JUBILEUM BELIANSKEJ JASKYNE

Belianska jaskyňa svojimi prírodnými hodnotami riešenie je nevyhnutné vysporiadanie pozemkov patrí medzi skutočné klenoty našich krasových úze- pod budovami i mimo nich. Pre zložitosť proble- mí. Tvary jaskynných priestorov, pestrosť i farebnosť matiky sa postupuje v súčinnosti s mestom Spišská sekundárnych výplní, dynamika prehliadkového Belá, ktoré je dominantným vlastníkom okolitých okruhu, poloha jaskyne v krajinársky vzácnom úze- lesných pozemkov. Do riešenia vstupujú aj Štátne mí, turisticky ľahko prístupnom teréne predurčujú lesy TANAP-u a mesto Vysoké Tatry. Spolu s týmito jaskyňu k pomerne vysokej návštevnosti. Aj preto je subjektmi sa rieši aj územný plán Tatranskej Kotliny zaradená medzi objekty s celoročnou prevádzkou, ako jedného z dôležitých centier turizmu Vysokých v poslednom období s vyrovnanou návštevnosťou Tatier. okolo 120-tisíc turistov ročne. Je vyhlásená za Národ- K jubileu Belianskej jaskyne prispeje aj správca nú prírodnú pamiatku v Národnej prírodnej rezervá- jaskyne – Správa slovenských jaskýň. Po zložitých cii Belianske Tatry na území Tatranského národného a náročných rokovaniach sa pripravil projekt a v ro- parku. Tieto superlatívy zaväzujú našu organizáciu ku 2006 sa bude realizovať stavba nových sociál- k dôslednej starostlivosti o jaskyňu i infraštruktúru v nych zariadení pri vstupnom areáli s prípojkou pitnej priľahlom území. vody spolu s čerpacou stanicou a vybudovaním čis- Rok 1881 sa považuje za rok objavenia jaskyne. tiarne odpadových vôd. Hoci ide o verejný záujem, Hoci samotní objavitelia a ich nasledovníci získali získanie stavebného povolenia v národnej prírodnej v podzemí dôkazy v podobe historických nápisov, rezervácii sa rovná takmer malému zázraku. Projekt že vstupné priestory sa navštevovali už v prvej polo- je finančne zabezpečený zo štrukturálnych fondov vici 18. storočia. História postupného objavovania, Európskej únie prostredníctvom Implementačnej sprístupňovania, bádania a starostlivosti je vskutku agentúry Ministerstva životného prostredia SR. veľmi bohatá. Zásluhu na tom majú najmä obyvate- Poloha Belianskej jaskyne je unikátna a vždy bude lia mesta Spišská Belá a v posledných desaťročiach pútať pozornosť návštevníkov z domova i zo zahra- zamestnanci Správy slovenských jaskýň. ničia. V horizonte niekoľkých rokov sa pripravujú 125. výročie objavenia jaskyne poskytuje priestor ďalšie projekty na úplné dokončenie infraštruktúry na krátke zamyslenie nad udalosťami posledných ro- jaskyne a vo väzbe na nástupné miesto v Tatranskej kov, ale najmä nad budúcnosťou rozvoja priľahlého Kotline. Nezabúda sa ani na interiér jaskyne a služby územia Tatranskej Kotliny. návštevníkom. Na prelome tisícročí sa stavebnými úpravami re- Ten, kto mal možnosť prežiť prívalové vody v Be- konštruoval vstupný areál. Novou trasou sa položili lianskej jaskyni, môže potvrdiť, že je naozajstným inžinierske siete. Vybudoval sa náučný chodník s no- živým a neustále sa meniaci geologickým fenomé- vou budovou na občerstvenie a predaj pamiatko- nom. Ako takej jej môžeme zaželať ďalšie roky tek- vých predmetov. Revitalizoval sa nástupný priestor tonického pokoja, starostlivých správcov a vďačných pri parkovisku v Tatranskej Kotline. Na strategické obdivovateľov.

Ing. Jozef Hlaváč riaditeľ Aragonit 11

OBSAH / CONTENTS J. Hlaváč: Jubileum Belianskej jaskyne / The jubilee of Belianska ...... 1

PÔVODNÉ PRÍSPEVKY Z výskumU jaskýŇ / ORIGINAL CONTRIBUTIONS FROM RESEARCH OF P. Bella: Príspevok k morfológii a genéze jaskyne Driny / Contribution to the morphology and genesis of Driny Cave ...... 4 J. Psotka – Ľ. Gaál – M. Peško: Príspevok k poznaniu geológie Liskovskej jaskyne / Contribution to the geology of Liskovská Cave ...... 10 D. Haviarová: Hydrogeochemické zhodnotenie priesakových vôd v Liskovskej jaskyni / Hydrogeochemical evaluation of dripping waters in the Liskovská Cave ...... 14 L. Bobáková: Niekoľko poznámok k druhovému spektru netopierov Liskovskej jaskyne / A few comments to the bat species spectrum of the Liskovská Cave ...... 19 J. Psotka: Geologické a geomorfologické pomery Obrovskej priepasti na planine Dolný vrch v Slovenskom krase / Geological and geomorphological settings of Obrovská Shaft on the Dolný vrch Plateau in the Slovak ...... 20 L. Vlček – M. Sabol: Vyhodnotenie nálezu fosílií medveďa jaskynného (Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794) z jaskyne Teplica na Muránskej planine / Fossil remains of cave bear Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794 from Teplica Cave in the Muráň Plateau ...... 23 L. Vlček: Zaujímavý nález kostí kamzíka (Rupicapra rupicapra) v jaskyni na Malej Stožke (Muránska planina) / An interesting finding of chamois bones (Rupicapra rupicapra) in the cave in Malá Stožka Massif (Muráň Plateau) ...... 26 P. Gažík: Hodnotenie jaskýň – možné či nemožné? / Cave valuation – possible or impossible? ...... 28 dokumentácia A OCHRANA jaskýŇ / DOCUMENTATION AND PROTECTION OF CAVES P. Bella: Prírodovedný a spoločenský význam geomorfologických javov v jaskyniach a ich ochrana / Natural scientific and societal significance of geomorphological phenomena in caves and their protection ...... 33 A. Mock: Drevo v jaskyni – jeho význam a dôsledky pre údržbu jaskýň / Wood in a cave – its significance and consequences for practical maintance of caves ...... 37 M. Fulín: Poznámky z doterajšieho monitoringu netopierov v Jasovskej a Drienovskej jaskyni / Comments to the monitoring of bats in the Jasovská and Drienovská Caves ...... 39 Ľ. Gaál: Podarí sa zachrániť Ponickú jaskyňu? / Will the protection of Ponická Cave be successful? ...... 40 V. Papáč: Príspevok k poznaniu fauny Ponickej jaskyne / Contribution to knowledge about the fauna of Ponická Cave ...... 42 D. Haviarová – P. Gruber: Stopovacia skúška v jaskyni Milada / Tracing test in the Milada Cave ...... 43 P. Staník: Trstínska vodná priepasť – mýty a skutočnosť / Trstín Water Abyss – myths and reality ...... 46 Ľ. Gaál – M. Peško: Nové ochranné pásma jaskýň / New protection zones of caves ...... 47 I. Balciar: Čistenie priepastí v Slovenskom krase / Cleaning of abysses in the ...... 49 P. Staník – I. Balciar: Praktická starostlivosť o jaskyne na Slovensku v roku 2005 / Practical care of caves in during 2005 ...... 50 P. Holúbek – P. Staník: Nové priestory v Gombitových sieňach Demänovskej jaskyne slobody / New parts in the Gombitove Halls of Demänovská Cave of Liberty ...... 52

Jaskyne a verejnosŤ / Caves and public T. Gall – Ľ. Nudzíková: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v rokoch 1995 – 2005 / Attendance of show caves in 1995 – 2005 ...... 53 Ľ. Gaál – P. Gažík – M. Soják: Nové náučné centrum v Domici / New educational center in the ...... 57 Z. Višňovská: Paleontologická expozícia medveďa jaskynného (Ursus spelaeus) vo Važeckej jaskyni / Palaeontological exposition of cave bear (Ursus spelaeus) in the Važecká Cave ...... 60 Ľ. Gaál: Zlá diera – nová sprístupnená jaskyňa na Slovensku / Zlá diera (Bad Hole) – new in Slovakia ...... 64 J. Stankovič: Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo / Educational trail The caves of Slovak Karst – World Natural Heritage ...... 65 M. Štéc: Náučný chodník v Ďumbierskom vysokohorskom krase / Educational trail in the Ďumbier high mountain karst ...... 67 P. Labaška: Vodný zdroj pre prevádzku Demänovskej jaskyne slobody / Water source for operation of Demänovská Cave of Liberty ...... 68

Z HIStÓRIE / FROM THE HISTORY M. Lalkovič: Z histórie Liskovskej jaskyne / From the history of Liskovská Cave ...... 69 M. Lalkovič: Miloš Janoška a jeho záujem o jaskyne / Miloš Janoška and his interest about caves ...... 74

Zaujímavosti zo zahraniČia / ATTRACTIONS FROM ABROAD P. Bella – Ľ. Gaál – P. Gažík – J. Zelinka: Študijná cesta po vybraných jaskyniach a krasových lokalitách Grécka / Study trip to selected caves a karst localities in ...... 77 L. Vlček – J. Šurka – J. Hrončová: Podzemie Dánska / Underground of Denmark ...... 79 J. Hromas: Vznikla Správa jeskyní České republiky / Cave Administration of the established ...... 81

Jaskyniarske podujatia a udalosti / SPELEOLOGICAL UNDERTAKINGS AND EVENTS P. Bella: 5. vedecká konferencia „Výskum, využívanie a ochrana jaskýň“ / 5th Scientific Conference „Research, Utilisation and Protection of Caves“ ...... 82 J. Zelinka: 2. medzinárodný workshop o ľadových jaskyniach (IWIC-II), Demänovská Dolina 2006 / 2nd International Workshop on Ice Caves (IWIC-II), Demänovská Dolina 2006 ...... 83 Ľ. Gaál: 9. medzinárodné sympózium o pseudokrase v Poľsku / 9th International Symposium on Pseudokarst in ...... 85 V. Papáč – Z. Višňovská: 18. medzinárodné biospeleologické sympózium v Rumunsku – 100 rokov biospeleológie / 18th International Symposium of in – 100 years of biospeleology ...... 86 D. Haviarová: 14. medzinárodná karsologická škola v Postojnej / 14th International Karstological School at Postojna ...... 88 Ľ. Gaál: 12. zasadnutie slovensko-maďarskej pracovnej skupiny na ochranu prírody a krajiny v maďarskom Csopaku / 12th meeting of Slovak-Hungarian working group for nature and landscape protection at Csopak, ...... 89 P. Staník: 5. seminár speleologickej strážnej služby / 5th seminar of speleological guard service ...... 90 P. Bella: 11. odborný seminár pre zamestnancov sprístupnených jaskýň / 11th vocational seminar for show caves employees ...... 91 Aragonit 11

KRÁTKE SpRÁVY A AKTUALITY / SHORT REPORTS AND ACTUALITIES Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 2005 / Show caves attendances in 2005 (Ľ. Nudzíková – Ľ. Gaál) ...... 92 Prezentácia slovenských sprístupnených jaskýň v Aténach / Promotion of Slovak show caves in Athens (T. Gall) ...... 92 Mučínska jaskyňa – nová náučná lokalita v Cerovej vrchovine / Mučínska Cave – new euducational locality in the Cerová Highland (Ľ. Gaál) ...... 93 Predstavitelia Austrálskej asociácie manažmentu jaskýň a krasu na Slovensku / Representatives of the Australian Caves and Karst Management Association in Slovakia (P. Bella) ...... 93 Navštívili sme jaskyne Skalky skřítků v Doupovských horách / We have visited the Skalky skřítků Cave in Doupov Hills, Czech Republic (Ľ. Gaál) ...... 93 Pamätná tabuľa Ing. Svätoplukovi Kámenovi v Tisovci / Momorable board of Ing. Svätopluk Kámen (Ľ. Gaál) ...... 94 11. Kvartér 2005 / 11th Quaternary 2005 (J. Psotka) ...... 94 Úprava vstupu do Gombaseckej jaskyne / Entrance reconstruction of the Gombasecká Cave (J. Peška)...... 94

KARSOLOGICKÁ A SPELEOLOGICKÁ literatúrA / KARSTOLOGICAL AND SPELEOLOGICAL LITERATURE J. Galvánek: J. Jakál a kol.: Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku / J. Jakál et al.: The caves of World Heritage in Slovakia ...... 95 P. Bella: D. C. Culvier – W. B. White, Eds. Encyclopedia of Caves ...... 95 A. Mock: H. Wilkens – D. C. Culver – W. F. Humphreys, Eds. Ecosystems of the World 30. Subterranean ecosystems ...... 96 P. Gažík: K. S. Woo: Caves – A Wonderful Underground ...... 97 J. Zelinka: V. N. Dubljanskij a kol.: Kungurskaja ledjanaja peščera: opyt režimnych nabljudenij / Kungur ...... 97 J. Psotka: Výskum, využívanie a ochrana jaskýň 4 – zborník referátov z vedeckej konferencie / Research, Utilisation and Protection of Caves 4 – Proceedings of scientific conference ...... 98 Ľ. Gaál: J. Stankovič – P. Horváth: Jaskyne Slovenského krasu v živote Viliama Rozložníka / Caves of Slovak Karst in the life of Vilam Rozložník ...... 99 P. Bella: Udin boršt ...... 99 J. Psotka: Speleofórum 25 ...... 100 Ľ. Gaál: P. Michal: Drienocká vrchovina ako krasová krajina / Drienocká Highland as the karstic landscape ...... 100 Ľ. Gaál: Príspevky o krase a jaskyniach v časopise Geomorphologia Slovaca, roč. 1 – 5 / Contributions on karst and caves in the journal Geomorphologia Slovaca, vol. 1 – 5 ...... 101 Ľ. Gaál: Jaskyniarske články v časopise Reussia / Speleological articles in the journal Reussia ...... 102 L. Vlček: Z. Nišponský: V zaplavených hlbinách pod Tisovským a Muránskym hradom / In flooded deep under Tisovec and Muráň Castle ...... 102

SpoloČenské správy / SOCIAL REPORTS J. Zelinka: Dr. Jacek Piasecki šesťdesiatnikom / Sexagenarian Dr. Jacek Piasecki ...... 103 J. Zelinka: Jiří Hebelka päťdesiatnikom / Fifty-year old Jiří Hebelka ...... 103 Ľ. Gaál: RNDr. Ján Mello, CSc., šesťdesiatpäťročný / Sixty-five-years old RNDr. Ján Mello, CSc...... 104 Ľ. Nudzíková: Vstúpil do radov päťdesiatnikov / Entered among fifty-year old ones ...... 104 L. Vlček: Bibliografia časopisu Aragonit č. 1 – 10 / Bibliography of Aragonit magazine Vol. 1 – 10 ...... 105

Aragonit 11 časopis Správy slovenských jaskýň Zodpovedný redaktor: Ing. Jozef Hlaváč Editor a výkonný redaktor: RNDr. Pavel Bella, PhD. Redakčná rada: Doc. RNDr. Jozef Jakál, DrSc., RNDr. Jozef Kramárik, RNDr. Ľudovít Gaál, Ing. Ľubica Nudzíková, Ing. Peter Gažík, RNDr. Ján Zelinka Adresa redakcie: Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; e-mail: [email protected]

Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň sú recenzované.

Vydala Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši roku 2006 v Knižnom centre, Predmestská 51, 010 01 Žilina. Registračné číslo 1523/96. ISSN 1335-213X. Časopis vychádza jedenkrát ročne. Redaktor vydavateľstva: Mgr. Bohuslav Kortman. Grafická úprava: Ing. Ján Kasák Sadzba: M&P®, spol. s r. o., Žilina. Tlač: Uniprint, Považská Bystrica

Obrázky na obálke: (1 – 2) Belianska jaskyňa. Foto: M. Rengevič. (3) Gombasecká jaskyňa. Foto: P. Bella. (4) Ochtinská aragonitová jaskyňa. Foto: P. Bella. Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 4 Aragonit 11

PRÍSPEVOK K MORFOLÓGII A GENÉZE JASKYNE DRINY

Pavel Bella

Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; [email protected]

P. Bella: Contribution to the morphology and genesis of Driny Cave

Abstract: The Driny Cave is the only one show cave in the western part of Slovakia. It is located in the the Smolenice Karst of the Little Carpathians Mts. It presents a typical fissure caves formed in the Lower Cretaceous chert of the Vysoká Nappe along distinct tectonic faults. The cave reaches the length of 680 m and vertical span of 40 m. It consists of narrow fissure passa- ges (from one to three metres wide) and small halls formel mostly on intersection of tectonic faults. The discovery doline chimney deep 36 m descends to the Entrance Passage led from the lower entrance at 399 m a. s. l. According to A. Droppa (1952) the cave originated by corrosion action of atmospheric waters seeping along steep tectonic discontinuities. Narrow upper parts of tectonic fissures and several vertical chimneys are caused by corrosion in the vadose zone. Also several ceiling pockets (originated by mixed corrosion), ceiling and wall deep holes, oval connecting passages between fissure passages and water level notches are observed. These remarkable morphological and genetic features give evidence of phreatic and epiphreatic modelling of the cave as a result of local flooding of its some passages in consequence the blockage of lower fissure parts by wash off clay sediments. Several lateral subhorizontal notched depressions caused by below-sediment corrosion at the contact of clay sediments with rocky walls are sub- sidiary features of morphology of the cave. The vadose corrosion enlargement of fissure passages was not single geomorphological process for genesis of the cave. Potentionally, the cliff of Driny Cave will be disintegrating to several rock bloks by slope gravity movements.

Key words: karst geomorphology, , cave morphology and genesis, Driny Cave

ÚVOD morfologickej charakteristike Smolenického chodba), a neveľkých sieňovitých priestorov krasu a jeho okolia (R. Novodomec, 1967; (Sieň Slovenskej speleologickej spoločnos- Národná prírodná pamiatka jaskyňa Driny P. Mitter, 1983). Preto viaceré geomorfologic- ti), ktoré sa vytvorili najmä na križovatkách je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západ- ké pozorovania jaskyne v posledných rokoch tektonických porúch (J. Dosedla, 1947; A. nom Slovensku. Patrí medzi najvýznamnejšie boli podnetom na napísanie príspevku, ktorý Droppa, 1951, 1952; obr. 1). Objavný komín, prírodné pamiatky a hlavné turistické atrakcie sa snaží sumarizovať a sprehľadniť doterajšie ktorý klesá do hĺbky 36 m od horného vcho- Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Svo- poznatky, ako aj predložiť niektoré doplňujú- du do priestoru križovania Vstupnej chodby jím výrazným puklinovým charakterom koróz- ce alebo spresňujúce pohľady na morfológiu a Chodby spolupracovníkov, má charakter nych podzemných priestorov i pozoruhodný- a genézu tejto pozoruhodnej jaskyne. závrtového komína (A. Droppa, 1951, 1952). mi formami sintrovej výplne dotvára pomerne A. Droppa (1973) uvádza dĺžku jaskyne 650 široké spektrum prírodných hodnôt sprístup- ZÁKLADNÉ ÚDAJE m. Po objavení Sládkovej chodby (P. Zvonár, nených jaskýň na Slovensku, čo zvyšuje ich 1996) dosahuje dĺžku 680 m. Vertikálne roz- celkovú atraktívnosť vo vzťahu k verejnosti Jaskyňa Driny sa nachádza v Smolenic- pätie jaskyne je 40 m. Jej sprístupnené časti i odborným kruhom. kom krase v Malých Karpatoch juhozápadne merajú 410 m. Usudzujúc, že problematika vzniku a vý- od Smoleníc, v blízkosti rekreačného stredis- S cieľom zjednodušenia prehliadkovej voja jaskyne Driny sa viac-menej už dávnejšie ka Jahodník. Vchod do jaskyne na západnom trasy v roku 1969 vyrazili spojovaciu štôlňu uspokojivo a dostatočne vyriešila, v posled- svahu vrchu Driny (434 m), ktorý vystupuje medzi Komínovou a Beňovského chodbou; ných desaťročiach je táto jaskyňa v menšej z juhozápadného úbočia Cejtacha (483 m), v rokoch 1986 – 1987 štôlňu vedúcu cez Prie- odbornej pozornosti ako viaceré ostatné sprí- je v nadmorskej výške 399 m. Horný, objav- pasťovú a Jazierkovú chodbu, čím sa vytvoril stupnené jaskyne. Jej základný geomorfolo- ný vchod cez závrtový komín je v nadmorskej ucelený prehliadkový okruh z Hlinenej chod- gický výskum sa uskutočnil v druhej polovici výške 430 m. by cez Sieň Slovenskej speleologickej spoloč- 40. rokov a začiatkom 50. rokov minulého Smolenický kras s rozlohou asi 7 km2 nosti. storočia (J. Dosedla, 1947; A. Droppa, 1951). za­hŕňa skupinu Jahodníka, Drín, Cejtacha, Puklinové podzemné priestory dekoruje Genézou jaskyne vo vzťahu ku geomor­ Molpíra a Kalvárie (A. Droppa, 1973; M. Stan- bohatá sintrová výplň. Pre jaskyňu Driny sú fologickému vývoju okolitej časti Malých koviansky, 1974). Je súčasťou Smolenickej typické sintrové záclony so zúbkovitým lemo- Karpát sa čiastočne zaoberal R. Novodomec vrchoviny v rámci Pezinských Karpát. J. Jakál vaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády (1967). Geologickú stavbu jaskyne a jej okolia (1993) ho zaraďuje k horskému rozčlenené- a náteky, pagodovité stalagmity a rôzne for- s novými poznatkami o litologických i štruk- mu krasu masívnych chrbtov, hrastí a kom- my stalaktitov. Miestami sa vyskytujú sintrové túrno-tektonických pomeroch detailne cha- binovaných vrásovo-zlomových štruktúr. jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou rakterizuje J. Michalík et al. (1992). S cieľom V staršej literatúre (E. Mazúr – J. Jakál, 1969) zrážkovou vodou. geochronologickej rekonštrukcie vývoja jas- sa Smolenický kras klasifikuje ako kras mo- Do jaskyne je z povrchu splavené znač- kyne Geologický ústav AV ČR v Prahe v spo- noklinálnych chrbtov, ktorý dominuje najmä né množstvo žltohnedej hliny (údajne zo lupráci so Správou slovenských jaskýň začal v Bielych horách v centrálnej a najvyššej časti spraší eolického pôvodu nad jaskyňou), kto- realizovať paleomagnetický výskum sedimen- Malých Karpát. rá po­krýva dno chodieb a siení. Pri sprístup- tov (P. Bosák et al., 2004). Jaskyňa Driny má puklinovo-korózny ňovacích prácach sa našli kosti rozličných sta- Hoci od čias prvotných geomorfologic- charakter (A. Droppa, 1951, 1973) a je vy- vovcov; niektoré z nich sú pokryté sintrovými kých výskumov jaskyne Driny uplynulo už viac tvorená v hnedosivých spodnokriedových nátekmi (J. Dosedla, 1947; A. Droppa, 1951, ako 50 rokov, vo vzťahu k morfológii a genéze rohovcových vápencoch vysockého príkrovu 1952). jaskyne sa odvtedy nepublikovali takmer žiad- (J. Michalík et al., 1992). Pozostáva z úzkych Vedľa dolného vchodu je Malá jaskyňa, ne novšie vedecké a odborné práce – okrem puklinových chodieb, širokých prevažne 1 až dlhá 38 m (A. Droppa, 1951, 1952), ktorej opisu novoobjavenej časti jaskyne (P. Zvonár, 3 m (Chodba spolupracovníkov, Beňovské- predná časť je upravená na speleobar (P. Mitt- 1996) a stručných zmienok o jaskyni pri geo­ ho chodba, Priepasťová chodba, Jazierková ter, 1983). Aragonit 11 5 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

Obr. 1. Pôdorys jaskyne Driny (zameral a spracoval A. Droppa, 1950) Fig. 1. The ground plan of Driny Cave (surveyed and compiled by A. Droppa, 1950)

PREHĽAD POZNATKOV A. Droppa (1951, 1952) predpokladá, A NÁZOROV NA GENÉZU JASKYNE že počiatky vývoja jaskyne Driny siahajú do pliocénu a hlavné fázy vývoja sa udiali v star- V doterajších prácach sa zhodne uvádza, ších štvrtohorách. Neskôr občasné zrážkové že jaskyňa Driny je vytvorená koróznou i me- vody splavili do jaskyne sprašové hliny, ktoré chanickou činnosťou atmosférických vôd, boli nad jaskyňu naviate vetrom. Splavené hli- ktoré presakovali pozdĺž tektonických zlomov ny do veľkej miery zaniesli podzemné priesto- a puklín (obr. 2). Podotýka sa, že jaskyňa ne- ry, ako to vidieť na viacerých miestach jaskyne. bola vytvorená činnosťou podzemného vod- Koróziou sa rozšírili najmä horné časti tekto- ného toku. Alochtónny potok Škarbák tečie nických porúch, ktoré sa nadol zužujú a sú za- dnom doliny, ktoré je vzdialené približne 650 nesené splavenou hlinou (vyčistená puklina na m južne od jaskyne a výškovo asi 160 m pod podlahe Chodby spolupracovníkov je v hĺbke jaskyňou (J. Dosedla, 1947; A. Droppa, 1951, 8,5 m široká iba 0,4 m). Preto uvedený autor 1952). konštatuje väčšiu pravdepodobnosť objave- Vo vzťahu k vadóznym podmienkam nia nových častí jaskyne v smere tektonických vývoja jaskyne A. Droppa (1951, 1952) píše porúch, najmä severným a severovýchodným o suchej krasovej zóne (Cvijićovej hornej kra- smerom (južným, juhozápadným i juhový- sovej zóne) bez stálych vodných zdrojníc, kde chodným smerom tektonické poruchy ústia len občasne presakuje zrážková voda. Pred- prevažne skalnými stenami na povrch). pokladá, že tektonické pukliny (diaklázy) sia- V nadväznosti na staršie práce o geologic- hajú cez vápence až na nekrasové podložie. kých pomeroch priľahlej časti Malých Karpát Krasová oblasť jaskyne Driny údajne hydro- (J. Daneš, 1931; F. Pauk, 1938 a iní) sa dlhý geologicky inklinuje k prameňu Stok v Smo- Obr. 2. Puklinová chodba s koróznymi skalný- čas tradovalo, že jaskyňa Driny je vytvorená lenickej Novej Vsi vo výške asi 210 m n. m. mi tvarmi a sintrovými nátekmi, jaskyňa Driny. v jurských vápencoch. Avšak detailným výsku- (približne 190 m pod jaskyňou), ku ktorému Foto: P. Bella mom J. Michalíka et al. (1992) sa zistilo, že sa viaže podzemné odvodňovanie a hladina Fig. 2. Fissure passage with corrosion rocky forms ide o spodnokriedové rohovcové vápence, čo podzemných vôd. and , Driny Cave. Photo: P. Bella predpokladal už D. Andrusov (1959). Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 6 Aragonit 11

Tektonický blok Drín je od centrálnej časti A. Droppa (1951). V povodí Parnej R. Novo- Malých Karpát oddelený výrazným S – J sme- domec (1967) rozlišuje dva zarovnané po- rom. V jaskyni prevládajú disjunktívnou tek- vrchy vo výškach 220 až 470 m n. m. (vrch- tonikou podmienené chodby SZ – JV a SSV nopliocénny poriečny systém) a 400 až 540 – JJZ smeru, ktoré sa viac-menej zhodujú so m n. m. (panónsky stredohorský systém). Vo smermi regionálnych zlomov. Chodbu spolu- vzťahu k vývoju jaskyne Driny poznamenáva, pracovníkov, ktorá delí jaskyňu na dve hlav- že sa začala vytvárať v čase tektonického vý- né časti, predurčuje výrazná SZ – JV ťahová, zdvihu, keď sa do poriečneho zarovnaného otvorená porucha. Pozdĺž nej sa vytvoril aj povrchu začala zahlbovať riečna sieť, čo pretr- Objavný komín (typu aven) vedúci nadol zo váva do súčasnosti. závrtu na povrchovej plošinke Drín. Ostat- Podobne P. Mitter (1983) v tomto území né jaskynné chodby sledujú zväčša posuvné poukazuje na dve úrovne zarovnaných po- otvorené zlomy SSV – JJZ smeru, ktoré sú rov- vrchov. Píše, že Smolenický kras tvorí zvyšok nobežné s jahodníckym zlomom oddeľujú- okrajového pedimentu na východnej strane cim tektonický blok Drín od juhozápadnejšej Malých Karpát, ktorý svahové vodné toky pre- časti Malých Karpát. Na križovatkách zlomov modelovali a rozčlenili na niekoľko vyvýšenín vznikli väčšie podzemné priestory. Prekvapuje – Jahodník (322 m), Driny (434 m), Cejtach však menšie zastúpenie jaskynných chodieb S (483 m), Molpír (354 m) a Kalvária – odde- – J smeru, ktoré sú rovnobežné s lošonským lených prevažne suchými riečnymi dolinami. zlomom, lemujúcim západný okraj tektonic- Ďalej podotýka, že tieto vyvýšeniny – zvyšky kého bloku Drín (J. Michalík et al., 1992). pedimentu – zasahujú do kotlinky okolo Lo- Podobne A. Droppa (1951, 1952) rozlíšil tri šonca povyše poriečnej rovne. sústavy tektonických diakláz SZ – JV, JZ – SV J. Hromádka (1935) sa domnieval, že na Obr. 4. Vstupná chodba predisponovaná výraznou a Z – V smeru. vytváraní zarovnaných povrchov v Smolenic- tektonickou poruchou, jaskyňa Driny. Foto: P. Bella Medzivrstevné plochy vápencov, mier- kej vrchovine sa podieľala abrázia neogénne- Fig. 4. The Entrance Passage controlled by distinct ne spadajúce na SV, sú utesnené slienitými ho mora, čo dával do súvisu s poklesom úze- tectonic fissure, Driny Cave. Photo: P. Bella laminami, a preto nemali významnejší vplyv mia medzi Smolenicami a Hornými Orešanmi na vytváranie, resp. rozširovanie jaskynných v neogéne a údajným zálivom mora dovnútra priestorov. Foliácia vápencov nemá vzťah ani pohoria. k smeru chodieb (J. Michalík et al., 1992). Na stenách zlomov v jaskyni, ako aj vo ZÁKLADNÉ A PODRUŽNÉ MORFO- vyrazených štôlňach sa miestami vyskytujú LOGICKÉ A GENETICKÉ ZNAKY tektonické zrkadlá vyhladené pohybom horni- nových blokov následkom pravostranne rotu- V pôdorysnej štruktúre plánu jaskyne júcej miocénnej kompresie od smeru SZ – JV Driny prevládajú lineárne a ostrohranne lo- na SV – JZ. Regionálne zlomy, tektonizované mené chodby usmernené tektonickými po- zóny a tektonické zrkadlá vznikali v rozličných ruchami a ich usporiadaním. V celkovom obdobiach a prinajmenšom od miocénu až do obraze pôdorysná štruktúra jaskyne z väčšej kvartéru pozdĺž nich prenikala krasová voda časti zahŕňa rozvetvené a často spájajúce (J. Michalík et al., 1992). Z hľadiska geochro- sa líniové a lomené chodby, čím nadobú- nologickej rekonštrukcie vývoja jaskyne Driny da charakter sieťovitej labyrintovej koróznej je dôležité aj posúdenie možných súvislostí jaskyne predisponovanej priestorovým zo- s vývojom povrchového georeliéfu okolitého skupením jednotlivých i križujúcich sa tekto- územia (obr. 3). nických porúch viacerých smerov (v zmysle morfologických a morfogenetických klasifi­kácií jaskýň – W. B. White, 1988; A. N. Palmer, 2000, 2002). Z hľadiska Obr. 5. Stropný komín vytvorený presakujúcou vertikálnej členitosti zrážkovou vodou pozdĺž tektonickej pukliny v Be- ide o vertikálno-ho- ňovského chodbe jaskyne Driny. Foto: P. Bella rizontálnu jaskyňu Fig. 5. Ceiling chimney originated by seeping atmo- (podľa klasifikácie spheric water along a tectonic crack in the Beňov- P. Bellu, 1985). ský´s Passage, Driny Cave. Photo: P. Bella Priestorová konfigurácia pod- Vývoju jaskyne Driny vo vadóznej zóne zemných chodieb zodpovedajú korózne rozšírené strmé tek- a siení jaskyne Dri- tonické poruchy následkom presakovania ny priamo súvisí a stekania zrážkových vôd (obr. 4), ako aj s charakterom prie- vertikálne korózne komíny (obr. 5), z ktorých pustnosti tamojšie- dominuje korózny Objavný komín vedúci str- ho vápencového mo nadol zo závrtu na plošinke nad jaskyňou. Obr. 3. Zarovnaný povrch Smolenickej vrchoviny na východnom okraji Malých komplexu, v rám- Výrazné korózne komíny, ktoré sú vysoké Karpát. Foto: P. Bella ci ktorej v zmysle niekoľko metrov a smerom nahor sa neprie- Fig. 3. The planation surface of Smolenice Highlands on the eastern part of Little členenia elementov lezne zužujú, sa vytvorili najmä v Beňovského Carpathians Mts. Photo: P. Bella trojnásobnej pórovi- chodbe. tosti podľa S. R. H. V jaskyni, najmä po stranách Chod- Na zarovnaný terén nad jaskyňou Driny Worthingtona (1999) dominujú dvojrozmer- by spolupracovníkov, sa pozorujú rúrovité do podoby plošinky upozornil už J. Dosedla né rovinné strmé tektonické poruchy a viac- diery a kratšie oválne chodby (obr. 6 a 7). (1947). Spolu s pozdĺžnym rezom časti jasky- -menej sporadicky sa pridružujú korózne Vznikli pod vodnou hladinou vo freatických ne od jej vchodu cez Chodbu spolupracovní- jednorozmerné lineárne rúrovité kanály i troj- podmienkach, keď sa následkom upchania kov ju vo výške 430 až 434 m n. m. zobrazil rozmerné nepravidelné dierovité dutiny. spodných častí strmých tektonických porúch Aragonit 11 7 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

V Zahádzanej chodbe sú korózne stropné kapsy, ktorých bočné rozmery prevládajú nad zahĺbením. Nevytvorili sa pozdĺž tektonickej poruchy ako napr. v Komínovej a Misovitej chodbe, ale ich morfológiu ovplyvnila vrs- tevnatosť vápencov. Vznikli konvekciou vody v zaplavenej chodbe. Keďže niektoré časti jaskyne boli miesta- mi vyplnené viac-menej stagnujúcou vodou, pozdĺž jej hladiny sa vytvorili pozdĺžne ko- rózne zárezy. Tieto vznikajú v podmienkach takmer alebo úplne stagnujúcej vody, ktorá na

styku so vzduchom absorbuje CO2, čím sa vo vrchnej vrstve stáva viac agresívnou ako v niž- ších častiach vodnej nádrže (S. E. Lauritzen – J. Lundberg, 2000; J. Lundberg, 2005 a iní). V niektorých prípadoch hladinové zárezy na skalných stenách okolo vodných plôch vzni- kajú aj spolupôsobením narážajúcich vlniek, ktoré sa tvoria dopadom vodných kvapiek alebo väčších častíc vody na vodnú hladinu (D. C. Ford, 1988). Obr. 6. Korózne rúrovité vyhĺbeniny v juhozápad- Obr. 8. Stropná kapsa v Misovitej chodbe, jaskyňa Hoci J. Dosedla (1947) píše, že v jaskyni nej stene Chodby spolupracovníkov, jaskyňa Driny. Driny. Foto: P. Bella nie sú stopy po riečisku ani vodné čiary, po Foto: P. Bella Fig. 8. Ceiling pocket in the Bowl Passage, Driny stenách Chodby spolupracovníkov vo via- Fig. 6. Corrosion tube hollows in the south-western Cave. Photo: P. Bella cerých výškových pozíciách vidieť pozdĺžne wall of Collaborators´ Passage, Driny Cave. Photo: laterálne zárezy, najmä medzi odbočkami do P. Bella Zahádzanej chodby a Tortovej siene (obr. 9). Takisto v bočnom výbežku Chodby spolupra- covníkov vedúcom do Komínovej chodby vi- dieť pozdĺžne zárezy, ktoré však v celej svojej dĺžke nie sú horizontálne a priečnym tvarom zahĺbenia sú menšie ako uvedené laterálne zá- rezy na severovýchodnej stene Chodby spo- lupracovníkov, hoci sú od seba vzdialené iba niekoľko metrov. V tomto prípade ide o skôr o prejavy selektívnej korózie pozdĺž vrstevna- tosti vápencov. Takisto korózny horizontálny zárez na stro- pe Hlinenej chodby – charakteru úzkeho a po- zdĺžneho zarovnaného stropu – poukazuje na vývojové súvislosti s vodami akumulovanými v priľahlej Chodbe spolupracovníkov. Chod- ba nádejí, ktorá cez prekopaný Kanál utrpe- nia vedie do Siene slovenskej speleologickej spoločnosti, má klesajúci charakter smerom do Chodby spolupracovníkov a aj v jej ústí vidieť bočný podstropný korózny zárez. Vody z Chodby spolupracovníkov čiastočne zasa- Obr. 9. Laterálne zárezy vyhĺbené vo vápenco- hovali aj opačným, juhozápadným smerom vej stene Chodby spolupracovníkov, jaskyňa Driny. do priľahlých častí Komínovej a Beňovské- Obr. 7. Oválny korózny tvar Misovitej chodby, jasky- Foto: P. Bella ho chodby, kde sa rovnako vytvorili korózne ňa Driny.Foto: P. Bella Fig. 9. Lateral notches deepened into the limestone oválne tvary a podstropné zárezy. Z priestoru Fig. 7. Oval corrosion shape of Bowl Passage, Driny wall of Collaborators´ Passage, Driny Cave. Photo: Križovatky Chodby spolupracovníkov a Vstup- Cave. Photo: P. Bella P. Bella nej chodby sa vody dostávali aj do spodnej časti Žandárskej galérie, ktorá však smerom nepriepustnými hlinami v čase intenzívnych Misovitá a Zahádzaná chodba, ktoré majú do Klenotnice stúpa. Chodbami, ktoré majú priesakov zrážkových vôd zaplavili niektoré mierne klesajúci charakter. V Zahádzanej sklon smeru do Chodby spolupracovníkov (zo časti jaskyne viac-menej stagnujúcou vodou. chodbe na jej začiatku pri stropných kapsovi- severu Chodba nádejí, z juhu dolná časť Žan- Na zaplavenie časti jaskyne vodou nepriamo tých vyhĺbeninách vidieť, že vody prenikali aj dárskej galérie, z JJZ Beňovského chodba), sa poukazuje aj A. Droppa (1951, 1952), ktorý pozdĺž sklonu tenkých vrstiev vápencov. asi koncentrovali vody prenikajúce z povrchu na „ľavej“ strane Chodby spolupracovníkov Najmä v Komínovej a Misovitej chod- pozdĺž priečnych tektonických porúch. (v smere od Križovatky) upozorňuje na guľo- be sa pozdĺž tektonických porúch vytvorili V strednej časti Chodby spolupracovní­kov, vité zrazeniny vápenca zo stojatej vody. Pod stropné kapsy (obr. 8). Tieto neveľké stropné ktorá takisto ako väčšina ostatných jaskynných vodnou hladinou sa pomalou cirkuláciou, vyhĺbeniny vznikli zmiešanou koróziou, ktorú chodieb predstavuje nahor sa zužujúci pukli- resp. konvekciou vody (spôsobenou miešaním objas­ňuje A. Bögli (1964, 1980). Presakujúce nový priestor, je strop mierne rozšírený do „čerstvých“ priesakových vôd s vodami dlhšie vody pozdĺž tektonickej poruchy sa miešali strán, čo poukazuje na bočnú koróziu v úrov- sa zdržujúcimi v podzemí a s tým súvisiacim s vodami, ktoré vyplňovali jaskynný priestor. ni hladiny bývalých vôd. Podobne aj v niekto- vyrovnávaním termických a geochemických Vzhľadom na rozdielnu genézu iných strop- rých chodbách ústiacich alebo vybiehajúcich gradientov – R. L. Curl, 1966; A. B. Klim­chouk, ných vyhĺbenín v tejto jaskyni treba uviesť, že z Chodby spolupracovníkov sú prejavy koróz- 1997 a iní) vytvorili freatické diery a kratšie spomenuté stropné vadózne komíny vznikli neho rozšírenia stropov, resp. bočných záre- rúrovité chodby. Z juhovýchodnej časti Chod- iba koróziou spôsobenou presakujúcimi zráž- zov, ktoré zodpovedajú fázam stagnácie hladi- by spolupracovníkov sa SSV smerom tiahne kovými vodami. ny vôd bývalého podzemného jazera. Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 8 Aragonit 11

Na skalných stenách jaskynných chodieb, by bol do značnej miery diskutabilný. Keďže Takéto povrchové a podpovrchové va- ktoré boli vyplnené hlinitými sedimentmi, sa v jaskyni nie sú žiadne fluviálne alochtónne dózne konlineárne a podzemné bariérové miestami pozorujú oválne, viac-menej nepra- sedimenty, už J. Dosedla (1947) i A. Droppa nadsedimentové epifreatické a freatické ex- videlné vyhĺbeniny. V priestore Križovatky (1951, 1952) vylúčili účasť alochtónneho pod- lineárne prúdenie vody mohlo fungovať, ale sú na severovýchodnej skalnej stene strmé zemného vodného toku na genéze jaskyne. v menšej miere, aj pozdĺž niektorých ďalších pozdĺžne vyhĺbeniny oválneho tvaru, ktoré Na základe existujúcich základných výraznejších tektonických porúch v iných čas- asi predstavujú pôvodné korózne vyhĺbeniny i podružných geomorfologických tvarov a ich tiach jaskyne. remodelované a zväčšené podsedimentovou priestorovej pozície možno načrtnúť niektoré Ku geochronologickej rekonštrukcii vý- koróziou (pozri T. Slabe, 1995; P. Bella – K. úvahy týkajúce sa základnej hypotézy vývoja voja jaskyne Driny zatiaľ chýbajú empirické Urata, 2002). V podmienkach jaskyne Driny jaskyne. Os celej jaskyne tvorí Chodba spolu- poznatky z magnetostratigrafie sedimentov podsedimentová korózia pôsobila na styku pracovníkov, ktorou vedie hlavná poruchová i rádioizotopového datovania sintrov. Pre- vlhkých hlinitých sedimentov a vápencovej zóna SZ – JV smeru (A. Droppa, 1951, 1952). to doterajšie úvahy sú viac-menej intuitívne steny – pozdĺž horného, najviac zvlhčovaného V kontexte princípov triedenia elementárnych a značne polemické. Podľa A. Droppu (1951, šikmého alebo subhorizontálneho až horizon- gravitačných areálov odtoku vody a odnosu 1952) sa jaskyňa začala vytvárať v pliocé- tálneho okraja splavených sedimentov alebo materiálu podľa L. Miklósa a D. Miklisovej ne, avšak hlavné fázy vývoja predpokladá pozdĺž strmého kanálika či korózne rozšírenej (1987), resp. L. Miklósa (1991) možno na po- v starších štvrtohorách. Podobne uvažuje pukliny, kde boli vhodnejšie podmienky na vrchu terénu a tesne pod ním (najmä v závrto- R. Novodomec (1967), ktorý počiatky vývoja presakovanie vody smerom nadol. vitej depresii Objavného komína), ako aj v pri- jaskyne dáva do súvisu s tektonickým výzdvi- V Chodbe spolupracovníkov, severozá- ľahlej hornej časti tejto poruchy predpokladať hom, keď sa do poriečneho vrchnopliocén- padne od ústia Chodby nádejí, vidieť dve konlineárne odvodňovanie a splavovanie se- neho zarovnaného povrchu (v povodí Parnej kontrastné steny (obr. 2). Na severovýchod- dimentov (koncentrujúce sa z obidvoch strán od úpätia Malých Karpát až po jej horný tok nej, previsnutej stene so stopami po bývalých k pozdĺžnej priepustnejšej poruchovej línii), sa jeho zvyšky pozorujú vo výškach 220 až sedimentoch sú strmé žľabovité vyhĺbeniny kým v jaskynných priestoroch pod korózne 470 m n. m.) začala zahlbovať riečna sieť. Po modelované podsedimentovou koróziou. Pro- rozšírenou časťou tejto poruchy, ktorej nižšie stranách horného okraja neďalekej strmo za- tiľahlú juhozápadnú stenu pokrývajú mladšie časti sú zapchané splavenou hlinou, zase ex- hĺbenej doliny Hlboča je mierne členitý terén sintrové náteky. lineárne prúdenie vody a odnosu sedimentov vo výškach 350 až 360 m n. m. (ľavá strana V súčasnosti však väčšie časti jaskyne nie (rozptyľujúce sa od pozdĺžnej poruchovej pozdĺž Molpíra) a 400 m n. m. (pravá strana), sú zaplavené. Na viacerých miestach sa vysky- línie do obidvoch protiľahlých strán). Avšak ktorý viac-menej pripomína starší, výrazne tujú menšie jazierka, ktorých hladina kolíše vyššími priečnymi chodbami, ktoré majú sklon odlišný (možno vrchnopliocénny?) povrch od v závislosti od intenzity priesaku zrážkových smeru do Chodby spolupracovníkov (zo seve- líniového zárezu uvedenej doliny. Aj v doline vôd. Viaceré z nich opisuje A. Droppa (1951, ru Chodba nádejí, z juhu horná časť Žandár- Škarbáka sú po stranách miernejšie a nižšie 1952). Vo vzťahu k hlbšiemu odvodňovaniu skej galérie, z JJZ Beňovského chodba), sa tu strmšie úseky svahov. Na jej ľavej strane sa od uvádza, že voda z jazierka v Žandárskej ga- asi koncentrovali aj vody prenikajúce z povr- úpätia Malých Karpát tiahne miernejší „pás“ lérii, ktoré má rozmery 2,3 x 1,5 m a hĺbku chu pozdĺž priečnych tektonických porúch, svahu vo výškach 360 až 425 m n. m., ktorý 0,3 – 0,5 m, presakuje cez dno malým lieviko- najmä v súvislosti s poklesávaním hladiny takisto môžu indikovať bývalú (vrchnopliocén- vitým závrtom. Najnižšie puklinové časti Prie- najväčšieho podzemného jazera v Chodbe nu?) fázu prevažujúcej laterálnej erózie s vy- pasťovej chodby (vedľa Siene slovenskej spe- spolupracovníkov. O horizontálnom toku vôd tvorením širšieho a plochejšieho dna doliny. leologickej spoločnosti) sú zaplavené vodou v Chodbe nádejí sa zmieňuje už A. Droppa Keďže podzemné priestory jaskyne Driny jazierok. Podlaha Malej jaskyne od vchodu (1951, 1952), ktorý predpokladá ich prítok zo sú vo výške 390 až 430 m n. m., porovnávajúc prudko klesá do puklinového závrtu, ktorým Siene slovenskej spoločnosti cez Kanál utrpe- uvedené výškové pozície sa nastoľuje otázka, vody presakujúce z povrchu odtekajú do niž- nia a odtok cez rúrovité kanály v juhozápad- či vápencový komplex jaskyne, intenzívne na- ších častí. nej stene Chodby spolupracovníkov. Smer rušený tektonickými poruchami, nepodliehal postranného „sťahovania“, resp. pritekania krasovateniu presakujúcim zrážkovými voda- ZHRNUTIE A DISKUSIA a odtoku vôd z Chodby spolupracovníkov mi už v skoršom období, ako predpokladá pravdepodobne závisel od intenzity priesaku A. Droppa (1951, 1952) a R. Novodomec Jaskyňa Driny predstavuje typickú koróz- zrážkových vôd pozdĺž tektonických porúch (1967). Podobne J. Michalík et al. (1992) vo nu jaskyňu, ktorá vznikla rozšírením strmých v tejto a priľahlých častiach jaskyne a ich výš- vzťahu k rozličným vekom zlomov a tektoni- tektonických porúch prevažne presakujúcimi kovej pozície hladiny akumulovaných stoja- zovaných zón, ktoré predurčili vznik jaskyne vadóznymi zrážkovými vodami. Hladinové tých vôd následkom zníženia alebo úplného usudzuje, že prinajmenšom od miocénu až zárezy a rúrovité diery vyhĺbené v skalných utesnenia spodných častí tektonických po- do kvartéru mohla pozdĺž nich prenikať voda stenách poukazujú aj na krátkodobejšiu epi­ rúch splavenými hlinami. Z toho vyplýva, že aj a vytvárať podzemné dutiny. freatickú či dokonca freatickú koróznu mode- v nižších častiach vývojovej osi Chodby spo- Vo vzťahu k výškovej pozícii horizontál- láciu. Tá súvisí pravdepodobne s vytvorením lupracovníkov v určitých vývojových fázach nych a subhorizontálnych chodieb, resp. ich lokálnych podzemných jazier po upchaní fungovalo podzemné konlineárne odvodňo- podláh J. Dosedla (1947) spomína dve poscho- spodných častí tektonických porúch splave- vanie. S poklesávaním hladiny stojatých vôd dia – vrchné poschodie nazvané „Beňovské- nými hlinitými sedimentmi. Na kontakte vá- vzrastal vertikálny rozsah časti vadóznej zóny ho jaskyňou“ (Beňovského chodba) a spodné pencov so sedimentmi nasiaknutými vodou s konlineárnym odvodňovaním, najmä pozdĺž poschodie nazvané „Žandárskou chodbou“ pôsobila podsedimentová korózia, ktorou sa hlavných vodozberných línií priečnych tekto- (A. Droppa, 1951, 1952 uvádza Žandársku ga- miestami zaoblili niektoré vyhĺbené i vyčnie­ nických porúch, kým exlineárne odvodňova- lériu). Vo výškovej pozícii Beňovského chodby vajúce časti skalných stien. nie sa obmedzovalo na postranné rúrovité (399 až 405 m n. m.) je aj východnejšia Komí- Už v čase pred vytvorením priľahlých do- chodby pod hladinou jazera. nová chodba s priľahlou juhovýchodnou čas- lín, ku ktorých dnám, ako aj k úpätiu Malých Na zaplavovanie spodnej časti jaskyne ťou Chodby spolupracovníkov a protiľahlou Karpát sa neskôr začalo viazať podzemné vytvorenej pozdĺž tejto tektonickej poruchy Misovitou chodbou. Do tejto vyššej pozície odvodňovanie, pozdĺž starších tektonických poukazujú postranné korózne freatické rúry jaskynných priestorov jaskyne Driny patrí aj porúch voda prenikala dovnútra vápencovej vytvorené pod vodnou hladinou, ktoré sú Chodba nádejí, Sieň Slovenskej speleologickej štruktúry Drín, kde mohla korózne pôsobiť vo zväčša predurčené priečnymi menej vý­raz­ spoločnosti a stredné, najviac rozšírené časti vadóznych i freatických podmienkach. Keďže nými tektonickými poruchami. Na hladinu Priepasťovej chodby a Jazierkovej pukliny. Vo v jaskyni typické prejavy freatickej modelácie podzemného jazera miestami poukazujú boč- výškovej pozícii nižšej Žandárskej galérie (394 nie sú dominantné, ale skôr sporadické, vý- né horizontálne zárezy vyhĺbené v skalných až 396 m n. m.) je priestor Križovatky Chodby raznejšia mladšia remodelácia starších frea- stenách. Na mocnosť a povrchy splavených spolupracovníkov a Vstupnej chodby, ako aj tických tvarov nie je vzhľadom na dominujúci hlinitých sedimentov poukazujú oválne vy- Hlinená chodba. V mnohých miestach vyšších úzky puklinový charakter chodieb pravdepo- hĺbeniny vytvorené podsedimentovou koró- i nižších častí jaskyne sa skalné podložie ob- dobná a takýto vývoj jaskynných priestorov ziou. nažilo až po odstránení mocných hlinitých Aragonit 11 9 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň sedimentov. V oboch prípadoch ide o chodby gravitačným svahovým pohybom. Pozdĺž sta- výrazne podmienené strmými až zvislými tek- rých tektonických porúch sa postupne začne tonickými poruchami rozličných smerov. Ich rozrušovať do skalných blokov, čo azda v po- korózne rozšírenie pravdepodobne súviselo čiatkoch možno indikovať medzi Malou jasky- s výškovou pozíciou stagnácie hladiny vody ňou so Speleobarom a vchodom do jaskyne v Chodbe spolupracovníkov. Avšak nižšie Driny (obr. 10). Na zaznamenávanie týchto a menšie rúrovité chodby sa vytvárali aj pod možných pohybov sa v roku 2005 v jaskyni hladinou vody. Neskôr po poklese hladiny inštalovali dilatometre. V doterajších prácach vody sa dotvorili do terajšej podoby. V priľah- sa tejto problematike nevenovala pozornosť, lých častiach postranných chodieb, ktoré sa hoci už J. Dosedla (1947) upozornil na poru- spájajú s Chodbou spolupracovníkov, o po­ šenie skalnej steny nad jaskynným vchodom klesoch hladiny vody svedčia už spomenuté nápadnými diaklázami. A. Droppa (1952) korózne podstropné ploché tvary a bočné spomína iba vodou rozšírené pukliny vytvo- zá­rezy, ktoré nadväzujú na hladinové zárezy rené horotvornými pochodmi pri formovaní na stenách Chodby spolupracovníkov. Medzi Malých Karpát, ktoré predurčili vznik a smer uvedenými hornými a dolnými chodbami sa jaskynných chodieb. J. Michalík et al. (1992) vytvorila šikmá Umelá chodba, ktorej známa konštatuje pasívny vplyv tektoniky na vznik časť (po odstránení hlinitých sedimentov) a vývoj jaskyne. z juhozápadnej časti Beňovského chodby Predložená správa sumarizuje a dopĺňa klesá do hĺbky 393,5 m n. m. (obr. 1). Do po- doterajšie poznatky o morfológii a genéze jas- dobnej, možno aj väčšej hĺbky siaha korózna kyne Driny. Azda podnieti aj ďalší detailnejší Obr. 10. Tektonické poruchy náchylné na gravitač- puklina v Priepasťovej chodbe, ktorú však za- výskum tejto jednej z najzaujímavejších jaskýň né svahové pohyby, skalný útvar pri vchode do jas- sypali pri razení štôlne na zokruhovanie pre- Malých Karpát. kyne Driny. Foto: P. Bella hliadkovej trasy. Fig. 10. Tectonic fissures susceptible to gravity slo- Po zahĺbení okolitého terénu má skalný Za spoluprácu pri terénnych prácach ďa- pe movements, the rocky cliff near the entrance of vápencový útvar Drín tendenciu podliehať kujem P. Zvonárovi, správcovi jaskyne Driny. Driny Cave. Photo: P. Bella

LITERATÚRA

Andrusov, D. 1959. Geológia československých Karpát. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 375 s. Bella, P. 1985. Pokus o morfometrickú klasifikáciu podzemných krasových foriem z hľadiska vertikálnej členitosti. Slovenský kras, 23, 233–242. Bella, P. 1998. Základné morfogenetické typy koróznych krasových a fluviokrasových jaskýň Západných Karpát. Prírodné vedy, 30, Folia Geographica, 2, Prešov, 305– 315. Bella, P. 2004. Laterálne výklenky a zárezy vyhĺbené v skalných stenách jaskýň. Aragonit, 9, 9–19. Bella, P. 2006. Národná prírodná pamiatka jaskyňa Driny. Krásy Slovenska, 83, 3–4, 44–45. Bella, P. – Urata, K. 2002. Podsedimentové korózne tvary skalného georeliéfu v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Aragonit, 7, 8–11. Bosák, P. – Pruner, P. – Kadlec, J. 2004. Paleomagnetický výzkum sedimentárních výplní vybraných jeskyní na Slovensku. Etapová zpráva č. 4. Geologický ústav AV ČR, Praha. Bögli, A. 1964. Corrosion par mélange eaux. International Journal of Speleology, 1, 1–2, 61–73. Bögli, A. 1980. Karst Hydrology and Physical Speleology. Springer-Verlag, Berlin – Heidelberg – New York, 284 p. Curl, R. L. 1966. Cave conduit enlargement by natural convection. Cave Notes, 8, 1, 4–8. Daneš, J. 1931. Ke studiu Malých Karpat po stránce geologické a geomorfologické. Sborník Prírodovedného odboru Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave 1924 – 31. Bratislava. Droppa, A. 1951. Smolenický kras v Malých Karpatoch. Zemepisný sborník, 3, Bratislava, 7–52. Droppa, A. 1952. Kras na juhovýchodnej strane Malých Karpát. In A. Virsík a kol. Kras a jaskyne Malých Karpát. Sprievodca Slovakotouru. Tatran, Bratislava, 63–138. Droppa, A. 1973. Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku. Slovenský kras, 11, 111–157. Dosedla, J. 1947. Příspěvek k poznání krasu v Malých Karpatech. Sborník Československé společnosti zeměpisné, 52, 3–4, Praha, 88–91. Ford, D. C. 1988. Characteristics of Dissolutional Cave Systems in Carbonate Rocks. In N. P. James – P. W. Choquette, Eds. Paleokarst. Springer-Verlag, New York – Berlin – Heidelberg – London – Paris – Tokyo, 25–57. Hromádka, J. 1935. Zemepis okresu bratislavského a malackého. Vlastivedný sborník okresu bratislavského a malackého, diel II. Bratislava, 13–66. Jakál, J. 1993. Geomorfológia krasu Slovenska. Mapa 1:500 000. Slovenský kras, 31, 13–28. Jastrabík, Š. 1969. Smolenická jaskyňa Driny. KSŠPSaŠOP, Bratislava, 87 s. Klimchouk, A. B. 1997. Speleogenetic effects of water density differences. Proceedings of the 12th International Congress of Speleology, 1, La Chaux-de-Fonds, 161– 164. Lauritzen, S. E. – Lundberg, J. 2000. Solutional and erosional morphology. In A. B. Klimchouk – D. C. Ford – A. N. Palmer – W. Dreybrodt, Eds. . Evolution of Karst Aquifers. National Speleological Society, Huntsville, Alabama, USA, 408–426. Lundberg, J. 2005. Karren. In D. C. Culvier – W. B. White, Eds. Encyclopedia of caves. Elsevier Academic Press, 315–321. Mazúr, E. – Jakál, J. 1969. Typologické členenie krasových oblastí na Slovensku. Slovenský kras, 7, 5–40. Michalík, J. – Reháková, D. – Marko, F. 1992. Stratigrafia a tektonika spodnokriedovej vápencovej sekvencie v profile jaskyne Driny (vysocká jednotka, Malé Karpaty). Mineralia slovaca, 24, 235–243. Miklós, L. 1991. Morphometric indices of the relief in the LANDEP methods and their interpretation. Ekológia (ČSFR), 10, 2, 159–186. Miklós, L. – Miklisová, D. 1987. Shape of hydrographic systems according to structure and connection of microbasins. Shape and size as spatial categories in landscape ecological planning (LANDEP) methodics. II part. Ekológia (ČSSR), 6, 2, 187–200. Mitter, P. 1983. Geomorfologická rajonizácia krasu Malých Karpát. Slovenský kras, 21, 3–34. Novodomec, R. 1967. Geomorfologické pomery povodia Parnej v Malých Karpatoch. Geografický časopis, 19, 3, 212–223. Palmer, A. N. 2000. Hydrogeologic Control of Cave Patterns. In A. B. Klimchouk – D. C. Ford – A. N. Palmer – W. Dreybrodt, Eds. Speleogenesis. Evolution of Karst Aquifers. NSS, Huntsville, Alabama, USA, 77–90. Palmer, A. N. 2002. Speleogenesis in Carbonate Rocks. In F. Gabrovšek, Ed. Evolution of Karst: From Prekarst to Cessation. Založba ZRC, Carsologica, Postojna – Ljubl- jana, 43–59. Pauk, F. 1938. Nerasty a horniny Malých Karpát. Vlastivedný sborník okresu bratislavského a malackého, diel III. Bratislava, 179–216. Slabe, T. 1995. Cave rocky relief and its speleogenetical significance. Zbirka ZRC, 10, ZRC SAZU, Ljubljana, 128 p. Stankoviansky, M. 1974. Príspevok k poznaniu krasu Bielych hôr v Malých Karpatoch. Geografický časopis, 26, 3, 241–257. White, W. B. 1988. Geomorphology and Hydrology of Karst Terrains. Oxford – New York, 464 p. Worthington, S. R. H. 1999. A comprehensive strategy for understanding flow in carbonate aquifer. In A. N. Palmer – V. M. Palmer – I. D. Sasowsky, Eds. Karst Modelling. Special Publication, 5, The Karst Waters Institute, Charles Town, West Virginia (USA), 30–37. Zvonár, P. 1996. Objav Sládkovej chodby v jaskyni Driny. Aragonit, 1, 13. Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 10 Aragonit 11

Príspevok ku geológii Liskovskej jaskyne

Jozef Psotka – Ľudovít Gaál – Matúš Peško

Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; [email protected], [email protected], [email protected]

J. Psotka, Ľ. Gaál, M. Peško: Contribution to the geology of Liskovská Cave

Abstract: Liskovská Cave was formed in grey to dark-grey thin to medium-bedded gutenstein limestones intercalated with dolo- mites. Limestone beds have dip direction to W, SW with dip from 24° – 30°. Microfacially the limestones are micrites, biomicrites with ostracodes, gastropodes and algae and biomicrosparrites. Micrites were deposited in low energy environment of shelf. Bio- micrites and biomicrosparrites in shallower environment partially attacked by waves. The main faults which structurally guided pas- sages formation have E – W, E/NE – W/SW and NE – SW direction and dip to S, SE. The faults of E – W and E/NE – W/SW direction are parallel with chočsko-podtatranský fault. We haven’t found tectonic mirrors with indicators of movement along faults but we expect that they are normal faults. Cave deposits of laminated finegrained sands, silts, muds and medium grained sands indicate deposition from weak traction currents.

Key words: geology, carbonate lithology, tectonic structure, cave deposits, Liskovská Cave

Úvod horský, 1909). Až neskôr – od 60. rokov – sa Základná charakteristika v literatúre objavujú názory na jej genézu. jaskyne Liskovská jaskyňa v Liptovskej kotline je Problematikou geologickej stavby jasky- pozoruhodná najmä rozsahom priestorov vy- ne sa zaoberajú doteraz publikované práce Celková dĺžka jaskynných priestorov v sú- tvorených na pomerne malej ploche, tvarmi len veľmi okrajovo. Z tohto dôvodu bol vy- časnosti dosahuje 4145 m s vertikálnym roz- skalného reliéfu či výskytom prevažne jemno- konaný základný geologický výskum jaskyne, pätím 74 m (stav k 31. 3. 2005). Hlavný vchod zrnných sedimentov. Výrazná je štruktúrno-tek- z ktorého poznatky publikujeme v tejto práci. v nadmorskej výške 500 m je situovaný v skal- tonická predispozícia jaskynných priestorov. Predmetom výskumu bola tektonická stavba, nom portáli s juhovýchodnou expozíciou. V minulosti bola jaskyňa predmetom výskumu litológia karbonátov a jaskynné sedimenty. Ďalšie otvory vedúce do horných poschodí najmä pre výskyt archeologických a paleonto- Sitrovou výplňou jaskyne sme sa v tejto práci sa nachádzajú severne od hlavného vchodu. logických nálezov (Lóczy, 1887; Volko-Staro- nezaoberali. Podzemné priestory ležia na pomerne malom pôdoryse s plochou približne 100 x 120 m (Piovarči – Jurečka, 2003). Jaskyňa pozostáva zo sektorov koróznych freatických šikmých a kolenovito ohnutých chodieb, koróznych kombinovaných chodieb s freatickými šikmý- mi úsekmi a kolenovito ohnutými úsekmi, ako aj epifreatickými piezometricky úrovňovými úsekmi (Bella, 2005). V jaskyni sa vyskytuje aj niekoľko mohutných dómovitých priestorov rozšírených procesmi rútenia.

Prehľad doterajších prác

Geologické práce

Geologickou stavbou západnej časti Lip- tovskej kotliny sa podrobne zaoberal P. Gross (1971). Súhrnnú prácu o geológii Liptovskej kotliny vydali P. Gross, E. Köhler a kol. (1980). V ich práci publikovaná geologická mapa Lip- tovskej kotliny zobrazuje predmetnú oblasť, ale bez podrobného členenia mezozoických hornín chočského príkrovu. Oblasť Mnícha je zobrazená aj na geologickej mape južnej a vý- chodnej Oravy (Gross et al., 1994). Táto mapa je aj súčasťou monografie Geológia južnej a východnej Oravy (Gross et al., 1993). Úze- mie Mnícha geologicky zmapoval M. Havrila (1992).

Doterajšie názory na genézu jaskyne

Už L. Lóczy (1878) sa domnieval, že jasky- ňa vznikla činnosťou rieky Váh. Janáčik a Šrol (1965) predpokladali vytváranie jaskyne ero- Obr. 1. Geologická mapa územia Mnícha (podľa Grossa et al., 1994, upravené) zívnou a korozívnou činnosťou vôd Váhu a at- Fig. 1. Geological map of the Mních territory (after Gross et al., 1994, adapted) mosférických zrážok na puklinách dvoch hlav- Aragonit 11 11 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň ných na seba kolmých smerov SZ – JV a SV jú tmavosivé ramsauské dolomity (anis). Sú východ a niekoľkými zlomami severovýchod – JZ a pozdĺž medzivrstvových plôch. obyčajne svetlosivé a vyvetrávajú do biela. – juhozápad. Tieto mladšie zlomy presekávajú Janáčik (1968) píše: „Vznik jaskyne bol Zvetrávajú na ostrohranné úlomky. Na povrch a posúvajú úseky starších S/SV – J/JZ zlomov podmienený sústavou zvislých až horizontál- vychádzajú na svahoch na juhozápad od jas- chočsko-podtatranského systému. nych puklín a medzivrstvových škár, ktorými je kyne a severovýchodne sa stýkajú na zlome vápencovo dolomitické súvrstvie hojne prestú- SV – JZ smeru s blokom Liskovskej jaskyne. pené (SZ – JV, Z – V a SV – JZ smerov). Na Nad ramsauskými dolomitmi, asi kilometer Geologická stavba jaskyne miestach kríženia puklinových systémov vznikli juhozápadne od jaskyne, leží súvrstvie reiflin- najväčšie priestory jaskyne“. Droppa (1971) ských vápencov (vrchný anis – spodný karn). Litológia karbonátov jaskyne opisuje morfológiu jaskyne a jaskynné sedi- Ide o sivé lavicovité vápence s rohovcami. menty. Predpokladá povodňový pôvod piesči- V nadloží reiflinských vápencov vo vrcholo- Naše poznatky získané z jaskyne potvr- tých a ílovitých sedimentov z náplavov Váhu. vých častiach kóty Mních sa vyskytujú šošov- dzujú doterajšie údaje uvedené v geologickej Hochmuth (1997) predpokladá, že niekto- ky svetlých hnedastých raminských vápencov mape (Gross et al., 1993, 1994) o rozlohe, ré mohutné poruchy v jaskyni môžu súvisieť (vrchný ladin – spodný karn). Tieto vápence charaktere a ohraničení danej časti spomína- s okrajovou polohou vápencovej kryhy a začí- sú podstatne masívnejšie ako podložné a po- nej hrasti chočského príkrovu. najúcimi procesmi jej gravitačného rozvoľňo- rušené ramsauské dolomity. Ide o lavicovité Podľa našich pozorovaní v roku 2005 vania. Poukazuje na tektonickú predispozíciu vápence – normálne turbidity. Laterálne sú a 2006 charakter materskej horniny je pomer- najväčšieho priestoru – Veľkej siene aspoň viazané na okrajové oblasti karbonátovej plat- ne monotónny. Tmavosivé až čierne doskovité dvoma paralelnými poruchami. Všíma si neprí- formy wettersteinského vápenca. Raminské až lavicovité gutensteinské vápence sú ulože- tomnosť hrubozrnnejšej frakcie sedimentov, vápence prechádzajú smerom do nadložia do né prevažne monoklinálne v uhle 24° – 30° čo vysvetľuje ich predpokladanou cyklicky svetlých hrubolavicovitých až masívnych vá- k západu, juhozápadu alebo severozápadu opakovanou evakuáciou. pencov, ktoré majú charakter rífových wetter- (rozptyl nameraných hodnôt smeru sklonu Podľa P. Bellu (2005) predstavuje Liskov- steinských vápencov, ktorých vek je kordevol bol medzi 240° a 320°). Hrúbka dosiek je ská jaskyňa typický príklad koróznej jaskyne (Mello et al. in Gross et al.,1993). nepravidelná, 2 – 5 cm hrubé dosky často vytvorenej viac-menej pomaly prúdiacou vo- Z kvartérnych sedimentov sú v oblasti prechádzajú do 10 – 30 cm hrubých lavíc. dou vo freatickej zóne, čomu nasvedčuje pre- Mnícha zmapované nerozlíšené svahové sedi- Miestami majú lavice veľkú mocnosť, čím sa vaha tvarov freatickej modelácie priestorov menty, svahové sutiny, sutiny kamenité až blo- v chodbách prejavujú ako masívne zvrstve- a len sporadický výskyt epifreaticky remodelo- kovité a kamenito-piesčité a tiež reziduálne né. Vrásové ohyby boli zistené len ojedinele, vaných tvarov. Predpokladá nesústredenú in- fluviálne štrky akumulácie prvej vysokej terasy pri meračskom bode č. 84. Odlučnosť po filtráciu alochtónnych vôd a tiež rozširovanie Váhu. pôvodných freatických dutín vplyvom opaku- Podľa Grossa et júcich sa záplav. al. (1980) bolo územie v okolí vrchu Mních tek- Geologická stavba územia tonicky veľmi aktívnou Mnícha oblasťou v paleogén- nom a najmä v popaleo­ Jaskynný systém Liskovskej jaskyne je vy- génnom období. Gross tvorený vo východnom výbežku vrchu Mních (1971) predpokladá že (695 m) východne od Ružomberka, ktorý ge- už počas sedimentá- omorfologicky výrazne vystupuje z údolnej cie bazálnych súvrství nivy Váhu. Hrasť Mnícha (obr. 1) je budova- dochádzalo k dvíhaniu ná kryhami prevažne karbonátových hornín podložného mezozoika chočského príkrovu hronika, ktoré vystupujú Mnícha pozdĺž starších zo súvrství sedimentov centrálno karpatského V – Z zlomov, čoho paleogénu Liptovskej kotliny. Smerom na ju- dôkazom sú bloky star- hozápad od jaskyne sú na mezozoických kar- ších bazálnych vápen- bonátoch transgresívne uložené paleogénne cov s obliakmi, ktoré sedimenty borovského súvrstvia (vrchný lutét sú obklopené o niečo – spodný priabón) zastúpené karbonátovými mladšími bazálnymi zle- brekciami, zlepencami, pieskovcami a orga- pencami v lome pod Obr. 2. Doskovitá vrstevnatosť gutensteinských vápencov v Skladanej sieni. nodetritickými vápencami (tzv. bazálna trans- Mníchom. Ďalej predpo- Foto: J. Psotka Fig. 2. Thin-bedded gutenstein limestones in Skladaná sieň hall. gresívna litofácia). Mezozoické karbonáty kladá že počas staropy- Photo: J. Psotka hronika sa k severu postupne ponárajú aj pod renejskej – ilýrskej? fázy kvartérne svahové sedimenty. Tie prekrývajú sa bazálne súvrstvia vrchnolutétskeho veku plochách vrstevnatosti (obr. 2) monoklinál- tektonický kontakt hrasti Mnícha s paleogén- dostali do vyšších zón už mimo aktívnej sedi- ne uložených lavíc a dosiek gutensteinských nymi sedimentmi hutianskeho súvrstvia kóty mentácie, pričom pod nimi pokračovala sedi- vápencov podmienilo aj gravitačné rútenie Kopanica (596 m). Podľa geologickej mapy mentácia bázy aj v priabóne. Dvíhanie územia blokov, úlomkov či platní vrstiev v najväčších (Gross et al., 1994) je hrasť Mnícha ohraniče- Mnícha pokračovalo aj počas sedimentácie podzemných priestoroch jaskyne (Jánošíkova ná na juhu voči Liptovskej kotline V/SV – J/JZ pieskovcovo-ílovcovej litofácie, na čo pouka- sieň, Veľká sieň, Guánový dóm, Západná sieň, zlomom a zo severu sa tektonicky stýka na zujú lavice sklzového charakteru a vrásové de- Skladaná sieň). Na zistenie mikrofaciálneho úseku podtatranského zlomu toho istého sme- formácie súvrství v blízkosti lomu pri Likavke charakteru a prostredia sedimentácie karbo- ru so sedimentmi hutianskeho súvrstvia (spod- (Gross, 1971). nátov sme odobrali 3 vzorky, z ktorých na ný – stredný priabón), tvorených prevažne Zlom obmedzujúci hrasť Mnícha z juhu Štátnom geologickom ústave D. Štúra v Brati- ílovcami s polohami pieskovcov a zlepencov. pokračuje pod alúviom Váhu ešte asi 10 km slave vyhotovili výbrusy. Blok s Liskovskou jaskyňou je na severovýcho- do oblasti Vlašiek, kde sa stráca (Gross et al., Vzorka Li-1 pochádza zo vstupnej chod- de ohraničený zlomom S/SZ – J/JV smeru 1980). Vznik hrasti Mnícha kladú Gross et al by a reprezentuje lavicovitý tmavosivý guten­ voči sedimentom hutianskeho súvrstvia. (1980) až do vrchného lutétu, keď začalo do- steinský vápenec s bielym žilkovaním. Lavice Karbonáty chočského príkrovu budujú chádzať k synsedimentárnym deformáciám, sú uložené 306/35 (smer sklonu/sklon). Vzor- prevažne celú hrasť Mnícha. V oblasti jaskyne k skĺzavaniu už usadených hornín po zošikmu- ka sa pod mikroskopom javí ako biomikrit je tvorená prevažne na západ monoklinálne júcom sa podmorskom svahu a k narušeniu s dvomi odlyšnými mikrofáciami, ktoré sú od- uklonenými (pod uhlom 25° – 30°) stredno- plynulosti sedimentačného cyklu. delené od seba mikrostylolitom s Fe pigmen- triasovými gutensteinskými vápencami a do- Územie Mnícha je porušené aj viacerými tom. Prvá mikrofácia je ostrakódový biomikrit lomitmi (spodný anis). V ich nadloží vystupu- mladšími zlomami smeru severozápad – juho- s výrazne usmernenou textúrou s bioklastmi Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 12 Aragonit 11 tvorenými prevažne ostrakódami, menej frek- miestami mikritová základná hmota obsahuje ne veľmi strmé s priemernou hodnotou 75°. ventovane tenkostennými lastúrnikmi. Druhou značné množstvo bioklastov, najmä ostrakód, V jaskyni sme nenašli odkryté tektonické zr- mikrofáciou je biomikrit so všesmernou textú- menej často gastropód a lamelibranchiát. kadlá, na ktorých by sa dal skúmať zmysel rou a s drobnými ostrakódami, jednobunkový- Podradne sú prítomné aj intraklasty. Hornina pohybu pozdĺž týchto dislokácií. Predpokla- mi organizmami – riasami a ojedinele aj s gas- je prestúpená kalcitovými žilkami dvoch ge- dáme však ich poklesový charakter v súlade tropódami. Hornina je prestúpená kalcitovými nerácií. s charakterom úsekov chočsko-podtatranské- žilkami, ktoré sú mladšie ako mikrostylolity. Tretia vzorka Li-4 pochádza zo sály pod ho zlomu (porov. Gross in Gross et al., 1980). Vzorku Li-2 sme odobrali zo steny južné- Archeologickou chodbou. Ide o monoklinál- Diskontinuity ostatných smerov sú málo po- ho cípu jaskyne, od meračského bodu č. 16. ne uložené gutensteinské vápence s 2 cm četné a menej sa prejavujú na morfológii Je tmavosivým až čiernym gutensteinským vá- hrubými doskami, ktoré sa miestami zosku- jaskynných priestorov s výnimkou niektorých pencom s monoklinálne uloženými doskami pujú do 10 – 30 cm hrubých lavíc uložených chodieb a ich úsekov. Sú to smery SZ – JV, S/ nepravidelnej hrúbky (5 cm i hrubšie). Úložné 270/20 (smer sklonu/sklon). Mikrofáciou je SZ – J/JV, S/SV – J/JZ. Významné tektonic- pomery 240/30 (smer sklonu/sklon). Mikrofá- jemnozrnný mikrit, miestami s málo zreteľne ké línie V/SV – Z/JZ smerov sú znázornené ciou vzorky je biomikrosparit. Mikrosparitová, usmernenou textúrou a sporadicky s drobný- aj na geologickej mape podľa Grossa et al. mi bioklastmi najmä ostrakód alebo drobných (1994). Predstavujú západné úseky chočsko- rias. Hornina je prestúpená kalcitovými žilka- -podtatranského zlomu, presekávané a po- mi dvoch generácií. Vyskytujú sa v nej mikro- sunuté pozdĺž relatívne mladších SZ – JV stylolity, ktoré sú zvýraznené Fe pigmentom. a SV – JZ zlomov. Chočsko-podtatranský Na základe uvedených mikrofácií môže- zlom má poklesový charakter so strmým úklo­ me rozlíšiť dva typy sedimentačného prostre- nom na juh a je najvýraznejším pozdĺžnym dia karbonátov Liskovskej jaskyne. Karbonáty zlomom ohraničujúcim Liptovskú kotlinu zo vzorky Li-4 sa usadili v pokojnom morskom severu (Gross in Gross et al., 1980). Situácia prostredí šelfového neritika (s hĺbkou do 200 v jaskyni dobre korešponduje s povrchovou m), ktoré ležalo mimo dosahu morských vĺn. geologickou mapou. Diskontinuity v jasky- Morské dno však bolo pomerne málo vet- ni smerov V – Z, V/SV – Z/JZ a SV – JZ sú rané s nerozloženými organickými látkami, paralelné s úsekmi chočsko-podtatranského v ktorom pretrvávali len odolnejšie, ekologic- zlomu, považujeme ich za relatívne staršie. Obr. 3. Mikrofotografia tmavosivého lavicovitého ky menej náročné organizmy, ako ostrakódy. Veľmi pravdepodobne ich vytváranie súvisí vápenca (vzorka Li-1, vstupná chodba) – biomikrit Druhá mikrofácia vzorky Li-2 poukazuje na s tektonickou aktivitou tohto zlomu v neogé- s kalcitovými žilkami. Mikrofoto: J. Psotka Fig. 3. Microphoto of dark-grey thick-bedded lime­ sedimentáciu v prostredí čiastočne atakova- ne, keď pozdĺž neho dochádzalo k význam- stone – biomicrite with calcite veins (sample Li-1, nom vlnobitím, ktoré prinášalo čerstvú vodu, nému výzdvihu Tatier. Zlomy SZ – JV, S/SZ entrance corridor). Photo: J. Psotka vďaka čomu sa vyskytovali aj lastúrniky a ulit- – J/JV, S/SV – J/JZ a SV – JZ považujeme níky. Vzorka Li-1 predstavuje hranicu medzi v súlade s Grossom (in Gross et al., 1980) týmito prostrediami. Po sedimentácii, pravde- za relatívne mladšie. Môžeme konštatovať podobne počas diagenézy, došlo k pomerne že tektonická stavba výrazne predisponovala silnému tektonickému namáhaniu karbonátov, vytváranie Liskovskej jaskyne. následkom čoho sa ich časť rozpúšťala (tlako- vé rozpúšťanie) a dostali sa k sebe sedimenty Jaskynné sedimenty s odlišným mikrofaciálnym charakterom. Z klastických sedimentov v odkryvoch vo Tektonická stavba jaskyne vykopaných chodníkoch vystupujú prevažne strednozrnné a jemnozrnné piesky, paralelne Pri terénnom výskume sme vykonali laminované íly a prachovité íly (obr. 7). Petro- štruktúrno-tektonické merania najvýraz- grafické analýzy sedimentov sa zatiaľ nevyko- nejších diskontinuít prejavujúcich sa v jas- návali. Viacerí autori predpokladali povodňo- kynných priestoroch. Namerané hodnoty vý pôvod týchto sedimentov (Droppa, 1971; smerov sklonov a sklonov diskontinuít boli Hochmuth, 1997; Bella, 2005). Sedimentácia Obr. 4. Mikrofotografia tmavosivého doskovitého hlín a pieskov nie je plynulá, ale prerušova- vápenca (vzorka Li-2) – biomikrosparit s kalcitový- vynesené do stereogramov (ako veľké ob- mi žilkami. Mikrofoto: J. Psotka lúky a do ružicového diagramu na zistenie ná (výskyt sintrovej kôry) a povrchové vody Fig. 4. Microphoto of dark-grey thin-bedded lime­ prevládajúcich smerov porúch). Na základe vnikali do jaskyne len pri povodniach, na čo stone (sample Li-2) – biomicrosparrite with calcite zobrazených zlomových plôch (obr. 6) mô- poukazuje sedimentácia jemných kalových veins. Photo: J. Psotka žeme usúdiť, že prevládajúci smer diskon- hlín a pieskov (Droppa, 1971). Prevažujúcou tinuít je V – Z a ďalšími prevládajúcimi sú štruktúrou týchto sedimentov je paralelná smery V/SV – Z/JZ a SV – JZ. Úklony týchto laminácia zvýraznená rôznou farbou jednot- dislokácií k juhu až juhovýchodu sú prevaž- livých lamín (obr. 7) a časté je tiež masívne

Obr. 5. Mikrofotografia tmavosivého doskovitého vápenca (vzorka Li-4, sieň pod Archeologickou chodbou): jemnozrnný mikrit s kalcitovými žilka- mi. Mikrofoto: J. Psotka Fig. 5. Microphoto of dark-grey thin-bedded limesto- ne (sample Li-4, hall beneath Archeological passa- Obr. 6. Hlavné diskontinuity zobrazené v stereograme a ružicovom diagrame ge) – micrite with calcite veins. Photo: J. Psotka Fig. 6. Main discontinuities displayed in stereogram and rose diagram Aragonit 11 13 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

5,2 cm. Priemerná dĺžka a- -osí je 4,45 cm. Klasty pochá- dzajú pravdepodobne zo sú- vrství centrálnokarpatského paleogénu Liptovskej kotliny. Nájdenie opísaných ob- liakov dokazuje existenciu hrubozrnnejších sedimentov v jaskyni. Ich množstvo a spô- sob uloženia (obliaky boli „utopené“ v jemnozrnných pieskoch a prachoch) však nepoukazuje na transport Obr. 8. Granitové obliaky z Archeologickej chodby. Foto: J. Psotka väčšieho množstva štrkové- Fig. 8. Granite pebbles from Archeological passage. Photo: J. Psotka ho materiálu, ktorý je možný len relatívne rýchlo prúdia- cim vodným tokom. Klasty istotne pochádza- Obr. 7. Odkryv typických sedimentov jaskyne jú z náplavov Váhu, respektíve z jeho teraso- (z Veľkého labyrintu). Foto: J. Psotka Fig. 7. Outcrop of typical sediments of the cave vých stupňov (blízko odkrytá terasa T-III?), (from Veľký labyrint). Photo: J. Psotka nejasný však ostáva spôsob ich transportu do jaskyne. Relatívna blízkosť povrchu a spôsob zvrstvenie. Niektoré laminy sú čierne, bohaté uloženia obliakov „utopením“ v jemnozrn- na humusovú zložku. To dokazuje že v minu- ných sedimentoch poukazuje na možnosť, losti dochádzalo k splavovaniu pôdnych častíc že do jaskyne sa dostali spolu s infiltračnými do jaskyne. V niektorých vrstvách sú viditeľné jemnozrnnými sedimentmi z povrchu a nie úlomky kostí, čo by mohlo byť zaujímavé pre rýchlo prúdiacim vodným tokom. Hochmuth paleontologický výskum. V blízkosti vchodov (1997) predpokladá fázy evakuácie štrkových sme zistili výskyt spekularitu, ktorý vzniká zvet- sedimentov z jaskyne. Toto by sa mohlo udiať rávaním hematitu. iba rýchlo prúdiacim vodným tokom s dosta- Interpretácia sedimentov: Podľa Mialla Obr. 9. Obliaky pieskovcov a kremenných pieskov- točne veľkou kompetenciou, teda s vysokou (1996) sú jemnozrnné klastické sedimenty cov z Archeologickej chodby. Foto: J. Psotka rýchlosťou a turbulenciou. Takýto tok by však vo fluviálnom prostredí ukladané primárne Fig. 9. Sandstone and quarzitic sandstone pebbles veľmi pravdepodobne spôsobil aj remodelá- z materiálu neseného v suspenzii (suspension from Archeological passage. Photo: J. Psotka ciu skalného reliéfu, napríklad vytvorenie prú- load). Sedimenty tvorené kalom, prachom dových lastúrovitých jamiek a veľmi jemnozrnným pieskom (mud, silt, very (scallops), ktoré by boli dô- fine sand) indikujú depozíciu riečnych nív (flo- kazom rýchlo, turbulentne od plain), opustených korýt (abandoned chan- prúdiaceho vodného toku. nel) alebo opustených častí aktívnych korýt, Tieto formy sa však nikde napr. z dôvodu sezónnych nízkych prietokov v jaskyni nenašli. Je možné, či upchatia koryta. V jaskynnom prostredí, že v jaskyni sa nachádzajú kde prakticky neexistujú oblasti širokej rieč- ďalšie štrkové sedimenty, no nej nivy, môžeme túto fáciu interpretovať ako tieto budú vo väčšine priesto- sedimenty ukladané pri subkritickej rýchlosti rov jaskyne najskôr prekryté prúdu, ktorý už obsahuje len jemnú suspen- jemnozrnnými infiltračnými ziu. Sedimentárne štruktúry opisovaných se- a povodňovými sedimentmi. dimentov indikujú sedimentáciu v pokojnom V dómovitých priesto- prostredí, čo je doložené predovšetkým prí- roch jaskyne dominujú klas- tomnosťou paralelne laminovaných pracho- tické gravitačné sedimenty vitých a jemnopiesčitých sedimentov (porov. tvorené zrútenými a pokles- Psotka et al., 2006). nutými skalnými blokmi, plat- Viacerí autori poukazujú na neprítomnosť Obr. 10. Obliaky karbonátov – vápencov a dolomitov z Archeologickej ňami a úlomkami. Miestami chodby. Foto: J. Psotka hrubozrnnejších frakcií (obliaky) v sedimen- Fig. 10. Carbonate rocks pebbles – limestones and dolomites from vytvárajú sutinové kužele, toch jaskyne (Droppa, 1971; Hochmuth 1983, Archeological passage. Photo: J. Psotka resp. sutinové kopy. Opisuje 1997; Bella, 2005). Pri našej návšteve jaskyne ich Droppa (1971). z 10. 8. 2006 sme si všimli vedľa kopaného chodníka v chodbe vedúcej do Jánošíkovej dobre opracované. Ich povrch nie je zvetraný. Záver siene poukladané obliaky hornín kryštalini- Pochádzajú pravdepodobne zo spodnotria- ka a mezozoika nájdené pravdepodobne pri sového lúžňanského súvrstvia (skýt) tatrika Liskovská jaskyňa je vytvorená v sivých prehlbovaní chodníka jaskyniarmi z oblastnej alebo veporika (krížňanský príkrov). Nájdené až tmavosivých lavicovitých až doskovitých skupiny SSS Ružomberok. obliaky karbonátových hornín (obr. 10) po- vápencoch s polohami dolomitov, ktoré sú Opis sedimentov: Nájdený materiál pozo- zostávajú z tmavosivých a čiernych vápencov zaradené do súvrstvia gutensteinských vápen- stáva z obliakov granitoidov (33 %), kremen- s kalcitovým žilkovaním, svetlosivého vápenca cov. Karbonáty sedimentovali v pokojnom, ných pieskovcov (21 %), karbonátov (37 %) a tmavosivých a svetlosivých dolomitov. Ob- ale málo vetranom prostredí a v prostredí čias- a pieskovcov (9 %). Obliaky strednozrnných liaky sú suboválne až oválne. Veľkosť ich a-osí točne atakovanom vlnobitím. Z tektonického granitoidných hornín (obr. 8) sú oválne až sa pohybuje od 4 do 9,5 cm. Priemerná dĺžka hľadiska patria do chočského príkrovu hroni- veľmi oválne, dobre opracované. Veľkosť ich a-osí je 6,95 cm. Dolomitové klasty majú silne ka. Ich vek je spodný anis na základe analógie a-osí je od 4,6 do 8,7 cm. Priemerná dĺžka zvetraný povrch. Klasty opísaných karbonátov s inými lokalitami. a-osi je 7,2 cm. Obliaky nemajú zvetraný po- pochádzajú zo súvrství gutensteinských vá- Karbonáty Liskovskej jaskyne vystupujú vrch okrem dvoch, ktoré majú povrch silne pencov a pravdepodobne aj z ramsauských v severovýchodnej časti hrasti Mnícha, ktorá navetraný a jeden sa vplyvom silného zvetra- dolomitov. V materiáli sa našli aj dva oválne je SZ – JV a SV – JZ zlomami segmentovaná nia rozpadáva. Obliaky jemnozrnných ružo- klasty pozostávajúce z hnedožltého a sivožl- na viacero blokov. V jaskyni sa najvýraznejšie vých a svetlosivých kremenných pieskovcov tého strednozrnného pieskovca (obr. 9 vľa- prejavujú zlomy smeru V – Z, V/SV – Z/JZ (obr. 9 vpravo) sú oválne až veľmi oválne, vo). Veľkosť ich a-osí sa pohybuje od 3,8 do a SV – JZ. Podradnejšie sú zastúpené zlomy Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 14 Aragonit 11 smerov SZ – JV, S/SZ – J/JV, S/SV – J/JZ. Dis­ Z klastických sedimentov prevažujú stred- kontinuity smerov V – Z, V/SV – Z/JZ a SV nozrnné a jemnozrnné piesky, paralelne la- – JZ sú paralelné s úsekmi chočsko-podtatran- minované íly a prachovité íly. Prevažujúcou ského zlomu a považujeme ich za relatívne štruktúrou týchto sedimentov je paralelná la- staršie. Zlomy smerov SZ – JV, S/SZ – J/JV, S/ minácia a masívne zvrstvenie. Sedimentárne SV – J/JZ a SV – JZ považujeme v súlade s Gros- štruktúry opisovaných sedimentov indikujú se- som (in Gross et al., 1980) za relatívne mladšie. dimentáciu v pokojnom prostredí pri subkritic- V tvorbe podzemných priestorov jaskyne kej rýchlosti prúdu, ktorý už obsahuje len jem- sa výrazne prejavili najmä zlomy smeru V – Z, nú suspenziu. Nájdenie obliakov grani­toidov, V/SV – Z/JZ a SV – JZ, ktoré podmienili aj rú- karbonátov a pieskovcov dokazuje existenciu tenie v najväčších priestoroch jaskyne (Jánoší- hrubozrnnejších sedimentov v jaskyni, ich kova sieň, Veľká sieň, Guánový dóm, Západ- množstvo a spôsob uloženia v jemnozrnných ná sieň). Niektoré chodby alebo ich úseky sa pieskoch a prachoch však nepoukazuje na vytvorili po vrstevných plochách karbonátov Obr. 11. Freatický kanál vytvorený na krížení vrstev- transport väčšieho množstva štrkového ma- (uklonených na západ pod uhlom 24° – 30°). ných plôch a pukliny. Foto: J. Psotka teriálu rýchlo prúdiacim vodným tokom. To Po vrstevných plochách sa vytvárali aj iniciálne Fig. 11. Phreatic tube formed along intersection of dobre korešponduje aj s morfológiou skalné- freatické kanály (obr. 11). bedding planes and joint. Photo: J. Psotka ho reliéfu jaskyne (porov. Bella, 2005).

Literatúra

Bella, P. 2005. K morfológii a genéze Liskovskej jaskyne. Slovenský kras, 43, 37–52. Droppa, A. 1971. Geomorfologický výskum Liskovskej jaskyne v Liptovskej kotline. Československý kras, 20, 75–84. Gross, P. 1971. Geológia západnej časti Liptovskej kotliny. Geologické práce, Správy, 56, Bratislava, 109–124. Gross, P. – Köhler, E. a kol. 1980. Geológia Liptovskej kotliny. GÚDŠ, Bratislava, 242 s. Gross, P. – Köhler, E. – Mello, J. – Haško, J. – Halouzka, J. – Nagy, A. a kol. 1993. Geológia južnej a východnej Oravy. GÚDŠ, Bratislava, 319 s. Gross, P. et al. 1994. Geologická mapa južnej a východnej Oravy 1:50 000. GÚDŠ, Bratislava. Hochmuth, Z. 1983. Kras Chočských vrchov. Liskovská jaskyňa. In J. Hlaváč – Z. Hochmuth – P. Vozárik – M. Valaštiak: Exkurzný sprievodca krasom Západných Tatier a Chočských vrchov. Príloha Spravodaja SSS, 14, 1, 23 s. Hochmuth, Z. 1997. Príspevok k problematike genézy jaskynných úrovní v Liskovskej jaskyni. Slovenský kras, 35, 89–95. Janáčik, P. 1965. Správa o výskume a prieskumných sondovacích prácach v Liskovskej jaskyni. Slovenský kras, 6, 83–84. Janáčik, P. – Šrol, S. 1965. Správa o výskume Liskovskej jaskyne. Slovenský kras, 5, 109–110. Lóczy, L. 1877. A Baráthhegyi barlang megvizsgálásárol. Természettudományi közlöny, 9, 1–16, 321–324. Miall, A. D. 1996. The geology of fluvial deposits: sedimentary facies, basin analysis and petroleum geology. Springer-Verlag, Berlin, 582 p. Piovarči, E. – Jurečka, M. 2003. Malofatranský prielom v Camberovej sonde pri Liskovskej jaskyni. Spravodaj SSS, 34, 4, 6–11. Psotka, J. – Janočko, J. – Bella, P. 2006. Hlinená chodba Demänovskej jaskyne slobody – predbežné výsledky sedimentologického a geomorfologického výskumu. In P. Bella, Ed. Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, 5, zborník referátov. Liptovský Mikuláš, 47–55. Volko-Starohorský, J. 1909. Neolitná jaskyňa v Liptove. Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 2, Turčiansky sv. Martin, 18–19.

Hydrogeochemické zhodnotenie priesakových vôd V Liskovskej jaskynI

Dagmar Haviarová

Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; [email protected]

D. Haviarová: Hydrogeochemical evaluation of dripping waters in the Liskovská Cave

Abstract: Hydrogeochemical observation of dripping water in the Liskovská Cave was limited in the amount of collected sam- ples. Samples were collected in the four cave places (Guánový dóm, Veľká sieň, Jánošíkova sieň, Archeologická chodba). One sample represented precipitation water on the surface over the cave. Dripping water represents water with atmospherogenic gen- esis, with major petrogenous mineralization. The general process, which forms chemical composition of water, is dissolution of car-

bonates. Dripping water is predominantly Ca-HCO3 type (according to Gazda’s classification of water chemistry). Dripping waters of Veľká sieň were detected twice like water of Ca-SO4-HCO3 and Ca-HCO3-SO4 types. All samples were characterized by higher content of sulphate ions. This ions can originate from pyrite oxidation, dissolution of evaporates or from air pollution (factory Mondi Business Paper SCP, a. s., Ružomberok). The higher concentrations of nitrates were detected only in the water samples of Veľká sieň. Its source is connected likely with the great occurrence of in Guánový dóm. The water quality in further components was good, sometimes only higher contents of chemical oxygen demand and manganese ions were analyzed. Dripping water was mostly supersaturated with respect to calcite and dolomite.

Key words: karst hydrology, hydrogeochemistry, dripping water, Liskovská Cave

ÚVOD -chemických vlastností priesakových vôd v Lis- agresívnych vlastností na okolité horninové kovskej jaskyni realizovala Správa slovenských prostredie, ako aj pre celkové spoznanie ich Základný hydrogeochemický výskum za- jaskýň v roku 2004. Charakter týchto vôd chemického zloženia formujúceho sa v da- meraný na stanovenie základných fyzikálno- je dôležitý pri posudzovaní ich prípadných ných podmienkach. Posúdenie kvality priesa- Aragonit 11 15 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň kových vôd je zaujímavé aj z pohľadu polohy jaskyne voči jednému z najväčších znečisťova- teľov ovzdušia v Žilinskom kraji – Mondi Busi- ness Paper SCP, a. s., Ružomberok a jeho po- tenciálneho vplyvu na jaskyňu.

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA JASKYNE A JEJ OKOLIA

Národná prírodná pamiatka Liskovská jaskyňa predstavuje inaktívnu fluviokrasovú a korózno-rútivú jaskyňu ležiacu v katastrál- nom území obce Lisková, SV od neďalekého okresného mesta Ružomberok. Jaskyňa je najvýznamnejším krasovým javom vápenco- vo-dolomitického vrchu Mních, v ktorom bola vytvorená. Podľa geomorfologického člene- nia územia Slovenska (E. Mazúr – M. Lukniš, 1978) sa nachádza v Chočskom podhorí v se- verozápadnej časti Liptovskej kotliny. Z geologickej stránky je jaskyňa vytvorená Obr. 1. Priebeh mesačných zrážkových úhrnov zo zrážkomernej stanice Ružomberok v sivodomodrých gutensteinských vápencoch Fig. 1. The course of monthly precipitation amounts at the precipitation station Ružomberok stredného triasu (anis), ktorých vrstvy majú sklon 20° – 28° na západ (A. Droppa, 1971). prostriedkov. V roku 2004 Je významnou archeologickou lokalitou. sa vykonali tri sady odbe- Liskovská jaskyňa z pohľadu výraznejšej rov v časovej postupnosti akumulácie podzemných vôd nepatrí medzi apríl, september a novem- významné lokality. V súčasnosti v nej prebie- ber. Vzorky sa odoberali do ha len vertikálna cirkulácia vôd, na ktorej sa polyetylénových nádob, pri podieľajú atmosférické vody infiltrujúce do odbere bola stanovená ich jaskynného prostredia. Zrážkové vody pre- teplota, pH a merná elek- stupujú pozdĺž vrstevných plôch a tektonic- trická vodivosť. Ich analytic- kých puklín hlbšie do karbonátového masívu. ké spracovanie zabezpečilo V ňom sa následne sústreďujú do niekoľkých chemické laboratórium Se- priesakových miest. K ich výraznejšiemu hro- veroslovenskej vodárenskej madeniu v podobe stojatej vody nedochádza. spoločnosti, a. s., v Liptov- Miest s trvalejším priesakom je v jaskyni málo. skom Mikuláši. V roku 2006 Okrem presakujúcich vôd na stenách pozoro- sa na doplnenie dovtedy vať aj jemný vodný film. Lokálne sa vyskytuje Obr. 2. Rozloženie zrážkových úhrnov počas roka zo zrážkomernej získaných výsledkov vykonal kondenzačná voda. stanice Ružomberok za obdobie rokov 1985 – 2004 ešte jeden odber priesako- Územie, v ktorom sa jaskyňa nachádza, Fig. 2. Distribution of precipitation amounts during the year at the pre- vých vôd z priestorov Veľkej je súčasťou hydrogeologického rajónu M cipitation station Ružomberok, time period 1985 – 2004 siene, rozšírený o chemickú 019 (Mezozoikum západnej časti Chočských analýzu kumulovanej zim- vrchov), v ktorom prevláda krasová a krasovo- METODIKA PRÁCE nej zrážky z povrchu terénu nad jaskyňou. -puklinová priepustnosť. Koeficient prietoč- Okrem základných fyzikálno-chemických nosti podľa Základnej hydrogeologickej mapy Chemické zloženie priesakových vôd sa ukazovateľov boli v tomto prípade vo vzor- ČSSR 1:200 000, list 26 Žilina, je udávaný pre hodnotilo na základe výsledkov chemických kách stanovené aj obsahy vybraných sto- toto územie v rozpätí 1.10-2 – 1.10-3 m2.s-1, čo analýz vzoriek, ktoré sa museli v náročnom pových prvkov (Zn, Pb, Cu, Cd, Cr, Ni, As). zodpovedá jeho vysokej až veľmi vysokej prie- prostredí jaskyne odobrať. Správny výber od- Tieto analýzy vykonali skúšobné laboratóriá točnosti. berných miest zaručoval ich reprezentatívnosť spoločnosti BELNOVAMANN International, Podľa Atlasu krajiny SR (časť 27. Klima- a variabilitu. Vlastnému výberu odberných s. r. o., v Nových Zámkoch. Ako vzorkovnice tické oblasti) patrí územie v okolí jaskyne do miest predchádzala rekognoskácia jaskynných sa použili sklenené nádoby dodané príslušným chladnej oblasti C, mierne chladného okrsku priestorov nasledujúca po preštudovaní do- laboratóriom. Výsledky všetkých chemických C1. Prevládajúci smer vetra je západný až stupných archívnych materiálov venovaných analýz sa následne spracovali a vyhodnotili. severozápadný. Zrážkové pomery územia sú jaskyni a jej okoliu. Kritériom výberu odber- Kvalita vôd sa porovnala s Nariadením vlády z pohľadu zásobovania jaskyne vodou veľmi ných miest bola intenzita a stálosť priesaku, SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú dôležité. Na presnejšiu interpretáciu ich množ- ako aj jeho poloha v rámci úrovní v jaskyni. požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotre- stiev a priebehu za obdobie posledných rokov Genéze a členeniu vývojových úrovní v jasky- bu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú boli spracované dáta z najbližšej zrážkomer- ni sa venovali predovšetkým P. Janáčik (1968), spotrebu, pretože na hodnotenie priesako- nej stanice Ružomberok (kód stanice 21420 A. Droppa (1971), Z. Hochmuth (1997) vých, respektíve podzemných vôd neexistuje podľa zoznamu staníc základnej pozorovacej a P. Bella (2005). Podľa P. Janáčika (1968) špeciálna legislatívna norma posudzujúca ich siete SHMÚ), ktoré nám vo forme denných sú v jaskyni viditeľné štyri vývojové úrovne. kvalitu. S tým istým nariadením sa porovnala zrážkových úhrnov poskytlo SHMÚ. Ročný V najvyššej a zároveň najstaršej úrovni podľa aj kvalita zrážkovej vody. zrážkový úhrn za obdobie rokov 1985 – 2004 uvedeného autora sa za odberné miesto zvolil sa v tejto stanici pohyboval v rozpätí 577 až priestor Guánového dómu. Strednú úroveň ZHODNOTENIE 827 mm, s priemernou hodnotou 688 mm. reprezentovalo odberné miesto v Archeolo- HYDROCHEMICKÝCH POMEROV Najvyšší podiel zrážok hodnoteného obdobia gickej chodbe. Spodná úroveň bola zastúpe- prislúchal mesiacom júl a jún. Ako najsuchšie ná odberným miestom v Malom a Veľkom Chemické zloženie zrážkových vôd mesiace vystupovali január a február. Rozlo- dóme (podľa Droppu, 1971 – Spodný zrútený ženie zrážok počas roka približuje obrázok 1 dóm a Zrútený dóm, v mape Z. Hochmutha Priesakové vody v Liskovskej jaskyni majú a 2. Zrážkový úhrn za rok 2004 predstavoval a P. Pateka Jánošíkova a Veľká sieň). Celkové svoj pôvod v atmosférických zrážkach, kto- sumárne 704 mm, čo tvorí 102 % z dlhodobé- množstvo odberov, ako aj rozsah vykonaných ré sa formujú v jej okolí. Chemické zloženie ho normálu ročného zrážkového úhrnu. analýz limitoval pridelený objem finančných zrážkových vôd predstavuje jeden zo základ- Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 16 Aragonit 11 ných faktorov, ktorý ovplyvňuje celkovú kva- litu a charakter priesaku. V ich chemickom zložení sa odráža zloženie atmosféry vrátane jej aktuálneho znečistenia plynnými a tuhými exhalátmi. Chemické zloženie zrážkových vôd býva často variabilné v závislosti od geo­ grafickej polohy odberného miesta. Zmeny chemizmu sa však prejavujú aj v rámci jednej lokality priebežne počas roka. Tieto zmeny sú podmienené množstvom imisií v ovzduší, ako aj meteorologickými faktormi. Pri hodnotení chemického zloženia zráž- kových vôd formujúcich sa v bezprostrednom okolí Liskovskej jaskyne môžeme vychádzať len z jednej chemickej analýzy, ktorá zodpo- vedala vzorke kumulovanej pevnej zrážky odobratej 1. 3. 2006. pH vzorky snehu po jej roztopení bolo stanovené na 7,28. Táto hod- nota reprezentuje slabo alkalický charakter vody. Obsah rozpustených iónov vo vzorke bol nízky. Z katiónov v množstve 4 mg/l do- minoval vápnik, o polovicu nižšiu koncentrá- ciu dosiahol horčík (1,8 mg/l). Koncentrácia pod 1 mg/l sa stanovila pri železe (0,82 mg/l) a mangáne (0,136 mg/l). Z aniónov najvyššiu koncentráciu dosiahli síranové (6,2 mg/l), hydrogénuhličitanové (6,1 mg/l) a dusična- nové ióny (5,03 mg/l). Zo stopových prvkov bol predovšetkým z hľadiska posúdenia vply- vu prípadného znečistenia zo zdroja Mondi Business Paper SCP, a. s., Ružomberok, moto- rizmu, resp. niektorých ďalších priemyselných Obr. 3. Piperov diagram charakterizujúci základné chemické zloženie priesakových vôd Liskovskej jaskyne zdrojov v okolí stanovený aj obsah zinku, Fig. 3. Piper’s diagram describing the basic chemical composition of dripping waters in the Liskovská olova, arzénu, kadmia, chrómu, medi a niklu Cave (tab. 1). V porovnaní s Nariadením vlády SR č.

354/2006 Z. z. sa ani pri jednom z nich ne- tou A2 zložky 68,79 a 67,09 cz %. Podobne daného ukazovateľa Nariadenia vlády SR č. prekročili ich medzné, resp. najvyššie medzné klasifikácia chemického zloženia vôd podľa 354/2006 Z. z. Všetky ostatné stanovené uka- hodnoty. Limitné hodnoty boli prekročené pri prevládajúcich iónov (> 20 cz %) bola v obi- zovatele z obidvoch odberov boli pod svoji- základných chemických ukazovateľoch len pri dvoch prípadoch rovnaká, zodpovedajúca mi limitnými hodnotami určenými citovaným

železe, mangáne a amónnych iónoch. Ca-HCO3-SO4 typu. Rozdiely v obsahoch nariadením. Výpočty indexu nerovnovážnosti voči kalcitu a hodnôt iónového aktívneho pro- Tab. 1. Obsahy vybraných stopových prvkov stanovené jednorazovo pri odbere vzoriek 1. 3. 2006 duktu pre kalcit a dolomit hovorili o presýtení Tab. 1. Contents of selected trace metals determined in collected samples on March 1, 2006 vôd z daného odberného miesta voči kalcitu aj dolomitu. As Cr Cu Ni Pb Zn Miesto odberu vzorky Cd Veľká sieň. Predstavuje objemovo najväč- mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l šiu sieň jaskyne, v ktorej sa minimálne na de- Veľký dóm 0,001 0 0,0003 0,0065 0 0,0007 0,007 siatich miestach pozoroval bodový priesak níz- kej intenzity. Jeho veľkosť v odbernom mieste Zrážková voda 0,003 0,0009 0,006 0 0,0008 0,029 0,0001 bola stanovená meraním v apríli roku 2004 na necelých 15 ml/h, následne v septembri na 25 Opísané výsledky chemického zloženia jednotlivých iónov medzi obidvoma vzorka- ml/h. Z Veľkej siene sa postupne odobrali šty- zrážkovej vody nám v tomto prípade slúžia mi neboli také výrazné, aby mohli pozmeniť ri vzorky vody, ktorých teplota sa pohybovala viac-menej orientačne a nie je možné ich zo- ich celkové chemické zloženie. Koncentrácia v pomerne širokom rozpätí 2,9 °C (1. 3. 2006) všeobecniť. Z hľadiska zabezpečenia ich re- hydrogénuhličitanov si zachovala v obidvoch až 7,3 °C (21. 9. 2004). Vody počas všetkých prezentatívnosti by bolo vhodné doplniť uve- prípadoch konštantnú hodnotu 299,4 mg/l. odberov boli slabo alkalické. Merná elektric- dený výsledok o ďalšie chemické analýzy. Na Sírany sa pohybovali v koncentráciách 91,26 ká vodivosť vody dosahovala v porovnaní základe uskutočnenej analýzy je možné skon- a 103,7 mg/l. Obsahy amónnych iónov boli s ostatnými odbernými miestami najnižšie štatovať okamžitý stav chemického zloženia v obidvoch prípadoch nízke (0,076 a 0,092 hodnoty (v priemere 510 μS/cm). Výnimkou zrážok v čase odberu s následným posúdením mg/l). Rovnako nízke boli aj koncentrácie bol len prvý odber na jar 2004, keď hodnota stupňa metamorfózy počas ich prestupu hor- dusičnanov (5,18 a 3,5 mg/l). Celkový obsah mernej elektrickej vodivosti dosiahla naopak ninovým masívom. anorganického dusíka zodpovedal hodnote najvyššiu hodnotu – 716,2 μS/cm. Chemic- 0,862 a 1,129 mg/l. Z katiónov dominovali ké zloženie priesakových vôd Veľkej siene Chemické zloženie priesakových vôd vápenaté ióny s priemerným obsahom 118,2 z jednotlivých odberov podľa výsledkov che- v jaskyni mg/l. Rozdiel sa zaznamenal v pomere hmot- mických analýz nebolo identické. Najvyššia nostnej koncentrácie vápnika a horčíka, ktorý variabilita sa zaznamenala hlavne pri obsahu Jánošíkova sieň. Vzorkovanie priesakových pre vzorku z prvého odberu predstavoval 6,8 síranov a hydrogénuhličitanov. Najnižšia kon- vôd z odberného miesta v Jánošíkovej sieni sa : 1 v prospech vápnika. Vzorka z druhého od- centrácia hydrogénuhličitanov zodpovedala realizovalo v apríli a septembri roku 2004. Na beru mala tento pomer ešte výraznejšie posu- 140,53 mg/l, kým maximálna 201,3 mg/l. základe výpočtov hydrochemických charak- nutý v neprospech horčíka (1 : 13,2). Rozdiel- Aj táto koncentrácia bola však o takmer teristík z analýz vykonaných na uvedených ne hodnoty aj v prípade CHSKMn poukázali na 100 mg/l nižšia ako koncentrácie hydrogénuh- vzorkách bol v zmysle Gazdovej klasifikácie vyšší obsah organických látok v priesakovej ličitanov na ostatných odberných miestach. (Gazda, 1971) určený chemický typ týchto vode z aprílového odberu. Táto hodnota (4 Opačná situácia nastala pri síranoch, kto- vôd ako základný výrazný Ca-HCO3 s hodno- mg/l) zároveň prekročila medznú hodnotu rých hodnoty sa pohybovali od 83,1 mg/l do Aragonit 11 17 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

155,62 mg/l. V porovnaní s ostatnými súčasne vode z Veľkej siene dosahoval 28 mg/l. Dá -chemických vlastností na viacerých miestach vykonanými odbermi z ďalších miest išlo vždy sa preto predpokladať, že ich zvýšené kon- v jaskyni sa naznačila priestorová variabilita o najvyššiu koncentráciu. Nemenej zaujíma- centrácie sú spojené s nadmernou akumu- ich chemického zloženia. Vody odobratých vé boli aj zvýšené koncentrácie dusičnanov, láciou guána v nadloží, ktorým prechádzajú vzoriek boli slabo alkalické, teplota oscilovala pohybujúce sa v rozpätí 26,8 až 40,1 mg/l. obehové cesty priesakových vôd objavujú- medzi 2,9 – 8,1 °C. Najnižšie teploty sa na- Také vysoké hodnoty sa nezistili už na žiad- cich sa vo Veľkej sieni. Okrem koncentrácie merali pri jarnom odbere, keď ako zdrojové nom inom z odberných miest. Zvýšený obsah dusičnanov boli v priesakových vodách Guá- vody infiltrujúce do horninového prostredia dusičnanov nebol sprevádzaný zvýšeným ob- nového dómu stanovené aj ďalšie fyzikálno- vystupovali vody vznikajúce topením snehu. sahom amónnych iónov, fosforečnanov ani -chemické parametre. Odobratá vzorka vody Merná elektrická vodivosť (EC) kolísala od chloridov. Z katiónov vo vode dominoval váp- mala zo všetkých odberov vykonaných počas 479 μS/cm do 716 μS/cm. Medzi EC a hrúb- nik (82,1 až 112,2 mg/l). Obsahy horčíka kolí- priebehu úlohy najvyššiu teplotu zodpoveda- kou nenasýtenej zóny v nadloží odberných sali od 15,8 mg/l do 30,4 mg/l. Stopové prvky júcu 8,1 °C. Taktiež pH vody bolo pomerne miest nebola potvrdená výraznejšia korelá- stanovené počas odberu 1. 3. 2006 mali svoje vysoké – 8,5. Z katiónov mali dominantné po- cia. Tento fakt môže súvisieť s labyrintovým koncentrácie nízke, zodpovedajúce zhruba stavenie vápnik (114,2 mg/l) a horčík (25,54 charakterom jaskyne a s ním spojenou exis- koncentráciám v zrážkovej vode odobratej sú- mg/l). Z aniónov prevládali hydrogénuhličita- tenciou množstva vedľajších chodieb ovplyv- časne z povrchu nad jaskyňou. ny (281,06 mg/l) a sírany (144,1 mg/l). Podľa ňujúcich pohyb infiltrujúcich vôd. Priesakové Podľa Gazdovej klasifikácie chemického Gazdovej klasifikácie chemického zloženia vody v jaskyni predstavujú geneticky atmosfe- zloženia vôd išlo v danom odbernom mieste vôd išlo o vody základného nevýrazného rogénne vody s prevládajúcou petrogénnou o vody základného nevýrazného Ca-HCO3 Ca-HCO3 typu s veľkosťou A2 zložky 59,67 cz %. mineralizáciou. Ich hlavným mineralizačným typu, resp. vplyvom vyšších obsahov síranov V prípade klasifikácie podľa prevládajúcich ió- procesom je rozpúšťanie karbonátov, ktoré a nižších obsahov hydrogénuhličitanov o vody nov nad 20 cz % bola voda Ca-Mg-HCO3-SO4 určuje v jaskyni dominanciu karbonatogén- Ca-SO4-HCO3 a Ca-HCO3-SO4 prechodného typu. Podľa hodnôt indexu nerovnovážnosti nych vôd. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť typu. Podľa klasifikácie prevládajúcich iónov pre kalcit a hodnôt iónového aktívneho pro- sú vo vodách hlavnými aniónmi hydrogé- nad 20 cz % boli tieto vody Ca-Mg-HCO3-SO4, duktu pre kalcit a dolomit boli vody presýtené nuhličitany, z katiónov výrazne dominuje respektíve Ca-Mg-SO4-HCO3 a Ca- HCO3- voči kalcitu aj dolomitu. Z kvalitatívneho hľa- vápnik. Pomer Mg/Ca, ako aj koncentrácie -SO4 typu. Nevyrovnané chemické zloženie diska všetky stanovené ukazovatele vyhovo- horčíka vo vode indikujú okrem prítomnosti jednotlivých vzoriek sa odrazilo aj na výsled- vali limitným hodnotám Nariadenia vlády SR vápencov v horninovom prostredí aj podiel koch ich termodynamických výpočtov. Vody č. 354/2006 Z. z. Pod medznou hodnotou dolomitovej zložky. Podľa Gazdovej klasifi- odobraté v septembri a novembri roku 2004 bola aj CHSKMn, ktorá dosiahla len 2,2 mg/l. kácie chemického zloženia vôd reprezentujú boli nedosýtené voči kalcitu, dolomitu aj sad- Archeologická chodba. Podobne ako priesakové vody Liskovskej jaskyne základný rovcu. Odber vôd v apríli roku 2004 priniesol v Guánovom dóme, aj tu bola odobratá len výrazný, resp. nevýrazný Ca-HCO3 typ. Che- vody v rovnováhe s kalcitom a dolomitom jedna vzorka vody na jar roku 2004 súčasne mický typ vôd v prípade odobratých vzoriek a nedosýtením voči sadrovcu. Priesakové vody s odbermi vody vo Veľkej sieni a Jánošíkovom ovplyvňoval aj vyš­ší podiel síranov, ktorých z marca roku 2006 boli presýtené voči kalcitu dóme. Intenzita priesaku v čase odberu bola koncentrácie sa pohybovali v rozpätí 77,33 a dolomitu, nedosýtené voči sadrovcu. Kva- 220 ml/h, čo zodpovedalo najvyššej intenzi- mg/l až 155,62 mg/l. Vody Ca-SO4-HCO3 a lita odobratých vzoriek podľa ukazovateľov te v rámci odberných miest počas prvej sady Ca-HCO3-SO4 prechodného typu sa identifi- stanovených v účelových chemických analý- odberov. Počas ďalších odberov bola inten- kovali vo Veľkej sieni. Zvýšený obsah síranov zach bola dobrá, vo všetkých stanovených zita priesaku zanedbateľná. Pomerne dobrá vo vode sa spája s jeho primárnym, respektí- parametroch vyhovovala Nariadeniu vlády SR korelácia zrážok s intenzitou priesaku v tomto ve sekundárnym zdrojom. Primárne sa sírany č. 354/2006 Z. z. mieste naznačuje najlepšiu komunikáciu vôd dostávajú do vôd priamo pri procese rozpúš- Guánový dóm. Počas prvotnej selekcie s povrchom v porovnaní s ostatnými odberný- ťania sadrovca a anhydritu, alebo nepriamo pri odberných miest vzhľadom na svoju zložitej- mi miestami v jaskyni. Teplota vody odobratej oxidácii sulfidov. Ako sekundárny zdroj síranov šiu dostupnosť v jaskyni nebol pôvodne zahr- vzorky bola nízka, len 4,5 °C. pH vody zod- vystupuje napríklad znečistená zrážková voda nutý medzi vhodné odberné lokality. Predbež- povedalo hodnote 8,3. Obsah hydrogénuh- v oblastiach priemyselných aglomerácií. Hoci né výsledky analýz zo vzoriek prvých dvoch ličitanov sa stanovil na 287,17 mg/l. Druhý vo vzorke z kumulovanej snehovej zrážky ne- cyklov odberov z Jánošíkovej siene, Veľkej najvyšší obsah z aniónov mali sírany, ktorých boli identifikované zvýšené obsahy síranov, siene a Archeologickej chodby však ukázali koncentrácia dosiahla 77,33 mg/l. Táto hod- je pravdepodobné, že ich zvýšené hodnoty vzájomné rozdiely v chemickom zložení ich nota bola najnižšia v porovnaní s ostatnými v jaskynných vodách sú spôsobené hlavne lo- vôd. Zaujímavé sú hlavne rozdiely v obsahu vzorkami odobratými súčasne v rámci prvej kálnym znečistením atmosféry. Tento predpo- dusičnanov; napríklad počas septembrového sady odberov a zároveň najnižšou aj medzi klad potvrdzuje skutočnosť, že zvýšené hodno- odberu bol rozdiel medzi priesakovou vodou všetkými vzorkami odobratými v jaskyni po- ty síranov v priesakovej vode sa identifikovali na vo Veľkej a Jánošíkovej sieni až 36,6 mg/l. čas sledovaného obdobia. Obsah dusičnanov, všetkých odberných miestach v jaskyni. Zne- Zvýšené obsahy dusičnanov sa pozorovali vo amónnych iónov a fosforečnanov bol nízky. čistenie mohlo byť aj staršieho dáta (vytlačenie všetkých odberoch z Veľkej siene, ktorá tvorí Z katiónov výrazne dominoval vápnik (106,2 staršej vody z nenasýtenej zóny), a preto sa ne- spodnejšiu úroveň pod Guánovým dómom. mg/l). Hodnota CHSKMn bola mierne zvýšená, zachytilo vo vzorke zrážkovej vody. Aj napriek Pôvod dusičnanov vo vodách sa spája s via- prekračovala svoju limitnú hodnotu udávanú tomu na presnejšiu interpretáciu výsledkov by cerými zdrojmi, ako atmosféra, odpady zo ži- v Nariadení vlády SR č. 354/2006 Z. z. Všet- bolo vhodné odobrať viacero vzoriek okamži- vočíšnej a rastlinnej výroby, splašky, agroche- ky ďalšie stanovené chemické parametre boli tých zrážok počas roka a doplniť tak doterajšie mikálie, dusíkaté organické látky rozkladajúce podľa tohto nariadenia v norme. Z klasifikač- výsledky. Ako pôvodca znečistenia atmosféry sa v aeróbnych podmienkach. Za jeden zo ného hľadiska boli odobraté priesakové vody v území už dlhodobo vystupuje priemyselný zdrojov sa považuje aj netopierí trus – guáno, podľa Gazdovej klasifikácie základného vý- závod Mondi Business Paper SCP, a. s., Ružom- ktoré sa v hrúbke často až niekoľko desiatok razného Ca-HCO3 typu s hodnotou A2 zložky berok, ktorý sa ako producent SO2 nachádza centimetrov nachádza v Guánovom dóme. 70,87 cz %. Podľa klasifikácie prevládajúcich na 3. mieste medzi znečisťujúcimi subjektmi Výskyt guána v takomto množstve je v jasky- iónov s hodnotou > 20 cz % zodpovedala v Žilinskom kraji za rok 2004 a na 13. mieste ni obmedzený len na priestory uvedeného odobratá voda Ca-HCO3-SO4 typu. Voda bola v rámci celého Slovenska za to isté obdobie dómu. V prípade, že by pôvodcom zvýšenej presýtená voči kalcitu aj dolomitu. (K. Pukančíková Ed., 2005). Zvýšené obsahy koncentrácie dusičnanov v priesakovej vode síranov môžu taktiež naznačovať prítomnosť Veľkého dómu mal byť zdroj na povrchu, ZÁVER polôh sadrovca, respektíve pyritu v obehových s najväčšou pravdepodobnosťou by sa jeho cestách priesakových vôd. Možná je aj kombi- zvýšené hodnoty prejavili aj v priesakových Realizácia hydrogeochemických prác v Lis- nácia obidvoch zdrojov podieľajúca sa na cel- vodách Guánového dómu. Odobratá vzorka kovskej jaskyni priniesla niekoľko dôležitých kovom zvýšení síranovej zložky vo vode. týchto vôd však obsahovala len 7,2 mg/l du- poznatkov vo vzťahu k charakteru a kvalite jej Zaujímavým zistením boli aj zvýšené ob- sičnanov, kým ich obsah v tom istom čase vo priesakových vôd. Sledovaním ich fyzikálno- sahy dusičnanov vo vzorkách z Veľkej siene. Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 18 Aragonit 11

Túto anomáliu je možné spájať pravdepodob- ne s nahromadeným guánom vo vyšších čas- tiach jaskyne, ktoré predstavuje pre priesakovú vodu výrazný zdroj dusíka. Na povrchu nebol identifikovaný bodový zdroj, ktorý by mohol spôsobiť lokálne zvýšenie dusičnanov práve v danom mieste jaskyne. Poľnohospodársky obrábané neveľké plochy sa síce nachádzajú severnejšie od jaskyne, ale ich vplyv v jaskyni by mal viac plošný ako bodový charakter. Zvý- šené hodnoty dusičnanov by sa v takomto prí- pade zistili minimálne v priesakových vodách vyššie ležiaceho Guánového dómu. Koncentrácie vybraných stopových prv- kov (As, Cd, Cr, Cu, Ni, Pb, Zn) stanovené jed- norazovo v priesakovej vode vo Veľkej sieni a vo vzorke zrážkovej vody nepotvrdili ich zvý- šené hodnoty, ktoré by poukazovali na konta- mináciu týchto vôd antropogénnou činnosťou (predovšetkým priemyselným zdrojom SCP Ružomberok) na povrchu. Všeobecne kvalita všetkých vzoriek priesakových vôd v stanove- ných ukazovateľoch bola dobrá, podľa Naria- denia vlády SR č. 354/2006 Z. z. len v dvoch prípadoch bola prekročená medzná hodnota

CHSKMn a v dvoch prípadoch medzná hod- Obr. 4. Porovnanie vybraných ukazovateľov chemického zloženia vôd odobratých počas sledovaného nota Mn. Vody boli väčšinou presýtené voči obdobia kalcitu aj dolomitu, s čím súvisí ich schopnosť Fig. 4. The comparison of selected indicators of chemical composition in water samples collected during tvorby sintrovej výzdoby. observation period

Tab. 2. Obsahy vybraných chemických ukazovateľov priesakovej vody v jaskyni a vzorky zrážkovej vody nad jaskyňou (X – nestanovený ukazovateľ, MH – medzná hodnota, OH – odporúčaná hodnota, IH – indikačná hodnota podľa Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z.) Tab. 2. Contents of selected chemical components of dripping water in the cave and samples of precipitation water above the cave (X – not determined component, MH – limit value, OH – recommended value, IH – indication value according to Regulation No. 354/2006 Z. z.)

2+ 2+ + - 2- - 3- - Miesto odberu Teplota vody pH EC CHSKMn Ca Mg Fe Mn NH4 CI SO4 NO3 PO4 HCO3 vzorky °C μS/cm mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l Veľká sieň 5. 4. 2004 4,7 8,15 716 2,6 94,2 30,4 X X 0 16,8 155,6 28,2 0,006 140,53 21. 9. 2004 7,3 7,5 545 1,4 112,2 15,8 0,2 0,8 0,3 11,7 134,5 40,1 0,23 189,41 10. 11. 2004 5,8 7,1 479 1,8 86,2 19,5 X 0,03 0,33 X 107,6 28 0,29 183,3 1. 3. 2006 2,9 8,5 508 X 82,1 21,9 0,014 0,052 0,141 6 83,1 26,8 0,006 201,3 Jánošíkova sieň 5. 4. 2004 3,7 8,24 658 4 108,2 15,8 0,05 0 0,076 8,5 91,26 5,18 0,013 299,39 21. 9. 2004 5,5 8,5 567 1,85 128,2 9,73 0,045 0 0,092 6,7 103,7 3,5 0,02 299,39 Archeologická chodba 5. 4. 2004 4,5 8,32 616 4,8 106,2 13,38 0,052 0,001 0,059 7,4 77,33 6,98 0 287,17 Guánový dóm 10. 11. 2004 8,1 8,5 627 2,2 114,2 25,54 X X 0,019 X 144,1 7,2 0,18 281,06 Zrážková voda 1. 3. 2006 X 7,28 X X 4 1,8 0,82 0,136 0,666 1,9 6,2 5,03 0,076 6,1 Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. 8 – 12 6,5 – 8,5 1250 3 > 30 10 – 30 0,2 0,05 0,5 100 250 50 – – Druh limitu OH MH IH MH OH OH MH MH MH MH MH MH – –

LITERATÚRA

Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR, Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002, 344 s. Bella, P. 2005. K morfológii a genéze Liskovskej jaskyne. Slovenský kras, 43, 37–52. Droppa, A. 1971. Geomorfologický výskum Liskovskej jaskyne v Liptovskej kotline. Československý kras, 20, 75–84. Gazda, S. 1971. Modifikácia Palmerovho klasifikačného systému. Hydrogeologická ročenka 1969 – 1970. UGI Brno. Hochmuth, Z. 1997. Príspevok k problematike genézy jaskynných úrovní v Liskovskej jaskyni. Slovenský kras, 35, 89–96. Janáčik, P. 1968. Zpráva o výskume a o prieskumných prácach v Liskovskej jaskyni. Slovenský kras, 6, 83–86. Mazúr, E. – Lukniš, M. 1978. Regionálne geomorfologické členenie Slovenskej socialistickej republiky. Geografický časopis, 30, 2, 101–125. Pukančíková, K., Ed. 2005. Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike za rok 2004. Ministerstvo životného prostredia SR – Slovenský hydrometeorologický ústav. Bratislava. Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000. List 26 Žilina. Geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava v spolupráci so Slovenskou kartografiou, n. p., Bratislava 1988. Aragonit 11 19 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

Niekoľko poznámok k druhovému spektru netopierov Liskovskej jaskyne

Lucia Bobáková

Muránska Dlhá Lúka 78, 050 01 Revúca; [email protected]

L. Bobáková: A few comments to the bat species spectrum of the Liskovská Cave

Despite the fact that the Liskovská Cave was an important hibernation site for Myotis myotis and Myotis blythii in the 60ties, only marginal attention was paid to this cave by the chiropterologists. By the end of the 60ties 4 bat species Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis blythii and Plecotus austriacus were recorded in the cave during 3 surveys (Gaisler & Hanák, 1972, 1973). For more than 20 years, up to the year 1994, these were the only data on bat fauna of the cave. In the 90ties 5 new bat species (Myotis dasycneme, Myotis daubentonii, Eptesicus serotinus, Barbastella barbastellus, Plecotus auritus) for the Liskovská Cave were recorded, out of which 1 species – Myotis dasycneme was recorded by the author (Bobáková, 2002; Lehotská & Lehotský, 2000; Matis et al., 2000; Uhrin, 1994). Other 3 new bat species (Myotis emarginatus, Myotis mystacinus and Eptesicus nilssonii) for the Liskovská Cave have only been recorded in the years 2004 and 2005, when a more systematic survey of bats of the site has been launched for the first time. Hence the species spectrum of the Liskovská Cave comprises of 12 bat species currently. What is more a reproduction colony of about 50 – 100 individuals has been recorded in the entrance portal of the cave ranking the Liskovská Cave among the most significant sites of the Liptov region though its significance as a hibernation site for Myotis myotis and Myotis blythii is much lower than it used to almost 30 years ago.

Key words: chiropterology, bat species, hibernation site, Liskovská Cave

ÚVOD Roky 1994 až 2004 možno charakterizo- dopád, Jánošíkova sieň, Veľká sieň a chodby vať ako obdobie príležitostných kontrol chiro­ medzi nimi. Pri kontrole 6. 3. 1999 sa za pomo- Liskovská jaskyňa sa nachádza v JV časti pterofauny Liskovskej jaskyne. Chiropterofauna ci miestnej speleologickej skupiny skontrolo- masívu Mnícha (694,9 m) v Chočskom pod- jaskyne sa síce sys­tematicky a pravidelne nesle- vala väčšina vtedy známych priestorov Liskov- horí, približne 0,5 km na SZ od obce Lisková. dovala, ale lokalita už bola dostatočne v pove- skej jaskyne vrátane Guánového dómu a častí Netopierom Liskovskej jaskyne bola v minu- domí chiropterológov. V danom období sa vy- v blízkosti horného vchodu. Pri tretej kontrole losti venovaná len okrajová pozornosť, napriek konali 4 vizuálne sčítania netopierov v jaskyni (23. 7. 1999) sa použila metóda nettingu. Sieť tomu, že jaskyňa musela byť významnou repro- (9. 2. a 31. 10. 1997, 22. 2. 1998 a 6. 3. 1999) bola umiestnená vo vstupnom portáli. dukčnou lokalitou netopierov (pravdepodobne a 2 odchyty netopierov do sietí vo vstupnom Roku 2004 bolo vykonaných 5 vizuálnych niekedy pred 60. rokmi 20. stor.), o čom svedčí portáli Liskovskej jaskyne (18. 7. 1995 a 23. 7. kontrol a 3 nettingy. Odchyty sa realizovali množstvo guána v Guánovom dóme. Okrem 1999) (Bobáková, 2002). Netting zo dňa v mesiacoch august až október. S výnimkou toho jaskyňa bola v 60. rokoch aj významným 18. 7. 1995 priniesol 3 nové druhy pre Liskov- kontroly zo dňa 30. 3. sa všetky vizuálne kon- zimoviskom druhov Myotis myotis a Myotis skú jaskyňu – Myotis daubentonii, Eptesicus troly uskutočnili v spodnej časti jaskyne. Dňa blythii, na čo prvý raz upozorňujú fotografie K. serotinus a Plecotus auritus, pričom pri druhu 30. 3. boli skontrolované aj vyššie poschodia Sochurka, leteckého mechanika z Bratislavy, Myotis daubentonii sa na základe väčšieho jaskyne vrátane Guánového dómu. uverejnené v 6. ročníku Slovenského krasu z ro- počtu samíc v laktácii predpokladalo, že v blíz- Roku 2005 sa v jaskyni vykonali 2 vizuálne ku 1968. Podrobnejšie, a hlavne kvantifikované kosti jaskyne je reprodukčná lokalita tohto kontroly, pričom počas jednej z nich (30. 10.) poznatky o zimujúcich netopieroch Liskovskej druhu (Lehotská – Lehotský, 2000). sa prezreli iba priestory na úrovni hlavného jaskyne prinášajú až zakladatelia modernej čes- Pri zimnom sčítaní v marci 1999 sa zistil vchodu – Vodopád, Jánošíkova sieň, Veľká kej chiropterológie – J. Gaisler a V. Hanák, ktorí ďalší nový druh pre Liskovskú jaskyňu – Myotis sieň a chodby medzi nimi. Druhá kontrola lokalitu navštívili v období 1968 – 1970 celkovo dasycneme, čím sa doteraz z literatúry známe (18. 12.) zahŕňala aj kontrolu Guánového 3-krát, a to vždy vo februári, pričom zaznamenali druhové spektrum uzatvára na 9 druhoch: Rhi- dómu a s ním susediacich priestorov vedúcich 4 druhy netopierov (Rhinolophus hipposideros, nolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis do Kamennej chodby. Rovnako sa postupo- Myotis myotis, Myotis blythii a Plecotus - blythii, Myotis dasycneme, Myotis daubento- valo aj pri vizuálnej kontrole vykonanej 1. 1. cus) a vysokú abundanciu (75 ex. – 295 ex.) zi- nii, Eptesicus serotinus, Barbastella barbastel- 2006; uvádzame ju preto, lebo ide o totožnú mujúcich Myotis myotis a Myotis blythii (Gaisler lus, Plecotus auritus a Plecotus austriacus (Bo- zimnú sezónu. Dňa 30. 10. 2005 bol vo vstup- – Hanák, 1972, 1973). Napriek týmto zisteniam báková, 2002). Dva z nich, Myotis daubentonii nom portáli vykonaný netting. a nepopierateľne veľkej významnosti Liskovskej a Eptesicus serotinus, boli zistené len v letnom Použité skratky: M – samec, F – samica. jaskyne pre netopiere ostali výsledky J. Gaislera období metódou nettingu. a V. Hanáka na viac ako 20 rokov jedinými zis- V rokoch 2004 a 2005 sa chiropterofaune Výsledky a diskusia teniami zameranými na chiropterofaunu. Zará- Liskovskej jaskyne prvý raz pokusne venovala žajúce je na tom aj to, že jaskyňa je v nenároč- väčšia pozornosť. Napriek počiatočnej skepse Počas sledovaného obdobia v jaskyni au- nom teréne a je ľahko dostupná z blízkej obce zintenzívnenie výskumu prinieslo svoje vý­sledky. torka zaznamenala 351 nálezov 11 druhov Lisková. netopierov: Rhinolophus hipposideros, Myo- Až rok 1994, keď v jaskyni vykonali zim- Metodika tis myotis, Myotis blythii, Myotis emarginatus, né sčítanie netopierov Š. Danko a P. Pjenčák, Myotis mystacinus, Myotis dasycneme, Myotis ukončuje dlhotrvajúcu absenciu chiroptero- V rokoch 1997 – 1999 sme v Liskovskej daubentonii, Eptesicus serotinus, Eptesicus nils- logických pozorovaní. V čase ich návštevy jaskyni celkove vykonali 3 kontroly zamerané sonii, Plecotus auritus a Plecotus austriacus. bola už početnosť zimujúcich Myotis myotis na sledovanie chiropterofauny. Pri dvoch z nich Z vyššie uvedených druhov sa výlučne me- a Myotis blythii len 53 ex., avšak k štyrom vyš- (31. 10. 1997 a 6. 3. 1999) bola použitá metó- tódou nettingu zistil iba Eptesicus serotinus. šie uvedeným druhom pribudol novo zistený da vizuálnej kontroly jaskynných priestorov, pri- Výlučne metódou vizuálnej kontroly boli za- druh Barbastella barbastellus (Uhrin, 1994; Bo- čom pri kontrole zo dňa 31. 10. 1997 sa prešli znamenané 4 druhy: Myotis blythii, Myotis da- báková, 2002). iba priestory na úrovni hlavného vchodu – Vo- sycneme, Eptesicus nilssonii a Plecotus auritus. Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 20 Aragonit 11

Počas ce- metódou nettingu: 6. 8. 2004 – 1 M, 18. 9. 2000). Zimovanie tohto druhu v jaskyni bolo lého sledova- 2004 – 1 M zaznamenané 2-krát – 6. 3. 1999 – 1 ex. a 21. ného obdo- − Eptesicus nilssonii. Zistenia metódou vi- 2. 2004 – 1 ex. bia autorka zuálnej kontroly: 30. 10. 2005 – 1 ex., 18. 12. Prítomnosť Eptesicus serotinus sa od roku zaznamenala 2005 – 1 ex. a 1. 1. 2006 – 1 ex. Jedinec bol 1995 opätovne potvrdila pri nettingu 6. 8. 4 nové dru- vždy zaznamenaný v priestoroch medzi Já- 2004, keď boli odchytené 2 M. hy – Myotis nošíkovou sieňou a východným vchodom. Je Prítomnosť druhu Barbastella barbastellus emarginatus, pravdepodobné, že išlo o totožného jedinca, nebola od roku 1994 opätovne zistená. Myotis mysta- ktorý sa medzi jednotlivými kontrolami mier- cinus, Myotis ne presunul, pretože nikdy sa nezistil na tom Záver dasycneme istom mieste. a Eptesicus V roku 1999 bola pri odchyte netopierov Napriek tomu, že Liskovská jaskyňa v sú- nilssonii pre lokalizovaná reprodukčná kolónia Myotis dau- časnosti nie je významným zimoviskom dru- Liskovskú jas- bentonii, ktorú v blízkosti jaskyne predpokla- hov Myotis myotis a Myotis blythii, stále patrí Netopier pobrežný (Myotis kyňu, pričom dali Lehotská a Lehotský (2000). Reprodukč- medzi významné chiropterologické lokality. dasycneme). Foto: M. Rolinec len nález 1 ex. ná kolónia sa nachádza v štrbine vo vstupnom Jej bohaté druhové spektrum, ako aj prítom- Myotis dasycneme bol už publikovaný (Bobá- portáli hlavného vchodu priamo nad otvorom nosť reprodukčnej kolónie Myotis daubentonii ková, 2002; Matis et al., 2000). Kým Myotis s výhľadom na obec Lisková. Na základe poč- ju spolu s jaskyňami Demänovského jaskyn- dasycneme sa v jaskyni zistil iba jediný raz tu odchytených jedincov (23. 7. 1999 – 47 ex., ného systému radí medzi chiropterologicky (6. 3. 1999) a išlo sa iba o 1 ex., ostatné 3 novozis- 6. 8. 2004 – 92 ex.; v obidvoch prípadoch sa najhodnotnejšie jaskynné lokality Liptova. Do- tené druhy boli v jaskyni zistené opakovane: odchyt realizoval od zotmenia do 23. h) mož- teraz bolo v Liskovskej jaskyni zaznamených − Myotis emarginatus. Zistenia metódou no veľkosť kolónie odhadnúť na 50 – 100 ex., 12 druhov netopierov, pričom vzhľadom na vizuálnej kontroly: 30. 3. 2004 – 1 ex., 1. 1. čo výrazne prispieva k významnosti jaskyne jej rozsah a labyrintovú štruktúru vnútorných 2006 – 2 ex. Z uvedených 3 jedincov sa 2 vy- z pohľadu ochrany chiropterofauny. Prítom- priestorov možno stále očakávať zaujímavé skytovali v Guánovom dóme a 1 ex. sa vysky- nosť zimujúceho Myotis daubentonii v Liskov- nové zistenia. toval v priestoroch medzi Guánovým dómom skej jaskyni sa prvý a doteraz jediný raz zistila Poďakovanie: Na tomto mieste by som a Kamennou chodbou. Zistenia metódou 30. 3. 2004 v Guánovom dóme. Išlo o 1 ex. chcela poďakovať Správe slovenských jaskýň nettingu: 18. 9. 2004 – 3 M Rovnako sa počas sledovaného obdobia v Liptovskom Mikuláši za podporu tohto vý- − Myotis mystacinus. Zistenia metódou vi- zistila po prvý raz aj prítomnosť zimujúceho skumu, P. Staníkovi za ústretovosť a trpezli- zuálnej kontroly: 30. 3. 2004 – 1 M. Jedinec Plecotus auritus, dovtedy udávaného len z od- vosť, ako aj ostatným, ktorí mi pri práci v teré- sa vyskytoval v Guánovom dóme. Zistenia chytu pred vchodom (Lehotská – Lehotský, ne aktívne pomáhali.

LITERATÚRA

Bobáková, L. 2002. Zimovanie netopierov v Liskovskej jaskyni. Vespertilio, 6, 59–60. Gaisler, J. – Hanák, V. 1972. Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborník Západočes. Muz. v Plzni, Přír., 7, 3–46. Gaisler, J. – Hanák, V. 1973. Apercu de chauves-souris des grottes Slovaques. Slovenský kras, 11, 73–83. Lehotská, B. – Lehotský, R. 2000. Príspevok k poznaniu rozšírenia netopierov v Liptovskej kotline. Vespertilio, 4, 149–150. Matis, Š. – Danko, Š. – Pjenčák, P. – Uhrin, M. – Fulín, M. 2000. Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného (Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4, 127–134. Uhrin, M. 1994. Výsledky sčítania netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1993/1994. SAŽP – Pracovná skupina pre netopiere, Revúca, 9 s.

GEOLOGICKÉ A GEOMORFOLOGICKÉ POMERY ObrovskEJ priepasTI na planine Dolný vrch v Slovenskom Krase

Jozef Psotka

Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; [email protected]

J. Psotka: Geological and geomorphological settings of Obrovská Shaft on the Dolný vrch Plateau in the Slovak Karst

Abstract: Obrovská Shaft was formed on the intersection of two vertical to subvertical fracture or joint systems. Forming pro- cess was take place on the base of the epikarstic zone and shaft was formed as a hidden shaft as described Klimchouk (1995). Corro- sion of the water discharged from the epikarstic aquifer was the main speleogenetic agent. Opening of the shaft to the surface was conditioned by the loss of bearing of the overlying rock mass and next collapse of the boulder plug over the shaft. To the widening of the chamber on the bottom of the shaft contributed breakdown processes.

Key words: geology, geomorphology, epikarstic zone, hidden shaft, Obrovská Shaft, Slovak Karst

ÚVOD hých vertikálnych jaskýň – priepastí a veľkou jených šácht, ktoré tvoria významnejšie verti- hustotou povrchových krasových javov – zá- kálne systémy. Baroň (2002) ich nazýva plani- Planina Dolný vrch v Slovenskom krase je vrtov. Prevažne ide o jednoduché vertikály nové priepasti. Žiadnou z týchto vertikálnych charakteristická predovšetkým výskytom mno- – priepasti alebo o sústavy vzájomne prepo- jaskýň sa zatiaľ nepodarilo preniknúť na pred- Aragonit 11 21 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň pokladaný jaskynný systém na úrovni eróznej Zo štruktúrno-tektonického hľadiska vy- Tieto tvary pripisujeme modelácii stekajúceho bázy rieky Turňa. Speleologické poznanie tváranie priepasti výrazne predisponovali puk- tenkého vodného filmu. V hĺbke 25 m pod ús- týchto jaskýň na slovenskej strane planiny linové systémy. Na skalných stenách vstupnej tím hlavnej šachty sa nachádza galéria prechá- je výsledkom práce čiastočne maďarských, šachty sú viditeľné dva výrazné puklinové dzajúca do zvislého komína hlbokého 25 m, ale najmä českých a slovenských jaskyniarov, systémy: prvý systém S01 má smer približne S paralelného s hlavnou šachtou. Komín ústi do ktorí tu pôsobia od šesťdesiatych rokov 20. – J a druhý S02 je naň kolmý so smerom V – Z. hlavnej šachty v hĺbke asi 50 m. Druhá galéria storočia dodnes. Národná prírodná pamiatka Veľkosť sklonu puklín sa pohybuje medzi 85 či okno sa otvára v hĺbke 40 m od ústia hlavnej Obrovská priepasť patrí k ukážkovo vyvinu- – 90°. Vzdialenosť medzi puklinami systému šachty. Obe paralelné šachty či komíny majú tým priepastiam Slovenského krasu. S hĺbkou S01 je rádovo 0,5 – 1 m a S02 5 – 10 cm. Po- výrazne menší priemer ako hlavná šachta. 100 m je treťou najhlbšou priepasťou sloven- zdĺž týchto hlavných puklinových systémov Hlavná šachta sa asi po 45 m náhle rozširuje skej časti Dolného vrchu. dochádzalo k rozširovaniu vstupnej šachty do a prechádza do dómovitého priestoru s výškou dnešnej podoby procesmi mrazového zvet- vyše 20 m a pôdorysom 10 x 20 m. Produkty rávania, rútenia a biomechanickou činnosťou úlomkového a blokového rútenia sú akumulo- Prehľad výskumov koreňov stromov. Uvedené puklinové systé- vané na dne hlavnej šachty vo forme mohut- my sme pozorovali aj v dóme na dne hlavnej ného sutinového kužeľa, ktorý sa zvažuje na Obrovskú priepasť objavili a preskúmali šachty a na dne ďalšej 20 m hlbokej šachty, V a Z. Výzdobu dómu predstavujú sintrové maďarskí jaskyniari z klubu Vörös Meteor Bu- ktorá má dno v hĺbke 100 m, kde sa prejavujú nátekyi, hráškové sintre, pizolity a korality. Na dapest v roku 1959 (Vlk et al., 2001). Hydro- najmä pukliny V – Z smeru. Na stenách dómu východnej strane dómu sa nachádza menšia logická komunikácia Obrovskej priepasti, ako sme pozorovali aj šikmé diskontinuity S – J sieň so šírkou 4 m a vysoká 6 m, ktorá prechá- aj Malej sovej priepasti (nachádzajúcej sa pri- smeru so sklonom 45 – 50° k V. dza do úzkeho korózne rozšíreného puklino- bližne 260 m na sever od nej) s vyvieračkou vého priestoru bez jasného pokračovania. Na Brúska na severnom úpätí planiny bola doká- Morfológia priepasti stenách sa miestami vyskytujú kalcifikované zaná farbiacimi pokusmi IGHP Žilina v roku relikty červenozemí. Paralelne so sieňou, ale 1972 v spolupráci s dobrovoľnými jaskyniarmi Vchod do priepasti (obr. 1) sa nachá- južnejšie je vytvorený komín s prierezom asi Speleologického klubu Praha (Vojíř, 1973). dza na okraji plochej krasovej vyvýšeniny 3 x 1 m vymodelovaný na vertikálnej pukline. Genézou priepastí Dolného vrchu, Sloven- situovanej medzi závrtmi. Až 40 % vcho- Na Z strane dómu sutinový kužeľ prechádza do ského a Aggtelekského krasu všeobecne sa dov všetkých známych priepastí na planine paralelnej šachty s hĺbkou 20 m. Je vytvorená zaoberali viacerí autori: Kósa (1971), Müller Dolný vrch sa nachádza na plochých povr- na puklinovom systéme V – Z smeru. Jej steny a Sárvári (1971), Hradecký et al. (1974), Lysen- choch medzi veľkými závrtmi (Baroň, 2002). sú kompaktné, so stenovým žľabom širokým ko et al. (1974), Lešinský (1998), Baroň (2002, 1 m a zhora ústiacim oválnym 2003) a ďalší. komínom. Sedimenty na dne sú tvorené predovšetkým pro- Geológia planiny Dolný vrch duktmi rútenia. Tvoria sutinový svah uklonený na Z, ktorý za- Planina Dolný vrch je z prevažnej časti blokoval pokračovanie šachty. tvorená stredno- až vrchnotriasovými vá- Priemerná veľkosť úlomkov je pencami karbonátovej platformy silického 20 – 30 cm a maximálna 0,5 – príkrovu. Silický príkrov je rozsiahle horizon- 1 m. V sedimentoch nachádza- tálne až subhorizontálne uložené príkrovové me aj bloky a úlomky hrubok- teleso, rozčlenené počas nasúvania alebo po ryštalických kalcitových kôr, nasunutí na rad čiastkových štruktúr a blo- podobné, ako sa vyskytujú na kov. Ide o bezkorenný príkrov, jeho paleo- povrchu a vo svahoch planín zoické podložie nepoznáme (Mello in Mello Slovenského krasu. Z povrchu et al., 1997). Spodný trias na Dolnom vrchu sú do priepasti nahádzané aj sa začína verfénskym súvrstvím (skýt), ktoré kusy práchnivých driev a pne. tvoria bodvasilašské vrstvy: pestré pieskovce Výzdobu tejto časti jaskyne re- a bridlice (spodný skýt: griesbach – spodný Obr. 1. Vchod do Obrovskej priepasti. Foto: J. Psotka prezentujú mrkvovité stalaktity, namal) a sinské vrstvy: bridlice, slienité vá- Fig. 1. Photo: J. Psotka hráškové sintre a korality. pence a vápence (vrchný namal – spodný a stredný spat). Nadložím verfénskeho sú- Vstupná reliktná šachta hlboká 8 m má pri- Genéza priepasti vrstvia sú gutensteinské vápence (najvyšší bližne štvorcový pôdorys so stranou asi 10 spat – anis: egej – bityn), tmavosivé až čierne m. Ústie hlavnej, skoro 70 m hlbokej šachty Na planine Dolný vrch predpokladá- hrubolavicovité vápence s charakteristickými sa otvára v juhovýchodnom rohu dna vstup- me v súlade z Baroňom (in Vlk et al., 2001) žilkami kalcitu. Na Dolnom vrchu vystupujú nej šachty. Nad hlavnou šachtou je v strope existenciu najvrchnejšej zóny vápencového SV od kóty Žmeň (579 m) v spodnej časti vytvorená zaujímavá korózna kupola, kto- masívu – epikrasu, ktorý je definovaný ako svahu planiny. V ich tektonickom nadloží sú rej profil v tvare gotického oblúka je zboku najvrchnejšia zvetraná zóna (s hrúbkou karbo- wettersteinské vápence (ladin – cordevol), otvorený vďaka denudácii a rúteniu. Prístup nátových hornín s výrazne zvýšenou pórovi- ktoré sú najviac zastúpeným horninovým k hlavnej šachte je po skalnej šikmine. Hlavná tosťou a homogénnejšie rozloženou priepust- typom na planine Dolný vrch (Mello, 1976). šachta má od nástupnej hrany až po vrchol su- nosťou v porovnaní z objemom horninového Makroskopicky ide o biele a svetlosivé masív- tinového kužeľa hĺbku 67 m. Už niekoľko met- masívu pod ním (Klimčuk, 2004). Hydrolo- ne vápence. Obsahujú množstvo fosílií (po- rov pod ústím sa na stenách vyskytuje zvetra- gické znaky epikrasovej zóny podľa Klimču- rov. napr. Bystrický, 1964; Mello et al., 1997). ná sintrová výzdoba vo forme nátekov. Prvých ka (2004) sú znázornené na obr. 2. Epikras V zhode s faciálnym členením na ostatnom 5 m si šachta zachováva pôvodný elipsovitý rozdeľuje infiltrovanú vodu prechádzajúcu do území Slovenského krasu Mello (1976) v nich profil vytvorený koróziou voľne stekajúcich vadóznej zóny na tok šachtami alebo kanálmi vyčleňuje dve hlavné skupiny fácií: wetterste- vôd vo forme vodného filmu. Ďalších asi 15 m (conduit or shaft flow), vadózny tok (vadose inské vápence biohermné a wettersteinské má šachta profil studňovitý, postupne sa rozši- flow) a vadózny priesak (vadose seepage). vápence zarífovej oblasti (back-reef) a lagu- rujúci smerom dole. Profil je výrazne vyvinutý Williams (1983) epikrasovú zónu nazýva nárnej plošiny, pričom vápence druhej skupi- po významnej pukline S – J smeru. Na západ- podpovrchovou zónou (subcutaneous zone). ny sú najviac rozšírené na slovenskom území nej stene šachty do hĺbky približne 20 m sú vy- Funguje ako zásobník vôd difúzne infiltro- Dolného vrchu. V tejto oblasti sú uložené vo modelované vertikálne nástenné žľaby s úzky- vaných z povrchu, z ktorého sa voda pomaly forme synklinály. V lagunárnych wetterstein- mi vertikálnymi žliabkami, ktoré sú zbrázdené uvoľňuje presakovaním do vadóznej zóny. Pod ských vápencoch je vytvorená aj Obrovská drobnými vyhĺbeninami – jamkami, vzdialene epikrasovou zónou je horninový masív menej priepasť. pripomínajúcimi lastúrnaté jamky (scallops). rovnomerne porušený fraktúrami a je rozdele- Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 22 Aragonit 11

presakujúcou vodou po menej významných vertikálnych diskontinuitách. Pravdepodobne sú geneticky mladšie a ich korózne rozširo- vanie stekajúcou vodou mohlo pokračovať aj po prerušení odvodňovacej funkcie hlav- nej priepasti, keďže sa nad nimi nachádza aj 30 m hrubá vrstva nadložia so zónou epikrasu. Obe sa napájajú na hlavnú šachtu a predsta- vujú relikty dobre vyvinutých odvodňovacích kanálov vadóznej zóny. Čiastočne môžu plniť hydrologickú funkciu aj v súčasnosti. Dvad- sať metrov hlboká šachta vedúca na najhlb- šie miesto (100 m) je tiež pravdepodobne geneticky mladšia ako hlavná šachta. Nie je významne poznačená rútením, na stenách sú vyvinuté vertikálne žľaby vytvorené stekajú- cou vodou.

Záver

Obrovská priepasť predstavuje okolo 67 m hlbokú studňovitú šachtu, na ktorej dne je dómovitý priestor s kužeľom sedimentov Obr. 2. Hydrologické znaly epikrasovej zóny podľa Klimčuka (2004, upravené). rútenia. Na západnej strane dómu sutinový Fig. 2. Hydrological features of epikarstic zone after Klimochouk (2004, adapted). kužeľ spadá do 20 m hlbokej paralelnej šach- ty. Celková hĺbka priepasti je 100 m (Vlk et al., 2001). Obrovská priepasť je vytvorená na ný na veľké bloky hlavnými puklinami a zloma- vaním puklín a splavovaním jemnozrnného priesečníku dvoch systémov subvertikálnych mi, takže infiltrácia navrchu epi­krasovej zóny je materiálu nastal pokles súdržnosti epikrasové- až vertikálnych diskontinuít. Formovala sa na oveľa ľahšia ako odtok z nej (Williams, 1983). ho nadložia nad šachtou. Neskôr nasledoval báze epikrasovej zóny pravdepodobne ako Odvodňovanie vadóznej zóny prebieha po vý- kolaps zátky z balvanov a blokov (plug) nad skrytá šachta (hidden shaft v zmysle Klimčuka, znamných puklinách a zlomoch. zväčšujúcou sa šachtou, následné premiestňo- 2006) vplyvom korózie stekajúcej vody po- Epikras v oblasti Obrovskej priepasti má vanie horninového materiálu vplyvom gravitá- maly uvoľňovanej z epikrasového zásobníka. charakter zrelého epikrasu (mature epikarst) cie, a tým rozširovanie ústia šachty. Vstupná Otvorenie šachty na povrch bolo podmiene- v zmysle Klimčuka (2004). Okolitý terén je 8 m hlboká reliktná šachta Obrovskej prie- né stratou súdržnosti horninového nadložia charakteristický prevahou povrchových fo- pasti vznikla postupným rozrušovaním epi­ nad priepasťou a ná­sledným kolapsom balva- riem – závrtov. Priepasť v súčasnosti neplní krasovej zóny nad priepasťou. Postupne nitej zátky (plug). K rozširovaniu priepasti do hydrologickú funkciu pre denudáciu časti sa rozširovali pukliny koróziou, splavovali dómovitého priestoru na dne prispeli aj pro- epikrasovej zóny v nadloží a otvorenie šachty jemnozrnné častice pôdy a neskôr došlo cesy uvoľňovania horninových blokov a úlom- na povrch. Táto zóna, ktorá je husto porušená k poklesu a rúteniu takto vytvorenej zátky kov a ich rútenie. do vytvorenej šachty. Na stenách vstupnej šachty sme zistili dva na seba kolmé puklinové systémy S – J a V – Z smeru. Pukliny prvého z týchto systémov sú 0,5 – 1 m rádu a druhého dm rádu. Pred nástupom do hlavnej šachty je výrazná šikmá koróz- ne rozšírená puklina smeru S – J s úklonom 55° k Z. Pozdĺž nej dochádzalo v kombiná­cii z verti- kálnymi až subvertikálnymi puk- linami S – J a Z – V systémov k rúteniu horninových úlomkov a blokov vplyvom gravitácie. Se- dimenty rútenia sa akumulovali na dne šachty vo forme sutino- vého kužeľa (debris cone), kde uzatvorili jej ďalšie pokračovanie. Rútenie veľkého bloku zo západ- Obr. 3. Mapa Obrovskej priepasti nej časti ústia hlavnej šachty za- Fig. 3. Map of Obrovská Shaft znamenali v roku 1969 (Hradecký et al., 1974). Rozširovanie mo­hut­ puklinami a rozptýlene skrasovatená, predsta- ného dómu, do ktorého prechádza vovala zásobník vôd difúzne infiltrovaných zo hlavná šachta, spôsobili pro­cesy spadnutých zrážkových vôd. Z tohto „zásobní- rútenia pozdĺž subverti­kálnych ka“ postupne presakovala voda pozdĺž puklín až vertikálnych puklinových sys- a diskontinuít ku hlavným subvertikálnym až témov V – Z smeru a tiež pozdĺž vertikálnym fraktúram, kde dochádzalo k for- niekoľkých šikmých diskontinuít movaniu šácht. Klimčuk (2000) predpokladá S – J smeru uklonených na V. Obr. 4. Nástup do šachty, na strope vidno koróznu kupolu presakovanie vôd vo forme depresného ku- Dve šachty, resp. komíny paralelné zboku odkrytú denudáciou. Foto: J. Psotka žeľa a formovanie tzv. skrytých šácht (hidden s hlavnou priepasťou, ktoré sa na Fig. 4. Entering the shaft, on the roof is corrosion cupola shafts) na báze epikrasu. Koróznym rozširo- ňu napájajú oknami, sa vytvárali uncovered from the side by denudation. Photo: J. Psotka Aragonit 11 23 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

Literatúra

Baroň, I. 2002. Speleogenesis along sub-vertical joints: A model of plateau karst shaft development: A case study: The Dolný vrch Plateau. Cave and Karst Science, 29, 1, 5–12. Baroň, I. 2001. Speleogeneze propastí Dolného vrchu. In L. Vlk et al.: Dolný vrch. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 143 s. Bystrický, J. 1964. Slovenský kras. Stratigrafia a Dasycladaceae mezozoika Slovenského krasu. Ústr. Úst. Geol., Bratislava, 1–204. Hradecký, P. – Hromas, J. – Stárka, V. – Valeš, Z. 1974. Propasti planiny Dolný vrch ve Slovenském krasu. Československý kras, 26, 53–88. Klimchouk, A. B. 1995. Karst morphogenesis in the epikarstic zone. Cave and Karst Science 21, 3, 45–50. Klimchouk, A. B. 2000. The formation of epikarst and its role in vadose speleogenesis. In A. B. Klimchouk – D. C. Ford – A. N. Palmer – W. Dreybrodt, Eds. Speleogenesis: Evolution of karst aquifers. National speleological society, Huntsville, USA, 91–99. Klimchouk, A. B. 2004. Towards defining, delimiting and classifying epikarst: It’s origin, processes and variants of geomorphic evolution. Online scientific journal: Speleo- genesis and evolution of karst aquifers, 2, 1, 1–13. Kósa, A. 1971. Stages of development of potholes on the Alsóhegyi Plateau (Bódvaszilas, North Hungary). Karst és barlangkutatás, 6, Budapest, 69–78. Lešinský, G. 1998. Modelové stanovenie perspektivity dobre vyvinutých priepastí v Slovenskom krase. Spravodaj SSS, 29, 3, Liptovský Mikuláš, 34–48. Lysenko, V. 1974. Dolný vrch – Vecsembükk 1974 (závěrečná správa). Archiv ČSS, Praha. Mello, J. 1974. Facial development and facial relations of the Slovak karst Middle and Upper (West Carpathians, Southern part of Gemerids). Schriftenreihe Erdwiss. Komm. Österr. Akad. Wiss. Bd. 2, Wien, 147–155. Mello, J. 1976. Faciálne a stratigrafické členenie wettersteinských vápencov čs. územia planiny Dolný vrch. Geologické práce, Správy, 65, GÚDŠ, Bratislava, 37–52. Müller, P. – Sárváry, I. 1971. Pure corrosive model of the development of vertical karst shafts. Symposium on karst morphogenesis IGU, Hungary, 1–12. Vlk, L. et al. 2001. Dolný vrch. Slovenská speleologická spoločnosť, Liptovský Mikuláš, 143 s. Vojíř, V. 1973. Dolný vrch, I. etapová zpráva o speleologickém průzkumu. Speleologický klub Praha. Archiv ČSS, Praha. Williams, P. W. 1983. The role of subcutaneous zone in karst hydrology. Journal of Hydrology, 61, 45–47.

Vyhodnotenie nálezu fosílií medveďa jaskynného (Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794) z jaskyne Teplica na Muránskej planine

Lukáš Vlček1 – Martin Sabol2

1 Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; [email protected] 2 Katedra geológie a paleontológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava; [email protected]

L. Vlček, M. Sabol: Fossil remains of cave bear Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794 from Teplica Cave in the Muráň Plateau

Abstract: In the year 2004, 196 fossil remains of cave bear Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794 were subscribed from Teplica Cave in Furmanec Valley near Tisovec town. 107 of them were analysed and they belong to 3 – 5 individuals, 1 – 3 of them were adult animals, 2 of them were youngs. This finding from Teplica Cave represents the most important record of occurence of cave bears in the territory of Muráň karstic plateau. Bears hibernated in the space of Teplica Cave, nearby the surface. Their bones were trans- ported by fluvial flow and deposited in Bear Corridor and “Kostnica” Corridor in this cave. The direction of paleo-transport process indicates a possibility of passages continuance in back of sedimentary clay obstruction.

Key words: palaeontology, fossil remains, cave bear, Teplica Cave, Muráň Plateau

Úvod paleontologické nálezy z jaskyne. Podľa auto- túre, preto neboli tieto lokality zaradené ani ra článku sa v jaskyni našla vrchná časť lebky do jednej zo sumarizačných prác o výskytoch Roku 2004 sa v jaskyni Teplica v doline a dve spodné sánky medveďa jaskynného. jaskynných medveďov na Slovensku (Schmidt, Furmanec na Muránskej planine našli fosílne Kosti sa našli v sedimentoch na dne kaverny, 1970; Sabol, 2001). zvyšky medveďov jaskynných (Ursus spelaeus spolu s kosťami hyeny jaskynnej (Croccuta Nález jediného medvedieho zuba (pravá Rosenmüller, 1794). Bohaté nálezisko, ktoré spelaea Goldfuss, 1823) a ďalších zvierat. spodná stolička m1), nesúceho speleoidné sa objavilo pri prieskume jaskyne, je na území O náleze neskôr v krátkosti informuje správa znaky, zaznamenal počas sondovania v Čerto- Muránskej planiny jedinečné. G. Primicza (1890). Maša dlho predstavovala vej jaskyni v roku 2000 L. Vlček (2002). Táto V minulosti sa opisovali nálezy kostí med- jediné nálezisko pozostatkov medveďa jaskyn- lokalita sa nachádza v severnom ukončení do- veďa jaskynného z jaskyne Maša v ústí doliny ného v tejto oblasti. liny Furmanec, asi 8 km od jaskyne Teplica. Furmanec pri Tisovci, asi 5 km JV od opisova- Po objavení jaskyne Teplica v roku 1973 Paleontologické vyhodnotenie nálezu nej lokality (Anonym., 1858; Primicz, 1890). v krátkosti informoval o prítomnosti kostí z jaskyne Teplica (Sasvári, 1974), obohatené- Lokalita Maša predstavuje neveľkú kavernu, v jednej z chodieb jaskyne T. Sasvári (1974). ho o vzorky z ďalších miest v jaskyni (Vlček et nafáranú počas výstavby privádzacej vodnej Nález v jaskyni Teplica potápačmi našiel ohlas al., 2005) je predmetom tohto príspevku. štôlne pre chladenie plášťa vysokej pece že- aj v dobovej tlači, krátka zmienka bola publi- leziarskej huty v Tisovci v rokoch 1855 – 1857 kovaná napr. v novinách Smena (Bombová, História objavovania jaskyne (Čipka – Vojtko, 1998). Podľa A. Bieneka 1974). T. Sasvári (1974) kosti podmienečne a paleontologických nálezov (1965) fosílie objavil geológ E. Fötterle už priradil druhu ?Ursus spelaeus. v roku 1853. Objav jaskyne sa spomína v ro- Žiadna z týchto jaskýň nebola dodatočne Komplikovaná riečna jaskyňa Teplica pri ku 1857 v Národných novinách v súvislosti paleontologicky preverená a zmienky o nich Tisovci je jednou z najrozsiahlejších jaskýň s prednáškou E. Suesza, ktorý skúmal práve sa nachádzali v pomerne nedostupnej litera- Muránskej planiny. Dosahuje dĺžku okolo Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 24 Aragonit 11

Tab. 1. Počet nálezov kostí medveďov jaskynných 1 km (Hochmuth, 2000) s deniveláciou z jaskyne Teplica asi 30 m (nepresnosť údajov je zapríči- nená doterajšou neexistenciou komplet- nej mapovej dokumentácie jaskyne). Nálezy Počet Jaskyňu objavili po preplávaní vstup- C dext. 2 ného sifónu speleopotápači P. Ošust C sin. 2 a T. Sasvári v roku 1973 (Sasvári, 1974; P4 dext. 1 Kámen, 1978; Hlaváč, 1992; Hochmuth, P4 sin. 1 1998, 2000). Roku 1976 bol do podze- M1 dext. 1 mia umelo otvorený nový vchod, ktorý M1 sin. 1 obchádza prvý sifón. Jaskyňa sa vy- značuje prítomnosťou aktívneho vod- M2 dext. 1 M2 sin. 1 ného toku s prietokom Qmin = 80 l/s p4 dext. 1 a Qmax = 300 l/s (Kámen, 1963). Okrem vodou pretekaných úrovní sa tu nachá- p4 sin. 1 dzajú aj staré fosílne úrovne, často za- m1 dext. 1 nesené až po strop jemnozrnným hlini- m2 dext. 1 tým sedimentom. Práve v spomínaných m2 sin. 1 paleoúrovniach sa našli fosílne kostrové m3 dext. 1 pozostatky veľkých zvierat, ktoré uvá- m3 sin. 1 dza už T. Sasvári (1974) ako Ursus spela- eus (?). Podľa nálezu kostí dokonca na- fragmenty zubov 3 zval vo svojom článku o jaskyni aj jednu lebka 1 (±1) z chodieb Medveďou. V neskoršom fragmenty lebiek 17 (±35) období lokalizovali L. Vlček a J. Pavlík mandibula dext. 1 podobné nálezy aj na niektorých iných mandibula sin. 1 miestach jaskyne. Pri objavení chodby fragmenty sánok 2 Kostnica, prepájajúcej hornú hlavnú stavce 4 úroveň jaskyne s aktívnym riečiskom, rebra (fragmenty) 27 v roku 2004 sa našli bohaté akumulá- cie kostí a zubov medveďa jaskynného scapula sin. 1 (Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794). Ná- ulna dext. 1 sledne uskutočnili ich odber a postúpili ulna sin. 2 na exaktné určenie. Paleontologické radius (sin. et dext.) 2 vzorky sa odobrali priamo z povrchu pelvis 2 sedimentov, na niektorých miestach femur dext. 3 zo starých sond, ktoré tu hĺbili neznámi femur sin. 1 návštevníci jaskyne. Ochranný uzáver tibia sin. 1 bol na tejto lokalite dlhodobo poškode- ný a nefunkčný, preto mohol do jaskyne MtIV dext. 1 vstupovať prakticky ktokoľvek. prstové články 1 fragmenty dlhých kostí 13 Opis odobratého fragmenty kostí 76 materiálu Spolu 175 (±36)

Trieda: Mammalia Linnaeus, 1758 Obr. 1. Schematická pôdorysná mapka jaskyne Teplica Rad: Carnivora Bowdich, 1821 s vyznačením miest odberu vzoriek. D1 (p4 dext.) a C1/C2 (p4 sin.). Podrobnejšia Čeľaď: Ursidae Fischer de Waldheim, Fig. 1. Schematic ground-plan of Teplica Cave with marked analýza však nie je možná pre nedostatočné 1817 sampling sites. množstvo materiálu. Podčeľaď: Ursinae Fischer de Waldheim, Analyzovaná postkraniálna kostra (4 stav­ 1817 rou až čiernou patinou, na iných je badateľný ce, 27 fragmentov rebier, 1 ľavá lopatka, Rod: Ursus Linné, 1758 vplyv cudzích faktorov (napr. vodná korózia). 1 fragment pravej a 2 fragmenty ľavej lakťo- Druh: U. spelaeus Rosenmüller, 1794 Z kraniálnej kostry sa našli fragmenty mi- vej kosti, 2 fragmenty vretennej kosti, 2 frag- nimálne troch lebiek a dvoch sánok aj s den- menty ľavej časti panvy, 3 fragmenty pravej Paleontologické nálezy sa odobrali zo šty- tíciou (obr. 2, tab. 2). Ako ukázala analýza a 1 fragment ľavej stehnovej kosti, 1 fragment roch vzorkových miest v jaskyni (obr. 1). Naj- zachovaných zubov aj kostrových zvyškov, mi- ľavej holennej kosti, 1 pravý štvrtý metatarzus bohatšie akumulácie fosílií sa odkryli v sedi- nimálne 1 lebka patrila dospelému jedincovi a 1 prstový článok; obr. 2, tab. 3) takisto po- mentoch špirálovitej chodby Kostnica, šikmo a minimálne 2 lebky patrili juvenilným je- ukazuje na prítomnosť minimálne 2 jedincov, pretínajúcej hlavný ťah hornej úrovne jaskyne, dincom starším ako 1 rok [abrázne štádium z ktorých 1 bol dospelý a 1 juvenilný. teda Medvediu chodbu podľa T. Sasváriho koruniek zachovaných stoličiek patriacich (1974). Jedno miesto odberu bolo situované k jednej z lebiek (podľa Rabedera, 1992a): C], Závery pod úrovňou Medvedej chodby a druhé v prí- z ktorých jeden bol podľa mohutnosti docho- tokovej vetve k Dómu Petra Ošusta. V samot- vaného fragmentu vrchného špiciaka samčie- Po zhodnotení nálezu sme dospeli k tým- nej Medvedej chodbe sa medvedie kosti našli ho pohlavia. Stupeň abrázie a rozmery zacho- to záverom: miestami na povrchu sedimentov v jej sever- vanej dentície pravej aj ľavej vetvy sánky, ktoré 1. Určené fosílie patrili najmenej trom nom rozšírení a v sedimentoch kopanej sondy pravdepodobne patrili jednému (?) adultnému jedincom druhu Ursus spelaeus Rosenmüller, v jej južnom ukončení. jedincovi, poukazujú na prítomnosť staršej, 1794, z toho jednému dospelému a dvom Celkovo bolo zo sedimentov jaskyne možno až senilnej samice [abrázne štádium mláďatám. Vzhľadom na rozmiestnenie ná- odobratých 211 fosílnych zvyškov medveďov koruniek zachovaných stoličiek (podľa Rabe- lezov v rámci jaskynného traktu však možno jaskynných, z ktorých sa podrobnejšie analy- dera, 1992a): D až E]. uvažovať až o piatich jedincoch, z toho troch zovalo len 122 nálezov (tab. 1). Zvyšok tvorili Z morfodynamického hľadiska sa dajú adultných a dvoch mláďatách. Akumulácie bližšie neurčené nálezy kostí, resp. dlhých kostí medzi črenovými zubmi rozlíšiť tieto morfo- kostí v jaskyni majú druhovo monotónny cha- končatín. Niektoré kosti sú pokryté čiernomod- typy (Rabeder, 1992b): A/B (P4 dext. et sin.), rakter, preto sa možno nazdávať, že v minu- Aragonit 11 25 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

Tab. 2. Rozmery analyzovaných zubov medveďov alebo ich osteologické zvyšky jaskynných z jaskyne Teplica (v milimetroch) dostali. Vzhľadom na morfoló- Dentícia Dĺžka Šírka Výška korunky giu a konfiguráciu chodieb je 25,00 21,05 34,50 pravdepodobné, že to asi nebola C 24,40 18,00 32,80 pripovrchová chodba označená 20,25 15,30 27,80 na obr. 1 ako „zával“, ale pred- 19,90 14,50 pokladané spojenie s povrchom P4 20,00 14,80 možno lokalizovať do priestoru 28,70 19,80 západne od Medvedej chodby, M1 28,50 19,40 odkiaľ vybiehajú senilné príto- 44,40 22,60 kové vetvy jaskyne. Sedimenty M2 44,90 22,90 z týchto vetiev pravdepodobne 16,00 10,00 v minulosti splachovali občasné p4 15,50 9,50 toky do priestorov spodného m1 28,80 15,00 poschodia jaskyne s recentným 30,00 19,80 aktívnym riečiskom. m2 24,00 16,70 4. Odkryté pleistocénne 28,00 20,70 vrstvy s pozostatkami U. spelae- m3 26,20 18,60 us pochádzajú pravdepodobne z obdobia posledného, vislan- losti šlo o typickú medvediu jas- ského zaľadnenia, azda z jeho prvej polovice kyňu, slúžiacu na prezimovávanie (?). Vzorky boli odobraté z porušených vrstiev a rodenie mláďat. alebo z povrchu, na ktorom ležali často mier- 2. Kosti do jaskyne prinies- ne presintrené alebo scementované s pod- la voda, alebo jedince zahynuli kladom. Paleontologická náplň jaskynných priamo v jaskyni, pričom ich po- sedimentov v tejto jaskyni si v budúcnosti zostatky boli následne transpor- vyžaduje väčšiu vedeckú pozornosť a sústre- tované a redeponované vodou. denie. Jaskyňa Teplica je v súčasnosti najbo- V oboch možných prípadoch hatším známym náleziskom kostí medveďa by šlo o vodný transport na po- jaskynného na Muránskej planine. merne krátku vzdialenosť, čomu Poďakovanie: Autori tohto článku ďaku- Obr. 2. Fosílne zvyšky medveďov jaskynných (Ursus spelaeus Ro- senmüller, 1794) z jaskyne Teplica na Muránskej planine. Spraco- nasvedčuje nízky stupeň mecha- jú Ministerstvu školstva SR za poskytnutie val: M. Sabol. 1 – fragment lebky juvenilného jedinca (a – pohľad nickej abrázie kostí. finančnej podpory na riešenie úlohy (Grant z boku, b – pohľad zhora); 2 – vrchná dentícia juvenilného jedin- 3. Z oboch predchádzajú- VEGA č. 1/3053/06). Poďakovanie patrí aj ca, ktorému patril aj vyššie uvedený fragment lebky (a – P4-M2 cich možností je vzhľadom na Jánovi Pavlíkovi zo Speleoklubu Tisovec za po- sin., b – P4-M2 dext., pohľad na žuvacie plôšky); 3 – pravá vetva lokalizáciu miest nálezov zjavné, moc pri odbere vzoriek a diplomantkám Janke sánky s p4 až m3 senilného jedinca, pravdepodobne samičieho že jaskyňa musela mať v minu- Kučerovej a Elenke Kozákovej z Katedry geo- pohlavia; 4 – ľavá vetva sánky s m2-m3 senilného jedinca, prav- losti ešte minimálne jeden ďalší lógie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty depodobne samičieho pohlavia; 5 – porovnanie ľavých lakťových vchod, ktorým sa sem zvieratá UK Bratislava za pomoc pri ich konzervácii. kostí (ulnae sin.) juvenilného a adultného jedinca (a – pohľad na mediálnu stranu, b – pohľad na laterálnu stranu) Tab. 3. Rozmery merateľných kostí medveďov jaskynných z jaskyne Teplica (v milimetroch) Fig. 2. Fossil bones of cave bears (Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794) from Teplica Cave in the Muráň Plateau. Author: M. Sabol. Kosti ulna radius tibia Mt IV 1 – a skull fragment of juvenile individual (a – view from side, b dĺžka kosti 74,0 – view from above); 2 – the top dentition, identical juvenile indi- výška kĺbovej plôšky 34,5 33,4 vidual (a – P4-M2 sin., b – P4-M2 dext., a view on manducatory šírka kĺbovej plôšky 49,7 43,1 surfaces); 3 – the right ramus of mandible with teeth from p4 to dĺžka proximálnej časti 69,0 18,5 m3, senile probably female individual; 4 – the left ramus of man- šírka proximálnej časti 51,4 dible with teeth m2-m3, senile probably female individual; 5 – a šírka diafýzy 38,9 26,2 12,6 comparison of left ulnar bones (ulnae sin.) of juvenile and adult dĺžka distálnej časti 44,4 55,4 69,3 18,7 individual (a – a view to medial side, b – a view to lateral side) šírka distálnej časti 24,0 34,2 42,2 25,0

Literatúra

Anonymus, 1858. Pozůstatky předpotopných zvířat u Tisovce. Slovenské noviny, Viedeň, 152, s. 608. Bienek, A. 1965. Zo starých tradícií železiarstva v Tisovci. Podbrezovan, 24, s. 2. Bombová, E. 1974. Nový úspech Aquaspelu. Skrasovatené zvyšky medveďa. Smena, 27, 32 (7. 2. 1974), s. 1. Čipka, D. – Vojtko, R. 1998. Jaskyne v juhozápadnej časti Muránskej planiny. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, Liptovský Mikuláš, 29, 3, 16–20. Hlaváč, J. 1992. Významné speleologické objavy dobrovoľných jaskyniarov na území Slovenska za obdobie rokov 1970 – 1990. Slovenský kras, Martin, 30, 175–196. Hochmuth, Z. 1998. História speleopotápačských výskumov na Slovensku. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, Liptovský Mikuláš, 29, 4, 45–51. Hochmuth, Z. 2000. Problémy speleologického prieskumu podzemných tokov na Slovensku. Slovenská speleologická spoločnosť & KG PF UPJŠ Košice, Prešov – Košice, 164 s. Kámen, M. 1978. Odkryté tajomstvo jaskyne Teplica. Krásy Slovenska, Bratislava, 55, 7, 101–102. Kámen, S. 1963. Príspevok k poznaniu hydrologických pomerov Muránskeho a Tisovského krasu. Slovenský kras, Martin, 4, 34–45. Primicz, G. 1890. A barlangi medve (Ursus spelaeus Blumenb.) nyomai hazkánkban. Földatani közlöny, Budapest, 20, 145–173. Rabeder, G. 1992a. Ontogenetische stadien des Höhlenbären aus dem Nixloch bei Losenstein-Ternberg (O. Ö.). Mitteilung der Kommission für Quartärforschung der Österreichischen Akademie der Wisenschaften, Wien, 8, 129–131. Rabeder, G. 1992b. Das Evolutionsniveau des Höhlenbären aus dem Nixloch bei Losenstein-Ternberg (O. Ö.). — Mitteilung der Kommission für Quartärforschung der Österreichischen Akademie der Wisenschaften, Wien, 8, 133–141. Sabol, M. 2001. Geographical distribution of cave bears (Ursus spelaeus Rosenmühler et Heinroth, 1794) in the territory of Slovakia. Beitrag zur Paläontologie, Wien, 26, 133–137. Sasvári, T. 1974. Prvé výsledky výskumu vyvieračky Teplica v Muránskom krase. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, Liptovský Mikuláš, 7, 3, 19–23. Schmidt, Z. 1970. Výskyt a geografické rozšírenie medveďov (Ursinae) na území slovenských Karpát. Slovenský kras, Liptovský Mikuláš, 8, 7–20. Vlček, L. 2002. Podzemné krasové javy Čertovej doliny v Tisovskom krase. 11–25. In M. Uhrin, Ed. Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny, 3, ŠOP SR, Správa NP Muránska planina, Revúca, 182 s. Vlček, L. – Sabol, M. – Kučerová, J. 2005. Správa o náleze osteologických zvyškov medveďa jaskynného (Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794) z jaskyne Teplica na Muránskej planine. 52–54. In M. Uhrin, Ed. Reussia, 2, 2, ŠOP SR Správa NP Muránska planina, Revúca, 95 s. Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 26 Aragonit 11

Zaujímavý nález kostí kamzíka (Rupicapra rupicapra) v jaskyni na Malej Stožke (Muránska planina)

Lukáš Vlček

Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; [email protected]

L. Vlček: An interesting finding of chamois bones (Rupicapra rupicapra) in the cave in Malá Stožka Massif (Muráň Plateau)

Abstract: The Tatra Chamois (Rupicapra rupicapra ssp. tatrica) is a rare animal sub-species whose population, currently, estimat- ed 500 animals, is in Central Europe limited only to the High Tatras Mts. region. But the occurrence area of this chamois in Slovakia was larger in the past. The evidence of this fact is the finding of chamois´ bones in the locality Kozia jaskyňa (Goat’s Cave) in Malá Stožka Massif (1204.4 m a. s. l.), Muráň karstic plateau. They were discovered together with incomplete bear’s skeleton. The age of bones was estimated to few ten till hundreds of years. Therefore, it is discernible, that the bones belongs not the Alp Chamois (Rupicapra rupicapra ssp. rupicapra), which was introducted in Slovak Paradise in the past and from there they was migrated into the landscape of Muráň Plateau, but really the autochthonous Tatra Chamois, which does not live in this territory in recent time.

Key words: chamois bones, Tatra Chamois, Goat’s Cave, Muráň Plateau

Úvod súvisiacu s rozmiestnením sídel po obvode ako Jaskyňa pažravého vlka, nazvaná podľa Muránskej planiny: je zhruba rovnako (veľmi) kosťových pozostatkov veľkého predátora Impozantný masív Malej Stožky (1204,4 ďaleko zo Závadky nad Hronom, Pohronskej spolu s potenciálnou korisťou, nájdených v jej m) je izolovaný lesnatý horský masív neveľ- Polhory, Tisovca aj Muráňa. Tento fakt mal, interiéri počas prieskumu. Z kostí sme už na kej rozlohy (cca 2 km2), ohraničený strmými resp. má vplyv aj na intenzitu návštevnosti ma- mieste identifikovali časti lebky medveďa hne- skalnatými stráňami, na ktorých sa dodnes sívu Malej Stožky v minulosti i dnes. Jaskyne dého (Ursus arctos Linné), v prípade druhého zachovali raritné reliktné biocenózy, ende- v tejto oblasti preto neboli doteraz detailne jedinca sme sa však nazdávali, že ide o domes- micky viazané na krasové územie Muránskej preskúmané a vyskytuje sa o nich len veľmi tikovanú kozu (Caprea sp.), ktorá sa sem v mi- planiny alebo vzácnejšie – výlučne len na málo informácií. Práve skalné dutiny a pod- nulosti mohla dostať z niektorej z horských tento masív. Leží takmer presne v strede po- zemné priestory pritom predstavujú jeden usadostí v blízkosti Malej Stožky. Po analýze mysleného trojuholníka medzi Breznom, Ti- z najvýznamnejších fenoménov z hľadiska za- niektorých z odobratých kostí určil Mgr. M. sovcom a Červenou Skalou, v katastrálnom chovania vedeckých informácií, často kľúčo- Sabol, PhD., z Katedry geológie a paleonto- území obce Závadka nad Hronom, od ktorej vej dôležitosti. lógie UK Bratislava, že pozostatky nepatria Zrejme prvou publiko- koze, ale kamzíkovi vrchovskému (Rupicapra vanou zmienkou o jednej rupicapra Linné). z jaskýň na Malej Stožke Tejto jaskyni a nálezu z jej vnútra sa chce- (lokalita s dnešným názvom me venovať v predloženom krátkom článku. Malá Stožka 3) bol príspe- vok o výskume holocénneho Okolnosti nálezu súvrstvia vo vchode jaskyne (Ložek, 1976); nasledoval Kozia jaskyňa sa nachádza v severový- článok o osteologických ná- chodnom svahu masívu Malej Stožky, asi lezoch na Muránskej planine 150 m severnejšie od jaskyne Malá Stožka 3, (Obuch, 1985, 1994), neskôr v hornej polovici svahu nad údolím Dudlavky. referát o malakostratigrafic- Zdokumentovali u 21. augusta 2002 L. Vlček kom výskume, realizovanom a M. Jagerčíková. Objavená, resp. človekom už v rokoch 1974 – 1975 navštívená bola už predtým, o čom svedčí ná- (Ložek, 1999). Podrobný pre- lez sklenenej fľaše vo vstupnej chodbe jasky- hľad histórie prieskumu a vý- ne, ako aj antropogénna devastácia, o ktorej Obr. 1. Masív Malej Stožky od horárne Stožky v údolí Dudlavky. skumov týkajúcich sa jaskýň sa ešte zmienime v ďalšom texte. Jej vstup- Foto: L. Vlček v tomto masíve priniesol člá- ný otvor sa nachádza v nadmorskej výške Fig. 1. Malá Stožka Massif, a view from forestry cottage „Stožky“ in nok o jaskyni Malá Stožka 3 1030 m. Nenápadný vchod v podobe por- the valley of Dudlavka brook. Photo: L. Vlček (Vlček, 2003a). V tomto člán- tálika s rozmermi 0,4 x 0,5 m (výška x šírka), ku, ako aj v nadväzujúcom pokračujúceho mierne klesajúcou chodbou je vzdialený zhruba 10 km južným smerom. príspevku o jaskyni Maja (Vlček, 2003b) autor do masívu, je situovaný v päte skalného brala, Je situovaný na západnej periférii krasovej ob- spomína aj ďalších päť jaskýň, z nich štyri na vystupujúceho z pásma skalného defilé nižšie lasti Muránskej planiny, na jej kontakte s kryš- juhozápadnom a jednu na severovýchodnom vo svahu. Je exponovaný na SZZ. talinickým masívom Fabovej hole (1434,3 m) svahu masívu. Na severovýchodnom svahu Jaskyňa dosahuje dĺžku 13 m s denivelá- Veporských vrchov. Masív Malej Stožky má leží zo spomenutých lokalít jaskyňa Malá Stož- ciou 1 m. Je vytvorená v gutensteinsko-an- v pôdoryse tvar podobný rovnoramennému ka 3 v nadmorskej výške 1023 m a jaskyňa naberských vápencoch (Kubíny, 1991). Jej trojuholníku s vrcholmi orientovanými na Maja v nadmorskej výške 1010 m, ale okrem známe priestory predstavujú križovatku troch sever až severseverovýchod, juhozápad a ju- nich ešte niekoľko menších, nepublikovaných výrazných podzemných chodieb s odkrytou hovýchod. Z juhu ho ohraničuje sedlo Randa- jaskýň, ktoré v rokoch 2002 až 2003 objavili svetlosťou maximálne zhruba 1 x 1 m, v pô- vica (980 m) a dolina ľavostranného prítoku a zdokumentovali jaskyniari zo skupín Sloven- doryse pripomínajúcu písmeno „K“. Sedimen- Dudlavky. Zo severozápadu dolina potoka skej speleologickej spoločnosti Speleoklub tárnu výplň jaskyne tvorí autochtónna sutina Hronovec a zo severovýchodu dolina potoka Tisovec a Speleo Detva – L. Vlček, M. Jager- a hlinito-klastické alebo hlinité sedimenty. Dudlavka. Takto vymedzené územie má ešte číková a O. Ratkovský. Medzi ne patrí aj Kozia Deštruované platne zhutnenej, čiastočne jednu dôležitú geografickú charakteristiku, jaskyňa, pôvodne pomenovaná objaviteľmi spevnenej hliny sa nachádzajú v juhovýchod- Aragonit 11 27 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

Zachovala sa časť dentície a vrchná časť lebky Z týchto dvoch lokalít pochádzajú populácie, so vzpriamenými násadami pre na konci háko- vypustené v rokoch 1955 až 1960 vo Veľ- vito zahnuté rožky. kej Fatre v oblasti Gaderskej doliny v počte Kosti ležali v najvrchnejšej časti jaskynné- 21 jedincov (Sokol, 1965; Sládek – Mošanský, ho sedimentu alebo na jeho povrchu. Niekto- 1985) a v roku 1963 v Slovenskom raji v ties- ré kosti čiastočne pokrýval tenký sintrový po- ňave Veľký Sokol v počte 6 jedincov (Hájek vlak, iné boli prekryté hlinou alebo úlomkami – Budzik, 1985). Kým prirodzeným biotopom drobnozrnnej autochtónnej sutiny. Vek kostí tatranského poddruhu kamzíka je alpínske bol odhadnutý na rádovo niekoľko desiatok a subalpínske pásmo a do lesného pásma až stoviek rokov. schádza len počas silnej zimy, snehových Z hľadiska režimu prúdenia vzduchu ide fujavíc a pri vysokom stave snehovej pokrýv- o statickú jaskyňu, ideálnu ako medvedí zim- ky, charakteristický biotop alpského pod­ ný brloh. Medveď sem zrejme zavliekol aj druhu kamzíka predstavuje už horná hranica uhynutého kamzíka, ktorého pozostatky sme lesa. v jaskyni našli. Kamzík je spoločenský druh, žije v diferen- covaných skupinách (osobitné čriedy tvoria Areál rozšírenia a ekológia samice s mláďatami a osobitné mladšie sam- druhu Rupicapra rupicapra ce). Pozorovaním sa v minulosti zistilo (Sládek Linné – Mošanský, 1985), že na území Vysokých Tatier je z prirodzených predátorov kamzíka Kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra najvýznamnejší rys ostrovid (Lynx lynx Linné). Linné) predstavuje jedného z mála výlučne Z ďalších veľkých šeliem – vlk dravý (Canis Obr. 2. Mapa Kozej jaskyne európskych druhov cicavcov. Obýva všetky lupus Linné) obyčajne nevychádza nad hornú Fig. 2. Map of Goat’s Cave vysokohorské oblasti Álp, Apenín, Pyrenejí, hranicu lesa a medveď hnedý (Ursus arctos vysoké pohoria severozápadného Španielska, Linné) je všežravec, konzumujúci prevažne nej časti jaskyne. Ojedinelé sú kalcitové spele- Karpaty a pohoria Balkánu. Areál rozšírenia je rastlinnú potravu. Loví len príležitostne a živí otémy. V severnom cípe jaskyne sa nachádza dnes značne ovplyvnený umelou introdukciou sa hlavne uhynutými jedincami. Významným kalcitová výplň s pozoruhodným kryštalickým druhu na mnohé miesta Európy (Schwabische faktorom prirodzeného úhynu kamzíka sú vo vývojom dosahujúcim značné rozmery. Alb, Schwarzwald, Labské pieskovce). vysokohorskom teréne lavíny alebo nešťastné V centrálnej časti traktu sa našli kosťové Kamzík je typický vysokohorský druh pár- náhody na zľadovatenom teréne. pozostatky dvoch zvierat, patriace druhom nokopytníka, ekologicky viazaný a morfolo- Problémom vo vývoji populácií kamzíkov Rupicapra rupicapra Linné (kamzík vrchov- gicky prispôsobený na skalnaté strmé terény, na Slovensku sa koncom 20. storočia stala ský) a Ursus arctos Linné (medveď hnedý). po ktorých sa dokáže mimoriadne šikovne hrozba zmiešavania kamzíkov tatranského V oboch prípadoch šlo o dospelé jedince. pohybovať. Kamzík predstavuje na Slovensku a alpského pôvodu, čím by došlo ku genetic- Kosťové pozostatky neboli kompletné. Z leb- autochtónny reliktný druh. Jeho pôvodná po- kému znehodnoteniu tatranskej endemickej ky medveďa sa zachoval len fragment pra- pulácia bola odlíšená v roku 1972 Blahoutom formy. Niektoré kamzíky z novovytvorených vej časti spodnej sánky s dentíciou, ostatok (Blahout, 1976). V strednej Európe sa zacho- populácií totiž prejavujú nezvyčajnú migračnú pravdepodobne odniesli predošlí návštevníci vala vo forme osobitného poddruhu Rupica- tendenciu a podľa viacerých pozorovaní sa jaskyne. Aj lebka kamzíka bola deštruovaná. pra rupicapra ssp. tatrica len v Západných, zatúlajú až 40 km, takže zo Slovenského raja Vysokých a Belianskych Tatrách na Slovensku. prešli do východnej časti Nízkych Tatier a níz- V 19. storočí a na začiatku 20. storočia patril kotatranské kamzíky až do Veľkej Fatry. kamzík medzi intenzívne lovené poľovné dru- hy, a keďže početnosť jeho populácie neustá- Diskusia le klesala, v dvadsiatych rokoch sa uzákonila jeho čiastočná ochrana. Na náleze je zaujímavé najmä to, že kam- Narastajúce antropogénne vplyvy v dru- zík vrchovský sa v súčasnosti na území Mu- hej polovici 20. storočia spôsobili, že vyso- ránskej planiny nevyskytuje. Len niekoľko po- kotatranská populácia sa stále zmenšovala. zorovaní (v roku 1979 na Maretkinej a o rok Na elimináciu tejto regresnej tendencie bola neskôr z oblasti Veľkej Stožky – Pelikán, 1984; založená tzv. náhradná populácia tatran- Gočál et al., 1991; v rokoch 1980 až 1982 Obr. 3. Sánka medveďa hnedého (Ursus arctos Lin- ských kamzíkov mimo oblasti ich súčasného z Hrdzavej doliny – Uhrin, 1997) dokladuje né) nájdená v jaskyni. Foto a úprava: L. Vlček rozšírenia. Možno však hovoriť o pôvodne občasnú migráciu osamelých jedincov z úze- Fig. 3. The mandible of bear (Ursus arctos Linné) autochtónnej oblasti – zvieratá vypustili do mia Slovenského raja (Uhrin – Hapl, 2004). found in the Goat’s Cave. Photo and modification: oblasti, kde v minulosti kamzíky žili, no boli Háčik je v tom, že ani tu nie sú súčasné popu- L. Vlček vyhubené nadmerným lovom. V rokoch 1969 lácie kamzíka pôvodné. Kamzíka sem umelo – 1976 sa vypustilo na južnej strane Nízkych vysadili v roku 1963 z už predtým introduko- Tatier v oblasti Lomnistej doliny postupne 30 vaných českých populácií kamzíkov, pričom kamzíkov, odchytených vo Vysokých Tatrách predstavoval alpský poddruh kamzíka vrchov- (Karč – Radúch, 1978; Kratochvíl, 1971). Do ského (Rupicapra rupicapra ssp. rupicapra), roku 1980 vzrástla početnosť reaklimatizova- ktorý prirodzene zostupuje aj do podhôľnych nej nízkotatranskej populácie na vyše 120 je- oblastí. Na rozdiel od neho na území Sloven- dincov. Slovenskú populáciu tatranských kam- ska pôvodný – tatranský poddruh kamzíka zíkov tvorí v súčasnosti okolo 500 jedincov, (Rupicapra rupicapra ssp. tatrica) obýva hôľne ich počet sa podľa väčšiny autorov ešte stále a skalnaté vysokohorské biotopy a pod hornú blíži ku kritickej minimálnej efektívnej veľkosti hranicu lesa zostupuje len veľmi zriedkavo. populácie. Preto je zaujímavé, že nález kostí pôvodného Na území Slovenska v súčasnosti žije aj tatranského poddruhu kamzíka je situovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupi- v nadmorskej výške 1030 m, hlboko v pásme Obr. 4. Fragment z temennej časti lebky kamzíka capra rupicapra ssp. rupicapra), ktorého začiat- smrekového lesného vegetačného stupňa. vrchovského (Rupicapra rupicapra Linné) nájdený kom 20. storočia doviezli z Mürzstegu v Ste- Nález pozostatkov kamzíka v jaskyni v jaskyni. Foto a úprava: L. Vlček ierských Alpách a introdukoval sa v Lužických v izolovanom masíve najzápadnejšieho cípu Fig. 4. Fragment of parietal part of skull of chamo- is (Rupicapra rupicapra Linné), found in the Goat’s horách a Jeseníkoch (dnešná Česká republi- Muránskej planiny svedčí o tom, že v minu- Cave. Photo and modification: L. Vlček ka), kde sa rýchlo a veľmi dobre aklimatizoval. losti bol areál rozšírenia tohto druhu na území Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 28 Aragonit 11

Slovenska omnoho širší. O tom možno uvažo- zrejme slúžila ako zimný brloh, druhé kamzí- šírenia, viazaný dnes pôvodne len na územie vať tak v horizontálnej, ako aj vo vertikálnej kovi vrchovskému (Rupicapra rupicapra Lin- Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. rovine. Muránska planina a s veľkou pravde- né), ktorého sem pravdepodobne až po uhy- Na území Nízkych Tatier sa umelo introduko- podobnosťou aj iné vyššie pohoria Slovenska nutí zavliekla táto šelma. Vek kostí bol určený val a reaklimatizoval, na iných územiach Slo- mohli byť prirodzeným biotopom kamzíka, len odhadom na základe pozície v sedimen- venska bol vypustený alpský poddruh kamzíka pričom vôbec nemusel byť viazaný výlučne na tárnom zázname a pokrytia sintrom na rádovo vrchovského (Rupicapra rupicapra ssp. rupica- vysokohorský terén, ako je tomu dnes. niekoľko desiatok až stoviek rokov. pra). V súčasnosti sa na Muránskej planine Nález kostí kamzíka v jaskyni na Murán- Záver kamzík s výnimkou veľmi ojedinelých zatú- skej planine je dôkazom toho, že areál rozšíre- laných jedincov nevyskytuje. Nájdené kosti nia tatranského poddruhu kamzíka na území V Kozej jaskyni v masíve Malej Stožky však dokladajú jeho prítomnosť v minulosti aj Slovenska bol v minulosti omnoho širší ako (1204 m) na Muránskej planine sa v roku na tejto lokalite. Na Slovensku sa autochtónne dnes. Verím, že podrobným paleontologic- 2003 našli kosťové pozostatky dvoch jedincov vyskytuje kamzík vrchovský tatranský (Rupica- kým prieskumom jaskýň sa potvrdí pôvodná veľkých cicavcov. Prvé patrili medveďovi hne- pra rupicapra ssp. tatrica), ktorý predstavuje autochtónnosť výskytu kamzíka aj v iných dému (Ursus arctos Linné), ktorému jaskyňa vzácny poddruh s veľmi malým areálom roz- vyšších pohoriach na Slovensku.

Literatúra

Blahout, M. 1976. Kamzíčia zver. Príroda, Bratislava, 171 s. Gočál, E. – Darola, J. – Čaputa, A. 1991. Ochrana živočíšstva. 245–258. In I. Vološčuk – V. Pelikán, Eds. Chránená krajinná oblasť Muránska planina. Obzor, Bratislava, 340 s. Hájek, B. – Budzik, A. 1985. Poľovníctvo. 194–199. In Ľ. Huňa – M. Kozák – I. Vološčuk, Eds. Chránená krajinná oblasť Slovenský raj. Príroda, Bratislava, 376 s. Karč, P. – Radúch, J. 1978. Poznámky k rozšíreniu a ekológii aklimatizovaných kamzíkov v liptovskej časti Nízkych Tatier. Folia venat., 8, 45–60. Kratochvíl, J. 1971. Vysazování kamzíků v přírodních podmínkách Slovenska. Ochrana fauny, 5, 1, 45–48. Kubíny, D. 1991. Geologický a geomorfologický inventarizačný výskum ŠPR Malá Stožka. Manuskript, Zvolen, 10 s. [Depon. in archív Správy národného parku Muránska planina, Revúca] Ložek, V. 1976. Z výzkumu holocenního souvrství ve vchodu jeskyně na Malé Stožce. Československý kras, Praha, 27, 106–109. Ložek, V. 1999. Malacostratigraphic investigation of the Malá Stožka Cave. 83–89. In M. Uhrin, Ed. Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny. Revúca, 1, 111 s. Obuch, J. 1985. Osteologické nálezy z Muránskej planiny. Stredné Slovensko, Prírodné vedy, Banská Bystrica, 4, 160–193. Obuch, J. 1994. Types of the bat assemblages (Chiroptera) recorded in Slovakia. Folia Zoologica, 43, 393–410. Pelikán, V. 1984. Tatranský či alpský? Chránené územia Slovenska, Bratislava, 2, 94. Sládek, J. – Mošanský, A. 1985. Cicavce okolo nás. Osveta, Martin, 247 s. Sokol, J. 1965. Aklimatizácia kamzíka horského (Rupicapra rupicapra L.) vo Veľkej Fatre. Biológia, 20, 6, 440–446. Uhrin, M. 1997. Poznámky k faune stavovcov (Vertebrata) Národnej prírodnej rezervácie Hrdzavá v Chránenej krajinej oblasti Muránska planina. Ochrana prírody, Banská Bystrica, 15, 189–200. Uhrin, M. – Hapl, E. 2004. Prehľad stavovcov (Vertebrata) Muránskej planiny. 311–332. In J. Kochjarová – M. Uhrin, Eds. Reussia 1, Supplement 1, Biodiverzita Národného parku Muránska planina. ŠOP SR, Revúca – Blatnica, 347 s. Vlček, L. 2003a. Jaskyňa MAJA na Malej Stožke. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, Liptovský Mikuláš, 34, 4, 16–17. Vlček, L. 2003b. Prekvapenie na Muránskej planine – jaskyňa Malá Stožka 3. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, Liptovský Mikuláš, 34, 4, 17–19.

Hodnotenie jaskýň – možné či nemožné?

Peter Gažík

Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; [email protected]

P. Gažík: Cave valuation – possible or impossible?

Abstract: The article features various approaches to valuation of natural resources. Many of them deal with the financial ex- pression of the value – appraisal. The author proposes a method of valuation based on a qualitative approach. Coming from a holistic principle, the method aims to be wisely complex, quite simple, adequately objective and easily usable. Expression of own (internal) value as opposed to societal value of cave is proposed. Four categories of caves are designed: A – caves of international importance, B – caves of national importance, C – caves of regional importance, D – caves of local importance. Scientific disciplines describing the cave physical-geographical complex together with other scientific and societal disciplines occurring in cave research are providing the valuation. Five complex criteria of valuation within the framework of valuating disciplines are suggested: rareness (exceptionality, uniqueness), size (volume, length), numerousness (number, abundance, density), variety (diversity, variability) and typicality (being typical example, representativeness, being characteristic, having didactic value). Three-step progress, two synthetic rules and auxiliary quantification are proposed. The system of guarantors envelops the valuation into expert opinion boundaries.

Key words: caves, valuation, appraisal, natural and societal value, nature protection

ÚVOD chránených rastlín, keď bežný človek vysloví 1100 korún. Niekto sa však neuspokojí s touto otázku, koľko „stojí“ napr. jeden plesnivec, ak odpoveďou a pýta sa – ako sa stanovila táto S hodnotením zložiek prírody sa stretá- si ho odtrhne niekde v Tatrách. Od ochrancu suma? Čo je to spoločenská hodnota a čo vy- vame v praxi už dlhodobejšie. Azda najzná- prírody dostane jednoduchú odpoveď, že stihuje? Aká je potom vlastná, vnútorná hod- mejšie sú prípady finančného ohodnotenia plesnivec alpínsky má spoločenskú hodnotu nota veci? Aragonit 11 29 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

Spôsoby spoločenského Z oboch definícií dosť jasne vyplýva, že hodnotenia (oceňovania) vzácnosť sa považuje za podstatné kritérium prírodných zdrojov pri určovaní spoločenskej hodnoty. Z praktic- v ZAHRANIČÍ kých dôvodov je vhodné vyjadriť takto defi- novanú spoločenskú hodnotu v peniazoch. Pod termínom spoločenská hodnota sa za- V akom vzťahu je však spoločenská hodnota užívalo vyjadrenie hodnoty prírodných zdro- k vlastnej alebo skutočnej hodnote veci? jov v peniazoch. Nasledujúci text je výberom myšlienok a princípov takéhoto hodnotenia. Vyjadrenie vlastnej hodnoty veci Zdroje prírody možno oceňovať z hľa- diska trhového v prípade, že historicky boli O čo nám v skutočnosti ide alebo o čo predmetom trhových vzťahov. Oceňovanie by nám v prvom rade malo ísť pri snahe z hľadiska netrhového sa viaže na bezplatné odhadnúť hodnotu nejakej zložky prírody a voľne prístupné zdroje využívané ako súčasť – v našom prípade jaskyne? Snažiť sa pri- prirodzeného životného prostredia; tieto boli spôsobiť za každú cenu otázkam trhu a vy- donedávna mimo rámca ekonomického sys- Obr. 1. Hodnotový rébus – vlastná (vnútorná, jadriť hodnotu v peniazoch? Ale peniaze tu prírodná, všeobecná) hodnota jaskyne je súčas- tému. Teoretickými prístupmi k hodnoteniu neboli odjakživa. Alebo sa pozrieť na to, čo ťou ekologickej hodnoty (stabilita, citlivosť, odol- prírodných ekosystémov sa zaoberajú envi- nosť...), trhovej hodnoty (nájom, sprístupnenie...) chceme hodnotiť; v snahe tomu porozumieť ronmentálna ekonómia (rozšírenie trhovej a kultúrnej hodnoty (paleontológia, história, este- a potom to ohodnotiť v kategóriách, ktoré sú ekonómie o environmentálne aspekty) a eko- tika...) jaskyne tomu vlastné? Treba nejako vyjadriť aj hodno- logická ekonómia (ekonómia je v podsystéme Fig. 1. Valuation puzzle – own (internal, natural, tu v peniazoch? Dá sa. Ale len s príslušným ekológie). Ekonomické oceňovanie vychádza general) value of cave is comprised in ecological prívlastkom, ktorým môže byť napr. aj spolo- v zásade z ochoty jedinca platiť za nejaký value (stability, sensitivity, resistance…), market čenská hodnota. stav, prípadne službu poskytovanú prírodou, value (sale, rent, development of cave…) and cul- Na ilustráciu uvádzame príklad, ako treba resp. z ochoty prijímať kompenzáciu za zhor- tural value (palaeontology, history, aesthetics…) of postupovať, ak chceme zistiť a vyjadriť, v čom the cave šené prostredie. Vo vzťahu k prírode má taká- spočíva vlastná hodnota nejakého prírodného to subjektívne chápaná ekonomická hodnota zdroja, napríklad hodnota vody. Bez nej člo- najmenej štyri hlavné zdrojové formy: avšak musia byť splnené viaceré predpoklady. vek obyčajne nevydrží viac ako dva dni. Je to − priama úžitková hodnota (napr. ťažba Metóda odhaľovania preferencií (CV contin- niečo pre človeka kritické. Teda mal by mať už nerastov), gent valuation method) spočíva v kladení pria- dávno jasné, ako vodu hodnotiť. Čo sa v pr- − nepriama úžitková hodnota (zdravé mych otázok ľudom, koľko sú ochotní platiť za vom rade pýtame, keď sme smädní a prídeme ekosystémy sú potrebné pre ekonomické ak- určité zlepšenie prírodného prostredia, resp. k vode...? Je pitná alebo nie? Nepýtame sa, tivity), koľko sú ochotní prijímať za určité zhoršenie koľko stojí liter vody... Čím je teda vyjadrená − opčná hodnota (ochota platiť za vylú- prírodného prostredia. Pri dodržaní správne- vlastná hodnota vody? čenie rizika, poistné za udržanie možnosti ho postupu, špecifikovaní funkčných vzťahov, Veľmi dobrým príkladom snahy o vyjadre- voľby), zhromaždení dát a vyhodnotení mnohoná- nie vlastnej hodnoty prírodných prvkov vo vyš- − existenčná hodnota (vedomie potreby sobnou regresiou sa stanovia koeficienty kva- šie spomenutom zmysle je snaha o definova- zachovania prírody a rôznych foriem života). lity prostredia. nie tzv. priaznivého stavu nelesných a lesných Trvalo udržateľný rozvoj predpokladá Vyjadriť hodnotu prírodných zdrojov biotopov v rámci projektu implementácie rozlišovanie kapitálu na človekom vytvorený, možno aj inak – bez použitia peňazí. Ide smernice o biotopoch a vtákoch na Slovensku kriticky ohrozený prírodný a ostatný prírodný o kvalitatívne hodnotenie a takto možno hod- – Natura 2000 (Polák – Saxa, 2005). Napríklad kapitál. Kriticky ohrozený prírodný kapitál sa notiť napr. kvalitu krajiny využitím veľkého stav nelesného biotopu sa hodnotí na základe nedá človekom nahradiť a jeho cena je neko- súboru fotografií, ktoré ohodnotí reprezenta- piatich kritérií: horizontálna štruktúra, vertikál- nečne vysoká (stojí nad systémom oceňova- tívna vzorka ľudí. Výsledky prieskumu ukážu, na štruktúra, veľkosť lokality, ohrozenie lokality nia); jeho ochrana tvorí absolútnu obmedzo- ktoré prvky krajiny títo ľudia vnímajú pozitív- a areál rozšírenia. Kategórie hodnotenia stavu vaciu podmienku pre ľudské činnosti. Ostatný ne a ktoré nie – pritom sa samozrejme môžu biotopu sú v rámci EÚ navrhované v zásade tri prírodný kapitál predstavuje prevažne obnovi- vyskytnúť mnohé protirečivé odpovede. Na – priaznivý, priemerný, redukovaný/slabý; slo- teľné prírodné zdroje, ktoré možno vyčerpať vyhodnotenie treba použiť štatistickú metódu venský prístup však pridáva štvrtú a má podo- a nahradiť kapitálom vytvoreným človekom faktorovej analýzy a výsledok ukazuje kompli- bu – výborný, dobrý, narušený, nevyhovujúci. (Seják, 1999). Z hľadiska vytvorenia jaskýň, kované vzťahy medzi názormi respondentov Metóda je pomerne náročná, kombinovaná, ak ide napr. o tvorbu výzdoby alebo samotnej (Forman – Godron, 1993). obsahuje kvalitatívne aj kvantitatívne hodno- jaskyne, sa v zásade dá hovoriť o obnoviteľ- tenia, váhové, sumárne a syntetické spôsoby ných zdrojoch v čase, avšak časový horizont Spôsoby spoločenského vyhodnotenia. Hodnotenie stavu lesných bio­ jej tvorby ich prakticky v rámci ekonomické- hodnotenia (oceňovania) topov má inú metodiku s rovnakým cieľom. ho hodnotenia zaraďuje do nenahraditeľných prírodných zdrojov U NÁS V rámci týchto biotopov sa hodnotí druhové zdrojov. zloženie, štruktúra lesného biotopu a negatív- Len na okraj: z hľadiska stanovenia celko- Na Slovensku sa do praxe zaviedla spolo- ne vplyvy. Výsledok smeruje do štyroch kate- vej hodnoty služieb ekosystémov sveta možno čenská hodnota častí prírody v prílohe zákona górií A – D. Vzhľadom na kvalitatívne hodno- konštatovať, že je prakticky nekonečne vysoká č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Zá- tenie sa navrhla jeho kvantifikácia, t. j. číselné a aj ich marginálna, t. j. prírastková hodnota je kon definuje, že spoločenská hodnota chrá- vyjadrenie so zámerom objektívne a kom- ohromná, pretože podľa hrubých odhadov nených rastlín a živočíchov, drevín, biotopov plexne zhodnotiť celkový stav biotopu. Jed- predstavuje dvoj- až trojnásobok súčasného európskeho významu a biotopov národného notlivé indikátory hodnotenia pritom nemajú svetového HDP (Constanza et al., 1997). významu vyjadruje najmä ich biologickú, eko- rovnakú váhu. Z troch rôzne vypočítaných Metódy na stanovenie ekonomických logickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje kvantifikátorov sa vybral najvýstižnejší, hodnôt environmentálnych statkov a služieb s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť počítajúci so závislosťou znakov a kom- sú v zásade preferenčné (ochota platiť) a ne- a plnenie mimoprodukčných funkcií. Pre ne- binujúci logické operátory AND a OR. preferenčné (zisťovanie nákladov a rizík). živú prírodu platí, že spoločenská hodnota Výsledkom je percentuálne hodnotenie Preferencie môžu byť odhalené – existuje trh, chránených nerastov a chránených skamene- biotopu z hľadiska miery jeho priblíženia alebo ich treba odhaliť napr. kontingentnou lín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a ná- sa priaznivému stavu. Na spätné zaradenie metódou. Metóda odhalených preferencií od- rodnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím do kategórie však metóda navrhuje použiť vodzuje ceny zo súvisiacich trhov (hedonické na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej rozmedzia percent, čo pokladá za vec do- oceňovanie, metóda cestovných nákladov), republiky. hody. Metóda je veľmi zaujímavá spôso- Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 30 Aragonit 11 bom transformácie kvalitatívnych znakov – geologická, geomorfologická, hydrologická, B – jav, skupina javov, jaskyňa s národným na kvantitatívne a ich komplexným vyjad- klimatická a biologická, ale aj antropogénna významom rením jedným číslom (autorom je prof. Š. zložka. Na účely komplexného hodnotenia C – jav, skupina javov, jaskyňa s regionál- Šmelko, DrSc.). jaskýň prírodnú časť geosystému posudzuje- nym významom Ako je to s jaskyňou? Keďže na rozdiel od me aj z paleontologického hľadiska, antropo- D – jav, skupina javov, jaskyňa s miestnym vody nejde o prírodný zdroj, od ktorého bez- génnu časť z archeologického a historického významom prostredne závisí ľudský život, je to širšia otázka. hľadiska. Jaskynný geosystém ako celok vrá- Hodnotenie je trojstupňové a vykonáva Cieľom hodnotenia bude čo najkomplexnejšie, tane jeho častí sa hodnotí aj z estetického sa v dvoch hodnotiacich tabuľkách. V prvom najobjektívnejšie a najjednoduchšie vy­jadriť hľadiska. stupni hodnotenia sa hodnotia jednotlivé vlastnú hodnotu jaskyne ako prírodného prvku. Vlastná (vnútorná) hodnota (význam- javy v rámci danej vednej alebo spoločenskej Takéto hodnotenie potom môže byť súčasťou nosť) jaskýň vyjadruje ich prírodnú, vedeckú oblasti a do tabuľky sa zaznamená počet ich hodnotení jaskýň na rôznorodé účely. a kultúrnu hodnotu s prihliadnutím na vzác- výskytov v kategórii A až D. V druhom stupni V prvom rade treba čo najkomplexnej- nosť (výnimočnosť, jedinečnosť, unikátnosť), hodnotenia sa tabuľka vyhodnotí sumárne krí- šie vystihnúť jaskyňu z hľadiska všetkých veľkosť (objem, dĺžka), početnosť (množstvo, žovými súčtami a synteticky dvoma pravidlami prvkov, ktoré ju tvoria. Keďže ide o prírod- hustota), rôznorodosť (diverzita, variabilita) s výsledným zaradením celej skupiny javov do ný jav – špecifický geosystém, treba najprv alebo typickosť (reprezentatívnosť, didaktic- kategórie A až D. Výsledok tejto čiastkovej ohodnotiť jeho jednotlivé zložky. V zmysle kosť) ich zložiek a javov z celoštátneho aj me- syntézy je uvedený v pravom dolnom rohu našich aj zahraničných krajinnoekologických dzinárodného hľadiska. (Pozn.: vlastná hodno- tab. 1. Tretí stupeň hodnotenia sa vykonáva škôl možno postupovať ďalej a na základe ta v pravom zmysle sa vzťahuje len na zložky v druhej tabuľke, kde v horizontálnom smere vertikálnych a horizontálnych väzieb vytvoriť fyzickogeografického komplexu jaskyne, tu sú sú uvedené skupiny javov v rámci jednotlivých topické a chorické jednotky pre každú jas- v rámci nej na účely hodnotenia zahrnuté aj hodnotiacich oblastí a vo vertikálnom smere kyňu. Tieto komplexné jednotky vyjadrujú kultúrne hodnoty.) kategórie A, B, C a D. Vyhodnotenie tabuľky jaskyňu ako systém a umožňujú vykonávať Skupina javov označuje hodnotené javy je sumárne – spočítaním výskytov skupín javov syntézy s cieľom typizácie, regionalizácie v rámci jednej vednej alebo spoločenskej ob- v jednotlivých oblastiach, a syntetické – uplat- a pod. Prostredníctvom svojich stavových ve- lasti, ktorou môže byť geológia, geomorfoló- nením dvoch pravidiel syntézy. Výsledok cel- ličín môžu tieto subsystémy slúžiť ako kom- gia, hydrológia, klimatológia, biológia, paleon- kovej syntézy je uvedený v pravom dolnom plexná priestorová databáza pre najrôznejšie tológia, archeológia, história a estetika. rohu tab. 2. interpretácie (Miklós, 1997). To však zname- Jav predstavuje základný hodnotený ob- Syntetické zhodnotenie slúži na zaradenie ná intenzívnu prácu na niekoľko rokov pre jekt v rámci príslušnej oblasti. jaskýň do jednej zo štyroch základných kate- tím odborníkov. V navrhovanom hodnotení Kritérium znamená hľadisko hodnote- górií a sumárne zhodnotenie môže slúžiť ako jaskyne však zostávame zatiaľ na úrovni hod- nia javov, skupín javov a celých jaskýň, t. j. kvantifikácia na bližšie rozlíšenie jaskýň z hľa- notenia elementárnych javov v rámci jednot- významnosť javu vyjadrenú vzácnosťou, veľ- diska významnosti. Samotné hodnotenie je livých zložiek fyzickogeografického komple- kosťou, početnosťou, rôznorodosťou alebo v rozhodujúcej časti však prísne kvalitatívne. xu jaskyne, ku ktorým priraďujeme príslušné typickosťou. Prvé pravidlo na syntetické zhodnotenie analytické vedné disciplíny. Kategória znamená stupeň významnosti spoločenskej hodnoty jaskýň (syntéza I. v tab. javu, skupiny javov a jaskyne. 1 a 2): Spôsob – algoritmus Potenciál znamená pravdepodobnú mož- Do triedy A patrí jav, skupina javov, jasky- hodnotenia nosť výskytu určitých javov v rámci oblastí ňa, ak najmenej v jednom z kritérií hodnote- hodnotenia a uplatňuje sa pri nedostatočne nia patrí do triedy A. V tejto časti v stručnosti opíšeme technic- preskúmaných jaskyniach, aby sa mohol vy- Do triedy B patrí jav, skupina javov, jasky- ký spôsob vyjadrenia vlastnej hodnoty jasky- jadriť odborný odhad ich predpokladanej vý- ňa, ak najmenej v jednom z kritérií hodnote- ne a jej prvkov. Navrhovaná metóda zaručuje znamnosti. nia patrí do triedy B a v žiadnom do A. určitú formu rovnosti alebo „spravodlivosti“, Systém hodnotenia spočíva v postupnom Do triedy C patrí jav, skupina javov, prejavujúcu sa pri uplatnení kritérií hodnote- zaraďovaní javov, skupín javov a jaskýň ako jaskyňa, ak v žiadnom z kritérií nepatrí do nia aj pri jednotlivých hodnotiacich disciplí- celkov do štyroch kategórií reprezentujúcich triedy A ani B a najmenej v jednom patrí do nach. Najskôr niekoľko definícií a vysvetľujú- stupeň významnosti daného javu, skupiny ja- triedy C. cich poznámok. vov, resp. jaskyne: Do triedy D patrí jav, skupina javov, jas- Jaskynný geosystém tvoria nielen jeho zá- A – jav, skupina javov, jaskyňa s medziná- kyňa, ak v žiadnom z kritérií nepatrí do triedy kladné fyzickogeografické (prírodné) zložky rodným významom A ani B ani C.

PRÍKLAD HODNOTIACICH TABULIEK / EXAMPLE OF VALUATION TABLES

Hodnotiaca tabuľka 1 oblasť: (geológia, geomorfológia, hydrológia, klimatológia, biológia, paleontológia, archeológia, história, estetika)

vzácnosť / množstvo / veľkosť / rôznorodosť / reprezentatívnosť / Kritérium jedinečnosť / početnosť / dĺžka / diverzita / typickosť/ SUMA TRIED unikátnosť hustota objem variabilita didaktickosť počet výskytov počet výskytov počet výskytov počet výskytov počet výskytov počet výskytov Druh javu A B C D A B C D A B C D A B C D A B C D A B C D Jav 1 3 3 1 0 0 4 3 Jav 2 3 2 2 0 0 0 7 Jav 3 2 3 2 1 2 0 0 6 4 Jav 4 1 2 0 0 2 1 SUMA 0 0 2 3 0 0 3 5 0 0 4 3 0 0 3 2 0 0 0 2 0 0 12 15 VÝSKYTOV SYNTÉZA I C C C C D C SYNTÉZA II C C Aragonit 11 31 Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň

Hodnotiaca tabuľka 2 JASKYŇA: Kategória A B C D SYNTÉZA I. SYNTÉZA II. Skupina javov v rámci oblasti počet výskytov počet výskytov počet výskytov počet výskytov Geológia 9 15 15 B Geomorfológia 5 D Hydrológia 2 C Klimatológia 3 C Jaskynné výplne 2 5 C Biológia – fauna / stavovce 2 B B Biológia – fauna / bezstavovce – Biológia – flóra – Paleontológia – Archeológia – História – Estetika 1 2 C SUMA VÝSKYTOV 0 11 23 27 B B

Druhé pravidlo na syntetické zhodnote- tento úkon sa bude zrejme vykonávať len vo C – málo početný jav; D – ojedinelý výskyt javu nie spoločenskej hodnoty jaskýň (syntéza II. výnimočných prípadoch. neznamenajúci jedinečnosť, t. j. bežný jav vy- v tab. 1 a 2­) – použitie sa predpokladá len vo Nedostatočne preskúmané jaskyne alebo skytujúci sa niekde ojedinele). výnimočných prípadoch: jaskyne, ktorých podrobný odborný prieskum Rôznorodosť (diverzita, variabilita) Od hodnotovej úrovne skupiny javov je z akéhokoľvek dôvodu nerealizovateľný – vyjadruje pestrosť výskytu v rámci javov aj môže príslušný odborník, resp. hodnotiteľ po v čase potrebnom na ich ohodnotenie, mož- medzi javmi, napr. farebná a tvarová varia- zhodnotení jednotlivých javov za svoju vednú no podmienečne zatriediť do kategórie vý- bilita kvapľovej výzdoby, druhová diverzita alebo spoločenskú oblasť vyhodnotiť najmä znamnosti na základe odborného odhadu ich fauny... (A – najrôznorodejšie javy, resp. najväč- kombináciu hodnôt kritérií ako výnimočnú potenciálu pre danú hodnotiacu oblasť. Od- šia rôznorodosť v rámci jaskýň na Slovensku; a jaskyňu následne preradiť do vyššej triedy borný odhad potenciálu jaskyne vykoná prí- B – rôznorodé javy resp. veľká rôznorodosť; (napr. z C do B). Taký istý postup môže uplat- slušný odborný pracovník – hodnotiteľ na zá- C – málo rôznorodé javy, resp. malá rôznorodosť; niť znalec, resp. hlavný hodnotiteľ pri celkovej klade prehliadky jaskyne a špecifických kritérií D – minimálna rôznorodosť javov). syntéze, t. j. najmä určením výnimočnej kom- pre svoju oblasť, prípadne skúsený speleológ Typickosť (reprezentatívnosť, didak- binácie hodnôt niektorých skupín javov môže s tým, že potenciálne hodnoty prekonzultuje tickosť, charakteristickosť) – na účely tejto celú jaskyňu na úrovni konečnej syntézy pre- s odborníkom na danú oblasť. Jaskyňa pod- metodiky vyjadruje príkladnosť javu z hľadis- radiť do vyššej triedy. mienečne zaradená do kategórie bude mať vo ka miery vyjadrenia jeho charakteristických formálnom označení v hodnotiacej tabuľke vlastností a môže mať najmä náučné a didak- So zreteľom na špecifickosť jednotlivých viditeľný znak znamenajúci túto podmieneč- tické využitie (A – najtypickejšie príklady javov vedných alebo spoločenských oblastí nemusia nosť (napr. označenie: A’, B’, C’, D’). v rámci jaskýň na Slovensku, B – typické prí- sa pri hodnotení uplatniť vždy všetky kritériá. Jaskyne sa budú zaraďovať do kategórií klady javov, C – menej typické príklady javov, Systém je navrhnutý tak, aby nedošlo k znevý- postupne podľa potreby. Zaradenie do kate- D – netypické príklady javov; nemožno ich po- hodneniu na základe použitia menšieho poč- górie nie je nemenné, v prípade zistenia no- užiť ako príklad, ale ani ako unikát). tu hodnotiacich kritérií. Jednotlivé hodnotiace vých skutočností sa môže prehodnotiť a pri disciplíny sú v syntetickom zhodnotení navzá- splnení príslušných kritérií sa jaskyňa preradí Diskusia jom rovnocenné. do inej kategórie. Jaskyne, ktoré sa zatiaľ ne- Aby mohol hodnotiteľ jaskyňu správne hodnotili, nebudú zaradené do kategórií. V diskusii stručne vymenujeme sporné zaradiť, mal by mať stále na zreteli celoslo- Obsahová náplň pojmov používaných alebo problematické, ale aj pevné body navr- venský, ako aj medzinárodný pohľad na daný ako kritériá hodnotenia: hovanej metódy. jav. Problém rozhraní medzi jednotlivými ka- Vzácnosť – v prvom rade vyjadruje naj- Metóda chce byť rozumne komplexná tegóriami A – D je vecou praxe a odborného mä častosť (výnimočnosť, jedinečnosť) vý- („rozumne“ znamená do ľahko realizovateľnej odhadu. skytu daného javu v jaskyniach na Slovensku miery), jednoduchá, primerane objektívna Realizačný princíp ohodnocovania je za- (A – jedinečný jav, výskyt len v niekoľkých a ľahko použiteľná. Preferuje kvalitatívne hod- ložený na odborníkoch (garantoch) pre jed- jaskyniach; B – zriedkavý výskyt, cca do 5 % notenie pred kvantitatívnym, ktoré sa dostáva notlivé vedné alebo spoločenské oblasti, ako jaskýň; C – častý výskyt, cca do 50 % jaskýň; do hodnotenia ako pomocné. Jej použitím aj na skúsených praktických speleológoch. D – veľmi častý výskyt, nad 50 % jaskýň). by nemalo dôjsť k hrubým chybám, aby napr. Pre jednu disciplínu môže byť určených aj Veľkosť (objem, dĺžka) – vyjadruje veľ- jaskyňa s jedným unikátnym prvkom nebola viac odborníkov; jednu jaskyňu v rámci jednej kostné charakteristiky javov, napr. veľkosť zaradená len medzi bežné jaskyne a naopak disciplíny hodnotí spravidla vždy jeden odbor- kvapľa, vodného toku v jaskyni, jazera v jasky- z viacerých hľadísk priemerná jaskyňa nebo- ník. Hodnotitelia budú vyberaní odbornou or- ni, dĺžku jaskyne, objem podzemného priesto- la zaradená medzi významné len vďaka jed- ganizáciou ochrany prírody pre správu jaskýň ru... (A – najväčšie javy v jaskyniach; B – veľké noduchému sčítaniu parametrov. Na druhej na Slovensku na základe referencií, literatúry javy; C – menšie javy; D – veľkosťou najmenšie strane by mala jednoznačne oddeliť jaskyne a znalostí z pôsobenia v jaskyniarskej vede javy v rámci jaskýň). len lokálne významné, iba spĺňajúce definíciu a praxi. Najskúsenejší odborníci – hodnotite- Početnosť (množstvo, hustota) – vyjad- jaskyne. lia v jaskyniarskych disciplínach budú potom ruje množstvové charakteristiky javov v rámci Metóda rešpektuje základné ekologické môcť vykonať druhý krok syntetického hodno- jaskýň na Slovensku, napr. početnosť jedincov pravidlo o najslabšom článku, resp. o limit- tenia jaskyne, t. j. preradenie jaskyne do inej v kolónii netopierov, početnosť bezstavovcov, nej hodnote v rámci komplexu hodnotených triedy vzhľadom na výnimočnú kombináciu hustotu kvapľov v časti jaskyne... (A – naj- javov. Vychádza z holistického prístupu a de- znakov. So zreteľom na systém hodnotenia sa početnejší jav v jaskyniach; B – početný jav; duktívnej logiky. Pôvodné príspevky z výskumu jaskýň 32 Aragonit 11

Metóda počíta so subjektivitou a otvore- bilita, odolnosť, únosnosť, zaťažiteľnosť a tiež rovnakú hodnotu, ne ju priznáva. Ak niečo hodnotíme, automa- ochranárske kategórie, ako ochrana a praktic- − je zásadný rozdiel medzi hodnotením ticky to znamená subjektívny prístup. Základ- ká starostlivosť. Pri spracovávaní tejto proble- a oceňovaním, ný problém je dosiahnutie určitej rovnováhy, matiky sa myslelo aj na uvedené fenomény, − vyjadriť v peniazoch vlastnú (vnútornú) resp. správnej miery medzi subjektivitou, od- ktoré vyjadrujú hodnotu jaskyne vo vzťahu hodnotu akejkoľvek časti prírody nedáva bornosťou a praktickosťou. Príliš komplikované k nejakej činnosti, či už ľudskej alebo prírod- zmysel, a náročné metódy majú v určitých prípadoch nej, pričom sú viac zamerané na konkrétne − hodnotu akejkoľvek veci možno najlepšie svoje opodstatnenie. Ak sa viažu na rozsiah- praktické použitie. Ich zahrnutie do hodno- vyjadriť vlastnými atribútmi tejto veci, ly systém hodnotených znakov, treba na ich tenia sa teda spolu s ďalšími kritériami uplatní − nedá sa dobre vyjadriť spoločenská (fi- vyhodnotenie použiť zložitý aparát a viazať v súvislosti s inými aktivitami, ako napríklad zá- nančná) hodnota veci bez vyjadrenia ho možno aj na využitie výpočtovej techniky. mer sprístupnenia jaskyne, stanovenie vhod- vlastnej hodnoty veci, ktorá vyjadruje jej V každom prípade sa aj tu stretávame so sub- nosti jaskyne na sprístupnenie a pod. (Pozn.: skutočnú podstatu, jektívne určenými koeficientmi (pozri príklad Pri zámeroch na sprístupnenie jaskyne sa do − súčasné finančné vyjadrenie spoločenskej in Polák – Saxa, 2005). V podstate teda ide hodnotenia dostáva aj fenomén nájomnej hod- hodnoty častí prírody skryto závisí od vše- o hladinu, do ktorej subjektivitu položíme. noty jaskyne. Tá už predstavuje hodnotu jasky- obecných ekonomických ukazovateľov Jeden z ďalších hlavných problémov, ne vyjadrenú v peniazoch s ohľadom na možné v príslušnom štáte, ako je napr. priemerný ktorý bude zrejme spôsobovať úskalia, je generovanie ziskov. Pri takomto hodnotení jas- zárobok, minimálna mzda, hranica trestné- problém hraníc medzi kategóriami. Problém kyne pristupujú k hodnotiacim kritériám ďalšie, ho činu a pod. S tým je spojené zásadné ri- hraníc sa vyskytuje azda v každom hodnotení, špecifické pre túto činnosť.) ziko, že tá istá časť prírody, takisto vzácna obzvlášť pri číselnom vyjadrení hodnotiacich Záverom diskusie môžno ešte polemi- u nás ako v inej, ale vyspelejšej krajine, má tried. Rozlišovacia úroveň číselných hodnôt zovať o tom, čo je významnejšie – či výskyt u nás niekoľkonásobne nižšiu spoločen- potom určuje zaradenie do triedy. Je zrejmé, ojedinelého prvku v malom množstve (o to je skú, teda finančnú hodnotu! (Prečo? Je to že takto definované rozhrania sú ostré, čo ta- predsa vzácnejší) alebo vo veľkom množstve, fľaška kokakoly, ktorá po prechode hraníc kisto asi nie je ideálne. V našom hodnotení sa resp. rozmere (hľadisko veľkosti, objemu). s Rakúskom zrazu stojí päťkrát viac?) skôr prikláňame k širším, resp. tzv. neostrým Pri pohľade z perspektívy prírodných zdro- (fuzzy) rozhraniam, ktoré sa vedú skôr intuí- jov (Cigna, 2000) sa zdôrazňuje prvý princíp, Poďakovanie. Za cenné pripomienky ciou hodnotiteľa. Problém hraníc a rozhraní je pri pohľade z perspektívy vyhlasovania lokalít a námety ďakujem svojim kolegom z úseku však natoľko zásadný a obsiahly, že si vyžadu- svetového dedičstva je to princíp druhý. ochrany jaskýň, ktorí vo vzájomných diskusi- je, aby sme sa ním zaoberali samostatne. Ko- ách vyjadrili svoj názor na jednotlivé problémy, niec koncov – prípadné nevhodné zaradenie Záver najmä však P. Bellovi a Ľ. Gaálovi za vyslove- jaskyne do kategórie možno neskôr upraviť nie zásadných myšlienok, princípov a požia- prehodnotením. Na záver možno stručne zhrnúť základné daviek. Veľmi podnetné boli aj pripomienky Niekomu môžu v hodnotení chýbať eko- postuláty, ktoré považujeme za zrejmé: a poznámky P. Bosáka a V. Cíleka, hoci téma logické hodnoty – citlivosť, zraniteľnosť, sta- − je evidentné, že nie všetky jaskyne majú by si určite žiadala viac času na diskusiu.

Literatúra

Bella, P. 1994. Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát. Slovenský kras, 32, 3–22. Bella, P. 1999. Topické a chórické jaskynné geosystémy, ich časovo-priestorové zmeny, stabilita a ochrana. In J. Minár – M. Trizna Eds. Teoreticko-metodologické problé- my geografie, príbuzných disciplín a ich aplikácie. Zborník referátov, UK, Bratislava, 75–84. Cicmanová, S. – Tréger, M. – Malík, P. 2003. Príspevok k možnému ekonomickému hodnoteniu a k problémom oceňovania podzemných vôd. Podzemná voda, 9, 2, 66–76. Cigna, A. A. – Burri, E. 2000. Development, management and economy of show caves. International Journal of Speleology, vol. 29B (1/4), 1–27. Constanza, R. et al. 1997. The value of the world’s ecosystem services and natural capital. Nature, vol. 387, 253–259. Forman, T. T. R. – Godron, M. 1993. Krajinná ekologie. Academia, Praha, 491–497. Hrivnák, R. – Kliment, J. – Ripka, J. – Ujházy, K. – Valachovič, M. 2001. Metodika určovania ekonomickej a spoločenskej hodnoty biotopov pre potreby novelizácie vyhlášky a zákona na ochranu prírody vychádzajúcich zo smerníc EÚ a pre potreby EIA. ŠOP SR, Banská Bystrica. Izakovičová, Z. – Miklós, L. – Drdoš, J. 1997. Krajinnoekologické podmienky trvalo udržateľného rozvoja. Veda, Bratislava, 186 s. Jakál, J. 1979. Príspevok k problematike ochrany krasovej krajiny a jaskýň. Slovenský kras 17, 3–22. Jakál, J. – Hlaváč, J. 2003. Správa slovenských jaskýň a aktuálne problémy slovenskej speleológie. In P. Bella, Ed. Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, 4. Zborník referátov, SSJ, Liptovský Mikuláš, 9–14. Kopp, J. Integrace ekologického a ekonomického hodnocení povodí. Miscellanea geographica, 9, ZČU v Plzni. www.pef.zcu.cz/pef/kge/veda/konference/prispevky/ jedn/kopp.htm Linderová, R. 1998. Akú cenu majú lesy národných parkov. Národné parky, 1/98, Správa národných parkov SR, 8–9. Marra, R. J. C. 2001. Espeleo Turismo: Planejamento e Manejo de Cavernas. Editora WD Ambiental, Brasília – DF, 224 p. Míchal, I. 1992: Ekologická stabilita, Veronica, Brno, 244 s. Miklós, L. – Izakovičová, Z. 1997. Krajina ako geosystém, Veda, Bratislava, 153 s. Mukaidono, M. 2001. Fuzzy logic for beginners, World Scientific Publishing, , 116 p. Papánek, F. 1978.Teória a prax funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Príroda pre VÚLH Zvolen, Bratislava, 218 s. Seják, J. Ekonomické hodnocení ekologických funkcí území. www.ceu.cz/ECON/ sejakekonomicke.htm Seják, J. 1999. Oceňování pozemků a přírodních zdrojů. Grada Publishing, Praha, 256 s. Polák, P. – Saxa, A. Eds. 2005. Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. Manuál k programom starostlivosti o územia NATURA 2000. ŠOP SR, Banská Bystrica, 736 s. Šeffer, J. – Stanová, V. Eds. 1999. Aluviálne lúky rieky Moravy – význam, obnova a manažment. Kapitola 10: Ekonomické hodnotenie prínosov ochrany a obnovy aluviál- nych lúk. DAPHNE – Centrum pre aplikovanú ekológiu, Bratislava, 147–160. www.ecosystemvaluation.com Žihlavník A., 2001. Hodnotenie a oceňovanie lesa a poľovných revírov. TU Zvolen, 153 s.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2003 o ochrane prírody a krajiny Vyhláška MŽP SR č. 213/2000 Z. z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a o ich spoločenskom ohodnocovaní Metodika MŽP SR č. 757/2000-4 pre určovanie spoločenskej hodnoty aragonitovej a kalcitovej sintrovej výplne v jaskyniach a priepastiach Aragonit 11 33 Dokumentácia a ochrana jaskýň

Prírodovedný a spoločenský význam geomorfo­logických javov v jaskyniach a ich ochrana

Pavel Bella

Jaskyne ako prírodné pamiatky predsta- že poznatky o geomorfologických tvaroch nings, 1985; D. C. Ford, 1988; W. B. White, vujú pozoruhodné, hodnotné až unikátne prí- a procesoch sa zaraďujú medzi základné 1988; V. N. Dubljanskij – V. N. Andrejčuk, rodné javy. Preto ich ochrane treba venovať a dôležité údaje o jaskyniach. 1989; D. C. Ford – P. W. Williams, 1989; T. Sla- primeranú pozornosť. V jaskyniach sú zastú- Predložený príspevok poukazuje na prí- be, 1995; S. E. Lauritzen – J. Lundberg, 2000; pené abiotické i biotické zložky prírodného rodné a spoločenské hodnoty jaskynného A. N. Palmer, 2000, 2002 a iní; v našej litera- prostredia. Zastúpenie fauny v podzemných georeliéfu, antropogénne riziká a činnosti túre P. Bella, 1994, 1995b, 2002 a iní) – ne- dutinách je však v porovnaní s povrchovou spôsobujúce jeho ohrozenie, poškodenie až hovoriac o veľkom množstve prác týkajúcich krajinou výrazne redukované, čo vyplýva z od- deštrukciu, ako aj na potrebu a prístupy jeho sa vybraných problémov speleogenézy, a naj- lišných ekologických podmienok pre život or- ochrany. mä regionálnych opisov geomorfologických ganizmov. pomerov v jaskyniach z rozličných oblastí K ochrane jaskýň treba pristupovať kom- JASKYNNÝ GEORELIÉF sveta. Speleogeomorfologická problematika plexne – nielen v praktickej, ale aj legislatív- A SPELEOGEOMORFOLÓGIA je veľmi častou témou speleologických vý- nej rovine, čo v prípade Slovenska deklaruje skumov. Avšak moderné trendy komplexného zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody Geomorfologické tvary v jaskyniach pred- geomorfologického výskumu, ktorý zdôraz- a krajiny. V ods. 4, písm. b) tohto zákona sa stavujú „nehmotné“ formy (nepatria medzi ňuje morfometrický, morfogenetický, mor- zakazuje poškodzovať a ničiť chemickú a me- hmotné zložky, resp. komponenty jaskynného fochronologický i morfodynamický prístup chanickú výplň jaskyne, biotopy živočíchov prostredia), ktoré sa vytvorili na „hmotných“ li- štúdia, treba postupne uplatňovať aj pri vý- a ostatné zložky a prvky jaskynného ekosys- tosférických povrchoch – na skalných stenách, skume jaskynného georeliéfu (P. Bella, 2001). tému (vhodnejšie geosystému či geoekosys- stropoch alebo podlahách a na povrchoch V rámci geomorfológie, hoci prevažne tému). Za zložky ekosystémov sa považujú akumulačných útvarov v jaskynných priesto- pod hlavičkou speleológie, sa vytvorila a na- horniny a nerasty, reliéf, pôda, voda, ovzdušie, roch. Nositeľom geomorfologických foriem ďalej dotvára vedná disciplína – speleogeo­ rastlinstvo, živočíšstvo a antropické objekty sú tzv. speleogénne (skalné) a speleotémne morfológia, ktorá z hľadiska morfológie, a látky; zložky sa skladajú z prvkov ekosysté- (akumulačné) povrchy (v zmysle terminológie morfometrie a genézy vrátane súčasných mov, ktorými sú najmä jedince druhov rastlín, A. Langeho, 1959). geomorfologických procesov skúma geomor- živočíchov, nerastov a skamenelín, ich časti Hlavné geomorfologické formy v jasky- fologické tvary v jaskyniach, resp. jaskynný a vývinové štádiá, tvary reliéfu, pôdne typy, niach (chodby, dómy, siene, priepasti a pod.) georeliéf. Keďže jaskyne nie sú vytvorené iba jazerá, vodné toky, pramene, ponory, gejzíry, predstavujú obvod trojrozmerných, viac-me- v krasových, rozpustných horninách, ale aj formy osídlenia a využitia krajiny (§ 2, ods. 3, nej generalizovaných geometrických telies, v nekrasových horninách, speleogeomorfo- písm. b) uvedeného zákona). ktorý ohraničuje podzemné priestory. Na lógia ako súčasť geomorfológie presahuje rá- V bežnej praktickej činnosti sa pri ochra- tomto hraničnom, obvodovom povrchu sa mec krasovej geomorfológie. ne jaskýň zdôrazňuje najmä ochrana rôznoro- odohrávajú, resp. sú ním usmerňované via- Značný vedecký záujem o jaskyne nielen dých foriem sintrovej výplne, ľadovej výplne, ceré už spomenuté prírodné procesy v geo- pretrváva, ale sa naďalej rozvíja v súvislosti jaskynnej fauny, paleontologických či archeo- morfologicky aktívnom, postaktívnom, resp. s uplatňovaním komplexných systémových logických nálezov. V menej výraznej miere sa inaktívnom štádiu vývoja jaskyne. Jaskyne prístupov i interdisciplinárnej spolupráce prí- prezentuje a aplikuje ochrana geomorfologic- väčšieho i menšieho rozsahu sa skladajú buzných geovedných disciplín (napr. rekon- kých foriem v jaskyniach – chodieb, siení či z viacerých uvedených hlavných geomorfolo- štrukcia vývoja jaskýň na základe datovania dómov (hlavných tvarov podzemných dutín gických foriem, ktoré sú hierarchicky usporia- jaskynných sedimentov). Nové poznatky tre- či priestorov – dominantných morfologických dané v rámci väčších celkov až celej jaskyne ba priebežne aplikovať aj pri ochrane jaskýň, skalných tvarov v jaskyniach) alebo množstva (P. Bella, 1995a, 1998 a iní). V chodbách, dó- ktorej praktické opatrenia musia, resp. by mali menších a drobnejších tvarov denudačného, moch, sieňach či priepastiach sa na skalných vychádzať z čo najobjektívnejších a najkom- denudačno-akumulačného alebo akumulač- i „neskalných“ povrchoch vytvorilo množstvo plexnejších poznatkov, vrátane poznatkov ného charakteru. menších až drobných geomorfologických o jaskynnom georeliéfe. Pritom jaskynný georeliéf patrí medzi foriem (lastúrovité prúdové jamky, stropné hlavné diferenciačné faktory jaskynného kapsy a kupoly, stropné kanály, meandrovité PRÍRODOVEDNÝ A SPOLOČENSKÝ prostredia – podmieňuje a usmerňuje chod zárezy, podlahové kanály, krútňavové hrnce VÝZNAM JASKYNNÉHO viacerých prírodných procesov, ktoré určujú a iné). Priestorová hierarchická konfigurácia GEORELIÉFU fungovanie či dynamiku jaskynných geosys- geomorfologických foriem odráža vplyv litolo- témov. Ide najmä o prúdenie vzduchu vzhľa- gických a štruktúrno-tektonických podmienok Jaskyne s tajuplnými tvarmi podzemných dom na morfológiu a vertikálnu členitosť (štruktúrno-tektonický skelet), ktoré za urči- priestorov sú už od praveku v pozornosti jaskýň, zaľadňovanie jaskýň, prúdenie vody tých hydrografických a hydrologických, resp. človeka – najskôr iba ako obydlia pravekých v podzemných riečiskách s eróznym alebo hydraulických podmienok (najmä vo vzťahu ľudí či podzemné úkryty, neskôr najmä ako akumulačným fluviálnym procesom, tvorbu medzi miestami vstupu a výstupu vôd z krasu) sprístupnené jaskyne, jaskynné liečebne rozličných foriem sintrových nátekov v závis- usmerňovali pôsobenie geomorfologických, a kúpele, podzemné skladiská či ako objekty losti od „usmerneného“ stekania kalcimorf- speleogenetických procesov (korózia, erózia, pre iné činnosti a potreby človeka (hudobné ných roztokov po šikmej alebo previsovej akumulácia fluviálnych sedimentov, rútenie koncerty, religiózne účely a pod.). S rozvojom skalnej stene, vytváranie alebo modifikovanie a pod.) s následným vytváraním podzemných speleológie a krasovej geomorfológie vzras- biotopov v závislosti od priestrannosti a do- dutín. tal prírodovedný význam geomorfologických stupnosti podzemných dutín či pôsobenie Morfológiou a genézou jaskýň sa zao- tvarov v jaskyniach. Ich vedecké, náučné, ako geomorfologických procesov a pod. Mnohé berajú mnohé staršie i novšie monografické aj iné spomenuté spoločenské hodnoty sú sti- tvary jaskynného georeliéfu odrážajú vplyv publikácie a štúdie uverejnené vo vedeckých mulom ochrany jaskynného georeliéfu, resp. litologických a štruktúrno-tektonických po- časopisoch alebo zborníkoch (J. Bretz, 1942; prírodného prostredia jaskýň, ktorého je geo- merov na ich vznik a vývoj. Z toho vyplýva, H. Trimmel, 1968; A. Bögli, 1978; J. N. Jen- reliéf nehmotnou súčasťou. Dokumentácia a ochrana jaskýň 34 Aragonit 11

Prírodovedný význam. Geomorfologické tvary sú veľmi významné indikátory a zázna- my umožňujúce rekonštrukciu geomorfolo- gického vývoja jaskynných priestorov. Hlavné morfologické tvary podzemných priestorov sú výsledkom pôsobenia geomorfologických procesov, ktoré mali hlavný vplyv na genézu jaskyne. Jaskynné úrovne sú dôležité nielen z hľadiska rekonštrukcie vývojových etáp jaskyne, ale aj z hľadiska korelácie, resp. syn- chrónneho vývoja jaskynných priestorov s vý- vojom povrchového georeliéfu (napr. jaskyn- né úrovne v Demänovskej doline sa dávajú do súvisu s vývojom riečnych terás Váhu a De- mänovky v Liptovskej kotline a priľahlej časti tejto doliny, IV. vývojová úroveň systému Stra- tenskej jaskyne zodpovedá vrchnopliocénnej poriečnej rovni v doline Hnilca v Slovenskom raji). Drobné tvary zväčša dokladajú fázy vý- voja jaskýň alebo ich častí, vrátane remodelá- cie pôvodných podzemných priestorov. Geo- morfologické javy v jaskyniach ako výsledné morfologické obrazy podmienok a procesov genézy umožňujú skúmanie vplyvu litologic- Miniatúrne zemné pyramídy, Demänovská jaskyňa slobody. Foto: P. Bella kých a štruktúrno-tektonických pomerov, hyd- rografických a hydrologických pomerov, ako aj hydraulických, klimatických či iných prírod- využívanie ako úkrytov a skrýš ných podmienok a procesov na vznik a vývoj (na ochranu človeka proti ne- podzemných priestorov. priaznivým poveternostným Naopak geomorfologické tvary sú dô­ vplyvom, utajenie miest pobytu ležité až dominantné faktory, ktoré určujú a us­ a pod.), utajených peňazoka- merňujú priebeh mnohých prírodných pro- zeckých dielní (napr. Chvalov- cesov v jaskyniach – dlhodobé udržiavanie ská jaskyňa, Koněpruské jasky- až stagnáciu studeného vzduchu v depres- ne v Českej republike), skladísk ných vrecovitých priestoroch s ich následným potravín alebo iných materiálov zaľadnením, prúdenie vzduchu v závislosti (napr. dozrievanie syra v jaskyni od výškových pozícií dolného a horného Michalka v Moravskom krase, vchodu vertikálne členitých jaskýň (dynamické skladovanie ryžového destilátu a staticko-dynamické jaskyne), prúdenie vody „awamori“ v jaskyni Nissyu-do v podzemných riečiskách s pomerne čas- na Okinawe v Japonsku), pod- tými kaskádami a sifónmi alebo jej kumu- zemných výrobní či tovární s cie- lovanie v podlahových vyhĺbeninách či ná- ľom ich ochrany alebo utajenia držiach hradených rúteniami alebo inými (napr. jaskyňa Heimkehle v Ne- akumulovanými sedimentmi, akumuláciu mecku využívaná počas druhej a uchovávanie fluviálnych a iných sedi- Lastúrovité prúdové jamky (scallops), Wombeyan Caves – Fig Tree svetovej vojny), utajených pod- Cave, Austrália. Foto: P. Bella mentov využívaných na sedimentologický zemných vojenských objektov a geochronologický záznam fáz vývoja jas- (jaskyňa Výpustek v Moravskom kynných priestorov, určovanie špecifických krase). K takýmto formám býva- ekologických podmienok pre biotopy jas- lého využívania jaskýň sa viažu kynnej fauny či tieňomilnej flóry vo vstup- aj niektoré kultúrne i technické ných častiach jaskýň. pamiatky. Spoločenský význam. Jaskyne ako pod- V mnohých prípadoch geo- zemné dutiny oddávna pútajú pozornosť člo- morfologické tvary v jaskyniach veka. Už v praveku sa viaceré jaskyne využívali poskytujú človekovi aj veľmi ako obydlia, o čom svedčia mnohé archeolo- pôsobivé vizuálne či estetické gické nálezy. Na skalných stenách viacerých dojmy. Väčšinou však ide o spe- jaskýň sa zachovali mimoriadne vzácne ná- leológov pohybujúcich sa aj stenné maľby z praveku (jaskyňa Altamira v náročných jaskyniach. Široká v Španielsku, jaskyne Grotte de , verejnosť ich môže sledovať Chauvet-Pont-d´Arc, Font-de-Gaume, Grot- najmä vo viacerých sprístupne- te de či Grotte de Niaux vo ných jaskyniach. Monumentál- Francúzsku, jaskynné kresby domorodých nosť a bizarnosť skalných tva- obyvateľov Austrálie a iné). Vo viacerých prí- rov sú charakteristické najmä padoch sa takéto maľby vytvárali v kontexte pre hlboké a strmé podzemné s vyhĺbenými alebo vyčnievajúcimi tvarmi Predhistorická kresba, jaskyňa Domica. Foto: P. Bella kaňony (napr. Škocjanske jas- skalného povrchu, čo svedčí o detailnej vní- kyne v Slovinsku zaradené do mavosti jaskynných skalných tvarov autormi keď sa pri náboženských rituáloch s obetnou svetového prírodného dedičstva, Abime de kresieb. antropofágiou do priepastí zhadzovali obete Bramabiau vo Francúzsku), mohutné dómy Pri skalných tvaroch, ktoré vzhľadom pri- pre bohov (napr. Babská priepasť na Silickej (jaskyne a Grotte di Frasassi pomínajú posvätné a iné výjavy zo života, sa planine), čo dokladajú viaceré antropologické v Taliansku), priepasti (napr. Aven Armand vo v praveku v niektorých jaskyniach vykonáva- i archeologické nálezy. Francúzsku) či výrazne široké chodby (jaskyňa li rozličné obrady (napr. pri tzv. Lone Matky Vyhĺbenosť previsov a jas­kynných priesto- Grotte de Lombrive). Z vizuálneho hľadiska Zeme v jaskyni Domica). Známe sú aj prípady, rov pod zemským povrchom ich predurčila na pozornosť pútajú aj mnohé ďalšie skalné tva- Aragonit 11 35 Dokumentácia a ochrana jaskýň

zaujímavé geomorfologické tvary – zarovna- né stropy (Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jasovská jaskyňa), šikmé ploché steny zbieha- júce sa k podlahe – tzv. Facetten, resp. planes of repose (Ochtinská aragonitová jaskyňa, Belianska jaskyňa), mohutné kupolovité siene a dómy (Belianska jaskyňa), stropné kupoly, vrecovité až komínovité vyhĺbeniny (Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Be- lianska jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Demä- novská jaskyňa slobody), stropné korytá (Do- mica, Jasovská jaskyňa, Bystrianska jaskyňa), bočné korytá a meandrovité zárezy (Demä- Grand Arch, , Austrália. Foto: P. Bella novská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Domica), pozdĺžne hladinové zárezy (Ochtinská aragonitová jaskyňa, Driny), skalné a čiastočne zaniknutých jaskýň na Slovensku „visiaky“ (Domica, Jasovská jaskyňa), koróziou podávajú P. Bella a Ľ. Gaál (1994). Okrem lik- rozšírené tektonické poruchy (Driny), výrazné vidácie odťažením sú známe prípady zasypá- odlučné plochy blokového a platňového rúte- vania priepastí alebo vstupných vertikálnych nia (Harmanecká jaskyňa, Demänovská jasky- častí jaskýň zeminou. Ešte horším prípadom ňa slobody, Belianska jaskyňa) a iné. Niektoré je ich zasypávanie odpadovým materiálom, bizarné skalné tvary v sprístupnených jasky- čím vznikajú environmentálne nebezpečné Odber vzoriek sedimentov na paleomagnetický vý- niach sa porovnávajú s určitými objektmi, by- podzemné skládky v skrasovatených hydroge- skum, Jasovská jaskyňa. Foto: P. Bella tosťami alebo zvieratami (napr. „skalný med- ologických štruktúrach (napr. Konská diera vo veď“ v jaskyni Grotte di Frasassi). Važeckom krase – P. Bella, 1993; P. Holúbek, Morfológia a vertikálna členitosť podzem- 2003), ktoré treba vyčistiť a revitalizovať, naj- ných priestorov výrazne vplýva na spôsob mä vo vzťahu k ochrane podzemných vôd. sprístupnenia a prevádzkovanie jaskýň. Úzke Výraznejšie zárezy do skalných stien alebo chodby limitujú „priepustnosť“ – množstvo stropov pri sprístupňovaní jaskýň alebo spe- prechádzajúcich návštevníkov. V niektorých leologickom prieskume môžu narušiť stabilitu prípadoch v priestranných a horizontál- nadložných hornín s následným odvaľovaním nych jaskyniach alebo častiach jaskýň sa na alebo rútením skalných blokov, resp. hornino- transport návštevníkov využíva vlak (Postojn- vých vrstiev, čím sa mení pôvodná morfológia ská jaskyňa) či automobily na ekologický po- podzemných priestorov. Ak sa jaskyne nachá- hon (napr. Fantastic Caverns v Missouri, USA). dzajú v blízkosti činných lomov, odvaľova- Podzemné priestory jaskynných siení a dó- nie a rútenie fragmentov nadložných hornín mov sú známe vynikajúcou akustikou, a preto môžu spôsobiť aj otrasy po odstreloch. sa využívajú na organizovanie príležitostných Skalné povrchy jaskynných chodieb, siení i viac-menej pravidelných hudobných koncer- alebo dómov sa môžu znehodnotiť aj niekto- tov (napr. jaskyne Baradla v Maďarsku a Cue- rými neuváženými zásahmi človeka v jasky- va de Nerja v Španielsku, Postojnská jaskyňa niach, napr. poškrabanie, ryhovanie, vyseká- v Slovinsku). vanie zárezov alebo pofarbenie ich skalných Niektoré priechodné jaskyne, ktoré svo- povrchov, zadymenie s pokrytím čiernych jou morfológiou predstavujú prírodné tunely, sadzí a pod. V niektorých jaskyniach možno sa využívajú aj ako lokálne dopravné komuni- zadymenie skalných stien vo vzťahu k prave- kácie. Dostatočne priestranná dvojvchodová kému osídleniu alebo histórii ich spoznávania jaskyňa Grand Arch v austrálskych Jenolan- chápať ako kultúrnohistorický fenomén (V. ských jaskyniach sa využíva ako cestný tunel Cílek, 2002). V niektorých ďalších jaskyniach Lono Matky Zeme, jaskyňa Domica. Foto: P. Bella na prejazd automobilov. Po strane asfaltovej však ide o prejavy vandalizmu (nevhodný cesty vedie chodník pre chodcov. Mnohými spôsob osvetlenia, kladenie ohňa či človekom ďalšími takýmito jaskyňami vedú turistické spôsobené požiare materiálu uskladneného chodníky s cieľom zlepšenia ich priechodnosti v jaskyniach) alebo iných nevhodných antro- náročným terénom alebo zatraktívnenia trasy pogénnych zásahov (napr. pokrytie skalných bizarnými skalnými tvarmi (napr. Devil´s Co- stien jaskyne sadzami z dymu parných loko- ach House v Jenolanských jaskyniach). motív v jaskyni, ktorá sa odkryla pri stavbe starého Kraľovianskeho tunela – P. Holúbek, NEGATÍVNE ANTROPOGÉNNE nepubl.). ZÁSAHY A OCHRANA V jaskyniach sú však častejšie prípady po- JASKYNNÉHO GEORELIÉFU škodzovania a ničenia drobných denudačných i akumulačných geomorfologických tvarov Jaskyne, najmä ak sú súčasťou značne (pendantov, skalných nožov, pieskových če- labilnej krasovej krajiny, atakuje množstvo rín, zemných pyramíd, hlinených stalagmitov, Obydlia v jaskynných dutinách, Meteora, Grécko. antropogénnych zásahov s rozličnou mierou egutačných jamiek a pod.). Tieto rozsahom Foto: P. Bella negatívnych prejavov na jaskynné prostredie drobnejšie zásahy do jaskynného georeliéfu vrátane jaskynného georeliéfu. Ich základný sú najmä dôsledkom priamych negatívnych ry – rúrovité, elipsovité či srdcovité chodby, prehľad podáva P. Bella (1992). antropogénnych zásahov súvisiacich so sprí- stropné „visiaky“ (pendanty, resp. pseudosta- Devastácia až úplná deštrukcia hlavných stupňovaním a prevádzkovaním, speleologic- laktity), skalné nože a iné výčnelky, stropné morfologických tvarov v jaskyniach (chodieb, kým prieskumom, exkurziami či nelegálnymi korytá a kupoly, široké zarovnané stropy a iné siení, dómov, priepastí, komínov a pod.) súvi- prehliadkami jaskýň. Niektoré akumulačné tvary, ktoré dokladajú morfologickú a genetic- sí najmä so zánikom celých jaskýň alebo ich tvary však môžu byť rozplavené alebo pocho- kú rozmanitosť jaskynného georeliéfu. častí pri ťažbe nerastných surovín, stavbe tu- vané mladšími sedimentmi následkom zmeny Aj na prehliadkových trasách niektorých nelov, dopravných komunikácií alebo iných podmienok prúdenia vody alebo akumulá- našich sprístupnených jaskýň možno sledovať výrazných zásahoch do terénu. Prehľad úplne cie sedimentov v jaskyni, čo často súvisí aj Dokumentácia a ochrana jaskýň 36 Aragonit 11 s negatívnymi antropogénnymi škodením – pošliapaním určením a označením zásahmi na povrchu v povodí pohybových trás osôb, ktoré vykonávajú spe­ jaskýň (napr. povodne, zrýchle- leologický prieskum, výskum alebo sú účastník- ná erózia pôdy a jej splavovanie mi speleologických exkurzií. Hoci nejde o prís- do jaskýň po nevhodnom spô- nejšie chránené formy sintrovej výplne, takisto sobe využívania území). S tým by sa nemali ničiť rozličné stropné, stenové či súvisí antropogénne narušovanie podlahové skalné výčnelky (pendanty, skalné súčasných geomorfologických, nože, čery a iné), z ktorých najmä užšie a ten- najmä fluviálnych procesov v jas- šie útvary možno ulomiť alebo inak mechanic- kyniach (akumulácia sedimentov, ky poškodiť. Na zreteli treba mať skutočnosť, hĺbková alebo laterálna erózia). že viaceré z nich majú dôležitú výpovednú S cieľom zabrániť alebo as- hodnotu z hľadiska rekonštrukcie genézy, resp. poň obmedziť negatívne antro- geomorfologického vývoja jaskýň. pogénne zásahy do jaskynného georeliéfu treba čo najkomplex- ZÁVER nejšie posúdiť a analyzovať Oválna chodba, Ochtinská aragonitová jaskyňa. Foto: P. Bella možné riziká a hrozby, navrhnúť Ochrana geomorfologických javov v jas- a realizovať preventívne opatre- kyniach musí byť integrovanou časťou kom- nia. Ak sa takéto zásahy v jaskyniach už udiali, záchrana vzácnych tvarov georeliéfu Oválnej plexnej ochrany jaskýň. Vo vzťahu k praktickej t. j. preventívne opatrenia sa predtým neuplat- chodby v Ochtinskej aragonitovej jaskyni, ktorá vykonateľnosti a zrozumiteľnosti legislatív- nili alebo iba v nedostatočnej miere, treba sa sa s cieľom zokruhovania prehliadkovej trasy nych noriem týkajúcich sa ochrany jaskýň je snažiť o primeranú nápravu, resp. revitalizáciu medzi Hlbokým dómom a Sieňou mliečnej najvhodnejšie, keď obsahujú jednoznačnú poškodených tvarov a vykonať opatrenia, aby cesty mala prehĺbiť a upraviť na pohyb návštev- formuláciu aj o ochrane geomorfologických takéto nežiaduce zásahy ďalej nepokračovali níkov. Tým by sa boli výrazne narušili až deštru- tvarov v jaskyniach – skalných i akumulačných alebo aby sa neopakovali. ovali tzv. Facetten (S. Kempe et al., 1975), resp. morfologických tvarov. Samozrejme, v prípa- Pri sprístupňovaní jaskýň a speleologickom planes of repose (A. Lange, 1963), ktoré tu spolu de akumulačných tvarov treba chrániť celé prieskume treba usmerňovať a minimalizovať s vylúhovaným zarovnaným stropom (Laug- akumulačné útvary v trojrozmernej dimenzii; zásahy do jaskynného georeliéfu (zárezy do decken) vytvárajú asi najreprezentatívnejší jas- sú zložené z naplavenín štrku, piesku, ílu ale- skalných stien alebo sedimentov, kopy alebo iné kynný morfogenetický trojuholníkový priečny bo iných sedimentov a veľakrát poskytujú dô- nahromadeniny vykopaných sedimentov alebo profil na Slovensku s odkryvom sedimentov ležité profily na štúdium rekonštrukcie vývoja odťažených hornín a pod.). Pritom hlavnú po- zaznamenávajúcim paleomagnetickú hrani- jaskýň. Zákaz ničenia a poškodzovania geo- zornosť treba upriamiť na morfologické tvary cu Brunhes-Matuyama (P. Bella, 1998, 2004; morfologických javov, ako aj akumulačných vytvorené v typických, resp. reprezentatívnych P. Bosák et al., 2002). útvarov (nielen sintrovej výplne) v jaskyniach podobách, ktoré majú značný až mimoriadne Drobné geomorfologické tvary, najmä aku- je nevyhnutným predpokladom ochrany jas- hodnotný prírodovedný význam. Príkladom je mulačné, treba chrániť pred mechanickým po- kynného prostredia ako celku.

LITERATÚRA

Bella, P. 1992. Klasifikácia negatívnych antropogénnych zásahov v krasovej krajine na Slovensku. Slovenský kras, 30, 57–73. Bella, P. 1993. Negatívne antropogénne zásahy vo Važeckom krase. Chránené územia Slovenska, 20, 28–29. Bella, P. 1994. Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát. Slovenský kras, 32, 3–22. Bella, P. 1995a. Cave as a Morphogeographic System and Evaluation of Spatial Differentiation of Underground Geosystems. In P. Bella, Ed. Caves and Man, Proceedings of International Symposium. Liptovský Mi­kuláš, 30–38. Bella, P. 1995b. Princípy a teoreticko-metodologické aspekty klasifikácie morfologických typov jaskýň. Slovenský kras, 33, 3–15. Bella, P. 1998. Priestorová a chronologická štruktúra jaskynných geosystémov. Základné teoreticko-metodologické aspekty. Slovenský kras, 36, 7–34. Bella, P. 1998. Morfologické a genetické znaky Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Aragonit, 3, 3–7. Bella, P. 2001. Geomorfologické aspekty tvorby informačného systému o jaskynnom georeliéfe. Geografické štúdie, 8, Banská Bystrica, 218–225. Bella, P. 2002. Základná morfogenetická klasifikácia jaskynného georeliéfu. Geomorphologia Slovaca, 2, 1, 19–27. Bella, P. 2004. Geomorfologické pomery Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Slovenský kras, 42, 57–88. Bella, P. – Gaál, ľ. 1994. Úplne a čiastočne zaniknuté jaskyne na Slovensku. Slovenský kras, 32, 177–192. Bosák, P. – Bella, P. – Cílek, V. – Ford, D. C. – Hercman, H. – Kadlec, J. – Osborne, A. – Pruner, P. 2002. Ochtiná Aragonite Cave (Western Carpathians, Slovakia): Morpho- logy, Mineralogy of the Fill and Genesis. Geologica Carpathica, 53, 6, 399–410. Bögli, A. 1978. Karsthydrographie und physische Speläologie. Springer-Verlag, Berlin – Heidelberg – New York, 292 s. Bretz, J. H. 1942. Vadose and phreatic features of limestone caverns. Journal of Geology, 50, 675–811. Cílek, V. 2002. Fenomén zakouřených jeskyní: příčiny, význam a náprava. Aragonit, 7, 13–15. Droppa, A. 1972. Geomorfologické pomery Demänovskej doliny. Slovenský kras, 10, 9–46. Dubljanskij, V. N. – Andrejčuk, V. N. 1989. Speleologija (terminologia, svjazi s drugimi naukami, klassifikacija polostej). Uraľskoe otdelenie AN SSSR, Kungur, 33 s. Ford, D. C. 1988. Characteristics of Dissolutional Cave Systems in Carbonate Rocks. In N. P. James – P. W. Choquette, Eds. Paleokarst. Springer-Verlag, New York – Berlin – Heidelberg – London – Paris – Tokyo, 25–57. Ford, D. C. – Williams, P. W. 1989. Karst Geomorphology and Hydrology. Unwin Hyman, London – Boston – Sydney – Wellington, 601 p. Holúbek, P. 2003. Prekvapenia vo Važci alebo jedna časovaná ekologická mína. Spravodaj SSS, 34, 1, 48–49. Jakál, J. 1983. Krasový reliéf a jeho odraz v geomorfologickom obraze Západných Karpát. Geografický časopis 35, 2, 160–183. Jennings, J. N. 1985. Karst Geomorphology. Oxford, Basil Blackwell, 293 s. Kempe, S. – Brandt, A. – Seeger, M. – Vladi, F. 1975. „Facetten“ and „Laugdecken“, the typical morphological elements of caves developed in standing water. Annales des Spéleologie, 30, 4, 705–708. Lange, A. 1959. Introductory notes on the changing geometry of ca­ve structures. Cave studies, 11, San Francisco, 69–90. Lange, A. 1963. Planes of repose in caves. Cave Notes, 5, 6, 41–48. Lauritzen, S. E. – Lundberg, J. 2000. Solutional and erosional morphology. In A. B. Klimchouk – D. C. Ford – A. N. Palmer – W. Dreybrodt, Eds. Speleogenesis. Evolution of Karst Aquifers. Huntsville, Alabama, U. S. A., 408–426. Palmer, A. N. 2000. Hydrogeologic Control of Cave Patterns. In A. B. Klimchouk – D. C. Ford – A. N. Palmer – W. Dreybrodt, Eds. Speleogenesis. Evolution of Karst Aquifers. Huntsville, Alabama, U. S. A., 77–90. Palmer, A. N. 2002. Speleogenesis in carbonate rocks. In F. Gabrovšek, Ed. Evolution of Karst: From Prekarst to Cessation. Carsologica, ZRC SAZU, Ljubljana – Postojna, 43–59. Slabe, T. 1995. Cave rocky relief and its speleogenetical significance. Zbirka ZRC, 10, ZRC SAZU, Ljubljana, 128 p. Trimmel, H. 1968. Höhlenkunde. Friedr. Vieweg & Sohn, Braunschweig, 268 s. Tulis, J. – Novotný, L. 1989. Jaskynný systém Stratens­kej jaskyne. Osveta, Martin, 464 s. White, W. B. 1988. Geomorphology and Hydrology of Karst Terrains. Oxford Univ. Press, Oxford – New York, 464 p. Aragonit 11 37 Dokumentácia a ochrana jaskýň

Drevo v jaskyni – jeho význam a dôsledky pre údržbu jaskýň

Andrej Mock

Tento článok vyprovokovali nasledujúce dreva sa do jaskyne dostáva činnosťou člove- Aký vplyv má drevo na jaskynný ekosys- kontroverzné skúsenosti získané počas biospe- ka pri budovaní výdrevy, chodníkov, zábradlí, tém? Drevo v jaskyni, bez ohľadu na to, či leologického výskumu slovenských jaskýň: schodísk, rebríkov alebo jednoduchých plošín sa sem dostalo prirodzenou cestou z okolia – fauna bezstavovcov a mikroflóra je pri praktickej speleológii, v menšej miere napr. alebo činnosťou človeka, výrazne ovplyvňuje v našich jaskyniach koncentrovaná do blízkos- pri zakladaní ohnísk najmä vo vstupných čas- procesy prebiehajúce v tomto podzemnom ti dvoch najdôležitejších potravových zdrojov: tiach jaskýň. V poslednom prípade po ohnis- ekosystéme. Jaskyňa je ekosystém, špecifický dreva a netopierieho guána; kách zostávajú zuhoľnatené zvyšky dreva nielen neprítomnosťou svetla, zelených rast- – drevo (stará výdreva i to, ktoré sa do (známe od paleolitu). lín, stabilnou klímou, ale aj veľmi chudobný- jaskyne dostalo prirodzenou cestou z okolia) Čo sa s drevom v jaskyni deje? V jaskyni mi potravovými zdrojmi. Vďaka tomu jaskyňu sa z našich jaskýň postupne odstraňuje ako drevo podlieha postupnej degradácii (roz- obývajú spoločenstvá živých organizmov zdanlivo esteticky nežiaduci, v jaskyni cudzo- drobovaniu a rozkladu), podobne ako v povr- v porovnaní s inými ekosystémami chudob- rodý prvok; v sprístupnených jaskyniach ho chových ekosystémoch. Rýchlosť a charakter né na počet jedincov (s nízkou populačnou postupne nahrádzajú trvácejšími materiálmi degradácie ovplyvňujú abiotické a biotické hustotou a malou veľkosťou tela) i druhov (kov, plast); procesy. Z abiotických je to v jaskyni najmä (s nízkou biodiverzitou). Tieto organizmy sa – v niektorých jaskyniach sa naďalej dre- vlhkosť, čiastočne teplota. Vo vlhkých, teplej- vyznačujú vysokou špecifickosťou adaptácií vo používa ako stavebný materiál (chodníky, ších jaskyniach zvyčajne prebieha degradácia na tento extrémny typ ekosystému, s nízkou mostíky, zábradlia), jeho trvácnosť sa predl- dreva rýchlejšie. Kondenzovaná voda narušuje schopnosťou sťahovať sa a prispôsobiť sa žuje chemickou ochranou (morením, lakova- drevo chemicky i fyzikálne. Významná je bio- v okolitom prostredí, v jaskyni sú teda značne ním), zväčša bez ohľadu na možné vedľajšie degradácia dreva: mikrobiálna dekompozícia izolované. Dlhodobá prítomnosť dreva v jas- negatívne účinky použitých chemikálií na jas- a požieranie dreva živočíchmi. Drevo rýchlo kyni teda podmieňuje rozvoj spoločenstiev kynný ekosystém. kolonizujú najprv baktérie a huby a niektoré organizmov, viaže sa naň celý potravový re- Cieľom príspevku je poukázať na význam saprofágne živočíchy (napr. dážďovky, rov- ťazec. Drevo v jaskyni predstavuje významný dreva v jaskynnom prostredí a ponúknuť vý- zdroj mastných kyselín, chodiská pre praktickú údržbu jaskýň. nevyhnutných pre vý- Čo je to drevo? Drevo predstavuje špe- vin a rozmnožovanie cifickú pevnú organickú substanciu. Vzniká heterotrofných orga- ukladaním niektorých organických zlúčenín nizmov (Elhottová et (najmä celulózy, hemicelulózy a lignínu) v ste- al., 2004). Požieranie nách buniek rastlín – tzv. drevín. Vyznačuje dreva bezstavovcami sa pevnosťou a trvácnosťou najmä v suchom významne zrýchľuje prostredí, je pomerne ľahké, pláva na vode, nielen jeho rozklad, ale má rôznu tvrdosť, považuje sa za cenný sta- i ďalší rozvoj jaskyn- vebný materiál. Je však horľavé. V prírode nej bioty. Exkrementy predstavuje zásobáreň energeticky bohatých týchto bezstavovcov látok. Drevo rôznych druhov drevín sa líši fyzi- sú substrátom, ktorý kálnymi i chemickými vlastnosťami. Odumreté kolonizujú podstatne drevo pozostáva z bunkových stien a prázdne- pestrejšie spoločenstvá ho vnútra buniek (lúmenov). Časom podlieha mikroorganizmov ako abiotickej a biotickej dekompozícii (rozkla- samotné drevo (No- du). Mnohé druhy baktérií, húb a živočíchov váková et al., 2005). dokážu drevo degradovať na jednoduchšie Mikroorganizmy zas látky a pritom získavať stavebné komponenty zvyšujú potravovú po- a energiu na metabolické procesy (Požgaj et Mycélium huby, pravdepodobne druhu Coprinus domesticus, na bývalom nuku pre mykofágne ži- al., 1997; Reinprecht, 1997) a takým spôso- drevenom zábradlí v jaskyni Zlá diera. Foto: A. Mock vočíchy, ktoré spolu so bom zapoja drevo do potravového reťazca. saprofágmi predstavujú Ako sa do jaskyne dostáva? Väčšina jas- zdroj potravy pre dravé kýň na Slovensku sa nachádza v zalesnených nakonôžky, mnohonôžky, pancierniky, larvy živočíchy. Živé organizmy sú v jaskyniach oblastiach. Drevná hmota sa do jaskyne dostá- dvojkrídlovcov), ktoré sem pritiahnu aj hu- rozptýlené veľmi nerovnomerne, sústreďujú va prirodzenými cestami z bezprostredného božravé (mykofágne) a dravé živočíchy (Ko- sa najmä na miesta so zdrojmi potravy. Pod- okolia: a) gravitáciou (v jaskyniach s priepas- váč et al., 2004). Vzťahy medzi abiotickými ľa našich skúseností drevo v jaskyniach patrí ťovitými vchodmi) – priamo napadá z oko- faktormi, mikroorganizmami a živočíchmi vý- k najbohatšie osídleným mikroprostrediam. litých stromov, zosúva sa spolu s pôdou po razne ovplyvňujú rýchlosť aj charakter dekom- Okrem potravy poskytuje mnohým živočí- stenách a svahoch vstupov; b) naplavovaním pozície dreva. Drevo sa teda stáva dôležitým chom vhodný mikrohabitat (úkryt, miesto, (alochtónnymi podzemnými tokmi, splavením zdrojom pre celý potravový reťazec. Prítom- ktoré má vhodné priestorové a mikroklima- pri zvýšených zrážkach a záplavách); c) pre- nosť niektorých skupín bezstavovcov v jaskyni tické parametre). Konečným produktom de- rastaním koreňov drevín cez pukliny v tenkých urýchľuje rozklad dreva. Platí to pre terestrické gradácie dreva je CO2 a voda, časť energie stropoch podpovrchových priestorov a ich ná- i vodné podzemné biotopy (Simon – Benfield, sa pri štiepnych procesoch uvoľňuje do oko- sledným odumieraním; d) účinkom vetra (vo 2001). Kvantitatívne je to najdôležitejší mak- lia v podobe tepla. V statických častiach jas- forme prachu, drobných úlomkov); e) činnos- roskopický alochtónny organický materiál,­ kyne s väčším množstvom dreva teda stúpa

ťou živočíchov (napr. pri budovaní hniezd vtá- ktorý sa nachádza v jaskyniach mierneho koncentrácia CO2 v ovzduší (niektoré živočí- kov a brlohov cicavcov vo vstupných častiach pásma. Smerom na juh ho svojím významom chy využívajú gradient CO2 na vyhľadávanie jaskýň). Bohaté na napadané drevo sú najmä pre podzemné ekosystémy prevyšuje guáno rozkladajúcej sa organickej hmoty), mierne priepastné vchody jaskýň. Značné množstvo produkované letnými kolóniami netopierov. i teplota. Dokumentácia a ochrana jaskýň 38 Aragonit 11

Patrí drevo vôbec do jaskyne? Drevo, na- niach, kde bolo drevo prirodzeného pôvodu ba počítať s postupnou kolonizáciou dreva priek tomu, že má pôvod mimo jaskýň, do jas- zlikvidované. živými organizmami. Chemickým ošetrením kýň sa v istej podobe a miere dostáva neustále Skúsenosti z biospeleologického výskumu drevo ako substrát „umŕtvime“. Ak sa zdá a predstavuje dôležitý zdroj potravy (zároveň sprístupnených jaskýň Slovenska ukazujú, že byť chemické ošetrenie dreva v jaskyni nevy- i transportný materiál) pre živé organizmy. existujú dve prijateľné riešenia tejto situácie, hnutné (napr. z bezpečnostných dôvodov), V evolúcii spoločenstiev jaskynných organiz- resp. ich kombinácia, a to: treba vybrať vhodný prípravok a pozornosť mov i pri ich aktuálnom prežívaní je v našich 1. ponechať malú časť starej výdrevy venovať jeho správnej aplikácii. V jaskyni by podmienkach nezastupiteľné, teda do jaskyne v odľahlejších častiach jaskyne na prirodzený sa nemali používať toxické látky prchavé a vo patrí. rozpad; takýmto spôsobom prežije časť popu- vode rozpustné (tzv. z dreva vylúhovateľné), Čo s napadaným a naplaveným drevom? lácie druhov organizmov viazaných na drevnú aby sa vylúčila možnosť ich preniknutia a za- Drevo, ktoré sa do jaskyne dostáva v prirodze- hmotu v jaskyni; komponovania najmä do hydrologického nej podobe (kmene, úlomky, konáre, podob- 2. likvidovať výdrevu z jaskyne v dvoch systému jaskyne (splachmi, skvapnutím, kon- ne i iný organický materiál z okolia jaskyne, fázach. V prvej fáze sa drevo vynesie do denzáciou pár). Do úvahy prichádzajú fungi- napr. listy, humus) a prirodzenou cestou, by privchodových častí jaskyne, kde sa ponechá cídne látky. Pri použití insekticídov nemožno sme v jaskyni nemali považovať za nežiadu- nejaký čas (týždeň až mesiac), ktorý umožní vylúčiť priamy smrtiaci účinok na jaskynný ci prvok, ktorý treba odstrániť, s tendenciou organizmom migrovať z dreva späť do hlbších hmyz a iné článkonožce, preto ich použitie jaskyňu očistiť od všetkej organickej hmoty. častí jaskyne. v jaskyni je potrebné apriori vylúčiť. Ošetro- V opačnom prípade sa nám z jaskýň môžu Kombinácia oboch prístupov by bola ide- vanie dreva toxickými látkami by sa zásadne úplne alebo vo významnej miere stratiť rôzne álna. Z praktického hľadiska sa zdá byť použi- nemalo robiť v jaskyni, ale mimo nej ešte vzácne živočíchy (napr. endemické chvosto- teľnejší prvý spôsob likvidácie antropogénne- pred umiestnením dreva v jaskyni. skoky, mnohonôžky, nifargusy), resp. mnohé ho dreva z jaskyne. organizmy, ktoré sú zložkou potravy týchto Používať ešte vôbec drevo ako stavebný Záver živočíchov (napr. huby). Pri ochrane spolo- materiál v jaskyni? Drevo predstavuje dostup- čenstiev vzácnych jaskynných organizmov ný prírodný materiál, príjemný na vzhľad i na Poznatky a odporúčania týkajúce sa dreva zvlášť platí, že najúčinnejšou ochranou je dotyk, proti používaniu dreva pri sprístupňo- v jaskyni možno zhrnúť do týchto bodov: ochrana ich biotopu. Navyše dnes už vieme, vaní jaskýň z pohľadu biológa nemožno nič – drevo má v jaskyni význam ako nezastupi- že genéza jaskyne je proces, značne ovplyv- namietať. teľný zdroj energie pre organizmy; nený biotickými procesmi. Vhodné je teda Ako ošetrovať drevené konštrukcie – nie je vhodné jaskyňu od dreva prehnane jaskyňu „vyčistiť“ od dreva len v nevyhnutnej v jaskyni? V snahe zabezpečiť dlhšiu trvác- „čistiť“, najmä od dreva, ktoré sa tam dostá- miere, teda tam, kde ohrozuje bezpečnosť pri nosť dreva sa v staviteľstve používajú rozlič- va prirodzenou cestou, keďže takéto drevo pohybe ľudí (napr. z chodníkov). Na význam né chemické prípravky, ktoré drevo chránia tvorí organickú súčasť (doslova) jaskynné- dreva je možné upozorniť i návštevníkov jas- pred abiotickými faktormi (napr. vodood- ho ekosystému; kyne. Bolo by vhodné, pokiaľ to je možné, pudivé nátery a olejové impregnácie proti – pri likvidácii starej výdrevy odporúčame absolútne „nepreseknúť“ cestu prirodzeného vlhkosti) i biogénnymi činiteľmi (fungicídne, postupovať citlivo a nezlikvidovať celú vý- transportu dreva do jaskyne (napr. hermetic- insekticídne prípravky). Často ide o látky, drevu; kými uzávermi). ktoré sú toxické aj pre necieľové organiz- – je potrebné vyhnúť sa chemickému ošet- Čo so starou výdrevou? Stará, nepouží- my a môžu sa uvoľňovať do prostredia. Pri rovaniu dreva v jaskyniach, v nevyhnutnom vaná, znehodnotená výdreva pôsobí v jaskyni chemickom ošetrovaní dreva s cieľom jeho prípade zvoliť citlivo vhodný spôsob ošet- rušivo, je to cudzorodý prvok. Navyše pri opa- využitia v jaskyni je potrebné na to myslieť. renia (nátery a striekanie zásadne nerobiť kovanej výmene drevených konštrukcií v jas- Jaskynné prostredie, najmä jeho vodná zlož- priamo v jaskyni) a použiť vhodné chemi- kyniach sa drevo v jaskyni hromadí. Jeho likvi- ka, a jaskynné organizmy sú na pôsobenie kálie (pri ktorých sa minimalizuje vedľajší dácia je teda logický krok pri údržbe jaskyne. chemických jedov mimoriadne citlivé. Ak sa negatívny vplyv na jaskynný ekosystém). V zásade proti tomu nemožno nič namietať. nechceme stať pôvodcami malých (?) eko- Treba si však uvedomiť, že drevo, ktoré bolo logických katastrof v jaskyniach, ktoré nám Poďakovanie: Ďakujem kolegom z Uni- v jaskyni exponované často i desaťročia, stihli ležia na srdci, mali by sme to mať na pamäti. verzity P. J. Šafárika v Košiciach za podnetnú kolonizovať jaskynné organizmy, ktoré pôvod Najlepším riešením by bolo používať drevo diskusiu na tému drevo v jaskyni a Dr. Anne dreva nerozlišujú. Likvidáciou takéhoto dreva chemicky neupravené. Surové drevo má byť Lepšovej (Česká republika) za determiná- teda chtiac-nechtiac likvidujeme i organizmy, zdravé, bez lariev drevokazného hmyzu, kto- ciu mycélia na fotografii. Príspevok vznikol ktoré sú na ňom či v ňom. Navyše stavebné ré po zavlečení do podzemia môžu prežívať v rámci riešenia projektu APVT-20-035802 drevo môže predstavovať náhradný zdroj niekoľko generácií a znehodnotiť drevo (Far- Diverzita jaskynnej fauny biosférickej rezervá- potravy (energie) pre organizmy v tých jasky- biak – Arpáš, 1998). V takomto prípade tre- cie Slovenský kras.

Literatúra

Elhottová, D. – Krištůfek, V. – Nováková, A. – Lukešová, A. – Tříska, J. – Kováč, Ľ. – Mock, A. – Ľuptáčik, P. 2004. Zdroje polynenasycených mastných kyselin v jeskyních Slovenského krasu. In P. Bella, Ed. Výskum, využívanie a ochrana jaskýň 4. Zborník referátov, Liptovský Mikuláš, 155–161. Farbiak, D. – Arpáš, P. 1998. Budeme zbierať chrobáky v podzemí? Entomofauna carpathica, 10, 124–125. Kováč, Ľ. – Mock, A. – Ľuptáčik, P. – Košel, V. 2004. Terestrické článkonožce Domického jaskynného systému a Ardovskej jaskyne (Slovenský kras) – mikrohabitaty a di- verzita. In P. Bella, Ed. Výskum, využívanie a ochrana jaskýň 4. Zborník referátov, Liptovský Mikuláš, 138–144. Nováková, A. 2004. Saprotrofní mikroskopické houby v jeskyních Národního parku Slovenský kras. In P. Bella, Ed. Výskum, využívanie a ochrana jaskýň 4. Zborník refe- rátov, Liptovský Mikuláš, 162–168. Nováková, A. – Elhottová, D. – Krištůfek, V. – Lukešová, A. – Hill, P. – Kováč, Ľ. – Mock, A. – Ľuptáčik, P. 2005. Feeding sources of invertebrates in the Ardovská Cave and Domica Cave systems – preliminary results. In K. Tajovský – J. Schlaghamerský – V. Pižl, Eds. Contributions to Soil Zoology in Central Europe. AS ČR, České Budějovice, 107–112. Požgaj, A. – Chovanec, D. – Kurjatko, S. – Babiak, M. 1997. Štruktúra a vlastnosti dreva. Príroda, Bratislava, 488 s. Reinprecht, L. 1997. Procesy degradácie dreva. Technická univerzita vo Zvolene, 150 s. Simon, K. S. – Benfield, E. F. 2001. Leaf and wood breakdown in cave streams. J. N. Am. Benthol. Soc., 20, 4, 550–563.

Z literatúry: Drevo pozostáva z celulózy (asi 45 %), hemicelulózy (20 – 30 %), lignínu (listnáče cca 20 %, ihličnany cca 30 %, celkovo 15 – 36 %). Degradácia dreva: bio- chemicky – rozklad stavebných polymérov (enzýmy húb, baktérií a xylofágnych živočíchov), termicky – oheň, vysoká teplota, chemicky (kyseliny, zásady...), UV žiarením, mechanicky – voda, mráz, nárazy, ohlodávanie, drvenie, vŕtanie živočíchmi. Biodegradácia: celulóza – mikroorganizmy a huby pomocou extracelulárnych hydrolytických enzýmov, celulózovorné huby spôsobujú hnedú hnilobu; hemicelulózy – huby, aeróbne a anaeróbne baktérie a živočíchy pomocou xylanolytického enzýmového systé- mu; lignín – lignivorné huby, spôsobujúce bielu hnilobu, baktérie i niektoré živočíchy pomocou lignolytického enzymatického systému. Živočíchy si v dreve nachádzajú: úkryt, matériu, ktorú rozožerú a následne na nej „pestujú“ mycéliá húb a tie následne požierajú, potravu – napr. vtáky a cicavce (Reinprecht, 1997). Aragonit 11 39 Dokumentácia a ochrana jaskýň

Poznámky z doterajšieho monitoringu netopierov v Jasovskej a DrienovSkej jaskyni

Miroslav Fulín

Jasovská jaskyňa patrí k chiropterologic- kaštieľa. V prechodnom období využíva táto otis emarginatus). Jeho prítomnosť v jaskyni ky najznámejším lokalitám na našom území. kolónia aj najvyššie priestory Jasovskej jasky- sa začína nenápadne v októbri a početnosť Svojou neveľkou rozlohou a vysokým počtom ne. Koncom októbra priestory Jasovskej jasky- vrcholí na konci zimy. Niektoré jedince obsa- druhov a kusov netopierov zaujíma popredné ne opúšťa a prelieta zimovať do Drienoveckej dzujú každú zimu takmer identické miesta, na postavenie medzi zimoviskami netopierov na jaskyne. Dôkazom ich prechodného pobytu ktorých zotrvajú bez prerušenia celú zimu. Vy- Slovensku. Spolu s Drienovskou jaskyňou tvo- v Jasovskej jaskyni sú výsledky rí na východnom okraji Slovenského krasu je- z krúžkovania. Iba malý počet den harmonický celok podzemných úkrytov, podkovárov južných v jaskyni na ktorý sú viazané významné spoločenstvá aj zimuje. Obsadzuje najvyššie, stálych a početných populácií viacerých dru- nedostupné priestory, a tým hov netopierov. Ich monitoring, zameraný nám dáva priestor na úvahu v prvom rade na zisťovanie prítomnosti a po- o možnostiach zimovania vyš- četnosti jednotlivých populácií, prináša výsled- šieho počtu podkovárov juž- ky, ktoré v dlhodobom posudzovaní hovoria ných, resp. iných druhov. o súčasnom stave a životaschopnosti týchto Ďalším druhom, ktorý svo- populácií, ako aj o zachovanosti existenčných jím počtom v Jasovskej jasky- podmienok. ni zaujme, je podkovár veľký Prvé súpisy podkovárov v Jasovskej jasky- (Rhinolophus ferrumequinum). ni sme urobili počas zimy 1992/1993 a v zime V podzemných priestoroch vy- 1993/1994. Systematický monitoring všetkých tvára na našom území ojedine- druhov netopierov zimujúcich v Jasovskej lú, no veľmi početnú kolóniu. jaskyni sme začali v roku 1994. Táto činnosť Nakopením sa jedincov do tes- vyplynula z potreby a prirodzeného záujmu nej agregácie pripomína toto Skupina podkovára malého (Rhinolophus hipposideros) v Jasovskej o poznanie stavu populácií netopierov. Súčas- zoskupenie podkovára južné- jaskyni. Foto: M. Fulín ťou dokumentácie bolo aj poznanie vplyvu ho. Zhlukovanie do agregácie aktivít realizovaných v podzemných priesto- je pravdepodobne podmiene- roch na správanie sa druhov. Postupne naša né sociálnym správaním sa dru- činnosť prerástla do spolupráce so Správou hu v záujme zachovania rodu. slovenských jaskýň pri realizácii speleotera- V jeho správaní sa prejavuje aj pie a odbornej činnosti pri ochrane podzem- zvýšený stupeň tolerancie voči nej fauny. Po desiatich rokoch monitoringu návštevnosti a rušivým vplyvom vzájomne konštatujeme, že ide o ojedinelý vyplývajúcim z nej. Registruje- projekt, ktorým sme získali s časovým násko- me tu u neho únikové reakcie kom oproti iným lokalitám a v rámci životnosti vo forme preletov netopierov jednotlivých druhov netopierov nenahraditeľ- do odľahlých priestorov jasky- né poznatky o ich vývoji, o medzidruhových ne s opätovným zoskupovaním väzbách, o adaptáciách na prostredie a ďalšie, sa do agregácie. Registráciou zatiaľ nešpecifikované záznamy. krúžkovaných jedincov sleduje- Jasovská jaskyňa je naša najstaršia ve- me už deviaty rok ich postave- rejnosti sprístupnená jaskyňa. Neznalosť nie v spoločenstve a vonkajšie a v čase sprístupňovania i nezáujem o dosah vplyvy na životnosť druhu. niektorých aktivít na vývoj populácií netopie- Aj podkovár malý (Rhinolo- Mŕtvolky mláďat netopiera obyčajného (Myotis myotis) v riečisku rov priniesli aj negatíva. Aj na základe poznat- phus hipposideros) má v Jasov- Drienovskej jaskyne. Foto: Š. Matis kov iných autorov sa môžeme domnievať, že skej jaskyni svoj primát. Počtom zamrežovanie vchodu a celoročná návštev- zimujúcich jedincov patrí loka- nosť jaskyne spôsobili, že početná a v čase lita k popredným zimoviskám objavovania jaskyne často opisovaná letná tohto druhu na našom území. (reprodukčná) kolónia lietavcov sťahovavých V posledných rokoch prechod- (Miniopterus schreibersii) podzemný priestor ne vytvára na malej ploche prestala využívať. V súčasnosti je prítomnosť zoskupenia aj do sto kusov. lietavcov sťahovavých bežná v letnom období V zoskupeniach sa však jedin- iba v otvorených priestoroch starého vchodu ce navzájom nedotýkajú. Visia do jaskyne. Zníženie profilu prirodzeného nízko nad zemou, a preto sa stá- vletového otvoru zavŕšilo obmedzenia v na- vajú ľahkou korisťou kún, ktoré lietavaní do podzemia pôvodnými cestami. aj ďaleko od vchodu v jaskyni V spolupráci so správou jaskyne bol dosiahnu- lovia. Podľa spätných odčítaní tý kompromis vytvorením nového vletového krúžkov v porovnaní s podko- otvoru primeraného profilu v jednom krídle várom veľkým a podkovárom kovových dverí starého vchodu. južným má kratšiu životnosť. Podkovár južný (Rhinolophus euryale) Z ostatných druhov vysky- v oblasti Jasova dosahuje severnú hranicu tujúcich sa v Jasovskej jaskyni svojho rozšírenia. Známa je niekoľko stokuso- registrujeme dominantnejší Agregácia podkovára veľkého (Rhinolophus ferrumequinum) v Ja- vá reprodukčná kolónia na povale barokového vý­skyt netopiera brvitého (My- sovskej jaskyni Foto: Z. M. Fulín Dokumentácia a ochrana jaskýň 40 Aragonit 11 hľadávanie druhu v jaskyni má svoje špecifiká, lebo jedince sa ukrývajú jednotlivo do štrbín a medzier medzi stalaktitmi a výzdobou v strope. Počet jedincov netopiera obyčajného (My- otis myotis) v zime v jaskyni nenápadne vzras- tá s postupom chladného počasia. Významné sú jeho zoskupenia v priestore, kde zimuje aj podkovár veľký. Spoločenstvá niekoľkých ku- sov vytvára po čas troch týždňov spolu s neto- pierom ostrouchým (Myotis blythii). Spolu sme v Jasovskej jaskyni zaregistro- vali za obdobie monitoringu od roku 1994 zi- movanie 18 druhov netopierov. Ostatné druhy okrem vyššie uvedených vystupujú ojedinele a zachovávajú si vo vzťahu k charakteru zimy svoju početnú úroveň. Ich počty sa pohybu- jú v jednotkách, maximálne do desať kusov. Zaujímavý je v poslednom období nárast zi- mujúcich netopierov pobrežných (Myotis da- sycneme). V protiklade so zimou je početnosť týchto druhov v prechodnom období oveľa vyššia. V otvorených podzemných priestoroch starého vchodu do jaskyne ich tu registrujeme Graf početnosti populácií netopierov desiatky kusov. Viaceré podzemné priestory na juhový- toho Drienovská jaskyňa je jedna z dvoch toto územie a sú o problematike informovaní, chodnom okraji Jasovskej planiny Slovenské- lokalít, kde sa u nás v súčasnosti nachádza usilujeme sa takto zachovať prirodzené pod- ho krasu spája jeden spoločný prvok. Vystu- reprodukčná kolónia lietavca sťahovavého mienky vývoja týchto populácií netopierov pujú ako lokality prechodného alebo trvalého (Miniopterus schreibersii). Táto kolónia v jasky- a vylúčiť možný negatívny dosah na netopie- výskytu netopierov počas roka. Preukázané ni aj hibernuje. Ďalším špecifikom jaskyne je rov na minimum. Poznatky získané z predchá- prelety netopierov medzi týmito lokalitami prítomnosť početnej zimnej kolónie podková- dzajúcich návštev nás utvrdili v poznatku, že nás viedli k zavedeniu stáleho dohľadu nad ra južného (Rhinolophus euryale). Je to koló- v danom prostredí je oveľa vyššia úmrtnosť nimi a osobitne nad lokalitou Drienovská jas- nia, ktorá v letných mesiacoch na reprodukciu novonarodených mláďat ako v kolóniách, kto- kyňa. Táto lokalita má podľa výskytu druhov využíva povalu Jasovského kláštora a neskôr ré rodia v podkrovných priestoroch. Je to dô- významné miesto nielen ako zimovisko, ale podzemné priestory Jasovskej jaskyne. V po- sledok vypadnutia mláďat z materskej kolónie najmä ako reprodukčná lokalita. V ekologic- sledných zimách naberá Drienovská jaskyňa po narodení priamo do vodného prostredia kom význame ju môžeme zaradiť ku genofon- na význame aj pre početné zoskupenia zimu- a ich okamžité podchladenie. Pozitívne ov­ dovým lokalitám netopierov. júcich večerníc malých (Pippistrellus pippistrel- plyvniť túto skutočnosť pomôže aj vylúčenie Špecifickým znakom Drienovskej jaskyne lus). Z uvedených dôvodov, aj napriek snahe možných stresových situácií z návštev jasky- je stála prítomnosť početnej kolónie netopie- získať o populáciách netopierov čo najviac ne alebo odchytov netopierov pred jaskyňou ra obyčajného (Myotis myotis). Je to jedna poznatkov, sme upustili od vyššej frekvencie v čase rodenia mláďat. O tieto prístupy nazera- z najväčších reprodukčných kolónií na našom návštev v Drienovskej jaskyni a lokalitu moni- nia na netopiere sa v ochrane Drienovskej jas- území a jedna z dvoch, ktoré sa rozmnožujú torujeme iba raz v zimnom i letnom období. kyne všemožne usilujeme a očakávame v tom v jaskyni (druhá je Plavecká jaskyňa). Okrem V spoluprácii so speleológmi, ktorí spravujú podporu aj od ostatných kompetentných.

Podarí sa zachrániť Ponickú jaskyňu?

Ľudovít Gaál

Ponická jaskyňa prešla „krížovou cestou“, leopotápačmi vykonali prieskum Oraveckej (Belička, 1981 udával dĺžku 250 m). O rok ne- ktorej obdobu na Slovensku nájdeme len ťaž- vyvieračky. Už vtedy zistili mimoriadne zne- skôr odčerpali aj druhý sifón a objavili okolo ko. Je najvýznamnejšou jaskyňou Ponického čistenie tejto významnej krasovej vyvieračky. 300 m ďalších priestorov (Belička, 1982; Hla- krasu s alogénnym charakterom; toto kraso- Š. Belička v roku 1981 o tom píše: „viditeľnosť váč, 1992). Čiastočné objavy uskutočnili ešte vé územie patrí už niekoľko desiatok rokov vo vode bola maximálne 40 cm, voda je zne- aj v roku 1984, keď sifón odčerpali druhýkrát. k najviac devastovaným u nás. Zdá sa, že pre čistená kravským trusom, ktorý sa dostáva do Objavené priestory za sifónom však nezame- bezohľadný a byrokratický prístup niektorých ponorov zo skládok JRD Poniky. Pri akcii sme rali. Ich časť v dĺžke 252 m sa podarilo zame- orgánov a organizácií konečná „rehabilitácia“ urobili orientačné zameranie jaskyne a sifónu. rať len v rokoch 2000 a 2001, keď otvorili dru- tohto krasového územia i jaskyne si ešte vyžia- O znečistení podzemných vôd v okolí Poník hý a tretí vchod z povrchu a cez úzku puklinu da nemalé úsilie jaskyniarov i ochranárov. sme informovali čs. televíziu a spolupracova- sa dostali na riečisko za sifónom. Tieto vchody 1. Objavenie jaskyne. O Ponickom krase li pri nakrúcaní časti relácie SOS z hôr, lesov sú však v súčasnosti zasypané a neprístupné. v Zvolenskej kotline jaskyniari až do konca a lúk“. Znechutení jaskyniari potom začali ko- Bystrickí jaskyniari zafarbili aj vodu v jaskyni, sedemdesiatych rokov minulého storočia pať v oblasti ponorov severozápadne od Po- ktorá vytiekla v Oraveckej vyvieračke, vzdiale- vedeli len veľmi málo. Na výskyt skrasovate- ník. Fortuna sa na nich usmiala v máji 1981, nej od jaskyne 1500 m. ných vápencov síce upozornil už V. Lenčo keď M. Štéc, M. Baniak a I. Šucháň prenikli do 2. Aktivity JRD Poniky. Postup speleolo- (1956) a M. Slavkay (1962, 1963), na dôklad- podzemných priestorov s aktívnym riečiskom. gických prác v Ponickej jaskyni stále znepríjem- nejší speleologický prieskum však bolo treba Prvý sifón sa im podarilo ešte spriechodniť ňoval pach hnojovice a miestami sa vyskytujú- čakať až do roku 1979. Jaskyniari z Banskej odrazením podzemného toku, po vyše 200 ce povlaky organického hnoja na jaskynných Bystrice najprv začali skúmať lokality v okolí m ich však zastavil druhý sifón. Novú jaskyňu stenách. Koncom osemdesiatych rokov sa tým Drienka, potom spolu s trenčianskymi spe- nazvali Ponickou a zamerali ju v dĺžke 245 m zaoberala aj vtedajšia komisia SSS pre ochra- Aragonit 11 41 Dokumentácia a ochrana jaskýň nu krasu, ktorá konštatovala, že znečistením je postihnutá nielen Ponická jaskyňa, ale aj celé krasové územie. Zdrojom znečistenia bola najmä nedostatočne izolovaná skládka maš- taľného hnoja na dne slepej krasovej doliny, ale na okraji krasu nad ponormi alogénnych občasných tokov sa nachádzali aj depónie domových odpadkov. Hnojovica zo skládky hnoja bežne pretekávala slepou dolinou, kým sa neprepadla do neznámych hlbín podľa zá- kona fungovania krasu. Užívateľom poľnohos- podárskych pozemkov bolo miestne roľnícke družstvo, ktoré sa svojimi nadštandardnými výsledkami a konexiami vypracovalo medzi „ukážkové špičky“ vtedajšej doby. Akékoľvek snahy o zlepšenie nešťastného stavu tak na- razili na tvrdý odpor „nedotknuteľných“ ľudí. A tak sa Ponický kras čoskoro zaradil medzi najsilnejšie znečistené krasové lokality Sloven- ska (Gaál, 1988). 3. Svitá nádej: ochranné pásmo jaskyne. Po roku 1989 nastalo len mierne zlepšenie situácie. Odstránila sa skládka domového odpadu pri ceste pred obcou, hnojisko však zostalo naďalej na nevhodnom mieste, i keď neprodukovalo toľko hnojovice ako v pred- chádzajúcom období. Vodný zákon sa preto zdal byť slabým na definitívne odstránenie Situačná mapka okolia Ponickej jaskyne. Spracoval P. Gažík zdrojov znečistenia. Preto začali pracovníci Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici uva- však k zámeru vyjadril záporne, žovať o projekte ochranného pásma Ponickej pretože značnú časť plochy plá- jaskyne, ktoré by zahrnulo všetky zraniteľné novaného ochranného pásma body jej okolia vrátane ponorov a Oraveckej pokrývalo chránené ložiskové vyvieračky. Autorom projektu, ktorý počítal územie s vysokopercentným s rozlohou ochranného pásma 258,1736 ha, vápencom Poniky-Kečka. bol G. Kravjanský (1999). V zmysle vtedajšej 5. Ložisko vysokopercent- legislatívy však ochranné pásma jaskýň malo ného vápenca. Chránené lo- vyhlásiť Ministerstvo životného prostredia SR žiskové územie Poniky-Kečka spoločným všeobecne záväzným právnym vyhlásil Obvodný banský úrad predpisom. Ponická jaskyňa sa tak dostala do v Banskej Bystrici v roku 1987. pripravovaného projektu 26 ochranných pá- Na jeho západnej strane zabra- siem jaskýň na Slovensku (11 prírodných pa- lo aj rad závrtov medzi Ponickou miatok a 15 národných prírodných pamiatok). jaskyňou a Oraveckou vyvierač- Tento projekt však Ministerstvo pôdohospo- kou, pod ktorými sa s najväčšou dárstva SR v medzirezortnom pripomienkova- pravdepodobnosťou vyskytujú com konaní v roku 2000 zamietlo bez udania podzemné priestory jaskyne. Čerpanie vody zo sifónu v Ponickej jaskyni. Foto: Ľ. Gaál závažnejších dôvodov. Zamietavé stanovisko Priestory za sifónom v celej ich kuriózne podpísal vtedajší sekčný generálny dĺžke však nikdy neboli zamerané, a tak chý- záležitosťou. Ručné čerpadlo je málo výkon- riaditeľ, ktorý pred rokom 1989 zastával funk- bali dôkazy na ich existenciu v chránenom né, ťahanie káblov a hadíc cez úzke priestory ciu riaditeľa Správy NAPANT-u. Takmer ročná ložiskovom území. Zmenšenie plochy ložis- jaskyne je namáhavé a v spodnej časti sifónu práca pracovného tímu ochranárov a jaskynia- kového územia z dôvodu výskytu chránené- sa vyskytuje značné množstvo bahna, ktoré rov tým bola úplne zmarená. ho objektu – jaskyne teda neprichádzalo do možno odstrániť len vedrami. Preto sa na návrh 4. Druhý pokus o ochranné pásmo. Po úvahy napriek tomu, že v skrasovatenej zóne Ľ. Hraška, ktorý najlepšie poznal jaskyňu, roz- roku 2002, keď vstúpil do platnosti terajší sa nemôže vyskytovať kvalitná surovina. Ako hodlo prekopať upchané pukliny v Šarkanovom zákon o ochrane prírody a krajiny, bolo tre- kompromisné riešenie sa rysovalo vyňatie dóme. V nádeji, že na tomto mieste môžeme si- ba každý projekt ochranného pásma jaskýň podstatnej časti ložiskového územia z pro- fón obísť, začali 23. januára 2006 Ľuboš Hraško odznovu prepracovať a predložiť na územne jektu ochranného pásma jaskyne tak, aby sa s Igorom Balciarom kopanie. V nasledujúcich príslušný krajský úrad životného prostredia. v ňom ponechala západná časť ložiska, kde je dňoch sa k nim pridal aj Vlado Papáč a Paľo Projekt ochranného pásma Ponickej jaskyne predpoklad výskytu podzemných priestorov. Staník. Niekoľko dní prolongácie v úzkom stú- prepracovali v roku 2003 už pracovníci Sprá- Ak sú v tejto (západnej) časti ložiskového úze- pajúcom meandri, plnom mazľavého ílu, však vy slovenských jaskýň a v nasledujúcom roku mia skutočné jaskynné priestory, ktoré podlie- neprinieslo úspech. Vykopali 6 m, ale prekopali aj predložili na KÚŽP v Banskej Bystrici. Ko- hajú zákonnej ochrane, ťažba by v budúcnosti sa len do menšej kaverny, ktorá smeruje k povr- nanie sa začalo oznámením o zámere vyhlásiť neprichádzala do úvahy, a preto by táto časť chu. Každý z nás už tušil, že bude nevyhnutné ochranné pásmo prírodnej pamiatky Ponická územia nebola zahrnutá ani do dobývacieho sifón odčerpať. Preto po štyroch dňoch kopa- jaskyňa zo dňa 27. 10. 2005. Na ústnom pre- priestoru. K tomu však bolo potrebné zame- nia sme sa pripravovali na prekonanie sifónu rokovaní pripomienok v Banskej Bystrici dňa rať priestory za sifónom Ponickej jaskyne. Táto metódou čerpania i „kýblovania“. Práce začali 10. 1. 2006 s vyhlásením ochranného pásma úloha pre Správu slovenských jaskýň bola na- 3. februára 2006 Ľ. Hraško, P. Gažík, P. Staník, po vzájomnom vysvetlení stanovísk súhlasi- koniec zakotvená aj v zápisnici Krajského úra- V. Papáč, J. Psotka a Ľ. Gaál. Prekvapilo nás, li predstavitelia miestnej samosprávy, ale aj du životného prostredia v Banskej Bystrici zo koľko energie investovali bystrickí jaskyniari miestneho poľnohospodárskeho združenia dňa 10. 1. 2006. v osemdesiatych rokoch na prekonanie sifónu. Agro Poniky, s. r. o., teda úspech v prospech 6. Boj o metre v Ponickej jaskyni. Po- Pred sifónom totiž v roku 1982 vybudovali be- záchrany jaskyne bol na dosah. Zástupca Ob- nickú jaskyňu teda bolo treba zamerať. Od- tónovú hrádzu, z ktorej viedla hrubá polyami- vodného banského úradu v Banskej Bystrici sa čerpať sifón v nej však nie je jednoduchou dová hadica cez sifón až do priestorov za ním, Dokumentácia a ochrana jaskýň 42 Aragonit 11

ril sifón a z druhej strany začal krasových vôd po podzemných chodbách prúdiť čerstvý vzduch. Kolektív smerom k Oraveckej vyvieračke. Či však ten- už potom nabral „druhý dych“, to dôkaz postačí na vyhlásenie ochranného úspešne zvládol aj namáhavé pásma, závisí od kompetentných zamestnan- vyberanie bahenného nánosu cov úradov. z dna sifónu a v podvečerných To, že si jaskyňa skutočne vyžaduje ochra- hodinách V. Papáč s Ľ. Hraškom nu, ľuďom, ktorí ju navštívili, dokazovať netreba. prešli na vytúženú druhú stra- Svedčia o tom ukážkovo vyvinuté meandrovité nu. riečne chodby, prítomnosť vzácnej podzemnej Druhý deň, 4. februára fauny alebo výskyt zarovnaných stropov najmä 2006, nastúpila oddýchnutá za sifónom, z ktorých možno vyčítať vývoj úze- me­račská skupina: Igor Balciar, mia v najmladšej geologickej dobe. Na druhej Laco Iždinský a Lukáš Vlček, strane sme sa mohli presvedčiť aj o hrozbách, ktorým pomáhali Ľ. Hraško, ktoré vo forme poľnohospodárskych produk- M. Ternák a M. Budaj. Na tov alebo ťažby suroviny neustále ohrozujú dne sifónu ich však čakala opäť nenahraditeľné prírodné hodnoty jaskyne. Typická fluviokrasová chodba aktívneho riečiska Ponickej jaskyne voda, ktorá sem v noci natiekla Najviac pritom trpia podzemné živočíchy, pre- s pozdĺžnymi bočnými zárezmi. Foto: Ľ. Gaál hydrostatickým tlakom cez lito­ to sme im venovali zvýšenú pozornosť. Vlado aby voda prečerpaná zo sifónu mohla odtiecť klázy pod sifónom. Po niekoľkohodinovom Papáč počas našich prieskumov zaregistroval samospádom. Napriek tomu sa po niekoľkých čerpaní však sifón prekonali a začali zameria- rôznonôžky, chvostoskoky, mnohonôžky a rov- hodinách ukázalo čerpanie ako neefektívne vať jaskyňu. V prevažne nízkych zavodnených nakonôžky, z ktorých viaceré druhy sú prispô- pre malý výkon ručného čerpadla. Ani druhá chodbách museli doslovne bojovať o každý sobené výlučne na podzemný spôsob života. metóda – „kýblovanie poležiačky“ však zázra- meter. Do večera zamerali 297 m (z toho 20 m Preto sú mimoriadne cenné (a zrejme predsta- ky nepriniesla, pretože pracovná skupina v úz- zamerali M. Budaj s L. Vlčkom nad Šarkanovým vujú aj najotužilejšie taxóny voči poľnohospo- kej a nízkej zavodnenej puklinovej chodbe dómom), čím vzrástla celková dĺžka zameraných dárskym produktom). postupne strácala morálku, u starších členov podzemných priestorov jaskyne na 794 m. V čase písania týchto riadkov sa pracuje sa navyše objavili aj ťažkosti s krížami. V sifó- 7. Epilóg. Meračská akcia sa vďaka húžev- na čiastočnom prispôsobení projektu ochran- ne, ako z neho ubúdala voda, sa čoraz ťažšie natosti jaskyniarov, najmä Ľuboša Hraška, kto- ného pásma ložiskovému územiu suroviny dýchalo, pretože predstavoval najnižší bod rý od začiatku udržiaval nádej v celom kolektí- Poniky-Kečka. V čase vyskladnenia nášho pe- jaskyne, kde sa usadzoval oxid uhličitý. Pre- ve, skončila teda úspešne. Podzemné chodby riodika možno už budeme vedieť aj výsledok. javilo sa to ťažkým dýchaním, u niektorých aj Ponickej jaskyne, i keď len nepatrnou časťou Dúfajme, že bude priaznivý. Máloktorá jasky- miernymi bolesťami hlavy. Situácia sa výrazne zameraných úsekov, zasahujú do ložiskového ňa na Slovensku by si zaslúžila ochranu viac zlepšila, keď sa na niekoľko centimetrov otvo- územia. Je to nevyvrátiteľný dôkaz o prúdení než Ponická.

Literatúra

Belička, Š. 1981. Nová jaskyňa v Ponickom krase. Spravodaj SSS, 12, 3, 7–11. Belička, Š. 1982. Pracovný zraz jaskyniarov v Ponickom krase. Spravodaj SSS, 13, 3, 31–33. Gaál, Ľ. 1988. Jaskyne – ľahko zraniteľné články krasového geosystému. Pamiatky – Príroda, 19, 4, Bratislava, 38–40. Hlaváč, J. 1992. Významné speleologické objavy dobrovoľných jaskyniarov na území Slovenska za obdobie rokov 1970 – 1990. Slovenský kras, 30, 175–196. Kravjanský, G. 1999. Návrh na vyhlásenie ochranného pásma prírodnej pamiatky – jaskyne Ponická jaskyňa. Manuskript, archív ŠOP SR, Banská Bystrica. Lenčo, V. 1956. Ponický, Môlčanský a Lehotský kras. Ochrana přírody, 11, 1, Praha, 21–29. Slavkay, M. 1962. Jaskyne v Ponickom krase. Krásy Slovenska, 39, 11, 427–428. Slavkay, M. 1963. Ponický kras. Slovenský kras, 4, 57–69.

PRÍSPEVOK K POZNANIU FAUNY PONICKEJ JASKYNE

Vladimír Papáč

O terestrickej a akvatickej faune článko- 1981) (Belička, 1981). Jaskyňa je postihnutá kyne, ponory a vyvieračky. Jedinečným javom nožcov Ponickej jaskyne nebol publikovaný zlým umiestnením skládky (závrt) kravského je existencia poljí. Ponický kras netvorí súvislé žiadny údaj. Na fosílnu faunu strednotriaso- hnoja. Priesaky a prítoky do jaskyne sú zne- krasové územie, ale je rozdelený nekrasovými vých vápencov vo vrte v hĺbke 85 m poukázal čistené a vytvárajú na stenách čierne povlaky. horninami na menšie krasové ostrovy. Vápen- Slavkay (1961). Voda odobratá z ponoru pred jaskyňou mala ce sú sčasti zakryté neogénnymi sedimentmi Počas akcie (25. – 26. 1. 2006) zamera- prekročené povolené koncentrácie pri or- a na niektorých miestach aj pyroklastickým nej na prekopanie sa do priestorov jaskyne ganických látkach, koliformných baktériách materiálom (Slavkay, 1961). Na SZ okraji vá- (za sifón) a následného čerpania sifónu (3. 2. a enterokokoch. Vody vyvieračky mali nevy- pencového masívu v nadmorskej výške 515 m 2006) som robil orientačný biospeleologický hovujúce mikrobiologické ukazovatele (Ha- sa nachádza otvor do Ponickej jaskyne. Je to prieskum. Jedince článkonožcov som zbieral viarová, 2005 nepubl.). ponorová jaskyňa vytvorená prevažne v stein­ priamo a fixoval v epruvetkách napustených almských vápencoch s aktívnym vodným to- liehom. Prieskum som sústredil v jaskyni na OPIS ÚZEMIA A JASKYNE kom. Voda do ponoru priteká z vyššie polože- miesta, kde sa nachádzala organická hmo- ného rašeliniska a vteká do jaskyne v množstve ta (kusy dreva a lístia, trus). Všímal som si Juhovýchodne od Banskej Bystrice sa od 5 do 50 l/s (Slavkay, 1961). Spojitosť tohto aj výklenky na stenách a riečisko. Teplotu nachádza obec Poniky. V jej okolí je menšie ponoru s Oraveckou vyvieračkou sa dokázala v jaskyni som nemeral, zo starších meraní je krasové územie Ponický kras (6 km2 ), ktorý farbiacou skúškou. Ich vzdialenosť je 1700 m známa teplota pred I. sifónom 8,5 °C (22. orograficky patrí do Ponickej vrchoviny. Na a výškový rozdiel 58 m (Belička, 1981). Aktu- 11. 1981) a pred II. sifónom 6,5 °C (22. 11. pomerne malom území sa vytvorili škrapy, jas- álna dĺžka jaskyne je 794 m. Aragonit 11 43 Dokumentácia a ochrana jaskýň

VÝSLEDKY A DISKUSIA miestach riečiska. Z terestrickej fauny boli de- determinovať. Z rovnakonôžok (Isopoda) sa terminované 4 druhy chvostoskokov. Najbližší v jaskyni našiel rod Haplopthalmus sp. juv., kto- Vstupné chodby majú klesajúci charakter, vzťah k jaskynnému prostrediu má Arrhopalites rý sa tiež nedal zaradiť do druhu, pretože ide na dne sa nachádzajú opadané a splavené ka- pygmaeus, ktorý sa našiel na truse a dreve tesne o juvenilného jedinca. Je úplne depigmentova- mene, drevo, lístie a trus. Kolónie netopierov pred riečiskom a na riečisku. Z rovnakých sta- ný, ale ide o pôdny druh, ktorý bol do jaskyne sa v jaskyni nevyskytujú, nenachádza sa tu novíšť boli zachytené aj troglofilné druhy Cera- pravdepodobne splavený. Z južnej Európy sú preto skoro žiadne guáno. Hlavným zdrojom tophysella granulata, Oncopodura reyersdorfen- známe aj jaskynné druhy týchto rovnakonôžok. potravy pre živočíchy v jaskyni je organický sis a Plutomurus carpaticus . Všetky tri druhy sú Posledné dva uvádzané nálezy môžu indikovať materiál naplavený aktívnym tokom, priesako- hojné v neďalekej Harmaneckej jaskyni (Kováč zaujímavé druhy. vá voda a trus kuny. a kol., 2003). Pri prieskume jaskyne sa pred I. si- Poďakovanie: Za druhovú determináciu Biologický prieskum Ponickej jaskyne fónom zachytil aj jeden jedinec depigmentova- chvostoskokov ďakujem doc. RNDr. Ľ. Ková- poukázal na výskyt stygobiontného kôrovca nej mnohonôžky (Diplopoda), ktorú možno po čovi, CSc. (PF UPJŠ); doc. RNDr. I. Hudecovi, Niphargus sp. div. Ide o druh s nejasnou ta- obhliadke zaradiť k čeľadi Blaniulidae. Vyskytu- CSc. (PF UPJŠ) ďakujem za určenie jedinca xonómiou, a preto bude potrebné venovať jú sa vzácne v našich jaskyniach, ale málo sa vie Niphargus sp. a RNDr. A. Mockovi, PhD. (PF tomuto materiálu väčšiu pozornosť. Mladé o ich rozšírení a životných nárokoch. Zachyte- UPJŠ) za spracovanie materiálu mnohonôžky a dospelé jedince sa nachádzali na viacerých ná bola samička, ktorá sa zatiaľ nedá druhovo (Diplopoda) a rovnakonôžky (Isopoda).

Literatúra

Belička, Š. 1981. Nová jaskyňa v Ponickom krase. Spravodaj SSS, 12, 3, 7–11. Kováč, Ľ. – Mock, A. – Ľuptáčik, P. – Hudec, I. – Višňovská, Z. – Svatoň, J. – Košel, V. 2003. Bezstavovce Harmaneckej jaskyne (Veľká Fatra). Aragonit, 8, 31–34. Slavkay, M. 1961. Ponický kras. Slovenský kras, 4, 57–69.

CONTRIBUTION TO KNOWLEDGE ABOUT THE FAUNA OF PONICKÁ CAVE

S u m m a r y

Invertebrate fauna of the Ponická Cave was investigated during two visits in January 2006 and was collected using visual sear- ching. The cave is cca 800 m long with the entrance in 515 m a. s. l. In total 6 of terrestrial invertebrates were detected, 4 species were Collembola. From Collembola only Arrhopalites pygmaeus have nearer relation toward cave condition. Valuable findings was detection depigmented diplopod from families Blaniulidae. Among aquatic fauna, 1 forms Niphargus sp. div. appeared in water.

STOPOVACIA SKÚŠKA V JASKYNI MILADA

Dagmar Haviarová – Péter Gruber

ÚVOD sa vychádzalo z výsledkov starších prác, pod- STRUČNÝ PREHĽAD VÝSLEDKOV ľa ktorých existuje hydraulická komunikácia STARŠÍCH STOPOVACÍCH SKÚŠOK Myšlienka realizácie novej stopovacej medzi vodami podzemného toku v jaskyni skúšky v jaskyni Milada (fluviokrasová jaskyňa Milada s vodami Kečovskej vyvieračky, kto- V otázke smeru prúdenia vôd ponára- Silickej planiny s aktívnym vodným tokom) sa rých časť je zachytená a využíva sa ako vodný júcich sa v okolí Silickej Brezovej a vôd pre- predniesla v novembri roku 2003 na 8. zasa- zdroj pre skupinový vodovod Kečovo – Dlhá tekajúcich jaskyňou Milada existovala už daní Pracovnej slovensko-maďarskej skupiny Ves. Z tohto dôvodu bol za stopovaciu lát- v minulosti názorová nejednotnosť. Podľa pre ochranu prírody a krajiny (skupina zriade- ku navrhnutý neškodný biologický indikátor slovenských speleológov na čele s J. Majkom ná v roku 1999 Zmiešanou slovenskou-maďar- (morské bakteriofágy). Dodanie takéhoto tieto vody vystupujú na povrch v Kečovskej skou komisiou pre otázky životného prostre- stopovača, ako aj jeho identifikáciu počas vyvieračke. Maďarskí speleológovia naopak dia a ochrany prírody za účelom bilaterálnej priebehu skúšky sa zaviazala zabezpečiť predpokladali ich prepojenie s vodami jasky- spolupráce v oblasti ochrany prírody a kraji- maďarská strana prostredníctvom Epidemio- ne Vass Imre. Doteraz publikované staršie prá- ny). Návrh iniciovali zástupcovia maďarskej logického ústavu v Budapešti. Na obidvoch ce indikačných skúšok realizovaných na loka- strany, ktorí chceli výsledky stopovacej skúšky stranách sa zároveň navrhli odberné miesta lite mali nejednoznačné závery. S istotou bolo využiť pri príprave návrhu ochranného pásma vzoriek vody. Predbežný termín vykonania potvrdené len hydrologické spojenie jaskyne jaskyne Vass Imre. Vzhľadom na plánovaný skúšky bol určený na jar roku 2005, keď sa Milada s Kečovskou vyvieračkou. Hydrologic- návrh ochranného pásma jaskyne Milada zo počas topenia snehu predpokladalo na loka- ké prepojenie jaskyne Milada s jaskyňou Vass strany Správy slovenských jaskýň (ďalej len lite vyššie zvodnenie horninového prostredia. Imre nebolo dokázané, ale ani s určitosťou SSJ), a tým možného zosúladenia ochranných Kladné posúdenie žiadosti vo veci stopova- vyvrátené. Dokumentácia vykonaných skúšok pásiem obidvoch jaskýň v prípade dokázania cej skúšky Regionálnym úradom verejného v publikovaných prácach je väčšinou strohá, ich vzájomného hydrologického prepojenia zdravotníctva v Rožňave, príslušným orgá- zo skúšok chýbajú podrobnejšie údaje objas- túto myšlienku uvítala aj slovenská strana. nom štátnej vodnej správy, ako aj Východo- ňujúce ich spôsob a priebeh. Sporné výsledky starších stopovacích skúšok slovenskou vodárenskou spoločnosťou bolo Už v roku 1946 J. Majko spolu so Z. Kru- na tejto lokalite by sa tak po jej realizácii ob- ďalším krokom k jej úspešnému vykonaniu. párom predpokladali hydrologické prepoje- jasnili a zároveň prakticky využili. Bohužiaľ, pre zaneprázdnenosť pracovníkov nie jaskyne Milada s Kečovskou vyvieračkou V marci 2004 na pracovnom stretnutí epidemiologického ústavu, ako aj časové ob- bez nejakej ďalšej bifurkácie podzemného zástupcov obidvoch strán sa dohodli prvé medzenie vhodných podmienok na úspešné toku, a tým možného prepojenia s jaskyňou kroky potrebné na naplnenie realizácie sto- vykonanie stopovacej skúšky sa vlastná skúš- Vass Imre (Majko, 1959). V decembri 1955 povacej skúšky. Pri výbere stopovacej látky ka uskutočnila až v júni 2006. sa uskutočnila farbiaca skúška s aplikáciou far- Dokumentácia a ochrana jaskýň 44 Aragonit 11 biva do toku tečúceho na silickobrezovských génne na živé organizmy okrem hostiteľských podmienky prenosného laboratória. Tu po lúkach. Vzhľadom na klimatické pomery v ča- baktérií. Vo vzorkách sú preukázateľné s vyso- dekontaminovaní odberných baniek so vzor- se skúšky a zamrznutú pôdu v mieste apliká- kou citlivosťou. Hmotnosť 1015 čiastočky fágu kami vody prebehla samotná detekcia fágov, cie stopovača, ako aj v jeho okolí sa žiadaný zodpovedá asi 1 g, čím ich aplikácia nespôso- pri ktorej sa použila „metóda dvojvrstvového výsledok neprejavil a skúška bola neúspešná. buje prakticky žiadne znečistenie horninové- agaru“. Pripravená vysokosalinná živná pôda Úspešná skúška prebehla v máji roku 1958. ho prostredia a stopovanej vody v porovnaní potrebná na rozvoj halofilných hostiteľských Pri tejto skúške, na ktorej spolupracovali s J. napr. s niektorými chemickými stopovačmi. baktérií podľa tejto metódy spolu so vzorkou Majkom aj maďarskí speleológovia, sa ako Bakteriofágy nie sú schopné sa samostatne vody bola po 24-hodinovom časovom interva- stopovače použili súčasne fluoresceín, NaCl rozmnožovať. K tejto činnosti potrebujú špe- le pri stabilnej teplote 20 ± 2 °C pripravená aj rádioizotopy. Výsledok skúšky bol pozitívny cifické hostiteľské organizmy. Ich prežitie na identifikáciu fágov vo vzorke. v prípade Kečovskej vyvieračky. Na maďarskej v prostredí bez hostiteľských organizmov je Odber vzoriek prebiehal podľa vopred strane sa sledovala Malotohonyaská vyvierač- časovo limitované. Rýchlosť šírenia bakteriofá- dohodnutého časového harmonogramu. ka (ležiaca pod jaskyňou Vass Imre), v ktorej gov vo vode je prirovnateľná rýchlosti šírenia Najväčšia hustota odberov počas prvých ho- sa z uvedených indikátorov objavil len soľný prúdenia vody. Pri našej stopovacej skúške dín skúšky bola v prípade Bezodnej ľadnice. roztok (Majko, 1959). Aj tento výsledok však sme použili bakteriofágy H40/1 (čelaď Sipho- Vzhľadom na to, že ide o 70 m hlbokú prie- nebol celkom dôveryhodný, pretože zvýšená viridae) izolované z Atlantického oceánu, kto- pasť, na dne ktorej sa nachádza aktívne pod- koncentrácia soli sa objavila len veľmi krátko rých prežitie v sladkovodných a jej stanovená hodnota spadala do interva- podmienkach je obmedzené. lu možnej chyby stanovenia. Farbiaca skúška Identifikácia týchto bakteriofá- zopakovaná v auguste toho istého roku potvr- gov je viazaná na aplikáciu vy- dila hydraulické spojenie Milady s Kečovskou sokosalinnej živnej pôdy. vyvieračkou. Výsledky na maďarskej strane boli negatívne. Pozitívny výsledok stopovacej PRIEBEH STOPOVACEJ skúšky z maďarskej strany je udávaný z roku SKÚŠKY A METODIKA 1963, keď pri použití NaCl sa stopovač zistil PRÁC v Malotohonyaskej vyvieračke (Sárváry, 1965). Zmienku o farbiacej skúške v jaskyni Mila- Vlastná stopovacia skúš- da z roku 1975 obsahuje aj práca Maucha ka sa začala 6. 6. 2006, keď (1975); výsledok skúšky potvrdil hydrologic- presne v stanovenom čase ké prepojenie jaskyne s Bezodnou ľadnicou. sa bakteriofágy aplikovali do Nie je známe, či sa počas skúšky sledovala aj podzemného toku v jaskyni Kečovská vyvieračka. V roku 1985 prebehla Milada. Celkovo išlo o objem posledná farbiaca skúška, dokazujúca hydro- 20 litrov vody obsahujúcej cca logické spojenie jaskyne Milada s Kečovskou 14 10 fágov. Za odberné miesta Priebeh stopovacej skúšky na lokalite Bezodná ľadnica vyvieračkou (Orvan, 1994). na slovenskej strane sa zvolili The course of tracing test in the Bezodná ľadnica Abbys priepasť Bezodná ľadnica a Ke- CHARAKTERISTIKA STOPOVACEJ čovská vyvieračka. Vzhľadom LÁTKY na priaznivú hydrologickú situ- áciu sa dodatočne k odberným Z dôvodu už spomínaného záchytu vody miestam pridali Kečovská vyvie- z Kečovskej vyvieračky boli pre stopovaciu račka II. a Kečovská vyvieračka skúšku zvolené biologické stopovacie látky III., ktorých aktivita v posled- – bakteriofágy. Ide o látky, ktoré sa ako stopo- ných rokoch aj pri priaznivých vače prednostne používajú v prostredí s pria- klimatických pomeroch bola mym využívaním podzemných vôd pre ľudskú minimálna. Na ich aktivitu v ča- spotrebu. Bakteriofágy nie sú toxické ani pato- se stopovacej skúšky upozor- nil G. Lešinský, zamestnanec Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Do zo- znamu odberných miest bola zaradená aj priepasť Náti-lyuk ležiaca tesne za slovensko-ma- ďarskými hranicami. Odbery aj z tejto lokality zabezpečovala Priebeh stopovacej skúšky na lokalite Kečovská vyvieračka slovenská strana, t. j. zamest- The course of tracing test in the Kečovská nanci SSJ. V Maďarsku sa ako odberné miesta vybrali prame- ne Tohonya, Szabó-kút, Babot- -kút a Jósva. Všetky vzorky vody sa odoberali z hĺbky cca 10 cm pod vodnou hladinou do ste- rilných vzorkovacích nádobiek s objemom 25 ml, s presným opisom miesta a času odberu. Každá nádobka sa umiestnila do uzatvárateľného vrecúška a v chladiacom boxe pri teplote okolo 10 °C bola dopravená na Aplikácia bakteriofágov v jaskyni Milada. miesto jej spracovania. Vzorky Foto: P. Gruber spracovali pracovníci Epidemi- Application of bacteriophages in the Milada Cave. ologického ústavu v Budapešti, Priebeh stopovacej skúšky na lokalite prameň Jósva Photo: P. Gruber ktorí si v Aggteleku vytvorili The course of tracing test in the Jósva spring Aragonit 11 45 Dokumentácia a ochrana jaskýň

Tab. 1. Výsledky expedičných meraní teploty a mernej elektrickej vodivosti vody, totu odberov. Na nicou podstatne nižšia, čo je pravdepodobne 8. 6. 2006 maďarskej strane dôsledok ich postupného nariedenia. Čas ma- Tab. 1. Results of expeditionary measurements of water temperature and conduc- tivity, 8. 6. 2006 zabezpečovala od- ximálnej koncentrácie sa stanovil na 11 hodín ber vzoriek Správa od ich počiatočnej aplikácie. Ide o veľmi krát- Teplota vody Merná elektrická vodivosť vody NP Aggtelek pod ky časový úsek v porovnaní s údajmi zo star- Lokalita [°C] [μS/cm] koordináciou P. ších prác, kde sa doba od začiatku skúšky po Kečovská vyvieračka 9 628 Grubera. objavenie indikátora pohybovala v rozpätí nie- Na spresnenie koľkých dní (napr. máj 1958 – stopovacia lát- Kečovská vyvieračka II. 9,8 712 poznatkov týkajú- ka fluoresceín – doba prvej detekcie 2,5 dňa; Kečovská vyvieračka III. 9,4 741 cich sa hydrologic- apríl 1985 – stopovacia látka fluoresceín – Priepasť Náti-lyuk 9,7 815 kých podmienok doba prvej detekcie 7 dní). Okrem uvedených na lokalite v čase dvoch miest sa bakteriofágy po 23 hodinách vykonania skúšky objavili ešte v Kečovskej vyvieračke III. V prí- zemné riečisko, odber vzoriek bol vysoko ná- sa v jaskyni Milada a v Kečovskej vyvieračke pade Kečovskej vyvieračky II. a priepasti Ná- ročný. Náročnosť zvyšoval aj nepretržitý režim vykonali hydrometrické práce. Okrem toho sa ti-lyuk sa zaznamenal negatívny výsledok. Za odberov (0,5-hodinový, hodinový a neskôr merala aj merná elektrická vodivosť vody a jej objavením sa fágov v Kečovskej vyvieračke III. 2-hodinový interval), zachovaný aj počas noč- teplota (tabuľka 1) za použitia prenosného stoja pravdepodobne vody prestupujúce do ných hodín. Úspešnosť akcie na tejto lokalite konduktometra f. WTW (typ LF 323). podzemia z Kečovského potoka, ktorý sa for- zabezpečili V. Papáč, J. Psotka a I. Balciar. Od- muje z vôd Kečovskej vyvieračky. Tieto vody ber na našich zvyšných lokalitách uskutočňo- VÝSLEDKY sa miešajú s ďalšími autochtónnymi vodami, vali Ľ. Gaál, D. Haviarová a M. Ternák (strážca ktoré pri vysokých stavoch dotujú Kečovskú Správy NP Slovenský kras). Z Kečovskej vyvie- Stopovacia skúška sa vzhľadom na zráž- vyvieračku III. Tento predpoklad podporu- račky ležiacej 2,63 km (priama vzdušná vzdia- kovú aktivitu, ktorá jej predchádzala, uskutoč- jú aj výsledky expedičného merania teploty lenosť) od jaskyne Milada sa vzorky odoberali nila v čase veľmi priaznivých hydrologických vody a jej mernej elektrickej vodivosti, podľa v hodinovom, neskôr v dvoj- a trojhodinovom podmienok. Prietok podzemného toku v jas- ktorých bola teplota v Kečovskej vyvieračke intervale. Dodatočne pridané lokality (Ke- kyni Milada predstavoval okolo 310 l/s, kým III. pravdepodobne vplyvom chladnejších čovská vyvieračka II., Kečovská vyvieračka III. výdatnosť Kečovskej vyvieračky dosiahla až vôd Kečovského potoka o niečo nižšia ako a priepasť Náti-lyuk) mali o niečo nižšiu hus- 645 l/s. Podľa očakávania sa bakteriofágy v prípade Kečovskej vyvieračky II. a priepasti. z Milady ako prvé Podobne možno vysvetliť pozitívny výsledok objavili v Bezo- skúšky v prameni Jósva, kde sa fágy objavili po dnej ľadnici. Čas 57 a pol hodine v množstve oveľa nižšom ako ich počiatočnej na slovenských lokalitách. Vo vode pretrvali detekcie bol len celkovo 62 a pol hodiny. Aj v tomto prípade 2 a pol hodiny. Aj sa do vyvieračky dostali pravdepodobne ako po uplynutí 20 ho- súčasť skryto sa ponárajúcich vôd Kečovské- dín po ich apliká- ho potoka. Na zvyšných troch maďarských cii sa bakteriofágy lokalitách sa bakteriofágy nepreukázali. ešte stále, aj keď v obmedzenom ZÁVER množstve, objavo- vali v odobratých Stopovacia skúška potvrdila hydrologické vzorkách. Rovna- prepojenie jaskyne Milada, Bezodnej ľadnice ko pozitívny vý- a Kečovskej vyvieračky. Prepojenie podzem- sledok sa dosiahol ného toku jaskyne Milada s jaskyňou Vass v prípade Kečov- Imre sa nepreukázalo. Podobne sa nepotvr- skej vyvieračky. dilo ani jeho prepojenie s Kečovskou vyvie- Na tejto lokalite račkou II., priepasťou Náti-lyuk, prameňmi sa bakteriofágy Tohonya, Szabó-kút a Babot-kút. Pozitívny objavili vo vode výsledok skúšky v prípade Kečovskej vyvie- po 8 hodinách. račky III. a prameňa Jósva je pravdepodobne Ich maximálna len výsledkom už následnej podzemnej ko- koncentrácia munikácie ponárajúcich sa vôd Kečovského bola v porovnaní potoka pozdĺž jeho toku s uvedenými dvoma Situačná mapka územia / Map of the territory s Bezodnou ľad- vyvieračkami.

LITERATÚRA

Majko, J. 1959. Sporné morfologické problémy v Silicko-brezovsko-kečovskej jaskynnej sústave vyriešené. Krásy Slovenska, 36, 10, Bratislava, 374–376. Sárváry, I. 1965. Sikeres kisérlet a Vass Imre-barlangnát. Karszt és Barlang, II (1964), 64. Maucha, L. 1975. Jelentés a Papp Ferenc Barlangkutató Csoport 1975. évi tevékenységéröl. Beszámoló a Magyar Karszt és Barlangkutató Társulat 1975 második félévi tevékenységéröl. Orvan, J. 1994. Podzemné vody. In M. Rozložník – E. Karasová, E. Eds. Slovenský kras, CHKO – biosférická rezervácia. Osveta, Martin, 225–234.

TRACING TEST IN THE MILADA CAVE

S u m m a r y

The Milada Cave (Silická Plateau, Slovak Karst) represents 800 m long cave with the active underground stream. The aim of tra- cing test in the cave was to show hydrological connection between Milada Cave (Slovakia) and Vass Imre Cave (Hungary). Biological tracer – bacteriophages were selected for the test. The results of the test confirmed hydrological connection Milada Cave – Bezodná ľadnica Abyss – Kečovská Spring. The results didn’t confirm hydrological connection between Milada Cave and Vass Imre Cave. Dokumentácia a ochrana jaskýň 46 Aragonit 11

Trstínska vodná priepasť – mýty a skutočnosť

Pavol Staník

Cesty k poznaniu prírodných hodnôt jas- Začiatkom roku 2005 člen speleologickej Výkopové práce začínajú dňa 24. 4. 2006 kýň nie sú jednoduché. Vo väčšine prípadov strážnej služby Alexander Lačný zahlásil na za pomoci mechanizmu UDS, ktorý začína od- sú náročné na čas, fyzické predpoklady a od- Správu slovenských jaskýň (SSJ) rozširovanie ťažovať materiál nad lokalizovaným vchodom. bornú erudovanosť. Pritom nezáleží, či ide skládky odpadového materiálu nad danou V poobedňajších hodinách zisťujeme, že sme o prieskumnú prácu, výskum alebo činnosť na lokalitou. Prvé rokovanie s prevádzkovateľom na pevnej skale. Neskôr však lokalizujeme prvé záchranu jaskyne. lomu Trstín, spoločnosťou Alas, sa uskutočnilo prievanové miesto a odkrývame strany pukliny. Pred niekoľkými rokmi sa počas nášho v Bratislave za účasti P. Staníka a A. Lačného. Rozhodol som sa dať príkaz vodičovi UDS, aby dlhého putovania za krásami Balkánu reč sto- Tu bola potvrdená dôležitá informácia, že časť ryl stále po pukline, nestratil ju a ku vchodu by čila aj na jaskyne v okolí Trnavy. Najmä na jed- lomu nad jaskyňou je v likvidácii a pri násled- sme sa mali takýmto spôsobom dostať. V ten nu skoro zabudnutú pri Trstíne. Bola to Trstín- nej rekultivácii územia má byť miesto zaváža- deň mi prichádza archívna fotka vchodu od Ing. ska vodná priepasť alebo iným názvom Vodná né domovým odpadom. Na druhom rokovaní Petra Holúbka zo Slovenského múzea ochrany priepasť v Holom vrchu. Nie že by miestni 10. 3. 2005 sa zúčastnili Alas – Bratislavská prírody a jaskyniarstva, ktorú mi zaslal na moju jaskyniari nemali o ňu záujem, ale vstúpiť do rozvojová spoločnosť, prevádzkovateľ sklád- žiadosť. Na fotke je viditeľná stará cesta a skaly, jaskyne, nachádzajúcej sa v lome, im bránila ky odpadov nad vchodom do jaskyne, KÚŽP ktoré sa tam nachádzajú aj teraz. Iba na základe vrstva ťažobného materiálu neznámej hrúbky. Trnava, OÚŽP Trnava, Správa CHKO Malé fotky približne určujeme vchod do jaskyne. Jaskyňa tak zostala ukrytá pred zrakmi ľudí šty- Karpaty, Obvodný banský úrad Bratislava Dňa 25. 4. 2006 pokračujú výkopové prá- ridsať rokov. Vtedy na Balkáne som netušil, že a SSJ. Navrhnuté bolo riešenie problému for- ce. UDS v doobedňajších hodinách kvôli veľ- čoskoro ju budeme zachraňovať pred úplným mou dohody medzi SSJ a spoločnosťou Alas. kým balvanom stráca puklinu. Už sa nemáme znemožnením vstupu do jej priestorov. Dohoda sa však nerodila ľahko. Nakoniec čoho chytiť. V ten deň som vyfajčil azda naj- Trstínsku vodnú priepasť objavili pri ťa- spoločnosť Alas súhlasila s otvorením vchodu viac cigariet! UDS stojí a čaká na ďalší príkaz. žobných prácach v kameňolome Trstín dňa jaskyne, problémom však boli peniaze. Naša Kážem vodičovi, aby okolo pukliny vyberal ma- 31. 3. 1964. Do podzemných priestorov jas- organizácia navrhla, že zabezpečí finančné teriál na 3 m do šírky. Niekde som sa dočítal, kyne prvýkrát vošli členovia oblastnej skupi- prostriedky na výrobu a osadenie uzáveru že vchod by mal byť prikrytý sitom zo starých ny SSS Dolné Orešany pod vedením Pavla priepasti, od prevádzkovateľov lomu sme žia- drtičov. Kto by mohol mať taký silný detektor Nemčeka, ktorý o tom píše: „Po zostúpení na dali poskytnutie ťažkej techniky na odstráne- kovov, ktorý by mohol určiť polohu tých sít, re- dno priepasti do hĺbky 54 m som dal zname- nie deponovaného materiálu nad vchodom zonovalo mi v hlave! Neskôr zisťujem, že by to nie na druhý zostup a ten prevádzal pomocník do jaskyne. Alas však nedisponovala takou mohli byť aj plynári, keď hľadajú pod zemou Fiačan a Pobiecký Vojtech. Títo dvaja dobrovoľ- technikou, a tak na konci roku 2005 sme sa potrubia. Volám môjmu známemu, zasväcujem ní prieskumníci preskúmali situáciu, zloženie rozhodli kompletnú realizáciu prác zabezpe- ho do problému a on mi vychádza v ústrety. a veľkosť priepasti a boli odvolaní na povrch. čiť z vlastných prostriedkov. Práce vykonal na Posiela chlapov s detektorom. Medzitým však Ich hlásenie bolo v tomto znení: priepasť me- objednávku Správy slovenských jaskýň Speleo­ privážam Petra Halenára – jaskyniara a zároveň ria 54 m hĺbky na suchú zem, na pravú stranu klub Trnava pod vedením A. Lačného, ktorý prútikára, ktorý má určiť smer pukliny, aby sme a ľavú stranu vedú chodby, pod nami sme zistili je aj napriek svojmu mladému veku vedúcou ďalej mohli, aj keď imaginárne, vykonávať výko- vodu. V pravej chodbe, ktorá vedie na sever, je osobnosťou a hybnou silou miestnych jasky- pové práce nad puklinou. Volá nás však vodič voda. Ďalší prieskum sa môže uskutočniť len niarov. Sašo o svojich pocitoch pri znovusprí- a ukazuje nám jamu, ktorú na pukline vykopal. po vode na gumenom člne.“ stupnení jaskyne napísal na internet pekný Vyťahuje staré vrecia a drevá. Podľa fotky to V auguste 1967 jaskyňu zamerali a doku- emotívny článok, z ktorého som si dovolil ci- tiež sedí. Napätie sa zvyšuje! Vodič do niečoho mentovali Dr. Anton Droppa, Alfonz Chovan tovať: zarypol – je to sito! Materiál okolo padá dole. a Milan Sýkora. Jaskyňa mala slúžiť ako zdroj „Definitívne povolenie na práce v kameňo- Jaskyňa je takmer po štyridsiatich rokoch opäť pitnej vody pre obec Trstín, pri dlhšom čerpa- lome dostávame od spoločnosti Alas dňa 1. 3. prístupná! Stalo sa to 25. 4. 2006 o 12.30 hod. ní však nastal veľký úbytok podzemných vôd 2006. Ešte pred tým však lokalizujeme vchod Nadšenie je obrovské, niekoľkoročná práca, aj a ani ich kvalita nezodpovedala normám. Pre- za pomoci mapy od Dr. A. Droppu. Záchytným keď voľakedy s problémami, je pri konci! V tej to sa od zámeru upustilo a v roku 1968 bol bodom sa nám stáva vrt TH1, čerpajúci vodu chvíli ma napadá iba jedno – jaskyňa je zachrá- vchod jaskyne zasypaný. z jaskyne. nená a kedy tam konečne nalezieme.“

Vchod do priepasti po znovuotvorení. Foto: P. Staník Uzáver priepasti s priľahlou časťou lomu. Foto: P. Staník Aragonit 11 47 Dokumentácia a ochrana jaskýň

Následne miestni jaskyniari vykonali prvý te o desať centimetrov hore, tak pri ďalšom zostup do priepasti a jej základný prieskum pohybe spadnete o dvadsať dole. Potešiteľ- po dlhých 38 rokoch. Ich správy boli radost- né na tom je, že priestory môžu pokračovať né a povzbudivé, pretože aj napriek komo- ďalej. Po niekoľkých hodinách strávených rovým odstrelom počas prevádzky lomu nad v priepasti sa pomocou jednolanovej techni- jaskyňou priestory a výzdoba nie sú takmer ky dostávame hore. vôbec poškodené. O dva týždne neskôr sa Dňa 6. 7. 2006 preberám uzáver vcho- spolu so Sašom spúšťam do priepasti aj ja. du do jaskyne, ktorý sa skladá z betónového Prvé metre sú trochu úzke. Po desiatich základu, skruží a železného poklopu. Tým metroch sa puklina rozširuje a o malú chvíľu sa technické práce pri záchrane Trstínskej stojím na pevnej zemi. V týchto častiach je vodnej priepasti skončili. So zreteľom na dl- priepasť široká do štyroch metrov a pokra- hodobo vykonávanú antropogénnu činnosť čuje na obidve strany vysokými chodbami, nad jaskyňou by sa následne mal vykonať jej ktorých steny sú bohato vyzdobené pizoli- geologický, geomorfologický, hydrologický, tovou a v niektorých miestach kryštalickou klimatologický a biospeleologický prieskum. výzdobou. Dokumentujeme jazerá, ktoré sa V speleologickom prieskume bude určite po- nachádzajú na jej obidvoch koncoch, ich kračovať aj miestna jaskyniarska skupina. hĺbka by mala byť približne do ôsmich met- Čo dodať na záver? Možno s hrejivým rov. Opäť konštatujeme prekvapivo malé po- pocitom pri srdci konštatovať, že sa vykonalo škodenie jaskynného prostredia. Na jednom niečo dobré a prospešné pre záchranu jednej mieste pri fotodokumentácii vyliezam po sin- z najvýznamnejších jaskýň Malých Karpát. Po- tropáde niekoľko metrov vyššie a pri traverze ďakovanie patrí členovi speleologickej stráže objavujem úzku puklinu. Sašo ako domáci prírody Alexandrovi Lačnému, ktorý má veľkú do nej zlieza prvý. Je hlboká 6 m, no pri vý- zásluhu a podiel na činnostiach spojených stupe z nej sa trochu zapotíme pre jej úzke Pizolitová výzdoba v Trstínskej vodnej priepasti. so zachovaním prírodných hodnôt Trstínskej rozmery. Tu platí pravidlo, že keď sa posunie- Foto: P. Staník vodnej priepasti.

Nové ochranné pásma jaskýň

Ľudovít Gaál – Matúš Peško

V roku 2005 pribudli štyri nové ochranné točne ohrozených a mimoriadne hodnotných nevyskytli, Krajský úrad životného prostredia pásma jaskýň – jaskyne Domica, Bystrianskej jaskýň. Takto sme do konca roku 2005 spra- v Košiciach vydal vyhlášku č. 10/2005 z 5. 9. jaskyne, jaskyne Podbanište a Čachtickej jas- covali 15 projektov. V nasledujúcich rokoch 2005, ktorou sa vyhlasuje ochranné pásmo kyne, v I. polroku 2006 vyhlásili ochranné pás- k nim pribudnú projekty ochranných pásiem národnej prírodnej pamiatky Domica. mo Malej drienčanskej jaskyne. jaskyne Driny, Prepoštskej jaskyne, jaskyne Projekt ochranného pásma Bystrianskej Je to veľký úspech, pretože do konca roka Milada, prípadne Ardovskej jaskyne. jaskyne sa takisto spracoval v roku 2003. Ani 2004 z 10 spracovaných projektov bolo vyhlá- Z hľadiska ochrany jaskýň je najdôležitej- v tomto prípade sme sa nevyhli očakávaným sené len ochranné pásmo Liskovskej jaskyne ším krokom vyhlásenie ochranného pásma nesúhlasným stanoviskám dotknutých vlast- (v roku 2003). Ochranné pásmo tejto jaskyne jaskyne Domica. Projekt bol spracovaný me- níkov parciel v zábere plochy ochranného bolo zároveň aj prvým od zrušenia všetkých dzi prvými v roku 2003, keď vstúpil do plat- pásma. Po určitom čase sa upresňujúcimi ochranných pásiem prírodných pamiatok nosti nový zákon o ochrane prírody a krajiny, a vysvetľujúcimi telefonátmi i osobnými stret- – jaskýň v roku 1995 zákonom č. 287/1994 podľa ktorého ochranné pásma vyhlasujú nutiami podarilo presadiť náš návrh a ciele Zb. o ochrane prírody a krajiny. Teda za 8 ro- územne príslušné krajské úrady životného stanovenia ochranných podmienok v pred- kov sa zriadilo len ochranné pásmo jedinej jas- prostredia. O mimoriadnych prírodných a kul- metnom ochrannom pásme. Išlo najmä kyne! Príčinou bolo predovšetkým zamietavé túrnych hodnotách Domice nepochyboval o zamedzenie negatívneho vplyvu hospodár- stanovisko vtedajšieho Ministerstva pôdohos- nikto, no napriek tomu sa pokračovalo v dete- skych aktivít na jaskynný systém Bystrianskej podárstva SR v roku 2000 na jednotný projekt riorizácii pozemkov v jej vodozbernej oblasti. jaskyne na povrchu v predpokladanej oblasti ochranných pásiem 26 jaskýň, ale aj kompli- Na niektorých parcelách pretrvávalo voľné presakovania povrchových vôd do podzemia kované vlastnícke vzťahy, časté negatívne sta- skladovanie hnojiva, nadmerné hnojenie, a vplyvu znečisťovania priľahlého vodného noviská vlastníkov, občas aj nadmerná zaťaže- vysýpanie odpadkov do závrtov alebo pesto- toku Bystrianka. Náš návrh bol akceptovaný nosť alebo nepružnosť krajských úradov. Veľa vanie obilnín nezabraňujúcich eróziu pôdy, a 7. 4. 2004 Krajský úrad životného prostredia času si vyžaduje aj prepracovanie projektu na najmä kukurice. V novom projekte ochranné- v Banskej Bystrici vydal oznámenie o zámere základe pripomienok účastníkov konania. Ne- ho pásma sa počítalo výlučne len s vodozber- vyhlásiť uvedené ochranné pásmo. V septem- gatívne stanoviská zo strany vlastníkov alebo nou oblasťou jaskyne. Na základe zadaného bri 2004 sa v Banskej Bystrici stretli zaintereso- užívateľov pozemku vyvolávajú najmä záka- projektu dopracoval Krajský úrad životného vaní na prerokovanie pripomienok k zámeru. zové ustanovenia § 24 ods. 9 zákona č. 543/ prostredia v Košiciach 13. 10. 2003 zámer, Negatívne stanovisko zaujali najmä zástupco- 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako ktorý bol prerokovaný dňa 15. 1. 2004 na via miestnej samosprávy z Valaskej z dôvodu zákaz umiestniť stavbu, vykonávať pozemnú obecnom úrade v Dlhej Vsi. Po vysvetlení vzá- plánovanej výstavby rekreačného zariadenia a leteckú aplikáciu chemických látok a hnojív, jomných stanovísk Správa slovenských jaskýň v oblasti Bystrianskej jaskyne. Rokovanie sa ustajniť hospodárske zvieratá, ťažiť drevnú na podnet krajského úradu zabezpečila spra- skončilo bez výsledku. Druhé rokovanie zvo- hmotu holorubným spôsobom a pod. covanie odborného posudku na optimálne lal krajský úrad životného prostredia na 15. 12. Berúc do úvahy reálne možnosti vyhláse- hospodárenie v ochrannom pásme a urobila 2004. Po trpezlivom vzájomnom vysvetlení nia povrchových ochranných pásiem okolo menšie korekcie v projekte. Na základe toho stanovísk bolo nakoniec rokovanie ukonče- jaskýň, naša organizácia prehodnotila pôvod- spracoval krajský úrad aktualizovaný zámer, né v prospech zriadenia ochranného pásma. ný projekt z roku 2000 a do vlastného plánu si ktorý 29. 3. 2005 rozoslal dotknutým organi- Na tomto základe vydal Krajský úrad život- zaradila len projekty ochranných pásiem sku- záciám. Keďže sa už vážnejšie pripomienky ného prostredia v Banskej Bystrici dňa 8. 12. Dokumentácia a ochrana jaskýň 48 Aragonit 11

Mapa ochranného pásma jaskyne Domica. Spracoval P. Gažík

2005 Vyhlášku č. 5/2005, ktorou sa vyhlasuje tívne stanovisko Okresný úrad Rimavská So- podzemný systém Čachtickej jaskyne. Vchod ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky bota, odbor lesného hospodárstva, z dôvodu do jaskyne sa nachádza v jednej z krasových Bystrianska jaskyňa. Vyhláška nadobudla účin- zmeny lesného hospodárskeho plánu a plá- jám, severne od kóty Drapľák v nadmorskej nosť 1. 1. 2006 a bola následne uverejnená vo novaného holorubu, clonného rubu a novej výške 335 m. V súčasnosti dosahuje dĺžka jas- Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročník 15, zvážnice na navrhovanom území. Toto stano- kynných chodieb 4058 m s vertikálnym roz- čiastka 12. visko uplatnili aj na prerokovaní pripomienok pätím 110 m. Jaskyňa sa nachádza sa v Chrá- Národná prírodná pamiatka jaskyňa dňa 11. 8. 2003 v Banskej Bystrici. Následne nenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a patrí Podbanište sa nachádza v alochtónnej po- v septembri 2003 prepracovala Správa slo- medzi najvýznamnejšie v tomto území. Hrani- zícii Drienčanského krasu a v minulosti jej venských jaskýň projekt v zmysle nového ca navrhovaného ochranného pásma je v jed- vodozbernú oblasť opakovane znečisťovali lesného hospodárskeho plánu na roky 2003 nom mieste totožná s hranicou chráneného skládkami hnojiva, nadmerným hnojením, – 2012, ale trvala na vylúčení ťažby holorub- ložiskového územia kameňolomu Čachtice. skládkami domového odpadu a na vápenco- ným spôsobom v zmysle § 24 ods. 9 písm. Ten predstavuje v súčasnosti negatívny an- vých svahoch nad jaskynnými priestormi vy- d) zákona o ochrane prírody a krajiny. Kraj- tropogénny prvok a jeho prípadné rozšírenie konali aj holoruby. Stopy po poľnohospodár- ský úrad životného prostredia potom opä- a zintenzívnenie ťažby by mohlo znamenať skom znečistení sa objavovali aj v aktívnom tovne žiadal listom zo dňa 9. 2. 2005 krajský potenciálne ohrozenie a zdevastovanie kraso- toku jaskyne, v ktorom žijú významné sty- a okresný lesný úrad o vyjadrenie, Obvodný vej plošiny. Otrasy z prípadných odstrelov väč- gobionty. Jaskyňa so súčasnou dĺžkou 1570 lesný úrad v Rimavskej Sobote však považo- šieho rozsahu by mohli ohroziť krasovú výplň m je mimoriadne hodnotná tak z hľadiska val clonné ruby za primerané požiadavkám Čachtickej jaskyne. anorganickej prírody (meandrovité chodby, na toto územie a spôsob obnovy porastu plá- Vlastný administratívny proces rokovaní kvapľová výzdoba vrátane excentrík), ako aj novaného na maloplošný holorub navrhoval mal neuveriteľne hladký priebeh. Projektová z biologickej stránky (výskyt troglobiontov, riešiť po vzájomnej dohode s užívateľom, dokumentácia návrhu bola spracovaná kon- zimovisko netopierov). Lesy nad jaskyňou sú resp. vlastníkom. Iné závažnejšie pripomien- com roku 2005. Na prerokovávaní pripomie- navyše biotopom viacerých anexových dru- ky proti návrhu však neboli uplatnené, Kraj- nok k zámeru vyhlásiť ochranné pásmo jasky- hov európskeho významu (najmä Lathyrus ský úrad životného prostredia v Banskej Bys- ne ani jeden z dotknutých subjektov (Lesy SR, transsilvanicus) a sú súčasťou navrhovaného trici vydal vyhlášku č. 4/2005 z 8. 12. 2005, š. p., Banská Bystrica, Obvodný banský úrad územia SKUEV0366. ktorou sa vyhlasuje ochranné pásmo národ- v Prievidzi, Obecný úrad Čachtice, Obvodný Na základe zaslaného projektu ochran- nej prírodnej pamiatky Podbanište. úrad životného prostredia ani Obvodný lesný ného pásma jaskyne začiatkom roku 2003 Návrh na vyhlásenie ochranného pásma úrad v Novom Meste nad Váhom) nevzniesol spracoval Krajský úrad životného prostredia Čachtickej jaskyne vyplynul z potreby chrániť žiadne námietky k predloženému projektu. v Banskej Bystrici zámer, ktorý oznámil do- časť krasového územia v takom rozsahu, aby Za zmienku stojí, že pri jeho spracovávaní boli tknutým orgánom a organizáciám listom zo jeho plocha v dostatočnej miere ochraňovala zohľadnené reálne požiadavky na ochranu dňa 26. 3. 2003. Na tento zámer dal nega- horninové prostredie, v ktorom je situovaný Čachtickej jaskyne v súlade s minimálnym do- Aragonit 11 49 Dokumentácia a ochrana jaskýň padom na práva dotknutých subjektov v súla- Malá drienčanská jaskyňa mala ochran- percentným vápencom. Nový projekt ochrany de so zákonom č. 543/2002 Z. z o ochrane né pásmo ešte ako chránený prírodný výtvor. jaskyne sa spracoval a koncom roka 2003 pred- prírody a krajiny. Zaujímavo modelované, rozvetvené freatické ložil na KÚŽP v Banskej Bystrici. Prerokováva- S prihliadnutím na vyššie uvedené skutoč- chodby jaskyne, ale aj archeologické nálezy nie sa uskutočnilo po dlhšej prestávke v roku nosti Krajský úrad životného prostredia v Tren- z doby bronzovej a zo stredoveku si vyžado- 2005, na ktorom dotknuté orgány a organizá- číne dňa 7. decembra 2005 vydal Vyhlášku vali ochranu najmä pred postupujúcou ťažbou cie vzniesli len menej podstatné vecné pripo- č. 5/2005, ktorou sa vyhlasuje ochranné pás- v blízkom kameňolome. V lome síce prestali mienky. KÚŽP v Banskej Bystrici vyhláškou č. mo národnej prírodnej pamiatky Čachtická odvtedy ťažiť, ale oblasť zostala zaradená do 4/2006 z 26. 6. 2006 vyhlásil ochranné pásmo jaskyňa. perspektívneho ložiskového územia s vysoko- tejto jaskyne s účinnosťou od 1. augusta 2006.

Tab. 1. Prehľad doteraz spracovaných projektov ochranných pásiem jaskýň

Plocha Rok spracovania Rok zadania Názov jaskyne ochranného pásma projektu na Príslušný KÚŽP Stav konania [ha] projektu KÚŽP Domica 616,6892 2003 2003 Košice vyhlásené v roku 2005 Ochtinská aragonitová jaskyňa 65,9635 2003 2003 Košice konanie ukončené Gombasecká jaskyňa 642,4831 2003 2005 Košice konanie ukončené Brekovská jaskyňa 15,2648 2003 2003 Prešov konanie ukončené Bystrianska jaskyňa 104,1694 2003 2003 Banská Bystrica vyhlásené v roku 2005 Važecká jaskyňa 967,6777 2003 2003 Žilina v prerokovávaní Liskovská jaskyňa 15,8545 2003 2003 Žilina vyhlásené v roku 2003 Demänovské jaskyne 634,3031 2003 2004 Žilina v prerokovávaní Ponická jaskyňa 266,1791 2003 2004 Banská Bystrica v prerokovávaní Podbanište 168,5265 2003 2003 Banská Bystrica vyhlásené v roku 2005 Malá drienčanská jaskyňa 30,6752 2003 2003 Banská Bystrica vyhlásené v roku 2006 Krásnohorská jaskyňa 195,6266 2004 2005 Košice konanie ukončené Burda 10,6763 2004 2005 Banská Bystrica v prerokovávaní Čachtická jaskyňa 379,3190 2004 2005 Trenčín vyhlásené v roku 2005 Brestovská jaskyňa 59,3073 2004 2005 Žilina v prerokovávaní Prepoštská jaskyňa 0,5474 2006 2006 Trenčín v prerokovávaní

Čistenie priepastí v Slovenskom krase

Igor Balciar

Nelegálne uskladňovanie odpadu výrazne rálnych fondov Európskej únie. Finančná pod- ohrozuje jednotlivé zložky životného prostre- pora na vyčistenie, odvoz a likvidáciu odpadu dia. Medzi takéto riziká patrí aj znečistenie bola schválená v auguste 2005. Realizácia sa nachádzajúce sa v priepastiach Slovenského naplánovala v dvoch etapách: priepasti Dvo- krasu, úzko súvisiacich so zásobovaním oby- jitá, Fonotšág a Zvonivá roku 2005 a priepasti vateľov pitnou vodou. Snežná diera na Silickej planine a Konská die- Aj keď v niektorých jaskyniach a priepas- ra vo Važeckom krase roku 2006. Následne tiach Slovenského krasu boli v minulosti vyko- vyhlásila Správa slovenských jaskýň verejnú nané sanačné práce spojené s odstránením súťaž na prvú etapu, na základe ktorej čiste- zvyškov odpadov, prieskumné práce realizova- nie, odvoz, likvidáciu a následný monitoring né strážcami zo Speleoklubu Minotaurus kon- zabezpečila firma Cavern, s. r. o., Rimavská com roku 2004 potvrdili prítomnosť rôznych Sobota v období od 1. 10. 2005 do 16. 11. druhov odpadov predstavujúcich vysoké rizi- 2005. ko ohrozenia krasu a kvality podzemných vôd. Dvojitá priepasť sa nachádza cca 1 km Následne sa na podnet Správy slovenských na Z od obce Silica a jej hĺbka je 20 m. Veľ- jaskýň vykonali kontrolné vzorkovacie a labo- ký vstupný otvor a malá vzdialenosť od obce ratórne práce v priepastiach Dvojitá, Zvonivá umožňovali jednoduchú „likvidáciu“ odpadu‌ jama pri Silici, Fonotšág a Snežná diera, ktorý- nielen miestnym obyvateľom, ale aj okolitým mi sa preukázala prítomnosť toxických látok. poľnohospodárskym družstvám. V priebehu Preto sa Správa slovenských jaskýň rozhodla niekoľkých desaťročí sa v priepasti nahroma- vypracovať projekt sanačných prác súvisiacich dil odpad prevažne poľnohospodárskeho s likvidáciou nebezpečných odpadov. charakteru, pozostávajúci zo zvyškov uhynu- Vypracovaním projektu bola poverená tých hospodárskych zvierat, priemyselných firma Envex, s r. o., Rožňava, ktorá má skúse- hnojív a liečiv. V čase od 6. 10. 2005 do Ústie Dvojitej priepasti v čase jej čistenia. nosti so sanáciou škodlivých látok. Po prevzatí 6. 11. 2005 sa z priepasti vyťažilo 53 m3 Foto: J. Stankovič projektu začiatkom roku 2005 požiadala Sprá- kontaminovanej zeminy a ďalších odpadov, va slovenských jaskýň Ministerstvo životného napr. 6 ks 200 l sudov so zvyškami ropných ny odpad a dokonca aj munícia z 2. svetovej prostredia SR o finančnú podporu zo štruktu- látok, rôzne nádoby na chemikálie, komunál- vojny (míny a delostrelecké granáty). Dokumentácia a ochrana jaskýň 50 Aragonit 11

pečovala firma Ing. Marián Bachňák – Envex, Rožňava. Po skončení čistenia sa odobrali koncové vzor- ky. Z výsledkov prác podložených laboratórnymi rozbormi môžeme konštatovať, že sanačné práce spo- jené s vyťažením kontaminovanej zeminy z priepastí Fonotšág a Zvo- nivá priepasť odstránili znečistenie na vyhovujúcu úroveň. V Dvojitej priepasti sa vyťažením kontamino- vanej zeminy obsah znečisťujúcich látok – hlavne pesticídov a ropných látok – výrazne znížil, avšak zvyško- vé obsahy pesticídov v zemine na Transport odpadového materiálu z Dvojitej priepasti. dne priepasti stále vykazujú hodno- Foto: J. Stankovič ty prekračujúce normatívy a limity na sledovanie úrovne kontaminácie podzemných vôd a zemín; dôvo- dom je zatekanie rozpustených to- Čistenie Dvojitej priepasti. Foto: J. Stankovič xických látok do hlinito-kamenitých sutín na dne priepasti. Vzhľadom Druhou vyčistenou priepasťou je Zvonivá na hydrologický súvis sa kontrolné jama pri Silici, nachádzajúca sa 600 m severo- vzorky odobrali aj z dnového ílovité- západne od tejto obce. Priepasť mala pôvod- ho sedimentu pri prítokovom sifóne ne hĺbku 26 m, no pred začatím sanačných v Gombaseckej jaskyni. Prítomnosť prác bola hlboká len do 5 m. V období od 14. negatívnych látok sa preukázala 10. 2005 do 4. 11. 2005 zamestnanci firmy v hodnotách nepredstavujúcich rizi- Cavern z priepasti vyťažili 16 m3 odpadu. Naj- ko ohrozenia. vyšší podiel tvorili zvyšky uhynutých hospo- V priepasti Fonotšág a vo Zvo- dárskych zvierat (prevažne hovädzí dobytok, nivej priepasti zamestnanci firmy niekoľko koní, oviec a kôz), avšak v nemalej Označenie a oplotenie Dvojitej priepasti. Foto: I. Balciar Cavern po skončení sanačných prác miere sa v priepasti vyskytovali aj odpady po- nainštalovali uzávery zabraňujúce chádzajúce z poľnohospodárskych činností pad sa z priepastí na povrch dopravoval v špe- ich opätovnému znečisteniu. Dvojitú priepasť (hnojivá, jedy a liečivá). ciálnych uzavretých sudoch alebo vo vedrách pre jej veľký vstupný otvor oplotili a všetky Poslednou vyčistenou priepasťou v prvej na pracovnú plošinu, odkiaľ sa v sudoch pre- priepasti označili štátnym znakom, textovou etape čistenia jaskýň Slovenského krasu je pravoval do uzatvoreného (pravidelne dezin- tabuľkou so stručným opisom jaskyne a infor- 40 m hlboká priepasť Fonotšág, nachádzajúca fikovaného) veľkoobjemového kontajnera. Po mačnou tabuľou Európskej únie. sa asi 1 km severovýchodne od obce Silická jeho naplnení zmluvný partner zabezpečil od- V druhej etape sa v roku 2006 plánuje čis- Brezová. V čase od 11. 10. 2005 do 16. 11. voz odpadu a jeho likvidáciu. Na priebeh čis- tenie priepastí Snežná diera na Silickej planine 2005 bolo z priepasti vyťažených 15 m3 odpa- tenia dohliadali pracovníci Správy slovenských a Konská diera vo Važeckom krase. Šírením du, namiesto predpokladaných 50 m3; vďaka jaskýň a pracovníci Implementačnej agentúry osvety a výchovou mládeže k zachovávaniu členitosti jej priestorov totiž nebola priepasť environmentálnych investičných projektov. čistoty životného prostredia môžeme výrazne zasypaná úplne. Znečistenie pozostávalo z ko- Počas čistenia priepastí sa priebežne vyko- ovplyvniť ich následné konanie a dúfajme, že munálneho odpadu, ale i z odpadu pochádza- návali odbery vzoriek, ktorých rozbor zabez- raz sa čistenie jaskýň stane minulosťou. júceho z poľnohospodárskych čin- ností. Zostávajúci objem odpadu Tab. 1. Prehľad nebezpečných látok vo vyčistených priepastiach sa vyťažil v Dvojitej priepasti, kde celkové množstvo odpadu naopak Priepasť Vyťažené [m3] Prítomnosť ukazovateľov znečistenia* presahovalo predpokladaný údaj. Všetky priepasti sa čistili za Dvojitá priepasť 53 NELIČ, EOC1, B, PAU, b(a) pyrén, lindan, DDT, DDE, DDD prísnych bezpečnostných opatrení Zvonivá priepasť 16 F, B, NELIČ, DDT, DDE, DDD, lindan, metoxychlór s použitím ochranných pracovných Fonotšág 15 F, B, NELIČ, DDT, DDE, DDD, lindan prostriedkov (ochranné oblečenie, rukavice, respirátory a pod.). Od- * DDT, DDE, DDD, B, metoxychlór, lindan – pesticídy, NELIČ – ropné látky

Praktická starostlivosť o jaskyne NA SLOVENSKU v roku 2005

Pavol Staník – Igor Balciar

V súčasnosti je na Slovensku registrova- konala rekonštrukcia starých a poškodených zachovanie prirodzeného prostredia krasu, ale ných vyše 5300 jaskýň. Uzatvorených je 185 uzáverov. Na ochranu proti nežiaducemu zne- aj na trvalo udržateľný stav životného prostre- významných jaskýň. Od roku 2002 Správa čisteniu a nebezpečenstvu pádu osôb alebo dia, je likvidácia nebezpečného odpadu z jas- slovenských jaskýň zabezpečila uzatvorenie divej zveri sa oplotili štyri priepasti. Veľmi vý- kýň a priepastí. V tomto období sa zlikvidoval 83 jaskýň. Z tohto počtu v 15 jaskyniach sa vy- znamnou činnosťou, ktorá má vplyv nielen na odpad zo siedmich speleologických lokalít. Aragonit 11 51 Dokumentácia a ochrana jaskýň

V roku 2005 sa uzatvorilo 12 jaskýň, kých a paleontologických nálezov a nelegál- uzáveru s uzamykacím mechanizmom s kry- 6 uzáverov bolo opravených a 11 krasových neho odberu chránených druhov živočíchov tom proti prepíleniu. lokalít vyčistených. Uzávery sa osadili na no- žijúcich v jaskynnom prostredí. Preto boli osa- V roku 2005 sa ešte nepodarilo vyriešiť voobjavených jaskyniach Džimova spása dené uzávery na jaskyni Stará poľana v Ján- problém Trstínskej vodnej priepasti. Hrozilo, v Považskom Inovci a Demänovská medvedia skej doline, v Jaskyni v Okolíku v Západných že pri likvidácii časti lomu Trstín a následnej jaskyňa, ako aj na znovuobjavenú Havranickú Tatrách, v jaskyniach Drienka v Ponickom kra- rekultivácii územia bude prístup do danej jaskyňu v Malých Karpatoch. V jaskyni Deravá se a Viežka v Slatinskom krase na juhozápade speleologickej lokality úplne znemožnený. skala pri Plaveckom Mikuláši počas archeolo- Strážovských vrchov, ako aj v Jubilejnej jas- Problém sme vyriešili až začiatkom roku 2006 gického výskumu objavili 24 m dlhú Archeo- kyni v Borinskom krase v Malých Karpatoch, po dlhodobých rokovaniach so spoločnosťou logickú chodbu, v ktorej sa našli výnimočné ktorú si miestni „tiežpodnikatelia“ pomýlili so Alas, ktorá je užívateľom dobývacieho územia archeologické nálezy z obdobia paleolitu. Po smetiskom. lomu Trstín. skončení výskumu sme chodbu zakonzervo- Na žiadosť pracovníkov Štátnej ochrany V priepasti Havran v Považskom Inovci sa vali a uzatvorili. V týchto prípadoch sa chrá- prírody SR sa najmä z dôvodu ochrany ne- vykonala oprava uzáveru, ktorý bol poškode- ni nezdevastované prostredie jaskýň, aby sa topierov osadil uzáver v Pružinskej Dúpnej ný v roku 2004. V jaskyni Domica sa z Objav- zachovali v minimálne zmenenej podobe do jaskyni v Strážovských vrchoch, ktorý svojím nej chodby odstránil ponormi splavený odpad budúcnosti. vzhľadom vhodne zapadá do priestoru vcho- rôzneho druhu s prevahou komunálneho Druhý dôvod uzatvárania je, ak sú známe du a vyjadruje jej historickú jedinečnosť. V jas- odpadu. Vyčistila sa aj Výstrelová priepasť na jaskyne ničené vandalmi, prípadne nelegál- kyni Haviareň v Malých Karpatoch sa osadil Plešiveckej planine. nou komerčnou činnosťou zameranou na po- nový uzáver v spodnom vchode a v hornom, So znečistením jaskýň úzko súvisí degra- škodzovanie až devastáciu vzácnej sintrovej ktorý vyúsťuje na povrch 30 m komínom, bola dácia vonkajších krasových javov, a preto sa výzdoby a jej následný predaj na burzách. osadená mreža, aby sa zamedzilo rušeniu okrem jaskýň a priepastí čistili aj ponorové Táto ilegálna činnosť sa týka aj archeologic- významnej kolónie netopierov zlaňujúcimi závrty v ochrannom pásme jaskyne Domica horolezcami. Na Muránskej planine sme v Suchých doloch mrežo- vým uzáverom uzavreli vyčis- tenú Jaskyňu v pastierni a na priepasti Michňová sme kvôli bezpečnosti a ochrane zre- konštruovali uzáver. Opatrili sme ho ochranným náterom a textovou tabuľkou so struč- ným opisom jaskyne. V Drien- čanskom krase sme odstránili starý, neustále atakovaný a po- škodený uzáver Špaňopoľskej jaskyne a nahradili ho novým, bezpečnejším s uzamykaním zvnútra. Výmenu zničeného uzáveru sme zrealizovali aj Uzáver Jubilejnej jaskyne. Foto: P. Staník v Drienovskej jaskyni na Ja- sovskej planine, kde sme starý poškodený uzáver vymenili za nový s bezpečnejším ulo­ Čistenie Jaskyne v pastierni. Foto: J. Pavlík žením zámku. Vyčistené bolo Mramo- rové riečisko v Demänovskej jaskyni slobody, z ktorého sa vyniesla jedna tona nepo­ trebného materiálu, ktorý pochádzal z prvého sprístup- nenia jaskyne v roku 1923. V Objavnej chodbe sa zlik- vidovalo železné potrubie a zvyšky dreveného chodníka, v Hlinenej chodbe drevené debny na strelivo a starý dre- vený odpad. Vyčistila sa aj vstup- Uzáver Jaskyne v pastierni. Foto: L. Vlček ná šachta Ponickej jaskyne – druhý vchod, kde poľov- a závrt Demova jama – ponorový závrt jasky- níci nevhodným spôsobom ne Podbanište v Drienčanskom krase. V Slatin- odstraňovali ostatky ulove- skom krase trenčianski jaskyniari vyčistili závrt ných zvierat. Obdobný prob- pri Maršálkovej s aktívnym vodným tokom. Po lém sme riešili v Jaskyni pod likvidácii 1,4 tony tuhého komunálneho odpa- Spišskou pri Olšavici, kde du, v ktorom sa nachádzali plasty, dokonca aj odstraňovaný odpad pred- pneumatiky z áut, objavili 20 m dlhú jaskyňu. stavovali z veľkej časti kože Záverom konštatujeme, že finančné a vnútornosti uhynutých zvie- prostriedky použité na výrobu a osadenie no- rat – diviakov a jeleníc. Po vy- vých odolnejších uzáverov sú dobrou investí- čistení členovia Speleologické- ciou. Aj keď sa vyskytli opakované prípady ho klubu Šariš jaskyňu oplotili poškodenia uzáverov, väčšina z nich zostáva Uzáver Pružinskej Dúpnej jaskyne. Foto: P. Staník a následne uzavreli osadením neporušená a plnia svoj účel i naďalej. Dokumentácia a ochrana jaskýň 52 Aragonit 11

Nové priestory v Gombitových sieňach DEMÄNOVSKEJ JASKYNE SLOBODY

Peter Holúbek – Pavol Staník

V závere roku 2005 vyliezli P. Staník s J. Ide o fragment riečnych chodieb s náznakom ne od meračského bodu č. 18 a zával v úžine Šmollom komín v Gombitových sieňach v De- horizontálnej úrovne vytvorenej v nadmorskej východne od meračského bodu č. 17. Nie je mänovskej jaskyni slobody nad stabilizovaným výške 863 m. tu však cítiť výraznú výmenu vzduchu, ktorá meračským bodom A. Droppu. Z mapy sme Je tu viac možností ďalšieho pokračo- by dokazovala komunikáciu s inými priestormi zistili, že ide o polygón bez čísla s nadmor- vania. Ide o zával nachádzajúci sa severne alebo vchodmi do Demänovského jaskynné- skou výškou 843,451 m. Nad ním sa objavilo od meračského bodu č. 10, šikmo klesajúca ho systému. 162 m chodieb s prevýšením viac ako 25 m. chodba zasutinená sintrovými platňami sever- Hlavná časť priestorov sa nachádza pri- bližne 45 m nad úrovňou Suchej chodby. Je pravdepodobné, že tieto priestory pokračovali na sever, smerom k Demänovskej jaskyni mie- ru, ale bočná dolinka Vyvieranie prererušila ich ďalšie pokračovanie. Výškovo sú totiž tieto chodby už na úrovni dna dolinky Vyvieranie. Priestory majú bohatú sintrovú výzdobu, ktorá do značnej miery pozmenila pôvodný riečny charakter chodieb. Typické sú tu hrubé podlahové sintre a mohutné sintropády, ktoré prekrývajú riečne sedimenty. V tejto oblasti Demänovskej jaskyne slo- body sa vyskytujú nevýdatné autochtónne toky pochádzajúce zo zbernej oblasti krasové- ho masívu nachádzajúceho sa nad Demänov- skou jaskyňou slobody. Najvýdatnejší prítok pochádza z tesného komína medzi meračský- mi bodmi č. 14 a 15. Jeho výdatnosť sa počas prieskumu na začiatku roku 2006 rádovo po- hybovala v decilitroch za minútu. Táto časť Demänovskej jaskyne slobody je zaujímavá aj z meračského hľadiska, preto- že práve tu sa pri meraní 4. 1. 2006 podari- lo autorom článku a J. Dzúrovi prekonať 35. kilometer v Demänovskom jaskynnom sys- téme, keď jeho dĺžka dosiahla po domeraní 35 044 m. Výsledky merania sú spracované v programe Abisso (súbor SLOBO3.SS).

Zameriavanie Gombitových siení v Demänovskej jaskyni slobody. Foto: J. Dzúr Aragonit 11 53 Jaskyne a verejnosť

NÁVŠTEVNOSŤ SPRÍSTUPNENÝCH JASKÝŇ V ROKOCH 1995 – 2005

Tomáš Gall – Ľubica Nudzíková

Sledovanie určitého existenčne dôležité- – klimatické podmienky v sezónnom aj a pre celkový pohľad na sledované obdobie ho ukazovateľa z historického pohľadu je pre mimosezónnom období. má výrazne vyššiu vypovedaciu hodnotu. Cel- každú organizáciu pracujúcu v podmienkach Podobne je to aj s ďalším ukazovateľom, kový priemerný nárast sa dosiahol aj napriek trhového hospodárstva základným predpokla- ktorý je veľmi silno naviazaný na návštevnosť dvojročným fázam poklesu v rokoch 1996 dom na efektívne rozhodovanie a fungovanie jaskýň a pre organizáciu ešte dôležitejší ako a 1997 a v rokoch 2003 a 2004. v budúcom období. Rovnako ako to platí pre samotný počet návštevníkov, a to výška tržieb Kým v rokoch 1996 a 1997 môžeme úby- súkromné spoločnosti, nemôžu sa tomuto pro- z poskytovaných služieb, na ktorú má vplyv tok návštevníkov pokladať za veľmi mierny, cesu vyhnúť ani organizácie vo verejnom sek- najmä: v rokoch 2003 a 2004 sme zaznamenali po- tore, pretože príjmy z podnikateľskej činnosti – počet návštevníkov, kles o takmer 5 % a viac ako 6 %. Tento bol v mnohých prípadoch tvoria nezanedbateľný – štruktúra návštevníkov, však v roku 2005 kompenzovaný takmer 6 % základ ich rozpočtu pre nasledujúce obdobie. – cenová politika organizácie, nárastom, ktorým sa počet návštevníkov opäť Je preto zrejmé, že pre Správu slovenských – rozsah a organizácia vstupov. takmer dostal na úroveň z roku 2003. Najvyšší jaskýň (SSJ) je jedným z najdôležitejších sle- Sledovanie návštevnosti jaskýň v akom- medziročný nárast o 11 % sa zaznamenal v ro- dovaných ukazovateľov počet návštevníkov, koľvek historickom období sa teda musí vy- ku 2001. Ten výraznou mierou prispel k celko- ktorí ročne navštívia 12 sprístupnených jaskýň, konávať v širšom kontexte a aspoň minimálne vému priemernému skoro 2 % rastu. a na to nadväzujúca výška hrubých a čistých poznať a definovať jednotlivé ovplyvňujúce Permanentný 5-ročný nárast návštevnos- tržieb. činitele. Tie nám môžu pomôcť čiastočne ti v rokoch 1998 až 2002 zrejme úzko súvisí Ak je jedným zo strategických cieľov SSJ vysvetliť jednotlivé poklesy či nárasty počtu s celkovým rozvojom cestovného ruchu na zisk ako hospodársky výsledok vo výške po- návštevníkov v minulosti a v niektorých prí- Slovensku a so skvalitňovaním poskytovaných trebnej na finančné zabezpečenie nasledujú- padoch uľahčujú predpoveď vývoja sledova- služieb v tejto oblasti. Potenciál Slovenska cej sezóny a hladké fungovanie organizácie, ného ukazovateľa do budúcnosti. Nie všetky v cestovnom ruchu je napriek tomuto zlepše- následne nato musí medzi najdôležitejšie výkyvy v počte návštevníkov jaskýň sa však niu omnoho väčší a s ďalším zvýšením úrovne úlohy patriť jednak zvyšovanie návštevnosti dajú logicky zdôvodniť, môžeme dokonca služieb sa dá v dlhšom časovom horizonte sprístupnených jaskýň s ohľadom na podmien- povedať, že väčšina je náhodná a nepredví- očakávať dlhodobejší nárast zahraničných ky vyplývajúce z ich ochrany, na bezpečnosť dateľná. turistov, čím by mala rásť aj návštevnosť sprí- návštevníkov a prevádzkové možnosti, jed- stupnených jaskýň. Začleňovanie Slovenskej nak zvyšovanie kvality poskytovaných služieb, CELKOVÁ NÁVŠTEVNOSŤ JASKÝŇ republiky do svetových a európskych štruktúr najmä efektívne obstarávanie a distribuovanie V ROKOCH 1995 – 2005 a štandardizácia ekonomického a právneho obchodného tovaru pre následný predaj na prostredia od roku 1998 taktiež prispeli k zvý- jednotlivých jaskyniach. Práve tieto činnosti Celkovú návštev­ totiž zabezpečia bezproblémové plnenie stra- nosť 12 sprístupne- tegického cieľa. ných jaskýň v pria- Návštevnosť jaskýň, podobne ako mom riadení SSJ všetkých ostatných turistických atrakcií, kul- môžeme v období túrnych podujatí atď., je náhodná premenná od roku 1995 do ovplyvňovaná nespočetným množstvom fak- roku 2005 ohrani- torov. Presne kvantifikovať vplyv jednotlivých čiť hodnotami od činiteľov na celkový počet návštevníkov sprí- 567 842 v roku 1997 stupnených jaskýň nie je možné. Čo však mož- po 726 597 v roku né je, pri podnikateľských aktivitách v oblasti 2002. Priemerný cestovného ruchu dokonca nevyhnutné, je počet návštevníkov identifikácia týchto faktorov a ich sledovanie v sledovanom obdo- s cieľom aspoň čiastočne odhadnúť dosah na bí dosiahol 636 445 sledovaný ukazovateľ. V prípade návštevnosti na rok; ovplyvnila sprístupnených jaskýň jej výšku ovplyvňujú ho hlavne návštev- Graf 1. Celkový počet návštevníkov sprístupnených jaskýň v rokoch 1995 vzhľadom na okolie, charakter jaskyne a našej nosť v rokoch 2001 – 2005 organizácie hlavne: a 2002, keď počet – podmienky vyplývajúce z ochrany príro- turistov v jaskyniach dy a jaskýň a platnej legislatívy, presiahol hodnotu – štát (štátnou a daňovou politikou, 700-tisíc. Priemerná kúpnou silou obyvateľstva, úrovňou ces- hodnota bola prekro- tovného ruchu, štátnou propagáciou...), čená aj v rokoch – región (regionálnou politikou, úrovňou 2003 – 2005, pod rozvinutosti cestovného ruchu v regióne, priemernou návštev- úrovňou a kvalitou poskytovaných služieb nosťou zostali roky v regióne, úrovňou infraštruktúry...), 1995 – 2000. – geografická poloha jaskyne, V priemere počas – veľkosť, atraktívnosť a prevádzkové mož- týchto rokov dosiah- nosti jaskyne, la návštevnosť rast – interné rozhodnutia (stratégia organizá- 1,78 %. Tento údaj cie, cenová politika...), je z pohľadu vývoja – vlastná propagácia (jej rozsah a forma), počtu návštevníkov Graf 2. Medziročný nárast / pokles celkovej návštevnosti v rokoch 1995 – 2005 – kvalita poskytovaných služieb, oveľa zaujímavejší (porovnanie s predchádzajúcim rokom) Jaskyne a verejnosť 54 Aragonit 11

šenému záujmu turistov o Slovensko. Je však NÁVŠTEVNOSŤ JEDNOTLIVÝCH viac ako dvojnásobného zvýšenia počtu turis- potrebné si uvedomiť, že jaskyne spravidla nie JASKÝŇ V ROKOCH 1995 – 2005 tov v Demänovskej ľadovej jaskyni medzi rok- sú rozhodujúcim dôvodom na vycestovanie, mi 1997 a 2003 a tiež výrazného rastu ročnej sú len doplnkovým programom dovoleniek, Pohľad na návštevnosť jednotlivých jaskýň návštevnosti v Demänovskej jaskyni slobody, ich spestrením. Turistov treba najprv moti­ sa nedá zovšeobecniť. Úroveň poskytovania ktorá sa posledných osem rokov permanentne vovať k vycestovaniu na Slovensko, prípadne služieb v oblasti cestovného ruchu je nerov- udržuje nad hranicou 150-tisíc. Extrémne zvý- domácich turistov prilákať do určitého re­ nomerná, regionálne politiky sú odlišné, preto šiť návštevnosť v Demänovskej ľadovej jaskyni giónu. Aj v tejto oblasti nastalo v posledných si často každá jaskyňa vyžaduje samostatný s najväčšou pravdepodobnosťou pomohla aj rokoch určité zlepšenie smerom k zvýšeniu prístup s prihliadnutím na určitú jednotnosť veľká informačná tabuľa na parkovisku pod počtu návštevníkov jaskýň, ale aj iných kul- z globálneho pohľadu. jaskyňou, ktorá mnohých turistov upozorní aj túrnych a prírodných atrakcií. Napriek tomu Zabezpečenie komplexnosti služieb sa na možnosť návštevy druhej sprístupnenej jas- v mnohých regiónoch chýba účinná spoluprá- odráža aj v spokojnosti našich návštevníkov. kyne v Demänovskej doline popri podstatne ca subjektov cestovného ruchu, ktorá by do- Väčšina z poskytovaných služieb v oblasti ces- známejšej Demänovskej jaskyni slobody. kázala prilákať väčší počet dovolenkujúcich. tovného ruchu – doprava, stravovacie a ubyto- Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2000 Až potom sa dajú využiť nástroje regionálnej vacie služby atď. – presahujú rámec činnosti jaskyňu zapísali do zoznamu Svetového kultúr- reklamy. našej organizácie. Ich rôzna úroveň môže neho a prírodného dedičstva UNESCO a aj táto Marketingové výdavky SSJ smerujú najmä návštevníka pozitívne aj negatívne naladiť skutočnosť môže byť jedným z dôvodov, prečo k hromadnej propagácii s neurčitým množ- ešte pred samotnou prehliadkou jaskyne. Je sa jej návštevnosť v nasledujúcom období pri stvom oslovených, t. j. k výstavám, médiám preto potrebné sledovať návštevnosť jednot- porovnaní rokov 2000 a 2003 zvýšila o viac a k vonkajším priestorom (reklamné tabule, livých jaskýň v širšom kontexte, s prihliadaním ako 25-tisíc osôb. História, tradícia a relatívne nápisy, plagáty, reklamné predmety). Neustá- na regionálne podmienky, štruktúru a úroveň výhodná poloha jaskyne spolu s plánovaným le vzrastá počet médií, vznikajú nové (rekla- poskytovaných služieb, úroveň infraštruktúry dobudovaním vstupného areálu vytvárajú veľ- my v knihách, telefónnych kartách atď.). Pri a celkovú ekonomickú a kultúrnu rozvinutosť mi dobré predpoklady na udržiavanie, prípadne výbere propagačného média, ktoré má pre- regiónu, v ktorom sa jaskyňa nachádza. mierne zvyšovanie návštevnosti v budúcnosti. nášať našu správu verejnosti, sa zohľadňuje rozsah pôsobnosti v prepočte na očakávaný Tab. 1. Krajné hodnoty návštevnosti jaskýň v rokoch 1995 – 2005 počet oslovených, frekvencia, cieľová skupina a predpokladaný účinok. Naša propagácia má Jaskyňa maximum rok minimum rok priemer skôr informatívny a pripomínajúci charakter. Demänovská jaskyňa slobody 174 072 2002 124 166 1995 153 529 Ani v tomto prípade sa však nedá kvantitatív- ne vyjadriť efekt jednotlivej formy propagácie, Belianska jaskyňa 131 781 2002 89 617 1997 109 842 no vzrastajúci počet návštevníkov by mal byť Dobšinská ľadová jaskyňa 110 332 2003 73 844 1997 92 356 sčasti aj výsledkom účinného marketingu. Prí- Demänovská ľadová jaskyňa 106 769 2003 52 426 1997 79 931 kladom môže byť výraznejší nárast českých tu- Driny 39 512 1997 31 655 2004 36 337 ristov po účasti a prezentácii SSJ v rokoch 1998 až 2000 na 8., 9. a 10. ročníku medzinárodnej Ochtinská aragonitová jaskyňa 36 084 2003 26 511 1998 31 384 výstavy turistických možností v regiónoch Re- Bystrianska jaskyňa 31 874 1997 23 070 2005 28 978 giontour Brno. Účasť sa zakladala na snahe Važecká jaskyňa 32 491 1996 23 278 2005 26 978 osloviť českých turistov s cieľom propagovať slovenské jaskyne. Sledovalo sa tým odstráne- Domica 31 146 2005 22 524 2000 26 264 nie absencie českých turistov, v predchádza- Harmanecká jaskyňa 23 924 2001 20 356 2005 22 238 júcich obdobiach totiž nastala výrazná zmena Jasovská jaskyňa 22 501 1997 12 398 1996 18 383 skladby návštevníkov z pohľadu ich národnos- Gombasecká jaskyňa 16 801 1996 13 194 2000 14 629 ti. V súčasnosti môžeme národnostnú skladbu návštevníkov považovať za vykryštalizovanú. Badať v nej evidentný úbytok návštevníkov Belianska jaskyňa je jedinou sprístupne- Driny. Klesajúci trend návštevnosti v je- zo štátov západnej Európy, naopak môžeme nou jaskyňou v Tatrách. Pokles počtu návštev- dinej sprístupnenej jaskyni na západnom konštatovať nárast počtu návštevníkov zo štá- níkov v posledných rokoch je pravdepodobne Slovensku v Drinách súvisí podobne ako tov severne a južne od Slovenska a z bývalých možné zdôvodniť už spomínanou menšou v Bystrianskej a Jasovskej jaskyni so zníženým krajín Sovietskeho zväzu. Pre týchto turistov sa návštevnosťou poľských turistov a zrejme sa počtom školských výletov a detských návštev- Slovensko stáva z tranzitnej krajiny cieľovou na poklese podpísala aj prírodná katastrofa, níkov v predprázdninových mesiacoch. Jede- destináciou. ktorá Vysoké Tatry postihla v roku 2004. Ná- násťročný priemer na úrovni 36 337 návštevní- Zatvorenie Harmaneckej jaskyne počas vrat turistov do Tatier by v najbližších rokoch kov sa dosiahol hlavne zásluhou návštevnosti výstavby vstupného areálu a nižší počet turis- mohol návštevnosť Belianskej jaskyne vrátiť na v prvých rokoch sledovaného obdobia; v ne- tov z Poľska sa prejavili na poklese celkovej úroveň okolo 130-tisíc ľudí ročne. dávnej minulosti bol prekonaný iba v rokoch návštevnosti v rokoch 2003 a 2004. Poľskí Bystrianska jaskyňa. Aj napriek relatívne 2002 a 2003, čo jasne naznačuje klesajúci turisti tvoria základ zahraničných návštevníkov výhodnej polohe na južnej strane Nízkych Ta- trend v počte návštevníkov tejto jaskyne. v sprístupnených jaskyniach a snaha poľskej tier už niekoľko rokov klesá návštevnosť Bys- Harmanecká jaskyňa. Návštevnosť Har- vlády o podporu domáceho cestovného ru- trianskej jaskyne. Tento pokles možno pripísať maneckej jaskyne sa v sledovanom období chu sa zákonite prejavila aj na nižšom počte absencii detských návštevníkov, ktorí hlavne pohybuje medzi 20- a 24-tisíc. Jaskyňa bola poľských turistov v slovenských jaskyniach. v mesiacoch máj a jún tvoria základ návštev- v rokoch 2003 a 2004 zatvorená, no aj na- V roku 2005 sa už tento vplyv tak výrazne nosti. Túto stratu sa snažíme kompenzovať vý- priek tomu sa počet návštevníkov od júla ako v predchádzajúcich rokoch neprejavil a aj raznejšou propagáciou v blízkych strediskách do októbra roku 2005, keď jaskyňu znovu vďaka znovuotvoreniu Harmaneckej jaskyne cestovného ruchu, kde sa najmä v zimnej tu- sprístupnili verejnosti, prehupol cez 20-tisíc. celkový počet návštevníkov dosiahol takmer ristickej sezóne začína objavovať čoraz viac Dosiahnutie vyššieho počtu návštevníkov do 685-tisíc. domácich aj zahraničných turistov. značnej miery zabraňuje poloha jaskyne, ku V prípade krátkodobejšieho zatvorenia Demänovská jaskyňa slobody a Demä- ktorej treba prekonať od menej frekventova- niektorej jaskyne z dôvodu rekonštrukcie, novská ľadová jaskyňa. Štandardne vysoká nej cestnej komunikácie medzi Banskou Bys- úprav alebo výstavby sa tiež zaznamenalo návštevnosť týchto jaskýň v posledných ro- tricou a Turčianskymi Teplicami niekoľko de- mierne kolísanie návštevnosti. Príkladom koch súvisí s rozvojom cestovného ruchu na siatok minút trvajúci výstup lesným terénom. môže byť budovanie vstupného areálu a s tým Liptove. Dlhá lyžiarska sezóna, ale aj rapídne Keďže už v tomto roku bude jaskyňa otvorená súvisiaci pokles počtu návštevníkov v Jasov- zvýšenie možností na využitie voľného času celosezónne, môžeme očakávať mierny ná- skej jaskyni v roku 1996. v letnej turistickej sezóne sú hlavnou príčinou rast počtu návštevníkov. Aragonit 11 55 Jaskyne a verejnosť

Graf 3. Návštevnosť Belianskej jaskyne v rokoch 1995 – 2005 Graf 7. Návštevnosť Dobšinskej ľadovej jaskyne v rokoch 1995 – 2005

Graf 4. Návštevnosť Bystrianskej jaskyne v rokoch 1995 – 2005 Graf 8. Návštevnosť jaskyne Driny v rokoch 1995 – 2005

Graf 5. Návštevnosť Demänovskej jaskyne slobody v rokoch 1995 – 2005 Graf 9. Návštevnosť Harmaneckej jaskyne v rokoch 1995 – 2005

Graf 6. Návštevnosť Demänovskej ľadovej jaskyne v rokoch 1995 – 2005 Graf 10. Návštevnosť jaskyne Domica v rokoch 1995 – 2005 Jaskyne a verejnosť 56 Aragonit 11

Graf 11. Návštevnosť Gombaseckej jaskyne v rokoch 1995 – 2005 Graf 13. Návštevnosť Ochtinskej aragonitovej jaskyne v rokoch 1995 – 2005

Graf 12. Návštevnosť Jasovskej jaskyne v rokoch 1995 – 2005 Graf 14. Návštevnosť Važeckej jaskyne v rokoch 1995 – 2005

Jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, v domácej, ale hlavne zahraničnej verejnosti, Oproti roku 2004 sa návštevnosť sprí- Jasovská jaskyňa a Ochtinská aragonitová aby ju vyhľadávali ako napr. jaskyne v Demä- stupnených jaskýň zvýšila o 36 988 návštev- jaskyňa. Celková úroveň cestovného ruchu novskej doline. Výstavba diaľnice má v tomto níkov. Nárast bol zaznamenaný na všetkých v Rožňavskom regióne, kúpyschopnosť oby- prípade na návštevnosť jaskyne negatívny do- prevádzkach okrem Belianskej, Bystrianskej vateľstva a nedostatočne rozvinutá infraštruk- sah, aj keď by sa očakával práve opačný efekt. a Važeckej jaskyne. Výraznejšie sa zvýšil túra sa v konečnom dôsledku negatívne Aj to je dôkazom, že k jednotlivým jaskyniam počet turistov v Demänovskej doline, čo sa odrážajú aj na návštevnosti jaskýň v okolí treba pristupovať osobitne a zohľadňovať sku- prejavilo aj na návštevnosti Demänovskej Rožňavy. Schopnosť regiónu prilákať turis- točnosti, ktoré sú v jednotlivých regiónoch do ľadovej jaskyne a Demänovskej jaskyne slo- tov je v súčasnosti veľmi nízka, komplexnosť značnej miery odlišné. body, ktorá už tradične aj v roku 2005 priví- a úroveň služieb v oblasti cestovného ruchu tala najviac návštevníkov. Naopak o takmer je nedostatočná. S tým úzko súvisí aj nízka NÁVŠTEVNOSŤ SPRÍSTUPNENÝCH 2000 ľudí menej navštívilo Bystriansku jas- návštevnosť sprístupnených jaskýň, ktorá je JASKÝŇ V ROKU 2005 kyňu. výrazne pod možnosťami a kapacitou prevá- dzok. Aj napriek vysokej vedeckej a estetickej hodnote jaskýň zapísaných už niekoľko rokov na zoznam UNESCO sa počet návštevníkov v ostatných rokoch nezvýšil. Nad priemernou hodnotou sa v poslednom období udržuje len návštevnosť Domice a Ochtinskej arago- nitovej jaskyne. V prípade Jasovskej jaskyne sa negatívne prejavil aj demografický vývoj – klesajúci počet detských návštevníkov, ktorí tvorili základ návštevnosti tejto jaskyne. Očakávať výraznú zmenu len vďaka zvý- šenej propagácii a medializácii jaskýň by bolo mylné a zavádzajúce. Bez podpory regiónu, zvýšenia kvality služieb v cestovnom ruchu a vzájomnej spolupráce subjektov v tejto ob- lasti nemôžeme predpokladať výrazný nárast počtu turistov v danom regióne. Važecká jaskyňa. Klesajúci trend v prípa- de návštevnosti Važeckej jaskyne možno do značnej miery pripísať vybudovaniu diaľnice, ktorá Važec obchádza, a cez samotnú dedinu prejde podstatne menší počet turistov ako v minulosti. Važecká jaskyňa nie je taká známa Graf 15. Návštevnosť jednotlivých jaskýň v roku 2005 Aragonit 11 57 Jaskyne a verejnosť

Najvyššiu priemernú dennú návštevnosť sa dostali pred Demänovskú jaskyňu slobo- kyne denne v priemere 676 ľudí, najnižší na úrovni takmer 900 ľudí dosiahli obidve dy a Beliansku jaskyňu, ktoré sú otvorené priemer bol dosiahnutý v apríli, kedy si jed- ľadové jaskyne. Tie sú však otvorené len po- celoročne a majú v absolútnych hodnotách notlivé jaskyne neprišlo pozrieť ani 51 ľudí čas hlavnej letnej turistickém sezóny, preto návštevnosť vyššiu. V auguste navštívilo jas- denne.

Graf 16. Priemerný denný počet návštevníkov jednotlivých jaskýň Graf 17. Priemerný denný počet návštevníkov jaskýň v jednotlivých mesiacoch v roku 2005 roku 2005

Graf 18. Skladba návštevníkov jaskýň v roku 2005

Nové náučné centrum v Domici

Ľudovít Gaál – Peter Gažík – Marián Soják

Správa slovenských jaskýň (SSJ) vynakladá aj prostredníctvom moderných elektronických kov hradených z fondu Európskej únie a 25 % nemalé úsilie a finančné prostriedky na envi- zariadení. V snahe udržiavať krok s nárokmi zo štátneho rozpočtu. Projekt, ktorý pripra- ronmentálnu výchovu návštevníkov jaskýň. Vý- modernej doby sme sa rozhodli v tomto duchu vili Ing. P. Gažík a RNDr. Ľ. Gaál, pozostával chova ľudí, zvlášť mladej generácie, k poznaniu vybudovať náučné centrum v Domici s prezen- z 5 častí: A. úprava exteriéru vstupného are- a ochrane prírodných hodnôt je devízou, ktorá táciou najvýznamnejších prírodných a kultúr- álu, B. stála expozícia vstupného objektu, sa neprejaví okamžitou návratnosťou, ale je nych hodnôt jaskyne a okolia. C. multimediálne programy, D. technika pre odrazom rozumnej a perspektívnej politiky or- Vzhľadom na finančnú náročnosť také- multimediálne programy, E. archeologická ganizácie, smerujúcej k neustálemu zvyšovaniu hoto kroku sme sa rozhodli požiadať Minis- prezentácia. Na realizáciu každej čiastkovej environmentálnej uvedomelosti návštevníkov. terstvo životného prostredia SR o nenávratný úlohy sme vypísali súťaž. Po vyhodnotení sú- Z tohto dôvodu sa vybudovali náučné chod- finančný príspevok zo štrukturálnych fondov ťažných podmienok a po zaobstaraní potreb- níky k Harmaneckej, Belianskej, Dobšinskej ľa- Európskej únie. Projekt sme vypracovali kon- ných súhlasov úradov a dotknutých organizá- dovej, Demänovskej ľadovej a k Demänovskej com roka 2004 a dňa 21. 3. 2005 sme dostali cií sa mohla začať vlastná realizácia projektu. jaskyni slobody a inštalovali výstavné panely vo rozhodnutie ministra životného prostredia SR A. Exteriér vstupného areálu. Potreba vstupných objektoch Jasovskej jaskyne, Och- o schválení finančného príspevku z operačné- úpravy exteriéru vyplývala z nevyhovujúceho tinskej aragonitovej jaskyne a Dobšinskej ľa- ho programu Základná infraštruktúra, priority stavu zvyškov základu starej vstupnej budo- dovej jaskyne. Celosvetový trend výstavníctva Environmentálna infraštruktúra a opatrenia vy Domice, kde bol umiestnený aj základný však v súčasnosti uprednostňuje prezentáciu Ochrana, zlepšenie a regenerácia prírodného kameň národného parku Slovenský kras. vystaveného materiálu v čo najvernejšej podo- prostredia. Z celkovej sumy takmer 3 mil. ko- Autorom projektu vonkajších úprav bol Ing. be k originálu, resp. prírodnému výskytu, často rún (bez DPH) bolo 75 % oprávnených výdav- arch. Martin Santoris zo SAŽP Banská Bystri- Jaskyne a verejnosť 58 Aragonit 11

Premietacia miestnosť v interiéri vstupného areálu jaskyne Domica. Exteriér vstupného areálu jaskyne Domica. Foto: Ľ. Gaál Foto: F. Hauskrecht ca. Projekt pozostával z dreveného altánku tický obsah vitrín a panelov pripravili odborní tovského Mikuláša a multimediálne progra- nad základným kameňom národného parku, pracovníci úseku ochrany jaskýň SSJ RNDr. my tvorca animovaných filmov Erik Novitzký okolo ktorého sa inštalovali ukážkové vzorky P. Bella, PhD., Mgr. D. Haviarová, RNDr. z Bratislavy. základných horninových typov Slovenského Z. Višňovská a RNDr. Ľ. Gaál. Osobitne zaujímavý je film o živote ľudí krasu. Pod altánkom boli umiestnené drevené Na stenách miestnosti je ďalej umiestnená v neolite v Domici. Prezentuje jednotlivé dru- lavice, zvislé okrajové múry starého základu sa topografická mapa Slovenského a Aggtelek- hy činností, ktoré sa dali zrekonštruovať na zošikmili prírodným kameňom a k základné- ského krasu v mierke 1:50 000 a v rovnakej základe nálezov z tejto lokality, najmä spraco- mu kameňu boli vyhotovené drevené schody. mierke aj geologická mapa Slovenského krasu. vanie ulovenej zveri, príprava kožušín, mláte- V ostatnej časti areálu sa stará asfaltová kryti- Najvýznamnejšie hodnoty Domice predstavu- nie obilia, pečenie na ohni, tkanie látok, šitie, na nahradila trávnikom a dlažbou z prírodné- je mapa jaskyne so „siedmimi divmi Domice“ dolovanie hliny kamenným dlátom, úprava ho kameňa, resp. zámkovou dlažbou. Takto (plavba, Rímske kúpele, sintrové štíty, guľovité a vypálenie hrncov v peci, spevňovanie dre- upravený vonkajší areál sa stal zároveň vstup- kvaple, nálezy bukovohorskej kultúry, praveké veného hrotu oštepu v ohni, bežná hygiena, ným bodom obnoveného náučného chodní- nástenné nákresy a kolónie netopierov). Sú- konzumácia potravy. Nechýbal džavot detí pri ka Domica, ktorý bol zvýraznený symbolickou časťou výstavy sú aj štyri dotykové monitory Styxe a kultové obrady pred Posvätnou chod- drevenou bránou. Za bránou sa odstránil pás zabudované do panelov, v ktorých návštev- bou spojené s maľovaním tiel, uhľovými kres- krovín so starými odpadkami, čo umožnilo na- níci môžu vidieť krátke náučné filmy (píše sa bami na stenu jaskyne a s rituálnymi tancami pojenie na pôvodnú trasu náučného chodníka o nich nižšie). so šamanom. (napriek protestu lesoochranárskej organizá- Premietacia miestnosť s veľkoplošným Ďalší hraný film o spôsobe objavenia cie Vlk, ktorá negovala aj funkciu náučného premietaním a s kapacitou 25 ľudí sa upravila Domice predstavuje okolnosti objavu, prvé chodníka). Nové panely takto upraveného v štýle jaskynného priestoru s fototapetami na výskumy, roky sprístupnenia a úpravy jaskyn- chodníka vyhotovili pracovníci Správy národ- stenách. Ponúka možnosť premietania filmov ných priestorov, ako aj novodobé obdobie za- ného parku Slovenský kras. Oboznamujú náv- s tematikou ochrany krasu a jaskýň. Premie- radenia jaskyne do zoznamov svetového prí- števníkov s národnou prírodnou rezerváciou tanie zabezpečujú DVD a VHS zariadenia rodného dedičstva a ramsarských lokalít. Vo Domické škrapy, s geologickým a geomorfo- s prenosom obrazu na plazmový displej s po- filme vystupujú i obyvatelia z Dlhej Vsi, ktorí logickým vývojom územia, krasovými javmi, merom strán 4:3. si pamätajú na Jána Majka, objaviteľa jaskyne, živočíšstvom a rastlinstvom tejto časti Sloven- C a D. Monitory s multimediálnymi ale aj odborníci, ktorí zhodnotili jeho prínos ského krasu. Realizáciu prác exteriéru vstup- programami. Štyri multimediálne počítačové do slovenského jaskyniarstva. Oba hrané filmy ného areálu zabezpečilo družstvo Spektrum zostavy s dotykovými monitormi sú umiestne- vyhotovil spolok Bašta a réžiu zabezpečoval z Prešova, stavebným dozorom bol Ing. J. Peš- né vo výstavnej miestnosti. Návštevníci si cez A. Vörös z Rimavskej Soboty. ka, vedúci technického úseku SSJ. interaktívne rozhranie B. Stála expozícia v interiéri vstupného môžu zvoliť ľubovoľ- areálu. Na umiestnenie environmentálnej vý- ný program zo šies- stavy sme vybrali nevyužitú miestnosť na od- tich krátkych filmov kladanie batožín vo vstupnom objekte. V ďal- alebo animovaných šej, vedľajšej nevyužitej miestnosti sme sa inscenácií. V ponuke rozhodli zariadiť veľkoplošné premietanie ná- je animovaný spôsob učných filmov. Projekt i realizáciu zariadenia vzniku vápencov, ani- oboch miestností uskutočnil Ing. arch. Milan mácia vzniku jaskýň Krpelán v spolupráci s dizajnérom Františkom a kvapľovej výzdoby, Hauskrechtom a s akad. sochárom Františkom vývoj a diverzita jas- Fintom z Bratislavy. Vo výstavnej miestnosti je kynných živočíchov umiestnených 5 vitrín s trojrozmernými mo- v animovanej i fil- delovými ukážkami škráp, závrtov, jaskynných movej forme, hraný priestorov, archeologických nálezov a figuríny film o živote ľudí bu- objaviteľa jaskyne. Obsah vitrín dopĺňajú ná- kovohorskej kultúry učné panely s názornou ukážkou vzniku škráp, v Domici, hraný film závrtov, krasových dolín, ďalej kolobehu vody o histórii objavenia v krase, základných foriem jaskynných výpl- jaskyne a hraný film ní, genetických typov jaskýň na Slovensku, o ochrane jaskýň. skalných tvarov v jaskyniach, života v Domici Techniku dodala a archeologických nálezov v Domici. Tema- firma GAMO z Lip- Nakrúcanie náučného filmu v jaskyni Domica. Foto: Ľ. Gaál Aragonit 11 59 Jaskyne a verejnosť

Archeologická sonda v jaskyni Domica. Foto: M. Soják Archeologická prezentácia života pravekých ľudí v jaskyni Domica. Foto: P. Bella

E. Archeologická prezentácia. Doterajšie na hlina výrazne premiešaná uhlíkmi, z ktorej Tieto kresby nie sú bežnému návštevníkovi jas- výsledky archeologického výskumu v Domi- sa odobrala vzorka na archeobotanický roz- kyne dostupné z dôvodu ich ochrany. ci ukázali, že popri sporadických dokladoch bor (z hĺbky 20 až 50 cm). Spolu sa získalo Archeologickú prezentáciu v jaskyni za- paleolitického osídlenia (listovitý hrot szele- 26 črepov, z nich 14 patrí jemnej zdobenej bezpečila firma HAUFO Bratislava, dizajn tienskej kultúry starý takmer 40 000 rokov) je keramike (časť s bielou inkrustáciou), ďalších F. Hauskrecht, figuríny pravekého človeka aka- jaskyňa známa najmä ako dôležité neolitické 12 je úžitkových bez ornamentu. Medzi úžit- demický sochár F. Finta pod odborným dozo- nálezisko gemerskej lineárnej keramiky a pre- kovými fragmentmi je jeden zlomok zo súd- rom Mgr. M. Sojáka, PhD. dovšetkým viacfázové sídlisko bukovohorskej kovitej nádoby, iný s plastickým zátkovitým Novozriadené náučné centrum bolo kultúry z konca 5. tisícročia pred Kr. Okrem a v strede prežliabnutým výčnelkom, resp. otvorené v rámci slávnostného zhromaždenia skromnej archeologickej prezentácie vo vesti- z rozhrania tela a dna nádoby, ostatné z tiel pri príležitosti 10. výročia zápisu jaskýň Sloven- bule vstupného domického areálu nebola náv- hrubostenných nádob. ského a Aggtelekského krasu do svetového števníkom jaskyňa predstavená ako významné V náprotivnej Sieni jedenástich plameňov dedičstva dňa 25. októbra 2005. Otvorenia sa sídlisko pravekého človeka. Z tohto dôvodu sa odstránili viaceré menšie ohniská s kamen- zúčastnili ministri životného prostredia Sloven- sme pristúpili k viacerým spôsobom jeho pre- ným vencom, ktoré nahradilo jedno väčšie skej a Maďarskej republiky, ďalší predstavitelia zentácie priamo v jaskynných priestoroch. ohnisko s drevom na podkúrenie. ministerstva životného prostredia, krajských Ukážková archeologická sonda (1,5 x Bežný život neolitického človeka v jaskyni a okresných úradov životného prostredia, 2 m) sa umiestnila vo výklenku pri Sieni jede- naznačujú názorné rekonštrukcie v Sieni terás miestnych samospráv, štátnej ochrany prírody nástich plameňov. Rozdelila sa na dve časti, (nazývanej aj Hrnčiareň). Na tomto mieste sa a dobrovoľní jaskyniari. Súčasťou slávnostné- ktoré inštruktážne ukazujú postup archeolo- v minulosti doložili hlavné pracovné aktivity ho zhromaždenia bolo aj otvorenie obnove- gického výskumu. Obidve časti sondy rozde- človeka – ťažba hliny, výroba keramiky, ohnis- ného náučného chodníka a krst novej obrazo- ľuje kontrolný blok s profilom. Juhovýchodná ko a terasové úpravy (schodíky) smerujúce vej knižnej publikácie Čarovný svet jaskýň. (skúmaná – pracovná) polovica sondy zostala k Styxu. Táto činnosť odkrytá do hĺbky 30 cm od úrovne terajšieho sa naznačila vybu- terénu. Rozčlenila sa do štvorcových sekto- dovaním modelu rov s nainštalovanými keramickými fragment- kupolovej pece s ne- mi a pracovným náradím (lopatka, štetec). vypálenými i vypále- Severozápadná polovica sondy je preskúma- nými nádobami na ná do hĺbky 90 až 100 cm. Keďže boli hlinité kamennej podložke. sedimenty vyplnené kameňmi a premieša- V chodbe vedúcej né pravdepodobne v dôsledku jaskynných k Styxu sa postavil záplav, stratigrafické rozčlenenie vrstiev sa model ohniska s ka- v profile naznačilo farebne troma vrstvami (1 menným vencom až 3). Spodná vrstva (1) je pleistocénna, na- a elektrickým „pla- značená žltou farbou. Nad touto vrstvou sa meňom“. Pri ohnisku zvýraznila čierna kultúrna vrstva s polohou sa umiestnil model fiktívneho ohniska s červeným pruhom (2), neolitickej ženy v ži- nad ktorou spočívala vrchná vrstva (3) hnedej votnej veľkosti. Ode- farby. Profil graficky dopĺňa výtyčka a kópie tá je v plášti z vreco- nálezového inventára – zdobená nádobka viny, s náhrdelníkom bukovohorskej kultúry, kamenná podložka z mušlí. Vedľa nej Slávnostné otvorenie náučného centra v Domici. Foto: I. Balciar na obilie (zrnotierka) a kostené hladidlo. Na sú hlinené nádoby kontrolnom bloku je položený originál mis- a kamenná podložka s drvičom a nasypaným Vybudovaním nového moderného náuč- ky bukovohorskej kultúry, vyznačenie seve- zrnom. Za ňou je umiestnený model jedno- ného centra v Domici získala Správa sloven- ru a pracovné náradie – škrabka, na okraji duchých tkáčskych krosien (spomínané rekon- ských jaskýň možnosť prezentácie hlavných sondy spočíva milimetrový papier s ceruzou štrukcie sa využili aj pri natáčaní filmu o živote prírodných a kultúrnych hodnôt jaskyne spolu a nákresom sondy. V ukážkovej sonde sa vy- neolitického človeka v Domici). so spôsobom ich ochrany, čím vo výraznej skytol nepočetný nálezový materiál, ktorý bol V Sieni mystérií na skalnej stene sa pomo- miere prispela k zvýšeniu environmentálneho v sekundárnej polohe. V hĺbke 80 cm sa na- cou naprogramovaných projekčných reflekto- vedomia návštevníkov. Získala však aj skúse- šiel očný zub jaskynného medveďa a rozličné rov aplikuje krátka animačná sekvencia pohy- nosti s realizáciou takýchto zariadení, ktoré drobné úlomky patinovaných zvieracích kostí bu človeka, ktorá je ukončená pohľadom na tri však bohužiaľ nie vždy zodpovedali predsta- z pleistocénu. Výplň sondy tvorila hnedočier- známe uhľové kresby s typickou „korunkou“. vám pred začatím prác. Jaskyne a verejnosť 60 Aragonit 11

paleontologická expozícia medveďa jaskynného (Ursus spelaeus) vo Važeckej jaskyni

Zuzana Višňovská

Začiatkom roku 2006 otvorila Správa CHARAKTERISTIKA LOKALITY kovitých sedimentov profilu v Kostnici. Dve slovenských jaskýň novú zoopaleontologic- vzorky boli odoslané na datovanie do VERA- kú expozíciu vo Važeckej jaskyni, prístupnú Medzi najvýznamnejšie náleziská kostí -laboratória (Vienna Environmental Research v rámci prehliadkovej trasy jaskyne. Expo- medveďa jaskynného na Slovensku patrí ne- Accelerator) na Fyzikálnej fakulte Viedenskej zícia je prvá svojho druhu na Slovensku. Je pochybne aj Važecká jaskyňa. Umiestnenie Univerzity (Rakúsko), kde ich datovali takto: zameraná na prezentáciu a propagáciu med- expozície na túto lokalitu preto nie je náhod- krčný stavec (atlas, VERA-3740) pochádza veďa jaskynného (Ursus spelaeus), jedného né. Navyše vďaka svojej výhodnej geografickej z obdobia 40 800 až 43 200 rokov BP (Befo- z najväčších vyhynutých zástupcov radu polohe v blízkosti hlavného komunikačného re Presence, t. j. pred rokom 1950) a lakťová Carnivora na európskom kontinente. Prvka- spojenia medzi Liptovským Mikulášom a Po- kosť (ulna, VERA-3755) je staršia ako 51 000 mi stálej expozície sú rekonštrukcia kostry pradom a pohodlnému vstupu do nej (vchod rokov BP. Ide o dosiaľ najstaršie exaktne dato- a unikátna socha tohto živočícha, vystavené priamo v obci Važec), je táto sprístupnená jas- vané nálezy medveďov jaskynných z územia v interiéri jaskyne; vonku pred vchodom ich kyňa veľmi ľahko dostupná pre široký okruh Slovenska, keďže kostrové pozostatky z Med- dopĺňajú dva náučné panely. Expozícia sa návštevníkov, aj tých fyzicky menej zdatných. vedej jaskyne a Stratenskej jaskyne v Sloven- realizovala v súlade so zámerom Správy slo- Stručne z histórie dokumentovania pa- skom raji boli datované len do obdobia 15 000 venských jaskýň prispieť k poznávaniu vyhy- leontologických nálezov z Važeckej jaskyne. až 17 500 rokov BP (Z. Schmidt – J. Chrapan, nutej fauny našich jaskýň vo vzťahu k širokej Podrobnejšie zmienky o fosílnych nálezoch, 1970; M. Sabol, 2000b). Výsledky tohto dato- verejnosti. Nosná idea spočíva v snahe o ná- získaných počas objavných a sprístupňo- vania potvrdili všeobecný predpoklad o veku vrat do vzdialenej minulosti cez „oživenie“ vacích prác, uvádzajú J. Volko-Starohorský fosílnych zvyškov Ursus spelaeus vo Važeckej niekdajšej podoby záhadného obra z obdo- (1931) a F. Havránek (1936). O paleontolo- jaskyni, ktorý sa odhadoval do obdobia po- bia štvrtohôr prostredníctvom 3D rekonštruk- gickej významnosti lokality svedčí najmä cha- sledného zaľadnenia (vislanský glaciál) vrch- cií. Okrem propagácie lokálnych prírodných rakteristika Havránka, ktorý opisuje Važeckú ného pleistocénu, čo zodpovedá štádiu pri- hodnôt jaskyne bol naším zámerom i pokus jaskyňu doslova takto: „Stala sa domovom bližne pred 70 000 až 10 000 rokmi (M. Sabol o vytvorenie všeobecného, populárno-náuč- medveďa jaskynného, ktorého kosti, obzvlášť – V. Struhár, 2002). Sem spadá pravdepodob- ného centra venovaného prehistorickému početné vzácne exempláre čeľustí, lebiek a zu- ne väčšina nálezov medveďov jaskynných na druhu, ktorý v minulosti pútal veľkú pozor- bov, sú po celej jaskyni roztrúsené a tieto fosílie našom území (M. Sabol, 2000a). nosť človeka svojou tajomnosťou a majestát- robia z nej hotové podzemné múzeum“. Ten- nosťou. to akademický maliar vystavil väčšinu fosílií História poznávania vo svojom dome vo Važci, v ktorom zriadil a prehľad foriem CHARAKTERISTIKA DRUHU Tatranské a jaskynné múzeum. Počas nasle- zobrazovania druhu dujúcich speleologických prieskumov boli Medvede jaskynné patria popri mamuto- postupne odhalené ďalšie kostrové pozostat- Jaskynné medvede pútali pozornosť člo- vi k najznámejším predstaviteľom kvartérnej ky, prevažne v hlinitých a štrkových sedimen- veka počas celej svojej existencie, po vyhy- megafauny. V priebehu evolúcie sa vyvinuli toch v Kostnici, Hlinenej chodbe a Zrútenom nutí ešte viac. Pri hľadaní ich identity a vzťahu pravdepodobne z druhu Ursus deningeri nie- dóme (napr. J. Skutil, 1951). Napriek menším človeka k tomuto druhu musíme sa vrátiť až kedy pred 270 000 rokmi. Počas stredného rozmerom jaskyne (len 530 m), sa v jej útro- do doby ľadovej, teda do obdobia, keď sa a vrchného pleistocénu sa vyskytovali na väč- bách pravdepodobne stále ukrýva množstvo medvede delili o životný priestor s našimi dáv- šine územia Európy a na Kaukaze. Vyhynuli kostí, ktoré čakajú na objavenie. V súčasnosti nymi predkami. Pre paleolitického človeka na prelome pleistocénu a holocénu približne je časť osteologického materiálu deponovaná znamenali nepríjemného protivníka i príleži- pred 15 000 až 10 000 rokmi. Obývali ihlič- v depozitároch viacerých múzeí, napr. Sloven- tostnú lovnú zver, z ktorej dokázal pre svoje naté a zmiešané lesy a lesostepi. Vyhľadávali ského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva potreby využiť takmer všetko. Boli zdrojom najmä bralnatý, ťažko prístupný terén s výsky- v Liptovskom Mikuláši, Liptovského múzea odevov, obuvi, obživy, úžitkových, okrasných tom vhodných jaskynných úkrytov v blízkos- v Ružomberku, Považského múzea v Žiline i obradných predmetov. Zastávali významné ti vodných zdrojov a hojnosti rastlinnej ob- alebo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Vý- miesto v obetných rituáloch (J. Bárta, 1965). živy (korene, hľuzy, plody a semená lesných sledky morfometrickej analýzy niektorých Vzácnym artefaktom z daného obdobia sa rastlín), keďže boli prevažne rastlinožravcami nálezov z tejto lokality publikovali M. Sabol pre nás stali vyobrazenia živočíchov, o ktoré (Z. Schmidt, 1970). Príležitostne svoj jedálny a V. Struhár (2002). V spracovanom materiáli sa prehistorický človek pokúšal. Vďaka nemu lístok spestrili larvami hmyzu, prípadne mä- zistili zastúpenie juvenilných i adultných jedin- poznáme druhovú skladbu a pôvodnú podo- som uhynutých alebo ulovených zvierat. Žili cov oboch pohlaví. bu mnohých zvierat, vrátane medveďovitých samotárskym spôsobom života. Dlhé a kru- Najnovší výskum z rokov 2005 – 2006 šeliem, zo zachovaných jaskynných násten- té zimné obdobia trávili v jaskyniach, kde (M. Sabol a Z. Višňovská, nepubl.) je zame- sa ukladali na zimný spánok, samice v nich raný na zistenie geologického veku fosílnych rodili a vychovávali mláďatá; tu často z rôz- nálezov z Važeckej jaskyne pomocou rádio- nych príčin aj hynuli. Ich kostrové pozostat- karbónovej metódy datovania. Jej princíp je ky sa tak postupne ukladali v podzemných založený na rádioaktívnom rozpade atómov sedimentoch. Preto drvivá väčšina nálezov 14C (rádioizotopu uhlíka) na dusík 14N, sprevá- pochádza z jaskýň. Na slovenskom úze- dzanom emisiou β-lúčov. Vek sa vypočíta na mí Západných Karpát patria fosílne zvyšky základe porovnania zvyškového 14C v kosti od- tohto druhu k najčastejším a najpočetnejším umretého organizmu s jeho predpokladaným nálezom v pleistocénnych sedimentoch, čo množstvom počas života (M. Thurzo, 1998). možno považovať za dôkaz toho, že vďaka Keďže v tejto sfére Slovensko citeľne zaostáva Náčrt nástennej maľby a rytiny medveďa jaskynné- vhodným životným podmienkam tu medve- za ostatnými krajinami Európskej únie, je po- ho z jaskýň Chauvet a vo Francúz- de vytvárali početné populácie (Z. Schmidt, treba daného typu výskumu veľmi aktuálna. sku. Podľa Clottesa a Kobyho, zdroj: 1, 2 – pozri 1970; M. Sabol, 2000a). Osteologický materiál sa získal z hlinito-štr- Literatúra Aragonit 11 61 Jaskyne a verejnosť ných malieb a kresieb prevažne v Španielsku Revolúcia v poznávaní dávnej minulosti a Francúzsku, ako napríklad z jaskýň Lascaux, nastala najmä v 20. storočí vďaka obrovskému Trois-Freres, Teyjat a Chauvet. Dokonca nechý- vedecko-technickému pokroku. Nové metódy bali ani pokusy o výtvarné stvárnenie vo forme skúmania fosílnych nálezov umožňujú odha- primitívnych sošiek a figúrok vyformovaných ľovať rôzne aspekty spôsobu života, pôvodu z hliny, vytepaných z kameňa či vyrytých do i príčin vyhynutia druhu. Vychádzajú viaceré kostí, ktoré sa našli v jaskyniach Montespan, monografie o jaskynných medveďoch (napr. La Colombiere a Les Combarelles. B. Kurtén, 1976; R. Musil, 1980a, 1980b, 1981; Po vyhynutí, ktorého príčiny treba hľadať G. Rabeder a kol., 2000). Pre širokú verejnosť v súbehu viacerých nepriaznivých okolností sa stáva obľúbenou formou poznávania naj- (zmeny prírodných podmienok, patologické mä populárno-náučná literatúra (B. Záruba vnútrodruhové odchýlky, stupňujúci sa kon- – Z. Burian, 1997 a mnohé iné). Ako perličku kurenčný tlak iných druhov vrátane človeka možno uviesť, že vo forme poštových známok a pod.), stratil tento druh na dlhé obdobie svo- sa meveďovi jaskynnému dostáva popularity ju pravú identitu. Jediným hmotným dôkazom dokonca v takých krajinách, ako sú Afganistan Dermoplastika medveďa jaskynného vo vstupnom predošlej existencie sa stali kostrové pozostat- či súostrovie Tonga v Tichom oceáne! areáli jaskyne Dechenhöhle v Nemecku. ky „zakonzervované“ v jaskynných usadeni- Veľkým hitom sa stávajú trojrozmerné re- Foto: J. Zelinka nách. O ich prítomnosti vedeli novodobí ľudia konštrukcie vyhynutých živočíchov. Pre náv- už oddávna, no ich pôvod bol pre nich veľkou števníkov sú veľmi atraktívne. Kolekcie kostí, záhadou. Domnievali sa, že sú to pozostatky lebiek, zubov a pazúrov patria ku klasickej vý- hrôzostrašných jaskynných drakov a šarkanov. bave každej paleontologickej zbierky. Vyššou Navyše boli presvedčení o tom, že draky stále formou prezentácie sú kompletné osteologic- existujú, o čom svedčia rôzne povery, legen- ké rekonštrukcie medveďa jaskynného, kto- dy a povesti, ktoré sa šírili medzi ľuďmi najmä ré bývajú vystavené najčastejšie v múzeách v stredoveku, ale i neskôr (H. Vollgnad, 1674 alebo vstupných areáloch jaskýň. Najbližšie a J. Paterson Hain, 1672 in Ľ. V. Prikryl, 1985). sa s exponátmi tohto typu možno stretnúť Dokonca vznikali pokusy o vedecké roztrie- v susednej Českej republike (napr. Anthropos denie drakov na viacero druhov. Príkladom sú – Moravské zemské muzeum v Brne), v Poľ- známe kresby Conrada Gesnera z roku 1553 sku (Geologické múzeum Poľského geologic- či Athanasia Kirchera z roku 1665 (Ľ. V. Pri- kého inštitútu vo Varšave, vstupná hala jasky- kryl, 1985 a iní). Zákonite aj v prípade sloven- ne Niedźwiedźia v Kletne) alebo v Rakúsku ských jaskýň miestni obyvatelia i rôzni učenci (napr. Prírodopisné múzeum vo Viedni). Prí- verili v existenciu „karpatských drakov“, čoho padne sú kostry umiestnené in situ, teda pria- Dermoplastiky medveďa jaskynného z preparátor- dôkazom sú pomenovania mnohých lokalít (J. mo v interiéroch jaskýň (napr. Peştera Urşilor skej dielne Dietera Lukscha v nemeckom Mnícho- Paterson Hain, 1672 a F. Brückmann, 1739 in v Rumunsku, Teufelshöhle v Nemecku, Grotta ve. Zdroj: 4 – pozri Literatúra Ľ. V. Prikryl, 1985; J. Skutil, 1938). Takýto stav di Bossea v Taliansku). Vo väčšine prípadov ide poznania pretrval až do konca 18. storočia. o skelety poskladané z pôvodných kostrových

Jaskynný drak podľa A. Kirchera (1665)

Všetky nejasnosti ohľadom pôvodu a to­ tožnosti kostí ukončil až nemecký lekár a uče- nec Johann Christian Rosenmüller, ktorý Kostra medveďa jaskynného v Paleontologickom Model medveďa jaskynného v prehistorickom inštitúte Univerzity v Tübingene v Nemecku. parku pri Tursacu vo Francúzsku. v roku 1794 opísal fosílne nálezy z jaskyne Foto: O. Buchegger, zdroj: 3 – pozri Literatúra Repr. foto: Z. Višňovská, zdroj: 5 – pozri Literatúra Zoolithenhöhle v Nemecku ako nový druh medveďa – medveď jaskynný (Ursus spela- eus). Tento zásadný objav sa stal impulzom pozostatkov, v zriedkavých prípadoch o repli- osrstenia) alebo modely vytvorené z rôznych k opätovnej revízii starších nálezov a naštarto- ky, ktorých zhotovenie je časovo, materiálne umelých materiálov. V drvivej väčšine prípa- val novú kapitolu výskumu tohto druhu. a finančne oveľa náročnejšie. Osteologické dov sú exponáty vystavené v múzeách, prí- Počas niekoľko storočí trvajúceho veľ- exponáty medveďa sú najčastejšie prezento- padne vstupných pavilónoch jaskýň, kde je kého záujmu vtedajších vedeckých kruhov vané v polohe na štyroch končatinách (Geo- možné zabezpečiť ich pohodlnejšiu údržbu i širokej verejnosti o fosílie nenávratne zmizlo logické a paleontologické múzeum Univerzi- (napr. Múzeum histórie v talianskom Chieti, kvantum kostí z mnohých európskych jaskýň, ty v talianskej Padove, Geologické múzeum Dechenhöhle v Nemecku). Zaujímavé vedec- slovenské nevynímajúc. V zachovaných pí- v holandskom Leidene, jaskyňa Teufelshöhle ké modely medveďov jaskynných v životnej somnostiach z obdobia Uhorska sa objavujú alebo Paleontologický inštitút Univerzity v Tü- veľkosti pochádzajú z nemeckých prepa- zmienky o tom, ako mnohé kosti, často aj kom- bingene v Nemecku), menej vo vzpriamenej rátorských dielní na výrobu prehistorických pletné kostry pochádzajúce zo slovenských polohe na dvoch končatinách (Speleologické zvierat v Gochu, Loccume a Mníchove. Na nálezísk boli za rôznych okolností vyvážané múzeum v nemeckom Laichingene, Múzeum niektorých lokalitách sú plastiky umiestnené do výskumných inštitúcií v západnej Európe, histórie v talianskom Chieti), prípadne sú voľ- voľne v prírode, ako napr. vo Francúzsku, na kráľovské či cisárske dvory, odkiaľ putovali ne uložené na jaskynnom sedimente (Peştera v unikátnom prehistorickom parku pri Tursacu do zbierok vychýrených múzeí, súkromných Urşilor v Rumunsku). neďaleko známych jaskýň Lascaux. V meste zbierok, o množstve rozkradnutých a rozpre- Zriedkavejšie sa možno stretnúť s priesto- d´Entremont-le-Vieux sa nachádza múzeum daných kostí miestnym obyvateľstvom ani ne- rovými modelmi celých jedincov. Ide o der- medveďa jaskynného (Musée de l´Ours des hovoriac (Ľ. V. Prikryl, 1985; J. Bárta, 1986). moplastiky (model celého jedinca s imitáciou Cavernes), kde sú vystavené 3D plastika i zná- Jaskyne a verejnosť 62 Aragonit 11 ma kostra „Collombine“ z jaskyne La Balme v oblasti lopatiek cca 1,2 m je voľne uložený Veľkosť tela. Je známe, že Ursus spelae- à Collomb (A. Argant a kol., 2004). na pôvodnom kamenisto-hlinitom sedimente us bol jedným z najväčších terestrických mä- V tomto smere Slovensko citeľne zaostá- v jaskynnej časti Zrútený dóm. Kostra expono- sožravých cicavcov (Mammalia, Carnivora), va. Nepriaznivú situáciu možno hľadať najmä vaná vo vodorovnej, mierne skrčenej polohe, ktoré kedy žili na Zemi (P. Christiansen, 1999). v deficite finančných prostriedkov. Podľa do- imituje prirodzenú polohu uhynutého zviera- V odbornej literatúre sa najčastejšie uvádza stupných informácií zatiaľ žiadne múzeum, ťa. Na jej zhotovenie sa použil osteologický maximálna dĺžka tela 2,5 m, výška v kohútiku napriek doterajším snahám, nedisponuje kom- materiál pochádzajúci z Važeckej jaskyne. do 1,7 m a výška v stoji 3,5 m. Samice boli pletnou rekonštrukciou kostry ani plastikou Skelet je zatiaľ nekompletný a poskladaný zhruba o polovicu menšie. Z recentných med- celého jedinca. Vystavené sú zväčša len kolek- z niekoľkých jedincov podobných rozmerov. veďov sa mu veľkosťou približujú len medveď cie kostrového materiálu, prípadne neúplné­ V prípade získania vhodného kostrového ma- biely (Ursus maritimus) a medveď kodiak (Ur- kostry. Važecká jaskyňa je zatiaľ jedinou lo- teriálu v budúcnosti budú sa chýbajúce časti sus arctos middendorffi). kalitou na Slovensku, kde je možné zhliadnuť priebežne dopĺňať. Kostru zostavila autorka Telesná stavba. Ako pomocný objekt na obe trojrozmerné podoby tohto živočícha, článku, revíziu neskôr vykonal Mgr. Martin zhotovenie diela nám poslúžil európsky pod- pôvodnú, aj tú, čo sa z neho zachovalo, navy- Sabol, PhD., z Katedry geológie a paleonto- druh medveďa hnedého (Ursus arctos arctos), še v autentickom prostredí jaskyne. lógie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. ktorého morfologická stavba tela sa zvyčajne Vzdialenosť exponátu od prehliadkovej trasy v literatúre najčastejšie konfrontuje s predpo- CHARAKTERISTIKA expozície je 2 až 3 m, preto nie je potrebné žiadne zá- kladanými telesnými znakmi Ursus spelaeus. bradlie ani plexisklo. Podľa tohto porovnania mal medveď jaskyn- Celý projekt prípravy a realizácie expozí- ný približne o tretinu väčšie telo, mohutnejšiu cie vo Važeckej jaskyni vyplýval z úlohy Plánu Postup pri realizácii sochy a vyššiu prednú časť tela s výrazným hrbom hlavných úloh Správy slovenských jaskýň na nad lopatkami (uloženie tukových zásob na rok 2005. Zodpovedným riešiteľom tejto zau- Primárnym cieľom bolo vytvoriť realistickú zimný spánok), masívnejšiu hlavu so silno kle- jímavej úlohy sa stala autorka tohto článku. sochu dospelého jedinca v životnej veľkosti nutým čelom (typický znak druhu), menšie uši Jednotlivé prvky expozície. Vonku pred s podmienkou zachovania vedeckého charak- a oči, silnejšie končatiny a hustejšie osrstenie vchodom do jaskyne k pôvodnému panelu teru diela. hlavy i celého tela. Vo všeobecnosti sa tento s názvom Važecká jaskyňa – praveké obydlie druh opisuje ako mohutné zviera so zavalitým jaskynných medveďov, inštalovanému v roku 1. etapa – vytvorenie predlohy telom a dlhou hustou srsťou. To ho chránilo 1996, ktorý je zameraný viac na charakteris- Kritickým momentom hneď na začiat- pred chladom a stratou energie. Hlava bola tiku nálezov z danej lokality, pribudol v apríli ku riešenia úlohy bola príprava konkrétne- robustná pre vysokú lebku s masívnymi lícny- 2006 nový panel, doplnený o niektoré pres- ho návrhu celkového fyzického stvárnenia mi kosťami a strmým čelom, na ktoré nasada- nejšie a novšie poznatky o tomto druhu vo jedinca (grafické podklady, opis telesných li mocné čeľustné svaly. Tvar lebky a stavba všeobecnom meradle. Ku kolekcii kostí, zubov, znakov), o ktoré by sa mohol oprieť sochár chrupu poukazujú na príjem prevažne rastlin- pazúrov a lebiek, ktoré boli pre návštevníkov pri tvorbe samotného diela. Keďže ide o vy­ nej potravy. Zvieratá sa pohybovali obyčajne Važeckej jaskyne dosiaľ vystavené vo Vstup- hynutý druh, bolo nevyhnutné vychádzať po štyroch, pri svojej obrane sa vedeli na krát- nej sieni, Zrútenom dóme a paleontologickej z poznatkov, ktoré o ňom existujú. Cenným ky čas vzpriamiť na zadných nohách. vitríne v Kostnici, pribudli dva nové exponáty zdrojom informácií sa stali rozlič- – rekonštrukcia kostry a trojrozmerný model né obrazové materiály a písomné medveďa jaskynného. zmienky dostupné v odbornej, po- Nový náučný panel. Obsahovú náplň pulárno-náučnej literatúre a na in- panelu pripravila autorka článku, jeho vý- ternete. Na niektorých webových robu a inštaláciu zabezpečil Ján Šmeringaj stránkach sú dostupné zaujímavé v spolupráci s firmou GRAFON z Liptovské- ukážky 3D modelov tohto živočí- ho Mikuláša. Nový panel, inštalovaný tesne cha vystavených v zahraničných pred vstupom do jaskyne, poskytuje základné múzeách a jaskyniach, ktoré sme informácie o veľkosti a hmotnosti tela, pôvo- do istej miery použili na konfrontá- de a rozšírení, biotope, rozmnožovaní, veku, ciu s naším návrhom realizácie; ne- potrave a príčinách vyhynutia druhu. Súčasťou kopírovali sme však ich stvárnenie, grafickej časti sú mapa areálu rozšírenia druhu ale uberali sme sa vlastnou, samo- počas pleistocénu a graf znázorňujúci evoluč- statnou cestou. Cenné rady a časť ný strom línie medveďov rodu Ursus. Informá- odborných podkladov poskytol aj cie na paneli sú v slovenskej a anglickej verzii. paleontológ Martin Sabol z Brati- Kostra. Skelet medveďa jaskynného v cel- slavy, ktorý sa intenzívne venuje Lebka medveďa jaskynného z Važeckej jaskyne. kovej dĺžke cca 2,3 m a priemernej výške štúdiu tohto druhu. Foto: Z. Višňovská

Rekonštrukcia kostry medveďa jaskynného (Ursus spelaeus) vo Važeckej Socha medveďa jaskynného (Ursus spelaeus) vo Važeckej jaskyni. jaskyni. Foto: Z. Višňovská Foto: Z. Višňovská Aragonit 11 63 Jaskyne a verejnosť

rekcií nasledoval proces realizácie hlineného níka. Je umiestnená na podstavci zasadenom modelu v mierke 1:1, z ktorého sa vytvorila v kamenisto-hlinitom podloží na vyvýšenom forma. V nej sa odlieval definitívny model mieste za kamenným múrikom pod skalnou v skutočnej veľkosti. klenbou smerujúcou do Kamenného dómu. Atribúty diela. Plastika vyjadruje realistic- Pri umiestnení sochy sa kládol dôraz na bez- ký model dospelého samca medveďa jaskyn- prostredný kontakt medveďa s návštevníkmi ného v životnej veľkosti, v prirodzenej po- a zachovanie potenciálu trojrozmernosti poo- lohe na štyroch končatinách so zachytením točením prednej časti tela smerom do priesto- pohybového momentu. Svojimi rozmermi ru prehliadkovej trasy. Návštevníci tak majú dosahuje niekdajšiu skutočnú veľkosť tých- možnosť prezrieť si medveďa zboku aj z profi- to živočíchov. Socha je dlhá 2,5 m a vysoká lu. Exponáty sochy aj kostry sú zakomponova- 1,5 m, dĺžka hlavy činí 0,5 m. Na jej zho- né do jaskynného prostredia tak, aby pôsobili tovenie sa použil umelý kameň (do úvahy prirodzene a autenticky, a zároveň napriek re- pripadala aj epoxidová živica). Pri výbere latívne stiesneným priestorom Važeckej jasky- vhodného materiálu sa zohľadnili najmä jeho ne nijakým spôsobom neobmedzovali pohyb povrchové vlastnosti, mechanická a biolo- návštevníkov po prehliadkovej trase. Pri osvet- gická odolnosť v jaskynnom prostredí, farba lení objektov sa využila hra svetla a tieňov tak, materiálu a spôsob ošetrovania exponátu. Vo aby bol zachovaný istý nádych tajomnosti. Pri Detail hlavy sochy medveďa jaskynného výrazovom stvárnení sme sa snažili jedinca oboch exponátoch sa nachádzajú sprievodné vo Važeckej jaskyni. Foto: Z. Višňovská znázorniť v pokojnej a čo najprirodzenej- tabuľky s informáciami v ôsmich jazykoch. Sfarbenie srsti. Literárne pramene sa šej polohe tela. Podobné plastiky vystavené v tomto mierne rozchádzajú. Uvádza sa sfar- v zahraničí často interpretujú medvede v hrô- Záver benie srsti v rôznych odtieňoch hnedej. zostrašných bojových pózach vyvolávajúcich Podľa uvedených údajov pripravila autorka dojem „krvilačnej šelmy“, akou podľa názo- Nová stála expozícia vo Važeckej jasky- článku odborný návrh, ktorý spolu s dostupný- rov odborníkov neboli. ni je určená na náučné a prezentačné účely. mi grafickými podkladmi poskytla sochárovi. Trojrozmerné exponáty sú vhodnou didak- Ten mohol na ich základe zhotoviť priestorovú 3. etapa – transport a inštalácia sochy tickou pomôckou pre školské exkurzie. Pre- skicu. Je to zmenšený prípravný model ako zá- v jaskyni dovšetkým plastika medveďa jaskynného si kladné východisko pri tvorbe sochy. Prevoz sochy z Košíc do Važca a jej umiest- zaslúži pozornosť a veríme, že tohto vyhynu- nenie do jaskyne zabezpečil sochár Tatarka tého cicavca reprezentuje dôstojným spôso- 2. etapa – realizácia diela v polovici januára 2006. Na inštalácii pomerne bom. Je nesporné, že mladému výtvarníkovi Autorom sochy medveďa je Ing. Daniel ťažkej a objemnej sochy sa okrem autora diela Danielovi Tatarkovi z Košíc sa za relatívne Tatarka z Fakulty umení TU v Košiciach. Na podieľalo 8 ľudí z Košíc pod vedením Rafaela krátky čas, ktorý mal k dispozícii, podarilo tento účel bol vybraný prostredníctvom verej- Rybára, za prítomnosti správcu jaskyne Milana vytvoriť originálnu sochu medveďa, pričom ného obstarávania. Reagoval na výzvu Správy Orfánusa, zástupcu Ivana Mudroňa a autorky popri zachovaní vedeckého charakteru jej slovenských jaskýň predložením ponuky, kto- tohto článku. Práce v deň inštalácie prebiehali vdýchol aj kus umeleckého vkusu. Potešilo rá bola vyhodnotená ako víťazná. Ukázalo sa, v lokálnych klimatických podmienkach nápad- by nás, keby sme týmto dielom zaujali nielen že výber bol dobrý nielen z odbornej, ale aj ne pripomínajúcich drsnú klímu vo štvrtoho- širokú, ale aj odbornú verejnosť z radov pa- z ľudskej stránky. V priebehu prípravy diela boli rách. Okrem snehovej nádielky, ktorá Važec leontológov. Radi privítame ich ohlasy, nech potrebné časté konzultácie, počas ktorých sa v tom období postihla, totiž vonkajšia teplota sú akékoľvek. riešili rôzne detaily stvárnenia diela. Najmä vzduchu v priebehu dňa nevystúpila na viac Poďakovanie: Autorka príspevku okrem osobné stretnutia v košickom ateliéri, ktorý na ako -18 oC. Sochu s podstavcom, položeným na vyššie menovaných osôb ďakuje aj ďalším, realizáciu pomerne objemnej sochy láskavo drevených paletách, vyložili z nákladného vo- ktorí aktívne pomáhali pri realizácii a inštalá- poskytol významný akademický sochár Arpád zidla pomocou hydraulickej plošiny. Na určené cii sochy, menovite V. Bodnárovi, B. Paškovi, Račko, sa niesli vo veľmi konštruktívnej rovine miesto v jaskyni bola presunutá hydraulickými A. Haščákovi, J. Vojtekovi a ostatným z Košíc. a prívetivej umeleckej atmosfére. paletovými vozíkmi po provizórnych koľajni- Materiálnu a inú pomoc poskytli J. Grünvald- Stručný postup zhotovenia diela. Naj- ciach vytvorených z drevených fošní a guľati- ský a J. Kukura z Važca a B. Paulík z Košíc. prv sa zhotovili hlinené modely v mierke ny. Posledné úpravy definitívnej polohy sochy Osobitná vďaka patrí správcovi Važeckej jas- 1:10 a následne väčší model v mierke 1:3 na plošine sa vykonali mechanickým posu- kyne M. Orfánusovi a I. Mudroňovi za osobnú ako zmenšené kópie budúceho diela. Slúžili vom. angažovanosť a obetavosť počas prípravných na overenie celkových telesných proporcií, Umiestnenie exponátov v jaskyni. Socha prác, terénnych úprav pred i počas inštalácie konkrétnej polohy tela a doriešenie morfo- je vystavená vo Vstupnej sieni na začiatku jas- exponátov a ďalších úkonov po nej, ako aj logických detailov. Po skončení všetkých ko- kyne, v tesnej blízkosti prehliadkového chod- P. Osackému za osvetlenie exponátov.

Vstupná sieň Važeckej jaskyne – celkový pohľad na sochu medveďa jaskynného. Exteriér Važeckej jaskyne – náučné panely. Foto: Z. Višňovská Foto: Z. Višňovská Jaskyne a verejnosť 64 Aragonit 11

Literatúra

Argant, A. – Ballesio, R. – Camaret, J. – Philippe, M. 2004. Comment est néé Collombine: Le montage du squelette du Musée de L´Ours des cavernes d´Entremont-le- -Vieux (Savoie). Cahiers scientifiques, Département du Rhône – Museum, Lyon, Hors série no 2, 199–207. Bárta, J. 1965. Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej. Bratislava. Bárta, J. 1986. Prehľad histórie archeológie a paleontológie v jaskyniach na Slovensku do r. 1945. Spravodaj SSS, Martin, 17, 1–2, 56–62. Havránek, F. 1936. Važecká jeskyně a její kras. 2. vydanie, Važec, 140 s. Christiansen, P. 1999. What size were Arctodus simus and Ursus spelaeus (Carnivora: Ursidae)? Ann. Zool. Fennici, 36, 93–102. Kurtén, B. 1976. The Cave Bear story: Life and death of a vanished animal. Columbia Univ. Press, New York. 442 s. Mazák, V. – Burian, Z. 1992. Pravěký člověk. Fénix, Praha, 191 s. Musil, R. 1980a. Ursus spelaeus – der Höhlenbär I. Weimarer Monographien zur Ur- und Frühgeschichte, Weimar, 96 s. Musil, R. 1980b. Ursus spelaeus – der Höhlenbär II. Weimarer Monographien zur Ur- und Frühgeschichte, Weimar, 120 s. Musil, R. 1981. Ursus spelaeus – der Höhlenbär III. Weimarer Monographien zur Ur- und Frühgeschichte, Weimar, 112 s. Prikryl, Ľ. V. 1985. Jaskyne „drakov“ na Slovensku. Slovenský kras, 23, 307–322. Rabeder, G. – Nagel, D. – Pacher, M. 2000. Der Höhlenbär. Jan Thorbecke Verlag, Stuttgart, 152 s. Sabol, M. 2000a. Geografické rozšírenie medveďov jaskynných na území Slovenska. In A. Mock – Ľ. Kováč – M. Fulín, Eds. Fauna jaskýň (Cave Fauna). Košice, 145–150. Sabol, M. 2000b. Fosílne a subfosílne medveďovité mäsožravce (Ursidae, Carnivora) z územia Slovenska. Manuskript, archív Katedry geológie a paleontológie, PRIF UK, Bratislava, 149. Sabol, M. – Struhár, V. 2002. Fosílne a subfosílne nálezy medveďov (Carnivora, Ursidae) z územia Liptova (severné Slovensko). Slovenský kras, 40, 49–88. Schmidt, Z. 1970. Výskyt a geografické rozšírenie medveďov (Ursinae) na území slovenských Karpát. Slovenský kras, 8, 7–20. Schmidt, Z. – Chrapan, J. 1970. Datovanie osteologického materiálu fosílnych Ursidae metódou 14C z Medvedej jaskyne v Slovenskom raji. Slovenský kras, 8, 69–82. Skutil, J. 1938. Paleolitikum Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Turčiansky Svätý Martin. Skutil, J. 1951. Nálezy medvědích os penis z Važecké jeskyně. Československý kras, Brno, 4, 143. Thurzo, M. 1998. Evolúcia človeka. Skriptum, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava. Volko-Starohorský, J. 1931. Geologické pomery okolia Važeckej jaskyne. Věstník SGÚ ČSR, 7, Praha, 1–12. Záruba, B. – Burian, Z. 1997. Otisky času. Aventium, Praha, 359 s.

Iné zdroje

1 – http://donsmaps.com/chauvetcave.html 2 – http://donsmaps.com/bear2.html 3 – http://www.uni-tuebingen.de/geo/gpi/sammlung/museum/pal.html 4 – http://www.luksch-ausstellungen.de 5 – Informačná skladačka „Prehisto Parc-Scènes de la vie des hommes de Nèandertal et de Cro Magnon“ – Tursac – Les Eyzies de Tayac. Imprimé en Rotos Vincent, .

Zlá diera – nová sprístupnená jaskyňa na Slovensku

Ľudovít Gaál

Od augusta 2006 sa zvýšil počet sprí- sprístupnenia stupnených jaskýň na Slovensku na šestnásť. a požiadal ďal- K dvanástim sprístupneným jaskyniam v pre- šie kompetentné vádzke Správy slovenských jaskýň a k trom orgány a organi- ďalším jaskyniam v prenájme (Jaskyňa mŕt- zácie o vydanie vych netopierov, Bojnická hradná jaskyňa stanoviska k zá- a Krásnohorská jaskyňa) pribudla jaskyňa Zlá meru a k sprí- diera v Bachurni neďaleko od obce Lipovce stupneniu jas- na východnom Slovensku. kyne. Následne Zlá diera nebola návštevníkom neznámou sa uzatvorila jaskyňou. V roku 2000 totiž získal Rudolf Košč, zmluva o nájme vedúci oblastnej skupiny Prešov Slovenskej jaskyne medzi speleologickej spoločnosti, povolenie vtedaj- prenajímateľom šieho Krajského úradu v Prešove, odboru ži- – Správou slo- votného prostredia na speleologickú vodcov- venských jaskýň skú činnosť v jaskyni s platnosťou do 31. 10. a nájomcom 2005. V rámci vodcovskej činnosti návštevníci – Rudolfom Koš- dostali ochranné prilby s individuálnym osvet- čom, ktorá po lením a prevádzkovateľ im poskytol odborný schválení Minis- výklad. terstvom život- Keď však zákon č. 543/2002 Z. z. o ochra- ného prostredia ne prírody a krajiny a Vyhláška Ministerstva ži- SR nadobudla votného prostredia č. 24/2003 Z. z. ustanovili právoplatnosť. Vchod a vstupný objekt jaskyne Zlá diera. Foto: P. Bella podmienky sprístupnenia a prevádzkovania Po zaobstaraní jaskyne na kultúrno-výchovné účely, prevádz- všetkých stano- kovateľ požiadal kompetentný orgán ochrany vísk vydal Krajský úrad životného prostredia Miestnym obyvateľom oddávna známu prírody a krajiny o súhlas so sprístupnením v Prešove rozhodnutím zo dňa 8. 5. 2006 sú- jaskyňu Zlá diera tvorí jediná sieň s prieme- jaskyne. Zároveň zabezpečil dôkladný biospe- hlas so sprístupnením jaskyne na obdobie 3 rom okolo 35 m a s maximálnou výškou 11 m. leologický výskum jaskyne, spracoval zámer rokov. Vybieha z nej niekoľko výbežkov a slepých Aragonit 11 65 Jaskyne a verejnosť

niektorých stenách. vstupných častiach je spevnený betónový- Prevažná časť pod- mi schodmi a pre bezpečnosť návštevníkov zemných priestorov je opatrený kovovým zábradlím. Jaskyňa je jaskyne sa vytvorila uzatvorená oceľovým uzáverom. Návštevníci mechanickým rúte- absolvujú prehliadkovú trasu s ochrannými ním po tektonických prilbami a s individuálnym osvetlením. Nad zlomoch a po vrs- jaskyňou je vybudovaná jednoduchá zrubo- tevných plochách. vá chatka s plošinkou pre návštevníkov. Envi- Dolomitové úlomky ronmentálnu výchovu zabezpečuje niekoľko po rútení sa zvyčajne náučných panelov pri prístupovom chodníku rozpadli zvetráva- a pri jaskyni. Jaskyňa je z dôvodu ochrany ne- ním a následne boli topierov neprístupná od 1. decembra až do splavované do nižšie 31. marca. ležiacich, koróziou Zlá diera je situovaná v oblasti s krásnou rozšírených chodieb. scenériou a s niekoľkými prírodnými zaujíma- Veľká sieň jaskyne vosťami, z ktorých je najznámejšia Lačnovská má preto klesajúci tiesňava s viacerými vodopádmi. V širokom priečny profil. Pre- okolí sa nenachádza iná sprístupnená jaskyňa, hliadkový okruh ve- preto je tento malý, ale geneticky a prírodove- Zamestnanci Správy slovenských jaskýň v jaskyni Zlá diera, vľavo R. Košč. die okružnou trasou decky zaujímavý podzemný fenomén pomer- Foto: Ľ. Gaál po Veľkej sieni, v kto- ne často navštevovaný. Plní teda dôležitú funk- rej sa nachádza malé ciu v environmentálnej výchove návštevníkov, chodieb. Súhrnná dĺžka polygónového ťahu jazierko a archeologicko-paleontologická ex- najmä školskej mládeže. jaskyne tak dosahuje 314 m. Jaskyňa je vytvo- pozícia. Chodník prehliadkovej trasy je vyzna- V článku sú použité údaje zo zámeru sprí- rená v lavicovitých dolomitoch, preto aj sintro- čený udupanou hlinou, na exponovanejších stupnenia jaskyne so súhlasom jej prevádzko- vá výzdoba je skromnejšia, vyskytuje sa len na miestach polyetylénovým lankom. V strmých vateľa R. Košča, za čo mu osobitne ďakujem.

Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo

Jaroslav Stankovič

Dňa 27. 6. 2006 bol v hostinci Buzgó ktoré im prisúdili ľudia. Aby tento kultúrny od- nosti. Aj bez rozsiahlej propagácie bude náuč- v Krásnohorskej Dlhej Lúke slávnostne otvore- kaz zostal zachovaný aj v budúcnosti, musíme ný chodník slúžiť veľkému počtu ľudí a lega- ný náučný chodník „Jaskyne Slovenského kra- zabezpečiť, aby sa stal kultúrnym odkazom lizuje aj ich pobyt v tejto lokalite. Propagácii su – svetové prírodné dedičstvo“, ktorý vedie i pre nasledujúcu generáciu. Pri tomto pro- náučného chodníka by mal pomôcť aj nultý z obce ku Krásnohorskej jaskyni. Pri tejto prí- cese zohrávajú rozhodujúcu úlohu rôzne for- panel umiestnený na hrade Krásna Hôrka. ležitosti prebehol aj krst knihy Krásnohorská my prezentácie. Najúčinnejšie sú také formy, Ciele budovania náučného chodníka: jaskyňa – Buzgó autorov Jaroslava Stankovi- ktoré vyžadujú od ľudí aktívnu účasť a pobyt (1) prispieť k prezentácii jaskýň Slovenského ča, Václava Cílka a kol. Jaroslav Stankovič je priamo v prírode. Okrem informácií formou krasu ako súčasti svetového prírodného de- i autorom projektu chodníka aj jednotlivých publikácií, výstav alebo informačných letákov dičstva, (2) vytvoriť zázemie pre vstup do sprí- panelov. Chodník bol financovaný v rámci šir- by sme mali návštevníkom Slovenského krasu stupnenej Krásnohorskej jaskyne, ktoré bude šie zameraného projektu z prostriedkov CBC poskytnúť možnosť aktívne vnímať tieto hod- zároveň slúžiť aj ako informačné centrum Phare, ktorý realizovala Regionálna rozvojová noty. Tu zohrávajú rozhodujúcu úlohu sprí- o svetovom prírodnom dedičstve, (3) legalizo- agentúra z Rožňavy v spolupráci so Speleoklu- stupnené jaskyne, náučné chodníky, exkurzné vať pohyb osôb na území s 3. stupňom ochra- bom Minotaurus. Stojany na jednotlivé panely trasy so sprievodcom aj bez neho a dúfame, ny v priestore Buzgó, ktorý je často navštevo- a informačný altánok pred Krásnohorskou že v budúcnosti aj verejnosti voľne sprístupne- vaný miestnymi občanmi aj ľuďmi zo širokého jaskyňou vytvoril na vysokej estetickej úrov- né jaskyne. okolia, (4) vytvoriť ďalšiu náučnú atrakciu ces- ni miestny rezbár Štefan Ulman. Na prácach Vybudovanie náučného chodníka z Krás- tovného ruchu v mikroregióne „Čremošná“, v teréne sa priamo podieľala aj obec Krás- nohorskej Dlhej Lúky ku Krásnohorskej jasky- (5) vytvoriť zákonný a obsahový rámec pre nohorská Dlhá Lúka. Poskytnutím fotografií ni ideálnym spôsobom napĺňa ciele, ktoré pri lokalitu Buzgó tak, aby si návštevníci uvedo- o sprístupnených jaskyniach prispela aj Sprá- prezentácii svetového prírodného dedičstva movali jej unikátnu hodnotu a zmysluplne tu va slovenských jaskýň. máme, a navyše prekračuje rámec týchto mohli stráviť čas, (6) zvýšiť záujem o jaskyne Prezentácia hodnôt svetového prírodné- cieľov vďaka ďalším prírodným a kultúrnym Slovenského krasu a dosiahnuť nárast návštev- ho dedičstva je jednou z hlavných úloh pri hodnotám lokality „Buzgó“. Hodnoty tohto nosti sprístupnených jaskýň. starostlivosti oň. Jaskyne Slovenského krasu dedičstva by sme nemali vnímať izolovane, ale Náučný chodník pozostáva zo 7 infor- sú zapísané v zozname svetového prírodného v širšom kontexte všetkých kultúrnych a prí- mačných panelov a altánku pri Krásnohorskej dedičstva už od roku 1995. Doteraz sme sa rodných hodnôt, ktoré sa v danom mieste jaskyni, v ktorom sú umiestnené 3 posledné pri starostlivosti o jaskyne zameriavali hlavne vyskytujú. panely. Má vlastne dva začiatky. Jeden je pria- na prísnu ochranu, čo je z pohľadu fyzického Chodník vedúci k jaskyni je veľmi frekven- mo na hrade Krásna Hôrka. Slúži jeho pro- zachovania hodnôt, ktoré jaskyne predstavu- tovaný. Okrem klientov vstupujúcich do jasky- pagácii a propagácii sprístupnených jaskýň jú, v súčasnosti rozhodujúca úloha. Nie je to ne sa tu pohybujú miestni ľudia, ale aj návštev- zaradených v zozname svetového prírodného však zárukou zachovania prírodného dedič- níci zo širokého okolia. Nádherné prostredie dedičstva. Druhý začiatok je umiestnený pri stva v budúcnosti. s výhľadom na hrad Krásna Hôrka a Kaplnka žltej značke v obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Jaskyne ako svetové prírodné dedičstvo svätej Panny Márie lákajú sem mnoho ľudí. Panely sú trojjazyčné – slovensko-maďarsko- predstavujú kultúrny odkaz – súbor hodnôt, Každoročne sa tu organizujú náboženské sláv- -anglické. Jaskyne a verejnosť 66 Aragonit 11

Trasa chodníka. Chodník sa začína na Návštevníci prejdú cez areál, kde si prezrú sa- ty, ktoré pre nás jaskyne predstavujú. Druhot- hrade Krásna Hôrka, kde sa návštevník dozvie motnú kaplnku a vychutnajú nádherný výhľad né výplne, živočíšstvo, georeliéf. základné informácie o svetovom prírodnom na hrad Krásna Hôrka. Chodník vedie ďalej po Budovanie náučných chodníkov je jed- dedičstve, sprístupnených jaskyniach a náuč- ceste pozdĺž unikátnych penovcových kaskád nou z najlepších foriem aktívnej prezentácie nom chodníku. Odtiaľ sa bude môcť presunúť k vyvieračke Buzgó. Tu stojí aj informačný pa- prírodných hodnôt. Prírodné hodnoty Sloven- pešo po žltej turistickej značke do Krásnohor- nel o penovcoch Slovenského krasu. Chodník ského krasu a jaskýň ako súčasti svetového skej Dlhej Lúky alebo po štátnej ceste autom sa končí v informačnom altánku s tromi panel- prírodného dedičstva nie sú zatiaľ dostatočne na začiatok chodníka v obci. mi. prezentované, čo sa prejavuje takmer nulo- Odtiaľ sa cestou okolo futbalového ihriska Obsah informačných panelov: vým pohybom turistov v teréne na planinách presunie k drevenému mostu cez rieku, kde 0. Jaskyne Slovenského krasu – svetové prí- Slovenského krasu. Sprístupnené jaskyne vstúpi na územie ochranného pásma národ- rodné dedičstvo. Panel je umiestnený na hra- predstavujú len malú časť tohto dedičstva, ného parku. Tu stojí druhý panel. Odtiaľ tra- de Krásna Hôrka, na stene oproti pokladni. Tu navyše nie celkom reprezentatívnu. Preto by sa vedie okolo mlyna po lesnej ceste pozdĺž sa v sezóne zdržiava veľké množstvo turistov, sme mali pokračovať v budovaní náučných starého mlynského náhonu ku kaplnke Buzgó. ktorí majú dostatok času si panel pozrieť. Pa- chodníkov so zameraním na nesprístupnené nel poskytuje základné informácie jaskyne a ďalšie hodnoty Slovenského krasu. o svetovom prírodnom dedičstve Tieto hodnoty sa neponúkajú ostentatívne a sprístupnených jaskyniach i o sa- samy, ako napríklad rokliny Slovenského raja motnom chodníku. alebo Zádielska tiesňava. Vyznačujú sa skôr 1. Jaskyne Slovenského kra- náučným charakterom, ktorého pochopenie su – svetové prírodné dedičstvo. predstavuje aj hlboký emocionálny a estetický Umiestnený je pri odbočke žltej zážitok. Ako žiaduce sa nám preto javí budo- značky z hlavnej cesty v Krásnohor- vať ďalšie náučné chodníky, ktoré sprístupnia skej Dlhej Lúke. Obsahuje základné najzaujímavejšie lokality. informácie o svetovom prírodnom Z chodníka ku Krásnohorskej jaskyni by dedičstve, dôvody pre zápis, ktoré mohol odbočovať ďalší, ktorý by viedol z Krás- sú ilustrované v boxoch obrázkami nohorskej Dlhej Lúky po turisticky značených a sprievodnými textami. trasách na Dievčenskú skalu s nádherným 2. Kultúrne a prírodné hodnoty výhľadom na Rožňavskú kotlinu, Slovenské ru- lokality Buzgó. Panel umiestnený dohorie a Vysoké Tatry. Zameraný by mohol pred mostom cez riečku Čremoš- byť na krasový reliéf. Veľkú časť jaskýň tvoria ná pred vstupom do ochranného priepasti. V severnej časti Silickej planiny by pásma národného parku je zame- bolo možné krátkymi odbočkami sprístupniť raný na kultúrne a prírodné hod- pohľady na také skvosty ako Malá a Veľká noty lokality Buzgó. Vodný mlyn, Žomboj. Pohľad do priepasti Macocha v roku kaplnky, história pútnického miesta, 1970, za ktorý som zaplatil 2 Kčs, sa stal pre mokraďové rastlinné spoločenstvá, mňa nezabudnuteľným zážitkom. Namiesto severný svah Silickej planiny. Tu by rozpadajúceho oplotenia by lokality dostali bolo potrebné ešte umiestniť znač- estetický funkčný plot s možnosťou pohľadu ku národný park aj so symbolmi za- do ich desivej hĺbky. Pri každej lokalite by mo- kázaných činností. hol stáť náučný panel. V južnej časti Silickej 3. Penovce Slovenského krasu. planiny by sa takto dala „sprístupniť“ Bezo- Tento panel je umiestnený pri chod- dná ľadnica. Zvonicu na Plešiveckej planine Panel náučného chodníka. Foto: J. Stankovič níku pozdĺž penovcového telesa miestni občania, ale aj turisti navštevujú veľmi jazierok. Je odborne zameraný na často. Je malým zázrakom, že sa tam ešte ni- problematiku sladkovodných vá- komu nič nestalo. Návštevníci totiž obchádza- pencov – penovcov a potrebu ich jú ústie po úzkom chodníčku, aby sa z druhej ochrany. strany mohli pozrieť na dno. O čo lepšie by 4. Krásnohorská jaskyňa. 4. až bolo, keby im v tom bránilo zábradlie, ktoré 6. panel sú umiestnené v infor- by ich naviedlo na malý bezpečný vyhliadkový mačnom altánku pri Krásnohorskej mostík. O tieto náučné chodníky by sa mohli jaskyni. 4. panel, venovaný samej starať v rámci Speleologickej strážnej služby Krásnohorskej jaskyni, obsahuje dobrovoľní jaskyniari, ktorí by aj odstránili prí- krátku históriu prieskumu jaskyne padné smeti, ktoré hádžu do priepastí nesve- ilustrovanú historickými fotogra- domití návštevníci aj dnes. Túto činnosť už aj fiami z objavných prác. Podklad tak vykonávajú. tvorí plán jaskyne v mierke 1:1000. Chýbajúci pohyb turistov po planinách Zvyšok plochy je venovaný nesprí- Slovenského krasu sa len pri veľmi povrch- stupneným častiam Krásnohorskej nom pohľade môže javiť ako prínos pre jaskyne. ochranu jeho prírody. To, čo si ľudia priamo 5. História prieskumu a rozsah necenia, akoby ani nemuselo ostať zachova- podzemného krasu. Tento panel je né. Podpora verejnosti je pre ochranu prírody zameraný na cestu, ktorou sa jas- veľmi dôležitá a dá sa dosiahnuť iba priamo kyne Slovenského krasu stali sveto- v prírode. V situácii, keď formou výnimky nie vým prírodným dedičstvom a ako je problém povoliť na planinách masové akcie, vznikol tento kultúrny odkaz. Sú tu ako napríklad preteky orientačných bežcov v krátkosti opísané najdôležitejšie na Plešiveckej planine, by nemal byť problém udalosti v tomto procese, ilustrova- aktívne sa snažiť o prezentáciu prírodných né fotografiami najvýznamnejších hodnôt omnoho menej drastickými formami. osobností speleologického priesku- Možno potom aj verejnosť rada pomôže pri mu a výskumu. boji s inváznymi rastlinami alebo so zarasta- 6. Hodnoty jaskýň Slovenského ním lokalít, kde sa prestalo hospodáriť, a pri Vyvieračka a altánok pred Krásnohorskou jaskyňou. krasu. Esteticky aj odborne zamera- riešení ďalších problémov praktickej ochrany Foto: J. Stankovič ný panel vystihujúci hlavné hodno- prírody a jaskýň zvlášť. Aragonit 11 67 Jaskyne a verejnosť

Náučný chodník v Ďumbierskom vysokohorskom krase

Milan Štéc

Dňa 3. augusta 2006 bol slávnostne Rozmery oboch panelov sú značné, preto sú n. m.). Aj naďalej tu zostáva zakrytý kras pred otvorený náučný chodník v Nízkych Tatrách osadené na jestvujúcich objektoch, aby ľahšie očami turistov v „ilegalite“. Na svoju prítom- prechádzajúci mezozoickou štruktúrou Tran- odolali drsným poveternostným podmien- nosť tu upozorňuje iba niekoľko krasových gošskej synklinály. Otvorenie sa konalo počas kam. Zároveň ich rozmerné upevňovacie te- jám, ponorov a občasný výver, inak fungujúci 47. jaskyniarskeho týždňa Slovenskej speleolo- lesá vsadením do okolitej prírody nepôsobia ako ponor. Z panelu č. 2 sa návštevníci dozve- gickej spoločnosti. rušivo ako mnohé reklamné bilboardy. Z ich dajú, že pod ich nohami sa nachádza jaskynné Úvodný panel odhalil RNDr. Ľudovít Gaál, viac-menej skromného textu sa okoloidúci riečisko, ktoré treba chrániť. vedúci oddelenia starostlivosti o jaskyne Sprá- turisti dozvedajú základné údaje o krasovej Nasleduje výstup suchou krasovou do- vy slovenských jaskýň. Táto pocta mu pripadla krajine, dĺžke a prevýšení náučného chodníka, linou bez povrchového toku v smrekovom ako aj o prevádzke náučnej poraste až po jeho hornú hranicu. Tu sa na- lokality Jaskyne mŕtvych ne- chádza panel č. 3 (1400 m n. m.), informujúci topierov. Návštevníci jasky- o krase Kozích chrbtov. Zakrytý kras v tejto ne alebo horskej chaty pod lokalite sa končí a vápencový masív sa začína Ďumbierom si volia spravidla strmo dvíhať k oblohe až do výšky 1750 m najkratšiu cestu výstupu zo n. m., kde pretína hlavný nízkotatranský hrebeň zastávky SAD a parkoviska a následne pozvoľna klesá na severnú liptov- Trangoš­ka, preto poradie skú stranu. Panel č. 3 preto informuje návštev- čí­slovania náučných pane- níkov o rozsiahlom jaskynnom systéme v Ko- lov je zvolené z Trangošky, zích chrbtoch. Pri ňom sa nachádza rázcestie kde sa nachádza aj turis- turistických chodníkov s odbočkou k vchodo- tické informačné stredisko vému objektu Jaskyne mŕtvych netopierov. Ak v objekte Horskej služby, je jaskyňa práve otvorená pre verejnosť, o čom donedávna slúžiace Správe informuje prevádzkový panel, môžu návštev- NAPANT-u. V spolupráci so níci pokračovať v exkurzii priamo v podzemí. Slovenským múzeom ochra­ Po 2 km dlhom náročnom výstupe z Trangoš- ny prírody a jaskyniarstva ky s prevýšením 400 m do výšky 1520 m n. m. v Liptovskom Mikuláši sa je pre nich pripravená 1 km dlhá podzemná v ňom zriadila miniexpo­zícia exkurzia. Turistický spôsob sprístupnenia iba Otvorenie náučného chodníka, vpravo Ľ. Gaál a M. Štéc. so zameraním na lokalitu, umocňuje ochranársku atmosféru náučné- Foto: I. Balciar v ktorej sa objekt nachádza ho chodníka. Lokalita bola sprístupnená tak, – kras Trangošskej mezo­ aby turistický chodník určený pre pohodlie ako „ochrancovi“ realizátorov sprístupnenia zoickej štruktúry. Okrem uvedenej expozície sa a bezpečnosť návštevníkov nebol budovaný Jaskyne mŕtvych netopierov, dnes najvyššie tu poskytujú aj všeobecné informácie o chrá- na úkor poškodenia prírodného výtvoru. Tu sa položenej sprístupnenej jaskyne na Slovensku. nenom území, možnostiach Na deň presne sa pred desiatimi rokmi začala ubytovania a stravovania, skúšobná prevádzka jaskyne formou speleo- autobu­sových spojoch SAD, logickej vodcovskej služby, a to iba 15 rokov ba poskytuje aj drobné služ- po jej objavení breznianskymi jaskyniarmi. by občerstvenia a predaj Napriek predstavám a varovaniam niektorých suvenírov či ľudových výrob- pracovníkov štátnej ochrany prírody o mož- kov. nom zdevastovaní národnej prírodnej pamiat- Ale vráťme sa k náuč- ky a jej okolia dnes už môžeme konštatovať, nému chodníku. Z panelu že za desaťročné obdobie sa nič podobné č. 1 sa návštevník národné- neudialo. Novootvorený náučný chodník in- ho parku dozvedá o krase, formuje turistickú verejnosť o zvláštnostiach ktorý okolo seba nevidí. To pruhovitého krasu Trangošskej synklinály, platí v prípade, keď je infor- a preto neoceniteľne dopĺňa náučnú lokalitu mačné stredisko zatvorené. – sprístupnenú Jaskyňu mŕtvych netopierov. Inak sa vnútri dozvie o po- Jeho prípravu a realizáciu zabezpečil prevádz- zoruhodnej krasovej krajine kovateľ jaskyne Speleoklub Slovakia s prispe- oveľa viac. Vonkajší panel ním Správy slovenských jaskýň. s geologickým rezom mezo- Voľba náučného chodníka je trochu od- zoickou štruktúrou dopĺňa- lišná od ostatných. Má dva vstupné panely, jú ďalšie dva podrobnejšie lebo do 300 m širokého pásma krasu možno rezy obsahujúce aj zma- vstúpiť značkovaným turistickým chodníkom pované jaskynné priestory tak z vrcholovej časti – priamo z hlavného s dosiaľ zameranou dĺžkou hrebeňa Nízkych Tatier pod ich najvyšším 21,5 km. Poučení návštevní- končiarom Ďumbierom (2043 m n. m.), ako ci opúšťajú informačné stre- aj z doliny Trangošky (1125 m n. m.). Úvodné disko Trangoška (1130 m panely č. 1 alebo č. 5 preto obsahujú pozdĺž- n. m.) a stúpajú lesnou ces- ny rez krasovým územím s vyznačenými jasky- tou cez bukový les na ďalšie ňami, vyvieračkami, ponormi a samozrejme stanovište zvané Lavínište Panel náučného chodníka pod Jaskyňou mŕtvych netopierov. polohou nasledujúcich náučných panelov. alebo Dolný salaš (1240 m Foto: Ľ. Gaál Jaskyne a verejnosť 68 Aragonit 11 musí návštevník prispôsobiť danému prostre- Nad panelom č. 4 sa horná hranica lesa Za Kozími chrbtami krasové územie po- diu, pričom interiér jaskynných priestorov končí a začína sa pásmo kosodreviny a vo zvoľne klesá na severnú stranu pohoria k Lip- zostal zachovaný v pôvodnom stave. Samois- vrcholovej časti ho vystrieda subalpínske tovskému Jánu a po 500 m sa náhle končí mo- tenie cez karabínu a ochranná prilba sa preto pásmo trávnatých holí. Čoraz strmší chodník hutnou skalnou stenou oddeľujúcou plochú stali neodmysliteľnou súčasťou podzemnej núti turistu častejšie oddychovať a pritom sa vrcholovú časť krasu v Širokom sedle od tró- exkurzie. kochať nádhernou panorámou. Silueta ho- gu ľadovcom modelovanej doliny Štiavnice. Po jej absolvovaní návštevníci zostúpia tela Srdiečko hlboko v údolí mu napovedá, Azda aj sem by patril náučný panel. Priamo späť na rázcestie a od panelu č. 3 pokračujú kde až krasové vody opúšťajú podzemie. na túto lokalitu, ktorá je súčasťou NPR Ďum- turistickým chodníkom k panelu č. 4. Iba po Posledný panel č. 5 poslúži preto na reka- bier, však nevedie chodník určený pre turistov. sto metroch chôdze sa turista ocitne na okraji pituláciu. Pri teplom čaji v horskej chate si V sprievodcovi Ďumbierskym vysokohorským krasovej depresie, kde mizne hučiaci potôčik. turista konečne uvedomí výnimočnosť, ale aj krasom, ktorý sa v budúcnosti plánuje vydať Náučný panel turistu informuje o krasovom zraniteľnosť krasovej krajiny, uprostred ktorej ako súčasť náučného chodníka, určite nebude ponore Halašova jama (1450 m n. m.) s rov- sa ocitol. Vápence práve tu pretínajú hlavný chýbať ani informácia o tejto zaujímavej loka- nomennou jaskyňou. Zároveň sa dozvedá hrebeň Nízkych Tatier, budovaný prevažne lite, čím návštevníci dostanú ucelený pohľad o vodozbernej oblasti na vodárenské účely granitovým jadrom alebo kryštalickými brid- na toto neobyčajne zaujímavé krasové územie a stupni jeho ochrany. licami. Západných Karpát.

Vodný zdroj pre prevádzku Demänovskej jaskyne slobody

Peter Labaška

Všade tam, kde sa zhromažďuje väčšie priestormi jaskyne, z väčšej časti uložené na Prevádzka strojnotechnologických za- množstvo ľudí, patrí v súčasnosti voda – úžit- podlahách podzemných chodieb a zamasko- riadení úpravne vody je plne automatická, ková alebo pitná – medzi základné hygienické vané. Potrubie vychádzajúce z jaskyne vedie s možnosťou kontrolného ručného spúšťania požiadavky. Demänovská jaskyňa slobody je v nezamŕzajúcej hĺbke cez lesný terén až do jednotlivých strojov z rozvádzača. Na kontrol- otvorená takmer celoročne a patrí jej prven- úpravne vody. Spoje medzi potrubiami sú nom paneli rozvádzača sa signalizuje chod stvo v návštevnosti jaskýň na Slovensku. Bez vykonané polyfúznym zváraním, aby odolali a porucha jednotlivých zariadení. Obsluha pravidelnej dodávky pitnej vody do areálu jas- vysokému tlaku (cca 10 atm) a dynamickému počas prevádzky spočíva v pravidelnej kontro- kyne je jej prevádzka nepredstaviteľná. namáhaniu počas zapnutia, resp. vypnutia le celkového technického stavu a funkčnosti V nedávnej minulosti sa vyskytli problémy čerpadiel. Celková dĺžka potrubia je 1100 m zariadení, v pravidelnej kontrole a dopĺňaní s prívodom vody z vodného zdroja nad príjaz- a prevýšenie cca 100 m od miesta odberu po chemikálií v zásobníkoch dávkovacích zostáv. dovou komunikáciou do areálu Demänovskej úpravňu vody pri východe z jaskyne. Pred začatím prác bolo potrebné vybaviť jaskyne slobody, keď došlo k zavzdušneniu, Surová voda privedená výtlačným potru- výnimku zo zákazov ustanovených v zákone resp. k zamrznutiu potrubia. Preto sa Správa bím z Pekelného dómu do úpravne vody sa č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny slovenských jaskýň rozhodla riešiť dodávku upravuje na automatickom filtri ProMinent z Krajského úradu životného prostredia v Žili- vody z druhého zdroja – z podzemného toku typ KF 2469 A s automatickou filtračnou hla- ne, dočasné vyňatie lesného pozemku pre vo- Demänovky, pričom jestvujúci zdroj bude slú- vou a s filtračnou náplňou kremičitého piesku dovodnú prípojku a úpravňu vody z lesného žiť ako záloha pre prípad núdzových situácií. zrnitosti 1 – 2 mm v množstve 300 kg. V prí- pôdneho fondu na Obvodnom lesnom úrade Na začiatku sa určilo odberné miesto vody pade nameraných zákalov je pred vstupom v Liptovskom Mikuláši, stanovisko Obecného v nesprístupnenej časti jaskyne (Pekelný dóm) do automatického filtra do upravovanej vody úradu Demänovská Dolina k ohlásenej drob- a smerovanie trasy potrubia tak, aby čo najme- dávkované koagulačné činidlo – roztok sí- nej stavbe a vodoprávne povolenie na vod- nej prechádzalo okolo prehliadkového chod- ranu železitého. Po úprave v automatickom nú stavbu od Obvodného úradu životného níka. Následne firma Projekta, v. d., Liptovský filtri sa voda hygienicky upravuje dávkovaním prostredia v Liptovskom Mikuláši. Mikuláš vypracovala projekt stavby, ktorý rieši chlórnanu sodného. Obidve látky sa dopĺňajú Práce sa začali v roku 2003 a prebiehali osadenie čerpadiel, trasu prívodného potrubia pomocou dávkovacích čerpadiel, ktorých na- v troch etapách. V prvej etape sa uložilo vo- z odberného miesta až do miestnosti úpravne sávacie zostavy sú upravené pre možnosť osa- dovodné potrubie od Pekelného dómu po vý- vody, pristavenej k pôvodnému vodojemu, denia priamo do plastových 50 l nádrží, čím chod z jaskyne. V druhej etape sa vybudovala a samotné vybavenie úpravne vody. sa minimalizuje ručná manipulácia s chemiká- prístavba k vodojemu pre úpravňu vody spolu Voda z potoka Demänovka sa čerpá po- liami. Potrebné množstvo a tlak pracej vody s položením potrubia od východu z jaskyne mocou dvojice ponorných článkových čerpa- pre proces prania automatického filtra sú za- po úpravňu vody. V záverečnej tretej etape sa diel Grundfos typu SP 3A- 33N s prietokom bezpečené čerpaním pracej vody z vodojemu namontovali strojnotechnologické a elektro- 0,8 l/s a výtlačnou výškou 150 m. Jedno čer- pomocou odstredivého čerpadla. Odpadové technologické zariadenia pre úpravňu vody, padlo je pracovné a druhé slúži ako rezerva, pracie vody z procesu prania automatického celý systém sa sfunkčnil, odskúšal a odovzdal pričom v prevádzke sa automaticky striedajú. filtra sú gravitačne odvedené do kanalizácie. investorovi. Stavebné práce zabezpečila na Čerpadlá ukotvené na antikorovej konštrukcii Upravená voda sa privádza do pôvodného základe výberového konania firma Robstav, objímkami s možnosťou vytiahnutia pri údrž- 10 m3 vodojemu, odkiaľ jestvujúcim potrubím s. d., Liptovský Mikuláš a technológiu úpravne be sú ovládané od hladín vo vodojeme po- tečie do areálu jaskyne (bufet, WC, bývalý vody vykonala firma ProMinent Slovensko, mocou plavákových spínačov a proti chodu Horský hotel). Stavebné práce spočívali v prí- s. r. o., Bratislava. nasucho sú blokované od minimálnej hladiny stavbe murovaného objektu k pôvodnému Stavba vodovodnej prípojky a úpravne v mieste ich inštalácie tiež pomocou plaváko- vodojemu, do ktorého sa osadili zariadenia vody súvisí s celkovým zámerom organizácie vého spínača. Prívodné potrubie z tlakových úpravne vody. Murovaný objekt je postavený v blízkej budúcnosti rekonštruovať areál jasky- rúr Gawaplast pre pitnú vodu typu HD-PE DN z betónových tvárnic, má rozmery 2,6 x 4 m, ne. Dosiahla sa tak sebestačnosť v zásobovaní 40 PN 16 d 50 x 4,6 je napojené na výtlačné výšku 2,4 m a vonkajšie steny sú obložené prí- vodou celého areálu Demänovskej jaskyne potrubie čerpadiel a prechádza podzemnými rodným kameňom. slobody. Aragonit 11 69 Z histórie

Z histórie Liskovskej jaskyne

Marcel Lalkovič

Aj Liskovská jaskyňa patrí medzi lokality, Korabinského. V prípade Liskovej sa obmedzil I. o ktorých sa traduje, že sú známe od nepamä- len na konštatovanie, že ide o slovenskú obec ti. Prvá známa písomná zmienka o nej pochá- v Liptovskej stolici pri Váhu, vzdialenú pol míle Vplyvom naznačených okolností sa jas- dza z prvej polovice 18. storočia. V druhom od Ružomberka. O jaskyni sa nezmieňoval ani kyňa dostala do širšieho povedomia až v 19. zväzku svojich Notícií sa pri opise Liptova Ma- A. Vályi v trojzväzkovom opise Uhorska z roku storočí. Z poznatkov B. Majlátha (1874) vy- tej Bel zmienil aj o existencii nepreskúmanej 1799, ktorý je prekladom Korabinského lexikó- plýva, že niekedy v prvej polovici 19. storočia rozsiahlej jaskyne vo vrchu Mních pri Liskovej nu do maďarského jazyka a doplnený o ďalšie kominár talianskeho pôvodu K. Passini hľadal neďaleko Ružomberka. Belova zmienka na- zozbierané údaje. Na Liskovskú jaskyňu si spo- údajne v týchto končinách poklady. Zomrel značuje, že informácie o jaskyni musel získať menul až E. Fenyés, maďarský geograf a šta- v Ružomberku a zanechal rukopis, na základe od niekoho, kto poznal tunajšie pomery a po- tistik, pri zostavovaní dvojzväzkového opisu ktorého sa mal K. Krčméry v roku 1844, vtedy skytol mu potrebné informácie. Zatiaľ vieme Uhorska v roku 1847. Pri opise Liptovskej sto- ešte ako študent miestneho gymnázia, dostať len to, že asi nepochádzajú od G. Buchholtza lice sa v súvislosti s obcou Lisková zmienil aj do vstupnej časti jaskyne na Mníchu. Podľa ml., s ktorým M. Bel spolupracoval pri opise o jaskyni, čo sa nachádzala v tunajších horách. V. Struhára (2003) túto okolnosť môžu potvr- ostatných liptovských jaskýň. O existencii Podobného charakteru je aj informácia v jeho dzovať iniciálky jeho mena na stenách niekto- jaskyne sa G. Buchholtz ml. nezmieňuje vo geografickom slovníku z roku 1851. rých chodieb, z ktorých vyplýva, že ju musel svojom denníku a zmienky o nej absentujú aj Z absencie písomných zmienok vyplýva, navštíviť viackrát. K podobnému názoru do- v ich vzájomnej korešpondencii. že v tomto období záujem o jaskyňu prejavo- spel už B. Majláth, ktorý sa zmieňoval o viac- V čase zostavovania druhého zväzku No- valo azda iba miestne obyvateľstvo. Na spo- násobnej návšteve Krčméryho v jaskyni. Prav- tícií (tlačou vyšiel v roku 1736) teda existencia radickú návštevu jaskyne poukazujú nápisy, depodobne charakter Krčméryho informácií jaskyne bola tunajšiemu obyvateľstvu známa. ktoré dnes nachádzame na jej stenách. V tom- rozhodol, že sa vo väčšej miere začala o jas- Na túto okolnosť by mohol poukazovať aj le- to prípade nemožno vylúčiť ani záujem iných kyňu zaujímať aj verejnosť. Takýto poznatok topočet 1691 na stene v zadnej časti jaskyne, osôb, s prítomnosťou ktorých by napríklad evokuje existencia písomných pamiatok na ale jeho pravosť vyvoláva určité pochybnosti. mohla súvisieť aj poškodená sintrová výzdo- stenách jaskyne. Dokumentujú to mená a leto- Do značnej miery ich podporuje tvar číslic. ba. Z hľadiska dnešných poznatkov azda naj- počty ako Makoviczky 1861, Stollar 6/8/1861,

Masív Mnícha s vchodom do Liskovskej jaskyne. Foto: F. Hanes

Svojím charakterom len veľmi málo naznaču- starším dokladom tunajšej prítomnosti člove- jú, že by mohlo ísť o koniec 17. storočia. Iným ka je nápis Johannes z roku 1766, ďalším, so Béla Majláth (1831 – 1900). problémovým bodom je technika, ktorou značnou rezervou, letopočet 1760 (prípadne Fotoarchív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš nápis vyhotovil neznámy autor. Z charakteru 1700) s ťažko identifikovateľným menom. nápisov v iných jaskyniach vyplýva, že vtedy Grie...Gyula 1861, ďalej Waldmann (?)1869, sa na písanie používal väčšinou uhlík, resp. Huffler (Kuffler ?) Ede 1870 a niektoré ďalšie. guáno, prípadne sa nápis do steny vyryl tvr- Začiatkom augusta 1871 sa informácia dým predmetom. Tu však nejde ani o jednu o Liskovskej jaskyni dostala k B. Majláthovi, v uvedených možností. Charakter nápisu skôr hlavnému župnému notárovi. Azda Krčméry- poukazuje na klasickú ceruzku, čo s ohľadom ho návštevy jaskyne spôsobili, že sa prezen- na dobu, kedy sa mala použiť v jaskyni, nevy- tovala ako jeho objav jaskyne pri Liskovej vo znieva ako hodnoverný argument. vrchu Mních. Informácia B. Majlátha zaujala. Napriek Belovmu úsiliu sa zmienka o jas- Už 15. augusta 1871 sa v sprievode K. Krčmé- kyni vytratila z dobovej literatúry. Jej existencia ryho, J. Neudecka, technika na stavbe košic- unikla pozornosti K. G. von Windischa, ktorý ko-bohumínskej železnice, Š. Mišíka, kaplána ju v zemepise Uhorska z roku 1780 nespo- z Ružomberka a M. Jooba, prokurátora, po­ menul pri opise Liptovskej stolice. Zmienka dujal na prieskum jej priestorov. Za pomoci o nej absentuje aj v geograficko-historickom Nápis z roku 1766 v Liskovskej jaskyni. piatich robotníkov spojil prieskum podzemia lexikóne obcí Uhorska z roku 1786 od J. M. Foto: F. Hanes s pokusnými výkopmi v mieste prvej križovat- Z histórie 70 Aragonit 11 ky chodieb pri veľkom balvane. Po prerazení kami drievneho mamutha. Zo spomenutého Do Ružomberka Lóczy odcestoval 10. au- zasintreného dna tu objavil tri mamutie sto- jazkyniaka našla sa hlava, spodnia škraňa a viac gusta 1876. Najal si tu šesťdesiat nádenných ličky, kamenné štiepané nástroje, fragment kusov údových kostí. Podľa Národných novín robotníkov, ktorí pod jeho vedením kopali ľudskej lebky s nápadnými nadočnicovými ohľadom na vek týchto koštiaľov vyslovil sa p. v jaskyni desať dní. Našiel tu množstvo kostí oblúkmi, neúplnú ľudskú sánku s niekoľkými Henslmann, že pochodia z tretieho potopného domestikovaných zvierat, veľký počet rozhá- zubmi, ďalšie ľudské kosti, ako i zlomky prave- prúdu. O kostiach pračloveka z Liskovskej jas- dzaných ľudských kostí, malé množstvo čre- kej keramiky a dve hlinené vretená. Pásmom kyne sa v roku 1874 zmieňoval aj J. Krenner. pov, kamenné nástroje a medené i bronzové a kompasom premeral prístupné časti jaskyne Svoje poznatky čerpal od B. Majlátha. ozdoby. Antropologický materiál reprezento- a vyhotovil ich plán, o ktorom sa vyjadril, že Výskum Liskovskej jaskyne sa napokon val vyše 48 jedincov, pričom prevažovali kosti si na presnosť nečiní nárok. Keďže fragment uskutočnil v roku 1876 a financovala ho Uhor- končatín. K najpozoruhodnejším patril nález ľudskej lebky sa našiel v blízkosti kamenných ská prírodovedecká spoločnosť. Na základe mandibuly, ktorá mala medzi čeľustnými vý- nástrojov a stoličiek mamuta, Majláth usúdil, jej poverenia jaskyňu preskúmal Ľudovít Lóc- bežkami zaseknutý hrot silexovej strely, a leb- že jaskyňa mohla byť obývaná v období star- zy, kustód mineralogicko-paleontologického ky s nápadnou jazvou po sečnej rane, ktorú šej doby kamennej. Na krátky čas sa liskovská oddelenia Národného múzea v Budapešti. prežil tento jedinec. lebka stala prvým dokladom existencie paleo- Lóczy zároveň od mosta v Liskovej, cez litického človeka v Uhorsku. vchody do jaskyne až k vrcholu Mnícha (jeho Pod vplyvom Majláthových výsledkov sa výšku určil barometricky) realizoval výškové o niekoľko týždňov na prieskum jaskyne pod- meranie a pripojil ho na výškovú sieť košicko- ujal aj K. Krčméry. V jaskyni kopal na viacerých -bohumínskej železnice. Zameral aj vnútro jas- miestach a našiel značné množstvo kostí a ka- kyne. Z jeho merania vyplynulo, že sa otvárala menných artefaktov. Nálezy považoval za na juhovýchod. Spodný otvor bol 11,9 m nad bezcenné a podľa Majlátha ich dal vyhodiť dnom doliny, horný vo výške 25,6 m nad ním. do Váhu. Krčméry mal k dispozícii len jednu Najnižšie položený bod jaskyne sa nachádzal sánku, ktorú mu chcel pôvodne poskytnúť, ale iba 3,9 m nad dolinou a 9,8 m nad hladinou napokon od svojho zámeru upustil. Váhu. Výsledkom Lóczyho meraní je pôdorys- Týmto spôsobom sa Liskovská jaskyňa ný plán (v mierke 1:1000) a tri rezy jaskyne. dostávala do širšieho povedomia, o čom Plán však nezachytáva skutočnú situáciu jas- svedčí aj to, že sa o jaskyni vo vrchu Mních kyne a nie je na ňom zakreslená členitosť jej pri Ružomberku v liste D. Štúrovi roku 1783 chodieb. zmieňoval J. Kadavý, učiteľ gymnázia v Lip- Pod vplyvom Lóczyho výskumu sa in- tovskom Mikuláši. Jaskyňa mala mať dĺžku formácie o jaskyni objavili už v roku 1876 77 siah a v liste spomenul aj tunajšie kostrové v Slovenskom letopise pre históriu, topogra- a iné nálezy. Podľa Kadavého existoval aj plán, Ludovít Lóczy (1849 – 1920). fiu, archeológiu a etnografiu a po ňom aj Fotoarchív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš ktorý podával obraz o jej celkovom rozsahu. v Obzore. Neznámy autor sa tu zmieňoval Nemohol sa však publikovať, lebo ešte nebo- o ružomberskom li preskúmané všetky tunajšie chodby. Nie je mešťanostovi Krčmé- bližšie známe, ktorý plán jaskyne mal na mysli. rym, ktorý pri Liskovej Jeho údaje o veľkosti jaskyne sa totiž značne vo vrchu Mních obja- rozchádzajú s údajmi B. Majlátha, ktorý dĺžku vil v roku 1871 roz- všetkých chodieb v jaskyni odhadoval až na siahlu jaskyňu, o kto- 1400 siah. rej prvé správy podal V tom istom roku zmienku o Liskov- B. Majláth a v roku skej jaskyni priniesol aj skalický Obzor. Podľa 1876 ju preskúmal L. všetkého nejako súvisí s osobou J. Kadavého, Lóczy, adjunkt krajin- resp. s tým, o čom sa zmieňoval v liste D. Štú- ského múzea v Buda- rovi. Obzor v neveľkom článku informoval pešti. Ten tu mal vy- o povestiach, podľa ktorých pastieri na vrchu kopať kosti viac ako Mních pri Ružomberku našli jaskyne, v kto- 40 osôb rozličného rých sa údajne nachádzali poklady templárov. veku a rôzne črepy, Ich opodstatnenosť sa mala potvrdiť tým, že podľa čoho usúdil, že sa tu v lete 1873 objavili veľké jaskyne, z kto- jaskyňa bola osídlená rých jedno krídlo má dlhosť 77 siah. Pretože sa v dávnejších dobách. tu našli kosti rôznych zvierat a črepy starove- Lóczy svoje po- kých hlinených nádob, pisateľ článku vyslovil znatky publikoval želanie, žeby okolití ctení rodáci naši budúce- roku 1877 v Ter- ho leta preskúmali túto prírodnú zvláštnosť. mészettudományi V apríli 1874 sa v Budapešti konala schôdz- Közlöny a o rok ne- ka Uhorskej geologickej spoločnosti. O Maj- skôr vydal o Liskov- láthových výskumoch v Liskovskej jaskyni tu skej jaskyni aj samo- referoval I. Henszlmann, archeológ a vedúci statnú prácu. Okrem katedry archeológie na budapeštianskej uni- charakteru jaskyne verzite. Referát dokumentoval kresbami a Maj- opísal v nej výsledky láthovým plánom jaskyne, ktorý o výskume svojich vykopávok publikoval roku 1874 rozsiahlejšiu štúdiu. Prav- a geologickú stav- depodobne pri tejto príležitosti Henszlmann bu širšieho okolia navrhol, aby sa uskutočnil dôkladnejší výskum Mnícha. V otázke jaskyne. Uhorská geologická spoločnosť ná- datovania poprel pa- vrh prijala, ale nemala financie na jeho reali- leolitické osídlenie záciu. O Henszlmannovej prednáške informo- jaskyne a zastával vali vo svojom 42. čísle roku 1874 aj Národné názor, že Majláth noviny. V článku sa zmienili o činnosti B. Maj- sa pomýlil, pretože látha, ktorý v jaskyni našiel pozostatky človeka úzky vchod a rozme- troglodyta (obyvateľa jaskýň) spolu s pozostat- Plán Liskovskej jaskyne od L. Lóczyho ry jaskyne vylučovali Aragonit 11 71 Z histórie možnosť prístupu mamuta. Domnieval sa, že a paleontologických nálezov B. Majlátha miestneho obyvateľstva sa existencia jaskyne zuby mamuta sa dostali do jaskyne prispením a L. Lóczyho. Túto časť článku doplnil pláni- často spájala s vidinou rôznych pokladov, čo človeka, ktorý ich považoval za čosi výnimoč- kom jaskyne. O jaskyni pod Mníchom ako mohlo ovplyvňovať aj charakter jej návštevy. né, čo vysvetľovalo, prečo ich tu našiel B. Maj- archeologicky významnej jaskyni z obdobia Možnože práve s takouto tendenciou súvi- láth. Okrem doby bronzovej a mladších dôb paleolitu a neolitu sa ešte zmienil v roku 1889 sí prieskum jaskyne, na ktorý sa mali v roku Lóczy za hlavné osídlenie jaskyne považoval pri opise praobydlenísk Liptova. 1896 podujať bratia Artúr a Július Kürtiovci, obdobie neolitu. Na základe poverenia riaditeľa Uhorského zakladatelia Liptovského múzea v Ružom- V roku 1879 si vstupnú časť Liskovskej kráľovského geologického ústavu v Budapešti berku. Azda ich k tomu inšpirovali rozsiahle jaskyne prehliadol I. Spötl, akademický maliar zhrnul Gy. Primics literárne údaje o výskyte výkopy, ktoré sa v roku 1894 robili na Mníchu z Viedne a horlivý propagátor tatranskej príro- kostí jaskynného medveďa v Uhorsku. Poznat- a v jeho blízkosti. Tento poznatok vyplýva dy. Pokúšal sa aj kopať, ale našiel tu iba nepa- ky doplnil štúdiom existujúcich zbierok a v ro- z rukopisu J. Kürtiho Moja zberateľská činnosť, trné množstvo údajne zaujímavých úlomkov ku 1890 publikoval o tom obšírnu správu. Do v ktorom opísal štvorročnú existenciu múzea malého počtu nádob. Svojím charakterom zoznamu zaradil aj Liskovskú jaskyňu vo vrchu bratov Kürtiovcov a ich priateľov z Alžbetín- sa mali podobať na hrnčiarske výrobky, ktoré Mních. Stručne ju opísal a spomenul tunajšie skeho múzea v Ružomberku. našli v Baradle pri Aggteleku. Jaskyňa zaujala nálezy zvieracích kostí vrátane kostí jaskyn- V súvislosti s výstupom na Choč v augus- I. Spötla aj z inej stránky. V roku 1879 sa uby- ného medveďa, pričom podľa vykopávok te 1905 priestory Liskovskej jaskyne navštívil toval v Ružomberku, odkiaľ podnikal výlety do B. Majlátha sa v jaskyni mali vyskytovať aj kos- aj Ján Volko Starohorský. Jaskyňu dlho hľadal; okolia. Azda vtedy mu skalný útvar s vchodmi ti pravekého človeka a mamutie zuby. V práci keď našiel jej vchod, predpokladal, že sa sem do jaskyne poslúžil ako námet pre obraz, na o pamiatkach doby bronzovej v Uhorsku sa o rok vráti a preskúma ju podrobnejšie. Vošiel ktorom znázornil okolie jej vchodu. J. Hampel v roku 1892 v prípade Liskovskej jas- aj do jej vnútra a vo vstupnej časti pátral po sta- kyne zmieňoval o dvoch malých nádobkách, rožitnostiach. Už koncom augusta 1905 publi- ktoré údajne mali patriť lužickej kultúre. koval v Národných novinách o jaskyni článok. Z publikácie L. Niederleho, archeológa Charakterizoval v ňom jej okolie, zmienil sa Českej univerzity v Prahe, Lidstvo v době před- o činnosti K. Krčméryho, ďalej B. Majlátha historické z roku 1893 zase vyplýva, že medzi a I. Spötla a s odvolaním sa na J. Mihálika písal tzv. neolitické jaskyne patrila aj jaskyňa pri o výsledkoch, k akým sa v roku 1876 dopraco- obci Lisková v Liptovskej župe. Poskytla množ- val L. Lóczy. V roku 1909 sa Volko Starohor- stvo ľudských kostí, pričom mnohé z nich ský čiastočne vrátil k problematike Liskovskej údajne niesli stopy kanibalizmu. V roku 1898 jaskyne, keď v Časopise Muzeálnej slovenskej písal o jaskyniach Uhorska K. Siegmeth. K naj- spoločnosti zhrnul výsledky K. Krčméryho, pozoruhodnejším vo vápencových masívoch B. Majlátha a L. Lóczyho. Najväčší priestor ve- v strede Karpát zaradil aj jaskyňu Lisková vo vr- noval Lóczyho nálezom, ktoré porovnával so chu Mních. Písal o nej, že je veľmi rozvetvená svojimi nálezmi z Rohačky. a chudobná na kvapľovú výzdobu. Spomenul O Liskovskú jaskyňu sa zaujímal aj B. Dor- tunajšie nálezy kostí domácich zvierat, jaskyn- nay, ktorý v rokoch 1909 – 1912 pôsobil ako ného medveďa a ľudských kostí či nálezy rôz- učiteľ prírodopisu a zemepisu na piaristickom nych črepov a bronzových predmetov. Zmie- gymnáziu v Ružomberku. Zaujímala ho geo- nil sa aj o zuboch mamuta a lebke človeka, lógia Mnícha i jaskyne, a preto tu v školskom ktorá podľa mienky viacerých antropológov roku 1911 – 1912 zorganizoval so žiakmi ex- patrila k mongolskej rase, čo tvorila brachyce- kurziu. Poznatky o nej zaradil do zvláštneho fálne obyvateľstvo Európy. Ako uviedol, Lóczy odtlačku výročnej správy ružomberského z množstva rozštiepených kostí usúdil, že tu rímskokatolíckeho gymnázia z uvedeného I. Spötl, Liskovská jaskyňa – vchod, olej 33 x 41 cm žili ľudožrúti. O kamennej barikáde v blízkosti školského roku, ktorý pod názvom Geologic- vstupu do jaskyne predpokladal, že ju vytvorili ké exkurzie v okolí Ružomberka vydal pravde- Lóczyho poznatky a informácie o Liskov- obyvatelia jaskyne za obranným účelom. Člá- podobne v roku 1912. Cez značne poškodený skej jaskyni preberali neskôr ďalší autori. V ro- nok doplnil aj plánom jaskyne podľa Lóczyho jaskynný vchod postúpil so študentmi k Ma- ku 1881 obšírnejšiu informáciu o nej zahrnul merania. lému dómu. Odtiaľ sa vrátil, pretože sa ne- do svojej publikácie Vág és vidéke, topogra- V poslednej štvrtine 19. storočia a začiat- odvážil púšťať do labyrintových častí jaskyne. phiai leirás Gy. Lovcsányi, geograf a učiteľ, kom 20. storočia sa pod vplyvom Lóczyho po- Na dne chodieb, ktorými prechádzali, ležali ktorý pôsobil na učiteľskom ústave v Buda- znatkov zmienky o Liskovskej jaskyni dostali aj bloky balvanov, čo sťažovalo priechod do pešti. Opísal tu charakter jaskyne, zmienil sa do niektorých turistických sprievodcov. V ro- ďalších častí jaskyne. Vo vrstve pokrývajúcej o objave K. Krčméryho, činnosti B. Majlátha ku 1880 ju v turistickom sprievodcovi pri opi- dno sa dali nájsť rôzne ľudské i zvieracie kos- a o charaktere Lóczyho vykopávok z roku se trasy z Vrútok do Ružomberka spomenul ti či črepový materiál, čo svedčilo o dávnom 1876. V sprievodcovi Považím (Kalauz a Vágvö- K. Siegmeth. Písal o nej ako o zaujímavom osídlení jaskyne. Charakter črepov naznačo- gyében) z roku 1888 sa o nej zmieňoval aj bydlisku pravekých ľudí a konštatoval, že je val, že niektoré nádoby vyrobili primitívnou A. Pechány, učiteľ prírodopisu v Bratislave. vhodnou pre archeológov a antropológov. Jej technikou, iné na kruhu. Podľa Dornaya išlo Išlo o kratšiu informáciu, v ktorej konštatoval, návštevu neodporúčal, keďže kvapľová výzdo- o pamiatky z obdobia neolitu. Z toho mu vy- že dym a sadze na stenách jaskyne svedčia ba je tu iba na jednom mieste. Kratšiu zmienku plynulo, že v jaskyni žili ľudia a zvieratá v urči- o dávnej prítomnosti človeka. Dokazovali to o jaskyni zahrnul do sprievodcu z roku 1898 tých dobách, čo potvrdili vykopávky Majlátha aj nálezy ľudských a zvieracích kostí, rôzne aj T. Posewitz. Uviedol, že sa nachádza oproti a Lóczyho, ktorí tu našli aj medené a bronzové kamenné nástroje, bronzové a medené pred- Ružomberku vo vrchu Mních a bola bydliskom predmety. Zamýšľal sa i nad genézou jaskyne mety, pričom sa tu našli aj zuby mamuta. pračloveka. Informáciu o jaskyni obsahuje aj a pokúšal sa objasniť vznik kvapľovej výzdoby. Liskovská jaskyňa zaujala aj J. Mihálika, turistický sprievodca A. Otta z rokov 1909 Keďže voda tu presakovala iba na niektorých učiteľa na štátnej meštianskej škole v Liptov- – 1910, ktorý ju lokalizuje oproti Ružomberku miestach, predpokladal, že to je jeden z dôvo- skom Mikuláši a tajomníka Liptovskej sekcie pri brehu Váhu na svahu vrchu Mních. dov, prečo sa tu kvapľová výzdoba nevytvára Uhorského karpatského spolku. Prvýkrát sa S týmto obdobím súvisí aj zvýšený záujem v takom počte ako v Demänovskej ľadovej jas- o nej zmienil v učebnici zemepisu Liptovskej o jaskyňu zo strany okolitého obyvateľstva. kyni či Belianskej jaskyni. stolice z roku 1884. V súvislosti s obcou Svätý Dokumentuje to široká škála nápisov, pozo- Martin tu spomenul aj chýrnu mníchovu jasky- stávajúca z mien a letopočtov, ktoré nachá- II. ňu, v ktorej sa našli kosti pračloveka a prazve- dzame na stenách jednotlivých častí jaskyne. rov. Väčší priestor jej venoval v topografickom Nevedno, či išlo len o bežnú obhliadku jej Po roku 1918 sa údaje o Liskovskej jaskyni opise Liptova z roku 1886. Podrobne opísal priestorov alebo sa s ňou spájalo aj pátranie dostali aj do literatúry, ktorá sa usilovala pri- jej priestory a charakter archeologických po rozličných pamiatkach. V predstavách blížiť charakter Slovenska v kontexte nového Z histórie 72 Aragonit 11

štátneho útvaru. V študentskom sprievodco- nosť L. Lóczyho z roku 1876, ktorý usúdil, že bukovohorskej kultúry a uviedol, že L. Lóczy vi Slovenskom z roku 1921 sa A. Štangler pri ju obýval človek v rôznych obdobiach pred- tu popri antropologickom materiáli našiel aj opise Ružomberka zmienil aj o vrchu Mních historickej doby. V tom istom roku písal o nej dobre vypálené tenkostenné črepy nádob, s Liskovskou jaskyňou. Uviedol, že jaskyňa má v Krásach Slovenska znova aj I. Houdek. Kon- zdobené rytými oblúkovitými líniami. Podľa dĺžku 80 m a našli sa v nej kamenné a bronzo- štatoval, že jaskyňa vo východnom výbežku J. Bártu (1955) Tompov názor treba brať s veľ- vé predmety. V tom istom roku ju spomenul vrchu Mních je miestami ťažko prístupná, jej kou výhradou, pretože pravdepodobne vyply- aj S. Klíma. V publikácii Slovenská vlast o nej zúženými miestami a priepasťami sa dá dostať nul z Lóczyho nie úplne jasného textu. Skôr napísal, že jaskyňu vo vrchu Mních, dlhú 80 len rebríkom a povrazom. Dĺžku hlavnej chod- sa domnieva, že spomenuté ryhovanie môže m, objavil ružomberský mešťan K. Krčmé- by odhadol asi na 200 m a so všetkými bočný- súvisieť s výzdobou lužickej kultúry, ktorá je ry. Upozornil na ňu liptovského podžupana mi chodbami mala dosahovať veľkosť okolo v jaskyni bezpečne doložená aj nálezmi ulo- B. Majlátha, ktorý tu našiel kosti, črepy, ka- 2 km. O význame z archeologického hľadis- ženými v Liptovskom múzeu v Ružomberku. menné nástroje a bronzové predmety, z čoho ka svedčili nálezy K. Krčméryho, B. Majlátha V súvislosti s vrchným príkrovom subtat- vyplýva, že slúžila ľuďom za príbytok v dobe a L. Lóczyho, ktorí tu objavili množstvo ľud- ranským, čiže chočským sa v roku 1938 o Lis- kamennej a bronzovej. Spomenul aj výskum ských a zvieracích kostí, preťatú lebku či pazú- kovskej jaskyni zmienil aj J. Sladký, profesor L. Lóczyho z roku 1876. Zmienku o jaskyni rikovým šípom prerezanú čeľusť, ďalej kamen- štátneho reálneho gymnázia v Ružomberku. nachádzame aj v publikácii Slovenskem od né nástroje, hlinené črepy, medené a bronzové O tunajších vápencoch napísal, že sú jaskyňo- K. V. Adámka. Pri opise Ružomberka a okolia predmety. Nálezy skončili v Národnom múzeu tvorné, pričom najznámejšia liskovská jaskyňa uviedol, že v kvapľovej jaskyni vrchu Mních v Budapešti a niečo z kostí a hlinených črepov je vodou erodovaná dierová priestora bez vý- medzi kosťami vyhynutých zvierat objavili sa dostalo aj do Liptovského múzea v Ružom- značných kvapľov. zlomky ľudských lebiek a v jednej z nich sa berku. Zdôraznil tiež, že jaskyňa by sa mala Podľa J. Bártu (1975) prieskum svahu na našla aj pazúriková strela. Stručné informácie preskúmať dôkladnejšie. Houdkove takmer Rovienci nad Liskovskou jaskyňou mali v roku o Liskovskej jaskyni priniesla aj Slovenská čí- zhodné informácie sa v tridsiatych rokoch 20. 1939 uskutočniť miestni jaskyniari E. Camber, tanka v roku 1925. K. Matoušek sa tu zmienil storočia objavili aj v publikácii o Ružomberku M. Gulej a E. Piecka. Počas neho objavili krík- o Šrobárovej rodnej obci Lisková, ktorá pozý- a okolí rozšírené o pôdorys jaskyne vyhotove- mi zarastený otvor, o ktorom podľa prievanu va na návštevu Liskovských jaskýň, známych ný na podklade merania L. Lóczyho. usúdili, že súvisí s vrchnými priestormi jasky- predhistorickými nálezmi. Liskovská jaskyňa sa stala aj objektom ne. Pri jeho rozširovaní sa prepadli do väčšieho Na základe takýchto informácií počas tu- rôznych úvah J. Volku Starohorského. V Ob- priestoru, kde na šikmom dne našli tri ľudské najšieho pobytu v roku 1921 navštívil Liskov- zore praehistorickom ju v roku 1922 v rámci kostry, ohnisko a úlomky nádob. V. Budinský skú jaskyňu J. Vilhelm. Očakával, že je verejne Krička po obhliadke náleziska mal spomenuté prístupná, a až pri jej zanedbanom vchode nálezy zaradiť do doby rímskej. Vzhľadom na sa presvedčil, že nemôže preniknúť do jej charakter nálezov ustálil sa pre novoobjavenú útrob, lebo nedisponoval vhodným výstrojom jaskyňu názov Kostnica. na prieskum jej priestorov. Po pátraní v okolí Názor J. Bártu, ktorý sa opiera o svedec- získal o nej bližšie informácie od robotníkov tvo E. Cambera z roku 1970, je dosť pochyb- pracujúcich v blízkom kameňolome. Niektorí ný. V. Benický a iní autori túto otázku interpre- z nich údajne v minulosti sprevádzali do jasky- tujú inak. Podľa Benického sa to udialo v inú ne maďarských bádateľov, pričom tvrdili, že sa dobu, čo dokladá písomné stanovisko Piecku tu robili vykopávky pre múzeum v Budapešti. publikované v Krásach Slovenska. Z neho vy- Do jaskyne sa údajne chodilo s po­vrazom. plýva, že Piecka s Camberom a nemenova- Upevňoval sa pri vchode z obavy pred za- ným strojníkom si všimli na temene Mnícha blúdením v jej členitých častiach. V jaskyni otvor, z ktorého prúdil vzduch. V zime z neho sa mali nájsť rôzne starožitnosti, dokonca aj vystupovala para a v okolí sa topil sneh. To ich zlatá konská podkova, ktorú vraj odniesli do doviedlo na myšlienku, že sa tu musia nachá- Budapešti. Všetky pamiatky mali pochádzať Ján Volko Starohorský (1880 – 1977). dzať podzemné priestory. Nemožno vylúčiť, zo stredoveku, keď tu údajne šľachta v čase Fotoarchív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš že sa to udialo v roku 1939, ale sled ďalších vojen a iných nebezpečenstiev skrývala svoj udalostí prebiehal asi inak. Zasypaný vchod majetok. praosád Liptova zaradil na druhé miesto za sa nachádzal v násype s výškou do 2 m. Dňa Po roku 1918 prvú obšírnejšiu informáciu jaskyňou v Okne. Spomenul, že B. Majláth 19. decembra 1942 Piecka s Camberom otvor o Liskovskej jaskyni priniesli v roku 1921 Krásy na základe nálezu zuba mamuta predpokla- rozšírili, dostali sa do jaskyne a preborením Slovenska. Na podklade článkov J. Volka Sta- dal jej osídlenie v paleolite. Iný názor mal skalnej steny objavili ďalší úsek. Úzkou chod- rohorského zmieňoval sa F. Houdek o jaskyni L. Lóczy, podľa ktorého bola osídlená v ne- bou prenikli do siene, kde našli ľudské a zvie- v časti Mnícha, nazývanej Pisočnatá. Podľa olite a zub z mamuta sem doniesli ľudia. Pri racie kosti a úlomky hlinených nádob. Tu neho o jaskyni vedelo dlho len jej okolie a až opise Bešeňovského praobydleniska o rok niekde objavili nápis, ktorý sa nepodarilo roz- v 70. rokoch 19. storočia vnikol do nej K. Krč- neskôr o nej uviedol, že je druhou lokalitou lúštiť. Keďže Camber sa o objave nápisu zmie- méry, ktorý tu kopal. Po ňom Majláth vykopal z obdobia neolitu, ktoré sú v Liptove známe. ňuje vo svojom svedectve, rok 1939 nemôže črepy nádob, kamenné nástroje, úlomky ľud- Pri opise Rohačky v Liptove sa roku 1924 zase súvisieť s objavom novej časti, ale len s identi- skej lebky a iné ľudské kosti i zuby mamuta zmienil o Majláthovom náleze zuba mamuta. fikovaním otvoru, odkiaľ prúdil vzduch. Toto a domnieval sa, že našiel stopy paleolitického Aj keď nedokazoval, že tu žil mamut, musel vyplýva aj z článku E. Piecku o Liskovskej jas- človeka. Jeho názor vyvrátil L. Lóczy, ktorého sa do jaskyne dostať zásluhou jej vtedajších kyni v Slovenskej politike 19. decembra 1942. sem v roku 1876 vyslala Uhorská prírodove- obyvateľov. O jaskyni sa zmieňoval aj v roku Opísal v ňom prehliadku jaskyne, ale vôbec sa decká spoločnosť. Osídlenie jaskyne podľa 1924 v publikácii Prírodné bohatstvo Liptova. nezmienil o prípadných objavoch, na ktorých Lóczyho súviselo s obdobím neolitu a nálezy Pri opise praosád Liptova ju tu spomenul ako sa tu podieľal. bronzových predmetov mali dokumentovať lokalitu z obdobia neolitu a konca paleolitu. Objav novej časti súvisí až s koncom roka osídlenie v dobe bronzovej. Houdek tiež Zmienku o jaskyni nachádzame aj v opise 1942. Nevedno, kedy nové priestory navštívil konštatoval, že chodby sú tu striedavo nízke krasových území Liptova z roku 1935. V časti, V. Budinský Krička a J. Sladký. Azda sa to usku- a vysoké, resp. úzke i široké a miestami tvoria kde sa zaoberal menšími jaskyňami Liptova, točnilo z podnetu E. Piecku, prípadne nieko- objemnú sieň. spomenul aj veľmi významnú jaskyňu pod ho iného. Pri tejto príležitosti asi zaradil ná- V súvislosti s opisom praobydlenísk Lipto- Mníchom z obdobia neolitu, ktorú v 19. sto- lezy spôsobom, ako to interpretoval J. Bárta, va podľa J. Mihálika sa v roku 1923 v Krásach ročí preskúmal L. Lóczy; ten sa domnieval, že a pravdepodobne s tým súvisí aj odkreslenie Slovenska o jaskyni pri Liskovej ako význam- v dávnej minulosti slúžila za pohrebisko. neznámeho nápisu, ktorý sa takto dostal do nej archeologickej lokalite z obdobia paleoli- V kontexte poznatkov o lineárnej kerami- Štátneho archeologického ústavu v Martine. tu a neolitu zmienil M. Janoška. Spomenul aj ke v Uhorsku sa F. Tompa roku 1929 zmienil aj V septembri 1943 mal J. Volko Starohorský vykopávky B. Majlátha z augusta 1871 a čin- o Liskovskej jaskyni. Zaradil ju medzi sídliská upozorniť na objav V. Benického a navrhnúť Aragonit 11 73 Z histórie mu, aby tu zorganizoval prieskumnú výpravu. by niekedy v lete mohli jaskyňu preskúmať rej dobe rímskej. Jeho predstavu o nálezoch Ako sa informácia o objave dostala k Staro- spoločne. Od F. Nižňanského sa tiež dozvedá- obrovského množstva ľudských kostí, ktorú horskému, nie je známe. Dôvod jeho konania me, že na výstave Jaskyniarskeho zboru KSTL považoval za prejav antropofágie zo strany možno však vysvetliť tak, že V. Benický mal v roku 1946 v Slovenskom národnom múzeu dobyvateľov blízkeho hradiska na Mníchu, vtedy na starosti výskum v oblasti jaskyniarstva v Martine mala zastúpenie aj Liskovská jasky- však neskôr V. Struhár (2002) označil za ne- na Slovensku. Potiaľ by bolo všetko v poriad- ňa. Išlo o súbor fotografií jeho kolegu Hodoša, zvyčajnú a značne romantickú. V závere prá- ku, ale táto interpretácia má jeden háčik. ktorému ich chcel po skončení výstavy vrátiť, ce Bárta celkom správne poukázal na celkovú V. Benický sa snažil uskutočniť výskum ale v tom čase sa ešte nachádzali u V. Benic- neujasnenosť v prípade pravekého osídlenia čo najskôr. Pre rôzne okolnosti sa tak stalo až kého. jaskyne a s ohľadom na reálnu obavu poru- v polovici septembra, ale nevieme, v ktorom Roku 1949 sa o jaskyňu začal zaujímať šovania sídliskovo výhodných miest rôznymi roku. V roku 1944 takáto akcia nebola reálna, Karol Sochurek, letecký mechanik na letisku bádateľmi sa prihováral za naliehavú potrebu pretože v septembri Liskovú obsadilo nemec- vo Vajnoroch. Začiatkom marca 1949 požia- jej revízneho výskumu. ké vojsko. Ešte pred jeho príchodom sa v jas- dal o prijatie za člena Jaskyniarskeho zboru Na podnet konzervátora M. Štalmacha kyni ukrývalo miestne obyvateľstvo. Koncom KSTL s odôvodnením, že sa dlhé roky zaoberá v novembri 1962 pracovníci Múzea sloven- augusta 1944 sa V. Benický zapojil do povsta- preliezaním a výskumom jaskýň. Odporúčal ského krasu P. Janáčik a S. Šrol v spolupráci so nia. Do 28. októbra 1944 pôsobil v bojovej línii Zboru, aby dôkladne preskúmal Liskovskú speleologickým krúžkom múzea (M. Frydrych, Biely Potok – Podsuchá. Objavenú novú časť jaskyňu, v ktorej s niekoľkými kamarátmi ob- J. Šrol, O. Horák) a niekoľkými miestnymi ob- si teda musel prehliadnuť o rok skôr. Volko Sta- javil veľký dóm nad prízemím, pred ktorým čanmi uskutočnili prvé práce so zameraním rohorský ho teda neupozornil na objav v sep- krásna kvapľová výzdoba. Za veľkým dómom na predbežný výskum jaskyne. Pokračovali tembri 1943, ale už v septembri 1942. Informá- pokračuje úzka diera, z ktorej vanul dosť silný v nich aj v rokoch 1963 a 1964. Orientovali cia, ktorá sa dostala k Volkovi Starohorskému, prievan, cez ktorú sa ale nemohol ďalej dostať. sa najmä na zameranie a vyhotovenie plánu sa nemohla týkať objavu jaskyne, ale určite Konštatoval, že vo veľkom dóme je množstvo jaskynných priestorov ako podkladu pre bu- súvisela iba s existenciou otvoru, odkiaľ prúdil netopierieho trusu, od ktorého sú aj niektoré dúci komplexný výskum jaskyne. Celková dĺž- vzduch. Z toho plynie, že Benický prehliad- kvaple červené ako krv a obsahujú mnoho ka jaskyne podľa ich merania predstavovala ku objavu absolvoval v septembri 1943. Dňa trusu. Jeho záujem pretrval aj po pretvorení 715 m. Pri výskume sa zistilo, že jaskyňa pokra- 15. septembra 1943 prišiel do Liskovej a spolu Jaskyniarskeho zboru na Slovenskú speleolo- čuje na viacerých miestach smerom na S a SZ s E. Pieckom a E. Camberom si prezrel nové gickú spoločnosť v septembri 1949. Išlo však v sifónoch, ktoré sú zanesené hlinito-piesčitým priestory, na základe čoho dospel k záveru, že len o orientačný prieskum priestorov jaskyne, materiálom. Na základe predbežných výsled- ide o komínovitú časť Liskovskej jaskyne. ktorý sa spájal s fotografovaním jej častí v ro- kov výskumu P. Janáčik dospel k poznatku, že Keď v septembri 1944 Liskovú obsadili koch 1950 – 1951. jaskyňa je riečneho pôvodu a súhlasne so zahl- nemecké vojská, strach prinútil obyvateľov Keď J. Bárta získal v rámci Štátneho ar- bovaním povrchového koryta Váhu tu možno obce utiecť zo svojich príbytkov a ukryť sa cheologického ústavu v Martine poverenie na stanoviť 3 až 4 vývojové úrovne. V tomto obdo- v jaskyni. Do dediny sa vrátili až nasledujúci výskum jaskýň z hľadiska ich využívania člove- bí členovia speleologického krúžku múzea za- deň. Po potlačení povstania v októbri 1944 sa kom, podujal sa koncom augusta 1952 na spe- merali aj priepastnú jaskyňu nad vchodom do údajne v jaskyni ukrývali partizáni. Odtiaľ mali leoarcheologický prieskum Liskovskej jaskyne. Liskovskej jaskyne, v ktorej našli ľudské kosti. podnikať prepady nemeckých oddielov či iné Pri tejto príležitosti polohopisne preskúmal aj V prvej polovici júla 1963 zoologický akcie. Nemci sa podľa mienky miestnych ob- Kostnicu – hornú komínovitú časť jaskyne. prieskum Liskovskej jaskyne uskutočnil I. Za- čanov neodvážili vstúpiť do jaskyne, aj keď sa V roku 1955 J. Bárta publikoval zhrnutie jonc. Materiál zbieral v celej prístupnej časti o to pokúšali niekoľkokrát. Ako sa v roku 1945 dovtedajších poznatkov, ktoré sa týkali pred- jaskyne tak na povrchu, ako aj v hlinitých se- približoval front, všetkých obyvateľov obce historického osídlenia Liskovskej jaskyne. Išlo dimentoch a drobných vodných nádržkách. nasadili na kopanie zákopov pod Liskovskou o rešerš starších článkov, na podklade ktorej Zoologickým prieskumom získal spolu 5 dru- jaskyňou. Podľa V. Uhlára (1959) sa práve vte- v závere skonštatoval, že tunajšie objavy a ná- hov živočíchov zo skupiny bezstavovcov. Išlo dy narazilo na rôzne črepy, ale okolnosti nedo- lezy naznačujú možnosť využívania jaskyne prevažne o druhy povrchové, ktoré žijú na voľovali venovať sa tejto otázke podrobnejšie. v období neolitu, resp. eneolitu, ako aj v ob- zemskom povrchu v podmienkach podob- Až v roku 1951 V. Uhlár vykonal obhliadku ná- dobí lužickej a púchovskej kultúry a v nesko- ných jaskynnému prostrediu. leziska a zistil, že zákopy preťali v dĺžke asi 50 m dosť rozsiahle a viacvrstvové sídlisko. Jeho neskorší výskum tu odkryl ne- skorohalštatské osídlenie a pa- miatky halštatsko-laténskeho rázu, ďalej púchovskú kerami- ku a pamiatky vyvinutej mlad- šej púchovskej kultúry. V povojnovom období sa jaskyňa opäť stávala objektom záujmu miestneho obyvateľ- stva. Potom, ako Jaskyniarsky zbor KSTL uviedol do praxe dotazník o jaskyniach, F. Niž- ňanský z Ružomberka si kon- com roku 1946 prehliadol jej priestory, aby na základe ob- hliadky poskytol o nej Benic- kému potrebné údaje. Začiat- kom januára 1947 mu napísal, že po dlhom čase si bol opäť pozrieť priestory jaskyne. Po- budol tu dve hodiny, ale ďalej sa ísť nedalo, pretože si to žia- dalo odkopať zeminu. Vyjadril presvedčenie, že ak by Benický prišiel do Ružomberka, potom Plán Liskovskej jaskyne od A. Droppu Z histórie 74 Aragonit 11

V jarnom období roku 1967 v rámci vý- vých pomerov a na základe štúdia jaskynných dy neznáme horné poschodia majú miestami skumných prác Geografického ústavu SAV sedimentov Droppa (1968) dospel k názoru, peknú kvapľovú výzdobu a vo dvoch jazier- A. Droppa spolu so spolupracovníkmi A. Cho- že ide o jaskyňu korozívno-erozívneho pôvo- kach sa dokonca našli aj jaskynné perly. vanom a M. Sýkorom Liskovskú jaskyňu za- du, vytvorenú v troch jaskynných úrovniach Tu niekde sa končia aktivity, ktoré súvisia meral a vyhotovil plán jej známych priestorov. z konca staršieho a v priebehu stredného ple- s Liskovskou jaskyňou v období pred obno- Z jeho merania vyplynulo, že priestory jasky- istocénu. vením Slovenskej speleologickej spoločnosti ne zasahujú do vápencového masívu najviac Záujem skupiny mladých jaskyniarov, kto- roku 1969. Etablovaním jej oblastnej skupiny do vzdialenosti 60 m od jeho okraja, ale ich rá vznikla v roku 1964 v Ružomberku, sa v pr- v Ružomberku a vplyvom ďalších okolností horizontálne a vertikálne rozvetvenie dosahu- vých rokoch existencie sústreďoval takmer však ani potom neutíchal záujem o túto pod- je dĺžku 1,1 km. Štúdiom priebehu a charak- výlučne na Liskovskú jaskyňu. Zásluhou ma- ľa Z. Hochmutha (1997) najlepšie prístupnú teru jaskynných chodieb zistil, že jaskyňa má povacích prác, ktoré tu realizovala v rokoch jaskyňu Slovenska. Lokalitu, ktorá sa už 130 dva odlišné druhy chodieb. Horné priestory 1964 – 1968 a na ich podklade vyhotovila rokov teší záujmu mnohých generácií a ako vertikálneho charakteru, ktoré sledujú sklon detailný plán jaskynných priestorov, vzrástla ukazuje čas, ešte vždy má čo poskytnúť kaž- puklín, a spodné priestory s takmer horizontál- dĺžka jaskyne na takmer 2000 m. Speleologic- dému, kto prejaví seriózny záujem o bádanie nym priebehom. Z poznania tunajších výško- ký prieskum jaskyne zároveň ukázal, že dovte- v jej kľukatých priestoroch.

Literatúra

Bárta, J. 1955. K otázke pravekého osídlenia Liskovskej jaskyne v Chočskom pohorí. Geografický časopis, 7, 3–4, 185–191. Benický, V. 1944. Liskovská jaskyňa. Krásy Slovenska, 22, 6–8, 156–157. Dornay, B. 1912. Földtani kirándulásaink Rószahegyi város környékén, 22 s. Droppa, A. 1971. Geomorfologický výskum Liskovskej jaskyne v Liptovskej kotline. Československý kras, 20, 75–84. Fényes, E. 1847. Magyarország leírása, II. kötet, Pest, 568 s. Hochmuth, Z. 1969. Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Ružomberku. Slovenský kras, 7, 175–178. Hochmuth, Z. 1997. Príspevok k problematike genézy jaskynných úrovní v Liskovskej jaskyni. Slovenský kras, 35, 89–96. Houdek, I. 1921. Liskovská jaskyňa pod Mníchom. Krásy Slovenska, 1, 218–219. Houdek, I. 1923. Liskovská jaskyňa. Krásy Slovenska, 3, 183–184. Janáčik, P. 1968. Zpráva o výskume a o prieskumných sondovacích prácach v Liskovskej jaskyni. Slovenský kras, 6, 83–84. Janáčik, P. – Šrol, S. 1965. Zpráva o výskume Liskovskej jaskyne. Slovenský kras, 5, 109–110. Janoška, M. 1923. Praobydleniská v Liptove. Krásy Slovenska, 3, 1–13. Kadavy, J. 1873. Eine Höhle im Berge Mnich bei Rosenberg in Ungarn (Aus einem Briefe an D. Stur). Verhandlungen der k. k. geologischen Reichsanstalt, Nr. 11, Wien, 200–201. Lóczy, L. 1878. Die Liszkovaer Höhle im Baráthegyi (Liptauer Komitat), Budapest, 55 s. Majláth, B. 1874. Tanulmányok az ember eredetének történetéböl. Archeologiai Közlemények, 9, Budapest, 1–36. Mihalik, J. 1886. Liptau in topographischer Hinsicht. A Magyarországi Kárpategyesület évkönyve 13, Iglón, 86–136. Mihalik, J. 1889. Liptómegye öskori telepei. A Magyarországi Kárpategyesület évkönyve, 16, Iglón, 23–50. Niederle, L. 1893. Lidstvo v době předhistorické. Praha, 106 s. Posewitz, T. 1898. Reisehandbuch durch Zipsen, Hohe Tátra und Zipser Mittelgebirge. Budapest, 336 s. Prikryl, Ľ. V. 1985. Dejiny speleológie na Slovensku. Bratislava, 204 s. Primics, G. 1890. A barlagi medve (Ursus spelaeus Blumenb.) nyomai hazánkban. Földtani közlöny XX. kötet, Budapest, 145–173. Siegmeth, Ch. 1898. Notes sur les Cavernes de Hongrie. Mémoires de la Société de Spéléologie, Tome III, No 16, Paris, 147–164. Spötl, I. 1885. Von der Donau zur Popper. Jahrbuch des Ungarischen Karpathen-vereins, 12, Igló, 34–49. Starohorský, J. 1905. O jaskyni pod Mníchom. Národné noviny, č. 100, s. 101, Turčiansky Sv. Martin. Starohorský, J. 1909. Neolitná jaskyňa v Liptove, jej poloha a magurský pieskovec. Časopis Museálnej slovenskej spoločnosti, Turčiansky Sv. Martin, 18–25. Struhár, V. 2003. História ukrytá v podzemí – za tajomstvami Liskovskej jaskyne. Lisková 1252 – 2002, 10–24. Uhlár, V. 1959. Púchovské sídlisko spred Liskovskej jaskyne. Študijné Zvesti AÚ SAV, 3, Nitra, 71–84. Vilhem, J. 1922. Liskovské jeskyně krápnikové u Ružomberku na Slovensku. Věda přírodní, 3, 1, Praha, 187–188. Volko, J. 1922. Praosady Liptova vzhľadom na diluviálne obydleniská. Obzor praehistorický, 1, Praha, 94–98. Zajonc, I. 1970. Výsledky zoologického prieskumu v Liskovskej jaskyni. Slovenský kras, 8, 102–105.

Miloš JanoŠka a Jeho záujem o jaskYNE

Marcel Lalkovič

V súvislosti s objavom Demänovskej jas- Demänovskej ľadovej jaskyne. Potvrdzuje to zakladateľom Tatranského spolku turistického kyne slobody v roku 1921, ktorý sa považuje nielen Janoškova účasť na prvých výpravách (1919) a zakladateľom časopisu Krásy Sloven- za začiatok novej etapy záujmu o jaskyne na do novej jaskyne, ale aj jeho ďalšie jaskyniar- ska (1921), kde až do roku 1933 pôsobil ako Slovensku, sa pod vplyvom činnosti okolo nej ske aktivity. redaktor. dostala do povedomia verejnosti celá škála Narodil sa 28. januára 1884 v Jasenovej Práve záujem o turistiku spôsobil, že Ja- osôb. Okrem objaviteľa A. Krála sú to aj mno- na Orave v rodine evanjelického farára. Tu noška sa začal zaujímať o tunajšie jaskyne. Za hí Mikulášťania, ktorí sa zúčastňovali prvých vychodil ľudovú školu, po gymnaziálnych počiatky jeho záujmu možno považovať rok výprav do priestorov novej jaskyne a prípadne štúdiách v Banskej Bystrici študoval na učiteľ- 1911, keď na spôsob vtedajších turistických inak ovplyvňovali chod tunajšieho jaskyniar- skom ústave v Šoproni a Bielsku. Ako učiteľ sprievodcov vydal slovenského sprievodcu po skeho diania. Patrí k nim aj Miloš Janoška, vte- pôsobil v chorvátskej Pivnici a neskôr v Štrbe. Tatrách. Zmieňoval sa v ňom aj o Demänov- dajší školský inšpektor v Liptovskom Mikuláši. Po roku 1918 prišiel do Liptovského Mikuláša, skej ľadovej jaskyni a Vyvieraní. Okrem toho, Popri J. Volkovi Starohorskom práve on je jed- kde v rokoch 1919 – 1940 pôsobil ako školský že tu uviedol opis turistickej trasy z Liptovské- ným z mála Slovákov, ktorým prostredie jas- inšpektor. Už od útleho veku sa venoval svojej ho Mikuláša až k turistickému domcu (útulni) kýň učarovalo v tých časoch o niečo viac než najväčšej záľube – turistike a pokračoval v nej pod jaskyňou, stručne opísal aj jej vtedy na- bežným návštevníkom sprístupnených častí aj ako mikulášsky školský inšpektor. Je spolu- vštevované časti. Z toho možno usudzovať, že Aragonit 11 75 Z histórie

ľudí, ktorí poznali tunajšie prostredie a mohli 10, ale odišli z porady pred zakončením zápis- efektívne prispieť k realizácii jeho zámerov. nice. Pomerne rýchlo teda našli spoločnú reč a do- Charakter jaskyniarskych aktivít M. Janoš- hovorili sa, že najbližšie dni sa na prieskum ku, ktorým sa venoval v roku 1921 a čiastočne jaskyne vyberú spoločne. Janoška mal navyše i rok neskôr, sa potom pravdepodobne od- pozvať aj iných, ktorí o pripravovanú akciu víjal od tej časti zápisnice, ktorá obsahovala prejavia záujem. odhodlanie prítomných pokračovať v ďalších Ako pod vplyvom Králových informácií výskumoch tak vnútorného ako aj vonkajšieho prežíval Janoška celú udalosť, azda najlepšie terénu. Ako člen výboru odboru KČST zdru- svedčia jeho myšlienky z roku 1921: Od tej- žil okolo seba niekoľkých záujemcov, ktorí to chvíle nedalo mi pokoja a netrpezlive som sa spolu s ním, resp. A. Králom zúčastňovali čakal na nedeľu, keď dľa dohovoru mali sme prieskumných prác v novej jaskyni a iných skúmať ďalej. Mrzelo ma, že mnohých, aby sa okolitých jaskyniach. Túto domnienku sám výpravy zúčastnili, nahováral som nadarmo. Ku potvrdzuje konštatovaním, že druhú obhliadku cti tým, ktorí šli, buď rečeno, že šli s istým zá- novej jaskyne práve utvorenou komisiou pre palom nedočkavosti ochotne a s predstavami zverejnenie demänovských jaskýň 11. septem- – nie div – aj hodne fantastickými.1 bra 1922 organizoval jaskynný výbor Odboru Takto sa teda zrodila Králova výprava, KČST v Liptovskom Sv. Mikuláši.2 Dokladá ktorá sa už 7. augusta 1921 podujala na ďalší to i trochu nepresná zmienka V. Benického prieskum novej jaskyne. Zásluhou M. Janoš- z roku 1961 o utvorení jaskyniarskej sekcie pri ku sa jej zúčastnilo aj desať Mikulášťanov. Krásach Slovenska (po objave Demänovskej Menovite išlo o Júliusa Krmešského, Jána jaskyne slobody) na čele s M. Janoškom a A. Lichardusa, Michala Pašku, Rudolfa Pethőa, Králom, po jeho premiestnení na Štátnu ľudo- Mateja Rázusa, Ondreja Rázusa, Fedora Sal- vú školu v Liptovskom Sv. Mikuláši.3 Mikuláš- vu, Miroslava Salvu, Pavla Stachu a M. Janoš- skej jaskyniarskej sekcii teda vďačíme za prvé ku. Na čele s objaviteľom kráčali cez Ploštín preskúmanie horných poschodí od Rázcestia do doliny, aby pred desiatou hodinou vošli cez k dnešnému vchodu, Hlavného riečiska po Pe- suchý otvor do objavnej chodby a odtiaľ sa kelný dóm a prvého poschodia od Karfiolové- dostali už známou cestou do Veľkého dómu. ho vodopádu po Ružovú sieň, či vyhotovenie Miloš Janoška. Fotoarchív Múzea J. Kráľa, Liptovský Mikuláš Z Veľkého dómu postúpila Králova výprava série prvých vydarených záberov a seriálu člán- cez Rázcestie do prvého poschodia a objavila kov o objavnom postupe z pera M. Janošku. priestory jaskyne dobre poznal a v minulosti dnešné Katakomby, Sieň lavín a ďalšie priesto- Benického konštatovanie napokon vyplý- ju asi niekoľkokrát navštívil. V sprievodcovi ry až po Hlboký dóm. V ten deň pobudli v jas- va zo sledu udalostí, ktoré sa v prípade novej sa pri tejto príležitosti zmienil aj o objave No- kyni osem hodín a keď vystúpili úzkou nepo- jaskyne udiali v nasledujúcom období. Ide vého oddielu a Žuffovky (Dóm trosiek) z roku hodlnou chodbou von, slnko sa už skláňalo o výpravu A. Krála 11. augusta 1921, na ktorej 1909, ďalšej časti jaskyne, kam v auguste toho k západu. sa okrem Fedora a Miroslava Salvu zúčastnil roku prvýkrát prenikli Andrej a Pavol Žuffovci. Nasledujúci deň vo večerných hodinách aj Peter Uhrík, J. Krmešský a M. Janoška. Táto Neostal však iba pri tom a o jaskyňu sa zau- sa v miestnosti školského inšpektorátu v Lip- Králova výprava preskúmala vonkajší terén jímal ďalej. Už začiatkom septembra 1913 si tovskom Sv. Mikuláši uskutočnila porada účast- v okolí vchodu do jaskyne i bralá pod Vyvie- v sprievode jedného z objaviteľov prehliadol níkov výpravy. Porade predsedal M. Janoška. raním. Jeho ďalšej výpravy 28. augusta 1921, priestory Žuffovky a novú, rozsahom neveľkú Podľa nášho názoru nešlo v tomto prípade kedy spolu s F. a M. Salvom a P. Uhríkom pre- časť nazvanú Marta, ktorú koncom júla 1913 o nejaké zdvorilostné gesto, ale o fakt, že túto nikol z Hlbokého dómu cez Chodbu baníkov v okolí Veľkého dómu objavili mladí turisti La- poradu inicioval on. Dá sa to interpretovať k Priepasti parašutistov a dostal sa do Guľôč- dislav Žuffa a Pavel Komendák z Liptovského tak, že A. Král aj ako objaviteľ bol len v pozícii kového dómu, sa Janoška nezúčastnil. Nebol Sv. Mikuláša a Ján Líška z Vrbice. učiteľa, zatiaľ čo Janoška zastával post škol- ani na výprave nasledujúci deň, keď A. Král ského inšpektora. Jemu teda prislúchalo, aby a F. Salva preskúmali jaskyňu, ktorú v blízkosti Jaskyne Demänovskej doliny sa ujal predsedníckej úlohy, navyše keď na novej jaskyne 11. augusta 1921 objavil J. Kr- poradu mohol poskytnúť aj vhodné priestory mešský. Počas nej zisťovali, či nesúvisí s novou Potom, ako Alois Král v dňoch 3. a 4. au- a dať tak podujatiu i náležitý oficiálny rámec. jaskyňou, čím by sa vyriešila otázka vhodnej- gusta 1921 prenikol suchým najspodnejším Svojím spôsobom to potvrdzuje aj hlavný cieľ šieho vchodu. Vnikli síce tesnou puklinou ďa- ponorom Demänovky a dostal sa do priesto- schôdze, s ktorým Janoška oboznámil prítom- lej, ale problém zostal nerozlúštený. rov novej, dovtedy neznámej jaskyne, dnešnej ných – zistiť presné a hodnoverné dáta objavu Ďalšia väčšia výprava sa za Janoškovej Demänovskej jaskyne slobody, zakrátko sa do pre históriu jaskyne, dohodnúť sa na zame- účasti uskutočnila 4. septembra 1921. Král celej veci zaangažoval aj Miloš Janoška. Ve- dzení prístupu nepovolaným návštevníkom pozval na ňu aj troch svojich priateľov z Uher- domý si významu svojho objavu, Král o ňom a načrtnúť spôsob pokračovania v ďalších prá- ského Brodu. Jej účastníci chceli orientačne vyrozumel najprv Františka Klimeša v Liptov- cach a výskumoch. Spísala sa teda zápisnica, premerať dĺžku dovtedy známych častí, urobiť skom Mikuláši. Keďže v jaskyni sa dostal len v ktorej A. Král uviedol podstatné okolnosti niekoľko záberov a pokračovať v prieskume po Veľký dóm a v prieskume hodlal pokračo- činnosti v dňoch 3. a 4. augusta 1921, vidúcej v smere toku podzemnej Lúčanky. Okrem vať ďalej, F. Klimeša zároveň požiadal o zapo- k objavu novej jaskyne. Ďalšia časť pozostáva- A. Krála, M. Janošku a troch občanov Bodíc, žičanie turistického povrazu. Klimeš sa v tejto la z opisu výpravy zo 7. augusta 1921 a stano- Vrbice a Mikuláša sa výpravy zúčastnil Ján veci obrátil na M. Janošku, známu mikulášsku viska účastníkov pokračovať v práci tak, aby sa Benko, J. Krmešský, Emil Launer ml., Jozef turistickú osobnosť. Janoška však v tom čase zabezpečil prístupnejší vchod, ktorý by umož- a Kornel Mačuha, Adam a Michal Paško, prof. nebol doma. Celkom oprávnene ho teda za- nil prípravné práce v jaskyni. Do zápisnice Patera, Rudolf Pethő, Michal a Ondrej Rázu- ujímal dôvod Klimešovho konania. Keď ho sa uviedlo i rozhodnutie informovať miestny sovci, Fedor Salva a Peter Uhrík. Výprava po- v tejto súvislosti navštívil, stretol sa u neho odbor KČST, ktorý sa mal vyjadriť, čo hodlá stúpila z Rázcestia po toku Demänovky cez s A. Králom. Nadšenie, s akým mu objaviteľ podniknúť vo veci jaskyne. Túto úlohu, ako Karfiolový vodopád, Chrličový dóm, Královu opisoval svoje dojmy z novej jaskyne, Janošku člen výboru mikulášskeho odboru KČST, vzal galériu a Ružovú sieň do Pekelného dómu skutočne zaujalo. Ako miestny aktívny turista na seba M. Janoška. a odtiaľ až do Brkovej chodby. Na spiatočnej mohol byť prospešný aj Královi, pokiaľ mienil Takto sformulovanú zápisnicu podpísal ceste objavila Hviezdoslavov dóm. pokračovať v ďalšom prieskume novej jasky- M. Janoška ako predsedajúci, J. Krmešský ako V súvislosti s touto výpravou vzniklo ne- ne. Král nepoznal miestne pomery natoľko, zapisovateľ, ďalej A. Král ako učiteľ a R. Pethő. skôr nedorozumenie medzi M. Janoškom aby sa do dobrodružstva, aké predstavovala Na záver zápisnice M. Janoška ešte pripojil a A. Králom. Týkalo sa fotografií, ktoré Janoška nová jaskyňa, púšťal bez prípravy a pomoci a podpísal poznámku: Prítomných bolo asi uverejnil v Krásach Slovenska vo svojom člán- Z histórie 76 Aragonit 11 ku a ktorých autorom bol J. Krmešský. Král si jomnom pomere sa skrýva jedna z príčin, pre sa v tomto prípade stali tri fotografie s peknou totiž na výpravu pozval fotografa z Uherské- ktorú napokon úplne rezignoval na svoju ďal- kvapľovou výzdobou, ktoré mu mal ukázať ob- ho Brodu a tento Janoškov krok chápal ako šiu účasť pri prieskume jaskýň. Ako to znášal, javiteľ jaskyne O. Húska. Spolu s P. Stachom, neoprávnené porušenie svojho údajného au- vyjadril veľmi výstižne týmito slovami: Nemálo J. Ďurovičom, Ondrejom Húskom a Štefanom torského práva. Janoška mal však na vec iný ma mrzelo, že som musel absentovať z práce, Rysuľom preto začiatkom septembra 1922 názor. Nedorozumenie medzi nimi sa s pribú- ktorú som vykonával s radosťou, lebo ma skú- jaskyňu navštívil a podrobnejšie preskúmal jej dajúcim časom z Královej strany prehlbovalo manie jaskýň veľmi zaujímalo.5 priestory. Janoška svoje dojmy potom opísal čoraz viac. Kalilo ich vzťahy a časom viedlo v Krásach Slovenska. Jeho príspevok sa na dlh- k vzájomnému odcudzeniu. Aj v tomto prípa- Iné jaskyne ší čas stal prakticky jediným zdrojom informá- de sa totiž ukázalo, že Králove predstavy, po- cií o existencii Važeckej jaskyne.8 kiaľ išlo o jaskyňu, sa nezhodovali s Janoško- Napriek okolnostiam Janoška na prieskum vým viac ako kolegiálnym postojom, o ktorom jaskýň nezanevrel úplne, a preto jeho niekto- Záver sa zmienil vo svojich rukopisných životopis- ré, aj keď už len sporadické akcie môžeme ných črtách Po stopách pamäti, kde uviedol: identifikovať ešte i v roku 1922. S ohľadom Tým sa končia Janoškove výpravy do jas- Podotýkam ešte, že v jeseni 1921 vyučoval som na už spomenuté okolnosti mali však trochu kýň. S výnimkou akcie do Demänovskej jas- v triede Královej celý mesiac len preto, aby Král iný charakter. Nesúviseli s jaskyňami Demä- kyne slobody, ktorú ešte 17. septembra 1922 sa mohol nehatene venovať výskumnej práci. novskej doliny, takže tu prítomnosť A. Krá- zorganizoval jaskynný výbor odboru KČST On vyučoval len krátky čas, lebo si vymohol la nemala opodstatnenie. V lete toho roku v Liptovskom Mikuláši, sa už do ďalších po- stálu dovolenku pod titulom výskumu. Mal M. Janoška spolu s Fedorom Salvom a niekto- dobných podnikov nezapájal. Dôvod jeho teda celý učiteľský plat a po 40 Kč denných rými učiteľmi z Liptovského Mikuláša i okolia postoja možno vysvetliť pravdepodobne tiež diét. Nebol však spokojný. Ja som zvedavý, kto- uskutočnil turistickú vychádzku na Sivý vrch. tým, že začiatkom septembra 1922 aj udalosti rý z českých školských inšpektorov by bol čo Pri tejto príležitosti sa s F. Salvom a Jánom Ďu- okolo tejto jaskyne nabrali trochu iný smer. len deň vyučoval v triede svojho podriadeného rovičom pokúsil na západnom svahu hrebeňa Z podnetu Štátneho úradu pre ochranu učiteľa. Král v tom, že som vyučoval namiesto preskúmať neznámu studňovitú dieru. Prvý do pamiatok na Slovensku konala sa v dňoch neho, videl samozrejmosť.4 nej zostúpil F. Salva, ktorý sa v takýchto výko- 7. a 8. septembra 1922 v Liptovskom Mikuláši Janoška sa potom ešte určitý čas zúčast- noch vycibril pri výskumoch v novej Demänov- úradná porada. Zúčastnilo sa jej 24 zástup- ňoval na Králových výskumoch. Dokonca do skej jaskyni. Potom zostúpil aj M. Janoška, ale cov ministerstiev, štátnych a župných úradov, niektorých častí prenikol ako prvý práve on. Aj aj keď zistili, že v hĺbke asi 8 m pokračuje ešte Cudzineckého zväzu a turistických spolkov. 11. septembra 1921 sa spolu s A. Králom usi- ďalej, v prieniku do jej nižších častí im zabráni- Tu sa so zámerom sprístupnenia objavu v De- loval preskúmať povrch od vchodu do jaskyne la úzka studňovitá priepasť.6 mänovskej doline vytvorila zvláštna komisia až po prepadanie vtedajšieho potoka Lúčan- Keď sa koncom júna 1922 dostali na ve- pre zverejnenie demänovských jaskýň. Z Mi- ky, ktorej koryto bolo cez leto suché. V sna- rejnosť správy o objave novej časti Stanišov- kulášťanov sa na porade zúčastnili Alois Král he uchrániť novú jaskyňu pred nepovolanými skej jaskyne v Jánskej doline, vybral sa aj M. Ja- ako objaviteľ jaskyne, Ján Droppa za Tatran- zvedavcami a poškodením jej výzdoby dal na noška spolu s F. Salvom a Jozefom Mačuhom ský spolok turistický, Fedor Droppa, tajomník účet Krás Slovenska vyhotoviť železné tyče, na obhliadku jej priestorov. Pretože nevedeli, odboru KČST v Liptovskom Sv. Mikuláši, Miloš kúpil zámky, najal kamenára a 18. septem- v ktorej z dvoch tunajších jaskýň majú hľadať Janoška, školský inšpektor, Ivan Stodola, hlav- bra 1921 za prítomnosti A. Krála, K. Mačuhu novoobjavené poriestory, preskúmali najprv ný župný lekár, Ľudovít Tarnócy, notár z Pa- a O. Rázusa dal provizórne uzatvoriť jej Malú stanišovskú jaskyňu. Až potom sa pus- lúdzky, Miloš Lacko, podnikateľ, Pavol Žuffa, vchod. tili do prieskumu Veľkej stanišovskej jaskyne, Peter Uhrík, učiteľ, a Pavol Stacho, správca Bol to Janoška, kto sa písomne obrátil na kde práve M. Janoška objavil stopy po pred- Tranoscia. Komisia v prvý deň vykonala pre- Tatra banku v Martine a navrhol jej, aby sa po- chádzajúcich návštevníkoch, vďaka čomu sa hliadku Demänovskej doliny a novej jaskyne. dieľala na spolufinancovaní sprístupnenia jasky- napokon dostali aj oni do nových priestorov. Nasledujúci deň sa v župnom dome rokovalo ne. Banka sa k žiadosti postavila priaznivo. S jej Prieskumom nových častí jaskyne sa o vykonaných prácach a načrtol rozsah čin- zástupcami Mikulášom Čajdom a Sa­muelom však dianie okolo nej neskončilo. V záujme nosti smerujúcej k sprístupneniu jaskyne. Zvo- Hriankom si preto v sprievode A. Krála, Jána jej ochrany začal potom aj Janoška podnikať lil sa aj užší výkonný výbor na čele s Dušanom Beňovského a Viliama Šimku 22. septembra kroky, aby sa jaskyne mohol ujať odbor KČST Jurkovičom, ktorý poverili dočasnou správou 1921 prehliadol priestory jaskyne a práve v Liptovskom Mikuláši. Pre rôzne okolnosti sa jaskyne. vtedy objavil predsieň Klenotnice. Následne však jej plánované prevzatie presunulo až na Po vzniku komisie dominantné postavenie s A. Králom a F. Salvom pátral 9. októbra 1921 jar roku 1923. V takýchto intenciách odbor v nej zaujal Cudzinecký zväz. Vstup do jasky- po spojke s jaskyňou, ktorú v auguste 1921 ob- KČST rokoval aj s majiteľom jaskyne – smre- ne sa obmedzil na členov komisie, niekoľkých javil J. Krmešský. Potom, ako prejavil záujem čianskym komposesorátom. S cieľom zistiť poslancov a niektorých jedincov. KČST mal o jaskyňu župan Vladimír Pivko, sprevádzal skutkový stav v jaskyni sa v druhej polovici júna v nej iba jedného zástupcu. Azda tieto a iné ho v nej 15. októbra 1921 spolu s A. Králom, 1923 mala uskutočniť obhliadka jej priestorov. faktory spôsobili, že zoskupenie okolo M. Ja­ M. Lackom, Františkom Pávom, V. Lackom Avšak aj v tomto prípade o veci napokon roz- nošku, ktoré reprezentovalo líniu KČST, sa a P. Uhríkom. Účastníci tejto výpravy vtedy hodla Králova nevraživosť či skôr žiarlivosť. Na prestalo ďalej angažovať nielen vo veciach sa- objavili Mliečnu chodbu. V druhej polovici ok- jeho zákrok sa do veci zaangažoval okresný motnej jaskyne, ale i prieskumu jaskýň vôbec. tóbra 1921 zase spolu s F. Salvom, M. Lackom, úrad, ktorý obhliadku zakázal a Král dal vchod Janoška sa síce neskôr vrátil k jaskyniam, ale V. Lackom, J. Beňovským a P. Uhríkom preskú- do jaskyne uzatvoriť železnými dverami.7 až potom, keď sa koncom roku 1925 utvorilo mal zadné priestory jaskyne Okno. Pod dojmom novinových správ o objave Družstvo Demänovských jaskýň. Pôsobil tu Ako sa vzájomný pomer Krála a Janošku ďalšej novej jaskyne, ktoré sa zjavili v tlači kon- ako jeho člen a činovník v čase, keď sa poma- stával chladnejším, prestal Janoška chodiť do com augusta 1922, prejavil M. Janoška záujem ly začal oslabovať dovtedajší prehnaný Králov doliny a do jaskyne. Práve v tomto ich vzá- aj o Važeckú jaskyňu. Primárnym impulzom vplyv.

Literatúra

1 Janoška, M. 1921. Nová veľkolepá jaskyňa kvapľová v Liptove. Krásy Slovenska, 1, 7, s. 147. 2 Demänovská jaskyňa. Krásy Slovenska, 2 (1922), 9–10, s. 212. 3 Benický, V. 1961. 40 rokov slovenskej speleológie. Demänovské jaskyne, 40 rokov Demänovskej jaskyne slobody. Liptovský Mikuláš, s. 10. 4 Kostka, Z. 2001. Objavovanie a sprístupňovanie Demänovskej jaskyne slobody v spomienkach Miloša Janošku. Slovenský kras, 39, 111–112. 5 Kostka, Z.: c. d., s. 112 6 Janoška, M. 1923. Sivý vrch (1806 m). Krásy Slovenska, 3, 1, 32–33. 7 Janoška, M. 1923. Stanišovská jaskyňa. Krásy Slovenska 3, 3, 98–104. 8 Janoška, M. 1922. Važecká jaskyňa. Krásy Slovenska, 2, 9–10, 200–205. Aragonit 11 77 Zaujímavosti zo zahraničia

ŠTUDIJNÁ CESTA PO VYBRANÝCH JASKYNIACH A KRASOVÝCH LOKALITÁCH GRÉCKA

Pavel Bella – Ľudovít GaáL – Peter Gažík – Ján Zelinka

V dňoch 22. 8. – 1. 9. 2005 sa uskutočnila Jaskyňa Alistrati. Jedna z najvýznamnej- V blízkosti jaskyne sa vytvoril 50 až 70 m študijná cesta štvorice zamestnancov Správy ších a najznámejších sprístupnených jaskýň hlboký epigenetický kaňon rieky Aggitis, ktorá slovenských jaskýň do Grécka. Hlavným cie- v Grécku s mimoriadne bohatou sintrovou tečie zo severne ležiacej horskej oblasti. Po ľom bola aktívna účasť a prezentácia výsledkov výzdobou, veľkými freatickými i epifreatický- okrajoch strmých skalných svahov kaňonu, speleologického výskumu, praktickej starostli- mi chodbami, ako aj s kvartérnymi kosťovými ktorý sa zarezal do plochého krasového teré- vosti a ochrany našich jaskýň na 14. kongrese pozostatkami. Nachádza v severovýchodnej nu (pediplanačného zarovnaného povrchu), Medzinárodnej speleologickej únie (UIS) v Ka- časti Grécka medzi mestami Serres a Drama, možno pozorovať pozoruhodné škrapy roz- lamose pri Aténach (správa z tohto kongresu je na juhovýchodnom úpätí pohoria Menikion. ličných tvarov (žliabkovité, meandrovité, val- uverejnená v minulom čísle časopisu Aragonit). Vznik jaskyne pravdepodobne súvisí s koróz- covité, dierovité, kamenice a iné). Na zoškra- V rámci nášho pobytu v Aténach a ich okolí nou, resp. korózno-eróznou modeláciou od- povatených povrchoch svetlých doskovitých súčasťou programu cesty bolo aj pracovné ro- rážajúcou hydrografické podmienky v čase vápencov sa zachovali nákresy zvierat z 5. kovanie s J. Beckovou, zástupkyňou Slovenské- pediplanačného zarovnávania okolitého teré- – 6. storočia. ho veľvyslanectva v Aténach, o možnostiach nu – planiny Dramy. Z impozantnej sintrovej Jaskyňa Aggitis (Maara). Severne od jas- propagácie slovenských sprístupnených jaskýň výplne dominujú mohutné stalagnáty a stalag- kyne Alistrati, severozápadne od mesta Drama v Grécku prezentačným podujatím so zástup- mity, excentrické útvary, ako aj sintrové štíty na úpätí pohoria Falakron (súčasť Západných cami vybraných cestovných kancelárií a odbor- a bubny či stegamity. Rodop) je pozoruhodná krasová vyvieračka, nej verejnosti; po­dujatie sa uskutočnilo 5. 10. 2005 (pozri Krátke správy a aktuality v tomto čísle časopisu). Exkurzná časť odborného programu štu- dijnej cesty sa zamerala na prehliadku a do- kumentáciu viacerých významných krasových a pseudokrasových lokalít vrátane vybra- ných sprístupnených jaskýň. Niektoré z nich na­vštívili zamestnanci Správy slovenských jaskýň, najmä z úseku prevádzky jaskýň, už počas študijnej cesty v roku 1998 (správa uve- rejnená v časopise Aragonit, č. 4 z roku 1999). Upravený a doplnený program našej cesty sa veľkou mierou upriamil aj na pozoruhodné geomorfologické a geologické javy v krase, formy ich náučnej prezentácie a ochrany. Excentrické sintrové formy v jaskyni Alistrati. Podzemné riečisko v jaskyni Aggitis. Foto: P. Bella Foto: J. Zelinka KRASOVÉ LOKALITY severného Grécka S cieľom ochrany tohto vzácneho prírod- z ktorej vyteká rovnomenná rieka Aggitis (juž- ného výtvoru sa prijali prísne pravidlá pre- nejšie preteká spomenutým kaňonom pri jas- Jaskyňa Agios Georgios. Jaskyňa v kopci vádzkovania jaskyne, najmä aby sa nenarušili kyni Alistrati). Túto vyvieračku začali skúmať sv. Štefana sa nachádza na okraji provinčné- pôvodné mikroklimatické pomery v jaskyni, grécki jaskyniari v roku 1952, ale až v roku ho mesta Kilkis ležiaceho severne od druhého čím by sa mohol negatívne ovplyvniť stav sin- 1978 do predpokladanej jaskyne prenikli fran- najväčšieho gréckeho mesta Thessaloniki (So- trovej výplne (problematikou ochrany tejto cúzski speleopotápači za pomoci domácich lún). Jaskyňa pozostáva zo systému prevažne jaskyne vo vzťahu k jej sprístupneniu a pre- jaskyniarov. V súčasnosti dĺžka jaskyne presa- úzkych, koróziou rozšírených zlomov. Jej pod- vádzkovaniu sa zaoberajú N. Kartalis a K. huje 8,5 km. Vytvoril ju ponorný vodný tok, zemné dutiny boli následne viackrát zaplavo- Mais v zborníku referátov z 2. vedeckej konfe- ktorý sa do podzemia stráca na závere polja vané vodou. Pod hladinou vody sa vyzrážali rencie „Výskum, využívanie a ochrana jaskýň“, pri Kato Nevrokopi a v podzemí priečne pre- rôznorodé sintrové formy, najmä hráškovité, ktorý vydala Správa slovenských jaskýň v roku teká horským pásmom Menikion – Falakron. karfiolovité a bradavicovité útvary. Najbohatšie 2000). Okrem regulovania návštevnosti, in- Horizontálna dĺžka medzi ponorom pri dedi- sú zastúpené na hornej úrovni jaskyne. Na ko- štalácie protiprievanových dverí je z dôvodu ne Ochyron a uvedenou vyvieračkou je asi róznu freatickú modeláciu poukazujú mnohé ochrany jaskyne zákaz fotografovania. Aby 12 km a vertikálny rozdiel vyše 400 m. nepravidelné i viac-menej pravidelné kupolo- sa návštevníci nemuseli vracať späť tou istou Počiatočných 500 m jaskyne je od roku vité a dierovité vyhĺbeniny na stropoch a skal- trasou k vchodu do jaskyne, v závere pre- 1999 sprístupnených pre verejnosť vyrazeným ných stenách. Neskôr hladina podzemnej vody hliadkovej trasy sa vyrazila šachta, do ktorej tunelom, ktorý ústi do priestrannej riečnej v jaskyni etapovite poklesávala, o čom svedčia sa inštaloval výťah. V čase našej návštevy však chodby s aktívnym, pomerne mohutným vod- epifreatické horizontálne pozdĺžne zárezy, nefungoval. ným tokom. Ten je pre návštevníkov nesporne miestami vyhĺbené v skalných stenách. Jasky- Prvá správa o návšteve jaskyne sa datu- zážitkom. Jaskyňa býva občas zaplavovaná. ňu objavili asi v roku 1925 pri ťažbe vápenca je do roku 1959. Keďže do jaskyne sa vtedy Kolísanie hladiny vody možno dobre sledo- v lome. Sprístupnená je od roku 1986. Prevádz- vchádzalo priepasťou, do podzemia sa nedo- vať na početných mohutných stalaktitoch, na kuje ju dobrovoľný jaskyniar, ktorý nám zanie- stávali jednotlivci, ktorí by boli poškodili jej spodných častiach ktorých sú zvyšky naplave- tene prezentoval jej prírodné hodnoty jaskyne, unikátnu sintrovú výzdobu. V rokoch 1976 ných sedimentov. Takmer celú podlahu chod- ako aj miestne speleologické aktivity. V jaskyni a 1977 jaskyňu skúmali a zamerali rakúski by – z jednej strany na druhú stranu – tvorí inštaloval nové osvetlenie, ozvučovací a kame- jaskyniari, čím vznikli podnety a úvahy o jej divočiace riečisko s množstvom naplavenín rový systém a organizuje tu rozličné, hlavne turistickom využívaní, avšak za podmienok jej štrku a piesku. Miestami dokonca vidieť, že hudobné prezentácie. Z jaskyne pochádzajú aj precíznej ochrany. Pre verejnosť je sprístupne- najnižšie časti dlhých stalaktitov zasahujú do početné paleontologické nálezy. ná od roku 1998. týchto naplavenín. Najmä po okrajoch chodby Zaujímavosti zo zahraničia 78 Aragonit 11 sa uložili povodňové íly. Okrem spomenutých širokým dnom, ktoré prírodných javov pozoruhodnosťou jaskyne je visuto ústia do ka- i rozmerný vodný mlyn nainštalovaný pred vý- ňonu Vikos v hornej chodom na povrch, ako aj kaplnka slúžiaca na časti jeho skalných religiózne účely. stien. Tieto doliny sa pravdepodobne Krasové A PSEUDOKRASOVÉ vytvorili v čase po- lokality centrálneho Grécka čiatočného rozčle- ňovania viac-menej Krasový kaňon Enipea. Cestou z Kilkisu plochého krasové- do Atén sme sa zastavili v oblasti najslávnej- ho terénu, ktorý bol šej krajinnej dominanty Grécka, pri Olympe neskôr hlboko pre- – známom ako sídlo Zeusa. Najväčší z tro- rezaný kaňonom. jice štítov Olympu, Mitikas, dosahuje výšku Oblasť Vikosu je 2917 m. Prevažná časť masívu je budovaná chráneným územím vápencami, v ktorých pre značný výškový s početnými druhmi rozdiel sa vytvorili kaňony a tiesňavy. Jedna vzácnych rastlín a ži- z najkrajších tiesňav sa nachádza pri turistic- vočíchov. kom stredisku Litochoro. Vodný tok s nevy- Neďaleko od ka- rovnaným pozdĺžnym profilom, na mnohých ňonu sa nachádza aj Kaňon Vicos. Foto: P. Bella miestach vytvárajúci mohutné krútňavové pomerne rozsiahle hrnce pod úzkymi a hlbokými vápencovými polje, resp. sústava stenami, je skutočnou atrakciou pre turistov. poljí pri Elaphotopos, Podobné kaňony sa nachádzajú aj v južnejšie ktoré sa využívajú naj- situovaných pohoriach Othris a Iti. Z nich sme mä ako pasienky. Pod navštívili kaňon pri obci Gorgopotamon. koróziou podrezaný- Jaskyňa Perama. Nachádza sa pri meste mi okrajovými vápen- Ioannina v blízkosti rozľahlého jazera. Cha- covými stráňami na rakterizuje ju mimoriadne bohatá sintrová plochom dne polja výzdoba, z ktorej vynikajú rozličné typy sta- je niekoľko kanálov lagmitov, ako aj mohutné stalagnáty. Pozoru- (čiastočne antropo- hodné sú aj niektoré jazerné útvary. Množstvo génne upravených), nepravidelých dierovitých vyhĺbenín (zväča ktoré ústia do pono- špongiovitého tvaru) na skalných stropoch rov. V závere horné- a stenách jaskyne svedčí o koróznej freatickej ho polja je fragment modelácii. Jaskyňu objavili miestni obyvatelia bývalej ponorovej v roku 1940, keď sa v čase druhej svetovej jaskyne, ktorá je v se- vojny pokúšali nájsť prírodný úkryt pred bom- nilnom štádiu vývoja. bardovaním. Sprístupnili ju v roku 1952 ako Z plochého dna niž- prvú „jaskynnú“ turistickú atrakciu v Grécku. šieho polja vystupujú V čase našej návštevy boli chudobné porasty menšie kužeľovité vy- Vrstevné škrapy pri kaňone Vicos. Foto: J. Zelinka kríkov nad jaskyňou takmer úplne vypálené výšeniny – humy. požiarom, čo môže nevhodne vplývať na re- Pseudokrasové jaskyne v oblasti Meteory. pohľad sa zdá, že sa vytvorili iba mechanic- žim priesaku zrážkových vôd alebo urýchľo- Veľmi známa lokalita mohutných zlepenco- kou činnosťou – vyplavovaním a inými exo- vať eróziu pôdy s negatívnymi vplyvmi na jas- vých brál, na vrchole ktorých boli v stredo- génnymi, najmä eolickými procesmi. Piesči- kynné prostredie. veku postavené kláštory mníchov, je nielen tý tmel zlepencov však obsahuje miestami Krasový kaňon Vikos a jeho okolie. Patrí unikátnou turistickou atrakciou, ale je zau- značnú vápnitú prímes, ktorú sme potvrdili medzi najznámejšie krasové kaňony na svete. jímavá aj z geologicko-geomorfologického aj pozitívnou reakciou na HCl. Vznik a roz- Nachádza sa v pohorí Pindos v severozápad- či karsologického hľadiska. Zlepence sa pô- širovanie dutín prebieha teda aj krasovou nej časti Grécka. Na tabuliach inštalovaných vodne usadili v úpätnej časti horskej oblasti „cestou“. Zlepencové majestátne útvary pri vyhliadkach sa píše, že Vikos je najhlbším z mohutných divočiacich tokov so značnou Meteory môžno teda označiť ako klastokras. kaňonom na svete – s hĺbkou 900 m a dĺžkou energiou, ktoré často menili svoje koryto. Mnohé väčšie dutiny, ktoré sú zväčša ťaž- vyše 10 km; v roku 1997 bol zapísaný do Gui­ Preto je v nich vyvinuté šikmé, krížové a gra- ko až extrémne ťažko prístupné, osídľovali nnessovej knihy rekordov. Pohľady z rôznych dačné zvrstvenie. V súčasnosti predstavujú a vy­užívali mnísi. Niektoré kláštory sú funkč- vyhliadkových miest na gigantické rozmery sústavu eróziou vypreparovaných osamelých né doteraz a sú prístupné aj návštevníkom. kaňonu sú nezabudnuteľným zážitkom. Naj- brál v podobe de- navštevovanejšími miestami výhľadov je Oxia nudačných zvyškov pri dedinke Monodendri a kláštor Agia Pa- na okraji zarovnanej raskevi, ktorý postavili na okraji takmer zvislej plošiny. steny v závratných výškach. Pod majestátnymi V bralách sa kolmými skalnými stenami sú po oboch stra- nachádza niekoľko nách riečiska kaňonu početné úsypiská a úsy- desiatok až stoviek piskové kužele. dutín, ktorých veľ- V tejto horskej oblasti sú zaujímavé aj kosť často dosahuje viaceré ďalšie geologické a geomorfologické rozmery jaskyne. javy. Na výrazne doskovitých, svetlých rohov- Jaskyne miestami cových, horizontálne uložených vápencoch zreteľne sledujú plo- sa na mnohých miestach vytvorili vrstevné chy šikmého zvrstve- škrapy, ale často sa v nich nachádzajú aj vy- nia, inde sú vyvinu- preparované vrásové ohyby. Samozrejme, té na vertikálnych, nechýbajú tu ani ďalšie typy škráp, z ktorých prevažne gravitač­ nás najviac zaujali valcovité škrapy. V typic- ných puklinách kých podobách sa vytvorili aj suché doliny so a trhlinách. Na prvý Bizarné skalné útvary Meteory. Foto: P. Bella Aragonit 11 79 Zaujímavosti zo zahraničia

neveľkého morského vegetácie a hlboko zasahujú do mora. Prí- zálivu na západnej činou tohto javu sú paralelné zlomy, rozčle- strane stredného „vý- ňujúce územie na samostatné kryhy, ktoré bežku“ v najjužnej hrásťovite vystupovali, resp. poklesávali a ná- časti Peloponézu, sledne sa čiastočne zaliali morskou vodou. západne od mesta Vďaka absencii vegetácie možno veľmi dob- Gythion. Je typickým re sledovať takýto zlom v dĺžke niekoľko sto príkladom podzem- metrov pri obci Gerolimenas. Úzky záliv sa ných dutín vytvore- vytvoril v priekopovej prepadline, ktorej po- ných krasovými voda- kračovanie do pevniny prezrádza hlboká do- mi, ktoré pochádzajú lina. Zlom sprevádza aj výskyt tektonických z krasových masívov brekcií. Tie pomerne ľahko podľahnú kraso- a v podzemí vyús- vateniu a v tektonicky vysoko porušenom ťujú do morského prostredí sa v nich vytvorila aj malá jaskynka prostredia. V mieste s dĺžkou do 10 m. V nižšej časti krasových vyústenia majú bra- masívov sa na pobreží vytvorili viaceré abráz- Jedna z mnohých výklenkovitých jaskýň Meteory. Foto: P. Bella kický charakter, t. j. ne jaskyne a pobrežné škrapy. miešajú sa so slanou Krasové lokality Peloponézu morskou vodou. Rozsiahle priestory jaskyne ZÁVER sú zhruba do polovice (v smere od pobrežia) Polje Sangas. Cestou z Kalamosu cez vyplnené takouto vodou. V jaskyni sa mies- Každá návšteva zahraničných krasových Atény a Korintský prieplav k jaskyni Diru sme tami nachádza aj bohatá sintrová výzdoba. lokalít prináša množstvo nových poznatkov, si v strednej časti polostrova Peloponéz ne- Okrem stalaktitov, stalagmitov a stĺpov sa tu skúseností a inšpirácií, ktoré sú využiteľné ďaleko mesta Tripolis prezreli rozsiahle polje zriedkavejšie vyskytujú aj sintrové bubny. Pod v našej praxi pri riešení výskumných alebo Sangas s plochým pozdĺžnym dnom, ktoré sa horskými krasovými masívmi v širšom okolí jas- iných odborných úloh, ochrane či praktickej čiastočne využíva na poľnohospodárstvo. Po- kyne možno pozorovať výrazné abrázne prí- starostlivosti o jaskyne, prevádzke a prezen- dobne na strmých svahoch, najmä v severnej morské terasy, ako aj spevnené úpätné brek- tácii sprístupnených jaskýň alebo environ- časti polja, sú úzke pruhovité terasovité políč- cie prevažne s červeným vápnitým tmelom. mentálnej výchove. Nepochybne tak tomu ka. Mnohé z nich sa postupne prestávajú vyu- Vzhľadom na rozmiestnenie abráznych terás bolo aj v prípade našej študijnej cesty do žívať. Na okraji polja sa sprístupňuje jaskyňa, jaskyňa Dyros predstavuje najmladšiu eta- Grécka, ktorého územie je známe mnohými ktorú si počas exkurzie prezreli mnohí účast- pu vývoja jaskýň v tejto oblasti. Na „holých“ pozo­ruhodnými až výnimočnými krasový- níci speleologického kongresu. Okrajovým vápencových povrchoch sa v dosahu príboja mi javmi. Nakoniec podotýkame, že ďalšie svahom polja vedie diaľnica, pri stavbe ktorej morskej vody vytvárajú pobrežné škrapy. údaje o sprístupnených jaskyniach Perama, sa v záreze do terénu odkryli pozoruhodné Abrázne a zlomové jaskyne južnej časti Alistrati a Dyros, týkajúce sa najmä proble- vrásovité štruktúry hornín. polostrova. Vápencové pobrežie najjužnej- matiky ich prevádzky, obsahuje už spome- Jaskyňa Dyros. Známa turistická atrakcia ších častí polostrova Peloponéz je značne nutá správa publikovaná v časopise Aragonit s podzemnou plavbou na prekrásnom pobreží členité. Krasové bralá a klify sú takmer bez z roku 1999.

Polje Sangas. Foto: P. Bella Plavba v jaskyni Dyros. Foto: J. Zelinka

PodzemIE Dánska

Lukáš Vlček – Juraj Šurka – Jana Hrončová

Napriek tomu, že geologické podmienky nosť. Keď sa však do problematiky zahryzne- lokalitu osobne navštíviť a dozvedeli sme sa, že v Dánsku nie sú veľmi priaznivé pre vznik kra- me o čosi hlbšie, zistíme, že tu nastala chyba údaj o dĺžke podzemného systému vôbec nie sového fenoménu, na internete možno nájsť v prepise a dánsku Mønsted Kalkgruber treba je nadnesený. Ide totiž o najrozsiahlejšiu pod- zmienku o Mønstedskej vápencovej jaskyni, chápať ako Mønstedskú vápencovú baňu, teda zemnú dobývku svojho druhu na svete. teda Mønsted Limestone Cave v anglickom podpovrchovú dobývku vápencovej nerastnej Umelá jaskyňa Mønsted Kalkgruber sa prepise. Jej dĺžka sa pohybuje okolo 60 km suroviny. Počas geologickej terénnej exkurzie nachádza 14 km východne od mesta Viborg a 2 km chodieb je sprístupnených pre verej- do Dánska v apríli 2006 sme mali možnosť túto v severnej časti poloostrova Jutland. Vznikla Zaujímavosti zo zahraničia 80 Aragonit 11

návštevníci. Vstup je povolený aj pre „do- Ďalšou sprístupnenou podzemnou lokali- mácich miláčikov“, psy by mali mať obojok. tou Dánska je iný vstup do systému vápenco- Keďže v jaskyni je pomerne chladno (8 °C), vých baní pri dedinke Daugbjerg – Daugbjerg odporúča sa vziať si teplejšie oblečenie. V pre- Kalkgruber. Táto baňa predstavuje najstaršiu vádzkovej budove je možné požičať si prilbu, dánsku podpovrchovú dobývku. Podľa tradí- ale pokiaľ nemáte v úmysle ísť do nesprístup- cie ju pred tromi storočiami obýval miestny nených častí jaskyne, nie je nevyhnutná. zbojník Jens Langkniv prezývaný „Dlhý nôž“. V najväčšej sále v sprístupnených častiach Dnes sa na jeho pamiatku (a radosť detských jaskyne sa nachádza niekoľko lavičiek a pre- návštevníkov), organizuje „honba za pokla- mietacia plocha pre multimediálnu prezentá- dom Jensa Langkniva“ za pomoci ručných ciu. Každodenne sa tu v pravidelných inter- svietidiel a mapky s trasou k miestu pokladu. Situačná mapka Dánska. Spracoval: L. Vlček valoch premieta krátky náučný film o histórii Do jaskyne sú pravidelné vstupy počas sezó- jaskyne, vzniku tunajších vápencov a ekoló- ny od 9. apríla do 31. októbra. Prevádzkové podzemnou ťažbou vápenca, ktorej začiatky gii netopierov. Premietaný obraz sa odráža hodiny sa počas sezóny menia. Jaskyňa údaj- sa datujú do obdobia pred zhruba 1000 rok- aj na hladine niekoľkých jazier na dne sály. ne každoročne slúži ako zimovisko pre 7000 mi. Vyťažený materiál sa používal na výrobu Návštevníci jaskyne môžu vidieť okrem fe- jedincov hibernujúcich netopierov piatich vápna a na stavebné účely. Pracovať sa presta- nomenálneho diela ľudských rúk aj niekoľko druhov. lo až v roku 1953. Od roku 1997 je jaskyňa malých podzemných tokov s jazerami, strieda- Pred Daugbjergskou jaskyňou stojí pre- sprístupnená pre verejnosť. nie vápencových a rohovcových horizontov vádzková budova, v ktorej možno zakúpiť Asi 300 m pred jaskyňou sa nachádza v profile chodieb, ako aj netopiere visiace na vstupenky a suveníry. Slúži aj ako reštaurácia, prevádzková budova Caffé Grotten, kde sa dá stenách jaskyne. medzi jej špeciality patrí tzv. „Tater menu“ zakúpiť vstupenka, suveníry a občerstvenie. Lokalita Mønsted Kalkgruber je význam- – teda „Cigánske menu“. Návštevníci sa môžu Budova slúži zároveň aj ako informačné cen- ná aj z environmentálneho hľadiska, pretože ponúknuť aj dánskymi syrmi, vínom a saláma- trum. Vedľa nej sa nachádza stará továreň na v súčasnosti predstavuje najväčšie zimovisko mi, ktoré sa nechávajú v jaskyni dozrievať. výrobu vápna s historickou expozíciou, súčasť netopierov v severnej Európe. Netopiere sem Neďalekou podzemnou lokalitou obdob- banského múzea. V jej vstupnej hale s výbor- prilietajú v auguste, keď sa pária, a krátko nato ného charakteru je Thinkbæak Kalkminer juž- nou akustikou sa každoročne 23. a 30. júla sa uložia na zimný odpočinok. Nasledujúci ne od mesta Aalborg, ako aj najvýznamnejšia uskutočňuje hudobný koncert. rok zo zimoviska vylietavajú v apríli a cez letné švédska umelá jaskyňa Tykarpsgrottan, ktorá Vchod do jaskyne sa nachádza v opuste- obdobie žijú mimo podzemných priestorov. sa nachádza pri Hässelholme, asi 50 km seve- nom kameňolome a po zakúpení vstupenky V baniach v okolí Mønstedu zimuje každoroč- rovýchodne od Helsínk. sa v nej možno pohybovať voľne. Už v infor- ne okolo 10 000 jedincov netopierov, prevaž- Dánsko je jednou z mála Európskych mačnej brožúrke sa odporúča vziať si so se- ne piatich druhov. krajín, v ktorých sa prirodzene nenachádzajú bou aj ručné svietidlo a nahliadnuť pár metrov K netradičným podujatiam organizovaným prírodné jaskyne. Napriek tomu existuje (síce aj do nesprístupnených častí podzemného pri Mønsted Kalkgruber patrí výlet za spoznáva- mladá, ale predsa) Dánska speleologická spo- labyrintu. Dva kilometre chodieb sú opatrené ním netopierov Flagermussafari, uskutočňovaný ločnosť (Dansk Grotteforening), ktorej členo- stabilným osvetlením, z nich 600 m zodpove- v polovici februára, alebo podujatie Halloween via operujú najmä v zahraničí, v poslednom dá štandardu pre bezbariérový prístup, a tak v 42. týždni kalendárneho roka. čase hlavne v Španielsku v spolupráci s domá- môžu zavítať do jaskyne aj telesne postihnutí Podzemné priestory jaskyne Mønsted cimi jaskyniarmi. Kalkgruber majú aj iné komerčné využitie. V samom Dánsku napriek prítomnosti kar- Ročne sa v nich uskladňuje viac než 250 ton bonátových, a teda krasových hornín absentu- syra, ktorý vyrábajú v meste Taulov. Až 98 % je klasický vývoj krasu. Táto situácia je zaprí- vlhkosť a stabilná teplota 8 °C predstavujú činená enormne krátkym časovým obdobím, ideálne podmienky na jeho dozrievanie. Väč- kedy mal kras možnosť vývoja. Prevažná časť šina syra putuje na predaj do Nemecka, kde Dánska bola totiž dlhodobo pokrytá konti- ho možno zakúpiť pod názvom Höhlenkäse, nentálnym ľadovcom. V súčasnosti dochádza teda „jaskynný syr“ alebo „syr z jaskyne“. Dá k výraznému izostatickému vyzdvihovaniu sa však kúpiť aj v Dánsku, dokonca patrí k naj- Škandinávie po náhlom odľahčení územia, ku obľúbenejším suvenírom odnášaným návštev- ktorému došlo po skončení poslednej ľado- níkmi z Mønstedskej jaskyne. vej doby. Momentálne prebieha zarezávanie Sezóna v jaskyni prebieha od 11. do 19. sa vodných tokov do horninového podkladu februára („netopierie safari“) a od 1. apríla do a možno hovoriť aj o recentnom krasovatení. 31. októbra v čase od 10. do 17. hodiny. Caffé Toto obdobie je však priveľmi krátke na vznik Vchod do Mønsted Kalkgruber. Foto: L. Vlček Grotten je otvorené počas celej sezóny. výrazného krasového fenoménu.

Prednášková sieň v Mønsted Kalkgruber. Foto: J. Šurka Rohovcové horizonty v kriedových vápencoch. Foto: J. Hrončová Aragonit 11 81 Zaujímavosti zo zahraničia

Vznikla Správa jeskyní České republiky

Jaroslav Hromas

Již v osmdesátých a devadesátých lé- základě požadavků orgánů ochrany přírody Sídlem nové správy jsou Průhonice, kde tech minulého století vedení Státního ústavu může správa provádět průzkum, výzkum, mo- je umístěno ředitelství (ředitelem je RNDr. Ja- památkové péče a ochrany přírody v Praze nitoring a dokumentaci také ostatních jeskyní. roslav Hromas), ekonomicko-provozní odbor a posléze i pracovníci správ zpřístupněných Spolupracuje s orgány a organizacemi ochra- (řídí ekonomicko-provozní náměstek Ing. Lu- jeskyní navrhovali kompetentním orgánům, ny přírody, koordinuje odborné činnosti a vý- bomír Přibyl) a část oddělení péče o jeskyně aby po vzoru Slovenska i v České republi- měnu zkušeností při ochraně, péči a provozu (řídí odborný náměstek Ing. Karel Drbal). ce byla vytvořena jednotná celostátní sprá- zpřístupněných jeskyní a působí v profesních Těžiště oddělení péče o jeskyně, zajišťující va jeskyní, která by nejen zajišťovala správu sdruženích, včetně mezinárodních. odborné zázemí a služby správám, stejně jako a provoz jeskyní zpřístupněných veřejnosti, ale V rámci tzv. „jiné činnosti“, související úkoly průzkumu, výzkumu a dokumentace, po slovenském vzoru plnila i úkoly v ochraně, s provozem zpřístupněných jeskyní, může sídlí v Blansku (pracovní skupinu zde vede Ing. průzkumu, výzkumu a dokumentaci krasu správa provozovat informační, prezentační Jan Flek). Přímo řediteli jsou podřízeni vedou- a nezpřístupněných jeskyní. a výchovná střediska a zařízení související cí devíti správ jeskyní, z nichž Správa jeskyní Jistý pokrok v řešení tohoto problému při- s hlavní činností a ochranou přírody, posky- Moravského krasu má navíc vedle ekonomic- neslo zřízení Českého ústavu ochrany přírody tovat služby veřejnosti související s hlavní čin- kého a technického oddělení také provozy v nově ustaveném resortu životního prostře- ností (včetně poskytování tématických prů- čtyř jeskyní (pátý, provoz jeskyně Výpustku, je dí, do kterého byly v roce 1991 začleněny vodcovských služeb a dalších prací a služeb připravován). i všechny zpřístupněné jeskyně v podobě v souvislosti s požadavky orgánů ochrany pří- Správa jeskyní České republiky v plném poněkud autonomní Správy českých a morav- rody), organizovat odborné konference, sym- rozsahu pokračuje v zajišťování péče a pro- ských jeskyní. V roce 1995 byl ústav reorgani- pozia, semináře, jakož i další kulturní a vzdělá- vozu všech třinácti zpřístupněných jeskyní, zován na Agenturu ochrany přírody a krajiny vací programy vztahující se k hlavní činnosti o dělbě úkolů týkajících se ochrany, průz- ČR a správy jeskyní zůstaly její sekcí, později a k ochraně přírody, zajišťovat pořádkovou kumu, výzkumu a dokumentace ostatních úsekem. a informační službu v souvislosti s hlavní čin- jeskyní a o spolupráci při budování a správě Teprve novela zákona č. 114/1992 Sb. ností, placenou reklamní činnost související „Jednotné evidence speleologických objektů“ o ochraně přírody a krajiny, schválená v ro- s hlavní činností, výrobu, prodej, vydávání dosud pokračuje jednání s agenturou. ce 2004, oprávnila Ministerstvo životního a ve­­řejné šíření publikací, tiskovin, audio- Správa jeskyní České republiky se plně prostředí ČR zřídit příspěvkovou organizaci a videonahrávek a jiných medií, upomínkových hlásí k tradicím dobré a přátelské spo- „za účelem zajištění ochrany, péče a provozu a podobných předmětů souvisejících s hlavní lupráce se Správou slovenských jaskýň zpřístupněných jeskyní“ (§ 79, odst. 3, písm. činností, přípravu a prodej občerstvení a další. a všemi slovenskými jeskyňáři. Vedle společ- w). Tohoto oprávnění ministr RNDr. Libor Organizační struktura Správy jeskyní ného řešení vybraných úkolů, pracovních Ambrozek využil, když k 1. lednu 2006 roz- České republiky vychází zatím z možností i přátelských setkání, jakož i společného hodl o sloučení dvou dosavadních ústředních daných delimitovanými složkami z agentury. vystupování v zahraničních zájmech, což organizací státní ochrany přírody v ČR. K uve- Vedle všech správ jeskyní a oddělení ochrany chceme, aby bylo obsahem i nové smlouvy denému datu zrušil Správu ochrany přírody jeskyní byly do správy převedeny i části do- o naší vzájemné spolupráci, samozřejmě zůstá- a začlenil ji do Agentury ochrany přírody provodných útvarů, zajišťující ekonomické vají všem slovenským jeskyňářům dokořán a krajiny ČR. K 1. dubnu 2006 pak vyčlenil a provozní úkoly, včetně pracovníků, kteří je otevřeny brány všech českých, moravských z této instituce celou složku pečující o jeskyně vykonávali. i slezských jeskyní. a vytvořil z ní Správu jeskyní České republiky, státní příspěvkovou organizaci, řízenou Minis- terstvem životního prostředí ČR. Základním posláním správy je „zajišťo- vání ochrany, péče a provozu zpřístupně- ných jeskyní České republiky a s nimi bez- prostředně souvisejících podzemních prostor a zpřístupňování, ochrana a péče o podzemní prostory, pokud v nich budou prováděny čin- nosti na základě rozhodnutí místně a věcně příslušného orgánu ochrany přírody nebo bu- dou využívány k účelům podléhajícím dozoru státní báňské správy (dále jen ‚zpřístupněné jeskyně‘)“. Do „hlavní činnosti“ správy patří podle zřizovací listiny ochrana, zajišťování provozu a péče o zpřístupněné jeskyně, zajišťování průvodcovských služeb (výhradně vlastními zaměstnanci) ve zpřístupněných jeskyních, zajišťování bezpečnosti ve zpřístupněných jeskyních včetně bezpečnosti práce a bez- pečnosti návštěvníků, provozování vodní plavby na řece Punkvě, zajišťování a realiza- ce opatření podle schválených plánů péče ve zpřístupněných jeskyních, zajišťování průzku- mu, výzkumu, monitoringu, vedení evidence První zahraniční návšteva Správy jeskyní České republiky ze Slovenska, zleva: K. Drbal, J. Hromas, a dokumentace zpřístupněných jeskyní. Na Ľ. Nudzíková, L. Přibyl, D. Bílková a J. Hlaváč. Foto: J. Hlaváč Jaskyniarske podujatia a udalosti 82 Aragonit 11

5. VEDECKÁ KONFERENCIA „VÝSKUM, VYUŽÍVANIE A OCHRANA JASKÝŇ“

Pavel Bella

Vedecké konferencie Výskum, využívanie rý okrem množstva zaujímavých poznatkov životného prostredia SR za celoživotné dielo a ochrana jaskýň, ktoré Správa slovenských poukázal aj na spôsob a obmedzené tech- pri prieskume a výskume jaskýň na Slovensku. jaskýň v Liptovskom Mikuláši organizuje od nické pomôcky speleologického prieskumu V mene poľských jaskyniarov jubilanta po- druhej polovice 90. rokov minulého storočia a výskumu tunajších jaskýň v 50. rokoch mi- zdravili Prof. J. Głazek a Prof. R. Gradziński, každé dva roky (Mlynky, 1997; Demänovská nulého storočia. Nezabudol ukázať ani miesto ktorí mu takisto odovzdali čestné uznanie za Dolina, 1999; Stará Lesná, 2001; Tále, 2003), nálezu fluviálnych štrkov riečnej terasy T-III dlhoročnú spoluprácu. sú v súčasnosti jediným pravidelne organizo- v Demänovskej doline pod Sokolom (neďa- Odborný program konferencie tvorilo 48 vaným vedeckým speleologickým a karsolo- leko horizontálnej chodby rovnakej výškovej referátov a posterov vrátane spomenutého gickým podujatím na Slovensku. V rámci ich pozície v dolnej časti Demänovskej jaskyne úvodného referátu J. Jakála. Rozdelili sa do odborného programu sa prezentujú najmä mieru na opačnej strane doliny), čo ho pod- viacerých tematických blokov: (1) geológia najnovšie poznatky z výskumu, monitorovania nietilo rozpracovať problematiku korelácie a geomorfológia vo vzťahu k jaskyniam De- a ochrany jaskýň na Slovensku, pričom viaceré vývojových úrovní Demänovských jaskýň s vý- mänovskej doliny (viaceré referáty nadväzo- z nich sú výsledkom spolupráce s českými, poľ- vojom riečnych terás Váhu v Liptovskej kotline vali na výskumnú činnosť RNDr. A. Droppu, skými a maďarskými odborníkmi. Niektorých a jeho prítoku Demänovky. K sprievodnému CSc.) – 5 referátov; (2) geológia, geochémia konferencií sa dokonca zúčastnili aj účastníci slovu jubilanta sa postupne pridružili výklady a geo­morfológia – 10 referátov a 2 postery; z mimoeurópskych štátov – Japonska a Aus- RNDr. P. Bellu, PhD. (geológia, geomorfoló- (3) hydrológia a speleoklimatológia – 6 referá- trálie, ktorí prezentovali poznatky z výskumu gia), Mgr. D. Haviarovej (hydrológia a hydro- tov a 2 postery; (4) biospeleológia, mikrobio- našich jaskýň získané počas ich pobytu na chémia) a RNDr. Z. Višňovskej (biospeleoló- lógia a paleontológia – 8 referátov a 2 poste- Slovensku. Na týchto konferenciách však ne- gia), čím účastníci získali komplexný obraz ry; (5) geoekológia a ochrana krasu a jaskýň chýbajú ani referáty týkajúce sa speleologic- o alogénnom krase monoklinálnych štruktúr – 4 referáty; (6) speleologická dokumentácia kej dokumentácie, prevádzky sprístupnených na severnej strane Nízkych Tatier. a prieskum, prevádzka sprístupnených jaskýň, jaskýň či histórie jaskyniarstva. Na druhý deň sa uskutočnilo oficiálne história jaskyniarstva – 5 referátov a 3 postery. V poradí 5. vedecká konferencia sa ko- otvorenie konferencie s príhovormi Ing. J. Hla- Geológia a geomorfológia – jaskyne nala v Demänovskej Doline (hotel Repiská) váča, riaditeľa Správy slovenských jaskýň, Prof. Demänovskej doliny. Referáty: skamenené v dňoch 26. – 29. 9. 2005. Hlavným dôvo- RNDr. P. Bosáka, DrSc., viceprezidenta Me- paleokrasové naplaveniny v jaskyni Okno dom opätovného organizovania konferencie dzinárodnej speleologickej únie (UIS), a Mgr. v Demänovskej doline (A. Osborne), rekon- v Demänovskej Doline (prvýkrát v roku 1999 B. Kortmana, predsedu Slovenskej speleolo- štrukcia vývoja Demänovského jaskynného pri príležitosti 30. výročia založenia Správy slo- gickej spoločnosti. venských jaskýň) bolo životné jubileum RNDr. Vedecký prínos prá- Antona Droppu, CSc. (85 rokov), ktorý veľkú ce RNDr. A. Droppu, časť svojej vedeckej činnosti venoval výskumu CSc., pre poznanie Demänovských jaskýň. Spoluorganizátormi krasu a jaskýň zhod- konferencie boli Slovenské múzeum ochrany notil Doc. RNDr. prírody a jaskyniarstva, Slovenská speleologic- J. Jakál, DrSc., z Ge- ká spoločnosť a Asociácia slovenských geo- ografického ústavu morfológov pri SAV. SAV, kde jubilant dlhé Po príchode a registrácii účastníkov roky pracoval (na popoludní a večer 26. 9. 2005 sa program speleologickej po- konferencie začal nasledujúci deň celoden- bočke v Liptovskom nou exkurziou krasom Demänovskej doliny Mikuláši). Následne s prehliadkou Demänovskej jaskyne mieru si RNDr. A. Droppa, a Demänovskej jaskyne slobody. S potešením CSc., prevzal z rúk mnohých účastníkov sa úlohy odborného Ing. J. Hlaváča čest- sprievodcu ujal RNDr. A. Droppa, CSc., kto- né uznanie ministra Príhovor A. Droppu na konferencii, vľavo J. Hlaváč. Foto: P. Bella

A. Droppa na exkurzii v Demänovskej doline. Foto: P. Bella Účastníci konferencie. Foto: P. Bella Aragonit 11 83 Jaskyniarske podujatia a udalosti systému na základe rádioizotopového datova- šinskej ľadovej jaskyne (Ľ. Kováč, A. Mock, bek). Slávnostný príhovor predniesla riaditeľ- nia sintrov (H. Hercman, P. Bella, M. Graziński, P. Ľuptáčik, P. Fenďa, V. Košel), mnohonôžky ka múzea RNDr. D. Šubová, CSc.,. Prehliad- J. Głazek, S. E. Lauritzen, T. Nowicki, G. Sujka), (Diplopoda) vo vzťahu k jaskynnému prostre- ku výstavy doplnil pútavý autentický filmový morfogenetické časti Demänovského jaskyn- diu v podmienkach Slovenska (A. Mock), dokument venovaný spomienkam RNDr. ného systému (P. Bella), morfológia, sedimen- rozšírenie troglofilných roztočov pancierni- A. Droppu, CSc., na prieskum a výskum jas- ty a genéza Hlinenej chodby v Demänovskej kov (Acarina, Oribatida) na území Slovenska kýň v Demänovskej doline. jaskyni slobody (J. Psotka, P. Bella, J. Janočko), (P. Ľuptáčik), terestrické článkonožce vybra- Po návrate do hotela Repiská sa uskutoč- pozoruhodné sintrové formy v Pustej jaskyni ných jaskýň Silickej planiny (V. Papáč), naj- nila slávnostná prezentácia novej publikácie (P. Holúbek). staršie údaje o netopieroch z jaskýň na Sloven- Kras Slovenského raja, ktorej autormi sú RNDr. Geológia, geochémia a geomorfológia. sku (V. Košel), mikrobiálne potravové zdroje L. Novotný a Ing. J. Tulis. Kniha z odborné- Referáty: geologické pomery Bystrianskej jas- bezstavovcov v jaskyni Domica a v Ardovskej ho hľadiska prezentuje výsledky 40-ročného kyne (Ľ. Gaál, J. Psotka), najvýznamnejšie tva- jaskyni v Slovenskom krase (V. Krištůfek, D. El- speleologického prieskumu a výskumu krasu ry georeliéfu IV. jaskynnej úrovne Stratenskej hottová, A. Nováková, A. Lukešová, Ľ. Kováč, a jaskýň Slovenského raja, ktorý vykonávali jaskyne vytvorené vodou (J. Tulis), morfológia A. Mock, P. Ľuptáčik), mikroskopické huby a naďalej vykonávajú jaskyniari zo Spišskej a genéza jaskyne Mesačný tieň vo Vysokých v Dobšinskej ľadovej jaskyni a vo vybraných Novej Vsi. Ich najväčším úspechom je obja- Tatrách – prvotné poznatky (B. Šmída), zvlášt- jaskyniach Národného parku Slovenský kras venie Stratenskej jaskyne – druhej najdlhšej ne typy sekundárneho jaskynného kalcitu (A. Nováková), pôdne riasy v jaskyniach Slo- jaskyne na Slovensku. zo zaľadnenej rumunskej jaskyne Scărişoara venského krasu (A. Lukešová). Postery: fosílna Program konferencie sa skončil v nesko- v pohorí Bihor (K. Žák, H. Hercman, B. Onac), fauna Borinského krasu (P. Klepsatel), mikro- rých popoludňajších hodinách 29. 9. 2005. prirodzená rádioaktivita krasových hornín na skopické huby Chýnovskej jaskyne a Jaskyne Celkový priebeh a odbornú úroveň konferen- východnom okraji Českého masívu (J. Zimák, na Turolde v Českej republike (A. Nováková). cie v záverečných príhovoroch zosumarizo- J. Štelcl), speleologická situácia v Jánskej doli- Geoekológia a ochrana krasu a jaskýň. vali a zhodnotili RNDr. P. Bella, PhD., a Ing. ne na pozadí štruktúrnogeologických pomerov Referáty: problematika transformácie krajiny J. Hlaváč. K našej spokojnosti mnohí účastníci územia (M. Marušin), alochtónne sedimenty Slovenského krasu (Z. Hochmuth), paleogeo­ vyslovili prianie zúčastniť sa aj na nasledujúcej vysokohorského krasu Nízkych Tatier (M. Or- grafické zmeny v georeliéfe Slovenského kra- konferencii v roku 2007. K úspešnému zavŕ- vošová), vplyv tektonických štruktúr na vývoj su (J. Košťálik), krasové javy na travertínoch šeniu konferencie Správa slovenských jaskýň jaskynných priestorov vo Vysokých Tatrách dolného Liptova (R. Novodomec), hodnote- vydá v I. polroku 2006 zborník referátov. (M. Kučera), deštrukcia sintrov v Moravskom nie a ochrana jaskýň a krasových lokalít na Na konferencii bolo prítomných 84 účast- krase (J. Fajmon), vplyv pôdnych humátov na štátnej a medzinárodnej úrovni – na príklade níkov, z toho 33 zo zahraničia (Českej republi- súčasné krasové procesy (M. Schwarzová). Poľska (J. Urban). ky, Poľska a Austrálie). Z domácich účastníkov Postery: prirodzená rádioaktivita horninové- Speleologická dokumentácia a prieskum, sa okrem zamestnancov Správy slovenských ho prostredia v sprístupnených jaskyniach na prevádzka sprístupnených jaskýň, história jaskýň konferencie zúčastnili zástupcovia Ge- Slovensku (J. Štelcl), prirodzená rádioaktivita jaskyniarstva. Referáty: zhodnotenie prírod- ografického ústavu SAV v Bratislave, Prírodo- horninového prostredia v sprístupnených jas- ných pomerov siene pod Bielym dómom vedeckej fakulty UK v Bratislave, Fakulty prí- kyniach v Čechách (J. Zimák, J. Štelcl). v Belianskej jaskyni vytypovanej na liečebné rodných vied UPJŠ v Košiciach, Pedagogickej Hydrológia a speleoklimatológia. Referá­ účely (J. Zelinka, S. Pavlarčík, D. Haviarová, fakulty KU v Ružomberku, Pedagogickej fa- ty: najnovšie výsledky hydrologického mo- Z. Višňovská, J. Hurajt), Abonyiho test na zis- kulty UMB v Banskej Bystrici (pracovisko Ban- nitoringu podzemnej ramsarskej mokrade tenie charakteru neznámych priestorov za ská Štiavnica), Štátneho geologického ústavu Domica – Baradla (D. Haviarová, P. Gruber), Mramorovou studňou v Gombaseckej jasky- Dionýza Štúra v Bratislava, Štátnej ochrany povodne v severnej časti Moravského krasu ni (J. Stankovič), aktuálny stav speleologickej prírody SR, Slovenského múzea ochrany príro- (E. Obalilová, J. Flek), prvotné výsledky sledo- preskúmanosti južnej časti Silickej planiny dy a jaskyniarstva a Slovenskej speleologickej vania chemizmu vôd v Demänovskom jaskyn- (G. Lešinský), formovanie záujmu o jaskyne na spoločnosti. Zo zahraničných účastníkov išlo nom systéme (D. Haviarová, M. Czop, M. Gra- Slovensku po roku 1918 (M. Lalkovič), 40 rokov najmä o zástupcov spolupracujúcich organi- dziński, J. Motyka), kvantitatívne zhodnotenie činnosti speleologického klubu Slovenský raj zácií – Geologického ústavu AV ČR v Prahe, podlahového ľadu v Demänovskej ľadovej (J. Tulis). Postery: Therion – digitálny svet jaskýň Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR v Pra- jaskyni (K. Strug, J. Piasecki, M. Szymanowski, (M. Sluka), štatistické vyhodnotenie výskytu, he (vrátane Správy jaskýň Moravského krasu T. Sawiński, J. Zelinka), kondenzačná voda hodnôt a ochrany jaskýň v Českej republike v Blansku), Prírodovedeckej fakulty Masaryko- ako faktor korózie sintrov (P. Zajíček), pokroky (D. Bílková, R. Mlejnek), rekonštrukcia Zbrašov- vej univerzity v Brne, Ústavu pôdnej biológie vo výskume speleoaerosólov (J. Štelcl). Poste- ských aragonitových jaskýň (B. Šimečková). AV ČR v Českých Budějoviciach, Ústavu geo- ry: environmentálny vplyv antropogénneho Referáty tvorili hlavnú časť programu kon- logických vied Jagiellonskej univerzity v Krako-

CO2 v Císařskej jaskyni v Moravskom krase ferencie 28. a 29. 9. 2005. V podvečerných ve, Geologického ústavu PAV vo Varšave, Ge- (J. Faimon), povodne v severnej časti Morav- hodinách 28. 9. 2005 sa účastníci presunuli ologického ústavu Univerzity A. Mickiewicza ského krasu – doplnok referátu (E. Obalilová, do Slovenského múzea ochrany prírody a jas- v Poznani a Geografického ústavu Vroclav- J. Flek). kyniarstva v Liptovskom Mikuláši, kde bola skej univerzity. Z ďalekej Austrálie pricestoval Biospeleológia a mikrobiológia. Referáty: vernisáž výstavy o živote RNDr. A. Droppu, A. Osborne z Univerzity v Sydney s manžel- terestrické článkonožce (Arthropoda) Dob- CSc. (odborný scenár pripravil Ing. P. Holú- kou a N. Kell.

2. medzinárodný workshop o ľadových jaskyniach (IWIC-II), DEMÄNOVSKÁ DOLINA 2006

Ján Zelinka

Jaskyne s ľadovými výplňami sú nielen minulosti, ako aj citlivých reakciách na globál- prístrojové vybavenie, no nevyhnutné pre pri- unikátne prírodné výtvory, ale aj veľmi dô- ne zmeny atmosféry a antropogénne vplyvy. jímanie správnych rozhodnutí a usmernení pri ležitý zdroj informácií o vývoji špecifického Detailné poznanie zaľadnených jaskýň pri ich využívaní na turistické účely a hlavne ich typu krasu, klimatických zmenách v dávnej súčasných možnostiach je veľmi náročné na ochranu. Jaskyniarske podujatia a udalosti 84 Aragonit 11

Absencia výmeny skúseností na medzi- Pavel Bella, PhD., Prof. Alfredo Bini, Ing. Peter týchto prezentácií boli aj odborní pracovníci národnej úrovni pri výskume a monitoringu Gažík, Dr. Jacek Piasecki, Prof. Valter Maggi Správy slovenských jaskýň. Štúdiu morfológie ľadových jaskýň inšpirovala členov Komisie a RNDr. Ján Zelinka. Prácu sekretariátu za- ľadových povrchov a ich zmenám sa venoval UIS pre ľadovcové jaskyne a kryokras v polár- bezpečovali doktorandi Stefano Turri a Mi- P. Bella, ďalej odzneli výsledky výskumu geo- nych a vysokohorských oblastiach (GLACKI- chele Citterio. Podujatie sponzorsky podporili logických, geomorfologických a glaciologic- PR) organizovať takéto podujatia. Prvým bol St. Nicolaus, a. s., a Liptovské mliekarne. kých pomerov jaskyne „po 136-tich rokoch“ v roku 2004 Medzinárodný workshop o ľado- Skoro všetci účastníci workshopu prišli (J. Tulis a L. Novotný), ako aj štúdia navrho- vých jaskyniach, ktorý ako hostitelia pripravili a zaregistrovali sa už v nedeľu popoludní vanej inovácie jej osvetlenia (J. Novomeský). Speleologický inštitút Emila Racoviţu Rumun- 7. mája. Vlastný program sa začal nasledujúci Výsledkom monitorovania mikroklimatických skej akadémie vied a Univerzita Babeş-Bolyai deň predworkshopovou exkurziou od Lúčok pomerov Demänovskej ľadovej jaskyne sa za z Cluje. Odborná časť workshopu prebehla krasom Demänovskej doliny, spojenou s pre- tím odborníkov zo Správy slovenských jaskýň v turistickom komplexe v Căpus a exkurzná hliadkou Demänovskej jaskyne slobody a De- a Vroclavskej univerzity vo svojom vystúpení v pohorí Bihor, zameraná hlavne na svetozná- mänovskej ľadovej jaskyne, počas ktorých venoval K. Strug, ich vplyvu na výskyt netopie- mu ľadovú jaskyňu Scărişoara (správa uverej- odborníci zo súvisiacich odborností prezento- rov Z. Višňovská a J. Zelinka. nená v Aragonite č. 9, 2004, s. 82 – 83). vali doterajšie poznatky a výsledky výskumov. Výsledky medzinárodnej spolupráce Nielen prezentácia výsledkov výskumov Ťažisková a očakávaná exkurzia do Dobšin- Správy slovenských jaskýň so zahraničnými z Dobšinskej ľadovej jaskyne v Rumunsku skej ľadovej jaskyne sa uskutočnila uprostred inštitúciami sa prezentovali aj v rámci poste- a jej zápis v zozname svetového prírodného podujatia – v stredu 10. mája. Pre náhlu zme- rov. Týkali sa výsledkov speleoklimatického dedičstva, ale aj postavenie Slovenska medzi nu počasia sme museli vynechať prehliadku výskumu v Demänovskej a Dobšinskej ľado- krajinami s významnými zaľadnenými jasky- prepadliska Duča a jeho Ľadovej jaskyne. Pri vej jaskyni, priestorovej distribúcie teploty ňami rozhodli, že sme boli oslovení pripraviť spiatočnej ceste si účastníci prezreli expozície a relatívnej vlhkosti vzduchu v Zrútenom a zorganizovať v poradí druhý takto zameraný Slovenského múzea ochrany prírody a jasky- dóme Dobšinskej ľadovej jaskyne, podmie- workshop na Slovensku. niarstva. Na záver podujatia sa uskutočnila nok tvorby a bilancie podlahového ľadu

Účastníci workshopu vo Veľkej sieni Dobšinskej ľadovej jaskyne. Počas exkurzie pred Silickou ľadnicou. Foto: M. Rengevič Foto: J. Zelinka

Podujatiu predchádzali zasadnutia orga- poworkshopová exkurzia do Ochtinskej ara- v Demänovskej ľadovej jaskyni, štúdia sta- nizačného výboru v máji 2005 v Liptovskom gonitovej jaskyne, Gombaseckej jaskyne a Si- bilných izotopov, chemizmu a foriem kryš- Mikuláši a apríli 2006 v Miláne, kde sme mali lickej ľadnice. tálov ľadu vrtného jadra získaného v Dob- sekretariát, a množstvo operatívnych e-mai- Odborná časť programu bola rozvrhnutá šinskej ľadovej jaskyni a medzinárodného lových kontaktov. Vlastný 2. medzinárodný do dvoch dní. Začala sa v utorok 9. mája ofici- mikroklimatického výskumného programu workshop o ľadových jaskyniach sa uskutočnil álnym otvorením, ktorého sa ujali príhovormi (Nemecko, Poľsko, USA, Česko a Sloven- v dňoch 8. – 12. mája 2006 v Demänovskej riaditeľ Správy slovenských jaskýň a predseda sko) zameraného na rozdielne morfologické Doline v hoteli Repiská. Jeho lokalizácia naj- organizačného výboru IWIC-II Ing. J. Hlaváč, a termodynamické typy jaskýň. Dobšinskej viac spĺňala požiadavky na odbornú aj exkurz- za UIS-GLACKIPR Prof. V. Maggi a ďalej pred- ľadovej jaskyni a Stratenskej jaskyni ako sve- nú časť workshopu. Záštitu nad IWIC-II pre- seda Slovenskej speleologickej spoločnosti tovému prírodnému dedičstvu bol venovaný vzala Medzinárodná speleologická únia (UIS) Mgr. Bohuslav Kortman. Pokračovala vo štvr- poster J. Tulisa a L. Novotného. – Komisia pre ľadovcové jaskyne a kryokras tok 11. mája. V ten istý deň večer sa usku- Prezentácie ostatných účastníkov boli tiež v polárnych a vysokohorských oblastiach točnilo aj oficiálne ukončenie workshopu, veľmi prínosné. Zaujali referáty o metodológii (GLACKIPR). Hlavným organizátorom bola sprevádzané vystúpením folklórnej skupiny a význame paleoklimatických štúdií jaskynné- Správa slovenských jaskýň (SSJ) v spolupráci Hrnčiarovci. ho ľadu (S. Turri a kol.), prvotných výsledkoch s Universita´ degli studi di Milano – Diparti- Počas odborného programu odznelo 17 mikroklimatického monitoringu zaľadnenej mento di Scienze della Terra „Ardito Desio“, referátov a 9 posterových prezentácií. Najviac jaskyne LO LC 1650, ležiacej neďaleko se- Universita´degli studi di Milano-Bicocca – Di- ich bolo venovaných našim zaľadneným jasky- verotalianskeho mestečka Lecco v masíve partimento di Scienze dell´ Ambiente e del niam. Vo vzťahu k Dobšinskej ľadovej jaskyni pohoria Grigna (S. Turri a kol.), rumunské Territorio a poľská Vroclavská univerzita – In- sa prezentovali doteraz nepublikované vý- jaskyne sa prezentovali v referátoch o rádio- štitút geografie a regionálneho rozvoja, s kto- sledky chemických a izotopových analýz, zís- chemických a stratigrafických analýzach ľadu rým už dlhší čas na základe dohody o spolu- kaných z vrtného jadra jej podlahového ľadu (Z. Kern a kol.) a o štúdiu stabilných izotopov práci vykonávame spoločný klimatologický tímom medzinárodných expertov (prvú pred- z rozdielnych zdrojov vody jaskyne Borţig a glaciologický výskum Dobšinskej a Demä- nášku za kolektív autorov prezentoval K. Vrana, nachádzajúcej sa v pohorí Apuseni (I. Fórizs novskej ľadovej jaskyne. Pomerné zastúpenie druhú M. L. Siggaard-Andersen). Dlhodobým a kol.), ako aj o klimatologickom výskume vo spolupracujúcich inštitúcií sa odrazilo aj v zlo- pozorovaniam tvorby a degradácie ľadových vzťahu k zaľadneniu na príklade ľadovej jasky- žení organizačného výboru: predsedom bol kryštálov sa za kolektív autorov vo svojom ne Focul Viu v pohorí Bihor (A. Perşoiu a kol.). Ing. Jozef Hlaváč, riaditeľ SSJ, a členmi RNDr. vystúpení venoval A. Pflitsch. Spoluautormi Ďalší z referátov bol venovaný súčasným vý- Aragonit 11 85 Jaskyniarske podujatia a udalosti

valými ľadovými výpl- profesionálnych filmov, zameraných na pred- ňami sa organizátori stavenie aktivít Správy slovenských jaskýň workshopu rozhodli v oblasti rozšírenia a ochrany krasu, jaskýň zaradiť do odbornej a speleofauny Slovenska, sa ďalej predstavili časti programu aj Slovenské múzeum ochrany prírody a jasky- dve úzko špecializo- niarstva a Speleologický klub SSS Demänov- vané moderované ská Dolina. Zo zahraničných ľadových jaskýň diskusie. Prvú, zame- sa premietli najnovšie videofilmy o rumunskej ranú na klimatológiu jaskyni Scărişoara a ruskej Kungurskej ľadovej ľadových jaskýň, jaskyni. moderovali J. Piasec- Účasť na workshope prijalo 43 účastní- ki z Vroclavskej uni- kov. Z domácich účastníkov išlo o zástupcov verzity v Poľsku a A. Správy slovenských jaskýň, Ministerstva život- Pflitsch z Rúrskej uni- ného prostredia SR, Slovenskej speleologickej verzity v Bochume, spoločnosti, fy. HYDEKO-KV a Comlux – Li- Nemecko. Na úvod ghting Studio z Bratislavy. Zo zahraničia bolo formou prednášky prítomných 26 účastníkov z 11 štátov Európy, A. Pflitsch a J. Ringeis Ázie a Severnej Ameriky (Dánsko, Kanada, prezentovali výsledky Kórea, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Otvorenie workshopu v konferenčnej sále hotela Repiská. Foto: P. Bella z mikroklimatického Rumunsko, Rusko, Švajčiarsko a Taliansko). výskumu a monitorin- Bohužiaľ, viacerí prihlásení, z ktorých niektorí skumom v rakúskych zaľadnených jaskyniach gu juhodakotských jaskýň Wind Cave a Jewel dokonca zaslali aj svoje príspevky, sa nakoniec (R. Pavuza a K. Mais). Za neprítomnú O. I. Cave (USA), ktorý je súčasťou horeuvedeného podujatia nezúčastnili. Kadebskuju predniesol referát o budovaní en- medzinárodného programu (jeho súčasťou je Zborník referátov plánuje vydať Sprá- vironmentálneho monitorovacieho systému aj výskum našich sprístupnených ľadových va slovenských jaskýň do konca roku 2006. v Kungurskej ľadovej jaskyni M. Pjatunin. Ďa- jaskýň). Druhú moderovanú diskusiu, o ktorú Zborník abstraktov referátov a posterových lej odzneli referáty o ľadových javoch v Kórei bol tiež veľký záujem, venovanú jaskynnej prezentácií účastníci dostali pri prezentácii. a okolitých územiach (H. R. Byun) a karboná- glaciológii moderovali V. Maggi a K. Vrana. Nám ako hlavným organizátorom nepri- tových práškovitých povlakoch na ľadových Výsledkom oboch diskusií sú načrtnuté okru- náleží podujatie hodnotiť. No pozitívne ohla- útvaroch jaskýň (B. Lauriol a kol.). Z. Kern hy nového projektu výskumu v Dobšinskej ľa- sy viacerých zahraničných účastníkov nielen a kol. pripravili zaujímavý poster o trvalých ľa- dovej jaskyni, ktorý by mal vychádzať z mož- počas, ale aj po skončení workshopu svedčia dových útvaroch v pohorí Durmitor v Čiernej ností vedeckých a výskumných zahraničných o jeho úspešnom priebehu. Hore, S. Turri s kol. o histórii výskumov v ľado- inštitúcií, ktoré prejavili záujem podieľať sa na Na záver podujatia prítomní prijali ponu- vých jaskyniach od obdobia života a práce Le- získavaní nových poznatkov o jaskyni. ku zúčastniť sa nasledujúceho workshopu, onarda da Vinci do konca roku 1800, kde mali Bohatou účasťou sa prejavil záujem ktorý sa predbežne uskutoční v marci 2008 zahrnutú aj mapku Silickej ľadnice. účastníkov podujatia aj na večerných spele- v ruskom Perme. Už teraz sa samozrejme teší- S cieľom zjednotenia a medzinárodnej vý- ologických prezentáciách. Pozostávali väčši- me na prehliadku známej Kungurskej ľadovej meny skúseností pri výskume jaskýň hlavne s tr- nou z DVD filmov a ppt prezentácií. Okrem jaskyne!

9. medzinárodné sympózium o Pseudokrase v Poľsku

Ľudovít Gaál

Pseudokrasové sympóziá sa konajú v dvoj- a P. Kozioła predstavila prírodné hodnoty skych Beskydách sa nachádza najrozsiahlej- až trojročných intervaloch od roku 1982, keď Ciężkowicko-rożnowského krajinného parku. šia pseudokrasová jaskyňa Poľska s názvom Jiří Kopecký a Jan Vítek usporiadali v Janovič- V rámci odborných referátov profesor J. Gła- Miecharska s celkovou dĺžkou pieskovcových kách u Broumova prvé podujatie tohto druhu. zek opäť poukázal na terminologické nedo- chodieb 1700 m, ktorej mechanizmus vzniku Na Slovensku sa konalo 8. sympózium v roku statky v oblasti pseudo- 2004 na Teplom Vrchu. krasu. V nasledujúcom Terajšie 9. sympózium v dňoch 24. – 26. referáte G. Klassek a T. mája 2006 pod záštitou UIS usporiadal Inšti- Mleczek informova- tút ochrany prírody Poľskej akadémie vied li o speleologických v Krakove v spolupráci s jaskyniarskymi klub- prieskumoch v oblasti mi Beskidy a Bielsko-Biała. Organizátori si za poľských Vonkajších miesto konania vybrali rekreačnú oblasť Bart- Karpát (v pohoriach kowa v krásnom prostredí juhozápadnej časti Beskydy a Bieszczady). Ciężkowicko-rożnowského krajinného parku, T. Tomaszczyk skúmal na pobreží Rożnowského jazera. Sympózium geomorfologické a ge- bolo zamerané najmä na poznanie pseudo- ologické aspekty vý- krasových jaskýň v pieskovcoch flyšového skytu pseudokrasových pásma v oblasti Beskýd, ale v rámci predsym- jaskýň v Sliezskych póziových exkurzií sa účastníci oboznámili Beskydách na základe aj s krasovými javmi a kultúrno-historickými geostatistickej analýzy pamiatkami okolia Krakova a Ojcówskeho ná- GRASS (Geographic rodného parku. Resources Analysis Po slávnostnom otvorení sympózia dňa Support System) v rám- 24. 5. 2006 úvodná prednáška J. Rachwała ci GIS. Taktiež v Sliez- Účastníci 9. medzinárodného sympózia o pseudokrase. Foto: P. Bella Jaskyniarske podujatia a udalosti 86 Aragonit 11

od M. Vdovetsovej, o príbrežných pseu- dokrasových javoch Fínska od A. Kejo- nena a o databáze jaskyniarskeho klubu v Drážďanoch od H. Simmerta. V rámci prezen- tácie posterov v ne- prítomnosti autorov P. Imricha, M. Ko- váčika, J. Bónu, F. a G Majerníč­ko­ vých poster o našej najdlhšej pseudo- krasovej Jaskyni pod Spišskou predstavil J. Psotka. Ďalší poster o výskume jaskýň vzniknutých vyvet- Skalný most Diable Boisko. Foto: P. Bella rávaním stromov na Slovensku prezentoval Ľ. Gaál. Večer J. P. van podujatí, najmä organizáciou 12. medzinárod- Vstupná časť jaskyne Niedźwiedziej. Foto: P. Bella der Pas premietol zaujímavé obrázky o vulka- ného sympózia pre vulkanospeleológiu v Me- nických jaskyniach Islandu. xiku (3. – 8. 7. 2006), medzinárodnej konfe- zo štruktúrnogeologického hľadiska objasnili Prednáškam bol venovaný aj doobedňaj- rencie o granitových jaskyniach v Španielsku W. Margielewski, C. Szura a J. Urban. Referát ší program nasledujúceho dňa. E. Kejonen (18. – 22. 9. 2007) a 10. medzinárodného o pseudokrasových jaskyniach Moravskosliez- predniesol zaujímavú prednášku o pseu- sympózia o pseudokrase v Taliansku (máj skych Beskýd v neprítomnosti autora J. Wag- dokrasových motívoch vo fínskom folklóre, 2008). V rámci voľby nového výboru komisie nera prečítal J. Psotka. G. Szentes o subfosílnych abráznych jasky- popri doterajších funkcionároch (J. Kopecký Po prestávke široký kolektív autorov pod niach Nového Zélandu, A. Wojtoń o rozšírení – čestný predseda, I. Eszterhás – predseda, vedením J. Urbana referoval o datovaní spe- a genéze pseudokrasových jaskýň na poľskej R. Pavuza – podpredseda, Ľ. Gaál – tajomník) sa leotém v rôznych pieskovcových jaskyniach strane Sudet, P. Migoń a R. Szmytkie o pseudo- do výboru dostali aj M. Tavagnutti (Taliansko), Beskýd. Ďalej odzneli prednášky o vodnej fau- krasových javoch v granitoch toho istého po- J. Urban (Poľsko) a M. Vaqueiro (Španiel- ne jaskyne Miecharska od E. Dumnickej, o zo- horia a H. Zyzańska a H. Zy­zański o jaskyniach sko). oplanktóne tej istej jaskyne (J. Kur), o sufóznej a ich koreňových stalagmitoch v pohorí Dňa 26. mája 2006 sme v rámci celoden- jaskynke v úpätí Západných Tatier od P. Ho- Stołowe. Prednáškovú časť sympózia ukončil nej exkurzie navštívili pieskovcové skalné tva- lúbka a o jaskyniach v granitoch Vysokých Ta- referát J. Urbana, T. Ciborowského a H. Herc­ ry s menšími jaskyňami v oblasti Ciężkowické- tier od J. Psotku a P. Staníka. manovej o nových údajoch z jaskýň Poľskej ho skalného mesta a v oblasti Rożnówskych V poobedňajšom bloku referovali nížiny. vrchov skalný most Diable Boisko a rozsadli- P. Bella a Ľ. Gaál o genetickej klasifikácii Poobedňajšia exkurzia viedla do neďalekej novú jaskyňu Diabla Dziura. Večer sa konala „stromových“ jaskýň, M. Vaqueiro a J. R. Vi- pieskovcovej oblasti Wierch nad Kameniem slávnostná záverečná recepcia. dal Romani o pseudokrasových jaskyniach v pohorí Beskid Sądecki, kde pod vedením Sympózia sa zúčastnilo 60 osôb z Čes- v granitoch, kvarcitoch a pieskovcoch seve- Janka Urbana a Włodzimierza Margielewské- kej republiky, Fínska, Francúzska, Holandska, rozápadného Španielska, M. Thiry o pseudo- ho sme mohli vidieť ukážkové príklady vzniku Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Ruska, krasových javoch v pieskovcoch Fontaineble- kryhových zosuvov a rozsadlinových jaskýň. Slovenska, Španielska a Talianska. Slovensko au a M. Tavagnutti o vzniku a vývoji jaskýň vo Navštívili sme tu niekoľko pieskovcových roz- zastupovali P. Bella, Ľ. Gaál, J. Psotka a P. Sta- flyši severovýchodného Talianska. Ďalej na- sadlinových jaskýň (Niedźwiedzia, Jaskinia ník zo SSJ a P. Holúbek zo SMOPaJ. Celkove sledovali prednášky o vzniku pieskovcových w Pękniętej Kope, Jaskinia św. Szczepana). odznelo 30 referátov a prezentované boli jaskýň v Maďarsku od I. Eszterhása, o pseu- Večer sa konalo zasadnutie komisie UIS 2 postery. Účastníci starostlivo pripraveného dokrase chránených území Českej republi- pre pseudokras. Okrem zhodnotenia plnenia podujatia dostali abstrakty referátov s exkurz- ky od J. Demeka, O. Jenku a J. Kopeckého, úloh z predchádzajúcich zasadnutí na Sloven- ným sprievodcom. Za zdarné podujatie a vy- o jaskyniach v Jizerských horách od J. Mert- sku a v Grécku sa prerokoval spôsob ďalšieho sokú odbornú úroveň treba poďakovať najmä líka, o databáze rakúskych pseudokrasových vydávania interného informačného bulletinu Jankovi Urbanovi, ktorý bol celý čas hybnou jaskýň od R. Pavuzu, o pseudokrase Ruska a komisia sa zaoberala prípravou odborných silou sympóziového života.

18. MEDZINÁRODNÉ BIOSPELEOLOGICKÉ SYMPÓZIUM V RUMUNSKU – 100 ROKOV BIOSPELEOLÓGIE

Vladimír Papáč – Zuzana Višňovská

Pod oficiálnou záštitou Medzinárodnej riodicitou konajú veľké biospeleologické sym- dobie vo všetkých oblastiach biospeleológie. biospeleologickej spoločnosti (SIBIOS, resp. póziá v rozličných kútoch sveta. Ich cieľom Po Francúzsku (1979, 1980, 1982, 1984, 1987, ISSB), najvýznamnejšej svetovej spoločnosti je osobná prezentácia najnovších výsledkov, 1990, 1995), Taliansku (1986, 1994, 2002), odborne zastrešujúcej problematiku jaskynnej výmena skúseností, riešenie aktuálnych prob- Nemecku (1988), Belgicku (1991), Španielsku biológie, sa od roku 1979 s 1- až 2-ročnou pe- lémov i naznačenie smerovania na ďalšie ob- (1992), Maroku (1997), Chorvátsku (1999), Aragonit 11 87 Jaskyniarske podujatia a udalosti

Brazílii (2001) a Indii (2004) sa v poradí už 18. o rozšírení stygofauny v Južnej Kórei a nemec- skom krase M. Zagmajster. Pekne spracovaná sympózium konalo tentoraz na území Rumun- kom Bavorsku. E. Dumnická z Poľska predná- bola prezentácia M. Perreaua a D. Pavičevića ska. Toto vedecké podujatie zorganizoval Spe- šala o ekologických bariérach osídľovania o chrobákoch rodu Hadesia, vhodne dopl- leologický inštitút „Emil Racoviţă“ v spoluprá- podzemných vôd zástupcami čeľade Naidi- nená videozáznamom. Záver druhého pred- ci so SIBIOS-om v dňoch 10. – 15. júla 2006 dae (Oligochaeta). Po krátkej pauze nasledo- náškového dňa patril opäť faune slovenských v meste Cluj-Napoca. Miesto konania bolo vy- vali zaujímavé príspevky B. Sketa, C. Fišera a P. jaskýň vďaka dokumentárnemu filmu Skrytý brané na počesť Emila G. Racovitzu, zaklada- Trontelja o faune rôznonožcov (Amphipoda) život v jaskyniach Slovenska, ktorý prítomných teľa spomínaného speleologického inštitútu, jaskyne Vjetrenica (Hercegovina) s dôrazom účastníkov očividne zaujal a vyvolal pozitívny prvého na svete. na ich distribúciu a fylogenetické vzťahy ohlas. Film, ktorý s finančnou podporou Sprá- Celý úvodný program sa niesol v duchu a o nových poznatkoch k pochopeniu taxono- vy slovenských jaskýň vytvoril kolektív pod blížiaceho sa 100. výročia publikovania jeho mického statusu zástupcov rodu Niphargus. vedením Ľ. Kováča, zobrazuje 18 významných diela Essai sur les problémes biospéologi­ques D. C. Culver a kol. predstavili novú definíciu druhov jaskynných bezstavovcov žijúcich na v roku 1907, ktoré sa považuje za jeden špecifického hypotelminoreického habitatu. našom území. z kľúčových dokumentov pri zrode biospeo- Doobedňajší blok uzavrel S. Koenemann vy- Dňa 13. júla bola na programe celoden- lógie ako samostatnej vednej disciplíny. O od- darenou prednáškou o dosiaľ málo známej ná exkurzia do pohoria Trascău s návštevou kaze a diele Emila Racovitzu podrobnejšie triede kôrovcov Re- referovali profesori D. Danielopol, I. Tabacaru mipedia. a A. Ginés. Poobedňajší tretí Vlastné sympózium sa oficiálne začalo blok bol venovaný 11. júla 2006 príhovormi akademika I. Hai- kavernikolnej faune duca, prezidenta Rumunskej akadémie vied, celej karpatskej oblas- Dr. D. Munteana, prezidenta komisie pre prí- ti. Pokojne ho možno rodné pamiatky, a prof. Dr. B. Sketa, prezidenta nazvať ako česko-slo- SIBIOS-u. Za usporiadateľský kolektív prítom- venský blok, pretože ných účastníkov privítali Dr. I. Povară, riaditeľ až šesť z jedenástich Speleologického inštitútu Emila Racovitzu referátov prezentova- a Dr. O. T. Moldovan, predsedníčka organi- li biológovia z Čiech začnej komisie. a Slovenska; týkali sa Celý odborný program podujatia prebie- výskumu tejto fauny hal v budove Casa de Cultură a Studentilor prevažne v našich slovenských jasky- v centre mesta Cluj. Počas štyroch prednáško- Odborný program sympózia v meste Cluj-Napoca. Foto: Z. Višňovská vých dní malo postupne odznieť celkovo 65 niach. Ako hlavný odborných referátov, rozdelených do sied- prednášajúci otvoril mich tematických blokov. V úvode každého tento blok Ľ. Kováč bloku sa začínalo kľúčovým 40-minútovým svojou prednáškou referátom, po ktorom vždy nasledovala séria o rozšírení troglo- 20-minútových vystúpení. Na sympóziu tema- biontných chvosto- ticky dominovali príspevky týkajúce biodiver- skokov (Collembola) zity, biogeografie a ekológie rôznych skupín v Západných Karpa- jaskynných bezstavovcov, pre ktoré boli vyhra- toch. Nasledovalo dené 3 prednáškové bloky. vystúpenie V. Košela Prvý blok otváral L. Deharveng hlavným o pôvode jaskynnej referátom, zaoberajúcim sa diverzitou te- fauny predmetného restrickej a akvatickej jaskynnej fauny v Py- územia. O roztočoch renejach. Ďalšiu prednášku o diverzite a dis- (Acari) slovenských tribúcii jaskynných a povrchových stonožiek jaskýň informovali (Chilopoda) vo Francúzsku mal J. J. Geoffroy. P. Fenďa a P. Ľup- Nové poznatky o vývojových vzťahoch a roz- táčik. Po krátkej šírení endemických troglobiontných pavúkov prestávke sa pokra- Účastníci sympózia na exkurzii do rokliny Turzii. Foto: Z. Višňovská (Araneae) na Kanárskych ostrovoch prezen- čovalo príspevkom toval C. Ribera. Po krátkej prestávke bol na K. Tajovského a kol., programe referát K. Schneider o vzťahoch zhŕňajúcim výsled­ky medzi zdrojmi živín a energie a diverzitou výskumov v podzem- článkonožcov (Arthropoda), zaujímavý bol ných a nadzemných aj príspevok J. G. Palacios-Vargasa a kol. o pr- spoločenstvách bez- vých faunistických poznatkoch z Cueva de stavovcov v Hranic- Oxtotitlán v Mexiku. Nasledovali dve pred- kom krase na Mora- nášky od domácich autorov A. Giurgincu a N. ve; ďalej referovali Augustina o rovnakonôžkach z čeľade Onisci- J. Ružička a kol. dea (Isopoda) v jaskyni Movile a pavúkoch o chrobákoch v jas- krasového regiónu Reşita-Moldova Nouă. kyniach Západných O jaskynnej faune chorvátskeho národného Karpát a A. Lukešová parku Krka informoval M. Lukić. Blok uzatvo- o diverzite a funkcii ril dvoma pútavými prezentáciami A. Clarke, pôdnych rias a cyano- ktorý predstavil databázu kavernikolnej fau- baktérií v jaskyniach. ny Tasmánie a premietol dokumentárny film Prehľad stonožiek o jedinečnostiach krasovej krajiny Tsingy de (Chilopoda) a chro- Bemaraha ostrova Madagaskar. bákov (Coleoptera) Nasledujúci deň otvoril druhý blok pred- z podzemných bio- nášok H. J. Hahn, ktorý nastolil nedoriešenú topov Rumunska pre- problematiku definovania a členenia podzem- zentovali V. Ilie a E. ných vôd. Po ňom prišli na rad referáty jeho Niţu a jaskynných kolegov J. Borka, S. Berkhoffa a A. Fuchsa chrobákov v Dinár- Okolie vchodu do jaskyne Ungurească v rokline Turzii. Foto: Z. Višňovská Jaskyniarske podujatia a udalosti 88 Aragonit 11 rokliny Turzii s impozantnými, vyše 350 m bloku boli venované novým genetickým a fy- V poslednom, siedmom bloku vystúpila vysokými skalnými stenami. Účastníci exkur- logenetickým poznatkom o druhoch z ďalších organizátorka tohto sympózia O. T. Moldo- zie prešli celou roklinou a na záver vystúpili skupín živočíchov. van s prednáškou o jaskyni Peştera cu Oase svahom s prevýšením 150 m k archeologic- Poobedňajší piaty blok otvoril L. Latella (Rumunsko), významnej nálezmi najstarších ky významnej jaskyni Ungurească, kde od- zaujímavým príspevkom o diverzite a bio- fosílnych pozostatkov moderného človeka borný archeologický komentár predniesol geografii jaskynnej fauny talianskych Álp. v Európe. Ako poslední sa prezentovali A. Oiko- prof. Dr. G. Lazarovici. Po návrate do Klužu Nasledovali dve prednášky J. R. Holsingera nomou, S. Polak a A. Ipsen s tematikou ochrany sa večer konala posterová prezentácia. Cel- z USA o biogeografii a morfológii rôznonož- jaskynnej fauny a environmentálnej výchovy. kovo bolo vystavených 27 posterov. Správa cov (Amphipoda) z čeľadí Crangonyctidae V závere sympózia sa konalo generálne slovenských jaskýň sa prezentovala dvoma a Bogidiellidae a prezentácia J. Kura o veslo- zasadnutie Medzinárodnej biospeleologickej postermi. V prvom Z. Višňovská poskytla nôžkach (Copepoda) v zaplavenom opevnení spoločnosti a prebehla návšteva Speleologic- súhrnný prehľad o kôrovcoch (Copepoda, Krakova. Po veľmi podnetnej hydrobiologickej kého múzea v centre Klužu, ktorého exponáty Amphipoda, Syncarida) dosiaľ známych zo štúdii Tanje Pipan o nových skutočnostiach v sa viažu k životu a dielu významného jaskyn- slovenských jaskýň. V druhom V. Papáč spo- poznaní epikrasu ako významného „zásobní- ného biológa Emila G. Racovitzu, na počesť lu s A. Mockom a K. Tajovským informovali ka stygobiontnej fauny“ pre samotné jaskynné ktorého sa celé toto vedecké podujatie usku- o jaskynných mnohonôžkach (Diplopoda) vody, sa dostali na rad tri mikrobiologické štú- točnilo. v Slovenskom krase. Vyhradený čas postero- die. W. Humphreys informoval o stratifikácii Na sympózium sa celkovo prihlásilo pri- vej sekcie sme využili aj na poskytnutie pro- mikrobiologických spoločenstiev v zatopenej bližne 190 biológov z 27 krajín celého sveta. pagačných materiálov o našich jaskyniach pre priepasti, A. Nováková o mikroskopických Najpočetnejšie zastúpenie okrem organi- prípadných záujemcov. Bol o ne značný zá- hubách v jaskyniach Slovenského krasu a mi- zátorskej krajiny mali Taliansko, Nemecko, ujem, najmä zo strany účastníkov z ázijských nisériu uzatvorila prednáška T. Brada o mik- Francúzsko a Slovinsko. Zo Slovenska sa krajín. robiologickom zložení vody infiltrujúcej do podujatia zúčastnili V. Papáč a Z. Višňov- Predpoludním 14. júla nasledoval štvr- podzemia z kontaminovaných odpadových ská zo Správy slovenských jaskýň, V. Košel tý blok referátov, zameraných na evolučnú vôd. Vo večerných hodinách účastníkov ča- a P. Fenďa z Prírodovedeckej fakulty UK a molekulárnu biológiu i genetiku. Po hlavnej kala slávnostná večera v reštaurácii Chios Bratislava, Ľ. Kováč a P. Ľuptáčik z Prírodo- prednáške Y. Ranga Reddyho o faune pod- spojená s poďakovaním organizátorom za vedeckej fakulty UPJŠ Košice. Účastníkmi zemných vôd Indie sa postupne vystriedali vydarený priebeh sympózia. Výdatná večera boli prevažne pracovníci vedeckých inšti- M. Baratti s fylogenetickou štúdiou o sty- a následná diskotéková zábava dali zabudnúť túcií, univerzít a múzeí. Nemalé zastúpenie gobiontnej čeľadi Cirolanidae (Isopoda), na „útrapy“ z nekonečného maratónu predná- tvorili mladí, rozbiehajúci sa biológovia, pre A. Campanaro o povrchových a podzemných šok počas uplynulých dní. ktorých nepochybne najväčším prínosom druhoch rodu Proasellus (Isopoda), M. Hoene- Posledný deň sympózia boli na programe a zážitkom boli výmeny názorov a skúsenos- mann o fylogenetických vzťahoch v skupine dva prednáškové bloky. Prvý z nich otvorila tí s najvýznamnejšími vedeckými kapacitami Remipedia (Crustacea) a V. Zakšek o fyloge- E. Trajano štúdiou o ekológii a etológii pod- sveta. Abstrakty zo všetkých 65 prednese- néze jaskynného rodu Troglocaris (Decapo- zemných rýb. Neskôr nasledovali referáty ných referátov, 4 premietnutých filmov a 27 da). Po prestávke sa dostal k slovu D. W. Fong prevažne amerických a indických odborníkov, prezentovaných posterov sú publikované so štúdiou o genetických variáciách medzi jas- ktoré boli tematicky zamerané na etológiu, fy- v zborníku abstraktov. Samotné referáty sa kynnými a povrchovými populáciami kôrovca ziológiu a morfometriu vybraných skupín rýb objavia pravdepodobne v odbornom časopi- Gammarus minus. Záverečné prednášky tohto a kôrovcov. se Subterranean Biology.

14. MEDZINÁRODNÁ KARSOLOGICKÁ ŠKOLA V POSTOJNEJ

Dagmar Haviarová

V dňoch 26. 6. – 2. 7. 2006 Inštitút pre rení začala jej prvá sekcia s hlavným referátom v Slovinsku a krasovou lokalitou Ardèche Gor- výskum krasu ZRC SAZU v Postojnej zorga- E. Hamilton-Smitha o priestorovom plánovaní ge vo Francúzsku. Charakteru jaskynnej klímy nizoval v poradí už 14. ročník medzinárodnej a ochranných opatreniach krasových území. a dopadu turizmu na jej zmeny na príklade karsologickej školy, ktorej nosnou témou bol Blok prednášok pokračoval v duchu nosnej dvoch rumunských jaskýň sa v samostatných udržateľný manažment prírodných a environ- témy sekcie prednáškami T. Podobnikara referátoch venovali I. Feier a A. Perşoiu. Sekciu, mentálnych zdrojov v krase. 142 účastníkov o predstavách ľudských vplyvov na zemský ako aj celý prednáškový deň zakončil referát z 29 krajín hľadalo spoločne prostredníctvom povrch, Ch. Gauchona o ochrane Choran- T. Nassara a M. I. El Anbaawyho o rozvoji eko- prednášok a diskusií odpoveď na otázku, chských jaskýň vo Francúzsku, P. Haeuselman- turizmu „krasovej vežičkovej krajiny“ v západ- ako zachovať krehkú rovnováhu medzi prí- na o systémovom mapovaní jaskýň, M. Pari- nej púšti Egypta. rodnými zdrojmi v krase a ľudskými zásahmi sea o udržateľnom manažmente prírodných Druhý deň podujatia pokračoval v do- v tomto území. Podľa obsahového zame­ a environmentálnych zdrojov v krase pohoria poludňajších hodinách jeho treťou sekciou. rania zoradili organizátori všetky prednášky Aspromonte (južné Taliansko), V. K. Jena o vyu- V úvodnej prednáške rezonovala zraniteľ- do štyroch sekcií, z ktorých každá sa začína- žívaní prírodných zdrojov a ich environmentál- nosť ako nosná téma sekcie. N. Goldscheider la úvodným vyžiadaným referátom. Počas nych dopadoch v Indii a B. Castiglioneho a M. predstavil európsky princíp mapovania zrani- troch prednáškových dní tak vznikol priestor Celi o európskom projekte „3 KCL – krasové teľnosti podzemných vôd a jej rizík s cieľom na rozvinutie témy priestorového plánovania kultúrne krajiny“. ochrany krasových akviférov. Nemenej zaují- (I. sekcia), udržateľného turizmu (II. sekcia), Popoludňajší program venovaný druhej mavými boli aj prednášky o sadrovcovom kra- mapovania zraniteľnosti (III. sekcia) a biodiver- sekcii otvorila prednáška P. Bellu o jaskyniach se na severnom Cypre ako zdroji podzemných zity krasových ekosystémov (IV. sekcia). ako špecifických prírodných geosystémoch, vôd (M. Necdet), o moderných nástrojoch Podujatie sa začalo už 26. 6. 2006 prícho- ich geoekologickej stabilite a negatívnych an- na zhodnotenie, monitorovanie a predpove- dom a registráciou jeho prvých účastníkov. tropogénnych zásahoch. Po nej pokračovala danie prirodzeného výskytu kontaminantov Registrácia pokračovala aj v priebehu nasledu- séria ďalších prednášok vrátane prednášky v krase (T. Brad), o objave a ochrane jaskyne júceho dňa, keď súčasne prebehlo slávnostné M. Duval porovnávajúcej turizmus a ochranár- Hoq na ostrove Soqotra v Indickom oceáne otvorenie karsologickej školy. Hneď po otvo- ske prístupy medzi Škocjanskymi jaskyňami (P. D. Geest), o zmenách v rámci využívania Aragonit 11 89 Jaskyniarske podujatia a udalosti prírodných zdrojov a ľudského Rakov-Škocjanu, Divačský kras. dopadu v krasových územiach Emocionálne silný zážitok pred- Benátskych Predálp (U. Sauro), stavovala aj návšteva druhej naj- o hydrogeológii pobrežného známejšej jaskyne v Slovinsku krasu v Montenegre (T. Danilo- Skocjanske jame, ktorá sa už od vić) a o konceptuálnom prístupe roku 1986 hrdí svojím zarade- v otázke posúdenia poškode- ním do svetového prírodného nia základných krasových javov dedičstva UNESCO. Pre tých, (P. Griffiths a C. Ramsey). ktorí ostali na škole až do jej po- Popoludní vystriedali pred- sledného dňa, čakala 1. júla ešte nášky posterové prezentácie. záverečná exkurzia do krasu Postupne bolo vo vstupných v okolí Postojnej, ktorá ukončila priestoroch Inštitútu v krátkosti celé podujatie. predstavených takmer 40 poste- Našu odbornú organizáciu rov venovaných krasu, jeho vý- na karsologickej škole zastupoval skumu, využívaniu a ochrane. jej riaditeľ Ing. J. Hlaváč, RNDr. Našu organizáciu v tejto sekcii P. Bella, PhD., a Mgr. D. Haviaro- zastupoval poster D. Haviarovej, vá. Okrem aktívnej prezentácie ktorý prezentoval hydrologický výsledkov našej práce a praktic- a hydrogeochemický monitoring kých skúseností na poli ochra- jaskyne Domica. Na spestrenie ny jaskýň na Slovensku sme sa Účastníci karsologickej školy počas exkurzie v Planinskom polji. Foto: P. Bella programu zaradili organizátori počas nášho pobytu v Postojnej po skončení posterovej prezentácie prehliad- Francúzsku (P. Audra) a o úlohe konvenčno- venovali aj rokovaniam s vedením Postojnskej ku najnavštevovanejšej jaskyne v Slovinsku -kondenzačných procesov pri hypogénnej jaskyne o možnostiach vzájomnej spolupráce – Postojnskej jamy, ktorá je pre návštevníkov speleogenéze vrátane výskumu termálnej pri prevádzke a propagácii sprístupnených jas- zaujímavá nielen pre svoju bohatú výzdobu, sulfidickej jaskyne Aix-les Bains a Daluis vo kýň, ako aj pracovnému stretnutiu s vedením ale aj možnosť previezť sa v časti prehliadko- Francúzsku (P. Audra). Podobne ako predchá- Inštitútu o možnostiach odbornej spolupráce vej trasy na podzemnej železnici. dzajúci deň pokračovalo podujatie v popolud- pri výskume krasu. Posledný prednáškový deň, venovaný ňajších hodinách exkurziou k Cerkniškomu ja- Spokojnosť všetkých účastníkov karsolo- poslednej sekcii, uviedla prednáška A. Gaber- zeru, ktorú viedli A. Gaberščik a A. Kranjc. gickej školy prameniaca z odprezentovania ščik o biodiverzite a ekosystémoch vybraných Na 30. júna pripravili organizátori po­ množstva zaujímavých odborných príspevkov, krasových území. Jej súčasťou boli aj ďalšie dujatia celodennú exkurziu do tzv. klasického nadviazania vzájomných osobných kontaktov prednášky o odhadovanej druhovej boha- krasu, počas ktorej mali možnosť jej účastníci a v neposlednom rade spoznania niektorých tosti copepod v epikrasovej zóne v Slovinsku spoznať niekoľko významných krasových ja- z najznámejších krasových javov Slovinska, (T. Pipan), o bio­diverzite a manažmentovom vov tejto oblasti. Za všetky možno spomenúť častokrát opisovaných v karsologickej literatú- systéme Turloughtsu, predstavujúceho sezón- návštevu jedného z prameňov rieky Ljubljani- re, môže byť pre organizátorov tou najlepšou ne zaplavovanú krasovú mokraď Írska (M. S. ca (Močilnik), ponor Logaškého polja, ponory motiváciou na prípravu jej ďalších, podobne Skeffington), o projekte 3 KCL tentokrát vo Planinského polja, unikátne prírodné výtvory úspešných ročníkov.

12. zasadnutie slovensko-maďarskej pracovnej skupiny NA ochranu prírody a krajiny v maďarskom Csopaku

Ľudovít Gaál

V dňoch 27. – 28. októbra 2005 sa kona- Rokovania sa uskutočňujú striedavo raz na lo v maďarskom Csopaku pri jazere Balaton slovenskej, raz na maďarskej strane, prevažne v poradí už 12. zasadnutie slovensko-maďar- na území národných parkov alebo iných chrá- skej pracovnej skupiny na ochranu prírody nených území. Vedúcim slovenskej delegácie a krajiny. Pracovná skupina s 12 až 14 stálymi je generálny riaditeľ Sekcie ochrany prírody i prizvanými členmi rieši najmä úlohy vyplý- a krajiny Ministerstva životného prostredia vajúce zo záverov Zmiešanej slovensko-ma- SR RNDr. Jozef Kramárik, maďarskej časti ďarskej komisie pre životné prostredie, ale námestník štátneho tajomníka partnerského zaoberá sa aj širokou škálou problematiky ministerstva MR, funkciu ktorého v súčasnosti ochrany prírody a krajiny v pohraničnej ob- zastáva László Haraszthy. Prvý deň stretnutia lasti (napr. analýzou turistických hraničných je venovaný rokovaniu a referátom o plnení priechodov, území NATURA 2000, ochranou úloh, druhý deň sa zvyčajne uskutočnia ex- veľkých šeliem, ramsarských lokalít a pod.). kurzie do charakteristických častí prírody na­ Jedným zo stálych bodov rokovania skupiny je vštívenej oblasti. Vďaka tejto tradícii sme 28. starostlivosť o jaskyne zapísané do zoznamu októbra mohli navštíviť náučnú geologickú svetového dedičstva na území Slovenského lokalitu mohutného bazaltového sopúcha so a Aggtelekského krasu. Preto sa na rokovaní stĺpovitou odlučnosťou na vrchu Szent Györ- pravidelne zúčastňujú aj pracovníci Správy gy a zaujímavú jaskyňu Tapolcai-tavasbarlang slovenských jaskýň. Na tohoročnom stretnutí s vodnými plavbami. Pretože jaskyňa vyniká organizáciu zastupoval riaditeľ Ing. Jozef Hla- zvláštnou, na Slovensku málo známou hydro- termálnou genézou, v krátkosti s ňou obozná- váč a vedúci oddelenia praktickej starostlivosti Bazaltový sopúch so stĺpovitou odlučnosťou o jaskyne RNDr. Ľudovít Gaál. na vrchu Szent György. Foto: Ľ. Gaál mime aj čitateľov. Jaskyniarske podujatia a udalosti 90 Aragonit 11

Vstupný areál jaskyne Tapolcai-tavasbarlang. Foto: Ľ. Gaál Plavba v jaskyni Tapolcai-tavasbarlang. Foto: Ľ. Gaál

Labyrintovite sa vetviace podzemné chod- z mocného súboru podložných dolomitov atraktívna je najmä plavba na člnoch, ktorú by jaskyne s celkovou dĺžkou 3280 m sa na- (v okolí je niekoľko prameňov termálnych návštevníci absolvujú bez sprievodcu v men- chádzajú v kotline Tapolca medzi pohoriami vôd), sa v sarmatských vápencoch zmiešali so ších skupinkách vo veľmi úzkych a často aj južného Bakoňu, Keszthelyi-hegység a bala- studenými pripovrchovými krasovými vodami, nízkych podzemných chodbách. Jaskyňu tonského hornozemia s členitým sopečným čo silne zvýšilo ich korózny potenciál. Voda prevádzkuje riaditeľstvo Balatonského ná- reliéfom pliocénneho bazaltového vulkaniz- po zmiešaní dosiahla teplotu okolo 18 až rodného parku. mu. Jaskyňu objavili v roku 1903 pri kopaní 20 °C. Vytvorili sa tak freatické korózne kaná- Podzemné chodby jaskyne ležia veľmi studne v intraviláne mestečka Tapolca. V roku ly po zlomoch s charakteristickými, náhodne blízko priestorom Tapolcai Kórház-barlang 1912 ju umelou štôlňou provizórne sprístupni- usporiadanými hrncovitými a kupolovitými s dĺžkou 2280 m a podobnou genézou, ktorá li pre verejnosť, roku 1928 zaviedli elektrické vyhĺbeninami. Neskoršie v epifreatickej zóne leží pod nemocnicou v Tapolci a využívajú ju osvetlenie a roku 1938 zokruhovali plavbu na sa niektoré priestory rozširovali aj mechanic- na speleoterapiu. člnoch. V 70. rokoch speleopotápači objavili ky, rútením a opadávaním vyše tisíc metrov dlhé zaplavené podzemné vápencových dosiek na ílo- chodby. Potom však hladina vody začala po- vých preplástkach. stupne klesať následkom ťažby bauxitu na V jaskyni sa vytvorili tri blízkych ložiskách. Od roku 1982 plavbu na úrovne: najvyššia v piesči- člnoch museli preto odstaviť a koncom roka tých vápencoch 3 m nad hla- 1987 zavreli aj jaskyňu. Tento stav však využili dinou vody, hlavná (stredná) jaskyniari, ktorí objavili vyše 2 km takto „vy- a najnižšie chodby, ktoré sia- schnutých“ chodieb. hajú až do 20 m hĺbky. Jas- V 90. rokoch bola ťažba bauxitu zastavená kyňa obsahuje len ojedinelé a voda sa opäť vrátila do jaskynných priesto- sintrové formy, drobné ihlice rov. Jaskyňu tak znovu otvorili a od roku 1998 aragonitu a kryštáliky kalcitu. prevádzkujú aj plavbu. Jej zvláštnosťou je výskyt rýb Málo priestranné jaskynné chodby elip- Phoxinus phoxinus, ktoré sa tického prierezu sa vytvorili v strednomiocén- čiastočne prispôsobili pod- nych, sarmatských vápencoch a slieňovcoch, zemnému prostrediu. miestami s ílovými preplástkami. Termálne Dĺžka sprístupnenej vody, vystupujúce po hlbokých zlomoch trasy je 340 m. Turisticky Stropný hrniec v jaskyni Tapolcai-tavasbarlang. Foto: Ľ. Gaál

LITERATÚRA

Kolláth, J. 2003. Tapolcai-tavasbarlang. In K. Székely, Ed. Magyarország fokozottan védett barlangjai. Budapest.

5. seminár speleologickej strážnej služby

Pavol Staník

Speleologická strážna služba oslávila mi- činnosť podľa územnej pôsobnosti, ale stará Slovenska, systému Demänovských jaskýň, nulý rok svoje malé jubileum. Koncom roka sa aj o zvyšovanie ich odborného rastu a tým v súčasnosti dlhého viac ako 35 km. Seminár 2005 sme bilancovali piaty rok činnosti stráže skvalitnenie činnosti. Každý rok organizuje se- sa začal v piatok na obed privítaním účastní- prírody špecializovanej na ochranu jaskýň. Za minár speleologickej strážnej služby. kov vedúcim oddelenia praktickej starostlivosti toto obdobie sa veľa udialo, vyriešili sa mnohé Piaty seminár speleologickej strážnej služ- o jaskyne SSJ RNDr. Ľ. Gaálom a predsedom problémy pri ochrane podzemného a povr- by sa konal v dňoch 25. – 26. novembra 2005 Slovenskej speleologickej spoločnosti Mgr. chového krasu a javov s ním súvisiacich. Sprá- na Mikulášskej chate v Demänovskej doline. B. Kortmanom. Po obede nasledovala prvá va slovenských jaskýň (SSJ) nevyžaduje od jed- Zámerne sme ho organizovali v blízkosti naj- prednáška Ing. J. Psotku o jaskynných sedi- notlivých členov strážnej služby len kontrolnú väčšieho podzemného jaskynného komplexu mentoch. Ohodnocovanie a poškodenia sin- Aragonit 11 91 Jaskyniarske podujatia a udalosti trovej a aragonitovej výplne jas- a Speleo-Detva, ktoré pôsobia kýň rozobral RNDr. Ľ. Gaál. Už v danom regióne, predstavili počas jeho prezentácie sa roz- miestny krasový fenomén patria- prúdila živá debata k danej prob- ci k najhodnotnejším na Sloven- lematike. Táto neutíchla ani po- sku a zároveň pozvali účastníkov čas prednášky npr. S. Rúfusovej seminára na terénne akcie kona­ o trestnom práve vo vzťahu júce sa nasledujúci deň. k ochrane prírody. Problematiku Bohužiaľ, v sobotu ráno poča­ využitia geoinformačných sys- sie primínalo divokú víchricu ako témov pri dokumentácii jaskýň na ďalekom severe Európy, za rozobral vo svojej prednáške noc napadlo okolo pol metra čer- Ing. P. Gažík. Novovybudované stvého snehu. Z týchto dôvodov environmentálne centrum vo organizátori zrušili terénnu akciu vstupnom areáli jaskyne Domi- do jaskyne Okno. Dvanásť účast- ca prezentoval RNDr. Ľ. Gaál. níkov seminára pod vedením Jeho prednášku vhodne doplnili P. Staníka absolvovalo prehliad- nové filmy o histórii a archeoló- ku Demänovskej jaskyne mieru gii tejto jaskyne, ktorých výrobu po objavný sifón a časť horného zabezpečila Správa slovenských poschodia. Väčšia časť strážcov jaskýň. Pred večerou sa prezen- si pozrela Demänovskú jasky- tovali nové knižné publikácie Účastníci exkurzie do Demänovskej jaskyne mieru a Demänovskej jaskyne ňu mieru a Demänovskú jasky- – Ing. J. Hlaváč predstavil knihu slobody. Foto: P. Bella ňu slobody po sprístupnených Čaro jaskýň, Mgr. B. Kortman chodníkoch; prehliadku vhodne publikáciu Kras Slovenského raja a RNDr. J. Bohuslav Kortman, František a Oľga Miháľov- doplnilo odborné sprievodné slovo RNDr. Stankovič Jaskyne Slovenského krasu v živote ci, Anton Miške. Boli odmenení odbornou P. Bellu, PhD., o morfológii a genéze tunajšie- Viliama Rozložníka. literatúrou s jaskyniarskou problematikou. Po ho jaskynného systému. Po terénnych akciách Počas seminára boli vyhodnotení najaktív- večeri Ing. J. Dzúr a E. Hipmanová, vedúci sa účastníci seminára rozlúčili s prianím opäť nejší členovia stráže prírody: Alexander Lačný, jaskyniarskych skupín Demänovská Dolina sa stretnúť v roku 2006.

11. ODBORNÝ SEMINÁR PRE ZAMESTNANCOV SPRÍSTUPNENÝCH JASKÝŇ

Pavel Bella

V dňoch 27. – 29. marca 2006 Správa na Dreveníku a Sivej Brade v Hornádskej kot- mi krasovej hydrológie a hydrografie (Mgr. D. slovenských jaskýň organizovala 11. odborný line. Po návrate do ubytovacieho zariadenia Haviarová) a povrchovými geomorfologickými interný seminár pre zamestnancov sprístupne- nasledovali písomné testy s komisionálnym krasovými javmi (RNDr. P. Bella, PhD.). V te- ných jaskýň, ktorý sa konal v v Danišovciach vyhodnotením na overenie odbornej spôsobi- matickom bloku zameranom na problematiku pri Spišskej Novej Vsi v Učebno-výcvikovom losti zamestnancov vo vzťahu k problematike ochrany jaskýň sa podalo usmernenie k záko- zariadení UPJŠ v Košiciach. prednesenej na predchádzajúcom školení. nu č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) vo vzťahu Program seminára otvoril k ohrozeniu a poškodeniu život- popoludní 27. marca úvodným ného prostredia (Mgr. M. Peško) príhovorom Ing. J. Hlaváč, riadi- a rozobral sa výkon stráže prírody teľ Správy slovenských jaskýň. (speleologickej strážnej služby) Nasledovalo školenie zamest- pri sprístupnených jaskyniach nancov organizácie o bezpeč- (P. Staník, RNDr. Ľ. Gaál). Nako- nosti a ochrane zdravia pri práci niec sa premietol výchovný film a Bezpečnostnom predpise č. o činnosti speleologickej strážnej 3000/1975, ktoré pripravil Ing. V. služby pri ochrane krasu a jaskýň Pekarčík. Vo večerných hodinách z roku 2005. sa premietli dva filmy o živote Na odbornom seminári pravekých ľudí a histórii jasky- bolo prítomných 54 zamestnan- ne Domica, ktoré sa spracovali cov Správy slovenských jaskýň v roku 2005 pre potreby novo- z úseku prevádzky jaskýň a mar- vybudovaného náučného centra ketingu, úseku ochrany jaskýň ochrany prírody vo vstupnom a technického úseku, ako aj areáli jaskyne Domica. R. Košč s kolegyňou z jaskyne Program druhého dňa tvo- Zlá diera. rila exkurzia do turisticky sprí- Na základe praktických vý- stupnenej jaskyne Zlá diera v se- Prednáška D. Haviarovej počas odborného seminára. Foto: P. Bella sledkov a skúseností od roku vernej časti pohoria Branisko. 1996 možno konštatovať, že Prevádzkovateľom je R. Košč, dlhoročný člen Dopoludnia 29. marca program seminá- každoročné interné odborné semináre plnia Slovenskej speleologickej spoločnosti z Prešo- ra pozostával z dvoch tematických blokov. výchovnú funkciu a prispievajú k zvyšovaniu va, ktorý túto jaskyňu v rokoch 1999 – 2005 Náučné karsologické prednášky sa zaoberali vedomostnej úrovne zamestnancov organi- využíval na speleologickú vodcovskú službu. geologickými a geografickými podmienkami zácie s dôrazom na prevádzku sprístupne- Popoludní sme si prezreli travertínové útvary vývoja krasu a jaskýň (RNDr. Ľ. Gaál), základ- ných jaskýň. Krátke správy a aktuality 92 Aragonit 11

Krátke správy a aktuality

Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 2005

Mesiac Jaskyne v prevádzke Správy slovenských jaskýň Spolu Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August Sept. Okt. Nov. Dec.

Belianska jaskyňa 2 537 3 201 1 525 2 408 11 616 17 720 27 321 29 892 9 616 6 610 1 623 1 094 115 163

Bystrianska jaskyňa 313 444 713 526 2 070 5 211 5 793 5 936 1 530 534 0 0 23 070

Demänovská jaskyňa slobody 6 332 6 681 5 728 4 220 14 095 19 089 35 225 42 290 13 392 8 780 2 860 1 452 160 144

Demänovská ľadová jaskyňa 0 0 0 0 4 319 11 346 37 163 43 908 9 558 0 0 0 106 294

Dobšinská ľadová jaskyňa 0 0 0 0 6 284 14 418 32 996 40 219 10 596 0 0 0 104 513

Domica 0 111 645 739 2 499 5 646 8 594 8 393 2 457 1 219 597 246 31 146

Driny 0 0 0 922 3334 10461 7828 7041 2070 1609 0 0 33 265

Gombasecká jaskyňa 0 0 0 693 960 3 602 3 459 3 634 1 251 751 0 0 14 350

Harmanecká jaskyňa 0 0 0 0 0 0 8 416 8 690 2 053 1 197 0 0 20 356

Jasovská jaskyňa 0 0 0 541 1 333 5 762 3 924 4 004 1 229 920 0 0 17 713

Ochtinská aragonitová jaskyňa 0 0 0 1 133 3 415 9 130 7 656 9 913 2 614 1 815 0 0 35 676

Važecká jaskyňa 0 650 431 583 1 921 3 657 5 654 7 124 1 633 947 678 0 23 278

SPOLU 9 182 11 087 9 042 11 765 51 846 10 6042 18 4029 211 044 57 999 24 382 5 758 2 792 684 968

Mesiac Jaskyne v nájme od Spolu Správy slovenských jaskýň Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August Sept. Okt. Nov. Dec.

Bojnická hradná jaskyňa 2 851 2 026 3 600 3 655 10 564 17 800 32 209 39 264 11 876 5 784 2 404 4 500 136 533

Jaskyňa mŕtvych netopierov 0 0 0 0 0 0 875 706 334 225 62 8 2 210

Krásnohorská jaskyňa 22 29 0 32 96 187 589 612 178 52 98 12 1 907

SPOLU 2 873 2 055 3 600 3 687 10 660 17 987 33 673 40 582 12 388 6 061 2 564 4 520 140 650

Ľubica Nudzíková – Ľudovít Gaál

Prezentácia slovenských Slovensko charakterizovalo ako vhodná turis- leoterapiou v niektorých našich jaskyniach. sprístupnených jaskýň tická destinácia so zameraním na historické Podľa živých ohlasov, ktoré sme získali po a kultúrne pamiatky, ďalej na možnosti zim- ukončení oficiálnej časti večera, prezentácia v Aténach nej a letnej dovolenky s dôrazom na turistiku, splnila svoj účel. Tak ako prímorské krajiny lyžovanie, kúpeľníctvo a jaskyne. Priestor vy- ponúkajú turistom množstvo príležitostí na Dňa 5. 10. 2005 sa Správa slovenských hradený pre našu organizáciu sme využili na strávenie dovolenky, môže aj Slovensko po- jaskýň zastúpená Ing. Ľ. Nudzíkovou a Ing. predstavenie najznámejších a najnavštevova- skytnúť v rámci turistických „balíkov“ zaují- T. Gallom zúčastnila prezentácie cestovného nejších sprístupnených jaskýň. Našou snahou mavé pobyty s možnosťou návštevy niektorej ruchu so zameraním na slovenské jaskyne bolo množstvom zaujímavých obrázkov jas- zo sprístupnených jaskýň. Prehliadka jaskyne na slovenskom veľvyslanectve v Aténach. kýň vyvolať záujem gréckeho publika o krásy je síce len doplnkom dovolenky strávenej na Program celého podujatia bol navrhnutý ako slovenského podzemia, aby sme v budúcnosti Slovensku, no práve takéto prezentácie, kde ucelený „balík“ informácií o Slovensku, kra- mohli privítať čoraz viac návštevníkov z tejto ukážeme rôzne možnosti využitia voľného jiny, ktorá má veľké možnosti v oblasti ces- stredomorskej krajiny. Na záver nasledovala času, môžu pritiahnuť turistov z tých štátov, tovného ruchu a tento potenciál by v budúc- odborná prednáška prof. MUDr. S. Dluholuc- ktorých dovolenkovanie u nás nie je zatiaľ až nosti aj rada využila. Na prezentácii, ktorej sa kého, PhD., predsedu Speleoterapeutickej také všedné. zúčastnili okrem touroperátorov a speleoló- komisie Medzinárodnej speleologickej únie gov aj lekári a zástupcovia médií, sa v úvode (UIS), ktorý prezentoval možnosti liečby spe- Tomáš Gall Aragonit 11 93 Krátke správy a aktuality

Mučínska jaskyňa – nová 2005 sme spracovali návrh náučných panelov. leziska odtlačkov rastlín navštívil 22. 9. 2005 náučná lokalita Obec Mučín zároveň požiadala Ministerstvo aj známy fytopaleontológ Katedry geológie životného prostredia SR o finančné prostried- a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Uni- v Cerovej vrchovine ky a po odsúhlasení podpory začala projekt verzity Komenského v Bratislave doc. RNDr. realizovať. Lokalitu s cieľom spracovania ná- Viliam Sitár, CSc., spolu s diplomantkou Ja- Prvá správa o existencii Mučínskej jasky- nou Kučerovou. Rastlinné zvyšky sa zachovali ne sa dostala na Správu slovenských jaskýň najmä na báze ryodacitových tufov. doc. Sitár len v roku 2004. Na základe podrobného však našiel odtlačky listov aj priamo v jaskyni. prieskumu sa ešte v tomto roku zistilo, že ide Určil ich ako Celastrus acheronti (patrí k bršlen- o geneticky veľmi zaujímavú jaskyňu v spod- com, ktoré dnes rastú v trópoch, subtrópoch nomiocénnych ryodacitových tufoch, ktorá a v teplých krajinách mierneho pásma), Legu- sa v počiatku vytvorila vyvetraním kmeňa zu- minosites sp. (patrí k motýľokvetým rastlinám) hoľnateného stromu, pokrytého vulkanickým a Eugenia sp. (myrtovitá rastlina rastúca v sub- popolom, a v neskoršom vývoji mechanickým trópoch, trópoch, najmä na indomalajzijských opadávaním tufových vrstvičiek. O výsledkoch ostrovoch). Znamená to, že zvyšky rastlín vy- tohto prieskumu sme informovali našich čitate- skytujúce sa v zadnej polovici jaskyne nepatrili ľov v čísle 10 Aragonitu (str. 7 – 8). Následne vyvalenému a zuhoľnatenému stromu, ktorý sa obrátil na Správu slovenských jaskýň starosta neskoršie hral podstatnú úlohu vo vzniku jas- obce Mučín V. Kunštár so zámerom prezento- kyne. K náučnej lokalite, ktorá leží 1,5 km na vať túto prírodnú zaujímavosť formou náučnej juhozápad od obce Mučín, vybudovali chod- lokality. Opodstatnenosť náučnej lokality pod- ník a na strmom svahu pri jaskyni aj drevené porovali aj ďalšie prírodné hodnoty v blízkom zábradlie a lavičky na sedenie. Náučnými pa- okolí – nálezisko spodnomiocénnej flóry, po- nelmi je označené aj nálezisko odtlačkov rast- zostatky starej bučiny a v neposlednom rade lín a stará bučina v lese. Náučnú lokalitu otvorili aj pekné prírodné prostredie. Naša organizácia Upravený vchod Mučínskej jaskyne. Foto: P. Bella koncom roka 2005. prijala túto požiadavku s potešením a v roku Ľudovít Gaál

Predstavitelia Austrálskej konferenciou sme v dňoch 20. – 21. 9. 2005 asociácie manažmentu jaskýň pripravili odborný program pre hlavných pred- staviteľov Austrálskej asociácie manažmentu a krasu na Slovensku jaskýň a krasu (ACKMA). Steven Bourne, ma- nažér Naracoorte Caves a prezident ACKMA, V roku 2005 zavítali na Správu sloven- Kent Henderson, výkonný tajomník ACKMA, ských jaskýň viaceré významné návštevy aus- a Andy Spate, bývalý prezident ACKMA, si trálskych jaskyniarov. V máji sme sa stretli s A. postupne prezreli jaskyňu Domica, Ochtinskú Fletcherom, generálnym manažérom Jenolan aragonitovú jaskyňu, Dobšinskú ľadovú jas- Caves Reserve Trust, a M. Chalkerom, mana- kyňu, Demänovskú jaskyňu slobody a Demä- žérom Wombeyan Caves (pozri krátku správu novskú ľadovú jaskyňu. V sídle Správy sloven- v časopise Aragonit 10, str. 62). V júli, auguste ských jaskýň v Liptovskom Mikuláši A. Spate a septembri sme na pracovnom pobyte pred prezentoval krasové územia a jaskyne Austrá- a po 14. medzinárodnom speleologickom lie – ich prírodné pozoruhodnosti a problema- kongrese UIS v Grécku prijali odborníka na tiku ich ochrany. Jaskyne Naracoorte Caves vo S. Bourne, A. Spate a K. Henderson v Dobšinskej paleokras Dr. Armstronga Osborna z Univer- zväzovom štáte Južná Austrália, ktoré zastupo- ľadovej jaskyni. Foto: P. Bella zity v Sydney, ktorý sa zaoberal najmä strop- val ich manažér, predstavujú významnú pale- nými kupolami a genézou Belianskej jaskyne, ontologickú lokalitu zaradenú do svetového zabezpečovaní ochrany a praktickej starostli- ako aj zvyškami starých sedimentov v jaskyni prírodného dedičstva. Austrálski kolegovia nás vosti o jaskyne. Podobne ako Správa sloven- Okno v Demänovskej doline. Zúčastnil sa aj informovali aj o poslaní a hlavných aktivitách ských jaskýň aj ACKMA organizuje každé dva 5. vedeckej konferencie „Výskum, využívanie ich asociácie. Naopak my sme ich obozná- roky jaskyniarske konferencie a vydáva vlastný a ochrana jaskýň“. Na túto konferenciu za- mili s výskytom a charakterom krasu a jaskýň časopis. Pri odchode zo Slovenska si austrálski vítal aj Neil Kell, známy austrálsky odborník na Slovensku s dôrazom na svetové prírodné kolegovia prezreli ešte jaskyňu Driny. Počas na osvetlenie sprístupnených jaskýň, ktorý si dedičstvo, ako aj s činnosťou Správy sloven- ich pobytu v strednej Európe zavítali aj do jas- individuálne prezrel Ochtinskú aragonitovú ských jaskýň. Pracovné rokovanie sa upriamilo kýň v Slovinsku, Chorvátsku a Maďarsku. jaskyňu i Demänovskú jaskyňu slobody. Pred najmä na výmenu praktických skúseností pri Pavel Bella

Navštívili sme jaskyne Skalky nej Pokoradzi. P. Bella, Ľ. Gaál a L. Iždinský si skřítků v Doupovských horách prezreli jaskyne Skalky skřítků v Doupovských horách vďaka súčasnému riaditeľovi Správy jaskýň Českej republiky RNDr. Jaroslavovi Zaujímavé jaskyne sa nachádzajú v Dou- Hromasovi, ktorý nám ich láskavo ukázal povských horách v Českej republike. Sú to počas návštevy zamestnancov Správy sloven- tzv. stromové jaskyne, čiže jaskyne vytvorené ských jaskýň v Českej republike v dňoch 3. po vyvetraní zuhoľnatených alebo prehnitých – 5. mája 2005. Lokalita nás prekvapila roz- kmeňov stromov, ktoré v zahraničnej literatúre mermi a bohatosťou foriem. Okolo 15 „stro- boli opísané pod názvom „tree mold caves“. mových“ jaskýň sa nachádza v chaotických V poslednom čase sú jaskyniarskej verejnosti vulkanických brekciách lahara, t. j. stromy boli dobre známe aj z územia Slovenska. Vznikli strhnuté zosuvom málo spevnených hornín najmä na vulkanických svahoch Poľany, Kru- na vulkanickom svahu. Mimoriadne hodnotný pinskej planiny, Ostrôžok a Juhoslovenskej bol tzv. zložený typ jaskyne, pozostávajúci zo kotliny, kde stromy boli unášané občasnými 7 stromov s celkovou dĺžkou okolo 18 m. Ta- vodnými tokmi. Menšie dutiny po konároch Jedna z jaskýň Skalky skřítků v Doupovských kýto typ zo Slovenska dosiaľ nie je známy. sa vyskytujú aj v laharoch pri Zolnej a pri Vyš- horách. Foto: P. Bella Ľudovít Gaál Krátke správy a aktuality 94 Aragonit 11

Pamätná tabuľa z úst­redných jaskyniar- Ing. Svätoplukovi Kámenovi skych osobností vte- dajšej doby. Pamätnú v Tisovci tabuľu z iniciatívy Spele- oklubu Tisovec umiestnili Dňa 27. mája 2006 sa konalo slávnostné na rodinnom dome na odhalenie pamätnej tabule venovanej Ing. Jesenského ulici v Tisov- Svätoplukovi Kámenovi (1921 – 1992), za- ci, kde Ing. Kámen býval kladateľovi jaskyniarstva a dlhoročnému ve- a tvoril. Tabuľu – kera- dúcemu jaskyniarskej skupiny v Tisovci. Ing. mický reliéf s rozmermi S. Kámen sa síce narodil v Bratislave, no 60 x 50 cm vyhotovil prevažnú časť života prežil v Tisovci, medzi Ing. Zbigniew Nišponský, skrasovatenými vápencovými bralami Mu- umelec, speleopotápač, ránskeho a Tisovského krasu. Pôsobil tu ako bývalý absolvent tisovskej profesor na strednej priemyselnej škole hut- priemyselnej školy hutníc- níckej, vďaka čomu sa mu podarilo preniesť kej, ktorý sa sám zúčastnil lásku ku krasu a jaskyniam aj na svojich štu- početných jaskyniarskych dentov. Vyústilo to do založenia jaskyniarskej akcií v Tisovskom krase. skupiny, ktorá postupne preskúmala a zdo- Na slávnostnom zhromaž- kumentovala jaskyne a iné krasové javy Mu- dení vedúci speleoklu- ránskej planiny. Jaskyniarsky život v Tisovci, bu Tisovec Ivan Kubíny Pamätná tabuľa S. Kámenovi v Tisovci. Foto: Ľ. Gaál centrom ktorého bola speleologická chata pri zhodnotil prínos Ing. Ká- priepasti Michňová, Ing. Kámen zvečnil v kni- mena pre výskum Tisovského a Muránskeho ako ochrancu krasových javov. Po odhalení he Za svetlom karbidky v roku 1969. Napísal krasu a za Správu slovenských jaskýň RNDr. pamätnej tabule umelecké dielo predstavil však aj početné odborné a populárne člán- Ľ. Gaál vyzdvihol osobu Kámena nielen ako osobne jeho autor Ing. Z. Nišponský. ky o jaskyniarstve a čoskoro sa stal jednou prieskumníka a dokumentátora jaskýň, ale aj Ľudovít Gaál

11. Kvartér 2005 ontológia a paleo­ekológia. Z oblasti výsku- ná z českých odborníkov študujúcich kvartér mu jaskýň a krasu to bol príspevok J. Mrázka (členovia INQUA – International Union for Dňa 1. 12. 2005 sa na Ústave geologic- o prebiehajúcom výskume kvartérnych se- Quaternary Research) prikláňa k zachova- kých vied Prírodovedeckej fakulty Masaryko- dimentov vybraných jaskýň na Holštejnsku niu formálnej chronostratigrafickej jednotky vej univerzity v Brne uskutočnil 11. ročník se- v rámci vlastnej diplomovej práce. J. Psotka (periódy) kvartér v ére kenozoika v stratigra- minára Kvartér 2005 organizovaný Ústavom informoval o výsledkoch štúdia sedimentov a fickej stupnici a podporuje posun časovej geologických vied PF MU v Brne a Českou morfológie Hlinenej chodby v Demänovskej hranice počiatku kvartéru na 2,6 Ma (ich geologickou spoločnosťou. Jeho cieľom jaskyni slobody. Výskum mikromorfológie závery sú v súlade s výkonnou komisiou bolo informovať záujemcov o nových výsku- reliktných pôd Českého krasu prezentoval INQUA). Na záver len ostáva zhodnotiť, moch najmladšej geologickej periódy – kvar- P. Šamonil. Vekovým a pohlavným zložením že seminár Kvartér výborne plní svoj účel téru. Spolu bolo prednesených 28 referátov populácie jaskynných medveďov z Jaskyne – stručne a výstižne informuje o súčasnom o výsledkoch výskumov z mnohých oblastí za Hájovnou sa zaoberal M. Sabol. R. Mu- dianí vo výskume kvartéru a umožňuje pria- štúdia kvartérnej geológie, geomorfológie, sil informoval o výskumoch dokazujúcich mu komunikáciu a diskusiu o otázkach vý- archeológie a paleontológie: fluviálna sedi- existenciu ohniska vo Woldřichovej jaskyni skumu medzi kvartérnymi odborníkmi. Verí- mentácia, kryogénne tvary, štruktúrne pôdy, v Stránskej skale. Zaujímavá bola informá- me, že v roku 2006 sa opäť stretneme na už jaskynné sedimenty, ľadovcové sedimenty, cia o pripravovanej stratigrafickej stupnici dvanástom ročníku seminára Kvartér. reliktné pôdy, archeologické lokality, pale- mladšieho kenozoika, kde sa komisia zlože- Jozef Psotka

Úprava vstupu do na sedenie, smetné koše Gombaseckej jaskyne i nové antikorové dvere uzatvárajúce vchod do jaskyne. Vedľa vchodu sa Účelom stavby, ktorá sa zrealizovala umiestnil informačný ko- od 25. 8. do 31. 10. 2005, bolo vytvoriť pred vový pilier s názvom jas- vchodom do jaskyne podmienky na ukrytie sa kyne a znakom svetového návštevníkov v nepriaznivom počasí, skvalitniť dedičstva. Na terase sa technické vybavenie terasy, ako aj architek- asfaltová vrstva nahradila tonicky zvýrazniť miesto vchádzania do pod- dlažbou z prírodného ka- zemia. Ako dominantné druhy stavebných meňa. Odvodnenie terasy materiálov sa použil prírodný kameň, antiko- je zabezpečené drenážny- rový kov a lexan. Prístrešok nad vchodom do mi žľabmi. Zmenou spádu jaskyne tvoria oblúkovité oceľové rebrá, ktoré sa zrušili schody pred vcho- sú zapreté do strmého svahu, a ich prekrytie dom do jaskyne. Pôvodné plnými čírymi platňami lexanu. Prístrešok nad zábradlie sa nahradilo no- odpočinkovou časťou terasy prekrýva sede- vým rúrkovým zábradlím. nie, ktoré od svahu chráni zrekonštruovaný ka- Z antikorového materiálu menný oporný múr. Poloblúkovitá konštrukcia a lexanu sa zhotovila aj ná- prístrešku, ukotvená do oporného múra, je ta- učná a informačná tabuľa Upravený vstup do Gombaseckej jaskyne. Foto: P. Bella kisto z oceľových rebier, ktoré prekrýva lexan. na okraji terasy. Práce, Za oporným múrom je odvodňovací žľab, ktoré zrealizovala firma CWT Metal z Brzotína Európskej únie a Správy slovenských jaskýň ktorý sa prepojil na odvodnenie terasy. Do- so subdodávkou firmy Dobart z Rožňavy, sa v Liptovskom Mikuláši. plnkovou súčasťou prístrešku sú nové lavičky financovali zo zdrojov štrukturálnych fondov Jozef Peška Aragonit 11 95 Karsologická a speleologická literatúra

Karsologická a speleologická literatúra

J. Jakál a kol.: P. Hipman, Z. Hochmuth, I. Hudec, J. Jakál, Záverom len toľko: od chvíle, keď som Jaskyne svetového dedičstva L. Kaboš, J. Kilik, Ľ. Kováč, J. Lacika, túto knižku dostal, opakovane po nej siaham P. Ľup­táčik, Š. Matis, A. Mock, M. Novotná, ako po učebnici slúžiacej mi pri práci v múzeu na Slovensku J. Popovics, M. Rengevič, M. Rozložník, (hľadanie presných názvov sintrových foriem, M. Soják, J. Stankovič, M. Terray, Z. Višňovská, hľadanie faktov pre podporenie lektorátov Správa slovenských jaskýň, Liptovský Z. Vlach a J. Ze­linka). Aj keď v rôznom roz- v prírodovednej expozícii, argumentov pri Mikuláš – Knižné centrum, Žilina sahu, významne prispeli k pestrosti publikácie diskusiách o význame krasových území, pri a určite aj originalite. argumentovaní skutočnosti, že aj slovenská 2005, 159 strán Fotografickú časť dopĺňajú staré mapy príroda má javy už uznané za svetové a že a plány jaskýň, precízne dobovo autorizova- môžeme byť na ne hrdí). Opätovne chcem V decembri 2005 uplynulo 10 rokov od né, odkrývajúce čitateľovi históriu výskumov vysloviť uznanie a poďakovanie všetkým, kto- zápisu jaskýň Slovenského a Aggtelekského od najstarších dôb po súčasnosť. Sú to desiat- rých mená som uviedol, a zároveň zdôrazniť, krasu, spolu s Ochtinskou aragonitovou jas- ky mien ľudí, najmä jaskyniarov, ktorí každý že tých niekoľko výčitiek či iných názorov na kyňou, do zoznamu Svetového kultúrneho svojím dielom prispeli k objaveniu a pozna- niektoré fakty v texte neznižuje hodnotu tohto a prírodného dedičstva UNESCO. Bolo uži- niu, ktoré sme ponúkli svetu a svet ho ocenil diela. Úprimne si želám, aby publikácia zakot- točným rozhodnutím Správy slovenských jas- ako spoločné kultúrne a prírodné bohatstvo. vila v knižniciach škôl (základných, stredných kýň v Liptovskom Mikuláši pripomenúť si toto Záverečný výber ponúka 118 zdrojových od- i vysokých) a všetci pedagógovia sa do nej prvé „okrúhle“ výročie prípravou a vydaním kazov. začítali. A bude mi dvojnásobným potešením, publikácie, ktorá hovorí o celej šírke hodnôt Textová časť, spájajúca spomínanú obra- ak objavia to, čo je v nej, a myšlienky vzťahu (vrátane špecifických zložiek živej prírody) zovú časť, je rozčlenená do 13 častí od 8 k týmto hodnotám budú posielať ako pocho- viazaných na vybrané jaskyne v Národnom autorov. Sú vytvorené so samostatným au- deň svojim zverencom. parku Slovenský kras a tiež Dobšinskej ľadovej torským prístupom, čo prinieslo, najmä pri jaskyne, ktorá do tohto „elitného kruhu“ vstú- zdôraznení faktov o zaradení jaskýň do zo- Juraj Galvánek pila v novembri 2000. znamu UNESCO, opakovanie až v šiestich kapitolách (aj s menšími rozdielmi pri inter- pretácii). Možno to mohlo byť iba v úvode D. C. Culvier – a v závere, pri prehľade najvýznamnejších jaskýň, azda aj s odkazom na hlavné krité- W. B. White, Eds.: riá, prečo práve tieto áno a iné nie. Určite, Encyclopedia of Caves každý čitateľ si nájde tú svoju časť, ktorá ho najviac osloví. Ak si môžem zvoliť tie, kto- ré oslovili mňa, spomeniem kapitoly, kde sa Elsevier Academic Press, najviac hovorí o procesoch vzniku sintrov Burlington – San Diego – London s krásnymi, priamo „učebnicovo jednodu- 2005, 654 strán chými“ kreslenými schémami a tiež o mine- ráloch v jaskyniach, aj iných ako len kalcit a aragonit. Je to krásne rozprávanie o ka- Známi americkí vedci a špecialisti na kras mennej kráse a určite aj odborný podnet na a jaskyne biológ D. C. Culvier a geochemik diskusiu, napr. o goethite a opálových po- W. B. White zostavili pozoruhodné encyklo- vlakoch. Potešila ma aj fotografia minerálu pedické dielo celosvetového významu, ktoré ľad (len škoda, že nebol použitý na str. 74, prostredníctvom 107 článkov podáva prierez za textom o ľadovom srieni a ostal „iba“ ako súčasných poznatkov o jaskyniach týkajúcich ilustračný obrázok na str. 8) a tiež sadrovec, sa biológie, geológie, hydrológie a hydrogeo­ aj keď nevytvára veľké kryštály ako v niekto- lógie, geochémie, geomorfológie, paleonto- rých zahraničných jaskyniach. lógie, archeológie a využívania jaskýň, ako S radosťou som si prečítal kapitolu o ži- aj speleologického prieskumu. Na zostavení vote v jaskyniach, v priestoroch, kde slnečné encyklopédie spolupracovalo 106 prispievate- lúče nikdy nepresvietia stálu temnotu, a pred- ľov – uznávaných odborníkov z jednotlivých sa tam žijú druhy prepojené väzbami ekosys- vedných oblastí, ktorí pochádzajú takmer tému. Aj táto časť je o procesoch, schopnosti z celého sveta. Kolektív autorov P. Bella, Ľ. Gaál, J. Hlaváč, živého prispôsobovať sa podmienkam, ale aj Jednotlivé články sú zoradené v abeced- J. Jakál, Ľ. Kováč, M. Lalkovič, M. Soják a J. Ze- o ľudskej zodpovednosti. Veľmi ma potešilo, nom poradí. Vzhľadom na doteraz často za- linka vyriešil dilemu, či si zvoliť tradičnú formu keď v kapitole o výskumoch som našiel aj tie- užívanú podobu encyklopédií, ktoré prevažne kvalitnej obrazovej publikácie s populárnou to vety: „Pri zbere musíme mať vždy na zreteli v striktných formuláciách vysvetľujú vedecké textovou časťou, alebo učebnicovo spracovať etickú stránku prieskumu a aspekt ochrany a odborné termíny, táto forma prezentácie vy- existujúcu faktografiu slovnú, grafickú a obra- fauny. Metódy je preto potrebné prispôsobiť tvára širší priestor na ucelenejšie a prehľadnej- zovú. Myslím si, že správne si zvolil druhú cestu, tak, aby sme nezapríčinili jej výrazný úbytok a šie podanie určitej vedeckej alebo inej odbor- ktorá vyústila do výslednej formy veľmi blízkej aby sme nenarušili existujúcu rovnováhu me- nej problematiky, resp. tematického okruhu učebniciam. Určite sa stretol s omnoho väčší- dzi jednotlivými prvkami podzemného ekolo- poznatkov určitej vednej oblasti. Ku každému mi úskaliami pri zabezpečení pestrejšej šírky gického systému.“ článku je priradený zoznam hlavnej, resp. po- farebných fotografií. Už to nie sú iba krásne Záverom nemôžem opomenúť aj prá- užitej literatúry. V záverečnej časti encyklopé- obrázky celkov podzemných dutín, ale aj mno- cu dvoch v tiráži uvádzaných mien: J. Kasák die nechýba slovník odborných termínov, kto- ho objavných detailov sintrovej variability, bio- a B. Kortman. Meno prvého je spojené s gra- ré sa použili v jednotlivých článkoch. logických druhov, archeologických artefaktov fickou úpravou publikácie a druhého (tiež iba S cieľom prehľadnosti celkového obsahu a podobne. Medzi autormi fotografií nachá- podľa abecedného zoradenia) s redakčným encyklopédie sú v jej úvodnej časti jednotlivé dzame mená mnohých známych jaskyniarov, spracovaním. To, že kniha je prehľadná, gra- články rozdelené do 15 hlavných tematických ochrancov prírody či iných odborníkov a fo- fické prílohy jednotne upravené a že v čitate- oblastí: typy jaskýň, znaky jaskýň, hydrológia tografov (Z. Ballová, P. Bella, G. Csizsmárová, ľovi vyvoláva príjemný dojem, je aj ich veľkou a hydrogeológia, sintre a ostatné jaskynné vý- M. Eliáš, J. Farkaš, Ľ. Gaál, F. Hauskrecht, zásluhou. plne, datovanie jaskýň a paleoklíma, výnimoč- Karsologická a speleologická literatúra 96 Aragonit 11 né jaskyne, biológia a špecifické organizmy lokalitami svetového dedičstva. Určite aj člán- H. Wilkens – D. C. Culver v jaskyniach, ekológia, jaskynná invázia, bi- ky o niektorých ďalších jaskyniach – význam- – W. F. Humphreys, Eds.: ogeografia a diverzita, evolúcia a adaptácia ných sídliskách pravekých ľudí s unikátnymi v jaskyniach, speleologický prieskum jaskýň, archeologickými nálezmi by zaujali mnohých Ecosystems of the World súčasné využívanie jaskýň, historické vyu- čitateľov. 30. Subterranean žívanie jaskýň, kontaminácia podzemných Niektorí geomorfológovia si možno polo- vôd a hazardy využívania území s jaskyňami. žia otázku, prečo v encyklopédii absentuje de- ecosystems V závere encyklopédie po spomenutom od- tailnejšia prezentácia známych a často citova- bornom slovníku nasleduje index odborných ných modelov z prác D. C. Forda, resp. D. C. Elsevier, Amsterdam – New York termínov a latinských názvov týkajúcich sa Forda a R. O. Ewersa týkajúcich sa genézy de- – Oxford – Shannon – Singapore najmä jaskynnej fauny. Nechýba ani autorský presných vadóznych a inváznych jaskynných – Tokyo, 2001, 791 strán, index. priestorov či jednotlivých typov jaskynných Značná tematická variabilita jednotlivých priestorov vytvorených pod vodnou hladinou 1. dotlač (1. vydanie v roku 2000) článkov zvýrazňuje mnohostrannú a do znač- v závislosti od stupňa štruktúrno-tektonického nej miery ucelenú prezentáciu poznatkov porušenia rozpustných hornín, resp. miery Monumentálne knižné dielo, ktoré vyšlo o abiotických i biotických zložkách jaskynné- priepustnosti štruktúrno-tektonického skeletu pod týmto názvom, malo k nám pomerne dlhú ho prostredia. Vzhľadom na hlavnú pozíciu (stručne sa spomínajú v článku o jaskynných cestu. Jednoduchou príčinou bola na naše po- prvého zostavovateľa a jeho vedeckú profilá- chodbách od G. Veniho), hoci D. C. Ford spra- mery predsa len pomerne vysoká cena (256 ciu má v encyklopédii významné až prevažu- coval do tejto encyklopédie článok o známej eur). Preto aj táto oneskorená reakcia na ňu. júce postavenie problematika biospeleológie. kanadskej jaskyni Castleguard. Knihu zostavila trojica popredných sveto- V primeranom, hoci menšom rozsahu sa však Podobne na str. 5 možno vzniesť výhra- vých biospeleológov – H. Wilkens (Nemec- podávajú aj poznatky o jaskyniach týkajúce sa du k zaradeniu „jaskynných škráp“ medzi ko), D. C. Culver (USA) a W. F. Humphreys abiotických vedných disciplín, paleontológie speleotémy a ostatné jaskynné sedimenty či (Austrália). Autorsky sa na nej podieľalo 60 a archeológie. lastúrovitých vyhĺbenín (scallops) do temati- biológov a geológov z Európy (Slovensko tu ky hydrológie a hydrogeológie, hoci v oboch zastúpenie nemá), USA, Brazílie a Austrálie. prípadoch ide o formy jaskynného skalného Kniha je v angličtine. Nie je to encyklopédia, georeliéfu. Naopak pramene ako hydrologic- ale súbor zásadných štúdií zameraných na ké javy sú zaradené medzi jaskynné znaky. vybrané fenomény, odohrávajúce sa v pod- Takisto možno polemizovať, prečo je do zemí. V tomto zmysle nadväzuje na podob- encyklopédie o jaskyniach (a v tematickej ne ladenú publikáciu The Natural History oblasti hydrológia a hydrogeológia) zaradený of Biospeleology (Camacho, Ed. 1992). Prí- článok o uzavretých depresiách – drobných značný je už názov, v preklade Podzemné škrapovitých formách, závrtoch a poljach, ekosystémy. Podzemie je tu definované ako keďže ide o povrchové geomorfologické akékoľvek prostredie pod povrchom Zeme, formy. Nie všetky z nich majú priamy vzťah bez priameho kontaktu so slnečným svetlom s vývojom jaskýň či priepastí, na čo sa mohlo a bez všetkého, čo je od svetla priamo závis- poukázať aj v samostatných článkoch, ktoré lé (fototrofné organizmy, zraková orientácia charakterizujú morfologické a genetické typy a komunikácia, biorytmy), hoci v konečnom týchto podzemných geomorfologických fo- dôsledku je takmer vždy od osvetleného po- riem a ich vývojové súvislosti s povrchovými vrchu závislé (prísun potravy). krasovými javmi. Oproti klasickým prácam venovaným Zostavovatelia azda mohli do encyklopé- bio­speleológii je v recenzovanej knihe zrej- die zaradiť aj články o rozpustných horninách, mý značný posun od jednoduchších štúdií v ktorých sú jaskyne vytvorené, ako aj o soľ- typu „aké druhy živočíchov v ktorej jaskyni ných jaskyniach (články o sadrovcových, žijú“ ku komplexnému pohľadu na podzemie vulkanických a ľadovcových jaskyniach ne- ako súbor špecifických ekosystémov s množ- chýbajú), ľadovej výplni jaskýň, klimatických stvom abiotických i biotických, vzájomne pomeroch v jaskyniach a speleoterapii. podmienených komponentov. Hneď v úvo- Z obsahového hľadiska v encyklopédii do- Napriek týmto viac či menej diskutabil- de nás editori upozorňujú, že suchozemské minujú články všeobecného zamerania týkajú- ným skutočnostiam, ktoré však vzhľadom na podzemie možno považovať za najrozsiah- ce sa jednotlivých vedných disciplín či praktic- celkový rozsah encyklopédie nie sú väčšieho kého speleologického prieskumu. Regionálnu až zásadného charakteru, prezentované dielo dimenziu publikácii dávajú najmä články o 15 má neobyčajnú výpovednú hodnotu. Vysoká výnimočných jaskyniach či jaskynných systé- grafická úroveň fotografií, máp, schém a iných moch (z mimoamerických sú opísané ukra- obrázkov, ako aj úroveň tlače plne zodpovedá jinské sadrovcové jaskyne, jaskynný systém súčasným požiadavkám na prehľadnú a kvalit- Postojnska – Planinska jama v Slovinsku, jas- nú odbornú publikáciu o problematike jaskýň. kynný systém Siebenhengste vo Švajčiarsku, Množstvo obrázkov výstižne dopĺňa text a pri- najhlbšia jaskyňa sveta Krubera v Abcházsku spieva k prehľadnosti väčšiny článkov. na území Gruzínska, jaskyne Mulu v Malajzii Táto výnimočná publikácia určite zaujme a Nullarborské jaskyne v Austrálii), ako aj o bi- množstvo odborníkov rozličných vedných dis- odiverzite jaskynnej fauny v Dinárskom krase ciplín, ktorí sa zaoberajú krasom a jaskyňami. a Európe, Spojených štátoch amerických, Aus- Nemala by samozrejme chýbať v knižniciach trálii a tropických oblastiach. vedeckých či iných odborných inštitúcií a or- Viac-menej regionálny prístup je aj v člán- ganizácií tohto zamerania. Po podobnej roz- koch o archeologických nálezoch v jaskyniach siahlej encyklopedickej publikácii Encyclope- na Strednom východe, v oblasti Mamutej jas- dia of Caves and Karst Science, ktorej editorom kyne v Kentucky (USA) a mayských jaskýň je J. Gunn a vyšla v roku 2004, ide o ďalšie v Strednej Amerike. Z hľadiska komplexnosti významné odborné dielo speleologickej litera- pohľadu snáď mohli byť zaradené aj články túry zostavené na základe širokej medzinárod- o výnimočných predhistorických maľbách nej spolupráce. v jaskyniach v doline rieky Vézère vo Francúz- sku či v španielskej jaskyni Altamira, ktoré sú Pavel Bella Aragonit 11 97 Karsologická a speleologická literatúra lejší suchozemský bióm (súbor ekosystémov matiky ochrany jaskýň a ich bioty v Austrálii, V druhej časti Jaskyne v Kórei opisuje s podobnými vlastnosťami) na Zemi. 35 ka- Severnej Amerike a Európe. jaskyne nachádzajúce sa v ôsmich častiach pitol knihy má široký záber. Stručne si ich Knihu uzatvára systematický zoznam ro- Kórei. Jaskyne sú opísané z viacerých hľadísk predstavme. dov organizmov spomenutých v knihe, au- s dôrazom na najzaujímavejšie fakty, či už prí- Kapitoly 1 – 3 charakterizujú krasové torský, systematický a všeobecný index. Táto rodné, genetické alebo turistické. Na záver a pseudokrasové podzemné ekosystémy rozsiahla publikácia bude nasledujúce roky časti je uvedený tabuľkový prehľad jaskýň (jaskyne i podzemie s mikroskopickými patriť k hlavným literárnym zdrojom pri riešení vyhlásených za prírodné pamiatky a tabuľka priestormi), osobitne sa venujú intersticiá- biospeleologickej problematiky, treba jej pre- sprístupnených jaskýň. lu (vodnému prostrediu v sedimentoch) a to venovať náležitú pozornosť. Tretia časť Ľudia a jaskyne na príkladoch podmorským jaskyniam. Kapitoly 4 – 6 sa dvoch jaskýň hovorí o objavovaní jaskýň a venujú vybraným taxonomickým skupinám Andrej Mock o vzťahu človeka k jaskyniam. Obšírnejšie sa troglobiontných živočíchov. Prístup autorov spomína využívanie jaskýň na rôzne účely tu nie je rovnaký. Kým kapitola venovaná – ako obydlia, opevnenia, zdroj organickej pazúrikovcom (Onychophora) a prevažne Kyung Sik Woo: Caves – hmoty, miesta vodných elektrární, vo funkcii suchozemským článkonožcom (pavúkovce, vodovodov, ako laboratóriá, na liečenie ľudí viacnôžky, hmyz v širšom ponímaní) je po- A Wonderful Underground a na športový rafting. merne stručná a dozvieme sa tu len základné Kapitola Súčasnosť a budúcnosť jaskýň fakty o ich vzťahu k podzemiu, kôrovcom je Hollym, Elizabeth, NJ-Seoul, South pristupuje k čitateľovi otázkou: ako spoznáme venovaná samostatná, podstatne obsiahlej- Korea, 2005, 230 strán vek jaskyne? Ďalšou otázkou – čo môžeme šia kapitola. Podobne podrobne je spraco- zistiť z jaskýň – ukazuje na hodnoty skryté vaná kapitola venovaná podzemným rybám v antropologických a paleontologických ná- a obojživelníkom. Prináša systematický pre- Pomerne útla, ale obsahovo dosť obsiahla lezoch. Charakterizuje sa tu aj súčasný stav hľad všetkých známych druhov na svete, knižka juhokórejského profesora – odborníka nesprístupnených jaskýň v Kórei i stav ma- definuje ich rozšírenie a precízne opisuje ich na geografiu, geológiu, oceánografiu a iné prí- nažmentu sprístupnených jaskýň. Autor píše evolúciu v podzemnom prostredí. Perokres- buzné vedy, zaujme svojou šírkou záberu, výstiž- o základnom vybavení pre prieskum jaskyne, bami sú tu znázornené všetky hlavné formy nosťou a súčasne stručnosťou. Smerovaná je pre v ktorom zdôrazňuje etiku – nezanechaj nič, podzemných rýb a obojživelníkov. širšiu odbornú verejnosť so záujmom o jaskyne. len odtlačky nôh; neber si nič, len obrázky; ne- Kapitoly 7 – 11 sa venujú rozhodujúcim zabíjaj nič, len čas. abiotickým faktorom podzemia (tma, nedo- Kapitolkou Aby sme milovali jaskyne... sa statok a nepravidelnosť v prísune potravy a jej s čitateľom pôsobivo lúči vtipnou a poučnou špecifiká, obmedzený a izolovaný priestor) príhodou z prvého medzinárodného Expa a im zodpovedajúcim adaptáciám jednotlivých o jaskyniach v Samcheoku v Kórei. orgánov a fyziológie podzemných obyvateľov. Knižka je brožovaná, bola preložená z kó- Špeciálna pozornosť je venovaná akustickej rejčiny do angličtiny. komunikácii a poznatkom o adaptívnych zme- nách v agresívnom správaní živočíchov v pod- Peter Gažík zemí. Centrálna časť knihy (kapitoly 12 – 19) sa vracia k potravovým zdrojom v podzemí. Definované sú tu najdôležitejšie zdroje ener- V. N. Dubljanskij a kol.: gie pre fungovanie podzemných ekosystémov, s osobitným zreteľom na guáno netopierov Kungurskaja ledjanaja a špecifické spoločenstvá organizmov, ktoré sú peščera: opyt režimnych na guáno viazané (guánobionty). Zaujímavý je príspevok o spoločenstvách nabljudenij článkonožcov obývajúcich podzemie vyprah- nutých erodovaných lávových polí na Kanár- Gornyj institut UrO RAN, skych ostrovoch. Zdrojom ich potravy sú telá Ekaterinburg 2005, 376 strán uhynutých článkonožcov, žijúcich na povrchu, ktoré trhlinami napadajú do podzemia. Ďalší príspevok tejto sekcie sa zaoberá vodnou fau- Dva roky po vydaní rozsiahleho zborníka nou viazanou na korene stromov, ktoré pre- referátov z medzinárodnej vedecko-praktickej rástli do podzemia, konkrétne v austrálskych konferencie, venovanej 300. výročiu vedec- jaskyniach. Nasledujú príspevky venované Prehľadne zostavená knižka podáva zá- kých a turistických aktivít v Kungurskej ľadovej podzemným ekosystémom s chemolitoau- kladné poznatky a informácie o prírodných jaskyni, vyšla koncom roku 2005 reprezentač- totrofnými organizmami (osobitne jaskyni hodnotách, využívaní, ochrane a objavovaní ná odborná monografia, ktorá zhrnuje výsled- Movila v Rumunsku) a potravovým reťazcom jaskýň. Na pozadí hlavného textu sa čitateľ ky dlhodobých vedecko-výskumných pozoro- v anchialínnych jaskyniach. Tento blok uza- oboznámi so základnými faktmi o jaskyniach vaní a monitoringu tejto unikátnej jaskyne. tvára multidisciplinárna štúdia jaskýň Frassasi a jaskyniarstve formou samostatných, graficky Kungurská ľadová jaskyňa je známa už vyše v Taliansku. zvýraznených stručných a výstižných vysvetľu- 300 rokov. Napísalo sa o nej okolo 100 vedec- Hneď za tým nájdeme zásadné príspevky júcich textov. Podobnou formou sa spomínajú ko-populárnych článkov a vyše 500 vedeckých kriticky zhrnujúce súčasné poznatky o evolú- jaskynné rekordy – najdlhšie, najhlbšie jaskyne prác. Približne 100 rokov je oficiálne sprístup- cii, pôvode, kolonizácii, speciácii (vzniku no- a iné zaujímavosti. Text je doplnený množ- nenou pre návštevníkov. Je jedinou v Rusku, vých druhov), fylogentickom veku a populač- stvom fotografií z celého sveta a názornými v ktorej sa v priebehu posledných 50 rokov nej genetike jaskynných živočíchov (kapitoly schémami demonštrujúcimi fungovanie prírod- nepretržite realizujú stacionárne pozorovania. 20 – 24). Po sekcii zameranej na podrobné ných procesov spomínaných v hlavnom texte. V súčasnosti ju ako podzemné laboratórium štúdie podzemných vôd Dunaja (vo Viedni) Publikácia sa člení na štyri hlavné časti. – stacionár Baníckeho inštitútu Uralského od- a Rhôny (kapitoly 25 – 27) nasledujú časti ve- V časti Čo je to jaskyňa autor cituje definíciu delenia Ruskej akadémie vied využívajú nielen nované opisu niektorých konkrétnych jaskýň jaskyne, spomína rôzne druhy jaskýň a oboz- odborníci, ale aj študenti rôznych fakúlt inštitútu a ich biológie v diapazóne od soľnej jaskyne namuje s jaskynným prostredím. Zaoberá sa tu na svoju terénnu prax. Za toto obdobie sa na- Segenberger v Nemecku, ľadovú jaskyňu formovaním a charakteristikou vápencových, hromadilo veľké množstvo údajov a poznatkov Scărişoara v Rumunsku, cez púštnu až po tro- lávových a iných jaskýň, opisuje speleotémy z geológie a morfológie jaskyne, o jej mikrokli- pické jaskyne (kapitoly 28 – 32). Záverečná – objekty vytvorené v jaskyniach – a krátko sa matických (teplota, vlhkosť, zloženie, rýchlosť časť knihy (kapitoly 33 – 35) sa týka proble- zmieňuje aj o živote v jaskyniach. a smer prúdenia vzduchu) a hydrologických Karsologická a speleologická literatúra 98 Aragonit 11

(úroveň hladiny podzemných jazier, kolísanie v jaskyni a organizovaní jej monitoringu. Urči- rieky Sylvy a jej vplyv na jaskyňu, chemizmus te napomôžu aj pri posudzovaní dlhoročných vôd a pod.) parametroch, gravitačných, hyd- klimatických a hydrogeologických parametrov romechanických, geofyzikálnych, seizmických regiónu a pri ochrane prírodného prostredia. a antropogénnych zmenách a poznatkov z bio­ Nakoniec – monografia je cenným vkladom lógie. V rokoch 2000 – 2002 kolektív pracovní- k poznaniu prírodných bohatstiev Permského kov Baníckeho inštitútu ich všetky zhromaždil kraja, v ktorom bez pochýb dominuje práve a vytvoril z nich databanku v elektronickej po- Kungurská ľadová jaskyňa. dobe. Následné dva roky výsledky spracovával, vyhodnocoval a porovnával. Výsledkom tohto Ján Zelinka úsilia je predstavovaná monografia. Pozostáva z dvoch častí (Geografia a geológia okolia jas- kyne; Kungurská ľadová jaskyňa) a 20 kapitol, P. Bella, Ed.: ktoré detailne podávajú poznatky získané v jed- notlivých vedných odboroch za celé obdobie Výskum, využívanie vedeckého záujmu o jaskyňu. Sú ilustrované a ochrana jaskýň 4 76 tabuľkami a 189 fotografiami (aj farebnými), grafmi a obrázkami. Bibliografia uvedená na Zborník referátov z vedeckej záver zahŕňa 461 odborných a odborno-popu- konferencie, lárnych prác o jaskyni. Publikácia v tvrdej väzbe Správa slovenských jaskýň, s farebnou obálkou má formát 18 x 25 cm. Liptovský Mikuláš 2004, 195 strán

V dňoch 5. – 8. októbra 2003 sa na Táľoch Baradla, ako aj v Gombaseckej a Jasovskej v Nízkych Tatrách uskutočnila 4. vedecká kon- jaskyni (gamaspektrometrické merania). Zr- ferencia s medzinárodnou účasťou „Výskum, nitostné charakteristiky a zloženie fluviálnych využívanie a ochrana jaskýň“. Jej účelom bola sedimentov zo sprístupnených jaskýň Nízkych prezentácia nových výsledkov z oblasti výsku- a Belianskych Tatier skúmali J. Hlaváč, J. Zi- mu, monitoringu, dokumentácie a ochrany mák a J. Štelcl. jaskýň predovšetkým na území Slovenska. Z oblasti hydrológie prezentuje D. Ha- Zúčastnilo sa jej 80 účastníkov, z toho 32 zo viarová predbežné výsledky hydrologického zahraničia. Z referátov prezentovaných na a hydrogeochemického monitoringu v Jasov­ konferencii editor RNDr. P. Bella, PhD., zosta- ­skej, Gombaseckej jaskyni a jaskyni Domica. vil zborník, ktorý obsahuje 30 referátov. Vzťah hladiny podzemných vôd, povrchových V prvom referáte sa J. Jakál a J. Hlaváč, vôd a zrážok v oblasti Jasova študovali D. Bara- bývalý a súčasný riaditeľ Správy slovenských bas a D. Haviarová. Geochémiou priesakových jaskýň, zaoberajú otázkami manažmentu vôd vo vybraných jaskyniach Moravského kra- a ochrany jaskýň a perspektívami rozvoja tejto su sa zaoberali J. Faimon, P. Zajíček a V. Baldík. odbornej organizácie. Kinetiku a reakčné cesty v karbonátovom sys- V nasledujúcom príspevku kolektív auto- téme skúmali J. Faimon a L. Peška. rov J. Kadlec, P. Pruner, H. Hercman, M. Cha- V bloku venovanom speleoklimatoló- dima, P. Schnabl a S. Šlechta informuje o vý- gii predstavil kolektív J. Piasecki, J. Zelinka, sledkoch magnetostratigrafického výskumu A. Pflitsch a T. Sawiński výsledky výskumu prú- fluviálnych sedimentov v jaskyniach Nízkych denia vzduchu v horných častiach Dobšinskej Kungurskú jaskyňu často nazývajú unikát- Tatier. Morfoskulptúrnymi planačnými for- ľadovej jaskyne. Ľadové kryštály z Dobšinskej nou. Príčiny jej unikátnosti detailne uvádza mami jaskynného georeliéfu (ploché stropy, ľadovej jaskyne opisujú K. Strug, J. Piasecki, posledná kapitola publikácie. No v takej istej podlahy, jaskynné terasy, planárne kupoly, vý- T. Sawiński a J. Zelinka. Prírodné a antropogén- miere je unikátna aj monografia o nej. Venuje klenky) sa zaoberá P. Bella. Autorom príspev- ne vplyvy na koncentráciu CO2 v jaskyniach sa detailnému opisu dlhoročných pozorovaní ku ku genéze drobných foriem modelácie jas- Moravského krasu skúmali J. Faimon a J. Štelcl. v pomerne zložitej jaskyni, charakteristike jej kynných chodieb v Medzevskej pahorkatine J. Faimon, P. Zajíček a V. Baldík sa zaoberali ko- jednotlivých prírodných parametrov a syntéze (Moldavská jaskyňa) je Z. Hochmuth. Referát reláciou pôdneho a jaskynného CO2 . rôznorodých odborných prístupov. A práve od J. Bruthansa predkladá poznámky k mor- V rámci bloku venovaného biospeleoló- takých prác nie je v Rusku veľa. (V roku 1988 fológii a genéze Jaskyne mŕtvych netopierov gii odznelo viacero referátov. O terestrických bola vydaná monografia Z. K. Tintilozova v Ďumbierskom vysokohorskom krase (Nízke článkonožcoch z jaskynného systému Domi- o Novoafonskej jaskyni v Abcházsku a v ro- Tatry). J. Tulis a L. Novotný sa zaoberajú jas- ca a Ardovskej jaskyne informuje referát od Ľ. ku 2002 publikácia kolektívu autorov na čele kynnými sedimentmi a paleokrasom Medve- Kováča, A. Mocka, P. Ľuptáčika a V. Košela. s B. N. Dubljanským o Červenej jaskyni na dej jaskyne v Slovenskom raji. Nasledujúci príspevok, ktorý sa venuje kaver- Kryme.) Ostatné jaskyne blízkeho zahraničia O zarovnaných povrchoch v krase silicika nikolným článkonožcom Važeckého krasu, (bývalého Sovietskeho zväzu) sú opísané len a hronika ako o planinovom paleokrase, ktorý je od kolektívu autorov A. Mock, Ľ. Kováč, P. v časopisoch a novinových článkoch. sa vyvíjal v paleokrasovej perióde (krieda), píše Ľuptáčik, R. Mlejnek, Z. Višňovská a V. Košel. Do roku 2001 patrila vďaka svojim hod- J. Činčura. Kvarcitové jaskyne stolovej hory Ro- Zdroje polynenasýtených mastných kyselín notám medzi pamätníky prírody. V súčasnosti raima (Venezuela) predstavuje B. Šmída. v jaskyniach Slovenského krasu charakterizujú je v súlade s federálnym zákonom O osobitne Z oblasti mineralógie prezentuje autorský D. Elhottová, V. Krištůfek, A. Nováková, A. Lu- chránených územiach a zákone Permskej ob- kolektív K. Žák, J. Tulis, H. Hercman a V. Cí- kešová, J. Tříska, Ľ. Kováč, A. Mock a P. Ľuptá- lasti O historicko-kultúrno-prírodnom dedič- lek nové názory na genézu málo rozšírených čik. Referát A. Novákovej sa týka saprotrofných stve súčasťou historicko-prírodného komplexu karbonátových speleotém – hemisféroidov mikroskopických húb v jaskyniach Slovenské- Ľadová hora a Kungurská ľadová jaskyňa. v Stratenskej jaskyni. Autori J. Štelcl, J. Faimon ho krasu. Predbežné výsledky štúdia spoločen- V závere knihy autori vyslovujú nádej, že a J. Zimák informujú o nových poznatkoch stiev terestrických článkonožcov (Arthropoda) súhrnné a systematizované materiály o Kun- o stavbe kalcitových brčiek a zaoberajú sa aj Jasovskej jaskyne prezentujú M. Lukáň, K. Raje- gurskej jaskyni nájdu svojich čitateľov, a to prejavmi ich korózie a mechanickej deštruk- cová, Ľ. Kováč, P. Ľuptáčik a A. Mock. nielen medzi študentmi Inštitútu. Je zrejmé, že cie. J. Štelcl, J. Zimák a J. Zelinka sa zaoberali Z oblasti histórie jaskyniarstva sú dva prí- publikované výsledky budú využívať odborníci štúdiom prirodzenej rádioaktivity hornín a jas- spevky od M. Lalkoviča. Prvý sa týka jaskyne aj pri následných výskumoch a pozorovaniach kynných sedimentov v jaskynnom systéme ako prírodného dedičstva, druhý najstaršej Aragonit 11 99 Karsologická a speleologická literatúra písomnej zmienky o jaskyniach na Slovensku miesto v slovenskej speleológii, kam právom (Jaskyňa na Skalke). P. Holúbek stručne opi- patrí. Tento skromný, nadaný a pracovitý mla- suje históriu prieskumu a objavovania a cha- dý človek po útrapách v II. svetovej vojne sa rakter priestorov severne od Veľkého dómu húževnatou prácou vypracoval na špičkového v Demänovskej ľadovej jaskyni. jaskyniara, schopného riešiť aj také technicky Na záver treba vyzdvihnúť veľmi dobrú náročné problémy, ako „otvárky zdola“, spe- odbornú a grafickú úroveň referátov, ako aj leopotápačstvo alebo precízna meračská do- publikovanie niektorých z nich v anglickom kumentácia. Autori publikácie to sformulovali jazyku. K celkovému dojmu prispieva aj kvalit- takto: „Dúfame, že napísaním tejto knihy sa mu ný farebný obal zborníka. Množstvo a rôzno- toto miesto aspoň čiastočne prinavráti a gene- rodosť prezentovaných príspevkov poukazuje rácie súčasných a budúcich prieskumníkov na značný záujem odborníkov z viacerých ob- jaskýň sa bez prekážok dozvedia, kto bol Vi- lastí o výskum krasu a jaskýň. liam Rozložník, a nadviažu na výzvu, ktorú po sebe zanechal“. Myslím si, že tento ušľachtilý Jozef Psotka cieľ sa autorom podarilo dosiahnuť. Kniha je rozdelená do 7 kapitol. Po úvode nasledujú prvopočiatočné kroky V. Rozložníka J. Stankovič – P. Horváth: v jaskyniarstve, prvé preskúmané lokality. Tretia kapitola je venovaná objaveniu Gombaseckej Jaskyne Slovenského krasu jaskyne a následným prieskumom Silicko-gom- v živote Viliama Rozložníka baseckej jaskynnej sústavy. Prvýkrát sa tu mô- žeme dozvedieť o podrobnostiach a úskaliach pri objave tejto významnej jaskyne. V ďalšej Speleoklub Minotaurus v spolupráci kapitole autori prinášajú cenné dokumenty so Slovenskou speleologickou o objave Brzotínskej jaskyne. V nasledujú- únie. Koordinátorom projektu bolo Múzeum spoločnosťou a Baníckym múzeom, cej kapitole sú vymenované ostatné jaskyne vývoja prírody a archeológie v Montebellune Rožňava 2004, 194 strán skúmané Rozložníkom, najmä na Plešivskej v Taliansku. Slovinským partnerom bol Inšti- planine, ale aj príprava na otvorenie vyvierač- tút pre výskum krasu v Postojnej (A. Kranjc) ky Buzgó. Bohužiaľ, začaté práce na tejto lo- a Notranjske múzeum v Postojnej, talianskym Pre jaskyniara je to kniha na prečítanie kalite pre predčasnú tragickú smrť nemohol partnerom Katedra geografie na univerzite „jedným dychom“. Ten, ktorý si ju zoberie dokončiť. Osobitná kapitola sa zaoberá spele- v Padove (U. Sauro), francúzskym partnerom do rúk, ťažko ju pustí pred dočítaním. Príčin opotápaním a potápačskou technikou, ktorú Katedra geografie na univerzite v Nice (Ph. je viac. Dej sa odohrával v nedávnej minu- Rozložník vyvinul. Presvedčíme sa, že právom Audra). Z každého štátu partnermi projektu losti s hrdinami, ktorých sme z počutia alebo ho môžeme považovať za prvého slovenského boli aj viaceré školy a školské zariadenia. z osobného stretnutia mnohí dobre poznali. speleopotápača. Posledná kapitola je venova- Podstatnú časť publikácie tvorí charakteris- Navyše je miestom činu naša najväčšia kra- ná charakteristike jeho osoby, z ktorej vyplýva tika prírodných pomerov konglomerátového­ sová oblasť – Slovenský kras, kde ani zďaleka jeho skromná, úprimná a čistá povaha s úmys- územia s výskytom povrchových i podzem- nie sú vyčerpané možnosti veľkých objavov. lom pomôcť v každej situácii a snaha problémy ných krasových javov. Litologicko-stratigrafic- Práve spomenuté dva momenty sa podarilo riešiť a nie vyvolávať. Preto odporúčam knihu ké vlastnosti strednopleistocénnych karbo- autorom majstrovsky skĺbiť: históriu s odbor- prečítať každému jaskyniarovi, najmä však mla- nátových konglomerátov, ktorých mocnosť ným zhodnotením speleologických lokalít dej generácii. Autorom môžeme len poďako- je miestami viac ako 100 m a sú uložené na očami súčasných skúsených jaskyniarov. Je to vať za mimoriadne užitočnú prácu, rovnako aj strednooligocénnych slieňových íloch, opisuje netradičný spôsob písania knihy, no čitateľovi sponzorom za pochopenie. M. Knez. Štruktúrno-tektonické pomery úze- okrem zážitkov zo zaujímavého čítania po- Publikácia formátu A5 s početnými čier- mia analyzuje a hodnotí S. Šebela. skytne celý rad neoceniteľných historicko-fak- nobielymi fotografickými a mapovými doku- Registruje sa tu 13 jaskýň, pričom štyri tografických údajov, ponaučenie a rozhľad mentmi obsahuje 9 príloh, slovník odborných z nich sú dlhšie ako 200 m. Najdlhšia jaskyňa v spleti speleologických lokalít Slovenského výrazov, anglické a maďarské resumé. Arneševa luknja je dlhá 815 m. F. Gabrovšek krasu. Hlavným prínosom knihy je však zara- píše, že jaskyne majú prevažne horizontálny denie osobnosti Viliama Rozložníka na také Ľudovít Gaál charakter a vytvorili sa na kontakte priepust- ných nadložných karbonátov a nepriepust- ného podložia. V nadväznosti na numerický Udin boršt model G. Kaufmanna (2005) predkladá mo- del vývoja krasu v podmienkach puklinovo- -intergranulárneho porózneho horninového Museo di Storia Naturale prostredia. Zrážkové vody sa na povrchu e Archeologia, Montebelluna 2005, konglomerátov koncentrujú do depresií, z kto- 102 strán rých dna presakujú nadol až na bázu neprie- pustného podložia, kde sa koncentruje ich V januári 2006 sme z Inštitútu pre výskum horizontálny odtok potôčikmi vytvárajúcimi krasu v Postojnej dostali novú publikáciu o za- jaskyne. Geomorfologická charakteristika, ujímavom, karbonátovými konglomerátmi ktorú spracovali M. Prelovšek a T. Slabe, sa budovanom území zvanom Udin boršt, ktoré okrem hlavných morfotvarov terasy konglo- sa nachádza severozápadne od slovinského merátov v systéme Gorenjskych terás zaoberá mesta Kranj. Hlavným koordinátorom jej prí- i závrtmi, suchými a riečnymi dolinami, ako aj pravy bol A. Kranjc, koordinačnou editorkou tvarmi jaskynného georeliéfu. A. Guidone. Nasleduje opis pôd a vegetácie (J. Mulec Publikácia je výsledkom medzinárodného a T. Pipan), živočíšstva vrátane jaskynnej fauny trojstranného taliansko-slovinsko-francúzske- (T. Pipan), hydrologických pomerov (M. Pet- ho projektu „3KCL – Karstic Cultural Landsca- rič), histórie poznávania a prieskumu jaskýň pes“, zameraného na architektúru optimál- (A. Kranjc), využívania zeme (N. Ravbar a M. nych vzťahov medzi ľudmi a územím, ktorý sa Prelovšek) a osídlenia územia (M. Prelovšek s podporou „Culture 2000“ realizoval v rámci a N. Ravbar). Nakoniec sa analyzuje tamojšie programu „Education and Culture“ Európskej geografické názvoslovie (A. Kranjc) a podáva Karsologická a speleologická literatúra 100 Aragonit 11 sa náčrt krajinnej syntézy (A. Kranjc). Väčšinu P. Michal: Drienocká z uvedených autorov tvoria zamestnanci Inšti- vrchovina ako krasová tútu pre výskum krasu v Postojnej. Po zozname literatúry sú zaradené krátke krajina charakteristiky konglomerátových území Mon- tello v Taliansku (F. Ferrarese a M. Modesto) Geografické štúdie, Nr. 13, Univerzita a Méailles vo Francúzsku (Ph. Audra), ako aj Mateja Bela, Banská Bystrica, 2005, ich prehľadné vzájomné geologické a geo- grafické porovnanie z hľadiska analogických 72 strán i rozdielnych vlastností a znakov. Predložená publikácia má komplexný Ako Drienocká vrchovina označuje au- geologicko-geografický charakter a prináša tor publikácie krasovú krajinu v severnej časti množstvo zaujímavých poznatkov o kraso- Zvolenskej kotliny v literatúre známu ako Po- vatení karbonátových konglomerátov ulože- nický kras (vrátane Môlčanského a Lehotské- ných na nepriepustnom podloží v miernom ho krasu). Práca je okrem úvodných kapitol klimatickom pásme. Z hľadiska komplexnosti a prehľadu doterajších prác rozdelená na 4 prezentácie fyzickogeografických pomerov hlavné časti: geologické pomery, základné územia Udin boršt však absentuje charakteris- formy reliéfu, hydrologické pomery a krasové tika klimatických pomerov a zhodnotenie ich územia Drienockej vrchoviny. vplyvu na hydrologický režim a bilanciu, resp. V kapitole o základných formách krasu aj na ostatné komponenty krajinnej sféry. Kra- autor v rámci povrchových foriem opisuje jinnú syntézu by určite obohatila a sprehľad- škrapy, krasové jamy, uvaly, krasovú priehl- nila typológia krajinných celkov, resp. geoe- beň, krasové chrbty, okrajové krasové formy a kologických jednotiek s príslušnou mapovou známe polje Pôlč. Veľmi stroho je spracovaná prezentáciou. podkapitola o podzemných formách. Autor Publikácia, ktorá vyšla vo formáte A4 s fa- opisuje len Drienkovú jaskyňu a zmieňuje sa rebnými obrázkami a mäkkou obálkou s bro- Zajíček, J. Sirotek), kvarcitové jaskyne Venezu- o niektorých podzemných dutinách zistených žovanou väzbou, má kvalitnú úroveň nielen ely (M. Audy a B. Šmída), kras chorvátskych pri geologickoprieskumných prácach. O Po- z hľadiska obsahu, ale aj grafického riešenia ostrovov Rab (J. Himmel) a Brač (M. Dvořá- nickej jaskyni nájdeme len krátku zmienku. a tlače. Prezentovanými poznatkami o geoló- ček), pohoria Monte Kanin (O. Štos a M. No- Žiaľ, v publikácii nie sú uvedené výsledky dl- gii a geomorfológii krasu na karbonátových vák) a potápanie v jaskyniach na Yukatane horočnej práce banskobystrických jaskyniarov, konglomerátoch rozširuje celkový obraz kra- (Z. Motyčka). P. Holúbek a P. Magdolen in- ktoré viedli k významným objavom v Ponickej sológov na problematiku vývoja krasu a jaskýň formujú o expedícii Sibír 2005. Zaujímavý je jaskyni i v ostatných jaskyniach krasového v územiach budovaných rozličnými horninami príspevok o objavoch v soľnom krase Iránu územia a boli publikované aj v jaskyniarskej li- podliehajúcimi procesu krasovatenia. (M. Filippi, J. Bruthans a T. Svoboda – expe- teratúre. V rámci fluviokrasových foriem autor dícia Namak 2005). Z objavov na Slovensku opisuje suché doliny, slepé doliny, poloslepé Pavel Bella sú to jaskyňa Mesačný tieň (B. Šmída, I. Pap) doliny a vrecovité doliny. a objav novej jaskyne na Dolnom vrchu (L. Fal- V kapitole o hydrologických pomeroch teisek, Š. Cipro). V nasledujúcej rubrike (Sprá- chýbajú údaje o hydrologickej spojitosti Po- Speleofórum 25 vy, poznávacie a športové akcie) sú opísané nickej jaskyne s Oraveckou vyvieračkou, do- povodne v severnej časti Moravského krasu kázanej banskobystrickými jaskyniarmi. (J. Flek), aktuálna dĺžka Demänovského jas- V poslednej kapitole o krasových úze- Česká speleologická společnost, kynného systému (P. Holúbek) a výpravy do miach Drienockej vrchoviny autor súborne Praha 2006, 104 strán jaskýň Hirlatz – Rakúsko (P. Polák), Gouffre zhodnotil mieru krasovatenia v troch segmen- Berger (F. Musil, P. Říha) a do najhlbšej jas- toch študovanej oblasti – v Ponickom, Lehot- V dňoch 21. – 23. apríla sa konalo pod kyne sveta Krubera – Voronja na Kaukaze skom a Môlčanskom krase. Prácu uzatvára hlavičkou Českej speleologickej spoločnos- (Z. Dvořák). slovenský a anglický súhrn, zoznam fotodoku- ti (ČSS) každoročné stretnutie jaskyniarov V poslednej časti zborníka je súbor ab- mentácie a zoznam bibliografických odkazov. v Moravskom krase. V Sloupe sa súčasne dňa straktov z konferencie Kras 2006. O štúdiu Publikácia formátu B5 s čiernobielymi fotogra- 21. apríla konal pod záštitou ČSS, Českej ge- karsológie na PF Masarykovej univerzity in- fiami a grafmi vyšla v náklade iba 60 ks. ologickej služby a Ústavu geologických věd formujú J. Faimon, J. Štelcl a R. Musil. Nové Ide o užitočnú prácu zjednocujúcu stav PF MU v Brne 1. ročník odbornej konferencie poznatky z Moravského krasu prezentujú poznatkov o tomto nesporne zaujímavom Kras. V. Hanzl (Posuny skalných blokov v ponore Z príspevkov z oboch akcií vydala ČSS Bielej vody), P. Kalenda, V. Blecha, M. Hrutka zborník Speleofórum 2006. Zborník je tra- a P. Mravec (Gravimetrické merania v Morav- dične rozdelený na niekoľko samostatných skom krase), P. Kos a P. Nováček (sondovanie rubrík: Výskumy a objavy v Českej republike, v Hadej jaskyni v údolí Říčky), R. Musil (nále- Výskumy a objavy v zahraničí, Správy, pozná- zy a význam stavovcov v Moravskom krase), vacie a športové akcie (editori: P. Bosák a J. M. Schwartzová, J. Faimon a P. Zajíček (geo- Novotná). Druhú časť zborníka tvorí súbor chémia priesakových vôd vo vybraných jasky- príspevkov prednesených na konferencii Kras niach) a ďalšie odborné príspevky z domova 2006 (editori: P. Bosák a M. Geršl). i zahraničia. Prvý príspevok od T. Mokrého je venova- Na konci zborníka je zaradená kvalitná ný prieskumu jaskynných systémov viazaných fotografická príloha s farebnými fotografia- na podzemný tok Sloupského potoka a pre- mi z expedícií aj z domácich lokalít. Farebná pojeniu Amatérskej jaskyne a Sloupsko-šo- obálka, tlač na kriedovom papieri a profesio- šůvskych jaskýň. Ďalšie články sa zaoberajú nálna grafická úprava len umocňujú celkový speleologickými výskumami a prolongačnými výborný dojem z textového a fotografického prácami najmä v Moravskom a Českom krase obsahu zborníka. Nedostatok vidím jedine (Holštejnské údolí, Habrůvecká plošina, jasky- v lepenej väzbe, z ktorej začínajú vypadávať ňa Netopýrka, Jaskyňa na Javorce). Z výsku- jednotlivé strany. mov a objavov v zahraničí sú zaujímavé nové poznatky z jaskýň Čiernej hory (R. Mlejnek a P. Jozef Psotka Aragonit 11 101 Karsologická a speleologická literatúra krasovom území s celkovým zhodnotením SSS a Sintri skutočne nemajú núdzu o dobré v zmysle nových geomorfologických celkov krasového fenoménu. Je na škodu publikácie, čítanie, ibaže Geomorphologia Slovaca sa na Mazúra a Lukniša (1978) s akceptovaním že v nej chýbajú výsledky viacerých spele- stôl dostane len máloktorým jaskyniarom. Pre- podstatnej časti krasových území A. Droppu ologických prác, čomu by sa dalo predísť aj to sa pousilujem priblížiť ich obsah s tematikou (1973) s ďalšími korekčnými zmenami. recenziou jaskyniara alebo krasového odbor- krasu aj na stránkach nášho časopisu. Sériu karsologických príspevkov v čísle níka. Napriek tomu prináša cenné poznatky Už v prvom čísle prvého ročníka z roku 2/2004 otvára článok P. Bellu o Ďumbierskom a odporúčame ju všetkým odborníkom. 2001 nájdeme príspevok o krasových okra- krase. Toto krasové územie klasifikuje ako kon- jových rovinách a podstredohorskej rovni od taktný pruhovitý kras, ktorý vystupuje v podo- Ľudovít Gaál J. Jakála. Termín „podstredohorská roveň“ sa be úzkeho pozdĺžneho pruhu a presekáva do geomorfologickej literatúry dostal začiat- povrchový terén s alogénnym kontaktným kom deväťdesiatych rokov a označuje úroveň obvodom. Opisuje aj základné morfologické Príspevky o krase zarovnávania reliéfu pod stredohorskou rov- a genetické znaky Jaskyne mŕtvych netopierov ňou. Túto úroveň identifikoval J. Jakál v rôz- a Jaskyne studeného vetra a definuje 4 subty- a jaskyniach nych výškach vo viacerých krasových úze- py pruhovitého subvertikálneho krasu v závis- v časopise Geomorphologia miach Slovenska. losti od jeho pokrytosti, resp. odkrytosti. Ďalší príspevok tohto čísla od Z. Hoch­ V ďalšom príspevku Z. Hochmuth skúma Slovaca, roč. 1 – 5 mutha a D. Barabasa sa týka problematiky kra- príčiny rozdielov v intenzite povrchového skra- sovej hydrológie východnej časti Slovenského sovatenia na jednotlivých planinách Sloven- Od roku 2001 začala Asociácia sloven- krasu a priľahlých území. Podávajú krátku cha- ského krasu. Vidí ich najmä v odlišnom veku ských geomorfológov pri Slovenskej akadémii rakteristiku 18 hydrologicky aktívnych jaskýň, a tektonickom vývoji západnej (Plešivská a Si- vied v Bratislave vydávať nový odborný časopis ponorov a vyvieračiek skúmanej oblasti. lická planina, Koniar a Dolný vrch) a východ- s názvom Geomorphologia Slovaca. Uverej- Zaujímavý je článok P. Bellu o paleogeo- nej časti územia (Horný vrch, Borčianska, Zá- ňuje predovšetkým štúdie z oblasti geomorfo- grafickom vývoji fluviokrasových jaskýň v De- dielska a Jasovská planina). lógie. Na zadných stranách niektorých čísel sa mänovských vrchoch. Popri opise šikmých, Genézou reliktných kôr a terra rossa objavuje aj Spravodajca, ktorý informuje o ak- kaskádovitých a priepasťovitých jaskynných v Slovenskom krase sa zaoberá článok od tuálnych udalostiach slovenskej i svetovej geo- priestorov autor zatriedil horizontálne a subho- J. Košťálika. Podáva analýzu zvetralín kryštali- morfológie, najmä o konferenciách, sympózi- rizontálne podzemné priestory do viacerých nika od Drnavy a terra rossa z Dlhej Vsi. Je na ách, valných zhromaždeniach asociácie a pod. úrovní, ktoré paralelizuje s jednotlivými etapa- škodu, že autor príspevku sa nevyjadril k otáz- Časopis vychádza dvakrát ročne vo formá- mi neotektonického vývoja územia (počiatoč- ke alochtónneho, prípadne autochtónneho te A4 s čiernobielymi fotografiami a nákresmi né rozčlenenie stredohorského planačného pôvodu terra rossa, čo bolo v minulosti pred- (málo čitateľné skenované tabuľky v prvom povrchu, stabilizácia eróznej bázy počas for- metom podrobnej diskusie v prácach napr. čísle sa už v ďalších číslach neobjavili). Hlav- movania podstredohorskej a poriečnej rovne J. Kubištu a kol. (1953), D. Andrusova a kol. ným redaktorom časopisu bol doc. RNDr. a kvartérnych terás). (1958), K. Borzu a A. Pospíšila (1959) alebo Jozef Jakál, DrSc., výkonným redaktorom je S krasovou tematikou čiastočne súvisí aj K. Borzu a E. Martinyho (1964). Uvedení auto- doc. RNDr. Ján Lacika, CSc. Od roku 2005 krátky príspevok od J. Činčuru a Ľ. Puškelovej ri, zaoberajúci sa predmetnou problematikou, je hlavným redaktorom doc. RNDr. Jozef Mi- o pôvode a veku červenozeme Malých Karpát. chýbajú aj v zozname citovanej literatúry. nár, CSc., pričom bývalý hlavný redaktor sa Časť čísla 1/2002 je tiež venovaná prob- Posledným článkom s krasovou problema- stal členom redakčnej rady. V nej nájdeme lematike krasu a jaskýň. V úvodnom príspevku tikou v tomto čísle je príspevok V. Čecha o kra- aj ďalšieho krasového odborníka RNDr. Pav- J. Jakál analyzuje formy a procesy kontaktného se v centrálnej časti pohoria Galmus. Značný la Bellu, PhD. Zastúpenie dvoch krasových krasu najmä z územia Slovenského krasu. Z roz- priestor venuje zarovnaným povrchom a po- geomorfológov v redakčnej rade badateľne hrania vápencov a verfénskeho pieskovcovo- vrchovým krasovým formám, menej už jasky- ovplyvnilo aj obsahové zameranie niektorých -bridličnatého súvrstvia uvádza slepé úvaliny, niam (spomína len Homološovu dieru). Autor čísel časopisu, v ktorých sa objavujú príspevky slepé periglaciálne doliny, poloslepé periglaci- sa domnieva, že mezozoikum Galmusu nie je s tematikou krasu. álne doliny a okrajové jazerá a z rozhrania vá- pokračovaním megaštruktúr zo Slovenského Krasoví bádatelia a jaskyniari tak popri pencov a štrkovo-pieskovcového poltárskeho raja, ale predstavuje južnejšiu megaštruktúru ročenke Slovenský kras, periodických dvojroč- súvrstvia slepú periglaciálnu dolinu Domického s odlišnou tektonickou stavbou. ných zborníkoch Výskum, využívanie a ochrana potoka a okrajové Dlhoveské polje. V čísle 2/2005 je príspevok J. Jakála krasu, časopise Aragonit a prípadne Spravodaji V ďalšom článku P. Bella predkladá základ- o vlastnostiach geologickej štruktúry a ich nú morfogenetickú klasifikáciu jaskynného odraze v usmernení procesov krasovatenia. georeliéfu. Novou črtou v klasifikácii je zohľad- Posudzuje základné črty geologickej stavby nenie prostredia vzniku geomorfologického a ich vplyv na krasovatenie, analyzuje a hod- činiteľa (látkového a energetického nositeľa notí vplyv tektoniky a litologických vlastností procesu), príslušnosti činiteľa k parciálnym ge- vápencov (chemická čistota a štruktúra vápen- osféram a špecifikácie energie alebo materiá- cov, rekryštalizácia a mikrotektonika, pórovi- lu činiteľa. Jednotlivé geomorfologické tvary tosť vápencov) na proces krasovatenia. v jaskyniach sa takto delia na: 1. endogénne Ďalej P. Bella kompletizuje poznatky formy, do ktorých patria štruktúrno-tektonické, o syngenetických travertínových jaskyniach magmatické a hydrogénne formy; 2. endogén- na Slovensku. V príspevku sa charakterizuje no-exogénne formy tvorené hydrogénnymi morfológia a genéza jaskýň konštruktívnych formami; 3. exogénne formy, ktoré predstavujú travertínových vodopádov a travertínových najrozsiahlejšiu skupinu tvorenú litogénnymi, kráterových jaskýň s prehľadom doterajších hydro-litogénnymi, hydrogénnymi, hydro-kry- poznatkov a názorov. Podstatnú časť príspev- ogénnymi, kryogénnymi, atmogénnymi, pyro- ku tvorí opis ôsmich jaskýň, z ktorých šesť génnymi, biogénnymi, hydro-biogénnymi a an- patrí do kategórie jaskýň konštruktívnych tra- tropogénnymi formami. vertínových vodopádov a dve do kategórie Nasledujúci príspevok k princípom a zá- travertínových kráterových jaskýň. sadám regionalizácie krasu Slovenska od Dá sa očakávať, že príspevky s krasovou Z. Hochmutha má diskusný charakter. Do- tematikou sa budú objavovať aj v nasledujú- spel k názoru, že pri členení krasových území cich číslach Geomorphologia Slovaca. Je už nemožno vychádzať z hraníc geomorfolo- len na krasových odborníkoch a jaskyniaroch, gických celkov, ale navrhuje využiť schému aby ich sledovali a zhodnotili. Janáčikovho členenia (publikovaného v Slo- venskom krase v roku 1968), modifikovať ho Ľudovít Gaál Karsologická a speleologická literatúra 102 Aragonit 11

Jaskyniarske články bačka. Na konci tohto čísla nájdeme pozván- v časopise Reussia ku na konferenciu Muránska planina – ochrana, výskum a využívanie v dňoch 9. – 11. októbra 2006 na Prednej Hore. Reussia je odborným časopisom Správy Národného parku Muránska planina. Vydáva Ľudovít Gaál sa od roku 2004 a predstavuje pokračovanie zborníkov Výskum a ochrana prírody Murán- skej planiny vydaných v rokoch 1997 – 2002. Z. Nišponský: V zaplavených Časopis, vychádzajúci spravidla raz alebo dva razy ročne, formátu A5 s charakteristickým hlbinách pod Tisovským ružovým obalom, je nazvaný podľa Gustáva a Muránskym hradom Mauríciusa Reussa (1818 – 1861), význam- ného lekára, botanika a národopisca, rodáka z Revúcej, autora známej publikácie Květena Harlequin Quality, Slovenska z roku 1853. Košice 2006, 156 strán Časopis sa člení na rubriky Pôvodné práce, Krátke správy, Personálie a Recenzie. Články Táto útla knižka v brožovanej väzbe je obsahujú aj anglický abstrakt. Keďže v časo- celá farebne ladená do tmavozelena – podob- pise sú uverejnené aj články speleologického ne ako zatopené jaskynné priestory v sifónoch zamerania, niektoré čísla predstavíme aj jasky- podzemnej riečky Teplica... K jej obsahu sa niarskej verejnosti. možno výstižne vyjadriť veľmi stručne: Kniha napísaná excelentným jaskyniarom a speleo- potápačom je predovšetkým o jaskyniarčení a speleopotápaní. sa do jaskyne prvýkrát vstúpilo suchou nohou, Autor diela Zbigniew Nišponský (*1936) cez smutný rok 1994, ktorý sa českému po- začínal ako dobrovoľný jaskyniar na Murán- tápačovi Miroslavovi Nešverovi stal osudným, skej planine už v roku 1951. Napriek ťažkým až po súčasnosť, kde sa v šľapajach „starej podmienkam pri objavovaní jaskýň na tomto gardy“ vydávajú noví mladí jaskyniari. Autor území si dodnes zachoval mladícky elán a en- opisuje aj objavenie chodieb za sifónom v jas- tuziazmus. Ešte dnes, po viac než päťdesiatich kyni Bobačka, kam sa hneď po skupine potá- rokoch, sa aktívne podieľa na prieskume pod- pačov cez krátky vodou zatopený úsek dostali zemia v Tisovskom krase. Literárne začiatky „na nádych“ aj ďalší prieskumníci. V každom uňho siahajú už do študentských čias, keď z príbehov je cítiť neopakovateľnú atmosféru, však písal zväčša „do šuplíka“ a len zopár jeho vznikajúcu pri objavovaní a prieskume dovte- prác bolo zverejnených. Niektoré z príbehov dy neznámeho podzemného sveta. Atmosfé- z jaskyniarskeho prostredia zdramatizovali ru, akú tvorí len zohratý kolektív pri zdolávaní a odvysielali v rádiu Devín. prekážok, ktoré mu kladie do cesty prírodný Kniha V zaplavených hlbinách pod Tisov- živel. ským a Muránskym hradom obsahuje dvadsať Zbigniewovi Nišponskému sa knižkou krátkych príbehov z rokov, keď prví jaskyniari podarilo osvetliť ďalší kúsok histórie objavo- objavovali podzemné priestory v oblasti ge- vania jaskýň na Muránskej planine. V zapla- ografického trojuholníka medzi Tisovcom, vených hlbinách pod Tisovským a Murán- Breznom a Červenou Skalou. Každý príbeh skym hradom je akoby mladšou sestrou knihy má svoju dynamiku, vlastnú neopakovateľ- jeho učiteľa a nestora jaskyniarstva na tomto nú atmosféru a väčšina z nich čitateľa strhne území – Svätopluka Kámena – „Za svetlom Prvé číslo I. ročníka z roku 2004 je veno- nesmierne rýchlym vývojom deja. Dnes, na karbidky“ z roku 1969, tento raz zameranou vané biodiverzite Národného parku Muránska začiatku dvadsiateho prvého storočia – v do- najmä na speleopotápačský prieskum. Púta- planina. be počítačov a bleskurýchlych informačných vé príbehy dokresľuje fotografická príloha V prvom čísle II. ročníka z roku 2005 technológií – sa pri ich čítaní budeme čudovať obsahujúca fotografie a náčrty jaskýň od okrem botanicky a zoologicky zameraných nad jednoduchosťou logických a funkčných autora knižky, doplnená fotografiami účast- článkov nájdeme výsledky archeologického postupov, akými sa riadili prieskumníci jaskýň níkov súdobého jaskyniarskeho prieskumu výskumu na Hradovej pri Tisovci a krátky prí- ešte pred polstoročím. Realizácia mnohých a zobrazeniami umeleckých keramických spevok D. Hutku o Jaskyni pri ľadovej jame, z nich však bola skutočne adrenalínovým dob- plastík s jaskynnou tematikou, ktoré sú ne- ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti známej rodružstvom, možným iba za maximálneho oddeliteľnou súčasťou života autora. Kniha Ľadovej jamy na Muráni. V druhom čísle II. vypätia síl. Spúšťanie sa na lane do hlbokých formátu B5 obsahuje viac než 50 obrázkov ročníka je uverejnená správa od D. Hutku priepastí bez poznania dnes bežných zlaňova- – fotografií, máp, náčrtkov a kresieb. Vytla- a L. Vlčeka o zaujímavej akumulácii schránok cích pomôcok a speleoalpinistickej techniky, čilo ju štúdio Harlequin Quality v Košiciach ulitníkov Helix pomatia v sedimentoch jaskyne zostup do jaskyne cez silný vodopád s kuže- v náklade 1000 kusov. Dielik na Muránskej planine. ľom plechu chrániacim pred nárazmi vody Za zmienku určite stojí to, že deň pred Posledným doteraz vydaným je prvé číslo na hlave, namáhavé transporty obrovského jej krstom, ktorý sa konal 7. 7. 2006 v hoteli III. ročníka z roku 2006. Rubrika Krátke správy množstva materiálu cez úzke chodby jaskyn- Centrál v Tisovci, jaskyniari na Muránskej pla- obsahuje tri príspevky anorganického zame- ného traktu, prvé pokusy o preplávanie jas- nine prenikli do obrovských priestorov novo- rania. V prvom L. Vlček a D. Hutka informujú kynných sifónov len „v teplákoch“, bez potá- objavenej jaskyne M-2, kde ich v postupe do o kremitých konkréciách v spodnotriasových pačského výstroja... S postupom času sa menil hĺbky zastavila vodná hladina sifónu. Ďalšieho, bodvasilašských vrstvách na svahu Hradovej, aj prístup prieskumníkov k zaplaveným čas- ktorý ešte len čaká na potápačský prieskum. ktoré sa miestne nazývajú tisovské kamenné tiam jaskýň. Nadobúdali skúsenosti, zdokona- Táto nová jaskyňa sa zhodou okolností nachá- krumple. V druhom článku L. Vlček, M. Sabol lili výstroj a vlastnú techniku, a tak sa v ďalších dza na lokalite, ktorú autor spomína ako vô- a J. Kučerová predkladajú odbornú charak- príbehoch v knihe dozvedáme aj o potápaní bec prvú v prvej poviedke svojej knihy. A tak teristiku osteologických zvyškov jaskynného na dno 30 m hlbokého jazera v Jazernej jas- zreteľne vidieť, ako sa jeho vízie v súčasnosti medveďa z jaskyne Teplica. Tretí článok od L. kyni, o okolnostiach objavenia jaskyne Teplica postupne stávajú skutočnosťou. Vlčeka a D. Hutku je venovaný nálezu zuba cez vstupný sifón v roku 1974 a prieskume jej mamuta v riečnych sedimentoch jaskyne Bo- ďalších zaplavených častí od roku 1977, keď Lukáš Vlček Aragonit 11 103 Spoločenské správy

Spoločenské správy

Dr. Jacek Piasecki Akoby symbolicky práve 10. mája 2006 oneskoril. Snažil som sa hovoriť po poľsky, šesťdesiatnikom počas exkurzie do Dobšinskej ľadovej jas- no ako som sa neskôr dozvedel, bolo to ka- kyne v rámci programu 2. medzinárodného dejako (skôr po rusky), no porozumel ma. workshopu o ľadových O pár hodín, keď sme sa už aj fyzicky stre- jaskyniach sme si pripo- tli, ma momentálne dobil svojou energiou menuli významné životné a nevyprchajúcim entuziazmom, ktorého jubileum – 60. narodeniny (vďaka!) sa neviem zbaviť do dnešných nášho blízkeho priateľa, dní. Organizoval medzinárodnú spoluprácu kolegu, významného poľ- v projektoch, ktoré už skôr rozbehol s An- ského speleoklimatológa dreasom Pflitschom z Rúrskej univerzity Jaceka Piaseckého. v Bochume a Jiřím Hebelkom v Moravskom Nie všetci čitatelia Ara- krase. V tom čase sme boli jedni z mála, gonitu Jaceka poznajú. Ak ktorí sa v Európe profesionálne venovali jas- by sme mali ísť takmer od kynnej klíme. Nie dlho na to, v roku 2002 začiatkov jeho pôsobenia Správa slovenských jaskýň podpísala s jeho v jaskyniach, nemôžeme materským Inštitútom geografie a regionál- opomenúť jeho odbor- neho rozvoja Vroclavskej univerzity dohodu nú, publikačnú a doteraj- o spolupráci. Za ten čas vychoval už troch šiu ochranársku činnosť študentov, ktorí úspešne obhájili svoje ma- konzervátora prírody ve- gisterské práce o klíme a výplniach našich novanú „najpiękniejszej sprístupnených ľadových jaskýň a naďalej tu jaskini“ Poľska Medvedej pokračujú aj svojimi doktorandskými práca- (Niedźwiedziej) jaskyni mi. Spoločné výsledky boli viackrát publiko- v Kletne – Dolnom Sliez- vané nielen v Aragonite, zborníku Slovenský sku. Jaskyňu po objave kras, zborníkoch z odborných konferencií spolu s už nebohými organizovaných Správou slovenských jas- – Terezkou Wiszniewskou kýň, ale aj v zahraničí, kde spolupracujeme a Marianom Pulinom od- na projektoch mikroklimatického posúdenia borne posúdili, navrhli geneticky rozdielnych jaskýň (Demänovská spôsob turistického sprí- ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, stupnenia a využívania. Niedźwiedzia jaskinia, Punkevní jeskyně, Nikdy nezabudnem Dechenhöhle, Wind Cave a Jewel Cave). na naše prvé stretnu- Jacek, życzymy Ci przede wszystkim dużo tie v Moravskom krase. zdrowia i cieszymy się z dalszej współpracy! Vlastne ako prvý bol Twoi koledzy i przyjaciele telefonát, lebo ako oby- J. Piasecki v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Foto: J. Zelinka čajne jeho príchod sa Ján Zelinka

Jiří Hebelka ského krasu v rámci novokonštituovanej Sprá- päťdesiatnikom vy sprístupnených jaskýň Českej republiky. Ťažko vyčerpávajúco vymenovať všetko, pod čo sa podpísal alebo o čo sa zaslúžil. Ja ...september 1992, Správa jeskyní Mo- len spomeniem to, čo je aj mne blízke: mik- ravského krasu: „Pracovná porada k likvidácii roklimatický výskum a monitoring nielen v jas- nežiaducej vegetácie v okolí svietidiel v sprí- kyniach Moravského krasu a vo viacerých stupnených jaskyniach“ za účasti odborníkov sprístupnených jaskyniach v Českej republike, z Česka, Maďarska a Slovenska. ale v rámci medzinárodnej spolupráce aj na Tak tu sa začala úspešná cesta vychýre- Slovensku, v Poľsku či Nemecku. Nezaned­ ného „Hebelkovho roztoku“ do slovenských bateľné sú aj jeho zásluhy a záujem o ochra- jaskýň, pred ktorým lampenflóra nemá šancu! nu sprístupnených jaskýň. Veľmi zaujímavo A nielen to: bol to začiatok našich úzkych pra- a podnetne sa napríklad vysporiadal s elek- covných kontaktov a spolupráce, ktoré veľmi tronickou ochranou kvapľovej výzdoby v Pun- rýchlo, vďaka rovnakej „krvnej skupine“, pre- kevních jeskyních. A popri všetkých ostatných rástli aj do rodinných vzťahov. činnostiach zastával aj veľmi nevďačnú úlohu ...21. máj 2006: zavŕšenie prvej polstoroč- bezpečnostného technika organizácie. nice Jurovho plodného života so všetkým, čo Využijem každú možnosť na osobné stret- k nemu patrí – výhry i prehry, svetlé i tmavé nutia a návraty, ktoré vždy sprevádza vrúcne stránky. (Ešteže tie kladné vždy dokázali pre- prijatie, široký úsmev a Jurovo veľké srdce. vážiť!) a zakladaní ZO ČSS 6-20 Moravský kras. Je Jura, za kolektív pracovníkov a priateľov Ako keby to bolo dnes, spomínam si na celkom pochopiteľné, že aj pracovný život zo Správy slovenských jaskýň Ti želám veľa prvú spoločnú plavbu po podzemnej riečke spojil s jaskyňami. Hoci jeho materská orga- zdravia do ďalších rokov, potešenia z práce, Punkva, keď mi porozprával aj o svojich jas- nizácia prešla viacerými reorganizáciami, Jura no hlavne z rodiny, kde máš oporu v Evke. kyniarskych začiatkoch: brigáde v Punkevních stále zostáva. Preskákal viacerými funkciami, Juniorovi prajeme úspešné vykročenie do jeskyních v rokoch 1971 až 1978, kde ako vô- od pracovníka dokumentácie, ochranára prí- školských lavíc, no a Tebe – do druhej päťde- bec prvý vodič člna v podzemí dostal lodný rody, vedúceho výskumu a dokumentácie až siatky! preukaz, či o prvých objavoch, úspechoch po súčasného vedúceho Správy jaskýň Morav- Ján Zelinka Spoločenské správy 104 Aragonit 11

RNDr. Ján Mello, CSc., šesťdesiatpäťročný

RNDr. Jána Mella, CSc., netreba jasky- niarskej verejnosti osobitne predstavovať. Mohli sme sa s ním stretnúť na krasových stráňach Slovenského krasu, Slovenského raja, Galmusu, Chočských vrchov, Vysokých Tatier, Čierťaže, Veľkej Fatry, Slovenského rudohoria či stredného Považia. S jeho me- nom sa však iste stretol každý jaskyniar pri pohľade na geologické mapy spomínaných krasových oblastí. Ako rodák z baníckej oblasti – Prievidze (časť Veľká Lehôtka, 16. 4. 1941), celý svoj ak- tívny život zasvätil geológii. Absolvoval Stred- nú priemyselnú školu geologickú a ba­nícku v Spišskej Novej Vsi a odbor užitej geológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Diplomovku vypracoval z oblasti Chočských vrchov, ale témy rigoróznej a kandidátskej dizertačnej práce sa už týkali Slovenského krasu, ktorý mu prirástol najviac k srdcu. Krasové planiny tohto územia ponúkajú to- k najlepším znalcom mezozoika Západných níkoch a časopisoch, medzi ktorými nechýba tiž pre záujemcov nielen krásy podzemných Karpát. ani náš Aragonit, do ktorého prispel článkom dutín, ale aj mnohé zaujímavosti a záhady Je autorom a spoluautorom viacerých o geológii Domice. ukryté v mikrosvete vápencov. Ako prvý roz- významných vedeckovýskumných projektov Prácu jubilanta charakterizuje precíz- poznal význam mikrofaciálnej analýzy pre geologického výskumu, hlbokých štruktúr- nosť, vysoká vedecká erudícia, cit pre organi- stratigrafiu i tektoniku Slovenského krasu. nych vrtov, geologických máp, exkurzných začnú a koordinačnú prácu a prísnosť k sebe Vďaka jeho prácam sa od začiatku sedem- sprievodcov domácich i medzinárodných i kolegom, čím si získal prirodzenú autoritu. desiatych rokov minulého storočia postup- podujatí a medzinárodných korelačných pro- Nikdy však nestrácal svojrázny humor a op- ne objasnilo, kde sa na území Slovenského jektov (najmä s Rakúskom a Maďarskom, vďa- timizmus. krasu rozprestierali útesy, kde lagúny, kde ka čomu nedávno vyšla spoločná geologická Janko, nie roky sú dôležité. Tie si odstavil panvičky a aké živočíchy ich na dne triaso- mapa Slovenského a Aggtelekského krasu Tvojím elánom a zdravým životným štýlom. vého mora tvorili pred vyše 200 miliónmi i Bukových hôr). Bol a je členom viacerých Oveľa podstatnejšia je Tvoja práca vykonaná rokov. Opísal pritom aj novú riasu pre vedu odborných komisií a redakčných rád odbor- na prospech našej geológie a Tvoje priateľské s názvom Plexoramea cerebriformis Mello. ných geologických časopisov, ale pre jeho vzťahy ku kolegom a spolupracovníkom. Do- Ako prvý rozpoznal aj vrchnokriedovú výplň organizačno-manažérske schopnosti zastával voľ, aby sme sa aj my, jaskyniari, pripojili ku krasovej dutiny v gombaseckom kameňo­ aj viaceré vysoké riadiace a vedecké funkcie gratulantom a zaželali Ti ešte mnoho radosti lome. Po dokázaní existencie silického na Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bra- z vykonanej práce, ale aj pokojné vychutná- príkrovu a oceánického charakteru meliat- tislave, kde po vysokej škole nastúpil pracovať vanie dôchodkových rokov v kruhu rodiny skej „série“ pod ním bol iniciátorom zmapo- a ktorému zostal verný až do odchodu na a priateľov. vania a spracovania všetkých výstupov me- dôchodok – s výnimkou rokov 1982 až1985, Ad multos annos! liatika a turnaika. Čoskoro sa vypracoval na keď pracoval ako expert v Tunisku. Je auto- popredného odborníka a v súčasnosti patrí rom publikácií v mnohých odborných zbor- Ľudovít Gaál

Vstúpil do radov com. Popri správcovskej funkcii vykonáva aj päťdesiatnikov prácu elektroúdržbára, čo využil napr. minulý rok pri kompletnej rekonštrukcii elektrických sietí Gombaseckej jaskyne so zameraním na V jeseni minulého roka náš kolega a pria- ochranu cez prúdové chrániče, na ktorej sa teľ Ján Ambrúž, správca Gombaseckej jasky- veľkou mierou podieľal a mohol patrične ne vstúpil do radov päťdesiatnikov. Narodil sa zúročiť svoje elektrotechnické znalosti. 28. septembra 1955 v Rimavskej Sobote. Det- Svoju prácu sa snaží vykonávať vždy stvo prežil v malej dedinke Dlhá Ves, neďale- s veľkou zodpovednosťou a precíznosťou, čo ko nám všetkým známej jaskyne Domica. Už vyžaduje aj od spolupracovníkov. Popri tejto v detstve prejavil veľký záujem o jaskyne, vlastnosti je pre jeho povahu charakteristické čoho výsledkom boli časté dobrodružné a ob- aj niečo iné, a to ochota vždy pomôcť. javiteľské výpravy do okolitých jaskýň. V mladších rokoch bol vášnivým bubení- Po skončení základnej školy v Plešivci kom hudobnej skupiny vo svojej obci, čoho pokračoval v štúdiu na Strednej priemysel- výsledkom boli desiatky polámaných paličiek. nej škole elektrotechnickej v Košiciach, ktorú V súčasnosti si na bicích zahrá už len príleži- absolvoval v roku 1974. Na svojom prvom tostne, venuje sa skôr „pokojnejším športom“, pracovisku vo Vápenke Gombasek spočiatku obľúbil si najmä kolky a šachy. pracoval ako smenový mechanik merania a re- Jubilantovi do ďalších rokov života želáme gulácie, neskôr ako smenový technik na cen- veľa zdravia, šťastia a pohody v práci, ako aj trálnom velíne. Počas svojej praxe bol okrem Od roku 1993 je zamestnancom Správy v osobnom živote. iných ocenený aj diplomom najlepšieho pra- slovenských jaskýň na prevádzke Gomba- covníka podniku. secká jaskyňa. O rok neskôr sa stal jej správ- Ľubica Nudzíková Aragonit 11 105 Bibliografia

Bibliografia časopisu Aragonit č. 1 – 10 Lukáš Vlček

Aragonit 1 Sprístupnené jaskyne v literatúre [Show caves in literature] Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 1, 1996, 48 s. 30. Peško M.: Ochrana ľadových jaskýň [Protection of ice caves] (40). 31. Bella P.: Ľadový klenot Európy [Ice jewel of Europe] (40–41). Ochrana, výskum a dokumentácia jaskýň [Protection, research 32. Uhrin M.: F. Bernadovič, Netopiere [F. Bernadovič, The Bats] (41). and documentation of caves] 33. Bella P.: International Journal of Speleology, 23 (1-2), 1994 / Proceedings of st 1. Hlaváč J. – Bella P.: Jaskyne Slovenského a Aggtelekského vo svetovom prírod- the 1 Congress of the International Show Cave Association (41). nom dedičstve [Caves of the Slovak Karst and Aggtelek karst within the World 34. Bella P. – Holúbek P.: Z bibliografie sprístupnených jaskýň Slovenska, I. časť Heritage Fund] (3–5). [From the Slovak show caves bibliography, vol. 1] (42–47). 2. Zelinka J.: Skúsenosti z likvidácie nežiadúcej vegetácie v sprístupnených jasky- Spoločenské správy [Social reports] niach Slovenska [Experience with the undesirable vegetation clearance in the 35. Kostolná M.: Ján Paulus 55-ročný [Ján Paulus 55 years old] (48). Slovak show caves] (5–6). 36. Macko D.: Životné jubiluem Zoltána Liptáka [Life jubilee of Zoltán Lipták] (48). 3. Klaučo S.: Projekt PHARE "Ochrana prírodných zdrojov v krase" – charakteris- 37. Hlaváč J.: Za Bohumilom Šrolom [In Memoriam Bohumil Šrol] (48). tika a výsledky podporného programu [PHARE Project "Protection of the Na- 38. Macko D.: Zomrel Ondrej Šeďo [Ondrej Šeďo died] (48). tural Resources in Karst“ – characterictics nad results of subsidiary program] (7–10). Aragonit 2 4. Bella P. – Holúbek P.: Ponory v Priepadlách a problémy ochrany Važeckého Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 2, 1997, 48 s. krasu [Swallow holes in Priepadlá and problems of Vežecký karst protection] (11–12). Ochrana, výskum a dokumentácia jaskýň [Protection, research and docu- 5. Zvonár P.: Objav Sládkovej chodby v jaskyni Driny [Discovery of Sládkova mentation of caves] chodba gallery in Driny cave] (13). 39. Klaučo S. – Filová J. – Zelinka J.: Speleoklimatický monitoring Ochtinskej 6. Peško M. – Ambrúž J.: Hydrologický režim a občasné záplavy v Gombaseckej aragonitovej jaskyne [Speleoclimatic monitoring of the Ochtinská Aragonite jaskyni [Hydrological regime and occasional floods in Gombasecká cave] (14). Cave] (3–5). 7. Zelinka J.: Rekonštrukcia vstupnej časti Dobšinskej ľadovej jaskyne [Recon- 40. Tulis J.: Pohyb ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni [Ice movement in the Dobšin- struction of the Dobšinská cave entrance part] (15–16). ská Ice Cave] (6–7). 8. Lucinkiewicz A.: Ochrana sintrovej výplne vo Važeckej jaskyni [Sinter filling 41. Géczy J. – Kucharič Ľ.: Geofyzikálny prieskum ponornej oblasti jaskyne Domi- protection in Važecká cave] (16–17). ca [Geophysical survey of the Domica Cave ponor area] (8–10). 9. Mičuch D.: Diaľkový dohľad v podzemí Demänovskej jaskyne slobody [Remo- 42. Müncner E.: Seizmické merania v Gombaseckej jaskyni [Seismic measuring in te supervision in the Demänovská cave of Liberty underground] (17). the Gombasecká Cave] (11–12). 10. Hlaváč J.: Nový štatút Správy slovenských jaskýň [New statute of the Slovak 43. Bella P.: Názory na genézu Ochtinskej aragonitovej jaskyne [Opinions on ge- Caves Administration] (17–18). nesis of the Ochtinská Aragonite Cave] (13–14). Jaskyne a verejnosť [Caves and public] 44. Sýkora J.: Meračská dokumentácia sprístupnených jaskýň v kontexte bezpeč- 11. Janíček V.: Nový vstupný areál Jasovskej jaskyne [New entrance building of nostného predpisu pre jaskyne [Surveying documentation of show caves in Jasovská cave] (18–19). the context with Safety considerations for caves] (15–16). 12. Lucinkiewicz A.: Speleoklimatické pobyty v Jasovskej jaskyni [Speleoclimatic 45. Kurka M.: Objav Vianočnej priepasti v Harmaneckej jaskyni [Discovery of the stays in Jasovská cave] (20). Christmas abyss in the Harmanecká Cave] (16). 13. Očkaik Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 1995 [Show cave atten- 46. Zelinka J.: Uzatváranie vchodov do jaskýň [Closing of cave entrances] (16–17). dance in 1995] (20–21). 47. Peško M.: Úprava odtoku prívalových vôd v Gombaseckej jaskyni [Flood wa- 14. Bella P.: Nová výstava vo vstupnom areáli Ochtinskej aragonitovej jaskyne ters runoff regulation in the Gombasecká Cave] (17). [New exhibition in the Ochtinská aragonite cave entrance building] (21). Jaskyne a verejnosť [Caves and public] 15. Bernadovič F.: Náučné panely pri sprístupnených jaskyniach [Instructive pos- 48. Fillo M.: Nová elektroinštalácia Ochtinskej aragonitovej jaskyne [New electri- ters at the show caves] (22). cal installation in the Ochtinská Aragonite Cave] (18). 16. Janíček V.: Údržba vstupných areálov jaskyne Domica a Ochtinskej arago- 49. Nudzíková Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 1996 [Show caves nitovej jaskyne [Maintenance of the Domica and Ochtinská aragonite cave attendance in 1996] (18–19). entrance buildings] (22–23). 50. Paulus J.: Rekonštrukcia dolnej časti prehliadkovej trasy v Dobšinskej ľadovej jasky- 17. Fillo M.: Elektrická prípojka Belianskej jaskyne [Electrical connection of Belian- ni [Reconstruction of show track lower part in the Dobšinská Ice Cave] (19). ska cave] (23). 51. Bernadovič F.: Náučný chodník k Belianskej jaskyni [Educational path to the Z histórie [From history] Belianska Cave] (20). 18. Jakál J.: Správa slovenských jaskýň – integrujúci prvok slovenského jaskyniar- 52. Janíček V.: Vstupný areál Belianskej jaskyne útulnejší [Entrance area of the stva, 25 rokov od jej vzniku [Slovak Caves Administration – integrating ele- Belianska Cave being cozier] (20–21). ment of the Slovak speleology] (24–26). 53. Bella P.: Stála výstava vo vstupnom areáli Jasovskej jaskyne [Permanent exhibi- 19. Bernadovič F.: 60 rokov od sprístupnenia jaskyne Driny [60 years since Driny tion in the entrance area of the Jasovská Cave] (21–22). cave opening to public] (27–29). 54. Bachleda J. – Pavlarčík S.: Hudobné koncerty v Belianskej jaskyni [Musical 20. Peško M.: K 150. výročiu sprístupnenia Jasovskej jaskyne [Contribution to 150th concerts in the Belianska Cave] (22). anniversary of the Jasovská cave opening to public] (30). 55. Bella P.: Domica a Ochtinská aragonitová jaskyňa na poštových známkach 21. Mičuch D.: 75. výročie objavenia Demänovskej jaskyne slobody zaväzuje [Domica Cave and Ochtinská Aragonite Cave on stamps] (23). [75th anniversary of the Demänovská cave of Liberty discovery is obligating] Z histórie [From the history] (31). 56. Orfánus M.: 75. výročie objavenia Važeckej jaskyne [75th anniversary of the 22. Macko D.: 70. výročie objavenia jaskyne Domica [70th anniversary of the Do- Važecká Cave discovery] (24). mica cave discovery] (32). 57. Ujházy J.: 25 rokov sprístupnenia Ochtinskej aragonitovej jaskyne [25 years Zaujímavosti zo zahraničia [Foreign attractions] from opening the Ochtinská Aragonite Cave to the public] (25). 23. Račko I.: Medzinárodná asociácia sprístupnených jaskýň [International Show Zaujímavosti zo zahraničia [Attractions from abroad] Caves Association] (33). 58. Mičuch D.: Študijná cesta – Francúzsko 1996 [Study tour – France, 1996] 24. Lucinkiewicz A.: Generálna rekonštrukcia Punkevných jaskýň [General recon- (26–27). struction of Punkevní caves] (34). 59. Bella P.: Poznatky zo študijnej cesty po sprístupnených jaskyniach Francúzska 25. Bernadovič F.: Zo sveta jaskynnej fauny [From the world of cave fauna] (35). [Knowledge from the study trip to show caves in France] (27–29). Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] 60. Račko I.: Študijná cesta – Taliansko 1996 [Study tour – , 1996] (29–30). 26. Bella P.: Dobšinská ľadová jaskyňa opäť v odbornej pozornosti [Dobšinská 61. Lucinkiewicz A.: Niektoré poznatky zo študijnej cesty v Taliansku [Some cave is the focus of special attention again] (36–37). knowledge from the study trip to Italy] (31–32). 27. Lucinkiewicz A.: Zasadnutie Komisie pre speleoterapiu UIS – Sežana, 1995 62. Zelinka J.: Sprístupnené jaskyne pri Castletone vo Veľkej Británii [Show caves [Meeting of the UIS Commision for Speleotherzpy – Sežana, 1995] (37–38). at Castleton in Great Britain] (32–33). 28. Bernadovič F.: 20 rokov Bezpečnostného predpisu pre jaskyne č. 3000/1975 63. Bernadovič F.: Mininetopier z jaskýň Say Yoka v Thajsku [Dwarf bat of Say SBÚ [20 years o fteh Safety Regulations for Caves No. 3000/1975 SBÚ] (38– Yoka caves in ] (33). 39). Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] 29. Bella P.: Odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [Special 64. Hlaváč J.: Vyhlásenie jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu za svetové workshop for the show caves workers] (39). dedičstvo [Including of Slovak and Aggtelek Karst into the World Heritage] (34–35). Bibliografia 106 Aragonit 11

65. Bella P.: Odborný seminár „Sprístupnené jaskyne – výskum, ochrana, využí- Z histórie [From the history] vanie" [Specialist seminar „Show caves – research, protection, utilization“] 96. Lalkovič M.: Na okraj 75. výročia Bystrianskej jaskyne [75th anniversary of the (35–37). Bystrianska Cave] (29–31). 66. Zelinka J.: Medzinárodný míting sprístupnených jaskýň, Budapešť- Aggtelek Zaujímavosti zo zahraničia [Attractions from abroad] 1996 [International meeting about show caves, Budapest - Aggtelek, 1996] 97. Bella P.: Poznatky zo študijnej cesty po sprístupnených jaskyniach Švajčiarska (37–38). [Knowledge from the study trip to show caves in ] (31–33). 67. Hlaváč J.: Dohoda o spolupráci medzi Správou slovenských jaskýň a Agen- 98. Račko I. – Lucinkiewicz A.: Aké sú sprístupnené jaskyne Rakúska? [What are túrou ochrany prírody a krajiny Českej republiky [Co-operation agreement of the show caves in Austria like?] (33–35). the Administration of Slovak Caves with the Agency for nature and landscape 99. Hlaváč J.: Zákon o Regionálnom parku Škocjanske jaskyne [Law on the Škoc- protection of the Czech Republic] (38). janske Caves Regional Park] (36). 68. Macko D.: Ulica a pamätná tabuľa Jána Majku v Dolnej Strede [Street and 100. Bella P.: Turistické jaskyne v Slovinsku [Tourist caves in ] (36–37). memorial table of Ján Majko in Dolná Streda] (38–39). 101. Bella P. – Gažík P.: Fantastické jaskyne v Missouri (USA) [Fantastic Caverns in 69. Mičuch D.: Premiéri vlád Slovenska a Litvy v Demänovskej jaskyni slobody Missouri (USA)] (38). [Prime ministers of Slovakia and Lithuania in the Demänovská Cave of Liber- 102. Bella P.: Ochrana jaskýň v Národnom parku Bukové hory v Maďarsku [Prote- ty] (39–40). ction of caves in the Bûkki National Park in Hungary] (38–39). 70. Bella P.: Poslanci v Ochtinskej aragonitovej jaskyni [Members of Parliament in 103. Bernadovič F.: Najfarebnejšie jaskyne na svete [The most colourful caves in the Ochtinská Aragonite Cave] (40). world] (39–40). nd 71. Bella P.: 2. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [2 voca- Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] tional seminar for employees of show caves] (40). 104. Bella P.: Vedecká konferencia „Výskum, ochrana a využívanie jaskýň“ [Scienti- Sprístupnené jaskyne v literatúre [Show caves in literature] fic conference „Research, Protection and Utilization of Caves“] (40–41). 72. Jakál J.: Slovensko – Sprístupnené jaskyne [Slovakia – Show caves] (41). 105. Zelinka J.: 2. vedecké sympózium „Jaskyne a človek“ [2nd scientific symposi- 73. Peško M.: Sprístupnené jaskyne – výskum, ochrana a využívanie [Show caves um „Caves and Man“ ] (41–42). – research, protection, utilization] (41). 106. Lucinkiewicz A.: Vedecká konferencia „Ochrana a medicínske využitie kra- 74. Bella P.: Show Caves and Environmental Monitoring [Show Caves and Environ- sových oblastí“ [Scientific conference „Protection and Medical Utilization of mental Monitoring] (41). Karst Environment“] (42). 75. Bernadovič F.: Netopiere 1/1995 [Bats 1/1995] (42). 107. Hlaváč J.: 12. medzinárodný speleologický kongres / [12th International Con- 76. Bella P.: Martin Knez: Vpliv lezik na razvoj kraških jam (primer Velike doline, gress of Speleology] (42–43). Škocjanske jame) [Martin Knez: The beddings-plane impact on development 108. Peško M.: 5. medzinárodná karsologická škola „Klasický kras“ [5th Internatio- of karst caves (an example of Velika dolina, Škocjanske jame caves)] (42). nal Karstological School „Classical Karst“] (43–44). 77. Bella P.: Škocjanske jame: A Contribution to Bibliography (42). 109. Lucinkiewicz A.: Odborný seminár v Moravskom krase – Češkovice 1997 78. Bella P. – Holúbek P.: Z bibliografie slovenských sprístupnených jaskýň, II. časť [Specialist seminar in – Češkovice 1997] (44). [From the bibliography of the Slovak show caves, vol. 2] (43–47). 110. Lucinkiewicz A.: Seminár „Ochrana krasových javov a krasových území“ [Se- Spoločenské správy [Social reports] minar „Protection of Karst Phenomena and Karst Area“] (44–45). 79. Hlaváč J.: Životné jubileum Doc. RNDr. Jozefa Jakála, DrSc. [Life jubilee of Sprístupnené jaskyne v literatúre [Show caves in literature] Doc. RNDr. Jozef Jakál, DrSc.] (48). 111. Bella P.: Actas II. International Show Caves Association Congress (45). 80. Paulus J.: Martin Fillo 55-ročný [Martin Fillo 55 years old] (48). 112. Bella P.: Proceedings of the International Meeting on Show Caves, Aggtelek 81. Fillo M.: Ján Farkaš 50-ročný [Ján Farkaš 50 years old] (48). 1996 (45). 113. Lucinkiewicz A.: Protection and Medical Utilization of Karst Environment Aragonit 3 (45–46). Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 3, 1998, 48 s. 114. Zelinka J.: Metodické listy č. 10 „Ochrana jaskýň“ [Methodic notes No. 10 „Protection of caves“] (46). Ochrana, výskum a dokumentácia jaskýň [Protection, research 115. Bella P.: Županova jama 70 let [Županova Cave 70 years] (46–47). and documentation of caves] 116. Zelinka J.: Příroda, Sborník prací z ochrany přírody, 9, 1997 [Nature, Papers 82. Bella P.: Morfologické a genetické znaky Ochtinskej aragonitovej jasky- review of nature protection, 9, 1997] (47). ne [Morphological and genetic features of the Ochtinská Aragonite Cave] 117. Bernadovič F.: Zur Situation der Hufeisennasen in Europa [A situation of hor- (3–7). seshoe bats in Europe] (47). 83. Cílek V. – Bosák P. – Melka K. – Žák K. – Langrová A. – Osborne A.: Mineralo- 118. Bella P.: The Show Caves of Hungary [The Show Caves of Hungary] (47). gické výzkumy v Ochtinské aragonitové jeskyni [Mineralogical researches in Spoločenské správy [Social reports] the Ochtinská Aragonite Cave] (7–12). 119. Mičuch D.: Vladimír Dida 70-ročný [Vladimír Dida 70 years old] (48). 84. Géczy J. – Kucharič Ľ.: Geofyzikálny prieskum jaskyne Domica (okolie Čerto- 120. Paulus J.: Životné jubileum Vladimíra Janíčka [Life jubilee of Vladimír Janíček] vej diery – Suchá chodba) [Geophysical survey of the Domica Cave (environs (48). of the Devil’s Hole – Dry Corridor)] (12–13). 121. Fillo M.: Magdaléna Kostolná 50-ročná [Magdaléna Kostolná 50 years old] (48). 85. Bobro M. – Zelinka J.: Charakteristika speleoaerosólu Bystrianskej a Belianskej 122. Bachleda J.: Zomrel Štefan Slodičák [Štefan Slodičák died] (48). jaskyne [Characterictics of speleoaerosol in the Bystrianska and Belianska Ca- ves] (14–15). Aragonit 4 86. Uhrin M.: Prehľad poznatkov o netopieroch (Mammalia: Chiroptera) systému Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 4, 1999, 48 s. Dobšinská ľadová jaskyňa – Stratenská jaskyňa [Review of knowledge on bats (Mammalia: Chiroptera) of the Dobšinská Ice Cave – Stratenská Cave system] Ochrana, výskum a dokumentácia jaskýň [Protection, research and docu- (15–18). mentation of caves] 87. Fulín M.: Výskyt netopierov počas roka v podzemných priestoroch Jasovskej 123. Bella P.: Typy sintrových štítov a bubnov v jaskyni Domica [Types of shields skaly [Yearly occurrence of bats in underground space of the Jasovská Rock] and drums in the Domica Cave] (3–6). (19–21). 124. Cílek V.: Problém geneze sintrových štítů z jeskyně Domica [Problem of gene- 88. Peško M.: Hydrologické problémy Čarovného jazierka v Demänovskej jaskyni sis of shields from the Domica Cave] (7–9). slobody [Hydrological problems of the Glamorous Lake in the Demänovská 125. Cílek V.: Mineralogické výzkumy v jeskyni Domica [Mineralogical explorations Cave of Liberty] (21–22). in the Domica Cave] (9–11). Jaskyne a verejnosť [Caves and public] 126. Klaučo S. – Filová J. – Peško M.: Hydrologický monitoring v jaskyni Domica 89. Janíček V.: Nový vstupný areál Dobšinskej ľadovej jaskyne [New entrance area v rokoch 1997-1998 [Hydrological monitoring in the Domica Cave in 1997- of the Dobšinská Ice Cave] (22–23). 1998] (11–14). 90. Lucinkiewicz A.: Náučný chodník k Dobšinskej ľadovej jaskyni [Educational 127. Droppa A.: Morfológia Jasovskej jaskyne [Morphology of the Jasovská Cave] path to the Dobšinská Ice Cave] (23–24). (15–16). 91. Bella P.: Stála výstava vo vstupnom areáli Dobšinskej ľadovej jaskyne [Perma- 128. Novotný L. – Tulis J.: Statické pomery horninového nadložia a mrazové zve- nent exhibition in the entrance area of the Dobšinská Ice Cave] (24–25). trávanie v horných zaľadnených častiach Dobšinskej ľadovej jaskyne [Static 92. Nudzíková Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 1997 [Show caves conditions of an overlying rock and frost weathering in upper glacial parts of attendance in 1997] (25). the Dobšinská Ice Cave] (17–18). 93. Knap J.: Sprístupnené jaskyne – ich prevádzky a návštevníci [Show caves 129. Zelinka J.: Problematika stabilizácie speleoklimatických pomerov NPP Silická – their operation places and visitors] (25–27). ľadnica [Problem of speleoclimatic conditions stabilization in the National 94. Janíček V.: Nákladná lanová dráha k Harmaneckej jaskyni [Freight funicular to Natural Monument Silická ľadnica Cave] (18–19). the Harmanecká Cave] (27–28). 130. Bernadovič F.: K problematike ohrozenia a ochrany európskych podkovárov 95. Lucinkiewicz A.: Náučný chodník k Demänovskej ľadovej jaskyni [Educational [To the problem of endangerment and protection of European horsehoes] path to the Demänovská Ice Cave] (28–29). (19–21). Aragonit 11 107 Bibliografia

131. Holúbek P. – Dzúr J.: Pavúčia jaskyňa – súčasť Demänovského jaskynného sys- Spoločenské správy [Social reports] tému [The Pavúčia Cave – a part of the Demänovský Cave System] (21–23). 166. Hlaváč J.: Mladistvý šesťdesiatnik Dušan Macko [Youthful 60 years old Dušan 132. Lucinkiewicz A.: Nové zábrany na ochranu sintrovej výplne v Demänovskej Macko] (48). jaskyni slobody [New barriers for a sinter filling protection in the Demänovská 167. Lazišťan D.: Ján Ujházy 55-ročný [Ján Ujházy 55 years old] (48). Cave of Liberty] (23). 168. Hlaváč J.: Odišiel Víťazoslav Šroll [Víťazoslav Šroll is gone] (48). 133. Zelinka J.: Uzavretie vchodu jaskyne Štefanová č. 1 v Demänovskej doline [Clo- 169. Obrcian J.: Zomrel Stanislav Belko [Stanislav Belko died] (48). sing of the Štefanová Cave No. 1 entrance in the Demänovská valley] (23–24). 134. Zelinka J.: Speleologická strážna služba v NPR Demänovská dolina [Speleo- Aragonit 5 logical ranger service in the National Natural Reserve Demänovská valley] Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 5, 2000, 56 s. (24–25). 135. Vrabec J. – Bella P.: K ochrane Bystrianskej jaskyne [To the protection of the Ochrana, výskum a dokumentácia jaskýň [Protection, research and docu- Bystrianska Cave] (25). mentation of caves] Jaskyne a verejnosť [Caves and public] 170. Bella P.: Problematika vývojových úrovní jaskyne Domica [Problems of deve- 136. Dzúr J.: Nový systém ozvučenia v Demänovskej jaskyni slobody [New sound lopmental levels in the Domica Cave] (3–6). system in the Demänovská Cave of Liberty] (26). 171. Cílek V.: „Aridní“ sírany hořčíku z jeskyně Repiská v Demänovskej doline 137. Nudzíková Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 1998 [Show caves [„Arid“ Mg-sulphates from the Repiska Cave in the Demänovská valley, Slova- attendance in 1998] (26). kia] (6–9). 138. Janíček V.: Prístavba vstupného objektu Bystrianskej jaskyne [Additional 172. Bella P. – Holúbek P. – Bernadovič F.: Bočná prítoková chodba do Riečiska v building of the Bystrianska Cave entrance object] (27). Demänovskej jaskyni slobody [Minor tributary passage to the River Bed in the 139. Janíček V.: Stavebné úpravy vstupného areálu Važeckej jaskyne [Building ad- Demänovská Cave of Liberty] (9–12). justment of the Važecká Cave entrance area] (27–28). 173. Holúbek P. – Bella P.: Bočné chodby pri Pekelnom dóme v Demänovskej jas- 140. Fillo M.: Rekonštrukcia elektroinštalácie a úprava vstupnej chodby Jasovskej kyni slobody [Minor passages at the Hell Chamber in the Demänovská Cave jaskyne [Electrical installation reconstruction and an entrance corridor adjust- of Liberty] (12–14). ment in the Jasovská Cave] (28). 174. P. Holúbek: Domeriavanie Demänovskej jaskyne mieru [Surveying of the 141. Paulus J.: Úprava vstupnej štôlne a prehliadkového chodníka v Ochtinskej ara- Demänovská Cave of Peace] (15–17). gonitovej jaskyni [Surfacing of an entrance gallery and a show path in the 175. Bobro M. – Hančuľák J. – Lucinkiewicz A. – Zelinka J.: Vlastnosti speleoae- Ochtinská Aragonite Cave] (28). rosólov z hľadiska speleoterapie vo vybraných sprístupnených jaskyniach na 142. Lucinkiewicz A.: Náučný chodník k Demänovskej jaskyni slobody [Educatio- Slovensku [Properties of speleoaerosols from the speleotherapy point of view nal path to the Demänovská Cave of Liberty] (29). in selected show caves in Slovakia] (17–18). 143. Nudzíková Ľ. – Ortutayová S.: Prezentácia sprístupnených jaskýň na medziná- 176. Obuch J.: Zaujímavé nálezy kostí v Demänovskom jaskynnom systéme [Inte- rodnej výstave „Regiontour ´99“ [Presentation of show caves on international resting finds of bones in the Demänovský Cave System] (19–21). exhibition „Regiontour ´99“] (29–30). 177. Kováč Ľ.: Troglobiontné chvostoskoky (Hexapoda, Collembola) v sprístupne- 144. Lucinkiewicz A.: Medzirezortná spolupráca pri vykonávaní speleoterapie na ných jaskyniach Slovenska [Troglobitic Collembola in show caves of Slovakia] Slovensku [Intergovernmental department cooperation for speleotherapy in (21–23). Slovakia] (30). 178. Zelinka J.: Rekonštrukcia uzáveru jaskyne Okno v Demänovskej doline [Recon- Z histórie [From the history] struction of lock-door in the Window Cave in the Demänovská valley] (23–24). 145. Lalkovič M.: Najstaršie písomné zmienky o jaskyniach Demänovskej doliny Jaskyne a verejnosť [Caves and public] [The oldest written mentions on caves in the Demänovská valley] (31–32). 179. Nudzíková Ľ. – Ortutayová S.: Prezentácia sprístupnených jaskýň na medzinárod- 146. Bernadovič F.: K 70. výročiu objavenia jaskyne Driny [The 70th anniversary of ných výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu v roku 2000 [Presentation of show the Driny Cave discovery] (33–34). caves on international exhibitions and tourist trade fairs in 2000] (24–25). Zaujímavosti zo zahraničia [Attractions from abroad] 180. Nudzíková Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 1999 [Show caves 147. Bella P.: Poznatky zo študijnej cesty po sprístupnených jaskyniach Sardínie attendance in 1999] (25). [Knowledge from the study trip to show caves in Sardinia] (34–36). 181. Fillo M.: Rekonštrukcia elektrického osvetlenia v Dobšinskej ľadovej jaskyni 148. Peško M.: Študijná cesta – Grécko 1998 [Study tour – Greece 1998] [Reconstruction of electrical lighting in the Dobšinská Ice Cave] (25–26). (36–37). 182. Knap J.: Deformácia prehliadkového chodníka v zaľadnenej časti Demänov- 149. Kadlec J.: Carlsbad Cavern versus Mammoth Cave] (37–39). skej ľadovej jaskyne [Deformation of show foot-path in the icy part of the 150. Hlaváč J.: Jaskyne Dachsteinu súčasťou svetového dedičstva [Dachstein Ca- Demänovská Ice Cave] (26–27). ves in the World Heritage] (39). 183. Janíček V.: Zmeny vo vstupnom areáli Gombaseckej jaskyne [Changes in the 151. Uhrin M.: „V mene boha“ alebo návšteva jaskyne Ali Sadr v Iráne [ „In the entrance area of the Gombasecká Cave] (27). God’s name“ or a visit of the Ali Sadr Cave in ] (40). 184. Lucinkiewicz A.: Náučné panely pri Gombaseckej jaskyni [Educational panels 152. Bella P.: Pobrežné jaskyne a turizmus na Capri a Liparských ostrovoch [Coastal at the Gombasecká Cave] (28). caves and tourism in Capri and the Aeolian Islands] (40–41). 185. Lucinkiewicz A.: Náučné panely pri jaskyni Driny [Educational panels at the 153. Lazišťan D.: Nový vstupný areál Sloupsko-šošůvskych jaskýň [New entrance Driny Cave] (28–29). building of the Sloupsko-šošůvske Caves] (41). 186. Paulus J.: Rekonštrukcia pozemnej nákladnej lanovej dráhy k Demänovskej Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] jaskyni slobody [Reconstruction of freight cable railway to the Demänovská 154. Hlaváč J.: 3. kongres Medzinárodnej asociácie sprístupnených jaskýň [3rd Cave of Liberty] (29). Congress of International Show Caves Association] (41–42). Z histórie [From the history] 155. Bella P.: Medzinárodné sympózium ALCADI ´98 [International symposium 187. Lalkovič M.: Z histórie Dobšinskej ľadovej jaskyne (na okraj 130. výročia jej ALCADI ´98] (42–43). objavu) [From the history of the Dobšinská Ice Cave (130th anniversary of 156. Hlaváč J.: Otvorenie nového vstupného areálu Dobšinskej ľadovej jaskyne discovery)] (30–32). [Opening of a new entrance building of the Dobšinská Ice Cave] (43–44). Zaujímavosti zo zahraničia [Attractions from abroad] 157. Bella P.: 3. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [3rd voca- 188. Bella P.: Poznatky zo študijnej cesty po sprístupnených jaskyniach severozá- tional seminar for employees of show caves] (44). padného Talianska a južného Francúzska [Knowledge from the study trip to 158. Bella P.: 4. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [4th voca- show caves in North – West Italy and South France] (33–36). tional seminar for employees of show caves] (44–45). 189. Zelinka J.: Jaskyniarstvo a sprístupnené jaskyne v Belgicku [ and show 159. Mičuch D.: Pobožnosť v Demänovskej jaskyni slobody [Worship in the Demä- caves in ] (36–39). novská Cave of Liberty] (45). 190. Bella P. – Zelinka J.: Dan yr Ogof – centrum sprístupnených jaskýň v južnom Sprístupnené jaskyne v literatúre [Show caves in literature] Walese [Dan yr Ogof – show caves centre in South Wales] (39–40). 160. Peško M.: Výskum, ochrana a využívanie jaskýň [Research, Protection and Uti- 191. Vajs J.: Sprístupnené jaskyne na Mallorke [Show caves in Mallorca] (41–42). lization of Caves] (46). 192. Lehotský R.: Jaskyňa Petralona – významná grécka archeologická a paleonto- 161. Zelinka J.: Demänovské jaskyne – Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská logická lokalita [The – an important Greek archaeological and ľadová jaskyňa [Demänovské Caves – Demänovská Cave of Liberty, Demä- palaeontological locality] (42–43). novská Ice Cave] (46). 193. Bella P.: Pobrežné jaskyne pri Bonifaciu na Korzike [Coastal caves at Bonifacio 162. Bella P.: Stanka Šebela: Tektonska zgradba sistema Postojnskih jam [Stanka in Corsica] (43–44). Šebela: Tectonic Structure of Postojnska jama Cave System] (46–47). Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] 163. Bella P.: Postojnska jama – nova spoznanja [Postojna Caves – new discove- 194. Bella P.: 2. vedecká konferencia „ Výskum, ochrana a využívanie jaskýň“ ries] (47). [ 2nd scientific conference „Research, Protection and Utilization of Caves“] 164. Zelinka J.: Sprievodca náučným chodníkom k Belianskej jaskyni [Guide to the (44–46). Belianska Cave educational path] (47). 195. Hlaváč J.: Slávnostné zhromaždenie k 30. výročiu založenia Správy sloven- 165. Bella P.: Sborník referátů ze semináře Moravský kras [Proceedings of the Mo- ských jaskýň [Celebration assembly at the occasion of the 30th anniversary of ravian Karst seminar] (47). the Slovak Caves Administration establishment] (46–48). Bibliografia 108 Aragonit 11

196. Zelinka J.: 40. jaskyniarsky týždeň – Demänovská dolina 1999 [40th Speleolo- 230. Paulus J.: Rekonštrukcia vstupného chodníka do Dobšinskej ľadovej jaskyne gical Week – Demänovská valley 1999] (48). [Reconstruction of the entrance path to the Dobšinská Ice Cave] (36). 197. Lucinkiewicz A.: XI. medzinárodné sympózium o speleoterapii – Zlaté Hory 1999 231. Peško M.: Úprava prehliadkového chodníka v Ochtinskej aragonitovej jaskyni [11th International Symposium on Speleotherapy – Zlaté Hory 1999] (48–49). [Modification of the show path in the Ochtinská Aragonite Cave] (36–37). 198. Bella P.: 5. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [5th voca- Zaujímavosti zo zahraničia [Attractions from abroad] tional seminar for employees of show caves] (49). 232. Bernadovič F.: Študijná cesta po sprístupnených jaskyniach Nemecka [Study 199. Zelinka J.: Stretnutie v Demänovskej jaskyni mieru [Meeting in the Demänov- trip to show caves in ] (37–39). ská Cave of Peace] (50). 233. Bella P.: Sprístupnené jaskyne Yaolin a Chuiyun v Číne [Show caves Yaolin and 200. Bella P.: Deň Sloupsko-šošůvskych jaskýň [Day of the Sloupsko-Šošůvske Chuiyun in ] (40–41). Cave] (50–51). 234. Hlaváč J.: Jaskyňa Batu Caves v Malajzii [Batu Caves in ] (41–42). 201. Bella P.: Jeskyně Na Pomezí 1950 – 2000 [The Jeskyně Na Pomezí Cave 1950 235. Szynkiewicz A.: Nezabudnuteľné jaskyne Jenolan v Novom Južnom Walese v Aus- – 2000] (51). trálii [Unforgettable Jenolan Caves in New South Wales in ] (42–43). Sprístupnené jaskyne v literatúre [Show caves in literature] 236. Lehotská B.: Jaskyne Schulerloch v Nemecku [Schulerloch Caves in Germany] 202. Chovan A.: Správa slovenských jaskýň 1970 – 2000 [The Slovak Caves Admi- (43–44). nistration 1970 – 2000] (52). 237. Uhrin M.: Jaskyňa Algar do Pena v Prírodnom parku Serra de Aire e Cande- 203. Hlaváč J.: Zoznam jaskýň na Slovensku [ in Slovakia] (52). eiros v Portugalsku [Algar do Pena Cave in the Serra de Aire e Candeeiros 204. Bella P.: Clamouse – Cinquante ans de recherches[ The Clamouse Cave – 50 Natural Park in ] (44–45). years of researches] (52–53). Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] 205. Bernadovič F.: U. Fricke – F. Knolle: Die Rübeländer Tropsteinhöhlen [U. Fricke 238. Bella P.: Medzinárodné sympózium „Ochrana a obnova sprístupnených – F. Knolle: The Rübeländer dripstone-cave] (53). jaskýň“ v Číne [International symposium „Show Caves Protection and Resto- 206. Bella P.: The Aggtelek Karst Cave World. (53–54). ration“ in China] (45–46). 207. Bella P.: The Caves of Aggtelek Karst. A World Heritage Site in the Depths of 239. Bella P.: Medzinárodná konferencia „Climate Changes – Karst Record II“ Earth (54). v Poľsku [International conference „Climate Changes – Karst Records II“ in 208. Lucinkiewicz A.: Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo [Ca- Poland] (46–47). 240. Zelinka J. – Tyc A.: XX. speleologická škola Cieszin – Liptovský Mikuláš, 3. ves of the Slovak Karst – the World Nature Heritage] (54–55). th 209. Peško M.: Sprievodca náučným chodníkom k Dobšinskej ľadovej jaskyni – 15. 2. 2001 [20 Speleological School Cieszin – Liptovský Mikuláš, 3. – 15. [Guide to the Dobšinská Ice Cave educational path] (55). 2. 2001] (47–48). 241. Zelinka J.: Medzinárodná konferencia o jaskynnom osvetlení v Maďarsku [In- Spoločenské správy [Social reports] ternational conference on cave lighting in Hungary] (48–50). 210. Bella P.: Životné jubileum Ing. Jozefa Hlaváča [Life jubilee of Ing. Jozef Hlaváč] (56). 242. Peško M. – Bella P.: 3. medzinárodné vedecké sympózium „Jaskyne a človek“ 211. Očkaik Ľ.: Michal Baumgärtner 75-ročný [Michal Baumgärtner 75 years old] (56). [3rd international symposium „Caves and Man“] (50). 243. Bella P.: Slávnostné podujatie k 50. výročiu objavenia Koněpruských jaskýň Aragonit 6 [Celebration event at the 50th anniversary of the Koněpruské Caves discove- Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 6, 2001, 56 s. ry] (50-51). 244. Bella P.: 6. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [6th voca- 212. Hlaváč J.: Jaskyne vlastníctvom Slovenskej republiky [Caves – the property of tional seminar for employees of show caves] (51). the Slovak Republic] (1). Sprístupnené jaskyne v literatúre [Show caves in literature] Výskum, dokumentácia a ochrana jaskýň [Research, documentation and 245. Peško M.: Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, zborník referátov z 2. vedec- protection of caves] kej konferencie [Research, Utilisation and Protection of Caves, Proceedings of 213. Hlaváč J.: Dobšinská ľadová jaskyňa – svetové prírodné dedičstvo [Dobšinská 2nd scientific conference] (52). Ice Cave – The World Natural Heritage] (3–4). 246. Bella P.: Proceedings of the 3rd Congress of the International Show Caves 214. Tulis J.: Výskum Dobšinskej ľadovej jaskyne [Research of the Dobšinská Ice Association (52–53). Cave] (4–5). 247. Bella P.: Proceedings of International Symposium of Show Caves Protection 215. Bella P.: Geomorfologické pomery okolia jaskyne Domica [Geomorphologi- and Restoration (53). cal settings of the Domica Cave surroundings] (5–11). 248. Kortman B.: Sprístupnené jaskyne – Slovensko [Show caves – Slovakia] (53). 216. Bella P. – Holúbek P.: Meandrová chodba v jaskyni Domica [Meander Passage 249. Lehotský R.: F. Bernadovič: Netopiere – tajomní obyvatelia jaskýň [F. Bernado- in the Domica Cave] (11–15). vič: Bats – secret dwellers of caves] (53–54). 217. Pavlarčík S.: Dokumentácia priestorov nad Vysokým dómom v Belianskej 250. Hlaváč J.: L. Kaboš: Tajomná krása ticha [L. Kaboš: Secret beauty of silence] (54). jaskyni [Documentation of spaces above the Vysoký Dome in the Belianska 251. Zelinka J.: Dobšinská ľadová jaskyňa [Dobšinská Ice Cave] (54). Cave] (15–17). 252. Peško M.: Belianska jaskyňa [Belianska Cave] (54). 253. Mičuch D.: J.-M. Chauvet – E. B. Deschamps – Ch. Hillaire: La Grotte Chauvet 218. Hebelka J.: Výsledky měření koncentrace CO2 ve zpřístupněných jeskyních [J.-M. Chauvet – E. B. Deschamps – Ch. Hillaire: ] (55). České a Slovenské republiky [Results of concentration CO2 measuring in show caves of the Czech and Slovak Republic] (17–19). 254. Zelinka J.: Sloupsko-šošůvské jeskyně [Sloupsko-šošůvske Caves] (55). 219. Peško M.: Fyzikálno-chemické vlastnosti priesakových vôd vo Važeckej jaskyni Spoločenské správy [Social reports] [Physical and chemical properties of seepage waters in the Važecká Cave] 255. Hlaváč J.: Jubilant Ing. Anton Lucinkiewicz [Jubilee of Ing. Anton Lucinki- (19–21). ewicz] (55–56). 220. Zimák J. – Zelinka J. – Štelcl J.: Rádioaktivita hornín v Bystrianskej jaskyni [Ra- 256. Bella P.: RNDr. Anton Droppa, CSc., 80-ročný [RNDr. Anton Droppa, CSc., 80 dioactivity of rocks in the Bystrianska Cave] (22–25). years old] (56). 221. Kováč Ľ. – Hudec I. – Ľuptáčik P. – Mock A.: Demänovské jaskyne – biospele- 257. Macko D.: Jubilant Zoltán Lipták [Jubilee of Zoltán Lipták] (56). ologická lokalita európskeho významu [The Demänovské Caves – European importance biospeleological locality] (25–28). Aragonit 7 222. Kováč Ľ. – Bernadovič F.: Zámery stacionárneho biospeleologického výsku- Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 7, 2002, 68 s. mu suchozemských bezstavovcov v sprístupnených jaskyniach [Purposes of stationary biospeleological research of terrestrial invertebrates in show caves] 258. Hlaváč J.: K legislatívnej ochrane jaskýň [On the legislative cave protection] (1). (28). Výskum, dokumentácia a ochrana jaskýň [Research, documentation and 223. Holúbek P.: Domeriavanie Demänovskej jaskyne mieru ukončené [Measuring protection of caves] of the Demänovská Cave of Peace finished] (29–30). 259. Peško M.: Domica – lokalita Ramsarského dohovoru o mokradiach [Domica 224. Pavlarčík S. – Lucinkiewicz A. – Bella P.: Určovanie spoločenskej hodnoty Cave – locality of the Ramsar Convention on Wetlands] (3). sintrovej výplne v jaskyniach [Determination of societal value of carbonate 260. Bella P. – Urata K.: Oválne stropné kupolovité a komínovité vyhĺbeniny v Ja- in caves] (30–32). sovskej jaskyni [Oval ceiling cupola and chimney depressions in the Jasovská 225. Zelinka J.: Nový uzáver horného vchodu do Belianskej jaskyne [New closure Cave] (4–7). of the upper entrance of the Belianska Cave] (32–33). 261. Bella P. – Urata K.: Podsedimentové korózne tvary skalného georeliéfu v Och- 226. Zelinka J.: Rekonštrukcie uzáverov Bystrianskej jaskyne a Bystrianskeho závrtu tinskej aragonitovej jaskyni [Below-sediment solution forms of rocky georelief [Closures reconstruction of the Bystrianska Cave and Bystriansky Doline] (33). in the Ochtinská Aragonite Cave] (8–11). Jaskyne a verejnosť [Caves and public] 262. Cílek V.: Skalní kůry a „hydrofobní“ skalní povrchy v Demänovské jaskyni svo- 227. Nudzíková Ľ.: 10. medzinárodná výstava Regiontour 2001 [10th International body [Rocky crusts and „water-repellent“ rocky surfaces in the Demänovská Exhibition Regiontour 2001] (34–35). Cave of Liberty] (11–12). 228. Nudzíková Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 2000 [Show caves 263. Cílek V.: Fenomén zakouřených jeskyní: příčiny, význam a náprava [The phe- attendance in 2000] (35). nomenon of black caves: causes, significance and rehabilitation] (13–15). 229. Janíček V.: Príprava a začatie dostavby vstupného areálu Demänovskej jaskyne 264. Pavlarčík S. – Plučinský Ľ.: Dokumentácia priestorov nad Vstupnou chodbou slobody [Preparation and beginning of the entrance building completion of v Belianskej jaskyni [Documentation of spaces above the Entrance Passage in the Demänovská Cave of Liberty] (35–36). the Belianska Cave] (15–19). Aragonit 11 109 Bibliografia

265. Gaál Ľ. – Iždinský L.: Zabudnutá jaskyňa Parenica [Forgotten the Parenica 295. Gažík P.: R. J. C. Marra: Espeleo Turismo: Planejamento e Manejo de Cavernas Cave] (19–21). [R. J. C. Marra: Speleo-Tourism: Planning and Management of Caves] (64). 266. Zimák J. – Štelcl J. – Hlaváč J.: Přirozená radioaktivita horninového prostředí 296. Bella P.: A. Mihevc: Speleogeneza Divaškega krasa [A. Mihevc: Speleogenesis Harmanecké jeskyne [Natural radioactivity of rocky environment of the Har- of the Divača Karst] (64–65). manecká Cave] (21–24). 297. Bella P.: A. A. Cigna – E. Burri: Development, Management and Economy of 267. Zimák J. – Štelcl J. – Zelinka J.: Radioaktivita hornin v jeskyni Driny [Radioacti- Show Caves [A. A. Cigna – E. Burri: Development, Management and Econo- vity of rocks in the Driny Cave] (25–27). my of Show Caves] (65). 268. Kováč Ľ. – Mock A. – Ľuptáčik P. – Hudec I. – Košel V. – Fenďa P.: Článko- 298. Peško M.: Ochtinská aragonitová jaskyňa [Ochtinská Aragonite Cave] (65). nožce (Arthropoda) Belianskej jaskyne (Belianske Tatry) [Arthropoda of the Spoločenské správy [Social reports] Belianska Cave (Belianske Tatry Mts.)] (27–29). 299. Hlaváč J.: Za Vladimírom Panošom [In memory of Vladimír Panoš] (66). 269. Mock A. – Kováč Ľ. – Ľuptáčik P. – Košel V. – Hudec I. – Fenďa P.: Bezstavov- 300. Hlaváč J.: Odišiel Štefan Roda [Štefan Roda is gone] (66–67). ce Važeckej jaskyne a vyvieračky Teplica (Kozie chrbty) [Invertebrates of the 301. Vrabec J.: Jarmila Jirmerová 70-ročná [Jarmila Jirmerová 70 years old] (67). Važecká Cave and Teplica Karst Resurgence (Kozie chrbty Mts.)] (30–32). 302. Peška J.: Bol čas prísť, je čas odísť... [It was time to come; it is time to leave...] (67–68). 270. Mock A. – Kováč Ľ. – Ľuptáčik P. – Tajovský K.: Najväčší troglobiont sloven- 303. Lazišťan D.: Jozef Knap 50-ročný [Jozef Knap 50 years old] (68). ských jaskýň [The greatest troglobite of the Slovak caves] (32–34). 304. Jánošíková L.: Životné jubileum Jarmily Mišurovej [Life jubilee of Jarmila Mišu- 271. Obuch J.: Kosti netopierov v Jasovskej jaskyni [Bones of bats in the Jasovská rová] (68). Cave] (34–36). 272. Bernadovič F.: Poznávanie a ochrana chiropterofauny v podmienkach Správy Aragonit 8 slovenských jaskýň v rokoch 1995 – 2001 [Cognition and protection of chiro- Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 5, 2003, 76 s. pterofauna in the conditions of Slovak Caves Administration in 1995 – 2001] (34–37). 305. Hlaváč J.: Nový zákon o ochrane prírody a krajiny na Slovensku [New act on Jaskyne a verejnosť [Caves and public] nature and landscape protection in Slovakia] (1). 273. Nudzíková Ľ.: Účasť Správy slovenských jaskýň na 11. ročníku medzinárodnej Výskum, dokumentácia a ochrana jaskýň [Research, documentation výstavy turistických možností „Regiontour 2002“ [Presence of the Slovak Ca- and protection of caves] ves Administration in the11th International Exhibition of Tourist Possibilities 306. Bella P.: Glaciálne ablačné formy v Dobšinskej ľadovej jaskyni [Glacial ablation „Regiontour 2002“] (37–38). forms in the Dobšinská Ice Cave] (3–7). 274. Nudzíková Ľ.: Výstava o slovenských jaskyniach v Poľsku [Exhibition on the 307. Tulis J. – Novotný L.: Zmeny zaľadnenia v Dobšinskej ľadovej jaskyni [Changes Slovak caves in Poland] (38–39). of glaciation in the Dobšinská Ice Cave] (7–10). 275. Nudzíková Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 2001 [Show caves 308. Bella P. – Urata K.: Fluktuačné záplavové a postzáplavové vertikálne žľaby attendance in 2001] (39). v jaskyniach – základné poznatky a typológia [Fluctuational flood and post- 276. Peška J.: II. etapa dostavby vstupného areálu Demänovskej jaskyne slobody flood vertical grooves in caves – basic knowledge and typology] (10–14). [2nd phase of the entrance building completion of the Demänovská Cave of 309. Peško M.: Výsledky hydrologického monitoringu jaskyne Domica v rokoch Liberty] (39–40). 1999 – 2001 [Results of hydrological monitoring in the Domica Cave in 1999 277. Peška J.: Prístavba vstupného objektu Važecke jaskyne [Extension of entrance – 2001] (15–17). building of the Važecká Cave] (40–41). 310. Zelinka J.: Posúdenie vplyvu prírodných a antropogénnych faktorov na zme- 278. Dzúr J.: Kamerový systém v Ochtinskej aragonitovej jaskyni [Remote camera ny mikroklimatického režimu jaskyne Domica [Appraisal of the impact of na- system in the Ochtinská Aragonite Cave] (41). tural and anthropogenic factors on changes of microclimatic regime of the Z histórie [From the history] Domica Cave] (17–20). 279. Lakovič M.: Viliam Rozložník – strojca objavu Gombaseckej jaskyne [Viliam 311. Barabas D. – Haviarová D.: Vzťah povrchových a podzemných vôd v okolí Rozložník – originator of the Gombasecká Cave discovery] (42–43). Jasova [Surface waters and groundwaters relation in the Jasov surrounding] 280. Lalkovič M.: Objav jaskyne Driny vo svetle dnešných poznatkov [Discovery of (20–22). the Driny Cave in the light of present knowledge] (43–46). 312. Pavlarčík S. – Plučinský Ľ.: III. etapa speleologickej dokumentácie Belianskej jasky- 281. Bernadovič F.: K histórii turistického využívania Demänovskej ľadovej jaskyne ne [3rd phase of speleological documentation of the Belianska Cave] (23–26). [On the history of tourist utilisation of the Demänovská Ice Cave] (46–47). 313. Zimák J. – Štelcl J. – Zelinka J. – Hlaváč J.: Přirozená radioaktivita horninového Zaujímavosti zo zahraničia [Attractions from abroad] prostředí Belianské jeskyně [Natural radioactivity of rocky environment of the 282. Bella P. – Gažík P.: Študijná cesta po krase a sprístupnených jaskyniach juž- Belianska Cave] (26–29). ných oblastí Japonska [Study trip to the karst and show caves in the south 314. Hlaváč J. – Zelinka J. – Štelcl J. – Zimák J.: Prirodzená rádioaktivita vápencov v areas of Japan] (47–52). Dobšinskej ľadovej jaskyni [Natural radioactivity of limestones in the Dobšin- 283. Bella P.: Sprístupnené jaskyne v okolí Belo Horizonte (Minas Gerais, Brazília) ská Ice Cave] (30). [Show caves in the surrounding of Belo Horizonte (Minas Gerais, )] 315. Kováč Ľ. – Mock A. – Ľuptáčik P. – Hudec I. – Višňovská Z. – Svatoň J. – Košel (52–53). V.: Bezstavovce Harmaneckej jaskyne (Veľká Fatra) [Invertebrates of the Har- 284. Holúbek P.: Návšteva švajčiarskej jaskyne Hölloch [Visit of the Hölloch Cave manecká Cave (Veľká Fatra Mts., Slovakia)] (31–34). in Switzerland] (54). 316. Mock A. – Kováč Ľ. – Ľuptáčik P. – Višňovská Z. – Hudec I. – Košel V.: Bezsta- 285. Kakáč J.: Výstavba provozní budovy jaskyně Balcarka v Moravském krasu vovce Bystrianskej jaskyne (Horehronské podolie) [Invertebrates of the Bystri- [Construction of the operation building of the Balcarka Cave in the Moravian anska Cave (Horehronské Podolie Mts., Slovakia)] (35–38). Karst] (54–55). 317. Elhottová D. – Krištůfek V. – Nováková A. – Kováč Ľ. – Mock A. – Ľuptáčik Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] P.: Domica a Ardovská jaskyňa – štúdium interakcií medzi faunou a mikro- 286. Bella P.: 3. vedecká konferencia „Výskum, využívanie a ochrana jaskýň“ [3rd Scien- flórou [Domica and Ardovská Cave – study of interactions between fauna tific Conference „Research, Utilisation and Protection of Caves“] (55–57). and microflora] (38–40). 287. Ambruž J.: Slávnostné zhromaždenie k 50. výročiu objavenia Gombaseckej 318. Iždinský L. – Staník P.: Uzatváranie a čistenie jaskýň [Entrance closing and jaskyne [Celebration meeting to the 50th anniversary of the Gombasecká cleaning of caves] (41–42). Cave discovery] (57). Jaskyne a verejnosť [Caves and public] 288. Hlaváč J.: 13. medzinárodný speleologický kongres v Brazílii [13th Internatio- 319. Gaál Ľ.: Rozkvet a pád jednej aragonitovej jaskyne (a spravodlivosti) v Sloven- nal Speleological Congress in Brazil] (57–58). skom rudohorí [Prime and fall of one aragonite cave (and justice) in the Slo- 289. Peško M. – Gažík P.: Medzinárodný míting „Nové technológie v propagácii venské rudohorie Mts.] (42–44). a manažmente sprístupnených jaskýň“ v Taliansku (Frosinone, 25. – 28. 10. 320. Nudzíková Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 2002 [Show caves 2001) [International Meeting “New Technologies in Promotion and Manage- attendance in 2002] (44). ment of Show Caves“ in Italy (Frosinone, 25. – 28. 10. 2001)] (58–60). 321. Nudzíková Ľ.: Účasť Správy slovenských jaskýň na veľtrhoch a výstavách ces- 290. Bella P.: Medzinárodná konferencia „Monitoring v krasových jaskyniach“ (Ško- tovného ruchu [Presence of the Slovak Caves Administration on exhibitions cjanske jame, 2001) [International conference “Monitoring in Karst Caves“ and fairs of tourism] (44–45). (Škocjanske Caves, 2001)] (60–61). 322. Gažík P.: Nový náučný chodník k Harmaneckej jaskyni [New educational path 291. Lazišťan D. – Ambrúž J.: XII. medzinárodné sympózium o speleoterapii v Jó- to the Harmanecká Cave] (45–46). svafő [12th International Symposium on Speleotherapy in Jósvafő] (61). 323. Gažík P.: Náučný film „Chráňme naše podzemné poklady“ [Educational film 292. Zelinka J.: Medzinárodná konferencia „Man and Climate in the 20th Century“ „Let us protect our underground treasures“] (46). v Poľsku [International Conference „Man and Climate in the 20th Century“ in 324. Bernadovič F.: Sanácia skalnej steny nad východom z Jasovskej jaskyne [Reco- Poland] (62). very of rock cliff above the Jasovská Cave exit] (46-47). 293. Bella P.: 7. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [7th voca- 325. Labaška P.: Výmena zábradlia vo Važeckej a Jasovskej jaskyni [Exchange of tional seminar for employees of show caves] (62–63). handrail in the Važecká and Jasovská Cave] (48). Sprístupnené jaskyne v literatúre [Show caves in literature] Z histórie [From the history] 294. Gaál Ľ.: V. Panoš: Karsologická a speleologická terminologie [V. Panoš: Karsto- 326. Lalkovič M.: Najstaršia písomná zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni [The logical and Speleological Terminology] (63–64). oldest written mention about the Demänovská Ice Cave] (48–51). Bibliografia 110 Aragonit 11

327. Lalkovič M.: Demänovská ľadová jaskyňa očami Henryka Müldnera [Demä- 357. Pavlarčík S. – Plučinský Ľ.: Speleologická dokumentácia Belianskej jaskyne: Balva- novská Ice Cave by the Henryk Müldner´s eyes] (51–54). nitá chodba – Stĺpový dóm – Priepasť Peklo [Speleological documentation of the 328. Bernadovič F. – Zvonár P.: Kto a kedy objavil jaskyňu Driny? [Who and when Belianska Cave: Boulder Corridor – Column Dome – Hell Abyss] (29–32). discovered the Driny Cave] (54–56). 358. Kováč Ľ. – Mock A. – Ľuptáčik P.: Vzácny pavúkovec Eukoenenia spelaea 329. Lalkovič M.: Poznámky k príspevku F. Bernadoviča a P. Zvonára: Kto a kedy (Peyerimhoff, 1902) – obyvateľ slovenských jaskýň [Rare arachnid Eukoene- objavil jaskyňu Driny? [Remarks to the contribution of F. Bernadovič and nia spelaea (Peyerimhoff, 1902) – inhabitant of the Slovak caves] (33–34). P. Zvonár: Who and when discovered the Driny Cave?] (57). 359. Mock A. – Ľuptáčik P. – Fenďa P. – Papáč V.: Biologická charakteristika jaskýň 330. Orfánus M.: K 80. výročiu objavenia Važeckej jaskyne [The 80th anniversary of Bujanovských vrchov (Čierna hora) [Biological characteristic of some caves in the Važecká Cave discovery] (58). the Bujanovské vrchy Mts. (Čierna hora Mts., Slovakia)] (35–40). Zaujímavosti zo zahraničia [Attractions from abroad] 360. Bobáková L.: Chiropterologický výskum Dobšinskej ľadovej jaskyne a jaskyne 331. Holúbek P.: Sprítupnené jaskyne polostrova Krym [Show caves in the Krym Domica v roku 2003 [Chiropterological research of the Dobšinská Ice Cave Peninsula (Ukraine)] (58–60). and Domica Cave in 2003] (40–43). 332. Bella P.: Geomorfologické pozoruhodnosti jaskyne Cueva del Tesoro (An- 361. Peško M.: Ochranné pásmo Liskovskej jaskyne [Protected zone of the Liskov- dalúzia, Španielsko) [Geomorphological singularities of the Cueva del Tesoro ská Cave] (43). Cave (Andalusia, )] (60–61). 362. Peško M.: Nález aragonitu v Brestovskej jaskyni [Finding of aragonite in the 333. Šimečková B.: Nová provozní budova správy Zbrašovských aragonitových jes- Brestovská Cave] (44). kyní [New operation building of the Zbrašovské Aragonite Cave] (62). 363. Iždinský L. – Staník P.: Praktická starostlivosť o jaskyne na Slovensku v roku Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] 2003 [Practical care on caves in Slovakia in 2003] (44–46). 334. Bella P.: 4. kongres Medzinárodnej asociácie sprístupnených jaskýň [4th Con- 364. Holúbek P.: Vyčistenie závrtov vo Važeckom krase [Cleaning of dolines in the gress of the International Show Caves Association] (62–63). Važecký Karst] (47). 335. Gaál Ľ.: 2. geologické sympózium „Karst and Environment“ v Španielsku [2nd 365. Bella P. – Gažík P.: Monitoring a ochrana jaskýň na Slovensku za podpory Ja- Geological Symposium “Karst and Environment“ in Spain] (63–65). ponskej agentúry pre medzinárodnú spoluprácu [Monitoring and protection 336. Ľuptáčik P.: 16. medzinárodné biospeleologické sympózium v Taliansku [16th of caves in Slovakia with the assistance of Japan International Cooperation International Symposium of Biospeleology in Italy] (65–66). Agency] (48–49). 337. Zelinka J.: XXII. speleologická škola v Cieszyne (Poľsko) a Teplicích nad Beč- Jaskyne a verejnosť [Caves and public] vou (ČR), 10. – 16. 2. 2003 [22nd Speleological School in Cieszyn (Poland) 366. Gaál Ľ.: Nové sprístupnené jaskyne na Slovensku [New show caves in Slova- and Teplice nad Bečvou (Czech republik), February 10 – 16, 2003] (66–67). kia] (49–50). 338. Zelinka J.: Speleoklimatologický workshop v Poľsku (Wrocław, 8. – 10. mája 367. Nudzíková Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 2003 [Show caves 2003) [Speleoclimatological workshop in Poland (Wrocław, May 8 – 10, attendance in 2003] (51). 2003)] (67–68). 368. Peška J.: Nadstavba prevádzkovej budovy a stavebné úpravy vstupného areálu 339. Bella P. – Gaál Ľ.: Ochrana jaskýň po organizačných zmenách štátnej ochrany Demänovskej ľadovej jaskyne [Building completion of the entrance area of prírody na Slovensku [Caves protection after the organizational changes of the Demänovská Ice Cave] (51–52). state nature protection in Slovakia] (68–69). 369. Labaška P.: Postupná rekonštrukcia prehliadkového chodníka v Dobšinskej ľa- 340. Gaál Ľ.: 2. školenie stráže prírody na ochranu jaskýň [2nd training of nature dovej jaskyni [Progressive reconstruction of the tourist path in the Dobšinská guard for caves protection] (69–70). Ice Cave] (52–53). 341. Bella P.: 8. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [8th voca- 370. Iždinský L.: Stal sa niekto bohatý, alebo sme všetci chudobnejší? Strážna akcia tional seminar for employees of show caves] (70). pri Silickej ľadnici [Has anybody got rich or are we all poorer? Ranger action Karsologická a speleologická literatúra [Karstological and speleological at the Silica Ice Cave] (54–55). literature] 371. Gažík P.: Dokumentárny film „Netopiere – tajomní obyvatelia jaskýň“ [Docu- 342. Peško M.: Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, 3 – zborník referátov z vedec- mentary film „Bats – mysterious cave dwellers“] (55–56). kej konferencie [Research, Utilisation and Protection of Caves, 3 – Procee- 372. Gaál Ľ.: Maratón environmentálnych prednášok k výstave „Slovensko – prírod- dings of scientific conference] (71). ný klenot v srdci Európy“ [Marathon of environmental lectures to the exhibiti- 343. Zelinka J.: Monitoring of Karst Caves – Acta carsologica 31/1 [Monitoring of on „Slovakia – natural jewel in the heart of Europe“] (56). Karst Caves – Acta carsologica 31/1] (71–72). Z histórie [From the history] 344. Bella P.: F. Carrasco, J. J. Durán & B. Andreo (Eds.): Karst and Environment [F. 373. Lalkovič M.: K problematike Dračích jaskýň Demänovskej doliny [On the pro- Carrasco, J. J. Durán & B. Andreo (Eds.): Karst and Environment] (72–73). blem of the Dragon caves in the Demänová Valley] (57–60). 345. Haviarová D.: Metka Petrič: Characteristic of recharge-discharge relations in 374. Lalkovič M.: K 70. výročiu sprístupnenia Važeckej jaskyne [On the 70th anni- karst aquifer [Metka Petrič: Characteristic of recharge-discharge relations in versary of the Važecká Cave opening for to public] (60–62). karst aquifer] (73). Zaujímavosti zo zahraničia [Attractions from abroad] 346. Gaál Ľ.: Speleofórum 2002 [Speleoforum 2002] (73–74). 375. Bella P. – Gaál Ľ. – Zelinka J.: Druhá študijná cesta slovenských jaskyniarov v 347. Mock A.: Enrico Lana: Biospeleologia del Piemonte. Atlante fotografico sistemati- Japonsku [The second study trip of Slovak speleologists in Japan] (63–66). co [Enrico Lana: Biospeleology of Piemont. Systematic photographic atlas] (74). 376. Bella P. – Urata K.: Zarovnané stropy v jaskyniach na planine Hirao-dai a v jas- 348. Bernadovič F.: Vespertilio, 6 – Katalóg zimovísk netopierov Slovenskej republi- kyni Kagekiyo-do v Japonsku [Flat roofs in caves of the Hirao-dai Plateau and ky [Vespertilio, 6 – Catalogue of the hibernacula of bats in the Slovak Repub- in the Kagekiyo-do Cave in Japan] (66–71). lic] (74–75). 377. Gaál Ľ.: Vulkanické jaskyne Japonska [Volcanic caves in Japan] (71–75). Spoločenské správy [Social reports] 378. Zelinka J.: Ľadové jaskyne v regióne Mt. Fuji, Japonsko [Ice caves in the Mt. Fuji 349. Hlaváč J.: Životné jubileum RNDr. Ľudovíta Gaála [Life jubilee of RNDr. Ľudo- region, Japan] (75–76). vít Gaál] (75). 379. Peško M.: Študijná cesta po sprístupnených jaskyniach Rakúska [Study trip to show caves in Austria] (77–78). Aragonit 9 Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 9, 2004, 90 s. 380. Bella P.: 4. vedecká konferencia „Výskum, využívanie a ochrana jaskýň“ [4th scien- tific conference “Research, Utilisation and Protection of Caves”](78–79). 350. Hlaváč J.: Päťdesiatročnica Ochtinskej aragonitovej jaskyne [The fiftieth jubi- 381. Gaál Ľ.: 8. medzinárodné sympózium o pseudokrase na Slovensku [8th Inter- lee of the Ochtinská Aragonite Cave] (1). national Symposium on Pseudokarst in Slovakia] (80–81). Výskum, dokumentácia a ochrana jaskýň [Research, documentation and 382. Gaál Ľ.: Zasadnutie Komisie UIS pre pseudokras [Meeting of the UIS Commis- protection of caves] sion on Pseudokarst] (81). 351. Mello J.: Geologické prostredie jaskyne Domica a jej okolia [Geological envi- 383. Zelinka J.: 1. medzinárodný workshop o ľadových jaskyniach v Rumunsku [1st ronment of the Domica Cave and its surroundings] (3–8). International Workshop on Ice Caves in Romania] (82–83). 352. Bella P.: Laterálne výklenky a zárezy vyhĺbené v skalných stenách jaskýň [Late- 384. Iždinský L.: 3. seminár speleologickej strážnej služby [3rd seminar of speleolo- ral niches and notches deepened into rock walls of caves] (9–19). gical guard service] (83). 353. Cílek V.: Aragonit a hydromagnezit z Demänovské jaskyne slobody [Aragoni- 385. Bella P.: 9. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [9th voca- te and hydromagnezite from the Demänovská Cave of Liberty] (19–21). tional seminar for employees of show caves] (84). 354. Vlček L.: Predbežná správa o náleze fosílnej fauny Megalodontaceae v jaskyni Karsologická a speleologická literatúra Dielik na Muránskej planine [Preliminary report on the finding of fossil Mega- [Karstological and speleological literature] lodontaceae in the Dielik Cave in the Muráň karstic plateau] (21–23). 386. Bella P.: N. Zupan-Hajna: Incomplete solution (84–85). 355. Zelinka J. – Vrana K. – Janočko J.: Nový prístup ku geochemickému štúdiu 387. Peško M.: J. Zimák – J. Štelcl – J. Zelinka: Přirozená radioaktivita horninového ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni [New approach to the geochemical re- prostředí v jeskyních Slovenské republiky [Natural radioactivity of rock envi- search of ice in the Dobšinská Ice Cave] (23–26). ronment in the caves of Slovak Republic] (85–86). 356. Petro Ľ. – Bella P. – Polaščinová E. – Hók J. – Stercz M.: Monitorovanie tek- 388. Gaál Ľ.: K. Székely (ed.): Magyarország fokozottan védett barlangjai [Strictly tonických pohybov v Demänovskej jaskyni slobody [Monitoring of tectonic preserved caves of Hungary] (86). movements in the Demänovská Cave of Liberty] (26–29). 389. Bella P.: G. Racoviţă – B. P. Onac: Scărişoara (86–87). Aragonit 11 111 Bibliografia

390. Haviarová D.: Acta carsologica 31/2 (87). 419. Gaál Ľ.: Nový vstupný areál jaskyne Baradla v Maďarsku [New entrance facili- 391. Mock A.: S. G. Matočec (ed.): An overview of the cave and interstitial biota of ties at Baradla Cave, Hungary] (52). . (87–88). Jaskyniarske podujatia a udalosti [Speleological undertakings and events] 392. Mock A.: F. Stoch (ed.): Caves and karstic phenomena. Life in the subterrane- 420. Bella P.: Vedecké kolokvium k 50. výročiu objavenia Ochtinskej aragonitovej an world. Italian habitats. 1(88). jaskyne [Scientific colloquium at the 50th anniversary of the discovery of Och- 393. Višňovská Z.: I. Lučić – B. Sket: Vjetrenica – pogled u dušu Zemlje. Životinjski tinská Aragonite Cave] (53–54). svijet Vjetrenice [I. Lučić – B. Sket: Vjetrenica – look into the soul of Earth. 421. Bella P. – Gažík P.: Fórum „Kras a svetové dedičstvo v Európe“ [Forum „Karst Animals and plants of ] (88–89). and World Heritage in Europe“] (54–55). Spoločenské správy [Social reports] 422. Gažík P.: Míting Medzinárodnej asociácie sprístupnených jaskýň – Frasassi, Ta- 394. Bella P.: Významné životné jubileum Ing. Marcela Lalkoviča, CSc. [Significant liansko 2004 [Meeting of the International Show Caves Association – Frasassi, life jubilee of Marcel Lalkovič] (89–90). Italy 2004] (55–56). 395. Peško M.: Životné jubileum Františka Bernadoviča [Life jubilee of František 423. Haviarová D. – Višňovská Z.: 12. ročník Medzinárodnej školy ochrany prírody Bernadovič] (90). krasových oblastí, Dolní Věstonice (Česká republika) [12th International Scho- 396. Fillo M.: Ignác Buzák 50-ročný [Ignác Buzák 50 years old] (90). ol of Nature Protection of Karstic Areas, Dolní Věstonice (Czech Republic)] (56–57). Aragonit 10 424. Staník P.: 4. seminár speleologickej strážnej služby [4th seminar of speleologi- Časopis Správy slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 10, 2005, 72 s. cal guard service] (57–58). 425. Bella P.: 10. odborný seminár pre pracovníkov sprístupnených jaskýň [10th 397. Hlaváč J.: Desať rokov svetového prírodného dedičstva na Slovensku [Ten ye- vocational seminar for show caves employees] (58–59). ars of the World Nature Heritage in Slovakia] (1). Krátke správy a aktuality [Short reports and actualities] Výskum a monitoring jaskýň [Research and monitoring of caves] 426. Nudzíková Ľ. – Gaál Ľ.: Návštevnosť sprístupnených jaskýň v roku 2004 [Show 398. Bella P. – Gaál Ľ.: Jaskyňa Ortováň pri Silickej Brezovej – jedna z najstarších caves attendances in 2004] (59). jaskýň Slovenského krasu [The Ortováň Cave near Silická Brezová Village 427. Ortutayová S.: Prezentácia sprístupnených jaskýň na výstavách a veľtrhoch – one of the oldest caves of Slovak Karst] (3–6). cestovného ruchu v roku 2004 [Presentation of show caves at tourism exhibi- 399. Gaál Ľ. – Iždinský L. – Radinger F.: Výskyt zaujímavých „stromových“ jaskýň tions and fairs in 2004] (59). na južnom Slovensku [The occurrence of unusual tree mould caves in the 428. Nudzíková Ľ.: Harmanecká jaskyňa po výstavbe vstupného areálu opäť otvo- southern Slovakia] (7–9). rená [Harmanecká Cave reopened after construction of new entrance facili- ties] (60). 400. Haviarová D.: Pôvod vôd Mramorovej studne v Gombaseckej jaskyni [The 429. Bella P.: Smernica o správe jaskýň ako štátneho vlastníctva Slovenskej repub- provenance of water in Marble Well, Gombasecká Cave] (9–12). liky [Regulations for the administration and state ownership of caves in the 401. Bella P.: Rovné podlahové ľadové povrchy v zaľadnených jaskyniach (Dob- Slovak Republic] (60). šinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Scărişoara) [Flat floor ice surfaces in ice-filled 430. Bella P.: Nové návštevné poriadky sprístupnených jaskýň [New rules for visi- caves (Dobšinská Ice Cave, Scărişoara Cave)] (12–16). ting show caves] (60). 402. Kováč Ľ. – Mock A. – Ľuptáčik P. – Višňovská Z.: Terestrické a vodné bezsta- 431. Haviarová D.: Pracovné slovensko-maďarské stretnutie jaskyniarov v maďar- vovce Diviačej priepasti (Slovenský kras) [Terrestrial and aquatic invertebrates skom Jósvafő [The Slovak-Hungarian meeting of speleologists at Jósvafő in of the Diviačia Abyss (Slovak Karst)] (16–19). Hungary] (60–61). 403. Šramková K.: Výskyt siníc a rias v niektorých sprístupnených jaskyniach na 432. Višňovská Z.: Prezentačná skladačka o jaskyniach Domica a Baradla ako pod- Slovensku [The occurrence of cyanobacteria and algae in some show caves in zemných mokradiach medzinárodného významu [New pamphlet highlights Slovakia] (19–22). the Domica – Baradla Caves as underground wetlands of international signi- 404. Hraško Ľ. – Tóth Cs. – Holec P.: Nález zuba Mammuthus primigenius (Blu- ficance] (61). menbach, 1799) z Ponickej jaskyne [A Mammoth tooth, Mammuthus primig- 433. Holúbek P.: Závrty vo Važeckom krase opäť znečistené [Dolines in the Važec- enius (Blumenbach, 1799) from Ponická Cave] (22–25). ký Karst polluted again] (61). Dokumentácia a ochrana jaskýň [Documentation and protection of caves] 434. Gaál Ľ.: Predseda vlády SR v Silickej ľadnici [The Premier of the Slovak Repub- 405. Gažík P.: Využitie GIS pri tvorbe projektov ochranných pásiem jaskýň [Using lic visits Silická ľadnica Cave] (61–62). GIS in cave protection zone projects] (25–26). 435. Bella P.: Manažéri austrálskych sprístupnených jaskýň na Slovensku [Australian 406. Pavlarčík S. – Plučinský Ľ.: Speleologická dokumentácia priestorov pod Dru- show cave managers in Slovakia] (62). hým dómom za priepasťou Peklo a bočnej siene v Bielom dóme Belianskej 436. Gaál Ľ.: 14. kongres UIS v Aténach [14th congress UIS in Athens] (62–63). jaskyne [Speleological documentation of underground spaces below Second 437. Zelinka J.: Príprava 2. medzinárodného workshopu o ľadových jaskyniach na Dome, behind Hell Abyss and in the side hall of White Dome in Belianska Slovensku [Preparation for the 2nd International Worskshop on Ice Caves in Cave] (26–29). Slovakia] (63). 407. Peško M. – Bella P. – Marušin M. – Višňovská Z.: Jaskyňa v Martinčeku objave- Karsologická a speleologická literatúra ná pri stavebných výkopových prácach [The discovery of Martinček Cave by [Karstological and speleological literature] building excavation] (30–31). 438. Bella P.: R. Ellis (ed.): Karst and Caves of Wombeyan (63–64). 408. Staník P. – Iždinský L.: Praktická starostlivosť o jaskyne na Slovensku v roku 439. Gaál Ľ.: K. Székely: Baradla-barlang [K. Székely: Baradla-barlang Cave] (64). 2004 [Practical care of caves in Slovakia during 2004] (31–33). 440. Bella P.: S. Galdenzi (ed.): Frasassi 1989 – 2004: gli sviluppi nella ricerca [S. 409. Vlček L.: Uzatvorenie Čertovej jaskyne vo Veporských vrchoch [Gating of De- Galdenzi (ed.): Frasassi Cave 1989 – 2004] (64–65). vil´s Cave in the Veporské vrchy Mts.] (33–34). 441. Gažík P.: N. Zupan-Hajna (ed.): Use of modern technologies in the develop- Jaskyne a verejnosť [Caves and public] ment of caves for tourism. Proceedings of the 4th International ISCA Congress 410. Peška J.: Nový vstupný areál Harmaneckej jaskyne [New entrance area of Har- (65–66). manecká Cave] (34–35). 442. Psotka J.: Ľ. Gaál (ed.): Proceedings of the 8th International Symposium on 411. Buzák I.: Nová elektroinštalácia v Gombaseckej jaskyni [New electrical instal- Pseudokarst (66). lations in Gombasecká Cave] (35–36). 443. Gaál Ľ.: G. Szunyogh – J. Kisbán: Béke-barlang [G. Szunyogh – J. Kisbán: Béke 412. Zelinka J.: Nová stála výstava vo vstupnom areáli Ochtinskej aragonitovej jas- Cave] (66–67). kyne [New permanent exhibition in the entrace area of Ochtinská Aragonite 444. Bella P.: International Journal of Speleology, 32 (1/4) (67). Cave] (36–37). 445. Haviarová D.: Podzemná voda, ročník X [Underground Water, vol. 10] 413. Višňovská Z.: Náučný film „Skrytý život v jaskyniach Slovenska“ [The educati- (67–68). onal film „Hidden life in caves of Slovakia“] (37). 446. Zelinka J.: J. Zimák – J. Štelcl: Přirozená radioaktivita horninového prostředí 414. Labaška P.: Statické zabezpečenie skalného portálu nad východom z Bystrian- v jeskyních České republiky [Natural radioactivity of rock environment in the skej jaskyne [Static securing of the rock portal above the exit of Bystrianska caves of Czech Republic] (68). Cave] (37–38). 447. Višňovská Z.: Subterranean Biology, 56/1 (68–69). Z histórie [From the history] 448. Mock A.: Contribution to Soil Zoology in Central Europe I.: K. Tajovský – J. Šla- 415. Lalkovič M.: Z histórie Bojnickej hradnej jaskyne [From the history of Bojnická ghamerský – V. Pižl (eds.): Proceedings of the 7th Central European Workshop Castle Cave] (38–41). on Soil Zoology (69–70). 416. Lalkovič M.: Paradoxy a úskalia jaskyniarskej histórie [Paradoxes and obstacles 449. Mock A.: Stopama Gromačkog pračovjeka. Život u podzemlju Dubrovačkogo of caving history] (42–45). krša. [Tracing the footsteps of the Gromača caveman. Life in Dubrovnik´s Zaujímavosti zo zahraničia [Attraction from abroad] subterranean karst.] (70). 417. Bella P. – Hlaváč J.: Jaskyne Nového Južného Walesu v Austrálii [Caves of New Spoločenské správy [Social reports] South Wales, Australia] (46–50). 450. Jakál J.: Jubileum RNDr. Antona Droppu, CSc. [Jubilee of Dr. Anton Droppa] 418. Šimečková B.: Rekonstrukce návštěvní trasy Zbrašovských aragonitových jes- (70–71). kyní [Reconstruction of the tourist cave infrastructure in the Zbrašovské Ara- 451. Zelinka J.: Matúš Peško päťdesiatročný [ Matúš Peško 50 years old] (71) gonite Caves] (51–52). 452. Redakcia: Blahoželáme... [We congratulate...] (71). Bibliografia 112 Aragonit 11

Autorský register Macko: 22, 36, 38, 68, 257 Ochrana jaskýň: 1, 3, 4, 8, 46, 129, 132, Cueva del Tesoro: 332 Ambruž: 6, 287, 291 Marušin: 407 133, 134, 135, 150, 178, 213, 225, Čertova jaskyňa: 408, 409 Bachleda: 54, 122 Melka: 83 226, 259, 272, 305, 318, 319, 339, Dan yr Ogof: 190 Barabas: 311 Mello: 351 340, 361, 363, 364, 370, 372, 384, Demänovská jaskyňa mieru: 174, 198, Bella: 1, 4, 14, 26, 29, 31, 33, 34, 43, 53, Mičuch: 9, 21, 58, 69, 119, 159, 253 397, 405, 407, 408, 424, 433 199, 221, 223 55, 59, 65, 70, 71, 74, 76, 77, 78, 82, Mock: 221, 268, 269, 270, 315, 316, 317, Environmentálna výchova: 14, 15, 29, Demänovská jaskyňa slobody: 2, 3, 91, 97, 100, 101, 102, 104, 111, 112, 347, 358, 359, 391, 392, 402, 448, 449 51, 53, 71, 90, 91, 95, 142, 157, 158, 9, 21, 65, 69, 88, 132, 136, 142, 115, 118, 123, 135, 147, 152, 155, Müncner: 42 184, 185, 198, 244, 272, 293, 322, 161,172, 173, 175, 177, 185, 229, 157, 158, 162, 163, 165, 170, 172, Nováková: 317 323, 340, 341, 371, 384, 385, 412, 250, 262, 276, 353, 356, 363, 173, 188, 190, 193, 194, 198, 200, Novotný: 128, 307 413, 423, 424, 425, 432 416 201, 204, 206, 207, 210, 215, 216, Nudzíková: 49, 92, 137, 143, 179, 180, Prevádzka, propagácia a návštevnosť Demänovská ľadová jaskyňa: 2, 95, 224, 233, 238, 239, 242, 243, 244, 227, 228, 273, 274, 275, 320, 321, sprístupnených jaskýň: 2, 7, 12, 13, 145, 161, 176, 177, 182, 221, 281, 246, 247, 256, 260, 261, 282, 283, 367, 426, 428 29, 49, 52, 54, 55, 89, 92, 93, 136, 326, 327, 369, 373, 416 286, 290, 293, 296, 297, 306, 308, Obrcian: 169 137, 138, 139, 143, 156, 159, 179, Dielik: 354 332, 334, 339, 341, 344, 352, 356, Obuch: 176, 271 180, 183, 227, 228, 273, 274, 275, Diviačia priepasť: 1, 402 365, 375, 376, 380, 385, 386, 389, Očkaik: 13, 211 276, 277, 285, 287, 320, 321, 324, Dobšinská ľadová jaskyňa: 7, 26, 31, 394, 398, 401, 407, 417, 420, 421, Orfánus: 56, 330 333, 366, 367, 369, 410, 414, 419, 40, 50, 85, 89, 90, 91, 128, 156, 181, 425, 429, 430, 435, 438, 440, 444 Ortutayová: 142, 179, 427 426, 427, 428, 430 187, 209, 213, 214, 218, 230, 251, Bernadovič: 15, 19, 25, 28, 51, 63, 75, Osborne: 83 Technická infraštruktúra jaskýň: 7, 9, 306, 307, 314, 355, 360, 368, 401, 103, 117, 130, 146, 172, 205, 222, Papáč: 359 11, 16, 17, 24, 47, 48, 50, 89, 94, 416 232, 272, 281, 324, 328, 348 Paulus: 50, 80, 120, 141, 186, 230 132, 136, 140, 141, 153, 181, 182, Domica: 1, 3, 16, 22, 41, 46, 55, 65, 84, Bobáková: 360 Pavlarčík: 54, 217, 224, 264, 312, 357, 186, 225, 226, 229, 230, 231, 278, 123, 124, 125, 126, 130, 170, 175, Bobro: 85, 175 406 324, 325, 368, 411, 414, 418 177, 215, 216, 218, 259, 270, 309, Bosák: 83 Peška: 276, 277, 302, 368, 410 História jaskyniarstva: 18, 19, 20, 21, 310, 317, 318, 351, 352, 360, 403, Buzák: 411 Peško: 6, 20, 30, 47, 73, 88, 108, 126, 22, 23, 56, 57, 96, 145, 146, 187, 416, 432 Cílek: 83, 124, 125, 171, 262, 263, 353 148, 160, 209, 219, 231, 242, 245, 279, 280, 281, 326, 327, 328, 329, Drienovská jaskyňa: 1 Droppa: 127 252, 259, 289, 298, 309, 342, 361, 330, 373, 374, 415, 416 Driny: 5, 19, 130, 146, 175, 184, 267, Dzúr: 131, 136, 278 362, 379, 387, 395, 407 Zahraničné cesty: 1, 24, 58, 59, 60, 61, 280, 328, 329, 403, 416 Elhottová: 317 Petro: 356 62, 97, 98, 99, 100, 101, 102, 103, Fuji-san: 375, 377, 378 Fenďa: 268, 269, 359 Plučinský: 264, 312, 357, 406 107, 108, 109, 147, 148, 149, 150, Gombasecká jaskyňa: 1, 6, 42, 47, 175, Fillo: 17, 48, 81, 121, 140, 181, 396 Polaščinová: 356 151, 152, 154, 179, 188, 189, 190, 183, 184, 218, 270, 279, 287, 400, Filová: 39, 126 Psotka: 442 191, 192, 193, 197, 200, 201, 227, 403, 411, 416 Fulín: 87 Račko: 23, 60, 98 232, 233, 234, 235, 236, 237, 238, Grotte de Clamouse: 188 Gaál: 265, 294, 319, 335, 339, 340, Radinger: 399 238, 239, 240, 241, 244, 273, 274, Harmanecká jaskyňa: 45, 94, 177, 218, 346, 366, 372, 375, 377, 381, 382, redakcia: 452 282, 283, 284, 288, 289, 290, 291, 266, 315, 322, 406, 410, 428 388, 398, 399, 419, 426, 434, 436, Staník: 318, 363, 408, 424 292, 321, 331, 332, 334, 335, 336, Hiaro-dai: 282, 375, 376 439, 443 Stercz: 356 337, 338, 375, 376, 377, 378, 379, Hölloch: 284 Gažík: 101, 289, 295, 322, 323, 365, Svatoň: 315 382, 383, 417, 419, 421, 422, 423, Hrušovská jaskyňa: 1 371, 405, 421, 422, 441 Sýkora: 44 427, 436 Jaskyňa mŕtvych netopierov: 352, 366 Géczy: 41, 84 Szynkiewicz: 235 Vedecké a odborné podujatia, seminá- Jaskyňa Skalistého potoka: 1 Hančuľák: 175 Šimečková: 333, 418 re: 1, 26, 27, 65, 66, 73, 104, 105, Jaskyňa v Priepadlách: 4 Haviarová: 311, 345, 390, 400, 423, Šramková: 403 106, 107, 108, 109, 110, 111, 112, Jaskyňa v maare: 399 431, 445 Štelcl: 220, 266, 267, 313, 314 113, 154, 155, 160, 165, 194, 197, Jaskyňa v Martinčeku: 407 Hebelka: 218 Tajovský: 270 238, 239, 240, 242, 243, 245, 246, Jasovská jaskyňa: 3, 11, 12, 15, 20, 53, Hlaváč: 1, 10, 37, 64, 67, 79, 99, 107, Tóth: 404 247, 286, 288, 289, 290, 291, 292, 65, 87, 127, 130, 140, 175, 260, 271, 150, 154, 156, 166, 168, 195, 203, Tulis: 40, 128, 214, 307 334, 335, 336, 337, 338, 334, 335, 311, 324, 325, 416 212, 213, 234, 250, 255, 258, 266, Tyc: 240 336, 342, 343, 344, 380, 381, 382, Jeskyně na Pomezí: 201 288, 299, 300, 305, 313, 314, 349, Uhrin: 32, 86, 151, 237 383, 420, 421, 436, 437, 441, 442, Koněpruské jaskyne: 218, 243 350, 397 Ujházy: 57 448 Konská priepasť: 364, 433 Hók: 356 Urata: 260, 261, 308 Organizačné a iné správy: 10, 18, 23, Krásnohorská jaskyňa: 1, 366 Holec: 404 Vajs: 191 28, 64, 65, 68, 69, 70, 144, 195, 196, Liskovská jaskyňa: 361, 363 Holúbek: 4, 34, 78, 131, 172, 173, 174, Višňovská: 315, 316, 393, 402, 407, 212, 258, 305, 339, 350, 365, 397, Minas Gerais: 283 216, 223, 284, 331, 364, 433 413, 432, 447 429, 430, 431, 434, 435, 437 Mučínska jaskyňa: 399 Hraško: 404 Vlček: 354, 409 Recenzie: 30, 31, 32, 33, 72, 73, 74, 75, Obrovská priepasť: 1 Hudec: 221, 268, 269, 315, 316 Vrabec: 135, 301 76, 77, 111, 112, 113, 114, 115, 116, Ochtinská aragonitová jaskyňa: 1, 14, Chovan: 202 Vrana: 355 117, 118, 160, 161, 162, 163, 164, 16, 39, 43, 48, 55, 57, 70, 82, 83, Iždinský: 265, 318, 363, 370, 384, 399, 408 Zelinka: 2, 39, 46, 62, 66, 85, 105, 114, 165, 202, 203, 204, 205, 206, 207, 141, 218, 231, 261, 278, 298, 318, Jakál: 18, 72, 450 116, 129, 133, 134, 161, 164, 175, 208, 209, 245, 246, 247, 248, 249, 319, 350, 405, 412, 416, 420 Janíček: 11, 16, 52, 89, 94, 138, 139, 178, 189, 190, 196, 199, 220, 225, 250, 251, 252, 253, 254, 294, 295, Okinava: 282, 375 183, 229 226, 240,. 241, 251, 254, 267, 292, 296, 297, 298, 342, 343, 344, 345, Okno: 178 Janočko: 355 310, 313, 314, 337, 338, 343, 355, 346, 347, 348, 386, 387, 388, 389, Ortováň: 398 Jánošíková: 304 378, 383, 412, 437, 446, 451 390, 391, 392, 393, 432, 438, 439, Parenica: 265, 366 Kadlec: 149 Zimák: 220, 266, 267, 313, 314 440, 441, 442, 443, 444, 445, 446, Pavúčia jaskyňa: 46, 131 Kakáč: 285 Zvonár: 5, 7 447, 448, 449 Petralona: 192 Klaučo: 3, 39, 126 Žák: 83 Bibliografia: 34, 78 Ponická jaskyňa: 404 Knap: 93, 182 Spoločenské správy: 35, 36, 37, 38, 79, Postojnská jaskyňa: 25, 100, 162 Kortman: 248 Predmetový register 80, 81, 119, 120, 121, 122, 166, 167, Punkevní jeskyně: 24, 218 Kostolná: 35 Geologické vedy: 41, 42, 83, 84, 125, 168, 169, 199, 210, 211, 255, 256, Pustá jaskyňa: 176 Košel: 268, 269, 315, 316 128, 170, 171, 172, 173, 214, 217, 220, 257, 299, 300, 301, 302, 303, 304, Repiská: 171 Kováč: 177, 221, 222, 268, 269, 270, 224, 262, 263, 266, 267, 313, 314, 349, 394, 395, 396, 450, 451, 452 Scărişoara: 401 315, 316, 317, 358, 402 351, 353, 354, 356, 362, 399, 404 Sakurajima: 282, 375 Krištůfek: 317 Geomorfológia: 43, 82, 123, 124, 127, Lokalitný register Sardínia: 147 Kucharič: 41, 84 170, 172, 173, 214, 215, 216, 217, Akiyoshi-dai: 282, 375, 376 Silická ľadnica: 1, 129, 370, 434 Kurka: 45 260, 261, 306, 308, 332, 352, 398 Ardovská jaskyňa: 317, 358 Sloupsko-šošůvské jeskyně: 200, 218, Labaška: 325, 369, 414 Hydrológia a hydrogeológia: 3, 6, 88, Balcarka: 218, 285 254 Lalkovič: 96, 145, 187, 279, 280, 326, 126, 219, 309, 311, 400 Baradla: 1, 206, 419, 432, 439 Snežná diera: 1 327, 329, 373, 374, 415, 416 Speleoklimatológia a ľadová výplň Belianska jaskyňa: 17, 51, 52, 54, 85, Stratenská jaskyňa: 86, 352 Langrová: 83 jaskýň: 3, 7, 39, 40, 85, 129, 175, 164, 175, 218, 225, 252, 264, 268, Škocianska jaskyňa: 77, 99, 100, 290 Lazišťan: 153, 167, 291, 303 218, 307, 310, 355 312, 313, 357, 363, 403, 408, 416 Štefanová č. 1: 133 Lehotská: 236 Biospeleológia: 2, 25, 32, 64, 85, 130, Benediktova jaskyňa: 366 Važecká jaskyňa: 2, 8, 15, 56, 139, 177, Lehotský: 192, 249 176, 177, 221, 222, 268, 269, 270, Bojnická hradná jaskyňa: 366, 403, 415 218, 269, 277, 325, 330, 364, 374, Lucinkiewicz: 8, 12, 24, 27, 61, 90, 95, 271, 272, 315, 316, 317, 358, 359, Brestovská jaskyňa: 362, 363 405, 416 98, 106, 109, 110, 113, 132, 142, 360, 350, 402, 403 Bujanovské vrchy: 359 Zbrašovské aragonitové jeskyně: 218, 144, 175, 184, 185, 197, 208, 224 Speleologická dokumentácia jaskýň: Bystrianska jaskyňa: 3, 85, 96, 130, 135, 418 Ľuptáčik: 221, 268, 269, 270, 315, 316, 4, 5, 44, 45, 131, 172, 173, 174, 216, 138, 175, 217, 218, 219, 220, 226, Zlá diera: 366 317, 336, 358, 359, 402 217, 223, 264, 265, 312, 357, 406 316, 403, 408, 416