Children department IN Herceg NOVI Detské oddelenie V HERCEGU Novom Photo Foto: Stevan Kordić, 2010 176 VEDECKÁ šTÚDIA SCIENTIFIC STUDY Context in the Works of Nikola Dobrović on the Territory of Herceg Novi Kontext v dielach Nikolu Dobrovića pre lokalitu Herceg Novi Veljko Radulović, Sanja Paunović Žarić V podmienkach súčasných globalizačných trendov, vzniku k regionálnemu kontextu. Toto zameranie sprostredkúva nový nového európskeho politického a teritoriálneho kontextu pohľad a kritické prehodnotenie celkovej práce architekta, ktorá a formulovania kultúrnych regionálnych rozdielov vznikla je referenčným bodom v diskusii o modernej architektúre 20. potreba vytvoriť novú definíciu vlastnej kultúrnej a mestskej storočia v skúmanom regióne. Nedávnejšie výskumy sa pritom identity. Mimoriadne sa prejavila v prostrediach špecifických pozoruhodnou tvorbou tohto autora v Hercegu Novom zaoberali svojimi geoklimatickými podmienkami, kultúrnym a historic- len veľmi okrajovo. Príspevok zároveň prináša aj porovnanie kým dedičstvom, ako je pobrežie Jadranského mora. Osobitne sa s jeho skoršou tvorbou, vyznačujúcou sa podobnou citlivosťou kládol dôraz na zátoku Boka Kotorska a na Herceg Novi, ako na pre daný kontext, ktorú preukázali už jeho projekty pre Dubrov- jej najväčšie a pritom najmladšie mesto. Herceg Novi pozostáva ník. z mestských aglomerácií rozmiestnených pozdĺž dynamickej Dobrovićov urbanistický plán bol prvým dokumentom topografie terénu v úzkej pobrežnej zóne. systematického mestského plánovania v histórii rozvoja mesta, Prehodnotenie a analýza rázu architektúry nedávnej minu- vytvorený na základe organizovanej a kontrolovanej komuni- losti môže v procese redefinície už existujúcej mestskej identity, kácie s miestnou komunitou a administratívnym vedením. Je či budovania novej, poskytnúť odpovede a cenné usmernenia. prvým priekopníckym krokom smerom k definovaniu nového Je preto mimoriadne dôležité opätovne sa zaoberať referenč- modelu plánovaného rozvoja mesta Herceg Novi a zátoky Boka nými dielami a autormi druhej polovice 20. storočia, keď sa aj Kotorska. Navrhované fyzické štruktúry mesta sú doplnené aj vy- prostredníctvom ich obrovského fyzickému nárastu definovala pracovanými propozíciami sociálno-ekonomického a kultúrneho súčasná podoba väčšiny pobrežných jadranských miest. obsahu mesta. Dobrovićova finálna predstava mesta vychádzala Hlavným predmetom výskumu, ktorému je venovaný tento z modelu stredomorského záhradného mesta poskytujúceho článok, je architektonická a teoretická prax profesora Nikolu široký rozsah priestorových zážitkov a striedajúcich sa atmosfé- Dobrovića a jeho pôsobenie v šesťdesiatych a sedemdesiatych rických scenérií, ktoré sú usporiadané ako filmové sekvencie na rokoch 20. storočia v Hercegu Novom. V regióne Boky Kotorskej dlhej a úzkej línii mestskej zóny Hercegu Noveho. Každá sek- je Nikola Dobrović (1897 – 1967) jednou z najvýznamnejších po- vencia predstavuje konkrétny architektonický celok, ktorý však stáv modernej architektúry 20. storočia. Počas svojej všestrannej intenzívne komunikuje so svojím bezprostredným kontextom a medzinárodnej kariéry navrhol veľký počet rôznych objektov, a je neoddeliteľnou súčasťou celého priestorového usporiadania bol povojnovým riaditeľom Ústavu urbanistického plánovania budúceho mesta. v Srbsku, profesorom Fakulty architektúry na Belehradskej uni- V období rokov 1951 – 1962 sa Dobrović prostredníctvom verzite a v roku 1959 sa stal čestným zahraničným členom Royal mestskej plánovacej činnosti zaoberal súčasne aj tvorbou nie- Institute of British Architects v Londýne. Narodil sa v roku 1897 koľkých konceptov a návrhov nových urbanistických progra- v Pécsi a svoje štúdium architektúry ukončil v roku 1923 na Tech- mov v rámci dynamického povojnového rozvoja miest. Domi- nickej fakulte v Prahe. V období od roku 1934 do druhej svetovej nantným architektonickým motívom urbanistickej štruktúry vojny Nikola Dobrović pracoval v Dubrovníku, kde mal možnosť Igalo bol plánovaný Rehabilitačný inštitút (súčasné Stredo- už v samých začiatkoch svojej kariéry navrhnúť niekoľko víl morské zdravotné strediská s ústrednou budovou situovanou a verejných budov, z ktorých medzi najdôležitejšie patrí Grand na rovnakom mieste). Dobrović vytvoril pre ústrednú budovu hotel na ostrove Lopud, postavený v roku 1935. ústavu v Igalo prvý koncepčný návrh. Objekt bol plánovaný pre Jeho práce pre mesto Herceg Novi pozostávajú z prvých lokalitu situovanú medzi dvoma existujúcimi kopcami v po- urbanistických plánov mesta, urbanistického plánu centrálnej brežnej zóne Igalo. Rovnako tu boli stanovené zóny aj pre ďalšie mestskej zóny, série nedokončených projektov a z mnohých doplnkové zariadenia v otvorenom rovinatom priestore: parky, úspešných realizácií, ktoré dokopy predstavujú ilustratívnu dopravné tepny, otvorené bloky na terapie, ako aj terapeutické odpoveď na daný kontext a nové programové vízie. Vymenované zariadenia v mori. práce vznikali v kontexte dynamického vývoja a zmien urbanis- V tesnej blízkosti rehabilitačného inštitútu bol situovaný tických a architektonických paradigiem v povojnovom období. objekt Oddelenia detskej fyzioterapie, ktorého výstavba prebiehala Hlavným cieľom tohto príspevku je definovať, pomenovať už v záverečnej fáze príprav urbanistického plánu, no v súlade ráz a rozsah prác architekta Nikolu Dobrovića pre Herceg Novi, s Dobrovićovým projektom. Detské oddelenie bolo postave- pričom sa náš výskum zameriaval na analýzu vzťahu jeho tvorby né v rokoch 1959 – 1962. Doslovne napĺňajúc význam svojho A&U 3 – 4 / 2017 177 pomenovania, toto „liečebné zariadenie“ obsahovalo lôžkové rozpoznateľných proporcionálnych systémov. Príspevok sa ďalej kapacity na horných podlažiach, v suteréne oddelenie pre hydro- zameriava na jeho intuitívne skúmanie priestorov a foriem terapiu a na prízemí sa nachádzali vstupné priestory so šatňami, architektúry, teda na jeho výnimočnú osobnú citlivosť a kri- laboratórne oddelenie a rôzne typy terapií. tický prístup k navrhovaniu, vychádzajúcu zo spirituálnych Začiatkom šesťdesiatych rokov Mestský výbor zadal Dob- úvah a analýz každého konkrétneho programového problému rovićovi zakázku, aby pripravil projektovú dokumentáciu pre a lokálneho kontextu. Dobrovićova architektúra a urbanistická novú budovu Pošty v meste Herceg Novi. Výstavba objektu bola prax v Hercegu Novom nemá štrukturálne prvky ucelenej fázy dokončená v roku 1962. Čoskoro na to bol dokončený aj parter alebo tvorivého obdobia, no predstavuje súčasť jeho povojnové- a usporiadanie hlavného pešieho námestia, ktoré sa rozprestiera ho profesionálneho vývoja a finálnej premeny. Základné prístupy medzi frontálnou východnou fasádou budovy radnice a západ- k tvorbe a metódy navrhovania definované už jeho prácami nou fasádou pošty. Tento urbanistický komplex je dôležitou v Dubrovníku sa do značnej miery potvrdili aj v Hercegu Novom, realizáciou spoločensky významnej časti koncepčného návrhu no s určitou transformáciou jeho formálneho a umeleckého centrálnej zóny mesta vzhľadom na to, že je rozšíreným centrom prejavu smerujúceho k výraznejšej expresivite, charakteristickej moci nového politického riadenia. Dobrovićovi sa navrhnutým pre neskoršiu fázu jeho kariéry. Analýza realizovaných projektov usporiadaním podarilo dosiahnuť jasné vizuálne a symbolické a plánov poskytuje celkový pohľad na autorov prístup k urba- vyjadrenie tohto vzťahu. nistickému rozvoju pobrežného mesta, ktorý je konzistentnou Svojím prístupom k nájdenému, už danému fyzickému reakciou na aktuálne dobové architektonické paradigmy a je kontextu pri realizácii modernizácie budovy Ľudovej rady Dob- ich kritickým zhodnotením, predovšetkým prostredníctvom rović ilustroval svoju predstavu mesta Herceg Novi. Pre uplatne- zdôrazňovania úzkych vzťahov architektúry a jej bezprostred- nie Dobrovićových dizajnérskych zručností a jeho výnimočnú ného kontextu. Dobrovićova interpretácia týchto paradigiem senzitivitu ku kontextuálnemu pôsobeniu a špecifikám pros- predstavuje dialóg medzi existujúcimi kontextovými prvkami tredia utváraného postupne vo vrstvách predstavujú prítomné a urbanistickými víziami nového mesta. S energiou svojho pro- prvky fyzického kontextu žiaduci rámec. Tieto jeho schopnosti fesionálneho habitusu sa stal súčasťou fyzického a predovšetkým sa preukázali už skôr, pri jeho rozvážnej rekonštrukcii paláca kultúrneho kontextu Hercegu Noveho. Jeho autorský prínos mal Sponza v Dubrovníku. Jeho celková vízia centra Hercegu Noveho v neskorších obdobiach silný vplyv na tvorbu ďalších architektov ukazuje, ako je každá architektonická štruktúra do určitej miery pôsobiacich v tomto meste, ktorý je rovnako predmetom výsku- autoreferenčná, pričom je zároveň aj neoddeliteľnou súčasťou mu autorov tejto štúdie. funkčného prostredia a umeleckého výrazu širšieho urbánneho Finálnym zámerom tohto príspevku je zvyšovať povedo- kontextu. mie o význame architektonického dedičstva 20. storočia ako Na Dobrovićových budovách pre Herceg Novi nebadať rovnocenného prvku utvárajúceho mestskú identitu, ako zdroja žiadne akademické vymedzenie. Takýto postoj, ktorý možno inšpirácie a tvorivosti budúcich generácií, ale ako aj východiska pozorovať už v jeho prácach vytvorených počas pôsobenia použiteľného v aktuálnych projektoch budovania urbánnej kraji- v Dubrovníku, je namierený proti šablónovitému uplatňovaniu ny pobrežného mesta. Introduction The need to redefine a unique cultural and urban identity has been given new impetus in the con- ditions of current globalization trends, along with the creation of a new European political and spa- tial