SŤAHOVANIE NÁRODOV Mgr.M Peter Bystrický, PhD. (1976) je vedeckým (454 – 568) ppracovníkom Historického ústavu Slovenskej aka- ddémie vied v Bratislave. Venuje sa obdobiu nesko- Ostrogóti, Gepidi, Longobardi a Slovania rrej antiky a včasnostredovekým dejinám Slovenska ppred príchodom Slovanov. Monografi aSťahovanie národov (454 – 568) vychádza z jeho štúdií a článkov vo vedeckých a popu- lárno-vedeckých časopisoch. SŤAHOVANIE NÁRODOV (454 – 568) SŤAHOVANIE Peter Bystrický Peter Peter Bystrický obalka_final.indd 1 12/11/08 4:37:24 PM Peter Bystrický ∂ SŤAHOVANIE NÁRODOV (454 – 568) Ostrogóti, Gepidi, Longobardi a Slovania ∂ ISBN 978-80-970060-0-6 kniha.indd 1 12/11/08 8:03:13 PM SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED HISTORICKÝ ÚSTAV © Text: Mgr. Peter Bystrický, PhD. Monografi a Sťahovanie národov (454 – 568) je výsledkom grantu „Slovensko ako súčasť stredove- kého Uhorského kráľovstva“ na Historickom ústave SAV č. 2/6201/27. Jej vydanie fi nančne podporili: Ministerstvo kultúry SR, Literárny fond, SAVOL (Spoločnosť auto- rov vedeckej a odbornej literatúry), občianske združenie Spoločnosť PRO HISTORIA a Historický ústav SAV Recenzenti Ján Steinhübel, CSc. (Historický ústav SAV) Doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc. (Filozofi cká fakulta UK Bratislava) Zodpovedná redaktorka Mgr. Miroslava Čulenová Návrh obálky a grafi cká úprava Jozef Hupka Technický redaktor Jozef Hupka Obálka Huni, v čele s Attilom, pri vpáde do Itálie. Z obrazu V. Checu. Vydavateľ Občianske združenie Spoločnosť PRO HISTORIA Všetky práva vyhradené. Žiadnu časť tejto publikácie nemožno reprodukovať, kopírovať, uchovávať ani prenášať prostredníctvom nijakých médií – elektronických, mechanických, rozmnožovacích či iných – bez predchádzajúceho písomného súhlasu autora. Bratislava 2008 ISBN 978-80-970060-0-6 kniha.indd 2 12/11/08 8:03:13 PM Peter Bystrický ∂ SŤAHOVANIE NÁRODOV (454 – 568) Ostrogóti, Gepidi, Longobardi a Slovania ∂ Bratislava 2008 kniha.indd 3 12/11/08 8:03:13 PM PETER∂ BYSTRICKÝ OBSAH ÚVOD ……………………………………………………….............………………………….. 7 1. HUNI ……………………………………………..................................………………….. 8 HUNI V EURÓPE ……....…………………………………………....................……………….. 8 ATTILA ……………………………………………………………........................……………….. 10 PORÁŽKA HUNOV PRI NEDAU …….…................….…………………………………...... 13 2. GEPIDI …....…………………………………............……………………………………... 18 PÔVOD A MENO GEPIDOV …………………...................…………………………………... 18 VO VÍRE SŤAHOVANIA NÁRODOV …………………...................…………………………. 22 STREDNÁ EURÓPA PO BITKE PRI NEDAU ………………...............…………………… 29 3. OSTROGÓTI ……………………………………………………............………………..... 32 GÓTI V PANÓNII …………………………………………………....................………….......... 32 ZJEDNOTENIE GÓTOV – OSTROGÓTI .......…………………..............…………………. 45 CESTA DO RAVENNY …………………………………………....................…………………. 50 4. LONGOBARDI …………………………………………………............……..………….. 57 NAJSTARŠIE DEJINY .…………………………………………………...................………….. 57 SŤAHOVANIE A MENO LONGOBARDOV …………...............…………………………... 59 PO STOPÁCH LONGOBARDOV .......………………................…………………………….. 81 5. HERULI ………………………………………………….............………………………….. 94 LONGOBARDI V RUGILANDE .........……………………...............……………………….. 94 4 kniha.indd 4 12/11/08 8:03:13 PM SŤAHOVANIE∂ NÁRODOV (454 – 568) PORÁŽKA A ODCHOD HERULOV .……………………................………………………… 96 6. OSTROGÓTSKA ITÁLIA ………………………………..........……………………........ 106 SIRMIUM A MUNDO …………………………………………...................…………………… 106 VIZIGÓTI A FRANKOVIA ………………………………………....................………………... 109 BOJ O ITÁLIU ……………………………………………………......................………………… 114 7. LONGOBARDSKÁ RÍŠA …………………………………………...........…………….... 122 VACHO ……………………………………………………………….......................……………… 122 AUDOIN …………………………………………………………........................……………….. 130 ALBOIN …………………………………....................………………………….………………... 139 8. SLOVANIA …………………………………...........……………………………………...... 146 DOBOVÉ SPRÁVY O SLOVANOCH ……………................………………………………… 146 SLOVANSKÉ A BULHARSKÉ VPÁDY DO ROKU 559 …….............……………………. 148 ZHODNOTENIE VPÁDOV ………………………………………................…………………. 157 9. AVARI, KONIEC SŤAHOVANIA NÁRODOV ………………….......……………...... 160 ZÁVER ………………………………………………………………............…………………. 165 BIBLIOGRAFIA …………………………………...........……………………………………. 169 REGISTER ………………………………………............……………………………………. 192 SUMMARY ………………………………………............……………………………………. 201 5 kniha.indd 5 12/11/08 8:03:13 PM PETER∂ BYSTRICKÝ kniha.indd 6 12/11/08 8:03:13 PM SŤAHOVANIE∂ NÁRODOV (454 – 568) ÚVOD O Attilovi počul asi každý. Jeho meno dodnes vyvoláva iracionálny strach. Je stelesnením zla, nočnej mory, ničivej sily, synonymom krutého bojovníka, drsného barbara a lúpežníka. Iní si ho predstavujú iba ako bezohľadného vodcu divých kočovných jazdcov z ďalekej Ázie, ktorí vpadli do Európy, rozvrátili starý poriadok, dali veľké masy obyvateľstva do pohybu a prispeli k rozpadu Rímskej ríše. Jeho skutočný význam je však napriek tomu, alebo skôr práve preto, akoby v úzadí. Zjednotil mnohé barbarské kmene a držal ich v poslušnosti spôsobom ako nikto pred ním a ani nikto po ňom. Jeho moc a autorita bola taká veľká, že nielen mohol, ale aj ohrozoval Rímsku ríšu, i keď nebolo v jeho silách, aby ju naozaj zničil. Žil príliš krátko, aby dokázal upevniť svoju vlastnú ríšu, avšak dosť dlho na to, aby nezvratne zmenil beh dejín. Nikto ho nepovažoval za skvelého voj- vodcu, tobôž nie za vzor alebo hrdinu, a nikto mu nedal prívlastok Veľký, hoci ním nepochybne bol. Namiesto toho mu prischla nelichotivá prezývka Bič Boží, ktorá ešte znásobila strach, ktorý šíril. Niet sporu, že bol nemilosrdný tyran a despota, ale bol naozaj horší, ako iní vládcovia v dejinách ľudstva? Bol horší ako Caesar, ktorý pripravil Galov o nezávislosť, alebo Alexander, ktorý Perža- nom zničil ríšu? Ako ničiteľa ho vnímame najmä preto, že mnoho z toho, čo o ňom vieme, je z pera Rimanov a Grékov, vtedy už zväčša kresťanov. Attila však nebol posledným, kto tento ich svet ohro- zoval. Budeme sledovať osudy kráľov, ktorí prišli po Attilovi, ale väčšina z nich zostala v jeho tieni, a kmeňov, ktoré Hunov porazili alebo si založili svoje ríše na území ohraničenom Karpatmi, Alpami a riekou Sávou, ale až na jeden zanikli skôr, ako k Dunaju prišli noví kočovníci, Avari. 7 kniha.indd 7 12/11/08 8:03:13 PM PETER∂ BYSTRICKÝ 1. HUNI HUNI V EURÓPE Huni ,1 národ rímskymi dejepiscami2 spočiatku prehliadaný, nezmazateľne zasiahol do dejín celej Európy. Boli prvým z troch veľkých neindoeurópskych kočovných spoločenstiev, ktoré sa usadili v Karpatskej kotline. Spočiatku v nich nikto nevidel väčšiu hrozbu, než akú predstavovali ostatné kmene. Kým pozornosť germánskeho sveta upútali už vtedy, keď rozvrátili ríšu gótskych Greutungov , rozkladajúcej sa na východ od Dnestra, antický svet na prítomnosť nového nepriateľa upozornil až rastúci počet utečencov, najmä gótskych Tervingov , sídliacich od Dnestra na západ. Prvou obeťou Hunov boli kočovní Alani . Vačšinu z nich si Huni podrobili, iní našli útočisko až v Hispánii a neskôr v Afrike . Hunov však lákala bohatá a rozvíjajúca sa ríša Greutungov. Góti, nie- koľko rokov čeliaci ich nájazdom, utrpeli okolo roku 375 rozhodujúcu porážku. Nešlo teda o krátky a prudký nápor, ako by sa mohlo zdať, ale o dlhodobý a rastúci tlak. Kráľ Greutungov Ermanarich vraj vzdoroval hunsko-alanským nájazdom „dlho“ (diu) a jeho nástupca Vidimer (Vithimiris) bojo- val proti nim „nejaký čas“ (aliquantisper) a utrpel viacero porážok (multas clades).3 Stopy bojov medzi „gótskym vojskom“ (Hræda4 here) a „ľudom Attilu “ (Ætlan leodum) pri Visle (Wistlawudu) nachádzame aj v anglosaskej básni Widsith .5 Boje opisuje aj islandská Sága o Hervore a kráľovi Heidrekovi Múdrom6 z 13. storočia, podľa ktorej Góti porazili Hunov v bitke na pláni Dún. Prehra a podrobenie jedného z najsilnejších germánskych zväzov vystrašili nielen vzdialenejšie gótske kmene, ktoré sa začali tlačiť viac na západ, ale hlavne Tervingov . Po neúspešných pokusoch zastaviť Hunov Tervingovia opustili svojho vodcu Athanaricha a pod vedením Fritigerna a Alaviva sa spolu s časťou Greutungov , vedených Alatheom a Safrakom, usilovali nájsť záchranu na rímskej strane Dunaja. Tervingovia verní Athanarichovi sa presunuli do zalesnených karpatských hôr (Kau- kaland – Hochland), ktoré im pred hunskými lukostrelcami na koňoch poskytovali lepšiu ochranu ako nížinatá krajina medzi Dunajom a Dnestrom.7 Góti však Rimanom, ktorí im dovolili prekročiť 1 K Hunom pozri BURY, J. B.: History of the Later Roman Empire I & II, London 1923; ALTHEIM, F.: Attila und die Hunnen, Baden-Baden 1951; ALTHEIM, F.: Geschichte der Hunnen I-V, Berlin 1959-1962; ALTHEIM, F.: Attila und die Hunnen, Baden-Baden 1951; MAENCHEN-HELFEN, O. J.: The World of the Huns. Studies in Their Cul- ture, Berkeley, Los Angeles - London 1973. Z najnovších prác pozri BÓNA, I.: Das Hunnenreich, Budapest-Stutt- gart 1991; THOMPSON, E. A.: Hunové, Praha 1999; MANN, J.: Attila. Barbarský kráľ, ktorý vyzval na súboj Rím, Bratislava 2007; HEATHER, P. J.: The Huns and the End of the Roman Empire in Western Europe. In: The English Historical Review, Vol. 110, No. 435, 1995, s. 4-41; PODOLAN, P.: Pôvod Hunov a ich príchod do Európy. In: Medea, roč. VIII, 2004, s. 38-57; HOLOTOVÁ-SZINEK, J.: Prvá stepná ríša a jej význam v dejinách Eurázie. In: Historický časopis, roč. 54, č. 1, 2006, s. 39 a 42-44. 2 K najdôležitejším prameňom k Hunom patria AMMIANUS MARCELLINUS, Res gestae; OLYMPIODORUS, frag- menta; SOCRATES, Historia ecclesiastica; ZOSIMOS, Historia Nea; OROSIUS, Historia adversus paganos; PRI- SCUS,