Tento projekt bol realizovaný s finančnou pomocou Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) prostredníctvom Operačného programu Základná infraštruktúra, ktorého Riadiacim orgánom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

architektonické štúdio atrium, Letná 40, 040 01 Košice tel/fax: 055/62 315 87, [email protected] NIŽNÁ MYŠLA územný plán obce návrh

SPRIEVODNÁ SPRÁVA

© október 2006

Obstarávateľ: Obec Nižná Myšľa Okres: Košice-okolie Kraj: Košický

Spracovateľ: Architektonické štúdio ATRIUM Letná 40, 040 01 Košice tel./fax: 055/ 62 315 87 e-mail: [email protected] Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Zodpovední riešitelia: Ing. Ladislav Pažák Milan Barlog Ing. Milan Kolesár Ing. Michal Burák Ing. Marek Bakalár Ing. Ladislav Baran Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: Ing. Martin Hudec

Schvaľovacia doložka – Územný plán obce Nižná Myšľa

SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO NIŽNÁ MYŠĽA STAROSTA OBCE ČÍSLO UZNESENIA:...... NIŽNÁ MYŠĽA DÁTUM SCHVÁLENIA: ...... JOZEF VÉBER

PEČIATKA

1

2 Zoznam príloh

Grafická časť

číslo výkresu názov výkresu mierka Širšie vzťahy a návrh záujmového územia 1 1:50 000 (je súčasťou Sprievodnej správy) 1:10 000 2 Komplexný urbanistický návrh katastrálneho územia obce (1:15 000) Komplexný výkres priestorového usporiadania 1:5 000 3 a funkčného využívania územia (1:2 500) Výkres verejného technického vybavenia : 4a 1:5 000 zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, vodné toky Výkres verejného technického vybavenia : 4b 1:5 000 zásobovanie elektrickou energiou a plynom, telekomunikácie 5 Výkres verejného dopravného vybavenia 1:5 000 6 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP 1:5 000 Výkres verejnoprospešných stavieb 7 1:5 000 a opatrení vo verejnom záujme 1:10 000 8 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny (1:15 000)

Textová časť

Sprievodná správa s návrhom Záväznej časti 1:45 000 A (vložené schémy záväznej časti a VPS) 1:10 000 B Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP

3

4 Obsah

1. Základné údaje ...... 7 1.1 Hlavné ciele...... 7 1.2 Vymedzenie riešeného územia...... 7 1.3 Vymedzenie záujmového územia...... 7 1.4 Použité podklady a materiály ...... 7 1.4.1 Mapové podklady...... 7 1.4.2 Ostatné podklady...... 7 1.5 Postup spracovania ÚPD...... 7 1.6 Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD ...... 8 1.7 Väzba na ÚPD – VÚC Košického kraja ...... 8 2. Charakteristika riešeného územia...... 9 2.1 Prírodné podmienky ...... 9 2.2 Civilizačné podmienky...... 16 2.2.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarné hodnoty...... 16 2.2.2 Funkčné využitie plôch a stavebno-technických budov...... 18 3. Návrh...... 19 3.1 Širšie vzťahy a základné informácie ...... 19 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce...... 19 3.3 Urbanisticko – architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania...... 20 3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia ...... 20 3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície...... 21 3.3.3 Ochrana pamiatok ...... 21 3.4 Demografia a bytový fond...... 22 3.5 Bytový fond...... 22 3.6 Rozvoj ekonomických aktivít...... 23 3.7 Občianske vybavenie...... 23 3.8 Turizmus a cestovný ruch ...... 24 3.9 Ekonomické aktivity ...... 25 3.9.1 Poľnohospodárska výroba...... 25 3.9.2 Lesné hospodárstvo...... 25 3.9.3 Ťažba...... 25 3.9.4 Výroba, sklady a výrobné služby ...... 25 3.9.5 Komerčné služby a obchod ...... 26 3.9.6 Veda a výskum...... 26 3.10 Zastavané územie obce...... 26 3.11 ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany a chránené územia...... 26 3.11.1 Ochranné pásma...... 26 3.11.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 26 3.11.3 Pásma hygienickej ochrany...... 27 3.11.4 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení...... 27 3.12 Záujmy obrany štátu, požiarna ochrana a ochrany pred povodňami...... 27 3.13 Prieskumné územia a chránené ložiská...... 27 3.15 Starostlivosť o životné prostredie...... 29 3.16 Verejné dopravné vybavenie...... 30 3.16.1 Širšie dopravné vzťahy ...... 30 3.16.2 Charakteristika a návrh komunikačnej siete v obci...... 31 3.16.3 Charakteristika a návrh ostatnej miestnej komunikačnej siete...... 32 3.16.4 Pešia a cyklistická doprava ...... 32 3.16.5 Statická doprava...... 33 3.16.6 Osobná hromadná doprava...... 33 3.16.7 Ochranné pásma a hluk od cestnej a železničnej dopravy ...... 34 3.17 Verejné technické vybavenie ...... 34 3.17.1 Vodné hospodárstvo...... 34 3.17.2 Zásobovanie plynom a teplom ...... 39 3.17.3 Zásobovanie elektrickou energiou ...... 42

5 3.17.4 Telekomunikácie, rozhlas, televízia...... 45 3.18 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia...... 46 3.19 Vyhodnotenie stavebných a iných zámerov na PP...... 46 3.19.1 Základné východiskové podklady...... 46 3.19.2 Prírodné podmienky...... 46 3.19.3 Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia ...... 47 3.19.4 Vyhodnotenie stavebných a iných zámerov na PP...... 47 4. Záväzná časť...... 49 4.1 Regulatívy územného rozvoja...... 49 4.1.1 Význam a funkcia obce a jej katastrálneho územia ...... 49 4.1.2 Koncepcia usporiadania funkčných plôch a organizácia územia...... 49 4.1.3 Zásady urbanistickej kompozície...... 50 4.1.4 Zhrnutie urbanistických regulatívov ...... 50 4.2 Regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia ...... 50 4.2.1 Zásady rozvoja dopravy ...... 50 4.2.2 Zásady zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd a odvedenia povrchovej vody ...... 51 4.2.3 Zásady zásobovania el. energiou a telekomunikácie ...... 51 4.2.4 Zásady zásobovania teplom a zemným plynom...... 51 4.3 Regulatívy zachovania kultúrno – historických hodnôt ...... 51 4.4 Regulatívy ochrany a využitia prírodných zdrojov ...... 51 4.5 Regulatívy starostlivosti o životné prostredie ...... 52 4.6 Vymedzenie zastavaného územia...... 53 4.7 Použitie PP na nepoľnohospodárske účely...... 53 4.8 Vymedzenie chránených území, pásiem hyg. ochrany a ochranných pásiem...... 53 4.8.1 Ochranné pásma...... 53 4.8.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 53 4.8.3 Pásma hygienickej ochrany...... 54 4.8.4 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení...... 54 4.9 Vymedzenie verejnoprospešných stavieb ...... 54 4.9.1 Verejnoprospešné stavby vyplývajúce zo ZaD ÚPN-VÚC Košického kraja: ...... 54 4.9.2 Verejnoprospešné stavby vyplývajúce z ÚPN-O Nižná Myšľa:...... 54 4.10 Vymedzenie objektov na asanáciu a dožitie...... 55 4.11 Určenie obstarania ÚPD zóny...... 55

6 1. Základné údaje ÚPN -O Nižná Myšľa je vypracovaný na základe schváleného Zadania, s ktorými je v súlade. Dôvodom obstarania je fakt, že obec nemá ako nástroj pre územné riadenie spracovanú ÚPD. Ďalším dôvodom je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce a jej katastrálneho územia vo väzbe na ZaD ÚPN – VÚC Košického kraja do roku 2020 a neskôr. 1.1 Hlavné ciele Cieľom riešenia ÚPN-O je získanie koncepčného a rozvojového dokumentu s urbanistickou koncepciou, ktorá zohľadní plánované a určí nové rozvojové zámery obce a jej chotára a vytvorí územno - technické predpoklady pre jej trvalo udržateľný rozvoj. Hlavnými cieľmi je: - hľadať styčné body v sídelnej deľbe práce s ostatnými obcami pre posilnenie mikroregiónu Hornád, - posilniť úlohu stredoeurópskeho archeologického centra a pripraviť podmienky pre realizáciu archeologického múzea a skanzenu Myssle, - obnoviť NKP a doporučiť vyhlásenie pamätihodnosti obce, - rozšíriť športovo – rekreačnú a rehabilitačnú zónu pozdĺž Hornádu a Olšavy, - nové obytné funkcie lokalizovať severne, východne a západne od obce, - v nadväznosti na HD vymedziť výrobný ekopark, - intenzifikovať využitie areálov HD nezávadnými funkciami, - prehodnotiť ďalší rozvoj ťažobnej činnosti štrkopieskov , - integrovať letisko do budúceho funkčného profilu obce, - vymedziť plochy pre výstavbu, komerčných služieb, liečby, výskumu, rekreácie a cestovného ruchu, - vymedziť a zhodnotiť historickú zónu, - lokalizovať plochy pre verejno-prospešné stavby. 1.2 Vymedzenie riešeného územia Riešené územie je vymedzené katastrálnou hranicou obce veľkosti 1 240 ha. Je prezentované v M1: 15 000 a v M1: 50 000. Podrobne je obec riešená v M1:5 000 /2 500/. 1.3 Vymedzenie záujmového územia Záujmové územie tvoria susediace obce Ždaňa, Vyšná Myšľa, Nižná Hutka, Bohdanovce a najmä miestna časť Košice-Krásna, ďalej Čaňa, Geča a Kokšov-Bakša. Časť katastr. hranice tvorí rozhranie okresov Košice-okolie a Košice (Košice IV) a je vymedzené v M 1: 50 000. 1.4 Použité podklady a materiály 1.4.1 Mapové podklady Mapový podklad v M 1:5 000 bol odvodený z ROEP-u N. Myšľa a katastrálnych máp. Doplnený bol skenovaním z rôznych meraní a obhliadky v teréne (čiarkovaná čiara). Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp v M 1: 10 000. Mapový podklad v M1:10 000 a M 1: 50 000 bol skenovaný zo základných máp SR z r. 2005 a máp okresov SR – Košice okolie z r. 1999. 1.4.2 Ostatné podklady - ZaD ÚPN - VÚC Košického kraja (Urbi Košice, 2004) - PaR obce N. Myšľa (Atrium Košice, 2006) - Zadanie pre vypracovanie ÚPN-O ( OcÚ N. Myšľa, 2OO6) - Projekt ČOV a kanalizácie Nižná Myšľa (Dúha Prešov, 1997) - Porealizačné dokumentácie vodovodného systému a plynovodov - Návrh lokality IBV – Nižná Myšľa (OÚRaA Košice okolie, 1993) - Archeologický skanzen Myssle (AÚ SAV Nitra – VPS Košice, 2005) - Nižná Myšľa – osada a pohrebisko z doby bronzovej (APS – L. Olexa, 2003) - dobývací priestor a CHLÚ (Obvodný banský úrad v Košiciach, 2006). 1.5 Postup spracovania ÚPD - spracovanie Prieskumov a rozborov pre ÚPN-O (4/2006) - vypracovanie a prerokovanie Zadania (8-9/ 2006)

7 - schválenie Zadania (12/ 2006). 1.6 Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD Obec nemala doposiaľ vypracovanú ÚPD. 1.7 Väzba na ÚPD – VÚC Košického kraja Návrh ÚPN – O N. Myšľa rešpektuje záväznú časť ZaD ÚPN – VÚC Košického kraja vo všetkých úrovniach: 2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry 2.16. podporovať vznik suburbánneho pásma okolo miest Košice, Michalovce, Rožňava, Spišská Nová Ves a Trebišov, 2.17. vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 2.18. podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19. zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, 2.20. vytvárať podmienky pre dobrú dostupnosť vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, 3. V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.3. vytvárať podmienky pre výstavbu ubytovacích zariadení dôchodcov s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, 3.7. vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 3.9. chrániť najcennejšie územia a objekty nehnuteľných kultúrnych a archeologických pamiatok, a to hlavne národné kultúrne pamiatky, Spišský historický komplex, mestskú pamiatkovú rezerváciu Košice a územia vyhlásené, alebo navrhované za pamiatkové zóny. 4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky 4.14. vytvárať podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a medzinárodného významu prepájajúce významné turistické centrá kraja. 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu 5.3. podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch, 5.4. rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov a súbory objektov s ich ochrannými pásmami - známe lokality archeologických nálezísk 5.8. v nadväznosti na systém náhrad pri vynútenom obmedzení hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití prvky regionálneho územného systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť; z prvkov územného systému ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území, prípadne povoliť len extenzívne využívanie, zohľadňujúce existenciu cenných ekosystémov, 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 6.13. chrániť koridory pre cesty II. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy, a to pre 6.13.11. cestu č. II/552 v úseku Košice (preložka cesty v mestskej časti Krásna nad Hornádom a Nad jazerom) - Slanec - Zemplínske Jastrabie - Veľké Kapušany - Maťovské Vojkovce - hraničný priechod s Ukrajinou, vrátane obchvatov obcí... 6.18. v oblasti rozvoja železničnej dopravy chrániť priestory pre 6.18.1. železničný dopravný koridor hlavného magistrálneho ťahu Žilina - Košice - Čierna nad Tisou na modernizáciu železničnej trate na rýchlosť 120 - 160 km/hod, 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry 7.16. chrániť koridor pre výstavbu zdrojového plynovodu súbežne s trasou medzištátneho plynovodu Bratstvo územím okresov Michalovce, Trebišov, Košice - okolie a Rožňava, 8. V oblasti hospodárstva 8.1 rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy osídlenia a tým zabezpečovať aj vyváženú socio-ekonomickú úroveň regiónov.

8 2. Charakteristika riešeného územia

2.1 Prírodné podmienky Obec Nižná Myšľa leží na ľavom brehu Hornádu pod jeho sútokom s Torysou v nadmorskej výške 180 – 234 m, čiastočne v jeho údolí, zväčša na priľahlej pahorkatine. Údolie Hornádu tvorí nížinnú nivu a na území katastra sa v ňom vyskytujú dobre vyvinuté riečne terasy. Extravilán obce tvorí nížinná až pahorkatinová oráčinovo-lúčna krajina, pričom lúčne priestory sú sústredené prevažne pozdĺž vodných tokov. Najnižší bod katastra je okolo 174 m n. m. v dolnej časti nivy Hornádu, najvyšší bod 273 m n. m. dosahuje kataster na svojom severovýchodnom okraji v oblasti Holice. Geomorfologické členenie katastrálneho územia Nižnej Myšle je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Sústava Podsústava Provincia Subprovincia Oblasť Celok Podcelok Alpsko- Karpaty Západné vnútorné Lučenecko- Košická 1 Košická himalájska Karpaty Západné košická kotlina rovina Karpaty zníženina 3 Toryská pahorkatina

Z geomorfologického hľadiska predstavuje údolie Hornádu a Torysy reliéf rovín a nív a má tvar poriečnej nivy. Južná časť oblasti pahorkatiny má reliéf kotlinovej pahorkatiny so strenými riečnymi terasami, severná časť má reliéf pedimentovej podvrchoviny a pahorkatiny, ohraničenej morfologicky výraznými stráňami na tektonických poruchách. Z morfoštruktúrneho hľadiska ide o výrazne negatívnu morfoštruktúru – priekopovú prepadlinu. Z hľadiska morfologicko- morfometrickej typizácie sa územie člení na roviny nerozčlenené a mierne členité pahorkatiny. Sklon reliéfu je v oblasti nív < 1,0 °, vo zvyšnej časti katastra do 6 °. Začlenenie územia z hľadiska regionálneho geologického členenia je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Oblasť Podoblasť Jednotka 9CB prešovská kotlina 9 Vnútrohorské panvy a kotliny 9C východoslovenská panva 9CD moldavská kotlina

Horninové podložie je tvorené vo veľkej časti posudzovaného územia neogénnymi sivými vápnitými ílmi až ílovcami, sitovcami, pieskami až pieskovcami a zlepencami sarmatu. Oblasť pahorkatiny je budovaná neogénnymi vulkanitmi – ryolity a ryodacity z obdobia sarmat – panón, ktoré predstavujú vulkanoklastické horniny. Z geochemického hľadiska ide o ílovce a pieskovce. Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie sa člení do dvoch rajónov, uvedených v nasledujúcej tabuľke.

rajón predkvartérnych hornín Ni rajón jemnozrnných sedimentov rajón kvartérnych sedimentov F rajón údolných riečnych náplavov

Najvrchnejšie kvartérne útvary v údolí Torysy, Hornádu a Oľšavy predstavujú fluviálne sedimenty, tvorené prevažne nivnými humóznymi hlinami alebo hlinito-piesočnatými až štrkovito- piesočnatými hlinami dolinných nív. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Najvýznamnejším hydrogeologickým kolektorom oblasti sú štrky a piesky. Prietočnosť a hydrogeologická produktivita je v oblasti nív vysoká (T = 1.10-3 – 1.10-2 m2.s-1), v oblasti pahorkatiny mierna (T = 1.10-4 – 1.10-3 m2.s-1). Predmetné územie leží v zmysle hydrogeologickej rajonizácie Slovenska v hydrogeologickom rajóne 125 kvartér Hornádu v Košickej kotline a 111 neovulkanity Slanských vrchov. Povrchové vody sú odvodňované Hornádmi a jeho prítokmi. Charakteristika režimu odtoku je uvedená v nasledujúcej tabuľke.

9 Oblasť Typ Charakteristika akumulácia v mesiacoch XII – I, vysoká vodnosť II – IV, najvyššie Q III (IV < II), najnižšie Q IX vrchovinno-nížinná dažďovo-snehový ma ma a výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy rieka Hornád akumulácia v mesiacoch XI – II, vysoká vodnosť III – V, najvyššie Q IV (V < III, V > III), najnižšie Q I stredohorská snehovo-dažďový ma ma – II, IX – X a mierne výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy

Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti petrogénne, v prevažnej časti územia karbonátogénne, v sedimentoch neogénu s medzizrnovou a puklinovou priepustnosťou, okrajovo do územia zasahujú aj vody silikátovo-karbonátogénne, v nive Hornádu a Torysy sú podzemné vody antropogénne ovplyvnené, vo fluviálnych sedimentoch dnovej výplne väčších vodných tokov s medzizrnovou priepustnosťou. Hladina podzemnej vody je zväčša 2 – 5 m hlboko, vo vyšších severných častiach katastra v hĺbke 5 – 10 m. Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Nižnej Myšle vyskytujú vo veľkej časti územia fluvizeme kultizemné z nekarbonátových aluviálnych sedimentov, v južnej polovici pahorkatinovej časti katastra pseudogleje nasýtené z polygenetických hlín a v severnej časti pahorkatiny pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové zo zvetralín pieskovcovo-slieňovcových hornín. Obsah humusu je vysoký (> 2,3 %). Z hľadiska priepustnosti a retencie majú pôdy v oblasti nív strednú až veľkú priepustnosť a malú až strednú retenčnú schopnosť, v oblasti pahorkatín strednú priepustnosť a veľkú retenciu. Pôdna reakcia je v oblasti nív slabo alkalická (7,3 – 7,8 pH), v oblasti pahorkatín neutrálna (6,5 – 7,3 pH). Z hľadiska vlhkostného režimu sú pôdy mierne vlhké. Z hľadiska zrnitosti sú pôdy na severozápadnom okraji katastra hlinito-piesočnaté, vo zvyšnej časti oblasti nív piesčito-hlinité a v oblasti pahorkatiny hlinité. Z hľadiska kamenitosti (štrkovitosti) sú pôdy neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %). Klimatické členenie územia katastra je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Oblasť Okrsok Charakteristika Klimatické znaky okrsku januárové teploty vzduchu ≤ -3 °C, teplá (T) – priemerne 50 teplý, mierne suchý, T3 Končekov index zavlaženia (Iz) je 0 až - a viac letných dní za rok (s s chladnou zimou 20 denným maximom teploty teplý, mierne vlhký, januárové teploty vzduchu ≤ -3 °C, Iz je vzduchu ≥ 25 °C) T7 s chladnou zimou 0 až 60

Lesné porasty sa v posudzovanom území nachádzajú v strednej časti severného okraja katastra. Nelesná drevinová vegetácia je pomerne dobre zastúpená, sústredená je prevažne okolo vodných tokov a v ich nivách, na stržiach a strmých medziach, no tam je dostatočne priestorovo a druhovo štruktúrovaná. Veľmi slabo sú zastúpené porasty krovín, tvorené trnkou, hlohom, bazou čiernou, ružou šípovou, zobom vtáčím, na krajinárskych štruktúrach v poľnohospodárskej krajine. Na stržiach tokov a vlhkejších štruktúrach k nim pristupuje vŕba krehká, purpurová a rakytová, čremcha, čerešňa vtáčia, bršlen európsky, kalina a ďalšie druhy. Najmä v nive Torysy a Oľšavy sú veľmi dobre vyvinuté brehové porasty, ktoré majú miestami charakter lužného lesa, okolo Hornádu sú lokálne plošné formácie. V rámci celoslovenských pomerov predstavuje posudzované územie krajinu so slabým zastúpením rozptýlenej stromovej zelene a krajinu so stredným zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene. Trvalé trávne porasty sú sústredené prevažne v nive Torysy a údolí Chrastianskeho potoka, v poľnohospodárskej krajine katastra prevažuje orná pôda a trvalé kultúry. Osou územia je rieka Hornád, ktorá z ľavej strany priberá Torysu a Oľšavu. V posudzovanom území sa v súčasnej dobe nenachádzajú žiadne vyhlásené územia či objekty. Z navrhovaných objektov a území sú evidované v ÚPN - VÚC KSK: - 1. Chránený areál Sútok Hornádu a Torysy - 2. Prírodná pamiatka Myšlianska skala

10 - 3. Prírodná pamiatka Myšlianske vrstvy. Časť územia je zahrnutá v navrhovanom Chránenom vtáčom území - Košická kotlina, ktoré sa v súčasnej dobe pripravuje na legislatívnu ochranu. 10. CHVÚ Košická kotlina Katastrálne územie: Okres Košice okolie: Ďurďošík, Nižný Olčvár, Olšovany, Byster, Košická Polianka, Vyšný Čaj, Vyšná Hutka, Nižný Čaj, Nižná Hutka, Bohdanovce, Veľká Ida, Nižná Myšľa, Haniska, Vyšná Myšľa, Geča, Skároš, Čaňa, Sokoľany, Cestice, Ždaňa, Seňa, Bočiar, Belža, Gyňov, Komárovce, Trstené pri Hornáde, Buzica, Perín, Kechnec, Nižný Lánec, Vyšný Lánec, Milhosť, Chym, Okres Košice II: Železiarne Výmera lokality: 19 008 ha Odôvodnenie návrhu ochrany: Košická kotlina je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov orol kráľovský (Aquila heliaca) a sokol rároh (Falco cherrug) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie druhov sova dlhochvostá (Strix uralensis), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), bocian biely (Ciconia ciconia) a prepelica poľná (Coturnix coturnix). V zmysle Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, sa na území katastra Nižnej Myšle nachádzajú nasledovné chránené rastliny: Vedecké meno Slovenské meno Cephalanthera damasonium prilbovka biela Dactylorhiza fuchsii ssp. fuchsii vstavačovec Fuchsov pravý Dactylorhiza majalis ssp. majalis vstavačovec májový pravý Gymnadenia conopsea päťprstnica obyčajná Nuphar lutea leknica žltá Poznámka: Druhy sa považujú za druhy národného významu. Okrem uvedených zákonom chránených rastlín sa v posudzovanom území vyskytujú viaceré druhy regionálne významných a vzácnych rastlín, zákonom nechránených, ako napr. bradáčik vajcovitý (Listera ovata), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) alebo ľalia zlatohlavá (Lilium martagon). Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území katastra nachádzajú nasledovné druhy: Vedecké meno Slovenské meno Coleoptera – chrobáky Carabus cancellatus bystruška medená Meloe proscarabeus májka obyčajná Hymenoptera – blanokrídlovce Bombus (všetky druhy) čmeľ Xylocopa (všetky druhy) drevár Amphibia – obojživelníky Bombina bombina kunka červenobruchá Bombina variegata kunka žltobruchá Bufo bufo ropucha bradavičnatá Bufo viridis ropucha zelená Rana kl. esculenta skokan zelený Rana temporaria skokan hnedý Salamandra salamandra salamandra škvrnitá Triturus alpestris mlok horský Triturus cristatus mlok hrebenatý Triturus vulgaris mlok obyčajný Reptilia – plazy Anguis fragilis slepúch lámavý Lacerta agilis jašterica obyčajná Natrix natrix užovka obyčajná Natrix tessellata užovka fŕkaná Vipera berus vretenica obyčajná Aves – vtáky Accipiter gentilis jastrab lesný

11 Accipiter nisus jastrab krahulec Acrocephalus arundinaceus trsteniarik škriekavý Aegithalos caudatus mlynárka dlhochvostá Alauda arvensis škovránok poľný Alcedo atthis rybárik riečny Anas acuta kačica ostrochvostá Anas clypeata kačica lyžičiarka Anas crecca kačica chrapkavá Anas penelope kačica hvízdavá Anas platyrhynchos kačica divá Anser albifrons hus bieločelá Anser erythropus hus malá Anser fabalis hus siatinná Anthus trivialis ľabtuška lesná Aquila heliaca orol kráľovský Aquila pomarina orol krikľavý Ardea cinerea volavka popolavá Arenaria interpres kamenár strakatý Asio flammeus myšiarka močiarna Asio otus myšiarka ušatá Athene noctua kuvik plačlivý Aythya marila chochlačka morská Aythya nyroca chochlačka bielooká Bubo bubo výr skalný Bucephala clangula hlaholka severská Buteo buteo myšiak lesný Buteo lagopus myšiak severský Caprimulgus europaeus lelek lesný Carduelis carduelis stehlík pestrý Carduelis chloris stehlík zelený Carduelis spinus stehlík čížavý Certhia familiaris kôrovník dlhoprstý Ciconia ciconia bocian biely Ciconia nigra bocian čierny Circus aeruginosus kaňa močiarna Circus cyaneus kaňa sivá Clangula hyemalis kačica ľadová Coccothraustes coccothraustes glezg hrubozobý Columba palumbus holub hrivnák Corvus corax krkavec čierny Corvus corone vrana túlavá Corvus frugilegus havran čierny Corvus monedula kavka tmavá Crex crex chrapkáč poľný Cuculus canorus kukučka jarabá Cygnus columbianus labuť tundrová Cygnus cygnus labuť spevavá Cygnus olor labuť labuť hrubozobá Delichon urbica belorítka domová Dendrocopos major ďateľ veľký Dendrocopos medius ďateľ prostredný Dendrocopos minor ďateľ Dryocopus martius ďateľ čierny Emberiza citrinella strnádka žltá Emberiza schoeniclus strnádka trsťová Ergetta garzetta volavka striebristá Erithacus rubecula slávik červienka

12 Falco tinnunculus sokol myšiar Ficedula hypoleuca muchárik čiernohlavý Fringilla coelebs pinka lesná Galerida cristata pipíška chochlatá Garrulus glandarius sojka škriekavá Gavia arctica potáplica severská Gavia stellata potáplica štíhlozobá Grus grus žeriav popolavý Haematopus ostralegus lastúrničiar strakatý Hirundo rustica lastovička domová Charadrius dubius kulík riečny Chlidonias hybridus rybár bahenný Chlidonias leucopterus rybár bielokrídly Chlidonias niger rybár čierny Ixobrychus minutus bučiačik močiarny Jynx torquilla krutihlav hnedý Lanius excubitor strakoš sivý Larus cachinnans čajka bielohlavá Larus canus čajka sivá Larus minutus čajka malá Larus ridibundus čajka smejivá Locustella naevia svrčiak zelenkavý Loxia curvinostra krivonos smrekový Mergus albellus potápač biely Mergus merganser potápač veľký Mergus serrator potápač dlhozobý Merops apiaster včelárik zlatý Motacilla alba trasochvost biely Motacilla cinerea trasochvost horský Motacilla flava trasochvost žltý Nucifraga caryocatactes orešnica perlovaná Oenanthe oenanthe skaliarik sivý Oriolus oriolus vlha hájová Pandion haliaetus kršiak rybožravý Panurus biarmicus fúzatka trsťová Parus ater sýkorka uhliarka Parus cristatus sýkorka chochlatá Parus major sýkorka bielolíca Parus montanus sýkorka čiernohlavá Passer domesticus vrabec domový Passer montanus vrabec poľný Perdix perdix jarabica poľná Phalacrocorax carbo kormorán veľký Phoenicurus ochruros žltochvost domový Phylloscopus collybita kolibkárik čipčavý Phylloscopus sibilatrix kolibkárik sykavý Phylloscopus trochiloides kolibkárik zelený Pica pica straka čiernozobá Picus canus žlna sivá Picus viridis žlna zelená Podiceps griseigena potápka červenokrká Pyrhulla pyrhulla hýľ lesný Regulus regulus králiček zlatohlavý Remiz pendulinus kúdeľníčka lužná Rissa tridactyla čajka trojprstá Saxicola rubetra pŕhľaviar červenkastý Saxicola torquata pŕhľaviar čiernohlavý

13 Sitta europaea brhlík lesný Sterna caspia rybár veľkozobý Sterna hirundo rybár riečny Streptopelia decaocto hrdlička záhradná Streptopelia turtur hrdlička poľná Strix aluco sova lesná Strurnus vulgaris škorec lesklý Sylvia atricapilla penica čiernohlavá Sylvia borin penica slávikovitá Sylvia communis penica hnedokrídla Sylvia curruca penica popolavá Tadorna ferruginea kazarka hrdzavá Tachybaptus ruficollis potápka hnedá Tringa glareola kalužiak močiarny Tringa ochropus kalužiak perlavý Troglodytes troglodytes oriešok hnedý Turdus iliacus drozd červenkavý Turdus merula drozd čierny Turdus philomenos drozd plavý Turdus pilaris drozd čvíkotavý Turdus viscivorus drozd trskotavý Tyto alba plamienka driemavá Upupa epops dudok chochlatý Vanellus vanellus cíbik chochlatý Mammalia – cicavce Erinaceus concolor jež bledý Muscardinus avellanarius plch lieskový Myotis myotis netopier obyčajný Mustela erminea hranostaj čiernochvostý Neomys fodiens dulovnica väčšia Rhinolophus hipposideros podkovár malý Sciurus vulgaris veverica stromová Sorex araneus piskor obyčajný Sorex minutus piskor malý Poznámka: Druhy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu Veľkú časť uvedených vtákov tvoria migranty, využívajúce koridor Hornádu na ťah, čiže sa v území vyskytujú nepravidelne a krátkodobo. Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), k. skalná (M. foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus). Z biotopov národného a európskeho významu sa v katastri Nižnej Myšľe vyskytujú nasledovné: Mo 4 Vegetácia vysokých ostríc Vo 2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharion Kr 9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch vôd Tr 5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty Tr 7 Mezofilné lemy Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Lk 9 Zaplavované travinné spoločenstvá Pr 2 Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách Ls 1.1 Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy Ls 1.2 Dubobo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy

14 Ls 2.33 Dubovo-hrabové lesy lipové Ls 3.52 Sucho- a kyslomilné dubové lesy Poznámka: Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu. V území boli vyčlenené nasledovné genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné segmenty. 1. Hornád. Upravované koryto rieky s lokálne zachovalými zvyškami pôvodného koryta, tvoriacimi dnes mŕtve ramená, má dobre vyvinuté prirodzené brehové porasty, miestami doplnené nevhodne vysadenými topoľmi. Okolie toku tvorí zväčša orná pôda, miestami sú zachované aluviálne lúky, zväčša neobhospodarované, zarastené porastami vysokých bylín a burín, v podraste brehových porastov sú dobre zachované fragmenty pôvodných bylinných porastov, v ktorých je veľmi dobre výrazný najmä jarný aspekt. Súčasťou biotopu sú aj fragmenty dubodo-jaseňových a vŕbovo- topoľových lesov. 2. Torysa. Krátky úsek rieky nad sútokom s Hornádom predstavuje prirodzene tečúcu rieku s bohatými brehovými porastmi a spoločenstvami podrastu. 3. Sútok Hornádu a Torysy. Zachovalý biotop lužného lesa s otvorenými vodnými plochami, stanovište mnohých vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. 4. Štrkovisko pri Geči. Jedno z Čanianskych jazier s veľkým významom pre migráciu i hniezdenie viacerých druhov vodného vtáctva. 5. Oľšava. Časť prirodzene tečúceho podhorského potoka, bohato meandrujúceho, s dobre vyvinutými brehovými porastami, lokálne fragmentovanými, splývajúcimi s priľahlými lesnými porastmi a porastmi drevín charakteru lesa. V dolnej časti od úrovne juhovýchodného okraja obce (poľnohospodársky areál) po sútok s Hornádom je potok upravený, regulovaný, s pravidelným profilom koryta. 6. Kopanice. Lokálne vyvinuté prirodzené vlhkomilné spoločenstvá okolo krátkeho pravostranného prítoku Oľšavy. 7. Hradský vrch. Fragment nivnej medze, resp. riečnej terasy, porastený drevinovými spoločenstvami a prirodzenou bylinnou vegetáciou. 8. Húštiny. Fragment prirodzených lúčnych spoločenstiev na strmej stráni s početnými prejavmi erózie, z veľkej časti zarastený náletovými drevinami, so stabilizovanými drevinovými a krovitými formáciami. 9. Pod Holicou. Západný svah rovnomennej kóty, porastený bohatmi drevinovými formáciami na medziach medzi oráčinami. 10. Holica. Komplex prirodzených lesných spoločenstiev duba s lipou s výskytom hodnotných spoločenstiev podrastu.

Posudzované územie bolo zahrnuté do príslušného Regionálneho územného systému ekologickej stability, v ktorom sú ako reálne prvky ÚSES uvedené regionálne biocentrum na sútoku Hornádu s Torysou a biokoridor v údolí Oľšavy a Torysy. Tieto údaje sú zobrazené vo VÚC Košického kraja. Z nadregionálnych materiálov aktualizovaný Generel nadregionálneho ÚSES SR uvádza v údolí Hornádu nadregionálny biokoridor. Hornád ako riečny ekologický koridor národného významu n8. Hornád uvádza aj Národná ekologická sieť Slovenska NECONET. Údolím Hornádu a Torysy prebieha aj paneurópska migračná trasa vtákov a smer prenikania pontických a submediteránnych geoelemntov flóry a fauny ako ekologické koridory európskeho významu. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia a poznania územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Charakter miestneho biocentra majú časti toku Hornádu a Oľšavy, ako aj lokalita Holica a jej západný okraj. Ostatné ekologicky významné segmenty tvoria v systéme ÚSES interakčné prvky. Nehomogenita a pomerne nízka ekologická stabilita časti územia sa prejavuje nedostatkom týchto ostatných prvkov ÚSES najmä v záapdnej časti aktastra. Západná časť plochy katastra je málo homogénna, predstavuje málo stabilnú krajinu, ekologicky nevyváženú, nedostatočne diverzifikovanú a biologicky chudobnú, východná časť je bohatšia, avšak taktiež predstavuje pomerne stabilné izolované plochy v premenenej krajine. Najvýznamnejšie bariérové prvky v území predstavuje železnica a cesta v severnej časti územia. V územnom systéme stresových faktorov (ÚSSF) Slovenska predstavuje extrémne zaťaženú antropogénnu líniu. Územím je vedených viacero elektrovodov, tranzitné a miestne plynovody a ropovod. Tok Hornádu v celej dĺžke bol v minulosti upravený mimo pôvodného koryta. V ÚSSF predstavuje v rámci poloprírodných línií silne znečistený vodný tok. Na južnom okraji obce sa nachádza hospodársky dvor

15 poľnohospodárskej prevádzky. V rámci environmentálnej regionalizácie SR sa kataster Nižnej Myšle sa nachádza v jadre Košicko-prešovskej zaťaženej oblasti, ktoré predstavuje územie s najviac narušeným životným prostredím. Obsah dusičnanov v podzemných vodách na viacerých miestach prekračuje hodnotu 50 mg.l-1, vo veľkej časti územia je v podzemných vodách prekročený obsah chloridov 100 mg.l-1. V západnej časti katastra obsah rizikových prvkov v pôdach prekračuje hranicu B, čo znamená kontamináciu pôd nad limit. 2.2 Civilizačné podmienky 2.2.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarné hodnoty Obec je hromadnou dedinou, ktorej urbanistický pôdorys sa rozvíjal pozdĺž tradičnej severo – južnej cesty na návrší. V súčasnosti sa vyvinul do komplikovanej a neprehľadnej siete smerom k Hornádu (ten bol preložený a zregulovaný). Ťažiskom zostal priestor návršia s kostolom a bývalým objektom jezuitskej hospod. správy. Odtiaľ je nádherný výhľad na krajinu. Pri Hornáde leží nový futbalový štadión a opustené areály PD Mier Nižná Myšľa, v ktorých sú prenajímané haly (autodopravca, zámočník a drobnochovateľ). Oproti je opustený areál zariadenia staveniska produktovodov. Dnes tvorí spolu s priolšanským priestorom smetisko.Trasu produktovodov sprevádzajú úzavery, elektrostanice, mosty a iné drobné stavby. Západne prechádza hranica dobývacieho priestoru Čaňa (VSH Turňa nad Bodvou) – ťažba štrkopieskov a na východe je stopa po bývalom andezitovom lome. Na Hradnom vrchu je činná archeologická stanica archeologického ústavu SAV, ktorá potvrdzuje nálezmi prítomnosť jedného z najvýznamnejších civilizačných stredísk Európy v dobe bronzovej (opevnená odsada, pohrebisko) a prítomnosť osídlenia v paleolite (Skalka, Výrhegyi), neolite (vyspelé poľnohospod. z Balkánu), eneolite (roľníci a pastieri). Prehľad evidovaných archeologických lokalít : - Poloha Hradisko(Várhegy) – areál opevnených osád a pohrebiska zo staršej a strednej doby bronzovej (navyše miesto budúceho archeologického skanzenu), - Poloha Alamenev – polykultúrna lokalita so zvyškami osídlenia z doby bronzovej, z mladšej doby rímskej a zo stredoveku, - Poloha Pivničky – osídlenie z mladšej doby rímskej, - Poloha Skalka – stopy po osídlení z paleolitu, z mladšej a neskorej doby kamennej, z mladšej doby rímskej a zo stredoveku, - Poloha Moľva – osady z mladšej doby rímskej a zo slovanského obdobia, - poloha Pod hradskou horou – stopy po osídlení z doby železnej, - Poloha Kláštor – stredoveký pôvodne profánny, neskôr cirkevný objekt, - Poloha Cintorín – stopy pravekého a stredovekého osídlenia, - Poloha Pod ždanským brehom – polykultúrna lokalita z mladšej a neskorej doby kamennej, z doby bronzovej, z doby rímskej, so slovanského a stredovekého obdobia, - Poloha kostol sv. Mikuláša – sakrálny objekt postavený na mieste niekdajšej románsko – gotickej baziliky, v jeho okolí je zaniknutý stredoveký cintorín, - poloha Konopiská – stopy po osídlení z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a doby rímskej. Historický prehľad: stabilizovanú éru vrcholnej neolitickej bukovohorskej kultúry vystriedali nepokojné časy zo začiatku neskorej doby kamennej. Dramatický zánik otomansko- füzesabonskej opevnenej osady na začiatku strednej doby bronzovej v podstate znamenal lokálne prerušenie osídlenia a súčasne aj dočasný úpadok regiónu. Tretím vrcholom civilizačného vzopätia bolo 3. storočie s rozkvitajúcimi germánskymi dedinami, ktoré, ako to dejiny predurčili, zanikli v bojových šarvátkach doby sťahovania národov. Stredoveký vývoj regiónu vyvrcholil sformovaním všetkych troch dedín a zvlášť vybudovaním premonštrátskeho kláštora, ktorý sa stal centrom vzdelanosti a patrónom stability rozvoja ranej uhorskej spoločnosti. V polovici 15. storočia bol tento mikrosvet počas bratríckych ťažení rozvrátený, opäť nastali obdobia živorenia a spoločenských i náboženských nepokojov. Hospodársku stabilitu v 17. a 18. storočí zabezpečili obci a jej obyvateľom jezuiti z košického kolégia, keď hlavný ekonomický profit pochádzal z ich obchodných aktivít, medzi ktoré patril aj obchod s tokajským vínom a potravinami. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej nastalo pre obyvateľstvo ďalšie obdobie stagnácie a Nižná Myšľa sa postupne transformovala na typickú

16 abovskú poľnohospodársku dedinu. Pod vplyvom rekatolizačných snáh jezuitov sa obyvateľstvo postupne priklonilo k rímskokatolíckej viere, pričom toto vierovyznanie u väčšiny pretrvalo až dodnes. K dôležitým východoslovenským lokalitám s pamiatkami z počiatkov slovanského obdobia patria aj náleziská z chotárov Nižnej a Vyšnej Myšle. V 6. až 8. storočí existovala roľnícko-pastierska osada na pieskovej dune Moľva. Ďalšie stopy po včasnoslovanskom osídlení sa získali v priestore proti toku Olšavy na oboch jej brehoch. Roztrúsené menšie usadlosti s postupne spojili do väčšej osady, ktorá sa začínala pri termálnom prameni a končila sa na Moľve, neďaleko sútoku Olšavy s Hornádom, kedysi Olšavy s Torysou. Na Alameneve a Moľve sa pri záchranných výskumoch objavili popri typických zahĺbených príbytkoch so štvorcovými pôdorysmi a kamennými kozubmi v rohoch aj batérie pecí a obilné jamy.V prípade nižnomyšľanských pecí môže byť ich nález dôkazom o prechodnom pobyte Avarov alebo starých Maďarov v tomto exponovanom regióne. Nálezy získané z miest pri Olšave dokumentujú nepretržitosť osídlenia okolo jej dolného toku od 2. do 15. storočia. Podľa archeologických nálezov sa stredoveká dedina Musla sformovala v priebehu 12. - 13. storočia a existovala do roku 1458, keď ju vyplienili bratrícke Jiskrove vojská. Väčšia časť a centrum tejto zaniknutej stredovekej osady sa rozprestierali okolo termálneho prameňa a na návrší nad ním, kde stál ranogotický kostol s prikostolným cintorínom. Murovaný kostol bol pravdepodobne zasvätený sv. Márii Magdaléne. Osadou pretekala Olšava, ktorá je dnes chotárnou hranicou medzi Vyšnou a Nižnou Myšľou. Dedinu tvorili viaceré samostatné, roztrúsené hospodárske usadlosti na oboch brehoch rieky a k nim patrili polia, tzv. plužiny. V osade žili poľnohospodári, rybári, želiari aj dedinský kováč. Prvá písomná zmienka je z roku 1270. Tunajšie prepoštstvo plnilo funkciu vierohodného miesta. Stalo sa majiteľom panstva, ku ktorému v roku 1325 patrili obce Nižná a Vyšná Myšľa, Blažice, Brestov, Mirkovce, neskoršie Ďurďošík, Olšovany, Janovík, Ploské a i. Obce sa vykupovali z desiatku a v roku 1435 ich oslobodili aj od záväzkov voči kráľovi. Prepošststvo zaniklo v čase reformácie po roku 1527. Panstvo sa dostalo do majetku mesta Košice. V roku 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. JRD založili v roku 1957. Vývoj názvu obce:

1270 1284 1288 1297 1325 1435 1456 1630 1773 Nižna Mysle, Nagh Eghaz Alseö Missla; Myssle Mysle Myslensem Myslyensis Eghazas Misle Misle Mysle Misle maď. Alsómisle

Obec bola súčasťou župy Abovsko-turnianskej, od roku 1960 súčasťou kraja Košického a okresu Košice, do roku 1998 kraja Východoslovenského a v súčasnosti kraja Košického a okresu Košice – okolie. Miestne názvy: Drignáč, Moľva, Nemci, Repisko, Sajkov, Skalka. Obec mala v roku 1715 - 4 a v roku 1828 - 115 domov a 907 obyvateľov. V roku 1869 mala 1161 obyvateľov. Tento stav osciloval až do súčasnosti, kedy má 1304 obyvateľov. V ÚZPF SR je evidovaná NKP- objekt bývalej jezuitskej hospodárskej správy. Bola postavená po roku 1643. Je to dvojpodlažná budova, stavaná okolo ústredného štvorcového dvora s dvojtraktovou dispozíciou a priebežnou spojovacou chodbou. Miestnosti na prízemí ako aj pivnice majú valené klenby s lunetami, ostatné priestory majú krížové a pruské klenby. V krížovej chodbe okolo dvora sa zachovali hrebienkové, krížové klenby. Fasády sú celkom hladké s nepravidelným rozostavaním okien (v dôsledku neskorších hrubých adaptačných zásahov). Úprava fasády so vstupnou bránou je s konca 18. storočia. Hodnotným objektom je rímskokatolícky kostol Sv. Mikuláša biskupa - baroková stavba klasicistický postavená v rokoch 1805 – 1807 a renovovaná v roku 1887. Má jednoloďová priestorovú koncepciu s polkruhovým uzáverom. Do štítového priečelia má vstavanú vežu, ktorá tvorí mierny rizalit. Nad polkruhovo zakončeným vchodom je letopočet dokončenia stavby (1827), kedy zastrešili vežu. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami, ktorých medziklenbové pásy dosadajú na rímsy pilastrov. Fasády sú hladké, len na štítovom priečelí a na veži sú členené kordónovou rímsou a nárožnými pilastrami. Zariadenie je zo začiatku 20. storočia.

17 Na hone Kostolica sú zrúcaniny stredovekého prepošstva. Keďže prepošstvo bolo vierohodným miestom, predpokladá sa, že bolo rozsiahlejšou kamennou stavbou. Po roku 1527 zaniklo a nebolo na tom istom mieste obnovené, keďže v 17. storočí stavali jezuiti kláštor priamo v obci. Z niekdajšej stredovekej stavby zachovali sa v teréne už len základy, silne prevrstvené a prerastené vegetáciou. Na konci dediny je prícestná kaplnka Sv. Jána Nepomuckého - je to klasicistická stavba zo začiatku 19. storočia. V obci je rad kaplniek, krížov, zachovalých gángových domov, mlyn, cisterna pre železnicu, studne a pod. Hodnotnými stavbami je dom smútku a železničné stavby. Chráneným archeologickým komplexom je Hradný vrch. Z obce ( hrebeň, kostol) je krásny výhľad na okolitú krajinu a obec je dobre vnímaná zo širšieho okolia. Prostredie severne a južne od obce je krajinársky príťažlivé. Atraktívnym je aj priestor pozdĺž železnice s prielomom Oľšavy, kde je však veľa divokých skládok. 2.2.2 Funkčné využitie plôch a stavebno-technických budov Chotáru dominuje poľnohospodárska krajina rozčlenená tokmi Hornádu, Olšavy a Torysy viažucimi na seba mimolesnú zeleň. Časť z nich plní funkciu biokoridorov a biocentier ekologickej stability nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Sídlo je polyfunkčné s dominujúcou obytnou funkciou so sústredením občianskej vybavenia miestneho významu na najvyššom mieste – okolo bývalého kláštora, dnes MŠ, ZŠ a múzeum, a pozdĺž ul. Obchodnej. Futbalové ihrisko leží pri Hornáde. Obytná funkcia je zastúpená prevažne rodinnými domami. Plochy intenzívnej poľnohospodárskej výroby – role sú lokalizované okolo obce, prevažuje pestovanie pšenice, ovsa, jačmeňa a repky. Dva hospodárske dvory bývaleho PD Mier Nižná Myšľa sa využívajú na nepoľnohospodárske účely. Bývala bažantica je nefunkčná. Zeleninárstvo využíva kvalitné pôdy za Hornádom. Minimum lesných porastov spadajúce do LHC Slanec obhospodaruje Urbárska spoločnosť Nižná Myšľa. Ťažisko lesov leží mimo katastrálne územie najmä vo V. Myšľi. Priemyselná výroba nie je v obci zastúpená. V opustených halách PD sú výrobné služby – zámočníctvo, stolárstvo, autodoprava, zberňa surovín. Autoservisné služby a splynovanie áut Energass sa realizuje v samostatnom areály pod HD. Okrajom chotára prebieha hranica DP Čaňa. Pripravuje sa jej rozšírenie smerom k obci. Pri Hornáde na Skalke sú pozostatky ťažobného priestoru andezitu. Pozdĺž železničnej trate leží skladový areál MO SR. Pod obcou leží archeologický areál so stanicou AÚ SAV. Na základe fenomenálnych nálezov obec pripravuje archeologický skanzen Myssle s prezentáciou opevnenej osady, pohrebiska a vývoja bývania od praveku po stredovek. Pripravuje sa aj náučný archeologicko – historický chodník zahrňujúci aj ďalšie archeologické lokality. Na pozemkoch oproti je plánované rehabilitačné a výskumné centrum. Nad areálom HD sa pripravuje betonársky závod (dlažby). Bývalú budovu PD plánuje obec využiť pre domov dôchodcov (70 ubytovaných). Trasa produktovodov je chránená v oboch smeroch 50 a 300 m ochranným a bezpečnostným pásmom a obmedzuje využitie tejto časti chotára. Obec je napojená na cestu II/ 552 prostredníctvom cesty III/ 5524 a na SV okraji obce je železničná stanica elektrifikovanej dvojkoľajovej železnice. Je plánovaná úprava a modernizácia jej trasy. Širokorozchodná jednokoľajová trať je vedená severnejšie a mimoúrovňovo pretína všetky ostatné dopravné trasy. Agroletisko je funkčné a vo veľmi dobrom technickom stave. Stavebnotechnický stav budov je rozmanitý, prevažujú však objekty vyhovujúce.

18 ŠIRŠIE VZŤAHY A NÁVRH ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA (ZaD ÚPN-VÚC Košického kraja) M 1:50 000

VÝKRES ČÍSLO: 1 3. Návrh

3.1 Širšie vzťahy a základné informácie Chotár obce sa rozprestiera v JV časti Košickej kotliny, pod masívom Slánskych vrchov a v južnej časti okresu Košice okolie (časťou hranice chotára sa dotýka okresu Košice). Leží na sútoku troch významných riek – Hornád, Torysa a Olšava. Tie ovplyvnili aj rôzne profilovaný terén. Obec a jej okolie sú významnými archeologickými náleziskami z doby kamennej, ale najmä doby bronzovej, kedy boli jedným z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Pripravuje sa tu realizácia archeologického múzea a skanzenu. Leží na križovatke ciest a železničných tratí medzinárodného významu. Z hľadiska urbanistického sú širšie vzťahy riešené v ZaD ÚPN – VÚC Košického kraja. Ten navrhuje ochranu prírody časti chotára - Chránený areál Sútok Hornádu a Torysy a Prírodné pamiatky Myšlianska skala a Myšlianske vrstvy. Chotárom prechádzajú biokoridory a biocentrá nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Časť územia je zahrnutá v navrhovanom Chránenom vtáčom území č.10 - Košická kotlina. Obec je súčasťou rekreačného územného celku č. 5 – Hornádska kotlina regionálneho významu. Navrhujeme rozvoj kultúrnej a poznávacej turistiky, rehabilitačnej a športovo rekreačnčnej funkcie. Súčasné osídlenie je koncentrované na návrší - dominuje mu kostol a bývalý objekt jezuitskej hospod. správy - národná kultúrna pamiatka zapísaná do ÚZPF SR. Nové plochy sú navrhované v zastavanom území a po jeho okraji. Lesy spadajú do LHC Slanec. Obhospodaruje ich urbariát. Pôsobí tu poľovnícke združenie Družba. Časťou chotára prechádza hranica zdrojov geotermálnych vôd Oľšava.Okrajom chotára prebieha hranica DP Čaňa –MSV SR 7/78. Pripravuje sa jej rozšírenie smerom k obci. Pri Hornáde na Skalke sú pozostatky ťažobného priestoru andezitu. Pozdĺž železničnej trate leží skladový areál MO SR. Nefunkčný hospodársky dvor a STS sú lokalizované mimo obec. Navrhujeme ich začlenenie do nového výrobného ekoparku s vysokou koncentráciou a kvalitou prac. príležitostí. V rámci neho sa pripravuje výroba betónových prvkov. Výskum bude zastúpený v medicínskej oblasti v rámci liečebného areálu. Severnou časťou chotára prechádzajú elektrifikovaná dvojkoľajová železničná trať so stanicou a širokorozchodná jednokoľajová železničná trať. Severnou časťou chotára prechádza aj cesta II. triedy, z ktorej sa odpája cesta III. triedy do obce a Ždane. Výhľadovo je vymedzená jej preložka západným okrajom. Severne je lokalizované i agroletisko, ktoré navrhujeme dobudovať na vyšší štandard, aj pre civilné účely. Južnou časťou prechádza sústava produktovodov medzinárodného, medzištátneho a celoštátneho významu (plynovod Bratstvo, ropovody Družba, VVTL a VTL plynovody). Obec je plynofikovaná z vlastnej RS. Za Olšavou v k.ú. V. Myšľa vyviera teplý prameň. Z tých istých miest je obec cez ČS a VDJ zásobovaná pitnou vodou. Obec je čiastočne odkanalizovaná s ČOV, ale pripravuje sa jej realizácia v celej obci. Neodvedené splašky sú dnes zaústené do žúmp a septikov. Zásobovanie elektrickou energiou je realizované z 22 kV vedenia č.325 cez 5+4 transformovne. Obcou prechádzajú telekomunikačné káble. TÚ je v Ždani. Územie je vykryté signálom mobilných operátorov (žiarič Orange nad obcou) a TV signálom (Dubník). Tok Hornádu je regulovaný a sú vybudované ochranné hrádze. Napriek tomu je časť chotára inundovaná. Navrhujeme ich úpravu na Q100. 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce Na základe poznania možno konštatovať, že obec a jej celý chotár má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj. Dôvodom je dobré dopravné sprístupnenie, blízkosť krajského sídla, prihraničného pásma s MR, medzinárodného letiska, US Steel, ďalej dobré mikroklmatické podmienky a disponibilita plôch pre nové funkcie obytné, vybavenostné, turistické, výskumné, výrobné a ťažobné. Potenciál obce a k.ú. pre ich ďalší rozvoj je teda daný samotnou polohou na križovatke ciest II. a III. triedy, prítomnosťou dvoch železničných tratí, železničnou a autobusovými zastávkami a úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie.

19 Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie a fenomenálne archeologické nálezy z doby kamennej, ale najmä bronzovej, potvrdzujúce obec ako jedno z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Uvedené vytvára silný predpoklad pre rozvoj kultúrno – poznávacích aktivít, acheoturizmu, rekreačných a rehebilitačno – liečebných služieb na medzinárodnej úrovni a ďalej rozvoj hygienicky nezávadnej sekundárnej výrobnej sféry, ťažby štrku, skladových a dopravných služieb a následne bývania a občianského vybavenia. 3.3 Urbanisticko – architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania Základá koncepcia rozvoja obce a jej chotára vychádza z územno-technických, dopravných, krajinno-ekologických a ekonomických podmienok, demograf. ambícií a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce do roku 2020 a neskôr. Rešpektuje princípy ochrany a tvorby životného prostredia. Pre optimálny rozvoj obce a jej chotára bude potrebné: - hľadať styčné body v sídelnej deľbe práce s ostatnými obcami pre posilnenie mikroregiónu Hornád, - posilniť úlohu stredoeurópskeho archeologického centra a pripraviť podmienky pre realizáciu archeologického múzea a skanzenu Myssle, - obnoviť NKP a dopručiť pamätihodnosti obce, - rozšíriť športovo – rekreačnú a rehabilitačnú zónu pozdĺž Hornádu a Olšavy, - nové obytné funkcie lokalizovať severne, východne a západne od obce, - v nadväznosti na HD vymedziť výrobný ekopark, - intenzifikovať využitie areálov HD nezávadnými funkciami, - integrovať letisko do budúceho funkčného profilu obce, - prehodnotiť ďalší rozvoj ťažobnej činnosti, - vymedziť plochy pre výstavbu komerčných služieb, liečby, výskumu, rekreácie a cestovného ruchu, - posilniť úlohu obce ako archeo-turistického centra, - vymedziť a zhodnotiť historickú zónu, - zapojiť obec do krajinného systému ekologickej stability.

Územie je rozčlenené na tieto priestorové jednotky: - obec Nižná Myšľa – polyfunkčná zástavba s dominujúcim bývaním a občianskym vybavením a doplnkovo dopravnou a výrobnou funkciou, - zóna Hradný vrch – Oľšava: centrum kultúrno – poznávacích aktivít, acheoturizmu, rekreačných a rehebilitačno – liečebných služieb a výskumu na medzinárodnej úrovni, - zóna za Hornádom –zeleninárstvo, ťažba štrku a výhľadovo športovo – rekreačné funkcie okolo štrkovísk, - zóna okolo letiska – dopravné funkcie a výhľadová vodohospodárska nádrž V. Myšľa. 3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia 1 - obec Nižná Myšľa bude plniť dominantnú funkciu obytnú, vybavenostnú, turisticko-rekreačnú, dopravnú a výrobnú. Nové funkčné plochy budú vymedzené v zastavanom území, ale aj mimo neho. Rozvoj bývania je riešený intenzifikáciou jestvujúcej zástavby (nadstavby, prestavby – rezerva pre 5 bytov), využitím voľných parciel ( 43RD a 6BD) a vymedzením nových obytných skupín RD ( 55+24+14+22 RD).. Pre ďalší rozvoj je vymedzená územná rezerva 86RD a 24BD a vytvorenie skupiny nízkonákladových radových domov pri trati (20 RD). Občianske a turistické vybavenie je koncentrované do okrskvých centier viazaných na zastávky autobusovej dopravy. Ťažiskom bude priestor hlavného námestia – nový Obecný dom s infocentrom, viacúčelovou sálou a OcÚ. Jeho zriadenie si vyžiada na susediacich parcelách posílenie služieb na úkor obytných funkcií. Pred vstupom do obce zo severu a juhu sú navrhované dve komerčné centrá. Športový areál navrhujeme na rozšírenie a zriadenie okrskových športovísk. Rozvoj obce si vyžiada aj nový areál ZŠ, ŠZŠ a MŠ, rezervu pre cintorín a Dom sociálnych služieb s Domom dôchodcov pre potreby mikroregiónu v bývalej AB PD. Južne pod obcou je vymedzený nový výrobný ekopark nadväzujúci na HD a bývalú STS s podmienkou hygienickej bezvadnosti prevádzky. Pozdĺž železničnej trate ležiaci skladový areál MO SR zostáva nezmenený. Divoké skládky pozdĺž železnice a pri Hornáde navrhujeme na likvidáciu a rekultiváciu.

20

Zvyšujúce sa percento tranzitnej nákadnej dopravy ( VSH ) v komplikovane vedenom prieťahu cesty cez obec, si vyžaduje jej preložku západným okrajom pod hrádzou. Tým sa vylepší presun materiálu aj z nového výrobného ekoparku na cestu II.tr. na severe. Súčasťou dopravnej reštrukturácie je vymedzenie zberného komunikačného okruhu obce s nevyhnutnými zásahmi do jej organizácie a rozšírenia uličných koridorov. 2 – zóna Hradný vrch – Oľšava Upokojujúce a magické krajinné prostredie a výnimočné archeologické nálezy z doby kamennej, ale najmä bronzovej, podnietili k vyčleneniu tejto časti chotára pre stredisko kultúrno – poznávacích aktivít, acheoturizmu, rekreačných a rehebilitačno – liečebných služieb a výskumu na medzinárodnej úrovni. Hlavnou osou ( praveká cesta „dringáč“) bude bývalá jezuitská správa – archeolog. múzeum – Oľšava - archeolog. skanzen – Koscelek (pozostatky ranogot. kostola s cintorínom v k.ú. V. Myšľa) do ktorej budú „včlenené“ funkcie športové ( golf nad produktovodmi, tenisové kurty, telocvičňa.), rekreačné ( rybník, reštaurácia, wellness ) a liečebno – rehabilitačné ( ubytovanie, stravovanie, komplex. rehabilitácia, výskum a pod.). Bývalá jezuit. správa bude uvoľnená pre reprezent. priestory obce a rozšírenie obecného múzea. Nové archeolog. múzeum bude tvoriť živý areál s replikami dokázaných architekt. a fortifikačných objektov ( priekopy, vstupné veže, valy, domky, námestie, hroby a pod.) a aktívnou archeolog. výskumnou činnosťou. Pri vstupe bude infocentrum s bufetom, ubytovaním, dielňami a veľkorysou expozíciou. Archeolog. skanzen za Oľšavou bude prezentovať vývoj typologických foriem bývania od praveku po stredovek. Prístupný bude novou pešou lávkou „zo súčasnosti do minulosti“. Autodoprava bude prístupná brodmi, resp mostom východne od lávky. Záchytné parkovisko je navrhované pred Oľšavou. „Dringáč“ je navrhovaný na rekonštrukciu ( súčasť poznávacieho okruhu). Z neho bude prístupný liečebno – rehabilitačný areál. Časť jeho rehabilitačných, stravovacích a ubytovacích kapacít bude vyčlenená pre pasantov. 3 - zóna za Hornádom Dnes extenzívne využívaný priestor pre zeleninárstvo a ťažbu štrku navrhujeme výhľadovo obohatiť v súlade s ÚPN-VÚC KSK o športovo – rekreačné funkcie okolo štrkovísk, teda ich začleniť do rekr. priestoru Čanianské jazerá. Prístup od obce bude aj brodom cez Hornád a navrhovanou účelovou cestou od Zeleninárstva rekonštruovaným mostom. 4 - zóna okolo letiska Priestor severne a južne od železn. tratí je poľnohospodársky a dopravné využívaný. Jeho perpektíva je závislá od spôsobu riešenia obchvatu železničnej trate č. 190, reálnosti vodohospod. nádrže V. Myšľa a z toho vyplývajúceho vedenia cesty II. tr. Do toho času nemeniť funkčné využitie. 3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície Návrh hmotovo – priestorovej štruktúry vychádza zo snahy o čo najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obce, ako aj krajinného prostredia na novej kvlitatívnej úrovni. Osobitne dôležitým je priestor historickej zóny. Tu výška RD nesmie prekročiť 1 – 2 podl. a zástavba sa musí prispôsobiť charakteru parciel. Novou urbanistickou štruktúrou bude zástavba výrobného ekoparku, liečebno – rehabilitačného areálu, archeolog. múzea, archeolog. skanzenu, golfového areálu a dostavba športového areálu, ktoré umožňujú odvážnejšie kompozície i merítko. Špecifickým je priestor hlavného námestia s potrebou jeho priestorového vymedzenia a reštrukturácie a priestory okolo okrskových centier, tvoriaci vstupné brány do obce. Tu je možná prezentácia súčasnej európskej architektúry. Princípy citlivosti ku krajinnej štruktúre – merítko, materiál a tvarovanie budú uplatnené vo výstavbe archeolog. múzea a archeolog. skanzenu. Za účelom skvalitnenia obytných a rekreačných podmienok je potrebné doplniť riešené územie o prvky drobnej architektúry (zastávky autobusov, lavičky, verejné osvetlenie, odpadkové koše a pod.). Pred obcou umiestniť originálne pútače na prítomnosť unikátnych archeolog. nálezov. 3.3.3 Ochrana pamiatok NKP evidovaná v ÚZPF SR (objekt bývalej jezuitskej hospodárskej správy) a objekty uvedené v Súpise pamiatok SR sú v plnom rozsahu integrované do rozvoja obce, t. j. ÚPD ich ponecháva v

21 pôvodnej kvalite a navrhuje na rekonštrukciu. Chránený archeologický komplex Hradný vrch je zapojený do citlivého systému archeolog. múzea a skanzenu. Pôdorys centra je uchovaný ako historická zóna s hodnotným urbanistickým a architektonickým potenciálom. Za pamätihodnosť obce navrhujeme rad kaplniek, krížov, zachovalých gánkových domov, mlyn, cisterna pre železnicu, studne a pod. Hodnotnými stavbami je dom smútku a železničné stavby, ktoré navrhujeme uchovať a zveľadiť. 3.4 Demografia a bytový fond Ako podklad slúžili štatistické údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. V obci býva 1304 obyvateľov, z toho 632 žien. Ekonomicky aktívnych je 666 obyvateľov (z toho 169 nezamestnaných), nepracujúcich dôchodcov je 188, ostatných nezávislých je 10, deti a žiaci ZŠ – 347, študenti – 63, ostatní – 30. Narodení a bývajúci v obci – 906. Dočasne neprítomných je 128 a dočasne prítomných je 86 obyvateľov. Prítomné obyvateľstvo – 1262. Dominuje slovenská národnosť (1189). Rómov je 104. Vysokoškolské vzdelanie má 57 obyvateľov a stredoškolské 548. Drvivá väčšina obyvateľstva je rimokatolíckeho vyznania. Vekový priemer je 39,1 rokov.

Pri demografickej prognóze boli zohľadnené tieto faktory: - stagnujúci vývoj a starnutie obyvateľstva, - súčasný pomerne nízky podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku, - postupný pokles pôrodnosti, - postupný, ale stály nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku - predpokladaný nárast pracovných príležitostí v navrhovanom výrobnom ekoparku, archeo turistike, rekreácii, zdravotníctve a cestovnom ruchu. Prognóza výhľadového počtu obyvateľov: rok 2013 2020 počet obyvateľov 1600 2000

3.5 Bytový fond Súčasný bytový fond – 350 b. j. pozostáva z prevažne rodinných domov – 343 a štyroch bytových domov. Trvalo obývaných je 360 domov. Priemerný vek objektov je 32 rokov. Prevažujú tehlové. Trvalo obývaných bytov je 378, prevažne 3 – 5 izbové. Priemerná obytná plocha je 118,1 m2 a obložnosť – 3,99 osôb/ byt. Prevažujú byty I. kategórie – 94. Na plyn je napojených 286 bytov, na vodovod 312 a septik 273 bytov. Ústredné kúrenie slúži 205 bytom (z toho na plyn 197). Kachle využíva 24 bytov. Automatickú práčku má 182 bytov, farebný televízor 274, pevný telefón 225 a osobný automobil 137 bytov. Rekreačnú chalupu majú 3 domácnosti. Vzhľadom na technický stav staršej zástavby sa predpokladá prirodzený úbytok: 2 - do roku 2013 – 1 RD 3 - do roku 2020 – 2 RD. Tento úbytok bude čiastočne kompenzovaný rekonštrukciou, alebo novou výstavbou na tom istom pozemku. Priemerná obložnosť bola v roku 2001: 3,99 obyvateľov/ byt. Prognóza vychádza z nárastu počtu obyvateľov a obložnosti na 3,5 – 3,4 obyvateľov/ byt. Riešenie potreby nových bytov: rok 2020 2013 potreba nových bytov 80 70 Bilancia územného rozvoja bytového fondu podľa ÚPD: Stav k roku 2001 378 Predpokladaný úbytok k roku 2020 0 - 3 Návrh výstavby k roku 2020 164 Spolu v roku 2020 540-542

22 3.6 Rozvoj ekonomických aktivít Pracovné príležitosti v obci sú zastúpené v primárnom a terciárnom sektore. Ekonomicky aktívnych je 666 obyvateľov (z toho 307 žien), z toho podnikateľov 39, zamestnaných 429 (z toho 224 v št. podniku, 160 v súkr. podniku a v družstve 40), ostatní 196. Do zamestnania mimo obec odchádza 229 obyvateľov. V produktívnom veku je 59,6% obyvateľstva. V poľnohospodárstve pracuje 56 obyvateľov, v priemysle 92, stavebníctve 32, v doprave 34, v obchode 60, služby a výskum 49, vo verejnej správe 71, v školstve 23 a zdravotníctve 20 obyvateľov.

Pracovná aktivita podľa odvetví: z toho odchádza muži ženy spolu mimo obec 1. sektor 34 22 56 4 2. sektor 91 34 125 97 3. sektor 136 170 306 71 bez udania 98 81 179 19 spolu 359 307 666 299

V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom rekreácie, archeo turistiky, služieb, zdravotníctva, cestovného ruchu, ale aj rozvojom ťažby a nezávadného priemyslu. Údaje o stave sa budú dynamicky meniť, avšak predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí o 400-500 miest. 3.7 Občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov obce a jej návštevníkov, externých zamestnancov, ako aj širšieho spádového územia nasledovne: Školské a predškolské zariadenia Jediným zariadením tohto druhu je ZŠ 1. - 4. tr. a špecializovaná ZŠ 5. - 8. tr. s kapacitou 110 miest (súčasná využiteľnosť je 65 žiakov a zamestnaných je 8 pracovníkov). Druhý stupeň ZŠ je v Ždani, ako aj 1. stupeň ŠZŠ. ÚPD navrhuje nový školský pozemok pre ZŠ, ŠZŠ a MŠ+DJ. ZŠ je navrhovaná pre oba stupne 10-12 tr. pre 230-270 žiakov a plochou 0,9ha. MŠ má kapacitu 48 miest a využíva ju v súčasnosti 45 detí. Zamestnaných je 5 pracovníkov. Jedáleň využíva i ZŠ a sú tu zamestnaní 2 pracovníci. Obe prevádzky ( vrátane ŠZŠ a ZŠ) sú v býv. jezuitskej správe. Výhľadová potreba MŠ a J bude 4 – 5 tried a pozemku 0,45 ha pre 80-100 žiakov. Stredné odborné učilište poľnohospodárske využíva objekt a parcelu na severe obce pre praktickú výuku a bude vyhovovať aj perspektívne. Úplné stredné a vysoké školstvo je v Košiciach. Kultúra a osveta V kultúrnom dome je 150 stol. a klubovňa pre 20 detí. Súčasťou je kuchynka. Stavebne a kapacitne vyhovuje. Navrhujeme jeho nové využitie vrátane časti OcÚ pre knižnicu, kluby mládeže, fitnes a pod. Na hlavnej križovatke navrhujeme nový Obecný dom s viacúčelovou sálou – 200 st., infocentrom, poštou, požiar. zbrojnicou a OcÚ. V bývalom obj. jezuitskej správy je Obecné myšlianské múzeum (1 zamestnanec) s bohatou archeologickou expozíciou. Pôsobí tu občianske združenie Kollegium Myssle (30 členov). Po zrušení školských prevádzok tu navrhujeme reprezentačné priestory obce, obecné múzeum, vináreň a pod. Pod obcou na Hradnom vrchu navrhujeme archeologické múzeum a skanzen a za Oľšavou, mimo k.ú. skanzen vývoja bývania. Bývalý mlyn navrhujeme na rekonštrukciu a využitie pre reštauráciu. Telovýchova a šport Organizátorom telovýchovných aktivít je obec. Aktívnym je futbalový klub FC Trio Tatra Nižná Mýšľa - patrí pod obecný úrad. Futbalový štadión s atletickou dráhou a soc. zázemím vyhovuje. Nedostatočná je však štruktúra a dostupnosť športovísk. Navrhujeme rozšíriť šport. areál o viacúčelové, tréningové, tenisové a ďalšie ihriská a viacúčelovú halu. Po obvode obce navrhujeme

23 okrskové športoviská Vyššie športové vybavenie je v Košiciach. Zdravotníctvo Zdravotné stredisko v AB pozostáva z ambulancií všeobecného lekára a stomatológa (2 pracovníci). Najbližšia lekáreň je v Čani a vyššie vybavenie v Košiciach. Stav bude vyhovovať perspektívne. V plánovanom sanatóriu budú niektoré prevádzky využiteľné obyvateľmi obce. Sociálna starostlivosť V obci je klub dôchodcov pre 70 členov a klub zdravotne ťažko postihnutých v AB býv. PD. Oba pracujú na dobrovoľnej báze. Obecná prevádzkareň vydáva stravu pre dôchodcov a prevádzkuje reštauráciu. Opatrovateľská služba sa stará o 26 dôchodcov. Chýba však penzión, alebo zariadenie sociálnej starostlivosti poskytujúce aj pohotovostné ubytovanie. Navrhujeme preto rekonštrukciu a dostavbu AB býv. PD pre Domov dôchodcov ( 40-60 lôž.. 100 st.) pre širší okruh obcí mikroregiónu, kombinovaný s Domom soc. starostlivosti s kapacitou 20 lôž. a stol. Administratíva Obecný úrad, notárstvo(4 pracovníci) spolu s kultúrnym domom, zasadačkou a poštou (1 pracovník) sídlia v jednom komplexe. Vzhľadom na jeho zložitú prístupnosť navrhujeme nový Obecný dom s OcÚ, viacúčelovou sálou – 200 st., infocentrom, poštou a požiar. zbrojnicou. Obecná prevádzkareň sídliaca v bývalej budove PD (3 zamestnanci – za účelom prípravy stravy) bude výhľadovo integrovaná do Domova dôchodcov. Rímskokatolícky farský úrad a kostol (1 zamestnanec) budú vyhovovať aj perspektívne. Ostatné Dobrovoľný hasičský zbor spadá pod OR HaZZ KEV a má 15 členov. Hasičská zbrojnica vyhovuje – 1 avia a čerpadlá. Navhujeme jej presunutie a začlenenie do Obecného domu na hlavnej križovatke. Dom smútku s chladiacim boxom vyhovuje (20 miest). Cintorín nepostačuje svojou plochou aj perspektívne. Navrhujeme preto rezervu na jeho rozšírenie. Poľovnícke združenie Družba Nižná Myšľa ma 26 členov a sídli v AB bývalého PD. Výhľadovo navrhujeme jeho presídlenie do býv. mlyna. Čistička odpadových vôd je obsluhovaná jedným pracovníkom. V obci sú nasledovné prevádzky komerčných služieb: - 4 predajne potravín (1 pracovník) - rozličný tovar (2 prac.) - cukráreň (15 stol./ 1 prac.) - krčma (30 stol./ 2 prac.) - pohostinstvo (50 stol./ 2 prac.) - reštaurácia (50 stol.). Štruktúra a kapacita služieb sa bude rozširovať úmerne návštevnosti a počtu obyvateľov. 3.8 Turizmus a cestovný ruch Obec je súčasťou rekreačného územného celku č. 5 – Hornádska kotlina regionálneho významu. Chotár je vhodný pre krátkodobý cestovný ruch prevažne letného využitia na báze turistiky, cykloturistiky a mototuristiky, vlastivedy, archeoturistiky, ale aj poľovníctva a rybolovu. Turistický význam obce nie je krytý štruktúrou a kapacitou lôžok, stoličiek a ostatného turistického vybavenia – okrem kultúrno poznávacích : Myšlianské múzeum, Chránený archeologický komplex Hradný vrch, pozostatky ranogot. kostola s cintorínom (k.ú. V. Myšľa) a prírodných - prielom Oľšavy ( nie je však propagovaný a je ťažko prístupný). Obec leží na regionálnej cyklo trase Košice -Skároš. Vzhľadom na upokojujúce a magické krajinné prostredie a mimoriadne archeologické nálezy z doby kamennej, ale najmä bronzovej, podnietili k vyčleneniu južnej časti chotára pre stredisko kultúrno – poznávacích aktivít, acheoturizmu, ale ja rekreačných a rehebilitačno – liečebných služieb a výskumu na medzinárodnej úrovni. Navrhujeme: 20 lôžok v liečebni, 20 l v archeolog. múzeu, 20 l v archeolog. skanzene, 40 l v obci formou ubytovania na súkromí a 10 l v Dome dôchodcov. Navrhujeme okrem súčasných 145 stoličiek ďalších 100 v rybárskej rešturácii pri rybníku, 50 s. v golfovom klube, 20 s. v liečebni, 50 s. v archeolog. múzeu, 50 s. vo vinárni – Myšlianské múzeum a v penziónoch 40 s. Optimálna denná návštevnosť je v lete 100 návštevníkov a výhľadovo predpokladáme 500 ( z toho pasanti 260) a maximálna v lete 1000 návštevníkov. V zime predpokladáme 260 návštevníkov denne, z toho pasantov 50.

24 Za účelom sprístupnenia atraktivít navrhujem náučný okruh od záchytného parkoviska – archelog. skanzen II– prielom Oľšavy – žel. stanica – kostol, jezuit. správa – archeolog. múzeum, skanzen I – parkovisko. Okruh bude prístupný koňmo, rôznymi poťahmi, pešo a bicyklom a bude napojený na jestvujúce trasy a prepojenia na V. Myšľu, Skároš, Maďarsko, a Čanianské jazerá. Denná rekreácia občanov sa bude uskutočňovať na športovo-rekreačných plochách v obci – športový areál, golfový areál, Čanianské jazerá, prechádzkové trasy pozdĺž potokov a okolo obce. Koncotýždňová rekreácia sa bude uskutočňovať v širšom priestore Košického kraja. Pozdĺž železnice je vymedzená záhradkárska lokalita na pozemkoch ŽSR s neidentifikovateľnou kapacitou záhradok (odhad 10), ktorú navrhujeme postupne utlmovať. 3.9 Ekonomické aktivity Štruktúra a kapacita ekonomických aktivít je úmerná potenciálu obce. Dominuje terciálny a primárny sektor (vrátane sezónnej zamestnanosti). Perspektíva bude vo využití kultúrno historického potenciálu, prírody, geotermálnych zdrojov a ťažbe štrkopieskov. Rozvoj ekonomických aktivít obce je podmienený oživovaním výroby v súčasných výrobných areáloch, uchovaním jestvujúcich prevádzok a vymedzením nových výrobných priestorov pre výrobu, výrobné služby, sklady a služby v doprave. Turizmus je zatiaľ extenzívnou a sezónnou ekonomickou aktivitou, výhľadovo však treba vytvoriť územno – technické podmienky na taký rozvoj, aby sa toto ekonomické odvetvie stalo dôležitým pilierom nielen obecnej, ale aj regionálnej ekonomiky. 3.9.1 Poľnohospodárska výroba Najväčším podnikateľským subjektom bolo PD Mier Nižná Myšľa s dvoma HD ( jeden z nich ako STS) a AB. V súčasnosti nejestvuje. HD a objekty v ňom sú využívané na nepoľnohospodárske účely. Tento trend predpokladáme aj výhľadovo. Rastlinnú výrobu zabezpečuje PD Olšanka Košické Olšany a je orientovaná na produkciu – pšenica, ovos, repka olejná. Sú zamestnané 2 osoby a v sezóne cca 10 – 15 osôb. Za Hornádom je areál Zeleninárstva zamestnávajúci cca 3 osoby. Navrhujeme jeho rozvoj. Bývalá bažantnica zanikla. Práve tu predpokladáme obnovu poľnohospodárskej výroby – chov králikov za predpokladu jej zosúladenia s výhľadovými plochami bývania a obč. vybavenia. Pôdam dominujú hnedozeme a nivné pôdy s vyšším obsahom ílov. Pôdy nie sú odvodnené. Najlepšou kvalitatívnou skupinou BPEJ je 5 a najmenej kvalitnou 9. 3.9.2 Lesné hospodárstvo Lesný pôdny fond je zastúpený v malom rozsahu. Obhospodaruje ho Urbárska spoločnosť Nižná Myšľa a spadá do LHC Slanec. Na území chotára nie sú skládky dreva. Navrhujeme presmerovanie vývoznej cesty pri lávke cez Oľšavu tak, aby nekolidovala s CR. Výhľadovo navrhujeme zhodnotiť vyťaženú drevnú hmotu priamo v obci v spracovateľskom ekoparku. V obci je sídlo Poľovníckeho združenia Družba Nižná Myšľa pôsobiaceho pevažne v lesoch mimo chotára (26 členov). 3.9.3 Ťažba Chotárom prechádza hranica DP Čaňa – MSV SR 7/ 78 totožná s výhradným ložiskom nevyhradeného nerastu štrkopieskov. Využívajú ho VSH, a. s. Turňa nad Bodvou. Ťažba sa bude presúvať bližšie k obci, nakoľko dochádza k vyťaženiu jestvujúceho ložiska. Odvoz štrku preťaženými autami neúmerne zaťažuje komunikácie v obci a preto navrhujeme obchvat cesty okrajom obce. 3.9.4 Výroba, sklady a výrobné služby V obci nie je zastúpená priemyselná výroba, ale sú rozvinuté remeselné živnosti. V opustených objektoch HD sú tieto prevádzky: - zberňa surovín - 1 pracovník, - zámočníctvo - 7 prac., - stolárstvo - 5 prac., - autodoprava - 3 prac a pod. Pri železnici je sklad MO SR (1 pracovník), ktorý narhujeme ponechať. Južne pod obcou medzi areálmi býv. STS a HD je navrhovaný výrobný ekopark orientovaný na hygienicky nezávadnu výrobu s vysokou hustotou a kvalitou prac. príležitostí. Navrhujeme

25 intenzifikáciu oboch dvorov a ich včlenenie do ekoparku. V rámci ekoparku sa pripravuje realizácia betonárskeho závodu – výroba dlažieb s predpokladaným počtom 50 pracovných príležitostí. Predpokladáme nárast prac. príležitostí o 200 miest. 3.9.5 Komerčné služby a obchod Sú lokalizované v účelových zariadeniach a čiastočne v bifunkčných rodinných domoch. Najväčším zariadením je Energass – splynovanie osobných motorových vozidiel a autoservis (5 pracovníkov). Železnica zamestnáva na stanici 4 pracovníkov. V obchodoch, pohostinstvách a cukrárni pracuje 8 občanov. Rozvoj komerčných služieb navrhujeme usmerniť na hlavnú kompozičnú os do troch okrskových centier. 3.9.6 Veda a výskum Zariadenie tohto druhu v obci nie je. V rámci sanatória predpokladáme výskumné činnosti, obohatené o špičkové rehabilitačno liečebné úkony. Predpokladáme nárast prac. príležitostí o 200 miest. 3.10 Zastavané územie obce Navrhovaná urbanistická hranica zastavaného územia je vedená hrnicou zastavaného územia k 1.1.1990 a je rozšírená o navrhované plochy bývania, infraštruktúry, dopravy, výroby, turizmu a občianského vybavenia. 3.11 ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany a chránené územia 3.11.1 Ochranné pásma - cesty II. a III. triedy – cestné ochr. pásmo 25 a 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie - železnice – 60 m od osi koľajiska - letisko pre letecké práce v poľnohospodárstve Myšľa – OP stanovené rozhodnutím ŠLI - lesné pozemky – 50 m od okraja pozemku - skupinový vodovod – 6 m od okraja potrubia - ropovod Družba – 300 m od osi potrubia - medzinárodný a tranzitný plynovod – 50 m od osi potrubia. 3.11.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry - Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: - 3 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov - 6 m pozdĺž neupraveného toku. - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona č.656/2004 Z.z.) na ochranu elektroenergetických zariadení (viď grafická časť), - 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení (viď grafická časť) - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, - 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.), - 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm. - Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) - 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území, - 20 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách o menovitej svetlosti do 350 mm, - 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm.

26 3.11.3 Pásma hygienickej ochrany - zdrojov pitnej vody 1°- oplotený pozemok - cintorín – 50 m od oplotenia - ČOV – 50 m od oplotenia - bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofóna ekvivalentnej hladiny hluku od ciest a železníc 60 dB(A). 3.11.4 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení - Chránený areál Sútok Hornádu a Torysy – návrh podľa VÚC KSK - Prírodné pamiatky Myšlianska skala a Myšlianske vrstvy – návrh podľa VÚC KSK - Chránené vtáčie územie č. 10 Košická kotlina – návrh - zdroje geotermálnych vôd Oľšava - archeologický komplex Hradný vrch - ostatná príroda – celé územie leží v 1.stupni ochrany podľa Zák. o ochrane prírody - dobývací priestor Čaňa - MSV SR 7/78 totožný s Výhradným ložiskom nevyhradeného nerastu - štrkopieskov – západný okraj k.ú. 3.12 Záujmy obrany štátu, požiarna ochrana a ochrany pred povodňami Obec je zatriedená do IV. kategórie ukrytia obyvateľov v úkrytoch budovaných svojpomocne. Za týmto účelom bola prevedená analýza stavebno-technického stavu budov a identifikovanie suterénnych priestorov. Samostatná doložka CO v rozsahu ukrytia obyvateľov pred radiačným žiarením bude spracovaná po dohode s OÚ Košice okolie v súlade s platnými predpismi. Požiarna ochrana je zabezpečovaná Okresným hasičským a záchranným zborom Košice okolie – požiarnou stanicou Čaňa a Dobrovoľným hasičským zborom. MOS SR nemá v k. ú. obce požiadavky na ÚPD. Ochrana pred povodňami je riešená zástavbou mimo inundovaného územia, resp. za systémom ochranných hrádzi, ktoré navrhujeme upraviť na Q100 východne od Hornádu. 3.13 Prieskumné územia a chránené ložiská Na západnom okraji obce je vymedzený dobývací priestor Čaňa - MSV SR 7/78 totožný s Výhradným ložiskom nevyhradeného nerastu - štrkopieskov. Obec sa dotýka hranice zdrojov geotermálnych vôd Oľšava.

3.14 Ochrana prírody a krajiny V riešenom území sa v súčasnej dobe nenachádzajú žiadne vyhlásené územia či objekty. Z navrhovaných objektov a území sú evidované v ÚPN - VÚC KSK: - 1. Chránený areál Sútok Hornádu a Torysy - 2. Prírodná pamiatka Myšlianska skala - 3. Prírodná pamiatka Myšlianske vrstvy. Časť územia je zahrnutá v navrhovanom Chránenom vtáčom území - Košická kotlina, ktoré sa v súčasnej dobe pripravuje na legislatívnu ochranu. 10. CHVÚ Košická kotlina Katastrálne územie: Okres Košice okolie: Ďurďošík, Nižný Olčvár, Olšovany, Byster, Košická Polianka, Vyšný Čaj, Vyšná Hutka, Nižný Čaj, Nižná Hutka, Bohdanovce, Veľká Ida, Nižná Myšľa, Haniska, Vyšná Myšľa, Geča, Skároš, Čaňa, Sokoľany, Cestice, Ždaňa, Seňa, Bočiar, Belža, Gyňov, Komárovce, Trstené pri Hornáde, Buzica, Perín, Kechnec, Nižný Lánec, Vyšný Lánec, Milhosť, Chym, Okres Košice II: Železiarne Výmera lokality: 19 008 ha V zmysle Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, sa na území katastra Nižnej Myšle nachádzajú chránené rastliny, viaceré druhy regionálne významných a vzácnych rastlín, zákonom nechránených. Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území katastra nachádzajú napr. ropucha zelená a mlok hrebenatý.

Z biotopov národného a európskeho významu sa v katastri Nižnej Myšľe vyskytujú nasledovné: Mo 4 Vegetácia vysokých ostríc Vo 2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharion

27 Kr 9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch vôd Tr 5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty Tr 7 Mezofilné lemy Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Lk 9 Zaplavované travinné spoločenstvá Pr 2 Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách Ls 1.1 Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy Ls 1.2 Dubobo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy Ls 2.33 Dubovo-hrabové lesy lipové Ls 3.52 Sucho- a kyslomilné dubové lesy Poznámka: Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu. V území boli vyčlenené nasledovné genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné segmenty. 1. Hornád. Upravované koryto rieky s lokálne zachovalými zvyškami pôvodného koryta, tvoriacimi dnes mŕtve ramená, má dobre vyvinuté prirodzené brehové porasty, miestami doplnené nevhodne vysadenými topoľmi. Okolie toku tvorí zväčša orná pôda, miestami sú zachované aluviálne lúky, zväčša neobhospodarované, zarastené porastami vysokých bylín a burín, v podraste brehových porastov sú dobre zachované fragmenty pôvodných bylinných porastov, v ktorých je veľmi dobre výrazný najmä jarný aspekt. Súčasťou biotopu sú aj fragmenty dubodo-jaseňových a vŕbovo- topoľových lesov. 2. Torysa. Krátky úsek rieky nad sútokom s Hornádom predstavuje prirodzene tečúcu rieku s bohatými brehovými porastmi a spoločenstvami podrastu. 3. Sútok Hornádu a Torysy. Zachovalý biotop lužného lesa s otvorenými vodnými plochami, stanovište mnohých vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. 4. Štrkovisko pri Geči. Jedno z Čanianskych jazier s veľkým významom pre migráciu i hniezdenie viacerých druhov vodného vtáctva. 5. Oľšava. Časť prirodzene tečúceho podhorského potoka, bohato meandrujúceho, s dobre vyvinutými brehovými porastami, lokálne fragmentovanými, splývajúcimi s priľahlými lesnými porastmi a porastmi drevín charakteru lesa. V dolnej časti od úrovne juhovýchodného okraja obce (poľnohospodársky areál) po sútok s Hornádom je potok upravený, regulovaný, s pravidelným profilom koryta. 6. Kopanice. Lokálne vyvinuté prirodzené vlhkomilné spoločenstvá okolo krátkeho pravostranného prítoku Oľšavy. 7. Hradský vrch. Fragment nivnej medze, resp. riečnej terasy, porastený drevinovými spoločenstvami a prirodzenou bylinnou vegetáciou. 8. Húštiny. Fragment prirodzených lúčnych spoločenstiev na strmej stráni s početnými prejavmi erózie, z veľkej časti zarastený náletovými drevinami, so stabilizovanými drevinovými a krovitými formáciami. 9. Pod Holicou. Západný svah rovnomennej kóty, porastený bohatmi drevinovými formáciami na medziach medzi oráčinami. 10. Holica. Komplex prirodzených lesných spoločenstiev duba s lipou s výskytom hodnotných spoločenstiev podrastu. Časť územia katastra Nižnej Myšle môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia bez zmien, resp. je potrebné zvýšiť intenzitu využívania. Jestvujúce pasienky sú len lokálne využívané nadmerne, skôr sú zanedbávané, neobhospodarované, čo však vzhľadom na ich minimálnu výmeru nie je problém. V krajinnej štruktúre sú v prevahe plochy s oráčinami, aj v území s dostatkom ekostabilizačných štruktúr, nedostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene v západnej časti katastra. Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, vo východnej časti katastra východne od Hornádu je doterajšie využitie krajiny zväčša v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Západná časť katastra nie je využívaná v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami, čo je spôsobené veľkoplošnou premenou krajinnej štruktúry, intenzifikáciou hospodárenia v poľnohospodárskej krajine a najmä nevhodnou premenou kultúr v nive Hornádu po úpravách toku. Územie katastra môžeme rozčleniť z hľadiska krajinnoekologických opatrení na dve pásma. Prvé (I.) predstavuje zachovalú pomerne rôznorodú poľnohospodársku krajinu s roztrúsenou

28 mimolesnou zeleňou, vhodnú na primerané hospodárske využívanie, ale najmä na zachovanie nadregionálnych a regionálnych štruktúr ekologickej stability krajiny a primerané využitie pre rekreáciu, turistiku a pod.. V tomto pásme je zahrnuté aj bezprostredné okolie toku Hornádu, Torysy a Oľšavy. Ďalšie (II.) pásmo predstavuje produkčnú intenzívnu poľnohospodársku a sídelnú vidiecku krajinu s predurčením na hospodárske využitie, v malej miere na zachovanie miestnych a regionálnych prvkov stability krajiny. Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra v II. pásme podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny výsadbou zelene okolo poľných ciest či na hraniciach jednotlivých blokov, na okrajoch intravilánu a najmä na ploche nivy Hornádu, kde navrhujeme líniovú plošnú výsadbu na ploche bývalého koryta, ktoré tvorí hranicu katastra. Na plochách so zvýšenou eróziou pôdy, identifikovaných v RÚSES vo východnej časti katastra, je potrebné zabezpečiť primerané protierózne opatrenia od zmeny spôsobu obhospodarovania (smer orania) cez budovanie protieróznych pásov až po trvalé zatrávnenie najohrozenejších častí plôch. Nevhodné výsadby nepôvodných topoľových kultivarov je potrebné postupne premeniť na druhovo prirodzené a bohatšie štruktúrované línie porastov drevín. Pasienky je potrebné udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť ich postupnú premenu na druhovo bohatšie spoločenstvá s vyšším podielom kvetnatých rastlín dosievaním prirodzených trávnych zmesí, aplikáciou zvyškov po kosbe okrajov potokov a plôch prirodzených porastov. V oblasti ochrany prírody a krajiny treba vyhlásiť navrhované chránené územia Chránený areál Sútok Hornádu a Torysy a Prírodné pamiatky Myšlianska skala a Myšlianske vrstvy. V oblasti opatrení na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva, ktoré sa týkajú predovšetkým II. pásma, je potrebné uskutočniť niektoré opatrenia technického charakteru (vybudovanie a dobudovanie infraštruktúry, zlepšovanie a skvalitňovanie využívania jestvujúcich energetických zdrojov), aby nedochádzalo k znečisťovaniu a znehodnocovaniu prírodných zdrojov, ktoré súvisia s ľudským zdravím. Niektoré vplyvy je však možné eliminovať relatívne nenáročnými opatreniami, ako je výsadba zelene v intraviláne, na jeho okraji a najmä v okolí poľnohospodárskych objektov. Značná časť potrebných opatrení je však viazaná na zdroje mimo katastra. Do tejto oblasti je ďalej možné začleniť návrhy na budovanie športovo-rekreačných zariadení, plánovaných pri Čanianskych jazerách, prípadne náučných, turistických a cykloturistických trás, ktoré by sa mali týkať najmä II. a I. pásma v rámci rozvíjania nestatického cestovného ruchu, turistického a rekreačného využívania krajiny. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci (II. pásmo) je potrebné spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. Opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny sú zahrnuté v predchádzajúcich návrhoch – napr. výsadbou zelene na stabilných krajinných štruktúrach (poľné cesty, hranice blokov) sa zlepší krajinný ráz, spestrí sa obraz krajiny a jej estetické vnímanie zo strany návštevníkov i domácich obyvateľov. 3.15 Starostlivosť o životné prostredie Životné prostredie v obci je klasifikované v rámci rajonizácie SR ako veľmi znečistené. Kvalita ovzdušia v obci je odvíjaná od záťaže neďalekého hutníckeho kombinátu U.S. Steel. V samotnej obci nie sú výrazne zdroje znečistenia. Obec je plynofikovaná. Cesta II. triedy je vedená 150 m od obce a cesta III. triedy komplikovane prechádzajúca stredom má relatívne vysokú záťaž / skracovanie trasy kamiónov z MR na východ a prejazd preťažených návesov z neďalekých „štrkopieskov“/. Z uvedených dôvodov navrhuje ÚPD preložku cesty mimo zastavané územie. Chotár zasahuje chemizácia pôdy leteckým postrekom z neďalekého agroletiska. ÚPD navrhuje ekologizáciu poľnohospod. výroby. Kvalita podzemných vôd je ovplyvňovaná poľnohospodárskou činnosťou PD – umelé hnojenie a spôsobom odstraňovania splaškov väčšej časti obyvateľov – priepustné žumpy, hnojiská a pod. Z uvedeného dôvodu sú podzemné vody pod roľami za Hornádom a Konopiská kontaminované dusičnanmi (pod 50 mg/l). Vody pod väčšou časťou chotára obsahujú aj chloridy (pod 100 mg/l). ÚPD navrhuje dobudovanie celoobecnej kanalizácie a vodovodu a ekologizáciu poľnohospod. výroby. Hornád a Torysa pretekajúce chotárom sú klasifikované ako veľmi znečistené toky.

29 Zdrojom hluku a vibrácií je automobilová a železničná doprava. Hlavné koridory hluku sú však vedené mimo obec. Intenzita dopravy na ceste III. triedy prechádzajúca obcou je relatívne vysoká / skracovanie trasy kamiónov z MR na východ a prejazd preťažených návesov z neďalekých „štrkopieskov“/. Hlukom a vibráciami je zaťažená zástavba pozdĺž tohto prieťahu. Z uvedených dôvodov navrhuje ÚPD preložku cesty mimo zastavané územie. Obec čiastočne zasahuje náletový kužeľ agroletiska. Jeho dopad je však zanedbateľný. Činnosti v navrhovanom výrobnom ekoparku nesmú hygienicky ohrozovať obytnú zónu a navrhované rekreačné a liečebno výskumné funkcie. Podľa VÚPaOP, reg. prac. B. Bystrica je pôda zaradená do kat. A-B, t. j. rizikové pôdy - obsah rizik. látok je nad hornou hranicou prirodzeného pozadia. Odpadové hospodárstvo obce sa realizuje na princípoch POH okresu Košice - okolie a je premietnuté do vlastného POH. Obec nemala a ani nemá vo svojom k. ú. povolenú vlastnú skládku odpadu. Odvoz, zneškodňovanie a uloženie domového odpadu zabezpečuje dvakrát mesačne firma Kosit na skládku v Kokšov – Bakši. Komunálny odpad je separovaný (sklo, papier, textil, plasty) a neseparovaný ukladaný do kuka nádob. V roku 2004 bolo vyprodukovaných 137 tis. ton komunálneho odpadu a separovaného nasledovne: akumulátory – 800 kg, sklo – 6531 kg, elektro – 700 kg, plasty – 1175 kg a papiera 1223 kg. Kompostovanie obec nezabezpečuje, ale pripravuje sa využitie silážnych jám v HD. Produkcia odpadov vznikajúca výkonom predmetu podnikania je čiastočne recyklovaná. Odvoz je odovzdávaný osobe oprávnenej nakladať s odpadmi : Machtrade Sereď, Enzo Žilina (elektrotechnické zariadenia), Akutranz (akumulátory a batérie). Účelom odpadového hospodárstva do roku 2020 bude predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich tvorby. Ak už ale odpady vzniknú, bude ich predovšetkým treba zhodnotiť materiálovo alebo energeticky a len, keď sa to nedá, zabezpečiť ich vhodné zneškodnenie. Nakladanie s KO sa bude riadiť VZN obce. Najneskoršie do roku 2010 je potrebné podľa Zák. 223/2001 Zz. o odpadoch zabezpečiť úplný separovaný zber zložiek KO a ich zhodnotenie. Teoretická produkcia KO do ktorej je zahrnutý aj odpad zo zariadení občianskeho vybavenia, cestovného ruchu a turizmu sa predpokladá na úrovni 600 t/ rok. V obci sa navrhuje v rámci výrobného ekoparku zberňa, triedenie a zhodnocovanie surovín. Odpady vznikajúce výkonom predmetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. Podľa ÚPD takéto odpady budú vznikať v stredne veľkých prevádzkach, kde je žiadúce využívať najlepšie na trhu dostupné technológie šetriace prírodné zdroje a zhodnocujúce vlastný odpad, ale aj odpad zo širšieho okolia. Dôležité je zavádzať technológie predchádzajúce vzniku odpadu, resp. obmedziť ich tvorbu. Zariadenia pre podnikanie vo vlastných účel. stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie. Divoké skládky navrhujeme na likvidáciu a následnú rekultiváciu. Pre udržanie biodiverzity, vitality a estetiky k. ú. je navrhovaná kostra ekologickej stability zahŕňajúca miestne, regionálne a nadregionálne ekosystémy. Celkovo možno hodnotiť stav životného prostredia ako uspokojivý a podmienený úrovňou ochrany životného prostredia v hutníckom kombináte U.S. Steel. 3.16 Verejné dopravné vybavenie 3.16.1 Širšie dopravné vzťahy Cestná doprava Zastavaným územím obce Nižná Myšľa vedie trasa cesty III/5524, ktorá sa na nadradenú cestnú sieť napája : − severne od obce na cestu II/552 Košice (Krásna nad Hornádom) – Bohdanovce – Slanec – smer Veľké Kapušany, ktorá je radená do Základnej cestnej siete okresu Košice-okolie. V zmysle ÚPN VÚC Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 si cesta vyžaduje výstavbu cestných obchvatov sídiel a úpravu min. v základnej kategórii C 9,5/70 − južne v Ždani na cestu III/5524 so smerom Ždaňa – Čaňa – cesta I/68. Cesta I/68 Košice- Milhosť-štátna hranica SR/MR je radená do kategórie ciest vedľajšieho európskeho významu s označením E 71. Železničná doprava Severne od obec Nižná Myšľa sú vedené trasy železničnej dopravy:

30 - železničná širokorozchodná trať štátna hranica s UR – Maťovce – Hniska pri Košiciach je jednokoľajová a elektrifikovaná. Trať je využívaná len na nákladnú dopravu a to v rozhodujúcej miere pre dovoz surovín zo štátov SNŠ. Jej výhľadové vyššie využitie pre vývoz tovarov sa dá predpokladať ako dôsledok rozvoja voľného colného pásma v lokalite Bočiar a Interportu. Na trati je potrebná modernizácia zabezpečovacieho zariadenia - železničná trať štátna hranica s UR – Čierna nad Tisou – Košice – Žilina tvorí západovýchodnú dopravnú os košického kraja s celoštátnym a medzinárodným významom. Je súčasťou európskeho koridoru č.V(C-E 40) a je zaradená do dohody AGTC a AGC. Cesta III/5524 mimoúrovňovo križuje širokorozchodnú trať a úrovňovým priecestím križuje železničnú trať č.190. Priecestie je zabezpečené rampami a svetelnou signalizáciou. V obci je zriadená železničná stanica s odbavovacou budovou. Príjazd vozidiel ku stanici je nevyhovujúci po úzkej panelovej ceste šírky 2,0m. Cesta je v zlom technickom stave. Letecká doprava Severne od obce Vyšná a Nižná Myšľa, v koridore medzi cestou II/552 a železničnými traťami je letisko pre letecké práce v poľnohospodárstve Myšľa – OP je stanovené rozhodnutím ŠLI. 3.16.2 Charakteristika a návrh komunikačnej siete v obci Cesta III/5524 plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B 2, ktorá je v zastavanom území vybudovaná kategórie MZ 6/40(MZ 8,5/40) a v extraviláne kategórie C 6,5/40. Cesta úrovňovo križuje železničnú trať č.190 štátna hranica s UR – Čierna nad Tisou – Košice – Žilina. Prieťah cesty III. triedy zastavaným územím obce má vyhovujúci asfaltový povrch vozovky, s čiastočne vybudovaným jednostranným chodníkom a jednostranným odvodňovacím rigolom. V centre obce je križovatka ciest III/5524 a III/5525, ktorá je situovaná do neprehľadného úseku smerového oblúka na ceste III/5524 v smere jazdy ku obci Ždaňa. Cesta III/5525 smeruje na železničnú stanicu v Nižnej Myšli. Od križovatky ciest III. triedy je vybudovaná so šírkou vozovky 6,0m, v ďalšom úseku je trasa vo veľkom stúpaní so šírkou vozovky 3,75m v tesnej obostavanosti bez možnosti rozšírenia uličného priestoru. Na samotnú stanicu je cesta zrealizovaná v panelovej úprave so šírkou panelov cca 2,0m, a je v zlom technickom stave. Táto cesta III. triedy nemá parametre zbernej komunikácie funkčnej triedy B3, kde majú byť v zmysle STN 73 6110 radené cesty III. tried. Na ceste III/5524 nie sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania z roku 2000. Pri spracovávaní prieskumu na komunikačnej sieti v obci bola zistená značná intenzita dopravy s častým prejazdom nákladnej dopravy. Návrh - cesta III. triedy 5524 bude aj v návrhovom období plniť funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B2 a navrhujeme jej prestavbu na kategóriu MZ 8,5/50 v zmysle STN 73 6110 - mimo zastavané územie obce navrhujeme prestavať cestu na kategóriu C 7,5/70 podľa STN 73 6101 - prejazd nákladných automobilov obcou po ceste III/5524 je spôsobovaný skracovaním jazdnej dráhy vozidiel v smere sever – juh. Smerové pomery na ceste III. triedy v obci a únosnosť konštrukcie vozovky nie sú stavané na takúto záťaž, preto navrhujeme dnešný stav riešiť osadením dopravných značiek s určením max. tonáže a tak zabrániť prejazdu ťažkých vozidiel obcou. Výhľadovo navrhujeme obchvat cesty západným okrajom obce pozdĺž hrádze - cestu III/5525 vedúcu ku železničnej stanici navrhujeme zaradiť do funkčnej triedy C1 s prestavbou na kategóriu MO 7,5/40. V zúžených úsekoch uličného priestoru navrhujeme postupne uvoľňovať uličný priestor pre možnosť rozšírenia komunikácie na kategóriu min. MO 6,5/40 v zmysle STN 73 6110 ide o dvojpruhovú komunikáciou v stiesnených podmienkach. Pri výstavbe novej IBV v severnej polohe obce navrhujeme sprístupniť železničnú stanicu cez túto obytnú zástavbu komunikáciou kategórie MO 7,5/40 - pozdĺž cesty III/5524 navrhujeme obojstranne vybudovať peší chodník šírky min.2,0m s návrhom bezkolízneho pohybu peších vo väzbe na zariadenia hromadnej dopravy, občianskej vybavenosti - na zastávkach SAD a MHD navrhujeme vybudovať obojstranne samostatné zastavovacie pruhy pre zastavovanie autobusov mimo jazdné pruhy vozovky, zrealizovať čakacie priestory a prístrešky pre cestujúcich.

31 3.16.3 Charakteristika a návrh ostatnej miestnej komunikačnej siete Systém ostatných miestnych komunikácií je založený do svahovitého terénu východne od cesty III/5524. Cesty majú charakter obslužný, funkčnej triedy C2, C3 sú vybudované premenlivej šírky vozovky 3-4 m. V úsekoch s nebezpečným stúpaním nivelety sú cesty šírky do 3,0m a sú tesne obostavané bez možnosti rozšírenia. V najneprehľadnejších úsekoch v stúpaní bez možnosti vyhnutia sa protiidúcich vozidiel. Cesty majú charakter jednopruhových ciest s jednosmernou premávkou – ulice Stŕma, Hlboká, Repská, Mäsiarska. Ulice Družstevná a časť Obchodnej ulice majú šírku vozovky 6,0m. Ulica Kopaničná má dostatočnú šírku uličného priestoru na prestavbu cesty z kategórie MOK 3,75/40 na kategóriu MO 7,5/40 v stiesnených podmienkach 6,5/40. Na ulici Konopnej je tesne vedľa vozovky bez akéhokoľvek mechanického oddelenia vybudovaný pri oplotení cintorína jednostranný chodník z panelov. Návrh - prestavať sieť existujúcich obslužných komunikácií na kategóriu MO 7,5/40 a v stiesnených pomeroch na kategóriu MO 6,5/40 - v zmysle STN 73 6110 ide o dvojpruhové miestne komunikácie v stiesnených podmienkach, so šírkou jazdných pruhov 2x2,75m a 2x05m bezpečnostným pruhom - previesť zameranie križovatky ulíc Strmej a Družstevnej, ktorá je v zlom technickom stave zabezpečená zábradlím a navrhnúť rekonštrukciu so zväčšením polomerov zakružovacích oblúkov a návrhom zjednosmernenia cestnej premávky - z dôvodu stiesnených pomerov v starej časti zástavby a náročnej konfigurácii terénu na uliciach Mäsiarska, Strmá, Hlboká, Repská, Varheďná a dôvodu sprístupnenia Osady navrhujeme prestavať cesty na kategóriu MOK 3,75/40. V zmysle STN 73 6110 ide o jednopruhovú obojsmernú komunikáciu s krajnicami a výhybňami pri rozšírení vjazdov do dvorov rodinných domov. Z dôvodu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky navrhujeme zjednosmernenie dopravy na týchto uliciach - v nových lokalitách a v lokalitách územných rezerv pre rodinnú zástavbu navrhujeme obslužné komunikácie funkčnej triedy C2 v kategórii MO 7,5/40 so šírkou vozovky 6,5m a obojstrannými chodníkmi pre peších, min. šírky 1,5m, v zmysle STN 73 6110. Požadovaná šírka uličného priestoru je min. 12,0 m pre umiestnenie komunikácií, chodníkov, odvodňovacích rigolov a uloženie podzemných inžinierskych sietí do plôch líniovej zelene - v križovatkách komunikácií je potrebné zabezpečiť dĺžky rozhľadových pásiem - dopravné napojenie navrhovaného rozšíreného archeologického areálu, golfového areálu, amfiteátra a rekreačnej vodnej plochy navrhujeme komunikáciou kategórie MO 7,5/40 s napojením na miestne komunikácie a na cestu III/5524 v južnej polohe obce. dopravné napojenie je ukončené sústredenou parkovacou plochou o kapacite cca 125 osobných automobilov a 5 autobusov - bývalé areály hosp. dvora a poľnoh. družstva v priamej dopravnej nadväznosti na cestu III/5524 sú navrhované na ponukové plochy pre výrobné areály ekopark. V prípade realizácie tohto zámeru dôjde ku zvýšeniu intenzity dopravy na zbernej komunikácii. Z tohto dôvodu navrhujeme zrealizovať a odkloniť nákladnú dopravu mimo zástavbu obce na navrhovanú cestu sprístupňujúcu územné rezervy na východnom okraji obce. Cestu navrhujeme zaradiť do funkčnej triedy C1 kategórie MO 8/40. 3.16.4 Pešia a cyklistická doprava V obci je čiastočne jednostranne vybudovaný peší chodník pozdĺž zbernej komunikácie. Chodník má nevyhovujúci povrch z tvárnic a je šírky iba 1,0m, čo je v rozpore s STN 73 6110. Z ulice Kopaničnej je vybudovaný peší chodník ku železničnej stanici. Západne od obce po hrádzi Hornádu je vedená turistická cyklotrasa Košice-Krásna – Skároš s týmito cieľmi z Košíc: Kokšov-Bakša - štrkovisko: 3,11 km Nižná Myšľa - most: 7,87 km Ždaňa - most: 11,24 km Skároš - kostol: 21, 42 km Trasa : Krásna – odbočka na štrkovisko pri Kokšov-Bakši, odbočka na štrkovisko pri Kokšov- Bakši – most na Nižnú Myšľu, most na Nižnú Myšľu – Ždaňa, Ždaňa – Skároš, ďalej trasa pokračuje v smere do Maďarska do obce Hollóháza, kde bude otvorený malý hraničný prechod s pokračovaním cyklotrasy do Maďarska.

32 Návrh - pozdĺž cesty III/5524 navrhujeme obojstranne vybudovať peší chodník šírky min.2,0m s návrhom bezkolízneho pohybu peších vo väzbe na zariadenia hromadnej dopravy, občianskej vybavenosti, bývania, športu a rekreácie - na miestnych obslužných komunikáciách, pokiaľ to umožňuje šírka uličného priestoru navrhujeme jednostranne zrealizovať pešie chodníky min. šírky 1,5m. - V nových lokalitách IBV navrhujeme min. jednostranne pešie chodníky - Pešie a cyklistické prepojenie do lokality Koscelek v k.ú. V. Myšľa je navrhované novou pešou a cyklistickou lávkou – odtiaľ bude vedený náučný chodník pozdĺž Oľšavy do V. Myšľe. 3.16.5 Statická doprava V obci sú vybudované tieto spevnené plochy, ktoré sú využívané na parkovanie a odstavovanie vozidiel: - pri objekte odborného učilišťa a reštaurácie 20 státí - parkovanie na asfaltovej ploche zastávok Poštová cca 10 státí v návrhu zrušené - pri ZŠ a kostole na ul. Veľká Nemecká 8 státí - pri štadióne štrková plocha cca 10 státí Iné parkovacie a garážové státia v obci nie sú vybudované na parkovanie sa využívajú miestne komunikácie a pridružený uličný priestor. Pociťovaný nedostatok statickej dopravy je na Obchodnej ulici pred obchodom potravín a Obecným úradom. Parkuje sa aj pozdĺž cesty III/5524, kde sú však osadené obojstranne dopravné značky so zákazom zastavenia. Garážové státia v rodinnej zástavbe sa budujú individuálne podľa potreby na vlastných pozemkoch. Návrh

Výpočet a návrh potrieb parkovacích státí pre objekty občianskej vybavenosti obce boli navrhované v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 pre stupeň automobilizácie 1:3,5, pri redukcii veľkosti sídelného útvaru: - pre potreby garážových a parkovacích státí pre bytovú výstavbu v južnej polohe obce navrhujeme realizovať parkoviská s kapacitou pre každú b.j. jedno státie, v zmysle ukazovateľov STN 73 6110, pre stupeň automobilizácie 1:3,5. Pre 52 b.j. je navrhovaných 55 státí - parkovanie a garážovanie pri rodinných domoch si riešia obyvatelia individuálne na vlastných pozemkoch - návrh parkovacích státí pre potreby občianskej vybavenosti, pre stupeň automobilizácie 1:3,5, v súčinnosti s deľbou dopravnej práce 25:75 (podiel individuálnej dopravy : ostatnej doprave- hromadnej, pešej, cyklistickej ): - areál domova dôchodcov, 50-70 lôžok (10 lôž./1státie) exist.P 20 státí - obecný úrad, kult.dom, 200 stol.(4 stol./1státie) návrh 20státí - obchody, služby, kluby-Obchodná ul. návrh 12státí - potraviny na Obchod.ul. parkovisko a zásobovanie riešiť vo dvore - cintorín, 0,40 ha (500m2/1státie) 10státí - obecný športový areál, nákupné stredisko, sústredená P plocha 100státí - golfový areál, rybník, archeoturist.Koscelek záchytné parkovisko 125státí pre osobné automobily, 5státí pre autobusy - pri návrhu nových podnikateľských aktivít v navrhovaných areáloch výrobných ekoparkov, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov je potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 na vlastnom pozemku. Takto sa zabráni parkovaniu vozidiel na verejných komunikáciách. 3.16.6 Osobná hromadná doprava Obec Nižná Myšľa je na sieť autobusovej hromadnej dopravy napojená MHD mesta Košice spojom č.28 so smerom železničná stanica( Staré mesto)-štadión-Staré mesto žel. stanica (N.Myšľa) so zastávkami: rázcestie N.Myšľa, odborné učilište, Poštová, štadión s otočkou a jazdou späť a dvoma prímestskými linkami SAD

33 Linka: počet spojov tam/späť 802402 so smerom Bidovce-Ďurkov-Čaňa-Košice VSŽ zastávky: Nižná Myšľa, stará pošta, štadión 3/3 802415 so smerom Košice-Gyňov-Skároš/Trstené pri Hornáde zastávky: Nižná Myšľa,štadión, stará pošta, štadión 1 žiacky/1 žiacky

Zastávky sú jednostranne vybavené prístreškami pre cestujúcich. V centrálnej polohe obce s označením zastávky Poštová sú osadené dva prístrešky vedľa seba so spevnenou plochou pre zastavovanie autobusov. Ostatné zastávky nemajú samostatné zastavovacie pruhy ani zhromažďovací a čakací priestor pre cestujúcich. Na železničnú dopravu je obec Nižná Myšľa napojená železničnou traťou č. 190 štátna hranica s UR – Čierna nad Tisou – Košice, Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely, Trebišov - Kalša. V obci je zriadená stanica so železničnou budovou. Za priemerný pracovný deň v oboch smeroch zastavuje na železničnej stanici 23 vlakov a 19 vlakov stanicou prechádza bez zastavenia. Železničná stanica pre cestujúcich je sprístupnená peším chodníkom z ulice Kopaničnej. Návrh - situovanie autobusových zastávok je pre zástavbu obce vyhovujúca aj pre návrhové obdobie. Pešia dostupnosť na zastávky presiahne vzdialenosť 500m, ide o zástavbu situovanú do východnej polohy obce. Dnešná komunikačná sieť bez väčšieho zásahu do majetkových vzťahov neumožňuje obsluhu územie a zavedenie spojov MHD do východnej polohy obce - v priestore zastávok navrhujeme vybudovať samostatné zastavovacie pruhy pre autobusy, s vybudovaním čakacích priestorov a osadením prístreškov pre cestujúcich obojstranne. 3.16.7 Ochranné pásma a hluk od cestnej a železničnej dopravy Základné cestné ochranné pásmo pre cesty III. triedy je 20m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch a železničné ochranné pásmo je 60m od osi koľajiska, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Líniovým zdrojom hluku v obci je cesta III/5524 vedúca zastavaným územím obce a železničná trať normálneho a širokého rozchodu. Trasy železničných tratí sú v severnom dotyku so zastavaným územím obce vedené vo veľkých výkopoch a tento hlukovo pohltivý terén chráni zástavbu obce pred hlukom od železničnej dopravy. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku je intenzita dopravy zo sčítania dopravy. Na ceste III. triedy nebolo prevedené sčítanie dopravy, nie je teda možné vyhodnotiť vplyv hluku od automobilovej dopravy na životné prostredie. Je však predpoklad, že intenzita dopravy je nízka vzhľadom na miestny pohyb vozidiel a najvyššia prípustná hluková hladina pozdĺž základnej komunikačnej siete nepresiahne hodnotu 60 dB(A), ktorá stanovená Vyhláškou MZ SSR č.14/1977 Zb. Prieskumom bol však zistený značný pohyb ťažkej nákladnej dopravy. Tento druh dopravy je najväčším zdrojom hluku, otrasov a prašnosti na zástavbu. Je potrebné zamedziť prejazdu týchto vozidiel obcou jedným z riešení je odklon dopravy dopravným značením. 3.17 Verejné technické vybavenie 3.17.1 Vodné hospodárstvo A - Zásobovanie pitnou vodou Nižná Myšľa je zásobovaná pitnou vodou zo skupinového vodovodu Nižná Myšľa - Ždaňa, ktorý spravuje Východoslovenská vodárenska spoločnosť a. s. Košice. Zdrojom pitnej vody je prameň Koscelek pod svahom Dringač na juh od obce vo vzdialenosti 1300 m od obce, s bilančnou výdatnosťou 6 l/s. Druhým zdrojom je vŕtaná studňa neďalejko Kosceleku s výdatnosťou 5 l/s. Skupinový vodovod má spoločný vodojem s obsahom 2x150 m3 vybudovaný na svahu „Dringač“ na kóte 263,5 mn.m., do ktorého je voda zo zdrojov dopravovaná výtlačným potrubím z čerpacej stanice. Tlakové pomery medzi vodojemom a spotrebiskom (obcou) sú priaznivé, takže voda z vodojemu priteká do obce samospádom (gravitačne).

34 Rozvodná sieť v obci Rozvody v obci idú do všetkých ulíc. Sú vedené v krajniciach komunikácií. Potrubie je prevažne liatinové DN 80 a 100. Ostatné rozšírenia siete boli vybudované z potrubia PE alebo PVC. Potrubie je položené v každej ulici a umožňuje napájanie odberateľov priamo prípojkami. Vzhľadom na vysoký pretlak v nižšie položenej zástavbe sú na potrubí osadené redukčné ventily tlaku na uliciach Repiská, Strmá a Poštová. Rozvodné potrubie v obci staré vyše 40 rokov je značne poruchové, čo spôsobuje veľké straty vody, najmä oceľové potrubie do vodojemu položené pod 400kV vedením je skorodované indukovanou elektrinou.

Vývoj výroby a spotreby vody v obci rok 2000 rok 2004 rok 2005 počet obyvateľov v obci 1274 1380 1394 počet obyv. napojených na 1225 99% 1265 92% 1280 92% vodovod voda vyrobená-tis. m3 74 2,4 l/s 95 3 l/s 75 2,4 l/s voda fakturovaná-tis. m3 62 2,0 l/s 45 1,4 l/s 44 1,4 l/s z toho: domácnosti-tis. m3 60 133 l/o/d 42 90 l/o/d 40 86 l/o/d priemysle-tis. m3 1 1 1 poľnohospodárstvo-tis. m3 0 0 0 ostatní-tis. m3 1 2 3 voda nefakturovaná-tis. m3 14 19% 50 53% 31 41%

Štatistické údaje vykazujú 92%-nú napojenosť obyvateľstva na vodovod, čo je ukazovateľ vysoko prevyšujúci okresný i krajský priemer. Vykazuje ale nízky podiel fakturovanej vody (spotreby) vody vyrobenej a značný podiel vody nefakturovanej (straty vody). Spotreba vody od roku 2000 do roku 2005 značne poklesla. Oproti hygienicky odôvodneným 135 l/osobu/deň vykazuje 86 l/osobu/deň. Táto nízka spotreba nastala v dôsledku zdražovaniu vody, na čo odberatelia reagujú znižovaním odberov zo siete. Terajšia spotreba a potreba vody v obci 2 3 Priemerná ročná spotreba (fakturácia) Qp = 44000 m / rok = 120 m / deň = 1,4 l/ s 2 3 Priemerná ročná výroba vody Qv = 75000 m / rok = 205 m / deň = 2,4 l/ s 3 Maximálna denná výroba vody Qm = 205 x 1,6 = 328 m / deň = 3,8 l/ s Maximálna hodinová dodávka vody Qh = Qm x kh = 3,8 x 1,8 = 6,8 l/ s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu Zdroje vody so spoločnou bilančnou kapacitou 11 l/s pokrývajú terajšiu maximálnu dennú potrebu výroby vody 3,8 l/s s rezervou. Jestvujúci vodojem 2 x 150 m3 zabezpečuje terajšiu potrebu 3 akumulácie pre Nižnú Myšľu podľa normy min. 60% Qm = 328 x 0,6 = 200 m . Zásobovacie potrubie DN 150 zabezpečuje terajšiu max. hodinovú potrebu pre Nižnú Myšľu 6,8 l/s s veľkou rezervou. Budúca potreba vody pre obec Budúca potrebu vody stanovíme podľa vývoja spotreby s prihliadnutím na doterajšie i výhľadové tendencie v odbere pitnej vody z vodovodu. Vychádzame z vyhodnotených ukazovateľov skutočnej výroby a spotreby. Budúce množstvá stanovíme bilančnou metódou v porovnávateľnej tabuľkovej forme.

Terajšia a budúca potreba vody v obci rok 2000 rok 2005 rok 2020 počet obyvateľov v obci 1274 1394 2000 napojení na vodovod 1225 1280 1800 voda vyrobená-tis. m3 74 2,4 l/s 75 2,4 l/s 100 3,2 l/s

35 rok 2000 rok 2005 rok 2020 voda fakturovaná-tis. m3 62 44 86 z toho: domácnosti-tis. m3 60 133 l/o/d 40 86 l/o/d 65 100 l/o/d priemysel-tis. m3 1 1 13 poľnohospodárstvo-tis. m3 0 0 0 ostatní-tis. m3 1 3 8 voda nefakturovaná-tis. m3 14 31 14 straty vody 19% 41% 14%

Vykonaná bilancia vychádza z predpokladov: - z 90% napojenosti obyvateľstva na vodovod, - zvýšenia spotreby vody v domácnostiach z 84 na 100 l/osobu/deň, - zvýšenia spotreby vody v priemysle, - zdvojnásobenie doterajšej spotreby ostatných odberateľov, - zníženie strát vody (nefakturovanej) zo 41% na 14%. Realizáciou uvedených predpoladov sa dosiahne: 3 - priemerná denná potreba výroby vody Qp = 274 m / deň = 3,2 l/ s 3 - maximálna denná potreba výroby vody Qm = 438 m / deň = 5,1 l/ s - maximálna hodinová potreba výroby vody Qh = Qm x 1,8 = 9,2 l/ s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu a potreby vody obce:

Zdroje vody výdatnosti 6 + 5 = 11 l/s potrebu qm = 5,1 l/s pokryjú. 3 3 Vodojem obsahu 2 x 150 m potrebu Qm = 438 x 0,6 = 263 m pokryje. Zásobovacie potrubie DN 150 s kapacitou 17,5 l/s potrebu qh = 9,2 l dodá. Budúca potreba vody pre rekreačno-poznávacie zariadenia Budúcu potrebu vody pre plánované rekreačno-poznávacie zariadenia na riešenom území stanovíme podľa ukazovateľov z prílohy k úprave MP – SR č. 477/99-810 z 29. februára 2000. Zariadenia okolo lokality Hradný vrch Sanatórium - lôžka 200 x 250 l/lôžko/deň = 50000 l/deň - zamestnanci 20 x 60 l/zam./deň = 1200 l/deň 40 stol.- reštaurácia – zam. 3 x 400 l/zam./deň = 1200 l/deň Autent. expozícia.- návštevníci 400 x 3 l/návštev. = 1200 l/deň 100 st. - reštaurácia – zam. 6 x 400 l/zam./deň = 2400 l/deň Ubytovňa archeológov - lôžka 20 x 150 l/lôž./deň = 3000 l/deň - zamestnanci 6 x 400 l/zam./deň = 120 l/deň Klub golfu – návštevníci 100 x 60 l/návšt./deň = 6000 l/deň 200 stol. - bufet – zam. 12 x 400 l/zam./deň = 4800 l/deň Zariadenia za Olšavou Rehabilitačné stredisko – lôžka 200 x 200 l/lôž./deň = 40000 l/deň - zamestnanci 10 x 60 l/zam./deň = 600 l/deň Skanzen – návštevníci 500 x 3 l/návštev. = 1500 l/deň Spolu 112020 l/deň

3 Priemerná denná potreba vody Qp = 112 m /deň = 1,3 l/sec 3 Maximálna denná potreba vody Qm = 179 m /deň = 2,1 l/sec Maximálna hodinová potreba vody Qh = Qm x 1,8 = 3,7 l/sec Posúdenie hlavných kapacít vodovodu na celkovú potrebu vody

- zdroje 6 + 5 = 11 l/s potrebu qm = 5,1 + 2,1 = 7,2 l/s pokryjú 3 3 - vodojem 2x150 m potrebu Qm = 458 + 179 = 637 x 0,6 = 382 m nepokryje - zásobovacie potrubie DN150 s kapacitou 17,5 l/s potrebu qh = 9,2 + 3,7 = 12,9 l/s dodá. Realizácia rekreačno – poznávacích zariadení bude si vyžadovať zväčšenie objemu vodojemu prístavbou ďalšej komory s objemom 150 m3.

36

B - Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Odvádzanie odpadových vôd povrchových a splaškových vôd z domácností je oddelené. Povrchové vody zachytené priekopami vedľa komunikácií odtekajú do Hornádu a do Olšavy. Splaškové vody z domácností budú podľa projektu odvedené splaškovou kanalizáciou a zneškodňované na čistiarni odpadových vôd. Projekt je v realizácii. Vybudovaná je časť kanalizácie a čistička odpadových vôd (ČOV). Vo väčšine domácností v obci sú splašky ešte akumulované v prídomových žumpách, ktoré občas vyvážajú. Stav hygienickej vybavenosti obce Podľa celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001 bola v Nižnej Myšli nasledovná hygienická vybavenosť: rok 2001 rok 2005 Počet trvalo obývaných bytov (domov) 327 bytov 340 bytov z toho napojených na kanalizáciu 2 byty 108 bytov - septik (žumpa) 273 bytov 213 bytov - splachovací záchod 273 bytov 286 bytov kúpeľňa či sprcha 297 bytov 310 bytov

Z porovnania vidieť, že oproti roku sčítania sa stav hygienickej vybavenosti zlepšil. Nateraz sú realizované uličné zberače v južnej časti obce v dĺžke 2600, na ktoré je napojených 80 rodinných domov s 280 osobami a 3 bytové domy s 28 bytmi a 160 osobami. Terajšia produkcia splaškových vôd Na kanalizáciu je napojených 108 bytov, t.j. 440 osôb. Priemerná spotreba pitnej vody v obci je 86 l/osobu/deň. produkcia splaškov: 440 x 86 l/osobu/deň = 38 m3/deň = 13 812 m3/rok ročné množstvo pritečených vôd namerané na ČOV = 12 372 m3/rok rozdiel – nedotieklo na ČOV = 1 440 m3/rok Nedotečené množstvo pitnej vody 1440 m3/rok bolo využité v prídomovom hospodárstve a neodtieklo do kanalizácie. Na zneškodňovanie splaškových vôd z domácností je vybudovaná čistička odpadových vôd typ BioCompact pre 780 EO. 3 3 Kapacita: Qp = 1,2 l/s Qm = 3,6 l/s 100 m /deň 36500 m /rok 3 3 Skutočnosť: Qp = 0,4 l/s Qm = 1,2 l/s 34 m /deň 12372 m /rok

Účinnosť ČOV podľa rozboru vzorky odobratej 31. 3. 2006: parametre v pH CHSK BSK NL N-NH N-NO P-PO N P mg/l 5 3 3 4 cdk cdk Prítok 7,88 1169 556 446 97,3 16,98 10,24 Odtok 7,07 35,6 16,35 10 0,096 15,3 3,32 Účinnosť % 97,3 97,1 93,5 Limity 90 25 30

Čistička dosahuje vysokú účinnosť v súlade s projektom. Limity na čistotu vypúšťaných vôd sú dodržané. Budúca produkcia splaškových vôd z obce Podľa návrhu územného plánu bude v roku 2020 na kanalizáciu napojených 1800 obyvateľov obce so spotrebou pitnej vody 100 l/osobu/deň. Produkcia splaškových vôd: 3 - priemerný prítok na ČOV Qp = 1800 x 100 = 180 m /deň = 2,1 l/s

37 - maximálny prítok na ČOV Qm = Qp x 3 = 2,1 l/s x 3 = 6,3 l/s Kapacita ČOV: 3 - priemerný prítok splaškov Qp = 100 m / deň = 1,2 l/s - maximálny prítok na ČOV Qm = 1,2 l/s x 3 = 3,6 l/s Porovnanie produkcie splaškov od obyvateľstva s kapacitou ČOV ukazuje, že čistenie splaškových vôd v roku 2020 by prebiehalo na hranici možností ČOV. Budúca produkcia splaškov z budov na Hradnom vrchu Napojenia plánovaného sanatória, reštaurácie a ubytovne z lokality Hradý vrch na obcenú kanalizáciu zvýši: - priemerný prítok splaškov o 60 m3/deň = 0,7 l/s - maximálny prítok na ČOV o 0,7 l/s x 3 = 2,1 l/s Celkový prítok splaškov na jestvujúcu ČOV bude: 3 - priemerný prítok Qp = 180 + 60 = 240 m /deň = 2,8 l/s - maximálny prítok Qm = Qp x 3 = 2,8 x 3 = 8,4 l/s Porovnanie budúceho celkového prítoku splaškov s kapacitou jestvujúcej ČOV ukazuje, že napojenie uvedených zariadení na obecnú kanalizáciu si vyžiada rozšírenie obecnej ČOV minimálne na dvojnásobok jej terajšej kapacity. Klub golfu s bufetom si vyžiada vlastnú MČOV s uzavretým režimom čistenia (bez potreby PHO) s vyústením do Olšavy. Vzhľadom na investičnú náročnosť rozšírenia jestvujúcej ČOV na dvojnásobnú kapacitu a vzhľadom na potrebu prečerpávania navrhujeme aj alternatívnu možnosť odkanalizovania rekreačno – poznávacích zariadení, prípadne aj tamojšej výhľadovej bytovej výstavby do samostatnej ČOV pri Olšave. Pre Osadu navrhujeme malú ČOV. Návrh odkanalizovania plánovanej novej zástavby Napojenie nových domov a budov v obci v prielukách jestvujúcej zástavby je navrhované prípojkami na projektované uličné kanalizačné zberače. Navrhované nové ulice, s obojstrannou zástavbou nových domov vo východnej polovici územia obce, vyžadujú vybudovať uličné kanalizačné zberače. Zástavba nových domov na Vyšných Ortášoch si vyžiada vybudovať uličné kanalizačné zberačé a odvádzaciu stoku do hlavnej stoky na štátnej ceste. Napojenie plánovaných objektov sanatória, reštaurácií a ubytovne pre archeológov je navrhnuté tlakovou kanalizáciou s čerpacou stanicou do obecnej kanalizácie. Objekty golfového klubu a rybárskej lokality pri rybníku na Olšave navrhujeme napojiť na vlastnú M-ČOV.

C - Vodné toky a odtokové pomery Stredom katastrálneho územia Nižnej Myšle preteká vodohospodársky významný tok Hornád smerove regulovaným korytom. Na jeho ľavom brehu je vybudovaná ochranná hrádza. Hrádza nie je dimenzovaná na ochranu proti Q100 ročnej veľkej vode. Pravý breh nemá vybudovanú ochrannú hrádzu a pravobrežná časť je inundačným územím rieky. Na východnej hranici katastra preteká rieka Olšava, ktorá sa vlieva do Hornádu na južnom okraji územia. Rieka tečie v prirodzene vymytom ustálenom koryte. Smerove neupravovaná meandruje bez ochranných hrádzi, vybrežuje na priľahlé nivy. Brehová sprievodná vegetácia spevňuje brehy a tok smerove stabilizuje. Odtokové pomery na vyvýšenej časti územia sú priaznivé s dostatočným spádom pre odtok povrchových vôd do tokov. Z obce ich odvádzajú priekopy vedľa ciest. Najdlhšia priekopa vedie vedľa ulíc: Staničná, Poštová, Hlavná a Široká, na konci ktorej ústi do Hornádu pri moste. Priekopa má koryto spevnené betónovými obkladacími doskami. Na zmiernenie spádu na Poštovej ulici má vybudovaný stupňovitý prepad. Dolná časť Hlavnej ulice pozdĺž Hornádu leží na nive, ktorá je takmer rovinatá s minimálnym spádom, nepostačujúcom pre gravitačný odtok odpadových vôd . Odkanalizovanie ulice bude možné len prečerpávaním odpadových vôd. Zástavba rodinných domov v tejto časti ulice, pozdĺž ochrannej hrádze, nie je chránená proti Q100 ročnej veľkej vode, preto navrhujeme v rámci rekonštrukcie jej navýšenie nad úroveň veľkej vody Q 100. V územnom pláne VÚC KSK je plánovaná vodná nádrž Vyšná Myšľa zasahujúca aj do priestoru Agroletiska v severnej časti katastrálneho územia Nižnej Myšle. Vodná nádrž so zátopovým územím 3,42 km2, s objemom 30 mil m3 vody a výškou vzdutia 205 mn.m. je uvažovaná na

38 energetické účely. Zmeny a doplnky ÚPN – VÚC KSK nekoordinujú dopravu a ostatné siete v dotknutom priestore. 3.17.2 Zásobovanie plynom a teplom A -Zásobovanie plynom Nižná Myšľa je plynofikovaná od roku 1982. Zdrojom plynu je vysokotlaký plynovod DN 500 PN 40 Haniska pri Košiciach – Drienovská Nová Ves. Napojenie obce je skupinovou prípojkou plynu DN 150 PN 40 odbočujúcou od plynovodu pri Krásnej nad Hornádom. Na odbočku sú pripojené obce Krásna, Nižná Hutka, Nižná Myšľa, Ždaňa, Čaňa a Gyňov. Dodávku plynu do Nižnej Myšle zabezpečuje regulačná stanica VTL / STL 40/3 bary (0,3 Mpa) s výkonom 3000 m3/hod. Z regulačnej stanice vychádza zásobovacie potrubie DN 150 – oceľ, ktoré privádza plyn s nominálnym tlakom 3 bary do uličných rozvodov DN 100, 80, 50 vybudovaných po celej obci. Odber plynu z uličnej plynovodnej siete je cez domové regulátory STL/ NTL u každého odberateľa. Pripájanie na sieť plynovodov v obci Celkový počet domácností v obci je 439 z toho plyn zo siete má 344 domácností. Rozdiel 95 domácností sa doteraz nepripojilo na sieť. Plynofikovaných je 79% domácností. V občianskej vybavenosti sú na obecnú sieť plynovodov pripojené 3 objekty. Doterajšia spotreba plynu v obci Doterajšia spotreba plynu v obci podľa údajov SPP.

rok odber (tis. m3) počet odberateľov priemer m3/ odberateľa 2003 1239 348 3560 2004 1131 364 3107 2005 1133 357 3174

Údaj o ročnom odbere a počte odberateľov zahrňuje odber obyvateľstva, maloodber podnikateľov a organizácií a tiež veľkoodber na území obce spolu v jednom súčte z dôvodu „obchodného tajomstva SPP“, čo znemožňuje rozbor zásobovania plynom najmä najväčšieho odberateľa plynu a to obyvateľstva. odber plynu a počet odberateľov podľa ukazovateľov v tabuľke v posledných rokoch stagnuje. Priemerný ukazovateľ odberu na jedného odberateľa klesá vplyvom úspornej spotreby v dôsledku zvyšovania cien plynu. Pri stanovení budúcej potreby plynu bude možné využiť len celkový priemerný ukazovateľ na jedného odberateľa plynu v obci pri zohľadnení tendencie úspornosti aj v budúcnosti. Budúce odbery plynu Pri stanovení budúcej potreby plynu v Nižnej Myšli vychádzame z počtu nových domov a bytov v obci plánovaných v územnom pláne v počte 158 a zisteného konkrétneho ukazovateľa doterajšej spotreby plynu na jedného odberateľa: rok odber (tis. m3) počet odberateľov priemer (m3/odber) 2005 1133 357 3174 prírastok 506 158 3200 2020 spolu 1639 515 3173 Okrem maloodberov v obci pribudne veľkoodber plynu pre budúce sanatórium, ktoré podľa plánovanej kapacity 200 postelí a priemerného ukazovateľa 1500 m2 plynu na posteľ za rok bude potrebovať 300000 m3/ rok a 100 m3/hod. Potreba plynu budúcej priemyselnej zóny bude závislá na druhu výroby a určí sa operatívne, nakoľko dodávku plynu zabezpečuje regulačná stanica s dostatočným výkonom 3000 m3/hod, ktorá v súčasnosti je využitá len na 30%.

39 Návrh rozšírenia rozvodnej siete plynu Podľa návrhu územného plánu pribudnú do roku 2020 nové rodinné domy, byty a objekty občianskej vybavenosti a teda noví odberatelia v počte 98 RD, 6 b.j. a 5 objektov OV na týchto lokalitách: Lokalita Počet odberateľov Návrh riešenia napojenia Medzi ulicami Hlavná a Vybudovať uličný plynovod DN 80 odbočením od 24 RD Družstevná potrubia DN 100 na Hlavnej ulici. Napojiť domovými prípojkami na jestvujúci uličný Pozdĺž Staničnej ulice 14 RD plynovod.

Vybudovať uličný plynovod DN 50 odbočením od Pri hasičskej zbrojnici 9 RD potrubia DN 80 na Obchodnej ulici.

Napojiť domovými prípojkami na jestvujúci uličný Na ulici Dringáč 8 RD plynovod.

Vyšné Ortáše 55RD Vybudovať uličné rozvody Ulica pri hrádzi 22RD Vybudovať uličné rozvody Ostatných 26 RD, 6 b.j. navrhovaných v prielukách zástavby a 5 objektov občianskej vybavenosti napojiť prípojkami na jestvujúce uličné plynovody. Sanatórium, reštauráciu a ubytovňu pre archeológov napojiť na plynové potrubie na ul. k vykopávkam. Diaľkové produktovody Južnou časťou katastrálneho územia obce prechádzajú: - Medzištátny plynovod Bratstvo: Rusko – Slovensko, - Tranzitné plynovody Rusko – Európa, - Ropovod Družba: Rusko – Slovensko – Európa. Trasy sú zakreslené v situačnom výkrese vrátane ochranných pásiem, ktoré sú v návrhu územného plánu zohľadnené a rešpektované.

B - Zásobovanie teplom Teplo pri varení, ohreve vody a vykurovaní sa v obci zabezpečuje individuálne ako v bytovej zástavbe, tak v objektoch občianskej vybavenosti. Najväčšia spotreba tepla je pri vykurovaní, ktorého efektívnosť závisí od tepelného zdroja a spôsobu vykurovania. V rodinných domoch a budovách v obci sa využívajú rôzne zdroje tepla a viaceré spôsoby vykurovania. Spôsoby vykurovania v domoch a bytoch boli zisťované pri celoštátnom sčítaní v roku 2001 aj v Nižnej Myšli s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2005 Ústredné kúrenie lokálne - na pevné palivo 4 byty 4 byty - na plyn 197 bytov 217 bytov - elektrické 1 byt 3 byty Etážové kúrenie - na pevné palivo - - - na plyn 28 bytov 28 bytov - ostatné 1 byt 1 byt Kachle - na pevné palivo 24 bytov 24 bytov - elektrické - - - plynové 4 byty 4 byty - ostatné 2 byty 2 byt Iné 62 bytov 62 bytov Trvale obývané byty Spolu 323 bytov 341 bytov Výsledky ukazujú, že efektívne zdroje tepla na plyn a elektrinu v súčasnosti využívajú v 248

40 domoch a bytoch, t.j. 73% domácností. Zdroje tepla na pevné palivá využívajú ešte v 28, ostatné a iné v 65, spolu v 93 domoch a bytoch, t.j. 27% domácností. V občianskej vybavenosti z 15 objektov v 13- tich využívajú zdroje na plyn a v 2 zdroje na elektrinu.

Terajšia spotreba palív a tepla v obci Elektr. Plyn Pevné p. Teplo Spotrebitelia Počet bytov tis.kWh tis. m3 t GJ GJ/byt Obyvateľstvo BD varenie a vykurovanie 28 32 42 880 31 RD varenie 99 17 550 5 varenie a vykurovanie 245 694 20800 85 variče, mikrovlnky, práčky 150 400 1440 10 bojler, aku. piecky 52 181 650 12 varenie, TÚV, vykurovanie 1 18 65 65 varenie a vykurovanie 4 20 280 70 varenie a vykurovanie 86 180 2520 29 Spolu obyvateľstvo 351 631 711 242 25185 72 Občianska vybavenosť Kaštieľ-ZŠ-MŠ-Múzeum 3 13 20 647 AB býv. JRD 1 9 270 OcÚ-KD-Pošta-Cukráreň 4 6 180 Kostol 1 3 90 Fara 1 4 120 býv. Jednota-pohost.- 2 6 180 rozličný tovar Pohostinstvo 1 3 90 Potraviny-Hlavná ul. 2 6 3 110 Potraviny-Mäsiarska ul. 1 3 90 Štadión-šatne 1 20 72 Spolu obč. vybavenosť 17 39 57 1849 108 Celkom spotreba 2005 351 670 768 242 27034

Najväčšia spotreba tepla je v 245 rodinných domoch spaľujúcich plyn. Spotreba tepla je 85 GJ/dom, čo je nízke oproti optimu 100 GJ/dom. Nízka je spotreba tepla v bytových domoch (BD), kde nedosahuje optimálnych 45GJ/byt. Podobne je nízka spotreba tepla aj v domoch s vykurovaním pevným palivom 29 GJ/dom, ktorá zabezpečuje prijateľné teplo len v 1 – 2 miestnostiach. Spotreba tepla v občianskej vybavenosti je primeraná veľkosti objektov občianskej vybavenosť. Budúci nárast spotreby tepla v obci Podľa návrhu územného plánu do roku 2020 pribudne 6 b.j. v bytovom dome a 158 rodinných domov, ktoré budú plynofikované. Počítame s výhrevnosťou plynu 33,9 GJ/tis.m3 a so spotrebou plynu 1300 m3/byt a 3200 m3/dom.

41 Počet Elektr. Plyn Pevné p. Teplo Prírastok bytov tis. kWh tis. m3 t GJ GJ/byt Obyvateľstvo BD varenie, vykurovanie 6 8 264 44 RD varenie, vykurovanie 158 506 17 150 108 bojler, prač. mikro 50 130 468 9 Občianska vybavenosť 9 55 1 860 Spolu 130 569 12 742 Spotreba 2005 351 670 768 242 27 034 Potreba 2020 462 800 1 337 242 46 7761

Spotreba tepla v obci k roku 2020 podstatne vzrastie z 27 034 na 46 776 GJ/rok. Tento nárast bol vybilancovaný za predpokladov: - výstavby 158 rodinných domov a 6 b.j., ktoré budú plynofikované, - rozšírenie občianskej vybavenosti o navrhované objekty, - úsporného využívania elektriny, plynu aj pevných palív. Predpokladáme, že sa presadia nové efektívne zdroje tepla: - moderné výkonné sporáky na plyn, - bytové (etážové) plynové kotly s prietokovým ohrevom vody, - domové obojživelné (teplo, TÚV), plynové kotly na ÚK, - generátory tepla na drevo a menej hodnotné palivá. Využívanie moderných efektívnych zdrojov zvýši množstvo získaného tepla a zníži náklady na dosiahnutie optimálnej tepelnej pohody v domoch a bytoch v obci. Budúca potreba tepla pre rekreačno-poznávacie zriadenia Zariadenia okolo Hradného vrchu: Sanatórium - počet lôžok 200 x 60 GJ/lôžko/rok = 12000 GJ/rok Ubytovňa pre archeológov- 20 lôžok x 20 GJ/lôžko/rok = 420 GJ/rok Reštaurácia - 100 stoličiek x 5 GJ/stoličku/rok = 500 GJ/rok Klub golfu – letná prevádzka Zariadenia za Olšavou: Rehabilitačné stredisko - lôžok 200 x 40 GJ/lôžko/rok = 8000 GJ/rok

Budúca potreba tepla bude zabezpečená lokálnym vykurovaním objektov z vlastných objektových kotlov ÚK na plyn. Rozvody plynu pre jednotlivé objektové kotly ÚK budú ekonomickejšie než rozvody tepla z centrálnej kotolne po areály medzi objektami. Budúca potreba tepla pre priemyselnú zónu bude závislá na druhu výroby a určí sa operatívne, nakoľko palivo – zemný plyn je privedený k okraju návrhovanej zóny v dostatočnom množstve zo značnej kapacitnej rezervy regulačnej stanice plynu. 3.17.3 Zásobovanie elektrickou energiou Obec Nižná Myšľa je pripojená na nadradené 22 kV vzdušné vedenie č. 325 vyvedené z 110/ 22kV elektrostanice Košice Juh s možnosťou záskoku v prípade potreby náhradnej dodávky elektriny z ES Haniska pri Košiciach. Na katastrálnom území obce je rozmiestnených 10 trafostaníc, z ktorých 9 je pripojených skupinovou VN prípojkou. Osada Sajkov má individuálnu VN pripojku. Z počtu 10 trafostaníc 4 zásobujú obec, jedna osadu Sajkov a 5 trafostaníc zásobuje zariadenia podnikov na území obce. Stav siete elektrických rozvodov Vzdušné vedenie VN č. 325, skupinová VN prípojka a individuálna VN prípojka zaberajú územie v širke 10 + 10 mestrov ochranného pásma na obe strany od krajných vodičov, čo zaťažuje pozemky trvalým bremenom a obmedzuje územný rozvoj obce. Úsek skupinovej prípojky VN vedený okolo obce križuje rozvojové plochy pre plánovanú zástavbu a bude preložený.

42 Rozvodná sieť v obci je vytvorená nadzemnými vedeniami na betónových podperných bodoch. Vývody z trafostanice sú z lán ALFe6 3x70+50 mm2 a odbočky 3x50+35 alebo 4x35mm2. Rozvody idú po krajoch miestnych komunikácií. Domové prípojky sú prevedené bezpečnými závesnými káblami. Vývody tvoria lúčovitú sieť vychádzajúcu z trafostaníc umiestnených na okrajoch spotrebiska. Dĺžky jednotlivých vývodov sú 500 – 700 m pomerne dlhé, avšak úbytky napätia na koncoch vodičov odberatelia doteraz nepozorovali. Možno predpokladať, že úbytky napätia neprekračujú prípustné odchýlky od normy. Sieť spoľahlivo zabezpečuje elektrický prúd bez prerušení v potrebnom množstve i napätí. Využitie trafostaníc v obci Trafostanice ako zdroje elektrického napätia a elektrického prúdu sú určujúcim faktorom hospodárneho fungovania elektrickej rozvodnej siete v obci. Ekonomicky priaznivý chod siete závisí od voľby primeranej veľkosti trafostaníc a následne ich optimálneho vyťaženia. Nevyťažené trafostanice zdražujú elektrickú energiu pre odberateľov veľkými odpismi (z majetku VSE a.s.). Preťažené TS zvyšujú straty elektriny a teda aj finančné straty podniku. Žiadúca je optimálna 75%-ná vyťaženosť inštalovaného výkonu trafostaníc. Rozmiestnenie a údaje trafostaníc:

výkon ozn. názov, miesto druh, typ záťaž % ročný odber kWh kVA TS 1 pri štadióne stĺp C 22-2b 250 48% neudané TS 2 Kopaničná ul. stĺp C 22-2b 400 96% neudané TS 3 pri pošte stožiar M-160 160 90% neudané TS 4 pri plynoregul. stĺp 250 26% neudané obec spolu 1 060 TS 5 osada Sajkov stožiar M-160 100 7% neudané

Údaje ukazujú, že trafostanice TS 2 na Kopaničnej ulici a TS 3 pri pošte sú značne zaťažené – nad optimálnych 75%. Naproti tomu trafostanice TS 1 pri štadióne a TS 4 pri regulačke plynu sú málo zaťažené, kapacitne nevyužité. Príčinou takéhoto stavu je nevhodné rozmiestnenie trafostaníc resp. neúmerné rozdelenie odberateľov na jednotlivé trafostanice. V dôsledku daného stavu pracuje sieť ako celok v nepriaznivom režime s vyššími stratami. Trafostanica TS 5 pri osade Sajkov je zbytočne veľká. Ostatné trafostanice v počte 5 ks slúžia pre podniky: ŽSR, HD – PD, Záhradníctvo, vodárne VVS a plynovod SPP.

výkon označ. názov, miesto druh, typ záťaž % ročný odber kWh kVA TS 6 Žel. stanica stĺp 160 neudané neudané TS 7 Hosp. dvor PD stĺp 400 neudané neudané TS 8 Záhradníctvo stĺp 160 neudané neudané Čerpacia neudané neudané TS 9 stĺp 63 stanica VVaK TS 10 MŠ Plynovod stĺp 50 neudané neudané

Posúdenia zaťaženia trafostaníc Pre posúdenie terajšieho stavu zaťaženia DTS bol vykonaný aproximatívny výpočet podľa metodiky smernice SEP č. 2/82 na základe počtu domov a objektov zapojených na jednotlivé trafostanice. Trafostanice TS 3 pri pošte a TS 4 pri RS plynu boli posúdené spolu, nakoľko sú pripojené a pracujú v súčinnosti.

Doterajšie a budúce zaťaženie DTS

43 Trafostanice Výkon Stav zaťaženia Prírastok Budúce zaťaženie kVA odberateľ kVA odberateľ kVA kVA % 75 KD 75 51 RD 76 28 b.j. 28 Štadión 5 ČOV 12 obchod 4 TS 1 pri Štadióne 250 120 80 200 80 119 RD 119 6 b.j. 6 OÚ+KD 12 Obch. 3 Host. 4 ZŠ 8 MŠ 12 Múzeum 3 Kostol 5 46 RD 69 Dom. sm. 5 6 b.j. 6 TS 2 Kopaničná ul. 400 175 75 250 63 54 RD 54

AB - PD 12 TS 3 pri pošte 160 124 124 78 17 RD 17 55 RD 83 SOUP 6 OÚ + KD 12 TS 4 pri RS plynu RS plynu 12 Obch. c. 13 250 105 108 213 85

Výsledky ukazujú, že trafostanice doteraz neboli preťažené a že majú výkonové rezervy na pripájanie plánovaných počtov budúcich odberateľov. V budúcnosti k roku 2020 bude najviac zaťažená trafostanica TS 4 pri RS plynu. Trafostanica TS 3 pri pošte bude preložená do stredu obce a prevezme 54 domov na Hlavnej ulici, aby odľahčila TS1, ktorá prevezme navrhované domy na ul pri hrádzi Návrh rozšírenia elektrických rozvodov Podľa návrhu územného plánu pribudnú do roku 2020 nové rodinné domy, byty a objekty v počte 98 RD, 6 b.j. a 5 objektov OV, ktoré vyžadujú nasledovné rozšírenie el. rozvodov na území obce: 1. vybudovať nové uličné vedenie NN pre súbor 28 RD medzi ulicami Hlavnou a Družstevnou, vyvedenie z trafostanice TS 1 ako kábelové uložené v zemi, vrátane domových prípojok, 2. vybudovať nové uličné vedenie NN na novej ul. pri hrádzi

44 3. vybudovať prívod NN do lokality 9 RD pri hasičskej zbrojnici odbočením od uličného vedenia na Obchodnej ulici, 4. napojiť ostatných 69 RD, 6 b.j. a 5 objektov OV navrhnutých v prielukách v uliciach obce prípojkami na jestvujúce uličné elektrické vedenie, 5. zrušiť trafostanicu TS 3 pri pošte vrátane 22kV prípojky a nahradiť ju novou 250kVA kioskovou TS umiestnenou na Strmej ul. a napojiť ju 22kV zemným káblom od TS1, 6. preložiť VN vedenie križujúce plánované parcely na výstavbu rodinných domov na Vyšných Ortášoch do 22 kV zemného kábla, 7. vybudovať pre sanatórium, reštauráciu a ubytovňu archeológov murovanú trafostanicu 630 kVA napojenú úložným káblom odstupujúcim od vonkajšej VN prípojky trafostanice TS 2. 3.17.4 Telekomunikácie, rozhlas, televízia Nižná Myšľa je súčasťou Regionálneho technického centra východ ST v primárnej oblasti 055 Košice. Telefónní účastníci v obci sú pripojený na telefónnu ústredňu Ždaňa po pripojnom kábli. Ústredňa je kapacitne dimenzovaná na zabezpečenie všetkých požiadaviek na jednotlivé telekomunikačné služby v danom obvode. Vybavenosť domácností telekomunikačnými zariadeniami bolo zisťované pri celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Nižnej Myšli s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2005 rok 2020 počet trvale obývaných bytov 327 341 450 - telefón v byte 225 223 340 - mobilný telefón 72 102 900 - osobný počítač 37 45 200 - os. počítač s internetom 14 16 100

Terajší stav telefónnej siete Telefónne rozvody sú v obci vedené závesnými káblami na drevených podperných bodoch po krajniciach miestnych komunikácií. Rozvodná sieť pokrýva celú obec a umožňuje pripojenie každého jednotlivo, alebo viac prípojok z jedného stĺpa pomocou združovacieho zariadenia PCM. Závesná kábelová sieť a prípojky plánuje ST uložiť do zeme k čomu sú v územnom pláne vyhradené koridory v krajniciach miestnych komunikácii pod terajšími rozvodmi. Signály mobilných operátorov do obce i do okolia šíri základňová stanica Orange umiestnená pri ceste II.tr. v mieste odbočky do obce. Operátor T-mobile plánuje ZS predbežne na severnom konci obce pri cintoríne. V obci je poštový úrad v budove Obecného úradu, ktorý zabezpečuje poštové služby aj pre Vyšnú Myšľu.

Kábelové trasy Katastrálny územím obce je vedených viac kábelových trás s rôznou funkčnosťou. Trasy sú zakreslené informatívne v situácii technickej infraštruktúry 1:5 000 podľa daného prehľadu: - prehľad 38-31-06, 38-31-11, 38-31-01, 37-42-10; - prehľad KE 32 + mapa okr. KE (DK); - dok. č. 66 KK Byster – Moldava; - dok. č. 45 UK KE – Bohdanovce; - dok. č. 111, 112 DOK, OOK, PDOK KE – TV, Ždaňa – Bohdanovce, Nižná Myšľa; - lok. č. 3 DOK Čaňa – Ždaňa; - lok. mts Ždaňa – Nižná Myšľa. V ďalších stupňoch projektovania objektov v blízkosti vedenia budú polohy vedenia presnejšie vyznačené. Rozhlas a televízia Obec má v prevádzke miestny rozhlas s ústredňou v budove Obecného úradu. Rozvodná sieť pokrýva celú obec. Vedenie je z vodičov FeZn na stĺpoch elektrických rozvodov, na ktorých sú upevnené aj reproduktory. Rozvody idú do všetkých ulíc. Počuteľnosť rozhlasu v každej ulici je dobrá.

45 V súlade s návrhom územného plánu bude miestny rozhlas rozšírený do nových lokalít zástavby. Slovenský rozhlas na území obce má dobrý príjem na všetkých vlnách a frekvenciách. Možný je príjem zahraničných vysielačov aj komerčných domácich rádií.. Signály Slovenskej televízie aj komerčných televízií šíri do obce TV zariadnie na Šibenej hore v Košiciach. Príjem domácich ako aj zahraničných TV programov je domovými anténami. Využívajú sa aj parabolické antény na príjem satelitných televíznych vysielaní. 3.18 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia Výstavba, prestavba a rekonštrukcia obce je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – rok 2013, 2. etapa – rok 2020. Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach obce okrúhle pre 1600 obyvateľov a 300 návštevníkov. V 1. etape je navrhovaných 87 bytov (z toho 6 v bytových domoch) a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou, obč. vybavením a športovo – rekreačným vybavením. Na asanáciu je navrhovaný 1 RD a 1 hospodársky objekt. 3.19 Vyhodnotenie stavebných a iných zámerov na PP Územný plán obce Nižná Myšľa je vypracovaný na základe schváleného Zadania pre vypracovanie Návrhu ÚPD. Jeho samostatnou prílohou je vyhodnotenie stavebných a iných zámerov na PP do roku 2020. 3.19.1 Základné východiskové podklady - hranice zastavaného územia k 1. 1. 1990 (KÚ Košice okolie) - druhy pozemkov a priebeh hraníc BPEJ (KÚ Košice okolie - ROEP) - identifikácia hydromelioračných zariadení (SVP š. p. Odšt. závod Košice a O. z. Hydromeliorácie Bratislava, OcÚ N. Myšľa) - stupeň kontaminácie PPF (VÚPOP reg. pracovisko Banská Bystrica). 3.19.2 Prírodné podmienky Obec Nižná Myšľa leží na ľavom brehu Hornádu pod jeho sútokom s Torysou v nadmorskej výške 180 – 234 m, čiastočne v jeho údolí, zväčša na priľahlej pahorkatine. Údolie Hornádu tvorí nížinnú nivu a na území katastra sa v ňom vyskytujú dobre vyvinuté riečne terasy. Extravilán obce tvorí nížinná až pahorkatinová oráčinovo-lúčna krajina, pričom lúčne priestory sú sústredené prevažne pozdĺž vodných tokov. Najnižší bod katastra je okolo 174 m n. m. v dolnej časti nivy Hornádu, najvyšší bod 273 m n. m. dosahuje kataster na svojom severovýchodnom okraji v oblasti Holice. Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Nižnej Myšle vyskytujú vo veľkej časti územia fluvizeme kultizemné z nekarbonátových aluviálnych sedimentov, v južnej polovici pahorkatinovej časti katastra pseudogleje nasýtené z polygenetických hlín a v severnej časti pahorkatiny pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové zo zvetralín pieskovcovo-slieňovcových hornín. Obsah humusu je vysoký (> 2,3 %). Z hľadiska priepustnosti a retencie majú pôdy v oblasti nív strednú až veľkú priepustnosť a malú až strednú retenčnú schopnosť, v oblasti pahorkatín strednú priepustnosť a veľkú retenciu. Pôdna reakcia je v oblasti nív slabo alkalická (7,3 – 7,8 pH), v oblasti pahorkatín neutrálna (6,5 – 7,3 pH). Z hľadiska vlhkostného režimu sú pôdy mierne vlhké. Z hľadiska zrnitosti sú pôdy na severozápadnom okraji katastra hlinito-piesočnaté, vo zvyšnej časti oblasti nív piesčito-hlinité a v oblasti pahorkatiny hlinité. Z hľadiska kamenitosti (štrkovitosti) sú pôdy neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %).

Klimatické členenie územia katastra je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Oblasť Okrsok Charakteristika Klimatické znaky okrsku januárové teploty vzduchu ≤ -3 °C, teplá (T) – priemerne 50 teplý, mierne suchý, T3 Končekov index zavlaženia (Iz) je 0 až - a viac letných dní za rok (s s chladnou zimou 20 denným maximom teploty teplý, mierne vlhký, januárové teploty vzduchu ≤ -3 °C, Iz je vzduchu ≥ 25 °C) T7 s chladnou zimou 0 až 60

Poľnohospodárska pôda v k. ú. je zaradená do 5. - 9. skupiny BPEJ a je prevažne v užívaní PD

46 Oľšanka Koš. Oľšany. Podľa RP VÚPOP Banská Bystrica je kontaminovaná a zaradená do kat. A – B, t. j. rizikové pôdy (obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit) - obsah týchto látok je nad hornou hranicou prirodzeného prostredia. Hydromelioračné zariadenia sa v k. ú. obce nenachádzajú. 3.19.3 Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia Potenciál obce a k.ú. pre ich ďalší rozvoj je teda daný samotnou polohou na križovatke ciest II. a III. triedy, prítomnosťou dvoch železničných tratí, železničnou a autobusovými zastávkami a úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie a fenomenálne archeologické nálezy z doby kamennej, ale najmä bronzovej, potvrdzujúce obec ako jedno z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Uvedené vytvára silný predpoklad pre rozvoj kultúrno – poznávacích aktivít, acheoturizmu, rekreačných a rehebilitačno – liečebných služieb na medzinárodnej úrovni. Ďalším predpokladom je záujem investorov o rozvoj hygienicky nezávadnej sekundárnej výrobnej sféry, ťažby štrku, skladových a dopravných služieb a následne bývania a občianského vybavenia. Rozvoj obce je preto orientovaný najmä do využitia intravilánu – jeho intenzifikácie a v nevyhnutnom rozsahu aj mimo zastavané územie a to tak, aby sa využili nezastavané enklávy a TTP. V niektorých prípadoch je dôvodom rozšírenia zastavaného územia efektivita využitia jestvujúcich a plánovaných komunikácií a sietí a scelenie hranice zastavaného územia. 3.19.4 Vyhodnotenie stavebných a iných zámerov na PP Celkovo je navrhovaných 25+4 lokalít na záber pôdy v rozsahu 90,5209 ha pôdy. Z toho ÚPD navrhuje záber poľnohospodárskej pôdy v rozsahu 68,3887 ha v tejto štruktúre: - mimo zastavaného územia 49,6825 ha, - zastavanom území 18,7062 ha.

47

48 4. Záväzná časť

4.1 Regulatívy územného rozvoja 4.1.1 Význam a funkcia obce a jej katastrálneho územia Nižná Myšľa je samostatnou administratívne – správnou obcou, ako súčasť aglomerácie vidieckeho osídlenia južne od Košíc a mikroregiónu Hornád. Záujmové územie tvoria obce Ždaňa, Vyšná Myšľa, Nižná Hutka, Bohdanovce a najmä miestna časť Košice-Krásna, Čaňa, Geča a Kokšov- Bakša. Časť katastr. hranice tvorí rozhranie okresov Košice-okolie a Košice (Košice IV). Obec je súčasťou rekreačného územného celku č. 5 – Hornádska kotlina regionálneho významu s funkciou poznávania pre krátko a strednodobý, prevažne letný turizmus (peší, cyklo a moto), archeológiu, rybolov, poľovníctvo a rekreáciu. Potenciál obce a k.ú. pre ich ďalší rozvoj je daný samotnou polohou na križovatke ciest II. a III. triedy, prítomnosťou dvoch železničných tratí, železničnou a autobusovými zastávkami a úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie a fenomenálne archeologické nálezy z doby kamennej, ale najmä bronzovej, potvrdzujúce obec ako jedno z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Uvedené vytvára silný predpoklad pre rozvoj kultúrno – poznávacích aktivít, acheoturizmu, rehebilitačno – liečebných funkcií a výskumu na medzinárodnej úrovni, ako aj rozvoj hygienicky nezávadnej sekundárnej výrobnej sféry, ťažby štrku, skladových a dopravných služieb a následne bývania a občianského vybavenia. 4.1.2 Koncepcia usporiadania funkčných plôch a organizácia územia Územie je rozčlenené na tieto priestorové jednotky: - obec Nižná Myšľa – polyfunkčná zástavba s dominujúcim bývaním a občianskym vybavením a doplnkovo dopravnou a výrobnou funkciou, - zóna Hradný vrch – Oľšava: centrum kultúrno – poznávacích aktivít, acheoturizmu, rekreačných a rehebilitačno – liečebných služieb a výskumu na medzinárodnej úrovni, - zóna za Hornádom –zeleninárstvo, ťažba štrku a výhľadovo športovo – rekreačné funkcie okolo štrkovísk, - zóna okolo letiska – dopravné funkcie a výhľadová vodohospodárska nádrž V. Myšľa. obec Rozvoj bývania riešiť intenzifikáciou jestvujúcej zástavby, využitím „nadmerných“ parciel, vymedzením nových obytných skupín RD a vytvorením skupiny nizkonákladových radových domov pri trati. Pre ďalší rozvoj vymedziť územnú rezervau RD. Občianske a turistické vybavenie koncentrovať do okrskvých centier viazaných na zastávky autobusovej dopravy. Ťažiskom bude priestor hlavného námestia – nový Obecný dom s infocentrom, viacúčelovou sálou a OcÚ. Pred vstupom do obce zo severu a juhu lokalizovať dve komerčné centrá. Športový areál rozšíriť a zriadiť okrskové športovská. Rozvoj obce si vyžiada aj nový areál ZŠ a MŠ, rezervu pre cintorín a dom sociálnych služieb s domom dôchodcov pre potreby mikroregiónu v bývalej AB PD. Južne pod obcou je vymedziť nový výrobný ekopark nadväzujúci na bývalé HD a STS. zóna Hradný vrch – Oľšava Za hlavnú os ( praveká cesta „dringáč“) považovať: bývalý kláštor – archeolog. múzeum – Oľšava - archeolog. skanzen – pozostatky ranogot. kostola s cintorínom (k.ú. V. Myšľa) do ktorej „včleniť“ funkcie športové ( golf nad produktovodmi, tenisové kurty, telocvičňa.), rekreačné ( rybník, reštaurácia, wellness ) a liečebno – rehabilitačné ( bytovanie, stravovanie, komplex. rehabilitácia, výskum a pod.). zóna za Hornádom Dnes extenzívne využívaný priestor pre zeleninárstvo a ťažbu štrku výhľadovo obohatiť v súlade s ÚPN-VÚC KSK o športovo – rekreačné funkcie okolo štrkovísk, teda ich začleniť do rekr. priestoru Čanianské jazerá. Prístup od obce bude brodom cez Hornád a novou účelovou cestou od Zeleninárstva a rekonštruovaným mostom. zóna okolo letiska Priestor severne a južne od železn. tratí poľnohospodársky a dopravne využívať. Jeho perpektíva je závislá od spôsobu riešenia obchvatu trate č. 190, reálnosti realizácie VHN a z toho

49 vyplývajúceho vedenia cesty II. tr. Do toho času nemeniť funkčné využitie. 4.1.3 Zásady urbanistickej kompozície Hmotovo – priestorovú štruktúru formovať zo snahou o najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obce, ako aj krajinného prostredia na novej kvlitatívnej úrovni. Osobitne dôležitým je priestor historickej zóny. Tu výška RD nesmie prekročiť 1 – 2 podl. a zástavba sa musí prispôsobiť charakteru parciel. Novú urbanistickú štruktúru - zástavba výrobného ekoparku, liečebno – rehabilitačného areálu, archeolog. múzea, archeolog. skanzenu, golfového areálu a dostavba športový areál formovať odvážnejšími kompozíciami i merítkom. Priestor hlavného námestia považovať za špecifický s potrebou jeho priestorového zvýraznenia a reštrukturácie. Priestory okolo okrskových centier, tvoriaci vstupné brány do obce formovať na úrovni súčasnej európskej architektúry. Princípy citlivosti ku krajinnej štruktúre a kultúrnemu poslaniu – merítko, materiál a tvarovanie - uplatniť v arcitektúre archeolog. múzea a skanzenu. V celom rozsahu chotára doplniť drobnú architektúru - informačné tabule, vyhliadkové miesta, studničky, autobus. zastávky, lavičky, ver. osvetlenie. 4.1.4 Zhrnutie urbanistických regulatívov - obytné územia - plochy určené pre funkciu bývania a k nej prislúchajúce nevyhnutné zariadenia. Je členené na plochy pre bytové domy a rodinné domy - obytné územie možno kombinovať s menšími hygienicky nezávadnými prevádzkami občianskeho vybavenia. - zmiešane územie s prevahou obytnej funkcie - určené pre viacfunkčnosť na jednom pozemku – bývanie s obč. vybavenosťou alebo zariadeniami cest. ruchu a turizmu - plochy v dotyku s hlavnými kompozičnými osami (prieťah cesty II. a III. tr.). - územia pre občianske vybavenie - určené pre čisté funkčné plochy, ktoré možno doplnkovo kombinovať s bývaním a výrobnými službami. - výrobné a skladové územia - určené pre čisté funkčné plochy odčlenené od bývania a chránených druhov školských a predškolských stavieb - územia poľnohospodárskej výroby - určené plochy pre poľnočinnosti (rastlinná a živočíšna výroba) odčlenené od bývania a chránených školských zariadení. - rekreačno – športové územia - plochy určené pre bezprostredné činnosti návštevníka spojené s oddychom, rekreáciou, športom a doplnkovými funkciami ubytovania, stravovania a služieb 4.2 Regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia 4.2.1 Zásady rozvoja dopravy Pre zabezpečenie rozvoja dopravy a dopravných vzťahov je potrebné: - rešpektovať trasu cesty II/552 Košice (Krásna nad Hornádom) – Bohdanovce – Slanec – smer Veľké Kapušany. Cesta si vyžaduje výstavbu cestných obchvatov sídiel a úpravu min. v základnej kategórii C 9,5/70 - v severnej polohe obce rešpektovať trasy: železničnej širokorozchodnej trate štátna hranica s UR – Maťovce – Hniska pri Košiciach, železničnej trate štátna hranica s UR – Čierna nad Tisou – Košice – Žilina - rešpektovať trasu cesty III/5524, ktorá je zbernou komunikáciou obce s prestavbou cesty na kategóriu MZ 8,5/50, v extraviláne na kategóriu C 7,5/70; výhľadovo vyčleniť preložku západne od obce - cestu III/5525 so smerom na železničnú stanicu prestavať na kategóriu MO 7,5/40 v stiesnených pomeroch na MO 6,5/40 - pozdĺž cesty III/5524 zabezpečiť plochu pre vybudovanie obojstranného pešieho chodníka šírky min.2,0 m

50 - v priestore zastávok SAD a MHD vybudovať samostatné zastavovacie pruhy pre autobusy, s vybudovaním čakacích priestorov a osadením prístreškov pre cestujúcich obojstranne - postupne prestavať a vybudovať nové prístupové komunikácie podľa verejného záujmu - prestavať sieť existujúcich obslužný komunikácií na kategóriu MO 7,5/40 a v stiesnených pomeroch na kategóriu MO 6,5/40 - v zmysle STN 73 6110 - z dôvodu stiesnených pomerov v starej časti zástavby a náročnej konfigurácii terénu prestavať cesty na kategóriu MOK 3,75/40 - v nových lokalitách a v lokalitách územných rezerv pre rodinnú zástavbu budovať obslužné komunikácie funkčnej triedy C2 v kategórii MO 7,5/40 s obojstrannými chodníkmi pre peších min. šírky 1,5m a šírkou uličného priestoru je min. 12,0 m - pri slepo ukončených komunikáciách s väčšou dĺžkou ako 100 m zrealizovať obratisko - na úseku statickej dopravy dobudovať potrebné plochy odstavných a parkovacích miest pri objektoch existujúceho a navrhovaného občianskeho vybavenia - pre potreby rozšírenia archeologického areálu, navrhovaného golfového areálu, amfiteátra a rekreačnej vodnej plochy zrealizovať komunikáciou kategórie MO 7,5/40 so sústredenou parkovacou plochou - pri umiestňovaní podnikateľských aktivít do objektov rodinných domov zabezpečovať potrebný počet parkovacích státí na vlastnom pozemku - pre obyvateľov samostatné parkovacie a garážové plochy budovať individuálne podľa potreby na vlastnom pozemku - rešpektovať cestné ochranné pásmo v extravilánových úsekoch pre cesty III. triedy 20m od osi vozovky - rešpektovať ochranné pásmo železnice 60 m od koľajiska. 4.2.2 Zásady zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd a odvedenia povrchovej vody Pre zásobovanie obce pitnou vodou zabezpečiť zväčšenie kapacity vodojemu o 150m3. Pre odvedenie a čistenie splaškových vôd z obce dvojnásobne rozšírť jestvujúcu ČOV a vybudovať malú ČOV so zaústením do Oľšavy. Dažďové vody odvádzať prícestnými rigolmi so zaústením do Hornádu a Oľšavy. Ochrániť obyvateľstvo pred veľkými vodami úpravou hrádzí na Hornáde na Q100. 4.2.3 Zásady zásobovania el. energiou a telekomunikácie Pre zásobovanie elektrickou energiou je potrebné preložiť niektoré vzdušné 22kV vedenia, preložiť TS pri pošte a vybudovať novú TS pre budúcu liečebňu, archeolog. múzeum a rekreačné zariadenia. 4.2.4 Zásady zásobovania teplom a zemným plynom Pre zabezpečenie tepla k vykurovacím účelom a príprave TÚV využiť lokálne a skupinové zariadenia na báze zemného plynu. Rozvod zabezpečiť z reg. stanice RS 3000 prostredníctvom STL a NTL rozvodov. 4.3 Regulatívy zachovania kultúrno – historických hodnôt NKP evidovaná v ÚZPF SR - objekt bývalej jezuitskej hospodárskej správy - a objekty uvedené v Súpise pamiatok SR v plnom rozsahu integrovať do rozvoja obce. Chránený archeologický komplex Hradný vrch zapojiť do citlivého systému archeolog. múzea a skanzenu. Pôdorys centra uchovať ako historickú zónu s hodnotným urbanistickým a architektonickým potenciálom. Za pamätihodnosť obce vyhlásiť rad kaplniek, krížov, cintorín s domom rozlúčky, zachovalé domy s gángom, mlyn, cisterna pre železnicu, studne a pod. 4.4 Regulatívy ochrany a využitia prírodných zdrojov V chotáry sa v súčasnej dobe nenachádzajú žiadne vyhlásené územia či objekty. Z navrhovaných objektov a území sú evidované v ÚPN - VÚC KSK: - 1. Chránený areál Sútok Hornádu a Torysy - 2. Prírodná pamiatka Myšlianska skala - 3. Prírodná pamiatka Myšlianske vrstvy.

51 Časť územia je zahrnutá v navrhovanom Chránenom vtáčom území - Košická kotlina, ktoré sa v súčasnej dobe pripravuje na legislatívnu ochranu. Pre zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity je potrebné chrániť a rozvíjať prvky nadregionálneho a regionálneho systému ekologickej stability a zapojiť doň tieto významné biotopy a segmenty na miestnej úrovni: 1. Hornád. Upravované koryto rieky s lokálne zachovalými zvyškami pôvodného koryta, tvoriacimi dnes mŕtve ramená, má dobre vyvinuté prirodzené brehové porasty, miestami doplnené nevhodne vysadenými topoľmi. Okolie toku tvorí zväčša orná pôda, miestami sú zachované aluviálne lúky, zväčša neobhospodarované, zarastené porastami vysokých bylín a burín, v podraste brehových porastov sú dobre zachované fragmenty pôvodných bylinných porastov, v ktorých je veľmi dobre výrazný najmä jarný aspekt. Súčasťou biotopu sú aj fragmenty dubodo-jaseňových a vŕbovo- topoľových lesov. 2. Torysa. Krátky úsek rieky nad sútokom s Hornádom predstavuje prirodzene tečúcu rieku s bohatými brehovými porastmi a spoločenstvami podrastu. 3. Sútok Hornádu a Torysy. Zachovalý biotop lužného lesa s otvorenými vodnými plochami, stanovište mnohých vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. 4. Štrkovisko pri Geči. Jedno z Čanianskych jazier s veľkým významom pre migráciu i hniezdenie viacerých druhov vodného vtáctva. 5. Oľšava. Časť prirodzene tečúceho podhorského potoka, bohato meandrujúceho, s dobre vyvinutými brehovými porastami, lokálne fragmentovanými, splývajúcimi s priľahlými lesnými porastmi a porastmi drevín charakteru lesa. V dolnej časti od úrovne juhovýchodného okraja obce (poľnohospodársky areál) po sútok s Hornádom je potok upravený, regulovaný, s pravidelným profilom koryta. 6. Kopanice. Lokálne vyvinuté prirodzené vlhkomilné spoločenstvá okolo krátkeho pravostranného prítoku Oľšavy. 7. Hradský vrch. Fragment nivnej medze, resp. riečnej terasy, porastený drevinovými spoločenstvami a prirodzenou bylinnou vegetáciou. 8. Húštiny. Fragment prirodzených lúčnych spoločenstiev na strmej stráni s početnými prejavmi erózie, z veľkej časti zarastený náletovými drevinami, so stabilizovanými drevinovými a krovitými formáciami. 9. Pod Holicou. Západný svah rovnomennej kóty, porastený bohatmi drevinovými formáciami na medziach medzi oráčinami. 10. Holica. Komplex prirodzených lesných spoločenstiev duba s lipou s výskytom hodnotných spoločenstiev podrastu. Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra v II. pásme podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny výsadbou zelene okolo poľných ciest či na hraniciach jednotlivých blokov, na okrajoch intravilánu a najmä na ploche nivy Hornádu, kde navrhujeme líniovú plošnú výsadbu na ploche bývalého koryta, ktoré tvorí hranicu katastra. Na plochách so zvýšenou eróziou pôdy, identifikovaných v RÚSES vo východnej časti katastra, je potrebné zabezpečiť primerané protierózne opatrenia od zmeny spôsobu obhospodarovania (smer orania) cez budovanie protieróznych pásov až po trvalé zatrávnenie najohrozenejších častí plôch. Nevhodné výsadby nepôvodných topoľových kultivarov je potrebné postupne premeniť na druhovo prirodzené a bohatšie štruktúrované línie porastov drevín. Pasienky je potrebné udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť ich postupnú premenu na druhovo bohatšie spoločenstvá s vyšším podielom kvetnatých rastlín dosievaním prirodzených trávnych zmesí, aplikáciou zvyškov po kosbe okrajov potokov a plôch prirodzených porastov. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci (II. pásmo) je potrebné spracovať samostatný generel. 4.5 Regulatívy starostlivosti o životné prostredie - odľahčiť centrum obce vedením nákladnej a tranzitnej dopravy výhľadovým obchvatom cesty III.tr. - realizovať výsadbu izolačnej zelene okolo chránených funkcií - zlikvidovať a následne rekultivovať nelegálne skládky domového odpadu a sute - dobudovať celoobecnú kanalizáciu splaškových vôd a vodovod - ekologizovať poľnohospod. výrobu - činnosti v navrhovanom výrobnom ekoparku nesmú hygienicky ohrozovať obytnú zónu

52 a navrhované poznávacie, rekreačné a liečebno výskumné funkcie - ťažobnú činnosť podriadiť záujmom obce - starostlivosť o verejnú zeleň riešiť generelom zelene a následne špecializovaným strediskom údržby - odpady vznikajúce výkonom premetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zák. o odpadoch č. 223/2003Z.z. V týchto prevádzkach využívať technológie šetriace prírodné zdroje, predchádzať vzniku odpadov, obmedzovať ich tvorbu a podľa možnosti zhodnocovať, alebo zneškodňovať odpady aj zo širšieho územia. Zariadenia pre podnikanie vo vlastných účelových stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie. - komunálny odpad - nakladanie s komunálnymi odpadmi do ktorých spadajú aj zariadenia občianského vybavenia a turizmu sa bude riadiť VZN obce. Najneskôr do r. 2010 bude potrebné v obci zabezpečiť úplný separovaný zber zložiek KO – papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľný odpad a ich zhodnotenie; ďalej bude potrebné: - nebezpečný odpad a ostatné odpady vo výrobe, službách, zdravotníctve a školstve zbierať špecializovaným spôsobom a odovzdať oprávnenej osobe, - zber, odvoz a zneškodňovanie všetkých druhov odpadov zabezpečiť zmluvnými partnermi pri zvyšovaní separácie a ich energet. využitia. 4.6 Vymedzenie zastavaného územia Zastavané územie k 1. 1. 1990 rozšíriť o rozvojové plochy, obytné, výrobné, skladové, rekreačno-športové a dopravné. 4.7 Použitie PP na nepoľnohospodárske účely Rozvoj obce riešiť postupným obaľovaním sídla resp. zástavby. V 1. etape využiť rezervy v hraniciach zastavaného územia k 1. 1. 1990 a neskôr aj mimo neho. 4.8 Vymedzenie chránených území, pásiem hyg. ochrany a ochranných pásiem 4.8.1 Ochranné pásma - cesty II. a III. triedy – cestné ochr. pásmo 25 a 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie - železnice – 60 m od osi koľajiska - letisko pre letecké práce v poľnohospodárstve Myšľa – OP stanovené rozhodnutím ŠLI - zdroje pitnej vody 1°- oplotený pozemok - lesné pozemky – 50 m od okraja pozemku - skupinový vodovod – 6 m od okraja potrubia - ropovod Družba – 300 m od osi potrubia - medzinárodný a tranzitný plynovod – 50 m od osi potrubia. 4.8.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry - Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: - 3 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov - 6 m pozdĺž neupraveného toku. - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona č.656/2004 Z.z.) na ochranu elektroenergetických zariadení (viď grafická časť), - 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení (viď grafická časť) - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, - 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.), - 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm. - Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov

53 prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) - 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území, - 20 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách o menovitej svetlosti do 350 mm, - 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm. 4.8.3 Pásma hygienickej ochrany - cintorín – 50 m od oplotenia - ČOV – 50 m od oplotenia - bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofóna ekvivalentnej hladiny hluku od ciest a železníc 60 dB(A). 4.8.4 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení - Chránený areál Sútok Hornádu a Torysy – návrh podľa VÚC KSK - Prírodné pamiatky Myšlianska skala a Myšlianske vrstvy – návrh podľa VÚC KSK - Chránené vtáčie územie č. 10 Košická kotlina – návrh - zdroje geotermálnych vôd Oľšava - archeologický komplex Hradný vrch - ostatná príroda – celé územie leží v 1.stupni ochrany podľa Zák. o ochrane prírody - dobývací priestor Čaňa - MSV SR 7/78 totožný s Výhradným ložiskom nevyhradeného nerastu - štrkopieskov – západný okraj k.ú. 4.9 Vymedzenie verejnoprospešných stavieb 4.9.1 Verejnoprospešné stavby vyplývajúce zo ZaD ÚPN-VÚC Košického kraja: 1. Cestná doprava 1.6.11. cesta II/552 v úseku Košice (preložka cesty v mestskej časti Krásna nad Hornádom a Nad jazerom) - Slanec - Zemplínske Jastrabie - Veľké Kapušany - Maťovské Vojkovce - hraničný priechod s Ukrajinou, vrátane obchvatov obcí Zemplínska Teplica, Egreš, Zemplínsky Branč, Kucany, Oborín, Veľké Raškovce, Veľké Kapušany, Maťovské Vojkovce, Bohdanovce a Rákoš, 2. Železničná doprava 2.1. modernizácia železničnej trate hlavného magistrálneho ťahu Žilina - Košice - Čierna nad Tisou na rýchlosť 120 - 160 km/hod, 5. Nadradená technická infraštruktúra 5.8. stavba zdrojového plynovodu súbežne s trasou medzištátneho plynovodu Bratstvo územím okresov Michalovce, Trebišov, Košice - okolie a Rožňava.

4.9.2 Verejnoprospešné stavby vyplývajúce z ÚPN-O Nižná Myšľa: Územný plán v zmysle požiadaviek obce teda počíta vo všeobecnosti so zaradením nasledovných verejnoprospešných stavieb (v súlade s ust. § 108 staveb. zákona):

1 - Športová plocha; 2 - Vyššia občianska komunikácia, verejná zeleň, chodník; 3 - Prístupová komunikácia, verejná zeleň; 4 - Rozšírenie prietahu cesty III/5524; 5 - Obecný dom; 6 - Verejná zeleň - park; 7 - Prepojenie občianskych komunikácií, verejná zeleň, chodník; 8 - Športová plocha obslužná komunikácia, verejná zeleň, chodník; 9 - Obslužné a prístupové komunikácie, chodníky, verejná zeleň; 10 - Obslužné a prístupové komunikácie, chodníky, verejná zeleň; 11 - Obslužné a prístupové komunikácie, chodníky, verejná zeleň, športová plocha; 12 - Obslužné a prístupové komunikácie, chodníky, verejná zeleň, športová plocha; 13 - Obslužné a prístupové komunikácie, chodníky, verejná zeleň, areál ZŠ a MŠ;

54 14 - Rozšírenie verejného priestoru pre park, chodníky, ZHD, parkovisko a prístupové komunikácie; 15 - Rozšírenie športového areálu obce a ČOV; 16 - Ihrisko; 17 - Archeologický skanzen MUSSLE; 18 - Obslužná komunikácia so záchytným parkoviskom; 19 - Rybník, X - rozšírenie zbernej komunikácie – cesta III/5525 vo vlastníctve KSK.

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť. 4.10 Vymedzenie objektov na asanáciu a dožitie Pre verejno-prospešné stavby a zámery ÚPD obce je potrebné asanovať 1 rodinný dom, časť rodinného domu a 1 hospodársku stavbu. Na dožitie, alebo zmenu funkčného využitia je vymedzených 5 rodinných domov. 4.11 Určenie obstarania ÚPD zóny Nepožaduje sa spracovanie ÚPN zóny.

55 VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH A INÝCH ZÁMEROV NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE

Lokalita Katastrálne Funkčné Výmera lokality Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy Užívateľ Vybudované Časová etapa č. územie využitie spolu v ha spolu v ha z toho poľnohos- hydromelioračn realizácie v zasta- mimo zas- skupina výmera v podárskej pôdy ávlaha, odvodnen vanom tavané BPEJ ha území od územie od 1.1.1990 a 1.1.1990 a 2002 2002 1´ Nižná Myšľa RD, Š,D, VZ 11-61-16 11-61-16 11-61-166 00-75-14 súkrom. 7 10-72-90 9 00-13-12 2 Nižná MyšľaRD,D,VZ 00-70-79 00-70-79 00-70-79 7 00-70-79 súkrom. I.etapa 3´ Nižná MyšľaOV,D,VZ 00-76-28 00-76-28 00-76-28 6 00-76-28 súkrom.,PD 4 Nižná Myšľa RD,Š,D,VZ 01-04-36 01-02-32 01-02-32 6 01-02-32 súkrom. I.etapa 5 Nižná Myšľa OV,D,VZ 00-60-87 00-27-46 00-27-46 6 00-10-66 súkrom. I.etapa 7 00-15-35 9 00-01-45 6 Nižná Myšľa Š,D,VZ 01-73-00 01-22-51 01-22-515 00-34-04 súkrom. I.etapa 6 00-04-39 7 00-44-31 9 00-39-77 7´ Nižná Myšľa RD 01-48-65 01-47-34 01-47-34 6 00-16-62 súkrom. I.etapa 7 01-30-72 8 Nižná Myšľa RD 00-33-18 00-18-26 00-18-26 5 00-18-26 súkrom. I.etapa 9 Nižná Myšľa BD,D 00-10-62 00-10-62 00-10-62 5 00-10-62 súkrom. I.etapa 10´ Nižná Myšľa Š 00-71-43 00-68-11 00-68-11 5 00-68-11 súkrom.,PD 11´ Nižná Myšľa RD,D,VZ 00-58-63 00-51-43 00-51-43 5 00-51-43 súkrom.,PD,obec 12 Nižná Myšľa RD,D,VZ 02-27-44 01-96-83 01-96-835 01-65-35 súkrom.,obec I.etapa 6 00-31-48 13 Nižná Myšľa RD,OV,D,VZ 01-04-38 00-91-56 00-91-56 7 00-60-62 súkrom. 9 00-30-94 13´ Nižná MyšľaOV,D 02-49-10 14 Nižná Myšľa RD,D,VZ 05-56-26 05-45-87 05-45-87 6 04-67-91 súkrom. I.etapa 7 00-00-29 9 00-77-67 15 Nižná Myšľa RD,OV,D,VZ 00-94-25 15´ Nižná MyšľaRD,OV,D,VZ 00-03-08 00-03-08 00-03-08 7 00-03-08 súkrom.,obec 16 Nižná Myšľa Š,D,ČOV 02-01-44 01-14-01 01-14-015 00-24-48 súkrom.,obec I.etapa 6 00-67-57 7 00-21-96 16´ Nižná Myšľa Š,D,ČOV 00-20-82 00-13-09 00-13-09 5 00-13-09 súkrom.,obec 17 Nižná Myšľa Š,D 00-21-57 00-21-57 00-21-57 7 00-21-57 PD I.etapa 18 Nižná Myšľa P 01-15-55 I.etapa 18´ Nižná Myšľa P 06-41-30 06-32-17 06-32-17 7 06-32-17 PD I.etapa 19´ Nižná Myšľa OV,D 08-78-25 I.etapa 20´ Nižná Myšľa OV 09-69-06 09-64-01 09-64-015 05-48-18 PD I.etapa 6 04-15-83 21´ Nižná Myšľa OV,D 00-60-63 00-60-63 00-60-636 00-60-21 súkrom.,obec 7 00-00-42 22´ Nižná Myšľa Š,OV,D,VZ 21-81-33 + 02-07-87 k.ú Vyšná Myšľa 17-90-95 17-90-95 5 17-90-95 súkrom.,PD 23 Nižná Myšľa RD,D,VZ 01-90-75 01-88-78 01-88-785 00-36-23 súkrom. 7 00-87-27 9 00-65-28 24 Nižná Myšľa RD 03-08-66 03-08-66 03-08-66 súkrom. I.etapa 25 Nižná Myšľa Š 00-51-38 00-51-38 00-51-38 5 00-28-98 súkrom. 6 00-22-40 celkom 90-52-09 68-38-87 18-70-62 49-68-25 69-46-04

LEGENDA: D – dopravné plochy RD – rodinný dom BD – bytový dom VZ – verejná zeleň Š – šport OV – občianske vybavenie ČOV – čistiareň odpadových vôd súkrom. - súkromné vlastníctvo PD - poľnohospodáske družstvo P - priemysel