V ČÍSLE: Bratislavské jazzové dni e Nová Traviata? e Koncerty rakúskych umelcov e Spevácke talenty z Karlových Varov e Medzinárodný organový \1 festival v Košiciach e Súčasná hudba v Drážďanoch e Informácie e Servis HZ • 3,50 Kčs 18. 11. 1992 21] NOVEMBER Opäť máme laureáta Od l. novembra tohto roku sa bude barytonista spieval na galakoncerte (do­ s menom sólistu opery Slovenského ná­ vedna na tento záve reč n ý koncert jury Roky sme ho mímall vždy f tých istých rodného divadla Martina Babjaka spájať vybrala 57 spevákov)- a získal prestížny farbách. šedltý, hmlistý, s ponurými rá­ významný fakt: stal sa laureátom reno­ titul laureát. Opäť teda vo Philadelphii nami a trpkou nostalgickou fôňou chry· movanej medzinárodnej speváckej s úťa­ zaznel pojem Bratislava, Slovensko, zantém. So nlečluunl, tichou modlitbou že Luciana Pavarottiho. Fakt, ktorý po­ aspomienkou na neprftomných. Až kým opera SND. Pripom e ňm e si, že Martin prišiel iný. Práfe pred troma rokmi. Vte­ tvrdzuj e kvality nášho 32- ročn é ho bary­ Babjak je tretím laureátom s úťaže, pred dy sa do j eho znak(l dostali ďalšie, cel­ tonistu a otvára mu dvere do sveta . ním si titul vyspievali Jozef Kundlák kom nofé symboly. NP~nestla zohrlefall, Martin Babjak postúpi l do fi nále súťa­ a Ľubica Rybárska. Tohto roku L. Pava­ rána sa zdali by( teplejšie a jasnejšie. Vte­ že vo Philadelphii po prvom úspechu rotti vymenoval 37 laureátov. dy sa nofember premenil na Nofember. v talianskej Modene, spolu s ním sa (nl) Nežný. Vel'l'etotý. S notým znakom. Sym­ v USA v druhej polovici o któ bra stretlo bolom Slobody_, ďa l š í ch l98 spevákov z celého sveta. Najprv sa uchádzali o ú čas ť na galakon­ Ubehli tri krátke roky. Krátke na to, certe {každý spieval jednu či dve árie, aby sme zmúdreli do Demokracie, ale Martin Babjak áriu z Favoritky), na kto­ dosť dlhé na to, aby sme opáčili, pochopi· ll ako tá sloboda t'YZerá. Aby srne načer­ rom sa rozhodovalo o laureátoch. Náš pali jej nesmierne podoby. Ako chutí a luuD siaha. Samozrejme, každý podľa smje) predstary a limitu: Pre jedného sú to ot'l'orcné okná a d'l'erc do Sfeta. Ot'l'o­ rené obojsmerne - 141 tam, 141 dnu. Pre druhého je to skfelá možnosť zbohatnúť - materiálne. Iný dýeha • felebf pocit znorilnlijdeného dôstojného člofečen­ st'l'a. Ďalšiemu Sloboda ot'l'orila bránu áreštu, podala ruku násiliu, podmdu, k/amst'l'u, Intrige... Aj to je (l'Ta)!) - Slo­ boda... Každý deň festivalu patrilo prvé vystúpenie ristu v priebehu celého ko ncertu a o~tatní hu­ slovenske j jazzovej skupine. So starým en­ dobníci sa takmer vôbec nedostali k slovu. Pri týchto nofembrotých témach mi semblom, ale s novým obsadením sa na ňom Po ukon če ní štúdia na Berklee School of neustále - ui treti rok - presrltá ako re­ prezentoval gitarista Andrej Šeban a ASH Mu;ic v Bosto ne sa vrátil do Bratislavy hr áč frén jedna krásna literárna sek'l'encía. Band (23. IO.). V porovnani s predchádzajú­ na bicie nástroje Pavol Kozma (25. IO.). Z no­ cim zameraním sa súčasný ASH Band preo­ va tu zostavil skupinu, s ktorou ~a predstavil Eplz6da z epopeje ľudského ducha -Ze­ rientoval na rock a rhythm and blues, ktoré aj na BJD '85. Treba však povedať, že ich me iudfSal nt Exupéryho. Vsek, f /(torom sa stali jeho východiskami. Tak sa vlastne tento kozmický humanista homrf o otro­ hudba, ba ani hra buben íka sa odvtedy ve ľm i mohli prejav iť m yslenie i podvedomie Andre­ nezmeníla. Všetko v štýle fusio n music s e lek­ ko'l'l Barkorl, po desaťročia poroby stále silne nallehafo túiiacom po slobode. Ná­ ja Seba na v plno m rozsahu, pretože je to gita­ trickým soundom, miesta'mi až s ,.rockovým rista s hard rockovými , .koreň mi ''. J eho hra, zvukom" gitary, s použitím syntezátora, fun­ hoda mu " púšti skrfžl cestu s ľuďmi, sóla , boli úprimnejšie, prirodzenejšie. ako ky rytmom v jeho napätí a drive prepraco­ ochotnými a schopnými rykúpiť preňho a keď sa snažil v staršej zostave improvizo vať vané niekto ré pasáže. Pavol Kozma zostal slobodu od otrokárof - Maurof (" ne­ preului.Zo'l'ali pri tom milosrdensl'l'o, tým v jazzrockovom duchu John McLaughlina. rovnako temperamentný, pritom však úspor­ Koneč n e sa objavilo i jeho intele ktuálne cíte­ ný hudobník, rozvíjajúci vo svojich improvi­ menej sa doiadujúc fďačnostl.. "). A tu sa pointa mení na otázku. Jej otáznik sa nie a to v harmó niách skladieb a v premysle­ záciách rytmické modely v evo l uč n o m priebe­ mlá- sloboda. Tá, ktorá otrokofl Barko­ ných improvizáciách, ktoré s(r pre jednodu­ hu. Pre kvapením a zárovcr) príjemnou spo­ ché ho rockera miestami až vyšpekulované. mienkou bola skladba Blue Metal, kto rú si "' na'l'rátl flastné občianske meno, jeho Skoda len, že si z jazzu neodniesol prirodzenú s hudo bníkmi zahral gi tarista František Grig­ t'l'ár a dôstojnosť, prá'l'o rozhodnúť sa, ale t vorivosť hudobníkov navzájom medzi sebou lák z bývalej Fermáty (Pavol Kozma je jede n lÚ zapochybo'l'ať, možnosť mliť si cestu, a nesnažil sa ju vnies ť d o h udby ASH Bandu. z jej zak l ada t e ľov spolu s F. Griglákom), ale zárofeň nado.-šetko odhaliť, ako feľ· mije odtrhnutý od Sfeta. -A úbohý, starý Veľmi zaujímavo a pr í ťaž l ivo totiž zneli úse­ predstavujúcej v 70. rokoch to najlepšie z his­ Bark mal odrazu bezradne prázdne ruky, ky, keď sa navzájo m pohrávali s mo tívom gi­ tórie ~ l ovenské h o rocku. Ž i aľ. roz li čné naráž• tarista a basgjtarista Marek Minárik. Ich vy­ ky z úst hudobníkov na pódiu - Andreja Se­ pretože ot'l'oril náruč - slobode. stúpenie sa ~ talo j edn označne sólo m pre gi ta- bana a Pavla Kozmu, č i už k dramaturgii fcs- Peter Lipa - spiritus mo'l'ens BJD•. • Snímka J. Baran ("... Bol slobodný, nekonečne slobodný, že mal pocit, akoby ani neťaii/ zem. Chf· tivalu, alebo navzájom medzi sebou, nesved­ bala mu fáha ľudských nťahof, ktoré č ia o to lerancii, č i vzájo mnej úcte v rámci sťažuje pohyb, chýbali mu slzy, rozlúčky, ,.slovenske j hudobnej vzájomnosti". týčlt.ky, radosti, fšetko, čo pri každom Podľa môjho názoru šancu na prezentáciu geste člofek buď iiri, alebo ničf, tisíce na ve ľ kom festivalovom pódiu pre mrhal Big pút, ktoré ho splij/ÚÚ s druhými ľuďmi Band Radio Bratislava (24. 10.). Spomínam si a dodáf/ÚÚ mu fáhu. Ale ťažilo ho tisíc na ich posledné jazzové ko ncerty, na kto rých nádejí... ") bolo zjavné, že sa zlepšujú každým dr)om. O to viac ma zarazila nesú hra orchestra, jeho Tak teda sloboda a j ej tlsfcoro pod{Jb ... n edi sc i p l i n ovanosť , zvuková n ej ednotnos ť A niekde f prítmí striehne dezilúzia. jednotlivých dychových sekcií (do istej miery Keď sme sforní stáli na prahu neiného to bolo za príč in e né i zlým ozv uče ním ), ne­ No fembra, fšetcl sme "eufórii ferlll. Na­ presn osť a n ec itlivos ť rytmickej sekcie. Tento priklad lÚ f podobu no'l'ého, slobodného prvotný dojem trochu zachránili sólisti - Du­ člofeka. tl}úceho a súZ'I'Učne roZl'(}/Úúce• šan Hú ščava , Pavol Zaj aček , Michal Motýľ ... ho s'l'o}u krásu a dobro... Po troch rokoch Sná ď až ku ko ncu ko ncertu sa orchester do­ úpieme nad presilou zločinof. Agresie, stal trochu ,.do fo rmy" , keď hral "usadené" zloby a násilia... ČO proti tomu, Boie!? skladby, ktoré má v repertoári už dlhšie. · ( ... možno, i e len f zárodku hľadať s/o­ The Ambassadors z USA, alebo The Band fO, nápef, záblesk me/6dle, f ktorej drie­ Of The United States Air Forces (25. lO.) uká. me sila. Schopnosť prekonať zlo. Možno zal, že všetky uved ené výhrady možno preko­ treba znoru hľadať člo'l'eka. Objarlť Zem n a ť a naopak zo vzájomnej súhry, disciplíny, ľudi.) precíznej práce so so undom, dobrej rytmiky LÝDIA DOHNAWVÁ možno vy ťaž i ť maximum. The Ambassado rs znel tak trochu ako orcheste r Glcna Mi llera. Vinx Snímka J. Uhllarik pokra čova ni e na 3. str. INFORMÁCIE Vo štvrtok 26. novembra 1992 o 10.00 hodine sa v Zichyho paláci (obradná sieň) v Bratislave, Ventúrska ul. č. 13 uskutoční ZO ŽIVOTA SHÚ V sobotu 5. septembra 1992 sa zišli čle no ­ fol kló ru. Spolok má zastúpe nie v ko n zultač · via Spolku hudobného folklóru, aby pred Val­ ných po radných zbo roch Rad y Slovenskej te· ným zhromaždením Slovenskej hudobnej levízie a Rady Slovenského rozhlasu, vo fon· únie zhodnotili výsledky svojej práce od zalo­ de Pro Slovakia, v SOZA i OZIS. Napriek USTANOVUJÚCE ženia Spolku v marci 1990 až doteraz. Na­ aktivite našich zástupcov. v poradných zbo· priek tej to relatívne krátkej dobe i všetkým roch a stretnutiach s predstavitel'mi masmé· zložitostiam , kto ré priniesli ce l ospoloče ns ké dií, ktoré iniciovalo Predstavenstvo Spolku ,· zmeny, našiel si Spolók svoje pevné miesto poukázala diskusia na Valnom zhromaždení VALNÉ ZHROMAŽDENIE v štruktúre nášho hudobného života. Jeho najmä na n espokoj n osť s nepriaznivým sta· vmik bol pre celú ob l as ť profesionálneho fol­ vom prezentácie hudobného fólklóru (ale kló ru významný najmä preto, že vo Zväze i celkove pôvodnej slovenskej hudby) v novej slovenských s kl adateľov a konce rtných umel­ štruktúre vysielania SR a na takmer kritickú cov bol hudobný folklór, ako s ú časť Tvorivej situáciu v STv. Jedno z uznesení preto ukladá SLOVENSKEJ HUDOBNFJ RADY komisie zábavnej hudby, vždy svojim spôso• i n i c i ovať riešenie tej to problematiky v nad· bom na okraji záujmu.