RocnikXXIV cislo 2/2016 www.pukanec.sk Mill citatelia, V uvode leta sa k vam dostava druhe vydanie Pukanskych novin, ktoreho ciel'om je informovat' o diani v nasej obci. Obcasnik Pukanske noviny prinasa pohFad na aktivity samospravy, nasich seniorov, ale aj vysledky sportovcov, ktori v tychto dfioch ukoncili sut'aznu sezonu. Na strankach novin sa dozviete zaujimavosti zo zivota vyznamneho rodaka, novinkou su pozvanky na podujatia v nasom regione v nasledujucich letnych tyzdnoch. Najocakavanejsim podujatim, do pripravy ktoreho je zapojenych veFa Pukancanov, su Pukanske remeselnicke trhy. Ich 24. rocnik sa uskutocni V prvy julovy vikend. Pri tvorbe trojdfioveho programu organizatori mysleli na vsetky vekove kategorie divakov, a tak, dufame, si na tohtorocnych trhoch najde kazdy to yesihal ^dvuych rei^esfel, foWfn svoje. Prajeme vam prijemne citanie a krasne, vonave leto. redakcia Junior Cup Sviatok vsetkych Pukanec 2016 mamiciek Najdete na str. 8 Najdete na str 2 Pozvanka Prvy julovy vikend ma pre Pukancanov sviatocnu atmosferu. Su to dni, ked' do nasej obce zavitaju siroke rodiny a znami - mnohi prave raz do roka, a mozu prezif prijemne spolocne chvile. Trojdnovy program tradicneho podujatia ponuka spektrum zabavy pre vyznavacov I'udovej hudby, pasmo pre nasich najmensich, ako aj ukazku z umenia umeleckych zoskupeni nielen z nasho regionu. Samozrejme, ceresnickou na torte opat' bude jarmok I'udovych remesiel s ukazkami, ktore nam pripomenu tvorivost' a usilovnost' nasich predkov. Prajem vam prijemne letne dni a tesim sa na stretnutie na Pukanskych remeselnickych trhoch. Ing. Jan Rievaj, starosta obce 02 PUKANSKE NOVINY Cislo 2/2016 Sviatok vsetkych mamiciek Photo: Milan Mezei Oslava Dfia matiek spojena s celoslovenskou aktivitou ponikov, ktore priviedol pan Lehocky z Devician. Mali aj Mil'a pre mamu sa uskutocnila v sobotu 7. maja na vel'ki obdivovali dravce a umenie sokoliarov z Banskej pukanskom futbalovom ihrisku. Organizatorom podujatia Stiavnice. pre celu rodinu bolo Obcianske zdruzenie Pukancek Obl'ubenou cast'ou tohto dtia venovaneho mamickam, s podporou Obce Pukanec. V kulturnom programe bolo prejdenle symbolickej jednej mile s diet'at'om - v venovanom vsetkym mamickam, sa basnickami a sprievode ulickami Pukanca boli opat' deticky od tych piesnami predstavili skolkari a ziaci prveho stupna najmensich v kocikoch po starsie na odrazadlach a bicykloch. Zabava na ihrisku pokracovala aj po prejdeni vsetkych stanovist'. Vdaka za krasny den pre cele rodiny patri vsetkym organizatorom a dobrovol'nikom. „ . , . redakcia Brigada TJ TATRAN Pukanec d'akuje vsetkym dobrovol'nikom, ktori sa v sobotu 25. juna zucastniii posezonnej brigady. Podarilo sa nam vykonat' mensie upravy hracej plochy, ako aj uprataf pivnicne a skladove priestory. u zakladnej skoly. Vsetky mamicky boli obdarovane kvetmi s originalnymi dekoraciami. S vel'kym uspechom sa stretio vystupenie mladsich aj starsich mazoretiek. Krasu I'udovych piesni, riekaniek a tanca prisli predviest' hostia z detskeho folklorneho suboru Tekovancek zo Stareho Tekova a folklorna skupina Vajrab. Deti sa mohli dosyta vysantit na nafukovacom hrade ci na trampoline, nedockavo sledovali akciu dobrovol'nych hasicov z Bad'ana. Vel'ku radosf mall najmensi z 03 PUKANSKE NOVINY cislo 2/2016 Daniel Kovalovsky - pukansky zahradnik Narodil sa 20.2.1911 v Pukanci, zakladne vzdelanie ziskal spolupraci, ktora pozostavala z vymeny biologickeho V rodnej obci na Statnej mestianskej skole smiesanej v materialu (rezky, semena, vruble), herbarovych poloziek Pukanci (Priespustne vysvedcenie zo dfia 27.6.1925), a skusenosti z vyskumnej prace. Kovalovsky s riaditel'om V studiu pokracoval v rokoch 1931 - 32 na Statnej navstivili botanicku zahradu vo Varsave a Poznani. pol'nohospodarskej skole v Eberharte (dnesne Malinovo). V parku vo Wojslawiciach a vo Walbrzichu si prezreli S vybornym prospechom absolvoval zahradnicky odbor. krasne kolekcie rododendronov a azaliek. Taktiez Dokladom ktomujezachovanaziackavlakovapreukazka navstivili najstarsiu univerzitnu botanicku zahradu Pol'ska na dochadzanie do skoly z Levic do Bratislavy cez Surany. V Krakove. Po ziskani zahradnickeho vzdelania v rokoch 1929- 13.9.1960 Kovalovsky s Ing. Bencat'om, ako pracovnici 1931 pracoval ako zahradnik v obecnej skoike v Arboreta MIyfiany boli cez SAV Bratislava vyslani Pukanci, ktoru odborne viedol. Prax v tejto funkcii mu v na studijny pobyt do Ciny. Ich cesta bola zaujimava, Obecnom svedectve c. 1912/932 z 5.8.1932 potvrdzuje cestovali vlakom nasledovnou trasou: Cierna nad Tisou, obecna rada: "Svedcime aj to, ze menovany pracoval Kijev, Moskva, Sverdlovsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, od malicka v zemedel'skom zahradnictve u svojich Irkutsk, Ulan Ude - Mandzuria - Senjan - Pekin. Z tohto rodicov v Pukanci." Od 15.9.1932 do 1.11.1933 pracoval obdobia je zachovana korespondencia medzi Danielom ako veduci zahradnik pri Statnej hospodarskej skole Kovalovskym a jeho matkou (adresy v rustine). V V Oravskom Podzamku. O jeho pobyte na Orave nam dokladoch, ktore svedcia o torn, ze Daniel Kovalovsky sa zostala legitimacia Nemocenskej poist'ovne sukromnych tejto cesty zucastnil, sa okrem mapy zeleznicnej dopravy uradnikov a sriadencov v Prahe, Uradovna v Ziline. V byvalom ZSSR nachadza vlakovy poriadok Moskva - Prezencnej vojenskej sluzby sa zucastnil od 1.11.1933 Pekin s poznamkou, ze dfia 3.12.1960 bol vecer teplota do 15.9.1935. Zivot ho zavial do Banskej Stiavnice, kde -33 stupfiov Celzia (mesto Zima), d'alej program operety, V obdobi 1.10.1935 az 15.4.1937 pracoval ako veduci ktore sa Kovalovsky a Bencat' zucastniii dfia 4.11.1960 v zahradnik pri Statnej vyssej lesnickej skole v Banskej Chancsou - samozrejme, v cinstine. Podl'a dostupnych Stiavnici. Jeho d'alsim posobiskom sa do 1.5.1948 stala materialov sa obaja pracovnici Arboreta MIyfiany v Cine botanicka zahrada Slovenskeho narodneho muzea v zucastfiovali vedeckej cinnosti pri pracach na pokusnych Martine. Bolo to v case, ked sa schyl'ovalo k druhej polickach. Zrejme islo o studiu zameranu na dendrologiu. svetovej vojne. Daniel Kovalovsky v obdobi okupacie Po navrate pokracoval v odbornej studii, ktora, ako pocas druhej svetovej vojny dostal dfia 9.9.1944 od je spomenute vyssie, bola ukoncena v roku 1959. spravcu SNM v Turcianskom svatom Martine poverenie k Obsahovalaroznemoznostimnozeniavzdyzelenehoduba strazeniu muzealnej zbierky az do obsadenia nemeckymi Quercus turneri var. pseudoturneri Henry. Ciel'om prace vojskami. V fiom stalo, ze do budovy muzea nesmie nik bolo v nasich klimatickych podmienkach rozmnozovat vstupit' bez povolenia spravcu. Pocas pobytu v Martine listnate dreviny stromoviteho vzrastu - mohutne stromy absolvoval uctovnicko-korespondencny vecerny kurz s pre nase kraje. Svojimi pozorovaniami dospel k zaveru, vysvedcenim zo dfia 19.11.1940. ze pre vysadbu u nas je najcennejsim prave spominany Po vojne, od maja 1948 do februara 1950 dostal funkciu Quercus turneri var. pseudoturneri Henry. Doporucuje zahradneho architekta a veduceho oddelenia okrasneho ho ako cenny doplnok opadavych drevin v zahradnych sadovnictva v Zavodoch 29. augusta v Partizanskom upravach v okoli budov, sidlisk, vel'kych verejnych (obuvnicke zavody). Jeho d'alsim posobiskom od februara parkoch. Bud' ako soliterny strom, alebo v zoskupeni s 1950 do 1.6.1951 sa stal Tekoprojekt a Stavoprojekt v inymi drevinami. Bojniciach, taktiez mal funkciu zahradneho architekta. Tento druh duba by sa podl'a Kovalovskeho hodil aj na Najdihsie posobil, a to od 1.6.1951 az do odchodu vysadbu stromoradia. Nastepeny do patricnej vysky, do dochodku, v arborete MIyfiany, vtedy Botanickej svojou malou a ucelenou korunou, neprekazal by v zahrade Slovenskej univerzity. V rokoch 1951 - 1953 premavke a netienil do okien blizkych budov. Prilohou bol jej hospodarskym spravcom, naslednej vedeckym k praci je aj ciernobiela fotografia - stromoradie z pracovnikom Arboreta MIyfiany botanickej zahrady Cotbus (byvala Nemecka demokraticka republika). Slovenskej akademie vied. Jeho ulohou bolo odborne "Stalozelenymi listnatymi stromami vysadene ulice v vedenie arboreta, dopifianie zbierok, realizacia zahradnej nasich mestach by vyzerali nanajvys zaujimavo." Ked'ze architektury vo vlastnom arborete i mimo neho pri je tento strom malokorunny, zaujimavy aj pre vysadbu v ozelefiovani krajiny. Dosiahol cenne vysledky hiavne v zahradach rodinnych domov. Taktiez je mozne ho pouzit' metode vegetativneho rozmnozovania stalezelenych pri zakladani zelenych plotov, ktore by boli vel'mi esteticke a inych dubov vonku v prirode, bez pouzitia sklenika. a nepriehl'adne i v zime. Zaver: Vsestranna pouzitel'nost' Spracoval studiu s nazvom Mnozenie stalezelenych V zahradnej architekture. dubov vegetativnym sposobom stepenim v nasich Podobne rozpracoval studiu pestovania vzdyzelenej klimatickych podmienkach. Termin zapocatia prace bol formy duba na roznych podpnikoch, napr. v roku 1956 1.1.1955, termin ukoncenia 31.1.1959. V case, ked' preskusal vhodnost' podpnikov cera a duba cerveneho, spracovaval vegetativne mnozenie vzdyzelenych dubov, CO nebolo uspesne. Prekvapujuco dobry vysledok dalo absolvoval spolu s riaditel'om Arboreta MIyfiany Ing. stepenie do boku na dub letny. Jeho d'alsie pokusy Bencat'om cestu do Pol'ska, ktora bola realizovana na pokracoval! nastepenim duba na gastan, a to na jar v roku zaklade kulturnej dohody v dobe od 19.5. do 26.5.1957. 1958. Zistil, ze podpniky gastana jedleho boli omnoho Navstivil Arboretum Kornik, tu sa botanici dohodii na vitalnejsie, ako podpniky dubove. Jeho pokusy pokracovali spolocnej ucasti v planovanej