Environmentalistika Historické základy environmentalizmu a environmentálneho práva (XX.)

„V dávnych dobách vládol nad svetom Fu Si/Pao-si. Flidais dokázala vziať na seba podobu Zdvihol hlavu a pozoroval obrazce na nebi, sklonil hla- hociktorého z nich. Osobitne na ochranu vu a pozoroval tvary na Zemi, pozorne si všímal stopy medveďov sa na území Švajčiarska za- zvierat a vtákov a tvary tvorené rastlinami, inšpiroval sa merala rímsko-keltská bohyňa . Džinisti vlastným telom i ostatnými bytosťami a vecami sveta. a buddhisti rešpektovali a chránili život Tak vytvoril osem trigramov, ktorými prenikol k sile/te všetkých živých bytostí pod kuratelou božských bytostí/šeng-ming, a na tomto základe potom Dakini. Duchom lesa vládla v Indii védska utriedil všetkých desaťtisíc vecí.“ bohyňa Khása. V Japonsku Kaya-Nu-Hima (Kniha premien I-ťing pôvodne asi z obdobia 2852 chránila rastlinstvo a boh Kuku-Ki-Waka- - 2737 prnl. s komentárom Desať krídiel Š´-i z obdobia Murpo-Tsuna-Ne-No-Kami environmentál- Čchin a Chan okolo roku 200 prnl.) nu bezpečnosť sídiel tak, ako obľúbený hinduistický sloní boh Ganéša. Hory, lesy, zvieratá, vtáky a rieky chránili božstvá mnohých Krásou vynikali grécka bohyňa kvetov národov, napríklad rímsky, etruský a keltský Silvanus, védska Chloris (rímska Flora, severská Baldrova a hinduistická lesná Aranyani/Áranjaní, buddhistická pálijská žena Nanna) a bohyňa lásky, sexu a lesná Buddhí, keltská bohyňa lesov a lovu , resp. plodnosti Aphrodité, obdobne sumerská rímsko-keltská z Ardenn, ako ekvivalent gréckej IN.AN.NA a bohyňa plodnosti NIN.IM.MA, bohyne zveri, plodnosti a prírody Artemis (pred ňou lýd- kanaanská Naamah, foinická Astarté, sýrska ska Aritma) a rímskej Diany. Obdobnú funkciu mali chetitská Qetesh, babylonská Ištar, rímska Venus/ Rutaš, egyptský boh prírody, živočíchov a plodnos ti Khem, Dion/Cytherea, etruská Aradia, keltské prípadne neskoršie mačacia Bastet, káfirský stvoriteľ a Aidin a Bidhgoe, waleská Branwen, slovan- ochranca prírody Panao, grécky animistický ženský duch ská ohnivá Kupalo, severská Lofn, poľská prírody, najmä dolín a jaskýň, Napaeae a lesný boh pas- Zizilia, arabská Aisha/Ajša, hinduistická tierov a lovcov Pan (rím. Faunus), sýrska Qetesh, karelský Rati, balijská Rangda, mikronézska Inemes, Egres/Akras, jakutský Uslo, fínsky Tapio, litevský boh lesa a havajská Kanikanihia, masajská Nambi, jorub- zveri Meiden a bohyňa stromov Medeine, lotyšský lesný ská Oshun, mayská Ix Chebel Yax, aztécka Grécka bohyňa Artemis známa ako Diana z Versailles (Leócharés 4 st. prnl; dnes v boh Mezadeva/Mezavirs a lesná bohyňa Mezamat, ugrofín- Operená kvetina Xochiquetzal-Ichpuchtli. Louvri) ska vogulská Kaltes ako žena nebeského Numa (sibírskeho Kvety chránil aj jej brat – dvojča Pán kvetov Xochipilli. ske mesto Kalach/Chálu/Kalhu/Kelach (dnešný Nimrúd), stvoriteľa Numi Tarema). V Mezopotámii hlavný ochranca Bohyňu rastlín a ovocia pomenovali Hegemone (rímska ktoré rok predtým objavil G. P. Badger a následne odkry- voľne žijúcich zvierat Šakkan (akk. Sumuqan) zodpove- Pomona, žena boha prírodných premien, počasia a záhrad li a preskúmali Austen H. Layard a Hormuzd Rassam s dal aj za ich plodnosť a environment (biotop), pričom ho Vertumna); bohyňu stromov Dendritus (v Afrike Edinkira, v nálezom Čierneho obelisku kráľa Salmanassara III. (858 považovali za syna boha slnka UTUa (akk. Šamaša). K Pyrenejach , v Brazílii Jarina). Jej maorsko-polynézskymi - 824 prnl.), čím sa potvrdila autenticita niektorých úda- „ekologickým“ bohom sa radí aj v Ghane ašantská bohyňa ekvivalentmi sú Haumia/Haumiatiketike, boh vegetácie jov Starého zákona. Či však bol babylonský Nimrod ako zeme a plodnosti a stvoriteľka ľudí Asase Ya a huacký Taumata-Atua a spomenutý boh Tanemahuta. Dogonský pr- Mocný lovec pred Pánom aj ochrancom zveri, alebo len dobrotivý boh vegetácie Soului, v Benine fonský boh stro- votný duch Nommo podporoval vznik a vývoj environmen- jej zabíjačom, nezisťoval. Možno predpokladať, že išlo mov Loko, v Mozambiku rongský ochranca lesa Mombo Wa tu a jeho životodarnosť, vrátane plodnosti organizmov. v prvom rade o likvidátora levov púšťových ázijských Ndhlopfu (Tvár slona), drávidská oraónska bohyňa vegetácie Ochranu vegetácie a starostlivosť o zver presadzovali (Panthera leo persica) a iných predátorov. Pritom nevedno Anna Kuari, korjacký duch prírody Tanu´ia, duch vegetácie aj božstvá lovcov/poľovníkov, ktoré ich mohli trestať za nad- ako sa znášal so Šakkanom. V Egypte božstvá lovu čas- Tatqa´hicnin, alebo Velaute´mtilan a Žena tráva Ve´ai, merné úlovky, kynoženie populácií a devastáciu prírody, to spájali s božstvom vojny, ale aj plodnosti. Takými boli irokézsky duch prírody Jogah, lesný duch západokanadských alebo za úlovky, ktoré patrili im. Okrem najznámejších napríklad boh Onhuret/Onúris, bohyne Neit/Nít a Pachet Kwakiutlov Bokwus, operený lesný duch Chickcharney na bohýň, akými boli uvedené grécka Artemis a rímska Diana, v podobe levice, ale aj sýrska púštna bohyňa Aasith, ak- Bahamách, hopiovská stvoriteľka organizmov Kokyan, duch ešte do tejto skupiny patrili napríklad antické bohyne Aea kadská zmyselná Nanája/Nana, západosemitská Aspalis, plodnosti z gueenslandských pralesov Anjea, rímsko-keltský boh a Agrotera, krétska Britomartis, írska obryňa Garb Ogh, kanaanská Anat, chetitisko-churritský Rundes, indická Alopurbi, plodnosti lúk a hájov Ialonus, etruská bohyňa jari, repro- britská Cocidus, seversko-germánsky Ull, fínsky Hittavainen, hinduistický Revanda a dravidsko-tamilský Murukan. V Mexiku k dukcie a zveri Anna Perenna, chetitská bohyňa divožijúcich litevský Zvoruna, slovanské bohyne Dilwica/Djiwica a lesná patrónom poľovníkov a ochrancom zveri patrili mayskí bo- stepných zvierat Inaras, hinduistický boh zvierat Pasupati, Debena, gruzínska Dali, tunguzský Hinkon, čukský Picvu´cin hovia Ah Tabai a Ah Cancum/Acanum; neskoršie aztécke evenkovská matka zvierat Bugady Musun, sibírsky stvoriteľ a korjacký Kutkinnaku. Podľa babylonsko-akkadského boha božstvo Mixcoatl-Camaxtli/Hada z mrakov s Teuhcatlom zvierat Cholmus, brazílska stvoriteľka živočíchov Ceiuci. lovu Nimroda dnes poľovníkov nazývajú aj nimródmi. V a božským poľovníkom a rybárom Opochtlim. Z indián- Lesný duch chrániaci zvieratá sa podľa kmeňa Tupí v biblickej Genesisi sa uvádza (10/8-12): „A Kúš splodil skych kmeňov si Navahovia ctili ženského lesného ducha Amazónii nazýva Pán lesa Caapora. Podľa predstáv domo- Nimroda. Ten začal byť mocným hrdinom na zemi. To Hastseoltoi, kanadskí Dza´wadeenoxovia Tewi´xlaka a rodcov jazdil na jaguárovi alebo tapírovi a odháňal zver bol hrdina lovu pred Hospodinom. Preto sa hovorí: Ako Bellacoolovia Toa´lalita; eskymácki Inuiti Igalilika, lučišníka pred lovcami. Podobne si počínal pygmejský Pán lesa a zveri Nimrod, hrdina lovu pred Hospodinom. A počiatkom Erkileka, boha zeme Tekkeitserktocka a boha morského Tore. Haidovia v Kanade uctievali bohyňu lesov Gyhldeptis. jeho kráľovstva bol Babylón/Bábel a potom Erech/Uruk, lovu obrovitého Tuneka, ktorý chytá tuleňov do pascí. V Podľa Semangov z Malakky zver chráni Karei, podľa Afgáncov Akkad/Agade a Kalné/Kalno/Kullania (dnes asi Kullan Afrike lovcov kontrolovali jorubský Ogun/Nago, ovimbundský v Káfiristane bohyňa zvierat Poloknalai, podľa Eskymákov Köy) v zemi Sineáre (Sumer). Z tej zeme vyšiel do Aššura Huvi, bušmenský Coti, pygmejský Kalisia, v Nigérii bohyne morská Pani zvierat/živočíchov Sedna. Jukagirskí lesní a vystavil mesto Ninive a Rechobót-Ír(?) a Kalach. I Dorina a Kyanwa, v Togu Anyigba, v Ugande Atida, v Angole duchovia Peju´lpe dozerajú na lovcov, či zabíjajú zver Rézen/Resen/gr.Dasen(?) medzi Ninivem a Kalachom. Kuanja, v Benine fonský Age/Ag´o atď. Všetky kmene lov- len z nutnosti pre svoju potrebu. Prírodu chráni aj trojica To je veľké mesto.“ Anglický geograf a geológ William cov v Amerike, Austrálii a Oceánii, regulovali svoje aktivity vládcov/majiteľov zeme (Lebien-Pogil), lesa (Jobin-Pogil) F. Ainsworth po objave pahorku so sídlom Borsippa/akk. podľa požiadaviek a vôle svojich bohov, pričom osobitnú a ohňa (Lo´cino´gil). Írska ochrankyňa lesov a zvierat Barsip (dnešný Birs Nimrúd), natrafil v roku 1845 na asýr- úctu vzdávali najsilnejším predátorom. 32 ENVIROMAGAZÍN 3/20063/2007 Environmentalistika

Rybári verili v božstvá rýb a morských cicavcov, ktoré žriedle (47) alebo apokalyptickom Večnom raji, kde pod- (védska Saraswatí) a Ganga (rovnomenných riek), pričom prosili o podporu pri ich love. Väčšinou iné božstvá dozerali ľa Zjavení Jána (22): „Ukázal mi rieku vody života, čistú na ich sútoku v Prayagu/Alláhábáde/Iláhábáde sa koná- na morský rybolov a iné na rybolov v jazerách a riekach, ako krištáľ, ktorá vyteká z trónu Božieho a Baránkovho. va veľká púť Kumbh Mela. Matkou Gangy a Párvatí bola pričom nezriedka ich personifikovali. V Egypte mal na staros- Prostriedkom námestia a na oboch stranách rieky stromo- „ekologická“ bohyňa hôr Mená, žena snežného Himávanta/ ti ryby boh Hapantalli a celkove rybárstvo a vodné ekosys- vie života, ktoré rodí dvanástoraké ovocie, každý mesiac Himavána, božskej personifikovanej podoby pohoria témy bohyňa rýb a plodnosti Hatmehyt/Hatmehet, v Perzii vydáva svoje ovocie a lístie na uzdravenie národov.“ Ľudia Himaláje. Skúmaním prírody a „ekologických vzťahov“, vrá- Airyaman, v Indii hinduistická bohyňa Minaski/Minaci, v Číne si vážili a zo strachu pred ničivou silou udobrovali božstvá tane životodarnosti vody, sa zaoberala vadžrajánska bud- bohovia Fu Si, Cheng San Kung a Hung Sing a ďalej uvede- rozbúrených morí a vodných tokov v čase katastrofálnych histická bohyňa Dharmapratisamvit (jedna zo štyroch prati- ná bohyňa vôd Ma-zu; v Japonsku boh Ebisu. Mayovia túto pô- záplav. Medzi morské patrili napríklad mezopotámska oceánska samvit). V Afrike v Mali veľtok Niger ochraňuje songhajská sobnosť určili veľkému démonovi – žralokovi Chac Uayab Matka života TI.AMAT (z jej pŕs sa vytvorili hory, z jej očí Isa a v Nigérii jorubská Oja/Monje, žena boha riek Šanga. Xoc, Aztékovia bohovi jazier Amimitlovi, ktorého dopĺňal vytryskli rieky Eufrat a Tigris, z jej sĺz vznikli oblaky), ka- Jeho ženou sa stala aj obľúbená rieka – liečiteľka Oshun. Atlahua; severské národy v Škandinávii Njördovi a Andvarimu, naansko-foinický Jamma, grécke Okeános/Oceanus so sestrou Na dne Nigeru žije songhajská bohyňa vôd Hara Ke sprevá- Vogulovia Kulovi a Inuiti duchovi mora Nuli´rahakovi. V Benine Tethys a s Okeanidami (napr. Eurynomé, Amphitrité, Ceto), dzaná dvomi drakmi – Godim a Gorumom. V Mali pôsobí aj fonského Behanzina (Žraloka) dopĺňala bohyňa Avrikiti. V Poseidón s Amfitríté a s 50 Néreovnami (Néreides, vrátane bambarský riečny boh Faro, v Angole mbundský Kianda, v Angole boh rýb a rybárov Kianda bol zároveň bohom mora, Thétis), Trítón, Néreus, Pontos, Glaucos, starý Próteus a Togu Tano, v Sudáne nuerská Buk a v juhoafrickom Natale zul- obdobne ako polynézsky Tangaroa, na Fidži Ndauthina ale- bohyne Ídothea, Halsodyné a Hellé, rímsky boh Neptunus ský Mamlambo. V Číne, okrem bohyne riek Lo Šen, osobitnú bo na Portoriku bohyňa Olosa. K ochrancom rýb v Polynézii so ženou Salacia a bohyňa Leukotheá, čínsky Tam Kung a úctu si vyžadoval boh Žltej rieky Ho Po Ping I a boh vôd Mo patrili boh oceánu – poloryba Tinirau, žijúci na posvätnom oceánska Tien-hou, japonské šintoistické Munakata-no-kami, Hi Hai. V Egypte uctievali Veľkú vodu (pravodstvo) – matku ostrove Motu-Tapu, a rybie božstvo Pusi Tikopia v podobe Sumijóši-no-kami a bohyňa Oto-hime, írske oceánsky Llyr/ Ra a stvoriteľku Mehetveret/Ahet/gr.Methyer (zobrazovanú úhora, ktorý sprevádzal/doviedol prvých osídlencov ostro- Manannán Mac Lir (otec írskeho hrdinu Mongána) a bohy- obdobne ako Hathor - kravu so slnečným diskom medzi vov Oceánie. V Brazílii sa Asima Si nestarala len o ryby, ne Moruadh, liečiteľská Fand, oceánska Muireartach a for- rohami, oddychujúcu v papyrusovej húštine; neskôr s ňou ale aj o ich životné prostredie - celé vodné a mokraďové morianska Cethlion, waleské Gwyddno, Manawydan, ktorý stotožnenú). Dominantné postavenie však mali Hopej, tuč- ekosystémy. Nadväzne, bez osobitných „ekologických“ vládol na Ostrove požehnaných Arranu, a bohyne Morgana ný boh rieky Níl a plodnosti/úrodnosti, žijúci v jaskyni pri níl- vedomostí, ju považovali aj za bohyňu vody. Asi najstar- ako víla Le Fay z ostrova Avalon a kvetná Creiddylad, baltské skych kataraktoch v Hornom Egypte a krokodíl Sobek (gr. šou „ramsarskou“ bohyňou bola sumersko-babylonsko-akkadská boh Amberella a bohyňa Jurate, litevský Bangputys, lotyšská Súchos) ako boh vôd a úrodnosti nielen vo Fajjúmskej oáze Pani pravého rákosia NIN.GI.KU.GAL, dcéra nebeského Juras Mate/Jurasmet, germánske a severské Aegir s Rán a na s centrom Šedet (gr.Krokodílopolis), dolnoegyptskom Saji ANa a oceánskej veľkej matky NAM.MU, ako jedna zo žien dne oceánu s palácom, pobrežný Njörd s horskou obryňou (gr.Sais, dnes Sán el-Hagar) a v hornoegyptskom Nubete EN.KIho. Gréckym bohom mokradí bol Limnades. Sibírske Skadi a oceánska bohyňa plodnosti , fínske bo- (gr. Ombos, dnes Kóm Ombo). Prvotnou bohyňou vôd a jazero Bajkal ochraňovala bohyňa Aba khatun; Albertovo hyne Vellamo a oceánska Louhi/Luonnotar, inuitské bohyne matkou bohov však ostala Tefnut, stvorená onským bisexu- jazero v Ugande buňorský Mugizi a na druhom brehu v Nerrivik, Idliragijenget a Sedna (v Grónsku matka morských álnym Atumom, ako matka Nút a Geba a setra boha svetla Kongu Jokinam. V Japonsku skupinu takýchto vodných šin- tvorov Immap Ukua), boh Ignerssuak a duch Ka´cak, po- a vzduchu Šova. Egyptsko-helenistický boh vôd Harsaphes toistických božstiev jazier, rybníkov, prameňov, kanálov a lynézsko-maorské prapôvodné Tana´oa/Tagaloa/Ta´roa (tiež bol zároveň bohom plodnosti. Bohyňu vôd Anahitu uctievali mokradí nazývajú Sui-džin. Majú podobu rýb alebo hadov. ako stvoriteľ Tangaroa), melanézsky Adaro, havajský Kanaloa od Egypta po Perziu, kde ju dopĺňala bohyňa dažďa Ahurani. Hlavnou a najstaršou bohyňou z nich je Mizu-ha-no-me. a bohyňa Ka Ahu Pahay, čukčský Keret´kun so ženou Hlavný boh vôd v Mezopotámii Pán Zeme EN.KI, nazývaný Bellacoolská bohyňa riek Anaulikutsai´x mala na starosti aj Cinei´nen, v Kanade haidské Sga´ana ako kosatka (Orca), aj Poskytovateľ pitnej vody, poveril dozorom nad kanálmi a nerušenú migráciu a párenie lososov. Ryby a morské živo- bohyňa Djila´qons a najvyšší Ta´ngwanla´na, na Aljaške čil- zavodňovacími systémami EN.KIM.DUa. Riečnemu bohovi na- číchy chránili aj morskí muži a morské panny. Išlo o fiktív- kotinský Gonaquade´t s plutvami, v Ghane bohyňa Ashiakle, zvaného EN.BI.LULU zveril ochranu riek Eufrat a Tigris a s nych tvorov znázorňovaných už v Mezopotámii ako ľudí od akanský boh riek, jazier a mora Opo a gas- pása dole s telom ryby zakončeným chvostovou plutvou. ký Naj, v Benine matka mora Agwe, ewes- Rybieho muža Sumeri nazývali kullulú a rybiu ženu kulil- ký Wu a fonský Aylekete/Agbe, v Austrálii tu. Neskoršie túto predstavu prevzali aj iné národy, najmä oceánska Numma, na Haiti bohyne Agweta prostredníctvom gréckej mytológie v podobe dcér Ókeana a Christalline, v Brazílii Jandira a oceánsky – Ókeanidiek (nesprávne podľa troch omamne spievajú- Jamaina, v Peru čimuský Ni a predincká cich polovtákov Sirén/Seirénes/Sirenes ako dcér riečneho Matka oceánu Mama Qoca, ktorá neskor- Achelóa). Možno už v staroveku túto predstavu podnietilo šie splynula s Pannou Máriou. stretnutie námorníkov v Indickom oceáne s dugongom oby- Božských ochrancov vôd často stotož- čajným (Dugong dugong); v stredoveku konkvistádorov v ňovali s bohmi riek a jazier. K riečnym vod- Karibiku s lamantínom širokonosím (Trichechus manatus). ným božstvám sa radia trójsky Skamandros, Nemožno vylúčiť ani veľryby. grécky hlavný Achelóos/Achlae a argoliský Život, biodiverzita a plodnosť v prírode sa neodmysliteľ- Ínachos (spomedzi viac než 55 riečnych ne viaže na vodu a kyslík. Preto väčšina národov, najmä v ob- božstiev), etruský Nethuns, rímsky Tiberinus lastiach s obdobiami dažďov a sucha, arídných a semiaríd- rieky Tiber, rímsko-britský , rímsko-kelt- nych regiónoch, krajinách ohrozených desertifikáciou alebo ská Souconna rieky Saône, galská s premenou životného prostredia na neživotné prostredie, rieky Seina, írska Boann rieky Boyne uctievala božstvá vody, osobitne riek prinášajúcich vlahu (žena Dagdu) a Sionnan rieky Shannon, a úrodné sedimenty, jazier poskytujúcich obživu a dažďa. waleský Dylan rieky Conway, germánske Podľa Atharvavéd „nech nám vody prinesú blaho“, podľa Nixie, frýgsky Sangarius, perzská Ardví Súrá Šatapathabrahmány tvoria základ celého sveta a podľa Anáhitá, japonský Kakaku, boh riečnych Bhavičjóttarapurány sú zdrojom všetkých vecí a celého by- delt Minato-no-kami, káfirský Lunang rieky tia. Do vôd – svojej pramatky sa rituálne neponárali, resp. Prasun, jakutský ženský riečny duch Aha, vodami neomývali len novorodenci a dospelí pri vstupe do fínska Avfruvva, mayskí štyria bôžikovia Ah svätýň, ale aj sochy božstiev, napríklad 27. marca frýgskej Kumix Uinicob a na Yucatane obrovité Kybelé, gréckej Afrodity, ale aj Panny Márie a iných svätých, božstvá Ah Patnar Uinicob, trinidadský uči- kolektívne, najmä pri túžbe privolať dážď a zabezpečiť plod- teľ detí Emanjah, polynézska dračia bohyňa nosť – život. Voda ako podmienka života sa považovala za Ala Muki. V Indii ich reprezentovali najmä „živú vodu“ nielen v rozprávkach, Ezechielovom Chrámovom Sindhu (rieky Indus), Krišna, Jamuna Aztécky Pán kvetov Xochipilli (15. storočie; 75 cm) 3/20063/2007 ENVIROMAGAZÍN 33 Environmentalistika nimi súvisiacimi záplavami a vodným režimom, vrátane poľ- ochrany environmentálne vhodnej klímy a počasia, nohospodárstva. Obdobnú funkciu prevzal EN.NU.GI. povodní, búrok, hromov, bleskov i plodnosti ale- Ochranu vôd zabezpečovali aj „Pani vôd veľkých“ - NIN. bo úrodnosti, ako napríklad sumerský búrko- A.GAL a „Pani smädhasiaca“ - NIN.KA.ŠI. Na vody a kanále vý IŠ.KUR, babylonsko-akkadský Adad, sýrsky v Babylone dozerala bohyňa spravodlivosti Nanše, v semia- Hadad, foinický a kanaánsky Baal, hinduistický rídnych oblastiach Blízkeho východu nahradená západose- kráľ bohov Indra (ako veľkorysý mitským bohom dažďa Atarom, mužom bohyne Astarté/ Maghavan, silný Šakra, Dévapáti, Aštar. Jeho snaha nahradiť Baala však neuspela. V Chetitskej Dévaradža), ktorý nahradil védskeho ríši rieku Tigris chránil a reguloval Aranzahas. V Káfiristane sa Parjanyu/Pardžanju/Rieku dažďa, čínsky o záplavy staral boh Bagishi/Bagišt/Opkulu, zrodený v rieke hromovládca Lei-Kung v sprievode taois- Prasun (tiež ako syn bohyne Disani). Perzskou a hinduisticko- tického boha dažďa Jü-š´/Yu Tzu, peruán- védskou bohyňou čistej pitnej vody je Apam Napat. V Indii sky predincký boh počasia, dažďa a hromu uctievali aj bohyňu Bentakumari a vodného ducha Apsarasa. Pariacaca v podobe sokola (po ňom Atoja K božstvám vôd sa radia aj grécke bohyne Hypermnéstra, a oceánska Mama Qoca/Coča), perzská Kleoné a Dryopé, rímsko-britská Arnemetia, rímsko-keltská bohyňa Sadwes, drávidsko-tamilská Mari, fín- Anacamma, keltská bohyňa Iccovellaunu, galská Sucellova sky Ukko, srbský Doda/Dodola, navažský žena , írska bohyňa zátok Aige a boh liečiteľstva To´nenile/Tonenili, hopiovská Trukwinu Nuadu, waleská Tegid Voel, škótska Fideal a duch vôd Kelpie, Mana, kubánska tainská Guabancex, juho- severské Ran a Dis, fínske Ku Uasa a Veden Emo, kórejské americká čamakokská Eschetewuaraha, Aryong Jong, Ryuhwa a Mulhalmoni, filipínska Wigan, japon- melanézska a novoguinejská Abeguwo, austrál- ská bohyňa umenia Benzi-Ten/Benzai-Tenno/Benten, arabské sky Bunbulama, dinkský Deng a nuerský Col/ ochranné božstvo vlahy zeme Mandah a bohyňa Ajša, mo- Chol v Sudáne, fonský Sogbo, sukský Ilat, zambický boh Bulane a bohyňa Motsesu, pauníjsky duch vôd konžská Bunzi, ugandská Min Jok, juhoafrická Chahuru, čerokíovská bohyňa jazier Ailsie, portorická Oba, tain- lovedská Mujaji atď. Do japonskej skupiny ská Coatrischie na Kube, brazílska Oshossi, havajský boh pitnej dračích božstiev búrok Rjujin patrili boh vody a plodnosti Kane. V Japonsku vode vládli stará bohyňa dažďa Kamo-wake-ikazuči-no-mikoto, ha- Mizu-ha-no-me-no-kami, osobitne na zemi Kunmi-no-mi-ku- dovitý snežný Kura-okami-no-kami, boh mari-no-kami a v nebi Ame-no-mi-kumari-no-kami, dcéra horských lejakov Taka-okami-no-kami, hro- spomenutého boha riečnych delt a prístavov Minato-no- movládca Take-mika-zuči-no-kami, búrkový kami. Dážď a sneh (zrážky) však patrili do pôsobnosti boha Iku-ikazuči-no-kami, daždivý Adži-šiki-taka- Kura-okami-no-kami a studne božstvu Mi-i-no-kami. Čínskeho hiko-ne-no-kami. Zrážky spôsobovali čínsky Zapotécky boh dažďa Cocijo z hrobky 77 v Monte Albane (okolo 500 n. l.) vládcu vôd Dračieho kráľa Lung-wanga doplnila nebeská Pán dažďa Ch´ih Sung tzu/Čch´-sung-c´ bohyňa vôd Ťin-chao/Tin-Hau/Lin Ma-cu//Ma-niang, pôvod- (proti bohyni sucha Ba), džinistické božstvá Agnikumára, Hiko, resp. Shina-Tsu-Hime (podľa nich pomenovali pilotov- ne dcéra úradníka z ostrova Mej-čou, ktorá mala vidiny zá- Asurakumára a Dikkumára, v Monte Albane zapotécky Cocijo, samovrahov ako „božský vietor“ – kamikadze). Čínsky boh chrany rybárov na rozbúrenom mori a zomrela ako dva- aztécky boh vôd, dažďa a počasia Tláloc, mayský Chac/Čak, oblohy (ako starec alebo drak) Feng-Po/Fej-Lien zároveň dsaťosemročná. Titul „kráľovny neba“ jej udelil Kublaj-chán resp. Ix Ku, Ah Bolom Tzacab, bohyňa Čibirias alebo vládol vetrom. Prúdenia vzduchu prinášali aj zmeny poča- roku 1278. Aztécky „Žiariaci nefrit“ Chalchiuhtlatonal dopĺňa- Čiccanovia. Dážď prinášali aj božstvá búrok, napríklad keltský sia, ktoré personifikovali sumerský vládca vzduchu EN.LIL, li Atl, bohyne vôd Cipactli, Ahuic, Apozanoltl a najmä Leucetios, etruský Summamus, thrácky Zibelthiudros, albánsky chetitský Taru, churritský Tarhunt/Tašmišu s bohyňou plodnos- Tlálocova žena Chalchiuhtlicue, ktorá sa pri rituálnom dedič- Perende alebo Šurdi, arabský Quzah, arménsky Baršamin, gal- ti Chepat, sýrsky Dolichenus (splynul s Iovom), mayský nom zmývaní hriechov stávala matka všetkých novoroden- ský Buadza/Olila, fínsky Rauni, zulský Inkanyamba, eweský Menzabac, káfirský Sudrem, etruský Aplu, arabský Amm, rím- cov. V Mexiku uctievali tiež huičolské bohyne - matky vôd a Xewioso. Hromovládcov často predstavovali hlavní bohovia sko-iberský Eacus, rímsko-britský Ambisargus/Bussumarus, dažďa – západnej vody Tate Kyewimoka, severnej vody (Zeus, Iuppiter, ...), ktorí zo svojho trónu vrhali bles- buňorský Munume v Ugande, eweský So v Benine a Togu, gas- Tate Hautse Kupuri a východnej vody Naaliwahi, na ktorých ky. Obdobne germánsky Donar, albánsky Dragoni, slovanský ká Ashiakle v Ghane, inuitské Asiaq, Hila a duch Negafok, ay- závisela matka obilia Tete Oteganaka, stvoriteľka boha sln- Perun, litevský Perkunas/Perkons, védsko-hinduistický Rudra, marský Acacila v okolí jazera Titicaca. Ovzdušie, vietor, pries- ka Tayaua. Bohov čistej/pitnej vody uctievali aj kmene v churritsko-chettitský Tešub, hotentotský stvoriteľ Utixo, jorubský tor a čas v Hornom Egypte ovládal Hah/Heh v podobe žaby Afrike, napríklad fonského a jorubského Olokuna, zároveň Sango, songhajský Dongo, polynézsky Tawhaki, peruánsky incký alebo paviána, vítajúceho slnko (splynul s bohom vzduchu ochrancu posvätnej beninskej rieky Olokun, ngbandského Illapa/Ilyapa. Mayské božstvá hromu Tzultacahov dopĺňala a držiteľom ankhu Šovom/Shu) spolu s Hauhetou s haďou stvoriteľa belochov Banga v Kongu. Rímsko-keltská bohyňa bohyňa blesku Chucuquilla. Aj v Číne vládu nad bleskami hlavou. Dúhy na oblohe po daždi už prevažne predstavovali sa starala o posvätné pramene tak, ako aj boh zverili bohyni Tien-Mu. V Egypte púštne búrky spôsoboval osobitné božstvá, napríklad grécko-rímska Íris, mayský Chuychu . Pramene ochraňovali aj rímsko-britské bohyne boh púšte, mora a nešťastia Sutech (gr.Séth); v Arábii púštny alebo bohyňa Chibilias, songhajský Sajara v Mali, zuniovský a Adsullata, grécka nymfa Kastalia, rímska nymfa Abgal, v Grécku aj Otec vetrov Aiolos/Aelus (rím. Aeolus). duch Amitolane v Novom Mexiku, Ayida na Haiti, Dan v Benine, Iuturna, galský Gramnnos/Belenos/Toutiorix, v Brétonsku boh Grécky boh severného vetra sa nazýval Boreás (rím. Corus), Lubangala v Kongu, Diviriks v Litve. Bohyňa dúhy Ochumare Bormanus. Ochranu liečivých vôd zabezpečovali v Európe východného Euros (rím. Eurus alebo Vulturnus) a západné- na Portoriku zároveň symbolizuje šťastie, daždivá Inkosazana viaceré bohyne, napríklad keltská , galská Segeta, slovan- ho Zefyros (rím. Favonius). Vetry mali na starosti aj slovanský u Zuluov v Južnej Afrike vzdelanie, arabský Koš počasie. ská Zarya, rímske nymfy Camenae/Kamény. Pobrežné vody Stribog a bohyňa Rozanica, severský Hod, lotyšská Veja Mate, Severská magická farebná bohyňa jari, plodnosti a vegetácie spadali do pôsobnosti rímskej bohyne Venilii. Bohyňami vo- škandinávska Rind, aztécky Ehecatl, polynézsko-maorský Tawhiri Freya personifikovala aj dúhu, obdobne ako mayská pôrod- dopádov boli napríklad škandinávska Saga a egyptská vládkyňa Matea a Raka, hinduistický Očisťovateľ Pavana a Váju/perzský níčka Ixchel, nazývaná Dúhová pani, a austrálsky vládca nílskych kataraktov – Darkyňa chladnej vody Satet/Satis. Váta, bambarský Teliko, tewská Wakwiyo. Sumeri ničivý južný neba Dúhový had. Vodné a mokraďové ekosystémy ochraňovali aj slovanské nymfy – vietor nazývali NIN.UR.TA (akk.Astabis), ktorý sa v rusalky, navky a najády, napríklad riečna Bereguni. V Grécku Babylone stal bohom poľnohospodárstva, búrok a vojen. „Vody plynú bez zastavenia a myriády vecí vznikajú a sa okolo vôd zdržovali krásne Danaidy (50). Podľa ich otca Lakandonskí Mayovia rozoznávali okrem Chaoba aj boha zanikajú. Vetry vanú, oblaky pretekajú vlahou. Nie je nič, Dana (danu = prúd, rieka, voda) alebo podľa bohyne riek východného vetra Hunaunica a západného vetra Chikinkuha. čo by nemalo byť. Hrom hrmí, dážď padá k zemi. Všetko Danaé/Danais možno odvodili názvy riek Dunaj/Danubius V oblasti Yucatanu pôsobil duch vetra Huayra Pucu, v sa deje tak, ako sa má diať, neustále, bez prerušenia.“ a Dunajec, Don a Donec. Skoro každý národ mal svojho Nikarague Hurakan. Japonských veterných bohov Fujin/ (Chuaj-Nan-c´/Kniha Majstra z Chuaj-Nanu podľa princa boha dažďa (zrážok), od ktorého závisel jeho environment a Fúdžin a Susano-o-no-mikoto (Zúrivý muž) dopĺňal strašný Liou Ana, 122 prnl.) potravinová sebestatočnosť. Často predstavoval aj božstvo boh tornád a tajfúnov Haya-Ji/Haja-dži a božský Shina-Tsu- RNDr. Jozef Klinda 34 ENVIROMAGAZÍN 3/20063/2007