojich potrieb primárne počítače či inteligentné mobilné telefóny. Ide o fenomén označený názvom – nové médiá. Druhý argument hovorí o množstve oslobodených koncesionárov bez náležitého dofinancovania zo štátnych zdrojov. Argumentov pre a proti koncesiám je množstvo. Z výročných správ EBU vyplýva, že v členských štátoch rezonuje diskusia o nevyhnutnosti financovať verejnoprávne médiá cestou priamych štátnych dotácií, t.j. stávajú sa rozpočtovou kapitolou národných štátnych rozpočtov. 4 Peter Abrahám Bratislava, Máj 2017 Podporovatelia priamej štátnej dotácie okrem iného hovoria o stabilnom a predvídateľnom financovaní čo umožňuje manažementu riadiť médium bez tzv. podnikateľského rizika lebo nie sú závislí na príjmoch z predaja reklamy a identicky ani na úspešnosti/spoľahlivosti výberu koncesionárskych poplatkov. Odporcovia priamej štátnej dotácie namietajú, že v tých štátoch kde sú verejnoprávni vysielatelia naviazaní na štátny rozpočet dochádza skôr či neskôr k zneužívaniu zo strany exekutívy. Dokonca sa obávajú, že ako nátlak na verejnoprávne médium budú zneužité škrty v rozpočtoch a tak výška štátnych dotácií bude mať dramatický vplyv na nezávislosť média. Súčasné financovanie RTVS je trojzložkové: - Koncesie - Zmluva zo štátom - Vlastné príjmy Téma financovania RTVS rezonuje v spoločnosti aj v čase písania tohto projektu. Zástancovia zachovania koncesií argumentujú, že koncesie sú garanciou nezávislosti verejnoprávneho média. Zároveň si uvedomujú, že súčasná výška koncesionárskeho poplatku v spojitosti s úspešnosťou jeho výberu či nedostatočnou náhradou za oslobodených koncesionárov, absencia valorizácie, je nepostačujúca na pokrytie úloh daných zákonom č. 532/2010 Z.z. o RTVS. Nielen kvantitatívne ale aj kvalitatívne. Preto navrhujú zvýšenie koncesionárskeho poplatku. Zástancovia zrušenia koncesií argumentujú aj tým, že samotný výber koncesií stojí nemalé prostriedky za administráciu výberu. Aj disciplína platenia koncesií koncesionármi negarantuje príjem z koncesií v predpokladanej/očakávanej výške. Z toho dôvodu sa príjem z koncesií nedá spoľahlivo očakávať v predpokladanej/projektovanej výške. Aj veľké množstvo oslobodených koncesionárov bez náležitej refundácie výpadku úhrad má dosah na výdatnosť financovania RTVS. Tak môžu vznikať problémy v riadení finančne podvyživenej, nestabilnej RTVS. Môj názor. Z čisto manažerského hľadiska dávam prednosť zrušeniu koncesií a vytvorenie rozpočtovej kapitoly RTVS v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Prečo? Štátny rozpočet je na každý rok tvorený Ministerstvom financií, pre manažera v príjemnom časovom predstihu. Má vopred informáciu kedy a koľko financií nabehne na účet inštitúcie. Navyše Ministerstvo financií tvorí rozpočty aj na 3-4 roky vopred. Je skvelé ak môžete manažovať organizáciu s tým, že viete koľko financií a kedy ich 5 Peter Abrahám Bratislava, Máj 2017 budete spoľahlivo mať k dispozícii. Tu som zdôraznil slovo spoľahlivo. Bez rozpočtových škrtov, bez časových zdržaní. Štátny rozpočet je zákon a ten právna spoločnosť dodržiava. Ako som uviedol na začiatku, mal som možnosť najskôr výkonne manažovať ( riaditeľ Kancelárie RVR ) a neskôr byť členom Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má svoju rozpočtovú kapitolu v štátnom rozpočte. Preto viem ako a kedy je tvorený štátny rozpočet. Viem ako zo štátnej pokladnice nabiehajú financie na činnosť tejto nezávislej inštitúcie. A viem, že ako bolo časové čerpanie a výška rozpočtovej kapitoly Rady naprojektovaná tak bola aj realizovaná. Za tie roky sa nestalo, že by dochádzalo k výpadkom či škrtom. Bolo jedno kto sedel v NR SR, vo vláde, na Ministerstve financií. Bolo jedno ako rozhodovala licenčná Rada o obsahu vysielania v spojení s nestrannosťou, vyváženosťou, objektivitou vysielania elektronických médií. Bolo jedno, že drvivú väčšinu sťažností podaných štátnymi inštitúciami alebo politickými stranami Rada uznala za neopodstatnenú. Pre „pochybovačov“ pridávam odkaz na stránku RVR http://www.rvr.sk/sk/spravy/?kategorieId=295 . Sú tam všetky zápisnice Rady od roku 2 000, ktorých lustrácia potvrdí moje slová. V súvislosti s napojením tejto nezávislej inštitúcie na Štátny rozpočet prehlasujem, že nikto z politikov od roku 2003 až do môjho odchodu v roku 2016 nikdy Radu cez rozpočtovú kapitolu v štátnom rozpočte „netrestal“ za jej rozhodovaciu činnosť. Rada si svojou činnosťou vyslúžila akceptáciu a rešpekt. Jej Správy o stave vysielania a jej činnosti boli často odsúhlasené až ústavnou väčšinou v pléne NR SR. Ak bude realizačné nastavenie napojenia RTVS na štátny rozpočet IDENTICKY SPOĽAHLIVÉ ako napr. u Rady pre vysielanie a retransmisiu tak odmietanie zrušenia koncesionárskych poplatkov pod argumentom straty nezávislosti neviem racionálne prijať. K téme ešte niekoľko poznámok: a/ Ak by aj teoreticky niekto mal záujem urobiť z RTVS „propagantistickú hlásnu trúbu“ (ospravedlňujem sa za tento výraz) tak zničí jej počúvanosť, sledovanosť, dôveryhodnosť. Prudko klesne a v krátkom čase môže úplne zaniknúť návyk diváka sledovať RTVS. Slovensko s tým má historickú skúsenosť. So všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. b/ Ak by hypoteticky nastal stav v bode a/ tak duálny systém sa s tým rýchlo a nekompromisne „vysporiada“. RTVS bude postupne vysielať „do „prázdna“, t.j. dôjde k zásadnému a výraznému odlivu divákov