Masarykova Univerzita Ekonomicko-Správní Fakulta Študijný Odbor: Podniková Ekonomika a Management

Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Študijný odbor: Podniková ekonomika a management

RIZIKÁ VSTUPU NOVÉHO KONKURENTA NA TRH ŽELEZNIČNEJ

DOPRAVY A JEHO VÝZNAM Z POHĽADU STRATÉGIE SÚČASNÉHO POSKYTOVATEĽA

New entrants risk in railway industry and its impact on the strategy of current traffic provider

Bakalárska práca

Vedúci bakalárskej práce: Autor:

Ing. Eva ŠVANDOVÁ, Ph.D. Mária JANČEKOVÁ

Brno, 2018

Meno a priezvisko autora: Mária Jančeková Názov bakalárskej práce: Riziká vstupu nového konkurenta na trh železničnej dopravy a jeho význam z pohľadu stratégie súčasného poskytovateľa Názov práce v angličtine: New entrants risk in railway industry and its impact on the strategy of current traffic provider Katedra: Katedra podnikového hospodářství Vedúci bakalárskej práce: Ing. Eva Švandová, Ph.D. Rok obhajoby: 2018

Anotácia Železničná doprava je historicky významný druh dopravy, ktorý ani v súčasnosti nestratil na dôležitosti. Aj napriek tomu, že jej zásadnou výhodou sú úspory z rosahu, jej náklady ostávajú vysoké a mnohé železničné generujú straty. V Českej a Slovenskej republike sú hlavným poskytovateľom železničnej dopravy štátne podniky, ktoré vykazujú stratu dlhodobo. Postupne však do tohto sektoru prenikli súkromné spoločnosti, ktoré prispievajú k skvalitneniu služieb, zníženiu ceny cestovného a ukazujú, že i za takýchto podmienok hospodárenie môže byť ziskové. Cieľom práce je vykonanie strategickej analýzy spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko zloženej z analýzy vonkajšieho a vnútorného prostredia podniku pomocou využitia dostupných metód, pričom výsledkom má byť definovanie konkurenčného prostredia na trhu železničnej dopravy na trati Bratislava–Košice, zistenie konkurenčnej pozície RegioJetu a odporučenie vhodnej stratégie pre opätovné efektívne pôsobenie tohto podniku na skúmanej trase.

Annotation Rail transport is a historically significant mode of transport that has not lost its importance today. Despite the fact that its main advantage is the economies of scale, its costs remain high and many railroads generate losses. In the Czech Republic and the Slovak Republic, the main provider of rail transport is state-owned enterprises which produce a long-term losses. Gradually, however, private companies have contributed to this sector with a better service, a reduction in the cost of travel and they also show that even under such conditions, the economy can be profitable. The aim of the thesis is to carry out a strategic analysis of RegioJet, a. s. Slovakia consisting of an analysis of the external and internal environment of the company using the available methods, resulting in defining a competitive environment on the railway market on the Bratislava-Košice line, finding the competitive position of RegioJet and recommending a suitable strategy for the efficient and profitable re-entering of this company on the Bratislava-Košice line.

Kľúčové slová: železničná doprava, stratégia, strategická analýza, PEST analýza, Porterova analýza piatich konkurenčných síl, finančná analýza, SWOT analýza

Keywords: rail transport, strategy, strategic analysis, PEST analysis, Porter's analysis of the five competitive forces, financial analysis, SWOT analysis 2

Čestné prehlásenie:

Prehlasujem, že som bakalársku prácu Riziká vstupu nového konkurenta na trh železničnej dopravy a jeho význam z pohľadu stratégie súčasného poskytovateľa vypracovala samostatne pod vedením Ing. Evy Švandovej, Ph.D. a uviedla v nej všetky použité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktami riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko-správnej fakulty MU.

V Brne, dňa 9. februára 2018

------vlastnoručný podpis autora

Poďakovanie:

Rada by som sa touto cestou poďakovala Ing. Eve Švandovej, Ph.D. za cenné rady a pripomienky počas písania bakalárskej práce. Ďalej by som sa rada poďakovala Martinovi Dočkalovi za podporu a v neposlednom rade pracovníkom spoločnosti STUDENT AGENCY, ktorí mi na dané témy poskytli rozhovory.

OBSAH

ÚVOD ...... 7 1 TRH ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY...... 9 2 STRATEGICKÉ RIADENIE A STRATÉGIA ...... 11 3 STRATEGICKÁ ANALÝZA ...... 11 3.1 ANALÝZA VONKAJŠIEHO PROSTREDIA ...... 11 3.1.1 Makrookolie podniku ...... 12 3.1.2 Mikrookolie podniku ...... 13 3.2 ANALÝZA VNÚTORNÉHO PROSTREDIA ...... 16 3.2.1 Finančná analýza ...... 16 3.2.2 Analýza pomerových ukazovateľov ...... 17 3.3 SWOT ANALÝZA ...... 18 PRAKTICKÁ ČASŤ ...... 21 4 PREDSTAVENIE SPOLOČNOSTI REGIOJET A. S. SLOVENSKO...... 21 5 TRH ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY NA SLOVENSKU ...... 22 5.1 TRAŤ BRATISLAVA–ŽILINA–KOŠICE ...... 22 6 SLEPT ANALÝZA ...... 24 6.1 SOCIÁLNE FAKTORY ...... 24 6.2 LEGISLATÍVNE FAKTORY ...... 25 6.3 EKONOMICKÉ FAKTORY ...... 26 6.3.1 Hrubý domáci produkt (HDP) ...... 26 6.3.2 Miera inflácie ...... 27 6.3.3 Úroková miera ...... 28 6.3.4 Menový kurz ...... 29 6.3.5 Nezamestnanosť a vývoj miezd ...... 29 6.4 POLITICKÉ FAKTORY ...... 30 6.4.1 Dopravná politika na Slovensku ...... 30 6.5 TECHNOLOGICKÉ FAKTORY ...... 31 6.6 ZÁVER ...... 32 7 ANALÝZA PIATICH KONKURENČNÝCH SÍL ...... 33 7.1 VYJEDNÁVACIA SILA ZÁKAZNÍKOV ...... 33 7.2 VYJEDNÁVACIA SILA DODÁVATEĽOV ...... 33 7.3 HROZBA SUBSTITÚTOV ...... 34

7.4 HROZBA VSTUPU NOVÝCH KONKURENTOV...... 36 7.4.1 Skupina LEO Express ...... 38 7.4.2 Arriva ...... 39 7.5 RIVALITA FIRIEM PÔSOBIACICH V DANOM ODVETVÍ ...... 39 7.5.1 Analýza vybraných konkurenčných spoločností ...... 44 7.7 ZÁVER ...... 49 8 FINANČNÁ ANALÝZA SPOLOČNOSTI REGIOJET, A. S. SLOVENSKO ZA ROK 2015 ...... 50 8.1 UKAZOVATELE STABILITY A ZADLŽENOSTI ...... 50 8.2 UKAZOVATELE RENTABILITY ...... 50 7.3 UKAZOVATELE AKTIVITY ...... 51 8.4 UKAZOVATELE LIKVIDITY ...... 52 8.5 ZÁVER ...... 52 9 DOTAZNÍKOVÉ ŠETRENIE ...... 53 9.1 METODIKA ...... 53 9.2 VÝSLEDKY DOTAZNÍKOVÉHO ŠETRENIA ...... 53 9.3 ZÁVER ...... 55 10 SWOT ANALÝZA ...... 56 10.1 VYHODNOTENIE SWOT ANALÝZY ...... 56 10.2 ZHODNOTENIE STRATÉGIE SPOLOČNOSTI REGIOJET, A. S. SLOVENSKO ...... 57 ZÁVER ...... 59 LITERÁRNE ZDROJE ...... 60 SKRATKY ...... 69 ZOZNAM TABULIEK ...... 69 ZOZNAM OBRÁZKOV ...... 69 ZOZNAM GRAFOV ...... 70 ZOZNAM PRÍLOH ...... 70 PRÍLOHY ...... 71 PRÍLOHA Č. 1: DOTAZNÍK ...... 71

Úvod

Železničná doprava je historicky významný druh dopravy, ktorý ani v súčasnosti nestratil na dôležitosti, či už ide o prepravu osôb alebo tovaru. Aj napriek tomu, že jej zásadnou výhodou sú úspory z rosahu, jej náklady ostávajú vysoké a mnohé železničné generujú straty. V Českej a Slovenskej republike sú hlavným poskytovateľom železničnej dopravy štátne podniky, ktoré vykazujú stratu dlhodobo. Postupne však do tohto sektoru prenikli súkromné spoločnosti, ktoré prispievajú k skvalitneniu služieb, zníženiu ceny cestovného a ukazujú, že i za takýchto podmienok hospodárenie môže byť ziskové. Predmetom tejto bakalárskej práce je strategická analýza spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko a jej pôsobnosti na najlukratívnejšej železničnej trati na Slovensku, konkrétne medzi Bratislavou a Košicami. Zameriava sa na vývoj od konca roka 2014 až do súčasnosti. V tomto období boli na skúmanej trase expresné vlaky prevádzkované zároveň štátnym a súkromným prepravcom a v určitom období nastala situácia, kedy trasa podliehala expresným vlakom len súkromného prepravcu. Vznikala v čase, keď na trase prevádzkoval expresné vlaky výhradne Regiojet, a. s. Slovensko. Následne však došlo k obnove štátnych expresných InterCity vlakov a k ukončeniu prevádzky súkromného prepravcu. Problémom je, že spoločnosť RegioJet, a. s. Slovensko ukončila pôsobenie na skúmanej trase, a to kvôli zavedenej možnosti cestovania zdarma pre slabšie sociálne skupiny a tiež kvôli obnove štátnych IC vlakov, vplyvom čoho súkromný prepravca zaznamenal pokles cestujúcich. V súčasnosti je teda obnovené monopolné postavenie štátneho prepravcu na skúmanej trase. Cieľom práce je vykonanie strategickej analýzy spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko zloženej z analýzy vonkajšieho a vnútorného prostredia podniku pomocou využitia dostupných metód, pričom výsledkom má byť definovanie konkurenčného prostredia na trhu železničnej dopravy na trati Bratislava–Košice, zistenie konkurenčnej pozície RegioJetu a odporučenie vhodnej stratégie pre opätovné efektívne pôsobenie tohto podniku na skúmanej trase. Pre dosiahnutie cieľa práce sme si stanovili tri výskumné otázky, ktoré sa budeme snažiť zodpovedať:

VO1: Existuje v tejto chvíli na trhu železničnej dopravy priestor k tomu, aby na neho vstúpil ďalší dopravca? VO2: Bolo strategické rozhodnutie RegioJetu odísť z trate správne? VO3: Za akých podmienok by bola obnova prevádzky pre súkromného dopravcu efektívna?

Bakalárska práca je rozdelená do dvoch častí – teoretická a praktická. Teoretická časť je zameraná na literárnu rešerš odbornej literatúry pojednávajúcej o danej problematike a definovanie základných pojmov. Úvodná časť je venovaná špecifikám trhu železničnej dopravy. Nasleduje časť venovaná strategickému riadeniu, ktorá vymedzuje základný rámec pojmu stratégia. Pokračuje kapitola o strategickej analýze a jej význame pre podnik, pričom dôraz je kladený na deskripciu konkrétnych metód analýzy vonkajšieho a vnútorného prostredia. Analýza vonkajšieho prostredia je naviac rozdelená na analýzu makro a mikrookolia podniku. Posledná podkapitola teoretickej časti je venovaná SWOT analýze, ktorá bude

7 syntézou všetkých zmienených analýz. Využívanými metódami tejto časti práce sú teda hlavne literárna rešerš a deskripcia. Na začiatku praktickej časti je predstavená spoločnosť RegioJet, a. s. Slovensko, trh železničnej dopravy na Slovensku a samostatný priestor je venovaný trhu železničnej dopravy na skúmanej trati Bratislava–Košice. Následne už na skúmanú spoločnosť priamo aplikujeme konkrétne analytické metódy popisované v teoretickej časti. Tie pozostávajú z analýzy vonkajšieho prostredia – pre makrookolie podniku využívame SLEPT analýzu a Porterovu analýza piatich konkurenčných síl. Praktická časť pokračuje vnútornou analýzou podniku, pričom s ohľadom na rozsah a dostupnosť dát sme zvolili výhradne finančnú analýzu prostredníctvom pomerových ukazovateľov. Súčasťou je i deskripcia podnikovej stratégie RegioJetu. Ďalšou časťou je dotazníkové šetrenie uskutočnené medzi cestujúcimi. Každá analýza je ukončená čiastkovým záverom. Tieto sú následne syntetizované do SWOT matice, na základe ktorej je doporučená stratégia pre spoločnosť RegioJet. Informácie sú získavané zo sekundárnych zdrojov, rozhovorov s pracovníkmi spoločnosti STUDENT AGENCY, k. s. a RegioJet, a. s. a dotazníkového šetrenia. V tejto časti sú výužívanými metódami descripcia, analytické postupy, syntéza a dedukcia. Práca je ukončená záverom, ktorý obsahuje celkové zhrnutie daných zistení a zhodnotenie naplnenia jednotlivých cieľov.

1 TRH ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY

Rozvoj železničnej dopravy začal v 19. storočí, kedy bola zavedená prvá verejná železnica s trvalou parnou trakciou. Rýchlo došlo k jej rozkvetu, a to hlavne kvôli tomu, že vďaka nej bolo možné prevážať veľké množstvo tovaru a služieb a pomocou zníženia dopravných nákladov bol stimulovaný hospodársky rast (Tomeš, Pospíšil; 2006: 5). Železničná doprava je z ekonomického hľadiska veľmi špecifickým odvetvím, a to práve kvôli utopeným nákladom, ktoré zaťažujú dopravnú cestu, technologickým zvláštnostiam, organizáciou a riadením dopravy a existenciou efektov úspor z rozsahu, z hustoty dopravy a sieťového efektu (Kvizda, Tomeš; 2013: 13). Spočiatku boli železnice budované ako súkromné podniky za účelom zisku alebo ako štátne podniky kvôli dopravnej obslužnosti. Po druhej svetovej vojne nadobudli európske železnice charakter národných, vertikálne integrovaných monopolov (Tomeš, 2014: 9). V 90. rokoch 20. storočia sa začala rozsiahla reformácia železničných podnikov na popud Európskej komisie, ktorá sa svojou politikou snaží presadzovať ekonomickejší prístup, a teda priniesť konkurenciu do tohto odvetvia dopravy. „I napriek tomu podľa rozsiahlej štúdie Nevena z roku 2006 sa Európskej komisii nedarí implementovať najnovšie poznatky ekonomickej teórie a výsledky analýz“ (Kvizda, Tomeš; 2013: 23). Konkurencia na trhu železničnej dopravy môže prebiehať dvoma spôsobmi. Buď existuje konkurencia na trhu (open access) – trh je otvorený a je možné na neho voľne vstupovať, alebo existuje konkurencia o trh (competetive tendering) – trh je zatvorený a právo prevádzkovať službu na trati je formou verejnej súťaže priradené poskytovateľovi s najlepšou ponukou (Kvizda, Tomeš; 2013: 26). Európskou reformou došlo po roku 1991 k vertikálnej dezintegrácii železničnej dopravy – teda oddeleniu prevádzkovateľa dopravných služieb od prevádzkovateľa dopravnej cesty a k otvoreniu trhu železničných služieb pre vstup konkurenčných dopravcov (Tomeš, 2014: 9). Stretávame sa tiež s horizontálnou dezintegráciou, ktorá sa vyskytuje v dvoch variantoch – prevádzková (oddelenie osobnej od nákladnej dopravy) a geografická (národnú železničnú sieť je možné rozdeliť na niekoľko menších sietí) (Tomeš, 2014: 21). Od roku 2001 sa politika Európskej únie začala zameriavať na vyváženie dopravných režimov, snažila sa odstrániť úzky profil transeurópskych sietí (TEN – trans-European networks), znížiť počet nehôd na cestách a zefektívniť vyberanie poplatkov za používanie infraštruktúry (Európska únia © 1998–2017). To znamenalo revitalizáciu železníc – optimalizáciu využitia koľajovej infraštruktúry a integráciu železničnej dopravy do vnútorného trhu, teda plnú liberalizáciu železničného trhu a modernizáciu služieb (Seidenglanz, 2006: 40-42). Následne došlo v roku 2006 k preskúmaniu pokroku, na základe čoho vyplynula potreba prehĺbiť úsilie v oblasti boja proti negatívnym dosahom dopravy na spotrebu energie a kvalitu životného prostredia. Od januára 2014 sleduje EÚ novú politiku v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktorá má prepojiť kontinent z východu na západ a zo severu na juh. Cieľom tejto politiky je teda odstrániť rozdiely medzi vnútroštátnymi dopravnými sieťami, odstrániť tak prekážky, ktoré neustále bránia hladkému fungovaniu jednotného trhu a prekonať technické prekážky, ako napríklad nekompatibilné normy v železničnej doprave (Európska únia © 1995– 2017). Za nepochybne jednu z najväčších výhod železničnej dopravy oproti ostatným typom je jej ekologickosť a šetrnosť k životnému prostrediu a tiež väčšia bezpečnosť. V súčasnosti má železničná doprava rámci Európskej únie v priemere 8% podiel na celkovom počte 9 osobokilometrov osobnej prepravy. Navyše takmer vo väčšine členských štátov Európskej únie má počet vlakom prepravených ľudí rastúcu tendenciu. Medzi rokom 2014 a 2015 zaznamenalo najväčší nárast počtu vlakom prepravených osôb práve Slovensko, konkrétne 22,8 % (European Union © 1995-2017). Ako už bolo spomenuté, v našej práci sa zameriame na slovenský trh železničnej dopravy, a to konkrétne na linku Bratislava–Žilina–Košice.

Graf č. 1: Percentuálna zmena počtu prepravených osôb v železničnej osobnej dopravy medzi rokmi 2014 a 2015 25,0%

Grécko 20,0% Slovensko

Holandsko 15,0%

Estónsko Fínsko

10,0% Francúzko

Polsko

Luxembursko Švédsko

5,0% Rakúsko

Írsko

Veľká Británia Veľká Portugalsko

Dánsko

Taliansko

Španielsko Česká republika Česká 0,0%

-5,0% 1,6%

; ;

Maďarsko Slovinsko Chorvátsko

-10,0% Nemecko

Rumunsko Litva

-15,0% Bulharsko

Lichtenštajnsko Zdroj: Eurostat (vlastné spracovanie)

2 STRATEGICKÉ RIADENIE A STRATÉGIA

V súčasnosti je stratégia chápaná ako pripravenosť spoločnosti na budúcnosť, pričom sú v nej stanovené dlhodobé ciele podniku, priebeh jednotlivých strategických operácií a rozmiestnenie podnikových zdrojov, ktoré sú potrebné pre splnenie stanovených cieľov (Sedláčková, 2006: 1). Je potrebné, aby stratégia vychádzala z potrieb podniku, a preto odrazovým mostíkom pre jej tvorbu je poslanie firmy, s ktorým bola založená. Toto poslanie zároveň korešponduje s víziami majiteľov firmy a hodnotami podniku. Všetkým týmto aspektom je stratégia podniku podmieňovaná (Keřkovský, Vykypěl; 2006: 22). Podľa Johnsona a Scholesa u väčšiny spoločností je hlavným cieľom maximalizácia zisku, rast alebo podiel na trhu (Keřkovský, Vykypěl; 2006: 11). A tak je „cieľom stratégie nájsť v odvetví také postavenie, kedy podnik môže najlepšie čeliť konkurenčným silám alebo ich pôsobenie obrátiť vo svoj prospech“ (Sedláčková, 2006: 59). Formulácia stratégie podniku by preto mala viesť k dosiahnutiu konkurenčnej výhody. Zároveň však musí prihliadať na zmeny zdrojov a schopností podniku a súčasne vhodným spôsobom reagovať na zmeny v jeho okolí (Sedláčková, 2006: 1). Z tohto dôvodu za podnikateľským úspechom v tržnom hospodárstve stojí hlavne včasné predvídanie tržných príležitostí a riešenie potenciálnych strategických problémov (Keřkovský, Vykypěl; 2006: 1).

3 STRATEGICKÁ ANALÝZA

Základným nástrojom strategického riadenia je strategická analýza a práve ňou začína formulácia stratégie (Dedouchová, 2001: 5). Cieľom strategickej analýzy „je identifikovať, analyzovať a ohodnotiť všetky relevantné faktory, o ktorých je možné predpokladať, že budú mať vplyv na voľbu cieľov a stratégie podniku. Veľmi dôležité je posúdiť vzájomné vzťahy a súvislosti, ktoré medzi faktormi existujú.“ Vyžaduje preto identifikáciu vonkajších vplyvov a tiež ich konfrontáciu so zdrojmi a schopnosťami podniku (Sedláčková, 2006: 8-9). Strategická analýza pozostáva z dvoch samostatných okruhov – analýzy vonkajšieho a vnútorného prostredia podniku. Tieto však neexistujú ako dve samostatné roviny, naopak sú vzájomne významne prepojené (Sedláčková, 2006: 10). V rámci vonkajšieho prostredia sa ďalej skúma makro a mikrookolie podniku. Na základe výsledkov strategickej analýzy je následne definované poslanie a ciele podniku, ktoré určujú výber vhodného variantu stratégie (Dedouchová, 2001: 5).

3.1 Analýza vonkajšieho prostredia

Analýzy vonkajšieho prostredia musia byť vždy špecificky zamerané na identifikáciu práve tých faktorov okolia, ktoré sú relevantné z hľadiska formulácie príslušnej funkčnej stratégie a môžu spoločnosť do budúcna významne ovplyvniť (Keřkovský, Vykypěl; 2006: 85). Sústreďuje sa na vplyvy trendov makorookolia a mikrookolia a ich vzájomné súvislosti (Sedláčková, 2006: 13). Výsledkom analýz vonkajšieho prostredia je definovanie príležitostí a hrozieb, ktoré na spoločnosť pôsobia a úlohou stratégie je maximálne využiť ponúkané príležitosti a zároveň nájsť spôsob, ako sa vyhnúť alebo aspoň zmierniť dopad hrozieb na podnik (Dedouchová, 2001: 16).

3.1.1 Makrookolie podniku

Makrookolie podniku je tvorené politickým, ekonomickým, sociálnym a technologickým rámcom, v ktorom sa podnik nachádza. Obsahuje faktory, ktoré vznikajú mimo podnik, obvykle bez ohľadu na jeho správanie. Z tohto dôvodu podnik nemá možnosť bezprostredne toto prostredie ovplyvniť, môže na neho len reagovať a prispôsobiť sa mu. Analýza, ktorá všetky zmienené kľúčové súčasti makrookolia obsahuje a delí ich do základných skupín je PEST analýza (Sedláčková, 2006: 16).

Obrázok č. 1: Okolie podniku

Zdroj: Sedláčková (2006: 13)

3.1.1.1 SLEPT analýza

Táto analýza sa používa v niekoľkých variantoch, najčastejšie vo forme PEST. Jej maximálnou verziou je však forma PESTEL (Tyll, 2014: 12–13):

P – politické faktory E – ekonomické faktory S – sociálne faktory T – technologické faktory E – environmentálne faktory L – legislatívne faktory

Cieľom tejto analýzy je identifikovať faktory makrookolia podniku, ktoré majú rôznou mierou na spoločnosť najväčší priamy vplyv. Zároveň skúma, ako sa tieto faktory menia v čase a následne ako tieto zmeny upravili ich dôležitosť (Váchal, Vochozka; 2013: 97).

V našej práci sme zvolili formu SLEPT, o ktorej sa domnievame, že je najrelevantnejšia pre dosiahnutie cieľa práce. Železničná doprava totiž nezaťažuje v prílišnej miere životné prostredie, a preto environmentálne faktory nemajú v našom prípade vplyv na formuláciu funkčných stratégií. Dôležité sú však legislatívne faktory, ktoré železničnú dopravu priamo ovplyvňujú.

3.1.2 Mikrookolie podniku

Mikrookolie podniku je predstavované odvetvím, v ktorom spoločnosť pôsobí, v tomto prípade je to trh železničnej dopravy – konkrétne trať Bratislava–Košice a bezprostrednými konkurenčnými silami (Sedláčková, 2006: 29). Pozostáva z podnikov, ktoré si vzájomne konkurujú a ich výrobky je možné vzájomne substituovať. Do mikrookolia podniku však zaraďujeme i dodávateľov, zákazníkov podniku apod. (Dedouchová, 2001: 17). Pre analýzu mikrookolia podniku sa veľmi často využíva Porterova analýza piatich konkurenčných síl, keďže predstavuje vhodný nástroj k preskúmaniu konkurenčného prostredia k identifikácii súčasných i budúcich konkurentov a k určeniu tých, ktorý majú najväčší vplyv na učinenie strategického rozhodnutia (Kěřkovský, Vykypěl; 2006: 53).

3.1.2.1 Porterova analýza piatich konkurenčných síl

Porterov model vychádza z predpokladu, že strategická pozícia firmy je určovaná predovšetkým pôsobením piatich základných činiteľov, ktoré nám približuje aj obrázok č. 2, a síce (Kěřkovský, Vykypěl; 2006: 53):

1. vyjednávacou silou zákazníkov 2. vyjednávacou silou dodávateľov 3. hrozbou substitútov 4. hrozbou vstupu nových konkurentov 5. rivalitou firiem pôsobiacich v danom odvetví

Silná konkurencia v danej oblasti môže byť hrozbu, keďže znižuje spoločnosti zisk a naopak slabá konkurencia zase príležitosťou, a to práve na dosiahnutie vyššieho zisku. Pre spoločnosť je potrebné, aby tieto príležitosti a hrozby poznala a prispôsobila im svoju stratégiu (Dedouchová, 2001: 17).

Obrázok č. 2: Porterova analýza piatich konkurenčných síl

Zdroj: Porter (1994: 4)

Vyjednávacia sila zákazníkov Zákazník a jeho spokojnosť by mali byť pre každú firmu tým najdôležitejším cieľom. Spokojný zákazník totiž nemá potrebu vyhľadať nový produkt. Podľa Tylla (2014: 21) sú zdroje vyjednávacej sily zákazníkov nasledovné:

● monopolná sila na strane kupujúcich ● nízke náklady na prechod k inému dodávateľovi ● schopnosť kupujúceho vyjednávať ● vysoká miera informovanosti kupujúceho o ostatných ponukách na trhu

Vyjednávacia sila dodávateľov U vyjednávacej sily dodávateľov ide hlavne o analýzu dostupnosti a nákladov všetkých vstupov potrebných k výrobe či poskytovaniu služby a stabilitu dodávok (Keřkovský, Vykypěl; 2006: 50). Zdroje vyjednávacej sily dodávateľov sú obdobné ako u zákazníkov (Tyll, 2014: 20):

● monopolná sila na strane dodávateľov ● vysoké náklady na prechod k inému dodávateľovi ● schopnosť dodávateľa skrátiť distribučnú cestu ● vysoko špecializovaný produkt, ktorý nie je ľahké substituovať

Hrozba vstupu nových konkurentov Čím je atraktivita daného odvetvia vyššia, tým je vyššia aj hrozba príchodu nových konkurentov. Atraktivita odvetvia je daná predovšetkým vysokými maržami, nízkou úrovňou konkurencie, nedostatočne uspokojeným dopytom či relatívne nízkymi bariérami pre vstup (Tyll, 2014: 24). Podľa Keřkovského a Vykypěla (2006: 55) sa hrozba znižuje, pokiaľ sú fixné náklady pre vstup do odvetvia príliš vysoké, odvetvie má vysoký stupeň regulácie, výrobky sú vysoko diferencované, odvetvie má štruktúru prirodzených monopolov alebo v odvetví existujú dobré podmienky pre využívanie úspor z rozsahu, už existujúce firmy majú významné nákladové výhody, náklady prestupu už existujúcich firiem sú vysoké, či ak je vopred jasné, že existujúce firmy budú na prípadný vstup do odvetvia reagovať agresívne.

Hrozba substitútov Substitúcia je nahrádzanie určitého výrobku či služby inou. Hrá dôležitú úlohu v tom, že rozhoduje o dopyte v danom odvetví a u daného podniku (Porter, 1993: 324). Podľa Portera (1993: 330) sú základnými faktormi hrozby substitútov:

● pomer relatívna hodnota/cena substitútu v porovnaní s výrobkom ● náklady prechodu na daný substitút ● prirodzený sklon kupujúceho k prechodu na iný výrobok

Vzťah medzi počtom substitútov na trhu a veľkosťou hrozby je priamoúmerná – čím menej je na danom trhu substitútov, tým nižšia je i daná hrozba.

Rivalita firiem v odvetví Konkurenciu rozlišujeme dokonalú a nedokonalú. Nedokonalá konkurencia sa ďalej člení na monopol, oligopol a monopolistickú konkurenciu (Mankiw, 1999: 86). Tyll (2014: 26–27) uvádza, že mieru rivality medzi firmami ovplyvňujú tieto faktory:

● počet a veľkosť subjektov v odvetví ● disponibilné výrobné kapacity, veľkosť dopytu a rast odvetvia ● vysoké fixné náklady ● nízka miera diferenciácie ● vysoké náklady na výstup z odvetvia

Výstupom Porterovej analýzy, rovnako ako pri SLEPT analýze, je identifikovanie potenciálne hrozby a príležitosti, ktoré však v tomto prípade plynú z mikrookolia podniku a sú taktiež podkladom pre SWOT analýzu. Tento model je možné využiť ako pri strategickej analýze firmy, tak i hodnotení už navrhnutej stratégie (Keřkovský, Vykypěl; 2006: 56).

3.2 Analýza vnútorného prostredia

Cieľom analýzy vnútorného prostredia podniku je zistenie jeho slabých a silných stránok (Dedouchová, 2001: 29). Oproti vonkajšiemu prostrediu je vnútorné prostredie zložené z faktorov, ktoré spoločnosť dokáže priamo ovplyvniť. Historicky bola analýza vnútorného prostredia podniku opomínaná a záujem bol venovaný skôr vonkajšej analýze. Pozornosť získala až v 90. rokoch a v súčasnosti sa prístupy k internej analýze podniku a toho, čo by malo byť jej obsahom v literatúre, líšia (Sedláčková, 2006: 74). Podľa Sedláčkovej (2006: 75–76) by mala vnútorná analýza prebiehať v dvoch úrovniach – mali by byť skúmané individuálne zdroje podniku, ktoré sú základom pre budovanie konkurenčnej výhody podniku, avšak rovnako tak je potrebné zistiť, ako jednotlivé zdroje k tvorbe konkurenčnej výhody prispievajú. Obykle sú zdroje klasifikované do štyroch základných kategórii:

• Hmotné – stroje, pozemky, budovy a dopravné prostriedky • Nehmotné – licencie, obchodné tajemstvo, know-how, povesť podniku • Ľudské – počet zemestnancov a ich štruktúra • Finančné

Ľudské zdroje sa v tomto prípade javia ako nepodstatné, keďže spoločnosť v tejto chvíli na danej linke neoperuje. Súčasťou práce je i porovnanie RegioJet-u s jeho konkurenciou, a tak je analýza jeho hmotných (technické vybavenie) a nehmotných zdrojov (služby, cena) a toho, ako prispievajú ku konkurenčnej výhode spoločnosti súčasťou analýzy piatich konkurenčných síl. Z tohto dôvodu a i kvôli obmedzenému rozsahu a dostupnosti dát sa preto v rámci analýzy vnútorného prostredia zameriame výhradne na finančné zdroje, a to prostredníctvom finančnej analýzy podniku. Za jej pomoci získame znalosť o finančnom zdraví RegioJet-u, vďaka čomu zístíme, či má spoločnosť dostatok zdrojov, aby mohla obnoviť prevádzku.

3.2.1 Finančná analýza

Finančná analýza je dôležitou súčasťou finančného riadenia spoločnosti, ktorá navzájom prepája účtovníctvo s finančným riadením podniku. Je to formalizovaná metóda, ktorá pomeriava získané údaje, umožňuje dospieť k určitým záverom o celkovom hospodárení a finančnom zdraví podniku, podľa ktorých je možné prijať určité opatrenia a tiež využiť tieto informácie pre riadenie a rozhodovanie (Grünwald, Holečková, 2002: 4). Cieľom finančnej analýzy je diagnostikovať finančné zdravie podniku za pomoci vhodných nástrojov. To závisí predovšetkým na rentabilite podniku s prihliadnutím na riziko. Podnik je totiž finančne zdravý, pokiaľ dokáže dlhodobo napĺňať zmysel svojej existencie a vytvárať svojou činnosťou zisk (Grünwald, Holečková, 2002: 5). Najčastejšie používanými ukazovateľmi finančnej analýzy sú pomerové ukazovatele. Dôvodom ich častého využívania je to, že vychádzajú zo základných účtovných výkazov, ktoré sú verejne dostupné a prístupné aj externým finančným analytikom (Růčková, 2011: 47). Tak je to i v našom prípade, keďže ako informačný zdroj využívame výročné správy spoločnosti RegioJet, a.s. Slovensko.

3.2.2 Analýza pomerových ukazovateľov

Podstatou pomerových ukazovateľov je, že získané dáta dávajú do vzájomného pomeru. Existuje niekoľko desiatok pomerových ukazovateľov, pričom sú rozdeľované do niekoľkých skupín. Pre dosiahnutie cieľa našej práce sme zvolili konkrétne ukazovatele rentability, aktivity, likvidity a zadlženosti, ktoré nám poskytnú dostatočnú znalosť o finančnom zdraví spoločnosti (Dluhošová, 2008: 72).

Ukazovatele stability a zadlženosti

Finančná stabilita podniku je charakterizovaná štruktúrou zdrojov financovania a hodnotená na základe podnikových aktív a zdrojov jeho krytia (Dluhošová, 2008: 72). Grünwald a Holečková (2002: 94) ju definujú ako odolnosť proti zrúteniu financií podniku v dôsledku úbytku cudzích zdrojov, pričom sa prisudzuje podniku, ktorý vykazuje dostatočné zdroje na dlhovú službu. Cieľom finančného riadenia podniku je dosiahnutie maximálnej možnej stability a optimálnej zadlženosti. Zadlženosť nemusí byť nutne negatívnym javom. Pokiaľ podnik dosiahne dostatočnú úroveň stability, tak zvýšenie zadlženosti môže prispievať k jeho celkovej rentabilite, a tým aj k zvýšeniu tržnej hodnoty firmy (Dluhošová, 2008: 74). Medzi ukazovatele stability a zadlženosti patrí:

푣푙푎푠푡푛ý 푘푎푝푖푡á푙 • Podiel vlastného kapitálu na aktívach (Equity Ratio) = 푎푘푡í푣푎 푐푒푙푘표푚 푑푙ℎ표푑표푏ý 푘푎푝푖푡á푙 • Stupeň krytia stálych aktív = 푠푡á푙푒 푎푘푡í푣푎 푐푒푙푘표푣é 푎푘푡í푣푎 • Finančná páka (Financial Leverage) = 푣푙푎푠푡푛ý 푘푎푝푖푡á푙 푐푢푑푧í 푘푎푝푖푡á푙 • Celková zadlženosť = 푐푒푙푘표푣é 푎푘푡í푣푎 푐푢푑푧í 푘푎푝푖푡á푙 • Zadlženosť vlastného kapitálu (Dept/Equity Ratio) = 푣푙푎푠푡푛ý 푘푎푝푖푡á푙 퐸퐵퐼푇 • Úrokové krytie = 푛á푘푙푎푑표푣é ú푟표푘푦

Ukazovatele rentability

Podľa Kubíčkovej a Jindřichovskej (2015: 120) rentabilita označuje „schopnosť podniku zhodnocovať vložené prostriedky vo forme zisku“. Rentabilita alebo výnosnosť patrí medzi najdôležitejšie pomerové ukazovatele, keďže vypovedá o tom, ako dobre podnik napĺňa svoj základný cieľ, ktorým je maximalizácia zisku, použitím vlastného investičného materiálu (Růčková, 2011: 121). 푧푖푠푘 rentabilita (výnosnosť) = 푣푙표ž푒푛ý 푘푎푝푖푡á푙

Najpoužívanejšie ukazovatele rentability podľa Pavelkovej a Knápkovej (2010: 96) sú:

푧푖푠푘 • Rentabilita vlastného kapitálu (ROE – Return on equity) = 푣푙푎푠푡푛ý 푘푎푝푖푡á푙

퐸퐵퐼푇 • Rentabilita celkových aktív (ROA – Return on Assets) = 푐푒푙푘표푣é 푎푘푡í푣푎 퐸퐵퐼푇 • Rentabilita tržieb (ROS – Return on Sales) = 푡푟ž푏푦

Ukazovatele aktivity

Ukazovatele aktivity sú súhrnne nazývané „ukazovatele relatívnej viazanosti kapitálu v rôznych formách aktív“ (Dluhošová, 2008: 83). Umožňujú kvantifikovať, ako účinne podnik využíva svoj majetok a to tak, že dávajú do pomeru jednotlivé zložky aktív s tržbami. Konkrétnymi ukazovateľmi aktivity spoločnosti sú (Grünwald, Holečková; 2002: 47):

푐푒푙푘표푣é 푎푘푡í푣푎 • Doba obratu celkových aktív = *360 푡푟ž푏푦 푧á푠표푏푦 • Doba obratu zásob = *360 푡푟ž푏푦 푝표ℎľ푎푑á푣푘푦 • Doba obratu pohľadávok = *360 푡푟ž푏푦 푘푟á푡푘표푑표푏é 푧á푣ä푧푘푦 • Doba obratu záväzkov = *360 푡푟ž푏푦

Ukazovatele likvidity

Všeobecne sa likvidita chápe ako schopnosť aktív transformovať sa na peňažné prostriedky. Ukazovatele likvidity kvantifikujú to, ako je podnik schopný platiť svoje záväzky (Dluhošová, 2008: 79). Likviditu rozdeľujeme na tri stupne, pričom každý je meraný iným pomerovým ukazovateľom. Tieto sa medzi sebou líšia rozdielnym fondom finančných prostriedkov v hrubej výške (Kubíčková, Jindřichovská; 2015: 132). Konkrétne sú to:

표푏푒ž푛é 푎푘푡í푣푎 • Bežná likvidita (3. stupňa, Curent ratio) = 푘푟á푡푘표푑표푏é 푧á푣ä푧푘푦 (표푏푒ž푛é 푎푘푡í푣푎− 푧á푠표푏푦) • Pohotová likvidita (2. stupňa, Quick ratio) = 푘푟á푡푘표푑표푏é 푧á푣ä푧푘푦 푘푟á푡푘표푑표푏ý 푓푖푛푎푛č푛ý 푚푎푗푒푡표푘 • Peňažná likvidita (1. stupňa) = 푘푟á푡푘표푑표푏é 푧á푣ä푧푘푦

3.3 SWOT analýza

SWOT analýza zjednocuje analýzu vnútorných a vonkajších faktorov, ktoré pôsobia na firmu. Pre analýzu vnútorných faktorov sú určované silné (Strengths) a slabé (Weaknesses) stránky podniku. Pre analýzu vonkajších faktorov, ktoré pôsobia na firmu sú zas určované príležitosti (Opportunities) a hrozby (Threats) (Tyll, 2014: 39). SWOT analýzu zaraďujeme medzi strategické analýzy a štandardne sa využíva ako podklad pre generovanie alternatívnych stratégií s využitím SWOT matice (Grasseová, 2013: 87). Komplexne pojatá SWOT analýza stavia silné a slabé stránky organizácie oproti príležitostiam a hrozbám, ktoré vyplývajú z okolia a vymedzuje pozíciu organizácie ako východisko pre definovanie stratégií alebo ďalšieho rozvoja (Graseová 2012: 296). 18

Obrázok č. 3: SWOT analýza

Zdroj: Grasseová (2006: 48)

Medzi silné a slabé stránky, ktoré vymedzujú vnútornú efektívnosť spoločnosti Grasseová (2006 : 49) radí nasledovné faktory:

● Systémy riadenia ● Organizačné štruktúry ● Informačné systémy ● Kultúru organizácie ● Personálne zdroje a ich rozvoj ● Výskum a vývoj, techniku ● Financie a ekonomiku

Naopak, medzi príležitosti a hrozby, ktoré vymedzujú vplyvy vonkajšieho prostredia na spoločnosť, zaraďuje faktory:

● Politicko–ekonomické ● Legislatívne ● Ekonomické ● Demografické ● Technicky–ekonomické ● Ekologicky–ekonomické

Cieľom SWOT analýzy je vytvorenie matice, v ktorej budú jednotlivé faktory identifikované (Tyll, 2014: 40). Následne, na základe určenia kľúčových strategických faktorov a ich kombinácie, sú určované alternatívy stratégií, pričom pre jednu sa môže spoločnosť rozhodnúť. Podľa Grasseovej (2013: 91-92) je vhodné podniku odporučiť jednu z nasledujúcich stratégií:

● WO stratégia – zameraná na prekonanie slabých stránok organizácie s využitím príležitostí s okolia, tzv. stratégia hľadania ● SO stratégia – využíva silné stránky, aby zhodnotila príležitosti okolia, tzv. stratégia využitia

● WT stratégia – sa sústreďuje na odstránenie či prekonanie slabých stránok za pomoci obrannej stratégie, tzv. stratégia vyhýbania ● ST stratégia – k prekonaniu hrozieb využíva silné stránky organizácie, tzv. stratégia konfrontácie

Výhodami SWOT analýzy je univerzálnosť, zrozumiteľnosť a relatívna jednoduchosť, čo však vedie k problému, že metóda nebýva častokrát správne pochopená. Naopak, nevýhodou je vysoká miera subjektivity a časté využívanie nejednoznačných a vágnych formulácií (Grasseová, 2013: 92). Pri spracovaní tejto analýzy je preto potrebné dodržiavať 4 základné princípy, ktorými sú: princíp účelnosti, princíp relevantnosti, princíp kauzality a princíp objektívnosti (Grasseová, 2012: 300).

PRAKTICKÁ ČASŤ

4 PREDSTAVENIE SPOLOČNOSTI REGIOJET A. S. SLOVENSKO

Spoločnosť Regiojet a. s. na Slovensku vznikla v roku 2012 ako dcérska spoločnosť STUDENT AGENCY a. s. Svoje pôsobenie na Slovensku začala vstupom na vlakovú linku Bratislava– Komárno, ktorú prevádzkuje vo verejnom záujme na objednávku vlády.

Obrázok č. 4: Organizačná štruktúra STUDENT AGENCY hodling a. s.

Svoju pôsobnosť začala postupne rozširovať v roku 2014, keď v decembri spustila prevádzku expresných vlakov na linke Bratislava–Košice. Následne sa v roku 2015 podarilo sprevádzkovať autobusovú linku Bratislava–Nitra–Banská Bystrica a ku koncu roku tiež vytvoriť priame autobusové spojenie z Bratislavy do Viedne. Na základe vzniknutej situácie na trhu železničnej dopravy spomínanej vyššie – zavedenie cestovného zdarma pre sociálne slabšie skupiny a návrat štátnych IC vlakov na trasu Bratislava–Žilina–Košice – sa vedenie spoločnosti rozhodlo ukončiť prevádzkovanie súkromných expresných vlakov na danej trase k 31. 1. 2017.

5 TRH ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY NA SLOVENSKU

Po rozdelení Československej federatívnej republiky došlo i k rozdeleniu železničných podnikov na Správu železniční dopravní cesty a Železnice Slovenskej republiky (ďalej ŽSR). V roku 2002 prebehla na Slovensku vertikálna dezintegrácia ŽSR a vznikol nový subjekt – Železničná spoločnosť Slovensko. V roku 2005 nasledovala horizontálna dezintegrácia a rozdelenie Železničnej spoločnosti Slovensko na Železničnú spoločnosť Slovensko, a. s. (ďalej ZSSK), ktorá zabezpečuje osobnú prepravu a Železničnú spoločnosť Cargo, zabezpečujúcu nákladnú dopravu. ŽSR, ako aj obe novovzniknuté spoločnosti, boli a i stále sú v plnom vlastníctve štátu (ŽSR, a. s. © 2008-2016). Na slovenský trh železničnej dopravy vstúpil po prvýkrát súkromný dopravca až v roku 2011. Bola to spoločnosť RegioJet a. s. Česká republika, ktorá predĺžila svoju linku Praha–Ostrava až do Košíc. Na rovnakej trase začal od 14. 12. 2014 premávať ďalší konkurent – spoločnosť Leo Express a. s., ktorá rovnako tak predĺžila svoju existujúcu linku Praha–Ostrava až do Košíc (Čurdová, 2014). V roku 2015 Leo Express ďalel rozšíroval svoju pôsobnosť a stal sa prvým súkromným dopravcom, ktorý začal zastavovať v Prešove (TASR © 2016). RegioJet už ako samostnatná slovenská spoločnosť začal na Slovensku prevádzku v roku 2012, kedy začal vypravovať vlaky na štátom dotovanej linke Bratislava–Dunajská Streda–Komárno. Následne dňa 14. 12. 2014, už ako súkromný prepravca, spustil prevádzku expresných vlakov na najlukratívnejšej trase Bratislava–Žilina–Košice. O rok neskôr spoločnosť vstúpila i na trasu Praha–Martin–Banská Bystrica–Zvolen1 predĺžením svojej existujúcej linky (REGIOJET a.s. © 2017). Od počiatku roku 2016 na slovenskom trhu železničnej dopravy operuje ešte tretí súkromný dopravca – spoločnosť Arriva, ktorá prevádzkuje vlakovú linku na trase Praha–Trenčín. Táto bola v tom istom roku predĺžená až do Nitry (ARRIVA vlaky s.r.o. © 2017). Veľmi dôležitým medzníkom na trhu železničnej dopravy na Slovensku je dátum 17. 11. 2014, kedy vstúpil do platnosti sociálny balíček, ktorý umožňuje študentom a dôchodcom cestovať vo vlakoch prevádzkovaných vo verejnom záujme úplne zadarmo, čo výrazne pozmenilo trh slovenskej železničnej dopravy.

5.1 Trať Bratislava–Žilina–Košice

Skúmaná trať je súčasťou Transeurópskej dopravnej cesty TEN-T, ktorá má medzinárodný význam. Skladá sa z dvoch koridorov – Baltsko–jadranského, ktorý zahŕňa trať medzi Bratislavou a Žilinou a z koridoru Rýn–Dunaj, do ktorého patrí úsek medzi Žilinou a Košicami (Palčák, 2016: 1). Počas celého skúmaného obdobia na danej trase premávajú i rýchlikové spoje, ktoré sú k dispozícii zadarmo pre študentov a dôchodcov, keďže sú prevádzkované vo verejnom záujme na objednávku štátu. Štandardne platené sú štátne IC vlaky, ktoré boli na tejto trati prevádzkované od roku 1993, pričom od roku 2012 prešli na komerčnú formu prevádzky a „boli vyňaté zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme“, čo znamenalo, že objednávateľ

1 Linka Praha-Martin-Banská Bystrica-Zvolen je prevádzkovaná spoločnosťou RegioJet, a. s. Česká republika 22 výkonov už neposkytoval prevádzkovú dotáciu vo forme úhrady preukázateľnej straty za dopravné výkony uskutočnené vo verejnom záujme (Palčák, 2016: 3). Dňa 18. 1. 2016 došlo k zrušeniu štátnych IC vlakov na tejto trase. Dôvodom bol dlhodobý nepriaznivý hospodársky výsledok, jeho výhľadovo nedosiahnuteľná eliminácia, nenapĺňania očakávania akcionára a i tlak zo strany súkromného prepravcu RegioJet (Palčák, 2016: 5). Po zmene vlády však Ministerstvo dopravy SR začalo zvažovať obnovu štátnych IC vlakov, a tak si nechalo vypracovať štúdiu od Výskumného ústavu dopravného, ktorá mala dať odpoveď na otázku, či uviesť štátne IC vlaky opäť do prevádzky. Analýza identifikovala medzeru medzi ponukou a dopytom zo strany cestujúcich po nadštandardných prepravných službách v železničnej doprave, pre ktorú navrhuje štyrmi spôsoby riešenia (Palčák, 2016):

I. Zachovanie podmienok na dopravnom trhu bez uplatnenia nástrojov na elimináciu deficitu prepravných služieb II. Koncept riešenia deficitu ponuky formou komplementárnej participácie verejných subjektov III. Koncept riešenia deficitu ponuky vo forme výhradnej participácie verejných subjektov IV. Kombinovaný koncept riešenia deficitu ponuky

Aj napriek tomu, že všetky zvažované scenáre, kde figuruje štátny prepravca ako prevádzkovateľ expresných vlakov, sú pre ZSSK ekonomicky neefektívne a prestavujú výsledné záporné hospodárenie štátneho podniku, vláda sa rozhodla opätovne uviesť Intercity vlaky do prevádzky (SITA, 2016). Následne súkromnému prepravcovi markantne poklesli počty cestujúcich, čím poklesli tržby. Po tomto nepriaznivom vývoji sa vedenie spoločnosti RegioJet rozhodlo k 31. 1. 2017 ukončiť prevádzku a opustiť trať Bratislava–Košice (STUDENT AGENCY k.s. © 2017).

6 SLEPT ANALÝZA 6.1 Sociálne faktory

Dopyt po cestovaní železničnou dopravou na Slovensku zo strany občanov rastie. Podľa Eurostatu medzi rokom 2014 a 2015 narástol až o 22,8 % (European Union © 1995-2017). Dôvodom je i zavedenie možnosti cestovania zadarmo pre žiakov a študentov denného štúdia do 26 rokov a dôchodcov vo veku menej ako 62 rokov (Majerníček, 2017). Zamestnanci pri ceste vlakmi majú zase od 1. 2. 2015 nárok na zľavu 50 % z ceny cestovného. Podmienkou je mať traťový časový predplatený cestovný lístok (mesačný alebo týždenný). Zvýhodnené cestovanie je však možné využiť len vo vozňoch 2. triedy vo vnútroštátnej preprave a vzťahuje sa len na osobnú železničnú dopravu vo verejnom záujme, teda s podporou štátu (SITA, 2015). Podľa ZSSK za prvých desať mesiacov roku 2016 prepravili zdarma približne 22 miliónov cestujúcich z celkových 54,7 milióna prepravených cestujúcich, čo je približne 10% nárast oproti minulému roku (SITA, 2016). Podľa Kováša „ZSSK k 31. 8. 2017 eviduje vyše 1 milión zákazníkov (1 093 774) zaregistrovaných na bezplatnú prepravu, ktorí počas obdobia od januára až do augusta tohto roka zrealizovali 17,3 milióna ciest. Pri hodnotení vývoja bezplatnej prepravy môžeme v súčasnej dobe hovoriť o jej zastabilizovaní“ a do vlakov sa tak vracajú najmä platiaci cestujúci (Majerníček, 2017).

• Prepravný potenciál Trasa Bratislava–Košice je najlukratívnejšou železničnou trasou na Slovensku. Ponúka obrovský potenciál čo do počtu cestujúcich, keďže sa na trase nachádzajú najvýznamnejšie slovenské mestá s najväčším počtom obyvateľov. V týchto mestách sa nachádzajú i významné vysoké školy, ktoré navštevuje značné množstvo študentov. Prehľad počtu obyvateľov aj s prehľadom vysokých škôl s počtami študentov približuje tabuľka č.1 na s. 25. Naviac spoje prechádzajú popod Tatry, ktoré sú najvýznamnejším centrom turizmu na Slovensku. Podľa dát, ktoré sa podarilo získať Big Data a podľa populačnej analytiky Market Locatora, do Bratislavy dochádza denne 130 tis. ľudí, pričom najväčšiu časť tvoria pracujúci (Market Lokator © 2017).

Obrázok č. 5: Kto vstupuje do Bratislavy

Zdroj: Market Locator, máj 2017, vzorka 2,7 mil. 24

Tabuľka č. 1: Počty obyvateľov a študentov univerzít nachádzajúcich sa v zástavkách IC vlakov na trase Bratislava-Košice Mesto Počet obyvateľov Univerzita Počet študentov Bratislava 425 923 Univerzita Komenského 24 512 Slovenská technická univerzita 13 246 Vysoká škola zdravotníctva a 8 313 sociálnej práce sv. Alžbety Ekonomická univerzita 8 046 Slovenská zdravotnícka 2 272 univerzita Paneurópska vysoká škola 2 324 Trnava 131 167 Trnavská univerzita v Trnave 4 946 Univerzita sv. Cyrila a Metoda 6 144 v Trnave Trenčín 114 116 Trenčianska univerzita Alexandra 2 312 Dubčeka Ružomberok 56 942 Katolícka univerzita 4 201 Liptovský 72 452 Akadémia ozbrojených síl 78 Mikuláš generála Milana Rastislava Štefánika Poprad 104 596 -- -- Žilina 156 826 Žilinská univerzita 8 149 Košice 239 141 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 7 423 Technická univerzita v Košiciach 9 038 Univerzita veterinárskeho 2 050 lekárstva a farmácie Zdroj: Štatistický úrad SR, Portál VS (vlastné spracovanie)

• Spotrebiteľské vnímanie značiek Spoločnosť KPMG Nunwood v apríli roku 2017 uskutočnila výzkum medzi spotrebiteľmi na Slovensku DNA zákazníckej skúsenosti v niekoľkých odvetviach, medzi ktorými bola i doprava. „Svoju skúsenosť so 120 značkami v 8 sektoroch vyjadrilo 2 200 respondentov z celého Slovenska, čím vzniklo 33 000 unikátnych hodnotení. Z výsledkov štúdie KPMG Nunwood vyplynulo, že najdôležitejším faktorom zákazníckej skúsenosti na Slovensku je personalizácia, čiže pochopenie a prispôsobenie sa potrebám a pocitom zákazníka. Slovenskí zákazníci veľmi pozitívne hodnotia, ak spoločnosti konajú rýchlo, efektívne, jednoducho a bez zbytočných prekážok“ (KPMG Slovensko spol. s r.o. © 2017). Podľa tohoto výskumu je zákaznícky najobľúbenejšou značkou medzi slovenskými spotrebiteľmi práve súkromný dopravca RegioJet, a to i napriek tomu, že v čase jeho realizácie spoločnosť už tri mesiace neprevádzkovala prepravu na trase Bratislava–Košice (KPMG Slovensko spol. s r.o. © 2017).

6.2 Legislatívne faktory

Hlavným dokumentom, ktorým sa riadi železničná doprava na Slovensku je Zákon o doprave na dráhach č. 514/2009 Z. z. Podľa § 19 tohto zákona sa vláda zaväzuje k zabezpečeniu poskytovania primeraného rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej verejnej osobnej 25 doprave, „najmä na zabezpečenie dopravy do zamestnania, škôl, zdravotníckych zariadení, úradov a za účelom uspokojovania kultúrnych, rekreačných a spoločenských potrieb vrátane dopravy späť, prispievajúcej k trvalo udržateľnému rozvoju územného obvodu. Primeraným rozsahom „sa rozumie počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov a kapacita dráhových vozidiel na jednotlivých tratiach a linkách“ a určuje ho objednávateľ dopravných služieb, teda štát na základe plánu dopravnej obslužnosti. Podľa § 20 zákona č. 514/2009 Z. z., „pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ dopravných služieb berie do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti, kapacitu železničnej infraštruktúry, (...) prevádzkové možnosti dráhových podnikov, možnosti súbežnej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania verejnej osobnej dopravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu straty dráhového podniku za dopravné služby vo verejnom záujme“. Z uvedeného vyplýva, že štát má povinnosť zabezpečiť dostatočnú dopravnú obslužnosť, avšak zároveň má dbať na hospodárnosť prevádzkovanej dopravy. Kvôli zabezpečeniu primeranej dopravnej obslužnosti na nami skúmanej trase premávajú rýchliky na objednávku štátu, v ktorých je možné cestovať zadarmo. Zároveň však na tejto trase premávajú na vlastné podnikateľské riziko i obnovené IC vlaky štátnej spoločnosti ZSSK, čo ešte viac posilňuje konkurenčné prostredie na danej trase.

6.3 Ekonomické faktory

Medzi najdôležitejšie ekonomické faktory radíme makroekonomické štatistiky – mieru ekonomického rastu, ktorú vyjadríme hrubým domácim produktom na obyvateľa (HDP na obyvateľa), mieru inflácie, úrokovú mieru a menový kurz (Dedouchová, 2001: 26). Do ekonomických faktorov sme zaradili ešte ukazovatele ovplyvňujúce náklady na prácu – nezamestnanosť a výšku miezd, keďže firma v prípade obnovy prevádzky bude potrebovať nových zamestnancov a tiež preto, že tieto dva ukazovatele môžu mať vplyv na dopyt po službe, ktorú skúmaná spoločnosť ponúka.

6.3.1 Hrubý domáci produkt (HDP)

HDP na obyvateľa je ukazovateľ, ktorý odzrkadľuje ekonomickú silu danej krajiny. Slovensko v tomto smere v posledných rokoch zaznamenalo rastúcu tendenciu. Zmena nastala v prvom štvrťroku 2017, kedy dosiahlo HDP na obyvateľa 3 545 €, čo je oproti poslednému štvrťroku 2016 (3 852 €) pokles o 8,7 %. V druhom štvrťroku 2017 HDP na obyvateľa naopak narástlo na výšku 3 874 € teda o 8,5 % oproti predošlému obdobiu (Štatistický úrad SR © 2017).

Graf č.2: Vývoj HDP na obyvateľa v SR v absolútnej hodnote v €

Vývoj HDP na obyvateľa v SR v € 15500,00

15000,00

14500,00

14000,00

13500,00

13000,00

12500,00 2012 2013 2014 2015 2016

Zdroj: Štatistický úrad SR (vlastné spracovanie)

Podľa predpovedí Národnej banky Slovenska (2017) je v roku 2017 očakávaný priemerný medziročný rast HDP o 3,1 % a v roku 2018 o 4,2 %. Pozitívny vplyv na vývoj HDP mal hlavne nárast investícií vplyvom čerpania eurofondov a rozvoj automobilového priemyslu, kde sa zvyšuje ako domáci tak aj zahraničný dopyt. Rast HDP na osobu má medziročne rastúci trend, čo by malo mať pozitívny vplyv na železničnú dopravu – mal by sa tým zvýšiť dopyt po cestovaní a mohli by sa v dôsledku toho zvýšiť i dotácie od štátu, aspoň čo sa týka vlakov objednávaných vo verejnom záujme.

Graf č. 3: Medziročná zmena vývoja HDP na obyvateľa v %

Medziročná zmena HDP na obyvateľa v % 3,5 3 2,5 2 1,5 1 0,5 0 2012 2013 2014 2015 2016

Zdroj: Štatistický úrad SR (vlastné spracovanie)

6.3.2 Miera inflácie

Slovensko v rokoch 2014–2016 zaznamenalo defláciu. V roku 2017 je podľa NBS (2017) predpokladaný rast spotrebiteľských cien o 1,2 % v dôsledku odznenia vplyvu nízkej ceny ropy, zníženia DPH a rastu cien agrokomodít, ako aj vývoja na trhu práce. Zatiaľ v prvom štvrťroku dosiahla 0,9 % a v druhom zase 1 %. Pre rok 2018 je odhadovaný rast spotrebiteľských cien o 1,8 %.

Graf č. 4: Vývoj miery inflácie na Slovensku

Vývoj miery inflácie v % 4,0%

3,0%

2,0%

1,0%

0,0% 2012 2013 2014 2015 2016 -1,0%

Zdroj: Štatistický úrad SR (vlastné spracovanie)

Deflácia by mala spôsobovať, že ľudia odkladajú spotrebu, a teda aj cestovanie vlakom. I napriek tomu však záujem o cestovanie vzrástol (Majerníček, 2017). Vzrastajúci dopyt má pozitívny vplyv na príjmy železničných spoločností. Zároveň s nižšou hodnotou peňazí je nižšia cena vstupov, teda nákladov na prevádzku. Výnimkou je len práca, ktorej cena vzrástla ako ukazuje podkapitola 6.3.5.

6.3.3 Úroková miera

Úrokové sadzby sa neustále držia nízko, čím sa predpokladá nechuť k sporeniu, ktorá vedie k spotrebe a investovaniu, k čomu prispieva i nízka hladina inflácie. Paradoxom ale je, že miera úspor slovenských domácností sa v roku 2015 zvýšila na 9,1 % a v roku 2016 na 9,6 %. Zvýšenie úspor sa navyše nedialo na úkor znižovania spotreby, tá pozvoľne rástla a to vďaka rastúcej zamestnanosti, priemernej mzde a nerastúcim spotrebiteľským cenám, čím sa domácnostiam darí sústreďovať čoraz väčšie príjmy (NBS, 2017). To rovnako môže prispievať k zvýšeniu záujmu o cestovanie vlakovými spojmi.

Graf č. 5: Vývoj úrokových sadzieb

Zdroj: NBS (vlastné spracovanie)

6.3.4 Menový kurz

Porovnanie eura voči českej korune sa javí ako podstatné, keďže Česká republika patrí medzí významných výrobcov lokomotív a vagónov, ktoré je možné na skúmanej trase využiť.

Graf č. 6: Vývoj menového kurzu CZK voči EUR

Zdroj: NBS (vlastné spracovanie)

Česká koruna za posledné obdobie, konkrétne od apríla 2017, voči euru posilnila, a tak sa prepravcom menej oplatí nakúpiť české lokomotívy, či vagóny než napr. v roku 12/2014– 1/2017 (obdobie pôsobenia RegioJetu na trase Bratislava–Košice), kedy bol kurz českej koruny fixovaný Českou národnou bankou na 27 Kč/€.

6.3.5 Nezamestnanosť a vývoj miezd

Nezamestnanosť sa pohybuje veľmi nízko, čo má pre spoločnosti negatívny dôsledok v hľadaní nových pracovných síl, keďže je na trhu menej dostupných kvalifikovaných pracovníkov. Klesajúcu nezamestnanosť môžeme považovať za jeden z dôvodov rastúcej priemernej mesačnej mzdy. S rastúcou výškou miezd zároveň firmám rastú náklady na prácu.

Graf č. 7: Vývoj HDP na obyvateľa v SR v absolútnej hodnote v €

Zdroj: NBS (vlastné spracovanie) 29

Graf č. 8: Vývoj HDP na obyvateľa v SR v absolútnej hodnote v €

Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR v € 950 900 850 800 750 2012 2013 2014 2015 2016

Zdroj: NBS (vlastné spracovanie)

6.4 Politické faktory

Vláda Slovenskej republiky 22. októbra 2014 schválila sociálny balíček, a síce cestovné zdarma pre cestujúcich zo sociálne slabších skupín, teda pre študentov a dôchodcov, ktorý vstúpil do platnosti 17. 11. 2014. Zhodou okolností súkromný prepravca RegioJet 15. 4. 2014 oznámil svoj zámer vstúpiť na trať Bratislava–Košice na vlastné podnikateľské riziko (Úrad vlády Slovenskej republiky © 2017, STUDENT AGENCY k.s. © 2017). Podľa Majerníčka (2017) zavedenie tohto opatrenia pritiahlo do vlakov o 4 milióny viac cestujúcich. Pomerovo tvoria cestujúci zadarmo 44 % z celkového počtu. Aj napriek tomu, že takýmto spôsobom sú „dotované“ len vlaky „druhej“ triedy, je to značné narušenie trhu, pretože konkurovať niečomu, čo je pre značné množstvo občanov zadarmo, je nesmierne ťažké a vytvára to veľmi nepriaznivé prostredie pre súkromných dopravcov. V marci 2016, pred parlamentnými voľbami, sa proti súkromnému dopravcovi ostro vyjadril predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko, ktorý v diskusnej relácii HNclub predniesol: „Neznášam tie žlté vlaky a autobusy. Radšej mám tie naše. (...) Žlté vlaky a autobusy musia ísť preč.“ a avizoval tiež obnovenie štátnych vlakov, k čomu došlo 11. 12. 2016 (MAFRA Slovakia, a.s. © 2016, SITA© 2017).

6.4.1 Dopravná politika na Slovensku

1. zásady štátnej dopravnej politiky Slovenskej republiky 2. rozvojové koncepcie v sektore dopravy, vo väzbe na ostatné rozvojové koncepcie v celoplošnom a regionálnom rámci 3. Biela kniha – Dopravná politika EÚ do roku 2010 – Čas rozhodnúť 4. Lisabonská stratégia

Ide o strategický dokument, ktorý tvorí základ pre implementáciu koncepcií pre rozvoj dopravy. Hlavným cieľom bolo vytvorenie transparentných podmienok a minimalizácia rizík v rámci možností prístupu na dopravný trh a dopravnú infraštruktúru a zabezpečenie neustále narastajúcej prepravnej potreby spoločnosti (prepravy nákladov a osôb) v požadovanom čase aj kvalite. V súčasnosti dopravná politika Slovenskej republiky sleduje ciele špecifikované v ďalšom strategickom dokumente, ktorým je Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (MDPT © 2006). Tento si kladie za cieľ vytvoriť:

1. kvalitnú, dostupnú a integrovanú dopravnú infraštruktúru 2. konkurencieschopné dopravné služby, ktoré podporia ekonomický rast, zabezpečia potreby pre všetkých 3. užívateľsky prijateľnú dopravu, kde užívateľ – cestujúci alebo prepravca bude v centre záujmu a zo strany dopravcu bude zaručená ochrana jeho práv 4. ekologicky a energeticky efektívnu a bezpečnú dopravu, ktorá bude chrániť životné prostredie

Východiskom pre železničnú dopravu je Program modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry. Cieľom je teda modernizácia infraštruktúry, ktorá je súčasťou TEN-T, pričom ide konkrétne o kraje: Bratislavský, Prešovský a Košický.

6.5 Technologické faktory Na trase medzi Bratislavou a Košicami je trať elektrifikovaná kombinovane, a síce medzi Bratislavou a Trenčínom je to striedavý prúd 25 kV, 50 Hz a medzi Trenčínom až Košicami je to jednosmerný prúd 3 kV, ako ukazuje obrázok č. 6 na s. 32. To znamená, že tu môžu premávať iba určité typy lokomotív, tzv. dvojsystémové, ktoré zvládnu ako jednosmerný, tak i striedavý elektrický prúd. Zároveň musí mať taká lokomotíva povolenia poskytovať na danej trase prevádzku. Do úvahy teda pripadajú staršie rušne Škody Plzeň nazývané Peršing upravené na dvojsystémovú lokomotívu, lokomotíva Emil Zátopek taktiež od Škody Plzeň alebo Vectron od spoločnosti Siemens, prípadne staršie belgické lokomotívy Class 12, ktoré sú ale skôr využívané pre nákladnú dopravu a v súčasnosti sú modernizované spoločnosťou CZ Loko (Roh, 2016; Strnisko, 2006; Sůra, 2016) . Všetky spomínané lokomotívy sú schopné dosahovať maximálnu rýchlosť, ktorá je na trati povolená. Stav trate však nedovoľuje dosahovať vlakom maximálnu rýchlosť na celej svojej dĺžke. Stále totiž prebieha modernizácia koridoru, ktorá je plánovaná až do roku 2020. V súčasnosti je možné danú rýchlosť dosiahnuť len v úseku Bratislava–Zlatovce pri Trenčíne, čo je necelá tretina skúmanej trasy. Tento rok je plánované dokončenie modernizácie na úseku Púchov–Žilina. Po dokončení modernizácie by sa jazdná doba medzi Bratislavou a Košicami mala skrátiť o približne 30 minút (ŽSR © 2008–2017). Z tohto dôvodu sa technická vybavenosť v tejto chvíli, aspoň čo sa týka lokomotív, javí ako irelevantná, pretože trať nie je prispôsobená tomu, aby či už moderné, alebo i staršie lokomotívy mohli naplno využiť svoj potenciál, čím by sa skrátil čas jazdy. To je možné

31 momentálne dosiahnuť len vynechaním určitých zastávok, a teda na úkor dopravnej obslužnosti. Obrázok č. 6: Elektrifikácia európskych železníc

Zdroj: Molek (2015) [online]

6.6 Záver Z vykonanej SLEPT analýzy plynie pre súkromného dopravcu niekoľko hrozieb a príležitostí. Na spoločnosť bol a v prípade obnovy prevádzky pravdepodobne bude, vyvíjaný politický tlak zo strany súčasnej vlády. Nasledovné parlamentné voľby prebehnú až v roku 2020. Dobrá ekonomická situácia Slovenska prispieva k zvýšeniu dopytu po cestovaní, pričom na danej trati existuje veľký prepravný potenciál. To je dobrý predpoklad pre vysokú obsadenosť vlakov a z toho plynúce tržby. Naviac si RegioJet vybudoval na Slovensku dobré meno a stal sa najobľúbenejšou značkou medzi spotrebiteľmi. Deflácia znížila cenu vstupov, avšak kvôli nízkej nezamestanosti zároveň stúpla priemerná mzda a teda cena za prácu je vyššia. Dokončením prebiehajúcej modernizácie trate sa bude môcť skrátiť jazdná doba vlaku až o 30 minút bez nutnosti vynechania určitých zastávok, čím sa môže zároveň zvýšiť dopravná obslužnosť. Situáciu na trhu však komplikuje to, že na trati premávajú jednak štátne rýchliky s možnosťou cestovania zadarmo a zároveň IC vlaky štátneho prepravcu ZSSK, ktoré ponúkajú obdobnú službu ako RegioJet.

7 ANALÝZA PIATICH KONKURENČNÝCH SÍL 7.1 Vyjednávacia sila zákazníkov

Vyjednávacia sila zákazníkov je na trhu železničnej dopravy relatívne vysoká. Aj napriek tomu, že ide o špecifickú službu, ktorá nemá veľké množstvo poskytovateľov na trhu, pretože vyžaduje vysoké počiatočné náklady a následné vysoké náklady na poskytovanie danej služby. Náklady na prechod ku konkurencii (pokiaľ existuje) sú však z pohľadu zákazníka nízke a rovnako tak sú nízke náklady na využitie niektorého zo substitútov. Cestujúci si vyberajú spôsob dopravy podľa ceny, preferovaného času odjazdu, jazdnej doby a počtu prestupov, prípadne železničnej dopravy i podľa poskytovaných nadštandardných služieb, ktoré vlaková spoločnosť ponúka. Výber a preferenciu dopravcu navyše zjednodušuje ľahká dostupnosť informácii o cene, ako aj o podmienkach prepravy a službách, ktoré si môže kupujúci jednoducho porovnať.

7.2 Vyjednávacia sila dodávateľov

Vyjednávacia sila dodávateľov je rovnako vysoká. Dôvodom je už spomínaná elektrifikácia trate na Slovensku a to, že lokomotívy, ako i vozne sú špecializované produkty, ktoré nie je možné substituovať iným druhom produktu.

• Lokomotívy Výber dodávateľa je obmedzený kvôli elektrifikácii trate. Čo sa týka nákladov na prechod k inému dodávateľovi, tie sú nízke, pokiaľ ide o kúpu novej lokomotívy. Cena za jednu lokomotívu je u možných dodávateľov totiž podobná – Vectron alebo Emil Zátopek stojí približne 4 mil. € (Roh, 2016; Strnisko, 2006). V prípade renovovaného Peršinga je cena za jeden kus približne 2,3 mil. € (Sůra, 2013). Cena je však ovplyvnená objemom objednávky a i tým aké podmienky sú si kupujúci schopní vyjednať. Lokomotívy však nie je nutné kupovať, je možné zvoliť leasing, čím sa významne znížia počiatočné náklady. RegioJet, a.s. Slovensko si prenajímal 3 lokomotívy Vectron od spoločnosti European Locomotive Leasing Germany za cenu 1 588 tis. € ročne, pričom nájomná zmluva na tieto lokomotívy je uzatvorená do roku 2019 a od materskej spoločnosti si prenajímala jednu lokomotívu Peršing s ročným nájomným 204 tis. € (STUDENT AGENCY k.s. © 2017).

• Vagóny Čo sa týka vagónov, železničné spoločnosti ich zvyknú skôr nakupovať než prenajímať. Výrobcov nových osobných železničných vagónov je v súčasnosti dostatok, napr. ŽOS Vrútky (SR), ASTRA Vagoane Călători (RO), ŠKODA VAGONKA a.s. (CZ). Cena nového vagónu je relatívne vysoká – podľa Jančury sa pohybuje vo výške 1 mil. € (ČTK, 2014). ZSSK zase na konci roka 2016 vyhlásila tender na nákup 35 nových klimatizovaných vozňov 2. a 1. triedy, za ktoré predpokladala zaplatiť 69,5 mil. €, čo je približne 1 985 tis. € za kus. Z tohto dôvodu železničné spoločnosti v Českej a Slovenskej republike pristupujú k modernizácii vlastných

33 starších vozňov, nákupu starších modernizovaných vagónov, či nákupu vyradených vozňov iných spoločností s potrebnou následnou modernizáciou. Cena vagónov je rovnako ovplyvnená množstvom kúpených vozňov a podmienok, ktoré si spoločnosť dokáže vyjednať. České dráhy napríklad nakúpili 47 modernizovaných diaľkových vagónov za približne 365 tis. €/ks, čo je výrazne menej než rozsiahle modernizácie starých vagónov alebo nákup nových (Sůra, 2017). Súkromný prepravca ceny za nakúpené staršie vozne a ich následnú rekonštrukciu nezverejnil. RegioJet, a. s. Slovensko si prenajímal vagóny od sesterskej spoločnosti RegioJet, a. s. Česká republika v počte 30 kusov, pričom ročný nájom bol približne 72 tis. €. Po odchode z trate boli lokomotívy a vozne presunuté pod RegioJet, a. s. Česká republika a v súčasnosti zabezpečujú dopravu na novovzniknutej linke Praha–Bratislava–Viedeň, čo znamená, že pre obnovenie linky by súkromný prepravca pravdepodobne potreboval nakúpiť či prenajať ďalšie lokomotívy a i vozne (STUDENT AGENCY k.s. © 2017).

7.3 Hrozba substitútov Pre cestu z Bratislavy do Košíc je možné využiť niekoľko druhou dopravy. Zvažovali sme len spôsoby bez prestupu a tými sú vlastné auto, zdieľaná jazda autom a vlak. Priamy autobus medzi Bratislavou a Košicami nepremáva.

● Vlak RegioJet Vlak súkromného prepravcu zvládol trasu medzi Bratislavou a Košicami najrýchlejšie za 5 hodín a 8 minút. Pred odchodom spoločnosti z linky Bratislava–Košice stál jeden cestovný lístok od 12,10 € do 28,10 € v závislosti na tom, o akú triedu šlo a či šlo o spoj mimo špičkový alebo špičkový.

Tabuľka č. 2: Ceny v expresných vlakoch RegioJet, a. s. Standard Relax Business mimo špička 12,10 € (online)/14 € 15,90 € 20,60 € (online)/25,30 €

Pokiaľ by cestovala vlakom 4–členná rodina v zložení dvaja dospelí a dve deti medzi 6 až 15 rokov, cena cestovného lístka by bola od 32,60 € do 75,80 €. Pokiaľ cestuje na jeden cestovný lístok 3 až 6 ľudí, RegioJet naviac ponúka 10% skupinovú zľavu, o ktorú sa ešte cena cestovného lístka v prípade 4-člennej rodiny znížila.

Tabuľka č. 3: Ceny v expresných vlakoch RegioJet, a. s. v prípade cesty 4–člennej rodiny Standard Relax Business mimo špička 32,60 € (online)/37,80 € 42,90 € 55,60 € (online)/68,30 €

● Vlaky ZSSK

Jediným dopravcom, ktorý v súčasnosti premáva na trati medzi Bratislavou a Košicami, je ZSSK. Cena obyčajného lístka v rýchliku v druhej triede je 18,76 €, v prvej triede 23,40 €, pričom najkratšia jazdná doba rýchlika je 5h 57 min. Na tieto vlaky sa vzťahuje cestovné zdarma pre nižšie sociálne skupiny. IC vlaky majú oproti rýchlikom kratší čas jazdy, a to 4h 42 min. Cestovné je rozdelené do troch cenových pásiem podľa toho, v aký deň a čas spoj premáva, čo ukazuje tabuľka č.4 (ZSSK © 2017).

Tabuľka č. 4: Ceny v IC vlakoch ZSSK, a. s. základné zľavnené doplatok slabý normál silný slabý normál silný slabý normál silný 2. trieda 15,90 19,20 21,50 10,50 14,00 19,00 7,00 9,00 9,00 1. trieda 23,90 24,20 26,50 19,90 21,00 23,90 11,00 13,00 13,00 Zdroj: ZSSK © 2017 (vlastné spracovanie)

V porovnaní s RegioJetom sú ceny vyššie. Ak by cestovala vlakom 4–členná rodina v zložení dvaja dospelí a dve deti medzi 6 až 15 rokov, cena cestovného lístka by bola:

Pokiaľ by táto rodina zvolila rýchlik s možnosťou cestovania zdarma pre obe deti, cestovný lístok bez miestenky by bol za 37,52 € v 2. triede a za 46,80 € v 1. triede, čo je porovnateľné s RegioJetom.

● Zdieľané auto Priemerné náklady na cestu zdieľanou jazdou z Bratislavy do Košíc sú 13,30 € (BlaBlaCar © 2017). Výhodou je pohodlnosť auta, kratší čas jazdy a nízke náklady na cestu. Za nevýhody je možné považovať obmedzenie v čase odjazdu, dopravné zápchy a opravy na cestách, nespoľahlivosť šoféra poskytujúceho zdieľanú jazdu, či možnú nepohodlnosť auta.

● Vlastné auto Pri využití vlastného auta je možné zvoliť dve cesty – prvá s časom jazdy 4h 29 min a dĺžkou 407 km, pričom je nutné uhradiť poplatok za jej použitie (ročný poplatok 50 €, mesačný 14 € a 10 dňový 10 €) (TollNet a.s. © 2010–2017). Druhá možná trasa meria 486 km a je možné ju prejsť za 4h 43 min. Cena za pohonné hmoty je v priemere 1,17 € za liter benzínu (Natural 95) a 1,017 € za naftu. Pri spotrebe 7 litrov za 100 km by boli náklady za využitie prvej trasy 33,33 € (benzín), 28,97 € (nafta) a pri zvolení druhej trasy 39,80 € (benzín), 34,60 € (nafta) (Tolls.eu © 2017).

Výhodou vlastného auta je pohodlnosť, neobmedzenosť časom odjazdu a kratší čas jazdy. Za nevýhody môžeme považovať vyššie náklady (v prípade cestovania jednotlivca) oproti hromadnej doprave, dopravné zápchy, opravy na cestách a to, že pre niekoho šoférovanie nemusí byť príjemné. Náklady je možné znížiť využitím spolujazdy, čo však vyžaduje organizovanie a určite obmedzenie v čase odjazdu. V prípade, že by autom cestovala celá rodina dvaja dospelí a dve deti medzi 6 až 15 rokov, náklady by boli oproti využitiu IC vlakov ZSSK markantne nižšie, a to i oproti RegioJetu.

Podľa kritéria čas a cena je pre jednotlivca najvýhodnejšie cestovať zdieľanou jazdou. V prípade, že si viac cení cenu než čas, mal by zvoliť cestu vlakom RegioJet v triede Štardard, tu je cena pre jednotlivca najnižšia. Jednotlivcom myslíme dospelého cestujúceho bez nároku na akúkoľvek úľavu z cestovného. V prípade 4-člennej rodiny je podľa oboch kritérií najvýhodnejšia cesta naftovým autom, pričom by ale musela byť zvolená kratšia trasa, ktorá si vyžaduje disponovanie diaľničnou známkou. V prípade, že rodina nevlastní auto, je pre ňu cenovo najvýhodnejšia cesta vlakom RegioJet v triede Štandard.

Tabuľka č. 6: Variantná tabuľka cien jednotlivých substitútov Cena Čas jednotlivec 4-členná rodina RegioJet Standard 12,10 € 32,60 € 308 min. Relax 15,90 € 42,90 € 308 min. Business 20,60 € 55,60 € 308 min. ZSSK rýchlik 2. trieda 18,76 € 37,52 € 357 min. rýchlik 1. trieda 23,40 € 46,80 € 357 min. IC 2. trieda 15,90 € 45,80 € 282 min. IC 1. trieda 23,90 € 69,80 € 282 min. Vlastné auto benzín 33,33 € 33,33 € 269 min. 39,80 € 39,80 € 283 min nafta 28,97 € 28,97 € 269 min. 34,60 € 34,60 € 283 min. Zdieľaná jazda 13,30 € x 269/283 min. Zdroj: STUDENT AGENCY k. s., © 2017, ZSSK a. s. © 2017, Tolls.eu © 2017 (vlastné spracovanie)

7.4 Hrozba vstupu nových konkurentov

V železničnej doprave je hrozba nových konkurentov veľmi nízka. Je to práve kvôli vysokým počiatočným nákladom – nákup/prenájom lokomotív a vagónov, marketingové náklady a vysokým nákladom na prevádzku – využívanie železničnej dopravnej cesty, údržba vlakov, pohonné hmoty v prípade dieslových lokomotív, mzdové náklady, či náklady na predajné miesta. To sú hlavné dôvody prečo železničné spoločnosti vykazujú negatívny hospodársky

36 výsledok. Ako príklad sme zvolili dopravcov operujúcich v Českej republike, čo ukazuje graf číslo 9.

Graf č. 9: Hospodársky výsledok spoločnosti České dráhy, a. s., RegioJet a. s., Česká republika a Leo Expres a. s.

• Lokomotívy a vozne Ako už bolo zmienené vyššie, cena za novú lokomotívu sa pohybuje vo výške okolo 4 mil. €. Cena za staršiu renovovanú lokomotívu je okolo 2,3 mil. €. Taktiež je ale možné si lokomotívu prenajať. Cena za ročný prenájom lokomotívy Vectron Siemens je približne 529 tis. € (STUDENT AGENCY © 2017). Cena nového vagóna je približne 1-2 mil. €, v prípade nákupu starších vozňov s ich následnou rekonštrukciou môže byť cena aj približne 365 tis. €/ks. V prípade, že by sa nový konkurent rozhodol prevádzkovať dopravu tak, ako RegioJet pred svojím odchodom, a to v rozsahu 6 spojov denne, pričom by každá súprava mala 6 vozňov, potreboval by zostaviť aspoň dve vlakové súpravy (neberieme do úvahy náhradné vozne ani lokomotívy). Minimálny náklad na nákup 12 starších modernizovaných vozňov a prenájom dvoch lokomotív by bol 5 438 tis. €. V prípade, že by sa spoločnosť rozhodla lokomotívy kúpiť a nie prenajať a spolu s nimi nakúpiť modernizované staršie vozne náklady by stúpli na približne 12 380 tis. €. Pokiaľ by prepravca nakúpil nové vozne a i lokomotívy, náklad by bol 26 mil.1 €.

• Náklady na využívanie dopravnej cesty V prípade, že by na trase Bratislava–Košice mal vlak 7 zastávok len vo väčších či významnejších mestách, cena za jeden vlakokilometer by bola približne 1,26 €. Pokiaľ by 37 spoločnosť prevádzkovala tri spoje denne v oboch smeroch, celkové ročné náklady by boli vo výške približne 1 231 tis. € s DPH (ŽSR © 2008-2017).

Na slovenskom trhu železničnej dopravy by mohli svoje služby rozšíriť už existujúce spoločnosti Leo Express a Arriva, ktoré v súčasnosti v určitých úsekoch na Slovensku už premávajú a linku Bratislava-Košice ešte neobsluhovali. Prevádzku na danej trati by taktiež mohla obnoviť spoločnosť RegioJet, ktorá bola na toto technicky vybavená, avšak lokomotívy i vozne boli presunuté do sesterskej spoločnosti, ktorá ich v súčasnosti využíva v rámci prevádzky linky Praha–Bratislava–Viedeň. Tieto vysoké počiatočné náklady by bolo možné prekonať presunutím zdrojov v rámci holdingu, avšak je potrebné počítať s nákladmi príležitosti. Viac pravdepodobné však je, že by spoločnosť musela investovať do ďalších vozňov a lokomotív, čím by sa týmto nákladom nevyhla.

7.4.1 Skupina LEO Express

Skupina LEO Express (ďalej LE) pôsobí na trhu osobnej železničnej dopravy od roku 2009. Prevádzkuje regionálne a dialkové spoje, a to na vlastné podnikatelské riziko, ako aj v záväzku verejnej služby. Od roku 2014 začala spoločnosť prevádzkovať i autobusovú dopravu (LE © 2017). LE využíva vlakové jednotky od spoločnosti Stadler FLIRT s kapacitou 237 sedadiel na súpravu. Tieto jednotky majú približne o 60 % nižšiu hmotnosť oproti spoločnosti RegioJet či Českým dráham. Rovnako tak majú efektívnejšie motory, čím je možné znížiť náklady na prevádzku až o 50 %. I vďaka tomu je prevádzkový náklad na jeden vlakokilometer 3,50 €. Podľa odhadu LE je prevádzkový náklad konkurenčných spoločností na jeden vlakokilometer od 5,8 € do 13,5 €. Vlakové jednotky využívané LE však nie sú technicky uspôsobené tomu, aby premávali na linke Bratislava–Košice, zvládnu premávať len na časti trasy z Žiliny do Košíc (LE © 2017). V roku 2015 začala spoločnosť prevádzkovať vlakovú linku z Košíc do Mukačeva a dve autobusové linky Praha – Český Krumlov a Přerov-Zlín. Po niekoľkých rokoch pôsobenia v doprave je hospodársky výsledok stále záporný, a to aj napriek deklarovaným nižším nákladom na prevádzku železničnej dopravy. V roku 2015 sa stratu podarilo znížiť z 5 230 tis. € na 3 230 tis. € a v roku 2016 sa strata opätovne prehĺbila kvôli rozvoju podnikania na 4 262 tis. € (LE © 2017). Za rok 2016 sa spoločnosti stále nepodarilo dosiahnuť zisk, a to i napriek tomu, že počas tohto roku stúpol spoločnosti počet prepravených osôb o 30 %. Dôvodom je hlavne rozšírenie autobusovej dopravy a akvizícia minibusovej spoločnosti TigerExpress, ktorá premáva do Poľska a ktorá predtým spolupracovala so spoločnosťou RegioJet (Sůra, 2017). Podľa mediálnych vyjadrení, spoločnosť vidí svoju budúcnosť v rozvoji autobusovej dopravy, kde v roku 2016 zaznamenala najväčší rast. Ďalej v rozvíjaní novej služby, ktorou je rozvážanie ľudí až domov a v zdieľaní súkromných áut pod značkou SmileCar. Čo sa týka železničnej dopravy, LE by chcel do 2 rokov vstúpiť na poľskú železnicu. Od 9. 1. 2017 zrušili takmer štvrtinu spojov kvôli technickému vylepšeniu súprav, a to práve kvôli tomu, aby mohli zachádzať až do Poľska (Sůra, 2017). Vzhľadom na dané skutočnosti je veľmi málo pravdepodobné, že by LE rozšíril svoje služby i na železničnú trať medzi Bratislavou a Košicami. 38

7.4.2 Arriva

Spoločnosť Arriva je členom koncernu Deutsche Bahn. V Českej republike, kde prevádzkuje hlavne autobusovú dopravu, operuje od roku 2006 (Arriva © 2017). Na trh železničnej dopravy v Českej republike vstúpila v roku 2013, kedy prevádzkovala štvrť roka linku Praha–Kraloupy nad Vltavou. Systematicky však Arriva vstúpila na trh až v roku 2016, kedy zaviedla dve nové vlakové linky Praha–Benešov pri Prahe a Praha–Trenčín, ktorú neskôr predĺžila až do Nitry. Na konkci roku 2016 začala prevádzkovať i trasu Praha–České Budějovice–Český Krumlov–Nová Pec (Arriva © 2017). Prepravu cestujúcich zabezpečujú motorové jednotky rady 845 a rady 642 (Desiro Classic). Koncom minulého roka spoločnosť posilnila svoj vozový park o ďalšie motorové jednotky (Sůra, 2016). Tieto sú však pre prepravu na trase medzi Bratislavou a Košicami nevyhovujúce (Arriva © 2017). Cieľom spoločnosti je prispieť k liberalizácii železničnej dopravy v Česku a taktiež priniesť na trh železničnej dopravy ďalšie prvky konkurencie. Zároveň sa hlási do všetkých výberových konaní, ktoré jednotlivý objednávatelia v Českej republike vyhlasujú na zabezpečenie dopravných služieb vo verejnom záujme (Arriva © 2017). Postavenie spoločnosti Arriva na trhu železničnej dopravy postupne rastie a s ňou i jej konkurencieschopnosť. Avšak ako už bolo zmienené vyššie, nemá v tejto chvíli taký vozový park, aby mohla poskytnúť prepravu na trati Bratislava–Košice a ani aktivity spoločnosti nenasvedčujú tomu, že by mala Arriva záujem o prevádzkovanie prepravy na skúmanej trase. Preto je jej vstup na túto trať veľmi nepravdepodobný.

Keďže ani LeoExpress a ani Arriva nevlastnia dostatočné technické vybavenie a taktiež na základe verejne propagovaných oblastí záujmu, môžeme tvrdiť, že je veľmi nepravdepodobné, že by jedna z týchto dvoch spoločností vstúpila na linku Bratislava-Košice. Jediným pravdepodobným súkromným prepravcom, ktorý by na tejto trase mohol realizovať dopravu je RegioJet, pre ktorý by to však znamenalo opätovnú vysokú investíciu do vozového parku.

7.5 Rivalita firiem pôsobiacich v danom odvetví

Spoločnosť ZSSK ponúkala v roku 2014 na trase Bratislava-Žilina-Košice 41 IC vlakových spojení. Od 15. 4. 2015 sa kvôli nehospodárnosti obmedzil počet spojov na 25 týždenne. Počas pracovných dní premávali 2 páry IC vlakov namiesto 3 a došlo k obmedzeniu hlavne víkendových spojov (Majerníček, 2016, ZSSK © 2017). Spoločnosť RegioJet mala celkovo na trase Bratislava–Žilina–Košice výrazne menší podiel na prepravnej kapacite oproti ZSSK, čo zobrazuje graf č. 10. Od započatia prevádzky ponúkal 42 vlakov týždne s prepravnou kapacitou 2 500 cestujúcich denne. Tá sa od júna 2015 navýšila na približne 2 900 cestujúcich denne pridaním jedného páru nočných vlakov premávajúcich 3 krát týždenne (v prevádzke boli do decembra 2015). Za rok 2015 sa spoločnosti podarilo prepraviť expresnými vlakmi 900 000 cestujúcich, a to i napriek tomu, že na danej trase súčasne premávali štátne IC vlaky a rýchliky vypravované na objednávku štátu (Palčák, 2016: 3; STUDENT AGENCY k. s. © 2017).

Najväčší počet cestujúcich ZSSK prepravila v roku 2013, a síce 690 tisíc, čo bol nárast o 2 % oproti predošlému roku, pričom priemerná obsadenosť sa pohybovala medzi 70–75 % (ZSSK © 2017). Ako už bolo zmienené vyššie, k zrušeniu IC vlakov došlo 18. 1. 2016 kvôli ich nehospodárnosti. I vďaka ich zrušeniu zaznamenal RegioJet za rok 2016 22% nárast cestujúcich oproti roku 2015 a prepravil teda 1,1 mil. cestujúcich. Počet prepravených však mohol byť i vyšší, keby sa RegioJetu podarilo ešte viac navýšiť prepravnú kapacitu. Po zrušení štátnych IC vlakov totiž nedošlo k navýšeniu počtu vypravených spojov, i keď to mal RegioJet so strany ŽSR schválené a dokonca sa tieto spoje objavili i v grafikone verejnej dopravy. Došlo len k navýšeniu počtu vozňov pre jednotlivé spoje zo 7 na 10, s prepravnou kapacitou 3 300 cestujúcich denne. Toto navýšenie sa však ukázalo ako nedostačujúce a malo za následok, že vlaky premávali v špičkových časoch kompletne vypredané. Snahou bolo rozšíriť vlakové súpravy v špičkových časoch až na 13 vozňov, čím by sa prepravná kapacita mohla navýšiť ešte o 1 000 miest denne. RegioJetu sa ale nepodarilo získať na Hlavnej stanici v Bratislave koľaj, ktorá ako jediná dovoľuje pristavenie takej dlhej vlakovej súpravy (Patlevič, 2016).

Graf č. 10 : Percentuálny podiel dopravcov na prepravnej kapacite podľa miestokilometrov

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Palčák (2016 :9)

Prevádzka štátnych vlakov bola obnovená 11. decembra 2016 v rozsahu 28 vlakov týždenne. Ich obsadenosť bola približné 50 %. Súkromný prepravca v dôsledku toho zaznamenal pokles cestujúcich a súpravy skrátil na 7 vozňov. Nakoniec bola prevádzka súkromného dopravcu na trase Bratislava–Košice ukončená k 31. 1. 2017 (STUDENT AGENCY © 2017; Majerníček, 2017). RegioJet pred svojím odchodom premával so 7 vozňami a teda kapacitou 366 miest na jeden spoj. Priemerná obsadenosť sa rovnako pohybovala v priemere okolo 80 % (STUDENT AGENCY k.s. © 2017). V súčasnosti ZSSK premáva so 4 pármi spojov – 4 vozne rozdelené na prvú triedu (54 miest) a druhú triedu (199 miest). Celková kapacita je teda 253 miest. Na určitých najvyťaženejších spojoch je pridávaný piaty vozeň druhej triedy, čím sa kapacita navyšuje na 328 miest. Z toho

40 tri páry spojov sú náhradou za spoje súkromného prepravcu a sú teda vypravované i v rovnakých časoch. Od začiatku roku 2017 do októbra sa podarilo týmito vlakmi prepraviť 577 tis. cestujúcich, pričom priemerná obsadenosť dosiahla približne 72 % a podľa ZSSK sa IC vlakom podarilo dosianuť za toto obdobie prevádzkový zisk 1,7 mil. € a hospodársky výsledok 150 tis. € (SITA, 2017).

• Technické vybavenie Spoločnosť RegioJet zabezpečovala prepravu na trati Bratislava–Košice prostredníctvom najmodernejších lokomotív Siemens Vectron, ktoré si v počte tri kusy prenajíma od spoločnosti European Locomotive Leasing Germany a jeden kus od RegioJet a.s. Česká republika. Od materskej spoločnosti si ďalej prenajímala tridsať kusov vozňov. Tieto spoločnosť zakúpila od rakúskych a švajčiarskych spolkových železníc. Sú staršie, no zmodernizované a prispôsobené prepravnej rýchlosti až 200 km. Takže cestujúcim poskytujú maximálny komfort pri cestovaní. Oproti tomu spoločnosť ZSSK na IC vlaky momentálne nasadzuje nové vozne, ktoré boli vyrobené po roku 2000 a cestujúcim poskytujú výborný komfort pri cestovaní (STUDENT AGENCY k.s., © 2017; ZSSK © 2017). Čo sa týka lokomotívy ZSSK, tá pre IC vlaky využíva staršie lokomotívy s označením 350 vyrábané v rokoch 1973-1975. Keďže ide o staršie rušne, ich poruchovosť je častejšia ako pri modernom Vectrone, a tak je väčšia pravdepodobnosť vzniku meškania z dôvodu technickej poruchy lokomotívy. ZSSK však má možnosť výmeny v kratšom čase a situáciu rýchlo vyriešiť. Oproti tomu RegioJet mal síce náhradné rušne (prenajímal si 4 a na prevádzku sú potrebné dva), a zmluvu o spolupráci so spoločnosťou ZSSK Cargo, a.s., no i napriek tomu sa počas mimoriadnych situácií technického charakteru vyskytovali značné problémy s náhradnou lokomotívou, čím vznikali výrazné meškania (Poracký, 2015). Aj keď oba rušne sú schopné dosahovať maximálnu rýchlosť povolenú na trati, a síce 160 km/h, túto rýchlosť je možné dosiahnuť len v určitých úsekoch. Jazdná doba RegioJetu bola najmenej 5 hodín 8 minút. Znovu zavedené IC vlaky skrátili oproti tomu čas jazdy na 4 hodiny 42 minút. To však dosiahli vďaka tomu, že IC vlaky obsluhujú menej zastávok a zároveň prispôsobili grafikon tak, že IC vlakom dávajú pri krížení vlakov ostatné spoje prednosť.

• Služby RegioJet prišiel na slovenský železničný trh s dobre diferencovaným produktom vďaka množstvu nadštandardných služieb, ktoré ponúkal – zdarma voda, noviny a časopisy, káva, zábavný portál, možnosť objednať si z palubného menu, kreditový lístok a ďalšie. Štátny prepravca reagoval na začínajúcu konkurenciu tým, že zaviedol kreditové konto, prostredníctvom ktorého je možné zakúpiť si cestovný lístok za výhodnejšiu cenu. Ďalej po vzore RegioJetu začal ponúkať dennú tlač, vodu a teplý nápoj. V súčasnosti ponúka ZSSK dosť podobné nadštandardné služby ako RegioJet. Jediné, čo zatiaľ nezaviedli, je zábavný portál a taktiež nedisponujú vozňom s multimediálnymi obrazovkami. RegioJet tým stratil tak veľkú konkurenčnú výhodu, s ktorou na trh vstúpil (STUDENT AGENCY k. s., © 2017, ZSSK © 2017).

• Nákup cestovného lístka Nákup cestovného lístka ponúkajú obe spoločnosti cez internet, cez SMS je možné zakúpiť lístok len na osobný vlak a k tomuto účelu je vyvinutá aj ich mobilná aplikácia. Internetové stránky oboch spoločností, cez ktoré je nákup cestovného lístka možný, sú prehľadné a intuitívne. Podmienky cestovných lístkov pri vrátení sa líšia. Storno cestovného lístka poskytuje RegioJet 15 minút pred odjazdom spoja, v prípade nákupu cestovného lístka online úplne zadarmo, v prípade nákupu na pokladní za storno poplatok 10 %. Oproti tomu ZSSK má akékoľvek vrátenie cestovného lístka spoplatnené 10 % z ceny cestovného a je možné ho vrátiť do odchodu vlaku z počiatočnej stanice prostredníctvom online formulára, ak bol zakúpený online alebo do 60 minút po pravideľnom odjazde vlaku, ak bol zakúpený v pokladnici (STUDENT AGENCY k. s. © 2017; ZSSK © 2017).

• Cena ZSSK mala cenotvorbu postavenú na čase, kedy bol cestovný lístok zakúpený, tzn. cena lístka sa pohybovala v troch cenových pásmach, ak bol zakúpený v deň odjazdu vlaku (A), 1–8 dní pred odjazdom vlaku (B) a 9–60 dní pred odjazdom vlaku (C) (ZSSK © 2017). Od decembra 2014 začala navyše operovaťs cenovým zvýhodnením pri nákupe online. Cena bola tiež ovplyvnená obsadenosťou spoja. Spoločnosť rovnako zaviedla dve nové triedy – 2. trieda plus a 1. trieda plus, ktoré mali poskytovať cestujúcim väčší komfort (Šnídl, 2014). S obnovením IC vlakov sa zmenila logika cenotvorby, ktorá v súčasnosti delí cenu podľa toho, či ide o slabý, normálny alebo silný spoj (ZSSK © 2017).

Tabuľka č. 7: Vývoj cien ZSSK, a. s. 1/2014 12/2014 12/2016 2. trieda A 24 € 2. trieda A 23,90 € online 2. trieda slabý 15,90 € B 21,90 € od 12,90 € C 19,90 € B 22 € 2. trieda A 28,70 € online normál 19,20 € C 20 € plus B 26,30 € od 18,40 € silný 21,50 €

C 23,90 € 1. trieda A 34 € 1. trieda A 33,90 € online 1. trieda slabý 23,90 € B 31,10 € od 21,80 € C 28,30 € B 32 € 1. trieda A 44,00 € online normál 24,20 € plus od 25,60 € B 40,40 €

Spoločnosť RegioJet vstúpila na trh s uvádzacou cenou najlacnejšieho cestovného lístka 9 € na celú trasu Bratislava–Košice. Následnou reakciou štátnych železníc bolo zníženie ceny lístka z 20 až 24 € na 12,90 € (Majerníček, 2016). Pre každú triedu bola určená jedna cena bez ohľadu na to, v ktorý deň a čas bol spoj vypravený, alebo akým spôsobom bol lístok kúpený. Až v roku 2015 začala spoločnosť operovať s rozdielnou cenou pri nákupe online a na pokladni a navýšila 42 cenu lístkov zakúpených na pobočke v tarife Standard z 9 € na 13,30 €, v tarife Relax naopak cena lístka poklesla pri nákupe online na 14,90 € a pri kúpe na pobočke zostala zachovaná. Cena lístkov sa ďalej postupne navyšovala a od marca 2016 začal RegioJet využívať cenotvorbu na základe dňa a času, pričom ceny boli rozdelené do dvoch cenových pásiem – špička a mimo špička. Pre mimo špičkové spoje zostalo zachované cenové zvýhodnenie pri nákupe lístka online. Celkový prehľad predstavuje tabuľka č. 8:

Tabuľka č 8: Vývoj ceny lístka RegioJetu na linke Bratislava–Košice 12/2014 2015 3/2016 8/2016 1/2017 Standard 9 € online pokladňa mimo 9 € mimo 12,10 € mimo 12,10 € (2. trieda) špička (online) špička (online) špička (online) 13,30 € 14 € 14 €

9 € 13,30€ špička 18,70 € špička 18,70 € špička 18,70 €

Relax 18 € online pokladňa mimo 18,70 € mimo 15,90 € mimo 15,90 € (1. trieda) špička špička špička 14,90 € 18 € špička 21,10 € špička 21,10 € špička 21,10 €

Business 23,40 € 23,40 € mimo 23,40 € mimo 20,60 € mimo 20,60 € (1. trieda) špička špička (online) špička (online) 25,30 € 25,30 € špička 28,10 € špička 28,10 € špička 28,10 €

• Odškodnenie cestujúcich Rozdiel nachádzame aj vo výške možných kompenzácií. V prípade, že dôjde k technickej poruche, ktorá spôsobí meškanie, či technickej poruche, ktorá spôsobí nepohodlie pri cestovaní, RegioJet cestujúcim kompenzuje cestovné automaticky vo výške 10 % (31–60 minút), 50 % (61-120 min.) alebo 100 % (viac než 120 min.) z ceny cestovného lístka (STUDENT AGENCY k. s., © 2017). ZSSK poskytuje kompenzáciu až v prípade meškania nad 60 minút vo výške 25 % z ceny cestovného a k tomu ponúka cestujúcim občerstvenie za 1 €, v prípade meškania nad 120 min. Poskytuje kompenzáciu vo výške 50 % cestovného a občerstvenie za 2 € (ZSSK © 2017).

Časová os (Majerníček, 2016, STUDENT AGENCY k.s. © 2017): • do 14. decembra 2014 – ZSSK vypravovala 41 IC vlakov týždenne, pričom cena lístka bola od 20 do 24 €, • 14. decembra 2014 – RegioJet medzi Bratislavou a Košicami začal, prevádzkovať 42 vlakov týždenne s cenou lístka od 9 €, ZSSK znížila cenu na 12,90 €, • 14. apríla 2015 – ZSSK znížila počet IC vlakov na 25 týždenne,

• 14. júna 2015 – RegioJet navyšuje prepravnú kapacitu a zavádza jeden pár nočných spojov, • 23. novembra 2015 – RegioJet ohlasuje koniec prevádzky vlakov na trati Bratislava – Košice, • 13. decembra 2015- RegioJet ruší nočné vlaky, • 17. januára 2016 – IC vlaky končia, RegioJet na trati ostáva, • 18. marca 2016 – RegioJet zdražuje v dopravných špičkách na 18,70 €, v iných spojoch na 13,30 €, • 24. augusta 2016 – RegioJet zvyšil cenu lístka z 9 € na 12,10 €. V špičke dokonca na 21,50 €, • 11. decembra 2016 – ZSSK obnovuje IC vlaky s 28 spojmi týždenne, cena lístka je v 2. triede od 15, 90 €, v prvej triede od 23,90 € v troch cenových pásmach, • 31. 1. 2017 – RegioJet ukončuje prevádzku, IC vlaky ZSSK ostávajú v rozsahu 28 párov spojov týždenne, cena lístka ostáva zachovaná.

7.5.1 Analýza vybraných konkurenčných spoločností

Prepravci, ktorí majú vhodné technické vybavenie pre prevádzkovanie dopravy na danej trase, sú len ZSSK a RegioJet. V súčasnosti ZSSK ponúka 4 spoje a RegioJet ponúkal 3 spoje denne. Cena lístka u štátneho dopravcu je stále vyššia, než akú ponúkal RegioJet pred svojím odchodom, pričom obslúži o zastávku menej.

Tabuľka č. 9: Porovnanie technickej vybavenosti a obslužnosti Technická vybavenosť Počet spojov Najnižšia cena Počet zastávok

RegioJet áno 3 páry 12,60 € 12 ZSSK áno 4 páry 15,90 € 11 Arriva nie x x 0 LeoExpress nie x x 10

Všetci dopravci už disponujú vlastným rezervačným systémom, prostredníctvom ktorého je možné zakúpiť cestovný lístok. Jediný prepravca, ktorý zaostáva, je ZSSK, ktorý v tejto chvíli nemá k dispozícii pre IC vlaky nákupnú mobilnú aplikáciu a nie je možný ani nákup cestovného lístka cez SMS. Čo sa týka podmienok storna lístka, z časového hľadiska ponúka najlepšie podmienky ZSSK, u ktoréj je možné lístok stornovať do 60 minút po odjazde vlaku (ak bol lístok zakúpený v pokladnici). Poplatky za storno sa veľmi nelíšia – najvyšší je u Arrivy 20 % z ceny lístka. Takmer všetci prepravci však ponúkajú spôsob, ktorým je možné lístok stornovať zdarma. Výnimkou je len ZSSK, ktorá má storno lístka vždy spoplatné 10 % z ceny cestovného.

Tabuľka č. 10: Porovnanie spôsobu nákupu lístka jednotlivých dopravcov Nákup lístka

nákup SMS miestenka mobilná tlač kreditné Storno lístka online lístok v cene aplikácia lístka konto čas cena RegioJet áno áno áno áno nie áno 15 min. pred 0/10 % cestou ZSSK áno nie áno nie nie áno 0-60 min. 10 % po odjazde Arriva áno ano áno áno nie áno 30 min. pred 0/20 % cestou LeoExpress áno áno2 áno áno nie áno 0 min. pred 0/30 CZK cestou Zdroj: STUDENT AGENCY k.s., © 2017, LEO EXPRESS © 2017, ZSSK, a. s. © 2017, ARRIVA, a. s. © 2017 (vlastné spracovanie) Zľavy na Slovensku sú dotované len vo vlakoch, ktoré sú prevádzkované na objednávku štátu. V prípade, že ide o vlakovú prevádzku na vlastné podnikateľské riziko, je plne v kompetencii prepravcu, aké zľavy cestujúcim poskytne (SITA, 2017). Najnižšie zľavy poskytuje štátna ZSSK. U súkromných dopravcov je výška zliav rovnaká u detí do 6 rokov, 6-15 rokov a sprievodcu ZŤP. K dôchodcom je najštedrejší LEO Express so zľavou 30 % a k študentom zase RegioJet. ZSSK pracuje s cenovými rovinami – základné, zľavnené, doplatok. Tieto sú pevne dané a cestujúci, ktorí majú na zľavu nárok, sú rozdelení do kategórií zľavnené a doplatok. Výška zľavy sa mení podľa toho, či ide o 1. alebo 2. triedu, čas a deň odjazu spoja (slabý, normal, silný). Prepočet do percentuálneho vyjadrenia je spracovaný podľa aktuálneho cenníka ZSSK, a. s. (© 2017). Výšku zliav jednotlivých prepravcov približuje tabuľka č. 11 na strane 46.

2 Cestovný lístok je možné zakúpiť telefonicky 45

Tabuľka č. 11: Porovnanie zliav poskytovaných jednotlivými prepravcami

nie nie áno

áno Zvýhodnený Zvýhodnený

lístokspiatočný

0 % 0 % 20 % 10 % Skupina

–

100 % 100 %

100 %

47 sprievodca sprievodca

34 34

–

60 % 75 % 75 %

34 %

–

0 %

30 %

>70 r.

50km

senior senior 0,15 €/

34 34 % –

0 %

15 % 30 %

>60 r. senior senior

34 34 %

–

ISIC

25 % 15 %

50 %

< 29 r. 10

26 26 r.

50%

34 34 %

–

– 15 %

25 %

študent študent 40

15 10

15 15 r.

–

50 % 50 % 50 %

6 47 47

–

< 6 r.

100 % 100 %

100 % 47

ZSSK

V prípade, že dôjde k meškaniu vlaku, ktoré bolo zavinené prepravcom, alebo nie je počas cesty dodržaný teplotný komfort alebo štandard vozňa, do ktorého si cestujúci zakúpil cestovný lístok, mu náleží kompenzácia cestovného, ktorá sa u jednotlivých dopravcov líši. Najvyššie kompenzácie poskytuje cestujúcim RegioJet.

Tabuľka č. 12: Kompenzácie poskytované prepravcami Meškanie Nedodržaný Nedodržaný teplotný štandard štandard vozňa 30–60 min. 60–120 min. >120 min. 1. trieda 2. trieda 1. trieda 2. trieda RegioJet 10 % 50 % 100 % 100 % 50 % 100 % 50 % ZSSK 0 % 25 % + 1 € 50 % + 2 € 25 % 25 % 50 % x Arriva 0 % 25 % 50 % x x x x LeoExpress 0 % 25 % 50 % x x x x

Mimo toho, že železničné spoločnosti poskytujú primárne prepravu, ponúkajú aj množstvo nadštandardných služieb, ktoré majú cestujúcim spríjemniť cestu. Štandardom sa stala voda, ktorá je v cene lístka a ponúkajú ju všetci prepravcovia. Rovnako tak polohovateľné sedačky, wifi, zásuvky a občerstvenie k zakúpeniu. Najväčšou paletou služieb sa môže pochváliť RegioJet, ktorý ako jediný z prepravcov ponúka klientom zábavný portál, ku ktorému je možné pripojenie z celého vlaku alebo prostredníctvom multimediálnych obrazoviek v špeciálnom vozni Astra. Navyše má jedinečné detské kupé, kde sa v televíznom paneli premietajú rozprávky a tiež ponúka možnosť zapožičania hračiek (viď tabuľka č. 13, s. 48).

Tabuľka č. 13: Porovnanie služieb jednotlivých dopravcov

nie nie nie áno

obrazovky

multimediálne

nie nie nie

/hry /hry áno

započaniu

nie nie

áno áno lúchadlá

nie nie nie

áno portál

zábavný

áno áno áno áno

občerstvenie

nie

áno áno áno teplé

nápoje

nie

tlač

áno áno áno

denná

áno áno áno

áno

voda zdarma

nie nie

áno áno kupé

detské

áno áno áno áno

ásuvky

áno áno áno áno wifi

nie nie áno

áno palubný palubný

personál né

áno áno áno áno

sedadla

polohovate

ZSSK Arriva

RegioJet LeoExpress

7.7 Záver

Výjednávacia sila zákazníkov je veľmi vysoká, keďže sa môžu ľahko dostať ku všetkým informáciám a ľahko zvoliť iný substitút. Navyše, niektoré zo substitútov sú lacnejšie než preprava RegioJetom – pre jednotlivca je to preprava zdieľanou jazdou autom a pre rodinu je to auto, pokiaľ ho vlastní. Rovnako tak je vysoká vyjednávacia sila dodávateľov, kvôli dvojitej elektrifikácii trate na skúmanej trase a kvôli špecializovanosti produktu (lokomotívy a vozne). Vstupu na skúmaný trh bránia hlavne vysoké počiatočné náklady na technické vybavenie a vysoké prevádzkové náklady na úžívanie železničnej dopravnej cesty. Práve kvôli absencii potrebného technického vybavenia, ako aj kvôli deklarovaným zámerom skúmaných spoločností, v tejto chvíli nie je pravdepodobné, že by na trh vstúpil nový konkurent. Výnimkou je len možná obnova prevádzky spoločnosti RegioJet. Zo všetkých zvažovaných konkurentov je to práve RegioJet, ktorý ponúka najširšiu paletu služieb pre cestujúcich – oproti konkurentom má naviac zábavný portál, jedinečné detské kupé a vozeň Astra s multimediálnymi obrazovkami. Zároveň ponúka najvyššie kompenzácie pre cestujúcich v prípade meškania či nepohodlia spôsobeného nevyhovujúcou teplou alebo zníženým štandardom cestovania. A to stále, i napriek tomu, že kvôli službám, ktoré ponovom zaviedlo ZSSK, súkromný dopravca prišiel o časť svojej konkurenčnej výhody, s ktorou na trh pôvodne vstupoval. Môžeme tvrdiť, že príchod súkromného prepravcu na trh železničnej dopravy zvýšil kvalitu cestovania pre cestujích, keďže štátny prepravca zaviedol nadštandardné služby a zároveň prispel k zníženiu ceny lístka. To prispelo k zvýšeniu dopytu po cestovaní zo strany cestujúcich. RegioJet prepravil za rok 2015 viac cestujúcich, než historicky ZSSK, a to i napriek tomu, že v tomto roku boli zároveň prevádzkované IC vlaky štátneho prepravcu a rýchliky s možnosťou cestovania zadarmo pre vybrané skupiny obyvateľstva. Obdobie zrušenia a následného obnovenia štátnych IC vlakov ďalej ukazuje, že sa časť cestujúcich presúvala medzi prepravcami. V súčasnosti premávajú na trase len štátne vlaky, ktoré sú s prepravnou kapacitou 2024 miest denne a ich obsadenosť je v priemere 72 % a sú posilňované len sezónne. Na základe toho sa domnievame, že aj napriek tomu, že stúpol dopyt po cestovaní a skúmaná trasa má veľký potenciál, čo do počtu cestujúcich, že v súčasnosti za daných okolnosti nie je dopyt po cestovaní na trase Bratislava–Košice taký, aby dokázal uspokojiť dvoch dopravcov, ponúkajúcich obdobnú službu.

8 FINANČNÁ ANALÝZA SPOLOČNOSTI REGIOJET, A. S. SLOVENSKO ZA ROK 20153 8.1 Ukazovatele stability a zadlženosti

Tabuľka č. 14: Ukazovatele stability a zadlženosti spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko 2013 2014 2015 podiel vlastného kapitálu na aktívach -0,88 0,09 -0,796 stupeň krytia stálych aktív -0,42 0,03 0,398 finančná páka -1,14 10,75 -1,26 celková zadlženosť 5,9 0,13 2,12 zadlženosť vlastného kapitálu -6,71 1,44 -2,67 úrokové krytie 2,24 -22,72 -51,78

Väčšina pomerových ukazovateľov dosahuje zápornú hodnotu. Podnik nebol schopný kryť svoj majetok vlastnými zdrojmi (-0,796), avšak súčasť holdingu môže byť stabilná aj bez ohľadu na tento ukazovateľ. Hoci stupeň krytia stálych aktív dosahuje kladnú hodnotu, táto je veľmi nízka (0,398) – odporúča sa minimálne 100 % (Dluhošová, 2008: 73). Tento ukazovateľ však nie je veľmi vypovedajúci, keďže spoločnosť má dosť majetku len v prenájme či v leasingu (STUDENT AGENCY k.s., © 2017). Ukazovateľ finančnej páky nesie informáciu o tom, že celkové zdroje rozhodne neprevyšujú zdroje vlastné a spoločnosť je zadlžená, pričom celková zadlženosť dosiahla 212 % a zadlženosť vlastného kapitálu 267 % (Kubíčková, Jindřichovská; 2015: 144). Firma bola za rok 2015 v strate, takže sa jej nepodarilo pokryť úroky a ukazovateľ dosahuje vysokej zápornej hodnoty (-51,78).

8.2 Ukazovatele rentability

Tabuľka č. 15: Ukazovatele rentability spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko 2013 2014 2015 ROE -1,16 -5,85 1,02 ROA 0,01 -0,66 -0,81 ROS 0,02 -0,21 -0,26 Zdroj: STUDENT AGENCY k. s., © 2017 (vlastné spracovanie)

3 Analýza vychádza z výročných správ spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko, výročnú správu za rok 2016 spoločnosť nezverejnila 50

Primárnym cieľom väčšiny spoločností je maximalizácia zisku. Ako už bolo spomínané v texte vyššie, práve o tom, ako sa spoločnosti darí tento cieľdosahovať, vypovedajú ukazovatele rentability. Trend ukazovateľa ROE by mal byť stúpajúci. V tomto prípade dosahuje hodnoty 1,02 a je kladný len z toho dôvodu, že zisk aj vlastný kapitál majú záporné hodnoty. Znamená to teda, že kapitál nie je dostatočne zhodnocovaný a neprináša dostatočný zisk s ohľadom na riziko investície (Kubíčková, Jindřichovská; 2015: 122-123). Ukazovateľ ROA ako kľúčový ukazovateľ rentability dosahuje zápornú hodnotu -0,81. Výnosnosť celkových aktív je v tomto prípade nedostačujúca. Zápornú hodnotu dosahuje i ukazovateľ ROS, ktorý zobrazuje rentabilitu tržieb. Zisk z 1 € eura tržieb je teda -0,26 €.

7.3 Ukazovatele aktivity

Tabuľka č. 16: Ukazovatele aktivity spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko 2013 2014 2015 doba obratu celkových aktív 25,53 116,3 117,09 doba obratu zásob 11,49 30,87 4,59 doba obratu pohľadávok 65,88 157,6 24,21 doba obratu záväzkov 318,3 418,82 168,04 Zdroj: STUDENT AGENCY k. s., © 2017 (vlastné spracovanie)

Ukazovatele aktivity nás informujú o tom, ako účinne podnik využíva svoj majetok. K obratu celkových aktív došlo vo vzťahu k aktívam v roku 2015 za približne 117 dní. V tomto prípade by mal byť trend klesajúci, pričom výsledná hodnota je dosť vysoká. To je opäť spôsobené tým, že spoločnosť má množstvo majetku v nájme a v leasingu a nie v majetku (STUDENT AGENCY k. s., © 2017). Obežné aktíva boli v roku 2015 viazané v podobe zásob približne 4,6 dňa, než sa premenili do ďalšej formy. Trend tohto ukazovateľa by mal byť klesajúci a je teda v norme, keďže hodnota tohto ukazovateľa je nízka a jedná sa o obchodnú spoločnosť (Synek: 2011: 356). Kapitál bol vo forme pohľadávok približne 24 dní. Naproti tomu platobná disciplína spoločnosti nebola až taká dobrá, keďže krátkodobé záväzky boli splatené až po 168 dňoch. Táto doba by sa však mala zvyšovať, pretože je to doba, počas ktorej je možné využívať krátkodobý obchodný úver zo strany dodávateľov a riadiť tak peňažné toky spoločnosti.

8.4 Ukazovatele likvidity

Tabuľka č. 17: Ukazovatele likvidity spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko 2013 2014 2015 Curent ratio 0,71 0,6 0,12 Quick ratio 0,68 0,53 0,12 peňažná Nie je možné vypočítať - Nie je možné vypočítať Nie je možné vypočítať likvidita firma nevlastní žiadny - firma nevlastní žiadny - firma nevlastní žiadny krátkodobý finančný krátkodobý finančný krátkodobý finančný majetok. majetok. majetok. Zdroj: STUDENT AGENCY k. s., © 2017 (vlastné spracovanie)

Z ukazovateľov aktivity je možné u spoločnosti RegioJet za rok 2015 vypočítať len dva, keďže spoločnosti nevlastnila žiadny krátkodobý finančný majetok. Bežná likvidita by mala nadobúdať hodnoty 1,5 až 2,5 a pohotová likvidita 1 až 1,5. V tomto prípade ukazovatele majú hodnotu len 0,12, a teda spoločnosť má nízku schopnosť uhradiť záväzky splatné do jedného roku, čo platí aj v prípade pohotovej likvidity, a tak spoločnosť musí spoliehať na predaj zásob (Pavelková, Knápková; 2010: 90-91).

8.5 Záver

Na základe vykonanej finančnej analýzy sme zistili, že spoločnosť RegioJet je veľmi zadlžená a nie je schopná kryť svoj majetok vlastnými zdrojmi. Má nízku schopnosť uhradiť svoje záväzky splatné do jedného roku, kapitál nie je dostatočne zhodnocovaný a neprináša zisk. Rovnako je nedostačujúca výnosnosť celkových aktív – stratový je zisk z každého utŕženého eura. Určitou formou finančnej politiky RegioJetu je držať množstvo majetku v nájme a v leasingu, čo má v tomto prípade vplyv na dlhý čas obratu celkových aktív ako aj na stupeň krytia stálych aktív. Čo sa týka kapitálu, ten bol držaný v pohľadávkach 24 dní, spoločnosť však svoje záväzky splatila až po 168 dňoch, čím sa snažila riadiť svoje finančné toky. Výsledky finančnej analýzy nie sú vôbec pozitívne. Oproti predošlým rokom sa prehĺbila jej zadlženosť a zhoršila sa schopnosť dosahovať zisk. I keď za dcérskou spoločnosťou stojí silný holding, vždy je potreba počítať s oportúnnymi nákladmi.

9 DOTAZNÍKOVÉ ŠETRENIE 9.1 Metodika

Dotazníkového šetrenia sa zúčastnilo 109 respondentov a cieľom bolo zistiť, aké sú preferencie cestujúcich na trase Bratislava–Košice, ako vnímajú odchod spoločnosti RegioJet z tejto trasy a či sú spokojní so súčasným poskytovateľom prepravných služieb. Inými slovami, či zostala zachovaná priazeň cestujúcich voči spoločnosti RegioJet a či by v prípade návratu ostala zachovaná jeho klientela, prípadne či si na základe okolností získal nových priaznivcov. Šetrenie prebiehalo prostredníctvom zbierania dát za pomoci formulára od spoločnosti Google a prieskumu medzi cestujúcimi v Bratislave na Hlavnej stanici. Pred spustením zbierania dát bol dotazník otestovaný na 10 respondentoch, kvôli jasnosti a jednoznačnosti jednotlivých otázok. Presné znenie dotazníku je súčasťou príloh tejto bakalárskej práce. V dotazníku sú využívané kvalitatívne a kvantitatívne metodologické postupy, ktoré sú zamerané na analýzu preferencií cestujúcich. Pre výber respondetov sme zvolili pravdepodobnostnú metódu výberu, konkrétne kvótový výber, keďže sme sa zamerali konkrétne na cestujúcich, ktorí cestovali či cestujú vlakom na trase Bratislava–Košice (Lukášová, 2009: 96). V dotazníku sú obsiahnuté: jedna otvorená otázka, zatvorené otázky s variantom odpovede áno/nie a zatvorené otázky s výberom 1 až 5 podľa preferencie respondenta. Každá zatvorená otázka má priestor k prípadnému doplneniu zo strany respondenta, niektoré obsahujú priamo otvorenú pod otázku.

9.2 Výsledky dotazníkového šetrenia

Dotazníkového šetrenia sa zúčastnilo 55 % mužov a 45 % žien. Čo sa týka vekového zastúpenia, najpočetnejšia skupina bola vo veku 19–26 rokov, teda prevažne študenti vysokých škôl. Celkovo bolo zastúpených študentov 39,6 % a zamestnancov 46,5 %. Viac než polovica opýtaných uviedla, že nevyužíva žiadnu zľavu. Ide teda o cestujúcich, ktorý nemajú nárok na cestovanie zadarmo.

Graf č. 11: Vek respondentov Graf č. 12: Zľava z cestovného

Zdroj: vlastné dotazníkové šetrenie Zdroj: vlastné dotazníkové šetrenie 53

Značná časť respondentov odpovedala, že je pre nich dôležitá cena cestovného, ale zároveň preferujú kvalitu pred výškou cestovného, z čoho vyplýva, že cestujúci požadujú kvalitu za rozumnú cenu. Zo skupiny ľudí, ktorý nevyužívajú žiadnu zľavu (56 %) uviedlo tieto dve kladné odpovede 31 respondentov.

Graf č. 13: Cena cestovného Graf č. 14: Kvalita vs. cena

Zdroj: vlastné dotazníkové šetrenie Zdroj: vlastné dotazníkové šetrenie

Za konkurenčnú výhodu spoločnosti RegioJet je možné považovať nadštandardné služby, ktoré poskytuje zadarmo – voda, káva, noviny a časopisy, možnosť objednať si spoplatnené občerstvenie, palubný personál, dostupnosť wifi a elektrických zásuviek. Z šetrenia vyplýva, že približne len pre tretinu opýtaných (28 respondentov) sú tieto nadštandardné služby veľmi podstatné pri výbere železničného dopravcu. Na podotázku Preferujete pri ceste vlakom niečo iné? Ak áno, čo to je? sa rozhodlo odpovedať len veľmi malé množstvo respondentov, avšak v týchto komentároch sa najviac objavovali stevardi a možnosť palubného personálu.

Graf č. 15: Nadštandardné služby zadarmo

Zdroj: vlastné dotazníkové šetrenie

To, čo je pre opýtaných cestujúcich najviac podstatné, je vyhovujúci čas odjazdu a príjazdu vlaku. Pri tejto otázke zvolilo možnosť 5 (najviac dôležité) až 67,3 % respondentov a možnosť 4 18,7 % respondentov. Taktiež je pre cestujúcich veľmi dôležitá rýchlosť prepravy – možnosť 5 zvolilo 57,4 % a možnosť 4 28,7 % opýtaných)

Ako druhé najviac preferujú čistotu vlaku, kde možnosť 5 zvolilo 64,8 % respondentov a možnosť 4 24,1 % respondentov. Za dôležité rozhodujúce kritérium pri výbere železničného dopravcu respondenti tiež považujú možnosť nákupu cestovného lístka cez internet (číslom 5 ohodnotilo 64,5 % odpovedajúcich, dostupnosť wifi (41,7 %) a elektrických zásuviek (42,6 %). Naopak, za najmenej dôležité považujú opýtaní prispôsobenie vlaku k cestovaniu s deťmi (42,7 %) a možnosť prepravy bicykla (41,7 %), čo je ovplyvnené hlavne tým, že značnú časť respondentov tvoria študenti. Služby spoločnosti RegioJet využilo 92 opýtaných. Tí, ktorí služby nevyužili, uviedli ako výhrady nízku kvalitu, absenciu reštauračného vozňa, mimoriadne situácie, ktoré spoločnosť nie vždy dobre zvládla. Z celkového počtu 109 vníma pozitívne odchod spoločnosti RegioJet z tejto trasy 12 %, indiferentných je 21,3 % a negatívne toto vníma 66,7 % opýtaných. Môžeme teda tvrdiť, že spoločnosť si i naďalej udržiava priaznivcov a cestujúcich, ktorí by boli ochotní s ňou cestovať. Poslednou otázkou v dotazníku bolo hodnotenie služieb ZSSK na stupnici od 1 do 5:

Graf č. 16: Spokojnosť so službami

Zdroj: vlastné dotazníkové šetrenie

9.3 Záver

Na základe výsledkov dotazníkového šetrenia môžeme tvrdiť, že existuje značné množstvo cestujúcich, ktorí považujú služby spoločnosti RegioJet za kvalitné a stále existuje klientská základňa, ktorá by pre cestu volila práve túto spoločnosť. Rovnako tak je veľa cestujúcich, ktorí nie sú spokojní so súčasným poskytovateľom prepravy, čo by RegioJet mohol využiť vo svoj prospech a získať týchto cestujúcich lepšou diferenciáciou produktu a nižšou cenou podporenou marketingom. Určite by sa mal snažiť o zmenu časov odjazdov, napr. na základe prieskumu medzi cestujúcimi o ich časových preferenciách a upraviť počet zastávok, ktoré obsluhuje. Zároveň by mal dbať o čistotu vlakov a o funkčnosť wifi a elektrických zásuviek.

10 SWOT ANALÝZA

Swot analýza je vytvorená pre spoločnosť RegioJet, a. s. Slovensko a syntetizuje všetky zistenia z vykonaných analýz. Jej cieľom je zvážiť, či existuje v súčasnosti možnosť, aby sa spoločnosť na trh vrátila a ak áno, tak za akých podmienok.

Tabuľka č. 18: SWOT matica Silné stránky Slabé stránky 1. dobrá diferenciácia produktu (naviac oproti 1. nepriaznivé finančné výsledky konkurentom zábavný portál, jedinečné detské 2. absencia vozového parku kupé, vozeň Astra) 3. dlhší čas prepravy oproti novo zavedeným IC 2. nižšia cena cestovného lístka, vyššie zľavy, vlakom spoločnosti ZSSK kompenzácia cestovného do výšky 100 % 4. nedostupnosť vozového parku v prípade 3. love brand mimoriadnych situácií 4. mobilná aplikácia a SMS lístok 5. dcérska spoločnosť silného holdingu

Príležitosti Hrozby 1. zvyšujúci sa dopyt po cestovaní vlakom 1. pokryvenie trhu v dôsledku možnosti 2. zvyšujúca sa spotreba domacností cestovania zadarmo 3. vysoký prepravný potenciál 2. málo pravdepodobná zmena legislatívy 4. postupujúca modernizácia trate 3. silný politický tlak 5. nízka pravdepodobnosť vstupu nového 4. vysoká vyjednávacia sila zákazníkov konkurenta 5. vysoká hrozba substitútov 6. nižšia cena vstupov 6. vysoká vyjednávacia sila dodávateľov 7. vyššia cena práce

Zdroj: vlastné spracovanie

10.1 Vyhodnotenie SWOT analýzy

Z finančnej analýzy vyplynulo, že dcérska spoločnosť RegioJet, a. s. Slovensko nedosahuje dostatočné výsledky na to, aby mohla obnoviť prevádzku na danej trase. Stojí však za ňou silný holding, ktorý v prípade, že bude vidieť príležitosť pre dostatočnú návratnost investície, finančné prostriedky poskytne. Navyše môže technické vybavenie k prenájmu ponúknuť sesterská spoločnosť RegioJet, a. s. Česká republika, čím by nebola potrebná vysoká investícia pre počiatočné technické vybavenie a čím by poklesla hrozba vysokej vyjednávaciej sily dodávateľov. Na trhu železničnej dopravy z pohľadu ekonomických ukazovateľov panuje priaznivá situácia, keďže vďaka deflácii sa znížila cena vstupov, okrem práce, ktorej cena stúpla. Rastúca

56 zamestnanosť a výška priemernej mzdy prispela k rastúcemu dopytu po platenom cestovaní vlakom a zvyšujúcej sa spotrebe domácností. Navyše linka ponúka veľký prepravný potenciál vďaka tomu, že spája dve najväčšie slovenské mestá a vedie cez najdôležitejšie centrum turizmu na Slovensku. Situáciu však komplikuje fakt, že na danej trase premávajú rýchliky s možnosťou cestovať zdarma a je málo pravdepodobné, že by došlo k zrušeniu tohto benefitu pre vybrané sociálne skupiny. Konkurenčné prostedie navyše posilňujú štátne IC vlaky, ktoré ponúkajú obdobnú službu ako RegioJet. Jediným konkurentom, u ktorého existuje pravdepodobnosť, že by v tejto chvíli mohol na túto trastu vstúpiť je RegioJet, ktorý na nej už operoval. Hlavnými problémami jeho predošlej prevádzky je dlhšia jazdná doba oproti ZSSK, ktorá by sa však mala znížíť po ukončení postupujúcej modernizácie trate, či vynechaním niektorej zastávky a nedostupnosť vozového parku v prípade mimoriadností, čo je možné vyriešiť náhradnou lokomotívou alebo lepším zazmluvnením iných spoločností. RegioJet prispel svojím vstupom k zlepšeniu poskytovaných služieb a stále si udržiava svoju konkurenčnú výhodu, i keď v menšej miere, keďže oproti konkurentom ponúka stále naviac zábavný portál, jedinečné detské kupé a vozeň Astra. Navyše cena, za ktorú predáva lístky súčasný prepravca, je stále vyššia, než tá, ktorú ponúkal RegioJet pred svojím odchodom. Cestujúci by isto ocenili i vyššie zľavy a kompenzácie za mimoriadnosti spôsobené technickými problémami na strane dopravcu, mobilnú aplikáciu pre nákup lístkov a možnosť zakúpenia lístka prostredníctvom SMS. Za svoje krátke pôsobenie na trase Bratislava–Košice, a to i vďaka prevádzkovaniu autobusovej dopravy, si RegioJet získal veľa priaznivcov, čo dospelo až k jeho oceneniu ako najobľúbenejšia značka mezi slovenskými spotrebiteľmi, a to i napriek tomu, že bol voči tejto spoločnosti vyvíjaný politický tlak a verejne proti nej vystupoval poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň existuje značné množstvo cestujúcich, ktorý sú nespokojný so súčasným poskytovateľom. Súkromný prepravca si získal značnú priazeň zo strany cestujúcich, čo je určite pozitívne, avšak je veľmi ľahké týchto zákazníkov zase stratiť, keďže ich vyjednávacia sila je vysoká, čo je pre spoločnosť ďalšou hrozbou. Navyše majú ľahký prístup k informáciám a tak môžu jednoducho zvoliť buď konkurenta, alebo iný substitút. Časovo i cenovo výhodnejším cestovaním pre jednotlivca je zdieľaná jazda autom a pre rodinu zase auto, za predpokladu, že ho vlastní.V prípade, že sa spoločnosti podarí udržať zákazníkov spokojných a čo viac, získať si nových, význam tejto hrozby poklesne.

10.2 Zhodnotenie stratégie spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko

Súkromný prepravca vstúpil na trh železničnej dopravy medzi Bratislavou a Košicami so skvele diferencovaným produktom a zároveň nízkou cenou, čo sú dve z troch generických konkurenčných stratégií podľa Portera (1993: 31). Je to typická stratégia spoločnosti pri vstupe na trh. Rovnako tak tomu bolo napríkad i pri vstupe RegioJetu na linku Praha–Ostrava, kde sa firme podarilo po niekoľkých rokoch dosiahnuť zisk. V tejto chvíli sa spoločnosť venuje rozšíreniu prepravy až do Rakúska, takže z tohto hľadiska je nepravdepodobné, že by na skúmaný trh práve teraz opätovne vstúpila. S ohľadom na finančné výsledky spoločnosti, pokrivenie trhu v dôsledku možnosti cestovať zdarma a posilnenia konkurenčného prostredia obnovením IC vlakov štátneho prepravcu

57 a následným poklesom počtu cestujúcich, hodnotíme rozhodnutie RegioJetu odísť z linky Bratislava–Košice ako správne. Na skúmanej trati by mohol existovať priestor pre vstup ďalšieho konkurenta, keďže trasa ponúka vysoký prepravný potenciál, záujem o cestovanie vlakom rastie a rovnako tak rastie i spotreba domácností. V dôsledku pokryvania trhu možnosťou cestovať zadarmo pre vybrané sociálne skupiny by však ekonomické hospodárenie nového konkurenta bolo len ťažko ekonomicky efektívne. Keďže na trhu nie sú vytvorené vhodné podmienky pre hospodársku súťaž, domnievame sa, že za súčasných podmienok neexistuje priestor pre vstup nového konkrenta, ktorý by na skúmanej trase mohol efektívne hospodáriť. Aby sa tak stalo muselo by dôjsť buď k zrušeniu možnosti cestovania zadarmo, čím by boli vytvorené prirodzené podmienky pre konkurenčný boj, alebo aspoň k zrušeniu IC vlakov štátneho prepravcu, čím by prebiehal konkurenčný boj medzi rýchlikmi s možnosťou cestovania zadarmo a platenou službou súkromného prepravcu s vyššou kvalitou ponúkaných služieb. Pokiaľ by sa spoločnosť za zmenených podmienok rozhodla na trh opätovne vstúpiť, odporúčali by sme jej stratégiu konfrontácie, ktorá je kombináciou jej silných stránok a príležitostí, a to hlavne kvôli dobrej diferenciácii produktu a spotrebiteľskej obľube, čo sú dôležité predpoklady k úspechu v konkurenčnom boji a v neposlednom rade kvôli zvýšenému dopytu po cestovaní a veľkému prepravnému potenciálu, ktorý trať ponúka.

ZÁVER

Táto bakalárska práca si kládla za ciel vykonanie strategickej analýzy spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko, definovanie konkurenčného prostredia na trhu železničnej dopravy na trati Bratislava–Košice, zistenie konkurenčnej pozície RegioJetu a odporúčanie vhodnej stratégie pre opätovné efektívne pôsobenie tohto podniku na danej trase. Pre naplnenie cieľa práce sme si stanovili tri výzkumné otázky:

VO1: Existuje v tejto chvíli na trhu železničnej dopravy priestor k tomu, aby na neho vstúpil ďalší dopravca? Z vykonanej SWOT analýzy vyplynulo, že záujem o cestovanie vlakom rastie, rovnako tak rastie spotreba domácností. Navyše linka Bratislava-Košice ponúka veľký prepravný potenciál. V tomto smere by trh mohol poskytovať priestor pre vstup ďalšieho konkurenta, avšak bez ohľadu na to nie sú na ňom vytvorené vhodné podmienky pre hospodársku súťaž (cestovanie zadarmo). Preto sa domievame, že za súčasnej situácie neexistuje priestor k tomu, aby na trh vstúpil nový konkurent, ktorý by mohol na skúmanej trati efektívne hospodáriť.

VO2: Bolo strategické rozhodnutie RegioJetu odísť z trate správne? Na základe finančnej analýzy podniku, analýzy piatich konkurenčných síl a analýzy konkurencie sme prišli k záveru, že strategické rozhodnutie RegioJetu odísť z linky Bratislava– Košice bolo správne.

VO3: Za akých podmienok by bola obnova prevádzky pre súkromného dopravcu efektívna? Obnovená prevádzka by bola pre súkromného prepravcu efektívna v prípade, že by došlo k zrušeniu cestovania zadarmo v rýchlikoch premávajúcich na linke Bratislava–Košice alebo k opätovnému zrušeniu prevádzky štátnych IC vlakov. Ak by sa spoločnosť rozhodla vrátiť v prípade zmenených podmienok, odporučili by sme jej stratégiu konfrontácie, a to hlavne kvôli tomu, že si naďalej udržuje konkurenčnú výhodu v ponúkaných službách a je obľúbenou značkou medzi slovenskými spotrebiteľmi.

LITERÁRNE ZDROJE

GRASSEOVÁ, Monika a kolektiv. Analýza podniku v rukou manažera. 33 nejpoužívanějších metod strategického řízení. 2. vyd. Brno: BizBooks, 2012. ISBN 978-80-265-0032-2. s. 325 GRASSEOVÁ, Monika a Bohumil BRECHTA. Efektivní rozhodování: analyzování, rozhodování, implementace a hodnocení. 1. vyd. Brno: Edika, 2013, ISBN 978-80-266-0179- 1. s. 392 TYLL, Ladislav. Podniková strategie. Praha: C.H. Beck, 2014. Beckova edice ekonomie. ISBN 978-80-7400-507-7. s. 275 KEŘKOVSKÝ, Miloslav a Oldřich VYKYPĚL. Strategické řízení. Teorie pro praxi Vyd. 2. Praha: C. H. Beck, 2006. ISBN 80-7179-453-8. s. 206 MANKIW, N. Gregory. Zásady ekonomie. Praha: Grada, 1999. Profesionál. ISBN 80-7169- 891-1.s. 763 PORTER, Michael E. Konkurenční strategie: metody pro analýzu odvětví a konkurentů. Praha: Victoria Publishing, 1994. ISBN 80-85605-11-2. s. 403 PORTER, Michael E. Konkurenční výhoda: (Jak vytvořit a udržet si nadprůměrný výkon). Praha: Victoria Publishing, 1993. ISBN 80-85605-12-0. s. 626 GRÜNWALD, Rolf a Jaroslava HOLEČKOVÁ. Finanční analýza a plánování podniku. Praha: Oeconomica, 2002. ISBN 80-245-0422-7. s. 184 DEDOUCHOVÁ, Marcela. Strategie podniku. Praha: C.H. Beck, 2001. C. H. Beck pro praxi. ISBN 80-7179-603-4. s. 256 DLUHOŠOVÁ, Dana. Finanční řízení a rozhodování podniku: analýza, investování, oceňování, riziko, flexibilita. 2., upr. vyd. Praha: Ekopress, 2008. ISBN 978-80-86929-44-6. s. 192 ZALAI, Karol, Ľudmila KALAFÚTOVÁ a Jana ŠNIRCOVÁ. Finančno-ekonomická analýza podniku: finančná analýza: praktikum. Bratislava: Ekonóm, 2008. ISBN 978-80-225-2501-5. s. 385 RŮČKOVÁ, Petra. Finanční analýza: metody, ukazatele, využití v praxi. Praha: Grada Publishing. 2011, ISBN 978-80-247-3916-8 str. 144 PAVELKOVÁ, Drahomíra a Adriana KNÁPKOVÁ. Finanční analýza: Komplexní průvodce s příklady. Praha: Grada Publishing. 2010. ISBN 978-80-247-3349-4. s. 208 KUBÍČKOVÁ, Dana a Irena JINDŘICHOVSKÁ. Finanční analýza a hodnocení výkonnosti firmy. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2015. ISBN 978-80-7400-538-1. s. 368 LUKÁŠOVÁ, Růžena. Měření spokojenosti občanů s veřejnými službami jako součást řízení kvality v organizacích veřejného sektoru. 1. vyd. Brno. Masarykova univerzita, 2009. ISBN 9788021051126. s. 118 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006. ISBN 80-717-9367-1, s. 121 SYNEK, Miloslav. Manažerská ekonomika. 5., aktualiz. a dopl. vyd. Praha: Grada, 2011. Expert. ISBN 978-80-247-3494-1. s. 471

TOMEŠ, Zdeněk a Tomáš POSPÍŠIL. Ekonomické aspekty železniční dopravy. Brno: Masarykova univerzita, 2006. TOMEŠ, Zdeněk. Konkurence a výkonnost na evropských železnicích. Brno: Masarykova univerzita, 2014. Železniční reformy. ISBN 978-80-210-7141-4. s. 148 KVIZDA, Martin a Zdeněk TOMEŠ. Modely a metody regulace konkurenčního prostředí na trhu železničních dopravních služeb. Brno: Masarykova univerzita, 2013. Železniční reformy. ISBN 978-80-210-6733-2. s. 148 PALČÁK, Ľubomír. Prehodnotenie obnovy vlakovej dopravy na koridorovej trati Bratislava– Košice prostredníctvom vlakov InterCity. Žilina: Výskumný ústav dopravný, september 2016 STUDENT AGENCY k.s. Výročná správa 2014 RegioJet SK. Zdroj: STUDENT AGENCY k.s. STUDENT AGENCY k.s. Výročná správa 2012 RegioJet CZ. Zdroj: STUDENT AGENCY k.s. STUDENT AGENCY k.s. Výročná správa 2013 RegioJet CZ. Zdroj: STUDENT AGENCY k.s. STUDENT AGENCY k.s. Výročná správa 2014 RegioJet CZ. Zdroj: STUDENT AGENCY k.s. VÁCHAL, Jan a Marek VOCHOZKA. Podnikové řízení. Praha: Grada, 2013. Finanční řízení. ISBN 978-80-247-4642-5. s. 685

WEBOVÉ ZDROJE: ARRIVA. Praha–Trenčín–Nitra [online]. ARRIVA vlaky s.r.o. © 2017 [cit. 10-2-2017] Dostupné z: http://www.arriva-vlaky.cz/jizdni-rad/praha-trencin-nitra/ ARRIVA [online]. ARRIVA TRANSPORT ČESKÁ REPUBLIKA a.s. © 2017 [cit. 20-12- 2017] Dostupné z: http://www.arriva.cz/ BLABLACAR [online]. BlaBlaCar © 2017 [cit. 20-12-2017] Dostupné z: https://www.sk.blablacar.com/ BOŘUTA, Tomáš. Konkurencia na železnici začala tlačiť ceny nadol, štátny dopravca zlacnil cestovné [online]. 12. júna 2014 [cit. 20-1-2018] Dostupné z: https://www.aktuality.sk/clanok/254842/konkurencia-na-zeleznici-zacala-tlacit-ceny-nadol- statny-dopravca-zlacnil-cestovne/ ČESKÉ DRÁHY, A. S. Výroční zpráva 2010 Skupiny České dráhy [online]. České dráhy, a. s. © 2007 [cit. 20-02-2017] Dostupné z: http://www.ceskedrahy.cz/assets/pro-investory/financni- zpravy/vyrocni-zpravy/vz-cd-2010_web.pdf ČESKÉ DRÁHY, A. S. Výroční zpráva 2011 Skupiny České dráhy [online]. České dráhy, a. s. © 2007 [cit. 20-02-2017] Dostupné z: http://www.ceskedrahy.cz/assets/skupina-cd/fakta-a- cisla/vyrocni-zpravy/vyrocni-zprava-skupiny-cd-2011.pdf ČESKÉ DRÁHY, A. S. Výroční zpráva 2012 Skupiny České dráhy [online]. České dráhy, a. s. © 2007 [cit. 20-02-2017] Dostupné z: http://www.ceskedrahy.cz/assets/pro-investory/financni- zpravy/vyrocni-zpravy/vyrocni-zprava-skupiny-cd-2012.pdf

ČESKÉ DRÁHY, A. S. Výroční zpráva 2013 Skupiny České dráhy [online]. České dráhy, a. s. © 2007 [cit. 20-02-2017] Dostupné z: http://www.ceskedrahy.cz/assets/pro-investory/financni- zpravy/vyrocni-zpravy/vyrocni-zprava-skupiny-cd-2013_final_1.pdf ČESKÉ DRÁHY, A. S. Výroční zpráva 2014 Skupiny České dráhy [online]. České dráhy, a. s. © 2007 [cit. 20-02-2017] Dostupné z: http://www.ceskedrahy.cz/assets/pro-investory/financni- zpravy/vyrocni-zpravy/vyrocni-zprava-skupiny-cd2014.pdf ČESKÉ DRÁHY, A. S. Výroční zpráva 2015 Skupiny České dráhy [online]. České dráhy, a. s. © 2007 [cit. 20-02-2017] Dostupné z: http://www.ceskedrahy.cz/assets/pro-investory/financni- zpravy/vyrocni-zpravy/vz_cd-2015_cz_web.pdf ČURDOVÁ, Pavlína. Vlaky LEO Express brzy vstoupí na slovenský trh. [online] 15. apríla 2014 [cit. 1-10-2016] Dostupné z: http://www.elogistika.info/vlaky-leo-express-brzy-vstoupi-na- slovensky-trh/ ČTK. Jančura: České dráhy za rakouské vagony zaplatily zbytečně moc [online]. 21. decembra 2014 [cit. 20-12-2017] Dostupné z: https://byznys.ihned.cz/c1-63287760-jancura-ceske-drahy- za-rakouske-vagony-zaplatily-zbytecne-moc EUNIS-SK. Portál VŠ [online]. [cit. 12-10-2017] Združenie EUNIS-SK © 2017 Dostupné z: https://www.portalvs.sk/sk/ EUROSTAT. Statistika přepravy cestujících [online]. European Union © 1995-2017 [cit. 19- 11-2017] Dostupné z: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics- explained/index.php?title=Passenger_transport_statistics%2Fcs&oldid=352988 EURÓPSKA ÚNIA. Politika EÚ v oblasti dopravy [online]. Európska únia ©1995–2017 [cit. 02-10-2017] Dostupné z: https://europa.eu/european-union/topics/transport_sk GRASSEOVÁ, Monika. Využití SWOT analýzy pro dlouhodobé plánování [online]. 2006, [cit. 1-10-2016] Dostupné z: http://www.obranaastrategie.cz/cs/archiv/rocnik-2006/2-2006/vyuziti- swot-analyzy-pro-dlouhodobe-planovani.html#.WOpoifmLS00 HOSPODÁRSKE NOVINY. Danko: Neznášam žlté vlaky a autobusy [online]. 1. marca 2016, [cit. 19-03-2017] Dostupné z: https://tv.hnonline.sk/kategorie/politika/0bcc4a30-9483-45bb- a6bd-4d2d9d16bf69/danko-neznasam-zlte-vlaky-a-autobusy KPMG. Zákaznícky najobľúbenejšou značkou na Slovensku je RegioJet [online]. 15. novembera 2017 [cit. 4-12-2017] Dostupné z: https://home.kpmg.com/sk/sk/home/media/press-releases/2017/11/zakaznicky- najoblubenejsou-znackou-na-slovensku-je-regiojet.html LEO EXPRESS [online]. Leo Express © 2017 [cit. 20-12-2017] Dostupné z: https://www.leoexpress.com/cs LEO EXPRESS GLOBAL A. S. Výroční zpráva společnosti Leo Express za rok 2015 [online]. Leo Express © 2017 [cit. 2017-02-19] Dostupné z: https://www.le.cz/pdf/LE_2014_CZ.pdf LEO EXPRESS GLOBAL A. S. Výroční zpráva společnosti Leo Express za rok 2014 [online]. Leo Express © 2017 [cit. 2017-02-19] Dostupné z: https://www.le.cz/pdf/LE_2014_CZ.pdf MAJERNÍČEK, Martin. Štátne IC vlaky sú späť. Ako zareaguje súkromný RegioJet? [online]. 04.októbra 2016 [cit. 19-03-2017] Dostupné z: http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/406874-statne-ic-vlaky-su-spat-ako-zareaguje- sukromny-regiojet/ 62

MAJERNÍČEK, Martin. RegioJet zdražil časť lístkov [online]. 25. augusta 2016 [cit. 10-04- 2017] Dostupné z: http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/403156-regiojet-zdrazil-cast- listkov/?sc=art-406874 MAJERNÍČEK, Martin. Cenová vojna na železnici sa skončila zdražovaním [online]. 31. augusta 2016 [cit. 10-04-2017] Dostupné z: http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/403556- cenova-vojna-na-zeleznici-sa-skoncila-zdrazovanim/?sc=art-406874 MAJERNÍČEK, Martin. Vlaky sú za rok o desatinu plnšie [online]. 11. októbra 2017[cit. 19- 11-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/444513-vlaky-su-za-rok-o- desatinu-plnsie/ MAJERNÍČEK, Martin. Lístky zadarmo pritiahli do vlakov o 4 milióny viac cestujúcich [online]. 30. júla 2015 [cit. 19-03-2017] Dostupné z: http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/362965-listky-zadarmo-pritiahli-do-vlakov-o-4- miliony-viac-cestujucich/ MAJERNÍČEK, Martin. RegioJet zvýšil ceny, drahšie cestovné bude najmä v špičke [online]. 20. marca 2016 [cit. 19-03-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/387342-regiojet-prudko-zvysil-ceny/ MAJERNÍČEK, Martin. IC vlaky: Konkurencia ceny nezníži [online]. 5. októbra 2016 [cit. 4- 12-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/407013-ic-vlaky- konkurencia-ceny-neznizi/ MAJERNÍČEK, Martin. Štátne IC vlaky vyrazili poloplné [online]. 1. februára 2017 [cit. 10- 04-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/418620-statne-ic-vlaky- vyrazili- poloplne/ MAJERNÍČEK, Martin. Vlaky sú za rok o desatinu plnšie [online]. 11. októbra 2017 [cit. 17- 11-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/444513-vlaky-su-za-rok-o- desatinu-plnsie/ MARKETLOCATOR. Ako sa nafukuje naše hlavné mesto [online]. Market Locator s.r.o. © 2013–2017 [cit. 1-12-2017] Dostupné z: http://www.marketlocator.sk/ako-sa-nafukuje-nase- hlavne-mesto/ MINISTERSTVO DOPRAVY A VÝSTAVBY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015 [online]. MDPT SR © 2006 [cit. 19-11-2017] Dostupné z: http://www.telecom.gov.sk/pk/050376/vlastnymat.htm#_Toc96747502 MINISTERSTVO DOPRAVY A VÝSTAVBY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 [online]. MDPT SR © 2006 [cit. 20- 09-2017] Dostupné z: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=160211 MOLEK, Tomáš. Elektrifikace českých železnic [online]. 9. novembra 2015, OENERGETICE.CZ [cit. 10-12-2017]. Dostupné z: http://oenergetice.cz/elektrina/elektrifikace-ceskych-zeleznic/ NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Národná banka Slovenska [online]. Národná banka Slovenska © [cit. 19-11-2017] Dostupné z: https://www.nbs.sk/ NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2017 z pohľadu NBS [online]. 24. januára 2017 [cit. 10-04-2017] Dostupné z:

63 https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Rozhovory/2017/Vystupenie_Guverner_Makuch_Prog noza_vyvoja_ekonomiky_SR_v_roku_2017_z_pohladu_NBS.pdf NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Správa o ekonomike SR [online]. 28. marca 2017 [cit. 27-10-2017] Dostupné z: https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/SESR/2017/protected/SESR_0317sk.pdf OZNÁMENIE KOMISIE KOM(2006) 314. Udržujte Európu v pohybe [online]. Európska únia, http://eur-lex.europa.eu/ © 1998–2018 [cit. 1-12-2017] Dostupné z: http://eur- lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52006DC0314 PATLEVIČ, Kristián. RegioJet veľa nasľuboval, plány mu však nevychádzajú [online]. 22. februára 2016 [cit. 19-03-2017] Dostupné z: https://dennikn.sk/blog/regiojet-vela-nasluboval- plany-mu-vsak-nevychadzaju-1/ PORACKÝ, Marek. RegioJet má problém. Jeho vlaky často meškajú [online]. 13. februára 2015 [cit. 30-11-2017] Dostupné z: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/568188-regiojet-ma- problem-jeho-vlaky-casto-meskaju REGIOJET a.s. Náš príbeh [online]. REGIOJET a.s. © 2017 [cit. 17-11-2017] Dostupné z: https://www.regiojet.sk/o-nas/nas-pribeh/ ROH, Michal. ČD Cargo si pořídí lokomotivy Vectron od Siemensu [online]. 29. apríla 2016 [cit. 10-2-2017] Dostupné z: https://zeleznicar.cd.cz/zeleznicar/skupina-cd/cd-cargo-si-poridi- lokomotivy-vectron-od-siemensu/-11329/ SEIDENGLANZ, D. Železnice v Evropě a evropská dopravní politika [online]. Daniel Seidenglanz © 2006 [cit. 1-10-2016] Dostupné z: http://docplayer.cz/4441545-Zeleznice-v- evrope-a-evropska-dopravni-politika.html SITA. RegioJet zvýši počet miest vo vlakoch z Bratislavy do Košíc [online]. 26. júla 2016 [cit. 19-03-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/400197-regiojet-zvysi- pocet-miest-vo-vlakoch-z-bratislavy-do-kosic/ SITA. Štátne IC vlaky majú prevádzkový zisk 1,7 milióna eur [online]. 1. decembra 2017 [cit. 20-1-2018] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/449952-statne-ic-vlaky- maju-prevadzkovy-zisk-1-7-miliona-eur/ SITA. Na cestu do práce vlakom bude 50% zľava [online]. 28. januára 2015 [cit. 10-04-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/343801-na-cestu-do-prace-vlakom- bude-50-zlava/ SITA. O vlaky zadarmo je záujem, cestujúcich bolo 22 miliónov [online]. 17. novembra 2016 [cit. 10-04-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/411196-o-vlaky- zadarmo-je-zaujem-pocet-cestujucich-dosiahol-22-milionov/ SITA. Štátne IC vlaky sa vrátia v decembri, pôjdu štyri súpravy denne [online]. 4. októbra 2016 [cit. 12-11-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/406934-statne-ic- vlaky-sa-vratia-v-decembri-pojdu-styri-supravy-denne/ rovnako ako Danko citovane 2016 SITA. Na cestu do práce vlakom bude 50 % zľava [online]. 28. januára 2015 [cit. 12-11-2016] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/343801-na-cestu-do-prace-vlakom- bude-50-zlava/

SITA. O vlaky zadarmo je záujem, cestujúcich bolo 22 miliónov [online]. 17. novembra 2016 [cit. 12-12-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/411196-o-vlaky- zadarmo-je-zaujem-pocet-cestujucich-dosiahol-22-milionov/ SITA. Danko: Matovič je šialenec, SaS priniesla politiku útočenia a urážok [online]. 15. januára 2017 [cit. 30-11-2017] Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/416832- danko-matovic-je-sialenec-sas-priniesla-politiku-utocenia-a-urazok/ STRNISKO, Jiří. Výroba nových lokomotiv řady 380 pokračuje [online]. 13. apríla 2006 [cit. 10-2-2017] Dostupné z: http://www.railpage.net/vyroba-novych-lokomotiv-rady-380- pokracuje/ SŮRA, Jan. ČD Na tuzemské koleje míří starší belgické lokomotivy [online]. 26. marca 2016, [cit. 10-2-2017] Dostupné z: https://ekonomika.idnes.cz/cz-loko-modernizuje-belgicke- lokomotivy-ff5-/eko-doprava.aspx?c=A160324_000449_eko-doprava_suj SŮRA, Jan. Arriva ukázala modernizované motoráky pro české koleje. Jsou bezpečnější [online]. 13. novembra 2016 Dostupné z: https://ekonomika.idnes.cz/arriva-modernizuje-dalsi- nemecke-motoraky-fjs-/eko-doprava.aspx?c=A161112_200458_eko-doprava_suj SŮRA, Jan. Leo Express nevyjel ze ztrát ani loni, chce na polské koleje [online] 1. februára 2017 [cit. 1-10-2016] Dostupné z: http://ekonomika.idnes.cz/leo-express-ztrata-2016-rust- poctu-cestujicich-fn8-/eko-doprava.aspx?c=A170201_183105_eko-doprava_suj SŮRA, Jan. Na tuzemské koleje míří starší belgické lokomotivy [online]. 26. marca 2016 [cit. 1-10-2016] Dostupné z: https://ekonomika.idnes.cz/cz-loko-modernizuje-belgicke- lokomotivy-ff5-/eko-doprava.aspx?c=A160324_000449_eko-doprava_suj SŮRA, Jan. Arriva plánuje vlak Praha – Trenčín. [online] 4. mája 2015 [cit. 1-10-2016] Dostupné z: http://ekonomika.idnes.cz/arriva-planuje-vlak-praha-trencin-dl4-/eko- doprava.aspx?c=A150504_094959_eko-doprava_suj SŮRA, Jan. Arriva přivezla další ojeté motoráky, rozjedou se na Šumavu i do Nitry. [online] 26. októbra 2016 [cit. 5-10-2017] Dostupné z: http://ekonomika.idnes.cz/arriva-rozsiri-svuj- zeleznicni-byznys-v-cesku-flr-/eko-doprava.aspx?c=A161026_181122_eko-doprava_suj SŮRA, Jan. ČD Cargo lepí děravou kasu. Prodává své nejlepší lokomotivy [online]. 22. januára 2013 [cit. 10-2-2017] Dostupné z: https://ekonomika.idnes.cz/cd-cargo-prodava-sve-nejlepsi- lokomotivy-fpq-/eko-doprava.aspx?c=A130122_091235_eko-doprava_fih SŮRA, Jan. Leo Express je dál ve ztrátě. Chce zvětšit vlaky, míří do Polska i USA [online]. 2. mája 2017 [cit. 20-09-2017] Dostupné z: https://ekonomika.idnes.cz/leo-express-vysledky- 2016-0sw-/eko-doprava.aspx?c=A170502_180838_eko-doprava_suj SŮRA, Jan. Rakouské dráhy vylepšují české vlaky. ČD koupily dalších 47 vozů [online]. 18. januára 2017 [cit. 29-12-2017] Dostupné z: https://ekonomika.idnes.cz/rakouske-drahy- vylepsuji-ceske-vlaky-cd-koupily-dalsich-47-vozu-pvt-/eko- doprava.aspx?c=A170118_132942_eko-doprava_suj STUDENT AGENCY k.s. Jak to všechno začalo [online] STUDENT AGENCY k.s. © 2016 [cit. 1-10-2016] Dostupné z: https://www.regiojet.cz/o-nas/nas-pribeh/ STUDENT AGENCY K. S. Prepravné podmienky spoločnosti RegioJet a. s. Slovensko [online]. STUDENT AGENCY k. s. © 2017 [cit. 19-02-2017] Dostupné z: https://www.regiojet.sk/opencms/export/sites/regiojet.sk/dokumenty/prepravny- poriadok/vlaky-regiojet-sk.pdf 65

STUDENT AGENCY k.s. Výročná správa 2015 RegioJet SK [online]. STUDENT AGENCY k.s. © 2017 [cit. 19-02-2017] Dostupné z: https://www.studentagency.cz/data/vyrocni- zprava/2015-rj-sk/ STUDENT AGENCY k.s. Výroční zpráva 2015 RegioJet CZ [online]. STUDENT AGENCY k.s. © 2017 [cit. 19-02-2017] Dostupné z: https://www.studentagency.cz/data/vyrocni- zprava/2015-rj-cz/mobile/index.html#p=1 STUDENT AGENCY k.s. RegioJet ukončí 31. 1. 2017 prevádzku vlakov na trase Bratislava– Košice [online]. STUDENT AGENCY k.s. © 2017 [cit. 17-11-2017] Dostupné z: https://www.studentagency.cz/o-nas/pro- media/2017/2017_01_03_RegioJet_ukonci_prevadzku_na_linke_Bratislava_Kosice.html STUDENT AGENCY k.s. RegioJet zahájil přípravy na vstup na Slovensko na trasu Bratislava- Košice [online]. STUDENT AGENCY k.s. © 2017 [cit. 17-11-2017] Dostupné z: https://www.studentagency.cz/o-nas/pro- media/archiv/RegioJet_zahajil_pripravy_na_vstup_na_Slovensko.html STUDENT AGENCY K.S. [online]. STUDENT AGENCY k.s. © 2017 [cit. 20-12-2017] Dostupné z: https://www.studentagency.cz/ ŠNÍDL, Vladimír. Železnice ukázali svoje najlepšie vozne. Porovnajte ich s RegioJetom [online]. 11. decembra 2014 [cit. 30-11-2017] Dostupné z: https://ekonomika.sme.sk/c/7542213/zeleznice-ukazali-svoje-najlepsie-vozne-porovnajte-ich- s-regiojetom.html#ixzz56eY7PXkmhttps://ekonomika.sme.sk/c/7542213/zeleznice-ukazali- svoje-najlepsie-vozne-porovnajte-ich-s-regiojetom.html ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. DATAcube [online]. Štatistický úrad SR © 2017 [cit. 19-11-2017] Dostupné z: https://slovak.statistics.sk TASR. LEO Express po prvýkrát zastaví v Prešove, uvíta ho i primátorka. [online] 12. decembra 2015 [cit. 1-10-2016] Dostupné z: http://www.teraz.sk/ekonomika/leo-express- prvykrat-zastavi-v-presove/171025-clanok.html TASR. O IC vlaky majú cestujúci záujem, v priemere sú obsadené na 80 % [online]. [cit. 22- 11-2017] Dostupné z: https://vovlaku.teraz.sk/o-ic-vlaky-maju-cestujuci-zaujem-v-priemere- su-obsadene-na-80/ TOLLNET A.S. Úhrada diaľničnej známky pre jedno vozidlo (Online úhrada) [online]. TollNet a.s. © 2010-2017 [cit. 30-11-2017] Dostupné z: https://eznamka.sk/selfcare/purchase/?sessionexpired=False&frompayment=False TOLLS.EU. Ceny benzínu a nafty v Evropě [online]. Tolls.eu aktualizované v novembri 2017 [cit. 27-12-2017] Dostupné z: http://www.tolls.eu/cs/fuel-prices ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Vláda schválila materiál o bezplatnom cestovaní vlakom pre študentov a dôchodcov [online]. Úrad vlády Slovenskej republiky © 2017 [cit. 20-09-2017] Dostupné z: http://www.vlada.gov.sk/vlada-schvalila-material-o- bezplatnom-cestovani-vlakom-pre-studentov-a-dochodcov/ ZSSK [online]. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. © 2017 [cit. 20-12-2017] Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/ ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Železnice Slovenskej republiky realizujú projekty EÚ [online]. Železnice Slovenskej republiky © 2008–2017 [cit. 1-12-2017] Dostupné z: 66 http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2017/marec/zeleznice- slovenskej-republiky-realizuju-projekty- eu.html?page_id=5226&show_search_term=moderniz%C3%A1cia ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Profil spoločnosti [online]. ŽSR, a. s. © 2008- 2017 [cit. 12-5-2017] Dostupné z: http://www.zsr.sk/o-nas/profil-spolocnosti/ ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Kalkulačka pre výpočet úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre ŽSR [online]. [cit. 19-11-2017] ŽSR, a. s. © 2008-2017 Dostupné z: http://www.zsr.sk/dopravcovia/infrastruktura/cena-za-dopravnu-cestu/ ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Modernizácia Bratislava – Košice [online]. ŽSR © 2008-2017 [cit. 20-12-2017] Dostupné z: http://www.zsr.sk/slovensky/media- room/vyjadrenia-pre-media-2017/december/modernizacia-bratislava-kosice.html ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. Služby vo vlakoch intercity. [online] Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. © 2017 [cit. 1-12-2017] Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/sk/intercity/sluzby-vo-vlakoch-intercity.html ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. ZSSK pre zvýšený záujem o cestovanie posilňuje vlaky [online]. 27. septembra 2017 [cit. 1-12-2017] Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-pre-zvyseny-zaujem-o-cestovanie-posilnuje- vlaky.html ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. Cenník cestovného na IC vlakt a komerčné vlaky na trase Bratislava – Košice a späť platný od 1.1.2014 [online]. Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. © 2017 Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/fileadmin/Dokumenty2/2014_pdf/ic_2014_01_02_cennik.pdf ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. Prepravný poriadok Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. pre IC vlaky [online]. 25. novembra 2014 [cit. 5-1-2018] Dostupné z: http://michal.railpage.net/rezi/PP-ZSSK-IC-2015.pdf ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. Cenník IC vlakov ZSSK a. s. Slovensko [online]. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. © 2017 [cit. 18-12-2017] Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/uploads/tx_main/2017/12/03/kalendar___cennik_IC_vlaky_SK.pdf ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. Platnosť lístkov, vrátenie a odškodnenie [online]. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. © 2017 [cit. 1-12-2017] Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/sk/intercity/platnost-vratenie-odskodnenie-v-ic.html ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. Prepravný poriadok Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. pre IC vlaky [online]. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. © 2017 [cit. 30-11-2017] Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/uploads/tx_main/2017/01/26/PP_ZSSK_IC_1_so_zaprac_Zmenou_ 1_od_2017-02-01_final.pdf ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. ZSSK zavádza nový IC vlak do Prešova a Humenného [online]. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. © 2017 [cit. 29-12-2017] Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-zavadza-novy-ic-vlak-do-presova-a- humenneho.html ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO A. S. InterCity vlaky ZSSK od 15. apríla 2015 [online]. [cit. 29-12-2017] Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. © 2017 Dostupné z: http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/intercity-vlaky-zssk-od-15-aprila-2015.html 67

ROZHOVORY: Téma: Technická vybavenosť spoločnosti železničných spoločností operujúcich na českom a slovenskom trhu. Interview s Ing. Bystríkom STREČANSKÝM, dopravným technológom spoločnosti STUDENT AGENCY. Brno. 20. 2. 2017

Téma: Finančné hospodárenie spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko. Interview s Ing. Bc. Aloisom KONEČNÝM, Ph.D., finančným kontrolórom spoločností RegioJet, a.s. Slovenská a Česká republika. 20. 2. 2017

LEGISLATÍVA: Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach

SKRATKY

ZSSK – Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. ŽSR – Železnice Slovenskej republiky, a. s. LE – Leo Express NBS – Národná banka Slovenska

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č. 1: Počty obyvateľov a študentov univerzít nachádzajúcich sa v zástavkách IC vlakov na trase Bratislava-Košice...... 25 Tabuľka č. 2: Ceny v expresných vlakoch RegioJet, a. s...... 34 Tabuľka č. 3: Ceny v expresných vlakoch RegioJet, a. s. v prípade cesty 4–člennej rodiny...... 34 Tabuľka č. 4: Ceny v IC vlakoch ZSSK, a. s...... 35 Tabuľka č. 5: Ceny v IC vlakoch ZSSK, a. s. v prípade cesty 4–člennej rodiny...... 35 Tabuľka č. 6: Variantná tabuľka cien jednotlivých substitútov...... 36 Tabuľka č. 7: Vývoj cien ZSSK, a. s...... 42 Tabuľka č 8: Vývoj ceny lístka RegioJetu na linke Bratislava–-Košice...... 43 Tabuľka č. 9: Porovnanie technickej vybavenosti a obslužnosti...... 44 Tabuľka č. 10: Porovnanie spôsobu nákupu lístka jednotlivých dopravcov...... 45 Tabuľka č. 11: Porovnanie zliav poskytovaných jednotlivými prepravcami...... 46 Tabuľka č. 12: Kompenzácie poskytované prepravcami...... 47 Tabuľka č. 13: Porovnanie služieb jednotlivých dopravcov...... 48 Tabuľka č. 14: Ukazovatele stability a zadlženosti spoločnosti RegioJet...... 50 Tabuľka č. 15: Ukazovatele rentability spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko...... 50 Tabuľka č. 16: Ukazovatele aktivity spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko...... 51 Tabuľka č. 17: Ukazovatele likvidity spoločnosti RegioJet, a. s. Slovensko...... 52 Tabuľka č. 18: SWOT matica...... 56

ZOZNAM OBRÁZKOV Obrázok č. 1: Okolie podniku...... 12 Obrázok č. 2: Porterova analýza piatich konkurenčných síl...... 14 Obrázok č. 3: SWOT analýza...... 19 69

Obrázok č. 4: Organizačná štruktúra STUDENT AGENCY hodling a. s...... 21 Obrázok č. 5: Kto vstupuje do Bratislavy...... 24 Obrázok č. 6: Elektrifikácia európskych železníc...... 32

ZOZNAM GRAFOV

Graf č. 1: Percentuálna zmena počtu prepravených osôb v železničnej osobnej dopravy medzi rokmi 2014 a 2015...... 10 Graf č.2: Vývoj HDP na obyvateľa v SR v absolútnej hodnote v €...... 27 Graf č.3: Medziročná zmena vývoja HDP na obyvateľa v %...... 27 Graf č. 4: Vývoj miery inflácie na Slovensku...... 28 Graf č. 5: Vývoj úrokových sadzieb...... 28 Graf č. 6: Vývoj menového kurzu CZK voči EUR...... 29 Graf č. 7: Vývoj HDP na obyvateľa v SR v absolútnej hodnote v €...... 29 Graf č. 8: Vývoj HDP na obyvateľa v SR v absolútnej hodnote v €...... 30 Graf č. 9: Hospodársky výsledok spoločnosti České dráhy, a. s., RegioJet a. s., Česká republika a LEO Expres a. s...... 37 Graf č. 10 : Percentuálny podiel dopravcov na prepravnej kapacite podľa miestokilometrov....40 Graf č. 11: Vek respondentov...... 53 Graf č. 12: Zľava z cestovného...... 53 Graf č. 13: Cena cestovného...... 54 Graf č. 14: Kvalita vs. cena...... 54 Graf č. 15: Nadštandardné služby zadarmo...... 54 Graf č. 16: Spokojnosť so službami...... 55

ZOZNAM PRÍLOH Príloha č. 1: Dotazník

Prílohy Príloha č. 1: Dotazník

Dotazník hodnotenia preferencií cestujúcich na vlakovej linke Bratislava–Košice

Pohlavie: žena muž Vek: 15-19 19-26 26-35 35-50 50-60 60-70 70 a viac Využívam zľavu: študent do 26 rokov dospelý ZŤP senior nad 60 senior nad 70 Povolanie: študent zamestnanec OSVČ/podnikateľ dôchodca nezamestnaný Vzdelanie: základné stredoškolské vysokoškolské ------1. Na akej trase najčastejšie cestujete:

2. Je pre Vás podstatná cena cestovného? ☐ áno ☐ nie ......

3. Uprednostňujete kvalitu pred výškou cestovného: ☐ áno

☐ nie ......

4. Ako často cestujete vlakom na trase Bratislava–Košice: a) využívam denne alebo viackrát týždenne na cestu do práce/školy b) využívam raz týždenne c) využívam raz mesačne d) menej než jedenkrát mesačne e) iné: ......

5. Akým dopravným prostriedkom (ak nie vlakom) sa najčastejšie prepravujete? a) autobusom 71 b) autom c) spolujazdou (zdielanie auta) d) iné: ......

6. Ako hodnotíte odchod spoločnosti RegioJet a. s. z trate Bratislava–Košice? a) pozitívne b) negatívne c) je mi to jedno prečo? ......

7. Využívali ste pred odchodom spoločnosti RegioJet a. s. jej služby? a) áno ako často?...... b) nie prečo?......

8. Ohodnoďte ako veľmi sú dané kritéria pre Vás rozhodujúce pri výbere železničného dopravcu? 1 = nejmenej, 5 = najviac ☐ výška cestovného 1 2 3 4 5

☐ výška odškodnenia pri meškaní alebo technických komplikáciách 1 2 3 4 5 ☐ občerstvenie ponúkané zdarma 1 2 3 4 5 ☐ možnosť objednania si spoplatneného občerstvenia 1 2 3 4 5

☐ vyhovujúci čas príchodu/odchodu 1 2 3 4 5 ☐ čistota vlaku 1 2 3 4 5 ☐ rýchlosť prepravy 1 2 3 4 5 ☐ dostupnosť wifi 1 2 3 4 5

☐ dostupnosť elektrických zásuviek 1 2 3 4 5 ☐ možnosť prepravy bicykla 1 2 3 4 5

☐ nákup cestovného lístka online 1 2 3 4 5 ☐ prispôsobenie vlaku k cestovaniu s deťmi 1 2 3 4 5

☐ iné:...... 1 2 3 4 5

9. Ako ste spokojný/á s kvalitou služieb poskytovaných spoločnosťou ZSSK ☐ veľmi spokojný/á ☐ skôr nespokojný/á

☐ skôr spokojný/á ☐ veľmi nespokojný/á 72

☐ ani spokojný/á ani nespokojný/á Prečo?......