OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 30 / 2017 OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 30/2017 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica Redakčná rada: prof. Dr. Ing. Viliam Pichler doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD. Mgr. Michal Adamec RNDr. Ján Kadlečík Ing. Marta Mútňanová RNDr. Katarína Králiková Recenzenti čísla: RNDr. Ján Kadlečík doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD. Doc. Ing. Gita Jančová, CSc. Zostavil: RNDr. Katarína Králiková Jayzková korektúra: Mgr. Olga Majerová Grafická úprava: Ing. Viktória Ihringová Vydala: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica v roku 2017 Vydávané v elektronickej verzii Adresa redakcie: ŠOP SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica tel.: 048/413 66 61, e-mail: [email protected] ISSN: 2453-8183 Uzávierka predkladania príspevkov do nasledujúceho čísla (31): 31.5.2018. 2 \ Ochrana prírody, 30/2017 OCHRANA PRÍRODY INŠTRUKCIE PRE AUTOROV Vedecký časopis je zameraný najmä na publikovanie pôvodných vedeckých a odborných prác, recenzií a krátkych správ z ochrany prírody a krajiny, resp. z ochranárskej biológie, prioritne na Slovensku. Príspevky sú publikované v slovenskom, príp. českom jazyku s anglickým súhrnom, príp. v anglickom jazyku so slovenským (českým) súhrnom. Členenie príspevku 1) názov príspevku 2) neskrátené meno autora, adresa autora (vrátane adresy elektronickej pošty) 3) názov príspevku, abstrakt a kľúčové slová v anglickom jazyku 4) úvod, metodika, výsledky, diskusia, záver, literatúra Ilustrácie (obrázky, tabuľky, náčrty, mapky, mapy, grafy, fotografie) • minimálne rozlíšenie 1200 x 800 pixelov, rozlíšenie 300 dpi (digitálna fotografia má väčšinou 72 dpi) • každá ilustrácia bude uložená v samostatnom súbore (jpg, tif, bmp…) • používajte kilometrovú mierku, nie číselnú • mapy vytvorené v ArcView je nutné vyexportovať do formátov tif, jpg,... v minimálnom rozlíšení 2000 x 1000 pixelov • k ilustráciám uveďte popis v slovenskom aj anglickom jazyku • tabuľky spracovať vo formáte xls (MS Excel), v prípade použitia textového editora MS Word, tvorte ich pomocou funkcie „Tabuľka“ alebo pomocou tabulátorov, nepožívajte v tabuľke pre zarovnávanie medzerník • políčka v tabuľke nenechávajte prázdne, ale ich vyplňte, napr. pomlčkou • spolu s grafmi posielajte aj ich dáta umiestnené na ďalšom liste vo formáte xls (MS Exel) Vedecké mená rodov, druhov, nižších taxonomických jednotiek a syntaxónov píšte kurzívou (aj v tabuľkách, aj v literatú- re) Pri vytváraní bibliografického odkazu • mená autorov od roku neoddeľujte čiarkou, napr. OBUCH 2003; podľa Obucha (OBUCH 2003) • mená autorov v citáciách a v zozname literatúry uvádzajte kapitálkami • pri citovaní prác s dvoma autormi sa medzi nimi píše znak „&“ • pri citovaní prác s viac ako dvoma autormi sa medzi predposledným a posledným autorom píše znak „&“ • v texte sa uvádza: podľa Adamca (ADAMEC 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (KAŇUCH & KRIŠTÍN 2003) • v prípade citácie príspevku alebo publikácie dvoch autorov uveďte mená oboch (KAŇUCH & KRIŠTÍN 2003); pokiaľ sú traja a viacerí autori, uveďte len meno prvého + „et al.“ (napr. ELIÁŠ et al. 2003) • v zozname literatúry je potrebné v oboch prípadoch uviesť všetkých spoluautorov [Kaňuch, P. & Krištín, A. 2003: Ne- topiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97-100.; resp. Eliáš, P. Dítě, D. & Sádovský, M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23-25.] • uveďte všetky literárne pramene (bibliografické odkazy) použité v texte príspevku, resp. pri ilustráciách, vrátane in- ternetových zdrojov • v prípade elektronických zdrojov – pre online dokumenty je povinný dátum citovania a dostupnosť dokumentu: POVAŽAN, R., GETZNER, M. & KADLEČÍK, J. 2014: Hodnotenie ekosystémových služieb v chránených územiach Karpát so zameraním na Slovensko – metodický postup pre rýchle hodnotenie. Quaestiones rerum naturalium, I (II): 7-44. [cit. 2015-05-04]. Dostupné na internete: <http://www.fpv.umb.sk/katedry/katedra-biologie-a-ekologie/veda-a-vyskum/casopis-quaestiones-rerum-naturalium/ archiv.html>. Ochrana prírody, 30/2017 / 3 Ochrana prírody, Banská Bystrica, 30: 5–16, 2017 CHROBÁKY (COLEOPTERA) KÚPEĽOV BOJNICE OTO MAJZLAN Beetles of Bojnice spa Abstract: In 2017, a survey of beetle fauna (Coleoptera) was conducted in the spa area of Bojnice. A total of 348 beetle species was found by several methodologies. Some of them are rare: Lebia humeralis, Chalcionellus amoenus, Orchesia acicularis, Scraptia fuscula. The species Chlaenius vestitus is an indicator species of the beetle community. It forms a peculiar community with the Pteronemobius heydenii sterling around the thermal baths. Key words: Coleoptera, spa Bojnice, ecology ÚVOD Okolie Bojníc a samotné kúpele priťahovali v minulosti aj odborníkov zoológov. Títo študovali najmä faunu termálnych vôd v okolí kúpeľov. V teplej vode bol popísaný ulitník Belgrandiella bojnicensis (LOŽEK A BRTEK, 1964), v súčasnosti je už sy- nonymom druhu Alzoniella slovenica in (BRTEK A TAKÁČ, 1967). Z Ostracoda bol popísaný druh Herpetocypris brteki, ten je taktiež synonymom druhu Heterocypris reptans. Tento druh bol zistený v teplom prameni pod Bojnickými kúpeľmi. V teplom kanáli, vytekajúcom z kúpeľov, žije červ Schistostemma graecenese zo skupiny Nemertini-páskovce. Väčšina páskovcov však žije v moriach. V okolí Bojníc študoval faunu chrobákov (Coleoptera) KORBEL (1962). Viacero faunistických údajov hmyzu publikoval BRTEK A TAKÁČ (1967). V blízkom okolí Bojníc na lokalite Koš boli spracované spoločenstvá chrobákov (MAJZLAN 2011). SLEDOVANÉ ÚZEMIE Bojnice ležia v Prievidzskej kotline v okolí pohorí Vtáčnik – Žiar, Malá Fatra a Strážovské vrchy s Malou Magurou. Po- horie Žiar a Malá Fatra sú v podloží tvorené žulami a rulami, ktoré sa formovali koncom druhohôr a začiatkom treťohôr. Na toto podložie sa usadzovali dolomity, vápence, bridlice z mora. V starších treťohorách sa formovalo sopečné pohorie Vtáč- nik. Tieto pohoria uzatvárali zátoku subtropického a tropického mora. Súčasné Bojnice tak sú pozostatkom pobrežia morskej zátoky. Svedectvom bohatej morskej fauny sú skameneliny hubiek, koralov, mäkkýšov. V mladších treťohorách sa sopečnou Obr. 1. Papuľovec Matriaclima estherae forma red z areálu Boj- Obr. 2. Expozícia Malaiseho pasce v lesíku na okraji kúpeľov nických kúpeľov (foto O. Majzlan 21. 1. 2018) Bojnice (foto: O. Majzlan, 19. 5. 2017) Fig. 1. Red zebra, Matriaclima estherae, in its red form at Boj- Fig. 2. Malaise trap in the woodland on the edge of Bojnice spa nické kúpele spa (Photo: O. Majzlan, 21 January 2018) (Photo: O. Majzlan, 19 May 2017) Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, Katedra krajinnej ekológie, Ilkovičova 6, 845 15 Bratislava e-mail: [email protected] Ochrana prírody, 30/2017 / 5 Obr. 3. Kanál s termálnou vodou v jarnom období Obr. 4. Termálna voda v kánáli, ako náhradný biotop tropickej (foto: O. Majzlan, 25. 2. 2017) ryby papuľovca (foto O. Majzlan 21. 1. 2018) Fig. 3. Water canal with thermal water in the springtime Fig. 4. Thermal water in a water canal as an alternative (Photo: O. Majzlan, 25 May 2017) habitat of the red zebra tropical fish (Photo: O. Majzlan, 21 January 2018) činnosťou vytvorila vulkanická hrádza, ktorá oddelila zátoku od ostatného mora. Toto uzavreté more stále napájali rieky, kto- ré zanášali more a postupne ho zazemňovali. Vznikali rašeliniská a nakoniec vrstvy hnedého uhlia, v ktorých sa zachovali aj mumifikované rastliny a živočíchy. Z nálezov v uhlí a peľových analýz boli identifikované subtropické rastliny: duby, vavríny, škoricovník, palmy, lotos a iné. Zo živočíchov boli identifikované ostatky mastodonta a nosorožcov. Sopečná činnosť odde- lila kotlinu Prievidze od Handlovskej a tieto dve kotliny sú na zlomovej línii. V tejto línii sa vytvorili pramene termálnej vody s teplotou 35 – 45 °C. Vody obsahujú CO2, ktorý rozpúšťa vápence za vzniku travertínov a penovcov. Samotný Bojnický hrad je na travertínovej kope. Teplé pramene sú zdrojom pre kúpele. V teplých bazénoch kúpeľov bola vysadená cichlida – papuľovec Matriaclima estherae (obr. 1), ktorá migruje cez kanále až do potoka v Opatovciach. Papuľovec pochádza z tretieho najväčšieho jazera v Afrike, jazera Malawi v štáte Malawi. Vo vý- tokovom kanáli (obr. 4) som zistil aj juvenilný exemplár raka Astacus sp.? Okrem toho sú tu hojné skokany zelené. Za pomoc pri určení papuľovca ďakujem J. Májskemu. METODIKA A MATERIÁL Pre zber hmyzu a najmä chrobákov sme založili Malaiseho pascu dňa 20. 3. 2017. Pasca bola situovaná pri kúpeľnom dome Gabriela v lesíku (obr. 2). Súradnice plochy sú: 48°46‘16.56“S, 18°34‘20.46“V v nadmorskej výške 297 m n. m. Drevinami v okolí boli hlavne Tilia cordata (70 %), Pinus sylvestris 20 %. Jednotlivo rástli dreviny Acer campestre, Quercus robur. Pasca bola vyberaná v dvojtýždňových intervaloch. Ukončenie zberu študijných vzoriek bolo 7. 10. 2017. Okrem toho som založil pri kanáli termálnej vody, vytekajúcej z kúpeľného domu Baník, celkom 10 zemných pascí (obr. 3). Okolie tvorila vegetácia: Sambucus nigra, Rubus caesius, Clematis vitalba, Sorbus aucuparia, Rosa canina, Ulmus carpinifolia. Prieskum hmyzu bol robený na základe súhlasu riaditeľstva Kúpeľov Bojnice, za čo ďakujem. VÝSLEDKY Na sledovanej ploche v priestore kúpeľov Bojnice sme zistili celkom 348 druhov chrobákov. Viaceré indikujú mokraďové biotopy Slovenska. K nim patrí hlavne druh Chlaenius vestitus. Tento sa vyskytoval pravidelne vo vzorkách zo zemných pascí pri kanáli teplej vody. Spoločenstvo vlhkomilných druhov dopĺňajú druhy: Lasiotrechus discus, Bembidion litorale,