Slovenský olympijský výbor Slovenská olympijská akadémia Materiály z činnosti Slovenskej olympijskej akadémie z rokov 2003 - 2005 2007 AUTORI: Bebčáková Viera Buček Roman Ciel Martin Černušák Vladimír Drenko Jozef Drenko Zoltán Ďurech Miroslav Fronko Milan Erben Václav Glesk Pavol Grexa Ján Grześczak Marian Hazucha Miroslav Hilbertová Dagmar Holko Ján Chmelár František Junek Dušan Kafka Marián Kertész István Kolář František Kvetánová Ivana Lofaj Ján Mračnová Mária Osuský Peter Ševčíková Zuzana Tirpáková Veronika Vraštiak Štefan preklad z poľštiny - Paweł Majewski preklad z maďarčiny - Klára Fűryová Texty lektoroval, jazykovo a redakčne upravil: Prof. PhDr. Ján Grexa, PhD. Vydal Slovenský olympijský výbor. Rok vydania 2007. 1. vydanie. Počet strán Vytlačila Patria I., spol. s r. o., Prievidza ISBN 978-80-969522-4-3 2 OBSAH Úvodné slovo (PaedDr. Mária Mračnová) . 5 I. SEMINÁRE SOA 1. Šport a umenie (23. 10. 2003, Bratislava) Umelecké súťaže na OH (Prof. PhDr. Ján Grexa, PhD., predseda SOA) . 6 Šport a dizajn (Dušan Junek) . 13 Akademický sochár Peter Sceranka (MUDr. Marián Kafka ) . 16 Fofotografia a šport (PhDr. Ján Lofaj) . 18 Umenie a šport (Zuzana Ševčíková) . 21 Sport v moderním českém výtvarném umění (Václav Erben – František Kolář) . 23 Športové námety na slovenských známkach (MUDr. Peter Osuský) . 28 Šport, pohyblivé krásno, čiže vstup do agonozofie (Marian Grześczak, preklad Paweł Majewski) . 31 2. Svet antických olympiád (15. - 16. 6. 2004, Bratislava) Vzťahy macedónskej kráľovskej dynastie k Olympii (Prof. habil. Kertész István, preklad PhDr. Klára Fűryová) . 35 Antický odkaz Aténam (Prof. PhDr. Ján Grexa, PhD.) . 40 Motív športu na antických vázach (Mgr. Ivana Kvetanová) . 48 3. Film a šport (7. 4. 2005, Bratislava) Športom k filmu (Martin Ciel) . 58 Festival športových filmov „Sportmovies & TV“ (Dagmar Hilbertová) . 60 Film a šport (Mgr. Štefan Vraštiak) . 66 4. Olympizmus v 21.storočí (19. 11. 2005, Bratislava) Olympijská výchova ako jeden z prostriedkov ovplyvňovania rozvoja olympizmu (Doc. PhDr. Viera Bebčáková, CSc.) . 78 Športový program budúcich olympiád (PaedDr. Roman Buček) . 84 Smerovanie olympizmu na začiatku 21. storočia (Prof. Vladimír Černušák) . 87 Historický odkaz olympizmu očami súčasnosti (Prof. PhDr. Ján Grexa, PhD.) . 91 Stav olympizmu na Slovensku, perspektívy jeho vývoja (Dr. František Chmelár) . 96 Olympijské ideály, princípy, ciele - ich platnosť a vývoj (Dr. Mária Mračnová) . 99 3 II. OSTATNÉ Úpolové športy na olympijských hrách (PhDr. Miroslav Ďurech) . 109 Činnosť Vedecko-výskumnej sekcie Slovenskej olympijskej akadémie v r. 2004 - 2008 (PhDr. Jozef Drenko, Prof. PhDr. Ján Grexa, PhD.) . 114 Vedecké konferencie a semináre v Trnave (Prof. PhDr. Pavol Glesk, PhD.) . 116 Archeologický výskum Olympie (PhDr. Zoltán Drenko) . 118 60. výročie prvej slovenskej olympioničky a majsterky sveta Matyldy Pálfyovej (MUDr. Marián Kafka) . 119 Olympionici – maratónci na MMM v Košiciach (Mgr. Miroslav Hazucha) . 121 Čo pripravujeme na Liptove? (Dr. Milan Fronko) . 123 Výber z knižnej olympijskej literatúry 2004 – 2005 (PhDr. Jozef Drenko) . 124 Dedia sa športové vlohy u olympionikov? (PhDr. Jozef Drenko) . 125 Pästiar Rudolf Kus – najstarší olympionik (Dr. Ján Holko) . 131 Správa o činnosti SOA v roku 2005 (Prof. PhDr. Ján Grexa, PhD., Mgr. Veronika Tirpáková) . 134 4 Úvodné slovo PaedDr. Mária Mračnová, podpredsedníčka SOV Vážení priatelia olympizmu, dostávate do rúk Zborník SOA č. 8, ktorý má veľké meškanie - a to z rôznych príčin – organizačných, finančných aj termínových. Verím, že to nebude prekážkou Vášho záujmu zalistovať si v ňom a prečítať si materiály a príspevky, ktoré zobrazujú našu činnosť a aktivity Slovenského olympijského výboru za uplynulé roky. Osvedčila sa nám spolupráca Slovenskej olympijskej akadémie s jednotlivými komisiami a zložkami SOV, napr. s kultúrnou komisiou, s olympijskými klubmi SR a pod. Predkladáme Vám referáty zo seminárov, ktoré boli naozaj pútavé, pestré a dopĺňané výstavami, krstami publikácií, s účasťou významných prednášateľov, ktorí nám priblížili tú – ktorú tému. Činnosť Slovenskej olympijskej akadémie je celoročne aktívna, venuje sa najmä témam, ktoré „predpisuje“ Medzinárodný olympijský výbor, Medzinárodná olympijská akadémia, pokračuje napĺňaním „Programu olympizmu SOV“, ale vytvára aj vlastné iniciatívy. Každoročné vydarené vedomostné súťaže o olympizme v jednotlivých vekových kategóriách stretávajú stále vyrovnanejších súperov, súboje vysokoškolákov vždy dospejú až do „rozstrelových“ otázok a je pre členov výboru SOA radostné zažiť, o čo lepšie sú z roka na rok tieto súťaže. Popri organizovaní pravidelných seminárov je významnou úlohou členov SOA nachádzanie ďalších poznatkov o olympizme a ich publikovanie, stretávanie sa s členmi olympijských akadémií susedných krajín a vzájomná výmena skúseností, návšteva Olympie členov vedenia SOA, aj konkurzom vybratých dvoch mladých účastníkov seminárov MOA v Grécku. Najvýznamnejším počinom posledných rokov je výroba filmu o slovenskom olympijskom hnutí, ktorá speje k úspešnej premiére, je dielom dvoch nadšencov „amatérov“ - prof. Jána Grexu a Paulíny Neveziovej, ktorí v archívoch televízií strávili množstvo hodín, aby nám všetkým pripravili zostrih toho najdôležitejšieho, čo Slováci na olympijských hrách dosiahli. Dúfam, že vznikom edičnej subkomisie SOV bude publikačná činnosť SOV systematickejšia, Zborník SOA bude vychádzať každoročne a kontakty nás všetkých budú ešte častejšie ako doteraz. 5 I. SEMINÁRE SOA 1. ŠPORT AUMENIE (23. 10. 2003, Bratislava) Umelecké súťaže na OH Prof. PhDr. Ján Grexa, PhD. Sobáš ducha a svalov Nemožno začať ináč, ako citovaním Pierra de Coubertina, ktorý chcel, aby na olympijskej pôde „došlo k opätovnému sobášu medzi duchom a svalmi“, teda k sobášu umenia a športu. Mnohí tvrdili, že Coubertin presadzoval sobáš skôr zo slepej lásky ako zo zdravého rozumu, pretože tento človek encyklopedického formátu miloval aj šport aj umenie. Opak však bude pravdou - Coubertinovi išlo o svadbu z rozumu. Nie ako o chladnú kalkuláciu sobášneho nadháňača, ale ako o logický návrh: obidvaja „snúbenci“ odjakživa boli súčasťou kultúry, odjakživa majú mnoho spoločného a vzájomne sa dopĺňajú. Pierre de Coubertin vedel, o čom hovorí. Umenie si so športom potykalo už v pradávne, už od praveku tu bol pozitívny „stret záujmov“, ktorý spočíval v stvárnení krásy ľudského tela v kombinácii s pohybom v ich estetickej jedinečnosti, ale aj vo vyjadrení etického pátosu, napätia a ľudskej snahy byť lepším zajtra ako dnes. Šport rovnako ako umenie plní estetické funkcie, či už je to riešenie hľadiska, scény, oblečenia, náčinia, náradia. Športové stavby často predstavujú špičku svetovej avantgardnej architektonickej tvorby. Evidentná je analógia športu s divadlom: prítomnosť divákov na športovom podujatí ako verejnom predstavení, ktoré má vyhradený čas, scenár a program, založený na pevných pravidlách a ktoré má dramatický konflikt, založený na agonálnom, čiže súťaživom princípe. Umenie práve tak ako šport využíva estetické pohybové prostriedky. Viaceré športové pohybové činnosti a hromadné telovýchovné vystúpenia súvisia s umením takpovediac na doraz. S tancom, baletom či pantomímou korešponduje predovšetkým športový tanec, moderná gymnastika, krasokorčuľovanie, akvabely, krasojazda. Taktiež výkon - je výsledný produkt činnosti práve tak športovca ako umelca. Obidve aktivity sú snahou o dosiahnutie dokonalosti, obidve poskytujú kultúrne a estetické zážitky nielen aktérom, ale aj konzumentom. Dátum zásnub ducha a svalov siaha hlboko do praveku. Skalné kresby a maľby boli priamo spojené s kultom a kultovou funkciou umenia. Kultivovaný estetický pohyb, ktorý je vlastný športu, tu bol dominantný, lebo obrady prebiehali formou tanca. Tanec vyjadroval nielen konkrétnu situáciu, ale aj priania, obavy, zármutok, radosť a stal sa jedným z predpokladov vzniku telesných cvičení. Kultivovaný pohyb má popri svojej individuálnej jedinečnosti vlastné kultúrne a spoločenské pozadie, takže je naozaj základnou súčasťou ľudskej kultúry. 6 Avšak skutočným sobášom ducha a svalov, medzníkom v umeleckom stvárnení športových výkonov bol zrod antického gréckeho umenia. Je to zákonité, keď si uvedomíme, že pretekanie vo všetkom a pri všetkých príležitostiach, vrátane sakrálnych, nadobudlo u Grékov intenzívne kultúrne funkcie. Šport sa dominantne presadil nielen v starogréckom maliarstve a sochárstve, ale aj v písomníctve, dizajne či architektúre. Grécke palaistry, gymnáziá, štadióny s perfektným vnútorným vybavením a citlivým zakomponovaním do krajiny nemali ako športové komplexy obdoby až do druhej polovice minulého storočia. Takpovediac športové reportáže z 23. spevu Homérovej Iliady a. 8. spevu jeho Odyssey vari dodnes nenachádzajú v literatúre partnera. Ibaže potom došlo k nežiadúcej odluke. So športovými námetmi sa až do 20. storočia nestretávame v tvorbe umelcov príliš často. Dokonca ani u umelcov, ktorí pestovali šport - ako napr. G. Braque - sa v ich diele tematicky šport neprejavil. Športovú tému totiž neurčovali umelcove záľuby, ale spoločenské potreby, spoločenská objednávka a tendencie v oblasti umenia. Duch a svaly boli po antike takpovediac oddelené „od lože“. Preto - citujme Coubertina - „Obnovenie tohto manželského spojenia bolo na výsosť dôležité a ešte dôležitejšie bolo, aby z neho vzišli potomkovia. Trvalo to dlho, než sa títo začali preberať na svet... A čo ešte bolo medzi tými prvými splodenými mrzáčikov a mŕtvo narodených!“ Dodajme však, že sa medzitým zrodilo aj zopár prekrásnych ľavobočkov z mimomanželského lôžka, lebo oficiálny