PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA VYBRANÉHO REGIÓNU JUŽNÉHO SLOVENSKA
DIPLOMOVÁ PRÁCA
JURAJ FABIAN
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA Katedra krízového manažmentu
Študijný odbor: Občianska bezpečnosť
Vedúci diplomovej práce: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD. Odborný konzultant: kpt. Ing. Zoltán Tánczos
Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: 18.4.2008
ŽILINA 2008 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ABSTRAKT
FABIAN, Juraj: Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra krízového manažmentu. Vedúci: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD. Stupeň kvalifikácie: Inžinier v odbore Krízový manažment. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 85 s.
TEXT ABSTRAKTU: Diplomová práca sa zaoberá protipovodňovou ochranou v okrese Galanta. Analyzuje legislatívu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky. Popisuje priebeh povodní v rokoch 1997 až 2006. Popisuje nebezpečenstvo vzniku povodní v regióne a analyzuje prijaté a realizované opatrenia na ochranu pred povodňami. Prináša návrhy na skvalitnenie protipovodňovej ochrany prostredníctvom konkrétnych opatrení.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Povodeň. Ochrana pred povodňami. Povodňové orgány. Povodňové škody. Protipovodňové opatrenia. Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ABSTRACT
FABIAN, Juraj: Flood Protection of Concrete Region in the South of Slovakia. [Diploma Thesis]. University of Žilina. Faculty of Special Engineering; Department of Crisis Management. Advisor: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD. Qualification Degree: Engineer of Civil Security. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 85 p.
TEXT OF ABSTRACT: This diploma thesis is devoted to flood protection in the district of Galanta. It analyses the legislative of flood protection in Slovak republic. The paper describes actions of floods in Slovakia in the years 1997 – 2006. It describes dangerous flood rising in the district and it analyses received and realized concrete precautions of flood protection. It brings proposals to getting higher quality of flood protection through concrete precautions.
SUBSTANTIAL WORDS: Flood. Flood Protection. Organs of Flood Protection. Damages of Floods. Flood Precautions. Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
PREDHOVOR
Téma mojej diplomovej práce nebola na začiatku taká zaujímavá, akou je momentálne teraz, po jej napísaní. Keď sa človek niečomu začne hlbšie venovať, doslova ho to pohltí ako mňa protipovodňová ochrana. V mojej diplomovej práci som sa venoval povodniam a skazám, ktoré dokážu napáchať. Takisto som opísal niektoré opatrenia, ktoré eliminujú vznik povodní, alebo už samotnú povodňovú situáciu. Povodeň je veľký fenomén, ktorý tu bol, je a nanešťastie pre nás aj vždy zostane. Preto je iba na samotných ľuďoch, či sa budú chcieť popasovať s týmto fenoménom, vytváraním rôznych protipovodňových opatrení, ktoré sú viac, či menej účinné. Zdrojmi, z ktorých som čerpal, boli najmä zákony, vyhlášky týkajúce sa protipovodňovej ochrany, rôzne odborné články a internet, ktorý predstavuje studnicu nekonečných informácií. Svoje návrhy som konzultoval s riaditeľom OR HaZZ Galanta kpt. Ing. Zoltánom Tánczosom a so starostom obce Trstice pánom Ferencom Juhosom, za čo sa im chcem veľmi pekne poďakovať, hlavne za ich čas, usmernenia a ochotu byť nápomocný. Taktiež ďakujem pánovi prof. Ing. Pavlovi Poledňákovi, PhD., ktorý ma po celý čas spracovávania témy viedol a pomáhal mi s formálnou a obsahovou úpravou. V poslednom rade chcem poďakovať celej mojej rodine (aj tej novej), ktorá vždy pri mne stála a bola mi veľkou oporou. Ďakujem aj svojej druhej polovičke za to, čo pre mňa urobila a stále robí. Ďakujem. Dúfam, že moja práca bude v danej problematike prínosom a bude využitá na riešenie daných situácií.
Prehlasujem na svoju česť, že predloženú prácu som robil samostatne pod odborným vedením vedúceho diplomovej práce s použitím uvádzanej literatúry. Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
OBSAH
ÚVOD ...... 12
1 LEGISLATÍVA PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY...... 14 1.1 Historický vývoj až po súčasnosť...... 14 1.2 Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010 ...... 16 1.2.1 Ciele programu protipovodňovej ochrany ...... 17 1.2.2 Povapsys ...... 19 1.2.3 Plnenie Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 ...... 21 1.3 Zákon o ochrane pred povodňami...... 23 1.3.1 Opatreniami na ochranu pred povodňami...... 23 1.3.2 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami...... 29 1.4 Čiastkový záver ...... 32
2 CHRONOLÓGIA POVODNÍ NA ÚZEMÍ SR ...... 33 2.1 História povodní na Slovensku...... 33 2.2 Povodne v roku 1997...... 34 2.3 Povodne v roku 1998...... 34 2.4 Povodne v roku 1999...... 35 2.5 Povodne v roku 2000...... 37 2.6 Povodne v roku 2001...... 38 2.7 Povodne v roku 2002...... 39 2.8 Povodne v roku 2003...... 41 2.9 Povodne v roku 2004...... 42 2.10 Povodne v roku 2005...... 42 2.11 Povodne v roku 2006...... 43 2.12 Čiastkový záver ...... 44
3 NEBEZPEČENSTVO VZNIKU POVODŇOVEJ SITUÁCIE V OKRESE GALANTA...... 46 3.1 Charakteristika územia...... 46 3.1.1 Charakteristika územia Slovenskej republiky...... 46 3.1.2 Charakteristika územia okresu Galanta ...... 48 3.2 Vodný tok ako faktor vzniku povodňovej situácie v okrese Galanta ...... 49 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
3.3 Vodohospodárske dielo ako faktor vzniku povodňovej situácie v okrese Galanta...... 51 3.3.1 Rozrušenie VD Kráľová ...... 51 3.3.2 Rozrušenie VD Liptovská Mara...... 52 3.3.3 Rozrušenie VD Orava ...... 53 3.4 Historické povodne na tokoch Čierna voda a Malý Dunaj v obci Trstice ...... 54 3.4.1 Povodeň v roku 1903...... 55 3.4.2 Povodeň v roku 1940...... 56 3.4.3 Povodeň v roku 1965...... 56 3.4.4 Povodeň v roku 1997...... 56 3.4.5 Povodeň v roku 2006...... 56 3.4.6 Dôvody vzniku povodne v roku 2006 ...... 57 3.5 Čiastkový záver ...... 58
4 SYSTÉMY PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY V OKRESE GALANTA...... 59 4.1 Preventívne, represívne a obnovovacie opatrenia v regióne podľa zákona o ochrane pred povodňami...... 59 4.2 Prirodzené a technické protipovodňové opatrenia v regióne...... 60 4.2.1 Úprava tokov...... 61 4.2.2 Zväčšovanie kapacity toku...... 62 4.2.3 Vybudovanie ochranných hrádzí...... 62 4.2.4 Kombinácia zväčšenia kapacity toku a vybudovanie ochranných hrádzí ...... 63 4.2.5 Vodohospodárske diela ...... 63 4.3 Čiastkový záver ...... 64
5 NÁVRH PROTIPOVODŇOVÝCH OPATRENÍ ...... 65 5.1 Prirodzená retenčná schopnosť územia a jej zvyšovanie...... 65 5.2 Transformácia povodňovej vlny nad intravilánom – budovanie poldrov...... 66 5.3 Priehrady na vodných tokoch ...... 66 5.4 Nábrežné protipovodňové múry a ochranné hrádze...... 67 5.5 Materiálne a technické zabezpečenie...... 67 5.6 Budovanie vsakovacích pásov ...... 68 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
5.7 Vyčistenie koryta ...... 68 5.8 Odľahčovací kanál...... 68 5.9 Prechod kompetencií...... 69 5.10 Zvyšovanie informovanosti občanov o ochrane pred povodňami ...... 69 5.11 Čiastkový záver ...... 70
ZÁVER...... 73
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...... 75
ZOZNAM PRÍLOH...... 79 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK
Obrázok 1 – 1 Automatické stanice systému POVAPSYS [3] 20 Obrázok 1 – 2 Opatrenia na ochranu pred povodňami [14] 24 Obrázok 1 – 3 Schéma výkonných orgánov ochrany pred povodňami [24] 31 Obrázok 3 – 1 Mapa hlavných vodných tokov na území SR [26] 46 Obrázok 3 – 2 Okres Galanta [13] 48 Obrázok 3 – 3 Hladiny Čiernej vody pri historických povodniach 55
Tabuľka 1 – 1 Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 – náklady na realizáciu (v miliónoch Sk) [1] 22 Tabuľka 2 – 1 Finančné vyjadrenie následkov povodní v rokoch 1998 – 2000 38 Tabuľka 2 – 2 Prehľad prostriedkov použitých na ochranu pred povodňami na území Trnavského kraja v roku 2006 (HaZZ Trnavského kraja) [23] 44 Tabuľka 2 – 3 Prehľad škôd spôsobených povodňami na majetku v rokoch 1997 až 2006 45 Tabuľka 3 – 1 Zoznam lokalít s nebezpečnými látkami [16] 50 Tabuľka 3 – 2 Rozrušenie VD Kráľová [16] 51 Tabuľka 3 – 3 Rozrušenie VD Liptovská Mara [16] 52 Tabuľka 3 – 4 Rozrušenie VD Orava [16] 53 Tabuľka 3 – 5 Zoznam vodomerných staníc [16] 58 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK a.s. akciová spoločnosť EÚ Európska únia FO fyzická osoba HaZZ Hasičský a záchranný zbor MLHV Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky m.n.m metrov nad morom MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky MR Maďarská republika MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky OS SR Ozbrojené sily Slovenskej republiky OÚ ŽP Obvodný úrad životného prostredia PO právnická osoba POVAPSYS povodňový varovný a predpovedný systém
Q100 storočný prietok rkm riečny kilometer SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav SR Slovenská republika SVP Slovenský vodohospodársky podnik š.p. štátny podnik ÚPK Ústredná povodňová komisia VD vodohospodárske dielo Z.z. Zbierka zákonov Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ZÁKLADNÉ POJMY
Vodný tok je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. [34] Povodňou je prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva; stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti dochádza k zaplavovaniu územia, alebo stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebo havárie vodnej stavby hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva. Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná najmä dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a ich rýchlym odtokom do vodných tokov, varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok, zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov, rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov povodňovej aktivity, vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe. Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo vzniku povodne alebo povodeň už vznikla. Ide o stav charakterizovaný dosiahnutím jednotlivých stupňov povodňovej aktivity na vodných tokoch alebo na vodných stavbách. Za povodňovú situáciu sa považuje aj stav, pri ktorom je ohrozená alebo narušená stabilita a bezpečnosť vodnej stavby. [35] Inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu. [34] Ochrana pred povodňami je súbor technických opatrení a organizačných opatrení orgánov štátnej správy a obcí, povodňových komisií, správcu Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb a fyzických osôb na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov. [35] Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ÚVOD
Živelné pohromy už od počiatku sprevádzajú celú genézu ľudstva. Medzi najničivejšie z nich patria povodne. Povodeň je v podstate deštruktívny prvok, ktorý ľuďom prináša veľké materiálne straty a utrpenie. Je to však aj prírodný fenomén, ktorý tu bol vždy a aj v budúcnosti bude. Voda je jednou z nevyhnutných, základných a zároveň nepostrádateľných podmienok života na našej zemi a tak isto nevyhnutnou podmienkou pre existenciu biosféry. Pri celkovom dostatočnom množstve vody na zemi vznikajú v dôsledku jej nerovnomerného priestorového a časového rozdelenia krízové situácie, a to buď z jej nedostatku alebo prebytku. Katastrofálne sucho alebo záplavy dehonestujú ľudskú prácu a prinášajú škody a utrpenie obyvateľstvu v postihnutých oblastiach. Vyrovnávanie sa s týmto fenoménom je historickou záležitosťou ľudstva. Preto ochrana proti povodniam patrí medzi najdôležitejšie činnosti vo vodnom hospodárstve. Vďaka usilovnej činnosti hydrológov má dnes ochrana cieľavedomejší charakter. Povodne, ktoré sa odohrali počas minulých rokov, spôsobili obrovské škody dosahujúce miliardové hodnoty. Povodne v strednej Európe ukázali že nie sme dostatočne pripravení účinne čeliť podobným prírodným katastrofám, kde došlo k viac ako 100 veľkým záplavám vrátane katastrofických záplav na Dunaji a Labe v roku 2002. Tieto záplavy si vyžiadali okolo 700 ľudských životov, evakuáciu asi pol milióna obyvateľov a hospodárske straty v celkovej výške asi 25 miliárd eur. Zistilo sa, že sa zvyšujú enormné zrážky, znižujú sa minimálne zrážky a počasie sa pohybuje v extrémoch. Povodeň nevzniká náhodne. Vznik katastrofálnej povodne je podmienený spoločným účinkom viacerých faktorov. Okrem už existujúcich orografických, geologických a geografických pomerov je to takmer vždy zvláštny vývoj počasia, zrážok a teplôt nad veľkou časťou povodia. Vplyv majú aj ďalšie faktory, a to pôsobenie človeka, sneh, nasýtenosť povodia, začiatočné prietoky. Každá povodeň je iná a jedinečná, čo sa týka jej vzniku, priebehu aj celkového rozsahu.
12 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Dôležitý je záver povodňovej situácie, v ktorom je potrebné vykonávať dôslednú analýzu príčin a následkov priebehu povodne. Skúsenosti v budúcnosti môžu pomôcť pri predpovediach vývoja očakávanej povodňovej situácie, pri jej zvládnutí a pri vykonávaní účinných preventívnych opatrení. Preto je veľmi dôležité poučiť sa jednak z pozitívnych a zároveň z negatívnych stránok povodní.
Cieľ práce:
Cieľom diplomovej práce je posúdiť nebezpečenstvo vzniku povodňovej situácie v okrese Galanta a analyzovať opatrenia na ochranu pred povodňami. S ohľadom na stanovený cieľ diplomovej práce bude potrebné: - analyzovať právnu úpravu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky, - posúdiť nebezpečenstvo vzniku povodňovej situácie v okrese Galanta, - posúdiť systémy protipovodňovej ochrany v okrese Galanta, - navrhnúť konkrétne protipovodňové opatrenia pre daný región.
13 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
1 LEGISLATÍVA PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY
1.1 Historický vývoj až po súčasnosť
S existenciou povodní sa stretávame už od dávnej minulosti, pričom najväčšie povodne na Slovensku sa odohrávali na rieke Dunaj. Prvou známou normou týkajúcou sa povodňovej ochrany Žitného ostrova je zákon č. 21 z roku 1569. Obsahuje ustanovenia a nariadenia o opravách starých hrádzí a budovaní nových. Tento zákon bol novelizovaný v roku 1659 ako zákon č. 74. Uvádzal spôsoby opráv ochranných hrádzí a stanovil, že si župy volili tzv. hrádzových dozorcov. V praxi sa však stretal s množstvom problémov, najmä v aplikovaní v jednotlivých župách. V 19. storočí bola povodňová ochrana založená na nových základoch. Obce boli do prác na oprave hrádzí zaraďované podľa ich pracovných možností, ale aj podľa vzdialeností od ochranných línií. Po veľkých povodniach na mnohých miestach Žitného ostrova v roku 1876 bol vydaný v roku 1885 tzv. vodný zákon. Ten mal za následok zosilnenie centrálneho vedenia úradov pri organizovaní ochranných opatrení proti povodniam. Zvýšili sa dunajské hrádze, boli vybudované hrádze na Váhu a tiež sa začali prípravné práce na budovanie hrádzí na rieke Morava. V ďalších rokoch boli legislatíva protipovodňovej ochrany ako aj opatrenia pred povodňami v neustálom vývoji. Doteraz sa na oblasť ochrany pred povodňami vzťahovali hlavne tieto právne predpisy: - Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve, - Nariadenie vlády SSR č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami, - Vyhláška ministrov financií a pôdohospodárstva z 30. júla 1954 č. 191 o štátnej podpore pri živelných pohromách, - Štatút Ústrednej povodňovej komisie č. 548 z 27. júla 1993, - Pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 1314/ÚPK/1976 z 28. mája 1976 na vypracovanie povodňových plánov,
14 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
- Smernica Ústrednej povodňovej komisie č. ÚPK-444/340-12/1981 z 1. februára 1981 o udeľovaní čestných uznaní za odvahu, príkladnú obetavosť a pracovné úsilie pri plnení úloh v ochrane pred povodňami, - Pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 1314/ÚPK/1997 z 2. júna 1986 pre vykonávanie predpovednej, hlásnej a varovnej povodňovej služby, - Pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 291/ÚPK-140/1982 z 1. júla 1982 na poskytovanie informatívnych operatívnych správ po vyhlásení povodňových aktivít a nahlasovaní výskytu a rozsahu následkov spôsobených povodňovými prietokmi, - Smernica MLVH SSR zo 6. októbra 1982 č. 7771/1578/1982-330 na tvorbu, použitie, financovanie a evidenciu vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami, - Smernica MLVH SSR zo 6. októbra 1982 č. 7770/157/1982-330 o financovaní nákladov na opatrenia na ochranu pred povodňami, - Úprava č. 15 Ministerstva financií SSR z 15. augusta 1978 č. 3/677/1978 o financovaní výdavkov na záchranné práce pri povodniach, - Štatút MLVH SSR z 25. mája 1981 č. 4434/766/81-320 rezortného havarijného fondu, - Pracovný poriadok operačnej skupiny MLVH na ochranu pred povodňami v znení doplnku z 31. mája 1983 č. 819/1983-330, - Vzorový plán povodňových zabezpečovacích prác MLVH SSR pre stavby vykonávané investormi a dodávateľmi stavieb na vodných tokoch alebo v zátopových územiach z 10. júna 1983 č. 4438/949/1983-330, - Smernica Ministerstva pôdohospodárstva SR z 21. novembra 2001 č. 313/2001-820 na určovanie, verifikáciu a financovanie nákladov a škôd, ktoré vznikli následkom povodní, [4] - Zákon č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), - Zákon č. 666/2004 o ochrane pred povodňami,
15 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
- Vyhláška č. 224/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní, - Vyhláška č. 384/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii, - Vyhláška č. 385/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovej služby, - Vyhláška č. 386/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a úhrnných správ o priebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach, - Vyhláška č. 387/2005 MŽPSR ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác, povodňových záchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladov na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami. Všetky tieto legislatívne úpravy zákonov, alebo vyhlášok boli prispôsobované novým podmienkam a potrebám.
1.2 Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010
Človek v dôsledku intenzívnych stavebných zásahov spojených s využívaním oblastí, ktoré sú v blízkosti vody, výrazne zhoršil povodňovú situáciu na tokoch. V ostatných dvoch storočiach sa značne zmenili prirodzené retenčné priestory na akumuláciu povodní vplyvom osídľovania údolných nív a intenzívneho poľnohospodárskeho obrábania. Treba poznamenať, že hodnota majetku, ktorý povodne ohrozujú sa stále zvyšuje. Z tohto dôvodu sa musí sústrediť pozornosť celej spoločnosti na prevenciu a samotnú ochranu pred veľkými vodami s cieľom škody znížiť, respektíve minimalizovať. Zvyšovanie retenčnej schopnosti nielen vodných tokov ale aj celých povodí riek je hlavným cieľom tohto snaženia. [21] Povodne v rokoch 1996 – 2001 spôsobili v Slovenskej republike miliardové škody. Opäť bolo potvrdené, že: - povodeň je prírodný jav, s ktorým sa musí vždy počítať,
16 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
- človek nevie ovplyvniť veľkosť a časový priebeh povodní a tým, že využíva časť povodia, svojou aktivitou - zásahmi zhoršil prirodzené schopnosti zadržiavania (retardácie) vody v povodí, - hrádze a ďalšie zariadenia na ochranu pred povodňami na toku nemôžu poskytnúť a garantovať absolútnu ochranu, - stavby a iné aktivity v území, ktoré môžu byť postihnuté veľkými vodami, predstavujú mimoriadne veľké riziko škôd. Škody vyvolané povodňami sú spoločným účinkom dvoch nezávislých mechanizmov: - prírodnými podmienkami, - aktivitami človeka v povodí. Poznatky z povodňových situácií, ako aj poznatky o účinku klimatických zmien ukazovali, že v nasledujúcom období bol pravdepodobný a aj zvýšený výskyt povodní. Na základe uvedeného vláda SR prijala Program protipovodňovej ochrany SR, ktorý je koncipovaný do roku 2010.
1.2.1 Ciele programu protipovodňovej ochrany
Hlavným cieľom Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010 sú opatrenia na ochranu pred povodňami s prihliadnutím na šírku a zložitosť problému. Opatrenia sú kategorizované z časového a vecného hľadiska na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia. Krátkodobé opatrenia navrhnuté na realizáciu ihneď – do roku 2001, boli také, ktoré sú bezpodmienečne nutné a finančne nenáročné. Strednodobé opatrenia – do roku 2005 umožňujú realizovať investičné a neinvestičné aktivity na odstraňovanie následkov povodní z posledných rokov a súčasne riešia rizikové oblasti. Ich realizácia nie je podmienená výskumom s dĺžkou trvania do troch rokov. Dlhodobé opatrenia - do roku 2010 sú podmienené výskumom a nadväznou realizáciu prác, a to najmä investičného charakteru, ktorých ochranný účinok sa bude prejavovať postupne. [18]
17 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Program protipovodňovej ochrany do roku 2010 je základom pre budúcu politiku a stratégiu znižovania škôd, spôsobených povodňami a protipovodňovej prevencie. Predstavuje syntézu aktivít všetkých orgánov v povodí, ktoré majú na starosti ochranu pred povodňami a preventívne opatrenia na vodných tokoch. Presadzovanie cieľov programu predstavuje integrované myslenie, rozhodovanie a realizáciu opatrení v oblasti vodného hospodárstva, lesného hospodárstva, poľnohospodárstva, v oblasti veľkých územných celkov, ochrany krajiny a to na lokálnej, regionálnej, národnej aj nadnárodnej úrovni. [21] Pre oblasť vodného hospodárstva je to napríklad: - zadržiavanie špičiek povodňových vĺn v retenčných priestoroch nádrží a poldrov a reaktiváciou zátopových plôch, - budovanie ochranných hrádzí, - včasná hlasná a predpovedná služba. Pre oblasť územného plánovania je to napríklad: - odborné posúdenie povodňových rizík pri vymedzovaní plôch a priestoru pre urbanizáciu, - obmedzovanie rizík tým, že sa oblasti ohrozované povodňami ponechajú voľné. Pre oblasť poľnohospodárstva a lesného hospodárstva je to napríklad: - zmiernenie povrchového odtoku vytváraním vsakovacích území na poľnohospodárskych plochách agrotechnickými opatreniami, - možnosť zníženia povodňovej vlny na menej hodnotných pozemkoch, zníženie odtokových maxím vylepšovaním štruktúry porastov, presadzovaním prírode bližších hospodárskych spôsobov zabezpečujúcich vznik rôznorodých. Pre oblasť vlastnej starostlivosti je to napríklad: - vlastnými opatreniami – stavbami minimalizovať povodňové škody, - predchádzať znečisteniu tokov počas povodí zodpovedajúcimi predpismi a nariadeniami napr. havarijnými plánmi, - aby sa podporila vlastná starostlivosť, môže sa použiť ako podporný nástroj poistenie. [18]
18 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
1.2.2 Povapsys
Predpovedanie povodní úzko nadväzuje na predpoveď počasia, teda na predpoveď zrážok. Okrem predpovede zrážok sa do úvahy berú aj ďalšie parametre, najmä aktuálna hydrologická situácia na tokoch a nasýtenosť povodia predošlými zrážkami. Predstih hydrologickej predpovede je daný predstihom meteorologickej predpovede a postupovými dobami medzi miestom, v ktorom máme informáciu, a miestom, pre ktoré predpovedáme. Iná situácia je pri predpovedaní prívalových povodní. Aj keď poznáme meteorologickú predpoveď, je veľmi problematické a neisté stanoviť presné miesto, kde sa prívalový dážď môže vyskytnúť, akú bude mať intenzitu a aké trvanie. Preto vydať predpoveď je veľmi ťažké. Existujú však spôsoby, ktoré dokážu ničivý efekt povodní obmedziť. Jedným z nich je včasná predpoveď. Slovenskému hydrometeorologickému ústavu pripadla v tomto smere dôležitá úloha - vybudovať do roku 2010 Povodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky (POVAPSYS), ktorý je zameraný na inováciu povodňových varovných a predpovedných metód, operatívnej prevádzky a potrebnej infraštruktúry. Investícia do prevencie je rozumnejšia ako odstraňovanie následkov. Zámer na vytvorenie tohto dlhodobého a v súčasnosti hlavného projektu ústavu vznikol ako reakcia na prívalovú povodeň na rieke Svinka v roku 1998, ktorá si vyžiadala asi 50 obetí na životoch a škody za 12,4 miliardy korún. Systém POVAPSYS sa skladá z dvanástich hlavných subsystémov [15]: - integrovaný systém prevádzky, - sieť pozemných meteorologických staníc, - sieť pozemných hydrologických staníc, - telekomunikačná technika a telekomunikačný počítač, - príjem a spracovanie údajov z meteorologických družíc, - sieť meteorologických rádiolokátorov, - ďalšie zariadenia diaľkového merania, - výpočtová technika, spracovanie a archivácia dát, - meteorologické predpovedné metódy a modely, - hydrologické predpovedné metódy a modely
19 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
- distribúcia informácií užívateľom, - lokálny varovný systém. Hlavným cieľom Lokálneho varovného systému je poskytovať s dostatočným predstihom miestnym orgánom varovania o vzniku povodní v malých povodiach tak, aby sa eliminovali ich ničivé následky a vylúčili straty na životoch. V rámci projektu POVAPSYS sa rozšíri sieť automatických zrážkomerných staníc z doterajších 27 na 265. V rámci projektu bude vybudovaných 350 automatických hydrologických staníc.
Obrázok 1 – 1 Automatické stanice systému POVAPSYS [3]
Významnou zložkou projektu je rozšírenie siete rádiolokátorov tak, aby pokryli svojím signálom celé územie SR. Hlavnou úlohou POVAPSYS je vyvinúť nástroj, ktorý pomôže znížiť povodňové škody a škody na ľudských životoch a zlepšiť kvalitu života populácie v ohrozených oblastiach. Projekt POVAPSYS postihli presuny finančných prostriedkov poskytnutých na krytie povodňových škôd. Preto sa Ministerstvo životného prostredia SR obrátilo na európsku komisiu so žiadosťou o technickú pomoc, aby po prijatí SR do Európskej únie sa táto pomoc mohla čerpať zo štrukturálnych, resp. kohéznych fondov EÚ. Z národných prostriedkov bola vyčlenená čiastka 250 000 tis. Sk. Celková cena
20 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska projektu POVAPSYS je 918,4 mil. Sk, pričom hlavným zdrojom financovania bude európska komisia. [15]
1.2.3 Plnenie Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010
Pokiaľ chce SR naplniť Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 a tým zásadne zlepšiť stav protipovodňovej ochrany Slovenska so všetkými súvislosťami (ochrana životov a zdravia obyvateľov, ochrana obrovských hmotných, kultúrnych a prírodných hodnôt, zvýšenie zamestnanosti ako dôsledok rastu investícií) musia byť vyvinuté všetky aktivity k výhodnému získaniu kapitálu. Financovanie Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 sa v minulosti orientovalo na [22]: - fondy Európskej komisie cca 8,5 mld. Sk, - dočerpanie humanitárnej pomoci švajčiarskej vlády (75,7 mil. Sk v roku 2004), - štátny rozpočet (v súčasnosti sa dá ťažko odhadnúť, koľko finančných prostriedkov vláda SR v nasledujúcich rokoch vyčlení na protipovodňovú ochranu). Ak v blízkej budúcnosti nedôjde k odstráneniu škôd a k rekonštrukcii povodňami poškodených a narušených korýt vodných tokov a protipovodňových opatrení na tokoch v správe VH, lesného hospodárstva a obcí, bude po ďalších povodňových situáciách opätovne dochádzať k vyšším škodám a trvalému zhoršovaniu protipovodňovej ochrany SR. Keďže náklady na uhradenie prác vykonaných pri ochrane životov obyvateľstva a majetku a na odstránenie následkov povodní presahujú finančné možnosti postihnutých subjektov na ich riešenie, je na odstraňovaní následkov povodní potrebná účasť štátu. Ďalšie financovanie sa bude podľa súčasného stavu rokovaní orientovať na finančné zdroje EÚ [20]: - Kohézny fond, - štrukturálne fondy.
21 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska CELKOM pred povod ochranu Opera HaZZ vybavenie a mat. Tech. MŽP SR) a dispe pov.ochrany SR, odd. MP Lesy SR, š.p. š.p. podnik, vodohospodársky Slovenský POVAPSYS - SHMÚ opatrenia na Náklady Tabu č č ná skupina MV SR na MV ná skupina ľ ing ÚPK (od 2003 ing ÚPK ka 1 – Program protipovod ň ami 386,54 373,97 11,57 2000 1 454,9 430,7 ň 2001 22,2 ovej ochrany SR do roku 2010 – náklady na realizáciu (v miliónoch Sk) 2 849,8 807,8 2002 41,5 0,5 256,8 2679 2318 2003 100 5 2598,6 2330,5 152,2 2004 100 0,9 10 5 3161,4 2874,1 179,8 2005 100 2,5 5 2001-2005 9743,99 8760,59 363,7 591,3 12,5 0,9 15 2006-2010 10635,65 9280,45 329,6 1000 0,6 15 10 20766,19 18415,01 1375,28 Celkom 921,9 22,5 1,5 30 [ 1 ]
22 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Po povodniach v roku 2002 bol Program aktualizovaný. Celkové náklady na jeho realizáciu boli vyčíslené na 20,76 mld. Sk. Ale už v roku 2005 zaostávalo plnenie programu o 7,8 mld. Sk, ak zarátame aj škody spôsobené povodňami. Veľkým míľnikom v protipovodňovej ochrane Slovenskej republiky bolo prijatie zákona o ochrane pred povodňami.
1.3 Zákon o ochrane pred povodňami
Ochrana pred povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, ktorými sa snaží systémovými opatreniami predchádzať alebo v prípadoch, kedy vzniku povodne nemôže zabrániť, aspoň redukovať alebo regulovať negatívne dôsledky vplyvu vody ako živlu [4]. Štát sa snažil tieto opatrenia upravovať vo svojich legislatívnych úpravách. Po prijatom zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch bolo úlohou štátu pripraviť návrh zákona o ochrane pred povodňami. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na zákone č. 666 z 27. októbra 2004 o ochrane pred povodňami. Tento zákon upravuje organizáciu ochrany pred povodňami, pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri činnostiach súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami a pri koordinácii týchto činností a ustanovuje sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.
1.3.1 Opatreniami na ochranu pred povodňami
Základné opatrenia na ochranu pred povodňami sú [35]: a) povodňové plány, b) povodňové prehliadky, c) predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba, d) hliadková služba, e) povodňové zabezpečovacie práce, f) povodňové záchranné práce.
23 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
POVODŇOVÉ PLÁNY
POVODŇOVÉ HLIADKOVÁ SLUŽBA PREHLIADKY
OPATRENIA NA HLÁSNA A VAROVNÁ PREDPOVEDNÁ OCHRANU PRED POVODŇOVÁ SLUŽBA POVODŇOVÁ SLUŽBA POVODŇAMI
POVODŇOVÉ POVODŇOVÉ ZABEZPEČOVACIE ZÁCHRANNÉ PRÁCE PRÁCE
Obrázok 1 – 2 Opatrenia na ochranu pred povodňami [14]
Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni. Preventívnymi opatreniami sú [35]: - technické a biotechnické opatrenia v povodí, ktoré spomaľujú odtok vôd z povodia do vodných tokov, - výstavba retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, - úprava vodných tokov a ich nevyhnutná oprava a údržba, - budovanie poldrov.
Povodňový plán je dokument organizačného charakteru a technického charakteru, v ktorom sú obsiahnuté úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami.
24 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Povodňový plán sa skladá z povodňového plánu zabezpečovacích prác a z povodňového plánu záchranných prác. Príprava ochrany pred povodňami sa zahŕňa do povodňových plánov, ktoré vyhotovujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami na všetkých stupňoch. Schválené povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú.
Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, viazanú na stanovené vodné stavy alebo prietoky na vodných tokoch a na vodných stavbách pri povodňovej situácii. [35] V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity: a) I. stupeň – stav bdelosti, b) II. stupeň – stav pohotovosti, c) III. stupeň – stav ohrozenia. Stav bdelosti nastáva a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; spravidla je to stav, keď voda vystúpi z koryta vodného toku a dosiahne pätu hrádze; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina stúpa a blíži sa k brehovej čiare, b) očakávaním zvýšeného odtoku z topiaceho sa snehu podľa meteorologických predpovedí, c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd. Stav pohotovosti sa vyhlasuje a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody v koryte dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu, b) na začiatku topenia snehu, ak podľa predpovednej povodňovej služby možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov alebo pri očakávanom odchode ľadov,
25 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
c) pri výskyte vnútorných vôd, ak sa intenzívnym prečerpávaním vody dodrží maximálna hladina vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom vodnej stavby. Stav ohrozenia sa vyhlasuje pri a) dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne; pri nižšom vodnom stave, ak na ohrádzovanom vodnom toku trvá stav pohotovosti 20 dní alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné neočakávané okolnosti, ktoré môžu spôsobiť škody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak voda vystúpi z koryta vodného toku a môže spôsobiť škody, b) odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás alebo ak sa zátarasy začali tvoriť, c) výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej stavby, d) prívalových vodách spôsobených extrémnou zrážkovou činnosťou a pri očakávanom postupe povodňovej vlny, e) záplave územia pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária zariadení vodnej stavby. Stav bdelosti zaniká a) pri poklese hladiny vodného toku pod úroveň stanovenú povodňovým plánom a ak má hladina vody klesajúcu tendenciu, b) na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda klesne pod brehovú čiaru, c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch nižšia ako hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom. Stav pohotovosti a stav ohrozenia sa odvoláva, ak a) vodný stav vo vodnom toku klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne alebo b) pominú skutočnosti, na základe ktorých sa vyhlásil stav pohotovosti alebo stav ohrozenia alebo
26 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
c) sa vykonali nevyhnutné technické opatrenia na zamedzenie vzniku ďalších povodňových škôd. Ak v dôsledku vzniku a postupu povodňovej vlny hrozí nebezpečenstvo zaplavenia územia, orgány štátnej správy ochrany pred povodňami môžu vyhlásiť ihneď stav ohrozenia.
Povodňové prehliadky zisťujú, či sa na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch a v ich inundačnom území vyskytujú nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne. Povodňové prehliadky vykonávajú správcovia vodných tokov v súčinnosti s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami, vlastníkmi, správcami a užívateľmi vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich inundačnom a zátopovom území podľa povodňových plánov najmenej raz za rok. Zabezpečenie nápravy alebo odstránenia zistených nedostatky sa realizuje uložením povinnosti vlastníkom, správcom a užívateľom pozemkov, stavieb a zariadení na vodných tokoch a v inundačnom území formou rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami ako orgánu verejnej správy na úseku ochrany pred povodňami.
Predpovedná povodňová služba je zriadená na účely včasného informovania orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a správcov vodných tokov o nebezpečenstve pred povodňami a jej možnom ďalšom vývoji. Túto povinnosť vykonáva odborná organizácia zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu – Slovenský hydrometeorologický ústav.
Hlásna a varovná povodňová služba má za povinnosť varovať obyvateľstvo pred nebezpečenstvom povodne v mieste nebezpečenstva povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom toku, upozorňovať orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie a odovzdávať im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení na ochranu pred povodňami. Túto službu organizuje a zabezpečuje ministerstvo
27 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska prostredníctvom správcu vodných tokov, obvodné úrady a obce. Zákon ukladá povinnosť právnickým osobám, ktoré zabezpečujú telekomunikačné služby prednostne zabezpečovať oznamovanie správ a hlásení predpovednej a hlásnej a varovnej povodňovej služby vo veciach ochrany pred povodňami. [35] Poskytovanie hydrologických informácií na hraničných vodných tokoch a medzištátna pomoc pri ochrane pred povodňami sa poskytuje v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Hliadková služba má za úlohu sledovať vývoj povodňovej situácie a zisťovať údaje potrebné na výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred povodňami. Hliadkovú službu sú povinní zriaďovať v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne správcovia vodných tokov, správcovia, vlastníci a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v dosahu ohrozenia. Správca vodných tokov vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia stavu pohotovosti podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác. Hliadkovú službu môžu zriaďovať aj obce v čase stavu ohrozenia.
Povodňové zabezpečovacie práce sú opatrenia na ochranu pred povodňami na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch a v inundačných a v zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľného prietoku vodného toku. Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia vykonávajú [35]: a) správcovia vodných tokov, b) vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území a c) zhotovitelia stavby na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas jej výstavby.
28 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Povodňové zabezpečovacie práce, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť povodňové prietoky, musia byť koordinované so správcom vodného toku.
Povodňové záchranné práce sú opatrenia vykonávané na záchranu životov, zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach. Povodňové záchranné práce zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami podľa povodňového plánu záchranných prác prostredníctvom záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a právnických osôb a fyzických osôb.
1.3.2 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami
Riadia a zabezpečujú ochranu pred povodňami v období prípravy na povodňové situácie, organizujú a kontrolujú činnosť subjektov zapojených do ochrany pred povodňami počas povodne a v období bezprostredne po zániku povodne a kontrolujú plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených povodňami. Orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami sú [35]: a) Ministerstvo životného prostredia SR, b) krajské úrady životného prostredia, c) obvodné úrady životného prostredia, d) obce. Vláda Slovenskej republiky a orgány štátnej správy ochrany pred povodňami zriaďujú na výkon povodňovej ochrany povodňové komisie, ktorými sú [35]: a) Ústredná povodňová komisia, b) krajské povodňové komisie, c) obvodné povodňové komisie, d) povodňové komisie obcí. Ústrednú povodňovú komisiu na úseku ochrany pred povodňami zriaďuje vláda SR, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Predsedom je minister ŽP SR a je podpredsedom minister vnútra SR. Komisia zriaďuje technický štáb ako poradný, odborný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh.
29 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Obvodné povodňové komisie zriaďujú OÚ ŽP pre svoju územnú pôsobnosť. Miestne orgány zriaďujú povodňové komisie obcí.
30 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Vláda SR
Ústredná povodňová komisia
Technický štáb UPK
Operačná skupina Operačná skupina MV SR na ochranu MŽP SR na pred povodňami ochranu pred povodňami Operačná skupina rezortov Krajská povodňová komisia
Slovenský vodohospodársky Obvodná podnik, š. p. povodňová Banská Štiavnica komisia
SVP, š.p. Obecný úrad OZ Bratislava
Hasičský SVP, š.p. a záchranný zbor OZ Piešťany
Lesy, SR š.p. SVP, š.p. OZ Banská Bystrica Banská Bystrica
Hydromeliorácie SVP, š.p. š. p. Bratislava OZ Košice
Obrázok 1 – 3 Schéma výkonných orgánov ochrany pred povodňami [24] 31 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
1.4 Čiastkový záver
Akútna potreba urýchleného riešenia problému odstraňovania povodňových škôd a realizácia preventívnych opatrení vyústila do vzniku „Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010“ ako komplexné riešenie problematiky protipovodňovej ochrany na celom území Slovenska. Vláda SR tento Program schválila v roku 1999. Cieľom Programu sú opatrenia krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, Krátkodobé a strednodobé opatrenia už by mali byť zrealizované a realizácia dlhodobých opatrení sa vykonáva a bude vykonávať. Hoci povodne spôsobili za posledných 10 rokov na Slovensku škody za vyše päť miliárd korún a zabili 55 ľudí, štátny Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) nedostal zo štátneho rozpočtu od roku 2000 na protipovodňové opatrenia žiadne finančné prostriedky. Nedostával peniaze nielen na investície, ale ani na bežnú údržbu vodohospodárskych zariadení. Táto vláda sľúbila, že protipovodňová ochrana bude jej prioritou, ale zatiaľ to tak nevyzeralo. Peniaze na tieto opatrenia sa v štátnom rozpočte doteraz nenašli a až štátny rozpočet na rok 2008 je v tomto smere prelomový. To dokazuje, že vláda tak, ako sa zaviazala v programovom vyhlásení, venuje protipovodňovej ochrane veľkú pozornosť. Od začiatku roku 2005 je v platnosti zákon č.666/2004 o ochrane pred povodňami, ktorý upravuje protipovodňovú ochranu SR. Zákon pojednáva o opatreniach pred povodňami, orgánoch štátnej správy na ochranu pred povodňami, ich úlohách a kompetenciách. Najväčšou zmenou od predchádzajúcich protipovodňových právnych noriem je prechod úloh a kompetencií z ministerstva pôdohospodárstva SR a ministerstva vnútra SR na ministerstvo životného prostredia SR a s tým súvisiace orgány štátnej správy. Takisto veľkou zmenou je prechod kompetencií zo zrušených krajských úradov ochrany pred povodňami na KR HaZZ, na rezort vnútra a na príslušné obvodné úrady. Po hlbšom skúmaní našej legislatívy, ktorá upravuje protipovodňovú ochranu je možné konštatovať, že jej vývoj mal pozitívy smer. Avšak nájdu sa aj v ňom mierne nedostatky, a to v riadení ochrany pred povodňami, ktoré bude potrebné časom odstrániť respektíve dopracovať.
32 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
2 CHRONOLÓGIA POVODNÍ NA ÚZEMÍ SR
2.1 História povodní na Slovensku
Povodne výrazne ovplyvňovali aj ovplyvňujú život ľudí obývajúcich v údoliach riek, preto o nich nachádzame informácie už od najstarších dôb. Na Slovensku najčastejšie ohrozovali svoje okolie najmä rieky Dunaj a Váh. Prvými údajmi o veľkých povodniach na našom území v dávnej minulosti sú len znaky napr. kulminačných hladín na zachovaných budovách a zmienky v archívnych dokumentoch. Najstaršie stopy o povodni na našom najväčšom toku Dunaji sú z roku 1012, neskôr z roku 1210, 1344, 1466, 1499, o ktorých sa možno domnievať, že dosiahli parametre povodní z rokov 1899 a 1954, teda povodní, o ktorých už máme informácie zásluhou pravidelného merania vodných stavov, ktoré sa začalo v tretej dekáde 19. storočia. Za najväčšiu povodeň za ostatných 500 rokov sa považuje povodeň z augusta 1501, ktorá bola spôsobená abnormálnymi zrážkami v celom povodí horného Dunaja. Hydrológmi rekonštruovaný kulminačný prietok v Linzi bol 12 000 m3/s, vo Viedni dosiahol 14 000 m3/s. V Bratislave bola pravdepodobne najväčšou povodeň v r. 1516 – označenie výšky kulminačnej hladiny na pilieri Vydrickej brány je zároveň najstaršou zachovanou povodňovou značkou na území Slovenska. Najznámejšia povodeň v 18.storočí bola na začiatku novembra 1787, označovaná aj ako „dušičková povodeň“. Po povodni z roku 1501 sa považuje na Dunaji za najväčšiu. Celé 19. storočie bolo poznamenané ľadovými povodňami, pri ktorých za oteplenia nahromadené ľadové kryhy spôsobili zápchu a vzdujú hladinu. Osudnou pre Bratislavu bola tá z 5. februára 1850. Jedna zo zachovaných povodňových značiek na rohu Laurinskej a Uršulínskej v historickom jadre mesta sa nachádza 182 cm nad úrovňou chodníka, čo znamená 1123 cm na vodočte Bratislava (pre porovnanie je to o 132 cm viac ako pri kulminácii povodne v auguste 2002). Povodeň spôsobila obrovské škody, pretrhala hrádze a skôr než ich stihli opraviť, ďalšia povodeň o tri roky neskôr spustošila Žitný ostrov.
33 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Historicky najväčšou povodňou na našej najdlhšej riek Váh, o ktorej sa zachovali archívne dokumenty, je povodeň z roku 1813. Spustošila celé údolia Váhu, od Žiliny po Sereď zničila väčšinu domov v 50 obciach, o život prišlo 243 ľudí. Váh bol vôbec nespútanou riekou a pre časté povodne sa v historických písomnostiach označuje ako Rapax, čo znamená dravý, alebo Lupus, čiže vlk. Záznamy jezuitov spomínajú ničivé povodne v roku 1652 a 1662, zmienky sú o desiatkach ďalších v nasledujúcich storočiach. [11]
2.2 Povodne v roku 1997
V júli 1997 bola veľkými povodňami postihnutá najmä západná a severná časť Slovenska. Povodňové vlny zasiahli najprv bystrinné toky Kysúc a Oravy na severe krajiny a tiež Šariša na severovýchode – rieku Torysu v obci Tichý Potok. Hrozivá situácia nastala neskôr na ochranných hrádzach celého hraničného slovensko- českého úseku rieky Morava a na Váhu v lokalite Horná Streda – Piešťany, kde bola nariadená aj evakuácia obyvateľstva, no našťastie hrádze na slovenských tokoch vodným prívalom odolali. Výnimočné boli aj následky tejto povodne. Prívalovými vodami bolo postihnutých 366 obcí, evakuovaných 20 000 obyvateľov, zaplavených bolo 23 000 ha poľnohospodárskej pôdy, poškodené boli toky, železnice, mosty a cesty. Celkové škody a náklady dosiahli 2,5 mld. Sk, z toho priamo na majetku SVP, š. p. predstavovali takmer 1,1 mld. Sk.
2.3 Povodne v roku 1998
Rok 1998 bol z hľadiska povodňovej ochrany exponovaný najmä na východe Slovenska. Prvá povodňová situácia vznikla pri odchode jarných vôd v mesiacoch apríl a máj v dôsledku intenzívnych zrážok v oblasti východných Karpát, kde došlo k prudkému vzostupu hladín vodných tokov Latorica, Bodrog a Tisa. Ďalšia zrážková činnosť spôsobila plošné zaplavenie polí Východoslovenskej nížiny vnútornými vodami. Ďalšia povodňová aktivita v roku 1998 trvala od 10. júla do 31. augusta a mala niekoľko fáz, vyvolaných miestnymi búrkami a výdatnými zrážkami. Najprv došlo k stúpnutiu hladín Laborca, Latorice a Tisy. 20. júla zasiahli intenzívne búrky
34 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska juhovýchod Levočských vrchov – horné povodie Malej Svinky a svojim okrajom aj povodie Torysy (Dubovický potok) a Hornádu (Margecianka). Z búrkového lejaku – prietrže mračien napršalo v oblasti hornej časti Svinky v priebehu jednej hodiny viac ako 100 mm zrážok. Následná prívalová vlna dosiahla miestami výšku až 4 m. Povodeň zasiahla 62 obcí. Najviac postihnutými boli Renčišov, Uzovské Pekľany, Jarovnice, Dubovica. Najtragickejším následkom tejto povodne bola strata 50 ľudských životov v obci Jarovnice. Povodňové škody spôsobené touto povodňou na tokoch v správe SVP, š.p. boli vyčíslené na 996,0 mil. Sk a náklady na zabezpečovacie práce dosiahli výšku 20,3 mil. Sk. Táto povodeň si vyžiadala mimoriadne úsilie pri záchranárskych prácach, ale aj pri zabezpečovacích prácach. Pozitívne sa prejavila funkčnosť novej celoslovenskej organizačnej štruktúry SVP, š.p., keď pracovníci, dopravné a špeciálne mechanizačné prostriedky z celého Slovenska mohli byť operatívne presúvané na najviac postihnuté miesta. Ďalšia povodňová situácia nastala v dňoch 2.10. až 2.12.1998. V prvej dekáde novembra po dlhotrvajúcich a výdatných zrážkach došlo k stúpnutiu hladín v celom povodí Bodrogu. Situácia bola dramatická najmä na Uhu v Lekárovciach, kde v priebehu 18 hodín stúpla hladina o 8 metrov - na 1060 cm. Voda v Lekárovciach povyše cestného mosta začala prelievať oporné múry, súčasne aj ľavostrannú ochrannú hrádzu pri štátnej hranici s Ukrajinou. Táto situácia si vynútila umelé prerušenie hrádze. Odstrelom sa vytvorili dve umelé prietrže v ľavostrannej ochrannej hrádzi, ktoré odľahčili prietok koryta Uhu do odvodňovacieho kanálového systému k čerpacej stanici Čičarovce a zabránili zaplaveniu intravilánov ohrozených obcí. Povodňové aktivity II. a III. stupňa trvali v tejto oblasti takmer pol roka - 161 dní. Celkové náklady na odstránenie povodňových škôd na tokoch a zariadeniach SVP, š. p. v roku 1998 dosiahli 1,04 mld. Sk.
2.4 Povodne v roku 1999
Po výraznom oteplení začiatkom marca 1999 došlo k rýchlemu topeniu nadpriemerných snehových zásob, čo vyvolalo tvorbu ľadových bariér so zaplavovaním priľahlého územia. Predvypúšťanie niektorých nádrží sa prejavilo
35 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska výrazným eliminovaním povodňových prietokov pod nimi na úroveň biologických prietokov (Orava a Liptovská Mara). Vďaka tomu napríklad na celom toku Váhu nebol dosiahnutý ani I. stupeň povodňovej aktivity. Po štvrtý raz od roku 1965 bol podľa dohovoru s Maďarskou republikou napustený 8. – 9. marca polder Beša, ktorý za 17,5 hodiny zachytil 28 mil.m3 vody a veľmi pozitívne ovplyvnil povodňovú situáciu na Východoslovenskej nížine a na rieke Bodrog. O veľkosti tejto jarnej povodne svedčí aj počet 865 vlastných pracovníkov SVP, š.p. a 370 ďalších pracovníkov, zapojených do zabezpečovacích prác. Škody na majetku SVP, š. p. dosiahli 147 mil. Sk. V mesiacoch jún a júl vznikali v dôsledku búrok povodne, ktoré mali niekoľko fáz: 17. – 25. júna stúpli hladiny prítokov Váhu - Rajčianky, Čierňanky a Varínky v Žilinskom kraji, prítokov Váhu v Trenčianskom kraji a na tokoch Nitra a Žitava v Nitrianskom kraji. 26. júna prietrž mračien v povodí toku Varínka a jeho drobných prítokov spôsobila znovu prudké stúpnutie hladín a zaplavenie intravilánov obcí Stráža, Krasňany, Dolná Tižina, Lutiša, Terchová a Prečín. 18. – 19. júna zrážky búrkového charakteru s úhrnom 60 mm spôsobili povodne v povodí rieky Ipeľ. Bolo postihnuté najmä mesto Šahy, keď vnútorné vody z prítokov Ipľa zaplavili intravilán mesta. Na maďarskom území došlo k prietrži hrádzového telesa nádržky na Kameničnom potoku ústiacom do Ipľa pod mestom, čo v danej situácii sťažovalo rozhodovanie o ďalších krokoch. Napokon bola umelo prerušená ochranná hrádza rieky Ipeľ, aby nahromadené vnútorné vody boli zvedené do Ipľa. 13. júla zasiahla katastrofálna povodňová vlna mesto Krupina, keď prietoky Krupinice dosahovali úroveň 1 000 ročnej vody. 10. – 30. júla nastali povodňové situácie v povodí Moravy - na tokoch Myjava, Chvojnica a Teplica. Na Šúrskom kanále došlo k preliatiu a pretrhnutiu ochrannej hrádze, voda vybrežila do Šúrskej rezervácie. Celková výška povodňových škôd na tokoch v správe SVP, š. p. za rok 1999 dosiahla výšku 470,8 mil. Sk. [12]
36 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
2.5 Povodne v roku 2000
Povodňová situácia na jar roku 2000 trvala od 1. februára do 16. mája a zasiahla na severe rieku Kysucu, na juhozápade Nitru a znova najmä východ republiky. Nahromadenie nadpriemerných zásob vody snehu výrazne prispelo ku vzniku historickej povodne na maďarskom úseku Tisy. Odtok vody zo snehu začal už v polovici februára a prebiehal v štyroch fázach so stúpajúcou intenzitou v závislosti na množstve zrážok a teplote vzduchu. K vyvrcholeniu povodňovej situácie na slovenskom území došlo v prvej dekáde apríla. Na Tise, Bodrogu a Latorici trvali povodňové situácie prakticky tri mesiace. Stretávaním sa viacnásobných kulminácií povodňových vĺn došlo na dolnej Tise (MR) a Bodrogu k prekročeniu úrovne hladiny 100 - ročnej vody. Podobne ako v marci v roku 1999 v dôsledku vysokého stavu Tisy na maďarskom území sa spomalil odtok z povodia Bodrogu a bolo nevyhnutné zadržať vodu v poldri Beša a v retenčných priestoroch nádrží Veľká Domaša a Zemplínska Šírava. Najvážnejšie sa situácia vyvíjala na nádrži Zemplínska Šírava, kde v dôsledku havarijného stavu segmentu na bezpečnostnom priepade bola obmedzená manipulácia. Na Veľkej Domaši a Zemplínskej Šírave boli 1. apríla uzavreté výpustné otvory, pretože hladina Bodrogu v Strede nad Bodrogom sa priblížila k úrovni maximálnej hladiny, dohodnutej s Maďarskou republikou (936 cm). Touto manipuláciou sa povodňová situácia zmiernila. V horných častiach celého povodia Tisy došlo 5. apríla k ďalšej zrážkovej činnosti s následným opätovným stúpnutím hladín Tisy, Bodrogu, Latorice a nádrže Zemplínska Šírava. Preto sa muselo opäť pristúpiť k napúšťaniu poldra Beša, ktorý pojal celkom 41,4 mil.m3 vody, t. j. 80% objemu. Následné stúpnutie hladiny Bodrogu už bolo spôsobené spätným vzdutím z Tisy - retenčné objemy slovenských nádrží už ďalšiu situáciu nemohli ovplyvniť. Vážny problém v tomto období spôsobil silný severozápadný vietor na latorických hrádzach a na juhovýchodnej hrádzi Zemplínskej Šíravy. V dôsledku vlnobitia dochádzalo k poškodzovaniu návodného svahu a koruny hrádze a v niektorých úsekoch až k prelievaniu hrádze. Preto sa zvýšilo vypúšťanie z nádrže. V ďalšom období, aj po
37 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska kulminácii hladiny Bodrogu a neskôr aj Tisy v Tokaji, sa na základe dohody splnomocnencov vlád MR a SR v dôsledku kritickej situácie na Tise v Maďarsku obmedzilo vypúšťanie nádrže Zemplínska Šírava a poldra Beša až do 21. apríla. Pri riešení kritickej situácie na Tise v Maďarsku pomohol Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. maďarskej strane poskytnutím 68 tisíc jutových vriec na zabezpečovacie práce. Počas povodňovej situácie bolo do nádrží v povodí Bodrogu zachytených celkom 220,40 mil.m3 vody, z toho v Zemplínskej Šírave 117,00 mil.m3, vo Veľkej Domaši 51,00 mil.m3, v Starine 11,00 mil.m3 a v poldri Beša 41,40 mil.m3. Povodne v roku 2000 spôsobili škody na majetku SVP, š. p. vo výške 252 mil. Sk. Výrazné boli náklady na zabezpečovacie práce - 56,5 mil. Sk, z toho 46,2 mil. Sk na východnom Slovensku.
Tabuľka 2 – 1 Finančné vyjadrenie následkov povodní v rokoch 1998 – 2000 Škody pri Náklady (mil. Sk) Náklady a škody Povodne - rok povodniach celkom (mil. Sk) (mil. Sk) Záchranné práce Zabezpečovacie práce júl 1998 850,00 115,90 19,60 985,50 november 1998 150,40 2,87 19,10 172,37 Rok 1998 1 000,40 118,77 38,70 1 157,87 marec-apríl 1999 560,10 14,80 43,70 618,60 jún 1999 1 583,80 12,90 5,80 1 602,50 júl 1999 2 317,00 30,60 15,60 2 363,20 Rok 1999 4 460,90 58,30 65,10 4 584,30 Rok 2000 1 234,20 8,90 55,50 1 298,60
2.6 Povodne v roku 2001
V roku 2001 bola prvá povodňová aktivita 9. -16. januára na čerpacej stanici Malé Leváre v okrese Malacky, kedy bolo nutné nepretržité prečerpávanie vnútorných vôd. Odchod jarných vôd potom začal dramaticky 5. marca prudkým vzostupom hladiny rieky Uh s prognózou dosiahnutia hladiny na úrovni historického maxima. O polnoci toho istého dňa kulminoval na úrovni 986 cm (vzostup z 340 cm za necelé 2 dni). 6. marca už pracovali v povodňovom režime prakticky všetky čerpacie stanice v povodí Bodrogu. Na našom území Bodrog kulminoval 9. marca, ale kvôli vysokým prítokom z Latorice mal ešte ďalšie tri kulminačné vlny na nižšej
38 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
úrovni. Hladina poklesla pod úroveň II. stupňa povodňovej aktivity až 6. apríla. Takýto dlhý priebeh vysokých prítokov z Latorice súvisel priamo s hydrologickou situáciou v Karpatoch na území Rumunska a Ukrajiny, čo spôsobilo aj pretrhnutie pravej hrádze Tisy pri obci Tapa v Maďarsku a opätovné rozsiahle záplavy z Latorice na Ukrajine. Tieto vody, transformované inundáciami, postupne dotekali na naše územie. V druhej polovici júla výdatná búrková činnosť na severnom a severovýchodnom Slovensku zapríčinila prudké lokálne vzostupy hladín menších tokov. Búrky s prietržou mračien rôznej intenzity sa vyskytovali denne, zakaždým v inej oblasti a postihovali jednotlivé obce na malých tokoch, najmä v Prešovskom kraji v horných úsekoch tokov Poprad, Hornád, Ondava, Topľa, Laborec a Torysa. Povodňou boli zasiahnuté alebo ohrozené aj niektoré obce v Žilinskom kraji (Kysuce, Liptov) a v Banskobystrickom kraji (obce Hronec a Osrblie). Napriek tomu, že išlo len o krátke lokálne vybreženia tokov, vzhľadom na náhly vzostup hladín a rýchly priebeh povodňovej vlny – typický pre drobné vodné toky v bystrinnej oblasti, dochádzalo k veľkým škodám na tokoch a na majetku občanov a obcí. Krátkodobo sa v tomto období dosiahol III. stupeň povodňovej aktivity na riekach Orava, Topľa, Ondava, Laborec, Torysa a Poprad. Veľké vodné nádrže Liptovská Mara, Orava, Domaša a Zemplínska Šírava osvedčili svoje pozitívne protipovodňové funkcie a svojím retenčným objemom výrazne transformovali povodňové prietoky na neškodnú mieru. Rozsah povodňových škôd na majetku SVP, š. p. v roku 2001 bol odhadnutý na 503,7 mil. Sk a náklady na zabezpečovacie práce činili vyše 30 mil. Sk.
2.7 Povodne v roku 2002
V období január - august postihli povodne územie Slovenska v niekoľkých vlnách. Pri jarnom topení snehov a odchode ľadov, v letnom období, keď búrkové prívalové dažde vyvolali na drobných vodných tokoch bystrinného charakteru miestne povodne a povodeň z intenzívnej zrážkovej činnosti na území Nemecka a Rakúska, ktorá vyvolala rekordné stúpnutie hladiny Dunaja.
39 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Po silných mrazoch došlo v druhej polovici januára k náhlemu otepleniu. Rýchle topenie snehu a uvoľňovanie ľadov zapríčinilo vznik ľadochodu a ľadových zátarasov pri súčasnom stúpnutí hladín hlavne na rieke Morava, na prítokoch Váhu a na rieke Hron. V mesiaci marec sa na Dunaji vyskytla z hydrologického hľadiska významná povodeň, ktorá bola spôsobená výdatnými zrážkami v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja. Došlo k odtrhnutiu 6 tlačných člnov a ich nekontrolovanému pohybu do zdrže Hrušov. Dunaj v Devíne kulminoval pri hladine 829 cm a 8 644 m3.sec-1 (dovtedy piaty najvyšší stav). Boli vyhlásené II. stupne povodňovej aktivity aj na povodňových úsekoch riek Východoslovenskej nížiny - Bodrog, Torysa, Topľa, Trnávka, Latorica. Do činnosti boli uvedené prečerpávacie stanice vnútorných vôd v povodí Dunaja, Bodrogu a Hornádu. Vážna situácia vznikla na ochrannej hrádzi Latorice, kde musel byť v rámci zabezpečovacích prác sanovaný zosuv návodného svahu hrádze. Letné búrky v mesiacoch máj – august zapríčinili na mnohých tokoch stredného a východného Slovenska miestne povodne, často s veľmi ničivými účinkami. V máji spôsobili búrkové dažde veľkej intenzity rozvodnenie drobných tokov a zaplavenie niektorých obcí v Bardejovskom okrese a v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča. V júli sa podobná situácia zopakovala v tých istých okresoch a niekde aj v tých istých obciach. Prívalovými búrkovými dažďami boli postihnuté obce v okresoch Čadca, Brezno a Levoča. Obzvlášť nebezpečná situácia nastala na toku Čierny Hron v Čiernom Balogu v okrese Brezno, kde si povodeň vyžiadala jednu ľudskú obeť a na toku Hutná v Ľubietovej v okrese Banská Bystrica. V auguste po opakovaných búrkových intenzívnych dažďoch došlo k vyliatiu Kabátovského potoka v Brezne. Znovu boli postihnuté obce Čierny Balog a Ľubietová. V povodí Hrona boli postihnuté viaceré obce. Aj v povodí Bodrogu a Hornádu prívalové zrážky zasiahli niekoľko obcí, rovnako aj v povodí Váhu. Intenzívne zrážky začiatkom augusta na území Nemecka a Rakúska dramaticky ovplyvnili hladinu Dunaja aj na území Slovenska. Podľa prvých prognóz hrozilo zaplavenie intravilánu Bratislavy, no transformáciou povodňovej vlny ešte nad
40 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska naším územím, včasným o odborným vykonaním protipovodňových zabezpečovacích prác a dobrou manipuláciou na sústave vodných diel Gabčíkovo, prietok bol udržaný v medzihrádzových priestoroch. Kulminácia Dunaja nastala v Devíne 16. augusta o 2:00 hod. pri hladine 945 cm a prietoku 10 500 m3/s, v Bratislave v ten istý deň o 4:00 hod., v Medveďove 17. augusta o 6:00 hod. a v Komárne 18. augusta o 1:00 hod. Vysoká hladina Dunaja spôsobila spätné vzdutie všetkých prítokov - najvážnejší stav bol na dolnom úseku rieky Morava, kde došlo k čiastočnému zaplaveniu miestnych častí Devínska Nová Ves a Devín. SVP, š.p. vyčíslil náklady na odstránenie škôd spôsobených povodňami na svojom majetku vo výške 294,5 mil. Sk a na zabezpečovacie práce musel vynaložiť 39 mil. Sk.
2.8 Povodne v roku 2003
Rok 2003 bol z celkového pohľadu povodňových stavov aj následkov najmiernejší za posledných 5 rokov. V januári bola na Morave rozrušovaná ľadová celina loďou i trhavinami, nepretržite pracovali čerpacie stanice. V dôsledku vyšších zrážok a zamrznutej pôdy došlo k stúpnutiu prietokov na tokoch v okresoch Púchov a Žilina s lokálnymi povodňovými škodami v záhradách, pivniciach a na poliach. Na niektorých tokoch, najmä na Hrone vznikali ľadové bariéry, ale odborným zásahom správcu toku sa škodám predišlo. Po náhlom oteplení došlo k nebezpečnému ľadochodu aj na Velickom potoku v meste Poprad. Druhá vlna nebezpečného chodu ľadov nastala v marci na rieke Hornád v Spišskej Novej Vsi a na rieke Poprad. Menšie povodne spôsobené prietržami mračien sa vyskytli začiatkom leta v k. ú. Dúbrava na toku Dúbrava, v intraviláne obce Koválovec (bahno splavené zo strmých svahov poľnohospodárskych pozemkov) a na východe v okrese Levoča, Spišská Nová Ves a v druhej polovici leta na toku Šibská voda v Bardejove aj nad obcou Nižný Klatov v okrese Košice – okolie. Povodne v roku 2003 spôsobili škody na majetku SVP, š. p. vo výške 15,7 mil. Sk a náklady na zabezpečovacie práce činili 4,3 mil. Sk.
41 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
2.9 Povodne v roku 2004
Vo februári sa vyskytli povodňové javy na Morave a dolnej Nitre. Ľadové zátarasy spôsobili vybreženie vôd na toku Štiavnica a na Hrone v katastroch niekoľkých obcí. V marci a apríli bola povodňová aktivita na Východoslovenskej nížine. V júni sa vyliali ľavostranné prítoky Váhu pri Piešťanoch. Koncom júla po dlhotrvajúcich dažďoch vysokej intenzity boli povodne v celom povodí Popradu, Hornádu, Torysy, Tople a Ondavy. Hornád vybrežil pod vodným dielom Ružín až po obec Kysak, vybrežil aj prítok Svinka a Slovinský potok. Došlo k vyliatu Torysy v určitých úsekoch, vybrežil tiež prítok Sekčov pri Prešove a na vodnej nádrži Sigord bola prekročená maximálna prevádzková hladina. V neupravených úsekoch Popradu a jeho prítokov voda tiež vybrežovala. Najkritickejšia povodňová situácia vznikla 31. júla na rieke Ondava, kde pri stúpaní hladiny vody došlo o 9:10 hod. k preliatiu a následnej deštrukcii ľavobrežnej hrádze so šírkou otvoru cca 30 m, pričom k 18:00 hod. sa prietrž rozšírila na cca 200 m. Došlo k rýchlemu zatopeniu kanálov a čerpacej stanice Ladislav, neskôr voda postupne zaliala plochu približne 3 500 ha. Situácia si vynútila evakuáciu časti občanov zaplavenej obce Malčice. Náklady na odstránenie vzniknutých škôd na majetku SVP, š. p. sa odhadujú na 384 mil. Sk a náklady na zabezpečovacie práce sa predpokladajú vo výške ďalších 91,6 mil. Sk. [11]
2.10 Povodne v roku 2005
Aj rok 2005 možno zaradiť medzi roky ostatného desaťročia, v ktorých sa vyskytli mimoriadne povodne plošného i lokálneho charakteru. Vysoká snehová pokrývka v zime 2004 – 2005 naznačovala možnosti vzniku povodní, čo sa aj potvrdilo v polovici marca 2005, kedy v dôsledku topenia sa snehu a ľadu vznikli početné ľadové zátarasy a bariéry s vybrežením vôd a na konci marca a začiatkom apríla 2005 povodne zo zvýšených povodňových prietokov. Týkalo sa to predovšetkým vodných tokov v povodí Myjavy, Kysuce, Hrona, Sikenice, Ipľa, Hornádu, Popradu a Velického potoka.
42 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
V ďalšej etape (apríl – jún 2005) v dôsledku miestnych búrok a prívalových dažďov vznikli mimoriadne povodne v povodí Myjavy, Hrona, Ipľa, Rimavy, Torysy, Hnilca, Ľutinky, Popradu, Tople, Laborca, Uhu, Cirochy, Ondavy, Trnávky, ktoré v dôsledku vybreženia vôd a zaplavenia rodinných domov, prevádzkových objektov i poľnohospodárskej pôdy spôsobili značne škody na majetku občanov i podnikateľských subjektov. Značne škody eviduje aj podnik na vodohospodárskom majetku, ktoré doteraz neboli uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu, rovnako ako nebola uhradená časť nákladov na zabezpečovacie práce. Iba počas povodní v I. polroku 2005 bolo postihnutých celkom 226 obcí a miest, zaplavených bolo 1 736 domov (zničených 74 domov), 35 administratívnych budov, škôl a zdravotníckych zariadení, 35 závodov a prevádzok, 715 domových studní, 8 760 ha poľnohospodárskej pôdy. ďalej sa poškodilo celkom 84 km štátnych ciest, 1938 km miestnych komunikácií, 11 075 m chodníkov, 68 mostov a 69 lávok cez vodné toky. Následkami povodní bolo postihnutých celkom 2 411 obyvateľov, z ktorých bolo evakuovaných 125 osôb. Celkové škody na majetku spolu predstavovali v I. polroku 2005 viac ako 424 mil. Sk. V dôsledku intenzívnej zrážkovej činnosti aj v II. polroku 2005 sa vyskytli značné povodne na všetkých vodných tokoch Slovenska, predovšetkým na vodných tokoch východného Slovenska (Topľa, Bačkovský potok, Radomka, Oľšavka, Voliansky potok), ktoré spôsobili škody za ďalších viac ako 50 mil. Sk. [32]
2.11 Povodne v roku 2006
Rok 2006 možno taktiež zaradiť medzi roky ostatného desaťročia, v ktorých sa vyskytli mimoriadne povodne plošného i lokálneho charakteru. Dlhotrvajúce mrazy spôsobili zamrznutie väčšiny vodných tokov, vrátane hladiny v zdrži a v prívodnom kanáli VD Gabčíkovo, ktoré spôsobilo zastavenie plavby na 27 dní i odstavenie kompy v úseku Vojka – Kyselica. Vysoká snehová pokrývka v zime 2005 – 2006, ale aj zamrznuté hladiny vodných tokov naznačovali možnosti vzniku povodní, čo sa aj potvrdilo v polovici februára 2006, kedy v dôsledku topenia sa snehu a ľadu, ale aj v dôsledku zrážok vznikli početné ľadové zátarasy a bariéry s vybrežením vôd a tiež povodne zo zvýšených
43 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska povodňových prietokov. Týkalo sa to predovšetkým vodných tokov v povodí Moravy, Rudavy, Lakšárskeho potoka, Myjavy, Dudváhu, na rieke Nitra, na Maríkovke, Klanečnici, Pružinke, na riekach v povodí Kysuce, Hrona, Sikenice, Ipľa, Hornádu a Popradu. V ďalšej etape (február – apríl 2006) v dôsledku topenia sa snehu, miestnych búrok a prívalových dažďov vznikli mimoriadne povodne v povodí Myjavy, Hrona, Ipľa, Rimavy, Torysy, Hnilca, Ľutinky, Popradu, Tople, Laborca, Uhu, Cirochy, Ondavy, Trnávky, Bodvy, ktoré v dôsledku vybreženia vôd a zaplavenia rodinných domov, prevádzkových objektov i poľnohospodárskej pôdy spôsobili značne škody na majetku občanov i podnikateľských subjektov. Značné povodňové škody vznikli aj počas povodní v dobe od apríla do augusta 2006, ktoré boli najvýraznejšie na vodných tokoch východného Slovenska v podstate v tých istých povodiach riek, ako to bolo v predchádzajúcej etape. Celkové škody na vodohospodárskom majetku dosiahli objem takmer 110 mil. Sk, náklady na odstránenie povodňových škôd z roku 2006 predstavujú viac ako 800 mil. Sk. [33]
Tabuľka 2 – 2 Prehľad prostriedkov použitých na ochranu pred povodňami na území Trnavského kraja v roku 2006 [23] any ť Streda Senica Trnava Skalica Galanta Pieš Dunajská Hlohovec Kraj spolu Kraj
1 Autobusy 1 1 2 Hasičské záchranné a dopravné vozidlá 4 8 3 5 11 2 33 3 Terénne a osobné vozidlá 4 18 7 15 4 48 4 Cisternové automobilové striekačky 3 7 1 4 1 16 5 Prenosné a plávajúce čerpadlá 4 2 9 7 1 23 6 Elektrické kalové čerpadlá 6 1 1 8 7 Kalové čerpadlá s výkonom nad 50 l/s 1 1 2 8 Elektrocentrály a osvetľovacie súpravy 1 13 1 1 1 17 9 Záchranné člny 1 2 3 10 Ručné motorové píly 1 1 11 Spotrebované pohonné hmoty 385 1029 15 1218 423 414 3484 12 Uložené vrecia s pieskom 180000 20000 200000
44 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
2.12 Čiastkový záver
Cieľom chronologického prehľadu povodní na Slovensku je poukázať na obrovské následky povodňových situácií. V Slovenskej republike dosiahli škody za sledované obdobie celkom 14,916 mld. Sk, pričom najväčší podiel pripadá na rok 1999, kedy sa povodne vyskytli v mesiacoch marec, jún a júl a spôsobili škody za 3,364 mld. Sk. Celkom povodne zapríčinili smrť viac ako 55 osobám, z toho takmer 50 ľudí zahynulo pri povodniach v roku 1998 v obci Jarovnice. Už spomínané povodne v minulých rokoch nútili ľudí navrhovať a vytvárať opatrenia na elimináciu nebezpečenstva vzniku povodní.
Tabuľka 2 – 3 Prehľad škôd spôsobených povodňami na majetku v rokoch 1997 až 2006 Rok Škody v mld. SK 1997 2,332 1998 2,718 1999 3,364 2000 1,234 2001 2,049 2002 1,555 2003 0,053 2004 1,051 2005 0,45 2006 0,11 Spolu 14,916
45 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
3 NEBEZPEČENSTVO VZNIKU POVODŇOVEJ SITUÁCIE V OKRESE GALANTA
3.1 Charakteristika územia
Pre lepšie pochopenie povodňovej situácie je potrebné vykonať charakteristiku územia Slovenskej republiky ako aj Galantského okresu.
3.1.1 Charakteristika územia Slovenskej republiky
Obrázok 3 – 1 Mapa hlavných vodných tokov na území SR [26]
Územie Slovenska je veľmi členité. Pohorie Karpát vytvára európsku rozvodnicu medzi povodiami Dunaja, Odry, Wisly. Morfologická stavba územia Slovenska určuje charakter potokov. Na celkovej dĺžke tokov sa najvýznamnejšou mierou podieľajú bystriny, stredné toky (potoky, kanály a toky menšieho významu) a najmenším podielom sú zastúpené veľké vodné toky, ktoré tečú v údoliach hlavných pohorí s prechodom do nížinných oblastí. Vodné toky sa vyznačujú značnou rozkolísanosťou hladín a prítokov vplyvom atmosférických zrážok. Táto rozkolísanosť medzi minimálnymi a maximálnymi prítokmi dosahuje pomer 1:150 až 1:1200. Najvyrovnanejší prítok ma rieka Dunaj, ktorej rozkolísanosť prítokov neprekračuje pomer 1:20. Sieť vodných tokov tvoria: - prirodzené toky o celkovej dĺžke 44 943 (hustota 0,91 km toku na 1 km2),
46 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
- vybudované toky o celkovej dĺžke 7 955 km (hustota 0,15 km na 1 km2). Celková dĺžka vodných tokov na Slovensku je 52 128 km a hustota vodných tokov je 1,06 km tokov. K 31.12.2007 bolo na Slovensku celkom upravených 12 869 km tokov, z toho 5 684 km prírodných tokov. Regulačné úpravy tokov sa uskutočňujú v poradí podľa dôležitosti a naliehavosti zabezpečovania protipovodňovej ochrany a finančných možností. Na hydrologickom režime slovenských riek sa významným dielom zúčastňujú vodné nádrže s rôznym funkčnými zameraniami. Na Slovensku je 287 vodných nádrží o celkovom objeme 2 325 mil.m3, z toho 52 nádrží retenčných s celkovým objemom 244,7 mil.m3, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska ochrany proti povodniam (2 811 km ochranných hrádzí). Všeobecne je možné konštatovať, že na Slovensku sú priaznivé podmienky pre výskyt ničivých povodní. Na základe dohodového výskumu a pozorovania sa uvádza, že na kolobehu vody v prírode sa zúčastňuje 36,37 km3 vody, z toho 12,59 km3 vody ročne ako povrchový odtok.
47 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
3.1.2 Charakteristika územia okresu Galanta
Obrázok 3 – 2 Okres Galanta [13]
Okres Galanta leží v centrálnej časti Podunajskej nížiny. Reliéf územia je rovinatý s nepatrnými výškovými rozdielmi a so všeobecným úklonom k juhu a juhovýchodu. Nadmorské výšky na rovine sa pohybujú v rozmedzí 109 - 130 m.n.m. V severnej a severovýchodnej časti územia rovina prechádza do mierne zvlnených výbežkov Trnavskej tabule a Nitrianskej pahorkatiny s maximálnymi výškami 140 - 233 m.n.m.. Hydrogeologické pomery územia sú pomerne zložité a zásadne podmieňujú vhodnosť územia z hľadiska záujmov odpadového hospodárstva. Súhrnne možno rozlíšiť tieto základné typy hydrogeologických štruktúr [17]: - prevažne termálne vody, - artézske vody plytkých štruktúr,
48 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
- vody s voľnou hladinou. Územie okresu hydrologicky patrí do povodia Dunaja. Hlavnou osou územia je rieka Váh s Dudváhom a Malý Dunaj s Čiernou vodou. Zdroje povrchových vôd na území okresu tvoria sieť vodných tokov s tečúcou vodou ako aj akumulačná voda nádrže vodného diela Kráľová (celkový objem 51,8 mil.m3, úžitkový objem 22,3 mil.m3, plocha 11,7 km2). Zdrojmi povrchových vôd na území okresu sú toky Váh, Dudváh, Čierna voda, Malý Dunaj a vodná nádrž Kráľová. Toky sú rozhodujúce pri doplňovaní zásob podzemných vôd, ktoré však bez potrebných úprav nie sú použiteľné na priamu spotrebu. Okres Galanta z hľadiska vodohospodárskeho má aktívnu bilanciu. Disponuje bohatými zdrojmi podzemných vôd. Približne 15% z plochy okresu predstavuje chránená vodohospodárska oblasť Horného Žitného ostrova, ktorá je na území okresu ohraničená tokom Malého Dunaja a Čiernej vody.
3.2 Vodný tok ako faktor vzniku povodňovej situácie v okrese Galanta
Územím okresu pretekajú vodné toky Váh, Dudváh, Čierna voda, Malý Dunaj. Všetky tieto toky majú bezpečné hrádze, okrem severnej časti okresu, kde nie sú hrádze na vysokú despóniu. Vážske hrádze sú stavané na 1 m bezpečnostnú výšku 100 ročnej vody, čo znamená, že terajšie hrádze sú 1 m vyššie nad najvyšší zistený stav vody na Váhu. Rozsiahle inundačné územie (medzihrádzový priestor) Váhu je využívaný na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Tieto plodiny bývajú ohrozené pri zvýšených prietokoch, čo sa však v posledných rokoch vyskytuje len zriedkavo. Tok Dudváh má pomerne veľké prítokové územie, pretože zberá vody z rôznych malých tokov okresu Trnava, ktoré siahajú až do Malých Karpát. Hladina vody v Dudváhu je nízka, môže však byť ovplyvnená Bolerázkou vodnou nádržou, ktorá je napájaná vodami z Malých Karpát. Zvýšený vodný stav je však ojedinelý a môže sa vyskytnúť len za veľmi nepriaznivej situácie v jarnom období a topení sa snehu v Malých Karpatoch. Vody Dudváhu sa vlievajú do Čiernej Vody, ktorá ohrádzovaná a v sútoku s Malým Dunajom v južnom cípe okresu má veľké inundačné územie. Toto územie (Dolný Chotár) je využívané ako pastvina, resp. časť ako poľnohospodárska pôda
49 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
štátneho majetku Kráľov Brod. V tomto inundačnom území sa vyskytuje občas voda. Malý Dunaj je prirodzenou hranicou okresu Galanta - Dunajská Streda. Vody Malého Dunaja neohrozujú preliatím hrádze od okresu Galanta, pretože na tomto území ľavobrežná hrádza je pomerne zosilnená, preto prelievanie môže byť len na územie okresu Dunajskej Stredy. Vištucký potok preteká obcou Veľký Grob, ktorý je ovplyvňovaný Vištuckou vodnou nádržou. Zvýšený vodný stav je však ojedinelý a spravidla sa vyskytuje v jarnom období následkom čoho dochádza k zvýšeniu hladiny a zatopenia časti obce a časti poľnohospodárskeho dvora vrátane poľnohospodárskej pôdy. Jedinou oblasťou v okrese Galanta, ktorá je pravidelne ohrozovaná povodňami, je okolie obce Trstice. Obyvateľov ohrozuje Čierna voda v dôsledku súčasného dvíhania sa hladín tokov Malý Dunaj a Váh. Na území tohto okresu sa nachádzajú prevádzky, ktoré disponujú nebezpečnými látkami. Pri povodni by mohli ohroziť okolité prostredie, pričom každá z prevádzok používa, alebo uskladňuje rôzne množstvo amoniaku. Amoniak je pri bežnom tlaku a teplote toxický, korozívny, bezfarebný plyn s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom. Keby sa zlúčila jedna mimoriadna udalosť s druhou, jej následky by boli omnoho ďalekosiahlejšie ako pri samotnej povodni.
Tabuľka 3 – 1 Zoznam lokalít s nebezpečnými látkami [16]
Druh Merná Okres Obec Organizácia nebezpečnej Množstvo jednotka látky
Galanta Galanta Milex a.s. amoniak 1 t Galanta Sereď SMP a.s. amoniak 5 t IDC Holding a.s. o.z. Galanta Sereď amoniak 1,2 t Pečivárne Sereď Galanta Sereď HUBERT J.E. s.r.o. amoniak 0,2 t Galanta Sládkovičovo Mraziarne a.s. amoniak 9,2 t
50 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
3.3 Vodohospodárske dielo ako faktor vzniku povodňovej situácie v okrese Galanta
Vodohospodárske diela ľuďom napomáhajú v ochrane pred povodňami, avšak pri mimoriadnej situácii – rozrušení VD, môžu byť ničivým faktorom spôsobujúcim obrovské škody. Na veľkej vodnej ploche vzniká pri prevažne severných vetroch vlnový režim, ktorý svojou energiou spôsobuje abrázie návodného svahu hrádzí. Pri tejto abrázii dochádza k poškodeniam ochranných hrádzí. Pri zanedbaní tohto vývoja abrázie môže dôjsť k celkovému poškodeniu tesnosti a statiky zemných hrádzí. Tento jav postupne vyvolá deštrukciu hrádze. Deštrukcia hrádze vytvorí otvor, cez ktorý voda začne voľne vytekať do okolitého terénu. Vytekajúca voda svojimi účinkami postupne rozruší zemnú hrádzu a vytvorí väčší otvor. Táto situácia spôsobí záplavy okolitého územia, jednak vodou z nádrže i pritekajúcou vodou z okolitých tokov. [25]
3.3.1 Rozrušenie VD Kráľová
Pri rozrušení vodného diela Kráľová môžu nastať 2 alternatívy a to: - pravostranné rozrušenie - ľavostranné rozrušenie
Tabuľka 3 – 2 Rozrušenie VD Kráľová [16]
KRÁĽOVÁ
Čas, kedy Max. výška Vzdial. od VHD Rýchl. priel. nastane Poznámka priel. vlny nad P.č. Obec mer. po hlavnej vlny v oblasti kulminácia (krátke označenie brehom v obci -1 prúdnici (km) obce (m.s ) prielomovej vlny účinku) (m) (min) Pravostranné rozrušenie 1 Kajal 2 2,9 2,1 25 zaplavené 100% 2 Topoľnica 3 2,6 2 35 zaplavené 100% 3 Galanta 5 2 1,2 70 zaplavené 30% 4 Matúškovo 7 1,6 1 132 zaplavené 30% 5 Dolné Saliby 10 1,4 1,4 154 zaplavené 40% 6 Kráľov Brod 15 1,7 0,9 376 zaplavené 80% Ľavostranné rozrušenie 1 Štrkovec 1,2 3,2 3,2 14 zaplavené 100%
51 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
3.3.2 Rozrušenie VD Liptovská Mara
Pri rozrušení VD Liptovská Mara môžu nastať takisto katastrofické scenáre, ktoré by postihli okres Galanta. Môže sa zdať, že jej vzdialenosť nebude mať dosah na ľudí žijúcich na juhu Slovenska, ale opak je pravdou. Pri jej rozrušení sa v predpokladanom časovom úseku t.j. približne od 28 hodín od rozrušenia VD, na severe regiónu až po 52 hodín v južnej časti regiónu sa vytvorí záplavová vlna ktorá zaplaví 70 % regiónu , trvanie priameho ohrozenia vodou môže trvať do 10 dní.
Tabuľka 3 – 3 Rozrušenie VD Liptovská Mara [16]
LIPTOVSKÁ MARA
Rýchl. Čas, kedy Čas, za Vzdial. od Max. výška priel. vlny nastane ktorý Poznámka VHD mer. po priel. vlny P.č. Obec v oblasti kulminácia poklesne (krátke označenie hlavnej nad brehom obce priel. vlny prietok na účinku) prúdnici (km) v obci (m) -1 (m.s ) (hod,min) Q100 (hod)
1 Vinohrady n/Váhom 247,8 1 1,9 27,58 41 zapl. okrajovo 2 Horný Čepeň 249,8 2 1,7 29,07 42 zaplavené 100% 3 Stredný Čepeň 250,8 2,5 1,8 29,07 42 zaplavené 100% 4 Dolný Čepeň 251,8 3 1,7 29,46 42 zaplavené 100% 5 Sereď 252,8 1,5 2,2 29,49 42 zaplavené 100% 6 Šintava 254,8 1 1,8 30,16 43 zaplavené 20% 7 Dolná Streda 255,8 0,5 1,6 30,39 43 zaplavené 100% 8 Pata 257,8 3 1,8 31,2 44 zapl. okrajovo 9 Hoste 257,8 3 1,8 31,2 44 zaplavené 100% 10 Váhovce 259,8 1,5 1,1 34,15 45 zaplavené 100% 11 Veľká Mača 259,8 1,5 1,1 34,15 45 zaplavené 100% 12 Abrahám 259,8 1,5 1,1 34,15 45 zaplavené 100% 13 Šoporňa 260,8 3 1,9 34,42 46 zaplavené 40% 14 Gáň 261,8 0,5 1,8 35,11 46 zaplavené 100% 15 Malá Mača 261,8 0,5 1,8 35,11 46 zaplavené 80% 16 Terezov 265,8 1,5 2,7 35,42 47 zaplavené 100% 17 Nebojsa 263,8 1 4,5 35,42 47 zaplavené 100% 18 Sládkovičovo 265,8 1,5 2,7 35,42 47 zaplavené 50% 19 Galanta 267,8 1 1,1 38 48 zaplavené 100% 20 Štrkovec 267,8 1,2 1,1 38 48 zaplavené 100% 21 Kajal 268,8 1 2,2 38,04 48 zaplavené 100% 22 Košúty 271,8 1,5 2,4 39,34 52 zaplavené 40% 23 Topoľnica 272,8 0,5 1,9 40,54 52 zaplavené 100% 24 Matúškovo 272,8 0,5 1,9 40,54 52 zaplavené 100% 25 Javorinka 272,8 0,5 1,9 40,54 52 zaplavené 100% 26 Čierny Brod 273,8 0,5 2 41,2 53 zapl. okrajovo 27 Mostová 273,8 0,5 2 41,2 53 zaplavené 50%
52 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Tabuľka 3 – 3 Rozrušenie VD Liptovská Mara [16] - pokračovanie
LIPTOVSKÁ MARA
Rýchl. Čas, kedy Čas, za Vzdial. od Max. výška priel. vlny nastane ktorý Poznámka VHD mer. po priel. vlny P.č. Obec v oblasti kulminácia poklesne (krátke označenie hlavnej nad brehom obce priel. vlny prietok na účinku) prúdnici (km) v obci (m) -1 (m.s ) (hod,min) Q100 (hod)
28 Horné Saliby 277,8 3 3 43,32 55 zaplavené 100% 29 Dolné Saliby 278,8 0,5 2,4 43,32 55 zaplavené 100% 30 Kráľov Brod 286,3 0,7 0,9 47,08 56 zaplavené 100% 31 Máčoňáš 289,8 1,2 0,7 47,34 56 zaplavené 100% 32 Porboka 287,3 0,5 0,9 47,54 56 zaplavené 100% 33 Bufa 300,8 1,5 1 51,1 56 zaplavené 100% 34 Dolný Chotár 304,8 0,3 0,7 52,42 56 zaplavené 100%
3.3.3 Rozrušenie VD Orava
Podobný katastrofický scenár by postihol južný región Slovenska v prípade rozrušenia VD Orava.
Tabuľka 3 – 4 Rozrušenie VD Orava [16]
ORAVSKÁ PRIEHRADA Rýchl. Max. výška Vzdial. od priel. priel. vlny Čas, kedy nastane Poznámka VHD mer. po vlny v P.č. Obec nad kulminácia priel. vlny (krátke označenie hlavnej oblasti brehom (hod,min) účinku) prúdnici (km) obce v obci (m) (m.s-1) 1 Vinohrady n/Váhom 279,5 1 1,7 37,5 zaplavené okrajovo 2 Horný Čepeň 281,5 1,8 1,5 38,18 zaplavené 100% 3 Stredný Čepeň 282,5 2 2,1 38,18 zaplavené 100% 4 Dolný Čepeň 289,5 1 1,7 39 zaplavené 100% 5 Sereď 284,5 0,5 2,3 39 zaplavené 100% 6 Šintava 286,5 0,5 1,6 39,24 zaplavené 20% 7 Dolná Streda 287,5 0,5 1,5 39,3 zaplavené 100% 8 Pata 289,5 3 1,7 40,24 zaplavené okrajovo 9 Hoste 289,5 3 1,7 40,24 zaplavené 100% 10 Váhovce 291,5 1,5 1,1 40,24 zaplavené 100% 11 Veľká Mača 291,5 1,5 1,1 40,24 zaplavené 100% 12 Abrahám 291,5 1,5 1,1 40,24 zaplavené 100% 13 Šoporňa 292,5 3 1,6 41,53 zaplavené 40% 14 Gáň 293,5 0,5 1,5 42,3 zaplavené 100% 15 Malá Mača 293,5 0,5 1,5 42,3 zaplavené 80% 16 Terezov 297,4 1,5 2,6 43,12 zaplavené 100% 17 Nebojsa 295,5 1 2,3 43,12 zaplavené 100% 18 Sládkovičovo 297,4 1,5 2,6 43,12 zaplavené 50% 19 Galanta 299,4 1 1,8 44,18 zaplavené 100%
53 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Tabuľka 3 – 4 Rozrušenie VD Orava [16] - pokračovanie
ORAVSKÁ PRIEHRADA
Rýchl. Vzdial. od Max. výška priel. VHD mer. po Čas, kedy nastane Poznámka priel. vlny vlny v P.č. Obec hlavnej kulminácia priel. vlny (krátke označenie nad brehom oblasti prúdnici (hod,min) účinku) v obci (m) obce (km) -1 (m.s )
20 Štrkovec 299,4 1,2 1,8 44,18 zaplavené 100% 21 Kajal 300,4 1 1,9 44,18 zaplavené 100% 22 Košúty 303,4 1,5 2,4 49,42 zaplavené 40% 23 Topoľnica 304,3 0,5 2,3 49,54 zaplavené 100% 24 Matúškovo 304,3 0,5 2,3 49,54 zaplavené 100% 25 Javorinka 304,3 0,5 2,3 49,54 zaplavené 100% 26 Čierny Brod 305,3 0,5 1,9 49,54 zaplavenéokrajovo 27 Mostová 305,3 0,5 1,9 49,54 zaplavené 50% 28 Horné Saliby 309,3 3 1,9 50 zaplavené 100% 29 Dolné Saliby 310,4 0,5 2,1 50 zaplavené 100% 30 Kráľov Brod 317,8 0,7 0,8 50 zaplavené 100% 31 Máčoňáš 321,3 1,2 0,7 50 zaplavené 100% 32 Porboka 317,8 0,5 0,8 50 zaplavené 100% 33 Bufa 324,3 1,5 1 50 zaplavené 100% 34 Dolný Chotár 328,4 0,3 0,7 50 zaplavené 100%
54 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
3.4 Historické povodne na tokoch Čierna voda a Malý Dunaj v obci Trstice
Oblasť v okrese Galanta, ktorá býva najviac postihovaná v čase povodní, je obec Trstice a jej okolie. Trstice je dedina nachádzajúca sa na sútoku dvoch riek Malý Dunaj a Čierna voda. Obyvateľom tejto obce prírodné živly často strpčovali život.
Obrázok 3 – 3 Hladiny Čiernej vody pri historických povodniach
3.4.1 Povodeň v roku 1903
V najväčšej miere to bolo v júli roku 1903, keď povodeň zničila celú dedinu. Hladiny vodných tokov Malý Dunaj a Váh sa dvíhali jednom čase a Čierna voda nemala kam ustupovať. Zatopila celé okolie, ktoré ešte nebolo chránené hrádzami. V krátkom čase zatopilo 2000 jatrov ornej pôdy. Nielen v chotári ale aj v dedine povodeň spôsobila veľké škody. Vtedajšie predstavenstvo obce zavolalo na pomoc četnícku čatu z Trnavy – 20 členov, ktorí pomáhali pri vysťahovaní a ratovaní dediny. Voda rozmáčala obilie práve pred žatvou. Ničivý živel zničil 115 domov, polovica obyvateľov zostala bez strechy nad hlavou. Čakal ich hlad a utrpenie.
55 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
3.4.2 Povodeň v roku 1940
Rad povodní rokom 1903 nekončí. V roku 1940 povodne a spodné vody ťažko poškodili extravilán ale aj dedinu. Rozpadlo sa 20 domov, 7 sa veľmi poškodilo. Čoskoro zatopilo celú dedinu. Privolaní vojaci a obyvatelia obce postavili hrádzu, a tak zachránili dedinu.
3.4.3 Povodeň v roku 1965
Potom prišiel rok 1965 so svojimi ničivými živlami a dedina opäť zažíva veľmi zlé obdobie. Postihla ju povodeň, ktorá so sebou priniesla škody a utrpenie.
3.4.4 Povodeň v roku 1997
V júli 1997 povodeň zase ohrozuje dedinu – na hrádze sa vtedy poukladalo 12 000 tisíc vriec piesku s pomocou takpovediac celého okresu. [8]
3.4.5 Povodeň v roku 2006
Ďalšou veľkou povodňou bola povodeň v roku 2006. Prvé problémy sa začali v Trsticiach vo štvrtok 30. marca 2006 v poobedňajších hodinách po zvýšení hladiny Čiernej vody, ktorá je prítokom Malého Dunaja. Na ochrannej hrádzi Čiernej vody sa na základe prognóz vývoja hladiny vody zistila nedostatočná výška pravostrannej hrádze a muselo sa pristúpiť k navýšeniu pomocou naplnených vriec. Navyšovanie vykonávali najmä obyvatelia obce Trstice. Dňa 31.3.2006 bolo uložených približne 20 000 ks vriec. Vzhľadom na stále sa zvyšujúcu hladinu vody bolo potrebné pokračovať so zvyšovaním hrádze aj 1.4.2006. Týchto prác sa zúčastnilo cca 700 obyvateľov obce Trstice a mechanizmy, hlavne traktory miestnych podnikateľov a bola povolaná armáda SR v počte 11 príslušníkov, HaZZ a letka MV SR s vrtuľníkom. Na hrádzu bolo použitých cca 50 000 vriec. "Približne 500 ľudí na hrádzi začína všetko odznova, potrebujeme uložiť ďalších 20 tisíc vriec s pieskom a pokúsiť sa o nemožné. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sa voda nedostala do obce," uviedol starosta Trstíc František Juhos. [5]
56 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Pretože kulminácia nenastala ani 2.4.2006 a hladina vody prevyšovala historické maximá z roku 1965 o 38 cm, bola dňa 2.4.2006 o 10,00 hod. vyhlásená mimoriadna situácia na územnom obvode Galanta. Práce na zvyšovaní hrádze sa zintenzívnili aj zásluhou zvýšenia počtu vojakov a ich techniky, zvýšenia počtu pracovníkov HaZZ, ich techniky a nasadenia 7 záchranných člnov HaZZ, ktoré výrazne uľahčili presun vriec na miesta inak nedostupné. Naďalej sa prác zúčastňovali aj miestny obyvatelia aj dobrovoľníci z okolitých obcí. Celkove bolo na hrádzu použitých cca 250 000 ks jutových vriec. Zvyšovaním zaťaženia hrádze dochádzalo stále častejšie k sústredeným výverom, ktoré bolo nutné odborne sanovať. [19] "My už bojujeme o každý jeden centimeter," skonštatoval starosta obce František Juhos. "Ľudia sú už vyčerpaní, štyri dni spevňujú hrádzu vrecami s pieskom," uviedol. Ľudia na hrádzi už prestávajú veriť, že sa im podarí zabrániť preliatiu potoka, ktorý by ohrozil minimálne 132 rodinných domov a 400 obyvateľov obce. [2] Dňa 3.4.2006 nastala kulminácia a postupne sa ukončilo so zvyšovaním hrádze s bezpečnosťou 5 cm. Do výkonu protipovodňových opatrení boli nasadení príslušníci HaZZ a OS SR s technikou. Použité boli aj 2 vrtuľníky MO SR a 1 vrtuľník MV SR. Denne tu pracovalo takmer 1000 obyvateľov z okolitých obcí. Na zabezpečovacích prácach a hlavne na hliadkovej činnosti sa zúčastnili aj pracovníci z iných územných závodov a OZ Piešťany. [19]
3.4.6 Dôvody vzniku povodne v roku 2006
Veľa snehu, málo vody. Aspoň tak sa hovorilo všeobecne medzi vodohospodármi. Z doterajšieho 40 ročného pozorovania snehových zásob na území Slovenska bolo zrejmé, že v rokoch, kedy boli vysoké zásoby snehu prakticky nedošlo k povodniam. Táto zásada platila až do jarných mesiacov marec, apríl 2006. Čo spôsobilo neplatnosť tohto doteraz historicky podloženého názoru, ale aj doteraz najväčšiu povodeň na Malom Dunaji a Čiernej vode? V prvom rade vysoké zásoby snehu nielen v horských oblastiach, ale aj nížinách. Pritom dlhý a vytrvalý priebeh zimy spôsobil, že súvislá snehová pokrývka sa vyskytovala aj v nížinách ešte aj
57 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska v prvej dekáde marca. Náhle výrazné stúpnutie denných teplôt nad 15 stupňov bez nočných mrazov. Zrážková činnosť od juhozápadu, ktorá najskôr zasiahla alpskú oblasť Rakúska a Nemecka a následne aj severské oblasti Slovenska. Všetky tieto skutočnosti mali za následok náhle a výrazné stúpnutie prietokov na Dunaji a až následne na Váhu, pričom sa tieto dve povodne takmer stretli v Komárne, čo je najnepriaznivejšia situácia pre Malý Dunaj a Čiernu vodu. Ďalším javom tejto povodne bola výrazná dĺžka jej trvania, teda nielen vysoké hladiny, ale aj celkový objem povodňovej vlny, ktorý keď porovnáme s rokom 1997 – 440 mil.m3, bol v roku 2006 880 mil.m3.
Tabuľka 3 – 5 Zoznam vodomerných staníc [16] Stupne povodňovej aktivity Tok Názov stanice Okres I. II. III. Váh Drahovce Piešťany 800 m3/s 1 200 m3/s 1 600 m3/s Váh Kráľová - nádrž Galanta 860 m3/s 1 350 m3/s 1 630 m3/s Váh Šaľa Šaľa 550 cm 650 cm 800 cm Čierna voda Dolný Chotár Galanta 255 cm 265 cm 340 cm Čierna voda Kráľov Brod Galanta 250 cm 270 cm 340 cm
3.5 Čiastkový záver
Okres Galanta zastáva svoje významné miesto v rámci Slovenska. Preteká cez tento okres množstvo riek, ktoré nesú v sebe potenciálne ohrozenie. V neposlednom rade je dôležité spomenúť VD Kráľová, ktoré výrazne zlepšilo situáciu na juhu Slovenska. Povodne aj v tomto okrese spôsobila väčšie, či menšie škody, pričom najničivejšou bola povodeň v roku 2006. Ochrana pred povodňami je oblasť široká, ktorá sa vyžaduje komplexné riešenie. Je potrebné sa venovať prevencii aj represii. V súčasnosti sa venuje podstatne menej pozornosti predchádzaniu hrozbám povodní a tým aj financiám ako by bolo potrebné. Je určite nesystémové venovať sa hlavne odstraňovaniu následkov povodní. Aj tieto povodne ukázali, že nové predpisy, ktoré prijala NRSR v nedávnej minulosti majú svoje slabé miesta a zrejme bude potrebné ich odstrániť. Mám na mysli hlavne riešenie krízovej situácie. Riešenie krízovej situácie nemôže byť byrokraticky zošnurované, ale rýchle, pružné a adresné. Ak toto nebudeme vedieť pretaviť do predpisov, vždy budeme mať problémy s podobnými situáciami.
58 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
4 SYSTÉMY PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY V OKRESE GALANTA
Záplavy vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým sú povodne. Ak koryto rieky nemá dostatočnú kapacitu, aby previedlo povodňovú vlnu, voda sa z koryta vylieva a zaplavuje priľahlé územia. Druhým dôvodom môžu byť vnútorné vody. Vnútorné vody vznikajú na určitých územiach zo zrážok alebo z topenia, nemôžu z tohto územia voľne odtekať a vytvárajú záplavy. Takýmito územiami môžu byť napríklad rozsiahle nížiny, ohradzované územia alebo väčšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku záplav môže byť zvýšenie hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody na povrch terénu. Záplavy a povodne môžu ale aj nemusia spolu súvisieť.
4.1 Preventívne, represívne a obnovovacie opatrenia v regióne podľa zákona o ochrane pred povodňami
Opatrenia protipovodňovej ochrany v okrese Galanta podľa zákona č. 666/2004 Z.z. môžeme rozdeliť do troch hlavných skupín. Jedná sa o opatrenia preventívne, represívne a obnovovacie. [10]
Preventívne opatrenia: - spracovanie povodňových, evakuačných, asanačných a ostatných preventívnych plánov, - príprava a overenie funkčnosti informačných technológií, ktoré monitorujú krízovú situáciu a taktiež zabezpečujú spojenie medzi záchrannými zložkami po vzniku povodňovej situácie, - monitorovanie meteorologických predpovedí, stavov hladín a prietokov vodných tokov, - technická a organizačná príprava všetkých záchranných zložiek, ktoré sa podieľajú na riešení povodňovej situácie, - vytváranie materiálnych zásob pre núdzové zásobovanie, - úprava svahov a korýt vodných tokov, - budovanie ochranných hrádzí,
59 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
- informovanie obyvateľstva s dôrazom na spôsob ich varovania a vyrozumenia, spôsob vykonania evakuácie, dodržiavanie zásad pri ich návrate späť, likvidácia uhynutých zvierat a poškodených potravín, spôsob kontaktovania príslušných poisťovní vo veci náhrady škody,
Represívne opatrenia: - bezodkladné varovanie obyvateľstva o vzniku povodňovej situácie, - vyrozumenie a organizované nasadenie všetkých záchranných zložiek, - tvorba ochranných provizórnych hrádzí, spevňovanie brehov, - čistenie korýt od naplavenín, - zabezpečovacie práce, - organizácia humanitárnej pomoci, - evidencia osôb, ktoré sa nachádzajú v postihnutej oblasti.
Obnovovacie opatrenia: - zabezpečenie obyvateľstva núdzovým stravovaním a ubytovaním, - vykonávanie likvidačných prác (asanácia porušených budov, odstraňovanie nánosov bahna, čerpanie zaplavených pivničných priestorov, dekontaminácia zdrojov pitnej vody, obnova infraštruktúry), - vykonanie analýzy príčin vzniku a následkov povodňovej situácie, - prijatie nových preventívnych opatrení.
4.2 Prirodzené a technické protipovodňové opatrenia v regióne
Opatrenia na ochranu pred povodňami z hľadiska stavebných zásahov do prírodných systémov: - prirodzené opatrenia, - technické opatrenia. Medzi prirodzené opatrenia na ochranu pred povodňami patrí napr. zlepšenie alebo obnova prirodzených vsakovacích plôch redukciou zhusťovania pôdy alebo ozdravovanie horských lesov, obnova (bývalých) prírodných záplavových záchytných plôch, znižovanie rýchlosti toku riek ako aj rýchlosti šírenia povodňovej vlny odstránením vyrovnávania tokov, zlepšenie vsakovania zrážkových vôd v osídlených oblastiach.
60 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Technickými protipovodňovými opatreniami rozumieme stavebné opatrenia (záchytné nádrže, regulácia tokov, hrádze atď.) a nestavebné opatrenia (obmedzenia osídľovania, predchádzanie rizikám a pod.).
4.2.1 Úprava tokov
Klasická protipovodňová ochrana je úprava toku na takú kapacitu, ktorá zabezpečí prechod povodňovej vlny bez strát na majetkoch. Kapacita prietokového profilu v intraviláne obcí sa dimenzuje väčšinou na Q100. Tento prietok určuje Slovenský hydrometeorologický ústav a jeho výskyt sa predpokladá raz za sto rokov. [6] Samotný spôsob úpravy toku podmieňujú viaceré faktory, ktoré predurčujú, akým spôsobom sa úprava toku v rámci protipovodňových opatrení zrealizuje. Rozdiel je v tom, či sa úprava vykonáva v intraviláne obce alebo, naopak, v extraviláne. Dôležitým faktorom pri úpravách tokov sú geologické, hydrogeologické a morfologické pomery, v ktorých tok preteká. Geologický prieskum je dôležitý najmä pri určení spôsobu opevnenia dna a svahov nového koryta v prípade, ak toto nové koryto pri návrhu úpravy opustí starý tok a situatívne sa vedie mimo jestvujúceho toku. Hydrogeologický prieskum poskytuje obraz o stave hladiny podzemnej vody v priestore, ktorý je súbežný s tokom. Ďalším podkladom pre návrh úpravy toku sú zememeračské podklady. Morfológia terénu, ale aj situatívne umiestnenie rôznych nehnuteľností majú vplyv na optimálny návrh úpravy toku. Trasa úpravy sa snaží držať najnižšieho miesta údolia v tom - ktorom profile. Smer toku sa situatívne navrhuje ideálnou trasou. Úpravy tokov sú však zamerané na ochranu majetkov – teda nehnuteľností stojacich v blízkosti trasy toku riek či potokov. Tu preto dochádza k určitým kompromisom z titulu klasickej predstavy trasy upraveného toku. [6] V okrese Galanta je realizovaná úprava vodného toku Váh, ktorý je regulovaný viacerými protipovodňovými opatreniami. Úprava Váhu spočíva najmä v udržiavaní vodného koryta. Tento stav pozostáva hlavne s pravidelného čistenia koryta rieky od štrkových nánosov.
61 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
4.2.2 Zväčšovanie kapacity toku
Ak to dovoľuje morfológia terénu a geologické pomery sú priaznivé, možno jestvujúce koryto toku prechádzajúce cez intravilán obce zväčšiť zarezaním priečneho profilu do terénu. Pri menších tokoch sa nad pracovným úsekom vybuduje priečna stavba, v ktorej sa voda akumuluje a potrubím sa prevedie pod upravovaný úsek. Veľkosť prietoku, ktorý sa prevedie, resp. odrazí od upravovaného úseku, sa potom stanoví ako prietok, ktorý sa vyskytne v priemere raz za obdobie výstavby úpravy toku. Teda ak sa termín realizácie stavby stanoví na jeden rok, kapacita ochrany stavby sa dimenzuje na prietok Q1 ročnej vody. Dôležitým konštrukčným prvkom pri úpravách tokov je stabilizačný prah. Každá sústavná úprava na začiatku a na konci musí byť uzavretá stabilizačným prahom. Taktiež mostné objekty, zaústenia potokov, potrubí a rôznych iných objektov treba stabilizovať priečnymi prahmi. Je to dôležité z viacerých dôvodov, ale najmä na zabezpečenie stability konkrétneho objektu. Podcenenie tohto konštrukčného prvku v upravených i neupravených riekach sa už niekoľkokrát vo vodohospodárskej praxi vypomstilo. Stabilizačné prahy sa realizujú naprieč úpravy toku. Hĺbka založenia prahu musí byť minimálne v hĺbke možného dosahu premŕzaniu zeminy. [6] V súčasnej dobe je trend a nevyhnutnosť zväčšovať kapacitu toku. Niektoré obce v okrese Galanta, cez ktoré pretekajú vodné toky, zväčšovali svoje koryta riek už v minulosti. Problémom boli vždy, sú a aj budú financie. Našťastie sú teraz možnosti pre obce ďalekosiahlejšie ako boli v minulosti a to vďaka eurofondom. V obciach, ktoré nemajú, alebo len čiastočne majú zväčšenú kapacitu tokov, sú plány na čerpanie financií z EÚ.
4.2.3 Vybudovanie ochranných hrádzí
Protipovodňové opatrenia možno riešiť aj iným spôsobom ako napr. ohradzovaním toku ochrannými hrádzami. Tento spôsob ponecháva tok v pôvodnom stave, čím nezasahuje technicky do jestvujúceho koryta. Je však náročný na priestor, ktorého v intraviláne je väčšinou málo, pretože sa realizácia ochranných hrádzí robí na
62 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
úkor súkromného majetku – záhrady. Preto je tento spôsob ochrany charakteristický pri protipovodňových opatreniach v extraviláne. Taktiež je dôležité pri tejto úprave pripomenúť aj riešenie odtoku vnútorných vôd. Výstavbou ochranných hrádzí sa zamedzí prirodzený odtok zrážkových vôd do toku. Odporúča sa ich preto odvádzať hrádzovými priepustmi alebo prečerpávať čerpacími stanicami vnútorných vôd. V okrese Galanta sú niektoré väčšie vodné toky ohrádzované, a to najmä Váh, Malý Dunaj a Čierna voda. Na Váhu je v kritických miestach vybudovaná dokonca dvojitá hrádza.
4.2.4 Kombinácia zväčšenia kapacity toku a vybudovanie ochranných hrádzí
Veľmi častá je úprava tokov, ktorá sa vykonáva kombinovaním viacerých spôsobov. Tu však pri úprave koryta toku nedochádza k výraznému prehĺbeniu. Návrh dna koryta rieky rešpektuje doterajší stav a priebeh hladiny podzemnej vody. Úprava koryta je obdobná ako v predošlých prípadoch. Ochranná zemná hrádza je väčšinou zo súdržných materiálov zo zemníka určeného v rámci inžinierskogeologického prieskumu. Ten určí podľa fyzikálno-mechanických vlastností mieru zhutnenia zeminy hrádze. Vnútorné vody sa riešia najmä hrádzovými priepustmi, ktoré sú v miestach vyústenia vybavené spätnými klapkami.
4.2.5 Vodohospodárske diela
Významným prvkom v protipovodňovej ochrane sú vodohospodárske diela – vodné nádrže, priehrady, zdrže a vodné diela. Na území Slovenska sa nachádza 52 retenčných vodohospodárskych diel [36]. Územie vodného diela Kráľová sa nachádza v južnej časti západného Slovenska medzi mestami Sereď, Galanta a Šaľa, obkolesené obcami Dolná Streda, Váhovce, Kajal, Kráľová nad Váhom, Dlhá nad Váhom, Šoporňa a Šintava. Územie nádrže s obvodovými ochrannými hrádzami a s odbernými objektmi sa rozprestiera na území Trnavského kraja, územie, kde je vybudovaná hať, vodná elektráreň a plavebná komora patrí do Nitrianskeho kraja.
63 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Vodné dielo Kráľová je viacúčelové vodné dielo, stavebne ukončené v roku 1985, ktoré využíva úsek Váhu medzi Sereďou a Šaľou v rkm 44,2 - 78,6. VD bolo vybudované za účelom energetického využitia Váhu, ochrany priľahlého územia pred povodňami, odberu vody pre závlahy, splavnenie úseku Váhu, rybného hospodárstva, vodných športov, rekreácie ako i dotvorenie životného prostredia. Hrádze sú vybudované zo štrkopieskov, proti priesakom vody vybavené šikmým hlinitým tesnením na návodnej strane s naviazaním na podzemnú ílovobetónovú stenu, zapustenú do neogénnych ílov. Na vzdušnej strane sú vybudované drény a odvodňovacie rigoly. Toto vodné dielo má celkovou dĺžkou nádrže 10 km, max. šírkou 2,2 km. Celková zaplavená plocha nádrže je 11 km2. Celkový obsah nádrže po kótu 124 m.n.m je 55,7 mil.m3. Úžitkový obsah nádrže medzi kótami 124 a 122 m.n.m. je 22,3 m3. Obsah nádrže po kótu 122,0 je 33,4 mil.m3. Dĺžka ľavej strany hrádze vrátane ochrannej je 12,969 km. Pravá strana hrádze je dlhá 10,858 km.
4.3 Čiastkový záver
Opatrenia protipovodňovej ochrany v okrese Galanta podľa zákona č. 666/2004 delíme do troch hlavných skupín. Jedná sa o opatrenia preventívne, represívne a obnovovacie. Preventívne opatrenia sa vykonávajú pred vznikom povodňovej situácie, zabraňujú jej vzniku a slúžia na lepšie zvládnutie živelných pohrôm. Represívne opatrenia sa vykonávajú, keď vznik povodňovej situácie je nezvratný, resp. keď povodeň už nastala. Obnovovacie opatrenia sú vykonávane po skončení povodne, slúžia na obnovu poškodeného územia. V rámci obnovovacích opatrení sú prijímané aj nové preventívne opatrenia. Opatrenia na ochranu pred povodňami z hľadiska stavebných zásahov do prírodných systémov delíme na prirodzené opatrenia a technické opatrenia. Realizácia protipovodňových opatrení v okrese je uskutočňovaná na základe finančných možností. Každé opatrenie bolo navrhované tak, aby spĺňalo svoju funkciu. Čo sa týka ochrany, najväčší prínos má VD Kráľová. Ostatné opatrenia majú svoj prínos pre región v rámci protipovodňovej ochrany, ale nie dostačujúci. Preto je veľmi dôležité neustále prijímanie a navrhovanie nových opatrení, ktorými sa zníži nebezpečenstvo povodní.
64 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
5 NÁVRH PROTIPOVODŇOVÝCH OPATRENÍ
Za povodňami posledných rokov nemožno vidieť len globálne otepľovanie, nevhodné úpravy krajiny, urbanizáciu a. i. a to z toho dôvodu, že aj v minulosti sa povodne vyskytovali väčšieho, alebo menšieho rozsahu. Povodne môžu vzniknúť rýchlo - pri intenzívnej búrke v priebehu pár minút môže nastať prudké zvýšenie hladiny vodného toku. Väčšinou sa nedá (nestihne) upozorniť ohrozené obyvateľstvo. Ale najčastejšie povodne vznikajú pomaly, väčšinou cez jeden deň. Preto je veľmi dôležité neustále zdokonaľovanie už navrhnutých a navrhovanie nových opatrení, ktoré majú účelovo plniť svoj zámer. Na základe analýzy územia, rizikových faktorov a existujúcich opatrení je možné navrhnúť nasledujúce opatrenia na ochranu pred povodňami.
5.1 Prirodzená retenčná schopnosť územia a jej zvyšovanie
Zvýšenie prirodzenej retenčnej schopnosti územia by vo všeobecnosti malo byť rozhodujúcou zásadou v ochrane pred povodňami. To znamená zmenšenie špecifického odtoku z územia, čo zahŕňa najmä maximálnu a permanentnú starostlivosť o lesy. Ideálny les by mal minimalizovať predovšetkým eróznu činnosť a akumulovať maximálne množstvo zrážkovej vody. Prirodzené lesy rôzneho druhového zloženia majú retenčnú schopnosť porovnateľnú s vodnými nádržami. Porušenie lesného povrchu automaticky vytvára cesty pre tečúcu vodu. Tá sa koncentruje a zvyšuje sa jej rýchlosť. Týmto sa zväčšuje aj jej unášacia schopnosť, ktorá neposkytuje dostatok času na jej prirodzený vsak do podložia. Dôležité je zachovanie lužných ekosystémov a brehových porastov, čo prispieva k zvýšeniu akumulačnej schopnosti pririečnej oblasti. V súčasnej dobe prevláda názor, že lesné hospodárstvo môže vhodným obhospodarovaním lesov priaznivo ovplyvniť proces odtoku zo zalesneného povodia, i akosť vody v tokoch a vodných nádržiach. Týmto rozumieme cieľavedomú činnosť zameranú na plnenie vodohospodárskej a vodoochrannej funkcie lesa.
65 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
5.2 Transformácia povodňovej vlny nad intravilánom – budovanie poldrov
V poslednom období sa presadzuje riešenie protipovodňových opatrení formou transformácie vody v povodí nad intravilánom. Keďže riešenie transformácie vody v povodí na plochách lesného porastu a na poľnohospodárskych pozemkoch je iluzórne, treba ju riešiť technickým zásahom do údolia nad intravilánom. Transformáciu možno zabezpečiť aj výstavbou suchej nádrže – poldra. Výstavbou hrádze sa vytvorí retenčný priestor na zachytenie povodňovej vlny. Tento je navrhnutý tak, že pri maximálnej hladine vody v nádrži vytečie do neupraveného toku v intraviláne iba toľko, koľko tento neupravený tok znesie. Tento spôsob riešenia protipovodňových opatrení sa zdá z viacerých hľadísk ako najefektívnejší, najekologickejší a zdá sa, že aj najekonomickejší. Suché nádrže sa v zásade budujú jednoúčelovo, čo znamená, že slúžia len na zachytávanie prívalových prietokov. Väčšinou sú stavané z miestnych materiálov a zatrávnené tak, že splývajú s okolitým terénom. Výstavba suchých nádrží na Slovensku je jednou z možností ochrany intravilánu pred prívalovými vodami najmä v rovinných oblastiach. Správne a rozumne vybudované suché nádrže majú zanedbateľný negatívny vplyv na okolité životné prostredie aj na samotný vodný tok. Maximálna hladina v suchej nádrži by mala byť čo najnižšia. Po vybudovaní takejto stavby je potrebné venovať jej maximálnu pozornosť, aby v žiadnom prípade nemohlo prísť k jej porušeniu, čo by pre nižšie položené osídlenia malo horšie následky, ako samotná povodeň bez postavenej suchej nádrže. Problémom, s ktorým sa však stretávame pri budovaní poldrov je, že obce, ktoré sú vo väčšej nadmorskej výške, často nechcú pre ochranu svojich nižšie položených susedov obetovať pôdu na výstavbu protipovodňových zariadení.
5.3 Priehrady na vodných tokoch
Najväčšie využitie a zároveň najefektívnejší účinok v ochrane pred povodňami v Galantskom okrese zohráva vodohospodárske dielo Kráľová. Na rieke Váh prispela k výraznému zníženiu nebezpečných povodní výstavba Oravskej priehrady na hornom toku rieky Orava, ako aj neskoršia výstavba priehrady
66 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Liptovská Mara. Najväčším problémom však zostáva regulácia menších tokov, pretože na tieto nemajú priehrady dosah ani vplyv.
5.4 Nábrežné protipovodňové múry a ochranné hrádze
Je nutné spomenúť, že aj rôzne ochranné hrádze a nábrežné múry v intravilánoch miest a obcí plnia svoje úlohy. Ochranné hrádze sú objektmi, ktoré vymedzujú priestor určený na prevádzanie povodňových prietokov na tokoch a súčasne plnia funkciu protipovodňového líniového prvku v systéme protipovodňovej ochrany. Vo všeobecnosti platí, čím viac pôdy sme rieke zobrali, tým vyššie hrádze bude potrebné postaviť. V poslednom rade môže dôjsť ku kontrolovanému rozrušeniu hrádze. K tomuto opatreniu sa pristúpi až vtedy, keď sú vyčerpané všetky ostatné opatrenia. Voda sa potom rozleje na okolité polia, kde dôjde len k poškodeniu poľnohospodárskych plodín. Nábrežné protipovodňové múry chránia intravilány obcí a miest pred vyliatím rieky z koryta. V stave nebezpečenstva povodne sa otvory v nábrežných múroch uzatvoria a v prípade potreby sa múry navýšia pomocou vriec plnených pieskom. Tento spôsob protipovodňovej ochrany sa v riešenom regióne javí ako optimálny.
5.5 Materiálne a technické zabezpečenie
Pri povodni je dôležitý časový faktor. Je len veľmi málo obcí, ktoré disponujú dostatočným technickým a materiálnym zabezpečením, ktoré by bolo potrebné na okamžité riešenie mimoriadnej udalosti. Nebolo by na škodu, keby obce mali vyčlenené určité množstvo piesku a vriec, ktoré by boli použité na prvotný zásah pri povodni. Tento piesok by mal byť sústredený v blízkosti územia, ktoré býva zaplavované. Prázdne vrecia by mali byť na obecnom úrade, vždy k dispozícií v prípade potreby. Je potrebná podpora povodňových záchranných prác a povodňových zabezpečovacích prác vrátane ich materiálneho a technického zabezpečenia. Nákup techniky a materiálneho zabezpečenia predstavuje základný a nevyhnutný prostriedok pre záchranné a zabezpečovacie práce HaZZ a SVP, š.p.. Moderná technika a vybavenie sú podstatným faktorom na urýchlenie zásahov a lokalizáciu povodní.
67 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
5.6 Budovanie vsakovacích pásov
Nedá sa úplne zabrániť nekontrolovanému odtekaniu vody rovnakými opatreniami. Závisia najmä od geologickej stavby podložia. Na juhu Slovenska je pôda veľmi priepustná, čo zaručuje maximálne nasatie vody do predurčených pásov. Medzi vodným tokom a oráčinovými plochami je vhodné vytvárať aspoň 10 m široké ochranné vsakovacie pásy z trvalých trávnych porastov alebo z drevín, ktoré by po zasiaknutí zásadne zdržali silný povrchový odtok z oráčin. Nevýhodou vsakovacích pásov je, že ak pod povrchom je nepriepustná vrstva ílovitých hornín, voda tečie po povrchu. Voda nemôže vsiaknuť do zeme, tým pádom môže byť budovanie vsakovacích pásov až nebezpečné. Vsakovaním vody sa môžu pod povrchom vytvoriť šmykové plochy. Potom hrozí, že hornina sa zosunie, čo môže v obývaných lokalitách spôsobiť katastrofu.
5.7 Vyčistenie koryta
Problémom mnohých obcí sú čierne skládky odpadov v bezprostrednej blízkosti tokov. Skládky zužujú koryto rieky a v prípade povodňovej situácie zabraňujú plynulému odtoku vody. Do potokov a riek sa dostane veľké množstvo odpadu, ktorý upchá korytá riek a potokov a spôsobí povodeň. Je na samotnej obci, ako sa zachová v prípade znečisťovania vodných tokov. Je veľmi obtiažne pre obec sledovať a monitorovať stupeň znečistenia vôd. Preto je na zvážení každého občana, aby sa správal tak, že svojím konaním nebude nevedome ohrozovať život, zdravie a majetok občanov obce. Možno keby sa sprísnili sankcie a pokuty, ľudia by sa nedopúšťali takéhoto konania.
5.8 Odľahčovací kanál
Ďalším možným protipovodňovým opatrením môže byť vybudovanie odľahčovacieho kanála. Odľahčovací kanál má za úlohu odvádzať spodnú vodu v okolí veľkých vodných plôch. Jeho dno musí byť situované nižšie ako dno riečneho koryta, aby bol efekt kanálu citeľný. Toto opatrenie slúži na ochranu záhrad, rodinných domov a budov pred zaplavením spodnými vodami. Budovanie odľahčovacieho kanálu je vhodné pri dobrých morfologických podmienkach povodia a prevažne v rovinatom území bez lesného porastu.
68 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
5.9 Prechod kompetencií
Chyba nastala pri presune kompetencií stavebných úradov na obce. Starostovia v menších obciach sú pod tlakom investorov, ktorí od nich požadujú urýchlené vydávanie stavebných povolení. Býva zvykom, že žiadajú povolenia aj na objekty, ktoré sú nevhodne umiestnené. Budovanie nepriepustných plôch v blízkosti tokov zvyšuje veľkosť povodňovej vlny a rýchlosť jej vytvárania. Menej problémov s povodňami by bolo, keby sa pri výstavbe miest a obcí rešpektovali územia, ktoré boli v minulosti zatápané. Len veľmi málo úradníkov v obciach pozná legislatívu a s vodohospodármi niektoré veci vôbec nekonzultujú. Preto by bolo vhodné spätné vrátenie niektorých kompetencií stavebným úradom.
5.10 Zvyšovanie informovanosti občanov o ochrane pred povodňami
Hoci povodne a záplavy sú súčasťou ľudských dejín, intenzita a frekvencia ich výskytu v posledných rokoch akoby rádovo narastala. Pokiaľ žijeme v obydlí v blízkosti vodných tokov, faktor vody je rizikom, s ktorým musíme vo svojich životných a hospodárskych stratégiách počítať. V prípade vzniku mimoriadnej situácie v dôsledku ohrozenia vodou Civilná ochrana vykoná varovanie obyvateľstva zvukovým varovným signálom: 6 – minútovým stálym tónom sirén a následnou informáciou prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Varovanie týmto signálom sa niekoľkokrát opakuje. Po vyhlásení signálu môžu byť vydané pokyny pre správanie sa obyvateľstva na ohrozenom území, ktoré je potrebné rešpektovať. Úrad civilnej ochrany v príručke pre obyvateľstvo "Čo má každý vedieť v prípade ohrozenia" odporúča ako reagovať v prípade vzniku takejto mimoriadnej udalosti, čo robiť, keď je ohrozený život a zdravie, alebo ako postupovať, keď je ohrozený majetok: Zásady správania sa pred ohrozením povodňami a záplavami: - vytipujte si bezpečné miesto, ktoré nebude zaplavené vodou,
69 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
- hodnotné veci zo suterénov, prízemných priestorov a garáží umiestnite do vyššieho poschodia, - pripravte si vrecia s pieskom na utesnenie nízko položených dverí a okien, - pripravte si trvanlivé potraviny a pitnú vodu na 2-3 dni, - ak ste vlastníkom osobného automobilu, pripravte ho na použitie, - pripravte sa na evakuáciu osôb, zvierat, - upevnite veci, ktoré by mohla odniesť voda, - pripravte si evakuačnú batožinu. Zásady správania sa v období povodní a záplav: - opustite ohrozený priestor, - netelefonujte, len v prípade tiesňového volania, - v prípade vyhlásenia evakuácie dodržujte zásady pre opustenie ohrozeného priestoru, rešpektujte pokyny členov evakuačnej komisie, - v prípade časovej tiesne sa okamžite presuňte na vytipované miesto, ktoré nebude zaplavené vodou, - nešírte paniku a nerozširujte neoverené správy. Zásady správania sa po povodniach a záplavách: - nechajte si skontrolovať stav obydlia (statická narušenosť, obývateľnosť), rozvody energií (plyn, elektrická energia), stav kanalizácie a rozvod vody, - zabezpečte likvidáciu uhynutých zvierat, poškodených potravín, poľnohospodárskych plodín zasiahnutých vodou - riaďte sa pokynmi hygienika, - informujte sa o miestach humanitárnej pomoci, - kontaktujte príslušné poisťovne ohľadom náhrady škôd.
5.11 Čiastkový záver
Protipovodňová ochrana zahrňuje prirodzené a technické opatrenia. Zvyšovanie prirodzenej retenčnej schopnosti územia nie je možné na danom území realizovať z dôvodu zachovania nížinných lužných ekosystémov. Toto opatrenie je realizovateľné najmä v strednej a severnej časti Slovenska. Veľkú časť územia južného Slovenska tvorí orná pôda, ktorú nie je možné zalesňovať.
70 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Sledované územie je v súčasných podmienkach chránené VD Kráľová na vodnom toku Váh, kde sa nachádza aj ďalšie protipovodňové opatrenie – odľahčovací kanál. Tento slúži na odvádzanie spodnej vody z okolia VD Kráľová a meria takmer 8 km. Samotná obec Trstice je chránená tiež ochrannou hrádzou, ktorá ale nie je dostatočne vysoká, preto navrhujem jej navýšenie a spevňovanie. Taktiež navrhujem zabezpečiť ochranu hrádze pred hlodavcami, ktorých nory spôsobujú v čase povodni podmývanie hrádze. Priestor medzi Čiernou Vodou a hrádzou je v čase hrozby povodne využívaný ako polder, pričom ale budovanie ďalších poldrov v týchto konkrétnych podmienkach nie je možné. Medzihrádzový priestor v okolí Čiernej Vody je dostatočne veľký na zachytenie prívalovej vody v čase hrozby povodne. Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujem v daných podmienkach, je vybudovanie trvalých vsakovacích pásov - aspoň 10 m široké ochranné vsakovacie pásy z trvalých trávnatých porastov alebo z drevín medzi vodným tokom a oráčinovými plochami. Nesmieme zabúdať na pravidelné čistenie korýt riek Malý Dunaj a Čierna voda, pretože najmä nezodpovedný prístup občanov spôsobuje ich znečistenie. Navrhujem zavedenie systému pokút za znečistenie a systému odmien za účasť občana na údržbe tokov. V obci by malo byť vyčlenené určité množstvo piesku a vriec, ktoré by boli použité na prvotný zásah pri povodni. Tento piesok by mal byť sústredený v blízkosti územia, ktoré býva zaplavované. Prázdne vrecia by sa mali nachádzať na obecnom úrade vždy k dispozícii v prípade potreby. Nie je vôbec jednoduché zabezpečiť takéto opatrenie a to z dôvodu finančných možností obce, ale starosta resp. obec by mohli zabezpečiť plnenie tohto opatrenia z fondov EÚ. V ostatnej dobe prepukol veľký boom v oblasti developérstva. Silné firmy skupujú lacné pozemky v oblasti obcí, kde budujú stavby rôzneho účelu. Ich zámerom je postaviť stavbu najrýchlejšie ako sa len dá. Tlačia na starostov, aby boli promptnejší vo vybavovaní ich žiadostí. Je pre nich jednoduchšie zatlačiť na osobu, ako na inštitúciu. Preto je potrebné vrátiť niektoré kompetencie spätne
71 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska stavebným úradom formou legislatívnych zmien, aby nám v obciach a dedinách nevyrastali architektonické obludy. Mať včasné informácie a byť informovaný je základná požiadavka pre jednoduchšie zvládnutie povodní. Obyvatelia obce Trstice spĺňajú predchádzajúcu požiadavku v doslovnom slova zmysle. Ich obec bola niekoľko storočí sužovaná povodňami, pričom sa naučili čeliť tomuto živlu aj vďaka ich starostovi, ktorý má markantný podiel na zvládnutí povodní v posledných 16 rokoch. On bol predsedom krízového štábu, pričom zabezpečoval súdržnosť občanov svojej obce a aj z okolitých obcí a stál vždy pri svojich ľuďoch, pričom im dodával vieru v záchranu ich obce.
72 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ZÁVER
Nespočetné klimatické zmeny na zemi vo forme otepľovania atmosféry spôsobujú, že odparovanie vody zo zemského povrchu a vodných plôch je intenzívnejšie » viac tepla » viac energie » viac búrok, ktorých intenzita narastá » stúpajúca tendencia vodných zrážok a sily vetra. Prirodzený kolobeh vody na zemi je nemenný - čo sa odparí na zemi sa musí zákonite vrátiť opäť na zem v podobe dažďa, snehu a ľadu. Z tohto pravidla nám logicky vyplýva, že ak sa za jednotku času odparí viac vody, potom sa musí zákonite za jednotku času vrátiť viac vody na zemský povrch. Ak zoberieme súčasný vývoj počasia, od ktorého záleží kde a koľko vody sa vráti na zem, potom k vzniku veľkých povodní nie je ďaleko. Ľudstvo už neodvratne čakajú obdobia povodní a dlhotrvajúce suchá. Presnejšie povedané čakajú nás ničivé povodne a ničivé suchá. Ak k tomuto vývoju ešte zoberieme do úvahy silné frontálne systémy sprevádzané silným vetrom, krupobitím a pod., potom počasie spôsobí, že veľké množstvo ľudí bude pomerne často vo vážnom ohrození svojho zdravia a života. Nehovoriac o veľkých materiálnych škodách. Už 15 centimetrov vysoká vodná hladina tečúcej vody pri väčšej rýchlosti môže strhnúť človeka z nôh. Úlohou každého štátu je vytvárať pre svojich občanov bezpečné prostredie. Základom pre pocit bezpečného prostredia je vytvorenie právnych noriem v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach. Pred vznikom zákona o protipovodňovej ochrane sa Slovenská republika snažila skoncipovať a zrealizovať stratégiu, ktorá by bola účinnou odozvou voči škodám spôsobených povodňou. Dôležitou politikou a stratégiou znižovania škôd, spôsobených povodňami a protipovodňovej prevencie, je Program protipovodňovej ochrany do roku 2010. Tento predstavuje syntézu aktivít všetkých orgánov v povodí, ktoré majú na starosti ochranu pred povodňami a preventívne opatrenia na vodných tokoch. Program zahrňuje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia, pričom mnoho z nich už bolo realizovaných. Jeho plnenie je však oneskorené oproti plánu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Keďže program zohráva dôležitú
73 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
úlohu v ochrane pred povodňami, je podstatné zabezpečiť ďalšie finančné zdroje na jeho plnenie. Jednou z oblastí zaoberajúcou sa legislatívou na úrovni protipovodňovej ochrany je zákon č. 666 z roku 2004 o ochrane pred povodňami. Sú v ňom zadefinované základné pojmy, ktoré pomenúvajú protipovodňovú ochranu Slovenskej republiky. Týmto zákonom sa upravuje organizácia ochrany pre povodňami, pôsobnosť orgánov týkajúcich ochrany pre povodňami, povinnosti a práva PO a FO pri činnostiach súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami. Problémom však ostáva, že nie všetko, čo zákon zahrňuje, sa v reálnom živote naozaj dodržiava. Mnohokrát sa zákon vedome porušuje, o čom svedčia vysoké povodňové škody. Povodňové plány obcí sa často nedodržiavajú, ľudia stavajú svoje príbytky v inundačných územiach a korytá riek sú zužované čiernymi skládkami odpadov. Z týchto dôvodov by boli vhodné striktné kontroly dodržiavania zákona a vyššie sankcie za jeho porušovanie. Predložená diplomová práca popisuje legislatívu protipovodňovej ochrany SR – vývoj od jej počiatku až po súčasnosť. Venuje sa histórii povodní na Slovensku a v okrese Galanta. Prezentovanými povodňovými škodami poukazuje na problém povodňovej ochrany a potrebu jej zdokonaľovania. Taktiež analyzuje realizované protipovodňové opatrenia v tomto okrese a ich účinnosť. A čo je najdôležitejšie, navrhuje konkrétne protipovodňové opatrenia, ktoré je možné pre dané podmienky realizovať: - navyšovanie a spevňovanie ochranných hrádzí, ich ochrana pred hlodavcami, - vybudovanie trvalých vsakovacích pásov, - pravidelné čistenie korýt riek Malý Dunaj a Čierna voda, - materiálne zabezpečenie obce – vrecia s pieskom, - prechod kompetencií z obcí späť na stavebné úrady. Diplomová práca je prínosom v oblasti protipovodňovej ochrany v riešenom regióne. Prínos má aj v teoretickej rovine, a to jej využitím pri výučbe študentov Fakulty špeciálneho inžinierstva ŽU v predmete Riešenie krízových situácií prírodných.
74 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1] Analýza situácie v oblasti životného prostredia na úrovni prioritných osí – tabuľky. 2005. [online]. (MŽP SR). [cit. 2007-11-20]. Dostupné na: áwww.enviro.gov.sk/servlets/files/17118ñ [2] Čierna voda v Trsticiach večer opäť stúpla, situácia je kritická. 2006. [online]. (Sme). [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: áhttp://www.sme.sk/c2658984/Cierna-voda- v-Trsticiach-vecer-opat-stupla-situacia-je-kriticka.htmlñ [3] Divízia integrovaný manažment. 2005. [online]. (SHMÚ). cit. [2007-11-10]. Dostupné na: áhttp://www.shmu.sk/?page=3ñ [4] Dôvodová správa. 2004. [online]. (NR SR). [cit. 2007-11-07]. Dostupné na: áwww.nrsr.sk/appbin/SSLP.ASP?WCI=SSLP_NZWorkitem&WCE=OpenDoc&WCU =188755ñ [5] Hladina Čiernej vody v Trsticiach má počas noci stúpnuť o 10 centimetrov. 2006. [online]. (Sme). [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: áhttp://www.sme.sk/c/2657770/Hladina-Ciernej-vody-v-Trsticiach-ma-pocas-noci- stupnut-o-10-centimetrov.htmlñ
[6] HRABOVSKÝ, O. 2008. Úpravy tokov proti povodni. [online]. [cit. 2008-02-06]. Dostupné na: áwww.asb.sk/portal/2008/02/06/stavebnictvo/inzinierske- stavby/upravy-tokov-proti-povodni.html - 74kñ [7] Chronológia záplav od roku 2003. 2007. [online]. (Galanta). [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: áwww.galanta.sk/docs/uradna.tabula/2007nov/referat_povoden1.docñ
[8] JUHOS, F. 2006. Szemben az árral. Komárno: PRINT-K, 2006. 139 s. ISBN 80- 88959-24-1.
[9] KATUŠČÁK, D. 2007. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma, 2007. 162 s. ISBN 978-80-89132-45-4.
[10] KONVIČKA, M. 2002. Město a povodeň. Strategie rozvoje měst po povodních. Brno: ERA group, 2002. 218 s. ISBN 80-86517-38-1. [11] Novodobé povodne. 2004. [online]. (SVP). [cit. 2007-11-29]. Dostupné na: áhttp://www.svp.sk/svp/default.asp?id=33&mnu=10&page=0ñ
75 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
[12] Novodobé povodne. 2004. [online]. (SVP). [cit. 2007-11-29]. Dostupné na: áhttp://www.svp.sk/svp/default.asp?id=33&mnu=10&page=1ñ [13] Okres Galanta. 2008. [online]. (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky). [cit.2008-01-16]. Dostupné na: áhttp://www.geodesy.gov.sk/kataster/vkm/aktual/TT-Galanta.jpgñ
[14] POLEDŇÁK, Pavel. 2005. Ochrana pred povodňami. In: Krízový manažment, 2005, č.2, s. 76 - 81. [15] Povapsys – prevencia proti povodniam. 2007. [online]. (Aquamedia). [cit. 2008-01-14]. Dostupné na: áhttp://www.aquamedia.at/downloads/download_1387.rtfñ [16] Povodňový plán okresu Galanta. 2006. [17] Program odpadového hospodárstva okresu Galanta do roku 2005. 2002. [online]. (MŽP SR). [cit. 2008-01-06]. Dostupné na: áwww.enviro.gov.sk/servlets/files/8993ñ [18] Program protipovodňovej ochrany do roku 2010. 2002. [online]. (MŽP SR). [cit. 2008-01-22]. Dostupné na: áwww.enviro.gov.sk/servlets/files/8803ñ [19] Správa o priebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach na ochranu pred povodňami za obdobie január - apríl 2006. 2006. [online]. (Úrad vlády SR). [cit. 2008-02-08]. Dostupné na: áhttp://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/24DDB00943101E9BC1257170003F4 160/$FILE/Zdroj.htmlñ [20] Správa o realizácii opatrení Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 a o ich aktualizácii z hľadiska priorít a s ohľadom na ochranu hlavného mesta SR Bratislavy. 2002. [online]. (MP SR). [cit. 2007-12-03]. Dostupné na: áhttp://www.land.gov.sk/download.php?pkfID=311ñ [21] Správa o systémových opatreniach vlády SR na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami. 2002. [online]. (Úrad vlády SR). [cit. 2007-11-05]. Dostupné na: áwww.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/020D604A9EA4033FC1256ACB00342D9A/ $FILE/material.rtfñ
76 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
[22] Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2006. 2007. [online]. (MŽP SR). [cit. 2007-11-11]. Dostupné na: áwww.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5130&o_id=6266ñ [23] Súhrnná správa Trnava. 2006.
[24] TÁNCZOS, Z. 2006. Podiel hasičského a záchranného zboru na plnení opatrení povodňovej ochrany. Nitra: Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2006. 76 s. - Diplomová práca. [25] VD Kráľová – stavby financované zo štrukturálnych fondov. 2008. [online]. (SVP). [cit. 2008-02-17]. Dostupné na: áwww.svp.sk/vah/default.asp?ACT=5&content=6&id=6&mnu=6 - 27kñ [26] Vodácka mapa Slovenska. 2008. [online]. (Kanoistika). [cit. 2008-01-13]. Dostupné na: áhttp://www.kanoistika.sk/Mapa/slovensko.htmlñ [27] Vyhláška č. 224/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní. [28] Vyhláška č. 384/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii. [29] Vyhláška č. 385/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovej služby. [30] Vyhláška č. 386/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a úhrnných správ o priebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach. [31] Vyhláška č. 387/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác, povodňových záchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladov na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami. [32] Výročná správa za rok 2005. 2006. [online]. (SVP). [cit. 2007-10-12]. Dostupné na: áhttp://www.svp.sk/svp/default.asp?id=19&mnu=18ñ [33] Výročná správa za rok 2006. 2007. [online]. (SVP). [cit. 2007-10-12]. Dostupné na: áhttp://www.svp.sk/svp/default.asp?id=19&mnu=19ñ
77 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
[34] Zákon č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). [35] Zákon NR SR č. 666/2004 Zb. o ochrane pred povodňami. [36] Zoznam vodných diel na Slovensku. 2008. [online]. (Wikipedia). [cit. 2008-02- 09]. Dostupné na: áhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_vodn%C3%BDch_diel_na_Slovenskuñ
78 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha A Mapa okresu Galanta Príloha B Čierna voda a hrádza v Trsticiach Príloha C Fotodokumentácia povodní v Trsticiach Príloha D Materiálové náklady povodne v obci Trstice v roku 2006 od 29.3.2006 do 6.4.2006 Príloha E Prehľad protipovodňového materiálu hasičských jednotiek v okrese Galanta
79 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Príloha A Mapa okresu Galanta
80 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Obrázok B - 1
Obrázok B - 2
Príloha B Čierna voda a hrádza v Trsticiach
81 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Obrázok C - 1
Obrázok C - 2
82 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Obrázok C - 3
Obrázok C - 4
Príloha C Fotodokumentácia povodní v Trsticiach
83 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska
Názov Počet ks/ litre/ pár Cena za kus Celkovo Trstice Olej STIHL 2 230 460 Olej Madit Extra 1 43 43 Olej M2T 0,5l 4 79 316 Podvozok BLESK 1 10000
Motor JOHNSON výmena 20000 vrtule a oprava Baterka Magnelite 4 1500 6000 Náhradné zdroje 4 4900 19600 Zásahová obuv 6 5600 33600 Zásahová rukavice 6 2300 13800 Zásahový kabát 4 14600 58400 Zásahové nohavice 5 11300 56500 Pracovná rovnošata 8 2100 16800 Sekerka 2 900 1800 Halogénová žiarivka 4 200 800 Popruhy na člny 4 1500 6000 Veko nasávacieho potrubia 1 900 900 Pneumatiky 11,00 L.101 2 9500 19000 Pneumatiky 165/70R 4 1200 4800 BA-91 9,25 38,6 357,05 Benzín BA 95 338,7 38,6 13073,8 Benzín BA 98 153 40,8 6242,4 Nafta 528,02 39,8 21015,196 Spolu 311613,4
Príloha D Materiálové náklady povodne v obci Trstice v roku 2006 od 29.3.2006 do 6.4.2006
84 Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska ka č ln č ižmy ka č erpadlá č erpadlo č erpadlo č č Gumáky Hadice B Hadice C strieka Cisternová Trhacie háky automobilová Záchranný Záchranné laná Kalové Rybársker Rybársker Záchranné vesty Ochranné obleky erpanie podzemnej Výkonné Plávajúce vody - zabudované prenosná, prívesná Motorová strieka Motorová č Abrahám 1 2 4 14 2 Čierna voda Čierny Brod Dolná Streda Dolné Saliby 1 5 25 5 5 Dolný Chotár 1 1 4 Galanta Gáň 1 1 4 5 8 2 Horné Saliby 2 2 4 5 5 25 Hoste Jánovce 1 5 4 2 Jelka 1 3 4 10 10 2 Kajal Košúty Kráľov Brod 1 1 10 5 Matúškovo Mostová Pata 2 5 8 1 Pusté Sady 1 Pusté Úľany Sereď Sládkovičovo 1 2 13 5 15 15 15 8 14 2 Šalgočka Šintava 2 5 10 5 10 8 5 Šoporňa 2 6 8 Tomašíkovo Topoľnica 1 1 1 1 4 2 Trstice 1 2 6 8 1 Váhovce 1 1 1 2 20 13 2 2 Veľká Mača 1 1 3 4 Veľké Úľany Veľký Grob Vinohrady n/V 1 1 6 2 11 1 8 6 Vozokany 1 1 3 5 Zemianske Sady Malá Mača 1 4
Príloha E Prehľad protipovodňového materiálu hasičských jednotiek v okrese Galanta
85