DOKUMENTARISTA S CITOM PRE OKAMIH. A DOCUMENTARIAN WITH A SENSE OF MOMENTUM. LADISLAV LADISLAV BIELIK LADISLAV , REDAKCIA ŠTART, BRATISLAVA. BIELIKIN THE EDITORIAL OFFICE OF ŠTART, BRATISLAVA. DOKUMENTARISTA S CITOM PRE OKAMIH. A DOCUMENTARIAN WITH A SENSE OF MOMENTUM. LADISLAV BIELIK, REDAKCIA ŠTART, BRATISLAVA. IN THE EDITORIAL OFFICE OF ŠTART, BRATISLAVA. Zostavili: PhDr. Zdenka Letenayová, Mgr. Viliam Karácsony Anglický preklad: Your Choice Fotografie: archív SOŠV – SOŠM, súkromné archívy Produkcia: Briland, s. r. o. Grafické vyhotovenie: Peter Buček Vydal: Slovenský olympijský a športový výbor Rok vydania: 2019 Náklad: 600 ks Tlač: Patria I., s. r. o. , Prievidza Vydanie prvé. Nepredajné © Všetky práva vyhradené Za odbornú, jazykovú a obsahovú stránku zodpovedajú zostavovatelia. ISBN: 978-80-89460-37-3 Poďakovanie Petrovi Bielikovi „Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom“ je “The Bare-chested Man in Front of the Occupier’s Tank” is the najznámejšou zo snímok slovenského fotografa Ladislava most renowned photograph taken by the Slovak photographer Bielika, ktoré vytvoril v uliciach Bratislavy v prvých dňoch Ladislav Bielik. It was taken on the streets of Bratislava in the intervencie štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968. first days of the occupation by the Warsaw Pact countries in August 1968. Zámerom výstavy Slovenského olympijského a športového výboru – Slovenského olympijského a športového múzea je The objective of the exposition by the Slovak Olympic and poodhaliť inú časť Bielikovej tvorby, ktorej zasvätil veľkú časť Sports Committee – the Slovak Olympic and Sports Museum is svojej profesionálnej práce – športovej fotografii. to uncover another part of Bielik’s work, to which he devoted a large part of his professional carrier – sports photography. Výber je zostavený z vyše 300 fotografií Ladislava They have selected more than 300 of Ladislav Bielik’s photos Bielika z archívu športového týždenníka Štart (1956 – 1992), from the archives of the sports weekly Štart (1956 - 1992), which v médiách často označovaných za zničené. Práve značnú have often been said by the media to have been destroyed. On the časť archívu Štartu múzeum zakúpilo do zbierok z finančnej contrary, the museum bought a significant part of Štart archives podpory štátneho fondu kultúry Pro Slovakia v roku 1993 for its collections. The purchase was made with financial support a so súhlasom rodiny fotografa sú prezentované vo výstavnej from the government Pro Slovakia fund for culture in 1993 and the podobe po prvýkrát. collections are for the first time presented at the exhibition with the consent of photographer’s family. Fotografie z rodinného archívu, spolu so spomienkami blízkych spolupracovníkov Tomáša Grosmanna a Jána Súkupa, Photographs from the family archive, along with the cieľ iste naplnili. memories of his close colleagues Tomáš Grosmann and Ján Súkup, certainly meet the objective. ANTON SIEKEL ANTON SIEKEL PREZIDENT SLOVENSKÉHO OLYMPIJSKÉHO PRESIDENT OF THE SLOVAK OLYMPIC A ŠPORTOVÉHO VÝBORU AND SPORTS COMMITTEE Rozhodca Rudolf Baťa a Július Haas (Slovan Bratislava) v diskusii, vzadu Jozef Bukovinský / The referee Rudolf Baťa and Július Haas (Slovan Bratislava) in discussion, behind Jozef Bukovinský LADISLAV BIELIK sa narodil 28. mája 1939 v Leviciach. Po maturite na chemickej priemyslovke pracoval vo Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde začal v tom čase aj fotografovať. V roku 1965 nastúpil ako fotoreportér do športového týždenníka Štart. O rok neskôr prešiel do denníka Smena. Do redakcie týždenníka Štart sa vrátil opäť v roku 1971. V rámci normalizačných opatrení musel v roku 1975 redakciu opustiť. Živil sa ako fotograf v slobodnom povolaní, jeho fotografie sporadicky uverejňovali v týždenníkoch Slovenka, Štart, Život a denníku Smena. Dňa 24. marca 1984 sa konali automobilové preteky do vrchu v Pilišskom pohorí pri Budapešti. Bielik robil fotografie pre svojho kamaráta, maďarského motocyklového a automobilového reprezentanta Jánosa Drápala. Sedel na streche Drápalovho autobusu, fotografoval a čakal na skvelý záber, akých už mal vo svojom archíve nespočetné množstvo. Práca ho pohltila natoľko, že nepostrehol rútiace sa nebezpečenstvo. Maďarský pretekár Péter Szabolcsfi nezvládol manéver a jeho auto vo vysokej rýchlosti vyletelo z cesty priamo na autobus. Ladislav Bielik bol jedna zo štyroch obetí tragédie.... LADISLAV BIELIK was born on 28th May 1939 in Levice. After graduating from school in Industrial Chemistry he worked at the Institute of Virology of the Slovak Academy of Sciences in Bratislava, where he began taking photographs. In 1965, he began to work at the sports weekly Štart. A year later he started at the daily, Smena, and then returned to Štart in 1971. In 1975 during the period of normalization he was forced to leave the magazine. He made his living as a freelance photographer, his photographs were occasionally published in weeklies such as Slovenka, Štart, Život and the daily Smena. On 24th March 1984, Bielik was taking photos of an automobile mountain race in the Pilis Mountains near Budapest for his friend, the Hungarian motorcycle and automobile representative János Drápal. He was sitting on Drápal’s bus, taking photos and waiting for the opportunity to take another great shot comparable with the countless number of others that already existing in his archive. Absorbed in his work, he did not notice the rapidly approaching danger. The Hungarian racer Péter Szabolcsfi lost control and his car hurtled off the road at great speed straight into the bus. Ladislav Bielik was one of the four victims of the tragedy... Vladimír Dzurilla so snúbenicou Zlatou (august 1968) / Vladimír Dzurilla with his fiancée Zlata (August 1968) FOTOGRAFIE V TEN ISTÝ DEŇ V jeho i mojom životopise sa objavuje Smena. futbale vážne venuje vysokoškolskému štúdiu Svoje najslávnejšie fotografie z roku 1968 urobil a s najpopulárnejším športom začínal na dvore ako fotograf tohto denníka, ale celosvetového medzi deťmi. uznania z nich sa, žiaľ, nedožil. Najmä tieto skutočnosti inšpirovali Laca, aby Práve zo Smeny ma o veľa rokov neskôr prvý môj text ilustroval Ondrušovou fotografiou raz v mojom živote poslali pracovať na olympijské v obleku (veď onedlho sa mal stať inžinierom hry, do Barcelony 1992. Nezmyselná súvislosť? ekonómie), pričom bude kopať do lopty medzi Možno áno, možno nie. deťmi, keďže tak nejako Tono s futbalom začínal. Samozrejme, to nebola každodenná snímka Keď som ja pracoval v Smene, už bolo nášho neskoršieho futbalového velikána, šlo po nežnej revolúcii, a tak legendárny mladý o štylizovaný záber, ktorý tu aj predstavujeme. šéfredaktor Karol Ježík sa nikoho nemusel pýtať, na rozdiel od obdobia pred rokom 1989, koho Tak, ako sa Laco vedel zhostiť takejto úlohy, a kam pošle pracovať. Asi mi dôveroval. Už sa nemenej rád, ba ešte radšej, zachytával udalosti ani jeho, žiaľ, nemožno spýtať, či som naplnil v plnom deji. Ako dokumentarista. S citom pre očakávania. okamih, pre výber miesta na fotografovanie, uplatňujúc nevšedný uhol pohľadu, aby fotografia Laco Bielik sa mnoho rokov predtým vyšvihol ukázala viac, než môže zachytiť ľudské oko medzi najlepších fotografov na našom území. a zapamätať ľudský mozog. Predpokladám, že v Smene boli s jeho prácou spokojní, ale to nestačilo, aby sa v mládežníckom Hoci aj v ukrutnom chlade, v akom sme sa denníku udržal. ocitli v zime 1974 na Českomoravskej vysočine. Tam súťažili vtedajší naši najlepší zväzarmovskí Určite zvonka prišli tlaky a jasné politické športovci na kvalifikačných pretekoch pokyny, že tam nemá čo hľadať, keďže v Sokolovských pretekoch brannej zdatnosti fotografoval aj uverejnil to, čo vtedajšia (veru, vtedy sa tomuto odvetviu ešte nehovorilo socialistická spoločnosť (vraj) vôbec nepotrebovala. Neboli sme si vekovo celkom biatlon) o účasť na prestížnom podujatí blízki, delilo nás deväť rokov, a tak iba trochu Za priateľstvo a bratstvo, ktorého dejisko bolo viem empaticky predpokladať, čo asi prežil neskôr v NDR. Od treskúcej zimy a pod ťarchou a prežíval, keď musel zo Smeny odísť a v rokoch snehu padali na vysočine stromy, športovci takzvanej normalizácie sa chtiac-nechtiac ocitol a športovkyne bojovali takisto so snehom, ale opäť v týždenníku Štart, kde už predtým krátko aj s terčami, ktoré im nechceli padať. Jedno aj pracoval. druhé Laco autenticky zachytil, čo sme sa vtedy dozvedeli až doma, kde vyvolal filmy a urobil Tam sme sa stretli. Ako kolegovia. snímky. Taká bezprostredná fototechnika ako ju On už nepochopiteľne stíhaný za svoju poznáme dnes, veru neexistovala. predchádzajúcu prácu, ja ako viac-menej začiatočník po skončení vysokej školy v prvom Nehovorili sme s Lacom spolu o politike, ani mojom trvalom novinárskom zamestnaní. o jeho osude, aspoň sa na nič také nepamätám. Na jednom pracovisku sme boli oficiálne Ak by som sa mal zmieniť na túto tému, tak by zhruba dva roky (1973 – 1975), v skutočnosti som si vymýšľal. Spájala nás práca a možno však menej, keďže práve v tom čase som si aj skutočnosť, že sme mohli spolu hovoriť aj musel odkrútiť aj ročnú základnú vojenskú po maďarsky, a tiež, že sme bývali neďaleko službu. Pred ňou som však s Lacom absolvoval od seba v bratislavskej Dúbravke. niekoľko služobných ciest, spolu sme pripravili do Štartu viacero väčších i menších materiálov. Ešte viac ako na spoločné pracovné aktivity, si naňho spomínam aj preto, že zachytil dôležité Áno, spolu. Taká bola vtedy prax. Fotograf chvíle nášho rodinného života. Vo štvrtok sledoval, čo chce textár zachytiť a napísať, 20. decembra 1973 výbornými nevšednými