November ‘89. Medzník vo vývoji slovenskej spoločnosti 89 a jeho medzinárodný kontext ‛ Jozef Žatkuliak a kol. Jadrom publikácie je chronologický prehľad udalostí, spojených s Novembrom ‘89, ktoré sa viažu predovšetkým na Slovensko, pochopiteľne v celočeskoslovenskom kontexte. Prehľad je členený do dvoch časovo vymedzených celkov. Prvý celok začína sviečkovou manifestáciou 25. marca 1988, November November ‛89 ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších prejavov odporu proti komunistickému režimu. Končí 16. novembrom 1989, predvečerom udalostí, ktoré mali vo svojich medzNík vo vývoJi sloveNskeJ spoločNosti dôsledkoch zásadný význam pre ďalší vývoj slovenskej a českej spoločnosti. a Jeho medziNárodNý koNtext Druhý celok začína 17. novembrom 1989 a pokračuje až do parlamentných volieb 8. – 9. júna 1990, resp. do volieb ústavných činiteľov a zostavenia federálnej a národných vlád. Obe časti chronologického prehľadu sú spracované v spoločensko-politických, štátoprávnych, ekonomických, kultúrnych, sociálnych a v ďalších súvislostiach, pritom nechýbajú ani zahraničnopolitické udalosti, najmä spoločenský pohyb v susedných štátoch sovietskeho bloku. Publikácia obsahuje aj úvodnú štúdiu, približujúcu čitateľovi historický kontext novembrových udalostí, a výberovú bibliografiu. Jej autormi sú vedeckí pracovníci Historického ústavu SAV v Bratislave. kol. ISBN 978-80-89396-04-7 Historický ústav SAV vo vydavateľstve Prodama Bratislava 2009 Jozef Žatkuliak a Jozef Žatkuliak November ‛89 medzNík vo vývoji sloveNskej spoločNosti a jeho medziNárodNý koNtext jozef Žatkuliak a kol. ©Historický ústav Slovenskej akadémie vied © Autori: PhDr. Miroslav Londák, CSc., PhDr. Elena Londáková, CSc., doc. PhDr. Jan Pešek, DrSc., Mgr. Alžbeta Sedliaková, Mgr. Natália Veselská, PhD., PhDr. Milan Zemko, CSc., PhDr. Jozef Žatkuliak, CSc. Publikácia vyšla v rámci projektu CEVKOMSD (Centrum excelentnosti výskumu kľúčových otázok moderných slovenských dejín) v Historickom ústave SAV a je jed- ným z výsledkov projektu VEGA č. 2/7177/27 Historického ústavu SAV Slovensko v období od československej jari do začiatku 90. rokov 20. storočia ako aj projektu HÚ SAV Smerovanie k Novembru´89 na Slovensku a zmena spoločensko-politického systému. Vyda- nie publikácie finančne podporil SAVOL (Spoločnosť autorov vedeckej a odbornej literatúry). Recenzenti: Mgr. Norbert Kmeť, CSc. PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. Jazyková redakcia: PhDr. Eva Kratochvílová Návrh obálky a grafická úprava: Jozef Hupka Vydal Historický ústav Slovenskej akadémie vied vo vydavateľstve Prodama, spol. s r. o. Všetky práva vyhradené. Nijakú časť tejto publikácie nemožno reprodukovať, kopíro- vať, uchovávať či prenášať prostredníctvom žiadnych médií – elektronických, mecha- nických, rozmnožovacích či iných – bez predchádzajúceho písomného súhlasu Histo- rického ústavu SAV a autorov. Bratislava 2009 ISBN 978-80-89396-04-7 jozef Žatkuliak a kol. November ‛89 medzNík vo vývoji sloveNskej spoločNosti a jeho medziNárodNý koNtext Historický ústav SAV vo vydavateľstve Prodama Bratislava 2009 4 jozef Žatkuliak a kol. November´89. medzNík vo vývoji sloveNskej spoločNosti a jeho medziNárodNý koNtext 5 obsah Úvod (Jozef Žatkuliak) 7 Úvodná štúdia Slovensko na ceste k politickej a občianskej slobode (Od nástupu Michaila S. Gorbačova na čelo KSSZ v marci 1985 po prvé slobodné voľby v júni 1990) (Milan Zemko) 11 Chronologický prehľad I. Od sviečkovej manifestácie v marci 1988 v Bratislave do 16. novembra 1989 (Miroslav Londák, Elena Londáková, Jan Pešek, Natália Veselská, Jozef Žatkuliak) 25 II. Zmena spoločenského systému na Slovensku a v Československu po 17. novembri 1989 do júnových volieb 1990 (Miroslav Londák, Elena Londáková, Jan Pešek, Natália Veselská, Jozef Žatkuliak) 117 Výberová bibliografia prác k obdobiu Novembra´89 (Alžbeta Sedliaková,Jozef Žatkuliak) 205 Zoznam použitých skratiek 229 Menný register 233 Summary 245 6 jozef Žatkuliak a kol. November´89. medzNík vo vývoji sloveNskej spoločNosti a jeho medziNárodNý koNtext 7 Úvod Medzi najvýznamnejšie medzníky slovenských a českých dejín v 20. storočí patrí 17. november 1989. Ním sa začali systémové spoločenské zmeny, ktoré slovenskej a českej spoločnosti otvorili priestor na cestu k demokracii, k demokratickej, politickej a ekonomickej pluralite, k občianskej a politickej slobode. Zanikol politický monopol komunistickej strany, ktorá od prevratu vo februári 1948 vnucovala slovenskej a čes- kej spoločnosti svoju vôlu, direktívne a neraz za pomoci násilia ju ovládala. Obe spo- ločnosti i národnostné menšiny už od Novembra ´89 neočakávali len čiastkové korek- túry socializmu, ako k tomu došlo v rámci veľkého občianskeho vzopätia v čase česko- slovenskej jari roku 1968. Chceli ísť ďalej a prekročiť hranice existujúceho spoločen- ského systému. Mali dostatočné skúsenosti s politikou komunistického režimu, doká- zali ju viac porovnať s celkovými pomermi v krajinách demokratickej Európy a sformo- vať si svoje pohľady do budúcnosti. Vzrastal ich odstup voči politike režimu, keď kon- frontovali svoje postavenie s demokratickými podmienkami v západných krajinách. Na druhej strane časť obyvateľstva neprejavovala výraznejšiu nespokojnosť s niektorými sociálnymi možnosťami socialistického spoločenského systému, hoci výrazne obme- dzovanými málo produktívnou a stagnujúcou ekonomikou. Predstavitelia komunistic- kej strany čoraz viac vnímali, že sa ich normalizačná politika a neschopnosť dosiahnuť podstatné korektúry vo fungovaní štátneho a politického mechanizmu ocitli v rozpore s rýchlo sa meniacou vnútropolitickou a spoločenskou atmosférou. Práve v druhej polovici 80. rokov došlo k výraznej spoločensko-politickej diferen- ciácii slovenskej a českej spoločnosti. Vyrástla nová generačná vlna, která nielen vzde- lanostne, ale aj svojimi predstavami prekonávala dovtedajšiu spoločensko-politickú a kultúrno-ekonomickú realitu a viac-menej nebola zviazaná s normalizačnou politikou režimu. Táto nová „poaugustová“ generácia spolu s generáciou „postihnutou“ rokom 1968 prejavovala svoju rezervovanosť voči politike „reálneho socializmu“. Navyše bola spojená s väčšou časťou slovenskej a českej inteligencie, ktorá kládla zvýšený dôraz na dodržiavanie a praktické uplatňovanie ľudských a občianskych práv a slobôd, na slo- bodu vyznania, verejného života, kultúry, školstva či vedeckého bádania. Predkladaná publikácia sa usiluje priblížiť, ako sa jednotlivé sociálne vrstvy a sku- piny či občianske iniciatívy a prúdy pred a po 17. novembri 1989 vzopäli a vytvorili mohutné občianske hnutie. Tento nástup vyústil do požiadavky radikálnych zmien v celom existujúcom spoločenskom systéme. Publikácia akcentuje vývoj na Slovensku najmä od roku 1988 (hoci v úvodnej štúdii sa vracia až do roku 1985) do polovice roku 1990. Vychádza zo širokého spektra spoločenskej aktivizácie, či už išlo o nábožen- ské púte a pôsobenie skrytej cirkvi, vydanie publikácie ochranárov Bratislava/Nahlas, ochranu náboženských práv a slobôd počas sviečkovej manifestácie v marci 1988, snahy bývalého predstaviteľa spoločenských reforiem roku 1968 Alexandra Dubčeka o ich rehabilitáciu, ako aj aktérov tohto úsilia, zápas o všeobecné dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Zachytáva vznik nezávislých občianskych iniciatív a ich reakcie na následné schôdzky Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe vo Viedni a Paríži, ako aj na „perestrojkovú“ politiku najvyššieho sovietskeho politika Michaila Gorbačova. V pub- likácii sa spomína nespokojnosť značnej časti obyvateľstva s politickými „rošádami“ vo vedení komunistickej strany a štátu, ktoré formálne vyhlasovalo veľkosť „spoločenskej 8 jozef Žatkuliak a kol. prestavby“. Strácalo však svoje pozície, ktoré chcelo „upevniť“, keďže trvalo na nemen- nosti politického systému a platnosti základného normalizačného dokumentu, Pouče- nie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Odmietalo rehabilitáciu reformného úsilia roku 1968, čo paradoxne podporovala politika vedenia Sovietskeho zväzu o nezasahovaní do „vnútorných záležitostí krajín sovietskeho bloku“. Všetky tieto momenty sleduje úvodná štúdia Milana Zemku, pričom jej autor pokračuje charakte- ristikou celkového vnútropolitického vývoja po 17. novembri 1989 až do prvých slo- bodných parlamentných volieb v júni 1990. Pozornosť venuje meniacej sa politickej scéne a vzniku nových politických subjektov, voľbe ústavných činiteľov i vytvoreniu federálneho a národných parlamentov. V štúdii majú svoje miesto aj slovensko-české a česko-slovenské štátoprávne vzťahy. V súvislosti so slovensko-českými a česko-slovenskými štátoprávnymi vzťahmi je žiaduce pripomenúť, že československé komunistické vedenie predložilo v druhej polovici 80. rokov „centralistrický“ návrh novej ústavy. Nezodpovedal skúsenostiam a predstavám slovenského a českého národa s federatívnym usporiadaním štátu, najmä preto, že v 70. a 80. rokoch sa nezmenila podoba politického systému a „vedúcej úlohy“ komunistickej strany. Práve tento komunistický monopol moci, svojou podstatou zalo- žený na princípe centralizácie, určoval, ako v skutočnosti fungoval navonok federatívny štát, neumožňujúci adekvátny rozvoj česko-slovenskej federácie. Normalizačná poli- tika vedenia komunistickej strany poprela podstatu štátoprávneho usporiadania spo- ločného štátu, t. j. to, že československou federáciou sa v januári 1969 vytvoril zväzok dvoch rovnoprávnych národných štátov slovenského a českého národa. Takúto realitu kodifikoval až po tzv. pomlčkovej vojne názov spoločného štátu v ústavnom zakotvení ako Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR). Federácia v