Michal Milla HLINKOVA MLÁDEŽ 1938 – 1945 ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA BRATISLAVA 2008 Michal Milla Hlinkova mládež 1938 – 1945 Edícia MONOGRAFIE Vydal Ústav pamäti národa Nám. SNP 28 810 00 Bratislava www.upn.gov.sk 1. vydanie Recenzenti Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. PhDr. Igor Baka, PhD. Jazyková redaktorka Marta Bábiková Cover design Peter Rendek Grafická úprava, sadzba, tla� Vydavate�stvo Michala Vaška © Michal Milla 2008 © Ústav pamäti národa 2008 ISBN 978 – 80 – 89335 – 04 – 6 Obsah Úvod . 9 1 Spolok Slovenských katolíckych skautov a skautiek – predchodca HM . 13 2 Od plurality k jednotnej vo�be: 1938 – 1940 . .23 2.1 Koniec spolkovej plurality . 25 2.2 Vytváranie jednotnej organizácie HG . 28 2.3 Prvý organizaľný typ Hlinkovej mládeže . 32 2.4 Vedenie HM v roku 1939 . 36 2.5 Majetok skautských organizácií a židovské podniky v správe HM . 40 2.6 Skauti v HM . 42 2.7 Organizácia HM . 46 2.7.1 Preľo názov Hlinkova mládež . 46 2.7.2 Idea novej mládeže v HM . 48 2.7.3 Legislatívne ustanovenie a úpravy HM v roku 1939 . 50 2.7.4 Rovnošata a zbrane v HM . 57 2.7.5 Pozdrav, zákon, heslo, s�ub a symbolika HM . 61 2.7.6 ťasopisy, publikaľná ľinnosť HM a HM v médiách . 65 2.7.7 Vekové skupiny a výchovný program v HM . 69 2.7.8 Tábory, osady a kolónie HM . 74 2.7.9 ťinovníci – funkcionári a vodcovia HM . 75 2.7.10 Kurzy a školenia pre ľinovníkov HM . 77 3 Rozmach HM: 1940 – 1944 . .82 3.1 Vnútropolitický vývoj ako konštituent vývoja HM . .83 3.2 Organizaľné ukotvenie HM . .87 3.2.1 Hlavné velite�stvo HM . 88 3.2.2 Organizaľná štruktúra HM . 92 3.2.3 Dievľatá v HM . 94 3.3 Náboženská výchova v HM a kresťanské spolky . 95 3.4 Starostlivosť o mládež a Čalšie aktivity HM pre spoloľnosť . 98 3.5 Strážna a poriadková služba HM . 100 3.6 Branná výchova v HM . 103 3.7 Hlinkova mládež a jej styky so zahraniľím . 110 3.7.1 Nemeckí poradcovia a ich vplyv na Hlinkovu mládež . 111 3.7.2 Styky HM s nemeckou HJ . 114 3.7.3 Styky HM s talianskou GIL a chorvátskou Ustašou . 118 3.7.4 Weimar – Florencia – ViedeĎ: vytváranie bloku novej mládeže . 122 3.7.5 Starostlivosť o slovenskú mládež v zahraniľí . 126 3.8 Dosah politiky HS�S v HM . 130 3.9 Vyššia vodcovská škola HM . 134 4 Radikalizácia a posledné kroky HM: 1944 – 1945 . 138 4.1 Spravodajská služba HM a hlásky . 144 4.2 Junáci HM v Slovenskej pracovnej službe . .150 4.3 Výcvikové kurzy SPS a HM . 158 4.4 Pracovné nasadenie mládeže . 161 4.5 Evakuácia zo Slovenska a emigrácia predstavite�ov HM . 167 4.6 Odsúdenie hlavných predstavite�ov HM . 172 4.7 Organizácia HM po skonľení vojny . .175 4.8 Povojnové obnovenie spolkovej plurality – v jednotnej organizácii mládeže . 177 4.9 Kde sú dokumenty HM? . 179 Resumé . .181 Summary . .183 Zoznam použitých prameĎov a literatúry . .185 Použité skratky . 191 Menný register. 194 Prílohy . .199 Úvod Dejinné vymedzenie Hlinkovej mládeže (HM), jej vznik, ŕinnosť i zá- nik sú bytostne späté so štátotvornou stranou prvej Slovenskej republiky (1. SR) – Hlinkovou slovenskou �udovou stranou (HS�S). Vzniku HM pred- chádzala desaťroŕná ŕinnosť Ústredia slovenských katolíckych skautov a iných organizácií, ktorých organizaŕná, programová, ideová a výchovná stránka sa stali kostrou tejto jednej z najvýznamnejších masových organi- zácií mládeže 1. SR. Organizaŕný zaŕiatok HM možno datovať od decembra 1938, ale táto myšlienka funkcionárov HS�S a vytvorenej Hlinkovej gardy siaha podstatne hlbšie do histórie jej predchodcov v SKS, Orle a ćalších združeniach. Závislosť tohto zboru od HS�S organizovaného pod�a polo- vojenských zásad sa odrážala poŕas celej jeho existencie. Koniec HS�S a zánik politického a štátneho aparátu 1. SR znamenal i koniec HM a jej posledných povojnových rudimentov doma i v zahraniŕí. HM prešla tromi vývojovými štádiami, ktoré priam kopírovali politic- ko-spoloŕenskú situáciu 1. SR v rokoch 1938 – 1945: obdobie h�adania vlastnej identity – konštituovania štruktúr stavovskej organizácie, prog- ramu a definovanie si ideového základu a smeru vývoja v rokoch 1938 – 1940. Tento úsek charakterizuje vývoj a konsolidácia organizácie pod�a vlastnej línie, ktorá vyplývala zo slovenských pomerov a základu prevza- tého z medzivojnového spolku Slovenských katolíckych skautov. HM bola v tomto období dôležitým politickým faktorom medzi Tisovým kresťansko- konzervatívnym krídlom HS�S a radikálnou pronacistickou skupinou okolo A. Macha a V. Tuku zoskupenou v HG. HM pôvodne vznikla ako samostatný zbor HG a pod priamou kontrolou jeho vedenia mala byť liahčou pre HG. HS�S postupnými legislatívnymi úpravami vo vláde a Slovenskom sneme, kde malo prevahu Tisovo umiernené krídlo, vyčala HM spod právomoci HG a vytvorila z nej samostatnú polovojenskú zložku strany. Jej tesným pri- pútaním a personálnou politikou vlastného výberu vedenia HM si vytvorila oporu svojho politického tábora a z mládeže vlastnú liaheč. 9 Druhé obdobie znamenalo postupný rozmach HM, naštartovaný za- ŕiatkom roku 1940 (ešte pred salzburskými rokovaniami v júli 1940), ktorý trval až do vyhlásenia Slovenského národného povstania (SNP) v auguste 1944. Vo vnútri organizácie sa posilčoval vodcovský princíp, obsahovo daný politickou líniou HS�S a štruktúrou prispôsobený systému štátnej správy. Zákonom ŕ. 166/1940 Sl. z. o HG a HM sa HM stala samostat- ne organizovaným zborom a hlavným velite�om HM sa stal Alojz Macek. Takmer neobmedzenú rozhodovaciu moc vo vodcovskom systéme vedenia HM sprevádzalo neprirodzené vytváranie autority a piedestálu hlavného ve- lite�a HM. To, kam HM zavedie, záviselo od jeho politického presvedŕenia, hŇbky presvedŕenia o správnosti politických cie�ov strany, zaangažovanosti a horlivosti pre ich splnenie a morálnych a charakterových vlastností. Pre objektívnosť však treba pripomenúť, že ani HM a ani SPS neriadil sám – nad ním stál predseda HS�S ako najvyšší velite� HM, jeho zástupcovia, ministri vlády... Opieral sa o skupinu názorovo blízkych spolupracovníkov a platnú legislatívu, ktorá mu však dovo�ovala v svojich medziach istý pohyb a zále- žalo na čom, ako sa rozhodne. Toto vedenie HM autoritatívne riadilo ŕinnosť nižších zložiek formou direktív a zákazov, povolení a zamietnutí. Príznaŕné pre toto obdobie je jej dôsledné zavádzanie modelu „Jeden národ, jedna strana, jeden vodca“. Mládež vychovávala v intenzívnej náboženskej, ná- rodnej a sociálnej jednote, v službe pre národ, štát a stranu s cie�om prepo- rodiť ŕloveka, ktorý mal vytvoriť tzv. „novú mládež“. Dosah ideologickej po- litiky HS�S na vekovú skupinu detí a mládeže od 6 do 20 rokov bez rozdielu ŕlenstva v HM si HS�S zabezpeŕila poverením HM, aby prostredníctvom brannej výchovy a predvojenského výcviku chlapcov i dievŕat vychovávala štátu a národu oddaných vlastencov v duchu kresťanských zásad. Tento krok viedol tiež k militarizácii mládeže a jej zapájaniu do strážnej, poriadko- vej a bezpeŕnostnej služby. Po vypuknutí Povstania sa model politického systému Slovenskej re- publiky budovaný od roku 1938 rúcal tak, ako narastala kríza bloku štátov Osi, s približujúcim sa frontom a spojeneckými armádami. Po septembri 1944 sa už nedá hovoriť o bežnej ŕinnosti a programových aktivitách HM, ktorá pre podporu niektorých svojich ŕinovníkov SNP preverovala svojich ŕlenov, vymiečala �udí a h�adala za nich náhradu. Program a aktivity HM sa obmedzili na nieko�ko silných háemistických centier na severnom a zá- padnom Slovensku. Pravidelná ŕinnosť HM prestala celoplošne fungovať. Hlavné velite�stvo HM sa obmedzilo na krízové riadenie organizácie a de- monštráciu potrebnosti zachovania samostatného Slovenska. Charakter 10 ŕinnosti HM urŕoval personálny dosah jej vedúcich ŕinite�ov a v svojom brachiálnom rozmere sa prejavil i zavedený vodcovský princíp. Zúfalé lipnutie A. Macka a podriadeného funkcionárskeho zboru HM na záchrane štátoprávneho a politického usporiadania Slovenskej republiky, ktorý mal byť jediným a výluŕným štátnym útvarom pre život a prácu slovenského národa, prispeli k extrémnej vyhranenosti postoja a ŕinnosti celej organizá- cie. Presnejšie povedané – to, ŕo z nej zostalo. Uvedomoval si, že národ, ktorý až miloval, so štátom žije alebo padá. Bol presvedŕený, že aj napriek „vojnovým navštíveniam“ má (mať) slovenský národ sily vzoprieť sa, zachrá- niť a zostať slobodným a samostatným európskym národom vo vlastnom štáte. Táto jeho viera priviedla slovenskú mládež k jej totálnemu a nútené- mu nasadeniu do opevčovacích prác a k jej dobrovo�nej i nútenej evaku- ácii z vlastných domovov. Neváhal využiť mládež na svoj cie� odstrániť pov- staleckých nepriate�ov slovenského národa a nasadil ju do spravodajskej služby, o. i. odha�ujúcej ŕinnosť a osoby povstalcov. Jeho presvedŕenie ho doviedlo až k použitiu krajných obetí – inicioval zapojenie vybraných jednotiek HM a Slovenskej pracovnej služby do bojov v Pohotovostných oddieloch HG, Pohotovostných jednotkách HM, Špeciálnych jednotkách SPS a pomocných oddieloch Protileteckej obrany. Už v procese koneŕ- ného rozkladu a zániku politického i štátneho aparátu prvej SR bol zás- tancom zachovania kontinuity režimu oŕakávajúc rozkol medzi západnými Spojencami a ZSSR – aj keby mal v prechodnej fáze pokraŕovať v zahraniŕí, aby mohol zachovať život slovenského národa a štátu a pracovať v ich zá- ujme. V snahe zvrátiť vývoj situácie bol rozhodnutý použiť mládež, na ktorú mal dosah, ako bojový potenciál – presviedŕaním dobrovo�níkov a z moci svojej funkcie prevelením junákov HM/SPS do špeciálnych výcvikových kurzov na západnom Slovensku. V ŕo najväŕšom poŕte plánoval evakuovať do zahraniŕia i ŕlenov HM, ktorých by podrobil vojenskému výcviku... Aj keć na oslobodenom území bola HM zakázaná vládnym nariadením SNR s platnosťou už od septembra 1944, posledné štádium existencie HM na Slovensku sa konŕí prevzatím úradnej moci ŕs. orgánmi a zrušením tejto polovojenskej zložky v apríli 1945, resp. evakuáciou popredných predstavi- te�ov HM a vlády SR do zahraniŕia vrátane prvých týždčov až mesiacov ich emigrácie. Koniec tohto obdobia podmienila prehra a kapitulácia Nemecka a vytlaŕenie nemeckých vojsk z územia Slovenska, ktoré ho okupovali po vypuknutí SNP a ktoré boli garantom zachovania slovenskej štátnosti.