noviny noviny Informačný občasník obce Dolné Vestenice Ročník XV. Apríl 2019 Čo by ste povedali žene v stredných rokoch, ktorej syn pred „Dolné Vestenice bola dedinka zo všetkých strán horou obklopená, mesiacom doštudoval medicínu s červeným diplomom. Tešil sa, že aj keď nie vysokou. V časoch môjho detstva bola učupená medzi bude pomáhať ľuďom. Jeho matka plače pred vami, pretože mu stromami a skromné chalúpky v hustej zeleni nebolo ani vidieť. Ak si práve zistili rakovinu. V rozhovore sa úprimne pýta: „Prečo, otče? dal niekto námahu a vyšiel na Záviničie, pozrel do údolia, nevidel nič, Prečo sa to stalo práve jemu? Prečo to Boh dopustil?” Čo vtedy len sýtu zeleň rôznych ovocných stromov. Vysoké orechy, ktoré boli povedať? Máme vôbec odpoveď? Táto matka sa pýta úprimne a kňaz na každom dvore aj dva, tri, ba boli aj na priedomiach, zakrývali úprimne odpovedá: „Neviem. Neviem prečo práve váš syn a prečo v čase vegetácie aj strechy domov. Na úbočiach pod Dielcami bola práve toto utrpenie.” Potom poukáže na kríž: „Neviem vám hora spojená s dedinou ovocnými stromami. Z nich vynikali robustné odpovedať... Chápem vašu bolesť, ale jedno viem, že keď Boží Syn a vysoké „biele hrušky“, orechy, ale aj čerešne a jablone. Pasienky prišiel na tento svet, vybral si práve cestu utrpenia, cestu kríža. boli poprerastané slivkami, prlenicami, kobolnátkami, bielymi Verím, že táto cesta má nejaký zmysel. Hoci to teraz ešte nechápem. slivkami a nebolo pasienku, kde by neboli rástli plané čerešne a to Ježiš „najviac urobil” nie keď kriesil mŕtvych, uzdravoval chorých, ako s tmavými, tak aj bledými ružovými plodmi. Tieto planičky lákali ohlasoval Božie kráľovstvo, ale keď bol nemohúci a pribitý na kríž. nielen vtáctvo, ale aj deti, lebo ich sladkosť sa nevyrovnala žiadnym Verím, že krížom sa to nekončí. Kríž smeruje k zmŕtvychvstaniu. štepeným čerešniam, ktoré každý v dedine ani nemal. Z druhej strany Zmysel mnohých utrpení a bolestí objavíme až tam - na druhej dediny ku Chotome sa na lúkach pri rieke nachádzali jablone, slivky strane, keď budeme v Božom náručí.” a hrušky. Pozdĺž potoka sa týčili mohutné vŕby, topole, jelše a Často sme unavení, sklamaní, smutní, cítime ťarchu svojich „raputina“, ktorá sa ako liany v pralese ťahala na storočné vŕby. Na povinností i zlyhaní. Neuzatvárajme sa do seba samých, nestrácajme lúkach rástla kyslienka a množstvo rôznych kvetov. Medzi nimi nádej, nikdy sa nevzdávajme a nezabúdajme, že nejestvujú situácie, v vynikali „margarétky“. Za vodou, na úzkych pásikoch polí až po ktorých by Boh nestal pri nás; tak ako neexistuje hriech, ktorý by Chotomu, boli zas vysadené ovocné stromy – jablone (Zánitrie). Pri nemohol odpustiť, ak sa mu otvoríme. Ježiš nie je mŕtvy, je vstupe do dediny od Bánoviec bola ľavá strana vysadená mohutnými vzkriesený, je živý; pretože je Boží Syn. Už viac nie je v minulosti, ale orechmi a pravá strana čerešňami, jabloňami a hruškami. Za dedinou žije v prítomnosti. Zvíťazil nad hriechom, nad zlom, nad smrťou a nad na Láne bola ľavá strana až po Hájik samá čerešňa a čerešňami bola všetkým tým, čo potláča život a ničí tvár človeka. On zvíťazil aj nad vysadená aj Hlboká dolina, Trovišnica a aj všetky ostatné časti každou našou ťažkosťou a problémom. V spoločenstve a v spojení s chotára boli samý ovocný strom. Domy sa nachádzali v jednej veľkej Ním je všetko riešiteľné. ovocnej záhrade. Každý kúsok pôdy bol využívaný na zasadenie Čo znamená, že Ježiš vstal z mŕtvych? Znamená to, že Božia láska ovocného stromu aj vo dvoroch a v predzáhradkách. Na túto krásu je mocnejšia ako zlo, ako samotná smrť. Znamená to, že Božia láska bol úchvatný pohľad v každom ročnom období. Na jar bola v sadoch môže pretvoriť náš život. Je tu nádej pre nás, že nie sme viac pod až tma od kvetov a ich vôňa nedala spať. V lete zeleň neprepustila vládou hriechu a zla. On svojím zmŕtvychvstaním pretvoril smrť na slnečné lúče a príjemne v letných páľavách chladila. No a na jeseň život, nenávisť premenil na lásku, pomstu na odpustenie. hýril celý náš chotár nespočetnými farbami. Ovocné stromy mali Mali by sme si často pripomínať to, čo Boh urobil pre nás v našom svoje čaro aj v zime, keď zakvitli snehom. Ľahučké páperie na živote a spomínať na to, akou cestou sme prešli. Naučme sa vnímať konárikoch pôsobivo krášlilo skromné chalupy, ktoré sa v zime Toho, ktorý žije a prebýva uprostred nás. Učme sa denne tomu, aby odvážili akosi viac vytŕčať na svetlo Božie.“ sme nehľadali živého medzi mŕtvymi. Všetkým vám želáme požehnanú Veľkú noc, nech prinesie všetkým (Úryvok z knihy Zdeny-Marty Matejíčkovej - Postoj a obzri sa dozadu) našim rodinám posolstvo radosti, nádeje a pokoja. Vzkriesený Pán nech je oporou pre všetkých a nech vás vždy vedie po cestách spravodlivosti, lásky a pokoja. Žehnajú vám Mgr. Alojz Potočiar, dekan a Mgr. František Hronský, kaplán Sv. omše a obrady počas sviatkov Veľkej noci 2019 HORNÉ DOLNÉ NITRICA VESTENICE VESTENICE Zelený štvrtok Pamiatka 18:00 18:00 19:00 Pánovej večere Veľký piatok 15:00 17:00 15:00 Deň utrpenia a smrti Pána Biela sobota 9:00 – 9:00 – 9:00 – 16:00 Poklona v Božom hrobe 16:00 16:00 Vigília zmŕtvychvstania 18:00 18:00 Veľkonočná nedeľa 9:00 8:00 11:00 Zmŕtvychvstanie Pána 11:00 10:00 Veľkonočný pondelok 11:00 8:00 9:30 Veľkonočný utorok 8:00 Celodenná farská poklona 18:00 www.dolnevestenice.sk Dolnovestenické noviny č.1/2019 kostola donesené a v procesii sa veriaci vybrali do svojej obce. Cestou V pôstnom čase boli v našej obci dve jeden veriaci predspevoval pieseň Vzkriesenia a ostatní spievali za nedele, ktoré mali svoje zvláštnosti. Na ním. Vtedy takéto sprievody neboli problémom, lebo po hlavnej Smrtnú nedeľu bola každá žena v kostole ceste, kým sme prišli do Dolných Vesteníc, sme nestretli ani jedno s čiernym ručníkom na hlave. Bol to nedeľa auto. Keď sprievod prechádzal dedinou, v každom okne boli zapálené veľkého smútku. Na Kvetnú nedeľu sa zas v obci dodržiavalo varenie sviečky. V miestnom kostole sa už, okrem pomodlenia Otčenáš, nedeľného obeda podľa predkov. V túto nedeľu sa v každom dome, či Zdravas a Sláva, iné nekonalo. Po príchode domov sa už na večeru v chudobnom alebo u bohatých, vynechalo z jedálneho lístka mäso. konzumovali mäsité jedlá, huspenina a koláče. Na Veľkonočnú nedeľu Varila sa kyslá fazuľová polievka, niekde sama, niekde bola táto ráno o štvrtej hodine sa rozozvučal zvon a zvolával veriacich na polievka so suchými slivkami, s kvasenou kapustou alebo cukrovou procesiu „Okolo hory“. Bol to sprievod s cirkevnými zástavami repou, nastrúhanou na drobné slížiky. Druhé jedlo boli „perky“ a krížom do niektorej lokality chotára, aby vraj oziminy dobre rástli, (taštičky) plnené slivkovým lekvárom a osypané makom alebo aby bola dobrá úroda. Sprievod išiel cez poľné cesty za spevu piesne orechmi. Varili sa tiež súkané slíže osypané makom, orechmi alebo „Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych“. Niektorý rok sa išlo na Lán, iný na usmaženou krupicou (grísom). Súkané slíže boli šúľance hrubé ako Ihlice, Za horu, do Milotiny, Medzi vody, Na Zánitrie, skrátka, miesto malíček na ruke. Takéto jedlá sa varili preto, aby bola dobrá úroda sa každým rokom striedalo. Na túto pobožnosť chodili najmä mladí všetkých tých produktov, ktoré boli na zhotovenie obeda použité. Na ženáči, mládenci, ale aj veriaci stredného a staršieho veku. Sprievod veľkej svätej omši boli vo farskom kostole vysviacané „baburiatka“ – trval asi dve hodiny a vrátil sa do kostola tak, aby veriaci stihli mladé výhonky rakyty alebo vŕby. Zvyk nosenia Moreny sa vo bohoslužby vo farskom kostole už na „Malú svätú omšu“. V našom Vesteniciach neudržiaval. V týždni pred Kvetnou nedeľou boli chotári bolo vtedy umiestnených niekoľko krížov. Chcela by som obyčajne v kostole odpustky – spoločná spoveď. Tejto spovede sa preto spomenúť, že na Zelený štvrtok bol každý tento kríž vyzdobený zúčastňovali aj takí občania, ktorí bohoslužby pravidelne novým čerstvým vencom. O túto výzdobu sa starali dievky z dediny. nenavštevovali. Volali ich „ročiaci“. Na Veľkonočnú nedeľu, ako som už spomenula, niektorí občania Veľkonočný týždeň bol už skoro ako sviatok – volal sa Veľký chodili na „Malú svätú omšu“, ale podstatná časť išla na bohoslužby týždeň. Robili sa len tie najnutnejšie práce okolo gazdovstva, ženy už na pol jedenástu – na „Veľkú svätú omšu“. Na tieto bohoslužby sa išlo mali domácnosti po veľkom upratovaní, preto sa viac zúčastňovali na spoločne v sprievode pešo do farského kostola. Niesol sa kríž bohoslužbách. Na Zelený štvrtok sa chodili dievky česať pod vŕby, aby a cirkevné zástavy a spievala sa pieseň Vzkriesenia. Po skončení vraj mali pekné vlasy. V tento deň sa aj zaväzovali zvony – prestalo sa bohoslužieb sa už išlo domov bez sprievodu a cirkevné zástavy ostali zvoniť, či na poludnie, alebo večer na Anjel Pána, ale nezvonilo sa ani vo farskom kostole do utorka. Po príchode z kostola bol v každom na bohoslužby. Ba nezvonilo sa ani vtedy, ak bol niekto zomretý. Na dome slávnostný obed. Pozostával zo slepačej polievky, varených Veľký piatok ráno z každej domácnosti išla žena na potok so vajíčok, klobásy a údeniny s chrenom. V niektorých domoch mali „šechtárom“ (nádoba s jedným uchom na dojenie kráv) alebo inou k obedu ešte pečené jahniatko a to u gazdov, čo chovali ovce kanvicou nabrať vody. Na potoku sa pomodlila Otčenáš, Zdravas a u tých, čo chovali kozy, to bolo pečené plnené kozliatko alebo zajac. a Sláva a potom sa v potoku umyla. Potom nabrala vody domov aj No a odpoludnia sa konzumovali koláče. Navarilo sa toľko, aby sa pre ostatných členov rodiny, aby sa symbolicky umyli potočnou nemuselo variť ani vo Veľkonočný pondelok. Takmer v každom dome vodou. Z gazdovských domov kde chovali kravy, si do šechtára bola navarená huspenina. Veľkonočný pondelok sa začínal zavčasu. vkladali aj hladký vodný kameň a doniesli si ho domov, aby vraj boli aj Niektorí mládenci chodili polievať už o šiestej.