XVl 3 / 2019 OBČASNÍK PRE VŠETKÝCH OBČANOV OBCE VYSOKÁ PRI MORAVE Čarovný čas Vianoc je opäť tu ... Starosta obce a obecné zastupiteľstvo praje všetkým našim občanom milostiplné prežitie Vianoc v kruhu svojich blízkych, prežitie Vianoc naplnených láskou a ľudskou dobrotou. V Novom roku nech vás sprevádza pevné zdravie, mnoho úspechov a radosti! Vianočný vinš Ako plynie čas... Vianočný vinš si prizval koledu: Celé obdobie od začiatku decembra až po koniec roka sa nesie v zvláštnej atmosfére. Obyvatelia vyzdobujú svoje príbytky, ktoré ne- vraj pôjdu, kam ich oči povedú- spočetnými svetielkami osvecujú široké okolie. Obdobie naplnené hornatým krajom, šírou rovinou, očakávaním sa začína príchodom Mikuláša, kedy nielen nositelia s tou tisícročia starou novinou, tohto mena – Mikulášovia – oslavujú svoje meniny. Voľakedy sa v že časy sviatkov ľuďom nastali. tento deň chodilo v dedine po domoch, v ktorých bývali deti. Chlap- Dieťatko narodené v maštali ci, jeden z nich prezlečený za Mikuláša, druhý za čerta, rozdávali de- ťom podľa poslušnosti. Čert „neposlušným“ deťom rozdával uhlie svet požehnáva znovu pokojom. a Mikuláš mal pre deti poslušné balíčky, v ktorých bolo zabalených Nech privíta ho každý po svojom zopár cukríkov a iných sladkostí. Dnes deti dostávajú mikulášske ba- a nech mu lásku sveta popraje. líčky z rôznych zdrojov a sú podstatne bohatšie ako tie v minulosti. Ako ono symbolom dobra je, Tradície Lucie pomaly miznú. Pred rokmi na Luciu dievčatá prezle- čené do bielych plachiet s husacím brkom v ruke tiež navštevovali nech dobrá vôľa k nám si prisadne obydlia s deťmi. Symbolicky s týmto brkom vymetali zlú energiu, a skutky naše nech sú príkladné, prehodili pár slov s domácimi a za odmenu dostali darčeky – cukríky nech k vašim blížnym cestu zaviatu alebo zopár drobných. Deti sa veľmi báli a často sa utekali niekde vyznačia v snehu stopy návratu... skryť. Keď však nabrali odvahu, vyliezli zo svojich úkrytov a na poču- Vianočný stromček nech nám zarodí, dovanie zistili, že im nik nechcel ublížiť. Na Štedrý deň sa vždy chodilo koledovať. Z tohto milého zvyku sa nech stôl je štedrý ako na hody upustilo, dnes sa navštevujú len rodiny. Tí, čo si tento zvyk pamä- a v dušiach našich dobrá pohoda tajú hovoria, že to bolo veľmi milé. Udržovala sa tým aj súdržnosť nech v jasličkách to dieťa pohojdá! mládeže, kedy chlapci a dievčatá vyšli do ulíc a navštevovali domy, v ktorých spievali vianočné koledy. Na Štedrý deň sa držal pôst. Pred večerou sa v domácnostiach vysvätili kúty a potom sa sadalo k stolu. Duchovné rozmery Vianoc Jedla bolo dostatok pre ľudí aj pre zvieratá. Nikto nesmel byť hladný. Jedným je duchovná príprava na slávenie sviatkov Narodenie Pána – Via- O polnoci sa ľudia stretali v kostoloch na polnočnej svätej omši. noce. V tom druhom sa zároveň v tomto čase myseľ veriaceho človeka Na Štefana sa konali každoročne štefanské zábavy. Podobne tomu viac ako inokedy upriamuje na očakávaný druhý príchod Ježiša Krista na bolo a dnes aj je na Silvestra. Nový rok treba privítať v dobrej nálade. konci vekov. Celé toto obdobie , ktoré práve plynie, je časom nábožného Zvyky minulých čias boli nápadité a pekné. Niektoré sa nám zacho- a radostného očakávania. vali dodnes, niektoré si pripomíname len z filmov alebo z rozprávaní Na našich adventných vencoch horia sviece.. Prežívame obdobie vlast- starých rodičov. Prajme si, aby atmosféra ľudskosti, ktorú Vianoce pri- ných zamyslení, modlitieb a pokánia. Advent nám pripomína, že príde nášajú, v nás čo najdlhšie zotrvala. Kristus. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto prícho- Mgr. Gabriela Gabrišová du. Nejde iba o to, aby sme si pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa sta- la pred viac ako 2000 rokmi. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš ži- vot musí byť adventom, bdelým očakávaním niečoho nového. Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva nás k stretnutiu s Kristom v našom každoden- Deti píšu Ježiškovi nom živote a pripravuje nás na jeho slávny druhý príchod. Preto slávme spoločne tieto vzácne dni adventu. Aj dnešné deti vedia, že Vianoce sú nielen o vecných darčekoch. Už A čo znamenajú Vianoce pre všetkých, teda aj pre neveriacich? Sú vzne- dlhé roky môžu písať Ježiškovi svoje vianočné priania. Tie bývajú rôzne. šeným sviatkom , presnejšie povedané – sú to ozajstné sviatky, kedy väč- Deti si želajú najrozličnejšie hračky, moderné hry, mobily, novú izbičku šina z nás dokáže zastaviť čas a aspoň tých pár chvíľ v roku vnímať krá- pomaľovanú dinosaurami, bicykle, domáce zvieratká. Medzi početnými su okolo seba. Nie že by to nedokázali aj počas roka, ale Vianoce svojím prianiami sú ale aj celkom prozaické. Ako príklad uvádzame nasledujúce výnimočným vyžarovaním dokážu otvárať ľudské oči. Vieme viac vnímať želanie jedného malého dievčatka, ktoré vie, čo svet potrebuje: vône, ligotavé svetlá, ale ešte viac si všímať ľudský rozmer. Úplne „ obyčaj- Milý Ježiško! nú“ ľudskú potrebu byť dobrým. Každý z nás chce byť dobrým človekom, Chcela by som mať prianie. Celý rok som poslúchala .Chcela by som byť len nie vždy to vieme ukázať. A práve Vianoce robia aspoň na chvíľu z ľudí na Vianoce doma a nie v nemocnici. A aby neboli také časy, kedy by bola to, čím naozaj sú – ľuďmi. Nemusí to vždy platiť na sto percent, ale je evi- chudoba. Chcela by som, aby všetci chudobní mali peniaze a všetci bohatí dentné, že počas obdobia Vianoc je toho ľudského v ovzduší viac. Nemali menej peňazí . Aby nebola vojna. Nech sú všetci zdraví a spokojní. by sme na túto skutočnosť zabúdať po celý rok. Ďakujem! Julka OBČASNÍK PRE VŠETKÝCH OBČANOV OBCE VYSOKÁ PRI MORAVE Vianočný príbeh Vôňa adventu Človek menom Mogo považoval Vianoce Opäť je tu čarovný čas adventu, čas, kedy sa všetci pripravujeme na najkrajšie sviatky roka za bezvýznamný sviatok. Večer 24.decembra – Vianoce. Aj tento rok je obec pekne vianočne vyzdobená a vysvietená. Okrem tradičného považoval za najsmutnejší deň v roku, pre- vianočného stromu na Námestí oslobodenia sa pred kultúrnym domom na veľkom advent- tože rôzni ľudia si vtedy uvedomujú, akí sú nom venci už 1. decembra rozsvietila prvá sviečka. osamelí, alebo si pripomínajú milovanú oso- Okrem tradičnej vône ihličia sa dňa 7. decembra obcou šírili aj iné vône. Práve v tento deň pri- bu, ktorá už zomrela. šiel do obce Mikuláš, ktorý obdaroval všetky prítomné deti mikulášskym balíčkom plnom rôz- Mogo bol dobrý človek. Mal rodinu, chcel nych sladkostí. Námestie oslobodenia ožilo nielen deťmi, ale i dospelými, ktorí si vychutnali pomáhať blížnym a v obchodných záležitos- tradičné dobroty ponúkané našimi občanmi na mikulášskom trhu. Lákala ich vôňa vareného tiach si počínal čestne. Nemohol však pripus- vína, vianočného punču, cigánskych pečienok a tento rok i vôňa kapustnice, ktorú na námestí tiť, že ľudia veria, že Boh zostúpil na zem len varili členovia JDS, futbalisti a aerobik team. Trojčlenná porota vyhodnotila a za najlepšiu ka- preto, aby im poskytol útechu. Pretože mal pustnicu vyhlásila tú, čo varili naši futbalisti. Sviatočnú atmosféru dotvorili muzikanti „Malača- svoje zásady, nebál sa všetkým hovoriť, že né“ a ženský zbor „Lóza“ z Lozorna, ktorí zaspievali známe vianočné koledy. Vianoce sú skôr smutné ako veselé a že sa Pred príchodom Mikuláša vychádzala z kultúrneho domu vôňa vianočného pečiva. To deti z viažu na nepravdivý príbeh o Bohu, ktorý sa materskej školy pod dohľadom svojich učiteliek, mamičiek, babičiek a pani Aničky Vríčanovej premenil na človeka. piekli rôzne druhy vianočného pečiva – vanilkové rohlíčky, medovníčky, skladanky, ktoré si aj V predvečer oslavy narodenia Krista sa jeho sami ozdobovali a nakoniec si s nimi pomaškrtili. žena a deti ako vždy chystali do kostola. V nedeľu sa pod vedením pána Róberta Dinuša v našom kostole konal adventný koncert, v Mogo ich poslal, aby išli, ale nezabudol pri- ktorom vystúpil mužský spevácky zbor CHORUS AUGUSTINY z Marianky, Branislav Tomášek, pomenúť, že by bolo od neho pokrytectvo, Arturko Tomášek, Júlia Ščepánová a Dagmar Vavříková. Slovom sprevádzal Jozef Šimonovič. keby išiel s nimi. Bude ich čakať doma. Toto všetko je neklamným znakom, že sa blížia Vianoce. Redakcia Vysočana Vám praje, aby ste Keď rodina odišla, rozložil Mogo oheň v ich prežili v zdraví, v kruhu svojich najbližších. krbe, sadol si na svoju obľúbenú stoličku a Anna Tomečková začal čítať noviny. Čoskoro ho vyrušil hluk za oknom, ktorý sa opakoval. Mogo sa domnie- val, že sa niekto guľuje. Obliekol si kabát a vyšiel von. Dúfal, že nespratníkom naženie strach. Keď otvoril dvere, uvidel kŕdeľ vtákov, ktorí sa stratili v snehovej búrke a chveli sa zimou v snehu. Keď spozorovali osvetlený dom, snažili sa dostať dnu, ale ako narazili do okenných tabúľ, poranili si krídla, takže nemohli lietať, kým sa im nezahoja. „Predsa nenechám tie stvorenia vonku“, pomyslel si Mogo. „Ako im pomôcť?“ Išiel ku garáži, otvoril dvere a rozsvietil. Ale vtáci sa nepo- hli. „Majú strach,“ pomyslel si Mogo. Vrátil sa do domu, zobral zopár kúskov chleba a omrvinkami vyznačil cestičku až k osvetle- nej garáži. Ale bez výsledku. Mogo roztvoril náruč, pobádal ich láskavým volaním, sem tam niektorého jemne postrčil, ale vtáci boli ešte nepokojnejší. Začali bezhlavo pobiehať po snehu, pričom zbytočne strácali posledné zvyšky síl. Mogo už nevedel, čo si počať. „Mu- síte ma považovať za niekoho strašného,“ povedal nahlas. „Čo nechápete, že mi môže- te dôverovať?“ A celý zúfalý zakričal: „Keby som sa teraz mohol len na niekoľko okami- hov premeniť na vtáka, pochopili by ste, že vás chcem skutočne zachrániť!“ V tej chvíli zaznel kostolný zvon ohlasujúci polnoc. Tu sa jeden z vtákov premenil na anjela a spýtal sa Moga: „Teraz už chápeš, prečo sa Boh mu- sel premeniť na človeka?“ A Mogo so slzami v očiach pokľakol do snehu a povedal: „Od- pusť mi, anjel. Teraz už chápem, že dôvero- vať môžeme len tým, ktorí sa nám podobajú a prežívajú to, čo my.“ Upravená poviedka od Paula Coelho OBČASNÍK PRE VŠETKÝCH OBČANOV OBCE VYSOKÁ PRI MORAVE Vítali sme jeseň Vítanie jesene má v našej obci už niekoľkoročnú tradíciu.