Parkovací Dom Na Partizánskej Ceste Č. 3 V Banskej Bystrici

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Parkovací dom na Partizánskej ceste č. 3 v Banskej Bystrici

Zámer činnosti pod ľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Navrhovate ľ:

Interpolis, s.r.o., Dolná 6A, 97401 Banská Bystrica

Zhotovite ľ:

ENVIGEO, a. s. Kynce ľová 2 974 11 Banská Bystrica tel.: +421 48 471 24 30 fax: +421 48 471 24 23 e-mail: [email protected]

Názov:

Parkovací dom na Partizánskej ceste č. 3 v Banskej Bystrici

Stupe ň projektovej dokumentácie:

Zámer činnosti pod ľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dátum: Máj 2017

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

OBSAH

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATE ĽOVI ...... 9 I.1 Názov ...... 9 I.2 Identifika čné číslo ...... 9 I.3 Sídlo ...... 9 I.4 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávate ľa ...... 9 I.5 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje osoby, od ktorej možno dosta ť relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie ...... 9 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ...... 10 II.1 Názov ...... 10 II.2 Ú čel ...... 10 II.3 Užívate ľ ...... 10 II.4 Charakter navrhovanej činnosti ...... 10 II.5 Umiestnenie navrhovanej činnosti ...... 10 II.6 Preh ľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1 : 50 000) ...... 12 II.7 Termín za čatia a skon čenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti...... 14 II.8 Stru čný opis technického a technologického riešenia ...... 14 II.8.1 Konštruk čné, stavebné a dispozi čné riešenie stavby ...... 16 II.8.2 Po čet parkovacích miest ...... 17 II.8.3 Dopravné napojenie ...... 18 II.8.4 Zdravotechnika, rozvody vody a kanalizácie ...... 18 II.8.5 Plynofikácia ...... 19 II.8.6 Vetranie, vzduchotechnika a chladenie ...... 19 II.8.7 Zásobovanie teplom – vykurovanie a príprava TUV ...... 20 II.8.8 Elektrické rozvody, osvetlenie a bleskozvod ...... 20 II.8.9 Terénne a sadové úpravy ...... 21 II.8.10 Rozsah a usporiadanie staveniska, organizácia výstavby ...... 23 II.8.11 Nakladanie s odpadmi ...... 24 II.8.12 Protipožiarna bezpe čnos ť ...... 25 II.9 Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite ...... 26 II.10 Celkové náklady...... 26 II.11 Dotknutá obec ...... 26 II.12 Dotknutý samosprávny kraj ...... 26 II.13 Dotknuté orgány ...... 26 II.14 Povo ľujúci orgán...... 27 II.15 Rezortný orgán ...... 27 II.16 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti pod ľa osobitných predpisov .... 27 II.17 Vyjadrenie o vplyvoch zámeru presahujúcich štátne hranice ...... 27 III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚ ČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA ...... 28 III.1 Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území ...... 28 III.1.1 Geomorfológia ...... 28 III.1.2 Geologické, hydrogeologické a inžiniersko-geologické pomery ...... 28 III.1.3 Seizmicita a stabilita územia ...... 31

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

III.1.4 Vodohospodársky chránené územia, pramene, pramenné oblasti, termálne a minerálne vody ...... 31 III.1.5 Klimatické pomery ...... 32 III.1.6 Povrchové vody ...... 33 III.1.7 Pôdy ...... 34 III.1.8 Rastlinstvo a živo číšstvo a ich biotopy ...... 34 III.2 Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria...... 36 III.2.1 Sú časná krajinná štruktúra ...... 36 III.2.2 Stabilita, územný systém ekologickej stability a ochrana prírody ...... 37 III.2.3 Krajinná scenéria ...... 40 III.3 Obyvate ľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia ...... 40 III.3.1 Demografické údaje ...... 42 III.3.2 Infraštruktúra ...... 43 III.3.3 Ob čianska vybavenos ť ...... 47 III.3.4 Hospodárstvo ...... 49 III.3.5 Cestovný ruch ...... 51 III.4 Sú časný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia ...... 51 III.4.1 Horninové prostredie a reliéf ...... 51 III.4.2 Ovzdušie ...... 53 III.4.3 Radónové riziko ...... 55 III.4.4 Povrchové vody ...... 55 III.4.5 Podzemné vody ...... 56 III.4.6 Odpady ...... 57 III.4.7 Environmentálne zá ťaže ...... 59 III.4.8 Kvalita života, životného prostredia vrátane zdravia ...... 60 III.4.9 Hluk a vibrácie ...... 61 IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE ...... 62 IV.1 Požiadavky na vstupy ...... 62 IV.1.1 Záber pôdy ...... 62 IV.1.2 Voda ...... 62 IV.1.3 Suroviny ...... 62 IV.1.4 Energetické zdroje ...... 62 IV.1.5 Doprava a statická doprava ...... 63 IV.1.6 Nároky na pracovné sily ...... 63 IV.1.7 Iné nároky ...... 63 IV.2 Údaje o výstupoch ...... 63 IV.2.1 Emisie do ovzdušia ...... 63 IV.2.2 Hluk a vibrácie ...... 67 IV.2.3 Vody, odpadové vody ...... 69 IV.2.4 Teplo a chlad ...... 69 IV.2.5 Odpady ...... 69 IV.3 Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie .... 72 IV.3.1 Vplyvy na prírodné prostredie ...... 72 IV.3.2 Vplyvy na faunu a flóru ...... 73 IV.3.3 Vplyvy na štruktúru a scenériu krajiny, vplyv na ekologickú stabilitu krajinu ...... 73 IV.3.4 Vplyvy na obyvate ľstvo a kvalitu života ...... 74 IV.4 Hodnotenie zdravotných rizík ...... 75 IV.5 Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia ...... 78

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

IV.6 Posúdenie o čakávaných vplyvov z h ľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia ...... 78 IV.7 Predpokladaný vplyv presahujúci štátne hranice ...... 79 IV.8 Vyvolané súvislosti, ktoré môžu vplyvy spôsobiť s prihliadnutím na sú časný stav životného prostredia v dotknutom území ...... 79 IV.9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti ...... 79 IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie ...... 80 IV.10.1 Opatrenia po čas prípravy ...... 80 IV.10.2 Opatrenia po čas výstavby ...... 81 IV.10.3 Opatrenia po čas prevádzky ...... 84 IV.11 Posúdenie o čakávaného vývoja územia, ak by sa činnos ť nerealizovala ...... 84 IV.12 Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (UPD) a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi ...... 84 IV.12.1 Posúdenie súladu s UPD dotknutých obcí ...... 84 IV.13 Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov . 87 V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO STAVU ...... 88 V.1 Tvorba súboru kritérií a ur čenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu ...... 88 V.2 Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty ...... 90 V.3 Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu ...... 90 VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA ...... 91

VII. ZOZNAM DOPL ŇUJÚCICH INFORMÁCIÍ K ZÁMERU ...... 92 VII.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov ...... 92 VII.1.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer ...... 92 VII.1.2 Zoznam použitej literatúry ...... 92 VII.1.3 Iné zdroje informácií – web stránky ...... 93 VII.2 Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru...... 93 VII.3 Ďalšie dopl ňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie ...... 93 VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU ...... 94

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV ...... 94 IX.1 Meno spracovate ľa zámeru ...... 94 IX.2 Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pe čiatkou) spracovate ľa a podpisom (pe čiatkou) oprávneného zástupcu navrhovate ľa ...... 95

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Zoznam tabuliek Tabu ľka 1 Údaje o teplotách na území Banskej Bystrice (Zdroj: KLEMENTOVÁ, R. A KOL ., 2015: Kronika mesta Banská Bystrica za rok 2014) ...... 32 Tabu ľka 2 Údaje o zrážkach na území Banskej Bystrice (Zdroj: KLEMENTOVÁ, R. A KOL ., 2015: Kronika mesta Banská Bystrica za rok 2014) ...... 32 Tabu ľka 3 Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenie (prevzaté z: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) ...... 36 Tabu ľka 4 Po čet obyvate ľov mesta Banská Bystrica v rokoch 2006 – 2014 k 31.12 (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) ...... 42 Tabu ľka 5 Celkový prírastok (úbytok) obyvate ľstva v rokoch 2005 – 2013 (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) ...... 43 Tabu ľka 6 Bytový fond pod ľa druhu budovy (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) ...... 47 Tabu ľka 7 Po čet evidovaných uchádza čov v meste Banská Bystrica v r. 2007 – 2014 (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) ...... 50 Tabu ľka 8 Vyhodnotenie zne čistenia ovzdušia pod ľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia a limitných hodnôt zvýšených o medzu tolerancie (MT) za rok 2012 (zdroj: URBÁŠKOVÁ , K. A KOL ., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho zne čis ťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9) ...... 53 Tabu ľka 9 Po čet zdrojov zne čis ťovania ovzdušia a po čet prevádzkovate ľov na území okresu Banská Bystrica (zdroj: URBÁŠKOVÁ , K. A KOL ., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho zne čis ťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9) ...... 54 Tabu ľka 10 Najvýznamnejšie zdroje zne čis ťovania ovzdušia na území okresu Banská Bystrica – pre základné zne čis ťujúce látky v roku 2012 (zdroj: URBÁŠKOVÁ , K. A KOL ., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho zne čis ťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9) ...... 54 Tabu ľka 11 Množstvo emisií zne čis ťujúcich látok z ve ľkých a stredných stacionárnych zdrojov zne čis ťovania ovzdušia v okrese Banská Bystrica(zdroj: www.spirit.sk/neis_index.html, 2015) ...... 55 Tabu ľka 12 Pohyb obyvate ľstva v roku 2014(www.statistics.sk, 2016) ...... 60 Tabu ľka 13 Najvyšší príspevok navrhovanej činnosti k maximálnej krátkodobej a priemernej ro čnej koncentrácii CO, NO 2, a benzénu na fasáde najexponovanejšieho vlastného domu (B1) ...... 64

Tabu ľka 14 Najvyšší príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii CO, NO 2 a benzénu na jednotlivých podlažiach 3 podlažného administratívneho domu ...... 65 Tabu ľka 15 Najvyššie prípustné hladiny hluku vo vonkajších priestoroch pod ľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z...... 67 Tabu ľka 16 Kategórie ostatných odpadov vznikajúcich pri výstavbe parkovacieho domu ..... 70

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Tabu ľka 17 Kategórie ostatných odpadov vznikajúcich pri výstavbe prevádzke parkovacieho domu ...... 70 Tabu ľka 18 Kategórie nebezpe čných odpadov vznikajúcich pri prevádzke parkovacieho domu ...... 71 Tabu ľka 19 Dopravná nehodovos ť v Banskobystrickom kraji za rok 2015 (zdroj: MV SR, 2016) ...... 76 Tabu ľka 20 Preh ľad najvýznamnejších vplyvov navrhovanej činnosti ...... 78

Zoznam obrázkov Obrázok 1 Situa čná mapa záujmového územia (M 1 : 50 000)...... 12 Obrázok 2 Situácia parkovacieho domu a vjazdov pre automobily (žltým) ...... 13 Obrázok 3 Situácia 3D ...... 14 Obrázok 4 Vizualizácia parkovacieho domu (parkovací dom ukazuje červená šípka) ...... 15 Obrázok 5 Vizualizácia – príjazdová cesta k parkovaciemu domu od Cesty k nemocnici ..... 15 Obrázok 6 Navrhované sadové úpravy a náhradná výsadba v okolí parkovacieho domu ...... 22 Obrázok 7 Budova ur čená na asanáciu ...... 25 Obrázok 8 Geologický rez územím (Jasovská, 2017) ...... 29 Obrázok 9 Vysvetlivky ku geologickému rezu (Jasovská, 2017) ...... 30 Obrázok 10 Náletové dreviny – poh ľad z Partizánskej cesty ...... 35 Obrázok 11 Náletové dreviny – poh ľad z Cesty k nemocnici ...... 35 Obrázok 12 Výrez z mapy „Ochrana prírody a tvorba krajiny “ÚPN mesta Banská Bystrica“ (dostupné na: http://www.uhabb.sk/nuplanbb6/go.php?kod_mapy=06b_op1&nazov_mapy=Ochrana prírody a tvorba krajiny&vsize=680&hsize=750)...... 38 Obrázok 13 Erb mesta (zdroj: http://www.banskabystrica.sk/, 2016) ...... 40 Obrázok 14 Vývoj po čtu obyvate ľov Banskej Bystrice v období 2005 - 2013 (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) ...... 42 Obrázok 15 Cestná sie ť v oblasti Banskej Bystrice (zdroj: http://www.cdb.sk/Files/Galleries/mapyokresov/banska-bystrica.jpg, 2016) ...... 44 Obrázok 16 Podiel zamestnanosti obyvate ľstva v Banskej Bystrici v sektoroch s najvyššou zamestnanos ťou (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) ...... 50 Obrázok 17 Ovplyvnenie pôd vodnou eróziou na území Banskej Bystrice (prevzaté: http://www.beiss.sk/, 2016) ...... 52 Obrázok 18 Výrezy z mapy „Kvalita podzemných vôd“ (Kolektív, 2015: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2014, zdroj: http://www.shmu.sk/ ) ...... 57 Obrázok 19 Trend vývoja separácie kovov a BRO a množstvo zmesového komunálneho odpadu v rokoch 2010 – 2014 (http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=3916 ...... 58 7

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 20 Situovanie registrovaných lokalít pravdepodobných a environmentálnych zá ťaží, sanovaných a rekultivovaných lokalít na území mesta Banská Bystrica (zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk/Mapa/) ...... 59 Obrázok 21 Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii benzénu [ µg.m -3] ..... 66 Obrázok 22 Odpadkami zne čistené územie – svah pod Cestou k nemocnici ...... 81 Obrázok 23 Územný plán mesta Banská Bystrica – výkres priestorového usporiadania a funk čného využívania krajiny (výrez posudzovanej lokality) ...... 85

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATE ĽOVI I.1 Názov Interpolis, s.r.o.

I.2 Identifika čné číslo IČO: 42 235 713

I.3 Sídlo Dolná 6A, 97401 Banská Bystrica

I.4 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávate ľa JUDr. Michal Filip Dolná 6A Banská Bystrica 974 01 Tel.: 0904 657 667 Email: [email protected]

I.5 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje osoby, od ktorej možno dosta ť relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie JUDr. Michal Filip Dolná 6A Banská Bystrica 974 01 Tel.: 0904 657 667 Email: [email protected]

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1 Názov Parkovací dom na Partizánskej ceste č. 3 v Banskej Bystrici.

II.2 Ú čel Navrhovate ľ plánuje v dotknutej lokalite – na Partizánskej ulici v Banskej Bystrici vybudova ť parkovací dom.

II.3 Užívate ľ Užívate ľmi parkovacieho domu budú majitelia, nájomníci a návštevníci okolitých administratívnych a iných objektov.

II.4 Charakter navrhovanej činnosti Pod ľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spadá realizácia činnosti pod nasledovné body:

∑ tabu ľka 9 „Infraštruktúra“, položka číslo 16 „Projekty rozvoja obcí vrátane“ • písm. b) statickej dopravy, kde je v limite od 100 do 500 stojísk požadované zis ťovacie konanie .

V rámci projektu sa uvažuje s max. 209 parkovacích miest (z toho 9 miest pre imobilných ob čanov). Vzh ľadom na uvedené informácie môžeme konštatova ť, že navrhovaná činnos ť podlieha zis ťovaciemu konaniu. Príslušným orgánom pre proces posudzovania vplyvov je Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie.

II.5 Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Banskobystrický Okres: Banská Bystrica Mesto: Banská Bystrica, katastrálne územie Banská Bystrica Parcely číslo: C-KN č. 473/34, 473/101, 463/23 Pozemky ur čené na realizáciu zámeru sú vo vlastníctve navrhovate ľa spolo čnosti Interpolis, s. r. o.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Územie ur čené na výstavbu parkovacieho domu je z juhu vymedzené existujúcou administratívnou budovou (bývalá budova Coimex) s pri ľahlým pozemkom a plochou zelene. Zo západu a severu svahom pod ulicou Cesta k nemocnici a z východu budovami a prevažne technickými objektami, prevádzkovanými rôznymi subjektmi. Vjazdy na pozemok sú v sú časnosti z Partizánskej cesty – cez mestské parkovisko a cez parkoviská za budovou StVS. V mieste priamo ur čenom výstavbu na parkovacieho domu sa nachádza malá budova, ktorá bude asanovaná. Ostatné výstavnou parkovacieho domu dotknuté územie je v sú časnosti nezastavané, z vä čšej časti je zatrávnené a porastené náletovými drevinami (vo svahu). V území je okrem parkovacieho domu plánovaný aj objekt s administratívnym využitím. Pre tento ú čel bude využitá existujúca výšková budova (býv. Coimex), ktorá prejde pre naplnenie požadovaného zadania komplexnou prestavbou a vzh ľadom na požadované kapacity s a doplní o prístavbu. Prestavba a prístavba administratívnej budovy nie je predmetom tohto environmentálneho posudzovania !

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

II.6 Preh ľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1 : 50 000)

Obrázok 1 Situa čná mapa záujmového územia (M 1 : 50 000)

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 2 Situácia parkovacieho domu a vjazdov pre automobily (žltým) 13

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 3 Situácia 3D

II.7 Termín za čatia a skon čenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Predpokladaný začiatok výstavby r. 2017 Predpokladaný koniec výstavby r. 2019

II.8 Stru čný opis technického a technologického riešenia Pod ľa plánov navrhovate ľa novovybudovaný parkovací dom bude obsahova ť tri nadzemné podlažia a parkovaciu strechu . Stavba bude z časti zasadená do existujúceho svahu pod ulicou Cesta k nemocnici. Vizualizácia parkovacieho domu je na nasledujúcom obrázku, na ktorom parkovací dom ozna čuje červená šípka. Na tomto obrázku je južne (vpravo) od parkovacieho domu znázornená aj existujúca výšková administratívna budova (býv. Coimex) a jej plánovaná prístavba. Prestavba existujúcej budovy a jej prístavba nie sú predmetom tohto posudzovania EIA. V rámci projektu sa uvažuje s max. 209 parkovacích miest (z toho 9 miest pre imobilných). Vjazd do parkovacieho domu bude zabezpe čený z 2 smerov. Prvý vjazd pre automobily bude odbo čením z Partizánskej cesty, cez existujúce mestské parkovisko. Zo západnej strany bude vybudovaný ďalší vjazd z ulice Cesta k nemocnici (obr. 5). Texty a vizualizácie uvedené v tejto kapitole sú prebraté z dokumentácie pre územné rozhodnutie pre predmetnú stavbu (Paulíny Hovorka Architekti, 2017).

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 4 Vizualizácia parkovacieho domu (parkovací dom ukazuje červená šípka)

Obrázok 5 Vizualizácia – príjazdová cesta k parkovaciemu domu od Cesty k nemocnici 15

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

II.8.1 Konštruk čné, stavebné a dispozi čné riešenie stavby Parkovací dom je budova navrhovaná s tromi nadzemnými podlažiami (NP) s nepravidelným pôdorysom s celkovými pôdorysnými rozmermi 34 300 x 56 400 mm. Konštruk čné výšky jednotlivých podlaží sú 3 000 mm. Na streche je pojazdná plocha s možnos ťou parkovania. V pozd ĺžnom smere možno budovu rozdeli ť na dve časti, ktoré sú výškovo posunuté o polovicu výšky podlažia a vzájomne sú prepojené rampami. Zvislú nosnú konštrukciu tvoria prie čne monolitické železobetónové rámy s dvomi po ľami a to s rovnakými po ľami 2 x 16 400 mm alebo s dvomi po ľami d ĺžky 16 400 a 11 800 mm. Prie čle rámom na stredovom st ĺpe sú výškovo posunuté o polovicu podlažia, sú prierezu 600/650mm, pri styku so stredným st ĺpom majú nábeh na výšku 800 mm. Stredový st ĺp má prierez 600/1000 mm a krajné st ĺpy 600x400 mm, pri styku s najvyššou prie člou má krajný st ĺp nábeh na prierez 600/650mm. Prie čne rámy sú modulovo vzdialené po 5000 mm, na prie čľ ach je uložená monolitická železobetónová stropná doska hrúbky 160 mm ako spojitá doska. V mieste nájazdových rámp zvislú nosnú konštrukciu tvoria železobetónové monolitické steny, na ktoré sa ukladajú jednak nosné dosky rámp ale aj pri ľahlé stropné trámy jednotlivých stropov. Vzh ľadom na to, že objekt garáži je osadený vo svažitom teréne severná a západná stena bude pod úrov ňou terénu, v mieste severovýchodnom rohu na výšku všetkých podlaží, od ktorého výška terénu klesá. Podzemná stena bude namáhaná zemným tlakom, za ťaženie od týchto tlakov sa prenesie do prie čnych a pozd ĺžnych železobetónových stien. Dĺžka objektu je 56 400 mm, nosné konštrukcie sú nechránené tepelnou izoláciou, sú priamo vystavené vonkajšej teplote ovzdušia a tým aj teplotným rozdielom leto – zima a de ň – noc, preto je objekt v pozd ĺžnom smere dilatovaný na dva dilata čné celky zdvojením vyššie uvedených prie čnych rámov. Vjazd do parkovacieho domu z 1.NP je v mieste, kde je ešte vysoká úrove ň terénu, preto je navrhnutá oporná stena, ktorá bude kotvená trvalými zemnými kotvami. Vzh ľadom na to, že budova parkovacieho domu je vsadená do svažitého územia, je podložie v úrovni podlahy 1.NP ve ľmi rôznorodé. V najvä čšom záreze poloskalné podložie (dolomity) vystupuje takmer po celej výške terénu. V miestach, kde terén je na úrovni podlahy 1.NP poloskalné podložie sa nachádza v hĺbke takmer 7,00 m. Aby sa vylú čil vplyv nerovnomerného sadania, v miestach, kde je poloskalné podložie v dosahu budú nosné st ĺpy a steny založenie plošne na základových pásoch a pätkách a v miestach, kde poloskalné podložie je v nižších polohách bude zakladanie h ĺbkové na pilótach, presná technológia bude upresnená v ďalšom stupni PD. Výkopová stavebná jama (hrubé terénne úpravy) bude ma ť zabezpe čené steny výkopu vystuženým striekaným betónom prikotveným zemnými kotvami a klincami.

Z h ľadiska dispozi čného riešenia ide o viacpodlažný nadzemný objekt pre umiestnenie vozidiel v jednej rade za sebou pre vozidlá skupiny 1 (v zmysle STN 73 6058 – Hromadné garáže): osobné automobily, motocykly, mopedy a ich prípojné vozidlá. Z h ľadiska prevádzky ide o objekt s pohybom vozidiel vlastnou silou so samoobsluhou, kde sa vozidlá pohybujú silou vlastného motora a vodi č sám zachádza so svojim vozidlom až na parkovacie miesto v garáži, a sám tiež s vozidlom odchádza. Vertikálny presun vozidiel medzi jednotlivými nadzemnými podlažiami (NP) je zabezpe čený pomocou vnútorných jednopruhových priamych polorámp, ktoré prekonávajú neprerušene polovicu výšky podlažia

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 nako ľko objekt je riešený tak, že jednotlivé NP sú výškovo delené na polovicu výšky samotného podlažia. Objekt má celkovo 4 nadzemné podlažia. Šírka jazdného pruhu navrhovanej polorampy je 2,75 m + 2 x 0,50 m odstupová vzdialenos ť od pevnej prekážky z každej strany. Na rampách sú v zmysle STN 73 6058 navrhované obrubníky šírky 0,25 m. Vo ľná šírka rampy je 3,0 m. Povrch rámp musí ma ť protišmykovú úpravu. Navrhovaný pozd ĺžny sklon jednotlivých polorámp pre prekonanie výšky medzipodlažia je 14,3 %. Parkovacie miesta sú navrhované pozd ĺž vnútorných komunikácii v objekte kolmo v jednej rade. Základné šírkové usporiadanie je odvodené z normových nárokov (STN 73 6110 a STN 73 6058), v usporiadaní: • parkovacie miesto – osobná doprava 250 cm x 500 cm – kolmé stojiská • parkovacie miesto – osobná doprava (vyhradené pre invalidov) 350 cm x 500 cm – kolmé stojiská (v návrhu šírka stojiska 370 cm) V návrhu sú rešpektované odstupové vzdialenosti pri parkovaní vozidiel od pevných prekážok: 0,50 m z každej strany pevnej prekážky. Vnútorné komunikácie s pohybom vozidiel vlastnou silou sú navrhované šírkových parametrov 2 x 2,75 m (5,50 m) a umož ňujú vozidlám vjazd na parkovacie miesto priamou jazdou vpred s jedným oblúkom, alebo cúvaním s jedným oblúkom, poprípade pri jazde vpred oblúkom s jedným nadchádzaním. Svetlá výška garáže jednotlivých NP je navrhovaná 2,30 m, kde v zmysle STN 73 6058 musí by ť svetlá výška pre vozidlá skupiny 1 s pohybom vozidiel vlastnou silou najmenej 2,10 m. Z h ľadiska organizácie dopravy ide o jednosmernú prevádzku každého NP, kde pomocou polorámp umiestnených ved ľa seba, ako jedna rampa pre vzostup na vyššie podlažie a druhá rampa pre zostup na nižšie podlažie bude zabezpe čený organizovaný kolobeh dopravy vozidiel. Podrobný plán organizácie dopravy zah ŕň ajúci návrh trvalého zvislého a vodorovného dopravného zna čenia bude predmetom časti dokumentácie pre stavebné povolenie.

II.8.2 Po čet parkovacích miest Kapacita parkovacích miest (PM) stavebného objektu parkovacieho domu je 209 parkovacích miest . Potrebný po čet parkovacích miest v zmysle výpo čtov pod ľa normy STN 736110/Z2 činí 173 parkovacích miest. Z tohto celkového po čtu je 144 miest dlhodobých a 29 miest krátkodobých. Z celkového po čtu parkovacích miest 209 je vy členených 9 parkovacích miest pre ob čanov s obmedzenou schopnos ťou pohybu v zmysle vyhlášky 532/2002 o všeobecno-technických požiadavkách na výstavbu (4 % z celkového návrhu parkovacích miest). Výška úrovní jednotlivých podlaží parkovacieho domu s uvedením po čtu parkovacích miest (PM) je nasledovná: - 1. NP, 0,0 m, 46 PM, - 2. NP, 3,2 m, 55 PM, - 3. NP, 6,2 m, 55 PM, - 4. NP, 9,2 m, 53 PM. 17

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

II.8.3 Dopravné napojenie Vjazd do objektu parkovacieho domu bude možný: 1. na úrovni 1. nadzemného podlažia, z existujúceho mestského parkoviska pripojeného na miestnu komunikáciu (MK) – Partizánska cesta , 2. na úrovni 4. nadzemného podlažia (strechy), z miestnej komunikácie Cesta k nemocnici. Výjazd z objektu parkovacieho domu bude možný opätovne k existujúcemu parkovisku, a vzh ľadom na smerový oblúk a pozd ĺžny sklom MK Cesta k Nemocnici a po pracovnej konzultácii s oddelením dopravného inšpektorátu policajného zboru Banská Bystrica, bude možný výjazd z parkovacieho domu, iba smerom doprava pokra čovaním smer Sásová resp. obchvat mesta BB. Vjazd bude umožnený z oboch strán MK. Pripojenie ú čelovej komunikácie je na existujúce parkovisko, kde jeho vnútornou komunikáciou a existujúcim pripojením na MK – Partizánska cesta, bude zabezpe čená obsluha navrhovaného parkovacieho domu z južnej strany. Priame pripojenie ú čelovej komunikácie na MK – Partizánska cesta nie je možné z dôvodu neumožnenia dodržania vzájomnej vzdialenosti križovatiek pod ľa STN 73 6110, nako ľko v blízkosti je existujúce stykové pripojenie MK Partizánska cesta s MK Cesta k nemocnici, ako aj po pracovnej konzultácii s oddelením dopravného inšpektorátu policajného zboru Banská Bystrica, ktorý s novým pripojením na MK nesúhlasí. Pre potrebné pripojenie ú čelovej komunikácie na existujúce parkovisko je potrebné zruši ť na existujúcom parkovisku 4 parkovacie miesta. Vjazd (výjazd) z parkovacieho domu bude na úrovni 1NP a 4NP zabezpe čený prostredníctvom automatizovaného parkovacieho systému s platobným automatom, ktorého prevádzkovate ľom bude stavebník.

II.8.4 Zdravotechnika, rozvody vody a kanalizácie V danej lokalite vzh ľadom na nové riešenie navrhovanej výstavby vznikne potreba niektoré existujúce inžinierske siete upravi ť, resp. realizova ť preložku potrubí. Napojenie parkovacieho domu na verejný vodovod je navrhované z potrubia riešenej preložky existujúceho vodovodu DN 250. Za bodom napojenia sa osadí vodomerná šachta (VŠ) s vodomerovou zostavou, prefabrikovaná (monolitická) žb šachta so vstupným rebríkom a liatinovým poklopom 600 x 600 v úrovni UT. Za VŠ potom vodovodná prípojka pokra čuje do zásobovaného objektu. Z potrubia prípojky za VŠ bude napojené taktiež potrubie pre príslušný vonkajší hydrant. V zmysle požiadavky požiarnej ochrany je pre parkovací dom požadovaný nadzemný hydrant DN 150. Vnútorný vodovod – v parkovacom dome nie sú navrhované zaria ďovacie predmety, vodou budú zásobované len zariadenia protipožiarnej ochrany. Protipožiarne zabezpe čenie objektu je riešené v zmysle požiadavky PO - hadicovými zariadeniami, navijákmi, alt. s plochou hadicou, osadenými na vnútornom vodovode, na každom podlaží. Ke ďže sa jedná o otvorenú dispozíciu stavebného objektu, vodovodné potrubie bude nezavodnené. V prípade potreby sa otvorí uzáver vody, ktorý bude umiestnený v nezámrznom priestore, na ozna čenom mieste pri únikovej ceste z objektu. Po ukon čení zásahu, resp. revíznej skúšky sa musí potrubie vypusti ť, pre jeho funk čnos ť aj na zimnú prevádzku.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Daž ďové vody z objektu parkovacieho domu budú odkanalizované samostatným kanaliza čným potrubím (vonkajšia kanalizácia ) do verejnej kanalizácie mesta. Vzh ľadom na charakter odvod ňovaných plôch (horné parkovanie je bez prestrešenia) navrhované je pre čistenie odvádzaných vôd cez lapa č olejov, ktorý bude osadený v objekte, pod podlahou 1 NP. Zaústenie do kanalizácie je navrhované do exist. šachty, v priestranstve spevnených plôch pri exist. garážach - za budovou PR vodární. Potrubie kanalizácie je navrhované z rúr korug. PVC, DN 200, 250. Do potrubia kanalizácie sa zaústi krátkymi prípojkami potrubie zdravotechniky z objektu parkovacieho domu, ako aj odvodnenie daž ďových vôd zo spevnenej plochy medzi objektami parkovacieho domu a existujúceho resp. plánovaného administratívneho objektu. Odvodnenie plochy je riešené cez vpuste s mrežou a košom na ne čistoty. Na kanalizácii je navrhovaná jedna kontrolná šachta. Kanaliza čná šachta je navrhovaná ako objekty typovej konštrukcie. Spodná čas ť šachty je navrhovaná z monolitického betónu, vstupný komín prefabrikovaný, so vstupným poklopom v úrovni U.T. Alt. sa môžu použi ť šachty plastové, kanalizácia musí by ť zrealizovaná ako nepriepustná. Vnútorná kanalizácia odvádza odpadové vody daž ďové z objektu, s následným vyústením do vonkajšej kanalizácie. Vzh ľadom na charakter odvod ňovaných plôch (horné parkovanie je bez prestrešenia) navrhované je pre čistenie odvádzaných vôd cez lapa č olejov - osadený je v objekte, pod podlahou 1 NP. Kanalizácia je navrhovaná z kanaliza čných odpadových rúr Geberit. Odvetranie kanalizácie bude riešené nad strechu objektu. Daž ďové vody budú z parkovacích plôch odvedené cez strešné prejazdné vtoky, resp. ž ľaby. Na odpadovom potrubí sa v 1. NP osadia čistiace tvarovky. Po pre čistení na lapa či olejov sa následne potrubie z parkovacieho domu zaústi do navrhovanej vonkajšej kanalizácie. Na prečistenie daž ďových vôd s potenciálnym zne čistením v rámci odtoku z parkovacích plôch je navrhovaný lapa č olejov . Navrhovaný je prevádzkovo jednoduchý a staticky odolný sorp čný odlu čova č ropných látok ENVIA (Pureco), typ: TNC –30. Odlu čova č ropných látok (ORL) ENVIA je konštruk čne riešený ako betónová valcová nádrž z vodostavebného betónu. Vstup je riešený cez vstupné komíny z betónových skruží a kónusov, na ktorých sú umiestnené kruhové liatinové poklopy Ø 600 mm, pod ľa potrebnej triedy za ťaženia. Technologické zariadenie lapa ča je uložené v betónovej nepriepustnej vani ako komplexná balená dodávka. Princíp odlu čova čov ropných látok ENVIA je založený na využití rozdielnej špecifickej hmotnosti jednotlivých komponentov v zne čistenej odpadovej vode, hlavné časti sú sedimenta čná čas ť (kalojem) a do čistenie s oddeleným samostatným stojanom koalescen čných filtrov. Navrhovaná ú činnos ť odlu čova ča ropných látok je 0,5 mg NEL/l, resp. pod ľa požiadavky prevádzkovate ľa verejnej kanalizácie. Odber vzoriek sa bude vykonáva ť priamo na odtoku z lapa ča, resp. na prítoku v kanaliza čnej šachte.

II.8.5 Plynofikácia Plynofikácia parkovacieho domu nebude potrebná a nebude realizovaná.

II.8.6 Vetranie, vzduchotechnika a chladenie Plánovaný parkovací dom bude nadzemná budova, zadná strana bude opretá o terén, ostatné fasády sú otvorené do okolitého vo ľného priestoru. Základné vetranie bude prirodzené, vo ľným prúdením vzduchu. Aby v miestach, kde je budova opretá o terén neostali hluché neprevetrané miesta, budú pod stropom inštalované axiálne prúdové ventilátory. Ventilátory budú z týchto kritických miest vzduch rovnomerne posúva ť smerom k otvoreným fasádam,

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 aby celý pôdorys s parkovacími miestami bol dostatočne prevetraný. Ventilátory budú spúš ťané automaticky na základe snímania CO. Chladenie parkovacieho domu nie je potrebné. Iné vzduchotechnické prvky v rámci parkovacieho domu nie sú potrebné.

II.8.7 Zásobovanie teplom – vykurovanie a príprava TUV Vykurovanie, zásobovanie teplom ani príprava TUV pre parkovací dom nebudú potrebné a nebudú realizované.

II.8.8 Elektrické rozvody, osvetlenie a bleskozvod V mieste stavby nie je po zbúraní pôvodných objektov žiadna využite ľná elektroinštalácia. Návrh zásuvkovej elektroinštalácie Elektroinštalácia je navrhnutá celoplastovými viacžilovými káblami uloženými pevne pod omietkou resp. na povrchu v drôtených pozinkovaných káblových ž ľaboch upevnených na konzolách (výložníkoch) na stenách priestorov objektu. Elektroinštalácia objektu parkovacieho domu bude napájaná z oce ľ-plechového skri ňového rozvádza ča, umiestneného v hlavnej elektro-rozvodni na 1. NP. Napájací prívod bude riešený v rámci samostatného stavebného objektu vonkajším podzemným káblovým vedením z novej trafostanice 6//0,4 kV, kde bude riešené aj fakturačné meranie spotreby el. energie objektu parkovacieho domu. Návrh umelého osvetlenia Pod ľa predpísanej hodnoty osvetlenosti a kategórie osvetlenia pre daný priestor budú zvolené typy svietidiel, ich po čty, rozmiestnenie a svetelné zdroje v nich. Hlavné osvet ľovacie sústavy vnútorných priestorov objektu budú tvorené priemyselnými LED svietidlami na prisadenú montáž, v komunika čných a sociálnych priestoroch budú použité nástenné svietidlá so svetelnými zdrojmi v štandardných päticiach E27 resp. E14. Osvetlenie komunika čných plôch najvyššieho nadzemného podlažia bude riešené vonkajšími LED svietidlami na oce ľových stožiaroch primeranej výšky. Na ovládanie svetelných obvodov v miestnostiach objektu budú použité pohybové senzory a vypína če resp. prepína če v nástennom vyhotovení. Spínanie svetelných obvodov pre parkovacie a komunika čné priestory bude riešené bu ď manuálne, alebo programovate ľným súmrakovým spína čom, umiestnenom v rozvádza či objekte parkovacieho domu, od intenzity vonkajšieho svetla. Pevne inštalované zariadenia vybavenia stavby a technológie pre TZB budú napájané z po- družných rozvádza čov, rozmiestnených pod ľa potreby v objekte. Ovládanie týchto zariadení bude riešené prostredníctvom samostatných riadiacich automatov, napojených na nadradený riadiaci systém. Vybrané SLP zariadenia budú zapojené pevne alebo cez zásuvky do siete zaisteného napájania 230 V/AC, napájanej z príslušne dimenzovaného zdroja on-line UPS. Vybrané miestnosti budú vykurované elektrickými nástennými konvektormi so vstavanými termostatmi. Samostatné zásuvkové vývody 230 V/AC (v technologických priestoroch aj 400 V/AC) ur čené pre napájanie vybavenia objektu v jednotlivých prevádzkových priestoroch budú riešené zásuvkami v patri čnom krytí.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Návrh ochrany pred bleskom a uzemnenia nového parkovacieho domu V mieste stavby nebude je po zbúraní pôvodných objektov žiadna využite ľná inštalácia bleskozvodu a uzemnenia. Na ochranu proti priamemu úderu blesku bude na povrchu plochej strechy budovy parkovacieho domu navrhnuté zachytávacie vedenie tvorené neizolovanou mrežovou sústavou po obvode strechy, doplnenou na exponovaných miestach zachytávacími ty čami potrebnej d ĺžky. Prepojenie zachytávacej sústavy objektu objektu parkovacieho domu s uzem ňovacou sústavou bude tvorené umelými neizolovanými zvodovými vodi čmi, rozmiestnenými po obvode objektu v primeranej vzájomnej vzdialenosti. Vnútorný systém ochrany musí zabráni ť nebezpe čným ú činkom na stavbu a vnútri umiestnené osoby a zariadenia pri prechode bleskového prúdu cez vonkajší systém ochrany objektu pred bleskom. Vnútorný systém ochrany pred bleskom zabezpe čí ekvipotenciálne pospájanie proti ú činkom blesku v objekte, sp ĺň ajúce požiadavky STN EN 62305-3 a bude vyhotovené pod ľa STN EN 62305-4. Oznamovacie rozvody V objekte sú navrhnuté dátové rozvody ur čené pre servisné potreby parkovacieho domu. Pre riadenie prístupu do parkovacích priestorov, prípadne jednoduchej orientácii v priestore a možnosti realizácie platieb je navrhnutý inteligentný prístupovo-parkovací systém ParkIS. Systém je vyvinutý špeciálne pre potreby parkovacích objektov verejného typu. Pre parkovací dom je navrhnutá elektrická požiarna signalizácia (EPS) na základe požiadavky vyplývajúcej z právnych predpisov, z projektu PBS a z požiadavky investora na zvýšenie požiarnej bezpe čnosti stavby. Požiarna ústred ňa sa inštaluje v technickej miestnosti na 2.NP. Chránené priestory sa zabezpe čia tepelnými automatickými hlási čmi, tla čidlovými hlási čmi, sirénami, prípadne VSZ (majáky). Navrhnutý kamerový systém CCTV predstavuje dôležitú zložku v oblasti technických zábran, je ur čený na vizuálnu kontrolu a zaznamenávanie deja, prebiehajúceho v objekte a v jeho blízkom okolí. CCTV výrazne zvýši zabezpečenie pasívnej ochrany objektu a okolia. Systém bude plni ť nieko ľko základných funkcií, napr. sledovanie chráneného priestoru, verifikáciu prí činy poplachu, ďalšie sledovanie činnosti narušite ľa, nepretržitý záznam a archiváciu obrazu a spätné vyhodnotenie záznamu, identifikáciu páchate ľa. Vo vytypovaných miestach sa inštalujú exteriérové IP kamery, ktoré umož ňujú sledova ť priestor v reálnom čase, prípadne zo záznamu. Sledovanie priestoru je možné zrealizova ť na požiadanie užívate ľa na vzdialených monitoroch PC. Monitoring z kamier v reálnom čase bude zabezpe čova ť 24 hodinová služba v susednom administratívnom objekte.

II.8.9 Terénne a sadové úpravy V mieste výstavby budú vykonané nevyhnutné terénne úpravy. Navrhovaný objekt je zasadený do svahu pod ulicou Cesta k nemocnici, preto bude čas ť tohto svahu od ťažená.

V mieste výstavby parkovacieho domu sa nachádzajú náletové dreviny, ktoré budú pred výstavbou odstránené a nahradené vhodnejšou a estetickejšou výsadbou. Priamo v dotknutom území bol spracovaný dendrologický posudok (Valachová a kol., 2017), ktorého výsledky sú uvedené v kap. III.1.8 Rastlinstvo a živo číšstvo a ich biotopy tohto zámeru.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Účelom sadových úprav je estetické dotvorenie areálu a jeho za členenie do okolitého prostredia tak, aby nová zele ň okrem dekoratívno-estetickej a stabilizačnej funkcie svahu plnila aj niektoré ďalšie funkcie a to najmä: zachytávanie prachu, udržiavanie vlhkosti, tlmenie hluku a produkcia kyslíka. Ďalším dôvodom je potreba náhradnej výsadby zelene na pozemku žiadate ľa o výrub, ktorý vzh ľadom k záberu územia z dôvodu stavby prebehne. Na prevažnej ploche pozemku sa nachádza zele ň, ktorej spolo čenská hodnota bola vypo čítaná a zdokumentovaná v samostatnom projekte Inventarizácie a spolo čenskom ohodnotení drevín (Valachová a kol., 2017).

Obrázok 6 Navrhované sadové úpravy a náhradná výsadba v okolí parkovacieho domu

• Lokalita 3 Celoplošná výsadba svahu nad oporným múrom. 175 m 2 - na pätu svahu vysadi ť : Cotoneaster salicifolius Parktepich, Hedera helix do ostatnej časti svahu • Lokalita 3A Výsadba malokorunného stromu Ginko biloba Mariken v rámci náhradnej výsadby za výrub. Po čet 15 kusov • Lokalita 4 Výsadba vzrastlých stromov vrámci náhradnej výsadby za výrub. Druh: Carpinus betulus ,,Frans Fontaine". Po čet 6 kusov. Podsadba 2 x ro čne kosená kvetinová lúka v ploche 120 m 2 • Lokalita 5 Popínavá vertikálna zele ň v mobilných nádobách - Hedera helix a Parthenocissus tricuspidata

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Návrh sadových úprav a náhradnej výsadby:

LOKALITA 3: Celoplošná výsadba svahu nad oporným múrom s výsadbou Cotoneaster sal.Parktepich a Hedera helix. V tejto časti je navrhnutá aj výsadba malokorunných stromov Ginko biloba MARIKEN ako náhradná výsadba zelene na pozemku žiadate ľa o výrub. Jedná sa o zakrslú formu Ginka, ktorý rastie ve ľmi pomaly, má zaujímavú korunu a je vhodný do mestského prostredia kvôli jeho odolnosti vo či soliam, ílovitým pôdam a je plne mrazuodolný. Na jese ň sa jeho ihlice sfarbujú do nápadne žltej farby. V tejto lokalite sa navrhuje vysadi ť 15 kusov.

LOKALITA 4 : Výsadba vzrastlých stromov Carpinus betulus FRANS FONTAINE, stromy vysadené ako náhradná výsadba na pozemku žiadate ľa o výrub. Jedná sa o kompaktnú formu hrabu, ktorý rastie pomaly a je vhodný do mestského prostredia. Ide o stredne vysoký strom, výšky vzrastu v dospelosti 6/8 metrov, celkovej šírky koruny 2 metre. Z h ľadiska umiestnenia možnej náhrady za vyrúbané dreviny je navrhnutých v tejto lokalite 6 kusov jedincov. V tejto lokalita na ploche cca 120 m 2, sa navrhuje použi ť ako zatráv ňovaciu zmes Rakovec-kvetnatá lúka pod stromy.

LOKALITA 5: Popínavá zele ň na konštrukcii parkovacieho domu. Zele ň bude vysadená do odolných betónových kvetiná čov pod ľa návrhu generálneho projektanta. Rozmiestnenie a po čet kvetiná čov sa stanoví v ďalšom stupni projektovej dokumentácie. Z h ľadiska použitia rastlinných druhov sa navrhuje na tie ňomilnú stranu Hedera helix -Bre čtan popínavý, na slne čnejšiu stranu sa navrhuje Parthenocissus tricuspidata - Pavini č trojlalo čný.

Navrhovaná starostlivos ť o vysadenú zele ň. Orienta čný plán údržby:

Po četnos ť a charakter úkonov sa bude meni ť v priebehu rokov.

1. Kontrola zdravotného stavu rastlín, kontrola úväzkov stromov. 2. Jarné čistenie výsadieb trvaliek a tráv. 3. Jeden krát za tri roky - odborný rez vyšších krov. 4. Jeden krát za štyri roky - odborný rez stromov. 5. Dvakrát ro čne kosenie kvetnatej lúky. 6. Odburi ňovanie strešnej výsadby manuálne -intenzívne v prvých dvoch rokoch po výsadbe.

II.8.10 Rozsah a usporiadanie staveniska, organizácia výstavby Technické a organiza čné riešenie prípravy a následnej realizácie výstavby parkovacieho domu a do časne i na pozemkoch v dotyku zriadeného vonkajšieho staveniska, (stavenísk) maximálne možnú hospodárnos ť, s prihliadnutím na minimalizáciu stavebných nákladov, lehoty výstavby a do časných záberov verejných priestranstiev lokality. Navrhovaná organizácia výstavby rešpektuje predbežné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, stanoviská majite ľov a správcov, plánovanou výstavbou dotknutých inžinierskych sietí lokality ako i predbežné stanoviská predpokladaných ú častníkov územného konania. Projektant nepredpokladá potrebu uvádzania ktorejkoľvek časti z hlavných stavebných objektov predmetného investi čného zámeru do pred časného užívania. 23

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

K záberu plôch mimo hranicu zriadených vonkajších stavenísk dôjde po čas realizácie navrhovanej technickej infraštruktúry, rekonštrukcie jestvujúcej, a úprav na jestvujúcom dopravnom systému územia. D ĺžka trvania jednotlivých do časných záberov bude minimalizovaná na dobu technicky nevyhnutnú pre zrealizovanie príslušného stavebného objektu resp. jeho technického úseku a upresní ju, spolu s rozsahom, ďalší stupe ň projektovej prípravy. Hranica riešeného územia je tvorená priestorom, na ktorom budú realizované všetky práce v rozsahu navrhovanej objektovej skladby. Hranica príslušného vonkajšieho staveniska je definovaná obvodom plochy v majetku investora stavby, na ktorej bude vybudovaná príslušná etapa výstavby. Navrhovaný vjazd i výjazd zo stavenísk rešpektuje podmienky vyplývajúce zo Zákona č. 479/2005 Zb., ktorým sa mení a dop ĺň a Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rešpektuje dopravný režim v lokalite. Vstupy a výjazdy na/zo stavenísk budú budované v závislosti na plánovanej etapizácii (fázovanie) výstavby.

II.8.11 Nakladanie s odpadmi Nakladanie s odpadmi vznikajúcimi po čas prevádzky Usklad ňovanie komunálnych odpadov bude realizované do typizovaných kontajnerov na komunálny odpad. Typizované kontajnery budú umiestnené v samostatných priestoroch na ploche pozemku. Kontajnerové stojiská budú v dostupnosti verejných komunikácii, aby bol zabezpe čený bezkolízny prístup. Všetky komunikácie sú dostato čné únosné z poh ľadu vjazdu vozidiel odpadárskej služby.

Nakladanie s odpadmi vznikajúcimi po čas výstavby Príprava územia k realizácii predmetného investi čného zámeru si vyžiada stavebný zásah do jestvujúceho stavebného fondu. Pôjde o asanáciu jednej stavby nachádzajúcej sa severne od existujúcej výškovej budovy. Ide o technický objekt, ktorý bol sú čas ťou bývalého administratívneho areálu Coimex. Technický objekt je pre daný investi čný zámer nevyhovujúci, preto je táto budova ur čená na demoláciu. Vzh ľadom na to, že sa jedná o montovaný železobetónový skelet nachádzajúci sa v blízkosti existujúcich prevádzkovaných budov búranie objektu je možné iba postupným búraním pomocou demola čných hydraulických klieští osadených na bagroch s dostato čným a bezpe čným dosahom. Vybúraný materiál možno spracova ť v drti čkách betónu, kde vznikne z betónu zásypový materiál a vytriedi sa betonárska výstuž ako železný šrot.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 7 Budova ur čená na asanáciu Zemné práce zah ŕň ajú výkop jám a rýh pre základové konštrukcie. Pri výkopových prácach (od ťaženie časti svahu) vznikne výkopová zemina a odpad z navážok (pravdepodobne zemina zmiešaná so stavebnou su ťou) situovaných v sú časnosti v podloží pozemku. Vykopaná zemina sa použije do telies nevyhnutných násypov, resp. sa odvezie na skládku zmluvne ur čenú, alebo do iného zariadenia.

II.8.12 Protipožiarna bezpe čnos ť Objekt parkovacieho domu bude riešený pod ľa vyhlášky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpe čnos ť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhláška č. 94/2004 Z.z.“) ako nevýrobná stavba v súlade s § 1 ods.1 písm. m). Parkovací dom bude vybavený požiarnotechnickými zariadeniami a to elektrickou požiarnou signalizáciou, hlasovou signalizáciou požiaru vrátane zariadenia na vizuálnu signalizáciu požiaru. Pre parkovací dom je potreba vody na hasenie požiarov Q = 25 l.s -1 . V stavbe sa navrhujú na každom podlaží dva hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou Ø 33 mm a s d ĺžkou hadice 30 m na nezavodnené vodovodné potrubie. Uzáver prívodu vody do nezavodneného potrubia musí : • by ť umiestnený v priestore chránenom proti zamrznutiu; • by ť vždy umiestnený do vzdialenosti 30 m v smere úniku; • by ť ľahko prístupný z únikovej cesty; • by ť ozna čený pri každom hadicovom zariadení a • ma ť vypúš ťacie zariadenie v najnižšom mieste nezavodneného vodovodného potrubia.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Na vodovodnej prípojke musí by ť osadený pre parkovací dom jeden nadzemný zavodnený hydrant DN 150 (odberné miesto). Nadzemný hydrant je navrhnutý v rohu pozemku nad parkovacím domom s čerpacím miestom z ulice Cesta k nemocnici. Požiarne úseky v posudzovanom stavebnom objekte musia by ť vybavené pre prvý hasený zásah v prípade požiaru prenosnými hasiacimi prístrojmi, ktorých presný po čet, ich druh a rozmiestnenie bude daný výpo čtom pod ľa STN 92 0202-1 v projekte pre stavebné konanie.

II.9 Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Otázka parkovania trápi mnohých Banskobystri čanov a obzvláš ť v centre mesta je v sú časnosti problém s nedostatkom parkovacích miest. Vybudovaním parkovacieho domu vznikne v blízkosti centra Banskej Bystrice vyše 200 nových parkovacích miest. Priamo dotknutá lokalita je v sú časnosti nevyužitá. Náletmi zarastený svah pod ulicou Cesta k nemocnici slúži bezdomovcom, ktorý sa tu zdržiavajú a zne čis ťujú predmetný pozemok. Realizáciou navrhovanej činnosti bude využitý potenciál lokality pre ú čely ob čianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry Parkovací dom budú môc ť využíva ť majitelia, nájomníci a návštevníci plánovaného nového administratívneho objektu (býv. Coimex) , ale aj blízkych administratívnych budov resp. úradov (mestský úrad, mestská polícia, prokuratúra, slovenská pošta a pod.) obchodov a prevádzok.

II.10 Celkové náklady Navrhovate ľ neuvádza prevádzkové a investi čné náklady navrhovanej činnosti.

II.11 Dotknutá obec Banská Bystrica

II.12 Dotknutý samosprávny kraj Banskobystrický samosprávny kraj

II.13 Dotknuté orgány • Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici • Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie • Okresný úrad Banská Bystrica, odbor krízového riadenia • Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií • Okresné riadite ľstvo Hasi čského a záchranného zboru v Banskej Bystrici • Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

II.14 Povo ľujúci orgán Povo ľujúcim orgánom v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti pod ľa osobitných predpisov. Pre navrhovanú činnos ť je povo ľujúcim orgánom Mesto Banská Bystrica.

II.15 Rezortný orgán Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

II.16 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti pod ľa osobitných predpisov Závery z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. („Rozhodnutie“ alebo „Závere čné stanovisko“) pre navrhovanú činnos ť sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia pod ľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov.

II.17 Vyjadrenie o vplyvoch zámeru presahujúcich štátne hranice Realizácia zámeru nebude ma ť priamy vplyv presahujúci štátne hranice.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚ ČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA V tomto zámere je ako dotknuté územie popisované samotné územie výstavby navrhovanej činnosti „ PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI “ a jeho bezprostredné okolie.

III.1 Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území

III.1.1 Geomorfológia Hodnotené územie je z geomorfologického h ľadiska (Mazúr - Lukniš, 1986 in Miklós (ed.) et al., 2002) zaradené do nasledovných jednotiek: • Sústava: Alpsko-himalájska • Podsústava: Karpaty • Provincia: Západné Karpaty • Subprovincia: Vnútorné západné Karpaty • Oblas ť: Slovenské stredohorie • Celok: Zvolenská kotlina • Podcelok : Bystrické podolie Nadmorská výška územia je od cca 344 m n. m. do cca 356 m n. m.. Morfológia územia je zmenená antropogénnou činnos ťou – úpravy terénu po čas výstavby okolitých objektov a cesty.

III.1.2 Geologické, hydrogeologické a inžiniersko-geologické pomery

Pod ľa regionálneho geologického členenia západných Karpát patrí skúmané územie do oblasti Veporské pásmo, celku Hronské synklinórium (Vass, 1988). Skúmané územie a jeho širšie okolie je budované horninami kvartéru a mezozoika. Geologické, inžiniersko-geologické a hydrogeologické pomery hodnotíme na základe aktuálneho inžinierskogeologického prieskumu (Jasovská, 2017), ktorý bol realizovaný za účelom zistenia základových pomerov v priestore prístavby a výstavby budúceho administratívneho objektu a posudzovaného parkovacieho domu.

Geologické pomery

Prieskumné práce preukázali, že skúmané územie je budované antropogénnymi uloženinami, kvartérnymi fluviálnymi, deluviálnymi sedimentmi, eluviálnymi zeminami v podloží s mezozoickými horninami.

Antropogénne uloženiny boli zdokumentované v celom území. Sú tvorené štrkovitými, pies čitými a jemnozrnnými zeminami s úlomkami tehál, betónov, s kúskami drôtov. Na

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 niektorých miestach sa nachádzajú betónové panely hrúbky cca 0,30 cm. Hrúbka uloženín sa pohybuje od 0,70 m do 3,00 m. Zdokumentovaná hrúbka fluviálnych sedimentov dosahuje od 2,20 m do 3,50 m. Ide o íly so strednou až vysokou plasticitou, íly štrkovité a íly pies čité. Zeminy majú hnedú farbu, miestami s čiernymi zátekmi. Štrkovité zeminy vystupujú v podloží jemnozrnných zemín fluviálnych sedimentov. Ide o štrky s prímesou jemnozrnnej zeminy, štrky siltovité a štrky ílovité s priemernou ve ľkos ťou z ŕn do Ø 100 mm ojedinele nad priemer vrtu. Zloženie materiálu je rôznorodé, obliaky sú tvorené najmä kremencami, granitoidmi a karbonatickými horninami (vápenec, dolomit). Obliaky sú zvä čša zdravé, alebo úplne zvetrané. Zdokumentovaná hrúbka štrkových zemín dosahuje 1,90 m až 4,50 m. Zdokumentovaná hrúbka deluviálnych sedimentov dosahuje od 0,60 m do 2,70 m. Ide o íly a silty s vysokou až strednou plasticitou, íly pies čité a štrkovité. Zeminy majú hnedú farbu, mäkkú až pevnú konzistenciu. Eluviálne zeminy tvoria nadložie mezozoických hornín. Ide o produkty zvetrávania materskej horniny - karbonátov, ktoré zvetrali bez transportu na mieste. Zeminy majú svetlohnedú až hnedosivú farbu, tuhú až tvrdú konzistenciu. Prítomné ostro-hranné úlomky skalných hornín sú rôzneho stup ňa zvetrania Predkvartérne podložie územia je tvorené mezozoickými horninami Hronika. Prieskumnými vrtmi boli zistené ramsauské dolomity (vek vrchný anis). Dolomity sú prevažne vrstevnaté s nepravidelnou hrúbkou lavíc, celistvé, jemnozrnné. Farba karbonátu je svetlosivá, tmavosivá až hnedá. Časté sú polohy brekciovitých, pies čitých, slienitých dolomitov a vložky ílovcov. Ramsauské dolomity boli zdokumentované vo všetkých inžinierskogeologických vrtoch. Dolomity vystupujú od h ĺbky 1,10 m p.t. až 7,50 m p.t.

Obrázok 8 Geologický rez územím (Jasovská, 2017)

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 9 Vysvetlivky ku geologickému rezu (Jasovská, 2017)

Hydrogeologické pomery

Inžinierskogeologickým prieskumom realizovaným v skúmanom území bola zdokumentovaná úrove ň hladiny podzemnej vody, ktorá je viazaná na fluviálne sedimenty, deluviálne sedimenty a mezozoické horniny. Zvodnené prostredie vo fluviálnych a deluviálnych sedimentoch má medzizrnovú priepustnosť so schopnos ťou akumulácie podzemných vôd. Podzemná voda bola narazená v hĺbke 2,5 – 7,4 m p.t. Ustálená bola v úrovni 1,6 až 7,0 m p.t.

Z vrtov inžinierskogeologického prieskumu boli odobraté vzorky podzemnej vody na stanovenie agresívnych vlastností podzemnej vody na betón a oce ľ. Z výsledkov laboratórnych analýz vyplýva, že podzemná voda skúmaného územia vytvára pre betón neagresívne chemické prostredie. Naopak pre oce ľové konštrukcie podzemná voda spôsobuje ve ľmi vysokú agresivitu prostredia na oce ľ (IV) v dôsledku zvýšenej hodnoty elektrolytickej vodivosti.

Inžinierskogeologické pomery Konzistencia fluviálnych zemín je mäkká až pevná. Pod ľa makroskopického popisu a výsledkov laboratórnych rozborov jemnozrnné zeminy fluviálnych sedimentov zara ďujeme do skupiny F, triedy F2 CG – íl štrkovitý, F4 CS – íl pies čitý, triedy F6 CI – íl so strednou plasticitou, triedy F8 CH – íl s vysokou plasticitou. Štrkové sedimenty zara ďujeme medzi zeminy skupiny G a triedy G3 G-F – štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, G4 GM – štrk siltovitý, G5 GC – štrk ílovitý. Na základe výsledkov dynamických penetra čných skúšok charakterizujeme štrkovité zeminy ako stredne u ľahnuté. Deluviálne sedimenty zara ďujeme do skupiny F, triedy F2 CG – íl štrkovitý, F4 CS – íl pies čitý, F5 MI – silt so strednou plasticitou, F8 CH – íl s vysokou plasticitou. Eluviálne zeminy zara ďujeme do skupiny F, triedy F2 CG – íl štrkovitý, F5 ML – silt s nízkou plasticitou s vyšším podielom štrkovitej zložky (cca 10%) a pies čitej zložky (cca 17%), do skupiny S, triedy S3 S-F-piesok s prímesou

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 jemnozrnnej zeminy a do skupiny G, triedy G5 GC – štrk ílovitý. Predkvartérne horniny vystupujú v území vo forme rozpadnutých dolomitov, ktoré majú po nav ŕtaní charakter jemnozrnných zemín a jemnozrnného piesku s úlomkami dolomitov ve ľkosti do 5 cm. Na základe makroskopického popisu boli dolomity zaradené do triedy R4 (Jasovská, 2017).

Pod ľa výsledkov inžiniersko-geologického prieskumu (Jasovská, 2017) antropogénne uloženiny nie sú vhodné ako základová pôda. Na základe zistenej geologickej stavby, inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov sa doporu čuje objekty zaklada ť plošne (na miestach s nižšou únosnos ťou nahradi ť zeminy s vyššou únosnos ťou) resp. hĺbkovo na pilótach zasahujúcich do štrkovitých zemín fluviálnych sedimentov, alebo opretých (resp. votknutých) do skalného podložia.

Geodynamické javy Pod ľa Mapy stability svahov (KOTR ČOVÁ , E, ŠIMEKOVÁ , J.,: Atlas máp stability svahov SR v M 1 : 50 000, Dostupné na internete: http://www.geology.sk/new/sk/sub/Geoisnomenu/geof/atlas_st_sv/ ) územie výstavby a jeho okolie predstavuje rajón stabilných území. Pri obhliadke terénu a realizáciou technických prác inžiniersko-geologického prieskumu (Jasovská, 2017) neboli zdokumentované žiadne prejavy pôsobenia geodynamických javov. V sú časnom stave považujeme skúmané územie za stabilné . Prípadné stavebné zásahy môžu iniciova ť lokálne pohyby svahu v severnej časti skúmaného územia.

III.1.2 Seizmicita a stabilita územia V dotknutom území a jeho priamom okolí sa nenachádzajú žiadne prieskumné územia, chránené ložiskové územia, ani dobývacie priestory.

III.1.3 Seizmicita a stabilita územia Pod ľa STN 73 0036 “Seizmické za ťaženie stavieb” patrí záujmové územie do oblasti so 7° MSK-64 (Medvedev – Sponheur - Kárník) stupnice. Územie leží v 4. zdrojovej oblasti -2 seizmického rizika, ktorej hodnota základného seizmického zrýchlenia ( αr) dosahuje 0,3 m.s .

III.1.4 Vodohospodársky chránené územia, pramene, pramenné oblasti, termálne a minerálne vody Priamo v dotknutom území ani v jeho bezprostrednom okolí nie je zaznamenaný výskyt prame ňov ani pramenných oblastí a tiež nie je zistený, ani evidovaný žiadny zdroj minerálnych ani termálnych vôd. Do záujmového územia mesta Banská Bystrica zasahujú CHVO Ve ľká Fatra a CHVO Nízke Tatry – západná čas ť. Do územia výstavby navrhovanej činnosti nezasahuje žiadny z nich.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

III.1.5 Klimatické pomery

Pod ľa Atlasu krajiny (LAPIN , M. A KOL . IN MIKLÓS , L. A KOL ., 2002) oblas ť dotknutého územia patrí do teplej klimatickej oblasti (priemerne 50 a viac letných dní za rok s denným maximom tepoty vzduchu ≥25˚C), do okrsku teplého, mierne vlhkého s chladnou zimou – T7 (január ≤-3ºC, Kon čekov index zavlaženia = 0 až 60).

Tabu ľka 1 Údaje o teplotách na území Banskej Bystrice (Zdroj: KLEMENTOVÁ, R. A KOL ., 2015: Kronika mesta Banská Bystrica za rok 2014)

Zdroj: SHMÚ

Tabu ľka 2 Údaje o zrážkach na území Banskej Bystrice (Zdroj: KLEMENTOVÁ, R. A KOL., 2015: Kronika mesta Banská Bystrica za rok 2014)

Zdroj: SHMÚ

Priemerná ro čná rýchlos ť vetra za posledných 10 rokov na meteorologickej stanici Banská Bystrica – Zelená je 1,7 m.s -1, bezvetrie sa vyskytuje v 29 % roka, rýchlosti vetra do 2 m.s -1 sa vyskytujú v 43% roka. Rýchlosti vetra vä čšie ako 8 m.s -1 predstavujú len 0,02 % prípadov ro čne. Na nasledovnom obrázku je veterná ružica pre stanicu Banská Bystrica - Zelená spolu s priemernými rýchlos ťami vetra z jednotlivých smerov.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 9 Veterná ružica pre stanicu Banská Bystrica – Zelená spolu s priemernými rýchlos ťami vetra z jednotlivých smerov (Kolektív, 2013: Program na zlepšenie kvality ovzdušia – územie mesta Banská Bystrica)

Prevládajúcim prúdením je západné a severozápadné, potom nasledujú severné a južné prúdenie. Najmenej sa vyskytujú smery prúdenia juhozápadné a východné. Kým pri nízkych rýchlostiach do 4 m.s -1 sú zastúpené takmer všetky smery vetra, pri rýchlostiach 4 – 8 m.s -1 sú pozorované len severozápadné, severné a západné vetry. Nad 8 m.s -1 sú pozorované výlu čne západné a severozápadné smery prúdenia. (Kolektív, 2013: Program na zlepšenie kvality ovzdušia – územie mesta Banská Bystrica) Z hľadiska výskytu hmiel (MIN ĎÁŠ , J., ŠKVARENINA , J. IN ATLAS KRAJINY SR, 2002) kotlinová časť územia obce predstavuje kotlinu stredného stup ňa (priemerný ro čný po čet dní s hmlou 80 – 100).

III.1.6 Povrchové vody Širšie okolie územia výstavby navrhovanej činnosti je odvod ňované riekou Hron, ktorý te čie približne 0,5 km južne od dotknutého územia. Povrchové vody v širšom okolí územia výstavby navrhovanej činnosti patria do čiastkového povodia Hron, Hron od Čierneho Hrona po Slatinu ( výnos MP, ŽP a RR SR č. 2/2010 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cie ľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní ). Číslo hydrologického poradia povodia je 4-23-02-116. Toto povodie nie je zaradené do zoznamu vodohospodársky významných tokov a vodárenských vodných tokov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z. z. V zmysle nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z. nepredstavuje katastrálne územie Banskej Bystrice citlivú a zranite ľnú oblas ť. Z hľadiska odtokových pomerov patrí dotknuté územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s daž ďovo-snehovým režimom odtoku. Obdobie akumulácie je v mesiacoch XII až II, 33

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 obdobie vysokých vodností v mesiacoch III až IV, najvyššie vodnosti sú v mesiaci III. Mesiacom s minimálnymi vodnos ťami je IX. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a za čiatkom zimy je výrazné (Š IMO , E., ZAŤKO , M. IN ATLAS KRAJINY SR, 2002). Priemerný špecifický odtok v širšom dotknutom území za obdobie pozorovania 1931 – 1980 je >15 l.s -1.km -2, maximálny špecifický odtok s pravdepodobnos ťou opakovania raz za 100 rokov sa v tomto období pohyboval v rozmedzí 0,7 – 1,0 m 3.s -1.km -2. Minimálny špecifický odtok s pravdepodobnos ťou opakovania raz za 100 rokov sa za obdobie pozorovania 1931 – 1980 pohyboval v rozmedzí 2,0 – 3,0 l.s -1.km -2 (LEŠKOVÁ , D., MAJER ČÁKOVÁ , O. IN ATLAS KRAJINY SR., 2002).

Vodné plochy Približne 0,6 km J od územia výstavby navrhovanej činnosti sa nachádza rybník Podryba.

III.1.7 Pôdy Dotknutá oblas ť sa nachádza v mestskom prostredí Banskej Bystrice v miestach, kde bol pôvodný pôdny kryt redukovaný až odstránený a nahradený konštruk čnými vrstvami, alebo je prekrytý komunikáciami, prípadne je nahradený antropogénnou navážkou rôzneho zloženia.

III.1.8 Rastlinstvo a živo číšstvo a ich biotopy Flóra Pod ľa fytogeograficko-vegeta čného členenia (PLESNÍK , P. IN ATLAS KRAJINY SR, 2002) širšie okolie výstavby navrhovanej činnosti patrí do bukovej zóny, sope čnej oblasti, v okrese Zvolenská kotlina, severný podokres, obvod Bystrické podolie.

Reálna vegetácia Samotné dotknuté územie a jeho bezprostredné okolie predstavuje dlhodobo antropogénne využívanú krajinu. Sú časný stav vegetácie je oproti potenciálnej vegetácii územia výrazne pozmenený. V dotknutom území neboli identifikované chránené ani inak vzácne druhy rastlín. Pre ú čely navrhovanej činnosti bola v roku 2017 realizovaná inventarizácia drevín (Dedrologický posudok – Valachová a kol., 2017). Pod ľa jej výsledkov dotknutá plocha nie je udržiavaná a je zarastená samonáletmi s výmladkami. Dreviny predstavujú relatívne súvislý porast s rôznym druhovým, vekovým ako aj hrúbkovým zložením. Nachádzajú sa tu ako vzrastlejšie dreviny, tak aj mladé stromy. Spolo čným menovate ľom drevín tejto lokality je, že neboli upravované. To viedlo k tomu, že sú tieto dreviny prerastené a nepôsobia esteticky. Z uvedených dôvodov ako aj z dôvodu, že dané dreviny sú samonáletom a že prekážajú budúcej bolo v posudku navrhnuté ich odstránenie (Valachová a kol., 2017).

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 10 Náletové dreviny – poh ľad z Partizánskej cesty

Obrázok 11 Náletové dreviny – poh ľad z Cesty k nemocnici

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Fauna V zmysle zoogeografického členenia - terestrický biocyklus, môžeme dotknuté územie a jeho širšie okolie za členi ť do eurosibírskej podoblasti, provincie listnatých lesov, podprovincie podkarpatský úsek (JEDLI ČKA , L., KALIVODOVÁ , E. IN ATLAS KRAJINY , 2002). Zoogeografické členenie - limnický biocyklus za čle ňuje územie do pontokaspickej provincie, severopontického úseku, podunajského okresu stredoslovenská čas ť (HENSEL , K., KRNO , I. IN ATLAS KRAJINY , 2002). Samotné dotknuté územie a jeho bezprostredné okolie predstavuje antropogénne využívanú krajinu. Do tohto priestoru prenikajú živo číchy z okolitých stanovíš ť, a preto aj druhové zloženie často krát zodpovedá okolitému prostrediu resp. trofickej a topickej ponuke daného biotopu. Z bezstavovcov tu vä čšinou nájdeme euryektné druhy, ktoré sa vyskytujú na podobných stanovištiach ako v okolitej krajine.

III.2 Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria

III.2.1 Sú časná krajinná štruktúra Sú časná krajinná štruktúra (SKŠ) je výsledkom dlhodobého pôsobenia antropického tlaku na krajinu, ve ľkos ť ktorého ovplyv ňuje mieru stability a kvality krajiny. Sú časnú krajinnú štruktúru tvoria súbory prirodzených a človekom čiasto čne alebo úplne pozmenených dynamických systémov, ako aj novovytvorené umelé prvky, ktoré vznikli na osnove prvotnej štruktúry. Jej prvky možno charakterizova ť najmä ako fyzické formy využitia zeme a reálnej bioty a ako objekty a výtvory človeka. Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenia na území mesta Banská Bystrica sú uvedené v nasledovnej tabu ľke. Tabu ľka 3 Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenie (prevzaté z: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica)

Zdroj: Správa katastra nehnute ľností, Banská Bystrica V rámci po ľnohospodárskej pôdy je prevládajúcim druhom pozemku trvalý trávny porast, ktorý zaberá 2 264,75 ha, čo predstavuje 64,3 % z výmery PP. Orná pôda tvorí 904,97 ha, čo je podiel cca 25,7 %. Z ostatných druhov pozemkov záhrady tvoria takmer 350 ha výmery riešeného územia a ovocné sady viac ako 4,5 ha. Podiel po ľnohospodárskej pôdy z celkovej

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 výmery plôch riešeného územia Banská Bystrica je iba 34,1 %. (Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica). Pod ľa regionalizácie SR sa územie mesta Banská Bystrica z h ľadiska využívania po ľnohospodárskej krajiny radí do kategórie typu krajiny s prevahou trvalých trávnych porastov, s ve ľmi malou intenzitou po ľnohospodárskej výroby, okrsku s malým podielom zemiakov a so stredne ve ľkým chovom hovädzieho dobytka. Prioritou po ľnohospodárskych subjektov v podhorskej oblasti záujmového územia je zameriava ť sa na obhospodarovanie lúk a pasienkov a s nimi súvisiace činnosti. (Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica). Sú časná krajinná štruktúra ( ďalej len SKŠ) zobrazuje rozmiestnenie jednotlivých prvkov v krajine. V dotknutom území a blízkom okolí boli identifikované najmä nasledovné krajinné prvky:

• Súvislá urbanizovaná zástavba Zástavba najmä administratívnymi budovami, technickými objektami, garážami, rodinnými domami a ostatným osídlením v okolí dotknutého územia.

• Dopravné prvky Patria sem spevnené komunikácie, ulíc Partizánska a Cesta k nemocnici. Ďalej mestské parkovisko na Partizánskej ceste a autobusová zastávka.

• Plochy nelesnej stromovej a krovitej vegetácie Vyskytujú sa vo svahu pod Cestou k nemocnici – v priestore priamo ur čenom na výstavbu.

III.2.2 Stabilita, územný systém ekologickej stability a ochrana prírody Prvky regionálneho územného systému ekologickej stability (RÚSES) sú definované v dokumentácii z roku 2006. RÚSES okresu Banská Bystrica vypracovala SAŽP – Centrum environmentálnej výchovy a propagácie Banská Bystrica. Prvky ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability na miestnej úrovni sú definované v rámci ÚPN mesta Banská Bystrica (Kolektív, 2013). Nasledujúci obrázok poskytuje obraz o prvkoch územného systému ekologickej stability v okolí dotknutého územia. Dotknuté územie nie je sú čas ťou ani nezasahuje do prvkov územného systému ekologickej stability . Severne nad dotknutým územím vo vzdialenosti cca 500 m preteká rieka Hron, ktorá je biokoridor nadregionálneho významu. Biokoridor miestneho významu – Rudlovský potok, preteká približne 250 m severne územím výstavby navrhovanej činnosti.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 12 Výrez z mapy „Ochrana prírody a tvorba krajiny “ÚPN mesta Banská Bystrica“ (dostupné na: http://www.uhabb.sk/nuplanbb6/go.php?kod_mapy=06b_op1&nazov_mapy=Ochrana prírody a tvorba krajiny&vsize=680&hsize=750)

Vysvetlivk y: dotknuté územie

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Ochranu prírody a krajiny na Slovensku upravuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Pre územnú ochranu sa ustanovuje pä ť stup ňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stup ňom ochrany zvyšuje. Územné časti vysokej biologickej a ekologickej hodnoty boli z hľadiska zachovalosti alebo ohrozenosti biotopov vyhlásené za chránené v niektorej z kategórií chránených území alebo podliehajú osobitnej ochrane (predpoklad na vyhlásenie za chránené). Chránené územia môžu by ť sú čas ťou národnej siete chránených území alebo môžu by ť sú čas ťou európskej siete chránených území – NATURA 2000 (územia európskeho významu – SKUEV a chránené vtá čie územia – CHVÚ). Ochrana sa už od 1. stup ňa tiež poskytuje biotopom európskeho alebo národného významu. Zoznam týchto biotopov je uvedený vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z. V zmysle implementácie princípov európskej politiky pri ochrane biodiverzity a ekosystémov boli na Slovensku implementované dve základné smernice, ktoré tvoria základ ochrany prírody v EÚ - smernica Rady č. 79/409/EHS o ochrane vo ľne žijúcich vtákoch (Smernica o vtákoch) a smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, vo ľne žijúcich živo číchoch a vo ľne rastúcich rastlín (Smernica o biotopoch). Sie ť sústavy NATURA 2000 predstavuje súvislú európsku ekologickú sie ť chránených území na ochranu prírodných biotopov, vo ľne žijúcich živo číchov a vo ľne rastúcich rastlín významných pre ES. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území - osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SACs) vyhlasované na základe Smernice o biotopoch a osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPAs) vyhlasované na základe Smernice o vtákoch. Dotknuté územie neleží v žiadnom chránenom území. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území platí 1. stupe ň ochrany prírody (všeobecná ochrana). Dotknuté územie nezasahuje, ani sa nenachádza v blízkosti lokalít NATURA 2000 - chráneného vtá čieho územia, územia európskeho významu.

Osobitne chránené druhy živo číchov a rastlín V dotknutom území nie sú indície o výskyte taxónov vzácnych, zriedkavých, alebo ohrozených druhov rastlín a živo číchov.

Chránené stromy V dotknutom území sa chránené stromy nenachádzajú (predchádzajúci obrázok).

Vodohospodársky chránené územia Dotknuté územie nezasahuje do vodohospodársky chránených území.

Biotopy európskeho a národného významu V dotknutom území sa nenachádzajú biotopy európskeho ani národného významu.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

III.2.3 Krajinná scenéria Krajinný obraz je súborom faktorov, pôsobiacich na človeka prostredníctvom optických, sluchových a čuchových vnemov. V tejto súvislosti treba osobitne zdôrazni ť esteticko- výtvarné kvality krajinného obrazu, na základe ktorého si človek vytvorí prvý dojem, spontánny iniciujúci vz ťah človeka ku krajine. Územie výstavby navrhovanej činnosti sa nachádza v centrálnej časti Banskej Bystrice v zastavanom území mesta. Širšie dotknuté územie hodnotíme ako územie s typickou mestskou scenériou. Nachádzajú sa tu najmä rôzne budovy administratívneho charakteru, obchody, bytové dom, dopravné trasy – cesty chodníky, parkoviská a pod. Najvyššou budovou v blízkom okolí dotknutého územia je bývala administratívna budova (býv. Coimex), ktorá sa nachádza v susedstve plochy určenej na vybudovanie parkovacieho domu. Budovy dop ĺň ajú ostrov čeky trávnatých porastov a vegetácie (stromy, kríky).

III.3 Obyvate ľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia História a stru čná charakteristika mesta Stru čná charakteristika mesta Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom kraja a okresu a predstavuje jedno z najvýznamnejších centier Slovenskej republiky. Banská Bystrica leží na rozmedzí Horehronia a Zvolenskej kotliny, medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Po ľanou. Nosným prírodným prvkom mesta je rieka Hron, ktorá sa na území mesta stá ča z východ-západného smeru na južný okolo prírodnej dominanty mesta – vrchu Urpín. Mesto Banská Bystrica sa skladá z mestských častí: Obrázok 13 Erb mesta (zdroj: Banská Bystrica, Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Krá ľova, http://www.banskabystrica.sk/, Kremni čka, Majer, Podlavice, Radva ň, Rakytovce, 2016) Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, U ľanka.

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako slobodnom krá ľovskom meste pochádza z roku 1255, ke ď jej dal vtedajší uhorský krá ľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne me ď, železo a striebro. Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevni ť, následkom čoho boli vybudované kamenné hradby. Po vy čerpaní zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. Po čet obyvate ľov sa medzi rokmi 1857 až 1910 zvýšil z 5661 na 10 776. Na remeselné tradície a manufaktúry nadviazalo nieko ľko menších textilných tovární, vznikol priemysel drevospracujúci (nábytková továre ň, zápalkáre ň), stavebných hmôt, potravinársky (pivovar, mlyny, výroba liehovín). V roku 1908 bola vybudovaná mestská elektráre ň. V polovici 19. storo čia sa Banská Bystrica za pôsobenia prvého predsedu Matice slovenskej stala strediskom snáh slovenských podnikate ľov a

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 inteligencie, rozvinulo sa slovenské školstvo a kultúra, ale silnejúca ma ďarizácia tieto tendencie potla čila. Do roku 1928 bola B. Bystrica sídlom Zvolenskej župy. V roku 1940 sa stáva sídlom novej Pohronskej župy. Pod politickým vedením Slovenskej národnej rady sa tu v roku 1944 vytvorilo Vojenské ústredie, vojenský orgán pre prípravu Slovenského národného povstania, ktorý riadil konšpira čnú činnos ť v armáde. Po vypuknutí SNP sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským a administratívnym centrom povstaleckého Slovenska. V rokoch 1949 – 1960 sídlom Banskobystrického kraja, potom do roku 1990 Stredoslovenského kraja. Bola politickým, hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska. Banská Bystrica zaznamenala v tomto období zna čné územné rozšírenie, pripojili sa k nej obce Jakub, Kostiviarska, Kremni čka, Kynce ľová, Laskomerské, Majer, Malachov, Radva ň – Krá ľová, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Šalková a Nemce. Po čet obyvate ľov sa zvýšil z 13 605 v roku 1950 na 22 529 v roku 1960, na 46 846 v roku 1970 a do roku 1989 stúpol na takmer 80 tisíc. V 40. – 50. rokoch boli okrem prvých tehlových sídlisk (Na Fortni čke, Na Uhlisku, prvá čas ť sídliska Fon čorda – nové Kalište, Prednádražie), postavené budovy bývalého Okresného národného výboru (rok 1949), polikliniky (rok 1951), dokon čená železni čná stanica. Bývalý Krajský národný výbor, dnešný mestský úrad, pochádza z roku 1957 a je príkladom architektúry socialistického realizmu. Od 60. rokov za čala rozsiahla výstavba panelových sídlisk, ktorá pokra čovala aj v 70. rokoch (hlavne ďalšie časti Fon čordy, v 1. polovici 60.rokov prvé výškové vežové domy z montovaného betónu na Prednádraží, neskôr sídlisko v Radvani). V roku 1969 bol otvorený pamätník SNP a hotel Lux, potom obchodný dom Prior. Po čas 70. rokov sa postupne realizovala nová budova nemocnice. V 80. rokoch vznikli sídliská v okrajových častiach Podlavice a Sásová. Okrem toho sa vybudoval štadión na Štiavni čkách, krytý zimný štadión, kryté plavárne, telocvi čne. Postavila sa rýchlostná cesta do Zvolena, celkom na sklonku socializmu v auguste 1989 za čali v meste premáva ť trolejbusy.

Kultúrnohistorické hodnoty Ochrana pamiatkového fondu sa riadi ustanoveniami zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Ústredný zoznam pamiatkového fondu sa člení na 4 registre: register hnute ľných kultúrnych pamiatok, register nehnute ľných kultúrnych pamiatok, register pamiatkových rezervácií, register pamiatkových zón. Stredoveké centrum mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Hranica pamiatkovej rezervácie je vymedzená na základe aktualizácie a spresnenia hraníc z 10.2.2004. Rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PÚ-11/521- 17/4810/And zo d ňa 7.7.2011 bolo v zmysle platnej legislatívy na úseku ochrany pamiatok2 vyhlásené ochranné pásmo Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica nehnute ľných národných kultúrnych pamiatok v k.ú. Banská Bystrica. V meste Banská Bystrica je v „Registri nehnute ľných kultúrnych pamiatok“ evidovaných celkom 293 nehnute ľných pamiatkových objektov (http://www.pamiatky.sk/sk, 2016). Ako nehnute ľné pamiatkové objekty sú evidované budovy (bytové, meštianske domy), prvky opevnenia hradu (bašty, brány, múry), cintoríny, parky, pamätné tabule, kostoly, pamätné miesta... Územie výstavby navrhovanej činnosti nezasahuje do pamiatkovej rezervácie. Nachádza sa východne za jej ochranným pásmom.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Archeologické náleziská V katastrálnom území mesta sa nachádza viacero pozoruhodných archeologických objavov zaznamenaných najmä v Dolnej ulici, na Námestí SNP, na Námestí Štefana Moysesa, ul. Jána Cikkera, Kuzmányho ulici, Národnej ulici, Kapitulskej ulici, Hornej ulici, Skuteckého ulici, Lazovného ulici, Krížnej ulici, Katovnej ulici, Dolnej Striebornej ulici (Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica).

III.3.1 Demografické údaje Mesto Banská Bystrica s po čtom obyvate ľov 79 027 (k 31.12.2014) je po Bratislave, Košiciach, Prešove (s 90 923 obyvate ľmi), Žiline (s 81 273 obyvate ľmi) a Nitre (s 78 351 obyvate ľmi) šiestym najvä čším mestom pod ľa po čtu obyvate ľov v SR. Po čet obyvate ľov v meste dlhodobo klesá (zdroj: PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023). Tabu ľka 4 Po čet obyvate ľov mesta Banská Bystrica v rokoch 2006 – 2014 k 31.12 (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Obrázok 14 Vývoj po čtu obyvate ľov Banskej Bystrice v období 2005 - 2013 (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023)

Celkový úbytok obyvate ľov, vypo čítaný ako sú čet prirodzeného prírastku/úbytku a migrácie je zaprí činený najmä vys ťahovaním. Od roku 2005 má klesajúci charakter najmä v ďaka prirodzenému prírastku a miernemu znižovaniu úbytku obyvate ľstva s ťahovaním (nasledujúca tabu ľka). Je však nutné po číta ť aj s trendom vys ťahovávania sa obyvate ľov mesta do zahrani čia za štúdiom, ako aj za prácou bez zmeny trvalého pobytu, takže aktuálny po čet žijúcich obyvate ľov v meste je v sú časnosti nižší.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Tabu ľka 5 Celkový prírastok (úbytok) obyvate ľstva v rokoch 2005 – 2013 (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023)

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2015

Vzdelanostná štruktúra (zdroj: PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) Demografický potenciál Banskej Bystrice je charakteristický vysokou vzdelanos ťou, vytvárajúcou dobré predpoklady pre ďalší rozvoj. 34,3 % obyvate ľov dosiahlo úplné stredné odborné vzdelanie a 55,72% obyvate ľov má stredné vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie má 21,47% obyvate ľov.

III.3.2 Infraštruktúra Doprava (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Mesto Banská Bystrica sa z dopravného h ľadiska nachádza v centrálnej časti SR a spolu s mestom Zvolen tvorí jeden z najvýznamnejších dopravných uzlov na Slovensku. Napojenie územia Banskej Bystrice na ostatné územie Slovenska je zabezpe čované nasledovnými rýchlostnými cestami a cestami I. triedy, ktoré zabezpe čujú prepojenia medzinárodného a celoštátneho významu: • R1 v trase D1 Trnava – Banská Bystrica (E77), s pripravovaným pokra čovaním v smere Korytnica – D1 Ružomberok, I/59 v trase Banská Bystrica – Ružomberok (E77) s vymedzením pre turistickú osobnú dopravu, I/66 v trase Banská Bystrica – Zvolen – Brezno, I/69 v trase Zvolen – Slia č - Banská Bystrica, I/14 v trase Banská Bystrica – Harmanec – I/65. • cestami II. triedy, ktoré zabezpe čujú prepojenia regionálneho charakteru: II/578 v trase Banská Bystrica – Kordíky, II/591 v trase Banská Bystrica – Zvolenská Slatina s pripojením na cestu I/50. • cestami III. triedy, ktoré zabezpe čujú prepojenia lokálneho charakteru: III/066033 - od I/66 cez Selce a Priechod na Baláže, III/066034 - od I/59 na severnom okraji Kostiviarskej cez Nemce na cestu III/066033, III/066024 - od križovatky s cestami I/66 a I/59 cez Sládkovi čovu ulicu súbežne s rýchlostnou cestou R1 do Badína s pripojením na cestu I/69 pri Vlkanovej, III/066014 - zo Sielnice na cestu I/66, III/066019 - z cesty I/66 cez Vlkanovú a Hronsek na cestu III/066016, III/066021 - prepojenie ciest I/69 a III/066024 severne od Badína a Vlkanovej, III/066026 - z križovatky Sládkovi čovej a Po ľnej ulice cez Po ľnú ulicu do Horných Pršian, III/066035 - od cesty I/66 v Šalkovej na Poniky, III/066036 - od cesty III/066035 cez Môl ču na cestu II/591, III/066040 - od cesty III/066042 zo Slovenskej Ľup če na Podkonice, III/066042 - od rýchlostnej cesty R1 východne od Šalkovej do Slovenskej Ľup če, III/578001 - z cesty II/578 do Rie čky, III/578002 - z cesty II/578 na Králiky, III/059003 - z cesty I/59 do Španej Doliny. 43

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Stav cestnej siete k 1.1.2016 Na základe rozhodnutia MDaRR SR č. 15568/2015/C212-SCDPK/42663 došlo od 1.8.2015 k zmene ozna čenia cesty I. triedy č. 50 (Zvolen – Košice) na úsek s novým eviden čným číslo 16 Obrázok 15 Cestná sie ť v oblasti Banskej Bystrice (zdroj: http://www.cdb.sk/Files/Galleries/mapyokresov/banska-bystrica.jpg, 2016)

Základný komunika čný systém mesta je riešený ako radiálno-okružný, tvorený vonkajším a vnútorným mestským okruhom a doplnený radiálami v trasách ciest I., II. a III. triedy. Základom komunika čného systému mesta je prie ťah rýchlostnej cesty R1, ktorá je sú čas ťou 44

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 siete dia ľnic a rýchlostných ciest, v pokra čovaní smerom východným až po hranicu mesta Banská Bystrica. V priestore Kostiviarska sa z rýchlostnej cesty R1 odpája cesta I/59. Realizáciou severného obchvatu - rýchlostnej cesty R1 došlo k rozdeleniu mimoriadne ve ľkých prepravných objemov zo sú časnej trasy cesty I/66 do dvoch polôh. Železni čnú dopravu predstavujú v priestore Banskej Bystrice dve železni čné trate. Prvou z nich je tra ť č. 170 zo stanice Zvolen cez Banskú Bystricu do stanice Vrútky, druhou je tra ť č. 172 zo stanice Banská Bystrica cez Brezno na Červenú Skalu. Úseky tratí z Banskej Bystrice do Vrútok a na Červenú Skalu sú jednoko ľajné a neelektrifikované. Elektrifikácia úseku trate č 170 Zvolen – Banská Bystrica bola ukon čená v roku 2006. Letecká doprava je pre mesto Banská Bystrica zabezpe čovaná letiskom Slia č, ktoré je situované v katastri obce Sielnica. Letisko Slia č je letiskom medzinárodného významu s pravidelnou osobnou prepravou a so súbežnou vojenskou prevádzkou. Z územného poh ľadu je letisko zaradené do kategórie hlavnej siete. Dostupnos ť letiska z centra mesta je cca 14 km. Po technickej stránke je letisko schopné zabezpe čova ť lety pre pasívny cestovný ruch strednokapacitnými lietadlami. Terminál a jeho ostatná vybavenos ť zodpovedajú požiadavkám menšieho regionálneho letiska. V sú časnosti sa na území mesta Banská Bystrica nachádzajú nasledovné ú čelové heliporty: • heliport Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta na nám. L. Svobodu (asfaltová plocha v rámci areálu nemocnice), • heliport Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v starom areáli nemocnice na Ceste k nemocnici (heliport s priemerom 26 m na streche objektu - uvedený do prevádzky v r. 2009).

Zásobovanie vodou (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Zásobovanie pitnou vodou v meste Banská Bystrica zabezpe čuje verejný vodovod v správe StVPS, a.s. – Závod 01 Banská Bystrica. Mesto Banská Bystrica nie je sebesta čné kry ť potrebu pitnej vody iba z vlastných vodárenských zdrojov (vodárenské zdroje nachádzajúce sa v záujmovom území mesta – vodárenský zdroj Ľadová stud ňa, Iliaš a dopl ňujúci vodárenský zdroj Tajov a iné). Zabezpe čenie potrebného množstva pitnej vody pre verejný vodovod mesta je riešené teda aj odberom vody z Pohronského skupinového vodovodu ( ďalej len PSV) (ide o vodárenské zdroje v Harmaneckej doline, v Starohorskej doline). Distribu čný systém vodovodných privádza čov zásobuje vodojemy pre jednotlivé tlakové pásma a zásobovacie oblasti, ako z nadradeného vodovodného systému, tak aj z vlastných zdrojov s možnos ťou alternatívneho plnenia príslušných vodojemov. Celková d ĺžka vodovodných privádza čov je 53 869 m. Na území mesta sa využívajú dva medokýšové pramene.

Odkanalizovanie (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) V sú časnosti je ukon čená I. a II. etapa stavby „Banská Bystrica – sústava na likvidáciu odpadových vôd“. Kme ňová stoka A od ČOV po Krá ľovú bola rekonštruovaná a v úseku Krá ľová – napojenie zbera ča AP od železni čnej stanice bola vybudovaná nová súbežná stoka. Kme ňová stoka má charakter jednotnej kanalizácie. V rámci stavby bolo vybudovaných 44 172 m nových kanaliza čných sietí a 20 320 m rekonštrukcií existujúcich zbera čov. Na verejnú kanalizáciu mesta boli okrem časti mesta Iliaš, Jakub, Senica a Šalková napojené aj obce 45

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Badín, Kynce ľová, Nemce a Selce. V rámci stavby sa vytvorili podmienky, aby sa na verejnú kanalizáciu mesta mohli napoji ť aj obce Tajov a Malachov. Na sieti je vybudovaných 16 od ľah čovacích komôr daž ďových vôd s pomerom od ľah čovania 1:5 a s vyústením odpadových vôd po od ľah čení do centrálnej ČOV. Čistenie odpadových vôd zabezpe čuje ČOV Banská Bystrica. ČOV je vybudovaná na pravom brehu Hrona v k.ú. Rakytovce a Badín. Kapacita ČOV po rozšírení je 190 830 EO (ekvivalentných obyvate ľov), 32.250 m 3.d - 1. Recipientom vy čistených odpadových vôd je rieka Hron.

Elektrická energia (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Banskobystrický kraj je trvalo deficitný vo výrobe elektrickej energie. Výrobu elektrickej energie zabezpe čujú len malé vodné elektrárne a teplárne v priemyselných a bytových aglomeráciách. Na území mesta Banská Bystrica sa nenachádzajú vä čšie zdroje elektrickej energie. Celé zásobovanie je riešené z rozvodní 110/220 kV Bánoš a Fon čorda. Vä čším doplnkovým zdrojom elektrickej energie je na území mesta Tepláre ň Radva ň (5,2 MWe), tepláre ň Biotika, a.s. Slovenská Ľup ča ako aj elektráre ň mestskej ČOV. Prenosová sústava 220 kV prechádzajúca v smere Lemešany -Su čany - Nováky je prepojená s rozvod ňou 220/110/22 kV v Medzibrode (okres Banská Bystrica), ktorá je ďalej prenosovými 110 kV vedeniami napojená na rozvod ňu 110/22 kV Bánoš. Distribu čnú sie ť mesta Banská Bystrica a jeho záujmového územia zásobujú rozvodne prenosovej sústavy 110/22 kV Bánoš a 110/6 kV Fon čorda, ktoré sú napojené z uvedenej rozvodne 220/110 kV Medzibrod, ale aj z rozvodne 220/110 kV Žiar nad Hronom. Mesto Banská Bystrica je potom zásobované elektrickou energiou z 22 kV a 6 kV rozvodov. Ide o vzdušné okružné vedenia ako aj káblové, ktoré zásobujú distribu čné rozvodne 22/0,4 kV resp. 6/0,4 kV. Prevádzku distribu čnej sústavy s VVN 110 kV, VN 22 kV, NN a príslušných energetických zariadení zabezpe čuje v okrese Banská Bystrica Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina.

Zásobovanie teplom (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Zásobovanie teplom na území mesta Banská Bystrica je riešené kombinovaným spôsobom. Časti mesta s bytovými domami (HBV) sú zásobované prevažne z centrálnych kotolní, malá čas ť je zásobovaná teplom zo samostatných domových kotolní vo vlastníctve spolo čenstiev vlastníkov bytov, alebo správcov domov. Rodinné domy (IBV) sú teplom zásobované výhradne z malých kotolní osadených v jednotlivých objektoch. Kotolne v RD sú v plynofikovaných oblastiach prevažne plynové. V oblastiach bez plynovodov sú prevažne na pevné palivo a elektrickú energiu. Existujúce centrálne kotolne v Banskej Bystrici sú rozmiestnené tak, aby pokrývali požadované odbery tepla v zásobovaných územiach. Priemyselné objekty sú vykurované prevažne plynovými spotrebi čmi s napojením na distribu čnú, alebo zásobovaciu sie ť plynovodov. V oblastiach, kde nie je možné napojenie na zemný plyn spotrebi čmi na pevné palivo. Elektrické vykurovanie priemyselných objektov je len výnimo čné a v zanedbate ľnom pomere. V území je ako médium pre zdroj tepla minimálne využívaný aj propán-bután. Alternatívne zdroje tepla (slne čná energia, latentné teplo...) sú pre potreby výroby tepla použité len výnimo čne. Prevažne sú využité v rodinných domoch formou slne čných kolektorov.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Zásobovanie plynom (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Dodávka plynu pre Banskú Bystricu sa uskuto čň uje vysokotlakovým plynovodom z prepúš ťacej stanice Michalová smerom Brezno – Banská Bystrica – Zvolen – Žiar nad Hronom – Handlová, tzv. Pohronským plynovodom, ktorý prechádza územím mesta (DN 300, PN 25). Z plynovodu sú vysadené odbo čky pre napojenie jednotlivých regula čných staníc a následne STL a NTL plynových rozvodov. VTL plynovod je vedený ako zásobovací s napájaním ďalších obcí a miest v okolí horného toku Hrona. Pre zásobovanie odberných miest STL a NTL plynovodmi sú na odbo čky VTL plynovodu osadené regula čné stanice s potrebnou kapacitou. Z poh ľadu vyžitia existujúcich regula čných staníc je ich kapacita dostato čná a vzh ľadom na ich zokruhovanie (vä čšia čas ť) s napojením na jednotnú plynovodnú sie ť je zabezpe čená dodávka zemného plynu aj pri výpadku niektorej z RS.

III.3.3 Ob čianska vybavenos ť Bývanie (zdroj: PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) K podstatnému nárastu bytového fondu v Banskej Bystrici došlo v rokoch 1971 – 1990, ke ď sa bytový fond zvýšil o 8 792 bytov, čo z celkového po čtu bytov predstavuje nárast o 64,5%. V priebehu desa ťro čia, t.j. od roku 1991 do roku 2001 je nárast bytového fondu o 1143 bytov, čo z celkového po čtu bytov prestavuje len 4%. V ďalšom období, v rokoch 2001 – 2011 vzrástol po čet bytov o 3686, čo tvorí 11% z celkového po čtu bytov. Najviac bytových jednotiek sa nachádza v bytových domoch, je to 77%, kým 15% sa nachádza v rodinných domoch. Obložnos ť bytov sa znižuje - kým v roku 1970 obývalo 1 byt približne 5 obyvate ľov, v roku 2011 je to len 2,5 obyvate ľov. Tabu ľka 6 Bytový fond pod ľa druhu budovy (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023)

Zdroj: Štatistický úrad SR Výstavba domov a bytov je v Banskej Bystrici zabezpe čovaná súkromnými investormi. V sú časnosti sú v meste v ponuke vo ľné byty v novostavbách, aj na trhu s bytmi. Nižšia je však dostupnos ť bytov v nižších cenových reláciách pre mladých ľudí a mladé rodiny.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Zdravotníctvo (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Zdravotnú a ošetrovate ľskú starostlivos ť obyvate ľom mesta a spádovej oblasti zabezpe čujú predovšetkým samostatné ambulancie všeobecnej (pre dospelých, pre deti a dorast) a špecializovanej ambulantnej starostlivosti (gynekologickej a zubno-lekárskej starostlivosti) rovnomerne rozložené na území mesta bu ď ako samostatné objekty, alebo ako vostavite ľné zariadenia v objektoch rodinných/bytových domov alebo v polyfunk čných objektoch/centrách, 2 polikliniky (Poliklinika na Hornej ul. 60 a Poliklinika NovaMed spol. s r.o.), medicínske centrum ZDRAVOMED, 2 všeobecné nemocnice (Fakultná NsP F. D. Roosevelta a Detská fakultná nemocnica s poliklinikou), 3 špecializované nemocnice (Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Centrum pre lie čbu drogových závislostí, Mammacentrum sv. Agáty ProCare10, a.s.), 3 agentúry domácej ošetrovate ľskej starostlivosti, verejné lekárne, pobo čky verejných lekární, výdajne zdravotníckych pomôcok, výdajne audioprotetických a ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok, 1 hospic a mobilný hospic (Dom Božieho milosrdenstva, n.o.), zariadenia spolo čných vyšetrovacích a lie čebných zložiek a viaceré špecializované zdravotnícke zariadenia.

Školstvo (zdroj: PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) V Banskej Bystrici sú zastúpené vzdelávacie inštitúcie všetkých úrovní, od materských škôl po vysoké, vrátane celoživotného vzdelávania. Materské školy: V Banskej Bystrici pôsobí 37 materských škôl, z toho 27 je zriadených Mestom, 2 sú zriadené Okresným úradom a 8 materských škôl je súkromných. Základné školy: Mesto Banská Bystrica zria ďuje 11 základných škôl. Na území mesta ďalej pôsobia 3 súkromné, 2 cirkevné a 2 špeciálne základné školy zriadené Okresným úradom Banská Bystrica. V súvislosti s vývojom po čtu detí v materských školách môžeme predpoklada ť nárast po čtu detí v základných školách. Stredné školy: V Banskej Bystrici pôsobí 18 stredných škôl, z toho 6 gymnázií, 9 stredných odborných škôl, 1 konzervatórium, 2 špeciálne stredné školy. Zria ďovate ľom stredných škôl na území mesta je Banskobystrický samosprávny kraj – 11 škôl, Okresný úrad Banská Bystrica – 4 školy, cirkev – 2 školy, súkromné subjekty – 1 škola. Vysoké školstvo v Banskej Bystrici vzdeláva v humanitných, prírodovedeckých, ekonomických a umeleckých odboroch. V Banskej Bystrici pôsobí 6 vysokých škôl: Univerzita Mateja Bela so šiestimi fakultami, Akadémia umení s dvomi fakultami, Bankovní institut vysoká škola, zahrani čná vysoká škola Banská Bystrica, Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, Ústav rómskych európskych štúdií Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Vysoká škola Hochschule Fresenius Banská Bystrica.

Kultúra (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Zariadenia kultúry sú v meste Banská Bystrica reprezentované viacerými zariadeniami celomestského až regionálneho významu s kapacitou zodpovedajúcou postaveniu krajského mesta. Sú to viaceré múzeá (Múzeum SNP, Literárne a hudobné múzeum, Poštové múzeum Slovenskej pošty, a.s. s celoslovenským významom, Stredoslovenské múzeum so samostatnými expozíciami v Thurzovom dome a Tihányiovskom kaštieli v Radvani), galérie (Stredoslovenská galéria s 3 výstavnými priestormi, z toho 1 stála expozícia), knižni čné inštitúcie (Verejná knižnica Mikuláša Ková ča so 6-timi pobo čkami, Štátna vedecká knižnica, Univerzitná knižnica UMB), profesionálne i amatérske divadelné scény, kiná a iné kultúrne 48

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 zariadenia (Štátna opera, Bábkové divadlo na Rázcestí, Divadlo Štúdio tanca, Mestské divadlo – Divadlo z Pasáže, Divadlo Akadémie umení, Divadlo Ivana Palúcha, multikino Europa Cinemas, Dom Matice slovenskej, Stredoslovenské osvetové stredisko, hvezdáre ň, PKO, centrá vo ľného času at ď.)

Šport (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Jestvujúce zariadenia najmä vyššej vybavenosti: • zariadenia pre športy pozemné (otvorené a kryté): futbalový a ľahkoatletický štadión SNP + 5 cvi čných ihrísk – Štiavni čky, športové areály v rámci škôl (UMB – Lú čka na Tajovského ul. a na Sásovej, 8-ro čné športové gymnázium, futbalové ihriská (ŠK Radva ň, Uľanka - bývalé, Jakub, Rudlová, Podlavice, za evanjelickým cintorínom, Šalková, Kremni čka, Rakytovce – tesne za hranicami mesta) + školské telovýchovné areály, • telocvi čne – 4 mimoškolské (Rudlová, Sásová, na Hviezdoslavovej a Komenského ul.) + 20 telocvi ční základného a 15 stredného školstva, • športové haly - na Štiavni čkách, 8-ro čné športové gymnázium, • tenisový areál Dixon na Štiavni čkách, tenisové dvorce v rámci školských areálov, 3 ihriská volejbalové, • iné: kolkáre ň v Sásovej, 2 hokejbalové ihriská v Sásovej, štadión pre pozemný hokej na Golianovej ulici, jazdecké areály v extraviláne (Pony farma, pri štarte Bielej stopy) a v území Hornej Mi činej, strelnice v areáli UMB v ČM XII Sásová a na území obce Horná Mi činá, motokrosový areál v Môl či, • zariadenia pre vodné športy: plážové kúpalisko a krytá plaváre ň, obe na Štiavni čkách, • zimné športy na ľade: 2 kryté haly v Uhlisku, • zimné športy na snehu: lyžiarske areály – v extraviláne mesta (Areál zdravia – 2 vleky, Suchý vrch - 2 vleky, stredisko Králiky –vlek, sedačka, štart a cie ľ bežeckej Bielej stopy), lyžiarske bežecké dráhy), • skokanské lyžiarske mostíky – Uhlisko (neperspektívne), Králiky.

III.3.4 Hospodárstvo Odvetvová štruktúra v okrese je výrazne diverzifikovaná. Rozhodujúce postavenie v hospodárskej štruktúre ma 5 sektorov. Z odvetví tu dominuje priemysel chemický, farmaceutický, drevospracujúci, strojársky a papierenský. Medzi podnikate ľské subjekty s najstaršou tradíciou možno zaradi ť podniky – BIOTIKA, a.s., Slovenska Ľup ča (Fermas Slovenska Ľup ča - zahrani čný investor Degussa Nemecko) - farmaceutický priemysel a SHP Harmanec, a.s. Harmanec - papierenský priemysel. Ako jedna z mála drevárskych podnikov sa zachovala spolo čnos ť Doka Drevo s.r.o. Ďalšími zamestnávate ľmi v okrese Banská Bystrica sú investori sústredení v priemyselnom parku Šalková, ktorý sa nachádza v severo - východnej časti mesta Banská Bystrica. V priemyselnom parku Vlkanová pri Banskej Bystrici je etablovaných v priemere 10 firiem. (Zdroj: KLEMENTOVÁ , R. A KOL ., 2015: Kronika mesta Banská Bystrica za rok 2014) Po čet ekonomicky aktívnych obyvate ľov v okrese Banská Bystrica k 31.12.2014 bol 58 292. V nasledujúcom grafe je znázornený podiel zamestnanosti obyvate ľstva v Banskej Bystrici v sektoroch s najvyššou zamestnanos ťou.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Zdroj: Štatistický úrad SR Obrázok 16 Podiel zamestnanosti obyvate ľstva v Banskej Bystrici v sektoroch s najvyššou zamestnanos ťou (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023) Najviac ekonomicky aktívnych osôb 4 242 - pracuje vo verejnej správe, obrane a povinnom sociálnom zabezpečení. Druhý sektor, kde pôsobí najviac ekonomicky aktívnych osôb, je sektor vzdelávania, pracuje tu 3 299 ľudí. Tretím sektorom s najvä čším po čtom ekonomicky aktívnych osôb je maloobchod (okrem motorových vozidiel a motocyklov), pracuje tu 2994 osôb. Na štvrtom mieste je zdravotníctvo, kde pracuje 2 832 ľudí. Najvä čší zamestnávatelia v meste sú z odvetvia služieb. Najviac zamestnancov v Banskej Bystrici majú tri podniky s celoslovenskou pôsobnos ťou: Slovenská pošta, a.s., Finan čné riadite ľstvo Slovenskej republiky a Lesy Slovenskej republiky, š.p. Na ďalších miestach sú: Nemocnica s poliklinikou F.D.Roosvelta, na druhom mieste je Univerzita Mateja Bela, Stredoslovenská prevádzková a vodárenská spolo čnos ť a Mesto Banská Bystrica. Z výrobných podnikov zamestnávajúcich najvä čší po čet zamestnancov je TBB, a.s. z odvetvia polygrafia. Miera evidovanej nezamestnanosti k 31.12.2014 v okrese Banská Bystrica bola 8,9%. Je nižšia než priemerná miera nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji (17,22%) a na Slovensku (12,29%). Znížila sa o 0,32% oproti rovnakému obdobiu v roku 2013, kedy bola 9,22%. Vysoký podiel na trhu práce - 47% tvorili dlhodobo nezamestnaní (dlhšie ako 1 rok). V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2013 (31.12.) sa ich po čet zvýšil o 3,4% (z 43,6%). Podiel nezamestnaných nad 4 roky bol 11% k 31.12.2014, k 31.12.2013 to bolo 9,9%. Z hľadiska dosiahnutého vzdelania je najvyššia nezamestnanos ť medzi nezamestnanými s úplným stredným odborným vzdelaním (1722, čo tvorí 30% nezamestnaných) a stredným odborným vzdelaním (1150, čo tvorí 20% nezamestnaných). Pomerne vysoký po čet je tiež nezamestnaných s vysokoškolským vzdelaním 2. stup ňa (698, t.j. 12% nezamestnaných) a s nižším stredným odborným vzdelaním (503, t.j. 9% nezamestnaných). Tabu ľka 7 Po čet evidovaných uchádza čov v meste Banská Bystrica v r. 2007 – 2014 (prevzaté z PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023)

Zdroj: Štatistický úrad SR

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

III.3.5 Cestovný ruch Prírodné podmienky dávajú predpoklady predovšetkým pre uplatnenie rekrea čných a športových činností viazaných na horské prostredie a to. • pre prechádzky, pešiu a horskú turistiku s výbornými podmienkami, čo je zdôraznené bohatou sie ťou peších turistických trás za čínajúcich už na okraji mesta do všetkých okolitých pohorí; výborné podmienky dávajú predpoklad aj pre tvorbu lesoparku, ktorý sa rozprestiera na troch lokalitách, • pre zimné športy, ktorým slúžia viaceré lyžiarske terény v bezprostrednom okolí a v bližšom záujmovom území mesta najmä na východných svahoch Kremnických vrchov a Starohorských vrchov, • pre cykloturistiku údolnú aj horskú, pre ktorú sa za čína budova ť sie ť cyklistických trás, • pre špecifické činnosti (po ľovníctvo, jazdectvo, golf a pod.). Slabšie podmienky sú pre vodné športy, z ktorých sa uskuto čň uje vodná turistika po Hrone a športové rybárstvo. Vodné plochy sa v okolí nenachádzajú. Možnos ť kúpania je len v budovaných zariadeniach – prírodné kúpalisko Štiavni čka v meste. V okolí je bohatý výskyt minerálnych prame ňov, vo vlastnom meste minerálny prame ň v Rudlovej.) (Zdroj: Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica) Ku koncu polroka 2014 bolo pod ľa údajov Štatistického úradu SR v okrese Banská Bystrica 110 ubytovacích zariadení a ich služby využilo 35 641 návštevníkov. Z nich až 77,3% tvorili domáci a 22,7% zahrani ční návštevníci, ktorí do okresu pricestovali prevažne z Českej republiky, Po ľska, Ma ďarska, Južnej Kórei, Nemecka a Albánska. (Zdroj: KLEMENTOVÁ , R. A KOL ., 2015: Kronika mesta Banská Bystrica za rok 2014)

III.4 Sú časný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia

III.4.1 Horninové prostredie a reliéf Kontaminácia pôd Priamo v dotknutom území sa v minulosti nerealizoval geologický prieskum životného prostredia zameraný na zis ťovanie zne čistenia pôdy resp. horninového prostredia. Z pedogeochemických máp regiónu Banská Bystrica – Zvolen spracovaných v rámci úlohy „Súbor máp geologických faktorov životného prostredia regiónu Banská Bystrica – Zvolen“ (ČURLÍK , J. IN SCHWARZ , J. A KOL ., 2000), s hustotou odberu 1 vz./3 km 2, môžeme pôdny horizont A širšieho okolia územia výstavby navrhovanej činnosti charakterizova ť nasledovnými koncentráciami vybratých ťažkých kovov: • arzén (As) s koncentráciou v intervale 37,7 – 145,2 mg.kg -1 (poza ďové - fónové koncentrácie As v pôdach Slovenska v A horizonte sú vypo čítané na 7,2 mg.kg -1, pri čom limit B je 30 mg.kg -1, limit C je 50 mg.kg -1). • kadmium (Cd) s koncentráciou v intervale 0,6 – 0,8 mg.kg -1 (referen čná hodnota Cd -1 -1 v pôdach v A horizonte (vo výluhu HNO 3) je 0,3 mg.kg , pri čom limit B je 5 mg.kg , limit C je 20 mg.kg-1). • kobalt (Co) s koncentráciou v intervale 11,0 – 14,0 mg.kg -1 (referen čná hodnota Co v pôdach v A horizonte je 20 mg.kg -1, pri čom limit B je 50 mg.kg -1, limit C je 300 mg.kg -1).

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

• chróm (Cr) s koncentráciou v intervale 66,0 – 81,00 mg.kg -1 (referen čná hodnota Cr -1 -1 v pôdach v A horizonte (vo výluhu HNO 3) je 10 mg.kg , pri čom limit B je 250 mg.kg , limit C je 800 mg.kg -1). • me ď (Cu) s koncentráciou v intervale 197 – 1350 mg.kg -1 (priemerné hodnoty - poza ďové koncentrácie Cu v pôdach Slovenska v A horizonte sú vypo čítané na 17 mg.kg -1, pri čom limit B je 100 mg.kg -1, limit C je 500 mg.kg -1). • ortu ť (Hg) s koncentráciou v intervale 0,32 – 0,7 mg.kg -1 (referen čná hodnota Hg v pôdach v A horizonte je 0,3 mg.kg -1, pri čom limit B je 2 mg.kg -1, limit C je 10 mg.kg -1). • molybdén (Mo) s koncentráciou v intervale 0,3 – 0,5 mg.kg -1 (referen čná hodnota Mo v pôdach v A horizonte je 1 mg.kg -1, pri čom limit B je 40 mg.kg -1, limit C je 200 mg.kg -1). • nikel (Ni) s koncentráciou v intervale 26 – 45 mg.kg -1 (priemerné hodnoty - pozaďové koncentrácie Ni v pôdach Slovenska v A horizonte sú vypo čítané na 17 mg.kg -1, pri čom limit B je 100 mg.kg -1, limit C je 500 mg.kg -1). • olovo (Pb) s koncentráciou v intervale 146 – 354 mg.kg -1 (referen čná hodnota Pb -1 -1 v pôdach v A horizonte (vo výluhu HNO3) je 30 mg.kg , pri čom limit B je 150 mg.kg , limit C je 600 mg.kg -1). • antimón (Sb) s koncentráciou v intervale 113 – 439,7 mg.kg -1 (priemerné obsahy Sb v pôdach sveta kolíšu od 0,05 mg.kg -1 po 260 mg.kg -1, pri čom priemerná hodnota pre všetky pôdy sveta je pod ľa KABATA , PENDIAS (1992) 0,9 mg.kg -1). • zinok (Zn) s koncentráciou v intervale 106 – 143 mg.kg -1 (referen čná hodnota Zn -1 -1 v pôdach v A horizonte (vo výluhu HNO 3) je 40 mg.kg , pri čom limit B je 500 mg.kg , limit C je 3 000 mg.kg -1). Limity pre obsahy zne čis ťujúcich látok boli prevzaté z Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 531/1994 Z. z. V pôdnom horizonte A širšieho dotknutého územia obsahy ťažkých kovov As, Cu prekra čujú limitnú hodnotu C, obsah Pb prekra čuje limitnú hodnotu B a koncentrácie Cd, Cr, Hg, Zn sa pohybujú na úrovni limitných koncentrácií A (referen čné hodnoty). Zvýšené obsahy ťažkých kovov v pôde sú pravdepodobne dôsledkom starej banskej činnosti.

Erózia pôd Pôdna erózia je prirodzený proces často sa prejavujúci ireverzibilnými zmenami fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy. Na území Banskej Bystrice nie sú zaznamenané po ľnohospodárske pôdy ovplyvnené veternou eróziou, pôdy ovplyv ňuje vodná erózia, percento ohrozenia je uvedené v nasledujúcom obrázku.

Zdroj: http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/erozia/vod/vod.aspx Obrázok 17 Ovplyvnenie pôd vodnou eróziou na území Banskej Bystrice (prevzaté: http://www.beiss.sk/, 2016) 52

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

III.4.2 Ovzdušie Mesto sa nachádza v Bystrickom podolí, ktoré je severnou čas ťou Zvolenskej kotliny zo severu ohrani čené Starohorskými vrchmi, zo severovýchodu Horehronským podolím a z juhovýchodu Kremnickými vrchmi. Prevládajúcim prúdením je západné a severozápadné, potom nasledujú severné a južné prúdenie. Najmenej sa vyskytujú smery prúdenia juhozápadné a východné. Kým pri nízkych rýchlostiach do 4 m.s -1 sú zastúpené takmer všetky smery vetra, pri rýchlostiach 4 – 8 m.s -1 sú pozorované len severozápadné, severné a západné vetry. Nad 8 m.s -1 sú pozorované výlu čne západné a severozápadné smery prúdenia. (Kolektív, 2013: Program na zlepšenie kvality ovzdušia – územie mesta Banská Bystrica). Na zne čistenie ovzdušia má vplyv jednak drevársky priemysel s emisiami prašnosti, ale aj ve ľký po čet lokálnych tepelných zdrojov. Na vysokej úrovni zne čistenia v centre mesta má podiel aj zna čná intenzita dopravy (www.shmu.sk, 2016). Územie mesta Banská Bystrica je zaradené do oblasti riadenia kvality ovzdušia pre zne čis ťujúce látky PM 2,5 , PM 10 . Lokálne zne čistenie ovzdušia sa v oblasti Banskej Bystrice monitoruje na automatickej monitorovacej stanici ( ďalej v texte AMS) Banská Bystrica – Štefánikovo nábrežie. Stanica sa nachádza v údolnej časti mesta so zhoršenými rozptylovými podmienkami. Je umiestnená v centre mesta 4 m od cesty I. triedy I/66 s vysokou intenzitou dopravy, vo vzdialenosti približne 50 m od dvojpodlažnej sídliskovej zástavby. Vyhodnotenie zne čistenia ovzdušia overenom touto AMS za rok 2012 pod ľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia a limitných hodnôt zvýšených o medzu tolerancie (MT) je v nasledujúcej tabu ľke. Tabu ľka 8 Vyhodnotenie zne čistenia ovzdušia pod ľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia a limitných hodnôt zvýšených o medzu tolerancie (MT) za rok 2012 (zdroj: URBÁŠKOVÁ , K. A KOL ., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho zne čis ťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9) Ochrana zdravia VHP 3

Zložka 2 SO 2 NO 2 PM10 CO C6H6 SO 2 NO 2 [µg-m-3]

- 1

sebe sebe 1 rok 1 rok 1 rok 1 hod 1 hod 8 hod 24 hod 24 hod 3 hod po 3 hod po Doba sprieme rovania Limitná 350 125 200 50 40 40 10000 5 500 400 hodnota (24) (3) (18) (35)

BB, Štadl.nbr. 0 0 1 50,4 62 35,4 1841 1,0 0 0

Vysvetlivky: 1) Maximálna osemhodinová koncentrácia 2) Limitné hodnoty pre výstražné prahy 3) Stanice indikujú regionálnu poza ďovú úrove ň 4) Limitné hodnoty zvýšené o medzu tolerancie (výnimka platí do 11.6.2011), x – výnimka nebola udelená Zne čis ťujúce látky, ktoré prekro čili limitnú hodnotu sú zvýraznené hrubým písmom Ozna čenie vý ťažnosti: >90% a 75 – 90%, b 50 – 75%, c < 50% platných meraní

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Zdroje zne čis ťovania ovzdušia Na zne čistenie ovzdušia má vplyv jednak drevársky priemysel s emisiami prašnosti, ale aj ve ľký po čet lokálnych tepelných zdrojov. Na vysokej úrovni zne čistenia v centre mesta má podiel aj zna čná intenzita dopravy (shmu.sk, 2016). Na území mesta je zaznamenávaný trvalý nárast automobilovej dopravy. Vzh ľadom na nedostato čnú kapacitu jestvujúcej cestnej siete dochádza k zhoršovaniu zamorenia ovzdušia v centre mesta. Za pozitívum možnom bra ť zlepšovanie technickej úrovne vozidiel a povinnos ť technických kontrol. Výmenou olovnatých benzínov za bezolovnaté sa v prostredí rýchlo znížil obsah toxického olova, bol však nahradený nárastom koncentrácií karcinogénneho benzénu. V nižšie uvedených tabu ľkách je uvedený po čet zdrojov zne čis ťovania ovzdušia a po čet prevádzkovate ľov a najvýznamnejšie zdroje zne čis ťovania ovzdušia na území okresu Banská Bystrica. Tabu ľka 9 Po čet zdrojov zne čis ťovania ovzdušia a po čet prevádzkovate ľov na území okresu Banská Bystrica (zdroj: URBÁŠKOVÁ , K. A KOL ., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho zne čis ťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na- stiahnutie-9) Rok Po čet všetkých zdrojov Po čet prevádzkovate ľov 2010 422 255 2011 431 255 2012 435 257 Tabu ľka 10 Najvýznamnejšie zdroje zne čis ťovania ovzdušia na území okresu Banská Bystrica – pre základné zne čis ťujúce látky v roku 2012 (zdroj: URBÁŠKOVÁ , K. A KOL ., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho zne čis ťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9)

Tuhé zne čis ťujúce látky SO 2 Množstvo Množstvo Prevádzkovate ľ/zdroj Prevádzkovate ľ/zdroj t/rok t/rok Smre čina 37,02 Kompala 68,17 Kompala 6,84 ZEDA 0,62 ZEDA 2,05 CONFAL 0,45 Evonik Fermas 1,13 Evonik 0,11 DOKA 1,12 Biotika 0,089

NOx CO Množstvo Množstvo Prevádzkovate ľ/zdroj Prevádzkovate ľ/zdroj t/rok t/rok Kompala 99,62 Smre čina 66,09 Smre čina 45,86 Kompala 27,67 STEFE 26,22 STEFE 9,73 Evonik Fermas 20,18 ZEDA 9,35 Biotika 16,35 Brixiapres 7,17

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Preh ľad emisií zo stacionárnych zdrojov zne čis ťovania v okrese Banská Bystrica pod ľa databázy NEIS • sú uvedené v nasledujúcej tabu ľke. Tabu ľka 11 Množstvo emisií zne čis ťujúcich látok z ve ľkých a stredných stacionárnych zdrojov zne čis ťovania ovzdušia v okrese Banská Bystrica(zdroj: www.spirit.sk/neis_index.html, 2015)

Rok TZL [t] za rok SO 2 [t] za rok NOx [t] za rok CO [t] za rok ΣC [t] za rok 2005 615 136 350 937 45,352 2006 550 126 320 921 47,576 2007 539 78 348 841 42,255 2008 539 79 364 858 61,389 2009 537 63 338 794 43 2010 516 68 354 805 47 2011 553 61 389 878 54 2012 591 131 440 875 45

III.4.3 Radónové riziko Z celkového rádioaktívneho ožiarenia, ktoré vo ľne pôsobí na ľudskú populáciu, viac ako dve tretiny tvoria prírodné rádioaktívne zdroje. Najzávažnejším prírodným zdrojom žiarenia je radón (222Rn) a jeho dcérske produkty rozpadu (polónium, bizmut a olovo). Radón je inertný plyn, obsiahnutý v pôdnom vzduchu, so zvýšenými koncentráciami predovšetkým pozd ĺž tektonických línií. Vzniká ako jeden z dcérskych produktov pri premene uránu a tória, ktoré sa nachádzajú v horninách a mineráloch v zemskej kôre. V prírode existujú tri rádioaktívne izotopy radónu – Rn-222, Rn-220 a Rn-219. Dôležité z hľadiska ožiarenia ľudskej populácie sú Rn-222 a Rn-220. Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloží budov, v ich stavebnom materiály a vo vode. V novej výstavbe ide o predchádzanie škodlivým ú činkom radónu predovšetkým lokalizáciou stavieb, vo ľbou materiálov a spôsobom realizácie stavieb. Pod ľa mapy radónového rizika regiónu Banská Bystrica – Zvolen spracovanej v rámci úlohy „Súbor máp geologických faktorov životného prostredia regiónu Banská Bystrica – Zvolen“ (Hricko, J., Suchý, F., 2000 in Schwarz, J. a kol., 2000) môžeme konštatova ť, že v širšom okolí územia výstavby navrhovanej činnosti bolo identifikované nízke až stredné radónové riziko. Zeminy dotknutého územia boli z hľadiska plynopriepustnosti charakterizované ako stredne priepustné.

III.4.4 Povrchové vody Kvalita povrchových vôd Kvalita povrchových vôd je v riešenom území mesta Banská Bystrica dlhodobo monitorovaná v odberných miestach Hron – Banská Bystrica, rie čny km 175,80 (most pri železni čnej stanici Banská Bystrica - mesto) a v odbernom mieste Bystrica – Banská Bystrica, rie čny km 2,10.

•NEIS - Slovenský Národný Emisný Inventarizačný Systém ( http://www.spirit.sk/products/neis/s_neis.html) 55

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

V sú časnosti je Banská Bystrica z ve ľkej časti odkanalizovaná jednotnou kanaliza čnou sie ťou odvádzajúcou odpadovú vodu z domácností, závodov ako aj daž ďové vody zo spevnených plôch. Pretože ide o neúplný systém zbera čov, surové odpadové vody sa na niektorých miestach bez čistenia vypúš ťajú do recipientov cez výuste priamo do Hrona, alebo do jeho prítokov (najmä menšie obce v najbližšom okolí mesta). Dokazuje to fakt, že kvalita vody v Hrone na celom sledovanom úseku (Šalková – Banská Bystrica – Slia č) v skupine ukazovate ľov E (mikrobiologické ukazovatele - koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie) má najhoršiu triedu kvality (V. trieda). Okrem nekontrolovaného vypúš ťania ne čistených odpadových vôd do recipientov sa v ur čitých častiach mesta vyskytujú aj viaceré prevádzkové a záplavové problémy, čo poukazuje na nedostato čnú hydraulickú kapacitu takmer všetkých hlavných zberačov. K najvä čším producentom odpadových vôd z priemyselnej výroby patria Smre čina Hofatex, a.s. Banská Bystrica, Biotika, a.s. Slovenská Ľup ča Fermas, s.r.o. Slovenská Ľup ča. Najvýraznejšie prejavy po ľnohospodárskeho zne čistenia sú v oblastiach intenzívne po ľnohospodársky obrábaných, napr. v okolí Vlkanovej, Hronseka a Ve ľkej Lúky. (Kolektív, 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica)

III.4.5 Podzemné vody

Kvalita podzemných vôd Pod ľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (ŠUBA A KOL ., 1981) patrí hodnotené územie do hydrogeologického rajónu MP 079 - Mezozoikum Kremnických vrchov a západnej časti Zvolenskej kotliny. V zmysle rámcovej smernice o vodách 2000/60/ES (NV 282/2010 Z. z.; KULLMAN , E. A KOL ., 2005) je v hodnotenom území vymedzený útvar s dominantnými krasovo-puklinovými podzemnými vodami Ve ľkej Fatry oblasti povodí Hron (ozna čenie útvaru – SK200250KF). V útvare podzemnej vody SK200250KF sú ako kolektorské horniny zastúpené najmä vápence a dolomity stratigrafického zaradenia mezozoikum - trias. V hydrogeologických kolektoroch útvaru prevažuje krasovo-puklinová priepustnos ť. Priemerný rozsah hrúbky zvodnencov je > 100 m. Dominantné krasovo-puklinové hydrogeologické štruktúry sú odvod ňované prevažne prame ňmi na obvode štruktúr, prípadne na okraji pohoria, v menej priepustných súvrstviach a horninách kryštalinika je smer prúdenia konformný so sklonom terénu. SHMÚ vykonáva pravidelný monitoring kvality podzemných vôd v rámci ČMS Voda. V rámci útvaru SK200250KF je k dotknutému územiu najbližšie monitorovací objekt pri Králikoch (128799). V roku 2014 došlo v prameni 128799 Králiky 1-krát k prekro čeniu -1 -1 limitnej hodnoty v ukazovateli Sb (6 µg.l ) a H 2S (0,02 mg.l ) (Kolektív, 2015: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2014)

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Výrez z mapy „Kvalita podzemných vôd v útvare SK200250KF - dominantné krasovo-puklinové podzemné vody Ve ľkej Fatry oblasti povodí Hron“

Obrázok 18 Výrezy z mapy „Kvalita podzemných vôd“ (Kolektív, 2015: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2014, zdroj: http://www.shmu.sk/ )

III.4.6 Odpady Nakladanie s komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Banská Bystrica v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva je upravené vo „Všeobecne záväznom nariadení Mesta Banská Bystrica č. 9/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Banská Bystrica“ (SUCHÝ , P. A KOL ., 2016). Triedený zber zložiek KO v meste sa týka nasledovných KO: elektroodpad z domácnosti, odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbieraných spolu s obalmi, použité prenosné batérie a akumulátory a automobilové batérie a akumulátory, veterinárne lieky a humánne lieky nespotrebované FO a zdravotnícke pomôcky, šatstvo a textílie z domácností, jedlé oleje a tuky z domácností, biologicky rozložite ľné odpady zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov, biologicky rozložite ľný kuchynský odpad okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikate ľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spolo čného stravovania. Mesto zabezpe čuje 2 x do roka v rámci kalendárového zberu zber a prepravu oddelene zbieraných zložiek KO z domácností s obsahom škodlivých látok na ú čely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia prostredníctvom spolo čnosti DETOX, s.r.o. Banská Bystrica, s ktorou má Mesto uzatvorenú zmluvu. Takéto odpady je možné odovzda ť aj priamo v mieste prevádzky spolo čnosti DETOX s.r.o. Harmonogram mobilného zberu je uverejnený na webovom sídle Mesta. Rovnakým spôsobom je zabezpe čené aj nakladanie s elektroodpadom. Mesto má na nakladanie s odpadmi z obalov a neobalových výrobkov uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) pre obaly a so zberovou spolo čnos ťou. Odpady z papiera, plastov, skla a kovov je okrem zavedeného systému triedeného zberu KO na území mesta možné odovzda ť aj v zbernom dvore. Na území mesta Banská Bystrica prebieha triedený zber odpadov od r. 1993. S prestávkami po čas obdobia krízy na trhu s vytriedenými odpadmi je to už 15-ty rok. Za toto obdobie bolo spektrum druhov zbieraných odpadov rôzne. Za čínalo sa s komoditami plast, papier a sklo. Výrazná pozitívna zmena v systéme zberu triedených odpadov od obyvate ľov prebehla v r. 2010, kedy sa prostredníctvom projektu Zavedenie separovaného zberu kovov a biologicky

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 rozložite ľného odpadu z domácností na území mesta Banská Bystrica, rozmiestnilo na území mesta 800 ks kontajnerov na biologicky rozložite ľné odpady (BRO) a na kovy, a každej domácnosti v rodinných domoch bolo spolu pridelených 4000 ks 240 l nádob na BRO. Hlavne zavedenie zberu BRO sa ukázalo ako efektívne, o čom sved čí každoro čný nárast a následné zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu uloženého na skládke. (http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=3916) Zberný dvor s názvom „Zber ňa triedeného odpadu Dechetteries“ je umiestnený v areáli v lokalite Radva ň pri vlakovej stanici Radva ň. Je prevádzkovaný osobou, ktorá má uzatvorenú zmluvu s Mestom. V nižšie uvedených obrázkoch je znázornený trend vývoja separácie vybraných zložiek komunálnych odpadov za obdobie 2008 – 2012 a trend vývoja separácie kovov a BRO ako aj vývoj množstva zmesového komunálneho odpadu v rokoch 2010 – 2014.

Obrázok 19 Trend vývoja separácie kovov a BRO a množstvo zmesového komunálneho odpadu v rokoch 2010 – 2014 (http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=3916

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

III.4.7 Environmentálne zá ťaže Kvalitu podzemných vôd a horninového prostredia, pôd môže ovplyv ňova ť prítomnos ť „environmentálnych zá ťaží“. Informa čný systém environmentálnych zá ťaží, aj s údajmi z Registra environmentálnych zá ťaží a mapovými službami je dostupný na enviroportáli na adrese http://enviroportal.sk/environmentalne-zataze/.

Pravdepodobné environmentálne zá ťaže BB (002) / Banská Bystrica - lom Podlavice - STKO BB (003) / Banská Bystrica - Medený Hámor BB (004) / Banská Bystrica – SAD BB (005) / Banská Bystrica - skládka Pršianska terasa Potvrdené environmentálne zá ťaže BB (001) / Banská Bystrica - bývalá galvanizov ňa LOBB BB (006) / Banská Bystrica - Uľanka - areál Chemika a.s. BB (007) / Banská Bystrica - železni čná stanica Sanované/rekultivované lokality BB (001) / Banská Bystrica - ČS PHM Partizánska cesta Dotknuté územie BB (002) / Banská Bystrica - skládka odpadov Horné Pršany BB (005) / Banská Bystrica - cementáre ň - mazutové hospodárstvo BB (006) / Banská Bystrica - cementáre ň - skládka odpadu Obrázok 20 Situovanie registrovaných lokalít pravdepodobných a environmentálnych zá ťaží, sanovaných a rekultivovaných lokalít na území mesta Banská Bystrica (zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk/Mapa/) 59

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Najbližšie v okolí dotknutého územia sa nachádza environmentálna zá ťaž BB (001) / Banská Bystrica - bývalá galvanizov ňa LOBB.

III.4.8 Kvalita života, životného prostredia vrátane zdravia Medzi hlavné determinanty zdravia patrí úrove ň a dostupnos ť zdravotnej starostlivosti, kvalita prostredia, životný štýl a genetické predispozície. O stave populácie vypovedajú predovšetkým údaje o po čte živonarodených, zomretých obyvate ľoch a doj čenská úmrtnos ť. Za posledných 10 rokov zaznamenávame priaznivý trend zvyšovania po čtu živonarodených detí. Klesajúci trend má aj miera doj čenskej a novorodeneckej úmrtnosti, čo potvrdzuje, že sa zdravotná starostlivos ť o deti v novorodeneckom aj doj čenskom veku výrazne skvalitnila. Stredná d ĺžka života v Banskobystrickom kraji u mužov i žien má dlhodobo stúpajúcu tendenciu a to ako na úrovni kraja, tak aj na úrovni všetkých okresov.

Úrove ň úmrtnosti sa považuje za jeden zo základných demografických ukazovate ľov poukazujúcich na vyspelos ť danej spolo čnosti. Sú do nej premietnuté mnohé demografické, sociálne, kultúrne skuto čnosti ako aj sociálno-ekonomické podmienky spolo čnosti, životný štýl populácie, odborná lekárska starostlivos ť (dostupnos ť, modernos ť technológií), kvalita životného prostredia, rodinné prostredie, at ď. Na Slovensku je v priemere pozitívna bilancia a rodí sa viac detí. Úmrtnos ť na Slovensku postupne klesá, zlepšujú sa parametre štandardizovanej úmrtnosti pod ľa veku u mužov aj u žien. Pod ľa prí čin úmrtia dominujú v Banskobystrickom kraji, rovnako ako na celom Slovensku, ochorenia srdca a ciev 52,95 % (53,42 % SR), pred nádorovými chorobami, ktoré predstavujú 21,20 % úmrtí (22,61 % v SR) (http://www.vzbb.sk/sk/tlacove_spravy/2013/ts495.php). Tabu ľka 12 Pohyb obyvate ľstva v roku 2014(www.statistics.sk, 2016) Živo Prirodzený Pris- Vys- Prírastok, Celkový Stav Zom- Stav Stredný Územie naro- prírastok, ťaho- ťaho- (-úbytok) prírastok, 1. 1. relí 31.12 stav dení (-úbytok) valí valí sťah. (-úbytok) Banská 79 368 744 697 47 996 1 384 -388 -341 79 027 79 198 Bystrica Okres BB 111 112 1 006 1 016 -10 1 014 1 098 -84 -94 111 018 111 065 BB kraj 656 813 6 059 6 690 -631 2 426 3 249 -823 -1 454 655 359 656 086 SR 5 415 949 55 033 51 346 3 687 5 357 3 644 1 713 5 400 5 421 349 5 418 649

Po čet v tom vo veku Prie- Index Územie obyv. predprod. produkt. poprod. predprod. produkt. poprod . merný star- k 31.12. absolútne v % vek nutia Banská 79 027 10 054 57 255 11 718 12,72 72,45 14,83 41,88 116,55 Bystrica Okres 111 018 14 402 80 262 16 354 12,97 72,30 14,73 41,67 113,55 BB BB kraj 655 359 95 460 464 556 95 343 14,57 70,89 14,55 40,56 99,88 SR 5 421 349 830 181 3 834 289 756 879 15,31 70,73 13,96 39,87 91,17

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Choroby obehovej sústavy sú pre závažný klinický priebeh a hromadný výskyt v populácii, podmienený najmä vysokou prevalenciou príslušných rizikových faktorov, závažným nielen zdravotným, ale aj socio-ekonomickým problémom. Najmä ischemické choroby srdca a cievne mozgové príhody si vyžadujú vysoké nároky na lie čebné náklady. Pod ľa prognóz si v miere podielu finan čného za ťaženia krajín chorobami tieto skupiny z chorôb udržia aj do roku 2020 prvé a tretie miesto. K týmto nákladom sa musia po číta ť aj nepriame náklady, ktoré súvisia s prekážkami v práci (so stratou produktivity práce). Štatistické ukazovatele informujú, že nádorové ochorenia zaznamenávajú vzostupný trend. Nádory sú druhou naj častejšou prí činou smrti v populácii mužov aj žien vo všetkých krajinách EÚ i v rámci celého Európskeho regiónu. Situáciu vo vývoji zdravotného stavu populácie SR v posledných 10 rokoch všeobecne charakterizuje: • nízka dynamika poklesu celkovej úmrtnosti v dôsledku iba pozvo ľného poklesu úmrtí na choroby obehovej sústavy a nádory, ktoré zodpovedajú za 75 % úmrtí, • vzostup incidencie zhubných nádorov v hrubých aj štandardizovaných vyjadreniach. Vzh ľadom na degresný charakter vývoja populácie, a tým i nárast po čtu osôb vo vyšších vekových skupinách, ako aj vzh ľadom na vzostup strednej d ĺžky života, je potrebné po číta ť so zvyšovaním výskytu zhubných nádorov. Záchyt zhubného nádoru už v pokro čilom štádiu je stále vysoký. • v prioritných skupinách obehovej sústavy s vysokým rizikom úmrtia, a to pri akútnych stavoch akými sú napr. infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda sa zaznamenal: – pozvo ľný pokles miery štandardizovanej incidencie na infarkt myokardu u žien, ktorá má ale u mužov charakter vzostupu (i ke ď minimálneho), – mierne klesajúci trend v štandardizovanej miere incidencie na cievne mozgové príhody u oboch pohlaví, – vzostupná prevalencia diabetikov (2 typ) s nepriaznivo vysokým výskytom komplikácií diabetu, a to aj u novo diagnostikovaných diabetikov, – vysoká prevalencia rizikových faktorov zdravia (obezita, hypertenzia, faj čenie, neoptimálna fyzická aktivita).

III.4.9 Hluk a vibrácie Významnými líniovými zdrojmi hluku na území mesta sú automobilová a železni čná doprava. Bodovými zdrojmi hluku sú najmä výrobné procesy, reštaura čné a zábavné podniky.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE IV.1 Požiadavky na vstupy

IV.1.1 Záber pôdy Navrhovaná činnos ť spôsobí záber pôdy na ploche o rozlohe cca 1600 až 1700 m2.

IV.1.2 Voda Úžitková voda bude spotrebovaná na nasledovné činnosti: • umývanie plôch a • skúšky požiarnej ochrany.

Potreba vody je stanovená nasledovne: • priemerná denná potreba vody Qd = 19 560 l/de ň (4 podlažia x 1630 m2 = 6 520 m2...á 3 litre / m2 /de ň = 19 560 l/de ň) • priemerná ro čná potreba vody (20 dní) Qr = 391,2 m 3/rok • požiarna potreba vody je stanovená projektom PO Qpož = 25 l/s (navrhovaný je odber pre hydrant DN 150)

IV.1.3 Suroviny Pre výstavbu parkovacieho domu a príjazdových ciest k nemu budú potrebné nasledovné hlavné suroviny: násypový materiál, kamenivo, štrky, štrkopiesky, živi čné materiály, železobetónové skelety, betónové dlažby, betónové konštruk čné prvky, drevo, keramické výrobky, železo, strešné krytiny, izolácie, drevo, plastové výrobky, sklo a iné stavebné materiály. Zdrojom surovín predajcovia stavebných materiálov z Banskej Bystrice a okolia.

IV.1.4 Energetické zdroje

Elektrická energia Spotreba elektrickej energie po čas prevádzky bude spôsobená zapojením elektrických energetických zdrojov ako je napr. umelé osvetlenie, ventilátory, sie ťové rozvody, kamerový systém, parkovací systém a pod. Jednotlivé systémy sú popisované v kap. II.8 Stru čný opis technického a technologického riešenia . Parkovací dom si nevyžiada spotrebu zemného plynu a zdrojov tepla.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

IV.1.5 Doprava a statická doprava

Po čet vjazdov a výjazdov z parkovacieho domu je odhadovaný na max. 1 600. Navrhovaný po čet parkovacích miest činí 209 ks . Z tohto po čtu je 9 miest vyhradených pre imobilných. Pri využívaní parkovacieho domu sa po číta s nasledovnou bilanciou: - potreba parkovacích miest: 173 parkovacích miest (PM). - z tohto 144 miest dlhodobých PM a 29 krátkodobých PM, 36 PM = rezerva.

IV.1.6 Nároky na pracovné sily V procese prípravy staveniska a samotnej výstavby navrhovanej činnosti môžeme predpoklada ť prítomnos ť pracovníkov stavebných firiem v po čte zodpovedajúcom náro čnosti i rozsahu navrhovanej investície. Rádovo sa jedná o cca 30 až 40 pracovníkov. V navrhovanom objekte parkovacieho domu si nájdu zamestnanie ďalší obyvatelia.

IV.1.7 Iné nároky Príprava územia k realizácii predmetného investi čného zámeru si vyžaduje zásah do jestvujúceho stavebného fondu. Dôjde k asanácii jednej budovy (technického objektu).

IV.2 Údaje o výstupoch

IV.2.1 Emisie do ovzdušia Na stavbe nebude inštalovaný žiadny zdroj zne čistenia ovzdušia v zmysle spalín tvorených spa ľovaním plynu či pevného paliva na vykurovanie. Jediným zdrojom emisií bude tvorba exhalátov z prevádzky motorových vozidiel. Pod ľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. je daný zdroj zaradený ako nový malý zdroj zne čistenia ovzdušia , do kategórie: mobilné zdroje. Informácie o množstve emisií, ktoré budú vypúš ťané do ovzdušia je možné získa ť spracovaním rozptylovej štúdie. Výsledky rozptylovej štúdie spracovanej pre navrhovanú činnos ť Parkovací dom na Partizánskej ceste č. 3 v B. Bystrici (Hesek, 2017) sú uvedené v nasledujúcom texte. Hlavným cie ľom spracovanej rozptylovej štúdie bolo posúdenie vplyvu parkovacieho domu na zne čistenie ovzdušia okolia objektu, hlavne plánovaného administratívneho domu vzdialeného 5,6 m od parkovacieho domu.

Výsledky rozptylovej štúdie Rozptylová štúdia je numerická simulácia imisného za ťaženia územia plánovanou činnos ťou s ur čitými emisnými charakteristikami. Štúdia pre navrhovanú činnos ť bola vypracovaná v r. 2017 doc. RNDr. Ferdinandom Hesekom, CSc (Hesek, 2017). Rozptylová štúdia je prílohou č. 1 tejto dokumentácie.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Pri spracovaní štúdie bola využitá celoštátna metodika pre výpo čet zne čistenia ovzdušia zo stacionárnych zdrojov a z automobilovej dopravy. Hlavným cie ľom štúdie je vyhodnotenie zne čistenia ovzdušia blízkeho okolia objektu. K tomu posta čuje výpo čtová oblas ť 350 m x 350 m s krokom 7 m v oboch smeroch. Hodnotí sa vplyv zne čis ťujúcich látok: • CO (oxid uho ľnatý), • NO x (suma oxidov dusíka) NO 2 ( oxid dusi čitý), • benzén.

Pre každú zne čis ťujúcu látku, ak jej najvyššia koncentrácia na výpo čtovej ploche je vyššia ako 0,1 µg.m -3, sa vykres ľuje distribúcia:

• najvyššej možnej krátkodobej (60 min.) koncentrácie, • priemernej ro čnej koncentrácie.

Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii zne čis ťujúcich látok sa po číta pre najnepriaznivejšie meteorologické rozptylové podmienky, pri ktorých je dopad daného zdroja na zne čistenie ovzdušia najvyšší. V danom prípade je to mestský rozptylový režim, 5. najstabilnejšia kategória stability, najnižšia rýchlos ť vetra 1,0 m.s -1. Intenzita dopravy v ra ňajšej špi čkovej hodine sa rovná 10,0 % dennej intenzity. Príspevok objektu parkovacieho domu k najvyšším krátkodobým hodnotám koncentrácie CO, NO 2 a benzénu v okolí objektu pri najnepriaznivejších meteorologických a prevádzkových podmienkach na výpo čtovej ploche je uvedený v nasledujúcej tabu ľke. Tabu ľka 13 Najvyšší príspevok objektu k priemernej ro čnej maximálnej a krátkodobej koncentrácii CO, NO 2 a benzénu na výpo čtovej ploche Najvyššia koncentrácia [ µg.m-3] Zne čis ťujúca priemerná ro čná krátkodobá LH r LH 1h látka [µg.m -3] [µg.m -3] CO 13,0 565,7 * 10 000**

NO 2 0,2 5,6 40 200 benzén 0,04 1,9 5 10 Vysvetlivky: LHr - limitná hodnota priemernej ro čnej konc. pod ľa príl. 11 vyhlášky MPŽPaRR SR č. 360/2010 o kvalite ovzdušia, LH1h - limitná hodnota najvyššej možnej krátkodobej konc. pod ľa príl. 11 vyhlášky MPŽPaRR SR č. 360/2010 o kvalite ovzdušia, * nie je stanovené ** 8 hodinový priemer

Pre porovnanie sú v tabu ľke uvedené tiež krátkodobé a dlhodobé limitné hodnoty LH 1h a LH r pod ľa zákona č. 244/2016 Z z. o kvalite ovzdušia. Po čítajú sa hodinové priemery krátkodobej koncentrácie CO, NO 2 a benzénu. Ke ď chceme hodinové priemery koncentrácie CO prepo číta ť na 8- hodinové priemery, musíme ich vynásobi ť koeficientom 0,66. Uvedené hodnoty krátkodobej koncentrácie CO prepo čítané na 8-hodinové priemery.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Vzh ľadom na vzdialenos ť projektovaného administratívneho domu na južnej strane parkovacieho domu vzdialenos ť, v ktorej sa vyskytuje maximálna koncentrácia zne čis ťujúcich látok sa približne rovná vzdialenosti administratívneho domu od parkovacieho domu. Preto hodnoty v predchádzajúcej tabu ľke predstavujú maximálne koncentrácie CO, NO 2 a benzénu aj na fasáde administratívneho domu. Ako je z predchádzajúcej tabu ľky vidie ť najvyššie zne čistenie ovzdušia po uvedení objektu do prevádzky bude v tesnej blízkosti parkovacieho domu. Najvyššie hodnoty koncentrácie zne čis ťujúcich látok na výpo čtovej ploche budú nízke, zna čne nižšie, ako sú príslušné krátkodobé limitné hodnoty. Najvyššia koncentrácia CO na výpo čtovej ploche bude 565,7 -3 -3 µg.m , najvyššia koncentrácia NO 2 bude 5,6 µg.m . Najviac sa k limitnej hodnote priblíži koncentrácia benzénu, jej najvyššia hodnota na výpočtovej ploche bude 1,9 µg.m -3, čo je 19,0 % krátkodobej limitnej hodnoty aj pri najnepriaznivejších rozptylových prevádzkových podmienkach (predchádzajúca tabu ľka, nasledujúci obrázok). Vzh ľadom na malú vzdialenos ť administratívneho domu od parkovacieho domu – 5,6 m je možnos ť priameho ovplyvnenia jednotlivých nadzemných podlaží domu zne čisteným vzduchom z parkovacieho domu. V nasledujúcej tab. je uvedená koncentrácia zne čis ťujúcich látok na úrovni 3 nadzemných podlaží administratívneho domu.

Tabu ľka 14 Najvyšší príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii CO, NO 2 a benzénu na jednotlivých podlažiach projektovaného 3 podlažného administratívneho domu

-3 Zne čis ťujúca Najvyššia krátkodobá koncentrácia [ µg.m ] LH 1h látka 1. NP 2. NP 3. NP [µg.m -3] CO 468,1 432,7 357 10 000*

NO 2 2,7 2,5 2,1 200 benzén 1,0 0,9 0,5 10 Vysvetlivky: LH1h - limitná hodnota najvyššej možnej krátkodobej konc. pod ľa príl. 11 vyhlášky MPŽPaRR SR č. 360/2010 o kvalite ovzdušia, • 8 hodinový priemer Z predchádzajúcej tabu ľky vyplýva, že hodnoty zne čis ťujúcich látok na jednotlivých podlažiach plánovaného administratívneho objektu budú nižšie ako hodnoty vypo čítané v blízkosti parkovacieho domu, ktoré sa pohybujú pod limitnými hodnotami. S rastúcou výškou administratívneho domu priamy vplyv parkovacieho domu na zne čistenie ovzdušia jednotlivých podlaží klesá. Na vyšších podlažiach bude zne čistenie ovzdušia nižšie ako na 1. NP.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 21 Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii benzénu [µg.m -3] Vysvetlivky: Na obrázku je schematicky vyzna čená poloha parkovacieho domu, projektovaný 3 podlažný administratívny dom a silnejšou čiarou Partizánska cesta, Cesta k nemocnici a oba vjazdy do parkovacieho domu.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

IV.2.2 Hluk a vibrácie V nasledujúcich častiach kapitoly uvádzame preh ľad identifikovaných zdrojov hluku a ich predpokladaný vplyv na hlukovú situáciu dotknutého územia a jeho okolia.

Hygienické požiadavky na hluk vo vonkajšom prostredí Pod ľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií sú najvyššie prípustné hodnoty ur čujúcich veli čín hluku vo vonkajšom prostredí nasledovné: Tabu ľka 15 Najvyššie prípustné hladiny hluku vo vonkajších priestoroch pod ľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z.

V zmysle citovanej vyhlášky sa vonkajšie prostredie v dotknutom území navrhuje zaradi ť do III. kategórie chránených území s prípustnou hodnotou dopravného hluku 60 dB cez de ň a ve čer a 50 dB v noci a s prípustnou hodnotou hluku z iných zdrojov 50 dB cez de ň a ve čer a 45 dB v noci.

Zdroje hluku po čas výstavby Zdrojom hluku po čas výstavby bude stavebná činnos ť a doprava. Hluk a vibrácie budú produkované najmä na za čiatku výstavby pri práci ťažkých zemných strojov: bagre, naklada če, buldozéry, ťažké nákladné vozidlá. Je všeobecne známe, že hluk v okolí zemných strojov v činnosti dosahuje pomerne vysoké hladiny. Dynamika hluku je vysoká, hluk má výrazne premenný, často až impulzový charakter pod ľa druhu vykonávanej operácie a technológie, napr. bagrovanie, sypanie štrku,

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 pluhovanie, zhut ňovanie, nakladanie a pod. Predpokladá sa aj superpozícia jednotlivých zdrojov hluku, t.j. sú činná technológia nieko ľkých strojov naraz. Hodnotenie nárastu hlukovej hladiny je preto závislé od organizácie výstavby, rozsahu nasadenia stavebnej techniky a dĺžky činnosti. Zárove ň do toho vstupuje aj poloha vykonávanej stavebnej činnosti v riešenom území. Pre stavebnú činnos ť možno uvažova ť s orienta čnými hodnotami akustického tlaku vo vzdialenosti 7 m od obrysu jednotlivých strojov: nákladné automobily typu Tatra 87 - 89 dB(A), grader 86 - 88 dB(A), zhut ňovacie stroje 83 - 86 dB(A), buldozér 86 - 90 dB(A), naklada če zeminy 86 - 89 dB(A) bager 83 - 87 dB(A). Rozsah hladín hluku je ur čený výkonom daného stroja a jeho za ťažením. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny aditívny charakter. Možno predpoklada ť, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu 90 – 95 dB(A). Tento hluk sa nedá odcloni ť protihlukovými opatreniami vzh ľadom na premenlivos ť polohy nasadenia strojov a dá sa riadi ť len d ĺžka jeho pôsobenia v rámci pracovného d ňa. V zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. sa pri stavebnej činnosti v pracovných d ňoch od 7:00 do 21:00 hod a v sobotu od 8:00 do 13:00 hod hluk v blízkom okolí posudzuje hodnotiacou hladinou pri použití korekcie -10 dB. V tomto prípade by ekvivalentná denná hluková zá ťaž od stavebných mechanizmov v uvedenom časovom intervale nemala presiahnu ť hladinu hluku 60 dB. Predpokladáme, že hluk a vibrácie zo stavebných prác budú na bežnej úrovni realizácie stavieb podobného rozsahu.

Zdroje hluku po čas prevádzky Prevádzkou navrhovaného objektu pribudnú v dotknutom území nasledovné zdroje hluku: • zvýšená intenzita dopravy po pri ľahlých uliciach • doprava v areáli parkovacieho domu, vjazd a výjazd z parkovísk, • technológie vzduchotechniky (ventilátory) V súvislosti s hlukovou situáciou v území môžeme konštatova ť, že hlavným zdrojom hluku v území je cestná doprava. Navrhovaná lokalita pre realizáciu zámeru je situovaná v zastavanom území mesta Banská Bystrica, kde dochádza k miešaniu viacerých funkcií využívania územia. V širšom okolí sa nachádzajú objekty administratívneho charakteru, obytné objekty a malé priemyselné areály. Významným zdrojom hluku v širšom dotknutom území je doprava po uliciach Partizánska cesta a Cesta k nemocnici.

Vibrácie Vibrácie rovnako ako hluk môžu prenika ť do vnútorných chránených priestorov z vonkajších alebo vnútorných zdrojov. Rovnako ako v prípade zvuku, tak aj v prípade vibrácií je útlm prostredím závislý od frekvencie kmitov, t. j. vyššie frekvencie sú v pôde pri vzrastajúcej vzdialenosti ú činnejšie tlmené. Predikcia šírenia vibrácií s akceptovate ľnou presnos ťou nie je možná, nako ľko nie je známe štruktúrne zloženie podložia ako aj výskyt potenciálnych vibra čných mostov v dôsledku nerovnomernej hustoty prostredia, v ktorom sa vibrácie šíria.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Z toho dôvodu sa len definovali skupiny možných zdrojov vibrácií v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti. Po čas výstavby parkovacieho domu je možným zdrojom vibrácií v prípade zvoleného spôsobu zakladania objektov výstavba nosných pilotov metódou narážania. Táto metóda sa však vylu čuje najmä z dôvodu vysokého impulzného hluku a doporu čuje sa realizácia pomocou vŕtacích a hydraulických mechanizmov. V takom prípade nedôjde ani k prekro čeniu prípustných hodnôt vibrácií v okolitom prostredí susediacej zástavby. Po čas prevádzky navrhovaného súboru je vonkajším zdrojom vibrácií len bežná cestná doprava na pri ľahlých komunikáciách. Intenzita tejto dopravy s dominantným zastúpením osobných automobilov nepredstavuje faktor atakujúci prípustnú hodnotu neprerušovaných alebo periodicky prerušovaných vibrácií v obytných miestnostiach.

IV.2.3 Vody, odpadové vody Bilancia daž ďových vôd:

Q - Prietok daž ďovej vody = 21,12 l/s Vstupné údaje: Plocha parkoviska 4. nadzemného podlažia = 1630 m 2; t=15 min.; P=0,5; k=0,9; i=144 l/s.ha). Výpo čet: Q = 0,1630 x 0,9 x 144 = 21,12 l/s.

V - Ro čné vypúš ťané množstvo (daž ďové vody - cez lapa č olejov) = 1485 m3/rok Výpo čet: (1630 m 2) x (zrážkový úhrn 911 mm/rok) = 1485 m 3/rok.

Návrh lapa ča olejov: Navrhovaný je typ lapa ča - ENVIA (Pureco), typ: TNC – 30 – sorp čný lapa č olejov s koncovým koalescen čným filtrom. Lapa č má kapacitu 30 l/s, pre prietok 21,12 l/s vyhovuje. Kvalita vy čistenej vody na výtoku z lapa ča je 0,5 mg/l NEL. Odtokové teoretické zne čistenie vody za rok pre ropné látky je nasledovné: objem 1485 m3/rok x 0,5 mg/l NEL = 0,743 kg/rok NEL.

IV.2.4 Teplo a chlad Žiadne významné zdroje tepla ani chladu sa neo čakávajú.

IV.2.5 Odpady V spojitosti s výstavbou a prevádzkovaním parkovacieho domu budú v zmysle zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch vznika ť ostatné a nebezpe čné odpady. Odpady vzniknuté po čas výstavby navrhovanej činnosti Po čas výstavby vznikne najmä prebyto čná zemina. Predpokladá sa aj vznik iných odpadov, ako sú časti navážky v dotknutom území (nasledujúca tabu ľka).

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Tabu ľka 16 Kategórie ostatných odpadov vznikajúcich pri výstavbe parkovacieho domu Číslo skupiny Názov skupiny, podskupiny Kategória odpadov 17 STAVEBNÉ ODPADY A ODPADY Z DEMOLÁCIÍ VRÁTANE VÝKOPOVEJ ZEMINY Z KONTAMINOVANÝCH MIEST zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 17 05 04 O 05 03 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 17 05 06 O 05 zmesi betónu, tehál, škridiel, obkladového 17 01 07 materiálu a keramiky iné ako uvedené v O 17 01 06 Ro čná produkcia ostatných odpadov nie je navrhovate ľom definovaná. Produkciu nebezpe čných odpadov po čas výstavby navrhovanej činnosti navrhovate ľ nepredpokladá. Odpady vzniknuté po čas prevádzky navrhovanej činnosti Pri navrhovanej činnosti budú vznika ť ostatné a nebezpe čné odpady pod ľa nasledujúcich tabuliek. Tabu ľka 17 Kategórie ostatných odpadov vznikajúcich pri výstavbe prevádzke parkovacieho domu

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Tabu ľka 18 Kategórie nebezpe čných odpadov vznikajúcich pri prevádzke parkovacieho domu

Bilancia odpadov z odlu čova ča oleja z vody je nasledovná: Olej z odlu čova ča olejov (druh odpadu 13 05 06) Zaolejovaný kal s 50 % vodnatos ťou z lapa ča olejov v predpoklad. množstve = 22,3 kg/rok NEL Výpo čet: vstupné zne čistenie 2 - 30 mg/l NEL ... 0,015 x 1485 m 3/rok = 22,3 kg/rok NEL

Kal z odlu čova ča olejov (druh odpadu 13 05 02) Nerozpustné látky zachytené v lapa či olejov a vo vpustiach v predpoklad. množstve = 3260 l/rok NL Výpo čet: 0,5 l/m 2.rok NL x plocha 6520 m2 = 3260 l/rok NL

Likvidácia zachytenej kontaminovanej zeminy a kalu bude realizovaná pod ľa platných predpisov u oprávnenej organizácie v zmysle zmluvy s investorom (prevádzkovate ľom).

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

IV.3 Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie

IV.3.1 Vplyvy na prírodné prostredie Vplyvy na horninové prostredie, podzemnú vodu Horninové prostredie a podzemná voda môžu by ť pri výstavbe parkovacieho domu na Partizánskej ulici č. 3 ovplyvnené: • zemnými prácami súvisiacimi s prípravnými prácami, h ĺbením základov, preložkami inžinierskych sietí, prácami, ktoré súvisia s manipuláciou so zeminou, pomocnými, zabezpe čovacími a dokon čovacími prácami • zakladaním objektov (h ĺbkové a plošné zakladanie objektov) Po čas prevádzky parkovacieho domu budú z hľadiska za ťaženia horninového prostredia a podzemných vôd aktuálne najmä: • kontaminácia horninového prostredia a podzemných vôd z prevádzky odlu čova čov ropných látok. Pri správnej prevádzke vodných stavieb, pravidelnom čistení odlu čova čov, možno tieto potenciálne vplyvy považova ť za málo pravdepodobné a v prípade ich výskytu za technicky odstránite ľné .

Vplyvy na pôdu, reliéf Potenciálne riziká súvisiace s možnos ťou kontaminácie pôdneho prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti sú pre etapu výstavby ako ja prevádzky identické ako pri horninovom prostredí. Nevhodný technický stav stavebných zariadení a dopravných mechanizmov resp. havária, ako aj používanie rôznych škodlivých látok pri výstavbe (napr. penetra čné nátery), môžu by ť potenciálnym zdrojom kontaminácie aj pôdneho prostredia. Zaistením dobrého technického stavu stavebných zariadení a mechanizmov bude riziko možnej kontaminácie horninového prostredia po čas výstavby eliminované. Prípadný únik látok ropného charakteru, resp. iných nebezpe čných látok pri výstavbe možno odstráni ť použitím sorp čných prostriedkov. Tieto vplyvy, ktoré môžu ohrozi ť horninové prostredie po čas výstavby možno hodnoti ť ako do časné a nevýznamné. Objemy výkopov a násypov nespôsobia významné zmeny reliéfu územia. Deponovaná zemina bude z časti použitá spätne na zásypy a zvyšná zemina sa v závislosti od jej kvality poskytne na úpravy terénu mimo dotknuté územie.

Vplyvy na povrchovú vodu, vplyv na podzemnú vodu Priamo územím navrhovaným pre realizáciu predkladaného zámeru nevedie koridor žiadneho vodného toku ani sa tu nenachádzajú stojaté povrchové vody. Vzh ľadom na charakter navrhovanej činnosti sa nepredpokladá priame ovplyvnenie ani vzdialenejších tokov touto činnos ťou.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Vybudovanie navrhovaného stavebného objektu zmenší plochu infiltrácie zrážkovej vody do podzemia a zmení existujúce odtokové pomery územia. Uvedený vplyv je nutným dôsledkom urbanizácie a sprevádza vä čšinu urbaniza čných projektov. Pre čistené vody zo spevnených plôch parkovacieho domu budú po pre čistení v odlu čova čoch ropných látok odvedené cez kanalizáciu do recipientu. Vzh ľadom na odkanalizovanie celého areálu a jeho napojenie na vybudovaný kanaliza čný systém mesta, realizácia zámeru nebude ma ť nepriaznivý vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd. Hodnotená činnos ť nie je svojim charakterom z hľadiska potenciálnych vplyvov na kvalitu povrchových ale aj podzemných vôd dotknutého územia riziková.

IV.3.2 Vplyvy na faunu a flóru Rastlinstvo Územie navrhované pre výstavbu parkovacieho domu bolo dlhodobo nevyužívané. Prevažná čas ť plochy je zarastená bylinno-trávnou vegetáciou a náletovými drevinami. V mieste budúcich objektov, komunikácií a spevnených plôch bude krovitá a málo po četná stromová zele ň vyrúbaná. Zárove ň bude odstránená aj poškodená a „chorá“ stromová zele ň.

Živo číšstvo Živo číšstvo v dotknutom území zastupuje predovšetkým avifauna a drobné suchozemské cicavce prispôsobené urbanizovanému prostrediu. Z územia navrhovaného pre realizáciu činnosti nie sú indície o výskyte vzácnych alebo chránených živo číšnych druhoch. Po čas výstavby dôjde k odstráneniu drevín rastúcich v území, trávnatých porastov a v dôsledku zakladania objektov aj k odstráneniu vrstvy pôdneho a horninového prostredia, teda k narušeniu až k likvidácii časti drobných zemných živo číchov vyskytujúcich sa v dotknutom území. Realizáciou sadovníckych úprav dôjde k tvorbe biotopu parkového charakteru, čím sa opä ť vytvoria podmienky pre živo číšne druhy vyskytujúce sa v dotknutom území pred výstavbou. Medzi vplyvy s výraznejším negatívnym dopadom na zoocenózy širšieho dotknutého územia môžeme zaradi ť hluk vyvolaný stavebnými zariadeniami, pohybom techniky. Ide o do časné pôsobenie tohto vplyvu, ktorého dôsledky na živo číšne spolo čenstvá je obtiažne predpoklada ť. Vzh ľadom na časovo obmedzené pôsobenie tohto vplyvu však môžeme usudzova ť o pomerne rýchlej regenerácii zoocenóz ovplyvnených hlukom z výstavby vyskytujúcich sa v dotknutom území v sú časnosti.

IV.3.3 Vplyvy na štruktúru a scenériu krajiny, vplyv na ekologickú stabilitu krajinu Štruktúra krajiny Realizáciou navrhovanej činnosti dôjde lokálne k zmene krajinnej štruktúry a využitia časti dotknutého územia, ke ď budú nevyužívané plochy – trávnaté plochy s náletovou drevinou vegetáciou zmenené na zastavané územie. Výstavba parkovacieho domu v dotknutom území z hľadiska krajinnej štruktúry za člení túto lokalitu medzi plochy súvislej urbanizovanej 73

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

(mestskej) zástavby situované v okolí. Parkovací dom bude dopravne napojený na miestny komunika čný systém.

Ekologická stabilita Predpokladá sa, že výstavba a prevádzka navrhovanej investi čnej činnosti významne nezníži ekologickú stabilitu krajiny dotknutého územia a jeho okolia.

Scenéria krajiny Realizáciou činnosti nedôjde k výraznej zmene scenérie dotknutého územia a jeho okolia (okolie križovatky ulíc Partizánska cesta a Cesta k nemocnici), ktoré je charakteristické typickou mestskou scenériou. Parkovací dom bude výškovo zladený s ostatnými existujúcimi aj plánovanými stavebnými objektmi v okolí. Najvyššou budovou v blízkom okolí zostane aj na ďalej výšková administratívna budova (býv. Coimex).

Vplyvy na kultúrne hodnoty a historické pamiatky Neo čakávame žiadne vplyvy na kultúrne hodnoty ani na historické pamiatky.

Vplyvy na archeologické a paleontologické náleziská Neo čakávame žiadne vplyvy na archeologické a paleontologické náleziská

IV.3.4 Vplyvy na obyvate ľstvo a kvalitu života Vplyvy po čas výstavby Po čas výstavby navrhovanej činnosti dôjde na ur čitej úrovni k ovplyvneniu faktorov kvality a pohody životného prostredia obyvate ľov žijúcich v okolí dotknutého územia (ulica Partizánska cesta, ulica Cesta k nemocnici), ako aj pracovníkov okolitých prevádzok zvýšenou hlu čnos ťou, prašnos ťou a exhalátmi. Nepredpokladáme však, že navrhovaná činnos ť môže ma ť významný negatívny dopad na obyvate ľov a pracujúcich širšieho okolia. Zvýšená intenzita dopravy na prístupových komunikáciách a prípadná rekonštrukcia dopravnej infraštruktúry, ktorá bude spojená s narušením plynulosti dopravy, predstavuje riziko vzniku rôznych kolíznych situácií, najmä na križovatkách a kladie zvýšené nároky na bezpe čnos ť obyvate ľov a návštevníkov príslušných lokalít. Preprava ve ľkorozmerných materiálov si pravdepodobne vyžiada do časné obmedzenia premávky na dotknutých úsekoch ciest. Jedná sa o vplyvy prechodné, viazané na obdobie výstavby, ktoré je možné do ur čitej miery zmierni ť vhodnými organiza čnými opatreniami.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Vplyvy po čas prevádzky Realizáciou navrhovanej činnosti vznikne trojpodlažný parkovací dom. Denné osvetlenie okolitých objektov nebude negatívne ovplyvnené . Najvyššou budovou v území ostane i na ďalej výšková administratívna budova (bývalý Coimex).

Vplyvy na dopravu a dopravné za ťaženie územia sú dané navrhovaným riešením. Stavebná realizácia navrhovanej činnosti, ako aj samotné využívanie parkovacieho domu zvýši po čet prejazdov automobilov v území. Po čas výstavby ide o krátkotrvajúci a do časný vplyv, avšak významnejší, ke ďže hlavnú zložku budú tvori ť nákladné automobily. Pri využívanie parkovacieho domu ide o trvalý vplyv spôsobený príjazdami a odjazdami osobných automobilov. Automobily budú prechádza ť cez Partizánsku cestu a cez Cestu k nemocnici.

Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch V okolí navrhovaného objektu sa nenachádzajú žiadne významné centrá cestovného ruchu. Neo čakávame žiadne negatívne vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch.

Pracovné príležitosti V súvislosti s výstavbou objektu predpokladáme vznik nieko ľkých do časných pracovných miest (najmä stavebný pracovníci). Po čas prevádzky parkovacieho domu o čakávame aj vznik nieko ľkých nových trvalých pracovných miest.

IV.4 Hodnotenie zdravotných rizík Zdravotné riziko predstavuje pravdepodobnos ť poškodenia, choroby alebo smrti človeka ako dôsledok vplyvu rizikového faktora, vyskytujúceho sa v životnom prostredí. Uvádzaná kapitola sa zaoberá posúdením miery nebezpe čenstva pre zdravie jednotlivcov a populácie v danej lokalite s oh ľadom na sú časné a hlavne budúce využitie územia. Zdravotné riziká pracovníkov podie ľajúcich sa na realizácii stavby súvisia predovšetkým s organizáciou prác a dodržiavaním podmienok pracovnej disciplíny. V území nie sú vo forme kontaminácie zložiek životného prostredia identifikované žiadne škodlivé látky, ktoré by mali nebezpe čné vlastnosti schopné poškodzova ť organizmus. Navrhovaný objekt parkovacieho domu nemá charakter priemyselnej prevádzky alebo zariadenia, ktoré by produkovalo špecifické toxické látky s potenciálnym negatívnym vplyvom na zdravie obyvate ľstva. Efekt urbanizácie priestoru navrhovaného pre realizáciu činnosti bude pre obyvate ľov okolia dotknutého územia predstavova ť narušenie kvality a pohody ich života v zmysle zmeny sú časných pomerov, ktorá sa premietne najmä v identifikovaných negatívnych vplyvov z výstavby (hlu čnos ť, prašnos ť, zvýšenie frekvencie dopravy, ...). Sem môžeme priradi ť aj zamestnancov firiem z blízkeho okolia v čase pracovnej doby. Uvedené vplyvy je možné vo významnej miere limitova ť realizáciou stavebno-technických opatrení. Zdrojom potenciálnych zdravotných rizík spojených s výstavbou a prevádzkou navrhovanej činnosti môže by ť teda najmä doprava. Po čas výstavby navrhovaných objektov budú 75

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017 nákladné dopravné vozidlá odváža ť zeminu z priestoru stavieb, na stavbu budú dovážané stavebné materiály, mechanizmy a pod. V dotknutom území stúpne po realizácii projektu aj intenzita statickej dopravy, uvažuje sa s výstavbou 209 parkovacích státí. Potenciálne riziká súvisiace s nárastom intenzity dopravy sa môžu prejavi ť najmä na lokálnej úrovni. Môžeme ich rozdeli ť na nasledovné skupiny.

• riziká akútneho charakteru v dôsledku nehodovosti a dopravných kolízií Tabu ľka 19 Dopravná nehodovos ť v Banskobystrickom kraji za rok 2015 (zdroj: MV SR, 2016) Dopravné nehody Alkohol Dopravné Ťažko Ľahko s následkom Usmrtení u vinníka Banskobystrický nehody zranení zranení kraj na živote a nehody zdraví 1 414 625 34 168 642 177

• riziká chronického charakteru v dôsledku emitovania zne čis ťujúcich látok do ovzdušia Vo výfukových plynoch dopravných prostriedkov a mechanizmov sa nachádza okolo 100 rôznych chemických látok, ale predpisy sledujú len nieko ľko ve ľmi málo látok – oxid uho ľnatý (CO), oxidy dusíka (NO 2, NO X), prchavé organické látky (VOC). Dopravné prostriedky sú aj zdrojom emisií častíc azbestu, ktoré sa uvo ľň ujú z brzdového obloženia, mechanické odieranie rôznych častí vozidiel produkuje častice Fe, Cr, Ti. Spa ľovaním benzínu alebo nafty okrem CO, NO X vznikajú aj polycyklické aromatické uh ľovodíky, niektoré z nich majú preukázate ľné karcinogénne vlastnosti. VOC a NO X sa vplyvom slne čného žiarenia podie ľajú na vzniku nebezpe čných oxidantov – troposferického ozónu a peroxylacetátov. V závislosti od obsahu síry v pohonných látkach sú do ovzdušia emitované vyššie či nižšie koncentrácie SO 2. Z tuhých zne čis ťujúcich látok sú z hľadiska vplyvu na zdravie obyvate ľov sú za významné frakcie považované: prachové častice PM 10 (tzv. torakálna frakcia), to sú častice menšie ako 10 µm, ktoré sú schopné preniknú ť cez hrtan, do dolných dýchacích ciest a prachové častice PM 2,5 (tzv. respirabilná frakcia), to sú častice menšie ako 12,5 µm, ktoré prenikajú až do oblasti p ľúcnych alveol. Pod ľa dostupných vedeckých poznatkov môže zne čistenie ovzdušia významne ovplyvni ť nielen zdravotný stav obyvate ľstva, ale aj úmrtnos ť. Okrem lokálnych zvýšených koncentrácií škodlivín so špecifickým zdravotným ú činkom (napr. výskyt karcinogénov a pod.) sa v zne čistených oblastiach predpokladá najmä zvýšený výskyt ochorení dýchacích ciest - zvýšenie frekvencie a d ĺžky trvania prejavov chronických ochorení na zápalovom i alergickom podklade (www.enviroportal.sk , 2013). Politika v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia v SR od roku 1992 zaznamenala zna čný progres. Základnými dokumentmi, ktoré vláda prijala sú Stratégie, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky, Národný environmentálny ak čný program NEAP I a II, ktorý vychádza z environmentálnej situácie v SR. Stav životného prostredia a starostlivos ť o neho je hodnotený aj z medzinárodného h ľadiska vo väzbe na proces po Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro 90). Zárove ň boli na jednotlivých úsekoch prijaté koncep čné a strategické dokumenty napr. Ak čný plán pre prostredie a zdravie obyvate ľov SR

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

(čisté ovzdušie ako jedna z prioritných oblastí), Program znižovania emisií skleníkových plynov a pod. ( www.enviroportal.sk , 2013). V okolí dotknutého územia je zne čistenie ovzdušia relatívne vysoké v dôsledku frekventovanej premávky na uliciach Partizánska cesta a Cesta k nemocnici. Pre ú čely posudzovania vplyvov na životné prostredie bola vypracovaná rozptylová štúdia, ktorá podáva informáciu o množstve emisií, ktoré budú vypúš ťané do ovzdušia. Výsledky rozptylovej štúdie sú uvedené v kapitole. IV.2 Údaje o výstupoch . Najvyššie hodnoty koncentrácie zne čis ťujúcich látok na výpo čtovej ploche a tým aj na fasáde obytnej zástavby po uvedení parkovacieho domu do prevádzky budú zna čne nižšie ako sú príslušné limitné hodnoty. Najvyššie koncentrácie zne čis ťujúcich látok sa budú po uvedení objektu do prevádzky pohybova ť pri najnepriaznivejších podmienkach pod úrov ňou 19,0 % krátkodobej limitnej hodnoty. Pod ľa autora rozptylovej štúdie predmet posudzovania ” Parkovací dom na Partizánskej ceste č. 3 v Banskej Bystrici“ sp ĺň a požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia.

• riziká v dôsledku zvýšenej hlukovej expozície Hluk patrí medzi najvýznamnejšie bionegatívne činitele v našom životnom a pracovnom prostredí. Je rušivým faktorom pri práci, odpo činku, spánku i pri komunikácii medzi ľuďmi. Hluk môže poškodi ť nielen sluch, ale aj iné psychologické a fyziologické reakcie. Naj častejšie býva prí činou vzniku poškodenia nervového systému, najmä vegetatívneho, ktoré sa prejavuje poruchou činnosti žalúdka, dvanástnika – vznik vredovej choroby, nepriaznivo môže ovplyvni ť krvný tlak a činnos ť srdca, vedie k únave, citovej labilite a k vzniku neuróz. K preukázaným negatívnym ú činkom hluku patria tiež zmeny v celkovom metabolizme, zvýšenie hladiny glukózy, zvýšenie hladiny lipidov (tukov) v krvi a cholesterolu, čo sú rizikové faktory pre choroby srdca, ciev, cukrovky a iných tzv. civiliza čných ochorení. Ucho ako sluchový analyzátor má tiež funkciu výstražného orgánu. Sluchové podnety sú ú činnejšie než zrakové a prevažnú čas ť výstražných podnetov z prostredia zachytí človek sluchom. Ľudský organizmus nemá možnos ť vyradi ť sluch z činnosti a aj po čas spánku náš centrálny nervový systém spracováva všetky zvukové podnety. Hluková zá ťaž našej populácie je spôsobená v priemere 40% v pracovnom a 60% v mimopracovnom prostredí (www.ruvzbj.sk , 2013). Vonkajšie územie okolia stavby už v sú časnej dobe je silne ovplyvnené hlukom a pravdepodobne nesp ĺň a legislatívne požiadavky týkajúce sa prípustnej hladiny hluku vo vonkajšom prostredí. Pre ú čely posudzovania vplyvov na životné prostredie nebola spracovaná štúdia, ktorá by posudzovala vplyv navrhovanej činnosti na hlukové pomery dotknutého územia a jeho okolia . Aj samotná realizácia navrhovanej činnosti bude ma ť za následok vznik nových zdrojov hluku (zvýšená doprava), avšak na základe doterajších poznatkov predpokladáme, že tieto nové zdroje samotné, nebudú nato ľko významné, aby vytvárali predpoklad vzniku nepriaznivých hlukových pomerov.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

IV.5 Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia Realizácia činnosti nebude ma ť vplyv na chránené územia. • V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území navrhovanom na vykonávanie činnosti a jeho širšom okolí platí 1. stupe ň ochrany prírody (všeobecná ochrana). V dotknutom území sa nenachádzajú chránené stromy, rastliny ani živo číchy. • Navrhovaná činnos ť nezasahuje do žiadneho prvku ÚSES a nebude ma ť na tieto prvky negatívny vplyv. • Územie stavby sa nenachádza ani nezasahuje do vyhlásených alebo navrhovaných chránených vtá čích území a taktiež nezasahuje do území európskeho významu, uvedených v Národnom zozname území európskeho významu (NATURA 2000). • Územie navrhovanej výstavby nezasahuje do žiadneho vodohospodársky chráneného územia.

IV.6 Posúdenie o čakávaných vplyvov z h ľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Ako už bolo nazna čené v kapitole „Údaje o priamych vplyvoch činnosti na životné prostredie“ hodnotenie vplyvov vychádza z predbežnej identifikácie najvýznamnejších vstupov a výstupov plánovaného zámeru. Cie ľom špecifikácie dopadov týchto vstupov a výstupov na jednotlivé zložky prírodného, krajinného a sociálneho prostredia je podchytenie tých okolností, ktoré by závažným spôsobom modifikovali existujúcu kvalitu životného prostredia, či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. V nasledujúcej tabu ľke je uvedený stru čný preh ľad najzávažnejších vplyvov navrhovanej činnosti, po čas jej prevádzky, identifikovaných v rámci predkladanej environmentálnej dokumentácie. Tabu ľka 20 Preh ľad najvýznamnejších vplyvov navrhovanej činnosti

Vplyvy na životné prostredie asný asný mi významný VV VV významný mi č ľ Pozitívny P Pozitívny P N Negatívny MV významný Málo SV významný Stredne Ve Priamy Nepriamy Kumulatívny Krátkodobý Do Trvalý Vplyvy po čas výstavby Do časný záber pôdy N /MV V V V Vä čšie dopravné za ťaženie N / SV V V V V V Obmedzenia dopravy na dotknutých N / MV V V V komunikáciách Hluk, prach a exhaláty zo stavebných N / SV V V V V mechanizmov Vplyvy po čas prevádzky Trvalý záber pôdy N / MV V V 78

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Vplyvy na životné prostredie asný asný mi významný VV VV významný mi č ľ Pozitívny P Pozitívny P N Negatívny MV významný Málo SV významný Stredne Ve Priamy Nepriamy Kumulatívny Krátkodobý Do Trvalý Vä čšie dopravné za ťaženie N / MV V V V V Vznik nových zdrojov zne čis ťovania ovzdušia N / MV V V V (plynové kotolne, zvýšená intenzita dopravy) Zvýšenie hlukovej zá ťaže územia N / MV V V V Nové parkovacie miesta v Banskej Bystrici N / SV V V Rozvoj územia v intenciách vymedzených P / MV V V územnoplánovacou dokumentáciou Pracovné príležitosti a ekonomický efekt P / MV V V V výstavby

IV.7 Predpokladaný vplyv presahujúci štátne hranice Pri realizácii navrhovaných činností nedôjde k priamym vplyvom presahujúcim štátne hranice.

IV.8 Vyvolané súvislosti, ktoré môžu vplyvy spôsobiť s prihliadnutím na sú časný stav životného prostredia v dotknutom území Na základe výsledkov skúmania predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie neboli identifikované žiadne iné súvislosti, ktoré by mohli spôsobi ť vplyvy na životné prostredie v dotknutom území. Všetky súvislosti, ktoré sú spracovate ľovi známe sú v predloženej dokumentácie diskutované.

IV.9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti Za dodržania všetkých prevádzkových, organiza čných, požiarnych a bezpe čnostných predpisov by malo by ť eliminované riziko posudzovanej činnosti po čas jej prevádzky. Potenciálne riziká poškodenia, alebo ohrozenia životného prostredia môžu vzniknú ť v dôsledku nasledovných prí čin: • zlyhanie technických opatrení (havárie na stavebných mechanizmoch a dopravných prostriedkoch, únava materiálu a pod.), • zlyhanie ľudského faktora (nedodržanie pracovnej alebo technologickej disciplíny), • sabotáže, vlámania a krádeže,

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

• vonkajšie vplyvy (neovplyvnite ľné udalosti – finan čný krach prevádzkovate ľa, ...), • prírodné sily (prívalové dažde, povodne, úder blesku, zemetrasenie, ...). Nehody a havárie môžu ma ť tieto následky: • kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody, • požiar, • škody na majetku, • poškodenie zdravia alebo smr ť. Vä čšina rizík je však na úrovni pracovnej disciplíny a dodržiavania bezpe čnostných zásad (v pracovnom procese), takže prevenciou je predovšetkým osobná úrove ň vzdelania a miera zodpovednosti a spôsobilosti vykonáva ť danú činnos ť.

IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie

IV.10.1 Opatrenia po čas prípravy • Pred za čiatkom prác je potrebné vytý čiť všetky existujúce siete v dotknutom území. Je potrebné dodrža ť všetky ochranné pásma inžinierskych sietí (križovania, súbehy). • Po čas stavebných prác zaistiť miesto pre kontajnery na zber separovaného odpadu. Sú čas ťou zriadení stavenísk musí by ť priestor s kontajnermi pre komunálny odpad a nebezpe čný odpad. • Inžiniersko-geologickým prieskumom boli na predmetných pozemkoch identifikované antropogénne navážky. Sú tvorené štrkovitými, pies čitými a jemnozrnnými zeminami s úlomkami tehál, betónov s kúskami drôtov. Na niektorých miestach sa nachádzajú betónové panely hrúbky cca 0,30 cm. Hrúbka týchto uloženín sa pohybuje od 0,70 m do 3,00 m (Jasovská, 2017). Po čas terénnych prác v rámci prípravy výstavby parkovacieho domu navrhujeme tieto odpady, ako aj inú výkopovú zeminu s prímesou antropogénnych zvyškov (napr. tehly, stavebná su ť a pod. kat. č. 17 01 07) priebežne odváža ť na riadenú skládku s nekontaminovaným (0-ostatným) odpadom. • Prebyto čnú výkopová zeminu bez prímesí antropogénnych zvyškov (katalógové číslo 17 05 04, 17 05 06) nie je možné zneškodni ť na skládke odpadu, odporú čame ju použi ť na iné vhodné ú čely, napr. na úpravu terénu v dotknutej lokalite, alebo napr. na rekultiváciu lomu a to na základe súhlasu využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch 79/2015 Z. z. • Polohu použitých zariadení na zneškodnenie resp. využitie odpadu (skládka, kame ňolom) ur čiť s prihliadnutím na minimalizovanie za ťažovania cestných komunikácií Banskej Bystrice. • Pri terénnej obhliadke bol na pozemkoch ur čených na výstavbu parkovacieho domu identifikovaný aj materiál charakteru komunálneho odpadu (odpadky vo ľne rozsypané na teréne). Takýto odpad je potrebné zneškodni ť separátne. Nie je možné ho zmiešava ť s výkopovou zeminou.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

• Pod ľa dendrologického posudku (Valachová a kol., 2017) dotknuté plocha nie je udržiavaná a je zarastená samonáletovými drevinami. Uvedené dreviny navrhujeme na výrub. Ako náhradu za ne navrhujme realizova ť vhodnejšiu a estetickejšiu výsadbu v okolí novovzniknutého parkovacieho domu. • Na výrub drevín je potrebný súhlas pod ľa osobitného konania. • Pri výrube uprednostni ť obdobie vegeta čného pokoja medzi 1. októbrom a 31. marcom. • Odstra ňovanie drevín nerealizova ť po čas hniezdneho obdobia (apríl až august).

Obrázok 22 Odpadkami zne čistené územie – svah pod Cestou k nemocnici

IV.10.2 Opatrenia po čas výstavby

Opatrenia na minimalizáciu prašnosti a iných emisií do ovzdušia, opatrenia na minimalizáciu a odstra ňovanie zne čistenia z cestných komunikácií • Priestory na území staveniska, kde je pravidelný pohyb vozidiel, budú ma ť vhodný spevnený povrch a budú udržiavané čisté, bez výskytu uvo ľneného materiálu a zabezpe čia sa proti roztekaniu daž ďových vôd mimo zriadenie staveniska. • Všetky vozidlá odchádzajúce zo staveniska budú riadne o čistené (karosérie a pneumatiky

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

očistené) od blata. • Udržiava ť čistotu verejných komunikácií, priebežne odstra ňova ť zeminu, blato a pod. z povrchu komunikácií, chodníkov, verejných priestranstiev. • Pri realizácii zemných prác je potrebné využi ť technicky dostupné prostriedky na obmedzenie prašnosti, napríklad vhodným výberom stavebných technológií a materiálov. • V prípade potreby udržiava ť potrebnú vlhkos ť povrchu staveniska (kropenie, polievanie), dopravných trás a prašných materiálov, ak nie sú zabezpe čené iným spôsobom. • Pri skladovaní prašných materiálov je potrebné vykona ť opatrenia, ako napr.: - skladova ť prašné materiály najmä v silách, - zastreši ť a uzatvori ť sklad prašných materiálov zo všetkých strán, - zakry ť povrch skladovaných prašných materiálov, - zazeleni ť povrch dlhodobo skladovaných prašných materiálov, - udržiava ť potrebnú vlhkos ť povrchu uskladnených prašných materiálov. • Všetky vozidlá po čas doby parkovania na stavenisku budú ma ť vypnutý motor. • Všetky vozidlá s otvorenou ložnou plochou, využívané na prepravu materiálov potenciálne produkujúcich prach, budú ma ť riadne priliehajúce bo čnice a zadné dosky. Materiály, ktoré môžu spôsobi ť tvorbu prachu sa nebudú naklada ť do vä čšej výšky ako siahajú bo čnice a zadné dosky a prikryjú sa čistou nepremokavou plachtou v dobrom stave. Plachta bude riadne upevnená a bude presahova ť hrany bo čníc a zadných dosák.

Opatrenia na minimalizáciu hluku a vibrácií • Zabezpe čiť vhodný výber mechanizmov, pri rešpektovaní požiadavky optimálneho výberu technológií k navrhovanému konštruk čnému riešeniu a zabezpe čiť ich pravidelnú údržbu a kontrolu. Dodávate ľ stavebných prác je povinný vyžadova ť od výrobcov stavebných strojov údaje o výške hladiny hluku, ktorý stroje vydávajú. Dodávate ľovi prác sa doporu čuje: − Pri stavebných prácach prednostne používa ť stavebné stroje, ktoré neprekra čujú najvyššiu prípustnú ekvivalentnú A hladinu hluku. Vylu čuje sa používanie zastaralých stavebných strojov bez platného osved čenia o akustických emisiách. − Zariadenia emitujúce nadmernú hlu čnos ť umiestni ť do do časných protihlukových objektov, aby sa zabránilo vo ľnému šíreniu hluku. − Vybavi ť pracovníkov pracujúcimi so strojmi osobnými ochrannými pracovnými pomôckami, znižujúcimi hladinu hluku. • Vhodnou organizáciou prác zabezpe čiť, aby práce na stavenisku dlhodobo neprekra čovali najvyššiu prípustnú hladinu hluku vo vonkajšom prostredí. Prevádzku ťažkých stavebných strojov a nákladných vozidiel je nutné sústredi ť len na dennú dobu v max. rozmedzí 7:00 – 18:00 hod. • Stanovi ť maximálnu povolenú rýchlos ť na vnútro staveniskových komunikáciách.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Opatrenia zamerané na zamedzenie zne čistenia horninového prostredia, podzemných a povrchových vôd • Zabezpe čiť dobrý technický stav stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov pri realizácii, aby nedošlo k neželaným únikom ropných látok do prírodného prostredia. • Na mieste výstavby nebudú dop ĺň ané pohonné hmoty, vymie ňané oleje a iné náplne, vykonávané opravy stavebných a prepravných mechanizmov, pri ktorých by mohlo dôjs ť k úniku nebezpe čných látok. • Zabezpe čiť sadu prostriedkov na likvidáciu úniku nebezpe čných odpadov a nebezpe čných látok do prírodného prostredia: zásoba sorp čného materiálu (VAPEX) a príslušné náradie na okamžitý sana čný zásah (lopaty, nádoba na kontaminované látky, PE vrecia). • Stavenisko musí by ť po čas výstavby zabezpe čené proti hromadeniu povrchových a podzemných vôd vo výkopoch. V prípade potreby na od čerpanie vôd z výkopov použi ť nezne čistené elektrické čerpadlá. • Pri stavebných prácach bude potrebné v rámci preventívnych opatrení vypracova ť plán havarijných opatrení, v zmysle platnej legislatívy ( nariadenie vlády SR č. 296/2005, ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovate ľov zne čistenia odpadových vôd a osobitných vôd ).

Opatrenia zamerané na bezpe čnos ť a plynulos ť dopravy • Všetky dopravné prostriedky používané na stavenisku, alebo pre dopravu osôb i materiálu na stavenisko, alebo zo staveniska, musia by ť ozna čené tak, aby bola zrejmá ich príslušnos ť ku stavenisku. • Ak po čas prepravy dôjde k zne čisteniu vozovky prepravovaným materiálom alebo vozidlom, je potrebné komunikáciu ihne ď o čisti ť. • Zabráni ť vytekaniu zrážkových vôd mimo staveniska, najmä nie na pri ľahlé komunikácie. • Všetky prechody cez výkopy rýh inžinierskych sietí musia by ť zabezpe čené do časnou lávkou so zábradlím (môžu by ť aj drevenej konštrukcie) šírky min. 1,50 m a spevnenými rampami (chodníkmi) k lávke. • Organizova ť dopravu (odvoz odpadu a zeminy, zásobovanie a obsluhu) na stavenisku tak, aby sa zachovala kontinuita dopravy po okolitých komunikáciách. • Používa ť sa môžu len stroje a zariadenia, ktoré svojou konštrukciou, zhotovením a technickým stavom zodpovedajú všetkým predpisom bezpe čnosti práce. Stroje sa môžu používa ť iba na ú čely, na ktoré boli vyrobené a sú technicky spôsobilé.

Iné opatrenia • Práce realizova ť v rámci záberu (do časného, trvalého) stavby, aby nedošlo k znehodnoteniu susedných parciel. Zábery stavby vidite ľne vyzna čiť.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

IV.10.3 Opatrenia po čas prevádzky • Dodržiava ť všetky povinnosti: − Pôvodcu (resp. držite ľa) odpadov v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov. − Vlastníka vodných stavieb (splašková kanalizácia, daž ďová kanalizácia, prevádzka odlu čova ča tukov) pod ľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov. − Prevádzkovate ľa malých zdrojov zne čis ťovania ovzdušia pod ľa zákon č. 137/2010 Z.z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov. − a iné povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy.

IV.11 Posúdenie o čakávaného vývoja územia, ak by sa činnos ť nerealizovala V prípade nerealizácie navrhovanej činnosti by bolo územie ponechané v sú časnom stave. Nedošlo by k výstavbe parkovacieho domu. Dotknutá plocha by ostala bez využitia, v severnej časti neudržiavaná s náletovou a ruderálnou vegetáciou. Nako ľko je v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie (ÚPN mesta Banská Bystrica) priestor hodnoteného územia definovaný ako „ Vybavenie– územie ob čianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry “, možno o čakáva ť, že v prípade nerealizácie navrhovanej činnosti by jej miesto zaujala iná, možno parametrami odlišná, ale spôsobom využitia územia ve ľmi podobná aktivita.

IV.12 Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (UPD) a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi

IV.12.1 Posúdenie súladu s UPD dotknutých obcí Dotknuté územie je v rámci platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Banská Bystrica, ktorou je Územný plán mesta Banská Bystrica v znení neskorších zmien a doplnkov (zverejnené na http://upn.banskabystrica.sk/ , http://www.uhabb.sk/nuplanbb6/ ) uvedené nasledovne: . PO 01 „ Vybavenie– územie ob čianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry“

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Obrázok 23 Územný plán mesta Banská Bystrica – výkres priestorového usporiadania a funk čného využívania krajiny (výrez posudzovanej lokality)

Legenda: dotknuté územie

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

Na základe uvedeného konštatujeme, že navrhovaná činnos ť je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou – Územným plánom mesta Banská Bystrica v znení neskorších zmien a doplnkov.

IV.13 Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov O dotknutom území je v sú časnosti dostato čné množstvo informácií, na základe ktorých môžeme konštatova ť, že najdôležitejšie okruhy problémov boli identifikované a sú riešené, či už existujúcou legislatívou, v samotnom technickom riešení stavby, alebo navrhovanými zmier ňovacími opatreniami. Pokia ľ v etape posúdenia zámeru pre zis ťovacie konanie nedôjde k objaveniu sa nových skuto čností, ktoré by zásadným spôsobom menili náh ľad na posudzovanú činnos ť, navrhujeme ukon čiť posudzovanie predloženým zámerom .

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO STAVU

V.1 Tvorba súboru kritérií a ur čenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu Predkladaný zámer činnosti sa zaoberá hodnotením a posudzovaním vplyvov činnosti „PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI“ na životné prostredia vrátane zdravia dotknutého obyvate ľstva. V rámci spracovanej dokumentácie sú posudzované a hodnotené vplyvy jedného realiza čného variantu navrhovanej činnosti a tzv. nultého variantu, ktorý predstavuje alternatívu, ktorá by nastala v prípade, ak by sa navrhovaná činnos ť nerealizovala. Navrhovate ľ požiadal príslušný orgán – Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie listom zo dňa 12.4.2017 pre navrhovanú činnos ť „PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI“ o upustenie od požiadavky variantného riešenia zámeru. Ako dôvody uviedol nasledovné: • pozemky navrhované pre realizáciu zámeru sú situované v zastavanom území mesta Banská Bystrica a dotknuté pozemky sú vo vlastníctve navrhovate ľa, • navrhovaná činnos ť je v súlade s ÚPN mesta Banská Bystrica, v rámci ktorého je dotknuté územie zadefinované ako PO 01 Vybavenie územie ob čianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry; • vysoký stupe ň rozpracovanosti projektovej dokumentácie (Paulíny Hovorka Architekti, 2017, dokumentácia pre územné konanie); • návrh parkovacieho domu a jeho osadenie na dotknutých parcelách vychádza zo sú časného stavu lokality, z jej urbanisticko–architektonických a dopravno–prevádzkových súvislostí a tiež z plošných možností pozemkov a možností ďalšieho rozvoja územia, • variantné riešenie vychádzajúce z lokalizácie činnosti je limitované taktiež majetko- právnymi vz ťahmi v širšom dotknutom území, • variantné riešenia založené na technickom riešení stavby sú limitované požiadavkami legislatívy a jestvujúcim okolitým prostredím (ochranné pásma inžinierskych sietí, komunikácií, ...) a napojením objektu na okolité prostredie (doprava, elektrická energia...) Prílohou č. 2 zámeru je kópia listu č. OU-BB-OSZP3-2017/15071 zo d ňa 25.4.2017, ktorým príslušný orgán upustil od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti. V nasledovnej tabu ľke uvádzame stru čné porovnanie navrhovaného variantu činnosti a 0-tého variantu (teda variantu kedy by sa navrhovaná činnos ť nerealizovala) z poh ľadu najzávažnejších identifikovaných vplyvov.

realiza čný variant 0-tý variant do časné a trvalé zábery pôdy, sprievodné vplyvy výstavby obmedzenia dopravy, hluk, - prach, exhaláty, ... výrub vegetácie, terénne odstránenie jestvujúcej vegetácie - úpravy v nevyhnutnom rozsahu 88

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

realiza čný variant 0-tý variant (predmet samostatného konania) zvýšený podiel spevnených zastavaním v sú časnosti plôch, zmena vsakovacích - nespevnených plôch pomerov ponuka nových parkovacích 209 parkovacích miest bez nových parkovacích miest miest v centre mesta nové pracovné miesta v rámci pracovné príležitosti navrhovaného objektu žiadne nové pracovné miesta parkodomu za ťaženie územia z emisiami z dopravy po sú časných cestách (ulice Partoizánska cesta a Cesta za ťaženie územia z emisiami k nemocnici) za ťaženie územia z emisiami vplyv na kvalitu ovzdušia z dopravy po sú časných cestách + dotknutého územia (ulice Partizánska cesta a Cesta nové zdroje zne čis ťovania k nemocnici) ovzdušia (statická doprava, doprava) bez významných negatívnych vplyvov sú časný stav – dominantným dominantný zdroj hluku bude vplyv na hlukovú situáciu zdrojom hluku v okolí územia je sú časná doprava navýšená o hluk dotknutého územia doprava na uliciach – Partizánska z nových zdrojov cesta a Cesta k nemocnici nárast dopravnej intenzity bez vplyv na dopravné za ťaženie sú časný stav je bez významných potenciálnych negatívnych dotknutého územia negatívnych vplyvov vplyvov vplyv na podzemné bez významných negatívnych sú časný stav je bez významných a povrchové vody vplyvov negatívnych vplyvov ponechanie územia v sú časnom rozvoj územia v intenciách súlad s ÚPN mesta Banská stave nie je v súlade s návrhom vymedzených ÚPN mesta Bystrica funk čného využitia definovaným Banská Bystrica ÚPN mesta Banská Bystrica Negatívne vplyvy navrhovanej činnosti identifikované v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie pri dodržaní navrhovaných opatrení nedosahujú parametre, ktoré by spôsobovali významné zmeny kvality životného prostredia dotknutého územia a jeho širšieho okolia a taktiež nevytvárajú predpoklady pre negatívne ovplyvnenie zdravotného stavu obyvate ľov širšieho dotknutého územia. Ponechanie územia (plôch navrhovaných pre ob čianske vybavenie) v sú časnom stave nepredstavuje riešenie využitia tohto priestoru v súlade s návrhom definovaným územnoplánovacou dokumentáciou – ÚPN mesta Banská Bystrica. Na základe informácií uvedených v predchádzajúcich kapitolách považujeme realizáciu posudzovanej činnosti v predkladanom realiza čnom variante za environmentálne prijate ľnú a realiza čný variant považujeme z hľadiska vplyvov na životné prostredie za realizovate ľný. Navrhované opatrenia sú z hľadiska technicko-ekonomickej realizovate ľnosti taktiež realizovate ľné.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

V.2 Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty Realizácia činnosti nevytvára z poh ľadu vplyvov na životné prostredie riziká, ktoré by závažne ovplyvnili parametre jednotlivých zložiek životného prostredia dotknutého územia, nebude ma ť teda žiadny významný negatívny vplyv na kvalitu životného prostredia dotknutého územia. V čase výstavby budú lokálne ovplyvnené časti susedných území, rovnako aj čas ť obyvate ľov. Tento dopad však bude minimálny a krátkodobý. Realizáciu zámeru možno hodnoti ť pozitívne, nako ľko zámer ponúkne možnos ť vytvorenia nových parkovacích miest, rozšírenia služieb ob čianskej vybavenosti a vytvorenia nových pracovných miest. Plánovanými stavebnými a vegeta čnými úpravami sa vytvorí esteticky pôsobivý mestský priestor, čo pozitívne ovplyvní krajinný obraz lokality a celkovú bezpe čnos ť v území. Ponechanie územia v sú časnom stave nie je s oh ľadom na funkciu definovanú v platnej územnoplánovacej dokumentácii perspektívne a smeruje k ďalšej postupnej degradácii územia. Za optimálny variant teda považujeme posudzovaný realiza čný variant .

V.3 Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu Navrhovaná činnos ť je hodnotená so snahou o maximálne zladenie požiadaviek ochrany prírody a krajiny a požiadaviek využitia územia. V rámci zámeru sa skúmali najmä strety záujmov v oblasti ochrany prírody a krajiny a v oblasti ochrany zdravia obyvate ľstva. V rámci zámeru bola vypracovaná expertíza odborne spôsobilou osobou – rozptylová štúdia (Hesek, 2017). Výsledky tejto štúdie, ktorá je prezentovaná v predchádzajúcich kapitolách zámeru nepreukázali negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia, ani na zdravie obyvate ľov a obytnú pohodu v najbližšej obytnej zástavbe. Na základe dostupných informácií nepredpokladáme, že navrhovaná činnos ť bude ma ť významné negatívne vplyvy na kvalitu a pohodu obyvate ľov mesta Banská Bystrica . Vo vz ťahu k dotknutému územiu je podstatná čas ť významných vplyvov na životné prostredie súvisiacich s realizáciou navrhovanej činnosti situovaná do obdobia výstavby. V etape prevádzky navrhovanej činnosti sú potenciálne významnejšie negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie človeka minimalizované až eliminované návrhom prevádzky objektov a realizáciou potrebných opatrení. Zastávame názor, že navrhovanou činnos ťou nedôjde k prekro čeniu ekologickej únosnosti prostredia, a tiež že výstavba parkovacieho domu a jeho následné využitie sa dá zosúladi ť zo záujmami ochrany prírody. Najmä dôsledným uplat ňovaním opatrení na zmiernenie nepriaznivých vplyvov po čas výstavby ako aj po čas prevádzky, môže by ť v kone čnom dôsledku antropogénna za ťaženos ť územia výrazne znížená.

Z uvedených dôvodov považujeme realizáciu zámeru činnosti „PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI“ v posudzovanom realiza čnom variante za environmentálne prijate ľnú, ekonomicky vhodnú a technicky realizovate ľnú.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA Príloha č. 1 Rozptylová štúdia (Hesek, 2017) Príloha č. 2 Upustenie od variantného riešenia navrhovanej činnosti

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

VII. ZOZNAM DOPL ŇUJÚCICH INFORMÁCIÍ K ZÁMERU VII.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov

VII.1.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer

HESEK , F. 2017. Rozptylová štúdia pre stavbu PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI.

VII.1.2 Zoznam použitej literatúry

HANZEL , V. A KOL .,1998: Geologický slovník Hydrogeológia . Vydavate ľstvo Dionýza Štúra, Bratislava. JASOVSKÁ , A. 2017. Rekonštrukcia budovy – Coimexu, Banská Bystrica. Podrobný inžinierskogeologický prieskum. KOLEKTÍV , 2013: ÚPN mesta Banská Bystrica . KOLEKTÍV , 2013: Program na zlepšenie kvality ovzdušia – územie mesta Banská Bystrica. KOLEKTÍV , 2015: PHSR mesta Banská Bystrica 2015 – 2023. KOLEKTÍV , 2015: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2014 , zdroj: http://www.shmu.sk/ . KLEMENTOVÁ , R. A KOL ., 2015: Kronika mesta Banská Bystrica za rok 2014. KULLMAN , E. – MALÍK , P. – PATSCHOVÁ , A. - BODIŠ , D., 2005: Vymedzenie útvarov podzemných vôd na Slovensku v zmysle rámcovej smernice o vodách 200/60/EC. Časopis podzemná voda č. 1, ro čník XI. SAH Bratislava. LADOMERSKÝ , J., HRONCOVÁ , E., 2007: Environmentálna analýza dvoch variantov staveniskovej dopravy pre výstavbu rýchlostnej komunikácie , http://www.tuzvo.sk/files/FEE/dekanat_fee/afe_15_2007.pdf . MAZÚR , E. – LUKNIŠ , M.: Regionálne geomorfologické členenie SR [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2014. [15.2.2016]. Dostupné na internete: http://mapserver.geology.sk/tmapy ). MIKLÓS , L. A KOL ., 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky . MŽP SR Bratislava, SAŽP Banská Bystrica. PAULÍNY HOVORKA ARCHITEKTI , 2017. „Prestavba a prístavba administratívnej budovy na Partizánskej ceste č. 3 v Banskej Bystrici“. Sprievodná správa. Dokumentácia pre územné konanie. SCHWARZ , J., A KOL ., 2000: SÚBOR REGIONÁLNYCH MÁP GEOLOGICKÝCH FAKTOROV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA REGIÓNU BANSKÁ BYSTRICA – ZVOLEN V MIERKE 1 : 50 000. ARCHÍV ENVIGEO, a.s. Banská Bystrica. SUCHÝ , P. A KOL ., 2016: Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Banská Bystrica č. 9/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Banská Bystrica.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

STANOVÁ , V., VALACHOVI Č, M., (EDS .) 2002: Katalóg Biotopov Slovenska . DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava. ŠUBA J. A KOL ., 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska , 2. vydanie, vydal SHMÚ Bratislava ŠKANTÁROVÁ , K., 2011: Zdravie a životné prostredie v Slovenskej republike k roku 2010, Indikátorová správa , dostupné na www.enviroportal.sk. URBÁŠKOVÁ , K. A KOL ., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho zne čis ťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012 , http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9).

VII.1.3 Iné zdroje informácií – web stránky www.air.sk web stránka register NEIS www.orsr.sk web stránka MS SR, Obchodný register www.enviroportal.sk web stránka Informa čného systému o životnom prostredí www.sazp.sk web stránka Slovenskej agentúry životného prostredia http://charon.sazp.sk/envirozataze www.shmu.sk web stránka Slovenského hydrometeorologického ústavu www.statistics.sk web stránka Štatistického úradu www.geoportal.sk web stránka Geoportálu http://www.beiss.sk/ Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska www.ssc.sk web stránka Slovenskej správy ciest www.sopsr.sk web stránka Štátnej ochrany prírody www.pamiatky.sk web stránka Pamiatkového úradu SR www.vzbb.sk/sk/aktuality/spravy/20 web stránka RUVZ v BB 14/manazment_hluku.php http://upn.banskabystrica.sk web stránka mesta Banská Bystrica http://www.uhabb.sk/nuplanbb6 web stránka mesta Banská Bystrica

VII.2 Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru V čase vypracovávania zámeru neboli k tejto etape navrhovanej činnosti k dispozícii žiadne vyjadrenia alebo stanoviská.

VII.3 Ďalšie dopl ňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie V predloženom zámere sú spracované všetky v sú časnosti dostupné informácie o postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie.

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU Banská Bystrica, máj 2017

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV

IX.1 Meno spracovate ľa zámeru Zámer spracovala spolo čnos ť: ENVIGEO, a.s. Kynce ľová 2, 974 11 BANSKÁ BYSTRICA 11 tel. 048/47 124 30 e-mail: [email protected] www: www.envigeo.sk

Autor dokumentácie RNDr. Adam Lichý, PhD.

Zákonný zástupca spracovate ľa RNDr. Pavol Tupý

PARKOVACÍ DOM NA PARTIZÁNSKEJ CESTE Č. 3 V BANSKEJ BYSTRICI

ZÁMER ČINNOSTI POD ĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z. MÁJ 2017

IX.2 Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pe čiatkou) spracovate ľa a podpisom (pe čiatkou) oprávneného zástupcu navrhovate ľa Svojím podpisom potvrdzujeme, že údaje obsiahnuté v zámere vychádzajú z najnovších poznatkoch o stave životného prostredia v záujmovom území a že žiadna dôležitá skuto čnos ť, ktorá by mohla negatívne ovplyvni ť životné prostredie nie je vedome opomenutá.

RNDr. Pavol Tupý JUDr. Michal Filip ENVIGEO, a.s. Interpolis, s.r.o.