Stratégia rozvoja cestovného ruchu Dolného Záhoria 2010 Objednávateľ : Mesto Malacky Mestský úrad Malacky Radlinského 1 901 01 Malacky Spracovateľ : Mgr. Andrej Popovič Markova 9 851 01 Bratislava Riešitelia : Mgr. Andrej Popovič Mgr. Zuzana Sedláčková 2 ÚVOD ......................................................................................................................... 4 1 VŠEOBECNÁ ANALÝZA............................................................................................ 5 1.1 Geografické pomery územia ............................................................................................. 5 1.2 Ochrana prírody ............................................................................................................... 8 1.3 História územia ............................................................................................................... 14 1.4 Obce Dolného Záhoria .................................................................................................... 16 2 ANALÝZA POTENCIÁLU CESTOVNÉHO RUCHU ........................................................ 33 2.1 Dopravná infraštruktúra.................................................................................................. 33 2.2 Materiálno-technická základňa Dolného Záhoria ............................................................. 34 2.3 Športový a rekreačný cestovný ruch .............................................................................. 35 2.4 Kultúrny a poznávací cestovný ruch ............................................................................... 39 3 SWOT ANALÝZA ................................................................................................... 46 4 STRATEGICKÁ ČASŤ ............................................................................................. 48 4.1 Problematické oblasti ..................................................................................................... 48 4.2 Moţnosti rozvoja ............................................................................................................ 48 4.3 Vízia cestovného ruchu .................................................................................................. 48 4.4 Prioritné oblasti .............................................................................................................. 49 4.5 Infraštruktúra cestovného ruchu Dolného Záhoria .......................................................... 66 4.6 Organizácia destinačného manaţmentu Dolné Záhorie................................................... 67 3 ÚVOD Stratégia rozvoja cestovného ruchu Dolného Záhoria je spracovaná na základe poţiadavky mesta Malacky ako súčasť projektu PALTOUR financovaného z prostriedkov EÚ. Projekt je realizovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská Republika – Rakúsko v období 2007 – 2013 a spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Projektových partnerov mesto Malacky a mesto Marchegg spája spoločná história rodu Pálfiovcov. Dôkazom sú pálfiovské kaštiele v oboch mestách. Projekt má za cieľ spájať palfiovským turizmom Dolné Záhorie a Dolné Rakúsko. Stratégia rozvoja cestovného ruchu Dolného Záhoria bola vypracovaná v súlade s odporúčanými metodikami pre spracovanie sektorových rozvojových stratégii. Navrhnutá stratégia sa opiera o súčasný potenciál územia a jeho prírodné, historické a kultúrne danosti. Pri spracovaní boli zohľadnené aj finančné moţnosti obcí, ako aj potenciálna participácia podporných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na rozvoji cestovného ruchu na území Dolného Záhoria. 4 1 VŠEOBECNÁ ANALÝZA 1.1 Geografické pomery územia 1.1.1 Poloha a rozloha Oblasť Dolného Záhoria sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, pri štátnej hranici s Rakúskom. Je súčasťou regiónu Záhorie (Pomoravie). Prirodzené hranice tvorí na východe pohorie Malé Karpaty a na západe rieka Morava, ktorá je zároveň štátnou hranicou s Rakúskom. Na juhu hraničí Dolné Záhorie s Bratislavou (6 mestských častí – Devínska Nová Ves, Devín, Lamač a Záhorská Bystrica, Dúbravka a Karlova Ves patria do regiónu Dolné Záhorie). Najvyšším bodom je vrchol Vysokej v Malých Karpatoch (754 m.n.m), najniţšie poloţenou časťou je oblasť nivy Moravy (okolo 140 m.n.m). Dolné Záhorie je územne vymedzené okresom Malacky, s rozlohou 950 km2 a počtom obyvateľov 67 227 (2004). 1.1.2 Geológia a povrch Väčšina územia má prevaţne rovinatý charakter. Hlavnými geomorfologickými celkami sú Malé Karpaty a Záhorská níţina, presnejšie jej podcelok Borská níţina, ktorá zaberá väčšinu územia. Menšie celky patriace k Borskej níţine v západnej časti územia sú Dolnomoravská niva a Záhorské pláňavy. Medzi Malými Karpatmi a Borskou níţinou sa rozprestiera Podmalokarpatská zníţenina. Malé Karpaty sa členia v oblasti Dolného Záhoria na dva podcelky – Devínske a Pezinské Malé Karpaty. Z geologického hľadiska je Záhorská níţina súčasťou Viedenskej panvy. Pochádza z mladších treťohôr. Jej základ je tvorený flyšovým a bradlovým pásmom. Mladotreťohorné usadeniny sú tu zastúpené najmä zlepencami, pieskovcami, pieskami, bridlicami, slieňami, ílmi, ílovcami a vápencami. Borská níţina ako jej podcelok je tvorená najmä vo svojej centrálnej – Bore súvislou oblasťou tzv. viatych pieskov. Viate piesky tvoria nízkopahorkatinný reliéf s uzavretými bezoodtokovými oblasťami. Prostredie je dodnes silne ovplyvnené veternými a riečnymi procesmi, ktoré vytvorili najrozšírenejšie povrchové formy – pieskové presypy, dunové komplexy a riečne náplavy. Riečne sedimenty sú po viatych pieskoch druhým najrozšírenejším horninovým komplexom. Vyskytujú sa najmä na nive rieky Morava v podobe náplavových kuţeľov, ramennej sústavy, mŕtvych ramien a prirodzených záplavových oblastí (prírodných poldrov). Malé Karpaty sú ako jadrové pohorie súčasťou Západných Karpát. V juţnej časti prevládajú kryštalické horniny. Strednú časť (Bratislava – Plavecký Peter) tvoria kryštalické bridlice prikryté druhohornými vápencami a kremencami. Severovýchodne od Kuchyne uţ kryštalické horniny nevystupujú, tu prevládajú druhohorné vápence a dolomity. K špecifikám Malých Karpát patria krasové oblasti. Práve záhorská strana pohoria je známa výskytom dvoch takýchto území: Borinský a Plavecký kras. 1.1.3 Podnebie Základný klimatický typ na Záhorí je níţinná klíma, v západnej časti teplá, vo východnej mierne teplá. Záhorská níţina je rozdelená klimaticky na dve základné oblasti. Prvou z nich je Bor s nivou a terasami Moravy, kde prevládajú prevaţne severozápadné a západné vetry ovplyvňujúce počasie najmä v zime. Druhou oblasťou je pás vo východnej časti Záhorskej níţiny tiahnuci sa pozdĺţ Malých Karpát, v ktorom prevládajú juhovýchodné vetry. Vo východnej časti (Malé Karpaty) sú priemerné teploty niţšie, úhrn zráţok je vyšší a takisto je viac dní so snehovou pokrývkou. 5 Juţná časť Záhorskej níţiny patrí do teplej a mierne suchej oblasti, smerom k Malým Karpatom do miernej vlhkej oblasti s miernou zimou. Priemerné ročné teploty dosahujú hodnotu 9,5 °C, priemerné júlové teploty 20 °C, priemerné januárové teploty – 2 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje v rozpätí 30 – 40 dní. Malé Karpaty patria do mierne teplej klimatickej oblasti. Podnebie je z hľadiska zráţok mierne vlhké aţ vlhké s miernou zimou. So stúpajúcou nadmorskou výškou zráţok pribúda, na ich rozdelenie vplýva členitosť a orientácia reliéfu. Náveterné severozápadné a západné svahy majú viac zráţok ako juhovýchodné. Priemerný ročný úhrn zráţok sa pohybuje od 650 do 900 mm. Počet dní so snehovou pokrývkou je v rozpätí 40 – 60 dní. Priemerné teploty sú o 2 aţ 3 °C niţšie ako na Záhorskej níţine. 1.1.4 Vodstvo Najvýznamnejším vodným tokom je rieka Morava. Pramení v Českej republike, v pohorí Králický Sněţník, v nadmorskej výške 1380 m, pod vrcholom rovnomenného najvyššieho vrchu (1423 m.n.m). Dĺţka toku Moravy od prameňa po ústie do Dunaja je 329 km. Slovensko – českú hranicu tvorí rieka od ústia Sudoměřického potoka na riečnom kilometri 100 po sútok s riekou Dyje na rkm 69,3 (riečne kilometre sa počítajú od ústia rieky). Od sútoku riek Morava a Dyje aţ po ústie Moravy do Dunaja pri Devíne tvorí rieka hranicu s Rakúskom. Nadmorská výška v mieste ústia je 136 m.n.m. a 163 m.n.m. na severnej hranici územia. Šírka riečnej nivy sa pohybuje pribliţne od 2 do 5 km a nachádza sa v nej systém mŕtvych ramien. Rieka v minulosti tiekla bliţšie k Malým Karpatom, koryto sa aţ do regulačných zásahov neustále posúvalo západným smerom. Jej najvýznamnejšími prítokmi pretekajúcimi územím sú Rudava, Malina a Stará Mláka. Tieto vodné toky patria ku kratším vodným tokom, ktoré pramenia v Malých Karpatoch a ďalej tečú cez Borskú níţinu. Rudava je ľavostranný prítok Moravy s dĺţkou 45 km a plochou povodia 438,7 km2. Pramení západne od obce Bílkove Humence pod vrchom Dubník (289 m). Preteká Borskou níţinou cez najväčšiu oblasť viatych pieskov na Slovensku. V špecifických podmienkach sa tu vytvorila pestrá mozaika mimoriadne vzácnych a na Slovensku často jedinečných spoločenstiev, tečúce i stojaté vody a mokrade sa striedajú so suchými piesočnými dunami. V území je evidovaná prítomnosť 17 biotopov európskeho významu a 6 biotopov národného významu, ktoré plošne pokrývajú prakticky celé územie. Les zaberá viac ako 72% územia v širokej škále lesných spoločenstiev od zamokrených slatinných jelšín aţ po suché borovicové dúbravy. Rudava patrí medzi územia európskeho významu v rámci sústavy chránených území NATURA 2000 na Slovensku. Malina je ľavostranný prítok Moravy s dĺţkou 47 km. Pramení v Malých Karpatoch, v podcelku pod masívom