1. POLOHA ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA Predmetné územie o rozlohe 5199 km2 sa nachádza na severovýchode Slovenska a predstavuje kompaktné územie pozdĺž slovensko – poľskej hranice. Najvýchodnejší bod predmetného územia je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska – leží v obci Nová Sedlica (22°34´ v.g.d.) v okrese Snina. Najzápadnejší bod sa nachádza v bývalom vojenskom obvode Javorina (20°10´ v.g.d.) v okrese Kežmarok, najsevernejší v obci Becherov (49°28´ s.g.š.) v okrese Bardejov a najjužnejší v katastrálnom území obce Valaškovce v rámci vojenského obvodu (48°50´ s.g.š.) v okrese Humenné. Vymedzenie územia je podmienené administratívno-správnym členením Slovenska. Skladá sa z ôsmich okresov Prešovského samosprávneho kraja – Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Humenné a Snina. Na severe a severozápade je jeho hranica totožná s priebehom štátnej slovensko- poľskej hranice, na východe s priebehom štátnej slovensko-ukrajinskej hranice. Južnú hranicu tvoria hranice okresov Snina, Humenné, Stropkov, Svidník, Bardejov, Stará Ľubovňa a Kežmarok. Východná časť hranice je zároveň hranicou medzi Prešovským samosprávnym krajom a Košickým samosprávnym krajom. Charakteristickou črtou vymedzeného územia je jeho prihraničná poloha a marginálnosť vo vzťahu k centrám a rozvojovým osiam. Nachádzajú sa tu aj dva okresy – Kežmarok a Svidník, ktoré sú začlenené do skupiny 12 najmenej rozvinutých okresov Slovenska1. Rozloha regiónu je 5199 km2, čo predstavuje približne 58% z rozlohy Prešovského kraja. Územne najväčším okresom je okres Bardejov (936 km2), nad 700 km2 majú aj okresy Stará Ľubovňa, Humenné a Snina. Rozlohou najmenším je okres Stropkov (389 km2). Mapa 1: Poloha územia Administratívny vývoj a členenie Od 13. storočia do roku 1948 patrilo územie do troch stolíc: Spišskej, Šarišskej a Zemplínskej. Po zmene stolíc na župy (až do roku 1922) boli začlenené do rovnomenných žúp. Niektoré obce v západnej časti územia sa v stredoveku včlenili do samostatných provincií 13 spišských miest a 11 spišských miest a do stolice 10 spišských kopijníkov. Mestá Podolínec, Hniezdne a Stará Ľubovňa, ako aj Ľubovnianske panstvo boli v rokoch 1412 – 1770 zálohované Poľsku. Po vzniku samostatnej Československej republiky (1918) sa župné zriadenie s určitými zmenami zachovalo. V rokoch 1923 – 1928 bolo územie začlenené do dvoch žúp: západné okresy (Stará Ľubovňa, Kežmarok a Spišská Stará Ves) patrili do Podtatranskej župy a zvyšok skúmaného územia do Košickej župy. V roku 1928 župné zriadenie zaniklo a bolo nahradené krajinským zriadením, ktoré ostalo v platnosti do roku 1938. V marci 1939 zanikol okres Snina, pričom územie východne od Sniny bolo obsadené Maďarskom a západná časť bola pričlenená k okresu Humenné. V rokoch 1940-1944 boli okresy na východe územia (Humenné, Medzilaborce, Stropkov, Giraltovce, Vyšný Svidník, Bardejov) súčasťou Šarišsko-zemplínskej župy a zvyšné 3 okresy (Stará Ľubovňa, Kežmarok a Spišská Stará Ves) súčasťou Tatranskej župy. Najvýznamnejšie zmeny v administratívnom vývoji v rokoch 1923-1944 sa dotkli okresov Stropkov a Svidník, resp. Vyšný Svidník. V rokoch 1923-1925 Okres Stropkov bolo zriadený až v roku 1925, a to z okresov, resp. ich častí – Vyšný Svidník, Giraltovce, Humenné a Vranov nad Topľou. V roku 1942 bol z časti územia okresu Stropkov vyčlenený okres Vyšný Svidník, a to v odlišných hraniciach, ako existoval v období 1923-1925. Po obnovení Československa v roku 1945 územné členenie rešpektovalo okresy z roku 1938. V roku 1949 v rámci administratívnych zmien vznikli kraje ako nová administratívna jednotka. Okresy skúmaného územia boli začlenené do dvoch krajov: Prešovského (Snina, Humenné, Medzilaborce, Stropkov, Svidník, Giraltovce, Bardejov, Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves) a Košického (Kežmarok a časť okresu Starý Smokovec). Tento stav trval do roku 1960. V tomto roku zanikli okresy Medzilaborce, Stropkov, Giraltovce, Svidník, Stará Ľubovňa a Kežmarok, a to rozdelením ich územia medzi okresy Bardejov, Humenné, Vranov nad Topľou, Prešov a Poprad. Došlo k redukcii počtu krajov, v dôsledku čoho celé skúmané územie sa stalo súčasťou Východoslovenského kraja. V roku 1968 došlo k znovuobnoveniu okresu Svidník a Stará Ľubovňa. K ďalším zmenám v administratívnom usporiadaní došlo v roku 1990, kedy boli zrušené kraje. V roku 1996 bolo prijaté nové krajské zriadenie, v rámci ktorého pripadli okresy skúmaného územia do Prešovského kraja. Okrem toho sa zmeny prejavili aj vo vzniku nových okresov – Kežmarok, Stropkov, Medzilaborce. Po ďalšej reforme štátnej správy a samosprávy v roku 2001 bolo zriadených 8 samosprávnych krajov (VÚC), ktoré boli 1 Podľa zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorý nadobudol účinnosť 15. decembra 2015 sa za NRO považuje okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ústredie práce vykazuje, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. územne identické s krajmi v rámci štátnej správy. Celé skúmané územie sa stalo súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. V roku 2003 došlo k zrušeniu okresov ako jednotiek územnej štátnej správy. Okresy boli zachované už len vo forme štatistických jednotiek. V roku 2013 boli okresy, resp. okresné úrady ako jednotky miestnej štátnej správy opäť obnovené. Skúmané územie z hľadiska administratívneho a teritoriálneho členenia v priebehu necelých sto rokov dynamickými zmenami. Súčasná štruktúra okresov v predmetnom území s vybranými kvantitatívnymi ukazovateľmi je uvedená v tab. 1. Tab. 1 Základné údaje o okresoch v predmetnom území Okres Rozloha (km2) Počet Hustota Počet Počet obyv. zaľudnenia vidieckych miest (2016) (ob./km2) obcí Stará 707,866 53 544 75,64 42 2 Ľubovňa Stropkov 388,931 20 637 53,06 42 1 Svidník 549,607 32 893 59,85 66 2 Bardejov 935,988 77 774 83,09 85 1 Humenné 754,238 63 024 83,56 61 1 Kežmarok 629,923 73 433 116,57 38 3 Medzilaborce 427,252 12 126 28,38 22 1 Snina 804,744 37 071 46,07 33 1 Územie spolu 5198,550 370 502 68,28 389 12 Prešovský 8 972,971 821 503 91,55 642 23 kraj Zdroj: Štatistický úrad SR (statistics.sk) Doprava Doprava K 1.1.2015 bolo v Prešovskom kraji spolu 3 148,9 km ciest, čo na dĺžke cestnej siete Slovenskej republiky predstavuje 17,5 %-ný podiel. Z celkovej dĺžky cestnej siete v kraji cesty I. triedy pokrývajú 19,8 %, cesty II. triedy 16,5 % a cesty III. triedy 60,8 % siete SR. Diaľnice predstavujú v rámci ciest kraja iba 2,6 %-ný podiel. Z hľadiska celoslovenského merítka predstavujú diaľnice v Prešovskom kraji 19,5 %-ný podiel na celkovej dĺžke diaľnic v SR. Cesty, ktoré sú súčasťou: „E“ ťahov, trás „TEM“ a multimodálnych a doplnkových koridorov „TEN-T“ majú dĺžku 195,2 km, čo je 6,1 % z celkovej dĺžky cestnej siete kraja. Diaľnica D1 je najvýznamnejším diaľničným prepojením naprieč územím SR v západo-východnom smerovaní a tvorí chrbticovú os cestnej siete. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy multimodálneho koridoru vedenom v trase Bratislava – Žilina – Užhorod a súčasťou základnej siete „TEN-T“. Po dobudovaní bude spájať 6 krajských miest a 8 z desiatich najväčších miest na Slovensku a ich priľahlých regiónov. Významne tak prispeje k zlepšeniu vzájomnej dostupnosti týchto miest a zároveň k zlepšeniu spojenia s Ukrajinou a bude poskytovať potrebnú kapacitu v týchto dopravných smeroch. Stav cestnej infraštruktúry v Prešovskom kraji sa vyznačuje relatívne veľkou hustotou, avšak s relatívne nízkym podielom ciest vyšších tried. Hustota cestnej siete v kilometroch na km2 je 0,351. Prešovský kraj sa zaraďuje na štvrté miesto v hustote cestnej siete v rámci krajov SR. Najnižšia hustota cestných sietí v rámci kraja je v okresoch Kežmarok, Humenné a Snina, čo je podstatne ovplyvnené reliéfom terénu. Dobudovanie cestných sietí v Prešovskom kraji výrazne zaostáva. Stále nie je vybudované súvislé diaľničné prepojenie kraja s hlavným mestom republiky. Nevyhovujúce je aj severo - južné prepojenie Prešovského kraja smerom na hranicu s Poľskou republikou a Maďarskou republikou. Vzhľadom na významný objem nákladného tranzitu medzi Poľskom a Maďarskom v tomto regióne, kapacitne a bezpečnostnými parametrami nevyhovujúce súčasné prepojenie po cestách I. triedy, je potrebné riešiť toto prepojenie dobudovaním rýchlostnej cesty R4, ktorá bude slúžiť medzinárodnej tranzitnej doprave v tomto smere a zároveň zlepší vzájomnú dostupnosť Košíc a Prešova s Miškovcom, Budapešťou a Rzeszówom. Táto trasa je tiež súčasťou súhrnnej siete TEN-T. V Prešovskom kraji je železničná sieť málo rozvinutá. Tvorí ju 420 km železničných tratí a 41 km tatranskej elektrickej železnice. Prešovský kraj má na celkovej dĺžke železničných tratí v Slovenskej republike (3 592 km) 11,69 % podiel, z celoslovenského pohľadu patrí Prešovskému kraju v tomto ukazovateli v rámci krajov 4. miesto. Hustota železničnej siete na území kraja v km na 1 000 km² je 46,75 km. Priemerná hustota železničných tratí v SR je 73,26 km na 1 000 km2 a Prešovský kraj v tomto ukazovateli výrazne zaostáva, dosahuje v rámci krajov SR najnižšiu hodnotu. Železničné prepojenie chýba v severovýchodnej časti územia, v okresoch Stropkov a Svidník. Z hľadiska leteckej dopravy má v Prešovskom kraji dominantné postavenie medzinárodné verejné letisko Poprad – Tatry, ktoré je súčasne najvyššie