SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2118965

PRÍJMOVÁ MARGINALIZÁCIA VIDIECKEHO OBYVATE ĽSTVA V OKRESE NITRA

2010 Ivana Gállová, Bc SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

PRÍJMOVÁ MARGINALIZÁCIA VIDIECKEHO OBYVATE ĽSTVA V OKRESE NITRA

Diplomová práca

Manažment rozvoja vidieckej krajiny Študijný program: a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 3.3.5. Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionálneho rozvoja

Školite ľ: Doc. Ing. Mária Fáziková, CSc

Nitra 2010 Ivana Gállová, Bc

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Ivana Gállová vyhlasujem, že som závere čnú prácu na tému „Príjmová marginalizácia vidieckeho obyvate ľstva v okrese Nitra“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 27. apríla 2010 Ivana Gállová

Po ďakovanie

Touto cestou vyslovujem po ďakovanie pani Doc. Ing. Márii Fázikovej, CSc. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práci.

Abstrakt Marginalizácia je proces vytvárania sociálnych nerovností medzi regiónmi, sídlami a obyvate ľmi. Na základe rozdielnych príjmov u marginalizovaných skupín obyvate ľov vzniká príjmová marginalizácia. Cie ľom diplomovej práce je analyzova ť príjmovú maginalizáciu v okrese Nitra a zisti ť rozmiestnenie ohnísk marginalizovaných skupín obyvate ľstva. Za najpravdepodobnejšiu prí činu sme zvolili dlhodobú nezamestnanos ť. Na základe miery dlhodobej nezamestnanosti sme rozdelili obce okresu Nitra do piatich skupín. Pokúsime sme sa analyzova ť stav dlhodobo nezamestnaných pod ľa demografických faktorov a ich závislos ť a vplyv na dlhodobú nezamestnanos ť v jednotlivých skupinách obcí. Poukážeme na dôsledky dlhodobej nezamestnanosti na budúci rozvoj obcí. Na základe analýzy sme zistili že veková štruktúra, vzdelanostná úrove ň, celková miera nezamestnanosti, dostupnos ť obce majú ve ľký vplyv na mieru dlhodobej nezamestnanosti. Obce s najvyššou mierou nezamestnanosti sa nachádzajú okolo mesta Vráble a na konci dopravných ciest. Pre zmiernenie stavu príjmovej marginalizácie je potrebné znižova ť nezamestnanos ť cez vytváranie pracovných príležitostí priamo v obciach hlavne pre obyvate ľov so základným vzdelaním a zabezpe čiť vzdelávanie týchto obyvate ľov.

Kľúčové slová: marginalizácia, chudoba, dlhodobo nezamestnaní, miera nezamestnanosti

Summary Marginalization is a process of creating social inequalities among regions, locations and people. Based on different incomes among the marginalized groups of people we receive incoming marginalization. The aim of this thesis is to analyze the income maginalization in the district of Nitra and determine the distribution of outbreaks of marginalized groups. As the most likely cause we have chosen long-term unemployment. Based on long-term unemployment rate, we divided the villages in the district of Nitra into five groups. We will try to analyze long-term unemployed status according to demographic factors and their dependence and impact on long-term unemployment in each group of villages. We will highlight the consequences of long- term unemployment for the the future development of these villages. Based on the analysis, we found that the age structure, educational level, the overall unemployment rate, the availability of community have a major impact on long-term unemployment rate. Villages with the highest unemployment rate are around town Vrable and at the end routes. To alleviate the income marginalization of state revenue is necessary to reduce unemployment through job creations directly in the villages, especially for people with basic education and provide education of the population.

Key words: marginalization, poverty, long term unemploeyd, unemployment rate

Obsah

Obsah ...... 6 Zoznam skratiek a zna čiek ...... 8 Úvod ...... 9 1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky ...... 10 1.1 Marginalizácia ...... 10 1.2 Vymedzenie chudoby ...... 12 1.2.1 Meranie chudoby ...... 14 1.2.2 Skupiny obyvate ľov ohrozených chudobou ...... 16 1.2.3 Zníženie chudoby ...... 17 1.3 Kvalita života ...... 18 1.4 Životná úrove ň ...... 21 1.5 Sociálna politika ...... 22 2 Cie ľ práce ...... 27 3 Metodika práce ...... 28 4 Výsledky práce ...... 31 4.1 Charakteristika okresu Nitra ...... 31 4.1.1 Prírodné podmienky ...... 31 4.1.2 Dopravná dostupnos ť obcí v okrese Nitra ...... 32 4.1.3 Demografická charakteristika ...... 32 4.2 Prí činy príjmovej marginalizácie vo vidieckych obciach okresu Nitra ...... 39 4.2.1 Stav dlhodobej nezamestnanosti ...... 39 4.3 Prí činy dlhodobej nezamestnanosti v obciach okresu Nitra ...... 55 4.3.1 Vysoká celková miera nezamestnanosti v obciach ...... 56 4.2.2 Ve ľkos ť obce ...... 57 4.2.3 Vzdelanostná úrove ň obyvate ľstva v obci ...... 58 4.2.4 Veková štruktúra obyvate ľstva v obci ...... 59 4.2.5 Dostupnos ť obce ...... 60 4.2.6 Pracovné príležitosti v obci ...... 61 4.3 Následky vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti v obciach okresu Nitra ...... 63 4.3.1 Rastúci odliv obyvate ľstva v dôsledku s ťahovania ...... 64 4.3.2 Zhoršujúca sa veková štruktúra obyvate ľstva ...... 65 Záver ...... 67

Zoznam použitej literatúry ...... 71 Zoznam príloh ...... 74

Zoznam skratiek a zna čiek

GDI rodovo odlíšený index rozvoja HDI index ľudského rozvoja HPI human poverty index KZAM kategória zamestnania MVRR SR ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SOS stredná odborná škola SOU stredná odborná škola u čň ovská VÚC vyšší územný celok

8

Úvod

Marginalizácia znamená vytváranie vz ťahov sociálnej nerovnosti. Nejde len o chudobu, či ekonomickú depriváciu, ale o celkové zníženie životných šancí a obmedzenie príležitostí podie ľať sa na rozhodovaní resp. možnostiach toto rozhodovanie ovplyv ňova ť. Ide v kone čnom dôsledku o vylú čenie z participácie na bežnom spôsobe života. Vznik a existenciu marginálnych území môžeme charakterizova ť ako priestorovú analógiu sociálnej marginality, kde dochádza k roztváraniu nožníc medzi najchudobnejšími a najbohatšími regiónmi štátu či sídlami regiónu. Rozdielny vývoj jednotlivých regiónov a sídiel spôsobil rozširovanie a prehlbovanie regionálnych rozdielov. Marginálne obyvate ľstvo je jedným z najzložitejších sociálno- ekonomických problémov sú časnosti. Najzávažnejším dôvodom, ktorý spôsobuje príjmovú marginalizáciu, sú nízke príjmy obyvate ľov. Ke ďže príjmy obyvate ľov nie sú známe, predpokladáme že príjmovú marginalizáciu najviac ovplyv ňuje dlhodobé vylú čenie obyvate ľov z trhu práce. Dlhodobá nezamestnanos ť spôsobuje, že domácnosti sú odkázané na sociálne dávky a majú dlhodobo nízke príjmy. Sociálne dávky sú v sú časnosti nízke a z týchto príjmov môžu dlhodobo nezamestnaní uspokojovať iba základné potreby. Kvalita života marginalizovaného obyvate ľstva sa znižuje a obyvatelia sú postupne vytlá čaní zo spolo čnosti. Cie ľom diplomovej práce je identifikova ť ohniská marginalizácie v priestore obcí okresu Nitra, zisti ť ktorý faktor má najvä čší vplyv na vznik marginalizovaných skupín ako aj možné dôsledky na budúci rozvoj obcí nachádzajúcich sa v ohniskách marginalizácie.

9

1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky

1.1 Marginalizácia

Marginalizáciu je charakterizovaná ako spolo čensko - ekonomický proces, v ktorom sú niektoré spolo čenské skupiny, sociálne priestory, sídla a regióny vytla čené na okraj hlavných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a civiliza čných prúdov, čo sa spája so spoma ľovaním a stagnáciou ich vývoja a celkovou hospodárskou, sociálnou a civiliza čnou recesiou. Tento proces je pod ľa Gajdoša(2002) dôsledkom hospodárskej, sociálno- priestorovej a sociálnej diferencovanosti spolo čnosti. Pojem marginálny ako okrajový, vyskytujúci sa v sociológii hlavne s marginálnou osobou definuje Geist(1992 ). Touto osobou sa ozna čuje jedinec, ktorý sú časne patrí dvom alebo viacerým skupinám, ktorých sociálne a kultúrne normy sa od seba odlišujú. Fal ťan- Gajdoš- Pašiak(1995 ) uvádzajú, že sociálnu marginalitu vytvára súhrn sociálnych komponentov, z ktorých sociálnu sféru územia(miesta, sídla, regióny, oblasti) podstatne ovplyv ňujú: - Vysoká miera nezamestnanosti - Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti - Vysoká úrove ň sociálnej odkázanosti - Rozširovanie chudoby - Rast sociopatologických javov - Stagnácia a úpadok územia

Tieto sociálne komponenty majú taký vplyv, že môžu utvára ť rôzne druhy, resp. dimenzie sociopriestorovej marginality: 1. Sociodemografický rozmer považuje za hlavný zdroj rozvoja územia ľudský potenciál. Nepriaznivé sociodemografické charakteristiky(žiadne popula čné prírastky, klesajúci po čet obyvate ľov, ale i obyvate ľstvo, pre ktoré je charakteristická nižšia ekonomická aktivita, nižšia úrove ň vzdelania a celkovo nižšia dynamika a sociálna aktivita) najmä vidieckych obcí spôsobujú vyššiu citlivos ť, menšiu odolnos ť a nižšiu adaptabilitu týchto prostredí. 2. Socioekonomický rozmer nadobúda podobu zamestnanosti obyvate ľov obce v jednom ve ľkom podniku nachádzajúcom sa v blízkosti mestského sídla, pretože štruktúra hospodárskych inštitúcií je tu zna čne monofunk čná. Marginálne obce trpia na

10

vysokú nezamestnanos ť, malé vstupné investície, nízky záujem o vstup kapitálu do týchto území a pod. 3. Civiliza čno- infraštruktúrny rozmer neposkytuje dostato čné možnosti pre vzdelávanie, spolo čensko- kultúrne vyžitie a celková infraštrukturálna(technická, sociálna, informa čná, ekologická ) vybavenos ť je podpriemerná. Existujúca nižšia úrove ň spôsobuje, komplikuje a predlžuje spúš ťanie, priebeh a efekty moderniza čných procesov a zapájanie sa do nadregionálnej spolupráce. 4. Samosprávno- organiza čný rozmer sa prejavuje hlavne vo vysokej absencii sociálnych subjektov(zväzkov, združení), ktoré by boli schopné a ochotné prevzia ť na seba aktérstvo a zodpovednos ť v procese adaptácie vidieckej obce na nové podmienky sú časnej transformácie spolo čnosti. 5. Sociopriestorový rozmer je typický pre vidiecke sídla, v rámci ktorých ide o tie skupiny obcí, ktoré sú lokalizované najmä na hraniciach regiónu, v zázemí mestských sídiel, ako aj v priestoroch medzi dvoma blízko ležiacimi mestami v regióne. 6. Etnicko- kultúrny charakter nadobúdajú etnicky zmiešané regióny a to pri vytváraní medzinárodných interregionálnych zoskupení, ktoré môžu by ť ú činnou formou riešenia problémov prihrani čných regiónov.

Sociálna marginalita pod ľa Gajdoša(2002) predstavuje významnú zložku marginality, súhrn sociálnych komponentov kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru, ktoré podstatne menia sociálne charakteristiky sociálnych skupín či územných jednotiek. V rámci nej možno vymedzi ť aj sociálno- priestorovú marginalizáciu, ktorá sa vz ťahuje sociálnu problematiku územnej, regionálnej, sídelnej i lokálnej marginality. Vznik a existenciu marginálnych území je možné chápa ť ako priestorovú analógiu sociálnej marginality, kde dochádza k roztváraniu nožníc medzi najchudobnejšími a najbohatšími regiónmi štátu či sídlami regiónu. Medzi marginalizované skupiny obyvate ľstva patria pod ľa Vestníka MVRR SR(2005) najmä sociálne kategórie ob čanov, ktoré sa dostávajú do pozície skupín ohrozených sociálnym vylú čením ako napr. ob čania, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce, prípadne sú bez zamestnania, ľudia s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, mládež po ukon čení ústavnej alebo ochrannej výchovy, starí ľudia, osamelí rodi čia s de ťmi a mnohodetné rodiny. Ďalej sem patria marginalizované skupiny obyvate ľstva, ktoré sa vyzna čujú

11

úplným sociálnym vylú čením napr. v dôsledku straty bydliska, dlhodobej nezamestnanosti, závislosti od drog, nedostato čnej sociálnej prispôsobivosti a pod. Marginalizované skupiny obyvate ľstva sú obe ťou sociálneho vylú čenia. Sociálne vylú čenie charakterizuje Džambazovi č- Gerbery(2005) ako proces oslabovania sociálnych väzieb a rastúcej sociálnej izolácie. Vylú čenie má dynamický charakter aj preto, že sa vz ťahuje tak na aktuálnu situáciu jednotlivca ako aj na jeho vyhliadky do budúcnosti. Sprievodným javom sociálneho vylú čenia a chudoby je priestorové vylú čenie, ktoré sa pod ľa Džambazovi ča(2007) prejavuje zvýšenou koncentráciou vylú čených jednotlivcov a sociálnych skupín v ur čitých geografických priestoroch, respektíve ich vylú čením z ur čitých priestorov.

1.2 Vymedzenie chudoby

Marginalizácia úzko súvisí s chudobou. Naj častejšie býva chudoba definovaná ako nedostatok pe ňazí alebo materiálnych zdrojov, životných prostriedkov alebo podradný životný štýl. Je to predovšetkým spolo čenský problém nielen ekonomický. Chudobu v sociológii vymedzuje Košta(1996) dvoma nasledovnými spôsobmi: - Relatívne - Absolútne

Pri relatívnom spôsobe jej vymedzenia sa chudoba definuje vo vz ťahu k životnej úrovni. Napríklad za chudobných sa pokladá 20% obyvate ľstva s najnižšou životnou úrov ňou alebo sa za chudobných pokladajú všetci tí, ktorých príjem je nižší ako polovica hodnoty mediánu príjmov. Pri takomto spôsobe vymedzovania sa chudoba vyskytuje v každej spolo čnosti, nezávisle na stave ekonomickej situácie. Pri absolútnom spôsobe definovania chudoby sa za chudobných pokladajú len tí, ktorých príjem nemôže pokry ť úrove ň životného minima. V tomto prípade sa chudoba nemusí vyskytova ť v každej spolo čnosti, problémom je však ur čenie životného minima. Chudoba je vážnym sociálnym i etnickým problémom vyspelej industriálnej spolo čnosti. Chudobným sa človek nestáva len z vlastnej vôle. Chudoba je teda štruktúrnym problémom a postihuje čas ť populácie nezávisle na tom či sa o ňu niekto pri činí alebo nie.

12

Chudoba má priestorový aspekt, ktorý sa neobjavuje len na regionálnej úrovni. Podobne prehlbujúcu sa polarizáciu a fragmentáciu spolo čnosti odrážajú aj rozdiely medzi mestom a dedinou (rurálnym a urbánnym priestorom) a rozdiely vo vnútri jednotlivých obcí uvádza Džambazovi č (2007). Chudoba je sociálny jav, ktorý súvisí s rozsiahlou sociologickou problematikou sociálnej stratifikácie. Pod ľa Gajdoša(2002 ) ide o stav, kedy nedostatok hmotných prostriedkov obmedzuje možnos ť spotreby a nedostatok financií neumož ňuje zabezpe čova ť dôležité, resp. základné životné potreby ma primeranej úrovni. Ľudia žijú v chudobe, ak ich príjem a iné zdroje sú nato ľko nedostato čné, že im neumož ňujú dosiahnu ť takú životnú úrove ň, ktorá je akceptovate ľná v spolo čnosti, v ktorej žijú. V dôsledku chudoby môžu pod ľa Tvrdo ňa, Kasanovej(2004) pozna ť mnohonásobné znevýhodnenie od nezamestnanosti, cez nízky príjem, zlé bývanie, nedostato čnú zdravotnú starostlivos ť až po prekážky v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, kultúre, športu, či rekreácii. Sú často marginalizovaní a vylú čení z účasti na aktivitách(ekonomických, sociálnych, kultúrnych), ktoré sú bežné pre ostatných ľudí a ich prístup k základným právam môže by ť obmedzený. Tvrdo ň a Kasanova(2004) tiež rozlišujú: - Subjektívny koncept chudoby – založený na hodnotení vlastnej životnej situácie jednotlivcom či domácnos ťou. Súvisí s tým, či sa ľudia subjektívne cítia by ť chudobnými – že vnímanie chudoby je vždy subjektívne, čo znamená, že u každého človeka závisí na celom rade okolností ako chudobu vníma, v porovnaní s tým čo skuto čne má. - Objektívny koncept chudoby – vychádza z analýzy sociálno - ekonomických informácií o súboroch domácností. Odráža spolo čenský konsenzus či politickú vô ľu na vynaloženie ur čitých nákladov spolo čnosti. Objektívna chudoba bude menej po četná ako subjektívna.

Chudoba má viacero dimenzií a vymyká sa úzkej definícii založenej len na nedostatku hmotnej spotreby alebo zdrojov. Obsahuje mnoho iných aspektov, vrátane psychickej zá ťaže, pocitu zranite ľnosti vonkajšími udalos ťami a pocitu bezmocnosti vo či štátnym a spolo čenským inštitúciám uvádza Štúdia Svetovej banky(2001 ). Je považovaná za legitímnu sú čas ť modernej spolo čnosti. Za synonymum chudoby môžeme považova ť hmotnú núdzu a sociálnu núdzu a znamená stav, ke ď si ob čan nemôže zabezpe čiť sám starostlivos ť o seba, svoju domácnos ť, ochranu

13

a uplat ňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, alebo kontakt so spolo čenským prostredím najmä vzh ľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivos ť alebo stratu zamestnania. Na základe Národnej správy o ľudskom rozvoji SR(2000) sa chudoba vz ťahuje k spotrebnému štandardu, dosahovaniu nízkych alebo neadekvátnych materiálnych prostriedkov Za chudobných ozna čuje Rada Európy z roku 1984 osoby, rodiny alebo skupiny, ktorých základné zdroje(materiálne, kultúrne, sociálne) sú nato ľko limitované, že ich vylu čujú z minimálne akceptovate ľného životného štýlu štátov, v ktorých žijú. V legislatíve Slovenskej republiky pojem chudoba nie je právne ukotvený. Za jeho ekvivalent môžeme považova ť pojem životné minimum, ktorý definuje Zákon o životnom minime ako spolo čensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Výskum Sociálna situácia domácností(1995) rozlišuje tri východiská ur čovania podôb chudoby: - chudoba monetárna – finan čná, ktorá sa používa aj v zahrani čných výskumoch a jej hranica je daná 50% priemerného príjmu danej krajiny - druhý prístup vychádza zo životných podmienok domácností, ktoré boli vymedzené prostredníctvom podmienok bývania, stravovania, funk čných predmetov domácností - tretí prístup je objektívny z hľadiska samotných chudobných, ktorých reprezentovali nízkorozpo čtové domácnosti

1.2.1 Meranie chudoby

Mera ť chudobu je ve ľmi obtiažne, pretože potrebné informácie na meranie nehmotnej dimenzie chudoby často neexistujú. Hlavným meradlom pod ľa Štúdie Svetovej banky(2001) je ro čný pe ňažný príjem domácností prispôsobený ich zloženiu a implicitne aj rôznym potrebám. Medzi tri premenné, ktoré sú najsilnejšie späté s chudobou, patria: - Zamestnanecký štatút osoby na čele domácnosti - Vzdelanie osoby na čele domácnosti - Lokalita domácnosti

14

Táto štúdia ďalej uvádza hranice potrebné na jej meranie: - Prvá hranica je hranica životného minima, ktorá korešponduje s úrov ňou minimálneho príjmu pod hranicou ktorej sa rodiny ocitnú v podmienkach hmotnej núdze. Zah ŕň a čiastky nevyhnutné na pokrytie stravy, šatstva, bývania, energie a iných potrieb a je vypo čítaná na úrovni domácností pod ľa zloženia rodiny. Domácnosti ktorých príjem je pod hranicou životného minima vypo čítaného pre rodinu sú považované za chudobné.

- Druhá hranica je používaná relatívna hranica, ktorá sa rovná 50% mediánu ekvivalentného príjmu dospelého. Zodpovedajúci po čet ľudí v domácnosti bol vypo čítaný pod ľa metodológie používanej Luxemburským výskumom príjmu. Domácnosti, ktorých ekvivalentný príjem bol nižší ako 50% mediánu ekvivalentnej domácnosti, boli kvalifikované ako chudobné. - - Ďalšie dve hranice absolútne hranice sú založené na parite kúpnej sily: parita kúpnej sily 2,15 USD na osobu a de ň, a 4,30 USD na osobu a de ň. Toto sú štandardné hranice chudoby, ktoré umož ňujú porovnania skuto čných hodnôt jednotlivých krajín.

Porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej d ĺžky života, pôrodnosti definuje internetový slovník Wikipédia(22.11.2009) Index ľudského rozvoja- HDI. Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity. Index ľudského rozvoja zah ŕň a údaje štátu v troch základných poh ľadoch na ďalší potenciálny rozvoj ľudských zdrojov: - Dlhý a zdravý život meraný priemernou d ĺžkou pri narodení - Vedomosti merané gramotnos ťou dospelého obyvate ľa a po čtom prihlásených na školy prvého, druhého a tretieho stup ňa - Slušný život štandard meraný hrubým domácim produktom na hlavy k parite kúpnej sily v medzinárodných dolároch

Najznámejší koncept, ktorý meria chudobu v regiónoch je Human powerty indexom- HPI. Index má dve modifikácie, pri čom je zvláš ť konštruovaný pre rozvojové krajiny- HPI 1 a pre vyspelé krajiny- HPI 2, ktorý vychádza zo štyroch relevantných dimenzií ľudského života a ich deprivácií. Sú to deprivácie v oblasti d ĺžky života, vo vzdelaní, životnej úrovni a v spolo čenskej participácii. Chudobu chápe Michálek(2004)

15

ako depriváciu, ktorej ve ľkos ť ur čuje úrove ň chudoby. Takto sledovaná chudoba je chápaná ako multidimezionálny jav, ktorý implikuje viac aspektov osobného strádania. Základným prostriedkom hodnotenia chudoby v okresoch sú deprivácie, pomocou ktorých môžeme stanovi ť syntetický ukazovate ľ, ktorého hodnota vyjadruje úrove ň chudoby regiónu. Po bodovom ohodnotení je nutné posúdi ť význam a dôležitos ť indikátorov vo vz ťahu k chudobe. Pre ur čenie chudoby metódou z oblasti rozhodovacej analýzy zvolil Michálek(2004) Metódu poradia, ktorá hierarchizuje indikátory podľa ich vzájomnej relatívnej dôležitosti. Každému parametru je priradené číslo pod ľa poradia I- najlepší, N- najhorší. Pri tejto metóde je možné rovnaké poradie parametrov a v takomto prípade je nutné pristúpi ť k štandardizovanému poradiu. Suma všetkých štandardizovaných poradí pri usporiadaní ukazovate ľov je daná vz ťahom:

n. n 1 2 Ke ďže metóda poradia umož ňuje stanovi ť váhy parametrov wj transformáciou poradových čísel na príslušný po čet bodov, presnos ť a spo ľahlivos ť metódy závisí od množstva parametrov. Ve ľkos ť faktorov je delená štandardizovanou mierou poradia pod ľa vz ťahu:

w wj= príslušný po čet bodov stanovených transformáciou ich poradia xj= štandardizované poradie indikátora wv= váha parametra Takto je zhodnotená váha faktorov, respektíve ve ľkos ť ich miery, ktorá môže indikova ť úrove ň regionálnej chudoby. Sú čet celkového ohodnotenia všetkých vybraných indikátorov nám dáva syntetický ukazovateľ úrovne chudoby v regiónoch.

1.2.2 Skupiny obyvate ľov ohrozených chudobou

Skupinou vystavenou najvyššiemu riziku chudoby sú domácnosti, na čele ktorých stojí nezamestnaná osoba. Takmer 45% týchto domácností žije v chudobe v porovnaní s 9% domácností, na čele ktorých stojí zamestnaná osoba. Riziko chudoby je tak štyri a pol krát vyššie ako u priemernej rodiny a pä ťkrát vyššie ako u rodiny, na čele ktorej

16

stojí zamestnaná osoba. Domácnosti, na čele ktorých sú osoby so základným alebo nižším vzdelaním sú tiež vystavené vysokému riziku chudoby a približne 14,3% z nich žije v chudobe. Pod ľa Národnej správy o ľudskom rozvoji SR(2000 ) nie všetky skupiny obyvate ľstva sú v rovnakej miere ohrozené chudobou. V posledných desa ťro čiach sú najviac ohrození predovšetkým nezamestnaní. Ide o novú chudobu, pod ktorou sa myslí jej ekonomická a politická nezvládnute ľnos ť. Ďalšie dve najrizikovejšie skupiny ohrozené chudobou sú starí ľudia, vylú čení z trhu práce z hľadiska veku a ľudia s nižším vzdelaním. K týmto skupinám nesporne patria aj neúplné rodiny s de ťmi, ktoré vznikajú ako dôsledok rozvodov alebo sú to slobodní rodi čia. Vysokú pravdepodobnos ť ohrozenia chudobou majú deti, čo je však nedostato čne zvidite ľnené, pretože štatistiky prezentujú chudobu hlavne v domácnostiach alebo rodinách, kým deti sa v ich rámci odsúvajú do úzadia. Okrem ohrozených skupín sú sú čas ťou spolo čnosti aj evidentne chudobné skupiny obyvate ľstva, ktoré nie sú štatisticky vykazované, pretože sú nepostihnute ľné. Novú chudobu je charakterizovaná ako verejnú záležitos ť, naj častejšie zastúpená v ur čitých sociálnych kategóriách, koncentruje sa na ur čitom priestore, má trvalý charakter a často sa reprodukuje z generácie na generáciu, súvisí s trhom práce a dotýka sa nezanedbate ľnej časti populácie. Najviac ohrozených novou chudobou vymedzujú Džambazovi č- Gerbery(2005) nezamestnaných, ľudia dlhodobo znevýhodnení- vylú čení z trhu práce v dôsledku napríklad nízkej kvalifikácie, diskriminácie, príslušníci etnických minorít, starí ľudia. Taktiež ľudia, ktorým sa nepodarilo adaptova ť na nové podmienky, ale aj osoby s nízkymi príjmami, ktorí sa v dôsledku nízkej miery dosiahnutej kvalifikácie uplat ňujú na sekundárnom trhu práce ako nekvalifikovaná pracovná sila. Medzi ohrozených patria aj obyvatelia žijúci v menej rozvinutých regiónoch.

1.2.3 Zníženie chudoby

Zmyslom stratégie riešenia pod ľa Gajdoša(2002) je, aby chudoba bola do časným stavom ur čitej časti populácie a aby sa zamedzilo jej premene na trvalú chudobu. Zníženie chudoby si vyžaduje predovšetkým zníženie nezamestnanosti. Štúdia Svetovej banky(2001) ukázala, že nezamestnanos ť je hlavným rizikovým faktorom chudoby, ktorý najtvrdšie zasiahol ľudí s nízkym vzdelaním a žijúcich

17

v najchudobnejších regiónoch. Zníženie nezamestnanosti a vytváranie nových pracovných príležitostí je základom každej dlhodobej stratégie na likvidáciu chudoby a zlepšenie príjmov a životných podmienok u najznevýhodnenejších častí slovenskej spolo čnosti. Táto štúdia zistila že boj proti nezamestnanosti vyžaduje aktívne kroky na troch rozdielnych frontoch: - Opatrenia na zvýšenie dopytu po pracovných silách - Opatrenia na zosúladenie nových pracovných miest a pracovníkov - Opatrenia na u ľah čenie prechodu od sociálnej zamestnanosti do zamestnania

Trvalý hospodársky rozvoj za základný predpoklad riešenia chudoby v širšom zmysle pokladá Správa o ľudskom rozvoji SR(2000) . Od neho závisí aj riešenie chudoby v užšom význame a tým je štátna sociálna politika, ktorá uzákonením životného minima ako nepísanej hranice chudoby garantuje ob čanovi právny nárok na sociálnu pomoc. Významné miesto tiež zohrávajú desiatky mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú chudobným rôzne formy pomoci.

1.3 Kvalita života

Kvalitu života definuje Tokárová(2002) ako staronovú vedeckú kategóriu a pojem, ktorý je vysoko frekventovaný v bežnej re či i odbornej terminológii. V sú časnosti vzrastá význam skúmania najrôznejších aspektov kvality života, pretože na jednej strane sa vytvárajú nebývalé šance rozvoja kvality života a na strane druhej vznikajú nové druhy ohrození a bariér v rozvoji existujúceho ľudského potenciálu. Kvalitu života s jej antropologickými, sociologickými, etnicko- právnymi, politologickými, politickými, ekonomickými, environmentálnymi a ďalšími kontextami spája Balegová(2002 ) a je ozna čením pre súbory čiastkových kvalít. Lahula- Ošková- Stanek(2005) definujú kvalitu života ako polyrozmerný fenomén, ktorý má svoj biologický, psychologický, sociálny, ekonomický a kultúrny rozmer. Ozna čuje kvalitatívne parametre ľudského života, spôsobu života, životného štýlu a životných podmienok spolo čnosti. Je protikladom k objemovým, makroagregátnym ekonomickým a len so ziskom súvisiacim kritériám výkonovosti a úspešnosti spolo čenského systému.

18

Kvalita života sa skladá zo žiaducich životných podmienok a možností, z tvorby, a taktiež z aktivity a ochoty človeka využi ť ich pre svoje zdokonalenie a ďalej ich rozširova ť. Pod ľa Frka(2002) kvalitu života ľudí vo všetkých aspektoch ovplyv ňuje množstvo vonkajších a vnútorných faktorov. Ukazovatele kvality života by mali pod ľa Lahulu- Oškovej- Staneka(2005) zoh ľad ňova ť: - Stav hospodárskeho systému s jeho dôsledkami v možnostiach aktívneho pracovného uplatnenia členov spolo čnosti pri tvorbe materiálnych a duchovných hodnôt - Spôsob odme ňovania za prácu v súlade s komplexnými kritériami jej náro čnosti a ekonomickej efektívnosti ako ekonomický základ zabezpe čenia životnej úrovne a uspokojovania potrieb ľudí - Stav zamestnanosti a sociálneho zabezpe čenia - Stav zabezpe čenia ochrany zdravia a zdravej výživy obyvate ľstva - Úrove ň starostlivosti o zdravie členov spolo čnosti - Podmienky pre pracovné a spolo čenské uplatnenie zdravotne postihnutých ľudí - Environmentálny program spolo čnosti a jeho realizácia v praktickej ochrane životného prostredia - Stav a úrove ň spolo čenskej starostlivosti o rodinu a výchovu detí, ako aj starostlivos ť o deti bez rodinného zázemia - Podmienky vzdelávania- primárneho, sekundárneho a terciárneho a možnosti rozvoja osobnosti - Stav zabezpe čenia primeraného plnohodnotného života ľudí v starobe - Stav zabezpe čenia mierového života ľudí a stav zabezpe čenia ochrany ľudského života pred agresiou a násilím - Stav zabezpe čenia a ochrany ľudských práv - Stav možnosti vo ľného času a úrove ň možností jeho využitia na odpo činok, regeneráciu, kultúrne a iné hodnotné záujmy - Podmienky starostlivosti o ľudí odkázaných na rôzne formy sociálnej pomoci - Stav spolo čenskej morálky a jej vplyv na ľudskú súdržnos ť - Úrove ň zabezpe čenia sociálnych istôt ľudí a stav ich reflexie v pocite istoty a spokojnosti

19

Obsah pojmu kvalita života si človek najplnšie uvedomuje najmä vtedy, ke ď sa jeho životná situácia zásadným spôsobom mení (ke ď vyzdravie alebo ochorie, ke ď sa mu splnia alebo zrútia životné plány, ke ď získa alebo príde o vä čší objem finan čných prostriedkov ). Vo všetkých podobných, ale aj menej dramatických súvislostiach individuálneho života si tak človek pod ľa Tokárovej(2002) uvedomuje, že hodnoty a šance, ktoré získava alebo stráca môžu by ť pre neho výzva na sebareflexiu a sebarealizáciu. Kvalita života vyjadruje tie kvalitatívne stránky spôsobu života, ktoré vyjadrujú mieru uspokojovania materiálnych a kultúrnych potrieb ľudí. Rozhodujúcou podmienkou naplnenia vlastných predstáv o kvalite života je pod ľa Tokárovej(2002) miera osobnej aktivity, cie ľavedomosti, vôle, trpezlivosti a ďalších osobnostných vlastností, bez ktorých sa život nestane nikomu automaticky kvalitným a plnohodnotným. Do indikátorov kvality života pod ľa Tokárovej(2002) patrí Index ľudského rozvoja HDI, ktorý je sociálno- ekonomickým ukazovate ľom, ktorým sa meria priemer ľudského rozvoja dosiahnutý v krajine na základe troch zložiek: - Stredná d ĺžka života obyvate ľstva - Návštevnos ť škôl, d ĺžka školskej dochádzky a dosiahnuté vzdelanie - Príjem na osobu – parita kúpnej sily

Dosiahnutá kvalita života sa skúma a meria aj rodovo odlíšeným Indexom rozvoja GDI, ktorý zabezpe čuje rovnaké podmienky a šance pre mužov aj ženy. Z poh ľadu zdravotníctva sa kvalita života meria na základe indexu kvality života týkajúceho sa zdravia HRQoL, ktorý sa používa v medicíne. Kvalitu života výrazne ovplyv ňujú sociálne nerovnos ť. Najvidite ľnejšou formou nerovností je nerovnos ť bohatstva a príjmu. Príjmová situácia členov domácností je výrazne závislá od ve ľkosti a zloženia rodiny, od fázy životného cyklu, v ktorej sa práve nachádza. Ako uvádzajú Lahula- Ošková- Stanek(2005) príjmová nerovnos ť patrím medzi relatívne koncepty chudoby. Úrove ň chudoby môžeme v regiónoch skúma ť pomocou konceptov, ktoré pochádzajú z merania chudobnej populácie, ktorý je determinovaný samotným prístupom.

20

1.4 Životná úrove ň

Pojem životná úrove ň je zahrnutá v spôsobe života a vyjadruje predovšetkým materiálne a ekonomické podmienky ako prostriedky uspokojovania základných potrieb človeka. Výpovedná hodnota kategórie životná úrove ň je však pod ľa Tokárovej(2002) spochyb ňovaná tým, že vysoká miera uspokojovania materiálnych potrieb ešte nemusí znamena ť skuto čnú kvalitu života. Životná úrove ň znamená dosiahnutý stupe ň poznaných a spolo čensky uznávaných potrieb obyvate ľstva ur čitého štátu alebo vhodne vymedzenej časti tohto obyvate ľstva, stupe ň uspokojenia týchto potrieb a základné podmienky vytvorené spolo čnos ťou na účelný priebeh uspokojovania potrieb. Hronský(1981) Zdôraz ňuje, že životná úrove ň je dynamickou a historicky sa vyvíjajúcou spolo čensko – vednou kategóriou a upozor ňuje na nerozlu čnú spätos ť životnej úrovne s národným hospodárstvom. Ako tri základné znaky životnej úrovne rozlišuje: - Rozsah poznaných a spolo čensky uznaných fyzických, hmotných a kultúrnych potrieb človeka a spolo čnosti - Stupe ň uspokojovania týchto potrieb - Spolo čenské podmienky na uspokojovanie týchto potrieb

Hronský(1981 ) ďalej definuje zložky životnej úrovne: - Zdravotná starostlivos ť - Výživa a stravovanie - Kultúra - Vzdelanie a výchova - Pracovné podmienky a pracovné prostredie - Doprava

Životnú úrove ň ako súhrn životných a pracovných podmienok ľudí, ktoré zodpovedajú dosiahnutej úrovni spolo čenskej výroby a jestvujúcemu zriadeniu definuje Ekonomický slovník(1986) . Životná úrove ň vyjadruje objem a štruktúru spotreby, sociálne a pracovné podmienky, stupe ň rozvoja sféry služieb, štruktúru mimopracovného a vo ľného času.

21

1.5 Sociálna politika

Problémy marginalizovaných skupín obyvate ľstva, chudobu, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života marginalizovaných skupín rieši sociálna politika. Sociálna politika je cie ľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvate ľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny. Sociálna politika zah ŕň a pod ľa internetového slovníka Wikipedia(22.11.2009) politiku sociálneho zabezpe čenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky. Sociálnu politiku možno vymedzi ť dvomi základnými spôsobmi: 1. Naj častejšie sa pod sociálnou politikou rozumie to, čo spadá do kompetencie inštitúcie zodpovedajúcej za vykonávanie sociálnej politiky, je to systém sociálneho zabezpe čenia a politika trhu práce. 2. Druhá možnos ť je teoretické, odborné vymedzenie sociálnej politiky, ktorú Radi čová(1998) vymedzuje ako politiku na uspokojovanie ur čitých životných potrieb a vytváranie životných podmienok na uspokojovanie potrieb ur čitej populácie. Cie ľom sociálnej politiky je garancia spolo čensky dohodnutých sociálnych a ekonomických práv pri predpoklade fungovania ob čianskych a politických práv.

Ako praktická aktivita sociálna politika formuje vzťah jedincov a sociálnych podmienok ich života. Každý je ú častníkom sociálnej politiky, nejakým spôsob ju spolu vytvára, či už ide o neho samého, jeho rodinu, jeho život v spolo čnosti. Zárove ň je každý vystavený sociálnym podmienkam, ktoré nemá vo svojej moci, ktoré sú pre ňho istou objektívnou danos ťou. Sociálnu politiku definuje Pot ůč ek(1995) aj ako vednú disciplínu, ktorá skúma sociálne politiky ako praktické aktivity, analyzuje proces tvorby a realizácie politík dotýkajúcich sa vz ťahov ob čanov a sociálnych podmienok ich života. Vo vyspelom západnom svete sa pod ľa Kvapilovej(1993 ) postupne vyvinuli tri základné modely sociálnej politiky: - Reziduálny (marginálny) model sociálnej politiky- založený na predpoklade, že existujú dva prirodzené kanály, prostredníctvom ktorých indivíduum uspokojuje svoje potreby- súkromný trh a rodina. Iba v prípade že tieto zlyhajú uplat ňujú sa inštitúcie sociálneho blaha a to len do časne.

22

- Model sociálnej politiky založený na pracovnom výkone - zdôraz ňuje význam úlohy inštitúcií sociálneho blaha ako doplnku ekonomiky. Pod ľa tohto prístupu by mali by ť sociálne potreby uspokojované na základe zásluh, pracovného výkonu a produktivity.

- Inštitucionálny redistributívny model sociálnej politiky- v ktorom je sociálny blahobyt najvä čšmi integrovanou inštitúciou v spolo čnosti poskytujúcou univerzálne služby mimo trhu na základe potreby.

Modely sociálnej politiky charakterizuje aj Radi čová(1998): - Redistributívny model- charakteristický univerzalizmom poskytovaných služieb, bez oh ľadu na ú čas ť na trhu práce, hlavným aktérom je štát, jeho hlavnou funkciou je redistribúcia. Cie ľová skupina je celá populácia. - Reziduálny model- má za cie ľ zachovanie príjmu v situácii chudoby, ke ď sa jednotlivec ocitne mimo trhu práce. Sociálne služby nie sú univerzálne, ale adresné, na základe testovania potrebnosti. Aktérom je predovšetkým rodina, jednotlivec, charita a neštátne inštitúcie. Hlavná funkcia je prevencia – celý model je postavený na predpoklade takých aktivít štátu, ktoré sa sústre ďujú na prevenciu, predchádzanie vzniku stavov núdze a ohrozenia. - Stredový model- jeho logika sa odvíja od zamestnanosti, teda zaradenia na trhu práce. Hlavným aktérom nie je štát ale zamestnávateľ. Model je budovaný na existencii pluralitných verejno- právnych inštitúcií, na financovaní ktorých sa podie ľa zamestnávate ľ a zamestnanec. Funkcia tohto modelu je predovšetkým stimula čná – motivuje indivíduum participova ť v sfére práce a zárove ň vytvára tlak na politiku zamestnanosti.

Úlohou štátu v rámci sociálnej politiky je vytvára ť ekonomické a legislatívne podmienky pre dostupnos ť bývania aj domácnostiam s nízkymi príjmami a pre sociálne ohrozené a marginalizované skupiny obyvate ľstva. Vestník MVRR SR(2005) uvádza, že najvyššie príjmové skupiny obyvate ľstva si bývanie budú obstaráva ť z vlastných prostriedkov a s využitím zdrojov finan čného trhu. Sociálna politika v oblasti zmier ňovaniu chudoby a sociálneho vylú čenia tradi čne spo číva na dvoch ve ľkých pilieroch, ktorými sú finan čné dávky a sociálne služby, uvádza Gerbery(2007) .Tie dop ĺň ajú rôzne opatrenia v oblasti vzdelávacieho systému a trhu práce zamerané tak na riešenie aktuálnych problémov, ako i na preventívne

23

pôsobenie a na odstra ňovanie podmienok vytvárajúcich riziká pre ohrozenie chudobou v neskoršom veku. Medzi základné nástroje sociálnej politiky zara ďuje Pot ůč ek(1995): - Právo- je základným rámcom sociálnej politiky uplatňované cez právne normy, ktoré majú normatívnu povahu, definujú podmienky činností a vzájomných vz ťahov jednotlivcov a inštitúcií. - Ekonomické nástroje- patria sem všetky opatrenia, ktoré ovplyv ňujú získavanie a prerozde ľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýš ľaný cie ľ. - Sociálne programy- obsahujú stanovenie cie ľov a ciest na ich dosiahnutie. Bývajú formulované sociálnou skupinou, hnutím, politickou stranou, podnikom, štátnym orgánom alebo inou inštitúciou. Sociálne programy sú výrazom cie ľového zamerania aktivít sociálnych aktérov a potrebu stimulácie, koordinácie a vyhodnocovania dôsledkov realizácie týchto aktivít - Nátlakové akcie- používajú sa vtedy, ke ď bežné kanály politického vplyvu nie sú pod ľa názorov niektorých politických aktérov dostato čne ú činné. - Hromadné oznamovacie prostriedky- výchovné programy, reklamy, články, publicistické porady. - Organiza čné štruktúry- ovplyv ňujú dostupnos ť, kvalitu a šírku sociálnych služieb - Verejné zhromaždenia- prostredníctvom nich skladajú úrady ob čanom ú čty zo svojej činnosti, ako boli vynaložené prostriedky z verejných zdrojov.

Sociálne zabezpe čenie je realizované vyplatením sociálnych dávok alebo poskytovaním sociálnych služieb. Pot ůč ek(1995 ) vymedzuje dva základné typy dávok sociálneho zabezpe čenia: - Dávky nahrádzajúce mzdu v situácii, ke ď primárna mzda nie je poskytovaná (nezamestnanos ť, choroba, odchod do dôchodku ) - Dávky dopl ňujúce príjem tak, aby bola nahradený mimoriadny výdavok (starostlivos ť o deti, lekárska starostlivos ť)

Z analytického h ľadiska je sociálne zabezpe čenie komplex pozostávajúci z troch základných sú častí: - Sociálne poistenie- finan čne zabezpe čuje jedinca alebo jeho rodinných príslušníkov pri výskyte životných udalostí, ktoré môže predvída ť a proti ktorým je poistený (choroba, invalidita, smr ť živite ľa, staroba). Je založené na princípe

24

rovnomerného zdie ľania možného rizika vzniku takýchto udalostí mnohými poistencami. - Štátna sociálna podpora- sa viaže na sociálne situácie, na ktoré nie je možné sa dopredu pripraviť (materstvo, výchova die ťaťa, invalidita závislého člena rodiny, rodinné krízy, partnerské rozvraty).Táto podpora nie je viazaná na odvody príspevkov z pracovného príjmu. - Sociálna pomoc- sa uplat ňuje v situáciách, ke ď ostatné zdroje, ktoré by mohli pomôc ť jedincovi prekona ť ohrozujúcu životnú situáciu, nie sú k dispozícii a jedinec nie je schopný vlastnými silami túto situáciu prekona ť. Poskytovaná je vo forme pe ňažných dávok alebo služieb.

Sociálne zabezpe čenie tvorí pod ľa www.portal.statistics.sk (27.11.2009) sociálne poistenie, štátne sociálne dávky a sociálna pomoc. Do sociálneho poistenia patrí dôchodkové poistenie, ktoré zabezpe čuje príjem v starobe a pre prípad úmrtia. Invalidné poistenie sa uzatvára pre prípad poklesu schopnosti vykonáva ť zárobkovú činnos ť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. Na poistení sa podie ľajú zamestnanci, zamestnávatelia, povinne dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby, dobrovo ľne dôchodkovo poistené osoby, štát a Sociálna pois ťov ňa. Dávkový systém nemocenského poistenia tvoria štyri systémové dávky: nemocenské, materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka. Do sociálneho poistenia ďalej zara ďujeme úrazové poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, garan čné poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávate ľa a poistenie v nezamestnanosti pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti. Štátne sociálne dávky sú dávkami sociálnej podpory a patrí sem: prídavok na die ťa, rodi čovský príspevok, zaopatrovací príspevok, príspevok na pohreb, príspevok pri narodení die ťaťa, príspevok rodi čom, dávky pestúnskej starostlivosti. Služby sociálnej pomoci a dávky v hmotnej núdzi sú ur čené ob čanom na zmiernenia a prekonanie hmotnej núdze s ich aktívnou ú čas ťou. Stanek(2002) klasifikuje sociálne výdavky na Slovensku na: - Nemocenské poistenie- nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, pe ňažná pomoc v materstve, vyrovnávací príspevok v materstve

25

- Dôchodky- starobné, invalidné a čiasto čne invalidné, vdovské a vdovecké, sirotské - Štátne dávky- podpora pri narodení die ťaťa, prídavky na deti, rodi čovský príspevok, sociálne dôchodky, výchovné, kúpe ľná starostlivos ť - Podpora v nezamestnanosti- hmotné zabezpe čenie uchádza čov o zamestnanie - Sociálna starostlivos ť- o rodinu, o starých ob čanov, ťažko zdravotne postihnutých, na prevádzku domovov dôchodcov, na opatrovate ľskú službu.

26

2 Cie ľ práce

Príjmová marginalizácia – je proces, v ktorom sú niektoré spolo čenské skupiny, obce a regióny, vytlá čané na okraj v dôsledku nízkych príjmov. Je dôsledkom hospodárskej, sociálno- priestorovej a sociálnej diferencovanosti spolo čnosti. Dochádza tak k roztváraniu nožníc medzi najchudobnejšími a najbohatšími sídlami regiónu. Pre regionálny rozvoj je preto dôležité vedie ť, ako sú v priestore lokalizované marginalizované skupiny obyvate ľstva, či dochádza k procesu koncentrácie príjmovej marginalizácie, alebo či sú marginalizované skupiny obyvate ľstva disperzne rozmiestnené v priestore. Cie ľom práce je identifikova ť ohniská marginalizácie v priestore obcí okresu Nitra, identifikova ť najvýznamnejšie faktory spôsobujúce vznik marginalizovaných skupín ako aj možné dôsledky na budúci rozvoj obcí nachádzajúcich sa v ohniskách marginalizácie.

27

3 Metodika práce

Starostlivos ť o marginalizované skupiny obyvate ľstva je v kompetencii obcí a VÚC. Obce zabezpe čujú implementáciu štátnej sociálnej politiky podpory marginalizovaného obyvate ľstva na svojom území. Je preto dôležité vedie ť ako sú priestorovo rozmiestnené marginalizované skupiny obyvate ľstva, či dochádza ku koncentrácii týchto skupín v ur čitých obciach a k výskytu ohnísk marginalizácie. Pretože nie sú dostupné individuálne informácie o rozmiestnení príjmových skupín obyvate ľstva v jednotlivých obciach, vychádzame z predpokladu, že najvýznamnejšou prí činou príjmovej marginalizácie obyvate ľstva je nedostatok príjmov z pracovnej činnosti, spôsobenou dlhodobou nezamestnanos ťou. Preto za kritérium príjmovej marginalizácie pokladáme mieru dlhodobej nezamestnanosti v obci. Objektom skúmania sú všetky vidiecke obce v okrese Nitra. Ako zdroj informácií boli použité údaje z krajského štatistického úradu v Nitre a z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre. Jednotlivé indikátory sledujeme v časovom období rokov 2004 – 2008, vývoj nezamestnanosti sledujeme aj v roku 2009, nako ľko predpokladáme, že v dôsledku hospodárskej krízy sa vývoj tohto indikátora zmenil oproti predchádzajúcim rokom. Kriteriálnym indikátorom je priemerná miera dlhodobej nezamestnanosti v obci. Hodnotíme ju na základe vekovej štruktúry, vzdelanostnej úrovne obyvate ľstva a kategórií zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných obyvate ľov. Vychádzame z predpokladu, že najvýznamnejšími prí činami dlhodobej nezamestnanosti vo vidieckych obciach je: - vysoká celková miera nezamestnanosti v obci - ve ľkos ť obce - vzdelanostná úrove ň obyvate ľstva v obci - veková štruktúra obyvate ľstva v obci - dostupnos ť obce - pracovné príležitosti v obci

28

Predpokladáme, že vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti vo vidieckej obci má za následok znižovanie rozvojového potenciálu obce čo sa prejaví v: - rastúci odliv obyvate ľstva v dôsledku s ťahovania - zhoršujúca sa veková štruktúra obyvate ľstva

Obr. 1 Prí činy a následky dlhodobej nezamestnanosti

Celková nezamestnanos ť v obci

ľ ť Ve kos obce Rastúci odliv obyvate ľstva Vzdelanostná Miera dlhodobej Veková štruktúra nezamestn obyvate ľstva v obci

Dostupnos ť obce Zhoršujúca sa veková štruktúra Pracovné

Zdroj: vlastné spracovanie Metodika výpo čtu indikátorov:

č ý Miera nezamestnanosti: č ľ í

Miera dlhodobej nezamestnanosti: počet nezamestnaných dlhšie ako 1 rok počet obyvateľov v produktívnom veku

č ý Index podnikate ľskej aktivity: č í ľ

č ý č í Index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností: í ľ

29

Index podnikate ľskej aktivity živnostníkov: č ží í ľ

xi*ksv ∑ č ľ k Index vzdelania: x , kde x=po et dospelého obyvate stva, i=obec, sv = koeficient ∑ stup ňa vzdelania ksv dosahuje hodnoty: - 1- bez vzdelania - 1- základné vzdelanie - 1,22- učň ovské bez maturity - 1,33- stredné odborné bez maturity - 1,44- stredné odborné s maturitou - 2- vyššie vzdelanie

Mieru závislosti dlhodobej nezamestnanosti od vstupov a závislos ť výstupov na miere dlhodobej nezamestnanosti hodnotíme pomocou indexu korelácie rxy , pre výpo čet ktorého sme využili program Microsoft Excel. Na základe miery dlhodobej nezamestnanosti identifikujeme v obciach Nitrianskeho okresu obce s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti a s najnižšou mierou dlhodobej nezamestnanosti. V týchto obciach zis ťujeme závislos ť medzi mierou dlhodobej nezamestnanosti a pracovnými príležitos ťami v obci.

30

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika okresu Nitra

Okres Nitra sa nachádza na západnom Slovensku v Nitrianskom samosprávnom kraji s rozlohou 870,7 km². Je to okres s najvyšším po čtom obyvate ľov na Slovensku. Je obklopený piatimi okresmi Nitrianskeho samosprávneho kraja- na severe okresmi Topo ľč any a Zlaté Moravce, na juhu okresmi Ša ľa a Nové Zámky, na východe s okresom Levice.

4.1.1 Prírodné podmienky

Vä čšia čas ť územia okresu Nitra sa nachádza v Podunajskej nížine, kde je sú čas ťou Podunajskej pahorkatiny, do ktorej zo severu zasahuje pohorie Tríbe č s najvyšším vrchom Zobor (588 m. n. m.). Lesy zaberajú 21% rozlohy okresu. Územie patrí do teplej klimatickej oblasti, výnimkou je pohorie Tríbe č, ktoré patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerná ro čná teplota ovzdušia je 10°C. Priemerný úhrn zrážok predstavuje v okrese Nitra 600- 700 mm zrážok. Tieto podmienky sú vhodné hlavne pre po ľnohospodárstvo, ktoré ma aj reálne ve ľké zastúpenie v ekonomickej činnosti okresu. Najjužnejšia čas ť okresu patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie s druhým stup ňom ochrany. Cez územie pretekajú rieky Nitra a Žitava, ktoré sú v sú časnosti ve ľmi zne čistené. Okres Nitra, sa skladá z dvoch miest – Nitra a Vráble, a zo 60 obcí- Alekšince, Báb, Babindol, Bádice, Bran č, Cabaj- Čápor, Čab, Čakajovce, Čechynce, Čeľadice, Čifáre, Dolné Lefnatovce, Dolné Obdokovce, Golianovo, Horné Lefantovce, Hos ťová, Hrubo ňovo, Ivanka pri Nitre, Jarok, Jelenec, Jelšovce, Kapince, Klasov, Kolí ňany, Lehota, Lú čnica nad Žitavou, Ľudovítová, Luka čovce, Lužianky, Malé Chyndice, Malé Zálužie, Malý Cetín, Malý Lapáš, Melek, Mojmírovce, Nitrianske Hrn čiarovce, Nová Ves nad Žitavou, Nové Sady, Pa ňa, Podhorany, Pohranice, Po ľný Kesov, Riš ňovce, Rumanová, Svätoplukovo, Štefanovi čová, Štitáre, Šurianky, Tajná, Telince, Ve ľká Dolina, Ve ľké Chyndice, Ve ľké Zálužie, Ve ľký Cetín, Ve ľký Lapáš, Vinodol, Vý čapy- Opatovce, Zbehy, Žirany a Žitavce.

31

4.1.2 Dopravná dostupnos ť obcí v okrese Nitra

Okresom Nitra prechádza dopravný ťah- cesta medzinárodného významu E 571 Bratislava- Nitra- Zvolen- Lu čenec- Košice v dĺžke 34,7 kilometrov. Tento dopravný ťah je najvýznamnejším dopravným ťahom a v úseku Trnava- Nitra- Žiar nad Hronom- Zvolen zaradený do siete rýchlostných ciest ako R1. Rýchlostná cesta R1 prechádza okresom Nitra v úseku Báb- Nitra v dĺžke 18,8 kilometrov.

Tab. 1 Cestná sie ť v okrese Nitra Cestná sie ť Cesty 1. Cesty 2. triedy Cesty 3. triedy triedy Po čet 90,6 55,1 271,2 kilometrov Zdroj: Slovenská správa ciest, vlastné spracovanie Vybavenos ť železni čnou dopravou nie je dostato čná, ke ďže chýba priame napojenie krajského mesta Nitra na Bratislavu a na Košice. Na území okresu Nitra sa nachádza letisko regionálneho významu v mestskej časti Nitry v Janíkovciach. Je to medzinárodné verejné letisko pre nepravidelnú leteckú dopravu.

4.1.3 Demografická charakteristika

Okres Nitra je s po čtom obyvate ľov 164 365 naj ľudnatejší okres Slovenska s výnimkou mestských okresov Bratislava a Košice. Hustota obyvate ľstva je v porovnaní s Nitrianskym krajom, kde dosahuje 112 obyvate ľov na km² podstatne vyššia a presahuje 188 obyvate ľov na km². Po čet obyvate ľov v okrese Nitra má stúpajúcu tendenciu a celkovo sa od roku 2004 zvýšil o 600 obyvate ľov. Naj ľudnatejšia obec je obce Ve ľké Zálužie s 4193 obyvate ľmi a najmenej obyvate ľov žije v obci Kapince- 207 obyvate ľov.

Tab. 2 Vývoj po čtu obyvate ľov v okrese Nitra v rokoch 2004- 2008 Po čet obyvate ľov 2004 2005 2006 2007 2008

Muži 79027 79066 79081 79265 79440

Ženy 84737 84702 84721 84826 84925

Spolu 163764 163768 163802 164091 164365 Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Vývoj po čtu mužov je výraznejší ako vývoj po čtu žien a od roku 2004 sa zvýšil o 413 mužov. U žien je nárast miernejší o 188 žien. V porovnaní s Nitrianskym krajom

32

je to presne opa čná situáciu. V Nitrianskom kraji po čet obyvate ľov klesal. Tento pokles dosiahol za roky 2004- 2008 pokles o 2975 obyvate ľov.

Tab. 3 Vývoj po čtu obyvate ľov v Nitrianskom kraji v rokoch 2004- 2008

Po čet obyvate ľov 2004 2005 2006 2007 2008 Muži 342 698 342412 341 925 341924 341 889 Ženy 366 652 366086 365 380 364 834 364 486 Spolu 709 350 708498 707 305 706 758 706 375 Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Po čet mužov vzrástol v okrese Nitra významnejšie ako po čet žien. Tento rast môžeme sledova ť na Obr. 2.

Obr. 2 Vývoj po čtu mužov a žien v okrese Nitra v rokoch 2004- 2008

Vývoj po čtu mužov a žien 86000 85000 84000

ov 83000 ľ 82000 81000 Muži 80000 et obyvate et Ženy č 79000 Po 78000 77000 76000 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

33

V Nitrianskom okrese má výv oj po čtu mužov a žien klesajúcu tendenciu. U žien môžeme v roku 2006 vidie ť vyrovnaný vývoj a zastavenie klesania.

Obr. 3 Vývoj po čtu mužov a žien v Nitrianskom kraji v rokoch 2004 - 2008

Vývoj po čtu mužov a žien 370 000 365 000 360 000 ov

ľ 355 000 350 000 Muži 345 000

et obyvate et Ženy č 340 000

Po 335 000 330 000 325 000 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie V produktívnom veku je 105 619 obyvate ľov, čo tvorí 64% z celkového po čtu obyvate ľov okresu Nitra v roku 2008. Podiel obyvate ľov v poproduktívnom veku prevyšuje podiel obyvate ľov v predproduktívnom veku o 8%, z čoho môžeme definova ť nepriaznivé vekové zloženie obyvate ľstva v okrese Nitra v roku 2008.

Obr. 4 Vekové zloženie obyvate ľstva v okrese Nitra v roku 2008 v %

Vekové zloženie obyvate ľstva okresu Nitra

22% Obyvate ľstvo v predproduktívnom veku Obyvate ľstvo v 14% 64% produktívnom veku Obyvate ľstvo v poproduktívnom veku

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

34

Veková štruktúra je v okrese Nitra rovnaká ako v Nitrianskom kraji. Pre ur čenie priaznivej vekovej štruktúry môžeme môžeme vychádza ť z toho, že po čet obyvate ľov v produktívnom veku tvorí 64% z celkového po čtu obyvate ľov. Nepriaznivý je však podiel obyvate ľov v poproduktívnom veku, ktorý rovnako ako v okrese Nitra prevyšuje podiel obyvate ľov v predproduktívnom vek u.

Obr. 5 Vekové zloženie obyvate ľstva v Nitrianskom kraji v roku 2008 v %

Vekové zloženie obyvate ľstva v Nitrianskom kraji

14% 22% Obyvate ľstvo v preproduktívnom veku Obyvate ľstvo v produktívnom veku 64% Obyvate ľstvo v poproduktívnom veku

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Priemerný vek obyvate ľov je v okrese Nitra nižší približne o pol roka ako v Nitrianskom kraji. Vývoj priemerného veku rastie rovnak o v okrese Nitra aj v Nitrianskom kraji a prejavuje sa v nepriaznivej vekovej štruktúre obyvate ľstva.

Obr. 6 Vývoj priemerného veku v Nitrianskom kraji a v okrese Nitra v rokoch 2004 - 2008

Priemerný vek v Nitrianskom kraji a v okrese Nitra 40 39,5 39

38,5 Nitriansky kraj 38 Okres Nitra 37,5 37 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

35

Z Obr. 7 môžeme vy číta ť, že prirodzený prírastok sa v okrese Nitra v priebehu piatich rokov znižoval. Až v posledných dvoch sa zvýšil. Z toho vyplýva, že veková štruktúra obyvate ľov sa za čína zlepšova ť, stále však po čet narodených detí neprevyšuje zomrelých. Úbytku a vymieraniu obyvate ľstva zabra ňuje migra čný prírastok. Má podobný priebeh ako celkový prírastok , ktorý sa zvyšoval, ale posledné dva roky za čal stagnova ť a zvyšovanie sa zastavilo. Celkový prírastok je v ďaka pris ťahovávaniu obyvate ľov do okresu Nitra kladný, avšak aj ten od roku 2007 stagnuje.

Obr. 7 Vývoj prirodzeného úbytku, migra čného prírastku a celkového prírastku na 1000 obyvate ľov v okrese Nitra v rokoch 2004-2008

Vývoj prírastku v okrese Nitra 4,00

3,00

2,00 ov v tisícoch ov

ľ Celkový prírastok 1,00 Migra čný prírastok 0,00 Prirodzený prírastok et obyvate et č -1,00 Po -2,00 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

36

Prirodzený úbytok má v Nitrianskom kraji podobne ako v okrese Nitra nepriaznivý priebeh, ke ďže sa pohybuje v záporných číslach po celé sledované obdobie. Znamená to, že po čet zomrelých prevyšuje po čet narodených detí. Vývoj sa od roku 2007 za čína zlepšova ť, avšak stále sa nachádza v záporných číslach. Priaznivejší vývoj môžeme vidie ť na Obr. 8 na migra čnom prírastku. Migra čný prírastok v Nitrianskom kraji má kolísavú tendenciu a od roku 2007 klesá. Celkový úbytok má podobne ako migra čný prírastok kolísavý priebeh. Na rozdiel od okresu Nitra, kde sa pohybuje v kladných číslach, v Nitrianskom kraji ho môžeme charakterizova ť ako úbytok.

Obr. 8 Vývoj prirodzeného úbytku, migra čného prírastku a celkového úbytku na 1000 obyvate ľov v Nitrianskom kraji v rokoch 2004- 2008

Vývoj prírastku v Nitrianskom kraji 3,00

2,00

1,00 ov v ovtisícoch

ľ Prirodzený úbytok 0,00 Migra čný prírastok -1,00 Celkový úbytok et obyvate et č -2,00 Po

-3,00 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

37

V okrese Nitra má najviac obyvate ľov ukon čené vzdelanú Strednú odbornú školu s maturitou, čo predstavuje podiel 31% z celkového po čtu obyvate ľov. Ďalšie dve najpo četnejšie skupiny obyvate ľov sú obyvatelia so základným vzdelaním a s učň ovským bez maturity. Vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia tvoria podiel len 13% z celkového po čtu obyvate ľstva. Údaje sme získali zo S čítania obyvate ľov v roku 2001, nako ľko novšie údaje sa nám nepodarilo zisti ť.

Obr. 9 Vzdelanostná úrove ň obyvate ľov v okrese Nitra v roku 2001

Vzdelanostná úrove ň obyvate ľov okresu Nitra

2%

13% Bez vzdelania 25% Základné vzdelanie 31% Učň ovské bez maturity

27% SO bez maturity SO s maturitou Vysokoškolské vzdelanie 2%

Zdroj: S čítanie obyvate ľstva 2001, vlastné spracovanie

38

Vzdelanostná úrove ň v Nitrianskom kraji je horšia ako vzdelanostná úrove ň v okrese Nitra. V Nitrianskom kraji je podiel vysokoškolsky vzdelaných o 5% menší, podiel stredo školsky vzdelaných obyvate ľov s maturitou o 2% menší ako v okrese Nitra.

Obr. 10 Vzdelanostná úrove ň obyvate ľov v Nitrianskom kraji za rok 2001

Vzdelanostná úrove ň obyvate ľov v Nitrianskom kraji

2% 8% Bez vzdelania 29% Základné vzdelanie 29% Učň ovské bez maturity SO bez maturity 30% SO s maturitou 2% Vysokoškolské vzdelanie

Zdroj: S čítanie obyvate ľstva 2001, vlastné spracovanie

4.2 Prí činy príjmovej marginalizácie vo vidieckych obci ach okresu Nitra

Podklady o príjmoch domácností nie sú dostupné a nedajú objektívne zisti ť, ke ďže informácie o individuálnych príjmoch a rozmiestnení príjmových skupín v obciach nie sú známe. Preto predpokladáme, že jedným z najdôležitejších faktorov, ktor é spôsobujú príjmovú marginalizáciu je dlhodobá nezamestnanos ť. Dlhodobá nezamestnanos ť spôsobuje že domácnosti sú odkázané na sociálne dávky a majú dlhodobo nízke príjmy. Sociálne dávky a dávky podpory v nezamestnanosti to neriešia. Sú nízke a z týchto pr íjmov si dlhodobo nezamestnaní nemôžu dovoli ť uspokojova ť všetky svoje potreby, iba základné potreby a postupne sú vytlá čaní zo spolo čnosti.

4.2.1 Stav dlhodobej nezamestnanosti

Dĺžka trvania n ezamestnanosti je ve ľmi dôležitá z hľadiska návratu do práce. Ľudia dlhodobo nezamestnaní strácajú po čase svoje pracovné návyky, strácajú sebadôveru pri h ľadaní nového zamestnania a postupne strácajú aj vô ľu h ľada ť si nové zamestnanie. Poci ťujú apatiu, depresiu a ocitajú sa na okraji spolo čnosti. Spoliehajú sa

39

na dávky podpory v nezamestnanosti, ktoré sú však nízke a nezabezpe čujú dostato čnú úrove ň životnej úrovne a kvality života. Dlhodobá nezamestnanos ť predstavuje nezamestnanos ť trvajúcu viac ako 12 mesiacov. Na Obr. 11 môžeme sledova ť ako sa po čet dlhodobo nezamestnaných znižoval v priebehu rokov 2004- 2007. V ďalšom roku zasiahla Slovensko svetová hospodárska kríza a po čet dlhodobo nezamestnaných sa za čal zvyšova ť. Bolo to spôsobené hromadným prepúš ťaním malých aj ve ľkých podnikov a stagnáciou výroby.

Obr. 11 Vývoj po čtu dlhodobo nezamestnaných v rokoch 2004- 2009 v okrese Nitra

Po čet dlhodobo nezamestnaných 14000

12000

10000

8000 Po čet dlhodobo 6000 nezamestnaných 4000

2000

0 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Zdroj: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

40

Po čet mužov a žien sa k 31.12.2009 ve ľmi nelíšil, ako môžeme vidie ť na Obr. 12 po čet žien je mierne vyšší ako po čet mužov.

Obr. 12 Po čet mužov, žien a spolu dlhodobo nezamestnaných v okrese Nitra v roku 2009

Zloženie dlhodobo nezamestnaných v okrese Nitra 1600 1400 1200 1000 800 600 400 200 0 muži ženy spolu

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie Miera priemernej dlhodobej nezamestnanosti sa v obciach pohybuje od 0,98% po 8,22%. Na základe priemernej miery dlhodobej nezamestnanosti sme obce zaradili do 5 skupín: - Prvá skupina - miera dlhodobej nezamestnanosti od 0- 1,49%, patria sem 4 obce: Čab, Horné Lefantovce, Nové Sady a Po ľný Kesov. - Druhá skupina - miera nezamestnanosti sa pohybuje od 1,50- 2,99%, táto skupina je najpo četnejšia a patrí sem 23 obcí: Bádice, Bran č, Cabaj- Čápor, Čeľadice, Dolné Lefantovce, Golianovo, Ivanka pri Nitre, Jarok, Kolí ňany, Ľudovítová, Malý Lapáš, Pohranice, Riš ňovce, Rumanová, Štefanovi čová, Štitáre, Šurianky, Ve ľká Dolina, Ve ľké Zálužie, Ve ľký Lapáš, Vý čapy- Opatovce, Zbehy a Žirany. - Tretia skupina - miera dlhodobej nezamestnanosti od 3,00- 3,99%. Patrí sem 16 obcí: Alekšince, Báb, Čechynce, Dolné Obdokovce, Hos ťová, Hrubo ňovo, Jelenec, Jelšovce, Kapince, Lehota, Luká čovce, Mojmírovce, Nitrianske Hrn čiarovce, Podhorany, Tajná a Ve ľký Cetín. - Štvrtá skupina - miera dlhodobej nezamestnanosti od 4,00- 6,99%. Patrí sem 13 obcí: Čakajovce, Čifáre, Klasov, Lú čnica nad Žitavou, Lužianky, Malé Chyndice, Malé Zálužie, Malý Cetín, Nová Ves nad Žitavou, Pa ňa, Svätoplukovo, Ve ľké Chyndice a Vinodol.

41

- Piata skupina - miera dlhodobej nezamestnanosti od 7,00- viac %, patria sem 4 obce: Babindol, Melek, Telince a Žitavce.

Obr. 13 Mapa okresu Nitra, cestná sie ť a rozdelenie obcí pod ľa miery dlhodobej nezamestnanosti

19 14 29

37 46 56 22 26 6 25 18 17 39 42 7 58 1 57 43 27 21 35 13 51 23 40 2 34 9 31 11 28 53 16 3 50 36 12 20 8 5 47 15 30 55 44 38 10 52 48 4 33 24 45 32 49 54 59 41

Zdroj: vlastné spracovanie

42

1 Alekšince 21 Kolí ňany 41 Po ľný Kesov 2 Báb 22 Lefantovce 42 Riš ňovce 3 Babindol 23 Lehota 43 Rumanová 4 Bran č 24 Lú čnica nad Žitavou 44 Svätoplukovo 5 Cabaj - Čápor 25 Ľudovítová 45 Štefanovi čová 6 Čab 26 Luká čovce 46 Šurianky 7 Čakajovce 27 Lužianky 47 Tajná 8 Čechynce 28 Malé Chyndice 48 Telince 9 Čeľadice 29 Malé Zálužie 49 Ve ľká Dolina 10 Čifáre 30 Malý Cetín 50 Ve ľké Chyndice Dolné 11 Obdokovce 31 Malý Lapáš 51 Ve ľké Zálužie 12 Golianovo 32 Melek 52 Ve ľký Cetín 13 Hos ťová 33 Mojmírovce 53 Ve ľký Lapáš 14 Hrubo ňovo 34 Nitra 54 Vinodol Ivanka pri Nitrianske 15 Nitre 35 Hrn čiarovce 55 Vráble Nová Ves nad Vý čapy- 16 Jarok 36 Žitavou 56 Opatovce 17 Jelenec 37 Nové Sady 57 Zbehy 18 Jelšovce 38 Pa ňa 58 Žirany 19 Kapince 39 Podhorany 59 Žitavce 20 Klasov 40 Pohranice

Na Obr. 13 môžeme vidie ť, kde sa nachádzajú jednotlivé obce v okrese Nitra a rozloženie obcí pod ľa miery dlhodobej nezamestnanosti. Na mape sú graficky znázornené cesty vedúce okresom Nitra. Z mapy vyplýva, že obce s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti sú sústredené okolo mesta Vráble, kde je málo pracovných príležitostí pre obyvate ľov z okolitých obcí. Miera dlhodobej nezamestnanosti súvisí zárove ň s cestnou sie ťou. Obce s vyššou nezamestnanos ťou sa nachádzajú na konci ciest, mimo hlavných ťahov.

43

V okrese Nitra prevláda medzi dlhodobo nezamestnanými nepriaznivá vzdelanostná úrove ň. Až 68% dlhodobo nezamestnaných má ukon čené len základné vzdela nie, ako môžeme vidie ť na Obr. 14 .

Obr. 14 Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v okrese Nitra v roku 2009

Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných

2% 8% 22% Bez vzdelania Základné vzdelanie SOU bez maturity 68% SOŠ s maturitou Vyššie vzdelanie

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie V 1. Skupine sú iba dve skupiny dlhodobo nezamestnaných. Podiel 75% majú dlhodobo nezamestnaní so základným vzdelaním a 25% podiel tvoria dlhodobo nezamestnaní s najvyšším ukon čeným vzdelaním Strednou odbornou školou s maturitou. Táto skupina je malá, tvoria ju hlavne malé obce a ostatné vzdelanostné skupiny nepresahujú 1%.

Obr. 15 Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 1. skupine v roku 2009

Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 1. skupine

25% Bez vzdelania Základné vzdelanie SOU bez maturity 75% SOS s maturitou Vyššie vzdelanie

Zdroj: Úrad práce, s ociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

44

Vzdelanostná štruktúra v 2. skupine je diverzifikovanejšia. Najvä čšiu skupinu tvorí 70% podiel dlhodobo nezamestnaných s ukon čeným základným vzdelaním. Dlhodobo nezamestnaný s ukon čenou Strednou odbornou š kolou s maturitou tvoria podobne ako v 1. skupine 25% podiel. V tejto skupine sú aj dlhodobo nezamestnaní, ktorí majú vyššie vzdelanie a tvoria 6% podiel. Dlhodobo nezamestnaní bez vzdelania tvoria 1% .

Obr. 16 Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnanýc h v 2. skupine v roku 2009

Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 2. skupine

1% 6% 23% Bez vzdelania Základné vzdelanie SOU bez maturity 70% SOS s maturitou Vyššie vzdelanie

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

45

Najvä čší podiel v 3. Skupine, rovnako ako vo všetkých skupinách obcí 76%, patrí dlhodobo nezamestnaným so základným vzdelaním. Druhý najvä čší podiel tvoria v tejto skupine dlhodobo nezamestnaní s ukon čenou Strednou odbornou školou. V 3. Skupine je rovnaký podiel dlhodobo nezamestnaných s vyšším vzdelaním a bez vzdelania ako v 2. skupine.

Obr. 17 Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 3. skupine v roku 2009

Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 3. skupine

1%

6% 17% Bez vzdelania Základné vzdelanie SOU bez maturity 76% SOS s maturitou Vyššie vzdelanie

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie Podiel dlhodobo n ezamestnaných so základným vzdelaním dosahuje v 4. skupine až 80% podiel. Zastúpenie dlhodobo nezamestnaných bez vzdelania je vysoké a tvorí 4% podiel.

Obr. 18 Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 4. skupine v roku 2009

Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 4, skupine

4% 4%

12% Bez vzdelania Základné vzdelanie SOU bez maturity 80% SOS s maturitou Vyššie vzdelanie

Zdroj: Úrad práce, so ciálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

46

Najhoršia vzdelanostná úrove ň je v skupine 5, kde dlhodobo nezamestnaní so základným vzdelaním tvoria 94% podiel. Zastúpení sú tu aj dlhodobo nezamestnaní s ukon čenou Strednou odbornou školou 6% podielom. O statné vzdelanostné skupiny nie sú z astúpené, ke ďže rovnako ako 1. s kupina, tvoria 5. skupinu malé obce.

Obr. 19 Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 5. skupine v roku 2009

Vzdelanostná štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 5. skupine

6% Bez vzdelania Základné vzdelanie SOU bez maturity

94% SOS s maturitou Vyššie vzdelanie

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovani e

Pri porovnávaní vzdelanostnej štruktúry dlhodobo nezamestnaných v jednotlivých skupinách obcí zis ťujeme, že v skupinách s vyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti zhoršuje sa aj vzdelanostná úrove ň dlhodobo nezamestnaných. Postupne rastie aj podiel dlhod obo nezamestnaných bez vzdelania od nuly v prvej skupine až na 4% v 4.skupine. Sú časne rastie aj podiel dlhodobo nezamestnaných so základným vzdelaním s rastúcou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Od 1. skupiny klesá podiel dlhodobo nezamestnaných s ukon čen ou Strednou odbornou školou o 19%.

47

Veková štruktúra sa z Obr. 20 dá charakterizova ť ako nepriaznivá, 35 % dlhodobo nezamestnaných patrí do najstaršej vekovej kategórie nad 50 rokov. Veková kategória nad 35 rokov je rovnako po četná, čo spolu tvorí až 71% z celkového po čtu dlhodobo nezamestnaných.

Obr. 20 Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaného obyvate ľstva v okrese Nitra v roku 2009

Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných 9% 35% 19%

37%

15 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 49 rokov 50 a viac rokov

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veková štruktúr a dlhodobo nezamestnaných v 1. s kupine je rovnako ako v celom okrese Nitra nepriaznivá. Podiel dlhodobo nezamestnaných v kategórii nad 50 rokov dosahuje 39% a len 61% v produktívnom veku od 15 do 49 rokov.

Obr. 21 Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 1. skupine v roku 2009

Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 1. skupine

11% 39% 22% 15 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 49 rokov 28% 50 a viac rokov

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

48

V 2. skupine môžeme charakterizova ť vekovú štruktúru ako nepriaznivú. V porovnaní s 1. skupinou je horšia. Aj ke ď je podiel dlhodobo nezamestnaných nižší o 2%, podiel vekovej kategórie 35 -49 rokov je vyššia o 7%.

Obr. 22 Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 2. skupine v roku 2009

Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 2. skupine

10% 37% 18% 15 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 49 rokov 35% 50 a viac rokov

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie Najnepriaznivejšiu vekovú štruktúru môžeme sledova ť v 3. Skupine, kde dlhodobá nezamestnanos ť dosahuje priemerné hodn oty. Veková kategória nad 35 rokov je tu zastúpená až 75%. Z toho dlhodobo nezamestnaný v poproduktívnom veku tvoria 39% z celkového po čtu dlhodobo nezamestnaných.

Obr. 23 Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 3. skupine v roku 2009

Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 3. skupine

8% 39% 17% 15 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 49 rokov 36% 50 a viac rokov

Zdroj: Úrad prác e, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

49

Starnutie dlhodobo nezamestnaných môžeme vidie ť v 4. Skupine, kde polovica dlhodobo nezamestnaných patrí do vekovej kategórie 35 - 49 rokov. Spolu s dlhodobo nezamestnanými vo vekovej kategórii nad 50 rokov tvoria 73%.

Obr. 24 Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 4. Skupine v roku 2009

Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 4. skupine

15 - 24 rokov 10% 25 - 34 rokov 29% 17% 35 - 49 rokov 50 a viac rokov

44%

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie Skupinu 5, kde je najvyššia miera dlhodobej nezamestnanosti, má rovnako ako všetky skupiny nepriaznivú vekovú štruktúru. 77% dlhodobo nezamestnaných má viac ako 35 rokov.

Obr. 252 Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 5. skupine v roku 2009

Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných v 5. skupine

8% 37% 15% 15 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 49 rokov 40% 50 a viac rokov

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

50

Pri porovnávaní jednotlivých skupín obcí zis ťujeme, že veková štruktúra sa so zvyšujúcou sa mierou dlhodobej nezamestnanosti zhoršuje. Zvyšuje sa podiel dlhodobo nezamestnaných vo vekových kategóriách nad 35 rokov. Následkom je starnutie obyvate ľstva. Od 1. Skupiny, kde veková kategória mladých ľudí od 15 do 35 rokov dosahuje 33%, v 5 skupine môžeme sledova ť o 10% menší podiel dlhodobo nezamestnaných v tejto kategórii.

Na základe kategórií zamestnanosti môžeme dlhodobo nezamestnaných rozdeli ť do skupín: - KZAM1- zákonodarcovia, vedúci a riadiaci pracovníci - KZAM2- vedecký a odborný duševný pracovníci - KZAM3- Technický, zdravotný a pedagogický pracovníci a pracovníci v príbuzných odboroch - KZAM4- nižší administratívni pracovníci - KZAM5- prevádzkoví pracovníci v službách a obchode - KZAM6- kvalifikovaní robotníci v po ľnohospodárstve, lesníctve a príbuzných odboroch - KZAM7- remeselníci a robotníci v príbuzných odboroch - KZAM8- obsluha strojov a zariadení - KZAM9- pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci - KZAM0- vojaci - KZAMA- osoby bez pracovného zaradenia

51

Na Obr. 26 vidíme, že najvyšší podiel na dlhodobej nezamestnanosti má skupina KZAM9, čo znamená že skoro polovica dlhodobo nezamestnaných obyvate ľov sú pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci. Významný podiel na dlhodobej nezamestnanosti v okrese Nitra majú KZAM7 - rem eselníci a robotníci so 16%, KZAM3- technický, zdravotný a pedagogický pracovníci s 11% a KZAM4- nižší administratívni pracovníci s 10%. Spolu tvoria 80% z celkového po čtu dlhodobo nezamestnaných.

Obr. 26 Štruktúra dlhodobo nezamestnaných v okrese Nitra na základe kategórií zamestnaní v roku 2009

Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných

1% 4% 11% KZAM 1 KZAM 2 44% 10% KZAM 3 KZAM 4 KZAM 5 8% KZAM 6 16% KZAM 7 2% KZAM 8 KZAM 9 4% KZAM A

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

52

Najvä čšie zastúpenie v 1. skupine obcí majú dlhodobo nezamestnaní pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci s 33% podielom a prevádzkový praco vníci v službách a obchode s 28% podielom na celkovom po čte dlhodobo nezamestnaných. Prvé dve kategórie zamestnaní nemajú v tejto skupine obcí žiadny podiel. Ve ľký podiel majú aj nižší administratívny pracovníci a pracovníci v oblasti obsluhy strojov a zariadení.

Obr. 27 Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 1. Skupine v roku 2009

Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 1. skupine

5% KZAM 1 KZAM 2 33% 17% KZAM 3 KZAM 4

11% 28% KZAM 5 6% KZAM 6 KZAM 7 KZAM 8

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie Všetky kategórie zamestnaní sú zastúpené v 2. skupine obcí. Najvä čší podiel majú pomocní a nekval ifikovaní pracovníci. Tvoria 45% dlhodobo nezamestnaných. Medzi ďalšie dve významnejšie obsiahnuté kategórie patria remeselníci a robotníci a nižší administratívni pracovníci. Podiel na dlhodobej nezamestnanosti majú aj vedúci a riadiaci pracovníci a vedec ký a duševný pracovníci.

Obr. 28 Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 2. Skupine v roku 2009

Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 2. skupine 1% 4% 8% KZAM 1 KZAM 2 45% 17% KZAM 3 KZAM 4 KZAM 5 4% 11% 7% KZAM 6 3% KZAM 7 KZAM 8

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

53

Polovica dlhodobo nezamestnaných v 3. skupine sú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Remeselníci a robotníci spolu s nižšími administratívnymi pracovníkmi tvoria ďalšie dve významnejšie zastúpené kategórie dlhodobo nezamestnaných. Podiel v tejto skupine majú rovnako ako v 1. skupine aj vedúci a riadiaci pracovníci a vedeckí a duševní pracovníci.

Obr. 29 Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 3. skupine v roku 2009

Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 3. skupine 3% 1% 5% KZAM 1

12% KZAM 2 KZAM 3 50% 8% KZAM 4 13% KZAM 5 2% 6% KZAM 6 KZAM 7 KZAM 8

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie Najvýznamnejší podiel v 4. skupine majú dlhodobo nezamestnaní pomocní a nekvalifikovan í pracovníci. Tvoria 52ˇ% podiel z dlhodobo nezamestnaných. Remeselníci a robotníci tvoria 22% podiel. Okrem vedúcich a riadiacich pracovníkov sú medzi dlhodobo nezamestnanými zastúpené všetky kategórie zamestnaní.

Obr. 30 Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 4. skupine v roku 2009

Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 4. skupine

3% 5% 3% KZAM 1 8% KZAM 2 4% KZAM 3 52% KZAM 4 22% KZAM 5 KZAM 6 KZAM 7 KZAM 8 3%

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie

54

Medzi dve kategórie dlhodobo nezamestnaní v 5. skupine patria pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a remeselníci a robotníci spolu so 76% podie lom na celkovom po čte dlhodobo nezamestnaných. Okrem nich sú tu zastúpení technickí, pedagogickí a zdravotnícki pracovníci, prevádzkoví pracovníci v službách a obchode, kvalifikovaní pracovníci v po ľnohospodárstve a lesníctve a pracovníci v oblasti obsluhy strojov a zariadení.

Obr. 31 Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 5. skupine v roku 2009

Kategórie zamestnaní dlhodobo nezamestnaných v 5. skupine

5% KZAM 1 11% 5% KZAM 2 39% KZAM 3 KZAM 4 KZAM 5 37% KZAM 6 KZAM 7 KZAM 8 3% KZAM 9

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Najvä čší podiel vo všetkých skupinách obcí majú dlhodobo nezamestnaní pomocní a nekvalifikovaní pracovníci . Hlavne v 3. a 4. skupine s priemernou a vyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti kde, dosahujú polovi čný podiel na celkovom po čte dlhodobo nezamestnaných. Podiel remeselníkov a robotníkov sa so zvyšujúcou sa mierou dlhodobej nezamestnanosti postupne zvyšu je z nuly v 1. skupine s nízkou dlhodobou nezamestnanos ťou až na 37% v 5. skupine. Podiel ostatných kategórii zamestnaní dlhodobo nezamestnaných je v každej skupine obcí iný.

4.3 Prí činy dlhodobej nezamestnanosti v obciach okresu Nitra

Medzi prí činy, ktor é spôsobujú vysokú mieru dlhodobej nezamestnanosti sme zaradili vysokú mieru celkovej nezamestnanosti v obci, ve ľkos ť obce, vzdelanostnú úrove ň obyvate ľstva v obci, vekovú štruktúru obyvate ľstva v obci, dostupnos ť obce a pracovné príležitosti v obci. Na zistenie, ktorý z uvedených faktorov má najvä čší vplyv na dlhodobú nezamestnanos ť v obciach sme použili korela čný koeficient, ktorý sa

55

používa na zmeranie tesnosti závislosti. Korela čný koeficient nadobúda hodnoty od -1 po 1.

4.3.1 Vysoká celková miera nezamestnanosti v obciach

Vývoj celkovej miery nezamestnanosti má vo všetkých skupinách obcí podobný priebeh. Do roku 2007 sa miera nezamestnanosti vo všetkých skupinách obcí znižuje, za čína stagnova ť a zvyšova ť sa. Zvýšenie miery nezamestnanosti je spôsobené globálnou hospodárskou krízou, ktorá v roku 2008 zasiahla Slovensko. Podniky za čali hromadne prepúš ťať, prestali vytvára ť nové pracovné miesta v dôsledku stagnácie výroby.

Obr. 32 Vývoj miery nezamestnanosti v % v piatich skupinách obcí okresu Nitra v rokoch 2004- 2009

Vývoj miery nezamestnanosti 25,0

20,0

1 15,0 2

10,0 3 4 5,0 5 Miera nezamestnanosti nezamestnanosti Mierav % 0,0 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Pre zistenie miery závislosti dlhodobej nezamestnanosti od celkovej miery nezamestnanosti sme použili korela čný koeficient, pomocou ktorého sme porovnali priemernú celkovú nezamestnanos ť s priemernou dlhodobou nezamestnanos ťou.

56

Korela čný koeficient sa rovná 0,97, čo znamená silnú závislos ť medzi dlhodobou nezamestnanos ťou a celkovou nezamestnanos ťou v obci. Čím je vyššia nezamestnanos ť v obciach tým sa zvyšuje aj dlhodobá nezamestnanos ť.

Tab. 4 Korela čný koeficient pre jednotlivé skupiny obcí

Skupina 1 2 3 4 5 Korela čný koeficient 0,55 0,63 0,84 0,84 0,78 Zdroj: Úrad práce sociálnych a vecí a rodiny Nitra, vlastné spracovanie Tento koeficient sa mení pod ľa skupín obcí. V skupine 1 dosahuje hodnotu 0,55, čo definujeme ako strednú závislos ť. V ďalších skupinách sa postupne so stúpajúcou mierou dlhodobej nezamestnanosti zvyšuje až na 0,84 čo už považujeme za silnú závislos ť.

4.2.2 Ve ľkos ť obce

Ve ľkos ť obce sme ur čili na základe po čtu obyvate ľov. Priemerný po čet obyvate ľov v skupinách za roky 2004- 2008 sme porovnávali s priemernou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Z Obr. 33 vy čítame že kým v skupinách 2 a 3 sa po čet obyvate ľov zvyšuje, v 1 a 4 sa ve ľmi nemení. Po čet obyvate ľov sa znižuje iba v skupine 5. Obyvatelia sa z týchto obcí ods ťahovávajú v dôsledku vysokej dlhodobej nezamestnanosti.

Obr. 33 Vývoj po čtu obyvate ľov v jednotlivých skupinách obcí okresu Nitra

Vývoj po čtu obyvate ľov 1600 1400 1200 ov ľ 1000 1 2 800 3

et obyvate et 600 č 4 Po 400 5 200 0 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Korela čný koeficient má hodnotu -0,23. Znamená to, že ve ľkos ť obce je slabo závislá na dlhodobej nezamestnanosti a má na ňu zanedbate ľný vplyv.

57

Tab. 5 Korela čný koeficient pre jednotlivé skupiny obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Korela čný koeficient 0,22 0,10 0,18 -0,05 -0,92 Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Priebeh korela čného koeficientu je pod ľa Tab. 5 v jednotlivých skupinách rôzny. Kým v obciach s nižšou dlhodobou nezamestnanos ťou po čet obyvate ľov na ňu vplyv nemá, v poslednej skupine 5 má silný vplyv. Čím je nižší po čet obyvate ľov, tým je vyššia dlhodobá nezamestnanos ť.

4.2.3 Vzdelanostná úrove ň obyvate ľstva v obci

Vzdelanostnú úrove ň hodnotíme cez index vzdelanosti, ktorý porovnávame s mierou dlhodobej nezamestnanosti. V tejto kategórii nám chýbajú údaje o obciach Bádice, Štitáre, Ľudovítová, Horné a Dolné Lefantovce. Údaje o vzdelanostnej úrovni obcí sme získali zo S čítania obyvate ľov v roku 2001, kde boli údaje o obyvate ľoch obce Bádice zapo čítané do obce Podhorany, údaje o obci Štitáre do údajov o Nitre, za obce Horné a Dolné Lefantovce je jeden spolo čný údaj Lefantovce a údaje o obci Ľudovítová spadajú do obce Vý čapy- Opatovce.

Tab. 6 Priemerný index vzdelanosti pre jednotlivé skupiny obcí

Skupina 1 2 3 4 5 Priemerný index 1,62 1,58 1,60 1,60 1,65 vzdelanosti Zdroj: S čítanie obyvate ľov 2001, vlastné spracovanie Index vzdelanosti sa v priemere za skupiny obcí nemení a najvyššiu hodnotu dosahuje v obci Vinodol.

58

Korela čný koeficient dosahuje hodnotu 0,1. Znamená to, že vzdelanostná úrove ň neovplyv ňuje mieru dlhodobej nezamestnanosti v obciach.

Tab. 7 Korela čný koeficient pre jednotlivé skupiny obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Korela čný koeficient 0,09 -0,38 -0,28 0,16 -0,42 Zdroj: S čítanie obyvate ľov 2001, vlastné spracovanie Ak hodnotíme korela čný koeficient za jednotlivé skupiny obcí nastáva medzi nimi rozdiel. Najvyššiu hodnotu dosahuje korela čný koeficient v skupina 5, teda môžeme definova ť, že čím je vyššia nezamestnanos ť, tým je nižšia hodnota indexu vzdelanosti. Hodnota -0,42 vypovedá o stredne silnej závislosti medzi týmito dvomi faktormi. Iná situácia nastáva v skupine 1, kde index vzdelania nemá žiadny dopad na mieru dlhodobej nezamestnanosti. V ostatných skupinách je závislos ť medzi indexom vzdelania a mierou dlhodobej nezamestnanosti na nízkej až strednej úrovni.

4.2.4 Veková štruktúra obyvate ľstva v obci

Vekovú štruktúru porovnávame s mierou dlhodobej nezamestnanosti na základe indexu starnutia. Index starnutia meria proces demografického starnutia populácie.

Tab. 8 Priemerný index starnutia v jednotlivých skupinách obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Priemerný index 176 147 159 181 160 starnutia Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Vo všetkých skupinách obcí dosahuje index starnutia hodnoty nad 100. Z toho vyplýva, že všetky obce majú v priemere nepriaznivú vekovú štruktúru. Najhoršia priemerná hodnota indexu starnutia je v skupine 4, kde je priemerná nezamestnanos ť pomerne vysoká. V skupine 2 naopak miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje najnižšie hodnoty.

59

Korela čný koeficient pre všetky obce sa rovná 0,16 a znamená to slabú závislos ť miery dlhodobej nezamestnanosti obce od vekovej štruktúry obyvate ľov v obciach. Avšak v jednotlivých skupinách obcí je korela čný koeficient rôzny.

Tab. 10 Korela čný koeficient pre jednotlivé skupiny obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Korela čný koeficient 0,76 -0,26 0,09 0,03 0,91 Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Najtesnejšia závislos ť a najvyšší vplyv vekovej štruktúry a miery dlhodobej nezamestnanosti je v skupine 5, kde má korela čný koeficient hodnotu 0,91. Z toho vyplýva priama závislos ť, čím je horšia veková štruktúra v obciach tým je vyššia aj dlhodobá nezamestnanos ť. Silná závislos ť je aj v prvej skupine, kde korela čný koeficient dosahuje hodnotu 0,76. V tretej a štvrtej skupine má veková štruktúra zanedbate ľný vplyv na dlhodobú nezamestnanos ť. Paradoxom je závislos ť v druhej skupine, kde so zlepšujúcou sa vekovou štruktúrou rastie miera dlhodobej nezamestnanosti. Závislos ť medzi týmito faktormi je však slabá.

4.2.5 Dostupnos ť obce

Dostupnos ť obce hodnotíme vzdialenos ťou obce od centra v kilometroch a v minútach cestovania autobusom alebo vlakom. Obce sú pomerne rovnako vzdialené od centra, najvzdialenejšia je skupina 1 a 5, dochádzka autobusovou dopravou alebo vlakom im trvá v priemere 35 minút. Ostatným skupinám obcí kratšie, približne 17 minút.

Tab. 11 Priemerná vzdialenos ť skupiny obcí od centra v kilometroch a v minútach

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Priemerný po čet km 20 15 16 23 20 Priemerný po čet minút 34 25 27 36 36 Zdroj: Nitriansky samosprávny kraj, vlastné spracovanie

60

Korela čný koeficient pre závislos ť miery dlhodobej nezamestnanosti so vzdialenos ťou vyjadrenou cez po čet kilometrov sa rovná 0,27 čo je slabá až stredná závislos ť. Korela čný koeficient závislos ť miery dlhodobej nezamestnanosti so vzdialenos ťou vyjadrenou po čtom minút cestovania autobusom alebo vlakom je 0,31, čo znamená rovnako slabú až strednú závislos ť.

Tab. 12 Korela čný koeficient pre skupiny obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Korela čný koeficient pre km 0,25 -0,10 0,21 0,91 -0,19 Korela čný koeficient pre -0,22 -0,23 0,26 0,26 -0,04 minúty Zdroj: Nitriansky samosprávny kraj, vlastné spracovanie Korela čný koeficient pre závislos ť vzdialenosti obcí v po čte minút cestovania autobusom alebo vlakom do centra s dlhodobou nezamestnanos ťou je ve ľmi podobný vo všetkých skupinách obcí. Zhoduje sa aj s celkovým korela čným koeficientom. Vyplýva z toho stredná závislos ť faktoru dostupnos ť obcí od miery dlhodobej nezamestnanosti. Korela čný koeficient pre závislos ť vzdialenosti obcí vyjadrený vo vzdialenosti v kilometroch od centra s dlhodobou nezamestnanos ťou je v skupinách obcí 1, 2, 3 a 5 podobný. Ve ľký rozdiel vidíme v Tab. 12 v skupine 4, kde dosahuje hodnotu 0,91, čo môžeme charakterizova ť ako ve ľmi silnú závislos ť dostupnosti obce s mierou dlhodobej nezamestnanosti. Ak sa zvýši vzdialenos ť obce od centra, podstatne vzrastie aj dlhodobá nezamestnanos ť v obciach.

4.2.6 Pracovné príležitosti v obci

Ekonomickú základ ňu obcí hodnotíme prostredníctvom pracovných príležitostí obcí vyjadrenú cez index podnikate ľskej aktivity. Najvyšší je v skupinách s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Najnižší v 3. skupine s priemernou mierou dlhodobej nezamestnanosti.

61

Tab. 13 Priemerný index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností a živnostníkov v skupinách obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Priemerný index 3,5 3,8 3,4 3,9 4,1 podnikate ľskej aktivity Priemerný index 1,71 1,58 1,59 1,86 1,75 podnikate ľskej aktivity OS Priemerný index 1,79 2,21 1,83 2,00 2,31 podnikate ľskej aktivity živnostníkov Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Ak si podnikate ľov rozdelím na obchodné spoločnosti a živnostníkov, z Tab. 13 zis ťujeme, že podiel živnostníkov v obciach je vyšší ako podiel obchodných spolo čností. Index podnikate ľskej aktivity živnostníkov je teda vyšší ako index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností pre všetky skupiny obcí. Od 2. skupiny postupne rastie index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností. Porovnate ľné hodnoty dosahuje v 1. a 5 skupine. Index podnikate ľskej aktivity živnostníkov je najvyšší v 2. a 5. skupine obcí. Korela čný koeficient pre závislos ť indexu podnikate ľskej aktivity od miery dlhodobej nezamestnanosti má hodnotu 0,02, čo môžeme definova ť ako žiadnu závislos ť.

Tab. 14 Korela čný koeficient pre jednotlivé skupiny obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Korela čný koeficient -0,42 0,06 -0,20 -0,50 0,95 Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Pre skupiny obcí sa korela čný koeficient mení. Najsilnejší je v skupine s najvyššou dlhodobou nezamestnanos ťou 0,95, ž čoho vyplýva silný vplyv ekonomickej základne obcí na dlhodobú nezamestnanosť. Slabý vplyv má podnikate ľská aktivity v skupine 2 a 3, kde je pomerne nízka nezamestnanos ť. V skupinách 1 a 4 má korela čný koeficient zápornú hodnotu, čo charakterizujeme ako strednú opa čnú závislos ť. Ak index podnikate ľskej aktivity rastie, miera dlhodobej nezamestnanosti klesá.

62

Pri porovnávaní korela čného koeficientu závislosti dlhodobej nezamestnanosti od indexu podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností vychádzame z Tab. 15.

Tab. 15 Korela čný koeficient pre obchodné spolo čnosti v jednotlivých skupinách obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Korela čný koeficient pre 0,77 0,60 0,03 -0,10 -0,28 OS Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Silná závislos ť dlhodobej nezamestnanosti od indexu podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností môžeme vidie ť v 1. a 2. skupine obcí s nízkou dlhodobou nezamestnanos ťou. Čím je vyšší index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností tým je vyššia dlhodobá nezamestnanos ť. V 3. a 4. skupine nemá index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností žiadny vplyv na dlhodobú nezamestnanos ť. Strednú závislos ť charakterizujeme v 5. skupine, čo znamená, že ak rastie index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností, miera dlhodobej nezamestnanosti klesá. Pri zis ťovaní vplyvu indexu podnikate ľskej aktivity živnostníkov v obci na dlhodobú nezamestnanos ť vychádzame z Tab. 16.

Tab. 16 Korela čný koeficient pre živnostníkov v jednotlivých skupinách obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Korela čný koeficient 0,54 -0,01 -0,20 -0,11 0,97 živnostníkov Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Z Tab. 16 môžeme analyzova ť závislos ť dlhodobej nezamestnanosti od indexu podnikate ľskej aktivity živnostníkov v obci. Žiadnu až slabú závislos ť charakterizujeme v 2., 3. a 4. skupine. Strednú závislos ť dosahuje korela čný koeficient v 1. skupine. Ve ľmi silný vplyv má index podnikate ľskej aktivity živnostníkov na dlhodobú nezamestnanos ť v 5. skupine.

4.3 Následky vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti v obciach okresu Nitra

Medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré spôsobuje vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, patrí rastúci odliv obyvate ľstva v dôsledku s ťahovania a zhoršujúca sa veková štruktúra obyvate ľstva.

63

4.3.1 Rastúci odliv obyvate ľstva v dôsledku s ťahovania

Odliv obyvate ľstva v dôsledku s ťahovania môžeme vyjadri ť pomocou migra čného salda prepo čítaného na tisíc obyvate ľov. Aby sme videli vývoj migra čného salda, ktorý vplýva na dlhodobú nezamestnanos ť, znázornili sme ho v priebehu piatich rokov.

Obr. 34 Vývoj migra čného salda na tisíc obyvate ľov v jednotlivých skupinách obcí v rokoch 2004- 2008

Vývoj migra čného salda 35,0

30,0

25,0 1 20,0 2 15,0 3

10,0 4 5 5,0

0,0 2004 2005 2006 2007 2008 -5,0

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Vývoj jednotlivých skupín je rôzny. V skupine 1 má migra čné saldo do roku 2006 klesajúcu tendenciu, nastáva zlom a za čína prudko rás ť. Skupina 2 od roku 2004 rastie a ďalej každý rok klesá a ďalší znova rastie. Vyvážený priebeh má skupina 3 kde do roku 2005 migra čné saldo klesalo, ale od tohto roku stále mierne stúpa. Skupina 4 má kolísavú krivku, raz klesá, inokedy stúpa, v sú časnosti migra čné saldo aj v tejto skupine klesá. Najvä čší rozdiel vidíme v skupine 5 kde do roku 2006 migra čné saldo prudko stúpalo, do roku 2007 kleslo až na mínusové hodnoty a znova za čalo prudko rás ť.

64

Korela čný koeficient závislosti migra čného salda od dlhodobej nezamestnanosti dosahuje hodnotu -0,04, čo nepredstavuje závislos ť ani vplyv jedného faktora na druhý.

Tab. 17 Korela čný koeficient pre jednotlivé skupiny obcí

Skupina obcí 1 2 3 4 5 Korela čný -0,21 0,43 -0,30 -0,32 -0,70 koeficient Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie Na jednotlivých skupinách obcí môžeme lepšie rozozna ť závislos ť faktora migra čné saldo na dlhodobej nezamestnanosti. Postupne od skupiny obcí 1, kde korela čný koeficient dosahuje hodnotu -0,21, teda slabú závislos ť, rastie tento koeficient až v skupine obcí 5 predstavuje -0,70, čo znamená silnú opa čnú závislosť. Ak rastie migra čné saldo, klesá miera dlhodobej nezamestnanosti.

4.3.2 Zhoršujúca sa veková štruktúra obyvate ľstva

Zhoršujúcu sa vekovú štruktúru obyvate ľstva vyjadríme cez vývoj indexu starnutia v rokoch 2004- 2008.

Obr. 35 Vývoj indexu starnutia v jednotlivých skupinách obcí v rokoch 2004- 2008

Vývoj indexu starnutia v skupinách obcí 250,0

200,0

1. skupina 150,0 2. skupina

100,0 3. skupina 4. skupina 50,0 5. skupina

0,0 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie V 1. skupine sa index starnutia od roku 2004 ve ľmi nemenil, ale v od roku 2007 za čal mierne klesa ť. Nazna čuje to pozitívnu zmenu v tejto skupine, kde ako v jedinej dochádza k miernemu poklesu indexu starnutia, čo vedie k priaznivejšej vekovej štruktúre obyvate ľov. V ostatných skupinách index starnutia stále narastá. Najhoršia situácia je v 4. a 5. skupine, kde index starnutia rastie najrýchlejším tempom.

65

Zvyšujúcim sa indexom starnutia sa zhoršuje veková štruktúra obyvate ľstva a obyvate ľstvo starne.

66

Záver

Príjmová marginalizácia je vážnym sociálnym problémom a má negatívny dopad na obyvate ľstvo vo vidieckych obciach. Obyvatelia s marginálnymi príjmami sú postupne vylú čení zo spolo čnosti a v regiónoch vznikajú ostrovy chudoby. Zmiernenie dopadu marginalizácie je časovo aj finan čne náro čné. Informácie o príjmoch domácností nie sú dostupné a ani prí činy príjmovej marginalizácie sa nedajú objektívne zhodnoti ť. Preto sme predpokladali, že príjmovú marginalizáciu v najvä čšej miere ovplyv ňuje dlhodobá nezamestnanos ť. Ke ďže dlhodobo nezamestnaní obyvatelia majú dlhodobo nízke príjmy, nemôžu uspokojova ť všetky svoje potreby a nedosiahnu životnú úrove ň pracujúcich obyvate ľov. Sociálna podpora od štátu je nedostato čná, lebo dávky podpory v nezamestnanosti sú nízke a pokrývajú dlhodobo nezamestnaným obyvate ľom iba základné potreby. V prvej časti diplomovej práce sme porovnávali okres Nitra s Nitrianskym krajom hlavne z demografického h ľadiska v rokoch 2004 až 2008. Z demografickej analýzy sme zistili, že v okrese Nitra je priaznivejší demografický vývoj ako v Nitrianskom kraji. V okrese Nitra sa po čet obyvate ľov každoro čne zvyšuje, rastie priemerný vek obyvate ľov. Vekové zloženie obyvate ľstva je porovnate ľné s Nitrianskym krajom. Prirodzený úbytok sa od roku 2007 za čal rás ť, avšak stále po čet zomrelých prevyšuje po čet narodených detí. Tento úbytok vyrovnáva migra čný prírastok. V ďaka pris ťahovávaniu obyvate ľov do okresu Nitra sa celkový prírastok zvyšuje. Vzdelanostná úrove ň okresu Nitra je porovnate ľná s Nitrianskym krajom. Druhá čas ť diplomovej práce je venovaná analýze sú časného stavu dlhodobo nezamestnaných obyvate ľov vo vidieckych obciach okresu Nitra. Na základe miery dlhodobej nezamestnanosti sme obce rozdelili do piatich skupín. Z mapy, na ktorej sú obce rozdelené na základe miery dlhodobej nezamestnanosti nám vyplynulo, že obce sa koncentrujú v okolí mesta Vráble a v miestach, kde kon čia cesty. Pri hodnotení vzdelanostnej úrovne sme zistili že s rastúcou mierou dlhodobej nezamestnanosti sa zhoršuje vzdelanostná úrove ň, rastie po čet dlhodobo nezamestnaných s ukon čeným základným vzdelaním na 94% v 5. skupine s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Veková štruktúra dlhodobo nezamestnaných sa rovnako ako vzdelanostná štruktúra s rastúcou mierou dlhodobej nezamestnanosti zhoršuje. Následkom je starnutie obyvate ľstva. Analýzou kategórií zamestnaní dlhodobo

67

nezamestnaných sme prišli k záveru, že najvä čší podiel na celkový po čet dlhodobo nezamestnaných majú pomocní a nekvalifikovaní robotníci. Druhý najvä čší podiel na celkovom po čte dlhodobo nezamestnaných majú remeselníci a robotníci. Prí činy a závislos ť dlhodobej nezamestnanosti od viacerých faktorov sme zis ťovali v tretej časti. Medzi najvýznamnejšie prí činy, ktoré zaprí čiňujú dlhodobú nezamestnanos ť sme zaradili: vysokú mieru celkovej nezamestnanosti v obci, ve ľkos ť obce, vzdelanostnú úrove ň obyvate ľstva v obci, vekovú štruktúru obyvate ľstva v obci, dostupnos ť obce a pracovné príležitosti v obci. Pre hodnotenie sme použili korela čný koeficient, ktorý sa používa na meranie tesnosti závislosti. Vysoká miera celkovej nezamestnanosti má na mieru dlhodobej nezamestnanosti rozhodujúci vplyv. Vplyv sa zvyšuje so zvyšujúcou sa mierou dlhodobej nezamestnanosti. Miera dlhodobej nezamestnanosti celkovo od ve ľkosti nezávisí. Z hodnotenia jednotlivých skupín obcí nám však vyplynulo, že 5. skupina s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti má silnú zápornú závislos ť od ve ľkosti obce. Vzdelanostnú štruktúru sme hodnotili na základe indexu vzdelanosti. Z korela čný koeficientu sme zistili, že vzdelanostná štruktúra vytvára strednú závislos ť na miere dlhodobej nezamestnanosti, avšak analýza dlhodobo nezamestnaných ukazuje že so zvyšujúcou sa nezamestnanos ťou rastie po čet obyvate ľov so základným vzdelaním. Najvä čší vplyv vekovej štruktúry hodnotenej prostredníctvom indexu starnutia sme zaznamenali v 1. a 5. skupine, kde sa so zhoršujúcou vekovou štruktúrou zvyšuje miera dlhodobej nezamestnanosti. Dostupnos ť obce sme hodnotili na základe po čtu minút strávených cestovaním do centra verejným dopravným prostriedkom a po čtom kilometrov od centra. Z analýzy vyplynula len stredná závislos ť. Zaujímavá situácia nastala v 4. skupine s vyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti, kde sme zistili silnú závislos ť medzi vzdialenos ťou hodnotenou po čtom kilometrov a mierou dlhodobej nezamestnanosti. Index podnikate ľskej aktivity charakterizuje ekonomickú základ ňu obcí. Najvyššie hodnoty dosahuje v obciach s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Môže to by ť spôsobené tým, že obyvatelia v obciach s nízkou dlhodobou nezamestnanos ťou za prácou cestujú do okolitých obcí. K najvä čšej závislosti dochádza pri hodnotení obchodných spolo čností v obciach s nízkou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Naopak je to pri hodnotení živnostníkov. Najvä čší vplyv má index podnikate ľskej aktivity živnostníkov na mieru dlhodobej nezamestnanosti v 5. skupine.

68

V poslednej časti diplomovej práci sme k dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti zaradili odliv obyvate ľstva v dôsledku s ťahovania. Odliv sme znázornili v priebehu piatich rokov prostredníctvom vývoja migra čného salda. Vývoj v prvých štyroch skupinách má kolísavý priebeh. Ve ľké rozdiely nastali v 5. skupine kde od roku 2006 migra čné saldo za čalo prudko rás ť. Spätný vplyv migra čného salda na mieru dlhodobej nezamestnanosti môžeme charakterizova ť ako stredný, v 4. a 5. skupine je však tento vplyv významný. So zvyšujúcim sa migra čným saldom klesá miera dlhodobej nezamestnanosti. Druhý dôsledok dlhodobej nezamestnanosti v obciach je zhoršujúca sa veková štruktúra vo všetkých skupinách obcí. Index starnutia má mierne stúpajúci priebeh v roku 2008 iba v prvej skupine, s najnižšou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Z rozhovorov so starostami obcí v obciach s nízkou mierou dlhodobej nezamestnanosti- Čab, Horné Lefantovce, Nové Sady a Po ľný Kesov, sme zistili, že najviac obyvate ľov obce zamestnávajú podniky v okolitých obciach a mnohí obyvatelia dochádzajú za prácou do mesta Nitra. Obce tiež zamestnávajú dlhodobo nezamestnaných obyvate ľov na aktiva čné práce. Obce s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti- Babindol, Melek, Telince a Žitavce, vidia najvä čší problém v neochote dlhodobo nezamestnaných pracova ť, zaniknutím pracovných návykov a pracovnej morálky. Tento problém vznikol po zrušení družstiev, kedy sa prepustení obyvatelia nemali kde zamestna ť. V sú časnosti v obci nie sú pracovné príležitosti pre týchto obyvate ľov, ke ďže majú ukon čené len základné vzdelanie a patria do staršej vekovej kategórie. Riešenie problému dlhodobo nezamestnaných obyvate ľov nie je jednoduchý proces. Je potrebné vytvára ť pracovné miesta v širšom regióne a v okolitých obciach. Vo vä čšine prípadov sú dlhodobo nezamestnaní bývalí po ľnohospodári a majú len základné vzdelanie. Pre ich zapojenie do pracovného procesu je potrebné zabezpe čiť pre nich vzdelávanie, zabezpe čiť udržiavanie ich pracovných návykov. Podporením po ľnohospodárstva v obciach, prostredníctvom podpory malých po ľnohospodárskych podnikov v rastlinnej a živo číšnej výrobe, by sa vytvorili miesta pre obyvate ľov so základným vzdelaním. Obec by sa mala tiež zapoji ť do tohto procesu a zamestnáva ť dlhodobo nezamestnaných na aktiva čné práce. Ďalšou možnos ťou riešenia dlhodobej nezamestnanosti vo vidieckych obciach je vytváranie partnerstiev a spolo čných podnikov obce a súkromných podnikate ľov. Spolo čné podniky by poskytovali služby pre obec. Boli by viazané podmienkou zamestnávania dlhodobo nezamestnaných a obec

69

by dlhodobo nezamestnaných prostredníctvom podnikov platila mzdy. Podpora do obcí by mala smerova ť aj zo strany štátu. Nástroje vytvára štát, avšak zlyhávajú.

70

Zoznam použitej literatúry

1. BALEGOVÁ, O. 2002. Kvalita života v kontextoch globalizácie a výkonovej spolo čnosti. Kvalita života ako termín a interpretácia. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2002. 47- 55s. ISBN 80-8068-087-6.

2. DŽAMBAZOVI Č, R. 2006. Chudoba v slovenskej spolo čnosti a vz ťah slovenskej spolo čnosti k chudobe. Zborník príspevkov z konferencie UNESCO MOST. Bratislava: Sociologický ústav SAV, 2006. ISBN 80-43368-45-4. 3. ĎZAMBAZOVI Č, R. – GERBERY, D. 2005. Od chudoby k sociálnemu vylú čeniu. In Sociológia, ro č. 37, 2005, č. 2, s. 143- 173. ISBN 0049-1225. 4. DŽAMBAZOVI Č, R. 2007. Priestorové aspekty chudoby a sociálneho vylú čenia. In Sociológia. Ro č. 39, 2007. č. 5. s. 433 – 456. ISBN 0049-1225. 5. DŽAMBAZOVI Č, R. – GERBERY, D., PORUBANOVÁ, S., REPKOVÁ, K. 2004. Chudoba a sociálna exklúzia/inklúzia: Skupiny najviac ohrozené sociálnou exklúziou a námety na riešenia a prevenciu. Bratislava: Stredisko pre výskum práce a rodiny , 2004. Dostupné na internete: : http://www.sspr.gov.sk/texty/File/pdf/2004/rodina/Chudoba.pdf 6. FAL ŤAN Ľ. –GAJDOŠ P. – PAŠIAK J . 1995. Sociálna marginalita území Slovenska. Bratislava: Space, 1995. ISBN 80-967403-1-8. 7. FRK, B. 2002. Kvalita života v kontextoch globalizácie a výkonovej spolo čnosti. Komunitná práca, sociálne problémy a kvalita života. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2002. ISBN 80-8068-087-6. 8. GAJDOŠ, P. 2002. Človek, spolo čnos ť, prostredie: vybrané problémy priestorovej sociológie. Bratislava: Sociologický ústav SAV, 2002. 374 s. ISBN 80- 855444-15-6. 9. GEIST, B. 1992. Sociologický slovník. Praha: Victoria publishing, 1992. 647 s. ISBN 80-85-60528-7. 10. GERBERY, D. 2007. Princíp aktivácie v sociálnej politike a jeho vz ťah k zmier ňovaniu chudoby a sociálneho vylú čenia. In Sociológia. Ro č. 39, 2007. č. 5. ISBN 0049-1225. 11. HRONSKÝ, F. 1981. Teória životnej úrovne. Bratislava: Pravda, 1981. 287 s. ISBN 80-88715-43-1.

71

12. KOŠTA, J. 1996. Sociológia. Bratislava: Ekonóm, 1996. ISBN 80-225-0950-7. 13. KVAPILOVÁ, E. 1993. K stratégii sociálnej politiky na Slovensku. Bratislava: Prognostický ústav SAV, 1993. ISBN 0862-9137. 14. LAHULA,I. - OŠKOVÁ, S. - STANEK, V. 2005. Kvalita života, sociálne nerovnosti a diferenciácia obyvate ľstva. In Sociológia, ro č. 37, 2005, č. 2, s. 119- 142. ISBN 0049-1225. 15. MAREŠ, P. 1999. Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: Sociologické nakladatelství, 1999. 248 s. ISBN 80-7137-589-6. 16. MICHÁLEK, A. 2004. Meranie chudoby regiónov (okresoch SR). In Sociológia, ro č. 36, 2004, č. 1. s. 7 – 29. ISBN 0049-1225. 17. Národná správa o ľudskom rozvoji Slovenská republika. Podoby chudoby na Slovensku. 2000. (cit. 25.9.2009). Dostupné na internete: http://www.cphr.sk/undp2000.htm 18. POT ŮČ EK, M. 1995. Sociální politika. Praha: Sociologické nakladatelství, 1995. ISBN 80-85850-01. 19. RADI ČOVÁ, I. 1998. Sociálna politika na Slovensku. Dostupné na internete: http://www.radicova.sk/fileadmin/user_upload/NA_stiahnutie/Vystupenia_plenum/Soci alnaPolitikaNaSlovensku.pdf 20. Sčítanie obyvate ľov, domov a bytov, 2001. Dostupné na internete: http://www.statistics.sk/webdata/scitanie/def_sr/html/right.html 21. Správa svetovej banky. 2001. Slovenská republika. Štúdia o životnej úrovni, zamestnanosti a trhu práce. Bratislava. Svetová banka. Slovenská spolo čnos ť pre zahrani čnú politiku, 2001. s. 148. ISBN 80-968155-4-7. 22. STANEK, V. a kol. 2002. Sociálna politika. Bratislava: Svornos ť, 2002. ISBN 80-88848-92-X. 23. Štatistický úrad SR. Dostupné na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20527 (20.1.2010) 24. TOKÁROVÁ, A. 2002. Kvalita života v kontextoch globalizácie a výkonovej spolo čnosti. K metodologickým otázkam výskumu a hodnotenia kvality života. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2002. 8- 47s. ISBN 80-8068-087-6. 25. TVRDO Ň, M. – KASANOVA, A. 2004. Chudoba a bezdomovstvo. Nitra: Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF, 2004. 141 s. ISBN 80-8050-776-7.

72

26. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Nitra 27. Vestník MVRR SR 2005. Dostupné na internete: http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/document/002050.pdf 28. Zákon č. 601/2003 Zb. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Internetové zdroje: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4974(18.11.2009) www.portal.statistics.sk (27.11.2009) http://www.socialnainkluzia.gov.sk/si/index.php?SMC=1&id=155 (27.11.2009) http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/rio10/sk_pdf/15_demografia.pdf

(15.12.2009) http://sk.wikipedia.org/wiki/Soci%C3%A1lna_politika(22.9.2009) http://sk.wikipedia.org/wiki/Index_%C4%BEudsk%C3%A9ho_rozvoja (22.9.2009)

73

Zoznam príloh

Príloha 1: Prírastky v okrese Nitra a Nitrianskom kraji v prepo čte na 1000 obyvate ľov Príloha 2 : Vzdelanostná štruktúra obyvate ľstva v okrese Nitra a v Nitrianskom kraji Príloha 3 : Po čet nezamestnaných v jednotlivých obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2009 Príloha 4: Priemerná miera dlhodobej nezamestnanosti v obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2009 Príloha 5 : Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných v obciach okresu Nitra pod ľa skupín obcí v roku 2009 Príloha 6 : Veková štruktúra obyvate ľstva v obciach okresu Nitra pod ľa skupín obcí v roku 2009 Príloha 7 : Kategórie zamestnaní v obciach okresu Nitra v roku 2009 Príloha 8 : Po čet dlhodobo nezamestnaných v obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2009 Príloha 9 : Po čet obyvate ľov v obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2008 Príloha 10 : Index starnutia v jednotlivých obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2009 Príloha 11 : Dostupnos ť obcí okresu Nitra vyjadrená po čtom kilometrov a po čtom minút Príloha 12 : Index vzdelanosti v obciach okresu Nitra pod ľa skupín obcí Príloha 13 : Index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností a živnostníkov v obciach okresu Nitra pod ľa skupín obcí Príloha 14 : Vývoj migra čného salda v skupinách obcí v rokoch 2004- 2008

74

Príloha 1: Prírastky v okrese Nitra a Nitrianskom kraji v prepo čte na 1000 obyvate ľov

Prírastky v okrese Nitra 2004 2005 2006 2007 2008 Prirodzený prírastok -0,39 -0,88 -1,49 -1,15 -0,20 Migra čný prírastok 1,40 0,90 1,70 2,91 1,87 Celkový prírastok 1,01 0,02 0,21 1,76 1,67

Prírastky v Nitrianskom kraji 2004 2005 2006 2007 2008 Prirodzený úbytok -2,19 -2,38 -2,57 -2,54 -2,04 Migra čný prírastok 1,79 1,38 1,1 2,04 1,66 Celkový úbytok -0,40 -1,00 -1,47 -0,50 -0,38 Zdroj: Štatistický úrad SR

75

Príloha 2: Vzdelanostná štruktúra obyvate ľstva v okrese Nitra a v Nitrianskom kraji Bez Základné Učň ovské SO bez SO VŠ vzdelanie vzdelania vzdelanie bez maturity s maturitou maturity Okres Nitra 3215 32514 35922 2716 40634 16882 15065 216094 226806 15775 222836 62295 Nitriansky kraj Zdroj: SODB, Štatistický úrad SR

76

Príloha 3: Po čet nezamestnaných v jednotlivých obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2009

Obec 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Alekšince 139 106 57 36 37 92 Báb 88 57 35 24 31 64 Babindol 57 42 30 27 30 42 Bádice 21 19 16 11 4 17 Bran č 136 100 62 37 36 96 Cabaj- Čápor 210 181 118 92 78 154 Čab 34 19 14 12 13 36 Čakajovce 122 109 82 47 47 74 Čechynce 80 60 43 22 23 40 Čeľadice 30 30 21 12 9 30 Čifáre 57 51 41 38 38 62 Dolné Lefantovce 28 22 16 11 16 31 Dolné Obdokovce 93 84 55 39 42 80 Golianovo 71 55 29 19 26 58 Horné Lefantovce 58 40 19 13 13 24 Hos ťová 30 23 14 11 12 16 Hrubo ňovo 37 29 15 12 6 23 Ivanka pri Nitre 120 84 62 46 48 81 Jarok 91 74 50 29 28 54 Jelenec 162 134 91 54 61 95 Jelšovce 69 54 29 24 26 45 Kapince 13 10 4 8 5 12 Klasov 91 98 66 59 62 83 Kolí ňany 96 67 49 34 22 52 Lehota 142 119 63 42 44 87 Lú čnica nad Žitavou 72 54 44 33 35 47 Ľudovítová 12 9 8 4 5 4 Luká čovce 86 66 44 18 23 55 Lužianky 232 179 114 79 74 136 Malé Chyndice 29 31 35 26 24 46 Malé Zálužie 22 17 11 9 11 16 Malý Cetín 40 39 19 13 7 21 Malý Lapáš 25 19 15 9 13 20 Melek 45 35 26 26 33 48 Mojmírovce 222 199 118 67 77 132 Nitrianske Hrn čiarovce 145 120 87 51 50 88

77

Obec 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Nová Ves nad Žitavou 110 92 62 44 61 76 Nové Sady 76 39 31 24 29 41 Pa ňa 26 23 15 7 10 21 Podhorany 69 71 45 32 30 53 Pohranice 72 51 39 22 28 45 Po ľný Kesov 28 26 12 6 11 26 Riš ňovce 127 100 56 33 41 92 Rumanová 57 37 32 15 15 35 Svätoplukovo 112 99 75 49 47 74 Štefanovi čová 16 12 12 4 4 8 Štitáre 42 39 27 13 10 26 Šurianky 35 23 12 9 15 30 Tajná 13 12 11 12 11 19 Telince 35 37 35 24 27 35 Ve ľká Dolina 31 27 24 16 16 33 Ve ľké Chyndice 23 22 14 12 20 21 Ve ľké Zálužie 236 165 105 70 60 140 Ve ľký Cetín 135 107 81 56 56 109 Ve ľký Lapáš 93 58 28 26 29 59 Vinodol 195 171 112 81 93 124 Vý čapy- Opatovce 130 92 51 43 35 84 Zbehy 136 96 64 35 38 79 Žirany 89 63 40 16 26 61 Žitavce 34 32 27 25 25 34 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra

78

Príloha 4: Priemerná miera dlhodobej nezamestnanosti v obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2009 Miera dlhodobej Číslo nezamestna skupiny Obec nosti 1 Čab 0,98 1 Horné Lefantovce 1,45 1 Nové Sady 1,41 1 Po ľný Kesov 0,84 2 Bádice 1,70 2 Bran č 1,81 2 Cabaj - Čápor 2,45 2 Čeľadice 1,81 2 Dolné Lefantovce 1,79 2 Golianovo 1,72 2 Ivanka pri Nitre 1,74 2 Jarok 1,51 2 Kolí ňany 2,41 2 Ľudovítová 1,78 2 Malý Lapáš 2,73 2 Pohranice 2,27 2 Riš ňovce 1,84 2 Rumanová 2,39 2 Štefanovi čová 2,69 2 Štitáre 2,74 2 Šurianky 1,74 2 Ve ľká Dolina 2,56 2 Ve ľké Zálužie 1,55 2 Ve ľký Lapáš 2,64 Vý čapy - 2 Opatovce 1,80 2 Zbehy 1,87 2 Žirany 2,23 3 Alekšince 3,09 3 Báb 3,68 3 Čechynce 3,10 3 Dolné Obdokovce 3,97 3 Hos ťová 3,65 3 Hrubo ňovo 3,16 3 Jelenec 3,72 3 Jelšovce 3,19 3 Kapince 3,48 3 Lehota 3,18

79

Miera dlhodobej Číslo nezamestna skupiny Obec nosti 3 Luká čovce 3,02 3 Mojmírovce 3,48 Nitrianske 3 Hrn čiarovce 3,24 3 Podhorany 3,00 3 Tajná 3,57 3 Ve ľký Cetín 3,80 4 Čakajovce 5,55 4 Čifáre 6,06 4 Klasov 4,75 Lú čnica nad 4 Žitavou 5,27 4 Lužianky 4,24 4 Malé Chyndice 5,82 4 Malé Zálužie 5,46 4 Malý Cetín 4,26 Nová Ves nad 4 Žitavou 4,41 4 Pa ňa 4,49 4 Svätoplukovo 4,57 4 Ve ľké Chyndice 5,10 4 Vinodol 5,58 5 Babindol 8,78 5 Melek 7,60 5 Telince 7,23 5 Žitavce 8,22 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra

80

Príloha 5: Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných v obciach okresu Nitra pod ľa skupín obcí v roku 2009

Bez Základné SOU bez SOS s Vyššie Skupina Obec vzdelania vzdelanie maturity maturitou vzdelanie 1 Čab 0 3 0 1 0 Horné 1 Lefantovce 0 2 0 2 0 1 Nové Sady 0 8 0 1 0 1 Po ľný Kesov 0 0 0 0 1 2 Bádice 0 2 0 0 0 2 Bran č 0 6 0 3 0 2 Cabaj - Čápor 2 22 0 3 2 2 Čeľadice 0 5 0 1 0 Dolné 2 Lefantovce 0 3 0 2 0 2 Golianovo 0 6 0 1 1 2 Ivanka pri Nitre 0 9 0 2 3 2 Jarok 0 6 0 5 1 2 Kolí ňany 0 4 0 3 0 2 Ľudovítová 0 1 0 0 0 2 Malý Lapáš 0 4 0 1 0 2 Pohranice 0 6 0 5 1 2 Riš ňovce 0 9 0 3 0 2 Rumanová 1 3 0 2 0 2 Štefanovi čová 0 1 0 0 0 2 Štitáre 0 1 0 2 0 2 Šurianky 0 2 0 0 0 2 Ve ľká Dolina 0 4 0 2 0 2 Ve ľké Zálužie 0 14 0 2 1 2 Ve ľký Lapáš 0 11 0 2 0 Vý čapy 2 Opatovce 0 8 0 3 0 2 Zbehy 0 6 0 3 2 2 Žirany 0 4 0 0 0 3 Alekšince 0 14 0 2 0 3 Báb 0 14 0 1 0 3 Čechynce 0 3 0 2 0 Dolné 3 Obdokovce 0 14 0 2 0 3 Hos ťová 0 2 1 1 0 3 Hrubo ňovo 0 0 0 2 0 3 Jelenec 0 24 0 4 2

81

Bez Základné SOU bez SOS s Vyššie Skupina Obec vzdelania vzdelanie maturity maturitou vzdelanie 3 Jelšovce 1 5 0 0 0 3 Kapince 0 1 0 2 0 3 Lehota pri Nitre 0 15 0 2 0 Luká čovce pri 3 Nitre 0 5 0 4 0 3 Mojmírovce 0 20 0 4 1 Nitrianske 3 Hrn čiarovce 0 15 0 2 4 3 Podhorany 0 6 0 1 3 3 Tajná 0 4 0 0 0 3 Ve ľký Cetín 0 13 0 5 2 4 Čakajovce 1 15 0 1 0 4 Čifáre 1 16 0 0 0 4 Klasov 0 28 0 5 1 Lú čnica nad 4 Žitavou 0 14 0 0 1 4 Lužianky 0 20 0 5 0 4 Malé Chyndice 0 10 0 2 1 4 Malé Zálužie 0 2 0 0 0 4 Malý Cetín 0 2 0 0 1 Nová Ves nad 4 Žitavou 0 18 0 6 3 4 Pa ňa 0 2 0 1 0 4 Svätoplukovo 2 17 0 4 2 Ve ľké 4 Chyndice 0 7 0 1 0 4 Vinodol 4 37 0 4 0 5 Babindol 0 14 0 3 0 5 Melek 0 18 0 0 0 5 Telince 0 11 0 0 0 5 Žitavce 0 15 0 1 0 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra

82

Príloha 6: Veková štruktúra obyvate ľstva v obciach okresu Nitra pod ľa skupín obcí v roku 2009

15 - 24 25 - 34 35 - 49 50 a viac Skupina Obec rokov rokov rokov rokov 1 Čab 0 0 2 2 1 Horné Lefantovce 1 0 2 1 1 Nové Sady 1 3 1 4 1 Po ľný Kesov 0 1 0 0 2 Bádice 0 1 0 1 2 Bran č 0 1 3 5 2 Cabaj - Čápor 2 2 15 10 2 Čeľadice 1 0 3 2 2 Dolné Lefantovce 1 1 2 1 2 Golianovo 1 1 2 4 2 Ivanka pri Nitre 1 5 4 4 2 Jarok 1 3 4 4 2 Kolí ňany 1 1 2 3 2 Ľudovítová 0 1 0 0 2 Malý Lapáš 1 0 2 2 2 Pohranice 1 3 3 5 2 Riš ňovce 1 2 3 6 2 Rumanová 0 2 2 2 2 Štefanovi čová 0 0 1 0 2 Štitáre 1 1 1 0 2 Šurianky 1 0 1 0 2 Ve ľká Dolina 2 0 2 2 2 Ve ľké Zálužie 0 3 6 8 2 Ve ľký Lapáš 1 4 4 4

2 Vý čapy Opatovce 2 2 5 2 2 Zbehy 1 3 3 4 2 Žirany 0 0 1 3 3 Alekšince 1 3 4 8 3 Báb 0 3 7 5 3 Čechynce 1 1 2 1 3 Dolné Obdokovce 3 0 6 7 3 Hos ťová 2 1 1 0 3 Hrubo ňovo 0 0 2 0 3 Jelenec 2 6 13 9 3 Jelšovce 1 1 1 3 3 Kapince 1 2 0 0

83

15 - 24 25 - 34 35 - 49 50 a viac Skupina Obec rokov rokov rokov rokov 3 Lehota pri Nitre 3 3 3 8 Luká čovce pri 3 Nitre 1 2 1 5 3 Mojmírovce 1 3 11 10 Nitrianske 3 Hrn čiarovce 0 3 7 11 3 Podhorany 0 3 3 4 3 Tajná 0 0 2 2 3 Ve ľký Cetín 0 3 10 7 4 Čakajovce 3 3 3 8 4 Čifáre 1 1 9 6 4 Klasov 7 7 12 8 Lú čnica nad 4 Žitavou 0 3 7 5 4 Lužianky 1 2 12 10 4 Malé Chyndice 3 4 2 4 4 Malé Zálužie 0 1 1 0 4 Malý Cetín 0 1 1 1 Nová Ves nad 4 Žitavou 1 6 13 7 4 Pa ňa 0 0 3 0 4 Svätoplukovo 1 3 12 9 4 Ve ľké Chyndice 1 0 5 2 4 Vinodol 5 8 23 9 5 Babindol 2 4 6 5 5 Melek 1 1 12 4 5 Telince 1 3 1 6 5 Žitavce 1 1 6 8 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodina Nitra

84

Príloha 7: Kategórie zamestnaní v obciach okresu Nitra v roku 2009

KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM Obec 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Čab 0 0 0 1 0 0 0 1 2 0

Horné Lefantovce 0 0 0 1 2 0 0 0 1 0 Nové Sady 0 0 0 1 3 0 1 1 3 0 Po ľný Kesov 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 3 5 0 1 2 6 0 Bádice 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 Bran č 0 0 0 1 0 1 0 0 7 0 Cabaj - Čápor 0 1 3 2 4 0 5 0 14 0 Čeľadice 0 0 1 1 0 1 1 0 2 0

Dolné Lefantovce 0 0 1 1 0 0 0 0 3 0 Golianovo 1 0 1 2 0 0 1 0 3 0 Ivanka pri Nitre 0 3 0 5 0 1 0 1 4 0 Jarok 1 0 1 2 0 0 2 2 4 0 Kolí ňany 0 0 0 2 2 0 0 0 3 0 Ľudovítová 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 Malý Lapáš 0 1 0 0 0 0 1 0 3 0 Pohranice 0 1 3 1 0 1 0 0 6 0 Riš ňovce 0 0 2 2 1 1 1 0 5 0 Rumanová 0 0 0 2 0 0 1 0 3 0 Štefanovi čová 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 Štitáre 0 0 0 1 1 0 0 1 0 0 Šurianky 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 Ve ľká Dolina 0 0 1 1 0 0 1 1 2 0 Ve ľké Zálužie 0 1 1 2 1 0 2 0 10 0 Ve ľký Lapáš 0 0 0 2 3 0 2 0 6 0

Vý čapy Opatovce 0 0 1 4 0 1 1 1 3 0 Zbehy 0 1 0 2 0 0 2 2 4 0 Žirany 0 0 0 0 1 0 1 0 2 0 Alekšince 0 0 1 1 2 2 3 0 7 0 Báb 0 0 0 3 2 0 3 1 6 0 Čechynce 0 1 0 0 0 0 0 0 4 0

Dolné Obdokovce 0 0 1 0 2 0 3 2 8 0 Hos ťová 0 0 0 1 0 0 2 0 1 0 Hrubo ňovo 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0

85

KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM KZAM Obec 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Jelenec 1 1 0 2 3 0 1 0 22 0 Jelšovce 0 0 0 0 0 0 0 0 6 0 Kapince 0 0 0 1 0 0 0 0 2 0 Lehota pri Nitre 0 0 0 2 1 0 3 1 10 0

Luká čovce pri Nitre 0 1 1 1 0 0 1 2 3 0 Mojmírovce 0 0 0 6 1 3 2 0 13 0

Nitrianske Hrn čiarovce 0 3 2 2 2 0 1 0 11 0

Podhorany pri Nitre 0 0 2 1 1 0 2 2 2 0 Tajná 0 0 0 0 1 0 1 0 2 0 Ve ľký Cetín 0 1 3 3 0 0 4 4 5 0 Čakajovce 0 0 0 0 2 0 2 1 12 0 Čifáre 0 0 0 0 1 1 8 0 7 0 Klasov 0 1 2 0 4 2 12 2 11 0

Lú čnica nad Žitavou 0 1 0 0 3 1 6 0 4 0 Lužianky 0 0 1 3 1 1 2 1 16 0 Malé Chyndice 0 1 2 0 1 0 4 0 5 0 Malé Zálužie 0 0 0 0 0 0 1 0 1 0 Malý Cetín 0 0 1 0 1 0 0 0 1 0

Nová Ves nad Žitavou 0 4 2 0 2 3 9 1 6 0 Pa ňa 0 1 1 0 0 0 0 0 1 0 Svätoplukovo 0 0 3 2 1 0 2 1 16 0 Ve ľké Chyndice 0 0 0 0 0 0 3 0 5 0 Vinodol 0 0 0 3 2 1 2 1 36 0 Babindol 0 0 2 0 5 2 5 0 3 0 Melek 0 0 0 0 2 1 9 1 5 0 Telince 0 0 0 0 0 0 3 1 7 0 Žitavce 0 0 1 0 0 0 6 0 9 0 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra

86

Príloha 8: Po čet dlhodobo nezamestnaných v obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2009

Obec 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Alekšince 71 49 25 20 12 16 Báb 49 32 13 12 11 15 Babindol 27 18 15 12 15 17 Bádice 9 11 10 8 2 2 Bran č 52 46 19 10 5 9 Cabaj - Čápor 100 86 56 37 25 30 Čab 9 7 2 2 2 4 Čakajovce 60 60 48 29 17 17 Čechynce 37 32 27 11 6 5 Čeľadice 13 11 11 6 3 6 Čifáre 37 30 25 18 11 17 Dolné Lefantovce 10 9 7 3 1 5 Dolné Obdokovce 53 44 28 15 14 16 Golianovo 27 24 13 3 5 8 Horné Lefantovce 10 18 5 7 4 4 Hos ťová 17 12 5 5 5 4 Hrubo ňovo 16 19 11 3 0 2 Ivanka pri Nitre 55 33 27 17 8 14 Jarok 32 25 19 8 5 12 Jelenec 85 68 44 34 20 30 Jelšovce 36 33 17 10 4 6 Kapince 6 6 4 3 1 3 Klasov 45 54 43 34 30 34 Kolí ňany 45 33 19 20 8 7 Lehota 75 57 28 19 13 17 Lú čnica nad Žitavou 46 33 27 20 14 15 Ľudovítová 5 4 3 1 2 1 Luká čovce 38 33 20 9 7 9 Lužianky 135 104 79 43 23 25 Malé Chyndice 20 11 18 15 8 13 Malé Zálužie 15 11 7 6 4 2 Malý Cetín 18 22 14 4 2 3 Malý Lapáš 16 13 3 1 3 5 Melek 31 23 14 12 14 18 Mojmírovce 121 101 61 32 24 25 Nitra 1968 1464 878 606 443 585 Nitrianske Hrn čiarovce 70 61 44 24 13 21 Nová Ves nad Žitavou 53 53 34 23 15 27 Nové Sady 25 15 7 5 2 9 Pa ňa 11 11 12 3 5 3

87

Obec 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Podhorany 28 33 26 14 3 10 Pohranice 33 23 11 6 7 12 Po ľný Kesov 6 7 3 1 0 1 Riš ňovce 41 35 26 15 13 12 Rumanová 20 18 13 8 4 6 Svätoplukovo 67 52 45 27 15 25 Štefanovi čová 9 8 6 2 1 1 Štitáre 22 22 16 3 2 3 Šurianky 14 11 6 2 0 2 Tajná 10 5 3 6 6 4 Telince 20 16 18 17 7 11 Ve ľká Dolina 19 15 7 5 4 6 Ve ľké Chyndice 17 14 9 7 7 8 Ve ľké Zálužie 85 70 39 20 11 17 Ve ľký Cetín 68 59 43 25 18 20 Ve ľký Lapáš 42 35 17 8 4 13 Vinodol 116 95 66 43 30 44 Vráble 282 242 178 160 139 211 Vý čapy - Opatovce 42 43 21 14 7 11 Zbehy 44 47 24 15 8 11 Žirany 48 31 19 9 5 4 Žitavce 19 22 12 14 11 16 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra

88

Príloha 9: Po čet obyvate ľov v obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2008

Obec 2004 2005 2006 2007 2008 Priemer Alekšince 1708 1682 1689 1704 1 698 1696,2 Báb 960 967 981 1008 1 044 992 Babindol 650 649 664 669 326 591,6 Bádice 337 334 342 338 672 404,6 Bran č 2065 2065 2115 2141 2 160 2109,2 Cabaj- Čápor 3582 3626 3698 3785 3 823 3702,8 Čab 713 724 735 754 776 740,4 Čakajovce 1069 1087 1088 1096 1 092 1086,4 Čechynce 1030 1018 1012 1014 1 049 1024,6 Čeľadice 762 769 760 767 805 772,6 Čifáre 648 629 639 649 631 639,2 Dolné Lefantovce 538 531 523 521 529 528,4 Dolné Obdokovce 1111 1150 1145 1162 1 159 1145,4 Golianovo 1196 1251 1262 1276 1 280 1253 Horné Lefantovce 948 950 930 932 892 930,4 Hos ťová 368 366 377 372 368 370,2 Hrubo ňovo 487 476 478 492 490 484,6 Ivanka pri Nitre 2471 2445 2479 2479 2 466 2468 Jarok 1767 1799 1813 1821 1 852 1810,4 Jelenec 1984 1987 1993 1993 2 008 1993 Jelšovce 949 957 965 969 979 963,8 Kapince 193 196 194 206 207 199,2 Klasov 1214 1213 1212 1217 1 249 1221 Kolí ňany 1465 1465 1479 1476 1 500 1477 Lehota 1803 1825 1827 1848 1 873 1835,2 Lú čnica nad Žitavou 911 917 925 929 931 922,6 Ľudovítová 258 254 258 251 250 254,2 Luká čovce 1084 1101 1126 1140 1 162 1122,6 Lužianky 2536 2589 2619 2670 2 686 2620 Malé Chyndice 392 396 393 380 383 388,8 Malé Zálužie 257 252 257 261 258 257 Malý Cetín 384 384 379 384 375 381,2 Malý Lapáš 385 412 438 466 485 437,2 Melek 454 451 450 440 448 448,6 Mojmírovce 2712 2762 2767 2769 2 810 2764 Nitrianske 1818 1837 1878 1903 Hrn čiarovce 1 961 1879,4 Nová Ves nad 1273 1252 1265 1271 Žitavou 1 301 1272,4 Nové Sady 1273 1280 1252 1267 1 313 1277

89

Obec 2004 2005 2006 2007 2008 Priemer Pa ňa 317 320 318 314 320 317,8 Podhorany 1062 1076 1092 1084 1 091 1081 Pohranice 1069 1078 1087 1094 1 081 1081,8 Po ľný Kesov 610 625 619 613 615 616,4 Riš ňovce 1988 1996 2011 2034 2 046 2015 Rumanová 772 785 775 800 806 787,6 Svätoplukovo 1308 1313 1319 1334 1 348 1324,4 Štefanovi čová 264 276 276 287 291 278,8 Štitáre 619 623 644 654 676 643,2 Šurianky 569 584 593 598 593 587,4 Tajná 285 284 292 285 287 286,6 Telince 319 341 372 384 391 361,4 Ve ľká Dolina 606 617 620 648 648 627,8 Ve ľké Chyndice 342 332 321 334 332 332,2 Ve ľké Zálužie 3974 4000 4086 4136 4 193 4077,8 Ve ľký Cetín 1692 1680 1852 1644 1 641 1701,8 Ve ľký Lapáš 1171 1157 1147 1146 1 139 1152 Vinodol 1891 1910 1925 1943 1 951 1924 Vý čapy- Opatovce 2125 2141 2121 2151 2 152 2138 Zbehy 2171 2184 2195 2248 2 272 2214 Žirany 1344 1371 1369 1376 1 370 1366 Žitavce 334 341 350 339 344 341,6 Zdroj: Štatistický úrad SR

90

Príloha 10: Index starnutia v jednotlivých obciach okresu Nitra v rokoch 2004- 2009 Index starnutia

Obec 2004 2005 2006 2007 2008 Priemer Alekšince 95,74 105,68 109,57 115,25 125,45 110,338 Báb 119,65 120,11 118,86 117,49 122,22 119,666 Babindol 175,51 221,43 204,35 211,11 206,82 203,844 Bádice 121,24 136,54 136,19 140,59 145,36 135,984 Bran č 135,80 139,94 146,32 158,20 167,89 149,63 Cabaj- Čápor 110,23 110,15 113,07 116,89 119,28 113,924 Čab 116,15 122,48 125,58 125,58 124,82 122,922 Čakajovce 163,09 156,21 158,00 162,59 163,09 160,596 Čechynce 115,93 122,81 125,00 125,58 124,86 122,836 Čeľadice 233,70 215,84 218,75 208,16 187,50 212,79 Čifáre 147,75 163,27 163,54 159,60 160,00 158,832 Dolné Lefantovce 161,25 202,99 207,58 227,87 225,40 205,018 Dolné Obdokovce 117,62 122,05 130,11 135,68 148,24 130,74 Golianovo 136,27 128,78 131,53 142,71 142,05 136,268 Horné Lefantovce 181,69 205,38 229,20 249,06 227,88 218,642 Hos ťová 154,10 180,77 168,42 172,22 190,00 173,102 Hrubo ňovo 166,27 181,33 171,05 171,05 175,71 173,082 Ivanka pri Nitre 143,58 150,39 155,27 162,40 166,85 155,698 Jarok 131,44 128,71 136,97 143,57 144,80 137,098 Jelenec 103,89 111,30 119,64 133,97 139,41 121,642 Jelšovce 172,97 175,51 181,94 183,33 184,40 179,63 Kapince 225,93 196,67 163,64 175,00 250,00 202,248 Klasov 129,65 138,27 155,78 174,64 191,27 157,922 Kolí ňany 126,51 135,83 138,98 144,00 151,13 139,29 Lehota 162,72 159,43 164,47 168,01 165,93 164,112 Lú čnica nad Žitavou 206,47 194,52 210,87 208,51 207,75 205,624 Ľudovítová 200,00 202,86 230,30 260,71 266,67 232,108 Luká čovce 121,43 118,81 114,03 118,31 116,51 117,818 Lužianky 132,93 139,04 149,25 147,77 152,23 144,244 Malé Chyndice 122,39 138,71 150,00 167,31 180,00 151,682 Malé Zálužie 334,48 391,67 333,33 337,04 400,00 359,304 Malý Cetín 146,43 150,91 177,08 185,11 212,20 174,346 Malý Lapáš 100,00 101,19 101,16 92,22 93,62 97,638 Melek 135,87 135,16 138,37 151,32 146,05 141,354 Mojmírovce 117,13 125,06 135,94 141,41 149,64 133,836 Nitrianske Hrn čiarovce 159,13 163,05 178,06 171,37 166,67 167,656 Nová Ves nad Žitavou 179,21 185,47 191,81 198,79 184,66 187,988 Nové Sady 172,50 180,63 201,74 210,12 201,15 193,228

91

Obec 2004 2005 2006 2007 2008 Priemer Podhorany 177,27 181,53 177,58 186,88 206,62 185,976 Pohranice 135,47 142,42 135,29 144,44 146,30 140,784 Po ľný Kesov 161,22 151,43 170,53 181,32 182,22 169,344 Riš ňovce 132,15 139,80 140,00 147,62 143,48 140,61 Rumanová 148,36 148,36 144,63 142,52 139,53 144,68 Svätoplukovo 114,80 121,60 123,11 126,17 131,28 123,392 Štefanovi čová 148,84 163,41 181,08 178,95 168,42 168,14 Štitáre 102,83 104,85 118,45 120,39 110,53 111,41 Šurianky 122,73 126,61 121,43 126,17 128,16 125,02 Tajná 266,67 242,11 227,50 240,54 263,64 248,092 Telince 101,45 84,81 72,73 71,13 78,72 81,768 Ve ľká Dolina 145,19 131,53 144,66 144,86 154,90 144,228 Ve ľké Chyndice 200,00 204,55 240,54 217,07 241,67 220,766 Ve ľké Zálužie 106,30 109,71 114,67 115,91 117,02 112,722 Ve ľký Cetín 179,41 200,93 205,74 206,31 198,57 198,192 Ve ľký Lapáš 145,56 160,51 166,67 180,99 192,54 169,254 Vinodol 79,95 78,33 82,96 87,73 89,87 83,768 Vý čapy- Opatovce 143,75 155,19 157,62 152,19 157,23 153,196 Zbehy 148,29 148,41 151,75 145,43 146,76 148,128 Žirany 110,87 109,58 116,88 120,18 122,69 116,04 Žitavce 208,00 198,08 185,71 217,02 258,97 213,556 Zdroj: Štatistický úrad SR

92

Príloha 11: Dostupnos ť obcí okresu Nitra vyjadrená po čtom kilometrov a po čtom minút Počet Počet Skupina Obec km min 1 Čab 14 27 1 Horné Lefantovce 24 35 1 Nové Sady 19 32 1 Po ľný Kesov 23 41 2 Bádice 17 23 2 Bran č 11 14 2 Cabaj - Čápor 9 15 2 Čeľadice 24 40 2 Dolné Lefantovce 22 33 2 Golianovo 13 35 2 Ivanka pri Nitre 9 16 2 Jarok 13 25 2 Kolí ňany 11 17 2 Ľudovítová 16 27 2 Malý Lapáš 12 17 2 Pohranice 13 19 2 Riš ňovce 19 33 2 Rumanová 31 51 2 Štefanovi čová 21 33 2 Štitáre 9 15 2 Šurianky 17 29 2 Ve ľká Dolina 15 25 2 Ve ľké Zálužie 12 22 2 Ve ľký Lapáš 10 12 2 Vý čapy - Opatovce 18 33 2 Zbehy 12 17 2 Žirany 13 21 3 Alekšince 14 22 3 Báb 17 30 3 Čechynce 11 19 3 Dolné Obdokovce 14 24 3 Hos ťová 20 33 3 Hrubo ňovo 20 31 3 Jelenec 15 25 3 Jelšovce 15 32 3 Kapince 23 40 3 Lehota 8 14 3 Luká čovce 21 35 3 Mojmírovce 16 33 Nitrianske 3 Hrn čiarovce 5 10 3 Podhorany 16 25 3 Tajná 27 34 3 Ve ľký Cetín 16 31 4 Čakajovce 12 16 4 Čifáre 29 47 4 Klasov 20 20

93

Počet Počet Skupina Obec km min 4 Lú čnica nad Žitavou 26 43 4 Lužianky 9 20 4 Malé Chyndice 34 55 4 Malé Zálužie 21 36 4 Malý Cetín 13 27 Nová Ves nad 4 Žitavou 50 59 4 Pa ňa 21 39 4 Svätoplukovo 13 27 4 Ve ľké Chyndice 32 48 4 Vinodol 20 29 5 Babindol 15 23 5 Melek 9 33 5 Telince 27 32 5 Žitavce 27 57 Zdroj: Nitriansky samosprávny kraj

94

Príloha 12: Index vzdelanosti v obciach okresu Nitra pod ľa skupín obcí Index Skupina Obec vzdelanosti 1 Čab 1,64 1 Lefantovce 1,63 1 Nové Sady 1,61 1 Po ľný Kesov 1,60 2 Bran č 1,55 2 Cabaj- Čápor 1,30 2 Čeľadice 1,50 2 Golianovo 1,59 2 Ivanka pri Nitre 1,61 2 Jarok 1,63 2 Kolí ňany 1,64 2 Malý Lapáš 1,57 2 Pohranice 1,61 2 Riš ňovce 1,59 2 Rumanová 1,49 2 Štefanovi čová 1,58 2 Šurianky 1,69 2 Ve ľká Dolina 1,49 2 Ve ľké Zálužie 1,66 2 Ve ľký Lapáš 1,61 2 Vý čapy Opatovce 1,60 2 Zbehy 1,63 2 Žirany 1,64 3 Alekšince 1,84 3 Báb 1,62 3 Čechynce 1,59 3 Dolné Obdokovce 1,58 3 Hos ťová 1,62 3 Hrubo ňovo 1,56 3 Jelenec 1,67 3 Jelšovce 1,57 3 Kapince 1,41 3 Lehota 1,61 3 Luka čovce 1,77 3 Mojmírovce 1,71 Nitrianske 3 Hrn čiarovce 1,65 3 Podhorany 1,50 3 Tajná 1,43 3 Ve ľký Cetín 1,49 4 Čakajovce 1,59 4 Čifáre 1,46 4 Klasov 1,54 4 Lú čnica nad Žitavou 1,50

95

Index Skupina Obec vzdelanosti 4 Lužianky 1,65 4 Malé Chyndice 1,57 4 Malé Zálužie 1,92 4 Malý Cetín 1,45 Nová Ves nad Žitavou 4 1,62 4 Pa ňa 1,45 4 Svätoplukovo 1,69 4 Ve ľké Chyndice 1,51 4 Vinodol 1,82 5 Babindol 1,65 5 Melek 1,63 5 Telince 1,68 5 Žitavce 1,63 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra

96

Príloha 13: Index podnikate ľskej aktivity obchodných spolo čností a živnostníkov v obciach okresu Nitra pod ľa skupín obcí Index Index podnikate ľskej podnikate ľskej aktivity Index podnik Skupina Obec aktivity OS živnostníkov aktivity 1 Čab 1,30 1,21 2,50 1 Horné Lefantovce 1,71 0,78 2,48 1 Nové Sady 3,66 2,62 6,28 1 Po ľný Kesov 0,46 0,46 0,92 2 Bádice 0,96 3,09 4,05 2 Bran č 0,13 2,42 2,55 2 Cabaj- Čápor 2,14 1,50 3,63 2 Čeľadice 0,71 1,57 2,29 2 Dolné Lefantovce 1,08 2,00 3,07 2 Golianovo 1,24 1,86 3,11 2 Ivanka pri Nitre 2,34 1,30 3,65 2 Jarok 0,62 1,23 1,85 2 Kolí ňany 0,68 2,17 2,85 2 Ľudovítová 1,86 2,48 4,33 2 Malý Lapáš 0,91 0,73 1,63 2 Pohranice 0,90 0,90 1,79 2 Riš ňovce 1,68 1,01 2,69 2 Rumanová 3,53 3,47 7,00 2 Štefanovi čová 2,05 2,74 4,79 2 Štitáre 1,49 2,99 4,48 2 Šurianky 1,38 2,42 3,81 2 Ve ľká Dolina 0,00 0,00 0,00 2 Ve ľké Zálužie 0,91 0,79 1,70 2 Ve ľký Lapáš 1,69 2,75 4,44 2 Vý čapy- Opatovce 2,62 2,96 5,58 2 Zbehy 2,63 3,85 6,48 2 Žirany 0,66 0,66 1,32 3 Alekšince 1,30 1,45 2,75 3 Báb 5,58 2,88 8,46 3 Čechynce 1,23 2,06 3,29 3 Dolné Obdokovce 0,65 1,31 1,96 3 Hos ťová 3,24 3,24 6,48 3 Hrubo ňovo 1,65 2,31 3,96 3 Jelenec 0,00 2,30 2,30 3 Jelšovce 3,29 2,27 5,56 3 Kapince 3,18 1,11 4,30 3 Lehota 1,88 2,13 4,00 3 Luká čovce 2,41 2,15 4,56 3 Mojmírovce 2,84 2,27 5,11

97

Index Index podnikate ľskej podnikate ľskej aktivity Index podnik Skupina Obec aktivity OS živnostníkov aktivity Nitrianske 3 Hrn čiarovce 2,23 3,66 5,89 3 Podhorany 1,91 3,67 5,57 3 Tajná 1,39 2,77 4,16 3 Ve ľký Cetín 2,12 1,82 3,95 4 Čakajovce 1,21 1,21 2,41 4 Čifáre 1,16 2,21 3,37 4 Klasov 4,76 1,06 5,82 4 Lú čnica nad Žitavou 2,75 0,69 3,44 4 Lužianky 1,12 3,07 4,19 4 Malé Chyndice 1,20 1,80 2,99 4 Malé Zálužie 0,90 0,90 1,79 4 Malý Cetín 0,77 1,29 2,06 Nová Ves nad 4 Žitavou 0,48 0,48 0,96 4 Pa ňa 1,96 2,83 4,80 4 Svätoplukovo 1,48 2,56 4,04 4 Ve ľké Chyndice 2,01 3,75 5,76 4 Vinodol 0,48 1,86 2,34 5 Babindol 0,08 3,62 3,70 5 Melek 1,84 2,35 4,19 5 Telince 0,90 1,91 2,81 5 Žitavce 2,45 3,43 5,88 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra

98

Príloha 14: Vývoj migra čného salda v skupinách obcí v rokoch 2004- 2008 Skupina 2004 2005 2006 2007 2008 1 15,2 12,5 -1,3 10,0 11,5 2 11,5 14,1 12,4 16,6 11,1 3 14,7 8,1 12,7 12,3 13,9 4 11,1 3,8 7,9 12,9 7,2 5 9,1 24,7 30,5 -1,1 13,6 Zdroj: Štatistický úrad SR

99