SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
Nezamestnanosť, jej dôsledky a príčiny vo vybranom okrese Komárno
Renata Náhliková
Nitra 2008
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.
Nezamestnanosť, jej dôsledky a príčiny vo vybranom okrese Komárno Diplomová práca
Katedra ekonomiky Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD.
Vedúci práce: Ing. Magdaléna Laurová, CSc.
Renáta Náhliková
Nitra 2008
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.
Nitra 18. 03. 2008 ......
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Magdaléne Laurovej, CSc., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
Nitra 18. 03. 2008 ......
SUMMARY
The aim of our bachelor work was the analysis of the trends in unemployment by individual measures ( the age of unemployed, education etc. ) and to analyze the whole area from the perspective of regional development. In our work we cached the course of the development of unemployment in the district of Komárno in the range of four years. We also suggested possible ways of solving this problem. The work is divided into chapters. The whole part of my own work contains 10 charts and 7 graphs. The Preface is the theoretical core. It shows the reader into theoretical basics of the origin of unemployment and its result on the identity of a person. It is dedicated to the opinions of prominent authors (foreign and home) on terms as: unemployed, employed, relation between unemployment and inflation. In the next part we write about the characteristic of the district Komárno, its geographical position, economical situation. We statistically evaluate unemployment according to the age, gender, attained education and the groups of recorded unemployed people in the mentioned years. The bachelor work depicts also the economic and social results on the inhabitants in the observed region of Slovakia. The results are applied into charts, which are evaluated into graphs. In the third part we analyze the labour market, the level and the assumed trend and structure of unemployment, free workplaces, the development of unemployment, the policies of the labour market and we analyze the institutions working with unemployment specially The boards of labour, social affairs and family ( Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ) which provide and supervise National projects ( Národné projekty ) to support employing in the district of Komárno. We have also analyzed the connection between the trends of unemployment and employment with our joining to the EU. In the final part we implement on the found out experiences about the labour market and we try to show on real chances of solving unemployment.
Used keywords: unemployment, employees, unemployed, rate of unemployment, age, gender, education, work, and the district of Komárno.
Použité kľúčové slová: nezamestnanosť, zamestnaní, nezamestnaní, miera nezamestnanosti, vek, pohlavie, vzdelanie, práca, Komárňanský okres.
POUŽITÉ OZNAČENIE
AČ aktivačná činnosť APTP aktívna politika trhu práce EAO ekonomicky aktívne obyvateľstvo EU Európska únia EURES European Employment Services – Európsky systém zamestnanosti ESF Európsky sociálny fond Ft forint GDP gross domestic product HDP hrubý domáci produkt CHD chránená dielňa KZAM klasifikácia podľa predchádzajúceho zamestnania MR Maďarská republika NP Národný projekt OKEČ odvetvová kategória ekonomických činností PM pracovné miesta Sk slovenská koruna SR Slovenská republika SÚPM spoločensky účelné pracovné miesta SZČ samostatná zárobková činnosť ŠÚ Štatistický úrad UoZ uchádzač o zamestnanie ÚP úrad práce ÚPSVaR Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny VPM voľné pracovné miesta VPP verejnoprospešné práce ZoZ záujemca o zamestnanie ZP zdravotné postihnutie
OBSAH
ÚVOD ...... 1 1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA AJ V ZAHRANIČÍ ...... 3 2. CIEĽ PRÁCE ...... 13 3. METODIKA PRÁCE ...... 14 4. TEORETICKO – METODOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI ...... 16 4.1 Zamestnaní, nezamestnaní a miera nezamestnanosti ...... 16 4.2 Typy nezamestnanosti ...... 20 4.3 Nezamestnanosť a sociálna politika ...... 22 5. ANALÝZA STAVU ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI V OKRESE KOMÁRNO ...... 24 5.1 Charakteristika okresu Komárno ...... 24 5.2 Územné členenie okresu Komárno ...... 24 5.3 Demografický vývoj okresu Komárno ...... 25 5.4 Vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v okrese KN v rokoch 2004 – 2006 26 5.5 Vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v okrese KN v roku 2007 ...... 42 5.5.1 Identifikácia rizikových skupín uchádzačov o zamestnanie ...... 46 5.5.2 Špecifikácia a analýza rizikových skupín vo väzba na uplatnenie jednotlivých nástrojov APTP ...... 49 5.6 Analýza trhu práce ...... 52 5.6.1 Ekonomicko – právna analýza nastavenia aktívnych opatrení trhu práce v okrese Komárno ...... 55 5.7 Riešenie nezamestnanosti ...... 60 6. SÚVISLOSTI VÝVOJA NEZAMESTNOSTI V OKRESE KOMÁRNO SO VSTUPOM SR DO EURÓPSKEJ ÚNIE ...... 62 6.1 Európska únia a Európska stratégia zamestnanosti ...... 62 6.2 Európsky sociálny fond ...... 63 6.3 Nezamestnanosť a zamestnanosť z pohľadu celého trhu práce a medzinárodných vzťahov a partnerstiev ...... 64 6.4 Zamestnanosť z okresu Komárno v zahraničí ...... 65 6.5 Podmienky zamestnávania denne migrujúcich do Maďarskej republiky ..... 68 7. ZÁVER ...... 70 7.1 Návrh na využitie výsledkov ...... 72 8. ZOZNAM LITERATÚRY ...... 74 9. PRÍLOHA ...... 76 ÚVOD
Slovensko ako jedna z transformujúcich sa krajín prechádza zložitou cestou ekonomických a sociálnych reforiem, ktorých riešenie je pri existujúcich spoločenských problémoch o to ťažšie. Jedným z hlavných problémov je vysoká miera nezamestnanosti spôsobená reštruktualizáciou ekonomiky, sprevádzaná nízkou tvorbou nových pracovných miest a rušením už existujúcich miest. Najdôležitejšie štrukturálne problémy trhu práce v SR sú predovšetkým veľké regionálne rozdiely v nezamestnanosti. Slovensko a jeho obyvatelia už niekoľko rokov považujú za najvýznamnejšie spoločenské problémy otázky zamestnanosti a chudoby. V súčasnosti má Slovensko k pomeru pracujúcich veľa nepracujúcich. Rodiny, v ktorých nikto nepracuje, sa najčastejšie prepadajú do pasce chudoby, z ktorej ťažko unikajú aj ďalšie generácie. Rast zamestnanosti na Slovensku závisí od hospodárskej politiky krajiny. Naša ekonomika je síce vysoko obchodne aj finančne otvorená a preto jej úspech často krátkodobo závisí skôr na vonkajších faktoroch. Zo stredno a dlhodobého hľadiska je však hospodársky úspech vrátane vývoja zamestnanosti otázkou najmä vnútorných reforiem a z nich vyplývajúcej produktívnej sily ekonomiky a fungujúceho súkromného sektora. Pre tvorbu pracovných príležitostí a znižovanie chudoby je dôležitý celkový stav ekonomiky v krajine, nie je to však jediná podmienka a ani záruka zvyšovania zamestnanosti a obmedzovania chudoby. Dôležitým faktorom okrem motivačných aspektov sociálnej politiky je aj pružnosť trhu práce, teda schopnosť zamestnávateľov a pracovnej sily prispôsobovať sa a pružne reagovať na ekonomické a sociálne zmeny. Pri správnej hospodárskej politike neexistuje obmedzený objem práce ani odsúdenosť krajiny na vysokú nezamestnanosť. Trh práce Slovenska trpí v súčasnosti viacerými vážnymi problémami, ktoré prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti a nízkej zamestnanosti. Na nezamestnanosti má Slovensko veľmi vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných a veľmi vysoký podiel nízko kvalifikovaných jednotlivcov. Pracovná sila je málo mobilná, najmä medzi jednotlivými regiónmi. Trh práce je nepružný, nereaguje adekvátne na zmeny v spoločnosti, pričom pružnosť chýba ako na strane ponuky, tak aj na strane dopytu po práci. Zdanenie práce je značne vysoké vďaka celkovo pomerne vysokej miere zdanenia a relatívnemu dôrazu práve na zdanenie práce. Sociálny systém je po desiatkach čiastkových zmien bez filozofie a predstavuje pre chudobných a nezamestnaných pascu. Zneužívanie sociálneho systému je častým javom,
1 pričom neexistujú účinné prostriedky na identifikovanie zneužívateľov a postihy voči nim. Aktívna politika trhu práce a aktivačné opatrenia voči nezamestnaným sú nákladné a ich účinnosť a efektívnosť je veľmi otázna. Štátna správa v oblasti služieb zamestnanosti a sociálnych vecí je štruktúrovaná podľa potrieb administratívy, nie podľa potrieb občanov a trhu práce. V súčasnej podobe nepredstavujú účinný nástroj na riešenie sociálnych problémov a na rast zamestnanosti. Tieto faktory prispievajú k prehĺbeniu historickej diferenciácie regiónov. Na jednej strane existujú dlhodobé póly rastu – okresy a kraje s pomerne nízkou a klesajúcou mierou nezamestnanosti. Zároveň sme v iných regiónoch svedkami hlbokej a dlhodobej ekonomickej depresie, ktorá prispieva k vysokej nezamestnanosti a chudobe. Skúsenosť vybraných miest a okresov však ukazuje, že ani tieto oblasti nie sú odsúdené na vysokú nezamestnanosť, ak sa dá priestor a podpora miestnej iniciatíve. Uvedené skutočnosti mi dali podnet na spracovanie diplomovej práce. Práca je zameraná na nezamestnanosť, jej príčiny a dôsledky v okrese Komárno. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetnej problematike je venovaný veľký priestor, nie je možné v diplomovej práci pokryť všetky dotknuté okruhy.
2 1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA AJ V ZAHRANIČÍ
Nezamestnanosť je hlavným problémom moderných spoločností. Vysoká nezamestnanosť je symptómom mrhania zdrojmi, dôchodky obyvateľov klesajú a zdroje sa nevyužívajú. Ekonomika nevyrába toľko, koľko by mohla. Ekonomické straty počas období vysokej nezamestnanosti sú najväčším doloženým prípadom plytvania v modernej ekonomike. Sú niekoľkonásobne vyššie než odhadnutá neefektívnosť z mikroekonomického plytvania, ktoré je dôsledkom monopolov, alebo mrhanie vyvolené clami a kvótami. Samuelson, P a Nordhaus, W. 1 uvádzajú, že aj keď sú ekonomické náklady nezamestnanosti vysoké, peňažné vyjadrenie nevystihuje adekvátne ľudské, sociálne a psychické straty, ktoré so sebou prinášajú obdobia trvale nedobrovoľnej nezamestnanosti. Árendáš, M. 2 uvádza, že na odvrátenie inflácie musí vždy existovať určitá prirodzená miera nezamestnanosti a ekonomický rast nemôže prevýšiť stanovenú mieru. V súvislosti so vzťahom inflácie a nezamestnanosti vystupuje do popredia stále aktuálna otázka, ktoré sú nevyhnutné náklady v boji proti inflácii a aká je ich veľkosť zvlášť vo vzťahu ku stratám na GNP. Pomaly rastúca ekonomika môže byť ľahko vtlačená do fázy recesie. Je mnoho otázok o uvedenej problematike, na ktoré nie sú jednoznačné odpovede. Ekonómovia a tvorcovia hospodárskej politiky sú si vedomí zložitosti riešenia problému a preto sa snažia naďalej hľadať iné spôsoby v potlačovaní inflácie. Rast nezamestnanosti je charakteristický pre fázu ekonomického cyklu recesia a depresia. Vyskytuje sa vo fáze konjunktúry. Nezamestnanosť je spojená s poklesom životnej úrovne. Ani vysoký stupeň sociálneho zabezpečenia v nezamestnanosti nemôže kompenzovať stratu zamestnania. Nezamestnanosť je podľa autora prejavom chorobnosti ekonomiky. Úroveň nezamestnanosti sa vyjadruje mierou nezamestnanosti. Jedným z centrálnych problémov makroekonomickej politiky je nezamestnanosť. Nezamestnaní by pritom chceli pracovať, aby si mohli kúpiť to, čo potrebujú a súčasne by mohli to, čo potrebujú, aj vyprodukovať. Ako zistili Kárász, P., Borovský, J. a Kárász, P. ml. 3 z pohľadu využitia ekonomického potenciálu možno za posledné roky konštatovať klesajúcu dynamiku
1 SAMUELSON, P. a NORDHAUS, W.: Ekonómia 16 . Bratislava, Vydavateľstvo ELITA, s.r.o., Bratislava 2000. 820s. ISBN 80 8044 059 X 2 ÁRENDÁŠ, M. a kol.: Základy ekonómie , Nitra, SPU, 1997. 400 s. ISBN 80 96 967842 7 7 3 KÁRÁSZ, P. a BOROVSKÝ, J. a KÁRÁSZ, P. ml.: Základné makroekonomické proporcie vývoja ekonomiky Slovenska v roku 2000 z pohľadu podnikov . Vydala Slovenská obchodná a priemyselná komora, ISBN 80 85588 82 X
3 hospodárskeho rastu, čo v dopyte po pracovnej sile znamená stagnáciu až pokles. Prírastky ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa premieňajú do rastu nezamestnanosti, resp. sú absorbované šedou ekonomikou a odchodom za prácou do zahraničia. Výsledkom je narastajúce pnutie medzi ponukou práce a dopytom po práci a rast nezamestnanosti. Vývoj nezamestnanosti nesúvisí iba s demografickým vývojom a s hospodárskou dynamikou, ale aj so štrukturálnym vývojom. V dôsledku prebiehajúcich štrukturálnych zmien uvoľňovaných pracovníkov, čoraz ťažšie absorbujú novovytvorené pracovné miesta, ktorých rast je znižovaný pokračujúcim poklesom hospodárskej dynamiky. Bielik, P. 4 uvádza, že jadrom trhu práce je, že okrem ekonomických súvislostí obsahuje dôležité sociálne súvislosti trhu. Vzťahuje sa na všetkých ľudí, ktorí môžu byť k dispozícii pre zamestnanie. Nezamestnanosť znižuje hrubý domáci produkt, dôchodky občanov klesajú a zdroje spoločnosti sa dostatočne nevyužívajú. Podľa Gowlanda, D.5 charakter nezamestnanosti uvádzaný v literatúre pochádza z ranej klasickej ekonomickej teórie, iné z Keynesovej makroekonomickej teórie. Tieto metódy sa dajú označiť buď za teórie rovnováhy, alebo za teórie nerovnováhy, obe majú však spoločné to, že sa zameriavajú na mikroekonomické základy makroekonomického problému nezamestnanosti. Jedna skupina modelov založených na mikroekonomike, bola vyvinutá s použitím prác R.W.Clowera a A. Leijonhufvuda, ktorí prehodnocovali Keynesiánsku ekonómiu. V týchto modeloch sa nezamestnanosť vysvetľuje ako výsledok zlyhania trhu, ku ktorému v monetárnej ekonomike nutne dochádza. Každá nerovnováha na tovarovom trhu sa prenáša na trh práce ako obmedzenie dopytu po pracovnej sile, ktorý spôsobuje infláciu pri rovnováhe trhu práce zodpovedajúcej zúčtovacej miere reálnej mzdy. Kárász, P., Borovský, J. a Kárász, P. ml. 6 uvádzajú, že medzi najdôležitejšie dôsledky vývoja zamestnanosti a fungovania trhu práce patrí vzťah medzi produktivitou práce a nákladmi na prácu. Ak produktivita práce rastie rýchlejšie než náklady na prácu, efektívnosť práce rastie a má to kladný vplyv rast konkurencieschopnosti ekonomiky. V opačnom prípade efektívnosť práce klesá a konkurencieschopnosť ekonomiky sa znižuje. Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. K tomu smerujú mnohé vládne opatrenia, aby v ekonomike nebola prevaha ponuky nad dopytom na trhu práce príliš vysoká, uvádzajú
4 BIELIK, P.: Podnikové hospodárstvo. Nitra, SPU, 2006. 319 s. ISBN 80 8069 698 5 5 GOWLAND, D.: Makroekonomie , ISBN 80 85865 22 X 6 KÁRÁSZ, P. a BOROVSKÝ, J. a KÁRÁSZ, P. ml.: Základné makroekonomické proporcie vývoja ekonomiky Slovenska v roku 2000 z pohľadu podnikov. Vydala Slovenská obchodná a priemyselná komora, ISBN 80 85588 82 X 4 Hontyová, K. a Lisý, J. 7 Percento plnej zamestnanosti nie je konštantné, má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sily, ktoré pôsobia na ceny a mzdy v smere rastu a poklesu sú v rovnováhe. Cenová i mzdová inflácia je stabilná, bez tendencie k akcelerácii či poklesu inflácie. V ekonomikách zameraných na opatrenia proti nárastu inflácie, prirodzená miera nezamestnanosti znamená najnižšiu úroveň, ktorá môže byť zachovaná. Predstavuje najvyššiu prípustnú úroveň nezamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu národnému outputu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že hospodárska politika sa neusiluje o mieru zamestnanosti nad potenciálny GDP alebo o mieru nezamestnanosti pod prirodzenú mieru. V opačnom prípade to vedie k rastúcej inflácii. Zmenou spoločensko ekonomických podmienok dochádza u nás k výraznému oživeniu cestovného ruchu, vrátane vidieckeho turizmu a agroturizmu, ako uvádza Paška, Ľ. 8 Vychádzajúc zo strategických cieľov súčasnej agrárnej politiky je žiaduce aj zachovanie poľnohospodárstva v nekonkurenčných, najmä horských oblastiach ako základnej podmienky rozvoja krajinotvorných, ekologických a sociálnych funkcií a udržania vidieckeho osídlenia a tiež podpora sociálno ekonomického podnikania ako producenta pracovných príležitostí a dodatočných príjmov obyvateľstva. Vzhľadom na nedostatočný prísun mladej generácie do poľnohospodárstva, pri predpokladaných postačujúcich úbytkoch zamestnanosti, vzniká reálne nebezpečenstvo ohrozenia reprodukcie pracovných síl v tomto odvetví národného hospodárstva. V potravinárskom priemysle došlo k minimálnym úbytkom zamestnanosti. Transformácia poľnohospodárstva nezmenila len štruktúru podnikateľských foriem, ale aj profesijnú štruktúru pracovných síl. Všeobecne platí, že v posledných rokoch klesol počet pracovníkov v PD a štátnych podnikoch a došlo k zvýšeniu zamestnanosti. V roku 1999 pracovalo v poľnohospodárstve 3/4 manuálnych pracovníkov, 1/4 v nemanuálnych profesiách. Najpočetnejšou profesijnou kategóriu boli ošetrovatelia poľnohospodárskych zvierat, traktoristi a pracovníci v oblasti mechanizácie poľnohospodárstva. V reprodukčnom procese je nutné obnovovať všetky jeho súčasti vrátane pracovnej sily. Pritom reprodukciu pracovnej sily je treba chápať v širšom zmysle slova, pretože okrem obnovy počtu pracovníkov, je nutné obnovovať aj kvalitu pracovnej sily a pracovné podmienky. Obnova pracovných síl sa zabezpečuje predovšetkým mzdou. Priemerné mesačné
7 LISÝ, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória . 5. vydanie, Bratislava: Iura Edition 2003 ISBN 80 89047 75 0 8 PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby , Nitra, SPU, 2002. 182 s. ISBN 80 8069 091 X 5 mzdy v poľnohospodárstve patria dlhodobo medzi najnižšie v porovnaní s ostatnými odvetviami národného hospodárstva. Rast priemernej mzdy v poľnohospodárskom rezorte je nižší ako zvyšovanie inflácie. Podľa teórie strnulých miezd a nedobrovoľnej nezamestnanosti pomalé prispôsobovanie miezd vytvára prebytok a nedostatok na jednotlivých trhoch práce, uvádzajú Samuelson, P. a Nordhaus, W. 9 Trhy práce sa v krátkom období nevyčisťujú. Nakoniec však hlavné skupiny nezamestnaných a voľných pracovných miest miznú, s prispôsobovaním miezd a zamestnanosti môžu trvať veľmi dlho. Ďalšia skupina modelov, založených na mikroekonomických základoch bola vyvinutá z neoklasickej teórie Chicagskej školy spojenej s M. Friedmanom, uvádza Gowland, D. 10 Tiež v týchto modeloch dochádza k nezamestnanosti pri reálnych mzdách, ktoré zodpovedajú rovnováhe na trhu práce a je známa ako prirodzená miera nezamestnanosti. Neskôr sa ekonómovia zaujímali o mieru prispôsobenia zamestnanosti (a tým aj nezamestnanosti) zmenám miery reálnych miezd v rámci trhu práce. Tieto modely "strnulosti (stickiness) miezd" sa snažia vysvetliť pretrvávanie nerovnovážnej nezamestnanosti, ku ktorej dochádza, keď sa reálna mzda nachádza nad svojou rovnovážnou clearingovou mierou. V tomto prípade nie je nezamestnanosť spôsobená prispôsobením problémov na trhu práce, ale aj výsledkom optimálneho chovania. Ako uvádza Juríčková, V. a Staněk, P. 11 v globálnej ekonomike problém zamestnanosti nadobúda nové dimenzie. Jej vývoj je charakteristický niekoľkými novými fenoménmi. Dochádza k veľmi malej tvorbe nových pracovných miest a tým aj k obmedzovaniu vplyvu vývoja konjunktúrneho cyklu ekonomiky na vývoj zamestnanosti. Z toho vyplýva, že mnohé nástroje hospodárskej politiky, stimulujúce hospodársky rast, sami o sebe ešte neznamenajú aj automatické zvýšenie zamestnanosti a riešenie problému nezamestnanosti. Medzi ekonomickým rastom a zvyšovaním zamestnanosti neexistuje priama kauzálna väzba. Druhým významným fenoménom je nižšia kvalifikačná náročnosť novovytváraných pracovných miest, a čo je mimoriadne závažné, aj nižšia úroveň mzdového ocenenia. Napokon je to fakt, že značná časť novovznikajúcich pracovných miest nepredstavujú pracovné miesta na plný úväzok, na skrátený úväzok alebo pracovné miesta s osobnými formami časových režimov práce. To znamená aj nižšie mzdové ocenenie.
9 SAMUELSON, P. a NORDHAUS, W.: Ekonómia 16. vydanie Bratislava, Vydavateľstvo ELITA, s.r.o., Bratislava 2000. 820s. ISBN 80 8044 059 X 10 GOWLAND, D.: Makroekonomie , ISBN 80 85865 22 X 11 JURÍČKOVÁ, V., STANĚK, P.: Vplyv globalizácie na vývoj zamestnanosti a implikácie pre Slovensko. Ekonomický časopis 52, 2004. č. 10, 1188 1201 s. 6 Zajac, Š. 12 uvádza, že vplyv inovácií na zamestnanosť vo firmách, v odvetviach alebo v celej ekonomike je výslednicou zložitých vplyvov. Z dlhodobého hľadiska platí, že výrobkové alebo procesné inovácie sprevádza rast zamestnanosti, no v posledných desaťročiach vo väčšine hospodársky vyspelých krajín tieto zmeny sprevádzala skôr vysoká úroveň nezamestnanosti. Preto sa objavili pochybnosti, či existujúce ekonomické a politické mechanizmy sú adekvátne na využitie inovácií na tvorbu kvalitnejších i početnejších pracovných miest. Rastový potenciál regiónu je podľa Kárázsa, P. 13 determinovaný množstvom a kvalitou ľudského a fixného kapitálu a úrovňou vzťahov určujúcich ich spolupôsobenie, ako aj prírodným bohatstvom a infraštruktúrou, ktoré sa v regióne nachádzajú. Z hľadiska rastového potenciálu regiónu je ľudský kapitál vo všeobecnosti daný ponukou práce v regióne. Jej úroveň je dôsledkom demografického vývoja. Charakteristickou črtou rastu ponuky práce je rast počtu obyvateľov, ktorí reálne vstupujú na trh práce. Dominujúcou črtou slovenského trhu práce je nedostatočné využitie ľudského kapitálu. Je to dané tým, že ponuka práce dlhodobo výrazne prevyšuje dopyt po práci. Táto skutočnosť platí aj napriek tomu, že za posledné roky sa zaznamenal nárast v oblasti zamestnanosti. Prostredníctvom trhu práce sa realizuje rovnováha medzi disponibilnými zdrojmi a potrebami pracovných síl. Jednou z nevyhnutných podmienok adekvátnej alokácie živej práce do jednotlivých a nevýrobných činností je rovnováha na trhu práce, uvádza Staněk, V. 14 Rovnováha na trhu práce môže byť objemová a štrukturálna, za podmienok, že požiadavky na pracovné sily sa rovnajú zdrojom a je zabezpečená zodpovedajúca štruktúra pracovných síl pri vstupnej kvalifikácii, podľa povolaní a v teritoriálnom rozmiestnení. Na našom trhu práce ešte plne nefungujú štandardné mechanizmy, ktoré vyrovnávajú ponuku a dopyt po pracovnej sile prostredníctvom ceny práce. Spôsobujú to špecifické črty trhu práce, ktorými sa tento odlišuje od ostatných trhov. Je to predovšetkým to, že predmet výmeny na trhu práce je súčasťou ľudskej existencie. Práca je služba, neoddeliteľná od osôb, ktoré ju poskytujú. Ďalej je to dlhodobá povaha vzťahov na trhu práce. Treťou črtou sú extrémne rozdiely medzi ľuďmi a prácami a štvrtou črtou je segmentácia trhu práce. Tendencie v nerovnováhe na trhu práce súvisia s vnútornými mechanizmami daného konkrétneho trhu. Napriek tomu intervenujú vlády v prospech zmiernenia nerovnováhy na trhu práce. Napriek tomu intervenujú vlády v prospech zmiernenia nerovnováhy na trhu
12 ZAJAC, Š.: Niektoré problémy vplyvu inovácií na zaměstnanost . Ekonomický časopis 52, 2004 č.1, 74 90 s. 13 KÁRÁSZ, P.: Základné oblasti vplyvu EÚ na rastový potenciál regiónov Slovenska . Ekonomický časopis 52, 2004, č. 10, 1239 1253 s. 14 STANĚK, V.: Politika zamestnanosti , Práca a mzda č.10/98, 2 s. 7 práce. Makroekonomické opatrenia, ktoré ovplyvňujú fungovanie trhu práce sú monetárna, rozpočtová, daňová, štrukturálna a investičná politika. Vedľa nej je rad cielených opatrení, ktoré tvoria obsah toho, čo nazývame politikou zamestnanosti. Táto je zameraná na systém podpory a pomoci občanovi pri začleňovaní sa na pracovné miesto na trhu práce. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie. Podľa Rievajovej, E. 15 vymedzenie pojmu nezamestnaný nie je jednotné. Za nezamestnané možno najvýstižnejšie považovať osoby práceneschopné, ktoré proti svojej vôli stratili prácu, resp. osoby, ktoré hoci prácu hľadajú, nemôžu ju nájsť. Taktiež osoby hľadajúce zamestnanie prvý krát. Niekedy je nezamestnanosť len čiastočná, prejavujúca sa tak, že nezamestnaná osoba dostáva menší pracovný príjem pre zlé pracovné podmienky. Plná zamestnanosť je stav, kedy ten, kto chce pracovať a akceptovať pritom mzdu, ktorú mu zamestnávateľ za daných podmienok môže ponúknuť, si zamestnanie vždy nájde. Za mieru nezamestnanosti zodpovedajúcu plnej zamestnanosti je považovaná približne jej 2 – 4 % úroveň. Lisý, J. 16 uvádza, že práca je jedným zo zdrojov ekonomického rastu. Aj zjednodušený pohľad naznačuje, že existuje vzťah vzájomnej závislosti medzi množstvom práce a veľkosťou HDP. Dá sa predpokladať, že ak rastie HDP, zvyšuje sa zamestnanosť. Túto závislosť medzi zmenami vo vývoji HDP a zmenami vo vývoji zamestnanosti je klesajúcou funkciou miery rastu HDP. Tento vzťah je známy pod názvom Okunov zákon. Podľa tohto zákona, ak tempo rastu reálneho HDP je za obdobie 1 roka o 1 % nad úrovňou potenciálneho produktu, tak miera nezamestnanosti klesne o 0,5 %. To znamená, že ak reálny HDP klesne pod úroveň potenciálneho produktu napr. o 2 %, zvýši sa nezamestnanosť o 1 %, t.j., o polovicu miery poklesu reálneho HDP. Inak povedané, ak sa miera nezamestnanosti zvýši o 1 % nad prirodzenú mieru nezamestnanosti, spôsobí tak pokles výstupu o 2 %. Ekonomická teória ponúka argumenty o tom, prečo sa nedá postrehnúť zánik práce v spoločnosti, uvádza Juríčková, V. a Staněk, P. 17 Dôvody sú tieto: zavedenie robotov do montážnych liniek alebo pracovných staní, do kancelárií redukuje množstvo nutnej ľudskej práce na jednotku výstupu. Ale produktivita, ktorá sa takto vytvára, prenáša sa do väčšieho zisku, investícií a dopytu a zamestnanosti, nie sú prvkami hry s nulovým súčtom, ale spolu vytvárajú synergickú špirálu. Platí to pre národné trhy i pre globálnu ekonomiku. Aj pri
15 RIEVAJOVÁ, E.: Nezaměstnanost je celosvetový problém , Trend č. 1/96, 24A s. 16 LISÝ, J.: Výkonnost ekonomiky a ekonomický rast . 1. vydanie, Bratislava, Ekonómia, 1999. 106 s. ISBN 80 88715 55 5 17 JURÍČKOVÁ, V., STANĚK, P.: Vplyv globalizácie na vývoj zamestnanosti a implikácie pre Slovensko . Ekonomický časopis 52, 2004. č. 10, 1188 1201 s.
8 zohľadnení porazených v tomto procese, víťazi, koniec koncov, viac nahrádzajú straty v agregátnom výstupe. To nie je teoretické zdôvodnenie potreby technologických zmien, ale realita industrializácie v 19. a 20. storočí. Robotníci v poľnohospodárstve, ktorí tvorili väčšinu obyvateľstva na prelome 19. a 20. storočia, boli takmer vytlačení z ekonomiky. Ich potomkovia už pracujú v spracovateľskom priemysle a v službách. Navyše, súčasní robotníci pracujú kratšie, vyrábajú podstatne viac a majú prístup aj k širšej palete zamestnaní. Buchta, S. 18 uvádza, že trh práce tvorí neoddeliteľnú súčasť trhovej ekonomiky, pričom poľnohospodárstvo charakterizujú určité atypické znaky, ktoré je nutné pri riešení tohto problému zohľadniť (napríklad sezónnosť práce, celoplošný charakter poľnohospodárskej výroby a podobne). Efektívnosť zamestnanosti určuje ekonomická situácia jednotlivých podnikov, podmieňuje ju však aj makroekonomická situácia na trhu práce so všetkými dôsledkami likvidácie sociálnej zamestnanosti. Základným problémom v oblasti zamestnanosti je výrazný úbytok pracovných miest v súvislosti s uplatnením trhových vzťahov, ktoré sa prejavujú zmenou vlastníckych vzťahov, postupnými zmenami v štruktúre výroby a zmenou organizácie práce a výroby. S rozvojom trhového hospodárstva sa rozšíria inštitúcie sociálnej siete, nutne sa však rozšíri aj výskum sociálnej politiky. Základné znalosti o sociálnej politike si budú musieť osvojovať odborníci všetkých ekonomických odborov, aby mohli lepšie chápať spoločenské súvislosti ekonomických procesov. Vzhľadom na to, že sociálne práva, možnosti a zodpovednosť občanov za vlastný osud a osud svojich blízkych bude mať veľký význam v živote ľudí, budú vedomosti týchto otázok neoddeliteľnou súčasťou prípravy na život každého občana. Pre atraktívnu občiansku spoločnosť so silnou politikou je preto nevyhnutné s predstihom pripravovať odborníkov a širokú verejnosť. Rievajová, E. 19 ďalej uvádza, že ak každý druhý nezamestnaný na Slovensku je dlhodobo nezamestnaný viac ako dva roky, je to vážnym varovaním. Akékoľvek zlepšenia, ktoré sa v histórii nezamestnanosti u nás dosiahli, majú rýdzo štatistický charakter na pozadí administratívnych zásahov a opatrení. Neriešila sa principiálne ani ekonomická, ani sociálnopsychologická podstata dlhodobej nezamestnanosti. Náklady na navrátenie dlhodobo nezamestnaného do pracovného procesu sú oveľa vyššie ako náklady na predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti. A ak nestačí na svoje funkcie štát, nech dá podmienky neštátnym organizáciám, aby mohli pomáhať.
18 BUCHTA, S.: Regionálne aspekty vývoja agrárnej zamestnanosti na Slovensku , Zemědelská ekonomika č. 41/95, 30 35 s. 19 RIEVAJOVÁ, E.: Nezaměstnanost je celosvetový problém , Trend č. 1/96, 24A s. 9 Doterajší priebeh globalizácie otvoril mnoho príležitostí pre výrobcov i spotrebiteľov, no niekedy sa považuje za hrozbu pre existujúce pracovné miesta, uvádza Zajac, Š. 20 Jej príčinou je jednak zmena podôb obchodu a investovania, jednak liberalizácia trhov a inštitucionálne zmeny na národnej úrovni, ktoré inovačnými zmenami menia štruktúru zamestnanosti, požadovaných zručností a miezd. Dôsledkom toho je silnejúci tlak na to, aby národné ekonomiky boli pružnejšie, prípadne, aby pracovníci boli ochotnejší a schopnejší meniť pracovné miesta a získavať nové zručnosti. Zelený, M. 21 uvádza , že keď sa v ekonomike nevytvára potrebný počet pracovných príležitostí predstavuje to pre spoločnosť stratu jedného z najdôležitejších ekonomických zdrojov. Podľa autora túto stratu možno získať na základe informácie o: nevyrobenej produkcii a službách, ktoré mohli byť vyrobené nezamestnanými. Hodnota tejto straty sa určí ako priemerná produktivita x počet nezamestnaných, náklady na príspevok pre nezamestnaných, náklady na sociálnu záchrannú sieť, náklady na rekvalifikáciu pre tých, ktorí hľadajú prácu. Ak existuje dokonalá konkurencia, na trhu práce sa vytvára rovnovážna cena práce – mzda, podobne ako každá iná cena ľubovoľného tovaru, uvádza Zentková, I.22 . Dopyt po práci je podmienený hraničným fyzickým produktom práce. Ponuka práce je závislá na hraničných nákladoch domácnosti na udržanie schopnosti pracovať. Z toho vyplýva, že domácnosť je v rovnováhe vtedy, ak náklad práce je rovný efektu, ktorý prinesie vynaložená práca. Týmto efektom je reálna mzda ako cena práce. Inflácia nastáva vtedy, keď rastie celková úroveň cien tovarov a služieb, obvykle nasledovaná rastom úrovne miezd. Niektoré ceny však rastú viac, iné menej. Priemerná cenová hladina sa vyjadruje pomocou indexu spotrebiteľských cien, ktorý sa vypočítava z cien viacerých tovarov a služieb tak, aby zodpovedali priemerným výdavkom na potraviny, bývanie, odevy, elektrinu, plyn, teplo, dopravu a ďalšie statky. Dopyt po práci určujú podniky na základe hraničného produktu práce, resp. príjmu z hraničného produktu práce. Na základe stretávania a ponuky a dopytu na trhu práce sa určuje cena práce – mzda.
20 ZAJAC, Š.: Niektoré problémy vplyvu inovácií na zaměstnanost . Ekonomický časopis 52, 2004 č.1, 74 90 s. 21 ZELENÝ, M.: Nezaměstnanosť je nemocí Evropy . In: Moderní Řízení,č.7, 2000. 12 13 s. 22 ZENTKOVÁ, I.: Základy mikroekonómie . Nitra, SPU, 2001. ISBN 80 7137 839 9
10 Hanzelová, E., Kostolná, Z. 23 , rozlišujú niekoľko typov nezamestnanosti. Prirodzená miera nezamestnanosti je taká, ak počet nezamestnaných je menší alebo rovný počtu voľných pracovných príležitostí. Táto nezamestnanosť sa nazýva tiež dobrovoľná nezamestnanosť. Je spojená s normálnym fungovaním ekonomiky, Každý, kto chce pracovať môže nájsť prácu, ak je ochotný pracovať za podmienok a za mzdu, ktorú ponúka zamestnávateľ. Charakteristickou črtou nezamestnanosti je krátkodobosť. Vyskytuje sa v každom trhovom hospodárstve. Tento typ nezamestnanosti sa nazýva frikčná nezamestnanosť. Úsilie o jej odstránenie alebo zníženie vedie k sociálne negatívnym dôsledkom zníženia efektívnosti v hospodárení. Sociálne negatíva sú väčšie ako efekt práce. Autorka ďalej rozlišuje: Cyklická nezamestnanosť , ktorá vzniká vo fáze recesie a depresie hospodárskeho cyklu. Je to vtedy, ak skutočný hrubý národný produkt klesá pod potencionálny produkt. Je spojená so stratami ekonomiky tým, že sa nevyužívajú kapacity. Táto nezamestnanosť sa znižuje ako ekonomiky prejde do fázy konjunktúry. Cyklická nezamestnanosť je ovplyvnená hĺbkou hospodárskeho cyklu a dĺžkou pretrvávania jednotlivých fáz. Zvýšenie dopytu vedie súčasne k zvýšeniu zamestnanosti. Preto vláda podporuje v záujme zníženia cyklickej nezamestnanosti aktivitu ekonomických subjektov, zvyšuje výdavky štátu a realizuje investičné akcie do verejnoprospešnej infraštruktúry, aby podnietila ekonomický rozvoj. Štrukturálna nezamestnanosť je dôsledkom procesu substitúcie živej práce technikou a realizovaných štrukturálnych zmien. Spája sa hlavne s aplikáciou technického pokroku. Má dlhodobý charakter ak technický pokrok je spojený so zánikom určitých povolaní. Štrukturálna nezamestnanosť vyvoláva potrebu rekvalifikácie pracovníkov. Základné oblasti aktívnej sociálnej politiky sú: politika zamestnanosti regulácia ponuky služby zamestnanosti, rekvalifikácia, príprava flexibilnej pracovnej sily, regulácia dopytu podpora podnikania, utváranie pracovných miest, daňová a odvodová politika, mzdová politika., politika v oblasti vzdelávania školská politika štátu príprava kvalifikovaných kádrov účasť podnikateľov a študujúcich na zabezpečovaní vzdelávania, rekvalifikácie a ďalšieho vzdelávania, sociálne a pracovné zákonodarstvo zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, zákony o sociálnych otázkach, r odinná politika, zdravotná starostlivosť starostlivosť o matku a dieťa, dostupná lekárska starostlivosť obyvateľstvu, životné prostredie. Zoborský, I. M. 24 , konštatuje, že ekonomika v trhovom hospodárstve má sklon aj bez zmeny hospodárskej politiky sa vrátiť k potenciálnej úrovni výroby a plnej zamestnanosti. ______23 HANZELOVÁ, E., KOSTOLNÁ, Z.: Služby zamestnanosti v nových podmienkach . Analýza implementačnej praxe. In: Rodina a práca č. 1/2006 – Stredisko pre štúdium práce a rodiny. 24 ZOBORSKÝ, I. M.: Ekonomika poľnohospodárstva . 1. upravené vydanie, Nitra, SPU, 2006. 319 s. ISBN 80 8069 758 2
11
Pod pojmom plná zamestnanosť autor chápe práceschopné obyvateľstvo a jeho aktívne pôsobenie v reprodukčnom procese. Pracovná sila, sú ekonomicky aktívni obyvatelia. Ostatné osoby sú deti, študenti, ženy v domácnosti, dôchodcovia, osoby nepracujú ce pre vážnu chorobu a tí, ktorí nehľadajú prácu. Ľudia bez práce, nehľadajúci prácu, nepatria do celkového počtu pracovných síl. To, koľko ľudí je nezamestnaných, nám hovorí miera nezamestnanosti. Úloha sociálnej politiky sa v súčasných podmienkach podľa Horského, M. 25 , zvyšuje i preto, lebo prispieva k rozvoju takých vlastností človeka, ktoré sa stávajú významným zdrojom rozvoja transformujúcej ekonomiky. Niekedy sa stretávame s názorom, ktorý chápe sociálnu politiku v zmysle sociálnej ochrany alebo „záchrannej sociálnej siete“. Takéto chápanie je pre ekonomiku neprijateľné, môže byť brzdou ekonomického rozvoja. Funkcia sociálnej politiky je v rôznych dokumentoch a u rôznych autorov chápaná v rozdielnom rozsahu i poradí dôležitosti. Napríklad Európska sociálna charta obsahuje také zásady a práva, ktoré presahujú oblasť sociálnej ochrany. Dokument z roku 1990, vydaný Ministerstvom pre prácu a sociálne záležitosti SRN, obsahuje 18 zložiek, ako sú napr. podpora vzdelania, spolurozhodovanie zamestnancov, pracovná podpora a podobne. V slovenskom vydaní Bielej knihy sa konštatuje, že sociálny akčný program spoločenstva sa zameriava na zamestnanosť, sociálnu ochranu, zdravie obyvateľstva a rovnosť príležitostí pre každého. Funkciu sociálnej politiky možno zhrnúť do rámca uzatvárania podmienok v oblasti legislatívnej, ekonomickej, inštitucionálnej na rozvoj a uplatnenie ľudského potenciálu pri zabezpečovaní efektívneho rozvoja ekonomiky. Široké pole pôsobnosti sociálnej politiky a diverzifikácia sfér jej vplyvu podmieňuje jej väzby na rôzne sféry spoločnosti. Kľúčovú, spätnú väzbu má sociálna politika na hospodársky vývoj. Väzba medzi hospodárskym vývojom, hospodárskou a sociálnou politikou súvisí s tým, že pre účinnú sociálnu politiku je dôležitá výkonnosť ekonomiky, od ktorej závisí utváranie prostriedkov na realizáciu sociálnych programov. Výkonnosť ekonomiky však nie v menšej miere závisí od aktívnych zložiek sociálnej politiky a od získavania spoločenského súhlasu so zameraním hospodárskej politiky. Demokratické spoločnosti na to využívajú rôzne nástroje od vlastníckej zainteresovanosti a participácie po utváranie spoločenských dohôd medzi zúčastnenými subjektmi. ______25 HORSKÝ, M.: Občan v sociálnej politike . MPSVR SR, Bratislava, 2004
12 2. CIEĽ PRÁCE
Cieľom diplomovej práce je na základe poznatkov z teórie ekonomiky analyzovať vývoj nezamestnanosti na úrovni okresu Komárno, zhodnotiť momentálnu situáciu, aj očakávaný vývoj v budúcnosti. Vývoj nezamestnanosti na úrovni Komárňanského okresu analyzujeme v období od roku 2004 do súčasnosti a uvádzame, aké sú dôsledky transformácie ekonomiky a taktiež aké sú príčiny nezamestnanosti a dôsledky, ktoré tento obrovský ekonomický problém prináša. Nezamestnanosť porovnávame podľa jednotlivých obcí a hľadáme súvislosti medzi počtom nezamestnaných v týchto obciach a medzi úrovňou GDP, mzdou a celkovou úrovňou vývoja v okrese. Zameriavame sa hlavne analýzou stavu zamestnanosti a nezamestnanosti v okrese Komárno a ďalej súvislosťami vývoja nezamestnanosti v okrese Komárno so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Nitriansky kraj je na Slovensku v poradí štvrtým krajom s najväčším počtom nezamestnaných. Ako prvý je uvádzaný Banskobystrický kraj a najlepšie je na tom Bratislavský kraj. Hlavným cieľom práce je nájsť dôvody a príčiny nezamestnanosti v okrese Komárno, jeho dôsledky a tiež nájsť cesty riešenia tohto problému. Podrobne tiež analyzovať nezamestnanosť, jej príčiny a dôsledky v okrese Komárno. Predpokladáme, že dôvodom vysokej nezamestnanosti na Slovensku a hlavne v Nitrianskom kraji sú nízke mzdy a tiež nerovnováha vo vývoji v jednotlivých regiónoch a tiež nerovnomerne rozdelený tok peňažných prostriedkov do regiónov. Cieľom je nielen analyzovať danú nepriaznivú situáciu a nájsť jej príčiny, ale hlavne navrhnúť riešenia daného problému pre Komárňanský okres a možno, nájsť nejaké, aj pre celú Slovenskú republiku. Tieto riešenia by mali vychádzať z podrobnej analýzy a aj z osobného sledovania situácie v Komárne a okolí. Táto problematika „vysoká nezamestnanosť“, nie je výlučne záležitosťou Komárňanského okresu, pretože celé Slovensko trpí vysokou mierou nezamestnanosti v porovnaní s vyspelými štátmi Európy. Na trhu práce je nepriaznivá situácia a zároveň sa tam prejavuje aj neschopnosť riešiť dané problémy.
13 3. METODIKA PRÁCE
Ako hlavný zdroj podkladových materiálov na zhotovenie diplomovej práce bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne. Pri realizovaní diplomovej práce sme použili rôzne metódy získania potrebných informácii na objasnenie problematiky nezamestnanosti, jej príčin vzniku a dôsledkov v okrese Komárno. Základnou metódou bola metóda prieskumná, pomocou ktorej sme získali základné informácie o samotnej miere a štruktúre nezamestnanosti a jej priebehu v okrese Komárno. Nezamestnanosť sme skúmali použitím rôznych štatistických metód. V štatistickej metóde v praxi ide hlavne o časové, priestorové a vecné vymedzenie. Často sa štatistické znaky členia na kvalitatívne – slovné (národnosť, pohlavie, rodinný stav) a kvantitatívne číselné (výška, objem produkcie). Kvantitatívnym znakom zodpovedajú – nominálne znaky a ordinálne znaky a kvantitatívnym znakom kardinálne znaky. Štatistické skúmanie sa skladá z 3 etáp – štatistického zisťovania, štatistického spracovania a štatistického rozboru. V súčasnosti je široká prístupnosť počítačov a softwaru, ktoré robia podstatne jednoduchšie výpočty v rámci použitia metód štatistickej analýzy. V praxi sa používajú nasledovné štatistické metódy ako sú : popisné metódy, rady rozdelenia početností, triedenie, histogram, kvantily, popisné štatistiky, stredné hodnoty, miera variability, priemer, rozptyl, tabuľky, grafy, suma štvorcov, koeficient šikmosti, koeficient špicatosti, zaokrúhľovanie, korelogram, pravdepodobnosť, bodové a intervalové odhady, odchýlky, regresie, časové rady, indexy a absolútne rozklady, Bayesovská inferencia, Bayesovská rozhodovacia teória, rozhodovacie stromy, atď. V diplomovej práci sme použili nasledovné vzorce, ktorými sa vypočítavajú štatistické údaje:
Úhrn hodnôt 1 N Aritmetický priemer – Mean: x = ––––––––––– = ––––– . ∑ x i rozsah súboru N i=1
1 N _ 2 2 Rozptyl – Variance: σ = –––– . ∑ ( x i x ) N i=1
14 1 N _
Absolútna odchýlka: d = –––– . ∑ | x i x | N i=1
N _
Úhrn: X = ∑ xi x . N i=1
U Výpočet miery nezamestnanosti: u (%) = ––––– . 100 L = E + U L
Pri spracovaní sa informácie triedili, analyzovali a syntetizovali. Dôležitý podiel informácii bol hlavne od zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne . Úvod diplomovej práce je charakteristický potrebou riešenia závažného problému súčasnej trhovej ekonomiky, ktorým je nezamestnanosť. Na zabránenie ďalšieho rastu nezamestnanosti sú potrebné opatrenia zo strany vlády pri efektívnom realizovaní zmien v oblasti hospodárskej politiky trhu práce. A preto sa nadviazalo následne na fakt, že boj s nezamestnanosťou je nielen prioritou v súvislosti so vstupom Slovenska do EU, ale aj v rámci znižovania nezamestnanosti ako spoločensky nežiaduceho javu. V prehľade riešenia problematiky doma i v zahraničí sme vyzdvihli názory domácich a zahraničných autorov v súvislosti s existujúcim problémom nezamestnanosti, jej teoretickými charakteristikami, príčinami a názormi, v ktorej jednotliví ekonómovia prezentovali svoje postoje k tejto problematike. V diplomovej práci je analyzovaný samotný problém nezamestnanosti vysvetlený pomocou ekonomickej interpretácie a jej negatívnych dopadov na spoločnosť, rozoberali sa rôzne typy nezamestnanosti a jej príčiny v trhovej ekonomike. Hľadali sa aj súvislosti medzi nezamestnanosťou a infláciou.
15 4. TEORETICKO – METODOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ
ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI
4.1 Zamestnaní, nezamestnaní a miera nezamestnanosti
Nezamestnanosť je jedným z najzložitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky. Snaha o zníženie nezamestnanosti je problémom jednak ekonomickým, ale i sociálnym a politickým. Práceschopné obyvateľstvo daného štátu sa člení na tri základné skupiny: 1. zamestnaní, 2. nezamestnaní, 3. ostatní. Zamestnaní sú tí ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu. Do tejto skupiny sa zahŕňajú aj tí, ktorí majú síce prácu, ale momentálne nepracujú pre chorobu, dovolenku či štrajk. Do kategórie pracujúcich Štatistický úrad Slovenskej republiky zahŕňa všetky osoby od veku 15 rokov, ktoré v referenčnom týždni vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat alebo prácu s cieľom dosiahnutia zisku vrátane osôb pracujúcich v zahraničí. Môže ísť o prácu na plný alebo skrátený pracovný čas, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu. Medzi pracujúcich sú zahrnutí aj vypomáhajúci členovia domácnosti podnikateľov, ktorí za svoju činnosť nepoberajú žiadnu mzdu ani odmenu, profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek, ako aj osoby v civilnej službe. Za pracujúcich sa považujú tiež osoby, ktoré majú prácu, ale v referenčnom týždni nepracujú pre chorobu, dovolenku, materskú dovolenku, školenie, zlé počasie, v dôsledku štrajku a výluky, s výnimkou osôb na dlhodobom neplatenom voľne a osôb na rodičovskej dovolenke. Nezamestnaní sú ľudia, ktorí nie sú v pracovno právnom vzťahu, teda nie sú zamestnaní, ale aktívne si prácu hľadajú, alebo sa chcú vrátiť do práce. Aby bola osoba považovaná za nezamestnaného, musí byť zaregistrovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od 1. 1. 2004 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sú vedení v evidencii ako uchádzači o zamestnanie. Uchádzačom o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý nie je zamestnanec, ak tento zákon neustanovuje inak; neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú
16 zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, vykonáva zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 16 hodín týždenne a ktorého mzda za výkon tejto činnosti nepresahuje 800, Sk týždenne. Štatistický úrad Slovenskej republiky definuje nezamestnaných ako všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky: • v sledovanom týždni nemajú žiadnu platenú prácu, • v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadajú prácu, alebo si už prácu našli a do zamestnania nastúpia v priebehu troch mesiacov, • sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov Tieto osoby môžu, ale nemusia byť evidované na úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie. Tretiu skupinu práceschopného obyvateľstva tvoria všetci ostatní , ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Je to časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, je v invalidnom dôchodku, alebo prácu vôbec nehľadá. Trhová ekonomika je spojená so stavom, keď časť pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, teda je nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou ukazovateľa – miera nezamestnanosti . Vypočíta sa ako podiel nezamestnaných a počtu pracovných síl (práceschopné obyvateľstvo). Pracovná sila je definovaná ako súčet všetkých zamestnaných a všetkých nezamestnaných. Takto vypočítaná oficiálna miera nezamestnanosti však neodzrkadľuje presne rozsah nezamestnanosti, nakoľko nezahŕňa tých, ktorí rezignovali na možnosť nájsť si zamestnanie, nezahŕňa ani zamestnancov, ktorí boli preradení do nižších tried, či pracujú len na skrátený pracovný čas. Nezamestnanosť je teda jav, keď sa v ekonomike nevytvára potrebný počet pracovných príležitostí. Nastáva teda nerovnováha medzi ponukou a dopytom na trhu práce, čiže v prípade nezamestnanosti je ponuka voľných pracovných síl vyššia ako je dopyt po voľných pracovných silách. Napriek tejto jednoduchej definícii, nemožno trh práce ponímať tak jednoducho, nakoľko sa značne líši od ostatných segmentov trhu. Nikdy nie je čistým trhom, čo spôsobuje najmä: • činnosť odborov, • nepružné mzdové tarify, • heterogénna štruktúra práce, čo sťažuje substitúciu práce inou prácou, • skúseného kvalitného pracovníka nemožno nahradiť novým pracovníkom ochotným pracovať za nižšiu mzdu.
17 Ak by takýmto čistým trhom trh práce bol, tak za predpokladu existencie dokonalej konkurencie by sa na trhu práce vytvárala rovnovážna cena práce – mzda. V skutočnosti však dopyt po práci podmieňuje hraničný fyzický produkt práce, ponuku zasa hraničné náklady domácnosti na udržanie schopnosti pracovať. Domácnosť je v rovnováhe vtedy, keď náklad práce je rovný efektu z vynaloženej práce. Týmto efektom je reálna mzda ako cena práce. Aj preto nie je trh práce čistým trhom. Existuje však konfrontácia dvoch mier nezamestnanosti. Na jednej strane ide o mieru nezamestnanosti vykazovanú Štatistickým úradom Slovenskej republiky, a na druhej strane Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Základný rozdiel výpočtu miery nezamestnanosti sa jednak prejavuje v rozdielnej konštrukcii, ako i definícii čitateľa a menovateľa v príslušnom algoritme, na druhej strane sa rozdielnosť odzrkadľuje aj vo výbere a voľbe schémy štatistického zisťovania. Miera nezamestnanosti, ako ju vykazuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, tvorí základ výberové zisťovanie pracovných síl, ktoré predstavuje náhodný výber bytov, pokrývajúci všetky okresy Slovenskej republiky. Výber bytov, ktorého oporu tvoria výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001, je koncipovaný ako proporciálny t.j. veľkosť vzorky v každom okrese závisí od počtu obyvateľov. Každý vybraný byt je súčasťou výberového súboru päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Metóda výberového zisťovania pracovných síl v domácnostiach je štandardnou metódou odporúčanou medzinárodnými inštitúciami pod patronátom Medzinárodnej organizácie práce ILO. Legislatívnym základom na vykonávanie tohto zisťovania v členských krajinách Európskej únie je Nariadenie rady ES č. 577/98 o organizovaní výberového zisťovania pracovných síl v Spoločenstve. Predmetom zisťovania o pracovných silách sú teda všetky osoby vo veku od 15 rokov, žijúce v domácnostiach vybraných bytov, bez ohľadu na to, či majú v byte trvalý, prechodný alebo nehlásený t.j. dočasný pobyt, okrem inštitucionálneho obyvateľstva (t.j. osôb vo výkone trestu, nesvojprávnych osôb umiestnených v ústave a podobne). Výberové zisťovanie pracovných síl je kontinuálne zisťovanie, pričom spracovanie údajov a publikovanie výsledkov Štatistický úrad Slovenskej republiky vykonáva štvrťročne. Štatistický úrad Slovenskej republiky do ekonomicky aktívneho obyvateľstva zahŕňa všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovanú mieru nezamestnanosti (podľa metodiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny) vypočítava na základe disponibilného
18 počtu uchádzačov o zamestnanie a uplatňuje pritom schému vyčerpávajúceho štatistického zisťovania. Tento prístup výpočtu bol zvolený nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o štatistikách práce č. 160 z roku 1985. Odporučenie Medzinárodnej organizácie práce o štatistikách č. 170 z roku 1985 a Rezolúciu o štatistike ekonomicky aktívneho obyvateľstva, zamestnanosti, nezamestnanosti a podzamestnanosti prijatej na 13. Medzinárodnej konferencii štatistikov práce v roku 1982. Od 1. februára 2004 v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie tvoria tí uchádzači o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania, t.j. evidovaní nezamestnaní, na strane ktorých nie je žiadna objektívna prekážka na prijatie do zamestnania. Za takúto prekážku sa podľa MOP považuje aj zaradenie do vzdelávania a prípravy pre trh práce zabezpečovanej úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne z vlastnej iniciatívy na vlastné náklady, dočasná pracovná neschopnosť uchádzačov o zamestnanie a vykonávanie absolventskej praxe v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie nie sú zahrnutí ani uchádzači o zamestnanie poberajúci materské. Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov pre výpočet miery evidovanej nezamestnanosti tvorí súčet priemerného počtu pracujúcich za predchádzajúci rok z výberového zisťovania pracovných síl a priemerného mesačného počtu uchádzačov o zamestnanie z predchádzajúceho roka – metodika Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Z vyššie uvedeného je možné zreteľne identifikovať príčiny rozdielov vo vykazovaní miery nezamestnanosti, ako aj jej vyššiu úroveň pri vykazovaní Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na rozdiel od Štatistického úradu Slovenskej republiky mieru nezamestnanosti nevykazuje štvrťročne, ale mesačne. Mieru nezamestnanosti vykazovanú Štatistickým úradom Slovenskej republiky je potrebné využívať pri medzinárodných komparáciách. Trend vývoja miery nezamestnanosti podľa oboch metodík je v podstate zhodný. Rozdielnosť hodnôt mier nezamestnanosti je spôsobovaná predovšetkým subjektívnosťou odpovedí respondentov vo výberovom zisťovaní, ako aj postojom nezamestnaných k evidencii na úradoch práce. Takisto osoby, ktoré pracujú v sivej ekonomike vrátane práce v zahraničí, nemusia priznať vo výberovom zisťovaní prácu, keďže sa obávajú daňového odhalenia. Pritom sa radšej pokladajú za nezamestnaných, ale v evidencii Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa neobjavujú, pretože nespĺňajú podmienky.
19 Samuelson a Nordhaus uvádzajú, že aj keď sú ekonomické náklady nezamestnanosti vysoké, peňažné vyjadrenie nevystihuje adekvátne ľudské, sociálne a psychologické straty, ktoré so sebou prinášajú obdobia trvalej nedobrovoľnej nezamestnanosti. Trhy práce sa v krátkom období nevyčisťujú. Nakoniec sa však trhy práce prispôsobia trhovým podmienkam a mzdy v povolaniach, po ktorých je veľký dopyt rastú v porovnaní s povolaniami, po ktorých je malý dopyt. V dlhom období však hlavné skupiny nezamestnaných a voľných pracovných miest miznú s prispôsobovaním miezd a zamestnanosti trhovým podmienkam. Toto obdobie však môže trvať veľa rokov, a preto aj obdobia nezamestnanosti môžu trvať veľmi dlho.
4.2 Typy nezamestnanosti
V teórii sa rozlišuje niekoľko typov nezamestnanosti: Frikčná (trecia) nezamestnanosť je dôsledkom pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami či rôznymi etapami životného cyklu. V každej ekonomike existuje určitý pohyb ľudí, ktorí hľadajú pracovné miesto po presťahovaní, skončení školy, atď. Frikčná nezamestnanosť zahŕňa tých, ktorí si hľadajú lepšie pracovné miesto, alebo často menia miesta. Títo sú často označovaní ako „dobrovoľne nezamestnaní“. Štrukturálna nezamestnanosť vzniká, ak existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Jedná sa o nesúlad, keď dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa dostatočne rýchlo tomuto javu neprispôsobí. Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Takýto typ nezamestnanosti signalizuje vážne problémy v ekonomike a býva súčasťou recesie v ekonomickom cykle. Dobrovoľná nezamestnanosť . Ekonomika môže fungovať efektívne, aj keď vytvára určitý rozsah nezamestnanosti. V ekonomike sa vyskytuje jav, keď niektoré pracovné sily, ktoré by chceli pracovať, tak učinia len za podmienky, že dostanú vyššiu mzdu, ako sa na trhu práce ponúka. Pokiaľ táto mzda nespĺňa ich požiadavky, nie sú ochotní pracovať a stávajú sa dobrovoľne nezamestnanými. Dobrovoľná nezamestnanosť však nemusí pre ekonomiku znamenať závažný problém, nakoľko táto môže byť dokonca aj ekonomicky efektívna. Určitá miera nezamestnanosti môže napomáhať maximalizáciu HDP či ekonomického blahobytu, je teda prirodzenou súčasťou každej trhovej ekonomiky.
20 Nedobrovoľná nezamestnanosť . Ak počet voľných pracovných síl je absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, čiže ponuka pracovných síl je vyššia než je dopyt po nich, hovoríme o nedobrovoľnej nezamestnanosti. Hlavnou príčinou vzniku nedobrovoľnej nezamestnanosti sú nepružné mzdy. Mzdy sa nevedia pružne prispôsobiť situácii na trhu práce, teda nevyčisťujú trh, čo vedie k vzniku nerovnováhy medzi tými, čo miesto hľadajú a voľnými pracovnými miestami. Ide hlavne o situáciu, keď mzdová sadzba na trhu práce je príliš vysoká, vyššia ako rovnovážna mzdová sadzba. Pri vysokej mzdovej sadzbe je síce ochotných pracovať viac kvalifikovaných pracovných síl, ale počet pracovných miest nie je dostatočný, čiže existuje prebytok pracovných síl, čiže vznikajú nedobrovoľne nezamestnaní. Príčinami nepružnosti miezd , ako dôvodu nedobrovoľnej nezamestnanosti sú hlavne: • skutočnosť, že trh práce je trhom regulovaným, • mzdy a platy sa určujú podľa platových taríf na dlhšie časové obdobie, • zásahy odborov s tendenciou zvyšovať mzdy, • zásahy štátu – určovanie minimálnej mzdy, a pod. Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule. Aj v ekonomikách s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania. Prirodzená miera je spojená s procesom inflácie – je to úroveň, pri ktorej inflácia nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ale ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky. Prirodzená miera nezamestnanosti nie je optimálna miera nezamestnanosti. Ide však o najnižšiu udržateľnú mieru nezamestnanosti, ktorú je možné v ekonomike dosiahnuť bez toho, aby so sebou niesla riziko vzniku inflácie. Sezónna nezamestnanosť vzniká v odvetviach, ktorých výroba je závislá na počasí. Jedná sa napríklad o poľnohospodárstvo, vinohradníctvo. Ďalej sú to výkyvy v spotrebe dôsledkom striedania ročných období. Postihuje najmä obuvníctvo a konfekčný priemysel. Skrytá nezamestnanosť je zamestnanosť, pri ktorej osoba, ktorá nie je zamestnaná nie je registrovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ani si prácu nehľadá, alebo si ju hľadá neformálnymi cestami. Technologická nezamestnanosť je dôsledkom skutočnosti, že nové technológie v rastúcej ekonomike sú kapitálovo náročné, z toho dôvodu sú nižšie nároky na vstupy práce, čo vedie k rastu nezamestnanosti. Donútená nezamestnanosť je vyvolaná zákonmi a vládnou politikou napr. určenie minimálnej hodinovej mzdy. Zastretá nezamestnanosť vzniká najmä v ekonomicky nerozvinutých krajinách, kde práceneschopné obyvateľstvo nenachádza žiadnu prácu, lebo ju nikto neponúka.
21 4.3 Nezamestnanosť a sociálna politika
Sociálna politika je súčasťou hospodárskej politiky každej ekonomiky. Významne sa podieľa na zabezpečovaní takých funkcií, ktoré podmieňujú fungovanie ekonomických procesov transformujúcej sa spoločnosti. Skúma a ovplyvňuje postavenie a správanie ľudí, pozitívne pôsobí na hospodársky rozvoj. Vo vzťahu k obyvateľstvu má zabezpečiť, aby sa čo najmenej občanov dostalo do situácie, ktorá vyžaduje ochranu či dokonca záchranu. Do dramatických rozmerov narastal problém nezamestnanosti od konca 70. – tich rokov 20. storočia, keď miera nezamestnanosti v Európe začala prudko narastať a spolu s ňou sa začal zvyšovať aj podiel neplnohodnotných pracovných kontraktov, ktoré neumožňujú dostatočne sa proti strate zamestnania poistiť. V prípade krátkodobej nezamestnanosti nevykazovali jednotlivé európske krajiny väčšie rozdiely. Všetky boli totiž primárne zamerané na pomoc tým, ktorí boli postihnutí práve len krátkodobou nezamestnanosťou, pomáhali im preklenúť to obdobie, pokiaľ si našli novú prácu. Čím ďalej však nezamestnanosť trvá, tým sú rozdiely v spôsoboch a na úrovniach zabezpečenia medzi jednotlivými krajinami výraznejšie, čo sa dostáva do popredia práve po uplynutí dvadsať alebo tridsať rokov, kedy sa fenomén masovej nezamestnanosti v celej Európe významne prejaví. Rovnováha trhu práce môže byť objemová a štrukturálna, za podmienok, že požiadavky na pracovné sily sa rovnajú zdrojom a je zabezpečená zodpovedajúca štruktúra pracovných síl pri vstupnej kvalifikácii podľa povolaní a v teritoriálnom rozmiestnení. Na našom trhu práce ešte plne nefungujú štandardné mechanizmy, ktoré vyrovnávajú ponuku a dopyt po pracovnej sile prostredníctvom ceny práce. Spôsobujú to špecifické črty trhu práce, ktorými sa tento odlišuje od ostatných trhov. Je to predovšetkým to, že predmet výmeny na trhu práce je súčasť ľudskej existencie. Práca je služba neoddeliteľná od osoby, ktorá ju poskytuje. Ďalej je to dlhodobá povaha vzťahov na trhu práce. Treťou črtou sú extrémne rozdiely medzi ľuďmi a prácami, štvrtou črtou je segmentácia trhu práce. Tendencie k nerovnováhe na trhu práce súvisia s vnútornými mechanizmami daného konkrétneho trhu. Napriek tomu intervenujú vlády v prospech zmiernenia nerovnováhy na trhu práce. Makroekonomické opatrenia, ktoré ovplyvňujú fungovanie trhu práce sú monetárna, rozpočtová, daňová, štrukturálna a investičná politika. Vedľa nich je to aj rad cielených opatrení, ktoré tvoria obsah toho, čo nazývame politikou zamestnanosti. Táto je zameraná na systém podpory a pomoci občanovi pri začleňovaní sa na pracovné miesto na trhu práce. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie.
22 Funkciu sociálnej politiky možno zhrnúť do rámca uzatvárania podmienok v oblasti: • legislatívnej, • ekonomickej, • inštitucionálnej, na rozvoj a uplatnenie ľudského potenciálu pri zabezpečovaní efektívneho rozvoja ekonomiky.
Hlavné zložky sociálnej politiky: Politika zamestnanosti: • služby zamestnanosti, rekvalifikácia, príprava flexibilnej pracovnej sily, • podpora podnikania, utváranie pracovných miest, mzdová, daňová a odvodová politika, Politika v oblasti vzdelávania : • príprava kvalifikovaných pracovných síl, zabezpečovanie vzdelávania na všetkých úrovniach, rekvalifikácie a ďalšie vzdelávanie, Sociálne a pracovné zákony : • Zákonník práce, sociálne zákony, Zákon o službách zamestnanosti, atď. Rodinná politika, zdravotná starostlivosť: • starostlivosť o matku a dieťa, • životné prostredie, • dostupná lekárska starostlivosť obyvateľstvu.
Sociálna politika štátu teda zahŕňa, ako môžeme z prv uvedeného vidieť politiku trhu práce, aj politiku v oblasti zamestnanosti. Nositeľmi politiky trhu práce sú: • Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, • Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
23 5. ANALÝZA STAVU ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI V OKRESE KOMÁRNO
5.1 Charakteristika okresu Komárno
Okres Komárno svojou rozlohou 1 100,3 km 2 patrí medzi veľké okresy Slovenska. Je najjužnejším okresom republiky, rozprestiera sa v Podunajskej nížine a patrí k najteplejším územiam Slovenska. Okres má hustú riečnu sieť – Dunaj, Váh, Nitra, Žitava, rozvetvenú sústavu živých a mŕtvych ramien riek a veľmi úrodnú pôdu. Dlhá južná hranica okresu, ktorá vedie stredom rieky Dunaj je zároveň štátnou hranicou s Maďarskou republikou. Najvyššie položené miesto v okrese je vrch Chrbát (271 m. n. m.) a najnižšie je v katastrálnom území obce Kravany nad Dunajom (110 m. n. m. – výtok rieky Dunaj z okresu). V okresnom meste Komárno je najfrekventovanejší cestný priechod medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a na Dunaji významný riečny prístav, ktorý je napojený na európsku riečnu magistrálu Rýn – Mohan – Dunaj. Na území okresu sa nachádza 41 obcí, z toho 3 obce majú štatút mesta (Komárno, Kolárovo, Hurbanovo). V okrese k 31.12.2005 žilo 107 037 obyvateľov. Komárno je okresom, kde má popri poľnohospodárstve dôležité postavenie aj priemyselná výroba zastúpená podnikmi Slovenské lodenice, a.s. v Komárne, Kromberg & Schubert, s.r.o. v Kolárove a Euroobuv v Komárne.
5.2 Územné členenie okresu Komárno
Okres Komárno sa rozprestiera na rozlohe 1 100,3 km2 , s počtom obcí 41, z toho sú 3 mestá – Komárno, Kolárovo a Hurbanovo. Hustota obyvateľstva na km 2 98 osôb. (Štatistický úrad SR – Krajská správa v Nitre, 2005) Zoznam obcí okresu Komárno: Bajč, Bátorové Kosihy, Bodza, Bodzianske Lúky, Brestovec, Búč, Čalovec, Čičov, Dedina Mládeže, Dulovce, Holiare, Hurbanovo, Chotín, Imeľ, Iža, Kameničná, Kližská Nemá, Kolárovo, Komárno, Kravany nad Dunajom, Lipové, Marcelová, Martovce, Moča, Modrany, Mudroňovo, Nesvady, Okoličná na Ostrove, Patince, Pribeta, Radvaň nad Dunajom, Sokolce, Svätý Peter, Šrobárová, Tôň, Trávnik, Veľké Kosihy, Virt, Vrbová nad Váhom, Zemianska Olča, Zlatná na Ostrove.
24 Okres Komárno disponuje 3 colnými priechodmi: cestným, železničným a riečnym. Z 41 obcí okresu je 10 prihraničnou obcou pozdĺž hraníc Maďarskej republiky: Čičov, Iža, Kližská Nemá, Komárno, Kravany nad Dunajom, Moča, Patince, Radvaň nad Dunajom, Veľké Kosihy a Zlatná na Ostrove. Priamy cezhraničný prechod sa nachádza v Komárne.
5.3 Demografický vývoj okresu Komárno
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky – „obyvateľstvom v predproduktívnom veku sa rozumie obyvateľstvo vo veku 0 – 14 rokov, v produktívnom veku je to u mužov 15 19 rokov a u žien 15 – 54 rokov, v poproduktívnom veku u mužov 60 a viac, u žien 55 a viac rokov. Stav obyvateľstva k 31.12. udáva počet obyvateľov (celkom, muži, ženy) na danom území v okamihu, ktorým sa končí určené obdobie. Určené obdobie je spravidla kalendárny rok.“ Podľa Sčítania ľudu v roku 1991 bolo v okrese Komárno 109 279 obyvateľov, v roku 2001 podľa Sčítania obyvateľstva bolo 108 556 osôb a podľa publikácie ŠÚ SR Krajskej správy v Nitre v roku 2005 obyvateľstvo okresu predstavovalo 107 037 osôb. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (EAO) podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Komárno sa vyvíjala nasledovne:
Tabuľka 1
Rok 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 EAO 52228 52507 51861 49819 52383 54745 54139 55671 55134 53532 52207 50325 47555
Vekové zloženie obyvateľstva v okrese Komárno k 31.12.2005: 0 14 rokov 15 403 osôb 15 59 rokov 68 432 osôb 60+ rokov 23 202 osôb Spolu 107 037 osôb (Štatistický úrad Slovenskej republiky, Krajská správa v Nitre, 2006)
25 Zamestnanosť podľa OKEČ v okrese Komárno k 30.9.2006 zamestnávatelia nad 20 zamestnancov uvedené v tabuľke 2: Tabuľka 2 OKEČ Počet Priemerný evidenčný vykazujúcich počet zamestnancov jednotiek A+B Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, 30 2 465 lesníctvo, rybolov C+D+E Ťažba nerastných surovín, priemyselná výroba, výroba 50 6 681 a rozvod elektriny, plynu, vody M Školstvo 100 2 601 (BULETIN, 2006)
5.4 Vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v okrese Komárno v rokoch 2004 – 2006
Dňa 1. februára roku 2004 nadobudol účinnosť Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Počnúc týmto dátumom NÚP OÚP Komárno sa stransformoval na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne, ktorý sa riadi hore uvedeným zákonom. Táto legislatíva doniesla rozsiahle zmeny, ktoré ovplyvňujú celkový chod úradov práce v Slovenskej republike. Doposiaľ samostatné finančné hospodárenie úradov práce prechádza opäť do financovania zo štátneho rozpočtu. Pasívna politika a aktívna politika, ktorá bola doposiaľ financovaná z finančných prostriedkov ktoré pozostávali z výberu príspevkov od zamestnávateľov, od tejto doby sú financované zo štátneho rozpočtu. Zmenil sa aj status pracovníkov úradov práce, časť tvoria štátni zamestnanci a časť zamestnanci verejnej správy. Došlo k zániku doposiaľ platného tripartitnému systému riadenia. Služby zamestnanosti od uvedenej doby poskytuje ústredie a úrad. To znamená, že nastali rozsiahle zmeny v celom systéme riadenia. Nefungujú okresné úrady práce, ale niektoré úrady práce riadia činnosť niekoľkých okresov. Na území Slovenskej republiky v súčasnosti vykonáva svoju činnosť 46 Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, do pôsobnosti ktorých spadá 79 okresov.
26 Do pôsobnosti úradov práce t.j. k aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti sa pridružil aj odbor sociálnych služieb, ktorý predtým fungoval na Okresných úradoch. Úrady práce pozostávajú z dvoch odborov: z odboru zamestnanosti a z odboru sociálnych vecí. Do kompetencie úradov práce sa pričlenil aj sociálny systém. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne vykonáva svoju pôsobnosť len na úrovni územného členenia okresu Komárno. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne disponuje detašovanými pracoviskami v Hurbanove, Kolárove a v Zemianskej Olči. Podľa štatistických výsledkov a spracovaných ročných analýz trhu práce v okrese Komárno na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2004, 2005 a 2006 je nasledovný: K 31.12.2004 počet UoZ predstavoval 7 593 osôb. Priemerný počet UoZ v priebehu roka 2004 tvorilo 9 460 osôb a priemerná miera nezamestnanosti predstavovala 17,19%. V porovnaní s počtom UoZ v decembri 2003 klesol počet nezamestnaných o 4313 osôb. V miere nezamestnanosti v medziročnom porovnaní nastal pokles o 8,76%. Tento pozitívny výsledok vo vývoji v nezamestnanosti sa dá jednoznačne pripísať úspešnosti realizovaných nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti t.j. aktivizovaniu UoZ na malé obecné služby, aj k vytvoreniu pracovných príležitostí v prihraničnej oblasti v Maďarskej republike, kde v priemyselnom parku Komárom a v jednotlivých podnikoch v mestách Gyır, Esztergom atď. bolo zamestnaných cca 4000 osôb z okresu Komárno. Počet zamestnaných v MR sa nedal presne určiť, nakoľko uvedení zamestnávatelia zamestnávali osoby aj na dočasné pracovné zaradenie. Na nezamestnanosť pozitívne pôsobila v jarných a letných mesiacoch realizácia sezónnych prác v poľnohospodárstve, stavebníctve a cestovnom ruchu. Na základe dlhoročných sledovaní vývoja nezamestnanosti v okrese Komárno tieto činitele pôsobili pozitívne. V priebehu roka 2004 bolo do evidencie ÚPSVaR zaradených celkom 6621 osôb. Z celkového počtu zaradených bolo najviac z oblasti priemyslu – 23,04%, obchodu a služieb – 14,93% a z poľnohospodárstva 9,22%. V priemysle sa jednalo najmä o fluktuáciu v jednotlivých priemyselných podnikoch, v oblasti poľnohospodárstva a obchode a službách sa prejavovala sezónnosť t.j. návrat do evidencie nezamestnaných po ukončení sezónnych prác, čo vyplývalo z mesačných rozborov zaevidovaných UoZ počas roka 2004. V priebehu roka 2004 z evidencie ÚPSVaR Komárno bolo celkove vyradených 10 934 osôb. Z celkového počtu bolo prostredníctvom ÚP vyradených 4428 osôb t.j. 40,50%
27 Uvedené vysoké percento vyradených prostredníctvom ÚP sa dosiahol aj sprostredkovaním zamestnania do zahraničia. Z celkového počtu vyradených v priebehu roka 2004 sa najviac osôb umiestnilo v oblasti priemyslu – 26,71% v dôsledku pracovných príležitostí v MR , v obchode a službách 14,26% a v poľnohospodárstve 7,60%. V jarných a letných mesiacoch výrazne stúpol počet vyradených, ktorí sa zamestnali v oblasti poľnohospodárstva, stavebníctva, obchodu a službách, čo sa dosiahlo realizáciou sezónnych prác v týchto oblastiach trhu práce. Na trhu práce boli najťažšie umiestniteľné skupiny so základným vzdelaním a osoby s vyučením. Vek je tiež jedným z rozhodujúcich činiteľov pri zaradení do pracovného procesu, nakoľko osoby nad 50 rokov veku boli evidovaní v pomere 25,25% z celkového počtu UoZ. Podľa pohlavia a vzdelania bol značný rozdiel v skupine vyučených: žien je 34,49%, muži tvorili až 65,5% tejto skupiny, opak tvorila skupina s úplným stredným vzdelaním, kde muži tvorili 31,52% kým ženy 68,48 %. Táto skutočnosť sa dá odôvodniť tým, že pracovné príležitosti v MR boli väčšinou pre ženy, kde sa nevyžadovalo stredoškolské vzdelanie, u mužov sa vytvorili pracovné miesta požadujúce hlavne stredoškolské vzdelanie. Počet absolventov škôl v evidencii ÚP oproti predchádzajúcim rokom značne klesol. Ku koncu roka 2004 bolo v evidencii 304 osôb, v porovnaní s rokom 2003 ich počet 579 klesol o 275 osôb. Tento pokles nastal v dôsledku zaradenia absolventov na absolventskú prax, ako aj legislatívnymi zmenami, nakoľko absolvent do 25 rokov nemá nárok na hmotné zabezpečenie. Z toho dôvodu si absolventi intenzívnejšie hľadali zamestnanie na území SR ale aj v zahraničí.
Voľné pracovné miesta nahlásené na ÚP zamestnávateľmi počet VPM k 31.12.2004 223VPM : na jedno voľné pracovné miesto k 31.12.2004 pripadalo 34 UoZ. priemerný počet UoZ v roku 2004 9 460 UoZ priemerný počet VPM v roku 2004 274 VPM priemerný počet VPM / priemerný počet UoZ v roku 2004 = 35 UoZ Aktívna politika trhu práce v roku 2004 prijatím zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti zaznamenala výrazné zmeny. Najvýznamnejšou bola zmena rozsahu a štruktúry jednotlivých nástrojov APTP a financovanie väčšiny nástrojov APTP prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu.
28 Okrem nástrojov aktívnej politiky trhu práce v roku 2004 boli finančne podporné aj pracovné miesta, ktoré boli vytvorené v zmysle zákona NR SR č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v roku 2003. V roku 2004 bolo prostredníctvom jednotlivých nástrojov APTP aktivizovaných spolu 9 191 UoZ, z nich 47 UoZ bolo umiestnených v rámci nástrojov APTP z predchádzajúceho roka a 9 144 UoZ bolo zaradených na nástroje APTP v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Z tohoto počtu 7 363 UoZ bolo zaradených prostredníctvom jednotlivých národných projektov.
V okrese Komárno boli v roku 2004 využívané nasledovné nástroje aktívnej politiky trhu práce: vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie príspevok na SZČ príspevok na zamestnávanie znevýhodneného UoZ príspevok na vykonávanie absolventskej praxe príspevok na aktivačnú činnosť podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na SZČ príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, chráneného pracoviska
Vôbec neboli využité nasledovné nástroje APTP: vzdelávanie a príprava pre trh práce pre záujemcu o zamestnanie vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca príspevok na sťahovanie za prácou služby agentúry podporovaného zamestnávania príspevok na činnosť pracovného asistenta
K 31.12.2005 počet UoZ predstavoval 5344 osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal pokles v počte UoZ o 1954 osôb. Miera nezamestnanosti ku koncu roku 2005 predstavovala 9,69%, v porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal pokles o 4,02%. Tento pozitívny výsledok vo vývoji nezamestnanosti sa dal jednoznačne pripísať podobne ako aj v predchádzajúcom roku úspešnosti realizovaných nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti t.j. aktivizovaniu UoZ na malé obecné služby, jednak vytvoreniu pracovných
29 príležitostí v prihraničnej oblasti v Maďarskej republike, kde v priemyselnom parku Komárom a v jednotlivých podnikoch v mestách Gyır, Esztergom atď. bol zamestnaných veľký počet osôb z okresu Komárno. Počet zamestnaných v MR podobne ako v roku 2004 sa nedal presne určiť, nakoľko uvedení zamestnávatelia zamestnávali osoby aj na dočasné pracovné zaradenie. Na nezamestnanosť pozitívne pôsobilo naďalej v jarných a letných mesiacoch realizácia sezónnych prác v poľnohospodárstve, stavebníctve a cestovnom ruchu. V priebehu roka 2005 bolo do evidencie ÚPSVaR zaradených celkove 5 199 osôb. Z celkového počtu zaradených bolo najviac z oblasti priemyslu – 25,29 %, obchodu a služieb – 14,54 % a z poľnohospodárstva 8,96 %. V priemysle sa jednalo najmä o fluktuáciu v jednotlivých priemyselných podnikoch, v oblasti poľnohospodárstva, obchode a službách sa prejavila opäť sezónnosť, t.j. návrat do evidencie nezamestnaných po ukončení sezónnych prác, čo vyplýva z mesačných rozborov zaevidovaných UoZ počas roka 2005. V priebehu roka 2005 z evidencie ÚPSVaR Komárno bolo celkove vyradených 7448 osôb. Z celkového počtu bolo prostredníctvom ÚP vyradených 1263 osôb t.j. 16,96 %, pre nespoluprácu 1467 t.j.19,70 %, ostatní 1846 t.j. 24,78% a inak 2872 t.j.38,56 % skupina – umiestnení inak, bola zastúpená vysokým percentuálnym podielom hlavne v dôsledku, že sa jednalo o osoby vyradené z evidencie ÚP, ktoré sa zamestnali v zahraničí a pracovné príležitosti im väčšinou sprostredkoval referát EURES. Z celkového počtu vyradených v priebehu roka 2005 sa najviac osôb umiestnilo v oblasti priemyslu – 26,83 % v dôsledku pracovných príležitostí v MR, v obchode a službách 16,52% a v poľnohospodárstve 4,74 %. Na základe rozborov vyradených podľa jednotlivých mesiacov môžeme konštatovať, že v jarných a letných mesiacoch výrazne stúpol počet vyradených, ktorí sa zamestnali v oblasti poľnohospodárstva, stavebníctva, obchodu a službách, čo je zapríčinené sezónnymi prácami v týchto oblastiach trhu práce. Podľa pohlavia v priebehu celého sledovaného roku bol počet mužov vyšší ako žien. Od 54,15% v mesiaci január sa postupne percentuálne zastúpenie mužov znižovalo, ku koncu mesiaca december na 53,66%, t.j. pokles o 0,49%. Priemerný ročný počet žien tvorilo 2777 osôb, priemerné ročné percentuálne zastúpenie z celkového počtu UoZ bolo 46,65%.V priemyselnom parku v Komárome v MR, kde sa v priebehu sledovaného obdobia v značnom počte zamestnali osoby vyradené z evidencie ÚP môžeme hodnotiť na základe počtu prijatých UoZ z evidencie úradu, že bol väčší dopyt po ženách ako po mužoch. Ponúknuté voľné miesta väčšinou pozostávali z pracovných činností, ktoré vyžadujú jemnú ručnú motoriku.
30 Voľné pracovné miesta nahlásené na ÚP zamestnávateľmi počet VPM k 31.12.2005 265 VPM: na jedno voľné pracovné miesto k 31.12.2005 pripadalo 20 UoZ priemerný počet UoZ v roku 2005 5 953 UoZ priemerný počet VPM v roku 2005 342 VPM priemerný počet VPM / priemerný počet UoZ v roku 2005 = 17 UoZ
V dôsledku poslednej zmeny zákona ohľadne povinnosti nahlasovania voľných pracovných miest nemáme dostatočné informácie o skutočných voľných pracovných miestach napriek vyhľadávaniu VPM zamestnancami ÚPSVaR. Zamestnávatelia väčšinou nahlasovali voľné pracovné miesta v prípade, že nevedeli naplniť stanovený počet VPM z dôvodu nedostatku pracovníkov, ak sa jednalo o profesie, po ktorých na trhu práce bol zvýšený dopyt. V rámci sledovaného obdobia možno konštatovať zvýšenie počtu pracovných príležitostí v dôsledku usídlenia veľkých zamestnávateľov v prihraničnej oblasti. Pohyb osôb v prihraničnej oblasti za prácou bol zaznamenávaný v oblasti veľkých priemyselných parkov. Počet každodenne za prácou dochádzajúcich osôb mimo územia SR predstavoval 4 500. Napríklad priemyselný park v Komárome zamestnával do konca roku 2005 zhruba 10 000 osôb spolu s občanmi MR. Na vývoj zamestnanosti v okrese Komárno v priebehu rokov 2005 naďalej pozitívne vplývali väčší zamestnávatelia s priemerným evidenčným počtom pracovníkov spolu cca. 5500 osôb. Išlo o nasledovných väčších zamestnávateľov v okrese: SLKB a.s. Bratislava, Kromberg & Schubert s.r.o. Kolárovo, Rieker obuv, Euroobuv, Euro PU, Euro Montage s.r.o., K.T. s.r.o., SLK Elektro. V tomto roku v okrese zahájili svoju činnosť nasledovné zamestnávateľské subjekty: so sídlom v Hurbanove rozbehla prevádzku firma NURITECH s.r.o. Hurbanovo, s priemerným evidenčným počtom zamestnancov v roku 2005 v počte 121 osôb a v obci Nesvady zamestnávateľ FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. Nesvady, zamestnal cca 110 osôb. V mesiaci apríl 2005 sa zahájila realizácia NP VIII pod názvom „Zvyšovanie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských služieb“. Projekt sa zameriaval na Odbornú terminologickú prípravu (OTP) „Špecializovaný kurz anglického jazyka“ a „ Špecializovaný kurz nemeckého jazyka“. Do kurzov bolo zaradených 68 UoZ a z toho 61 UoZ kurz ukončilo a prevzalo osvedčenie o absolvovaní kurzu. Do zamestnania nastúpilo 35 absolventov. Finančné prostriedky vynaložené na NP VIII činili spolu 305203, Sk
31 V mesiaci máj 2005 sa začala realizácia pilotného projektu „Preplácanie časti cestovných výdavkov pre UoZ v prihraničných regiónoch“ podľa § 54 ods.2 písm.a) zákona o službách zamestnanosti. Na projekt v roku 2005 boli náklady spolu 18686,50 Sk V roku 2005 prostredníctvom jednotlivých nástrojov APTP aktivizovalo spolu 5048 UoZ, z nich 479 UoZ bolo umiestnených v rámci nástrojov APTP z predchádzajúceho roka a 4 569 UoZ bolo zaradených na nástroje APTP v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Všetci uchádzači o zamestnanie boli zaradení prostredníctvom jednotlivých národných projektov.
V roku 2005 sa vzdelávanie a príprava nezamestnaných realizovalo v rámci Národného projektu III. Projekt bol financovaný z finančných prostriedkov ESF a z prostriedkov štátneho rozpočtu. Celkovo sa na daný projekt v roku 2005 vyčerpalo 7888208, Sk , z toho 80 % z prostriedkov ESF a 20% zo štátneho rozpočtu. Príspevok na SZČ sa v roku 2005 realizoval prostredníctvom Národného projektu č. I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce. Financovanie projektu bolo zabezpečené 75 % zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a 25 % štátneho rozpočtu. V roku 2005 bolo v okrese Komárno vytvorených 107 miest, z nich bolo v roku 2005 obsadených 106. Tento nástroj aktívnej politiky sa stal popredným v podpore vytvárania nových pracovných miest. Celková výška dohodnutej sumy na rok 2005 bola 7524412, Sk. Z celkového počtu obsadených pracovných miest bolo 39 % vytvorených ženami, 75% pracovných miest obsadili znevýhodnení uchádzači o zamestnanie. Výška príspevku poskytovaná na SZČ je odvodená od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti a príslušnosti k typu regiónu. Počas sledovaného obdobia ÚPSVaR v Komárne uzatvoril dohody na 48 pracovných miest, ktoré boli v roku v tom istom období obsadené. Celková dohodnutá suma poskytovaného príspevku je 3585808, Sk. Z počtu 48 vytvorených a obsadených miest bolo približne 46% obsadené ženami. V roku 2005 ÚPSVaR v Komárne zabezpečil vykonávanie absolventskej praxe 254 absolventom. Celková dohodnutá výška paušálnych príspevkov realizovanej absolventskej praxe bola 3 325 000, Sk, priemerne to bolo 13090, Sk na 1 absolventa. Celkový vyplatený príspevok zamestnávateľom a absolventom vrátane úrazového poistenia v roku 2005 bol 2930019, Sk.
32 ÚPSVaR v Komárne v roku 2005 vytvoril cez projekt 4 778 miest na aktivačnú činnosť, uzatvoril dohody na realizáciu aktivačnej činnosti na sumu 28664450, Sk a vytvoril pracovné miesta pre 138 koordinátorov aktivačnej činnosti. K 31.12.2006 počet UoZ predstavoval 4412 osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal pokles v počte UoZ o 932 osôb. Miera nezamestnanosti ku koncu roku 2006 predstavovala 8,41%, v porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal pokles o 1,28%. Z celkového počtu zaradených v roku 2006 – 5 047 osôb najviac prišlo z oblasti priemyslu v počte 1471, čo znamenalo 29,15% z celkového počtu zaradených v tomto roku, potom z obchodu a služieb v počte 756 – 14,98% a z poľnohospodárstva v počte 352 – 6,97%. Z celkového počtu vyradených v roku 2006 – 5 979 osôb sa prostredníctvom ÚP zamestnalo 1 185 osôb, t.j. 19,82 % z celkového počtu vyradených. Najviac osôb z celkového počtu vyradených si našlo zamestnanie v priemysle – v počte 1596 26,70%, v obchode a službách 1225 20,49% a v poľnohospodárstve 281 4,70%. Z uvedených výsledkov je vidieť, že vývoj nezamestnanosti je ovplyvnený zamestnávaním na sezónne práce v oblasti poľnohospodárstva a v obchode a službách, taktiež fluktuáciou v jednotlivých zamestnávateľských subjektoch.
Stav UoZ podľa pohlavia v rokoch 2004 – 2006 je znázornený v grafe 1. Graf 1
Percentuálne zastúpenie UoZ podľa pohlavia v okrese Komárno k 31.12.2004 2006
56,00% 53,67% 54,00% 52,52% 52,00% 50,54% 49,46% 50,00% 47,48% 48,00% 46,33% 46,00% 44,00% 42,00% rok 2004 rok 2005 rok 2006
muži ženy
(ÚPSVaR Komárno, štatistické výsledky)
Počet UoZ žien v priebehu rokov 2004 – 2006 bol nižší ako mužov.
33 Najpočetnejšie skupiny UoZ v priebehu rokov 2004 2006 podľa dosiahnutého stupňa vzdelania sú znázornené v grafe 2.
Graf 2
Najpočetnejšie skupiny UoZ podľa dosiahnutého stupňa vzdelania v okrese Komárno k 31.12.2004 2006
50,00% 43,02% 42,84% 40,08% 40,00% 33,97% 31,32% 28,76% 30,00%
20,00% 10,83% 10,18% 10,43% 10,00% 4,28% 4,04% 5,05% 0,00% rok 2004 rok 2005 rok 2006
úplné základné vyučení úplné str. odbror. s mat. úplné str. s mat.
(ÚPSVaR Komárno, štatistické výkazy)
Skupiny UoZ podľa dĺžky evidencie v priebehu rokov 2004 – 2006 sú znázornené v grafe 3. Graf 3
Štruktúra UoZ podľa dĺžky evidencie v okrese Komárno k 31.12.2004 2006
70,00% 58,92%
60,00% 55,31% 53,08% 50,00% 40,00% 30,00% 22,76% 20,00% 20,15% 20,23% 14,32% 12,44% 9,96% 6,17%
10,00% 5,40% 5,57% 5,45% 5,55% 4,68% 0,00% rok 2004 rok 2005 rok 2006
do 3 mesiacov 4 6 mesiacov 7 9 mesiacov 10 12 mesiacov nad 12 mesiacov
(ÚPSVaR Komárno, štatistické výkazy)
34 Zo skupiny evidovaných nad 12 mesiacov podľa vzdelania najpočetnejšie skupiny v priebehu rokov 2004 – 2006 sú znázornené v grafe 4. Graf 4
Najpočetnejšie skupiny podľa dosiahnutého stupňa vzdelania zo skupiny evidovaných nad 12 mesiacov k 31.12.2004 2006
2500 2135 2000 1380 1488 1500 1205 845 1000 641 341 500 145 196 162138 170 0 rok 2004 rok 2005 rok 2006
so základným vzdelaním vyučení úplné stred. odbor. vzdel. neukončené základné
(ÚPSVaR Komárno, štatistické výkazy)
Najpočetnejšie skupiny podľa KZAM z celkového počtu UoZ v priebehu rokov 2004 – 2006 sú znázornené v grafe 5. Graf 5
Najpočetnejšie skupiny UoZ podľa štruktúry KZAM v okrese Komárno k 31.12.2004 2006
3000 2729 2500 2261 1961 2000 1658 1691 1385 1500
1000 743 639 458 455 385 500 333 0 rok 2004 rok 2005 rok 2006
KZAM 9 KZAM A KZAM 7 KZAM 5
(ÚPSVaR Komárno, štatistické výkazy)
35 Voľné pracovné miesta nahlásené na ÚP zamestnávateľmi počet VPM k 31.12.2006 283 VPM: na jedno voľné pracovné miesto k 31.12.2006 pripadalo 16 UoZ priemerný počet UoZ v roku 2006 4 838 UoZ priemerný počet VPM v roku 2006 377 VPM priemerný počet VPM / priemerný počet UoZ v roku 2006 = 13 UoZ
Jednotlivé obce okresu Komárno sme členili do skupín podľa miery nezamestnanosti : obce s najvyššou mierou nezamestnanosti t.j. v rozpätí od 20 do 10 %: Bajč, Čičov, Dulovce, Imeľ, Marcelová, Modrany, Nesvady, Svätý Peter, Šrobárová, Zlatná na Ostrove obce s mierou nezamestnanosti v rozpätí od 10 do 5 %: Bátorové Kosihy, Bodza, Bodzianske Lúky, Búč, Čalovec, Holiare, Hurbanovo, Iža, Kameničná, Kližská Nemá, Kolárovo, Lipové, Martovce, Moča, Mudroňovo, Okoličná na Ostrove, Pribeta, Radvaň nad Dunajom, Sokolce, Tôň, Trávnik, Vrbová nad Váhom, Zemianska Olča obce s mierou nezamestnanosti od 5% a nižšie : Brestovec, Dedina Mládeže, Chotín, Komárno, Kravany nad Dunajom, Patince, Veľké Kosihy, Virt
V roku 2006 bolo prostredníctvom jednotlivých nástrojov APTP aktivizovaných spolu 6 314 UoZ, z nich 6 049 UoZ bolo umiestnených prostredníctvom jednotlivých národných projektov. V okrese Komárno boli v roku 2006 využívané takmer všetky nástroje aktívnej politiky trhu práce, okrem: vzdelávanie a príprava pre trh práce pre záujemcu o zamestnanie príspevok na sťahovanie za prácou služby agentúry podporovaného zamestnávania
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Celkove bolo v roku 2006 na základe podpisu dohody vytvorených 93 pracovných miest a výška dohodnutého príspevku bola 4817454, Sk. V roku 2006 bolo vytvorených a následne obsadených 97 pracovných miest, na ktoré výška príspevku presahovala 5204920, Sk. Z uvedeného počtu UoZ 39 % PM bolo obsadených ženami, znevýhodnení tvorili 48 %.
36 Príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie V roku 2006 bolo uzatvorených 22 dohôd so zamestnávateľmi na vytvorenie 38 miest, na celkový dohodnutý príspevok 2234753, Sk. Takmer polovicu 46 % vytvorených a v sledovanom období aj obsadených miest bolo obsadených ženami. Aj v roku 2006 sa potvrdilo, že zamestnávatelia majú najväčší záujem o vytvorenie pracovných miest pre nekvalifikovaných a pomocných pracovníkov vo výrobe a v činnostiach spojených s likvidáciou a triedením odpadov.
Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím Tento nástroj aktívnej politiky sa aj v roku 2006 realizoval prostredníctvom Národného projektu č. II. – Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. V okrese Komárno vytvorili v sledovanom období chránené dielne dvaja zamestnávatelia. Celková dohodnutá suma na 35 pracovných miest bola vo výške 3978846, korún. V rámci tohto opatrenia bolo v roku 2006 podaných 13 projektov na vytvorenie 26 miest pre osoby so zdravotným postihom. Počet vytvorených a zároveň aj obsadených miest v roku 2006 bol 24 miest.
Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na SZČ Financovanie uvedeného príspevku bolo zabezpečené prostredníctvom Národného projektu č. II. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím zo zdrojov štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu. V roku 2006 boli v rámci tohto nástroja APTP na základe podpisu dohody vytvorené len 3 chránené pracovné miesta z radov UoZ v celkovej dohodnutej výške 419856, Sk. V sledovanom období začali SZČ vykonávať 3 UoZ. Z celkového počtu umiestnených tvorili 100% muži.
Príspevok na činnosť pracovného asistenta
Koncom roka 2006 po prvýkrát v okrese Komárno sa uzatvorila dohoda na pracovných asistentov. Jednalo sa o 2 pracovných asistentov, ktorí budú mať v asistencii spolu 4 občanov so zdravotným postihom, z toho dvaja zdravotne postihnutí majú mieru postihu nad 70 %. Pracovný pomer asistentov vznikne v roku 2007. Celkový dohodnutý príspevok je vo výške 46848, Sk.
37 Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca
Žiadosť o úhradu prevádzkových nákladov za rok 2006 si podalo 13 žiadateľov spolu na 18 chránených pracovných miest. Z tohto počtu boli traja samozamestnávatelia a 10 zamestnávateľov.
Celková výška poskytnutého príspevku bola 822344, Sk, z toho na 1 miesto pripadá suma 45686, Sk.
Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax V roku 2006 sa vzdelávanie a príprava nezamestnaných realizovalo v rámci Národného projektu IIIa. Projekt bol v roku 2006 rozšírený oproti rokom 2004, 2005 o nové aktivity a to: dokončenie základného alebo stredného odborného vzdelania a zamestnaneckú prax pre uchádzačov o zamestnanie. Projekt je financovaný z prostriedkov ESF a z prostriedkov štátneho rozpočtu. V roku 2006 sa skutočne vyčerpalo 708154 Sk, avšak realizácia projektu naďalej pokračuje do 30.6.2008. Celkovo je na projekt pridelených 3436564 Sk čo je oproti rokom 2004 2006 kedy sa realizoval NP III o takmer 80 % menej. Vzdelávanie a príprava pre trh práce záujemcu o zamestnanie nebolo realizované, nakoľko na úrade bol v roku 2006 evidovaný len 1 ZoZ. Úrad pri plánovaní a realizovaní vzdelávania vychádzal aj z počtu a štruktúry UoZ, pričom dôraz sa kladie na zaraďovanie znevýhodnených skupín UoZ a s nižším stupňom vzdelania. Uchádzači o zamestnanie so základným vzdelaním alebo vyučení tvorili 46,44 %, podiel dlhodobo evidovaných UoZ tvorí 31,5 % a podiel UoZ nad 50 rokov predstavuje 21,9% z celkového počtu UoZ zaradených na vzdelávanie v roku 2006. V priebehu roku 2006 na ÚPSVaR Komárno podpísali dohodu na zaradenie do vzdelávania s 86 UoZ. V sledovanom období bolo na vzdelávanie zaradených 90 UoZ, z toho 13 UoZ mali pracovný prísľub od zamestnávateľa. Doposiaľ sa na trhu práce umiestnilo 9 UoZ čo predstavuje 12,3 % úspešnosť, avšak podstatná časť kurzov končila v poslednom štvrťroku 2006. Celková dohodnutá suma bola vo výške 835083, Sk. Výsledky sú ovplyvňované nedostatočným trhom práce v okrese Komárno, nedostatkom voľných a nových pracovných miest ako i často vyžadovanou praxou zo strany zamestnávateľov. Tieto faktory sa negatívne premietajú aj do motivácie UoZ zúčastniť sa vzdelávania a prípravy pre trh práce. Ďalším negatívnym faktorom, ktorý ovplyvňuje záujem
38 UoZ o vzdelávanie je zákonom stanovená finančná spoluúčasť na kurzovnom v prípade ak sa jedná o druhú alebo ďalšiu vzdelávaciu aktivitu UoZ. Využitie finančnej pomoci z ESF pri realizácii zámerov projektu výrazne prispeje k zvýšeniu kvalifikačnej úrovne a úrovne odborných zručností UoZ a celkovému sfunkčneniu trhu práce ako aj postupnej eliminácie rozdielov medzi kvalifikačnou štruktúrou ponuky pracovnej sily a dopytom po pracovnej sile v našom regióne.
Absolventská prax Základným cieľom projektu je podpora vstupu absolventov škôl a mladých ľudí do 25 rokov veku do zamestnania s dôrazom na získanie pracovných skúseností a zručností v reálnom pracovnom prostredí prostredníctvom absolventskej praxe, zameranej na zvýšenie ich zamestnateľnosti. Projektom sa má zabezpečiť zvyšovanie zamestnanosti a predchádzať dlhodobej nezamestnanosti znevýhodnených mladých ľudí t.j. UoZ, ktorí doteraz nemajú pracovné skúsenosti a zručnosti alebo ich majú len v obmedzenej miere. Ku dňu 1.1.2006 bol zrušený paušálny príspevok zamestnávateľovi vo výške 1 000, Sk na úhradu jeho nevyhnutných výdavkov spojený s vykonávaním absolventskej praxe jedným absolventom. Po zrušení stimulačného príspevku pre zamestnávateľov došlo k poklesu prijatých žiadostí od zamestnávateľov. V roku 2006 došlo k poklesu zaradených UoZ/absolventov a to najmä z dôvodu novelizácie zákona, kde došlo k zmene doby opakovaného výkonu absolventskej praxe. Absolvent môže byť opätovne zaradený na absolventskú prax po 12 mesiacoch od ukončenia výkonu predchádzajúcej absolventskej praxe. Účelom projektu je zvýšiť možnosti zaradenia sa mladých UoZ na pracovný trh. Z tohto hľadiska je možné považovať projekt za úspešný.
Príspevok na aktivačnú činnosť Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi sa v rámci národného projektu NP V realizuje od februára 2004 a plynule pokračovala počas celého roka 2006. Projekt je spolufinancovaný z Európskeho sociálneho fondu, ktorý vykryje 80% príspevku a zo štátneho rozpočtu, ktorý vykryje 20% príspevku.
39 Realizátormi aktivačnej činnosti sú na 75 % obce, ostatné subjekty ako neziskové organizácie, občianske združenia a rozpočtové organizácie, sa podieľajú na realizácií aktivačnej činnosti na 25%. V roku 2006 bolo umiestnených 5 507 UoZ cez projekt na aktivačnú činnosť a dohody na realizáciu AČ na uzatvorili celkovo na sumu 22418800, Sk.
Vzdelávanie zamestnancov – zamestnanecká rekvalifikácia Prioritou je zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce. Projekt je financovaný z finančných prostriedkov ESF a z prostriedkov štátneho rozpočtu v pomere 75 % a 25 %. V roku 2006 bolo vyčlenených na vzdelávanie vyše 3,5 mil. Sk. V sledovanom roku sa z finančných prostriedkov na vzdelávanie nečerpalo. ÚPSVaR Komárno je jedným z mála v SR, ktorý podpísal dohodu na realizáciu NP XI s konkrétnym zamestnávateľom. Do vzdelávania bolo zaradených 20 zamestnancov. Z celkového počtu zaradených bolo všetkých 20 zamestnancov znevýhodnených.
Programy a projekty V roku 2006 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno realizoval dva projekty. Výzva 1/2006 "Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov" obsahovala 2 aktívne opatrenia na trhu práce. Opatrenie č.1 podporovalo vytváranie pracovných miest u zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov. Opatrenie č.2 podporovalo vytváranie pracovných miest v chránených dielňach a chránených pracoviskách. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Komárne obdržal spolu 58 žiadostí v rámci obidvoch opatrení. O príspevok v rámci Opatrenia č.1 požiadalo 45 subjektov a v rámci Opatrenia č.2 spolu 13 subjektov. Celková suma schválených projektov predstavovala 16594354 , Sk na 154 vytvorených pracovných miest. Druhým projektom bol: Príprava na zamestnanie v Maďarskej republike. V rámci tohto projektu bolo podporených 26 osôb. ÚPSVaR v Komárne participuje na realizácii projektu na základe uzatvorenej dohody o rozvojovom partnerstve zo dňa 20.05.2005 s Občianskym združením Magna Mater v rámci projektu pod názvom“ Keď chcieť, znamená môcť“. Na realizáciu projektu bolo vyčlenených 9843750, Sk, z toho 499100, Sk pre náš úrad. V rámci oprávnených výdavkov úrad uzatvoril zmluvu o dielo v celkovej sume 330500, Sk. Z tejto sumy bolo v roku 2006 čerpaných 150000, Sk.
40
Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Komárno v období rokov 2004 – 2006 je znázornený v grafe 6: Graf 6
Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Komárno k 31.12.2004 2006
16,00% 13,71% 14,00% 12,00% 9,69% 10,00% 8,41% 8,00% 6,00% 4,00% 2,00% 0,00% rok 2004 rok 2005 rok 2006
Miera nezamestnanosti
(ÚPSVaR Komárno, štatistické výkazy)
Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Komárno v rokoch 1991 2006 Graf 7
Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Komárno v rokoch 1991 2006
30
25
20
15
10
5
0
1 2 3 4 5 5 7 7 8 8 8 0 0 0 1 2 2 3 3 4 4 4 5 5 6 6 6 .91 .9 92 9 .93 .9 94 9 .9 .9 9 9 .9 .99 99 .0 .0 .01 .01 .01 0 .0 03 0 .0 .03 04 0 .0 0 05 0 06 0 0 .0 I I I.9 I.9 I. I I.99 I I.01 I I I.02 I. II I. I.04 I I. I. I. II.06 VI III. IX. VI III. IX. VI III.96 IX.95 VI II.98 IV.98 V IX. XI IV.99 VI.99 I X. II.00 IV.00 V.00 IX XI.0 II V IX.0 XI.01 IV. VI X.02 I IV. VI X.03 I IV. VI.0 II X.04 I V. IX.05 X I V. IX. XI XII.91 XII.93 XII.95 XII.97 VI XII.99 VI VI VIII.02 XII.02 VIII.03 X V XI VII.05 VII.06 (ÚPSVaR Komárno, štatistické výkazy)
41 5.5 Vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v okrese Komárno v roku 2007
V roku 2007 mal vývoj nezamestnanosti v okrese Komárno klesajúcu tendenciu. V januári bol celkový počet UoZ 4539 a v decembri 3923 UoZ t.j. menej o 616 osôb. Podľa veku je percentuálne, podobne ako aj v predchádzajúcich sledovaných rokoch, najviac zastúpená skupina vo veku 35 – 49 rokov (január 36,88%, december – 36,02%), potom nasleduje skupina vo veku 50 rokov a viac (január – 28,68%, december – 31,97%). Osoby v produktívnom veku 35 49 rokov tvoria najväčšiu skupinu UoZ, ale väčšina z nich patrí ku krátkodobo nezamestnaným, nakoľko si rýchlo dokážu nájsť nové zamestnanie. Podiel počtu UoZ v rizikovej skupine nad 50 rokov na celkovom počte UoZ bol ku koncu roku 2007 vyšší o 3,29% ako v januári. Celkový počet UoZ nad 50 rokov však ku koncu roku klesol o 48 osôb. Naďalej patria nezamestnaní vo veku nad 50 rokov medzi ťažko umiestniteľných, nakoľko trh práce v regióne vyžaduje flexibilnú pracovnú silu, zo strany zamestnávateľov je záujem o mladých ľudí, ktorí sa dokážu prispôsobiť nových technológiám a častým zmenám vo výrobnom procese. Percentuálne najmenej je zastúpená skupina vo veku 15 – 24 rokov (január – 13,79%, december – 12,16%). Uvedená skupina je na trhu práce najľahšie umiestniteľná, mladí ľudia často odchádzajú za prácou do zahraničia, nemajú problém ani s dochádzaním za prácou do iných okresov v rámci Slovenska.
Vývoj nezamestnanosti podľa veku Tabuľka 3
Vek rok 2007 pohlavie I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII M 691 699 684 666 653 643 638 645 625 615 602 633 50 r. a viac Ž 611 633 639 636 629 614 627 617 603 590 597 621 50 r. a viac M 795 791 809 761 724 699 700 677 647 652 646 675 35 až 49 r. Ž 861 877 900 875 870 812 834 822 757 727 714 738 35 až 49 r. M 457 460 455 414 397 370 371 348 331 318 318 335 25 až 34 r. Ž 498 510 512 496 472 454 481 462 457 464 443 444 25 až 34 r M 358 337 313 285 273 273 261 235 275 263 248 235 15 až 24 r. Ž 268 269 259 237 235 241 255 263 317 289 256 242 15 až 24 r.
42 Vývoj nezamestnanosti podľa vzdelania bol podobný ako aj v predchádzajúcom roku 2006, aj v priebehu celého sledovaného obdobia bolo v evidencii najviac osôb so základným vzdelaním a vyučených. Počas celého roka až po mesiac december sa znižoval celkový počet UoZ, úmerne sa znižoval aj počet osôb v uvedených dvoch skupinách. Osoby so základným vzdelaním z celkového počtu UoZ v percentuálnom vyjadrení tvorili v januári 41,82%, v decembri 40,79%. Celkový počet osôb so základným vzdelaním v porovnaní mesiacov január a december sa znížil o 298 osôb, t.j. o 15,7 %. Podiel vyučených bol v januári 29,76% a v decembri 30,33% na celkovom počte UoZ, teda nárast o 0,57%. Celkový počet vyučených však klesol o 161 osôb. Zníženie celkového počtu UoZ, ako aj osôb so základným vzdelaním a vyučených je z dôvodu zamestnávania v priemyselnom parku v Komárome v MR. U týchto veľkých zamestnávateľov sme sprostredkovávali zamestnanie najmä pre UoZ s nižším vzdelaním.
Vývoj nezamestnanosti podľa vzdelania Tabuľka 4 rok 2007 vzdelanie I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII stupeň 4539 4576 4571 4370 4253 4106 4167 4069 4012 3888 3824 3923 vzdelania 9 ved. 1 1 1 1 1 0 0 1 1 1 0 0 8 VŠ 107 104 95 88 91 142 187 185 138 118 119 112 7 vyššie 17 17 17 15 13 17 27 32 26 23 25 24 6 SOŠ 471 465 475 447 418 408 429 432 463 443 419 439 5 gymn. 192 196 202 185 183 177 172 166 160 157 147 156 4 SŠ 214 205 187 185 184 177 171 167 199 194 182 194 3 SOU 60 56 55 51 45 45 45 44 39 37 35 34 2 vyuč. 1351 1382 1392 1337 1300 1207 1228 1200 1193 1148 1151 1190 1 ZŠ 1898 1930 1929 1849 1808 1733 1707 1645 1594 1578 1559 1600 0 bez 228 220 218 212 210 200 201 197 199 189 187 174 vzdel.
Podľa dĺžky evidencie sú najviac zastúpené osoby evidované nad 48 mesiacov – v januári tvorili 26,13% a v decembri 26,61% z celkového počtu UoZ. V porovnaní mesiacov január a december nastal nárast o 0,48%. Celkový počte evidovaných nad 48 mesiacov však klesol v priebehu roka o 142 osôb. Dlhodobo nezamestnaní UoZ sú vo všeobecnosti rizikovou skupinou, nakoľko stratili pracovné návyky, mnohí majú aj ďalšie problémy so zaradením sa do pracovného procesu (zdravotné problémy, nedostatočná prax). Väčšina UoZ v tejto kategórii sú občanmi v hmotnej núdzi a sú zaraďovaní najmä do aktivačnej činnosti.
43 Nasledujúcou veľkou skupinou sú osoby evidované do 3 mesiacov, v januári z celkového počtu UoZ tvorili 25,49%, v decembri 22,30%, čo znamená pokles o 3,19%. V celkovom počte v porovnaní mesiacov január – december nastal pokles o 282 osôb. Podobne ako v predchádzajúcom období môžeme konštatovať, že táto skupina je pracovne najviac flexibilná, má vyššiu motiváciu a ochotu sa zamestnať aj mimo okresu, prípadne v zahraničí.
Vývoj nezamestnanosti podľa dĺžky evidencie Tabuľka 5 Dĺžka rok 2007 evidencie I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII doba evidencie 4539 4576 4571 4370 4253 4106 4167 4069 4012 3888 3824 3923 uchádzačov do 3 mesiacov 611 586 573 466 424 421 435 400 427 464 460 471 (vrátane) M do 3 mesiacov 546 553 568 493 439 389 488 485 536 470 468 404 (vrátane) Ž 4 6 mesiacov 282 322 306 310 295 293 243 239 228 213 204 240 M 4 6 mesiacov 306 336 317 336 340 352 309 283 253 268 270 357 Ž 7 9 mesiacov 128 120 159 154 172 139 164 161 163 127 119 132 M 7 9 mesiacov 131 158 185 207 221 188 206 213 207 181 153 165 Ž 10 12 mesiacov 95 95 76 88 74 99 99 107 85 95 104 118 M 10 12 mesiacov 115 100 101 95 104 123 134 135 114 126 145 149 Ž 13 18 mesiacov 179 176 154 139 136 120 112 104 99 100 105 112 M 13 18 mesiacov 258 232 189 162 158 150 142 142 143 138 142 147 Ž 19 24 mesiacov 73 69 92 105 96 96 102 108 94 90 79 69 M 19 24 mesiacov 76 114 160 174 181 174 176 156 122 101 88 91 Ž 25 30 mesiacov 71 77 69 64 60 57 53 51 58 59 60 65 M 25 30 mesiacov 71 68 65 64 56 57 58 81 106 120 129 125 Ž 31 36 mesiacov 55 45 50 46 56 51 52 50 46 44 40 37 M 31 36 mesiacov 53 51 49 49 57 52 48 47 43 44 38 40 Ž 37 42 mesiacov 113 106 94 79 60 46 44 39 43 38 42 37 M 37 42 mesiacov 94 91 82 76 59 47 44 45 43 43 50 46 Ž 43 48 mesiacov 48 48 51 53 67 78 83 76 69 62 49 37 M 43 48 mesiacov 48 46 57 53 59 74 79 72 64 57 49 37 Ž nad 48 mesiacov 646 643 637 622 607 594 583 570 566 556 552 560 M nad 48 mesia cov 540 540 537 535 532 515 513 505 503 492 478 484 Ž
44 Podľa predchádzajúceho zamestnania KZAM bolo počas sledovaného obdobia roku 2007, podobne ako aj v predchádzajúcom roku v evidencii najviac osôb v skupine 9 a v skupine A. Osoby, ktoré vykonávali pomocné práce (KZAM 9) v januári tvorili z celkového počtu UoZ 38,25% a v decembri 37,27%. V celkovom počte UoZ tejto skupiny bol zaznamenaný pokles o 274 osôb. Osoby bez pracovného zaradenia (KZAM A) v januári tvorili z celkového počtu UoZ 30,76% a v decembri 29,72%. V celkovom počte UoZ skupiny A nastal pokles o 230 osôb. Pokles v počte uvedených UoZ je z dôvodu už vyššie uvedeného zamestnávania osôb aj so základným vzdelaním, ale aj bez pracovných zručností v priemyselnom parku v Komárome v MR, ako aj u zahraničných zamestnávateľských subjektov, ktorí nevyžadujú kvalifikovanú pracovnú silu.
Vývoj nezamestnanosti podľa KZAM Tabuľka 6 KZAM rok 2007 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Predchádzajúce 4539 4576 4571 4370 4253 4106 4167 4069 4012 3888 3824 3923 zamestnanie KZAM KZAM=1 30 32 34 31 28 28 33 35 30 31 28 30
KZAM=2 50 48 45 43 43 46 81 77 56 56 59 59
KZAM=3 197 196 198 192 174 165 165 181 163 160 151 153
KZAM=4 163 159 158 155 154 149 158 161 160 158 147 157
KZAM=5 403 417 429 410 400 389 396 403 391 391 386 396
KZAM=6 53 53 53 50 45 45 43 46 46 46 46 50
KZAM=7 355 355 364 345 336 323 332 326 293 297 306 330
KZAM=8 156 138 143 129 121 109 118 119 112 104 108 120
KZAM=9 1736 1756 1733 1662 1621 1529 1524 1477 1417 1379 1397 1462
KZAM=A 1396 1422 1413 1352 1330 1323 1317 1244 1344 1266 1196 1166
KZAM=0 0 0 1 1 1 0 0 0 0 0 0 0
Vysvetlivky k KZAM: 1 zákonodarci, vedúci a riadiaci pracovníci 2 – vedec, odborný, duševný pracovník 3 – technickí, zdravotnícki, pedagogickí pracovníci príbuzných odboroch 4 – nižší administratívni pracovníci (úradníci) 5 – prevádzkoví pracovníci v službách a obchode 6 – kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a príbuzných odboroch 7 – remeselníci, kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia, opravári 8 – obsluha strojov a zariadení 9 – pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 0 – príslušníci armády A – osoby bez pracovného zaradenia
45 V štruktúre UoZ podľa pohlavia nastali v priebehu roka 2007 oproti predchádzajúcemu roku výrazné zmeny. Pokiaľ pre rok 2006 bolo charakteristické vyššie zastúpenie mužov v celom období, v roku 2007 počnúc mesiacom február sa tento stav zmenil, až do konca roka bol počet žien vyšší než mužov. V januári tvorili ženy v percentuálnom zastúpení z celkového počtu UoZ 49,31% a v decembri 52,13%. V priebehu roka sa počet žien v evidencii nezamestnaných znížil o 193. V percentuálnom vyjadrení z celkového počtu UoZ však vzrástol podiel žien o 2,82%. Z analýzy odtoku UoZ vyplýva, že najmä v oblasti strojárskeho a elektrotechnického priemyslu boli umiestnení na trhu práce viac muži. V oblasti služieb a obchodu sa viac zamestnávali ženy. Nakoľko v našom regióne sme zaznamenali rozvoj strojárstva celkovo máme v ponuke VPM viac pozícii pre mužov.
Vývoj nezamestnanosti podľa pohlavia Tabuľka 7 rok 2007 Pohlavie I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Spolu 4539 4576 4571 4370 4253 4106 4167 4069 4012 3888 3824 3923 Ženy 2238 2289 2310 2244 2206 2121 2197 2164 2134 2040 2010 2045
5.5.1 Identifikácia rizikových skupín uchádzačov o zamestnanie
V priebehu roka 2007 sme podobne ako aj v predchádzajúcom roku 2006 vyčlenili prioritnú rizikovú skupinu: osoby staršie ako 50 rokov, zároveň evidované nad 48 mesiacov s dosiahnutým stupňom vzdelania základným a vyučení. Ku koncu mesiaca december 2006 túto rizikovú skupinu tvorilo 417 osôb, t.j. z celkového počtu UoZ vo veku nad 50 rokov 32,48%. Ku koncu mesiaca jún 2007 podľa štatistických výsledkov uvedenú skupinu tvorilo 400 osôb, t.j. 31,82 % z celkového počtu UoZ starších ako 50 rokov, do konca mesiaca december 2007 410 osôb, t.j. 32,70%. Z uvedených štatistických výsledkov vyplýva, že táto riziková skupina je na trhu práce ťažko umiestniteľná. Napriek aktivitám úradu práce v rámci využívania nástrojov APTP (vzdelávanie a príprava pre trh práce, poskytovanie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť a príspevku na zamestnávanie znevýhodneného UoZ, poradenské aktivity) počet
46 UoZ v tejto rizikovej skupine narástol o 10 osôb v porovnaní s polrokom, v percentuálnom vyjadrení z celkového počtu UoZ nad 50 rokov o 0,88%.
Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie v roku 2007 Tabuľka 8 ZNEVÝHODNENÍ Rok 2007 UoZ I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII absolvent školy 193 187 173 153 141 165 170 152 242 203 182 167
1300 1332 1323 1302 1282 1257 1265 1262 1228 1205 1199 1254 občan starší ako 50 rokov
2472 2465 2446 2376 2341 2254 2222 2168 2119 2065 2022 2021 Dlhodobo nezamest. občan nezosúladenie pracovnej 1 1 1 1 2 2 2 2 3 2 2 2 povinnosti osamelí občania 43 44 45 46 45 43 43 42 41 38 38 37 s dieťaťom do 10 r. Strategie schopnosti vykon. 7 70 7 7 5 5 5 5 5 5 5 5 zamest. sťahovanie v rámci EÚ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 občan so zdravot. 109 111 116 111 112 110 109 105 102 103 99 99 postihnutím spolu: z toho: prehodnotení 53 52 53 52 55 57 58 56 57 58 58 58
neprehodnotení 56 59 63 59 57 53 51 49 45 45 41 41
Vychádzajúc zo všetkých externých projektov zrealizovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne, na aktivitách projektov sa globálne zúčastnilo 5319 UoZ, z tohto počtu bolo 1230 UoZ – čo je 23% vyradených, a z nich sa 439 UoZ (8,25%) umiestnilo na trhu práce.
Tvorby a realizácie IAP (individuálneho akčného plánu) sa zúčastnilo 950 UoZ. Z tohto počtu bolo vyradených 331 UoZ (34,8), z nich sa na trhu práce umiestnilo 119 UoZ (12,5%).
Do poradenských kurzov bolo zaradených spolu 1749 UoZ. Z toho 816 UoZ (43,65) bolo vyradených, z nich sa na trhu práce umiestnilo 208 UoZ (11,8%).
47 Dosiahnuté výsledky v projektoch v roku 2007 Tabuľka 9 Názov projektu Počet Vyradení Umiestnení Percento Percentuálne vyradených umiestnenie UoZ z celkového z celkového počtu počtu Akčné plány pre UoZ evidovaných 200 103 12 51,5% 6,0% nad 3 mesiace Pracovno právne minimum pre UoZ 200 123 32 61,5% 16% so SOU a gymnáziá Komunikačný tréning pre UoZ 200 85 13 42,5% 6,5% evidovaných nad 24 mesiacov Motivačný kurz pre UoZ evidovaných 200 71 6 35,5% 3,0% nad 24 mesiacov Kurz asertivity pre UoZ so SOŠ a VŠ 200 55 25 27,5% 12,5% vzdelaním Nácvik techník uchádzania sa o prácu 200 100 45 50% 22,5% pre UoZ evidovaných do 6 mesiacov Aktivizácia na trhu práce s UoZ 200 107 28 53,5% 14,0% evidovaných od 7 – 12 mesiacov Sociálno psychologický výcvik pre 200 113 40 56,5% 20,0% UoZ vedených v evidencii nad 3 mesiace Orientácia v zamestnaniach v štátoch 149 59 7 39,6% 3,5% EÚ Príprava a realizácia IAP 950 331 119 34,8% 12,5% IAP v kluboch práce 657 180 112 27,39% 17,04% IPS preventívne poradenstvo na 0 stredných školách * Spolu 3356 1327 439 39,54% 12,99%
* Projekt IPS preventívne poradenstvo na stredných školách sa realizoval s 1053 žiakmi a študentmi stredných škôl.
5.5.2 Špecifikácia a analýza rizikových skupín vo väzbe na uplatňovanie jednotlivých nástrojov APTP
Náhrada časti cestovných výdavkov UoZ § 32 ods. 10 písm.d V roku 2007 bolo na základe žiadosti o poskytnutie náhrady časti cestovných výdavkov podporených v okrese Komárno celkom 9 UoZ v celkovej sume 2372, Sk. Z uvedeného počtu podporených uchádzačov boli 4 ženy, 4 absolventi škôl, jeden občan nad 50 rokov a 2 dlhodobo nezamestnaní uchádzači o zamestnanie. Z tohto vyplýva, že o
48 realizáciu tejto formy podpory je veľmi nízky záujem. Uchádzači o zamestnanie sa zúčastňujú najmä výberových konaní organizovaných priamo na úrade, resp. v mieste ich bydliska. Vzhľadom na polohu regiónu je mobilita orientovaná najmä na Maďarsko, kde však náklady na cestovné neprekračujú zákonom stanovenú sumu. Zamestnávatelia často organizujú výberové konania priamo v jednotlivých obciach regiónu.
Náhrada časti cestovných výdavkov UoZ – § 43 ods. 7, 10 V roku 2007 bolo na základe žiadostí o poskytnutie náhrady časti cestovných výdavkov podľa § 43 ods. 7/ podporených v okrese Komárno 8 UoZ v celkovej sume 1 316, Sk. Z toho bolo 7 žien, 6 dlhodobo nezamestnaných UoZ, jeden absolvent a 4 občania nad 50 rokov. Podľa § 43 ods. 10/ bolo podporených 289 UoZ, z toho 154 žien v celkovej sume 255 132, Sk. 75 % UoZ patrilo do kategórie znevýhodnených a to 203 dlhodobo nezamestnaných, 73 občanov na 50 rokov, 19 absolventov a jeden občan so ZP.
Vzdelávanie a príprava pre trh práce § 46a V roku 2007 sa vzdelávania a prípravy na trh práce zúčastnilo 220 uchádzačov o zamestnanie. Realizovalo sa na základe regionálneho plánu vzdelávania a prípravy pre trh práce, pri tvorbe ktoré sme vychádzali z požiadaviek zamestnávateľov v okrese, úspešnosti kurzov realizovaných v predchádzajúcom období a tiež zo záujmu UoZ. Najväčší záujem bol o kurzy výpočtovej techniky, účtovníctva, základov podnikania, zvárania a obsluhy vysokozdvižných vozíkov. Vzdelávania a prípravy pre trh práce sa v Komárne zúčastnilo 105 žien, čo predstavuje 47%. Vzdelávania a prípravy pre trh práce sa zúčastnilo 107 znevýhodnených UoZ. Najviac zastúpená je skupina znevýhodnenia: občania nad 50 rokov – 49,5 %, nasleduje skupina dlhodobo nezamestnaných UoZ – 34,5 %, skupina absolventov – 15,8 %.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť § 49 pokračoval trend nízkeho záujmu UoZ o príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim záujem, resp. nezáujem UoZ o tento príspevok je nízka suma príspevku z dôvodu poklesu miery nezamestnanosti v okrese. Ďalšou skutočnosťou je, že región okresu má silne poľnohospodársky charakter a príspevky na takúto činnosť nie je možné poskytovať v súlade so schémami na podporu zamestnanosti.
49 Tieto vplyvy sa prejavili na počte vytvorených pracovných miest v roku 2007 celkom 84, sumou 4 801 238, Sk. Z uvedeného počtu bolo 31 žien, čo predstavuje 37 %. Vzhľadom na vyšší príspevok pre znevýhodnených UoZ 50% z celkového počtu podporených predstavujú práve znevýhodnení UoZ. V štruktúre: 29 dlhodobo nezamestnaných, 11 občanov nad 50 rokov a 2 absolventi. Najčastejšími činnosťami, v ktorých koneční užívatelia začínajú podnikať sú remeselná činnosť (zvárači), stavebníctvo (murári, maliari, stolári) administratívne práce, obchod a služby (kaderníctvo, kozmetika).
Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného UoZ § 50 c elkovo bolo v roku 2007 vytvorených 22 pracovných miest, z toho na 12 miest nastúpili ženy, čo predstavuje 54%. Celková suma vyplateného príspevku v roku 2007 bola 1 541 115, Sk. 15 pracovných miest bolo vytvorených pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie, čo tvorí 68 %. Občania starší ako 50 rokov tvoria 45 % umiestnených v zmysle § 50. Ďalšiu kategóriu tvoria absolventi, pre nich bolo vytvorených 7 pracovných miest. K zníženej motivácii vytvárať tieto pracovné miesta prispievajú problémy pri ich preobsadzovaní, nakoľko i napriek súčinnosti úradu sa tieto miesta v určitých profesiách veľmi ťažko preobsadzujú ďalšími vhodnými znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie.
Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe § 51 do realizácie absolventskej praxe zapojených celkom 78 subjektov,. Dohodnutých bolo celkom 198 miest pre absolventov škôl, z toho 72 žien, čo predstavuje 42%. Dohodnutá výška paušálneho príspevku bola 1 948 200, Sk. Najčastejšie vykonávaným druhom prác boli administratívne práce. V porovnaní s minulým rokov došlo k poklesu počtu obsadzovaných miest na absolventskú prax. Vplýva na to celkovo nižšia miera nezamestnanosti v regióne, obzvlášť nezamestnanosť absolventov, zmena podmienok nástupu na prax (až po uplynutí 12 mesiacov od skončenia predchádzajúcej absolventskej praxe) a tiež nezáujem mladých ľudí nastúpiť na výkon absolventskej praxe.
Príspevok na aktivačnú činnosť §52 na základe uzatvorených dohôd dohodnutých celkom 2 808 miest pre uchádzačov o zamestnanie, v celkovej dohodnutej výške príspevku 18 326 400, Sk. Najviac prostriedkov bolo vyplatených na mzdy koordinátorov, a to vo výške 12 088 902, Sk. Ostatné finančné prostriedky boli použité na náradie, úrazové poistenie a iné náklady v súvislosti s realizáciou aktivačnej činnosti.
50 Realizátormi aktivačnej činnosti sú vo veľkej miere obce (70%), ostatné subjekty, ako neziskové organizácie, občianske združenia, rozpočtové organizácie predstavujú 30 %. Vykonávajú sa u nich najmä údržbárske práce, úprave verejnej zelene, rekonštrukcia budov, opatrovanie starých ľudí.
Podiel žien na celkovom počte UoZ umiestnených na aktivačnej činnosti predstavoval 45%, čo bolo 1270 žien. V rámci znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, sa aktivačnej činnosti v najväčšej miere podieľali uchádzači o zamestnanie z radov dlhodobo nezamestnaných a to celkom 1944 dlhodobo nezamestnaných UoZ, čo predstavuje 69 %. Do aktivačnej činnosti boli zaraďovaní najmä tí uchádzači o zamestnanie, ktorí sa nachádzali v hmotnej núdzi a ktorí si dávku v hmotnej núdzi chceli zvýšiť poberaním aktivačného príspevku. 10 % aktivizovaných UoZ bolo vo veku nad 50 rokov, čo predstavuje 829 občanov. Aktivačnej činnosti sa zúčastnilo aj 27 absolventov, čo je necelé jedno percento zúčastnených.
Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie § 56 – v roku 2007 bola v Komárne zriadená jedna chránená dielňa zamestnávateľom podľa § 56, ktorý ešte koncom roka 2006 dohodol s úradom vytvorenie 32 pracovných miest, prevažne výrobného charakteru. Z celkového počtu 32 občanov so ZP, umiestnených u tohto zamestnávateľa bolo sedem UoZ z evidencie úradu práce, z toho traja UoZ sú nad 50 rokov veku a šiesti UoZ sú dlhodobo nezamestnaní. V priebehu roka došlo k preobsadeniu dvoch pracovných miest, na ktoré boli postupne umiestnení traja občania so zdravotným postihnutím. Z nich len jeden bol evidovaný na úrade práce, zároveň bol dlhodobo evidovaný a mal nad 50 rokov veku. Ďalej bola v sledovanom období dohodnutá suma na zriadenie chránenej dielne na jedno pracovné miesto v oblasti obchodu a služieb, v celkovej výške 98 650, Sk. Chránená dielňa mala byť zriadená v II. polroku 2007. V priebehu realizácie zamestnávateľka od predmetnej dohody odstúpila. V priebehu roka 2007 bolo na § 56 spolu vyplatených 1 486 614, Sk, z toho na zriadenie 1 461 414, Sk a na dodatočné náklady 25 200, Sk. Napriek pomerne vysokej informovanosti zamestnávateľov o podpore zamestnávania občanov so ZP prostredníctvom informačných tabúľ na všetkých pracoviskách úradu PSVR, inzercie v regionálnej tlači a webovej stránky úradu, zaznamenávame dlhodobo nízky záujem o vytváranie chránených dielní.
51 Zamestnávatelia nemajú záujem o vytváranie CHD z dôvodov administratívnej náročnosti pri refundácii príspevku, problémov pri obsadzovaní pracovných miest; finančný ale najmä výšky príspevku, ktorý nepokryje všetky náklady počas trvania podmienok dohody.
Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie SZČ § 57 – v roku 2007 boli zriadené 2 chránené pracovné miesta občanmi so ZP, ktorí začali vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. V priebehu roka 2007 bolo na tento nástroj AP vyplatených 191 773, Sk. Z toho náklady na zriadenie predstavovali 98 650, Sk a dodatočné náklady 93 123, Sk. Predmetom podnikateľskej činnosti v jednom chránenom pracovnom mieste je výroba a v druhom obchod s počítačmi a výpočtovou technikou. Pomerne nízky záujem zo strany UoZ so ZP o podporu na SZČ je podmienený obavami o finančné zvládnutie prevádzkovania živnosti po dobu dvoch rokov. Taktiež neumožnenie použitia poskytnutých finančných prostriedkov na niektoré výdavky, spôsobuje zníženie záujmu o podnikanie.
5.6 Analýza trhu práce
Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do Európskej únie medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Vzťahy Slovenska a EÚ majú v súčasnosti stabilnú právnu inštitucionálnu základňu, dynamicky sa rozvíjajú v politickej, hospodárskej a v ďalších oblastiach. Slovenská republika pokladá za jeden zo svojich základných cieľov zodpovednosť za dosiahnutie a udržanie najvyššej a najstabilnejšej úrovne zamestnanosti v záujme dosiahnutia plnej zamestnanosti. Vzhľadom na vývoj nezamestnanosti na Slovensku prijala vláda SR nasledovné opatrenia: • vypracovať a realizovať systém verejnoprospešných prác pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných občanov, • realizovať „Krátkodobý program podpory zamestnanosti mladých ľudí“, • vypracovať analýzu komparatívnych výhod a nevýhod ekonomiky SR vo vzťahu k vysokej miere nezamestnanosti, • vypracovať analýzu politík krajín EÚ a V 4 zameranú na tvorbu nových pracovných miest,
52 • vypracovať analýzu zákona o zamestnanosti a na základe tejto analýzy vypracovať návrh zákona, • vykonávať kontrolu práce „na čierno“ a v tejto súvislosti uzavrieť Dohodu o spolupráci medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom financií a Ministerstvom vnútra SR.
K termínu vstupu do Európskej únie (1. máj 2004) sa Slovensko zapojilo do Európskych služieb zamestnanosti EURES (European Employment Services) a zaviedlo systém, prostredníctvom ktorého je občanom členských krajín umožnené hľadať a nájsť si zamestnanie nielen v štátoch EÚ, ale v celom európskom hospodárskom priestore. Vytvoril sa príslušný legislatívny rámec (zákon o zamestnanosti a zákon o pobyte cudzincov), ďalej sa vytvorila klasifikácia zamestnaní, odborov vzdelania, ekonomických činností a štatistických územných jednotiek a na výkon sa pripravili fundovaní pracovníci na postoch europoradcov. EURES (Európsky systém zamestnanosti), ktorý je zameraný na uľahčovanie pohybu pracovných síl v rámci krajín Európskeho ekonomického priestoru (krajiny EÚ + Nórsko, Švajčiarsko a Island). Slúži tak nezamestnaným, ako aj záujemcom, ktorí si hľadajú prácu v zahraničí. Partnermi tejto siete sú verejné služby zamestnanosti a odborové a zamestnávateľské organizácie jednotlivých krajín. Partnerstvo je koordinované európskou komisiou. Cieľmi siete EURES sú: poskytovanie informácií, odborných konzultácií a rád potenciálnym pracovníkom pri vyhľadávaní i objasňovaní životných a pracovných podmienok v rámci Európskeho ekonomického priestoru odborná pomoc a asistenčné služby pre zamestnávateľov, ktorí sa snažia získať pracovníkov z iných krajín Európskeho ekonomického priestoru poskytovanie špeciálneho poradenstva pre zamestnávateľov a pracovníkov v prihraničných regiónoch Európskeho ekonomického priestoru Hybnou silou siete sú EURES poradcovia, čo sú vlastne experti na trh práce a právo Európskeho ekonomického priestoru, geograficky a demograficky vhodne rozmiestnení na území jednotlivých partnerských štátov siete EURES. Sieť poradcov má k dispozícii databázu voľných pracovných miest v Európe a informačnú databázu životných a pracovných podmienok v krajinách Európskeho ekonomického priestoru. EURES poradcovia zabezpečujú tri hlavné služby: podávanie informácií, pracovné poradenstvo a
53 pomoc pri umiestňovaní na trhu práce. EURES poradcovia poskytujú informácie z nasledovných oblastí: sociálna a daňová legislatíva vzdelávanie a zdravotná starostlivosť možnosti školení uznávanie dokladov o vzdelaní životné náklady na ubytovanie užitočné adresy a kontakty pri potrebe ďalších špecifických informácií. EURES poradcovia spolupracujú na národnej alebo cezhraničnej úrovni, v rámci svojej organizácie, v rámci služieb súvisiacich s problémami zamestnanosti a odborného vzdelávania. Sú v priamom kontakte so zamestnávateľmi a zamestnancami, teda s potenciálnymi užívateľmi siete EURES.
Štatistické údaje siete EURES SK za rok 2006 Celkový počet klientov, ktorí sa zamestnali prostredníctvom siete EURES od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006 → 15 655. Tabuľka 10 Zúčastnení Zamestnaní Medzinárodné burzy práce 9 432 1 499 Výberové pohovory 13 641 3 917 Individuálne sprostredkovanie x 10 509 kvalifikovaný odhad EP Spolu 23 073 15 655
Klienti siete EURES Zaevidovaní klienti v databázach siete EURES SK 10 727. Zamestnaní klienti cez EURES (mimo výberových pohovorov a búrz práce) 10 509.
Výberové pohovory so zamestnávateľmi z krajín EÚ/EHP Výberové pohovory boli uskutočnené do nasledujúcich krajín – Česká republika, Holandsko, Fínsko, Írsko, Nórsko, Maďarsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia Celkový počet výberových pohovorov – 384. Celkový počet účastníkov pohovorov – 13 641. Celkový počet vybraných účastníkov na pohovoroch – 3 917.
54 5.6.1 Ekonomicko právna analýza nastavenia aktívnych opatrení politiky trhu práce v okrese Komárno
Koncepcia politiky zamestnanosti v oblasti finančných zdrojov na realizáciu aktívnej politiky trhu práce v rokoch 2004 – 2006 vychádzala z celkovej situácie na trhu práce na Slovensku ku koncu roka 2003. Pri tvorbe rozpočtov sa vychádzalo zo štatistických rozborov, ktoré v našom okrese už v priebehu 1. polroka 2004 neboli aktuálne a neodzrkadľovali skutočnosť na trhu práce. Politika zamestnanosti bola zameraná predovšetkým na podporu vytvárania nových pracovných miest, na vzdelávanie a motivačné aktivity uchádzačov o zamestnanie. Realizácia jednotlivých nástrojov bola podmienená príslušnosťou nástroja ku konkrétnemu Národnému projektu, ktorého financovanie je zabezpečené najmä vďaka zdrojom z ESF.
NP I – Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce zahŕňa: poskytovanie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti poskytovanie príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 zákona o službách zamestnanosti Informovať UoZ, zamestnávateľov, záujemcov o zamestnanie a verejnosť o EFS a o výške príspevku Informovať zamestnávateľov o štruktúre a počtoch znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie resp. uskutočniť predbežný výber zamestnancov pre zamestnávateľov; Informovať zamestnávateľov o možnosti poskytnutia 10 000 Sk na vzdelávanie podľa výberu zamestnávateľov pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie evidovaných dlhšie ako 24 mesiacov, v prípade ak ich prijme do zamestnania na základe uzatvorenia dohody podľa § 50;
NP II – Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím zahŕňa: príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa § 56 zákona č.5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o službách zamestnanosti),
55 príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 57 zákona o službách zamestnanosti, príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona o službách zamestnanosti, príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti resp. § 110 zákona č.387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
NP III – Vzdelávanie nezamestnaných pre trh práce Obsahom projektu je, na základe identifikácie individuálnych kvalifikačných potrieb uchádzačov a záujemcov o zamestnanie a kvalifikačných požiadaviek pracovných miest, uplatňovanie širokého okruhu vzdelávania a prípravy pre trh práce, zameraného na poskytovanie rozličných typov zručností, ktoré umožnia uchádzačom a záujemcom o zamestnanie zlepšiť celkovú orientáciu na trhu práce, zlepšiť schopnosť hľadať, získať a udržať si zamestnanie, zlepšiť zamestnanosť, získať zamestnanie u konkrétneho zamestnávateľa alebo začať prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Rešpektovanie individuálnych potrieb uchádzačov a záujemcov o zamestnanie a požiadaviek dopytu po pracovnej sile pri profilovaní odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce vyžaduje flexibilitu a schopnosť reagovať na podmienky regionálneho trhu práce. a) úhrada nákladov dodávateľovi vzdelávania a prípravy na trh práce podľa § 46 ods. 4,5,6 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, b) príspevok na služby pre rodiny s deťmi uchádzačov o zamestnanie podľa § 46 ods. 10,11 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, c) úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavkov na cestové podľa § 46 ods. 7,8 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 283/ 2002 Z. z. o cestovných náhradách, d) nevyhnutné aktivity spojené s implementáciou projektu.
NP V – Aktivácia dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku sociálnej pomoci Hlavným cieľom projektu je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných v hmotnej núdzi
56 ako prostriedok zvyšovania ich zamestnateľnosti. Projekt dosiahne tento cieľ prostredníctvom zvýšenia motivácie obcí a ďalších subjektov ustanovených v § 52 ods.5 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov spolupracovať pri riešení miestnej zamestnanosti.
V rámci projektu sa týmto subjektom bude poskytovať príspevok na aktivačnú činnosť, ktorý je možné použiť na úhradu časti nákladov na ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie vykonávajúcich aktivačnú činnosť a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie a na úhradu časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s aktivačnou činnosťou, ktorých obsah určí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
V rámci projektu bude zabezpečovaná a financovaná: aktivačná činnosť podľa § 52 zákona o službách zamestnanosti Aktivačná činnosť sa môže vykonávať formou: menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou dobrovoľníckych prác organizovaných právnickou alebo fyzickou osobou alebo mimovládnou organizáciou podľa § 52, ods. 5 zákona o službách zamestnanosti Kritériá pre stanovenie výšky príspevku: Celková min. cena práce: 9.329, Sk (t.j. min. mzda 6.900, Sk a odvody 35,2% 2 429, Sk) Maximálna výška príspevku na 1 UoZ/mesiac: 933, Sk (t. j., 10% z celkovej min. ceny práce).
NP VII A Modernizácia služieb zamestnanosti podporou rozvoja nástrojov a foriem informačných a poradenských služieb Cieľom je vytvoriť predpoklady pre poskytovanie komplexných informačných a poradenských služieb uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie, zamestnávateľom a ostatným klientom služieb zamestnanosti. Zabezpečiť jednotnú úroveň a štandardnú kvalitu poskytovaných služieb zamestnanosti v oblasti informačných a poradenských služieb. Vytvoriť podmienky pre vybudovanie nových a rozširovanie existujúcich informačno poradenských stredísk, informačno poradenských zón a zariadení na samoobslužné vyhľadávanie informácií klientmi spomedzi uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Zabezpečiť ich zariadenie a vybavenie na určenej štandardnej úrovni.
57 Zvýšiť kvalitu služieb zamestnanosti investovaním do informačných technológií a nových foriem informačných a poradenských služieb zameraných predovšetkým na samoobslužný systém získavania informácii pre cieľové skupiny NP VII A prostredníctvom internetu.
NP VII B – Zefektívnenie, modernizácia a zvyšovanie rozsahu odborných poradenských služieb Dôležitým predpokladom úspešnej implementácie je zabezpečenie jednotných dokumentov, formulárov a postupov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri zabezpečovaní zefektívnenia, modernizácie a zvyšovania rozsahu odborných poradenských služieb.
NP VIII Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských služieb Celkovým cieľom projektu je poskytovanie komplexných sprostredkovateľských služieb pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na posilňovanie ich zručností a podporovanie pracovnej mobility za účelom zvýšenia ich zamestnateľnosti a opätovnej integrácie na trh práce. Základným cieľom projektu je modernizácia, rozšírenie a skvalitnenie súboru sprostredkovateľských služieb UoZ, ZoZ a zamestnávateľom, posilnenie odborných terminologických zručností pre jednotlivé profesie a poskytovanie informácií smerujúcich k podpore pracovnej mobility v regiónoch Slovenskej republiky i v štátoch Európskej únie. Prostredníctvom systému spolupráce so zamestnávateľmi zabezpečiť cielenú prípravu UoZ, informovanosť a aktualizáciu voľných pracovných miest a požiadaviek na vzdelávanie uchádzačov o zamestnanie. Pri realizácii významných investícií predpokladajúcich vytvorenie nových pracovných miest a pracovných príležitostí na území Slovenskej republiky, zriaďovať pilotné centrá, ktoré budú spolupracovať s investorom a zabezpečia mu poskytovanie informácií o odborných poradenských, sprostredkovateľských a vzdelávacích službách. Cieleným zvyšovaním zručností UoZ a ZoZ na základe ich individuálnych potrieb a potrieb trhu práce zvýšiť adaptabilitu a flexibilitu pracovnej sily. V rámci projektu budú podporované inovatívne formy práce s klientom, zamerané na jeho flexibilné umiestnenie do zamestnania, poskytované štátnymi, verejnými a neštátnymi službami zamestnanosti. Realizácia projektu vytvorí možnosti cielenej komplexnej prípravy pracovnej sily, odborne a informačne pripravenej k uplatneniu na celoeurópskom trhu práce.
58 Sprostredkovateľské služby budú poskytované čiastočne dodávateľským spôsobom. V rámci projektu budú zabezpečované a financované: úhrada nákladov dodávateľovi školenia sprostredkovateľov a referentov voľných pracovných miest a úhrada nákladov dodávateľovi na poskytnutie hotelových a reštauračných služieb, vrátane poskytnutia priestorov na školenie sprostredkovateľov a referentov VPM, úhrada nákladov dodávateľovi analýzy potrieb zamestnávateľov v SR, úhrada nákladov dodávateľovi odbornej terminologickej prípravy, úhrada stravných a cestovných výdavkov uchádzačovi o zamestnanie v rámci absolvovania OTP, príspevok pre UoZ, úhrada nákladov na inzerciu v rámci publicity, zriadenie a prevádzka pilotných centier príspevok pre UoZ bude poskytnutý na úhradu nákladov, resp. na úhradu časti nákladov, ktoré vznikli UoZ pri zamestnaní sa prostredníctvom sprostredkovateľa zamestnania za úhradu, t.j. právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu v zmysle ust. § 25 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MPSVR SR č. 31/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 69 ods. 1 uvedeného zákona, v rámci 43 úradov je stanovený počet 3 000 UoZ, ktorým bude poskytnutý príspevok pre UoZ. Suma finančných prostriedkov určených na poskytnutie príspevku v rámci jednotlivých úradov je stanovená rozpočtom, ktorý vypracuje ústredie podľa miery nezamestnanosti vykazovanej úradmi za obdobie roka 2004. Úrad môže poskytovať príspevok pre UoZ len do výšky sumy uvedenej v rozpočte na danú aktivitu. príspevok bude UoZ uhradený vo výške poplatku, najviac v sume 1 453, Sk, ktorý UoZ uhradí za sprostredkované zamestnanie za úhradu v zmysle ust. § 25 ods. 3 zákona a ust. § 2 vyhlášky č. 31/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva ust. § 69 ods. 1 uvedeného zákona. Maximálna výška príspevku 1 453, Sk je odvodená 10 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva v SR za obdobie I. Q. 2004., na daný príspevok neexistuje právny nárok.
NP IX – Absolventská prax
poskytovanie príspevkov na zabezpečenie výkonu absolventskej praxe a zabezpečenie jednotného postupu úradov PSVR pri realizácii absolventskej praxe podľa § 51 zákona č.
59 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako i podľa § 10 vyhlášky MPSVR č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. zabezpečenie jednotných dokumentov, formulárov a postupov pre aplikačné potreby úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pre poskytovanie: a, paušálneho príspevku pre absolventa školy na úhradu jeho nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe , b, náhrady poistného na úrazové poistenie počas vykonávania absolventskej praxe, ak absolvent školy uzatvorí zmluvu o úrazovom poistení.
5.7 Riešenie nezamestnanosti
Túto situáciu je potrebné riešiť, pretože nezamestnanosť je veľmi vážny ekonomický ale aj sociálny problém. A nielen Komárňanského okresu, ale aj celého Slovenska a vlastne môžeme povedať, že väčšiny štátov celého sveta. Na riešenie problému používa vláda SR aktívnu politiku trhu práce a jej nástrojov, síce nedokáže vyriešiť úplne problém nezamestnanosti, ale umožňuje zmierniť výrazné regionálne disproporcie. Stratégia podpory rastu zamestnanosti navrhuje opatrenia v rámci reformy sociálneho systému a trhu práce, ktoré by mali prispieť k zvyšovaniu zamestnanosti, a to v nasledovných oblastiach:
Zníženie demotivačných účinkov daňového a odvodového zaťaženia pracovnej sily na tvorbu pracovných miest;
Posilnenie motivácie jednotlivca nájsť a udržať si zamestnanie;
Podpora ekonomickej a sociálnej aktivity jednotlivca a jeho zamestnateľnosti;
Spružnenie trhu práce;
Efektívnejšie zabezpečenie štátnej správy a služieb v oblasti trhu práce a sociálnych vecí;
Obmedzenie zneužívania sociálneho systému;
Na základe týchto východísk a analýzy situácie navrhujem nasledovné princípy riešenia:
60 Každá zmysluplná práca je lepšia ako nečinnosť a rast zamestnanosti je najúčinnejším spôsobom boja proti chudobe;
Podpora zamestnanosti bude sprevádzaná opatreniami na zvýšenie jej kvality;
V evidencii nezamestnaných by mali byť len jednotlivci, ktorí aktívne hľadajú prácu a bez pomoci verejných služieb zamestnanosti ju nevedia získať;
Zmeny v oblasti sociálneho systému ukončia diskrimináciu strednej vrstvy;
Stratégia podpory rastu zamestnanosti kladie dôraz na podporu rodiny a súlad rodinného a pracovného života;
Najúčinnejšie sú opatrenia založené na motivácii a pohľade do budúcnosti namiesto donútenia a pohľadu do minulosti;
V rámci realizácie stratégie podpory rastu zamestnanosti iných reforiem je nevyhnutné oddeliť nástroje sociálnej solidarity od povinného sporenia/poistenia a nájsť novú rovnováhu medzi ochranou pred rizikom a motivačnými aspektmi systému;
Stratégia podpory rastu zamestnanosti a jej realizácia musia byť schopné prispôsobiť sa bez deformujúcich zmien meniacim sa finančným možnostiam a vývoju prostredia;
Zásadné opatrenia na realizáciu Stratégie podpory zamestnanosti:
Zníženie demotivačných účinkov daňového a odvodového zaťaženia pracovnej sily;
Posilnenie motivácie jednotlivca nájsť a udržať si zamestnanie;
Podpora ekonomickej a sociálnej aktivity a zamestnateľnosti;
6. SÚVISLOSTI VÝVOJA NEZAMESTNANOSTI V OKRESE KOMÁRNO SO VSTUPOM SR DO EURÓPSKEJ ÚNIE
61
6.1 Európska únia a Európska stratégia zamestnanosti
Európska únia sa počas svojej krátkej histórie významne rozvinula. Jej základným cieľom je podporovať čoraz bližšie spojenie medzi národmi Európy. Medzi kľúčovými úlohami stanovenými v novelizovanej Zmluve o EÚ sa nachádza cieľ: podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú úroveň zamestnanosti a dosiahnuť vyrovnaný a udržateľný rozvoj prostredníctvom najmä prostredníctvom vytvorenia oblasti bez vnútorných hraníc, prostredníctvom posilnenia hospodárskej súdržnosti a prostredníctvom vytvorenia hospodárskej a menovej únii, vrátane jednotnej meny.
Európska stratégia zamestnanosti spája hospodárske politiky Európy zamerané na stabilitu a rast s konkrétnymi opatreniami na vytváranie pracovných miest. Jej cieľom je pomôcť ľuďom, aby boli lepšie pripravení na prácu, zabrániť ich vylúčenie z práce a prípadne aj zo spoločnosti ako celku. Jej cieľom je tiež vytvárať lepšie podmienky pre nové pracovné miesta úpravou systému podpôr a daňového systému, znížením administratívnych bariér a modernizáciou práce. Tieto stratégie sa uskutočňujú na základe smerníc, národných akčných plánov, ktoré sú zoskupené do štyroch pilierov: 1. Zamestnateľnosť – ľudia potrebujú pomoc, aby mohli rozvinúť nové schopnosti potrebné na využitie pracovných príležitostí v rýchle sa meniacom svete. Pracovné miesta, pracovnú skúsenosť alebo odbornú prípravu treba ponúknuť nezamestnaným ľuďom čo najskôr – a najneskôr 12 mesiacov po tom, čo prišli o prácu. Najmenej 20% nezamestnaných sa musí ponúknuť odborná príprava. Mladí ľudia musia byť po skončení školy lepšie pripravení na svet práce. Ľuďom by sa mali ponúknuť reálne motivácie, aby si hľadali prácu alebo odbornú prípravu. Toto môže vyžadovať zmeny daňového systému, systému podpôr a vzdelávacieho systému. Osobitná pomoc sa má poskytnúť tým, ktorí čelia najväčším ťažkostiam pri získavaní práce alebo odbornej prípravy, alebo ktorí čelia diskriminácii. 2. Podnikavosť potrebujeme kultúru podnikania, ktorá uľahčí zakladať, viesť a zveľaďovať podniky. Toto zahŕňa zmenu daňového systému a zníženie administratívnych prekážok, ktoré odrádzajú ľudí od zakladania nových podnikov alebo zamestnávania ľudí v nich. Znamená to tiež poskytnutie odbornej prípravy samotným podnikateľom, predovšetkým v malých podnikoch. 3. Prispôsobivosť – spoločnosti musia byť flexibilnejšie a musia modernizovať spôsob práce, a zároveň udržiavať rovnováhu tejto flexibility a istoty pre svojich pracovníkov. To
62 vyžaduje, aby sa spoločnostiam umožnilo ľahšie a lacnejšie investovať do odbornej prípravy svojich zamestnancov. 4. Rovnaké príležitosti – naše ekonomiky potrebujú viac pro aktívnej politiky, ktorá umožní, aby sa viac žien aktívne zapájalo do našich trhov práce. Mali by byť lepšie zastúpené na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch. Rodinne orientovaná politika by mala uľahčiť zosúladenie pracovného života s povinnosťami pri výchove detí a uľahčiť návrat do práce po dlhej neprítomnosti.
6.2 Európsky sociálny fond
Európsky sociálny fond je jeden zo štyroch štrukturálnych fondov EÚ, ktorých spoločnou úlohou je znížiť existujúce rozdiely v životnej úrovni medzi obyvateľmi a regiónmi EÚ. Európsky sociálny fond usmerňuje európske peniaze na pomoc členským štátom pri napĺňaní cieľov, na ktorých sa spolu dohodli, ktoré majú viesť k väčšiemu počtu a k lepším pracovným miestam. Jeho úlohou je pomáhať a lepšie vybaviť európske pracovné sily a podniky, aby mohli čeliť novým výzvam a zabrániť ľuďom stratiť kontakt s trhom práce. Ďalej pomáhať rozvíjať schopnosti jednotlivcov, hlavne ľudí s osobitnými problémami pri hľadaní práce, udržaní si práce alebo návrate do práce po neprítomnosti; môže tiež poskytnúť pomoc, ktorú potrebujú pri zvládnutí týchto zmien. Poskytuje podporu členským štátom pri zavádzaní nových aktívnych politík a systémov boja so skrytými príčinami zamestnanosti a na zlepšenie ich zručností. Túto podporu adresuje špecifickým potrebám regiónov, čeliacim osobitným problémom. Európsky sociálny fond má hrať kľúčovú úlohu v podporných opatreniach v rámci národného referenčného strategického rámca – akčného plánu zamestnanosti. Ide o päť oblastí politiky Európskeho sociálneho fondu: rozvoj a presadzovanie aktívnej politiky trhu práce na boj proti nezamestnanosti a predchádzanie nezamestnanosti, na prevenciu dlhodobej nezamestnanosti u žien ale aj mužov, na uľahčenie opätovnej integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce, na podporu pracovného začlenenia mladých ľudí a osôb vracajúcich sa na trh práce po období neprítomnosti, na podporu pracovného začlenia osôb vracajúcich sa na trh práce po období neprítomnosti; podpora rovnakých príležitostí pre všetkých v prístupe na trh práce, s osobitným dôrazom na tých ktorým hrozí vylúčenie zo spoločnosti;
63 presadzovanie a zlepšovanie odbornej prípravy, vzdelávania a poradenstva ako súčasti politiky celoživotného vzdelávania s cieľom umožniť a zlepšiť prístup na trh práce a začlenenia sa doňho, zlepšiť a udržiavať zamestnateľnosti a podporiť mobilitu pracovnej sily, posilniť spojenie medzi inštitúciami a trhmi práce; podpora kvalifikovanej vzdelanej a prispôsobivej pracovnej sile, inovácie a flexibilnej organizácie práce, rozvoj podnikavosti a podmienok umožňujúcich vytváranie pracovných miest a podpora znalostí a rozvoj ľudského potenciálu vo výskume, vede a technike; osobitné opatrenia na zlepšenie prístupu žien na trh práce a ich účasti na ňom , vrátane ich rozvoja ich pracovnej kariéry, prístupu k novým pracovným príležitostiam a zakladania podnikov a na zníženie vertikálnej a horizontálnej segregácie na základe pohlavia na trhu práce;
6.3 Nezamestnanosť a zamestnanosť z pohľadu celého trhu práce a medzinárodných vzťahov a partnerstiev.
Na ÚPSVaR SR je zapojená aj činnosť siete EURES. Postupným budovaním siete a tvorbou aktivít sa vytvára aj priestor pre cezhraničné aktivity. Základným cieľom siete EURES je predovšetkým napomáhanie mobilite cezhraničnej ako aj nadnárodnej. Tieto ciele napĺňajú v plnej intenzite cezhraničné partnerstvá. Vytvorilo sa EURES T partnerstvo okresov Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, Levice a na strane druhej župy: Komárom Esztergom, Gyır Moson Sopron a Peštianska župa. Medzi ďalšie ciele, ktoré spejú k zavŕšeniu partnerstva a prechodu je podanie žiadosti o uznanie Európskou komisiou, súčasťou tohto procesu je i vypracovanie plánu aktivít na časový úsek 2007 2010. V rokoch 2004 2006 sa počet migrujúcich osôb vyvinul z počtu 2000 na 6500 len z okresu Komárno. Tomuto migračnému toku bolo a je nutné poskytovať poradenské a asistenčné služby. Do budúcna partnerstvo EURES T Danubius prináša so sebou ďalšiu migračnú vlnu, pôsobí na vytváranie jednotného európskeho trhu, čím napĺňa ciele vytýčené Národnou Lisabonskou stratégiou, ktorú prijala aj Slovenská republika. V už spomínanom pláne aktivít je zahrnuté aj vytváranie spoločného priestoru na postupné zosúladenie pracovného trhu aj v oblasti školstva a vzdelávania, čo v praxi znamená menej absolventov v oboroch neumiestniteľných profesií, tým by sa mala úmerne zvýšiť zamestnanosť. Prvoradým cieľom partnerstva je udržanie a postupné zvyšovanie zamestnanosti. Prajnou
64 víziou, ktoré podnecuje toto partnerstvo je aj nedávny ohlas a stála prítomnosť rakúskej strany, ktorá nezáväzne vyjadrila svoju možnú geografickú účasť, čo by prinieslo aj vstup regiónu Bratislava – Viedeň tiež ohnisko dennej migrácie za prácou. Osobitnú kapitolu v oblasti zamestnanosti tvorí sféra agentúr sprostredkovania za úhradu, agentúr dočasného zamestnania a agentúr podporovaného zamestnávania. Práve už spomínaná Lisabonská stratégia zakotvuje základy spoločnej prítomnosti služieb zamestnanosti štátnych, ale aj neštátnych. Ich spoločným cieľom je riešenie zamestnanosti.
6.4 Zamestnanosť z okresu Komárno v zahraničí
Pojem cezhraničnej spolupráce na ÚPSVaR Komárno bol prítomný v povedomí práce s klientmi ako samozrejmosť už dlhšiu dobu. Geografická poloha okresu Komárno indikovala aj v minulosti migráciu do priľahlých žúp Maďarskej republiky v oblasti pohraničia. Začiatkom 90. tych rokov v období vznikajúcich predchodcov úradov práce sa už v okrese Komárno rozbehla vlna zamestnávania sa v prihraničnej oblasti Maďarskej republiky, keď v ľanárskych závodoch boli zamestnané ženy vo veľkom počte. Možno vtedy vznikla tradícia a ochota zamestnávať občanov z tohto územia. Zamestnávatelia z Maďarskej republiky boli aj v minulosti spokojní s pracovnou morálkou a výkonnosťou občanov Slovenskej republiky. Po transformáciách, ktoré prebehli v hospodárstve a priemysle v Maďarskej republike podobne ako v Slovenskej republike, situácia na trhu práce sa značne zmenila. Po čiastočnom útlme pracovných príležitostí v prihraničnej oblasti nastal zlom v januári 2004. Nový priestor na cezhraničnú spoluprácu sa vytvoril v priebehu niekoľkých týždňov. Zamestnávateľ z územia Maďarskej republiky, ktorý sa usídlil v roku 1998 v priestore priemyselného parku susediaceho s okresom Komárno v tomto období a vyčerpal možnosti zamestnania domácich občanov, následne využil možnosť spolupráce s vtedajším Okresným úradom práce v Komárne. Bol to prvý moment vytvárajúcej sa cezhraničnej spolupráce. Priestor na zamestnávanie cezhraničných pracovníkov bol v podstate založený na princípoch Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o vzájomnom zamestnávaní občanov. V období pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, podľa bilaterálnej zmluvy bola možnosť zamestnávania na území Maďarskej republiky nasledovná:
65 1 ročné zamestnávanie „Maďarská republika – Ide o vykonávanie práce v rozličných povolaniach. Na základe bilaterálnej zmluvy môže NÚP do Maďarskej republiky sprostredkovať 1600 pracovných miest pre občanov SR. Zamestnanie trvá spravidla.1 rok“. Zamestnávanie na sezónne práce – „ Ide o vykonávanie práce v rozličných povolaniach. Na základe bilaterálnej zmluvy môže NÚP do Maďarskej republiky sprostredkovať 200 sezónnych pracovných miest pre občanov SR. Zamestnanie trvá spravidla 6 mesiacov v jednom kalendárnom roku.“ Pred vstupom Slovenskej republiky podľa uvedenej bilaterálnej zmluvy z územia Slovenskej republiky za jeden kalendárny rok do Maďarskej republiky sa mohlo zamestnať najviac 1800 osôb. V priebehu niekoľkých mesiacov intenzita napĺňania daného počtu 1800 nadobudla rozmery 1650 osôb. Táto forma vstupu do pracovného pomeru a vôbec vstupu na pracovný trh sa stala veľmi populárnou, najmä pre dlhodobo nezamestnaných a uchádzačov o zamestnanie so základným vzdelaním a dobrou manuálnou zručnosťou. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a zánikom predtým nutného pracovného povolenia doslova prevalila vlna migrácie za prácou do Maďarskej republiky. Pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno znamenal vstup Slovenskej republiky do Európskej únie nutnosť okamžite reagovať na požiadavky vznikajúceho jednotného európskeho trhu práce. V čase keď mechanizmus administratívnych postupov vznikajúcich pri zamestnávaní sa v inom štáte bol v zárodkoch, úrad práce skúmal, vyhľadával a odpovedal na všetky vznikajúce otázky klientov zamestnávajúcich sa u zamestnávateľov v Maďarskej republiky. Spustením siete EURES a jej začlenením do činnosti ÚPSVaR Komárno sa intenzita migrácie cezhraničných pracovníkov značne zvýšila a dostala oficiálny rámec. Zvýšený pohyb pracovných síl za pracovnými príležitosťami do 30 50 km od hraníc do vnútrozemia MR bol podmienený postupným vytvorením najmä priemyselných parkov v oblasti väčších miest. Vzhľadom na dobre vybudovanú dopravnú infraštruktúru od hraníc MR do vnútrozemia sa usídlili v spomínanej oblasti dcérske spoločnosti výrobných organizácií produkujúcich svoje výrobky vo veľkých kvantách, najmä v oblasti spotrebnej elektroniky mobilných telefónov. Zamestnávatelia z prihraničnej oblasti vytvorili vhodnejšie pracovné a mzdové podmienky, ktoré vzhľadom na výšku minimálnej mzdy v SR učinili tieto miesta atraktívnymi. Jedinou požiadavkou zamestnávateľov z MR sa stalo absolvovanie testovacích konaní, ktoré pretrváva aj v súčasnosti. Proces testovania pozostáva z písomnej a praktickej časti a
66 tiež osobného pohovoru. Zamestnávateľ vo väčšine prípadov poskytuje bezplatnú dopravu z miesta bydliska do zamestnania, počas vykonávania práce denne 2 x bezplatne stravu, pracovné ošatenie a taktiež čistenie pracovného ošatenia. Priemerná mzda, ktorá je dosiahnuteľná napríklad v profesii pásového robotníka je od 80000, Ft (cca 11430, Sk) do 100000, Ft (cca 14290, Sk). K profesii pásového robotníka nie je potrebné žiadne špeciálne vzdelanie. V profesiách, ktoré vyžadujú ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou alebo vyššie vzdelanie resp. vysokoškolské je možné dosiahnuť mzdu v rozpätí od 100000 – 350000, Ft ( cca 14290, – 50000, Sk) za kalendárny mesiac. Prevažná väčšina zamestnávateľov preferuje predovšetkým uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú. Tento pracovný pomer postupom času menia na pracovný pomer na dobu neurčitú v závislosti od pracovných výsledkov. V rámci vytváraného partnerstva a cezhraničnej spolupráce so zamestnávateľmi z prihraničnej oblasti je ponuka voľných miest stále nosným pilierom predovšetkým pomoci pre evidovaných uchádzačov nezabúdajúc na potreby skupiny záujemcov. Ponuka voľných pracovných miest je vo veľkej miere závislá od vývinu jednotlivých priemyselných parkov a tiež obchodnej stratégie zamestnávateľov. Väčšina zamestnávateľských subjektov s veľkým počtom zamestnaných prináša so sebou aj usídlenie menších zamestnávateľov, ktorí sú v podstate obsluhujúcimi zamestnávateľmi dodávajúcimi menších komponentov súvisiacich s výrobou hlavných dodávateľov. Najviditeľnejším rozdielom bežného priebehu zamestnávania v porovnaní s praxou v Slovenskej republike je, že zamestnávatelia v Maďarskej republike (hlavne zamestnávatelia s veľkým počtom zamestnancov) prostredníctvom verejného obstarávania spolupracujú s agentúrami dočasného zamestnávania. Viac než polovicu voľných pracovných miest je možné obsadiť prostredníctvom agentúr dočasného zamestnania. Pracovné podmienky a sociálne pôžitky vyplývajúce z pracovného pomeru však ostávajú zachované aj v prípade agentúr dočasného zamestnania. Cezhraniční zamestnanci môžu pracovať v Maďarskej republike na základe pracovnej zmluvy a zamestnávateľ je povinný na úrade práce podľa sídla zamestnávateľa túto skutočnosť ohlásiť na informačnej karte, ktorá sa vystavuje v podstate zo štatistických dôvodov. Zamestnávatelia a zamestnanci nahlasujú a preverujú svoju zamestnanosť v jednotnej databáze zamestnanosti nazývanej EMMA. Pri nástupe do pracovného pomeru klienti prostredníctvom ÚPSVaR Komárno dostávajú komplexné informácie týkajúce sa pracovných a životných podmienok a taktiež administratívnych postupov, s ktorými sa môžu stretnúť.
67 Zamestnávanie občanov SR v prihraničných regiónoch v priebehu jedného roka nadobudlo značné rozmery. Asistenciu pri realizovaní uvedených pracovných pomerov od začiatku zamestnávania občanov SR v prihraničnej oblasti zabezpečuje EURES, ktorý vytvára priestor pre stretnutie záujmov zamestnávateľov a dopytu nezamestnaného, záujemcu, študenta alebo osoby v inom štatúte. Najnovšou formou vytvárania tohto priestoru je zvýšenie efektivity možných stretnutí zamestnávateľov a záujemcov na ”miniburzách”. Tieto stretnutia sú organizované pre 4 5 zamestnávateľov a záujem o takúto možnosť stretnutia prejavuje približne 300 osôb. Tieto stretnutia so zamestnávateľmi v rámci cezhraničnej spolupráce znamenajú veľký prínos.
6.5 Podmienky zamestnávania denne migrujúcich do Maďarskej republiky
Priestor na zamestnávanie cezhraničných zamestnancov vytvorila Dohoda medzi vládou SR a MR o vzájomnom zamestnávaní občanov (uverejnená v Zbierke č.179/1999). Táto dohoda sa v praxi realizovala podľa Vykonávacieho postupu k Dohode medzi vládou SR a MR (článok 3 ods.1 písmena a článok 3 ods.1 písmena b.) z júna 1999. Po vstupe SR do EU a spustení siete EURES sa intenzita migrácie cezhraničných pracovníkov značne zvýšila. Zvýšený pohyb pracovných síl za pracovnými príležitosťami do 30 70 km od hraníc do vnútrozemia MR bol podmienený postupným vytvorením najmä priemyselných parkov v oblasti väčších miest. Vzhľadom na dobre vybudovanú dopravnú infraštruktúru od hraníc MR do vnútrozemia sa usídlili v spomínanej oblasti dcérske spoločnosti výrobných organizácií produkujúcich svoje výrobky vo veľkých kvantách najmä v oblasti spotrebnej elektroniky mobilných telefónov. V súčasnosti denne migruje z okresu Komárno 6 500 osôb . Celkovo z oblasti prihraničných okresov susediacich s Maďarskom migruje denne cez 10 000 ľudí . Pri tomto počte migrujúcich je nutné sledovať aj zaťaženosť dopravnej infraštruktúry , servis poskytnutý na hraničných priechodoch a usledovať pohodlie zamestnancov – denne migrujúcich. Samozrejme všetky vymenované aspekty vyžadujú doplnenie kvality štandardov. Autobusových spojov, ktorých len pri výmene zmeny prechádza mestskou dopravnou infraštruktúrou je minimálne 45. Autobusové spoločnosti sa snažia poskytnúť maximálny štandard zabezpečením možnosti usadenia denne migrujúcich, úmerne tomu sa dúfa vo zvýšení kvality servisu na hraničných priechodoch.
68 Vo vytvorení súladu a harmonizácie všetkých procesov, ktoré prebiehajú v súvislosti so zamestnávaním v Maďarskej republike zohráva najväčšiu úlohu kompetencia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne . Od začiatku veľkého migračného procesu vytvára podmienky na testovania, výberové konania, poskytovanie servisu pre zamestnávateľmi, záujemcov o prácu nezamestnaných, pracuje na vytváraní spoločného komunikačného priestoru medzi zabezpečovateľmi zmluvnej dopravy a zamestnávateľmi, informovaní záujemcov o životných a pracovných podmienkach v MR, asistenciou pri vybavovaní administratívnych záležitostí (rodinné prídavky, materský príspevok, preklady). Vyplývajúc z týchto skutočností sa vytvorilo aj partnerstvo siete EURES – pracovne nazvané ako EURES – T Danubius. Tento projekt Európskej komisie nesie v sebe výsledky doterajšej práce ÚPSVaR v prihraničných oblastiach , ako aj spoluprácu s maďarskými partnermi. Za Slovenskú republiku sú tam zastúpené ÚPSVaR Komárno, ÚPSVaR Nové Zámky, ÚPSVaR Levice, ÚPSVaR Dunajská Streda. Zároveň sa tým vytvoril spoločný priestor na ďalšie vybudovanie spoločného európskeho trhu práce.
69 7. ZÁVER
Cieľom diplomovej práce bolo zhodnotiť nezamestnanosť, jej príčiny a dôsledky v okrese Komárno. Extrémne vysoká nezamestnanosť je najväčšou makroekonomickou nevyváženosťou a zreteľným dôkazom konkurenčných tlakov, ktorým čelí Slovensko. Okrem toho trh práce vykazuje celý rad jasných štrukturálnych čŕt – osobitne vysokú úroveň dlhodobej nezamestnanosti, veľmi vysokú nezamestnanosť osôb s nízkym vzdelaním, vysokú nezamestnanosť mladých ľudí, veľké regionálne rozdiely v nezamestnanosti a extrémne vysokú nezamestnanosť rómskej národnostnej menšiny, nízku mieru zamestnanosti, nízku mobilitu pracovnej sily, absenciu širokej palety flexibilných foriem zamestnanosti. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby politiku zamestnanosti a politiku trhu práce podporoval širší proces reforiem a systémových zmien, ktorý by v konečnom dôsledku výraznejším spôsobom ovplyvnil aj rast zamestnanosti. Podpora zamestnanosti a boj proti nezamestnanosti sú efektívnejšie, ak sa na regionálnej a miestnej úrovni realizuje koordinovaná politika zamestnanosti a politika trhu práce. To umožňuje reagovať adresnejšie na regionálne a miestne problémy, efektívnejšie využívať zdroje, lepšie koordinovať iniciatívy a dosahovať väčšiu spoluzodpovednosť verejného a súkromného sektora, ktorá môže prispieť k tomuto cieľu. Realizácia územného rozmeru politiky zamestnanosti je v súčasnosti silnou tendenciou v Európskej únii ako celku a je hlavnou líniou na zmiernenie regionálnych rozdielov v úrovni nezamestnanosti. Zameraná je na väčšie vytváranie pracovných miest a na prípravu ľudí tieto pracovné miesta prijať, a tak zlepšiť spojenie politiky zamestnanosti s upevnením konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti v každom regióne. Nezamestnanosť na Slovensku je vykazovaná rôznymi spôsobmi a to často spôsobuje zmätok. Iné údaje sú zo Štatistického úradu, iné z úradov práce a inú hodnotu má evidovaná nezamestnanosť A záleží na občanovi, ktoré z týchto čísel bude považovať za správne a k čomu sa prikloní. Táto situácia môže vyvolávať pochybnosti o jednom, alebo druhom informačnom zdroji. A môže sa stať, že to vyvolá otázky v zahraničí u zahraničných investorov, ktorí by mali záujem o investovanie na Slovensku. Výrazné zníženie je možné realizovať len cielenou hospodárskou a regionálnou politikou, ktorej kroky sa budú podporovať najmä cez: vznik nových pracovných miest, zvýšenie investícií do politiky zamestnanosti na štát, okresy, obce, reštruktualizácia výroby, diverzifikácia hospodárskej základne regiónov, daňová a finančná motivácia podnikateľov na vytváranie nových pracovných miest, zvýšenie investícií do podkapitalizovaného
70 hospodárstva, vytvorenie daňových a legislatívnych podmienok pre samozamestnávateľov, zjednodušenie a sprehľadnenie prístupu k finančným zdrojom koncepčnou úverovou politikou, vytvorenie podmienok pre výstavbu nájomných bytov a tým umožnenie lepšej mobility pracovných síl. Od kompetentných predstaviteľov sa očakávajú koordinované návrhy koncepcií, aby sa zabezpečilo komplexné riešenie tohto vypuklého makroekonomického problému. Je zrejmé, že z dôvodu neustálych zmien a vývoja je potrebné sa v budúcnosti otázkami zamestnanosti zaoberať a venovať im náležitú pozornosť.
71 7.1 Návrh na využitie výsledkov
Na základe zhodnotenia nezamestnanosti vo vybranom okrese Komárno doporučujeme tieto nasledovné návrhy: využiť potenciál mladých ľudí, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní; realizovať rôzne rekvalifikačné kurzy, aby absolventi týchto kurzov mali možnosť využiť väčšiu šancu zamestnať sa; rekvalifikačné kurzy by mali byť prispôsobené potrebám regiónu alebo potrebám jednotlivých zamestnávateľov; ďalším riešením by malo byť väčšie zapojenie mladých ľudí do aktivizačných prác s cieľom získania a udržania pracovných návykov, zlepšenia kultúry bývania na sídliskách miest; podporovať začínajúcich podnikateľov, ktorí chcú začať podnikať v oblasti, ktorá napomôže rozvoju okresu prostredníctvom vzdelávania a prípravy na trhu práce a následne poskytnutím príspevkov; poskytovať začínajúcim podnikateľom rôzne úľavy na daniach a poplatkoch tak, ako sa tieto úľavy poskytujú zahraničným investorom a zahraničným podnikateľom; využiť rôzne kultúrne pamiatky v regióne a možnosti cestovného ruchu a podporovať podnikateľov, ktorí budú mať záujem o založenie agroturistických centier; prilákať investorov do regiónu a preto je potrebné vybudovať lepšiu infraštruktúru, diaľnice a cesty; vytvárať podmienky na zamestnávanie a umiestňovanie osôb so zdravotným postihnutím; zvýšiť záujem o samozamestnávanie; motivovať občanov zo strany obcí, úradov; legislatívne rozširovať podporovanie rodín; využiť vlastné surovinové zdroje z poľnohospodárskej výroby na rozvoj špecializovaného potravinárskeho priemyslu a priemyslového spracovania biomasy; vytvorenie podmienok na lokalizáciu inovatívnych kapacít orientovaných na transfer informácií, know how a technológií do siete stredných resp. malých podnikov; využiť kooperačný potenciál riešeného územia a jeho širších regionálnych vzťahov na slovenskej a maďarskej strane ( prihraničná spolupráca ) vypracovaním spoločnej stratégie;
72 vytvoriť zodpovedajúce miestne kapacity pre spracovávanie projektov umožňujúcich získanie investičných a neinvestičných prostriedkov zo zdrojov národnej regionálnej politiky a štrukturálnych fondov EU;
73 8. ZOZNAM LITERATÚRY
ÁRENDÁŠ, M. a kol.: Základy ekonómie. Nitra, SPU, 1997.400 s. ISBN 80 96 967842 7 7 BIELIK, P.: Podnikové hospodárstvo. Nitra, SPU, 2006. 319 s. ISBN 80 8069 698 5 BUCHTA, S.: Regionálne aspekty vývoja agrárnej zamestnanosti na Slovensku. Zemědelská ekonomika č. 41/95, 30 35 s. GOWLAND, D.: Makroekonomie. ISBN 80 85865 22 X HANZELOVÁ, E., KOSTOLNÁ, Z.: Služby zamestnanosti v nových podmienkach . Analýza implementačnej praxe. In: Rodina a práca č. 1/2006 – Stredisko pre štúdium práce a rodiny. HORSKÝ, M.: Občan v sociálnej politike . MPSVR SR, Bratislava, 2004 INTERNÉ MATERIÁLY ÚPSVaR v Komárne od roku 1991 2007 JURÍČKOVÁ, V., STANĚK, P.: Vplyv globalizácie na vývoj zamestnanosti a implikácie pre Slovensko. Ekonomický časopis 52, 2004. č.10, 1188 1201 s. KÁRÁSZ, P.: Základné oblasti vplyvu EÚ na rastový potenciál regiónov Slovenska. Ekonomický časopis 52, 2004. č.10, 1239 1253 s. KÁRÁSZ, P. a BOROVSKÝ, J. a KÁRÁSZ, P. ml.: Základné makroekonomické proporcie vývoja ekonomiky Slovenska v roku 2000 z pohľadu podnikov. Vydala Slovenská obchodná a priemyselná komora ISBN 80 85588 82 X LISÝ, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. 5. vydanie, Bratislava: Iura Edition 2003 ISBN 80 89047 75 0 LISÝ, J.: Výkonnost ekonomiky a ekonomický rast. 1. vydanie, Bratislava, Ekonómia, 1999. 106 s. ISBN 80 88715 55 5 PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby . Nitra, SPU, 2002. 182 s. ISBN 80 8069 091 X RIEVAJOVÁ, E.: Nezaměstnanost je celosvetový problém . Trend č. 1/96, 24A s. SAMUELSON, P. A NORDHAUS, W.: Ekonómia 16 . Bratislava, Vydavateľstvo ELITA, s.r.o., Bratislava 2000. 820s. ISBN 80 8044 059 X SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ, mesačník ÚPSVaR a MPSVR SR roky 2005, 2006,2007. ISSN 13365053 STANĚK, V.: Politika zamestnanosti , Práca a mzda č.10/98, 2 s. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, Bulletin, 2005,2006 ZAJAC, Š.: Niektoré problémy vplyvu inovácií na zaměstnanosti . Ekonomický časopis 52, 2004 č.1, 74 90 s. ZELENÝ, M.: Nezaměstnanosť je nemocí Evropy . In: Moderní Řízení,č.7, 2000. 12 13 s. ZENTKOVÁ, I.: Základy mikroekonómie . Nitra, SPU, 2001. ISBN 80 7137 839 9
74 ZOBORSKÝ, I. M.: Ekonomika poľnohospoárstva . 1. upravené vydanie, Nitra, SPU, 2006. 319 s. ISBN 80 8069 758 2
Internet http://www.employment.gov.sk http://europa.eu.int/eures/ http://www.info.profesia.sk http://www.upsvar.sk http://statistics.sk http://www.zbierka.sk
75 9. PRÍLOHA
Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Komárno v rokoch 1991 2007 Mesiac 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
EAO: 49 207 47342 47721 52228 52507 51861 49819 52383 54745 54 139 55671 55134 53 532 52 207 50 325 47 555 48 462
I. UoZ 760 5220 6576 10653 11083 10024 10056 9661 10881 13965 15190 15766 14733 12143 7298 5506 4539 % 1,54 11,03 13,78 22,32 21,11 19,33 20,19 17,83 19,4 25,1 26,65 27,82 26,64 22,42 13,66 10,73 8,35
II. UoZ 1038 5274 7397 10624 10929 9921 10191 9849 11054 13950 15390 15737 14385 11885 6892 5595 4576 % 2,11 11,14 15,5 22,26 20,81 19,13 20,46 18,09 19,65 24,96 26,92 27,63 25,68 21,92 12,81 10,89 8,41
III. UoZ 1234 5049 7961 10528 10508 9626 10077 9660 11089 13721 15189 15383 13914 11259 6656 5385 4571 % 2,51 10,66 16,68 22,06 20,01 18,56 20,23 17,74 19,74 24,63 26,65 27,1 24,82 20,69 12,34 10,42 8,55
IV. UoZ 1505 5202 8275 10510 10269 9176 10317 9553 10995 13482 14351 14911 12862 10727 6231 5171 4370 % 3,06 10,99 17,34 22,02 19,56 17,69 20,71 17,53 19,56 24,28 25,18 25,98 22,74 19,71 11,47 10,11 8,10
V. UoZ 1716 5506 8347 10333 10033 8661 9417 9324 10781 13348 13870 14451 11766 10036 5952 4981 4253 % 3,49 11,63 17,49 21,65 19,11 16,7 18,9 17,12 19 24,03 24,34 25,3 20,68 18,38 10,92 9,67 7,89
VI. UoZ 2015 5913 8771 10416 9897 8530 9013 9116 10911 13377 13956 13986 11377 9369 5773 4862 4106 % 4,09 12,49 18,38 21,83 18,85 16,45 18,09 16,81 19,21 24,11 24,52 24,54 20,15 16,91 10,58 9,42 7,66
VII. UoZ 2480 6151 8985 10571 9962 8619 8921 9253 11053 13515 13906 14009 11043 8799 5584 4723 4167 % 5,04 12,99 18,83 22,15 18,97 16,62 17,91 17,17 19,62 24,4 24,35 24,65 19,75 15,79 10,24 9,15 7,79
VIII. UoZ 3106 5740 9313 10500 9740 8359 8650 8760 11049 12886 14073 13794 10936 8434 5543 4532 4069 % 6,31 12,12 19,52 20,46 18,55 16,1 17,36 15,95 19,65 23,17 24,69 24,31 19,65 15,13 10,27 8,81 7,67
IX. UoZ 3695 6016 9737 10660 9597 8326 8782 9020 11581 12311 14171 13792 10853 8121 5558 4429 4012 % 7,51 12,71 20,4 20,77 18,28 16,05 17,63 16,42 20,58 22,13 24,62 24,14 19,45 14,43 10,06 8,51 7,49
X. UoZ 4166 6199 10032 10707 9466 8436 8767 9241 11856 12202 14170 13626 10742 7666 5375 4197 3888 % 8,47 13,09 21,02 20,87 18,03 16,27 17,6 16,95 20,93 21,91 24,55 23,78 19,02 13,78 9,7 8 7,18
XI. UoZ 4637 6136 10315 10542 9621 8579 8314 9610 12965 12533 14718 14122 11161 7488 5230 4267 3824 % 9,42 12,96 21,62 20,54 18,32 16,54 16,69 17,79 22,41 22,55 25,52 24,44 19,66 13,35 9,2 8,03 6,94
XII. UoZ 5005 6028 10361 10618 9446 9423 8465 10300 13388 13453 15186 14675 11906 7593 5344 4412 3923 % 10,17 12,73 21,71 20,69 17,99 18,17 16,46 19,21 23,84 24,36 26,61 25,89 21,41 13,71 9,69 8,41 7,36
76