MOJZESOVO ÚZEMNÝ PLÁN OBCE

Objednávate ľ: obec Mojzesovo Spracovate ľ: Ing. arch. Vlasta Cukorová, Atelier C, Liptovský Hrádok OKTÓBER 2012

ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

RIEŠITE ĽSKÝ KOLEKTÍV :

Hlavný riešite ľ : Ing. arch. Vlasta Cukorová Urbanizmus : Ing. arch. Vlasta Cukorová Ochrana prírody, tvorba krajiny : Ing. Peter Gažík Životné prostredie, výroba : Ing. arch. Vlasta Cukorová Ing. Peter Gažík Demografia : RNDr. Vladimír Trebichavský Ob čianska vybavenos ť, Rekreácia a cestovný ruch : Ing. arch. Vlasta Cukorová Doprava : Ing. Miloš Gontko Elektrická energia, telekomunikácie : Viktor Kiss Plyn : Peter Szegheo Vodné hospodárstvo : Peter Szegheo Zábery plôch PP : Ing. Peter Gažík

OBSTARÁVATE Ľ ÚPN-O: Obec Mojzesovo, prostredníctvom odborne spôsobilej osoby pod ľa § 2 a) Zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Ing. arch. Gertruda Čubo ňová, OSO ÚPP a ÚPD, reg. č. 036

SPRACOVATE Ľ ÚPN-O: Atelier C, Liptovský Hrádok Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt, reg. č. 0444

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 1 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

OBSAH :

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

A) HLAVNÉ CIELE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ...... 8 B) VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU ...... 8 C) ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMIA SO ZADANÍM ...... 9 C.1. Chronológia spracovania a prerokovania jednotlivých etáp ÚPD...... 9 C.2. Zhodnotenie súladu riešenia so zadaním...... 9 C.3. Súpis použitých podkladov a zhodnotenie ich využitia...... 9

RIEŠENIE ÚPN-O

A) VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS12 A.1. Vymedzenie riešeného územia...... 12 A.2. Všeobecná charakteristika územia ...... 12 A.2..1. GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE, TVAR A RELIÉF ÚZEMIA...... 12 A.2..2. GEOLOGICKÉ A INŽINIERSKO-GEOLOGICKÉ POMERY ...... 12 A.2..3. PÔDNE POMERY...... 13 A.2..4. KLIMATICKÉ POMERY ...... 13 A.2..5. HYDROLOGICKÉ A HYDROGEOLOGICKÉ POMERY ...... 13 A.2..6. RASTLINSTVO A ŽIVO ČÍŠSTVO...... 14 B) VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚPD VYŠŠIEHO STUP ŇA...... 15 B.1. Záväzné regulatívy ...... 15 B.1..1. ZÁSADY A REGULATÍVY ŠTRUKTÚRY OSÍDLENIA, PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA Z HĽADISKA ROZVOJA OSÍDLENIA A ROZVOJA SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY: ...... 15 B.1..2. ZÁSADY A REGULATÍVY ROZVOJA REKREÁCIE, CESTOVNÉHO RUCHU A KÚPE ĽNÍCTVA: ...... 15 B.1..3. ZÁSADY A REGULATÍVY Z H ĽADISKA ROZVOJA HOSPODÁRSTVA A REGIONÁLNEHO ROZVOJA KRAJA ...... 16 B.1..4. ZÁSADY A REGULATÍVY Z H ĽADISKA ROZVOJA SOCIÁLNYCH VECÍ : ...... 17 B.1..5. ZÁSADY A REGULATÍVY Z H ĽADISKA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VYTVÁRANIA A UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY A OCHRANY PÔDNEHO FONDU :..... 17 B.1..6. ZÁSADY A REGULATÍVY USPORIADANIA ÚZEMIA Z H ĽADISKA KULTÚRNO-HISTORICKÉHO DEDI ČSTVA: ...... 19 B.1..7. V OBLASTI ROZVOJA NADRADENEJ TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY:...... 19 B.2. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY...... 21 C) ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE...... 21 C.1. Demografická charakteristika ...... 21 C.2. Vzdelanostná štruktúra a ekonomická aktivita obyvate ľstva ...... 24 C.3. Domový a bytový fond...... 27 C.4. Celkové zhodnotenie ...... 28 C.4..1. PREDPOKLADANÝ VPLYV NAVRHOVANÝCH ZMIEN NA DEMOGRAFICKÉ UKAZOVATELE...... 28

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 2 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

D) RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZ ŤAHY DOKUMENTUJÚCE ZA ČLENENIE OBCE DO SYSTÉMU OSÍDLENIA...... 29 D.1. Za členenie obce do systému osídlenia ...... 29 D.2. Väzby obce na okolité územie...... 30 D.3. Riešenie záujmového územia...... 31 E) NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA...... 31 E.1. história a kultúrne hodnoty prostredia ...... 31 E.2. Stanovenie základnej urbanistickej koncepcie a kompozície obce.... 34 E.2..1. PRIESTOROVÁ CHARAKTERISTIKA...... 34 E.2..2. FUNK ČNÉ ČLENENIE A ORGANIZÁCIA ÚZEMIA...... 34 E.2..3. ZÁKLADNÁ URBANISTICKÁ KONCEPCIA A KOMPOZÍCIA OBCE. 34 F) NÁVRH FUNK ČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE...... 35 G) NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OB ČIANSKEHO VYBAVENIA, VÝROBY A REKREÁCIE ...... 36 G.1. Bývanie...... 36 G.2. Sociálna infraštruktúra a Ob čianske vybavenie ...... 36 G.2..1. KONCEPCIA ROZVOJA SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY V OBCI 36 G.2..2. KONCEPCIA ROZVOJA OB ČIANSKEJ VYBAVENOSTI V OBCI .... 37 G.3. Výrobné územia ...... 39 G.3..1. KONCEPCIA ROZVOJA HOSPODÁRSKEJ ZÁKLADNE ...... 39 G.3..2. PO ĽNOHOSPODÁRSTVO...... 40 G.3..3. LESNÉ HOSPODÁRSTVO...... 41 G.3..4. INÁ VÝROBA ...... 42 G.4. rekreácia a cestovný ruch ...... 42 G.4..1. KONCEPCIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU, REKREÁCIE A ŠPORTU V OBCI ...... 42 G.4..2. UBYTOVACIE A STRAVOVACIE KAPACITY V OBCI ...... 43 G.4..3. ŠPORTOVO-REKREA ČNÉ MOŽNOSTI ...... 43 H) VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE ...... 44 I) VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ..44 I.1..1. OCHRANNÉ PÁSMA ...... 44 I.1..2. CHRÁNENÉ ÚZEMIA...... 45 J) NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY A OCHRANY PRED POVOD ŇAMI...... 45 J.1..1. OBRANA ŠTÁTU ...... 45 J.1..2. POŽIARNA OCHRANA ...... 45 J.1..3. OCHRANA PRED POVOD ŇAMI...... 46 K) NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚSES A EKOSTABILIZA ČNÝCH OPATRENÍ...... 47 K.1. Ochrana prírody...... 47 K.1..1. ÚZEMNÁ OCHRANA PRÍRODY :...... 47 K.2. Návrh MÚSES...... 47 K.3. Návrh ekostabiliza čných opatrení...... 54 K.3..1. PROBLÉMOVÉ MIESTA A STRETY ZÁUJMOV V KRAJINE ...... 54 K.3..2. NÁVRH ZÁSAD EKOLOGICKÉHO HOSPODÁRENIA V KRAJINE .. 55 K.3..3. NÁVRH PLÔCH PRE NÁHRADNÚ VÝSADBU DREVÍN...... 55 L) NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA 56 L.1. DOPRAVA ...... 56 L.1..1. ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZ ŤAHY...... 56 L.1..2. CESTNÁ DOPRAVA ...... 56 L.1..3. OCHRANNÉ PÁSMA CESTNÝCH DOPRAVNÝCH TRÁS...... 59 L.1..4. VÝPO ČET HLUKU Z DOPRAVY...... 59 L.1..5. VPLYV DOPRAVY NA RIEŠENIE ÚPN-O ...... 60 L.2. vodné hospodárstvo ...... 60

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 3 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

L.2..1. VODNÉ TOKY...... 60 L.2..2. VODNÉ ZDROJE A VODOVODNÁ SIE Ť V OBCI ...... 60 L.2..3. SÚ ČASNÁ POTREBA VODY PRE OBEC :...... 61 L.2..4. NÁVRH ROZŠÍRENIA VODOVODNEJ SIETE...... 61 L.2..5. VÝPO ČET POTREBY VODY ...... 62 L.2..6. ODKANALIZOVANIE A ČISTENIE ODPADOVÝCH VÔD ...... 64 L.2..7. SÚ ČASNÁ POTREBA VODY PRE OBEC – PREDPOKLADANÉ MNOŽSTVÁ VYPÚŠ ŤANÝCH SPLAŠKOVÝCH VÔD DO PÔVODNE NAVRHOVANEJ KANALIZÁCIE: ...... 64 L.2..8. ROZŠÍRENIE NAVRHOVANEJ KANALIZA ČNEJ SIETE ...... 64 ENERGETIKA ...... 67 L.3. elektrická energia ...... 67 L.3..1. VN SÚSTAVA ...... 67 L.3..2. NN SÚSTAVA ...... 69 L.3..3. VONKAJŠIE OSVETLENIE...... 71 L.4. Zásobovanie zemným plynom...... 71 L.4..1. ROZŠÍRENIE PLYNOFIKÁCIE OBCE...... 72 SÚHRN ZVÝŠENIA POTREBY ZEMNÉHO PLYNU: ...... 75 L.5. Slaboprúdové rozvody...... 75 L.5..1. TELEFÓNNE VEDENIE ...... 75 L.5..2. MIESTNY ROZHLAS ...... 75 L.5..3. TELEVÍZNE SIETE A KÁBLOVÉ ROZVODY ...... 75 L.5..4. DIA ĽKOVÉ KÁBLE...... 76 L.5..5. MOBILNÉ RÁDIOTELEFÓNNE SIETE ...... 76 M) KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE...... 76 M.1. Zásady funk čného využívania územia vo vz ťahu k ekologickej únosnosti ...... 76 M.2. Návrh opatrení na elimináciu alebo obmedzenie stresových prvkov v krajine ...... 76 M.3. Zložky životného prostredia...... 77 M.3..1. VODA...... 77 M.3..2. PÔDA...... 78 M.3..3. OVZDUŠIE...... 79 M.3..4. BIOTA...... 79 M.4. Faktory ovplyv ňujúce životné prostredie...... 80 M.4..1. DOPRAVA...... 80 M.4..2. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO...... 80 M.4..3. URBANISTICKÁ ZÁSTAVBA ...... 81 M.4..4. VEGETÁCIA ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE...... 81 N) VYMEDZENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV ...... 82 O) VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU...... 82 P) VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA PLÔCH PO ĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNEJ PÔDY ...... 82 P.1. Vyhodnotenie záberov lesnej pôdy...... 82 P.2. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na po ľnohospodárskej pôde ...... 85 Q) HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA ...... 88

NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI

A) ZÁSADY A REGULATÍVY PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA ...... 90 A.1. Regulatívy urbanistickej koncepcie zastavanej časti obce...... 90

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 4 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

A.2. Ur čenie funk čných priestorovo homogénnych jednotiek ...... 90 A.2..1. JESTVUJÚCE LIMITY ...... 91 A.3. návrh funk čných regulatívov pre zastavanú čas ť obce ...... 91 A.3..1. REGULATÍVY PRE FUNK ČNÉ VYUŽITIE PLÔCH...... 91 A.3..2. LIMITY PRE FUNK ČNÉ VYUŽITIE PLÔCH...... 92 B) UR ČENIE PODMIENOK NA VYUŽITIE JEDNOTLIVÝCH PLÔCH .....92 B.1. návrh priestorových regulatívov...... 92 B.1..1. REGULATÍVY PRIESTOROVÉ PLATNÉ NA VŠETKÝCH ZASTAVANÝCH PLOCHÁCH ...... 92 B.1..2. PRIESTOROVÉ REGULATÍVY PLATNÉ NA NAVRHOVANÝCH ZASTAVANÝCH PLOCHÁCH ...... 93 C) ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA OB ČIANSKEHO VYBAVENIA ÚZEMIA ...... 98 C.1. Ob čianska vybavenos ť...... 98 C.2. Rekreácia a cestovný ruch ...... 98 C.3. Výroba v zastavanom území obce ...... 99 C.4. Výroba v území mimo zastavaného územia obce ...... 99 D) ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA ÚZEMIA ...... 99 D.1..1. DOPRAVA...... 99 D.1..2. JESTVUJÚCE LIMITY : ...... 99 D.1..3. REGULATÍVY PRE CESTNÚ DOPRAVU :...... 100 D.1..4. REGULATÍVY PRE STATICKÚ DOPRAVU :...... 100 D.1..5. REGULATÍVY PRE PEŠIU DOPRAVU :...... 100 D.1..6. REGULATÍVY PRE HROMADNÚ DOPRAVU ...... 101 D.1..7. REGULATÍVY PRE OSTATNÚ DOPRAVU ...... 101 D.2. Regulatívy vodného hospodárstva...... 101 D.2..1. VODNÉ ZDROJE A VODNÉ TOKY ...... 101 D.2..2. VODOVODNÁ SIE Ť ...... 102 D.2..3. ODKANALIZOVANIE A ČISTENIE ODPADOVÝCH VÔD...... 102 ENERGETIKA ...... 103 D.3. Regulatívy elektrickej energie...... 103 D.3..1. VYSOKÉ NAPÄTIE VN A VVN ...... 103 D.3..2. TRAFOSTANICE...... 103 D.3..3. NÍZKE NAPÄTIE...... 103 D.3..4. VEREJNÉ OSVETLENIE...... 103 D.3..5. NETRADI ČNÉ DRUHY ENERGIE...... 104 D.3..6. OCHRANNÉ PÁSMA...... 104 D.4. Regulatívy zásobovania zemným plynom ...... 104 D.4..1. ODSTUPOVÉ VZDIALENOSTI...... 104 D.5. Slaboprúdové rozvody...... 105 D.5..1. TELEFÓNNE SIETE...... 105 D.5..2. TV SIETE KÁBLOVÉ...... 105 D.5..3. MIESTNY ROZHLAS...... 105 D.5..4. OCHRANNÉ PÁSMO VEDENÍ SLABOPRÚDU...... 105 E) ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT, OCHRANY A VYUŽÍVANIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV, OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, ÚSES ...... 106 E.1. regulatívy ochrany kultúrnohistorických hodnôt...... 106 E.2. regulatívy ochrany prírody a tvorby krajiny ...... 107 E.2..1. POŽIADAVKY OCHRANY PRÍRODY Z PRÁVNEHO H ĽADISKA... 107 E.2..2. REGULATÍVY PLATNÉ NA JEDNOTLIVÝCH PLOCHÁCH OBCE MIMO JEJ SÚ ČASNÉHO A NAVRHOVANÉHO ZASTAVANÉHO ÚZEMIA ...... 107 E.3. Regulatívy ÚSES ...... 111

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 5 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

F) ZÁSADY A REGULATÍVY STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ...... 112 F.1. Ovzdušie ...... 112 F.2. Voda ...... 112 F.3. Odpadové hospodárstvo ...... 112 F.4. Urbanistická zástavba...... 113 F.5. Vegetácia...... 113 G) VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE ...... 113 H) VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ.114 H.1..1. OCHRANNÉ PÁSMA...... 114 L.1..1. CHRÁNENÉ ÚZEMIA...... 114 M) PLOCHY PRE VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY, NA VYKONANIE DELENIA A SCELENIA POZEMKOV, NA ASANÁCIU A CHRÁNENÉ ČASTI KRAJINY ...... 114 M.1. Plochy pre verejnoprospešné stavby...... 114 M.2. Plochy na vykonanie scelenia a delenia pozemkov ...... 115 M.3. Plochy na asanáciu ...... 115 M.4. Plochy na chránené časti krajiny ...... 115 N) UR ČENIE ČASTÍ OBCE, KDE JE POTREBNÉ OBSTARA Ť ÚPN-Z 115 O) ZOZNAM VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB...... 115 P) SCHÉMA ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ RIEŠENIA A VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB ...... 116

ZOZNAM VÝKRESOV GRAFICKEJ ČASTI :

1. VÝKRES ŠIRŠÍCH VZ ŤAHOV M 1:50 000 2. KOMPLEXNÝ VÝKRES PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA M 1:5000, M 1:10 000 3. VEREJNÉ DOPRAVNÉ VYBAVENIE M 1:5000 4. VEREJNÉ TECHNICKÉ VYBAVENIE: ENERGIE - silnoprúd, slaboprúd, plyn M 1:5000 VODNÉ HOSPODÁRSTVO M 1:5000 5. VÝKRES OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY M 1:10 000 6. PERSPEKTÍVNE POUŽITIE PO ĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY M 1:5000

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 6 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 7 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

A) HLAVNÉ CIELE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE

Hlavné ciele územného plánu obce (ÚPN-O) boli stanovené v Zadaní z r.2011 a schválené v obecnom zastupite ľstve d ňa 18.03.2011 uznesením č. 57/2011. V zmysle nap ĺň ania Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) z r. 2008 a ďalších rozvojových zámerov obce sú ur čené hlavné ciele rozvoja územia nasledovne: - rozvíja ť priestorové usporiadanie jednotlivých funk čných plôch priamo v obci a jej nadväzujúcich plochách tak, aby vz ťahy a väzby obce boli preh ľadné, jasné a zrozumite ľné pre ob čanov i návštevníkov obce - jednotlivými návrhmi dobudovania a rekonštrukcie potrebnej infraštruktúry a plôch bývania neporuši ť identitu obce - rozvíja ť obec na vhodných lokalitách aj mimo jestvujúcich hraníc zastavaného územia obce pre funkcie výroby a rekreácie a CR - využi ť jestvujúci potenciál obce, ktorý spo číva najmä v jej kultúrno-historických, s časti prírodných hodnotách (po četné archeologické náleziská, kultúrne tradície a zvyklosti a opustené ťažobné jamy tehliarskej hliny) a v situovaní blízko dopravného križovania na regionálnej úrovni - zabezpe čiť syntézu ochrany prírody, hospodárskych aktivít a prosperity obce - dosiahnu ť atraktivitu územia vo väzbe na širšie okolie Návrhové obdobie pre ÚPN-O Mojzesovo bude do doby implementácie návrhov (predpoklad - 20 rokov) s tým, že bude nutné preskúma ť najmenej raz za štyri roky či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či netreba obstara ť nový územný plán obce.

B) VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU

Obec Mojzesovo v sú časnosti nedisponuje žiadnou územnoplánovacou dokumentáciou.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 8 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

C) ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMIA SO ZADANÍM

C.1. CHRONOLÓGIA SPRACOVANIA A PREROKOVANIA JEDNOTLIVÝCH ETÁP ÚPD.

V riešenom území nebola doposia ľ spracovaná územnoplánovacia dokumentácia. V roku 2010 boli spracované prieskumy a rozbory a následne bolo spracované Zadanie pre územný plán obce. Dňa 15.03.2011 bolo vydané súhlasné stanovisko Krajským stavebným úradom v zmysle §- u 20 ods.2 v spojení s ods.5 Stavebného zákona. Zadanie pre spracovanie ÚPN-O bolo schválené obecným zastupite ľstvom dňa 18.03.2011 uznesením č. 57/2011 .

C.2. ZHODNOTENIE SÚLADU RIEŠENIA SO ZADANÍM.

Riešenie návrhu ÚPN-O je v súlade so schváleným Zadaním.

C.3. SÚPIS POUŽITÝCH PODKLADOV A ZHODNOTENIE ICH VYUŽITIA.

Obstarávate ľ poskytol nasledujúce podklady využité pri spracovaní ÚPN-O: • katastrálne mapy v M 1: 2880 zastavaného územia obce • štátne mapy 1:5000 – odvodené katastra obce • základné mapy M 1:10 000 k.ú. Mojzesovo • základné mapy M 1:10 000 v digitálnom rastrovom formáte • Projekt pozemkových úprav v k.ú. Mojzesovo (sprac PENTAS, s.r.o., Bratislava, 2006) • Plán ukrytia z r. 2009 • Mojzesovo –Vodovod – Prevádzkový poriadok (Ing. Margita Furuglyásová, Nové Zámky, 2001) • Revitalizácia verejných priestranstiev obce Mojzesovo (Full House, ateliér Prievidza, 2009) • Program odpadového hospodárstva obce Mojzesovo do r. 2005 • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Mojzesovo (Ing. Magdaléna Doj čáková, Bc. Martin Kajanovi č, a kol., 2008) • zoznam spolo čenských a záujmových organizácií

Ďalšie podklady využité pri spracovaní ÚPN-O:

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 9 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

• Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja (AUREX, s.r.o., Bratislava, február 2012) • Atlas krajiny SR (kol., r.2002) • Údaje Štatistického úradu SR • podklady OÚ odbor lesného hospodárstva, ochrany prírody a po ľnohospodárstva • Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (kolektív autorov, SAV Bratislava, r.1977) • Štandardy minimálnej vybavenosti obcí (vyd. MŽP SR, 2001) • overenie v teréne

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 10 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

RIEŠENIE ÚPN-O

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 11 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

A) VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS

A.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA

Obec Mojzesovo sa nachádza v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky. Obec na severe hrani čí s obcou Černík, na východe s obcou Malá Ma ňa, na juhu s obcou Ú ľany nad Žitavou, na západe s obcou Komjatice, na juhozápade s katastrom mesta Šurany. Riešeným územím je kataster obce, ktorý má rozlohu 749,43 ha a jeho zastavaná čas ť s po čtom obyvate ľov 1379 k 31.12.2010 pod ľa údajov získaných z www.statistics.sk .

A.2. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

A.2..1. GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE, TVAR A RELIÉF ÚZEMIA Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska katastrálne územie Mojzesova patrí vä čšina územia do alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Nitrianska niva a podcelku Dolnonitrianska niva (Atlas krajiny SR). Len severovýchodná čas ť patri do celku Podunajská pahorkatina a podcelku Žitavská pahorkatina. Základným typom erózno-denuda čného reliéfu je reliéf rovín a nív s mladými poklesávajúcimi negatívnymi morfoštruktúrami Panónskej panvy, dopl ňuje ho reliéf nížinných pahorkatín. Výškové rozpätie katastra je asi od 124 m do 158 m n.m.

A.2..2. GEOLOGICKÉ A INŽINIERSKO-GEOLOGICKÉ POMERY Geologická stavba územia vyplýva z polohy v Podunajskej nížine tvorenej terestrickými, jazerno-rie čnymi a morskými sedimentami. Postupne sa tu usadzovali íly, uho ľné íly, vápnité íly, ílovce, prachovce s vrstvami pieskov a pieskovcov. Ke ďže Podunajská panva je tektonicky ohrani čená výraznými systémami zlomov, dochádza tu k zvyšovaniu hrúbky kvartérnych sedimentov. Vrchné súvrstvie má prevahu jemnozrnných sedimentov a je len nieko ľko metrov hrubé. Stredné súvrstvie má stredne až hrubopies čité štrky s medzivrstvami jemnejších sedimentov a spodné súvrstvie je tvorené drobnozrnnými pies čitými štrkmi s medzivrstvami ílovitých a siltovitých pieskov až ílov.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 12 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

A.2..3. PÔDNE POMERY Kataster obce z hľadiska využívania územia je členený nasledovne: Celková výmera územia v m2 v tom v to m spolu po ľ nohospodárska nepo ľnohosp. pôda pôda lesný vodná zast. plocha ostatná pozemok plocha a nádvorie plocha

7 494 261 6 041 625 1 452 636 155 665 133 581 475 925 687 465 Štruktúra po ľnohospodárskej pôdy v m 2 v obci Mojzesovo je nasledovná (ÚHDP, 2011): v tom

spolu trvalý trávny orná pôda chmelnica vinica záhrada ovocný sad porast

6 041 625 5477097 - 200050 334399 30079 -

Pôdne typy v katastri sú výsledkom rovinného reliéfu rie čnych náplavov, dlhým slne čným svitom, ve ľkým po čtom letných dní, menším množstvom zrážok a záplavami územia. Nachádzajú sa tu nivné pôdy – fluvizeme glejové na aluviálnych karbonátových aj nekarbonátových sedimentoch, lužné pôdy – čiernice, černozeme na karbonátových aluviálnych sedimentoch a sprašiach, hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách, a oglejené pôdy na rozli čných substrátoch. Úrodnos ťou patria do 1. až 6. skupiny. Fluvizeme a čiernice patria k našim najúrodnejším pôdam. Zrnitos ťou patria k hlinitým, ílovito-hlinitým až ílovitým pôdam.

A.2..4. KLIMATICKÉ POMERY Mojzesovo patria do teplej klimatickej oblasti, ve ľmi suchej s miernou zimou. Priemerne je tu viac ako 50 letných dní s teplotou vyššou ako 25 °C. Januárová teplota je vyššia ako -3 °C, index zavlaženia menej ako –40. Slne čný svit prekra čuje 2000 hodín. V oblasti prevláda severozápadný vietor a juhovýchodný je menej zastúpený. V lete prevládajú SZ vetry, ostatné mesiace prevládajú JV vetry. Najveternejší je koniec zimy a za čiatok jari, najpokojnejšia je jese ň. Priemerný ro čný úhrn zrážok sa pohybuje do 550 mm

A.2..5. HYDROLOGICKÉ A HYDROGEOLOGICKÉ POMERY Katastrom preteká jediná významná rieka – Nitra. Rieka má vybudované protipovod ňové hrádze o výške nieko ľko metrov nad okolitý reliéf a izolujú tak tok rieky od okolitej krajiny. Z hľadiska odtokových pomerov ide o vrchovinno-nížinnú oblas ť s daž ďovo-snehovým typom režimu odtoku. Tento režim odtoku sa vyzna čuje maximálnym prietokom v marci a minimálnym prietokom v mesiaci september. Priemerný špecifický odtok z tohto územia patrí do izolínie 1 – 3 l.s -1.km -2 čo v kontexte Slovenska predstavuje podpriemerný špecifický odtok.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 13 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

A.2..6. RASTLINSTVO A ŽIVO ČÍŠSTVO V zmysle Plesníka patrí vegetácia tohoto územia do dubovej zóny, nížinnej podzóny, pahorkatinnej oblasti Žitavskej nivy. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu v riešenom území tvoria jase ňovo-brestovo-dubové lesy v povodiach ve ľkých riek (tvrdé lužné lesy), karpatské dubovo-hrabové lesy, dubové a cerovo- dubové lesy. Pôvodné dreviny sú v ŕba biela, jelša lepkavá, jaseň úzkolistý, v ŕba popolavá a trojty činková, rešetliak pre čis ťujúci, hloh jednosemenný. Významné rastlinné spolo čenstvá sú tvorené ostricovými porastami – s ostricou pobrežnou a štíhlou. Zastúpené sú aj psiarkové porasty s psiarkou lú čnou, iskerníkom mnohokvetým, pichlia čom sivým, plamienkom celistvolistým. Lesy patria do skupiny lesných typov Ulmeto-Fraxinetum carpineum (UFrc ) – hrabovo- brestová jasenina, lesné typy žih ľavová brestová jasenina s hrabom a suchá brestová jasenina s hrabom. Druhové zloženie môžeme charakterizova ť ako pomerne chudobné, s vysokým podielom nepôvodných druhov. V stromovom a krovitom poschodí sa vyskytujú najmä tieto druhy: Acer platanoides (javor mlie čny), Acer pseudoplatanus (javor horský), Cerasus avium (čereš ňa vtá čia), Clematis vitalba (plamienok plotný), Fraxinus americana (jase ň americký), Fraxinus angustifolia (jase ň úzkolistý), Fraxinus excelsior (jase ň štíhly), Juglans nigra (orech čierny), Negundo aceroides (javorovec jase ňolistý), Populus nigra (topo ľ čierny), Populus x canadensis (topo ľ kanadský), Prunus spinosa (trnka oby čajná), Quercus robur (dub letný), Robinia pseudoacacia (agát biely), Rosa canina (ruža šípová), Salix fragilis (v ŕba krehká), Tilia cordata (lipa malolistá), Ulmus glabra (brest horský), Ulmus laevis (brest väzový), Viburnum opulus (kalina oby čajná). Nelesná drevinová vegetácia sa nachádza najmä pozd ĺž toku Nitry, v priestoroch bývalých ťažobných jám a pri m ŕtvych ramenách rieky Nitra. V drevinovom zložení sa vyskytujú viaceré domáce druhy v ŕb (biela, rakyta, krehká), topo ľ biely aj čierny, javor po ľný ale aj nepôvodné druhy ako pajase ň žliazkatý, agát biely a javorovec jase ňolistý. Zoogeograficky v rámci terestrického biocyklu patrí územie do provincie stepí, panónskeho úseku (JEDLI ČKA , L., KALIVODOVOÁ , E., 2002: Zoogeografické členenie – terestrický biocyklus. Atlas krajiny SR ). V rámci limnického biocyklu patrí územie do Pontokaspickej provincie, podunajského okresu a západoslovenskej časti (Hensel, K., Krno, I., 2002: Zoogeografické členenie – limnický biocyklus. Atlas krajiny SR ). Z h ľadiska rozšírenia spolo čenstiev živo číchov je plocha katastrálneho územia pokrytá predovšetkým poliami a lúkami, ktorá je na niektorých miestach prerušovaná (hlavne na brehu rieky) nelesnou drevinovou vegetáciou. Okolie rieky je využívané mnohými skupinami živo číchov, koncentruje sa tu vodné vtáctvo ako aj vlhkomilné obojživelníky, plazy a stavovce. Podrobnejší záznam druhov je v materiále MÚSES. V oblasti katastra sú významnými živo číchmi druhy vtákov – brehu ľa a včelárik zlatý využívajúce opustené ťažbové miesta tehlových hlín. Ďalej sa vyskytujú ka čice, husy, dravce, sovy, prepelice. Vyskytuje sa tu ka ňa mo čiarna, haja tmavá, sokol červenonohý, myšiarka mo čiarna. Z ka čicovitých je najhojnejšia ka čica divá, chrapka, chochla čka sivá, lyži čiarka pestrá, potápky. Spevavce sú takisto bohato zastúpené. Z obojživelníkov sa tu vyskytujú ropucha zelená, bradavi čnatá, skokan štíhly, hrabavka škvrnitá. Z plazov je tu užovka obojková a jašterica krátkohlavá. Z cicavcov sú tu bežné druhy srnec, zajac po ľný, z hlodavcov – dulovnica menšia, myška drobná, v oblasti bol zaznamenaný výskyt aj vydry rie čnej.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 14 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

B) VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚPD VYŠŠIEHO STUP ŇA

Územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stup ňa pre toto územie je Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja z februára r. 2012 (sprac. AUREX, s.r.o., Bratislava). Záväzná čas ť bola vyhlásená Nitrianskym samoprávnym krajom prostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia č.2/2012.

B.1. ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY

Najvýznamnejšie záväzné regulatívy Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja v katastri obce Černík sú po jeho poslednej aktualizácii nasledovné:

B.1..1. ZÁSADY A REGULATÍVY ŠTRUKTÚRY OSÍDLENIA, PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA Z H ĽADISKA ROZVOJA OSÍDLENIA A ROZVOJA SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY: 1.16. Podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia, adekvátne k forme sídelného rozvoja v jednotlivých historicky vyvinutých charakteristických tradičných kultúrno- historických regiónov na území N it riansk eho kraja, s cieľom vytvoriť rovno ce nn é živo tné pod mienky obyvateľov, čo znamená: 1.16.1. podporova ť vz ťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funk čných vz ťahov mesta a vidieka a kultúrno- historických a urbanisticko- architektonických daností, 1.16.2. zachováva ť pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádza ť z pôvodného charakteru zástavy a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachova ť historicky utváraný typ zástavby obcí a zoh ľad ňova ť národopisné špecifiká jednotlivých regiónov 1.16.3. a dba ť na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.16.4. vytvára ť podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporova ť výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informa čných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie vo či urbánnym priestorom a dosiahnu ť tak sk ĺbenie tradi čného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života. 1.17. Vytvára ť podmienky pre kompaktný územný rozvoj zastavaných území jednotlivých obcí a nepripúš ťať výstavbu nových oddelených samostatných častí obce.

B.1..2. ZÁSADY A REGULATÍVY ROZVOJA REKREÁCIE, CESTOVNÉHO RUCHU A KÚPE ĽNÍCTVA: 2.3. Podporova ť bodové lokality v po ľnohospodársky využívanej krajine, predovšetkým areály termálnych kúpalísk, kúpalísk, športovo-rekrea čné areály pri prírodných

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 15 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce vodných plochách (štrkoviskách); ... 2.7. Vytvára ť podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu a jej formy agroturizmu. 2.8. Lokalizova ť potrebnú vybavenos ť v obciach ležiacich v blízkosti rekrea čných cie ľov, do vo ľnej krajiny umiest ňova ť len tú vybavenos ť, ktorá sa viaže bezprostredne na uskuto čň ovanie činností závislých na prírodných danostiach. 2.11. Podporova ť rozvoj vinohradníctva a vinárstva zachovaním a udržiavaním viníc ako prírodných zdrojov a sú časne cenných historických prvkov v krajinnom obraze vidieckej i mestskej krajiny. 2.13. Podporova ť rozvoj spojitého, hierarchicky usporiadaného bezpe čného, šetrného systému cyklotrás, slúžiaceho pre rozvoj cykloturistiky ale aj pre rozvoj urbaniza čných väzieb medzi obcami/mestami, rekrea čnými lokalitami, významnými územiami s prírodným alebo kultúrno-historickým potenciálom (rozvoj prímestskej rekreácie, dochádzanie za zamestnaním, vybavenos ťou, vzdelaním, kultúrou, športom, ...) 2.13.1. previazaním línií cyklotrás pod ľa priestorových možností s líniami kor čuliarskych trás, jazdeckých trás, peších trás a tiež s líniami sprievodnej zelene, 2.13.2. rozvojom cyklotrás mimo (najmä frekventovaných) ciest, rozvoj bezpe čných križovaní cyklotrás s ostatnými dopravnými koridormi, budovanie ľahkých mostných konštrukcií ponad vodné toky v miestach križovania cyklotrás s vodnými tokmi, 2.13.3. rozvojom rekrea čnej vybavenosti pozd ĺž cyklotrás, osobitnú pozornos ť venova ť vybavenosti v priese čníkoch viacerých cyklotrás. 2.16. Regulova ť rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky ÚSES, rekrea čný potenciál v lesných ekosystémoch využíva ť v súlade s ich únosnos ťou.

B.1..3. ZÁSADY A REGULATÍVY Z H ĽADISKA ROZVOJA HOSPODÁRSTVA A REGIONÁLNEHO ROZVOJA KRAJA 3.3. V oblasti po ľnohospodárstva a lesného hospodárstva 3.3.1. Rešpektova ť po ľnohospodársku a lesnú pôdu ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj. 3.3.2. Rešpektova ť a zachova ť prírodné, kultúrne a historické dedi čstvo vo vinohradníckych oblastiach a vylú čiť urbanistické zásahy na plochách, ktoré predstavujú historicky vytvorenú charakteristickú kultúrnu krajinu v danej oblasti. 3.3.3. Zabezpe čova ť protieróznu ochranu po ľnohospodárskej pôdy prvkami vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín, v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability. 3.3.4. Vytvára ť pod podmienky pre výsadbu izola čnej zelene v okolí hospodárskych dvorov. 3.3.6. Rešpektova ť výmeru lesnej pôdy na plochách po ľnohospodársky nevyužite ľných nelesných pôd a na pozemkoch porastených lesnými drevinami, evidovaných v katastri nehnute ľnosti v druhu po ľnohospodárska pôda. 3.3.7. Rešpektova ť a zoh ľad ňova ť platný lesný hospodársky plán, rešpektova ť ochranné pásmo lesnej pôdy, uprednost ňova ť ekologicky vhodné autochtónne (domáce) druhy drevín. 3.3.8. Podporova ť v lesnom hospodárstve postupnú obnovu prirodzeného drevinového zloženia porastov, zabezpe čova ť obnovu porastov jemnejšími spôsobmi, zvyšova ť

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 16 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

podiel lesov osobitného ur čenia, zachova ť pôvodné zvyšky klimaxových lesov v súvislosti s obnovami lesných hospodárskych plánov. 3.3.9. Vytvára ť územnotechnické podmienky pre zachovanie stability lesných porastov lužných stanovíš ť, zabráni ť neodborným zásahom do hydrologických pomerov, pred každým plánovaným zásahom posúdi ť jeho vplyv na hydrologické pomery vzh ľadom na protipovod ňové opatrenia. 3.3.10. Netriešti ť ucelené komplexy lesov pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry a líniových stavieb 3.3 V oblasti ťažby

3.3.11. Usmer ňova ť ťažbu v súlade s ochranou životného prostredia a vodohospodárskymi záujmami. 3.3.12. Vytvára ť intenzívne kroky pre optimalizáciu ťažobných areálov vo vz ťahu pod ľa ich stavu a pre ďalšie využívanie plôch už existujúcich areálov. 3.3.13. Realizova ť pri výstavbe nových ťažobných areálov nevyhnutné ekologické investície a opatrenia v takom rozsahu, aby nedochádzalo k zne čis ťovaniu ovzdušia a zhoršovaniu kvality životného prostredia. 3.3.14. Realizova ť po ukon čení povrchovej ťažby z existujúcich areálov ich revitalizáciu a rekultiváciu s využitím najmä pôvodných druhov drevín.

B.1..4. ZÁSADY A REGULATÍVY Z H ĽADISKA ROZVOJA SOCIÁLNYCH VECÍ : 4.4. V oblasti duševnej a telesnej kultúry 4.4.2. Rekonštruova ť, modernizova ť a obnovova ť kultúrne objekty, vytvára ť podmienky pre ochranu a zve ľaďovanie kultúrneho dedi čstva na území kraja formou jeho vhodného využitia pre ob čiansku vybavenos ť. 4.4.3. Podporova ť stabilizáciu založenej siete zariadení kultúrno-rekrea čného charakteru lokálneho významu. 4.4.4. Rozvíja ť zariadenia pre športovo–telovýchovnú činnos ť a vytvára ť pre ňu podmienky v urbanizovanom aj vidieckom prostredí v záujme zlepšenie zdravotného stavu obyvate ľstva.

B.1..5. ZÁSADY A REGULATÍVY Z H ĽADISKA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VYTVÁRANIA A UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY A OCHRANY PÔDNEHO FONDU : 5.1 V oblasti starostlivosti o životné prostredie 5.1.1. Zoh ľad ňova ť pri umiest ňovaní činností na území kraja ich predpokladané vplyvy na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnu ť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov. 5.1.3. Zabezpe čova ť podmienky pre postupnú ú činnú sanáciu starých environmentálnych zá ťaží – bývalé skládky komunálneho odpadu, odkaliská a iné pozostatky z banskej ťažby. 5.1.2. Uprednost ňova ť pri budovaní nových priemyselných areálov a prevádzok zariadenia a technológie sp ĺň ajúce národné limity a zárove ň limity stanovené v environmentálnom práve EÚ. 5.1.4. Podporova ť výsadbu ochrannej a izola čnej zelene v blízkosti železni čných

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 17 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

tratí, frekventovaných úsekov ciest a v blízkosti výrobných areálov. 5.1.5. Podporova ť, v súlade s projektmi pozemkových úprav území, revitalizáciu skanalizovaných tokov, kompletizáciu sprievodnej vegetácie výsadbou pásov domácich druhov drevín a krovín pozd ĺž tokov, zvýšenie podielu trávnych porastov na plochách okolitých mikrodepresií, čím vzniknú podmienky pre realizáciu navrhovaných biokoridorov pozd ĺž tokov. 5.2. V oblasti ochrany prírody a tvorby krajiny 5.2.1. Vytvára ť územnotechnické podmienky pre ekologicky optimálne využívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovenie funk čného územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej, ... 5.2.2. Odstra ňova ť pôsobenia stresových faktorov (skládky odpadov, konfliktné uzly a pod.) v územiach prvkov územného systému ekologickej stability. 5.2.3. Zabezpe čiť v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou protieróznu ochranu pôdy uplatnením prvkov územného systému ekologickej stability, a to najmä biokoridorov, prevažne v oblastiach Podunajskej pahorkatiny. 5.2.4. Vytvára ť územnotechnické podmienky pre realizáciu výsadby pôvodných a ekologicky vhodných druhov drevín v nivách riek, na plochách náchylných na eróziu a pri prameniskách, podporova ť zvýšenie podielu nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie (hlavne pozd ĺž tokov, kanálov a ciest a v oblasti svahov Podunajskej pahorkatiny). 5.2.5. Vytvára ť územnotechnické podmienky pre priechodnos ť existujúcich prekážok na vodných tokoch a líniových stavbách v krajine pre migrujúce živo číchy dodato čnými technickými opatreniami. 5.2.6. Podporova ť územnoplánovacími nástrojmi zakladanie trávnych porastov, ochranu mokradí a zachovanie prírodných depresií, ... 5.2.7. Zachováva ť pri rekultiváciách vo vinohradníckych oblastiach prirodzené biokoridory a pri vinohradoch s eróziou zvyšova ť podiel ekostabiliza čných prvkov. 5.2.8. Podporova ť aby podmá čané územia s ornou pôdou v oblasti Podunajskej roviny a pahorkatiny boli upravené na trvalé trávne porasty, resp. zarastené vlhkomilnou vegetáciou. 5.2.9. Podporova ť a ochra ňova ť územnoplánovacími nástrojmi nosné prvky estetickej kvality a typického charakteru vo ľnej krajiny (prirodzené lesné porasty, historicky vyvinuté časti kultúrnej krajiny, lúky a pasienky, nelesnú drevinovú vegetáciu v po ľnohospodárskej krajine v podobe remízok, medzí, stromoradí, ako aj mokrade a vodné toky s brehovými porastmi a pod.) a podporova ť miestne krajinné identity rešpektovaním prírodného a kultúrno-historického dedi čstva. 5.3. V oblasti využívania prírodných zdrojov 5.3.2. Zabezpe čova ť sanáciu a rekultiváciu opustených ťažobní a lomov s cie ľom ich za členenia do prírodnej krajiny. 5.3.4. Rešpektova ť ochranné pásmo lesov do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. 5.3.5. Uprednost ňova ť prirodzenú drevinovú skladbu porastov na jednotlivých stanovištiach za ú čelom potrebného zvyšovania infiltra čnej schopnosti a reten čnej kapacity lesných pôd. 5.3.6. Nespôsobova ť pri územnom rozvoji fragmentáciu lesných ekosystémov. 5.3.7. Minimalizova ť pri územnom rozvoji možné zábery po ľnohospodárskej pôdy a

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 18 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

lesných pozemkov a funk čné využitie územia navrhova ť tak, aby čo najmenej narúšalo organizáciu po ľnohospodárskej pôdy a jej využitie so zachovaním výraznej ekologickej a environmentálnej funkcie, ktorú po ľnohospodárska pôda a lesné pozemky popri produk čnej funkcii plnia.

B.1..6. ZÁSADY A REGULATÍVY USPORIADANIA ÚZEMIA Z HĽADISKA KULTÚRNO- HISTORICKÉHO DEDI ČSTVA: 6.3. Akceptova ť a nadväzova ť pri novej výstavbe na historicky utvorenú štruktúru osídlenia s cie ľom dosiahnu ť ich vzájomnú funk čnú a priestorovú previazanos ť pri zachovaní identity a špecifi čnosti historického osídlenia. 6.4. Rešpektova ť kultúrno-historické urbanistické celky a architektonické objekty a areály ako potenciál kultúrnych, historických, spolo čenských, technických, hospodárskych a ďalších hodnôt charakterizujúcich prostredie. 6.5. Rešpektova ť typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne a hospodársko-sociálne celky a prírodno-klimatické oblasti, dominantné znaky typu kultúrnej krajiny so zachovanými vinohradníckymi oblas ťami, oblas ťami štálov a rôznych foriem vidieckeho osídlenia, vrátane rozptýleného osídlenia. 6.6. Rešpektova ť a akceptova ť v dia ľkových poh ľadoch a v krajinnom obraze historicky utvorené dominanty spolu s vyhlásenými a navrhovanými ochrannými pásmami pamiatkového fondu. 6.7. Zoh ľad ňova ť a revitalizova ť v územnom rozvoji kraja: 6.7.3. známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, v zmysle pamiatkového zákona, 6.7.7. pamätihodnosti, ktorých zoznam vedú jednotlivé obce. 6.9. Zoh ľad ňova ť archeologické lokality a náleziská, ktoré v Nitrianskom kraji majú mimoriadny význam najmä z h ľadiska pravekého a starovekého osídlenia. Kultúrne dedi čstvo a pamiatkový fond s dôrazom na ochranu archeologických lokalít a nálezov je pod ľa pamiatkového zákona limitujúcim faktorom využívania územia nielen nad terénom, ale najmä pod terénom, kde sa nachádzajú rôzne vrstvy a stopy hmotnej časti kultúrneho dedi čstva.

B.1..7. V OBLASTI ROZVOJA NADRADENEJ TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY: 8.1. V oblasti vodného hospodárstva 8.1.1. Na úseku všeobecnej ochrany vôd: 8.1.1.1. vytvára ť územnotechnické podmienky pre všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v kraji ne. 8.1.2. Na úseku odtokových pomerov v povodiach: 8.1.2.1. rešpektova ť a zachova ť v riešení všetky vodné prvky v krajine (sie ť vodných tokov, vodných plôch, mokrade) a s nimi súvisiace biokoridory a biocentrá, 8.1.2.2. dodržiava ť princíp zadržiavania vôd v území, 8.1.2.3. navrhova ť v rozvojových územiach technické opatrenia na odvádzanie vôd z povrchového odtoku na báze retencie (zadržania) v povodí, s vyústením takého množstva vôd do koncového recipienta, aké odtekalo pred urbanizáciou jednotlivých zastavaných plôch,

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 19 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

8.1.2.6. podporova ť výstavbu objektov protipovod ňovej ochrany územia a nenavrhova ť v inunda čnom území tokov výstavbu a iné nevhodné aktivity, 8.1.2.7. zabezpe čova ť na neupravených úsekoch tokov predovšetkým ochranu intravilánov miest a obcí, nadväzne komplexne riešiť odtokové pomery na vodných tokoch s dôrazom na odvedenie vnútorných vôd pod ľa Programu protipovod ňovej ochrany SR v súlade s ekologickými limitmi využívania územia a ochrany prírody 8.1.5. Na úseku verejných vodovodov: 8.1.5.1. vytvára ť územnotechnické predpoklady pre komplexné zabezpe čenie zásobovania obyvate ľstva pitnou vodou, zvyšovanie podielu zásobovaných obyvate ľov pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom približova ť sa postupne k úrovni vyspelých štátov EÚ, 8.1.5.2. chráni ť v maximálnej možnej miere zdroje pitnej vody, rešpektova ť vymedzené vodárenské zariadenia regionálneho významu, vrátane ich ochranných pásiem 8.1.6. Na úseku verejných kanalizácií: 8.1.6.3. preferova ť v návrhu odkanalizovania menších obcí delené sústavy so zadržiavaním daž ďových vôd v území, 8.2. V oblasti energetiky 8.2.11. Rešpektova ť koridory sú časných plynovodov a novo navrhované siete koridorov alebo siete plynovodov ur čené na rekonštrukciu. 8.2.15. Utvára ť priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnovite ľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike. 8.2.16. Obnovite ľné a druhotné zdroje energie situova ť mimo zastavané a obytné zóny. 8.3. V oblasti telekomunikácií 8.3.1. Rešpektova ť jestvujúce trasy a ochranné pásma telekomunika čných vedení a zariadení. 8.3.2. Rešpektova ť situovanie telekomunika čných a technologických objektov. 8.3.3. Akceptova ť potrebu budovania telekomunika čnej infraštruktúry v nových rozvojových lokalitách. 8.3.4. Vytvára ť územnotechnické podmienky pre rozširovanie mobilnej siete GSM a umožni ť aj služby mobilnej siete tretej generácie – UMTS s vysokorýchlostnou dátovou sie ťou. 8.3.5. Vytvára ť územnotechnické podmienky pre budovanie prístupovej telekomunika čnej siete v optickom prevedení s maximálnym prístupom až k zákazníkovi. 8.3.6. Vytvára ť územnotechnické podmienky pre rozširovanie rozsahu telekomunika čných služieb v pevnej aj mobilnej sieti. 8.4. V oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1. uprednost ňova ť separovaný zber využite ľných zložiek s cie ľom zníži ť množstvo komunálneho odpadu, 8.4.2. vypracova ť a priebežne aktualizova ť programy odpadového hospodárstva Nitrianskeho kraja.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 20 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

B.2. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY

Verejnoprospešné stavby Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja, v zmysle navrhovaného riešenia a podrobnejšej projektovej dokumentácie, spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú:

5. V oblasti vodného hospodárstva 5.2. Verejné vodovody 5.2.1. stavby spojené s výstavbou nových (rozšírením alebo obnovou existujúcich) verejných vodovodov, vrátane objektov na týchto vodovodoch ( čerpacie stanice, vodojemy, vodné zdroje....) 5.3. Verejné kanalizácie 5.3.1. stavby spojené s výstavbou nových (rozšírením alebo obnovou existujúcich) verejných kanalizácií, vrátane objektov na týchto kanalizáciách ( čerpacie stanice, nádrže, čistiarne odpadových vôd....),

C) ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE

C.1. DEMOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

C.1..1. Základné demografické ukazovatele a vývoj po čtu obyvate ľov Obec Mojzesovo patrí administratívne k okresu Nové Zámky a Nitrianskeho samosprávneho kraja. Celková výmera katastra obce je 7 494 261 m2. Pri po čte obyvate ľov 1379 (v r. 2010) hustota za ľudnenia obyvate ľov na 1 km 2 predstavuje v obci Mojzesovo nadpriemernú hodnotu - 184 obyvate ľov, čo predstavuje o 75 obyvate ľov viac ako má okres Nové Zámky (109 obyvate ľov na km2) a o 74 obyvate ľov/km 2 viac ako má Slovensko (110 obyvate ľov na km2), ktoré sa považuje za priemerne za ľudnenú krajinu.

Tab. č. 1. Historický vývoj po čtu obyvate ľov v obci Ú ľany nad Žitavou v rokoch 1869-2001 (SODB 2001) Rok Po čet Prírastok (úbytok) Predchádzajúce Rok 1869=100% Obyvate ľov oproti predchádz. obdobie =100% obdobiu 1 1869 672 - - 100,0 2 1880 726 54 108,0 108,0

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 21 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

3 1890 645 -81 88,8 96,0 4 1900 795 69 109,5 118,3 5 1910 884 89 111,2 131,5 6 1921 929 45 105,1 138,2 7 1930 1164 235 125,3 173,2 8 1940 1361 197 116,9 202,5 9 1947 1450 89 106,5 215,8 10 1961 1640 190 113,1 244,0 11 1970 1699 59 103,6 252,8 12 *1990 1112 -587 65,5 165,5 13 *2001 1380 268 124,1 205,4 14 *2003 1307 -73 94,7 194,5 15 *2006 1351 44 103,4 201,0 16 *2007 1363 12 100,9 202,8 17 ** 2010 1379 16 101,2 205,2 *údaje získané z PHSR **údaje získané z www.statistics.sk

Vývoj po čtu obyvate ľov bol do r. 1970 pomerne rovnomerný s výnimkou po r.1883, kedy požiar zni čil takmer polovicu dediny, čo malo za následok zníženie po čtu obyvate ľov. Maximum v po čte obyvate ľov bol zaznamenaný v roku 1968 (1769 obyvate ľov). Od roku 1970 do roku 1980 po čet obyvate ľov za čína mierne klesa ť. Pokles obyvate ľov dosiahol v roku 1990 po čet 1112 obyvate ľov. V období rokov 1990 až 2008 po čet obyvate ľov opä ť postupne narastá.

Vývoj po čtu obyvate ľov v obci Mojzesovo (r.2006)

2000 1800 1600 ov ľ 1400 1200 1000 800 et obyvate et

č 600

po 400 200 0 1848 1851 1890 1924 1938 1950 1961 1968 1990 1995 2001 2006 rok

C.1..2. Pohyb obyvate ľov v obci Mojzesovo Pri skúmaní prirodzeného pohybu môžeme konštatova ť, že v roku 2006 prevláda natalita (13,32 ‰ ) nad mortalitou (12,5 8 ‰), čo znamená prirodzený prírastok 0,74 ‰. Tab. č. 2: Pohyb obyvate ľstva obce Mojzesovo v r.2006 (PHSR 2008 )

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 22 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Natalita Mortalita Prirodzený Imigrácia Emigrácia Migra čný Celkový Prírastok Prírastok/ Prírastok/ /Úbytok Úbytok Úbytok Abs. ‰ Ab ‰ Abs. ‰ Abs. ‰ Abs. ‰ Abs. ‰ Abs. ‰

Obec Mojzesovo 18 13,32 17 12,58 + 1 0,74 23 17,02 11 8,14 +12 8,88 +13 9,62

Tab. č. 3: Natalita a mortalita obyvate ľov v obci Mojzesovo (PHSR 2008) Rok Natalita Mortalita Prírastok/úbytok Natalita v Mortalita Prírastok/úbytok ‰ v ‰ v ‰ 1990 24 22 + 2 21,58 19,78 1,8 1995 12 24 - 12 9,93 19,86 -9,93 1997 11 20 - 9 8,94 16,26 -7,32 1999 8 15 - 7 6,37 11,95 -5,58 2001 16 15 + 1 11,59 10,86 0,73 2006 18 17 + 1 13,32 12,58 0,74

Tab. č. 4: Migra čný prírastok /úbytok obyvate ľstva obce Mojzesovo (PHSR 2008) Rok Imigráci Emigráci Migra čný Imigráci Emigráci Migra čný Migra čn a a prírastok/úbyt a v ‰ a v ‰ prírastok/úbyt é saldo v abs.ho v abs.ho ok v abs.hod. ok v ‰ v ‰ d. d. 1990 14 18 - 4 12,59 16,18 -3,59 -3,22 1995 13 16 - 3 10,76 13,24 -2,48 -2,05 1997 9 17 - 8 7,31 13,82 -6,5 -5,28 1999 23 22 + 1 18,32 17,52 0,79 0,62 2001 12 19 - 7 8,69 13,76 -5,07 -3,67 2006 23 11 + 12 17,02 8,14 8,88 6,57

C.1..3. Štruktúra obyvate ľov v obci Mojzesovo Pohlavie a vek patria medzi základné biologické znaky obyvate ľstva. Vývoj štruktúry obyvate ľstva pod ľa veku a pohlavia dokumentuje tabu ľka č. 6. V roku 2006 bol podiel žien na celkovom po čte obyvate ľov 50,9%. Veková štruktúra obyvate ľov obce Mojzesovo v roku 2006, roz členená na predproduktívny vek (17,62%), produktívny vek (62,47%) a poproduktívny vek (19,91%) charakterizuje vysoký podiel obyvate ľstva v produktívnym a poproduktívnom veku, čo predstavuje starnutie populácie v obci (tab. č.5 a 6). Priemerný vek obyvate ľov obce Mojzesovo je 39,04 rokov.

Tabu ľka č. 2: Veková štruktúra obyvate ľstva obce Mojzesovo v r.2001 a 2006 (PHSR 2008) Obec Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek Mojzesovo Abs. % Abs. % Abs. % r.2001 275 19,93 786 56,96 319 23,12 r.2006 238 17,62 844 62,47 269 19,91 r.2008** 208 14,99 848 61,14 331 23,86 **údaje získané z //portal.statistics.sk

Tabu ľka č. 3: Štruktúra obyvate ľstva pod ľa veku a pod ľa pohlavia (PHSR 2008) Rok Po čet Z toho Z toho Starší ob čania Z toho obyvate ľov ženy deti 0-18 Od 60 a viac ženy 1990 1112 562 386 65 47

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 23 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

1995 1208 616 406 111 78 1997 1230 626 384 141 94 1999 1255 640 355 175 115 2001 1380 704 347 206 135 2006 1351 687 294 269 173 2007 1363 693 287 282 182

Obyvate ľstvo obce Mojzesovo môžeme charakterizova ť z hľadiska národnostnej štruktúry ako homogénny typ, nako ľko slovenská národnos ť sa pohybuje vysoko nad 95% obyvate ľov. Tab. č. 4. Bývajúce obyvate ľstvo pod ľa národností v % (SODB 2001) Národnos ť Spolu Slovenská 99,35 Ma ďarská 0,29 Rómska 0,14 Rusínska - Ukrajinská - Česká 0,14 Nemecká - Ostatné, nezistené 0,08 Spolu 100,0

V roku 2001 sa až 98,41% obyvate ľov prihlásilo k veriacim rímskokatolíckej cirkvi, čo je opä ť homogénny výsledok z hľadiska náboženskej štruktúry.

Tab. č. 5. Bývajúce obyvate ľstvo pod ľa náboženského vyznania v % (SODB 2001) Náboženské vyznanie / cirkev Spolu Rímskokatolícka cirkev 98,41 Gréckokatolícka cirkev 0,07 Evanjelická cirkev - Pravoslávna cirkev - Ostatné - Bez vyznania 1,09 Nezistené 0,43 Spolu 100,00

C.2. VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA A EKONOMICKÁ AKTIVITA OBYVATE ĽSTVA

C.2..1. Vzdelanostná štruktúra v obci Mojzesovo Vzdelanostná úrove ň obyvate ľov Mojzesova bola skúmaná na základe s čítania obyvate ľov, domov a bytov z roku 2001. Z výsledkov bolo zistené, že najviac je zastúpená skupina osôb so základným vzdelaním (31,4%) a osôb vyu čených bez maturity (26,8%), úplné stredné odborné vzdelanie má ukon čené 13,6% obyvate ľov a len 1,8% má ukon čené vysokoškolské vzdelanie (tab. č. 11). Z tohto môžeme konštatova ť, že vzdelanostná úrove ň v Mojzesove je podpriemerná. (okres Nové Zámky má vysokoškolskú vzdelanostnú úrove ň 5,4%, Nitriansky kraj má 6,5% a Slovenská republika má 7,9%.), hoci zodpovedá ve ľkostnej skupine obce.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 24 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Tab. č. 6. Bývajúce obyvate ľstvo pod ľa pohlavia a pod ľa najvyššieho skon čeného stup ňa školského vzdelania (SODB 2001) Najvyšší skon čený stupe ň školského vzdelania Spolu Spolu Muži Ženy 1 Základné 31,4 % 434 2 U čň ovské (bez maturity) 26,8 % 370 3 Stredné odborné (bez maturity) 0,6 % 8 Úplné stredné u čň ovské 4 a úplné stredné odborné (s maturitou) 13,6% 188 5 Úplné stredné všeobecné 2,9% 40 6 Vyššie 0,8% 11 7 Vysokoškolské 1,8% 25 8 bez školského vzdelania 1,4% 19 9 bez udania školského vzdelania a deti do 16 rokov 20,7% 285 Úhrn 100% 1380

Vzdelanostná štruktúra obyvate ľstva v obci Mojzesovo v % (r.2001)

1 2 3 4 5 6 7 8

C.2..2. Ekonomická aktivita v obci Mojzesovo Na celkovom po čte obyvate ľov Mojzesova sa podie ľa ekonomicky aktívne obyvate ľstvo (EAO) 46,2 %.Celkový po čet EAO pod ľa s čítania z roku 2001 je 638 obyvate ľov, ktorí predstavujú 81,17 % obyvate ľov produktívneho veku. Obec je charakterizovaná ako čisto vidiecky typ osídlenia, čo sa prejavuje hlavne v malých pracovných príležitostiach. Za prácou odchádza 358 obyvate ľov, čo predstavuje 56,27 % z EAO. Celkový po čet nezamestnaných v Mojzesove v roku 2001 vykazovali 129 obyvate ľov. Avšak v roku 2006 po čet nezamestnaných v obci klesol na 68 obyvate ľov, z toho bolo nezamestnaných 39 žien. Pod ľa dosiahnutého vzdelania najviac nezamestnaných bolo so základným vzdelaním (16) a so stredným odborným vzdelaním (13).

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 25 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Tab. č.12: Základné ukazovatele ekonomicky aktívneho obyvate ľstva obce Mojzesovo (SODB 2001) Obec Po čet EAO EAO/100 obyv. Po čet –odchádza Odchádzka/100 do zamestnania EAO Mojzesovo 638 46,23 359 56,27 Štruktúra ekonomicky aktívneho obyvate ľstva pod ľa odvetvového hospodárstva (r.2001) v obci Mojzesovo potvrdzuje, že najviac obyvate ľstva pracuje v priemyselnej výrobe (26%) a v stavebníctve (12,7%), v po ľnohospodárstve pracuje len 3,13% obyvate ľov. Vo ve ľkoobchode, maloobchode a pri poskytovaní opráv pracuje 6,11%. Vo verejnej správe je zamestnaných 4,55 % z celkového EAO. Vä čšina ekonomicky aktívneho obyvate ľstva odchádza za prácou mimo obec, t. j. 56,3% obyvate ľov.

Tab. č. 13. Bývajúce obyvate ľstvo ekonomicky aktívne pod ľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a pod ľa odvetvia hospodárstva (SODB 2001) Ekonomicky aktívne osoby Odvetvie z toho hospodárstva muži ženy spolu odchádza do zamestnania Po ľnohospodárstvo, po ľovníctvo a súvisiace 13 7 20 16 služby Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 0 4 4 3 Rybolov, chov rýb 0 0 0 0 Ťažba nerastných surovín 0 0 0 0 Priemyselná výroba 62 104 166 125 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 2 0 2 2 Stavebníctvo 80 1 81 72 Ve ľkoobchod a maloobchod, oprava 16 23 39 28 motorových vozidiel a spotrebného tovaru Hotely a reštaurácie 6 6 12 7 Doprava, skladovanie a spoje 36 11 47 39 Pe ňažníctvo a pois ťovníctvo 0 0 0 0 Nehnute ľnosti, prenajímanie a obchodné 8 5 13 10 služby, Verejná správa a obrana, povinné sociálne 18 11 29 10 zabezpe čenie Školstvo 1 12 13 4 Zdravotníctvo a sociálna starostlivos ť 1 18 19 15 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 1 4 5 5 Súkromné domácnosti s domácim personálom 0 0 0 0 Exteritoriálne organizácie a združenia 0 0 0 0 EA bez udania odvetví 107 81 188 23 Spolu 351 287 638 359

Rozvoj obce ovplyv ňujú aj obyvatelia, ktorí podnikajú prevažne na základe živnostenského oprávnenia. K najrozšírenejším patrí drevovýroba, obchod a poskytované služby. V obci pôsobí nieko ľko podnikate ľských subjektov. Zvä čša sa jedná o malých a stredných podnikate ľov a živnostníkov, ktorí sa orientujú na poskytovanie služieb v obci.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 26 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Tab. č. 14: Vybrané pracovné príležitosti v odvetviach a podnikate ľské subjekty v r. 2006 (PHSR 2008) č. Podnikate ľský subjekt Aktivita 1. Vladimír Chovan T.CH.I. Stavebné a klampiarske práce 2. Miroslav Chovanec – Stolárstvo Stolárska a tesárska výroba 3. Pavol Ka čak Maloobchod.služby, podnik.poradenstvo 4. Ján Ostrožlík – AUTO stop Údržba a oprava motorových vozidiel 5. Marián Hlava čka Kvetinárstvo - Viazanie vencov a kytíc Famex, s. r. o. Maloobchod s použitým tovarom 7. Aladár Buránsky- Hostinec pri Kaštieli Pohostinská činnos ť 8. Mária Marušínska Predaj k ŕmnych zmesí 9. Miriam Petrášová Kvetinárstvo - Predaj bytových doplnkov 10. Katarína Valentová Kaderníctvo – Katka 11. Anna Buranská Potraviny -maloobchodný predaj potravín 12. Ing. Miroslav Žigrai ENAS, s.r.o. Inž. činnos ť, koobrábanie, poradenstvo, 13. Slovenská pošta, a. s. Poštové služby 14. Lucia Buranská Vedenie ú čtovníctva 15. Branislav Zlatinský WIKUS, s. r. o. Mechanické úpravy na zákazku, zvára čské práce 16. Ján Vašek Vodoinštalatérstvo a kúrenie 17. Ing. Marián Manduch TRI-EM Revízie elektrických zariadení, fotografické služby 18. Peter Polák Výroba nábytku a drevár. výrobkov 19. Štefan Hancko PROKA SK, s.r.o. Poskytovanie software 20. COOP Jednota Nové Zámky Maloobchodný predaj 21. Margita Martišová-Textil Maloobchod s textilom 22. Ivana Van číková ŠPORT CLUB Pohostinská činnos ť 23. Miroslav Hlava čka Klampiarske práce 24. Ing. Magdaléna Doj čánová Činnos ť ekonomických poradcov

Hlavným podnikate ľským subjektom, ktorý však nemá sídlo v obci je Združenie agropodnikate ľov Dvory nad Žitavou, ktoré spravuje po ľnohospodársku pôdu v katastri.

C.3. DOMOVÝ A BYTOVÝ FOND

Pre obec Mojzesovo je charakteristický bytový fond v rodinných domoch. Vychádzajúc zo sčítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, v Mojzesove predstavoval celkový domový fond 458 domových jednotiek, (z toho rodinných domov 451, bytových domov 1 a ostatných budov 6). Trvale obývaných bolo 409 a 4 ostatné budovy. Pri stavebnom materiáli nosných múrov prevyšuje kame ň a tehla (291 rodinných domov a 3 ostatné budovy), ďalej 72 rodinných domov je postavených z nepálenej tehly a 43 rodinných domov a tiež l budova sú postavené z nezisteného materiálu. Tab. č. 15. Domy, byty a ukazovatele bývania (SODB 2001) Domový Po čet Rodinné Bytové Ostatné fond domy domy budovy spolu Domov spolu 451 1 6 458 Trvale obývaných domov 409 0 4 413 v % 99,0 0,0 1,0 100

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 27 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

v tom vlastníctvo: fyzickej osoby 399 0 4 403 právnickej osoby 1 0 0 1 ostatných 9 0 0 9 s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené 409 0 4 413 Neobývaných domov 42 1 2 44 Tab. č. l6: Domový a bytový fond obce Mojzesovo v roku 2007 (PHSR 2008) Obývané domy Neobývané domy Celkom domov Nájomné byty 474 26 500 6 bytov-3 izbových 6 bytov-2 izbových 3 byty -1 izbové Úrove ň bývania a vybavenosti domácností v obci Mojzesovo je rozdielna. Kvalita bývania sa ur čuje ukazovate ľmi ako napríklad vybavenos ť bytov ústredným kúrením, kúpe ľň ou, alebo sprchovacím kútom, farebným televízorom, mobilným telefónom, osobným automobilom i zavedeným internetom. Tab. č. l7. Vybavenie trvale obývaných bytov (SODB 2001) Vybavenie Po čet bytov osôb v bytoch Bytov spolu 474 z toho: s plynom zo siete 365 s vodovodom 350 s kúpe ľň ou alebo sprch. kútom 345 s kanalizáciou septik (žumpa) 379 s ústredným kúrením 211 s automatickou prá čkou 145 s farebným televízorom 345 s osobným automobilom 92 s po číta čom 18

C.4. CELKOVÉ ZHODNOTENIE

Obec Mojzesovo sa nachádza cca 9 km od mesta Šurany, do 24 km od Nových Zámkov a cca 25 km od Nitry. Asi 13 km od obce sa nachádza termálne kúpalisko Podhájska. Ved ľajšou obcou prechádza železni čná tra ť Bratislava – Šurany – Levice ale aj jej odbo čka Ú ľany nad Žitavou – Vráble – Zlaté Moravce. Cez kataster obce preteká rieka Nitra. Vcelku možno poveda ť, že geografická poloha obce je pomerne priaznivá a môže do ur čitej miery využíva ť aj externé zdroje, resp. potenciál. Základné demografické ukazovatele obce sú zvä čša zodpovedajúce ve ľkosti obce. Od roku 1990 po čet obyvate ľov permanentne stúpa, aj keď ešte nedosiahol hodnoty z r. 1970, kedy bolo v obci najviac obyvate ľov. Tento trend je zaprí činený najmä imigráciou obyvate ľov, čoho prí činou sú zrejmé priaznivé podmienky bývania v obci.

C.4..1. PREDPOKLADANÝ VPLYV NAVRHOVANÝCH ZMIEN NA DEMOGRAFICKÉ UKAZOVATELE. Lokalizácia obce Mojzesovo v blízkosti rekrea čného centra Podhájska ako aj návrh plôch rekreácie a CR v katastri obce vytvára predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. V prípade

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 28 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce takéhoto rozvoja obce je predpoklad rozvoja ekonomických aktivít súvisiacich s turistickým ruchom a tým záujem o bývanie v obci a rast po čtu jej obyvate ľov. Takisto navrhované zóny priemyselnej výroby a skladového hospodárstva môže podpori ť zamestnanos ť a rozvoj obce. Ukazovatele: Navrhované stavebné pozemky pre bývanie v rámci zastavanej časti obce po čítajú: - s nárastom rodinných domov (RD) o cca 130 , pri obložnosti 3,0 obyv./rodinný dom je to nárast obyvate ľov v RD o 390 - s výstavbou bytoviek s po čtom bytov cca 30 , pri obložnosti 3,5 obyv./byt je to nárast obyvate ľov o 105 Dokopy je nárast po čtu obyvate ľov o cca 400 po implementácii návrhu ÚPD, co predstavuje celkový po čet obyvate ľov na cca 1780 .

D) RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZ ŤAHY DOKUMENTUJÚCE ZA ČLENENIE OBCE DO SYSTÉMU OSÍDLENIA

Obec Mojzesovo leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu rieky Nitra, cca 9 km severovýchodne od mesta Šurany na ceste III. triedy III/051037 . Obec na severe hrani čí s obcou Černík, na východe s obcou Malá Ma ňa, na juhu s obcou Úľany nad Žitavou, na západe s obcou Komjatice, na juhozápade s katastrom mesta Šurany.

D.1. ZA ČLENENIE OBCE DO SYSTÉMU OSÍDLENIA

Najbližším sídlom s vyššou vybavenos ťou je mesto Šurany - centrum regionálneho významu štvrtej skupiny - situované v blízkosti štátnej cesty I/64 juhozápadne od obce. Politicko- hospodárskym, kultúrno-spolo čenským a administratívno-správnym centrom okresu je mesto Nové Zámky – centrum druhej skupiny a prvej podskupiny v sídelnej štruktúre Nitrianskeho kraja. Obidve tieto mestá poskytujú a budú poskytova ť obci Mojzesovo vyššiu vybavenos ť a služby nadmiestneho významu. Popri rozvojových osiach, ktoré vymedzila Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, sú na území Nitrianskeho kraja vyformované a sledovate ľné rozvojové osi regionálneho významu. Tieto sa tiahnu viac menej pozd ĺž historicky starších komunika čných trasách, resp. tokov riek, ktoré v sú časnosti v dôsledku nových komunika čných prepojení stratili na význame. Medzi takéto osi možno zaradi ť požitavskú regionálnu sídelnú os od Zlatých Moraviec cez Vráble po Šurany v blízkosti ktorej sa obec Mojzesovo nachádza a regionálnu sídelnú os pozd ĺž pôvodného koryta rieky Nitry, ktorá zdvojuje sídelnú rozvojovú os medzi mestami Nitra a Šurany, ktorej je obec Mojzesovo sú čas ťou. Obec Mojzesovo je sú čas ťou regionálnej sídelnej osi pozd ĺž pôvodného koryta rieky Nitra, ale nachádza sa aj v blízkosti požitavskej sídelnej osi (Zlaté Moravce-Vráble-Šurany).

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 29 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

D.2. VÄZBY OBCE NA OKOLITÉ ÚZEMIE

Kataster obce spadá do povodia rieky Nitra. V južnej a strednej časti Nitrianskeho kraja sú výborné podmienky pre rozvoj vinárskeho turizmu. Základom pre ň je už inštitucionalizovaná Nitrianska krá ľovská vinná cesta (NKVC), v územnom priemete založená na centre – mesta Nitra, z ktorej vychádzajú lú čovité trasy. Obec sa nachádza v jej južnoslovenskej časti - od Nitry na juh pozd ĺž riek Nitra a Žitava až k Dunaju. V obci sa nadradená dopravná trasa nenachádza. Z hľadiska širších dopravných vz ťahov je záujmové územie napojené na nadradenú cestnú sie ť prostredníctvom cesty III/051037, ktorá sa v Úľanoch nad Žitavou napája na cestu II/580 a v Šuranoch sa napája na štátnu cestu I. triedy I/64. Z hľadiska dopravnej dostupnosti má obec priame autobusové spojenie s krajským mestom Nitrou a priame autobusové spojenie s okresným mestom Nové Zámky. Najbližšia železni čná stanica je v Úľanoch nad Žitavou vzdialená od Mojzesova – 5,1 km. Je to železni čný vnútroštátny ťah SD č.150 Šurany – Levice – Hronská Dúbrava, ktorý sa napája v Šuranoch na medzinárodný železni čný ťah SD č. 130 Bratislava – Štúrovo – Ma ďarská republika. Prívod vody do obce je z vodovodného systému Nové Zámky – Vráble cez VDJ Černík. Zásobovanie obce Mojzesovo pitnou vodou je priamym napojením vo vodomernej šachte pri Základnej škole Mojzesovo-Černík. Doprava pitnej vody z čerpacej stanice N. Zámky do vodojemu Černík je potrubím DN800 v dĺžke 24,738 km. Z manipula čnej komory vodojemu 2x 4000m 3 sú gravita čne zásobené obce Černík, Komjatice, Ve ľký Kýr, Mojzesovo a výh ľadovo Vinodol. V rokoch 1998 -2000 bola vybudovaná čistiare ň odpadových vôd pre obce Komjatice, Černík, Mojzesovo. Avšak verejná kanalizácia odpadových vôd doteraz v obci chýba. Obec je sú čas ťou mikroregióna VEKO ČEM, ktorý vznikol 21.7.2000 ako záujmové združenie obcí Komjatice, Ve ľký Kýr, Vinodol, Černík a Mojzesovo za ú čelom zabezpe čiť odkanalizovanie a čistenie všetkých splaškových vôd. Hlavným napájacím zdrojom pre zásobovanie obce elektrickou energiou je elektrická rozvod ňa a transformov ňa Rz 110/22 kV Šurany. Z tejto rozvodne je vyvedená 22 kV priama distribu čná linka v smere Ú ľany nad Žitavou, na ktorú je napojená obec Mojzesovo (L-248). Distribu čné vedenia 22 kV slúžia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej sústavy. Z tohto vzdušného vedenia VN 22kV sú zrealizované VN 22kV vzdušné prípojky pre zásobovanie elektrinou vonkajších trafostaníc s prevodom 22 kV/0,4 kV. Obec je napojená na zdroj zemného plynu – VTL plynovod o priemere DN 150, ktorý prechádza katastrom obce Ú ľany nad Žitavou (zo Šurian smerom na východ). Regula čná stanica RS 3000 je umiestnená v severnej časti okraja obce Ú ľany nad Žitavou. Menovitý výkon regula čnej stanice je 3000 m3/hod. Regula čná stanica zásobuje zemným plynom obidve obce. Výstupný pretlak plynu za regula čnou stanicou je 300 kPa. Z nej vedie prípojka smerom na sever - DN 80 z rúr PE, ktorou je zásobovaná obec Mojzesovo. Z hľadiska telekomunikácií patrí obec do primárnej oblasti Nové Zámky. Trasa optického kábla vedie cez Úľany nad Žitavou do obce Mojzesovo, kde zaústi do ATÚ a následne pokra čuje do obce Černík. V blízkosti centra obce je umiestnený mobilný vysiela č (T -MOBILE) a v areáli bývalého družstva sa nachádza mobilný vysiela č ORANGE.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 30 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

D.3. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA

Územný plán rieši záujmové územie v rámci katastra obce a sčasti zasahuje do k.ú. Malá Ma ňa s návrhom účelovej komunikácie – odklonu ťažkej dopravy od obce Mojzesovo. Územný plán rešpektuje dané väzby uvedené v kapitole D.2. Funk čné využívanie záujmového územia v rámci katastra obce v zásade ostáva nemenné – t.j. prevažuje tu po ľnohospodárstvo. V návrhu je predpoklad doplni ť zatia ľ chýbajúcu funkciu rekreácie a cestovného ruchu (CR), a tiež rozvíja ť a podporova ť vhodnú výrobu, resp. skladové hospodárstvo. Riešenie záujmového územia zah ŕň a: - „rozvoj priestorového usporiadania jednotlivých funk čných plôch priamo v obci a jej nadväzujúcich plochách tak, aby vz ťahy a väzby obce boli preh ľadné, jasné a zrozumite ľné pre ob čanov i návštevníkov obce“, čo je jedným z hlavných cie ľov rozvoja obce - rozvoj obce na vhodných lokalitách aj mimo jestvujúcich hraníc zastavaného územia pre funkciu výroby a rekreácie a CR - pri návrhu nových funkcií mimo zastavaného územia obce zoh ľad ňova ť prvky územného systému ekologickej stability - návrh vhodnej dopravnej kostry záujmového územia, ktorá zabezpe čí prepojenie funk čných plôch v katastri obce tak, aby nedochádzalo k negatívnym vplyvom z dopravy v zastavanej časti obce - rešpektovanie pôdneho fondu a jeho bonity za predpokladu, že neprevýši verejný záujem v prospech inej funkcie, ktorú vzh ľadom k dispozícii obce nie je možné umiestni ť inak - dodržiavanie ochranných pásiem všetkých druhov - rešpektovanie priebeh nadradených inžinierskych sietí prechádzajúcich cez územie - optimalizovanie koncepcie trasovania inžinierskych sietí - návrh protipovod ňových opatrení a opatrení zabra ňujúcich erózii pôdneho fondu

E) NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA

E.1. HISTÓRIA A KULTÚRNE HODNOTY PROSTREDIA (sprac. pod ľa PHSR obce 2008, údajov obecného úradu, kroniky obce Mojzesovo a Vlastivedného slovníka na Slovensku)

Dnešný názov obce sa datuje od r. 1948. Vtedy viacero obcí južného Slovenska menilo svoj názov. Obec je pomenovaná po biskupovi Štefanovi Moyzesovi, prvom predsedovi Matice Slovenskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1273 a to pod názvom Izdegey, neskôr v r. 1290 to bol Izdeg, 1382 Ezdege, 1546 Ezdeghe, 1715 E ızdege, 1720 İzd ıge. Územie Mojzesova bolo osídlené v neolite a v mladšej dobe kamennej (4300 -4000 pr.Kr.) Osídlenie sa predpokladá i v dobe bronzovej a v staršej dobe železnej – halštatskej, o čom sved čia aj nálezy na terasovitej vyvýšenine južne od obce. V ďalšom vývojovom období archeologické vykopávky potvrdzujú existenciu osídlenia obce Slovanmi už v 8. storo čí.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 31 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

V ďalších obdobiach patrila obec majetkovo Pethenovi z Ve ľkých Janíkoviec a Ibrahimovi z Malej Mane. V roku 1324 obec patrila rodine Izdeckých, ktorá v roku 1532 vymrela. V roku 1337 v obci postavili faru a kostol sv. Petra. Po čas stredoveku bolo územie poznamenané vojenskými tureckými vpádmi, ktoré boli najni čivejšie. V čase tureckých vojen bola osada Izdeg zni čená. Sú časný r.k. barokový kostol sv. Ondreja apoštola z r. 1730 bol prestavaný v rokoch 1956-57. Prvá zmienka o obecnej škole je z roku 1757. Základné školské vzdelanie zabezpe čovala ľudová škola. Povinná školská dochádzka v Rakúsko-uhorskej monarchii bola stanovená na šes ť rokov. Cenné údaje o šírení vzdelanosti sprostredkúva mojzesovská cirkevná matrika. V roku 1890 žilo v Mojzesove 645 a v roku 1910 bolo 884 obyvate ľov. Zaoberali sa po ľnohospodárstvom. Úradným jazykom slovenskej obce bola ma ďar čina. V dedine panovala ve ľká negramotnos ť. Vinu na tomto stave mala ma ďariza čná politika v Uhorsku. Ma ďarský minister školstva Albert Apponyi roku 1907 presadil školský zákon, na základe ktorého sa za čala totálne presadzova ť re čová a duchovná ma ďarizácia slovenského obyvate ľstva. Na území Slovenska sa ľudové školy s vyu čovacím jazykom slovenským znížili z 2 000 na 276 škôl. Pritom slovenský materinský jazyk sa vyu čoval len jednu hodinu v týždni. Obdobie bolo pozna čené zotrvávajúcim ma ďariza čným útlakom slovenského obyvate ľstvo, ktorý bol potla čený až po I. svetovej vojne rozpadom Rakúsko - Uhorska a vznikom Prvej Československej republiky. Na území mojzesovského chotára sa ťažili jazerné íly (Staré a Nové jamy), ktorú využíval kachliarsky majster Ján Vyvíjal z Mojzesova. Vyrábal tu pecové kachlice. V roku 1904 postavili v Malej Mani tehel ňu na výrobu tehál a škridlíc. V tehelni čas ť mojzesovských obyvate ľov našla prvú pracovnú príležitos ť. Z týchto čias je zachovaný malý židovský cintorín južne od Starých jám. V rokoch 1938-45 obec bola násilne pripojená k Ma ďarsku. Nasledujúce obdobie sa vyzna čovalo silným odporom vo či ma ďarskej okupácii a dezertovaním z ma ďarskej armády. V druhej svetovej vojne zahynulo 21 ob čanov. Pod ľa s čítania ľudu z roku 1947 žilo v Mojzesove 1450 obyvate ľov. V roku 1948 obec Izdeg premenovali na Mojzesovo. Obecný chotár sa rozprestieral na oboch stranách rieky Nitry. Na ľavej strane rieky zostalo sídlisko obce. Celkový obecný chotár sa odhadoval na 840 ha pôdy a 202 ha lúk. Mojzesov čania založili jednotné ro ľnícke družstvo 27.2.1956. Malo 15 členov. V roku 1958 dobrovo ľne alebo pod silným nátlakom vstúpilo do JRD 226 ob čanov. Družstvo obhospodarovalo pôdu v celkovej rozlohe 524,86 ha. V tom istom roku vykonalo družstvo rekultiváciu. Pod ľa súpisu celý obecný kataster mal rozlohu 788,042 ha. Družstvo dlhodobo nedosahovalo uspokojivé výsledky. V rámci kooperácie a špecializácie v roku 1975 sa zlú čili JRD Mojzesovo, Černík, Komjatice, Milanovce a Lipová. Vzniklo spoločné JRD – ČSSP so sídlom v Komjaticiach. Členovia novovzniknutého družstva hospodárili na 5 594 ha pôdy a zaoberali sa tiež živo číšnou výrobou. Spolo čné JRD – ČSSP socialistického typu zaniklo v roku 1990. Po rozdelení jednotlivých podielov vzniklo Po ľnohospodárske družstvo Mojzesovo d ňa 1.1.1990. Zdedilo skôr dlhy ako základný kapitál na podnikanie. Za čalo samostatne hospodári ť na 596 ha pôdy, ktorá bola vo vlastníctve miestnych ob čanov. V roku 1992 pod ľa transforma čného zákona vzniklo družstvo vlastníkov. Malo 53 členov. Disponovalo čistým majetkom vo výške 15 milión korún. Čas ť majetku v zmysle zákona bola vpísaná do majetkových podielov oprávnených osôb. Z dôvodu finan čných problémov družstvo Mojzesovo zaniklo v roku 1996.V sú časnosti po ľnohospodárska pôda obce Mojzesovo patrí pod Združenie agropodnikate ľov družstva Dvory nad Žitavou . Združenie združuje 13 obcí napr. Ma ňa, Trávnica, Lipová, Beše ňov, Branovo, Dvory n/Žitavou, Mojzesovo, Ú ľany nad Žitavou, Semerovo a iné. V roku 2006 obhospodarovalo 6 120 ha po ľnohospodárskej pôdy, z toho 6 102 ha ornej pôdy, 15 ha trvalé trávnaté porasty a 3 ha ovocné sady. K 31.12.2006 tu pracovalo 1 232 zamestnancov. Družstvo sa zameriava na rastlinnú a živo číšnu výrobu. Dnešná obec Mojzesovo v historických obdobiach od stredoveku patrila neustále do Nitrianskej Župy (stolice). Po uzákonení stoli čných okresov v r. 1550 bola osada za členená do Nitrianskeho okresu. V sú časnosti patrí do okresu Nové Zámky.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 32 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

V obci sú zachované nasledujúce tradi čné zvyky: Vynášanie morény , Stavanie mája, Sv. Mikuláš. Do kultúrnej a spolo čenskej činnosti obce sa zapája aj Materská škola (Deti z materskej školy vystupujú pri rozli čných príležitostiach) a Základná škola Mojzesovo – Černík, ktorá organizuje tradi čné akcie ako sú Vianoce v škole, fašiangový karneval, rodi čovský ples, týžde ň zdravej výživy, De ň matiek, tvorivé dielne a iné. Tab. č. 19: Kalendárium kultúrnych podujatí v obci Mojzesovo (PHSR 2008, obecný úrad) Mesiac P o d u j a t i e Január Hodnotiace výro čné schôdze miestnych organizácií, Učite ľský ples, Po ľovnícky ples, u čite ľský ples Február Detský karneval Marec Apríl Oblieva čková zábava, Máj Stavanie mája, Slávnostná akadémia ku D ňu matiek, Jún MDD - (Školská akadémia) Júl Hodová zábava, August Zábava, diskotéka September Obera čkový ples, Október Výstava ovocia a zeleniny November Posedenie s dôchodcami, zábava December Štefanská zábava, Benefi čný ples, Divadelný ples Záujmové združenia v obci sú nasledovné: • MO Slovenského zväzu záhradkárov • MO Slovenského zväzu rybárov • MO Slovenského po ľovníckeho zväzu • MO Slovenský orol (v ZŠ majú zriadenú posil ňov ňu) • Divadelný súbor Štefana Moyzesa (v Kultúrnom dome) • MO Slovenského zväzu zdravotne postihnutých • MO Matice Slovenskej • MO eRko – Hnutie kres ťanských spolo čenstiev detí Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v katastri obce neeviduje žiadne nehnute ľné národné kultúrne pamiatky. V súpise pamiatok na Slovensku, zv. III (Obzor, Bratislava, 1967) je uvádzaný - Kostol sv. Ondreja apoštola, barokový, z r. 1730, rozšírený v prvej polovici 20. storo čia a v r. 1956-57 V intraviláne obce sa nachádzajú archeologické lokality – pohrebisko z mladšej doby železnej (zachránený bol jeden kostrový hrob) a pohrebisko z obdobia v časného stredoveku (9. stor.). V extraviláne obce sa nachádzajú sídliskové archeologické lokality z mladšej a neskorej doby kamennej, z mladšej doby bronzovej, zo staršej a mladšej doby železnej a z obdobia včasného stredoveku. Vzh ľadom na prvú písomnú zmienku o obci z 13. stor. je vysoký predpoklad archeologických nálezov aj z obdobia stredoveku a novoveku.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 33 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

E.2. STANOVENIE ZÁKLADNEJ URBANISTICKEJ KONCEPCIE A KOMPOZÍCIE OBCE

E.2..1. PRIESTOROVÁ CHARAKTERISTIKA Obec sa vyvíjala ako cestná dedina. Jej štruktúra zástavby je v sú časnosti limitovaná najmä po ľnohospodárskou pôdou vysokej kvality v jej katastri ale tiež tokom kanála rieky Nitra na západe. Obec má svoje centrum. Ob čianska vybavenos ť sa nachádza prevažne v tomto centre. Mimo centra v južnej časti obce na ceste III/051037 dominuje rímskokatolícky kostol sv. Ondreja apoštola. V severnej časti katastra je Základná škola spolo čná pre obce Mojzesovo a Černík. Štruktúra najstaršej zástavby južne od centra obce je pomerne zachovalá. Obec možno hodnoti ť skôr pozitívne vzh ľadom na čistotu jej zástavby a množstvo vzrastlej zelene. Centrum obce by si zaslúžilo vä čšiu pozornos ť. Po realizácii projektu financovaného prostredníctvom štrukturálnych fondov EU „Revitalizácia verejných priestranstiev obce Mojzesovo“ je predpoklad, že jeho vzh ľad sa zlepší. Tento projekt nezahr ňuje revitalizáciu okolia Domu smútku, ktoré si tiež zasluhuje pozornos ť. Najviac zanedbanou plochou v obci je rozpadávajúci sa hospodársky dvor bývalého PD v severovýchodnej časti obce.

E.2..2. FUNK ČNÉ ČLENENIE A ORGANIZÁCIA ÚZEMIA Obec má prevládajúcu obytnú funkciu. Z hľadiska doterajšieho využívania je možné riešené územie rozdeli ť do nasledovných funk čných zón: 1. zóna bývania a obsluhy 2. zóna po ľnohospodárskej výroby ÚPN-O navrhuje doplni ť zóny o nasledovné: 3. zóna výroby a skladového hospodárstva 4. zóna rekreácie a CR V návrhu územného plánu je uvažované s možnos ťou vytvorenia zóny priemyselnej výroby a skladového hospodárstva v lokalite Kratiny - Staré jamy, prípadne aj v rámci hospodárskeho dvora bývalého PD. Samostatná zóna rekreácie a cestovného ruchu (CR) je navrhovaná na mieste tzv. Nové jamy, kde sa v minulosti ťažila hlina pre potreby malomanianskej tehelne – doklad histórie a zárove ň atraktívna lokalita. V sú časnosti je tu vzrastlá zele ň a pozostatky vodných plôch po bývalej ťažbe sú využívané ako lovné rybníky. Návrh ÚPN-O uvažuje s vybudovaním ďalších lovných rekrea čných rybníkov v lokalitách Dolný dvor a po ľavej strane miestnej komunikácie smerujúcej do katastra obce Komjatice. Pre rekreáciu a CR je zaujímavá aj čas ť katastra Ve ľký a Malý vinohrad.

E.2..3. ZÁKLADNÁ URBANISTICKÁ KONCEPCIA A KOMPOZÍCIA OBCE Hlavná myšlienka návrhu územného plánu obce Mojzesovo spo číva : - v zachovaní jej tradi čných kultúrnych hodnôt - v zachovaní a obnove prírodných hodnôt - v zachovaní identity obce pri jej sú časnom rozvoji - vo vytváraní podmienok pre jej rozvoj

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 34 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Od tejto hlavnej myšlienky tvorby sa odvíja urbanistická koncepcia zastavanej časti obce. Možnosti priestorového rozvoja zastavanej časti obce sú nasledovné: zo severu: - je tu prespektívna možnos ť rozvoja obce popri ceste III/051037. Nová výstavba je limitovaná na západe kanálom rieky Nitra a na východe chránenou po ľnohospodárskou pôdou z východu: - čiasto čne limitovaná výstavba chránenou po ľnohospodárskou pôdou z juhu: - výstavba tu je limitivaná len po ľnohospodárskou pôdou, ktorá však nie je chránená (skupina BPEJ 6) zo západu: - limitovaná výstavba kanálom rieky Nitra a potenciálnou hrozbou záplav. Hlavná kompozi čná os obce je tvorená kanálom rieky Nitra. Hlavná rozvojová os obce je pozd ĺž cesty III. triedy III/05137, kde prevláda individuálna bytová výstavba s doplnkovými funkciami a naviazanou ob čianskou vybavenos ťou. Nevýraznou výškovou dominantou obce je kostol sv. Ondreja apoštola, barokový, z r. 1730, rozšírený v prvej polovici 20. storo čia a v r. 1956-57 situovaný južne od centra obce. Hlavným ťažiskovým priestorom – plošnou dominantou obce je centrálny priestor obce, kde sa nachádza Obecný úrad s poštou, kultúrny dom, obchody a pohostinské zariadenie. K tomuto priestoru je pri ľahlý nástupný priestor k domu smútku, ktorý je v návrhu posilnený o navrhovanú plochu verejnej zelene a ob čianskej vybavenosti. Takisto je posilnená jestvujúca športová plocha (sú časné futbalové ihrisko), kde v rozšírenej časti sú uvažované plochy športu v zeleni s prislúchajúcou vybavenos ťou.

F) NÁVRH FUNK ČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE

V obci prevláda funkcia bývania. Ďaľšou funkciou využitia územia v katastri je výrobná funkcia a to po ľnohospodárstvo. Navrhované sú plochy pre rozvoj priemyselnej výroby a skladového hospodárstva. Plochy navrhovanej priemyselnej výroby sú situované v návrhu vo východnej časti obce pri hranici katastra s obcou Ma ňa (lokalita Kratiny – Staré jamy). Tiež je možné pre tento ú čel využi ť aj hospodársky dvor bývalého PD, ktorý už neslúži svojmu pôvodnému ú čelu. Vo schválenom Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) obce sú navrhované rôzne aktivity smerujúce k podpore rekreácie a CR v obci. Je to napr. budovanie športových detských ihrísk, cyklotrás a priestorov pre oddych. Návrh územného plánu tieto požiadavky rešpektuje a vy členil pre ne potrebné plochy. Návrh ÚPN-O uvažuje s vybudovaním lovných rekrea čných rybníkov v lokalitách Dolný dvor, Horný dvor – Nové jamy a po ľavej strane miestnej komunikácie smerujúcej do katastra obce Komjatice. Pre využitie v rámci rekreácie a CR je vhodná aj lokalita Malý a Ve ľký vinohrad

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 35 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce v severovýchodnej časti katastra, kde je aj návrh cyklotrasy v náväznosti na navrhovanú cyklotrasu v katastri obce Černík. Funk čné využitie zastavanej časti obce v náväznosti na funk čné a priestorovo homogénne jednotky je podrobnehšie spracované v záväznej časti elaborátu (B.1.), kde je ur čené aj prípustné, obmedzujúce a zakazujúce funk čné využitie prostredníctvom prípustných, obmedzujúcich a vylu čujúcich podmienok ako aj intenzita využitia funk čných plôch.

G) NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OB ČIANSKEHO VYBAVENIA, VÝROBY A REKREÁCIE

G.1. BÝVANIE V obci prevláda individuálna bytová výstavba (IBV). Hromadnú bytovú výstavbu (HBV) tu zastupujú dve trojpodlažné šes ťbytovky v strednej časti obce, západne od Obecného úradu. Rozšírenie zóny bývania je navrhované smerom na sever, východ a sčasti juh. Vzh ľadom k tomu, že obec je zo západu limitovaná kanálom rieky Nitra. Navrhované stavebné pozemky pre bývanie v rámci zastavanej časti obce po čítajú: - s nárastom rodinných domov (RD) o cca 130 , pri obložnosti 3,0 obyv./rodinný dom je to nárast obyvate ľov v RD o 390 - s výstavbou bytoviek s po čtom bytov cca 30 , pri obložnosti 3,5 obyv./byt je to nárast obyvate ľov o 105 Dokopy je nárast po čtu obyvate ľov o cca 400 po implementácii návrhu ÚPD, co predstavuje celkový po čet obyvate ľov na cca 1780 .

G.2. SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA A OB ČIANSKE VYBAVENIE Väčšina vybavenosti obce Mojzesovo je sútredená v centrálnej časti obce : 1. Tu sa nachádza obecný úrad s poštou a budova kultúrneho domu. Ďalej je tu Materská škola, pohostinstvo a objekt COOP Jednota. V rámci centra je situovaný aj dom smútku a trocha severnejsie futbalové ihrisko. 2. mimo centra v južnej časti obce sa nachádza kostol s cintorínom 3. v severnej časti obce je Základná škola spolo čná pre obce Mojzesovo a Černík Návrh územného plánu uvažuje s posilnením centra obce a to návrhom verejnej zelene a ob čianskej vybavenosti pri dome smútku a rozšírením športových plôch v okolí futbalového ihriska.

G.2..1. KONCEPCIA ROZVOJA SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY V OBCI Štruktúra sociálneho vybavenia v obci je porovnate ľná s inými obcami jej ve ľkosti na Slovensku. Obec má 1379 obyvate ľov. Jej základné potreby v tejto oblasti má s časti pokryté. Je tu predškolské zariadenie, dostupné základné školské zariadenie a zdravotné stredisko. Lekáre ň a zabezpe čenie prestárlych ob čanov sa tu nenachádza. Školstvo a výchova :

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 36 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Na základe zákona č.416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky s účinnos ťou od 1.7.2002 prešli materské školy, základné školy a základné umelecké školy do zria ďovate ľskej pôsobnosti obcí. Vzdelávacie zariadenia v obci sú zastúpené materskou škôlkou a základnou školou Mojzesovo – Černík, ktorá sa nachádza na severnej hranici katastra. V sú časnosti budovy základnej školy vyžadujú komplexnú rekonštrukciu. Delimitáciou v roku 2002 sa dostala pod správu obce Mojzesovo Základná škola, ktorá pôvodne bola v katastri obce Černík. Materská škôlka v sú časnosti sídli v prenajatých priestoroch cirkevnej budovy. Obec má v pláne postavi ť novú budovu materskej škôlky spolu s kuchy ňou, ktorá by zabezpe čovala požiadavky stravníkov aj zo Základnej školy. Po čet detí a žiakov v školských zariadeniach dokumentuje tab. č. 26. Tab. č. 18: Po čet detí a žiakov v školských zariadeniach v Mojzesove (PHSR 2008) Školský rok Po čet detí v školských zariadeniach Materská škola Základná škola Z toho deti z Mojzesova 2001/2002 25 257 135 2002/2003 25 255 145 2003/2004 25 262 145 2004/2005 25 254 143 2005/2006 24 244 135 2006/2007 32 225 124

Materská škola : Je tu dvojtriedna materská škola so školskou jedál ňou, s ve ľkým dvorom a s detským ihriskom. V roku 2004/2005 ju navštevovalo 33 detí vo veku od 3 do 6 rokov. Materská škola sa nachádza v budove bývalej národnej a neskoršie i strednej školy. V sú časnosti už vyžaduje rekonštrukciu, prípadne jej premiestnenie do novej vhodnejšej budovy, ktorá môže by ť vybudovaná v rámci navrhovaných rozvojových plôch. Pod ľa schváleného PHSR obce do r. 2013 je podnet na vybudovanie polyfunk čného centra v rekonštruovanej budove MŠ. Vprípade realizácie tohto zámeru je možné vybudova ť novú MŠ na navrhovanej ploche vybavenosti za jestvujúcou HBV (bytovky). Základná škola Mojzesovo – Černík sa nachádza na južnej hranici pôvodného katastra v sú časnosti už v katastri obce Mojzesovo. Delimitáciou v roku 2002 sa dostala ZŠ pod správu obce Mojzesovo. V školskom roku 1999-2000 mala 386 žiakov. Zdravotníctvo : Zdravotnícke služby sú zabezpe čované v dvoch samostatných zariadeniach (pediater pre deti a dorast, detská porad ňa a stomatológ). Ambulancie sa nachádzajú v blízkosti centra obce Mojzesovo v objekte Kultúrneho domu. Iné objekty zdravotníckych služieb sa tu nenachádzajú. Praktický lekár je v obci Černík. Za ostatnými základnými zdravotníckymi službami ako je ženský lekár, iný odborný zdravotník a lekáre ň dochádzajú obyvatelia do mesta Šurany. Za vyššou vybavenos ťou (stredné školstvo, odborná zdravotná starostlivos ť) obyvatelia obce dochádzajú do mesta Šurany, resp. Nové Zámky. V zria ďovate ľskej pôsobnosti obcí sú v zmysle zákona NR SR č. 195/1998 Z.z. zariadenia sociálnych služieb. V obci sa nenachádza žiadne sociálne zariadenie poskytujúce sociálne služby. V sú časnosti obec neposkytuje obyvate ľom ani opatrovate ľskú starostlivos ť.

G.2..2. KONCEPCIA ROZVOJA OB ČIANSKEJ VYBAVENOSTI V OBCI Komer čná vybavenos ť : Maloobchod : Maloobchodná sie ť poskytuje ob čanom spravidla len základné služby. Tvoria ju 2 predajne potravín (COOP Jednota Nové Zámky a Anna Buranská Potraviny), 1 predaj ňa

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 37 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce s textilným tovarom, kvetinárstvo, predaj k ŕmnych zmesí, maloobchod s použitým tovarom a záhradkárske potreby. Služby : V obci prevádzkujú (PHSR 2008): - Údržba a oprava motorových vozidiel - Kvetinárstvo - Viazanie vencov a kytíc - Kaderníctvo stolársku diel ňu - Vedenie ú čtovníctva - Mechanické úpravy na zákazku - Vodoinštalatérstvo a kúrenie - Revízie elektrických zariadení, fotografické služby - Poskytovanie software - Klampiarske práce - Činnos ť ekonomických poradcov - Poštový úrad. Pohostinstvo : Pohostinské služby prevádzkuje Pohostinstvo Mojzesovo a Šport Club. - Pohostinstvo Mojzesovo – kapacita 80 - Šport Club – kapacita 60 Verejné stravovanie : sa v obci nenachádza. Navrhujeme zriadi ť vývarov ňu pre starších ob čanov v centre obce v rámci navrhovaných plôch ob čianskej vybavenosti. Ubytovanie : V katastri obce sa v sú časnosti nenachádzajú žiadne ubytovacie kapacity. V návrhu je uvažované s ubytovacími kapacitami v rámci rekrea čnej zóny Hajlochy. Všetky vyššie uvedené funkcie je možné ďalej rozvíja ť v rámci navrhovaných plôch ob čianskej vybavenosti. Ďaľšie kapacity verejného stravovania a ubytovania sú navrhnuté na navrhovaných plochách rekreácie a cestovného ruchu (CR) – rozvedené v kapitole G.4.

Ostatná vybaveno ť v obci s doporu čenými čiastkovými návrhmi je nasledovná: Obecný úrad : Nachádza sa v centre obce v polyfunk čnom objekte. V budove obecného úradu sú zriadené tri kancelárie, obradná sie ň, miestnos ť pre knižnicu a dve služobné miestnosti. Sú čas ťou polyfunk čného objektu je pošta , ktorá bola zriadená pre potreby obyvate ľov v obci v roku 1961. V sú časnosti na pošte funguje i poštová banka.. Kultúrne zariadenia : Medzi kultúrne zariadenia obce patrí kultúrny dom, ktorý bol vybudovaný v roku 1960. Tento slúži na miestne zábavy, plesy, diskotéky ale aj na divadelné predstavenia a iné kultúrne a spolo čenské akcie. Ďalšími kultúrnymi zariadeniami je fara s kostolom svätého Ondreja, kostol bol postavený v roku 1730, dom Rud ňanských (postavený okolo r. 1850) a dom smútku (realizovaný v roku 1986). Knižnica : Kultúru v obci reprezentuje miestna knižnica, ktorá má až 5500 knižni čných jednotiek, pripojenie na internet a bezplatný prístup verejnosti. Knižnica má svoju dlhú tradíciu v obci. Knižnica : sa v obci nenachádza. Cintorín : kapacitne už nevyhovuje. V sú časnosti sa pripravuje jeho rozšírenie. Telovýchova a šport : V západnej časti obce je futbalové ihrisko so základnou vybavenos ťou, ako je hygiena a šatne. Nachádza sa tu telocvi čň a (v budove ZŠ). Základná škola

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 38 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Mojzesovo-Černík ú činne prispieva k výchove mladých športovcov pre obe obce. Iné športové zariadenia resp. plochy sa tu nenachádzajú. Návrh uvažuje s budovaním ďalších ihrísk v okolí futbalového ihriska a cyklotrás v rámci katastra aj v náväznosti na okolité obce v zmysle schváleného PHSR a tiež s vybudovaním lovných rekrea čných rybníkov v lokalitách Dolný dvor, Horný dvor – Nové jamy a po ľavej strane miestnej komunikácie smerujúcej do katastra obce Komjatice. Verejný telefónny prístroj : je pri vstupe do budovy Obecného úradu a pošty. Za vyššou vybavenos ťou (športovo-rekrea čné a kultúrne vyžitie) obyvatelia obce dochádzajú do mesta Šurany, resp. Nové Zámky a obce Podhájska. Spolo čenské, záujmové a iné organizácie pôsobiace v obci: • MO Slovenského zväzu záhradkárov • MO Slovenského zväzu rybárov • MO Slovenského po ľovníckeho zväzu • MO Slovenský orol (v ZŠ majú zriadenú posil ňov ňu) • Divadelný súbor Štefana Moyzesa (v Kultúrnom dome) • MO Slovenského zväzu zdravotne postihnutých • MO Matice Slovenskej • MO eRko – Hnutie kres ťanských spolo čenstiev detí Pod ľa „Štandardov minimálnej vybavenosti obcí“ (vyd. MŽP SR, 2001) by v obci mala by ť ešte nasledovná vybavenos ť : - resocializa čné stredisko - rehabilita čné stredisko - zariadenie opatrovate ľskej služby - domov – penzión pre dôchodcov - klub dôchodcov - jedále ň pre dôchodcov - stredisko osobnej hygieny - prá čov ňa pre dôchodcov

G.3. VÝROBNÉ ÚZEMIA

G.3..1. KONCEPCIA ROZVOJA HOSPODÁRSKEJ ZÁKLADNE Čo sa týka výroby v obci prevažuje po ľnohospodárska výroba. Pre potreby rozvoja a rozširovania po ľnohospodárskej výroby v obci je k dispozícii v sú časnosti areál hospodárskeho dvora situovaný v severnej časti obce. Tu sú navrhované plochy aj pre výrobu a skladové hospodárstvo. V návrhu je uvažované so zónou priemyselnej výroby aj v lokalite Kratiny – Staré jamy vo východnej časti obce v susedstve s katastrom obce Ma ňa, kde je možnos ť jej ďalšieho rozširovania v budúcnosti.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 39 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

G.3..2. PO ĽNOHOSPODÁRSTVO Katastrálne územie obce Mojzesovo je v rámci Slovenska typom po ľnohospodárskej krajiny s najdlhším vegeta čným obdobím, podtyp s najmiernejšou zimou, s najvä čšou potrebou doplnkovej vlahy a ve ľmi malou potenciálnou vodnou eróziou pôdy. Sorp čne sú pôdy plne nasýtené až neutrálne s vysokou zásobou prijate ľného fosforu v ornici. Je to typ krajiny s prevahou orných pôd, podtyp s ve ľkou intenzitou po ľnohospodárskej výroby, okrsok ja čmenno- pšeni čno-repársko-kukuri čno-vinohradnícky s malým chovom HD a stredne ve ľkým chovom ošípaných (Zelenský, K., 2002: Typy po ľnohospodárskej krajiny. Atlas krajiny SR). V rastlinnej výrobe prevládajú obilniny, zastúpené sú olejniny, cukrová repa a viacro čné krmoviny. V sú časnom stave využívania územia prevláda po ľnohospodárska ve ľkovýroba, na ktorej sa podie ľajú hlavné dva po ľnohospodárske subjekty. Majoritným nájomcom po ľnohospodárskych pozemkov v Mojzesove je ZAD Dvory nad Žitavou s obhospodarovaním cca 475 ha pôdy a na 25 ha v juhovýchodnej časti územia pôsobí Agrovinol Vinodol. Ostatné po ľnohospodársky využívané pôdy sú v užívaní SHR vy členenými na svojich pozemkoch prípadne pod ľa § 15 zákona vo výmere cca 32 ha a tiež vo vini čnom hone je množstvo po ľnohospodársky využívaných pozemkov bu ď formou ako záhradky s rôznorodým širokým druhovým zastúpením plodín, alebo sú obsiate jednou plodinou – zvä čša zrnovinou. Z ďalších ľudských aktivít v území je to vinohradní čenie, ktorému sa tu venuje zopár desiatok malých a stredných vinohradníkov, v ostatnej dobe aj s jedným až dvoma záujemcami o vinohradní čenie vo vä čšom rozsahu. Je nutné spomenú ť tiež po ľovníctvo a rybárstvo, ktorému sa venuje tiež nemalá skupina obyvate ľov obce, pri čom rybárske aktivity sú sústredené okrem vlastného toku Nitry najmä v jej m ŕtvych ramenách, ale aj na vodných plochách v bývalých ťažobných jamách po zaniknutej tehelni v Malej Mani. Živo číšna výroba sa v sú časnosti vo forme ve ľkochovu v obci nerealizuje. Bývalý hospodársky dvor niekdajšieho PD severovýchodne od obce je nevyužívaný a v dezolátnom stave. Preh ľad po ľnohospodárskej pôdy v m 2 v obci Mojzesovo je nasledovný (ÚHDP, 2012): v tom

spolu trvalý trávny orná pôda chmelnica vinica záhrada ovocný sad porast

6 037 525 5 475 853 - 198 635 333 458 29 579 -

Preh ľad typov poľnohospodárskych pôd udáva nasledovná tabu ľka: číslo popis zrnitosť bonita BPEJ 0014061 NPGnaaluviálnychsedimentoch ľahkéažstredneťažké 6 0016001 ČMlnakarbonátovýchaluviálnychsedimentoch ľahké 4 LPk,LPnakarbonátovýchaluviálnych 0019001 sedimentoch ľahké 4 LPk,LPnakarbonátovýchaluviálnych 0019002 sedimentoch stredneťažkéľahké 1 LPk,LPnakarbonátovýchaluviálnych 0020003 sedimentoch stredneťažkétypické 2 0021001 LPnanekarbonátovýchaluviálnychsedimentoch ľahké 6 0022002 LPnanekarbonátovýchaluviálnychsedimentoch stredneťažkéľahké 1 0022005 LPnanekarbonátovýchaluviálnychsedimentoch stredneťažkéľahké 1 0023002 LPnanekarbonátovýchaluviálnychsedimentoch stredneťažkétypické 2 0023003 LPnanekarbonátovýchaluviálnychsedimentoch stredneťažkétypické 2 0024004 LPnanekarbonátovýchaluviálnychsedimentochťažké 5

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 40 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

0027003 LPGnaaluviálnychsedimentoch stredneťažkétypické 5 0028004 LPGnaaluviálnychsedimentoch ťažké 5 0036002 ČMknakarbonátovýchaluviálnychsedimentoch stredneťažkéľahké 2 0039002 ČM,ČMdnasprašiach stredneťažkéľahké 2 0144002 HM,HMinasprašiach stredneťažkéľahké 2 0144202 HM,HMinasprašiach stredneťažkéľahké 3 0005001 NPnanekarbonátovýchaluviálnychsedimentoch ľahké 6 0041002 ČM,ČMdnasprašovýchhlinách stredneťažkéľahké,typické 3

Najlepšou bonitou v katastri je bonita 1. Spôsob využívania PP musí zoh ľad ňova ť špecifiká prírodných podmienok a musí pri normálnom hospodárskom využívaní zdrojov zaru čova ť zachovanie a obnovu prirodzených vlastností prostredia a nesmie narušova ť ekologickú stabilitu.

G.3..3. LESNÉ HOSPODÁRSTVO. Lesy v záujmovom území patria organiza čne do LHC Podhájska. Celková výmera pod ľa ÚHDP je 155 665 m 2. Lesy sú obhospodarované štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky, odštepný lesný závod Palárikovo. Všetky lesné porasty sú tvorené hospodárskymi lesmi. Územie patrí do 1. dubového lesného vegeta čného stup ňa a vyskytujú sa tu dva hospodárske súbory lesných typov – sprašové hrabové dúbravy (Carpineto-Quercetum CQ) a hrabové lužné jaseniny (Ulmeto-Fraxinetum carpineum UFrc). Skupina lesných typov (SLT) Carpineto-Quercetum – hrabové dúbravy je rozšírená v nížinách a pohorkatinách v nadmorských výškach od 150 – 400 m n. m. Spolo čenstvá sa viažu na teplú, suchú klímu, s dlhým vegeta čným obdobím. Jarná vlhkos ť umož ňuje výskyt jarných geofytov. Pôvodné porasty tvorili dub zimný s hrabom a dubom cerovým. Krovinová etáž je ve ľmi pestrá (lieska oby čajná, zob vtá čí, hloh jednosemenný, drieň oby čajný, kalina siripútková a pod.). Porasty sa už za čiatku osíd ľovania vyrubovali a kl čovali za ú čelom získania plôch vhodných na po ľnohospodárske ú čely. (Randuška a kol., 1986) Skupina lesných typov (SLT) Ulmeto-Fraxinetum carpinetum – hrabovo-brestová jasenina sa vyskytuje na vyvýšených miestach v alúviách tokov, na štrkopieskových terasách, na okrajoch údolných nív mimo dosahu dlhšie stagnujúcej záplavovej vody v nadmorských výškach od 95 – 300 m n. m. Podmienky na výskyt vznikajú aj pri úpravách odtokových pomerov v údolných nivách. V týchto lesoch je nápadný jarný aspekt geofytov, významná je aj prítomnos ť heminitrofytov a mezofytných druhov, napr. konvalinky vo ňavej. Z drevín sa uplat ňuje dub letný s jase ňom štíhlym a jase ňom úzkolistým, brestom hrabolistým, lipou malolistou i ve ľkolistou, javorom po ľným, príp. aj s javorom mlie čnym a čremchou oby čajnou. (Randuška a kol., 1986) Čo sa týka zastúpenia porastových typov (PT), ako jednotiek charakterizujúcich sú časné drevinové zloženie lesných porastov na základe zastúpenia drevín, tak v území sa vyskytujú topoliny š ľachtené (PT 77) a tvrdé luhy (PT 76). Zásoby drevín predstavujú hmotu cca 700 m 3. V drevinovom zložení lesov prevláda jase ň štíhly (59%), dub (20%), menej topo ľ š ľachtený (10%), javor (6%), lipa (4%), agát (1%) a ostatné listná če. V sú časnosti sú takmer všetky lesné porasty v prvom vekovom stupni. Reálny stav vysokej drevinovej vegetácie v záujmovom území je nepriaznivo ovplyvnený výskytom nepôvodných druhov drevín, najmä kultivarov topo ľa kanadského ( Populus x canadensis ), agátu bieleho ( Robinia pseudoacacia ), pajase ňa žliazkatého (Ailanthus altissima) a javorovec jase ňolistý (Negundo aceroides).

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 41 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

G.3..4. INÁ VÝROBA Priamo v obci sa nachádzajú drobné podniky: - T.CH.I. (Stavebné a klampiarske práce) – Vladimír Chovan - Stolárstvo (Stolárska a tesárska výroba) – Miroslav Chovanec - Stolárstvo - výroba eurookien, nábytku a interiérových dverí a zárubní - Peter Polák Pre rozvoj priemyslu v obci je vhodná plocha v sú časnosti chátrajúceho hospodárskeho dvora bývalého PD a navrhovaná plocha výroby a skladového hospodárstva v lokalite Kratiny. Na území katastra sa tiež nachádza chránené ložiskové územie s ur čeným dobývacím priestorom Mojzesovo – ur čené na ochranu a využitie výhradného ložiska ílu pre tehliarsku výrobu (tohto času bez organizácie, na ktorú by boli úradne evidované).

G.4. REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH

G.4..1. KONCEPCIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU, REKREÁCIE A ŠPORTU V OBCI V južnej a strednej časti Nitrianskeho kraja sú výborné podmienky pre rozvoj vinárskeho turizmu. Základom pre ň je inštitucionalizovaná Nitrianska krá ľovská vinná cesta (NKVC), v územnom priemete založená na centre – mesta Nitra, z ktorej vychádzajú lú čovité trasy. Jednou z nich je čas ť Južnoslovenská od Nitry na juh pozd ĺž riek Nitra a Žitava až k Dunaju. Obec Černík je jej sú čas ťou. Špecifickou formou rekreácie je v prípade jestvovania vini čných dom čekov, pivníc, tzv. hajlochov - poskytovanie gastronomických služieb pre turistov najmä v blízkosti rekrea čných lokalít, termálnych kúpalísk. V blízkosti obce Černík (cca 15 km) je to Podhájska, kde je predpoklad pre vytvorenie ťažiska širšiemu územiu so zapojením okolitého územia (kúpe ľný lesopark s výletným miestom Mária čalád, využitie okolitých obcí a vinohradníckeho prostredia pre vidiecky turizmus). V sú časnosti v katastri obce sa nenachádzajú zariadenia cestovného ruchu. Priamo v obci sa nachádzajú atraktivity potenciálne využite ľné pre cestovný ruch. Sú to nasledovné: 1. Malý a Ve ľký vinohrad so sochou sv. Urbana a historickou funkčnou stud ňou – doklad živej tradície vinohradníctva 2. tzv. Staré jamy, kde sa v minulosti ťažila hlina pre potreby malomanianskej tehelne v sú časnosti so vzrastlou zele ňou a vodnými plochami – opä ť doklad histórie a zárove ň atraktívna lokalita 3. obecný rybník – areál naväzujúci na disponibilnú plochu pre šport – možnos ť rekrea čného rybárstva a nadviazania ďalších aktivít a služieb 4. Miestny umelec – ľudový rezbár a sochár František Vašek, ktorý by tu mohol ma ť vlastnú zaujímavú expozíciu V obci sa nachádzajú aj dva skúšobné geotermálne vrty z r. 1938-1945, ktoré sú potenciálne využite ľné nielen ako alternatívny zdroj energie ale aj pre rekrea čné ú čely Obec môže teda stava ť na vlastných historicko-kultúrnych zdrojoch (vinohrady, archeologické náleziská,...) alebo prírodných zdrojoch (Nové jamy). Návrh ÚPN-O uvažuje s vybudovaním lovných rekrea čných rybníkov v lokalitách Dolný dvor, Horný dvor – Nové jamy a po ľavej strane miestnej komunikácie smerujúcej do katastra obce Komjatice. V lokalite Malý a Ve ľký vinohrad v severovýchodnej časti katastraje navrhovaná plocha rekreácie a CR v náväznosti na navrhovanú cyklotrasu v katastri obce Černík, ktorá pokra čuje cez kataster Mojzesova.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 42 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Návrh územného plánu vymedzuje plochy a regulatívy pre všetky tieto aktivity.

G.4..2. UBYTOVACIE A STRAVOVACIE KAPACITY V OBCI V sú časnosti v obci nie sú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Prípadní návštevníci môžu prenocova ť v ubytovaní na súkromí v rodinných domoch. Ubytovacie kapacity sa v obci nenachádzajú. Pohostinské služby prevádzkuje Pohostinstvo Mojzesovo a Šport Club. - Pohostinstvo Mojzesovo – kapacita 80 - Šport Club – kapacita 60 Verejné stravovanie sa tu nenachádza. Navrhovaný po čet lôžok a po čet stoli čiek pod ľa predpokladanej štruktúry ubytovania a stravovania v rámci navrhovaného cestovného ruchu v obci je nasledovný:

zastavanéúzemie územiemimo obce zastavanéhoúzemia obce

lôžka lôžka stoličky stoličky

penzión v „Novej jame“ 50 50

Rybárska reštaurácia v „Novej jame“ 50

Ubytovanie na súkromí v celej obci 100 Ubytovanie na súkromí („hajlochy“) 100 ný cestovný ruch ruch ný cestovný ľ Reštaurácie v novom centre obce 100 vo

Po čet lôžok 100 150 Po čet lôžok celkom 250 Po čet stoli čiek 100 100 Po čet stoli čiek celkom 200

G.4..3. ŠPORTOVO-REKREA ČNÉ MOŽNOSTI Športovo rekrea čné možnosti v obci nie sú ve ľké. K dispozícii je futbalové ihrisko a potenciálne aj telocvi čň a v ZŠ. Je potrebné ju dobudova ť športovú vybavenos ť, je to najmä: športové plochy a zariadenia pre ďalšie športy, pre rôzne vekové kategórie, služby servisov a poži čovní športového náradia. Pre tento ú čel navrhujeme využi ť a dobudova ť jestvujúci areál a okolie futbalového ihriska. Extravilán obce poskytuje zázemie pre ďaľšie aktivity návštevníkov obce v týchto oblastiach: • rybolov v jestvujúcich rybníkoch • cykloturistika

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 43 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

• v zime bežecké lyžovanie Návrh ÚPN-O uvažuje s budovaním ďalších ihrísk v okolí futbalového ihriska a cyklotrás v rámci katastra aj v náväznosti na okolité obce v zmysle schváleného PHSR. Návrh tiež uvažuje s vybudovaním lovných rekrea čných rybníkov v lokalitách Dolný dvor, Horný dvor – Nové jamy a po ľavej strane miestnej komunikácie smerujúcej do katastra obce Komjatice. Pre využitie v rámci rekreácie a CR je vhodná aj lokalita Malý a Ve ľký vinohrad v severovýchodnej časti katastra, kde je aj návrh cyklotrasy v náväznosti na navrhovanú cyklotrasu v katastri obce Černík.

H) VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE

Sú časná hranica zastavaného územia obce k 1.1.1991 podľa podkladov z Katastrálneho úradu ohrani čuje zastavané územie obce o rozlohe 80,39 ha. Skuto čne zastavané územie má rozlohu 86,38 ha. Toto územie je rozšírené o 37,58 ha na celkovú rozlohu 123,96 ha zastavaného územia obce.

I) VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ

I.1..1. OCHRANNÉ PÁSMA

• Na základe zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, §-u 15 nie je možné v ochrannom pásme cintorínov 50 m stava ť žiadne objekty

• Hygienické ochranné pásmo hospodárskeho dvora je rámcovom vymedzené 100 m od okraja budov v ktorých sú, resp. môžu byt ustajnené chované zvieratá. V sú činnosti s orgánom hygienickej ochrany je potrebné vymedzi ť definitívne ochranné pásmo pod ľa aktuálneho po čtu a druhu zvierat .

• stavby nesmú byt situované vo vzdialenosti menšej ako 50 m od hranice lesa (bez udelenia príslušnej výnimky) v súlade s § 10 zákona c. 326/2005 Z.z. o lesoch

• ochranné pásmo vodných tokov, nádrží a kanálov je vymedzené min. 6 m na každú stranu od brehu

Ďaľšie ochranné pásma vz ťahujúce sa na dopravné a technické vybavenie územia sú uvedené v kapitole D záväznej časti tohoto dokumentu.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 44 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

I.1..2. CHRÁNENÉ ÚZEMIA V katastri obce sa nenachádzajú žiadne chránené územia ochrany prírody a krajiny. Nachádza sa tu chránené ložiskové územie s ur čeným dobývacím priestorom Mojzesovo – ur čené na ochranu a využitie výhradného ložiska ílu pre tehliarsku výrobu (tohto času bez organizácie, na ktorú by boli úradne evidované.

Nové ochranné pásma alebo chránené územia v katastri obce nie sú navrhované okrem uvedených v kapitole D záväznej časti tohoto dokumentu.

J) NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY A OCHRANY PRED POVOD ŇAMI

J.1..1. OBRANA ŠTÁTU V katastri obce sa nenachádza územie (alebo jeho čas ť), ktoré je predmetom záujmu obrany štátu. Z hľadiska civilnej ochrany obyvate ľstva má obec vypracovaný „Plán ukrytia“ z r.2009. Tento obsahuje zoznam odolných úkrytov budovaných svojpomocne. Plynotesné úkryty sa v obci nenachádzajú. Po čet odolných úkrytov v obci je 530 s kapacitou 980 osôb, čo pri po čte obyvate ľov 1387 (údaj z r. 2008) predstavuje zabezpe čenie ukrytia na 70%. Základná škola Mojzesovo-Černík v „Pláne ukrytia“ zahrnutá nie je. V častiach obce ur čených na podrobnejšie riešenie (ÚPN-Z) bude nutné postupova ť pod ľa platného zákona o civilnej ochrane obyvate ľstva. Budúca výstavba domov, penziónov, rekrea čných zariadení, prípadne iných objektov bude po dobudovaní zahrnutá do plánu ukrytia obce.

J.1..2. POŽIARNA OCHRANA Obec má vyhotovený „Požiarny štatút obce“ z r. 2011. Nemá zriadený dobrovo ľný ani profesionálny hasi čský zbor. Obec má zriadenú funkciu požiarneho preventára . Ohlasov ňa požiarov je v Obecnom úrade. Najbližšie sídlo Hasi čského a záchranného zboru je v Šuranoch vzdialené 9 km. Za riadenie ochrany pred požiarmi a plnenie povinností právnickej osoby je zodpovedný starosta obce, ktorý ďalej deleguje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi. Obec má vybudovaný verejný vodovod s požiarnymi hydrantmi. Systém ochrany pred požiarmi v zásade vyhovuje. Požiarna ochrana je riešená v súlade so zákonom c. 314/2001 Z.z., o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, s vyhláškou c. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpecnos ť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, a s vyhláškou c. 699/2004 Z. z.,o zabezpe čení stavieb vodou na hasenie požiarov. Z hľadiska požiarnej ochrany sú v obci dodržané potrebné odstupové vzdialenosti vyplývajúce z príslušnej STN. Pri ďaľšej výstavbe je potrebné dodržiava ť príslušné požiarne predpisy a požiadavky.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 45 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

J.1..3. OCHRANA PRED POVOD ŇAMI Ochrana pred povod ňami je riešená v súlade so zákonom č. 666/2004 Z.z., o ochrane pred povod ňami. V riešenom území sú zrealizované štandardné protipovod ňové opatrenia na rieke Nitre, ktorá te čie v upravenom kanáli takmer v celej dlžke katastrálneho územia. Vybudované rádze i profil koryta sú dimenzované na Q100. Tam, kde hrádze nie sú vybudované a zárove ň je to v území ohrozenia obce, návrh s dobudovaním hrádzí uvažuje. Riešenie problémov so záplavami iba vybudovaním protipovod ňových hrádzí a vyvýšením brehov riek je málo efektívne a to z nieko ľkých dôvodov: 1. Voda v katastri je sústredená do napriameného kanálu rieky Nitry, čo zvyšuje jej kinetickú energiu, čím sú ohrozené všetky mestá a obce nachádzajúce sa nižšie po toku silnejšou a mohutnejšou povod ňovou vlnou. 2. Zárove ň je táto voda izolovaná od okolitej krajiny, čím sa krajine znemož ňuje dostato čne sa nasycova ť vodou. Následkom je v suchých a teplých mesiacoch vysušená po ľnohospodárska krajina, čo si vyžaduje ďalšie investície do budovania umelých závlahových systémov a ich údržby a opráv. Taktiež nie je umožnená dostato čná cirkulácia vody v rybníkoch a mŕtvych ramenách, čo má za následok vznik eutrofizácie a ich postupné zazem ňovanie a zarastanie vegetáciou. 3. V prípade, že dôjde k preliatiu protipovod ňových hrádzí do okolitej po ľnohospodárskej a urbárnej krajiny, neexistujú žiadne prirodzené ani umelé vodozádržné prvky, ktoré by zabránili šíreniu povodní alebo zmiernili ich následky na verejnom i súkromnom majetku, resp. jestvujúce prvky, ktoré by mohli znižova ť následky povodní, sú v nedostato čnom množstve a kvalite. Navrhované opatrenia v zastavanom území obce: 1. zachytávanie daž ďových vôd do zberných nádrží 2. vytváranie tzv. daž ďových (bioklimatických) záhrad 3. redukcia odtoku daž ďových vôd prostredníctvom zelených striech 4. budovanie zvodnených vegeta čných priekop a priehlbní, ďalej umelé filtre a priesaky popri miestnych komunikáciách 5. použiti polovegeta čných tvárnic pre budovanie spevnených parkovísk Navrhované opatrenia mimo zastavaného územia obce: 1. rozdelenie ve ľkého množstva vody z hlavného koryta do menších priľahlých ramien a vodných plôch v mieste pôvodných meandrov 2. budovanie povrchových mokradí na po ľnohospodárskej pôde, aby prebyto čná daž ďová voda bola odvádzaná do týchto mokradí 3. vytváranie pásov stromovej a krovinnej vegetácie a remízok – drevinná vegetácia, je vhodné vytvára ť ich v intenzívne využívanej po ľnohospodárskej krajine. Napomáhajú zadržiavaniu vody v krajine a jej rovnomernému výparu do prostredia, čím zlepšujú mikroklímu daného územia.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 46 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

K) NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚSES A EKOSTABILIZA ČNÝCH OPATRENÍ

K.1. OCHRANA PRÍRODY.

K.1..1. ÚZEMNÁ OCHRANA PRÍRODY : V rámci územnej ochrany prírody a krajiny sa v katastri obce nenachádzajú žiadne chránené územia v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Územné prvky významné z hľadiska ochrany prírody tu zastupujú prvky územného systému ekologickej stability všetkých stup ňov. Hoci bez legislatívne presnejšie vymedzenej ochrany sú nosite ľmi ekologickej stability krajiny, ktorá je v katastri Mojzesovo významne po ľnohospodárskeho charakteru. Koeficient ekologickej stability tu bol spracovate ľmi MÚSES vypo čítaný na hodnotu 0,24, čo znamená najmenej kvalitnú priestorovú štruktúru. Prvky MÚSES sú sú čas ťou aj iných priestorovo-plánovacích procesov a na ich budovanie resp. posilnenie je možné využi ť viaceré grantové schémy (napr. Envirofond). Druhová ochrana prírody platí aj mimo chránených územi. V katastri bol zaznamenaný výskyt chránených vstava čovitých rastlín pri m ŕtvom ramene rieky Nitra (Epipactis tallosii, Cephalanthera damasonium). V rámci záujmov ochrany prírody ako verejno-prospešného záujmu je možné v území vymedzi ť nasledovné lokality: - biotopy m ŕtvych ramien rieky Nitry - biotopy opustených areálov ťažby hlín s jazerami - dreviny rastúce mimo les, mokrade, vodné toky s brehovými porastami Všetky tieto územia sú v rámci riešenia územného plánu zahrnuté do prvkov územného systému ekologickej stability bu ď ako sú čas ť existujúcich prvkov alebo ako prvky nové navrhované.

K.2. NÁVRH MÚSES.

Pre územie katastra obce Mojzesovo bol v rámci projektu PPÚ vypracovaný dokument Miestneho územného systému ekologickej stability (Cebecaureová M., Cebecauer T., Pauditšová E., Rehá čková T., Bratislava 2005) Návrh MÚSES v rámci spracovania ÚPN obce Mojzesovo ideovo vychádza z tohto materiálu. Pre ú čel územného plánu bol návrh na základe sú časného stavu aj na základe riešenia okolitých katastrov príslušne upravený. Niektoré prvky boli redukované najmä v súvislosti s časovým horizontom platnosti územného plánu. Po jeho ukon čení bude znova priestor na prehodnotenie stavu prvkov ekologickej stability a prípadnú zmenu kategorizácie a rozsahu prvkov. V zmysle dokumentácie ÚSES vyššieho stup ňa – R-ÚSES okresu Nové Zámky tvorí kostru ekologickej stability krajiny v katastri len nadregionálny biokoridor rieka Nitra , ktorý je vymedzený priebehom vodného toku a zah ŕň a aj sprievodnú vegetáciu v jeho bezprostrednom

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 47 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce kontakte a v širšom ponímaní aj bývalé bo čné ramená rieky. Tieto sme však pre lepšie rozlíšenie vymedzili v samostatnom prvku MÚSES. Návrh prvkov územného systému ekologickej stability V rámci komplexnej tvorby usporiadania územia v k. ú. Mojzesovo boli uznané a/alebo vymedzené nasledovné prvky ÚSES: jeden nadregionálny biokoridor, dve miestne biocentrá, dva miestne biokoridory, devä ť interak čných prvkov a nieko ľko stromoradí.

Nadregionálny biokoridor NRBk1 rieka Nitra

Charakteristika: vodný tok regionálneho až nadregionálneho charakteru; v minulosti regulovaný a pôvodné brehové porasty odstránené, v sú časnosti spontánne zarastené prevažne pôvodnými druhmi. Ekologická funkcia: nadregionálny biokoridor – sú čas ť jednej z najdlhších riek Slovenska Aktuálny stav: ve ľkostné parametre prvku vyhovujúce, druhové zloženie je čiasto čne vyhovujúce a pokryvnos ť cie ľových spolo čenstiev je čiasto čne vyhovujúca. Negatívne faktory: • zne čistenie vody • miestami chýbajúce alebo ve ľmi riedke brehové porasty • výskyt nepôvodných druhov Cie ľové spolo čenstvá: brehové porasty, ktorých druhové zloženie vychádza z jednotky v ŕbovo – topo ľové lužné lesy (v tesnej blízkosti brehu), ďalej od brehovej čiary porasty s druhovým zložením lužné lesy nížinné. Návrh opatrení: • údržba a revitalizácia brehových porastov • pri protipovod ňových opatreniach správcu toku a prípadných výruboch stromov v blízkosti vody ponecha ť miestami staré a odolné hlboko koreniace dreviny min. vo vzdialenosti 20 – 30 m • tvorba regulovate ľných hrádzových vpustných a výpustných objektov na navrhovaných miestach pre prepojenie s mŕtvymi ramenami

Návrh miestneho biocentra nMBc1 – Horné lúky (v MÚSES ako RBc1)

Charakteristika: fragment nížinného lužného lesa, sú čas ťou je zachovaný úsek pôvodného koryta rieky Nitry Ekologická funkcia: návrh miestneho biocentra kvôli malým rozmerom a silnému antropickému tlaku Aktuálny stav: ve ľkostné parametre prvku vyhovujúce, druhové zloženie a pokryvnos ť cie ľových spolo čenstiev sú prevažne vyhovujúce, vodný režim odstaveného ramena rieky je nedostato čný Negatívne faktory: • hromadné výsypy odpadov do depresií m ŕtveho ramena • nepôvodné druhy • monokultúry • nedostato čný vodný režim m ŕtveho ramena rieky Cie ľové spolo čenstvá: • lužné dubovo-brestovo-jase ňové lesy okolo nížinných riek Návrh opatrení: • zachovanie ve ľkostných parametrov prvku • eliminova ť zastúpenie nepôvodných druhov drevín • odstra ňovanie inváznych druhov rastlín. • Sfunk čnenie odstavených ramien rieky Nitra pod ľa vzoru štúdie na Oživenie odstavených ramien rieky Nitra (Ing. Janec, 2009)

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 48 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

• Vybudova ť nové hrádzové objekty • pre čisti ť a spriechodni ť odstavené rameno rieky Nitra v lužnom lese v celom profile • ponecha ť prirodzené brehy ramena

Návrh miestneho biocentra nMBc2 – Diel pri Štepe (v MÚSES ako RBc1)

Charakteristika: fragment nížinného lužného lesa, sú čas ťou je zachovaný úsek pôvodného koryta rieky Nitry Ekologická funkcia: návrh miestneho biocentra kvôli malým rozmerom a silnému antropickému tlaku Aktuálny stav: ve ľkostné parametre prvku vyhovujúce, druhové zloženie a pokryvnos ť cie ľových spolo čenstiev sú prevažne vyhovujúce, vodný režim odstaveného ramena rieky je nedostato čný Negatívne faktory: • hromadné výsypy odpadov do depresií m ŕtveho ramena • nepôvodné druhy • monokultúry • nedostato čný vodný režim m ŕtveho ramena rieky Cie ľové spolo čenstvá: • lužné dubovo-brestovo-jase ňové lesy okolo nížinných riek Návrh opatrení: • zachovanie ve ľkostných parametrov prvku • eliminova ť zastúpenie nepôvodných druhov drevín • odstra ňovanie inváznych druhov rastlín. • Sfunk čnenie odstavených ramien rieky Nitra pod ľa vzoru štúdie na Oživenie odstavených ramien rieky Nitra (Ing. Janec, 2009) • Vybudova ť nové hrádzové objekty • pre čisti ť a spriechodni ť odstavené rameno rieky Nitra v lužnom lese v celom profile • ponecha ť prirodzené brehy ramena

Návrh miestneho biokoridoru nMBk1 – Malovka

Charakteristika: skupiny nelesnej drevinovej vegetácie s prevahou krovín; významný biotop rôznych druhov živo číchov a vtákov. Ekologická funkcia: návrh miestneho terestrického biokoridoru Aktuálny stav: málo vyhovujúci Negatívne faktory: • nedostato čne vytvorený • nevyhovujúca štruktúra porastov • chudobné druhové zloženie porastov • nedostato čne vyvinuté bylinné poschodie. Cie ľové spolo čenstvá: • spolo čenstvá nelesnej drevinovej vegetácie s prirodzeným bylinným podrastom Návrh opatrení: • zachovanie existujúcich porastov • eliminova ť zastúpenie nepôvodných druhov drevín • odstra ňovanie inváznych druhov rastlín. • Rozšírenie prvku na cca 10 - 20 m • Vylú čenie aplikácie chemických látok

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 49 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Návrh miestneho biokoridoru nMBk2 – Dolné gazdovstvo – Dolné lúky, bývalé bo čné ramená Nitry

Charakteristika: v sú časnosti orná pôda, navrhovaná – hydrický koridor s brevým porastom primeranej šírky, prvok umožní migráciu vodných organizmov v krajine, podstatne prispeje k zlepšeniu vodného režimu po ľnohospodárskej krajiny, výrazne rozšíri krajinnú diverzitu Ekologická funkcia: návrh miestneho hydrického biokoridoru, ktorý prináša vodu do bývalého bo čného ramena rieky Nitra a sú časne napája existujúce vodné plochy v katastri aj jeho okolí – Dolné lazy a Pod bažantnicou, množstvo vody regulova ť vstupnými a výstupnými objektmi z hrádze rieky Nitra, v prípade vytvorenia a sfunk čnenia možný presun do regionálneho rozmeru Cie ľové spolo čenstvá: spolo čenstvá te čúcich vôd, sprievodná vegetácia drevín lužných lesov nížinných a príslušného podrastu

Interak čný prvok - IP1 Ve ľká hora, vinohrad

Charakteristika: mozaika maloplošných viníc, využívaných aj nevyužívaných, na okrajoch porasty nelesnej drevinovej vegetácie, zaujímavé biotopy pre teplomilné druhy flóry a fauny. Ekologická funkcia: interak čný prvok Aktuálny stav: ve ľkostné parametre prvku vyhovujúce, druhové zloženie a pokryvnos ť cie ľových spolo čenstiev sú prevažne vyhovujúce. Negatívne faktory: • zarastanie • výskyt inváznych druhov • lokálne skládky odpadu • ruderalizácia. Cie ľové spolo čenstvá: • vinohrady • nelesná drevinová vegetácia. Návrh opatrení: • zachovanie ve ľkostných parametrov prvku • odstra ňovanie odumretej biomasy • odstra ňovanie inváznych druhov • kosenie okrajov.

Interak čný prvok - IP 2 – Kratiny – Židovský cintorín

Charakteristika: ruderalizovaná plocha, nelesná drevinová vegetácia. Ekologická funkcia: interak čný prvok, biotop rôznych druhov živo číchov. Aktuálny stav: nevyhovujúci. Negatívne faktory: výskyt inváznych druhov rastlín ako agát biely ( Robinia pseudoacacia ) a kustovnica cudzia ( Lycium barbatum ). Cie ľové spolo čenstvá: nelesná drevinová vegetácia so stanovištne prirodzeným druhovým zložením. Návrh opatrení: • odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín • výsadba a podpora druhov dubovo-hrabových lesov panónskych

Interak čný prvok - IP 3 Kl čoviny

Charakteristika: mladý lesný porast, najmä s jase ňom štíhlym ( Fraxinus excelsior ), dubom letným (Quercus robur ) a orechom čiernym ( Juglans nigra ).

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 50 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Ekologická funkcia: interak čný prvok, biotop rôznych druhov živo číchov. Aktuálny stav: málo vyhovujúci. Negatívne faktory: výskyt ruderálnych druhov. Cie ľové spolo čenstvá: suchá brestová jasenina. Návrh opatrení: • zachovanie rozlohy • hospodárenie v súlade s Programom starostlivosti o les (LHP) • postupná úprava druhového zloženia smerom k prirodzenému druhovému zloženiu v zmysle stanovištného prieskumu lesov • odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín • vylú čenie aplikácie chemických hnojív a pesticídov.

Interak čný prvok - IP 4 Pri jazere

Charakteristika: vodná plocha, brehové porasty, trávo-bylinné porasty. Ekologická funkcia: interak čný prvok, biotop rôznych druhov živo číchov, vzh ľadom na lokalizáciu čiasto čne aj rekrea čné využívanie. Aktuálny stav: čiasto čne vyhovujúci. Negatívne faktory: výskyt ruderálnych a nepôvodných druhov. Cie ľové spolo čenstvá: mezofilné lú čne spolo čenstvá s porastami brehových drevín Návrh opatrení: • odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín • vylú čenie aplikácie chemických hnojív a pesticídov

Interak čný prvok – IP5 Nové jamy (v MÚSES ako MBc 3 Nové jamy*)

Charakteristika: Vodné plochy trvalo alebo ob časne vyplnené vodou, porasty trste, sukcesne zarastajúce plochy, nelesné drevinové porasty najmä s topo ľom čiernym ( Populus nigra ), topo ľom sivým ( Populus x canescens ), v ŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ) a pod. Významný biotop rôznych druhov živo číchov. Ekologická funkcia: interak čný prvok vzh ľadom k obmedzeniu prvku sú časnými a plánovanými rekrea čnými aktivitami Aktuálny stav: prevažne vyhovujúci. Negatívne faktory: výskyt ruderálnych a inváznych druhov rastlín. Cie ľové spolo čenstvá: vodné a mokra ďové spolo čenstvá, brehové porasty s dominantnými druhmi v ŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ) a s topo ľom čiernym ( Populus nigra ), v litorálnom pásme porasty trste. Návrh opatrení: • ponechanie na prirodzený sukcesný vývoj • vylú čenie aplikácie chemických hnojív a pesticídov • odstránenie živelných skládok • odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín • zosúladi ť so zámerom rekrea čného využívania • *nepodpori ť zámer na regionálnu skládku komunálneho odpadu

Interak čný prvok IP – 6 Staré jamy (v MÚSES ako MBc 2 Staré jamy)

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 51 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Charakteristika: Vodné plochy trvalo alebo ob časne vyplnené vodou, porasty trste, sukcesne zarastajúce plochy, nelesné drevinové porasty najmä s topo ľom čiernym ( Populus nigra ), topo ľom sivým ( Populus x canescens ), v ŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ) a pod. Významný biotop rôznych druhov živo číchov. Ekologická funkcia: interak čný prvok vzh ľadom k zmenšeniu prvku záberom pre výrobné aktivity Aktuálny stav: prevažne vyhovujúci. Negatívne faktory: výskyt ruderálnych a inváznych druhov rastlín. Cie ľové spolo čenstvá: vodné a mokra ďové spolo čenstvá, brehové porasty s dominantnými druhmi v ŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ) a s topo ľom čiernym (Populus nigra ), v litorálnom pásme porasty trste. Návrh opatrení: • ponechanie na prirodzený sukcesný vývoj • vylú čenie aplikácie chemických hnojív a pesticídov • odstránenie živelných skládok • odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín • sú časná plocha bude výrazne zmenšená záberom na výrobné a skladové priestory

Interak čný prvok – IP 7 – Horné lúky (v MÚSES ako RBc 1 Horné lúky)

Charakteristika: lesný porast, čas ť bývalého mŕtveho ramena. V druhovom zložení porastov sa vyskytujú stanovištne prirodzené druhy ako jase ň štíhly, dub, javor mlie čny, topo ľ čierny ale aj introdukované ako agát biely, orech čierny, javorovec jase ňolistý. Ekologická funkcia: v sú časnosti interak čný prvok, po období platnosti ÚPN možno po prehodnotení prekategorizova ť na miestne biocentrum Aktuálny stav: mladé porasty lesa v prvom vekovom stupni. Negatívne faktory: možné rozšírenie výskytu inváznych, ruderálnych a introdukovaných druhov rastlín. Cie ľové spolo čenstvá: v lesnom poraste dreviny pod ľa stanovištného prieskumu lesa, v miestach obnovenia m ŕtveho ramena vodné a mokra ďové spolo čenstvá, brehové porasty s druhovým zložením nížinných lužných lesov s druhmi ako jase ň štíhly ( Fraxinus excelsior ), dub letný (Quercur robur) , vŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ) a s topo ľom čiernym (Populus nigra ), mezofilné lú čne spolo čenstvá zväzu Alopecurion. Návrh opatrení: • sprieto čnenie m ŕtvych ramien • udržanie druhového zloženia drevinovej vegetácie s prevahou domácich druhov drevín so smerovaním k cie ľovým spolo čenstvám lužných lesov nížinných v zmysle stanovištného prieskumu lesa • hospodárenie v súlade s Programom starostlivosti o les (LHP) • vylú čenie aplikácie chemických hnojív a pesticídov • odstránenie skládok • odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín.

Interak čný prvok – IP8 Dolné lazy (v MÚSES ako MBc 4 Dolné lazy) Charakteristika: Vodná plocha s brehovými porastami s topo ľom čiernym ( Populus nigra ), v ŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ). Biotop vodných druhov živo číchov a vtákov. Ekologická funkcia: interak čný prvok vzh ľadom k malým rozmerom Aktuálny stav: čiasto čne vyhovujúci. Negatívne faktory: výskyt ruderálnych druhov rastlín.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 52 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Cie ľové spolo čenstvá: vodné a mokra ďové spolo čenstvá, brehové porasty s dominantnými druhmi v ŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ) a s topo ľom čiernym ( Populus nigra ), v litorálnom pásme porasty trste. Návrh opatrení: • rozšírenie biocentra o 0,3 ha – zmena ornej pôdy na TTP s extenzívnym využívaním a nelesnú drevinovú vegetáciu • úprava druhového zloženia drevinovej vegetácie smerom k cie ľovým spolo čenstvám • zvýšenie kvality brehových porastov • miestne zmiernenie brehov pre lepší pohyb obojživelníkov • vylú čenie aplikácie chemických hnojív a pesticídov • pravidelné kosenie lú čnych porastov aspo ň 1x ro čne • odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín.

Interak čný prvok IP 9 – Pod Bažantnicou (v MÚSES ako MBc 1 Pod Bažantnicou) Charakteristika: Vodná plocha s brehovými porastami s topo ľom čiernym ( Populus nigra ), v ŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ). Biotop vodných druhov živo číchov a vtákov. Ekologická funkcia: interak čný prvok Aktuálny stav: čiasto čne vyhovujúci. Negatívne faktory: výskyt ruderálnych druhov rastlín. Cie ľové spolo čenstvá: vodné a mokra ďové spolo čenstvá, brehové porasty s dominantnými druhmi v ŕbou krehkou ( Salix fragilis ), v ŕbou bielou ( Salix alba ) a s topo ľom čiernym ( Populus nigra ), v litorálnom pásme porasty trste. Návrh opatrení: • úprava druhového zloženia drevinovej vegetácie smerom k cie ľovým spolo čenstvám lužných lesov nížinných • zvýšenie kvality brehových porastov • miestne zmiernenie brehov pre pohyb obojživelníkov • vylú čenie aplikácie chemických hnojív a pesticídov • odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín.

Návrhy stromoradí nS Charakteristika: líniová výsadba stromov pri komunikácii. Ekologická funkcia: krajinnoekologická, protierózna vo či veternej erózii, malé biotopy rôznych druhov živo číchov. Aktuálny stav: orná pôda. Cie ľové spolo čenstvá: stromoradia s nasledovným druhovým zložením: brest hrabolistý ( Ulmus carpinifolia ), brest väzový ( Ulmus laevis ), dub letný ( Quercus robur ), hrab oby čajný ( Carpinus betulus ), jase ň štíhly ( Fraxinus excelsior ), javor mlie čny ( Acer platanoides ), javor po ľný ( Acer campestre ), lipa malolistá ( Tilia cordata ), topo ľ biely ( Populus alba ), topo ľ čierny ( Populus nigra ), topo ľ sivý ( Populus x canescens ), prípadne osved čené miestne druhy ovocných drevín doplnené aj o krovitú vrstvu z domácich druhov aj úžitkových (šípka, lieska, baza, medonosné rastliny..). Návrh opatrení: • kombinácia stromovej a krovinnej vrstvy • možno využi ť aj úžitkové druhy drevín (ovocné stromy, kry) • starostlivos ť po výsadbe min. 5 rokov • ochrana drevín proti vetru, okusu, suchu • vylú čenie aplikácie chemických hnojív a pesticídov • priebežné odstra ňovanie inváznych a ruderálnych druhov rastlín.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 53 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

K.3. NÁVRH EKOSTABILIZA ČNÝCH OPATRENÍ.

K ekostabiliza čným opatreniam patria opatrenia smerujúce k zlepšeniu alebo aspo ň k nezhoršovaniu sú časného stavu ekologickej stability krajiny. Patrí sem najmä: - ochrana a zachovanie prirodzených biotopov na všetkých úrovniach významu - zachovanie prvkov nelesnej drevinovej vegetácie, podmá čaných lokalít, koridorov vodných tokov s brehovými porastami - ekologizácia hospodárenia na pôdnom fonde – lesníctvo a po ľnohospodárstvo - celková revitalizácia vodného režimu vo významnej časti katastra prostredníctvom vytvorenia funk čného systému zavodnenia bývalých bo čných ramien rieky Nitra a súvisiacich podmá čaných a mokra ďných biotopov v krajine - ochrana hniezdnych biotopov vtákov - inštalácia ochrany vtákov na elektrických vedeniach - potreba doplnenia nelesnej drevinovej vegetácie pri po ľných cestách a medziach - riešenie palivovej a energetickej základne obce, riešenie odpadového hospodárstva. - hospodárenie v lesoch v súlade s ekologickými podmienkami vyjadrenými predpisom Programu starostlivosti o les - šetrné spôsoby sústre ďovania drevnej hmoty - lokálne ponechávanie starých stromov s výskytom hniezdnych dutín v porastoch (ojedinelo stojacich stromov a ležaniny) - maximalizácia podielu prirodzenej obnovy - v súlade s Programom starostlivosti o les zachova ť alebo cielene obnovi ť pôvodné druhové zloženie lesných porastov, podpora budovania tvrdého lužného lesa - optimalizova ť ekologické podmienky v bylinnej etáži z dôvodu chránených alebo ohrozených druhov rastlín - odstra ňovanie inváznych druhov rastlín - ochrana, údržba a úprava priaznivého stavu sú časných a budovanie nových liahnísk pre obojživelníky - zabezpe čenie ochrany obojživelníkov v období migrácie (napr. budovanie migra čných zábran, transfer jedincov na reproduk čné lokality)

K.3..1. PROBLÉMOVÉ MIESTA A STRETY ZÁUJMOV V KRAJINE Problémové miesta z hľadiska ochrany prírody sú v katastri sústredené v nasledovných oblastiach: - dopravné koridory predstavujú bariéry pre zver - vodný režim v krajine – zachovalé m ŕtve ramená riek a bývalé jazerá postupne zarastajú a eutrofizujú, čím sa stráca ich prírodný aj rekrea čný potenciál - ukladanie odpadov do bývalých bo čných ramien rieky Nitra – v katastri predstavuje dôležitý problém - významný stret záujmov je návrh niektorých nových prvkov ÚSES (nMBk1, nMBk2, nS) na plochách chránenej po ľnohospodárskej pôdy. V tomto prípade navrhujeme umožni ť aspo ň perspektívne vybudovanie uvedených prvkov, ktoré síce záberom pôdy zmenšia obrábanú plochu avšak ve ľkos ť záberu bude minimálna oproti ve ľkosti kladného

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 54 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

pôsobenia revitalizovanej časti krajiny na okolie. Okrem zvýšenia produk čného potenciálu prostredníctvom regulovate ľného prívodu vody bude dosiahnutý aj efekt zlepšenia atraktivity krajiny z hľadiska jej vzh ľadu ako aj pre rekrea čné využívanie ob čanmi obce aj návštevníkmi. Aj rovinatý kataster umož ňuje aktívny oddych a vie poskytnú ť prírodné miesta a miesta blízke prírodným pre krátkodobú rekreáciu.

K.3..2. NÁVRH ZÁSAD EKOLOGICKÉHO HOSPODÁRENIA V KRAJINE Pre po ľnohospodárstvo môžeme doporu čiť zásady ekologického hospodárenia na pôde, ku ktorým patrí: - minimalizácia alebo úplné vylú čenie vonkajších vstupov - monitoring zne čistenia pôd nežiadúcimi cudzorodými látkami - v rastlinnej výrobe uplat ňovanie pestrej skladby plodín, dodržiavanie všeobecne platných osevných postupov ako predpokladu ú činného spôsobu regulácie výskytu burín - konzervácia k ŕmnych plodín iba prirodzenou cestou - výber nových odrôd schopných úspešne obstá ť v konkurencii s burinami - potreba vypracovania špeciálnej pestovate ľskej technológie, v ktorej bude možné uplat ňova ť iba ur čité druhy povolených hnojív a pesticídov - špecifická potravinárska výroba, ktorá bude garantova ť nemožnos ť miešania produktov alternatívneho a konven čného po ľnohospodárstva - distribúciu a obchod budú zabezpe čova ť špecializované organizácie, tovar bude ozna čený certifikátom a preverený štátnou inštitúciou - optimalizácia dávok živín - obmedzi ť hnojenie dusíkom na jese ň na minimum a nehnoji ť na holú pôdu a sneh - obmedzi ť celkové dávky dusíkatých hnojív

Pre lesné hospodárstvo môžeme doporu čiť nasledovné zásady ekologických postupov: - rešpektovanie prírodných podmienok vyjadrených rozmanitos ťou stanovíš ť (lesné typy z ekologického prieskumu lesa) - uskuto čň ova ť obnovu lesa maloplošnými zásahmi v súlade s Programom starostlivosti o les - racionálne využíva ť prirodzenú obnovu porastov - v hospodárskych lesoch dodržiava ť Program starostlivosti o les, ktorý je vyhotovený v súlade so stanovištnými pomermi danej lokality

Vodné hospodárstvo a rybárstvo - zlepši ť vodný režim v krajine vybudovaním funk čného regulovate ľného systému prepojených meandrujúcich bývalých ramien rieky Nitra s existujúcim a navrhovanými vodnými a mokra ďnými plochami

K.3..3. NÁVRH PLÔCH PRE NÁHRADNÚ VÝSADBU DREVÍN Rezervné plochy pre výsadbu zelene v prípade náhradných výsadieb za výrub stromov rastúcich mimo les navrhujeme najmä pozd ĺž po ľných ciest v katastri potom v intraviláne obce na

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 55 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce vhodných miestach patriacich obci, najmä v priestoroch navrhovaných stromoradí, interak čných prvkov a biokoridorov.

L) NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA

L.1. DOPRAVA

L.1..1. ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZ ŤAHY Obec Mojzesovo sa nachádza v okrese Nové Zámky, 22km severovýchodne od okresného mesta Nové Zámky a 11km severovýchodne od mesta Šurany. Obec Mojzesovo má výhodnú polohu vzh ľadom na automobilovú a železni čnú dopravnú sie ť regionálneho významu. Širšie dopravné vz ťahy sú podmienené dopravnými väzbami na okolitú sídelnú štruktúru, najmä na okresné mesto Nové Zámky a mesto Šurany. Základným druhom dopravy je cestná doprava. Vlastná dopravná poloha riešeného územia sa nachádza v dotyku s cestnou dopravnou trasou cesty I/64, ktorá tvorí prepojenie južného Slovenska so severným a tvorí spojnicu miest Komárno - Martin. Intravilánom obce prechádza cesta III/05137, ktorá má pre dopravnú obsluhu obce základný význam. Z hľadiska dopravnej dostupnosti má obec priame autobusové spojenie s krajským mestom Nitra a priame autobusové spojenie s okresným mestom Nové Zámky. Dostupnos ť na najbližšiu železni čnú tra ť je v obci Komjatice, kde sa nachádza železni čná stanica na železni čnom vnútroštátnom ťahu SD č.140 Nové Zámky - Šurany – Nitra, ktorý sa napája v Šuranoch na medzinárodný železni čný ťah SD č. 130 Bratislava – Štúrovo – Ma ďarská republika. Najbližšie letisko je v Pieš ťanoch s dostupnos ťou cca 90 km a v Bratislave s dostupnos ťou cca 130 km.

L.1..2. CESTNÁ DOPRAVA L.1.2.1 Cestná sie ť Cesta III. triedy III/051037 Cesta III. triedy III/05137 tvorí hlavnú dopravnú kostru obce a zárove ň zabezpe čuje prepojenie obce na cestu II/580 a I/65. Taktiež zabezpe čuje spojenie s mestom Šurany. Cesta bude funk čnej triedy „B3“ zberná komunikácia. Cesta je v extraviláne vybudovaná v kategórii C 7/60. V obci je kategórie MZ 7/50. Cesta má nevyhovujúce šírkové usporiadanie mimo obec aj v obci, smerové usporiadanie je vyhovujúce. V sú časnosti je komunikácia v dobrom technickom stave. Kryt komunikácie je asfaltový bez výtlkov. Vzh ľadom na nevyhovujúce šírkové usporiadanie mimo obce sa v návrhu riešenia UPD uvažuje s prebudovaním komunikácie na kategóriu C 7,5/70. V obci zostane komunikácia kategórie MZ 8/50.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 56 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Miestne komunikácie Trasa cesty III/051037 prechádza celou obcou a tvorí dopravnú kostru obce. Touto cestou je obec rozdelená na dve časti. Na túto cestu je pripojená sie ť miestnych komunikácií. Všetky majú charakteristiky miestnych obslužných komunikácií s priamou obsluhou objektov pri ľahlej zástavby. Niektoré ulice sú zaslepené, bez oto čiek. Funk čná trieda miestnych komunikácií je „C3“ miestne obslužné komunikácie, umož ňujúce prístup a priamu obsluhu objektov. Sie ť miestnych komunikácií hlavne v staršej zástavbe nie je vhodne usporiadaná a kategórie ciest vä čšinou nie sú vyhovujúce. Sú na nej smerové oblúky s malými polomermi. Komunikácie sú vybudované v nenormových kategóriách, v šírkach od 3,0m do 5,0m. Dopravná premávka je na všetkých komunikáciách napriek nevhodným šírkovým usporiadaniam obojsmerná. Niektoré komunikácie majú zna čne poškodený kryt , alebo sú bez spevneného krytu. Obslužným miestnym komunikáciám funk čnej triedy C3 zodpovedajú kategórie 6,0/30, MOU 5,5/40, MO 5/40, MO 4,5/30 a MOK 4/30. V návrhu riešenia územného plánu obce sa navrhuje vo vhodných podmienkach prestavba miestnych komunikácií na kategórie MO 4,25/30, NO 4,5/30, MO 6/40 a MOU 5,5/40. V lokalitách, kde sa uvažuje s novou výstavbou IBV sa navrhujú komunikácie kategórie MO 7,5/40. Taktiež sa v návrhu uvažuje so spevnením štrkových ciest asfaltom. Po trasách miestnych komunikácií nie sú prevádzkované linky SAD.

Účelové komunikácie Sie ť cesty III. triedy a miestnych komunikácií je doplnená ú čelovými komunikáciami. Ako účelové komunikácie sú vybudované cesty tvoriace pokra čovanie miestnych komunikácií mimo zastavané územie. Účelové komunikácie sprístup ňujú jednotlivé časti chotára. Povrch ú čelových komunikácií je z časti spevnený a z časti nespevnený. V návrhu riešenia územného plánu obce sa navrhuje prestavba nespevnených účelových komunikácií na spevnené v zmysle výkresu č.3 „Verejné dopravné vybavenie“.

Po ľné cesty Prístup do chotára zabezpe čuje sie ť po ľných ciest naväzujúca na cestu III. triedy a miestne komunikácie. Majú vä čšinou prašný povrch. Sprístup ňujú jednotlivé časti chotára s blokmi po ľnohospodárskej pôdy a vinohrady. V návrhu riešenia územného plánu obce sa navrhuje vo vhodných podmienkach prestavba nespevnených po ľných ciest na spevnené, hlavne do lokalít, kde sa uvažuje s výstavbou penziónu, reštaurácie a pod..

Pešie komunikácie a priestranstvá Hlavný peší koridor obce Černík je sústredený okolo cesty III/05137, ktorá v obci plní funkciu zbernej komunikácie. Chodník je vedený zvä čša pozd ĺž jednej strany cesty. Chodníky ur čené špeciálne pre cyklistov v obci nie sú. V rámci návrhu riešenia sa navrhuje dobudova ť chodník po oboch stranách cesty III/05137. Jestvujúci chodník po ľavej strane cesty III/05137 v smere do Nitry sa, vzh ľadom na jeho zni čený stav, navrhuje zrekonštruova ť. Taktiež sa navrhujú vybudova ť chodníky pozd ĺž novonavrhovaných komunikácií v novej zástavbe s dobudovaním chodníkov pozd ĺž jestvujúcich komunikácií, kde to priestorové usporiadanie umož ňuje

Statická doprava

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 57 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

V obci sa oficiálne parkovacie plochy nachádzajú v menšej miere. Sú časné plochy využívané na odstavovanie motorových vozidiel sú zväčša neorganizované, nachádzajú sa v centre pred maloobchodným zariadením COOP Jednota, cintorínom, pohostinstvom, obchodom s rozli čným tovarom a Obecným úradom. Organizované parkovanie je pri kostole a pri bytovkách, kde sú vybudované nové parkoviská. Kapacita odstavných miest je cca 70. Garážovanie motorových vozidiel je riešené v súkromných garážiach na pozemkoch rodinných domov. V ÚPN-O sa navrhuje parkovisko s kapacitou 50 parkovacích miest pri futbalovom ihrisku, kde je navrhované rozšírenie plôch športu. V rámci návrhu riešenia územného plánu obce sa uvažuje tiež s výstavbou areálu pre individuálnu rekreáciu, s výstavbou penziónov a reštaurácií. Pri všetkých spomínaných aktivitách je potrebné uvažova ť aj s navrhnutím potrebného po čtu odstavných stojísk.

Dopravné zariadenia Z dopravných zariadení sa v obci sa nenachádza žiadne. Najbližšia ČSPH sa nachádza v obci Ve ľký Kýr vo vzdialenosti 10km. Ostatné dopravné zariadenia sa nachádzajú v meste Šurany vo vzdialenosti 11km.

L.1.2.2 Cestná hromadná doprava Hromadnú dopravu osôb autobusom zabezpe čujú dve prepravné spolo čnosti. Spolo čnos ť SAD Nové Zámky a.s. premáva na 4 trasách : Nové Zámky-Šurany-Vráble (2 spoje), Nové Zámky-Vinodol-Nitra (17 spojov) a Nové Zámky-Šurany-Jatov (3 spoje). Spolo čnos ť Veolia Transport Nitra a.s. premáva na 2 trasách : Vráble-Ve ľký Cetín-Vinodol- Mojzesovo (2 spoje) a Nitra-Mojzesovo (12 spojov). Dia ľková preprava osôb je zabezpe čená spolo čnos ťou SAD Nové Zámky a.s. na trase Nové Zámky-Nitra-Pieš ťany-Tren čín-Považská Bystrica jednosmerne jedenkrát týždenne smerom do Dubnice nad Váhom. Autobusové zastávky v obci sú riešené ako návestné. Poloha zastávok autobusovej premávky v intraviláne zodpovedá vzdialenosti pešej dostupnosti do 10 minút (cca 500m). Frekvencia autobusového spojenia je vzh ľadom na ve ľkos ť a význam obce priaznivá. V katastri obce je 5 zastávok autobusu: 1. v severnej časti katastra obce pri ZŠ 2. v severnej časti obce pri križovatke s miestnou komunikáciou 3. v centre obce pri Obecnom úrade 4. v centre obce pri kostole 5. v južnej časti katastra obce pri križovatke s vestou III/05146 V rámci návrhu riešenia územného plánu obce sa navrhuje vybudova ť autobusové výbo čiská na všetkých autobusových zastávkach a taktiež na všetkých osadi ť čakárenské prístrešky.

L.1.2.3 Železni čná doprava Hromadnú dopravu osôb železni čnú zabezpe čujú Slovenské železnice a.s. Bratislava. V obci sa železni čná doprava nenachádza, katastrom obce neprechádza žiadna železni čná tra ť. Dostupná je železni čná stanica v Komjaticiach.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 58 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

L.1.2.4 Iná doprava Iný druh dopravy sa v obci nenachádza. Do katastra obce zasahuje ochranné pásmo Letiska Nitra, ktoré je nutné rešpektova ť v zmysle rozhodnutia Leteckého úradu SR zn. 3151/309-1097-OP/2008 zo d ňa 23.03.2009 V tomto ochrannom pásme je výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod. stanovené na 300 - 348 m n.m.B.p.v. Nad túto výšku je zakázané umiest ňova ť akéko ľvek stavby a zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu Leteckého úradu SR. Ochranné pásmo je zakreslené vo výkresovej časti dokumentu.

L.1..3. OCHRANNÉ PÁSMA CESTNÝCH DOPRAVNÝCH TRÁS Cesty III. Triedy ochranné pásmo na obe strany od osi cesty 20m Vozovky miestnych komunikácií ochranné pásmo na obe strany od osi cesty 15m

L.1..4. VÝPO ČET HLUKU Z DOPRAVY Výpo čet je vypracovaný na základe metodických pokynov v zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z.

L.1.4.1. Dopravné podklady cesta III. triedy III/051037 Pre ur čenie intenzity dopravy bolo použité celoštátne s čítanie dopravy z roku 2010 v profile 83198 : - nákladné vozidlá N = 275 skuto čných vozidiel - osobné vozidlá O = 1460 skuto čných vozidiel - jednostopé vozidlá M = 17 skuto čných vozidiel S = 1752 skuto čných vozidiel

Základné parametre - S skuto čné vozidlá S = 1752 - Sd celoro čná priemerná denná intenzita Sd = 0,93 x S = 0,93 x 1752 = 1628 Sd = 1628 - n d priemerná denná hodinová intenzita n d = Sd/16 = 1628/16 = 102 skut. voz. n d = 102 - v výpo čtová rýchlos ť v = 60km/hod - F1 vyjadruje vplyv percent. podielu nákl. áut F1 = 2,8 - F2 vplyv pozd ĺžneho profilu F2 = 1,12 - F3 vplyv povrchu vozovky F3 = 1,0

Výpo čet - výpo čet pomocnej veli činy "X" X = F1 x F2 x F3 x n d = 2,8 x 1,12 x 1,0 x 102 = 320 - výpo čet ekvivalentnej hladiny hluku vo vzdialenosti 7,5m od osi krajného jazdného pruhu Y = 10 log X + 40 = 10 log 320 + 40 = 65 dB

Stanovenie vzdialenosti ekvivalentnej hladiny hluku LA = 60 dB od osi krajného jazdného pruhu - požadovaná hodnota útlmu U = 65 dB - 60 dB = 5 dB - útlm 5,0 dB zodpovedá 17,0 m v zmysle grafu 2.3 metodických pokynov

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 59 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Záver - celková vzdialenos ť izofóny L A = 60 dB je vo vzdialenosti 7,5 + 17,0 = 24,5m

L.1..5. VPLYV DOPRAVY NA RIEŠENIE ÚPN-O Ochranné pásmo cesty III-ej triedy je 20 m kolmo od osi vozovky a má vplyv na riešenie mimo zastavaného územia obce. Do katastra zasahuje ochranné pásmo letiska Nitra. V tomto ochrannom pásme je výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod. stanovené na 344 - 348 m n.m.B.p.v. Nad túto výšku je zakázané umiest ňova ť akéko ľvek stavby a zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu Leteckého úradu SR. Ochranné pásmo je zakreslené vo výkresovej časti dokumentu. Ďalej je to hlukové pásmo cesty III. triedy III/051037, ktorého hranicu 60 db tvorí izofóna vo vzdialenosti 24,5m od osi krajného jazdného pruhu vyzna čená vo výkrese dopravy. Celkové dopravné riešenie záujmového územia bude vychádza ť z predpokladu zabezpe čenia ďalšieho rozvoja obce Mojzesovo a eliminovania negatívnych dopravných javov v obci.

L.2. VODNÉ HOSPODÁRSTVO

L.2..1. VODNÉ TOKY Záujmové územie katastra obce Mojzesovo spadá do povodia rieky Nitra. Koryto rieky Nitra je upravené do kanála s ochrannými hrádzami takmer po celom toku prechádzajúcom katastrom obce. Niektoré pôvodné časti meandrov ostali vo forme m ŕtvych ramien, ako pripomienka životaschopnosti krajiny. Čas ť ochrannej hrádze v južnej časti obce po ľavej strane rieky chýba. Takáto ochrana pred povod ňami je neposta čujúca, ako sa ukázalo v tomto roku, kedy obec zaplavila záplavová vlna – takúto povode ň si ob čania v obci nepamätajú a je nutné sa touto problematikou zaobera ť v návrhovom stupni spracovania ÚPD vzh ľadom na celkový vývin povod ňovej situácie na Slovensku. V obci nie je vybudovaná kanalizácia a táto skuto čnos ť spolu s po ľnohospodárskou činnos ťou v katastri vplýva na čistotu uvedeného vodného toku, lebo dochádza k sústavnému menšiemu zne čis ťovaniu vôd únikmi zo žúmp, hnojísk a k povrchovým splachom pri po ľnohospodárskej činnosti. Samo čistiaca schopnos ť vodného toku je navyše limitovaná zrušením pôvodného koryta a nasmerovaním toku do umelého kanálu. Dobudovaním kanalizácie v obci sa toto zne čistenie zo strany obce v čiasto čnej miere odstráni.

L.2..2. VODNÉ ZDROJE A VODOVODNÁ SIE Ť V OBCI Vodné zdroje sa v obci nenachádzajú. Prívod vody do obce je z vodovodného systému Nové Zámky – Vráble cez VDJ Černík. Z čerpacej stanice ( ČS) Nové Zámky je voda dodávaná výtla čným potrubím do vodojemu Černík a cez čerpaciu stanicu Černík ďalej do vodojemu Vráble. Zásobovanie obce Mojzesovo pitnou vodou je priamym napojením vo vodomernej šachte pri Základnej škole Mojzesovo-Černík. Rozvod vody v obci je zabezpe čený prívodným a rozvádzacím potrubím.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 60 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Rozvodná sie ť a zásobné vedenie do spotrebiska je z PVC profilov DN 110 v celkovej dĺžke 6747 m. Pre obecný vodovod bol v r. 2001 vypracovaný Ing. Margitou Furuglyásovou „Prevádzkový poriadok“.

L.2..3. SÚ ČASNÁ POTREBA VODY PRE OBEC : Obec má v sú časnosti 1387 obyvate ľov (pod ľa posledného s čítania obyvate ľov v r. 2001). Pri potrebe vody 150 l / os / de ň je:

3 - Priemerný denný odber vody : Q pr. de ň = 150 x 1387 = 208 050 l/de ň = 208 m /de ň = 8668,75 l / hod. = 2,408 / sek.

3 - Max. denný odber vody : Q max .d. = 208 x 1,5 = 312 m /de ň. 3 - Max. hod. odber vody : Q max .h. = 312 x 1,8 / 24 = 23,4 m /hod. = 6,5 l/sek. 3 3 - Ro čná spotreba vody : Q rok = 208 m x 365 dní = 75 920 m /rok Stávajúcu verejnú vodovodnú sie ť v obci navrhujeme rozšíri ť o ďalšie nové vetvy, ktorých umiestnenie je dané predpokladaným rozvojom výstavby nových stavebných obvodov a snahou o zokruhovanie siete. Predpokladáme 100 % zásobovanie obyvate ľstva, rekrea čných, a športových zariadení a výrobných zariadení vodou z obecného vodovodu.

L.2..4. NÁVRH ROZŠÍRENIA VODOVODNEJ SIETE ÚSEK„A“: Úsek „A“ bude zásobova ť pitnou a úžitkovou vodou lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 36 rodinných domov, HBV pre výstavbu 30 nájomných bytov a Reštauráciu v novom centre s kapacitou 100 sedení. Prevedený bude z rúr HDPE D110mm ( DN 100 ), d ĺžka vetvy cca. 200m. Na vetve osadených 3ks hydrantov DN 80. Napojenie úseku „A“ na jestvujúci rozvod vetvu „1-1“ s osadením uzáveru DN 100. Prípojky k jednotlivým RD v po čte 36 ks z rúr HDPE D32mm ( DN 25 ) s osadením vodomerových komôr za hranicami pozemkov RD, prípojky k bytovým domom v po čte 2ks a reštaurácie z rúr HDPE D50mm ( DN 40 ) s osadením vodomerových komôr na pozemkoch HBV a reštaurácie.

ÚSEK „B“: Úsek „B“ bude zásobova ť pitnou a úžitkovou vodou lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 14 rodinných domov. Prevedený bude z rúr HDPE D110mm ( DN 100 ), d ĺžka úseku cca. 310m. Na úseku sadených 4ks hydrantov DN 80. Napojenie úseku „B“ v dvoch bodoch ( zaokruhovanie ) na jestvujúci vodovod „1-7“ s osadením uzáverov DN 100. Prípojky k jednotlivým RD v po čte 30 ks z rúr HDPE D32mm ( DN 25 ) s osadením vodomerových komôr za hranicami pozemkov RD.

ÚSEK „C“: Úsek „C“ bude zásobova ť pitnou a úžitkovou vodou lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 13+7 = 20 rodinných domov. Prevedený bude v dvoch častiach z rúr HDPE D110mm ( DN 100 ), d ĺžka úsekov cca. 60+240=300,0m. Na úseku sadených 3ks hydrantov DN 80. Napojenie úseku „C“ v dvoch bodoch, úsek 60m bude napojený na jestvujúci vodovod „1-6“ s osadením uzáveru DN 100, úsek 240m bude napojený v dvoch bodoch na jestvujúci vodovod „1-6-1“ a „1-8“ s osadením uzáverov DN 100 ( zaokruhovanie ). Prípojky k jednotlivým RD v po čte 20 ks z rúr HDPE D32mm ( DN 25 ) s osadením vodomerových komôr za hranicami pozemkov RD.

ÚSEK „D“: Úsek „D“ bude zásobova ť pitnou a úžitkovou vodou lokalitu s navrhovanou výstavbou: Penzión v „Novej jame“ o kapacite 50 lôžok a 50 sedení v reštaurácii, Rybárska reštaurácia v „Novej jame“

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 61 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce o kapacite 50 sedení v reštaurácii a rozvod úseku „E“ pre zásobovanie lokality „Hajlochy“. V návrhu je uvažované so zónou priemyselnej výroby aj v lokalite Kratiny – Staré jamy. Prevedený bude z rúr HDPE D110mm ( DN 100 ), d ĺžka úseku cca. 1050m. Na úseku sadených 11ks hydrantov DN 80. Napojenie úseku „D“ v jednom bode ( nezaokruhovane ) na jestvujúci rozvod „1-7“ s osadením uzáveru DN 100. Prípojky k jednotlivým objektom ( Penzión a Rybárska reštaurácia ) v po čte 2 ks z rúr HDPE D63mm ( DN 50 ) s osadením vodomerových komôr za hranicami pozemkov objektov.

ÚSEK „E“: Úsek „E“ bude zásobova ť pitnou a úžitkovou vodou lokalitu „Hajlochy“. Prevedená bude z rúr HDPE D110mm ( DN 100 ), d ĺžka vetvy cca. 1350m. Na úseku sadených 12ks hydrantov DN 80. Napojenie úseku „E“ v jednom bode ( nezaokruhované ) na nový rozvod úsek „D“ s osadením uzáveru DN 100. Prípojky k jednotlivým objektom hajlochov z rúr HDPE D32mm ( DN 25 ) s osadením vodomerových komôr za hranicami pozemkov.

Úsek napojenia prípojok na jestvujúcu vetvu: VODA "1-1b": Jestvujúci úsek verejného vodovodu VODA "1-1b" bude zásobova ť pitnou a úžitkovou vodou lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 12+16+8 = 36 rodinných domov. Prípojky k jednotlivým RD v po čte 36 ks z rúr HDPE D32mm ( DN 25 ) s osadením vodomerových komôr za hranicami pozemkov RD.

Úsek napojenia prípojok na jestvujúcu vetvu: VODA "1-7-1": Jestvujúci úsek verejného vodovodu VODA "1-7-1" bude zásobova ť pitnou a úžitkovou vodou lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 23 rodinných domov. Prípojky k jednotlivým RD v po čte 23 ks z rúr HDPE D32mm ( DN 25 ) s osadením vodomerových komôr za hranicami pozemkov RD.

Sumár navrhovaných vodovodných rozvodov: Vodovod HDPE – rozšírenie: Potrubie HDPE D110mm - d ĺžka 3.210,00 bm ------

L.2..5. VÝPO ČET POTREBY VODY

Úsek „A“: Rodinné domy 36 po čet obyv.: 108 os. 120 l/os/de ň Qd max = 17.496 l/de ň Qsec = 0,36 l/sec Qsec max = 0,66 l/sec Qro č = 6.386 m3/rok

HBV 30 bytových jednotiek po čet obyv.: 105 os. 120 l/os/de ň Qd max = 17.010 l/de ň Qsec = 0,35 l/sec Qsec max = 0,64 l/sec Qro č = 6.209 m3/rok

Reštaurácia - 100 sedení stravovanie: 100 jedál 25 l/jedlo a de ň = 3.375 l/de ň zamestnanci: 6 os. 400 l/zam/de ň = 3.240 l/de ň Qd max = 6.615 l/de ň Qsec = 0,14 l/sec Qsec max = 0,25 l/sec Qro č = 2.415 m3/rok

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 62 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Úsek „B“: Rodinné domy 14 po čet obyv.: 42 os. 120 l/os/de ň Qd max = 6.804 l/de ň Qsec = 0,14 l/sec Qsec max = 0,26 l/sec Qro č = 2.484 m3/rok

Úsek „C“: Rodinné domy 20 po čet obyv.: 60 os. 120 l/os/de ň Qd max = 9.720 l/de ň Qsec = 0,20 l/sec Qsec max = 0,36 l/sec Qro č = 9.720 m3/rok

Úsek „D“: Penzión v „Novej jame“ o kapacite 50 lôžok a 50 sedení v reštaurácii: po čet lôžok.: 50 os. 150 l/os/de ň = 10.125 l/de ň stravovanie: 150 jedál 25 l/jedlo a de ň = 5.063 l/de ň zamestnanci: 6 os. 400 l/zam/de ň = 3.240 l/de ň Qd max = 18.428 l/de ň Qsec = 0,39 l/sec Qsec max = 0,69 l/sec Qro č = 2.632 m3/rok

Rybárska reštaurácia v „Novej jame“ o kapacite 50 sedení v reštaurácii: stravovanie: 150 jedál 25 l/jedlo a de ň = 5.063 l/de ň zamestnanci: 4 os. 400 l/zam/de ň = 2.400 l/de ň Qd max = 7.223 l/de ň Qsec = 0,16 l/sec Qsec max = 0,27 l/sec Qro č = 6.727 m3/rok

Výrobný areál: zamestnanci: 50 os. 60 l/os/de ň Qd max = 4.050 l/de ň Qh = 0,08 l/sec Qsec max = 0,15 l/sec Qro č = 1.478 m3/rok

Úsek „E“: Hajlochy 30 po čet obyv.: 60 os. 60 l/os/de ň Qd max = 810 l/de ň Qsec = 0,02 l/sec Qsec max = 0,03 l/sec Qro č = 296 m3/rok

„Napojenie objektov - nových prípojok na jestvujúce siete“: Napojenie RD na jestvujúcu sie ť vodovodu VODA "1-1b": Rodinné domy 36 po čet obyv.: 108 os. 120 l/os/de ň Qd max = 17.496 l/de ň Qsec = 0,36 l/sec Qsec max = 0,66 l/sec Qro č = 6.386 m3/rok

Napojenie RD na jestvujúcu sie ť vodovodu VODA "1-7-1": Rodinné domy 23 po čet obyv.: 69 os. 120 l/os/de ň Qd max = 11.178 l/de ň Qsec = 0,23 l/sec Qsec max = 0,42 l/sec Qro č = 4.080 m3/rok

Vetva „A až D“ a napojenia na jestvujúce rozvody spolu: Qd max = 116.830 l/de ň

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 63 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Qsec = 2,43 l/sec Qsec max = 4,39 l/sec Qro č = 42.645 m3/rok O tieto množstvá vzrastie odber pitnej a úžitkovej vody z obecného vodovodu.

L.2..6. ODKANALIZOVANIE A ČISTENIE ODPADOVÝCH VÔD Verejná kanalizácia v obci nieje vybudovaná. Splaškové vody budú v budúcnosti odvedené do spolo čnej ČOV v Černíku. V r. 2003 bolo vypracované zadanie stavby „Odkanalizovanie obce Mojzesovo 1. alternatíva“ Ing. Margitou Furuglyásovou. Táto alternatíva bola odsúhlasená a vydané územné rozhodnutie stavby v roku 2005. V roku 2003 bola z navrhovaných alternatív 1. ž 4. zvolená alternatíva 1. Rieši odvádzanie splaškových vôd v obci gravita čnou kanalizáciou PVC D315mm ( DN 300 ) vo vetvách „A“ až „D“ s napojením vetiev do pre čerpávacích staníc ČS-A až ČS-D. Z ČS-A sú nahromadené splaškové vody vytlá čané potrubím HDPE do kanalizácie obce Černík – vi ď. Príslušný výkres grafickém časti tejto dokumentácie. Západoslovenská vodárenská spolo čnos ť, a.s. ako správca sietí výh ľadovo uvažuje s odkanalizovaním obce. Jedná sa vybudovanie splaškovej kanaliza čnej siete v nasledovných dotknutých obciach: Komjatice, Ve ľký Kýr, Černík, Vinodol a Mojzesovo. Navrhovanú verejnú kanaliza čnú sie ť v obci navrhujeme rozšíri ť o ďalšie nové vetvy, ktorých umiestnenie je dané predpokladaným rozvojom výstavby nových stavebných obvodov.

L.2..7. SÚ ČASNÁ POTREBA VODY PRE OBEC – PREDPOKLADANÉ MNOŽSTVÁ VYPÚŠ ŤANÝCH SPLAŠKOVÝCH VÔD DO PÔVODNE NAVRHOVANEJ KANALIZÁCIE:

Obec má v sú časnosti 1387 obyvate ľov (pod ľa posledného s čítania obyvate ľov v r. 2001). Pri potrebe vody 150 l / os / de ň je: 3 - Priemerný denný odber vody : Qpr. de ň = 150 x 1387 = 208 050 l/de ň = 208 m /de ň = 8668,75 l / hod. = 2,408 / sek. 3 - Max. denný odber vody : Qmax .d. = 208 x 1,5 = 312 m /de ň. 3 - Max. hod. odber vody : Qmax .h. = 312 x 1,8 / 24 = 23,4 m /hod. = 6,5 l/sek. 3 3 - Ro čná spotreba vody : Q rok = 208 m x 365 dní = 75 920 m /rok Projektovanú kanaliza čnú siet v obci navrhujeme rozšíri ť o ďalšie nové vetvy, ktorých umiestnenie je dané predpokladaným rozvojom výstavby nových stavebných obvodov a snahou o zokruhovanie siete. Predpokladáme 100 % zásobovanie obyvate ľstva, rekrea čných, a športových zariadení a výrobných zariadení vodou z obecného vodovodu.

L.2..8. ROZŠÍRENIE NAVRHOVANEJ KANALIZA ČNEJ SIETE Navrhovaná kanaliza čná sie ť bude budovaná z rúr PVC dimenzie D315mm ( DN 300 ), napojená na projektovanú sie ť rozvodu kanalizácie v obci riešenú v zmysle „Odkanalizovanie obce Mojzesovo 1. alternatíva“ Ing. Margitou Furuglyásovou. Na nových rozvodoch budú v úsekoch po 50m osadené revízne šachty kanaliza čné plastové s výkyvným hrdlom D1000mm s liatinovým poklopom. Pri riešení jednotlivých úsekov novej kanalizácie budú v ďalšom stupni posudzované výškové pomery vedenia novej kanalizácie vzh ľadom k jestvujúcim a navrhovaným rozvodom. V prípade zlých spádových pomerov budú úseky riešené osadením pre čerpávacích komôr kanalizácie s výtlakom do jestvujúcich rozvodov obecnej kanalizácie.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 64 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

ÚSEK „A“: Vetva „A“ bude odvádza ť odpadné splaškové vody z lokality s navrhovanou IBV v po čte 36 rodinných domov a 30 HBV. Prevedená bude z rúr PVC hrdlových D315mm ( DN 300 ), d ĺžka vetvy cca. 200m. Zaústenie kanalizácie do obecnej kanalizácie D 315mm. Prípojky k jednotlivým RD v po čte 36 ks a 30 HBV v po čte 2ks z rúr PVC D160mm ( DN 150 ) s osadením kontrolných šachiet D600mm s liatinovým poklopom za hranicami pozemkov RD.

ÚSEK „B“: Vetva „B“ bude odvádza ť odpadné splaškové vody z lokality s navrhovanou IBV v po čte 14 rodinných domov. Prevedená bude z rúr PVC hrdlových D315mm ( DN 300 ), d ĺžka vetvy cca. 225m. Zaústenie kanalizácie do obecnej kanalizácie D 315mm. Prípojky k jednotlivým RD v po čte 14 ks z rúr PVC D160mm ( DN 150 ) s osadením kontrolných šachiet D600mm s liatinovým poklopom za hranicami pozemkov RD.

ÚSEK „C“: Vetva „C“ bude odvádza ť odpadné splaškové vody z lokality s navrhovanou IBV v po čte 20 rodinných domov. Prevedená bude z rúr PVC hrdlových D315mm ( DN 300 ), d ĺžka vetvy cca. 210m. Zaústenie kanalizácie do obecnej kanalizácie D 315mm. Prípojky k jednotlivým RD v po čte 20 ks z rúr PVC D160mm ( DN 150 ) s osadením kontrolných šachiet D600mm s liatinovým poklopom za hranicami pozemkov RD.

Napojenie nových prípojok k RD na jestvujúce rozvody: Jestvujúce rozvody budú odvádza ť odpadné splaškové v ody z lokality s navrhovanou IBV v po čte 45 rodinných domov. Prípojky k jednotlivým RD v po čte 45 ks z rúr PVC D160mm ( DN 150 ) s osadením kontrolných šachiet D600mm s liatinovým poklopom za hranicami pozemkov RD.

Odvádzanie splaškových vôd pre lokalitu „Multifunk čný športový areál“: V uvažovanej rekrea čnej oblasti „Multifunk čný športový areál“ bude odvádzanie odpadných splaškových vôd z objektov riešené individuálne podla požiadaviek jednotlivých objektov. Splaškové vody budú zachytávané do podzemných objektov nepriepustných ( do žúmp ) a ich odvoz a likvidácia riešená individuálne pre jednotlivé objekty.

Odvádzanie splaškových vôd pre lokalitu „Kratiny - Výroba a sklady“: V uvažovanej rekrea čnej oblasti „Kratiny - Výroba a sklady“ bude odvádzanie odpadných splaškových vôd z objektov riešené individuálne podla požiadaviek jednotlivých objektov. Splaškové vody budú zachytávané do podzemných objektov nepriepustných ( do žúmp ) a ich odvoz a likvidácia riešená individuálne pre jednotlivé objekty.

Odvádzanie splaškových vôd pre lokalitu „Malý vinohrad - Hajlochy“: V jestvujúce oblasti „Malý vinohrad“ sú osadené hajlochy pri vinohradoch, ktoré majú riešené zachytávanie odpadných splaškových vôd do jestvujúcich žúmp. Do danej lokality sa neuvažuje so zavedením obecnej kanalizácie.

Sumár navrhovaných kanaliza čných rozvodov: Kanalizácia PVC – rozšírenie: Potrubie PVC D315mm - d ĺžka 200 + 225 + 210 = 635 bm ------Celková d ĺžka potrubí cca.: 635,00 bm

Výpo čet nárastu vypúš ťaných odpadných splaškových vôd Úsek „A“: Rodinné domy 36 po čet obyv.: 108 os. 120 l/os/de ň Qd max = 17.496 l/de ň Qsec = 0,36 l/sec Qsec max = 0,66 l/sec Qro č = 6.386 m3/rok

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 65 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

HBV 30 bytových jednotiek po čet obyv.: 105 os. 120 l/os/de ň Qd max = 17.010 l/de ň Qsec = 0,35 l/sec Qsec max = 0,64 l/sec Qro č = 6.209 m3/rok

Reštaurácia - 100 sedení stravovanie: 100 jedál 25 l/jedlo a de ň = 3.375 l/de ň zamestnanci: 6 os. 400 l/zam/de ň = 3.240 l/de ň Qd max = 6.615 l/de ň Qsec = 0,14 l/sec Qsec max = 0,25 l/sec Qro č = 2.415 m3/rok

Úsek „B“: Rodinné domy 14 po čet obyv.: 42 os. 120 l/os/de ň Qd max = 6.804 l/de ň Qsec = 0,14 l/sec Qsec max = 0,26 l/sec Qro č = 2.484 m3/rok

Úsek „C“: Rodinné domy 20 po čet obyv.: 60 os. 120 l/os/de ň Qd max = 9.720 l/de ň Qsec = 0,20 l/sec Qsec max = 0,36 l/sec Qro č = 9.720 m3/rok

„Rekreácia a CR“: Penzión v „Novej jame“ o kapacite 50 lôžok a 50 sedení v reštaurácii: po čet lôžok.: 50 os. 150 l/os/de ň = 10.125 l/de ň stravovanie: 150 jedál 25 l/jedlo a de ň = 5.063 l/de ň zamestnanci: 6 os. 400 l/zam/de ň = 3.240 l/de ň Qd max = 18.428 l/de ň Qsec = 0,39 l/sec Qsec max = 0,69 l/sec Qro č = 2.632 m3/rok

Rybárska reštaurácia v „Novej jame“ o kapacite 50 sedení v reštaurácii: stravovanie: 150 jedál 25 l/jedlo a de ň = 5.063 l/de ň zamestnanci: 4 os. 400 l/zam/de ň = 2.400 l/de ň Qd max = 7.223 l/de ň Qsec = 0,16 l/sec Qsec max = 0,27 l/sec Qro č = 6.727 m3/rok

„Kratiny - Výroba a sklady“ Výrobný areál: zamestnanci: 50 os. 60 l/os/de ň Qd max = 4.050 l/de ň Qh = 0,08 l/sec Qsec max = 0,15 l/sec Qro č = 1.478 m3/rok

„Malý vinohrad - Hajlochy“ Hajlochy 30 po čet obyv.: 60 os. 60 l/os/de ň Qd max = 810 l/de ň Qsec = 0,02 l/sec Qsec max = 0,03 l/sec Qro č = 296 m3/rok

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 66 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Ce ľkové množstvá nárastu vypúš ťaných odpadných splaškových vôd spolu: Qd max = 116.830 l/de ň Qsec = 2,43 l/sec Qsec max = 4,39 l/sec Qro č = 42.645 m3/rok O tieto množstvá vzrastie množstvo vypúš ťaných odpadných splaškových vôd do navrhovanej obecnej kanalizácie.

ENERGETIKA

L.3. ELEKTRICKÁ ENERGIA Hlavným napájacím zdrojom pre zásobovanie obce elektrickou energiou je elektrická rozvod ňa a transformov ňa Rz 110/22 kV Šurany. Z tejto rozvodne je vyvedená 22 kV priama distribu čná linka v smere Ú ľany nad Žitavou, na ktorú je napojená obec Mojzesovo (L-248). Distribu čné vedenia 22 kV slúžia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej sústavy. Z tohto vzdušného vedenia VN 22kV sú zrealizované VN 22kV vzdušné prípojky pre zásobovanie elektrinou vonkajších trafostaníc s prevodom 22 kV/0,4 kV. Odberatelia el. energie sú zásobovaní z distribu čných transformátorových staníc (DTS) 22/0,42 kV. V obci je v sú časnosti 5 ks DTS.

L.3..1. VN SÚSTAVA VN sústava : 22 kV, 50Hz –IT, Ochrana pred úrazom el. prúdom STN 33 32 01: - v normálnej prevádzke : umiestnením mimo dosahu, krytmi - pri poruche: samo činným odpojením napájania s rýchlym vypnutím Jednotlivé trafostanice sú pri sú časnej potrebe elektrickej energie na úrovni DTS na dostato čnej kapacite a ďalší prírastok ich za ťaženia je možný z kapacitného i prevádzkového hľadiska. Obec Mojzesovo je zásobovaná elektrickou energiou VN odbo čkami zo vzdušného vedenia VN 22kV - linky č.248 3x Al-Fe 110mm2, ktorá je vedená z rozvodne 110/22kV Nové Zámky. Vedenie VN odbočiek je prevedené z holých vodi čov 3x Al-Fe, uložených na podperných betónových st ĺpoch J10,5/.. a v sú časnosti zodpovedá požiadavkám pre odber elektrickej energie. Zoznam trafostaníc v obci a jej blízkom okolí: Jestvujúce trafostanice: TS 0035-001 250kVA_ mrežová transforma čná stanica. Je tu možnos ť rozšírenia transforma čnej stanice na 400kVA. prípade rozšírenia výkonu transforma čnej stanice jestvujúce hlavné vývody budú nahradené zemnými káblami NAYY-J 4x150mm2 a závesnými káblami NFA 2X 4x95mm2 na základe požiadaviek ZSE . TS 0035-002 400kVA_ mrežová transforma čná stanica. Nie je tu možnos ť rozšírenia transforma čnej stanice. V prípade rekonštruovania transformačnej stanice jestvujúce hlavné vývody budú nahradené zemnými káblami NAYY-J 4x150mm2 a závesnými káblami NFA 2X 4x95mm2 na základe požiadaviek ZSE .

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 67 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

TS 0035-003 250kVA_transforma čná stanica dva a polst ľpcová. Je tu potrebné rozšírenia transforma čnej stanice na 400kVA. prípade rozšírenia výkonu transforma čnej stanice jestvujúce hlavné vývody budú nahradené zemnými káblami NAYY-J 4x150mm2 a závesnými káblami NFA 2X 4x95mm2 na základe požiadaviek ZSE. TS 0035-005 250kVA_transforma čná stanica dva a polst ľpcová. V prípade rekonštruovanej transforma čnej stanice jestvujúce hlavné vývody budú nahradené zemnými káblami NAYY-J 4x150mm2 a závesnými káblami NFA 2X 4x95mm2 na základe požiadaviek ZSE . TS 0011-003 160kVA_transforma čná stanica jednost ľpcová. V prípade rekon transforma čnej stanice jestvujúce hlavné vývody budú nahradené zemnými káblami NAYY-J 4x150mm2 a závesnými káblami NFA 2X 4x95mm2 na základe požiadaviek ZSE .

Navrhované trafostanice:

TS 0035-006 630 kVA kiosková - bytovú zástavbu /66 IBV + 30 HBV/ a reštauráciu na severnej časti obce zásobova ť elektrickou energiou z novej trafostanice Novovybudovanú transforma čnú stanicu navrhujeme napoji ť z existuj vzdušného vedenia VN 3xAl-Fe 70mm2 s káblovou vysokonapä ťovou prípojkou 3x 20 NFA2X/F/2Y 1x95mm2 .Nová káblová VN prípojka bude inštalovaná v káblovej ryhe v pieskovom lôžku z hora chránené ochrannými plat ňami. Napojenie Na VN vedenie bude cez zvislý úsekový odpína č FLC GBS a obmedzova č prepätia HDA24N . . TS 0035-007 250 kVA kiosková - bytovú zástavbu /14+23 IBV na juhovýchodnej časti obce zásobova ť elektrickou energiou z novej kioskovej TS 250 kVA. Novovybudovanú transforma čnú stanicu navrhujeme napoji ť z existuj vzdušného vedenia VN 3xAl-Fe 70mm2 s káblovou vysokonapä ťovou prípojkou 3x 20 NFA2X/F/2Y 1x95mm2 .Nová káblová VN prípojka bude inštalovaná v káblovej ryhe v pieskovom lôžku z hora chránené ochrannými plat ňami. Napojenie Na VN vedenie bude cez zvislý úsekový odpína č FLC GBS a obmedzova č prepätia HDA24N .

TS 0035-008 250 kVA kiosková - hajlochy na východnej časti obce zásobova ť elektrickou energiou z novej kioskovej TS 250 kVA. Novovybudovanú transforma čnú stanicu navrhujeme napoji ť z existuj vzdušného vedenia VN 3xAl-Fe 70mm2 s káblovou vysokonapä ťovou prípojkou 3x 20 NFA2X/F/2Y 1x95mm2 .Nová káblová VN prípojka bude inštalovaná v káblovej ryhe v pieskovom lôžku z hora chránené ochrannými plat ňami. Napojenie Na VN vedenie bude cez zvislý úsekový odpína č FLC GBS a obmedzova č prepätia HDA24N .

TS 0035-009 250 kVA kiosková - rekreáciu a CR na východnej časti obce zásobova ť elektrickou energiou z novej kioskovej TS 250 kVA. Novovybudovanú transforma čnú stanicu navrhujeme napoji ť z existuj vzdušného vedenia VN 3xAl-Fe 70mm2 s káblovou vysokonapä ťovou prípojkou 3x 20 NFA2X/F/2Y 1x95mm2 .Nová káblová VN prípojka bude inštalovaná v káblovej ryhe v pieskovom lôžku z hora chránené ochrannými plat ňami. Napojenie Na VN vedenie bude cez zvislý úsekový odpína č FLC GBS a obmedzova č prepätia HDA24N .

TS 0035-010 1 MVA kiosková - výrobu na východnej časti obce zásobova ť elektrickou energiou z novej kioskovej TS 1 MVA . Novovybudovanú transforma čnú stanicu navrhujeme napoji ť z existuj vzdušného vedenia VN 3xAl-Fe 70mm2 s káblovou vysokonapä ťovou prípojkou 3x 20 NFA2X/F/2Y 1x95mm2 .Nová káblová VN prípojka bude inštalovaná v káblovej ryhe v pieskovom lôžku z hora chránené

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 68 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce ochrannými plat ňami. Napojenie Na VN vedenie bude cez zvislý úsekový odpína č FLC GBS a obmedzova č prepätia HDA24N .

TS 0035-011 1 MVA kiosková - malá vodná elektráre ň o výkone 0,999 MW, ktorá bude vybudovaná v obci, bude napojená cez 1MVA kioskovú transforma čnú stanicu. Novovybudovanú transforma čnú stanicu navrhujeme napoji ť z existuj vzdušného vedenia VN 3xAl-Fe 70mm2 s káblovou vysokonapä ťovou prípojkou 3x 20 NFA2X/F/2Y 1x95mm2 .Nová káblová VN prípojka bude inštalovaná v káblovej ryhe v pieskovom lôžku z hora chránené ochrannými plat ňami. Napojenie Na VN vedenie bude cez zvislý úsekový odpína č FLC GBS a obmedzova č prepätia HDA24N .

L.3..2. NN SÚSTAVA Je prevedená systémom napätí 400/230V. Rozvody sú prevedené vzdušnými vedeniami NN a to holými vodi čmi AIFe na betónových podperných st ĺpoch spolu s rozvodom verejného osvetlenia a ozvu čenia dediny /centrálny rozhlas/. Niektoré NN sekundárne vývody zo stožiarových trafostaníc do centier spotreby sú vyvedené prostredníctvom závesných káblov po stožiaroch NN sekundárnej vzdušnej siete. Vzdušné vedenia :Rozvodná sie ť NN je od existujúcich trafostaníc je vyhotovená vzdušným vedením AlFe, uloženým na podperných betónových st ĺpoch. Hlavné vetvy vzdušného vedenia sú vedené pozd ĺž štátnej cesty a miestnych komunikácií. Na podperných betónových st ĺpoch vzdušného vedenia NN je vedený aj napájací vodi č verejného osvetlenia a sú na nich umiestnené osvet ľovacie telesá verejného osvetlenia. Rozvádza če NN, umiestnené na existujúcich trafostaniciach, vyhovujú momentálnym požiadavkám pre zásobovanie obce elektrickou energiou. V rámci ekologácie a zníženia strát na energetickom zariadení v sú časnej dobe ZSE a.s. člen skupiny e-on prevádza rekonštrukcie trafostaníc a káblových zemných a vzdušných vedení Al-Fe v dedinách a mestách Nitrianskeho samosprávneho kraja. Dá sa o čakáva ť, že aj v dedine Mojzesovo prebehne rekonštrukcia sietí NN. Vzh ľadom na existujúci charakter zástavby obce sa tu nevyskytujú objekty s výrazne vyšším odberom elektrickej energie.

Navrhované podzemné vedenia NN : Nové vedenia v lokalite riešených oblastí budú prednostne riešené ako zemné káblové vedenia. Nové vedenia budú vo vhodných miestach napojené na existujúce vzdušné vedenia, prípadne budú napojené priamo z rozvádza čov NN nových kioskových trafostaníc. Predpokladané Inštalované výkony NN :

Pre bytovú zástavbu /66 IBV + 30 HBV/ a reštauráciu na severnej časti obce je nasledovná predpokladaná výkonová bilancia: Inštalovaný príkon spolu Pv = 2000 kW Sú časnos ť pre 1 objekt 0,6 Sú časnos ť pre 20 objektov a viac 0,38 Výpo čtový príkon spolu Pv = 2000kW x 0,6x 0,38= 456 kWh Ro čná spotreba cca 500 MWh Káblové sekundárne rozvody v tejto časti budú inštalované z novopostavenej transforma čnej stanice TS TS 0035-006 kioskového vyhotovenia káblami typu NAYY-J príslušnej dimenzie. Merania spotreby elektrickej energie budú na verejne prístupnom mieste pred navrhovanou bytovou zástavbou.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 69 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Pre bytovú zástavbu /14+23 IBV/ na juhovýchodnej časti obce je nasledovná predpokladaná výkonová bilancia:

Inštalovaný príkon spolu Pv = 740 kW Sú časnos ť pre 1 objekt 0,6 Sú časnos ť pre 20 objektov a viac 0,38 Výpo čtový príkon spolu Pv = 740kW x 0,6x 0,38= 168,72 kW Ro čná spotreba cca 170 MWh

Káblové sekundárne rozvody v tejto časti budú inštalované z novopostavenej transforma čnej stanice TS TS 0035-007 kioskového vyhotovenia káblami typu NAYY-J príslušnej dimenzie. Merania spotreby elektrickej energie budú na verejne prístupnom mieste pred navrhovanou bytovou zástavbou.

Pre hajlochy na východnej časti obce je nasledovná predpokladaná výkonová bilancia:

Inštalovaný príkon spolu Pv = 200 kW Sú časnos ť 0,5 Výpo čtový príkon spolu Pv = 200kW x 0,5= 100 kW Ro čná spotreba cca 100 MWh

Káblové sekundárne rozvody v tejto časti budú inštalované z novopostavenej transforma čnej stanice TS TS 0035-008 kioskového vyhotovenia káblami typu NAYY-J príslušnej dimenzie. Meranie spotreby elektrickej energie bude v trafostanici na verejne prístupnom mieste .

Pre rekreáciu a CR na východnej časti obce je nasledovná predpokladaná výkonová bilancia:

Inštalovaný príkon spolu Pv = 200 kW Sú časnos ť 0,5 Výpo čtový príkon spolu Pv = 200kW x 0,5= 100 kW Ro čná spotreba cca 100 MWh

Káblové sekundárne rozvody v tejto časti budú inštalované z novopostavenej transforma čnej stanice TS TS 0035-009 kioskového vyhotovenia káblami typu NAYY-J príslušnej dimenzie. Meranie spotreby elektrickej energie bude v trafostanici na verejne prístupnom mieste .

Pre výrobu na východnej časti obce je nasledovná predpokladaná výkonová bilancia:

Inštalovaný príkon spolu Pv = 200 kW Sú časnos ť 0,5 Výpo čtový príkon spolu Pv = 200kW x 0,5= 100 kW Ro čná spotreba cca 100 MWh Káblové sekundárne rozvody v tejto časti budú inštalované z novopostavenej transforma čnej stanice TS TS 0035-010 kioskového vyhotovenia káblami typu NAYY-J príslušnej dimenzie. Meranie spotreby elektrickej energie bude v trafostanici na verejne prístupnom mieste .

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 70 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Pre bytovú zástavbu /13+7 IBV/ na južnej časti obce je nasledovná predpokladaná výkonová bilancia:

Inštalovaný príkon spolu Pv = 400 kW Sú časnos ť pre 1 objekt 0,6 Sú časnos ť pre 20 objektov a viac 0,38 Výpo čtový príkon spolu Pv = 400kW x 0,6x 0,38= 91,2 kW Ro čná spotreba cca 90 MWh Káblové sekundárne rozvody v tejto časti budú inštalované z rekonštruovanej transforma čnej stanice TS TS 0035-003 káblami typu NAYY-J príslušnej dimenzie . Merania spotreby elektrickej energie budú na verejne prístupnom mieste pred navrhovanou bytovou zástavbou.

Spolu zvýšenie výkonu pre novú výstavbu bude: Inštalovaný príkon: Pi = 3740 kW Výpo čtový príkon: Pv = 1060 kW

Potreba zvýšených odberov elektrickej energie bude spresnená na základe skuto čných požiadaviek obce a hlavne pod ľa skuto čného rozvoja podnikate ľských aktivít v priemysle a v oblasti cestovného ruchu.

L.3..3. VONKAJŠIE OSVETLENIE V celej obci je vedenie verejného osvetlenia vedené po spolo čných podperných betónových st ĺpoch s vedením NN. Osvetlenie je realizované rôznymi typmi svietidiel, ktoré sú umiestnené na st ĺpoch vedenia NN. Existujúce svietidlá navrhujeme vymeni ť za modernejšie s vyššou účinnos ťou a menšou spotrebou. V lokalite navrhovaných komplexov a plôch pre rekreáciu a cestovný ruch bude vybudované nové verejné osvetlenie. Napájacie vedenie pre verejné osvetlenie je vyhotovené výbojkovými svietidlami osadenými na samostatných betónových a oce ľových stožiaroch vonkajšieho osvetlenia a podperných bodoch NN vedení. Spínanie verejného osvetlenia je centrálne prostredníctvom impulzných káblov cez RVO pri trafostaniciach.

L.4. ZÁSOBOVANIE ZEMNÝM PLYNOM

Obec je napojená na zdroj zemného plynu – VTL plynovod o priemere DN 150 63 bar, ktorý prechádza katastrom obce Ú ľany nad Žitavou (zo Šurian smerom na východ). Regula čná stanica RS 3000 VTL-STL RS 3000 ( 6,3 MPa/300 kPa ) je umiestnená v severnej časti okraja obce Úľany nad Žitavou. Menovitý výkon regula čnej stanice je 3000 m3/hod. Regula čná stanica zásobuje zemným plynom obidve obce. Výstupný pretlak plynu za regula čnou stanicou je 300 kPa. Z nej vedie prípojka smerom na sever - DN 80 z rúr PE, ktorou je zásobovaná obec Mojzesovo. V obci sú vybudované miestne uli čné plynovody na celom jej zastavanom území. Materiál potrubia plynovodov z rúr PE SDR 11 PN 10 dimenzií D 63 - 90 mm ( DN 50 - 80 ). Maximálny pretlak plynu v potrubí je 300 kPa.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 71 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Rozšírenie plynofikácie obce môžeme považova ť za jednu z alternatív pre zabezpe čenie potreby tepelnej energie pre vykurovanie domov a iných objektov, chod domácností v rodinných domoch a taktiež pre možnú technologickú spotrebu plynu v blízkosti navrhovaných rekrea čných zariadení. Návrh plynovodnej siete sa dotýka rozšírenia siete plynovodov, ktorá je v sú časnosti realizovaná takým spôsobom, aby bolo umožnené zásobovanie zemným plynom pre priestory s plánovanou výstavbou obytných a rekrea čných zariadení. Pri realizovaní všetkých navrhovaných sietí v budúcnosti by malo dôjs ť k zvýšeniu za ťaženia jestvujúcej regula čnej stanice plynu o Q h max = 637m3/hod a Q h výpo čt. = 266 m3/hod. Nutnos ť rekonštrukcie regula čnej stanice plynu bude posúdená oddelením koncepcie a rozvoja plynovodných sietí SPP po čas výstavby jednotlivých plynovodov.

L.4..1. ROZŠÍRENIE PLYNOFIKÁCIE OBCE Popis obecných plynovodov: Plynovody budú vyhotovené z polyetylénových trubiek „PE“ spojovaných pomocou elektrotvaroviek. Potrubie bude vedené v zemi v ryhe o šírke 60cm a h ĺbke 0,8-1,0m, uložené v pieskovom lôžku, obsyp potrubia prevedený pieskom s osadením výstražnej fólie a signaliza čného vodi ča na potrubie PE. Pred ĺženie pôvodných a výstavba nových miestnych plynovodov je navrhované v členení na 4 potrubných vetiev „ A až D“, ktoré je možno budova ť po etapách, na základe potreby výstavby v jednotlivých lokalitách. Plynovody budú umiestnené vä čšinou popri okrajoch miestnych komunikácií a v zelenom páse. Zobrazenie trás „A až D“ je zrejmé z výkresu situácie. Objekty sa budú napája ť na plynovod pomocou prípojok z rovnakého materiálu, ako je plynovod, kolmo na plynovod. Pred každým objektom bude umiestnený stredotlaký regulátor tlaku plynu PN 100/2,1 kPa spolu s plynomerom vo vetrate ľnej typizovanej plastovej skrinke. Priemerná d ĺžka plynovej prípojky bude cca 8,0m.

Popis vetiev plynovodov „A“ až „D“:

Pri návrhu potrubnej siete sa uvažovalo s maximálnym možným prietokom plynu, ktorý by teoreticky mohol v danej potrubnej vetve nasta ť. Použité ozna čenie pri popise : Maximálny prietok ... Q max ( m3/h ) Výpo čtový prietok … Q h výp. ( m3/h ) Priemer potrubia ...... D ( mm ) Dĺžka potrubia ...... L ( m ) Úsek „A“: Úsek „A“ bude zásobova ť zemným plynom lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 36 rodinných domov, HBV pre výstavbu 30 nájomných bytov a Reštauráciu v novom centre s kapacitou 100 sedení. Prevedený bude z rúr PE SDR 11 PN 10 D63mm ( DN 50 ), d ĺžka vetvy cca. L=200m. Na vetvu napojených 36ks domových prípojok PE D32mm ( DN 25 ) s osadením RaMOZ ( STL/NTL regulátor tlaku plynu + plynomer ) na hranici pozemkov RD. Na vetvu napojených 2ks prípojok pre 30 bj PE D32mm ( DN 25 ) a 1ks prípojok pre Reštauráciu PE D32mm ( DN 25 )s osadením RaMOZ ( STL/NTL regulátor tlaku plynu + plynomer ) na hranici pozemkov bytových domov s 30bj a Reštaurácie. Predpokladá sa vybavenie 30 bytových jednotiek vykurovaním a prípravou teplej úžitkovej vody o celkovom tepelnom príkone 30x12 kW. Príprava jedál - na plynovom sporáku o tepelnom príkone 30x7,3 kW. Pre Reštauráciu v novom centre sa uvažuje s : Napojenie úseku „A“ v jednom bode na jestvujúci rozvod DN 50 s osadením uzáveru plastového DN 50 so zemnou súpravou teleskopickou a poklopom liatinovým. Predpokladá sa vybavenie rodinného domu vykurovaním a prípravou teplej úžitkovej vody o celkovom tepelnom príkone 25 kW. Príprava jedál - na plynovom sporáku o tepelnom

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 72 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce príkone 7,3 kW.

Výpo čet spotreby plynu pre úsek “A“: Q h max = ( 36 * 3,50 ) + (30 x 2,7 ) + ( 7,0 + 4,0 ) = 140,0 m3/hod koef. sú č. = 0,40 Q h výp. = 218 * 0,4 = 87,00 m3/hod Q ro č vykur. = (36 * 1500)+(30*1000)+4000 = 88.000 m3/rok Q ro č TUV = (36 * 240)+(30*200) = 14.640 m3/rok Q ro č strava = (36 * 180)+(30*180)+2500 = 14.380 m3/rok Q ro č spolu = 117.020 m3/rok

Úsek „B“: Úsek „B“ bude zásobova ť zemným plynom lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 14 rodinných domov. Prevedená bude z rúr PE SDR 11 PN 10 D63mm ( DN 50 ), d ĺžka úseku cca. L=210,0m. Na úsek napojených 14ks domových prípojok PE D32mm ( DN 25 ) s osadením RaMOZ ( STL/NTL regulátor tlaku plynu + plynomer ) na hranici pozemkov RD. Napojenie vetvy „B“ v dvoch bodoch na jestvujúci rozvod PE SDR 11 PN 10 D63mm ( DN 50 ) s osadením uzáverov plastových DN 50 so zemnou súpravou teleskopickou a poklopom liatinovým. Predpokladá sa vybavenie rodinného domu vykurovaním a prípravou teplej úžitkovej vody o celkovom tepelnom príkone 25 kW. Príprava jedál - na plynovom sporáku o tepelnom príkone 7,3 kW.

Výpo čet spotreby plynu pre úsek „B“: Q h max = 14 * 3,50 = 49,0 m3/hod koef. sú č. = 0,40 Q h výp. = 49 * 0,4 = 19,60 m3/hod Q ro č vykur. = 14 * 1500 = 21.000 m3/rok Q ro č TUV = 14 * 240 = 3.360 m3/rok Q ro č strava = 14 * 180 = 2.520 m3/rok Q ro č spolu = 26.880 m3/rok

Úsek „C“: Úsek „C“ bude zásobova ť zemným plynom lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 13+7=20 rodinných domov. Prevedená bude z rúr PE SDR 11 PN 10 D63mm ( DN 50 ), d ĺžka úseku cca. L=130+240=370,00m. Na úsek napojených 20ks domových prípojok PE D32mm ( DN 25 ) s osadením RaMOZ ( STL/NTL regulátor tlaku plynu + plynomer ) na hranici pozemkov RD. Napojenie úseku „C“ v dvoch bodoch na jestvujúci rozvod PE SDR 11 PN 10 D63mm ( DN 50 ) s osadením uzáverov plastových DN 50 so zemnou súpravou teleskopickou a poklopom liatinovým. Predpokladá sa vybavenie rodinného domu vykurovaním a prípravou teplej úžitkovej vody o celkovom tepelnom príkone 25 kW. Príprava jedál - na plynovom sporáku o tepelnom príkone 7,3 kW.

Výpo čet spotreby plynu pre úsek „C“: Q h max = 20 * 3,50 = 70,0 m3/hod koef. sú č. = 0,40 Q h výp. = 70 * 0,4 = 28,00 m3/hod Q ro č vykur. = 20 * 1500 = 30.000 m3/rok Q ro č TUV = 20 * 240 = 4.800 m3/rok Q ro č strava = 20 * 180 = 3.600 m3/rok Q ro č spolu = 38.400 m3/rok

Vetva „D“: Úsek „D“ bude zásobova ť zemným plynom lokalitu s navrhovanou výrobnou a skladovou čas ťou a čas ť športovo rekrea čného areálu. Prevedená bude z rúr PE SDR 11 PN 10 D63mm ( DN 50 ), dĺžka vetvy cca. L=1.050m. Na vetvu napojených cca. 2ks prípojok PE D32mm ( DN 25 ) s

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 73 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce osadením RaMOZ ( STL/NTL regulátor tlaku plynu + plynomer ) na hranici pozemkov rekrea čného areálu ( Penzión v „Novej jame“ a Rybárska reštaurácia v „Novej jame“ ), prípojka pre výrobnú a skladovú čas ť. Napojenie vetvy „D“ v jednom bode na jestvujúci rozvod PE SDR 11 PN 10 D63mm ( DN 50 ) s osadením uzáveru plastového DN 50 so zemnou súpravou teleskopickou a poklopom liatinovým. Predpokladá sa vybavenie výrobnej časti vykurovaním a prípravou teplej úžitkovej vody o celkovom tepelnom príkone 100 kW. Pre Penzión v „Novej jame“ a Rybárska reštaurácia v „Novej jame“ vykurovaníe a prípravou teplej úžitkovej vody o celkovom tepelnom príkone 2x100 kW. Príprava jedál plynovými sporáku o tepelnom príkone 20,0kW. Pre výrobu predpoklad vykurovania o výkone cca. 200 kW s prípravou teplej vody a športový areál vykurovanie cca. 50KW s prípravou teplej vody.

Výpo čet spotreby plynu pre úsek „D“: Q h max = 7 + 7 +7 + 4 = 25,00 m3/hod koef. sú č. = 0,40 Q h výp. = 25 * 0,4 = 10,00 m3/hod Q ro č vykur. = 3*4000 = 12.000 m3/rok Q ro č TUV = 4*1200 = 3.600 m3/rok Q ro č strava = 2*500 = 1.000 m3/rok Q ro č spolu = 16.600 m3/rok

Úsek napojenia prípojok na jestvujúcu vetvu v súbehu s vodovodom VODA “1-1b“ smer Černík: Úsek bude zásobova ť zemným plynom lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 12+16+8 = 36 rodinných domov. Na jestvujúcu vetvu plynovodu bude napojených 36ks domových prípojok PE D32mm ( DN 25 ) s osadením RaMOZ ( STL/NTL regulátor tlaku plynu + plynomer ) na hranici pozemkov RD. Predpokladá sa vybavenie rodinného domu vykurovaním a prípravou teplej úžitkovej vody o celkovom tepelnom príkone 25 kW. Príprava jedál - na plynovom sporáku o tepelnom príkone 7,3 kW.

Výpo čet spotreby plynu pre úsek“: Q h max = 36 * 3,50 = 126,0 m3/hod koef. sú č. = 0,40 Q h výp. = 126,0 * 0,4 = 50,40 m3/hod Q ro č vykur. = 36 * 1800 = 64.800 m3/rok Q ro č TUV = 36 * 240 = 8.640 m3/rok Q ro č strava = 36 * 180 = 6.480 m3/rok Q ro č spolu = 79.920 m3/rok

Úsek napojenia prípojok na jestvujúcu vetvu v súbehu s vodovodom VODA “1-7-1“: Úsek bude zásobova ť zemným plynom lokalitu s navrhovanou IBV v po čte 23 rodinných domov. Na jestvujúcu vetvu plynovodu bude napojených 23ks domových prípojok PE D32mm ( DN 25 ) s osadením RaMOZ ( STL/NTL regulátor tlaku plynu + plynomer ) na hranici pozemkov RD. Predpokladá sa vybavenie rodinného domu vykurovaním a prípravou teplej úžitkovej vody o celkovom tepelnom príkone 25 kW. Príprava jedál - na plynovom sporáku o tepelnom príkone 7,3 kW.

Výpo čet spotreby plynu pre úsek“: Q h max = 23 * 3,50 = 80,50 m3/hod koef. sú č. = 0,40 Q h výp. = 80,5 * 0,4 = 32,20 m3/hod Q ro č vykur. = 23 * 1800 = 41.400 m3/rok Q ro č TUV = 23 * 240 = 5.520 m3/rok Q ro č strava = 23 * 180 = 4.140 m3/rok Q ro č spolu = 51.060 m3/rok

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 74 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Sumár navrhovaných STL DPZ rozvodov a STL DPZ prípojok: STL DPZ plynovod – rozšírenie: Potrubie z PE SDR 11 PN 10 D 63mm - d ĺžka = 1.830 bm ------

SÚHRN ZVÝŠENIA POTREBY ZEMNÉHO PLYNU: VETVA Q h max Q h výp. Q ro č vykur. Q ro č TUV Q ro č strava ( m3/hod ) ( m3/hod ) ( m3/rok ) ( m3/rok ) ( m3/rok ) „A“ 140,0 87,00 88.000 14.640 14.380 „B“ 49,00 19,60 21.000 3.360 2.520 „C“ 70,0 28,00 30.000 4.800 3.600 „D“ 25,00 10,00 12.000 3.600 1.000 jestv. 126,00 50,40 64.800 8.860 6.480 jestv. 80,50 32,20 41.400 5.520 4.140 SPOLU: 490,50 227,20 257.200 40.560 32.120

Odbery na vykurovanie objektov v zimnom období po čas vykurovacej sezóny ( október – marec ), odbery na prípravu teplej úžitkovej vody a stravy rovnomerne po čas celého roka.

Nako ľko nepoznáme sú časný odber zemného plynu nie je možné presne posúdiť, či je pôvodná regula čná stanica plynu typu RS 3000 dostato čná pre zásobovanie uvedených investícií. Kone čné stanovisko ku zadanej otázke vydá na základe vlastných skúseností prevádzkovate ľ plynového zariadenia v obci – SPP a.s..

L.5. SLABOPRÚDOVÉ ROZVODY

Z hľadiska telekomunikácií patrí obec do primárnej oblasti Nové Zámky. Trasa optického kábla vedie cez ATÚ Ú ľany nad Žitavou po pravej strane cesty do obce Mojzesovo, kde zaústi do ATÚ a odtia ľ pokra čuje po pravej strane cesty do obce Černík. Pokrytie obce je zabezpe čené technologickými zariadeniami v katastri obce Mojzesovo.

L.5..1. TELEFÓNNE VEDENIE V obci je digitálna telefónna ústred ňa. Z kábla prístupovej siete OOK sú ú častnícke rozvody miestnej telefónnej siete(MTS) rozvetvené do územia obce a to vzdušnými metalickými káblami na drevených podperných bodoch k jednotlivým ú častníckym rozvádza čom (ÚR). Čas ť miestnej telefónnej siete vedie podzemnými metalickými káblami popri hlavných prístupových komunikáciách .

L.5..2. MIESTNY ROZHLAS Je vyhotovený reproduktormi osadenými na oce ľových podperných bodoch a na podperných bodoch NN vedení. Rozvod je vedený vzdušným vedením. Rozhlasová ústred ňa je umiestnená v budove obecného úradu.

L.5..3. TELEVÍZNE SIETE A KÁBLOVÉ ROZVODY V obci v sú časnosti nie sú vybudované televízne káblové rozvody a s ich budovaním sa neuvažuje.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 75 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

L.5..4. DIA ĽKOVÉ KÁBLE Cez katastrálne územie obce sú vedené optické káble T-com a Orange. Optický kábel T-com je vedený zo zosil ňovacej stanice Nové Zámky na úseku OOK Nové Zámky – Ve ľký Kýr. Kábel je inštalovaný v katastri pozd ĺž štátnej cesty tretej triedy III/051037. Vykrýva č je inštalovaný za Obecným úradom. Optický kábel Orange je vedený na úseku Nové Zámky – Nitra. Kábel je inštalovaný v katastri pozd ĺž št. cesty III/051037, odtia ľ smeruje po miestnej komunikácii k hospodárskemu dvoru bývalého PD, kde je vyvedený na starý vodojem, ktorý slúži ako vykrýva č.

L.5..5. MOBILNÉ RÁDIOTELEFÓNNE SIETE Obec je pokrytá signálom mobilných telefónnych operátorov - signálom GSM spolo čnosti Orange a spolo čnosti T-mobile. Obidva vykrýva če sa nachádzajú v katastri obce Mojzesovo.

M) KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

M.1. ZÁSADY FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA VO VZ ŤAHU K EKOLOGICKEJ ÚNOSNOSTI

V obci Mojzesovo žilo k 31.12.2010 1379 obyvate ľov. Pri katastrálnej výmere 13,4 km2 dosiahla obec hustotu osídlenia 184 obyvate ľov na km2, čo predstavuje 75 obyvate ľov viac ako má okres Nové Zámky (109 obyvate ľov na km2) a tiež o 74 obyvate ľov/km 2 viac ako má Slovensko (110 obyvate ľov na km2). Kataster obce Mojzesovo je z hľadiska kvality životného prostredia relatívne nenarušený. Na území sa nevyskytuje žiadny zdroj zne čistenia, ktorý by vážnejšie poškodzoval životné prostredie. Stav životného prostredia je s časti pozna čený imisiami, t.j. vplyvmi, ktorých zdroje sa nachádzajú mimo záujmového územia, s časti investi čnými zásahmi človeka do krajiny a jeho aktivitami v krajine. Obec má predovšetkým intenzívne po ľnohospodárske využitie (až cca 82% výmery celého katastrálneho územia). Zásady využívania územia v návrhu smerujú do zlepšenia štruktúry krajiny, čo po realizácii opatrení by malo znamena ť zlepšenie stavu životného prostredia v obci.

M.2. NÁVRH OPATRENÍ NA ELIMINÁCIU ALEBO OBMEDZENIE STRESOVÝCH PRVKOV V KRAJINE

Niektoré stresové prvky v krajine nie je možné eliminova ť ani obmedzi ť – jedná sa najmä o vedenia vysokého napätia, ktoré ovplyv ňujú vzh ľad krajiny, ďalej sú to dopravné komunikácie (cesty, železnice), ktoré vizuálne krajinu ovplyv ňujú menej, majú však negatívny dopad na biokoridory. Tieto je možné vizuálne sanova ť líniovou zele ňou. Rovnakým spôsobom je možné

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 76 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce ovplyvni ť exponované negatívne časti zastavaného územia obce, ako sú výrobné areály a hospodárske dvory po ľnohospodárskeho subjektu. Zásady využívania územia v návrhu smerujú do zachovania a rozvoja štruktúry krajiny, čo po realizácii opatrení by malo znamena ť zlepšenie stavu životného prostredia v obci.

M.3. ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Z hľadiska hodnotenia stavu životného prostredia jednotlivých okresov na základe za ťaženia územia stresovými faktormi ( Izakovi čová, Z., Myozeová, M., 2002: Za ťaženie územia vybranými stresovými faktormi pod ľa okresov. Atlas krajiny SR ) zara ďujú územie katastra Mojzesovo medzi územia za ťažené prírodnými stresovými faktormi ako sú erózne procesy a presadanie zemín. Pritom okres Nové Zámky patrí medzi okresy so silným za ťažením z hľadiska zne čistenia podzemných vôd, eróznych procesov a ohrozenia ekologickej stability. Územie má ve ľmi nízke obmedzenia intenzívnej po ľnohospodárskej činnosti. Ekologickú únosnos ť sú časného využívania krajiny pod ľa typov abiokomplexov možno charakterizova ť ako menej vhodnú. Hodnotenie ekologickej kvality katastrálneho územia pod ľa štruktúry využitia nie je priaznivé, s podielom ekologicky kvalitných plôch do 20 % (Miklós, L., 2002: Ekologická kvalita katastrálnych území pod ľa štruktúry využitia. Atlas krajiny SR ). Kataster obce Mojzesovo je z hľadiska kvality životného prostredia relatívne nenarušený. Na území sa nevyskytuje žiadny zdroj zne čistenia, ktorý by vážnejšie poškodzoval životné prostredie .

M.3..1. VODA Ochrana vodných tokov a ich korýt je ustanovená zákonom č. 364/2004 Z.z.o vodách. Kvalita povrchových vôd je hodnotená na základe sumarizácie výsledkov klasifikácie v zmysle STN 75 7221 „Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd“, ktorá kvalitu vody hodnotí v 8 skupinách ukazovate ľov (A- skupina – kyslíkový režim, B- skupina – základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C- skupina – nutrienty, D- skupina – biologické ukazovatele, E- skupina – mikrobiologické ukazovatele, Fskupina– mikropolutanty, G - skupina- toxicita, H- skupina – rádioaktivita) a s použitím sústavy medzných hodnôt zara ďuje vody pod ľa ich kvality do piatich tried (I.trieda – ve ľmi čistá voda až V. trieda – ve ľmi silno zne čistená voda, pri čom ako priaznivá kvalita vody je považované úrove ň I, II a III. triedy kvality). Systematické sledovanie kvality povrchových vôd realizuje od roku 1982 Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Pozorovacie sie ť kvality vôd je založená na princípe povodí. Slovenský hydrometeorologický ústav v rámci svojho čiastkového monitorovacieho systému vody nemá zriadené v tomto katastrálnom území ani v jeho okolí žiadne pozorovacie objekty kvality vody. Kvalita povrchových vôd je podrobnejšie a systematicky sledovaná v okolí katatra obce iba na profile Nitra, Žitava a Malá Nitra. Výsledky monitoringu ( www.shmu.sk , 2006) sú uvedené v nasledujúcej tabu ľke:

Tok Rie čny Skupinyukazovate ľov - miesto odberu vzorky km A B C D E F NITRA - ČECHYNCE 47,80 IV IV IV V V IV ŽITAVA - HÚL 3,50 II IV IV IV IV MALÁ NITRA - ŠURANY 4,00 III III IV III IV I

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 77 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Poznámky: A- kyslíkový režim, B -základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C -nutrienty, D -biologické ukazovatele, E -mikrobiologické ukazovatele, F –mikropolutanty I –ve ľmi čistá, II – čistá, III – zne čistená, IV –silne zne čistená, V – ve ľmi silne zne čistená

Na silnejšie zne čistenie poukazujú predovšetkým biologické, mikrobiologické ukazovatele a skupina nutrienty. Územie z hľadiska kontaminácie podzemných vôd po ľnohospodárskou činnos ťou je zaradené medzi zranite ľné územia. Zranite ľné oblasti sú po ľnohospodársky využívané územia, z ktorých zrážkové vody odtekajú do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusi čnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekro čiť. Na Slovensku boli zranite ľné oblasti vymedzené nariadením vlády č. 617/2004 v súlade so smernicou Rady 91/676/EEC o ochrane vôd pred znečistením dusi čnanmi pochádzajúcich z po ľnohospodárskych činností. Sto čné za odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie sa neplatí, v dôsledku jej nevybudovania - zdrojom zne čistenia v katastri sú teda predovšetkým miestne objekty rodinných domov spôsobom vyústenia kanalizácie resp. stavom žúmp. Ve ľmi významným zdrojom zne čistenia v katastri sú až nadmerné výsypy smetí do priestorov m ŕtvych ramien rieky Nitry. Tieto sú v sú časnosti bez vody a miestne obyvate ľstvo ich ve ľmi intenzívne využíva na zbavenie sa akéhoko ľvek odpadu. Najatraktívnejšie miesta v katastri z prírodného h ľadiska sa tak stávajú jedným ve ľkým smetiskom! Významným zdrojom zne čistenia povrchových a podzemných vôd v minulosti boli činnosti vykonávané v po ľnohospodárskom areáli, ktorého pozostatky sa postupne odbúravajú aj po jeho likvidácii synatropnou a nitrofilnou vegetáciou na eutrofizovaných miestach Iný poh ľad na vodu v súvislosti so životným prostredím, je jej využitie v krajine. Táto problematika je podrobnejšie rozobratá v kapitole j.1.3. Ochrana pred povod ňami a kapitole K.2. Tvorba krajiny. Opatrenia: - Vybudova ť kanalizáciu v celej obci - Výchova ob čanov a využívanie zberného dvora - Zrealizova ť návrh protipovod ňových opatrení v zmysle návrhu územného plánu

M.3..2. PÔDA Z hľadiska indexu po ľnohospodárskeho potenciálu patrí riešené územie k územiam s najvyšším potenciálom v rámci Slovenska, s významným zastúpením pôd najlepších bonít. Ohrozenie pôdy vodnou eróziou je podmienené predovšetkým pôdotvorným substrátom a sklonitos ťou územia. Z tohto h ľadiska je možné celý kataster zaradi ť k územiam ve ľmi málo ohrozeným vodnou eróziou. Významnejším faktorom v riešenom území je veterná erózia, ktorá môže by ť pomerne ú činne obmedzená plochami a pásmi vysokej a strednej drevitej vegetácie.

Z hľadiska kontaminácie pôdy má územie relatívne čisté pôdy ( ČURLÍK , J., ŠEF ČÍK, P., 2002: Kontaminácia pôdy. Atlas krajiny SR ). Odolnos ť pôd proti kompakcii a intoxikácii je slabá až stredná. Pôdy sú s časti nenáchylné na acidifikáciu (karbonátové pôdy) a sčasti slabo náchylné na acidifikáciu - majú strednú pufra čnú schopnos ť. Náchylné sú na primárne aj sekundárne zhutnenie. V okrese Nové Zámky je evidovaných 19 sond na po ľnohospodárskej pôde, ktorých výsledky preukázali, že jednotlivé sledované prvky - Cd, Pb, Cr, Hg, As, Ni, N, P - nie sú prekro čené v zmysle normy maximálne prípustných hodnôt v po ľnohospodárskej pôde, teda sú pod limitom odporú čaných hodnôt.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 78 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Prognóza radónového rizika je pre riešené územie nízka ( ČÍŽEK , P., SMOLÁROVÁ , H., GLUCH , A., 2002: PROGNÓZA RADÓNOVÉHO ZNE ČISTENIA . ATLAS KRAJINY SR ). Z hľadiska ostatných geodynamických javov v území nie sú evidované svahové pohyby ani zosuvy. Makroseizmická intenzita vyjadrená °MSK-64 neprekra čuje 90% s pravdepodobnos ťou 7 °MSK-64 za 50 rokov (perióda návratnosti 475 roko v), čo znamená takmer najvyšší stupe ň v rámci Slovenska. Opatrenia: - Vybudova ť kanalizáciu v celej obci - výsadba pôdoochrannej zelene - zneškod ňovanie nelegálnych skládok odpadu

M.3..3. OVZDUŠIE Zne čistenie ovzdušia je dominantne ovplyv ňované ve ľkými a strednými lokálnymi a regionálnymi zdrojmi emisií, ako aj zahrani čnými transmisiami. V obci nie sú registrované žiadne stredné ani ve ľké zdroje zne čistenia ovzdušia. Ovzdušie v tejto oblasti je zne čis ťované v malej miere tuhými a plynnými exhalátmi z menších zdrojov zne čistenia lokálneho charakteru. Z regionálneho h ľadiska majú vplyv na ovzdušie v obci niektoré výrobné podniky v Šuranoch. Lokálnym zdrojom zne čistenia sú najmä rodinné domy - domáce vykurovacie telesá na tuhé palivo. Významným zdrojom zne čistenia tuhými polietavým prachom a oxidmi dusíka je automobilová doprava. Zvýšená koncentrácia týchto látok je v blízkosti štátnej cesty, ktorá je využívaná pre lokálny tranzit osobnej dopravy ale aj zásobovanie. V roku 1994 sa dosiahlo zníženie výronu emisií plynofikáciou obcí v okrese Nové Zámky medzi inými aj v obci Mojzesovo. Opatrenia: - plynofikať obec aj v ďalších lokalitách v zmysle návrhu - využíva ť alternatívne zdroje energie

M.3..4. BIOTA Biota predstavuje jednu z najdynamickejších zložiek prírody. V súvislosti so starostlivos ťou o životné prostredie sú niektoré prvky bioty ve ľmi vhodnými indikátormi jeho kvality. Jedná sa o prítomnos ť rastlinných aj živo číšnych druhov vrátane ich správania. Významným faktorom je pomer zastúpenia a prítomnos ť nepôvodných druhov, prípadne inváznych druhov rastlín, u ktorých je snaha o ich odstránenie. Na podporu pôvodných druhov je možné prija ť opatrenia na ich umelé doplnenie v súlade so stanovištnými podmienkami biotopov. Biotu ohrozuje prienik zavle čených a inváznych druhov rastlín (agát). Zavle čené druhy ako aj druhy spla ňujúce prekonávajú klimatickú bariéru a následne bariéru biotickú. Iba menej ako 5 % zavle čených druhov má schopnos ť prekona ť biologickú bariéru pôvodných alebo dlhú dobu sa v území vyvíjajúcich spolo čenstiev. Citlivými čas ťami územia sú tie, kde rastlinné spolo čenstvá sú narušené, deštruované, alebo úplne odstránené. Ide predovšetkým o stanovištia porastené spolo čenstvami ruderálnych druhov v zastavanom území, ornú pôdu, spevnené plochy, násypy, zárezy a navážky, okraje cestných komunikácií a železni čné trate vrátane ich okrajov, narušené brehy vodných tokov a stanovištia s odstránenou vegetáciou. Opatrenia: - výsadba zelene (pôvodných druhov) v krajine (popri komunikáciách a pri navrhovaných vodných plochách)

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 79 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

- zakladanie mokradí v po ľnohospodárskej krajine

M.4. FAKTORY OVPLYV ŇUJÚCE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

M.4..1. DOPRAVA Doprava vplýva na životné prostredie v nasledovných smeroch: - kolízia motorovej dopravy s chodcami - produkcia zne čis ťujúcich látok (pevný polietavý prach a oxidy dusíka) - zvýšenie hlu čnosti prostredia - vibrácie. Z hľadiska dopravnej siete najvýraznejší vplyv dopravy na životné prostredie je možné očakáva ť pozd ĺž cesty III/051037 prechádzajúcej obcou. V nasledujúcej tabu ľke sú prevzaté vzdialenosti izofón od sledovaných porovnate ľných komunikácií (v metroch): Komunikácia Hladina hluku (dB) 70 60 cesta III/051037 - 24,5

Prípustné hladiny hluku z dopravy relevantné pre obec sú pod ľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z. stanovené pre vonkajšie priestory nasledovne: - obytné a rekrea čné územia (kategória II): 50 dB po čas d ňa a ve čer, 45 dB po čas noci - obytné a rekrea čné územia bezprostredne nadväzujúce na štátne cesty II. triedy, miestne komunikácie s hromadnou dopravou a železni čné trate (kat. III): 60 dB cez de ň a ve čer – v noci 50 – 55 (pri železnici) dB. - výrobné zóny (kat. IV): 70 dB po čas 24 hodín.

M.4..2. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO Ukladanie odpadov je na území obce podmiene čne vhodné až nevhodné (Klukanová A., Iglárová Ľ., 2002: Vhodnos ť územia na ukladanie odpadov. Atlas krajiny SR) vzh ľadom na vysoký stupe ň ohrozenia podzemnej vody v okolí rieky Nitra. Zákon NR SR č.223/2001 Zz. o odpadoch, ustanovuje práva a povinnosti štátnej správy a obcí a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednos ť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie Recykla čného fondu. V zmysle zákona č. 127/2006 o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch vydáva pod ľa §-u 5 ods. 2 Krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznú vyhlášku pre záväznú čas ť POH kraja. Táto doposia ľ nie je spracovaná. Z tohoto dôvodu zatia ľ platí POH obce do r. 2005. Pod ľa tohoto POH obec: - je TKO odvážaný na skládku do obce Kolta. Odvoz odpadu zabezpe čuje firma spravujúca skládku.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 80 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

- bola obec zaviazaná do r. 2005 zriadi ť zberový dvor pre ur čité druhy separovaného odpadu. Tento zámer sa uskuto čnil, v sú časnosti je zberový dvor umiestnený za Obecným úradom. - bola obec zaviazaná do r. 2005 zriadi ť zberné miesto bioodpadu (nezrealizované) – navrhované je na navrhovanej ploche výroby a skladového hospodárstva (plocha oproti vykrýva ču T-mobile) pri hospodárskom dvore bývalého PD. Účelom odpadového hospodárstva je predchádza ť vzniku odpadov, obmedzi ť ich tvorbu a zhodnocova ť odpady hlavne ich recykláciou . Nakladanie s odpadmi v obci predstavuje zber odpadov a jeho prepravu na skládku TKO Michal nad Žitavou. Na zlepšenie stavu životného prostredia obecné zastupite ľstvo v Mojzesove schválilo na rok 2008 systém zberu komunálneho odpadu formou separovania. Obec separuje papier, sklo, plasty, pneumatiky, elektrospotrebi če. Separovaný odpad je organizovaný prostredníctvom združenia Palárikovo na základe zmluvy. Raz za mesiac je súkromnou firmou v obci vykupovaný aj železný šrot. Kompostovanie biologicky rozložite ľných odpadov realizujú ob čania vo svojich dvoroch. Zo žúmp a septikov je odpad odvážaný na ČOV Komjatice. Kanalizácia a ČOV nie je vybudovaná v celej obci, preto splaškové odpadové vody ohrozujú miestne toky. Na území obce sa nachádzajú divoké skládky odpadov a to v lokalite Kratiny (Staré jamy), pri zachovanom starom ramene Nitry v lokalite Martin sek a pozd ĺž hlavnej komunikácie v obci pri ihrisku. Obec je povinná v zmysle platných právnych predpisov sanova ť staré neriadené skládky a ďaľšie enviromentálne zá ťaže.

M.4..3. URBANISTICKÁ ZÁSTAVBA Obec sa vyvíjala ako cestná dedina. Jej štruktúra zástavby je v sú časnosti limitovaná najmä po ľnohospodárskou pôdou vysokej kvality v jej katastri ale tiež tokom kanála rieky Nitra na západe. Obec má svoje centrum. Ob čianska vybavenos ť sa nachádza prevažne v tomto centre. Mimo centra v južnej časti obce na ceste III/051037 dominuje rímskokatolícky kostol sv. Ondreja apoštola. Štruktúra najstaršej zástavby južne od centra obce je pomerne zachovalá. Obec možno hodnoti ť skôr pozitívne vzh ľadom na čistotu jej zástavby a množstvo vzrastlej zelene. Centrum obce by si zaslúžilo vä čšiu pozornos ť. Po realizácii projektu financovaného prostredníctvom štrukturálnych fondov EU „Revitalizácia verejných priestranstiev obce Mojzesovo“ je predpoklad, že jeho vzh ľad sa zlepší. Tento projekt nezahr ňuje revitalizáciu okolia Domu smútku, ktoré si tiež zasluhuje pozornos ť. Najviac zanedbanou plochou v obci je rozpadávajúci sa hospodársky dvor bývalého PD v severovýchodnej časti obce.

M.4..4. VEGETÁCIA ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE. Vegetácia intravilánu je pomerne bohatá. Zásluhu na tom má aj bohatý porast vzrastlej zelene okolo futbalového ihriska. Po realizácii projektu financovaného prostredníctvom štrukturálnych fondov EU „Revitalizácia verejných priestranstiev obce Mojzesovo“ je predpoklad, že sa posilní funkcia zelene v centre obce. Tento projekt však nezahr ňuje revitalizáciu okolia

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 81 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Domu smútku, ktoré si tiež zasluhuje pozornos ť. Zele ň resp. izola čná zele ň chýba v schátralom areáli hospodárskeho dvora PD. Celkovo možno hodnoti ť plochy verejnej zelene v obci ako posta čujúce s potrebou posilnenia jej funkcie vo vz ťahu k ob čanovi a návštevníkovi obce. Vegetácia záhrad a sadov plní významnú refugiálnu úlohu pre živo číchy po ľnohospodárskej krajiny a je významným prvkom.

N) VYMEDZENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV

Na území katastra sa nachádza chránené ložiskové územie s ur čeným dobývacím priestorom Mojzesovo – ur čené na ochranu a využitie výhradného ložiska ílu pre tehliarsku výrobu (tohto času bez organizácie, na ktorú by boli úradne evidované).

O) VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU

Zvýšenú ochranu si vyžaduje južná čas ť obce, ktorá je ohrozovaná povod ňovými vlnami v čase prívalových daž ďov. Iné ohrozované plochy, respektíve ohrozenia sa v obci nenachádzajú okrem chránených území v zmysle kapitoly I – Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území.

P) VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA PLÔCH PO ĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNEJ PÔDY

P.1. VYHODNOTENIE ZÁBEROV LESNEJ PÔDY Vyhodnotenie náhrady za stratu mimoproduk čných funkcií lesa v prípade trvalého alebo do časného vý ňatia lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa na území obce Mojzesovo bolo spracované na základe § 6 a 9 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a príslušných príloh v znení neskorších predpisov.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 82 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

V katastri obce Mojzesovo sú navrhované zábery lesných pozemkov na ú čely športových aktivít a na protipovod ňové opatrenie prostredníctvom obnovenia bývalého ramena rieky Nitry, celkom na 2 lokalitách. V oboch prípadoch sa jedná o trvalý záber lesných pozemkov. Lesné porasty sú v kategórii hospodárskych lesov. V prípade lokality 2 sa jedná o protipovod ňové opatrenia, pri ktorých je vy ňatie oslobodené od odvodu. Celková výmera na vy ňatie lesnej pôdy je 5.95 ha a suma za jej vy ňatie je za vyššie uvedených predpokladov vypo čítaná na 74 487 EUR. Navrhovaný odhadovaný výpo čet záberov udáva tabu ľka č. 1. Priložená mapka ukazuje lokalizáciu záberov v rámci porastovej mapy.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 83 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Tab. č. 1 Preh ľad vyhodnotenia náhrad za trvalé vy ňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa na území obce Černík

a, enia atie) č ľ ň

a zákona ľ atiarokoch v atie EUR v enie ň ň č

ného materiálu - č né né ur 20% 100% HSLT HSLT č .326/2005 Galanta, záber v ha č lesný dielec parcela KN archeológia asného vy enie enie plochy záberu kategória lesa č č odpadov 100% funk percento záberu plocha v ha celkom Komárno a Trebišov ozna signály, ochrana prírody, zvýšenie odvodu pre skládku za dobu rubnú na ha v tis. SK Dunajská Streda, Senec, Ša odvod za trvalé od zvýšenie odvodu pre schválený rubná doba (RD) pod efekt verejnoprospešných funkcií zdroj reproduk zvýšenie odvodu pre ochranný les zvýšenie odvodu o 50%okresy pre (Q) (ak rovné RD trvalé= vy alebo 100%,les osobitnéhour oslobodenie od odvodov: lesy, vody, trvanie do ZL_01 294 a, b, c športové aktivity 100% 5,61 5,61 120 124 120 H 400 0% 0% 0% 0% 0 74 487 ZL_02 časti 293 a, b 3494 vodný kanál 100% 0,34 0,34 120 124 120 H 400 0% 0% 0% 0% 1 0 Suma 5,95 74 487

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 84 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

P.2. VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA PO ĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE

Katastrálne územie Mojzesovo patrí medzi po ľnohospodársky významné lokality. Pod ľa zákona 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov je chránenou pôdou pôda s bonitou od 1. do 4. skupiny a pôdy s vykonanými investi čnými opatreniami. V katastri je najlepšia 1. bonitná trieda. Územie záberov pôdy je roz členené na 26 lokalít, kde je bu ď návrh záberu po ľnohospodárskej pôdy alebo návrh zmeny využitia plochy. Úhrnná výmera lokalít záberov plôch je 34.920 ha a predpokladaný celkový záber po ľnohospodárskej pôdy je 23.068 ha.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 85 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Tab. č.1: Preh ľad stavebných a iných zámerov na po ľnohospodárskej pôde navrhovaných v rámci návrhu ÚPN (údaje v m2).

Lokalita Katastrálne Funkčné Výmera Predpokladanávýmerapoľnohospodárskejpôdy Užívateľ Vybudované Časová Pomer č. územie využitie lokality poľnohospodár hydromeliora etapa záberu skejpôdy čné realizácie z toho zariadenia spoluv spoluvm2 Výmera (závlaha, m2 skupinaBPEJ bonita druhpozemku v m2 odvodnenie)

11730 4690 0021001 1 Mojzesovo IBV 6 ornápôda 4690 0.4 verejnázeleň, 9910 9910 0021001 2 Mojzesovo komunikácie 6 ornápôda 9910 1 0022002, 24040 9620 0021001, 3 Mojzesovo IBV 0014061 1,6 ornápôda 9620 0.4 verejnázeleň, 4580 4580 0014061 4 Mojzesovo komunikácie 6 ornápôda 4580 1 IBV, 0022002, Komunikácie, 16480 7840 0014061 5 Mojzesovo ochrannázeleň 1,6 ornápôda 7840 0.5 3510 3510 0022002 6 Mojzesovo verejnázeleň 1 záhrady 3510 1 1170 1170 0022002 7 Mojzesovo cintorín 1 záhrady 1170 1 ornápôda, 44270 21210 0039002 8 Mojzesovo výroba 2 ostatnéplochy 21210 1 bývanieIBV, 24880 12440 0022002 9 Mojzesovo vybavenosť 1 ornápôda 12440 0.5 bývanieHBV, 14650 10250 0022002 10 Mojzesovo vybavenosť 1 sady 10250 0.7 11 Mojzesovo IBV 15020 6010 0022002 1 sady 6010 0.4 12 Mojzesovo výroba 10840 10840 0022002 1 ornápôda 10840 1 0022002, vinice,záhrady, 31920 12770 13 Mojzesovo IBV 0039002 1,2 ornápôda 12770 0.4

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 86 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

IBV, 16620 9480 0039002 14 Mojzesovo verejnázeleň 2 ornápôda 9480 0.6 občianska 4480 2240 0039002 15 Mojzesovo vybavenosť 2 záhrady 2240 0.5 ornápôda, vinice, 6310 1260 0041002 16 Mojzesovo rekreácia a CR 3 neplodná,zastav. 1 260 0.3 technická 0022002, ornápôda, 24160 18230 17 Mojzesovo vybavenosť 0021001 1,6 ostatnéplochy 18230 1 18 Mojzesovo ochrannázeleň 2650 2650 0021001 6 ornápôda 2650 1 0022002, 0021001, 6750 6750 0005001, 19 Mojzesovo ochrannázeleň 0014061 1,6 ornápôda 6750 1 0022002, 2600 2600 20 Mojzesovo ochrannázeleň 0014061 1,6 ornápôda 2600 1 0022002, 3800 3800 0144002, 21 Mojzesovo ochrannázeleň 0039002 1,2 ornápôda 3800 1 0002002, 5970 5970 22 Mojzesovo vodnéplochy 0023002 2 ornápôda 5970 5970 1 23 Mojzesovo ochrannázeleň 4320 4320 0023002 2 ornápôda 4320 1 0023002, 46220 46220 0020003, 24 Mojzesovo vodnéplochy 0024004 2,5 ornápôda 46220 46220 1 komunikácie, 2270 2270 0023002 25 Mojzesovo vodnéplochy 2 ornápôda 2270 2270 1 26 Mojzesovo vodné plochy 10050 9920 0023002 2 ornápôda 9920 1 Spolu 349 200 230 680 230 680 54 460

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 87 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Q) HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA

Návrh ÚPN-O nepredpokladá narušenie ekologickej únosnosti územia v dôsledku realizácie navrhovaných zmien. Naopak v súvislosti s realizáciou protipovod ňových opatrení v rámci revitalizácie krajiny dôjde k výraznému zlepšeniu, jednak vzh ľadu krajiny, mikroklimatických podmienok a tiež podpore bioty. Navrhované využitie plôch zastavanej časti obce (plochy IBV) predpokladá nárast obyvate ľov o cca 400 a ubytovaných návštevníkov o cca 250 . Prevažné navrhované ubytovacie kapacity ( 150 lôžok) sa vz ťahujú k časti obce mimo jej zastavaného územia. Z ekonomického h ľadiska navrhované riešenie je prínosom, vzh ľadom k tomu, že predpokladá zvýšenie zamestnanosti obyvate ľov v oblasti priemyslu, rekreácie a CR. Rekreácia a CR prispeje k reštrukturalizácii zamestnanosti v obci a zvýšeniu ponuky služieb návštevníkov obce a širšieho okolia.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 88 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 89 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

A) ZÁSADY A REGULATÍVY PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA

A.1. REGULATÍVY URBANISTICKEJ KONCEPCIE ZASTAVANEJ ČASTI OBCE

• Hlavná rozvojová os obce je v zásade súbežná s tokom kanála Nitry. Jej vetva smeruje pozd ĺž cesty III. triedy III/05137, kde prevláda individuálna bytová výstavba s doplnkovými funkciami a centrom obce • Výškovou dominantou obce je kostol sv. Ondreja apoštola, barokový, z r. 1730, rozšírený v prvej polovici 20. storo čia a v r. 1956-57 situovaný južne od centra obce. • hlavnou plošnou dominantou obce je je centrálny priestor obce, kde sa nachádza Obecný úrad s poštou, kultúrny dom, obchody a pohostinské zariadenie. K tomuto priestoru je pri ľahlý nástupný priestor k domu smútku, ktorý je v návrhu posilnený o navrhovanú plochu verejnej zelene a ob čianskej vybavenosti. • Tento priestor spolu s pri ľahlými čas ťami obce je ozna čený C1 ako centrálna zóna obce, ktorú treba rieši ť ako spolo čný priestor minimálne prostredníctvom riešenia dopravy, peších komunikácií, parkových úprav a drobnej architektúry. Takéto riešenie zaistí optické zjednotenie celého priestoru a jeho kvalitatívne vyššiu architektonickú úrove ň. • ved ľajšími plošnými dominantami sú : - Navrhovaný rozšírený areál športu (sú časné futbalové ihrisko), kde v rozšírenej časti sú uvažované plochy športu v zeleni s prislúchajúcou vybavenos ťou - plocha navrhovaného severného centra obce C2

A.2. UR ČENIE FUNK ČNÝCH PRIESTOROVO HOMOGÉNNYCH JEDNOTIEK

Funk čné plochy v zastavanej časti obce môžeme rozdeli ť na obytné, výrobné (po ľnohospodárstvo, sklady a priemyselná výroba), plochy ob čianskej vybavenosti a služieb, plochy vybavenosti cestovného ruchu, športovej vybavenosti, cintorína, verejnej zelene, hospodárskej zelene a komunikácií. V obci prevažuje obytná funkcia, s časti je tu rekrea čná funkcia, ďalej je tu po ľnohospodárska výroba a malovýroba. Ob čianske vybavenie je umiestnené v severozápado- juhovýchodnej osi ale aj roztrúsené po celej obci. Jednotlivé plochy (prevažne oddelené komunikáciami) boli vyhodnotené z poh ľadu ich funk čnosti a štruktúry zástavby. C centrálna plocha IB individuálna bytová výstavba HB hromadná bytová výstavba OV ob čianska vybavenos ť CR cestovný ruch SP šport

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 90 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

CN cintorín ZV verejná zele ň ZO ochranná zele ň VS sklady a výroba VP po ľnohospodárska výroba TV technická vybavenos ť

V krajine sa nachádzajú nasledovné plochy OP: − koridor vodného toku rieky Nitra − odstavené ramená rieky Nitra − nelesná drevinová vegetácia − obnovené ramená rieky Nitra − lesné porasty − vodné plochy v po ľnohospodárskej krajine − vinice − rybníky − orné pôdy

A.2..1. JESTVUJÚCE LIMITY

• cesta III. triedy má ochranné pásmo 20 m kolmo od osi vozovky. • ochranné pásma technických sietí a zariadení (vi ď jednotlivé kapitoly) • OP cintorína je 50 m • ochranné pásmo hospodárskeho dvora po ľnohospodárskeho subjektu je dané po čtom chovných zvierat • bonita po ľnohospodárskej pôdy

A.3. NÁVRH FUNK ČNÝCH REGULATÍVOV PRE ZASTAVANÚ ČAS Ť OBCE

Návrh spo číva v návrhu regulatívov a vo vymedzení limitov platných pre riadenie územia. Regulatívy sa týkajú funk čného využitia plôch a zásad stavebnej činnosti na týchto plochách.

A.3..1. REGULATÍVY PRE FUNK ČNÉ VYUŽITIE PLÔCH Čisté funkcie : bývanie - HBV bývanie - IBV ob čianska vybavenos ť rekreácia a CR šport verejná zele ň

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 91 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

sprievodná zele ň vodných tokov a ostatná zele ň hospodárska zele ň izola čná zele ň cintorín po ľnohospodárska výroba výroba a sklady technické vybavene vodné plochy Zmiešané funkcie : bývanie IBV a vybavenos ť bývanie HBV a vybavenos ť

A.3..2. LIMITY PRE FUNK ČNÉ VYUŽITIE PLÔCH Na plochách bývania sú možné nasledujúce funkcie len za ur čených podmienok : ⇒ Ob čianska vybavenos ť a služby nesmú narušova ť funkciu bývania ⇒ Výroba a remeselná výroba je možná len drobná, ktorá nebude ruši ť funkciu bývania ⇒ Maloro ľníctvo v zastavanom území obce bude slúži ť len pre uspokojenie vlastných potrieb a potrieb ubytovaných návštevníkov ⇒ Plochy skladov a výroby v zastavanej časti obce nesmú svojou prevádzkou, hlukom, vibráciami, pachom a ne čistotami negatívne zasahova ť do plôch bývania a rekreácie.

B) UR ČENIE PODMIENOK NA VYUŽITIE JEDNOTLIVÝCH PLÔCH

B.1. NÁVRH PRIESTOROVÝCH REGULATÍVOV

B.1..1. REGULATÍVY PRIESTOROVÉ PLATNÉ NA VŠETKÝCH ZASTAVANÝCH PLOCHÁCH

⇒ Všetky technické siete a prípojky vies ť zemou ⇒ Parkovacie plochy pre funkciu ob čianskej vybavenosti, vybavenosti rekreáce a CR, športu a bývania tam, kde nie sú vyzna čené ako verejné, rieši ť na vlastných pozemkoch ⇒ Na všetkých plochách jestvujúcu zele ň zachova ť a dop ĺň ať ju pod ľa ur čených priestorových regulatívov. Pri riešení zelene uprednost ňova ť výsadbu domácich druhov drevín s možnos ťou využitia všetkých tvarových, farebných a vzrastových foriem. ⇒ Hospodári ť s vodou v zmysle integrovanej protipovod ňovej ochrany:

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 92 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

- zachytáva ť daž ďovú vodu do zberných nádrží - vytvára ť tzv. daž ďové (bioklimatické) záhrady - redukova ť odtok daž ďovej vody prostredníctvom zelených striech - budova ť zvodnené vegeta čné priekopy a priehlbne, ďalej umelé filtre a priesaky popri miestnych komunikáciách - používa ť polovegeta čné tvárnice pre budovanie spevnených parkovísk ⇒ Rešpektova ť pôvodnú štruktúru zástavby a výškovú hladinu na jestvujúcich zastavaných plochách Typy použitých regulatívov na navrhovaných plochách: − funk čné využitie : funkcia hlavná, funkcia prípustná, funkcia neprípustná − prevládajúci typ stavebnej činnosti − priestorová forma : štruktúra zástavby, výšková hladina, tvar strechy − výrazová forma : tvaroslovie, povrchové materiály − vegeta čné úpravy − spôsob projektovej prípravy − parciálne regulatívy

B.1..2. PRIESTOROVÉ REGULATÍVY PLATNÉ NA NAVRHOVANÝCH ZASTAVANÝCH PLOCHÁCH

C1 (sú časný centrálny priestor obce) FUNKČNÉ hlavné občianskavybavenosť,bývanie VYUŽITIE prípustné ubytovaniea službycestovnéhoruchu ÚZEMIA neprípustné akákoľvekvýroba,sklady TYPSTAVEBNEJČINNOSTI - rekonštrukciaadostavbajestvujúcichobjektov,novostavba PRIESTOROVÁ štruktúra − rešpektovaťpôvodnúurbanistickúštruktúruzástavby FORMA zástavby − celýpriestorchápaťakohlavnúplošnúdominantuobce výšková − zachovaťjestvujúcuvýškovúhladinuostatnýchstavieb hladina tvarstrechy zachovaťtvarasklonpôvodnýchjestvujúcichstriech možnosťvyužitiapodkroviazavyššieuvedenýchpodmienok VÝRAZOVÁ tvaroslovie − používaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry FORMA povrchové prirekonštrukciipoužívaťklasickéstavebnétechnológie materiály používaťprírodnétradičnémateriálynajmählinu,kameňamurivopovrchovoupravené vápennouomietkou,resp.vzhľadovoporovnateľnýmimateriálmi VEGETAČNÉÚPRAVY − dotvoriťpriestoryparkovýmiúpravamináročnejšiehocharakteru − priestorovúštruktúruzeleneprispôsobiťpožiadavkámokolitýchfunkčnýchplôch − pririešenízeleneuprednostňovaťvýsadbudomácichdruhovdrevínsmožnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem PROJEKTOVÁPRÍPRAVA centrálnypriestorpodrobnejšieriešiťsamostatnýmprojektom C2 (navrhované centrum rozšírenej časti obce) FUNKČNÉ hlavné bývanie,občianskavybavenosť,verejnázeleň,detskéihriská VYUŽITIE prípustné Ubytovaniea službycestovnéhoruchu ÚZEMIA neprípustné akákoľvekvýroba,sklady TYPSTAVEBNEJČINNOSTI novostavba PRIESTOROVÁ štruktúra − rešpektovaťokolitúurbanistickúštruktúruzástavby FORMA zástavby − celýpriestorchápaťakovedľajšiuplošnúdominantuobce

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 93 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

výšková − maximálne2podlažiasmožnosťouvyužitiapodkrovia hladina tvarstrechy - možnésúsedlové,valbovéstrechy,zelenéstrechy,príp.inévhodnétypystriechso zohľadnenímklimatickýchpodmienoktejtolokality - možnosťvyužitiapodkroviazavyššieuvedenýchpodmienok KZ - 0,5 VÝRAZOVÁ tvaroslovie − využívaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry FORMA povrchové − uprednostňovaťprírodnétradičnémateriálynajmählinu,kameňamurivopovrchovo materiály upravenévápennouomietkou,resp.vzhľadovoporovnateľnýmimateriálmi VEGETAČNÉÚPRAVY − dotvoriťpriestoryparkovýmiúpravamináročnejšiehocharakteru − priestorovúštruktúruzeleneprispôsobiťpožiadavkámokolitýchfunkčnýchplôch − pririešenízeleneuprednostňovaťvýsadbudomácichdruhovdrevínsmožnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Podrobnejšieriešiťurbanistickouštúdiouasamostatnýmprojektom

IB (jestvujúce plochy) FUNKČNÉ hlavné Bývanievrodinnýchdomoch VYUŽITIE prípustné Maloroľníctvo,ubytovanie,drobnépodnikanie,ktorénenarušujehygienubývania ÚZEMIA neprípustné výrobaaskladynarušujúcazásadyhygienybývania TYPSTAVEBNEJČINNOSTI rekonštrukciaadostavba PRIESTOROVÁ štruktúra - zachovaťpôvodnúštruktúruzástavby FORMA zástavby - výšková výškováhladinajednoaždvepodlažiasmožnosťouvyužitiapodkrovia hladina tvarstrechy - možnésúsedlové,valbovéstrechy,zelenéstrechy,príp.inévhodnétypystriechso zohľadnenímklimatickýchpodmienoktejtolokality - možnosťvyužitiapodkroviazavyššieuvedenýchpodmienok VÝRAZOVÁ tvaroslovie − využívaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry,nahistorickýchdomoch FORMA ichzachovať povrchové − uprednostňovaťprírodnétradičnémateriálynajmählinu,kameňamurivopovrchovo materiály upravenévápennouomietkou,resp.vzhľadovoporovnateľnýmimateriálmi VEGETAČNÉÚPRAVY − predzáhradkyriešiťakookrasnúzeleň − pririešenízeleneuprednostňovaťvýsadbudomácichdruhovdrevínsmožnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Individuálnymprojektom

IB1 (navrhované plochy) FUNKČNÉ hlavné Bývanievrodinnýchdomoch VYUŽITIE prípustné Maloroľníctvo,ubytovanie,drobnépodnikanie,ktorénenarušujehygienubývania ÚZEMIA neprípustné výrobaaskladynarušujúcazásadyhygienybývania TYPSTAVEBNEJČINNOSTI novostavba PRIESTOROVÁ štruktúra - štruktúrazástavbysaprispôsobíparceláciipozemkov FORMA zástavby - výšková výškováhladinajednoaždvepodlažiasmožnosťouvyužitiapodkrovia hladina tvarstrechy - možnésúsedlové,valbovéstrechy,zelenéstrechy,príp.inévhodnétypystriechso zohľadnenímklimatickýchpodmienoktejtolokality - možnosťvyužitiapodkroviazavyššieuvedenýchpodmienok KZ - 0,4 VÝRAZOVÁ tvaroslovie − uprednostňovaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry FORMA povrchové − uprednostňovaťprírodnétradičnémateriály materiály VEGETAČNÉÚPRAVY − predzáhradkyriešiťakookrasnúzeleň − pririešenízeleneuprednostňovaťvýsadbudomácichdruhovdrevínsmožnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Individuálnymprojektom

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 94 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

HB FUNKČNÉ hlavné Bývanievbytovýchdomoch VYUŽITIE prípustné služby,občianskavybavenosť,IBVzapredpokladu,žebudeumiestňovanáďalejod ÚZEMIA centra neprípustné výrobaasklady TYPSTAVEBNEJČINNOSTI rekonštrukciaadostavbanaplocháchužzastavaných,novostavbanavytypovaných stavebnýchpozemkoch PRIESTOROVÁ štruktúra štruktúruzástavbyprispôsobiťpostavenýmbytovýmdomom FORMA zástavby doplniťdrobnouarchitektúrou(lavičky,preliezkyapod.) výšková dveažtripodlažiasmožnosťouvyužitiapodkrovia hladina tvarstrechy - možnésúsedlové,valbovéstrechy,zelenéstrechy,príp.inévhodnétypystriechso zohľadnenímklimatickýchpodmienoktejtolokality KZ - 0,3 VÝRAZOVÁ tvaroslovie − využívaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry FORMA povrchové - uprednostňovaťprírodnétradičnémateriálynajmählinu,kameňamurivopovrchovo materiály upravenévápennouomietkou,resp.vzhľadovoporovnateľnýmimateriálmi VEGETAČNÉÚPRAVY - priestorokolobytovieksadovníckyupraviť - pririešenízeleneuprednostňovaťvýsadbudomácichdruhovdrevínsmožnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Individuálnímprojektom

CR1 (Nová jama) FUNKČNÉ hlavné oddychovázónavokolírybníkov VYUŽITIE prípustné občianskavybavenosť,šport ÚZEMIA neprípustné výrobaasklady TYPSTAVEBNEJČINNOSTI novostavba PRIESTOROVÁ štruktúra - prispôsobiťštruktúruzástavbyokolitýmprírodnýmprvkom(rybníkyavzrastlázeleň) FORMA zástavby výšková Maximálne1podlažiesmožnosťouvyužitiapodkrovia hladina tvarstrechy - možnésúsedlové,valbovéstrechy,zelenéstrechy,príp.inévhodnétypystriechso zohľadnenímklimatickýchpodmienoktejtolokality - možnosťvyužitiapodkroviazavyššieuvedenýchpodmienok KZ - 0,2 VÝRAZOVÁ tvaroslovie − využívaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry FORMA povrchové - uprednostňovaťprírodnétradičnémateriálynajmählinu,kameňamurivopovrchovo materiály upravenévápennouomietkou,resp.vzhľadovoporovnateľnýmimateriálmi VEGETAČNÉÚPRAVY - vytvoriť resp. upraviť priestor najmä domácimi drevinami pre možnosť lepšieho rekreačnéhovyužitiapriestorovvokolíKomjatickéhorybníka - dodržiavaťpodmienkyzákonaoochraneprírody PROJEKTOVÁPRÍPRAVA prípadnúvybavenosťriešiťndividuálnymprojektom

CR2 (Malý vinohrad) FUNKČNÉ hlavné individuálnarekreácia,agroturistikaacestovnýruch VYUŽITIE prípustné vinárskavýroba,občianskavybavenosťavybavenosťCRsúvisiacasvinárstvom, ÚZEMIA ubytovanie,šport neprípustné výrobaasklady TYPSTAVEBNEJČINNOSTI rekonštrukciaadostavba,novostavba PRIESTOROVÁ štruktúra - prispôsobiťštruktúruzástavbyjestvujúcimstavbám„hajlochom“ FORMA zástavby výšková - maximálne1podlažiesmožnosťouvyužitiapodkrovia, hladina - prenavrhovanýpenziónvjužnejčastilokality–max2podlažiasmožnosťouvyužitia podkrovia tvarstrechy - možnésúsedlové,valbovéstrechy,zelenéstrechy,príp.inévhodnétypystriechso zohľadnenímklimatickýchpodmienoktejtolokality - možnosťvyužitiapodkroviazavyššieuvedenýchpodmienok KZ - 0,2 VÝRAZOVÁ tvaroslovie − používaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 95 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

FORMA povrchové - používaťprírodnétradičnémateriálynajmählinu,kameňamurivopovrchovoupravené materiály vápennouomietkou,resp.vzhľadovoporovnateľnýmimateriálmi VEGETAČNÉÚPRAVY - pri riešení zelene uprednostňovať výsadbu domácich druhov drevín s možnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem - výchovouzabezpečiťneznečisťovanieokolitýchlesov - dodržiavaťpodmienkyzákonaoochraneprírody PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Individuálnymprojektom SP FUNKČNÉ hlavné vybavenosťšportu VYUŽITIE prípustné občianskavybavenosť,zariadenieCR ÚZEMIA neprípustné výroba,sklady,bývanie TYPSTAVEBNEJČINNOSTI rekonštrukciaadostavbanajestvujúcichplochách,novostavbananavrhovaných plochách PRIESTOROVÁ štruktúra - dobudovaťihriskápreďalšiedruhyšportuprevšetkyvekovékategórie FORMA zástavby tvarstrechy - použiťvhodnétypystriechsozohľadnenímklimatickýchpodmienoktejtolokalityatypu športovéhozariadenia výšková Maximálne2odlažiasmožnosťouvyužitiapodkrovia hladina KZ - 0,7 VÝRAZOVÁ tvaroslovie uprednostňovaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry FORMA povrchové - uprednostňovaťprírodnétradičnémateriálynajmädrevo,kameňamurivopovrchovo materiály upravenévápennouomietkou,resp.vzhľadovoporovnateľnýmimateriálmi VEGETAČNÉÚPRAVY sadovéúpravyriešiťkompaktnými,ľahkoudržateľnýmiformamivýsadieb PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Individuálnymprojektom ZV FUNKČNÉ hlavné verejnázeleň VYUŽITIE prípustné detskéihriská ÚZEMIA neprípustné akákoľvekfunkciavrozporesfunkciouverejnejzelene TYPSTAVEBNEJČINNOSTI rekonštrukciaanovostavba PRIESTOROVÁ štruktúra rozvolnenázástavba FORMA zástavby doplniťpešímikomunikáciamiaoddychovýmiplochami,dotvoriťdrobnouarchitektúrou (lavičky,altánky,preliezky,...) tvarstrechy VEGETAČNÉÚPRAVY - sadovéúpravyriešiťkompaktnými,ľahkoudržateľnýmiformamivýsadieb - výškovúapriestorovúštruktúruvýsadiebzeleneprispôsobiťajpožiadavkámokolitých funkčnýchplôch - pri riešení zelene uprednostňovať výsadbu domácich druhov drevín s možnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Preveriťurbanistickoarchitektonickouštúdiou ZO FUNKČNÉ hlavné ochrannázeleňsprotieróznou,optickoizolačnoufunkciou,resp.akointerakčnýprvok VYUŽITIE neprípustné akákoľvekfunkciavrozporesfunkciouochrannejzelene ÚZEMIA VEGETAČNÉÚPRAVY - rešpektovaťapodporovaťprirodzenédruhovézloženieporastov - jestvujúcuzeleňponechaťadoplniťneopadavýmidrevinamivysokéhoastredného vzrastu CN FUNKČNÉ hlavné cintorín VYUŽITIE neprípustné akákoľvekfunkciavrozporesfunkcioucintorína ÚZEMIA TYPSTAVEBNEJČINNOSTI rekonštrukciaadostavba,novostavba PRIESTOROVÁ adekvátnapietnemumiestu FORMA

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 96 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

VÝRAZOVÁ tvaroslovie uprednostňovaťmiestnetvaroslovnéprvkypôvodnejarchitektúry FORMA povrchové uprednostňovaťprírodnétradičnémateriálynajmählinu,kameňamurivopovrchovo materiály upravenévápennouomietkou,resp.vzhľadovoporovnateľnýmimateriálmi VEGETAČNÉÚPRAVY - zeleňriešiťzodpovedajúcimisadovýmiúpravamináročnejšiehocharakteru - pririešenízeleneuprednostňovaťvýsadbudomácichdruhovdrevínsmožnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Individuálnymprojektom VS FUNKČNÉ hlavné skladyavýroba VYUŽITIE neprípustné bývanie,občianskavybavenosťavybavenosťtakéhodruhu,ktoránesúvisísvýrobou ÚZEMIA aleboskladovýmhospodárstvom TYPSTAVEBNEJČINNOSTI novostavba PRIESTOROVÁ Budevychádzaťzúčeluvyužitiaúzemia FORMA KZ=1 VÝRAZOVÁ Budevychádzaťzúčeluvyužitiaúzemia FORMA VEGETAČNÉÚPRAVY - optickyexponovanéčastipriestoruzakryťizolačnouzeleňou - pririešenízeleneuprednostňovaťvýsadbudomácichdruhovdrevínsmožnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem PROJEKTOVÁPRÍPRAVA Preveriťurbanistickoarchitektonickouštúdiou VP FUNKČNÉ hlavné poľnohospodárskavýroba VYUŽITIE prípustné skladyavýroba ÚZEMIA neprípustné bývanie,občianskavybavenosťavybavenosťinéhodruhu,ktoránesúvisí spoľnohospodárskouvýrobou TYPSTAVEBNEJČINNOSTI rekonštrukciaadostavba,príp.asanáciaanovostavba PRIESTOROVÁ štruktúra zachovaťštruktúrujestvujúcejzástavby FORMA zástavby výšková zachovaťjestvujúcuvýškovúhladiny hladina tvarstrechy možnésúsedlové,valbovéstrechy,zelenéstrechy,príp.inévhodnétypystriechso zohľadnenímklimatickýchpodmienoktejtolokality VÝRAZOVÁ tvaroslovie FORMA povrchové uprednostňovaťprírodnétradičnémateriály materiály VEGETAČNÉÚPRAVY - optickyexponovanéčastipriestoruzakryťizolačnouzeleňou - pririešenízeleneuprednostňovaťvýsadbudomácichdruhovdrevínsmožnosťou využitiavšetkýchtvarových,farebnýchavzrastovýchforiem TV FUNKČNÉ hlavné Ochrannáprozipovodňováhrádza VYUŽITIE prípustné ÚZEMIA neprípustné akákoľvekfunkciavrozporesfunkciouochrannejhrádze TYPSTAVEBNEJČINNOSTI novostavba PRIESTOROVÁ FORMA výšková výškovúhladinuprispôsobiťjestvujúcejcochrannejhrádzi hladina

• Pre ostatné plochy mimo zastavanej časti obce platia regulatívy súvisiace s ochranou prírody a krajiny definované v kapitole E.2, E3. Jedná sa o plochy OP : − 01 koridor vodného toku rieky Nitra − 02 odstavené ramená rieky Nitra

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 97 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

− 03 nelesná drevinová vegetácia − 04 obnovené ramená rieky Nitra − 05 lesné porasty − 06 vodné plochy v po ľnohospodárskej krajine − 07 vinice − 08 - 10 rybníky − 11 - 13 orné pôdy

C) ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA OB ČIANSKEHO VYBAVENIA ÚZEMIA

C.1. OB ČIANSKA VYBAVENOS Ť

Ob čiansku vybavenos ť v obci sústre ďova ť do centrálne situovaných plôch C1, C2 pod ľa návrhu funk čného a priestorového usporiadania obce a pod ľa príslušných regulatívov uvedených v kapitole B1. Navrhované centrum ob čianskej vybavenosti je v obci Mojzesovo : 1. v centrálnej časti obce - pozd ĺž cesty III/051037 (obecný úrad s poštou a budova kultúrneho domu, ďalej Materská škola, pohostinstvo a objekt COOP Jednota. V rámci centra je situovaný aj dom smútku a cintorín). 2. na severe obce v navrhovanej rozšírenej zastavanej časti obce popri miestnej komunikácii smerom k hospodárskemu dvoru bývalého PD V ostatných častiach obce je možné umiestni ť funkciu ob čianskej vybavenosti len na plochách, kde je prípustná.

C.2. REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH

Rozvoj zariadení cestovného ruchu (CR) na navrhovaných plochách CR v obci je možný v lokalitách: 1. v západnej časti obce a v lokalite Nová jama 2. v severnej časti obce v lokalite Malý vinohrad V ostatných častiach obce je možné umiestni ť funkciu vybavenosti rekreácie a CR len na plochách, kde je prípustná. Ďalšia plocha vhodná na čiasto čné rekrea čné ú čely aj v súvislosti s CR je navrhovaná plocha športu SP v okolí futbalového ihriska.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 98 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

C.3. VÝROBA V ZASTAVANOM ÚZEMÍ OBCE

1. hospodársky dvor po ľnohospodárskej výroby na ploche VP (príslušné regulatívy sú uvedené v kapitole B1. 2. sklady a výroba na plochách VS (príslušné regulatívy sú uvedené v kapitole B1) 3. Maloro ľníctvo je prípustné na plochách IB a je možné ho prevádzkova ť v obci za dodržania nasledovných podmienok: • svojou prevádzkou nesmie narušova ť spolunažívanie ob čanov - hlukom, pachom a zne čis ťovaním prostredia. • maloro ľníctvo v zastavanom území obce bude slúži ť len pre uspokojenie vlastných potrieb a potrieb ubytovaných návštevníkov. 4. Remeselná výroba na plochách bývania je možná len drobná, hygienicky nezávadná, ktorá svojou prevádzkou nebude ruši ť funkciu bývania a rekreácie

C.4. VÝROBA V ÚZEMÍ MIMO ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE

1. Regulatívy pre lesné hospodárstvo – plocha OP-05 - sú uvedené v kapitole E.2.2 2. Regulatívy hospodárenia na po ľnohospodárskej pôde – plochy OP-07 (vinice), OP-11 – OP-13 (orné pôdy) - sú uvedené v kapitole E.2.2

D) ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA ÚZEMIA

D.1..1. DOPRAVA Dopravne je obec Mojzesovo napojená na štátnu dopravnú sie ť prostredníctvom cesty III. triedy III/05137, ktorá tvorí hlavnú dopravnú kostru obce a zárove ň zabezpe čuje prepojenie obce na cestu II/580 a I/65.

D.1..2. JESTVUJÚCE LIMITY : • vozovky miestnych komunikácií - ochranné pásmo na obe strany od osi cesty je 15m • cesta III. triedy má ochranné pásmo 20 m kolmo od osi vozovky

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 99 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

• ochranné pásmo letiska Nitra. V tomto ochrannom pásme je výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod. stanovené na 300 - 348m n.m.B.p.v. Nad túto výšku je zakázané umiest ňova ť akéko ľvek stavby a zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu Leteckého úradu SR. Ochranné pásmo je zakreslené vo výkresovej časti dokumentu. Letecký úrad SR je potrebné požiada ť o súhlas pri stavbách a zariadeniach : - ktoré by svojou výškou, resp. svojím charakterom mohli naruši ť obmedzenia stanovené ochrannými pásmami Letiska Nitra - vysokých 100m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1, písmeno a zákona 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon)) - vysokých 30m a viac umiestnených na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vy čnievajú 100m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b leteckého zákona) - ktoré môžu ruši ť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, písmeno c leteckého zákona) - ktoré môžu ohrozi ť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosil ňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d leteckého zákona)

D.1..3. REGULATÍVY PRE CESTNÚ DOPRAVU : 1. hlavná komunika čná os obce vedie v trase ciesty III/051037 2. vybudova ť spevnené nasledujúce komunikácie: • obslužné sprístup ňujúce navrhované lokality IBV • účelové spevnené komunikácie sprístup ňujúce navrhovanú lokalitu rekreácie a CR, ďalej výroby a skladového hospodárstva vo východnej časti katastra – ich čas ť tvorí obchvat obce pre ťažkú nákladnú dopravu • účelovú komunikáciu vo východnej časti katastra sprístup ňujúcu navrhovaný rybník

D.1..4. REGULATÍVY PRE STATICKÚ DOPRAVU : 1. vybudova ť verejné odstavné plochy a parkoviská : • na navrhovanej ploche športového areálu • na navrhovaných plochách cestovného ruchu a CR • ďalšie parkovanie osobných vozidiel rieši ť formou rozptýlených nízkokapacitných odstavných plôch na vlastných plochách ob čianskej vybavenosti. 2. parkovanie vozidiel návštevníkov ubytovaných v obci bude riešené na pozemku vlastníka, kde sú návštevníci ubytovaní

D.1..5. REGULATÍVY PRE PEŠIU DOPRAVU :

• dobudova ť spevnené pešie komunikácie na hlavnej komunika čnej osi pod ľa návrhu • vybudova ť spevnenú pešiu komunikáciu na ved ľajšej komunika čnej osi od zastávky autobusu pozd ĺž miestnej komunikácie smerom k hospodárskemu dvoru bývalého PD.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 100 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

• vybudova ť spevnenú pešiu komunikáciu z centra obce až po navrhovanú plochu CR v lokalite Nová jama. • v centrálnych častiach obce (plochy C1, C2 ) rieši ť chodníky a pešie priestranstvá jednotnou úpravou v rámci jedného projektu.

D.1..6. REGULATÍVY PRE HROMADNÚ DOPRAVU

• opatri ť jestvujúce zastávky hromadnej autobusovej dopravy prístreškami pre čakajúcich, príp. ďalšou drobnou architektúrou

D.1..7. REGULATÍVY PRE OSTATNÚ DOPRAVU

• Vybudova ť sie ť cyklotrás v zmysle výkresu č. 2 KOMPLEXNÝ VÝKRES PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA

D.2. REGULATÍVY VODNÉHO HOSPODÁRSTVA

D.2..1. VODNÉ ZDROJE A VODNÉ TOKY Regulatívy činností vz ťahujúce sa na vodné toky : - Rešpektova ť zákon o vodách č. 364/2004 Z.z. a príslušné platné normy STN 73 6822, 75 2102, at ď... - Akúko ľvek investorskú činnos ť a výsadbu porastov v dotyku s tokmi Nitra a Žitava odsúhlasi ť so správcom toku - Ponecha ť manipula čný pás pre opravy, údržnu a povod ňovú aktivitu v šírke min. 10,0m od päty hrádze toku Nitra a 6,0m od päty hrádze toku Žitava - na území pobrežných pozemkov nie je prípustná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu ťažbou, navážkami, manipulácia s látkami škodiacimi vodám, výstavba súbežných inžinierskych sietí - je nutné zachova ť prístup mechanizácie správcu vodného toku k pobrežným pozemkom z hľadiska realizácie opráv, údržby a povod ňovej aktivity Regulatívy činností vz ťahujúce sa na protipovod ňové opatrenia : - rozvojové aktivity musia by ť v súlade so zákonom č.666/2004 Z.z. o ochrane pred povod ňami • v zastavaném území obce : - Odvodnenie daž ďových vôd sa navrhuje povrchovými rigolmi a do jestvujúcej zelene. - daž ďové vody zo striech a spevnených plôch pri plánovanej výstavbe v maximálnej miere zadrža ť v území (zachova ť reten čnú schopnos ť územia) akumuláciou do zberných nádrží (resp. umelých jazierok, suchých poldrov, ...) a následne túto využíva ť, resp. kontrolovane vypúš ťať do recipientu po odznení prívalovej zrážky. - redukova ť odtok daž ďových vôd prostredníctvom zelených striech - budova ť zvodnené vegeta čné priekopy a priehlbne, ďalej umelé filtre a priesaky popri miestnych komunikáciách - použi ť polovegeta čné tvárnice pre budovanie spevnených parkovísk

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 101 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

• mimo zastavaného územia obce : - rozdeli ť ve ľké množstvo vody z hlavného koryta do menších pri ľahlých ramien a vodných plôch v mieste pôvodných meandrov. Uvedené opatrenie zabezpe čiť obnovením korýt pôvodného toku rieky Nitra, vybudovaním nápustných a výpustných objektov a objektov pre vzdutie hladiny. Sústavu obnovených vodných tokov doplni ť o navrhovaný vodný kanál v severozápadnej časti katastra, ktorý bude zaústený do Komjatického rybníka (vi ď výkres č. 4b Verejné technické vybavenie – vodné hospodárstvo). - budova ť povrchové mokrade na po ľnohospodárskej pôde, aby prebyto čná daž ďová voda bola odvádzaná do týchto mokradí - vytvára ť pásy stromovej a krovinnej vegetácie a remízok – takto zlepšova ť mikroklímu po ľnohospodárskej krajiny - protipovod ňové opatrenia rieši ť v sú časných spádových lokalitách.

D.2..2. VODOVODNÁ SIE Ť Regulatívy pre výstavbu: • Novovybudované prípojky musia ma ť samostatné meranie umiestnené vo vodomernej šachte, ktorá sa osadí na hranici pozemku majiteľa/investora • Pri navrhovaní vodovodných zariadení a posudzovaní vodných zdrojov uplatni ť „Úpravu“ MP SR č. 477/99-810 z 29.02.2000 • Vzdialenos ť budov od obecného vodovodu je min. 2 m po oboch stranách potrubia • Vzdialenos ť medzi ostatnými podzemnými potrubiami inžinierskych sietí a vedením je riešená normou STN 73 6005

D.2..3. ODKANALIZOVANIE A ČISTENIE ODPADOVÝCH VÔD • Kanalizácia bude splašková. • Odvodnenie daž ďových vôd z objektov bude povrchovými rigolmi a do jestvujúcej zelene. • Po vybudovaní kanalizácie a jej uvedení do prevádzky budú vlastníci nehnute ľností povinní sa napoji ť na verejnú kanalizáciu a v súlade s ekologickými zásadami zlikvidova ť doterajšie zariadenia na likvidáciu odpadových vôd. • Vzdialenos ť budov od obecnej kanalizácie je min. 2 m po oboch stranách potrubia • Vzdialenos ť medzi ostatnými podzemnými potrubiami inžinierskych sietí a vedením je riešená normou STN 73 6005

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 102 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

ENERGETIKA

D.3. REGULATÍVY ELEKTRICKEJ ENERGIE

a) Preložky energetických zariadení rieši ť v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. §38 „preložka elektroenergetického rozvodného zariadenia“. b) Rekonštrukcia NN sietí rieši ť pod ľa §56 ods.g zákona č.50/1976 Zb. (stavebný zákon) c) Bezpe čnostné predpisy dodrža ť pod ľa zákona MPSVaR SR 718/2002

D.3..1. VYSOKÉ NAPÄTIE VN A VVN d) Dodrža ť ochranné pásmo existujúcich a plánovaných VN vzdušných vedení v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. § 36 e) VN vedenia v zastavanom území, rieši ť ako zemné káblové so zokruhovaním.

D.3..2. TRAFOSTANICE f) Rekonštrukciu jestvujúcich trafostaníc rieši ť konštruk čne do 630kVA trafostanice typu C22-b, do 400kVA trafostanice mrežové PTS, do 250kVA trafostanice jednost ľpcové ELV Senec g) Nové trafostanice rieši ť ako kioskové výkonovo do 630kVA h) Vybudova ť nové trafostanice v lokalitách pod ľa výkresu č. 5a – Verejné technické vybavenie - energie. i) Umiestnenie trafostaníc v jednotlivých lokalitách rieši ť tak, aby výbežky NN vedení neprekra čovali 350 m a boli umiestnené pri najvä čšom požadovanom odbere v lokalite. j) VN prívod k navrhovaným trafostaniciam rieši ť podzemným káblom.

D.3..3. NÍZKE NAPÄTIE k) Vedenia NN rieši ť ako káblové zemné so zokruhovaním a prepojením na existujúcu NN vzdušnú sie ť. l) Pri výstavbe iných zemných inžinierskych sietí dodrža ť ochranné pásmo od zemného káblového vedenia v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. § 36. m) Dodrža ť manipula čný priestor od podperných bodov 1 m. n) Elektromerové rozvádza če pre jednotlivé odberné miesta umiestni ť na verejne prístupných miestach.

D.3..4. VEREJNÉ OSVETLENIE Pri súbehu a križovaní s NN a VN káblovými vedeniami dodrža ť ochranné pásma.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 103 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

D.3..5. NETRADI ČNÉ DRUHY ENERGIE Netradi čné druhy energie sa v obci nenachádzajú. Na základe podmienok ZSE obnovite ľné zdroje energie sa dajú zapoji ť do sústavy energetiky na jestvujúce VN vedenie s napä ťovou úrov ňou 22kV do výkonu 999kW. Napojenie vyšších výkonov musi by ť inštalované do VVN rozvodne s napä ťovou úrov ňou 110/22kV.

D.3..6. OCHRANNÉ PÁSMA • vonkajšie vedenie (zvislá rovina kolmo od krajného vodi ča na každú stranu): -od 220kV do 400kV - vodi če bez izolácie ...... 25m -od 35kV do 110kV - vodi če bez izolácie ...... 15m, -od 1kV do 35kV - vodi če bez izolácie ...... 10m, v lesných priesekoch...... 7m, - vodi če so zákl. izoláciou...... 4m, v lesných priesekoch...... 2m, - závesné káblové vedenie...... 1m - zemné káblové vedenie...... 1m

• elektrické stanice do 110kV : - vonkajšie...... 10m od hranice objektu alebo jeho oplotenia - vnútorné...... je vymedzené oplotením alebo obstavanou hranicou objektu, pri čom musí by ť zabezpe čený prístup do objektu na obsluhu a výmenu technologických zariadení

- kiosková trafostanica 22kV.....1m od hranice objektu - úsekový odpína č ...... 10m

D.4. REGULATÍVY ZÁSOBOVANIA ZEMNÝM PLYNOM

Objekty sa budú napája ť kolmo na plynovod pomocou prípojok z rovnakého materiálu ako je plynovod. Pred každým objektom bude umiestnený stredotlaký regulátor tlaku plynu spolu s plynomerom vo vetrate ľnej typizovanej plastovej skrinke.

D.4..1. ODSTUPOVÉ VZDIALENOSTI Pri realizácii stavby plynovodov, stavebných objektov a inžinierských sietí je potrebné dodržiava ť minimálne odstupové vzdialenosti medzi týmito objektami, ktoré sú dané príslušnými slovenskými technickými normami ako sú STN 38 6413 a STN 73 6005 a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi. V prípade kontaktu plynovodu s inými potrubiami a káblami sa myslia vzdialenosti medzi povrchmi potrubí a káblov. Vzdialenosti od budov sa merajú v prípade kontaktu plynovodu od vonkajšieho povrchu základu budovy po vonkajší povrch potrubia plynovodu. Tieto vzdialenosti sú uvedené v tabu ľke :

Tabu ľka - Ochranné pásma plynovodov Por. Vzdialenos ť od stredotlakého číslo objektu plynovodu 1 Budova - základy 2.0 m 2 Stredotlaký plynovod Súbeh : 0.4 m

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 104 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

Križovanie : 0.1 m 3 Súbeh : 0.5 m Vodovod Križovanie : 0.15 m 4 Súbeh : 1.0 m Kanalizácia Križovanie : 0.5 m 5 Elektrické vedenie Súbeh : 0.6 m silnoprúd - káble do 35 kV Križovanie : 0.2 m 6 Elektrické vedenie Súbeh : 0.4 m telef. a spoj. - nn káble Križovanie : 0.1 m

D.5. SLABOPRÚDOVÉ ROZVODY

Podzemné vedenia a zariadenia slaboprúdu je nutné rešpektova ť. Pri zapo čatí prípravy stavieb je nutné si vyžiada ť súhlasy správcov týchto vedení a zariadení, prípadne požiada ť o ich presné vytý čenie.

D.5..1. TELEFÓNNE SIETE Pri budovaní ďalších sietí v obci (napr. televízne káblové rozvody) telefónne vedenia uloži ť do zeme.

D.5..2. TV SIETE KÁBLOVÉ Rozvody káblovej televízie uklada ť do zeme.

D.5..3. MIESTNY ROZHLAS Rozvody miestneho rozhlasu uloži ť do zeme, reproduktory umiestni ť na st ĺpy NN - rozvodov.

D.5..4. OCHRANNÉ PÁSMO VEDENÍ SLABOPRÚDU Ochranné pásmo pre káblové telekomunika čné a oznamovacie rozvody je 1 m na obe strany od krajného kábla.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 105 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

E) ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT, OCHRANY A VYUŽÍVANIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV, OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, ÚSES

E.1. REGULATÍVY OCHRANY KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v katastri obce neeviduje žiadne nehnute ľné národné kultúrne pamiatky. V súpise pamiatok na Slovensku, zv. III (Obzor, Bratislava, 1967) sú uvádzané nasledovné pamiatky a pamätihodnosti na území obce: - Kostol sv. Ondreja apoštola, barokový, z r. 1730, rozšírený v prvej polovici 20. storo čia a v r. 1956-57 Tieto objekty, ako aj zachovalé tradície, folklór a remeslá je nutné chráni ť a uchova ť ako kultúrno-historické dedi čstvo obce, ktoré zárove ň zachováva jej identitu. V intraviláne obce sa nachádzajú archeologické lokality – pohrebisko z mladšej doby železnej (zachránený bol jeden kostrový hrob) a pohrebisko z obdobia v časného stredoveku (9. stor.). V extraviláne obce sa nachádzajú sídliskové archeologické lokality z mladšej a neskorej doby kamennej, z mladšej doby bronzovej, zo staršej a mladšej doby železnej a z obdobia včasného stredoveku. Vzh ľadom na prvú písomnú zmienku o obci z 13. stor. je vysoký predpoklad archeologických nálezov aj z obdobia stredoveku a novoveku. Pre celé územie obce platí: • Možnos ť ochrany významných historických pamätihodností obce je predmetom §-u 14, ods. 4 pamiatkového zákona. • Vo vz ťahu k možnosti narušenia archeologických nálezísk ku stavbe, ktorá si vyžiada vykonanie zemných prác, stavebník/investor je povinný od Krajského pamiatkového úradu v Nitre už v stupni územného konania si vyžiada ť v zmysle pamiatkového zákona a zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov záväzné stanovisko, v ktorom budú ur čené podmienky ochrany archeologických nálezov. • V prípade nevyhnutnosti vykona ť záchranný archeologický výskum ako predstihového opatrenia na záchranu archeologických nálezísk a nálezov rozhoduje o výskume pod ľa § 37 ods. 3 pamiatkového zákona Krajský pamiatkový úrad v Nitre. • V prípade archeologického nálezu mimo povoleného výskumu nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác pod ľa ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 pamiatkového zákona oznámi nález najneskôr na druhý pracovný de ň Krajskému pamiatkovému úradu v Nitre a nález ponechá bezo zmeny až do obhliadky Krajským pamiatkovým úradom v Nitre alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou, najmenej však tri pracovné dni odo d ňa ohlásenia. Do vykonania obhliadky je nálezca povinný vykona ť všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpe čiť ho proti poškodeniu, znehodnoteniu, zni čeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvihnú ť a premiestni ť z pôvodného miesta a z nálezových súvislostí iba oprávnená osoba metódami archeologického výskumu.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 106 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

E.2. REGULATÍVY OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY

V katastrálnom území Mojzesova sa nenachádzajú chránené územia a prvky ochrany prírody, preto tu platia regulatívy pod ľa prvého stup ňa ochrany prírody a krajiny zákona č. 543/2002 Z.z..

E.2..1. POŽIADAVKY OCHRANY PRÍRODY Z PRÁVNEHO H ĽADISKA

• dodrža ť ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov • rešpektova ť prvky ÚSES v krajine • podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýš ľajú vykonáva ť činnos ť, ktorou môžu ohrozi ť alebo naruši ť ÚSES, sú zárove ň povinní navrhnú ť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu • vyžiada ť súhlas orgánu ochrany prírody na aktivity v území • uplat ňova ť druhovú ochranu rastlín a živo číchov • výrub drevín a náhradné výsadby sa budú riadi ť zákonom č. 543/2002 Z.z. (§ 47, 48) o ochrane prírody a krajiny Limitom pre vyhlásenie územia za chránené je splnenie predpokladov daných zákonom č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Teda existujúce chránené územia v katastri majú svoje limity zakotvené v znení zákona vrátane prvkov ÚSES (biocentrá, biokoridory).

E.2..2. REGULATÍVY PLATNÉ NA JEDNOTLIVÝCH PLOCHÁCH OBCE MIMO JEJ SÚ ČASNÉHO A NAVRHOVANÉHO ZASTAVANÉHO ÚZEMIA Zhrnutie regulatívov ochrany prírody a tvorby krajiny pod ľa zón vymedzených vo výkrese - KOMPLEXNÝ VÝKRES PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNK ČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA:

OP01–nadregionálnybiokoridorriekaNitrasbrehovýmiporastami FUNKČNÉ Súčasné nadregionálnyhydrickýbiokoridorriekyNitrasbrehovýmiporastami,1.stupeňochrany VYUŽITIE prírodyakrajiny ÚZEMIA Navrhované Akodoterajšie

Neprípustné ukladanieodpadov PRIESTOROVÁ súčasná RegulovanýtokriekyNitravrátanesprievodnejvegetácie FORMA navrhovaná Ponechaťexistujúcistavsvylepšenýmdrevinovýmzloženímsmeromkvŕbovotopoľovým záväzná lužnýmlesomalužnýmlesomnížinnýmďalejodbrehovejčiary PARCIÁLNEREGULATÍVY Biokoridor–podporaaumožnenieprirodzenéhovývojaorganizmovaichspoločenstiev, zabránenievznikubariérichmigrácieresp.elimináciaexistujúcich. údržbaarevitalizáciabrehovýchporastov,odstraňovaťinvázneanepôvodnédruhy rastlín(Negundoaceroides,Robiniapseudoacacia,Populuscanadensis..) OP02–odstavenéramenáriekyNitra,NDV,návrhmiestnychbiocentierMalovka,DielpriŠtepe FUNKČNÉ Súčasné odstavenéramenáriekyNitra,nelesnádrevinovávegetácia VYUŽITIE Navrhované návrhmiestnehobiocentraMalovkaaDielpriŠtepe,sfunčniťodstavenéramenárieky ÚZEMIA Nitra Neprípustné výsypysmetíaodpadov PRIESTOROVÁ súčasná nefunčnéodstavenéramenáriekyNitrasporastaminelesnejdrevinovejvegetácie

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 107 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

FORMA navrhovaná fungujúcebočnéramenoriekyNitravregulovanomrežime záväzná PARCIÁLNEREGULATÍVY biocentrumpodporaaumožnenieprirodzenéhovývojaorganizmovaichspoločenstiev aplikovaťštúdiunaOživenieodstavenýchramienriekyNitra(Ing.Janec,2009)na ramenávkatastriMojzesovo vybudovaťhrádzovéobjektyprevpustavýpustvody prečistiťaspriechodniťostavenéramenáriekyNitrasporastaminelesnejdrevinovej vegetácie,zachovaťprirodzenédrevinovézloženie,odstraňovaťinváznedruhy ponechaťprirodzenébrehyramenavlesnomporaste OP03–návrhmiestnehobiokoridoru,návrhnelesnejdrevinovejvegetácia FUNKČNÉ Súčasné ochranaprírodyakrajiny–1.stupeň;ornápôda VYUŽITIE Navrhované Návrhmiestnehobiokoridoru,návrhnelesnejdrevinovejvegetácie–posilňovanie ÚZEMIA biodiverzitykrajiny neprípustné odstraňovanieporastovnelesnejdrevinovejvegetácie PRIESTOROVÁ súčasná Priestorornejpôdypripoľnejcesteaprizápadnejhranicikatastra FORMA navrhovaná Líniovýprvokstromovejakrovinovejvegetáciepozdĺžpoľnejcestyazápadnejhranice záväzná katastraobcevšírkecca45m PARCIÁLNEREGULATÍVY vytvoriťnovýlíniovývegetačnýprvoksnízkou,strednouajvysokoudrevinovou vegetáciouzdomácichpôvodnýchdruhovdrevín odstraňovaťprípadnéinváznedruhyrastlín OP04–návrhobnoveniabývalýchramienriekyNitra FUNKČNÉ Súčasné ochranaprírodyakrajiny–1.stupeň;ornápôda,les VYUŽITIE Navrhované Regulovanémeandrujúceramenávodnýchtokov,návrhmiestnybiokoridornMBk2 ÚZEMIA neprípustné výroba,výstavba,bývanie,ukladanieodpadov PRIESTOROVÁ súčasná Ornépôdy,lesy FORMA navrhovaná –obnoveniebývaléhoramenapôvodnoutrasouzkatastraobceČerníkcezDolné záväzná gazdovstvo,DolnélazyaDolnélúkysnapojenímdosúčasnéhotokuriekyNitra vybudovaťprepojenieprívodnéhoramenazkatastraČerníkvčastiĎateliniská snapojenímdotokyriekyNitra PARCIÁLNEREGULATÍVY korytábývalýchvodnýchtokovaichvodnýrežimupraviťtechnickýmiopatreniamitak, abynedošlokzvýšeniuohrozeniaúzemiapovodňamiasúčasnebolozabezpečenétrvalo udržateľnéfungovanienovýchvodnýchprvkov; postupovaťpodľavzoruštúdienaOživenieodstavenýchramienriekyNitra(Ing.Janec, 2009)jejrozšírenímnaďalšievodnékoridorypotrebnépreoživeniearevitalizáciukrajiny ajvnadväznostinastabilizáciudnariekyNitravblízkostihrádzovýchvpustí vybudovaťpríslušnéhrádzovéariečneobjektyvzmyslevýkresuochranyprírody akrajiny ponechaťprirodzenébrehyramenavlesnomporaste opatreniaminadviazaťnasieťmiestnychhydrickýchbiokoridorovzkatastraČerník úpravamismerovaťkrevitalizáciikrajinyalepšiemuzásobovaniuvodouintenzívne využívanejpoľnohospodárskejkrajiny OP05–lesnéporasty,interakčnéprvky FUNKČNÉ Súčasné hospodárskelesy;1.stupeňochranyprírodyakrajiny,interakčnýprvokIP3aIP7 VYUŽITIE Navrhované podporiťfunkciulužnýchdubovobrestovojaseňovýchlesovokolonížinnýchriek ÚZEMIA akarpatskýchapanónskychdubovohrabovýchlesov Neprípustné Zmenadruhupozemku PRIESTOROVÁ súčasná vysokokmennýlessprevažnevyhovujúcimdrevinovýmzložením FORMA navrhovaná vysokokmennýlessprirodzenýmdrevinovýmzloženímscieľovýmispoločenstvami záväzná lužnýchdubovobrestovojaseňovýchlesovakarpatskýchapanónskychdubovo hrabovýchlesov

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 108 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

PARCIÁLNEREGULATÍVY interakčnýprvok–sprostredkovanieaprenosúčinnostisusediacichprvkovkrajiny navzájom dodržiavaťcieľovédrevinovézloženieahospodárskyspôsobpodľaplatnéhoProgramu starostlivostioles(LHP) uplatňovaťprincípyekologickéhohospodárenia–ponechávaťvporastochojedinelé starésuchéadutinovéstromy, rešpektovaťprirodzenýbiologickýrytmushlavnýchpredstaviteľovfauny(hniezdne obdobia,obdobiarodeniamláďat); smerovaťkprirodzenémudrevinovémuzloženiepodľastanovištnéhoprieskumulesov vzmysleProgramustarostlivostioles(LHP);odstraňovaťinvázneanepôvodnédruhy rastlín(Negundoaceroides,Robiniapseudoacacia,Populuscanadensis..) zlepšiťvodnýrežimlesaprostredníctvomzónyOP04 OP06–vodnéplochyarybníkyĎateliniskáaDolnélazy,interakčnéprvky,brehovýporast FUNKČNÉ Súčasné VodnéplochyarybníkyĎateliniskáaDolnélazy,1.stupeňochranyprírodyakrajiny, VYUŽITIE interakčnéprvkyIP8aIP9 ÚZEMIA Navrhované Akodoterajšie

Neprípustné Znečisťovanie,používaniemotorovýchčlnov,výsypyodpadov PRIESTOROVÁ súčasná rybníknapájanýspodnýmivodamiakopozostatokpoťažbeštrkuvblízkostihrádzerieky FORMA Nitra,vrátanesprievodnejvegetácie navrhovaná PonechaťexistujúcistavvylepšenýnapojenímnakanálzosevernéhokatastraČerníka záväzná riekuNitra,brehovéplochyponechaťtrávnatésostriedanímskrovinamiastromamipre funkciukúpaliska PARCIÁLNEREGULATÍVY interakčnýprvok–sprostredkovanieaprenosúčinnostisusediacichprvkovkrajiny navzájom podporarozšíreniabrehovýchporastovsprirodzenýmzložením,ponechaťtrávnaté plochy zmierneniebrehovnavybranýchmiestachpreprístupobojživelníkovaľudí vychovávaťrybárovkodnosuvyprodukovanýchodpadkovnamiestaichlegálnej likvidácie umožniťbezpečnú,spoľahlivúapodľamožnostisamoregulovateľnúformunapojenia obnovenéhobočnéhoramenariekyNitry.Technickériešeniemusízabezpečiť zásobovanievodnýchprvkovmimohrádzetak,abynedošlojehovplyvomkzvýšeniu ohrozeniapovodňamianebolinutnéďalšievstupyenergieakéhokoľvekdruhupre dlhodobéfungovaniesystému. OP07–vinice,interakčnýprvok,chránenápôda FUNKČNÉ Súčasné ochranaprírodyakrajiny–1.stupeň;vinice,chránenápôda VYUŽITIE Navrhované vinice,interakčnýprvokÚSESIP1 ÚZEMIA neprípustné Znečisťovanie,ukladanieodpadov,záberpôdy PRIESTOROVÁ súčasná Sústavaprevažnemaloplošnýchvinícextenzívneobhospodarované FORMA navrhovaná zachovaťterajšiepriestoryacharakterkrajiny,vhodnélokalityxerotermofilnejfauny záväzná aflóry PARCIÁLNEREGULATÍVY zachovaťsúčasnýcharakteraspôsobobhospodarovania odstraňovaťprípadnéinvázneanepôvodnédruhy interakčnýprvokponechaťsprievodnúspontánnunelesnúdrevinovúvegetáciu nezaberaťpoľnohospodárskupôdunainýúčel OP08–rybníkyHornýdvor,interakčnýprvok,porastyNDV FUNKČNÉ Súčasné InterakčnýprvokIP5,rybničnéhospodárstvo–rybníkyHornýdvor,porastynelesnej VYUŽITIE drevinovejvegetácie,1.stupeňochranyprírodyakrajiny ÚZEMIA Navrhované Akodoterajšie

Neprípustné Znečisťovanie,používaniemotorovýchčlnov,výsypyodpadov PRIESTOROVÁ súčasná rybníknapájanýspodnýmivodamiakopozostatokpoťažbeštrkuuprostredornýchpôd, FORMA vrátanesprievodnejvegetácie navrhovaná PonechaťexistujúcistavvylepšenýperspektívnymnapojenímnariekuNitra záväzná

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 109 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

PARCIÁLNEREGULATÍVY interakčnýprvok–sprostredkovanieaprenosúčinnostisusediacichprvkovkrajiny navzájom vychovávaťrybárovkodnosuvyprodukovanýchodpadkovnamiestaichlegálnej likvidácie OP09–porastyNDV,rybníkDolnýdvor,interakčnýprvok FUNKČNÉ Súčasné InterakčnýprvokIP6aIP2,rybničnéhospodárstvo–rybníkyDolnýdvor,porastynelesnej VYUŽITIE drevinovejvegetácie,1.stupeňochranyprírodyakrajiny ÚZEMIA Navrhované Akodoterajšie

Neprípustné Znečisťovanie,používaniemotorovýchčlnov,výsypyodpadov PRIESTOROVÁ súčasná rybníknapájanýspodnýmivodamiakopozostatokpoťažbeštrkuuprostredornýchpôd, FORMA vrátanesprievodnejvegetácie navrhovaná PonechaťexistujúcistavvylepšenýperspektívnymnapojenímnariekuNitra záväzná PARCIÁLNEREGULATÍVY interakčnýprvok–sprostredkovanieaprenosúčinnostisusediacichprvkovkrajiny navzájom vychovávaťrybárovkodnosuvyprodukovanýchodpadkovnamiestaichlegálnej likvidácie OP10–rybník,interakčnýprvokporastyNDV FUNKČNÉ Súčasné InterakčnýprvokIP4,rybničnéhospodárstvo–rybníkvobci,porastynelesnejdrevinovej VYUŽITIE vegetácie,1.stupeňochranyprírodyakrajiny ÚZEMIA Navrhované Akodoterajšie

Neprípustné Znečisťovanie,používaniemotorovýchčlnov,výsypyodpadov PRIESTOROVÁ súčasná rybníknapájanýspodnýmivodamiakopozostatokpoťažbeštrkuuprostredornýchpôd, FORMA vrátanesprievodnejvegetácie navrhovaná PonechaťexistujúcistavvylepšenýperspektívnymnapojenímnariekuNitra záväzná PARCIÁLNEREGULATÍVY interakčnýprvok–sprostredkovanieaprenosúčinnostisusediacichprvkovkrajiny navzájom vychovávaťrybárovkodnosuvyprodukovanýchodpadkovnamiestaichlegálnej likvidácie OP11ornápôdaveľkoplošná,chránenépôdy FUNKČNÉ Súčasné ochranaprírodyakrajiny–1.stupeň;ornápôdaveľkoplošná,chránenápôda VYUŽITIE Navrhované poľnohospodárskavýroba–plodinynaornejpôde ÚZEMIA neprípustné Ukladanieodpadov,kontaminácia,záberypôd PRIESTOROVÁ súčasná veľkoplošnélány FORMA navrhovaná Veľkoplošnéjevhodnérozčleniťnelesnoudrevinovouvegetáciounajlepšiepozdĺž záväzná poľnýchciestaprirodzenýchmedzíresp.inýchhranícvzmysleprvkovÚSES PARCIÁLNEREGULATÍVY uplatňovaťprincípyekologickéhohospodárenia,navhodnýchmiestachpozdĺžpoľných ciestpreposilneniebiodiverzityuplatniťvýsadbukrovitejprípadnestromovejnelesnej drevinovejvegetáciezdomácichdruhovdrevín(trnka,šípka,hloh,kalina,svíb,zemolez, lieska,vŕbapurpurová...)prípadnestromoradíspodrastompodľanávrhuMÚSES nezaberaťpoľnohospodárskupôdunainýúčel OP12ornápôdaveľkoplošná,chránenépôdy,dobývacípriestor FUNKČNÉ Súčasné ochranaprírodyakrajiny–1.stupeň;ornápôdaveľkoplošná,chránenápôda,dobývací VYUŽITIE priestortehliarskychhlín ÚZEMIA Navrhované poľnohospodárskavýroba–plodinynaornejpôde neprípustné Ukladanieodpadov,kontaminácia,záberypôd PRIESTOROVÁ súčasná veľkoplošnélány FORMA navrhovaná Veľkoplošnéjevhodnérozčleniťnelesnoudrevinovouvegetáciounajlepšiepozdĺž záväzná poľnýchciestaprirodzenýchmedzíresp.inýchhranícvzmysleprvkovÚSES

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 110 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

PARCIÁLNEREGULATÍVY uplatňovaťprincípyekologickéhohospodárenia,navhodnýchmiestachpozdĺžpoľných ciestpreposilneniebiodiverzityuplatniťvýsadbukrovitejprípadnestromovejnelesnej drevinovejvegetáciezdomácichdruhovdrevín(trnka,šípka,hloh,kalina,svíb,zemolez, lieska,vŕbapurpurová...)prípadnestromoradíspodrastompodľanávrhuMÚSES nezaberaťpoľnohospodárskupôdunainýúčel rešpektovaťpodmienkydobývaciehopriestoru OP13ornápôdaveľkoplošná FUNKČNÉ Súčasné ochranaprírodyakrajiny–1.stupeň;ornápôdaveľkoplošná VYUŽITIE Navrhované poľnohospodárskavýroba–plodinynaornejpôde ÚZEMIA neprípustné Ukladanieodpadov,kontaminácia PRIESTOROVÁ súčasná veľkoplošnélány FORMA navrhovaná Veľkoplošnéjevhodnérozčleniťnelesnoudrevinovouvegetáciounajlepšiepozdĺž záväzná poľnýchciestaprirodzenýchmedzíresp.inýchhranícvzmysleprvkovÚSES PARCIÁLNEREGULATÍVY uplatňovaťprincípyekologickéhohospodárenia,navhodnýchmiestachpozdĺžpoľných ciestpreposilneniebiodiverzityuplatniťvýsadbukrovitejprípadnestromovejnelesnej drevinovejvegetáciezdomácichdruhovdrevín(trnka,šípka,hloh,kalina,svíb,zemolez, lieska,vŕbapurpurová...)podľanávrhuMÚSES

E.3. REGULATÍVY ÚSES

Pre tvorbu a ochranu krajiny sú záväzné tieto regulatívy vyplývajúce z ÚSES-ov spracovaných pre túto oblas ť. Priemet kostry ekologickej stability krajiny vychádza z Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability z roku 1992 (uznesenie vlády 319/1992), následne z Projektu regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Nové Zámky a následne aj Územného plánu VÚC Nitrianskeho kraja. - Nadregionálny biokoridor: rieka Nitra (v zmysle projektu R-ÚSESu okresu Nové Zámky) je vymedzené priebehom vodného toku a zah ŕň a aj sprievodnú vegetáciu vrátane m ŕtvych ramien a bagrovísk v bezprostrednom kontakte Návrh MÚSES v rámci spracovania ÚPN obce Mojzesovo ideovo vychádza z návrhu miestneho územného systému ekologickej stability (M-ÚSES), ktorý bol vypracovaný v rámci projektu PPÚ (Cebecaureová M., Cebecauer T., Pauditšová E., Rehá čková T., Bratislava 2005). Návrh prvkov ekologickej stability krajiny v obci Mojzesovo V rámci komplexnej tvorby usporiadania územia v k. ú. Mojzesovo boli uznané a/alebo vymedzené nasledovné prvky ÚSES: jeden nadregionálny biokoridor − nadregionálny biokoridor: rieka Nitra dve miestne biocentrá − miestne biocentrum nMBc1 – Horné lúky − miestne biocentrum nMBc2 – Diel pri Štepe dva miestne biokoridory − miestny biokoridor nMBk1 – Malovka − miestny biokoridor nMBk2 – Dolné gazdovstvo – Dolné lúky, bývalé bo čné ramená Nitry devä ť interak čných prvkov

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 111 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

− interak čný prvok - IP1 Ve ľká hora, vinohrad − interak čný prvok - IP 2 – Kratiny – Židovský cintorín − interak čný prvok - IP 3 Kl čoviny − interak čný prvok - IP 4 Pri jazere − interak čný prvok – IP5 Nové jamy − interak čný prvok IP – 6 Staré jamy − interak čný prvok – IP 7 – Horné lúky − interak čný prvok – IP8 Dolné lazy − interak čný prvok IP 9 – Pod Bažantnicou

Pri akýchko ľvek zásahoch a aktivitách v extraviláne obce je nutné rešpektova ť uvedené biocentrá, biokoridory a interak čné prvky.

F) ZÁSADY A REGULATÍVY STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

F.1. OVZDUŠIE

• podporova ť ekologické zdroje energie pre vykurovanie v obci na úkor spa ľovania tuhých palív • monitorova ť stav ovzdušia v obci • rešpektova ť vplyv emisnej zá ťaže z dopravy a parkovacích plôch na okolitú obytnú a rekrea čnú záastavbu

F.2. VODA

• pripravova ť výstavbu kanalizácie v obci v zmysle „Územné rozhodnutie č. 2007/632-03-T na stavbu Región Šurany - odvedenie a čistenie odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou zo dňa 4.10.2007

F.3. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO

• vybudova ť zberné miesto bioodpadu v zmysle požiadavky POH do r. 2005 • predchádza ť vzniku odpadov a obmedzi ť ich tvorbu • zhodnocova ť odpady ich recykláciou, opätovným využitím alebo procesmi umož ňujúcimi získavanie druhotných surovín • využíva ť odpady ako zdroj energie

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 112 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

• zneškod ňova ť odpady spôsobom neohrozujúcim životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom Uvedené body zárove ň ur čujú prioritnú postupnos ť pri nakladaní s odpadmi. Pre obec znamená dodržiavanie a realizácia týchto princípov nasledovné : • vytváranie podmienok pre zber druhotných surovín • zabezpe čenie likvidácie odpadov • vyvíjanie nástrojov pre likvidáciu divokých skládok odpadu a zamedzovanie ich vzniku

F.4. URBANISTICKÁ ZÁSTAVBA

• zachova ť identitu obce • rozvíja ť vhodné funkcie v existujúcej štruktúre zástavby • rozvíja ť priestorové usporiadanie jednotlivých funk čných plôch v obci tak, aby vz ťahy vnútri obce boli preh ľadné, jasné a zrozumite ľné pre návštevníkov obce, ale i jej ob čanov Podrobnejšie regulatívy výstavby v obci sú uvedené v kapitolách záväznej časti A.1. – Regulatívy urbanistickej koncepcie a B) – Ur čenie podmienok na využitie jednotlivých plôch.

F.5. VEGETÁCIA

• zachova ť a zve ľaďova ť jestvujúcu zele ň v obci • výsadbou izola čnej zelene znížova ť nepriaznivé hlukové a poh ľadové pomery v obci • podporova ť rozširovanie nelesnej drevinovej vegetácie na vhodných miestach v katastri • vytvára ť plochy verejnej zelene pod ľa návrhu (komplexný výkres funk čného využívania a priestorového usporiadania územia – č.2) a regulatívov jednotlivých plôch uvedených v rámci príslušnej kapitoly B.

G) VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE

Sú časná hranica zastavaného územia obce k 1.1.1991 podľa podkladov z Katastrálneho úradu ohrani čuje zastavané územie obce o rozlohe 80,39 ha. Skuto čne zastavané územie má rozlohu 86,38 ha. Toto územie je rozšírené o 37,58 ha na celkovú rozlohu 123,96 ha zastavaného územia obce.

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 113 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

H) VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ

H.1..1. OCHRANNÉ PÁSMA I) Na základe zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, §-u 15 nie je možné v ochrannom pásme cintorínov 50 m stava ť žiadne objekty

J) Hygienické ochranné pásmo hospodárskeho dvora je rámcovo vymedzené 100 m od okraja budov v ktorých sú, resp. môžu byt ustajnené chované zvieratá. V sú činnosti s orgánom hygienickej ochrany je potrebné vymedzi ť definitívne ochranné pásmo pod ľa aktuálneho po čtu a druhu zvierat .

K) stavby nesmú byt situované vo vzdialenosti menšej ako 50 m od hranice lesa (bez udelenia príslušnej výnimky) v súlade s § 10 zákona c. 326/2005 Z.z. o lesoch

L) ochranné pásmo vodných tokov, nádrží a kanálov je vymedzené min. 6 m na každú stranu od brehu

Ochranné pásma vz ťahujúce sa na dopravné a technické vybavenie územia sú uvedené v kapitole D záväznej časti tohoto dokumentu. Nové ochranné pásma alebo chránené územia v katastri obce nie sú navrhované okrem uvedených v kapitole D záväznej časti tohto dokumentu.

L.1..1. CHRÁNENÉ ÚZEMIA Chránené územia sa v obci nenachádzajú.

M) PLOCHY PRE VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY, NA VYKONANIE DELENIA A SCELENIA POZEMKOV, NA ASANÁCIU A CHRÁNENÉ ČASTI KRAJINY

M.1. PLOCHY PRE VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY Sú to plochy, na ktorých sú navrhované verejnoprospešné stavby. Jedná sa o plochy pre : 1. trafostanice 2. cestné komunikácie 3. parkoviská 4. cyklotrasy 5. pešie komunikácie a priestranstvá 6. verejnú parkovú zele ň

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 114 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

7. výstavbu ochrannej hrádze 8. rozšírenie cintorína 9. stavby športových zariadení a športových ihrísk nekomer čného charakteru 10. stavby a zariadenia odpadového hospodárstva 11. vodné plochy a súvisiace zariadenia ako sú čas ť protipovod ňových opatrení

M.2. PLOCHY NA VYKONANIE SCELENIA A DELENIA POZEMKOV Takéto plochy sa v návrhu nenachádzajú.

M.3. PLOCHY NA ASANÁCIU Nie sú.

M.4. PLOCHY NA CHRÁNENÉ ČASTI KRAJINY Plochy na chránené časti krajiny nad rámec evidovaného stavu a zámerov nie sú.

N) UR ČENIE ČASTÍ OBCE, KDE JE POTREBNÉ OBSTARA Ť ÚPN-Z

Časti obce, kde je potrebné obstara ť ÚPN-Z, nie sú navrhované.

O) ZOZNAM VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB

Zoznam navrhovaných verejnoprospešných stavieb pre obec Mojzesovo je nasledovný :

1. trafostanice 2. všetky líniové stavby a zariadenia technickej infraštruktúry 3. spevnené cestné komunikácie 4. parkoviská 5. cyklotrasy

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 115 ÚPN-O Mojzesovo návrh riešenia územného plánu obce

6. pešie komunikácie a priestranstvá 7. verejná parková zele ň 8. výstavba ochrannej hrádze 9. rozšírenie cintorína 10. stavby športových zariadení a športových ihrísk nekomer čného charakteru 11. stavby a zariadenia odpadového hospodárstva 12. vodné plochy a súvisiace zariadenia ako sú čas ť protipovod ňových opatrení

Na uskuto čnenie uvedených stavieb je možné pod ľa § 108 zák. č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zák. č. 262/92 Zb. a zák č. 199/95 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastni ť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedzi ť.

P) SCHÉMA ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ RIEŠENIA A VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB

Grafická príloha č. 1 – Schéma záväzných častí riešenia Grafická príloha č. 2 – Schéma verejnoprospešných stavieb

 Ing. arch. Vlasta Cukorová, autorizovaný architekt 116