Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

RÓMSKE OBYVATEĽSTVO V PREŠOVSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI

ROMANY POPULATION IN PREŠOV SELF-GOVERNING REGION

Beáta Dravecká1, Zuzana Dolná2

1Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita, 17. novembra č. 1, 08116 Prešov, e-mail: [email protected] 2Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita, 17. novembra č. 1, 08116 Prešov, e-mail: [email protected]

Abstract The issue of Romany population is one of the most discussed topics in wide public community. Various papers have pointed out on different problems of Romany community. This contribution deals with the structure of Romany population in particular districts of Prešov self-governing region. It provides basic information about Romany inhabitants from the point of view of its proportion to the majority population.

Key words: Romany population, Romany settlement, minority.

1 Úvod Rómske obyvateľstvo predstavuje špecifické a vo viacerých prípadoch do seba uzavreté a od majoritnej spoločnosti väčšinou vzdialené spoločenstvo. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, ţe ide o spoločenstvo vnútorne diferencované s odlišnou mierou integrácie jednotlivých skupín do majoritnej spoločnosti (Matlovič, 2005). Aj napriek štatistickým údajom, ktoré nevykazujú rómsku menšinu na Slovensku ako najpočetnejšiu, realita je opačná. Rómovia ţijú v diaspóre, pričom sú regióny a lokality s vyššou i niţšou koncentráciou Rómov. Územné rozloţenie rómskych komunít je na Slovensku nerovnomerné. Ich najvyššia koncentrácia je na východnom Slovensku a v juţných okresoch stredného Slovenska. Pri doposiaľ poslednom sčítaní obyvateľov SR v roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo v Prešovskom kraji 4,01 %. Na základe údajov Úradu vlády SR je situácia s rómskymi osídleniami v okresoch Prešovského kraja nasledovná.

2 Rómske osídlenie Pôvodný spôsob ţivota Rómov bol spätý s kočovaním. Ukončenie kočovania a prechod k usadlému spôsobu ţivota spôsobilo vznik rómskych osád prevaţne na okraji sídel (Jakoubek, 2004). Rómske osídlenia sú najčastejšie charakterizované svojou lokalizáciou, t.j. konkrétnou polohou voči intravilánu, resp. extravilánu, od čoho sa odvíja aj úroveň ich ţivota. Na základe polohy rómskeho osídlenia rozlišujeme: 1. Integrované rozptýlené osídlenie, v ktorom Rómovia obyvateľmi majority. Vzhľadom na typ osídlenia nemoţno toto osídlenie povaţovať za rómske. Častým znakom rómskeho obyvateľstva v tomto osídlení je snaha o zakrytie vlastnej identity, t.j. nadväzujú kontakty s majoritným obyvateľstvom. Priestorová rozptýlenosť však automaticky neprestavuje sociálnu integráciu do majoritnej spoločnosti (Vašečka, 2002). 2. Integrované koncentrované, ktoré zahrňujú obecné a mestské koncentrácie, v ktorých ţije viac ako 80 % Rómov a tvoria ich aspoň tri obydlia. Sú to samostatné sídelné útvary prestavujúce ulice alebo štvrte (Vašečka, 2002).

442 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

3. Osídlenie na okraji obce/mesta sa vyznačuje koncentrovaným osídlením Rómov na okraji. Miera koncentrácie obyvateľstva je vysoká a osídlenie je súčasťou sídla, resp. je v jeho blízkosti (Vašečka, 2002). 4. Osídlenie mimo obce/mesta je tvorené zoskupením obydlí, ktoré sú vzdialené od obce/mesta, prípadne sú oddelené nejakou bariérou (najčastejšie lesom, cestou, ţeleznicou) a medzi osídlením a obcou/mestom nie je súvislá zástavba a často do osady nevedie štandardná prístupová cesta. Ide o tzv. segregované osídlenia s najväčšími problémami v oblasti integrácie do spoločnosti. Ich kontakt s majoritou je najmenší. Tieto osídlenia spravidla vznikli nelegálne na nevysporiadaných pozemkoch (Vašečka, 2002). Rómska osada predstavuje vo svojej podstate súbor osôb, resp. rodín. Jej súčasťou je moţné sa stať iba spojením sa s určitou rodinou, ktorá ju obýva. Nie je moţné sa jednoducho prisťahovať a ţiť v nej. Takýto človek by bol pre všetkých v osade cudzí a chýbala by mu určitá legitimita k usadeniu. Podľa Vaňuru (2002) je toto znakom rómskej osady, ktorá je od obce izolovaná, ale na druhej strane je od nej závislá (Vašečka, 2002). Ďalším a v súčasnosti čoraz viac pouţívaným pojmom je geto, ktoré predstavuje takmer etnicky homogénne štvrte, kde obyvatelia ţijú v uzavretom priestore oddelene od ostatného obyvateľstva. Obyvateľstvo tu ţije najmä v bytoch prevaţne panelových domov, ktoré sú vo vlastníctve obcí. Veľká časť týchto bytov je znehodnotená, nevyhovuje technickým ani hygienickým predpisom, pričom sú obavy, ţe môţe dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti bývajúcich. Problémom rómskych osídlení je aj vysporiadanosť pozemkov, na ktorých stoja. V niektorých prípadoch môţe ísť o tzv. čiastočné vysporiadanie pozemkov, a to v prípade, ţe vlastníkom pozemku je obec/mesto, resp. iný vlastník. Problematika pozemkov pod rómskymi osadami skrýva komplikované vlastnícke vzťahy. Často krát ani vlastnícka štruktúra nie je zárukou rešpektovania vlastníckych práv zo strany rómskeho obyvateľstva. Z roku 1988 pochádza posledná štatistika bývalého reţimu týkajúca sa rómskych osád. Bolo zistené, ţe na Slovensku existovalo 278 rómskych osád, z toho 230 vo vtedajšom Východoslovenskom kraji. V 9 173 chatrčiach ţilo takmer 15 tisíc Rómov. Oficiálne štatistické zistenia z roku 1997 vykazujú uţ 516 rómskych osád, čo neznamená, ţe v priebehu deviatich rokov vzniklo 238 nových osád. Dôvodom vysokého nárastu je absencia presnej definície rómskej osady a za osadu je potom povaţovaný ľubovoľný typ osídlenia, v ktorom Rómovia ţijú (sídlisko, ulica na okraji obce, sústredenia viacerých rómskych domov v strede obce). V roku 2005 bolo evidovaných na Slovensku 168 mestských a obecných koncentrácií, v ktorých ţilo 32 281 Rómov (euro.gov.sk/data/att/3442_subor.doc). V tzv. rozptyle býva stále menej Rómov, pretoţe ako neplatiči nájomného sú presťahovaní do sociálnych bytov niţšieho štandardu. V mestách na východnom Slovensku vznikajú územne a sociálne izolované mestské štvrte so sociálnou patológiou, ktoré sú zdravotne nebezpečné a v ktorých postupne zlyháva infraštruktúra. V takýchto prípadoch sa môţe akákoľvek pomoc zdať syzifovská, keďţe ekonomické podmienky Rómov sú bytostne závislé od podpory samotného štátu. Ak teda hovoríme o počte takýchto osídlení ku koncu roku 2000, na Slovensku bolo evidovaných 620 rómskych osídlení vidieckeho aj mestského typu s celkovým počtom 127 429 obyvateľov, čo tvorilo 23 781 rodín ţijúcich v 14 534 obydliach. To znamená, ţe v priemere v takomto osídlení na jedno obydlie pripadalo 8,8 obyvateľa. Chatrče v rómskych osídleniach moţno charakterizovať ako jednoduché príbytky postavené prevaţne z dreva, hliny, plechu a ich kombinácie. Takéto obydlia nevyhovujú platným technickým ani hygienickým normám. Vybudované sú svojpomocne, mimo stavebného konania a bez vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom. V uvedenom počte osídlení sa nachádza 4

443 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

813 takýchto chatrčí. Z celkového počtu 127 429 obyvateľov ţijúcich v rómskych osídleniach bolo 50 082 detí do 15 rokov. Zamestnaných bolo 6 366 občanov a 1 512 občanov pripravujúcich sa na výkon povolania (euro.gov.sk/data/att/3442_subor.doc). Zistiť presný a skutočný počet rómskych príslušníkov je nesmierne namáhavé. Počty, ktoré uvádzame pochádzajú z oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, a odlišujú sa od skutočnosti. Rozmiestnenie rómskeho obyvateľstva podľa krajov je veľmi nerovnomerné, pričom ich najväčšia koncentrácia je v krajoch východného Slovenska, za ktorými nasleduje Banskobystrický kraj. Početnosť v Bratislavskom a Trnavskom kraji je nízka a rómska minorita je tu zastúpená v malom počte obcí, resp. miest. Podľa záznamov Úradu vlády SR je počet rómskeho obyvateľstva v jednotlivých krajoch nasledovný (obr. 1): v Bratislavskom kraji je to 3 528 osôb, v Trnavskom kraji 14 073 osôb, v Nitrianskom 23 921 osôb, v Trenčianskom kraji 4 171 osôb, v Ţilinskom kraji 5 375 osôb, v Banskobystrickom kraji 52 577, v Košickom kraji 77 675 osôb a v Prešovskom kraji aţ 80 074 príslušníkov rómskej minority (obr. 2) (www.government.gov.sk/3556/regiony.php).

Počet rómskeho obyvateľstva v samosprávnych krajoch SR

BA TN ZA TT NR BB KE PO

Obr. 1 Zastúpenie rómskeho obyvateľstva v samosprávnych krajoch Slovenskej republiky v percentách v roku 2004 (www.government.gov.sk/3556/regiony.php)

Počet Rómov v okresoch Prešovského kraja

14 000 12 000 10 000 8 000 počet 6 000 4 000 2 000 0 BJ HE KK LE ML PP PO SB SV SL SP SK VT okres

počet Rómov v okrese

Obr. 2 Zastúpenie rómskej minority podľa okresov v Prešovskom kraji v roku 2004 (www.government.gov.sk/3556/regiony.php)

444 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

3 Rómske obyvateľstvo v Prešovskom samosprávnom kraji Okres Bardejov je tvorený jedným mestom (Bardejov) a 85 vidieckymi sídlami (tab. 1, obr. 3). V okrese má rómska minorita svoje zastúpenie v 28 obciach, v ktorých vytvorila takmer 50 osídlení. Rómovia ţijú v obciach Andrejová (2), Bardejov (3), Becherov, Dubinné, Frička (3), Gerlachov (2), Hrabské, Kruţlov, Kurima, Kurov, Lascov, Lenartov (3), Lukov (2), Malcov (3), Marhaň (2), Niţná Polianka, Niţný Tvaroţec, Ortuťová, Petrová, Raslavice (2), Richvald, Rokytov, Snakov, Sverţov, Šarišské Čierne (3), Šášová, Varadka (2) a Zborov (3). Počet Rómov v okrese Bardejov je 6 405, teda na jedno osídlenie pripadá v priemere 128 Rómov. Priemerný podiel Rómov v jednotlivých obciach z celkového obyvateľstva predstavuje 26,5 %, nadpolovičný podiel predstavujú Rómovia v obci Frička (63,3 %), Cígeľka (72,9 %), Petrová (71,2 %) a Varadka (84,5 %). V okrese sa nachádza 835 obydlí, t.j. na jedno osídlenie pripadá v priemere 17 obydlí. V jednom obydlí tak priemerne ţijú siedmi členovia. Z hľadiska vybudovania inţinierskych sietí je najpriaznivejšia situácia v elektrickej sieti, ktorá nechýba v ţiadnej domácnosti. Z 50 osídlení nie je napojených na vodovod 13, a to v Šášovej, Ortuťovej v oboch osídleniach, Marhani tieţ v oboch osídleniach, vo Fričke, Lenartove a Kurove. S kanalizáciou je aj v okrese Bardejov najväčší problém, pretoţe len dve osídlenia rómskeho obyvateľstva sú napojené na sieť kanalizácie v Kurime a Bardejove. Na plynovod je napojených 17 osídlení a zvyšných 33 osídlení doposiaľ nie je napojených. V rámci vysporiadanosti pozemkov, na ktorých sú postavené obydlia rómskeho obyvateľstva, je z celkového počtu 50 osídlení na vysporiadaných pozemkoch iba 26, 12 je len čiastočne vysporiadaných a zvyšných 12 pozemkov ešte nie sú vysporiadané. Hľadiska lokalizácie osady, resp. osídlenia vo vzťahu k intravilánu (obci), je situácia nepriaznivejšia v porovnaní so študovanými predchádzajúcimi šiestimi krajmi zo západného a stredného Slovenska. Mimo obce sa nachádza aţ 18, teda najvyšší počet, osídlení, 17 osídlení je rozptýlených, 14 sa nachádza na okraji obce a jedno osídlenie v Snakove je koncentrované. V okrese Humenné je jedno okresné sídlo a 85 vidieckych obcí, kde ţije 3 569 Rómov. V jednotlivých obciach v priemere predstavujú podiel 17,8 %. V okresnom meste tvoria Rómovia dve osídlenia v Adidovciach, Brekove, Kamenici nad Cirochou, Kameniciach (tri osídlenia), Karnej, Ľubiši, Mysline (2), Niţnej Jablonke, Rovnom (2), Slovenskej Volovej, Topoľovke, Vyšnom Hrušove a Zbudzskom Dlhom. Rómovia teda ţijú v 14 obciach, kde vytvorili 19 osídlení, preto na jedno osídlenie pripadá v priemere 223 Rómov a 26 obydlí. V jednom obydlí v tomto okrese ţije asi deväť osôb. Najvyšší podiel rómskeho obyvateľstva je v Zbudzskom Dlhom, kde predstavujú aţ 58,7 % z celkového počtu obyvateľstva. Najviac osídlení je v okrese Humenné rozptýlených (8), po päť osídlení nachádzajúcich sa na okraji a mimo obce a jedno je sú koncentrované. Pozemky v okrese Humenné sú väčšinou v rómskych osadách vysporiadané, tri pozemky sú čiastočne vysporiadané a jedno osídlenie v Mysline je na nevysporiadaných pozemkoch. Inţinierske siete sú aj v tomto okrese v najlepšom stave v rámci elektrickej siete, ktorá v ţiadnom osídlení nechýba, vodovod chýba v štyroch osídleniach v Zbudskom Dlhom, v oboch osídleniach v Rovnom a Niţnej Jablonke. Kanalizácia má tu výrazné nedostatky, je zavedená v troch osídleniach (Humenné, Kamenica nad Cirochou) majú zavedenú kanalizáciu. Plynofikovaných je osem osídlení, jedno čiastočne a desať zatiaľ nie je napojených. Okres Keţmarok sa nachádza v západnej časti Prešovského kraja a je tvorený tromi mestami a 39 vidieckymi sídlami, z toho Rómovia ţijú v 23 sídlach s 29 osídleniami. Okres patrí medzi regióny s najvýraznejšie zastúpeným rómskym obyvateľstvom. V okresnom meste, kde vytvárajú Rómovia dve osídlenia, ďalej vo vidieckych obciach Holumnica, Huncovce, Ihľany, Jezersko, Jurské s tromi osídleniami, Kríţová Ves s dvomi osídleniami, Ľubica, Malý Slavkov, Matiašovce, Podhorany, Rakúsy s dvomi osídleniami, Reľov, Slovenská Ves s dvomi osídleniami, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, Stará Lesná s dvomi osídleniami, Stráne pod Tatrami s dvomi osídleniami, Toporec s tromi osídleniami, Tvaroţná,

445 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

Veľká Lomnica s dvomi osídleniami, Vrbov s dvomi osídleniami a Výborná (1). Celkový počet rómskeho obyvateľstva v spomínaných mestách a obciach je 12 312, ktoré predstavuje podiel 39,7 %. Najvyšší podiel na obyvateľstve je v Jurskom s podielom 99,2 %, ale v okrese Keţmarok sa nachádza sedem obcí, v ktorých Rómovia predstavujú nadpolovičnú väčšinu. Patria tu Výborná (74,5 %), Stráne pod Tatrami (89,1 %), Rakúsy (69,9 %), Podhorany (73,5 %), Kríţová Ves (66,8 %) a Holumnica (66,9 %). Na jedno osídlenie pripadá v priemere 424 obyvateľov rómskeho pôvodu. V okrese sa nachádza 1 335 obydlí. V jednom obydlí ţije priemerne osem osôb. Obydlia Rómov sú v najväčšej miere rozptýlené v sídlach (14), mimo obce sa nachádza osem osídlení, päť osídlení je na okraji obce a dve osídlenia sú koncentrované. Z 29 osídlení je 17 postavených na vysporiadaných pozemkoch, 10 pozemkov je čiastočne vysporiadaných a dve osídlenia v Jurskom a Reľove sú na nevysporiadaných pozemkoch. Z hľadiska vybudovania inţinierskych sietí z 29 osídlení je na vodovod napojených 20, a deväť nie, ide o osídlenia v Jurskom, Podhoranoch, Starej Lesnej, Tvaroţnej a Výbornej. Často ide o rómske osídlenia, pre ktoré je typická vysoká početnosť obyvateľov a to aj v rámci jednej domácnosti. Kanalizácia je vybudovaná zatiaľ iba v deviatich osídleniach. Na elektrickú sieť je napojená kaţdá domácnosť. 72 % rómskych osídlení je napojených na plynovod. Okres Levoča zahŕňa dve mestá a 31 vidieckych obcí. V okrese sa nachádza desať obcí s rómskym obyvateľstvom, ktoré tu vytvorilo 13 osídlení. Tri rómske osídlenia sa nachádzajú v okresnom meste, dve sú v obci Dravce a po jednom v obciach Bijacovce, Domaňovce, Dlhé Stráţe, Doľany, Spišské Podhradie, Spišský Hrhov, Spišský Štvrtok a Jablonov. V okrese ţije celkovo 4 495 Rómov, ktorí v priemere v spomínaných vidieckych obciach a mestách predstavujú podiel 22 %. Najvyšší podiel, 67,8 %, zastávajú Rómovia v obci Doľany, najniţší podiel, 4,9 %, v obci Domaňovce. V okrese sa nachádza celkovo 566 obydlí, preto na jedno osídlenie v priemere pripadá 43 obydlí, v ktorých ţije asi osem osôb. Najvyšší počet Rómov, aţ 2 439, ţije v Levoči. Rómske osídlenia sú v šiestich prípadoch lokalizované na okraji obce, tri sa nachádzajú mimo obce, ďalšie tri sú rozptýlené a jedno osídlenie je koncentrované. Pozemky, na ktorých sa nachádzajú tieto osídlenia, sú z najväčšej miery čiastočne vysporiadané, tých je osem, štyri osídlenia sú lokalizované na vysporiadaných pozemkoch. Ţiadne osídlenie sa teda nenachádza na nevysporiadaných pozemkoch. Z hľadiska infraštruktúry vybudovaný vodovod absentuje v oboch osídleniach v obci Dravce, čo je obecný problém, t.j. dotýka sa aj majority. Tieţ v Doľanoch nemá rómska osada vodovod. Elektrická sieť nechýba v ţiadnom osídlení v okrese. Kanalizácia je doposiaľ vybudovaná iba v Levoči, Spišskom Podhradí, Spišskom Hrhove, Domaňovciach a čiastočne v Dravciach a Doľanoch. Plynofikované sú Domaňovce, Spišský Hrhov, Spišský Štvrtok a čiastočne Levoča. Okres Medzilaborce patrí medzi najmenšie s najniţším počtom obyvateľov v rámci Slovenska. Má jedno mestské sídlo a 22 vidieckych obcí. Rómovia ţijú v ôsmych obciach, v ktorých vytvorili deväť osídlení. Patria tu Krásny Brod (2), Čabalovce, Palota, Radvaň nad Laborcom, Sukov, Volica, Výrava a mesto Medzilaborce. V okrese ţije 1 073 obyvateľov rómskeho pôvodu, ktorí predstavujú podiel 18,8 %. Najvyšší podiel je v obci Palota, kde majú podiel 39,9 %, najniţší podiel, 10,0 % je v Medzilaborciach, kde ţije 676 Rómov (najviac v rámci okresu). V okrese sa nachádza 157 obydlí a na jedno obydlie pripadá priemerne šesť Rómov. Najvyšší počet, t.j. päť obydlí, je rozptýlených v rámci obcí, na okraji sa nachádza jedno osídlenie v Krásnom Brode, tri osídlenia v Čabalovciach, Palote a Volici sú lokalizované mimo obce. Pozemky sú vysporiadané, tri sú nevysporiadané a zvyšné dve osídlenia sa nachádzajú na čiastočne vysporiadaných pozemkoch. Nevysporiadané pozemky sú v obciach Krásny Brod, Čabalovce a Palota. Vodovod je vybudovaný iba pre rómske osídlenie v okresnom meste, Volici a Výrave, kanalizáciou a plynofikáciou disponuje iba okresné mesto. Všetky osídlenia sú elektrifikované.

446 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

Do okresu patria 3 mestá a 26 vidieckych obcí, z toho v 21 obciach ţije rómska menšina. Vytvorila v nich 40 osídlení. Najvyšší počet osídlení, deväť sa nachádza v katastrálnom území Popradu. Ďalšie osídlenia sa nachádzajú v obciach Batizovce (2), Gánovce, Gerlachov, (2), Jánovce (3), Kravany, Liptovská Teplička (2), Lučivná, (2), Nová Lesná, Spišská Teplica, Spišské Bystré (2), Spišský Štiavnik, , Štôla, Šuňava, Švábovce (3), Veľký Slavkov (2), Vydrník (2) a (1). V okrese ţije celkovo 8 322 Rómov, ktorí ţijú v 1 247 obydliach. Podiel Rómov je tu 23,8 %. Najvyšší je v obci Vydrník 58,6 %, v Lučivnej 38,5 %, v Mengusovciach 33,1 %, v Hranovnici 47,9 %, v Jánovciach 42,9 % a v Spišskom Štiavniku 32,5 %. Na jednu obec pripadá v priemere 208 Rómov a 31 obydlí. V jednom obydlí ţije osem aţ deväť osôb. V okresnom meste ţije podľa dostupných materiálov viac ako 700 Rómov (5,6 %). Osídlenia sa v najväčšej miere nachádzajú na vysporiadaných, resp. čiastočne vysporiadaných pozemkoch (21 a 16), nevysporiadané pozemky sa viaţu na rómske osídlenia v Spišskom Bystrom a dve osídlenia v Jánovciach. Obydlia sú najčastejšie rozptýlené, čo je prípad 22 osídlení, desať osídlení sa nachádza na okraji obce, šesť je mimo obce a dve sú koncentrované. Na vodovod nie je napojené iba osídlenie v Batizovciach, Spišskom Bystrom a Švábovciach, na kanalizáciu je napojených 23 osídlení, ďalších päť je čiastočne napojených. Na elektrickú sieť nie je napojené iba osídlenie v Spišskom Bystrom. Plynofikovaných je 27 rómskych osídlení, chýba v Spišskom Bystrom, Hranovnici, Batizovciach, Švábovciach, Liptovskej Tepličke a v piatich prípadoch aj v Poprade. Okres Prešov zahŕňa dve mestá a 89 vidieckych obcí. V krajskom meste Prešov ţije 11 329 Rómov. V 37 vidieckych obciach je 53 osídlení: , , Červenica (dve osídlenia), , Drienovská Nová Ves (dve osídlenia), , Fričovce, Haniska, , Chmeľov (tri osídlenia), Chmiňany, , Janov, Kapušany, (štyri osídlenia), Kojatice, Lemešany, Lesíček, malý Slivník, , (tri osídlenia), Ovčie, (dve osídlenia), Prešov (štyri osídlenia), Rokycany (dve osídlenia), Ruská Nová Ves (dve osídlenia), Seniakovce, , Šarišská Poruba, Šarišská Trstená, Šindliar, Terňa (dve osídlenia), , Varhaňovce (dve osídlenia), Veľký Šariš (dve osídlenia), Víťaz a Ţehňa. V osídleniach je celkovo 1 313 rómskych obydlí. Na jedno obydlie v priemere pripadá desať členov, čo je v rámci Slovenskej republiky nadpriemerná hodnota. Najvyšší počet obydlí je v meste Prešov (vyše 200), nasleduje obec Chminianske Jakubovany so 160 obydliami a obec Svinia so 108 obydliami. Na jedno osídlenie v priemere pripadá 25 obydlí. Najniţší počet obydlí, a to len jedno obydlie, sa nachádza v obci Dulova Ves. Najvyšší počet Rómov je v Prešove, 2 791, s podielom 3,5 %. V rámci zvyšných obcí v okrese je najvyšší podiel Rómov v Chminianskych Jakubovanoch, kde ţije aţ 1 092 Rómov, predstavujú tu 94,7 % obyvateľov. V obci Svinia ţije 684 Rómov. Vo viacerých obciach okresu Rómovia prevaţujú: Ţehňa 52,8 %, Varhaňovce 73,6 %, Tuhrina 49,4 %, Svinia 51,7 %, Rokycany 51,8 %, Mirkovce 59,1 %, Lesíček 45,1 %, Malý Slivník 72,8 %, Červenica 64,6 %. Rómske osídlenia sú lokalizované v najvyššom počte, t.j. 28 na okraji obce, mimo obce je 13 osídlení, v desiatich obciach sú Rómovia rozptýlení a dve osídlenia sú koncentrované. Na vysporiadaných pozemkoch je 28 osídlení, 13 na čiastočne vysporiadaných a 12 na nevysporiadaných pozemkoch. Z hľadiska vybudovania inţinierskych sietí má k dispozícii vodovod s pitnou vodou 31 osídlení a 22 osídlení nie. Kanalizácia je vybudovaná v 12 osídleniach v Prešove, Haniske, Terni, Veľkom Šariši, Rokycanoch a Chmeľove. Plynofikovaných je v 28 osídlení (Prešov, Haniska, Drienov, Chmiňany, Malý Slivník, Mirkovce, Ruská Nová Ves, Petrovany, Rokycany, Šarišská Trstená, Terňa, Veľký Šariš a Medzany). V okrese Sabinov sú dve mestá a 41 vidiecke obce. Rómovia sa nachádzajú v 17 obciach, kde je 22 osídlení. V Sabinove (dve osídlenia), Lipanoch, Jarovniciach, Krivanoch, Milpoši, Niţnom Slavkove, Olejníkove, Ostrovanoch, Pečovskej Novej Vsi (štyri osídlenia),

447 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

Raţňanoch, Renčišove, Roţkovanoch (dve osídlenia), Šarišských Michaľanoch (dve osídlenia), Tichom Potoku, Toryse a Uzovských Pekľanoch. V okrese Sabinov ţije 7 616 Rómov. Najvyšší počet predstavujú v obci Jarovnice 3 300. V osídleniach sa nachádza 933 obydlí, z ktorých najviac je v Jarovniciach (363 obydlí). Na jedno obydlie v priemere pripadá 8 členov. Rómske obyvateľstvo v okrese Sabinov prestavuje v spomínaných vidieckych obciach a mestách 21,6 %. V okresnom meste ţije okolo 1 500 Rómov. Rómske osídlenia sú lokalizované v najvyššom počte 11 na okraji intravilánu, päť je mimo obce lokalizovaných, dve osídlenia sú koncentrované a štyri osídlenia sú rozptýlené v intraviláne. 12 osídlení je postavených na vysporiadaných pozemkoch, päť na čiastočne a ďalších päť na nevysporiadaných pozemkoch. Nevysporiadané pozemky sú v obciach Roţkovany, Milpoš, Pečovská Nová Ves a Uzovské Pekľany. Iba sedem osídlení má vodovod, kanalizáciu má sídlenia v Sabinove a osídlenie v Šarišských Michaľanoch. Plynofikované sú tri osídlenia v Lipanoch, Raţňanoch a Šarišských Michaľanoch. Elektrifikované sú všetky osídlenia. V okrese Snina je jedno mestské sídlo a 33 vidieckych obcí, z ktorých v desiatich ţije rómska komunita: v Snine (dve osídlenia), Dlhej nad Cirochou, Belej nad Cirochou, Kalnej Roztoke, Klenovej (dve osídlenia), Ladomírove, Stakčíne (dve osídlenia), Šmigovci, Ubli a Uliči. Z celkového počtu 14 rómskych osídlení je 10 na vysporiadaných pozemkoch, jedno v Dlhej nad Cirochou na nevysporiadaných pozemkoch a tri osídlenia v Kalnej Roztoke, Ladomírovej a Ubli sa nachádzajú na čiastočne vysporiadaných pozemkoch. Z hľadiska lokalizácie osídlenia je najviac, v deviatich osídleniach sú obydlia rozptýlené, dve osídlenia sa nachádzajú na okraji obce, dve sú koncentrované a jedno sa nachádza mimo obce (Dlhá nad Cirochou). Kanalizácia je v piatich rómskych osídleniach v Uliči, v oboch osídleniach v Stakčíne a v Snine. Vodovod chýba iba v troch osídleniach Kalná Roztoka a v osídleniach Klenová. V okrese je celkovo 321 rómskych obydlí, na jedno osídlenie pripadá v priemere 23 obydlí a na kaţdé obydlie pripadá v priemere sedem členov. Celkovo tu ţije 2 071 Rómov, (10,4 %). Podiel na obyvateľstve na jedno osídlenie pripadá 148 Rómov. Okres Stará Ľubovňa, nachádzajúci sa na severe Prešovského kraja, zahŕňa dve mestá a 42 vidieckych obcí. V okrese je 14 obcí s rómskym obyvateľstvom. V okresnom meste (dve osídlenia), v Podolínci a v ďalších obciach Nová Ľubovňa, Vyšné Ruţbachy, Šarišské Jastrabie, Mníšek nad Popradom, Ľubotín (dve osídlenia), Lomnička, Kyjov, Kolačkov, Kamienka, Jakubany (tri osídlenia), Jarabina, Hniezdne (dve osídlenia) a Čirč. Počet rómskych osídlení je tu 20. V okrese ţije celkovo 5 930 Rómov, na jedno osídlenie pripadá v priemere 297 Rómov. Najvyšší počet rómskeho obyvateľstva ţije v Lomničke (1 654) a v Starej Ľubovni (1 522). V okrese sa nachádza 674 rómskych obydlí a teda najedno obydlie v priemere pripadá osem členov. Najvyšší podiel na počte obyvateľov majú Rómovia v Jakubanoch s 30,2 %, nasleduje Kolačkov s 22,3 %, Lomnička s 13,6 %, Ľubotín s 22,0 % a Vyšné Ruţbachy s 13,0 %. V Starej Ľubovni ţije asi 9,4 % obyvateľov rómskeho pôvodu. Rómske osídlenia sú v obciach lokalizované v najväčšej miere na okraji, dve osídlenia sú lokalizované mimo obce (Jakubany a Mníšek nad Popradom) a v deviatich sídlach sú Rómovia rozptýlení. Z 20 osídlení je sedem postavených na vysporiadaných pozemkoch, deväť na čiastočne vysporiadaných a štyri osídlenia v Kolačkove, Čirči, Kyjove a Mníšku nad Popradom sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch. Všetky osídlenia sú elektrifikované. Vodovod má 13 osídlení a sedem nie (Čirč, Kyjov, Ľubotín a Mníšek nad Popradom). Na kanalizáciu sú napojené iba štyri osídlenia v Starej Ľubovni, Podolínci a Kamienke. Plynofikovaných je deväť rómskych osídlení v Starej Ľubovni, Jakubanoch, Hniezdnom, Kyjove a Novej Ľubovni. Okres Stropkov má 42 obcí, z toho rómska komunita obýva 16 osídlení v 14 obciach Breznica, Bukovce, Bţany (dve osídlenia), Gribov, Kolbovce, Krušinec, Makovce, Miková, Niţná Oľšava, Staškovce, Stropkov (dve osídlenia), Veľkrop, Vyšný Hrabovec a Vyšná Oľšava. Zo 16 osídlení je sedem na okraji intravilánu, šesť mimo obce, v dvoch osídleniach

448 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

sú Rómovia rozptýlení a jedno osídlenie je koncentrované (obec Bţany). V osídleniach je celkovo 174 obydlí, a na jedno obydlie pripadá v priemere deväť členov a na jedno osídlenie pripadá priemerne 12 obydlí. Najvyšší počet obydlí, aţ vyše sto, sa nachádza v okresnom meste. Celkový počet obyvateľov rómskeho pôvodu v okrese Stropkov je 1 586, teda na jedno osídlenie pripadá 99 Rómov. Najvyšší podiel na celkovom počte obyvateľov v obciach tvoria Rómovia v Kolbovciach (32,6 %), Mikovej (33.5 %) a vo Veľkrope (36,8 %). V Stropkove Rómovia je podiel Rómov 8,6 %. Rómske osídlenia v okrese Stropkov sa vo väčšej miere nachádzajú na nevysporiadaných (sedem), resp. čiastočne vysporiadaných (päť) pozemkoch. Ostatné štyri osídlenia sú postavené na vysporiadaných pozemkoch, a to v obciach Staškovce, Stropkov, Veľkrop a Vyšná Oľšava. Kanalizáciu má iba osídlenie v Stropkove. Na vodovod nie sú napojené osídlenia v Gribove, Bţanoch, Krušinci, Makovci a Veľkrope. Plynofikované sú iba tri osídlenia v Mikovej, Stropkove a Vyšnej Oľšave. Elektrifikácia je kompletná. V okrese Svidník sú dve mestá a 65 vidieckych obcí. V 21 obciach ţijú Rómovia v 26 osídleniach. Rómovia ţijú v okresnom meste a v obciach Bodruţal, Cernina, Dubová, Giraltovce (dve osídlenia), Hunkovce, Kečkovce (dve osídlenia), Krajná Bystrá (dve osídlenia), Krajná Poľana, Kruţlová, Kuková, Kurimka, Ladomírová, Lúčka, Niţný Komárnik, Niţný Mirošov, Rovné, Roztoky (dve osídlenia), Stročín, Vyšný Mirošov a Vyšný Orlík s dve osídlenia. V okrese Svidník ţije celkovo 3 613 Rómov. Na jednu obec pripadá v priemere 139 Rómov. V okrese sa nachádza 406 obydlí, na jednu obec pripadá v priemere 16 obydlí s desiatimi osobami. Najvyšší podiel Rómov na obyvateľstve je v obci Roztoky 57,8 %, Ladomírová 40,7 %, Kruţlov 57,3 %, Krajná Bystrá 49,0 %, Kečkovce 48,3 %, Bodruţal 37,3 %, Niţný Komárnik 38,8 % a vo Svidníku tvoria Rómovia na obyvateľstve 6,7 % podiel. Osídlenia sú postavené v 20 prípadoch na vysporiadaných pozemkoch, v štyroch prípadoch na čiastočne vysporiadaných pozemkoch a v Ladomírovej a Kurimke sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch. Z celkového počtu osídlení 26 sa nachádza 11 na okraji obce, v 11 sú Rómovia rozptýlení medzi majoritou a štyri sú lokalizované mimo obce. Ţiadne osídlenie nie je koncentrované. Jedno osídlenie v Kečkovciach nie je elektrifikované. Plynofikovaných je desať osídlení. Vodovod absentuje v siedmych osídleniach Bodruţal, Kečkovce, Krajná Bystrá, Krajná Poľana, Lúčka a Niţný Komárnik. Na kanalizáciu sú napojené tri osídlenia v Giraltovciach, Svidníku a Stročíne. V okrese Vranov nad Topľou sú dve mestá a 66 vidieckych obcí. V polovici z nich ţije rómska menšina. Je tu lokalizovaných 43 osídlení. V okrese ţije celkovo 11 753 Rómov, v jednom osídlení je to priemerne 327 Rómov. V okrese sa nachádza celkovo 1 323 rómskych obydlí a na jedno obydlie pripadá v priemere osem osôb, na jedno osídlenie priemerne 31 obydlí. Priemerný podiel rómskeho obyvateľstva v jednotlivých sídlach je 28,3 %. Rómovia v okrese Vranov nad Topľou ţijú v obciach Banské, Benkovce, Bystré, Čaklov, Čičava (dve osídlenia), Dlhé Klčovo, Ďurďoš (dve osídlenia), Hanušovce nad Topľou (tri osídlenia), Hencovce, Hlinné, Jastrabie, Kamenná Poruba, Kučín, Malá Domaša, Niţný Hrabovec (dve osídlenia), Niţný Hrušov, Ondavské Matiašovce dve osídlenia), Pavlovce, Poša, Prosačov, Rafajovce, Rudlov (dve osídlenia), Ruská Voľa, Sačurov (dve osídlenia), Sečovská Polianka, Sedliská, Skrabské (dve osídlenia), Soľ (dve osídlenia), Vechec (dve osídlenia), Vranov nad Topľou (dve osídlenia), Vyšný Ţipov (dve osídlenia), Zámutov a Ţalobín. Nad 30 % podielu z celkového počtu obyvateľov majú Rómovia v nasledujúcich obciach: Čaklov 44,7 %, Čičava 51,9 %, Ďurďoš 59,8 %, Hlinné 46,8 %, Kamenná Poruba 52,3 %, Prosačov 63,6 %, Ruská Voľa 38,7 %, Skrabské 33,9 %, Soľ 42,2 %, Vechec 43,0 %, Zámutov 45,3 % a Ţalobín 31,2 %. V okresnom meste ţije asi 8,6 % Rómov. Z hľadiska lokalizácie rómskych osídlení v obci sa nachádza najviac osídlení na okraji obce (21), rozptýlene bývajú Rómovia v 13, sedem sa nachádza mimo obce a dve sú koncentrované. Z celkového počtu 43 rómskych osídlení vysporiadaných pozemkoch je 26, ďalších 13 na čiastočne vysporiadaných a štyri Vechec, Vyšný Ţipov, Rafajovce a Pavlovce sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch.

449 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

Iba desať osídlení v okrese je napojených na kanalizáciu, 32 na vodovod a 32 je plynofikovaných. Elektrifikácia je kompletná.

Tab. 1: Rómske osídlenia v okresoch Prešovského kraja v roku 2004 (www.government.gov.sk/3556/regiony.php) Okres Počet Rómske osídlenia sídel v Na Mimo Rozptýlené koncentrované Spolu okrese okraji obce obce Bardejov 86 14 18 17 1 50 Humenné 86 5 5 8 1 19 Kežmarok 42 5 8 14 2 29 Levoča 33 6 3 3 1 13 Medzilaborce 23 1 3 5 0 9 Poprad 29 10 6 22 2 40 Prešov 91 28 13 10 2 53 Sabinov 43 11 5 4 2 22 Snina 34 2 1 9 2 14 Stará Ľubov. 44 9 2 9 0 20 Stropkov 43 7 6 2 1 16 Svidník 67 11 4 11 0 26 Vranov 68 21 7 13 2 43

Obr. 3 Rómske osídlenie v Prešovskom kraji (www.government.gov.sk/3556/regiony.php)

450 Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“

4 Záver V tejto problematike je pomerne ťaţké sa orientovať, vzhľadom na fakt, ţe téma rozdeľovala a aj dnes rozdeľuje spoločnosť. Veľmi nesprávne je myslenie väčšiny príslušníkov majority, ţe Rómovia predstavujú zlo spoločnosti a sú jej iba na príťaţ, na druhej strane aj Rómovia si musia uvedomiť, ţe aj oni by mali zmeniť správanie, lebo vzájomné vzťahy medzi majoritou a Rómami sa nezlepšia. Nič nemoţno povaţovať iba za dobré alebo za zlé, a to platí aj v tejto problematike. Tento príspevok poskytuje základné informácie o štruktúre rómskeho obyvateľstva z hľadiska ich rozmiestnenia v SR. V úvodných častiach v krátkosti sumarizujeme proces osídľovania regiónov Slovenska rómskym obyvateľstvom. Následne poukazujeme na základné rozmiestnenie rómskeho obyvateľstva po Slovensku, s väčším dôrazom na Prešovský samosprávny kraj, pričom Prešovský samosprávny kraj je rozobraný podľa jednotlivých okresoch.

5 Literatúra DAVIDOVÁ, E. Romano drom (Cesty Romů 1945 – 1990). Olomouc, Univerzita Palackého, Centre de recherches Tsiganes, 2004, ISBN 80-244-0524-5. DUBAYOVÁ, M. Rómovia v procesoch kultúrnej zmeny. Kultúrnoantropologická štúdia. FF PU Prešov, 2001. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. JAKOUBEK, M. Romové – konec (ne)jedného mýtu. Praha, 2004, Socioklub. KENRICK, D. Cikáni na cestě z Indie do Evropy. Olomouc, Univerzita Palackého, Centre de recherches Tsiganes, 2003, ISBN 80-244-0589-X. MATLOVIČ, R. Geografia obyvateľstva Slovenska so zreteľom na rómsku minoritu. Prešov, Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, 2005. ISBN 80-8068-348-4. MICHAELI, E., MATLOVIČ, R., KLAMÁR, R. Vybrané aspekty štruktúry rómskej komunity v niektorých regiónoch východného Slovenska. In: Zborník štúdií z grantu VEGA č. 1/0493/03: Podnikateľské prostredie a regionálne aspekty rozvoja. Prešov, 2003 ManaCon. VAŠEČKA, M. Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, 2002. ISBN 80-88935-41-5. VAŠEČKA, M. a kol. Rómske hlasy. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2002, ISBN 80- 88935-36-9. www.euro.gov.sk/data/att/3442_subor.doc – citované 1.3.2010 www.government.gov.sk/3556/regiony.php - citované 1.3.2010

Recenzent: Prof. RNDr. Eva Michaeli, PhD., Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita, 17. novembra č. 1, 08116 Prešov, e-mail: [email protected]

451