UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI Fakulta humanitných vied Katedra telesnej výchovy a športu

Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km [Monografia]

Martin Pupiš

Banská Bystrica 2009 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Autor: © PaedDr. Martin Pupiš, PhD.

Recenzovali: doc. PaedDr. Ivan Čillík, PhD. doc. PaedDr. Jaroslav Bro ďáni, PhD.

Foto obálka : www.racewalk.com

2 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

OBSAH ABSTRAKT ...... 5 ABSTRACT ...... 6 ÚVOD...... 7 1 TEORETICKÝ ROZBOR ...... 8 1.1 Charakteristika atletickej chôdze ...... 8 1.1.1 Kineziologická charakteristika atletickej chôdze ...... 9 1.2 Štruktúra športového výkonu v atletickej chôdzi...... 9 1.2.1 Fyziologická charakteristika atletickej chôdze...... 11 1.2.2 Bioenergetická charakteristika atletickej chôdze ...... 12 1.3 Chôdza na 50 km ...... 15 1.3.2 Pretekové za ťaženie chodca na 50 km ...... 17 1.4 Únavové stavy organizmu chodca na 50 km...... 19 1.4.1 Fyziologická únava ...... 20 1.4.2 Patologická únava ...... 21 1.5 Športová príprava chodca na 50 km ...... 23 1.5.1 Tréningové prostriedky v chôdzi...... 24 1.5.2 Tréningové za ťaženie po sú ťažnom za ťažení na 50 km...... 26 1.6 Fyziologické charakteristiky organizmu v riadení športového tréningu v atletickej chôdzi...... 27 1.6.1 Využitie pulzová frekvencia pri riadení prípravy v atletickej chôdzi...... 27 1.6.2 Využitie merania telesnej teploty pri riadení prípravy v atletickej chôdzi...... 28 1.6.3 Využitie sledovania telesnej hmotnosti pri riadení prípravy v atletickej chôdzi ...... 29 1.6.4 Využitie sledovania hladiny mo čoviny pri riadení prípravy v atletickej chôdzi ...... 29 1.6.5 Využitie sledovania kreatínkinázy pri riadení prípravy v atletickej chôdzi ...... 30 1.6.6 Subjektívne pocity ako indikátor za ťaženia pri riadení prípravy v atletickej chôdzi ...... 32 2 ODOZVA ORGANIZMU CHODCOV NA ZA ŤAŽENIE PRI PRETEKOCH NA 50 KM...... 33 2.1 Organizácia a metodika výskumu ...... 33 2.2 Výsledky výskumu...... 33 2.3 Závery ...... 37 3 OPTIMALIZÁCIA ZA ŤAŽENIA CHODCOV PO PRETEKOCH NA 50 KM...... 38 3.1 Stru čná charakteristika sledovaných osôb...... 38 3.2 Organizácia a metodika výskumu ...... 38

3 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

3.3 Metodika vyhodnocovania údajov ...... 39 3.4 Výsledky výskumu...... 42 3.5 Diskusia ...... 71 3.6 Závery ...... 74 4 MOŽNOSTI KOMBINÁCIE 20 A 50 KILOMETROVEJ PRETEKOVEJ VZDIALENOSTI U CHODCOV...... 76 4.1 Organizácia a metodika výskumu ...... 76 4.2 Výsledky výskumu...... 76 4.3 Závery ...... 80 5 ZÁVERY...... 81 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...... 83

4 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

ABSTRAKT

PUPIŠ, Martin: Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km. [Monografia] / PaedDr. Martin Pupiš, PhD. - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Fakulta humanitných vied, Katedra telesnej výchovy a športu, 2009, 93 s.

Predložená práca rieši problematiku tréningového systému ako i stavy organizmu v pretekovom za ťažení a po pretekovom za ťažení chodcov na 20 a 50 kilometrov a ich vplyv na tréning a športovú výkonnos ť za ú čelom vytvorenia vhodného tréningového programu pre obdobie po pretekoch na 50 km. Sledovania boli uskuto čň ované prostredníctvom merania pulzovej frekvencie v pokoji, merania telesnej teploty, sledovaním telesnej hmotnosti a sledovaním prítomnosti vybraných katabolitov v krvi (kreatinkináza, urea). V prvej časti výskumu sme dospeli k zisteniu, že aj pri pretekoch na 50 km je dôležité, aby pretekár správne odhadol tempo najmä na prvých 10 km. V ďalšej kapitole bol vytvorený optimalizovaný tréningový program, ktorý zoh ľad ňuje pri zara ďovaní tréningovej intenzity sledované fyziologické ukazovatele aj subjektívne pocity, na základe čoho bolo zara ďované anaeróbne za ťaženie až po 11 dni, teda po návrate organizmu do pokojového stavu. Výsledkom tohto tréningového programu je lepší priebeh zotavenia a následne lepšia športová forma. V štvrtej kapitole sme zistili, že preteky na 20 km a 50 km sa navzájom výrazne neovplyv ňujú a to najmä u výborne trénovaných športovcov – chodcov.

Kľúčové slová: Atletická chôdza. Za ťaženie. Preteky.

5 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

ABSTRACT

PUPIŠ, Martin: Sports preparation and competition in race walking on 50 km. [Monograph] / PaedDr. Martin Pupiš, PhD. - Matej Bel University, Banska Bystrica. Faculty of humanities, Department of physical education and sport., 2009, 93 p.

Monography solving the training system as well as stages of the human organism during and after the 20 km and 50 km competition loading of the race-walkers. The work observe their impact on the training and sport performance in order to create appropriate training program for the period after the race on 50 km. Observations were realised by measuring heart rate in the quiescent condition, the body temperature, body weight and monitoring the presence of selected catabolites in the blood (creatine kinase and urea). In first part of the research we found that even in the race on 50 km, it is very important to find correct tempo in the first 10 km. In the next chapter was created optimal training plan consider observed physiological coefficients and subjective feelings during the training intensity . For a consideration were ranging anaerobic processes till 11 days, so after the return of the organism into the quiescent condition. The result of this training program is better process of recovery and follows better sport performance. In the fourth chapter we found that it is no negative contraindications of 20 km and 50 km of top sportsmen – race walkers.

Key words: Race walking. Performance. Competition

6 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

ÚVOD

Atletická chôdza patrí od osemdesiatych rokov 20. storo čia k najúspešnejším športovým odvetviam v Československu a na Slovensku. V tomto období získala trojica Pribilinec, Blažek a Mrázek prvé medaily z európskych a svetových šampionátov. Toto obdobie vyvrcholilo v roku 1988, ke ď Jozef Pribilinec zví ťazil na olympijských hrách. Všetky tieto úspechy dosiahli naši chodci na 20-kilometrovej vzdialenosti. Prvý vä čší úspech na 50 km od roku 1952 (ke ď Josef Doležal získal striebornú medailu na OH) dosiahol Roman Mrázek, ktorý obsadil na OH 1992 piate miesto, čim potvrdil svoju chodeckú univerzálnos ť, ke ď na predošlých OH 1988 v Soule dopochodoval rovnako na 5. mieste. V tomto období nastala zmena v tom, že naši chodci za čali postupne zbiera ť úspechy na 50-kilometrovej vzdialenosti, ke ď naše družstvo získalo 2. miesto vo Svetovom pohári v roku 1997 a 3. miesto v Európskom pohári 1998. Rovnako sa za čali presadzova ť i naši chodci individuálne.

V poslednom období zaznamenala atletická chôdza vo svete obrovský nárast popularity, ke ď vo Svetovom pohári štartujú pretekári z viac ako 80 krajín. Chôdza na Slovensku aj v dôsledku nárastu svetovej konkurencie postupne ustupuje zo svojich pozícií, ale faktom je, že aj výkonnos ť našich chodcov je nižšia ako v rokoch minulých. Jedno z riešení vidíme v zefektívnení tréningového procesu, ke ďže sú časné technické podmienky vytvárajú predpoklad pre dokonalejšie analyzovanie odozvy organizmu na tréningové za ťaženie, čo umož ňuje efektívnejšie optimalizova ť športový tréning. V ďaka tomu dosahujú športovci kvalitné výkony opakovane, čo vyžaduje sú časný šport.

V predloženej monografii sme sa preto rozhodli sledova ť vz ťah výkonnosti našich reprezentantov na kvalifika čných pretekoch a na vrchole sezóny, u ďalšej skupiny pretekárov zase zotavenie po pretekoch na 50 km a následný tréningový program v období zotavenia a u nášho v sú časnosti najúspešnejšieho pretekára Mateja Tótha sme analyzovali vz ťah pretekania na 20 km a 50 km vzdialenosti. Celú problematiku sme riešili ako sú čas ť našej grantovej úlohy VEGA 1/4500/07(Adaptácia na za ťaženie v priebehu ro čného tréningového cyklu v atletike a v iných športoch)

7 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

1 TEORETICKÝ ROZBOR

1.1 Charakteristika atletickej chôdze

Vzpriamená chôdza je základný, prirodzený spôsob pohybu človeka. Je to cyklický pohyb, pri ktorom sa telo premiest ňuje striedavým odrazom pravej a ľavej nohy. Pravidelne sa striedajú jednooporné fázy s dvojopornými okamžikmi. Pri prirodzenom stup ňovaní rýchlosti prechádza chôdza do behu (Kor čok – Pupiš, 2006). V odbornej ako i laickej verejnosti sa vedú mnohé diskusie o náro čnosti chôdze a behu. Energetická náro čnos ť pri behu a chôdzi je rovnaká pri rýchlosti približne 8-10 km.hod -1; pri nižšej rýchlosti je chôdza efektívnejšia, pri čom pri vyšších rýchlostiach beh vykazuje nižší energetický výdaj (Boje, 1944; Margaria et.al., 1963; Wyndham et.al., 1971). Náro čnos ť na oporno-pohybový systém je jednozna čne (aj napriek mnohým poverám na strane chôdze). Pri chôdzi totiž nedochádza k letovej fáze a tak nedochádza ani k nárazu a teda k deštrukcii kolenných a pánvových k ĺbov. Vzh ľadom na to je chôdza zo zdravotného h ľadiska výhodnejšia a to i napriek vizuálnej neprirodzenosti.

Človek si chôdzu osvojuje v prvom roku života a s rôznymi obmenami ju vykonáva pravidelne až do konca života. Z tejto činnosti je odvodená aj jedna z najstarších atletických disciplín – atletická chôdza, ktorá sa objavila v programe olympijských hier po prvýkrát už v roku 1904 ako sú čas ť viacboja a na nasledujúcich hrách v roku 1908 figurovala ako samostatná atletická disciplína (Kor čok – Pupiš, 2006).

Atletická chôdza nie je prirodzený pohyb človeka. Jej ú čelom je dosiahnu ť maximálny výkon pri dodržaní sú ťažných pravidiel. Od oby čajnej chôdze sa líši koordina čnou náro čnos ťou, ú činnos ťou, relatívnou hospodárnos ťou, vyššou rýchlos ťou, ktorá je dvoj - trojnásobne vyššia ako pri oby čajnej chôdzi získaná následkom vyššej frekvencie a dĺžky krokov (Dostál, 1981). Rýchlos ť pretekárskej chôdze je determinovaná v prvom rade ú činnos ťou svalovej práce vyjadrenej trvaním opory a v druhom rade frekvenciou a dĺžkou krokov (Kampmiller et al., 1998). Najjasnejšie možno atletickú chôdzu charakterizova ť ako pohyb, pri ktorom atlét doš ľapuje na zadnú čas ť chodidla (pätu), pri čom koleno je dopnuté (maximálne vystreté) už od prvého kontaktu päty s podložkou až do zvislej polohy, kedy je na dolnú kon čatinu premiestnená celá hmotnos ť tela. Postupne prechádza chodidlo na špi čku a nasleduje odraz, pri čom sú časne s odrazom dochádza k došliapnutiu druhej dolnej kon čatiny na pätu. Trup je vzpriamený, ke ď

8 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš výhodou je ak atlét drží ramená v čo najnižšej polohe, mierne zatla čené vzad. Paže pracujú pozd ĺž tela (výraznejšie ako pri behu) vpred a vzad.

1.1.1 Kineziologická charakteristika atletickej chôdze

Fylogeneticky najstarším pohybovým stereotypom človeka vzpriameného je chôdza. Tento striedavý rytmický pohyb je charakteristický fázou opory, stojnou a kro čnou fázou, ako i fázou kmihovou a švihovou. Odraz vzadu uloženej dolnej kon čatiny zabezpe čuje m. triceps surea, ktorý ju prenáša do kmihu, kedy dochádza ku kontrakcii mm. ischiocrurales. Stehno sa vplyvom gravitácie vracia do vertikálnej polohy. Súčasne dochádza k extenzii nohy s ťahom m. tibialis anterior. S postupnou flexiou bedrového kĺbu vyvolávanou kontrakciou m. rectus femoris, m. ilipsoas a m. tensor fasciae latae pre ťahuje ischiokrurálne svalstvo a dochádza k vyrovnaniu. Kolenný k ĺb flektuje tým viac, čím viac flektuje bedrový k ĺb, tým je zabezpe čený kontakt s podložkou. Po čas opory sa po priložení päty na podložku kontrahuje m. glutaeus maximus a extenziu bedier podporuje mm. adductores et ischiocrurales. Dokrok nohy aktivuje m. tibialis anterior a pritla čením chodidla na podložku preberá m. triceps surae s kontrakta čným maximom v okamihu priloženia metatarzov k podložke. Stabilitu kolena zabezpe čuje m. quadriceps a m. tensor latae cez tractus iliotibialis. Úplné ukon čenie extenzie bedier zais ťuje m. glutaeus maximus et mm. ischiocrutales, extenziu kolena m. quadriceps femoris a plantárnu flexiu nohy m. triceps surae a ostatné flexory nohy (Ku čera – Dylevský et al., 1999).

1.2 Štruktúra športového výkonu v atletickej chôdzi

Štruktúra športového výkonu je dôležitou sú čas ťou systému tréningového procesu. Pre atletickú chôdzu nebola vypracovaná takáto schéma, ktorá by odrážala viacúrov ňovos ť a hierarchiu faktorov. Hagberg – Coyle (1983) však udávajú koreláciu r = 0,94 medzi za ťažením bežca a chodca na úrovni anaeróbneho prahu, z čoho by sa dalo čiasto čne vychádza ť aj pri tvorbe štruktúry športového výkonu pre chôdzu.

Objektivizácia a kvantifikácia obsahu športového výkonu je dôležitá pre systém tréningového procesu. Pri h ľadaní štruktúry športového výkonu sa vychádza z hypotetického modelu, v ňom sa vy členia príslušné oblasti pripravenosti športovca. V systémovom vnímaní je štruktúra daná ur čitým komplexom faktorov, ktoré sú ur čitým spôsobom usporiadané. Sú k sebe v

9 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš ur čitých vzájomných vz ťahoch. Každý z týchto faktorov pôsobí ur čitou mierou ako rozhodujúci činite ľ.

Všetky faktory a podmienky, ktoré pôsobia na atléta, a tak priamo a nepriamo ovplyv ňujú jeho výkon rozde ľujeme na vonkajšie a vnútorné.

Podmienky vonkajšie – zahr ňujú spoluprácu atléta s trénerom, ktorý mu zais ťuje tréningové a pretekové potreby. To znamená ur čenie koncepcie tréningu, ur čenie výkonnostných cie ľov, zabezpe čenie ur čených štartov, zaistenie pracovných a študijných podmienok a podmienok na regeneráciu síl a hygienu.

Podmienky vnútorné - predstavujú štruktúru športového výkonu, ktorý obsahuje oblas ť faktorov somatických, osobnostných, kondi čných a oblas ť faktorov techniky a taktiky. Jedná sa o faktory, ktoré si so sebou pretekár prináša do života od narodenia a vhodným telesným cvi čením ich rozvíja a zdokona ľuje. Faktory osobnostné, taktiky a kondi čné spolu úzko súvisia. • Oblas ť somatických faktorov - základom je telesná výška, telesná hmotnos ť, pomer dolných kon čatín k trupu a množstvo podkožného tuku. Pod ľa týchto charakteristík rozlišujeme dva typy chodcov. Jedná sa o typy: atletický (telesná výška do 180 cm, hmotnos ť do 74 kg, svalstvo dobre vyvinuté s dobrou silou) a frekven čný (telesná výška do 170 cm, hmotnos ť do 60 kg, proporcie medzi trupom a kon čatinami sú primerané, výhodnejší je kratší trup, vyzna čuje sa kratším frekven čným krokom, analýzou chodeckého kroku je dokázané, že kratší krok zabezpe čuje i relatívne dlhšiu dobu dvoj - opory). • Oblas ť faktorov techniky - umož ňuje vhodne využi ť silu, rýchlos ť a vytrvalos ť pri zvyšovaní výkonnosti. • Oblas ť osobnostných faktorov - pre atletickú chôdzu vyberáme jedincov, ktorí sú schopní prekonáva ť ťažkosti vytrvalostnej prípravy: mentálne silných, vyrovnaných, ctižiadostivých a cie ľavedomých, s vysokou úrov ňou vô ľových a morálnych vlastností. • Oblas ť kondi čných faktorov - kondi čná príprava je najdôležitejšou zložkou športového tréningu, lebo je zameraná na vytváranie základných telesných predpokladov pre vysokú športovú výkonnosť. • Oblas ť faktorov taktiky - je zameraná na umenie rozloži ť si sily na dlhodobé vytrvalostné za ťaženie, na schopnos ť sebapoznania a sebakontroly po čas pretekov (Lapka et al., 2001).

Významnou zložkou je aj energetické, krytie ktoré je pri atletickej chôdzi nasledovné (obrázok 1).

10 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Obrázok 1 Percentuálne vyjadruje energetických zón pri atletickej chôdzi

1.2.1 Fyziologická charakteristika atletickej chôdze

Z hľadiska niektorých funk čných parametrov, zis ťovaných opakovaným spiroergometrickým vyšetrením na behátku v priebehu dlhodobých sledovaní, môžeme atlétov, ktorí sa venujú atletickej chôdzi, stru čne charakterizova ť: -1 -1 VO 2 max 68 -78 ml.kg .min , aeróbna kapacita 75 - 90% VO 2 max , max. pulzová frekvencia 195 -205 pulzov.min -1, pulzový kyslík 20 - 26 ml max. minútová ventilácia 130 - 160 (l.min -1 )

Dôležitos ť pri športových výsledkoch vytrvalcov hrá aj ich morfológia. Výhodu majú tí vytrvalci, ktorí majú menej „m ŕtvej váhy“, teda menej robustní športovci s menším percentom tuku, nielen z dôvodu, aby ako sa hovorí pretekár toho cez preteky „menej niesol“, ale preto, že nižšia telesná hmotnos ť je priamo úmerná so všetkými aerobnými schopnos ťami (Costill, 1970). Pod ľa Pupiša a Kor čoka (2004) je sú častný slovenský chodec:

- ektomorfa až mezomorfa - telesná výška okolo 175 cm

11 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

- telesná hmotnos ť okolo 60 kg - rozdiel telesná výška – telesná hmotnos ť = cca 115 - štíhla postava - dobré vyvinuté svalstvo a to nielen dolných kon čatín - širšie ramená a hrudník

1.2.2 Bioenergetická charakteristika atletickej chôdze

V atletike patrí chôdza medzi časovo najnáro čnejšie disciplíny, pri čom chôdza na 50 km je najdlhšia vytrvalostná disciplína olympijského programu bez použitia náradia. Vytrvalos ť sa definuje ako maximálny čas, po čas ktorého je možné udrža ť intenzitu pohybovej činnosti, zodpovedajúcu ur čitému percentu maximálnej spotreby kyslíka maximálneho aeróbneho výkonu (Lacour – Flandrois, 1977; Valiska, 2005), pri čom percento jeho trvalého využitia je závislé od energetického potenciálu organizmu (cukry a tuky) (Pendergast et al., 2000). Táto definícia bola podložená laboratórnymi výsledkami experimentov (Glesser, 1983). Vytrvalostné schopnosti sa teda opierajú predovšetkým o aktiváciu oxidatívneho (aeróbneho) energetického systému (Laczo, 2004).

Zistené fyziologické zmeny pri vytrvalcoch, teda aj chodcoch, sú ur čené energetickou náro čnos ťou športového výkonu v závislosti na intenzite a trvaní práce pri tomto výkone. Obeh a dýchanie musia zabezpe čiť dodávku kyslíka a živín pracujúcim svalom, v ktorých sa premena energie uskuto čň uje a zárove ň zabezpe čiť odvádzanie splodín energetickej premeny a odvod tepla, ktoré vzniká pri svalovej práci (Paulov, 1967). Pri vytrvalostných výkonoch nad tri hodiny dosahuje spotreba kyslíka po čas výkonu úrove ň 75 – 80% maximálnej spotreby kyslíka, ke ď v niektorých úsekoch sa môže blíži ť až k úrovni 100% a to napríklad v protivetre, či stúpaní hore kopcom (Maronov et al., 1977). Úrove ň spotreby kyslíka neklesá pod 75% ani po troch hodinách výkonu (Saltin – Steneberg, 1964). Približne po dvojhodinovej rovnomernej zá ťaži ale dochádza k vy čerpaniu svalového glykogénu, čo sa prejavuje únavou bez oh ľadu na dostato čné kyslíkové krytie. Výskum dokazoval, že doplnenie sacharidov môže pred ĺži ť svalovú prácu o dobu energeticky zodpovedajúcu energetickému potenciálu dodanej látky (Coggan – Coyle, 1989).

Analýzou bioptických vzoriek kostrového svalu pred a po vytrvalostnom za ťažení bola dokázaná aj ú čas ť glycidov a tukov na energetickom zabezpe čení vytrvalostnej práce. Dochádza pri tom k vy čerpaniu energetických zásob glycidového aj tukového metabolizmu kostrového

12 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš svalu, ktoré sú uložené v podobe glykogénu a triglyceridu vo svalovom vlákne (Moesch et al., 1974). Výrazné zastúpenie sacharidov a tukov vychádza z ich energetického ekvivalentu, teda z množstva energie získanej pri spotrebovaní litra kyslíka, ktorý je pre sacharidy 21,1 kJ, tuky 19,6 kJ a pre proteíny 18,8 kJ (Pupiš, 2005). Sacharidy sú energeticky najvýhodnejšie palivo, a preto sú zásoby svalového glykogénu pre dlhodobú prácu ve ľmi dôležité, pretože pri svalovej práci sa zna čná čas ť energie premie ňa na teplo. Pri dlhodobom za ťažení zna čnej intenzity, ako napr. maratónsky beh, chôdza na 20 a 50 km sa objavuje problém ochladzovania organizmu. Trénovaní vytrvalci sa vyzna čujú ve ľkou odolnos ťou na zvýšené teploty aj na straty tekutín. Produkcia a akumulácia tepla mobilizuje termoregula čné pochody zamerané na ochladzovanie organizmu (potenie). Ako ukázali výskumy, d ĺžka trvania práce na úrovni 75% maximálnej spotreby kyslíka je priamo závislá od množstva glykogénu, ktorý sa nachádza v pracujúcich svaloch (Bergsrtom et al., 1967). Tieto faktory priamo ovplyv ňujú d ĺžku času, po čas ktorého je športovec schopný podáva ť maximálny výkon. Sledovania z ostatných rokov (Coyle, 1999) ukázali, že i priebežné podávanie cukrov v priebehu dlhšie trvajúceho vytrvalostného za ťaženia dokáže zvýši ť ich podiel na energetickom metabolizme a priaznivo tak ovplyvni ť výkon. Navyše, takýto postup dokáže zrete ľne zmierni ť celkovú katabolickú odozvu.

Na základe experimentov na spiroergometri sa doporučovalo použi ť pre zvýšenie obsahu glykogénu vo svale postup spo čívajúci v tom, že sa nieko ľko dní pred pretekami vy čerpali zásoby svalového glykogénu telesnou námahou, ktorá nasledovala po nízkoglycidovej diéte, ktorá bola vystriedaná trojdennou vysokoglycidovou diétou (Saltin - Hermansen, 1967). Neskôr sa však ukázalo, že resyntéza glykogénu sa nedá urýchli ť vä čším ako normálnym príjmom glycidov (Mac Dougal, 1977).

K zaujímavému poznatku dospel Costill et al. (1977), že v desiatej minúte za ťaženia je podiel poskytovania energie 61% cukru ku 39% tuku, kým po 120 minútach sa tento pomer mení na 33% cukru a 67% tuku. Rovnako zaujímavé je, že u športovcov, ktorým bola dodaná glukóza 45 minút pred výkonom, to malo negatívny vplyv na hladinu glukózy v krvi. Preto sa odporú ča podáva ť glukózu až po čas výkonu, ke ď už za ťaženie dosahuje úrove ň 50% maximálnej spotreby kyslíka, kedy nastáva v organizme optimálny stav pre glykolýzu (Šprynarová, 1983). Je potrebné, aby po čas výkonu nebola odchýlka v tempe vyššia ako dve percentá, čo by malo zabezpe čiť, že výkon bude celý v aeróbnom režime. Ako už bolo spomenuté, v aeróbnom režime sa čerpá energia nielen z cukrov, ale aj

13 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš z tukov, čo neplatí o anaeróbnom režime, kedy sa uvo ľň uje len energia z cukrov, čo je asi len jedna dvadsatina oproti energii získanej aeróbnou cestou (Moc, 1976).

Kone čným produktom anaeróbnej glykolýzy je laktát. V pokoji obsahuje plazma krvi v norme 1 - 2,5 mmol.l -1 kyseliny mlie čnej, pri intenzívnom za ťažení sa zvyšuje 10 až 15 - krát, ale u chodcov na 50 km sa pohybuje táto hodnota do 4 mmol.l -1. Ur čenie laktátu v krvi po za ťažení umož ňuje hodnoti ť intenzitu tréningovej činnosti (Kuchen et al., 1985, Bro ďáni, 2006). Intenzita dlhodobého chodeckého výkonu charakterizovaná hladinou laktátu sa pohybuje v atletickej chôdzi individuálne v širokom rozmedzí od 2 - 11 mmol.l -1 až 14 mmol.l -1. Rovnovážna vytrvalos ť je charakterizovaná hladinou laktátu 2,5 - 4,5 mmol.l -1, špeciálne tempo na 20 km 4 - 7 mmol.l - 1, špeciálne tempo na 50 km 3 - 5,5 mmol.l -1 krvi, tempová rýchlos ť 4,5 až 11 mmol.l -1 a maximálna rýchlos ť 5,5 - 10 mmol.l -1 (Dvo řák et al., 1990).

Pre každého jedinca sú tieto hodnoty individuálne, a preto je dôležité, aby boli testovania tohoto typu pravidelnou zložkou prípravy, ktoré bude tréner rešpektova ť pri tvorbe tréningových plánov a aj celého systému prípravy.

Vo vz ťahu k chodeckému výkonu má pod ľa Moca (1976, 2002) najvä čší význam (najvä čšiu výpovednú hodnotu) aeróbna kapacita, čiže schopnos ť pracova ť čo najdlhšiu dobu pri čo najvä čšom percentuálnom využití kyslíka. Ak by sme mali porovna ť tzv. dvadsiatkárov a pä ťdesiatkárov, je u dvadsiatkárov VO 2 max významne vyššie ako u pä ťdesiatkárov (o 6-10 ml.kg -1.min.-1), zatia ľ čo v aeróbnej kapacite je to naopak.

Vzh ľadom na to, že pri špeciálnom tempe je spotreba kyslíka ve ľmi vysoká a štruktúra pohybu hlavne dolných kon čatín dovo ľuje len krátku fázu uvo ľnenia, sú kladené vysoké nároky hlavne na obehový systém. Za ťaženie po čas pretekov, ale aj v tréningovom procese, vedie k množstvu zmien v procese premeny látok na pohybovú energiu (na energiu potrebnú pre zabezpe čenie vykonávanej pohybovej činnosti). Obnova spotrebovaných zdrojov energie pri svalovej činnosti sa nedostáva len na východiskovú úrove ň, ale do časne sa vo svale nahromadí ešte vä čšie množstvo energie a len neskôr sa zásoby energie dostávajú definitívne na východiskovú úrove ň.

Fázovite prebiehajúce zmeny pri pohybovej činnosti a vo fáze zotavenia sa týkajú v podstate činnosti všetkých orgánov a funkcií, no priebeh

14 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš superkompenzácie u jednotlivých funkcií neprebieha časovo rovnako (Dovalil et al., 1982).

Rýchlos ť obnovy energie je pochopite ľne individuálna a v podstatnej miere závisí ve ľkos ť a trvanie superkompenzácie od intenzity vy čerpania (za ťaženia) danej funkcie pri pohybovej činnosti. Odporú ča sa pokra čova ť v tréningovom za ťažení od fázy superkompenzácie. Neskoršia aplikácia za ťaženia nevedie k žiadúcim výsledkom. Ke ďže vytrvalostný výkon je ve ľmi náročný na obehovú a dýchaciu sústavu, jeho odozva na tieto časti organizmu je tiež nezanedbate ľná. Najpodstatnejšia zmena je schopnos ť organizmu adaptova ť sa na za ťaženie tak, že dochádza k úspornosti v činnosti oboch sústav a to tak, že sa znižuje pokojová pulzová frekvencia, ale aj po čas pohybovej aktivity, pri čom sa zvyšuje aj systolický objem (Musshoff et al., 1959), čo je na druhej strane doprevádzané zvýšením minútového srdcového objemu pri maximálnom za ťažení (Ekblom, 1969). Adaptácia na vytrvalostný tréning má však vplyv aj na periférny obeh, ke ď trénovaní vytrvalci majú vä čší po čet kapilár na svalové vlákno i na milimeter štvorcový (Andersen, 1975).

Pod ľa výskumov pri vytrvalostnom výkone presahuje rektálna teplota mnohokrát až úrove ň 40 °C. Je to v dôsledku premeny energie pri svalovej práci na teplo. Stáva sa často, že pri dlhotrvajúcom za ťažení vyššej intenzity nastávajú problémy s ochladzovaním organizmu. Pri meraniach teploty po čas pretekov sa dospelo k nasledovným poznatkom: už po 45 minútach za ťaženia sa teplota ustálila na 40 °C, po dvoch hodinách už teplota dosahovala 41,6 °C až 41,9 °C, pri čom pretekári boli schopní ešte v závere zrýchli ť tempo. Znamená to, že výborne pripravení vytrvalci sa vyzna čujú ve ľkou odolnos ťou na zvýšenú teplotu a tiež na ve ľké straty tekutín. Telo sa proti týmto nežiadúcim reakciám organizmu bráni potením, čo spôsobuje, že po čas pretekov stratí pretekár aj 5 - 6 l tekutín. Preto je nevyhnutné, aby vytrvalec po čas výkonu dostato čne dop ĺň al tekutiny a aj inak ochladzoval organizmus, napríklad ochladzovaním povrchu organizmu. Niektorí autori (Heaps et al., 1994, Nose et al., 1990) považujú za dehydratáciu spojenú s hypertermiou už stratu telesných tekutín na úrovni 4 % telesnej hmotnosti.

1.3 Chôdza na 50 km

Na OH v roku 1932 v Los Angeles sa po prvýkrát sú ťažilo v chôdzi na 50 kilometrov; zví ťazil Green (Gbr.) časom 4:50:10 hod. Od OH v roku 1956 v Melbourne sa chodí až dodnes 20 a 50 kilometrov. Výnimkou boli iba OH v Montreale v roku 1976, ke ď sa opä ť objavili spory oh ľadom rozhodovania a

15 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

50 kilometrov vypustili z olympijského programu, ako vidíme v tabu ľke 1 v tomto roku sa teda konali prvé MS v chôdzi na 50 km.

Tabu ľka 1 Medailisti na MS v chôdzi na 50 km

Rok Zlatá medaila čas Strieborná medaila Čas Bronzová medaila čas

1976 Veniamin Soldatenko URS 3:54:40 Enrique Vera MEX 3:58:14 Reima Salonen FIN 3:58:53 1983 Ronald Weigel GDR 3:43:08 José Marín ESP 3:43:42 Sergey Yung URS 3:49:03 1987 Hartwig Gauder GDR 3:40:53 Ronald Weigel GDR 3:41:30 Vyacheslav Ivanenko URS 3:44:02 1991 Aleksandr Potashov URS 3:53:09 Andrey Perlov URS 3:53:09 Hartwig Gauder GDR 3:55:14 1993 Jesús Ángel García ESP 3:41:41 Valentin Kononen FIN 3:42:02 Valeriy Spitsyn RUS 3:42:50 1995 Valentin Kononen FIN 3:43:42 Giovanni Perricelli ITA 3:45:11 Robert Korzeniowski POL 3:45:57 1997 Robert Korzeniowski POL 3:44:46 Jesús Ángel García ESP 3:44:59 Miguel Rodríguez MEX 3:48:30 1999 Ivano Brugnetti ITA 3:47:54 Nikolay Matyukhin RUS 3:48:18 Curt Clausen USA 3:50:55 2001 Robert Korzeniowski POL 3:42:08 Jesús Ángel García ESP 3:43:07 Edgar Hernández MEX 3:46:12 2003 Robert Korzeniowski POL 3:36:03 German Skurygin RUS 3:36:42 Andreas Erm GER 3:37:46 2005 Sergey Kirdyapkin RUS 3:38:08 Aleksey Voyevodin RUS 3:41:25 Alex Schwazer ITA 3:41:54 2007 Nathan Deakes AUS 3:43:53 Yohan Diniz FRA 3:44:22 Alex Schwazer ITA 3:44:38 2009 Sergey Kirdyapkin RUS 3:38:35 Trond Nymark NOR 3:41:16 Jesús Ángel García ESP 3:41:37 Vývoj športu bol v minulom storo čí ve ľmi dynamický, to isté platí aj o vývoji chôdze na 50 km, ke ď sa výkonnos ť pretekárov zlepšovala v každom desa ťro čí o takmer 10 minút.

Tabu ľka 2 Veková štruktúra chodcov na 50 km na MS

Rok Vek Vek 2.v Vek 3. v Priemerný vek Po čet ví ťaza poradí poradí pretekárov na štartujúcich/po čet 1.-10. mieste pretekárov cieli 1976 37 32 21 - 42/37 1983 24 33 28 27,6 36/26 1987 33 28 26 29,8 37/27 1991 29 30 37 31,0 38/24 1993 24 24 28 27,7 45/35 1995 26 28 27 27,6 41/26 1997 29 28 30 27,7 42/29 1999 23 31 32 30,2 51/30 2001 33 32 24 28,6 48/31 2003 35 40 27 31,9 39/19 2005 25 35 21 26,3 44/23 2007 30 29 23 26,9 54/31 2009 29 33 40 30,1 47/31 16 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Výkonnos ť pretekárov sa stabilizovala najmä vznikom atletických svetových šampionátov. Ako vidíme v tabu ľke 2 veková štruktúra pretekárov na 50 km je rôznorodá, ale priemerný vek pretekárov v prvej desiatke je v celom vývoji MS ve ľmi podobný (viac tabu ľka 2).

1.3.2 Pretekové za ťaženie chodca na 50 km

Chôdza na 50 km je čo do vzdialenosti najdlhšia atletická tra ť v rámci olympijského programu. Od tohto faktu sa odvíja aj spôsob prípravy na sú ťaž, ako aj opätovné nadobúdanie síl pretekára po súťaži. Pretekár na 50 km nemôže po čas sezóny absolvova ť neobmedzený po čet sú ťaží, ke ďže regenerácia trvá nieko ľko týžd ňov.

Pod ľa Dvo řáka et al. (1990) je atletická chôdza špecifická disciplína vytrvalostného charakteru, kde pretekár obvykle absolvuje až 98% trate v aeróbnom režime. Intenzita za ťaženia chodca na 50 km je na úrovni 93 – 97 % anaeróbneho prahu (Pupiš, 2004). Vzh ľadom k tomu, že preteky na 50 km trvajú približne 4 hodiny je táto intenzita ve ľmi vysoká, čo sa odzrkad ľuje aj na organizme pretekára po pretekoch tým, že dochádza k negatívnym subjektívnym pocitom (zodpovedajúcim stavu únavy), ako aj tým, že v organizme možno sledova ť objektívne zmeny chemického zloženia a s tým súvisiace fyziologické procesy, ako nárast pokojovej pulzovej frekvencie či zmenu telesnej teploty. Ve ľmi dôležité je aj prihliada ť na subjektívne pocity športovca, ke ď sa ukazuje, že následky vy čerpania je vhodné odstra ňova ť dostato čne dlhým oddychom, pri ktorom sa postupne normalizujú všetky potrebné funkcie. Po ukon čení za ťaženia sa musí organizmus zotavi ť, ak má opä ť pracova ť (Štulrajter – Brozmanová, 1990), a teda tréningový proces opätovne za čína až po úplnom zotavení (Glesk, 2005). V tomto procese zohráva významnú úlohu túžba samotného športovca i trénera opakovane podáva ť kvalitné športové výkony, čo neraz vedie k nedostato čnému zotaveniu a následnému pre ťažovaniu organizmu športovca.

17 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

18 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

1.4 Únavové stavy organizmu chodca na 50 km

Stav akútnej únavy je príznakom akejko ľvek činnosti jednotlivca, čoho výsledkom je potreba zotavenia. Zotavovací proces priamo súvisí s bunkovou adaptáciou a prebieha na základe bunkovej adaptácie na fyzické za ťaženie (Pilegaard et al., 2000). Únava je teda prirodzený stav, dôležité je však zabráni ť tomu, aby sa organizmus dostal zo stavu fyziologickej únavy do stavu patologickej únavy. V tomto stave sa organizmus ocitá po prekro čení hranice tolerancie za ťaženia (Má ček – Vávra, 1988). Dôvodom únavy pri za ťažení submaximálnej intenzity je redukcia alebo vy čerpanie svalového glykogénu (Bergstrom et al., 1967), redukcia glukózy v krvi (Coyle et al., 1986) a dehydratácia (Sawka - Pandolf, 1990). Únava sa prejavuje postupným znižovaním výkonnosti, zvýšeným rizikom zranení, znížením imunity, zmena reakcií na vonkajšie i vnútorné impulzy. Objavovanie sa týchto príznakov závisí od ve ľkosti za ťaženia, charakteru za ťaženia, stavu organizmu, trénovanosti a regenerácie. Pri objektivizácii posudzovania stup ňa únavy a následného zotavovania organizmu športovca sa z krátkodobého h ľadiska najmä po ve ľkom pohybovom za ťažení uplat ňujú rozli čné fyziologické (bazálna teplota, pulzová frekvencia a jej variabilita), biochemické (laktát, hladina mo čoviny, kreatínkinázy, pomer testosteron a kortizol...), motorické a psychologické ukazovatele (Moravec – Aneštík, 2003). Medzi ukazovatele dlhodobých zotavných procesov patrí sledovanie pokojovej pulzovej frekvencie, krivka zmien telesnej hmotnosti, monitorovanie krvného tlaku (Hopkins, 1991; Abel et al., 1994), hematologické a biochemické skúšky ako napr. stanovenie krvného obrazu, glykémia, sedimentácia, hladina ferritinu, erytrocytická koncentrácia kalcia a magnézia, stanovenie hodnôt hematokritu, stanovenie zrážanlivosti krvi (Semiginovský et al., 1988), stanovenie plazmatických hladín urey (Green a Fraser, 1988; Hollmann, Hettinger, 2000) a kreatinkinázy (Triflfletti et al., 1987). Naj častejšie používané markery strednodobých procesov zotavenia a regenerácie sú hodnotenia kinetiky pulzovej frekvencie a koncentrácie laktátu v krvi (Vandewalle et al., 1996; Semiginovský et al., 1988; Heller, 1996).

Zotavenie z poh ľadu pulzovej frekvencie po za ťažení je závislé od intenzity za ťaženia, pripravenosti srdcovo - cievneho systému, hormonálnych zmien a krvného tlaku (Du et al., 2001). Pod ľa Lacza (2005) trvá neúplná regenerácia po vytrvalostnom za ťažení viac ako 48 hodín. Van Loon et al. (2003) napríklad potvrdil, že diétnymi úpravami môže dôjs ť po vytrvalostnom za ťažení k takmer úplnej obnove sacharidov už po 48 hodinách, čo však neznamená, že organizmus je úplne zotavený. Po

19 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš náro čnom vytrvalostnom za ťažení sa ani po troch d ňoch od za ťaženia nedostáva intramolekulárny tuk na východiskovú úrove ň (Larson et al., 2002). Levenhagen et al. (2001) zase tvrdí, že aj pri vysokoglycidovej diéte trvá obnova glycidov minimálne 3 dni. Z týchto výskumov by sa mohlo zda ť, že regenerácia po extrémnom za ťažení trvá približne tri dni. Tieto výskumy však sledovali len konkrétne ukazovatele, ktorých návrat do východiskového stavu skuto čne netrvá dlhšie. Naše osobné skúsenosti nás však nútia tvrdi ť, že po troch d ňoch síce dochádza k čiasto čnej regenerácii, ale úplná regenerácia nastáva až po podstatne dlhšej dobe, a to nielen z poh ľadu subjektívneho vnímania. Pri pretekoch na 50 km dochádza totiž k takému vy čerpaniu, ktoré zodpovedá najvyššiemu stup ňu akútnej forme únavy. Dôležité je vtedy rešpektova ť, že tréningové segmenty musia by ť dávkované tak, aby nepôsobili kontraproduktívne (Noakes, 1991), preto je nutné zvažova ť tréningový objem, ako i tréningovú intenzitu. Rovnako dôležité je rozlišova ť v tejto fáze príznaky akútnej a patologickej únavy, ktoré sa môžu v niektorých symptómoch prelína ť, a tak je nutné sledova ť viac ukazovate ľov.

1.4.1 Fyziologická únava

Fyziologická únava vzniká hromadením produktov svalovej práce v tkanivách a krvnom obehu (kumulácia laktátu znižuje hodnotu pH ako aj kvalitu prie čneho aktomyozinového mostíku (Gould – Davies, 1985)). Okrem toho aj vplyvom vy čerpania energetických rezerv a narušenia rovnováhy makroorgných fosfátov, ale aj pôsobením na CNS vrátane dráh a synaps (Jakovlev, 1980).

Únavu pod ľa charakteru za ťaženia rozlišujeme lokálnu a celkovú. Rozhodujúcu úlohu pri únave zohráva svalovina a CNS, do ktorých sa sústre ďujú impulzy z periféria. Preto pokladáme za správne charakterizova ť únavu, ako celkový stav organizmu spôsobený fyzickým a psychickým za ťažením. Po čiato čné príznaky sú (Ku čera – Dylevský et al., 1999): hyperémia pokožky, pokojové potenie, tachykardia do hranice 200% oproti pokojovým hodnotám, tachypnoe a zmena subjektívnych pocitov pri za ťažení.

Druhý stupe ň únavy je charakteristický kvalitatívne vä čšími zmenami, a teda aj intenzívnejším subjektívnym vnímaním. Prejavuje sa: hyperémia pokožky s bielymi škvrnami, silné potenie, tachykardia presahujúca 200% pokojová hodnôt, tachypnoe s ob časným stridirom, náznaky porúch neuromuskulárnej koordinácie (hlavne mimické svaly a svaly rúk),

20 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš spomalené vnímanie podnetov, boles ť svalstva, boles ť v oblasti epigastria, boles ť hlavy a pocit únavy.

Objektívne je možné pozorova ť zmeny chemického zloženia organizmu, zmeny cievneho zásobovania, zhoršenia svalovej elasticity, zmena svalového metabolizmu, vznik disharmónie medzi za ťaženým a neza ťaženým svalstvom, zmena telesnej teploty. Gould a Davies (1985) uvádzajú, že pri za ťažení na úrovni 60 – 70 % maxima sa zhoršuje cievne zásobovanie. Podobne sa prejavujú aj straty vody a elektrolytov, ako aj nízka vonkajšia teplota. Tréningom je však možné tieto negatívne stavy obmedzi ť. Pri dosiahnutí prahu znášanlivosti – teda na hranici medzi fyziologickou a patologickou únavou dochádza ku k ŕč om. Jedným z ochranných mechanizmov je práve akútna únava. Pri únave dochádza taktiež k zmenám enzymatickej aktivity adenozintrifosfotázy, kreatínkinázy, ale aj k poklesu glykogénu a hromadeniu metabolitov (Asmussen, 1979). Preto sa objavujú náznaky únavy skôr ako dôjde k úplnému vy čerpaniu rezerv. Zmena pH je znakom únavy, ke ď patologická únavy nastupuje u trénovaných na úrovni pH 7,0, u netrénovaných je to pri pH 7,2. Vzh ľadom na to, že vytrvalostné za ťaženie bez oh ľadu na intenzitu spôsobuje únavu, je nutné tieto stavy sledova ť, aby nedošlo k patologickej únave.

1.4.2 Patologická únava

Rovnako ako fyziologická, tak aj patologická únava sa prejavuje bu ď lokálne, celkovo, ale aj orgánovo. Má dve formy – akútnu a chronickú. Zvláštnu úlohu zohráva prechodná zóna medzi fyziologickou únavou a patologickou únavou v oblasti anxiozity. Tu zohrávajú rolu nielen subjektívne pocity, ale aj prejavy depresie, zvýšeného napätia a najmä prejavy únavy u dobre trénovaných jedincov (Ku čera – Dylevský et al., 1999). Psychické prejavy postupne ustupujú, ale existuje riziko ich akútneho vzplanutia. Faktory pôsobiace na vznik patologickej únavy: - inadekvátne lokálne alebo celkové za ťaženie: a) v dôsledku nadmerného alebo nevhodného za ťaženia b) zníženie tolerancie na realizované za ťaženie - stupe ň trénovanosti - zmena ťažiska (posun vplyvom telesnej disharmónie) - zmena klimatických podmienok

21 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

1.4.2.1 Akútna forma patologickej únavy – pre ťaženia

Tento stav nastáva vplyvom za ťaženia, ktoré presahuje mieru tolerancie organizmu. Medzi tieto faktory patrí antropometrická konfigurácia za ťažovaného tkaniva a jej zmeny po čas cvi čenia, alebo pomer medzi charakterom práce a typom svalových vlákien (Placheta, 1995). Vznik patologickej únavy nesmie by ť nikdy vnímaný ako prejav hrdinstva či zodpovednosti športovca.

Patologická únava sa v prvom stupni (pre ťažení) prejavuje: pocitom slabosti, boles ťou hlavy, nauzea, pokles systolického tlaku, zmena pulzovej frekvencie, tapchypnoe so stridorom, spomalenie reakcií na impulzy strednej intenzity, poruchy re či, k ŕč e mimických svalov, trasenie prstov a zhoršenie jemnej motoriky, bledos ť pokožky a slizníc, poruchy myslenia, poruchy vnímania a skratové reakcie.

Pri druhom stupni dochádza k nasledovným zmenám: zmena výrazu tváre, akrocyanóza, cyanóza slizníc, dušnos ť, skoro nehmatate ľný pulz, srdcová palpitacia, zvracanie, pokles krvného tlaku až na nemerate ľné hodnoty, kolaps, zmena svalového tonusu – spazmy, ochabnutosť, tetanické záškuby, poruchy termoregulácie, krvácavos ť slizníc, poruchy dýchania a náznaky obehového šoku.

K ur čeniu diagnózy patologickej únavy sta čí jeden zo spomínaných prejavov, pri čom je nutné preruši ť za ťaženie a za čať s terapiou – upokojenie pacienta (zabezpe čením obehu a dýchania), podanie analeptik a úprava vnútorného prostredia. Po ukon čení lie čby je nutné pacienta kontrolne vyšetri ť a až potom je možné, aby sa opätovne vrátil k za ťaženiu (Ku čera – Dylevský et al., 1999).

1.4.2.2 Chronická forma patologickej únavy – pretrénovanie

Pretrénovanie je dôsledok dlhodobo sa vytvárajúcich mechanizmov adaptácie na realizované za ťaženie, pri ktorom kumulácia prepatologických symptómov prekro čí prah tolerancie. Nastupuje bu ď postupne alebo náhle: a) náhle ako dôsledok jednorázového za ťaženia b) postupne – s narastajúcou intenzitou

Pri vytrvalostnom športe sa častejšie stretávame s prvým typom, pri ktorom je náro čné, ale nutné ur čiť, či ide o akútnu alebo chronickú únavu

22 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

(Plachatka – Siegelová – Štejfa et al., 1999). Priam alarmujúco znie výsledok prieskumu Olympijského výboru USA, ktorým sa zistilo, že až 64 % elitných vytrvalcov sa muselo popasova ť s ťažkou výkonnostnou krízou – pretrénovaním (Pupiš – Kor čok, 2003). Príznaky chronickej únavy (pretrénovania) sú:

1. Výkonnostné príznaky: poruchy obratnosti, strata rýchlosti a sily, zhoršenie vytrvalosti, poruchy rytmu, strach z pretekov, ale aj tréningu, nechu ť trénova ť, pokles špeciálnej aj všeobecnej výkonnosti. 2. Neuropsychické príznaky: podráždenie, apatia, agresivita, neadekvátne reakcie, ľútostivos ť, eufória, nerozhodnos ť, depresie, pokles sexuálnej výkonnosti, zmena charakteru osobnosti a poruchy vnímania vonkajšieho prostredia. 3. Somatické príznaky: nechutenstvo, nadmerný apetít, ospalos ť, spavos ť, nespavos ť, zažívacie poruchy, pocit smädu, pokojové potenie aj v noci, zvýšená chorobnos ť, kolísanie krvného tlaku, vzostup diastolického tlaku po za ťažení, vnútorné napätie a nepokoj.

Vo všetkých formách a stup ňoch patologickej únavy dominuje pokles výkonnosti. Výkonnos ť je ovplyvnená aktuálnym vnútorným stavom, vonkajšími podmienkami, zdravotným stavom, regeneráciou at ď.

K prevencii pretrénovania slúžia – pitný režim, stravovanie, kompenza čné cvi čenia, regenerácia. Pri jej vzniku je nutné upravi ť denný režim, zaradi ť lie čebné procedúry, úprava mineralizácie a úprava vnútorného prostredia. Ako sú čas ť terapie sa využíva zmena za ťaženia, niekedy úplné vypustenie pohybovej aktivity, dôsledná kompenza čná činnos ť, mineralizácia, vitaminizácia, úprava vnútorného prostredia, regenerácia, rehabilitácia, podporná lie čba. Návrat do tréningového procesu je možný až po ukon čení lie čby (Kallinen - Markku, 1995).

1.5 Športová príprava chodca na 50 km

Náro čnos ť tréningu chodca na 50 km je daná tým, že sa pripravuje na najdlhšiu pešiu olympijskú vzdialenos ť, od čoho sa priamo úmerne odvíja aj objem tréningového za ťaženia. Tieto skuto čnosti si vyžadujú prepracovaný tréningový systém (Mleczko – Sudol, 2005). Hlavným cie ľom tréningu chodca je:

1. Zvyšovanie trénovanosti na vytrvalostných vzdialenostiach pod ľa špecializácie: muži 50 km a 20 km, ženy 20 km.

23 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

2. Adaptácia vnútorného prostredia, obehového aparátu a metabolizmu na dlhodobé vytrvalostné za ťaženie. 3. Zdokona ľovanie techniky chodeckého štýlu (Moc, 1978).

Od týchto cie ľov sa musí odvíja ť celý tréningový systém, ktorý musí by ť dokonalý nielen z hľadiska metodiky pri tvorbe tréningových plánov, ale aj z poh ľadu mimotréningových prostriedkov; ako aktívny a pasívny odpo činok, regenerácia, strava, pitný režim at ď. Najrozhodujúcejšia schopnos ť ovplyv ňujúca výkon v chôdzi je vytrvalos ť, ktorá sa rozvíja pod ľa Štulrajtera (1995) vhodnou kombináciou vytrvalostného a intervalového za ťaženia.

1.5.1 Tréningové prostriedky v chôdzi

Pod ľa Vaculu (1983), Bro ďániho-Tóth (2008) je úlohou špeciálnych tréningových prostriedkov rozvinú ť špeciálne pohybové vlastnosti pre vybranú atletickú disciplínu a získa ť špeciálnu kondíciu.

V chôdzi, ako v špecifickej vytrvalostnej disciplíne, rozvíjame pomocou ŠTP schopnos ť odoláva ť únave v podmienkach špecifického za ťaženia, za účelom zlepšenia športovej výkonnosti. K dosiahnutiu želaného efektu využívame rôzne tréningové metódy a prostriedky, ktorých skladbu ur čujeme pod ľa zamerania na všeobecnú či špeciálnu vytrvalos ť, zdokona ľovanie techniky, ďalej pod ľa etáp športovej prípravy a ich cie ľa.

Špeciálne tréningové prostriedky (ŠTP) rozvíjajú funk čné schopnosti organizmu a jeho adaptabilitu na za ťaženie. V prípade chôdze sú to: a) rozvoj aeróbnych schopností organizmu, ako základu pre dlhodobú vytrvalostnú činnos ť, b) rozvoj aneróbnych schopností organizmu, c) adaptácia vnútorného prostredia, obehového systému a metabolizmu na vytrvalostnú prácu, d) zdokona ľovanie techniky chôdze.

Medzi najviac využívané metódy zamerané na zvýšenie aeróbnych a aeróbno - anaeróbnych schopností organizmu patria nasledovné metódy: a) metóda rovnomerného tréningu - dlhotrvajúcej, nepretržitej činnosti s rovnomerným za ťažením. V sú časnej dobe sa kladie dôraz v tréningovom procese na kvalitu (intenzitu) pred objemom (kvantitou).

24 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Zo skúseností vieme, že na dosiahnutie rovnakého tréningového efektu namiesto 45 km vo ľnej chôdze (PF 100 - 130 pulzov.min -1.) sta čí ís ť 30 km, ale vyššou intenzitou (PF 120 - 150 pulzov.min -1.). b) metóda striedavého tréningového za ťaženia - neprerušovaný tréning striedavej intenzity má pozitívny vplyv na srdcovú činnos ť – „srdce dostáva neustále nové impulzy“, nezvyká si na neustále dlhodobé rovnomerné tempo - rovnakú pulzovú frekvenciu. (V pretekoch v ďaka aplikovaniu tejto tréningovej metódy športovec nemá problémy reagova ť na zmenu tempa, a tým aj na zmenu pulzovej frekvencie). c) metóda fartlekového tréningu (na rozdiel od metódy striedavého tréningu zmeny rýchlosti jednotlivých úsekov neur čujeme plánovane, ale pod ľa subjektívnych pocitov). Fartlekový tréning môže ma ť nieko ľko podôb, a to pod ľa jednotlivých bežeckých škôl (fínska, švédska, po ľská, australská at ď.). d) metóda intervalového tréningu , ku ktorej môžeme zaradi ť: - intervalový tréning v aeróbnom režime, - intervalový tréning v anaeróbneom laktátovom režime, - intervalový tréning v anaeróbnom alaktátovom režime. Prerušovaný tréning je oby čajne absolvovaný vyššou intenzitou, (vyššou rýchlos ťou) a s rôznou d ĺžkou intervalu oddychu. Intervaly medzi úsekmi majú za úlohu doplni ť energetické zdroje vo svale, aby ďalší úsek mohol by ť absolvovaný v nezmenenej kvalite. Touto metódou skvalit ňujeme a zintenzív ňujeme športovú prípravu. Preto je táto forma tréningu vhodná predovšetkým na tréning tempovej rýchlosti a špeciálneho tempa. Ve ľkú variabilitu použitia zabezpe číme rôznou intenzitou tréningu, jeho trvaním, po čtom opakovaní, intervalom odpo činku medzi úsekmi a spôsobom odpo činku. e) metóda modelovania sú ťažného zaťaženia - ide o modelovanie niektorých komponentov sú ťaží. Hlavne o proces postupného prispôsobovania sa podnetom, ktoré zo za čiatku vystupujú ako stresor. Ide o adaptáciu zo psychologického h ľadiska. f) metóda permanentného kruhového tréningu - využíva acyklické a kombinované formy pohybových činností na rozvoj silovej vytrvalosti. Mala by pozostáva ť z 8 až 12 cvi čení, ktorými športovec posi ľň uje nohy, paže, ramená, hrudník, chrbát a brušné svaly. Pri cvi čeniach zostavených do kruhového tréningu by mal športovec ako odporovú zá ťaž používa ť len svoju telesnú hmotnos ť a nieko ľkokrát opakova ť vždy každé cvi čenie s ve ľmi krátkymi prestávkami medzi nimi. g) metóda zameraná na zlepšenie silového komponentu špeciálnej vytrvalosti - môžeme sem zaradi ť chôdzu do kopca, chôdzu na snehu,

25 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

chôdzu po pieso čných dunách, tréning so závažím, odrazové a preskokové cvi čenia a posi ľň ovanie.

1.5.2 Tréningové za ťaženie po sú ťažnom za ťažení na 50 km

Charakter tréningového za ťaženia v popretekovom období je prevažne na úrovni pasívneho odpo činku s nízkym objemom rovnovážnej vytrvalosti, čo vyplýva zo stavu, v akom sa organizmus nachádza. Piaty de ň po za ťažení je obvykle zameraný na tempovú rýchlos ť v malom objeme, siedmy de ň nasleduje tempová vytrvalos ť s prechodom do špeciálneho tempa. 8. – 21. de ň má vlnovitý charakter, ke ď sa prelína maximálna rýchlos ť a tempová rýchlos ť v malých objemoch s rovnovážnou vytrvalos ťou do 25 km. Tento systém obnovy síl sa však neukazuje ako príliš efektívny, ke ďže vä čšina pretekárov nie je schopná podáva ť optimálne výkony ani 21 dní po absolvovaní pretekov na 50 km. Intenzita za ťaženia a celkový charakter tréningu vytrvalcov vychádza z Conconiho (Pupiš – Kor čok, 2004):

súvislý tréning 30 – 45 minút –70 % ANP „recovery“ súvislý tréning nad 90 minút-75% ANP súvislý tréning 50 - 90 minút-80% ANP súvislý tréning 30 - 50 minút-90% ANP súvislý tréning 20 - 30 minút-97% ANP intervalový tréning 6-12min.-100% ANP intervalový tréning 3-6 min.-103% ANP

Charakter tréningu po pretekoch na 50 km by mal v prvých d ňoch po pretekoch až do ustálenia vybraných fyziologických ukazovate ľov do predpretekových hodnôt vychádza ť z regenera čného za ťaženia (recovery), ktorý zodpovedá intenzite 70% ANP. Pod ľa Bunca (2005), Bro ďániho (2008) by mal by ť tréning riadený jednak intuitívne, ale i na základe objektívnych údajov. Efektívnos ť tréningových podnetov závisí od objemu, intenzity, koordina čnej zložitosti, psychickej náro čnosti, frekvencie, kombinácie a špecifi čnosti podnetov ( Čillík, 2004). Z tohto poh ľadu by mal by ť tréning po takomto extrémnom vytrvalostnom za ťažení čo najjednoduchší. Ve ľmi dôležitú úlohu tu zohráva i spánok a vhodná, vyvážená strava energeticky zodpovedajúca za ťaženiu (Clarková, 2000). Ke ďže hlavným zdrojom únavy je zníženie energetických rezerv, nadbytok katabolitov a narušenie vnútornej rovnováhy (Dovalil et al., 2002), je nutné vy čka ť na ustálenie týchto hodnôt a až potom za čať s intenzívnejším za ťažením, približujúcim sa pretekovej intenzite na 20 km. Pretekár sa pri pretekoch na 20 km pohybuje blízko, resp. mierne nad

26 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš anaeróbnym prahom (Hagberg – Coyle, 1983; Pupiš-Čillík, 2005). Cie ľom tréningového procesu po pretekoch na 50 km je úplne zregenerova ť organizmus a následne ho privies ť v krátkom časovom úseku do stavu športovej formy. Športovú formu charakterizoval Laczo (2005) ako stav optimálnej pripravenosti športovca, ktorý mu umož ňuje realizova ť maximálne športové výkony na úrovni jeho trénovanosti. Športová forma je teda vyššou kvalitou trénovanosti, je podmienená príslušným stavom trénovanosti a má ur čité špecifické črty a zákonitosti.

1.6 Fyziologické charakteristiky organizmu v riadení športového tréningu v atletickej chôdzi

1.6.1 Využitie pulzová frekvencia pri riadení prípravy v atletickej chôdzi

U vrcholových športovcov sa ako objektívny ukazovate ľ aktuálneho stavu organizmu osved čilo meranie rannej pulzovej frekvencie. Najpresnejším je meranie pulzovej frekvencie z dĺžky R –R intrevalov EKG, tento princíp využívajú aj športtestery (Štulrajter – Tománek – Rozložník, 2003). Ranná pokojová pulzová frekvencia sa meria ráno po prebudení, pri čom športovec ostáva v ľahu na chrbte a uvo ľnene dýcha. V miestnosti by nemalo by ť silné svetlo, hluk ani iné rušivé činitele. Meranie sa realizuje bu ď ru čne na a. radialis, alebo pomocou športtesteru. Na objektívne individuálne posudzovanie je nutné uskuto čň ova ť meranie minimálne 3 týždne. Po takomto období by sme mali by ť schopní posúdi ť stav organizmu na základe rannej pulzovej frekvencie, čím je možné odhali ť enormnú únavu, blížiace sa ochorenie alebo iné negatívne stavy organizmu, ktoré sa obvykle prejavujú nárastom rannej pokojovej pulzovej frekvencie, čo je spôsobené zvýšenou aktivitou sympatika (Dostál, 1981). Neumann-Pfützen-Hottenrott (2005) tvrdia, že nárast pokojovej pulzovej frekvencie o 6-8 pulzov za minútu je dôvodom pre h ľadanie prí čin. Naše skúsenosti však dokazujú, že u vrcholových športovcov aj nižší nárast môže signalizova ť únavu či chorobu, a preto je vhodné sledova ť pokojovú pulzovú frekvenciu dlhodobo, v ďaka čomu môžeme objektívne posudzova ť stav organizmu športovca.

Okrem merania rannej pulzovej frekvencie sa na sledovanie stavu organizmu využívajú aj iné (aktívnejšie) sledovania, ako napríklad dobre známy Ruffierov test či relatívne nový test fínskych špecialistov. Merania je nutné uskuto čň ova ť vždy v rovnakých podmienkach. Okrem týchto najznámejších testov sa využívajú aj rôzne iné testy, ako napr.

27 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Ortoklinostatický pokus, Schellongova skúška, Martinetova skúška, Letunovova kombinovaná funk čná skúška, Steptest a iné funk čné skúšky (Komadel et al., 1994).

Ve ľmi dôležité je aj sledovanie pulzovej frekvencie počas za ťaženia, pretože v stavoch akútnej únavy je pulzová frekvencia pri za ťažení podstatne vyššia ako za normálnych okolností, naopak v stave patologickej únavy sa pri za ťažení môže objavova ť problém s dosahovaním vyšších hodnôt pulzovej frekvencie. Pri sledovaní pulzovej frekvencie v športe je nutné prihliada ť na adapta čné zmeny, ktoré sa odrážajú na znížení pulzovej frekvencie, kedy hovoríme o pokojovej športovo adapta čnej bradykardii (Kujaník - Štulrajter, 2001).

1.6.2 Využitie merania telesnej teploty pri riadení prípravy v atletickej chôdzi

Sledovanie telesnej teploty sa v športovej praxi príliš nevyužíva, ale nám sa jej sledovanie v príprave osved čilo, ke ď už minimálne zmeny telesnej teploty nám ve ľmi citlivo a presne signalizovali nástup únavy či choroby, pri čom výrazne korelovala s výkyvmi rannej pulzovej frekvencie. Sledovanie telesnej teploty sa nám osved čilo v zhode so Štulrajterom – Perá čkom - Holienkom (2005) ráno po prebudení, ale i ve čer pred spaním.

K poruchám termoregulácie v organizme dochádza vplyvom mnohých faktorov, ktoré môžu naruši ť termoreguláciu aj dlhodobo (Chu et al., 2004). Telesná teplota je dôležitým diagnostickým prostriedkom, charakterizujúcim nielen zdravotný stav športovca. Výrazný vplyv na zmenu telesnej teploty má intenzita za ťaženia (Jan čoková, 2000). Vy čerpanie telesných tekutín má deštruk čný vplyv na bunky, ktorých obnova môže trva ť aj viac ako týžde ň (Ostojic – Mazic, 2002) a následkom nedostatku tekutín a minerálov narastá pokojová telesná teplota, pulzová frekvencia a klesá VO 2max (Goulet et al., 2002). Pri sledovaní telesne teploty musíme ráta ť u vytrvalcov rovnako, ako pri pulzovej frekvencii s nižšími hodnotami, ako u priemernej nešportujúcej populácie.

Zmeny telesnej teploty nastávajú bu ď lokálne, pri tzv. svalovej horú čke (Komadel, 1994), alebo v stavoch enormnej únavy – schvátenie, kedy dochádza k poruchám termoregulácie (Meško, 1994).

28 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Telesná teplota po čas za ťaženia môže kolísa ť v rozmedzí 36 – 39 °C a jej návrat do normálu je postupný (Trojan et al., 1992). Najmä po vytrvalostnom za ťažení je tento proces dlhší a termoregulácia reaguje ve ľmi citlivo na stavy organizmu aj nieko ľko hodín až dní po za ťažení.

Pri samotnom sledovaní telesnej teploty je dôležité, aby meranie prebiehalo vždy v rovnakom prostredí, lebo teplota okolia má ve ľký vplyv na zmenu telesnej teploty. Viacerí autori, ako napr. Trojan et al. (1999), Javorka et al. (2002) považujú za normálne teploty do 37°C. To však platí najmä zo zdravotného h ľadiska. V športe pre sledovanie stavov únavy môžu ma ť význam i menšie odchýlky. Divald (2002) napr. nepokladá za správne len rešpektovanie TT 37°C, ale odporú ča dlhodobo sledova ť individuálne odchýlky.

1.6.3 Využitie sledovania telesnej hmotnosti pri riadení prípravy v atletickej chôdzi

Vzh ľadom na to, že pri pretekoch chodcov dochádza k výrazným stratám tekutín a k ve ľkému energetickému vy čerpaniu, stabilizácia hmotnosti môže trva ť aj nieko ľko dní. Organizmus človeka má zásoby glykogénu približne na 2 hodiny pohybovej aktivity a po ich vy čerpaní dochádza k metabolizmu tukov (Hamar, 1989), čo trvá u chodcov na 50 km tiež približne 2 hodiny, preto obnova hmotnosti trvá nieko ľko dní a východiskovú úrove ň nedosahuje hne ď po doplnení potrebného množstva tekutín. Pod ľa Coyla (2005) strácal Lance Armstrong pri svojich ví ťazstvách na Tour de France 4-7 kg (prevažne v tukoch) zo svojej telesnej hmotnosti. Naše skúsenosti ukazujú, že rozdiel medzi telesnou hmotnos ťou pred štartom na 50 km a po absolvovaní pretekov je asi 3-6 kg. Pochopite ľne, prevažná čas ť tohto úbytku hmotnosti je spôsobená stratou tekutín, ale náhodné merania nám ukázali, že telesná hmotnos ť sa nestabilizuje ani nieko ľko dní po pretekoch na 50 km.

1.6.4 Využitie sledovania hladiny mo čoviny pri riadení prípravy v atletickej chôdzi

Urea (mo čovina) je kone čným produktom metabolizmu dusíka exogénnych a endogénnych bielkovín, ktorý sa dostáva z buniek do krvi, ktorá ho transportuje do obli čiek, kde je vylu čovaný. Za normálnych okolností je v organizme dusíková rovnováha, ktorá je však narúšaná napr. vytrvalostným za ťažením, kedy dochádza ku katabolizmu bielkovín, pričom

29 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš vzniká amoniak, ktorý je likvidovaný práve mo čovinou. Jej koncentrácia je odrazom dynamického rovnovážneho stavu, ktorý je výsledkom detoxikácie splodín metabolizmu bielkovín v pe čeni a jej vylu čovaním obli čkami.

Pod ľa Hamara (2000) je tvorba mo čoviny závislá od množstva degradovaných bielkovín, resp. ich podielu na energetickom metabolizme. Referen čné hodnoty pre ureu sú 1,7 – 8,3 mmol. l -1. Vy čerpaním glykogénu dochádza zvýšenému podielu bielkovín na energetickom metabolizme, v dôsledku čoho dochádza k nárastu koncentrácie urey. Pri nedostato čnom príjme bielkovín vylu čovanie urey klesá a pri zvýšenom príjme a katabolizme naopak, stúpa (Varga, 1996). Okrem toho dochádza k nárastu mo čoviny vplyvom dlhotrvajúceho za ťaženia, nedostato čnou regeneráciou, dehydratáciou, dystrofiou svalstva, poranením svalov, nadmerným potením, zmenou stravovania či vplyvom konzumácie liekov. Ako uvádzajú Hartman a Mestere (2000), jednorázové prekro čenie hornej hranice referen čných hodnôt nemusí znamena ť pretrénovanos ť. Za nebezpe čné však možno považova ť zvýšenú koncentráciu po čas dlhšej doby, hlavne ak je sprevádzaná zhoršením výkonnosti a tolerancie za ťaženia.

Ku čera a Truksa (2000) uvádzajú tri rôzne reakcie na za ťaženie:

1. Po ľahkom až strednom tréningu v aeróbnom režime dosahuje hladina mo čoviny nižšie individuálne normy (4 mmol.l -1). Zmeny spôsobené takýmto za ťažením sa rýchlo vracajú do normálu. 2. Zvýšený objem za ťaženia býva sprevádzaný aj zvýšením mo čoviny v krvi. Často sa narušuje priama závislos ť medzi charakterom za ťaženia a reakciou mo čoviny na toto za ťaženie. Hladina urey často nestúpa, ale klesá. S týmto typom reakcie sa stretávame asi u 10% pretekárov. 3. Tretí typ reakcie sved čí o výraznej prevahe únavy nad zotavovaním a o tom, že za ťaženie (zvä čša objem) bolo neadekvátne. Je sprevádzaný subjektívnymi pocitmi únavy. V takomto prípade stanovenie urey môže napomôc ť predchádza ť pretrénovaniu.

1.6.5 Využitie sledovania kreatínkinázy pri riadení prípravy v atletickej chôdzi

Kreatínkináza vystupuje do krvi pod vplyvom zmien priepustnosti bunkového obalu pri energetickom pre ťažení svalovej bunky (nedostatok ATP) po čas vytrvalostného, silového a rýchlostného za ťaženia, alebo

30 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš v dôsledku poškodenia svalstva (Bielik-Hole ček-Stárka, 1984). Pod ľa Hamara (2000) je kreatínkináza vnútrobunkový enzým, ktorý katalyzuje prenos makroergickej väzby z kreatínfosfátu na ADP za jeho sú časnej resyntézy na ATP. Za normálnych okolností preniká cez bunkovú membránu do medzibunkového priestoru a do krvi iba relatívne malé množstvo kreatínkinázy, takže koncentrácia nepresahuje 100 u.l -1. V dôsledku poškodenia membrán svalových buniek pri intenzívnych svalových kontrakciách (ako aj pri extrémnych vytrvalostných za ťaženiach) sa koncentrácia kreatínkinázy zvyšuje. Extrémny nárast kreatinkinázy po maratóne a dlhých behoch (teda aj pri atletickej chôdzi) je známkou narušenia svalových štruktúr pri lokálnom pre ťažení, často spojených s dlhotrvajúcim nedostato čným prísunom energie (Neumann-Pfützen- Hottenrott, 2005). Jej nárast nám indikuje zvýšené mechanické nároky kladené na svalové bunky pri opakovaných kontrakciách relatívne vysokej intenzity. Dolezal et al. (2000), Jamurtas et al. (2000), Newham et al. (1987), Tiddus - Ianuzzo et al. (1983) potvrdzujú, že po intenzívnom za ťažení nastáva približne 72 - hodinový vzostup CK.

Z hľadiska využívania hladiny kreatínkinázy ako parametra na spätnoväzbovú reguláciu tréningového za ťaženia majú približne rovnaký podiel na jej zvýšenie objem i intenzita za ťaženia.

CK kreatínfosfát + ADP kreatín + ATP

Hartman a Mesner (2000) pri analýze viac ako 2000 vyšetrení vykonaných v rôznych fázach športovej prípravy zaznamenali rovnako zvýšenie po extenzívnom 120 - minútovom tréningu nízkej intenzity s hladinou laktátu do 2 mmol.l -1, ako aj po intenzívnom, podstatne kratšom tréningu s vyššou hladinou laktátu.

Jedným z prejavov adaptácie na telesné za ťaženie je postupný pokles vzostupu hladiny kreatínkinázy po porovnate ľnom za ťažení.

Fabian et al. (1992) uvádzajú, že použitie CK na riadenie tréningového procesu má význam hlavne ku koncu prípravného obdobia a počas pretekového obdobia, ke ď dochádza ku kombinovaniu vysoko intenzívnych tréningov a ve ľkých objemov.

31 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

1.6.6 Subjektívne pocity ako indikátor za ťaženia pri riadení prípravy v atletickej chôdzi

Sledovanie subjektívnych pocitov zohráva v športe významnú úlohu aj ke ď sa u mnohých trénerov stretávame s tým, že odmietajú autoreguláciu športového tréningu na základe subjektívnych pocitov. Noakes (1991), Daniels (1998), ale i iní autori potvrdzujú, že samotný športovec vie najlepšie posúdi ť svoj aktuálny stav organizmu, čo je nutné zoh ľad ňova ť pri indikácii tréningového za ťaženia. Naj častejšími prejavmi sú bolesti svalstva, malátnos ť, nechu ť k tréningu, vnútorný nepokoj a iné. Sledovanie subjektívnych pocitov je vhodné porovnáva ť s objektívnymi ukazovate ľmi, ktoré posudzujú stav organizmu u športovcov. Subjektívne poci ťovanie únavy je nutné konfrontova ť so všeobecne známymi príznakmi akútnej, resp. chronickej únavy. Naj častejšie symptómy sú: malátnos ť, celková slabos ť, psychická nepohoda (nervozita, depresie, agresivita), boles ť a to čenie hlavy, boles ť svalstva a kĺbov, narušenie motoriky, nespavos ť (resp. ospalos ť), tráviace ťažkosti či problémy s realizáciou akéhoko ľvek fyzického za ťaženia.

32 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

2 ODOZVA ORGANIZMU CHODCOV NA ZA ŤAŽENIE PRI PRETEKOCH NA 50 KM

Charakteristika probandov – chodcov:

M.T. – 26 rokov, telesná hmotnos ť 75 kg, telesná výška 185 cm, ANP 178 pulz.min -1, VŠC Dukla BB K.V. – 36 rokov, telesná hmotnos ť 70 kg, telesná výška 181 cm, ANP 162 pulz.min -1, VŠC Dukla BB

2.1 Organizácia a metodika výskumu

Obidvaja sledovaní pretekári absolvovali prvé preteky v sezóne na 50 km v Dudinciach v mesiaci marec a vrcholné preteky na 50 km v mesiaci august, v prípade K.V. to bolo v sezóne 2008 na OH v Pekingu, a v prípade M.T. na MS v atletike v Berlíne. U oboch pretekárov sme sledovali priebeh pulzovej frekvencie pri za ťažení pomocou športtesteru Polar RS 800.

2.2 Výsledky výskumu

Naše predchádzajúce výskumy dokazujú, že pulzová frekvencia sa pri pretekoch chodcov na 50 km pohybuje na úrovni 93-97% ANP. Na obrázku 2 je znázornený priebeh srdcovej frekvencie u M.T. pri slovenskom rekorde v chôdzi na 50 km v Dudinciach (28.3.2009), kde dosiahol čas 3:41:32 hod.

Obr. 2 Priebeh pulzovej frekvencie M.T. pri slovenskom rekorde na 50 km

33 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Ako ukazuje aj obrázok 2, M.T. za čal preteky pri pulzovej frekvencii mierne nad 160 pulz.min -1, pri čom v závere presahovala 185 pulz.min -1. Priemerná srdcová frekvencia mala teda výrazne stúpajúcu tendenciu a to najmä v závislosti od stúpajúceho tempa. Priemerná pulzová frekvencia dosahovala hodnotu 172 pulz.min -1, čo zodpovedalo 96% jeho hodnoty ANP. Samozrejme, že rast pulzovej frekvencie nesúvisel len výhradne so zvyšovaním tempa, ale aj s pribúdajúcou únavou, čo dosahuje fakt na posledných dvoch desa ťkilometrových úsekoch. Predposledný desa ťkilometrový úsek totiž absolvoval v čase 43:01 min pri priemernej pulzovej frekvencii 178 pulz.min -1, avšak posledných desa ť km absolvoval o 43 sekúnd pomalšie, ale pri pulzovej frekvencii 182 pulz.min -1.

Iný priebeh malo za ťaženie pri MS 2009 v Berlíne, kde obsadil M.T. v chôdzi na 50 km desiate miesto. Ako vidíme na obrázku 3 jeho pulzová frekvencia sa už od po čiatku pohybovala výrazne nad úrov ňou 170 pulz.min -1, čo sa neskôr ukázalo ako „prepálené“ tempo, čo viedlo k tomu, že M.T. posledných 20 km výrazne spomalil. Kým prvé tri desa ťkilometrové úseky absolvoval v časoch 44:44 min; 44:10 min; 44:40 min, už štvrtý desa ť kilometrový úsek absolvoval za 46:33 min a závere čný za 48:28 min, pri čom pulzová frekvencia stále presahovala hodnotu 170 pulz.min -1.

Obr. 3 Priebeh pulzovej frekvencie M.T. pri pretekoch na 50 km na MS 2009

Ak by sme mali sumárne porovna ť za ťaženie M.T. pri pretekoch ke ď dosiahol slovenský rekord a preteky na MS 2009, tak dospejeme k jasnému záveru, že pre pretekára bolo tempo na MS prirýchle. Ke ď sa pozrieme na

34 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš obrázok 5 jasne vidíme, že krivka pulzovej frekvencie pri rekorde SR mala tendenciu stúpa ť, naopak na MS bol trend skôr klesajúci. Z poh ľadu energetickej náro čnosti boli obidvoje preteky podobné a aj priemerná pulzová frekvencia sa odlišovala minimálne, ale kone čný efekt bol rozdielny. M.T. pri prvých pretekoch (na obrázku 4 je krivka znázornená tmavšou prerušovanou čiarou) výrazne stup ňoval tempo a nepocítil výraznejšiu krízu.

Obr. 4 Porovnanie priebeh pulzovej frekvencie M.T. pri pretekoch na 50 km pri slovenskom rekorde v Dudinciach a na MS 2009 v Berlíne

Naopak na MS výrazne spomalil a preteky došiel na pokraji fyzických síl, ke ď dokonca rozmýš ľal, že preteky nedokon čí.

Podobná situácia nastala aj pri K.V., ktorý si pri pretekoch po čas olympijskej kvalifikácie 2008 utvoril aj napriek veku 36 rokov osobný rekord. Ako vidíme na obrázku 5, priebeh jeho pulzovej frekvencie bol stabilný, ke ď priemer dosahoval 156 pulz.min -1, čo predstavovalo v jeho prípade 97,5 % ANP.

35 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Obr. 5 Priebeh pulzovej frekvencie K.V. pri pretekoch na 50 km na olympijskej kvalifikácii 2008 v Dudinciach

V jeho prípade nastal výrazný rozdiel pri olympijskom štarte. Hoci v jeho prípade nemožno hovori ť o neuvážene rýchlom tempe aj u tohto pretekára došlo k poklesu tempa. Ako vidíme aj na obrázku 6 K.V. dvakrát prerušil preteky a výrazne spoma ľoval, pri čom priemerná pulzová frekvencia dosiahla len 149 pulz.min -1, čo bolo 93 % ANP.

Obr. 6 Priebeh pulzovej frekvencie K.V. pri pretekoch na 50 km na Olympijských hrách 2008 v Pekingu

V jeho prípade išlo pravdepodobne o zhluk viacerých faktorov, a to najmä nedostato čná aklimatizácia, ke ď jeho odlet do Pekingu preložili na poslednú chví ľu, čo sa prejavovalo po čas celého obdobia aklimatizácie únavou a tieto únavové symptómy neustúpili ani v de ň pretekov, čo vyvrcholilo kolapsom

36 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš obli čiek a následne celého organizmu, ke ď K.V. za čal mo čiť krv. Preteky dokon čil so sebazaprením, avšak výrazne zaostal za o čakávaním.

Obr. 7 Porovnanie priebeh pulzovej frekvencie K.V. pri pretekoch na 50 km pri olympijskej kvalifikácii a na OH 2008

Pulzová frekvencia mala v oboch prípadoch podobný priebeh do 16 km, ako vidíme, na OH (na obrázku 7 je krivka znázornená tmavšou prerušovanou čiarou) k výraznému poklesu došlo okolo 16. km, čo bolo zaprí činené tráviacimi a fyzickými ťažkos ťami. Po tomto krátkom prerušení za ťaženia pokra čoval 8 km v podobnom tempe, ale v druhej polovici pretekov za čal spoma ľova ť, čo je vidite ľné aj na obrázkoch 6 a 7, ke ď vidno pri olympijských pretekoch pokles pulzovej frekvencie. Mierny nárast pulzovej frekvencie nastal po 36.km, ke ď ho postihol kolaps obli čiek.

2.3 Závery

Na základe našich zistený doporu čujeme, aby chodci za čínali preteky v nižšej intenzite a tempo postupne zrých ľovali, pretože v dôsledku kyslíkového deficitu v úvode za ťaženia dochádza k úvodnému pre ťaženiu organizmu z poh ľadu kyslíkového krytia, čo sa v kone čnom dôsledku negatívne odzrkad ľuje na kone čnom výkone. Najobjektívnejšie je možné u chodcov kontrolova ť adekvátnos ť tempa pomocou športtesterov, ke ď vďaka aktuálnej pulzovej frekvencie môžu reálne posúdi ť mieru za ťaženia organizmu.

37 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

3 OPTIMALIZÁCIA ZA ŤAŽENIA CHODCOV PO PRETEKOCH NA 50 KM

3.1 Stru čná charakteristika sledovaných osôb

Charakteristika probandov – chodcov: P.K. – 32 rokov, telesná hmotnos ť 65 kg, telesná výška 175 cm, pokojová PF 41 – 44 pulz.min -1, pokojová TT 35,9 – 36,2 °C, VŠC Dukla BB M.S. – 28 rokov, telesná hmotnos ť 74 kg, telesná výška 191 cm, pokojová PF 42 – 45 pulz.min -1, pokojová TT 35,8 – 36,1 °C, VŠC Dukla BB M.P. – 28 rokov, telesná hmotnos ť 60 kg, telesná výška 175 cm, pokojová PF 41 – 45 pulz.min -1, pokojová TT 35,7 – 36,0 °C, VŠC Dukla BB

Všetci sledovaný pretekári sú ťažili na 50 km a zú častnili sa na SP, EP, resp. na OH, MS a ME. Z poh ľadu somatotypu sú sledovaní pretekári typickými vytrvalcami s minimálnymi odchýlkami. Typickým znakom vytrvalcov je, že sa nachádzajú na hranici medzi ektomorfom a mezomorfom (Ku čera- Truksa, 2000).

3.2 Organizácia a metodika výskumu

V prvom období sme absolvovali prípravné pozorovania po čas tréningu a po sú ťaži na 50 km, na základe ktorých sme ur čili ukazovatele, ktoré sme sledovali. Následne pretekári absolvovali po pretekoch na 50 km zaužívaný systém zotavovania a v druhom období absolvovali po pretekoch inovovaný tréningový program, pri čom v obidvoch prípadoch sme sledovali ich subjektívne pocity, fyziologickú odozvu a športovú výkonnos ť.

Sledovaní pretekári po absolvovaní pretekov na 50 km absolvovali pravidelné merania rannej a ve černej pokojovej pulzovej frekvencie, merania telesnej teploty ráno po prebudení a pred spaním, sledovania telesnej hmotnosti, sledovania spádu kreatínkinázy (CK) a urey v pravidelných 12 hodinových intervaloch, pri čom v prvom období absolvovali klasický tréningový cyklus po pretekoch, ktorý vyzeral nasledovne:

- tréningové za ťaženie v popretekovom období býva prevažne na úrovni aktívneho odpo činku s nízkym objemom rovnovážnej vytrvalosti. Piaty de ň po za ťažení je obvykle zameraný na tempovú rýchlos ť v malom objeme (vzh ľadom na aktuálny stav organizmu často na úrovni ANP), siedmy de ň nasleduje tempová vytrvalos ť s prechodom do špeciálneho

38 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

tempa, 8. – 21. de ň má za ťaženie vlnovitý charakter, v ktorom sa prelína maximálna rýchlos ť a tempová rýchlos ť v malých objemoch s rovnovážnou vytrvalos ťou do 25 km.

V druhej časti výskumu mali pretekári absolvova ť vysoko individuálny tréningový program, ktorý vychádzal z aktuálneho stavu organizmu, zisteného nami realizovanými pozorovaniami. Za ťaženie na úrovni ANP pretekári absolvovali až po zlepšení subjektívnych pocitov a po návrate objektívnych ukazovate ľov do predpretekového stavu; teda po návrate CK do referen čných hodnôt, rovnako aj urey a po stabilizácii pokojovej pulzovej frekvencie a tiež telesnej teploty na úrove ň stavu pred pretekami na 50 km.

3.3 Metodika vyhodnocovania údajov

Po predvýskume sme zúžili sledované ukazovatele len na tie, ktorých objektivita sa nám po čas 3 - mesa čného predvýskumu potvrdila. Po ňom sme vylú čili sledovanie špecifickej hmotnosti mo ču, meranie krvného tlaku, meranie hladiny glukózy, meranie pokojovej hladiny laktátu a pri vyhodnocovaní sme sa zamerali len na ukazovatele, ktoré sa osved čili. Pre objektivitu výskumu pretekári absolvovali prvých 14 dní hodinovú regeneráciu denne. Pri vyhodnocovaní výsledkov výskumu sme sa zamerali na : a) porovnanie hodnôt pokojovej pulzovej frekvencie a telesnej teploty s hodnotami PF a TT v období po sú ťaži na 50 km; b) vyhodnotenie biochemických meraní odzrkad ľujúcich odozvu organizmu na vytrvalostné pretekové za ťaženie a sledova ť ich až po návrat do pokojového stavu; c) sledovanie závislosti medzi subjektívnymi pocitmi pretekára a objektívnymi ukazovate ľmi stavu pretekára po vytrvalostnom pretekovom za ťažení.

Pulzová frekvencia

Sledovanie ranných a ve černých hodnôt pokojovej pulzovej frekvencie sme realizovali pomocou meracích zariadení pulzovej frekvencie – športesterov Polar S610i a S810i. V príprave na náš výskum sme vyskúšali vä čšie množstvo funk čných skúšok zameraných na PF a ako najspo ľahlivejšie sa nám ukázali merania rannej, ale i ve černej pokojovej PF, Ruffierov test, Fit test (na športtestery). Najobjektívnejšie a najmenej náro čné bolo teda sledovanie pokojovej PF vždy ráno po prebudení a ve čer pred spaním

39 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

(vždy v rovnakom čase - čo nie je vždy možné pred spaním). Pulzovú frekvenciu sme merali v ľahu po dobu piatich minút. Na športestery bol nastavený interval 5 sekúnd, pri čom po ukon čení merania sme zis ťovali najnižšiu pulzovú frekvenciu v troch po sebe idúcich pä ťsekundových intervaloch, ktorú sme zaznamenali ako pokojovú pulzovú frekvenciu.

Telesná teplota

Meranie telesnej teploty sme realizovali vždy po ukon čení merania pokojovej pulzovej frekvencie. Využívali sme teplomer Therm.Normalglas, ktorý meria telesnú teplotu s presnos ťou na 0,10°C. Interval merania využite ľný na tomto zariadení je 34,1 – 42,0°C Meranie týmto ortu ťovým teplomerom sme uskuto čň ovali po dobu 5 minút. Viacerí autori (Aneštík – Moravec, 2003; Berggren – Christen, 1980; Komadel, 1994; Meško, 1994 at ď.) hoci bez podrobnejšieho vysvetlenia spájajú stavy či už chronickej, alebo patologickej únavy s poruchami termoregulácie.

Telesná hmotnos ť

Pri sledovaní stabilizácie telesnej hmotnosti sme využívali osobné digitálne váhy Tanita HD – 329, Fagor BB-170, UM 071. Všetky tieto zariadenia vážia s presnos ťou na 0,100 kg. Sledovanie telesnej hmotnosti pretekárov po pretekoch na 50 km sme vykonávali dvakrát denne, a to vždy ráno po prebudení a ve čer pred spánkom.

Urea

Pre meranie urey - mo čoviny sme použili analytickú stanicu Reflotron IV firmy Roche Diagnostics, Nemecko. Koncentrácia analytu vo vzorke sa meria na princípe „suchej chémie“ reflektan čnou fotometriou z intenzity farebnej zmeny v testovacom prúžku. Meranie je špecifické pre daný analyt a v bežných vzorkách sa interferencie nevyskytujú.

Biologická vzorka (kapilárna krv odobratá z bruška prsta športovca/pacienta) sa v presnom objeme (32 ul) nanesie na testovaciu plôšku analytického prúžku. Následne sa prúžok vloží do analyzátora, ktorý po dvoj až trojminútovej inkubácii vydá kvantitatívny výsledok skúšky. Pre zaistenie správnosti merania boli použité kalibra čné prúžky a kontrolné prúžky pod ľa návodu výrobcu. Linearita merania pre stanovenie mo čoviny je v rozsahu 3,33 – 50 mmol. l -1. Výrobca udáva pre mo čovinu nepresnos ť merania CV 3,0% v normálnom rozmedzí a CV 3,5% v patologickom

40 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš rozmedzí. Na tomto zariadení je možné ako vzorku použi ť plnú krv, sérum alebo plazmu . My sme na diagnostiku využívali invazívnu metódu odberu kapilárnej krvi z prsta ruky. Merania sme vykonávali vždy ráno. Referen čné hodnoty pre ureu sú 1,7 – 8,3 mmol. l -1.

Kreatínkináza

Pre sledovanie hladiny CK (kreatínkinázy) sme rovnako použili analytickú stanicu Reflotron IV firmy Roche Diagnostics, Nemecko. Koncentrácia analytu vo vzorke sa meria na princípe „suchej chémie“ reflektan čnou fotometriou z intenzity farebnej zmeny v testovacom prúžku. Meranie je špecifické pre daný analyt a v bežných vzorkách sa interferencie nevyskytujú.

Biologická vzorka (kapilárna krv odobratá z bruška prsta športovca/pacienta) sa v presnom objeme (32 ul) nanesie na testovaciu plôšku analytického prúžku. Následne sa prúžok vloží do analyzátora, ktorý po dvoj až trojminútovej inkubácii vydá kvantitatívny výsledok skúšky. Pre zaistenie správnosti merania boli použité kalibra čné prúžky a kontrolné prúžky pod ľa návodu výrobcu. Linearita merania pre kreatínkinázu je v rozsahu 0,41 – 23, 3 ukat/l. Výrobca udáva pre CK nepresnos ť merania CV 3,7% v normálnom rozmedzí a CV 4,2% v patologickom rozmedzí. Zvýšené hladiny nad individuálne stanovenú úrove ň, ktoré pretrvávajú 2–3 dni, treba považova ť za indikátor za čínajúcej pretrénovanosti. Referen čné hodnoty sú pre mužov 0,40 – 3,25 ukat.l -1. Na meranie hodnôt CK sme na prístroji Reflotron IV sledovali kapilárnu krv, ktorú sme odoberali dvakrát denne o 7:00 19:00 hod.

Subjektívne pocity

Spôsob vyhodnocovania subjektívnych pocitov sme realizovali tak, že každý pretekár numericky vyjadroval svoje subjektívne pocity, a to na základe nasledovných príznakov :

1. pocit celkovej malátnosti a slabosti 2. svalové napätie 3. nervozita, depresie, agresivita 4. boles ť či to čenie hlavy 5. boles ť svalov 6. boles ť k ĺbov 7. zhoršená koordinácia pri za ťažení

41 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

8. nespavos ť, resp. ospalos ť 9. tráviace ťažkosti 10. problémy absolvova ť fyzickú za ťaž

Sledovaný pretekár si spo čítal, v ko ľkých bodoch sa vyskytujú jeho subjektívne pocity a za každú zhodu si pripo čítal 1 bod, t.j. 10 bodov - najvyšší subjektívny pocit únavy, 0 bodov - optimálne subjektívne pocity. Pri tvorbe spôsobu na vyhodnocovanie subjektívnych pocitov sme vychádzali z Ku čeru – Dylevského (1999).

Na základe fyziologických sledovaní sme vytvárali tréningové programy pre tréningové za ťaženie po pretekoch na 50 km v chôdzi. Sledovali sme zotavné procesy u 3 slovenských reprezentantov. Na úvod sme si vybrali skupinu 10 športovcov pri ktorých sme plánovali optimalizova ť tréningové za ťaženie po pretekoch na 50 km, ale vzh ľadom k náro čnosti sú ťaže na tejto vzdialenosti sa skupina sledovaných osôb zúžila na spomínaných 3 slovenských reprezentantov.

V prvom bloku títo pretekári pretekali na 50 km a následne absolvovali tréningový program riadený na základe kreatínkinázy a mo čoviny. V druhom, resp. tre ťom období bol tréningový proces riadený viacerými ukazovate ľmi (kreatinkináza, mo čovina, telesná teplota, pulzová frekvencia, telesná hmotnos ť a subjektívne pocity), pri čom celé obdobie bolo charakteristické pomerne nízkym tréningovým objemom (do 20 km na jednu tréningovú jednotku). Tak v prvom, ako i v druhom (resp. tre ťom) sledovanom období sme zara ďovali v období zotavenia výlu čne aeróbne za ťaženie. Vyhodnocovali sme rozdiely v dĺžke zotavenia z hľadiska vybraných fyziologických ukazovate ľov a na základe toho sme optimalizovali tréningový proces.

3.4 Výsledky výskumu

V prvej fáze sme riadili tréning na základe CK a urey. V druhej fáze sme rozšírili sledované fyziologické ukazovatele a tréning bol riadený tak, že za úplné zotavenie sme pokladali až návrat všetkých sledovaných ukazovate ľov do pokojového stavu.

M.S.

Prvý sledovaný pretekár trénoval, rovnako ako všetci sledovaní pretekári tak, že za ťaženie po pretekoch na 50 km bolo indikované v prvej fáze pod ľa

42 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš zaužívaného systému. Tento systém bol založený na sledovaní spádu kreatínkinázy (CK) a UREY. Ako vidíme na obrázkoch 8, 9, 13, 14, dochádza tak pri CK, ako i UREY k stabilizácii, resp. návratu do referen čného rozmedzia v priebehu troch dní od absolvovania pretekov na 50 km. Toto zistenie je však v rozpore so subjektívnymi pocitmi pretekára, rovnako ako je to v rozpore aj s jeho tréningovou výkonnos ťou. V prvom sledovanom období absolvoval nasledovné tréningové za ťaženie: pôvodný tréningový program (25.3.-15.4.2000)

2. de ň beh (B) 4 km rovnovážna vytrvalos ť (RV) 3. de ň chôdza CH 6 km RV 4. de ň CH 8 km RV 5. de ň rozcvi č. 2 km, 10x200 m (TR),zotavenie 2 km, posil ňovanie 60 min. 6. de ň CH 10 km RV 7. de ň rozcvi č. 2 km, 8x500 m (TR), zotavenie 2 km, II. fáza CH 12 km (RV) 8. de ň plávanie 90 min., gymnastika 150 min., B 8 km (RV) 9. de ň CH 15 km RV 10. de ň CH 12 km (RV) 11. de ň CH 10 km (RV) + 10x100 m (MR) 12. de ň rozcvič. 2 km, 10x1 km (ŠT), zotavenie 2 km, II. fáza B 8 km (RT) 13. de ň CH 14 km RV 14. de ň CH 8 km (RV) + 10x100 m 15. de ň rozcvi č. 2 km, 5 km + 4 km + 2 km + 1 km (TV až ŠT), zotavenie 2 km – pocit vyvrcholenia únavy 16. de ň CH 10 km RV + plávanie 17. de ň CH 8 km + 10x100 m 18. de ň rozcvi čenie 2 km, 3 km + 2 km + 1 km (ŠT až TR), zotavenie 2 km 19. de ň CH 10 km (RV) 20. de ň vo ľno 21. de ň rozcvi čenie 2 km, 5 x 200 m MR + 1 x 500m MR, zotavenie 2 km 22. de ň Preteky na 20 km (1:32:57) – podpriemerný výkon

43 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Vidíme, že už dva dni po pretekoch pokra čoval v chodeckom tréningu a 5. de ň absolvoval krátke intervalové za ťaženie v intenzite zodpovedajúcej tempovej rýchlosti. 7. de ň absolvoval tempovú rýchlos ť v dvojnásobnom objeme, čo sa prejavilo nielen zhoršením subjektívnych pocitov, ale aj vzostupom ve černej pulzovej frekvencie a telesnej teploty. Zhoršenie subjektívnych pocitov a rozkolísanie hodnôt rannej i ve černej pulzovej frekvencie pokra čovalo aj v nasledujúcich d ňoch. Po čas 10. – 11. d ňa sa mierne zlepšili nielen subjektívne pocity, ale i hodnoty pulzovej frekvencie a telesnej teploty, aj ke ď sa len pomaly približovali pokojovému stavu. 12. de ň nasledovalo 10 - kilometrové za ťaženie na úrovni špeciálneho tempa, čo výrazne preh ĺbilo nielen negatívne pocity, ale rovnako negatívne sa to odzrkadlilo aj na sledovaných ukazovate ľoch. Tento nežiadúci stav vyvrcholil po nasledujúcom za ťažení na úrovni ŠT až TR. O ďalších 72 hodín nasledovalo podobné za ťaženie, ktoré malo ma ť charakter vyla ďovania. Zlé subjektívne pocity a neschopnos ť organizmu vráti ť sa do východiskových (pokojových) hodnôt pretrvávali až do pretekov, ktoré absolvoval 21 dní od pretekov na 50 km. Pretekár dokon čil preteky s ve ľkým sebazaprením, pri čom zaostal o 7:30 min za naplánovaním výkonom.

Spád CK po pretekoch na 50 km

18 16 14 12 10 8 6 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7

Obrázok 8 Spád kreatínkinázy po pretekoch na 50 km (meranie 2x denne) pri pôvodnom tréningu (u M.S.)

44 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

UREA spád po pretekoch na 50 km

12

10

8

6

4

2

0 1 2 3 4

Obrázok 9 Spád UREY po pretekoch na 50 km pri pôvodnom tréningu (u M.S.)

Pulzová frekvencia po pretekoch na 50 km

ranná SF ve černá SF

65 60 55 50 45 40 pulzová frekvencia 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 10 Sledovanie PF po čas pôvodného tréningu (u M.S.)

45 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Telesná teplota po pretekoch na 50 km

ranná TT ve černá TT

37,5 37 36,5 36 35,5

telesná teplota telesná 35 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 de ň

Obrázok 11 Sledovanie TT po čas pôvodného tréningu (u M.S.)

Numerické vyjadrenie pocitov po pretekoch na 50 km

body

10 8 6

body 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 12 Vyhodnocovanie subjektívnych pocitov po čas pôvodného tréningu (u M.S.)

Indikácia intenzity v zmiešanom a anaeróbnom režime už piaty de ň po absolvovaní pretekov na 50 km sa ukázala u sledovaného pretekára ako nevhodná, aj keď hodnoty CK a UREY (obr. 8, 9) signalizovali návrat organizmu do pokojového stavu. Ako však vidie ť na obrázkoch 10, 11, 12, hodnoty pokojovej pulzovej frekvencie, telesnej teploty a ani subjektívne pocity sa nestabilizovali ani v priebehu celých 21 dní, čo poukazuje na neúplnú regeneráciu organizmu sledovaného pretekára.

46 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš inovovaný (optimalizovaný) tréningový program (24.3.- 14.4. 2001)

V druhom sledovanom období, teda v období, kedy bolo zoh ľad ňovaných pri tvorbe tréningového programu viac ukazovate ľov, absolvoval sledovaný pretekár prvé za ťaženie až 48 hodín po pretekoch, pri čom prvé chodecké za ťaženie nasledovalo až po 72 hodinách. Prvých desa ť dní po pretekoch nasledovalo rovnovážne za ťaženie; z toho prvý a siedmy de ň po pretekoch mal úplné vo ľno. Deviaty de ň absolvoval za ťaženie na rozhraní RV až TV v objeme 20 km, po čom nedošlo k výraznému zhoršeniu pocitov ani sledovaných ukazovate ľov. Prvé za ťaženie vyššej intenzity bolo zaradené až 11. de ň, ke ď došlo k takmer úplnému návratu sledovaných ukazovate ľov až k pokojovým hodnotám. Subjektívne vnímanie pocitov sa približovalo k pokojovému stavu, čo platilo aj pri sledovaní rannej a ve černej pulzovej frekvencie a telesnej teploty, ktoré dosahovali hodnoty zodpovedajúce dlhodobému sledovaniu. Telesná hmotnosť ešte v tomto období zaostávala približne o jeden kilogram za východiskovým stavom (ktorý bol 74 kg), ale hmotnos ť kolísala v celom prípravnom období medzi 72,5 – 74 kg. V tento de ň bolo realizované intenzívnejšie za ťaženie, ale len v objeme 2 km, čo v prvom období absolvoval už v 5. de ň. Dvanásty de ň bolo zaradené špeciálne tempo na 20 km v objeme 12 km, čo zodpovedá za ťaženiu v rovnaký de ň prvého sledovaného obdobia. Rozdiel oproti prvému sledovanému obdobiu bol v tom, že kým v prvom sledovanom období došlo k preh ĺbeniu krízy, v tomto prípade nastupoval na tréning s pocitom úplnej regenerácie, čomu zodpovedali aj subjektívne pocity. Ako vidíme na obrázkoch 15, 16, 17, 18, u všetkých sledovaných ukazovate ľov dosahovali pokojové hodnoty, resp. sa k ním ďalej približovali. Toto poukazuje na fakt, že po jedenás ť - dennom za ťažení na úrovni RT, RV s priblížením sa k TV došlo u sledovaného pretekára k priblíženiu sa k optimálnemu stavu, čo vytvorilo podmienky pre absolvovanie troch tréningov v nižšom a troch tréningov vo vyššom objeme na rozhraní ŠT a TR tak, ako to vidíme v nasledujúcom tréningovom programe: 2. de ň vo ľno 3. de ň B 4 km (RV) 4. de ň CH 6 km (RV) 5. de ň CH 8 km (RV) 6. de ň CH 10 km (RV), B – 6 km (RT) 7. de ň vo ľno 8. de ň B 8 km (RV) 9. de ň CH 20 km (RV až TV) 10. de ň CH 10 km (RV), II. fáza B 6 km (RT) 11. de ň rozcvi č. 2 km, 10x200 m (TR), zotavenie 2 km

47 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

12. de ň rozcvi č. 2 km, 12x1 km (ŠT), zotavenie 2 km, II. fáza B 8 km (RT) 13. de ň CH 10 km (RV) 14. de ň CH 10 km (RV) + 10x100 m (MR) 15. de ň rozcvi č., 12x400 m (TR), zotavenie 2 km, II. fáza B 10 km (RT) 16. de ň CH 16 km (RV) 17. de ň CH 6 km 18. de ň rozcvi č. 2 km, 5 km + 2 km + 1 km (ŠT až TR), zotavenie 2 km 19. de ň CH 8 km (RV) 20. de ň CH 6 km (RV) 21. de ň rozcvi č. 3 km, 5x100 m + 5x200 m (TR až MR), zotavenie 2 km 22. de ň Preteky na 20 km – osobný rekord (1:25:30)

Spád CK po pretekoch na 50 km

14 12 10 8 6 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7

Obrázok 13 Spád kreatínkinázy po pretekoch na 50 km (meranie 2x denne) pri optimalizovanom tréningu (u M.S.)

UREA - spád po pretekoch na 50 km

12

10

8

6

4

2

0 1 2 3 4

Obrázok 14 Spád UREY po pretekoch na 50 km pri optimalizovanom tréningu (u M.S.)

48 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Pulzová frekvencia po prerekoch na 50 km

ranná SF ve černá SF

65 60 55 50 45 40 pulzová frekvencia 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 15 Sledovanie PF pri optimalizovanom tréningu (u M.S.)

Telesná teplota po pretekoch na 50 km

ranná TT ve černá TT

37,5 37 36,5 36 35,5 telesná teplota 35 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 16 Sledovanie TT pri optimalizovanom tréningu (u M.S.)

49 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Stabilizácia telesnej hmotnosti po pretekoch

ranná TH ve černá TH

75 ť 74 73 72 71 70 69

telesná hmotnos 68 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 17 Sledovanie stabilizácie telesnej hmotnosti pri optimalizovanom tréningu (u M.S.)

Numerické vyjadrenie pocitov po pretekoch na 50 km

body

10

5 body

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 18 Vyhodnocovanie subjektívnych pocitov pri optimalizovanom tréningu (u M.S.)

Sledovaný pretekár absolvoval celé popretekové obdobie bez výraznejšej krízy, čo sa pozitívne odzrkadlilo na celom tréningovom programe. V prvom období sa od piateho d ňa kríza mierne prehlbovala a jej výrazný nárast nastal medzi 11. a 15. d ňom. V druhom sledovanom období došlo od 11. d ňa k takmer úplnému návratu organizmu k pokojovým hodnotám, a to ako z poh ľadu subjektívneho vnímania pocitov, tak i z poh ľadu sledovaných ukazovate ľov. Nami sledované stavy organizmu sa potvrdili aj v samotnej sú ťaži, ke ď v prvom období pretekár výrazne zaostal za o čakávaním, naopak v druhom období si vytvoril osobný rekord a dosiahol výkon o sedem minút lepší ako v prvom období.

50 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

M.P.

Tento pretekár absolvoval v sledovanom období 3 tréningové programy, kde prvý vychádzal len zo spádu CK a UREY. V druhom období bol tréningový program zostavovaný tak ako u všetkých sledovaných pretekárov priebežne, pri čom boli zoh ľad ňované všetky sledované ukazovatele vypovedajúce o stave organizmu. Tretie obdobie kopírovalo tréningový program z druhého obdobia, pri čom boli sledované rovnaké ukazovatele a v prípade potreby mohlo dôjs ť ku korekcii za ťaženia. Ako vidíme na obrázkoch 19, 20, 24, 25, 30, 31, u tohto pretekára nastal spád CK a UREY do referen čného rozmedzia vo všetkých prípadoch v priebehu štyroch dní po pretekoch na 50 km. V prvom období to bolo podnetom pre zaradenie za ťaženia na úrovni intenzity zodpovedajúcej TR, ako to vidíme aj v nasledujúcom tréningovom programe: pôvodný tréningový program (25.3.-15.4.2000) 2. de ň beh (B) 5 km rovnovážna vytrvalos ť (RV) 3. de ň B 6 km RV 4. de ň B 8 km RV 5. de ň B 10 km RV, plávanie 90 min, futbal 90 min. 6. de ň chôdza (CH) rozcvi čenie 4 km, 5 x 400 m TR, vychodenie 4 km 7. de ň CH 10 Km RV + 10 x 100 m MR pauza 15 s 8. de ň rozcvi č. 2 km, TV s vystup ňovaním do TR 8 km (TV)+ 2 km (RV) + 3 km (ŠT) + 1 km (RV) + 1 km (ŠT), vychodenie 2 km, II. fáza B 8 km RV 9. de ň CH 20 km RV 10. de ň CH 12 km (RV), II. fáza B 7 km RV 11. de ň rozcvi čenie 2 km, CH 20 x 500 m TR až MR, vychodenie 2 km 12. de ň CH 6 km RV + plávanie 90 min 13. de ň CH 8 km RV + posil ňovanie 14. de ň CH 3 km 2x 100 m, II. fáza rozcvi č. 2 km 2 x 3 km + 3 x 2 km + 3 x 1 km + 2 x 500 m (ŠT až TR), vychodenie 2 km 15. de ň CH 12 km RV – pocit vyvrcholenia únavy 16. de ň CH 4 km RV + posil ňovanie 17. de ň vo ľno 18. de ň CH 4 km RV 19. de ň rozcvi čenie 2 km, 3 km + 2 km + 1 km (ŠT až TR) 20. de ň CH 6km RV + basketbal 21. de ň rozcvi čenie 2 km, 5 x 200 m ZR + 2 x 500m ZR, vychodenie 2 km 22. de ň preteky nedokon čil - pre pocit extrémnej únavy odstúpil na 7. km

51 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

V tomto období pokra čoval pretekár od šiesteho d ňa v normálnom tréningovom za ťažení, ke ď 6., 7. a 8. de ň realizoval intenzívne za ťaženie a 9. de ň nasledovala RV v objeme 20 km. Ako vidíme na obrázkoch 21, 22 a 23, od šiesteho d ňa došlo k zhoršeniu subjektívnych pocitov, ale i ostatných dvoch sledovaných ukazovate ľov, a to pulzovej frekvencie a telesnej teploty. Zhoršenie subjektívnych pocitov pokra čovalo, a ke ďže za vhodný ukazovate ľ pre indikáciu za ťaženia bola považovaná CK, resp. UREA, pokra čovalo sa v intenzifikácii tréningu, čo vyvrcholilo v priebehu 14. – 15. dňa zhoršením subjektívnych pocitov, ako i vzostupom rannej a ve černej pokojovej pulzovej frekvencie a telesnej teploty.

Spád CK po pretekoch na 50 km

12 10 8 6 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7

Obrázok 19 Spád kreatínkinázy po pretekoch na 50 km (meranie 2x denne) pri pôvodnom tréningu (u M.P.)

UREA - spád po pretekoch

11 10,5 10 9,5 9 8,5 8 7,5 7 1 2 3 4

Obrázok 20 Spád UREY po pretekoch na 50 km pri pôvodnom tréningu (u M.P.)

52 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Pulzová frekvencia po pretekoch na 50 km

ranná SF ve černá SF

65 60 55 50 45 40 pulzová frekvencia pulzová 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10111213141516171819202122 de ň

Obrázok 21 Sledovanie PF pri pôvodnom tréningu (u M.P.)

Telesná teplota po pretekoch na 50 km

ranná TT ve černá TT

37,5 37 36,5 36 35,5 telesná teplota telesná 35 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 22 Sledovanie TT pri pôvodnom tréningu (u M.P.)

Numerické vyjadrenie pocitov po pretekoch na 50 km

body

10 8 6

body 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10111213141516171819202122 de ň Obrázok 23 Vyhodnocovanie subjektívnych pocitov pri pôvodnom tréningu (u M.P.)

53 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

15. de ň došlo k nahromadeniu únavy a pretekár absolvoval dva odpo činkové dni, pri čom jeden de ň mal úplné vo ľno. Ako vidíme na obrázku 21, po odpo činku došlo k poklesu rannej pokojovej pulzovej frekvencie, ale ve černé hodnoty neklesli, rovnako neklesali ani ranné a ve černé hodnoty telesnej teploty. Subjektívne pocity po čas celého obdobia zaostávali za pokojovým stavom, čo sa v kone čnom dôsledku prejavilo na pretekoch, ke ď pretekár po 7. km odstúpil zo sú ťaže z dôvodu absolútneho vy čerpania, pretože od 4. km nedokázal udržiava ť ani intenzitu zodpovedajúcu pretekom na 50 km. inovovaný (optimalizovaný) tréningový program (24.3-14.4.2001 resp.26.3- 16.4.2005)

V druhom sledovanom období sme zoh ľad ňovali pri tvorbe tréningového programu aj ostatné sledované ukazovatele (nielen CK a UREU). Ako vidíme v nasledujúcom tréningovom programe :

2. de ň vo ľno (resp. prechádzka) 3. de ň B resp. CH 6 km RV 4. de ň B resp. CH 8 km RV 5. de ň CH 10 km RV, plávanie 90 min, 6. de ň CH 10 – 12 km, II. fáza výklus 6 km 7. de ň CH 10 km RV 8. de ň CH 8 km RV + 10x100 m 9. de ň CH 20 km RV 10. de ň CH 8 km 11. de ň rozcvi čenie 2 km, CH 10x200m (ŠT), vychodenie 2 km 12. de ň rozcvi čenie 2 km, CH 8–12 x 1 km (ŠT), vychodenie 2 km, II. fáza CH alebo B 6-10 km (RT) 13. de ň CH 10-16 km RV + posil ňovanie 14. de ň CH 10 km RV + 10x100 m 15. de ň rozcvi č. 2 km 2 x 3 km + 3 x 2 km + 3 x 1 km (ŠT až TR), vychodenie 2 km, II. fáza B- 6-8 km 16. de ň CH 10-15 km RV 17. de ň CH 6 km RV + posil ňovanie 18. de ň rozcvi čenie 2 km, 3 km + 2 km + 1 km (ŠT až TR), vychodenie 2 km 19. de ň CH 10 km RV 20. de ň CH 6-8 km RV 21. de ň rozcvi čenie 2 km, 5 x 200 m ZR + 2 x 500m ZR, vychodenie 2 km 22. de ň preteky nominácia na EP (1), osobný rekord na 20 KM (2)

54 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš sledovaný pretekár absolvoval rovnako ako v prvom období po čas deviateho d ňa RV v objeme 20 km, ale tomuto nepredchádzalo žiadne za ťaženie prevyšujúce intenzitu RV. Ako vidíme na obrázkoch 24, 25, 30 a 31, spád CK a UREY trval do 4 dní, ale ako ukazujú obrázky 26, 27, 28, 29, resp. 32, 33, 34, ostatné sledované ukazovatele sa dostali, resp. priblížili k pokojovým hodnotám až od 10., resp. 11. d ňa. Prvé za ťaženie vo vyššej intenzite bolo realizované už jedenásty de ň, a to v objeme 2 km v intenzite ŠT na 20 km. Za ťaženie rovnakej intenzity bolo zaradené aj 12. de ň, a to v jednom prípade v objeme 8 km a v druhom prípade 12 km. Tu došlo v prvom prípade k miernemu nárastu ve černej pokojovej pulzovej frekvencie i telesnej teploty. Následne sa však dostali do pokojového rozmedzia.

Spád CK po pretekoch na 50 km

16 14 12 10 8 6 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7

Obrázok 24 Spád kreatínkinázy po pretekoch na 50 km (meranie 2x denne) pri optimalizovanom tréningu 1 (u M.P.)

55 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

UREA - spád po pretekoch na 50 km

12

10

8

6

4

2

0 1 2 3 4

Obrázok 25 Spád UREY po pretekoch na 50 km pri optimalizovanom tréningu 1 (u M.P.)

Pulzová frekvencia po pretekoch na 50 km

ranná SF ve černá SF

65 60 55 50 45 40 pulzová frekvencia pulzová 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 26 Sledovanie PF pri optimalizovanom tréningu 1 (u M.P.)

56 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Telesná teplota po pretekoch na 50 km

ranná TT ve černá TT

37,5 37 36,5 36 35,5 telesná teplota telesná 35 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 27 Sledovanie TT pri optimalizovanom tréningu 1 (u M.P.)

Stabilizácia telesnej hmotnosti po pretekoch na 50 km

ranná TH ve černá TH ť 62

60

58

56 telesná hmotnos 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 28 Sledovanie stabilizácie telesnej hmotnosti pri optimalizovanom tréningu 1 (u M.P.)

57 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Numerické vyjadrenie pocitov po pretekoch na 50 km

body

10

5 body

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 29 Vyhodnocovanie subjektívnych pocitov pri optimalizovanom tréningu 1 (u M.P.)

Ako vidíme na obrázkoch 9 – 14, reakcie organizmu na zhodné tréningové podnety boli podobné, ke ď nielen zlepšenie subjektívnych pocitov, ale i návrat rannej a ve černe pokojovej pulzovej frekvencie, telesnej teploty, ale i telesnej hmotnosti nastal po 10 až 11 d ňoch a následné intenzívne za ťaženie v objeme 2 a následne 8, resp. 12 km nevyvolalo v organizme žiadne negatívne reakcie. Naopak, sledovaný pretekár bol schopný pokra čova ť v plnohodnotnom za ťažení. Pätnásty de ň, kedy pri prvom tréningovom programe nastala kríza, bol schopný realizova ť vysokointenzívne za ťaženie v objeme 13 km, a to pri ve ľmi dobrých subjektívnych pocitoch. V tomto období bol schopný absolvova ť normálne za ťaženie, a to bez nasledovných negatívnych stavov, ktoré by mohli negatívne ovplyvni ť prípravu na sú ťaž. Intenzifikácia tréningového za ťaženia bola možná v plnej miere od 11. d ňa po absolvovaní pretekov na 50 km až po samotné preteky na 20 km, ktoré boli 22. de ň po pretekoch na 50 km. V tomto období boli ranná a ve černá pulzová frekvencia, telesná teplota, telesná hmotnos ť, ako i subjektívne pocity na hodnotách zodpovedajúcim dlhodobému sledovaniu tohto pretekára.

58 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Spád CK po pretekoch na 50 km

14 12 10 8 6 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7

Obrázok 30 Spád kreatínkinázy po pretekoch na 50 km (meranie 2x denne) pri optimalizovanom tréningu 2 (pri OR u M.P.)

UREA - spád po pretekoch na 50 km

12

10

8

6

4

2

0 1 2 3 4

Obrázok 31 Spád UREY po pretekoch na 50 km pri optimalizovanom tréningu 2 (pri OR u M.P.)

59 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Srdcová frekvencia po pretekoch na 50 km

ranná SF ve černá SF

65 60 55 50 45

srdcová frekvencia srdcová 40 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10111213141516171819202122 de ň

Obrázok 32 Sledovanie PF pri optimalizovanom tréningu 2 (u M.P.)

Telesná teplota po pretekoch na 50 km

ranná-TT ve černá-TT

37,5 37 36,5 36 35,5 telesná teplota telesná 35 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10111213141516171819202122 de ň

Obrázok 33 Sledovanie TT pri optimalizovanom tréningu 2 (u M.P.)

60 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Stabilizácia telesnej hmotnosti po pretekoch na 50 km

ranná TH ve černá TH

63 62 61 60 59 58 57 56 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22

Obrázok 34 Sledovanie stabilizácie telesnej hmotnosti pri optimalizovanom tréningu 2 (u M.P.)

Numerické vyjadrenie pocitov po pretekoch na 50 km

body

10 8 6

body 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 35 Vyhodnocovanie subjektívnych pocitov pri optimalizovanom tréningu 2 (u M.P.)

V obidvoch prípadoch, ke ď bol tréningový program vytváraný priebežne na základe subjektívnych pocitov, resp. overovaný s možnos ťou korekcie, podal pretekár kvalitný výkon na 20 km. V jednom prípade sa nominoval na Európsky pohár (dosiahol najlepší výkon sezóny na 20 km), v druhom

61 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš prípade si vytvoril osobný rekord na 20 km, čo dokazuje, že v obidvoch prípadoch bolo zara ďovanie tréningových prostriedkov vhodné.

P.K.

Sledovaný pretekár už na ďalší de ň po pretekoch absolvoval za ťaženie v objeme 10 km (RV). Spád CK a UREY bol v tomto sledovanom období ve ľmi dobrý (obr. 36, 37) a tak bolo už 5. de ň zaradené za ťaženie v intenzite TV a v ten de ň už absolvoval 2 tréningové jednotky. Na ďalší de ň nasledovala intenzita TR v objeme 2 km. Ôsmy de ň bola opä ť zaradená TR, ale už v objeme 7,5 km. V nasledujúcich d ňoch bol realizovaný bežný tréning, kedy sa striedajú dva dni za ťaženia na úrovni RV so za ťažením vyššej intenzity. Od týchto dní sa striedali lepšie a horšie subjektívne pocity a rovnaký vlnovitý vývoj mala aj pokojová ranná a ve černá pulzová frekvencia, podobne ako aj ranná a ve černá telesná teplota. Po čas celého sledovaného obdobia bola ranná pulzová frekvencia nad dlhodobým priemerom, ktorý je u tohto pretekára v rozpätí od 41 do 44 pulzov za minútu. Zaujímavé je, že ve černá pokojová pulzová frekvencia sa pohybovala na úrovni, ktorá zodpovedala bežným hodnotám tohto pretekára (viac obrázok 39). Ranná i ve černá telesná teplota (obrázok 40) sa pohybovali po čas celého sledovaného obdobie v priemere 0,5 °C nad priemernými hodnotami, ktoré tento pretekár dosahuje po čas roka. Vyvrcholenie negatívnych subjektívnych pocitov v podstate kopírovalo nárast pokojových hodnôt pulzovej frekvencie a telesnej teploty, ke ďže ich vzostup nastal 16. de ň po pretekoch na 50 km. Pretekár absolvoval v sledovanom období nasledovný tréningový program: pôvodný tréningový program (24.3 – 13.4.2002) 2. de ň B 10 km (RV) 3. de ň CH 10 km (RV) 4. de ň B 10 km (RV) 5. de ň I. CH 12 km (RV), II. fáza rozcvi č. 1 km, CH 6 km (TV), vychodenie 1 km 6. de ň rozcvi čenie 4 km, 10x200 m (TR), vychodenie 2 km 7. de ň CH 16 km (RV) 8.de ň I. fáza rozcvi č. 3 km, 15x500 (TR), vychodenie 2 km, II. fáza B – 8 km (RT) 9. de ň CH 15 km 10. de ň I. fáza CH 12 km (RV), II. fáza CH 6 k m (RV) 11. de ň rozcvi č. 3 km, 10x200 m (MR), vychodenie 2 km

62 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

12. de ň I. fáza rozcvi č. 2 km, 3 km + 2x2 km + 3x1 km + 4x500 m (TR až MR), vychodenie 2 km, II. fáza CH 10 km (RT) 13. de ň CH 14 km (RV) 14. de ň CH 10 km (RV) 15. de ň rozcvi č. 3 km, 5x200m + 15x400 m (TR až MR), vychodenie 2 km, II. fáza B 8 km (RT) 16. de ň I. fáza CH 12 km (RV), II. fáza CH 8 km (RT) vyvrcholenie únavy 17. de ň CH 10 km (RV) + 10x100 m (TR) 18. de ň rozcvi č. 3 km, 5 km + 2 km (ŠT), vychodenie 2 km 19. de ň CH 10 km (RV) 20. de ň CH 6 km (RV) 21. de ň rozcvi č. 2 km, 5x200 m + 2x500 m (TR), vychodenie 2 km 23. de ň Preteky – podpriemerný výkon (1:28:29)

Spád CK po pretekoch na 50 km

16 14 12 10 8 6 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7

Obrázok 36 Spád kreatínkinázy po pretekoch na 50 km (meranie 2x denne) pri pôvodnom tréningu (u P.K.)

63 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

UREA - spád po pretekoch na 50 km

12

10

8

6

4

2

0 1 2 3 4

Obrázok 37 Spád UREY po pretekoch na 50 km pri pôvodnom tréningu (u P.K.)

Numerické vyjadrenie pocitov po pretekoch na 50 km

body

10 8 6

body 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 de ň

Obrázok 38 Vyhodnocovanie subjektívnych pocitov pri pôvodnom tréningu (u P.K.)

64 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Pulzová frekvencia po pretekoch na 50 km

ranná SF ve černá SF

65 60 55 50 45 40 pulzová frekvencia 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 39 Sledovanie PF pri pôvodnom tréningu (u P.K.)

Telesná teplota po pretekoch na 50 km

ranná TT ve černá TT

37,5 37 36,5 36 35,5 telesná teplota 35 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 40 Sledovanie TT pri pôvodnom tréningu (u P.K.)

U pretekára sa po čas celého sledovaného obdobia menili nielen subjektívne pocity, ale menili sa i pokojové hodnoty sledovaných ukazovate ľov. Vyvrcholením tohto obdobia boli preteky na 20 km, ke ď sledovaný pretekár mierne zaostal za výkonnom, ktorý o čakával. inovovaný (optimalizovaný) tréningový program (8.8.- 30.8.2002)

Ke ďže sledovaný pretekár absolvoval preteky na 50 km v rámci Majstrovstiev Európy v Mníchove, v tomto období sme nemohli sledova ť CK a UREU, pretože sme nemali na to materiálne vybavenie, a tak bol tréning riadený pomocou ostatných sledovaných ukazovate ľov, ktoré sa 65 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš v kone čnom dôsledku ukazujú ako objektívnejšie. Na rozdiel od prvého sledovaného obdobia nasledovalo po pretekoch na ďalší de ň úplné vo ľno a s ľahkým aeróbnym tréningom sa pokra čovalo až od 3. d ňa po pretekoch. Ako vidíme v nasledovnom tréningovom programe :

2. de ň vo ľno 3.de ň B 6 km (RV) 4.de ň B 8 km (RV) 5. de ň CH 12 km (RV) 6. de ň I. fáza CH 10 km (RV), II. fáza B 8 km (RT) 7. de ň I. fáza CH 10 km (RV), II. fáza B 8 km (RT) 8. de ň CH 16 km (RV) 9. de ň CH 14 km (RV) 10. de ň B 2 km (RT) 11. de ň I. fáza 12 km (RV až TV), II. fáza CH 10 km (RV) 12. de ň I. fáza CH 10 km, II. fáza rozcvi č. 2 km, 8x200 + 500 m (MR), vychodenie 2 km 13. de ň rozcvi č. 2 km, 12 km (TV až ŠT), vychodenie 2 km 14. de ň I. fáza CH 15 km (RV), II. fáza B 8 km (RT) 15. de ň CH 16 km 16. de ň rozcvi č. 3 km, 14x500 m (TR), vychodenie 1 km, II. fáza CH 10 km 17. de ň CH 12 km 18. de ň I. fáza CH 25 km (TV), II. fáza CH 6 km (RT) 19. de ň rozcvi č. 3 km, 15x400 m (TR až MR), vychodenie 3 km 20. de ň CH 16 km 21. de ň CH 10 km 23. de ň CH 12 km 24. de ň Preteky – kvalitný výkon na 5 km (20:14) prvých 11 dní po pretekoch bola zara ďovaná len RV, a to v objeme do 16 km. Šiesty a siedmy de ň boli zaradené dvojfázové tréningy, čo vyvolalo do časné zhoršenie sledovaných ukazovate ľov (obrázok 41, 42) a rovnako za čalo stagnova ť aj zlepšovanie subjektívnych pocitov (obrázok 43). Preto bol v nasledujúcich d ňoch upravený tréning. Prvé za ťaženie vyššej intenzity (MR) bolo zaradené 12. de ň, a to v objeme 2,1 km, 13. de ň bola zaradená TV s vystup ňovaním do ŠT v objeme 12 km, čo však nevyvolalo vážnejšie negatívne reakcie organizmu, aj ke ď došlo k miernemu nárastu ve černej PF a miernemu zhoršeniu subjektívnych pocitov (obr.41, 43).

66 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš Pulzová frekvencia po pretekoch na 50 km

ranná SF ve černá SF

65 60 55 50 45 40 pulzová frekvencia 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23 de ň

Obrázok 41 Sledovanie PF pri optimalizovanom tréningu 1 (u P.K.)

Telesná teplota po pretekoch na 50 km

ranná TT ve černá TT

37,5 37 36,5 36 35,5 telesná teplota 35 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23 de ň

Obrázok 42 Sledovanie TT pri optimalizovanom tréningu 1 (u P.K.)

Numerické vyjadrenie pocitov po pretekoch na 50 km

body

10 8 6

body 4 2 0 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23 de ň

Obrázok 43 Vyhodnocovanie subjektívnych pocitov pri optimalizovanom tréningu 1 (u P.K.)

67 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

16. de ň bola zaradená TR v objeme 7 km a 18. de ň nasledovala TV v objeme 25 km. Za ťaženie v ostatných d ňoch bolo na úrovni RV, takže v aeróbnom režime. Vzh ľadom na to, že 18. de ň absolvoval sledovaný pretekár viac ako 30 km, nasledoval 19. de ň intervalový tréning v objeme 6 km na úrovni TR s vystup ňovaním do MR. Tento tréning bol vyla ďovacím tréningom na sú ťaž, ktorá sa konala 24. de ň po pretekoch na 50 km. Boli to preteky na 5 km, kde pretekár podal jeden z najlepších osobných výkonov, na základe čoho je možné hodnoti ť toto obdobie ako dobre zvládnuté. inovovaný (optimalizovaný) tréningový program (21.5.- 11.6.2005)

Toto obdobie má podobný charakter ako predchádzajúce sledované obdobie, ktoré bolo riadené na základe objektívnych ukazovate ľov a subjektívnych pocitov. Jediná výraznejšia zmena nastala v tom, že 6. a 7. de ň po pretekoch sme nezaradili dvojfázový tréning, keďže v predchádzajúcom období to vyvolalo krátkodobé zhoršenie pocitov, resp. stagnáciu v zlepšovaní. Ako vidíme na obrázkoch 44, 45 CK a UREA sa vrátili do pokojových hodnôt v priebehu 3 dní. Nasledujúci tréningový program: 2. de ň vo ľno 3.de ň B 8 km 4.de ň CH 8 km (RV) 5. de ň CH 6 km (RV) 6. de ň I. fáza CH 10 km (RV) 7. de ň I. fáza CH 10 km (RV) 8. de ň B+CH 10 km (RV) 9. de ň vo ľno 10. de ň CH 12 km (RV) 11. de ň CH 6 km (RV) + 10x200 m (TR až MR) 12. de ň I. fáza rozcvi č. 3 km, 6x500 m (TR), vychodenie 3 km, II. fáza B 8 km (RT) 13. de ň rozcvi č. 1 km, 16 km (TV), vychodenie 1 km 14. de ň CH 8 km (RV) + 10x100 m (TR) 15. de ň I. rozcvi č. 2 km, 10 + 2x1 km (TV až ŠT), vychodenie 2 km, II. fáza B 6 km 16. de ň CH 8 km (RV) 17. de ň CH 12 km (RV) 18. de ň I. fáza rozcvi č. 2 km, 3+2+1 km (ŠT), II. fáza CH 8 km 19. de ň CH 16 km 20. de ň CH 8 km

68 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

21. de ň CH 6 km + 5x200 m + 2x500 m (TR), vychodenie 2 km 23. de ň Preteky – štandardný výkon (1:27:15) však ukazuje, že vyššia tréningová intenzita bola zaradená 11. de ň po pretekoch na 50 km, a to v objeme 2 km (TR až MR) a 12. de ň 3 km, avšak v tento de ň už bol tréning dvojfázový. Od tohto d ňa sa až do pretekov striedalo za ťaženie nižšej a vyššej intenzity, pri čom najdlhší tréning vyššej intenzity ako RV bol len 16 km.

Spád CK po pretekoch na 50 km

16 14 12 10 8 6 4 2 0 1 2 3 4 5 6 7

Obrázok 44 Spád kreatínkinázy po pretekoch na 50 km (meranie 2x denne) pri optimalizovanom tréningu 2 (u P.K.)

UREA - spád po pretekoch na 50 km

12

10

8

6

4

2

0 1 2 3 4

Obrázok 45 Spád UREY po pretekoch na 50 km pri optimalizovanom tréningu 2 (u P.K.)

69 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš Pulzová frekvencia po pretekoch na 50 km

ranná SF ve černá SF

60

55

50 45

40 pulzová frekvencia 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23 de ň

Obrázok 46 Sledovanie PF pri optimalizovanom tréningu 2 (u P.K.)

Telesná teplota po pretekoch na 50 km

ranná TT ve černá TT

37,5 37 36,5 36 35,5

telesná teplota 35 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 de ň

Obrázok 47 Sledovanie TT pri optimalizovanom tréningu 2 (u P.K.)

Numerické vyjadrenie pocitov po pretekoch na 50 km

body

10 8 6 4 body 2 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 de ň

Obrázok 48 Vyhodnocovanie subjektívnych pocitov pri optimalizovanom tréningu 2 (u P.K.)

70 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Ako vidíme na obrázkoch 46, 47, 48, všetky sledované ukazovatele PF, TT aj subjektívne pocity sa od 11. d ňa po pretekoch stabilizovali a zodpovedali dlhodobým pokojovým hodnotám charakteristickým pre sledovaného pretekára. Mierne zhoršenie subjektívnych pocitov, ako i mierny nárast ve černej telesnej teploty nastal 15. de ň, kedy bola zaradená TV s vystup ňovaním do ŠT, ale už na ďalší de ň sa opä ť dostal organizmus do pokojového stavu. 18. de ň nasledoval vyla ďovací tréning a 21. de ň absolvoval preteky, na ktorých sa zlepšil na 20 km v porovnaní s prvým sledovaným obdobím o 1:14 min., ale preteky sa uskuto čnili v ťažších klimatických podmienkach, čo výraznejšie ovplyvnilo výkon.

3.5 Diskusia

Rozhodujúcim ukazovate ľom pri riadení tréningu je tréningová intenzita a tréningový objem. Vzh ľadom na to, že sledovaní pretekári sú ťažia na 50 - kilometrovej vzdialenosti, je pre nich zara ďovanie tréningov v objeme do 20 km ľahko zvládnute ľné. Ove ľa vä čšiu úlohu pri zotavných procesoch zohráva tréningová intenzita v anaeróbnom režime, kedy dochádza k produkcii laktátu – jedného z faktorov únavy. Laktát je so ľou kyseliny mlie čnej a ako kone čný produkt anaeróbneho metabolizmu výrazne ovplyv ňuje všetky formy zotavenia v športe. Preto je dôležité zara ďova ť takéto za ťaženie až po úplnom zotavení organizmu po pretekoch na 50 km. V tejto fáze je najdôležitejšie vhodne ur čiť ukazovatele, na základe ktorých budeme riadi ť tréningové za ťaženie.

Meranie hodnôt urey ako produktu metabolizmu bielkovín sa využíva v prípravnom a popretekovom období vo vytrvalostných športoch. Umož ňuje objektivizova ť nároky tréningu a priebeh zotavovania. Po čas dlhotrvajúceho za ťaženia stúpa hladina mo čoviny v krvi a po náro čnom vytrvalostnom za ťažení sa nenormalizuje nieko ľko dní. Zvýšené hodnoty, na zjednodušene zaokrúhlenú hodnotou 8 mmol.l -1, signalizujú potrebu úpravy tréningového za ťaženia a redukciu objemu. Ako ukázali naše sledovania, UREA u sledovaných pretekárov sa dostala do referen čného rozmedzia najneskôr štyri dni po pretekoch na 50 km, čo bolo pri pôvodnom tréningu nesprávne považované za signál úplného zotavenia.

Podobné využitie ako sledovanie urey má i sledovanie kreatínkinázy, ktorá vystupuje do krvi pomaly a jej maximum nastáva približne 5–8 hodín po za ťažení. Normálna hodnota po úplnom odpo činku je 2,0 umol.l -1. Pri riadení vytrvalostného tréningu sa oby čajne používa vz ťah:

71 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

( CK ve čer – 2,0 ) / (CK ráno – 2,0 ) > 1,51

Ak je rozdiel menší ako 1,51, znamená to, že odpo činok organizmu neposta čuje a je potrebné upravi ť objem a intenzitu za ťaženia na ďalší tréningový de ň. Zvýšené hladiny nad individuálne stanovenú úrove ň, ktoré pretrvávajú 2–3 dni, treba považova ť za indikátor za čínajúcej pretrénovanosti. Referen čné hodnoty sú pre mužov 0,40 – 3,25 ukat.l -1. Naše sledovania dokazujú, že CK sa dostáva do referen čného rozmedzia podobne ako urea už v priebehu štyroch dní po pretekoch na 50 km. Pri pôvodnom tréningu, ktorý vychádzal z týchto dvoch ukazovate ľov, to bol predpoklad pre zara ďovanie anaeróbneho tréningového za ťaženia, čo sa ukázalo ako nesprávne, lebo po takomto za ťažení došlo k narušenie zotavných procesov a v dôsledku toho sa prehlbovala únava. Výsledkom bola neschopnos ť poda ť optimálne výkony.

Sledovanie ranných hodnôt pulzovej frekvencie je pre športovú prax ve ľmi efektívne z poh ľadu riadenia tréningového procesu, ke ď vplyvom únavy sa aktivizuje sympatikové nervstvo, čo má za následok vzostup pulzovej frekvencie. Ako ukázali naše sledovania, návrat pokojovej pulzovej frekvencie (rannej aj ve černej) trvá pri vhodnom tréningovom za ťažení 11 – 12 dní po pretekoch na 50 km, čo vytváralo predpoklad pre zara ďovanie anaeróbneho za ťaženia do tréningového programu bez príznakov prehlbujúcej sa únavy.

Vo fáze našej prípravy na výskum sme tiež uplat ňovali merania telesnej teploty, ke ď si pretekár dvakrát denne (spolu s meraním PF) meral telesnú teplotu, ktorá výrazne korelovala so zmenami PF, čo sme využívali v riadení tréningového procesu v období po pretekoch na 50 km. Podobne ako pri sledovaní PF aj pri TT došlo k návratu do pokojových hodnôt po 11 – 12 d ňoch, bez nerušenia tohto stavu v dôsledku anaeróbneho za ťaženia. Na základe toho sa priklá ňame k názoru Misnera (2005), že po dehydratácii je možné opakova ť za ťaženie až po 7-10 d ňoch.

Sledovanie telesnej hmotnosti v športe je častým javom, no menej sa využíva sledovanie telesnej hmotnosti ako ukazovateľa únavových procesov. Viem však, že ke ď sa zníži obsah svalového glykogénu, sval prechádza z glycidového na lipidový metabolizmus (Štulrajter – Brozmanová, 1990), čo má za následok úbytok tukových rezerv v organizme. Chodec na 50 km stráca 5 – 10 % svojej hmotnosti. Najvýznamnejšiu čas ť z toho tvoria: voda, tuky, cukry a minerály. Najrýchlejšie obnovite ľná zložka je voda, ale jej absorbcia do organizmu

72 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš závisí aj od hladiny glukózy a minerálov, takže tieto tri zložky navzájom súvisia, a to predlžuje aj fázu rehydratácie. Obnova svalového glykogénu trvá pod ľa Misnera (2005) po takomto vytrvalostnom za ťažení viac ako 7 dní aj napriek tomu, že pe čeňový glykogén je stabilizovaný už po 24 hodinách. Ako už bolo spomenuté, pod ľa Coyla (2005) dochádza pri vytrvalostnom za ťažení aj k nemalým stratám tukových zásob, ktorých obnovite ľnos ť má dlhodobejší charakter. Tento fakt potvrdili aj naše sledovania, ke ď návrat telesnej hmotnosti po pretekoch na 50 km trval u sledovaných pretekárov od 12 do 16 dní, kedy vnímali všetci sledovaní pretekári aj svoje subjektívne pocity ako ve ľmi dobré.

Významnú úlohu v našom výskume teda zohrávali aj spomínané subjektívne pocity, ktoré sme posudzovali na základe desa ťstup ňovej škály. Výsledky dokazujú, že vnútorné poci ťovanie stavu organizmu u sledovaných pretekárov sa vo ve ľkej miere zhodovalo aj s objektívnymi sledovanými ukazovate ľmi. Pri pôvodnom tréningovom programe bolo zara ďované anaeróbne za ťaženie už štyri dni po pretekoch na 50 km a následne došlo k zastaveniu návratu sledovaných ukazovate ľov do pokojového stavu, rovnako sa za čali prehlbova ť príznaky únavy.

Viacerí autori, ako napr. Hamar (1989), Noakes (1991, 1993), Ku čera - Truksa (2002), ale aj iní, poukazujú na fakt, že pri vytrvalostnom za ťažení dochádza k dehydratácii a energetickému vy čerpaniu, ktoré spôsobujú okrem iného hypoglykémiu, nedostatok vitamínov a minerálov, narušujú hormonálnu a enzymatickú činnos ť, či vyvolávajú úbytok bielkovín. Na základe toho Noakes (1991) i Misner (2005) tvrdia, že zotavenie po maratóne, resp. ultramaratóne trvá minimálne 7-10 dní, čo je v zhode s našimi zisteniami.

Na základe sledovaní spomínaných fyziologických ukazovate ľov a s ich využívaním pri riadení tréningu po pretekoch na 50 km sme vytvorili nasledovný tréningový program:

2. de ň vo ľno 3.de ň CH, alebo B 6 - 10 km (RV) 4.de ň CH, alebo B do 8 km (RV) 5. de ň CH do 12 km (RV) 6. de ň I. fáza CH 10 km (RV), II. fáza regenera čná aktivita 7. de ň CH 10 km (RV) 8. de ň CH 8 - 16 km (RV) 9. de ň CH 14 - 20 km (RV)

73 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

10. de ň CH, alebo B do 12 (RV) 11. de ň rozcvi č. 2 km, 10x200 m, vychodenie 2 km 12. de ň rozcvi č. 2 km, 8-12 km (ŠT), vychodenie 2 km, resp. (TV) 13. – 21. bežne zaužívaný tréning pred pretekmi 22. de ň Preteky

Optimalizovaný tréningový program rešpektoval tréningovú intenzitu i objem. Z hľadiska kvantity bol vždy v prvom týždni najnižší objem, ke ď pri optimalizovanom tréningu nepresahoval objem v prvom týždni 62 km (takže 7 - d ňový objem bol približne na úrovni samotného pretekového objemu). V druhom týždni sa tréningový objem pohyboval na úrovni okolo 100 km a tretí týžde ň objem opä ť klesal v dôsledku vyla ďovania na preteky.

Náš (vytvorený) tréningový program nevyvolával v organizme negatívne pocity a celý zotavný proces prebiehal tak, že sledované ukazovatele sa rovnako ako subjektívne pocity dostávali postupne do pokojového stavu bez výraznejšej stagnácie či zhoršenia.

Optimalizovaný tréningový program overoval po úspešnej olympijskej kvalifikácii na 50 km aj ďalší slovenský reprezentant – Miloš Bátovský (M.B.). Tento pretekár však neabsolvoval všetky potrebné merania, a tak uvádzame ním absolvovaný tréningový program prílohe A, ktorého vyvrcholením bolo dosiahnutie jeho doterajšieho osobného maxima na 20 km.

3.6 Závery

U vrcholových atlétov – chodcov sú ťažiacich na obidvoch olympijských vzdialenostiach (na 20 km a 50 km) je dôležité zosúladi ť zotavné procesy so zara ďovaním špeciálnych tréningových prostriedkov. Immonen (1998) považuje za správne stanovi ť tréningový objem priebežne na základe intenzity hlavných tréningov, čo nazna čuje, že nielen objem, ale najmä tréningová intenzita zohráva významnú úlohu pri riadení tréningového procesu v atletickej chôdzi, čo mnohí tréneri nerešpektujú. Vzh ľadom na to, že pri pretekoch na 50 km sa dostáva chodec do absolútneho stavu vy čerpania, je dôležité zosúladi ť tréningový objem a intenzifikáciu celého tréningového procesu. Vieme, že vplyvom anaeróbneho za ťaženia dochádza v organizme k hromadeniu laktátu, ktorý následne vyvoláva stavy akútnej únavy. Ak je zara ďovaný takýto tréning pred ukon čením zotavenia z pretekov na 50 km, môže dôjs ť k stagnácii zotavných procesov či preh ĺbeniu únavových symptómov.

74 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Pri vyhodnocovaní výsledkov sme zistili, že zotavný proces prebiehal u všetkých sledovaných pretekárov ve ľmi podobne. Výsledkom bolo nielen to, že pretekári subjektívne vnímali 11., resp. 12. de ň ako de ň, po čas ktorého už nepoci ťovali žiadne symptómy akútnej či chronickej únavy. Tieto pocity podporili i fyziologické ukazovatele, ktoré sme posudzovali. Chodci teda absolvovali v týchto d ňoch (pri optimalizovanom tréningu) prvé za ťaženie v anaeróbnom režime, a ke ďže nedošlo k žiadnym negatívnym reakciám organizmu, pokra čovali v štruktúre tréningu, ktorú majú zaužívanú pred pretekmi. Teda v tréningu sa prelínala RV so ŠP až MR (resp. TV). Iná situácia bola pri pôvodnom tréningu, kde krivka únavy vrcholila okolo 15. d ňa, ale priebeh stagnácie zotavenia bol individuálny. Prvé štyri dni mali pri všetkých meraniach (teda aj pri optimalizovanom tréningu) ve ľmi podobný priebeh, ke ď sa napr. pri PF i TT striedal pokles a vzostup v približne 24 hodinových intervaloch, pri čom tento priebeh bol u všetkých sledovaných pretekárov ve ľmi podobný. Výrazné rozdiely nastali od štvrtého d ňa pri pôvodnom tréningu, kde priebeh únavy prebiehal individuálne a relatívne zlepšenia pocitov (avšak bez dlhodobého efektu) súviseli so zara ďovaním odpo činku.

75 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

4 MOŽNOSTI KOMBINÁCIE 20 A 50 KILOMETROVEJ PRETEKOVEJ VZDIALENOSTI U CHODCOV

Charakteristika probanda: M.T. – 26 rokov, telesná hmotnos ť 75 kg, telesná výška 185 cm, -1 -1 -1 VO 2max.kg 73,3 ml.kg .min , VO 2max 5454 ml, pulzový kyslík 28,5 ml, tuk 7,4%, ANP 178 pulz.min -1, hematokrit – 48,6 %, hemoglobín – 164, klub - VŠC Dukla BB

4.1 Organizácia a metodika výskumu

Výskum bol realizovaný v roku 2009 v období marec – august. M.T. dosiahol v tomto období osobný rekord na oboch olympijských vzdialenostiach. Dosiahnuté osobné rekordy: 20 km (25.4.2009 - Podebrady) – 1:20:53 hod 50 km (28.3.2009 – Dudince) – 3:41:32 hod Porovnávali sme výkonnos ť na absolvovaných pretekoch a to najmä v kombinácii pretekového za ťaženia na 20 a 50 km. M.T. absolvoval v tomto období nasledovné preteky: 14.3.2009 – Chihuahua (Mex.) 20 km – 1:25:41 hod 28.3.2009–Dudince (Svk.) 50 km–3:41:32 hod (osobný rekord a rekord SR) 11.4.2009 – Olomouc (Cze.) – 20 km – 1:24:38 hod 25.4.2009 – Podebrady (Cze.) – 20 km 1:20:53 hod (osobný rekord) 24.5.2009 – Metz (Fra.) – 20 km 1:27:29 hod 30.5. 2009 – Krakow (Pol.) – 10 km 39:41 min (osobný rekord) 6.6. 2009 – Borský Mikuláš (Svk.) –20 km 1:27:03 hod 14.6. 2009 – Banská Bystrica (Svk.) – 30 km 2:08:14 (osobný rekord a rekord SR) 15.8.2009 – Berlín (Ger.) – 20 km 1:21:13 hod 22.8.2009 - Berlín (Ger.) – 50 km 3:48:35 hod 29.8.2009 – Jablonec nad Nisou (Cze.) – 5 km 19:27 min Vo výskume sme sa zamerali najmä na absolvované tréningové za ťaženie medzi jednotlivými štartmi na 20 a 50 km, kde sme sledovali intenzitu a objem tréningového za ťaženia.

4.2 Výsledky výskumu

Sledovaný pretekár mal sezónu 2009 ve ľmi úspešnú, ke ď v tejto sezóne dosiahol 5 osobných rekordov (na 5, 10, 20, 30 a 50 km), z ktorých dva (na 30 a 50 km) sú zárove ň aj rekordmi SR. Výnimo čnos ť sezóny pod čiarkol aj svojim dvojštartom na MS v atletike v nemeckej metropole Berlín, kde obsadil na 20 km 9. miesto a na 50 km 10. miesto. V sezóne

76 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš absolvoval dva štarty na 50 km v rozdielnej časovej náväznosti na štart na 20 km. Ako už bolo spomenuté v kapitole 3 M.T. dosiahol 28.3.2009 slovenský rekord v chôdzi na 50 km (3:41:32), pri čom v nasledujúcom období malo tréningové za ťaženie nasledovný charakter: S – Preteky na 50 km (3:41:32) N- B – 6 km (PF 129 pulz.min -1) P- B- 1 km, Ch- 8 km (137 pulz.min -1) U- B- 1 km, Ch-10 km (40 pulz.min -1) S- B- 1 km, Ch-10 km (138 pulz.min -1) Š- Ch 2 km, 10x200 m (max. 173 pulz.min -1) P- B- 1 km, Ch-16 km (141 pulz.min -1) So- Túra 6 km N- B- 1 km, Ch-10 km (124 pulz.min -1) P- B- 1 km, Ch-10 km (140 pulz.min -1)+10x100m (max. 173 pulz.min-1) U- I. fáza Ch 2 km, 5x200m+15x400m+5x200m s medzichôdzou (max. 188 pulz.min -1); II. fáza B- 8 km S- I. fáza B- 1 km, Ch-14 km (142 pulz.min -1); II. fáza B- 6 km Š- B- 1 km, Ch- 8 km (139 pulz.min -1) P- Ch- 2km, 5x200m+2x500 m (max. 179 pulz.min -1), Ch- 2 km So- Preteky (Olomouc) – 20 km (1:24:38) N- B-8 km P- Ch- 8 km (155 pulz.min -1)+10x100m U- Preteky Nitra 5 km (19:53) + 3 km + 2 km + 2x 1 km (max. 190 pulz.min -1) S- I. fáza B- 1 km, Ch-12 km (147 pulz.min -1); II. fáza Ch- 10 km Š- B- 1 km, Ch- 14 km (139 pulz.min -1) P- Ch- 8 km (131 pulz.min -1)+10x100m So- I. fáza B- 2 km, Ch 25 km (159 pulz.min -1); II. fáza B- 6 km N- B- 1 km, Ch- 8 km (130 pulz.min -1) P- B- 1 km, Ch-10 km (141 pulz.min -1)+10x100m (max. 160 pulz.min -1) U- I. fáza Ch- 2 km, 5x200m+5x300m+6x400m+5x200m (max. 183 pulz.min -1); II. fáza B- 6 km S- B- 1 km, Ch-10 km (153 pulz.min -1) Š- B- 1 km, Ch-16 km (131 pulz.min -1) P- Ch 3 km, 5x200m+2x500 m (max. 178 pulz.min -1), Ch- 1 km So- Preteky (Podebrady) – 20 km (1:20:53 osobný rekord)

Ako vidíme na uvedenom za ťažení, M.T. na rozdiel od našich zistení (z kapitoly 4) absolvoval prvé intenzívnejšie za ťaženie už 5. de ň po pretekoch na 50 km. Toto za ťaženie však absolvoval pri maximálnej

77 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš pulzovej frekvencii 5 pulz.min -1 pod úrov ňou ANP, pri čom jeho výkonnos ť je výrazne vyššia ako u probandov sledovaných v štvrtej kapitole. Dôležité však bolo, že v zhode s našimi zisteniami neabsolvoval intenzívne intervalové za ťaženie ani 7., ani 8. de ň. Náro čnejšie intervalové za ťaženie nasledovalo až na 11. de ň, čo však súviselo s tým, že M.T. absolvoval 2 týždne po pretekoch na 50 km preteky v rámci českej atletickej extraligy na 20 km, ke ď dosiahol vzh ľadom k slabej konkurencii kvalitný výkon 1:24:38 hod. Po dvojd ňovom ľahkom za ťažení absolvoval „povinný“ štart na 5 km vo svojom rodnom meste, pri čom za ťaženie dokon čil intervalovým tréningom. Tri týždne po pretekoch na 50 km absolvoval kvalitný tréning na 25 km v čase 1:48:56 hod. Po tomto za ťažení už nasledovala príprava na sú ťaž, ktorú zav ŕšil na 28. de ň po osobnom rekorde na 50 km aj osobným maximom na 20 km. Ako vidíme na obrázku 49 preteky boli z poh ľadu odozvy organizmu vo vyrovnanom tempe mierne nad úrov ňou ANP, pri priemernej pulzovej frekvencii 182 pulz.min -1 a maxime 190 pulz.min -1. Aj v jeho prípade sa potvrdilo, že nie je vhodné výrazne intenzifikova ť tréning skôr ako 10 dní po pretekoch na 50 km .

Obr. 49 Priebeh pulzovej frekvencie M.T. pri osobnom rekorde na 20 km

Podobne ako pri výskume v predchádzajúcej kapitole sa potvrdilo, že vytrvalostná príprava na 50 km vytvára vhodný predpoklad pre dosahovanie kvalitných výkonov aj na 20 kilometrovej vzdialenosti a to aj v relatívne krátkom časovom slede, ktorý je vä čšinou považovaný za obdobie zotavovania organizmu po pretekoch na 50 km.

Iná situácia nastala pri dvojštarte na MS v Berlíne, kde najskôr absolvoval preteky na 20 km a na 6. de ň po týchto pretekoch štartoval na 50 km. Ako

78 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš vidíme na obrázku 50 aj tieto preteky absolvoval vo vyrovnanom tempe, mierne nad úrov ňou ANP, pri priemernej pulzovej frekvencii 185 pulz.min -1 a maxime 189 pulz.min -1. Po týchto pretekoch bolo dôležité, aby sa v relatívne krátkom čase piatich tréningových dní pripravil na preteky na 50 km.

Obr. 50 Priebeh pulzovej frekvencie M.T. po čas pretekov na 20 km na MS 2009

M.T. absolvoval po pretekoch na 20 km na MS v Berlíne nasledovné za ťaženie:

S- MS v Berlíne preteky na 20 km (1:21:13 – 9. miesto) N- B- 1 km, Ch- 6 km (135 pulz.min -1) P- B- 2 km, Ch- 8 km (138 pulz.min -1)+10x100 m (max. 159 pulz.min -1) U- B- 1 km, Ch- 10 km (140 pulz.min -1) S- B- 1 km, Ch- 6 km (141 pulz.min -1) Š- Ch 2 km, Ch-3 km (12:53) (max. 174 pulz.min -1) P- MS v Berlíne preteky na 50 km (3:48:35 – 10. miesto)

Ako vidíme, za ťaženie prebiehalo prevažne v za ťažení nižšej intenzity, pri čom maximálny denný objem tréningu nepresiahol 12 km. Pulzová frekvencia pri za ťažení sa pohybovala pod úrov ňou 80 % ANP, vyššia pulzová frekvencia bola nameraná len jeden de ň pred štartom na 50 km.

79 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Obr. 51 Porovnanie priebeh pulzovej frekvencie M.T. pri pretekoch na 20 km pri osobnom rekorde na pretekoch EAA v Podebradoch a na MS 2009

Z poh ľadu pretekového za ťaženia a teda odozvy organizmu na preteky na 20 km boli obidva výkony ve ľmi podobné, ke ď pri osobnom rekorde bola priemerná srdcová frekvencia 182 pulz.min -1, a pri pretekoch na svetovom šampionáte to bolo 185 pulz.min -1. Pri poh ľade na obrázok 51 vidíme, že na MS bola v prvej polovici pretekov priemerné pulzová frekvencia mierne vyššia (znázornená tmavou farbou). Tento fakt vyplýva aj z toho, že pretekár sa musel tempovo prispôsobi ť skupine pretekárov v ktorej bol, pri čom pri osobnom rekorde diktoval po čas celých pretekov tempo on sám.

4.3 Závery

Na základe našich zistení môžeme konštatova ť, že u výborne pripraveného chodca neovplyv ňuje športový výkon relatívne krátka časová následnos ť pretekov na 20 km a 50 km. Na základe našich poznatkov sa domnievame, že tak pre výkon na 20 km, ako aj pre výkon na 50 km je rozhodujúca vytrvalos ť. Samozrejme, že pretekár musí by ť adekvátne pripravený vytrvalostne i rýchlostne a to najmä z hľadiska špeciálneho tempa.

80 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

5 ZÁVERY

Na základe našich zistení doporu čujeme, aby chodci za čínali preteky v nižšej intenzite a tempo postupne zrých ľovali, pretože v dôsledku kyslíkového deficitu v úvode za ťaženia dochádza k úvodnému pre ťaženiu organizmu z poh ľadu kyslíkového krytia, čo sa v kone čnom dôsledku negatívne odzrkad ľuje na kone čnom výkone. Najobjektívnejšie je možné u chodcov kontrolova ť adekvátnos ť tempa pomocou športtesterov, ke ď vďaka aktuálnej pulzovej frekvencie môžu reálne posúdi ť mieru za ťaženia organizmu.

V súlade s výsledkami našej práce odporú čame sledova ť na posudzovanie zotavných procesov najmä objektívne ukazovatele, a to rannú a ve černú pokojovú pulzovú frekvenciu, rannú a ve černú pokojovú telesnú teplotu a telesnú hmotnos ť. Nutné je v tejto fáze prihliada ť aj na subjektívne pocity, ktoré je vhodné posudzova ť na základe známych príznakov akútnej i chronickej únavy.

Z hľadiska zotavných procesov po výraznom vytrvalostnom za ťažení sa v športovom tréningu treba zamera ť na dôkladné zotavenie a až po návrate organizmu do pokojového stavu je možné za čať s intenzifikáciou tréningu.

Vo fáze neúplného zotavenia je nutné pri narušení zotavných procesov zachova ť individuálny prístup ku každému športovcovi. Na základe konkrétnych ukazovate ľov pre konkrétneho pretekára je možné zara ďova ť tréningový objem, tréningovú intenzitu či v prípade akútnej potreby i úplný pasívny odpo činok.

Výsledky našej práce poukazujú na fakt, že u vrcholových chodcov trvá zotavenie po pretekoch na 50 km 11 – 12 dní. Avšak to platí len pri rešpektovaní vhodne zvolených fyziologických ukazovate ľov posudzujúcich stavy únavy a zotavenia. Pri skorej intenzifikácii tréningu sa u pretekárov prehlbujú únavové symptómy, ktoré pri neskorom odhalení narúšajú rovnováhu v organizme, čo sa prejavuje neschopnos ťou realizova ť tréningové či pretekové za ťaženie. V prípade dodržiavania zásad zotavenia je možné od 11. d ňa pokra čova ť v normálnom tréningu bez výraznejšieho obmedzenia.

Na základe našich zistení môžeme konštatova ť, že u výborne pripraveného chodca neovplyv ňuje športový výkon relatívne krátka časová následnos ť

81 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš pretekov na 20 km a 50 km. Na základe našich poznatkov sa domnievame, že tak pre výkon na 20 km, ako aj pre výkon na 50 km je rozhodujúca vytrvalos ť. Samozrejme, že pretekár musí by ť adekvátne pripravený vytrvalostne i rýchlostne a to najmä z hľadiska špeciálneho tempa.

82 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. ABEL, H.H. 1994. Kardiorespiratorische Funktionsdiagnostik und Trainigssteuerung. In: Deutsche Zeitschrift für Sportmedizin, 1994, č. 45, Sonderheft, s. 8-9. 2. ANDERSEN, P. 1975. Capillary density in skeletal muscle of man. In: Acta Physiologica Scandinavica, Blackwell Publishing, 1975, č.2, s. 203 – 205. 3. ASMUSSEN, E.1979. [online] Muscle fatigue. In: Medicine and Science in Sports and Exercise, Indianapolis (USA) : U.S. Army Research Institute of Environmental Medicine, 1979, č. 11, s. 313 – 321. Dostupné na internete [cit. 2003-12-05] 4. BERGSTROM, J.- HERMASEN, L.- HULTMAN, E.- SALTIN, B. 1967. Diet, muscle glykogen and physical perfomance. In: Acta Physiologica Scandinavica, Blackwell Publishing, 1967, č. 2 – 3, s. 140 – 150 5. BIELIK, B. – HOLE ČEK, V. – STRÁKA,L. 1984. Biochémia. Martin : Osveta, 1984. 6. BOJE, O.1944. Energy production, pulmonary ventilation, and length of steps in well-trained runners working on a treadmill. Acta Physiol Scand 7: 362-375, 1944. 7. BRO ĎÁNI, J. 2006. Laktátová odozva na rôzne druhy za ťaženia v hypoxickom prostredí u chodca na 20 km. In: Efekty pohybového zatížení v eduka čním prost ředí t ělesné výchovy a sportu: elektronický sborník referát ů z 6. mezinárodního v ědeckého seminá ře. - Olomouc : FTK UP, 2006. - ISBN80-244-1366-3. 8. BRO ĎÁNI, J. 2008. Rozvoj vytrvalostných schopností v atletickej chôdzi. In: Telesná výchova a šport na univerzitách III.: - Nitra: SPU, 2008. – ISBN 978-80-552-0157-3 – s. 9-19. 9. BRO ĎÁNI, J. – TÓTH, M. 2008. Vplyv všeobecných a špeciálnych tréningových ukazovatelov na športový výkon v dlhodobej športovej príprave chodca na 20 km. In: Sou časný sportovní trénink. - Praha : Olympia - Sportprint, 2008. - ISBN 978-80-7376-079-3. – s. 67-72. 10. BUNC, V. 2005. Využitie fyziologických parametr ů p ři řízení tréninkového zatížení v příprav ě vrcholových sportovc ů. In: Seminár NŠC – 20. 10. 2005, Bratislava. 11. CLARKOVÁ, N. 1984. Sportovní výživa, Praha : Grada Publishing, 2000, s. 167 12. COGGAN, A.R., - COYLE E.F. 1989. [online] Carbohydrate ingestion during prolonged exercise: effect on metabolism and

83 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

performance. In: Exercise and Sport Science Reviews, University of Massachusetts Amherst, 1989, č.19, s. 1-40. ISSN 0091-6331 Online ISSN 1538-3008. Dostupné na internete [cit. 2004-01-20] 13. COSTILL,D. L. 1970. [online] Metabolic responses during distance running. In: Journal of Applied Physiology, 1970, č, 3, s. 151 – 153. Dostupné na inernete [cit. 2005-08-25] 14. COSTILL, D.L. - COYLE, E. F. - DALSKY, G. - EVENS, W. - FINK, W. - HOOPES, D. 1977. [online] Effects od elevated plasma FFA and insulin on muscle glyconen usage during exercise. In: Journal of Applied Physiology, American Physiological Society, 1977, č. 4. s. 695 – 699. Dostupné na internete [cit. 2005-08-27] 15. COYLE, E.F. – COGGAN, A.R. – HEMMERT, M.K. – IVY, J.L. 1986. [online] Muscle glycogen utilization during prolonged stenuous exercise when fed carbohydrate, In: Journal of Applied Physiology, American Physiological Society, 1986, č. 1, 165 –172. Dostupné na internete [cit. 2005-03-27] 16. COYLE. E. F.1999. Fyziológia telesných cvi čení. In: 5. Kongres MOV, Sydney, 1999. 17. COYLE, E. F. 2005. [online] Improved muscular efficiency displayed as Tour de France champion matures. In: Journal of Applied Physiology, American Physiological Society. 1990, č. 5, s. 2191-2196. ISSN 8750-7587. Dostupné na internete [cit. 2005-10-15] 18. ČILLÍK, I. 2004. Športová príprava v atletike. Banská Bystrica : FHV UMB, 2004, s. 47. ISBN 80-8055-992-9. 19. DANIELS, J. 1998. Running formula. New York : Human Kinetics, 286 s. ISBN 0-88011-735-4 20. DIVALD, L. 2002. Sledovanie tréningového za ťaženia a regenerácie. In: Olympijský spravodaj, Bratislava : SOV, 2002, s. 49-52. 21. DOLEZAL,B.A. - POTTEIGER,J.A. - JACOBSEN,D.J. - BENEDICT,S.H. 2000. [online] Muscle damage and resting metabolic rate after acute resistance exercise with an eccentric overload. In: Medicine and Science in Sports and Exercise , Indianapolis (USA) : U.S. Army Research Institute of Environmental Medicine, 2000, č. 7, s. 1202-1207, ISSN 0195-9131 Online ISSN 1530-0315. Dostupné na internete [cit. 2004-09-28]

84 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

22. DOSTÁL, E. 1981. B ěh pro zdraví. Praha : Olympia, 1981, s. 59 – 64. 23. DOVALIL, J. et al. 1982. Malá encyklopedia sportovního tréninku. Praha : Olympia, 1982, s. 239. 24. DOVALIL, J. et al. 2002. Výkon a trénink ve sportu. Praha : Olympia, 2002, s. 96. ISBN 80-7033-760-5 25. DU, N. - BAI, S. – OGURI, K. – KATO, Y. – MATSUMOTO, I. - KAWASE, H. - MATSUOKA, T. 2005. [online] Heart rate recovery after exercise and neural regulation of heart rate variability in 30-40 year old female marathon runners. In: Journal of Sports Science and Medicine, 2005, č.4, s. 9-17. ISSN 1303-2968. Dostupné na inernete [cit. 2005-12-15] 26. DVO ŘÁK, M. et al. 1990. Metodické listy 18. Príprava československých chodcov na Olympijské hry do Soulu - 1988. Praha : VMOÚU ŠTV, 1990, s. 72. 27. EKTBLOM, B. 1969. Effect of physical training on oxygen transport system in man. In: Acta Physiologica Scandinavica, Blackwell Publishing, 1969, č.1, s .96 28. FABIAN, K. – SCHLEGEL, D. – ZERBES, H. 1992. Experience from the regulation of training by the parameter serum creatine kinase in the Maraton run. Dresden : Instute fur Physikalische Medizin, 1992, s. 349-357. 29. GLESK, P. 2005. Prepätie a pretrénovanie ako nežiadúce stavy v adaptácii športovcov. In: Vedecké práce (Adaptácia v tréningovom procese). Trnava : KTVŠ MTF STU. ISBN 80-227-2243-X 30. GLESSER, M.A. 1983. Fyziologická charakteristika vytrvalce jako výsledek procesu adaptace na vytrvalostní trénink. In: Metodický dopis. Možnosti využití fyziologických poznatku ve specialnim tréninku bežcu vytrvalcu. Praha : ÚV ČSTV v ědeckometodické odd ělení, 1983, s. 34. 31. GOULD, J.A. – DAVIES, G.J. 1985. Orthopedic and sport physical activity. St. Louis : Mosby, 1985, s. 114 –132. 32. GOULET, E. - SUSAN LABRECQUE, S. – MÉLANÇON, M.O.- ROYER, D. 2002. [online] Water- induced hyperhydration increase total body water to a greater extent than glycerol-induced hyperhydration: a case study of trained triathlete. In: Journal of Sports Science and Medicine, 2002, č. 1, s. 96-102. ISSN 1303-2968. Dostupné na internete [cit. 2004-05-25] 33. GREEN, H. J.- FRASER, I.G. 1988. [online] Differential effects of exercise intensity on serum uric acid concentration. In: Medicine and

85 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Science in Sports and Exercise, Indianapolis (USA) : U.S. Army Research Institute of Environmental Medicine, 1988, č. 1, s. 55-59. Dostupné na internete [cit. 2003-11-08] 34. HAGBERG, J. A. - COYLE, E. F. 1983. [online] Physiological determinants of endurance performance as studied in competitive racewalkers. In: Medicine and Science in Sports and Exercise. Indianapolis (USA) : U.S. Army Research Institute of Environmental Medicine, 1983, č.4, 287-289. Dostupné na internete [cit. 2004-06- 02] 35. HAMAR, D. 1989. Všetko o behu. Bratislava : Šport, 1989, 202 s. ISBN 80-7096-010-8 36. HAMAR, D. 2000. Urea a kreatínkináza ako makrely pretrénovanosti. Bratislava : Olympijský spravodaj, SOV, 2000, s. 55 – 63. 37. HARTMAN, U. – MASTER, J. 2000. [online] Training and overtraining markers in selected sport even. In: Medicine and Science in Sports and Exercise, Indianapolis (USA) : U.S. Army Research Institute of Environmental Medicine, 2000, č. 1, s. 209-215. ISSN 0195-9131, Online ISSN 1530-0315. Dostupné na internete [cit. 2004-11-17] 38. HELLER, J. et al. 1996. Fyziologie t ělesné zát ěžě II. – Speciální část – 2.díl. Praha : Karolinum, 1996. 39. HEAPS, C. L. - GONZALEZ-ALONSO, I.- COYLE, E. F. 1994. [online] Hypohydration Causes Cardiovascular Drift Without Reducing Blood Volume. In: International Journal of Sports Medicine, Stuttgart : 1994, č. 2, s. 74- 79, ISSN 0172-4622. Dostupné na internete [cit. 2003-11-12] 40. HOLLMANN, W.- HETTINGER, M. 2000. [online] Sportmedizin – Grundlagen für Arbeit, Training und Praevetivmedizin. 4.vyd. Stuttgart : Schattauer, 2000. Dostupné na internete [cit. 2005-10-19] 41. HOPKINS, WG. 1991. Quantifikation of Training in Competitive Sports. Sports Med. 1991, č. 3, s. 161-177. 42. CHU, R.C. – KAPLAN, L.D. – FU, F.H. - CROSSETT, L.S. – STUDER, R.K. 2004. [online] Recovery of Articular Cartilage Metabolism Following Thermal Stress Is Facilitated by IGF-1 and JNK Inhibitor. In: American Journal of Sports Medicine, 2004, č.2, s. 191 – 196. Dostupné na internete [cit. 2005-08-18] 43. JAMURTAS,A.Z. - FATOUROS,I.G. - BUCKENMEYER,P. - KOKKINIDIS,E. - TAXILDARIS,K. - KAMBAS,A.- KYRIAZIS,G.

86 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

2000. [online] Effects of plyometric exercise on muscle soreness and plasma creatine kinase levels and its comparison with eccentric and concentric exercise. In: Journal of Strength and Conditioning Research, 2000, č. 1, s. 68-74. Dostupné na internete [cit. 2004-09- 19] 44. JAKOVLEV, N. N. 1980. Biochemické predpoklady únavy. In: Teória a prax TV, 1980, s .638-640. 45. JAN ČOKOVÁ, Ľ. 2000. Biorytmy v športe (Úvod do chronobiológie). Banská Bystrica : KTVŠ FHV UMB, 120 s. ISBN 80-8055-395-5 46. JAVORKA, K. 2001. Lekárska fyziológia. Martin : Osveta, s. 337- 351. ISBN 80-8063-023-2 47. KALLINEN, M. – MARKKU, A. 1995. Aging, physical activity and sports injures. In: American Journal of Sports Medicine, 1995, č. 1, s.191 – 196 48. KAMPMILLER, T. – VAVÁK, M. – LACZO, E. – ŠELINGER, P – SLAMKA, M. 1998. Analýza kinematickej štruktúry atletickej chôdze. In: Seminár EAA (Metodický list), Dudince, 1998, s. 28. 49. KOMADEL, L. 1994. Telovýchovnolekárske vademecum. Bratislava : Slovenská spolo čnos ť telovýchovného lekárstva a CIBA – GEIGY SERVICES A. G. 1994. s .53-60 50. KOR ČOK, P. - PUPIŠ, M. 2006. Všetko o chôdzi. Banská Bystrica: FHV UMB, 2006. ISBN 80-8083-185-3, 236 s. 51. KU ČERA, M. – DYLEVSKÝ, M. et al. 1999. Sportovní medicína. Praha : GRADA, 1999. 52. KU ČERA, V- TRUKSA,Z. 2000. B ěhy na st řední a dlouhé trat ě. Praha : Olympia, 2000. s 13. 53. KUCHEN, A. et al. 1985. Atletika - encyklopédia. Bratislava : Šport, 1985, s. 106 - 107. 54. KUJANÍK, Š – ŠTULRAJTER, V. 2001. Fyziológia práce a telesných cvi čení. In: JAVORKA, K. 2001. Lekárska fyziológia. Martin : Osveta, s. 597-612. ISBN 80-8063-023-2 55. LACOUR, J.R. – FLANDROIS, R. 1977. Le role du métbolisme aérobie dans l exercice intense de longue durée. In: Journal of Physiology, Paríž : č.1, 1977, s. 89. 56. LACZO, E. 2004. Vytrvalostné schopnosti a ich rozvoj. In : MORAVEC, R. et al. 2004. Teória a didaktika športu. Bratislava : FTVŠ UK, 2004, s. 117, ISBN 80-89075-22-3 57. LACZO, E. 2005. Adapte čný efekt – ako výsledok reakcie organizmu na alaktátový a laktátový obsah tréningového a sú ťažného za ťaženia. In: NŠC Revue. Bratislava : NŠC. s. 13 – 17.

87 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

58. LACZO, E. 2005. Obsahové zameranie tréningového za ťaženia v období ladenia športovej formy. In: NŠC Revue. Bratislava : NŠC. s. 4 – 6. 59. LAPKA, M.- BRANDEJSKÝ, P.- KRATOCHVÍL, P.- PITÁK, I. 2001. Základy specializace sportovní ch ůze. Materiál pro školení trenér ů. Praha a České Bud ějovice : 2001. 60. LARSON - MEYER, D.E. - NEWCOMER, B.R. - HUNTER, G.R. 2002. [online] Influence of endurance running and recovery diet on intramyocellular lipid content in women. In: America Journal Physiology Endocrinology and Metabolism, 2002, č.1, s. 95-106. ISBN 0193-1849. Dostupné na internete [cit. 2003-10-05] 61. LEVENHAGEN, D.K. - GRESHAM, J.D.- CARLSON, M.G.- MARON, D.J.- BOREL, M.J. - AND FLAKOLL, P.J. 2001. [online] Postexercise nutrient intake timing in humans is critical to recovery of leg glucose and protein homeostasis. In: America Journal Physiology Endocrinology and Metabolism, 2001, č.6, s. 982-993. ISBN 0193-1849. Dostupné na internete [cit. 2004-04-18] 62. MaC DOUGAL, 1983. Aplikace fyziologických poznatku v tréningu vytrvalcu. In: Metodický dopis. Možnosti využití fyziologických poznatku ve specialnim tréninku bežcu vytrvalcu. Praha : ÚV ČSTV vědeckometodické odd ělení, 1983, s. 42. 63. MÁ ČEK, M. – VÁVRA, J. 1988. Fyziologie a patofyziologie telesné zá ťeže. Brno : Avicenum, 1988. 64. MARGARIA, R. – CERRETELLI, P. - AGHEMO, P. - SASSI, G. 1963. The energy cost of running. J Appl Physiol18: 367-370, 1963. 65. MARON, M. B.- WAGNER,J. A.- HORVATH, S. M. 1977. [online] Termoregulatory responses during competitive marathon running, In: Journal of Applied Physiology, American Physiological Society. 1977, č 6, s. 909-910. Dostupné na internete [cit. 2005-02-15] http://jap.physiology.org/ 66. MEŠKO, D. 1994. Schvátenie. In: Telovýchovnolekárske vademecum. Bratislava : Slovenská spolo čnos ť telovýchovného lekárstva a CIBA – GEIGY SERVICES A. G. 1994. s .120. 67. MLECZKO, E.- SUDOL, G. 2005. [online] According to the researches of training condition of the polish walker. In : Atletika 2005, Praha : Falon, 2005. ISBN 80-86317-39-0. Dostupné na internete [cit. 2006-02-05]

88 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

68. MLECZKO, E.- SUDOL, G. 2005. [online] The Polish way to sport walking mastery. In: Atletika 2005, Praha : Falon, 2005. ISBN 80- 86317-39-0. Dostupné na internete [cit. 2006-02-05] 69. MOC, L. 1976. Jednotný tréningový systém pre chôdzu. Banská Bystrica, 1976, s. 9 - 65. 70. MOC, L. 1978. In: Atletika – U čebné texty pre školenie trénerov II.triedy, Šport, Bratislava : 1978, s. 506. 71. MOC, L. 2002. Chúdze a běh – aktívní role českých odborníku. In: Slovenská chôdza - informa čný spravodaj 3, 2002 , č 33, s.27 72. MOESCH, H. - OBERHOZER, F. - CLASSEN, H. - HOWALD, D. 1974. Structure and biochemical function of human skelet muscle after a 100 km run. Basel : Experienta, 1974, s. 681. 73. MORAVEC, R. – ANEŠTÍK, M. 2003. Dynamika zmien parametrov spektrálnej analýzy variability pulzovej frekvencie po čas desa ťboja a v nasledujúcich d ňoch po pretekoch. In: Telesná výchova a šport, Bratislava : SVSTVaŠ, 2003, č.3, s. 36, ISSN 1335-2245 74. MORAVEC, R. et al. 2004. Teória a didaktika športu. Bratislava : FTVŠ UK, 2004, s. 117, ISBN 80-89075-22-3 75. MUSSHOFF, K. – REINDELL, H. –KLEPZIG, H. 1959. Stroke volume arterio - venous difference, cardiac output and physical working capacity, and their relationship to heart volume. In: Acta cardiologica, 1959, s. 127. 76. NEUMANN, G. –PFÜTZEN, A. – HOTTENROTT, K. 2005. Trénink pod kontrolou. Praha : Grada, 2005, 181 s. ISBN 80-247- 0947-3 77. NEWHAM, D.J. - JONES, D.A. - CLARKSON, P.M. 1987. [online] Repeated high-force eccentric exercise: effects on muscle pain and damage. In: Journal of Applied Physiology, 1987, č. 4, 1381-1386. Dostupné na internete [cit. 2004-10-12] 78. NOAKES, T. D. 1991. Lore of running. Cape Town, South Africa : Oxford University Press, 804 s. ISBN 0-88011-438-X 79. NOAKES, T. D. 1993. [online] Hyponatremia during endurance running: a physiological and clinical interpretation. In: Medicine and Science in Sports and Exercise, Indianapolis (USA) : U.S. Army Research Institute of Environmental Medicine, č. 24, s. 403-405. ISSN 0195-9131 Online ISSN 1530-0315. Dostupné na internete [cit. 2005-02-02] 80. NOSE H. - MACK G. W. - SILL X. - MORIMOTO K. - NADEL E. R.1990. [online] Effect of saline infusion during exercise on thennal and circulatory regulations. In: Journal of Applied

89 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Physiology, American Physiological Society , 1990., č. 4, s. 609 – 616. ISSN 8750-7587. Dostupné na internete [cit. 2004-11-03] 81. OSTOJIC, S.M.– MAZIC, S. 2002. [online] Effects of a carbohydrate-elektrolyte drink on specific soocer test and perfomance. In: Journal of Sports Science and Medicine, 2002, č. 1, s. 47-53. ISSN 1303-2968. Dostupné na internete [cit. 2004-02-16] http://www.jssm.org/vol1/n2/3/v2_3pdf.pdf 82. PAULOV, Š. 1967. Fyziológia živo číchov a človeka. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 1967, s. 260. 83. PENDERGAST, D., R.- LEDDY, J., J.- VENKATRAMAN, J., T. 2000. [online] A Perspective on Fat Intake in Athletes. In: Journal of the American College of Nutrition, New York : č. 3, s. 345-350. ISSN: 0731-5724. Dostupné na internete [cit. 2004-05-10] 84. PILEGAARD, H.- ORDWAY, G. A. –SALTIN, B.- NEUFER, P. D. 2000. [online] Transcriptional regulation of gene expression in human skeletal muscle during recovery from exercise. In: America Journal Physiology Endocrinology and Metabolism, č. 4, s. 806-814. ISBN 0193-1849. Dostupné na internete [cit. 2004-07-29] 85. PLACHETA, Z.- SIEGELOVÁ,J.- ŠTEJFA et al. 1999. Zátežová diagnostika a ambulantní a klinické praxe. Praha : GRADA, 1999. 86. PLACHETA, Z. et al. 1995. Zátežová a funk ční diagnostika a preskripce pohybové lé čby ve vnit řním léka řství. Brno : MU, 1995. 87. PUPIŠ, M.- KOR ČOK, P. 2004. Conconiho test a jeho zásady. In: Slovenský chodec, Martin : SAZ, 2004, č. 35. 88. PUPIŠ, M.- KOR ČOK, P. Riziko preterénovania. In: Slovenský chodec, Martin : SAZ, 2003, č.40, s. 31. 89. PUPIŠ, M. – KOR ČOK, P. 2004. Somatotyp slovenských reprezentantov v chôdzi. In: Atletika 2004, Banská Bystrica : FHV UMB, s. 198 – 204, ISBN 80 – 8083 – 007 –X 90. PUPIŠ, M. 2004. Odozva obehovej sústavy na zá ťaž v pretekoch chodcov na 50km. v tla či 91. PUPIŠ, M. 2005. [online] Energetický ekvivalent. Dostupné na internete [cit. 2005-12-12] 92. PUPIŠ, M. - ČILLÍK, I., 2005. Intenzita za ťaženia pri vytrvalostnom výkone. In: Atletika 2005, Praha : Falon, 2005. ISBN 80-86317-39-0 93. PUPIŠ, M. 2006. Optimalizácia tréningového programu chodcov po pretekovom za ťažení na 50 km [Dizerta čná práca] Univerzita Mateja

90 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Bela v Banskej Bystrici. Fakulta humanitných vied, Katedra telesnej výchovy a športu Banská Bystrica FHV UMB, 2006, 113s. 94. SALTIN, B. - HERMANSEN, L. 1967. Fyziologická charakteristika vytrvalce jako výsledek procesu adaptace na vytrvalostný trénink. In: Metodický dopis. Možnosti využití fyziologických poznatku ve specialnim tréninku bežcu vytrvalcu. Praha : ÚV ČSTV vědeckometod, 1967. 95. SALTIN, B. – STENBERG, J. 1964. [online] Cirkulatory response to prolonged severe h exercise In: Journal of Applied Physiology, 1964, č. 6 , s. 833 – 834. Dostupné na internete [cit. 2003-11-22] 96. SAWKA, M.N. - PANDOLF, K.B. 1990. Effects of water loss on physiological function and exercise performance. In: Perspectives in Exercise Science and Sports Medicine, 1990, č.3: Fluid Homeostasis During Exercise. Eds: Gisolfi, C.V. and Lamb, D.R. Carmel, In: Benchmark Press. 1-38. 97. SEMIGINOVSKÝ, B. - BART ŮŇ KOVÁ, S. - HAVLÍ ČKOVÁ, L. et al. 1988. Praktická cvi čení z fyziologie pohybu a pohybového výkonu. 1.vyd. Praha : SPN, 1988 98. ŠPYRANOVÁ, Š. 1983. Metodický dopis. Možnosti využití fyziologických poznatku ve speciálním tréninku běžcu vytrvalcu. Praha : 1983, s. 12. 99. STELLINGWERFF, T. 2008. [online] Olympic 50km race-walker- Practical applications of science to optimize endurance performance. Dostupné na internete [cit. 2009-08-18] 100. ŠTULRAJTER, V. – BROZMANOVÁ, I. 1990. Fyziológia telesných cvi čení a športovej výkonnosti. Bratislava : UK Bratislava, 170 s. ISBN 80 – 223 – 0258-9 101. ŠTULRAJTER, V. 1995. Vytrvalos ť. In: Telesná výchova a šport. Bratislava : F.R.&G. spol.s r.o., 1995, s. 331. ISBN 80-85508-26-5 102. ŠTULRAJTER, V. – TOMÁNEK, Ľ. – ROZLOŽNÍK, M. 2004. Vrodené adapta čné predpoklady pulzovej frekvencie. In: Telesná výchova a šport, Bratislava : SVSTVaŠ, č. 3-4, 2004, s. 27, ISSN 1335-2245 103. ŠTULRAJTER, V. – PERÁ ČEK, P. – HOLIENKA, M. 2005. Ako sa dá urých ľova ť adaptácia športovcov na rozdielne časové pásma. In: Telesná výchova a šport, Bratislava : SVSTVaŠ, č. 3-4, 2005, s. 27, ISSN 1335-2245

91 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

104. TIIDUS,P.M. - IANUZZO,C.D. 1983. [online] Effects of intensity and duration of muscular exercise on delayed soreness and serum enzyme activities. In: Medicine and Science in Sports and Exercise, Indianapolis (USA) : U.S. Army Research Institute of Environmental Medicine, č. 15, s. 461-465. ISSN 0195-9131 Online ISSN 1530- 0315. Dostupné na internete [cit. 2004-10-09] http://www.ms-se.com 105. TÓTH, M. 2009. Tréningový denník športovca. 106. TRIFFLETTI, P. - LITCHFIELD, PE. - CLARKSON, PM. - BYRNES, WC. 1987. [online] Creatinkinase and muscle soreness after repeated isometric exercise. In: Medicine and Science in Sports and Exercise, Indianapolis (USA) : U.S. Army Research Institute of Environmental Medicine. 1987, č. 5, s. 268-289. Dostupné na internete [cit. 2004-10-09] 107. TROJAN et al. 1992. Fyziológia. Martin : Osveta, 1992, s. 335. ISBN 80-217-0452-7 108. TROJAN et al. 1999. Léka řská fyziologie. Praha : Grada, 1999, s. 612. ISBN 80-7169-788-5 109. VACULA, J. et al. 1983. Tréning atletických disciplín. Praha : SPN, 1983. 110. VALISKA, G. 2005. Adapta čný efekt na aeróbne tréningové za ťaženie v jednoro čnom tréningovom cykle. In: NŠC Revue. Bratislava : NŠC. , 2005, č.1, s. 17 – 18. 111. VANDEWALLE, H. - PERES, G. - MONOD, H. 1996. Standard Anaerobic Exercise Tests. In: Sports. Med., 1996, č.3, s. 157-175. 112. VAN LOON, L. J. C. - SCHRAUWEN-HINDERLING,V.B.- KOOPMAN, R. - WAGENMAKERS,A.J.M.-. HESSELINK, M.K.C.- SCHAART, G.- KOOI, M. E. – SARIS, W.H.M. 2003. [online] Influence of prolonged endurance cycling and recovery diet on intramuscular triglyceride content in trained males. In: America Journal Physiology Endocrinology and Metabolism, 2003, č.4, s. 804-811. ISBN 0193-1849. Dostupné na internete [cit. 2004-09-12] 113. VARGA, F. 1996. Klinická biochémia. Martin : Osveta, 1996. 114. WYNDHAM, C.H. – STRYDOM, N.B.- VAN GRAAN C.H.- VAN RENSBURG, A.J. – GREYSON, J.S. - VAN DER WALT, W.H. 1971. Walk or jog for health: I. The energy costs of walking or running at different speeds. S Afr Med J 45: 50-57, 1971.

92 Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km - Martin Pupiš

Názov: Športová príprava a sú ťaženie v chôdzi na 50 km Autor: PaedDr. Martin Pupiš Recenzenti: doc. PaedDr. Ivan Čillík, Csc. doc. PaedDr. Jaroslav Bro ďáni, PhD. Rozsah: 93 strán Náklad: 100 ks Vydanie: prvé Formát: A5 Vydavate ľ: Univerzita Mateja Bela, FHV Banská Bystrica Tla č: Dali-BB, s. r. o., Banská Bystrica ISBN 978-80-8083-888-1 EAN 9788080838881

93