PUSTÝ HRAD Vo Zvolene a Opevnenia V Jeho Okolí

Ján Beljak - Noémi Beljak Pažinová - Michal Šimkovic PUSTÝ HRAD vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí

ZVOLEN Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic Pustý hrad vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí Zvolen 2015 © OOCR Stredné Slovensko, Mesto Zvolen, 2015 © Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic, 2015 Recenzenti: doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.; Mgr. Dominik Repka, PhD. Anglické resumé: Mgr. Viera Tejbusová Obrázky, fotografie: Ján Beljak, Noémi Beljak Pažinová, Václav Hanuliak, Pavol Albert, Michal Šimkovic, Marta Mácelová, Archív Forster Központ Budapest, Österreichisches Staatsarchiv Wien Počítačová sadzba: Miroslav Hulina, Tlač: Saivo Za znenie a obsah knihy a kvalitu obrazových príloh zodpovedajú autori. Na prednej strane obálky: veľká snímka - letecký záber na Pustý hrad vo Zvolene; malá snímka vľavo – bránová veža na Hornom hrade; malá snímka uprostred – Zvolenský zámok; malá snímka vpravo – obytná veža na Dolnom hrade. Autor: J. Beljak. Na zadnej strane obálky: veľká snímka – bránová veža na Hornom hrade pri západe slnka – autor: P. Albert; malá snímka vľavo – tzv. Dončov hrad; malá snímka uprostred – vstupná brána Zvolenského zámku; malá snímka vpravo – odstraňovanie koreňa z obytnej veže na Dolnom hrade. Autor: J. Beljak. Ilustrácie vznikli v rámci riešenia projektu Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (VEGA) číslo 1/0208/15 Človek a hory v priebehu času - od pravekých hradísk k stredovekým hradom. Vydal a rozširuje: OOCR Stredné Slovensko, Mesto Zvolen, Zvolen 2015 ISBN: ISBN 978-80-972057-0-6 Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic

Pustý hrad vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí

Zvolen 2015 Obsah 1 Úvod a poloha 2 Praveké osídlenie a dejiny hradu 3 Architektúra hradu 4 Život na hrade 5 Prehliadka hradu 6 Hrad po zániku, výskum a obnova 7 Pamiatky okolia 7.1 Stredoveký hrádok Peťuša 7.2 Hrad Dobrá Niva 7.3 Val na Drahach 7.4 Hrádok Môťová-Priekopa 7.5 Zvolenský zámok 7.6 Veľká Stráž 7.7 Mestské opevnenie 7.8 Kostol sv. Alžbety, zaniknutá radnica a kaplnka 7.9 Majer Gunda 8 Použitá literatúra 9 Résumé 1 Úvod a poloha Pustý hrad vo Zvolene patrí medzi dominanty stojí Horný hrad (571 m n. m.) a 400 m východne regiónu a oddávna vzbudzoval záujem širokej od Horného hradu v nadmorskej výške 478 m i odbornej verejnosti. Mohutný stredoveký hrad je položený Dolný hrad. Masív Pustého hradu bol situovaný na nižšom (Dolný hrad) aj vyššom susedí na západe s kopcom Drahy, na ktorom sa (Horný hrad) výbežku pohoria Javorie nad nachádzajú relikty historických ciest a včasno- sútokom Hrona a Slatiny. Nachádzal sa stredoveké valové opevnenie a Veľkým vrchom v blízkosti dôležitých obchodných ciest (583 m n.m.), ktorého východné svahy strmo, v stredoveku známych pod pomenovaním Via až bralnato spadajú do údolia Neresnice. Nad magna. Cesty mali medzinárodný význam a ich bývalým sútokom riek Neresnica a Slatina bolo zárodky zrejme siahajú až do praveku. vo veľkomoravskom období vybudované Pôvodný názov hradu bol odvodený od hradisko v súčasnosti známe pod menom včasnostredovekej osady Zvolen, ktorá pod ním hrádok Môťová. Južne od Pustého hradu sa ležala. Označenie má slovanský pôvod. Základ nachádza sedlo Vráta pod kopcom Varta názvu azda vyjadroval zvolenie, voľbu miesta pre (651 m n.m.). Tadiaľto prechádzala prístupová osídlenie. Pod spojením Starý Zvolen, maď. cesta na Zvolenský hrad z juhu. Južne od Varty Ózólyom, nem. Altsohl a lat. Vetero Zolium sa nachádza kopec Baba (558 m n.m.) na tzv. vystupuje rozširujúce označenie Zvolenského Nemeckou dolinou, ktorou vedie žltoznačený hradu a neskôr i zámku. Názov pôvodne turistický chodník a západným smerom je označoval mesto Zvolen, ktoré tak odlišoval od najvyšší vrch tejto oblasti Vápenná (680 m n. m.). susednej Banskej Bystrice (nem. Neusohl, lat. Pri severozápadnom úpätí Pustého hradu je na Novum Zolium). Stredoveké písomnosti však ľavobrežnej terase Hrona chatová oblasť Červe- naďalej používali pri pomenúvaní mesta aj ný medokýš so známym minerálnym prameňom. jednoduchý názov Zvolen a podobne spomínajú Oproti nej je Veľká a Malá Stráž s bralovými aj Pustý hrad ako hrad Zvolen alebo Zvolenský útvarmi „Poštárka“ nad tiesňavou Hrona a prave- hrad. kým valovým opevnením. Asi kilometer západne Územie mesta Zvolen a jeho okolie vždy patrilo od Červeného medokýšu sa na ľavobreží Hrona k atraktívnym miestam na osídlenie. Svedčia nachádza čistina Peťuša, nad ktorou sa nachá- o tom početné archeologické náleziská dza vrcholnostredoveký hrádok. Ďalší kilometer z viacerých období praveku, protohistórie západne je umiestnený výbežok Gunda a stredoveku. Najznámejšou a turisticky s bralnou stenou nad riekou Hron, na ktorom najatraktívnejšou lokalitou je Pustý hrad. bolo vybudované rozsiahle takmer 5 hektárové Rovnomenný masív má charakteristický hradisko a v jeho susedstve je zaniknutý oblúkový hrebeň, na ktorého západnej strane opevnený majer z neskorého stredoveku.

Javorie Poľana

Panoráma Poľany a Javoria z obytnej veže I. Horného hradu

2 Satelitná mapa južnej časti Zvolena s označením pravekých, stredovekých a novovekých opevnení: 1 – Pustý hrad, 2 – val na „Drahach“, 3 – hrad „Peťuša“, 4 – hradisko „Priekopa“ v Môťovej, 5 – val na „Bukovinke“, 6 – Zvolenský zámok, 7 – mestské opevnenie, 8 – hradisko „Veľká Stráž“, 9 – kostol sv. Alžbety, 10 – hradisko „Gunda“, 11 – hrad Dobrá Niva. Farebnú ortofotomapu vyrobilo NLC Zvolen v roku 2008

Od centra Zvolena sa Pustý hrad nachádza zimnom štadióne, kde sa nachádza aj odstavné juhozápadným smerom necelú hodinu cesty parkovisko pre osobné vozidlá. Odtiaľ vedie pešou chôdzou. Nástupným bodom pre turistov modrá turistická značka, slúžiaca len pre pešiu je osobná železničná a autobusová stanica turistiku, lesnými serpentínami po západnom mesta Zvolen, odkiaľ je značená turistická cesta svahu hradného vrchu popri vyhliadke na až pod Pustý hrad k lokalite „Haputka“ pri kamennom brale nad sútokom Hrona a Slatiny

Štiavnické vrchy

Výhľad z obytnej veže I. Horného hradu s dolinou Hrona a Štiavnickými a Kremnickými vrchmi v pozadí

3 Areál Pustého hradu s vyznačením prístupových ciest. A – začiatok turistického chodníka na Haputke, B – Zimný štadión, C – parkovisko na Haputke, D – val na Drahach, E - sedlo s križovatkou lesných ciest priamo do Dolného hradu a pokračuje popri tzv. popri riekach Slatina a Hron v dĺžke takmer 2 km spojovacom múre až na Horný hrad. Ďalší a následne pred lokalitou „Červený medokýš“ sa prístup od lokality „Haputka“ je po spevnenej stáča južným smerom a stúpa najprv (vyše 1 km) lesnej ceste stúpajúcim údolím poza bývalú okolo západného svahu hradného kopca, potom horáreň. Cesta sa najprv tiahne južným smerom severovýchodným smerom až do „Sedla“ a po približne 0,8 km križuje pozostatky s križovatkou lesných ciest. Tu sa druhá a tretia včasnostredovekého líniového drevozemného trasa stretávajú. Zo „Sedla“ sa môže návštevník opevnenia na lokalite Drahy. Posledná (tretia) rozhodnúť čí sa vyberie najprv na Dolný alebo prístupová trasa využíva asfaltovú komunikáciu Horný hrad.

Kremnické vrchy

4 2 Praveké osídlenie a dejiny hradu Archeologický výskum Pustého hradu neďaleko Dolného hradu. Popri lužických jednoznačne dokázal, že hradný vrch bol nálezoch sa na hrade objavili aj črepy kyjatickej oddávna vyhľadávaným strategickým miestom, a pilinskej kultúry. ktoré bolo prvýkrát využité v neskorej dobe Význam hradného vrchu v dobe bronzovej kamennej. Svedčia o tom nálezy z neskorého presvedčivo dokladá predovšetkým hromadný obdobia badenskej kultúry (druhá polovica nález bronzových predmetov pilinskej kultúry. 3. tisícročia pred Kr.) objavené v oboch častiach Poklad sa našiel na severozápadnom svahu hradného komplexu. Do tohto obdobia patrí aj Pustého hradu nad dnešným sútokom Hrona jednoduchá hlinitá konštrukcia spevnená a Slatiny. Objavili ho v roku 1944 pri kopaní kameňmi (val, prípadne terasová úprava temena zákopov pod skalou v hĺbke asi 8 metrov. Po kopca) v juhozápadnej časti Dolného hradu nájdení bol poklad pravdepodobne rozdelený na a taktiež tu identifikované menšie ohnisko. niekoľko častí. Prvú (najpočetnejšiu) ohlásil Ďalšie obdobie, v ktorom evidujeme výrazný v roku 1946 Š. Mozola a nálezu sa ujal nárast populácie celkovo vo Zvolenskej kotline, G. Balaša. Druhú časť získal v roku 1971 P. Kuka je mladšia (1200 – 1000 pred Kr.) a neskorá od nálezcu L. Škodu. V roku 1981 boli doba bronzová (1000 – 800 pred Kr.). Pre toto publikované ďalšie dva bronzové náramenné obdobie je charakteristický vysoký počet kruhy, ktoré sú uložené v súkromnej zbierke sídelných zón i budovanie hradísk. Jedno z nich v Komárne. Zatiaľ posledná časť tohto depotu bolo vybudované aj na Pustom hrade. Intenzívne bola objavená v roku 2001 J. Beljakom osídlenie z obdobia lužickej kultúry potvrdilo a L. Nemcom. Skala, pod ktorou boli nálezy množstvo keramiky nájdené v zásype valu na objavené sa vzhľadom a štruktúrou líši od Hornom hrade a tiež sídliskové objekty zistené ostatných brál na svahu hradného vrchu. Svoju na celej ploche Horného aj Dolného hradu. úlohu mohlo preto hrať aj kultové poslanie miesta Ojedinelým nálezom je žiarový urnový hrob položeného nad sútokom Hrona a Slatiny. Ďalší objavený pri bráne v tzv. spojovacom múre poklad pozostávajúci z mečov a hrivien bol

Keramické fragmenty z neskorej doby kamennej z Dolného hradu

5 Praveké drobné hlinené nálezy z Dolného hradu objavený na lokalite Haputka, ktorá sa nachádza Zvolena hradisko Priekopa v miestnej časti na severnom úpätí Pustého hradu. Aj tieto nálezy Zvolena – Môťovej. Otázka vtedajšieho osídlenia nasvedčujú, že osídlenie v dobe bronzovej vo na Pustom hrade je stále otvorená. Túto možnosť Zvolene mohlo súvisieť s aktivitou metalur- naznačujú tri zlomky keramiky z veľko- gických centier a diaľkovými cestami. moravského obdobia, nájdené v zásype valu Nepočetné keramické fragmenty z Pustého v obrannej veži na východnej strane opevnenia. hradu, ktoré datujeme do púchovskej kultúry, dopĺňajú obraz osídlenia doby laténskej na Vznik a počiatky kamenného hradu môžeme území Zvolena. Analogické črepy boli objavené spájať s utvorením Zvolenského komitátu, na niekoľkých lokalitách na terasách Hrona rozsiahlej územnosprávnej jednotky, ktorú a Slatiny. Najbližšia osada sa nachádzala na spravoval kráľom poverený úradník – župan – Haputke a Balkáne. Na Hornom hrade okrem sídliaci vo Zvolene. Zvolenský komitát vznikol fragmentov kvalitnej na kruhu točenej grafitovej azda už na začiatku 12. storočia. keramiky keltského pôvodu reprezentujú záver Prvú písomnú správu o území a súčasne aj stredolaténskeho osídlenia aj dve železné o hrade s označením Zvolen prinášajú Gesta spony. Hungarorum (Činy Uhrov) z konca Ľud púchovskej kultúry bol zrejme na dlhé 12. a začiatku 13. storočia. V jednom zo svojich storočia posledným, ktorý obýval hradný vrch. príbehov anonymný autor opisuje vojenskú Doterajšie výskumy naznačujú, že v 9. až výpravu bájneho kniežaťa Borša do Zvolenského 11. storočí bolo správnym centrom oblasti lesa, kde mal vybudovať opevnenia na obranu

6 prešiel s vojskom k Zvolenskému lesu, kde prikázal z kamenia vybudovať obrovské opevnenie, ktoré sa teraz nazýva hrad „Boršod- Zvolen“. V súčasnosti sa stotožňuje so Zvolenským hradom, ktorému v rámci Zvolenského komitátu pôvodne podliehal aj severný Tekov. Zvolen sa stal miestom, kde sa často zdržiavali arpádovskí králi. Vzhľadom na prítomnosť loveckej obory a hájnikov tu so svojím sprievodom trávili čas najmä na poľovačkách. Prítomnosť kráľovského hradu nepriamo dokumentujú doklady o pobytoch panovníka vo Zvolene a správy o úrade zvolenského župana. V rámci kráľovského itinerára pochádza najstarší doklad z roku 1214, ktorú vydáva Ondrej II. vo Zvolene. Od roku 1222 pochádzajú správy Urna z hrobu z doby bronzovej nájdeného na Dolnom hrade o zvolenskom županovi, titulovanom zvyčajne comes, ojedinele procurator. V roku 1229 sa krajiny pred vpádmi Čechov alebo Poliakov. dozvedáme, že panovník daroval zvolenskému Počas jazdy pozdĺž Hrona Borš prenasledoval županovi Detrikovi za jeho vernosť a služby jeleňa, ktorého zabil, a na mieste poľovačky dal rozsiahly majetok Szuhogy v Boršodskom postaviť hrad nazývaný po ňom Borš. Odtiaľ komitáte, vyňatý spod hradu.

Bronzový prívesok pilinskej kultúry pochádzajúci z pokladu na Pustom hrade

7 Počas tatárskeho vpádu v roku 1241 do Uhorska Dolného hradu v polovici 13. storočia za sa Mongoli dostali pravdepodobne až do panovania Bela IV. Zvolena. Pri potvrdení mestských výsad Zvolenu Obavy z návratu Tatárov viedli kráľa k hľadaniu sa dozvedáme, že mesto stratilo pôvodnú listinu spojencov a zlepšeniu vzťahov so susedmi. Kráľ v čase tatárskeho vpádu. V prípade Zvolenského Belo preto do Zvolena pozval haličské knieža hradu poskytuje indície o bojoch s Tatármi Danila a kyjevského metropolitu Kyrila. Konala mongolský hrot šípu zistený výskumom na sa tu svadba Danilovho syna Leva a Belovej Hornom hrade. Katastrofický horizont z pred dcéry Konštancie. Zároveň došlo k prepusteniu polovice 13. storočia sa podarilo odkryť aj pri uhorských šľachticov zajatých v predchá- veži na Dolnom hrade. Pri vonkajšom líci dzajúcich bojoch a k uzavretiu prímeria medzi východnej steny bola priamo na maltovom oboma panovníkmi. Stalo sa tak zrejme potere z jej výstavby objavená požiarová vrstva v auguste roku 1247, pričom vhodné priestory a až nad ňou sa nachádzala kultúrna vrstva pre túto udalosť mohol poskytnúť práve z druhej polovice 13. storočia. Je preto Zvolenský hrad. Ten však musel za niekoľko pravdepodobné, že pôvodná veža, ktorú dal rokov po tatárskom vpáde prejsť výraznými vystavať asi kráľ Ondrej II. zaniká pred polovicou stavebnými úpravami aby pre takúto udalosť 13. storočia a následne je obnovená poskytol bezpečný priestor. a nadstavená spolu s výstavbou opevnenia Od polovice 13. storočia listiny začínajú priamo

Časť predmetov z pokladu z doby bronzovej z Horného hradu

8 spomínať Zvolenský hrad či doslovne hrad Zvolen. Jedinou výnimkou je listina Bela IV. z roku 1246 s datovaním in Zolum sub castro Polona. Novšie výskumy zaraďujú miesto vydania tejto listiny do užšieho regiónu Zvolena a spájajú ho s geografickým názvom Poľana. Na výstavbe tunajších sídiel v kráľovskom vlastníctve sa podieľal zvolenský kamenársky majster Bertold. V roku 1255 mu panovník za vykonávanie prác na kráľovských hradoch daroval majetok Dubové, ktorý bol vyňatý spod kráľovského hradu Zvolen. Jeho aktivity v kráľovských službách sú spájané s výstavbou obvodového opevnenia Pustého hradu datovaného do polovice 13. storočia. Potvrdzuje to nálezová situácia odkrytá na nádvorí pri hlavnej vstupnej bráne Dolného hradu, kde sa z vnútornej strany opevnenia objavila piecka a hlinená podlaha drevenej stavby pristavanej k hradbe. V blízkosti hlinenej piecky bola doložená aj výrazná kumulácia ďalších nálezov a objavený tu bol aj strieborný sobášny denár uhorského panovníka Ladislav IV. Kumánskeho. Sobáš s manželkou Izabelou z rodu Anjou mal pred 5. septembrom 1272. Toto datovanie potvrdzuje aj dendrochronologické a rádio- uhlíkové datovanie tu nájdeného zuhoľnateného dreva. Všetky tieto nálezy sa nachádzali vo vrstve patriacej do mladšieho obdobia ako opevnenie Dolného hradu. Vznik opevnenia Dolného hradu môžeme teda viazať s obdobím okolo polovice 13. storočia. S modernizáciou hradu úzko súviselo aj zo zaradenie do obrany hradu pomerne nových mechanických zbraní – kuší alebo kameňometov. V roku 1274 kráľ Ladislav IV. potvrdil na žiadosť hostí z Babinej ich výsadnú listinu. Súčasne určil, že majú podľa rozhodnutia jeho starého otca Bela IV. odovzdávať každý rok na sv. Michala sedem hrivien bansko- štiavnického striebra kastelánovi alebo strelcom umiestneným na Zvolenskom hrade. Počas vlády Ladislava IV. došlo v Uhorsku k oslabeniu panovníckej moci a k nárastu vplyvu niektorých veľmožských rodov. Vo funkcii zvolenského župana v tom čase nachádzame Železné spony z doby laténskej z Horného hradu

9 Kráľ Ondrej II. na miniatúre z Obrázkovej kroniky zo 14. storočia

Mikulášovho syna Demetera. Okrem pôsobenia dynastie sa župani Zvolenského komitátu vo zverenom úrade Demeter sledoval aj svoje zmocnili správy hradu. V roku 1306 preto vojsko osobné záujmy. Spája sa s ním aj razba Karola Róberta z nastupujúcej dynastie falošných mincí na hrade, zistená Anjouovcov obsadilo hrady Zvolen, Ľupču, archeologickým výskumom. Dokladajú to Dobrú Nivu a Plachtince, dovtedy ovládané zlomky keramických téglikov so zvyškami po Demeterom a jeho synovcom Dončom. tavbe drahých kovov, časti váh a predovšetkým Svedectvom týchto nepokojných udalostí môže nález 71 strieborných plieškov – polotovarov byť nálezová situácia odkrytá pri juhovýchodnom k výrobe mincí. Peňazokazecká dielňa na hrade nároží veže Dolného hradu. Nad kultúrnou na konci 13. a začiatkom 14. storočia vrstvou s početným výskytom keramiky z druhej produkovala málo kvalitné napodobeniny polovice 13. storočia, súborom zvieracích kostí vtedajších vládcov Uhorska a Rakúska. Hrad bol a kovových predmetov i mincou Ondreja III. v tomto období predmetom mocenských (1290 – 1301), ktorá reprezentuje existenciu zápasov. O útoku naň sa dozvedáme z listiny veže ako funkčnej stavby – sa objavila požiarová nového uhorského kráľa – Ondreja III, ktorá bola vrstva. Nad ňou sa nachádzala suťová vrstva vydaná 9. septembra 1290. Panovník vtedy z deštrukcie veže a až v nej boli nálezy z druhej odmenil ôsmich turčianskych a liptovských polovice 14. storočia a zo začiatku 15. storočia. zemanov, ktorí sa vyznamenali pri obrane hradu Tie môžu už súvisieť s ťažbou kameňa po zániku Zvolen v čase už nebohého kráľa Ladislava IV. veže. Počas bezvládia po vymretí arpádovskej V rámci reformy kráľovstva uskutočňovanej

10 Ľudovítovmu zaťovi a nástupcovi – Žigmundovi Luxemburskému. Kráľ ich povolal do Zvolena v predtuche blízkej smrti. Chcel tak zabezpečiť prepojenie Uhorska a Poľska pod vládou jedného panovníka. Po nástupe Žigmunda na uhorský trón plnili hrad aj zámok vo Zvolene naďalej funkcie správneho a rezidenčného sídla. Po Žigmundovej smrti došlo k výraznému posilneniu strategických úloh hradu Zvolen. Keď sa v roku 1440 narodil Žigmundovej dcére Alžbete syn Ladislav prezývaný Pohrobok, na obhajobu jeho nástupníckych práv si Alžbeta najala českého vojenského veliteľa Jána Jiskru z Brandýsa. V krátkom čase Jiskra zaujal viaceré hrady i mestá v hornom Uhorsku. Jedným z jeho hlavných oporných bodov sa stali Zvolenský zámok aj starý Zvolenský hrad. Jiskrovým najväčším rivalom bol uhorský gubernátor Ján Huňady, ktorý Zvolen opakovane obliehal so Erb rytiera Donča svojím vojskom. V roku 1447 daroval Huňady majetok poľskému rytierovi Petrovi z Jarochowa kráľom Karolom Róbertom sa Donč podieľal na za jeho účasť na vojenských výpravách, modernizácii územnej správy. Rozsiahle územie osobitne počas obliehania hradu Starý Zvolen, komitátu sa koncom 30. rokov 14. storočia kde Peter bojoval „nie bez preliatia svojej krvi“. rozdelilo na menšie územné jednotky – O ďalšom vojenskom strete vypovedá kronika šľachtické stolice. Súčasne došlo aj k zmene magistra Jána z Turca. Podľa nej v roku 1451 Ján úloh hradu Zvolen, namiesto komitátu mu už podliehalo iba územie Zvolenskej stolice. Pobytmi vo Zvolene sa stal známy najmä syn Karola Róberta, Ľudovít, o ktorom súveký kronikár poznamenal, že už od detstva si zvykol na poľovačky a mával z nich nemalé potešenie. Práve z dôvodu poľovačiek, panovník Zvolen rád navštevoval. Pri jednej z takýchto poľovačiek vo Zvolenskej stolici na jeseň roku 1353 kráľa Ľudovíta I. takmer pripravil o život poranený medveď. Požiadavkám panovníka však už starý kráľovský hrad nevyhovoval, preto dal na návrší nad mestom vybudovať na mieste staršieho sídla moderný gotický kastel. Novú stavbu, ktorú dnes poznáme pod názvom Zvolenský zámok, však pramene zvyčajne neodlišujú od starého hradu, dnešného Pustého hradu. So Zvolenským zámkom môžeme priamo stotožniť kráľovskú poľovnícku kúriu, v ktorej v lete roku 1382 prisahali poľskí vojenskí velitelia vernosť Dobové vyobrazenie Jána Huňadyho

11 Bránová veža Horného hradu

Huňady vypálil mesto Zvolen. Oproti dôležité. Napriek tomu sa v rokoch 1465 a 1467 Zvolenskému hradu postavil veľkú pevnosť stretávame naraz s dvomi zvolenskými vystrojenú zbraňami a vojskom. Jiskru kastelánmi a dvomi zvolenskými kapitánmi. znepokojoval rinčaním zbraní dovtedy, kým ho Keďže doposiaľ s istotou nevieme, či starý nedonútil viesť rokovania o mieri. Nevieme, či sa Zvolenský hrad spustol počas predchádzajúcich Huňadymu podarilo hrad dobyť. Opis bojov medzi Jiskrom a Huňadym, pôsobenie obliehania, ako aj označenie hradu žiaľ dvoch úradníkov v rovnakých funkciách môže neumožňuje ani určiť, či spomínaný tábor ležal naznačovať, že ešte sídlili na hrade aj na zámku. oproti starému Zvolenskému hradu alebo oproti Prerozdelenie funkcie kastelána medzi dve Zvolenskému zámku. osoby však pozorujeme i na blízkom hrade Nástup Mateja Korvína na uhorský trón priniesol Vígľaš. Nemožno preto vylúčiť, že aj zvolenskí upokojenie situácie v regióne. Dôvody, pre ktoré kasteláni a kapitáni už sídlili len na jednom hrade, starý Zvolenský hrad plnil správne, hospodárske presnejšie, na Zvolenskom zámku. a najmä vojenské úlohy, už neboli natoľko

12 3 Architektúra hradu Napriek rozsiahlym výskumom prebiehajúcim na regiónov ako napr. hrady Zniev, Šariš, Liptov Pustom hrade už dvadsať rokov, v otázke a Spiš. Veža mohla dokonale kontrolovať priestor počiatkov hradu ostávajú stále mnohé Zvolenskej kotliny s križovatkou diaľkových ciest. neobjasnené miesta. Jedným je predovšetkým Najvýznamnejšia, ktorá viedla z Budapešti cez otázka predchodcov stredovekého hradu. Poiplie, Krupinu, Zvolen a Oravu do Krakova sa Úvahy o existencii pravekého, či v stredoveku spomína ako Via Magna (Veľká včasnostredovekého sídla sa opierajú o nález cesta). Jedna z jej trás prechádza cez zemného valu odkrytého pod hradbou včasnostredoveké valové opevnenie na opevnenia. Množstvo pravekých a tri Drahach vzdialené iba 500 metrov od Dolného včasnostredoveké črepy v jeho telese skôr hradu.

Veža komitátneho hradu na Hornom hrade počas výskumu

naznačujú, že by mohlo ísť o pozostatky Masívne múry najstaršej veže so šírkou 3 m najstaršieho opevnenia stredovekého hradu. zrejme chránili obytné miestnosti určené pre Historické pramene nám umožňujú hodnoverne pobyt zvolenského župana a jeho najbližších. predpokladať výstavbu hradu už v priebehu Okolo veže je možné predpokladať existenciu 12. storočia ako správneho centra rozsiahleho nejakého opevnenia chrániaceho neveľký areál Zvolenského komitátu. Jeho ústrednou stavbou pôvodného hradu. Naznačuje to aj skica bola zrejme obytná veža dnešného Horného z archeologického výskumu z rokov 1889 – hradu (tradične nazývaná ako veža I.) vystavaná 1890, kde sú zakreslené zvyšky valov označené na najvyššom bode hradného vrchu (571 m ako vnútorné a vonkajšie „kamenné šiance“. n.m). Popri nálezoch keramiky z konca Trináste storočie bolo na zvolenskom hrade 12. storočia z jej bezprostredného okolia tomu dobou rozsiahlych budovateľských aktivít, ktoré napovedá aj dominujúca poloha na vrchole vytvorili unikátny komplex dvoch hradov hradného kopca. Podobnú dominantnú polohu spojených do jedného celku. Už do obdobia v krajine zaujali aj centrá ďalších historických okolo roku 1200 spadá výstavba najstaršej časti

13 Dolného hradu. Bola ňou mohutná obytná veža popri hlavnej bráne vytvorené aj menšie s rozmermi 19,9 × 19,9 m. Stavba zaujala nižší výpadové bránky smerujúce do príkrych svahov výbežok hradného vrchu položený takmer hradného vrchu. o 100 metrov nižšie ako veža komitátneho Na Horný hrad bezprostredne nadviazalo hradu. Zachované zvyšky múrov umožňujú podobné opevnenie Dolného hradu. Hradba predpokladať, že okrem spodného s hrúbkou 2,5 m vymedzila pri staršej veži ďalšie skladovacieho priestoru mala ešte tri obytné rozsiahle opevnené nádvorie rozmermi podlažia. Vzhľadom na výnimočné rozmery veže 183 × 38 m. Po dostavbe opevnenia sa veža môžeme predpokladať, že jej výstavba je dielom nedostala do chránenej polohy v strede kráľa Ondreja II., ktorý si popri župnom hrade dal opevnenej plochy, ale zaujala obranne dôležité vybudovať samostatnú rezidenciu pre svoje miesto v čele hradu nad vyústením prístupovej pobyty vo Zvolene. cesty do opevneného areálu. Vstup do hradu Ďalšiu etapu v budovaní hradu datovanú do chránila vstupná brána s ostením zostaveným obdobia okolo polovice 13. storočia predstavuje z opracovaných kvádrov, ktorú na vnútornej výstavba rozsiahleho opevnenia, ktoré spojilo do strane zatvárali dvojkrídlové vráta. Hradbový múr jedného celku areál oboch hradov. Ako prvé obklopujúci Dolný hrad na východnej strane zrejme vzniklo murované opevnenie Horného nekončil pri veži, ale pozdĺž jej bočnej steny hradu obklopené masívnou hradbou s hrúbkou pokračoval ďalej na skalný hrebeň spájajúci okolo 2 m a výškou približne 6 m. Hradba Horný a Dolný hrad. V sedle pod vežou Dolného vedená v oblých líniách bez nároží vymedzila hradu pretínal prístupovú cestu a vytváral tak rozsiahly areál Horného hradu s rozmermi vonkajšiu hradnú bránu uzatvárajúcu posledný 430 x 90 m, ktorý bol výrazne výškovo členený úsek cesty pred vlastným vstupom do Dolného a prevažne svahovitý. Vstup do neho chránila hradu. Od nej hradba ďalej stúpala po chrbte bránová veža umiestnená na južnom cípe približne 350 m dlhého spojovacieho hrebeňa opevnenej plochy. Mala podobu dovnútra smerom k Hornému hradu. Opevnenie sa po otvorenej veže, ktorá prevyšovala priľahlú hrebeni tiahlo v dĺžke približne 200 m. hradbu. Otvor brány, v duchu vtedajších Archeologický výskum, ktorý odkryl ukončenie poznatkov o obrane, uzatvárali masívne vráta hradby, naznačuje, že nebola v plánovanej dĺžke zaistené posuvnou závorou. Pravdepodobne nikdy dokončená. pre veľký rozsah opevnenia boli v hradbách

Dve stavebné etapy veže komitátneho hradu odkryté archeologickým výskumom

14 Pohľad z nádvoria na vežu Dolného hradu Opevnenie Dolného hradu sa svojím Zámer sa až na krátky úsek opevnenia medzi charakterom nápadne podobá na hradby oboma hradmi (chýba cca 200 m z celkovej Horného hradu. Podobná je hrúbka hradbového dĺžky takmer 1,5 km hradieb) aj uskutočnil. múru (Horný hrad – 2 m, Dolný hrad – 2,5 m), Ešte v priebehu 13. storočia v nadväznosti na pričom nechýba ani pre Horný hrad typická malá výstavbu opevnenia začala vznikať vnútorná výpadová bránka. Jediným rozdielom je vedenie zástavba hradného areálu. Na nižšom výbežku hradieb Dolného hradu v priamych úsekoch, vrcholovej časti hradného kopca oproti ktoré sa tupouhlo zalamujú. Preto najstaršej obytnej veži vznikla ďalšia, menšia predpokladáme, že opevnenie Horného obytná veža (tzv. veža II). V najnižšej časti a Dolného hradu spolu s nedokončeným Horného hradu zástavbu doplnila menšia spojovacím múrom sú výsledkom jedného budova priložená z vnútornej strany k hradbám. zámeru vytvoriť rozsiahly opevnený komplex, Obranu Horného hradu a tiež kontrolu avšak rozdiely v stavbe hradieb sú azda spojovacieho hrebeňa s Dolným hradom výsledkom dlhšej etapovitej výstavby zosilnila hranolová veža pristavaná k východnej uskutočnenej zrejme aj rozličnými stavebníkmi. hradbe Horného hradu. Do tohto obdobia zrejme spadá aj nadstavba veže Dolného hradu o nové podlažie. V priebehu 13. storočia bol teda hradný areál takmer kompletne dobudovaný a vybavený potrebnými obytnými i obrannými stavbami. Ďalšie prestavby môžeme rámcovo datovať do 14. storočia. Už vtedy zrejme nepostačovali rozsahovo skromné obytné priestory najstaršej obytnej veže Horného hradu, ktorá bola nadstavaná o nové podlažia. Tento predpoklad vychádza zo skutočnosti, že jej už aj tak mohutné Hlavná vstupná brána Horného hradu počas murivo bolo po vonkajšej strane ešte rozšírené výskumu v roku 1992

15 V plnej výške zachované obvodové opevnenie v severozápadnej časti Horného hradu primurovkou s hrúbkou okolo 2 m. Stavba tak ktorý mohol tvoriť druhú – vonkajšiu líniu dosiahla vonkajšie rozmery 16 × 15 m, pričom opevnenia nového hradu. Ústrednou stavbou v spodnej časti mal jej múr hrúbku 5 m. tohto nového sídla bol hradný palác vsadený do Avšak už v priebehu 14. storočia prestal Horný nárožia opevnenia. V spodnej časti mal hrad, ktorý bol vybavený len samostatne suterénne podlažie slúžiace ako sklad, nad ním stojacimi, priestorovo stiesnenými obytnými je možné podľa množstva stavebnej sutiny vežami, vyhovovať dobovým požiadavkám na predpokladať aspoň dva podlažia obytných bývanie a reprezentáciu. Potrebu získania priestorov. Obytné budovy hradu doplnili menšie nových priestorov vtedajší majitelia hradu riešili hospodárske stavby na terasovite upravenom pozoruhodným spôsobom. Úplne rezignovali na hradnom nádvorí. rozširovanie starších stavieb a namiesto toho V priebehu 2. polovice 14. a začiatku v ploche horného hradu vybudovali v duchu 15. storočia si vyžiadali vzrastajúce nároky moderných názorov úplne nový hrad. Ten zabral výstavbu ďalších budov a tiež veľkej hradnej voľný priestor s rozmermi 50 × 50 m v najnižšie cisterny. Jej súčasťou bol prístavok s filtračnou položenej časti opevneného areálu. Nové sídlo nádobou, cez ktorú voda tiekla do cisterny. Na malo poskytovať predovšetkým pohodlné cisternu nadviazalo ďalšie krídlo obytných bývanie a pevnostný charakter stavby čiastočne budov. Pre ich postavenie nepostačoval priestor ustúpil do úzadia. Svedčí o tom aj nie veľmi pri hradbe, a tak stavitelia časť opevnenia výhodná poloha sídla na konci klesajúceho v nároží zbúrali a roh budovy odvážne vysunuli svahu a tiež pomerne plytká obranná priekopa. mimo hradby. Okrem získania priestoru ich S touto polohou môže súvisieť aj oddelenie k tomu viedla snaha aspoň čiastočne vytvoriť severnej časti Horného hradu priečnym múrom, pravidelné ústredné nádvorie lemované dvomi

Severná línia opevnenia Dolného hradu

16 krídlami palácových budov. Týmto usporiadaním svojmu osudu. sa zrejme snažili napodobniť pravidelný pôdorys Zvolenské hrady v širšom kontexte vyspelých gotických rezidencii, ktorých Napriek ohromnému rozsahu opevnenej plochy vrcholným príkladom je Zvolenský zámok. nebol zvolenský hrad vo svojej dobe úplne Do 14. storočia zrejme spadá aj zdokonalenie ojedinelým a rozlohou výnimočným opevneným vstupnej brány horného hradu. Pred starší vstup sídlom. Z obdobia 12. a 13. storočia poznáme uzatvorený vrátami sa predsunula mohutná veža viac príkladov podobných rozsiahlych hradov, s vonkajším portálom chráneným padacou ktoré boli správnymi a obrannými centrami mrežou. svojich regiónov. Dôvodom pre ich mimoriadny Obdobie 15. storočia sa nieslo v znamení rozsah bola zrejme skutočnosť, že mali slúžiť ako začínajúceho úpadku hradu. Jeho poloha na útočisko pre obyvateľstvo zo širšieho okolia. nedostupnom kopci, archaická rozloha a nemo- Azda najstarším príkladom je komitátny hrad derné opevnenie už nevyhovovali dobovej vojen- v Nitre s opevnením z 12. storočia, ktorý pôvod- skej technike. Posledný pokus o oživenie starej ne zaberal priestor celého dnešného horného pevnosti podnikli počas svojho pobytu vo Zvole- mesta (maximálne rozmery 360 × 360 m). ne jiskrovské vojská. Predpokladáme, že práve Podobnú rozlohu mal aj hrad Bratislava oni uskutočnili úpravy, ktoré mali posilniť (320 × 290 m), ktorý podobne ako Nitra svoj obranyschopnosť jednotlivých stavieb. Jiskrovci rozsah prebral od včasnostredovekého už zrejme nepočítali s obranou rozsiahleho hradiska. Ďalšie rozsiahle opevnenia boli a v tej dobe už asi aj spustnutého opevnenia v priebehu 13. storočia vybudované na komitát- a spoliehali sa skôr na odolnosť jednotlivých nych hradoch Spiš, Šariš a Zniev. stavieb. Predpokladáme, že dielom Jiskrových Potrebu výstavby podobných útočištných vojakov sú priekopy a valy, ktoré z veží Horného opevnení naliehavo potvrdil mongolsko-tatársky hradu vytvorili samostatné stavby. Podobné vpád v rokoch 1241 – 1242. V dôsledku vytváranie menších pevnôstok v rámci veľkej pustošivého nájazdu začali na ťažko prístupných opevnenej plochy je z tej doby známe aj na kopcoch vznikať opevnenia podobné hradom, hradoch Michalov vrch, Spiš a Marcelov hrad ktoré spojením skalného masívu s murovanými (Zelená hura) pri Hrabušiciach. Po odchode hradbami vytvorili rozsiahle útočiská. Napríklad jiskrovcov bol hrad definitívne ponechaný opevnenie na Skale útočiska nad Letanovcami

Hlavná vstupná brána Dolného hradu z prístupovej cesty

17 Brána v tzv. spojovacom múre pri Dolnom hrade má rozlohu približne 150 ha, na Sitne asi 22 ha stredovekých staviteľov rýchlo upadli do a opevnenia na Hradovej nad Košicami zabudnutia a do širšieho povedomia ich vrátili až a Tisovcom zhodne takmer 7 ha. Práve tento výsledky najnovších výskumov. ohromný rozsah spôsobil, že práce na viacerých Napriek tomu, že Pustý hrad nie je z hľadiska útočiskách ešte pred dokončením stratili svoj rozlohy ojedinelý, je po viacerých stránkach zmysel (napr. Tisovec, Košice) a ostali výnimočný. Predstavuje totiž sústavu dvoch nedokončené. Ostatné sa pre svoj rozsah hradov, ktoré sú spojené do jedného a odľahlú polohu skoro stali nemodernými a boli pevnostného komplexu. Takýto komplex opustené. A tak tieto ohromné diela môžeme porovnať len s jedným

Bránka pre peších v severnej línii opevnenia Dolného hradu

18 Interiér veže vo východnej línii opevnenia Druhá veža Horného hradu s pôvodným Horného hradu počas výskumu vstupom z najvýznamnejších kráľovských sídel 18,5 × 18,5 metrov), šesťboká veža dolného stredovekého Uhorska vo Visegrade. Tu hradu vo Visegrade (30 × 17 metrov) a tzv. Biela podobne ako vo Zvolene na nižšom výbežku nad veža hradu v Ostrihome (16 × 13 metrov). Dunajom stojí mohutná obytná veža a nad ňou Podobné rozmery dosahovali aj zaniknuté sa na temene vysokého vrchu vypína ďalší, obytné veže hradov Bratislava (23 × 23 metrov) podstatne väčší hrad, pričom oba hrady sú a Spiš (valcová veža s priemerom 23 metrov). vzájomne prepojené hradbou. Medzi výnimočné stavby svojej doby patrí aj Tabuľka rozlohy našich najväčších dostavaných obytná veža Dolného hradu. Svojimi hradov: mimoriadnymi rozmermi predstavuje odozvu Hrad Nitra (do 15. storočia) 8,6 ha klasických donjonov francúzskych hradov ako Hrad Devín 6,8 ha napríklad Loches, Montbazon a Chauvigny. Na Hrad Bratislava 6,8 ha území historického Uhorska môžeme zvolenský Pustý hrad vo Zvolene 4,7 ha donjon porovnať len s niekoľkými obytnými Spišský hrad 3,7 ha vežami. Najlepšie sa zachovali: hranolová veža Hrad Zniev 3,2 ha na hrade Srednyj (dnes Ukrajina,

Interiér severnej časti paláca na Hornom hrade

19 Severná časť Horného hradu, tzv. Dončov Hradná cisterna na Hornom hrade hrad

Letecký záber Horného a Dolného hradu Veža hradu Srednyj na Zakarpatskej Ukrajine

20 Pokus o rekonštrukciu Pustého hradu vo vrcholnom stredoveku

Dve podoby hmotovej rekonštrukcie veže Dolného hradu v 13. storočí

21 Rekonštrukcia vstupnej brány Horného hradu v 14. storočí

Rekonštrukcia hradnej cisterny v 14. storočí

22 4 Život na hrade Život na hrade nebol tak romantický, ako si ho mnohí predstavujú. Hradní páni neusporadúvali len honosné oslavy, turnaje, plesy a hostiny. Práca vykonávaná na hrade zahŕňala mnohé bežné aktivity, vrátane hospodárskych, remeselných, vojenských a výrobných činností. Ich stopy nachádzame vo forme archeologických hnuteľných i nehnuteľných prameňov, ktoré sú svedectvom hradnej každodennosti. Pustý hrad nad Zvolenom bol v stredoveku v prvom rade správnym centrom, ktoré riadilo a kontrolovalo chod nielen samotného hradu, ale celého kráľovského komitátu. Na hrade sa sústreďovali mnohé zásoby, hospodárske a domáce zvieratá, remeselné produkty i kapitál. Samotné obyvateľstvo hradu tvorilo niekoľko desiatok ľudí. Okrem rodinných príslušníkov správcu, resp. majiteľa hradu, k nim patrila hradná vojenská posádka, kuchársky majster a jeho personál, služobníctvo pracujúce v areáli, Pustý hrad, Dolný hrad. na poliach, vinohradoch a v lesoch, ďalej rôzni Železný vinohradnícky nôž

Pustý hrad, Horný hrad. Taviace tégliky na odlievanie kovov

23 Pustý hrad, Horný hrad. Pustý hrad, Horný hrad. Úzky kostený hrebeň Kostené hracie kocky remeselníci ako kováči, Pustého hradu ako sídla kráľa kamenári, tesári, ktorí sa starali a postupne objekt začal strácať na o údržbu budov a stavieb. význame. Historický údaj, kto presne na Pustom hrade býval, resp. kto ho Chod pracovného dňa v stredoveku dal postaviť nám však dosiaľ určovalo slnko. S ranným svitom sa chýba. Z prameňov však vieme, obyvatelia hradu prebúdzali a až do že už od 13. storočia sa panovníci zotmenia plnili svoje pracovné z rodu Arpádovcov na hrade povinnosti. Tie na Pustom hrade vieme Zvolen zdržiavali. Najčastejšie (až čiastočne rekonštruovať na základe trinásťkrát) bol prítomný kráľ Belo objavených výrobných dielní, ktoré IV. (*1206 †1270), ktorý vo slúžili k výrobe rôznorodých nástrojov Zvolene v auguste 1247 vydával a predmetov, ktoré stredoveký človek aj svoju dcéru Konštanciu potreboval vo všedný deň, alebo v čase za Leva, syna haličského kniežaťa vojen. Vypovedajú o jeho zručnostiach, Danila. Na hrad Zvolen zavítali aj potrebách a každodenných úkonoch, ďalší arpádovskí králi, napr. ako aj nepriamo o dianí na tomto Štefan V. (*1239 †1272), Ladislav stredovekom hrade. IV. (*1262 †1290) a Ondrej III. Dôležitú úlohu malo v stredoveku (*1265 †1301). V 14. storočí to kováčstvo, ktoré vyžadovalo špecia- bol zas kráľovský rod Anjouovcov, lizáciu, poznatky technológie výroby, ktorý hrad Zvolen navštevoval. možnosť získania vzácnej suroviny Kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou a všestranne kvalifikovaného remesel- Pustý hrad, Horný (*1326 †1382) dal v rokoch 1370 hrad. Rukoväť dýky níka. Najčastejšie spracúvaným kovom – 1380 na návrší nad mestom zo slonoviny bolo nepochybne železo. Kováči Zvolen vybudovať kastelový zdobená motívom zhotovovali pre každodenný život zámok, čím zanikla funkcia pasovania za rytiera nevyhnutné predmety (sekery, nože,

24 skoby, objímky, a pod.). Počas niekoľkých desiatok výskumných sezón sa na Pustom hrade podarilo odkryť bohatú kolekciu práve železných predmetov. Menšiu skupinu tvoria z nich nástroje využívané v rastlinnej produkcii, pričom najlepšie sú zastúpené kosáky, ktoré sa používali k žatiu obilia aj vo vrcholnom stredoveku. Pracovalo sa s nimi jemnejšie ako s kosami a pri žatve prezretého obilia sa zrno skôr udržalo v klase ako pri žatve kosou. Kosáky z Pustého hradu sa vyznačujú dlhou a úzkou čepeľou, ktorá s tŕňom zviera takmer pravý uhol. Rezacia časť čepele je takmer rovná, s hladkým ostrím, alebo opatrená zásekmi na ostrí. Odseknuté hrste obilia sa ukladali na seba do tzv. snopov, ktoré boli po ukončení žatvy, resp. žacieho dňa zvážané z poľa do hospodárskych usadlostí, kde sa zožaté obilie ďalej spracovávalo, čiže mlátilo, skladovalo a mlelo. K mletiu obila v tomto období (okrem nových vodných a veterných mlynov) slúžili prevažne ručné rotačné mlynčeky. Prevažne sa skladali z dvoch na seba uložených kameňov – žarnovov, železnej konštrukcie (obruč, paprica) a drevenej Pustý hrad, Horný hrad. Duté kostené rukoväte. Viaceré zlomky kamenných žarnovov píšťalky boli nájdené aj na Pustom hrade. Okrem toho, motyky a iné remeselnícke i poľnohospodárske že dokladajú mletie obilia sú dokladom aj nástroje), výstroj, zbrane i ostatné železné spracovania kameňa pravdepodobne v tejto predmety, tvoriace súčasť stavebného oblasti. a hospodárskeho vybavenia hradu (klince, Ďalším typom objaveného náradia bol tzv.

Pustý hrad, Dolný hrad. Minca Ladislava IV. (1) a Ondreja III. (2)

25 Pustý hrad, Dolný hrad. Kolekcia železných hrotov šípov do kuší (horný riadok) a luku (spodný riadok) vinohradnícky nôž, ktorý je azda dokladom Početné železné nálezy z Pustého hradu pestovania viniča hroznorodého. Ide o nôž bez predstavujú súčasti stavebného mobiliára, sekerovitého výčnelku tzv. securis, ktorý mal z ktorých prevažuje hlavne spojovací materiál mnohonásobné využitie a to nielen vo (klince a klinčeky rôznych veľkostí a typov, vinohradníctve, ale aj pri práci v záhradách, skoby, ...) a uzavieracie mechanizmy (kovania alebo pri osekávaní listov zo stromov pre dverí, západky, kľúče, ...). Výrazne sa spojovací dobytok. Mohol však zároveň slúžiť aj pri materiál okrem interiérov kamenných budov pestovaní viniča, alebo aj k iným úkonom kumuluje na viacerých miestach popri v poľnohospodárstve. O vinohradníctve na vnútornom líci opevnenia hradu. Tu mohli stáť Pustom hrade máme aj písomné správy drevené zrubové budovy, ktoré boli azda jednou z mladšieho obdobia. Na základe nich sa stenou priamo napojené na opevnenie. dozvedáme, že na južných svahoch hradu bol Priamym dokladom kováčskej výroby je v polovici 16. storočia pestovaný vinič kováčska troska, ktorá sa našla v hospodárskej hroznorodý. Znamená to teda, že okolie hradu zástavbe hradu. Nepochybne tu teda existovali bolo ešte aspoň sčasti odlesnené a panovali tu kováčske dielne, resp. hospodársko-výrobné priaznivé mikroklimatické podmienky, ktoré objekty, ktoré sa nachádzali v samostatne Zvolenčania vedeli využiť napr. na pestovanie oddelenej (stredovej) časti Horného hradu. hrozna. Stavitelia ich situovali do bezpečnej vzdialenosti

26 od obytných objektov, kvôli nebezpečenstvu datovanou mincou Ladislava IV. (1272 – 1290). rozšírenia požiaru. Vyhne spájala s ostatnou V našom prostredí sa objavujú skôr sporadicky, časťou komunikácia, doložená aj archeolo- rozšírené sú hlavne v stepných oblastiach gickým výskumom. Ruska. Z ďalších kostených hotových výrobkov K ďalšiemu na Pustom hrade identifikovanému z hradu poznáme platničky zdobené rytými remeslu patrí kovolejárstvo, ktoré sa zaoberá koncentrickými kruhmi, prevliečky valcového liatím farebných kovov a výrobkov z nich. tvaru zdobené rytou výzdobou, úzky kostený V období stredoveku sa členilo na viacero dlhozubý hrebeň a viaceré zrejme ozdobné špecializovaných druhov – cinárstvo, zlievačstvo predmety, ktorých funkcia nám zatiaľ zostáva mosadze, zlievačstvo bronzu a pod. neznáma. K vzácnym predmetom patrí rukoväť Kovolejársky sa vyrábali malé predmety, najmä dýky zo slonoviny s plasticky stvárneným šperky z mosadze, kvalitnejšie zo zliatiny medi, motívom pasovania do rytierskeho stavu, zinku a niklu, ďalej z olova (gombíky, prstene, objavený pri výskume obrannej veže na Hornom pracky). Výrobcovia pracovali buď archaickou hrade. technikou liatia do hlinených kadlubov, alebo Medzi kostenými predmetmi nechýbajú ani pokročilejšou techniku liatia do kamenných predmety indikujúce hry a zábavu, z ktorých sa kadlubov. Surovina na liatie sa spravidla značnej obľube tešili rôzne stolové hry. získavala zlievaním starých poškodených Z Pustého hradu síce poznáme len jeden predmetov. Pozostatky kovolejárskej dielne aj exemplár hracieho kameňa na štvorcovej s hlinenými téglikmi boli identifikované na terase podstave zdobený piatimi jamkami s hlbším v severnej časti Horného hradu. stredovým bodom a len dva hracie kamene – Z hradu pochádza aj väčšie množstvo kostených astragaly (jeden aj s olovenou záťažou), avšak a parohových predmetov, či už hotových hracích kociek bolo celkovo objavených až výrobkov, ale aj polotovarov. Unikátnym 15 kusov. Kocky boli v stredoveku mimoriadne predmetom je kostený hrot šípu nájdený obľúbené a pomerne často sa objavujú aj na v zabrání hlavného vstupu do hradu vo vrstve stredovekých hradoch. Jednoznačne však

Pustý hrad, Horný hrad. Pustý hrad, Horný hrad. Železná podkova Hlinený džbán z cisterny

27 Pustý hrad, Dolný hrad. Rôzne značky z dien vrcholnostredovekých nádob nevieme povedať, akej hre kostené kocky slúžili, a 1289 hudobníka s menom alebo prezývkou predpokladá sa však, že boli len sprievodným Zima. Uhorský kráľ Ladislav IV. mu daroval prostriedkom inej hry. Kocky majú malé dedinu Ostrá Lúka, ale vacovský biskup Tomáš rozmery, ich šírka steny nedosahuje ani jedného ju násilne obsadil. Po biskupovej smrti kráľ, centimetra. Číselné znaky od 1 po 6 sú medzitým pre svoj nekresťanský život sám znázornené malými jamkami s hlbším stredovým vylúčený z cirkvi, majetok vrátil Zimovi. bodom. Rozmiestnenie bodov na protiľahlých Okrem hotových výrobkov sa na Pustom hrade stranách spravidla zodpovedá súčtu 7. Jedine vo viacerých polohách našli polotovary z kosti aj jedna kocka, využitá zrejme na špeciálne účely, parohu. Zdá sa dokonca, že na Hornom hrade disponovala len znakmi 1-3-5 znázornenými na fungovala aj špecializovaná dielňa situovaná na protiľahlých stranách systémom 2,6,10. hrane hornej terasy pri južnej obvodovej hradbe. Do skupiny predmetov zábavného charakteru Z nej pochádza početné množstvo parohoviny patria aj píšťalky. Ich funkcia je interpretovaná a kosti so stopami po sekaní sekáčovým viacerými spôsobmi ako hudobný nástroj, ako nástrojom alebo rezaní nožom, na iných kusoch detská hračka, alebo ako vábnička zvery. zase stopy po priečnom a pozdĺžnom delení Z Pustého hradu pochádza niekoľko pílkou. Ide o priame doklady výroby kostených jednoduchých nezdobených dutých kostených predmetov vo forme odpadu so stopami po píšťaliek malých rozmerov, ktoré sú opatrené pracovnej činnosti. spravidla len jednou bočnou dierkou. Nositeľmi Ďalšia zrejme univerzálna dielňa fungovala na hudobného repertoáru v Uhorsku boli igrici, prízemí druhej obytnej veže na Hornom hrade, ktorí sa zdržiavali zvyčajne na panovníckom kde sa okrem militárií a keramických zlomkov, dvore, šľachtických sídlach, trhoch, jarmokoch, našli aj polotovary z kosti a parohu, ako aj hotové ale aj krčmách a mlynoch. Pramene medzi nimi výrobky alebo ich zlomky. Zaujímavým rozlišujú píšťalkárov, trubačov, huslistov, poznatkom sú tu aj doklady po falšovateľoch gajdošov, spevákov či básnikov. Z okolia mincí. Podobná univerzálne dielňa sa na Zvolena spomínajú pramene v rokoch 1286 Hornom hrade nachádzala aj v suterénnej časti

28 obrannej bašty. Z tejto trojpodlažnej budovy sobášny denár Ladislava IV. Mince oboch pochádzajú napr. kostené polotovary aj hotové panovníkov sú vzácne nielen na Slovensku, ale výrobky, keramika, zbrane, kamenné žarnovy aj vo zvyšných častiach bývalého Uhorska. a o.i. aj bronzové skladacie vážky slúžiace na presné váženie drahého kovu a nerazené Najdôležitejším zamestnaním väčšiny obyvateľov kotúčiky, ktoré sú polotovarmi mincí. Po náleze hradu bola vojenská služba, ktorej výkon väčšieho množstva falošných mincí z prelomu dokladajú nálezy militárií, ktoré zároveň 13. – 14. storočia, viedenských fenigov vypovedajú o spôsobe boja a vojenstve Přemysla Otakara II (1251 – 1276) a Albrechta všeobecne. Medzi bodné zbrane patrí I. (1282 – 1298), v priestore bašty ako aj predovšetkým meč, ktorý ako atribút vyššieho 71 strieborných plieškov – polotovarov k výrobe spoločenského postavenia predstavoval hlavnú mincí v priestore Dončovho hradu (predpalácový súčasť výzbroje stredovekého rytiera. Na objekt) je činnosť peňazokazcov priamo na Pustom hrade ho predstavujú hlavne nálezy torz hrade nespochybniteľná. Falšovanie bolo železných kovaní pošiev meča, avšak z Horného nepochybne vykonávané pod „patronátom“ hradu pochádza aj nález dvojručného železného silného feudála/feudálov. Samozrejme z hradu meča s dvojsečnou čepeľou a výraznou krvnou pochádzajú aj pravé mince, avšak zvyšné mince ryhou. Z ďalších militárií sú na hrade zastúpené z Horného hradu boli datované až do 14. a 15. hroty šípov s tŕňom i s tuľajkou, dokladajúce storočia. Veľkým úspechom sú preto nálezy používanie luku i kuše, zrejme tak na lovecké, mincí posledných arpádovských kráľov ako i na vojenské účely. Ako doklad používania z Dolného hradu: dva denáre Ondreja III. a jeden kuší nachádzame aj ich konštrukčné prvky

Pustý hrad, Horný hrad. Ozdobné kovania, pracky a nákončia

29 Pustý hrad, Dolný hrad. Drobný Pustý hrad, Dolný hrad. Obojstranne mosadzný zvonček zdobená železná čepeľ nožíka vyrobené z organického materiálu. V niekoľkých a obytných veží, prípadne bola situovaná kusoch sa zachovali aj časti spúšťacieho v samostatnom komplexe budov v ich blízkosti. mechanizmu kuše, tzv. nukleus, alebo orech, V stredovekej hradnej kuchyni sa varilo na vyrobený z parohoviny. Tento predmet mal svoje otvorenom ohni. Súčasťou jej vybavenia bola miesto v samotnom zámku kuše, ktorý pec. Varilo sa v kotloch a v keramických pozostával z jednoduchého systému pákovej nádobách. Jedlo sa udržovalo čerstvé spúšte. v chladničkách, ktoré mali spravidla podobu Vecou spoločenskej prestíže a zároveň šikmých, hlboko do skaly klesajúcich chodieb, i praktickou záležitosťou bola ochranná zbroj, a to až do takej hĺbky, aby sa dosiahla štandardná ktorú reprezentujú napr. krúžky z košieľ, rovnako teplota. Práve na dne interiéru obytnej veže ako vlastníctvo koňa a kompletnej jazdeckej Dolného hradu sa podarilo zmienenú jamu výstroje, ku ktorej patrili ostrohy, strmene, identifikovať. zubadlá a rozličné okutia. I keď pomerne dobre Stolovanie na hrade, hlavne spoločné počas sú na Pustom hrade zastúpené ostrohy hostín, sa uskutočňovalo vo veľkých s parabolickými ramenami a hviezdicovými reprezentatívnych sálach. Jedlo sa konzumovalo kolieskami, najväčšie zastúpenie mali z keramického stolového riadu, drevených z jazdeckej výstroje podkovy, ktoré slúžili a kovových, hlavne cínových a strieborných na ochranu konských kopýt. Sú dokladom nádob. Tieto však vzhľadom k cene, opätovnej chovu koní na hrade, ktoré sa podkúvali využiteľnosti a recyklovateľnosti materiálu, v zimnom i letnom čase a slúžili či už vo rovnako ako predmety z organických látok, už vojenstve, alebo v doprave (ako záprahové v súčasnosti takmer vôbec nie sú archeologicky a nákladné zviera) a v menšej miere možno aj dokázateľné. Pilo sa z krčahov, sklenených čiaš v poľnohospodárstve (ako ťažné zviera hlavne pri a pohárov. orbových prácach). V najväčšom množstve sa na hrade vyskytujú práve keramické fragmenty, teda variabilné Azda najdôležitejšou miestnosťou každého črepy z rozbitých hlinených nádob, ktoré slúžili hradu bola kuchyňa. Tá sa spravidla nachádzala pôvodne pri stolovaní a stravovaní. Dominantnou v dolných priestoroch hradných palácov zložkou bola keramika kuchynská, v ktorej boli

30 zastúpené nádoby používané od 13. storočia hlavne vodorovnými pásmi, vlnovkami, (s rímsovitým okrajom), i keď hlavne na Hornom polkruhmi a mriežkami. Na niektorých nádobách hrade prevažuje hrnčina zo 14. a 15. až počiatku sú pozorovateľné aj plastické značky vyrazené 16. storočia. Z 12. storočia a včasnostredo- na dne. Funkcia a význam týchto značiek nie sú vekého obdobia (veľkomoravské črepy) sú celkom vyjasnené. Predpokladá sa však, že išlo známe nálezy iba z priestoru Horného hradu. o dielenské značky. Obľúbeným motívom boli Stredoveké hrnčiarstvo malo vysokú úroveň hlavne značky v tvare kríža, svastiky, ružice, a patrilo k špecializovanému remeslu. Produkty štvoruholníka, atď. Medzi obľúbené keramické sa vyrábali pomocou nohou poháňaného tvary, hojne sa vyskytujúce na Pustom hrade, hrnčiarskeho kruhu a zdobili sa vhĺbenými patrili hrncovité (hlavne bezuché hrnce) motívmi (ryté vodorovné obežné línie, výzdoba a misovité tvary, pokrievky i stolová keramika ako v tvare závitnice, vrypy) i bohatým džbány, konvice, poháre, fľaše. červenohnedým maľovaným dekórom tvoreným Technickú keramiku na Pustom hrade zastupujú

Pustý hrad, Dolný hrad. Mosadzný ozdobný predmet s vyrytou tvárou a kráľovskou korunou

31 Pustý hrad, Horný hrad. Strieborné knižné kovanie s motívom draka chrliaceho oheň prasleny dokladajúce textilnú produkciu, ďalej nálepmi) provenienciu. Veľmi ojedinele sa zásobnice, kahance. Na kovolejársku výrobu vyskytlo aj stavebné sklo v podobe zlomkov poukazujú zlomky i celkovo zachované kusy z okenných výplní (tabuľkové sklo). rôzne veľkých taviacich téglikov Na Pustom hrade sa chovali a konzumovali s trojuholníkovitým ústím, z ktorých niektoré viaceré domáce zvieratá. Objavené boli kostené nesú stopy medi a bronzoviny (?). Do stavebnej pozostatky oviec, kôz, hovädzieho dobytka, keramiky zas patria zlomky tehál i strešnej krytiny prasiat i zajacov. Jedli sa tiež ryby, vtáky a hlavne fragmenty kachlí, ktoré nachádzame a domáca hydina. Divina (vysoká zver, diviaky, veľmi ojedinele len na Hornom hrade. medvede) tvorila doplnok stravy a spestrovala Pochádzajú zrejme z niekoľkých neskoro jedálny lístok. Zvolen a okolie bolo v stredoveku gotických, prípadne renesančných známe vďaka vychýreným loveckým možnostiam vykurovacích zariadení, ktoré zabezpečovali v bohatom lesnom revíri. Organizovaný lov, resp. kúrenie v hradných interiéroch tzv. Dončovho hon bol pritom nielen zábavou, ale zároveň aj hradu. prípravným cvičením v boji. Právom loviť S vyšším sociálnym prostredím sú spojené disponovali len vyššie postavené sociálne výrobky zo skla, poukazujúce na konzumáciu skupiny. Králi z rodu Arpádovcov, rovnako aj a výrobu rôznych lekárenských produktov. Anjouovci radi vyhľadávali lesy v okolí Zvolena Z týchto nálezov nachádzame však len ojedinelé práve na poľovačky. Dokonca v roku 1340 vydal fragmenty, ktoré predstavujú prierez sklárskou Karol I. Róbert listinu vo Zvolene, ktorý označuje produkciou v období neskorej gotiky za miesto svojej poľovačky. Jeho syn Ľudovít I. a nastupujúcej renesancie. Nejde pritom len Veľký počas poľovačky vo Zvolenskej stolici na o domácu produkciu, pri niekoľkých je možné jeseň 1353 takmer prišiel o život, nakoľko ho predpokladať nemeckú (modrozelená sklovina) napadol poranený medveď. i taliansku (kvalitné bezfarebné sklo s natavenými

32 tvarovanými rámami, vyrobené prevažne zo železa a luxusnejšie aj z mosadze a bronzu. Patria k nim aj vzácne súčasti rytierskych opaskov, bronzové kovania s heraldickými tvarmi, nákončia, ako aj rôzne ozdobné kovové nášivky upevnené na hlavnom remeni. Tieto predmety boli spolu so zbraňami a jazdeckým výstrojom atribútom elitného spoločenského postavenia. S odevnou kultúrou vyšších spoločenských vrstiev sú spájané aj zvončeky, ktoré sa na odevy našívali. Naopak malé ľahké zvončeky mohli byť súčasťou aj špeciálneho loveckého vybavenia pri sokolníckom používaní dravých vtákov, ktoré bolo možné v prípade ich straty (zatúlania sa) lepšie lokalizovať v hustom poraste. Znakom vysokej spoločenskej prestíže boli nepochybne aj prstene s bronzového plechu i menší nožík s obojstranne zdobenou železnou čepeľou, na jednej strane radom pozlátených srdiečok a na druhej radom strieborných špiraloidných hákov. Medzi unikátne nálezy objavené na Dolnom hrade pri obytnej veži radíme aj zdobenú dutú mosadznú trubičku zužujúcu sa do užšej cievky, ktorá disponuje podobným očkom na našitie/pripevnenie ako mosadzné zvončeky, avšak v tomto prípade je uško situované na zadnej strane. V hornej časti predmetu sa nachádza vyrezaná kráľovská koruna, pod ktorou je vyrytá ľudská tvár s očami a ústami. Ide azda o znázornenie panovníka? Do kategórie vzácnych nálezov spadajú predmety dokladajúce písomníctvo a prítomnosť kníh na Pustom hrade. Knihy v archeologickom materiáli zaznamenávame hlavne v podobe bohato zdobených kovaní ich väzieb. Pustý hrad, Dolný hrad. Železný nástroj Jednoznačne do tejto kategórie spadá s medenou hlavičkou používaný postriebrené kovanie s motívom draka na dierkovanie dosák pri kníhviazačskej činnosti chrliaceho oheň objavené v areáli tzv. Dončovho hradu. Zostal na ňom zachovaný aj jeden Na vyššie sociálne postavenie obyvateľov, resp. kruhový otvor na pripevnenie. Knižné kovania užívateľov Pustého hradu poukazujú toaletné indikujú aj viaceré plechové odstrižky, ktoré potreby a predmety osobnej výbavy. Okrem už predstavujú výrobný odpad a svedčia o údržbe zmienených kostených výrobkov k nim patria používaných kníh. Tieto nálezy však rôznorodé kovové nálezy zdobených praciek nevypovedajú o charaktere kníh, teda nevieme s obdĺžnikovito, štvorcovo, ale aj zložitejšie či to boli knihy liturgické, alebo rytierska poézia,

33 Pustý hrad, Dolný hrad. Litery „A“ a „V“ vyryté na kamenných článkoch z obytnej veže

či literatúra. Bohato zdobená väzba však splaškov. vylučuje bežné hospodárske záznamy. Z hygienického, ale aj hospodárskeho hľadiska Písomníctvo dokladajú ojedinelé nálezy bolo taktiež veľmi dôležité zabezpečiť na hrad pracovného nástroja so železným telom stály prísun vody. V prípade Pustého hradu, a mosadznou hlavičkou používané situovaného na vyvýšených strategických v kníhviazačskej činnosti. Sú to dierkovače, polohách, získavali obyvatelia vodu zriadením ktoré sa používali pri príprave drevených dosák nádrží (cisterien) na dažďovú vodu. Dodnes a v niekoľkých fragmentoch boli doložené aj na viditeľná je mohutná cisterna na tzv. Dončovom Pustom hrade. S písomníctvom súvisia aj hrade Horného hradu vyhĺbená do skalného kamenárske značky, ktoré sa podarí objaviť len podložia a obložená tehlami. Na Dolnom hrade výnimočne. Z tohto pohľadu sú unikátom vyryté sa zatiaľ ani studňu, ani existenciu cisterny litery „A“ a „V“ na mohutných kamenných doložiť nepodarilo. Ďalšou alternatívou na článkoch spadnuté z vrchných poschodí obytnej zabezpečenie vody mohol byť denný transport veže Dolného hradu. Ak tieto kamenárske pomocou zvierat (oslíkov) zo Slatiny, Hrona značky boli stvorené podľa aktuálnych tvarov a prameňov v okolí, ktorý mohol byť využitý obdobia, tak ich môžeme datovať do druhej v mierových časoch. tretiny 13. storočia a označiť za rozvinutejšiu Predstavené pramene predstavujú veľmi cenný románsko-gotickú majuskulu. a z hľadiska obsahu rôznorodý súbor, ktorý Dodržiavanie hygieny bolo na stredovekých podáva jedinečný obraz úrovne stredovekej hradoch náročné. Najvyspelejším typom toalety hmotnej kultúry v hradnom prostredí. Tieto svojej doby boli prevety, teda arkiere, v ktorých výrobky, nástroje i predmety potreboval sa nachádzala kamenná sedačka s kruhovým a používal stredoveký človek na Pustom hrade otvorom. Prevet sa niekedy staval aj do výklenku vo všedný deň, alebo v čase vojen. Sú dokladom v stene a prislúchala mu šikmá šachta, ktorá o jeho zručnostiach, potrebách a každodenných ústila na vonkajšiu stranu hradu. Avšak úkonoch, a zároveň nepriamo vypovedajú o dianí z Pustého hradu sa zatiaľ nepodarilo doložiť na tomto kráľovskom hrade. žiadny doklad elegantného a funkčného riešenia

34 5 Prehliadka hradu Východiskom prehliadky hradu je parkovisko stropu. Na druhom podlaží sú viditeľné bývalej horárne „Pod Haputkou“, od ktorej stúpa pozostatky obytného priestoru so samostatným značený turistický chodník k Dolnému hradu. Do vstupom z nádvoria a oknom s bočnými jeho rozsiahleho nádvoria chodník vstupuje cez sedadlami. Na priľahlej stene vedľa okna je bočnú bránku. Jeho voľný priestor bol zvlnený viditeľný ústupok, na ktorom boli uložené trámy nerovnosťami skalného podložia a povrch bol pôvodného stropu. Nad tým pokračuje murivo pôvodne spevnený štrkom. Po obvode veže ešte do výšky viac ako 9 m. V úrovni tretieho vystupuje mohutný násyp naznačujúci priebeh podlažia je možné predpokladať vysokú hlavnú pôvodnej hradby s hrúbkou viac ako 2 m. Na obytnú miestnosť hradu a nad ňou ešte jedno protiľahlom, najvyššom bode nádvoria sú zvyšky podlažie. mohutnej obytnej veže, ktorá dosahovala K nárožiam veže sa pripájalo opevnenie hradu, ohromné vonkajšie rozmery 19,9 × 19,9 m. ktoré je čiastočne odkryté a jeho priebeh Z veže dodnes stojí takmer celé prvé podlažie naznačený v teréne. Hlavný vstup do hradu prístupné priamo z nádvoria portálom. chránila brána s osteniami vybudovanými V najlepšie zachovanej južnej stene sú z veľkých opracovaných blokov kameňa. prezentované pozostatky dreveného trámového Uzatvárali ju vráta osadené do kamenných toční

Južná a východná stena veže Dolného hradu s vyznačením stavebných prvkov. A - úroveň stropu prvého podlažia, B - úroveň stropu druhého podlažia, C - tretie podlažie, D - štvrté podlažie, E - trámová kapsa vo východnej stene, F - sedačkové okno, G - vstup do prvého podlažia, H - západná stena, I - J -stĺpy osadené na mieste kolových jám

35 na vnútornej strane portálu. Od brány prechádza s pozostatkami hospodárskych a prevádzkových chodník v trase pôvodného prístupu na hrad stavieb. Jedna z nich, ktorá bola priložená smerom do sedla pod veľkou obytnou vežou. k čelnej hradbe, bola osvetlená dodnes V sedle cestu pretínajú zvyšky opevnenia, ktoré zachovaným okienkom. prebiehalo od nárožia obytnej veže do sedla Za bránou stojí pri hradbe pristavaná budova, a ďalej po hrebeni smerom k Hornému hradu. v ktorej sa našli polotovary pre razbu mincí. V jeho najnižšom bode bola vstupná brána V rohu opevnenia je rozsiahly palác, ktorý bol s kamenným portálom uzatvoreným podobne hlavnou obytnou stavbou Dončovho hradu. Zo ako hlavná hradná brána vrátami. stavby s vnútornými rozmermi 20 × 8 m sa

Východná stena veže Dolného hradu s vyznačením stavebných prvkov. A - vstup do prvého podlažia, B - vstup do druhého podlažia, C - sedačkové okno v druhom podlaží, D - úroveň stropu prvého podlažia v južnej stene, E - trámová kapsa vo východnej stene, F - úroveň stropu prvého podlažia v severnej stene, G - stĺp osadený na mieste kolovej jamy Od dolného hradu chodník pozvoľna stúpa po zachovalo kompletné spodné podlažie so hrebeni, pričom z neho môžeme sledovať zvyškami kvalitne vyhladených omietok. Priestor rozpadnuté zvyšky hradbového múru tiahnuce bol pôvodne sporo osvetlený vysoko položenými sa v dĺžke približne 200 m. Chodník pokračuje úzkymi okienkami, nad ktorými bol uložený po spojovacom hrebeni a do areálu Horného trámový strop. Palác je z vnútornej strany hradu vstupuje bočnou výpadovou bránkou pristavaný k hradbe tak, že ponechal situovanou v hradbe. Najnižšiu časť areálu priechodnú obrannú ochodzu. Prerušená bola Horného hradu tvorí samostatný hrad chránený len na východnej strane, kde bol na obranný múr do skaly tesanou priekopou, ktorý je tradične vysunutý drobný prístavok vystupujúci nazývaný ako „Dončov“ . Vstup chránila vežová z bočného priečelia paláca. Podľa orientácie je hradná brána. Za ňou sa rozkladá priestor možné, že sa tu vo vyššie položených úrovniach nádvoria klesajúceho smerom na západ. Strmé nachádzala hradná kaplnka. klesanie svahu je zmiernené terasami Z bočnej strany je k palácu priložená prístavba

36 s veľkou kamennou nádobou pri stene. V nej sa vonkajšiu stenu a jedno nárožie mimo obrys sústreďovala a filtrovala voda z dvoch prívodných opevnenia. Murivo vystužené vloženými trámami potrubí. Ústilo sem keramické potrubie vedené je dobre viditeľné aj z priestoru pozdĺž vonkajšej v hrúbke steny a zvislá drevená rúra priložená strany hradieb, kde je možné vstúpiť cez k múru z vnútornej strany. V nádobe prefiltrovaná obnovenú výpadovú bránku. sa sústreďovala do obrovskej tehlovej cisterny Od tzv. Dončovho hradu chodník stúpa popri s rozmermi 6,6 x 6,8 m a hĺbkou minimálne odkrytých hradbách Horného hradu. Prechádza 10 m. Na bočných stranách cisterny sú viditeľné cez zvyšky hradbového múru rozdeľujúceho kvalitne vyhladené omietky a zvyšky klenby, areál Horného hradu. Hradba ústi do obrannej ktorá ju pôvodne uzatvárala na hornej strane. Na priekopy, ktorá vymedzuje malý opevnený cisternu nadväzovalo ďalšie palácové krídlo priestor pred obrannou vežou pristavanou rozložené pozdĺž severnej hradby. V jeho interiéri k hradbovému múru. Jej interiér poskytol sú naznačené pece vykurujúce spodné prekvapivé množstvo nálezov. Medzi priestory budovy. Vonkajšiu stranu paláca tvorí najvzácnejšie patria kupecké váhy a zlomok starší hradbový múr vytvárajúci zaoblené nárožie rukoväte noža zo slonoviny s postavou rytiera. hradného opevnenia. V mieste nárožia sa Od veže chodník ešte krátko stúpa k menšej obranný múr dokonca zachoval v celej pôvodnej obytnej veži Horného hradu (tzv. obytná veža II), výške až do úrovne pôvodnej obrannej ochodze. ktorá je obklopená priekopou a na čelnej strane Zaoblené nárožie opevnenia pri neskoršej aj valom. Mierne vyvýšená poloha veže výstavbe paláca nevyhovovalo zámerom poskytuje výhľad na západnú, nižšie položenú staviteľov. Tí, v snahe dosiahnuť pravidelný časť hradného areálu. Vo svahu klesajúcom od pôdorys novej obytnej budovy, odvážne vysunuli veže strmo nadol je viditeľná pôvodná prístupová

Portál hlavnej vstupnej brány Dolného hradu s čapom pre vráta

37 Ukončenie tzv. spojovacieho múru medzi Dolným a Horným hradom

Vstupná brána do tzv. Dončovho hradu

38 cesta, ktorá sa vinula od vstupnej brány a pod Napriek tomu, že veža dnes dosahuje len kontrolou oboch veží Horného hradu zlomok pôvodnej výšky, stále poskytuje pokračovala na vrchol kopca. Ešte nižšie pod očarujúci výhľad do okolia. Vo svahu pod vežou cestou sa črtá pôvodný hradbový múr stojí bránová veža chrániac vstup do Horného s výpadovými bránkami, ktorý sa v podobe hradu. Dva mohutné piliere vystupujúce do mäkko zaoblenej krivky tiahne pozdĺž celej priestoru nádvoria sú zvyškom pôvodnej, západnej strany hradu. dovnútra otvorenej bránovej veže. Bránová veža Od menšej obytnej veže (tzv. veža II) sa tiahne z 13. storočia bola neskôr prestavaná na vyvýšený hrebeň ukončený najvyšším výbežkom mohutnú štvorpodlažnú vežu predstupujúcu

Kamenný lievik v západnej prístavbe paláca na Hornom hrade

hradného vrchu a veľkou obytnou vežou (tzv. celou hmotou pred hradbu opevnenia. Vonkajší veža I alebo veža komitátneho hradu). Po portál mal pôvodne hrebeň pre padaciu mrežu. hrebeni viedla pôvodná prístupová cesta, ktorá Vnútorný portál s jednoduchými rímsami je bola tesne pred vežou prerušená plytkou, do súčasťou pôvodnej románskej brány. skaly tesanou priekopou. Na najvyššom bode Uzatvorená bola masívnymi vrátami posuvnou hradného vrchu stojí zvyšok veľkej obytnej veže závorou zaisťujúcou bránu z vnútornej strany. Od (tzv. veža I alebo veža komitátneho hradu). Jej brány klesá prístupová cesta serpentínami po stupňovitá úprava názorne naznačuje rozsah strmom svahu hradného vrchu smerom k sedlu pôvodnej stavby a jej neskoršie rozšírenie. s križovatkou turistických ciest.

39 Vnútorná časť hlavnej vstupnej brány s vyznačením stavebných prvkov. A - lôžko pre zakotvenie pántu brány, B - závora, C, D - vstupy do miestností brány na 2. a 3. podlaží, E - stopy po drevenej ochodzi a jej striežke, F - okno horného podlažia

Vonkajšia časť hlavnej vstupnej brány s vyznačením stavebných prvkov. A - vonkajší portál pôvodne uzavretý padacou mrežou, B - vnútorný portál (pôvodná brána) uzatvorená vrátami, C, D, E - lôžka po drevených stropoch, F, G - vstupy do miestností brány na 2. a 3. podlaží, H, I, J - pozostatky okien osvetľujúcich vnútorné priestory brány

40 6 Hrad po zániku, výskum a obnova Po výstavbe Zvolenského zámku v druhej Zaujímavý príklad využívania hradného areálu je polovici 14. storočia hrad Zvolen začína doložený v mestskej účtovnej knihe v roku 1551, postupne upadať a v prameňoch sa rozlišujú kde sa spomína splatenie dlhu medzi názvy oboch hradov. Staré sídlo zvolenských zvolenskými mešťanmi kvôli viniciam na Starom županov a kráľov získalo v závere stredoveku hrade. Dedukujeme z toho, že okolie hradu bolo označenie Starý hrad. Dôkazom je napríklad aj ešte aspoň sčasti odlesnené a panovali tu údaj v mestských účtoch z roku 1512, kde sa priaznivé mikroklimatické podmienky, ktoré uvádza, že mesto Zvolen zaplatilo tesárovi za Zvolenčania vedeli využiť napr. na pestovanie prácu na moste pod Starým hradom. Išlo zrejme hrozna. Ďalší príklad je z roku 1557, keď mesto o opravu mosta pod starým Zvolenským zaplatilo želiarom, ktorí okolo poľa pod Starým hradom. Uvedený názov Starý hrad prežil až do hradom opravovali mestský plot. Žiaľ približnú novoveku, pokiaľ ho od 18. storočia nezačalo polohu viníc ani spomínaného poľa nepoznáme. nahrádzať spojenie, pod ktorým hrad poznáme Pri ich lokalizácii sa uvažuje o nižšie položených dodnes – Pustý hrad. V oficiálnej podobe ho pozemkoch v blízkosti mesta, ale vylúčiť uvádza mapový list I. vojenského mapovania nemožno ani vyššie položené lokality v blízkosti vyhotovený v roku 1783. Zmena názvu môže hradu. svedčiť o ústupe hradu z historickej pamäti, keď V dobe protitureckých vojen mohli čiastočne pomenovanie stratilo rozlišovaciu schopnosť zachované stavby v areáli hradu slúžiť na voči Zvolenskému zámku, niekdajšiemu novému pozorovanie okolia. O využití zrúcaniny hradu sa hradu. podrobnejšie dozvedáme z uznesenia z porady Areál i okolie hradu sa aj po zániku jeho sídelnej zástupcov banských miest v Banskej Štiavnici a správnej funkcie ešte dlhšie hlavne hospo- 15. mája 1564. Podľa tohto dokumentu mali dársky využívali, o čom svedčia opakujúce sa zabezpečovať obranu regiónu pred vpádmi zmienky o ťažbe kameňa a oprave cesty, osmanských vojsk strážne veže, známe ako chodníka alebo mosta cez rieku Slatinu pod vartovky. Medzi miestami, na ktorých mali byť Starým hradom, ktoré nachádzame v mestských vybudované, prameň spomína aj vežu na Starom účtoch najmä od polovice 16. storočia. hrade pri Zvolene. Túto vartovku,

Kresba Willenberga z roku 1599 zachytávajúca Mesto Zvolen so zámkom a ruinou Pustého hradu v pozadí

41 pravdepodobne drevenej konštrukcie, hrade opísal vstupnú bránu, cisternu a zvyšky zachytávajú dve kresby Zvolena vyhotovené hradieb. Zároveň spomína aj spojovací múr v roku 1599 českým kresliarom Jánom medzi Dolným a Horným hradom a zmieňuje Willenbergom. i vysokú stojacu stenu na Dolnom hrade. Je to Zvyšky rozľahlého pozostatok obytnej hradu oddávna veže, z ktorej v danom priťahovali pozornosť období bolo možné amatérskych aj identifikovať prepad- profesionálnych bá- nutý klenutý strop dateľov. Z obdobia pivnice, nad ktorou krátko po polovici viedlo v stene dohora 19. storočia máme šesť schodov. doložené výkopy na Za prvý archeologický hrade spojené výskum na hrade s hľadaním draho- môžeme považovať Detail ruiny Pustého hradu na kresbe cenností. V auguste Willenberga z roku 1599 bádania J. Thomku 1856 kopali na a Ľ. Leustácha v rokoch Pustom hrade poverčiví hľadači pokladov. Medzi 1889 - 1890. Z ich správ sa dozvedáme, že ruinami vtedy našli poklad, ktorý zachránil istý hradby Horného hradu spolu merajú 1 847 m zvolenský mešťan. Pokračovali zrejme aj a areál má rozlohu 20 jutár (5,8 ha). Súčasťou v nasledujúcom období, nakoľko podľa výskumu bolo aj najstaršie známe zameranie spomienok zvolenského notára J. Bánika bola oboch hradov, ktoré v roku 1889 zhotovil v roku 1857 pri hľadaní pokladu sčasti odkrytá mestský lesný inšpektor J. Boroskay. Prvým cisterna na Hornom hrade. Poklad síce hľadači odkrytým objektom bola na jar 1889 vstupná nenašli, avšak brána. Jesennú odkryli viaceré sezónu výskumu roku kostené nálezy, 1889 financovali fragmenty keramiky z výťažku archeo- a sklenené pred- logickej výstavy mety. Bánikova uskutočnenej na práca o dejinách radnici vo Zvolene Zvolena uverejnená od 27. júla do 12. v Národnom kalen- augusta. V septembri dári na rok 1867 1889 odkryli vežu patrí k prvým pod- komitátneho hradu, robnejším prácam ktorú považovali za o Pustom hrade. kaplnku, a cisternu Bánik spochybnil Hlavná brána Horného hradu podľa Bánika v severnej časti hodnovernosť Ano- v roku 1867 Horného hradu. nymovej kroniky a počiatky hradu kladie do čias Skúmali aj vo veži na Dolnom hrade, čo Mojmíra alebo Rastislava. Zo zachovaných dokladajú aj nálezy z tohto obdobia objavené múrov opisuje zvyšky brány a cisterny na počas aktuálneho výskumu. Pustý hrad v roku Hornom hrade. 1889 navštívil aj známy bádateľ a autor diela Do dobovej archeologickej literatúry hrad uviedli o uhorských hradoch J. Könyöki, ktorý I. Henszlmann a F. Kubínyi, ktorý na Hornom spochybnil jeho výstavbu starými Maďarmi

42 a datoval ju najskôr okolo polovice 12. storočia. mestom Zvolen pokračoval ďalších 17 sezón O odkrytej vstupnej bráne sa domnieval, že je a postupne odkryl kľúčové stavby Horného románskou stavbou, na Dolnom hrade ho hradu. Súbežne s výskumom sa uskutočnila aj zaujala rozmerná vežová stavba. Okrem toho pamiatková obnova všetkých vykopaných uviedol, že podľa jeho vedomia nie je v Uhorsku múrov, ktoré boli nadstavané a prekryté väčší hrad. zatrávnenou korunou. Po vstupnej bráne Záujem o Pustý hrad v druhej polovici výskum v roku 1993 pokračoval na najvyššom 20. storočia opäť podnietil poklad bronzových mieste Pustého hradu, kde bola odkrytá obytná predmetov, ktorý sa našiel v roku 1944 pri veža komitátneho hradu. V rokoch 1994 a 1995 kopaní zákopov na svahu hradného vrchu. Nové sa práce presunuli na druhú dominantnú polohu poznatky a predovšetkým zaradenie hradu do Horného hradu s menšou obytnou vežou širšieho rámca vývoja hradnej architektúry (takzvaná veža II). Jej vnútorné priestory ukrývali priniesla publikácia D. Menclovej venovaná pôvodné situácie s veľkým množstvom zlomkov Zvolenskému zámku. Ústrednou postavou keramických nádob, zvieracích kostí a mincí obnoveného bádania na Pustom hrade sa stal z 13. až 15. storočia. Okrem veže sa v roku 1994 archeológ V. Hanuliak. Jeho meno je výskum zameral aj na rez opevnením na neoddeliteľne spojené s dlhoročným východnej strane, kde sa podarilo odkryť starší archeologickým výskumom Horného hradu val. Súbežne bola na terase v severnej časti a tiež s popularizáciou výsledkov výskumu. Horného hradu zistená kovolejárska dielňa. Impulzom k výskumu hradu sa v roku 1992 stal V rokoch 1996 – 1998 výskum pokračoval havarijný stav torza vstupnej brány Horného odkrytím veže vo východnej línii opevnenia. Aj hradu. Od tohto roku výskum financovaný pod jej podlahou sa podarilo potvrdiť priebeh

Pôdorys areálu Pustého hradu z roku 1889: a – hlavná vstupná brána Horného hradu; b – cisterna na Hornom hrade; c – obytná veža na Dolnom hrade; d – palác na Hornom hrade

43 Veža Dolného hradu na zábere Hlavná vstupná brána Horného hradu zo záveru 19. storočia na zábere zo záveru 19. storočia

Vstupná brána Horného hradu s informačnou tabuľou v polovici 90-rokov 20. storočia

44 staršieho valu, v ktorého zásype boli okrem Horného hradu. Zároveň za šesť sezón (2003 – keramiky z mladšej a neskorej doby bronzovej aj 2008) sa vykopalo takmer 8 metrov vrstiev tri fragmenty keramiky z včasného stredoveku. z hradnej cisterny, a jej výskum pokračoval aj Vo veži sa okrem početných zlomkov keramiky v letnej sezóne roku 2015. z 13. až 15. storočia našli aj napodobeniny mincí V roku 2009 prebral vedenie archeologického – viedenských fenigov Přemysla Otakara II výskumu hradu Archeologický ústav Slovenskej (1251 – 1276) a Albrechta I. (1282 – 1298). akadémie vied v Nitre a na výskume sa podieľa Tzv. Dončov hrad sa stal ťažiskom pre aj Katedra archeológie Filozofickej fakulty archeologický výskum v rokoch 1998 – 2008. Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Výskum Počas tohto obdobia sa spod vrstiev sute sa zameral predovšetkým na areál Dolného postupne vynorila vstupná brána, budova pri hradu. Dôvodom bol havarijný stav jediného východnej hradbe, časť priekopy a čelná torza steny tu stojacej mohutnej obytnej veže hradba. Následne bol preskúmaný hradný i nezodpovedané otázky ohľadom vzniku palác, zachovaný až po úroveň stropu spodného a funkcie hradu. Komplexný výskum umožnili podlažia. V prvých rokoch 21. storočia boli popri v roku 2009 vybudované lesné cesty pod cisterne skúmané predovšetkým palácové trakty patronátom Lesného podniku mesta Zvolen, na severozápadnej strane. V rokoch 2005 – ktoré areál Dolného hradu sprístupnili pre 2008 sa skúmali terasy odčlenené úpravou výskumne a stavebné práce. terénu pomocou terasových múrov Výskum na Dolnom hrade realizovaný od roku v juhozápadnej časti nádvoria. Okrem toho bola 2009 každú letnú sezónu až dodnes postupne kompletne vykopaná a zakonzervovaná línia odkryl mohutnú obytnú vežu, hlavnú vstupnú opevnenia chrániaca severnú a východnú časť bránu, bránu v tzv. spojovacom múre, bránku

Torzo veže Dolného hradu pred sanačnými prácami a výskumom v roku 2009

45 položený vegetačný kryt. Priestor Pustého hradu bol na začiatku výskumu a obnovy pokrytý 150 – 200-ročným porastom ochranného lesa. Pôvodným porastom tu boli dubovo-hrabové lesy karpatské a podhorské bukové lesy. K odlesňovaniu hradného kopca dochádzalo postupne. Pred rokom 2008 bola odlesnená celá časť nádvoria Horného hradu a v roku 2008 aj priestor v predpolí jeho západnej línie opevnenia. K odlesneniu Dolného hradu sa pristúpilo v roku 2014, keď sa ukázalo že koreňový systém tu stojacich dubov je plytký a starý, preto ohrozujú návštevníkov. V súčasnosti je priestor hradu upravený trávnatým porastom. Pustý hrad patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky v regióne stredného Slovenska a každý rok sa jeho návštevnosť zvyšuje. Z hľadiska PhDr. Václav Hanuliak počas prednášky stratégie cestovného ruchu zohráva kľúčovú pre verejnosť na Pustom hrade úlohu v regióne. V roku 2012 bol pre v severnej línii opevnenia, niekoľko úsekov návštevníkov hradu kompletne obnovený opevnenia hradu i tzv. spojovacieho múru a časti náučný chodník pôvodne vybudovaný v roku nádvoria. Zatiaľ ide celkovo o odkrytú plochu 1996 v dĺžke 6,4 km. Na základe výsledkov v rozsahu 2 500 m2. Najzachovanejšie juhový- nových výskumov boli informačné tabule chodné nárožie obytnej veže dosahuje aj dnes doplnené na celkový počet 20. V súčasnosti výšku ešte 17 metrov (pred výskumom iba poskytuje náučný chodník návštevníkom 12 metrov). informácie o flóre a faune hradného kopca, ako Súbežne s výskumom je realizovaná aj aj o výsledkoch historického, architektonicko- pamiatková obnova všetkých vykopaných historického a archeologického bádania. múrov. Cieľom je vybudovať lesopark na princípe V budove Starej radnice na Námestí SNP vo zladenosti prírody so zvyškami historickej Zvolene bola v tom istom roku inštalovaná architektúry. Počas stavebnej obnovy Horného výstava najkrajších archeologických nálezov hradu sa využívala cementová malta a koruny objavených na Pustom hrade. murív sa upravovali zatrávnením do pripravených korýtok. Takto sanované murivá však po rokoch vykazujú statické poruchy. Skúsenosti z pamiatkovej obnovy Horného hradu, nás preto pri obnove Dolného hradu nasmerovali na nový spôsob konzervácie murív. Projekty sanácie na základe výsledkov archeologického a architektonicko-historického výskumu riešia komplexnú sanáciu celého objektu veže s využitím malty z odležaného vápna a komplexným preškárovaním originálu muriva. Obnova a stabilizácia všetkých stien veže Dolného hradu bude ukončená v roku 2015. Po komplexnom premurovaní bude na murivo Odkrývanie hradného paláca na Hornom hrade koncom 90-rokov 20. storočia

46 7 Pamiatky okolia 7.1 Stredoveký hrádok Peťuša Zabudnutý pomerne malý ostrožný stredoveký lokalizovaná južne od Pustého hradu, nie pri hrádok sa nachádza v lesnom poraste na hrádku Peťuša) a jeho výstavbu spájal temene menšieho kopca nad ľavým brehom s pôsobením J. Jiskru a jeho vojsk vo Zvolene Hrona severozápadne od Pustého hradu. okolo polovice 15. storočia. Od roku 2011 sa na Hrádok stojí na pomedzí Pliešovskej kotliny hrádok sústreďujú výskumné aktivity Katedry a severozápadného cípu pohoria Javorie. archeológie FF UKF v Nitre a Archeologického Lokalita sa nachádza v katastrálnom území obce ústavu SAV. Ostrá Lúka a od Zvolena je vzdialená približne Hrádok je umiestnený v severojužnom smere na 5 km. Od Horného hradu Pustého hradu, ostrožnej polohe s nadmorskou výškou s ktorým je vo vizuálnom kontakte, je vzdušnou vnútorného priestoru nad 371 m. Čitateľný je iba čiarou vzdialený približne 2 km. K hrádku sa na základe v teréne viditeľného zdeštruovaného zatiaľ nepodarilo objaviť žiadny písomný prameň kamenného opevnenia. Zo severnej strany je a nezachytávajú ho ani historické mapy. Jeho chránený prudkým zrázom a riekou Hron. súčasné pomenovanie vychádza z označenia Obranu v tejto časti znásobovala zrejme blízkej polohy Peťuša (severovýchodne od priekopa, ktorú v súčasnosti indikuje cca 20 m hrádku), ktorá je vyznačená na základných dlhá plošina, pred ktorou sú zo severnej strany topografických mapách. Pod názvom Peťuša miestami identifikovateľné naukladané objekt spomínali aj obyvatelia Zvolena v prvej (napadané?) kusy kameňov. Nad touto plošinou polovici 20. storočia. sa bližšie k hrádku nachádza menšia terasa Prvý krátky sondážny výskum spojený zo zberom (odkop), ktorá mohla byť súčasťou prístupovej a prieskumom detektorom kovov bol na lokalite cesty. Južnú až juhovýchodnú stranu realizovaný v roku 1997 pod vedením zabezpečovala do skalného podložia vyhĺbená V. Hanuliaka. Ten, hrádok označil mylne mohutná obranná priekopa, ktorá i v súčasnosti chotárnym názvom Matčin zámok (táto poloha je dosahuje hĺbku takmer 10 m. Nad priekopou

Hrádok Peťuša. Pôdorysný plán hrádku (ORNTH, s.r.o.)

47 Kovové predmety z hrádku Peťuša: podkova, krúžok, hroty šípov, nože, kovania

Areál hrádku Peťuša uprostred lesného porastu

48 Hrádok Peťuša. Biela keramiky s červenou maľbou s južnej strany sú situované dve terasy, na nižšej (cca. 7 m nad priekopou) sú dva strmé kamenné svahy azda využívané aj ako ťažobné lomy na stavebný kameň. Druhá terasa, ktorá ďalej južným smerom plynule stúpa a pokračuje viac-menej miernym svahom k hrebeňu, sa nachádza o takmer 4 m vyššie ako prvá terasa. Vzdialenosť medzi touto terasou a južným okrajom hrádku je vzdušnou čiarou približne 27 m. Samotný hrádok má nepravidelný oválny tvar s max. rozmermi 38 × 18 m. Vo vnútornom areáli sa nachádza výrazný do skalného podložia zahĺbený objekt štvorcového pôdorysu Hrádok je bohatý na archeologické nálezy. Už (cca. 8,5 × 8,5 m) situovaný v strednej časti pod tenkou vrstvou hnedej lesnej pôdy sa areálu pri východnej stene opevnenia. Jeho nachádza kultúrna vrstva tvorená z napadaných funkcia zatiaľ ostáva neznáma. Vo vnútornom kameňov z deštruovaných obvodových múrov areáli hradu stáli kamenno-hlinité a drevené hradu spolu s desiatkami keramických zlomkov, stavby. Z viacerých miest pochádzajú aj tesané kovových predmetov a zvieracích kostí. Z nádob kamenné kvádre s opracovanými hranami. v početnosti vynikajú hrnce, misy, džbány, Zatiaľ nevieme kde sa vchod do jadra hrádku pokrievky. Zdobené sú hrebeňovými vlnovkami, nachádzal, predpokladať môžeme však vstup pri vodorovnými ryhami, šikmými vrypmi i pásmi západnom svahu, čo naznačujú opracované vpichov. Nechýba ani biela keramika kamenné kvádre. s maľovanými červenými pásmi a sieťovými vzormi. Kovové (hlavne železné) artefakty môžeme podľa pôvodnej funkcie rozdeliť na remeselnícke nástroje a osobnú výbavu (nože, nôž na vinič, háčiky), výstroj koňa (podkovy, zubadlo), stavebné kovania (klince, skoby, kľúče), zbrane (hroty kopijí a šípov). Na celom hrádku je výrazný horizont azda finálnej deštrukcie objektu, ktorý tvoria čierne uhlíky a do červeno-čierna prepálené hlinené vrstvy. Na viacerých miestach areálu sa podarilo objaviť aj pozostatky spodných častí ohnísk kruhového pôdorysu. Na stavebné aktivity v areáli poukazujú spadnuté hlinené steny, ktorých výplň tvorila zhutnená žltá spraš privezená zo zatiaľ nezisteného priestoru mimo

Hrádok Peťuša. Zachovaný relikt vnútorného líca severnej steny hradného múru

49 hrádku. Mohutné kamenné opevnenie obkolesujúce lokalitu ešte v súčasnosti dosahuje v južnej časti výšku takmer 3 m a hrúbku 2 m. V severnej časti kamenný múr pozostávajúci z nepravidelných riadkov stavebného lomového kameňa spevneného maltou dosahuje ešte výšku 1,5 – 1,7 m. Kameň na jeho výstavbu pochádzal zrejme z bezprostredného okolia. Svedčí o tom prítomnosť dodnes viditeľných ťažobných jám (dvorov) a terénnych depresií na blízkych terasách situovaných južne od hrádku. Veľkú časť kameňa na budovanie murovaného opevnenia stavitelia tiež získali pri hĺbení obrovskej južnej priekopy do andezitového brala. Podľa doteraz získaných poznatkov sa zdá, že Hrádok Peťuša. Dvojfarebné zdobené hrádok bol budovaný na konci 13. storočia, knižné kovanie existoval počas 14. storočia a zrejme jeho koncom, prípadne začiatkom 15. storočia ho a vybudovať ho dal niektorý zo šľachticov z rodu užívatelia opustili a objekt postupne zanikol. Kto Ostrolúckych, avšak vzhľadom na blízkosť hrádok vybudoval, resp. komu patril môžeme len kráľovského hradu na Pustom hrade, predpokladať. Domnievame sa, že bol nepochybne so súhlasom panovníka. majetkovou súčasťou ostrolúckeho panstva

Hrádok Peťuša. Začisťovanie architektonického článku na nádvorí

50 7.2 Hrad Dobrá Niva Hrad je situovaný na kužeľovitom návrší necelé zozname pamiatkového fondu je 1110/1). 3 km severne od rovnomennej obce Podľa zachovaných architektúr a terénnych v Pliešovskej kotline. Prvýkrát sa spomína reliktov mal hradný areál dvojdielnu dispozíciu v listinách v roku 1306, keď vojsko približne oválneho pôdorysu s rozmermi cca nastupujúceho uhorského kráľa Karola Róberta 80 × 90 m. Na vrchole návršia bolo malé hradné vydobylo Dobronivský hrad spolu s ďalšími jadro dosahujúce vonkajšie rozmery približne pevnosťami od zvolenského župana Demetera. 25 × 20 m. Z jeho architektúr sa nad terénom Zrúcanina patrí do katastra obce Podzámčok, zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny ktorá sa vyvinula z majera pod hradom. Hrad paláca s pozostatkami arkiera a okenných Dobrá Niva bol vyhlásený za národnú kultúrnu otvorov troch podlaží. Hradné jadro pamiatku v roku 1963 (číslo v Ústrednom koncentricky obklopovalo predhradie. Priebeh

Hrad Dobrá Niva. Letecká snímka z roku 2011

51 Hrad Dobrá Niva. Archeologický výskum predhradia v roku 2014 jeho opevnenia naznačuje konfigurácia terénu nedeštruktívnych foriem výskumu (letecký a ojedinelý fragment múru na južnej strane, ktorý prieskum a geofyzikálna prospekcia) je azda zvyškom vstupnej brány. V teréne sa a terénnych archeologických výkopov na rysuje aj priebeh prístupovej cesty s jej hradnom jadre a predhradí. Preukázalo sa, že vyústením k predpokladanej hradnej bráne. hradný palác mal šesťhranný pôdorys, pričom Opevnenie predhradia bolo zosilnené zachytená bola aj jej staršia stavebná fáza drevozemným valom (miestami i dvojitým) siahajúca až do 14. storočia. Vo východnej časti a priekopou. predhradia sa preskúmal priebeh palisádového Pomerne detailný popis hradu sa zachoval od opevnenia areálu. Jeho vybudovanie si vyžiadalo jeho vtedajšieho majiteľa Alexandra Esterháziho cielené terénne úpravy pozostávajúce v urbáre z roku 1668. Podľa neho sa hrad skladal z vysekania a následného zarovnania skalného z väčšej a menšej brány, dvojposchodovej brala. budovy paláca a bašty. Následne podľa Výsledky výskumu spresnili údaje aj majetkových súpisov Dobronivského panstva o chronológii osídlenia celého hradného kopca. z roku 1710 je zámok už opustený a spôsobuje Najstaršie keramické nálezy objavené len výdavky. Zlý stav potvrdzuje aj Matej Bel, v predhradí pochádzajú z praveku (mladšia ktorý v druhom diele svojich Noticií z roku 1736 a neskorá doba bronzová). Významné sú hovorí o opustenom hrade s popraskanými objavené keramické nálezy z vrcholného múrmi. (13. – 14. storočie) a neskorého (15. storočie) Pamiatková obnova hradu bola realizovaná stredoveku. Najpočetnejšie je v areáli hradu v roku 1996. Tá výrazne zasiahla do podoby zastúpený horizont 16. – 17. storočia a len jedinej zachovanej steny hradného paláca. v malej miere bola zastúpená mladonovoveká Archeologický výskum sa na hrade uskutočnil keramika, ktorá reprezentuje bežný spotrebný v rokoch 2013 (Archeologický ústav SAV, riad používaný ešte v 18. storočí. V tomto období Pracovisko Zvolen) a 2014 (Katedra archeológie už teda hrad nebol funkčným objektom). FF UKF v Nitre). Išlo o kombináciu

52 Hrad Dobrá Niva. Minca Žigmunda Luxemburského objavená na predhradí

Hrad Dobrá Niva. Keramické črepy a kachlice z výskumu predhradia

53 7.3 Val na Drahach Vývoj osídlenia vo Zvolenskej kotline bol od (minimálne 14 osád), pričom zrejme hlavným praveku úzko spätý s kontrolou dôležitej dôvodom bol rastúci záujem o nerastné komunikačnej cesty, ktorá viedla z oblasti bohatstvo a rozmáhajúca sa metalurgická dnešnej Budapešti cez Poiplie, Krupinu, Zvolen, činnosť. Oravu do priestoru Krakova. Uvedená trasa Val sa tiahne v dĺžke 509 metrov v smere SZ – cesty sa v stredoveku spomína ako Via Magna. JV, takmer od areálu neďalekého Pustého hradu Ďalšia cesta viedla Pohroním a spájala po cestu nad riekou Neresnica. Vykazuje 84 m juhozápadné Slovensko so Spišom. Tieto cesty prevýšenie, od 380 m n.m v najnižšom mieste sa križovali vo Zvolene a boli využívané už od až po 464 m v najvyššom mieste, so 45,7% praveku. Na jednej z vetiev cesty Via Magna sa sklonom svahu. O jeho existencii pochádzajú nachádza východne od Pustého hradu vo informácie už z konca 19. storočia, keď sa Zvolene líniové valové opevnenie v polohe na uskutočnil výskum J. Thomku a Ľ. Leustácha na Drahach. Vzhľadom k jeho konštrukcii a rozsahu Pustom hrade. Za súčasť obrany Pustého hradu zrejme val nebol vystavaný len na kontrolu cesty, vtedy považovali aj kamenno-hlinité valy (šiance), ale mal aj obrannú funkciu, pričom chránil ktoré sa tiahli v dĺžke 1,5 km od Pustého hradu osídlenie južnej časti Zvolenskej kotliny pred juhovýchodným smerom až ku kameňolomu nad útočníkmi z juhu. Archeologické nálezy Neresnicou a západným smerom pokračovali až z včasného stredoveku potvrdzujú pomerne do 4 km vzdialenej ostrolúckej osady Gunda. veľkú hustotu obyvateľstva v tomto priestore Obdobný val rovnako s priekopou z južnej strany

Rez valom na Drahach počas výskumu v roku 2010

54 Val na Bukovinke nachádzame juhovýchodne od Drah, na lokalite blízkosti odhadnúť na 4 m. Jeho obranu Bukovinka. V minulosti cez polohu Drahy viedla znásobovala priekopa pôvodne hlboká až 2 m. južná cesta do Krupiny a ďalších regiónov, Útočníci tak mali pred sebou ťažko priechodnú nasvedčuje tomu aj samotné pomenovanie bariéru vysokú až 6 m. lokality. Val zanikol zrejme katastroficky – požiarom, po- Prvý prieskum a zameranie valu uskutočnili tvrdzujú to uhlíky nachádzajúce sa v hornej vrstve v roku 2007 V. Hanuliak a D. Fertáľ, autor komorovej konštrukcii. Otázne je, či bol zničený lesných turistických chodníkov vo Zvolene, ktorý počas útoku alebo ho zničili stavitelia po tom ako val znovu objavil. Archeologický výskum valu stratil strážnu funkciu. Odobrané vzorky dreva realizoval J. Beljak a N. Beljak Pažinová v roku z komorovej konštrukcie hornej časti valu boli 2010. Val má drevozemnú komorovú datované do 7. – 8. storočia (1280 +/- 40 BP; konštrukciu, ktorú z južnej strany lemovala do 92,5 % pravdepodobnosť medzi roky kameňa vysekaná priekopa. Teleso valu v mieste 650 – 830 po Kr.), teda do predveľko- výskumu dosahovalo výšku 1,3 m. Šírka moravského obdobia. zdeštruovaného valu bola 9 m a šírka priekopy V okolí valu na Drahach sa nachádza viacero 5 m. Vnútro drevenej komory, ktorú tvorili úvozov - reliktov starých ciest, ktoré sú dodnes dubové trámy bolo široké 3 m a vypĺňal ho žltý pomerne dobre viditeľné a zachytené boli lesný íl. Prepálené zvyšky po trámoch boli terénnym, leteckým aj ALS (Airborne Laser z južnej aj severnej strany hrubé približne 0,7 m. Scanning) prieskumom. Celkovo v okolí Pustého Val miestami ešte v súčasnosti dosahuje výšku hradu bolo za posledné roky mapovaných takmer 2 m. Pôvodnú výšku valu môžeme na takmer 50 km historických ciest, ktoré sa základe výpočtu hmoty pochádzajúcej z jeho nachádzajú na ploche vyše 16 ha. komôr a nachádzajúcej sa v jeho bezprostrednej

55 7.4 Hrádok Môťová – Priekopa Odzrkadlením vývoja vo veľkomoravskom vybudovaný jeho hlavný obranný prvok. Obranu (posledné dve tretiny 9. storočia) zabezpečovala hrotitá šijovitá priekopa, ktorej a poveľkomoravskom období (10. storočie) je hĺbka od úrovne nivelety predhradia sa vznik hradísk na výšinných polohách. Dôležitým pohybovala v rozmedzí 5,5 – 7,0 m. Tesne za centrom v 9. – 11. storočí bolo hradisko nad ňou, z pohľadu exteriéru sa nachádzal sčasti sútokom Slatiny a Neresnice v miestnej časti zachovaný deštruovaný obranný drevozemný val Zvolena – Môťovej, v polohe Priekopa. Lokalita so šírkou pri päte 14,5 m. Jeho výška

Letecký záber na hradisko v Môťovej sa nachádza na strategickej vyvýšenine nad v súčasnosti dosahuje takmer 3 metre. sútokom Slatiny a Neresnice. V tridsiatych Výskumom sa zistilo niekoľko fáz výstavby rokoch 20. storočia bola lokalita geodeticky opevnenia. Veľkomoravská časť mala tvar zameraná a uvedená do literatúry Š. Janšákom. nepravidelného obdĺžnika s plochou takmer K výraznej devastácii hradiska prichádza od roku 1 ha, pravdepodobne v tomto období bol hrádok 1967, kedy tu bola zriadená záhradkárska opevnený kamenno-zemným valom. Na výstav- osada. Archeologický výskum realizovaný bu čelného kamenného múra o šírke 1,6 m bol v rokoch 1988 – 1992 pod vedením použitý granolit pochádzajúci z lomu Hrádok M. Mácelovej sa zameral na opevnenie a časť pri Lieskovci. V 10. storočí bol na deštrukcii nádvoria. kamenného múra postavený val s komorovými Pôvodný tvar hradiska spolu s fortifikačnými konštrukciami a bermou na vonkajšej strane. objektmi mal tvar nepravidelného obdĺžnika Základ komôr tvorili horizontálne uložené brvná, s max. dĺžkou 165 m a šírkou 95 m a výmerou ktoré boli stabilizované vertikálnymi kolmi. takmer jeden hektár. Na južnej strane bol Teleso obranného valu sa nachádza z južnej

56 V ďalších objektoch skúmaných na hrádku v Môťovej bola zistená keramika typická pre 10. – 11. storočie. Dokladá to kontinuitu jeho využívania od 9. do 11. sto- ročia. Hradisko zaniklo v ranouhorskom období v priebehu 11. storočia. Z hľadiska funkcie mohol byť hrádok centrom správy mikroregiónu Zvolena i neďalekého Sliača. Pričom nie je vylúčená ani jeho strážna funkcia pri ochrane prístupu do Pôdorys hradiska Priekopa v Môťovej oblasti Zvolena z juhu, podobne ako staršie líniové valy vybudované na Drahach strany hradiska. V záverečnej fáze bolo na a Bukovinke. hlinito-kamenný val postavené kamenné Z rovnakého obdobia ako hrádok v Môťovej je murované opevnenie. hradisko postavené vo východnej časti Vo vnútornom areáli, ktorý má výrazný pôdorys Zvolenskej kotliny v Detve-Kostolnej, v polohe dvorcového typu, sa výskumom nezistila Kalamárka. Jeho počiatky siahajú už do obdobia výraznejšia stavba, iba obytné zrubové objekty. formujúceho sa Nitrianskeho kniežatstva, čoho Celkove bolo zistených 12 objektov. Jeden dokladom sú nálezy blatnícko-mikulčického objekt je na základe veľkomoravskej keramiky horizontu. V neskoroveľkomoravskom období datovaný do 9. storočia. Z predveľkomo- bolo hradisko opevnené kamennými plentami. ravského a veľkomoravského obdobia Počas svojej existencie malo dôležitú vojenskú (8. – 9. storočie) sa v katastri Môťovej našla aj i ekonomickú úlohu, nakoľko kontrolovalo ďalšia lokalita – osada situovaná na pôvodnom obchodné cesty z Poiplia do oblasti Zvolena. sútoku Slatiny a Sekierskeho potoka, dnes Význam stráca po začlenení územia do zatopená vodami Môťovskej priehrady. Uhorského štátu.

Nálezy z včasného stredoveku objavené Rez valom hradiska v Môťovej počas výskumu hradiska

57 7.5 Zvolenský zámok Počiatky osídlenia návršia na hornom konci obytnú a reprezentatívnu funkciu. Z rozložitej dnešného zvolenského námestia spadajú do hmoty paláca vystupovali dve veže a honosná 13. storočia. Na nádvorí dnešného zámku boli stavba hradnej kaplnky. Suterény a prízemie odkryté pozostatky trojloďového románskeho hradného paláca slúžili prevažne hospodárskym kostola sv. Mikuláša. Podľa historických a skladovacím účelom. Obytné a reprezentačné prameňov je možné predpokladať, že kostol bol priestory hradu boli sústredené na prvom súčasťou kráľovskej kúrie. Jej pozostatkom sú poschodí a osvetlené boli radom veľkých zvyšky stavby s rozmermi takmer 10 × 10 m pravouhlých okien. odkryté na severnej strane kostola. Na sklonku stredoveku hrad získal do zálohu Ján Výstavbu mestského hradu (tzv. zvolenského Turzo z Betlanoviec, s ktorým sa spája zámku) môžeme dať do súvisu s úpadkom modernizácia vnútorných priestorov paláca

Letecký záber Zvolenského zámku významu starého Zvolenského (Pustého) hradu, a predovšetkým výstavba nového opevnenia ktorý prestal vyhovovať nárokom panovníckeho zosilneného polvalcovými baštami a bránovou dvora. Ľudovít z Anjou situáciu riešil výstavbou vežou. Prelomovým obdobím v dejinách novej rezidencie na nízkom návrší nad riekou zvolenského hradu boli roky nasledujúce po Slatina v blízkosti stredovekého mesta. Aktuálne porážke uhorských vojsk pri Moháči. Ťaženie potreby panovníckeho dvora vystihuje poloha osmanských vojsk do severných častí krajiny novej kráľovskej rezidencie a jej celkové spôsobilo, že Zvolen sa stal jedným zo architektonické stvárnenie. Pravidelná stavba strategických miest na prístupe k banským s jednoposchodovými krídlami zoskupenými mestám. Táto situácia si vyžiadala adaptáciu okolo ústredného nádvoria mala v prvom rade pôvodného „kráľovského domu“ na protitureckú

58 Zvolenský zámok na kresbe zo 17. storočia pevnosť. Pri radikálnej prestavbe realizovanej strop zdobený portrétmi uhorských panovníkov. pod vedením talianskych majstrov boli zbúrané Najväčší zásah znamenala radikálna obe stredoveké veže. Nahradili ich dve obranné klasicistická prestavba kaplnky v roku 1784, podlažia s početnými strieľňami pre zbrane, ktorá úplne potlačila jej stredovekú podobu. nárožnými vežičkami a strechou ukrytou za V priebehu 19. storočia hrad prevažne pustol. atikou. Súčasne s adaptáciou hradného paláca Na sklonku 19. storočia sa uskutočnila bolo realizované zdokonalenie vonkajšieho prestavba atikových múrov, ktoré nahradili opevnenia zamerané na vybudovanie postov pre nepôvodné lastovičie chvosty. V roku 1956 sa palné zbrane. Opevňovacie práce zavŕšila po začala 13 rokov trvajúca rekon- polovici 16. storočia výstavba vonkajších štrukcia hradu pre potreby priekop s palisádami a predovšetkým Slovenskej národnej galérie. vybudovanie mohutného delostreleckého Obnova vrátila hradu goticko- bastiónu. Ďalšie zemné bastióny zosilnili hradné renesančný výraz s reštau- opevnenie v priebehu rovanými výzdobami fasád. 17. storočia. Po zániku pevnostnej funkcie hradu boli reali- zované utilitárne úpravy interiérov, v rámci ktorých okrem iného vznikol kazetový

Kresbová rekonštrukcia Zvolenského zámku v závere 14. storočia. Pohľad zo severu

59 7.6 Veľká Stráž Vrch Veľká Stráž sa vypína na západnom okraji tu valové opevnenie, ktoré uzatvára temeno mesta Zvolen oproti Pustému hradu. Masív je návršia zo západu a severu, pričom najsevernejším výbežkom pohoria Javorie a od z juhovýchodu je strmý skalný zráz. Zatiaľ však Pustého hradu je oddelený zlomovým pásom, nedisponujeme dostatočnými informáciami v ktorom tečie rieka Hron. Z juhu vrch lemuje k časovému zaradeniu týchto objektov, prípadne hlavná cesta Bratislava – Košice a zo západu k pochopeniu ich funkcie. rýchlostná cesta Bratislava – Banská Bystrica. Archeologický výskum formou menšej sondáže Južná i východná časť masívu sa pýši strmými a zberu sa na vrcholovej plošine (akropole) svahmi a bralnatými stenami. Na vrcholovej lokality uskutočnil v auguste 2000 pod vedením plošine v jeho východnej časti v nadmorskej V. Hanuliaka. Preskúmaná jama, ktorá mala na výške okolo 400 m sú ešte dodnes viditeľné povrchu rozmery 120 x 180 cm, postupne antropogénne relikty, ktoré poukazujú na klesala až ku skalnému bralu v hĺbke 320 cm. Vo stavebné činnosti ľudí v minulosti. Badateľné je výplni takmer 3 m vysokého kultúrneho profilu

Letecký záber na opevnenie na Veľkej Stráži

60 sa striedali tenšie i hrubšie popolové vrstvy a prepálené medzivrstvy. Z výskumu pochádza vyše 300 kusov črepov, ktoré môžeme zaradiť do skupiny Ózd neskorej badenskej kultúry doby medenej a do mladšej a neskorej doby bronzovej, ktorá bola na lokalite zastúpená lužickou a azda i pilinskou kultúrou. Medzi ďalšími objavenými nálezmi vynikali uhlíky, prepálené fragmenty zvieracích kostí, menšie kusy prepálenej mazanice, troska a niekoľko úštepov z limnosilicitu. Zrejmé je teda, že na tomto mieste bol v dávnej minulosti čulý život a realizované aktivity súviseli, resp. sa azda priamo uskutočňovali so zakladaním ohňa. Ostáva tu teda zatiaľ otvorená otázka charakteru miesta, pri ktorom nevylučujeme súvis s dobovým kultom, prípadne bližšie neznámymi úkonmi odohrávajúcimi sa zrejme v mladšej až neskorej dobe bronzovej, nakoľko práve táto dejinná etapa bola na zberom preskúmanej ploche najbohatšie zastúpená.

Veľká Stráž. Kultúrny profil s popolovými vrstvami a medzivrstvami svedčiaci o praktizovaní úkonov súvisiacich s ohňom

Veľká Stráž. Fotografická dokumentácia archeologickej sondy na vrcholovej plošine náleziska

61 7.7 Mestské opevnenie V centre mesta sa čiastočne zachovali výstavba bola postupným procesom. Na sklonku pozostatky hradieb a bášt, ktoré kedysi chránili storočia boli dokončené hradby a bašty na Zvolen pred útokmi. V priebehu stredoveku východnej a čiastočne aj severnej strane. si mesto Zvolen napriek svojmu výsadnému Zostávajúca severná a západná strana mesta postaveniu nevybudovalo murované hradby, boli aj naďalej ohradené vypletaným hoci ich výstavbu predpokladá dekrét Žigmunda palisádovým plotom so zrubovými bránami. Tieto Luxemburského z roku 1405. Prvé zmienky, úseky boli zrejme dokončené v nasledujúcich

Pôdorys mestského opevnenia a Zvolenského zámku zo 17. storočia ktoré môžu súvisieť s opevnením mesta rokoch na začiatku 17. storočia. Opevnenie sa priekopou pochádzajú z roku 1465. Neskôr sa pripájalo k nárožiam opevnenia zámku v mestských účtoch objavujú zmienky a obklopovalo centrum mesta. Jeho základom o palisáde, ktorá lemovala priekopu na vnútornej bola hradba so strielňami pre palné zbrane strane. Okolo polovice 16. storočia v období zosilnená dovnútra otvorenými baštami. Hlavné ťaženia tureckých vojsk do vnútrozemia Uhorska prístupové cesty uzatvárali tri bránové veže. vznikla potreba dôkladnejšieho opevnenia Štiavnická, alebo Krupinská brána chránila mesta. V prvom rade sa pozornosť sústredila na strategicky významný prístup do mesta z južnej ochranu vstupov do mesta, kde vznikli nové strany. Cestu z juhovýchodnej strany strážila brány. Až v roku 1590 zvolenskí mešťania začali Vígľašská brána. Hlavnú komunikačnú os mesta s výstavbou murovaného opevnenia, ktorého na severnej strane námestia uzatvárala

62 Zrekonštruovaná bašta v západnej línii mestského opevnenia tzv. Bystrická, alebo Hronská brána, od ktorej mesta, ktoré nemalo dostatok prostriedkov na smerovala cesta do Banskej Bystrice. Mestské výstavbu moderného delostreleckého opev- hradby aj bašty sa vyznačujú pomerne malou nenia. Hradby boli skôr stavané na obranu hrúbkou muriva. Pomerne jednoduchý mesta proti náhlym prepadom. charakter opevnenia odráža ekonomickú silu

Môťovská brána mestského opevnenia zachytená na kresbe zo 17. storočia

63 7.8 Kostol sv. Alžbety, zaniknutá radnica a kaplnka Kostol zasvätený sv. Alžbete Uhorskej stojaci priestorom pre strážnika a vyhliadková ochodza. v strede námestia je kamenným svedkom Vývoj kostola uzatvárajú barokové prestavby počiatkov stredovekého mesta. Pôvodný realizované v priebehu 18. storočia. Po návrate jednoloďový kostol, ktorý mohol byť ukončený kostola do rúk katolíkov v roku 1673 na južnej kvadratickým presbytériom mal zrejme takmer strane vznikla Kaplnka Sedembolestnej Panny rovnaké rozmery ako dnešná stavba. Márie vystavaná zo stavebného materiálu O počiatkoch stavby vypovedá južný portál zbúraného špitála. datovaný do obdobia po polovici 13. storočia. Kostol bol ústrednou stavbou ohradeného Dnešné presbytérium zaklenuté gotickou areálu v strede námestia, ktorý okrem neho klenbou vzniklo v rámci prestavby kostola na tvorila kaplnka Božieho tela (kostnica) a neskôr sklonku 14. storočia. Zároveň s ním kostol postavená budova špitála a radnice. Intenzívne doplnila sakristia na severnej strane, predsieň pochovávanie okolo pôvodného farského pred vstupným portálom a bočná kaplnka. kostola spojené s narušovaním starších hrobov Neskorogotické prestavby priniesli vznik si v priebehu 14. storočia vyžiadalo výstavbu organového chóru na západnej strane lode cintorínskej kaplnky (karnera) s patrocíniom a vybudovanie ochraného múru uzatvárajúceho Božieho tela. Jej výstavba spadá do obdobia areál kostola s cintorínom. V období reformácie okolo polovice 14. storočia. Kaplnka mala sa farský kostol dostal do správy evanjelikov, typické usporiadanie s nízkym suterénnym ktorých dielom sú charakteristické bočné podlažím určeným na uloženie kostí tribúny a klenba s jednoduchými štukovými z narušených hrobov. Nad ním je možné rebrami. Počas protitureckých bojov sa kostol predpokladať mierne vyvýšený priestor kaplnky stal jedným zo strážnych bodov v obrane mesta. Božieho tela. Na sklonku stredoveku vznikla pri V rokoch 1548 až 1551 vznikla mohutná veža, kaplnke budova špitála, ktorá podľa popisu ktorá okrem zvonice plnila funkciu strážnej z roku 1590 pozostávala z dvoch miestností a signalizačnej veže. Nad zvonicovým podlažím a komory. Premena pôvodnej kostnice na vežu ukončovalo podlažie s vykurovaným kaplnku špitála sa prejavila dobudovaním

Letecký pohľad na Kostol sv. Alžbety

64 Pôdorys kostola sv. Alžbety a priľahlých objektov zistených archeologickým výskumom nového presbytéria. Špitálsky komplex slúžil svojmu účelu až do konca 17. storočia, keď bol Kostol sv. Alžbety a zaniknutá radnica na zbúraný a na jeho mieste vznikla bočná kaplnka kresbe z roku 1881 farského kostola. Na severnej strane kostola sv. Alžbety sú a bádanie archívnych záznamov. Na severnej naznačené pozostatky budovy historickej strane bol veľký portál vedúci do menšej radnice. Hoci prvé správy o radničnej budove vo predsiene a následne do ďalšej miestnosti Zvolene pochádzajú z 15. storočia, výstavbu prízemia, ktorou bola bývala kaplnka s gotickou radnice priloženej zo severnej strany k farskému klenbou. V nej bol portál vedúci do lode kostola kostolu je možné predpokladať okolo roku a schodisko na horné podlažie. Okrem 1500. Stavba mala približne štvorcový pôdorys spomenutých miestností bola na prízemí a do svojej hmoty zabrala sakristiu a priľahlú miestnosť slúžiaca asi ako sklad a bývalá menšiu kaplnku kostola. Podobu radnice sakristia. V nej podľa správy z roku 1548 bola umožnil spoznať archeologický výskum uložená mestská pokladnica a azda aj mestský archív. Vo výklenku medzi nimi bola zrejme čierna kuchyňa. Podstatnú časť priestoru druhého podlažia zaberala radná sieň s výmaľbou a vykurovaná bola kachľovou pecou. Okrem nej tu bola chodba a mestský archív. Zvolenská radnica bola roku 1575 poškodená požiarom a následne prešla rekonštrukciou. Ďalšie stavebné úpravy je možné spájať s vyrabovaním a vypálením celého areálu okolo kostola v roku 1609. Zvolenská radnica v záverečnej etape svojej existencie plnila Archeologický výskum zaniknutej kaplnky a funkciu sýpky. Asanovaná bola v roku 1882. špitálskeho komplexu

65 7.9 Majer Gunda Hradisko Gunda sa nachádza nad riekou Hron v 19. storočí. Ak nesúvisí s obdobím neskorej v severnej časti katastra obce Ostrá Lúka, doby kamennej, pravdepodobne pochádza zo približne kilometer západne od hradu na Peťuši. strednej, resp. mladšej doby bronzovej. Valové opevnenie hradiska má dĺžku cca. V blízkosti hradiska sa nachádza pôvodne 700 m a uzamyká ho z troch strán. Zo severu je stredoveká kúria Gunda. Dodnes je tu viditeľná strmý zráz a rieka Hron. Hradisko dosahuje budova kúrie, pivničné priestory, opevnenie, ako rozsah až takmer 5 ha, pričom val je veľmi pekne aj ruiny hospodárskych objektov. V areáli kúrie čitateľný so šírkou 6 – 7 m a výškou do 2 m. sa nachádza záhrada a vidiecky dom, ktorého Doposiaľ sa na tomto mieste neuskutočnil majiteľ sa v rámci možností stará o jej ruiny. Kúriu archeologický výskum, preto nemáme bližšie pôvodne v 1575 vyplienili Turci, pretože sa informácie o jeho výstavbe a štruktúre. chceli do Zvolena dostať z údolia riečky V súčasnosti disponujeme iba jeho geodetickým Neresnica cez susednú obec Breziny. Odvliekli zameraním. Predpokladáme, že opevnenie 18 ľudí a tých, ktorí sa vzpierali sťali. Presnejšími malo buď drevo-zemnú alebo kamenno-zemnú informáciami o vzniku kúrie nedisponujeme. konštrukciu. V polovici 14. storočia vznikla samostatná osada S touto lokalitou sa spája aj dnes už nezvestný Gunda, na území pôvodne vyčlenenom nález dvojramenného čakana objavený ešte Michalovej dcére Gunde z rodu Ostrolúckych

Letecký záber na hradisko Gunda

66 a jej sestrám. Začiatkom 15. storočia sa tu (de Gundafalwa) a neskôr aj priezvisko Gunda vyčlenila vedľajšia vetva rodu Ostrolúckych, (Gonda). ktorá používala predikát z Gundy

Zvyšky zaniknutého majera Gunda

67 8 Použitá literatúra Beljak, J. – Beljak Pažinová, N.: Praveké a stredoveké osídlenie z pohľadu archeológie. In: Dobrá Niva. Monografia obce (Očenášová-Štrbová, S., ed.). Dobrá Niva 2014, 45 – 52. Beljak, J. – Beljak Pažinová, N.: Pustý hrad vo Zvolene – premeny hradného kopca od najstarších čias po súčasnosť. Životné prostredie: revue pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie 48/1, 2014, 48 – 52. Beljak, J. – Pažinová, N.: A zólyomi Puszta vár kutatásánok eredményei. Castrum – A Castrum Bene Egyesület Hírlevele 15, 2012, 103 – 114. Beljak, J. – Pažinová, N.: Das Geheimnis der frühmittelalterlichen Wälle im Zvolener Talkessel (Slowakei). In: Sötét idők rejtélyei 6.-11. szászadi régészeti emlékek a Kárpát-medencében és környékén: Tempora Obscura 3. Békéscsaba 2012, 297 – 324. Beljak, J. – Pažinová, N.: Die Wüste Burg bei Zvolen/Zólyom (Pustý hrad) in der mittleren Slowakei. Burgen und Schlösser – Zeitschrift fur Burgenforschung und Denkmalpflege 3, Braubach 2012, 23 – 30. Beljak, J. a kol.: Pustý hrad vo Zvolene. Dolný hrad 2009 – 2014. Zvolen – Nitra 2014. Beljak, J. – Malček, R.: Archeologický výskum pri kostole Sv. Alžbety vo Zvolene. Acta historica neosoliensia: Vedecký časopis pre historické vedy 15/1-2, 2012, 135 – 154. Beljak Pažinová, N. – Beljak, J. – Šimkovic, M.: Dobronya várának 2013. évi régészeti kutatása. Castrum – A Castrum Bene Egyesület folyóirata 17, Budapest 2014, 85 – 95. Beljak Pažinová, N. – Beljak, J. – Šimkovic, M.: Výskum hradu Dobrá Niva v rokoch 2013 a 2014. Archaeologica Historica 40/2, 2015, in press. Ďurková, M.: Ostrolúckovci z Ostrej Lúky. (Genealógia rodu do konca stredoveku.) Historický časopis 14/2, 2004, 60 – 67. Hanuliak, V.: Archeologický výskum zvolenského komitátneho hradu (Výsledky po druhej výskumnej sezóne). Archaeologica Historica 19, 1994, 207 – 214. Hanuliak, V.: Doklady hmotnej kultúry zo Starého Zvolena (Pustého hradu) od 12. do 17. storočia. Archaeologica Historica 24, 1999, 352 – 361. Hanuliak, V.: Historicko-archeologický výskum Pustého hradu vo Zvolene. Archaeologica Historica 18, 1993, 161 – 166. Hanuliak, V.: Materiálne doklady remeselníckych dielní na Pustom hrade. Archaeologica Historica 26, 2001, 185 – 191. Hanuliak, V.: Archeologický doklad zaniknutej radnice vo Zvolene. Archaeologica Historica 28, 2003, 317 – 324. Hanuliak, V.: Najstaršia forma stredovekého mestského opevnenia vo Zvolene. Archaeologica Historica 33, 2008, 147 – 155. Hanuliak, V.: Pustý hrad nad Zvolenom. Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo 1, 1998, 14 – 18. Hanuliak, V.: Vojenské pevnosti Jána Jiskru vo Zvolene. Archaeologia Historica 31, 2006, 259 – 268. Hanuliak, V. – Hunka, J.: Poklad mincí z Pustého hradu pri Zvolene. Archaeologica Historica 25, 2000, 359 – 367. Hanuliak, V. – Šimkovic, M.: Dončov hrad a vrcholnostredoveké refúgium nad Zvolenom. Archaeologica Historica 22, 1997, 161 – 168. Hunka, J.: Mince Arpádovcov z rokov 1000 – 1301. Ich podiel na vývoji hospodárstva stredovekého Slovenska. Nitra 2013. Knauz, N. – Nagy, I.: Eszterházy Sándor Urbariuma Anno 1668. (Ifj. Kubinyi, F., ed.). Budapest 1862, 466 – 467. Mácelová, M.: Priekopa, Zvolen. In: V. Turčan (ed.): Kultúrne krásy Slovenska. Veľkomoravské hradiská. Bratislava 2012, 116 – 119. Mácelová, M.: Slovania vo Zvolenskej kotline. Kraków 2013. Maliniak, P.: Útok na hrad Zvolen v roku 1290 (útočníci, obrancovia a príčiny konfliktu). In: J. Meliš (zost.): Rytierstvo. Element v živote stredovekého človeka. Trnava 2005, 91 – 101. Maliniak, P.: Človek a krajina Zvolenskej kotliny v stredoveku. Banská Bystrica 2009. Maliniak, P.: K sobášnej politike Bela IV. Dynastická svadba vo Zvolene a jej reflexie v historiografii. Historický časopis 56/1, 2008, 125 – 135. Maliniak, P.: Stredoveké mestečko a jeho obyvatelia. In: Dobrá Niva. Monografia obce (Očenášová-Štrbová, S., ed.). Dobrá Niva 2014, 53 – 58. Pažinová, N. – Beljak, J.: Peťuša (Petyusa) várának kutatása. Castrum – A Castrum Bene Egyesület folyóirata 1-2, Budapest 2013, 136 – 148. Pažinová, N. et al.: Stredoveká cestná sieť v okolí zvolenského Pustého hradu. Analýza na základe antropogénnych reliéfnych foriem. Štud. Zvesti AÚ SAV 54, 2013, 153 – 170. Slamová, M. et al.: Dependence of the Medieval Settlements and Historical Roads to the Natural Environment Around the Deserted Castle in Zvolen (Slovakia). Procedia, Social and Behavioral Sciences 120, 2014, 213 – 223. Šimkovic, M. – Beljak, J. – Maliniak, P.: Zvolenský Pustý hrad. Sprievodca po hrade. Zvolen 2011. Šimkovic, M.: Kostol sv. Mikuláša, Kostol sv. Alžbety, Karner a špitál, Radnica. In: Zvolen: 1243 – 2013. Publikácia bola vydaná pri príležitosti 770. výročia obnovenia mestských výsad mestu Zvolen. Zvolen 2013, 103 – 110.

68 9 Résumé The long tradition of archaeological research at With its size and construction disposition, the Pustý hrad (Deserted Castle) is mainly residential tower was a suitable residence during connected with the medieval settlement at the the king’s stays in the hunting grounds. Zvolen site; however, its strategic position had attracted and, especially, Pustý hrad were the places people’s attention since prehistory. Two stone where the Hungarian kings of the Árpád dynasty castles were built at the foot of the hill in the Late (Andrew II, but mostly Béla IV, Ladislaus IV, Middle Ages, the time of the site’s highest Andrew III) often stayed seasonally and spent prosperity. Builders used the natural potential of their time there hunting. Traces of active use of the site and built the Upper Castle on the top the Lower Castle slowly disappear in the course plain. Its area was 3.5 ha. They situated the of the 14th century. It is caused by military Lower Castle with the area of 0.7 ha a little lower, conflicts (in 1301, the Árpád dynasty loses its 400 m northeast of the Upper Castle. Together last male member, in 1306, the castle of Zvolen with the connecting part (so-called connecting becomes property of Charles Robert of Anjou), wall), the castles cover an area of 4.7 ha. as well as by focusing on the construction of The origin and the beginnings of the castle date a brand new castle in the lowest northern part of back to the beginning of the 12th century, when the Upper Castle’s fortified area (called Donch the Zvolen County was created. Castles where Castle). district administrators appointed by the king Since the half of the 13th century, the documents resided used to be the centres of the counties started to mention Zvolen castle or castle of at that time. The first notice of the Zvolen district Zvolen. The contemporary reports do not administrator is known from 1222. The 13th distinguish the individual parts of the castle or its century was the time of extensive construction interior design. Bertold the mason (lapicida) can activities at the castle which resulted in a unique be directly connected with the construction complex of two castles united into one. The works carried out on the castle. In 1255, Béla IV construction of the oldest part of the Lower gave the land called Dubové, situated between Castle – the massive residential tower with its the villages of Bacúrov and Banská Štiavnica, to exceptional ground plan size of 19.9 × 19.9 m his mason Bertold of Zvolen withdrawing it from and curtain wall which was 3.3 m thick at the Zvolen castle’s power. Bertold had requested it bottom – falls into the first half of the 13th century. as a gift for his thorough work on royal castles.

69 The current name of Pustý hrad has been used archaeological sites in the town of Zvolen and since the first third of the 18th century, when it surrounding area. To the mentioned sites replaced the name of Starý hrad (Old Castle) belong: small medieval castle Peťuša previously referring to the castle area. The (municipality Ostrá Lúka), medieval and post official name was first mentioned on the Map medieval castle Dobrá Niva (municipality sheet I of military mapping. The map Podzámčok), early medieval rampart Drahy schematically depicts a ruin with the name of (district Zvolen), early medieval fortification “Pusty hrad” on a forested hill southwest of the Môťová-Priekopa (district Zvolen), medieval and town of Zvolen. It is rather interesting that the modern castle in the town of Zvolen, Zvolen town second military mapping already distinguishes fortification, medieval and modern church of St. the locations of the Lower and Upper Castles, Elisabeth in Zvolen, prehistoric hill fort Veľká although the name of “Pusti hrad” refers to both. Stráž (district Zvolen) and finally medieval It is the same with the farmstead Gunda third military mapping (municipality Ostrá Lúka). (1875 – 1884), which was made using a high The Pustý hrad castle is quality geodetic basis. situated south-westwards Modern archaeological from the centre of Zvolen research of the Pustý town, less than an hour’s hrad area began in walk. The railway and bus 1992. Until 2008, it station in Zvolen town is was led by V. Hanuliak the starting point for at the Upper Castle, tourists who then follow with the support of the a tourist route to the Pustý town of Zvolen. hrad, to the site of Haputka Unfortunately, his long- near the ice hockey time work has not been stadium. Three different published as a book due to his death in 2009. routes can be taken to the castle. The archaeological research then moved to the Today, the castle is a popular tourist destination Lower Castle in 2009 – 2015. Within seven where the visitors can relax, gain knowledge seasons, a research for scientific and about history and enjoy the view of the wide documentary purposes was carried out. It was surroundings of the Zvolenská and Pliešovská related to the restoration of the National Cultural kotlina basins, Podpoľanie region, Štiavnica Monument of Pustý hrad and it was done by the Mountains and Kremnica Hills. The Institute of Archaeology of Slovak Academy of archaeological research connected with Sciences, the research department in Zvolen, protection, presentation and promotion of the and was led by Ján Beljak. Since 2010, the National Cultural Monument of Pustý hrad in Department of Archaeology of the Faculty of Arts Zvolen and its surroundings has the ambition to Constantine the Philosopher University in Nitra continue in the following years. We believe that has been participating in the investigation, led the castle will be as interesting in the future as it by Noémi Beljak Pažinová. is today. It would not be possible to keep the high The book informs of the Pustý hrad site’s standards of quality presentation of the castle settlement from the oldest times to the modern and to study its history and historical background era and presents all kinds of discovered without often voluntary help of colleagues, archaeological and construction-historical finds. students, workers, tourists and enthusiasts, i. e. The work also includes a review of nine other all those who participated in the past and/or do important historical fortifications and so in the present time.

70 2. polovica 12. storočia 1. polovica 13. storočia asi polovica 13. storočia 2. polovica 13. storočia 1. polovica 14. storočia asi 14. storočie 2. pol. 14. až zač. 15. storočia asi 1. polovica 15. storočia 1 prehliadková trasa 4 pôvodná prístupová cesta

1 1. Hradba Dolného hradu 3 1 2. Brána Dolného hradu A 22 19 3. Nádvorie Dolného hradu 21 4. Výpadová bránka 17 2 11 20 5. Zrubová hospodárska budova D 6. Obytná veža Dolného hradu 15 7. Hospodárska budova 25 23 13 14 8. Spojovacia hradba 7 5 9. Brána v hradbe 24 10 6 12 10. Výpadová bránka 11. Hradba Horného hradu 12. Priekopa “Dončovho” hradu B 8 11 11 9 13. Hradba “Dončovho” hradu 26 27 14. Brána “Dončovho” hradu 15. Nádvorie “Dončovho” hradu 16. Hospodárska budova “Dončovho” hradu 29 17. Palác “Dončovho” hradu 18. Prístavok paláca 19. Prístavok paláca, možno veža C 34 20. Cisterna 11 21. Severný palác 31 22. Výpadová brána 23. Hospodárske budovy (vpravo 30 11 kostiarska dielňa) 24. Výpadová brána 31 25. Výpadová brána 26. Terasa s kovolejárskou dielňou 32 34 27. Priečna hradba 28. Obranná veža 33 29. Priekopa pri veži 30. Obytná veža II 35 31. Priekopa a val veže II 11 32. Cesta 36 33. Výpadová brána 34. Jama po ťažbe kameňa 35. Priekopa 36. Obytná veža I 38 37. Brána 38. Prístavba k hradbe, tzv. strážnica 37 A. Dolný hrad B. spojovacia hradba C. Horný hrad D. “Dončov” hrad

71 Vstupná bránová veža Horného hradu. Pohľad z nádvoria

Interiér obytnej veže na Dolnom hrade

72 Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic Pustý hrad vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vydal a rozširuje: OOCR Stredné Slovensko, Mesto Zvolen, Zvolen 2015 Vydanie: prvé Náklad: 1500 ks

ISBN: ISBN 978-80-972057-0-6