Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť ? Slovensko, migranti a utečenci Miroslava Hlinčíková – Grigorij Mesežnikov (editori) OTVORENÁ KRAJINA ALEBO NEDOBYTNÁ PEVNOSŤ ? SLOVENSKO, MIGRANTI A UTEČENCI Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť ? Slovensko, migranti a utečenci Miroslava Hlinčíková Grigorij Mesežnikov Editori Inštitút pre verejné otázky, Heinrich-Böll-Stiftung 2016 Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť ? Slovensko, migranti a utečenci Editori: Miroslava Hlinčíková Grigorij Mesežnikov Recenzenti: Mgr. Ing. Miloslav Bahna, PhD. Mgr. Tina Gažovičová, PhD. Jazyková korektúra a odborná spolupráca: Zora Bútorová Kresba na obálke: Dan Perjovschi, Full House (2006). Dielo bolo súčasťou výstavy Strach z neznámeho v Dome umenia/Kunsthalle Bratislava v roku 2016. © Dan Perjovschi. Všetky práva vyhradené. Vnútro publikácie je licencované ako Creative Commons Attribution – NonCommercial 4.0 International – CC BY NC (uvedenie autora – nekomerčné použitie, medzinárodná verejná licencia) – https://creativecommons.org/licenses/by-nc/4.0/ Názory vyjadrené v tejto publikácii sú názormi autoriek a autorov a nemusia sa nevyhnutne zhodovať s názormi vydavateľov. Vydavatelia: Inštitút pre verejné otázky, Heinrich-Böll-Stiftung 2016 ISBN: 978-80-89345-60-1 Inštitút pre verejné otázky, Baštová 5, Bratislava, 811 03, Slovensko 978-80-906270-4-8 Heinrich-Böll-Stiftung, Opatovická 28, Praha 1, 110 00, Česká republika Obsah Predslov 7 Úvod 9 Miroslava Hlinčíková – Grigorij Mesežnikov Migrácia ako spoločenský fenomén: historické, sociálne a právne aspekty 17 Zuzana Bargerová Kto, odkiaľ a kam: Slováci v Európe, Európa na Slovensku 37 Vladimír Baláž – Katarína Karasová Integrácia migrantov na Slovensku 61 Elena Gallová Kriglerová Ženy v pohybe: migrácia a integrácia v optike rodu 79 Martina Sekulová Obraz utečencov v médiách na Slovensku 95 Alena H. Chudžíková Problematika migrácie a utečencov na Slovensku v rokoch 2015 – 2016: spoločenská atmosféra, verejná mienka, politickí aktéri 113 Grigorij Mesežnikov O autorkách a autoroch 153 Predslov Takzvaná utečenecká kríza predstavuje dnes veľkú výzvu pre EÚ, pre jej jednotlivé členské krajiny a ich občanov. Je jasné, že na to, aby sa dalo úspešne čeliť tejto výzve, musia byť riešenia, založené na solidarite a zdieľanej zodpovednosti, pripravované a uskutočňované na úrovni celej EÚ. Zároveň je dôležité analyzovať reakcie národných vlád, keďže veľa prezrá- dzajú o stave, v akom sa nachádzajú členské krajiny a Únia ako celok. V roku 2015 sa železničná stanica Keleti v Budapešti stala symbolom neschopnosti člen- ských krajín EÚ vypracovať solidárnu utečeneckú politiku a v konečnom dôsledku aj symbo- lom stroskotania nefunkčných dublinských pravidiel. Tie vyžadujú, aby sa utečenci registro- vali a predkladali žiadosť o azyl v krajine, prostredníctvom ktorej vstupujú na územie EÚ. Myšlienka prerozdelenia utečencov v rámci EÚ na základe záväzných kvót narazila na silný odpor štátov Vyšehradskej štvorky – Českej republiky, Maďarska, Poľska a Sloven- ska. Dôvody, pre ktoré vlády týchto štyroch krajín odmietli kvóty, si zasluhujú kritiku. Nazdávame sa však, že za drámu, ku ktorej došlo v priebehu posledných rokov na vonkaj- ších hraniciach EÚ i vnútri krajín schengenskej zóny, nenesú zodpovednosť iba krajiny V4. Nie sú to ony, ktoré nesú výlučnú zodpovednosť za to, že sa členské štáty EÚ nedokázali dohodnúť na kompromise. Takzvaná utečenecká kríza nateraz spočíva v dlhodobej neschop- nosti väčšiny členských štátov EÚ, vrátane Nemecka, vytvoriť perspektívnu a solidárnu utečeneckú a azylovú politiku Únie. Sme presvedčení o potrebe sústavnej a vecnej diskusie na úrovni celej EÚ a jednotlivých členských štátov o otázkach týkajúcich sa migrácie a azylu. Musíme zhromažďovať a analyzo- vať dáta, poukazovať na výzvy pre spoločnosť, naznačovať cesty ich riešenia. Práve to je dô- vod, prečo sme sa rozhodli v rámci vzájomnej spolupráce našich dvoch organizácií vydať kni- hu, ktorá sa zaoberá témou migrácie a azylu na Slovensku, prístupmi SR k integrácii migran- tov, historickými skúsenosťami Európy a Slovenska s vnútroeurópskou migráciou, ktorá hovo- rí o tom, ako sa postavila Slovenská republika voči možnosti prijatia utečencov na svojom území. Nie je to kniha iba o migrantoch a utečencoch, migrantkách a utečenkyniach, prichá- dzajúcich na Slovensko alebo ho obchádzajúcich, ale aj o samotnom Slovensku, o politickom, kultúrnom a mentálnom nastavení slovenskej politickej elity i slovenského obyvateľstva. Ako spoluvydavatelia by sme chceli vyjadriť vďaku za pozoruhodné úsilie autorkám a autorom tejto publikácie, ako aj recenzentom a všetkým, čo sa na príprave publikácie po- dieľali. Dúfame, že kniha prispeje k vecnej diskusii o migrácii a azyle a o širších kontextoch tzv. utečeneckej krízy v Európskej únii, ako aj na Slovensku. V Bratislave a Prahe, 1. decembra 2016 Grigorij Mesežnikov Eva van de Rakt prezident riaditeľka Inštitút pre verejné otázky Heinrich-Böll-Stiftung v Prahe 7 8 Úvod MIROSLAVA HLINČÍKOVÁ – GRIGORIJ MESEŽNIKOV Bezpečnosť, obrana, kríza, ochrana, humanizmus, suverenita, medzinárodné vzťahy, zodpo- vednosť. To sú slová, ktoré v rokoch 2015 – 2016 často zaznievali v slovenských médiách, vo výrokoch politikov, počas verejných diskusií a na prednáškach, ale aj v rozhovoroch ob- čanov, keď išlo o tému migrácie a utečencov. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že vy- soká miera záujmu ľudí o problematiku príchodu utečencov a cudzincov na Slovensko nebo- la vzhľadom na celkový stav v prijímaní zahraničných migrantov Slovenskou republikou celkom primeraná. Slovensko je totiž skôr krajina, z ktorej ľudia odchádzali (a stále odchá- dzajú) za lepším životom, prácou alebo vzdelaním do zahraničia, než krajina, ktorá sama prijíma migrantov. Aj keď Slovensko už dlhšiu dobu nie je tranzitnou krajinou a migranti sem prichádzajú i cielene (za účelom zlúčenia s rodinami, za pracovnými príležitosťami a štúdiom), cudzinci, občania iných štátov tvoria na Slovensku len 1,4 percenta obyvateľstva. Je to jeden z najnižších podielov v Európskej únii, čo do veľkej miery odzrkadľuje prísne až reštriktívne nastavenú politiku imigrácie. Migrácia je skutočnosť, takisto ako starnúca európska populácia, dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile, súťaž o „najlepšie mozgy“ a odchod mladých a šikovných ľudí z krajiny do zahraničia. Migrácia úzko súvisí s procesom integrácie, ktorý v mnohom rámcuje štát svojimi politikami, zvlášť integračnou politikou, ale i deklarovanými postojmi predstaviteľov štátnych inštitúcií, ktoré sú voči imigrácii nastavené apriórne negatívne a možno ich pova- žovať za populisticky vykalkulované. Téma migrácie včera a dnes V roku 2015 v Európe prudko narástol počet utečencov, vypukla tzv. utečenecká kríza, keď sa ľudia z viacerých krajín Blízkeho východu (najmä Sýrie, Afganistanu, Iraku) a severnej Afriky, kde pretrvávajú dlhodobé vojnové a občianske konflikty a nepokoje, dali do pohybu a okrem usadenia sa v okolitých štátoch začali prichádzať cez Grécko a Taliansko i na územie Európskej únie. I keď sa utečenci a migranti stali súčasťou každodenných správ a diskusií, málokto skutočne poznal celý kontext vrátane presnejšieho počtu migrantov a utečencov, ktorí do Európy prichádzali, ako aj pravidiel imigračnej politiky. Na Slovensku téma migrácie a utečencov nadobudla v rokoch 2015 – 2016 osobitný význam ani nie tak pre jej skutočný vplyv na sociálno-ekonomický vývoj, resp. urgentnú podobu následkov, ktoré príchod migrantov spôsobil, ale pre fakt, že sa o nej začalo disku- tovať v období pred parlamentnými voľbami. Téma migrácie bola jednou z najdiskutova- nejších v predvolebnej kampani a napokon významne ovplyvnila výsledky volieb do NR SR Úvod 9 v marci 2016. Stalo sa to v krajine, ktorú príchod utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky úplne obišiel, v krajine, kde žije relatívne malý počet zahraničných migrantov, pri- čom ľudia, ktorí prichádzajú do Európy zvonku, prejavujú veľmi malý záujem sa v nej natr- valo usadiť. Napriek tomu mnohí slovenskí mainstreamoví politici urobili z migrácie hlavnú tému pre svoje mobilizačné stratégie pred parlamentnými voľbami. Jedným z výsledkov takéhoto prístupu sa stalo zvolenie pravicovo-extrémistickej protisystémovej strany do slo- venského parlamentu, ktorú xenofóbna časť voličov považovala za oveľa autentickejšieho obhajcu krajiny pred „cudzími votrelcami“ než strany s umiernenejším profilom, ktoré sa predovšetkým z oportunistických, zištných dôvodov rozhodli zapojiť do kampane protimig- račné motívy. Téma zahraničnej migrácie a utečencov v jej rôznych kontextoch bola do roku 2015 v krajinách strednej Európy vrátane Slovenska skôr okrajovou z hľadiska záujmu verejnosti a vplyvu na hodnotové a ideologické preferencie obyvateľstva, ako aj postoje politických strán. Od leta 2015 sa však situácia zmenila a táto problematika sa stala arénou ostrého politického zápasu. Zasiahla tiež do vzťahov medzi štátmi strednej Európy a inštitúciami Európskej únie. Dnes skupina V-4, skladajúca sa z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska, vystupuje ako najtvrdší odporca myšlienky prerozdelenia migrantov medzi jednotlivými štátmi EÚ. Fakticky odmieta prijímať utečencov na svojom území. Slovenský premiér Robert Fico, ktorý sám seba považuje za sociálneho demokrata, sa ukázal ako zástanca najradikálnejšieho protimigrantského postoja. Na predvolebných zhromaždeniach strany Smer-SD R. Fico a jeho stranícki kolegovia vyhlasovali, že spolu s utečencami a migrantmi do Európy prichádzajú teroristi. Uisťovali svojich priaznivcov, že nedovolia „pod diktátom zvonku“, z Bruselu, doviezť