OBSAH ÚVOD 3 I. Kapitola: Vymedzenie regiónov cestovného ruchu 5 1. Kritériá pre vymedzenie regiónov 5 2. Subregióny cestovného ruchu 20 3. Fungovanie regiónov 22 II. Kapitola: Ocenenie potenciálu územia pre cestovn˘ ruch a kategorizácia regiónov 25 1. Postup, metodika hodnotenia a oceÀovania 25 1.1. Kritériá hodnotenia potenciálu 27 1.2. Hodnotenie potenciálu 34 2. Kategorizácia regiónov 35 III. Kapitola: V˘znam a rozvojové priority regiónov 56 IV. Kapitola: VyuÏitie dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu v SR 89 Tabuºková ãasÈ: Hodnoty potenciálu regiónov 93 Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike Vydalo: Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu Spracoval: Ústav turizmu, s.r.o. (Ing. Pavol Weiss, CSc., Ing. Milana Jankoviãová, Mgr. Eva Kurãová) v spolupráci s Aurex, s.r.o. (Ing. arch. Du‰an Kostovsk˘, CSc., Ing. arch. Milan Vaníãek, CSc.) Foto na obálke: Anton Fiala Grafická úprava: Jarmila Zdráhalová Realizácia: FO ART, s.r.o. 2005 ÚVOD Publikácia Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike prezentuje podstatné v˘stupy zo ‰túdie, ktorú pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracoval Ústav turizmu, s.r.o. Bratislava v spolupráci s Aurex, s.r.o. Bratislava. Vypracovanie tohto dokumentu, ktor˘ je pomôckou a orientáciou pre jej uÏívateºov, nie záväzn˘m dokumentom, sledovalo dva hlavné ciele: • navrhnúÈ regióny cestovného ruchu tak , aby pokr˘vali celé územie Slovenska • zhodnotiÈ potenciál jednotliv˘ch regiónov pre rozvoj cestovného ruchu a osobitne jeho najv˘znamnej‰ích foriem. Predkladané závery regionalizácie, ako indikatívny a podporn˘ dokument, sú urãené pre subjekty ‰tátnej správy, samosprávy a podnikateºského sektora pre potreby ich koncepãnej, koordinaãnej, marketingovej, prevádzkovej, investiãnej a in˘ch ãinností. Samozrejme tak zadávatelia ako aj spracovatelia sú si vedomí, Ïe Ïiadna regionalizácia nemôÏe maÈ univerzálnu platnosÈ a vyhovovaÈ v‰etk˘m potrebám a úãelom. Vypracovaná regionalizácia, resp. vybran˘ variant vymedzenia regiónov, by mal vyhovovaÈ najväã‰iemu poãtu poÏiadaviek v porovnaní s in˘mi do úvahy prichádzajúcimi variantami. Prirodzene budú vznikaÈ iniciatívy aj na men‰ie vymedzen˘ch územiach a naopak, pre niektoré úãely sa budú definované regióny spájaÈ a postupovaÈ spoloãne. Na územiach definovan˘ch regió- nov by v‰ak postupne mala vzniknúÈ ich vnútorná organizácia, ktorá z nich vytvorí funkãné a organizované, konkurencieschopné turistické destinácie. Ako uÏ bolo spomenuté, dokument má charakter podporného nástroja pre rozhodovanie, sám o sebe nie je záväzn˘. UmoÏÀuje rôzne aplikácie, ãiÏe vôbec neznamená, Ïe „v‰etko berú najlep‰í“. S potenciálom je to podobné ako s talentom, nie vÏdy majú najväã‰í úspech najtalentovanej- ‰í. Rovnako dôleÏitá je aj ‰pecializácia, ãiÏe univerzálnosÈ je cenená, ale vysoké ãiastkové potenciáli pre jednotlivé formy turizmu sú mimoriadne dôleÏité. Potreba takéhoto dokumentu vyplynula z viacer˘ch dôvodov: • stimulovaÈ a motivovaÈ koordináciu turizmu nielen na lokálnej ale aj na regionálnej úrovni, ktorá snáì najviac doteraz absentuje • poskytnúÈ urãit˘ formalizovan˘ a porovnateºn˘ pohºad na rozvojové moÏnosti turizmu v jednotliv˘ch regiónoch • vytvoriÈ podklad pre rozhodovanie, ktor˘ moÏno vyuÏívaÈ na národnej, regionálnej aj lokálnej úrovni. Poãas tvorby regionalizácie, boli priebeÏné v˘sledky posudzované v ‰ir‰om fóre – okrem MH SR ako zadávateºa aj zástupcami MK SR a MÎP SR a oponované nezávisl˘mi odborníkmi. Veríme, Ïe táto publikácia bude pre Vás pomôckou pri práci spojenej s rozvojom turizmu po celom území na‰ej krajiny. 3 I. kapitola Vymedzenie regiónov cestovného ruchu 1. Kritéria pre vymedzenie regiónov Regióny cestovného ruchu sú vymedzené z hºadiska kritérií vnútorn˘ch väzieb a súdrÏnosti, homogenity podmienok a ponuky ako aj predpokladu identifikácie miestnych / regionál- nych aktérov s takto vymedzen˘mi regiónmi. Samozrejme Ïiadna regionalizácia, ako potvrdzujú aj skúsenosti zo zahraniãia, nemôÏe maÈ univerzálnu platnosÈ a vyhovovaÈ pre v‰etky úãely. Preto je prirodzené, ak budú v území vznikaÈ iniciatívy, ktoré sa budú organizovaÈ aj na men‰ie vymedzen˘ch celkoch, alebo naopak pre isté úãely, resp. akcie sa budú vytvorené regióny spájaÈ a integrovaÈ aj do celkov väã‰ích. Uvedené regióny predstavujú vymedzenie, ktoré svojou veºkosÈou má urãitú váhu, na dru- hej strane v‰ak e‰te v rámci neho sa predpokladajú dostatoãne silné vnútorné väzby a vzÈahy, ktoré z nich môÏu vytváraÈ funkãn˘ a organizovan˘ celok. Kritériami sú aj podob- nosÈ podmienok alebo ich vzájomné dopæÀanie sa, z toho vypl˘vajúca rovnorodosÈ ponuky, spoloãné trhy, schopnosÈ konkurencie navonok a priestor pre Àu vo vnútri, prvky spoloãnej identity, existencia prirodzeného centra a iné. Región predstavuje vymedzenú ãasÈ územia, ktorá sa vyznaãuje relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj turizmu a moÏnosÈami ich vyuÏitia. Pri ich vymedzení sa brali do úvahy nasledovné hºadiská / kritériá: podobnosÈ podmienok (prírodn˘ch, vytvoren˘ch) pre turizmus geograficko-prírodné hranice spoloãn˘ v˘voj – historické vymedzenie územia analogické funkcie územia pre turizmus (i v zmysle potenciálu) urãitá minimálna veºkosÈ územia vnútorné väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnej‰ie ako väzby smerom mimo územia regiónu predpoklad stotoÏnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzen˘m regiónom spoloãn˘ prístup a infra‰truktúra spoloãná turistická ponuka. âiÏe ide o územn˘ celok so súborom relatívne rovnocenn˘ch prírodn˘ch predpokladov a podobností podmienok realizácie turizmu, najmä ão sa t˘ka funkãnej a ãasovej vyuÏiteº- nosti. KaÏd˘ región je súhrnom krajinn˘ch celkov, ktoré v rámci regiónu sú schopné plniÈ potreby turizmu v súãasnom i budúcom období. Vykazuje spoloãné charakteristické vlastnosti odli‰né od ostatného susediaceho územia. Ako uÏ bolo spomenuté, univerzálna regionalizácia neexistuje. Zvolen˘ spôsob regionalizá- cie re‰pektuje najv‰eobecnej‰ie a snáì aj najfrekventovanej‰ie hºadiská. Prirodzene formy a úãely spolupráce sú rôznorodé a nemoÏno ich vtesnaÈ do jednej schémy. Preto bude nad- lokálna spolupráca a kooperácia nadobúdaÈ aj iné podoby. Napr. Hont, Kysuce, Rajecká dolina, Zamagurie, Podjavorina a mnohé iné. 5 Hranice regiónov boli stanovené tak, aby zah⁄Àali celé katastre obcí. Snahou bolo aj vyme- dzenie regiónov spôsobom, ktor˘ by v zásade re‰pektoval hranice vy‰‰ích územn˘ch celkov. AÏ na malé v˘nimky táto zásada bola dodrÏaná. Pri ich vymedzení sa prihliadalo aj ku skú- senostiam z Rajonizácie cestovného ruchu SR a jej aktualizácie z roku 1981, do úvahy sa vzalo súãasné administratívno – správne ãlenenie, ale aj spontánna tvorba regiónov a fun- gujúca spolupráca v jednotliv˘ch ãastiach Slovenska. Podrobnej‰í prehºad kritérií pre vymedzenie regiónov cestovného ruchu Regióny boli vymedzené na základe nasledujúcich kritérií: Prírodné danosti – morfológia terénu (horstvá, údolia, níÏiny, vodstvo, lesn˘ kryt, prírodné atraktivity) Civilizaãné danosti – druh osídlenia, vzÈah sídla k jeho záujmovému územiu, rôzne ãlene- nia územia (celky historické, súãasné administratívno – správne, etnické), v˘znaãné urba- nistické a architektonické súbory, tradiãná ÈaÏba a v˘roba, civilizaãné atraktivity Dosiahnut˘ stav turizmu v území a urãit˘ minimálny podiel na v˘konoch turizmu v SR ako celku, dostatoãná veºkosÈ (vyjadrená poãtom lôÏok) a v˘znam územia pre turizmus Spoloãné znaky, jednotnosÈ a rovnorodosÈ ponuky, resp. vzájomné dopæÀanie sa jej ãastí, komplexnosÈ a rozsiahlosÈ ponuky ako celku, ale aj odli‰nosÈ od in˘ch regiónov, identita – neprehliadnuteºná a nezameniteºná Spoloãn˘ dopyt – rovnaké trhy a segmenty pre cel˘ región, resp. jeho ãasti SchopnosÈ regiónu samostatne oslovovaÈ trhy a konkurovaÈ in˘m regiónom Poloha turistick˘ch cieºov k sídelnej a dopravnej sieti Pôsobenie obecn˘ch samospráv a tvorba spontánnych regiónov VzÈah na zahraniãie, predov‰etk˘m spolupráca cezhraniãn˘ch regiónov ªahko identifikovateºn˘ názov vychádzajúci pribliÏne buì z historického ãlenenia alebo geografického celku Existencia prirodzeného centra MoÏnosÈ ‰tatistického sledovania z oficiálnych zdrojov (aspoÀ pribliÏná) Vnútorné väzby v rámci regiónu v sektore turizmu, ktoré sú evidentne silnej‰ie ako väzby k okoliu (mimo vlastn˘ región) Predpoklad stotoÏnenia sa s regiónom miestnymi / regionálnymi aktérmi Predpoklad akceptácie regiónu ako partnera pre ‰tátnu správu a regionálnu samosprávu V zásade re‰pektovanie hraníc vy‰‰ích územn˘ch celkov (toto kritérium nedodrÏané vo zvlá‰tnych prípadoch, kde hranica vy‰‰ích územn˘ch celkov tvorí v˘razn˘ predel homo- génneho regiónu alebo subregiónu turizmu) NedeliteºnosÈ katastrov obcí. 6 Po vyhodnotení jednotliv˘ch kritérií a rozdelení územia Slovenska vzniklo 21 prirodzen˘ch regiónov turizmu. Územné vymedzenie regiónov Územne sú regióny vymedzené katastrálnymi územiami jednotliv˘ch obcí. Obce sú pre ºah‰iu orientáciu zaradené podºa okresov. Región: Bratislavsk˘ Územné vymedzenie regiónu – Územné vymedzenie regiónu – obce a miestne ãasti b˘valé územie okresov Bratislava I Staré Mesto Bratislava II Podunajské Biskupice, RuÏinov, VrakuÀa Bratislava III Nové Mesto, Raãa, Vajnory Bratislava IV Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamaã, Záhorská Bystrica Bratislava V âuÀovo, Jarovce, PetrÏalka, Rusovce Malacky Borinka, Stupava, Marianka Pezinok BáhoÀ, Budmerice, âastá, Doºany, Dubová, Jablonec, Limbach, Modra, Pezinok, Píla, Slovensk˘ Grob, Svät˘ Jur, ·enkvice, ·tefanová, Viniãné, Vinosady, Vi‰tuk Senec Bernolákovo, Blatné, Boldog, âataj, Dunajská LuÏná, Hrubá Bor‰a, Hrub˘ ·úr, Hurbanova Ves,