HISTORIAIT MADE IN

Y aredliSlovenskej akad6mii vied na Patr6nke v nichvykon5vajd analogovlim sp6sobom. Naprfkladak chceme spodi'tat2+ 3+7, tak na v Bratislaveje St6lavystava dejfn vypodtovejtechniky vstupyzosilriovada privedieme napatia +2 V, +3 V,+7 V a nanistupe dostaneme +6V. na Slovensku.Ide o jedinednf prezentdciuvyvoja DEDKO informadnychtechnol6gii na Slovenskuod roku 1958 Zanajvdiilrispech informatikyv SAV m6ie- aL po rok 1990. me povaZovafpotitai RPP16 - RychlyPro- gromovyProcesor 76-bitovy. Bol to prui des- ko-slove ns k1i ri ad iaci pot i'taitretej g ener5cie. iel'omstSlej expozicie je doku- Vyvinuliho pod vedenimlvana Plandera mentovanie a prezentovanieyysled- v SAVv rokoch1965 - 1973ako stredny poii- kov najmdslovenskeho vyskumu, tat tretejgener5cie. Bol urdenli na riadenie \.-/ vlirobya aplik6ciiinformainfch procesov.Preiiel cezzlkladnf aj aplikovanli technol69ii. vyskum,konitrukciu, prlpravu vyroby a2po Uivovstupnejhaleje initalovany prvy slo- nirobu.Od roku1974 sa vyr5bal v N6mes- venskyipoiitaf - Analogovypoiitad SAV -, tove,kde sa vyrobilo spolu 214 kusov poii- vyrobenya uvedenydo prev6dzkyv Labo- taiov v Standardnej(RPP-16S) alebo mini- ratoriuteoretickej a aplikovanejmechaniky m5lnej(RPP 16M) verzii. V socialistickom SAVv roku1958. Poditaf vyvinul vtedy mla- Cesko-Slovenskubol nasadenlido vel'k6ho d1iinZinier lvan Plander. Navrhol a zostavil mnoZstvaapli k6ci i - od pol'nohospod5rstva vysokouikonny jed nosmerny zosil riovad so cezenergetiku, bane, priemysel aZ po Skoly zosilnenim100 milionkr6t a s automatickou a rryskumn6[stavy. stabiliz5ciounuly. Tento zosilriovai sa mu Prvf potftadbol skonitruovanyna tzv. podarilouviesf do choduv septembri1956. mallichdosk5ch. Bola to vlastnelaborat6r- PretoZeto bola0stredn6 srldast analogovej na vzorkaRPP 16 rozostaven5 v roitoch na vf pottovejjed notky (sum5to r, integ r5tor), asidesiatich plsacfch stoloch tak, ako sa mdieme tento d5tumpokladat' za zaiiatok postupnevyv[jali a oZivovalijehojednotliv6 lT6ry na Slovensku. Tento potitad sa pouZi- tasti.Bolto malytechnickli zAzrak, Ze takto valdo roku1968, a to v Ustavestrojov a auto- t6musa modelujti elektricklimiobvodmi, kto- zostavenypodftat fungoval niekol'ko rokov. jednotky.lch matiz5cieSAV z ktor6hovznikol Ustav tech- 16sa naryvajtpoiitacie z5klad- Nazlivaliho Dedko. je jednosmernf nickejkybernetiky. noudastbu presnf zosilrio- Naz5klade skrisenostia podkladov z Usta- vat, naayanyoperainy, so stabilnounulovou vu technickejkybernetiky SAV vo Vliskum- ANALOGOVYPOCITAC hodnotouna vystupev modenaprdzdno. nom a rryvojovomlaboratoriu v Zilinerryuinu- jednotk5ch N6zovanologovy potitat poch6dzaz pojmu V elektronickfchpoiitacich sa litzv.malodoskovri verziu RPP-16. V d'al5om anol 6gio, do znamen A, le naprogramovany tiseln5inform5cia (hodnota sledovanej veli- procesevlivoja bola v KonitrukteTrentin - strojsa spr6va tak ako v skutodnostisk0ma- tiny)zobrazuje analogovou velidinou elek- skonitruovan5 vel'kodoskov5 funkin6 vzot - ny syst6m.Jednotlive tasti sk(maneho sys- trickfmnapiitim, a matematick6oper6cie sa kaRPP-165. PRVOTINAZ PIESTNru Do historievWoja lT na Slovenskusa vyznam- ne zapfsaltestovaci technik integrovanych obvodovv nSrodnompodniku Tesla Pieita- ny Ing.Roman Ki5i. Ten v roku1982, mimo svojich pracovnychpovi n nostf, vyvi nu I mi kro- poiitadPMI - 80.V eSSnto bol prvlipoif- tat najednej doske tladenlich spojov. Bol zostavenyz integrovanfchobvodov radu Intel8080, ktor6 sa vtedy v Teslevyr5bali, a z kl5vesnicea displeja malej kalkuladky. Bola to originSlnakonitrukcia R. Ki5ia. PMI - 80 savyr5bal na uienie sa programovania v stro- jovomkode a nariadenie meniich meracich a experiment5lnychzariadeni. 4 pod prrryosobnf poditai v CSSnsa pod- pisalRoman Ki55. V roku1983 vyvinul disple- jor,nimikropodftai PMD - 85.Autor ho opdf zostavilz teslockychintegrovanych obvodov raduIntel 8080. Kl5vesnicu mal z telefonnych tladidiela ako displej sl(Zil malyitelevizny pri- jfmad.Zostava podftata obsahovala eite

46 okt6ber2017 | Quark HISTORIAIT

vlastny,f plne kompatibilny system, a tak udr2a(kiok so svetovymvyvo.1om. Vol'ba padlana radpoditafov PDPl1. Ekvivalenty v programeSMEP boli SM3/20, SM4/20, SM52/11.Platila zasada, Ze ak6kol'vek elek- tronickatast'SMEP bude vyhovovat'len vte- dy,ked'na nej bezchybneprejd0 testy pre poditatPDP11. Ked'firmaDEC so svojimpotitatom VAX preilana virtu5lne systemy s operatnymsys- temomVMS, tak v SMEP-evznikol ekviva- lentSM52/12. Podftat VAX bol viak operai- nymsystemom 0plne odliiny od potitatov PDP11.System SMEP sa na Slovensku skon- '1990. iil v roku PrinosomSMEP-u bolo, 2e krajinyRVHP boli po roku1989, ked'sa otvo- rilitrhy kompatibilne v oblasti poditatov so z5padnymikrajinami, a u n5ssa udr2alvyskum- ny a inZinierskypotenci5l na takmer svetovej 0rovni.Najma aplikScie tvorili oblast' unik5t- napejacizdroj a magnetofonako vonkajiiu pamiit'.PMD - B5sl[2il na vyuiovaniepro- gramovaniav jazykuBasic a na riadenie meraclcha experiment5lnych zariadeni. oB[0BEN'foronrrrr Pamdtnicisi urditespomenu na azdanajroz- iirenejiiosobny pocitac Dida kti k, vyr5 ba ny vo vyrobnomdruZstve v Skalici.Poditace Didak- tikAlfa boli klonom potitacov PMD 85. Prv0 verziunavrhol Roman Kis5. Mal procesor Intel B0B0Astaktovacou frekvenciou 2MHz a ope- racnoupamdt'ou RAM 48 KB.V pamdtiROM BMBmalzapamdtany interpreter jazyka Basic. Prvykus vyrobili v roku1986. Alfa mala kvalit- nejiiuklavesnicu ako poiitat PMD85. Ako monitorsa pouZival upraveny televizny pr'r1i- maczTesly v NiZnej,ktory obsahoval uZ len obvodyna kreslenie vystupov z potitatav ity- rochfarb5ch. Zosilneny zdroj televizora sliiil ajna nap6janie potitata. Ciel'omvyrobcu Didaktika bola io najniZ- Poditatgenerovaltelevizny sign6l a koaxi6l- nychrieieni, kde sa uplatnila naia kreativita iiacena, aj pretoboltento poiitai vel'miroz- nymk5blom bol pripojenydo antenneho a rozum.Vd'aka tomu sme sa nestali mon- iireny. vstuputelevizora. Obrinky na iiernobielom t5inou linkouako niektore ine krajiny sveta, Nahry azabavu,ale aj navyuiovanie pro- televizoremali B odtieriov sivej. naprfkladMalajzia. gramovaniaajednoduchiie konitru kterske tinnostisl0Zil pocitai Gama z roku VYKRADANIEZAPADU sLovEN srci pnnnLELNv poc irnc 1988.Bol to osobnyB-bitovli mikropocitat, Systemmalych elektronickych poditatov Zauj(mavouiast'ou vystavyje prvy slovensky konitruktneodvodeny z anglickehomikro- (SMEP)zatal vznikat' roku 1975v krajin5ch paralelnypoti'tadoui syst6m PPS SIMD - Sing- poiitataSinclair ZX Spectrum s mikropro- RVHPpod vedenim Sovietskeho zvazu. Bola leInstruction Multiple Data, vyvinud v rokoch cesoromZB0. Hardv6rov6 aj programova to organizovan5aktivita scielbm udrZat'krok 1980- 1986v Ustavetechnickej kybernetiky kompatibilltaso SinclairZX Spectru m zaru- s extr6mnerychlo sa rozvfiajucimvyvojom SAVa vyr6banyvkonzorciu KYBEREX (UTK SAV tovala,Ze programy tohto Anglitanafun- a pouiilvan im poti'tatov v zlpadnychkraj in5ch. aBEZBratislava)v rokoch 1987 - 1989,ktory sa govalial na Game.Ako displej sa pou2ival FirmaDEC svojim konitruktnym rieienim pouZlvalna spracovanie sign5lov z radarov farebnytelevizny prr.limat a vystupyz poti- minipoiitaiovv sedemdesiatychrokoch spr[- a dru\k. tacasa zobrazovaliv rastri 256 x 192bodov stupnilapoiitade aj malyimfirm5m. Preto sa StefanKohnit, Martin iperka v osmichfarb6ch v televiznomsvsteme PAL. vo vychodnombloku rozhodli vyvin[t'svoj Vfpoitov6stredisko SAV, foto archiv