18 13. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA ZVONY – AKO EPIGRAFICKO-HISTORICKÝ PRAMEŇ – V GRÉCKOKATOLÍCKYCH CHRÁMOCH SNINSKÉHO DEKANÁTU VERONIKA KUČMÁŠOVÁ Stupeň, forma, ročník štúdia: Mgr., denná, 1. Študijný program: Archívnictvo Konzultantka: Mgr. Marcela Domenová, PhD. Kľúčové slová: Zvony. Chrámy. Kampanológia. Epigrafia. Gréckokatolícka cirkev. Sninský de- kanát. Východné Slovensko. Terénny výskum. Zvony ako technické, umelecké a hudobné pamiatky sa používali na praktické účely v kresťanstve od nepamäti. Zvučným a krištáľovo čistým hlasom zvolávali ľudí na liturgické obrady, ohlasovali nebezpečenstvá, odháňali búrky alebo pripomínali svojím zvonením iné rôzne podujatia. Dnes sú viaceré z nich aj mĺkvymi svedkami minulosti a svojím prevedením sú pripomienkou zručnosti dáv- nych majstrov, čo z nich robí jedinečné pramene poznania v oblasti cirkevných a regionálnych dejín, dejín umenia, muzikológie, epigrafie a najmä kampanológie (Gembický, Lunga, 2014, s. 16). Zvony ako historické pramene sú zároveň nádhernými a fascinujúcimi pamiatkami, v minulosti žiaľ nedoce- nené a nedostatočne chránené, čo malo za následok ich poškodenie, ba až nenávratný zánik. Preto je hlavným cieľom príspevku s názvom Zvony – ako epigraficko-historický prameň – v gréckokatolíckych chrámoch Sninského dekanátu vedecké spracovanie a prezentovanie súčasného stavu kampanologických pamiatok vo vybraných chrámoch Sninského protopresbyteriátu1 gréckoka- tolíckej cirkvi (Coranič, 2014, s. 421; Gradoš, 2014, s. 158 – 171; Prejsa, 2015, s. 2), v ktorých to bolo možné, na základe terénneho výskumu, uskutočneného v mesiacoch júl a august 2015 (Kučma- šová, 2016).2 V príspevku prezentujem výsledky výskumu v lokalitách Čukalovce, Hostovice, Ne- 1 Sninský protopresbyteriát vznikol 26. 7. 1995 vyčlenením farností z dekanátu Humenné, ktorý bol spolu s Medzilaboreckým dekanátom jeho súčasťou od roku 1968. Do Sninského protopresbyteriátu patrí 13 farností, a to Hostovice (filiálka Osadné), Klenová (filiálka Kalná Roztoka), Kolonica, Ladomirov, Pčoliné (filiálka Čukalovce, jurisdikčné územie Parihuzovce), Pichne (filiálka Nechválova Polianka), Snina-mesto, Snina-Brehy, Stakčín (filiálky Jalová, Stakčínska Roztoka), Šmigovec (filiálky Dúbrava, Strihovce, jurisdikčné územie Hrabová Roztoka), Topoľa (filiálka Príslop), Ubľa (filiálka Michajlov) a Ulič (filiálky Kolbasov, Uličské Krivé, jurisdikčné územia: Zboj – od roku 1967 v Bardejovských Kúpeľoch, Nová Sedlica – od roku 1966 v skanzene v Humennom, Ruský Potok). V súčasnosti teritórium Sninského dekanátu zodpovedá dnešnému územnosprávnemu členeniu Slovenska, no v minulosti na jeho území existovali dva historické dekanáty, a to Hostovický, resp. Krajňanský/Krajnenský, ktorý patril pod správu Prešovskej eparchie, a Zanastazský, patriaci pod právomoc Mukačevského biskupstva. 2 Mimo okruh výskumu ostali lokality Jalová, Osadné a Parihuzovce, a to z dôvodu nesprístupnenia objektov. Po- drobnejšie výsledky historického výskumu sú zhrnuté v samostatnej práci (Kučmašová, 2016, s. 45 – 66). V lete 2017 plánujem zmapovať lokality Dúbrava, Hrabová Roztoka, Kalná Roztoka, Klenová, Kolbasov, Kolonica, Ladomirov, Michajlov, Snina-mesto, Strihovce, Šmigovec, Topoľa, Ubľa, Ulič a Uličské Krivé. SEKCIA HISTÓRIE 19 chválova Polianka, Pčoliné, Pichne, Príslop, Stakčín a Stakčínska Roztoka3 (obr. 1), v ktorých sa spo- lu nachádza 21 zvonov, datovaných do 18. – 20. storočia.4 K najstarším zvonom patrí Zvon „cherubínov“ (Frický, 1969, s. 57; Kovačovičová, 1955, nestrán- kované)5 z chrámu Svätého Michala archanjela z Nechválovej Polianky, datovaný do roku 1743, (obr. 2) a tzv. „Malý“ zvon z chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Príslope z roku 1771, ktoré nie sú signované, a napokon Zvon „archanjela Michala“ (Frický, 1969, s. 52; Kovačovičová, 1955, nestrán- kované)6 z chrámu Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hostoviciach, ktorý v Prešove odliali Pavol Schmitz s Ignácom Lechererom v roku 1795. Z 19. storočia pochádzajú dva zvony, a to Zvon „archanjela Michala“ (Frický, 1969, s. 59; Kova- čovičová, 1955, nestránkované)7 z Pčoliného z roku 1837 a „Bronzový“ zvon zo Stakčínskej Roztoky z roku 1868. Väčšina zvonov, konkrétne 14 zvonov, bola odliata až v 20. storočí. Ide o Zvon „Panny Márie s Ježiškom“ v Čukalovciach z roku 1910, Zvon „Panny Márie s Ježiškom“ v Pichniach v roku 1911, „Veľký“ a „Stredný“ zvon z Príslopu v roku 1922, Zvon „archanjela Michala“ a Zvon „ukrižo- vaného Ježiša Krista“ z Nechvalovej Polianky v roku 1923, Zvon „svätého Mikuláša“ a Zvon svätého Michala v Pčolinom v roku 1923, Zvon svätého Panteleimóna a Zvon „ukrižovaného Ježiša Krista“ v Pichniach v roku 1924, „Veľký“ zvon v roku 1949 v Hostoviciach a v roku 1994 v Stakčíne Zvon archanjela Michala, Zvon svätej Márie a Zvon svätého Jozefa. V Čukalovciach sa nachádzajú dva nedatované zvony, a to „Malý“ zvon a „Stredný“ zvon, ktorý má naznačený, no žiaľ nečitateľný rok. V komparácii so staršími zvonmi by mohli pochádzať z prelomu 18. a 19. storočia, teda do obdobia výstavby chrámu v Čukalovciach.8 Zvony sú umiestnené vo vežiach chrámov (Hostovice, Príslop, Stakčín)9 alebo v zvoniciach na- chádzajúcich sa v blízkosti chrámov (drevená zvonica v Nechválovej Polianke, murované zvonice v Čukalovciach, Pčolinom, Pichniach a Stakčínskej Roztoke)10. Keďže prevažnú časť zvonov rekvirovali na vojenské účely počas prvej svetovej vojny a namiesto nich odliali novšie zvony (11 zvonov),11 v mnohých chrámoch sa už nevyskytujú pôvodné zvony z čias výstavby chrámov. K pôvodným zvonom patria Zvon „archanjela Michala“ v Hostoviciach z roku 1795 a nedatovaný „Malý“ a „Stredný“ zvon v Čukalovciach. Niektoré zvony sekundárne preniesli zo starého chrámu do nového chrámu, ako tzv. „Malý“ zvon z roku 1771 v Príslope a Zvon „archanjela Michala“ z roku 1837 v Pčolinom. V dvoch prípadoch sa zvony primárne nachádzali v chrámoch v iných lokalitách. Konkrétne ide o Zvon „cherubínov“ z Nechválovej Polianky z roku 3 V prípade Stakčínskej Roztoky som výskum uskutočnila len čiastočne v zvonici neďaleko chrámu, kde sa na- chádza jeden zvon, pretože ďalšie tri zvony nachádzajúce sa vo veži chrámu sú zavesené v nedostupnej výške. Jeden zo zvonov je značne poškodený. Všetky tri zvony visia na drevených hlavách a majú o páku pripevnené lano na ručné zvonenie. V knihe Pamiatky – hnuteľné Východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch II. sa spomínajú len dva zvony, a to barokový zvon z roku 1745 s nápisom a zvon signovaný Šándorom Lászlóm z roku 1850 (Frický, 1969, s. 62). 4 Podľa publikácie Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia I. a II. (Zubko, 2009a, s. 103 – 154; Zubko, 2009b, s. 38 – 113) mali všetky dediny v chrámoch, resp. zvoniciach, dva zvony, okrem Nechálovej Polianky, kde v zvonici neďaleko chrámu viseli tri zvony. Ďalšie stručné informácie o zvonoch porovnaj Frický (1969, s. 52 - 62), Buraľ a Čopák (2014, s. 17) a Kovačovičová (1955, nestránkované). 5 Barokový zvon z roku 1743 sa nachádza v zvonici neďaleko chrámu. 6 Zvon sa v prameňoch a literatúre spomína ako klasicistický, signovaný Ignácom Lechererom v roku 1840 s nápisom. Tento dátum nie je pravdepodobný, keďže Ignác Lecherer zomrel po roku 1805 a zvon odlial spolu s Pavlom Schmitzom, ktorý zomrel po roku 1830. 7 V literatúre je však uvedený ako klasicistický zvon z konca 18. storočia, signovaný Pavlom Schmitzom. 8 Názov zvona, datovanie a lokalitu viď tabuľka č. 1 (Kučmašová, 2016, s. 48 – 49). 9 Celkovo 8 zvonov. 10 Ide o 13 zvonov. 11 Zvon „Panny Márie s Ježiškom“ z roku 1910 v Čukalovciach, „Veľký“ a „Stredný“ zvon v Príslope z roku 1922, Zvon „archanjela Michala“ a Zvon „ukrižovaného Ježiša Krista“ z roku 1923 v Nechválovej Polianke, Zvon „svätého Mikuláša“ a Zvon svätého Michala v Pčolinom z roku 1923, Zvon „Panny Márie s Ježiškom“ z roku 1911, Zvon svätého Panteleimóna a Zvon „ukrižovaného Ježiša Krista“ z roku 1924 v Pichniach, „Veľký“ zvon z roku 1949 v Hostoviciach. 20 13. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA 1743, ktorý bol pôvodne určený pre chrám Svätého veľkomučeníka Juraja v Jalovej,12 a „Bronzový“ zvon z roku 1868 zo Stakčínskej Roztoky, odkúpený veriacimi od Evanjelického kostola v Liberci.13 V Stakčíne sú vo veži chrámu umiestnené tri zvony, ktorých datovanie sa presne zhoduje s dátumom výstavby chrámu.14 Najväčší zvon je „Bronzový” zvon z roku 1868 zo zvonice chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky v Stakčínskej Roztoke (obr. 3), ktorého dolný priemer činí 150 cm a výška s korunou 142 cm, kým najmenší je tzv. „Malý“ zvon z roku 1771. Visí vo veži chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Príslope, s dolným priemerom 28 cm a výškou s korunou 26 cm. Takmer všetky zvony, a to v 17 prípadoch,15 visia na oceľových zvonových hlavách, v Pichniach sú všetky tri zvony pripevnené o oceľovú hlavu „pozdech“.16 Iba Zvon „cherubínov“ v Nechválovej Polianke má zachovanú pôvodnú drevenú hlavu. Z 21 zvonov má 15 zvonov tanierovú (kruhovú) korunu,17 päť šesťramennú korunu18 a štvorramennú korunu “Malý” zvon v Príslope z roku 1771. To, čo robí zvony umeleckými pamiatkami, je ich prevedenie a výzdoba. Najrozšírenejšou formou dekorácií zvonov sú plastické linky.19 K ďalším ozdobným prvkom patria florálne motívy vo forme listov, pletencov alebo v podobe girlánd a festónov, ďalej perlové pásy, štvorčeky, kosoštvorce a pod. Niektorí zvonolejári zdobili zvony pre nich typickým spôsobom, napr. bratia Buchnerovci ukladali nápisy do kartuší.20 Zvony Ferenca (Františka) Egryho majú oceľovú hlavu „pozdech“ a charakteristické visiace rastlinné festóny.21 Rodina Dytrychova svoje zvony opatrila rodinnou značkou uloženou v kartuši,