Možnosti Rozvoja Turistiky a Cykloturistiky V Regióne Zlaté Moravce

SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2118919

MOŽNOSTI ROZVOJA TURISTIKY A CYKLOTURISTIKY V REGIÓNE ZLATÉ MORAVCE

2010 Barbora Ková čová, Bc.

SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

MOŽNOSTI ROZVOJA TURISTIKY A CYKLOTURISTIKY V REGIÓNE ZLATÉ MORAVCE Diplomová práca

Manažment rozvoja vidieckej krajiny Študijný program: a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 3.3.5 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionálneho rozvoja

Školite ľ: Jana Jarábková, Ing. PhD.

Nitra 2010 Barbora Ková čová, Bc.

Čestné vyhlásenie Podpísaná Barbora Ková čová vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému ,,Možnosti rozvoja turistiky a cykloturistiky v regióne Zlaté Moravce“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 25. apríla 2010 Barbora Ková čová

Po ďakovanie Vyslovujem úprimné po ďakovanie Ing. Jane Jarábkovej, PhD., vedúcej diplomovej práce, za pomoc, pripomienky a odborné rady pri vypracovaní diplomovej práce.

1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky 11 1.1 Definícia cestovného ruchu 11 1.2 Klasifikácia cestovného ruchu na formy a druhy 11 1.2.1 Formy cestovného ruchu 11 1.2.2 Druhy cestovného ruchu 13 1.3 Cestovný ruch na Slovensku 14 1.4 Definícia turistiky a cykloturistiky 15 1.5 Podmienky pre rozvoj turistiky a cykloturistiky 22 1.5.1 Primárna ponuka cestovného ruchu 22 1.5.2 Sekundárna ponuka cestovného ruchu 24 1.5.3 Miestna samospráva a jej úloha v rozvoji turistiky a cykloturistiky 26 2 Cie ľ práce 28 3 Metodika práce 29 4 Analýza podmienok pre rozvoj turistiky a cykloturistiky v regióne Zlaté Moravce 31 4.1 Identifikácia územia 31 4.2 Analýza primárnej ponuky 34 4.2.1 Prírodný potenciál 35 4.2.2 Kultúrno-historický potenciál 41 4.2.3 Organizované podujatia 42 4.3 Analýza sekundárnej ponuky 44 4.4 Miestna samospráva 47 4.5 Vybudované turistické trasy a cyklotrasy v regióne Zlaté Moravce 49 5 Návrh cyklotrasy v okrese Zlaté Moravce 54 Záver 71 Prílohy 72 Použitá literatúra 84

Zoznam ilustrácií Obr. 1 Nosné skupiny aktivít v jednotlivých regiónoch 10 Obr. 2 Geografická poloha okresu Zlaté Moravce v rámci Nitrianskeho kraja 31 Obr. 3 Vymedzenie okresu Zlaté Moravce 33 Obr. 4 Regionalizácia územia SR na základe stup ňa “rurality“ 34 Obr. 5 Delimitácia prírodných predpokladov cestovného ruchu okresu Zlaté Moravce 36 Obr. 6 Chránené časti prírody okresu Zlaté Moravce 38 Obr. 7 Arborétum Tesárske Mly ňany 39 Obr. 8 Národná prírodná rezervácia V čelár 40 Obr. 9 Areál zdravia Jed ľové Kosto ľany 45 Obr. 10 Rekrea čné zariadenie Jedliny v Kosto ľanoch pod Tribe čom 45 Obr. 11 Zakreslenie predbežného návrhu cyklotrasy do mapy 57 Obr. 12 Expozícia hipologického múzea 59 Obr. 13 Národopisné múzeum v Topo ľč iankach 59 Obr. 14 Národný žreb čín 60 Obr. 15 Klasicistický kaštie ľ 62 Obr. 16 Platan východný ( Platanus orientalis ) 63 Obr. 17 Aleja buka červeného ( Fagus sylvatica atropurpurea ) 64 Obr. 18 Po ľovnícky zámok 65 Obr. 19 Žreb čín Hostianske 65 Obr. 20 Zrúcanina hradu Hrušov 66 Obr. 21 Vápenný vrch - rozh ľad ňa 67 Obr. 22 Zubor hrivnatý ( Bison bonasus ) 68

Zoznam tabuliek Tab. 1 Evidencia turistických zna čkovaných trás Klubu slovenských turistov pod ľa geomorfologických celkov v okrese Zlaté Moravce 49 Tab. 2 Časový rámec realizácie projektu 55 Tab. 3 Ciele cyklotrasy 58

Úvod Na za čiatku predkladanej diplomovej práce je nutné poznamena ť, že pre účely tejto práce za región Zlaté Moravce považujeme územie okresu Zlaté Moravce, pri čom na ďalej v práci používame pomenovanie okres. Trend k aktívnej turistike sa za posledné roky postupne mení, rekreácia na Slovensku sa stáva čoraz populárnejšia. Pribúda stále viac ľudí, ktorí okrem letnej dovolenky pri mori dopraje po čas roka nieko ľko kratších pobytov- najmä cez sviatky a pred ĺžené víkendy. Za zvýšeným záujmom o domáce pobyty treba h ľada ť zmenu životného štýlu a materiálnych podmienok slovenských domácností. Čoraz viac ľudí si môže dovoli ť trávi ť pred ĺžené víkendy či sviatky mimo domu. Čoraz viac ľudí h ľadá aktívnu dovolenku, pri čom si pod ňou nepredstavujú len turistiku po vyzna čených chodníkoch, ale aj zábavu a zážitky (Krátky relax na Slovensku čoraz ob ľúbenejší, 2008). Na základe Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (Nosné skupiny aktivít v jednotlivých regiónoch) je zrejmé, že medzi hlavné formy cestovného ruchu v Nitrianskom regióne cestovného ruchu nepatria pešia turistika a ani cykloturistika (obr. 1). Nako ľko sa však v predkladanej práci venujeme analýze možností okresu Zlaté Moravce pre turistiku a cykloturistiku, našou úlohou je oboznámi ť Vás s potenciálom, ktorý okres Zlaté Moravce ponúka. Z nášho poh ľadu má okres Zlaté Moravce mimoriadne priaznivé podmienky pre rozvoj turistiky a cykloturistiky. Tieto podmienky tvorí na jednej strane hustá sie ť štátnych ciest II. a III. triedy, asfaltové ú čelové komunikácie, lesné a po ľné cesty, turistické chodníky a na druhej strane prírodné, kultúrne a duchovné bohatstvo s obrovským množstvom prírodných pozoruhodností, chránených areálov, zámkov, zrúcanín, múzeí a mnohých ďalších historických a kultúrnych pamiatok a kultúrnych podujatí. Cie ľom predkladanej diplomovej práce je poukáza ť na možnosti rozvoja turistiky a cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce. Ďalšími cie ľmi sú zdokumentovanie potenciálu územia pre rozvoj turistiky a cykloturistiky a vytvorenie návrhov pre vypracovanie cyklotrasy v danom území.

Obr. 1 Nosné skupiny aktivít v jednotlivých regiónoch

Zdroj: Hlavné formy cestovného ruchu v regiónoch, 2005

Predkladaná diplomová práca je rozdelená do piatich kapitol. Prvá kapitola je teoretickou čas ťou a je preh ľadom literatúry v oblasti cestovného ruchu, turistiky, cykloturistiky a podmienok, ktoré ovplyv ňujú ich rozvoj. Druhá kapitola s názvom Cie ľ práce udáva hlavné a parciálne ciele diplomovej práce. Tretia kapitola má názov Metodika práce a v nej sú uvedené metódy, ktoré boli použité pri vypracovaní diplomovej práce. Štvrtá kapitola je analýzou primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu špecificky zameranej na rozvoj turistiky a cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce. V tejto kapitole je analyzovaná primárna ponuka (prírodný potenciál, kultúrno-historický potenciál a organizované podujatia) a takisto sekundárna ponuka cestovného ruchu (predovšetkým ubytovacie a stravovacie zariadenia a pod.). V tejto kapitole okrem iného analyzujeme existujúce turistické trasy a cyklotrasy na území okresu Zlaté Moravce. Piata kapitola má názov Návrh cyklotrasy v okrese Zlaté Moravce. Na základe našich predchádzajúcich poznatkov z analýzy existujúcich turistických trás a cyklotrás sme sa rozhodli pre vypracovanie návrhu cyklotrasy v danom území, nakoľko z nášho poh ľadu je sie ť turistických chodníkov dostato čne vybudovaná.

1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky 1.1 Definícia cestovného ruchu Cestovný ruch definovalo až do sú časnosti ve ľmi ve ľa autorov a svojimi definíciami potvrdzujú, že názory na cestovný ruch nie sú jednotné. Cestovný ruch je definovaný ako aktivity osôb cestujúcich a zostávajúcich na miestach mimo svojho bydliska, pri čom využívajú toto prostredie na obdobie nepresahujúce jeden rok na rekreáciu, obchod a iné činnosti (Rekreácia a cestovný ruch, 2001). Jednu z najširšie akceptovaných definícií cestovného ruchu publikoval Kaspar (1971), ktorý tvrdí, že cestovný ruch tvorí komplex vz ťahov a javov vznikajúcich pri cestách a pobyte osôb, pre ktoré miesto ich pobytu nie je miestom ich stáleho bydliska ani pracoviska. Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) definuje turizmus ako "cestovanie ľudí na miesta mimo ich bydliska za akýmko ľvek ú čelom (osobným potešením, profesionálnym záujmom, vzdelávacím alebo zdravotným ú čelom), s výnimkou krátkodobých exkurzií, ktoré trvajú menej ako 24 hodín" (Aspekty implementácie národnej ekologickej siete Slovenska, 1996). Cieľom ú časti na cestovnom ruchu je odpo činok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, t. j. získanie komplexného zážitku (Podstata vidieckeho cestovného ruchu, 2008). Cestovný ruch predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podie ľa celý rad ďalších odvetví (doprava, kultúra, stavebníctvo, zdravotníctvo, priemyselné odvetvia, po ľnohospodárstvo, služby...) (Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2001). Z toho prirodzene vyplýva, že aj pri rozvoji turistiky a cykloturistiky môžeme dosiahnu ť, aby sa na ňom podie ľali ďalšie odvetvia (budovanie ciest, cyklotrás, budovanie ubytovacích a stravovacích zariadení a pod.).

1.2 Klasifikácia cestovného ruchu na formy a druhy 1.2.1 Formy cestovného ruchu Formy cestovného ruchu zoh ľad ňujú klasifikáciu cestovného ruchu na základe rôznych kvalitatívnych charakteristík. Vyjadrujú pôsobenie vonkajších faktorov a vplyvov. Rôzne formy cestovného ruchu sa odvíjajú od rôznych h ľadísk (Jarábková, 2007). Kaspar

(1995) rozlišuje formy cestovného ruchu s oh ľadom na pôvod, počet, vek ú častníkov cestovného ruchu, d ĺžku pobytu, ro čné obdobie, spôsob ubytovania, použitý dopravný prostriedok, vplyv na platobnú bilanciu, spôsob financovania, spôsob cestovania a sociologický obsah. Pod ľa Hladkej (1997) formy cestovného ruchu vychádzajú zo zamerania cestovného ruchu na uspokojovanie ur čitých konkrétnych potrieb ú častníkov. Jednotlivé formy cestovného ruchu zvy čajne kladú zvláštne požiadavky na spôsob realizácie a zabezpe čenie služieb- na ich rozsah a kvalitu. Pod ľa Mariota (1983) konkrétne väzby cestovného ruchu na krajinu podmie ňujú vznik rôznych foriem cestovného ruchu v krajine. Pre ich vy členenie je rozhodujúcim kritériom charakter prevládajúcej aktivity ú častníkov cestovného ruchu. Pri vymedzovaní foriem cestovného ruchu možno vychádza ť z aktivít cestovného ruchu. Ich zoskupenia dovo ľujú rozlišova ť nasledovné skupiny foriem cestovného ruchu: - odpo činkový (najmä rekrea čné aktivity), - zamestnanecký (najmä služobné aktivity), - iné formy (dominujú špeciálne aktivity). Vzh ľadom na zameranie témy našej práce sa však ďalej venujeme iba vymedzeniu odpo činkového cestovného ruchu, nako ľko táto podskupina foriem cestovného ruchu zah ŕň a turistiku a cykloturistiku. Skupina foriem odpo činkového cestovného ruchu má najbohatšiu vnútornú štruktúru, ktorú charakterizujú aktivity orientované na fyzickú a psychickú regeneráciu človeka. V rámci tejto skupiny možno ďalej rozlišova ť charakter aktivít ú častníkov a hovori ť o podskupinách foriem - turistický cestovný ruch, rekrea čný cestovný ruch, lie čebný cestovný ruch. Základné aktivity podskupiny foriem turistického cestovného ruchu ur čuje aspekt spojený s premiest ňovaním jeho ú častníkov (poznávanie prírody, pešia turistika, cykloturistika, mototuristika, vodná turistika, táborenie, hry v prírode, lyžiarska turistika, poznávanie kultúrno-historických pamiatok a i.) (Mariot, 1983). V súlade s Kova čicom (Formy cestovného ruchu, 2009) športové aktivity (v prípade našej práce pešiu turistiku a cykloturistiku) za čle ňujeme ako sú čas ť športovo- turistického cestovného ruchu. Produkt športovo-turistického cestovného ruchu je zna čne obohatený rozli čnými športovými doplnkovými službami, ktoré sa často stávajú tou najlákavejšou službou, ktorá je v skuto čnosti základom ponúkaného produktu cestovného ruchu a je rozhodujúcim determinantom o účasti klienta. Športovo-turistický cestovný ruch sa orientuje na uspokojenie potrieb športového vyžitia prostredníctvom: 12

- aktívnej ú časti (cykloturistika, pešia turistika, jazda na koni, horolezectvo a pod.). Väčšina uvedených športov predstavuje možnos ť návratu k prírode. Tieto ekologicky vhodné športové aktivity sú typickými motívmi „zeleného“, tzv. mäkkého cestovného ruchu. - pasívnej ú časti klienta (návšteva športového podujatia) (Formy cestovného ruchu, 2009).

1.2.2 Druhy cestovného ruchu V praxi sa stretávame s rôznymi druhmi cestovného ruchu. Druh cestovného ruchu bližšie špecifikuje motív, ktorý vedie obyvate ľstvo k účasti na cestovnom ruchu. Vystihuje podstatu a charakter cestovného ruchu, pri čom dôležitý je cie ľ ú časti. Táto klasifikácia umož ňuje rozdeli ť ú častníkov cestovného ruchu pod ľa ich prevažujúcich záujmov. Na základe nich možno ur čiť hlavné aktivity ú častníkov a osobitosti ich návykov (Mariot, 2000). Pod ľa Kaspara (1971) premiest ňovanie obyvate ľstva do častí krajinnej sféry charakterizovaných interakciami krajinných prvkov dostato čne atraktívnymi pre vyvolanie do časnej zmeny miesta pobytu môže ma ť rozli čné motívy, d ĺžku trvania, charakter realizácie, môže presahova ť rôzne politicko-administratívne hranice a pod. Tieto a ďalšie skuto čnosti formujú pomerne zložitú druhovú skladbu cestovného ruchu. Z geografického h ľadiska vystupuje ako jedno z najdôležitejších druhových kritérií časové rozloženie cestovného ruchu v priebehu kalendárneho roka. Toto kritérium umož ňuje rozdeli ť cestovný ruch na celoro čný a sezónny. Celoro čný cestovný ruch zahr ňuje také formy cestovného ruchu, ktoré sa realizujú v priebehu celého kalendárneho roka. V súvislosti s tým majú interakcie cestovného ruchu a krajinných prvkov, ktoré vyvolávajú tieto formy cestovného ruchu, stabilný charakter. Sezónny cestovný ruch tvoria také formy cestovného ruchu, ktoré sa z rozli čných prí čin nevyskytujú po čas všetkých ro čných období. Preto vplyvy cestovného ruchu na prvky krajinného systému nie sú tak intenzívne a nezasahujú tak významne (Kaspar, 1971). Ďalším geograficky významným kritériom druhového členenia cestovného ruchu je dĺžka pobytu jeho ú častníkov. V rámci tohto kritéria možno rozlišova ť dlhodobý cestovný ruch s viac ako tromi dňami pobytu ú častníkov cestovného ruchu. Dlhodobý cestovný ruch sa člení na dlhodobý putovný cestovný ruch a dlhodobý pobytový cestovný ruch. V rámci

13 krátkodobého cestovného ruchu sa rozlišuje víkendový cestovný ruch (menej ako 3 dni pobytu) a každodenný cestovný ruch (nieko ľkohodinová ú čas ť na cestovnom ruchu). Motív ú časti obyvate ľstva na cestovnom ruchu je kritériom, ktoré prispieva k členeniu cestovného ruchu na zotavovací (s dôrazom na fyzickú a duševnú regeneráciu), poznávací (s dôrazom na rozširovanie vedomostí) a špeciálny (s dôrazom na rôzne osobité záujmy účastníkov cestovného ruchu) (Mariot, 1983).

1.3 Cestovný ruch na Slovensku Strategickou výhodou územia SR vytvárajúcou priaznivý potenciál pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu sú predovšetkým prírodné podmienky z hľadiska diverzity krajinných typov, flóry a fauny, úrove ň zalesnenia krajiny, kultúrno-historické pamiatky. Príjmy z aktívneho zahrani čného cestovného ruchu pôsobia pozitívne na platobnú bilanciu a v rámci svojho mikroekonomického pôsobenia pozitívne vplývajú na hospodársku situáciu subjektov podnikajúcich v oblasti cestovného ruchu a sprostredkovane na všetky hospodárske i verejnoprospešné služby (Rekreácia a cestovný ruch, 2001). Cestovný ruch je perspektívnou oblas ťou slovenského sektoru služieb, je perspektívny s oh ľadom na multiplika čné efekty (ekonomický rast, zamestnanos ť, trvalo udržate ľný rozvoj, sociálna kohézia). Základným cie ľom štátnej politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky je získavanie nových trhov a optimálne uspokojovanie potrieb domácich a zahrani čných návštevníkov v cestovnom ruchu v trvalo udržate ľnom prostredí tak, aby sa zabezpe čila a zlepšila kvalita života domáceho obyvate ľstva a aby z neho malo národné hospodárstvo čo najvä čší úžitok. Pri nap ĺň aní tohto cie ľa treba podporova ť ú čas ť domáceho obyvate ľstva na cestovnom ruchu a zárove ň rešpektova ť únosnos ť krajiny a sídiel v nej (Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej republiky). Globálne trendy a priority sa menia a viac ako kedyko ľvek predtým je pre odvetvie cestovného ruchu ve ľmi dôležitou výzvou zosta ť konkurencieschopným pri sú časnom dodržiavaní zásad trvalej udržate ľnosti, čím sa uznáva, že z dlhodobého h ľadiska konkurencieschopnos ť závisí od udržate ľnosti (Agenda pre trvalo udržate ľný a konkurencieschopný cestovný ruch, 2007). Ve ľmi dôležitým prvkom pre rozvoj turistiky a cykloturistiky je domáci cestovný ruch, ktorý je významnou sú čas ťou spotreby obyvate ľstva, ako aj formou jeho regenerácie a upev ňovania zdravia. Sú časne rozširuje aj všeobecnú vzdelanos ť, výmenu skúseností a rozh ľadenos ť, umož ňuje sociálne kontakty a má vplyv na úrove ň spokojnosti ob čanov

(Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2001). V sú časnosti sa do popredia dostávajú najmä individuálne formy cestovného ruchu, na tichých a pokojných miestach, kde si rekreant môže nielen oddýchnu ť, regenerova ť svoje sily, ale má i priamy kontakt s prírodou, s vidieckym prostredím a tiež so zaujímavými kultúrnohistorickými pamiatkami (Priamy kontakt s prírodou, s vidieckym prostredím a zaujímavé pamiatky, 2009). Pre rast príjazdového cestovného ruchu je potrebný lepší imidž krajiny, ú činnejšia propagácia, širšia a kvalitnejšia ponuka služieb, lepšia organizácia, financovanie cestovného ruchu a zlepšenie dopravnej dostupnosti turistických cie ľov (Koncepcia územného rozvoja Slovenska, 2001). Pod ľa Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike (2001) je naj častejším motívom dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu pobyt v horách (38,1 %) a pobyt pri vode (27,7 %), z čoho usudzujeme, že v okrese Zlaté Moravce by mal by ť využitý bohatý prírodný potenciál pre pobyt v horách v kombinácii s využitím kultúrno-historického potenciálu.

1.4 Definícia turistiky a cykloturistiky Dôležitou zložkou životného režimu človeka je rozvoj telesnej kultúry, ktorá využíva pohybovú aktivitu k optimálnemu psychickému a fyzickému stavu človeka. Jej sú čas ťou je i turistika a športy v prírode. Rozvoj telesnej kultúry je daný spolo čenskými podmienkami. Telesnú kultúru delíme pod ľa Ondrá čeka a Hřebí čkovej (2007) na základné subsystémy: - telesnú výchovu - šport - pohybovú rekreáciu - turistiku - rehabilitáciu pohybom - pohybové umenie (Ondrá ček, Hřebí čková, 2007). Vyškovský (1997) rozdelil turistiku pod ľa cie ľa na 3 zložky: a) Vzdelávacia : - rozvíja pohybové schopnosti potrebné pre aktívne zvládnutie jednotlivých druhov turistiky,

- učí novým odborne technickým zru čnostiam, podporuje manuálnu zru čnos ť (táborenie, opravy bicyklov apod.), - rozširuje kultúrny rozh ľad a znalosti, dáva poznatky a vedomosti z mnohých odborov ľudskej činnosti, - dochádza k overeniu poznatkov pri praktických činnostiach. b) Výchovná : - pôsobí na osobnos ť. Telesný pohyb, poznávacie a odborné činnosti vytvárajú predpoklady k mnohostrannej tvorivej aktivite, - turistika a rôzne formy pobytu v prírode sa používajú ako terapia u mládeže s rôznymi poruchami, - k upevneniu vz ťahu medzi členmi rodiny pomáhajú rodinné formy turistiky, - človek uspokojuje svoju potrebu sociálnych vz ťahov, - poznanie prírodných a umeleckých krás pomáha vytvori ť estetický vkus, - podporuje nadviazanie citových vz ťahov k prírode, kultúre, ľuďom. c) Zdravotná : - dochádza k aktívnemu spojeniu pohybu s priaznivými vplyvmi prírodného prostredia, upev ňuje a rozvíja vytrvalos ť, má k ľúčový význam z h ľadiska dobrej telesnej kondície, zlepšuje otužilos ť a odolnos ť organizmu, - pobyt v prírode uvo ľň uje psychické napätie, - je vhodná i pre ľudí s nižšou úrov ňou telesnej zdatnosti, - predlžuje aktívnu starobu, - v primeranej miere pomáha pri lie čení obehového a dýchacieho systému.

Druhy turistiky Jednotlivé druhy turistiky rozlišujeme pod ľa toho, akým spôsobom ich vykonávame. Najznámejšie druhy turistiky pod ľa Ondrá čeka a Hřebí čkovej sú: - pešia turistika, - vysokohorská turistika, - lyžiarska turistika, - skialpinizmus, - vodná turistika, - cykloturistika, - mototuristika, 16

- iné (Ondrá ček- Hřebí čková, 2007). Turistiku pod ľa Malej encyklopédie telesnej výchovy a športu (Kolektív autorov, 1982) ďalej rozde ľujeme na organizovanú a neorganizovanú. Organizovanú uskuto čň uje napríklad Klub slovenských turistov. Neorganizovanú využívajú jednotlivci, rodiny alebo náhodne utvorené skupiny. Pod ľa d ĺžky trvania rozoznávame krátkodobú a dlhodobú turistiku, pod ľa ro čného obdobia zimnú a letnú. Pod ľa náro čnosti obsahu a foriem sa turistika delí na základnú, resp. rekrea čnú a výkonnostnú. Turistika pod ľa d ĺžky trvania: - krátkodobá - patrí sem vychádzka, výlet a exkurzia. Vychádzka býva poldenná až celodenná. Podobný charakter má aj exkurzia, no z hľadiska obsahu má výraznú kultúrno- poznávaciu povahu. Výlet je jeden až dva a poldenný pobyt a presun v prírode, oby čajne spojený s prenocovaním mimo miesta bydliska. Náro čnejšie vychádzky, resp. výlety sa nazývajú túry. - dlhodobá - turistická cesta, táborenie, kemping a karavaning, pobyty v turistických chatách a rekrea čných zariadeniach /ak majú turistický program/. - Turistická cesta- najmenej trojd ňová túra. Vyžaduje dobrú fyzickú pripravenos ť účastníkov a potrebné odborno-technické vedomosti. Ciele sú náro čné a rozsah programu kultúrno-poznávacej činnosti je zna čný (Kolektív autorov, 1982). Za dôležitú podmienku vykonávania pešej turistiky môžeme považova ť existenciu turistických zna čiek v teréne. Turistické zna čenie sa skladá z nasledovných zna čiek:

PÁSOVÁ ZNA ČKA Vä čšina turistických chodníkov na Slovensku je zna čená pásovými zna čkami, ktoré pozostávajú z troch vodorovných pásov. Prostredný pás ( červený, modrý, zelený alebo žltý) ur čuje vedúcu farbu zna čenej trasy. Oba krajné sú biele a majú z a úlohu zvidite ľň ova ť zna čku. Pásová zna čka je štvorcová a má rozmery

100 x 100 mm.

ŠÍPKA Ostré zlomy zna čených ciest a ich odbo čenie na inú komunikáciu sa zdôraz ňujú šípkami.

VIACFAREBNÁ ZNA ČKA Ak v ur čitom úseku vedie po tej istej trase v iacej zna čených chodníkov, všetky zna čky sa umiest ňujú vždy na jeden objekt spolo čne. V mieste odbo čiek sa dop ĺň a viacfarebná zna čka šípkami.

MIESTNA ZNA ČKA

Kratšie vychádzkové trasy v okolí miest, významných turistických stredísk, autokempingov, motelov a pod. sa zna čkujú miestnymi zna čkami. Majú rovnakú ve ľkos ť ako pásové zna čky. Farebný trojuholník má jednu zo štyroch vedúcich farieb. Aj miestne zna čenie používa pri náhlej zmene smeru trasy šípky.

KONCOVÁ ZNA ČKA Zna čka ozna čuje za čiat ok a koniec zna čenej trasy ako aj koniec každej odbo čky od priebežne zna čenej trasy.

ZNA ČKA K PRAME ŇU, K STUDNI ČKE Touto zna čkou je vyzna čená odbo čka k prame ňu, k studni čke. Vyzna čkovanie odbo čky nezaru čuje zdravotnú nezávadnos ť vody!

ZNAČKA K MIESTU Z ROZH ĽADOM, K VRCHOLU

Zna čka pre vyzna čenie odbo čky na miesto s rozh ľadom alebo k vrcholu.

ZNA ČKA K ZRÚCANINE Zna čka toh to tvaru vás dovedie k zrúcanine hradu alebo k zámku.

ZNA ČKA K INÉMU OBJEKTU Odbo čka k inému t uristicky významnému objektu alebo lokalite.

20 ZNA ČKY NÁU ČNÉHO CHODNÍKA Zna čka náu čného chodníka sa na súvislé zna čkovanie trasy používa len výnimo čne. Farebný pás tejto zna čky je vždy Cykloturistika je druh turistiky, pri ktorej sa na cestovanie používa bicykel. Cykloturistika zažíva rozvoj v súvislosti s potrebou dnešného človeka vraca ť sa do prírody. Jazda na bicykli má výrazný pozitívny vplyv na zdravie človeka a nenarušuje životné prostredie. Zárove ň umož ňuje pomerne intenzívne vnímanie okolia. Jazda na bicykli predpokladá zvládnutie techniky jazdy na bicykli, znalos ť dopravných predpisov, nebezpe čenstva na cestách, prvej pomoci a základných opráv (Ondrá ček, H řebí čková, 2007). Cyklotrasy vedú po štátnych cestách, ú čelových komunikáciách, v lesnom, horskom alebo po ľnom prostredí (Metodika zna čenia cyklotrás). Zna čenie cyklotrás je na Slovensku v ďaka Slovenskému cykloklubu zjednotené, pri čom Slovenský cykloklub je držite ľom akreditácie Ministerstva školstva SR na školenie zna čkárov cyklotrás. Pri zna čkovaných trasách sa používa jednotný systém zna čenia pod ľa STN 01 8028 (Systém zna čenia cyklotrás). Základ zna čenia tvoria ve ľké smerovky s rozmerom 450 x 140 mm, doplnené v teréne malými smerovkami s rozmerom 200 x 100 mm. Na ve ľkej smerovke sú udané 2, resp. 1 cie ľ v smere jazdy. Úseky medzi smerovkami, ktoré sú umiestnené na st ĺpikoch alebo existujúcich zariadeniach, sú vyzna čené ma ľovanou zna čkou s rozmerom 100 x 100 mm (Tribe č - Pohronský Inovec - Topo ľč ianky, 2009). Systém zna čenia cyklotrás tvorí súbor prvkov orienta čných a informa čných cyklotabuliek a ma ľovaná zna čka "C" v teréne. Prakticky sa trasy delia na trasy pre cestné a horské bicykle (Systém zna čenia cyklotrás). Systém cykloturistického zna čenia pozostáva z ma ľovaných cyklozna čiek, cyklosmeroviek a cyklotabuliek (Systém zna čenia cyklotrás).

Uvedené zna čenie ( červené) reprezentuje výlu čne cyklomagistrály – dia ľkové trasy, ktoré vedú viacerými okresmi a častokrát i krajmi. Naj častejšie vedú údoliami riek alebo prechodmi hôr s aspektom prevedenia cyklistu najzaujímavejšími miestami krajiny, pri čom sa kladie dôraz na nenáro čnos ť týchto trás.

Uvedené zna čenie (modré) predstavuje paralelné trasy k dia ľkovým cyklomagistrálam a tiež dlhšie trasy mimo magistrály, resp. náro čnejšie trasy mimo magistrál.

Uvedené zna čenie (zelené) reprezentuje stredné a nenáro čné trasy, okruhy zdravia a rodinné trasy.

Žlté zna čenie reprezentuje spojky medzi cyklotrasami alebo krátke odbo čky k rôznym prírodným, historickým a technickým zaujímavostiam (Metodika zna čenia cyklotrás). K najnáro čnejšiemu prvku drobnej turistickej infraštruktúry a cykloturistickej infraštruktúry patria odpo čívadlá. Odpo čívadlá spravidla tvoria nasledovné sú časti: prístrešok, lavice, smetný kôš, stojan na bicykle. Oby čajne pri nich býva osadená i ve ľkoplošná mapa. Vybudovanie odpo čívadiel na turistických trasách a cyklotrasách nie je povinné, ale ich umiestnenie je odporú čané z viacerých dôvodov. Vyskytujú sa na významnejších a dlhších trasách kvôli oddychu turistov, možnosti ob čerstvenia a na čerpaniu ďalších síl pred cestou (Systém zna čenia cyklotrás).

1.5 Podmienky pre rozvoj turistiky a cykloturistiky Podmienky dôležité pre rozvoj cestovného ruchu, resp. turistiky a cykloturistiky môžeme rozdeli ť na dve skupiny a to primárnu ponuku cestovného ruchu a sekundárnu ponuku cestovného ruchu, ktorým sa budeme venova ť v nasledujúcich podkapitolách. Ako činitele atraktívnosti územia pre cestovný ruch vystupujú najmä potenciál, materiálno-technická základ ňa a komunika čná dostupnosť. K týmto trom činite ľom prira ďujú niektorí autori aj štvrtý a tým sú psychologické činitele, ktoré vyplývajú z meniacich sa záujmov obyvate ľstva pod vplyvom rôznych módnych v ĺn, propagácie, reklamy a pod. (Mariot, 1983).

1.5.1 Primárna ponuka cestovného ruchu Primárnu ponuku tvorí prírodný a kultúrno-historický potenciál krajiny a dop ĺň ajú ju organizované podujatia. Primárna ponuka je ur čujúca pri rozhodovaní sa subjektov cestovného ruchu o cieli cestovania. Prírodný potenciál pod ľa Jarábkovej (2007) tvoria:

- geomorfologické pomery, - klimatické podmienky, - hydrologické podmienky, - biogeografické podmienky.

Prírodný potenciál má časovo relatívne nemenný, t.j. trvalý charakter a patrí k rozhodujúcim činite ľom atraktivity ur čitého územia (Prírodné atraktivity a pozoruhodnosti cestovného ruchu, 2009). Medzi aktivity s prevažujúcou väzbou na prírodné prostredie: - pobyt pri vode, - pobyt pri termálnej vode, - pobyt v lesnom prostredí, - pobyt na vidieku, - vodné športy, - pešia turistika, - cykloturistika, - poľovníctvo, - rybolov.. .(Prírodné atraktivity a pozoruhodnosti cestovného ruchu, 2009). Kultúrno-historický potenciál prispieva k vzniku stredísk cestovného ruchu na miestach, ktoré nemajú priaznivé prírodné predpoklady pre vznik cestovného ruchu. Kultúrno-historický potenciál zah ŕň a rôzne druhovo i tvarovo rozmanité pamiatky, ktoré možno členi ť do skupín: - architektonické pamiatky svetského a sakrálneho typu, - technické pamiatky, - umelecko-výtvarné diela, - folklór (hmotný a duchovný), - archeologické náleziská, - pamiatky parkovej architektúry, - miesta odbojov a bojov, - kultúrno-osvetové zariadenia (Jarábková, 2007). Kultúrno-historický potenciál a organizované podujatia pod ľa Kopša a kol. (1980) zara ďujeme k umelo vytvoreným podmienkam, nako ľko sú vytvorené človekom. Primárnu ponuku dop ĺň ajú organizované podujatia , ktoré možno vzh ľadom na ich zameranie členi ť: 23

- kultúrne podujatia (napr. folklórne, hudobné festivaly), - športové udalosti medzinárodného a národného významu, - politicko-spolo čenské udalosti, - obchodné podujatia (výstavy...) (Jarábková, 2007).

1.5.2 Sekundárna ponuka cestovného ruchu Sekundárna ponuka je prostriedkom na priblíženie a využitie primárnej ponuky. Zah ŕň a tzv. realiza čné predpoklady územia, ktoré zvy čajne nie sú cie ľom ú časti na cestovnom ruchu, ale bez ich existencie by prakticky nebolo možné cestovný ruch realizova ť (Jarábková, 2007). Sekundárnu ponuku tvoria nasledovné sú časti: - všeobecná infraštruktúra (v rámci nej dopravná infraštruktúra), ktorú využívajú obyvatelia regiónu i účastníci CR - infraštruktúra cestovného ruchu (v rámci nej užšie špecifikovaná supraštruktúra cestovného ruchu), ktorú využívajú prevažne ú častníci cestovného ruchu (Sekundárny potenciál územia pre potreby cestovného ruchu, 2009).

a) Všeobecná infraštruktúra: - dopravné zariadenia (existujúce cyklotrasy, turistické trasy, miestne komunikácie, oddychové zóny) - dopravná infraštruktúra (poži čov ňa bicyklov, poži čov ňa športového náradia) - miestna infraštruktúra (obchodný dom, športová predaj ňa, kino) - zdravotná infraštruktúra (nemocnica, obvodné zdravotné stredisko, lekáre ň) - polícia a záchranná služba (štátna a obecná polícia, horská služba) - ostatná infraštruktúra (pošta, telekomunikácie, bankomat) - športovo-rekrea čné zariadenia (ihrisko, kúpalisko, servis bicyklov, ski servis, turistický chodník, cykloturistická trasa) (Sekundárny potenciál územia pre potreby cestovného ruchu, 2009). b) Infraštruktúra cestovného ruchu: - cestovné kancelárie, - turistické informa čné kancelárie, - kongresové sály, kongresové centrá a pod. (Sekundárny potenciál územia pre potreby cestovného ruchu, 2009).

Infraštruktúra cestovného ruchu predstavuje súbor zariadení a ich služieb nevyhnutných na to, aby sa ú častník cestovného ruchu mohol v cie ľovom mieste ubytova ť, stravova ť a vykonáva ť rôzne rekrea čné a kultúrne aktivity typické pre cestovný ruch (Jarábková, 2007).

Sprostredkovatelia služieb cestovného ruchu kombinujú rozli čné služby priamych poskytovate ľov služieb a vytvárajú tak nový produkt, pri čom poskytujú aj vlastné služby (napr. informa čné, sprievodcovské...). Ako sprostredkovatelia služieb v cestovnom ruchu vystupujú touroperátori, cestovné kancelárie, rezerva čné a informa čné systémy..(Jarábková, 2007). Vzh ľadom na rozvoj turistiky a cykloturistiky majú dôležitú úlohu turistické informa čné kancelárie , ktoré podporujú rozvoj cestovného ruchu prostredníctvom poskytovania komplexných informácií o atraktivitách a službách cie ľových miest v regióne (prírodné atraktivity, kultúrno-historické pamiatky, dopravné spojenie, možnosti ubytovania a stravovania, možnosti rekreácie v regióne, informácie o kultúrnych a športových podujatiach ap.), vrátane bezplatného poskytovania propaga čných a informa čných materiálov. K ďalším činnostiam patria: zmenárenské služby, sprievodcovské služby, predaj máp, dar čekov, spomienkových predmetov ap. (Sekundárny potenciál územia pre potreby cestovného ruchu, 2009). Pre rozvoj turistiky a cykloturistiky je okrem iných sú častí ve ľmi dôležitá aj tzv. supraštruktúra cestovného ruchu, ktorú tvoria: - ubytovacie zariadenia, - stravovacie zariadenia (Sekundárny potenciál územia pre potreby cestovného ruchu, 2009). Ubytovacie zariadenia poskytujú prechodné ubytovanie, zvy čajne spojené so stravovaním, spolo čenskými a zábavnými službami, službami vo ľného času prípadne ďalšími doplnkovými službami. Vzh ľadom na typ a vybavenos ť zariadenia možno rozlišova ť ubytovacie zariadenia hotelového typu alebo parahotelové ubytovacie zariadenia (Jarábková, 2007). Ubytovacie zariadenia poskytujú v prevažnej miere aj stravovacie služby a ďalšie doplnkové služby v závislosti od kategórie a triedy ubytovacieho zariadenia (Sekundárny potenciál územia pre potreby cestovného ruchu, 2009). Kategorizáciu ubytovacích zariadení upravuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifika čné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zara ďovaní do kategórií a tried (Vyhláška č. 277/2008, 2008). 25

Stravovacie zariadenia plnia funkciu základného a doplnkového stravovania a v závislosti od typu zariadenia poskytujú aj spolo čenské a zábavné služby (Jarábková, 2007). Stravovacie zariadenia rôznej kategórie sú druhom obslužnej infraštruktúry, ktorá je využívaná nielen obyvate ľstvom záujmového územia, ale je nevyhnutným predpokladom pre realizáciu cestovného ruchu, pri čom nie je prioritná len kvantitatívna, ale aj kvalitatívna úrove ň poskytovaných služieb (Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002). Pohostinské odbytové strediská delíme na: a/ strediská s prevažne stravovacou funkciou (reštaurácia, motorest), b/ strediská so spolo čenskou a zábavnou funkciou (disko, vináre ň), c/strediská s funkciou doplnkového stravovania a občerstvenia (bufet) (Stravovacie služby, 2009). V súvislosti s turistikou a cykloturistikou nie je možné jednozna čne poveda ť, ktoré ubytovacie a stravovacie zariadenia sú ur čené pre turistov a cykloturistov, nako ľko ide o individuálny výber každého z nich pod ľa požiadaviek, cenovej dostupnosti, náro čnosti klienta a podobne. Napriek tomu však môžeme uvažovať, že turisti a cykloturisti preferujú tie ubytovacie a stravovacie zariadenia, ktoré umožňujú základné podmienky pre bezpe čnú a bezproblémovú návštevu s bicyklom či batožinou.

1.5.3 Miestna samospráva a jej úloha v rozvoji turistiky a cykloturistiky Medzi hlavné úlohy miestnej samosprávy na miestnej úrovni patrí prispôsobenie služieb záujmom turistov, zdravotnícke služby, poštové služby, dopravné služby, verejná bezpe čnos ť, bankové a zmenárenské služby, čas prevádzky obchodnej siete, vybudovanie a trvalá starostlivos ť o zariadenia osobnej hygieny, vytla čenie asociálnych ob čanov z verejných priestorov a z blízkosti turistických centier... Úlohy, ktoré má v kompetencii miestna územná samospráva (mestá a obce) vzh ľadom na oblas ť cestovného ruchu: - tvorba plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja na území mesta a obce vrátane stratégií a koncepcií rozvoja cestovného ruchu, - vypracovanie územných plánov, - koordinácia subjektov v danom teritóriu pri poskytovaní služieb cestovného ruchu, - tvorba vlastných finan čných nástrojov na realizáciu aktivít v cestovnom ruchu, - zria ďovanie pracovných komisií cestovného ruchu,

- zria ďovanie miestnych združení cestovného ruchu, - zria ďovanie a prevádzkovanie turistických informa čných kancelárií, - budovanie infraštruktúry podporujúcej aktivity v cestovnom ruchu (cesty, verejné sociálne zariadenie...), - zla ďovanie aktivít podnikate ľských subjektov v rámci svojej pôsobnosti, - budovanie a zna čkovanie turistických chodníkov, cyklotrás, bežeckých tratí, odpo čívadiel, informa čných a orienta čných systémov, - inštalácia a údržba informa čných a propaga čných systémov, - vytváranie podmienok na výchovu miestneho obyvate ľstva k cestovnému ruchu ako prvku predstavujúcemu pozitívny vplyv na celkový vývoj obce, - spolupráca s ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi samosprávneho kraja pri realizácii štátnej politiky cestovného ruchu, - spolupráca s podnikate ľskými subjektmi (Kompetencie v cestovnom ruchu).

2 Cie ľ práce Hlavným cie ľom diplomovej práce bolo analyzova ť podmienky pre rozvoj turistiky a cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce a navrhnú ť možnosti pre ďalší rozvoj týchto foriem cestovného ruchu. Z hlavného cie ľa práce vyplynuli ďalšie parciálne ciele: - analyzova ť primárnu ponuku a sekundárnu ponuku cestovného ruchu špecificky zameranú na rozvoj cykloturistiky a turistiky, - analyzova ť sú časné organiza čné a finan čné zabezpe čenie turistiky a cykloturistiky v okrese - navrhnú ť ďalšie možnosti rozvoja turistiky a cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce.

3 Metodika práce Základné postupy pri vypracovaní diplomovej práce sú v chronologickom slede rozdelené do nieko ľkých etáp:

1. etapa – Zhromaž ďovanie literárnych zdrojov Na za čiatku tejto etapy sme literatúru a údaje zhromaždili, najmä však tie zdroje, ktoré sa zdali by ť súvisiace s témou cestovného ruchu, turistiky a cykloturistiky. V tejto etape sme zhromaždili takisto mapy, tabu ľky a štatistické údaje. Dôležitos ť sme pripisovali nielen ve ľkému množstvu informácií, ale aj ich aktuálnosti a pravdivosti, preto sme získané informácie podrobne spracovávali a porovnávali medzi sebou, prípadne sme pravdivos ť niektorých informácií overovali priamo v teréne. Poznatky sme h ľadali v odbornej literatúre venovanej predovšetkým oblasti cestovného ruchu, vysokoškolských skriptách Slovenskej po ľnohospodárskej univerzity, strategických dokumentoch cestovného ruchu, na internete, ale aj v mapách a bulletinoch.

2. etapa – Štúdium, spracovanie a interpretácia literárnych zdrojov V tejto fáze sme sa podrobne zaoberali poznatkami a informáciami z literatúry, ktorú sme získali v prvej etape. Získané poznatky a fakty z jednotlivých analýz sme postupne selektovali. Napokon sme získané informácie syntetizovali a tak usporiadali do systematického celku.

3. etapa – Terénny výskum V tejto etape sme využívali metódu rozhovoru, pomocou ktorej sme získali potrebné informácie od ľudí, ktorí sa danej problematike v oblasti rozvoja cykloturistiky a turistiky venujú a ktorí nám poskytli svoj poh ľad na danú tému. Získané informácie sme overovali v teréne. Ďalším významom terénneho výskumu bolo zmapovanie súčasného stavu, ktorý je dôležitý pre návrhovú čas ť, resp. pre návrh cyklotrasy.

4. etapa - Návrhy 29

Na základe poznatkov a informácií získaných v predchádzajúcich etapách sme pripravili návrh cyklotrasy, ktorú by bolo možné reálne využi ť pre ďalší rozvoj cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce.

5. etapa – Vyhotovenie fotodokumentácie Po dôkladnom spracovaní a ukon čení práce sme opä ť využili metódu terénneho výskumu kvôli získaniu vlastných podkladov, a to predovšetkým prostredníctvom fotografovania. Navštívili sme viaceré miesta, ktoré sú spomenuté v práci, ktoré sme odfotografovali kvôli jasnejšej interpretácii práce a lepšiemu porozumeniu danej problematiky.

4 Analýza podmienok pre rozvoj cykloturistiky a turistiky v regióne Zlaté Moravce 4.1 Identifikácia územia Okres Zlaté Moravce sa administratívne za čle ňuje do vyššieho územného celku Nitrianskeho samosprávneho kraja. Okres Zlaté Moravce je jedným zo 7 okresov, ktoré tvoria Nitriansky samosprávny kraj (obr. 2) (Ková čová, 2008). Územie okresu Zlaté Moravce sa z hľadiska rajonizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike za čle ňuje do Nitrianskeho regiónu cestovného ruchu (Stratégia rozvoja CR NSK na roky 2006-2013, 2006).

Obr. 2 Geografická poloha okresu Zlaté Moravce v rámci Nitrianskeho kraja

Zdroj: Hasprová, 2006

Na území okresu Zlaté Moravce v sú časnosti existujú 2 mikroregióny: - Mikroregión Tribe čsko , ktorý združuje 19 obcí okresu Zlaté Moravce- Beladice, Hostie, Hos ťovce, Jed ľové Kosto ľany, Kosto ľany pod Tribe čom, Ladice, Lovce, Machulince,

Mankovce, Martin nad Žitavou, Neverice, Obyce, Skýcov, S ľažany, Topo ľč ianky, Vel čice, Zlatno, Žikava, Žitavany (Mikroregión Tribe čsko, 2009). - Mikroregión Požitavie-Širo čina , v ktorom spolupracuje 15 obcí, z toho 13 obcí z okresu Zlaté Moravce- Čaradice, Červený Hrádok, Čierne K ľačany, Cho ča, Malé Vozokany, Nem čiňany, Nevidzany, Nová Ves nad Žitavou (okres NR), Slep čany, Tesárske Mly ňany, Tajná (okres NR), Tekovské Nemce, Ve ľké Vozokany, Vieska nad Žitavou, Volkovce (Mikroregión Požitavie – Širo čina, 2005). Geografickú polohu okresu v rámci Slovenska vystihujú zemepisné súradnice jeho okrajových bodov. Najsevernejší bod okresu, ktorý sa nachádza v katastri obce Skýcov, leží na 48 ° 23 ’ s.z.š. Najjužnejší bod je v katastri obce Nevidzany a má hodnotu 48 ° 18 ’ s.z.š. Najvýchodnejší bod ležiaci na poludníku 18 ° 35 ’ v.z.d. je zárove ň okrajovým bodom katastra obce Tekovské Nemce. Najzápadnejším bodom okresu v katastri obce Kosto ľany pod Tribe čom prechádza poludník s hodnotou 18 ° 12 ’ v.z.d (Hasprová, 2006). Prirodzenou osou okresu Zlaté Moravce je rieka Žitava. Pretína okres v smere od severovýchodu na juhozápad. Z dôvodu, že okres leží na jej hornom toku, získalo toto územie aj pomenovanie Horné Požitavie (Nem číková, 2009). Po čtom obyvate ľov 42 775 (2008) okres Zlaté Moravce patrí na posledné miesto v po čte obyvate ľov Nitrianskeho kraja. Hustotou obyvate ľstva (82,1 obyvate ľov na 1 km² (2008) okres Zlaté Moravce spadá pod celoslovenský priemer hustoty obyvate ľstva na 1 km². Okres Zlaté Moravce má rozlohu 521,18 km² (2008) (Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2009). Okres tvorí 33 obcí, z čoho jedna obec je mestského typu a ostatné patria k vidieckemu typu. Administratívnym centrom okresu je mesto Zlaté Moravce (Hasprová, 2006). V sídelnej štruktúre okresu prevažujú stredne ve ľké obce s po čtom obyvate ľov od 501 – 999 a vä čšie obce s 1000 – 1499. Menších obcí do 500 obyvateľov je iba 6 (2008) (Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2009). Dopravná poloha okresu Zlaté Moravce (obr. 3) je významná najmä z hľadiska cestnej dopravy, pretože južne od mesta Zlaté Moravce (cca 1 km) prechádza v smere

32 východ-západ cesta I. triedy E 571, ktorá umož ňuje prepojenie s Bratislavou (116 km) ako aj s Banskou Bystricou (90 km). Druhou významnou dopravnou tepnou územia je cesta II. triedy č. 511 Vráble – Zlaté Moravce – Skýcov, ktorá má severojužný smer. Severným smerom spája okres s Hornou Nitrou, južným smerom s Novými Zámkami a Komárnom. Cesty III. triedy zabezpe čujú prepojenie všetkých kompaktných sídel a zárove ň dop ĺň ajú základnú sie ť. Okres má dobrú dopravnú polohu a dopravné spojenie aj vzh ľadom na ve ľké metropoly susedných krajín. Mesto Zlaté Moravce je od Budapešti vzdialené 140 km, od Viedne 190 km a Brna 205 km (Hasprová, 2006).

Obr. 3 Vymedzenie okresu Zlaté Moravce

Zdroj: Hasprová, 2006

4.2 Analýza primárnej ponuky Pod ľa kritérií OECD patrí okres Zlaté Moravce medzi vidiecke územia (obr. 4), nako ľko nad 50 % obyvate ľstva žije vo vidieckych obciach (Stratégia rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja 2009-2015, 2009).

Medzi silné stránky vidieckeho územia patrí vysoký rekrea čný a turistický potenciál krajiny, bohaté kultúrno-historické pamiatky, dostatok vo ľnej pracovnej sily, prevaha populácie s ukon čeným stredným vzdelaním, možnosti rozvoja služieb a diverzifikácie po ľnohospodárstva smerom k nepo ľnohospodárskym činnostiam (Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007-2013, 2007).

Obr. 4 Regionalizácia územia SR na základe stup ňa “rurality“

Zdroj: Fáziková

4.2.1 Prírodný potenciál Okres Zlaté Moravce je situovaný na styku Karpát a Panónskej panvy. Nachádzajú sa tu tri povrchové celky: Tribe č (jadrové pohorie Vnútorných Západných Karpát), Pohronský Inovec (sope čné pohorie Vnútorných Západných Karpát) a Podunajská

35 pahorkatina (Žitavská a Hronská pahorkatina a Žitavská niva), ktorá je sú čas ťou Panónskej panvy reprezentovanej Podunajskou nížinou) (Hasprová, 2000). Pohoria okresu Zlaté Moravce patria k nevysokým pohoriam Slovenska, s nadmorskou výškou 300-901 m n. m. Svojimi prevažne nenáro čnými turistickými trasami a cyklotrasami sú vhodné pre turistov všetkých vekových kategórií, hlavne pre rodinnú turistiku. Obidve pohoria sú charakteristické miernymi stúpaniami po lesných cestách, ktoré sa striedajú s lúkami s výh ľadmi na zaoblené hrebene pohorí a do úrodných oblastí Nitrianskej, Žitavskej a Hronskej pahorkatiny (Tribe č Pohronský Inovec, 1983). Najvyšší podiel lesných pozemkov na celkovej výmere pôdneho fondu je v rámci Nitrianskeho kraja v okrese Zlaté Moravce (Stratégia rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja 2009-2015, 2009). Rastlinstvo je jednou z hlavných dominánt okresu (najmä lesné spolo čenstvá), ke ďže územie okresu leží na rozhraní Karpát a Panónskej panvy. Lesné plochy zaberajú 22 655 ha (2008) (Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2009), čo tvorí približne 43,4% z celkovej rozlohy okresu. Môžeme konštatova ť, že práve zalesnená čas ť územia okresu spolu s kultúrno-historickým potenciálom sú najatraktívnejšie pre rozvoj turistiky a cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce. Turistická atraktivita okresu Zlaté Moravce (obr. 5) z hľadiska hodnotenia reliéfu je vyššia v porovnaní tými okresmi Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde pohoria v území nie sú, resp. do územia nezasahujú (Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006-2013, 2006). Atraktivita územia pre cestovný ruch rastie s rastúcou nadmorskou výškou. Z toho vyplýva, že v rámci územia Nitrianskeho samosprávneho kraja je najvyššia atraktivita územia pre cestovný ruch práve v okrese Zlaté Moravce. Z tohto dôvodu patrí okres Zlaté Moravce medzi najvhodnejšie okresy Nitrianskeho samosprávneho kraja pre rozvoj turistiky a cykloturistiky.

Obr. 5 Delimitácia prírodných predpokladov cestovného ruchu okresu Zlaté Moravce

Zdroj: Krogmann, 2005

Pohoria Tribe č a Pohronský Inovec na pomerne malej ploche obsahujú v ďaka pestrým orografickým, geologickým a klimatickým pomerom, esteticky pôsobivé krajinné prvky s možnos ťami ich rekrea čného a turistického využitia a vzácne spolo čenstvá rastlín a živo číchov (Kolektív autorov, 1983). Špecifický význam pre rozvoj cestovného ruchu majú vinohrady. V okrese Zlaté Moravce je vhodnou lokalitou pre rozvoj vínnej turistiky okolie obce Topo ľč ianky (Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006- 2013, 2006). Po ľnohospodársku krajinu výrazne spestrujú rozsiahle vinohrady, tiahnuce sa nielen predhorím Tribe ča, ale mozaikovite sa vyskytujúce na Žitavskej a Hronskej pahorkatine. „Zlatomoravecký vinohradnícky rajón“ je zameraný na pestovanie hlavne bielych sort hrozna. Je sú čas ťou Nitrianskej vinohradníckej oblasti, pri čom najznámejším vinárskym podnikom v okrese sú Vinárske závody Topo ľč ianky, s. r. o., ktoré nadviazali na vinohradnícke tradície v tejto oblasti. Používajú historickú ochrannú známku topo ľč ianskych vín „Chãteau Topo ľč ianky“ (Hasprová, 2006). Tzv. vínna turistika, resp.

37 ochutnávky vín by mohli prispie ť k spestreniu turistickej trasy alebo cyklotrasy vybranej kategórie ú častníkov cestovného ruchu a napomôc ť tak k vytvoreniu komplexnejšieho zážitku z turistiky a cykloturistiky. Vplyv fauny a flóry má na rozvoj cestovného ruchu len sekundárny význam. Výrazne ovplyv ňuje len po ľovníctvo a rybolov. Okrem chovu po ľovnej zveri je okolie Topo ľč ianok známe aj zvernicovým chovom Zubra hrivnatého ( Bison bonasus). Obora s rozlohou 140,16 ha je sú čas ťou katastrálneho územia obcí Hos ťovce a Lovce. Patrí k najvä čším atraktivitám Nitrianskeho samosprávneho kraja (Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006-2013, 2006). V oblasti Tribe ča a Pohronského Inovca v lesných a po ľných biotopoch sa zistila existencia i niektorých mimoriadne sa vyskytujúcich druhov vtákov a cicavcov. Sú to najmä orol krá ľovský (Aquila heliaca ), orol skalný ( Aquila chrysaetos ), orol stepný ( Aquila nipalensis ) sova dlhochvostá ( Strix uralensis ) (Kolektív autorov, 1983). Okres Zlaté Moravce má v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu vynikajúce predpoklady pre rozvoj po ľovníctva a hipoturistiky. Územie najmä v okolí obce Topo ľč ianky je známym po ľovníckym revírom, ke ďže sa tu nachádza jeden z najvä čších revírov v strednej Európe (Ve ľká zvernica a Malá zvernica). V okrese Zlaté Moravce okrem spomínaných revírov existuje ešte 26 po ľovných revírov (Nem číková, 2009). Možnos ť spestrenia programu pre turistov a cykloturistov v tomto prípade by mohla predstavova ť športová stre ľba, či jazda na koni. Tieto aktivity by sa mohli sta ť sú čas ťou pri vytvorení komplexného balíka pre turistov a cykloturistov. V okrese Zlaté Moravce sa pod ľa platnej legislatívy na úseku ochrany prírody a krajiny nachádza jedno ve ľkoplošné a desa ť maloplošných chránených území. Severozápadná a okrajovo aj severná čas ť okresu (5 070 ha) patria pod správu ve ľkoplošného chráneného územia- CHKO Ponitrie (Hasprová, 2006). Chránená krajinná oblas ť Ponitrie sa nachádza v dvoch odlišných orografických celkoch- Tribe či a Vtá čniku. Tribe č patrí ku starým jadrovým pohoriam. Budujú ho kryštalické bridlice, granodiority, ale i horniny mezozoika (vápence, dolomity, kremence, bridlice), z ktorých k morfologicky ojedinelým patria kremencové hôrky, lemujúce jeho chrbát zo západu na východ. Typické pre Tribe č sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Vzh ľadom na svoju nadmorskú výšku, geologické podložie a expozíciu, Tribe č pokrývajú zvä čša teplomilné rastlinné spolo čenstvá (Chránené krajinné oblasti). Chránená krajinná oblas ť Ponitrie zohráva špecifickú úlohu v prípade cestovného ruchu v okrese Zlaté Moravce

(Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006- 2013, 2006). Maloplošné chránené územia sú rozptýlené po celom území (obr. 6). K chráneným územiam s celoštátnym významom v okrese Zlaté Moravce patria: CHA Topo ľč ianska zubria zvernica, CHA Arborétum Mly ňany, CHA Park Topo ľč ianky a NPR V čelár (Hasprová, 2006).

Obr. 6 Chránené časti prírody okresu Zlaté Moravce

Zdroj: Hasprová, 2006 Arborétum Tesárske Mly ňany (obr. 7) – na ploche 61,15 ha v katastrálnom území Tesárskych Mlynian a Viesky nad Žitavou sa rozprestiera ”otvorená botanická záhrada”, ktorá patrí k najvä čším atrakciám okresu v ďaka svojej dendrologickej, architektonickej

39 i kultúrnej hodnote (Hasprová, 2000). V sú časnosti je tu sústredených viac ako 2500 taxónov drevín v samostatných expozíciách reprezentujúcich flóru Stredomoria, Čierneho mora, Číny, Japonska, Floridy, Kalifornie a severnejších oblastí Eurázie a Ameriky (Tábor, 1992). Vo využívaní arboréta prevládajú dve funkcie. Jednou je vedecké zameranie na štúdium aklimatiza čných problémov cudzokrajných drevín a druhou je jeho využitie ako centra poznávacieho cestovného ruchu (Hasprová, 2000).

Obr.7 Arborétum Tesárske Mly ňany

Zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Topo ľč ianky na roky 2007-2013, 2007)

Vrch V čelár (obr. 8) sa nachádza v katastrálnom území obce Obyce a je pozoruhodný pre výskyt suchomilných a teplomilných rastlinných a živo číšnych spolo čenstiev skalnej lesostepi na vedeckovýskumné, náu čné a kultúrno-výchovné ciele. V roku 1983 bolo toto územie vyhlásené ako Národná prírodná rezervácia. Geologicky patrí k Pohronskému Inovcu, od ktorého ho odrezala Žitava. Horopisne patrí k pohoriu Tribe č

(Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Tribe čsko, 2008).

Obr. 8 Národná prírodná rezervácia V čelár 40

Zdroj: vlastná fotodokumentácia

Ostatné chránené územia s celoštátnym významom analyzujeme v návrhovej časti (kapitola 5), nako ľko sú sú čas ťou nami navrhovanej cyklotrasy. Na území okresu Zlaté Moravce sa nachádzajú alebo do ňho zasahujú lokality v rámci sústavy NATURA 2000. Nachádza sa tu čas ť chráneného vtá čieho územia Tribe č. Toto chránené vtá čie územie sa rozprestiera na území 28 obcí Nitrianskeho a Tren čianskeho kraja, pri čom v okrese Zlaté Moravce zaberá čas ť katastrálnych území 9 obcí: Hos ťovce, Lovce, Vel čice, Kosto ľany pod Tribe čom, Mankovce, Ladice, S ľažany, Martin nad Žitavou, Zlatno. Ide o jedno z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie orla krá ľovského (Nem číková, 2009). Ďalším typom chránených území v rámci sústavy NATURA 2000 sú územia európskeho významu. V okrese Zlaté Moravce sa nachádza jedna takáto lokalita a to Kostolianske lúky. Územie európskeho významu Kostolianske lúky sa rozprestiera na ploche 4,20 ha 600 m severo-východne od Kostola sv. Juraja v Kosto ľanoch pod Tribe čom. Dôvodom ochrany sú najmä dva biotopy: suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží a biotop suchomilných a teplomilných krovín (Nem číková, 2009). Využívanie chránených častí prírody napr. na ú čely cestovného ruchu je v záujme ich zachovania potrebné regulova ť. Spomínané chránené územia, najmä tie s celoštátnym

41 významom, výrazne zvyšujú celkovú hodnotu prírodného potenciálu celého okresu (Hasprová, 2006). Územie chránených území je vhodné pre pešiu turistiku, cykloturistiku a bežecké lyžovanie a ich rozvoj vzh ľadom na pôvodnú funkciu týchto území by mal by ť regulovaný (Ková čová, 2008). Z hľadiska komplexného hodnotenia prírodného potenciálu v okrese Zlaté Moravce sme v súlade s Hasprovou (2000) roz členili prírodný potenciál do 4 kategórií: Do prvej kategórie sme zaradili oblasti s gravita čným zázemím celoštátnych rozmerov , kde v rámci okresu Zlaté Moravce patria lokality: Chránený areál Zubria obora a Chránený areál Arborétum Tesárske Mly ňany. Prírodný potenciál týchto lokalít ich predur čuje na rozvoj krátkodobého dynamického cestovného ruchu (pešia turistika, cykloturistika) s dôrazom na poznávací turizmus. Územia s optimálnym a nadpriemerným potenciálom môžeme priradi ť k oblastiam s gravita čným zázemím regionálnych rozmerov . Do tejto kategórie patrí oblas ť Ve ľkého Inovca (najmä vrchol Ve ľkého Inovca, Obycké lúky, Kadiška), štálová oblas ť a oblas ť v okolí Ve ľkého Tribe ča. Tieto oblasti sú vhodné na využitie pre pešiu turistiku, cykloturistiku, pozorovanie zveri, hipoturistiku. Územia s priemerným a nevyhovujúcim prírodným potenciálom nemajú vhodné prírodné predpoklady pre rozvoj stacionárnych foriem pobytového cestovného ruchu, preto je v týchto oblastiach vhodný rozvoj jednotlivých foriem dynamického cestovného ruchu, ktorý sa vyzna čuje vysokým stup ňom mobility ú častníkov (cykloturistika, turistika) (Hasprová, 2000). Z tohto hodnotenia je zrejmé, že cykloturistika a turistika sú formy cestovného ruchu vhodné do každého typu terénu, ktorý sa v okrese Zlaté Moravce nachádza s oh ľadom na náro čnos ť (od ľahkej až po ťažkú cyklistickú trasu).

4.2.2 Kultúrno-historický potenciál Nako ľko okres Zlaté Moravce z nášho poh ľadu vyniká obrovským kultúrno- historickými a technickými pamiatkami (príloha 1), v našej práci sa ďalej venujeme iba tým, ktoré sú v rámci okresu pre návštevníkov najatraktívnejšie. Niektoré z kultúrno- historických lokalít v tejto podkapitole nebudeme špecifikova ť, nako ľko sme ich zahrnuli do návrhu cyklotrasy v ďalšej kapitole, kde sa budeme nimi bližšie zaobera ť. V okrese Zlaté Moravce sa nachádza bohatý potenciál pamiatok ľudovej architektúry, technické, národno-historické a architektonické diela, ale aj archeologické náleziská (Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002). Z bohatstva

42 archeologických nálezísk okresu Zlaté Moravce je možné vidie ť zbierky od praveku, mladšiu dobu kamennú, dobu bronzovú, Ve ľkú Moravu až po sú časnos ť v muzeálnych expozíciách v Zámku v Topo ľč iankach a v Tekovskom múzeu v Zlatých Moravciach (Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002). Mesto Zlaté Moravce malo už v minulosti administratívnu funkciu, v 18. storo čí bolo sídlom Tekovskej župy. Nachádza sa tu pôvodne renesan čný kaštie ľ rodiny Migazziovcov z roku 1630, v sú časnosti tu pôsobí múzeum a mestské kultúrne stredisko. V múzeu je sústredený aj materiál o živote štúrovského básnika Janka Krá ľa, ktorý pôsobil v Zlatých Moravciach v rokoch 1862-1876. Zaujímavou stavbou je i mauzóleum rodiny Migazzi, ktoré bolo postavené v roku 1887 v neorománskom slohu. Okolo mauzólea sa rozprestiera pri ľahlý park. Mesto Zlaté Moravce má od roku 1994 vyhlásenú pamiatkovú zónu (Nem číková, 2009). V obci Kosto ľany pod Tribe čom je situovaná najstaršia celistvo zachovaná predrománska architektúra na Slovensku- kostolík sv. Juraja , vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2009 bol kostolík zaradený do zoznamu Európskeho kultúrneho dedi čstva. Kostolík bol postavený v 9. storo čí, pravdepodobne okolo roku 860. (Kosto ľany pod Tribe čom). V okrese Zlaté Moravce sa nachádzajú viaceré pamätné izby a múzeá- v Obyciach Múzeum nerastov, v Topo ľč iankach Národopisné múzeum a Hipologické múzeum Národného žreb čína, v Zlatne Geografické múzeum, v Jed ľových Kosto ľanoch a Ladiciach- Múzeum ľudových tradícií, vo Vel čiciach prezentácia ľudových tradícií obce, v Skýcove Historické múzeum prezentujúce dejiny a partizánske boje (Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Tribe čsko, 2008).

4.2.3 Organizované podujatia Organizované podujatia vychádzajú z historickej tradície a charakteru územia, sú dokladom nehmotnej kultúry obyvate ľov daného územia. Umož ňujú zvýšenie atraktivity navštíveného miesta (Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006-2013, 2006). Pod ľa ich charakteru ich môžeme roz členi ť na religiózne, folklórne, športové (príloha 2), kultúrne (Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006-2013, 2006). Najvýznamnejším religióznym podujatím v okrese je Mariánska pú ť ku Karmelskej Panne Márii v Topo ľč iankach, ktorá sa koná každoro čne v druhú júlovú nede ľu. Na

43 regionálne tradície nadväzujú jarmoky, najvýznamnejší je jarmok v Zlatých Moravciach organizovaný v septembri a tzv. pú ťový jarmok v Topo ľč iankach, ktorý je organizovaný po čas Mariánskej púte. Medzi významné športové podujatia celoslovenského, resp. medzinárodného významu patria dostihy v Topo ľč iankach a motokrosové preteky v Skýcove (Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006-2013, 2006). Medzi každoro čné športové podujatia lokálneho významu patria turistické pochody Partizánskym chodní čkom (Hostie – Jed ľové Kosto ľany) a Kapolkov pochod (Hostie – V čelár – Ve ľký Inovec) (Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Tribe čsko, 2008). Kultúrno-spolo čenské podujatia v okrese (príloha 3): - Obec Jed ľové Kosto ľany- Gajdošské fašiangy - Po stopách zašlej slávy obycko-kostoliansko-hostianskych baníkov, Turistický pochod po náu čnom chodníku a výchovno-kultúrny program - Obec Obyce- Podinovecké slávnosti, folklórny festival - Obec Topo ľč ianky- Kultúrne leto, kultúrny festival - Obec Hostie- Medzinárodný festival dychových hudieb (Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Tribe čsko, 2008). V okrese Zlaté Moravce sú pravidelne organizované kultúrne a spolo čenské podujatia, prevažne regionálneho významu, ktoré majú potenciál sta ť sa navštevované i účastníkmi cestovného ruchu (Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002). Organizované podujatia môžu by ť dôvodom ú časti turistov a cykloturistov v prípade, že existujú možnosti pre to, aby turisti, resp. cykloturisti mali možnos ť odloži ť si svoju batožinu, bicykel na bezpe čnom mieste a tak sa sta ť ú častníkmi podujatia. Túto možnos ť má však turista v okrese Zlaté Moravce iba v ubytovacích zariadeniach, kde je ubytovaný. V okrese chýbajú miesta pre bezpe čné odloženie bicykla a úschovne batožiny, preto navrhujeme ich vybudovanie na turisticky atraktívnych miestach v okrese (Topo ľč ianky, Zlaté Moravce, zubria obora a pod.).

4.3 Analýza sekundárnej ponuky V sú časnosti v okrese pôsobia 3 podniky s predmetom činnosti prevádzkovanie cestovnej agentúry, ktoré majú funkciu touroperátora. Cestovné agentúry v okrese sú v

44 ponuke destinácií orientované najmä na pasívny zahrani čný cestovný ruch. Propagácia a realizácia aktívneho domáceho cestovného ruchu je zabezpe čovaná prevažne priamo samotnými zariadeniami, ú čas ťou organizácií na výstavách cestovného ruchu a podnikate ľských aktivít, spojených s turizmom (Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002). Slabou stránkou v okrese Zlaté Moravce je fakt, že tam nesídli žiadna cestovná kancelária, resp. agentúra, ktorá by ponúkala a vytvárala balíky služieb pre pobyt v okrese, čím sa znižuje po čet prenocovaní v okrese a účastníci cestovného ruchu sú ľahšie ovplyvnite ľní ponukami a balíkmi služieb z konkuren čných cie ľových miest, ktoré sa nachádzajú mimo okresu (Ková čová, 2008). Ponuku ubytovacích a stravovacích služieb pre najnáro čnejších turistov poskytujú hotely ViOn***, Eminent*** v Zlatých Moravciach a Park Hotel Tartuf*** v Beladiciach, Zámok Topo ľč ianky, Hotel Národný dom. Vhodným ubytovaním pre turistov a cykloturistov môžu by ť nasledovné ubytovacie zariadenia: Chata Breziny, Hotel TJ Tatran Topo ľč ianky, Chata Ja ďová (Obyce), chatové osady Areál zdravia Jed ľové Kosto ľany, Rekrea čné zariadenie Jedliny v Kosto ľanoch pod Tribe čom a Rekrea čné zariadenie Čaradice. Ubytovacie služby poskytuje aj Turistická ubytov ňa na Ve ľkom Inovci. Typické vidiecke ubytovanie poskytuje Mlyn v Machulinciach. Samostatnou kategóriou ubytovacích zariadení v okrese sú po ľovnícke chaty, ktoré sú však v prevažnej miere poskytované po ľovníkom Ubytovacie možnosti v okrese Zlaté Moravce predstavuje aj ubytovanie v chatách, ktoré sú však prevažne vo vlastníctve súkromníkov, no viacerí z nich tieto chaty po čas roka prenajímajú (najmä štálové oblasti v okolí Jed ľových Kostolian) (Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Tribe čsko, 2008).

Obr. 9 Areál zdravia Jed ľové Kosto ľany

Zdroj: Areál zdravia Jed ľové Kosto ľany, 2008

Obr. 10 Rekrea čné zariadenie Jedliny v Kosto ľanoch pod Tribe čom

Zdroj: Jedliny.sk, 2007

Okres Zlaté Moravce poskytuje diverzifikovanú ponuku stravovacích služieb. Stravovacie služby sú poskytované okrem pohostinských zariadení nízkych cenových

46 kategórií, v kvalitných stravovacích zariadeniach (tzv. denné menu) ponúka Penzión Gazdovský hostinec, Hotel Národný dom, Zámok Topo ľč ianky, Hotel Eminent. Ostatné zariadenia neposkytujú vo ľne dostupné stravovanie pre verejnos ť, jedlo je možné objedna ť si len na objednávku (Po ľovnícky zámok Topo ľč ianky) alebo v prípade turistických zariadení a chatových osád je možnos ť stravovania len pre ubytovaných hostí. Na rýchle ob čerstvenie turistov v okrese Zlaté Moravce slúžia ponuky viacerých bufetov a rýchleho ob čerstvenia (v Zlatých Moravciach, Topo ľč iankach, Skýcove, pri Zubrej zvernici...) (Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Tribe čsko, 2008). Vo vybraných zariadeniach (napr. Penzión mlyn v Machulinciach, Gazdovský hostinec v Topo ľč iankach, Motorest U starej mamy v Olichove a i.) je možné pre klientelu zabezpečiť i špeciálny druh stravovacích služieb, s poskytovaním regionálnych kulinárskych špecialít. Práve táto atraktivita môže by ť v spojitosti inými regionálnymi možnos ťami cestovného ruchu zaujímavou ponukou pre turistov (Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002). Problémom zostáva nedostatok služieb súvisiacich s cykloturistikou a to nedostatok poži čovní, opravovní bicyklov a športového náradia. V rámci okresu sú k dispozícii 2 poži čovne bicyklov a to v Beladiciach (Park Hotel Tartuf) a v Topo ľč iankach (Hotel Národný dom) (Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Tribe čsko, 2008). V okrese Zlaté Moravce v sú časnosti existujú 2 obchodné prevádzky, ktoré ponúkajú predaj bicyklov a doplnkového sortimentu pre cyklistov, viacero športových prevádzok a jedna opravov ňa bicyklov. V okrese Zlaté Moravce pôsobia 2 turistické informa čné kancelárie - v Zlatých Moravciach a Vieske nad Žitavou, ktoré však slúžia predovšetkým na svoju prezentáciu v historickej, kultúrnej a turistickej oblasti. V okrese je nutné vybudovanie turistickej informa čnej kancelárie, ktorá bude poskytova ť ucelené informácie o všetkých obciach a atraktivitách okresu Zlaté Moravce. V Zlatých Moravciach pôsobí cyklistický klub Cyklokoloinovec, ktorý organizuje rôzne klubové akcie, ktoré majú charakter jednod ňových, prípadne víkendových akcií, ktoré sa zverej ňujú približne jeden až dva týždne pred uskuto čnením. Tieto akcie sú organizované na bicykloch s odchodom zo Zlatých Moraviec a tiež príchodom do Zlatých Moraviec. Plánované cyklo akcie na rok 2010: Podhájska a okolie, Devínska 37, Štiavnický okruh, Cyklistika v Tribe čskom pohorí, Cyklokolo okolo Ve ľkého Inovca, Nitriansky okruh a okolie (Kalendár klubových cyklo akcií, 2010).

Na území okresu existujú v sú časnosti štyri turistické kluby . V Zlatých Moravciach pôsobí Klub slovenských turistov, Mestská organizácia Zlaté Moravce. V obci Jed ľové Kosto ľany pôsobí Oddiel klubu slovenských turistov pod názvom Čerti. V obci Slep čany pôsobí Oddiel klubu slovenských turistov, s názvom Slep čany. V obci S ľažany funguje Oddiel klubu slovenských turistov, pod názvom Pustovník (Adresár odborov a klubov KST). Každoro čné športové podujatia organizované Mestskou organizáciou Klubu slovenských turistov:

Mesiac Aktivita Január Slovenský zimný zväz turistov Apríl Po Kapolkovom chodníku Máj Prvomájové stretnutie turistov na Ve ľkom Inovci Jún Pochod Pohronským Inovcom August Partizánskym chodníkom September Hviezdicový výstup na Ve ľký Inovec November Jesenná vychádzka na zrúcaninu hradu Hrušov

Zdroj: vlastné spracovanie

4.4 Miestna samospráva Pre hodnotenie miestnej samosprávy z hľadiska rozvoja turistiky a cykloturistiky sme si vybrali okresné mesto Zlaté Moravce a najvä čšiu obec okresu- Topo ľč ianky, nako ľko sme sa domnievali, že práve tieto budú vykonáva ť najviac podporných aktivít v oblasti rozvoja turistiky a cykloturistiky. Mesto Zlaté Moravce má v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja z oblasti rozvoja turistiky a cykloturistiky zadefinované aktivity nasledovne: Vybudovanie náu čných chodníkov v blízkom okolí, vybudovanie cyklotrás a ich napojenie na existujúcu Hornonitriansku magistrálu. V roku 2003 bol predložený projekt v rámci Sektorového opera čného programu Priemysel a služby- ,,Vybudovanie cykloturistických trás a propagácia mesta Zlaté Moravce a jeho okolia“ (Rýchla a kol., 2007). Projekt bol

48 schválený a hlavným realizátorom projektu Požitavské cyklotrasy v roku 2005 sa stali členovia Mestskej organizácie Klubu slovenských turistov v Zlatých Moravciach, ktorí celý projekt iniciovali. V sú časnosti mesto Zlaté Moravce nevykonáva žiadne aktivity súvisiace s rozvojom turistiky a cykloturistiky, pri čom túto súvislos ť spájame okrem iného s faktom, že Mestský úrad v Zlatých Moravciach nemá doposia ľ vytvorený žiadny odbor súvisiaci s cestovným ruchom a jeho rozvojom a ani pracovníci iných odborov nie sú schopní sa k téme cestovného ruchu a jeho rozvoja vyjadri ť. Z toho vyplýva, že aktivity v oblasti rozvoja turistiky a cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce vykonáva len Mestská organizácia Klubu slovenských turistov, ktorá však v ostatnom období takisto nevykonáva žiadne aktivity v prípadnom v rozvoji, čo spájame so zlou spoluprácou medzi predstavite ľmi Mestskej organizácie Klubu slovenských turistov a predstavite ľmi Mestského úradu v Zlatých Moravciach. Okrem mesta Zlaté Moravce sme sa v našej práci zamerali aj na najvä čšiu obec okresu - Topo ľč ianky. Obec má v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2007-2013 (2007) zadefinovaných viacero aktivít, ktoré postupne úspešne nap ĺň a. Medzi aktivity v oblasti cestovného ruchu, na ktoré obec v sú časnom období vypracováva projekty na získanie finan čných prostriedkov z fondov Európskej únie patria: - Rekonštrukcia miestnych komunikácií (vybudovanie cyklochodníka cez obec), - Vybudovanie letnej oddychovej zóny – areál kúpaliska (zriadenie areálu s kúpaliskom). Medzi ďalšie aktivity a plány obce patrí vybudovanie golfového ihriska. Predpokladáme, že po naplnení aktivít, ktoré má obec zadefinované v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2007-2013 (2007) má obec predpoklady sta ť sa ešte významnejším centrom cestovného ruchu v okrese Zlaté Moravce a tým v kone čnom dôsledku získa ť viac turistov. Finan čné prostriedky potrebné na realizáciu projektov, tak ako boli definované v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Topo ľč ianky (2007), budú pochádza ť z týchto zdrojov: - rozpo čet obce, - ostatné verejné zdroje, - súkromné zdroje, - fondy Európskej únie (Ká čer a kol., 2007). Na úrovni miestnej samosprávy v okrese Zlaté Moravce svoju činnos ť v oblasti

49 cestovného ruchu vykonávajú aj mikroregióny Tribe čsko a Požitavie-Širo čina. Mikroregión Tribe čsko bol vytvorený s cie ľom zvýši ť prí ťažlivos ť územia Mikroregiónu Tribe čsko rozvojom cestovného ruchu na báze maximálneho zhodnotenia prírodných a kultúrno-historických zdrojov a zabezpe čiť ekonomickú stabilitu domácich obyvate ľov. Pre tento cie ľ si mikroregión stanovil strategické priority: 1. Rozvoj cestovného ruchu, 2. Kvalita vidieckeho prostredia a krajiny, 3. Budovanie moderných vedomostí a zru čností (Gerhátová a kol., 2008). Mikroregión Požitavie-Širo čina je záujmovým združením obcí pre cestovný ruch a bol vytvorený z viacerých dôvodov: geografická poloha a blízka kultúra, podobná ekonomická štruktúra a problémy spojené transformáciou, prepojenos ť cestnou sie ťou, dlhodobá neformálna spolupráca medzi ob čanmi, potreba spolo čného riešenia vä čších problémov pri obmedzenosti finan čných zdrojov, široká ponuka rozvojových faktorov a príležitostí pre rozvoj obcí (História a vznik mikroregiónu Požitavie - Širo čina, 2005). V okrese Zlaté Moravce je nutné aktivizova ť potenciál, ktorý je v území daný a prostriedkom na jeho vykonanie by pod ľa nášho názoru malo by ť získanie investorov s cie ľom vytvori ť verejno-súkromné partnerstvá, prostredníctvom ktorých sa zabezpe čí rozvoj cestovného ruchu, resp. turistiky a cykloturistiky.

4.5 Vybudované turistické trasy a cyklotrasy v regióne Zlaté Moravce V pohoriach v okrese Zlaté Moravce je vytvorená hustá sie ť chodníkov pre pešiu turistiku. Kostru chodníkov tvorí Tribe čská magistrála v pohorí Tribe č a Rudná magistrála v Pohronskom Inovci (Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2006-2013, 2006).

Tab. 1 Evidencia turistických zna čkovaných trás Klubu slovenských turistov pod ľa geomorfologických celkov v okrese Zlaté Moravce

Geomorfologický Východisko Cie ľ Dĺžka celok (km) Podunajská pahorkatina Vieska nad Žitavou Arborétum 0,4 Podunajská pahorkatina Slep čany Ve ľké Vozokany 7,5 Pohronský Inovec Zlaté Moravce Ve ľký Inovec 16,5 Pohronský Inovec Ve ľký Inovec Nová Ba ňa 12,0

Pohronský Inovec Topo ľč ianky Malá Lehota 23,5 Pohronský Inovec Jed ľové Kosto ľany Sedlo Kuchy ňa 9,0 Pohronský Inovec Obyce Škripec pod Hrádkom 6,0 Pohronský Inovec Motorest Zubor Ve ľký Inovec 12,4 Pohronský Inovec Ve ľký Inovec Stará Huta 6,0 Pohronský Inovec Horáreň Osná dolina Tekovské Nemce 17,0 Pohronský Inovec Žitavany Obycké Lúky pod Benátom 6,5 Tribe č Zlatno Ve ľké Pole 36,0 Tribe č Vl čí kút Člnok 0,5 Tribe č Luká čov štál Drie ňová 0,5 Tribe č Zlatno Sedlo pod Rakytou 6,0 Tribe č Topo ľč ianky Javorový vrch 24,5 Tribe č Skýcov Vápenný vrch 1, 0 Tribe č Skýcov Adamíkova, Uhlisko 2,1

Zdroj: vlastné spracovanie pod ľa Evidencie turistických zna čkovaných trás KST

Vzh ľadom na vhodné podmienky reliéfu prechádzajú cez okres: Ponitrianska cyklomagistrála: Komárno- Martovce- Hurbanovo- Ime ľ- Nesvady- Nové Zámky- Bánov- Malá Kesa- Šurany- Lipová- Mojzesovo- Černík- Vinodol- Ve ľký Cetín- Malý Cetín- Čechynce- Janíkovce- Nitra- Nitrianske Hrn čiarovce- Štitáre- Kolí ňany- Jelenec- Kosto ľany pod Tribe čom- Ladice- Neverice- Sľažany- Martin nad Žitavou- Zlaté Moravce- Topo ľč ianky Požitavské cyklotrasy: Zlaté Moravce- Žitavany- Machulince- Obyce- Ve ľká Lehota- Drozdovo- (Chata KST)- RS Čaradice- (Motorest Zubor)- Volkovce- Čierne K ľačany - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 659 m Zlaté Moravce- (Motorest Zubor)- Čaradice- Tekovské Nemce- Hronský Be ňadik- Kozárovce- Nem čiňany- Malé Vozokany- (cez Arborétum Mly ňany)- Vieska nad Žitavou - odporú čaný cestný bicykel; prevýšenie 100 m Zlaté Moravce- Prílepy- Čierne K ľačany- Ve ľké Vozokany- (cez Arborétum Mly ňany)- Vieska nad Žitavou- Slep čany- Tesárske Mly ňany- Zlaté Moravce - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 33 m

Zlaté Moravce- S ľažany- Ladice- Kosto ľany pod Tribe čom- Zlatno - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 185 m Zlaté Moravce- Martin nad Žitavou- Mankovce- Zlatno- Vel čice- S ľažany - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 185 m Zlaté Moravce- Hos ťovce- Lovce- zubria zvernica - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 194 m Mankovce- Vel čice- Kosto ľany pod Tribe čom - odporú čaný horský bicykel; prevýšenie 232 m Zlaté Moravce- Žitavany- Topo ľč ianky- Skýcov - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 294 m Topo ľč ianky- Žikava- Lovce- zubria zvernica - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 173 m Topo ľč ianky- Skýcov- zrúcanina hradu Hrušov - odporú čaný cestný bicykel; prevýšenie 303 m Topo ľč ianky- Hostie- Jed ľové Kosto ľany - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 148 m Machulince- Obycké lúky- Chata KST - odporú čaný cestný alebo trekingový bicykel; prevýšenie 638 m (Mapa Požitavské cyklotrasy, 2005). Požitavské cyklotrasy boli vybudované Mestskou organizáciou Klubu slovenských turistov v spolupráci s mestom Zlaté Moravce. Projekt bol finan čne podporený z prostriedkov predvstupového fondu Európskej únie- PHARE. Projekt vybudovania Požitavských cyklotrás sa realizoval v ďaka nasledovným finan čným zdrojom: predvstupová pomoc EÚ - 16 597 € (500 000 Sk), Mesto Zlaté Moravce – 4 979 € (150 000 Sk), jedenás ť obcí regiónu – 1 660 € (50 000 Sk). Celková d ĺžka vyzna čených cyklotrás je 260,5 km. Na uvedených 12 cyklotrasách sa po ich vybudovaní nachádzalo 12 informa čných tabú ľ s odpo čívadlami (Zlaté Moravce, Topo ľč ianky, Hrušov, Skýcov, Jed ľové Kosto ľany, Ve ľký Inovec, Zlatno, Lovce, Kosto ľany pod Tribe čom, Arborétum Mly ňany, Hronský Be ňadik, Slep čany), no v sú časnosti už viaceré z uvedených odpo čívadiel neexistujú, nako ľko boli a neustále sú ni čené vandalmi. Na vyzna čenie cykloturistických trás sú použité pásové zna čky s rozmerom 14x14 cm, ktoré sa okrem rozmeru odlišujú od zna čky pre peších turistov aj farbou. Pri cykloturistických zna čkách sa používa žltá upozor ňovacia farba (Požitavské

52 cyklotrasy, 2009). Cyklotrasy prechádzajú tromi krajmi a piatimi okresmi, preto sú nadregionálneho významu. Cyklotrasy vychádzajú od Turistickej informa čnej kancelárie v Zlatých Moravciach, kde je umiestnená informa čná tabu ľa s dvanástimi cyklotrasami, orienta čné smerovníky, turistická mapa a kryté odpo čívadlo. Požitavské cyklotrasy boli uvedené do prevádzky v septembri 2005 (Požitavské cyklotrasy, 2009). V okrese sú okrem turistických a cykloturistických chodníkov vybudované aj viaceré náu čné chodníky: 1. Náu čný chodník Vápenný vrch Náu čný chodník sprevádza návštevníkov územím Vápenného vrchu, ktorý je posiaty množstvom kráterov po delostreleckých granátoch z obdobia II. svetovej vojny a jám, tzv. štôlní, ktoré vznikali ťažbou vápenca. Tento zaujímavý vápencový útvar je jedným zo zdrojov pitnej vody pre obyvate ľov Skýcova. Je však aj zdrojom a zásobár ňou lie čivých rastlín a lesných plodov. Na prísne chránenom úseku sa na ploche cca 200 m 2 vyskytuje vzácny druh rastliny orchidea. Náu čný chodník sa za čína z námestia obce Skýcov po hlavnej ceste v smere na Bošany, 1,5 km od obce pri rekonštruovaných vápenných peciach. Dĺžka trasy je 2 km a predpokladaný čas jej absolvovania je asi 1 hod. Terén je nenáro čný s 9 zastávkami. Náro čnejší turisti môžu trasu absolvova ť opa čným smerom, a to po 228 schodoch, tzv. úsekom vysokohorskej turistiky v stredných polohách, k turistickej rozh ľadni, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 536 m. n. m. (Náu čný chodník Vápenný vrch, 2008). 2. Partizánsky náu čný chodník Zlatno - Skýcov Náu čný chodník je bez informa čných tabú ľ a vedie bývalou partizánskou trasou z druhej svetovej vojny. Jeho trasa je obojsmerná a má tak dva možné za čiatky v obci Zlatno alebo v obci Skýcov. V prípade ak za čnete v Zlatne, zastávky sú nasledovné: stred obce Zlatno – studni čka Jelšovka – Stratený vrch – Skýcov (areál pri vápenných peciach) – Skýcov (pamätník SNP v centre obce) alebo opa čne. Dĺžka trasy je 10,5 km, prevýšenie 350 m. Čas prechodu je individuálny. Terén je stredne náro čný. Náu čný chodník nemá v teréne osadené informa čné panely, len zastávky, ktorých je šes ť. Na trase chodníka sú miesta, kde sídlila partizánska skupina Pomstite ľ, bunkre, sklad munície a zbraní a studni čka Jelšovka (Partizánsky náu čný chodník Zlatno – Skýcov, 2008). 3. Náu čný chodník Zubria zvernica Náu čný chodník Zubria zvernica vznikol pri príležitosti 50. výro čia vzniku Zubrej

53 zvernice a vybudovali ho Lesy SR, š.p. Chodník sa nachádza v pohorí Tribe č a vedie okolo celej zvernice. Na relatívne malej ploche tu žije nieko ľko živo číchov, ktoré sú najvä čšími druhmi v jednotlivých živo číšnych triedach. Okrem zubra hrivnatého ( Bison bonasus ), ktorý je najvä čším európskym cicavcom, to je užovka stromová ( Elaphe longissima ), ktorá je najvä čším stredoeurópskym hadom. Prívlastok „najvä čší stredoeurópsky živo čích“ vyskytujúci sa v tejto oblasti tiež patrí srš ňovi oby čajnému ( Vespa crabro ), oká ňovi hruškovému ( Saturnia pyri ) a rohá čovi oby čajnému ( Lucanus cervus ). Náu čný chodník má dĺžku 2,5 k m, prevýšenie 40 m. Je možné ho prejs ť približne za 1 hod. Trasa chodníka je nenáro čná a vhodná aj pre menej zdatných návštevníkov. Náučný chodník má devä ť zastávok, jeho cie ľom je oboznámi ť návštevníka s históriou a chovom zubra v tejto lokalite (Náu čný chodník Zubria zvernica, 2008). 4. Mestský náu čný chodník v Zlatých Moravciach Východiskovým bodom je Turistická informa čná kancelária v Zlatých Moravciach, Nám. hrdinov 1. Trasa vedie od turistickej informa čnej kancelárie po pravej strane Župnej ulice a Námestím A. Hlinku k Mauzóleu rodiny Migazziovcov, odtia ľ vedie trasa cez mestský cintorín miestami, kde bol pochovaný Janko Krá ľ. Trasa ďalej vedie ku kostolu sv. Michala Archanjela a spä ť po opa čnej strane námestia. Dĺžka náu čného chodníka je približne 1 km a čas trvania prechodu je 1–1,5 hod. Na trase je 10 zastávok pri významných kultúrno-historických pamiatkach. Trasa chodníka je nenáro čná (Mestský náu čný chodník v Zlatých Moravciach, 2008).

5 Návrh cyklotrasy v okrese Zlaté Moravce Z dôvodu hustej siete turistických chodníkov sme sa v návrhovej časti rozhodli rieši ť návrh novej cyklotrasy. K prednostiam okresu Zlaté Moravce z poh ľadu rozvoja cestovného ruchu patrí neporušené prírodné prostredie, široká škála fauny a flóry, no predovšetkým zachované kultúrne, historické a prírodné dedi čstvo. Avšak na druhej strane, medzi ve ľké nedostatky, ktoré možno v oblasti cestovného ruchu v okrese spozorova ť patria nasledovné: chýba ucelená prezentácia okresu, necielený marketing a nízky objem vynakladaných prostriedkov na propagáciu cestovného ruchu, ťažký prístup k uceleným informáciám o cestovnom ruchu okresu, nedostato čná propagácia aktivít cestovného ruchu. Návrhy, ktoré môžu pozitívne ovplyvni ť rozvoj turistiky a cykloturistiky v okrese sú nasledovné: vytvorenie komplexných turistických a cykloturistických produktov a balíkov zostavené pre ur čité cie ľové skupiny ú častníkov cestovného ruchu (napríklad ponuka cykloturistického balíka pre seniorov (nenáro čná cyklotrasa spojená s požadovaným ubytovaním a vhodným sprievodným programom a pod.), rodiny s de ťmi,...). Tieto produkty by mali zah ŕň ať komplexný program pre jednotlivé skupiny pod ľa náro čnosti a požiadaviek ú častníkov cestovného ruchu. Vytvoreniu špecifických produktov by mal predchádza ť precízny prieskum požiadaviek a očakávaní turistov a návštevníkov okresu Zlaté Moravce. Najvýznamnejším nástrojom finan čnej podpory aktivít cestovného ruchu sú štrukturálne fondy EÚ. Pre podporu aktivít v cestovnom ruchu, resp. v oblasti turistiky a cykloturistiky sú najvýznamnejšie možnosti čerpania finan čných prostriedkov z opera čného programu Regionálny opera čný program - podpora aktivít verejnej správy a opera čného programu Konkurencieschopnos ť a hospodársky rast - podpora podnikate ľských aktivít v cestovnom ruchu. Avšak možnosti predstavujú aj opera čné programy, ktorých riadiacimi jednotkami sú iné rezorty- napríklad rezort po ľnohospodárstva, životného prostredia a pod. Ďalším z podporných nástrojov pre rozvoj cestovného ruchu, podporu vstupu podnikate ľských subjektov do tohto odvetvia a maximalizáciu prílevu priamych investícií v oblasti cestovného ruchu sú projekty verejno-súkromných partnerstiev (PPP- Public Private Partnership). PPP je forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cie ľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb pomocou tejto infraštruktúry (Nová stratégia rozvoja

55 cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013, 2006). V našej práci vyzdvihujeme možnos ť čerpa ť finan čné prostriedky z nenávratného finan čného príspevku z opera čného programu Regionálny opera čný program, v rámci prioritnej osi Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu, názov opatrenia - Podpora a rozvoj cestovného ruchu. Účelom projektu bude podpora verejnej infraštruktúry cestovného ruchu prostredníctvom rekonštrukcie existujúcich chodníkov a ich splynutie s novými do bezpe čnej cyklotrasy (tab. 1). Cie ľom navrhovaného projektu bude ,,Komplexné vybudovanie cyklotrasy pre zlepšenie možností cykloturistiky“. Špecifické ciele projektu budú nasledovné: - vybudovanie cyklotrasy, - vybudovanie orienta čných prvkov, - vybudovanie odpo čívadiel. Udržate ľnos ť výsledkov projektu, resp. údržba a bezproblémový chod cyklotrasy a všetkých jej prvkov bude financovaný prostredníctvom vytvorenia Fondu údržby cyklotrasy, do ktorého môžu prispieva ť obce, podnikatelia, môžu by ť získané finan čné príspevky dobrovo ľných darcov, sponzorov a z 2% dobrovo ľných darcov dane. Údržbu budú vykonáva ť pracovníci aktiva čných prác dotknutých obcí.

Tab. 2 Časový rámec realizácie projektu

Dĺžka realizácie aktivít projektu v mesiacoch 15 mesiacov Predpokladaný časový harmonogram navrhovaných aktivít v rámci projektu Názov aktivity Za čiatok realizácie aktivity Ukon čenie realizácie aktivity Hlavné aktivity Zhotovenie technick. štúdií 01/2011 04/2011 a dokumentácie Výber dodávate ľov prác 05/2011 07/2011 Výkopové práce 08/2011 11/2011

Osadenie orienta čných tabú ľ 11/2011 03/2012 Vybudovanie odpo čívadiel 10/2011 03/2012

Podporné aktivity

Riadenie projektu 01/2011 03/2012 Publicita a informovanos ť 01/2011 03/2012

Zdroj: vlastné spracovanie

Návrh cyklotrasy Názov cyklotrasy: Za krásou koní Ciele trasy: - za čiatok trasy: Topo ľč ianky - žreb čín Hostianske - žreb čín Rybník - Hrušov - Skýcov - Lovce - žreb čín Breziny - žreb čín Krásny majer - koniec trasy: Vinárske závody Topo ľč ianky Celková d ĺžka navrhovanej cyklotrasy je 42, 3 km. Prevýšenie na cyklotrase je 316 m a náro čnos ť trasy je stredne náro čná. Na uvedenú cyklotrasu odporú čame cestný alebo trekingový bicykel.

Obr. 11 Zakreslenie predbežného návrhu cyklotrasy do mapy

Zdroj: vlastné spracovanie

Tab. 3 Ciele cyklotrasy

Názov cie ľa, nadmorská Cie ľ Vzdialenos ť Poznámka výška Hipologické múzeum, Národopisné múzeum, Národný žreb čín, 1. Za čiatok trasy Topo ľč ianky 220 m.n.m Klasicistický kaštie ľ, Kostol sv. Kataríny, Po ľovnícky zámok 2. 4,6 km Hostianske 312 m. n. m žreb čín 3. 3,1 km Rybník 360 m. n. m. žreb čín 4. 0,9 km Hrušov 488,5 m. n. m zrúcanina hradu 5. 4,5 km Skýcov 536 m. n. m rozh ľad ňa, náu čný chodník 6. 14,1 km Lovce 393 m. n. m zubria zvernica 7. 4,6 km Lovce 290,4 m. n. m vodná nádrž 8. 3,9 km Breziny 314 m. n. m žreb čín 9. 3,6 km Krásny majer 300 m. n. m žreb čín 10. 3,0 km Topo ľč ianky 220 m. n. m Vinárske závody

Zdroj: vlastné spracovanie

Turistické atraktivity na navrhovanej cyklotrase: 1. HIPOLOGICKÉ MÚZEUM - TOPO ĽČ IANKY Hipologické múzeum poskytuje návštevníkom ucelenú predstavu o ko ňoch a ich využívaní v spolo čnosti. Návštevníkov múzea upútajú charakteristiky jednotlivých plemien koní, makety výrobných objektov, úspechy žreb čína v chove koní, zariadené sedlárska, ková čska a kolárska diel ňa, izba a kuchy ňa pracovníka v chove koní, zariadená starým nábytkom. Návštevníkov upútajú konské chomúty, sedlá, rôzne druhy postrojov a iných zariadení. Nachádza sa tu ko čiare ň s expozíciou dopravných prostriedkov rôzneho zamerania /bri čky, ko čiare, vozy, sane, pohrebný voz, at ď. (obr.12)/. Na paneloch je znázornený aj rozvoj rastlinnej výroby a chovu hovädzieho dobytka, ktorý bol od založenia žreb čína sú čas ťou jeho hospodárskej činnosti. Je tu umiestnených viac ako 2000 pamiatkových predmetov (Hipologické múzeum Topo ľč ianky).

Obr. 12 Expozícia hipologického múzea

Zdroj: Ká čer a kol., 2007

2. NÁRODOPISNÉ MÚZEUM - TOPO ĽČ IANKY Národopisné múzeum (obr. 13) v Topo ľč iankach obsahuje historické predmety zo života vidieckych ľudí z prelomu 19.-20. storo čia. Okrem používaných základných životných potrieb sa tam nachádzajú aj také predmety ako krosná, kolovrátok, pomôcky na pe čenie chleba, technológia na spracovanie konôp a pod. Trvanie prehliadky s odborným výkladom trvá približne 20 min (Národopisné múzeum).

Obr. 13 Národopisné múzeum v Topo ľč iankach

Zdroj: Ká čer a kol., 2007

3. NÁRODNÝ ŽREB ČÍN - TOPO ĽČ IANKY Žreb čín (obr. 14) je národným centrom chovu a šľachtenia koní na Slovensku, okrem vedenia plemennej knihy lipicana je poverený vedením plemenných kníh plemena Hucul, Arab, vedie centrálnu evidenciu koní na Slovensku, ktorá je jedinou inštitúciou oprávnenou vystavova ť osved čenia o pôvode všetkých uznaných plemien koní na Slovensku. Je aktívnym členom všetkých európskych a svetových organizácií, ktoré pri daných plemenách združujú najvýznamnejšie národné autority chovate ľských a šľachtite ľských centier a zväzov (Národný žreb čín Topo ľč ianky).

Obr. 14 Národný žreb čín

Zdroj: vlastná fotodokumentácia

4. KLASICISTICKÝ KAŠTIE Ľ – TOPO ĽČ IANKY Je národnou kultúrnou pamiatkou ako jeden z najvzácnejších kaštie ľov na Slovensku (obr. 15). Bol letným sídlom Habsburgovcov, od roku 1923 do roku 1950 sa stal letným sídlom československých prezidentov. V sú časnosti slúži ako hotel a reštaurácia (Tribe č, Pohronský Inovec, Topo ľč ianky, 2004). V kaštieli sa v sú časnosti nachádza múzeum dobového interiéru s expozíciou vzácneho nábytku a bytových doplnkov (obrazov, dobových portrétov, starých hodín, keramiky, kobercov, orientálnych vyšívaných závesov, slohových zrkadiel) a zbraní umiestnené v klasicistickom krídle zo 16. až 19. storo čia je prístupné širokej verejnosti po čas celého

roka (Zámok Topo ľč ianky, 2009). Osobitnú pozornos ť si zaslúžia zbierky keramiky, najmä porcelánu – je tu jedna z najvä čších zbierok keramiky na Slovensku. Zbierky sú rozmiestnené po všetkých salónoch. Najviac je zastúpený porcelán Meissen a porcelán viedenský, potom berlínsky, anglický (Minton, Worcester, Stanffordshire), čínsky, v menších po čtoch francúzsky (Sévres), taliansky (Capo di Monte Neapol), ma ďarský (Herend), nemecké výrobky z Hochstu, porcelán japonský, z Ludwigsburgu, porcelán z Moskvy (Garder), z českého porcelánu sú zastúpené Karlovy Vary, Slavkov, Stará Role, B řezová, zo Slovenska keramika habánska a stupavská (Zámok Topo ľč ianky, 2009). Pozornos ť návštevníkov púta aj zámocká knižnica, založená grófom Jánom Keglevichom. Knižnica bola pôvodne vo Viedni v jeho tamojšom paláci, odkia ľ si ju po dokon čení stavby kaštie ľa v roku 1825 postupne preniesol do Topo ľč ianok. Vtedy mala okolo 10 000 zväzkov. Je prevažne náuková, vedecká, so spismi francúzskych, anglických, nemeckých, osvietencov, s encyklopédiami, botanickými a zoologickými atlasmi a pod. Po zakladate ľovi dop ĺň ali knižnicu aj jeho syn Štefan a arcivojvoda Jozef August Habsburg, až do roku 1918, takže knižnica má dnes vyše 14 000 zväzkov. Takmer celá polovica kníh je nemecká, jedna štvrtina francúzska, menej je kníh ma ďarských, latinských a gréckych, anglických a talianskych. Je tu aj prvá slovenská gramatika – Grammatica slavica od Antona Bernoláka, vydaná v Bratislave v roku 1790. V knižnici je aj vzácny exemplár Kralickej biblie – pražské vydanie z roku 1613.

Knižnica je historická, jedna z mála v úplnosti zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Používa sa na výskumné a vedecké ú čely.

Sú čas ťou zámku je Zámocká kaplnka, vystavaná v r. 1662 v severozápadnej bašte. V kaplnke sa nachádza pozoruhodný obraz jej zakladateľky Alžbety Rákoczy na posmrtnom katafalku z roku 1663. Od roku 1686 je kaplnka významným pútnickým miestom na Slovensku (Zámok Topo ľč ianky, 2009).

Obr. 15 Klasicistický kaštie ľ

Zdroj: vlastná fotodokumentácia

5. RÍMSKO-KATOLÍCKY KOSTOL – TOPO ĽČ IANKY Rímsko-katolícky kostol v Topo ľč iankach je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej a je postavený v klasicisticko-barokovom slohu. Územie, na ktorom stojí, sa v čase výstavby menovalo "V ŕšok". Dal ho postavi ť gróf Karol Keglevich a jeho brat biskup Žigmund Keglevich. Projekt vypracoval vtedajší slávny bratislavský architekt Melchior Hefele, ktorý v Bratislave projektoval dnešný primaciálny palác. Stavba kostola bola zapo čatá r. 1776 a ukon čená r. 1779. Kostol má pevné základy a pod ním si dala rodina Keglevichovcov vybudova ť rodinnú hrobku. Celkove bolo pripravených 45 miest pre rôzne d ĺžky rakvy - malé pre deti, stredné a ve ľké pre dospelých. Zaplnených - zamurovaných je 18. Na niektorých už nie sú mená čitate ľné. V kostole sa nachádzajú náhrobné tabule grófa Karola Keglevicha a Adely Zichyovej. V roku 1927 boli inštalované vežové hodiny (Farnos ť Topo ľč ianky).

6. ANGLICKÝ PARK – TOPO ĽČ IANKY Park bol vyhlásený v roku 1982 za chránený areál celoštátneho významu. Jeho výmera je 10,33 ha, rastie tu ve ľké množstvo exotických drevín. Najstaršie stromy pochádzajú zo za čiatku 19. storo čia, kedy sa na podnet grófa Keglevicha za čali v okolí kaštie ľa vysádza ť cudzokrajné dreviny. Anglický park sa za čína v centre obce, na ľavom brehu potoka Leveš, a smerom na sever prechádza postupne do vo ľnej prírody. V

63 sú časnosti môžeme v parku nájs ť nasledovné rastlinné druhy drevín: jed ľa španielska (Abies pinsapo ), céder atlantský ( Cedrus atlantica ), kryptoméria japonská ( Cryptomeria japonica ), ginko dvojlalo čné ( Ginkgo biloba ), platan východný ( Platanus orientalis ) (obr. 16), sekvojovec mamutí ( Sequoiadendron giganteum ), sekvoja vždyzelená ( Sequoia sempervirens ), tisovník dvojradový ( Taxodium distichum ). Pozoruhodná je najmä kolekcia 30 druhov javorov a aleja buka červeného ( Fagus sylvatica atropurpurea ) (obr. 17). Peknú scenériu parku dop ĺň ajú viaceré jazierka s fontánami a plastiky zvierat. Tento chránený areál patrí medzi najvä čšie atraktivity okresu (Ková čová, 2008).

Obr. 16 Platan východný ( Platanus orientalis )

Zdroj: vlastná fotodokumentácia

Obr. 17 Aleja buka červeného ( Fagus sylvatica atropurpurea )

Zdroj: vlastná fotodokumentácia

7. PO ĽOVNÍCKY ZÁMOK - TOPO ĽČ IANKY Je situovaný v blízkosti kaštie ľa. Po ľovnícky zámok (obr. 18) bývalého majite ľa Ota von Habsburg pochádza z roku 1910. Kapacita ubytovania je 12 osôb, v štyroch apartmánoch vybavených štýlovým historickým nábytkom. Na prvom poschodí sa nachádza jedále ň s kapacitou 42 miest. Sú čas ťou jedálne je Kartársky a Faj čiarsky salónik, ktoré sú zariadené nábytkom z parožia. Na stenách sú po ľovnícke trofeje a originály obrazov s poľovníckou tematikou (Po ľovnícky zámok Topo ľč ianky).

Obr. 18 Po ľovnícky zámok

Zdroj: vlastná fotodokumentácia

8. ŽREB ČÍN HOSTIANSKE (obr. 19) Je tu sústredený chov lipicanských a huculských koní, kme ňových žrebcov a plemenných kobýl (Národný žreb čín Topo ľč ianky, 2008).

Obr. 19 Žreb čín Hostianske

Zdroj: vlastná fotodokumentácia

9. ŽREB ČÍN RYBNÍK V tejto lokalite je sústredený chov arabských čistokrvných a arabských plnokrvných koní, kme ňových žrebcov a plemenných kobýl (Národný žreb čín Topo ľč ianky, 2008).

10. ZRÚCANINA HRADU HRUŠOV Hrad Hrušov (obr. 20) sa pripisuje ako majetok Matúša Čáka, resp. predpokladá sa, že bol iniciátorom stavby hradu Hrušov, pri čom jeho výstavba sa predpokladá medzi rokmi 1283-1316. Hrad Hrušov bol postavený na kremencovej Skale (488 m. n. m) na ľavom brehu potoka Leveš, ktorého kontakt s Požitavím umož ňovalo vizuálne prepojenie s významným hradom Gýmeš, Čiernym hradom, vodným hradom v Topo ľč iankach (Leustach, združenie na záchranu stredovekého architektonického dedi čstva Nitrianskeho kraja).

Obr. 20 Zrúcanina hradu Hrušov

Zdroj: Leustach, združenie na záchranu stredovekého architektonického dedi čstva Nitrianskeho kraja

11. SKÝCOV Obec Skýcov je z novodobých dejín známa ako obec, ktorá bola vypálená fašistickými vojskami po čas 2. svetovej vojny. Nachádza sa tu zrekonštruovaný

67 renesan čný kaštie ľ pôvodne z roku 1663 (Nem číková, 2009). Ne ďaleko obce Skýcov na vrchole Vápenného vrchu (536 m. n. m.) je postavená 18,5 m vysoká drevená rozh ľad ňa (obr. 21) s výh ľadom na Pohronský Inovec, Tribe č a až na Považský Inovec a Strážovské vrchy. Je tu vybudovaný náu čný chodník Vápenný vrch s technickou pamiatkou Vápenné pece. Trasa vedie okolo Vápenného vrchu a má d ĺžku 2 km. Na náu čnom chodníku je 10 zastávok v nenáro čnom teréne. Obec Skýcov okrem iného ponúka kultúrne tradície zachované prostredníctvom dychovej hudby Skýcovanka, ochotníckeho divadelného súboru Hrušov a spevokolom Vápenkár. Od roku 2000 je v prevádzke motokrosový areál vzdialený od obce 2 km. Prebiehajú tu medzinárodné sú ťaže v motokrose, countrycross, dokonca aj detská motorkárska sú ťaž (Zaujímavosti obcí Horného Požitavia 5, 2008).

Obr. 21 Vápenný vrch- rozh ľad ňa

Zdroj: vlastná fotodokumentácia

12. ZUBRIA ZVERNICA – LOVCE Topo ľč ianska zubria zvernica bola zriadená v roku 1958 za ú čelom ochrany najvä čšieho európskeho suchozemského cicavca zubra hrivnatého ( Bison bonasus ) (obr. 22). V roku 1995 bola zvernica vyhlásená za chránený areál. Obora s rozlohou 140,16 ha patrí pod správu štátneho podniku - Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Topo ľč ianky a je sú čas ťou katastrálneho územia obce Hos ťovce a Lovce. V sú časnosti

68 vo vnútornej zvernici obory (27 ha) žije 15 zubrov (k 25. 04. 2010). Zvyšná plocha - vonkajšia zvernica plní funkciu ochranného pásma. Zaujímavos ťou je, že mená všetkých zubrov odchovaných v tejto obore, sa musia pod ľa medzinárodnej dohody o chove zubrov za čína ť písmenami ”Si” – Sivák, Sivko, Silva... (Hasprová, 2006 in Ková čová 2008). V prípade premnoženia zubrov nad 12 kusov býva povolený odstrel nadpo četných kusov (Hasprová, 2006). Z hľadiska možnosti realizácie poznávacieho cestovného ruchu patrí Zubria zvernica k najvä čším atraktivitám okresu Zlaté Moravce (Krogmann, 2005). V októbri 2008 Lesy SR š. p. Banská Bystrica, odštepný závod Topo ľč ianky sprístupnili Lesnícky náu čný chodník Zubria zvernica. Náu čný chodník má d ĺžku 2,5 km a možno ho prejs ť približne za jednu hodinu. Trasa chodníka je nenáro čná. Na deviatich zastávkach sa návštevník oboznámi so sú časnos ťou a históriou chovu zubra v tejto lokalite. Pri každej zastávke je drevený panel s fotografiami a s príslušným textom v sloven čine a v angličtine. Náu čný chodník obchádza celý obvod zvernice (Lesnícky náu čný chodník Zubria zvernica, 2009).

Obr. 22 Zubor hrivnatý ( Bison bonasus )

Zdroj: Ká čer a kol., 2007

13. VODNÁ NÁDRŽ LOVCE Poskytuje možnos ť oddychu pri 3 hektárovej vodnej ploche, ide o revír kaprový, lovný (Zoznam revírov MO SRZ Zlaté Moravce, 2009).

14. ŽREB ČÍN BREZINY Je tu sústredený chov slovenského teplokrvníka so zameraním na chov športových koní, kme ňové žrebce, plemenné kobyly a dorast (Národný žreb čín Topo ľč ianky, 2008).

15. ŽREB ČÍN KRÁSNY MAJER V tejto lokalite je sústredený chov slovenského teplokrvníka so zameraním na chov športových koní, kme ňové žrebce, plemenné kobyly a dorast (Národný žreb čín Topo ľč ianky, 2008).

16. VINÁRSKE ZÁVODY – TOPO ĽČ IANKY Vinárske závody Topo ľč ianky patria k popredným producentom vín v Nitrianskej vinohradníckej oblasti s dlhodobými skúsenos ťami a tradíciou. Spolo čnos ť bola založená v roku 1993, nadväzuje na úspešnú tradíciu a svoje výrobky predáva pod ochrannou známkou „Château Topo ľč ianky“. Vo vlastných reprezenta čných priestoroch ponúkajú Vinárske závody Topo ľč ianky jedine čnú príležitos ť zaži ť ochutnávku kvalitných vín spojenú s rozsiahlym výkladom. K ve ľkým zážitkom hostí patrí aj nahliadnutie do pivníc a pivni čného hospodárstva (Vinárske závody Topo ľč ianky).

Návrh vybavenosti a poskytovaných služieb na cyklotrase: - turistická informa čná kancelária (Topo ľč ianky), - miestni sprievodcovia po cyklotrase- sprievodcovské služby a animácia, - poži čov ňa bicyklov (Topo ľč ianky), - úschov ňa batožiny (Topo ľč ianky), - predaj máp, suvenírov (Topo ľč ianky), - propagácia obcí /knižné publikácie, plagáty, bedekery v cudzích jazykoch/, - detské ihrisko, pieskovisko (Zubria zvernica), - jazda na ko ňoch (žreb číny- Breziny, Krásny Majer, Hostianske, Rybník). Ďalšiu možnos ť pre zlepšenie v oblasti turistiky a cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce by pod ľa nášho názoru mohla znamena ť certifikácia služieb Cyklisti vítaní!. Táto konkrétna certifikácia by mala prinies ť pokrok v službách ubytovacích a stravovacích zariadení, čím by malo dôjs ť k vyššiemu dopytu po ich službách, nako ľko na Slovensku sa táto certifikácia služieb vyskytuje len v nieko ľkých zariadeniach. Zámerom certifikácie je získanie konkuren čnej výhody, predovšetkým v cie ľovej skupine cykloturistov.

Certifikácia by mala posilni ť konkurencieschopnos ť zariadenia a umožni ť cyklistom vybera ť si medzi reštauráciami, ubytov ňami a hotelmi. Predpokladáme, že cyklisti uprednostnia zariadenia s vhodnou úschov ňou bicyklov, s cykloturistickým servisom, ponukou máp, prispôsobením ponuky nápojov a podobnými špecifickými službami. Projekt Cyklisti vítaní! oslovuje poskytovate ľov stravovacích a ubytovacích služieb a umož ňuje im bezplatné poradenstvo a certifika čný systém. Po splnení podmienok pre certifikáciu sú tieto zariadenia ozna čené nálepkou Cyklisti vítaní! a objavia sa vo forme piktogramov v turistických mapách, na webových serveroch a v katalógoch s ponukou služieb (Sú u Vás cykloturisti vítaní?, 2007). Našim posledným návrhom na rozvoj cykloturistiky a turistiky v okrese je vytvorenie tzv. ,,greenway“, pri čom ide o grantový program na rozvoj ,,greenways“ a starostlivos ť o ne. Možným príjemcom grantu je ob čianske združenie, nezisková organizácia poskytujúca verejno-prospešné služby, nadácia alebo neformálna skupina ob čanov. Hlavnou myšlienkou ,,greenway“ je vytvorenie chodníka pre cyklistov, chodcov, in-line kor čuliarov, vozí čkarov, na ktorom platí vylú čenie motorovej dopravy. Z nášho poh ľadu je možností pre rozvoj turistiky a cykloturistiky ve ľmi ve ľa, no predovšetkým za každým nápadom stojí ochota poctivo pre vytý čený cie ľ pracova ť, h ľada ť partnerov na všetkých úrovniach a v neposlednom rade i ochota spolupracova ť.

Záver Jadro diplomovej práce tvoria 3 časti a to čas ť teoretická, analytická a syntetická. Teoretická čas ť je venovaná teoretickým podkladom získaných z literatúry a iných zdrojov, ktoré sa venujú problematike turistiky a cykloturistiky vo všeobecnej rovine. Analytickú čas ť tvoria podkapitoly venované identifikácii územia okresu Zlaté Moravce, analýze primárnej ponuky cestovného ruchu (prírodný potenciál, kultúrno-historický potenciál, organizované podujatia) a analýze sekundárnej ponuky cestovného ruchu (stravovacie zariadenia, ubytovacie zariadenia, špeciálna infraštruktúra pre turistov a cykloturistov). V analytickej časti sa venujeme aj úlohe miestnej samosprávy v oblasti rozvoja turistiky a cykloturistiky. Syntetickú čas ť tvoria poznatky aplikované na konkrétne územie okresu Zlaté Moravce. V tejto časti sa venujeme primárnej a sekundárnej ponuke cestovného ruchu v okrese Zlaté Moravce a miestnej samospráve Cie ľom diplomovej práce bolo analyzova ť primárne a sekundárne podmienky rozvoja cestovného ruchu s dôrazom na turistiku a cykloturistiku a následne získané poznatky aplikova ť na návrh novej cyklotrasy, kde sme sa okrem iného venovali aj jej finan čnému zabezpe čeniu. Daný návrh by bolo možné zrealizova ť i v praxi. Cie ľom diplomovej práce bolo poukáza ť na reálne možnosti v oblasti rozvoja turistiky a cykloturistiky v okrese Zlaté Moravce. Okres Zlaté Moravce svojim prírodným potenciálom, bohatým kultúrno- historickým potenciálom, turistickými, športovými možnos ťami a atraktívnymi podujatiami patrí k vyh ľadávaným oblastiam Slovenska s ve ľkým potenciálom ďalšieho rozvoja cestovného ruchu. V diplomovej práci sme navrhli možnosti, prostredníctvom ktorých by bolo možné dosiahnu ť rozvoj cykloturistiky a turistiky a tým zvýši ť návštevnos ť okresu Zlaté Moravce.

Prílohy Príloha 1 Kultúrno-historické a technické pamiatky v okrese Zlaté Moravce Príloha 2 Kultúrno-spolo čenské a spomienkové podujatia v okrese Zlaté Moravce Príloha 3 Športové podujatia v okrese Zlaté Moravce

Príloha 1 Kultúrno-historické a technické pamiatky v okrese Zlaté Moravce

Sakrálne stavby Kostol sv. Michala Postavený na mieste pôvodného gotického kostola, prestavaný v Archanjela v Zlatých roku 1823, s barokovo-klasicistickým oltárom a ranobarokovým Moravciach obrazom Nanebovzatia Panny Márie z roku 1785. Postavený na mieste pôvodného kostola zo 14.storo čia, ktorý bol Rímsko-katolícky kostol zni čený pri vypálení obce Turkami v roku 1573, v rokoch 1794- vo Ve ľkých 1804 bol postavený nový kostol a zasvätený Jánovi Chraš ťanoch Nepomuckému. Kostol sv. Kríža v Pôvodne kaplnka postavená v rokoch 1763-1767 bola na kostol Prílepoch rozšírená v roku 1957 Barokový kostol, pôvodne postavený v 18.storo čí, prestavaný v Kostol v Žitavanoch 19. storo čí a rozšírený v roku 1937 Rímsko-katolícky kostol Kostol, postavený v rokoch 1945-1949, s pamätnou tabu ľou s zasvätený Pomocnici menami 24 padlých v 1.svetovej vojne. kres ťanov v Čaradiciach Kostol Povýšenia sv. Kostol postavený v roku 1930 Kríža v Hos ťovciach Rímsko-katolícky kostol Všechsvätých v Klasicistický kostol, postavený v roku 1797 Jed ľových Kosto ľanoch Kostol postavený v roku 1790 na zvyškoch pôvodného gotického kostola, ktorý bol zni čený Turkami v roku 1573, v kostole je Kostol Všechsvätých v umiestnený gotický zvon s letopo čtom 1315, do ochranného Ladiciach múra je vstavaná tzv. lurdská jasky ňa so sochou Panny Márie zo 60.rokov 20.storo čia. Kostol sv. Michala v Pôvodný kostol z 13.storo čia, neskôr prestavaný v barokovom Nem čiňanoch štýle so zachovanou románsko-renesan čnou krstite ľnicou. Pôvodne románsky kostol z 12.storo čia, bol v 15. storo čí úplne Rímsko-katolícky kostol prestavaný, v roku 1760 prestavaný barokovo-klasicistickom sv.Štefana v Nevericiach štýle, v roku 1990 rekonštruovaný. Popri prístupovom, pôvodne

drevenom, moste sú umiestnené štyri stojace sochy (Sv. Panny Márie -Immaculaty, sv. Jána Nepomuckého, sv. Vendelína, sv. Floriána), ktoré koncom 19.stor. dali postavi ť majitelia okolitých panstiev. Rímsko-katolícky kostol Obrátenia sv. Pavla v Nevidzanoch Pôvodný kostol postavený v roku 1740, v roku 1861 bola pristavená veža a upravená fasáda v romantickom štýle. V Artikulárny evalnjelický kostole je zachovalý oltár z 19.storo čia s obrazom Krista v kostol v S ľažanoch Getsemanskej záhrade, barokové sochy Jána Krstite ľa, Árona a Mojžiša, z 18. storo čia, barokové obrazy a pseudoklasicistický organ z druhej poloviny 19. storo čia. Rímsko-katolícky kostol Neskorobarokový kostol, postavený v roku 1775. V kostole je Najsvätejšej trojice v zachovaný oltár a rokokovo-klasicistická kazate ľnica s Sľažanoch pôvodným obrazom Panny Márie z čias výstavby kostola. Kostol sv. Jána Nepomuckého v Neoklasicistický kostol, postavený v roku 1881. Slep čanoch Barokový kostol z 18.storo čia bol postavený na mieste Rímsko-katolícky kostol pôvodného gotického kostola, v roku 1935 bol upravený, v Tekovských Nemciach rozšírený a dostavaný vežou. Rímsko-katolícky kostol Barokový, jednolo ďový kostol, postavený v rokoch 1760-1763, Zvestovania Panny na mieste pôvodného románskeho kostola. Hodnotné sú Márie v Tesárskych zachovalé barokové oltáre z 18. storo čia, pôvodne zo Sv. Mly ňanoch Be ňadika. Kostol sv. Juraja v Kultúrna gotická pamiatka z roku 1332. Tesárskych Mly ňanoch Kaplnka Sedembolestnej Pannny Márie v Kaplnka v klasicistickom štýle z 19.storo čia Topo ľč iankach Kaplnka sv. Anny v Kaplnka v barokovom štýle z 18.storo čia

Topo ľč iankach Kaplnka Pod Svincom vo Vel čiciach Rímsko-katolícky kostol Jednolo ďový kostol postavený v roku 1790 v klasicistickom sv. Juraja vo Vieske nad štýle, s cenným obrazom sv. Madony z 19. storo čia. Žitavou Rímsko-katolícky kostol Pôvodne gotický kostol, prestavaný v roku 1754 v barokovom sv. Jakuba vo štýle, s prvkami drobnej sakrálnej architektúry v okolí. Volkovciach Rímsko-katolícky kostol Kostol a prvky drobnej sakrálnej architektúry v okolí sv. Kríža v Zlatne Kostol Najsvätejšej Barokový kostol z roku 1719, postavený na mieste pôvodného trojice vo Vel čiciach kostola z 13.storo čia Troji čný st ĺp v Objekt ľudovej architektúry, postavený v roku 1875. Tekovských Nemciach Rímsko-katolícka Kaplnka z 18.storo čia, s cenným obrazom Vykupite ľa, ktorý kaplnka sv. Anny v priniesol gróf Lichtenstein z Jeruzalema. Malých Vozokanoch Kaplnka sv. kríža a Kaplnka postavená v roku 1740, po rekonštrukcii v roku 1951 je Sedembolestnej Panny významným pútnickým miestom. Márie vo Vel čiciach Kostol sv. Mikuláša vo Pôvodne gotický kostol, v roku 1742 prestavaný v barokovom Ve ľkých Vozokanoch štýle a upravený v 19. storo čí. Kaplnka sv Kríža v Romantická stavba, postavená v roku 1854, pod kaplnkou sa Malých Chraš ťanoch nachádza krypta. Božie muky v Ľudová murovaná stavba so soškou Panny Márie z 19. storo čia, Sľažanoch nachádzajúca sa pri komunikácii smerom na Ve ľč ice. Kaplnka Panny Márie Kaplnka (umelá jasky ňa) Lurdskej v Nevidzanoch Kaplnka Božieho srdca Sakrálna architektúra, postavená v roku 1904, slúži na konanie Ježišovho v Tesárskych pútí.

Mly ňanoch Kaplnka sv. Floriána v Kaplnka v areáli kostola, so zachovalým Kalvárskym súsoším a Tesárskych Mly ňanoch soškou svätca. Kaštiele Renesan čný kaštie ľ z roku 1630, v roku 1779 prebudovaný v Kaštie ľ rodiny barokovm štýle a v 20.stor. ďalej upravený. V sú časnosti Migazziovcov v Zlatých Mestské múzeum so stálou expozíciou histórie a prírody regiónu Moravciach Horného Požitavia a Mestský dom kultúry. Barokový kaštie ľ z konca 18.storo čia, neskôr prestavaný v neoklasicistickom štýle s chráneným parkom a mauzóleom rodiny Szentiványiovcov (1874) so sarkofágmi a sochárskou Kaštie ľ v Beladiciach výzdobou. V parkovom areáli s bohatým dendrologickým bohatstvom sú i vzácne, 250-600 ro čné lipy ve ľkolisté, s obvodom najhrubšieho kme ňa 575 cm. Neoklasicistický kaštie ľ, ktorý dal postavi ť podžupan Tekovskej župy Karol Jesenský v roku 1820, sú čas ťou areálu je rozsiahly Kaštie ľ v Pustom park; v sú časnosti je objekt v rekonštrukcii, po ukon čení bude Chotári využívaný pre potreby cestovného ruchu (možnos ť ubytovania, športový areál - tenisové kurty). Pôvodne staršia kúria, prestavaná za čiatkom 19. storo čia na dvojpodlažnú obd ĺžnikovú budovu trojhrannej dispozície, na južnej strane s pribudovaným prístreškom, ktorý slúžil ako Kaštie ľ vo Ve ľkých oddychové miesto v letných mesiacoch. V areáli kaštie ľa bol Chráš ťanoch dendrologicky bohatý park, cesta smerom ku kaštie ľu v Beladiciach bola vysadená gaštanovou alejou, z ktorej sa zachovalo len nieko ľko starých gaštanov. Neobarokový kaštie ľ z roku 1904, v sú časnosti využívaný Kaštie ľ v Malých pobo čkou Archeologického ústavu SAV v Nitre a čas ť upravená Vozokanoch a prevádzkovaná ako ubytovacie zariadenie. Renesan čný kaštie ľ z konca 17.storo čia, pôvodný majetok rodiny Kaštie ľ v Nevericiach grófa Tolvayho, prestavaný a upravený v roku 1820 v klasicistickom štýle,s rozsiahlym parkom. Od roku 1974 je

opustený a chátra. Renesan čný kaštie ľ, pôvodne rytiersky zámok, postavený v roku 1888, v romantickom slohu so pseudogotickými a románskymi prvkami, obohnaný vodnou priekopu a padacím mostom. Kaštie ľ s vežou Nebojsa Koncom 19.storo čia sa majite ľom kaštie ľa stal J. Habsburg, v Skýcove ktorý tu umiestnil lesný úrad. Pri vypálení obce 18.3.1945 kaštie ľ vyhorel, zachovala sa veža Nebojsa. V sú časnosti je v rekonštrukcii, perspektívne sa má využíva ť i pre potreby cestovného ruchu. Kaštie ľ v Tesárskych Pseudoklasicistický kaštie ľ s neogotickou vežou, s okolitými Mly ňanoch budovami a skleníkmi, v areáli arboréta, postavený v roku 1895. Ostatné Arborétum Mly ňany v Chránený areál vyždyzeleného parku, založeného v roku 1892 Tesárskych Mly ňanoch Štefanom Abrózym – Miggazim. Mauzóleum rodiny Migazzi v Zlatých Mauzóleum, postavené v roku 1897 v neorománskom slohu. Moravciach Socha sv. Jána Nepomuckého v Malých Chráš ťanoch Pomník Jozefa Greša v Pomník známeho ľudového rezbára na cintoríne v Čaradiciach. Čaradiciach Protiturecké úkryty v v miestnej časti Ložky Čaradiciach Šperkovnica zo slonoviny oválneho tvaru, s pôvodným Ve ľkomoravská pyxida náleziskom v južnej časti k.ú. Čierne K ľačany (Futalová dolina – v Čiernych K ľačanoch pamätník nálezu), uložená v miestnom kostole (originál je výstavným exponátom na Bratislavskom hrade). Súsošie - dar cisára Michala III.knieža ťu Rastislavovi, ktorý sa Súsošie Cyrila a Metoda na územie Ve ľkej Moravy dostal s misiou Cyrila a Metoda, na v Čiernych K ľačanoch mieste bol pravdepodobne zanechaný žiakmi Metoda. Mariánsky st ĺp v Barokový st ĺp, postavený v roku 1869.

Hos ťovciach Socha sv. Jána Nepomuckého v Socha postavená v roku 1823. Jed ľových Kosto ľanoch Rodinná hrobka Rodinná hrobka zemianskeho rodu na vrchole zalesneného Kosztolányiovcov v kopca, známa pod miestnym názvom Krypta. Nem čiňanoch Pranier – st ĺp hanby v Objekt, postavený v roku 1692. Topo ľč iankach Zvonica v Tesárskych Murovaná zvonca s jedným zvonom, postavená na mieste Mly ňanch pôvodnej – drevenej zvonice V severnej časti k.ú. Hrušov, malebnom prostredí pohoria Tribe č, sa nachádza zrúcanina, so zachovanou ruinou hradného paláca. Zrúcanina hradu Hrušov Pôvodne strážny hrad, strážil obchodnú cestu cez Skýcovskú v k.ú. Hostie dolinu na sever od Topo ľč ianok. Gotický hrad z 13. storo čia, dobudovaný do zna čných rozmerov, v roku 1708 spustošený cisárskymi vojskami. Zrúcanina hradu Gýmeš, Hrad postavený na južnom svahu pohoria Tribe č, jadro hradu z v k.ú. Kosto ľany pod roku 1265 pozostávalo z paláca, dvoch veží a opevnenia. Hrad Tribe čom patril Forgáchovcom, Turci hrad dobyli a rozbúrali. Pamätník, postavený v roku 1734 na pamiatku ví ťazstva nad Pamätník ví ťazstva nad Turkami v bitke pri Starom háji v roku 1652. Pôvodný kamenný Turkami vo Ve ľkých obelisk, bol v roku 1896 nahradený bronzovým levom na Vozokanoch kamennom podstavci. Pozostatky starého židovského cintorína vo Vieske nad Žitavou Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne v Nem čiňanoch Pamätníky, pamätné Viaceré obce regiónu (Ladice, Opatovce, Hos ťovce, Jed ľové tabule protifašistického Kosto ľany, Lovce, Obyce, Skýcov, Topo ľč iany, Zlatno, Zlaté

79 odboja a SNP Moravce) Pamiatky ľudovej architektúry a technické pamiatky Mlyn v Čiernych Postavený v roku 1715, s viacerými stavebnými a Kľačanoch technologickými úpravami. Ľudová architektúra v Zachovalé pôvodné domy štálovej oblasti roztrateného osídlenia. Jed ľových Kosto ľanoch Gazdovský dvor s Rekonštruovaný gazdovský dvor so zbierkami dobového nábytku miestnym múzeom v a po ľnohospodárskeho náradia. Nevericiach Zachovalé objekty ľudovej architektúry – hlinené a kamenné Zachovalá ľudová murované domy s tzv. h ĺbkovou zástavbou bytov v jednom architektúra v Obyciach dvore. Pec na pálenie vápna v Technická pamiatka Skýcove Technická pamiatka, technický systém zavlažovania lúk, Zungov v Slep čanoch postavený v roku 1911. Múzeá Pôvodne Tekovské múzeum, v sú časnosti je pobo čkou Ponitrianske múzeum v Ponitrianskeho múzea v Nitre, prírodovedné, historicko- Zlatých Moravciach archeologické oddelenie. Vlastivedné múzeum v

Skýcove Expozície protifašistického odboja, ľudových tradícií a remesiel, Obecné múzeum v pamätná izba prof. RNDr. Michala Lukniša, DrSc.- zakladate ľa Zlatne modernej slovenskej geografie Obecné múzeum v Obsahuje zbierku hornín a nerastov celého Požitavia Obyciach

Zdroj: Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002

Príloha 2 Kultúrno-spolo čenské a spomienkové podujatia v okrese Zlaté Moravce

Názov podujatia Miesto konania Usporiadate ľ

Stretnutie rodákov pri vatre a požitavský Beladice OcÚ Beladice krojovaný sprievod Dom kultúry Oslavy d ňa matiek OcÚ Čaradice Čaradice Fašiangy – pochod Dom kultúry OcÚ Čaradice masiek Čaradice Rímsko-katolícky Ro ľnícka nede ľa kostol sv. Panny OcÚ Čaradice Márie, Čaradice Stretnutie K ľačian na OcÚ Čierne Čierne K ľačany Slovensku Kľačany OcÚ Hostie, Festival dychových Prírodný Osvetové stredisko hudieb amfiteáter, Hostie Nitra OcÚ a spolo č. Fašiangy Cho ča organizácie obce Slovenský zväz Degustácia vín OcÚ Cho ča záhradkárov OcÚ Jed ľové Fašiangy Jed ľové Kosto ľany Kosto ľany Vyhodnotenie najkrajšej OcÚ Kosto ľany Kosto ľany pod slovenskej poštovej pod Tribe čom, Tribe čom známky roka Slovenská pošta Amfiteáter OcÚ Kosto ľany Gorazdove slávnosti Kosto ľany pod pod Tribe čom, Tribe čom Farský úrad Ladice Obera čkové slávnosti Ladice OcÚ Ladice

Jarné otváranie Lovce OcÚ Lovce studni čiek Vítanie leta Mankovce OcÚ Mankovce Obecná knižnica, Fašiangový sprievod Neverice Klub mladých, TJ Neverice Klub mladých Vatra oslobodenia Neverice Neverice Pútnický areál Spolok Mariánska Mariánska pú ť Nová ves nad pú ť Nová Ves nad Žitavou Žitavou Jednota Fašiangy Budova ZŠ, Obyce dôchodcov, OcÚ Obyce OcÚ a spolo čenské Annabál Obyce organizácie KSM Obyce, Celookresné stretnutie kres ťanské Obyce mládeže spolo čnosti mladých Silvester a privítanie OcÚ a spolo čenské Obyce Nového roka organizácie Spevácke sú ťaže (O skýcovského slávika, Skýcov * Spieva celá dedina) Rodi čovská rada Maškarný ples Tekovské Nemce MŠ a ZŠ Tekovské Nemce SČK Tekovské Ro ľnícka nede ľa Tekovské Nemce Nemce Mesiac úcty k starším Tekovské Nemce OcÚ, SZZP

Tekovské Nemce OcÚ, SZZP Viano čné posedenie Tekovské Nemce Tekovské Nemce Kultúrny dom Krojová zábava OcÚ Topo ľč ianky Topo ľč ianky Zámok Kultúrne leto OZ pre CT Rekrea Topo ľč ianky RK FÚ Mariánska pú ť Topo ľč ianky Topo ľč ianky OcÚ Ve ľč ice, FS Fašiangy Vel čice Ceriny Diskotéka detí Vel čice OcÚ Ve ľč ice Arborétum Otvorenie sezóny v Arborétum Mly ňany, Vieska Arboréte Mly ňany nad Žitavou Vítanie leta – zapa ľovanie Vieska nad Žitavou * svätojánskych oh ňov Stavanie mája Žikava OcÚ Žikava Kultúry dom Fašiangy OcÚ Žikava Žikava Medzinárodný festival MeÚ Zlaté Amfiteáter Zlaté detských folklórnych Moravce, MsKS Moravce súborov Zlaté Moravce MeÚ Zlaté Zlatomoravecký jarmok Zlaté Moravce Moravce Únia žien Mestská čas ť De ň vidieckych žien Slovenska, MeÚ Prílepy, kult. dom Zlaté Moravce

Zdroj: Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002

Príloha 3 Športové podujatia v okrese Zlaté Moravce

Názov podujatia Miesto konania Usporiadate ľ Memoriál Františka Kultúrny dom, Beladice OcÚ Beladice Tokára v stolnom tenise Memoriál M. Jurku a M.Olejára – bežecké Hostie OcÚ Hostie preteky Beh oslobodenia obce Jed ľové Kosto ľany OcÚ Jed ľové Kosto ľany Požiarna sú ťaž družstiev OcÚ Jed ľové Kosto ľany, o putovný pohár starostu Jed ľové Kosto ľany Dobrovo ľný hasi čský zbor obce Kultúrny dom Kosto ľany OcÚ Kosto ľany pod Stolnotenisový turnaj pod Tribe čom Tribe čom Stolnotenisový turnaj OcÚ Malé Vozokany OcÚ Malé Vozokany Futbalový turnaj o pohár Futbalové ihrisko, TJ Neverice, OcÚ starostu obce Neverice Neverice Po ľovnícke združenie Okresná strelecká sú ťaž Strelnica Obyce Obyce Dostihová dráha, areál Dostihy, parkúr, voltíž NŽ Topo ľč iansky, š.p. jazdiarne, Topo ľč ianky Futbalové ihrisko, Športový de ň detí OcÚ Vel čice Vel čice Beh obcou Žikava OcÚ Žikava

Zdroj: Program rozvoja turizmu pre región Horné Požitavie, 2002

Zoznam použitej literatúry 1. GERHÁTOVÁ, B. a kol. 2008. Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Tribe čsko. 2008. 2. HASPROVÁ, M. 2000. Hodnotenie prírodného potenciálu okresu Zlaté Moravce z hľadiska cestovného ruchu. Rigorózna práca. Bratislava: PriF UK; katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny, 2000. 3. HASPROVÁ, M. 2006. Geografia miestnej krajiny v eduka čnom procese. In: Geografické štúdie 11. Nitra: UKF, 2006. 121 s. ISBN 80-8094-056-8 4. HLADKÁ, J. 1997.Technika cestovného ruchu. In: Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Jarábková. 2007. 5. JARÁBKOVÁ, J. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: SPU, 2007. 136 s. ISBN 978-80-8069-950-5 6. KÁ ČER, J. a kol. 2007. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Topo ľč ianky na roky 2007-2013. 7. KASPAR, C. 1971. Beiträge zur Disskusion über den Fremdenverkehrsbegriff, Z. für Fremdenverkehr, 26, s. 49 – 51. In: Geografia cestovného ruchu. Mariot. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1983. 8. KASPAR, C. 1995. Základy cestovného ruchu. In: Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Jarábková. 2007. 9. KOLEKTÍV AUTOROV. 1982. Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu. Obzor- Šport-Bratislava. 10. KOLEKTÍV AUTOROV. 1983. Tribe č- Pohronský Inovec, Turistický sprievodca ČSSR. Šport slovenské telovýchovné vydavate ľstvo. 11. KOPŠO, E. a kol. 1980. Zemepis cestovného ruchu pre 1. a 2. ro čník stredných hotelových škôl a stredných ekonomických škôl. Bratislava: SPN 12. KOVÁ ČOVÁ, B. 2008. Prírodný potenciál okresu Zlaté Moravce a jeho význam pre cestovný ruch. Bakalárska práca. 13. KROGMANN, A. 2005. Aktuálne možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu. In: Geografické štúdie 10. Nitra: UKF, 2005. 218 s. ISBN 80-8050-888-7 14. MARIOT, P. 1969. Príspevok k metóde výskumu potencie krajiny z hľadiska cestovného

85 ruchu. In: Aktuálne možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu. Krogmann. 2005. 15. MARIOT, P. 1983. Geografia cestovného ruchu. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1983. 249 s. 16. MARIOT, P. 2000. Geografia cestovného ruchu. In: Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Jarábková. 2007. 17. MAZÚR, E., MAZÚROVÁ, V. 1965. Mapa relatívnych výšok Slovenska a možnosti ich využitia pre geografickú rajonizáciu. In: Geografický časopis, ro č. 17, 1965, č. 1. 18. NEM ČÍKOVÁ, M. 2009. Región Horné Požitavie. ISBN 978-80-8094-609-8. Nitra: 2009. 19. ONDRÁ ČEK, J., HR ĚBÍ ČKOVÁ, S. 2007. Cykloturistika. [cit. 2009-11-25]. Dostupné na: < http://is.muni.cz/elportal/estud/fsps/js07/turistika/ch08.html 20. RÝCHLA, H. a kol. 2007. Program sociálneho a ekonomického rozvoja mesta Zlaté Moravce do roku 2013. 21. TRIBE Č – POHRONSKÝ INOVEC – TOPO ĽČ IANKY. 2009. Edícia turistických máp 1:50 000. 4. vydanie. VKÚ, a. s. Harmanec. 22. VYŠKOVSKÝ, J. 1997. Turistika. In: Cykloturistika. Ondrá ček-Hřebí čková. 2007. Dostupné na:

Zdroje dostupné na internete: 1. Adresár odbor a klubov KST. [cit. 2010-03-23]. Dostupné na: < http://www.kst.sk/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=24&Itemid=37 2. Agenda pre trvalo udržate ľný a konkurencieschopný cestovný ruch. 2007. [cit. 2010-03- 10]. Dostupné na:

6. Evidencia turistických zna čkovaných trás Klubu slovenských turistov. 2010. [cit. 2010- 02-27]. Dostupné na:

23. Metodika zna čenia cyklotrás. [cit. 2010-02-13]. Dostupné na:

36. Požitavské cyklotrasy. 2009. [cit. 2010-02-25]. Dostupné na:

51. Turistické zna čky. [cit. 2010-02-07]. Dostupné na: